1.   Počas správneho konania uvedeného v kapitole III požívajú žiadatelia záruky stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku.

2.   Rozhodujúci orgán alebo prípadne iné príslušné orgány alebo organizácie poverené členskými štátmi na tento účel informujú žiadateľov v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o:

Všetky informácie uvedené v tomto odseku sa poskytujú čo najskôr, aby si mohli žiadatelia uplatniť práva garantované v tomto nariadení a aby sa im umožnilo primerane splniť povinnosti stanovené v článku 9. Informácie uvedené v prvom pododseku, písmenách a) až e) tohto odseku sa žiadateľovi poskytnú najneskôr pri registrácii žiadosti o medzinárodnú ochranu. Tieto informácie sa poskytnú prostredníctvom letáku uvedeného v odseku 7 buď v tlačenej alebo elektronickej forme a, ak je to potrebné, ústne. Informácie sa poskytujú maloletým osobám spôsobom vhodným pre deti a so zapojením zástupcu alebo osoby uvedenej v článku 23 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia.

Žiadateľovi sa poskytne príležitosť potvrdiť, že informácie dostal. Takéto potvrdenie sa zaznamená do žiadateľovho spisu. Ak žiadateľ odmietne potvrdiť, že informácie dostal, záznam o tejto skutočnosti sa zapíše do jeho spisu.

3.   Počas správneho konania sa žiadateľom poskytnú služby tlmočníka na účely registrácie a podania žiadosti a prípadne pri osobnom pohovore vždy, keď nie je možné primeranú komunikáciu zaistiť iným spôsobom. Tlmočnícke služby sa hradia z verejných prostriedkov.

4.   Príslušné orgány poskytnú žiadateľom čo najskôr a pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti v súlade s článkom 28 ods. 1 možnosť komunikovať s Vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre utečencov alebo s akoukoľvek inou organizáciou poskytujúcou žiadateľom právnu pomoc alebo iné poradenstvo v súlade s vnútroštátnym právom.

5.   Rozhodujúci orgán zabezpečí, aby mali žiadatelia a prípadne ich zástupcovia alebo právni zástupcovia alebo iní poradcovia, ktorých ako takých pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „právni zástupcovia“), prístup k informáciám uvedeným v článku 34 ods. 2 písm. b) a c), ktoré sa vyžadujú na posúdenie žiadostí, a k informáciám poskytnutým zo strany expertov uvedených v článku 34 ods. 3, ak rozhodujúci orgán tieto informácie zohľadnil pri prijímaní rozhodnutia o ich žiadosti.

6.   Rozhodujúci orgán čo najskôr písomne oznámi žiadateľom rozhodnutie o ich žiadosti. Ak žiadateľa právne zastupuje zástupca alebo právny zástupca, rozhodujúci orgán môže oznámiť rozhodnutie tomuto zástupcovi alebo právnemu zástupcovi namiesto žiadateľa.

7.   Agentúra pre azyl v úzkej spolupráci s Komisiou a každým členským štátom vypracuje letáky obsahujúce informácie, ktoré sa vyžadujú v tomto článku. Uvedené letáky sa vypracujú tak, aby do nich členské štáty mohli doplniť dodatočné informácie špecifické pre príslušný členský štát, pričom sa v nich zohľadnia osobitosti zraniteľných žiadateľov, ako sú maloleté osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím.

1.   Žiadateľ prejaví vôľu podať žiadosť v členskom štáte stanovenom v článku 17 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2024/1351.

2.   Žiadateľ plne spolupracuje s príslušnými orgánmi uvedenými v článku 4 v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä tým, že:

Ak sa príslušné orgány rozhodnú akýkoľvek dokument zadržať, ako sa uvádza v písmene f) prvého pododseku, zabezpečia, aby žiadateľ ihneď dostal kópie originálov. V prípade odovzdania podľa článku 46 nariadenia (EÚ) 2024/1351 príslušné orgány tieto dokumenty vrátia žiadateľovi v čase odovzdania.

3.   Žiadateľ prijme akúkoľvek komunikáciu od príslušných orgánov na najnovšom mieste pobytu alebo adrese, na telefónnom čísle alebo e-mailovej adrese, ktoré príslušným orgánom sám uviedol, najmä ak podáva žiadosť v súlade s článkom 28.

Členské štáty stanovia vo vnútroštátnom práve spôsob komunikácie a okamih, keď sa oznámenie považuje za doručené žiadateľovi.

4.   Žiadateľ plní povinnosť hlásiť sa príslušným orgánom v určenom čase alebo v primeraných intervaloch alebo povinnosť zotrvávať v označenej geografickej oblasti na území členského štátu v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1346, ako mu to uložil členský štát, v ktorom je povinný sa zdržiavať v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1351.

5.   Bez toho, aby bola dotknutá akékoľvek prehliadka vykonávaná z bezpečnostných dôvodov, ak je to potrebné a riadne odôvodnené na posúdenie žiadosti, príslušné orgány môžu od žiadateľa žiadať, aby sa podrobil osobnej prehliadke alebo aby sa prehľadali jeho veci v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušný orgán poskytne žiadateľovi dôvody prehliadky a zahrnie ich do žiadateľovho spisu. Každú osobnú prehliadku žiadateľa podľa tohto nariadenia vykonáva osoba rovnakého pohlavia a v plnej miere sa pri nej dodržiavajú zásady ľudskej dôstojnosti a fyzickej a psychickej integrity.

1.   Žiadatelia majú právo zotrvať na území členského štátu, v ktorom sú povinní zdržiavať sa v súlade s článkom 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1351, kým rozhodujúci orgán neprijme rozhodnutie o žiadosti v správnom konaní stanovenom v kapitole III.

2.   Právo zotrvať nepredstavuje nárok na povolenie na pobyt a nedáva sa ním žiadateľovi právo cestovať na územie iných členských štátov bez cestovného dokladu stanoveného v článku 6 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1346.

3.   Žiadateľ nemá právo zotrvať na území dotknutého členského štátu počas správneho konania, ak sa na danú osobu vzťahuje odovzdanie do iného členského štátu na základe povinností v súlade s európskym zatykačom vydaným v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV (21).

4.   Členské štáty môžu stanoviť výnimku z práva žiadateľa zotrvať na ich území počas správneho konania, ak žiadateľ:

5.   Členský štát môže vydať alebo odovzdať žiadateľa do tretej krajiny alebo medzinárodnému súdu podľa odseku 4 písm. b) len vtedy, keď sa príslušný orgán domnieva, že takýmto rozhodnutím o vydaní alebo odovzdaní nedôjde k priamemu alebo nepriamemu vyhosteniu alebo vráteniu v rozpore so záväzkami tohto členského štátu podľa medzinárodného práva a práva Únie.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 38 ods. 1 a článok 55 ods. 4, skôr než rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie o neprípustnosti žiadosti v súlade s článkom 38, žiadateľ dostane príležitosť absolvovať osobný pohovor o prípustnosti žiadosti (ďalej len „pohovor o prípustnosti žiadosti“).

2.   Na pohovore o prípustnosti žiadosti dostane žiadateľ príležitosť poskytnúť dôvody, prečo by sa v jeho konkrétnom prípade nemali uplatniť dôvody neprípustnosti stanovené v článku 38.

1.   Skôr než rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu vo veci samej, žiadateľ dostane príležitosť absolvovať osobný pohovor o veci jeho žiadosti vo veci samej (ďalej len „pohovor o žiadosti vo veci samej“). Pohovor o žiadosti vo veci samej sa môže uskutočniť súčasne s pohovorom o prípustnosti žiadosti za predpokladu, že žiadateľ bol o takejto možnosti vopred informovaný a mohol sa poradiť so svojím právnym zástupcom v súlade s článkom 15 alebo s osobou poverenou poskytovaním právneho poradenstva v súlade s článkom 16.

2.   Na pohovore o žiadosti vo veci samej dostane žiadateľ príležitosť predložiť skutočnosti potrebné na zdôvodnenie jeho žiadosti v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1347 a poskytne skutočnosti uvedené v článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia v čo najúplnejšom rozsahu. Žiadateľ dostane príležitosť podať vysvetlenie týkajúce sa skutočností, ktoré môžu chýbať, alebo akýchkoľvek nezrovnalostí či rozporov v jeho výpovediach.

1.   Osobné pohovory stanovené v článkoch 11 a 12 sa vykonajú v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení.

2.   Ak sa žiadosť o medzinárodnú ochranu podáva v súlade s článkom 31, dospelej zodpovednej osobe uvedenej v danom ustanovení sa poskytne príležitosť na osobný pohovor podľa článkov 11 a 12. Žiadateľovi sa tiež poskytne príležitosť zúčastniť sa na tomto pohovore za predpokladu, že sa neuplatňuje odsek 11 písm. c) tohto článku.

3.   Osobné pohovory sa vykonávajú za podmienok, ktorými sa zabezpečuje primerané súkromie a dôvernosť a ktoré umožňujú žiadateľom predložiť dôvody svojej žiadosti vyčerpávajúcim spôsobom.

4.   Zabezpečí sa prítomnosť právneho zástupcu žiadateľa na osobnom pohovore, ak sa žiadateľ rozhodol využiť právnu pomoc v súlade s oddielom III tejto kapitoly.

5.   Na osobný pohovor sa zabezpečí tlmočník, ktorý je schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie pohovor.

Počas osobných pohovorov sa môže zabezpečiť prítomnosť kultúrneho mediátora.

Členské štáty uprednostnia tlmočníkov a kultúrnych mediátorov, ktorí absolvovali odbornú prípravu, ako je odborná príprava uvedená v článku 8 ods. 4 písm. m) nariadenia (EÚ) 2021/2303.

Členské štáty zabezpečia, aby boli tlmočníci a kultúrni mediátori informovaní o kľúčových pojmoch a terminológii relevantných pre posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu, napríklad prostredníctvom štandardného letáku alebo príručky. Komunikácia prebieha v jazyku, ktorému dáva prednosť žiadateľ, pokiaľ neexistuje iný jazyk, ktorému žiadateľ rozumie a v ktorom je schopný jasne komunikovať.

6.   Osobné pohovory vykonávajú pracovníci rozhodujúceho orgánu.

Ak v rovnakom období prejaví vôľu podať žiadosť neprimerane vysoký počet štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, v dôsledku čoho je nemožné vykonať osobné pohovory s každým žiadateľom včas, rozhodujúcemu orgánu môžu dočasne pomáhať pracovníci iných orgánov daného členského štátu, ktorí vopred absolvujú príslušnú odbornú prípravu, ktorá zahŕňa prvky uvedené v článku 8 nariadenia (EÚ) 2021/2303 na vykonanie takýchto pohovorov, alebo agentúra pre azyl v súlade s článkom 5.

7.   Osoba, ktorá vedie pohovor:

8.   Pracovníci, ktorí vedú pohovory so žiadateľmi, vrátane expertov vyslaných agentúrou pre azyl, musia:

9.   Ak o to žiadateľ požiada a ak je to možné, rozhodujúci orgán zabezpečí, aby osoby vedúce pohovor a tlmočníci boli toho pohlavia, ktoré žiadateľ uprednostňuje, pokiaľ nemá dôvody domnievať sa, že takáto žiadosť nesúvisí s ťažkosťami žiadateľa pri predkladaní dôvodov svojej žiadosti komplexným spôsobom.

10.   Výnimočne môže rozhodujúci orgán uskutočniť osobný pohovor prostredníctvom videokonferencie, ak je to riadne odôvodnené okolnosťami.

V takom prípade rozhodujúci orgán prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie vhodných prostriedkov, procesných a technických noriem, právnej pomoci a tlmočenia, pričom zohľadní usmernenia agentúry pre azyl.

11.   Pohovor o prípustnosti žiadosti alebo v relevantnom prípade pohovor o žiadosti vo veci samej možno vynechať, ak:

Vynechanie osobného pohovoru podľa písmena c) prvého pododseku nesmie mať negatívny vplyv na rozhodnutie rozhodujúceho orgánu. Ak sa osobný pohovor vynechá podľa uvedeného písmena, rozhodujúci orgán poskytne žiadateľovi účinnú možnosť predložiť ďalšie informácie písomne.

