(1)

„mikroplast“ je malý diskrétny objekt, ktorý je tuhý, nerozpustný vo vode a čiastočne alebo úplne pozostáva zo syntetických polymérov alebo chemicky modifikovaných prírodných polymérov;

(2)

„častica“ je miniatúrna časť hmoty s vymedzenými fyzikálnymi hranicami;

(3)

„mikroplastová častica“ je objekt z mikroplastu s rozmermi maximálne 5 mm a ktorého pomer dĺžky k šírke je rovný alebo menší ako 3;

(4)

„mikroplastové vlákno“ je objekt z mikroplastu s dĺžkou maximálne 15 mm a ktorého pomer dĺžky k šírke je väčší ako 3;

(5)

„polymér“ je látka, ktorá sa skladá z molekúl charakterizovaných sekvenciou jedného alebo viacerých druhov monomérnych jednotiek. Takéto molekuly musia byť distribuované v určitom rozsahu molekulových hmotností, pričom rozdiely v molekulových hmotnostiach sú spôsobené najmä rozdielnym počtom monomérnych jednotiek. Polymér obsahuje:

(6)

„monomérna jednotka“ je zreagovaná forma monoméru v polyméri;

(7)

„syntetický polymér“ je polymér, ktorý je človekom vyrobeným materiálom a ktorý je výsledkom procesu polymerizácie, ktorý neprebehol v prírode;

(8)

„koncentrácia mikroplastov“ je množstvo mikroplastov prítomných vo vode vyjadrené ako počet objektov z mikroplastov (častice a/alebo vlákna) na meter kubický vody;

(9)

„prírodný polymér“ je polymér, ktorý je výsledkom procesu polymerizácie, ktorý prebehol v prírode, a ktorý nie je chemicky modifikovaný;

(10)

„veľkosť mikroplastovej častice“ je plošne ekvivalentný priemer určený na základe optického alebo chemického zobrazenia mikroplastu;

(11)

„plošne ekvivalentný priemer“ je priemer kruhu, ktorý má rovnakú plochu ako dvojrozmerný priemet optických alebo hyperspektrálnych chemických zobrazení častice;

(12)

„veľkosť mikroplastového vlákna“ je priemerná hodnota premietnutej šírky mikroplastového vlákna;

(13)

„nerozpustný polymér“ je polymér, ktorého rozpustnosť je nižšia ako 2 g/l vo vode za tepelných a chemických podmienok relevantných pre vodu určenú na ľudskú spotrebu;

(14)

„prioritné polyméry“ sú tieto polyméry, ktoré sa majú zohľadniť pri identifikácii mikroplastov:

(15)

„klasifikácia polymérov“ sú analyzované častice klasifikované podľa týchto troch kategórií:

(16)

„klasifikácia podľa veľkosti“ je klasifikácia podľa plošne ekvivalentného priemeru mikroplastových častíc v jednom z týchto rozsahov:

(17)

„kaskáda filtrov“ je sled filtrov umiestnených v rade na účely zberu častíc z kvapaliny pretekajúcej cez filtre;

(18)

„slepá vzorka pre celý postup“ je vzorka, ktorá prešla celým postupom odberu vzoriek, spracovania a merania a analyzuje sa rovnakým spôsobom ako normálna vzorka, ale bez toho, aby bola vystavená analytu;

(19)

„vibračná spektroskopia“ je technika používaná na meranie interakcie viditeľného a infračerveného žiarenia s látkou prostredníctvom absorpcie, rozptylu alebo odrazu;

(20)

„Ramanova spektroskopia“ je spektroskopická technika, ktorá sa používa na určenie vibračných režimov molekúl v tuhých látkach, kvapalinách a plynoch a ktorá je založená na osvetlení vzorky silným monochromatickým zdrojom svetla a následnom meraní tej časti svetla, ktorá je z materiálu neelasticky rozptýlená;

(21)

„infračervená spektroskopia“ je spektroskopická technika, ktorá sa používa na určenie vibračných režimov molekúl v tuhých látkach, kvapalinách a plynoch a ktorá je založená na meraní interakcie infračerveného žiarenia s látkou prostredníctvom absorpcie alebo odrazu;

