PRÍLOHA

1.   ÚVOD

Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom s výkladom článkov 8, 9 a 10 smernice (EÚ) 2023/1791 pri jej transpozícii do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Zameriavajú sa na nové prvky smernice (EÚ) 2023/1791, a tým dopĺňajú prílohu k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658, ktorá je stále platná.

Záväzný výklad právnych predpisov Únie je však vo výlučnej právomoci Súdneho dvora Európskej únie.

2.   PRÁVNY A POLITICKÝ KONTEXT

Články 8, 9 a 10 smernice (EÚ) 2023/1791 sú úzko prepojené, keďže dosiahnutie požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, ako sa stanovuje v článku 8, majú členské štáty zabezpečiť buď zriadením povinných schém energetickej efektívnosti podľa článku 9, alebo zavedením alternatívnych politických opatrení podľa článku 10, prípadne oboma spôsobmi.

Okrem toho články 8, 9 a 10 smernice (EÚ) 2023/1791 sú ďalej prepojené s týmito článkami smernice (EÚ) 2023/1791:

—	článok 2: vymedzenie dôležitých pojmov, ako je „energetická chudoba“,

—	článok 4: plnenie povinnosti úspor energie pomôže členským štátom dosiahnuť ich národné príspevky k celkovým cieľom energetickej efektívnosti do roku 2030,

—

článok 24: so zámerom zmierniť energetickú chudobu povinnosť členských štátov vykonávať opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a súvisiacej ochrany spotrebiteľa alebo informačné opatrenia prioritne u ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní,

—	článok 30 ods. 14: členské štáty majú možnosť stanoviť, že povinné subjekty môžu splniť svoje povinnosti stanovené v článku 8 ods. 1 a 4 tým, že každoročne prispejú do národného fondu energetickej efektívnosti sumou rovnajúcou sa výške investícií vyžadovaných na splnenie uvedených povinností,

—	príloha V: spoločné metódy a zásady na výpočet vplyvu povinných schém energetickej efektívnosti alebo iných politických opatrení podľa článkov 8, 9 a 10 a článku 30 ods. 14.

3.   VYMEDZENIE POJMOV V SMERNICI (EÚ) 2023/1791

Pri výklade článkov 8, 9 a 10 smernice (EÚ) 2023/1791 a prílohy V k uvedenej smernici je najdôležitejšie vymedzenie týchto pojmov stanovených v článku 2 smernice (EÚ) 2023/1791:

a)	„konečná energetická spotreba“ (článok 2 bod 6);

b)	„úspory energie“ (článok 2 bod 9);

c)	„povinný subjekt“ (článok 2 bod 19);

d)	„zúčastňujúci sa subjekt“ (článok 2 bod 21);

e)	„politické opatrenie“ (článok 2 bod 23);

f)	„individuálne opatrenie“ (článok 2 bod 24).

V kontexte smernice (EÚ) 2023/1791 je dôležité zdôrazniť, že vymedzenie pojmu „konečná energetická spotreba“ bolo zrevidované, čo môže mať vplyv na vykonávanie ustanovení článkov 8, 9 a 10 a prílohy V. Viac informácií sa nachádza v oddiele 4.2 tejto prílohy.

4.   ZMENENÉ POVINNOSTI STANOVENÉ V ČLÁNKU 8 SMERNICE (EÚ) 2023/1791

4.1.   Zmeny úrovne a výpočtu požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa [článok 8 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2023/1791]

Tento oddiel dopĺňa oddiel 2.1 prílohy k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

Úroveň kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa sa zvýšila, ale postup výpočtu zostáva rovnaký:

—	Prvým krokom je výpočet energetickej spotreby v základnom scenári ako priemer ročnej konečnej energetickej spotreby za tri roky 2016, 2017 a 2018 [pozri oddiel 4.2 tejto prílohy o vplyve zmien vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba v smernici (EÚ) 2023/1791].

—	V druhom kroku sa miery nových ročných úspor uplatnia na spotrebu energie v základnom scenári, pričom tieto úspory sa spočítajú za celé povinné obdobie. Na základe smernice (EÚ) 2023/1791 sa tieto miery od roku 2024 upravujú, ako je vysvetlené v oddieloch 4.1.1, 4.1.2 a 4.1.3 tejto prílohy.

Od obdobia 2031 – 2040 môže byť v prípade nedostatočných alebo nadmerných úspor energie vyžadovaných v predchádzajúcom období potrebný tretí krok (pozri oddiel 4.1.4).

4.1.1.   Minimálne miery nových ročných úspor energie

V smernici (EÚ) 2023/1791 sa zvyšujú miery nových ročných úspor energie požadované od roku 2024 pri výpočte objemu kumulatívnych úspor stanoveného na roky 2021 až 2030 v článku 8 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2023/1791. Tieto miery sú uvedené v tabuľke 1 tejto prílohy.

Členské štáty môžu využívať iný spôsob výpočtu podľa článku 8 ods. 1 štvrtého pododseku, ak sa vypočítaný objem kumulatívnych úspor za celé povinné obdobie trvajúce od roku 2021 do roku 2030 minimálne rovná objemu vypočítanému podľa ďalej uvedeného vzorca. Ak sa členské štáty rozhodnú využívať iný spôsob výpočtu, musia to oznámiť Komisii v aktualizáciách svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov, v následných integrovaných národných energetických a klimatických plánoch alebo prostredníctvom bilaterálnej komunikácie.

Tabuľka 1

Minimálne miery nových ročných úspor energie požadované podľa povinnosti úspor energie

2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	2028	2029	2030
0,8  %	0,8  %	0,8  %	1,3  %	1,3  %	1,5  %	1,5  %	1,9  %	1,9  %	1,9  %
Poznámky: — Nové miery platné od roku 2024 sú označené tučným písmom. — Osobitné miery platia pre Cyprus a Maltu (pozri oddiel 4.1.2).

Tabuľka 2

Miery na výpočet požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa na roky 2021 až 2030

Miera ročných úspor dosiahnutá v roku: Miera nových ročných úspor z opatrení vykonaných v roku:	2021	2022	2023	2024	2025	2026	2027	2028	2029	2030
2021	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %
2022		0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %
2023			0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %	0,8  %
2024				1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %
2025					1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %	1,3  %
2026						1,5  %	1,5  %	1,5  %	1,5  %	1,5  %
2027							1,5  %	1,5  %	1,5  %	1,5  %
2028								1,9  %	1,9  %	1,9  %
2029									1,9  %	1,9  %
2030										1,9  %
Rovnocenné miery celkových ročných úspor v každom roku	0,8  %	1,6  %	2,4  %	3,7  %	5,0  %	6,5  %	8,0  %	9,9  %	11,8  %	13,7  %
Poznámky: — Revidované miery sú označené tučným písmom (a tieto revidované miery sa uplatňujú na aktualizovaný základný scenár, pozri oddiel 4.2 o vplyve zmeny vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba). — Osobitné miery platia pre Cyprus a Maltu (pozri oddiel 4.1.2). — Každý riadok zodpovedá minimálnej miere nových ročných úspor energie z opatrení vykonaných v danom roku za predpokladu, že tieto úspory energie pretrvajú aspoň do konca daného obdobia. — Každý stĺpec zodpovedá minimálnej miere ročných úspor energie, ktoré sa majú dosiahnuť v danom roku. — V poslednom riadku sa uvádzajú rovnocenné miery celkových ročných úspor v každom roku pri súčte mier použitých na výpočet požadovaného objemu kumulatívnych úspor na roky 2021 – 2030. Ide o zjednodušenie, pri ktorom sa nezohľadňuje zmena základného scenára od roku 2024 (pozri oddiel 4.2).

4.1.2.   Výnimka pre Cyprus a Maltu

Odchylne od uvedeného majú Malta a Cyprus dosiahnuť aspoň minimálnu mieru 0,45 % nových ročných úspor od roku 2024 do roku 2030. Tieto dva členské štáty už mali výnimku v smernici 2012/27/EÚ s minimálnou mierou nových ročných úspor 0,24 %. Miera 0,24 % sa zachováva len na čiastkové obdobie 2021 – 2023. Komisia odporúča, aby Malta a Cyprus používali na aktualizovanie svojej požiadavky na kumulatívne úspory energie tento vzorec.

Kumulatívne úspory energie (2021 – 2030) (Malta a Cyprus)	=	0,24 % x „starý“ základný scenár x 27	+	0,45 % x „nový“ základný scenár x 28
Poznámka: pozri oddiel 4.2 tejto prílohy, v ktorom sa vysvetľuje zmena základného scenára od roku 2024.

Cyprus a Malta môžu používať iný spôsob výpočtu, ak sa vypočítaný objem kumulatívnych úspor za celé povinné obdobie trvajúce od roku 2021 do roku 2030 minimálne rovná objemu vypočítanému podľa uvedeného vzorca.

4.1.3.   Miera nových ročných úspor energie po roku 2030

V článku 8 ods. 1 piatom pododseku smernice (EÚ) 2023/1791 sa uvádza, že členské štáty majú po roku 2030 pokračovať v dosahovaní každoročných nových úspor v súlade s mierou úspor stanovenou v článku 8 ods. 1 písm. b) bode iv), teda 1,9 % v desaťročných obdobiach. Komisia poznamenáva, že kumulatívne úspory energie požadované na obdobie 2031 – 2040 budú rovnaké pre všetky členské štáty:

kumulatívne úspory energie (2031 – 2040) = 1,9 % x základný scenár x 55 = základný scenár x 1,045

4.1.4.   Prenesenie možných nedostatočných alebo prebytočných úspor z predchádzajúceho obdobia

Aby sa úspory energie zohľadnili počas povinného obdobia, musí sa určité individuálne opatrenie začať vykonávať počas tohto obdobia a úspory energie môže prinášať len do konca toho istého povinného obdobia.

V článku 8 ods. 13 prvom pododseku sa však stanovuje, že ak členský štát nedosiahol požadované kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa do konca povinného obdobia, je povinný dosiahnuť zostávajúce úspory energie do konca nasledujúceho povinného obdobia.

Bez ohľadu na akékoľvek právne následky vyplývajúce z nesplnenia uvedenej povinnosti sa zostávajúce úspory energie majú pripočítať k objemu úspor energie požadovanému v nasledujúcom povinnom období. V prípade nedostatočných úspor za určité obdobie [n-1] by sa objem kumulatívnych úspor energie požadovaný na nasledujúce obdobie [n] mal vypočítať takto:

upravené kumulatívne úspory energie (obdobie [n])

= kumulatívne úspory energie (obdobie [n]) + zostávajúce úspory energie (obdobie [n-1])

V článku 8 ods. 13 druhom pododseku sa stanovuje, že ak členský štát dosiahol kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa nad požadovanú úroveň do konca povinného obdobia, je oprávnený preniesť oprávnený objem vo výške najviac 10 % takéhoto prebytku do nasledujúceho povinného obdobia bez zvýšenia cieľového záväzku. Podľa Komisie to možno v praxi uskutočniť tak, že oprávnený objem, ktorý sa má preniesť, sa odpočíta od požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie v ďalšom období. Objem kumulatívnych úspor energie požadovaný na nasledujúce obdobie [n] možno vypočítať takto:

upravené kumulatívne úspory energie (obdobie [n])

= kumulatívne úspory energie (obdobie [n]) – oprávnený prebytok úspor energie (obdobie [n-1])

4.2.   Vplyv zmien vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba

Vymedzenie pojmu konečná energetická spotreba v článku 2 bode 6 smernice (EÚ) 2023/1791 sa mení [pozri aj prepracované znenie odporúčania Komisie (EÚ) 2023/xxx z xxx 2023 o transpozícii článku 4 smernice o energetickej efektívnosti]. Zmenami sa objasňuje, že:

—	energia dodávaná odvetviu dopravy zahŕňa spotrebu energie v medzinárodnom letectve;

—	rozsah pojmu konečná energetická spotreba výslovne zahŕňa energiu dodávanú odvetviu lesného hospodárstva a rybárstva (predtým implicitne zahrnutú do iných odvetví koncovej spotreby);

—	tento pojem nezahŕňa spotrebu energie v prípade medzinárodných námorných zásobníkov a energiu z okolitého prostredia (popri vylúčení dodávok do odvetvia premeny energie a odvetvia energetiky, ktoré sú už uvedené vo vymedzení pojmu v článku 2 bode 3 smernice 2012/27/EÚ).