V prípade pochybností o zdravotnej spôsobilosti alebo schopnosti žiadateľa absolvovať pohovor sa rozhodujúci orgán poradí so zdravotníkom s cieľom určiť, či je žiadateľ zdravotne nespôsobilý alebo neschopný absolvovať pohovor dočasne alebo či je jeho situácia trvalá. Ak je po konzultácii so zdravotníkom zrejmé, že stav spôsobujúci, že žiadateľ nie je na pohovor zdravotne spôsobilý alebo ho nie je schopný absolvovať, je dočasný, rozhodujúci orgán odloží osobný pohovor až dovtedy, kým žiadateľ nebude zdravotne spôsobilý alebo schopný absolvovať pohovor.

Ak sa žiadateľ nemôže zúčastniť na osobnom pohovore z dôvodu osobitných okolností mimo jeho kontroly, rozhodujúci orgán preloží osobný pohovor na iný termín.

12.   Žiadatelia musia byť na osobnom pohovore prítomní a na položené otázky musia odpovedať osobne.

13.   Žiadateľovi môže pri osobnom pohovore pomáhať právny zástupca, a to aj vtedy, keď sa koná prostredníctvom videokonferencie.

Neprítomnosť právneho zástupcu nebráni rozhodujúcemu orgánu uskutočniť pohovor.

Ak sa právny zástupca zúčastňuje na osobnom pohovore, členské štáty môžu vo vnútroštátnom práve stanoviť, že právny zástupca môže zasiahnuť iba na konci osobného pohovoru.

14.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 1 a článok 12 ods. 1, a za predpokladu, že sa vynaložilo dostatočné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa žiadateľovi poskytla príležitosť absolvovať osobný pohovor, neuskutočnenie osobného pohovoru nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu.

1.   Rozhodujúci orgán alebo akýkoľvek iný orgán alebo experti, ktorí mu pomáhajú v súlade s článkom 5 a článkom 13 ods. 6 pri vedení osobného pohovoru, vypracujú dôkladnú a vecnú správu obsahujúcu všetky hlavné skutočnosti osobného pohovoru alebo prepis pohovoru alebo prepis záznamu takéhoto pohovoru, ktorý sa zahrnie do spisu žiadateľa.

2.   Osobné pohovory sa zaznamenajú použitím prostriedkov na vyhotovenie zvukových záznamov. Žiadateľ musí byť vopred informovaný o tom, že sa takýto záznam vyhotovuje, a o jeho účele. Osobitná pozornosť sa venuje požiadavkám žiadateľov, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky. Rozhodujúci orgán zahrnie záznam do žiadateľovho spisu.

3.   Žiadateľ dostane na konci osobného pohovoru alebo v stanovenej lehote pred tým, než rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie, príležitosť uviesť pripomienky alebo poskytnúť vysvetlenie ústne alebo písomne so zreteľom na akékoľvek nesprávne preklady alebo nesprávne pochopenia alebo iné faktické chyby uvedené v správe, prepise pohovoru alebo prepise záznamu. Na tento účel musí byť žiadateľ informovaný o celom obsahu správy, prepisu pohovoru alebo prepisu záznamu, v prípade potreby za pomoci tlmočníka.

4.   Žiadateľ sa požiada, aby potvrdil, že obsah správy alebo prepis pohovoru presne zodpovedá osobnému pohovoru. Ak žiadateľ odmietne potvrdiť obsah, dôvody takého odmietnutia sa uvedú v spise žiadateľa. Toto odmietnutie nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti. Ak existujú pochybnosti týkajúce sa výpovede, ktorú žiadateľ poskytol počas osobného pohovoru, má prednosť zvuková nahrávka.

5.   Žiadateľ nemusí byť požiadaný, aby uviedol pripomienky alebo poskytol vysvetlenia k správe alebo prepisu pohovoru, ani aby potvrdil, že obsah správy alebo prepis pohovoru presne zodpovedá pohovoru, ak:

6.   Žiadatelia, a ak boli vymenovaní, ich zástupcovia a ich právni zástupcovia majú prístup k správe alebo prepisom uvedeným v odseku 1 čo najskôr po pohovore a v každom prípade v dostatočnom predstihu pred prijatím rozhodnutia zo strany rozhodujúceho orgánu.

Prístup k záznamu sa poskytne aj v konaní o opravnom prostriedku.

1.   Žiadatelia majú právo radiť sa vo všetkých fázach konania účinným spôsobom o veciach súvisiacich s ich žiadosťou s právnym zástupcom alebo iným poradcom.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo žiadateľa vybrať si vlastného právneho zástupcu alebo iného poradcu na vlastné náklady, žiadateľ môže požiadať o bezplatné právne poradenstvo v správnom konaní stanovenom v kapitole III v súlade s článkom 16 a o bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie v konaní o opravnom prostriedku stanovenom v kapitole V v súlade s článkom 17.

Žiadateľ musí byť čo najskôr a najneskôr pri registrácii žiadosti v súlade s článkom 27 informovaný o svojom práve žiadať bezplatné právne poradenstvo alebo bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie.

3.   Členské štáty môžu poskytnúť bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie v správnom konaní v súlade s vnútroštátnym právom.

4.   Členské štáty môžu organizovať poskytovanie právneho poradenstva, právnej pomoci a zastúpenia v súlade so svojím vnútroštátnym systémom.

1.   Členské štáty poskytnú na žiadosť žiadateľa bezplatné právne poradenstvo v rámci správneho konania stanoveného v kapitole III.

Na účely prvého pododseku možno zabezpečiť účinný prístup k bezplatnému právnemu poradenstvu tým, že sa určitá osoba poverí poskytnutím právneho poradenstva v administratívnej fáze konania súčasne viacerým žiadateľom.

2.   Na účely správneho konania zahŕňa bezplatné právne poradenstvo poskytovanie:

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, poskytovanie bezplatného právneho poradenstva v správnom konaní môže byť vylúčené, ak:

4.   Na účely vykonávania tohto článku môžu členské štáty požiadať o pomoc agentúru pre azyl. Okrem toho sa môže členským štátom poskytnúť finančná podpora prostredníctvom fondov Únie v súlade s právnymi aktmi upravujúcimi takéto fondy.

1.   Členské štáty v konaní o opravnom prostriedku na žiadosť žiadateľa zabezpečia, aby sa mu poskytla bezplatná právna pomoc a zastúpenie. Takáto bezplatná právna pomoc a zastúpenie zahŕňajú prípravu procesných dokumentov požadovaných podľa vnútroštátneho práva, prípravu opravného prostriedku a v prípade pojednávania účasť na tomto pojednávaní na súde.

2.   Členské štáty môžu poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a zastúpenia v konaní o opravnom prostriedku vylúčiť, ak:

3.   Ak rozhodnutie o neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci a zastúpenia prijme orgán, ktorý nie je súdom, z dôvodu, že sa predpokladá, že opravný prostriedok nemá reálnu šancu na úspech alebo má zneužívajúci charakter, žiadateľ má proti danému rozhodnutiu právo na účinný opravný prostriedok pred súdom. Žiadateľ má na uvedený účel nárok požiadať o bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie.

1.   Právnemu zástupcovi, ktorý žiadateľa právne zastupuje podľa ustanovení vnútroštátneho práva, sa udelí prístup k informáciám v žiadateľovom spise, na základe ktorých je alebo bude prijaté rozhodnutie.

2.   Prístup k informáciám alebo k zdrojom v žiadateľovom spise sa môže zamietnuť v súlade s vnútroštátnym právom v prípade, ak by sa sprístupnením informácií alebo zdrojov ohrozila národná bezpečnosť, bezpečnosť organizácií alebo osôb, ktoré tieto informácie poskytli, alebo bezpečnosť osôb, ktorých sa tieto informácie týkajú, alebo ak by sa tým poškodil záujem na vyšetrovaní týkajúcom sa posúdenia žiadostí o medzinárodnú ochranu zo strany príslušných orgánov členských štátov alebo medzinárodné vzťahy členských štátov, alebo ak sú informácie alebo zdroje podľa vnútroštátneho práva utajené. V takých prípadoch rozhodujúci orgán:

Pokiaľ ide o písmeno b) prvého pododseku, členské štáty umožnia prístup k informáciám alebo zdrojom právnemu zástupcovi, ktorý žiadateľa právne zastupuje a ktorý podstúpil bezpečnostnú previerku, pokiaľ sú informácie dôležité pre posúdenie žiadosti alebo prijatie rozhodnutia o odňatí medzinárodnej ochrany.

3.   Právny zástupca žiadateľa alebo osoba poverená poskytovaním právneho poradenstva, ktorá žiadateľovi radí, pomáha mu alebo ho zastupuje, má prístup do uzavretých priestorov, ako sú zariadenia určené na zaistenie a tranzitné priestory, na účely poradenstva tomuto žiadateľovi, pomoci alebo jeho zastupovania v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1346.

1.   Bezplatné právne poradenstvo, pomoc a zastúpenie poskytujú právni zástupcovia alebo iní poradcovia, ktorí sú prípustní alebo povolení podľa vnútroštátneho práva na účely poradenstva a pomoci žiadateľom alebo ich zastupovanie, alebo mimovládne organizácie akreditované podľa vnútroštátneho práva na poskytovanie právnych služieb žiadateľom alebo ich zastupovania.

2.   Členské štáty stanovia osobitné procesné pravidlá týkajúce sa dojednaní podávania a spracúvania žiadostí o poskytnutie bezplatného právneho poradenstva, pomoci a zastúpenia v súvislosti so žiadosťami o medzinárodnú ochranu alebo uplatnia existujúce pravidlá pre vnútroštátne žiadosti podobnej povahy za predpokladu, že tieto pravidlá nie sú reštriktívnejšie ani sa na základe uvedených pravidiel nestáva prístup k bezplatnému právnemu poradenstvu alebo bezplatnej právnej pomoci a zastúpeniu nemožným alebo nadmerne zložitým.

3.   Členské štáty stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa vylúčenia poskytovania bezplatného právneho poradenstva, pomoci a zastúpenia v súlade s článkom 16 ods. 3 a článkom 17 ods. 2.

4.   Členské štáty môžu takisto uložiť peňažné obmedzenia alebo lehoty na poskytovanie bezplatného právneho poradenstva, pomoci a zastúpenia za predpokladu, že takéto obmedzenia nie sú svojvoľné a neprimerane neobmedzujú prístup k bezplatnému právnemu poradenstvu, pomoci a zastúpeniu. Pokiaľ ide o poplatky a ďalšie náklady, zaobchádzanie so žiadateľmi nesmie byť nepriaznivejšie ako zaobchádzanie, ktoré sa všeobecne poskytuje vlastným štátnym príslušníkom v záležitostiach týkajúcich sa právnej pomoci.

5.   Členské štáty môžu požiadať žiadateľa o úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci a zastupovaním, ak sa finančná situácia žiadateľa v priebehu konania výrazne zlepší alebo ak sa rozhodnutie poskytnúť bezplatnú právnu pomoc a zastúpenie prijalo na základe nepravdivých informácií poskytnutých žiadateľom. Na tento účel žiadatelia bezodkladne informujú príslušné orgány o každej významnej zmene svojej finančnej situácie.

1.   Príslušné orgány individuálne posúdia, či žiadateľ potrebuje osobitné procesné záruky, v prípade potreby za pomoci tlmočníka. Toto posúdenie možno začleniť do existujúcich vnútroštátnych konaní alebo do posúdenia uvedeného v článku 25 smernice (EÚ) 2024/1346 a nemusí mať formu správneho konania. V prípade, že sa to vyžaduje podľa vnútroštátneho práva, sa posúdenie môže sprístupniť a jeho výsledky sa môžu zaslať rozhodujúcemu orgánu, ak s tým žiadateľ súhlasí.

