PRÍLOHA

Usmernenia o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (*1)

ÚVOD

1.1.

Systém kontroly štátnej pomoci

1.2.

Povinnosť zachovať existujúci stav

VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRESADZOVANIA PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI

2.1.

Zásada lojálnej spolupráce

2.2.

Zásady rovnocennosti a účinnosti uplatňované na vnútroštátne postupy

2.2.1.

Aktívna legitimácia na podanie žaloby

2.2.2.

Právomoc

2.2.3.

Zásada právoplatne rozsúdenej veci

ÚLOHA DOZORNÉHO ÚRADU

3.1.

Výlučná právomoc dozorného úradu

3.2.

Právomoc dozorného úradu presadzovať pravidlá štátnej pomoci

ÚLOHA VNÚTROŠTÁTNYCH SÚDOV

4.1.

Vymedzenie právomocí vnútroštátnych súdov pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci

4.1.1.

Na základe rozhodnutia dozorného úradu

4.1.1.1.

Na základe rozhodnutia dozorného úradu o zlučiteľnosti pomoci

4.1.1.2.

Na základe rozhodnutia dozorného úradu o začatí konania

4.2.

Právomoci vnútroštátnych súdov

4.2.1.

Posudzovanie existencie pomoci

4.2.2.

Posudzovanie možného porušenia povinnosti zachovať existujúci stav

4.2.2.1.

Uplatňovanie podmienok nariadení o skupinových výnimkách

4.2.2.2.

Existujúca pomoc

4.2.3.

Ochrana práv jednotlivcov dotknutých porušením povinnosti zachovať existujúci stav

4.2.3.1

Pozastavenie alebo ukončenie vykonávania opatrenia

4.2.3.2.

Vymáhanie

4.2.3.3.

Predbežné opatrenia

4.2.3.4.

Žaloba o náhradu škody

SPOLUPRÁCA MEDZI DOZORNÝM ÚRADOM A VNÚTROŠTÁTNYMI SÚDMI

5.1.

Pomoc dozorného úradu vnútroštátnym súdom

5.1.1.

Prostriedky spolupráce

5.1.1.1.

Poskytovanie informácií vnútroštátnym súdom

5.1.1.2.

Zasielanie stanovísk k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci

5.1.1.3.

Predkladanie písomných pripomienok

5.2.

Pomoc vnútroštátnych súdov dozornému úradu

DÔSLEDKY NEVYKONANIA PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI A ROZHODNUTÍ O ŠTÁTNEJ POMOCI

6.1.

Konania pred dozorným úradom v súvislosti s neoprávnenou pomocou

6.2.

Konanie o nesplnení povinnosti

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

1. ÚVOD

(1)

Komisia od roku 2012 vykonáva program modernizácie štátnej pomoci (1). V rámci tohto programu Komisia prijala balík právnych predpisov, usmernení a oznámení s cieľom posúdiť opatrenia štátnej pomoci. V súlade s týmto balíkom mohol Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) zamerať svoje ex ante kontroly na prípady s najväčším vplyvom na fungovanie Dohody o EHP pri súčasnom rozvíjaní užšej spolupráce so štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP, v oblasti presadzovania pravidiel štátnej pomoci. Na tento účel bolo pre štáty EHP zavedených viacero možností poskytovania pomoci bez predchádzajúcej kontroly Komisie či dozorného úradu, a to prostredníctvom stanovenia ďalších výnimiek z povinnosti notifikovať akékoľvek plánované opatrenia štátnej pomoci. Následkom toho sa zvýšila výška pomoci poskytnutá na základe skupinových výnimiek (2). V tomto kontexte sa ešte zvýšil význam vnútroštátnych súdov pri zabezpečovaní súladu s pravidlami štátnej pomoci.

(2)

V roku 2019 Komisia zverejnila štúdiu o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi v 28 členských štátoch (3) (ďalej len „štúdia o presadzovaní“) (4). V štúdii o presadzovaní sa preskúmalo vyše 750 vnútroštátnych rozsudkov, ktoré patria do dvoch kategórií: 1. veci, v ktorých sa vnútroštátne súdy zúčastňujú na vyvodzovaní dôsledkov neoprávneného vykonávania pomoci (ďalej len „občianskoprávne presadzovanie“), a 2. veci, v ktorých sa vnútroštátne súdy zúčastňujú na vykonávaní rozhodnutí Komisie, ktorými sa nariaďuje vymáhanie pomoci (ďalej len „verejnoprávne presadzovanie“).

(3)

V štúdii o presadzovaní sa zistilo, že počet vecí v oblasti štátnej pomoci predložených vnútroštátnym súdom sa v období 2007 – 2017 zvýšil. Napriek tomuto nárastu vnútroštátne súdy priznali opravné prostriedky len vo výnimočných prípadoch, pričom nároky na náhradu škody predstavujú len malú časť vecí. Okrem toho sa široko nevyužívali prostriedky spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi, ktoré sa zaviedli v roku 2009 na základe oznámenia Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (ďalej len „oznámenie o vymáhaní z roku 2009“) (5) a v roku 2015 na základe nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (ďalej len „procesné nariadenie“) (6).

(3a)

V roku 2019 dozorný úrad zverejnil štúdiu o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutiach vnútroštátnych súdov v troch štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP (ďalej len „štúdia o presadzovaní v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP“) (*). V štúdii o presadzovaní v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, bolo identifikovaných 45 rozsudkov s rôznou relevantnosťou. V štúdii o presadzovaní v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa zistilo, že od nadobudnutia platnosti Dohody o EHP bolo v každom z daných štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, pomerne málo prípadov občianskoprávneho presadzovania. Zo 45 preskúmaných rozsudkov sa šesť týkalo občianskoprávneho presadzovania povinnosti zachovať existujúci stav a dve sa týkali vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci na základe záporného rozhodnutia dozorného úradu s príkazom na vymáhanie. V žiadnom z týchto prípadov vnútroštátny súd nezačal postup spolupráce podľa usmernení dozorného úradu o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (*).

(4)

V týchto usmerneniach sa uvádzajú praktické informácie o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni pre vnútroštátne súdy a ďalšie zainteresované strany. Zohľadňujú sa v nich otázky, ktoré vzniesli tieto súdy v súvislosti so štúdiou o presadzovaní v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, alebo vo veciach predložených Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na prejudiciálne konanie alebo Súdu EZVO s žiadosťou o poradné stanovisko (**). Ide napríklad o koherentnosť medzi konaniami pred Komisiou a konaniami vnútroštátnych súdov alebo o otázku nesprávneho uplatňovania nariadení o skupinových výnimkách.

(5)

Cieľom týchto usmernení je poskytnúť usmernenie súdnym orgánom štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, v zmysle článku 34 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“) (7) a podporiť užšiu spoluprácu medzi dozorným úradom a vnútroštátnymi súdmi stanovením všetkých dostupných nástrojov spolupráce. Vnútroštátne súdy nimi nie sú viazané a ani nimi nie je dotknutá ich nezávislosť (8). Toto oznámenie sa zameriava najmä na občianskoprávne presadzovanie. Aspektom verejnoprávneho presadzovania sa venuje oznámenie Komisie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (9) (ďalej len „oznámenie o vymáhaní“).

(6)

Od prijatia usmernení o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi z roku 2009 bol zaznamenaný ďalší vývoj v judikatúre Všeobecného súdu, Súdneho dvora a Súdu EZVO (spoločne ďalej len „súdy EHP“) (*). Tieto usmernenia tento vývoj zohľadňujú a nahrádzajú usmernenia o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi z roku 2009.

1.1. Systém kontroly štátnej pomoci

(7)

Pojem štátna pomoc, ktorý je vymedzený priamo v Dohode o EHP, má právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych skutočností (10). Podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP „pomoc poskytovaná členskými štátmi […], štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody [o EHP], pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami“. Dozorný úrad poskytol usmernenie k výkladu pojmu štátna pomoc (11).

(8)

Všeobecný zákaz poskytovania štátnej pomoci vychádza z dvojitého systému kontrol ex ante a ex post, pokiaľ ide o intervencie zahŕňajúce štátnu pomoc. Podľa článku 62 Dohody o EHP má dozorný úrad povinnosť nepretržite preskúmavať všetky systémy existujúcej pomoci, ako aj posudzovať akékoľvek plány štátu EZVO, ktorý je členom EHP, udeliť novú pomoc alebo zmeniť existujúcu pomoc. Aby bolo preskúmanie dozorným úradom účinné, štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, s ním musia spolupracovať, poskytnúť mu všetky relevantné informácie a notifikovať mu opatrenia štátnej pomoci.

(9)

Štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, majú po prvé povinnosť notifikovať dozornému úradu každé opatrenie zamerané na poskytnutie novej pomoci alebo zmenu existujúcej pomoci a po druhé majú povinnosť neuviesť do účinnosti takéto opatrenie, kým dozorný úrad neposúdi jeho zlučiteľnosť s fungovaním Dohody o EHP (ďalej len „povinnosť zachovať existujúci stav“) (12). Povinnosť zachovať existujúci stav vyplývajúca z článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (ďalej len „protokol 3“) priznáva jednotlivcom práva, ktoré si môžu uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi (13).

(9a)

V prípade štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, vykonávanie pravidiel EHP podlieha protokolu 35 k Dohode o EHP (ďalej len „protokol 35 k Dohode o EHP“), podľa ktorého štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, musia zabezpečiť, aby v prípade rozporu medzi vykonávacími pravidlami EHP a inými ustanoveniami právnych predpisov mali prednosť vykonávacie pravidlá EHP. Jednotlivci a hospodárske subjekty musia mať na vnútroštátnej úrovni nárok uplatniť si všetky práva vyplývajúce z ustanovení Dohody o EHP, ktoré sú začlenené do vnútroštátneho právneho poriadku, a dovolávať sa ich, ak sú bezpodmienečné a dostatočne presné (*), ako je povinnosť zachovať existujúci stav.

(10)

Z toho vyplýva, že vykonávanie systému kontroly štátnej pomoci, ktorého podstatnú črtu tvorí ustanovenie článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, je záležitosťou dozorného úradu, ako aj vnútroštátnych súdov, pričom ich príslušné úlohy sa dopĺňajú, hoci sú oddelené. Zatiaľ čo dozorný úrad má výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení pomoci s fungovaním Dohody o EHP, vnútroštátne súdy majú ochraňovať práva osôb pred prípadným porušením článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (14).

1.2. Povinnosť zachovať existujúci stav

(11)

Vykonateľnosť článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 znamená, že vnútroštátne súdy musia v súlade so svojím vnútroštátnym právom prijať všetky príslušné opatrenia, aby vyvodili dôsledky vyplývajúce z porušenia uvedeného ustanovenia (15).

(12)

Aby opatrenie podliehalo požiadavke na zachovanie existujúceho stavu podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, musia byť splnené dve podmienky: po prvé opatrenie sa považuje za novú pomoc vrátane úprav existujúcej pomoci (16) a po druhé na opatrenie sa musí vzťahovať povinnosť predchádzajúcej notifikácie podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu.

(13)

Preto keď opatrenie nepredstavuje novú pomoc, štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, ho môžu vykonať bez predchádzajúcej notifikácie dozornému úradu. Štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, môžu navyše vykonať opatrenia, ktoré spĺňajú všetky podmienky, aby sa na ne vzťahovala výnimka z notifikačnej povinnosti.

(14)

V nariadeniach o pomoci de minimis (17) sa stanovili podmienky, za ktorých sa pomoc považuje za pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod medzi štátmi EHP a nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí jej narušením. (18) Ak opatrenie pomoci spĺňa všetky príslušné podmienky stanovené v nariadeniach de minimis, dotknutý štát EZVO, ktorý je členom EHP, je oslobodený od povinnosti notifikovať opatrenie dozornému úradu.

(15)

V nariadeniach o skupinových výnimkách, ako je všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (19), sa stanovujú podmienky, za ktorých sa opatrenia pomoci musia alebo môžu považovať za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 2 alebo 3 (20). Ak opatrenie pomoci spĺňa všetky príslušné podmienky stanovené v týchto nariadeniach, dotknutý štát EZVO, ktorý je členom EHP, je oslobodený od povinnosti notifikovať pomoc dozornému úradu.

(16)

Okrem toho sa v rozhodnutí Komisie 2012/21/EÚ (21) so zreteľom na štátnu pomoc v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (22) s osobitným zreteľom na služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave stanovujú podmienky, za ktorých možno považovať náhradu za záväzky služby vo verejnom záujme zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 (*) a článku 93 ZFEÚ (**). Ani v týchto prípadoch nepodliehajú dotknuté opatrenia povinnosti zachovať existujúci stav.

2. VŠEOBECNÉ ZÁSADY PRESADZOVANIA PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI

2.1. Zásada lojálnej spolupráce

(17)

V článku 3 Dohody o EHP, ktorý vychádza z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (23) (ďalej len „ZEÚ“), sa zmluvným stranám ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich z Dohody o EHP a na umožnenie spolupráce v rámci tejto dohody. Podľa zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v tomto článku dozorný úrad a štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, konajúc v rámci svojich právomocí, si pri vykonávaní týchto úloh musia vzájomne pomáhať. V článku 2 Dohody o dozore a súde sa vyžaduje, aby štáty EZVO prijali všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo osobitné, aby zabezpečili splnenie povinností, ktoré vyplývajú z Dohody o dozore a súde. Okrem toho štáty EZVO neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Dohody o EHP a Dohody o dozore a súde.

(18)

Povinnosť vzájomnej pomoci, ktorá vyplýva z článku 3 Dohody o EHP a z článku 2 Dohody o dozore a súde, sa takisto uplatňuje na vnútroštátne súdy (24). To znamená, že dozorný úrad pomáha vnútroštátnym súdom pri uplatňovaní práva EHP (25) a naopak, vnútroštátne súdy pomáhajú dozornému úradu pri plnení jeho úloh. Vnútroštátne súdy musia preto prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili plnenie svojich povinností vyplývajúcich z Dohody o EHP a neprijímali rozhodnutia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Dohody o EHP (26).

2.2. Zásady rovnocennosti a účinnosti uplatňované na vnútroštátne postupy

(19)

Súdny dvor trvale uznáva zásadu procesnej autonómie pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci (27). Podľa tejto zásady a v prípade absencie práva EHP v danej záležitosti sa môžu štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, voľne rozhodnúť, ako si budú plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Dohody o EHP, pokiaľ prostriedky, ktoré použijú, nebudú narúšať rozsah pôsobnosti a účinnosť práva EHP.

(20)

V súlade s judikatúrou súdov EHP nesmie byť uplatniteľná vnútroštátna právna úprava menej výhodná pri uplatňovaní článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 ako tá, ktorá upravuje podobnú situáciu vnútroštátnej povahy (ďalej len „zásada rovnocennosti“), a nesmie prakticky znemožňovať výkon práv vyplývajúcich z práva EHP alebo ho nadmerne sťažovať (ďalej len „zásada účinnosti“) (28). V oddieloch 2.2.1, 2.2.2 a 2.2.3 je objasnené vzájomné pôsobenie medzi zásadou procesnej autonómie na jednej strane a zásadami rovnocennosti a účinnosti na druhej strane z hľadiska aktívnej legitimácie na podanie žaloby, právomoci vnútroštátnych súdov a zásady právoplatne rozsúdenej veci (29).