(22)

„infračervená spektroskopia s Fourierovou transformáciou (μ-FTIR)“ je variant infračervenej spektroskopie, pri ktorom sa na získanie priestorovo rozlíšených infračervených spektier a na vykonávanie chemického zobrazovania kombinuje FTIR spektrometer s mikroskopovým systémom;

(23)

„Ramanova mikrospektroskopia (μ-Raman)“ je variant Ramanovej spektroskopie, pri ktorom sa na získanie priestorovo rozlíšených spektier a na vykonávanie chemického zobrazovania kombinuje Ramanov spektrometer s mikroskopovým systémom;

(24)

„infračervená mikroskopia s kvantovým kaskádovým laserom“ je variant infračervenej mikroskopie, pri ktorom sa na získanie priestorovo rozlíšených infračervených spektier a na vykonávanie chemického zobrazovania ako zdroj infračerveného žiarenia využíva nastaviteľný kvantový kaskádový laser.

(1)

Vzorky sa odoberajú filtráciou vody určenej na ľudskú spotrebu cez kaskádu štyroch filtrov. Filtre by sa mali namontovať do držiakov filtrov vhodných na prevádzku pri pretlaku. Prvý filter, označený ako a), musí mať veľkosť pórov 100 μm a druhý filter, označený ako b), musí mať veľkosť pórov 20 μm. Tretí filter, označený ako c), musí mať veľkosť pórov 100 μm a štvrtý filter, označený ako d), musí mať veľkosť pórov 20 μm. Filtre a) a b) slúžia na zachytávanie suspendovaných látok z vody určenej na ľudskú spotrebu. Filtre c) a d) sa v prípade potreby použijú na vytvorenie slepých vzoriek pre celý postup na účely posúdenia úrovní kontaminácie mikroplastmi, najmä kontaminácie zapríčinenej laboratórnymi zariadeniami, činidlami a okolitou atmosférou, ku ktorej dochádza počas fáz odberu vzoriek, spracovania a analýzy. Aby sa minimalizovala atmosférická kontaminácia vzoriek, požadovaný objem vody by sa mal priviesť priamo z miesta odberu vzoriek cez kaskádu filtrov bez použitia nádoby na prechodný zber alebo skladovanie. Nádoby na prechodný zber/skladovanie sa môžu použiť len vtedy, ak priama kaskádová filtrácia na mieste odberu vzoriek nie je možná alebo uskutočniteľná, najmä z technických alebo bezpečnostných dôvodov.

(2)

Počas všetkých krokov zberu, spracovania, skladovania a analýzy vzoriek sa musia prijať všetky primerané preventívne opatrenia, aby sa zabránilo kontaminácii vzoriek cudzorodými plastovými časticami z okolitého prostredia, osobných ochranných alebo laboratórnych zariadení. Všetky kvapaliny použité pri spracovaní vzorky sa pred použitím musia prefiltrovať (0,45 μm alebo menej).

(3)

Vzorky sa odoberajú z minimálneho objemu 1 000 (tisíc) litrov vody. Celkový objem vody prechádzajúci cez kaskádu filtrov sa musí odmerať a zaznamenať.

(4)

Analýza vzoriek vibračnou mikrospektroskopiou sa môže vykonať priamo na pôvodných zberných filtroch, ak sú kompatibilné s použitou analytickou metódou. Nekompatibilita pôvodného zberného filtra môže byť spôsobená nedostatočnou hladkosťou povrchu filtra, interferenciou rozptýlených signálov z filtra, fluorescenciou alebo absorpciou optických signálov, ak sa používajú pri transmisných technikách.

(5)

Ak analýzu vzoriek nie je možné vykonať priamo na zbernom filtri, tuhé častice materiálu možno opätovne suspendovať v tekutine a preniesť na alternatívny nosič na následné analýzy. Na zníženie prítomnosti neplastových materiálov, ako sú minerály, oxidy kovov a prírodná organická hmota, sa v prípade potreby môžu uplatniť opatrenia na separáciu na základe hustoty a/alebo chemické/enzymatické ošetrenie.