2.   Posúdenie uvedené v odseku 1 sa začne čo najskôr po prejave vôle podať žiadosť tak, že sa identifikuje, či žiadateľ vykazuje prvé náznaky, že by si mohol vyžadovať osobitné procesné záruky. Uvedená identifikácia sa zakladá na viditeľných znakoch, výpovediach alebo správaní žiadateľa alebo na akýchkoľvek relevantných dokumentoch. V prípade maloletých osôb sa zohľadnia aj výpovede rodičov, dospelej osoby zodpovednej za tieto maloleté osoby, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, alebo zástupcu žiadateľa. Príslušné orgány pri registrácii žiadosti zahrnú uvedené informácie o všetkých takýchto prvých náznakoch do žiadateľovho spisu a sprístupnia ich rozhodujúcemu orgánu.

3.   Posúdenie uvedené v odseku 1 pokračuje po podaní žiadosti, pričom sa zohľadnia všetky informácie v žiadateľovom spise.

Posudzovanie uvedené v odseku 1 sa ukončí čo najskôr, najneskôr však do 30 dní. Preskúma sa v prípade akýchkoľvek relevantných zmien v situácii žiadateľa alebo ak sa potreba osobitných procesných záruk prejaví po ukončení posúdenia.

4.   Príslušný orgán môže žiadateľa na základe jeho predchádzajúceho súhlasu odoslať k príslušnému lekárovi alebo psychológovi alebo inému odborníkovi, aby mu poskytol poradenstvo o tom, či žiadateľ potrebuje osobitné procesné záruky, pričom uprednostní prípady, keď existujú náznaky, že žiadatelia mohli byť obeťami mučenia, znásilnenia alebo inej závažnej formy psychického, fyzického, sexuálneho alebo rodovo podmieneného násilia a že by to mohlo nepriaznivo ovplyvniť ich schopnosť účinne sa zúčastniť na konaní. Ak žiadateľ súhlasí s odoslaním v súlade s týmto pododsekom, predpokladá sa, že takýto súhlas zahŕňa aj zaslanie výsledkov odoslania príslušnému orgánu.

Poradenstvo poskytnuté podľa prvého pododseku zohľadní rozhodujúci orgán pri rozhodovaní o type osobitnej procesnej záruky, ktorá sa môže žiadateľovi poskytnúť.

V prípade potreby a bez toho, aby bola dotknutá lekárska prehliadka, sa posúdenie uvedené v odseku 1 môže začleniť do lekárskych prehliadok uvedených v článkoch 24 a 25.

5.   Relevantní pracovníci príslušných orgánov a akýkoľvek lekár, psychológ alebo iný odborník, ktorý poskytuje poradenstvo v súvislosti s potrebou osobitných procesných záruk, absolvujú odbornú prípravu, aby dokázali rozpoznať znaky zraniteľnosti na strane žiadateľa, ktorý môže potrebovať osobitné procesné záruky, a riešiť uvedené potreby pri ich zistení.

1.   Ak sú žiadatelia identifikovaní ako tí, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, poskytne sa im potrebná podpora, aby mohli požívať práva a plniť povinnosti podľa tohto nariadenia počas trvania celého konania o medzinárodnej ochrane.

2.   Ak sa rozhodujúci orgán, a to aj na základe posúdenia iného príslušného vnútroštátneho orgánu, domnieva, že potrebnú podporu uvedenú v odseku 1 tohto článku nemožno poskytnúť v rámci zrýchleného konania o posúdení žiadosti uvedeného v článku 42 alebo konania na hraniciach uvedeného v článku 43, pričom osobitnú pozornosť venuje obetiam mučenia, znásilnenia alebo iných závažných foriem psychického, fyzického, sexuálneho násilia alebo rodovo podmieneného násilia, rozhodujúci orgán uvedené konania na žiadateľa neuplatňuje alebo ich prestane uplatňovať.

1.   Pri uplatňovaní tohto nariadenia prihliadajú príslušné orgány v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa.

2.   Rozhodujúci orgán posúdi najlepší záujem dieťaťa v súlade s článkom 26 smernice (EÚ) 2024/1346.

3.   Rozhodujúci orgán dá maloletej osobe príležitosť na osobný pohovor, a to aj v prípade, že sa prejav vôle podať žiadosť urobí v jej mene v súlade s článkom 32 a článkom 33 ods. 1, okrem prípadu, keď to nie je v najlepšom záujme dieťaťa. V takom prípade rozhodujúci orgán odôvodní rozhodnutie nedať maloletej osobe príležitosť na osobný pohovor.

Osobný pohovor s maloletou osobou vedie osoba, ktorá má potrebné vedomosti o právach a osobitných potrebách maloletých osôb. Vykoná sa spôsobom ohľaduplným voči dieťaťu a v primeranom kontexte pri zohľadnení veku a vyspelosti dieťaťa.

4.   Ak má maloletá osoba sprievod, osobný pohovor sa uskutoční za prítomnosti dospelej osoby zodpovednej za ňu, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, a právneho zástupcu, ak bol vymenovaný. Členské štáty môžu tiež v prípade potreby, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, uskutočniť osobný pohovor s touto maloletou osobou za prítomnosti osoby s potrebnými zručnosťami a odbornými znalosťami. Rozhodujúci orgán môže z opodstatnených dôvodov a len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, uskutočniť pohovor s maloletou osobou bez prítomnosti dospelej zodpovednej osoby za predpokladu, že zabezpečí, aby maloletej osobe počas pohovoru pomáhala osoba s potrebnými zručnosťami a odbornými znalosťami s cieľom chrániť jej najlepší záujem.

5.   Rozhodnutie o žiadosti maloletej osoby vypracúvajú príslušní pracovníci rozhodujúceho orgánu. Uvedení pracovníci musia mať potrebné vedomosti a absolvovať primeranú odbornú prípravu o právach a osobitných potrebách maloletých osôb.

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby maloleté osoby bez sprievodu boli zastúpené a aby sa im poskytla pomoc takým spôsobom, aby mohli požívať práva a plniť povinnosti podľa tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) 2024/1351, smernice (EÚ) 2024/1346 a nariadenia (EÚ) 2024/1358.

2.   Ak vôľu podať žiadosť prejavila osoba, ktorá tvrdí, že je maloletá osoba, alebo v súvislosti s ktorou existujú objektívne dôvody domnievať sa, že je maloletá, ktorá je bez sprievodu, príslušné orgány:

Zástupcom a osobou uvedenou v prvom pododseku písm. a) tohto odseku môže byť tá istá osoba, ktorá je stanovená v článku 27 smernice (EÚ) 2024/1346. Táto osoba sa stretne s maloletou osobou bez sprievodu a zohľadní názory maloletej osoby na jej potreby s prihliadnutím na vek a vyspelosť tejto maloletej osoby.

Ak príslušný orgán dospel k záveru, že žiadateľ, ktorý tvrdí, že je maloletá osoba, má bez akýchkoľvek pochybností viac ako 18 rokov, nemusí vymenovať zástupcu v súlade s týmto odsekom.

Povinnosti zástupcu alebo osoby uvedenej v prvom pododseku písm. a) tohto odseku zaniknú, ak príslušné orgány na základe posúdenia veku uvedeného v článku 25 ods. 1 neusúdia, že žiadateľ je maloletá osoba, alebo sa domnievajú, že žiadateľ nie je maloletá osoba, alebo ak žiadateľ už nie je maloletou osobou bez sprievodu.

3.   V prípade neprimerane vysokého počtu prejavov vôle podať žiadosť zo strany maloletých osôb bez sprievodu alebo v iných výnimočných situáciách sa lehota na vymenovanie zástupcu uvedená v odseku 2 prvom pododseku písm. b) môže predĺžiť o 10 pracovných dní bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tretí pododsek.

4.   Ak sa podľa odseku 2 určí organizácia, táto vymenuje fyzickú osobu na vykonávanie úloh uvedených v tomto článku v súvislosti s maloletou osobou bez sprievodu.

5.   Príslušný orgán ihneď informuje:

Zástupca a osoba uvedená v odseku 2 prvom pododseku písm. a) majú prístup k obsahu príslušných dokumentov v spise maloletej osoby vrátane osobitného informačného materiálu pre maloleté osoby bez sprievodu.

6.   Osoba uvedená v odseku 2 prvom pododseku písm. a) sa stretáva s maloletou osobou bez sprievodu a vykonáva okrem iného tieto úlohy, ak je to potrebné, spolu s právnym zástupcom:

7.   Pokiaľ nie je vymenovaný zástupca, členské štáty môžu oprávniť osobu uvedenú v odseku 2 prvom pododseku písm. a) na pomoc maloletej osobe pri registrácii a podávaní žiadosti alebo na podanie žiadosti v mene maloletej osoby v súlade s článkom 33.

8.   Zástupca sa stretáva s maloletou osobou bez sprievodu a vykonáva okrem iného tieto úlohy, v relevantnom prípade spolu s právnym zástupcom:

Na osobnom pohovore má zástupca a právny zástupca príležitosť klásť otázky alebo uvádzať pripomienky v rámci, ktorý stanoví osoba vykonávajúca pohovor.

Rozhodujúci orgán môže vyžadovať, aby bola maloletá osoba bez sprievodu na osobnom pohovore prítomná, aj keď je prítomný zástupca alebo právny zástupca.

9.   Zástupca vykonáva svoje povinnosti v súlade so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa a musí mať na tento účel potrebnú kvalifikáciu, odbornú prípravu a odborné znalosti. Zástupcovia pravidelne absolvujú odbornú prípravu na vykonávanie svojich úloh a nesmú mať záznam v registri trestov, najmä pokiaľ ide o akúkoľvek trestnú činnosť v súvislosti s deťmi.

Zástupca sa zmení len vtedy, ak sa príslušné orgány domnievajú, že úlohy tohto zástupcu alebo osoby neboli primerane vykonané. Organizácie alebo fyzické osoby, ktorých záujmy sú alebo by prípadne mohli byť v rozpore so záujmom maloletých osôb bez sprievodu, nesmú byť vymenované za zástupcu.

10.   Príslušné orgány poveria fyzickú osobu konajúcu ako zástupca alebo osobu spôsobilú dočasne konať ako zástupca zodpovednosťou za primeraný a obmedzený počet maloletých osôb bez sprievodu a za bežných okolností za najviac 30 maloletých osôb bez sprievodu súčasne, aby sa zabezpečilo, že daná osoba bude schopná účinne plniť svoje úlohy.

V prípade neprimerane vysokého počtu prejavov vôle podať žiadosť zo strany maloletých osôb bez sprievodu alebo v iných výnimočných situáciách sa počet maloletých osôb bez sprievodu na jedného zástupcu môže zvýšiť na maximálne 50 maloletých osôb bez sprievodu.

Členské štáty zabezpečia, aby existovali správne alebo justičné orgány alebo iné subjekty zodpovedné za pravidelný dohľad nad tým, aby si zástupcovia a osoby určené podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a) riadne plnili svoje úlohy, a to aj preskúmaním registra trestov týchto vymenovaných zástupcov a určených osôb v pravidelných intervaloch s cieľom zistiť prípadnú nezlučiteľnosť s ich úlohou. Uvedené správne alebo súdne orgány alebo iné subjekty preskúmajú sťažnosti podané zo strany maloletých osôb bez sprievodu proti vymenovaným zástupcom alebo osobám určeným podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a).

1.   Ak to rozhodujúci orgán považuje za potrebné pre posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, pod podmienkou súhlasu žiadateľa požiada o jeho lekársku prehliadku týkajúcu sa znakov a príznakov, ktoré môžu naznačovať prenasledovanie alebo vážne bezprávie v minulosti, a musí byť o jej výsledku informovaný.

2.   V prípade maloletej osoby sa lekárska prehliadka vykoná len vtedy, ak s tým súhlasí rodič, dospelá osoba, ktorá je za maloletú osobu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, zástupca alebo osoba uvedená v článku 23 ods. 2 písm. a) a, ak to stanovujú vnútroštátne právne predpisy, žiadateľ.

Lekárska prehliadka je pre žiadateľa bezplatná a platí sa z verejných prostriedkov.

V prípade potreby sa pri lekárskej prehliadke podľa tohto článku môžu zohľadniť kontroly zdravotného stavu a zraniteľnosti uvedené v článku 12 nariadenia (EÚ) 2024/1356.

