1.   Úrad plní v súvislosti s rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí vnútorný trh, tieto úlohy:

2.   Úrad plní v súvislosti s vybranými povinnými subjektmi tieto úlohy:

3.   Úrad plní v súvislosti s orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi tieto úlohy:

4.   Úrad plní v súvislosti s orgánmi dohľadu nad nefinančnými subjektmi tieto úlohy:

Ak sa dohľad nad konkrétnymi sektormi deleguje na vnútroštátnej úrovni na samoregulačné orgány, úrad vykonáva vo vzťahu k dozorným orgánom vykonávajúcim dozor nad činnosťami týchto orgánov úlohy stanovené v prvom pododseku.

5.   Úrad plní v súvislosti s jednotkami FIU a ich činnosťami v členských štátoch tieto úlohy:

6.   Úrad na účely vykonávania úloh, ktorými je poverený podľa tohto nariadenia, uplatňuje všetky príslušné právne predpisy Únie, a ak tieto právne predpisy Únie pozostávajú zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa dané smernice transponujú. Ak uplatniteľné právne predpisy Únie pozostávajú z nariadení a ak sa uvedenými nariadeniami v súčasnosti členským štátom výslovne poskytujú určité možnosti, úrad uplatňuje aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú dané možnosti.

1.   Pokiaľ ide o vybrané povinné subjekty, úrad má právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ako sa uvádza v článkoch 17 až 21 a právomoc ukladať peňažné sankcie a pravidelné penále, ako sa uvádza v článkoch 22 a 23.

Úrad má zároveň právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa uplatniteľného práva Únie orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

Pokiaľ je to nevyhnutné na vykonávanie úloh zverených úradu podľa tohto nariadenia, môže úrad formou pokynov od orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi požadovať, aby využívali svoje právomoci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve a v súlade s týmito podmienkami, ak sa takéto právomoci úradu v tomto nariadení nezverujú.

Na účely výkonu právomocí uvedených v prvom a druhom pododseku môže úrad vydávať záväzné rozhodnutia určené jednotlivým vybraným povinným subjektom. Úrad má právomoc uplatňovať administratívne opatrenia a ukladať peňažné sankcie za nedodržanie rozhodnutí prijatých v rámci výkonu právomoci stanovenej v článku 21 v súlade s článkom 22.

2.   Pokiaľ ide o orgány dohľadu a dozorné orgány, úrad má tieto právomoci:

3.   Pokiaľ ide o jednotky FIU v členských štátoch, úrad má tieto právomoci:

4.   Na účely plnenia úloh stanovených v článku 5 ods. 1 má úrad tieto právomoci:

1.   Úrad zodpovedá za účinné a konzistentné fungovanie systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

2.   Na úrad a dozorné orgány sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s týmto nariadením, nariadením (EÚ) 2023/1113, nariadením (EÚ) 2024/1624 a smernicou (EÚ) 2024/1640.

3.   Na žiadosť úradu poskytnú dozorné orgány úradu všetky informácie týkajúce sa povinných subjektov, ktoré zostávajú pod priamym dohľadom na vnútroštátnej úrovni, ktoré sú potrebné na plnenie úloh úradu podľa článku 5 ods. 1, 3 a 4, ak majú dozorné orgány zákonný prístup k takýmto informáciám.

4.   Dozorné orgány pomáhajú úradu pri identifikácii a zohľadňovaní osobitostí svojich príslušných vnútroštátnych právnych rámcov vrátane prípadov, keď úrad uplatňuje vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponuje právo Únie, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2.

1.   Úrad v spolupráci s dozornými orgánmi vypracúva a priebežne aktualizuje harmonizovanú metodiku dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v ktorej sa podrobne opisuje prístup k dohľadu nad povinnými subjektmi v Únii založený na posudzovaní rizík. Metodika obsahuje usmernenia, odporúčania, stanoviská a iné vhodné opatrenia a nástroje, najmä vrátane regulačných a vykonávacích technických predpisov, na základe splnomocnení stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

2.   Pri vypracúvaní metodiky dohľadu úrad rozlišuje medzi povinnými subjektmi, a to aj na základe ich činností a druhu a povahy rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým sú vystavené. Metodika dohľadu je založená na posudzovaní rizika a obsahuje minimálne tieto prvky:

3.   Úrad vypracuje štruktúrované dotazníky a iné online alebo offline nástroje, ktoré majú úrad a orgány dohľadu používať na účely vyžiadania, získavania, zostavovania a analýzy údajov a informácií od povinných subjektov vrátane údajov, z ktorých sa má vychádzať pri uplatňovaní prvkov metodiky dohľadu uvedených v odseku 2.

Nástroje vyvinuté úradom zabezpečujú získavanie objektívnych a porovnateľných údajov a informácií týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu od povinných subjektov a umožňujú efektívnu a rýchlu výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a úradom.

Úrad sa usiluje vypracovať tieto nástroje hneď, ako sa metodika dohľadu začne uplatňovať v celom systéme dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

4.   Metodika dohľadu zodpovedá prísnym normám dohľadu na úrovni Únie a vychádza z príslušných medzinárodných noriem a usmernení. Úrad pravidelne preskúmava a aktualizuje svoju metodiku dohľadu, pričom zohľadňuje vývoj rizík ovplyvňujúcich vnútorný trh vrátane rizík a hrozieb identifikovaných vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a jednotkami FIU. Metodika dohľadu v čo najväčšej možnej miere zohľadňuje najlepšie postupy a usmernenia vypracované medzinárodnými normotvorcami.

1.   Dozorné orgány každý rok najneskôr do 1. decembra poskytnú úradu informácie o preskúmaniach orgánmi dohľadu, ktoré plánujú vykonať na tematickom základe počas nasledujúceho roka alebo obdobia dohľadu a ktorých cieľom je posúdiť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo konkrétny aspekt takýchto rizík, ktorým sú súčasne vystavené viaceré povinné subjekty. Musia sa poskytnúť tieto informácie:

2.   Predseda úradu do konca každého roka predkladá generálnej rade v zložení dozorných orgánov uvedenom v článku 57 ods. 2 konsolidované plánovanie tematických preskúmaní, ktoré dozorné orgány plánujú vykonať počas nasledujúceho roka.

3.   Ak rozsah tematických preskúmaní a ich celoúnijný význam odôvodňujú koordináciu na úrovni Únie, príslušné dozorné orgány ich vykonávajú spoločne a koordinuje ich úrad. Výkonná rada môže navrhnúť spoločné tematické preskúmania na základe dostupných analýz hrozieb, zraniteľných miest a rizík na vnútornom trhu. Generálna rada v zložení dozorných orgánov vypracuje zoznam spoločných tematických preskúmaní. Generálna rada v zložení dozorných orgánov vypracuje správu o vykonávaní, predmete a výsledku každého spoločného tematického preskúmania. Úrad uvedenú správu uverejní na svojom webovom sídle.

4.   Úrad koordinuje činnosti dozorných orgánov a uľahčuje plánovanie a vykonávanie spoločných tematických preskúmaní uvedených v odseku 3. Všetky priame interakcie s povinnými subjektmi inými ako vybrané povinné subjekty v súvislosti s akýmkoľvek tematickým preskúmaním zostávajú vo výlučnej zodpovednosti dozorného orgánu zodpovedného za dohľad nad týmito povinnými subjektmi a nepovažujú sa za prenos úloh a právomocí súvisiacich s danými subjektmi v rámci systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

5.   Ak sa na plánované tematické preskúmania na vnútroštátnej úrovni nevzťahuje koordinovaný prístup na úrovni Únie, úrad spolu s dozornými orgánmi preskúma potrebu a možnosť zosúladenia alebo synchronizácie časového rámca daných tematických preskúmaní a uľahčuje výmenu informácií a vzájomnú pomoc medzi dozornými orgánmi vykonávajúcimi dané tematické preskúmania. Úrad takisto uľahčuje všetky činnosti, ktoré by príslušné dozorné orgány mohli chcieť vykonávať spoločne alebo podobným spôsobom v rámci svojich príslušných tematických preskúmaní.

6.   Úrad zabezpečuje, aby sa výsledky a závery tematických preskúmaní, ktoré na vnútroštátnej úrovni vykonali viaceré dozorné orgány, poskytovali všetkým dozorným orgánom s výnimkou dôverných informácií týkajúcich sa jednotlivých povinných subjektov. Takéto poskytovanie informácií zahŕňa všetky spoločné závery vyplývajúce z výmen informácií, prípadne zo spoločných alebo koordinovaných činností zahŕňajúcich viaceré dozorné orgány.

1.   Úrad môže podľa potreby vypracovať:

2.   Úrad uľahčuje a podporuje aspoň tieto činnosti:

3.   Každý dozorný orgán môže úradu predložiť žiadosť o vzájomnú pomoc súvisiacu s jeho úlohami dohľadu, v ktorej uvedie druh pomoci, ktorú očakáva od zamestnancov úradu, zamestnancov jedného alebo viacerých dozorných orgánov, alebo ich kombináciu. Ak sa žiadosť týka činností, ktoré súvisia s dohľadom nad konkrétnymi povinnými subjektmi, žiadajúci dozorný orgán zašle úradu informácie a údaje potrebné na poskytnutie pomoci. Úrad uchováva a pravidelne aktualizuje informácie o odborných znalostiach v konkrétnych oblastiach a o kapacitách dozorných orgánov na poskytovanie vzájomnej pomoci, ktoré súvisia s ich úlohami v oblasti dohľadu.

4.   Ak sa od úradu požaduje, aby poskytol pomoc pri vykonávaní osobitných úloh dohľadu na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s inými povinnými subjektmi ako vybranými povinnými subjektmi, žiadajúci dozorný orgán vo svojej žiadosti podrobne uvedie úlohy, v súvislosti s ktorými sa žiada o podporu. Pomoc sa nepovažuje za prenos úloh dohľadu, právomocí ani zodpovednosti za dohľad nad inými povinnými subjektmi ako vybranými povinnými subjektmi zo žiadajúceho dozorného orgánu na úrad.

5.   Ak sa úrad domnieva, že žiadosť je odôvodnená a vykonateľná, musí vynaložiť maximálne úsilie, aby požadovanú pomoc poskytol, a to aj mobilizáciou vlastných ľudských zdrojov, ako aj zabezpečením dobrovoľnej mobilizácie zdrojov dozorných orgánov.

6.   Predseda úradu do konca každého roka informuje generálnu radu v zložení dozorných orgánov o ľudských zdrojoch, ktoré úrad pridelí na poskytovanie pomoci vyžiadanej podľa odseku 3 tohto článku v nasledujúcom roku. Ak sa dostupnosť ľudských zdrojov zmení v dôsledku plnenia ktorejkoľvek z úloh uvedených v článku 5 ods. 2, 3 a 4, predseda úradu o tom informuje generálnu radu v zložení dozorných orgánov.

7.   Všetky interakcie medzi zamestnancami úradu a povinným subjektom zostávajú vo výlučnej zodpovednosti dozorného orgánu zodpovedného za dohľad nad daným subjektom. Takéto interakcie sa nepovažujú za prenos úloh alebo právomocí súvisiacich s jednotlivými povinnými subjektmi v rámci systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

1.   Úrad zriadi a priebežne aktualizuje centrálnu databázu informácií podľa tohto článku.

Úrad sprístupní informácie dozorným orgánom, orgánom pôsobiacim mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, iným vnútroštátnym orgánom a orgánom zodpovedným za zabezpečovanie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (28), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (29), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (30), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ (31), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (32), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ (33), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (34) alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (35) a európskym orgánom dohľadu, konkrétne Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) (ďalej spoločne len „európske orgány dohľadu“), na základe zásady informovania len v prípade potreby a pri zachovávaní dôvernosti, ak je to potrebné na plnenie ich úloh.

Úrad takisto analyzuje získané informácie a môže z vlastnej iniciatívy poskytnúť výsledky svojej analýzy dozorným orgánom, ak by to uľahčilo ich činnosti dohľadu, a v prípade potreby povinným subjektom.

2.   Dozorné orgány zasielajú úradu aspoň tieto informácie vrátane údajov týkajúcich sa jednotlivých povinných subjektov, aby úrad uvedené informácie vložil do databázy:

Informácie poskytnuté podľa prvého pododseku nezahŕňajú odkaz na konkrétne podozrenia nahlásené podľa článku 69 nariadenia (EÚ) 2024/1624.

Úrad vkladá do databázy aj informácie vyplývajúce z jeho činností v oblasti priameho dohľadu, ktoré zodpovedajú kategóriám informácií uvedeným v prvom pododseku, ako aj výsledky procesu hodnotenia rizika vykonaného úradom podľa článku 12.

3.   Úrad môže požiadať dozorné orgány, aby okrem informácií uvedených v odseku 2 poskytli ďalšie informácie. Dozorné orgány všetky poskytnuté informácie aktualizujú, hneď ako je potrebná aktualizácia alebo na žiadosť úradu.

4.   Úrad vkladá do databázy všetky údaje alebo informácie relevantné na účely činností dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré poskytujú orgány pôsobiace mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, iné vnútroštátne orgány a orgány zodpovedné za zabezpečenie súladu s požiadavkami smernice 2008/48/ES, smernice 2009/110/ES, smernice 2009/138/ES, smernice 2014/17/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 537/2014, smernice 2014/56/EÚ, smernice 2014/65/EÚ alebo smernice (EÚ) 2015/2366, alebo európske orgány dohľadu.

Informácie uvedené v prvom pododseku zahŕňajú prípady, keď orgány a subjekty uvedené v uvedenom pododseku majú dôvodné podozrenie, že v súvislosti s povinným subjektom dochádza k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu alebo sa uskutočnilo pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo že existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí, a keď takéto dôvodné podozrenie vzniklo v súvislosti s výkonom ich príslušných úloh. Databáza obsahuje aj relevantné informácie, ktoré orgány alebo subjekty vykonávajúce dohľad nad úverovými inštitúciami v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ vrátane ECB, keď koná v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 (36), získali v súvislosti s priebežným dohľadom vrátane informácií o posúdeniach obchodných modelov, posúdeniach mechanizmov správy a riadenia, postupoch udeľovania povolení, posúdeniach nadobudnutia kvalifikovaných podielov, posúdeniach odbornosti a vhodnosti a postupoch súvisiacich s odňatím licencií.

5.   Orgány a subjekty uvedené v odseku 1 druhom pododseku sa môžu obrátiť na úrad s odôvodnenou žiadosťou o informácie získané podľa tohto článku, ak sú tieto informácie potrebné pre ich činnosti dohľadu. Úrad uvedené žiadosti posudzuje a poskytuje požadované informácie na základe zásady informovania len v prípade potreby, pri zachovávaní dôvernosti a včas. Úrad informuje orgán alebo subjekt, ktorý požadované informácie pôvodne poskytol, o totožnosti žiadajúceho orgánu alebo subjektu, totožnosti akéhokoľvek dotknutého povinného subjektu, dôvode žiadosti o informácie, ako aj o tom, či boli informácie žiadajúcemu orgánu alebo subjektu poskytnuté. Ak sa úrad rozhodne neposkytnúť požadované informácie, poskytne odôvodnenie tohto rozhodnutia.

6.   Úrad vypracuje návrh regulačného technického predpisu, v ktorom presne uvedie:

Úrad predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 27. decembra 2025.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 49 tohto nariadenia.

7.   Osobné údaje získané v súlade s týmto článkom sa môžu uchovávať v identifikovateľnej podobe počas obdobia najviac 10 rokov, ktoré plynie od dátumu získania údajov úradom a na konci ktorého sa uvedené údaje vymažú. Osobné údaje sa môžu na základe pravidelného posúdenia ich nevyhnutnosti v jednotlivých prípadoch vymazať pred uplynutím uvedenej lehoty.

1.   Na účely vykonávania úloh uvedených v článku 5 ods. 2 úrad v spolupráci s orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi pravidelne posudzuje úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a skupiny úverových inštitúcií a finančných inštitúcií, ak pôsobia či už prostredníctvom organizačných jednotiek, alebo na základe slobody poskytovať služby v najmenej šiestich členských štátoch vrátane domovského členského štátu bez ohľadu na to, či sa činnosti vykonávajú prostredníctvom infraštruktúry na dotknutom území alebo na diaľku.

2.   Dozorné orgány a povinné subjekty podliehajúce pravidelnému posudzovaniu poskytnú úradu všetky informácie potrebné na vykonanie pravidelného posúdenia uvedeného v odseku 1.

3.   Profil inherentného a reziduálneho rizika povinného subjektu posudzovaného podľa odseku 1 klasifikuje úrad ako profil s nízkym, stredným, podstatným alebo s vysokým rizikom na základe referenčných hodnôt a podľa metodiky stanovenej v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 7. Ak je posudzovaný povinný subjekt súčasťou skupiny úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, rizikový profil sa klasifikuje na úrovni celej skupiny.

4.   Metodika klasifikácie profilu inherentného a reziduálneho rizika sa stanovuje samostatne aspoň pre tieto kategórie povinných subjektov:

5.   Pre každú kategóriu povinných subjektov uvedených v odseku 4 sú referenčné hodnoty pre posúdenie inherentného rizika v metodike posudzovania založené na kategóriách rizikových faktorov spojených s klientmi, produktmi, so službami, s transakciami, distribučnými kanálmi a geografickými oblasťami. Referenčné hodnoty sa stanovujú aspoň pre nasledujúce ukazovatele inherentného rizika v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom povinné subjekty pôsobia:

6.   Pre každú kategóriu povinného subjektu uvedenú v odseku 4 posúdenie reziduálneho rizika v metodike posudzovania zahŕňa referenčné hodnoty na posúdenie kvality vnútorných politík, kontrol a postupov zavedených povinnými subjektmi na zmiernenie ich inherentného rizika.

7.   Úrad vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom presne uvedie:

Úrad predloží návrh uvedených regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2026.

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 49 tohto nariadenia.

8.   Úrad preskúmava referenčné hodnoty a metodiku aspoň každé tri roky. Ak sa vyžadujú zmeny, úrad predloží Komisii zmenený návrh regulačných technických predpisov.

1.   Za vybrané povinné subjekty sa považujú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a skupiny úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, ktorých rizikový profil bol podľa článku 12 klasifikovaný ako profil s vysokým rizikom.

2.   Ak sa však podľa odseku 1 identifikuje viac ako 40 subjektov, úrad sa môže po konzultácii s dozornými orgánmi dohodnúť na obmedzení výberu na konkrétny odlišný počet subjektov alebo skupín, ktorý je vyšší ako 40.