2.2.1. Aktívna legitimácia na podanie žaloby

(21)

Pri uplatňovaní zásady procesnej autonómie štáty EHP uplatňujú na vnútroštátne konania týkajúce sa štátnej pomoci svoje vnútroštátne predpisy o aktívnej legitimácii na podanie žaloby za predpokladu, že tieto predpisy rešpektujú zásady rovnocennosti a účinnosti.

(22)

Podľa zásady účinnosti by vnútroštátne predpisy o aktívnej legitimácii jednotlivcov na podanie žaloby a o ich záujme na konaní nemali narušovať ich právo na účinnú súdnu ochranu práv, ktoré im boli priznané na základe práva EHP (30).

(23)

V štúdii o presadzovaní sa ukázalo, že vnútroštátne súdy rozhodujú väčšinou vo veciach, ktoré podali konkurenti príjemcov pomoci, ktorých sa priamo dotklo narušenie hospodárskej súťaže spôsobené vykonávaním neoprávnenej pomoci (31).

(24)

Pri uplatňovaní vnútroštátnych predpisov o aktívnej legitimácii musia však vnútroštátne súdy zohľadniť svoju povinnosť chrániť záujem každej strany, ktorá má dostatočný právny záujem na konaní (ďalej len „tretie strany“), bez ohľadu na to, či sa ich priamo dotklo narušenie hospodárskej súťaže z dôvodu neoprávneného vykonania opatrenia pomoci.

(25)

Vnútroštátne súdy musia zohľadniť ďalšie prvky, keď posudzujú aktívnu legitimáciu tretích strán na podanie žaloby vo veciach týkajúcich sa štátnej pomoci poskytnutej prostredníctvom fiškálnych opatrení. Daňovníkov, ktorí sú tretími stranami, možno považovať za osoby so záujmom na podaní žaloby v snahe dosiahnuť vrátenie sumy vybranej v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav, ak daň alebo odvod, ktorému podliehajú, je súčasťou financovania neoprávnenej štátnej pomoci (32). Ich aktívna legitimácia na podanie žaloby sa nezakladá na existencii konkurenčného vzťahu s príjemcom pomoci (33).

(26)

Naopak, daňovníci, ktorí sú tretími stranami, sa nemôžu opierať o neoprávnenosť opatrenia pomoci, na základe ktorého sú určité podniky alebo odvetvia oslobodené od dane, aby sa vyhli plateniu tejto dane alebo odvodu, alebo dosiahli ich vrátanie, pokiaľ daňový príjem nie je vyhradený výlučne na financovanie neoprávnenej štátnej pomoci, ako sa uvádza v bode (25). To platí aj v prípade, že sú konkurenciou príjemcov (34). Takéto riešenie by viedlo k zvýšeniu negatívneho účinku štátnej pomoci na hospodársku súťaž, keďže by sa zvýšil počet podnikov, ktoré profitujú z oslobodenia od dane, ktoré predstavuje neoprávnenú štátnu pomoc (35).

(27)

Ak sa v kontexte vnútroštátnych konaní vyskytnú otázky týkajúce sa Dohody o EHP, Dohody o dozore a súde alebo rozhodnutí dozorného úradu o štátnej pomoci, strany v týchto konaniach môžu vnútroštátne súdy požiadať, aby sa obrátili na Súd EZVO so žiadosťou o poradné stanovisko. Podľa článku 34 Dohody o dozore a súde má Súd EZVO právomoc vydávať poradné stanoviská k výkladu Dohody o EHP, čo okrem iného zahŕňa článok 61 Dohody o EHP. Na účely zrušenia rozhodnutia o štátnej pomoci prijatého dozorným úradom sa však musí podať žaloba o neplatnosť podľa článku 36 Dohody o dozore a súde. […] (36).[…] (37).

2.2.2. Právomoc

(28)

Zásada procesnej autonómie znamená, že je úlohou každého štátu EHP, aby vo vnútroštátnom právnom poriadku stanovil súdy, ktoré majú právomoc konať vo veciach týkajúcich sa poskytovania neoprávnenej pomoci. Ďalej to znamená, že pokiaľ sa dodržia zásady rovnocennosti a účinnosti, štáty EHP určujú podrobné procesné pravidlá, ktorými sa tieto súdne konania riadia (38).

(29)

Vzhľadom na absenciu osobitných pravidiel v práve EHP sa štruktúra súdnych systémov štátov EHP výrazne líši. Zatiaľ čo niekoľko štátov EHP zriadilo špecializované súdy konajúce v otázkach štátnej pomoci, iné pridelili výlučnú právomoc senátom existujúcich súdov alebo prijali procesné pravidlá, ktorými sa objasňuje právomoc súdov vo veciach verejnoprávneho a občianskoprávneho presadzovania (39). Vo väčšine štátov EHP sú to občianske a správne súdy, ktoré sú príslušné na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci (40).

2.2.3. Zásada právoplatne rozsúdenej veci

(30)

Zásada právoplatne rozsúdenej veci stanovuje, že konečné súdne rozhodnutia už nemožno napadnúť. To platí, keď sa vyčerpali všetky opravné prostriedky alebo uplynuli lehoty stanovené na podanie týchto opravných prostriedkov. Cieľom zásady právoplatne rozsúdenej veci je zaručiť stabilitu práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, pričom táto zásada je zakotvená v právnom poriadku EHP, ako aj vo vnútroštátnych právnych systémoch (41). Z judikatúry vyplýva, že ak neexistuje právna úprava EHP v predmetnej oblasti, podmienky vykonávania zásady právoplatne rozsúdenej veci musí stanoviť vnútroštátny právny poriadok v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov. Takéto procesné pravidlá však musia byť v súlade so zásadami rovnocennosti a účinnosti (42).

(31)

[…] (43). Vnútroštátne súdy sú povinné vykonať ustanovenia práva EHP v plnom rozsahu. Podľa protokolu 35 štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, musia zabezpečiť, aby v prípade rozporu medzi vykonávacími pravidlami EHP a inými ustanoveniami právnych predpisov mali prednosť vykonávacie pravidlá EHP. (*) To sa ďalej vzťahuje na vnútroštátne predpisy, v ktorých je zakotvená zásada právoplatne rozsúdenej veci (44).

(32)

Na základe judikatúry súdov EHP sa obmedzila účinnosť zásady právoplatne rozsúdenej veci v oblasti štátnej pomoci. Uplatňovaním zásady právoplatne rozsúdenej veci sa nesmie obmedziť výlučná právomoc dozorného úradu, ktorá mu bola priznaná na základe Dohody o EHP, na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci (45). Ďalej skutočnosť, že vnútroštátny súd vylúčil existenciu štátnej pomoci v súvislosti s určitým opatrením, nemôže brániť dozornému úradu v tom, aby neskôr zistil, že príslušné opatrenie je neoprávnenou a nezlučiteľnou štátnou pomocou (46). To platí aj v prípade rozsudku vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni (47). Platí to aj v prípade, že sa vnútroštátne pravidlá týkajúce sa právoplatne rozsúdenej veci rozširujú na právne dôvody, ktoré mohli byť, ale neboli, uplatnené v súdnych konaniach (48).

3. ÚLOHA DOZORNÉHO ÚRADU

(33)

Cieľom systému predbežnej kontroly stanoveného v článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 je zabezpečiť, aby bolo možné vykonať iba zlučiteľnú pomoc (49). Na dosiahnutie tohto cieľa sa musí vykonávanie plánovanej pomoci, na ktorú sa nevzťahuje skupinová výnimka, odložiť dovtedy, kým dozorný úrad neprijme rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s fungovaním Dohody o EHP (50).

3.1. Výlučná právomoc dozorného úradu

(34)

Dozorný úrad vo všeobecnosti vykonáva svoju právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení pomoci v dvoch krokoch. Dozorný úrad najprv posúdi, či opatrenie možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (51). Potom dozorný úrad preskúma, či je opatrenie zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. Prvý krok, ktorý pozostáva z posúdenia existencie pomoci, patrí do právomoci dozorného úradu aj vnútroštátnych súdov, keďže súdy môžu mať povinnosť zistiť, či sa na opatrenie vzťahuje povinnosť zachovať existujúci stav (52) (pozri oddiely 4.2.1 a 4.2.2). Druhý krok, ktorý pozostáva z posúdenia zlučiteľnosti, je výlučnou právomocou dozorného úradu. Posúdenie zlučiteľnosti musí byť zahrnuté v rozhodnutí (53), ktoré podlieha preskúmaniu Súdom EZVO (54).

(35)

Dozorný úrad môže vyvodiť záver o zlučiteľnosti opatrenia s fungovaním Dohody o EHP buď po predbežnom preskúmaní (keď nepochybuje o zlučiteľnosti opatrenia s fungovaním Dohody o EHP) (55), alebo po formálnom vyšetrovacom konaní (keď v kontexte predbežného preskúmania pochyboval o zlučiteľnosti opatrenia s fungovaním Dohody o EHP) (56). Keď dozorný úrad začne formálne vyšetrovacie konanie, prijme rozhodnutie, v ktorom predstaví svoje predbežné posúdenie povahy opatrenia a svoje pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia s fungovaním Dohody o EHP (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (57).

(36)

Výhradná právomoc Dozorného úradu posudzovať zlučiteľnosť štátnej pomoci môže obmedziť vnútroštátne súdy pri výkone ich právomoci pri uplatňovaní článku 61 ods. 1 a článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (pozri oddiel 4.1) (58). To platí pre rozhodnutia o začatí konania, ktoré majú až do posúdenia zlučiteľnosti opatrenia určité právne dôsledky pre konania pred vnútroštátnymi súdmi (pozri oddiel 4.1.1.2).

(37)

V rámci Dohody o EHP sa vnútroštátne súdy musia riadiť posúdením dozorného úradu o existencii štátnej pomoci, ako sa stanovuje v konečnom rozhodnutí dozorného úradu prijatom pred rozhodnutím vnútroštátneho súdu (59). Naopak, ak vnútroštátny súd rozhodne pred tým, ako dozorný úrad prijme akékoľvek rozhodnutie, jeho rozhodnutie, aj keď má právnu silu právoplatne rozsúdenej veci, nemôže brániť dozornému úradu, aby si v určitom okamihu uplatnil svoju výlučnú právomoc, ktorá mu bola priznaná na základe Dohody o EHP (pozri oddiel 2.2.3) (60).

3.2. Právomoc dozorného úradu presadzovať pravidlá štátnej pomoci

(38)

Vo všeobecnosti platí, že na účely udelenia opravných prostriedkov z dôvodu porušenia pravidiel štátnej pomoci dozorný úrad musí po tom, ako dospeje k záveru, že preskúmané opatrenie je neoprávnenou a nezlučiteľnou štátnou pomocou, prijať konečné rozhodnutie, ktorým sa uzavrie formálne vyšetrovacie konanie a nariadi vymoženie tejto pomoci (ďalej len „rozhodnutie o vymáhaní“) (61).

(39)

Právomoci dozorného úradu v oblasti presadzovania práva sú kodifikované v rokovacom poriadku v oblasti štátnej pomoci (62). Podľa článku 14 ods. 1 časti II protokolu 3 dozorný úrad musí nariadiť vymáhanie neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci prijatím rozhodnutia. Keď dozorný úrad v rozhodnutí uvedie, že opatrenie pomoci je neoprávnené a nezlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, nemá diskrečnú právomoc a musí nariadiť vymoženie pomoci (63), pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecnou zásadou práva EHP (64). Okrem toho sa na právomoc dozorného úradu nariadiť vymoženie pomoci vzťahuje 10-ročná premlčacia lehota odo dňa udelenia neoprávnenej pomoci príjemcovi (65).

(40)

V niektorých prípadoch môže dozorný úrad na základe článku 11 časti II protokolu 3 prijať podľa vlastného uváženia predbežné opatrenia, kým nedokončí posudzovanie zlučiteľnosti. Dozorný úrad môže predovšetkým vydať príkaz na pozastavenie alebo vymoženie pomoci, a to pokiaľ je splnených niekoľko podmienok (66). Cieľom týchto opatrení je obmedziť škody v súvislosti s vykonávaním pomoci, ktorá je v rozpore s notifikačnou povinnosťou a povinnosťou zachovať existujúci stav (67).

4. ÚLOHA VNÚTROŠTÁTNYCH SÚDOV

(41)

Zatiaľ čo dozorný úrad musí preskúmať zlučiteľnosť opatrenia pomoci s fungovaním Dohody o EHP, a to aj v prípadoch, keď zistil, že jeho vykonanie je v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3, hlavná úloha vnútroštátnych súdov je chrániť práva jednotlivcov, ktorí čelia takémuto porušeniu (68).

(42)

Vnútroštátne súdy sú zodpovedné za poskytovanie účinnej súdnej ochrany tretím stranám (69). Ich prínos v rámci systému kontroly štátnej pomoci je potrebný predovšetkým v prípadoch poskytnutia neoprávnenej pomoci, a to keď v súvislosti s týmto opatrením neexistuje rozhodnutie dozorného úradu alebo kým sa takéto rozhodnutie neprijme, ako aj v prípadoch poskytnutia eventuálne zlučiteľnej pomoci v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav (70).

4.1. Vymedzenie právomocí vnútroštátnych súdov pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci

(43)

Vnútroštátne súdy majú právomoc vykladať a uplatňovať článok 61 ods. 1 Dohody o EHP a článok 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Keď si vnútroštátne súdy uplatňujú svoju právomoc posudzovať existenciu štátnej pomoci, sú najmä v prípade absencie rozhodnutia dozorného úradu o tom istom opatrení (71) viazané len objektívnym pojmom štátnej pomoci (72).

(44)

Dozorný úrad takisto posudzuje existenciu štátnej pomoci, čo je zvyčajne prvý krok pred posúdením jej zlučiteľnosti. Preto akékoľvek konania pred dozorným úradom, a to pred konaniami alebo po konaniach pred vnútroštátnymi súdmi, by mohli ovplyvniť konania na súdoch (73), ako sa to vysvetľuje v oddiele 4.1.1.

4.1.1. Na základe rozhodnutia dozorného úradu

(45)

Vnútroštátne súdy nesmú prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím dozorného úradu (74), aby neporušili Dohodu o EHP, a preto sa musia riadiť posúdením dozorného úradu o existencii štátnej pomoci. Vnútroštátne súdy ďalej nemajú žiadnu právomoc vyhlásiť rozhodnutia dozorného úradu za neplatné (75). Iba Súd EZVO má túto právomoc, a to na základe článku 36 Dohody o dozore a súde (76).

(46)

Ak má vnútroštátny súd pochybnosti o výklade alebo platnosti rozhodnutia dozorného úradu, tento súd môže požiadať dozorný úrad o objasnenie (pozri oddiel 5.1). Ak vznikne otázka týkajúca sa výkladu Dohody o EHP, vnútroštátny súd môže (77) požiadať Súd EZVO o poradné stanovisko k tejto otázke v súlade s článkom 34 Dohody o dozore a súde (78).

4.1.1.1. Na základe rozhodnutia dozorného úradu o zlučiteľnosti pomoci

(47)

Konečné rozhodnutie dozorného úradu, v ktorom sa uznáva zlučiteľnosť neoprávnenej pomoci po tom, ako bola poskytnutá, nie je legalizáciou a posteriori vykonávacích aktov, ktoré boli prijaté v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav stanovenou v protokole 3 (79).

(48)

V tejto súvislosti musia vnútroštátne súdy jednotlivcom zabezpečiť, že budú vyvodené všetky dôsledky (80) vyplývajúce z porušenia povinnosti zachovať existujúci stav, a to aj nariadením vymoženia úrokov za obdobie neoprávnenosti v súlade s ich vnútroštátnym právom (81).