3.   Ak sa lekárska prehliadka podľa odseku 1 nevykoná, rozhodujúci orgán informuje žiadateľov, že si môžu z vlastného podnetu a na vlastné náklady zabezpečiť lekársku prehliadku týkajúcu sa znakov a príznakov, ktoré môžu naznačovať prenasledovanie alebo vážne bezprávie v minulosti.

4.   Výsledky lekárskych prehliadok uvedených v odseku 1 alebo 3 sa predložia rozhodujúcemu orgánu a žiadateľovi čo najskôr a rozhodujúci orgán ich posúdi spolu s ostatnými skutočnosťami v žiadosti.

5.   Lekárska prehliadka má byť čo najmenej invazívna a vykonávajú ju len kvalifikovaní zdravotníci. Vykonáva sa spôsobom, ktorým sa rešpektuje dôstojnosť jednotlivca.

6.   Odmietnutie žiadateľa podrobiť sa lekárskej prehliadke alebo rozhodnutie podrobiť sa lekárskej prehliadke z vlastného podnetu, ak sa takáto prehliadka neuskutoční v primeranom časovom rámci za zohľadnenia dostupnosti termínov na lekárske prehliadky v zodpovednom členskom štáte, nebráni rozhodujúcemu orgánu prijať rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu.

1.   Ak v dôsledku výpovedí žiadateľa, dostupných listinných dôkazov alebo iných relevantných informácií existujú pochybnosti o tom, či je žiadateľ maloletou osobou, rozhodujúci orgán môže v rámci posudzovania žiadosti pristúpiť k multidisciplinárnemu posúdeniu vrátane psychosociálneho posúdenia, ktoré uskutočnia kvalifikovaní odborníci, s cieľom určiť vek žiadateľa. Posúdenie veku sa nesmie zakladať výlučne na fyzickom vzhľade alebo správaní žiadateľa. Na účely posúdenia veku sa dokumenty, ktoré sú k dispozícii, považujú za pravdivé, pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku, a zohľadnia sa výpovede maloletých osôb.

2.   Ak po multidisciplinárnom posúdení stále existujú pochybnosti o veku žiadateľa, môžu sa na určenie veku žiadateľa v rámci posúdenia žiadosti ako krajné riešenie použiť lekárske prehliadky. Ak výsledok posúdenia veku uvedeného v tomto odseku nie je presvedčivý, pokiaľ ide o vek žiadateľa, alebo zahŕňa vekovú škálu pod 18 rokov, členský štát považuje daného žiadateľa za maloletú osobu.

3.   Každá lekárska prehliadka vykonávaná na účely stanovené v odseku 2 musí byť čo najmenej invazívna a vykoná sa spôsobom, ktorým sa v plnej miere rešpektuje dôstojnosť jednotlivca. Vykonávajú ich zdravotníci so skúsenosťami a odbornými znalosťami v oblasti odhadu veku.

Ak sa uplatňuje tento odsek, výsledky lekárskej prehliadky a multidisciplinárneho posúdenia sa analyzujú spoločne, čím sa umožní čo najspoľahlivejší výsledok.

4.   Ak sa na posúdenie veku žiadateľa používajú lekárske prehliadky, príslušný orgán zabezpečí, aby boli žiadatelia, ich rodičia, dospelá osoba, ktorá je za nich zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, ich zástupcovia alebo osoba uvedená v článku 23 ods. 2 písm. a) pred posúdením ich žiadosti o medzinárodnú ochranu informovaní v jazyku, ktorému rozumejú, spôsobom vhodným pre deti a veku primeraným spôsobom o možnosti posúdenia ich veku lekárskou prehliadkou. Súčasťou týchto informácií bude aj informácia o metóde prehliadky, o možných dôsledkoch, ktoré výsledok lekárskej prehliadky môže mať na posúdenie danej žiadosti, a o možnosti odmietnuť lekársku prehliadku zo strany žiadateľa a o dôsledkoch takéhoto odmietnutia. Všetky doklady týkajúce sa lekárskej prehliadky musia byť zahrnuté v spise žiadateľa.

5.   Lekárska prehliadka na posúdenie veku žiadateľov sa vykoná len vtedy, ak po získaní informácií stanovených v odseku 4 s tým súhlasia žiadatelia, ich rodičia, dospelá zodpovedná osoba uvedená v odseku 4 tohto článku, ich zástupca alebo osoba uvedená v článku 23 ods. 2 písm. a).

6.   Odmietnutie žiadateľa, jeho rodičov, dospelej zodpovednej osoby uvedenej v odseku 4 tohto článku, jeho zástupcu alebo osoby uvedenej v článku 23 ods. 2 písm. a) nechať vykonať lekársku prehliadku na účely posúdenia veku nebráni rozhodujúcemu orgánu v tom, aby prijal rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu. Takéto odmietnutie sa môže považovať len za vyvrátiteľnú domnienku, že žiadateľ nie je maloletou osobou.

7.   Členský štát môže uznať rozhodnutia o posúdení veku prijaté inými členskými štátmi, v ktorých sa posúdenia veku vykonali v súlade s právom Únie.

1.   Prejav vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za urobený, keď štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti vrátane maloletej osoby bez sprievodu osobne vyjadrí príslušnému orgánu uvedenému v článku 4 ods. 1 a 2 želanie získať medzinárodnú ochranu od členského štátu.

Ak majú úradníci príslušného orgánu pochybnosti o tom, či sa určité vyhlásenie môže vykladať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu, musia sa výslovne danej osoby opýtať, či si želá udelenie medzinárodnej ochrany.

2.   Orgánom zodpovedným za prijímacie zariadenia v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1346 sa v prípade, že je to relevantné, oznámi, že bola prejavená vôľa podať žiadosť. V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje preverovanie uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1356, sa môžu členské štáty rozhodnúť, že tento odsek uplatnia až po skončení preverovania.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti zberu a prenosu údajov v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1358, orgány príslušné pre registráciu žiadostí, orgány iného členského štátu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia alebo experti vyslaní zo strany agentúry pre azyl, ktorí im s touto úlohou pomáhajú, zaregistrujú žiadosť rýchlo a v každom prípade najneskôr do piatich dní od prejavu vôle podať ju. Na tento účel zaregistrujú tieto informácie, ktoré môžu pochádzať z informačného formulára uvedeného v článku 17 nariadenia (EÚ) 2024/1356:

Ak už členské štáty získali údaje uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku pred prejavom vôle podať žiadosť, opätovne sa nevyžadujú.

2.   Ak osoba tvrdí, že nemá štátnu príslušnosť, táto skutočnosť sa jasne zaznamená až do rozhodnutia, či je daná osoba bez štátnej príslušnosti.

3.   Ak sa vôľa podať žiadosť prejavuje orgánu poverenému úlohou prijímania žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktorý nie je zodpovedný za registráciu žiadostí, tento orgán bezodkladne a najneskôr do troch pracovných dní od prejavu vôle podať žiadosť informuje orgán zodpovedný za registráciu žiadostí. Orgán zodpovedný za registráciu žiadostí žiadosť zaregistruje čo najskôr, najneskôr však do piatich dní odvtedy, ako prijal informáciu.

4.   Ak informácie zbiera rozhodujúci orgán alebo iný orgán, ktorý mu pomáha na účel posúdenia žiadosti, v čase registrácie sa môžu zhromaždiť aj ďalšie údaje potrebné na posúdenie žiadosti.

5.   Ak v tom istom období prejaví vôľu podať žiadosť neprimerane vysoký počet štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, v dôsledku čoho je nemožné zaregistrovať žiadosti v lehotách stanovených v odsekoch 1 a 3, žiadosť sa zaregistruje najneskôr do 15 dní odo dňa prejavu vôle podať žiadosť.

6.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo žiadateľa predložiť nové skutočnosti na podporu žiadosti, v prípade následnej žiadosti, ak informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a d) a v odseku 2 už má príslušný orgán k dispozícii, nemusí takéto údaje získavať.

7.   V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje preverovanie uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1356, sa odseky 1 až 6 tohto článku uplatňujú až po skončení preverovania.

1.   Žiadateľ podá žiadosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa prejav vôle podať žiadosť urobí, čo najskôr, najneskôr však do 21 dní odo dňa registrácie žiadosti, ak sa neuplatňuje odsek 6 tohto článku, za predpokladu, že mu bola poskytnutá skutočná možnosť, aby tak urobil v súlade s týmto článkom. Ak sa žiadosť nepodá rozhodujúcemu orgánu, príslušný orgán bezodkladne informuje rozhodujúci orgán o podaní žiadosti.

2.   Po odovzdaní v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) 2024/1351 žiadateľ podá žiadosť príslušným orgánom zodpovedného členského štátu čo najskôr, najneskôr však do 21 dní odo dňa, keď žiadateľ preukáže svoju totožnosť príslušným orgánom zodpovedného členského štátu.

3.   Žiadosť sa podáva osobne v určený deň a na určenom mieste a, ak sa oznámi čas, v určenom čase. Príslušné orgány tento dátum a miesto oznámia žiadateľovi. Príslušné orgány môžu žiadateľovi oznámiť čas.

Členské štáty môžu vo vnútroštátnom práve stanoviť, že žiadosť sa považuje za podanú osobne, ak príslušný orgán overí, že žiadateľ je fyzicky prítomný na území členského štátu v čase registrácie alebo podania žiadosti.

4.   Odchylne od odseku 3 môžu členské štáty vo vnútroštátnom práve žiadateľovi stanoviť možnosť podať žiadosť prostredníctvom formulára, a to aj v prípade, že sa nedokáže dostaviť osobne vzhľadom na pretrvávajúce závažné okolnosti mimo jeho kontroly, ako je odňatie slobody alebo dlhodobá hospitalizácia. Žiadosť sa považuje za podanú, ak žiadateľ predloží formulár v lehote stanovenej v odseku 1 a príslušný orgán dospeje k záveru, že boli splnené podmienky podľa tohto odseku. V takýchto prípadoch začína lehota na posúdenie žiadosti plynúť odo dňa doručenia uvedeného formulára príslušnému orgánu.

5.   Na účely prvého pododseku odseku 3, ak v tom istom období prejaví vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu neprimerane vysoký počet štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, v dôsledku čoho je nemožné poskytnúť každému žiadateľovi termín v lehote stanovenej v odseku 1, žiadateľovi sa určí termín na podanie jeho žiadosti v deň, ktorý bude najneskôr dva mesiace odo dňa registrácie žiadosti.

6.   Žiadatelia sú povinní pri podávaní žiadosti čo najskôr predložiť všetky skutočnosti a dokumenty, ktoré majú k dispozícii, uvedené v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1347, ktoré sú potrebné na zdôvodnenie ich žiadosti. Po podaní ich žiadosti, najmä na ich osobnom pohovore, môžu žiadatelia poskytnúť akékoľvek ďalšie skutočnosti relevantné pre jej posúdenie do prijatia rozhodnutia o ich žiadosti v správnom konaní.

Členské štáty môžu v tomto časovom rámci stanoviť lehotu na predloženie týchto ďalších skutočností, ktorú sa žiadateľ snaží dodržať.

7.   Členské štáty môžu upraviť prístup ku konaniu tak, aby sa požiadanie, registrácia alebo podanie žiadosti uskutočnili súčasne. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby všetci žiadatelia požívali záruky stanovené v článku 8 ods. 2 až 6. Ak sa prejav vôle podať žiadosť, registrácia alebo podanie žiadosti uskutočňujú súčasne, žiadatelia môžu predložiť všetky skutočnosti a dokumenty, ktoré majú k dispozícii, uvedené v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1347, ktoré sú potrebné pre odôvodnenie ich žiadosti počas osobného pohovoru.

Žiadatelia sú okrem toho oprávnení poskytnúť akékoľvek ďalšie skutočnosti relevantné pre posúdenie ich žiadosti do prijatia rozhodnutia o žiadosti v správnom konaní. Členské štáty môžu v tomto časovom rámci stanoviť lehotu na predloženie týchto ďalších skutočností, ktorú sa žiadateľ snaží dodržať.

1.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom bol prejav vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu urobený, pri registrácii žiadosti poskytnú žiadateľovi doklad na jeho meno, v ktorom sa uvádza, že prejav vôle podať žiadosť bol urobený a žiadosť bola zaregistrovaná. Tento doklad je platný, kým sa nevydá doklad uvedený v odseku 4.