Spotreba energie podľa základného scenára, teda priemer ročnej konečnej energetickej spotreby za roky 2016, 2017 a 2018, je ovplyvnená touto zmenou vymedzenia pojmu. Členské štáty majú uplatňovať toto nové vymedzenie pojmu pri výpočte kumulatívnych úspor energie požadovaných pre čiastkové obdobie 2024 – 2030.

To znamená, že na výpočet kumulatívnych úspor energie na roky 2021 až 2023 a 2024 až 2030 by sa mali použiť odlišné základné scenáre, ako je to znázornené v tomto vzorci:

kumulatívne úspory energie (2021 – 2030)

=

0,8 % x základný scenár na základe starého vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba x 27

+

1,3 % x základný scenár na základe nového vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba x 13 + 1,5 % x základný scenár na základe nového vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba x 9 + 1,9 % x základný scenár na základe nového vymedzenia pojmu konečná energetická spotreba x 6

4.3.   Požiadavka zvážiť a podporovať úlohu komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev [článok 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791]

Členské štáty môžu nájsť užitočné zdroje o energetických spoločenstvách v registri energetických spoločenstiev Komisie (1), ako aj v novej iniciatíve Komisie „obnova pod vedením občanov“  (2).

4.4.   Ochrana pred energetickou chudobou [článok 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791]

V článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 sa členským štátom ukladá povinnosť stanoviť a dosiahnuť podiel požadovaného objemu kumulovaných úspor energie u konečného spotrebiteľa v prípade osobitných cieľových skupín, t. j. ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní. V dodatku V k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658 sa uvádzajú príklady politických opatrení, ktoré zaviedli členské štáty v minulosti s cieľom zmierniť energetickú chudobu. Ďalšie príklady možno nájsť aj na webovom sídle organizácie pre koordinovaný postup v súvislosti so smernicou o energetickej efektívnosti (Concerted Action EED) (3), Poradenského centra pre oblasť energetickej chudoby (4) a v zdrojoch vytvorených v rámci rôznych európskych projektov (5) zameraných na zmierňovanie energetickej chudoby.

4.4.1.   Stanovenie podielu úspor energie u konečného spotrebiteľa v prípade cieľových skupín

Podiel musí byť minimálne rovný podielu stanovenému pomocou predvolenej možnosti opísanej v bode 4.4.1.1 tejto prílohy. Ak členský štát nesplnil požiadavky na použitie predvolenej možnosti, musí byť podiel minimálne rovný podielu stanovenému pomocou náhradnej možnosti opísanej v bode 4.4.1.2 tejto prílohy. Tento podiel sa uplatní na požadovaný objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa stanovený v článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 (pozri oddiel 4.1 tejto prílohy).

4.4.1.1.   Predvolená možnosť – použitie pomeru domácností v energetickej chudobe v národnom energetickom a klimatickom pláne

Podiel úspor energie u konečného spotrebiteľa v prípade uvedených cieľových skupín musí byť aspoň rovný pomeru domácností v energetickej chudobe na základe posúdenia v národných energetických a klimatických plánoch členských štátov alebo aktualizovaných národných energetických a klimatických plánoch, a to po zvážení štyroch ukazovateľov stanovených v náhradnej možnosti, ktoré sú uvedené ďalej v texte.

4.4.1.2.   Náhradná možnosť – použitie aritmetického priemeru štyroch štatistických ukazovateľov

Podiel úspor energie u konečného spotrebiteľa v prípade uvedených cieľových skupín musí byť aspoň rovný aritmetickému priemeru štyroch ukazovateľov opísaných v bode 3 za rok 2019 (pozri údaje v bode 4).

Tabuľka 3

Ukazovatele uvedené v článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 na stanovenie podielu energetickej chudoby

Názov	Odkaz Eurostatu	Definícia Eurostatu
Ukazovateľ a: nemožnosť primerane vykurovať domácnosť	SILC [ilc_mdes01] (6)	% osôb z celkového počtu obyvateľov, ktoré sú v situácii vynútenej neschopnosti primerane vykurovať domácnosť (7)
Ukazovateľ b: nedoplatky za služby spojené s bývaním	SILC, [ilc_mdes07] (8)	% osôb z celkového počtu obyvateľov, ktoré majú nedoplatky za služby spojené s bývaním, čo vyjadruje vynútenú neschopnosť načas platiť účty za služby spojené s bývaním z dôvodu finančných ťažkostí (9)
Ukazovateľ c: celkový počet obyvateľov žijúcich v obydlí s netesnou strechou, vlhkými stenami, podlahami alebo základmi alebo hnilobou v okenných rámoch alebo podlahe	SILC [ilc_mdho01] (9)	% osôb z celkového počtu obyvateľov, ktoré žijú v obydlí buď s pretekajúcou strechou, alebo vlhkými stenami/podlahami/základmi alebo zahnívajúcimi okennými rámami alebo podlahou (10)
Ukazovateľ d: miera rizika chudoby	Prieskumy SILC a ECHP [ilc_li02] (11)	Podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom (po sociálnom transfere) pod hranicou rizika chudoby, ktorá je stanovená na 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu po sociálnych transferoch (12)

Údaje týkajúce sa všetkých ukazovateľov sú k dispozícii za všetky členské štáty za rok 2019. V tabuľke 4 sa uvádzajú údaje a aritmetický priemer pre každý členský štát.

Tabuľka 4

Minimálny podiel požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, ktorý sa má dosiahnuť v prioritných skupinách, na základe ukazovateľov uvedených v článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791

Krajina	Ukazovateľ a	Ukazovateľ b	Ukazovateľ c	Ukazovateľ d	Priemer
Rakúsko	1,80  %	2,40  %	9,40  %	13,30  %	6,73  %
Belgicko	3,90  %	4,10  %	16,70  %	14,80  %	9,88  %
Bulharsko	30,10  %	27,60  %	11,60  %	22,60  %	22,98  %
Chorvátsko	6,60  %	14,80  %	10,20  %	18,30  %	12,48  %
Cyprus	21,00  %	10,40  %	31,10  %	14,70  %	19,30  %
Česko	2,80  %	1,80  %	7,30  %	10,10  %	5,50  %
Dánsko	2,80  %	3,60  %	14,90  %	12,50  %	8,45  %
Estónsko	2,50  %	7,20  %	13,80  %	21,70  %	11,30  %
Fínsko	1,80  %	7,80  %	4,10  %	11,60  %	6,33  %
Francúzsko	6,20  %	5,60  %	11,50  %	13,60  %	9,23  %
Nemecko	2,50  %	2,20  %	12,00  %	14,80  %	7,88  %
Grécko	17,90  %	32,50  %	12,50  %	17,90  %	20,20  %
Maďarsko	5,40  %	10,20  %	22,30  %	12,30  %	12,55  %
Írsko	4,90  %	8,90  %	12,50  %	13,10  %	9,85  %
Taliansko	11,10  %	4,50  %	14,00  %	20,10  %	12,43  %
Lotyšsko	8,00  %	8,70  %	19,30  %	22,90  %	14,73  %
Litva	26,70  %	7,50  %	14,00  %	20,60  %	17,20  %
Luxembursko	2,40  %	2,40  %	15,40  %	17,50  %	9,43  %
Malta	7,80  %	6,50  %	7,60  %	17,10  %	9,75  %
Holandsko	3,00  %	1,50  %	14,70  %	13,20  %	8,10  %
Poľsko	4,20  %	5,80  %	10,80  %	15,40  %	9,05  %
Portugalsko	18,90  %	4,30  %	24,40  %	17,20  %	16,20  %
Rumunsko	9,30  %	13,70  %	9,40  %	23,80  %	14,05  %
Slovensko	7,80  %	8,40  %	5,70  %	11,90  %	8,45  %
Slovinsko	2,30  %	11,20  %	20,60  %	12,00  %	11,53  %
Španielsko	7,50  %	6,50  %	14,70  %	20,70  %	12,35  %
Švédsko	1,90  %	2,30  %	7,00  %	17,10  %	7,08  %
Zdroj: Údaje Eurostatu (pozri odkazy na každý ukazovateľ v tabuľke 3).

4.4.2.   Vymedzenie cieľovej skupiny (cieľových skupín)

Pojem „ľudia postihnutí energetickou chudobou“ je spojený s vymedzením pojmu energetická chudoba stanoveným v článku 2 bode 52 smernice (EÚ) 2023/1791, ktorý sa týka príslušného vnútroštátneho kontextu. Podľa Komisie to každému členskému štátu umožňuje prijať vlastné právne vymedzenie pojmu energeticky chudobné domácnosti.

Pojem „zraniteľní odberatelia“ je stanovený v článku 28 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (13):

Pojem zraniteľných odberateľov môže vychádzať z úrovne príjmu, podielu výdavkov na energie z disponibilného príjmu, energetickej hospodárnosti domovov, kritickej závislosti od elektrických zariadení zo zdravotných dôvodov, veku alebo iných kritérií.

V tom istom článku sa členským štátom ukladá povinnosť vymedziť pojem zraniteľných odberateľov. Toto vymedzenie by sa malo uplatňovať v prípade ustanovení článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791.

Pojem „ľudia v domácnostiach s nízkym príjmom“ nie je v práve Únie vymedzený. Komisia však poznamenáva, že ukazovateľ miery rizika chudoby uvedený v článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 odkazuje na prahovú hodnotu 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu po sociálnych transferoch. Na vymedzenie skupiny „ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom“ v kontexte článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 by sa preto mala použiť táto prahová hodnota, ak nie je odôvodnené použitie iného vnútroštátneho vymedzenia (napr. v súvislosti s kritériami oprávnenosti na určité sociálne dávky).