Pri rozhodovaní o konkrétnom počte vybraných povinných subjektov uvedených v prvom pododseku by mal úrad zohľadniť svoje vlastné zdroje, pokiaľ ide o jeho schopnosť prideliť alebo dodatočne prijať potrebný počet zamestnancov v oblasti dohľadu a podpory, a mal by zabezpečiť, aby požadované zvýšenie finančných a ľudských zdrojov bolo uskutočniteľné.

Podľa rozhodnutia o maximálnom počte sú vybranými povinnými subjektmi tie povinné subjekty spĺňajúce podmienky podľa odseku 1, ktoré pôsobia v najvyššom počte členských štátov, či už prostredníctvom organizačných jednotiek, alebo na základe slobody poskytovať služby.

Ak kritérium uvedené v treťom pododseku spĺňa viac ako maximálny počet vybraných povinných subjektov, úrad vyberie z povinných subjektov, ktoré by boli vybrané v súlade s uvedeným pododsekom a ktoré pôsobia v najmenšom počte členských štátov, tie, ktoré majú najvyšší pomer objemu transakcií s tretími krajinami k celkovému objemu transakcií meranému za posledný finančný rok.

3.   Ak sa v členskom štáte žiadna úverová inštitúcia, finančná inštitúcia ani skupina úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, ktoré sú usadené, ktorým bolo udelené povolenie alebo registrácia alebo ktoré majú dcérsku spoločnosť v tomto štáte a ktorých rizikový profil je klasifikovaný ako profil s vysokým rizikom, nekvalifikuje ako vybraný povinný subjekt podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, úrad vykoná v tomto členskom štáte dodatočný výberový proces na základe metodiky uvedenej v článku 12 ods. 7 písm. b).

Po dodatočnom výberovom procese sa úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo skupina úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií usadených alebo registrovaných v danom členskom štáte, ktorej rizikový profil je klasifikovaný ako profil s vysokým rizikom, kvalifikuje ako vybraný povinný subjekt.

Ak má niekoľko úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií alebo skupín úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií v dotknutom členskom štáte rizikový profil, ktorý je klasifikovaný ako profil s vysokým rizikom, subjekt pôsobiaci v najvyššom počte členských štátov, či už prostredníctvom organizačných jednotiek, alebo na základe slobody poskytovať služby, sa kvalifikuje ako vybraný povinný subjekt. Ak v rovnakom počte členských štátov pôsobí niekoľko úverových alebo finančných inštitúcií alebo skupín úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, subjekt s najvyšším pomerom objemu transakcií s tretími krajinami k celkovému objemu transakcií meraným za posledný rok finančného vykazovania sa považuje za vybraný povinný subjekt.

4.   Úrad začne prvý výberový proces do 1. júla 2027 a ukončí ho do šiestich mesiacov od dátumu jeho začatia. Výberový proces sa následne uskutoční každé tri roky po dátume začiatku prvého výberu a ukončí sa do šiestich mesiacov pri každom výberovom procese. Po ukončení procesu výberu úrad bez zbytočného odkladu uverejní zoznam vybraných povinných subjektov. Úrad začne vykonávať priamy dohľad nad vybranými povinnými subjektmi šesť mesiacov po uverejnení zoznamu.

5.   Pred uverejnením zoznamu vybraných povinných subjektov úrad informuje príslušné orgány, ktoré nie sú orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, o výsledkoch procesu posudzovania a klasifikácie inherentného a reziduálneho rizika povinných subjektov, ktoré podliehajú posudzovaniu.

6.   Vybraný povinný subjekt podlieha priamemu dohľadu úradu, až kým úrad nezačne vykonávať priamy dohľad nad vybranými povinnými subjektmi na základe zoznamu zostaveného v nasledujúcom výberovom období, ktorý už daný povinný subjekt nezahŕňa.

1.   Orgán dohľadu nad finančnými subjektmi môže úradu predložiť odôvodnenú žiadosť, aby úrad prevzal priamy dohľad a vykonával úlohy uvedené v článku 5 ods. 2 vo vzťahu ku konkrétnemu inému ako vybranému povinnému subjektu.

Žiadosť uvedená v prvom pododseku sa predkladá len za výnimočných okolností s cieľom riešiť na úrovni Únie zvýšené riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu alebo nedodržiavanie predpisov iným ako vybraným povinným subjektom a zabezpečiť konzistentné uplatňovanie prísnych noriem dohľadu.

2.   V žiadosti uvedenej v odseku 1 sa:

3.   K žiadosti orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi sa pripojí správa, v ktorej sa uvedie história dohľadu a rizikový profil dotknutého iného ako vybraného povinného subjektu. Iný ako vybraný povinný subjekt je informovaný o žiadosti a harmonograme, ktorý sa v nej navrhuje.

4.   Úrad posúdi žiadosť uvedenú v odseku 1 do dvoch mesiacov alebo v lehote, ktorá umožňuje prenos úloh a právomocí do dátumu navrhnutého v žiadosti, podľa toho, ktorá lehota je dlhšia. Úrad súhlasí s požadovaným prenosom priameho dohľadu len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

5.   Ak výkonná rada úradu konštatuje, že podmienky stanovené v odsekoch 1, 2 a 4 boli splnené, prijme rozhodnutie určené žiadajúcemu orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi a dotknutému inému ako vybranému povinnému subjektu, ktorým im oznámi prijatie žiadosti. V rozhodnutí sa uvedie dátum, ku ktorému má úrad prevziať priamy dohľad, a trvanie takéhoto dohľadu. Od dátumu, ku ktorému má úrad prevziať priamy dohľad, sa dotknutý iný ako vybraný povinný subjekt považuje na účely tohto nariadenia za vybraný povinný subjekt.

Na konci trvania priameho dohľadu úradu stanoveného v rozhodnutí uvedenom v prvom pododseku sa úlohy a právomoci súvisiace s priamym dohľadom nad dotknutým povinným subjektom automaticky prenesú späť na orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, pokiaľ úrad nepredĺži platnosť uvedeného rozhodnutia na základe zodpovedajúcej žiadosti predloženej orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi v súlade s odsekmi 1 až 4.

6.   Ak výkonná rada úradu žiadosť orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi zamietne, písomne toto zamietnutie odôvodní, pričom jasne uvedie, ktoré podmienky stanovené v odsekoch 1, 2 a 4 neboli splnené. Úrad pred prijatím rozhodnutia konzultuje s orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi a zabezpečí, aby bol iný ako vybraný povinný subjekt informovaný o výsledku procesu.

1.   Bez toho, aby bola dotknutá právomoc úradu podľa článku 21 ods. 3 písm. a) priamo získavať informácie, ktoré priebežne poskytujú vybrané povinné subjekty, alebo k nim mať priamy prístup, orgány dohľadu nad finančnými subjektmi poskytujú úradu všetky informácie potrebné na vykonávanie úloh, ktorými je úrad poverený v súlade s týmto nariadením a inými uplatniteľným právom Únie.

2.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi vo vhodných prípadoch pomáhajú úradu pri vypracúvaní a vykonávaní akýchkoľvek aktov týkajúcich sa úloh uvedených v článku 5 ods. 2 písm. b), pokiaľ ide o všetky vybrané povinné subjekty, vrátane pomoci pri overovacích činnostiach. Pri plnení uvedených úloh dodržiavajú pokyny, ktoré vydáva úrad.

3.   Úrad vypracuje vykonávacie technické predpisy, v ktorých spresní:

Úrad predloží návrh uvedených vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2026.

Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 53.

1.   Na účely dohľadu nad každým vybraným povinným subjektom sa zriadi spoločný dohliadací tím. Každý spoločný dohliadací tím sa skladá zo zamestnancov úradu a orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi zodpovedných za dohľad nad vybraným povinným subjektom na vnútroštátnej úrovni. Členovia spoločného dohliadacieho tímu sa vymenúvajú v súlade s odsekom 4 a pracujú pod koordináciou určeného zamestnanca úradu (ďalej len „koordinátor spoločného dohliadacieho tímu“).

2.   Koordinátor spoločného dohliadacieho tímu zabezpečuje koordináciu práce v rámci spoločného dohliadacieho tímu. Členovia spoločného dohliadacieho tímu sa riadia pokynmi koordinátora spoločného dohliadacieho tímu, ktoré sa týkajú ich úloh v spoločnom dohliadacom tíme. Tým nie sú dotknuté ich úlohy a povinnosti v rámci príslušných orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi.

Každý orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý vymenuje viac ako jedného zamestnanca do spoločného dohliadacieho tímu podľa odseku 4, môže určiť jedného z nich za subkoordinátora (ďalej len „vnútroštátny subkoordinátor“). Vnútroštátni subkoordinátori pomáhajú koordinátorovi spoločného dohliadacieho tímu, pokiaľ ide o organizáciu a koordináciu úloh v spoločnom dohliadacom tíme, najmä pokiaľ ide o zamestnancov, ktorých vymenoval ten istý orgán dohľadu nad finančnými subjektmi ako príslušného vnútroštátneho subkoordinátora. Vnútroštátny subkoordinátor môže vydávať pokyny členom spoločného dohliadacieho tímu vymenovaným tým istým orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi za predpokladu, že tieto pokyny nie sú v rozpore s pokynmi koordinátora spoločného dohliadacieho tímu.

3.   Úlohy spoločného dohliadacieho tímu zahŕňajú:

4.   Úrad je zodpovedný za zriadenie spoločných dohliadacích tímov a ich zloženie. Úrad a dotknuté orgány dohľadu nad finančnými subjektmi vymenujú jednu alebo viac osôb spomedzi svojich zamestnancov za člena alebo členov spoločného dohliadacieho tímu. Zamestnanec môže byť vymenovaný za člena viac ako jedného spoločného dohliadacieho tímu.

5.   Úrad a orgány dohľadu nad finančnými subjektmi spolu konzultujú a dohodnú sa na využívaní zamestnancov v spoločných dohliadacích tímoch.

6.   Úrad vypracuje vnútorné prevádzkové pravidlá a postupy týkajúce sa zloženia spoločných dohliadacích tímov, najmä pokiaľ ide o zamestnancov každého orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, postavenie zamestnancov orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi a prideľovanie ľudských zdrojov úradom spoločným dohliadacím tímom, čím sa zabezpečí, aby tieto tímy pozostávali zo zamestnancov s dostatočnou mierou vedomostí, odborných znalostí a skúseností a s dostatočne rozmanitými vedomosťami, praxou, odbornými znalosťami a skúsenosťami.

1.   Úrad môže od vybraných povinných subjektov a fyzických osôb, ktoré zamestnáva, alebo právnických osôb, ktoré k nim patria, ako aj od tretích strán, ktorým vybrané povinné subjekty zadali prevádzkové funkcie alebo činnosti v rámci externého zabezpečenia, a fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú k nim pridružené, požadovať, aby mu poskytli všetky informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie úloh, ktorými sa poveruje v tomto nariadení a v iných uplatniteľných právnych predpisoch Únie.

2.   Požadované informácie bezodkladne poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín, pričom zabezpečia, aby tieto informácie boli jasné, presné a úplné. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední títo klienti.

3.   Ak úrad získa informácie požadované podľa odseku 1, sprístupní tieto informácie dotknutým orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi.

1.   Úrad môže s cieľom plniť úlohy, ktorými je poverený v tomto nariadení, vykonávať všetky potrebné vyšetrovania akéhokoľvek vybraného povinného subjektu alebo akejkoľvek fyzickej osoby, ktorú zamestnáva, alebo právnickej osoby, ktorá k nemu patrí, ktorá je usadená alebo sa nachádza v členskom štáte.

Úrad môže na tento účel:

2.   Osoby uvedené v článku 17 sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia úradu. Ak osoba bráni výkonu vyšetrovania, orgán dohľadu nad finančnými subjektmi členského štátu, v ktorom sa nachádzajú príslušné priestory, poskytne v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi potrebnú pomoc vrátane uľahčenia prístupu úradu do obchodných priestorov fyzických a právnických osôb uvedených v článku 17 s cieľom umožniť uplatnenie právomocí uvedených v odseku 1 tohto článku.

1.   Úrad môže v záujme plnenia úloh, ktorými je poverený v tomto nariadení, pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia dotknutému orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v obchodných priestoroch fyzických a právnických osôb uvedených v článku 17. Pokiaľ ide o fyzické osoby, ktorých obchodné priestory sú rovnaké ako ich súkromné bydlisko, úrad musí požiadať o súdne povolenie na vykonanie kontroly na mieste a získať ho. Ak je to nevyhnutné na účely riadneho a efektívneho vykonávania kontrol, úrad môže uskutočňovať kontroly na mieste bez predchádzajúceho informovania dotknutých fyzických a právnických osôb.

2.   Úrad sa môže rozhodnúť zveriť vykonávanie kontrol na mieste spoločnému dohliadaciemu tímu v súlade s článkom 16 alebo špecializovanému tímu, ktorý by v príslušných prípadoch mohol zahŕňať členov spoločného dohliadacieho tímu. Úrad je zodpovedný za zriadenie a zloženie tímov pre kontroly na mieste uskutočňované v spolupráci s orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi.

3.   Zamestnanci úradu a iné osoby ním oprávnené na vykonávanie kontrol na mieste môžu vstúpiť do všetkých obchodných priestorov a na pozemky fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní prijatého úradom, a pokiaľ ide o fyzické osoby, ktorých obchodné priestory sú rovnaké ako ich súkromné bydlisko, po získaní súdneho povolenia na vykonanie kontroly na mieste podľa odseku 1 tohto článku. Zamestnanci úradu a iné osoby poverené úradom majú právomoci stanovené v článku 21.

4.   Fyzické a právnické osoby uvedené v článku 17 sa podrobujú kontrolám na mieste na základe rozhodnutia úradu.

5.   Zamestnanci a iné sprevádzajúce osoby, ktoré oprávnil alebo vymenoval orgán dohľadu nad finančnými subjektmi členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, pod dohľadom a koordináciou úradu aktívne pomáhajú zamestnancom úradu a iným osobám ním oprávneným. Na tento účel majú právomoci stanovené v odseku 3. Právo zúčastňovať sa na kontrolách na mieste majú aj zamestnanci orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi dotknutého členského štátu.

6.   Keď sa osoba bráni vykonaniu kontroly na mieste nariadenej podľa tohto článku, orgán dohľadu nad finančnými subjektmi dotknutého členského štátu poskytne potrebnú pomoc v súlade s vnútroštátnym právom. Pokiaľ je to potrebné na vykonanie kontroly, takáto pomoc zahŕňa zapečatenie akýchkoľvek obchodných priestorov a účtovných kníh alebo záznamov. Ak na to dotknutý orgán dohľadu nad finančnými subjektmi nemá právomoc, využije svoju právomoc požiadať o potrebnú pomoc iné vnútroštátne orgány.

1.   Ak sa na účely kontroly na mieste stanovenej v článku 19 vyžaduje v súlade s vnútroštátnym právom povolenie súdneho orgánu, úrad požiada o takéto povolenie.

2.   Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 1, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie úradu pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať úrad o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má úrad podozrenie, že došlo k porušeniu aktov uvedených v článku 1 ods. 2, závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však neskúma potrebu kontroly ani nepožaduje informácie obsiahnuté v spise úradu. Zákonnosť rozhodnutia úradu podlieha iba preskúmaniu Súdneho dvora Európskej únie.

1.   Úrad má na účely vykonávania svojich úloh uvedených v článku 5 ods. 2 právomoc uplatňovať administratívne opatrenia stanovenú v odsekoch 2 a 3 tohto článku s cieľom požadovať od ktoréhokoľvek vybraného povinného subjektu, aby prijal potrebné opatrenia, ak:

2.   Na účely článku 6 ods. 1 má úrad najmä právomoc uplatňovať tieto administratívne opatrenia:

3.   Prostredníctvom administratívnych opatrení uvedených v odseku 2 môže úrad najmä:

4.   Administratívne opatrenia uvedené v odseku 2 sú v relevantných prípadoch spojené so záväznými lehotami na ich vykonanie. Úrad sleduje a posudzuje vykonávanie požadovaných opatrení vybraným povinným subjektom.

5.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi bez zbytočného odkladu informujú úrad, ak sa dozvedia o jednej alebo viacerých informáciách naznačujúcich, že vybraný povinný subjekt porušil nariadenie (EÚ) 2023/1113 alebo nariadenie (EÚ) 2024/1624.

6.   Uplatnené administratívne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

1.   Ak vybraný povinný subjekt úmyselne alebo z nedbanlivosti poruší požiadavku nariadenia (EÚ) 2023/1113 alebo nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo nedodržiava záväzné rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia, úrad môže na účely vykonávania úloh, ktorými je poverený v tomto nariadení, uložiť peňažné sankcie.

2.   Ak výkonná rada úradu zistí, že vybraný povinný subjekt sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil závažného, opakovaného alebo systematického porušenia priamo uplatniteľných požiadaviek uvedených v nariadení (EÚ) 2023/1113 alebo nariadení (EÚ) 2024/1624, prijme rozhodnutie o uložení peňažných sankcií v súlade s odsekom 3 tohto článku. Peňažné sankcie uložené za takéto porušenia sa v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu ukladajú popri administratívnych opatreniach uvedených v článku 21 ods. 2 alebo namiesto nich.

3.   Základná suma peňažných sankcií uvedených v odseku 1 sa pohybuje v rámci týchto limitov:

4.   Základné sumy vymedzené v rámci limitov stanovených v odseku 3 sa v prípade potreby upravia zohľadnením priťažujúcich alebo poľahčujúcich faktorov v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v prílohe I. Príslušné priťažujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden priťažujúci koeficient, k základnej sume sa pripočíta rozdiel medzi základnou sumou a sumou, ktorá je výsledkom uplatnenia každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu. Ak možno vyčísliť výhodu vyplývajúcu z porušenia alebo straty, ktoré utrpeli tretie strany v dôsledku porušenia, pripočítajú sa k celkovej výške sankcie po uplatnení koeficientov.

5.   Príslušné poľahčujúce koeficienty sa na základnú výšku uplatňujú jednotlivo. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, od základnej sumy sa odpočíta rozdiel medzi základnou sumou a sumou, ktorá je výsledkom uplatnenia každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu.