(6)

Pri použití metodiky zavedenej používateľom sa vykoná experimentálne overenie s cieľom posúdiť výťažnosť materiálu na každom z filtrov a) a b). To sa môže vykonať tak, že do vody pritekajúcej do vzorky v kaskáde filtrov sa pridá známe množstvo jasne identifikovateľných mikroplastov a po vykonaní analýzy sa zachytené množstvo overí. Prídavky musia obsahovať tuhé častice s veľkosťou, hustotou a počtom vhodným na posúdenie výťažnosti na filtroch a) a b). Na posúdenie výťažnosti na filtri a) sa odporúča použiť prídavky s časticami vo veľkostnom rozsahu od 120 do 200 μm. Na posúdenie výťažnosti na filtri b) sa odporúča použiť častice vo veľkostnom rozsahu od 30 μm do 70 μm. Výťažnosť sa posudzuje na základe použitia častíc aspoň dvoch prioritných polymérov. Použité polyméry musia obsahovať aspoň jeden polymér s vyššou hustotou ako voda (napr. PET) a aspoň jeden s nižšou hustotou ako voda (napr. PE). V každom prípade musí byť počet jednotlivých častíc prídavkov v rozsahu od 50 do 150. Postup analýzy sa považuje za prijateľný, ak je miera výťažnosti v rozsahu od 100 % do +/- 40 %.

(7)

Ak sa materiál prenáša zo zberných filtrov a) alebo b) na alternatívny analytický nosič (sekundárny filter alebo iný vhodný povrch), vykoná sa to prednostne bez odberu podvzoriek. Ak analytický postup zahŕňa odber podvzoriek, konečná analyzovaná vzorka musí predstavovať aspoň 10 % materiálu zachyteného z pôvodného objemu vody, z ktorého sa vzorka odoberala. Analýza sa vykonáva oddelene na materiáloch zachytených na každom z filtrov a) a b).

(8)

Na výrobu slepých vzoriek pre celý postup sa použijú filtre c) a d). Slepá vzorka pre celý postup získaná použitím filtra c) pozostáva z filtra s veľkosťou pórov 100 μm a podrobí sa rovnakým krokom spracovania a analýzy ako zberný filter a). Slepá vzorka pre celý postup získaná použitím filtra d) pozostáva z filtra s veľkosťou pórov 20 μm a podrobí sa rovnakým krokom spracovania a analýzy ako zberný filter b). Na kvantifikáciu typických úrovní kontaminácie pozadia, ku ktorým dochádza počas vykonávania analytických postupov, sa odporúča zozbierať, spracovať a analyzovať minimálne desať slepých vzoriek pre celý postup z každého typu filtra. Tieto hodnoty sa použijú na výpočet strednej hodnoty (μ) a štandardnej odchýlky (σ) kontaminácie pozadia mikroplastmi. Následne sa pravidelne zbierajú ďalšie slepé vzorky pre celý postup a analyzujú sa s cieľom monitorovať zmeny úrovne kontaminácie pozadia. Ak akákoľvek pravidelne odobratá slepá vzorka prekročí priemernú kontamináciu pozadia (μ) o viac ako trojnásobok štandardnej odchýlky (σ), laboratórium preskúma zdroj zvýšenej kontaminácie a prijme opatrenia na jej zníženie.

(9)

Pred vykonaním analýz vibračnou spektroskopiou sa na meranie alebo odhad počtu generických častíc (≥ 20 μm) na celom filtri alebo na nosiči vzorky použije optická mikroskopia alebo chemické mapovanie. Ak je celkový počet generických častíc na filtri príliš vysoký, aby sa dal v primeranom čase merať, môže prevádzkovateľ obmedziť analýzu na jednu alebo viacero menších plôch filtra: výber tejto plochy sa musí riadiť vhodnými stratégiami odberu podvzoriek, ktorými sa zaručí reprezentatívnosť vzorky. Odber podvzoriek musí pokrývať aspoň 20 % plochy nosiča vzorky alebo filtra. Ak sa použijú len menšie plochy filtra, prevádzkovateľ musí analyzovať všetky častice a vlákna vo veľkostnom rozsahu ≥ 20 μm.

