1.   Táto smernica sa vzťahuje na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí prejavili vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na území členských štátov vrátane ich vonkajších hraníc, pobrežných vôd alebo tranzitného priestoru, pokiaľ sú títo štátni príslušníci tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti oprávnení (-é) zdržiavať sa na tomto území ako žiadatelia. Táto smernica sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov žiadateľa za predpokladu, že sa na týchto rodinných príslušníkov ich vzťahuje takáto žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa vnútroštátneho práva

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na prípady žiadostí o diplomatický alebo územný azyl predložené zastupiteľstvám členských štátov.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať túto smernicu v súvislosti s postupmi rozhodovania o žiadostiach o iné formy ochrany, než sú tie, podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347.

1.   Členské štáty čo najskôr a včas poskytnú žiadateľom informácie týkajúce sa prijímacích podmienok stanovených v tejto smernici vrátane osobitných informácií o ich prijímacích systémoch, s cieľom skutočne umožniť žiadateľom požívanie týchto práv a plnenie povinností stanovených v tejto smernici.

Členské štáty poskytnú žiadateľom najmä štandardné informácie týkajúce sa prijímacích podmienok stanovených v tejto smernici, pričom použijú vzor, ktorý vypracuje Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra pre azyl“). Uvedené informácie sa poskytnú čo najskôr a najneskôr do troch dní od prejavu vôle podať žiadosť alebo v lehote na registráciu žiadosti v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o organizáciách alebo skupinách osôb, ktoré poskytujú špeciálnu právnu pomoc a zastupovanie vrátane informácií o organizáciách alebo skupinách osôb, ktoré poskytujú túto právnu pomoc a zastupovanie bezplatne, a o organizáciách, ktoré by im mohli pomôcť alebo ich informovať o dostupných prijímacích podmienkach vrátane zdravotnej starostlivosti.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odseku 1 boli poskytnuté v písomnej podobe stručným, transparentným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom a boli jasne a jednoducho formulované v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. V prípade potreby sa tieto informácie poskytnú aj ústne alebo, ak je to vhodné, vo vizuálnej podobe prostredníctvom videí alebo piktogramov a prispôsobia sa potrebám žiadateľov.

V prípade maloletej osoby bez sprievodu členské štáty poskytnú informácie uvedené v odseku 1 spôsobom primeraným veku a spôsobom, ktorým sa zabezpečí, aby im maloletá osoba bez sprievodu porozumela, pričom sa vo vhodných prípadoch použijú informačné materiály osobitne prispôsobené maloletým osobám. Uvedené informácie sa poskytnú v prítomnosti zástupcu maloletej osoby bez sprievodu alebo osoby spôsobilej dočasne konať ako zástupca až do vymenovania zástupcu.

Vo výnimočných prípadoch môže členský štát poskytnúť žiadateľovi informácie uvedené v odseku 1 prostredníctvom tlmočenia alebo vo vhodných prípadoch vo vizuálnej podobe, ako sú videá alebo piktogramy, ak:

V prípadoch uvedených v treťom pododseku musí členský štát čo najskôr získať písomný preklad informácií uvedených v odseku 1 a poskytnúť ho žiadateľovi okrem prípadov, keď je jasné, že jeho poskytnutie už nie je potrebné.

1.   Členské štáty zaručia, aby sa žiadateľovi poskytol dokument uvedený v článku 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

2.   Členské štáty nesmú vyžadovať od žiadateľov, aby výlučne z dôvodu, že sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu, alebo výlučne na základe ich štátnej príslušnosti museli poskytovať zbytočné dokumenty alebo neprimeraný počet dokladov, ani nesmú ukladať žiadateľom iné administratívne požiadavky pred tým, ako im udelia práva, na ktoré majú nárok podľa tejto smernice.

3.   Členské štáty môžu žiadateľom vydať cestovný doklad, len ak si ich prítomnosť v inom štáte vyžadujú závažné humanitárne dôvody alebo iné naliehavé dôvody. Platnosť cestovného dokladu musí byť obmedzená na účel a trvanie potrebné z dôvodu jeho vydania.

1.   Členské štáty môžu slobodne organizovať svoje prijímacie systémy v súlade s touto smernicou. Žiadatelia sa môžu voľne pohybovať na území dotknutého členského štátu.

2.   Za predpokladu, že všetci žiadatelia účinne využívajú svoje práva podľa tejto smernice, môžu členské štáty umiestniť žiadateľov do ubytovacích zariadení na svojom území s cieľom riadiť svoje azylové a prijímacie systémy.

3.   Pri prideľovaní alebo prerozdeľovaní žiadateľov do ubytovacích zariadení členské štáty zohľadňujú objektívne faktory vrátane celistvosti rodiny, ako sa uvádza v článku 14, a osobitných prijímacích potrieb žiadateľov.

4.   Poskytnutie materiálnych prijímacích podmienok členskými štátmi môže byť podmienené skutočným pobytom žiadateľov v ubytovacom zariadení, ktoré im bolo pridelené v súlade s odsekom 2.

5.   Členské štáty môžu takisto zaviesť mechanizmy na posudzovanie a riešenie potrieb svojich prijímacích systémov vrátane mechanizmov na účely overovania skutočného pobytu žiadateľov v ubytovacích zariadeniach, ktoré im boli pridelené v súlade s odsekom 2.

6.   Členské štáty od žiadateľov vyžadujú, aby príslušným orgánom oznámili svoju aktuálnu adresu, telefónne číslo, kde ich možno zastihnúť, a v prípade, ak je dostupná, e-mailovú adresu. Členské štáty takisto od žiadateľov vyžadujú, aby takýmto príslušným orgánom čo najskôr oznámili akúkoľvek zmenu adresy, telefónneho čísla alebo e-mailovej adresy.

7.   Členské štáty nemusia prijať administratívne rozhodnutia na účely tohto článku.

1.   Členské štáty môžu prideliť žiadateľov do geografickej oblasti na svojom území, v rámci ktorej sa môžu voľne pohybovať počas trvania konania o medzinárodnej ochrane v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348.

2.   Členské štáty môžu prideliť žiadateľov do geografickej oblasti na svojom území v súlade s odsekom 1 len na účel zaručenia rýchleho, účinného a efektívneho spracovania ich žiadostí v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348 alebo geografického rozdelenia daných žiadateľov so zreteľom na kapacity dotknutých geografických oblastí.

Členské štáty informujú žiadateľov v súlade s článkom 5 o ich pridelení do geografickej oblasti, ako aj o geografických hraniciach tejto oblasti.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali účinný prístup k svojim právam podľa tejto smernice a k procesným zárukám v konaní o medzinárodnej ochrane v rámci geografickej oblasti, do ktorej boli žiadatelia pridelení. Uvedená geografická oblasť musí byť dostatočne rozsiahla, musí umožňovať prístup k nevyhnutnej verejnej infraštruktúre a nesmie narušovať nedotknuteľnosť súkromia.