6.   Maximálna výška sankcie za závažné, opakované alebo systematické porušenia uvedené v odseku 3 písm. a) a b) nesmie presiahnuť 10 % celkového ročného obratu povinného subjektu v predchádzajúcom hospodárskom roku po uplatnení koeficientov uvedených v odsekoch 4 a 5.

7.   Maximálna výška sankcie za závažné, opakované alebo systematické porušenia uvedené v odseku 3 písm. c) a d) nesmie presiahnuť 10 000 000 EUR, resp. zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene v prípade členských štátov, ktorých menou nie je euro, po uplatnení koeficientov uvedených v odsekoch 4 a 5.

8.   Ak je vybraný povinný subjekt materským podnikom alebo dcérskym podnikom materského podniku, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (37), príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s uplatniteľnými účtovnými štandardmi podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku.

9.   V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 tohto článku, môže úrad, ak je to potrebné na účely vykonávania úloh, ktorými je úrad poverený v tomto nariadení, od orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi požadovať, aby začali konanie s cieľom prijať opatrenia na zaistenie toho, že budú uložené primerané peňažné sankcie v súlade s vnútroštátnym právnym predpisom, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2024/1640, a akýmikoľvek príslušnými vnútroštátnym právnymi predpismi, ktorými sa udeľujú konkrétne právomoci, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti nepožadujú. Uložené peňažné sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Prvý pododsek sa uplatňuje na peňažné sankcie, ktoré sa majú uložiť vybraným povinným subjektom za porušenia vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2024/1640, a na všetky peňažné sankcie, ktoré sa majú uložiť členom riadiaceho orgánu vybraných povinných subjektov, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva zodpovední za porušenie zo strany vybraného povinného subjektu.

10.   Peňažné sankcie, ktoré úrad uložil, musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Úrad pri určovaní výšky peňažnej sankcie úrad náležite zohľadní schopnosť vybraného povinného subjektu zaplatiť peňažnú sankciu a v prípade, že by peňažná sankcia mohla mať vplyv na dodržiavanie prudenciálnej regulácie, konzultuje s orgánmi zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním uplatniteľného práva Únie vybranými povinnými subjektmi.

1.   Výkonná rada môže prijať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pravidelné penále s cieľom donútiť:

2.   Pravidelné penále musí byť účinné a primerané. Pravidelné penále sa ukladá, až kým dotknutý vybraný povinný subjekt alebo dotknutá osoba nesplní príslušné administratívne opatrenie uvedené v odseku 1.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 výška pravidelného penále nepresiahne v prípade právnických osôb 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom hospodárskom roku alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelné penále.

4.   Pravidelné penále možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov od oznámenia rozhodnutia úradu. Ak do uplynutia uvedenej lehoty vybraný povinný subjekt administratívne opatrenie stále nesplní, úrad môže uložiť pravidelné penále na dodatočné obdobie, ktoré nepresiahne šesť mesiacov.

5.   Rozhodnutie o uložení pravidelného penále sa môže prijať v neskoršej fáze so spätnou účinnosťou až do dátumu začatia uplatňovania administratívneho opatrenia.

1.   Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie alebo pravidelného penále podľa článkov 22 alebo 23 výkonná rada poskytne osobám, voči ktorým sa vedie konanie, možnosť vypočutia v súvislosti so zisteniami úradu. Výkonná rada zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

2.   Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas konania plne rešpektuje. Tieto osoby majú právo na prístup k spisu úradu s výhradou oprávnených záujmov iných osôb týkajúcich sa ochrany ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie ani interné prípravné dokumenty úradu.

1.   Úrad uverejní každé rozhodnutie o uložení peňažných sankcií alebo pravidelného penále alebo o uplatnení administratívnych opatrení uvedených v článku 21 ods. 2 písm. c) až g) prijatých v prípadoch uvedených v článku 21 ods. 1 písm. a) ihneď po tom, ako je o tomto rozhodnutí informovaná osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie. Musia sa uverejniť aspoň informácie o druhu a povahe porušenia, totožnosti osoby zodpovednej za porušenie a o sume peňažných sankcií alebo pravidelného penále.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa uverejnenie týka administratívnych opatrení, proti ktorým možno podať odvolanie a ktorých cieľom nie je napraviť závažné, opakované a systematické porušenia, úrad môže odložiť uverejnenie týchto administratívnych opatrení až do uplynutia lehoty na podanie odvolania na Súdnom dvore Európskej únie.

2.   Po uplynutí lehoty na preskúmanie rozhodnutia administratívnym revíznym výborom alebo, ak povinný subjekt o takéto preskúmanie nepožiadal, po uplynutí lehoty na podanie odvolania na Súdnom dvore Európskej únie úrad uverejní informácie o žiadosti o preskúmanie alebo odvolaní. Všetky následné informácie o výsledku takéhoto preskúmania alebo odvolania úrad uverejní ihneď po získaní takýchto informácií. Uverejní sa aj každé rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie alebo pravidelného penále alebo uplatnení administratívneho opatrenia podľa článku 21 ods. 1 písm. a).

3.   Bez ohľadu na požiadavku uvedenú v odseku 1, ak úrad na základe individuálneho posúdenia považuje zverejnenie totožnosti alebo osobných údajov osôb zodpovedných za porušenie za neprimerané alebo ak zverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, úrad:

4.   Úrad sprístupňuje všetky uverejnenia podľa tohto článku dostupnom na svojom webovom sídle počas piatich rokov.

1.   Peňažné sankcie a pravidelné penále uložené podľa článkov 22 a 23 musia byť vymáhateľné.

Vymáhanie sa riadi predpismi občianskeho práva procesného platnými v tom členskom štáte, na ktorého území sa uskutočňuje. Príkaz na vymáhanie sa pripája k rozhodnutiu o uložení peňažných sankcií alebo pravidelných penále podľa článkov 22 a 23 bez akýchkoľvek formalít s výnimkou overenia pravosti rozhodnutia orgánom, ktorý na tento účel určila vláda každého členského štátu a oznámila túto skutočnosť úradu a Súdnemu dvoru Európskej únie.

Po dokončení uvedených formalít na základe žiadosti dotknutej strany môže táto strana v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k vymáhaniu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

Vymáhanie možno pozastaviť len na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc v súvislosti so sťažnosťami, že sa vymáhanie vykonáva protiprávnym spôsobom.

2.   Vyzbierané sumy peňažných sankcií a pravidelných penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Únie.

1.   Ak úrad pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v prílohe II, vymenuje na vyšetrenie danej veci nezávislý vyšetrovací tím v rámci úradu. Vyšetrovací tím sa nezúčastňuje ani sa predtým nezúčastňoval na priamom dohľade nad dotknutým vybraným povinným subjektom a svoje funkcie vykonáva nezávisle od výkonnej rady úradu. Úrad vypracuje vnútorné postupy na určenie pravidiel, ktorými sa riadi výber členov nezávislého vyšetrovacieho tímu, najmä pokiaľ ide o vedomosti, prax, odborné znalosti a skúsenosti týchto členov.

2.   Vyšetrovací tím vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na akékoľvek pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, a predkladá výkonnej rade úplný spis so svojimi zisteniami.

Vyšetrovací tím môže na účely plnenia svojich úloh požiadať o informácie v súlade s článkom 17 a uskutočňovať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 18 a 19.

Vyšetrovací tím má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám, ktoré zhromaždil spoločný dohliadací tím v rámci svojich činností dohľadu.

3.   Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so zisteniami výkonnej rade poskytne vyšetrovací tím osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, možnosť vypočutia vo vyšetrovaných veciach. Vyšetrovací tím zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, mali možnosť vyjadriť.

Právo na obhajobu dotknutých osôb sa počas vyšetrovania podľa tohto článku plne rešpektuje.

4.   Vyšetrovací tím musí osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, oznámiť, že predložil spis so svojimi zisteniami výkonnej rade. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu s výhradou oprávnených záujmov iných osôb týkajúcich sa ochrany ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

5.   Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrovacieho tímu a v prípade, že o to dotknuté osoby požiadali, po vypočutí osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, podľa článku 24 ods. 1, výkonná rada rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v prílohe II, a ak áno, uloží peňažnú sankciu v súlade s článkom 22 a popri peňažnej sankcii alebo namiesto nej uplatní administratívne opatrenie v súlade s článkom 21.

6.   Vyšetrovací tím sa nezúčastňuje na rokovaniach výkonnej rady ani žiadnym iným spôsobom nezasahuje do rozhodovacieho procesu výkonnej rady.

7.   Komisia prijme ďalšie procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať peňažné sankcie alebo pravidelné penále, ktoré budú obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a výber peňažných sankcií a pravidelných penále, a prijme podrobné pravidlá o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie sankcií.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov dopĺňajúcich toto nariadenia v súlade s článkom 100.

Komisia prijme delegované akty uvedené v druhom pododseku do 1. januára 2027.

8.   Ak úrad pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Úrad okrem toho neukladá peňažné sankcie ani pravidelné penále v prípade, že predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

1.   Úrad a orgány dohľadu nad finančnými subjektmi prijmú režimy komunikácie medzi sebou v rámci systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane jazyka alebo jazykov, ktoré sa majú používať.

2.   Každý dokument, ktorý vybraný povinný subjekt alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa jednotlivo vzťahujú postupy úradu v rámci dohľadu, predloží úradu, môže byť vypracovaný v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý si dotknutý vybraný povinný subjekt alebo dotknutá fyzická alebo právnická osoba zvolí.

3.   Úrad, vybrané povinné subjekty a každá iná právnická alebo fyzická osoba, na ktorú sa jednotlivo vzťahujú postupy úradu v rámci dohľadu, sa môžu dohodnúť na tom, že budú v písomnej komunikácii používať výlučne jeden z úradných jazykov Únie, a to aj pokiaľ ide o rozhodnutia úradu v oblasti dohľadu.

4.   Ak sa dohoda o výlučnom používaní jedného jazyka podľa odseku 3 následne zruší, toto zrušenie má dosah výlučne na tie aspekty postupu úradu v rámci dohľadu, ktoré ešte neboli vykonané.

5.   Ak účastníci ústneho vypočutia žiadajú, aby boli vypočutí v inom úradnom jazyku Únie, ako je jazyk postupu úradu v rámci dohľadu, takáto požiadavka sa oznámi úradu v dostatočnom časovom predstihu, aby mohol prijať potrebné opatrenia.

1.   Úrad vykonáva pravidelné posudzovanie niektorých alebo všetkých činností jedného, viacerých alebo všetkých orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi, ako aj ich nástrojov a zdrojov. Úrad v rámci každého posúdenia posúdi rozsah, v akom orgán dohľadu nad finančnými subjektmi vykonáva svoje úlohy v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1640 a prijíma potrebné kroky na zabezpečenie konzistentných noriem a postupov dohľadu na vysokej úrovni. Pri posudzovaní sa zohľadňuje úroveň harmonizácie prístupov dohľadu a posudzovanie na tento účel zahŕňa preskúmanie uplatňovania metodiky dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vypracovanej podľa článku 8 ako celku alebo jej častí a vzťahuje sa na všetky orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v rámci jedného cyklu posudzovania. Výkonná rada po konzultácii s generálnou radou v zložení dozorných orgánov prijme plán cyklu posudzovania. Generálna rada môže dvojtretinovou väčšinou svojich členov od výkonnej rady požadovať, aby prijala nový plán. Dĺžku každého cyklu posudzovania určuje úrad, pričom nesmie presiahnuť sedem rokov.

Úrad vypracuje metódy umožňujúce konzistentné posúdenie orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi preskúmavaných v tom istom cykle a ich vzájomné porovnanie. Na konci každého cyklu posudzovania úrad predloží svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Posúdenia vykonávajú zamestnanci úradu a na základe verejnej výzvy na účasť aj zamestnanci orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi, ktoré nepodliehajú preskúmaniu, a to na dobrovoľnom základe. V relevantných prípadoch sa pri posudzovaní náležite zohľadňujú hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované medzinárodnými organizáciami a medzivládnymi orgánmi s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V posúdeniach sa môžu náležite zohľadniť aj informácie uvedené v centrálnej databáze v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zriadenej podľa článku 11.

3.   Úrad vypracúva o výsledkoch každého posúdenia správu. Pred posúdením generálnou radou v zložení dozorných orgánov sa navrhovaná verzia správy predloží orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý je predmetom posúdenia, aby predložil pripomienky. Orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý je predmetom posúdenia, predloží pripomienky k návrhu správy v lehote stanovenej úradom. Konečnú správu prijíma výkonná rada, pričom zohľadňuje pripomienky generálnej rady v zložení dozorných orgánov. Výkonná rada zabezpečuje konzistentnosť pri uplatňovaní metodiky posudzovania. V správe sa vysvetľujú a uvádzajú všetky osobitné nadväzujúce opatrenia, ktoré je orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý je predmetom posúdenia, povinný prijať a ktoré sa na základe posúdenia považujú za primerané, úmerné a nevyhnutné. Nadväzujúce opatrenia možno prijať v podobe usmernení a odporúčaní generálnej rady. Nadväzujúce opatrenia možno prijať aj vo forme individuálnych odporúčaní prijatých výkonnou radou. Tieto jednotlivé nadväzujúce opatrenia sa uverejnia len so súhlasom príslušného orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi a iba v sumarizovanej alebo súhrnnej forme tak, aby jednotlivé finančné inštitúcie nebolo možné identifikovať. Uverejnená verzia správy nesmie obsahovať dôverné informácie ani odkazy na konkrétne orgány dohľadu nad finančnými subjektmi.

4.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi vynakladajú maximálne úsilie na dodržanie osobitných nadväzujúcich opatrení, ktoré sú im adresované na základe posúdenia. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v príslušných prípadoch pravidelne poskytujú úradu aktuálne informácie o druhu opatrení, ktoré vykonali v reakcii na správu uvedenú v odseku 3.

1.   Úrad v rozsahu pôsobnosti svojich právomocí a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi, zabezpečí, aby sa zriadili kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore a aby fungovali konzistentne v prípade iných ako vybraných povinných subjektov prevádzkujúcich organizačné jednotky vo viacerých členských štátoch v súlade s článkom 49 smernice (EÚ) 2024/1640. Úrad môže na tento účel:

2.   Na účely odseku 1 musia mať zamestnanci úradu plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a môžu sa zúčastňovať na ich činnostiach vrátane kontrol na mieste, ktoré vykonávajú spoločne dva alebo viaceré orgány dohľadu nad finančnými subjektmi.

1.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi informujú úrad, ak sa situácia ktoréhokoľvek iného ako vybraného povinného subjektu, pokiaľ ide o jeho súlad s nariadením (EÚ) 2024/1624, nariadením (EÚ) 2023/1113, akýmikoľvek inými právnymi ustanoveniami prijatými na vykonávanie uvedených nariadení alebo akýmkoľvek administratívnym aktom vydaným akýmkoľvek orgánom dohľadu a vystavenie rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, rýchlo a výrazne zhorší, najmä ak by takéto zhoršenie mohlo mať negatívny vplyv na viaceré členské štáty alebo Úniu ako celok alebo narušiť integritu finančného systému Únie.

2.   Ak má úrad informácie naznačujúce závažné, opakované alebo systematické porušenia zo strany iného ako vybraného povinného subjektu, môže požiadať jeho orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, aby:

V tejto súvislosti môže úrad v prípade potreby takisto požiadať orgán dohľadu nad finančnými subjektmi príslušný pre iný ako vybraný povinný subjekt, aby prijal individuálne rozhodnutie určené uvedenému subjektu, v ktorom mu uloží povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na dodržiavanie povinností vyplývajúcich z priamo uplatniteľného práva Únie alebo z vnútroštátneho práva v rozsahu, v akom sa ním transponujú smernice alebo vykonávajú možnosti udelené členským štátom na základe práva Únie, a to vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti. Žiadosti uvedené v tomto odseku nesmú ohroziť prebiehajúce opatrenia dohľadu zo strany orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorému je žiadosť adresovaná.

3.   Žiadosť uvedená v odseku 2 sa môže podať, ak má úrad informácie naznačujúce vážne, opakované alebo systematické porušenie:

4.   Dotknutý orgán dohľadu nad finančnými subjektmi vyhovie každej žiadosti, ktorá mu je adresovaná v súlade s odsekom 2, a čo najskôr, najneskôr však do 10 pracovných dní odo dňa oznámenia takejto žiadosti, informuje úrad o krokoch, ktoré prijal alebo má v úmysle prijať na splnenie uvedenej žiadosti.

5.   Ak sa žiadosti uvedenej v odseku 2 nevyhovie alebo úradu do 10 pracovných dní odo dňa oznámenia žiadosti nie sú poskytnuté informácie o krokoch, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať na jej splnenie, úrad môže požiadať Komisiu o udelenie povolenia na dočasný prenos príslušných úloh a právomocí uvedených v článku 5 ods. 2 a článku 6 ods. 1, ktoré sa týkajú priameho dohľadu nad iným ako vybraným povinným subjektom, z dotknutého orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi na úrad.

6.   Žiadosť úradu adresovaná Komisii podľa odseku 5 obsahuje:

7.   Komisia má na základe informácií prijatých podľa odseku 6 jeden mesiac od dátumu doručenia žiadosti zo strany úradu na prijatie riadne odôvodneného rozhodnutia o povolení alebo nepovolení prenosu príslušných úloh a právomocí. Rozhodnutie sa oznámi úradu, ktorý o tom bezodkladne informuje orgán dohľadu nad finančnými subjektmi a iný ako vybraný povinný subjekt. O rozhodnutí sa informujú Európsky parlament a Rada.

8.   Na desiaty pracovný deň po oznámení rozhodnutia, ktorým sa povoľuje prenos úloh a právomocí vo vzťahu k inému ako vybranému povinnému subjektu, úradu sa iný ako vybraný povinný subjekt považuje za vybraný povinný subjekt na účely vykonávania úloh uvedených v článku 5 ods. 2 a právomocí uvedených v článku 6 ods. 1 a článkoch 17 až 23. V rozhodnutí Komisie sa stanoví dĺžka vykonávania týchto úloh a právomocí, po ktorej uplynutí sa automaticky prenesú späť na dotknutý orgán dohľadu nad finančnými subjektmi.

9.   Po konzultácii s príslušným orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi môže úrad predložiť Komisii žiadosť o predĺženie platnosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje presun úloh a právomocí. Táto žiadosť sa predkladá najmenej dva mesiace pred uplynutím počiatočného obdobia.

