(1)

Ochrana údajov a zabezpečenie citlivej komunikácie majú zásadný význam pre spoločnosť, hospodárstvo, bezpečnosť a prosperitu Únie. Kybernetická bezpečnosť má strategický význam pri budovaní Európy pripravenej na digitálny vek (2) a je kľúčovým cieľom politického programu Digitálne desaťročie (3).

(2)

V Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (4) aj v stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ (5) sa šifrovanie zdôrazňuje ako kľúčová technológia na dosiahnutie odolnosti a technologickej suverenity a na budovanie operačnej kapacity na prevenciu kybernetických útokov. Šifrovanie je pre digitálny svet v skutočnosti nevyhnutné na zabezpečovanie digitálnych systémov a transakcií, ochranu celého radu základných práv, ako aj zabezpečovanie kapacít obrany. Rôzne krajiny a súkromné subjekty sa pretekajú v rozvoji kapacít kvantovej výpočtovej techniky a v získavaní nových potenciálne cenných príležitostí, čo predstavuje hrozbu pre súčasné kryptografické normy. Tieto normy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dôvernosti a integrity údajov, ochrane citlivej komunikácie a podpore základných prvkov bezpečnosti siete.

(3)

Vzhľadom na možný vývoj kvantových počítačov v budúcnosti, ktoré budú schopné prelomiť súčasné šifrovanie, je potrebné, aby Európa hľadala silnejšie záruky, ktoré zabezpečia ochranu citlivej komunikácie a dlhodobú integritu dôverných informácií, t. j. aby čo najrýchlejšie prešla na postkvantovú kryptografiu. Tento nový typ kryptografie odstráni známe zraniteľné miesta súčasnej asymetrickej kryptografie a zvýši odolnosť voči hrozbám, ktoré predstavuje používanie kvantových počítačov so zlým úmyslom.

(4)

Komisia financuje výskum a vývoj postkvantovej kryptografie už viac ako desať rokov, pretože si uvedomuje, akú hrozbu kvantová výpočtová technika potenciálne predstavuje pre súčasnú kryptografiu s verejným kľúčom.

(5)

Členské štáty by mali zvážiť čo najskoršiu migráciu svojich súčasných digitálnych infraštruktúr a služieb pre orgány verejnej správy a iné kritické infraštruktúry na postkvantovú kryptografiu, čo vyvolá zásadnú transformáciu v šifrovacích algoritmoch, protokoloch a systémoch. Ako sa zdôrazňuje v nedávnej bielej knihe Komisie s názvom Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy, vyžaduje si to koordinované úsilie so zapojením vládnych agentúr, normalizačných orgánov, zainteresovaných strán z odvetvia, výskumných pracovníkov a odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

(6)

V tomto odporúčaní Komisie sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali komplexnú stratégiu na prijatie postkvantovej kryptografie s cieľom zabezpečiť koordinovaný a synchronizovaný prechod v jednotlivých členských štátoch a ich verejných sektoroch. V stratégii by sa mali stanoviť jasné ciele, míľniky a lehoty, na základe ktorých sa vymedzí spoločný Plán koordinovaného vykonávania prechodu na postkvantovú kryptografiu. To by malo viesť k celoúnijnému zavedeniu technológií postkvantovej kryptografie do existujúcich systémov verejnej správy a kritických infraštruktúr prostredníctvom hybridných schém, v ktorých sa postkvantová kryptografia môže kombinovať so súčasnými kryptografickými prístupmi alebo s distribúciou kvantových kľúčov.

(7)

Plán koordinovaného vykonávania prechodu na postkvantovú kryptografiu by mal v záujme toho, aby bol tento prechod účinný, obsahovať zoznam opatrení, ktorými sa majú členské štáty zaoberať, vrátane zváženia postkvantových šifrovacích algoritmov, jasné lehoty na dosiahnutie rôznych fáz a míľnikov, pri ktorých sa zohľadnia ich vzájomné závislosti, ako aj zainteresované strany, ktoré sa majú zapojiť.

(8)

Na harmonizované vykonávanie postkvantovej kryptografie v celej Únii je nevyhnutné vypracovať spoločné európske normy a vytvoriť rámec na identifikáciu a výber postkvantových šifrovacích algoritmov, ktoré sa majú zaviesť v digitálnych sieťach a službách v celej Únii. Únia už prostredníctvom aktívnej účasti výskumných pracovníkov financovaných z prostriedkov EÚ podporuje vývoj a testovanie postkvantových šifrovacích algoritmov, ktoré sa potenciálne v medzinárodných výberových konaniach v oblasti postkvantovej kryptografie môžu stať normami. V tomto odporúčaní Komisie sa členské štáty vyzývajú, aby na úrovni EÚ úzko spolupracovali s odborníkmi Únie na kybernetickú bezpečnosť, so skupinou pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti a s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) na hodnotení a výbere vhodných postkvantových šifrovacích algoritmov a ich prijatí ako noriem EÚ na harmonizované vykonávanie v celej Únii.

(9)

Členské štáty a Únia by mali naďalej aktívne spolupracovať so svojimi medzinárodnými strategickými partnermi pri vypracúvaní medzinárodných noriem v oblasti postkvantovej kryptografie s cieľom zabezpečiť interoperabilitu komunikácie v budúcnosti.

(10)

Po schválení členskými štátmi by mal Plán koordinovaného vykonávania prechodu na postkvantovú kryptografiu slúžiť ako vzor na vypracovanie vnútroštátnych plánov prechodu na postkvantovú kryptografiu, prípadne na ich zosúladenie so spoločným Plánom koordinovaného vykonávania prechodu na postkvantovú kryptografiu, ak už takéto vnútroštátne plány existujú.

(11)

Komisia má v úmysle pozorne monitorovať opatrenia prijaté v reakcii na toto odporúčanie, aby sa zabezpečil pokrok v plnení jeho cieľov. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby Komisii na jej žiadosť predložili všetky relevantné informácie, ktorých poskytnutie možno odôvodnene očakávať, s cieľom zabezpečiť takéto monitorovanie. Na základe takto získaných a všetkých ostatných dostupných informácií Komisia posúdi účinky tohto odporúčania a určí, či sú potrebné ďalšie kroky vrátane navrhnutia záväzných právnych aktov Únie.

(12)

Toto odporúčanie o postkvantovej kryptografii vychádza z politických cieľov stanovených v stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ na zlepšenie bezpečnosti medzi koncovými bodmi a odolnosti digitálnych infraštruktúr a služieb Únie pre orgány verejnej správy a iné kritické infraštruktúry, prispieva k dosahovaniu cieľov digitálneho jednotného trhu a spoločného oznámenia 10919/23 o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti (6) a zohľadňuje riziká pre fyzickú a kybernetickú bezpečnosť kritických infraštruktúr, ako aj riziká identifikované na základe nedávno vykonaného posúdenia rizika pre kvantové technológie (7). Rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (v článkoch 7, 8 a 11) a v Európskom dohovore o ľudských právach (v článkoch 8 a 10), z ktorých vládam vyplývajú pozitívne povinnosti minimalizovať riziko nezákonného prístupu k informáciám a kontroly nad nimi, čo si vyžaduje zabezpečenie a podporu kryptografických technológií,