Pojem „sociálne bývanie“ nie je v práve Únie nijako vymedzený, ale je vymedzený v prehľade politiky OECD z roku 2020 ako nájomné bývanie v obytných priestoroch poskytované za nižšie ako trhové ceny, ktoré je cielené a prideľované podľa osobitných pravidiel, ako je identifikovaná potreba alebo čakacie zoznamy. Medzi členskými štátmi sú však badateľné rozdiely, pokiaľ ide o vymedzenie, veľkosť, rozsah, financovanie, cieľovú skupinu obyvateľstva a typ poskytovateľa (napr. verejné, súkromné, neziskové subjekty alebo subjekty s obmedzeným ziskom, družstvá, prípadne ich kombinácia). Vymedzenie pojmu sociálne bývanie sa v členských štátoch v priebehu času vyvíjalo spolu s meniacimi sa prístupmi politiky k premenlivým trhovým podmienkam. Niektoré členské štáty používajú na označenie sociálneho bývania rôznu terminológiu, napríklad „bývanie s nižším nájomným“ vo Francúzsku, „spoločné bývanie“ alebo „neziskové bývanie“ v Dánsku, „podpora bývania“ v Nemecku, „bývanie s obmedzeným ziskom“ alebo „ľudové bývanie“ v Rakúsku, „chránené bývanie“ v Španielsku, „verejnoprospešné“ bývanie vo Švédsku atď. V závislosti od členského štátu môže príslušný výraz vyjadrovať právne postavenie vlastníka, nájomný režim, spôsob financovania alebo cieľovú skupinu obyvateľstva (14). Členské štáty ochotné zahrnúť ľudí žijúcich v sociálnom bývaní do rozsahu pôsobnosti článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 by mali poskytnúť vnútroštátne vymedzenie pojmu sociálne bývanie.

Členské štáty majú zabezpečiť, aby sa v prípade cieľových skupín uvedených v článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 dosiahli aspoň kumulatívne úspory energie stanovené v súlade s bodom 4.4.1.1 alebo 4.4.1.2 tejto prílohy. Tieto úspory sa majú dosiahnuť v cieľových skupinách spoločne, nie samostatne v každej skupine.

Pritom by členské štáty mali zvážiť špecifiká každej skupiny alebo podskupiny a tomu by mali prispôsobiť politické opatrenia. Napríklad lepšie situované domácnosti zo skupiny s nízkymi príjmami a najzraniteľnejšie domácnosti nemusia čeliť rovnakým ťažkostiam.

Keď úspory energie nahlásené na účely článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 vyplývajú z politických opatrení, ktoré nie sú výlučne zamerané na cieľovú(-é) skupinu(-y) vybranú(-é) z tých, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 3, musia členské štáty vysvetliť, ako sa podiel úspor energie dosiahnutý v týchto cieľových skupinách počíta a monitoruje v celkových úsporách energie oznámených z uvedených politických opatrení. Tieto vysvetlenia sa majú zahrnúť do oznámenia o politickom opatrení v súlade s bodom 5 písm. g) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791. Podľa Komisie možno v prípade ustanovení zameraných na zmierňovanie energetickej chudoby (napr. vyššia miera grantu, doplnková bezúročná pôžička) použiť osobitné kritériá oprávnenosti (napr. hranicu príjmu, oprávnenosť na sociálne dávky, triedu energetickej hospodárnosti obydlia pred zásahom). Monitorovanie vykonávania týchto ustanovení umožňuje rozlíšiť zásahy a výsledné úspory energie, ktoré možno pripočítať k opatreniam na ochranu pred energetickou chudobou. V rámci ďalšieho prístupu by sa mohli poveriť organizácie, ktoré sú v priamom kontakte s prioritnými skupinami (napr. subjekty pôsobiace v sociálnej oblasti, miestne orgány, mimovládne organizácie a charitatívne organizácie), poskytovaním pomoci domácnostiam pri žiadaní o finančné stimuly alebo inú podporu. Tieto organizácie by potom mohli monitorovať zásahy, ktoré možno pripočítať k opatreniam na ochranu pred energetickou chudobou.

4.5.   Zabraňovanie nepriaznivým účinkom a ich zmierňovanie [článok 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791]

Podľa Komisie by sa malo rozlišovať aspoň medzi troma typmi nepriaznivých účinkov uvedených v článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791.

Prvým typom nepriaznivého účinku je situácia, keď politické opatrenie vedie k nárastu cien energie (napr. povinné schémy energetickej efektívnosti alebo dane z energie, pozri aj oddiel 7.9.2 o distribučných účinkoch), ktoré nie je kompenzované zlepšením energetickej efektívnosti, ktoré by náklady na energiu znížilo. Takto môžu domácnosti čeliť vyššiemu riziku upadnutia do energetickej chudoby. Takémuto nepriaznivému účinku sa dá zabrániť alebo takýto nepriaznivý účinok sa dá zmierniť zabezpečením toho, že na skupiny, pre ktoré by vyššie ceny energie mohli predstavovať vážne riziko, sa bude uplatňovať politické opatrenie (alebo doplnkové zmierňujúce opatrenia), ktoré by aspoň kompenzovalo vplyv vyšších cien energie. Podľa článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 pri tom členské štáty musia čo najlepším spôsobom využívať financovanie z verejných zdrojov vrátane nástrojov financovania zriadených na úrovni Únie a príjmov z kvót systému obchodovania s emisiami (ETS).

Druhým typom nepriaznivého účinku sú iné ako ekonomické vedľajšie účinky, ktoré môžu mať vplyv na životné podmienky a zdravie domácností. Napríklad programy obnovy budov nemusia vhodným spôsobom riešiť vetranie, čo môže viesť k respiračným ochoreniam. Tomuto sa dá zabrániť tým, že sa pri navrhovaní politického opatrenia zváži kvalita vzduchu v interiéri alebo environmentálne vplyvy.

Tretím typom nepriaznivého účinku sú iné ekonomické vedľajšie účinky, napríklad nárast ceny energeticky efektívnych riešení. Koncovým odberateľom v horšej finančnej situácii to môže sťažiť dostupnosť týchto riešení. Takémuto nepriaznivému účinku sa dá zabrániť alebo takýto nepriaznivý účinok sa dá zmierniť zavedením osobitných ustanovení alebo doplňujúcich opatrení (ako je napríklad dobrovoľná dohoda s maloobchodníkmi alebo inštalatérmi, priaznivejšie podmienky pre prioritné cieľové skupiny).

Zodpovedajúca analýza a vysvetlenie toho, ako sa nepriaznivé účinky posúdili a ako sa im zabraňuje alebo ako sa zmierňujú, sa musia zahrnúť do oznámenia o politických opatreniach vyžadovaného v bode 5 písm. i) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791.

4.6.   Príspevok článku 8 k článku 4 [článok 8 ods. 14 písm. b) smernice (EÚ) 2023/1791]

Účelom článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 je vytvoriť úspory energie nad rámec iných povinných právnych predpisov Únie, ako sa uvádza v bode 2 prílohy V. Členské štáty preto musia vysvetliť, ako majú politické opatrenia prijaté podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791 pomôcť dosiahnuť úspory energie, ktoré by sa inak nezískali, a tým prispieť k dosiahnutiu národného príspevku podľa článku 4 uvedenej smernice. Pri tomto posudzovaní by sa mali zvážiť tieto body:

—

Zmeny konečnej energetickej spotreby môžu byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane zlepšenia energetickej efektívnosti. Na odlíšenie zlepšenia energetickej efektívnosti od zmien spôsobených inými faktormi (ako sú napr. meteorologické podmienky, ekonomická činnosť) možno použiť metódy, ako je dekompozičná analýza.

—	Zlepšenie energetickej efektívnosti môže súvisieť s úsporami energie podľa článku 8 ods. 1, ale môže byť aj dôsledkom iných politík (napr. iných právne záväzných aktov Únie) a iných ako politických účinkov.

—

Zlepšenie energetickej efektívnosti podľa článku 8 ods. 1 môže viesť k nepriamym efektom odrazu (rebound; zvýšenie spotreby energetických služieb v dôsledku hospodárskeho rastu stimulovaného efektívnejším využívaním zdrojov alebo v dôsledku neočakávaných udalostí, ako je kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 alebo cenové otrasy), ktoré sa pri výpočte úspor energie podľa článku 8 ods. 1 nezohľadnia.

—

Zlepšenie energetickej efektívnosti podľa článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 v cieľových skupinách uvedených v článku 8 ods. 3 uvedenej smernice (pozri oddiel 4.4 tejto prílohy) bude pravdepodobne viesť k priamym efektom odrazu (t. j. časť zlepšenia energetickej efektívnosti sa použije na zlepšenie tepelnej pohody na dôstojnú úroveň namiesto zníženia spotreby energie). Úspory energie nahlásené na účely článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 teda (v plnej miere) neprinesú rovnocenné zníženie spotreby energie v zmysle článku 4 uvedenej smernice (pozri oddiel 7.1 tejto prílohy).

Uvedené posúdenie poskytuje vstupné informácie, ktoré Komisii pomôžu monitorovať, či sa členským štátom darí dosahovať ich národný príspevok podľa článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791, a ak nie, do akej miery možno tento neúspech pripísať nedostatočným úsporám energie alebo nadhodnoteniu úspor energie, ktoré boli nahlásené podľa článku 8 ods. 1 uvedenej smernice.

Prvou úrovňou posúdenia je monitorovanie trendov konečnej energetickej spotreby [článok 4 smernice (EÚ) 2023/1791] a nahlásených úspor energie (článok 8 uvedenej smernice) s cieľom zistiť, či sú konzistentné a približujú sa k súčasným cieľom. V rámci druhej úrovne posúdenia sa potom možno zamerať na vysvetlenia zistených zmien alebo nedostatkov, a to napríklad pomocou týchto prístupov:

—	Posúdenie pokroku členských štátov pri plnení ich príspevkov k energetickej efektívnosti, ako je to opísané v článku 4 ods. 6 smernice (EÚ) 2023/1791, možno použiť ako zdroj analýzy na posúdenie politík a opatrení patriacich do pôsobnosti článku 8 uvedenej smernice.

—	Na vysvetlenie zmien konečnej energetickej spotreby alebo energetickej náročnosti a odlišností od očakávaného trendu možno použiť dekompozičnú analýzu, ekonometrickú analýzu alebo inú metódu zhora nadol [článok 4 smernice (EÚ) 2023/1791 o monitorovaní].

—	Na zistenie toho, či politické opatrenia prinášajú nedostatočné alebo lepšie ako očakávané výsledky, možno vykonať porovnanie medzi dosiahnutými a očakávanými výsledkami (napr. účasť, počet opatrení), čo umožní monitorovať politické opatrenia nahlásené podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791.

—	Na identifikovanie možných zdrojov nadhodnotenia alebo podhodnotenia úspor energie možno vykonať preskúmanie výsledkov monitorovania a overenie.

Pri tomto posúdení by sa malo uprednostniť zlepšenie presnosti odhadov úspor podľa článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 prostredníctvom hodnotiacich štúdií.

Čím viac nezrovnalostí sa zistí medzi trendmi sledovanými v súvislosti s článkami 4 a 8 smernice (EÚ) 2023/1791 a/alebo čím väčšie rozdiely sa zistia medzi sledovanými trendmi a plnením cieľov súčasného povinného obdobia, tým podrobnejšie by mali byť uvedené posúdenia.

4.7.   Oprávnenosť politických opatrení [článok 8 ods. 14 písm. c)]

V bode 5 prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 a prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (15) sa stanovujú podrobné informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať pri oznamovaní politických opatrení podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791. Požadovaný krátky opis politického opatrenia by mohol odkazovať na právny text alebo iné oficiálne informácie, ktoré sú verejne dostupné a prezentujú ciele daného politického opatrenia. Ak sa v oficiálnych cieľoch politického opatrenia výslovne neuvádza dosiahnutie úspor energie u konečného spotrebiteľa, mali by sa poskytnúť ďalšie odôvodnenia, napríklad vysvetlenie, ako sa daným politickým opatrením podporujú opatrenia energetickej efektívnosti oprávnené podľa článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 alebo ako sa preukazujú konečné úspory energie. Takéto odôvodnenie by sa mohlo skladať aj z opisu intervenčnej logiky daného politického opatrenia, ktorý by mohol pomôcť preukázať jeho podstatnosť [pozri aj dodatok IX k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658].