4.   Členské štáty nemusia prijať administratívne rozhodnutia na účely odseku 1.

5.   Členské štáty udelia žiadateľovi na jeho žiadosť povolenie dočasne opustiť geografickú oblasť z riadne odôvodnených naliehavých a vážnych rodinných dôvodov alebo z dôvodu nevyhnutného lekárskeho ošetrenia, ktoré nie je k dispozícii v danej geografickej oblasti.

Ak žiadateľ opustí geografickú oblasť bez povolenia, členský štát neuplatní iné sankcie, ako sú sankcie ustanovené v tejto smernici.

Žiadateľ nemusí žiadať o povolenie dostaviť sa na orgány a súdy, ak je prítomnosť daného žiadateľa potrebná. Žiadateľ takéto termíny vopred oznámi príslušným orgánom.

6.   Ak sa zistilo, a to aj v dôsledku žiadosti žiadateľa o opravný prostriedok alebo preskúmanie v súlade s článkom 29, že žiadateľovi nebol poskytnutý účinný prístup k jeho právam podľa tejto smernice alebo k procesným zárukám v konaní o medzinárodnej ochrane v rámci geografickej oblasti, pridelenie tohto žiadateľa do danej geografickej oblasti stráca platnosť.

7.   Pred uplatnením tohto článku dotknutý členský štát stanoví podmienky uplatnenia tohto článku vo vnútroštátnom práve a informuje Komisiu a agentúru pre azyl v súlade s kapitolou 5 nariadenia (EÚ) 2021/2303.

1.   Ak je to potrebné, členské štáty môžu rozhodnúť, že žiadateľovi povolia len konkrétne miesto pobytu, ktoré je prispôsobené na ubytovanie žiadateľov, z dôvodu verejného poriadku alebo na účely účinného zabránenia úteku žiadateľa, ak existuje riziko úteku, najmä pokiaľ ide o:

Ak bolo žiadateľovi povolené len konkrétne miesto pobytu v súlade s týmto odsekom, poskytovanie materiálnych prijímacích podmienok je podmienené skutočným pobytom žiadateľa na danom konkrétnom mieste.

2.   Členské štáty môžu v prípade potreby od žiadateľov požadovať, aby sa hlásili príslušným orgánom v stanovený čas alebo v primeraných intervaloch bez toho, aby tým boli neprimerane dotknuté práva žiadateľov podľa tejto smernice.

Takéto požiadavky hlásenia môžu byť uložené s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali rozhodnutia uvedené v odseku 1, alebo s cieľom účinne zamedziť úteku žiadateľov.

3.   Členské štáty môžu žiadateľovi na jeho žiadosť udeliť povolenie na pobyt dočasne mimo konkrétneho miesta, ktoré bolo určené v súlade s odsekom 1. Rozhodnutia týkajúce sa takéhoto povolenia sa prijímajú objektívne a nestranne na základe podstaty jednotlivého prípadu, a ak sa povolenie neudelí, rozhodnutie sa musí odôvodniť.

Žiadateľ nemusí žiadať o povolenie dostaviť sa na orgány alebo súdy, ak je prítomnosť daného žiadateľa potrebná. Žiadateľ musí takéto termíny oznámiť príslušným orgánom.

4.   Rozhodnutia prijaté v súlade s odsekmi 1 a 2 musia byť primerané a musia zohľadňovať príslušné aspekty individuálnej situácie žiadateľa vrátane jeho osobitných prijímacích potrieb.

5.   V prípade každého rozhodnutia prijatého v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku členské štáty uvedú v uvedenom rozhodnutí dôvody týkajúce sa skutkového a v príslušných prípadoch aj právneho stavu. Žiadatelia musia byť písomne informovaní o takomto rozhodnutí, ako aj o postupoch na napadnutie rozhodnutia v súlade s článkom 29 a o dôsledkoch nedodržania povinností uložených v rozhodnutí. Členské štáty poskytnú takéto informácie žiadateľom v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, v stručnej, transparentnej, zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme použitím jasného a zrozumiteľného jazyka. Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté v súlade s týmto článkom preskúmal súdny orgán z úradnej moci, ak sa uplatňujú dlhšie ako dva mesiace, alebo aby sa proti týmto rozhodnutiam bolo možné odvolať na žiadosť dotknutého žiadateľa v súlade s článkom 29.

1.   Členské štáty nesmú zaistiť osobu len z toho dôvodu, že táto osoba je žiadateľom, alebo na základe štátnej príslušnosti tohto žiadateľa. Zaistenie musí byť založené len na jednom alebo viacerých dôvodoch na zaistenie stanovených v odseku 4. Zaistenie nesmie mať sankčnú povahu.

2.   Ak je to potrebné, členské štáty môžu na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu žiadateľa zaistiť, ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

3.   Pri zaistení žiadateľa členské štáty zohľadnia akékoľvek viditeľné znaky, vyhlásenia alebo prejavy, ktoré naznačujú, že ide o žiadateľa s osobitnými prijímacími potrebami. Ak ešte nebolo ukončené posúdenie stanovené v článku 25, ukončí sa bez zbytočného odkladu a jeho výsledky sa zohľadnia pri rozhodovaní o tom, či má zaistenie pokračovať alebo či je potrebné upraviť podmienky zaistenia.

4.   Žiadateľa možno zaistiť iba na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

Dôvody zaistenia uvedené v prvom pododseku sa stanovia vo vnútroštátnom práve.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom práve stanovili pravidlá upravujúce alternatívy k zaisteniu, ako napríklad pravidelné hlásenie sa príslušným orgánom, zloženie finančnej zábezpeky alebo povinnosť zdržiavať sa na určitom mieste.

1.   Žiadateľ je zaistený iba na čo najkratší možný čas a len pokiaľ pretrvávajú dôvody stanovené v článku 10 ods. 4.

Správne konania týkajúce sa dôvodov zaistenia stanovených v článku 10 ods. 4 sa vykonajú s náležitou starostlivosťou. Oneskorenia v správnych konaniach, ktoré nie sú zavinené žiadateľom, nie sú dôvodom na to, aby bol žiadateľ naďalej zaistený.

2.   Zaistenie žiadateľov nariaďujú písomne súdne alebo správne orgány. V príkaze na zaistenie sa uvedú dôvody týkajúce sa skutkového, ako aj právneho stavu, na ktorých je zaistenie založené, a tiež dôvody, prečo sa nemôžu účinne uplatniť miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

3.   Ak je zaistenie nariadené správnymi orgánmi, členské štáty zabezpečia urýchlené súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, ktoré sa vykoná z úradnej moci alebo na žiadosť žiadateľa, alebo z úradnej moci aj na žiadosť žiadateľa. Ak sa preskúmanie vykonáva z úradnej moci, musí sa uzavrieť čo najskôr, so zreteľom na okolnosti každého prípadu, a najneskôr do 15 dní alebo vo výnimočných prípadoch do 21 dní po začatí zaistenia. Ak sa preskúmanie vykonáva na žiadosť žiadateľa, musí sa uzavrieť čo najskôr, so zreteľom na okolnosti každého prípadu, a najneskôr do 15 dní alebo vo výnimočných prípadoch do 21 dní po začatí príslušného konania.