(49)

Z toho vyplýva, že keď tretia strana žiada vnútroštátny súd o zrušenie výhod spojených s predčasným vykonávaním pomoci, súd by mal vyhovieť jej žalobe, a to aj keď dozorný úrad už vyhlásil dotknutú pomoc za zlučiteľnú. V prípade akéhokoľvek iného výkladu by mohli štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, ignorovať ustanovenia Protokolu 3 a zbavili by ich tak účinnosti (82).

4.1.1.2. Na základe rozhodnutia dozorného úradu o začatí konania

(50)

Situácia je však odlišná, keď dozorný úrad iba začal vyšetrovacie konanie podľa článku 4 ods. 4 časti II protokolu 3 v súvislosti s opatrením pomoci, v prípade ktorého sa začalo konanie na vnútroštátnom súde. Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania v podstate vyjadruje pochybnosti o tom, či je opatrenie pomoci zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP. Hoci tieto pochybnosti sa zvyčajne týkajú zlučiteľnosti pomoci, posudzovanie existencie pomoci má predbežný charakter a vyplýva z prvého preskúmania dotknutého opatrenia (83).

(51)

Vnútroštátne súdy musia v súlade s článkom 3 Dohody o EHP a s článkom 2 Dohody o dozore a súde zohľadniť právnu situáciu vyplývajúcu z prebiehajúcich konaní pred dozorným úradom, a to aj keď je len dočasná.

(52)

To znamená, že kým prebieha vyšetrovacie konanie, vnútroštátne súdy musia vyvodiť právne dôsledky zo samotného rozhodnutia o začatí konania. Ak by sa po prijatí rozhodnutia o začatí konania vnútroštátny súd domnieval, že dané opatrenie nepredstavuje pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, bola by ohrozená účinnosť článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (84).

(53)

Povinnosťou vnútroštátnych súdov je na tento účel prijať všetky príslušné opatrenia na riešenie potenciálneho porušenia povinnosti zachovať existujúci stav. Vnútroštátne súdy môžu rozhodnúť o pozastavení vykonávania dotknutého opatrenia a nariadiť, aby sa už vyplatené sumy vrátili. Môžu takisto rozhodnúť o nariadení iných predbežných opatrení na ochranu záujmov dotknutých strán, ako aj účinnosti rozhodnutia dozorného úradu o začatí konania (85).

(54)

Vnútroštátne súdy okrem toho nemôžu jednoducho prerušiť konanie, kým dozorný úrad neprijme konečné rozhodnutie (86), keďže by to znamenalo zachovanie výhody na trhu napriek potenciálnemu porušeniu povinnosti zachovať existujúci stav.

(55)

Rovnaké obmedzenia môžu platiť pre vnútroštátne súdy, ak Súd EZVO (87) zruší konečné rozhodnutie dozorného úradu, pretože dozorný úrad nie je povinný znova začať konanie od začiatku, ale môže pokračovať od okamihu, keď došlo k neoprávnenosti (88). Rozhodnutie o začatí konania preto môže zostať v platnosti, kým dozorný úrad prijme nové konečné rozhodnutie. Za týchto okolností sú teda vnútroštátne súdy povinné zabezpečiť dodržiavanie povinnosti zachovať existujúci stav vyplývajúcej zo začatia formálneho konania, napríklad zabrániť vráteniu vymoženej pomoci.

4.2. Právomoci vnútroštátnych súdov

(56)

Ako sa uvádza v bodoch 11 až 13, vnútroštátne súdy musia určiť, či štátna pomoc bola poskytnutá v súlade s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3, a to v medziach stanovených výlučnou právomocou dozorného úradu posudzovať zlučiteľnosť pomoci, a s prípadnými predchádzajúcimi rozhodnutiami dozorného úradu o rovnakom opatrení.

(57)

Vnútroštátne súdy vykonajú posúdenie v dvoch krokoch: najprv posúdia povahu opatrenia, aby zistili, či ho možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a potom, ak vnútroštátne súdy zistia, že opatrenie je štátnou pomocou, musia stanoviť, či sa na opatrenie vzťahuje povinnosť zachovať existujúci stav. Ak vnútroštátne súdy zistia porušenie povinnosti zachovať existujúci stav, musia prijať vhodné opravné prostriedky, aby ochránili práva jednotlivcov dotknutých týmto porušením.

4.2.1. Posudzovanie existencie pomoci

(58)

Súdy EHP potvrdili, že vnútroštátne súdy majú rovnako ako dozorný úrad právomoc poskytovať výklad pojmu štátna pomoc (89).

(59)

V snahe zistiť existenciu štátnej pomoci je často potrebné posúdiť niekoľko zložitých otázok (pozri bod 14). Dozorný úrad vo svojom oznámení o pojme štátna pomoc, ako sa uvádza v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (90), vydal podrobné usmernenie, ktoré môže poskytnúť pomoc vnútroštátnym súdom.

(60)

Ak vzniknú pochybnosti o existencii prvkov štátnej pomoci, vnútroštátne súdy môžu požiadať dozorný úrad o poskytnutie stanoviska (pozri oddiel 5.1.1.2). Vnútroštátne súdy majú aj možnosť postúpiť vec Súdu EZVO so žiadosťou o poradné stanovisko v zmysle článku 34 Dohody o dozore a súde.

4.2.2. Posudzovanie možného porušenia povinnosti zachovať existujúci stav

(61)

V súvislosti s posudzovaním toho, či sa na opatrenie pomoci vzťahuje povinnosť zachovať existujúci stav, musia vnútroštátne súdy zvážiť, či opatrenie patrí medzi jednu z výnimiek z notifikačnej povinnosti (pozri oddiel 1.2). Vnútroštátne súdy predovšetkým hodnotia, či dotknuté opatrenie spĺňa kritériá stanovené v nariadení o skupinových výnimkách alebo predstavuje existujúcu pomoc.

(62)

Ak opatrenie pomoci spĺňa všetky relevantné kritériá stanovené v nariadení o skupinových výnimkách, je oslobodené od predchádzajúcej notifikácie vo vzťahu k dozornému úradu a považuje sa za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP.

(63)

Existujúca pomoc nepodlieha notifikačnej povinnosti štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, ale podlieha inému systému preskúmania zo strany dozorného úradu podľa článku 62 ods. 1 písm. b) Dohody o EHP. Zmeny existujúcej pomoci v zmysle článku 1 písm. c) časti II protokolu 3 však nepatria pod pojem existujúca pomoc.

4.2.2.1. Uplatňovanie podmienok nariadení o skupinových výnimkách

(64)

Štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, si môžu byť isté, že opatrenie je oslobodené od notifikačnej povinnosti, ak spĺňa všeobecné a osobitné podmienky stanovené v nariadeniach o skupinových výnimkách. Ak však štát EZVO, ktorý je členom EHP, vykonáva opatrenie pomoci, ktoré nespĺňa všetky relevantné podmienky príslušnej skupinovej výnimky, a to bez predchádzajúcej notifikácie dozornému úradu, vykonávanie tejto pomoci je neoprávnené.

(65)

Notifikačná povinnosť a povinnosť zachovať existujúci stav vyplývajúce z protokolu 3 sú záväzné nielen pre vnútroštátne súdy, ale aj pre všetky správne orgány štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP (91).

(66)

Keď vnútroštátne súdy posudzujú, či sa opatrenie štátnej pomoci vykonáva oprávnene, musia si overiť, či sa dodržali podmienky nariadenia o skupinových výnimkách, aby mohli stanoviť, že opatrenie bolo oslobodené od notifikačnej povinnosti. Súdny dvor vymedzil rozsah právomocí vnútroštátnych súdov pri rozhodovaní o tom, či sa správne uplatnili podmienky všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (92), čiže do akej miery môžu vnútroštátne súdy vykladať jeho ustanovenia.

(67)

Prijatie nariadení o skupinových výnimkách neznamená prenesenie posudzovania zlučiteľnosti štátnej pomoci s fungovaním Dohody o EHP na štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP. To naďalej ostáva vo výlučnej právomoci dozorného úradu (93). Vnútroštátne súdy sú však povinné overiť, či vnútroštátne orgány poskytli pomoc, ktorá je v plnom súlade so všeobecnými a s osobitnými podmienkami uplatniteľného nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré treba vykladať striktne (94).

(68)

Ak sa pomoc vykonáva v zmysle nariadenia o skupinových výnimkách bez splnenia všetkých príslušných podmienok, nemôže mať príjemca tejto pomoci v danom čase legitímnu dôveru v zákonnosť jej poskytnutia (95). Dôvodom je, že vnútroštátne orgány nemajú právomoc prijímať konečné rozhodnutia konštatujúce, že neexistuje povinnosť notifikovať pomoc (96).

4.2.2.2. Existujúca pomoc

(69)

Ako sa uvádza v bode (63), na rozdiel od novej pomoci existujúca pomoc nepodlieha notifikačnej povinnosti. Dozorný úrad má výlučnú právomoc posúdiť, či existujúca pomoc je stále zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP, a navrhnúť vhodné opatrenia, pokiaľ danú schému už nepovažuje za zlučiteľnú. Pri vykonávaní pravidiel štátnej pomoci sa úloha vnútroštátnych súdov obmedzuje na posudzovanie toho, či opatrenie pomoci predstavuje existujúcu pomoc v zmysle článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3. Ak opatrenie predstavuje existujúcu pomoc, nie je žiadna pochybnosť o porušení článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, ktoré má vnútroštátny súd napraviť.

(70)

V Dohode o EHP sa nestanovujú žiadne usmernenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu opatrení pomoci ako existujúcej pomoci. Okolnosti, za akých možno pomoc považovať za existujúcu, sa vymedzujú v ustanoveniach článku 1 písm. b) časti II protokolu 3 (97). Protokol 3 však neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa právomocí a povinností vnútroštátnych súdov (98).

4.2.3. Ochrana práv jednotlivcov dotknutých porušením povinnosti zachovať existujúci stav

(71)

Vnútroštátne súdy môžu na ochranu práv jednotlivcov pred neoprávneným vykonávaním štátnej pomoci prijať rôzne druhy opravných prostriedkov v závislosti od situácie. Napríklad môžu pozastaviť alebo ukončiť vykonávanie opatrenia (oddiel 4.2.3.1), vydať príkaz na vymáhanie vyplatených súm (oddiel 4.2.3.2) alebo prijať rôzne prechodné opatrenia na inú ochranu záujmov dotknutých strán (oddiel 4.2.3.3) (99). Napokon sa od nich môže vyžadovať, aby rozhodli o náhrade škody, ktorú tretie strany utrpeli v dôsledku neoprávneného vykonávania štátnej pomoci (oddiel 4.2.3.4). V každom prípade vnútroštátne súdy musia poskytnúť jednotlivcom istotu, že prijmú všetky príslušné opatrenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom, aby zmiernili následky porušenia článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (100).

4.2.3.1 Pozastavenie alebo ukončenie vykonávania opatrenia

(72)

Ak vnútroštátny orgán ešte nevykonal opatrenie štátnej pomoci, ktoré bolo poskytnuté v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3, vnútroštátne súdy musia zabrániť takémuto vykonávaniu, a to buď jeho pozastavením, alebo ukončením. Takýto opravný prostriedok by mohol byť vhodný aj v prípadoch, keď opatrenie štátnej pomoci nadobudlo platnosť, ale pomoc ešte nebola vyplatená (úplne alebo čiastočne), bez ohľadu na potrebu ďalších opravných prostriedkov pre časť pomoci, ktorá už vyplatená bola.

(73)

V práve EHP sa nestanovujú žiadne osobitné dôsledky, ktoré by museli vnútroštátne súdy povinne vyvodiť vo vzťahu k platnosti aktov, na základe ktorých sa poskytuje neoprávnená štátna pomoc. Vyžaduje sa v ňom len to, aby prijali účinné opatrenia s cieľom zabrániť vyplateniu neoprávnenej pomoci príjemcovi. Podľa vnútroštátneho práva však môžu nastať situácie, keď sa môže pozastaviť neoprávnené vykonávanie opatrenia zrušením aktu, na základe ktorého sa poskytuje pomoc (101).

(74)

V súlade s tým môžu vnútroštátne súdy vyhlásiť za neplatnú zmluvu, na základe ktorej sa pomoc poskytuje, zrušiť rozhodnutie orgánov štátu EZVO, ktorý je člnom EHP, na základe ktorého sa pomoc poskytuje, alebo pozastaviť jeho vykonávanie (napríklad keď sa pomoc poskytuje vo forme prístupu k zariadeniu alebo službe).

(75)

Ak sa pomoc poskytuje v splátkach, vnútroštátne súdy by mali vydať príkaz na pozastavenie budúcich platieb.

4.2.3.2. Vymáhanie

(76)

Ak sa neoprávnená pomoc už vyplatila príjemcovi, vnútroštátne súdy musia v zásade a v prípade absencie rozhodnutia dozorného úradu, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú, nariadiť vymoženie plnej výšky neoprávnene vyplatenej sumy (102). Odobratie pomoci prostredníctvom jej vymoženia je logickým dôsledkom jej neoprávnenosti (103).

(77)

Aby sa obnovil stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci, vnútroštátne súdy musia úplne zrušiť výhodu, ktorá bola neoprávnene poskytnutá príjemcovi. Táto výhoda zahŕňa samotnú pomoc (ďalej len „istina pomoci“), ako aj neplatenie úrokov, ktoré by bol podnik zaplatil, keby si bol musel požičať sumu dotknutej pomoci na trhu počas trvania obdobia neoprávnenosti, čo vedie k zlepšeniu jeho konkurenčného postavenia počas obdobia neoprávnenosti (ďalej len „úrok za obdobie neoprávnenosti“) (104). Vnútroštátne súdy musia preto nariadiť vrátenie istiny pomoci, ako aj úrokov za obdobie neoprávnenosti.

(78)

Ak sa vedú konania súbežne pred vnútroštátnym súdom a dozorným úradom a ak dozorný úrad vyhlási pomoc za nezlučiteľnú, vnútroštátny súd by mal z toho vyvodiť príslušné dôsledky podľa vnútroštátnych pravidiel, ktoré upravujú výkon rozhodnutí o vymáhaní (105).

(79)

Ako sa uvádza v bode 48, ak dozorný úrad vyhlási pomoc za zlučiteľnú, na základe práva EHP sa od štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, vyžaduje vymáhanie úrokov iba za obdobie neoprávnenosti (106), ktoré sa počíta od vyplatenia pomoci po vyhlásenie o jej zlučiteľnosti.

(80)

Ak sa rozhodnutie dozorného úradu, ktorým sa opatrenie vyhlasuje za zlučiteľné, vyhlási za neplatné, toto opatrenie nemožno považovať za schválené dozorným úradom a jeho vykonávanie sa považuje za neoprávnené (107). V takom prípade príjemca nemá nárok odvolať sa na akékoľvek oprávnené očakávanie, pokiaľ ide o oprávnenosť pomoci, pretože bola podaná žaloba o neplatnosť kladného rozhodnutia (108).

(81)

Na vypočítanie úroku za obdobie neoprávnenosti sa pri vymáhaní neoprávnenej pomoci štátom EZVO, ktorý je členom EHP, v prípade absencie rozhodnutia dozorného úradu o vymáhaní neuplatňuje ani článok 14 ods. 2 časti II protokolu 3, ani články 9 a 11 rozhodnutia č. 195/04/COL (109). V takýchto prípadoch musia preto orgány dotknutého štátu EZVO, ktorý je členom EHP, vypočítať úrok za obdobie neoprávnenosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi vnútroštátneho práva, pokiaľ sú splnené dve podmienky. Po prvé tieto právne predpisy musia byť v súlade so zásadami rovnocennosti a praktického účinku (pozri oddiel 2.2) a po druhé úrok za obdobie neoprávnenosti sa musí vypočítať minimálne na základe sadzby rovnajúcej sa sadzbe, ktorá by sa uplatnila na príjemcu, keby si musel v danom období požičať sumu dotknutej pomoci na trhu (110).