Po odovzdaní v súlade s článkom 46nariadenia (EÚ) 2024/1351 príslušné orgány zodpovedného členského štátu, ak im žiadateľ sám preukáže svoju totožnosť, poskytnú žiadateľovi doklad na jeho meno, v ktorom sa uvádza, že bol urobený prejav vôle podať žiadosť a žiadosť bola zaregistrovaná a že osoba bola odovzdaná. Tento doklad zostáva platný, kým sa nevydá doklad uvedený v odseku 4.

2.   Doklad uvedený v odseku 1 sa nemusí poskytnúť, ak je možné do času registrácie vydať doklad uvedený v odseku 4.

3.   Doklad uvedený v odseku 1 sa odníme, keď sa vydá doklad uvedený v odseku 4.

4.   Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je podaná žiadosť v súlade s článkom 28 ods. 1 a 2, vydajú čo najskôr po podaní žiadosti doklad obsahujúci aspoň tieto skutočnosti, ktoré sa podľa potreby aktualizujú:

5.   Žiadny z dokladov uvedených v tomto článku nie je potrebné vydávať, ak a pokým je žiadateľ zaistený alebo uväznený.

Po prepustení zo zaistenia alebo väzenia sa žiadateľovi poskytne doklad uvedený v odseku 1 alebo 4. Ak sa žiadateľovi pri prepustení poskytne doklad uvedený v odseku 1, žiadateľ čo najskôr dostane doklad uvedený v odseku 4.

6.   V prípade maloletých osôb so sprievodom sa doklady uvedené v tomto článku vydané jednému z rodičov žiadateľa alebo dospelej osobe, ktorá je za neho zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, môžu prípadne vzťahovať aj na maloletú osobu.

7.   Doklady uvedené v tomto článku nie sú dokladmi preukazujúcimi totožnosť, ale považujú sa za dostatočné prostriedky na to, aby žiadatelia preukázali totožnosť vnútroštátnym orgánom a získali prístup k ich právam počas trvania konania o medzinárodnej ochrane.

8.   V dokladoch uvedených v odsekoch 1 a 4 sa uvedie dátum registrácie žiadosti.

9.   Doklad uvedený v odseku 4 je platný až do 12 mesiacov alebo kým žiadateľ nie je odovzdaný do iného členského štátu v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1351. Ak uvedený doklad vydal zodpovedný členský štát, platnosť dokladu sa obnoví tak, aby pokrývala obdobie, počas ktorého má žiadateľ právo zotrvať na jeho území. Obdobie platnosti dokladu nepredstavuje právo zotrvať v prípade, že bolo toto právo ukončené alebo pozastavené v súlade s týmto nariadením.

1.   Ak okolnosti naznačujú, že štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí sú zadržiavaní v zariadeniach určených na zaistenie alebo prítomní na hraničných priechodoch vrátane tranzitných priestorov na vonkajších hraniciach, by mohli chcieť prejaviť vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, príslušné orgány podľa článku 4 im poskytnú informácie o takejto možnosti.

2.   Ak žiadateľ urobí prejav vôle podať žiadosť na vonkajších hraniciach v zariadení určenom na zaistenie, vo väzení alebo na hraničnom priechode vrátane tranzitných priestorov, príslušné orgány podľa článku 4 prijmú opatrenia na zabezpečenie tlmočníckych služieb v rozsahu potrebnom na zjednodušenie prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane.

3.   Organizácie a osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva oprávnené poskytovať pomoc a poradenstvo, majú prístup k žiadateľom, ktorí sú zadržiavaní v zariadeniach určených na zaistenie alebo sa zdržiavajú na hraničných priechodoch vrátane tranzitných priestorov na vonkajších hraniciach. Takýto prístup môže podliehať predchádzajúcej dohode s príslušnými orgánmi.

Členské štáty môžu tento prístup obmedziť, ako sa uvádza v prvom pododseku, na základe vnútroštátneho práva, ak je to objektívne nevyhnutné z dôvodov bezpečnosti, verejného poriadku alebo administratívnej správy hraničného priechodu vrátane tranzitných priestorov alebo zariadenia určeného na zaistenie, pokiaľ sa tým tento prístup výrazne neobmedzí alebo neznemožní.

1.   V prípade dospelej osoby, ktorá potrebuje pomoc pri uplatňovaní právnej spôsobilosti v súlade s vnútroštátnym právom (ďalej len „závislá dospelá osoba“), dospelá osoba, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, môže prejaviť vôľu podať žiadosť a podať žiadosť v mene závislej dospelej osoby.

2.   Závislá dospelá osoba je pri podávaní žiadosti prítomná okrem prípadov, keď existujú opodstatnené dôvody, pre ktoré nemôže alebo nie je zdravotne spôsobilá na to, aby bola prítomná, alebo sa žiadosť podáva prostredníctvom formulára, ak sa vo vnútroštátnom práve stanovuje táto možnosť.

1.   Maloletá osoba so sprievodom má právo podať žiadosť vo vlastnom mene, ak má právnu spôsobilosť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Ak maloletá osoba so sprievodom nemá právnu spôsobilosť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, rodič alebo iná dospelá osoba, ako je zákonný poskytovateľ starostlivosti alebo úrady na ochranu detí, zodpovedná za maloletú osobu, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, podá žiadosť v mene maloletej osoby.

2.   V prípade maloletej osoby so sprievodom, ktorá nemá právnu spôsobilosť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu a ktorá je prítomná v čase, keď rodič alebo iná dospelá osoba, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, prejavuje vôľu podať žiadosť alebo podáva žiadosť o medzinárodnú ochranu na území toho istého členského štátu, najmä ak takáto maloletá osoba nemá žiadne iné právne prostriedky na pobyt na území toho istého členského štátu, sa prejav vôle podať žiadosť a podanie žiadosti rodičom alebo inou dospelou osobou, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, tiež považuje za prejav vôle podať žiadosť a podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v mene maloletej osoby.

Členské štáty môžu rozhodnúť o uplatňovaní prvého pododseku aj v prípade maloletej osoby so sprievodom, ktorá sa narodila alebo ktorá je prítomná počas správneho konania.

3.   Ak rodič alebo dospelá osoba zodpovedná za maloletú osobu so sprievodom uvedenú v odseku 2 podáva žiadosť v mene maloletej osoby, maloletá osoba je pri podávaní žiadosti prítomná okrem prípadov, keď existujú opodstatnené dôvody, pre ktoré nemôže alebo nie je zdravotne spôsobilá byť prítomná, alebo sa žiadosť v mene maloletej osoby podáva prostredníctvom formulára, ak sa vo vnútroštátnom práve stanovuje táto možnosť.

1.   Maloletá osoba bez sprievodu má právo podať žiadosť vo vlastnom mene, ak má právnu spôsobilosť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Na tento účel musí byť maloletá osoba bez sprievodu informovaná o veku právnej spôsobilosti v členskom štáte zodpovednom za posúdenie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu. Ak maloletá osoba bez sprievodu nemá právnu spôsobilosť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, zástupca alebo osoba uvedená v článku 23 ods. 2 písm. a) podá žiadosť v jej mene.

Prvý pododsek tohto odseku sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo maloletých osôb bez sprievodu na právne poradenstvo a právnu pomoc a zastupovanie v súlade s článkami 15 a 16.

2.   V prípade maloletej osoby bez sprievodu, ktorá nemá právnu spôsobilosť v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, sa žiadosť podáva v lehote stanovenej v článku 28 ods. 1, pričom sa prihliada na najlepší záujem dieťaťa.

3.   Ak zástupca maloletej osoby bez sprievodu alebo osoba uvedená v článku 23 ods. 2 písm. a) podáva žiadosť v mene maloletej osoby, maloletá osoba je pri podávaní žiadosti prítomná okrem prípadov, keď existujú opodstatnené dôvody, pre ktoré nemôže alebo nie je zdravotne spôsobilá byť prítomná, alebo sa žiadosť podáva prostredníctvom formulára, ak sa vo vnútroštátnom práve stanovuje táto možnosť.

1.   Rozhodujúci orgán posudzuje žiadosti o medzinárodnú ochranu a rozhoduje o nich v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II.

2.   Rozhodujúci orgán prijíma rozhodnutia o žiadostiach o medzinárodnú ochranu po primeranom posúdení prípustnosti alebo žiadosti vo veci samej. Rozhodujúci orgán posudzuje žiadosti objektívne, nestranne a na individuálnom základe. Na účel posúdenia žiadosti vezme rozhodujúci orgán do úvahy:

3.   Pracovníci, ktorí posudzujú žiadosti a prijímajú rozhodnutia, musia mať primerané znalosti a absolvovať odbornú prípravu vrátane príslušnej odbornej prípravy podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2021/2303 ohľadom príslušných noriem uplatniteľných v oblasti azylového a utečeneckého práva. Musia mať v prípade potreby možnosť poradiť sa s expertmi o osobitných otázkach, ako sú otázky týkajúce sa zdravia, kultúry, náboženstva, duševného zdravia a detí alebo rodové otázky. V prípade potreby môžu predkladať otázky agentúre pre azyl v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/2303.

4.   Dokumenty, ktoré rozhodujúci orgán posúdi ako relevantné pre posúdenie žiadostí, sa v prípade potreby na účely takéhoto posúdenia preložia.

Preklad týchto príslušných dokumentov alebo ich častí môžu poskytnúť iné subjekty a možno ich uhradiť z verejných prostriedkov v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Žiadateľ môže na vlastné náklady zabezpečiť preklad iných dokumentov. V prípade následných žiadostí môže byť za preklad dokumentov zodpovedný žiadateľ.

5.   Rozhodujúci orgán môže uprednostniť posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, najmä ak:

1.   Posúdenie na určenie toho, či je žiadosť neprípustná v súlade s článkom 38 ods. 1 písm. a), b), c) a d) a článkom 38 ods. 2, sa ukončí čo najskôr, najneskôr však do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti.

V prípade uvedenom v článku 38 ods. 1 písm. e) rozhodujúci orgán ukončí posúdenie do 10 pracovných dní.

Žiadosť sa nepovažuje za prípustnú len z dôvodu, že sa v lehotách stanovených v tomto odseku a v odseku 2 neprijme žiadne rozhodnutie o neprípustnosti.

2.   Rozhodujúci orgán môže predĺžiť lehoty stanovené v prvom pododseku odseku 1 najviac o dva mesiace, ak:

3.   Rozhodujúci orgán ukončí zrýchlené konania o posúdení žiadosti čo najskôr a najneskôr do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti.

4.   Rozhodujúci orgán zabezpečí, aby sa konanie o posúdení žiadosti vo veci samej za predpokladu, že nejde o zrýchlené konanie o posúdení žiadosti, ukončilo čo najskôr a najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti bez toho, aby bolo dotknuté primerané a úplné posúdenie.

5.   Rozhodujúci orgán môže predĺžiť lehotu šiestich mesiacov uvedenú v odseku 4 o obdobie najviac šiestich mesiacov v prípade, že:

6.   Ak sa žiadateľ podrobuje konaniu o odovzdaní stanovenému v článku 46 nariadenia (EÚ) 2024/1351, lehota uvedená v odseku 4 tohto článku začne plynúť odo dňa podania žiadosti v súlade s článkom 28 ods. 2.

7.   Rozhodujúci orgán môže odložiť ukončenie konania o posúdení žiadosti, ak nemožno odôvodnene očakávať, že rozhodne v lehotách stanovených v odseku 4 v dôsledku neistej situácie v krajine pôvodu, ktorá je považovaná za dočasnú. V takých prípadoch rozhodujúci orgán:

Členský štát čo najskôr informuje Komisiu a agentúru pre azyl o odklade konaní týkajúcich sa danej krajiny pôvodu. Rozhodujúci orgán ukončí konanie o posúdení žiadosti v každom prípade do 21 mesiacov od podania žiadosti.

8.   Členské štáty stanovia lehoty na ukončenie konania o posúdení žiadosti v prípadoch, že súd zruší rozhodnutie rozhodujúceho orgánu a vráti vec späť na ďalšie konanie. Uvedené lehoty musia byť kratšie ako lehoty stanovené v tomto článku.