K žiadosti uvedenej v prvom pododseku sa pripojí:

Komisia prijme rozhodnutie o udelení predĺženia v lehote uvedenej v odseku 7. Každé predĺženie udelené podľa tohto odseku sa môže udeliť len raz.

1.   Úrad môže orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 3, 4 a 5 tohto článku na žiadosť jedného alebo viacerých orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi podľa článkov 46, 47, 49 alebo 54 smernice (EÚ) 2024/1640 alebo v iných prípadoch, keď orgán dohľadu nad finančnými subjektmi nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, navrhovaného opatrenia alebo nečinnosťou iného orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, pokiaľ to ovplyvňuje jeho vlastné úlohy a povinnosti dohľadu vo vzťahu ku konkrétnemu inému ako vybranému povinnému subjektu alebo viacerým iným ako vybraným povinným subjektom.

2.   V iných prípadoch, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú články 46, 47, 49 a 54 smernice (EÚ) 2024/1640, orgán dohľadu nad finančnými subjektmi bez zbytočného odkladu požiada úrad o pomoc, ak sa v ustanovení práva Únie vyžaduje, aby orgán dohľadu nad finančnými subjektmi dosiahol s iným orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi dohodu, dojednanie alebo inú formu zavedenej alebo formalizovanej spolupráce týkajúcej sa dohľadu nad konkrétnymi inými ako vybranými povinnými subjektmi, a ak nastane niektorá z týchto situácií:

3.   Výkonná rada posúdi každú žiadosť uvedenú v odsekoch 1 a 2 a oznámi príslušným stranám, či považuje žiadosť za opodstatnenú a má v úmysle jej vyhovieť v súlade s týmto článkom.

4.   Úrad stanoví lehotu na zmierenie medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v práve Únie a zložitosť a naliehavosť veci. Na účely zmierovacej fázy úrad pôsobí ako sprostredkovateľ. Ak je to potrebné alebo stanovené v práve Únie, vydá stanovisko k tomu, ako spor urovnať.

5.   Ak orgány dohľadu nad finančnými subjektmi nedosiahnu počas zmierovacej fázy uvedenej v odseku 4 dohodu alebo ak sa neriadia stanoviskom úradu, úrad môže od týchto orgánov dohľadu vyžadovať, aby prijali konkrétne opatrenie alebo aby sa zdržali určitého konania s cieľom urovnať záležitosť a aby zabezpečili súlad s právom Únie. Rozhodnutie úradu je pre orgány dohľadu nad finančnými subjektmi záväzné. Na základe rozhodnutia úradu sa od orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi môže vyžadovať, aby zrušili alebo zmenili rozhodnutie, ktoré prijali, alebo aby využili svoje právomoci podľa uplatniteľného práva Únie.

6.   Úrad informuje orgány dohľadu nad finančnými subjektmi o uzavretí postupov podľa odsekov 4 a 5 a v príslušných prípadoch aj o svojom rozhodnutí prijatom podľa odseku 5.

7.   Všetky opatrenia orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi súvisiace so skutočnosťami, ktoré sú predmetom rozhodnutia podľa odseku 5, musia byť v súlade s týmto rozhodnutím.

8.   V správe uvedenej v článku 84 predseda úradu uvedie povahu a druh sporov medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi, dosiahnuté dohody a rozhodnutia prijaté na urovnanie týchto sporov.

1.   Ak orgán dohľadu nad finančnými subjektmi neuplatnil opatrenia stanovené v smernici (EÚ) 2024/1640 alebo ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa uvedená smernica transponuje, alebo uplatnil opatrenia spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie, čo vedie k systematickému zlyhaniu v jeho dohľade, ktoré má vplyv na viaceré povinné subjekty a narúša účinnosť systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, úrad koná v súlade s právomocami stanovenými v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   Úrad môže začať vyšetrovanie možného porušenia práva Únie uvedeného v odseku 1 z vlastnej iniciatívy, ak má riadne podložené informácie naznačujúce takéto porušenie, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia.

Úrad môže takisto vyšetriť údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie na základe riadne odôvodnenej žiadosti jedného alebo viacerých orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi, Európskeho parlamentu alebo Komisie.

Ak bolo požiadané o vyšetrovanie možného porušenia práva Únie podľa prvého alebo druhého pododseku, úrad náležite informuje stranu, ktorá podala žiadosť, o tom, ako má v úmysle vo veci postupovať a či je vyšetrovanie údajného porušenia oprávnené. Ak sa úrad rozhodne začať vyšetrovanie, najprv o tom informuje dotknutý orgán dohľadu nad finančnými subjektmi.

3.   Orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý je predmetom vyšetrovania podľa odseku 2 bezodkladne poskytne úradu všetky informácie, ktoré úrad požaduje na účely vyšetrovania, vrátane informácií o tom, ako sa akty uvedené v odseku 1 uplatňujú v súlade s právom Únie.

4.   Ak sa to považuje za vhodné a potrebné, úrad môže po informovaní orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý je predmetom vyšetrovania, poskytnúť všetkým ostatným orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi možnosť zaslať úradu informácie, ktoré považujú za relevantné, alebo priamo adresovať riadne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie akémukoľvek inému orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi. Adresáti takejto žiadosti poskytnú úradu bez zbytočného odkladu jasné, presné a úplné informácie.

5.   Úrad môže najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu začatia vyšetrovania adresovať orgánu dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý je predmetom vyšetrovania, odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie.

Ak to úrad považuje za vhodné na vyriešenie systematického zlyhania dohľadu vedúceho k porušeniu práva Únie, spojí sa pred vydaním takéhoto odporúčania s orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi v snahe dosiahnuť dohodu o opatreniach potrebných na dosiahnutie súladu s právom Únie.

Orgán dohľadu nad finančnými subjektmi do 10 pracovných dní od doručenia odporúčania informuje úrad o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na zabezpečenie súladu s právom Únie.

6.   Ak orgán dohľadu nad finančnými subjektmi nedosiahne súlad s právom Únie v lehote jedného mesiaca od dátumu doručenia odporúčania vydaného úradom, Komisia môže na základe informácií o tejto skutočnosti zo strany úradu alebo z vlastného podnetu vydať formálne stanovisko, ktorým vyzve orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, aby prijal opatrenia potrebné na dodržiavanie práva Únie. Vo formálnom stanovisku Komisia zohľadňuje odporúčanie úradu.

Komisia vydá takéto formálne stanovisko do troch mesiacov odo dňa prijatia odporúčania. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac.

Úrad a orgán dohľadu nad finančnými subjektmi poskytnú Komisii všetky potrebné informácie.

7.   Orgán dohľadu nad finančnými subjektmi do 10 pracovných dní od prijatia formálneho stanoviska uvedeného v odseku 6 informuje Komisiu a úrad o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na dosiahnutie súladu s týmto formálnym stanoviskom. Orgán dohľadu nad finančnými subjektmi pri prijímaní opatrení v súvislosti so záležitosťami, ktoré sú predmetom formálneho stanoviska, postupuje v súlade s týmto formálnym stanoviskom.

1.   Úrad pravidelne vykonáva partnerské preskúmania niektorých alebo všetkých činností orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi a orgánov verejnej moci uvedených v článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640 s cieľom zvýšiť konzistentnosť a účinnosť výsledkov dohľadu. Úrad vypracuje metódy s cieľom umožniť objektívne posúdenie orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi a ich vzájomné porovnanie. V relevantných prípadoch sa pri plánovaní a vykonávaní posúdení náležite zohľadňujú hodnotenia, posúdenia a správy vypracované medzinárodnými organizáciami a medzivládnymi orgánmi s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V posúdeniach sa môžu náležite zohľadniť aj informácie obsiahnuté v centrálnej databáze v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zriadenej podľa článku 11 tohto nariadenia.

V metódach uvedených v prvom pododseku sa zohľadňujú osobitné charakteristiky rámca dohľadu v prípadoch, keď je dohľad zverený samoregulačným orgánom, vrátane úlohy orgánu verejnej moci zodpovedného za dozor nad týmito orgánmi podľa článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640, a osobitné charakteristiky orgánov dohľadu v týchto prípadoch.

2.   Partnerské preskúmania vykonávajú zamestnanci úradu v spolupráci s príslušnými zamestnancami orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi a orgánov verejnej moci, ako sa uvádza v článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640.

3.   Partnerské preskúmanie zahŕňa okrem iného posúdenie:

4.   Úrad vypracúva o výsledkoch partnerského preskúmania správu. Túto správu o partnerskom preskúmaní vypracúvajú zamestnanci úradu v spolupráci s príslušnými zamestnancami orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi a orgánov verejnej moci, ako sa uvádza v článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640 zapojenými do partnerského preskúmania a prijíma ju výkonná rada po tom, ako jej boli doručené pripomienky generálnej rady v zložení dozorných orgánov týkajúce sa konzistentnosti uplatňovania metodiky s ostatnými správami o partnerskom preskúmaní. V správe sa vysvetľujú a uvádzajú nadväzujúce opatrenia, ktoré sa na základe partnerského preskúmania považujú za primerané, úmerné a nevyhnutné. Uvedené nadväzujúce opatrenia možno prijať v podobe usmernení a odporúčaní podľa článku 54 a stanovísk podľa článku 55 tohto nariadenia. Orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi a orgány verejnej moci, ako sa uvádza v článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640 v súlade s článkom 54 ods. 3 tohto nariadenia vynakladajú maximálne úsilie na dodržanie súladu so všetkými vydanými usmerneniami a odporúčaniami.

5.   Úrad uverejňuje zistenia partnerského preskúmania na svojom webovom sídle a informuje o nich aspoň Európsky parlament. Predkladá Komisii stanovisko, ak sa so zreteľom na výsledok partnerského preskúmania alebo akékoľvek iné informácie, ktoré získal pri vykonávaní svojich úloh, domnieva, že by z hľadiska Únie bola potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel Únie uplatniteľných na povinné subjekty v nefinančnom sektore alebo orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi.

6.   Úrad dva roky po uverejnení správy o partnerskom preskúmaní poskytne nadväzujúcu správu. Nadväzujúcu správu vypracúvajú zamestnanci úradu v spolupráci s príslušnými zamestnancami orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi zapojenými do partnerského preskúmania a prijíma ju výkonná rada po tom, ako jej boli doručené pripomienky generálnej rady v zložení dozorných orgánov ku konzistentnosti uplatňovania metodiky s ostatnými správami o partnerskom preskúmaní. Nadväzujúca správa zahŕňa posúdenie primeranosti a účinnosti krokov, ktoré podnikli orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi podliehajúce partnerskému preskúmaniu v reakcii na nadväzujúce opatrenia vyplývajúce zo správy o partnerskom preskúmaní. Úrad uverejňuje zistenia nadväzujúcej správy na svojom webovom sídle.

7.   Na účely tohto článku výkonná rada každé dva roky po porade s generálnou radou v zložení dozorných orgánov prijíma pracovný plán týkajúci sa partnerského preskúmania. V tomto pracovnom pláne týkajúcom sa partnerského preskúmania sa zohľadňujú poznatky získané z minulých procesov partnerského preskúmania, ako aj diskusií vedených v generálnej rade v zložení dozorných orgánov. Generálna rada v zložení dozorných orgánov môže dvojtretinovou väčšinou svojich členov od výkonnej rady požadovať, aby prijala nový plán. Pracovný plán týkajúci sa partnerského preskúmania tvorí samostatnú súčasť ročného a viacročného pracovného programu a je zahrnutý do jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 65. Ak dôjde k naliehavým alebo nepredvídaným udalostiam, úrad môže rozhodnúť o vykonaní dodatočných partnerských preskúmaní.

8.   Ak sa partnerské preskúmania týkajú činností dohľadu, ktoré v jednom alebo viacerých členských štátoch vykonávajú samoregulačné orgány, partnerské preskúmanie zahŕňa posúdenie opatrení podľa článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640, ktoré prijíma orgán verejnej moci zodpovedný za dozor nad týmito orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby vykonávali svoju funkciu primerane a účinne.

9.   Ak sa partnerské preskúmania týkajú činností dohľadu, ktoré v jednom alebo viacerých členských štátoch vykonávajú samoregulačné orgány, účasť týchto samoregulačných orgánov sa nevyžaduje. Ak však prejavia záujem o účasť na postupe partnerského preskúmania, zamestnancom týchto orgánov poverených úlohami dohľadu sa umožní, aby sa na danom partnerskom preskúmaní zúčastnili.

1.   Úrad v rozsahu svojich právomocí a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi podľa článku 50 smernice (EÚ) 2024/1640, pomáha pri zriaďovaní a fungovaní kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nefinančnom sektore pre povinné subjekty nefinančného sektora, ktoré prevádzkujú organizačné jednotky vo viacerých členských štátoch, v súlade s uvedeným článkom.

2.   Na účely odseku 1 môže úrad:

3.   Na účely odseku 1 musia mať zamestnanci úradu plné práva účasti v kolégiách orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Po dohode s dotknutými orgánmi dohľadu nad nefinančnými subjektmi sa zamestnanci úradu môžu zúčastňovať na činnostiach kolégia, ktoré spoločne vykonávajú dva alebo viaceré orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi, vrátane kontrol na mieste u povinných subjektov nefinančného sektora, s výnimkou tých subjektov, na ktoré sa vzťahuje článok 3 bod 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2024/1624.

1.   Ak má úrad dôvodné podozrenie, že orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi alebo orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi uvedený v článku 52 smernice (EÚ) 2024/1640 neuplatnil akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia alebo ich uplatnil spôsobom, ktorý sa javí ako porušenie práva Únie, informuje dotknutý orgán dohľadu alebo dotknutý orgán verejnej moci o týchto podozreniach z porušenia a vyšetrí ich.

Na účely prvého pododseku môže úrad konať na žiadosť jedného alebo viacerých orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi alebo orgánov verejnej moci, Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo z vlastnej iniciatívy, a to aj vtedy, ak je takéto konanie založené na riadne odôvodnených informáciách od fyzických alebo právnických osôb podľa článku 90.

2.   Úrad má možnosť požiadať dotknutý orgán dohľadu alebo dotknutý orgán verejnej moci o všetky informácie, ktoré úrad považuje za potrebné na účely svojho vyšetrovania, vrátane informácií o tom, ako sa akty Únie alebo vnútroštátne právne predpisy uvedené v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia uplatňujú v súlade s právom Únie, ale s výnimkou informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť, pokiaľ sa neuplatňujú výnimky stanovené v článku 21 ods. 2 druhom pododseku a článku 70 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2024/1624 a v článku 52 ods. 3 písm. a) smernice (EÚ) 2024/1640.

Dotknutý orgán dohľadu alebo dotknutý orgán verejnej moci bezodkladne poskytne úradu požadované informácie.

Vždy, keď sú informácie vyžiadané od dotknutého orgánu dohľadu alebo dotknutého orgánu verejnej moci preukázateľne nedostatočné alebo sa považujú za nedostatočné na získanie informácií, ktoré sa považujú za potrebné na účely vyšetrovania podozrenia z porušenia, úrad môže po informovaní dotknutého orgánu dohľadu alebo dotknutého orgánu verejnej moci adresovať riadne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie priamo iným orgánom dohľadu alebo orgánom verejnej moci vykonávajúcim dozor nad samoregulačnými orgánmi.

Adresát takejto žiadosti poskytne úradu bez zbytočného odkladu jasné, presné a úplné informácie.

3.   Úrad môže najneskôr do šiestich mesiacov od začatia vyšetrovania adresovať dotknutému orgánu dohľadu alebo dotknutému orgánu verejnej moci odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na nápravu zisteného porušenia.

Úrad sa pred vydaním takéhoto odporúčania spojí s dotknutým orgánom dohľadu alebo dotknutým orgánom verejnej moci, ak to považuje za vhodné na vyriešenie porušenia, v snahe dosiahnuť dohodu o opatreniach potrebných na tento účel.

Dotknutý orgán dohľadu alebo dotknutý orgán verejnej moci do 10 pracovných dní od doručenia odporúčania informuje úrad o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať na vyriešenie porušenia.

4.   Ak orgán dohľadu alebo orgán verejnej moci nevyrieši zistené porušenie uvedené v odseku 3 prvom pododseku do jedného mesiaca od doručenia odporúčania vydaného úradom, úrad vydá upozornenie, v ktorom podrobne opíše porušenie a určí opatrenia, ktoré majú adresáti upozornenia vykonať na zmiernenie jeho účinkov.

Upozornenie uvedené v prvom pododseku sa adresuje:

5.   Hneď ako dotknutý orgán dohľadu alebo dotknutý orgán verejnej moci vyrieši porušenie, úrad informuje adresátov upozornenia uvedeného v odseku 4, že porušenie bolo vyriešené a že zmierňujúce opatrenia sa prestali uplatňovať.

1.   Úrad môže orgánom dohľadu nad nefinančnými subjektmi pomôcť dosiahnuť dohodu v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 3 a 4 tohto článku na žiadosť jedného alebo viacerých orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi podľa článkov 46, 47, 50 alebo 54 smernice (EÚ) 2024/1640 alebo v iných prípadoch, keď orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, navrhovaného opatrenia alebo nečinnosťou iného orgánu dohľadu nad nefinančnými subjektmi, pokiaľ to ovplyvňuje jeho vlastné úlohy a povinnosti dohľadu vo vzťahu ku konkrétnemu povinnému subjektu alebo viacerým povinným subjektom.

2.   V iných prípadoch, ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú články 46, 47, 50 a 54 smernice (EÚ) 2024/1640, orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi bez zbytočného odkladu požiada úrad o pomoc, ak sa v ustanovení práva Únie vyžaduje, aby orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi dosiahol s iným orgánom dohľadu nad nefinančnými subjektmi alebo inými orgánmi dohľadu nad nefinančnými subjektmi dohodu, dojednanie alebo inú formu zavedenej alebo formalizovanej spolupráce týkajúcej sa dohľadu nad konkrétnymi povinnými subjektmi, a ak nastane niektorá z týchto situácií:

3.   Výkonná rada posúdi každú žiadosť uvedenú v odsekoch 1 a 2 a oznámi príslušným stranám, či považuje žiadosť za opodstatnenú a má v úmysle jej vyhovieť v súlade s týmto článkom.

4.   Úrad stanoví lehotu na zmierenie medzi orgánmi dohľadu nad nefinančnými subjektmi, pričom zohľadní všetky príslušné lehoty vymedzené v práve Únie a zložitosť a naliehavosť veci. Na účely zmierovacej fázy úrad pôsobí ako sprostredkovateľ. Ak je to potrebné alebo stanovené v práve Únie, úrad vydá stanovisko k tomu, ako spor urovnať.

