(1)

Nezávislé mediálne služby zohrávajú jedinečnú úlohu na vnútornom trhu. Predstavujú rýchlo sa meniaci a hospodársky dôležitý sektor a zároveň poskytujú občanom a tiež podnikom prístup k pluralite názorov a spoľahlivým zdrojom informácií, čím vykonávajú funkciu všeobecného záujmu ako „verejný strážca“ a sú nenahraditeľným faktorom v procese formovania verejnej mienky. Mediálne služby sú čoraz viac dostupné online a cezhranične, ale nepodliehajú rovnakým pravidlám a rovnakej úrovni ochrany v rôznych členských štátoch. Zatiaľ čo niektoré záležitosti týkajúce sa audiovizuálneho mediálneho sektora sa na úrovni Únie harmonizovali prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ, (4) rozsah pôsobnosti a záležitosti, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, sú obmedzené. Okrem toho sa uvedená smernica nevzťahuje na sektor rozhlasu a tlače, a to aj napriek ich rastúcemu cezhraničnému významu na vnútornom trhu.

(2)

Vzhľadom na jedinečnú rolu mediálnych služieb tvorí ochrana slobody médií a plurality médií ako dvoch hlavných pilierov demokracie a právneho štátu základnú črtu dobre fungujúceho vnútorného trhu s mediálnymi službami. Uvedený trh vrátane audiovizuálnych mediálnych služieb, rozhlasu a tlače sa od začiatku 21. storočia podstatne zmenil a je čoraz digitálnejší a medzinárodnejší. Ponúka veľa ekonomických príležitostí, ale takisto čelí mnohým problémom. Únia by mala mediálnemu sektoru pomáhať, aby sa dokázal chopiť týchto príležitostí v rámci vnútorného trhu, a zároveň chrániť hodnoty, ktoré sú spoločné pre Úniu a jej členské štáty, ako je ochrana základných práv.

(3)

V digitálnom mediálnom priestore občania a podniky čoraz častejšie využívajú a konzumujú mediálny obsah a služby, ktoré sú okamžite dostupné na ich osobných zariadeniach, v cezhraničnom prostredí. Týka sa to audiovizuálnych mediálnych služieb, rozhlasu a tlače, ktoré sú cez internet ľahko dostupné, napríklad prostredníctvom podcastov alebo online spravodajských portálov. Dostupnosť obsahu vo viacerých jazykoch a ľahký prístup k nemu prostredníctvom inteligentných zariadení, ako sú smartfóny alebo tablety, zvyšujú cezhraničný význam mediálnych služieb, ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (5) (ďalej len „Súdny dvor“). Uvedený význam je podporený rastúcim používaním a akceptovaním nástrojov automatického prekladu alebo titulkovania, čo znižuje jazykové bariéry na vnútornom trhu, a konvergenciou rôznych druhov médií, ktoré v tej istej ponuke spájajú audiovizuálny a neaudiovizuálny obsah.

(4)

Vnútorný trh s mediálnymi službami však nie je dostatočne integrovaný a vyznačuje sa viacerými zlyhaniami trhu, ktoré sa v dôsledku digitalizácie ešte prehĺbili. Po prvé, globálne online platformy fungujú ako brány k mediálnemu obsahu a ich obchodné modely majú tendenciu obmedzovať prístup k mediálnym službám a umocňovať polarizujúci obsah a dezinformácie. Tieto platformy sú aj dôležitými poskytovateľmi online reklamy, ktorá odkláňa finančné zdroje z mediálneho sektora, čo ovplyvňuje jeho finančnú udržateľnosť a následne rozmanitosť ponúkaného obsahu. Keďže mediálne služby sú náročné na znalosti a kapitál, vyžadujú si rozsah, aby ostali konkurencieschopné, napĺňali potreby publika a prosperovali na vnútornom trhu. Na tento účel je veľmi dôležitá možnosť ponúkať služby cezhranične a získať investície aj z iných členských štátov alebo v iných členských štátoch. Po druhé, voľnému pohybu v rámci vnútorného trhu bránia početné vnútroštátne obmedzenia. Najmä rozdielne vnútroštátne pravidlá a prístupy týkajúce sa plurality médií a redakčnej nezávislosti, nedostatočná spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi a netransparentné a nespravodlivé prideľovanie verejných a súkromných hospodárskych zdrojov sťažujú účastníkom mediálneho trhu pôsobenie a rozširovanie svojej pôsobnosti cez hranice a vytvárajú nerovnaké podmienky v rámci Únie. Po tretie, dobré fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami spochybňujú poskytovatelia vrátane tých, ktorých kontrolujú určité tretie krajiny, ktorí sa systematicky zapájajú do dezinformácií alebo manipulácie s informáciami a zasahovania do nich a využívajú slobody vnútorného trhu na účely zneužívania, čím bránia riadnemu fungovaniu trhovej dynamiky.