Ak súdne preskúmanie uvedené v prvom pododseku, ktoré bolo vykonané z úradnej moci, nebolo uzavreté do 21 dní od začiatku zaistenia, alebo ak bolo vykonané na žiadosť žiadateľa a nebolo uzavreté do 21 dní po začatí príslušného konania, žiadateľ musí byť bezodkladne prepustený.

4.   Zaisteným žiadateľom sa bezodkladne písomne, v jazyku, ktorému žiadatelia rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, oznámia dôvody zaistenia a postupy stanovené vo vnútroštátnom práve pre podanie opravného prostriedku proti príkazu na zaistenie, ako aj možnosť žiadať o bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie.

5.   Zaistenie podlieha v primeraných časových intervaloch preskúmaniu súdnym orgánom z úradnej moci alebo na žiadosť dotknutého žiadateľa, a to najmä v prípade dlhšej doby zaistenia, vzniku relevantných okolností či zistenia nových informácií, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť zaistenia.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, zaistenie maloletých osôb bez sprievodu sa musí z úradnej moci pravidelne preskúmavať.

Dotknutý žiadateľ musí byť bezodkladne prepustený, ak je podľa súdneho preskúmania jeho zaistenie nezákonné.

6.   V prípade súdneho preskúmania príkazu na zaistenie, ktoré sa stanovuje v odsekoch 3 a 5 tohto článku, členské štáty žiadateľom zabezpečia prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastupovaniu za podmienok stanovených v článku 29.

1.   Zaistenie žiadateľov sa spravidla vykonáva v špecializovaných zariadeniach určených na zaistenie. Ak členský štát nemôže poskytnúť ubytovanie v špecializovanom zariadení určenom na zaistenie a je nútený využiť ubytovanie v ústave na výkon väzby, zaistený žiadateľ je umiestnený oddelene od bežných väzňov a uplatňujú sa podmienky zaistenia stanovené v tejto smernici.

Ak je to možné, zaistení žiadatelia sú umiestnení oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu.

Ak nie je možné žiadateľov umiestniť oddelene od ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín, príslušný členský štát zabezpečí uplatnenie podmienok zaistenia stanovených v tejto smernici.

2.   Zaistení žiadatelia majú prístup na otvorené priestranstvá.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby osoby zastupujúce Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) mali možnosť komunikovať so žiadateľmi a navštevovať ich v podmienkach, ktoré zabezpečujú súkromie. Táto možnosť sa vzťahuje aj na organizácie, ktoré v mene UNHCR pôsobia na území príslušného členského štátu na základe dohody s týmto členským štátom.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby rodinní príslušníci, právni zástupcovia alebo poradcovia a osoby zastupujúce príslušné mimovládne organizácie uznané dotknutým členským štátom mali možnosť komunikovať so žiadateľmi a navštevovať ich v podmienkach, ktoré zabezpečujú súkromie. Obmedzenie prístupu do zariadenia určeného na zaistenie možno uložiť len vtedy, ak je to na základe vnútroštátneho práva objektívne nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti, verejného poriadku alebo administratívneho riadenia zariadenia určeného na zaistenie a za predpokladu, že tým prístup nie je výrazne obmedzený alebo znemožnený.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli zaistení žiadatelia pravidelne informovaní o vnútornom poriadku zariadenia určeného na zaistenie, ako aj o právach a povinnostiach týchto žiadateľov v jazyku, ktorému žiadatelia rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadatelia rozumejú. V prípade, ak je žiadateľ zaistený na hraničnom priechode alebo v tranzitnom priestore, členské štáty sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch a na primeranú dobu, ktorá musí byť čo najkratšia, odchýliť od tejto povinnosti. Táto odchýlka sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v článku 43 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

1.   Zdravotnému stavu vrátane duševného zdravia zaistených žiadateľov, ktorí majú osobitné prijímacie potreby, venujú vnútroštátne orgány prvoradú pozornosť.

Ak by zaistenie žiadateľov s osobitnými prijímacími potrebami vážne ohrozilo ich fyzické a duševné zdravie, títo žiadatelia nesmú byť zaistení.

Pri zaistení žiadateľov s osobitným prijímacími potrebami členské štáty zabezpečia, aby boli títo žiadatelia pravidelne monitorovaní a aby im bola včas poskytovaná primeraná pomoc s prihliadnutím na ich osobitnú situáciu vrátane ich fyzického a duševného zdravia.

2.   Maloleté osoby sa spravidla nezaisťujú. Umiestnia sa vo vhodnom ubytovacom zariadení v súlade s článkami 26 a 27.

Pre rodiny s maloletými osobami sa spravidla používajú primerané alternatívy k zaisteniu v súlade so zásadou celistvosti rodiny. Takéto rodiny sa umiestnia v ubytovacích zariadeniach, ktoré sú pre ne vhodné.

Maloleté osoby možno vo výnimočných prípadoch zaistiť ako krajné riešenie a ak sa dospeje k záveru, že sa nemôžu účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia, a ak sa vyhodnotí, že zaistenie je v ich najlepšom záujme v súlade s článkom 26:

Takéto zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu. Maloleté osoby nikdy nesmú byť zaistené v ústave na výkon väzby ani v inom zariadení používanom na účely presadzovania práva. Musí byť vyvinuté maximálne úsilie na prepustenie zaistených maloletých osôb a na ich umiestnenie do ubytovacieho zariadenia vhodného pre maloleté osoby.

Členské štáty v prvom rade zohľadňujú najlepšie záujmy dieťaťa, ako sa uvádza v článku 26.

Zaistené maloleté osoby majú právo na vzdelávanie v súlade s článkom 16, pokiaľ poskytovanie vzdelávania pre ne nemá obmedzený význam vzhľadom na veľmi krátke obdobie ich zaistenia. Takéto maloleté osoby musia mať aj možnosť zapájať sa do voľnočasových aktivít, a to vrátanie hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku.

3.   Zaistené maloleté osoby bez sprievodu sa ubytujú v zariadeniach prispôsobených na bývanie maloletých osôb bez sprievodu. Takéto zariadenia musia mať k dispozícii personál, ktorý je kvalifikovaný na ochranu práv maloletých osôb bez sprievodu a plnenie ich potrieb.

V prípade zaistenia maloletých osôb bez sprievodu členské štáty zabezpečia, aby boli ubytované oddelene od dospelých osôb.

4.   Zaisteným rodinám sa poskytne oddelené ubytovanie, ktoré zabezpečuje primerané súkromie.

Zaistené rodiny s maloletými osobami sa ubytujú v zariadeniach určených na zaistenie a prispôsobených potrebám maloletých osôb.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli zaistení žiadatelia a žiadateľky ubytovaní oddelene, okrem prípadov, ak sú zaistení žiadatelia rodinní príslušníci a všetky dotknuté osoby vyjadrili súhlas s ich spoločným ubytovaním.