1.   Rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu sa poskytuje písomne a oznámi sa žiadateľovi čo najskôr v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu. Ak žiadateľa právne zastupuje zástupca alebo právny zástupca, príslušný orgán môže oznámiť rozhodnutie takémuto zástupcovi namiesto žiadateľa.

2.   Ak sa žiadosť zamietne ako neprípustná, ako neopodstatnená alebo ako zjavne neopodstatnená so zreteľom na postavenie utečenca alebo postavenie osoby s doplnkovou ochranou, ako výslovne alebo konkludentne vzatá späť, v rozhodnutí sa uvedú skutkové a právne dôvody zamietnutia.

3.   Žiadateľ je písomne informovaný o výsledku rozhodnutia a o možnosti napadnutia rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť ako neprípustná, ako neopodstatnená alebo ako zjavne neopodstatnená, pokiaľ ide o postavenie utečenca alebo postavenie osoby s doplnkovou ochranou, alebo ako konkludentne vzatá späť. Túto informáciu možno poskytnúť ako súčasť rozhodnutia o žiadosti o medzinárodnú ochranu. Ak žiadateľovi nepomáha právny zástupca, táto informácia sa poskytuje v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

4.   Ak žiadateľovi pomáha právny zástupca, ktorý žiadateľa právne zastupuje, informácie uvedené v odseku 3 sa môžu poskytnúť výlučne tomuto právnemu zástupcovi bez toho, aby boli preložené do jazyka, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie. V takom prípade sa skutočnosť, či sa medzinárodná ochrana udeľuje alebo nie, pre informáciu oznamuje žiadateľovi písomne v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, spolu so všeobecnými informáciami o tom, ako rozhodnutie napadnúť.

5.   V prípade žiadostí v mene maloletých osôb alebo závislých dospelých osôb a ak sa všetky žiadosti zakladajú na úplne rovnakých dôvodoch ako žiadosť dospelej osoby, ktorá je za uvedenú maloletú osobu alebo závislú dospelú osobu zodpovedná, môže rozhodujúci orgán po individuálnom posúdení každého žiadateľa prijať jedno rozhodnutie vzťahujúce sa na všetkých žiadateľov, pokiaľ to nepovedie k sprístupneniu informácií o osobitných okolnostiach žiadateľa, ktoré by mohlo ohroziť jeho záujmy, a to najmä v prípadoch týkajúcich sa rodovo podmieneného násilia, obchodovania s ľuďmi a prenasledovania na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo veku. V takýchto prípadoch sa dotknutej osobe vydá a oznámi samostatné rozhodnutie v súlade s odsekom 1.

1.   Rozhodujúci orgán môže posúdiť prípustnosť žiadosti v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II a môže byť podľa vnútroštátneho práva oprávnený zamietnuť žiadosť ako neprípustnú v prípade ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

2.   Rozhodujúci orgán zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak ide o následnú žiadosť, pričom sa neobjavili a ani žiadateľ nepredložil žiadne nové relevantné skutočnosti uvedené v článku 55 ods. 3 a 5 súvisiace s posúdením, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1347, alebo týkajúce sa dôvodu neprípustnosti, ktorý sa predtým uplatnil.

1.   Žiadosť vo veci samej sa neposudzuje, ak:

2.   Pri posudzovaní žiadosti vo veci samej prijme rozhodujúci orgán rozhodnutie o tom, či žiadateľ spĺňa podmienky na priznanie postavenia utečenca, a ak nie, rozhodne, či má žiadateľ nárok na doplnkovú ochranu v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1347.

3.   Rozhodujúci orgán zamietne žiadosť ako neopodstatnenú, ak zistil, že žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347.

4.   Rozhodujúci orgán môže byť podľa vnútroštátneho práva oprávnený vyhlásiť neopodstatnenú žiadosť za zjavne neopodstatnenú, ak v čase ukončenia posúdenia nastane ktorákoľvek z okolností uvedených v článku 42 ods. 1 a 3.

1.   Žiadateľ môže z vlastného podnetu a kedykoľvek počas konania vziať svoju žiadosť späť. Žiadateľ musí vziať späť žiadosť písomne a osobne, alebo doručiť späťvzatie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadateľa právne zastupuje v súlade s vnútroštátnym právom.

2.   Príslušné orgány žiadateľa informujú v čase späťvzatia žiadosti v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. c) o všetkých procesných dôsledkoch takého späťvzatia v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

3.   Ak k výslovnému späťvzatiu dôjde pred iným príslušným orgánom ako rozhodujúcim orgánom, tento orgán o takomto späťvzatí informuje rozhodujúci orgán. Rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie, v ktorom vyhlási, že žiadosť bola výslovne vzatá späť. Uvedené rozhodnutie je konečné a nie je možné proti nemu podať opravný prostriedok, ako sa uvádza v kapitole V tohto nariadenia.

4.   Ak rozhodujúci orgán vo fáze, keď žiadateľ vzal žiadosť výslovne späť, už zistil, že žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347, môže stále prijať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako neopodstatnenej alebo zjavne neopodstatnenej.

1.   Žiadosť sa vyhlási za konkludentne vzatú späť, ak:

2.   Ak je orgánom, ktorý posudzuje, či je žiadosť konkludentne vzatá späť, iný príslušný orgán ako rozhodujúci orgán a ak sa tento orgán domnieva, že žiadosť sa za takúto musí považovať, tento orgán o tom informuje rozhodujúci orgán. Rozhodujúci orgán prijme rozhodnutie, v ktorom vyhlási, že žiadosť bola konkludentne vzatá späť.

3.   Ak je žiadateľ prítomný, príslušný orgán informuje žiadateľa v čase späťvzatia žiadosti v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. c) o všetkých procesných dôsledkoch takého späťvzatia v jazyku, ktorému rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

4.   Príslušný orgán môže pozastaviť konanie s cieľom poskytnúť žiadateľovi možnosť odôvodniť alebo opraviť opomenutia alebo skutočnosti, ako sa uvádza v odseku 1, pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa žiadosť vyhlasuje za konkludentne vzatú späť.

5.   Žiadosť možno zamietnuť ako neopodstatnenú alebo zjavne neopodstatnenú, ak rozhodujúci orgán vo fáze, v ktorej je žiadosť konkludentne vzatá späť, už rozhodol, že žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347.

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 2, rozhodujúci orgán v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II zrýchli posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu vo veci samej, ak:

Ak agentúra pre azyl poskytla usmernenie o krajine pôvodu v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2021/2303, z ktorého vyplýva, že od uverejnenia príslušných údajov Eurostatu došlo v dotknutej tretej krajine k významnej zmene, členské štáty použijú toto usmernenie ako odkaz na uplatňovanie prvého pododseku písm. j) tohto odseku.

2.   Ak sa rozhodujúci orgán domnieva, že posúdenie žiadosti zahŕňa skutkové alebo právne otázky, ktorých posúdenie je príliš zložité na to, aby sa uskutočnilo v rámci zrýchleného konania o posúdení žiadosti, môže pokračovať v posudzovaní žiadosti vo veci samej v súlade s článkom 35 ods. 4 a článkom 39. V takom prípade musí byť dotknutý žiadateľ informovaný o zmene konania.

3.   Zrýchlené konanie o posúdení žiadosti sa môže uplatniť na maloleté osoby bez sprievodu len v prípade, že:

Ak agentúra pre azyl poskytla usmernenie o krajine pôvodu v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2021/2303, z ktorého vyplýva, že od uverejnenia príslušných údajov Eurostatu došlo v dotknutej tretej krajine k významnej zmene, členské štáty použijú toto usmernenie ako odkaz na uplatňovanie prvého pododseku písm. e) tohto odseku.

1.   V nadväznosti na preverovanie vykonané v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1356 a v relevantnom prípade za predpokladu, že žiadateľovi ešte nebolo povolené vstúpiť na územie členských štátov, môže členský štát v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II posúdiť žiadosť v rámci konania na hraniciach, ak túto vôľu podať žiadosť prejavil štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí nespĺňajú podmienky pre vstup na územie členského štátu stanovené v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/399. Konanie na hraniciach sa môže uskutočniť:

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 51 ods. 2 a článok 53 ods. 2, sa žiadateľom, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach, nepovolí vstup na územie členského štátu. Akékoľvek opatrenie prijaté zo strany členských štátov s cieľom zabrániť neoprávnenému vstupu na ich územie musí byť v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1346.

3.   Odchylne od článku 51 ods. 2 prvého pododseku poslednej vety sa žiadateľovi nepovolí vstúpiť na územie členského štátu, ak:

V prípadoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku, ak sa na žiadateľa vzťahovalo rozhodnutie o návrate vydané v súlade so smernicou 2008/115/ES alebo mu bol odopretý vstup v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/399, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) 2024/1349.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý monitorovací mechanizmus stanovený v článku 14 nariadenia (EÚ) 2021/2303 a ako doplnenie k nemu, každý členský štát stanoví mechanizmus na monitorovanie základných práv v súvislosti s konaním na hraniciach, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 10 nariadenia (EÚ) 2024/1356.

1.   Ak sa uplatňuje konanie na hraniciach, môžu sa prijať rozhodnutia o:

2.   Ak počet žiadateľov prekročí počet uvedený v článku 47 ods. 1 a na účely určenia, kto sa má podrobiť konaniu na hraniciach podľa článku 42 ods. 1 písm. c), f) alebo j) alebo článku 42 ods. 3 písm. b), uprednostnia sa tieto kategórie žiadostí:

3.   Ak sa konanie na hraniciach uplatňuje na maloleté osoby a ich rodinných príslušníkov, uprednostní sa posúdenie ich žiadostí.

Členské štáty môžu uprednostniť aj posúdenie žiadostí určitých štátnych príslušníkov tretích krajín alebo, v prípade osôb bez štátnej príslušnosti, osôb, ktoré mali obvyklý pobyt v tretej krajine a ktoré v prípade zamietavého rozhodnutia majú vyššiu šancu na návrat do svojej krajiny pôvodu, prípadne do krajiny svojho predchádzajúceho obvyklého pobytu, do bezpečnej tretej krajiny alebo do prvej krajiny azylu v zmysle tohto nariadenia.

1.   Členský štát posúdi žiadosť v rámci konania na hraniciach v prípadoch uvedených v článku 43 ods. 1, ak nastala niektorá z okolností uvedených v článku 42 ods. 1 písm. c), f) alebo j).

2.   Ak nastanú okolnosti uvedené v článku 42 ods. 1 písm. f) a bez toho, aby bol dotknutý článok 54, členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zachovanie celistvosti rodiny v konaní na hraniciach v čo najväčšej miere.

3.   Na účely odseku 2 sa v záujme zachovania celistvosti rodiny „rodinnými príslušníkmi žiadateľa“ chápu títo členovia rodiny žiadateľa, ktorí sa v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú ochranu zdržiavajú na území toho istého členského štátu, pokiaľ táto rodina existovala už pred príchodom žiadateľa na územie členských štátov:

Na účely písmen b), c) a d) prvého pododseku sa na základe individuálneho posúdenia maloletá osoba považuje za nezosobášenú, pokiaľ jej manželstvo nemohlo byť uzavreté v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu, najmä so zreteľom na zákonný vek na uzavretie manželstva.

4.   Ak má Komisia na základe informácií získaných v rámci monitorovania vykonávaného podľa článkov 14 a 15 nariadenia (EÚ) 2021/2303 dôvody domnievať sa, že členský štát nespĺňa požiadavky stanovené v článku 54 ods. 2, bezodkladne odporučí pozastavenie uplatňovania konania na hraniciach pre rodiny s maloletými osobami podľa článku 53 ods. 2 písm. b). Komisia toto odporúčanie zverejní.

Dotknutý členský štát v čo najväčšej miere zohľadní odporúčanie Komisie, pokiaľ ide o jeho povinnosti podľa článku 53 ods. 2 písm. b), s cieľom riešiť všetky zistené nedostatky a zabezpečiť tak úplný súlad s požiadavkami článku 54 ods. 2. Dotknutý členský štát informuje Komisiu o opatreniach, ktoré prijal na uvedenie odporúčania do účinnosti.