(5)

Fragmentácia pravidiel a prístupov, ktorá charakterizuje mediálny trh v Únii, má v rôznej miere negatívny vplyv na to, aké majú poskytovatelia mediálnych služieb v rôznych odvetviach vrátane sektoru audiovizuálnych služieb, rozhlasu a tlače podmienky na vykonávanie hospodárskych činností na vnútornom trhu, a oslabuje ich schopnosť účinne fungovať cezhranične alebo zakladať prevádzky v iných členských štátoch. K pluralite médií v členskom štáte by mohli prispieť vnútroštátne opatrenia a postupy, ale rozdiely a nedostatočná koordinácia medzi vnútroštátnymi opatreniami a postupmi členských štátov by mohli viesť k právnej neistote a dodatočným nákladom pre mediálne podniky, ktoré chcú vstúpiť na nové trhy, a mohli by im tak zabrániť, aby mali prospech z rozsahu vnútorného trhu s mediálnymi službami. Okrem toho diskriminačné alebo protekcionistické vnútroštátne opatrenia ovplyvňujúce činnosť mediálnych podnikov odrádzajú od cezhraničných investícií v mediálnom sektore a v niektorých prípadoch by mohli mediálne podniky, ktoré už na danom trhu pôsobia, nútiť, aby ho opustili. Uvedené prekážky ovplyvňujú podniky pôsobiace v odvetví vysielania vrátane audiovizuálneho a rozhlasového vysielania, ako aj v sektore tlače. Hoci sa fragmentácia záruk redakčnej nezávislosti týka všetkých mediálnych sektorov, ovplyvňuje najmä sektor tlače, keďže vnútroštátne regulačné alebo samoregulačné prístupy sa vo vzťahu k tlači viac líšia.

(6)

Vnútorný trh s mediálnymi službami by mohol byť ovplyvnený aj nedostatkom nástrojov regulačnej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi. Taká spolupráca je kľúčová na zabezpečenie toho, aby účastníci mediálneho trhu, ktorí často pôsobia v rôznych mediálnych sektoroch a systematicky sa zapájajú do dezinformácií alebo manipulácie s informáciami a zasahovania do nich, nemali prospech z rozsahu vnútorného trhu s mediálnymi službami. Okrem toho, hoci sa neobjektívne prideľovanie hospodárskych zdrojov, najmä vo forme štátnej reklamy, používa na skrytú dotáciu médií vo všetkých mediálnych sektoroch, zvyčajne má obzvlášť negatívny vplyv na tlač, ktorá je oslabená klesajúcou úrovňou príjmov z reklamy. Výzvy vyplývajúce z digitálnej transformácie tiež znižujú schopnosť podnikov vo všetkých mediálnych sektoroch, najmä tých menších v sektoroch rozhlasu a tlače, súťažiť za rovnakých podmienok s online platformami, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri online distribúcii obsahu.

(7)

Niektoré členské štáty v reakcii na problémy týkajúce sa plurality médií a slobody médií online prijali regulačné opatrenia a je pravdepodobné, že tak urobia aj ostatné členské štáty. To môže viesť k ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov vo vnútroštátnych prístupoch a obmedzení voľného pohybu na vnútornom trhu. Preto je potrebné harmonizovať určité aspekty vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa plurality médií a redakčnej nezávislosti, čím sa zaručia vysoké štandardy v tejto oblasti.

(8)