Výnimky z prvého pododseku možno uplatniť aj pri využívaní spoločných priestorov určených na rekreačné a spoločenské aktivity vrátane podávania stravy.

6.   Ak je žiadateľ zaistený na hraničnom priechode alebo v tranzitnom priestore, okrem prípadov uvedených v článku 43 nariadenia (EÚ) 2024/1348, členské štáty sa v riadne odôvodnených prípadoch môžu na primeranú dobu, ktorá musí byť čo najkratšia, odchýliť od ustanovení odseku 3 prvého pododseku, odseku 4 a odseku 5 prvého pododseku. Členské štáty musia mať k dispozícii postačujúce zariadenia a zdroje, aby sa zabezpečilo, že výnimky stanovené v tomto odseku uplatnia len vo výnimočných situáciách. V prípade uplatnenia uvedených výnimiek členské štáty o tom informujú Komisiu a agentúru pre azyl.

1.   Členské štáty poskytujú maloletým deťom žiadateľov a žiadateľom, ktorí sú maloletými osobami, rovnaký prístup k vzdelávaniu ako svojim vlastným štátnym príslušníkom, a to za podobných podmienok dovtedy, kým sa skutočne nevykoná rozhodnutie o vyhostení takýchto maloletých osôb alebo o vyhostení ich rodičov.

Zohľadňujú sa osobitné potreby maloletých osôb, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie práva dieťaťa na vzdelávanie a prístup k zdravotnej starostlivosti. Vzdelávanie maloletých osôb je spravidla integrované do vzdelávania vlastných štátnych príslušníkov členských štátov a musí mať rovnakú kvalitu. Členské štáty vynaložia všetko úsilie, aby zabezpečili kontinuitu vzdelávania maloletých osôb dovtedy, kým sa skutočne nevykoná rozhodnutie o ich vyhostení alebo o vyhostení ich rodičov.

Členské štáty nesmú odoprieť stredoškolské vzdelávanie len z toho dôvodu, že maloletá osoba dosiahla plnoletosť.

2.   Členské štáty poskytnú maloletým osobám uvedeným v odseku 1 prístup k vzdelávaciemu systému čo najskôr a nesmú odložiť poskytnutie uvedeného prístupu o viac ako dva mesiace odo dňa podania žiadosti o medzinárodnú ochranu po zohľadnení školských prázdnin. Členské štáty poskytnú vzdelávanie v rámci všeobecného vzdelávacieho systému. Ako dočasné opatrenie a po dobu najviac jedného mesiaca však členské štáty môžu poskytovať vzdelávanie mimo všeobecného vzdelávacieho systému.

V prípade potreby sa maloletým osobám poskytnú prípravné kurzy vrátane jazykových kurzov s cieľom uľahčiť ich prístup k všeobecnému vzdelávaciemu systému a účasť v ňom.

3.   Ak prístup k všeobecnému vzdelávaciemu systému nie je možný z dôvodu osobitnej situácie, v ktorej sa maloletá osoba nachádza, dotknutý členský štát môže v súlade so svojim vnútroštátnym právom a praxou ponúknuť iné formy vzdelávania.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zaregistrovania žiadosti o medzinárodnú ochranu získali prístup na trh práce za predpokladu, že ešte nebolo prijaté správne rozhodnutie príslušného orgánu a omeškanie nebolo zavinené žiadateľom.

Ak členský štát urýchlil preskúmanie podstaty žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 42 ods. 1 písm. a) až f) nariadenia (EÚ) 2024/1348, prístup na trh práce sa neposkytne alebo, ak už bol poskytnutý, sa odníme.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia, ktorí majú prístup na trh práce v súlade s odsekom 1, mali skutočný prístup na trh práce v súlade s vnútroštátnym právom.

Členské štáty môžu z dôvodov politík trhu práce vrátane zohľadnenia úrovne nezamestnanosti mladých ľudí overiť, či by sa konkrétne voľné pracovné miesto, ktoré zamestnávateľ zvažuje obsadiť žiadateľom, ktorý má prístup na trh práce v súlade s odsekom 1, nedalo obsadiť štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, inými občanmi Únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín a osobami bez štátnej príslušnosti, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území daného členského štátu. Ak členský štát zistí, že konkrétne voľné pracovné miesto by mohli obsadiť takéto osoby, členský štát alebo zamestnávateľ môže odmietnuť zamestnať žiadateľa nadané voľné pracovné miesto.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa so žiadateľmi, ktorým bol poskytnutý prístup na trh práce v súlade s odsekom 1, zaobchádzalo rovnako ako s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o:

4.   Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi, ktorí majú prístup na trh práce v súlade s odsekom 1:

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa so žiadateľmi, ktorí sú zamestnaní alebo majú na základe predchádzajúceho zamestnania nárok na dávky sociálneho zabezpečenia, zaobchádzalo rovnako ako s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o časti sociálneho zabezpečenia uvedené v článku 3 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 883/2004.

6.   Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 1231/2010, môžu členské štáty obmedziť rovnaké zaobchádzanie podľa odseku 5 tohto článku vylúčením dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré nezávisia od období zamestnania alebo od platieb príspevkov.

7.   Právo na rovnaké zaobchádzanie podľa tohto článku nezakladá právo na pobyt v prípadoch, keď bolo právo žiadateľa zdržiavať sa na území členského štátu ukončené rozhodnutím prijatým v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348.

8.   Na účely odseku 3 písm. d) tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 2 a článok 3 ods. 3 smernice 2005/36/ES, členské štáty uľahčujú pokiaľ možno úplný prístup k existujúcim postupom uznávania zahraničných kvalifikácií pre žiadateľov, ktorí nemôžu poskytnúť listinné dôkazy o svojich kvalifikáciách.

9.   Prístup na trh práce sa nemôže odmietnuť počas konania o opravnom prostriedku, ak má žiadateľ právo zdržiavať sa na území členského štátu počas tohto konania, a to až do oznámenia zamietavého rozhodnutia o opravnom prostriedku.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadateľom od okamihu prejavu vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu poskytnuté materiálne prijímacie podmienky, a to v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby materiálne prijímacie podmienky a zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s článkom 22 poskytli žiadateľom primeranú životnú úroveň, ktorá im zaručí živobytie, ochráni ich fyzické a psychické zdravie a bude rešpektovať ich práva podľa charty.

Členské štáty zabezpečia, aby bola životná úroveň uvedená v prvom pododseku zabezpečená osobitnej situácii žiadateľov s osobitnými prijímacími potrebami, ako aj v prípade zaistených osôb.