1.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypočíta počet, ktorý zodpovedá primeranej kapacite každého členského štátu, pomocou vzorca stanoveného v odseku 4.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví aj maximálny počet žiadostí, ktoré je členský štát povinný posúdiť za rok v rámci konania na hraniciach. Tento maximálny počet je dvojnásobok počtu získaného použitím vzorca uvedeného v odseku 4 od 12. júna 2026, trojnásobok počtu získaného použitím vzorca uvedeného v odseku 4 od 13. júna 2027 a štvornásobok počtu získaného použitím vzorca uvedeného v odseku 4 od 13. júna 2028.

2.   Ak sa dosiahne primeraná kapacita členského štátu uvedená v prvom pododseku odseku 1, tento členský štát už nie je povinný vykonávať konania na hraniciach v prípadoch uvedených v článku 43 ods. 1, ak nastanú okolnosti uvedené v článku 42 ods. 1 písm. j).

3.   Ak členský štát posúdil maximálny počet žiadostí uvedených v druhom pododseku odseku 1, tento členský štát už nie je povinný vykonávať konania na hraniciach v prípadoch uvedených v článku 43 ods. 1, ak nastanú okolnosti uvedené v článku 42 ods. 1 písm. c) alebo j). Členský štát však v konaní na hraniciach naďalej posudzuje žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú okolnosti uvedené v článku 42 ods. 1 písm. f) a článku 42 ods. 3 písm. b).

4.   Počet uvedený v prvom pododseku odseku 1 sa vypočíta vynásobením počtu stanoveného v článku 46 súčtom neoprávnených prekročení vonkajších hraníc, príchodov v dôsledku pátracích a záchranných operácií a odopretí vstupu na vonkajších hraniciach v dotknutom členskom štáte počas predchádzajúcich troch rokov a vydelením takto získaného výsledku súčtom neoprávnených prekročení vonkajších hraníc, príchodov v dôsledku pátracích a záchranných operácií a odopretí vstupu na vonkajších hraniciach v celej Únii počas toho istého obdobia podľa najnovších dostupných údajov agentúry Frontex a Eurostatu.

5.   Komisia prijme prvý takýto vykonávací akt uvedený v odseku 1 12. augusta 2024 a potom každé tri roky 15. októbra.

Po prijatí vykonávacieho aktu zo strany Komisie, ako sa uvádza v odseku 1, každý členský štát do šiestich mesiacov od prijatia druhého a každého následného takého vykonávacieho aktu zabezpečí, aby mal primeranú kapacitu stanovenú v danom vykonávacom akte. Na účely prvého takého vykonávacieho aktu členské štáty zabezpečia, aby mali primeranú kapacitu stanovenú v danom vykonávacom akte pred 12. júna 2026.

1.   Ak sa počet žiadateľov, na ktorých sa kedykoľvek vzťahuje konanie o azyle na hraniciach v členskom štáte, v kombinácii s počtom osôb, na ktoré sa vzťahuje konanie o návrate na hraniciach podľa nariadenia (EÚ) 2024/1349 alebo v relevantnom prípade rovnocenné konanie o návrate na hraniciach stanovené podľa vnútroštátneho práva, rovná počtu stanovenému pre daný členský štát vo vykonávacom akte Komisie uvedenom v článku 47 ods. 1 prvom pododseku alebo ho presahuje, tento členský štát môže túto skutočnosť oznámiť Komisii.

2.   Ak členský štát zašle Komisii oznámenie v súlade s odsekom 1, odchylne od článku 45 ods. 1, tento členský štát nie je povinný v konaní na hraniciach posudzovať žiadosti žiadateľov, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 písm. j), v okamihu, keď počet žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje konanie na hraniciach v danom členskom štáte, sa rovná počtu uvedenému v článku 47 ods. 1 druhom pododseku alebo ho presahuje.

3.   Opatrenie stanovené v odseku 2 sa uplatňuje na základe prílevu/odlevu osôb a dotknutý členský štát je povinný pokračovať v rámci konania na hraniciach v posudzovaní žiadostí žiadateľov, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 písm. j), len čo je počet žiadateľov, na ktorých sa v danom členskom štáte kedykoľvek vzťahuje konanie na hraniciach, nižší ako počet uvedený v článku 47 ods. 1 prvom pododseku.

4.   Členský štát môže uplatňovať opatrenie stanovené v odseku 2 počas zvyšku toho istého kalendárneho roka počnúc dňom nasledujúcim po dni oznámenia podľa odseku 1.

1.   Oznámenie uvedené v článku 48 obsahuje tieto informácie:

2.   Členské štáty môžu v relevantnom prípade zaslať toto oznámenie Komisii v súlade s článkom 48 tohto nariadenia v rámci oznámenia uvedeného v článkoch 58 a 59 nariadenia (EÚ) 2024/1351.

3.   Ak členský štát zašle Komisii oznámenie v súlade s článkom 48, dotknutý členský štát o tom informuje ostatné členské štáty.

4.   Členský štát uplatňujúci opatrenie uvedené v článku 48 každý mesiac informuje Komisiu o týchto skutočnostiach:

Komisia monitoruje uplatňovanie opatrenia uvedeného v článku 48 tohto nariadenia a na tento účel preskúmava informácie poskytnuté členskými štátmi. Komisia v rámci správy uvedenej v článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1351 poskytne posúdenie uplatňovania opatrenia uvedeného v článku 48 tohto nariadenia v každom členskom štáte.

1.   Odchylne od článku 28 tohto nariadenia sa žiadosti, na ktoré sa vzťahuje konanie na hraniciach, podávajú najneskôr do piatich dní od prvej registrácie alebo v prípade odovzdania podľa článku 67 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2024/1351 do piatich dní od príchodu žiadateľa do členského štátu relokácie po takomto odovzdaní za predpokladu, že žiadateľ dostane skutočnú príležitosť tak urobiť. Nedodržanie lehoty piatich dní nemá vplyv na ďalšie uplatňovanie konania na hraniciach.

2.   Konanie na hraniciach trvá čo najkratšie a zároveň umožňuje úplné a spravodlivé posúdenie žiadostí. Bez toho, aby bol dotknutý tretí pododsek tohto odseku, konanie na hraniciach trvá najviac 12 týždňov od zaregistrovania žiadosti až do okamihu, keď žiadateľ prestane mať právo zotrvať a nie je mu povolené zotrvať. Po uplynutí uvedenej lehoty sa žiadateľovi povolí vstúpiť na územie členského štátu okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 4 nariadenia (EÚ) 2024/1349.

Členské štáty prijmú ustanovenia o dĺžke konania o posúdení žiadosti odchylne od článku 35, o súdnom posúdení žiadosti o povolenie zotrvať podanej v súlade s článkom 68 ods. 4 a 5 a v relevantnom prípade konania o opravnom prostriedku. Stanoveným trvaním sa zabezpečí, aby sa všetky uvedené procedurálne kroky skončili do 12 týždňov od registrácie žiadosti.

Táto 12-týždňová lehota sa môže predĺžiť na 16 týždňov, ak členský štát, do ktorého sa osoba odovzdáva podľa článku [67 ods. 11] nariadenia (EÚ) 2024/1351, uplatňuje konanie na hraniciach.

1.   Ak sú splnené podmienky konania na hraniciach, členské štáty rozhodnú o uskutočnení konania o určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/1351, na miestach, kde sa bude vykonávať konanie na hraniciach, bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v článku 51 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   Ak sú podmienky na uplatnenie konania na hraniciach splnené v členskom štáte, z ktorého je žiadateľ odovzdaný, členský štát, do ktorého je žiadateľ odovzdaný v súlade s článkom 67 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2024/1351, môže uplatniť konanie na hraniciach bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v článku 51 ods. 2 tohto nariadenia.

1.   Konanie na hraniciach sa uplatňuje na maloleté osoby bez sprievodu len za okolností uvedených v článku 42 ods. 3 písm. b). V prípade pochybností o veku žiadateľa príslušné orgány bezodkladne vykonajú posúdenie veku v súlade s článkom 25.

2.   Členské štáty neuplatnia konanie na hraniciach alebo ho prestanú uplatňovať v akejkoľvek jeho fáze, ak:

V prípadoch uvedených v prvom pododseku tohto odseku príslušný orgán povolí žiadateľovi vstup na územie členského štátu a uplatní vhodný postup stanovený v kapitole III.

1.   Počas posudzovania žiadostí, na ktoré sa vzťahuje konanie na hraniciach, členský štát podľa článku 9 smernice (EÚ) 2024/1346 a bez toho, aby bol dotknutý jej článok 10, od žiadateľov vyžaduje, aby sa spravidla zdržiavali na vonkajších hraniciach alebo v tranzitných priestoroch, alebo v ich blízkosti, alebo na iných určených miestach na ich území, pričom plne zohľadňuje svoje osobitné geografické podmienky.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 47, členské štáty zabezpečia, aby sa rodiny s maloletými osobami zdržiavali v prijímacích zariadeniach zodpovedajúcich ich potrebám po posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa, a zabezpečia životnú úroveň primeranú fyzickému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu vývoju maloletej osoby pri plnom rešpektovaní požiadaviek kapitoly IV smernice (EÚ) 2024/1346.

3.   Každý členský štát oznámi Komisii do 11. apríla 2026 miesta, na ktorých sa bude uskutočňovať konanie na hraniciach, a to aj pri uplatňovaní článku 45. Členské štáty zabezpečia, aby kapacita týchto miest bola dostatočná na posúdenie žiadostí, na ktoré sa vzťahuje článok 45. Všetky zmeny týkajúce sa určenia miest, na ktorých sa vedie konanie na hraniciach, sa oznámia Komisii do dvoch mesiacov odkedy tieto zmeny nastali.

4.   Požiadavka pobytu na konkrétnom mieste v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 sa nepovažuje za povolenie na vstup na územie členského štátu a pobyt na jeho území.

5.   Ak sa má žiadateľ, na ktorého sa vzťahuje konanie na hraniciach, odovzdať na účely takéhoto konania rozhodujúcemu orgánu alebo príslušnému súdu prvého stupňa alebo ak sa má odovzdať na účely lekárskeho ošetrenia, takáto cesta sama osebe nepredstavuje vstup na územie členského štátu.

1.   Prejav vôle podať žiadosť v čase, keď ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti toho istého žiadateľa, sa považuje za ďalšie vyjadrenie, a nie za novú žiadosť.

Toto ďalšie vyjadrenie sa posúdi v zodpovednom členskom štáte v rámci prebiehajúceho posudzovania v správnom konaní alebo v rámci akéhokoľvek prebiehajúceho konania o opravnom prostriedku, pokiaľ môže príslušný súd zohľadniť skutočnosti na podporu daného ďalšieho vyjadrenia.

2.   Akýkoľvek ďalší prejav vôle podať žiadosť v ktoromkoľvek členskom štáte po tom, ako bolo prijaté konečné rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti toho istého žiadateľa, sa považuje za následnú žiadosť a zodpovedný členský štát ju posúdi.

3.   Následná žiadosť je predmetom predbežného posúdenia, v ktorom rozhodujúci orgán zistí, či sa objavili alebo či žiadateľ predložil nové skutočnosti, ktoré:

4.   Predbežné posúdenie sa vykoná na základe písomných podaní alebo osobného pohovoru v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II. Od osobného pohovoru sa môže upustiť najmä v tých prípadoch, ak je z písomných podaní jasné, že žiadosť neobsahuje nové skutočnosti, ako sa uvádza v odseku 3.

5.   Skutočnosti predložené žiadateľom sa považujú za nové len vtedy, ak žiadateľ nemohol bez vlastného zavinenia predložiť tieto skutočnosti v súvislosti so skoršou žiadosťou. Akékoľvek skutočnosti, ktoré žiadateľ mohol predložiť skôr, sa nemusia brať do úvahy, pokiaľ výrazne zvyšujú pravdepodobnosť, že žiadosť nie je neprípustná alebo že žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany alebo ak predchádzajúca žiadosť bola zamietnutá ako konkludentne vzatá späť v súlade s článkom 41 bez jej posúdenia vo veci samej.