5.   POVINNOSTI SÚVISIACE S REVÍZIAMI ČLÁNKU 9 O POVINNÝCH SCHÉMACH ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI

Usmernenia k návrhu, vykonávaniu a zdokumentovaniu povinných schém energetickej efektívnosti možno nájsť v oddiele 4.1 a dodatku II k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658, keďže tieto ustanovenia sa v porovnaní so smernicou 2012/27/EÚ nezmenili.

Tu uvádzame najdôležitejšie doplnenia alebo zmeny článku 9 smernice (EÚ) 2023/1791 (v porovnaní s článkom 7a smernice 2012/27/EÚ).

—	Nový článok 9 ods. 2: Členské štáty sú oprávnené vymenovať vykonávajúci orgán verejnej moci na správu povinných schém energetickej efektívnosti;

—	Doplnenie v článku 9 ods. 3: Povinné subjekty môžu zahrnúť prevádzkovateľov prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučnej sústavy (poznámka: distribútori energie už ako možné povinné subjekty zahrnutí boli);

—	Nový článok 9 ods. 5, 6 a 7: Členské štáty sú oprávnené požadovať, aby povinné schémy energetickej efektívnosti dosahovali úspory energie v prioritných cieľových skupinách, ako sa to vyžaduje v článku 8 ods. 3;

—	Aktualizácia v článku 9 ods. 8: odkazom na dolnú výhrevnosť je teraz príloha VI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/2066 (16) a odkazom na faktory primárnej energie je článok 31 smernice (EÚ) 2023/1791. Ak sa použijú iné konverzné faktory, treba to odôvodniť;

—

Nový článok 9 ods. 10: požiadavka poskytovať v národných energetických a klimatických správach o pokroku informácie o zavedených systémoch merania, kontroly a overovania vrátane použitých metód, identifikovaných problémov a spôsobov ich riešenia. Ak sa povinné schémy energetickej efektívnosti oznamujú ako súčasť balíka politík, pozri oddiel 6.1 tejto prílohy, kde sa nachádzajú usmernenia o oznamovaní úspor energie z balíka politík.

—	Článok 9 ods. 9 sa týka interakcie medzi povinnými schémami energetickej efektívnosti a systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, na ktorú je zameraný oddiel 7.6.1 tejto prílohy.

6.   POVINNOSTI SÚVISIACE S REVÍZIAMI ČLÁNKU 10 O ALTERNATÍVNYCH OPATRENIACH

Usmernenia k návrhu, vykonávaniu a zdokumentovaniu alternatívnych opatrení možno nájsť v oddiele 4.2 a dodatku III k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

Smernica (EÚ) 2023/1791 zahŕňa dve doplnenia v porovnaní s článkom 7b smernice 2012/27/EÚ.

Prvým je článok 10 ods. 3, ktorý je podobný článku 9 ods. 10 v prípade povinných schém energetickej efektívnosti, podľa ktorého majú členské štáty povinnosť poskytovať v národných energetických a klimatických správach o pokroku informácie o zavedených systémoch merania, kontroly a overovania, vrátane okrem iného informácií o použitých metódach, zistených problémoch a spôsoboch ich riešenia. Týmto sa dopĺňa existujúce ustanovenie bodu 3 písm. e) prílohy V o transparentnosti, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje zverejňovanie údajov o úsporách energie vo výročných správach.

Druhým je článok 10 ods. 4 o potrebe preukázať účinnosť daňových opatrení a týka sa ho oddiel ďalej v texte.

6.1.   Meranie, kontrola a overovanie pri oznamovaní balíka politík

Oznamovanie na účely článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791 sa týka najmä oznamovania výsledkov dosiahnutých za každé politické opatrenie. Vďaka tomu je jednoduchšie dokumentovať podstatnosť [informácie o podstatnosti sa nachádzajú aj v dodatku IX k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658]. Členské štáty môžu použiť balík politických opatrení zameraných na rovnaký sektor a druhy individuálnych opatrení (napr. program energetického poradenstva a finančnú schému).

Prvou možnosťou, ako nahlasovať úspory energie z balíka politík, je nahlásiť balík tak, ako keby to bolo jedno politické opatrenie:

—

Buď výberom hlavného politického opatrenia z balíka politík a nahlásením úspor len z tohto politického opatrenia: zabráni sa tým riziku dvojitého započítania medzi prekrývajúcimi sa politickými opatreniami, pričom oznámiť a zdokumentovať by sa malo v súlade s požiadavkami prílohy V len nahlásené politické opatrenie.

—

Alebo nahlásením balíka politík ako politického opatrenia: v tomto prípade by sa oznámením a zdokumentovaním tohto balíka politík malo objasniť najmä to, ako sa zabezpečuje podstatnosť, ako sa monitoruje vykonávanie individuálnych opatrení vyplývajúcich z daného balíka politík a ako sa zabraňuje dvojitému započítaniu toho istého individuálneho opatrenia alebo ako sa takéto dvojité započítanie opravuje.

Druhou možnosťou je nahlasovať politické opatrenia zahrnuté v balíku samostatne. Pri tomto spôsobe sa oznámi a zdokumentuje každé politické opatrenie a mal by sa vysvetliť proces zabraňovania dvojitému započítaniu alebo opravy dvojitého započítania. Takýmto procesom by mohlo byť napríklad:

—

Používanie centralizovanej databázy, v ktorej sa zaznamenávajú identifikátory individuálnych opatrení (napr. adresy alebo identifikačné čísla elektromerov), pomocou ktorých sa predchádza dvojitému započítaniu: v takomto prípade by sa mali úspory energie nahlásené pre každé politické opatrenie podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791 opraviť tak, aby sa odstránili úspory energie, ktoré by boli započítané viackrát.

—	Vymedziť pravidlá rozdeľovania úspor energie medzi nahlásené politické opatrenia (napr. podľa podielov poskytnutého financovania).

Požiadavky stanovené v prílohe V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa uplatňujú na balíky politík, ako aj na jednotlivé politické opatrenia.

6.2.   Daňové opatrenia (preukazovanie účinnosti) [článok 10 ods. 4 smernice (EÚ) 2023/1791]

Tento oddiel dopĺňa oddiel 4.2.8 o daniach z energie alebo CO2 prílohy k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

Nové požiadavky zavedené článkom 10 ods. 4 smernice (EÚ) 2023/1791 o preukazovaní účinnosti daňových opatrení sú rovnocenné požiadavke na podstatnosť uvedenej v bode 3 písm. h) prílohy V k uvedenej smernici v prípade povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení, aby sa so všetkými politickými opatreniami zaobchádzalo rovnako.

Pri oznamovaní daňového opatrenia na účely článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791 musia členské štáty vysvetliť, ako sa návrhom a vykonávaním daného daňového opatrenia zabezpečuje mechanizmus riadneho dosahu.

Možno to vykonať napríklad tak, že sa vysvetlí, ako sa sadzba dane stanovila a prečo sa (v relevantných prípadoch) časom rozhodlo o jej zmenách, pričom sa uvedie, či je dôvodom zmeny to, že má v skutočnosti viesť k zmene správania, znížiť zaťaženie odberateľov z dôvodu rastu cien alebo podobných vonkajších podmienok, a to s ohľadom na dosiahnutie úspor energie. Malo by sa vysvetliť aj to, ako sa zabezpečuje, aby mali všetci odberatelia možnosť zmeniť správanie, vrátane domácností s nízkym príjmom alebo odberateľov s rozdielnou motiváciou. Možno to vykonať napríklad vysvetlením toho, ako sprievodné opatrenia dopĺňajú zavedené daňové opatrenie.

Ďalšie vysvetlenia sú uvedené v oddiele 7.9 tejto prílohy o stanovení úspor energie z daňových opatrení.

7.   POVINNOSTI SÚVISIACE S REVÍZIAMI PRÍLOHY V

7.1.   Výpočet úspor energie na účely článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 (podiel energetickej chudoby)

V bode 1 písm. d) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa uvádza, že pri výpočte úspor energie uvedených v článku 8 ods. 3 uvedenej smernice môžu členské štáty odhadnúť dané úspory energie na základe technických odhadov, „ pri ktorých sa uplatnia štandardizované podmienky alebo parametre miery využívania a tepelného pohodlia, ako sú parametre vymedzené vo vnútroštátnych stavebných predpisoch “.

Zlepšenie energetickej efektívnosti v obydliach, v ktorých bývajú cieľové skupiny podľa článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791, nemusí viesť k takému istému zníženiu konečnej energetickej spotreby ako rovnaké opatrenia vykonané v prípade domácností, ktoré nie sú v energetickej chudobe. Toto je pravdepodobné v situáciách materiálnej deprivácie (napr. neschopnosť primerane vykurovať domácnosť) pred prijatím opatrení energetickej efektívnosti: spotreba energie pred prijatím opatrení energetickej efektívnosti môže byť nižšia než spotreba odhadovaná na základe štandardných predpokladov používaných napríklad v energetických certifikátoch. Napríklad vnútorná teplota môže byť nižšia ako sa predpokladá v stavebných predpisoch; niektoré miestnosti nemusia byť vykurované, alebo môžu byť vykurované len niekoľko hodín počas dňa atď. Táto nižšia spotreba energie v porovnaní so štandardnými predpokladmi sa nazýva efekt nadhodnotenia spotreby (prebound). V takýchto situáciách sa môže zlepšenie energetickej efektívnosti použiť na dosiahnutie dôstojnej tepelnej pohody (napr. nastavenie termostatu na vyššiu teplotu než predtým, dlhšie vykurovanie niektorých miestností počas dňa atď.).

Tento jav vyššej energetickej služby (tu pohody) namiesto zníženia spotreby energie sa všeobecne nazýva priamy efekt nadhodnotenia spotreby (direct rebound). Oba efekty [efekt nadhodnotenia spotreby (prebound) a efekt odrazu (rebound)] by sa mali štandardne zohľadniť pri výpočte úspor energie nahlasovaných podľa článku 8 ods. 1. To znamená, že vypočítané úspory energie z opatrení vykonaných v prioritných skupinách podľa článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 by mohli byť malé, čo by bolo paradoxom s ohľadom na cieľ daného ustanovenia.

V bode 1 písm. d) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa uznáva, že v týchto konkrétnych situáciách môže byť efekt odrazu pozitívnym vplyvom politických opatrení, ak prispieva k zmierňovaniu energetickej chudoby, a to tak, že domácnostiam umožňuje dosiahnuť dôstojnú tepelnú pohodu v súlade s vymedzením pojmu energetická chudoba uvedeným v článku 2 bode 52 uvedenej smernice, ktoré odkazuje na „ základné úrovne a dôstojné štandardy pre život a zdravie “.