1.   Úrad je zodpovedný za zabezpečenie účinnej a konzistentnej spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami (ďalej len „jednotky FIU“) v rámci podporného a koordinačného mechanizmu pre jednotky FIU. Na tento účel úrad podporuje a koordinuje činnosti jednotiek FIU.

2.   Úrad a jednotky FIU podliehajú povinnosti spolupráce v dobrej viere, a to aj pokiaľ ide o spoločné analýzy podporované alebo iniciované úradom, a povinnosti vymieňať si informácie, ktoré sú potrebné na plnenie ich príslušných úloh.

3.   Úrad má na podporu úloh uvedených v článku 5 ods. 5 vyhradené ľudské, finančné a IT zdroje a v prípade potreby zabezpečuje organizačné oddelenie zamestnancov určených na tieto úlohy od zamestnancov vykonávajúcich úlohy súvisiace s činnosťami dohľadu úradu.

Jednotka FIU môže úrad informovať o nespolupráci inej jednotky FIU. V takom prípade úrad pôsobí ako sprostredkovateľ.

1.   Úrad stanoví metódy a kritériá pre výber a stanovenie priorít prípadov relevantných pre spoločné analýzy v súlade s článkom 32 smernice (EÚ) 2024/1640, pri ktorých bude úrad pomáhať.

2.   Na účely odseku 1 úrad každoročne vypracuje zoznam prioritných oblastí na vykonávanie spoločných analýz. Ak sa určia nové prioritné oblasti, tento zoznam sa môže preskúmať.

3.   Ak jednotka FIU členského štátu podľa článku 32 smernice (EÚ) 2024/1640 a so zreteľom na kritériá uvedené v odseku 1 tohto článku identifikuje možnú potrebu vykonať spoločnú analýzu s jednou alebo viacerými jednotkami FIU v iných členských štátoch, oznámi to úradu.

Úrad zaeviduje všetky oznámenia prijaté podľa prvého pododseku tohto odseku a posúdi relevantnosť prípadu v súlade s metódami a kritériami uvedenými v odseku 1. Ak úrad usúdi, že prípad je relevantný, do piatich dní od pôvodného oznámenia informuje jednotky FIU vo všetkých príslušných členských štátoch a vyzve ich, aby sa zúčastnili na spoločnej analýze. Na tento účel úrad používa zabezpečené komunikačné kanály. Jednotky FIU vo všetkých príslušných členských štátoch zvážia účasť na spoločnej analýze.

4.   Ak aspoň jedna ďalšia jednotka FIU súhlasí s účasťou na spoločnej analýze, úrad zabezpečí, aby sa spoločná analýza začala do 20 dní od počiatočného posúdenia uvedeného v odseku 3 druhom pododseku, pokiaľ naliehavosť záležitosti neodôvodňuje uloženie kratšej lehoty.

5.   Každá jednotka FIU, ktorá odmietne účasť na vykonaní spoločnej analýzy, do piatich dní od doručenia výzvy poskytne úradu písomné odôvodnenie odmietnutia. Úrad bezodkladne poskytne toto vysvetlenie jednotke FIU, ktorá identifikovala potrebu spoločnej analýzy.

6.   Na základe výslovného súhlasu všetkých jednotiek FIU zúčastňujúcich sa na spoločnej analýze sa zamestnancom úradu, ktorí poskytujú podporu pri spoločnej analýze, poskytne prístup ku všetkým údajom týkajúcim sa predmetu prípadu a umožní sa im spracúvanie týchto údajov na účely podpory spoločnej analýzy.

Ak jednotka FIU odmietne poskytnúť zamestnancom úradu prístup k údajom týkajúcim sa predmetu prípadu, zabezpečí, aby sa informácie poskytovali iným spôsobom, ktorý nebude brániť zamestnancom úradu poskytovať operačnú podporu pri spoločnej analýze ani inak prakticky obmedzovať ich schopnosť poskytovať takúto podporu.

Ak viaceré jednotky FIU odmietnu poskytnúť prístup k údajom týkajúcim sa predmetu prípadu, úrad opätovne posúdi, či úlohy, ktoré by jeho zamestnanci vykonávali, odôvodňujú poskytovanie podpory pri spoločnej analýze, a zváži odporúčanie, aby sa spoločná analýza namiesto toho vykonala bez jeho podpory.

7.   Úrad v súlade s vypracovanými metódami a postupmi poskytne všetky potrebné nástroje a operačnú podporu potrebnú na vykonanie spoločnej analýzy. Úrad predovšetkým zriadi špecializovaný, zabezpečený komunikačný kanál na vykonávanie spoločnej analýzy a poskytne primeranú technickú koordináciu vrátane podpory IT, ako aj rozpočtovej a logistickej podpory.

8.   Na základe výslovného súhlasu všetkých jednotiek FIU, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej analýze, sú zamestnanci úradu poskytujúci podporu pri spoločnej analýze oprávnení porovnávať na základe systému pozitívnej/negatívnej lustrácie údaje týchto jednotiek FIU s údajmi, ktoré sprístupnili iné jednotky FIU a orgány, úrady a agentúry Únie v rámci ich príslušných mandátov.

V prípade pozitívnej lustrácie úrad poskytne všetkým jednotkám FIU, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej analýze, informácie, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii, v rozsahu, v akom poskytovateľ informácií povolil ich výmenu a v akom sú informácie potrebné na vykonanie spoločnej analýzy.

Na účely tohto odseku úrad používa systém určený na porovnávanie informácií relevantných na účely predchádzania praniu špinavých peňazí, jeho predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu primeraným spôsobom. Uvedený systém zaistí úroveň bezpečnosti a dôvernosti primeranú povahe a rozsahu porovnávaných informácií. Metódy porovnávania na základe systému pozitívnej/negatívnej lustrácie, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, sa špecifikujú v metódach a postupoch, ktoré sa majú stanoviť na vykonávanie spoločných analýz podľa článku 43 ods. 1, a v dohodách o spolupráci, ktoré sa majú uzavrieť podľa článku 94 ods. 2.

1.   Ak z výsledkov spoločnej analýzy vyplýva, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo inej trestnej činnosti, v súvislosti s ktorými by Európska prokuratúra mohla uplatniť svoju právomoc v súlade s článkom 22 a článkom 25 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2017/1939, úrad bez zbytočného odkladu oznámi Európskej prokuratúre výsledky spoločnej analýzy a akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

2.   Úrad po konzultácii s Európskou prokuratúrou vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť formát, ktorý má úrad používať pri nahlasovaní informácií Európskej prokuratúre.

Úrad predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do 27. júna 2026.

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 53.

3.   Ak z výsledkov spoločnej analýzy vyplýva, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k podvodu, korupcii alebo inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie, v súvislosti s ktorými by Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) mohol uplatniť svoju právomoc v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, úrad zašle úradu OLAF výsledky spoločnej analýzy a akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

4.   Po výslovnom súhlase všetkých jednotiek FIU, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej analýze, a ak z výsledkov spoločnej analýzy vyplýva, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že bol spáchaný trestný čin, v súvislosti s ktorým by Europol mohol uplatniť svoju právomoc v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (38), úrad zašle Europolu výsledky spoločnej analýzy a akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

5.   Po výslovnom súhlase všetkých jednotiek FIU, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej analýze, a ak z výsledkov spoločnej analýzy vyplýva, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že bol spáchaný trestný čin, v súvislosti s ktorým by Eurojust mohol uplatniť svoju právomoc v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (39), úrad zašle Eurojustu výsledky spoločnej analýzy a akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

6.   Úrad, Európska prokuratúra, Europol, Eurojust a úrad OLAF si môžu vymieňať strategické a iné neoperačné informácie, ako sú typológie a ukazovatele rizika, v oblastiach, ktoré patria do ich pôsobnosti.

Podmienky výmeny informácií uvedenej v prvom pododseku sa stanovia v dohodách o spolupráci uvedených v článku 94.

1.   Ak úrad zistí potenciálnu potrebu vykonať spoločnú analýzu podľa článku 40 tohto nariadenia alebo článku 32 smernice (EÚ) 2024/1640, informuje o tom dotknuté jednotky FIU a požiada ich, aby sa na spoločnej analýze zúčastnili.

2.   Dotknuté jednotky FIU bez zbytočného odkladu informujú úrad o svojom rozhodnutí týkajúcom sa žiadosti uvedenej v odseku 1, pričom vynaložia maximálne úsilie, aby tak urobili do piatich dní od prijatia žiadosti.

3.   Ak jednotka FIU, ktorá bola požiadaná o účasť na spoločnej analýze, odmietne žiadosť predloženú úradom podľa odseku 1, bez zbytočného odkladu informuje úrad o dôvodoch svojho rozhodnutia, a vynaloží maximálne úsilie, aby tak spravila do piatich dní od prijatia žiadosti.

1.   Úrad stanoví metódy a postupy vykonávania spoločných analýz, pravidelne ich preskúmava a v prípade potreby aktualizuje. Požiadavka preskúmania a aktualizácie sa vzťahuje aj na metódy a kritériá uvedené v článku 40 ods. 1.

2.   Jednotky FIU, ktoré sa zúčastnili na spoločnej analýze alebo boli do nej inak zapojené, môžu úradu poskytnúť spätnú väzbu k vykonaniu analýzy vrátane spätnej väzby týkajúcej sa operačnej podpory, ktorú úrad poskytol v procese spoločnej analýzy, ako aj spätnú väzbu týkajúcu sa výsledku analýzy, metód a postupov zavedených podľa odseku 1, dostupných nástrojov a koordinácie medzi zúčastnenými jednotkami FIU. Spätná väzba, ktorá je označená ako dôverná, sa neposkytuje iným jednotkám FIU.

3.   Úrad môže na základe spätnej väzby uvedenej v odseku 2 alebo na vlastný podnet vydať nadväzujúcu správu týkajúcu sa vykonávania spoločnej analýzy obsahujúcu konkrétne návrhy na úpravy metód a postupov vykonávania spoločnej analýzy a závery o jej výsledku. Nadväzujúca správa sa sprístupňuje všetkým jednotkám FIU bez toho, aby sa poskytovali dôverné alebo obmedzené informácie o danej veci. Závery a odporúčania týkajúce sa vykonávania spoločnej analýzy sa sprístupňujú jednotkám FIU, ktoré sa na uvedenej spoločnej analýze zúčastnili, a všetkým ostatným jednotkám FIU, pokiaľ uvedené závery a odporúčania neobsahujú dôverné ani obmedzené informácie.

1.   Jednotka FIU každého členského štátu deleguje na úrad jedného alebo viacerých zamestnancov. Obvyklé pracovisko delegáta vnútroštátnej jednotky FIU je v sídle úradu.

2.   Delegáti jednotiek FIU musia mať v čase svojho vymenovania a počas celého trvania svojho delegovania postavenie zamestnanca delegujúcej jednotky FIU. Členské štáty vymenujú delegáta svojej jednotky FIU na základe preukázanej vysokej úrovne relevantných a praktických skúseností v oblasti úloh jednotky FIU. Delegát jednotky FIU zostáva podriadený delegujúcej jednotke FIU a dodržiava pravidlá bezpečnosti a dôvernosti delegujúcej jednotky FIU vrátane príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

3.   Generálna rada v zložení jednotiek FIU môže odmietnuť osobu, ktorá bola vymenovaná za delegáta jednotky FIU, ak táto osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie delegátov jednotiek FIU je tri roky a so súhlasom delegujúcej jednotky FIU ho možno raz obnoviť.

4.   Delegáti jednotiek FIU podporujú úrad pri vykonávaní úloh stanovených v článku 5 ods. 5. Na tento účel sa delegátom jednotiek FIU počas celého trvania ich delegovania poskytuje prístup k údajom a informáciám úradu potrebným na plnenie ich úloh.

5.   Delegátom jednotiek FIU sa na účely vykonávania úloh uvedených v článku 5 ods. 5 poskytuje prístup k akýmkoľvek údajom, ku ktorým má prístup ich delegujúca jednotka FIU.

6.   Výkonná rada určuje po zohľadnení stanoviska generálnej rady v zložení jednotiek FIU práva a povinnosti delegátov jednotiek FIU vo vzťahu k úradu. Jednotka FIU zabezpečí, aby jej delegát tieto práva a povinnosti dodržiaval.

1.   V kontexte presadzovania spolupráce medzi jednotkami FIU a podpory ich práce úrad s prihliadnutím na potreby jednotiek FIU presadzuje spoločné prístupy, metódy a najlepšie postupy. Úrad zároveň organizuje a uľahčuje najmä tieto činnosti:

2.   Jednotka FIU môže úradu predložiť žiadosť o pomoc súvisiacu s úlohami jednotky FIU, v ktorej uvádza druh pomoci, o ktorú žiada zamestnancov úradu, zamestnancov jednej alebo viacerých jednotiek FIU alebo kombináciu týchto zamestnancov. Jednotka FIU žiadajúca o pomoc zabezpečuje poskytnutie prístupu k akýmkoľvek informáciám a údajom potrebným na poskytnutie takejto pomoci. Úrad uchováva a pravidelne aktualizuje informácie o odborných znalostiach v konkrétnych oblastiach a o kapacite jednotiek FIU na poskytovanie vzájomnej pomoci v súvislosti s úlohami jednotiek FIU.

3.   Úrad vynakladá maximálne úsilie na poskytnutie požadovanej pomoci, a to aj zvážením podpory, ktorá sa má poskytnúť z vlastných ľudských zdrojov, ako aj koordináciou a uľahčovaním poskytovania akejkoľvek formy dobrovoľnej pomoci zo strany iných jednotiek FIU.

4.   Na začiatku každého roka predseda úradu informuje generálnu radu v zložení jednotiek FIU o ľudských zdrojoch, ktoré úrad môže vyčleniť na poskytnutie pomoci uvedenej v odseku 2 tohto článku. Ak dôjde k zmenám dostupnosti ľudských zdrojov pre plnenie úloh uvedených v článku 5 ods. 5, predseda úradu o tom informuje generálnu radu v zložení jednotiek FIU.

1.   Úrad môže sprostredkovať riešenie v prípade nezhody medzi dvoma alebo viacerými jednotkami FIU, pokiaľ ide o jednotlivé prípady týkajúce sa spolupráce vrátane výmeny informácií podľa smernice (EÚ) 2024/1640. Účelom takejto mediácie je zosúladiť rozdielne názory jednotiek FIU a prijať nezáväzné stanovisko.

2.   Ak spor nemožno vyriešiť priamym kontaktom a dialógom medzi dotknutými jednotkami FIU, úrad začne na žiadosť jednej alebo viacerých týchto jednotiek FIU mediačné konanie. Úrad môže navrhnúť začať mediačné konanie aj z vlastnej iniciatívy. Mediácia sa vykonáva len so súhlasom všetkých dotknutých jednotiek FIU.

3.   Mediačné konanie sa začne pred generálnou radou v zložení jednotiek FIU. Všetci členovia generálnej rady v zložení FIU s výnimkou vedúcich pracovníkov jednotiek FIU, ktorých sa spor týka, sa usilujú o zosúladenie názorov jednotiek FIU, ktorých sa spor týka, a dohodnú sa na nezáväznom stanovisku. V relevantných prípadoch môžu byť na mediačné konanie prizvaní odborníci z Komisie v poradnej funkcii.

4.   Generálna rada v zložení jednotiek FIU prijme rokovací poriadok mediačného konania vrátane uplatniteľných lehôt.

5.   Ak jednotka FIU, ktorej sa spor týka, odmietne účasť na mediačnom konaní, informuje úrad a ostatné jednotky FIU, ktorých sa spor týka, o dôvodoch svojho rozhodnutia v lehote stanovenej v rokovacom poriadku uvedenom v odseku 4.

6.   Jednotky FIU, ktorých sa spor týka, do troch mesiacov od prijatia nezáväzného stanoviska uvedeného v odseku 3 oznámia generálnej rade v zložení jednotiek FIU opatrenia, ktoré prijali v reakcii na stanovisko, alebo ak žiadne opatrenia neprijali, o dôvodoch, prečo tak neurobili.

1.   Úrad zabezpečuje primeraný, nepretržitý a zabezpečený hosting, ako aj riadenie, spravovanie a vývoj siete FIU.net. S prihliadnutím na potreby jednotiek FIU úrad zabezpečuje, aby sa na účely siete FIU.net používali najvyspelejšie a najbezpečnejšie dostupné technológie, a to na základe analýzy nákladov a prínosov.

2.   Úrad zabezpečuje nepretržité fungovanie siete FIU.net a pravidelne ju aktualizuje. Ak je to potrebné na podporu alebo posilnenie výmeny informácií a spolupráce medzi jednotkami FIU, úrad na základe potrieb jednotiek FIU navrhuje a zavádza alebo inak sprístupňuje vylepšené alebo dodatočné funkcie siete FIU.net.

3.   Úrad je zodpovedný aj za tieto úlohy súvisiace so sieťou FIU.net:

4.   Na účely vykonávania úloh uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 je úrad splnomocnený uzatvárať právne záväzné zmluvy alebo dohody s poskytovateľmi služieb, ktorí sú tretími stranami, po vykonaní primeraných auditov ich bezpečnostných noriem.

5.   Pokiaľ ide o sieť FIU.net, úrad prijíma a vykonáva opatrenia potrebné na plnenie úloh uvedených v tomto článku vrátane bezpečnostného plánu, plánu na zabezpečenie kontinuity činností a plánu obnovy systému po havárii.

6.   Generálna rada v zložení jednotiek FIU môže jednomyseľne rozhodnúť o pozastavení prístupu jednotky FIU, jej partnera v tretej krajine alebo orgánu, úradu alebo agentúry Únie k sieti FIU.net, ak má dôvody domnievať sa, že takýto prístup by ohrozil vykonávanie kapitoly III smernice (EÚ) 2024/1640 a bezpečnosť a dôvernosť informácií, ktoré majú jednotky FIU a ktoré sa vymieňajú prostredníctvom systému FIU.net, a to aj v prípade, že existujú obavy v súvislosti s nedostatočnou nezávislosťou a autonómiou jednotky FIU.

Ak generálna rada v zložení jednotiek FIU prijíma rozhodnutie o pozastavení prístupu jednotky FIU k sieti FIU.net, uznáša sa jednomyseľne hlasovaním všetkých členov generálnej rady v zložení jednotiek FIU s výnimkou vedúceho pracovníka dotknutej jednotky FIU.