(82)

Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu, ktorá sa vzťahuje na právomoc vnútroštátnych súdov nariadiť vymáhanie, súdy EHP rozhodli, že desaťročná premlčacia lehota stanovená v procesnom nariadení a v časti II protokolu 3 sa vzťahuje len na Komisiu a dozorný úrad (111). Pokiaľ sa vo vnútroštátnych konaniach stanovuje dlhšia premlčacia lehota, vnútroštátny sudca musí nariadiť vymáhanie pomoci poskytnutej v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav aj po tom, ako uplynie premlčacia lehota stanovená pre dozorný úrad. Vnútroštátne premlčacie lehoty kratšie ako 10 rokov sú takisto záväzné pre vnútroštátne súdy, pokiaľ neexistuje rozhodnutie dozorného úradu o vymáhaní (112). Keď dozorný úrad prijme rozhodnutie o vymáhaní, členské EZVO, ktoré sú členmi EHP, nemôžu odôvodniť nevykonanie uvedeného rozhodnutia na základe požiadaviek vnútroštátneho práva, akými sú napríklad vnútroštátne premlčacie lehoty (113).

4.2.3.3. Predbežné opatrenia

(83)

Vnútroštátne súdy musia ako súčasť svojich povinností podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 prijať predbežné opatrenia tam, kde je to vhodné na ochranu práv jednotlivcov a priameho účinku článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, ako je transponovaný do vnútroštátneho práva (114). Vnútroštátne súdy prijmú tieto opatrenia, ktorých cieľom je predbežne odstrániť protisúťažné účinky pomoci (115), a to v súlade s ich vnútroštátnym právom, pokiaľ sú splnené zásady rovnocennosti a účinnosti (pozri oddiel 2.2).

(84)

Vnútroštátne súdy sa môžu rozhodnúť prijať predbežné opatrenia, ak už bola pravdepodobne neoprávnená pomoc vyplatená (116) alebo má byť vyplatená. V prvom prípade môžu vnútroštátne súdy nariadiť buď vrátenie pomoci s úrokom za obdobie neoprávnenosti, alebo dočasný prevod pomoci vrátane úrokov za obdobie medzi vykonávaním pomoci a jej prevodom na blokovaný účet. Vďaka týmto možnostiam sa zabezpečí, že príjemca už ďalej nebude čerpať výhody spojené s pravdepodobne neoprávnenou pomocou. Ak existuje riziko bezprostredného vyplatenia pomoci, súd môže vydať predbežné opatrenie zakazujúce vyplatenie pravdepodobne neoprávnenej pomoci až do vyriešenia predmetu konania (117).

(85)

Prebiehajúce vyšetrovanie dozorným úradom neoslobodzuje vnútroštátny súd od povinnosti chrániť práva jednotlivcov podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (118). Vnútroštátny súd môže preto prijať príslušné predbežné opatrenia na riešenie následkov možného porušenia povinnosti zachovať existujúci stav.

(86)

Vnútroštátne súdy sú povinné prijať predbežné opatrenia, ak sú splnené tieto podmienky: a) neexistujú pochybnosti o existencii štátnej pomoci; b) pomoc má byť alebo bola vykonaná a c) nezistili sa žiadne výnimočné okolnosti, za ktorých by bolo vylúčené jej vymáhanie (119).

4.2.3.4. Žaloba o náhradu škody

(87)

V rámci úlohy vnútroštátnych súdov podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 sa od nich môže ďalej vyžadovať, aby rozhodovali o nárokoch na náhradu škody spôsobenej tretím stranám neoprávnenou štátnou pomocou. V prípade úspechu majú navrhovatelia na základe týchto nárokov právo na priame finančné odškodnenie za utrpenú stratu.

(88)

Súdny dvor opakovane rozhodol, že dotknuté tretie strany môžu podať žalobu o náhradu škody na vnútroštátne súdy, a to v súlade s vnútroštátnym právom (120), ktorá by mala byť v súlade so zásadami rovnocennosti a účinnosti (pozri oddiel 2.2).

(89)

[…] (121) […] (122). Na základe judikatúry Súdu EZVO vo veci Sveinbjörnsdóttir (123) sú štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, povinné nahradiť ujmu a škody spôsobené jednotlivcom v dôsledku porušení práva EHP, za ktoré je zodpovedný štát (124). Takáto zodpovednosť za škody existuje pri splnení týchto požiadaviek: a) právna norma, ktorej predmetom je priznanie práv jednotlivcom, je porušená; b) porušenie je dostatočne závažné a c) existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti štátu EZVO, ktorý je členom EHP, a škodou, ktorú utrpeli poškodené strany (125).

(90)

Prvé dve požiadavky stanovené v bode 89 sa vo všeobecnosti splnia v súvislosti s porušeniami článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Súdny dvor potvrdil existenciu práv jednotlivcov podľa tohto ustanovenia a objasnil, že ochrana týchto práv je skutočnou úlohou vnútroštátnych súdov (126).

(91)

Keďže orgány štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, majú v zásade povinnosť notifikovať opatrenia štátnej pomoci pred ich vykonávaním, porušenie článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 bude vo väčšine prípadov postačujúce na preukázanie závažného porušenia v zmysle judikatúry súdov EHP. V prípade poskytnutia štátnej pomoci nemôžu orgány štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, za normálnych okolností tvrdiť, že nevedeli o povinnosti zachovať existujúci stav, keďže existuje dostatočná judikatúra a usmernenia dozorného úradu o uplatňovaní článku 61 ods. 1 a článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. V prípade pochybností môžu štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, z dôvodu právnej istoty vždy opatrenie notifikovať dozornému úradu pred jeho vykonaním (127).

(92)

Tretia požiadavka stanovená v bode (89), že porušením práva EHP musí byť navrhovateľovi spôsobená skutočná a určitá finančná škoda, môže byť splnená rôznymi spôsobmi. V štúdii o presadzovaní sa poukázalo na to, že vnútroštátne súdy zriedka uznali nárok na náhradu škody, pričom sa uviedlo, že najväčšiu prekážku pre navrhovateľov predstavuje vyčíslenie škody a zistenie príčinnej súvislosti medzi ujmou a neoprávnenou pomocou (128). V štúdii o presadzovaní v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa zistilo, že vnútroštátne súdy v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, ešte nikdy neuznali nárok na náhradu škody.

(93)

Navrhovatelia často tvrdia, že pomoc im priamo spôsobila stratu zisku. V prípade konfrontácie s takýmito nárokmi by mali vnútroštátne súdy vziať do úvahy tieto aspekty:

na základe právnych požiadaviek EHP týkajúcich sa rovnocennosti a účinnosti nemôžu ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov vylúčiť zodpovednosť štátu EZVO, ktorý je členom EHP, za ušlý zisk (129). Pokiaľ by vnútroštátne právo takéto vylúčenie obsahovalo, musel by vnútroštátny súd takéto ustanovenie ponechať neuplatnené, pokiaľ ide o žaloby o náhradu škody podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3;

b)	určenie skutočnej výšky ušlého zisku bude jednoduchšie, keď neoprávnená pomoc umožnila príjemcovi získať zmluvu alebo konkrétnu obchodnú príležitosť od navrhovateľa, pričom tá už bola príjemcom vykonaná;

ak pomoc viedla len k strate trhového podielu, sú potrebné zložitejšie vyčíslenia škody. Jedným z možných spôsobov riešenia takýchto prípadov by mohlo byť porovnanie situácie so skutočným príjmom navrhovateľa (na základe výkazu zisku a strát) so situáciou s hypotetickým príjmom, ak by neoprávnená pomoc nebola poskytnutá (130).

d)	môžu sa vyskytnúť okolnosti, keď škoda, ktorú navrhovateľ utrpel, presahuje ušlý zisk. Môže sa tak stať vtedy, ak je navrhovateľ v dôsledku neoprávnenej pomoci nútený ukončiť podnikanie.

(94)

Vnútroštátne procesné pravidlá v niektorých prípadoch umožňujú vnútroštátnym súdom požiadať na účely stanovenia skutočnej výšky náhrady škody o stanovisko expertov. V takom prípade a za predpokladu, že sa dodrží zásada účinnosti (131), je použitie takýchto odhadov možné takisto vo vzťahu k žalobám o náhradu škody podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, ako je transponovaný do vnútroštátneho práva.

(95)

Možnosť požadovať náhradu škody je v zásade nezávislá od akéhokoľvek súbežného vyšetrovania dozorného úradu týkajúceho sa toho istého opatrenia pomoci. Akékoľvek prebiehajúce vyšetrovanie dozorným úradom neoslobodzuje vnútroštátne súdy od povinnosti chrániť práva jednotlivcov podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 (132). Keďže navrhovatelia môžu byť schopní preukázať, že utrpeli stratu z dôvodu predčasného vykonania pomoci a konkrétnejšie v dôsledku neoprávneného časového zvýhodnenia príjemcu, nie sú úspešné žaloby o náhradu škody vylúčené ani v prípade, že dozorný úrad už vyhlásil pomoc za zlučiteľnú pred rozhodnutím vnútroštátneho súdu (133).

(96)

Súdny dvor pripomenul, že štátna pomoc má úplne inú právnu povahu ako náhrady škôd, ktoré by štátne orgány mali prípadne vyplatiť jednotlivcom ako náhradu za ujmu, ktorú im spôsobili (judikatúra vo veci Asteris) (134). Keď však vnútroštátne súdy rozhodujú o kompenzáciách pre tretie strany za náklady, ktoré im vznikli v priamom dôsledku neoprávnenej pomoci, musia si dať pozor, aby neprijali rozhodnutia, ktorých účinkom bude udelenie pomoci (135) alebo zväčšenie okruhu príjemcov (136).

(97)

Hoci jednotlivci môžu požiadať vnútroštátne súdy, aby nariadili vyplatenie náhrady škody, na ktorú majú podľa nich nárok, takéto konanie nemôže mať za následok obchádzanie účinného uplatňovania pravidiel EHP o štátnej pomoci (137). Najmä jednotlivci, ktorí môžu mať podľa vnútroštátneho práva nárok na získanie pomoci, ktorá nebola notifikovaná a schválená dozorným úradom, ale ktorí takúto pomoc nedostali, nemôžu požadovať náhradu škody zodpovedajúcu sume neprijatej pomoci, keďže by to predstavovalo nepriame udelenie neoprávnenej pomoci (138). Z toho vyplýva, že judikatúra vo veci Asteris sa netýka prípadov, v ktorých žalobca žiada, aby mu vnútroštátny súd poskytol predchádzajúcu štátnu pomoc, ktorú žalobca z akýchkoľvek dôvodov nedostal (139).

(98)

Príjemcovia neoprávnenej pomoci sa v niektorých prípadoch snažili žiadať náhradu škody od štátu po tom, ako im bolo nariadené vrátiť túto sumu. Títo príjemcovia väčšinou argumentovali údajným porušením ich oprávneného očakávania. Súdny dvor napriek tomu potvrdil, že neoprávnené poskytnutie opatrenia nemôže generovať žiadne legitímne očakávanie pre príjemcu, ktorý by mal byť schopný posúdiť, či bol pri poskytnutí pomoci dodržaný správny postup (140). Ich žiadosti by sa preto mali zamietnuť.

(99)

Hoci v judikatúre sa uznalo právo EHP domáhať sa náhrady škody voči dotknutému štátu EZVO, ktorý je členom EHP, tretími stranami, ktoré utrpeli straty v dôsledku neoprávneného vykonania pomoci, žaloby o náhradu škody proti príjemcom pomoci sú povolené, ale v rámci práva EHP o štátnej pomoci sa nevyžadujú, pretože článok 61 Dohody o EHP a článok 1 ods. 3 časti I protokolu 3 neukladajú príjemcom žiadne priame povinnosti. Súdny dvor v rozsudku vo veci SFEI dospel k záveru, že keďže v článku 108 ods. 3 ZFEÚ [článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3] sa neukladajú príjemcovi žiadne priame povinnosti, porušenie uvedeného článku nestačí na to, aby príjemcovi vznikla zodpovednosť (141). Tým nie je dotknutá možnosť podať žalobu o náhradu škody proti príjemcovi v súlade s vnútroštátnym právom, napríklad na základe vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa upravuje mimozmluvná zodpovednosť (142).

5. SPOLUPRÁCA MEDZI DOZORNÝM ÚRADOM A VNÚTROŠTÁTNYMI SÚDMI

(100)

Dozorný úrad musí podporovať vnútroštátne súdy v plnení ich kľúčovej úlohy pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci podľa článku 3 Dohody o EHP a článku 2 Dohody o dozore a súde. Vnútroštátne súdy môžu naopak požiadať dozorný úrad o pomoc pri uplatňovaní týchto pravidiel v súvislosti s prebiehajúcim konaním. Úzka spolupráca medzi vnútroštátnymi súdmi a dozorným úradom prispieva k vyššej miere jednotnosti (143) a účinnosti pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v rámci EHP.

5.1. Pomoc dozorného úradu vnútroštátnym súdom

(101)

Pri poskytovaní podpory vnútroštátnym súdom musí dozorný úrad dodržiavať svoju povinnosť zachovávať služobné tajomstvo a chrániť svoje vlastné fungovanie a nezávislosť (144). Dozorný úrad sa zaviazal, že pri plnení svojej povinnosti voči vnútroštátnym súdom podľa článku 3 Dohody o EHP a článku 2 Dohody o dozore a súde ostane neutrálny a objektívny. Dozorný úrad môže požiadať vnútroštátne súdy o zaslanie potrebných informácií a dokumentov, aby im mohol poskytnúť požadovanú pomoc. Keď dozorný úrad pomáha vnútroštátnym súdom, neslúži súkromným záujmom strán. Príspevok dozorného úradu je totiž súčasťou jeho povinnosti zabezpečiť správne vykonávanie pravidiel štátnej pomoci a chrániť verejný záujem (145). Dozorný úrad preto nevypočuje žiadnu zo strán vnútroštátneho konania.

(102)

Pomoc podľa článku 3 Dohody o EHP a článku 2 Dohody o dozore a súde sa ponúka vnútroštátnym súdom bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť (146) vnútroštátnych súdov požiadať Súd EZVO o poradné stanovisko (147) k výkladu práva EHP v súlade s článkom 34 Dohody o dozore a súde (148). […] (149).

5.1.1. Prostriedky spolupráce

(103)

V článku 3 Dohody o EHP, ktorý vychádza z článku 4 ods. 3 ZEÚ, sa zmluvným stranám ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich z Dohody o EHP a neprijali žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Dohody o EHP, a na umožnenie spolupráce v rámci tejto dohody. Okrem toho sa v článku 2 Dohody o dozore a súde štátom EZVO, ktoré sú členmi EHP, ukladá povinnosť prijať všetky vhodné opatrenia, či už všeobecné, alebo osobitné, aby zabezpečili splnenie povinností vyplývajúcich z Dohody o dozore a súde, a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto dohody. (*) (**) (***) Jednotlivé prostriedky spolupráce sa podrobnejšie vysvetľujú v oddieloch 5.1.1.1, 5.1.1.2 a 5.1.1.3 týchto usmernení.