Preto sa v uvedenom ustanovení od členských štátov takisto vyžaduje, aby pri oznamovaní podrobných informácií o metodikách výpočtu použitých pri politických opatreniach nahlasovaných podľa článku 8 vysvetlili „ spôsob, akým sa pohodlie zohľadňuje pri opatreniach v budovách “. Keď sa časť zlepšení energetickej efektívnosti alebo všetky takéto zlepšenia použijú na dosiahnutie úrovne pohody vymedzenej ako „dôstojná“, potom sa môžu počítať ako úspory energie podľa článku 8. Časť zlepšení energetickej efektívnosti, ktoré by sa použili na dosiahnutie pohody nad rámec dôstojných štandardov, sa má považovať za efekt nadhodnotenia spotreby (rebound) a má sa vo výpočtoch úspor energie opraviť.

Dôstojné štandardy tepelnej pohody možno vymedziť napríklad podľa predpokladov týkajúcich sa správania osôb využívajúcich dané priestory, ktoré sú použité v stavebných predpisoch, alebo podľa metodík výpočtu stanovených pre energetické certifikáty určených podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (17).

7.2.   Preukázanie cieľa dosiahnuť úspory energie u konečného spotrebiteľa a poskytnutie dokumentácie dokazujúcej, že úspory energie sa dosiahli politickým opatrením [bod 2 písm. a) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791]

V bode 2 písm. a) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa od členských štátov vyžaduje, aby:

1.	preukázali, že jedným z cieľov politických opatrení nahlásených podľa článku 8 ods. 1 je dosiahnutie úspor energie u konečného spotrebiteľa, a

2.	zdokumentovali dôkazy, že úspory energie sa dosiahli politickým opatrením.

Týmto sa dopĺňa ustanovenie o podstatnosti a doplnkovosti uvedené v smernici 2012/27/EÚ a v článku 8 ods. 14 písm. c) smernice (EÚ) 2023/1791 o oprávnenosti politických opatrení (pozri oddiel 4.7 tejto prílohy). Usmernenia k podstatnosti a doplnkovosti sa nachádzajú v dodatkoch IX a XI k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

Požiadavka na zdokumentovanie dôkazov by takisto mohla poskytnúť ďalšie odôvodnenia potrebné v prípade, ak politické ciele výslovne nezahŕňajú dosiahnutie úspor energie u konečného spotrebiteľa. Príklady listinných dôkazov zahŕňajú vysvetlenia toho, ako:

—	bol koncipovaný stimul s cieľom zaistiť jeho spúšťací účinok a ako sa využívanie daného stimulu monitoruje (napr. posúdenie ochoty zaplatiť s cieľom stanoviť vhodné sadzby grantov; používanie online platformy na zaznamenávanie opatrení, ktoré majú prospech z daného stimulu),

—

bola koncipovaná dobrovoľná dohoda s cieľom zabezpečiť, že záväzok povedie ku konaniu (napr. prostredníctvom dostatočne silných stimulov a trestov; požiadaviek na výkon nad rámec obvyklého výkonu), a ako sa monitorujú účinky dobrovoľnej dohody (napr. prostredníctvom výročných správ zúčastnených subjektov a uskutočňovaním overení vykonávajúcim orgánom verejnej moci alebo treťou stranou),

—

bolo koncipované opatrenie zamerané na zmenu správania tak, aby sa zabezpečilo, že informácie budú viesť k zmene správania (napr. prostredníctvom na mieru prispôsobených informácií a pravidelnej spätnej väzby; používaním pilotných testov na identifikovanie najúčinnejších prístupov), a ako sa preukazujú účinky tohto opatrenia zameraného na zmenu správania (napr. randomizovanými kontrolnými štúdiami),

—	bolo koncipované daňové opatrenie, aby sa zabezpečil jeho účinok úspor energie (pozri aj oddiel 6.2 o preukazovaní účinnosti daňových opatrení).

7.3.   Výnimky [bod 2 písm. c) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791]

7.3.1.   Článok 9 smernice 2010/31/EÚ

V bode 2 písm. c) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje, že výnimka pre úspory súvisiace s obnovou existujúcich budov (18) zahŕňa úspory, ktoré vyplývajú z vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti v budovách v súlade so smernicou 2010/31/EÚ za predpokladu, že je splnené kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791. Ide o odchýlenie sa od zásady doplnkovosti, konkrétne že úspory vyplývajúce z vykonávania záväzného práva Únie nemožno nárokovať ako úspory energie na účely článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať predchádzaniu dvojitému započítaniu úspor energie z vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti v budovách a iných politických opatrení na podporu obnovy budov, ako sú programy dotácií a povinné schémy energetickej efektívnosti. Renovácia budov uskutočnená s cieľom splniť vnútroštátne minimálne normy energetickej hospodárnosti by mohla viesť k vzniku úspor energie, ktoré sa môžu započítať do povinnosti členského štátu dosiahnuť úspory energie. Renovácia budov uskutočnená s cieľom splniť vnútroštátne minimálne normy energetickej hospodárnosti, s podporou z programu dotácií by takisto mohla viesť k vzniku úspor energie, ktoré sa môžu započítať, ale mali by sa nahlásiť len raz, aby nedošlo k dvojitému započítaniu.

7.3.2.   Články 5 a 6 smernice (EÚ) 2023/1791 (ustanovenia týkajúce sa verejného sektora)

V bode 2 písm. c) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa členským štátom umožňuje započítať na účely článku 8 uvedenej smernice úspory energie vyplývajúce z opatrení energetickej efektívnosti vo verejnom sektore podľa článkov 5 a 6 uvedenej smernice za predpokladu, že spĺňajú požiadavky prílohy V k danej smernici. Napríklad obnova verejnej budovy by mohla viesť k vzniku úspor energie, ktoré sa započítajú do plnenia povinnosti členského štátu dosiahnuť úspory energie, a zároveň prispieť k dosiahnutiu povinností členského štátu týkajúcich sa verejného sektora.

7.4.   Predpisy pre stav núdze [bod 2 písm. d) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791]

V ustanovení bodu 2 písm. d) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa objasňuje, že opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti zamerané na zníženie dopytu po plyne o 15 % v období od augusta 2022 do marca 2023 (19) a následne predĺžené do marca 2024 (20) a na zníženie hrubej spotreby elektrickej energie v čase špičky od decembra 2022 do marca 2023 priemerne aspoň o 5 % za hodinu (21) sa môžu započítať do plnenia povinností členského štátu dosiahnuť úspory energie.

Týmto ustanovením sa obmedzuje oprávnenosť politických opatrení na opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a výslovne sa vylučujú úspory energie vyplývajúce z uplatňovania prídelov alebo obmedzení, ktorými sa nezlepšuje energetická efektívnosť. Pojmy „uplatňovanie prídelov“ a „uplatňovanie obmedzení“ nie sú vymedzené ani v smernici (EÚ) 2023/1791, ani v iných právnych predpisoch Únie. V uvedenom kontexte by sa mali považovať za opatrenia, ktorými sa dočasne obmedzuje objem energie dodávaný odberateľom, a to napríklad tak, že sa v rámci nich od priemyselného odberateľa požaduje znížiť spotrebu energie ukončením výrobného procesu, alebo sa mu na takéto ukončenie poskytujú stimuly, alebo sa v rámci nich od maloobchodných odberateľov požaduje, aby nespotrebúvali energiu počas stanovených časov. Uplatňovanie prídelov alebo obmedzení by takisto mohli byť opatrenia, ktoré majú nepriamy vplyv na spotrebu energie, napríklad ak obmedzujú otváracie hodiny alebo dni obchodov alebo verejných služieb.

7.5.   Spoločné úsilie [bod 2 písm. e) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791]

Ustanovením bodu 2 písm. e) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa objasňuje, že politické opatrenia energetickej efektívnosti, ktorými sa šetrí energia a zároveň sa znižujú emisie v rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (22), môžu viesť k vzniku úspor energie, ktoré sa môžu započítať do povinnosti úspor energie za predpokladu, že spĺňajú ďalšie ustanovenia v prílohe V k smernici (EÚ) 2023/1791. Týmto objasnením sa nemení oprávnenosť politických opatrení ani výpočet úspor energie v porovnaní s predchádzajúcou smernicou.

7.6.   Interakcia so systémom EU ETS [bod 2 písm. f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791]

7.6.1.   Objasnenie doplnkovosti k systému EU ETS a jeho uplatnenie na nové sektory

V ustanovení bodu 2 písm. f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa objasňuje, že úspory energie dosiahnuté na základe politických opatrení energetickej efektívnosti v sektoroch, na ktoré sa vzťahujú systémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, sa môžu započítavať, pokým spĺňajú pravidlá uvedené v prílohe V, ktorými sa riadi výpočet úspor energie (vrátane vylúčenia fosílnych palív, pozri oddiel 7.7 tejto prílohy). To znamená, že s úsporami energie z palív, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 (23) (t. j. nový systém EU ETS v sektore budov, dopravy a priemyslu), možno zaobchádzať rovnako ako s úsporami elektrickej energie v týchto sektoroch, ako aj z palív vo veľkých priemyselných zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje existujúci systém EU ETS, konkrétne smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady (24).

Systémy obchodovania s emisiami môžu zvyšovať cenu energie, čo má zas vplyv na investičné a spotrebné správanie a to treba zohľadniť pri zabezpečovaní doplnkovosti a podstatnosti úspor energie z politických opatrení energetickej efektívnosti. Napríklad v týchto prípadoch:

—

pri navrhovaní programov v priemyselnom sektore by členské štáty mohli stanoviť požiadavky na minimálnu návratnosť, napr. viac ako tri roky. Ak by sa v záujme podpory opatrení energetickej efektívnosti v priemyselnom sektore ceny energií zvýšili, automaticky by sa tým skrátili doby návratnosti opatrení energetickej efektívnosti, čím by sa niektoré z nich z politickej podpory vylúčili,

—

pri hodnotení vplyvu politického opatrenia zameraného na zmenu správania by členské štáty mohli odhadnúť vplyv zmien ceny energie vrátane ETS na spotrebu energie s použitím odhadov cenovej pružnosti. Tento účinok by sa potom mohol očistiť od pozorovaných zmien spotreby energie. Používaním randomizovaných kontrolných štúdií by sa automaticky zohľadnili zmeny cien energie za predpokladu, že tie isté ceny platia rovnako pre ľudí ovplyvnených aj neovplyvnených daným politickým opatrením. Viac informácií o výpočte úspor energie z opatrení zameraných na zmenu správania sa nachádza v dodatku VI k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

V novom článku 30e smernice 2003/87/ES sa členským štátom umožňuje do roku 2030 oslobodiť regulované subjekty od povinnosti odovzdávať kvóty v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje nový systém EU ETS, ak sa na ne v rokoch 2027 až 2030 vzťahuje vnútroštátna uhlíková daň so sadzbou dane aspoň takou vysokou, ako je priemerná aukčná zúčtovacia cena. Ak sa členský štát rozhodol pre túto výnimku, úspory energie z vnútroštátnych daňových opatrení, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, by sa mohli započítať len vtedy, ak by bola sadzba dane vyššia ako priemerná aukčná zúčtovacia cena, a to len pokiaľ ide o rozdiel medzi sadzbou dane a aukčnou cenou.

Predovšetkým:

—	Úspory energie sa nemajú počítať z opatrení energetickej efektívnosti v zariadeniach EU ETS, ak neexistujú vnútroštátne politické opatrenia, ktoré sú oprávnené podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791.

—	Podobne sa úspory energie nemajú započítať v prípade opatrení energetickej efektívnosti spôsobených nárastom ceny elektriny vyplývajúcim z EU ETS (a s rozšírením obchodovania s emisnými kvótami, nárastom cien ďalších konečných energetických výrobkov), ak neexistujú vnútroštátne politické opatrenia.