Generálna rada v zložení jednotiek FIU vymedzí kritériá na pozastavenie prístupu k sieti FIU.net a prijme pravidlá upravujúce takéto pozastavenie.

1.   Úrad zavedie podľa kapitoly III smernice (EÚ) 2024/1640 proces partnerského preskúmania činností jednotiek FIU s cieľom zvýšiť konzistentnosť a účinnosť činností jednotiek FIU a uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi jednotkami FIU. Úrad vypracuje metódy, ktoré umožnia objektívne posúdenie jednotiek FIU, ktoré sú predmetom preskúmania, a takisto vypracuje pravidlá upravujúce vykonávanie partnerských preskúmaní.

V relevantných prípadoch sa pri plánovaní a vykonávaní partnerských preskúmaní náležite zohľadňujú hodnotenia, posúdenia a správy vypracované medzinárodnými organizáciami a medzivládnymi orgánmi s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí, jeho predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a ich zisťovania.

2.   Úrad zriadi na účely odseku 1 tím pre partnerské preskúmanie, ktorý sa skladá zo zamestnancov úradu a zástupcov jednotiek FIU zúčastňujúcich sa na partnerskom preskúmaní.

3.   Partnerské preskúmanie činností jednotky FIU zahŕňa okrem iného posúdenie:

4.   Úrad vypracúva o výsledkoch partnerského preskúmania správu. Túto správu o partnerskom preskúmaní vypracúvajú zamestnanci úradu v spolupráci s príslušnými zamestnancami jednotiek FIU zapojenými do tímu pre partnerské preskúmanie a prijíma ju výkonná rada po tom, ako jej boli doručené pripomienky generálnej rady v zložení jednotiek FIU týkajúce sa konzistentnosti uplatňovania metodiky s ostatnými správami o partnerskom preskúmaní. Správa zahŕňa identifikované osvedčené postupy a v relevantných prípadoch nadväzujúce opatrenia, ktoré sa na základe partnerského preskúmania považujú za primerané, úmerné a nevyhnutné. Uvedené nadväzujúce opatrenia možno prijať v podobe usmernení a odporúčaní podľa článku 54 a stanoviska podľa článku 55. Jednotky FIU v súlade s článkom 54 vynakladajú maximálne úsilie o dodržanie súladu so všetkými vydanými usmerneniami a odporúčaniami.

5.   Úrad uverejňuje zistenia partnerského preskúmania na svojom webovom sídle a Komisii predkladá stanovisko, ak sa so zreteľom na výsledok partnerského preskúmania alebo akékoľvek iné informácie, ktoré úrad získal pri vykonávaní svojich úloh, domnieva, že by z hľadiska Únie bola potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel Únie uplatniteľných na jednotky FIU.

6.   Úrad dva roky po uverejnení správy o partnerskom preskúmaní poskytne nadväzujúcu správu. Túto nadväzujúcu správu vypracúvajú zamestnanci úradu v spolupráci s príslušnými zamestnancami jednotiek FIU zapojenými do tímu pre partnerské preskúmanie a prijíma ju výkonná rada po tom, ako jej boli doručené pripomienky generálnej rady v zložení jednotiek FIU týkajúce sa konzistentnosti uplatňovania metodiky s ostatnými správami o partnerskom preskúmaní. Nadväzujúca správa zahŕňa posúdenie primeranosti a účinnosti krokov prijatých jednotkami FIU, ktoré boli predmetom partnerského preskúmania, v reakcii na nadväzujúce opatrenia vyplývajúce zo správy o partnerskom preskúmaní. Úrad uverejňuje zistenia nadväzujúcej správy na svojom webovom sídle.

7.   Na účely tohto článku výkonná rada každé dva roky prijíma pracovný plán týkajúci sa partnerského preskúmania, v ktorom sa zohľadňujú poznatky získané z minulých procesov partnerského preskúmania, ako aj diskusií vedených v generálnej rade v zložení jednotiek FIU. Pracovný plán týkajúci sa partnerského preskúmania tvorí samostatnú súčasť ročného a viacročného pracovného programu a je zahrnutý do jednotného programového dokumentu. Každá jednotka FIU sa zúčastňuje na partnerských preskúmaniach, ktoré sa jej týkajú.

1.   Ak Európsky parlament a Rada delegujú na Komisiu právomoc prijímať regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ, aby sa zabezpečila konzistentná harmonizácia v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, úrad môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov. Úrad predloží svoj návrh regulačných technických predpisov na prijatie Komisii. Úrad zároveň postúpi uvedený návrh regulačných technických predpisov pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade.

Regulačné technické predpisy musia mať technický charakter, nesmú z nich vyplývať strategické rozhodnutia ani rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ich obsah musí byť obmedzený legislatívnymi aktmi, z ktorých vychádzajú.

Pred jeho predložením Komisii úrad vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú výrazne neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci.

Komisia do troch mesiacov od doručenia návrhu regulačného technického prepisu rozhodne, či ho prijme. Ak sa prijatie nemôže uskutočniť v lehote troch mesiacov, Komisia včas informuje Európsky parlament a Radu. Komisia môže prijať návrh regulačného technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak Komisia nemá v úmysle návrh regulačného technického predpisu prijať alebo ho má v úmysle prijať iba čiastočne alebo so zmenami, zašle návrh regulačného technického predpisu spolu s vysvetlením, prečo ho neprijme, alebo s odôvodnením jeho zmien späť úradu.

Komisia zašle kópiu svojho listu Európskemu parlamentu a Rade. Úrad môže do šiestich týždňov návrh regulačného technického predpisu zmeniť na základe návrhov zmien Komisie a opätovne ho predložiť Komisii ako formálne stanovisko. Úrad zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak úrad v uvedenej šesťtýždňovej lehote zmenený návrh regulačného technického predpisu nepredloží alebo predloží návrh regulačného technického predpisu, ktorý nie je zmenený v súlade s návrhmi zmien Komisie, regulačný technický predpis môže Komisia prijať so zmenami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného úradom bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   Ak úrad nepredložil návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, Komisia môže o takýto návrh požiadať v novej lehote. Ak úrad nemôže dodržať túto novú lehotu, včas o tom informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

3.   Komisia môže prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od úradu, len ak úrad nepredloží návrh regulačného technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu regulačných technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci.

Komisia bezodkladne zašle návrh regulačného technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia zašle svoj návrh regulačného technického predpisu úradu. Úrad môže do šiestich týždňov návrh regulačného technického predpisu zmeniť a predložiť ho Komisii ako formálne stanovisko. Úrad zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak úrad v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredloží zmenený návrh regulačného technického predpisu, Komisia môže regulačný technický predpis prijať.

Ak úrad zmenený návrh regulačného technického predpisu v lehote šiestich týždňov predloží, Komisia môže zmeniť návrh regulačného technického predpisu na základe návrhov zmien úradu alebo prijať regulačný technický predpis so zmenami, ktoré považuje za relevantné. Komisia nesmie meniť obsah návrhu regulačného technického predpisu vypracovaného úradom bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Regulačné technické predpisy sa prijímajú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. V názve takýchto nariadení alebo rozhodnutí sa uvádzajú slová „regulačný technický predpis“. Uvedené predpisy sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

1.   Právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v článku 49 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 26. júna 2024. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia.

2.   Komisia oznamuje regulačný technický predpis hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

3.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy za podmienok stanovených v článkoch 49, 51 a 52.

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 nevznesie Európsky parlament ani Rada voči regulačnému technickému predpisu námietky, predpis sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Regulačný technický predpis sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nemajú v úmysle vzniesť námietky.

3.   Regulačný technický predpis nenadobudne účinnosť v prípade, že Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietky v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 ZFEÚ inštitúcia, ktorá vznesie námietky voči regulačnému technickému predpisu, uvedie dôvody ich vznesenia.

1.   V prípade, že Komisia neschváli návrh regulačného technického predpisu alebo ho zmení, ako sa uvádza v článku 49, informuje úrad, Európsky parlament a Radu, pričom uvedie dôvody svojho konania.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu podľa potreby v lehote jedného mesiaca od oznámenia uvedeného v odseku 1 vyzvať zodpovedného komisára, aby spolu s predsedom úradu na ad hoc zasadnutí príslušného výboru Európskeho parlamentu alebo Rady predstavili a vysvetlili svoje rozpory.

1.   Ak Európsky parlament a Rada udelia Komisii vykonávacie právomoci prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ vykonávacie technické predpisy v oblastiach, ktoré sú konkrétne vymedzené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, úrad môže vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov. Vykonávacie technické predpisy musia mať technický charakter, nesmú z nich vyplývať strategické rozhodnutia ani rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ich obsah musí určovať podmienky uplatňovania uvedených aktov. Úrad predloží svoj návrh vykonávacích technických predpisov na prijatie Komisii. Úrad zároveň postúpi uvedené technické predpisy pre informáciu Európskemu parlamentu a Rade.

Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii úrad vykoná otvorené verejné konzultácie a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú výrazne neprimerané rozsahu a dosahu príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci.

Komisia do troch mesiacov od doručenia návrhu vykonávacieho technického predpisu rozhodne, či ho prijme. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o jeden mesiac. Ak sa prijatie nemôže uskutočniť v lehote troch mesiacov, Komisia včas informuje Európsky parlament a Radu. Komisia môže prijať návrh vykonávacieho technického predpisu iba čiastočne alebo so zmenami, ak si to vyžadujú záujmy Únie.

Ak Komisia nemá v úmysle návrh vykonávacieho technického predpisu prijať alebo ho má v úmysle prijať iba čiastočne alebo so zmenami, zašle ho spolu s vysvetlením, prečo ho nemá v úmysle prijať, alebo s odôvodnením jeho zmien späť úradu. Komisia zašle kópiu svojho listu Európskemu parlamentu a Rade. Úrad môže do šiestich týždňov návrh vykonávacieho technického predpisu zmeniť na základe návrhov zmien Komisie a opätovne ho predložiť Komisii ako formálne stanovisko. Úrad zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak úrad v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredloží zmenený návrh vykonávacieho technického predpisu alebo predloží návrh vykonávacieho technického predpisu, ktorý nie je zmenený v súlade s návrhmi zmien Komisie, vykonávací technický predpis môže Komisia prijať so zmenami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacieho technického predpisu vypracovaného úradom bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

2.   Ak úrad nepredloží návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, Komisia môže o takýto návrh požiadať v novej lehote. Ak úrad nemôže dodržať túto novú lehotu, včas o tom informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu.

3.   Len ak úrad nepredloží návrh vykonávacieho technického predpisu Komisii v lehotách v súlade s odsekom 2, Komisia môže prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od úradu.

Komisia vykoná otvorené verejné konzultácie k návrhu vykonávacích technických predpisov a analyzuje možné súvisiace náklady a prínosy, pokiaľ tieto konzultácie a analýzy nie sú neprimerané vzhľadom na rozsah a dosah príslušného návrhu vykonávacích technických predpisov alebo vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť danej veci.

Komisia bezodkladne zašle návrh vykonávacieho technického predpisu Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia zašle návrh vykonávacieho technického predpisu úradu. Úrad môže do šiestich týždňov návrh vykonávacieho technického predpisu zmeniť a predložiť ho Komisii ako formálne stanovisko. Úrad zašle kópiu svojho formálneho stanoviska Európskemu parlamentu a Rade.

Ak úrad v šesťtýždňovej lehote uvedenej v štvrtom pododseku nepredloží zmenený návrh vykonávacieho technického predpisu, Komisia môže vykonávací technický predpis prijať.

Ak úrad zmenený návrh vykonávacieho technického predpisu v uvedenej lehote šiestich týždňov predloží, Komisia môže zmeniť návrh vykonávacieho technického predpisu na základe návrhov zmien úradu alebo prijať vykonávací technický predpis so zmenami, ktoré považuje za relevantné.

Komisia nesmie meniť obsah návrhu vykonávacích technických predpisov vypracovaných úradom bez predchádzajúcej koordinácie s ním v súlade s týmto článkom.

4.   Vykonávacie technické predpisy sa prijímajú prostredníctvom nariadení alebo rozhodnutí. V názve takýchto nariadení alebo rozhodnutí sa uvádzajú slová „vykonávací technický predpis“. Uvedené predpisy sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený.

1.   Úrad s cieľom zaviesť konzistentné, efektívne a účinné postupy dohľadu a postupy týkajúce sa jednotiek FIU a zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie vydáva usmernenia a odporúčania určené dozorným orgánom, orgánom dohľadu, jednotkám FIU alebo povinným subjektom.

2.   Úrad vo vhodných prípadoch vykonáva otvorené verejné konzultácie týkajúce sa uvedených usmernení a odporúčaní a analyzuje súvisiace možné náklady a prínosy. Tieto konzultácie a analýzy musia byť primerané rozsahu pôsobnosti, povahe a dosahu usmernení alebo odporúčaní. Ak úrad nevykoná otvorené verejné konzultácie, uvedie dôvody a zverejní ich.

3.   Dozorné orgány, orgány dohľadu, jednotky FIU a povinné subjekty vynakladajú maximálne úsilie na dodržanie uvedených usmernení a odporúčaní.

Do dvoch mesiacov od vydania usmernenia alebo odporúčania každý dozorný orgán, orgán dohľadu alebo jednotka FIU potvrdí, či sa riadi alebo či má v úmysle riadiť sa uvedeným usmernením alebo odporúčaním. Ak sa nimi dozorný orgán, orgán dohľadu alebo jednotka FIU neriadi ani sa nimi nemá v úmysle riadiť, informuje o tom úrad a uvedie dôvody.

Úrad skutočnosť, že dozorný orgán, orgán dohľadu alebo jednotka FIU sa neriadi ani sa nemá v úmysle riadiť daným usmernením alebo odporúčaním, uverejňuje. Úrad sa môže v individuálnych prípadoch rozhodnúť uverejniť aj dôvody nedodržania uvedeného usmernenia alebo odporúčania uvedené dozorným orgánom, orgánom dohľadu alebo jednotkou FIU. Dozorný orgán, orgán dohľadu alebo jednotka FIU sú o takomto uverejnení vopred informovaní.

Ak sa to v uvedenom usmernení alebo odporúčaní vyžaduje, povinné subjekty podávajú jasnú a podrobnú správu o tom, či dodržiavajú dané usmernenie alebo odporúčanie.

4.   V správe uvedenej v článku 64 ods. 4 písm. c) úrad uvedie usmernenia a odporúčania, ktoré vydal.

5.   Usmernenia a odporúčania vydané úradom nahrádzajú usmernenia a odporúčania, ktoré predtým vydal orgán EBA alebo orgány dohľadu a jednotky FIU v tej istej veci. Ak sú usmernenia a odporúčania vydané orgánom EBA alebo orgánmi dohľadu a jednotkami FIU podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (40) a nariadenia (EÚ) 2023/1113 stále relevantné, zostávajú v platnosti dovtedy, kým nenadobudnú platnosť nové usmernenia a odporúčania vydané úradom v tej istej veci. Úrad poskytne vhodné prechodné obdobie na uplatňovanie nových usmernení a odporúčaní.

1.   Úrad môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo na vlastný podnet poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii stanoviská k všetkým záležitostiam týkajúcim sa jeho oblasti pôsobnosti.

2.   Žiadosť uvedená v odseku 1 môže zahŕňať konzultáciu s inými príslušnými orgánmi Únie, ak súvisí s ich právomocou, verejnú konzultáciu alebo technickú analýzu.

3.   Úrad môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie poskytnúť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii technické poradenstvo v oblastiach, ktoré sú stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

1.   Generálna rada má buď zloženie dozorných orgánov, ako sa stanovuje v odseku 2, alebo zloženie jednotiek FIU, ako sa stanovuje v odseku 3.

2.   Generálna rada v zložení dozorných orgánov má toto zloženie:

Vedúci pracovníci dozorných orgánov uvedení v prvom pododseku písm. b) majú v každom členskom štáte spolu jeden hlas a na účely jednotlivých konkrétnych zasadnutí alebo hlasovaní sa dohodnú na jedinom spoločnom zástupcovi, ktorý je buď stály zástupca, alebo ad hoc hlasujúci zástupca. Ak sa body, o ktorých má rokovať generálna rada v zložení dozorných orgánov, týkajú právomoci viacerých dozorných orgánov, jediného spoločného zástupcu môže sprevádzať jeden zástupca z najviac dvoch ďalších dozorných orgánov, ktorý nemá hlasovacie právo.

Každý dozorný orgán, ktorý má hlasujúceho člena na základe dohody o ad hoc alebo stálom zastúpení, je zodpovedný za nominovanie náhradníka na vysokej úrovni zo svojho orgánu, ktorý môže nahradiť hlasujúceho člena generálnej rady uvedeného v druhom pododseku, ak sa táto osoba nemôže zúčastniť na zasadnutí.

3.   Generálna rada v zložení jednotiek FIU má toto zloženie:

Každá jednotka FIU nominuje náhradníka na vysokej úrovni zo svojej jednotky, ktorý môže nahradiť vedúceho pracovníka jednotky FIU uvedeného v prvom pododseku písm. b), ak sa táto osoba nemôže zúčastniť na zasadnutí.

4.   Generálna rada môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov. Konkrétne generálna rada v zložení jednotiek FIU môže pripustiť na zasadnutia ako pozorovateľov zástupcov úradu OLAF, Europolu, Eurojustu a Európskej prokuratúry, ak sa rokuje o záležitostiach patriacich do rozsahu ich príslušných mandátov. Generálna rada v zložení dozorných orgánov pripustí zástupcu nominovaného Radou pre dohľad ECB a zástupcu každého z európskych orgánov dohľadu, ak sa rokuje o záležitostiach patriacich do rozsahu ich príslušných mandátov.

Okolnosti, za ktorých sa majú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie uvedené v prvom pododseku pozvať na zasadnutia generálnej rady, sa vymedzia v rokovacom poriadku generálnej rady a odrážajú dohodu dosiahnutú medzi úradom a každým z týchto pozorovateľov.

Ďalší pozorovatelia môžu byť prijatí ad hoc, ak ich schváli dvojtretinová väčšina hlasujúcich členov generálnej rady v príslušnom zložení.