5.1.1.1. Poskytovanie informácií vnútroštátnym súdom

(104)

Vnútroštátne súdy môžu požiadať dozorný úrad o zaslanie informácií, ktoré má k dispozícii (150).

(105)

Vnútroštátne súdy môžu požiadať dozorný úrad o poskytnutie informácií o jeho konaniach vo veci štátnej pomoci. Ide napríklad o informácie o tom: a) či pred dozorným úradom prebieha konanie týkajúce sa opatrenia štátnej pomoci; b) či štát EZVO, ktorý je členom EHP, riadne notifikoval určité opatrenie pomoci v súlade s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3; c) či dozorný úrad začal formálne vyšetrovacie konanie a d) či dozorný úrad už prijal rozhodnutie (151).

(106)

Vnútroštátne súdy môžu okrem toho požiadať dozorný úrad o zaslanie dokumentov, ktoré má k dispozícii. To môže zahŕňať kópie existujúcich rozhodnutí dozorného úradu, pokiaľ takéto rozhodnutia ešte neboli zverejnené na webovom sídle dozorného úradu, faktické údaje, štatistiky, štúdie trhu a ekonomické analýzy.

(107)

Od dozorného úradu sa na základe povinnosti lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 3 Dohody o EHP a v článku 2 Dohody o dozore a súde vyžaduje, aby poskytol vnútroštátnym súdom akékoľvek informácie, ktoré môžu potrebovať (152). To zahŕňa aj informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť dodržiavať služobné tajomstvo.

(108)

Pri poskytovaní informácií vnútroštátnym súdom musí dozorný úrad dodržiavať záruky poskytnuté fyzickým a právnickým osobám podľa článku 122 Dohody o EHP a článku 14 Dohody o dozore a súde (153). Podľa článku 14 Dohody o dozore a súde sa zakazuje členom, úradníkom a iným zamestnancom dozorného úradu zverejňovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. To môže zahŕňať dôverné informácie a obchodné tajomstvá.

(109)

Ak má dozorný úrad v úmysle poskytnúť vnútroštátnemu súdu informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, požiada vnútroštátny súd, aby potvrdil, že zaručí ochranu týchto dôverných informácií a obchodných tajomstiev. Ak vnútroštátny súd poskytne takúto záruku (napr. s odvolaním sa na jej vnútroštátny právny základ), dozorný úrad mu poskytne požadované informácie a vyznačí tie časti, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, a preto by nemali byť zverejnené. Na druhej strane, ak vnútroštátny súd nemôže poskytnúť takúto záruku, dozorný úrad dotknuté informácie neposkytne (154).

(110)

Dozorný úrad nemusí byť schopný poskytnúť informácie vnútroštátnym súdom ani v ďalších situáciách. Dozorný úrad môže predovšetkým odmietnuť poskytnúť informácie súdu štátu EZVO, ktorý je členom EHP, ak by takéto poskytnutie zasahovalo do fungovania a nezávislosti dozorného úradu. Tak by to bolo v prípade, že by zverejnenie ohrozovalo plnenie úloh zverených dozornému úradu (155) (napríklad informácie týkajúce sa vnútorného rozhodovacieho procesu dozorného úradu).

(111)

Aby dozorný úrad zabezpečil efektívnu spoluprácu s vnútroštátnymi súdmi, snaží sa im poskytovať požadované informácie do jedného mesiaca od dátumu žiadosti. Ak dozorný úrad potrebuje požiadať vnútroštátne súdy o ďalšie objasnenie v súvislosti s ich prvými žiadosťami alebo sa poradiť s tretími stranami, ktorých sa priamo dotýka poskytnutie informácií, jednomesačná lehota sa začína odznova vo chvíli, keď Komisia dostane objasnenie alebo ukončí konzultáciu (156).

5.1.1.2. Zasielanie stanovísk k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci

(112)

Podľa článku 3 Dohody o EHP a článku 2 Dohody o dozore a súde vnútroštátne súdy môžu požiadať dozorný úrad o poskytnutie stanoviska k otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci (157).

(113)

Vnútroštátne súdy musia pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci vo veci, o ktorej rozhodujú, dodržiavať príslušné právne predpisy EHP a judikatúru súdov EHP. Bez toho, aby tým bol dotknutý konečný výklad Dohody o EHP súdmi EHP, vnútroštátne súdy môžu hľadať usmernenie týkajúce sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci v rozhodovacej praxi dozorného úradu, ako aj v príslušných oznámeniach a usmerneniach dozorného úradu. Vnútroštátne súdy môžu ďalej hľadať usmernenie v súvislosti s predchádzajúcimi stanoviskami dozorného úradu zverejnenými na webovom sídle dozorného úradu, ak dotknuté otázky obsahujú analogické prvky s tými, ktoré riešia iné vnútroštátne súdy (158).

(114)

Môžu však nastať okolnosti, keď predchádzajúce rozhodnutia alebo stanoviská dozorného úradu a oznámenia a usmernenia dozorného úradu neposkytnú vnútroštátnym súdom dostatočné usmernenie. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 3 Dohody o EHP a v článku 2 Dohody o dozore a súde a vzhľadom na rozhodujúcu úlohu, ktorú vnútroštátne súdy zohrávajú pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci, dozorný úrad poskytuje vnútroštátnym súdom príležitosť požiadať dozorný úrad o stanovisko k príslušným otázkam týkajúcim sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci (159).

(115)

Žiadosti o takéto stanovisko dozorného úradu sa môžu v zásade vzťahovať na všetky ekonomické, faktické alebo právne záležitosti týkajúce sa štátnej pomoci, ktoré vyplynú v kontexte vnútroštátneho konania. Vnútroštátne súdy sa môžu dozorného úradu okrem iného opýtať:

či určité opatrenie obsahuje prvky pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a ak áno, môžu požiadať o usmernenie, ako kvantifikovať výšku pomoci. Tieto žiadosti sa môžu týkať konkrétneho prvku štátnej pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (a to pojmu podnik, existencie selektívnej výhody, pripísateľnosti opatrenia štátu EZVO, ktorý je členom EHP, a zapojenia štátnych zdrojov, možného narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi zmluvnými stranami);

b)	či určité opatrenie pomoci spĺňa požiadavku nariadenia o skupinových výnimkách alebo požiadavku nariadenia de minimis, čo by znamenalo, že nie je potrebná predchádzajúca notifikácia dozornému úradu, a povinnosť zachovať existujúci stav podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 sa neuplatňuje;

či individuálna pomoc patrí pod schému pomoci, ktorá bola oznámená dozornému úradu a na základe rozhodnutia dozorného úradu vyhlásená za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP alebo ktorá inak spĺňa podmienky existujúcej pomoci, a teda sa neuplatňuje povinnosť zachovať existujúci stav podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3;

d)	či existujú výnimočné okolnosti (160), ktoré by bránili vnútroštátnemu súdu nariadiť úplné vymoženie v zmysle práva EHP;

e)	aké sú zákonné predpoklady žalôb o náhradu škody podľa práva EHP a usmernenia, ako kvantifikovať vzniknutú škodu;

f)	ako vypočítať sumu pomoci, ktorá sa má vrátiť, a ako vypočítať úroky z vymáhania.

(116)

Vnútroštátne súdy nemajú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení pomoci na základe článku 61 ods. 2, článku 61 ods. 3, článku 59 ods. 2 a článku 49 Dohody o EHP (161). Preto dozorný úrad nemôžu žiadať o poskytnutie stanoviska k zlučiteľnosti určitého opatrenia pomoci s fungovaním Dohody o EHP. Vnútroštátne súdy sa však môžu spýtať dozorného úradu, či už posudzuje zlučiteľnosť určitého opatrenia pomoci, ako sa to vysvetľuje v oddiele 5.1.1.1.

(117)

Dozorný úrad pri poskytovaní svojho stanoviska v súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 3 Dohody o EHP a článku 2 Dohody o dozore a súde poskytne vnútroštátnemu súdu faktické informácie alebo požadované ekonomické alebo právne objasnenie. Stanovisko dozorného úradu nie je pre vnútroštátny súd právne záväzné.

(118)

Dozorný úrad poskytne svoje stanovisko vnútroštátnym súdom v súlade s ich procesnými pravidlami a postupmi. Aby dozorný úrad zabezpečil účinnú spoluprácu s vnútroštátnymi súdmi, bude sa usilovať o poskytnutie vyžiadaného stanoviska vnútroštátnemu súdu do štyroch mesiacov od dátumu žiadosti. Ak dozorný úrad potrebuje požiadať vnútroštátny súd o ďalšie objasnenia týkajúce sa jeho žiadosti, táto štvormesačná lehota sa môže predĺžiť.

(119)

Vnútroštátne súdy musia chrániť práva jednotlivcov podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, a to aj počas obdobia, keď dozorný úrad pripravuje vyžiadané stanovisko. Ako sa uvádza vyššie (162), povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť práva jednotlivcov podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, a to aj prostredníctvom predbežných opatrení, sa uplatňuje nezávisle od pripravovaného stanoviska dozorného úradu.

5.1.1.3. Predkladanie písomných pripomienok

(120)

Podľa zásady lojálnej spolupráce vyplývajúcej z práva EHP (článok 3 Dohody o EHP a článok 2 Dohody o dozore a súde) dozorný úrad môže pomáhať vnútroštátnym súdom štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci.

(121)

V súlade s vnútroštátnym právom štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, dozorný úrad môže predložiť písomné pripomienky v súvislosti s vnútroštátnymi súdnymi konaniami s cieľom prispieť k jednotnému uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci podľa Dohody o EHP.

(122)

Rozhodnutie o predložení písomných pripomienok v súlade s vnútroštátnym právom je plne v diskrečnej právomoci dozorného úradu (163). Dozorný úrad môže pri vyhodnocovaní potreby a vhodnosti svojho príspevku zobrať do úvahy okrem iného toto:

a)	či sa očakáva, že vec bude mať význam aj mimo danej špecifickej veci (napríklad ak sa vec týka všeobecnej otázky štátnej pomoci);

b)	či pripomienky dozorného úradu môžu prispieť k účinnosti presadzovania pravidiel štátnej pomoci dotknutými vnútroštátnymi súdmi;

c)	či sa vec týka novej podstatnej otázky, na ktorú sa nevzťahuje rozhodovacia prax dozorného úradu ani oznámenia a usmernenia alebo

d)	či sa o veci rozhoduje na súde, proti ktorého rozsudku sa nemožno ďalej odvolať.

(123)

[...].

(124)

Aby mohol dozorný úrad predložiť užitočné pripomienky, môže vyzvať príslušný vnútroštátny súd, aby jej poskytol dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré sú potrebné na posúdenie záležitosti dozorným úradom. Dozorný úrad použije tieto dokumenty iba na účel prípravy svojich pripomienok.

(125)

Dozorný úrad plne rešpektuje nezávislosť a fungovanie vnútroštátnych súdov. Dozorný úrad predloží svoje pripomienky v súlade s procesnými pravidlami a postupmi štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, vrátane tých pravidiel a postupov, ktoré chránia práva strán.

(126)

[…].

(127)

Vnútroštátne súdy sa so všetkými žiadosťami o pomoc podľa oddielov 5.1.1.1, 5.1.1.2 a 5.1.1.3 týchto usmernení a prípadnými ďalšími písomnými (najlepšie e-mailom) alebo ústnymi otázkami o politike štátnej pomoci, ktoré sa môžu vyskytnúť pri ich každodennej práci, môžu obrátiť na adresu:

EFTA Surveillance Authority

Competition and State Aid Directorate

Avenue des Arts 19H

1000 Brussels

Belgicko

Telefón: (+32) 22861811

E-mail: registry@eftasurv.int

(128)

[…] (164).

(129)

[…].

(130)

Pri predkladaní stanovísk alebo písomných pripomienok dozorný úrad požiada vnútroštátne súdy o súhlas s ich zverejnením. Vďaka tomu môže dozorný úrad zverejniť na svojom webovom sídle stanoviská a písomné pripomienky predložené dozorným úradom, ako aj rozsudky, ak sú k dispozícii, dotknutého vnútroštátneho súdu.

5.2. Pomoc vnútroštátnych súdov dozornému úradu

(131)

[…].

(132)

V článku 3 Dohody o EHP, ktorý vychádza z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“), sa zmluvným stranám ukladá povinnosť, aby prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie splnenia povinností vyplývajúcich z Dohody o EHP a na umožnenie spolupráce v rámci tejto dohody. Podľa zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v tomto článku dozorný úrad a štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, vrátane ich súdnych orgánov, konajúc v rámci svojich právomocí, si pri vykonávaní týchto úloh musia vzájomne pomáhať. V článku 2 Dohody o dozore a súde sa stanovuje ďalší základ pre túto spoluprácu.

(133)

Aby sa zabezpečilo účinné presadzovanie pravidiel štátnej pomoci, vnútroštátne súdy sa vyzývajú, aby bezodkladne poskytli dozornému úradu kópiu akéhokoľvek písomného rozsudku, ktorý vydali po tom, ako im dozorný úrad poskytol informácie alebo stanovisko alebo im predložil svoje písomné pripomienky. To umožní dozornému úradu dozvedieť sa včas o veciach, pri ktorých môže byť vhodné predložiť písomné pripomienky, ak jedna zo strán podá odvolanie proti rozsudku. Vnútroštátne súdy pri odosielaní rozsudku oznámia dozornému úradu, či dávajú súhlas na zverejnenie rozsudku na webovom sídle dozorného úradu.

(134)

Aby sa pravidlá štátnej pomoci uplatňovali účinnejšie a jednotne, dozorný úrad vyzýva štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, aby vytvorili koordinačné miesta pre vnútroštátnych sudcov, ktorí sa zaoberajú otázkami štátnej pomoci. Tieto koordinačné miesta by sa mali zhodovať s administratívnou štruktúrou štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, a mali by rešpektovať nezávislosť súdneho orgánu. Dozorný úrad ďalej zastáva názor, že vytvorenie formálnych a neformálnych sietí sudcov, ktorí sa zaoberajú otázkami štátnej pomoci, či už na vnútroštátnej úrovni, alebo európskej úrovni, môže byť dôležité najmä z hľadiska výmeny poznatkov. Vďaka ústredným koordinačným miestam a sieťam sudcov si môžu vnútroštátni sudcovia vymieňať najlepšie postupy v oblasti štátnej pomoci a uľahčiť tak poskytovanie informácií dozorným úradom v súvislosti s novým vývojom v oblasti politiky štátnej pomoci, a to napríklad prostredníctvom kurzov odbornej prípravy a informačných bulletinov […].

6. DÔSLEDKY NEVYKONANIA PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI A ROZHODNUTÍ O ŠTÁTNEJ POMOCI

(135)

Ako sa uvádza v oddieloch 4.2.1 a 4.2.2 týchto usmernení, vnútroštátne súdy môžu byť vyzvané, aby vo svojich vnútroštátnych právnych systémoch priamo uplatňovali ustanovenia článku 61 ods. 1 a článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Ak vnútroštátne súdy poskytnú na základe svojho rozhodnutia novú pomoc v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav, dozorný úrad môže začať vyšetrovacie konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3, aby posúdil zlučiteľnosť neoprávnenej štátnej pomoci s fungovaním Dohody o EHP. Okrem toho, ak vnútroštátne súdy nezabezpečia dodržiavanie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia dozorného úradu o vymáhaní alebo Dohody o EHP (165), dozorný úrad môže proti príslušnému štátu EZVO, ktorý je členom EHP, začať konanie o nesplnení povinnosti.