—

Úspory energie možno započítať vtedy, ak existuje vnútroštátne politické opatrenie. Napríklad systémy bielych osvedčení, dobrovoľné dohody a subvenčné programy môžu podporiť opatrenia energetickej efektívnosti v zariadeniach EU ETS okrem prípadu, keď dané zariadenia dostanú bezodplatné pridelenie kvót EU ETS a sú povinné podľa článku 11 smernice (EÚ) 2023/1791 (pozri oddiel 7.6.2 tejto prílohy).

—

Podobne úspory elektrickej energie, napríklad z vnútroštátnych politických opatrení podporujúcich využívanie energeticky efektívnych elektrických spotrebičov, by sa mohli započítať ako úspory energie z vnútroštátnych politických opatrení pre palivá, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie obchodovania s emisnými kvótami, ak spĺňajú ustanovenia vylučujúce úspory energie z fosílnych palív (pozri oddiel 7.7 tejto prílohy).

—	Úspory energie z vnútroštátnych daňových opatrení by sa mohli započítať, ak sa nevyužila výnimka z rozšírenia EU ETS (článok 30e smernice 2003/87/ES). Ak sa výnimka využila, na odhadnutie oprávnených úspor energie by sa mohol použiť len rozdiel medzi sadzbou dane a priemernou aukčnou cenou.

—	Pri navrhovaní vnútroštátnych politických opatrení a odhadovaní úspor energie z nich musia členské štáty zohľadniť vplyv EU ETS na ceny nosičov energie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad doplnkovosti a podstatnosti.

V bode 2 písm. f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 a článku 9 ods. 9 uvedenej smernice sa takisto stanovuje, že ak je subjekt povinným subjektom podľa národnej schémy povinnosti energetickej efektívnosti podľa článku 9 danej smernice a v rámci systému EU ETS pre budovy a cestnú dopravu, systém monitorovania a overovania má zaručiť, že pri výpočte a nahlasovaní úspor energie vyplývajúcich z opatrenia subjektu na dosiahnutie úspor energie sa zohľadní cena uhlíka prevedená v čase uvoľnenia paliva na spotrebu.

Tieto ustanovenia zdôrazňujú požiadavku súvisiacu s EU ETS pre budovy a cestnú dopravu, ktorá sa má uplatňovať aj na iné právne predpisy Únie, ako sa stanovuje v bode 2 písm. b) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791, že sa má preukázať, že úspory energie sú doplňujúcimi úsporami nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli v každom prípade aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci.

Keďže povinné subjekty prenášajú náklady na nákup emisných kvót EU ETS, ceny energie budú vyššie než bez EU ETS, čo ovplyvní spotrebu energie a dopyt po nej. Prenesením ceny uhlíka v rámci EU ETS pre budovy a palivá v cestnej doprave sa zvýšia ceny energie podobným spôsobom, ako keď sa cena uhlíka prenesie v rámci EU ETS pre energetiku, čo ovplyvňuje cenu elektriny. To isté platí pre uplatňovanie minimálnych daňových sadzieb podľa smernice Rady 2003/96/ES (25) pre rôzne druhy paliva. Vo všetkých týchto prípadoch sa musia pri zvažovaní doplnkovosti vnútroštátnych politických opatrení na úsporu energie zohľadňovať vyššie ceny energie vyplývajúce z práva Únie. V praxi by mali členské štáty zvážiť, či nárast ceny energie znamená, že niektoré opatrenia energetickej efektívnosti by sa vykonali bez vnútroštátneho opatrenia. V takom prípade by sa príslušné úspory energie nemohli započítať na účely článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791.

7.6.2.   Nedoplnkovosť úspor energie spojená s prístupom k bezodplatnému prideľovaniu emisných kvót EU ETS

V bode 2 písm. f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje, že členské štáty môžu započítať iba úspory energie, ktoré idú nad rámec vykonávania opatrení súvisiacich s bezodplatným prideľovaním kvót podľa smernice o ETS.

V článku 10a smernice o ETS sa uvádza: „Ak sa na zariadenie vzťahuje povinnosť vykonávať energetický audit alebo zaviesť certifikovaný systém energetického manažérstva podľa [článku 11 smernice o energetickej efektívnosti] a ak sa nevykonajú odporúčania uvedené v správe o audite alebo odporúčania podľa certifikovaného systému energetického manažérstva, pokiaľ čas návratnosti príslušných investícií nepresiahne tri roky alebo ak náklady na tieto investície nie sú neprimerané, množstvo bezodplatne pridelených kvót sa zníži o 20 %. Množstvo bezodplatne pridelených kvót sa nezníži, ak prevádzkovateľ preukáže, že vykonal iné opatrenia vedúce k zníženiu emisií skleníkových plynov, ktoré sú rovnocenné s opatreniami odporúčanými v správe o audite alebo podľa certifikovaného systému energetického manažérstva pre dotknuté zariadenie.“

Ustanovením bodu 2 písm. f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa výslovne vylučujú úspory energie z opatrení, ktoré by prevádzkovatelia priemyselných zariadení museli vykonať, aby dostali pridelené všetky bezodplatné kvóty, ktoré im pridelené môžu byť (26). Dotknuté zariadenia sú obmedzené na tie, na ktoré sa vzťahuje článok 11 smernice (EÚ) 2023/1791. Dotknuté úspory energie sú tie, ktoré sa odporúčajú v správe o audite alebo osvedčenom systéme energetického manažérstva, ak:

1.	doba návratnosti nepresahuje tri roky;

2.	investičné náklady nie sú neúmerné alebo

3.	nebolo vykonané opatrenie vedúce k rovnocennému zníženiu emisií skleníkových plynov, napríklad používanie nižšieho množstva uhlíkových plynov v priemyselnom procese.

V konečnom dôsledku rozhodnutie o tom, či v prípade osobitných opatrení doby návratnosti presahujú tri roky, investičné náklady sú neprimerané alebo sa dosiahli rovnocenné zníženia emisií skleníkových plynov, je na voľnom uvážení regulačných orgánov zodpovedných za prideľovanie bezodplatných emisných kvót EU ETS. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby regulačné orgány nahlasovali len tie úspory energie, ktoré idú nad rámec vykonávania opatrení potrebných na to, aby zariadenia dostali všetky bezodplatne pridelené kvóty.

7.7.   Vylúčenie fosílnych palív

V bode 2 písm. h), i), j) a m) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa zavádzajú pri úsporách energie a politických opatreniach súvisiacich s technológiami využívajúcimi priame spaľovanie fosílnych palív obmedzenia oprávnenosti v súvislosti s povinnými úsporami energie (27).

Na obrázku 1 je zobrazené usmernenie k posúdeniu toho, či sa úspory energie týkajúce sa používania priameho spaľovania fosílnych palív môžu započítať na účely článkov 8, 9 a 10 a článku 28 ods. 11 smernice (EÚ) 2023/1791, ktoré pozostáva z dvoch krokov: či je politické opatrenie oprávnené a potom či sú oprávnené úspory energie vyplývajúce z tohto politického opatrenia.

Obrázok 1

Oprávnenosť úspor energie z politických opatrení týkajúcich sa používania technológií založených na fosílnom palive  (28)

V odôvodnení 65 smernice (EÚ) 2023/1791 sa objasňuje, že tieto ustanovenia sa uplatňujú na prípady, keď členské štáty podporujú zavádzanie efektívnych technológií založených na fosílnom palive (ako sú kotly na fosílne palivo alebo vozidlá poháňané benzínom) alebo včasné nahradenie takýchto technológií podobnými produktmi. Podľa Komisie to znamená, že:

—	Toto obmedzenie sa nevzťahuje na nepriame používanie fosílnych palív, napríklad keď je budova izolovaná, čím sa znižuje používanie fosílnych palív, alebo keď sa elektrická energia používaná na napájanie nového zariadenia vyrába s použitím fosílnych palív.

—	Politické opatrenia zamerané na zmeny správania alebo organizačné zmeny s cieľom znížiť spotrebu fosílnych palív z existujúcich zariadení alebo vybavenia, ako sú systémy ekologickej jazdy alebo podpora car-poolingu, zostávajú oprávnené.

—

Politické opatrenia zamerané na zlepšovanie efektívnosti existujúcich zariadení sú oprávnené len vtedy, ak nezahŕňajú ďalšie kapitálové investície do daných zariadení. Napríklad politiky podporujúce používanie nižších teplôt toku v existujúcich kotloch na fosílne palivá sú oprávnené, no politiky na financovanie modernizácie motorov využívajúcich fosílne palivá oprávnené nie sú.

Ak sa politické opatrenie začalo pred začiatkom uplatňovania obmedzení, môže prinášať úspory do konca daného obdobia. Napríklad zo subvenčnej schémy sa podporila inštalácia kotla na fosílne palivá v januári 2023. Členské štáty môžu započítať úspory energie z daného zariadenia až osem rokov (2023 – 2030), ak sú dodržané iné podmienky uvedené v prílohe V.

Informácie uvedené v tomto oddiele a v smernici (EÚ) 2023/1791 nemajú vplyv na povinnosti členských štátov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (29), ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie, najmä článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia, ani na ustanovenie o postupnom zrušení stimulov na inštaláciu kotlov na fosílne palivá v budovách v článku 15 návrhu prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (30). V prípade prijatia návrhu prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov sa toto ustanovenie bude musieť zvážiť v súvislosti s povinnosťou úspor energie podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791.

7.7.1.   Oprávnenosť politických opatrení

V bode 2 písm. h) podbode i) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje, že politické opatrenia „týkajúce sa využívania technológií priameho spaľovania fosílnych palív prvýkrát zavedených od 1. januára 2026 “ nie sú oprávnené. Toto by platilo aj v situácii, keď takéto politické opatrenie vedie aj k vzniku úspor energie z technológií nefosílnych palív. Podľa Komisie „prvýkrát zavedené“ znamená, že toto obmedzenie sa uplatňuje na nové politické opatrenia, ako aj na existujúce politické opatrenia, ktoré vstupujú do novej fázy vykonávania. Napríklad ak subvenčná schéma závisí od rozhodnutia o ročnom rozpočte, obmedzenie by sa uplatnilo len odo dňa pridelenia nového rozpočtu, aj keď by to bolo po 1. januári 2026.

V bode 2 písm. h) podbode ii) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje, že politické opatrenia „na subvencovanie využívania technológií priameho spaľovania fosílnych palív v bytových budovách od 1. januára 2026 “ nie sú oprávnené. Podľa Komisie to znamená, že v sektore bývania sa obmedzenie oprávnenosti uplatňuje od 1. januára 2026 bez ohľadu na to, či je politické opatrenie „prvýkrát zavedené“. Napríklad určitá subvenčná schéma by sa od 1. januára 2026 stala neoprávnenou, ak aspoň jedno z jej opatrení podporuje inštaláciu vykurovacích systémov na fosílne palivá v sektore bývania, hoci sa nový cyklus vykonávania ešte nezačal.

7.7.2.   Započítanie úspor energie z oprávnených politických opatrení

V bode 2 písm. i) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa stanovuje, že úspory energie z politických opatrení týkajúcich sa využívania priameho spaľovania fosílnych palív nie sú oprávnené, ak sú politické opatrenia „prvýkrát vykonané“ od 1. januára 2024. Tento dátum sa uvádza aj v bode 2 písm. m) prílohy V. Podľa Komisie sa to uplatňuje na opatrenia vyplývajúce z „prvýkrát vykonaných“ politických opatrení, aj keď metodiky výpočtu boli zavedené pred začiatkom nového obdobia vykonávania.