3.   Členské štáty môžu poskytovať všetky alebo niektoré materiálne prijímacie podmienky pod podmienkou, že žiadatelia nemajú dostatok prostriedkov na primeranú životnú úroveň uvedenú v odseku 2.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, môžu členské štáty od žiadateľov požadovať, aby hradili alebo prispievali na náklady na materiálne prijímacie podmienky, ak na to majú daní žiadatelia dostatok prostriedkov, napríklad ak už primeranú dobu pracujú.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, môžu členské štáty od žiadateľov tiež požadovať, aby hradili alebo prispievali na náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ak na to majú daní žiadatelia dostatok prostriedkov, okrem prípadov, keď je zdravotná starostlivosť poskytovaná štátnym príslušníkom týchto členských štátov bezplatne.

5.   Ak sa zistí, že žiadateľ mal dostatok prostriedkov na úhradu nákladov materiálnych prijímacích podmienok alebo zdravotnej starostlivosti poskytnutej v súlade s odsekom 4 v čase, keď bola žiadateľovi poskytovaná primeraná životná úroveň, členské štáty môžu požiadať žiadateľa o náhradu nákladov týchto materiálnych prijímacích podmienok alebo zdravotnej starostlivosti.

6.   Členské štáty pri posudzovaní prostriedkov žiadateľa v prípadoch, keď sa od žiadateľa požaduje úplná alebo čiastočná úhrada nákladov na materiálne prijímacie podmienky a poskytnutú zdravotnú starostlivosť alebo sa od žiadateľa požaduje, náhrada nákladov podľa odseku 5, dodržiavajú zásadu proporcionality. Členské štáty takisto zohľadnia individuálnu situáciu žiadateľa a potrebu rešpektovať jeho dôstojnosť alebo osobnú integritu, vrátane jeho osobitných prijímacích potrieb.

7.   Ak členské štáty poskytujú materiálne prijímacie podmienky formou finančných príspevkov alebo poukážok, ich výška sa stanoví na základe úrovní, ktoré dotknutý členský štát stanovil na základe práva alebo praxe s cieľom zabezpečiť primeranú životnú úroveň svojich štátnych príslušníkov. Členské štáty o uvedených úrovniach informujú Komisiu a agentúru pre azyl. Členské štáty môžu v tejto súvislosti poskytnúť žiadateľom menej priaznivé zaobchádzanie ako svojim štátnym príslušníkom, najmä ak sa hmotná podpora poskytuje v plnej miere alebo čiastočne v materiálnej forme alebo ak uvedené úrovne uplatňované na vlastných štátnych príslušníkov majú za cieľ zabezpečiť vyššiu životnú úroveň, než je úroveň, ktorá sa vyžaduje pre žiadateľov podľa tejto smernice.

1.   Ak členské štáty poskytujú ubytovanie v materiálnej forme, zabezpečia, aby toto ubytovanie poskytlo žiadateľovi primeranú životnú úroveň v súlade s článkom 19 ods. 2, ako aj potrebnú podporu na zohľadnenie osobitných prijímacích potrieb žiadateľa. Poskytované ubytovanie musí mať jednu z týchto podôb alebo byť ich kombináciou:

2.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné podmienky zaistenia stanovené v článkoch 12 a 13 vo vzťahu k ubytovaniu uvedenému v odseku 1 písm. a), b) a c) tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby:

3.   Členské štáty pri poskytovaní materiálnych prijímacích podmienok vezmú do úvahy osobitné potreby súvisiace s pohlavím a vekom, ako aj situáciu žiadateľov s osobitnými prijímacími potrebami.

4.   Členské štáty pri poskytovaní ubytovania v súlade s odsekom 1 prijmú vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, pokiaľ je to možné, predchádzanie útokom a násiliu vrátane násilia páchaného na základe sexuálneho, rodového, rasistického alebo náboženského motívu.

5.   Ak sú žiadateľky umiestnené v pobytových táboroch, členské štáty pre ne a ich maloleté deti zabezpečia v týchto táboroch samostatné sanitárne zariadenia a bezpečné miesto.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby boli dospelí závislí žiadatelia s osobitnými prijímacími potrebami ubytovaní pokiaľ možno spoločne s dospelými blízkymi príbuznými, ktorí sa už zdržiavajú v tom istom členskom štáte a ktorí sú za nich zodpovední podľa práva alebo praxe príslušného členského štátu.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby boli žiadatelia premiestňovaní z jedného ubytovacieho zariadenia do druhého len v nevyhnutných prípadoch. Členské štáty umožnia žiadateľom informovať svojich právnych zástupcov alebo poradcov o svojom presune a oznámiť im novú adresu.

8.   Osoby poskytujúce materiálne prijímacie podmienky vrátane osôb, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie v pobytových táboroch, musia byť náležite vyškolené a vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú pri výkone svojej práce, sú povinné dodržiavať pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve.

9.   Členské štáty môžu zapojiť žiadateľov do hospodárenia s materiálnymi zdrojmi a nemateriálnymi stránkami života v pobytovom tábore prostredníctvom poradných výborov alebo rád zastupujúcich ubytované osoby. Bez toho, aby bol dotknutý článok 17, môžu členské štáty žiadateľom tiež povoliť, aby vykonávali dobrovoľnú prácu mimo pobytového tábora za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.

10.   V riadne odôvodnených prípadoch môžu členské štáty na primeranú dobu, ktorá musí byť čo najkratšia, výnimočne poskytnúť materiálne prijímacie podmienky, ktoré sa odlišujú od podmienok stanovených v tomto článku, ak:

Odlišné materiálne prijímacie podmienky uvedené v prvom pododseku tohto odseku musia v každom prípade zabezpečovať prístup k zdravotnej starostlivosti v súlade s článkom 22 a životnú úroveň pre všetkých žiadateľov, ktorá je v súlade s právom Únie vrátane charty a s medzinárodnými záväzkami.

Ak členský štát poskytuje odlišné materiálne prijímacie podmienky v súlade s prvým pododsekom tohto odseku, tento členský štát bezodkladne informuje Komisiu a agentúru pre azyl v súlade s článkom 32 ods. 2 o aktivovaní svojho plánu pre prípad nepredvídaných udalostí. Uvedený členský štát takisto informuje Komisiu a agentúru pre azyl hneď, ako pominú dôvody na poskytovanie týchto odlišných materiálnych podmienok.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mali žiadatelia, a to bez ohľadu na to, kde sú povinní zdržiavať sa podľa nariadenia (EÚ) 2024/1351, neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú či už všeobecnými lekármi, alebo v prípade potreby odbornými lekármi. Takáto neodkladná zdravotná starostlivosť musí byť na zodpovedajúcej úrovni kvality a zahŕňať aspoň urgentnú zdravotnú starostlivosť, nevyhnutnú liečbu chorôb vrátane závažných duševných porúch a zdravotnú starostlivosť v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorá je potrebná na riešenie vážneho fyzického stavu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa maloletým deťom žiadateľov a žiadateľom, ktorí sú maloletí, poskytoval rovnaký druh zdravotnej starostlivosti, ako sa poskytuje ich vlastným maloletým štátnym príslušníkom. Členské štáty zabezpečia, aby sa osobitná liečba poskytnutá v súlade s týmto článkom, ktorá sa začala skôr, ako maloletá osoba dosiahla plnoletosť, a ktorá sa považuje za potrebnú, poskytovala bez prerušenia alebo odkladu po tom, ako maloletá osoba dosiahne plnoletosť.