6.   Ak žiadateľ predložil alebo sa objavili nové skutočnosti, ako sa uvádza v odseku 3, žiadosť sa ďalej posúdi vo veci samej, pokiaľ žiadosť nemožno považovať za neprípustnú na základe iného dôvodu stanoveného v článku 38 ods. 1.

7.   Ak žiadateľ nepredloží alebo sa neobjavia žiadne nové skutočnosti, ako sa uvádza v odseku 3, žiadosť sa zamietne ako neprípustná podľa článku 38 ods. 2.

1.   Tretia krajina, ktorá ratifikovala a dodržiava Ženevský dohovor v medziach odchýlok alebo obmedzení stanovených touto treťou krajinou, ako to umožňuje uvedený dohovor, sa považuje za krajinu zabezpečujúcu účinnú ochranu. V prípade geografických obmedzení stanovených treťou krajinou sa existencia ochrany osôb, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti Ženevského dohovoru, posudzuje v súlade s kritériami stanovenými v odseku 2.

2.   V iných prípadoch, ako sú prípady uvedené v odseku 1, sa tretia krajina považuje za krajinu zabezpečujúcu účinnú ochranu len vtedy, ak sú splnené minimálne tieto kritériá:

1.   Tretia krajina sa môže považovať za prvú krajinu azylu žiadateľa len vtedy, ak v uvedenej krajine:

2.   Koncept prvej krajiny azylu sa môže uplatniť len za predpokladu, že žiadateľ nemôže v rámci individuálneho posúdenia uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú, prečo sa na neho nevzťahuje koncept prvej krajiny azylu.

3.   Tretiu krajinu možno považovať za prvú krajinu azylu pre maloletú osobu bez sprievodu len vtedy, ak to nie je v rozpore s jej najlepším záujmom a ak orgány členských štátov najprv dostali od orgánov dotknutej tretej krajiny záruku, že maloletú osobu bez sprievodu prevezmú tieto orgány a že bude okamžite požívať účinnú ochranu v zmysle vymedzenia v článku 57.

4.   Ak je žiadosť zamietnutá ako neprípustná v dôsledku uplatnenia konceptu prvej krajiny azylu, rozhodujúci orgán:

5.   Ak dotknutá tretia krajina žiadateľa neprijme späť na svoje územie alebo neodpovie v lehote stanovenej príslušným orgánom, žiadateľ má prístup ku konaniu v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II a kapitole III oddiele I.

1.   Tretia krajina sa môže označiť ako bezpečná tretia krajina len vtedy, ak v uvedenej krajine:

2.   Tretiu krajinu možno označiť ako bezpečnú tretiu krajinu na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni s výnimkou určitých častí jej územia alebo jasne identifikovateľných kategórií osôb.

3.   Posúdenie toho, či možno tretiu krajinu označiť ako bezpečnú krajinu v súlade s týmto nariadením, je založené na súbore relevantných a dostupných zdrojov informácií vrátane informácií od členských štátov, agentúry pre azyl, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, Rady Európy a iných relevantných medzinárodných organizácií.

4.   Koncept bezpečnej tretej krajiny sa môže uplatňovať:

5.   Koncept bezpečnej tretej krajiny sa môže uplatniť len vtedy, ak:

6.   Tretiu krajinu možno považovať za bezpečnú tretiu krajinu pre maloletú osobu bez sprievodu len vtedy, ak to nie je v rozpore s jej najlepším záujmom a ak orgány členských štátov najprv dostali od orgánov dotknutej tretej krajiny záruku, že maloletú osobu bez sprievodu prevezmú tieto orgány a že bude mať okamžite prístup k účinnej ochrane v zmysle vymedzenia v článku 57.

7.   Ak sa Únia a tretia krajina spoločne dohodli podľa článku 218 ZFEÚ, že migranti prijatí na základe uvedenej dohody budú chránení v súlade s príslušnými medzinárodnými normami a pri plnom dodržiavaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia, podmienky tohto článku týkajúce sa štatútu bezpečnej tretej krajiny sa môžu považovať za splnené bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 6.

8.   Ak je žiadosť zamietnutá ako neprípustná v dôsledku uplatnenia konceptu bezpečnej tretej krajiny, rozhodujúci orgán:

9.   Ak dotknutá tretia krajina neprijme alebo neprijme späť žiadateľa na svoje územie, žiadateľ má prístup ku konaniu v súlade so základnými zásadami a zárukami stanovenými v kapitole II a kapitole III oddiele I.

1.   Tretie krajiny sú označené ako bezpečné tretie krajiny na úrovni Únie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 59 ods. 1.

2.   Komisia s pomocou agentúry pre azyl a na základe iných zdrojov informácií uvedených v článku 59 ods. 3 posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú označené ako bezpečné tretie krajiny.

3.   Agentúra pre azyl poskytne Komisii na jej žiadosť informácie a analýzy týkajúce sa konkrétnych tretích krajín, ktoré by sa mohli zvážiť na označenie ako bezpečné tretie krajiny na úrovni Únie. Komisia bezodkladne zváži každú žiadosť členského štátu, aby posúdila, či by sa určitá tretia krajina mohla označiť ako bezpečná tretia krajina na úrovni Únie.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 74, pokiaľ ide o pozastavenie označenia tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny na úrovni Únie na základe podmienok stanovených v článku 63.

1.   Tretiu krajinu možno označiť ako bezpečnú krajinu pôvodu v súlade s týmto nariadením len vtedy, ak na základe právneho stavu, uplatňovania práva v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej nedochádza k prenasledovaniu v zmysle vymedzenia v článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1347 a k reálnemu riziku vážneho bezprávia v zmysle vymedzenia v článku 15 uvedeného nariadenia.

2.   Tretiu krajinu možno označiť ako bezpečnú tretiu krajinu na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni s výnimkou určitých častí jej územia alebo jasne identifikovateľných kategórií osôb.

3.   Posúdenie toho, či je tretia krajina bezpečná krajina pôvodu v súlade s týmto nariadením, sa zakladá na súbore relevantných a dostupných zdrojov informácií vrátane informácií od členských štátov, agentúry pre azyl, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a iných relevantných medzinárodných organizácií, a zohľadní sa v ňom spoločná analýza informácií o krajine pôvodu uvedená v článku 11 nariadenia (EÚ) 2021/2303, ak je k dispozícii.

4.   Pri posudzovaní uvedenom v odseku 3 sa okrem iného vezme do úvahy, v akom rozsahu sa poskytuje ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím prostredníctvom:

5.   Koncept bezpečnej krajiny pôvodu sa môže uplatniť len vtedy, ak:

1.   Tretie krajiny sa označia ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 61.

2.   Komisia s pomocou agentúry pre azyl a na základe iných zdrojov informácií uvedených v článku 61 ods. 3 posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú označené ako bezpečné krajiny pôvodu.

3.   Agentúra pre azyl poskytne Komisii na jej žiadosť informácie a analýzy týkajúce sa konkrétnych tretích krajín, ktoré by sa mohli zvážiť na označenie ako bezpečné krajiny pôvodu na úrovni Únie. Komisia bezodkladne zváži každú žiadosť členského štátu, aby posúdila, či by sa určitá tretia krajina mohla označiť ako bezpečná krajina pôvodu na úrovni Únie.

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 74, pokiaľ ide o pozastavenie označenia tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie na základe podmienok stanovených v článku 63.

1.   V prípade významných zmien situácie v tretej krajine, ktorá je označená ako bezpečná tretia krajina alebo ako bezpečná krajina pôvodu na úrovni Únie, Komisia vykoná odôvodnené posúdenie, či uvedená tretia krajina spĺňa podmienky stanovené v článku 59 alebo 61, a ak sa Komisia domnieva, že tieto podmienky prestala spĺňať, prijme delegovaný akt v súlade s článkom 74 o pozastavení označenia uvedenej tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie na obdobie šiestich mesiacov.

2.   Komisia priebežne preskúmava situáciu v tretej krajine uvedenej v odseku 1 so zohľadnením okrem iného informácií poskytnutých zo strany členských štátov a agentúry pre azyl o následných zmenách situácie v danej tretej krajine.

3.   Ak Komisia prijala delegovaný akt v súlade s odsekom 1, ktorým sa pozastavuje označenie tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie, v lehote troch mesiacov od dňa prijatia uvedeného delegovaného aktu predloží návrh v súlade s riadnym legislatívnym postupom na zmenu tohto nariadenia s cieľom zrušiť označenie uvedenej tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie.

4.   Ak Komisia nepredloží návrh uvedený v odseku 3 do troch mesiacov od prijatia delegovaného aktu uvedeného v odseku 1, delegovaný akt, ktorým sa pozastavuje označenie tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie, stráca účinnosť. Ak Komisia takýto návrh predloží do troch mesiacov od prijatia delegovaného aktu, uvedeného v odseku 1, Komisia je splnomocnená na základe odôvodneného posúdenia predĺžiť platnosť uvedeného delegovaného aktu o obdobie šiestich mesiacov s možnosťou ešte jedenkrát obnoviť toto predĺženie.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak sa návrh predložený Komisiou na zrušenie označenia tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie neprijme do 15 mesiacov od predloženia návrhu zo strany Komisie, pozastavenie označenia tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie stráca účinnosť.

1.   Členské štáty môžu na účely posúdenia žiadostí o medzinárodnú ochranu ponechať v platnosti alebo zaviesť právne predpisy, ktorými sa umožňuje vnútroštátne označenie iných bezpečných tretích krajín alebo bezpečných krajín pôvodu, než sú tie, ktoré sú označené na úrovni Únie.

2.   Ak bolo označenie tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie pozastavené podľa článku 63 ods. 1, členské štáty uvedenú krajinu neoznačia ako bezpečnú tretiu krajinu alebo ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni.

3.   Ak bolo pozastavené označenie tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo ako bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom, členský štát môže oznámiť Komisii, že sa domnieva, že na základe zmien situácie v danej krajine krajina znovu spĺňa podmienky stanovené v článku 59 ods. 1 a článku 61.

Oznámenie musí obsahovať odôvodnené posúdenie splnenia podmienok zo strany danej krajiny, ktoré sú stanovené v článku 59 ods. 1 a článku 61, vrátane vysvetlenia osobitných zmien situácie v danej tretej krajine, z dôvodu ktorých uvedená krajina znovu spĺňa uvedené podmienky.

Po oznámení Komisia požiada agentúru pre azyl, aby jej poskytla informácie a analýzu situácie v tretej krajine.

Oznamujúci členský štát môže označiť danú tretiu krajinu ako bezpečnú tretiu krajinu alebo ako bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni len za predpokladu, že Komisia voči danému označeniu nevznesie námietku.

Právo Komisie vzniesť námietku sa obmedzuje na obdobie dvoch rokov odo dňa, kedy bolo označenie tejto tretej krajiny ako bezpečnej tretej krajiny alebo bezpečnej krajiny pôvodu na úrovni Únie zrušené. Prípadná námietka Komisie sa musí vzniesť v lehote troch mesiacov odo dňa každého oznámenia členským štátom a po riadnom preskúmaní situácie v tejto tretej krajine so zreteľom na podmienky stanovené v článku 59 ods. 1 a článku 61 tohto nariadenia.

Ak sa Komisia domnieva, že uvedené podmienky sú splnené, môže v súlade s riadnym legislatívnym postupom predložiť návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom označiť uvedenú tretiu krajinu ako bezpečnú tretiu krajinu alebo ako bezpečnú krajinu pôvodu na úrovni Únie.

4.   Členské štáty informujú Komisiu a agentúru pre azyl o tretích krajinách, ktoré sú označené ako bezpečné tretie krajiny alebo bezpečné krajiny pôvodu na vnútroštátnej úrovni do 12. júna 2026 a ihneď po každom označení alebo zmene označení. Členské štáty informujú Komisiu a agentúru pre azyl raz ročne o iných bezpečných tretích krajinách, na ktoré sa tento koncept uplatňuje v súvislosti s konkrétnymi žiadateľmi, ako sa uvádza v článku 59 ods. 4 písm. b).