(136)

Vnútroštátne súdy ako orgány štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa vyzývajú k tomu, aby prijali vhodné opatrenia v snahe zabezpečiť účinné vykonanie rozhodnutí o vymáhaní. Dôsledky nevykonania rozhodnutí dozorného úradu o vymáhaní štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa uvádzajú v oznámení o vymáhaní (166).

(137)

Vnútroštátne súdy musia ďalej chrániť práva jednotlivcov dotknutých možným porušením povinnosti zachovať existujúci stav (167). Ako sa uvádza v oddiele 6.2 týchto usmernení, štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, vrátane ich vnútroštátnych súdov, ktoré nechránia tieto práva, si neplnia svoje povinnosti podľa práva EHP (168).

6.1. Konania pred dozorným úradom v súvislosti s neoprávnenou pomocou

(138)

Vnútroštátne súdy môžu priamo porušiť článok 1 ods. 3 časti I protokolu 3, a keď v kontexte svojich konaní poskytnú novú pomoc. Môže sa tak stať, ak vnútroštátny súd vydá rozsudok, ktorý má dosah na vykonávanie aktu, na základe ktorého sa poskytuje štátna pomoc. Ide napríklad o prípad, keď má výklad zmluvy alebo rozhodnutia, na základe ktorého sa pomoc poskytuje, vplyv na predĺženie pôvodného trvania opatrenia pomoci (169).

(139)

V dôsledku toho musia vnútroštátne súdy dodržiavať článok 1 ods. 3 časti I protokolu a zabezpečiť, aby bolo akékoľvek ich rozhodnutie, ktorým sa mení alebo predlžuje platnosť aktu, na základe ktorého sa poskytuje štátna pomoc, napríklad na základe jeho výkladu (170), notifikované pred jeho vykonaním v súlade s uplatniteľnými správnymi pravidlami platnými v štáte EZVO, ktorý je členom EHP.

(140)

Ak vnútroštátny súd nezabezpečí dodržiavanie povinnosti zachovať existujúci stav a novú pomoc nenotifikuje a nepredloží dozornému úradu na preskúmanie, dozorný úrad môže na základe vlastnej iniciatívy alebo po doručení sťažnosti od ktorejkoľvek zainteresovanej strany začať vyšetrovanie neoprávnenej štátnej pomoci podľa článku 20 časti II protokolu 3.

6.2. Konanie o nesplnení povinnosti

(141)

Podľa článku 31 Dohody o dozore a súde, ak dozorný úrad dospeje k záveru, že štát EZVO, ktorý je členom EHP, si nesplnil povinnosť v zmysle Dohody o EHP, môže začať konanie o nesplnení povinnosti. Účelom konania je zastavenie neplnenia povinnosti. Dozorný úrad môže postúpiť záležitosť na Súd EZVO, pričom v období pred začatím súdneho konania vydá po formálnej výmene názorov s dotknutým štátom EZVO, ktorý je členom EHP, odôvodnené stanovisko (171).

(142)

Ak vnútroštátne súdy nevyvodia primerané dôsledky z porušenia článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, porušia tým svoje povinnosti podľa Dohody o EHP. Môže sa tak stať vtedy, keď vnútroštátne súdy nezabránia vykonaniu neoprávneného opatrenia alebo nenariadia jeho vymoženie (172).

(143)

Ak vnútroštátne súdy neochránia práva jednotlivcov, čím porušia svoje povinnosti vyplývajúce z článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, zodpovednosť môže vzniknúť aj na strane štátu EZVO, ktorý je členom EHP. Súdny dvor rozhodol, že štáty EHP sú zodpovedné za škody vyplývajúce z porušení práva EHP vrátane porušení vyplývajúcich z rozhodnutia vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni (173).

7. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(144)

Tieto usmernenia nahrádzajú existujúce usmernenia dozorného úradu o štátnej pomoci týkajúce sa vymáhania práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi.

(145)

Ich cieľom je poskytnúť vnútroštátnym súdom usmernenia pri uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci. Vnútroštátne súdy nimi nie sú viazané a ani ním nie je dotknutá ich nezávislosť.

(146)

Dozorný úrad môže tieto usmernenia preskúmať, ak to bude považovať za vhodné, okrem iného na základe úprav uplatniteľných právnych predpisov EHP alebo budúceho vývoja judikatúry.

(*1) Tieto usmernenia korešpondujú s oznámením Komisie o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 305, 30.7.2021, s. 1 – 28). Niektoré časti textu však boli v porovnaní s oznámením Komisie odstránené. Tieto odstránené časti textu zahŕňajú text odkazujúci na právne nástroje a ustanovenia, ktoré nie sú súčasťou Dohody o EHP, prípadne v tejto dohode nemajú rovnocenné ustanovenie, ako aj text, v prípade ktorého je v tejto chvíli príliš nejasné, aké dôsledky bude mať uvedený právny nástroj v súvislosti s Dohodou o EHP. Na miestach, kde bol odstránený text, bol nahradený zástupným znakom […].

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP), COM(2012) 209 final.

(2) […]. V roku 2019 sa na vyše 86 % aktívnych opatrení pomoci v EÚ vzťahovalo nariadenie o skupinovej výnimke. Pozri http://ec.europa.eu/competition/state_aid/scoreboard/index_en.html. V prípade štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, tento údaj zodpovedá 67 %. Ďalšie informácie možno nájsť na lokalite: https://www.eftasurv.int/state-aid/state-aid-scoreboards.

(3) Štúdia o presadzovaní sa uskutočnila pred podpisom Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (24. január 2020) a pred nadobudnutím účinnosti tejto dohody (1. február 2020). Všetky odkazy na členské štáty v štúdii o presadzovaní sa chápu aj ako odkazy na Spojené kráľovstvo.

(4) Pozri: „Záverečná štúdia o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019.

(5) Oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1).

(6) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9) (Text s významom pre EHP). Toto nariadenie sa ešte musí začleniť do Dohody o EHP.

(*) Study on private enforcement of state aid rules by national courts in the EEA EFTA States (Štúdia o občianskoprávnom presadzovaní pravidiel štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP), zverejnená v júli 2019: https://www.eftasurv.int/state-aid/private-enforcement.

(*) Ú. v. EÚ L 115, 5.5.2011, s. 13 a dodatok EHP č. 25, 5.5.2011, s. 1.

(**) Rozsudok Súdu EZVO z 15. decembra 2016 vo veci E-1/16 Synnøve Finden AS /Staten v/Landbruks- og matdepartmentet, Zb. EZVO [2016], s. 931, body 47 až 48 a zo 14 júla 2000 vo veci E-1/00 State Debt Management Agency/Íslandsbanki-FBA hf, Zb. EZVO 2000-2001], s. 8, bod 37.

(7) S cieľom posúdiť, či má určitý orgán povahu súdneho orgánu na účely článku 34 Dohody o dozore a súde (článok zodpovedá článku 267 ZFEÚ), Súd EZVO opakovane konštatoval, že na účely článku 34 Dohody o dozore a súde sa nevyžaduje prísny výklad pojmu súdny orgán, ktorý je samostatným pojmom práva EHP (pozri rozsudok Súdu EZVO zo 16. júla 2020 vo veci E-8/19 Scanteam AS/nórska vláda, zatiaľ neuverejnený, bod 41 a citovanú judikatúru).[…].

(8) Aj keď tieto usmernenia nemajú vyvolávať záväzné účinky, musia ich vnútroštátne súdy zohľadňovať pri riešení sporov, ktoré im boli predložené. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2014, Baltlanta, C-410/13, EU:C:2014:2134, bod 64 a rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1989, Grimaldi, C-322/88, EU:C:1989:646, bod 18; rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2014, Mediaset, C-69/13, EU:C:2014:71, bod 31.

(9) Dozorný úrad prijíma usmernenia k výkladu a uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci buď vo forme verzie príslušného nástroja Európskej komisie určenej pre štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, alebo vo forme odkazu na uvedený nástroj. Európska komisia prijala oznámenie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 247, 23.7.2019, s. 1), ktoré nahradilo oznámenie o vymáhaní z roku 2007 (Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4). Oznámenie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci do určitej miery vychádza z nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9), tzv. procesného nariadenia, ktoré ešte nebolo začlenené do Dohody o EHP. Preto dozorný úrad odkazuje na aktuálne platné oznámenie o vymáhaní z roku 2008, ktoré je k dispozícii tu (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32).

(*) Pozri napríklad rozsudok Súdu EZVO z 15. decembra 2016 vo veci E-1/16 Synnøve Finden AS /Staten v/Landbruks- og matdepartmentet, Zb. EZVO [2016], s. 931, body 47 až 48 a zo 14 júla 2000 vo veci E-1/00 State Debt Management Agency/Íslandsbanki-FBA hf, Zb. EZVO 2000-2001], s. 8, bod 37.

(10) Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, EU:C:2008:757, bod 111; rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, EU:C:2000:248, bod 25.

(11) Pozri napríklad usmernenia o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 61 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. EÚ L 342, 21.12.2017, s. 35 – 84 a dodatok EHP č. 82, 21.12.2017, s. 1.); uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 161, 13.6.2013, s. 12 a dodatok EHP č. 34, 13.6.2013, s. 1); usmernenia o štátnych zárukách (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32 a dodatok EHP č. 23, 21.4.2011, s. 1); usmernenia pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Ú. v. EÚ L 209, 6.8.2015, s. 17 a dodatok EHP č. 44, 6.8.2015, s. 1).

(12) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 2019, Dilly's Wellnesshotel, C-585/17, EU:C:2019:969, bod 54.

(13) Povinnosť zachovať existujúci stav vyplývajúca z článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá je premietnutá do článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3, má v členských štátoch EÚ priamy účinok. Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 88; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, bod 22; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 29.

(*) Rozsudok vo veci E-1/94, Restamark, Zb. EZVO [1994-1995] 15, bod 77, veci E-2/12, HOB-vín ehf/Áfengis- og tóbaksverslun ríkisins, Zb. EZVO [2012] 1092, bod 122 a veci E-6/17, Fjarskipti hf./síminn hf., Zb. EZVO [2018] 78, body 27 a 28.

(14) Rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 38; rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 2010, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-1/09, EU:C:2010:136, bod 26; rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, bod 21; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, bod 21.

(15) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, ECLI:EU:C:2019:172, body 88 až 89; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, ECLI:EU:C:2020:139, body 22 až 23. Rozsudok Súdu EZVO z 15. decembra 2016 vo veci E-1/16, Synnøve Finden AS/Staten v/Landbruks- og matdepartmentet, Zb. EZVO [2016], s. 931, bod 48.

(16) Na základe článku 1 písm. c) časti II protokolu 3 sa „nová pomoc“ vymedzuje ako „každá pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci“. Keďže toto ustanovenie je vymedzené široko, môže zahŕňať nielen samotnú zmenu, ale taktiež pomoc dotknutú touto zmenou. Okrem toho sa podľa článku 1 písm. b) bodu ii) časti II protokolu 3 pod „existujúcou pomocou“ rozumie okrem iného „schválená pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli schválené Dozorným úradom EZVO alebo na základe spoločnej dohody, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 pododseku 3 časti I, štátmi EZVO“. Pomoc, ktorá bola predmetom rozhodnutia o povolení a na ktorú sa po zmene spôsobujúcej porušenie podmienky stanovenej v danom rozhodnutí na účely zabezpečenia zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom už nevzťahuje rozhodnutie, ktoré ju povolilo, môže preto predstavovať novú pomoc. Pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2017, C-467/15 P, Komisia/Taliansko, EU:C:2017:799, body 46 a 47. Pozri aj oddiel 4.2.2.2 týchto usmernení.

(17) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1). Toto nariadenie bolo začlenené do Dohody o EHP v bode 1ea prílohy XV rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 98/2014 zo 16. mája 2014 (Ú. v. EÚ L 310, 30.10.2014, s. 65 – 66 a dodatok EHP č. 63, 30.10.2014, s. 56); nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012, s. 8). Toto nariadenie bolo začlenené do Dohody o EHP v bode 1ha prílohy XV rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 225/2012 zo 7. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2013, s. 27 a dodatok EHP č. 18, 21.3.2013, s. 32).

(18) Tieto nariadenia sa prijímajú na základe splnomocňujúceho nariadenia Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1).

(19) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1). Toto nariadenie bolo začlenené do Dohody o EHP v bode 1j prílohy XV rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 152/2014 z 27. júna 2014 (Ú. v. EÚ L 342, 27.11.2014, s. 63 a dodatok EHP č. 71, 27.11.2014, s. 61).

(20) Podľa článku 109 ZFEÚ Rada Európskej únie môže prijať nariadenia na uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ a určiť kategórie pomoci, ktoré sú oslobodené od notifikačnej povinnosti. Ako sa uvádza v článku 108 ods. 4 ZFEÚ, Komisia môže potom prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, ktoré Rada určila podľa článku 109 ZFEÚ.

(21) Rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu [oznámené pod číslom K(2011) 9380] (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3). Toto nariadenie bolo začlenené do Dohody o EHP v bode 1h prílohy XV rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 66/2012 z 30. marca 2012 (Ú. v. EÚ L 207, 2.8.2012, s. 46 a dodatok EHP č. 43, 2.8.2012, s. 56).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1). Toto nariadenie bolo začlenené do Dohody o EHP v bode 4a prílohy XIII rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 85/2008 zo 4. júla 2008 (Ú. v. EÚ L 280, 23.10.2008, s. 20 a dodatok EHP č. 64, 23.10.2008, s. 13).

(*) Článok 106 ods. 2 ZFEÚ zodpovedá článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

(**) Článok 93 ZFEÚ zodpovedá článku 49 Dohody o EHP.

(23) Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 13.

(24) Rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frères, C-94/00, EU:C:2002:603, bod 31 a rozsudok Súdu EZVO z 28. septembra 2012 vo veci E-18/11, Irish Bank Resolution Corporation Ltd/Kaupþing hf, Zb. EZVO [2012], s. 592, body 58 a 123.

(25) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 50; rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis/Henninger Bräu, C-234/89, EU:C:1991:91, bod 53.

(26) Rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C-527/12, EU:C:2014:2193, bod 56; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 41 a rozsudok Súdu EZVO zo 17. októbra 2014 vo veci E-28/13, LBI hf/Merril Lynch Int Ltd, Zb. EZVO [2014], s. 970, bod 40.

(27) Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor GmbH, C-205/82, EU:C:1983:233, body 22 až 23; rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, EU:C:2002:363, bod 90; rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C-527/12, EU:C:2014:2193, body 39 až 42; rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 72; rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, body 40 až 41; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 135.

(28) Súlad so zásadou účinnosti sa musí riešiť na základe analýzy určitých vlastností daného ustanovenia a jeho úlohy v príslušnom konaní. Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, bod 40; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, body 138 až 140. Rozsudok Súdu EZVO zo 17. septembra 2018 vo veci E-10/17, Nye Kystlink AS/Color Group AS a Color Line AS, Zb. EZVO [2018], s. 292, body 73 – 75 a 110 – 111 a citovaná judikatúra.

(29) Súlad uplatniteľných vnútroštátnych procesných pravidiel so zásadami rovnocennosti a účinnosti sa však môže týkať akýchkoľvek ďalších aspektov vnútroštátnych právnych predpisov vrátane napríklad výšky nákladov spojených s občianskoprávnym presadzovaním štátnej pomoci pred vnútroštátnymi súdmi.