V prípade politických opatrení podporujúcich kombinácie technológií nie je podiel úspor energie súvisiaci s technológiou spaľovania fosílnych palív od 1. januára 2024 oprávnený. Od roku 2026 by „zmiešaný“ charakter opatrenia (to znamená aj podporu technológie priamo využívajúcej fosílne palivá) spôsobil neoprávnenosť celého politického opatrenia, aby už nenastali problémy s vyúčtovaním.

Na úspory energie z technológií priameho spaľovania fosílnych palív, ktorými sa zlepšuje energetická efektívnosť v energeticky náročných podnikoch v odvetví priemyslu, sa vzťahuje osobitná výnimka v bode 2 písm. j) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791. Tieto úspory energie sú oprávnené len vtedy, keď spĺňajú viacero podmienok uvedených v danom ustanovení. Táto výnimka je podmienená energetickým auditom, ktorý poskytne dôkaz, že neexistuje technicky uskutočniteľná alternatíva k priamemu použitiu fosílnych palív pri danom uplatnení v energeticky náročnom sektore (napr. z dôvodu veľmi vysokej teploty potrebnej na priemyselné procesy). Výsledky auditu by mali takisto potvrdzovať, že technológia súvisiaca s priamym spaľovaním fosílnych palív v rámci danej výnimky nezvyšuje objem potrebnej energie ani kapacitu zariadenia, že je v súlade s najaktuálnejšími zodpovedajúcimi právnymi predpismi Únie o emisných parametroch a že zabraňuje efektu zablokovania na určitej technológii tým, že sa zabezpečí budúca kompatibilita s klimaticky neutrálnymi alternatívnymi nefosílnymi palivami a technológiami. Okrem toho na základe výsledku auditu by sa mal vypracovať implementačný plán, ktorý zahŕňa všetky odporúčané opatrenia s dobou návratnosti päť rokov alebo menej.

7.8.   Ustanovenia podporujúce solárne tepelné technológie

V bode 2 písm. l) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa objasňuje, že „ teplo, ktoré vyprodukujú solárne tepelné technológie zo slnečného žiarenia, môže byť vylúčené z ich spotreby energie u konečného spotrebiteľa “. Toto ustanovenie je v súlade so spôsobom, akým sa pri tepelných čerpadlách zohľadňuje teplo z okolitého prostredia, čím sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s oboma technológiami, solárnymi tepelnými technológiami aj tepelnými čerpadlami.

Teplá voda vyprodukovaná solárnym tepelným zariadením nemôže prispievať k dodávkam energie z celkového energetického systému. Preto sa dopyt po energii na úrovni energetického systému znižuje o solárne tepelné zariadenie. Z tohto dôvodu sa teplo vyrobené solárnymi tepelnými technológiami môže započítať do výpočtu úspor energie u konečného spotrebiteľa súvisiacich s danou konečnou spotrebou (napr. teplá úžitková voda).

Oprávnené úspory energie, ktoré sa dosiahnu vďaka solárnym tepelným zariadeniam, zahŕňajú množstvo energie len na danú konečnú spotrebu, nie na celú produkciu tepla daného solárneho tepelného zariadenia.

Elektrická energia vyrobená zo solárnych fotovoltických panelov na mieste sa nemôže započítať ako úspory energie u konečného spotrebiteľa v kontexte článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791. Objasnenie doplnené v bode 2 písm. l) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 je špecifické pre harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa zariadení produkujúcich teplo (tepelné čerpadlá a solárne tepelné technológie). Nezahŕňa prípady elektrickej energie vyrobenej na mieste, a to aj preto, že článok 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 sa zameriava na úspory energie u konečného spotrebiteľa a solárna fotovoltika neznižuje spotrebu energie u konečného spotrebiteľa. Solárna fotovoltika mení zdroj elektriny, ale neznižuje spotrebu elektriny spotrebičov, osvetlenia, elektrických vozidiel alebo inej konečnej spotreby.

7.9.   Určovanie úspor energie z daňových opatrení

7.9.1.   Používanie pružnosti a prekrývania s inými politickými opatreniami a právnymi predpismi Únie

V dodatku IV k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658 sa už uvádza usmernenie k požiadavkám stanoveným v bode 4 písm. a), b) a c) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 súvisiacim s výpočtom úspor energie z daňových opatrení. Uvedené požiadavky boli doplnené novými alebo revidovanými požiadavkami v bode 4 písm. b), d) a f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791, ktorých sa týka tento oddiel, ako aj novým bodom 4 písm. e) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791, ktorého sa týka nasledujúci oddiel.

Ustanovenia bodu 4 prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 o metodike a používaní pružnosti na výpočet úspor energie z daňových opatrení boli zrevidované s cieľom objasniť a zdôrazniť tieto skutočnosti:

—

Pri posudzovaní úspor energie z daňových opatrení, ktoré môžu byť oprávnené podľa článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 [nový bod 4 písm. d) prílohy V], by sa mala použiť len krátkodobá pružnosť: dlhodobá pružnosť by sa na tento účel používať nemala, ak sa nedá odôvodniť, ako sa zabránilo dvojitému započítaniu úspor energie z iných právnych predpisov Únie a iných politických opatrení nahlásených podľa článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2023/1791 alebo ako sa takéto dvojité započítanie opravilo [revidovaný bod 4 písm. b) prílohy V].

—

Ostatné právne predpisy Únie, ktoré sa majú zohľadniť pri riešení rizík spojených s prekrývaním a dvojitým započítaním, musia v každom prípade zahŕňať právne predpisy uvedené v bode 2 písm. f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 [t. j. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 (31) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (32)] a v bode 4 písm. a) a f) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 [resp. smernica 2003/96/ES a smernica Rady 2006/112/ES (33) a smernica (EÚ) 2023/959].

—	Krátkodobá pružnosť používaná pri výpočtoch má byť uplatniteľná pre ten členský štát, ktorý ohlasuje úspory energie, a odôvodnená sprievodnými štúdiami nezávislého inštitútu [revidovaný bod 4 písm. b) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791].

Účelom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby pri používaní pružnosti na odhadnutie úspor energie nedochádzalo k dvojitému započítaniu. Príkladom opatrenia daňovej politiky, pri ktorom by sa na odhadnutie úspor energie dala využiť krátkodobá aj dlhodobá pružnosť, by bolo opatrenie, pri ktorom sa zohľadnili všetky prekrývajúce sa politické opatrenia alebo požiadavky, a to na úrovni Únie aj členského štátu. To by znamenalo zohľadnenie minimálnej úrovne zdanenia požadovanej v smernici 2003/96/ES a zohľadnenie iných politických opatrení, ktoré majú vplyv na investičné rozhodnutia a následné úspory energie. Kľúčové politické opatrenia na úrovni Únie zahŕňajú ekodizajn, nové predpisy o CO2 pre vozidlá a požiadavky na energetický audit podľa smernice o energetickej efektívnosti. Na úrovni členských štátov môžu prekrývajúce sa politické opatrenia zahŕňať okrem iného povinné schémy energetickej efektívnosti, subvenčné programy a dobrovoľné dohody. Ak sa opatrenia daňovej politiky prekrývajú s inými nahlásenými politickými opatreniami ovplyvňujúcimi investičné rozhodnutia, členské štáty by na výpočet vplyvu daňového opatrenia mali používať len krátkodobé odhady pružnosti. Odhady dlhodobej pružnosti by sa mali použiť len vtedy, keď sa pre prekrývajúce vnútroštátne politické opatrenia úspory neoznamujú. Takýmto spôsobom by sa zabránilo dvojitému započítaniu.

Podrobnejšie usmernenia k týmto bodom súvisiace s posúdením úspor energie z daňových opatrení a k výpočtu krátkodobej pružnosti v kontexte článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791 možno nájsť v dodatku IV k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

Takisto treba poznamenať, že podľa bodu 3.3 písm. f) prílohy III k nariadeniu 2018/1999 majú členské štáty poskytnúť informácie o svojej metodike výpočtu vrátane toho, ktoré cenové elasticity sa používajú a ako boli stanovené, v súlade s bodom 4 prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791. Preto sa musia nové požiadavky, na ktoré sa poukazuje v tomto oddiele prílohy, zohľadniť aj v informáciách a odôvodneniach v hláseniach a správach členských štátov.

7.9.2.   Distribučné účinky a ich zmierňovanie

Bod 4 prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 je doplnený o nové písmeno e), v ktorom sa od členských štátov požaduje, aby určili distribučné účinky daňových a rovnocenných opatrení na cieľové skupiny podľa článku 8 ods. 3 uvedenej smernice. Takisto sa v ňom od členských štátov požaduje, aby preukázali účinky zmierňujúcich opatrení vykonaných v súlade s článkom 24 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791.

Komisia sa domnieva, že k distribučným účinkom by mohlo dochádzať naprieč príjmovými skupinami (vplyv vertikálnej spravodlivosti) alebo v rámci tých istých príjmových skupín (vplyvy horizontálnej spravodlivosti). Druhý uvedený prípad nastáva napríklad vtedy, keď domácnosti s podobným príjmom majú rozdielne výdavky na energiu v dôsledku miesta, kde sa nachádzajú (napr. oblasti so starším alebo novším fondom budov alebo klimatickými rozdielmi).

Bod 4 písm. e) prílohy V k smernici (EÚ) 2023/1791 sa zameriava na riziko toho, že by daňové opatrenia mohli zhoršiť energetickú chudobu. Posúdenie by sa teda malo zameriavať na priame distribučné účinky. Takéto posúdenie (analýza priameho vplyvu) sa zvyčajne vykonáva pomocou mikroekonomického modelovania, pri ktorom sa sleduje daňový účinok na podiel výdavkov na energiu v porovnaní buď s príjmami, alebo celkovými výdavkami, podľa príjmových alebo výdavkových skupín. Hlavným zdrojom údajov pre takéto posúdenie je zisťovanie rodinných účtov. Kvantifikovaný negatívny (alebo pozitívny) účinok dane vychádza z úrovní príjmu, keďže sa ako index používa kompenzačná odchýlka, ktorá vyjadruje sumu, o ktorú by sa priemerné celkové výdavky domácnosti s nízkym príjmom museli v cieľovom roku (2030) zvýšiť/znížiť, aby sa udržal pomer absolútnych výdavkov a celkových priemerných výdavkov na energiu vo východiskovom roku. Zavedenie určitých politických opatrení však zvyčajne nezvyšuje celkové výdavky na energiu, ale skôr znamená nové investičné náklady pre domácnosti. Suma, o ktorú by sa príjem konkrétnej domácnosti musel zvýšiť, aby si udržala rovnakú úroveň blahobytu, by sa preto mala vypočítať prostredníctvom kompenzačnej odchýlky (strata blahobytu), v rámci ktorej členské štáty môžu preukázať negatívne účinky zavedenia zdaňovania bez finančnej podpory pokrývajúcej zvýšený tlak na príjem.

Ďalším voliteľným parametrom, ktorý by lepšie odrážal distribučné účinky, je vypočítať ich na základe spotreby energie za prvý alebo druhý príjmový kvintil (alebo decil), prípadne oba, pretože oba sú vyjadrené v štatistikách Únie. Toto si vyžaduje mikromodelovanie pripisovania spotreby energie v každej príjmovej skupine, ale poskytlo by väčšiu presnosť pri izolovaní účinkov zdaňovania.