(10)

Analýza zloženia mikroplastových častíc a vlákien sa vykonáva pomocou vibračných spektroskopických metód, ako sú μ-FTIR, μ-Raman alebo rovnocenné varianty, ako je infračervená mikroskopia s kvantovým kaskádovým laserom. Prístroje musia byť schopné získať infračervené/Ramanove spektrá z častíc vo veľkostnom rozsahu 20 μm alebo menej. Na určenie veľkosti mikroplastových častíc a vlákien sa použijú optické zobrazenia alebo chemické mapy. Optické zobrazenia sa získajú pomocou objektívu s najmenej štvornásobným zväčšením. Klasifikácia veľkosti častíc vychádza z plošného ekvivalentného priemeru vždy, keď má prevádzkovateľ prístroja túto možnosť k dispozícii. Alternatívne merania priemeru sa použijú len vtedy, ak táto možnosť nie je k dispozícii. Uvedie sa druh alternatívneho priemeru.

(11)

Identifikácia častíc a vlákien zo získaných spektier sa vykonáva porovnaním so spektrami známych materiálov zahrnutými v knižnici spektier. Knižnica spektier použitá na identifikáciu musí obsahovať príklady všetkých prioritných polymérov a okrem toho musí obsahovať aj príklady bielkovín a minerálov a prírodných polymérov, ako je napríklad celulóza, ktoré by mohli byť bežne prítomné vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

(12)

Ak sa používajú automatizované postupy identifikácie, musí sa vykonať experimentálne overenie s cieľom posúdiť vhodné pozitívne kritériá prijateľnosti pre priraďovanie spektra. Pri overovaní sa zohľadnia osobitné vlastnosti použitého prístrojového vybavenia, knižnice spektier a stratégie identifikácie. Na tento účel sa môžu použiť čisté polymérne mikročastice, ale hodnotenie sa musí vzťahovať na relevantné rozsahy veľkostí, ktoré majú odberové filtre zachytávať, najmä a) > 100 μm a b) 20 – 100 μm. Keď sa stanoví minimálna úroveň kvality uplatňovaná na pozitívnu spektrálnu identifikáciu, táto úroveň zostane stanovená pre protokol použitý analytickým laboratóriom.

(13)

Údaje o materiáloch zachytených na každom z dvoch zberných filtrov (veľkosť pórov 100 μm a 20 μm) sa zaznamenávajú oddelene. Ak sa odoberajú slepé vzorky, údaje o materiáloch zachytených na každom z dvoch slepých filtrov (veľkosť pórov 20 μm alebo 100 μm) sa zaznamenávajú oddelene.

(14)

Požiadavky na meranie: filter alebo časť filtra sa analyzuje tak, aby sa preskúmali všetky mikroplastové častice a vlákna vymedzené vo veľkostných rozsahoch podrobne opísaných v oddiele 1 bodoch 3 a 4.

(15)

Získané údaje o mikroplastových časticiach a vláknach sa roztriedia tak, aby sa každý predmet kategorizoval na základe jeho veľkosti, počtu, tvaru a zloženia takto:

(16)

Ak analýza materiálov na filtroch alebo na nosiči vzoriek nepokrýva všetky zachytené tuhé častice (napr. z dôvodu odberu podvzoriek) v príslušnom veľkostnom rozsahu, údaje sa primerane škálujú tak, aby správne reprezentovali koncentráciu mikroplastov v pôvodnej vzorke vody určenej na ľudskú spotrebu. Obsah mikroplastov vo vode určenej na ľudskú spotrebu sa vyjadruje ako počet mikroplastových častíc alebo vlákien na meter kubický.

(17)

Používatelia tejto metodiky zabezpečia, aby sa v súvislosti s každou odobratou a zmeranou vzorkou zaznamenali všetky tieto dodatočné informácie:

(18)

Pri používaní tejto metodiky sa uplatňujú štandardné laboratórne a environmentálne bezpečnostné pravidlá.