(30) Rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, EU:C:2005:10, bod 18 a rozsudok Súdu EZVO z 13. júna 2013 vo veci E-11/12, Beatrix Koch, Dipl. Kfm. Lothar Hummel a Stefan Muller/Swiss Life AG, Zb. EZVO [2013], s. 272, bod 117.

(31) Napríklad v Rumunsku má každá osoba, ktorej sa dotklo opatrenie neoprávnenej štátnej pomoci, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na súde. Pozri prílohu 3: Správy o krajine v „Záverečnej štúdii o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 404. V Lotyšsku sa zároveň aktívna legitimácia na podanie žaloby zakladá priamo na článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a preto sa vnútroštátne súdy pri určovaní toho, či má osoba vo veci aktívnu legitimáciu, môžu opierať o vymedzenie pojmu „zainteresovaná strana“ v procesnom nariadení. Pozri prílohu 3: Správy o krajine v „Záverečnej štúdii o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 300.

(32) Odkazuje sa napríklad na veci, v ktorých sa neoprávnená pomoc financuje odvodom, ktorému podlieha navrhovateľ. Iné postavenie však má v prípade, že sa spor netýka žiadosti o oslobodenie od spornej dane, ale zákonnosti pravidiel, ktoré sa tejto dane týkajú. Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, bod 25 a rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 2018, ANGED, C-233/16, EU:C:2018:280, bod 26.

(33) Rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, EU:C:2005:10, bod 19.

(34) Rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C-449/14 P, EU:C:2016:848, body 81 až 82; rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus, C-164/15 P, EU:C:2016:990, bod 121; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, body 24 až 28.

(35) Rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04, EU:C:2006:403, bod 45.

(36) […].

(37) […].

(38) Rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 72.

(39) Napríklad Írsko udelilo výlučnú právomoc pojednávať o sporoch týkajúcich sa práva hospodárskej súťaže vrátane vecí v súvislosti so štátnou pomocou Útvaru hospodárskej súťaže Vyššieho súdu. V Taliansku sú od 19. januára 2013 miestne správne súdy takmer výlučne príslušné pojednávať o veciach týkajúcich sa verejnoprávneho a občianskoprávneho presadzovania pravidiel štátnej pomoci. Občianske súdy si ponechali svoje právomoci v súvislosti s určitými druhmi konaní a činností. Pozri prílohu 3: Správy o krajine v „Záverečnej štúdii o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 253 a 263-264. Pozri aj „Záverečnú štúdiu o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, s. 103 až 104.

(40) Vo väčšine členských štátov EÚ majú správne súdy právomoc najmä vtedy, keď navrhovateľ spochybní akt orgánu verejnej moci, napríklad uznesenie, ktorým sa vykonáva vymáhanie alebo prideľuje pomoc, zatiaľ čo občianske súdy majú právomoc v otázkach vymáhania štátnej pomoci v súvislosti s insolvenčnými konaniami alebo náhradou škody. Pozri „Záverečnú štúdiu o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 64. V Nórsku a na Islande nie sú špecializované súdy, vnútroštátne súdy riešia všetky záležitosti. V Lichtenštajnsku sú vnútroštátne súdy oprávnené zrušiť alebo vyhlásiť zmluvu alebo zákon, na základe ktorého bola pomoc poskytnutá, za neplatné so spätnou účinnosťou. Orgán poskytujúci pomoc môže zrevidovať svoje vlastné rozhodnutie alebo nariadiť vrátenie neoprávnenej štátnej pomoci v dôsledku záporného rozhodnutia dozorného úradu, pričom sťažnosti týkajúce sa dohľadu možno podať vnútroštátnemu orgánu.

(41) Rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, bod 38.

(42) Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, EU:C:2009:506, bod 24. Rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2014, Impresa Pizzarotti, C-213/13, EU:C:2014:2067, bod 54; rozsudok Súdneho dvora zo 4. mája 2020, Telecom Italia, C-34/19, EU:C:2020:148, bod 58.

(43) […].

(*) Rozsudok Súdu EZVO z 22. februára 2022 vo veci E-1/01, Hörður Einarsson/Islandský štát, Zb. EZVO [2002], s. 1, body 52 – 53.

(44) Rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, EU:C:2007:434, body 60 a 61.

(45) Rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, EU:C:2007:434, body 61 až 63. Rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, bod 44; rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C-586/18 P, EU:C:2020:152, body 92 až 96; rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, CSTP Azienda della Mobilità/Komisia, C-587/18 P, EU:C:2020:150, body 92 až 96; rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, EU:C:2009:506, body 22 až 25.

(46) „[V]nútroštátne pravidlo, ktoré bráni vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky z porušenia článku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ [článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3], sa musí – z dôvodu vnútroštátneho súdneho rozhodnutia, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci, ktoré je vydané v súvislosti so sporom, ktorý nemá ten istý predmet a netýka sa povahy štátnej pomoci predmetných zmlúv, – považovať za nezlučiteľné so zásadou efektivity“, rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, bod 45.

(47) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C-586/18 P, EU:C:2020:152, body 92 až 96.

(48) Rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, bod 30 a body 42 až 43.

(49) Rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, bod 19.

(50) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, body 25 až 26; rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2017, Fondul Propritatea, C-150/16, EU:C:2017:388, bod 40; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 84.

(51) [...]. Usmernenia o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 61 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. EÚ L 342, 21.12.2017, s. 35 – 84 a dodatok EHP č. 82, 21.12.2017, s. 1.).

(52) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C-586/18 P, EU:C:2020:152, bod 90.

(53) Pozri články 4 a 7 časti II protokolu 3.

(54) Rozsudok Súdneho dvora z 19. júla 2016, Kotnik a iní, C-526/14, EU:C:2016:570, bod 37.

(55) Rozhodnutie o nevznesení námietok, článok 4 ods. 3 časti II protokolu 3.

(56) Pozri pojem „kladné rozhodnutie“ v článku 7 ods. 3 a „záporné rozhodnutie“ v článku 7 ods. 5 časti II protokolu 3.

(57) Pozri článok 4 ods. 3 a 4 časti II protokolu 3.

(58) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C-586/18 P, EU:C:2020:152, body 93 až 94 „[V]ýkon takejto právomoci pritom znamená, že Komisia môže na základe článku 108 ZFEÚ preskúmať, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc, ktorá jej mala byť podľa odseku 3 tohto článku oznámená, v situácii, keď sa orgány členského štátu domnievali, že toto opatrenie nespĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vrátane prípadu, keď si tieto orgány v tejto súvislosti osvojili posúdenie vykonané vnútroštátnym súdom. Tento záver nemôže vyvrátiť ani skutočnosť, že tento súd prijal rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Treba totiž zdôrazniť, že pravidlo výlučnej právomoci Komisie je vo vnútroštátnom právnom poriadku záväzné v dôsledku zásady prednosti práva Únie“.

(59) Rozsudok súdneho dvora z 15. septembra 2016, PGE, C-574/14, EU:C:2016:686, bod 33 a body 36 až 37.

(60) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C-586/18 P, EU:C:2020:152, body 92 až 96; rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, CSTP Azienda della Mobilità/Komisia, C-587/18 P, EU:C:2020:150, body 92 až 96;

(61) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia („Boussac“), C-301/87, EU:C:1990:67, body 9 až 22. To nevylučuje možnosť, aby dozorný úrad v osobitných prípadoch podľa článku 11 ods. 1 časti II protokolu 3 vydal príkaz na vymáhanie pomoci pred vykonaním posúdenia zlučiteľnosti.

(62) Rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 66; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 110. V obidvoch prípadoch sa Súdny dvor odvolával na (revidované) procesné nariadenie, v ktorom sa v rozsahu, v akom obsahuje pravidlá procesnej povahy, ktoré sa uplatňujú na všetky správne konania vo veci štátnej pomoci prebiehajúce pred Komisiou, kodifikuje a posilňuje prax Komisie pri preskúmaní štátnej pomoci. Revidované procesné nariadenie [nariadenie (EÚ) 2015/1589] ešte nie je začlenené do Dohody o EHP.

(63) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, EU:C:2002:143, bod 99.

(64) Pozri článok 14 ods. 1 časti II protokolu 3.

(65) Pozri článok 15 ods. 1 časti II protokolu 3.

(66) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, EU:C:1990:67, body 19 až 20; rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, EU:C:1991:136, bod 46. Ak členský štát nesplní príkaz na pozastavenie pomoci alebo príkaz na vymoženie pomoci, dozorný úrad je oprávnený počas preskúmania podstaty veci predložiť vec priamo na Súd EZVO a žiadať o vyhlásenie, že nesplnenie príkazu predstavuje porušenie Dohody o EHP podľa článku 12 procesného nariadenia.

(67) Pozri článok 11 ods. 1 a 2 časti II protokolu 3.

(68) Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, bod 38; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, body 11 až 12.

(69) Rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz GmbH/Spolková republika Nemecko a iní, C-120/73, EU:C:1973:152, bod 8; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, bod 11; rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 39.

(70) Pokiaľ ide o úlohu vnútroštátnych súdov pri verejnoprávnom presadzovaní štátnej pomoci, pozri oznámenie o vymáhaní (Ú. v. EÚ C 247, 23.7.2019, s. 1). Dozorný úrad prijíma usmernenia k výkladu a uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci buď vo forme verzie príslušného nástroja Európskej komisie určenej pre štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, alebo vo forme odkazu na uvedený nástroj. Európska komisia prijala oznámenie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 247, 23.7.2019, s. 1), ktoré nahradilo oznámenie o vymáhaní z roku 2007 (Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4). Oznámenie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci do určitej miery vychádza z nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9), tzv. procesného nariadenia, ktoré ešte nebolo začlenené do Dohody o EHP. Z tohto dôvodu dozorný úrad nemohol prijať zmysluplnú verziu oznámenia o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci pre štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, a preto odkazuje na svoje aktuálne platné oznámenie o vymáhaní z roku 2008, ktoré je k dispozícii tu (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32).

(71) Pozri aj rozsudok Všeobecného súdu z 20. júna 2019, A&O hostel a hotel Berlin/Komisia, T-578/17, EU:T:2019:437, bod 72.

(72) V tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steineke e Weinlig, 78/76, ECLI:EU:C:1977:52, bod 14.

(73) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, CSTP Azienda della Mobilità/Komisia, C-587/18 P, EU:C:2020:150, body 92 až 93; rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, Buonotourist/Komisia, C-586/18 P, EU:C:2020:152, bod 96.

(74) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 41.

(75) Rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 1987, Foto-Frost/Hauptzollamt Lübeck-Ost, C-314/85, EU:C:1987:452, bod 20.

(76) Rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1991, Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest/Hauptzollamt Itzehoe a Hauptzollamt Paderborn, C-143/88 a C-92/89, EU:C:1991:65, bod 23; rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1995, Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a iní (I)/Bundesamt für Ernährung und Forstwirtschaft, C-465/93, EU:C:1995:369, bod 51; rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, EU:C:2007:434, bod 53.

(77) […] Podľa článku 34 Dohody o dozore a súde má Súd EZVO právomoc poskytovať poradné stanoviská k výkladu Dohody o EHP. Keď je takáto otázka predložená súdnemu orgánu v štáte EZVO, ktorý je členom EHP, a tento súdny orgán to považuje za potrebné, môže na účely vydania rozsudku požiadať Súd EZVO o poskytnutie takéhoto stanoviska.

(78) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, body 50 až 51; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 44.

(79) Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, bod 40; rozsudok súdneho dvora z 19. marca 2015, OTP Bank, C-672/13, EU:C:2015:185, bod 76; rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 59.

(80) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 30; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 89; rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, bod 23; rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2018, Rittinger a iní, C-492/17, EU:C:2018:1019, bod 42.

(81) Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture a de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, body 52 až 55. V rámci svojho vnútroštátneho práva môže vnútroštátny súd podľa potreby takisto nariadiť vymoženie neoprávnenej pomoci bez toho, aby bolo dotknuté právo štátu EHP túto pomoc znovu poskytnúť. Takisto môže prijímať žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávnenosťou pomoci (tamže, bod 53).

(82) V tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Arriva Italia a iní, C-385/18, EU:C:2019:1121, bod 85.

(83) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, body 37 až 40.

(84) Tamže, bod 38.

(85) Tamže, body 41 až 43.

(86) Rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 2010, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-1/09, EU:C:2010:136, body 31 a nasl.; uznesenie Súdneho dvora zo 4. apríla 2014, Flughafen Lübeck, C-27/13, EU:C:2014:240, bod 30.

(87) T. j. rozhodnutie o ukončení formálneho vyšetrovania na základe článku 7 časti II protokolu 3.

(88) V tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1998, Španielsko/Komisia, C-415/96, EU:C:1998:533, bod 31; rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C-458/98 P, EU:C:2000:531, bod 82; rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2008, Alitalia/Komisia, T-301/01, EU:T:2008:262, body 99 a 142.

(89) Rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, C-78/76, EU:C:1977:52, bod 14; rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 49; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, bod 10; rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, EU:C:2007:434, bod 50; rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 39.

(90) Ú. v. EÚ C 262, 19.7.2016, s. 1.

(91) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, body 90 až 92.

(92) Tamže, bod 101; rozsudok Súdneho dvora z 29. júla 2019, BMW/Komisia, C-654/17 P, EU:C:2019:634, bod 151.

(93) Rozsudok Súdneho dvora z 29. júla 2019, BMW/Komisia, C-654/17 P, EU:C:2019:634, body 132 a 133; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 67.

(94) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 60; V tejto súvislosti Súdny dvor objasnil, že kritériá uplatnenia výnimky musia byť jasné a ľahko vynútiteľné a ich overenie vnútroštátnymi súdmi by si nemalo vyžadovať komplexné ekonomické posúdenie v jednotlivých prípadoch (tamže, body 61 a 68).

(95) rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, EU:C:2005:774, bod 104; rozsudok súdneho dvora z 19. marca 2015, OTP Bank, C-672/13, EU:C:2015:185, bod 77; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 104.

(96) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 101; rozsudok Súdneho dvora z 29. júla 2019, BMW/Komisia, C-654/17 P, EU:C:2019:634, bod 151.

(97) Článok 1 písm. b) a článok 15 ods. 3 časti II protokolu 3.

(98) Rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 66; rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 110. Napríklad v článku 15 ods. 1 časti II Protokolu 3 sa stanovuje, že právomoci dozorného úradu vymáhať pomoc podliehajú 10-ročnej premlčacej lehote a v odseku 3 uvedeného článku, v ktorom sa uvádza, že „akákoľvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlčacia doba uplynula, sa považuje za existujúcu pomoc“, sa nestanovuje všeobecná zásada uplatniteľná na vnútroštátne súdy [pozri bod (82) ďalej].

(99) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 43; rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C-524/14 P, EU:C:2016:971, bod 29.

(100) Rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, C-75/18, EU:C:2020:139, bod 23; rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2019, Arriva Italia a iní, C-385/18, EU:C:2019:1121, bod 84.

(101) Rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C-275/10, EU:C:2011:814, body 44 – 47.

(102) Rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, EU:C:2005:493, bod 49; rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, body 40 a 68; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, bod 12; rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C-275/10, EU:C:2011:814, bod 43.