Zmierňujúce opatrenia pre distribučné účinky daňových opatrení zahŕňajú finančnú podporu (napr. znížené sadzby dane, sociálne sadzby alebo transfer alebo kompenzácia) a cielené politické opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti. Znížené daňové sadzby a sociálne sadzby znižujú účinok daňových opatrení na úspory energie. Preto by transfer alebo kompenzačné opatrenia boli viac v súlade s cieľom úspor energie. Ak sa však poskytnú až po zaplatení energie alebo je potrebný podať žiadosť, nemusia sa úspešne dostať k dotknutým skupinám a zmierňovať distribučné účinky. Podobne zraniteľné domácnosti s vysokými nárokmi na spotrebu energie nemusia dostať primeranú kompenzáciu za nevyhnutné dodatočné výdavky. Politické opatrenia energetickej efektívnosti zamerané na domácnosti s nízkymi príjmami znižujú náklady na energetické služby pre domácnosti, ktoré ich využívajú, a znižujú potrebu zmierňujúcich opatrení, ktoré si vyžadujú finančnú podporu, bez zlepšenia energetickej efektívnosti. V prípade, keď je počet domácností v prioritných skupinách dotknutých daňovými opatreniami vyšší ako počet domácností, ktoré môžu pred začiatkom daňového opatrenia využiť dostatočne účinné opatrenia energetickej efektívnosti, bude pravdepodobne z krátkodobého až strednodobého hľadiska potrebná kombinácia politických opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a finančnej podpory. V každom prípade musia členské štáty na to, aby boli úspory energie oprávnené na účely článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791, preukázať cieľ zmierňujúcich opatrení, ktorým je dosiahnuť úspory energie.

V súlade s článkom 24 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 by sa preto v posúdení malo preukázať, ako zmierňujúce opatrenia prispievajú k podpore cieľových skupín:

—	predpokladaním distribučných účinkov a znížením rizika, že sa dostanú do situácie energetickej chudoby,

—	zabezpečením toho, aby mohli mať prístup k opatreniam na zlepšenie energetickej efektívnosti a prospech z nich.

8.   POŽIADAVKY NA PREDKLADANIE SPRÁV

8.1.   Aktualizácia integrovaných národných energetických a klimatických plánov

V súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999 musia členské štáty do 30. júna 2024 a následne do 1. januára 2034 a potom každých desať rokov predložiť aktualizáciu svojich posledných oznámených integrovaných národných energetických a klimatických plánov. V článku 14 ods. 1 sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytli aktualizovaný návrh národného energetického a klimatického plánu vždy rok pred termínom predloženia podľa článku 14 ods. 2.

Okrem nariadenia (EÚ) 2018/1999 sa v článku 8 ods. 10 a 11 smernice (EÚ) 2023/1791 od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich aktualizovaných národných energetických a klimatických plánoch, ako aj v nasledujúcich národných energetických a klimatických plánoch Komisii oznamovali objem revidovaných požadovaných úspor energie podľa novej ambície v zmysle článku 8 ods. 1 a 3 smernice (EÚ) 2023/1791. Tieto informácie by mali zahŕňať výpočet objemu úspor energie, ktorý sa má dosiahnuť v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030, a v relevantných prípadoch by sa v nich malo vysvetliť, ako sa stanovila ročná miera úspor a základný scenár výpočtu, a ako a do akej miery sa uplatnili možnosti uvedené v článku 8 ods. 8 smernice (EÚ) 2023/1791. Viac informácií o možnostiach podľa článku 8 ods. 8 smernice (EÚ) 2023/1791 (predchádzajúci článok 7 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ) sa nachádza v oddiele 3.4 prílohy k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

V článku 8 ods. 4 smernice (EÚ) 2023/1791 sa členským štátom takisto ukladá povinnosť zahrnúť informácie o uplatnených ukazovateľoch, podiele aritmetického priemeru a výsledkoch politických opatrení stanovených v súlade s článkom 8 ods. 3 uvedenej smernice. Viac informácií o tomto bode sa nachádza v oddiele 4.4 tejto prílohy.

Okrem toho by členské štáty vo svojich aktualizovaných národných energetických a klimatických plánoch alebo vo svojich národných energetických a klimatických správach o pokroku mali vziať do úvahy článok 8 ods. 14 smernice (EÚ) 2023/1791 (pozri aj oddiel 8.2 tejto prílohy). V súlade s článkom 8 ods. 14 smernice (EÚ) 2023/1791 musia členské štáty preukázať v prípade potreby vrátane dôkazov a výpočtov:

a)	že v prípade prekrývania vplyvu politických opatrení alebo individuálnych opatrení nedochádza k zdvojenému započítaniu úspor energie;

b)	ako dosiahnuté úspory energie prispievajú k dosahovaniu ich národného príspevku k celkovým cieľom energetickej efektívnosti EÚ do roku 2030 podľa článku 4 smernice (EÚ) 2023/1791;

c)

že sa zaviedli politické opatrenia na účely splnenia ich povinnosti úspor energie, že sú skoncipované v súlade s článkom 8 smernice (EÚ) 2023/1791 a že predmetné politické opatrenia sú oprávnené a vhodné na dosiahnutie požadovaného objemu kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa do konca každého povinného obdobia.

Písmená a) a b) článku 8 ods. 14 smernice (EÚ) 2023/1791 už boli zahrnuté do článku 7 ods. 12 smernice 2012/27/EÚ. Viac informácií o týchto požiadavkách na podávanie správ sa teda nachádza v oddiele 7.9 a v dodatku XI k prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658. Viac informácií o požiadavkách na podávanie správ uvedených v článku 8 ods. 14 písm. c) smernice (EÚ) 2023/1791 sa nachádza v oddiele 4.7. tejto prílohy.

8.2.   Podávanie správ o pokroku

V článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 sa od členských štátov vyžaduje, aby sa vo svojich predkladaných národných energetických a klimatických správach o pokroku venovali všetkým piatim rozmerom energetickej únie, pričom jedným z nich je energetická efektívnosť.

V článku 21 písm. b) bode 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a časti 2 písmenách b), c) a d) prílohy IX k uvedenému nariadeniu sa špecifikuje, ktoré informácie o energetickej efektívnosti sa majú zahrnúť v rámci podávania správ týkajúcich sa povinností uvedených v článku 8, 9 a 10 smernice (EÚ) 2023/1791.

Okrem nariadenia (EÚ) 2018/1999 sa od členských štátov vyžaduje, aby zahrnuli informácie špecifikované v článku 8 ods. 4, 10 a 14 smernice (EÚ) 2023/1791, ako je vysvetlené v oddiele 8.1 tejto prílohy. Požiadavky na podávanie správ v súvislosti s týmito ustanoveniami sa totiž týkajú národných energetických a klimatických plánov a ich následných opakovaní, ako aj národných energetických a klimatických správ o pokroku a ich následných opakovaní.

Okrem toho článok 9 ods. 10 a článok 10 ods. 3 smernice (EÚ) 2023/1791 obsahujú ďalšie požiadavky na podávanie správ, konkrétne povinnosť členských štátov zahrnúť do svojich národných energetických a klimatických správ o pokroku informácie o zavedených systémoch merania, kontroly a overovania, identifikovaných problémoch a spôsobe ich riešenia. Viac informácií o systémoch merania, kontroly a overovania sa nachádza v oddiele 6.1 tejto prílohy.

—	Prvé národné energetické a klimatické správy o pokroku sa mali predložiť do 15. marca 2023 a potom musia členské štáty poskytovať správy o pokroku každé dva roky.

---

(1)  Register energetických spoločenstiev, https://energy-communities-repository.ec.europa.eu/index_sk/.

(2)  Energetické spoločenstvá, https://energy.ec.europa.eu/topics/markets-and-consumers/energy-communities_sk/.

(3)   https://www.ca-eed.eu/?s=energy+poverty/.

(4)  Poradenské centrum pre oblasť energetickej chudoby, https://energy-poverty.ec.europa.eu/index_sk/.

(5)  Zoznam relevantných projektov iniciatívy Horizont 2020: https://cordis.europa.eu/search?q=contenttype%3D%27project%27%20AND%20programme%2Fcode%3D%27LC-SC3-EC-2-2018-2019-2020%27&p=1&num=10&srt=/project/contentUpdateDate:decreasing/.

https://cordis.europa.eu/search?q=contenttype%3D%27project%27%20AND%20programme%2Fcode%3D%27EE-06-2016-2017%27&p=1&num=10&srt=/project/contentUpdateDate:decreasing/.

Databáza projektov LIFE: https://webgate.ec.europa.eu/life/publicWebsite/search/get?basicSearchText=energy+poverty.

(6)   https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_mdes01/default/table?lang=en.

(7)   https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=EU_statistics_on_income_and_living_conditions_(EU- SILC)_methodology_-_economic_strain#Description.

(8)   https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_mdes07/default/table?lang=en.

(9)   https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_mdho01/default/table?lang=en.

(10)   https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=EU_statistics_on_income_and_living_conditions_(EU-SILC)_methodology_-_housing_deprivation#Description.

(11)   https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ilc_li02/default/table?lang=en/.

(12)   https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:At-risk-of-poverty_rate.

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/944/oj).

(14)  Európsky parlament, 2013: Sociálne bývanie v EÚ, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2013/492469/IPOL-EMPL_NT(2013)492469_EN.pdf/.

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj).

(16)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2018/2066/oj).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/31/oj).

(18)  Pozri oddiel 7.3 o „doplnkovosti“ v prílohe k odporúčaniu (EÚ) 2019/1658.

(19)  Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369 z 5. augusta 2022 o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/1369/oj).

(20)  Nariadenie Rady (EÚ) 2023/706 z 30. marca 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/1369, pokiaľ ide o predĺženie obdobia znižovania dopytu pri opatreniach na zníženie dopytu po plyne a posilnenie podávania správ a monitorovania v súvislosti s ich vykonávaním (Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/706/oj).

(21)  Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I, 7.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/1854/oj).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/842/oj).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 134, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/959/oj).

(24)  Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj).

(25)  Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/96/oj).

(26)  V súvislosti s podmienenosťou prideľovania bezodplatných kvót by sa mali zohľadniť iba tieto odporúčania súvisiace s priemyselným procesom. Viac informácií sa nachádza v usmerňovacom dokumente č. 12 o harmonizovanej metodike bezodplatného prideľovania pre EU ETS – revízia z roku 2024: https://climate.ec.europa.eu/document/download/6bdefaa1-2aa8-4306-a4a2-4eb7d751f5ae_en?filename=12_gd12_eneff_conditionality_en.pdf.

(27)  V návrhu prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov sa zaviedlo všeobecné obmedzenie verejnej podpory technológií spaľovania fosílnych palív v odvetví budov. Konečná dohoda o týchto ustanoveniach v prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti budov sa bude musieť zvážiť aj v súvislosti s povinnosťou úspor energie podľa článku 8 smernice (EÚ) 2023/1791.

(28)  V tomto diagrame predpokladáme, že oprávnenosť úspor energie neovplyvňujú žiadne iné aspekty.

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/1369/oj).

(30)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov [COM(2021) 802 final].

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/631/oj).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/125/oj).

(33)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2006/112/oj).