3.   Ak je to potrebné zo zdravotných dôvodov, členské štáty poskytnú žiadateľom s osobitnými prijímacími potrebami potrebnú lekársku alebo inú pomoc, napríklad potrebnú rehabilitáciu a asistenčné zdravotnícke pomôcky, vrátane primeranej starostlivosti o duševné zdravie.

1.   Členské štáty môžu obmedziť alebo odňať denné dávky žiadateľom, ktorí sú povinní zdržiavať sa na ich území v súlade s článkom 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2024/1351.

Ak je to riadne odôvodnené a primerané, členské štáty môžu tiež:

2.   Členské štáty môžu prijať rozhodnutie v súlade s odsekom 1, ak žiadateľ:

3.   Ak členský štát prijal rozhodnutie v situácii uvedenej v odseku 2 písm. a), b) alebo f) a prestanú existovať okolnosti, ktoré boli základom daného rozhodnutia, zváži, či možno opätovne priznať niektoré alebo všetky odňaté alebo obmedzené materiálne prijímacie podmienky. Ak sa znovu nepriznajú všetky materiálne prijímacie podmienky, členský štát prijme riadne odôvodnené rozhodnutie a oznámi ho žiadateľovi.

4.   Rozhodnutia v súlade s odsekom 1 tohto článku sa prijmú objektívne a nestranne na základe podstaty jednotlivého prípadu a musia uvádzať dôvody, z ktorých vychádzajú. Rozhodnutia musia vychádzať z konkrétnej situácie žiadateľa, najmä v súvislosti s so žiadateľmi s osobitnými prijímacími potrebami, a zohľadňovať zásadu proporcionality. Členské štáty zabezpečia prístup k zdravotnej starostlivosti v súlade s článkom 22 a zabezpečia životnú úroveň v súlade s právom Únie vrátane charty a s medzinárodnými záväzkami pre všetkých žiadateľov.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby materiálne prijímacie podmienky neboli odňaté alebo obmedzené pred prijatím rozhodnutia v situácii uvedenej v odseku 2.

1.   S cieľom účinne vykonávať článok 24 členské štáty čo najskôr po prejave vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu individuálne posúdia u žiadateľa, či má osobitné prijímacie potreby, a to v prípade potreby prostredníctvom tlmočenia.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa môže začleniť do existujúcich vnútroštátnych konaní alebo do posúdenia uvedeného v článku 20 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa začne tým, že sa identifikujú osobitné prijímacie potreby na základe viditeľných znakov alebo vyhlásení či správania žiadateľa, alebo v prípade potreby na základe vyhlásení rodičov alebo zástupcu žiadateľa.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa ukončí do 30 dní od prejavu vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, alebo, ak sa začlení do posúdenia uvedeného v článku 20 nariadenia (EÚ) 2024/1348, v lehote stanovenej v uvedenom nariadení, a osobitné prijímacie potreby zistené na základe takéhoto posúdenia sa musia riešiť.

Ak sa osobitné prijímacie potreby prejavia v neskoršom štádiu konania o medzinárodnej ochrane, členské štáty tieto potreby posúdia a berú do úvahy.

Členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná žiadateľom s osobitnými prijímacími potrebami v súlade s touto smernicou zohľadňovala ich osobitné prijímacie potreby počas celého trvania konania o medzinárodnej ochrane, a ich situáciu musia zodpovedajúcim spôsobom monitorovať.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby pracovníci, ktorí posudzujú osobitné prijímacie potreby v súlade s týmto článkom:

Príslušné orgány zohľadnia výsledok posúdenia uvedeného v písmene c) pri rozhodovaní o druhu osobitnej podpory pri príjme, ktorá by mohla byť žiadateľovi poskytnutá.

3.   Posúdenie uvedené v prvom pododseku odseku 1 nemusí mať formu správneho konania.

4.   Len žiadatelia s osobitnými prijímacími potrebami môžu požívať výhody osobitnej podpory stanovenej v súlade s touto smernicou.

5.   Posúdenie stanovené v prvom pododseku odseku 1 sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté posudzovanie potrieb medzinárodnej ochrany podľa nariadenia (EÚ) 2024/1347.

1.   Pri vykonávaní ustanovení tejto smernice, ktoré môžu mať vplyv na maloleté osoby, musia mať členské štáty v prvom rade na zreteli najlepší záujem dieťaťa. Členské štáty zabezpečia životnú úroveň primeranú fyzickému, psychickému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju maloletej osoby.

2.   Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa členské štáty náležite zohľadnia najmä tieto faktory:

3.   Členské štáty zabezpečia, aby maloleté osoby mali v priestoroch a pobytových táboroch uvedených v článku 20 ods. 1 písm. a) a b) prístup k voľnočasovým aktivitám vrátane hier a rekreačných činností zodpovedajúcich ich veku, ako aj k činnostiam na otvorených priestranstvách a v prípade potreby aj k školským materiálom.

4.   Členské štáty zabezpečia prístup k rehabilitačným službám pre maloleté osoby, ktoré sa stali obeťami akéhokoľvek zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktoré trpeli kvôli ozbrojeným konfliktom, a zabezpečia, aby bola vytvorená vhodná psychologická zdravotná starostlivosť a aby im v prípade potreby bolo poskytované kvalifikované poradenstvo.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby maloleté deti žiadateľov alebo žiadatelia, ktorí sú maloletými osobami, boli ubytovaní spolu so svojimi rodičmi alebo s dospelou osobou, ktorá je za nich zodpovedná, a so svojimi slobodnými maloletými súrodencami podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, ak je to v najlepšom záujme dotknutých maloletých osôb.

6.   Osoby pracujúce s maloletými osobami vrátane zástupcov a osôb spôsobilých dočasne konať ako zástupcovia ako sa uvádza v článku 27 nesmú mať záznam v registri trestov o trestnej činnosti v súvislosti s deťmi alebo trestnej činnosti, ktorá by vážne spochybnila ich schopnosť vykonávať úlohy spojené so zodpovednosťou za maloleté osoby, musí sa im poskytovať náležitá úvodná a priebežná odborná príprava, pokiaľ ide o práva a potreby maloletých osôb, vrátane prípravy súvisiacej s akýmikoľvek uplatniteľnými normami v oblasti ochrany detí, a zároveň sú vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú pri výkone svojej práce, povinné dodržiavať pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve.

1.   Ak vôľu podať žiadosť prejaví osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je maloletá, alebo v súvislosti s ktorou existujú objektívne dôvody domnievať sa, že je maloletá, členské štáty určia:

Zástupca a osoba spôsobilá dočasne konať ako zástupca sa stretnú s maloletou osobou bez sprievodu a zohľadnia vlastné názory maloletej osoby na jej potreby.