5.   Členovia výkonnej rady sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach generálnej rady, či už v zložení dozorných orgánov, alebo jednotiek FIU, bez hlasovacieho práva, ak sa rokuje o bodoch, ktoré patria do ich oblastí zodpovednosti určených predsedom úradu a uvedených v článku 66 ods. 2.

1.   Generálna rada môže na vlastný podnet alebo na žiadosť predsedu úradu zriadiť vnútorné výbory na osobitné úlohy, ktoré sú jej pridelené. Generálna rada môže rozhodnúť, že určité jasne vymedzené úlohy a rozhodnutia deleguje na vnútorné výbory, výkonnú radu alebo na predsedu úradu. Generálna rada môže takéto delegovanie kedykoľvek odvolať.

2.   Vnútorné výbory podávajú generálnej rade na rozhodnutie všetky závery, ku ktorým dospeli.

3.   Členovia výkonnej rady sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach vnútorných výborov v súlade s článkom 57 ods. 5.

4.   Generálna rada v zložení jednotiek FIU zriadi stály výbor, ktorý bude tvoriť deväť z jej členov alebo zástupcov s primeranými odbornými znalosťami z ich príslušných vnútroštátnych jednotiek FIU, ktorý jej bude pomáhať pri plnení úloh podľa článku 60 ods. 3, a to aj predkladaním návrhov a prípravou návrhov rozhodnutí.

Stály výbor nemá rozhodovaciu právomoc. Vykonáva svoje úlohy v záujme Únie ako celku a úplne transparentne spolupracuje s generálnou radou v zložení jednotiek FIU.

Generálna rada v zložení jednotiek FIU prijme rokovací poriadok stáleho výboru. Zloženie stáleho výboru zabezpečuje spravodlivú rovnováhu a rotáciu medzi členmi alebo zástupcami vnútroštátnych jednotiek FIU. Jeho deväť členov vymenuje generálna rada v zložení jednotiek FIU.

1.   Predseda úradu a členovia generálnej rady v zložení dozorných orgánov a jednotiek FIU pri vykonávaní úloh, ktorými sú poverení v tomto nariadení, konajú nezávisle a vo všeobecnom záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov ani agentúr Únie, od žiadnej vlády ani od akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov.

2.   Členské štáty, inštitúcie, agentúry, úrady či orgány Únie ani iné verejné či súkromné subjekty sa nesmú snažiť ovplyvňovať členov generálnej rady pri výkone ich úloh.

3.   Generálna rada vo svojom rokovacom poriadku stanoví praktické opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie.

1.   Generálna rada v zložení dozorných orgánov prijíma rozhodnutia týkajúce sa úloh uvedených v článkoch 7 až 10, ako aj akékoľvek iné rozhodnutie, ktoré má podľa tohto nariadenia prijať generálna rada v zložení dozorných orgánov.

2.   Generálna rada v zložení dozorných orgánov môže poskytovať svoje stanovisko ku každému návrhu rozhodnutia vypracovaného výkonnou radou vo vzťahu k vybraným povinným subjektom v súlade s kapitolou II oddielom 3 a článkom 64 ods. 2.

Generálna rada v zložení dozorných orgánov a výkonná rada sa spoločne dohodnú a prijmú postupy a harmonogramy, ktoré sa majú dodržiavať na účely poskytnutia stanoviska uvedeného v prvom pododseku.

3.   Generálna rada v zložení jednotiek FIU plní úlohy a prijíma rozhodnutia uvedené v článku 5 ods. 5 a kapitole II oddiele 6.

4.   Generálna rada prijíma stanoviská, odporúčania, usmernenia a rozhodnutia úradu uvedené v kapitole II oddiele 7 v náležitom zložení vzhľadom na predmet nástroja. Ak sa daný nástroj týka záležitostí súvisiacich s dohľadom a jednotkami FIU, tieto stanoviská, odporúčania a rozhodnutia prijmú samostatne generálna rada v zložení dozorných orgánov aj generálna rada v zložení jednotiek FIU. Stanoviská, odporúčania a usmernenia sa prijímajú na základe návrhu príslušného vnútorného výboru.

5.   Generálna rada hlasuje o návrhu regulačných technických predpisov uvedenom v článku 49 a o návrhu vykonávacích technických predpisov uvedenom v článku 53 a predkladá ich Komisii na prijatie v primeranom zložení so zreteľom na predmet predpisov.

6.   S generálnou radou v ktoromkoľvek zložení sa vedú konzultácie o návrhoch rozhodnutí, ktoré má prijať výkonná rada podľa článku 64 ods. 4 písm. a), c), e) a m). Ak sa následné rozhodnutie prijaté výkonnou radou odchyľuje od stanoviska generálnej rady, výkonná rada to písomne odôvodní.

7.   Generálna rada prijme a zverejní svoj rokovací poriadok.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 63 ods. 3 a 4 a článok 68 ods. 1 a 2, generálna rada vykonáva právomoci zverené podľa služobného poriadku menovaciemu orgánu a podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“), pokiaľ ide o predsedu úradu a piatich členov výkonnej rady na plný úväzok, počas celého ich mandátu.

1.   Rozhodnutia generálnej rady sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý hlasujúci člen určený podľa článku 57 ods. 2 a 3 má jeden hlas. V prípade rovnosti hlasov má rozhodujúci hlas predseda úradu.

2.   Odchylne od odseku 1 tohto článku generálna rada, pokiaľ ide o akty uvedené v článkoch 49, 53, 54 a 55 tohto nariadenia, prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ.

Predseda úradu nehlasuje o rozhodnutiach uvedených v prvom pododseku tohto odseku, o stanoviskách uvedených v článku 60 ods. 2 ani o rozhodnutiach týkajúcich sa hodnotenia výkonnosti výkonnej rady uvedeného v článku 63 ods. 5.

3.   Členovia bez hlasovacieho práva a pozorovatelia sa v rámci generálnej rady v zložení dozorných orgánov nezúčastňujú na žiadnych rokovaniach týkajúcich sa jednotlivých povinných subjektov, pokiaľ sa v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 nestanovuje inak alebo pokiaľ členovia s hlasovacím právom nerozhodnú inak.

4.   Odsek 3 sa nevzťahuje na členov výkonnej rady ani na zástupcu ECB nominovaného Radou pre dohľad ECB.

5.   Predseda úradu má právomoc kedykoľvek usporiadať hlasovanie. Bez toho, aby bola dotknutá táto právomoc a účinnosť rozhodovacích postupov úradu, sa generálna rada pri prijímaní svojich rozhodnutí usiluje o dosiahnutie konsenzu.

1.   Zasadnutia generálnej rady zvoláva predseda úradu.

2.   Riadne zasadnutia generálnej rady sa konajú aspoň dvakrát do roka. Generálna rada navyše zasadá na podnet svojho predsedu alebo na žiadosť aspoň tretiny svojich členov.

3.   Generálna rada môže ako pozorovateľa pozvať na svoje zasadnutia akúkoľvek osobu, o ktorej stanovisko má záujem.

4.   Členom generálnej rady a ich náhradníkom môžu na zasadnutiach v súlade s rokovacím poriadkom pomáhať poradcovia alebo experti.

5.   Generálnej rade pomáha sekretariát, ktorý poskytne úrad.

6.   Predseda úradu a päť členov výkonnej rady na plný úväzok sa nezúčastňujú na zasadnutiach generálnej rady, na ktorých prebiehajú rokovania alebo na ktorých sa rozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa výkonu ich mandátu.

1.   Výkonná rada má toto zloženie:

Ak výkonná rada vykonáva úlohy uvedené v článku 64 ods. 4 písm. a) až l), zástupca Komisie je oprávnený zúčastňovať sa na rozpravách a má prístup len k dokumentom týkajúcim sa uvedených úloh.

2.   Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez hlasovacieho práva.

3.   Ak sa rokuje o rozhodnutiach uvedených v článku 64 ods. 2 týkajúcich sa vybraného povinného subjektu, člen generálnej rady v zložení dozorných orgánov z členského štátu, v ktorom je dotknutý vybraný povinný subjekt usadený, sa môže zúčastňovať na rokovaniach počas príslušných zasadnutí výkonnej rady bez hlasovacieho práva.

Tento člen generálnej rady nie je prítomný na hlasovaní po týchto rokovaniach.

4.   Členovia výkonnej rady uvedení v odseku 1 písm. b) sa vyberajú na základe zásluh, zručností, znalostí, bezúhonnosti, uznávaného postavenia a skúseností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na základe iných príslušných kvalifikácií v nadväznosti na otvorené výberové konanie, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie.

Komisia vypracuje užší zoznam kandidátov na pozíciu členov výkonnej rady uvedených v odseku 1 písm. b). Európsky parlament môže uskutočniť vypočutia kandidátov z uvedeného užšieho zoznamu.

Generálna rada predloží Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie členov výkonnej rady uvedených v odseku 1 písm. b) na základe užšieho zoznamu vypracovaného Komisiou. Po schválení návrhu Európskym parlamentom Rada prijme vykonávacie rozhodnutie o vymenovaní uvedených členov výkonnej rady. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Počas celého procesu vymenovania sa v čo najväčšej možnej miere zohľadňujú zásady rodovej a geografickej rovnováhy.

5.   Funkčné obdobie členov výkonnej rady uvedených v odseku 1 písm. b) je štyri roky. V priebehu 12 mesiacov pred skončením ich štvorročného funkčného obdobia generálna rada v oboch zloženiach alebo menší výbor vybraný spomedzi členov generálnej rady vrátane zástupcu Komisie vykoná posúdenie výkonnosti uvedených členov výkonnej rady. V posúdení sa zohľadní hodnotenie výkonnosti každého člena výkonnej rady a budúce úlohy a výzvy úradu. Na základe tohto posúdenia môže generálna rada v oboch zloženiach navrhnúť Európskemu parlamentu, aby predĺžil ich funkčné obdobie. Takéto predĺženie možno udeliť iba raz. Po schválení návrhu generálnej rady Európskym parlamentom Rada prijme vykonávacie rozhodnutie o predĺžení funkčného obdobia dotknutého člena alebo dotknutých členov výkonnej rady. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

6.   Členovia výkonnej rady uvedení v odseku 1 písm. b) konajú nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nepožadujú ani neprijímajú pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ani od žiadnej vlády ani akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, vlády členských štátov a všetky ostatné verejné alebo súkromné subjekty túto nezávislosť rešpektujú.

7.   Ak člen výkonnej rady uvedený v odseku 1 písm. b) prestane spĺňať podmienky potrebné na výkon svojich povinností alebo sa dopustí závažného pochybenia, Rada môže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh Európskeho parlamentu alebo generálnej rady v ktoromkoľvek zložení prijať vykonávacie rozhodnutie o odvolaní tohto člena výkonnej rady z funkcie. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

8.   Bývalým členom výkonnej rady vrátane predsedu a podpredsedu úradu sa počas 18 mesiacov po skončení výkonu funkcie zakazuje vykonávať zárobková pracovná činnosť:

Výkonná rada vo svojich pravidlách na zamedzenie konfliktom záujmov a ich riadenie vo vzťahu k svojim členom uvedených v článku 64 ods. 4 písm. e) špecifikuje okolnosti, za akých takýto konflikt záujmov existuje alebo by sa mohlo zdať, že existuje.

1.   Výkonná rada zodpovedá za celkové plánovanie a vykonávanie úloh zverených úradu podľa článku 5. Výkonná rada prijíma všetky rozhodnutia úradu s výnimkou rozhodnutí, ktoré má prijať generálna rada v súlade s článkom 60.

2.   Výkonná rada prijíma rozhodnutia určené vybraným povinným subjektom na účely výkonu právomocí uvedených v článku 6 ods. 1, pričom zohľadňuje návrh spoločného dohliadacieho tímu vybraného povinného subjektu uvedeného v článku 16, návrh nezávislého vyšetrovacieho tímu uvedeného v článku 27 a stanovisko generálnej rady k uvedenému návrhu rozhodnutia podľa článku 60 ods. 2. Ak sa výkonná rada rozhodne, že sa od takéhoto stanoviska odchýli, písomne to podrobne odôvodní.

3.   Výkonná rada prijíma rozhodnutia určené jednotlivým orgánom verejnej moci podľa článkov 14, 30 a článkov 32 až 36.

4.   Výkonná rada má okrem toho tieto úlohy:

5.   Výkonná rada vyberá podpredsedu úradu spomedzi členov s hlasovacím právom. V prípade, že si predseda úradu nemôže plniť svoje povinnosti, automaticky ho zastupuje podpredseda.

6.   Pokiaľ ide o právomoci uvedené v odseku 4 písm. h) tohto článku, výkonná rada v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

7.   Výkonná rada môže vo výnimočných prípadoch na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a každé ďalšie delegovanie z jeho strany a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na zamestnanca, ktorý nie je výkonným riaditeľom.

1.   Výkonná rada každoročne do 30. novembra prijíma jednotný programový dokument obsahujúci viacročný a ročný pracovný program založený na návrhu, ktorý predkladá výkonný riaditeľ, pričom zohľadňuje stanovisko Komisie a v súvislosti s viacročným pracovným programom konzultuje s Európskym parlamentom. Ak sa výkonná rada rozhodne nezohľadniť niektoré prvky stanoviska Komisie, dôkladne svoje rozhodnutie odôvodní. Povinnosť poskytnúť dôkladné odôvodnenie sa uplatňuje aj na všetky prvky, na ktoré pri konzultáciách upozorní Európsky parlament. Výkonná rada postupuje jednotný programový dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Jednotný programový dokument nadobúda konečnú platnosť po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu, pričom sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravuje.

2.   Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a informáciu o finančných a ľudských zdrojoch vyčlenených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia na základe činností. Ročný pracovný program musí byť v súlade s viacročným pracovným programom. Musia sa v ňom jasne uvádzať úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili.

3.   Keď sa úradu uloží nová úloha, výkonná rada zmení prijatý ročný pracovný program.

Každá podstatná zmena ročného pracovného programu sa prijíma rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Právomoc vykonávať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu môže výkonná rada delegovať na výkonného riaditeľa.

4.   Vo viacročnom pracovnom programe sa stanovuje všeobecné strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Ďalej sa v ňom stanovuje plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov.

Plánovanie zdrojov sa aktualizuje každoročne. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby.

1.   Výkonná rada prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov. Každý člen výkonnej rady má jeden hlas. Predseda úradu alebo podpredseda, ak zastupuje predsedu, má v prípade rovnosti hlasov rozhodujúci hlas.

2.   Zástupca Komisie má hlasovacie právo vždy, keď prebiehajú rokovania a rozhoduje sa o záležitostiach týkajúcich sa článku 64 ods. 4 písm. a) až l).

3.   Podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, sa stanovia v rokovacom poriadku výkonnej rady.

1.   Výkonná rada na návrh výkonného riaditeľa určí úradníka pre základné práva. Úradník pre základné práva môže byť aktuálnym zamestnancom úradu.

2.   Úradník pre základné práva vykonáva tieto úlohy:

3.   Výkonná rada zabezpečí, aby úradník pre základné práva v súvislosti s plnením svojich úloh nepožadoval ani neprijímal žiadne pokyny.

4.   Úradník pre základné práva podlieha priamo výkonnému riaditeľovi a pripravuje pravidelné správy o plnení úloh uvedených v odseku 2. Uvedené správy sa sprístupnia výkonnej rade.

1.   Predseda úradu sa vyberá na základe zásluh, zručností, znalostí, bezúhonnosti, uznávaného postavenia a skúseností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na základe iných príslušných kvalifikácií v nadväznosti na otvorené výberové konanie, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie. Európsky parlament, Rada a generálna rada sú v každej fáze tohto konania včas náležite informovaní.

Komisia vypracuje užší zoznam aspoň dvoch kvalifikovaných kandidátov na pozíciu predsedu úradu. Európsky parlament a generálna rada môžu uskutočniť vypočutia kandidátov z uvedeného užšieho zoznamu. Generálna rada môže vydať verejné stanovisko k výsledkom svojich vypočutí alebo predložiť svoje stanovisko Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Komisia predloží návrh na vymenovanie predsedu úradu Európskemu parlamentu.

Rada po schválení tohto návrhu Európskym parlamentom prijme vykonávacie rozhodnutie o vymenovaní predsedu úradu. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

V prípade vymenovania prvého predsedu úradu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia odchylne od druhého pododseku predloží návrh na vymenovanie predsedu bez účasti generálnej rady.

2.   Predseda úradu koná nezávisle a objektívne v záujme Únie ako celku a nepožaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, od žiadnej vlády ani akýchkoľvek iných verejných alebo súkromných subjektov. Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, vlády členských štátov a všetky ostatné verejné alebo súkromné subjekty túto nezávislosť rešpektujú.

3.   Funkčné obdobie predsedu úradu je štyri roky. V priebehu 12 mesiacov pred skončením jeho štvorročného funkčného obdobia generálna rada v oboch zloženiach alebo menší výbor vybraný spomedzi členov generálnej rady vrátane zástupcu Komisie vykoná posúdenie predsedu. V posúdení sa zohľadní hodnotenie výkonnosti predsedu a budúce úlohy a výzvy úradu. Na základe tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť Európskemu parlamentu, aby predĺžil funkčné obdobie predsedu. Takéto predĺženie možno udeliť iba raz. Po schválení návrhu Komisie Európskym parlamentom Rada prijme vykonávacie rozhodnutie o predĺžení funkčného obdobia predsedu úradu. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

4.   Ak predseda úradu prestane spĺňať podmienky potrebné na výkon svojich povinností alebo sa dopustil závažného pochybenia, Rada môže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh Európskeho parlamentu alebo generálnej rady v ktoromkoľvek zložení prijať vykonávacie rozhodnutie o odvolaní predsedu úradu z funkcie. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

5.   Ak sa predseda úradu vzdá funkcie alebo z akéhokoľvek iného dôvodu nemôže plniť svoje povinnosti, funkcie predsedu vykonáva podpredseda.

1.   Predseda úradu zastupuje úrad a zodpovedá za prípravu práce generálnej rady a výkonnej rady vrátane stanovovania programu, zvolávania všetkých zasadnutí, predsedania všetkým zasadnutiam a predkladania bodov na rozhodnutie.

2.   Predseda úradu prideľuje členom výkonnej rady uvedeným v článku 63 ods. 1 písm. b) osobitné oblasti zodpovednosti v rozsahu úloh úradu na celé trvanie ich mandátu.

1.   Výkonný riaditeľ sa prijíma ako dočasný zamestnanec úradu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Výkonný riaditeľ vykonáva svoje povinnosti v záujme Únie a nezávisle od akýchkoľvek osobitných záujmov.