(103) Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus, C-164/15 P a C-165/15 P, EU:C:2016:990, bod 116; rozsudok súdneho dvora z 19. marca 2015, OTP Bank, C-672/13, EU:C:2015:185, bod 70; rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C-275/10, EU:C:2011:814, bod 33. Rozsudok Súdu EZVO z 8. apríla 2013, Hurtigruten ASA, Nórske kráľovstvo/Dozorný úrad EZVO, vec E-10/11, E-11/11, Zb. EZVO [2012], s. 758, body 283 a 284; rozsudok Súdu EZVO z 21. júla 2005, Fesil ASA a Finnfjord Smelteverk AS (vec E-5/04), Prosessindustriens Landsforening a iní (vec E-6/04), Nórske kráľovstvo (vec E-7/04), Dozorný úrad EZVO, Zb. EZVO [2005], s. 117, bod 178. Rozsudok Súdu EZVO z 29. júla 2016, Dozorný úrad EZVO/Island, vec 25/15, Zb. EZVO [2016], s. 631, bod 43.

(104) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 132; rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C-275/10, EU:C:2011:814, bod 39.

(105) […].

(106) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 134.

(107) Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, bod 63.

(108) Tamže, bod 68.

(109) Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1). Toto nariadenie bolo začlenené do Dohody o EHP v bode 2 prílohy II rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 123/2005 z 30. septembra 2005 (Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2005, s. 32 a dodatok EHP č. 66, 22.12.2005, s. 18).

(110) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 141.

(111) Rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 61.

(112) Tamže, body 71 až 75.

(113) Rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1997, Land Rheinland-Pfalz/Alcan Deutschland, C-24/95, EU:C:1997:163, body 34 až 37; rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2012, Komisia/Taliansko, C-243/10, EU:C:2012:182, bod 35; rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2020, Nelson Antunes da Cunha, C-627/18, EU:C:2020:321, bod 60.

(114) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, bod 12; rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C-524/14 P, EU:C:2016:971, bod 29; rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 52; rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 46.

(115) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 52; rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 46.

(116) V štúdii o presadzovaní sa uvádza zaujímavé opatrenie francúzskeho súdu po zápornom rozhodnutí Komisie: s cieľom vykompenzovať automatický odkladný účinok odvolania proti príkazu na vymáhanie vnútroštátny súd nariadil príjemcovi zaplatiť dlžné sumy na blokovaný účet. Súd pri tom využil ustanovenie francúzskeho právneho poriadku, podľa ktorého je možné prikázať predbežnú platbu v prípadoch, keď nemožno vážne spochybniť povinnosť vykonať platbu. Pozri prílohu 3: Správy o krajine v „Záverečnej štúdii o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 156, zhrnutie veci FR8: Cour administrative d’appel de Bordeaux, 10. december 2015.

(117) Rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados, C-590/14 P, EU:C:2016:797, bod 101. V štúdii o presadzovaní v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa zistilo, že v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, neexistuje rozhodovacia prax týkajúca sa predbežných opatrení.

(118) Vnútroštátne súdy sa môžu rozhodnúť prijať predbežné opatrenia, pokiaľ čakajú na stanovisko alebo informácie od dozorného úradu alebo na rozsudok vyššieho vnútroštátneho súdu alebo Súdu EZVO.

(119) Rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 2010, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-1/09, EU:C:2010:136, bod 36; uznesenie Všeobecného súdu z 3. marca 2015, Gemente Nijmegen/Komisia, T-251/13, EU:T:2015:142, bod 45.

(120) Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, bod 55; rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 56; rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 75; rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 56.

(121) […].

(122) […].

(123) Rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 2006, Traghetti del Mediterraneo, C-173/03, EU:C:2006:391, bod 41. […].

(124) […]. Rozsudky Súdu EZVO z 10. decembra 1998 vo veci E-9/97, Erla María Sveinbjörnsdóttir, Zb. EZVO [1998], s. 95, body 62 – 63, z 30. mája 2002 vo veci E-4/01, Karl K.Karlsson/Islandský štát, Zb. EZVO [2002] 240, bod 25, z 20. júna 2008 vo veci E-8/07 Celina Ngyen/Staten v/Justis-og politidepartementet, Zb. EZVO [2008] 224, bod 31 a z 11. decembra 2012 vo veci E-2/12, HOB vín ehf./Áfengis-og tóbaksverslun ríkisins, Zb. EZVO [2012] 1092, bod 119.

(125) Rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 2006, Traghetti del Mediterraneo, C-173/03, EU:C:2006:391, bod 45 a rozsudok Súdu EZVO zo 10. decembra 1998 vo veci E-9/97, Erla María Sveinbjörnsdóttir, Zb. EZVO [1998] s. 95, bod 66.

(126) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, body 12 až 14; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a Cleeren, C-261/01 a C-262/01, EU:C:2003:571, bod 53; rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, bod 38.

(127) V niektorých prípadoch však súdy EHP zaujali stanovisko, že v snahe určiť, či jednoduché porušenie práva EHP štátom EHP predstavuje dostatočne závažné porušenie, vnútroštátne súdy musia zohľadniť viacero faktorov, napríklad ospravedlniteľnosť príslušného porušenia alebo skutočnosť, že stanovisko, ktoré zaujala inštitúcia EHP, mohlo prispieť k tomuto porušeniu. V tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Robins a iní, C-278/05, EU:C:2007:56, bod 71; rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, EU:C:2000:357, bod 38; rozsudok Súdneho dvora z 23. mája 1996, The Queen/Ministry of Agriculture, Fisheries and Food, ex parte Hedley Lomas (Írsko), C-5/94, EU:C:1996:205, bod 28.

(128) V niektorých prípadoch však vnútroštátne súdy uznali zásadu zodpovednosti štátu. Pozri v tomto zmysle Odvolací správny súd v Marseille, CTC/Corsica Ferries France, 12. február 2018; Rapport d’expertise, CTC/Corsica Ferries France, 28. február 2019, N/REF: 500060, príloha 3: Správy o krajine v „Záverečnej štúdii o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 152.

(129) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 1996, Brasserie du pêcheur/Bundesrepublik Deutschland a The Queen/Secretary of State for Transport, ex parte Factortame a iní, C-46/93 a C-48/93, EU:C:1991:428, bod 87 a 90.

(130) V štúdii o presadzovaní sa uvádza zaujímavý prípad, keď sa francúzsky správny súdu po rozhodnutí Komisie, ktorým nariadila vymoženie nezlučiteľnej pomoci, rozhodol priznať náhradu škody za stratu podielu na trhu hlavnému konkurentovi príjemcu. Odvolací súd čiastočne zrušil predchádzajúci rozsudok o odhade škody a následne vymenoval nezávislého experta, aby vypočítal presnú výšku náhrady. Expert posúdil počet zákazníkov, ktorí prešli od navrhovateľa k príjemcovi z dôvodu nezlučiteľnej pomoci, a vyčíslil výšku následného ušlého príjmu. Takéto vyčíslenie je často zložité a závisí od vlastností trhu a počtu konkurentov. Pozri prílohu 3: Správy o krajine v „Záverečnej štúdii o presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a rozhodnutí o štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (COMP/2018/001)“, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg, 2019, s. 152, zhrnutie veci FR6: Tribunal administratif de Bastia, 23. február 2017. Pozri aj Odvolací správny súd v Marseille, CTC/Corsica Ferries France, 12. február 2018; Rapport d’expertise, CTC/Corsica Ferries France, 28. február 2019, N/REF: 500060.

(131) Pozri oddiel 2.2.

(132) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 44; rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, body 57 až 58.

(133) Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF et ministre de la Culture et de la Communication, C-199/06, EU:C:2008:79, body 53 a 55; rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 60.

(134) Rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Asteris AE a iní/Grécko a EHS, C-106 až C-120/87, EU:C:1988:457, bod 23; rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus, C-164/15 P a C-165/15 P, EU:C:2016:990, bod 72.

(135) Pozri rozhodnutie Komisie 2014/201/EÚ z 2. októbra 2013 o náhrade, ktorá sa má vyplatiť spoločnosti Simet SpA za služby verejnej dopravy poskytované medzi rokmi 1987 a 2003 [opatrenie štátnej pomoci SA.33037 (2012/C) – Taliansko] (Ú. v. EÚ L 114, 2014, s. 67), potvrdené v tomto zmysle rozsudkom Všeobecného súdu z 3. marca 2016, Simet/Komisia, vec T-15/14, EU:T:2016:124, body 102 až 104. Pozri aj rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1470 z 30. marca 2015 o štátnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex 2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko – Rozhodcovský rozsudok z 11. decembra 2013 Micula/Rumunsko (Ú. v. EÚ L 232, 4.9.2015, s. 43), zrušený rozsudkom Všeobecného súdu z 18. júna 2019, European Food a iní/Komisia, T-624/15, ECLI:EU:T:2019:423, v súčasnosti predmetom preskúmania Súdnym dvorom vo veci C-638/19 P, Komisia/European Food a iní.

(136) Rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 57.

(137) Rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2004, Komisia/Nemecko, C-110/02, EU:C:2004:395, bod 43; rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, C-119/05, EU:C:2007:434, body 59 až 63. rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen, C-505/14, EU:C:2015:742, body 42 až 44.

(138) V tejto súvislosti pozri aj návrhy generálneho advokáta Ruiza-Jaraba Colomera z 28. apríla 2005 v spojených veciach C-346/03 a C-529/03 Atzeni a iní, EU:C:2005:256, bod 198.

(139) Namiesto toho sa judikatúra vo veci Asteris vzťahuje na prípady, keď žiadateľ jednoducho požaduje náhradu škody (napr. nápravu škody spôsobenej neoprávnene orgánmi verejnej moci), na ktorú by v danom štáte EHP mala nárok ktorákoľvek iná osoba v podobnej situácii. V tomto druhom prípade samotná skutočnosť, že žalovaný je verejnoprávnym subjektom, nemení na štátnu pomoc náhradu škody, ktorú by každý účastník konania dostal v podobnej situácii, napríklad v podobných sporoch medzi dvoma súkromnými subjektmi.

(140) Rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, body 98 až 104; rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, EU:C:2005:774, bod 104; rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2015, OTP Bank, C-672/13, EU:C:2015:185, bod 77.

(141) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, body 72 až 74.

(142) […].

(143) […].

(144) Uznesenie Súdneho dvora zo 6. decembra 1990, Zwartveld a iní, C-2/88 Imm., EU:C:1990:440, body 10 a 11; rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, EU:T:1996:119, bod 93.

(145) […].

(146) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, CILFIT/Ministero della Sanità, C-283/81, EU:C:1982:335, body 14 až 20; rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2008, Unión General de Trabajadores de la Rioja, C-428/06 až C-434/06, EU:C:2008:488, body 42 až 43; rozsudok Súdneho dvora z 28. júla 2016, Association France Nature Environnement, C-379/15, EU:C:2016:603, body 47 až 50; rozsudok súdneho dvora z 15. septembra 2016, PGE, C-574/14, EU:C:2016:686, bod 40; rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2018, Komisia/Francúzsko (Zrážková daň z hnuteľného majetku), C-416/17, EU:C:2018:811, body 108 a nasl.

(147) Výhodou žiadostí o informácie alebo stanovisko je, že sú menej formalistické a môžu byť vždy doplnené žiadosťou o poradné stanovisko – v tomto ohľade pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. októbra 2020, INAIL, C-608/19, EU:C:2020:865, kde boli využité obe možnosti.

(148) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 44; rozsudok súdneho dvora z 15. septembra 2016, PGE, C-574/14, EU:C:2016:686, bod 40.

(149) […].

(*) Všetky tri prostriedky spolupráce medzi Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ sú už kodifikované v článku 29 revidovaného procesného nariadenia (2015/1589), ktoré ešte nebolo začlenené do Dohody o EHP.

(**) Vec C-39/94 SFEI a iní, bod 50; uznesenie z 13. júla 1990 vo veci C-2/88 Imm., Zwartveld a iní, Zb. 1990, s. I-3365, body 16 až 22; a vec C-234/89 Delimitis/Henninger Bräu, Zb. 1991, s. I-935, bod 53.

(***) Vec C-94/00 Roquette Frères, Zb. 2002, s. I-9011, bod 31.

(150) […].

(151) Po tom, čo vnútroštátny súd, ktorý o tieto informácie žiada, ich aj získa, môže požiadať o pravidelné informovanie o aktuálnej situácii.

(152) Rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia T-353/94, EU:T:1996:119, bod 64; uznesenie Súdneho dvora z 13. júla 1990, Zwartveld a iní, C-2/88 Imm., EU:C:1990:315, body 16 až 22.

(153) Rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis/Henninger Bräu, C-234/89, EU:C:1991:91, bod 53; rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, EU:T:1996:119, bod 90.

(154) Rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, EU:T:1996:119, bod 93; uznesenie Súdneho dvora zo 6. decembra 1990, Zwartveld a iní, C-2/88 Imm., EU:C:1990:440, body 10 a 11.

(155) Uznesenie Súdneho dvora zo 6. decembra 1990, Zwartveld a iní, C-2/88 Imm., EU:C:1990:440, bod 11; rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 2002, First and Franex, C-275/00, EU:C:2002:711, bod 49; rozsudok Všeobecného súdu z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia, T-353/94, EU:T:1996:119, bod 93.

(156) Tak by to mohlo byť napríklad v prípade určitého typu informácií predložených súkromnou osobou alebo v prípade, že informácie predložené jedným štátom EZVO, ktorý je členom EHP, požaduje súd v inom štáte EZVO, ktorý je členom EHP.

(157) […].

(158) Pozri oddiel 5.1.2.

(159) Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 50.

(160) V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, body 68 až 71.

(161) Rozsudok Súdneho dvora zo 4. marca 2020, CSTP Azienda della Mobilità/Komisia, C-587/18 P, EU:C:2020:150, bod 90; rozsudok Súdneho dvora z 19. júla 2007, Lucchini, C-119/05, EU:C:2007:434, body 50 až 52.

(162) Pozri oddiel 4.2.3.3 vyššie.

(163) […].

(164) […].

(165) Rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, C-527/12, ECLI:EU:C:2014:2193, bod 56.

(166) […]. Dozorný úrad prijíma usmernenia k výkladu a uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci buď vo forme verzie príslušného nástroja Európskej komisie určenej pre štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, alebo vo forme odkazu na uvedený nástroj. Európska komisia prijala oznámenie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 247, 23.7.2019, s. 1), ktoré nahradilo oznámenie o vymáhaní z roku 2007 (Ú. v. EÚ C 272, 15.11.2007, s. 4). Oznámenie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci do určitej miery vychádza z nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9), tzv. procesného nariadenia, ktoré ešte nebolo začlenené do Dohody o EHP. Z tohto dôvodu dozorný úrad nemohol prijať zmysluplnú verziu oznámenia o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci pre štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, a preto odkazuje na svoje aktuálne platné oznámenie o vymáhaní z roku 2008, ktoré je k dispozícii tu (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32).

(167) Rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, EU:C:2006:644, bod 38; rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, EU:C:2013:755, bod 28.

(168) Rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C-387/17, EU:C:2019:51, bod 66. rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 110.

(169) To, či vnútroštátny súd vydá svoj rozsudok v kontexte konania o predbežnom opatrení alebo vecného konania, nie je dôležité, keďže v oboch prípadoch môže mať rozsudok dosah, hoci len dočasný, na opatrenie pomoci.

(170) Rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis Ellados, C-590/14 P, EU:C:2016:797, body 107 a 108.

(171) Ak sa dozorný úrad domnieva, že štát EZVO, ktorý je členom EHP, si nesplnil povinnosti stanovené v rozsudku podľa článku 31 ods. 2 Dohody o dozore a súde, dozorný úrad môže predložiť vec Súdu EZVO.

(172) Rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce Exérieur des produits alimentaires a iní/Francúzsko, C-354/90, EU:C:1991:440, bod 12; rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, EU:C:1996:285, bod 70.

(173) Rozsudok súdneho dvora z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, EU:C:2003:513, bod 50.