Ak členský štát usúdil, že žiadateľ, ktorý o sebe tvrdí, že je maloletý, má bez akýchkoľvek pochybností viac ako 18 rokov, daný členský štát nemusí vymenovať zástupcu ani určiť osobu spôsobilú dočasne konať ako zástupca v súlade s prvým alebo druhým pododsekom.

Členské štáty začlenia do svojich plánov pre prípad nepredvídaných udalostí uvedených v článku 32 opatrenia, ktoré treba prijať, aby sa zaručilo vymenovanie zástupcov a určenie osôb spôsobilých dočasne konať ako zástupcovia v súlade s týmto článkom v prípadoch, keď sú konfrontované s neúmerným množstvom prejavov vôle maloletých osôb bez sprievodu podať žiadosť.

Ak vykonávanie opatrení uvedených v štvrtom pododseku nestačí na zvládnutie neúmerného množstva prejavov vôle maloletých osôb bez sprievodu podať žiadosť, alebo ak nastali iné výnimočné situácie, vymenovanie zástupcov sa môže odložiť o desať pracovných dní a počet maloletých osôb bez sprievodu na jedného zástupcu sa môže zvýšiť, a to najviac na 50 maloletých osôb bez sprievodu.

V prípade uplatnenia piateho pododseku členské štáty informujú Komisiu a agentúru pre azyl.

Povinnosti zástupcu a osoby spôsobilej dočasne konať ako zástupca sa skončia, ak príslušné orgány po posúdení veku uvedenom v článku 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1348, nepredpokladajú, že žiadateľ je maloletá osoba, alebo ak sa domnievajú, že žiadateľ nie je maloletá osoba, alebo ak žiadateľ už nie je maloletá osoba bez sprievodu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby osoba spôsobilá dočasne konať ako zástupca bola v prípade, že maloletá osoba bez sprievodu prejavila vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, okamžite informovaná o akýchkoľvek významných skutočnostiach týkajúcich sa danej maloletej osoby. Osoby, ktorých záujmy sú alebo by mohli byť v konflikte so záujmami maloletej osoby bez sprievodu, sa nesmú určiť ako osoby spôsobilé dočasne konať ako zástupca. Maloletá osoba bez sprievodu musí byť okamžite informovaná o tom, že bola určená osoba spôsobilá dočasne konať ako zástupca.

3.   Ak je organizácia vymenovaná za zástupcu alebo určená za osobu spôsobilú dočasne konať ako zástupca, vymenuje fyzickú osobu na vykonávanie úloh zástupcu vo vzťahu k maloletej osobe bez sprievodu v súlade s touto smernicou.

4.   Zástupca stanovený v odseku 1 tohto článku môže byť tá istá osoba, ako je osoba stanovená v článku 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1348.

5.   Príslušné orgány okamžite informujú:

6.   Zástupca alebo osoba spôsobilá dočasne konať ako zástupca sa zmení len v prípade potreby, najmä keď sa príslušné orgány domnievajú, že tento zástupca alebo táto osoba nevykonali svoje úlohy primerane.

Organizácie alebo fyzické osoby, ktorých záujmy sú alebo by prípadne mohli byť v konflikte so záujmami maloletej osoby bez sprievodu, nesmú byť vymenované za zástupcu alebo určené za osobu spôsobilú dočasne konať ako zástupca.

7.   Členské štáty poveria fyzickú osobu vymenovanú za zástupcu alebo určenú za osobu spôsobilú dočasne konať ako zástupca zodpovednosťou za primeraný a obmedzený počet maloletých osôb bez sprievodu a za normálnych okolností za najviac 30 maloletých osôb bez sprievodu súčasne, aby sa zabezpečilo, že daná osoba bude schopná účinne plniť úlohy.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby existovali správne alebo súdne orgány alebo iné subjekty zodpovedné za dohľad nad riadnym vykonávaním úloh zástupcov a osôb spôsobilých dočasne konať ako zástupcovia, a to aj prostredníctvom preskúmavania záznamov týchto vymenovaných zástupcov a určených osôb v registri trestov v pravidelných intervaloch s cieľom zistiť prípadnú nezlučiteľnosť s ich úlohou. Uvedené správne alebo súdne orgány alebo iné subjekty preskúmavajú sťažnosti, ktoré proti svojim vymenovaným zástupcom alebo určeným osobám podajú maloleté osoby bez sprievodu.

9.   Maloleté osoby bez sprievodu, ktoré prejavia vôľu podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, sa od okamihu povolenia vstupu na územie členského štátu, v ktorom bol urobený prejav vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná alebo je posudzovaná, až do okamihu, keď sú povinné tento členský štát opustiť, umiestnia:

Členské štáty môžu umiestniť maloleté osoby bez sprievodu, ktoré majú 16 rokov a viac, v pobytových táboroch pre dospelých žiadateľov, ak je to v ich najlepšom záujme, ako sa stanovuje v článku 26 ods. 2.

Pokiaľ je to možné, súrodenci sa ponechajú spolu, pričom sa zohľadní najlepší záujem dotknutej maloletej osoby, a najmä jej vek a stupeň vyspelosti. Zmeny miesta pobytu maloletých osôb bez sprievodu sa obmedzia na minimum.

10.   S vyhľadávaním rodinných príslušníkov maloletej osoby bez sprievodu začnú členské štáty čo najskôr po prejave vôle podať žiadosť o medzinárodnú ochranu, v prípade potreby aj s pomocou medzinárodných alebo iných príslušných organizácií, pričom chránia najlepší záujem tejto maloletej osoby bez sprievodu. V prípadoch možného ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti maloletej osoby alebo jej blízkych príbuzných, najmä ak títo príbuzní zostali v krajine pôvodu, sa musí dbať na zabezpečenie dôverného vykonávania získavania, spracúvania a obehu informácií týkajúcich sa týchto osôb, aby sa predišlo ohrozeniu ich bezpečnosti.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby osobám, ktoré boli vystavené obchodovaniu s ľuďmi, mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným činom psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia vrátane násilia spáchaného na základe sexuálneho, rodového, rasového alebo náboženského motívu, bola poskytnutá potrebná lekárska a psychologická liečba a starostlivosť vrátane nevyhnutných rehabilitačných služieb a poradenstva, ak je to potrebné v dôsledku poškodení spôsobených takýmito činmi. Uvedeným osobám sa v prípade potreby poskytne tlmočenie v súlade s článkom 25 ods. 2 písm. c).

Prístup k takémuto ošetreniu a starostlivosti sa zabezpečí čo najskôr po identifikácii potrieb týchto osôb.