3.   Úloha výkonného riaditeľa spočíva v riadení úradu. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá výkonnej rade. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie a výkonnej rady, výkonný riaditeľ koná pri výkone svojich povinností nezávisle a nepožaduje ani neprijíma pokyny od žiadnych inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ani od žiadnej vlády, ani od akýchkoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu.

4.   Výkonný riaditeľ sa vyberá na základe zásluh a preukázaných administratívnych, rozpočtových a riadiacich zručností na vysokej úrovni v nadväznosti na otvorené výberové konanie, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie, a ak je to vhodné, v inom tlačenom médiu alebo na internetových stránkach. Komisia vypracuje užší zoznam aspoň dvoch kvalifikovaných kandidátov na pozíciu výkonného riaditeľa. Výkonného riaditeľa vymenúva výkonná rada.

5.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. V priebehu deviatich mesiacov pred skončením funkčného obdobia výkonného riaditeľa výkonná rada uskutočňuje posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výkonnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy úradu. Výkonná rada môže na základe hodnotenia raz predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa.

Výkonného riaditeľa môže odvolať výkonná rada na návrh Komisie.

6.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci svojho predĺženého funkčného obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnaké miesto.

1.   Výkonný riaditeľ zodpovedá za každodenné riadenie úradu a usiluje sa v rámci úradu dosiahnuť rodovú a pokiaľ možno geografickú vyváženosť. Výkonný riaditeľ je zodpovedný najmä za:

2.   Výkonný riaditeľ prijíma ďalšie potrebné opatrenia, ako je prijatie vnútorných administratívnych pokynov a uverejňovanie oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie úradu v súlade s týmto nariadením.

3.   Výkonný riaditeľ rozhoduje, či je na účely efektívneho a účinného vykonávania úloh úradu potrebné umiestniť jedného alebo viacerých zamestnancov do iného členského štátu alebo viacerých iných členských štátov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas Komisie, výkonnej rady a každého dotknutého členského štátu. V rozhodnutí sa vymedzuje rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a zdvojovaniu administratívnych funkcií úradu. V súlade s tým sa uzatvára dohoda s dotknutým členským štátom alebo dotknutými členskými štátmi.

1.   Úrad zriaďuje administratívny revízny výbor na účely interného administratívneho preskúmania rozhodnutí, ktoré prijíma úrad pri vykonávaní právomocí uvedených v článkoch 21, 22, 23 a 77. Predmetom interného administratívneho preskúmania je procesný a vecný súlad takýchto rozhodnutí s týmto nariadením.

2.   Administratívny revízny výbor sa skladá z piatich osôb, ktoré majú výbornú povesť a preukázané relevantné znalosti a odborné skúsenosti vrátane skúseností s dohľadom v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, s výnimkou súčasných zamestnancov úradu, ako aj súčasných zamestnancov dozorných orgánov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jednotiek FIU či iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr členských štátov alebo Únie, ktorí sú zapojení do plnenia úloh, ktorými je úrad poverený v tomto nariadení. Administratívny revízny výbor musí mať dostatok zdrojov a odborných znalostí na posúdenie vykonávania právomocí úradu podľa tohto nariadenia.

3.   Rozhodnutia administratívneho revízneho výboru sa prijímajú väčšinou najmenej troch z jeho piatich členov.

1.   Členov administratívneho revízneho výboru a dvoch náhradníkov vymenúva generálna rada v zložení dozorných orgánov na funkčné obdobie piatich rokov, ktoré možno raz predĺžiť, po verejnej výzve na vyjadrenie záujmu uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

2.   Členovia administratívneho revízneho výboru konajú nezávisle a vo verejnom záujme a v rámci úradu nevykonávajú žiadne iné úlohy. Na tento účel vydávajú verejné vyhlásenie o záväzkoch a záujmoch, v ktorom uvádzajú všetky priame alebo nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za ohrozujúce ich nezávislosť, alebo uvádzajú, že takéto záujmy nemajú.

1.   Administratívnemu revíznemu výboru možno predložiť žiadosť o preskúmanie v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré prijal úrad podľa článku 6 ods. 1 a článkov 21, 22, 23 a 77, a môže tak urobiť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej je rozhodnutie určené, alebo ktorej sa rozhodnutie priamo a osobne týka.

2.   Každá žiadosť o preskúmanie sa spolu s odôvodnením písomne podáva úradu v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia rozhodnutia osobe, ktorá žiada o preskúmanie, alebo v prípade neoznámenia rozhodnutia odo dňa, keď sa o ňom osoba, ktorá žiada o preskúmanie, dozvedela.

3.   Administratívny revízny výbor po tom, ako rozhodne o prípustnosti žiadosti o preskúmanie, vydá stanovisko v lehote zodpovedajúcej naliehavosti danej veci a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti a vec zašle výkonnej rade na účely vypracovania nového rozhodnutia. Výkonná rada zohľadní stanovisko administratívneho revízneho výboru a urýchlene prijme nové rozhodnutie. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zruší a nahradí sa buď rozhodnutím s rovnakým obsahom, alebo zmeneným rozhodnutím.

4.   Žiadosť o preskúmanie podľa odseku 2 môže zahŕňať žiadosť o pozastavenie uplatňovania rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania. Administratívny revízny výbor môže v prípade, že si to podľa neho vyžadujú okolnosti, a po zohľadnení stanoviska výkonnej rady nariadiť, aby sa uplatňovanie predmetného rozhodnutia pozastavilo dovtedy, kým výkonná rada neprijme nové rozhodnutie podľa odseku 3. Ak administratívny revízny výbor nerozhodne o žiadosti o pozastavenie do 14 dní, táto žiadosť sa považuje za zamietnutú.

5.   Stanovisko administratívneho revízneho výboru a nové rozhodnutie prijaté výkonnou radou podľa tohto článku musia byť odôvodnené a oznámené príslušným stranám.

6.   Úrad prijme rozhodnutie, ktorým sa stanoví rokovací poriadok administratívneho revízneho výboru.

1.   Členovia administratívneho revízneho výboru sa nesmú zúčastniť na žiadnom preskúmaní, ak sú na ňom osobne zainteresovaní, ak predtým konali ako zástupcovia jednej zo strán preskúmania alebo ak sa podieľali na prijatí rozhodnutia, ktoré je predmetom preskúmania.

2.   Ak v dôsledku jedného z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo akýchkoľvek iných dôvodov člen administratívneho revízneho výboru usúdi, že sa nemá zúčastniť na preskúmaní, informuje o tom administratívny revízny výbor.

3.   Každý účastník preskúmania môže namietať proti každému členovi administratívneho revízneho výboru z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v odseku 1 alebo ak je člen podozrivý zo zaujatosti. Takáto námietka nie je prípustná, ak účastník preskúmania, ktorý si bol vedomý dôvodu namietania, urobil procesný krok. Nepovolí sa žiadna námietka na základe štátnej príslušnosti členov.

4.   Administratívny revízny výbor rozhoduje o krokoch, ktoré sa majú podniknúť v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3, bez účasti dotknutého člena. Na účely prijatia uvedeného rozhodnutia nahrádza dotknutého člena administratívneho revízneho výboru jeho náhradník.

1.   Na zamestnancov úradu sa vo všetkých veciach, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ako aj pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie na účely uplatňovania uvedeného služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Predseda úradu a členovia výkonnej rady uvedení v článku 63 ods. 1 písm. b) sú odchylne od odseku 1 tohto článku na rovnakej úrovni ako člen a tajomník Všeobecného súdu, pokiaľ ide o funkčné požitky a vek odchodu do dôchodku, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (EÚ) 2016/300 (43). V prípade aspektov, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení ani v nariadení (EÚ) 2016/300, sa analogicky uplatňuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov.

3.   Výkonná rada po dohode s Komisiou v súlade s mechanizmami stanovenými v článku 110 služobného poriadku prijíma potrebné vykonávacie opatrenia.

4.   Úrad môže využiť vyslaných národných expertov alebo iných zamestnancov, ktorých úrad nezamestnáva, vrátane delegátov jednotiek FIU.

5.   Výkonná rada prijíma pravidlá týkajúce sa zamestnancov z členských štátov, ktorí majú byť vyslaní do úradu, a podľa potreby ich aktualizuje. Uvedené pravidlá zahŕňajú najmä finančné ustanovenia týkajúce sa uvedeného vysielania vrátane poistenia a odbornej prípravy. V uvedených pravidlách sa zohľadňuje skutočnosť, že zamestnanci sú vyslaní a majú pôsobiť ako zamestnanci úradu. Zahŕňajú ustanovenia o podmienkach ich pôsobenia. V relevantných prípadoch sa výkonná rada snaží zaistiť konzistentnosť s pravidlami uplatniteľnými na náhradu výdavkov stálych zamestnancov v súvislosti so služobnými cestami.

1.   Členovia generálnej rady a výkonnej rady, ako aj všetci zamestnanci úradu vrátane úradníkov vyslaných členskými štátmi na dočasnom základe a všetky ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy pre úrad na zmluvnom základe, podliehajú požiadavkám zachovávať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ a článku 67 smernice (EÚ) 2024/1640, a to aj po skončení ich povinností.

2.   Výkonná rada zabezpečuje, aby sa na jednotlivcov, ktorí v súvislosti s plnením úloh úradu poskytujú akúkoľvek službu, či už priamo alebo nepriamo, permanentne alebo príležitostne, vrátane úradníkov a iných osôb poverených na uvedený účel výkonnou radou alebo vymenovaných orgánmi verejnej moci a jednotkami FIU, vzťahovali rovnocenné požiadavky na zachovávanie služobného tajomstva ako požiadavky stanovené v odseku 1.

3.   Na účely vykonávania úloh, ktorými sa úrad poveruje v tomto nariadení, sa úradu v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 povoľuje, aby si vymieňal informácie s orgánmi a so subjektmi Únie alebo s vnútroštátnymi orgánmi a subjektmi v prípadoch, keď uvedené akty umožňujú orgánom dohľadu nad finančnými subjektmi poskytovať informácie uvedeným subjektom alebo keď členské štáty môžu umožniť takéto poskytovanie informácií podľa uplatniteľného práva Únie.

4.   Úrad zavedie praktické opatrenia na vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.

5.   Úrad uplatňuje rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (44).

1.   Úrad prijíma vlastné bezpečnostné predpisy rovnocenné s bezpečnostnými predpismi Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností stanovenými v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (45) a rozhodnutí (EÚ, Euratom) 2015/444. Bezpečnostné predpisy úradu obsahujú okrem iného ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania uvedených skutočností. Bezpečnostné predpisy úradu prijíma výkonná rada po ich schválení Komisiou.

2.   Každé administratívne dojednanie týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností s príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo akékoľvek mimoriadne ad hoc poskytnutie utajovaných skutočností Európskej únie týmto orgánom v prípade neexistencie takéhoto dojednania musí vopred schváliť Komisia.

1.   Úrad musí mať zavedené vyhradené kanály nahlasovania na prijímanie informácií a nakladanie s informáciami, ktoré poskytujú osoby nahlasujúce skutočné alebo potenciálne porušenia:

2.   Osoby nahlasujúce prostredníctvom uvedených kanálov a dotknuté osoby požívajú v príslušných prípadoch ochranu podľa smernice (EÚ) 2019/1937.

3.   Po predložení správ dozornými orgánmi v nefinančnom sektore podľa článku 60 ods. 4 smernice (EÚ) 2024/1640 môže úrad od týchto dozorných orgánov požadovať dodatočné informácie o tom, aké opatrenia prijali v nadväznosti na prijaté správy. Uvedené dozorné orgány bezodkladne poskytnú požadované informácie, ale nezverejnia informácie, ktoré môžu viesť k identifikácii nahlasujúcej osoby.

1.   Úrad nadviaže a udržiava úzku spoluprácu s európskymi orgánmi dohľadu, najmä pri vypracúvaní návrhu regulačných alebo vykonávacích technických predpisov, usmernení alebo odporúčaní v rámci ich príslušných úloh.

2.   Úrad do 27. júna 2025 uzatvorí s európskymi orgánmi dohľadu memorandum o porozumení, v ktorom sa stanoví, ako majú v úmysle spolupracovať pri plnení úloh podľa práva Únie.

1.   Úrad spolupracuje s orgánmi pôsobiacimi mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vymieňa si s nimi informácie a na základe zásady informovania len v prípade potreby a pri zachovávaní dôvernosti aj s inými vnútroštátnymi orgánmi a subjektmi zodpovednými za zabezpečenie súladu so smernicami 2009/110/ES, 2009/138/ES, 2014/17/EÚ, 2014/65/EÚ a (EÚ) 2015/2366 a európskymi orgánmi dohľadu v rámci ich príslušných mandátov.

2.   Úrad uzatvára s orgánmi prudenciálneho dohľadu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, európskymi orgánmi dohľadu a inými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zabezpečenie súladu s nariadením (EÚ) 2023/1114 memorandum o porozumení, v ktorom sa vo všeobecnosti stanoví, ako budú spolupracovať a vymieňať si informácie pri plnení úloh dohľadu podľa práva Únie vo vzťahu k vybraným a iným ako vybraným povinným subjektom.

Ak to úrad považuje za potrebné, môže aj s ktorýmkoľvek z ostatných orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 uzatvoriť memorandum o porozumení, v ktorom sa vo všeobecnosti stanoví, ako budú spolupracovať a vymieňať si informácie pri plnení úloh dohľadu podľa práva Únie vo vzťahu k vybraným a iným ako vybraným povinným subjektom.

3.   Úrad a ECB do 27. júna 2025 uzatvoria memorandum o porozumení, v ktorom sa stanovia praktické spôsoby spolupráce a výmeny informácií pri plnení ich príslušných úloh podľa práva Únie.

4.   Úrad zabezpečuje účinnú spoluprácu a výmenu informácií medzi všetkými dozornými orgánmi v rámci systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a príslušnými orgánmi a subjektmi uvedenými v odseku 1, a to aj pokiaľ ide o prístup k akýmkoľvek informáciám a údajom v centrálnej databáze v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedenej v článku 11.

1.   Ak je to relevantné z hľadiska plnenia úloh uvedených v kapitole II, úrad môže zriadiť cezhraničné partnerstvá pre výmenu informácií v súlade so základnými právami a súdnymi procesnými zárukami alebo sa zúčastňovať na partnerstvách pre výmenu informácií vytvorených v jednom alebo vo viacerých členských štátoch s cieľom podporiť predchádzanie praniu špinavých peňazí, jeho predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a boj proti nim. Účasť úradu na už existujúcom partnerstve podlieha súhlasu orgánov, ktoré takéto partnerstvo vytvorili.

2.   Ak úrad zriadi cezhraničné partnerstvo pre výmenu informácií, zabezpečí, aby partnerstvo spĺňalo požiadavky článku 75 ods. 3, 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2024/1624. Okrem povinných subjektov môže úrad vyzvať príslušné orgány uvedené v článku 2 ods. 1 bode 44 písm. a), b) a c) uvedeného nariadenia, ako aj orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré zohrávajú úlohu v predchádzaní praniu špinavých peňazí, jeho predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a boji proti nim, aby sa zúčastnili na partnerstve, ak je takáto účasť relevantná z hľadiska plnenia ich úloh a právomocí. Na základe jednomyseľného súhlasu zúčastnených členov sa na zasadnutia partnerstva môžu v relevantných prípadoch príležitostne prizvať iné tretie strany.

1.   Úrad môže uzatvárať dohody o spolupráci s inštitúciami Únie, decentralizovanými agentúrami Únie a inými orgánmi Únie, ktoré pôsobia v oblasti presadzovania práva a justičnej spolupráce. Uvedené dohody o spolupráci môžu byť strategickej, operačnej alebo technickej povahy a ich cieľom je najmä uľahčenie spolupráce a výmeny informácií medzi ich zmluvnými stranami. Dohody o spolupráci nie sú základom na povolenie výmeny osobných údajov a nie sú pre Úniu ani jej členské štáty záväzné.

2.   Úrad nadviaže a udržiava úzky vzťah s úradom OLAF, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou. Na tento účel úrad uzatvorí samostatné dohody o spolupráci s úradom OLAF, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou, v ktorých sa stanovia podrobnosti ich spolupráce. Cieľom vzťahu je najmä zabezpečiť výmenu operačných a strategických informácií a trendov v súvislosti s hrozbami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia.

3.   S cieľom podporiť a umožniť hladkú spoluprácu medzi úradom a Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou sa v dohodách o spolupráci s nimi stanoví najmä možnosť vzájomného vysielania styčných dôstojníkov do priestorov týchto orgánov a podmienky na tento účel.

1.   V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tomto nariadení a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, môže úrad nadviazať kontakty a uzatvárať administratívne dojednania s orgánmi činnými v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v tretích krajinách, ktoré majú právomoci v oblasti regulácie, dohľadu a pôsobenia jednotiek FIU v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj s medzinárodnými organizáciami a so správnymi orgánmi tretích krajín. Z uvedených dojednaní Únii ani jej členským štátom nevyplývajú právne záväzky a uvedené dojednania členským štátom ani ich príslušným orgánom nebránia uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dojednania s uvedenými tretími krajinami.

2.   Úrad môže vypracovať vzorové administratívne dojednania s cieľom vytvoriť konzistentné, efektívne a účinné postupy v rámci Únie a posilniť medzinárodnú koordináciu a spoluprácu v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Dozorné orgány a jednotky FIU vynakladajú maximálne úsilie na dodržiavanie takýchto vzorových dojednaní.

3.   Ak sa interakcia viacerých dozorných orgánov a jednotiek FIU Únie s orgánmi tretích krajín týka záležitostí patriacich do rozsahu úloh úradu stanovených v článku 5, úrad má v prípade potreby pri uľahčovaní takejto interakcie vedúcu úlohu. Touto úlohou úradu nie sú dotknuté pravidelné interakcie dozorných orgánov a jednotiek FIU s orgánmi tretích krajín.

4.   Úrad v rámci svojich právomocí podľa tohto nariadenia a legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 prispieva k jednotnému, spoločnému, konzistentnému a účinnému zastupovaniu záujmov Únie na medzinárodných fórach, a to aj tým, že pomáha Komisii pri plnení jej úloh súvisiacich s členstvom Komisie vo Finančnej akčnej skupine a podporuje prácu a ciele Egmontskej skupiny finančných spravodajských jednotiek.