2.   Osoby pracujúce s osobami uvedenými v odseku 1, a to aj zdravotnícki pracovníci, musia absolvovať príslušnú odbornú prípravu s ohľadom na potreby týchto osôb a vhodné liečebné metódy vrátane potrebných rehabilitačných služieb a musia v tejto odbornej príprave pokračovať. Zároveň sú vo vzťahu k informáciám, ktoré získajú pri výkone svojej práce, povinné dodržiavať pravidlá dôvernosti stanovené vo vnútroštátnom práve a v uplatniteľných profesijných etických kódexoch.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bolo proti rozhodnutiam týkajúcim sa poskytnutia, odňatia alebo obmedzenia výhod podľa tejto smernice, rozhodnutiam týkajúcim sa odmietnutia udeliť povolenie uvedené v článku 8 ods. 5 prvý pododsek alebo rozhodnutiam prijatým podľa článku 9, ktoré individuálne ovplyvnia žiadateľov, možné v rámci postupov stanovených vo vnútroštátnom práve podať opravný prostriedok. Možnosť podať opravný prostriedok alebo žiadosť o preskúmanie rozhodnutia z hľadiska skutkového a právneho stavu pred súdnym orgánom sa poskytne aspoň v poslednom stupni konania.

2.   Členské štáty v prípade opravného prostriedku alebo preskúmania pred súdnym orgánom uvedeného v odseku 1 tohto článku a v prípade súdneho preskúmania uvedeného v článku 11 ods. 3 a 5 zabezpečia poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a zastupovania, ak je to potrebné na zabezpečenie skutočného prístupu k spravodlivosti. Takáto právna pomoc a zastupovanie spočíva v príprave opravného prostriedku alebo žiadosti o preskúmanie a zahŕňa prinajmenšom prípravu požadovanej procesnej dokumentácie a účasť na pojednávaní pred súdnymi orgánmi v mene žiadateľa.

Bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie poskytujú právni zástupcovia alebo iné náležite kvalifikované osoby, ktoré pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo a ktorých záujmy nie sú v rozpore alebo by sa potenciálne nemali dostať do rozporu so záujmami žiadateľa.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že bezplatná právna pomoc a zastupovanie sa neposkytnú, ak:

Ak o neposkytnutí bezplatnej právnej pomoci a zastupovania rozhodne iný orgán ako súd alebo tribunál na základe toho, že sa domnieva, že opravný prostriedok alebo preskúmanie nemá žiadne reálne predpoklady na úspech, žiadateľ má právo na účinný opravný prostriedok pred súdom alebo tribunálom proti takémuto rozhodnutiu a na tento účel je oprávnený požiadať o bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie.

Členské štáty môžu takisto stanoviť, že bezplatná právna pomoc a zastupovanie sa poskytnú len prostredníctvom právnych zástupcov alebo iných poradcov, ktorí boli osobitne určení podľa vnútroštátneho práva na účely pomoci žiadateľom a ich zastupovania, alebo prostredníctvom mimovládnych organizácií akreditovaných podľa vnútroštátneho práva na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci a zastupovania.

4.   Členské štáty tiež môžu:

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 19 ods. 2 tejto smernice, môžu členské štáty požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu akýchkoľvek vzniknutých nákladov, ak sa finančná situácia žiadateľa výrazne zlepší v priebehu konania o medzinárodnej ochrane v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1348 alebo ak sa rozhodnutie o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci a zastupovania prijalo na základe nepravdivých informácií, ktoré poskytol žiadateľ.

6.   Členské štáty stanovia osobitné procesné pravidlá upravujúce spôsob podávania a spracúvania žiadostí o bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie alebo uplatnia existujúce pravidlá pre vnútroštátne žiadosti podobnej povahy za predpokladu, že uvedené pravidlá neznemožňujú alebo nadmerne nesťažujú prístup k bezplatnej právnej pomoci a zastupovaniu.

1.   Členské štáty s náležitým ohľadom na svoje ústavné systémy zavedú príslušné mechanizmy určené na to, aby sa zabezpečilo primerané usmerňovanie, monitorovanie a kontrola úrovne prijímacích podmienok. Členské štáty zohľadnia dostupné nezáväzné prevádzkové normy, ukazovatele, usmernenia alebo najlepšie postupy týkajúce sa prijímacích podmienok vypracované agentúrou pre azyl v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) 2021/2303 bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov organizovať svoje prijímacie systémy v súlade s touto smernicou.

2.   Prijímacie systémy členských štátov podliehajú mechanizmu monitorovania stanovenému v kapitole 5 nariadenia (EÚ) 2021/2303.

1.   Každý členský štát vypracuje plán pre prípad nepredvídaných udalostí, a to podľa potreby na základe konzultácií s miestnymi a regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a medzinárodnými organizáciami. V pláne pre prípad nepredvídaných udalostí sa stanovia opatrenia, ktoré je nutné prijať na zabezpečenie primeraného príjmu žiadateľov podľa tejto smernice v prípadoch, keď je daný členský štát vystavený neúmernému množstvu žiadateľov o medzinárodnú ochranu vrátane maloletých osôb bez sprievodu. Plán pre prípad nepredvídaných udalostí zahŕňa aj opatrenia na riešenie situácií uvedených v článku 20 ods. 10 písm. b) v čo najkratšom čase.

2.   V pláne pre prípad nepredvídaných udalostí uvedenom v odseku 1 sa zohľadnia osobitné vnútroštátne okolnosti, pričom sa použije vzor, ktorý vypracuje agentúra pre azyl, a oznámi sa agentúre pre azyl do 12. apríla 2025. Uvedený plán sa preskúma, ak je to potrebné v dôsledku zmeny okolností, a najmenej každé tri roky, a v prípade aktualizácie sa oznámi agentúre pre azyl. Členské štáty informujú Komisiu a agentúru pre azyl pri každom aktivovaní plánu pre prípad nepredvídaných udalostí.

3.   Členské štáty poskytnú agentúre pre azyl na jej žiadosť informácie o svojich plánoch pre prípad nepredvídaných udalostí uvedených v odseku 1 a agentúra pre azyl po dohode s nimi pomáha členským štátom vypracovať a preskúmať ich plány pre prípad nepredvídaných udalostí.

1.   Členské štáty prijmú príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnanci orgánov a iných organizácií priamo zodpovedných za vykonávanie tejto smernice absolvovali potrebnú odbornú prípravu s ohľadom na potreby žiadateľov vrátane maloletých osôb. Na tento účel členské štáty zahrnú do odbornej prípravy svojich zamestnancov relevantné hlavné súčasti európskeho vzdelávacieho programu v oblasti azylu, ktoré sa týkajú prijímacích podmienok, ako aj nástroj na určovanie osôb s osobitnými potrebami vytvorený agentúrou pre azyl.

2.   Členské štáty pridelia zdroje, ktoré sú potrebné na vykonávanie tejto smernice, vrátane potrebných zamestnancov, prekladateľov a tlmočníkov, pričom vezmú do úvahy sezónne výkyvy v počte žiadateľov. Ak sa na vykonávaní tejto smernice zúčastňujú miestne a regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti alebo medzinárodné organizácie, pridelia sa im potrebné zdroje.

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 až 10, 12, 13, 17 až 29 a 31 až 34 do 12. júna 2026. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.