Príjemcovia mediálnych služieb v Únii, konkrétne fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo požívajú práva priznané právom Únie a právnické osoby usadené v Únii, by mali mať možnosť využívať pluralitný mediálny obsah, ktorý vzniká v podmienkach redakčnej slobody na vnútornom trhu. Je to kľúčové pre podporu verejnej diskusie a občianskej participácie, keďže široká škála spoľahlivých zdrojov informácií a kvalitnej žurnalistiky umožňuje občanom prijímať podložené rozhodnutia, a to aj o stave svojich demokracií. Má zásadný význam aj pre kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v Únii vzhľadom na úlohu mediálnych služieb ako nositeľov kultúrneho prejavu. Členské štáty by mali rešpektovať právo na pluralitu mediálneho obsahu a prispievať k priaznivému mediálnemu prostrediu tým, že zabezpečia zavedenie príslušných rámcových podmienok. Takýto prístup odráža právo prijímať a rozširovať informácie a požiadavku rešpektovať slobodu a pluralitu médií podľa článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v spojení s jej článkom 22, v ktorom sa vyžaduje, aby Únia rešpektovala kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť. Okrem toho pri podporovaní cezhraničného toku mediálnych služieb by sa na vnútornom trhu mala zabezpečiť minimálna úroveň ochrany príjemcov mediálnych služieb. V záverečnej správe konferencie o budúcnosti Európy občania vyzvali Úniu, aby ďalej podporovala nezávislosť médií a ich pluralitu, najmä zavedením právnych predpisov, ktorými by sa riešilo ohrozenie nezávislosti médií prostredníctvom celoúnijných minimálnych noriem. Je preto potrebné harmonizovať určité aspekty vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa mediálnych služieb, a to aj so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom sa opätovne potvrdzuje význam rešpektovania národnej a regionálnej rozmanitosti členských štátov. Členské štáty by však mali mať možnosť prijať podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v konkrétnych oblastiach za predpokladu, že sa nimi zabezpečí vyššia úroveň ochrany plurality médií alebo redakčnej nezávislosti v súlade s týmto nariadením a s právom Únie a že členské štáty neobmedzia voľný pohyb mediálnych služieb z iných členských štátov, ktoré dodržiavajú pravidlá stanovené v uvedených oblastiach. Členské štáty by si takisto mali ponechať možnosť zachovať alebo prijať opatrenia na zachovanie plurality médií alebo redakčnej nezávislosti na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o aspekty, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, pokiaľ sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (6). Je tiež vhodné pripomenúť, že toto nariadenie rešpektuje povinnosti členských štátov uvedené v článku 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), najmä ich právomoci chrániť základné funkcie štátu.

(9)

Na účely tohto nariadenia by sa vymedzenie mediálnej služby malo obmedziť na služby vymedzené v ZFEÚ, a preto by sa malo vzťahovať na akúkoľvek formu hospodárskej činnosti. Vymedzenie mediálnej služby by malo zahŕňať najmä televízne alebo rozhlasové vysielanie, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, zvukové podcasty alebo tlačové publikácie. Mal by sa z neho vylúčiť obsah vytvorený používateľmi, ktorý je nahraný na online platformu, pokiaľ nepredstavuje profesionálnu činnosť obvykle poskytovanú za protihodnotu, či už finančného alebo iného charakteru. Takisto by sa z neho mala vylúčiť čisto súkromná korešpondencia, napríklad e-maily, a všetky služby, ktorých hlavným účelom nie je poskytovanie programov alebo tlačových publikácií, teda keď obsah je len sprievodný k službe a nie jej hlavným účelom, ako napríklad reklamy alebo informácie týkajúce sa výrobku alebo služby poskytované na webových sídlach, ktoré neponúkajú mediálne služby. Z rozsahu vymedzenia by sa mala vylúčiť podniková komunikácia a distribúcia informačných alebo propagačných materiálov pre verejné alebo súkromné subjekty. Okrem toho, keďže pôsobenie poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu môže mať rôzne formy, vymedzenie pojmu poskytovateľ mediálnych služieb by sa malo vzťahovať na široké spektrum profesionálnych mediálnych aktérov, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti vymedzenia mediálnej služby, vrátane externých pracovníkov.

(10)

Poskytovatelia verejnoprávnych médií by sa mali chápať ako poskytovatelia, ktorí sú súčasne poverení verejnoprávnym poslaním a dostávajú verejné finančné prostriedky na plnenie uvedeného poslania. Toto by sa nemalo vzťahovať na súkromné mediálne podniky, ktoré súhlasili, že budú v rámci svojej činnosti v obmedzenom rozsahu vykonávať určité osobitné úlohy všeobecného záujmu za odplatu.

(11)

Na digitálnom mediálnom trhu by mohli poskytovatelia platforiem na zdieľanie videí alebo poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem patriť do vymedzenia poskytovateľa mediálnych služieb. Takíto poskytovatelia vo všeobecnosti zohrávajú kľúčovú rolu pri usporiadaní obsahu, a to aj automatizovanými prostriedkami alebo prostredníctvom algoritmov, ale neuplatňujú redakčnú zodpovednosť za obsah, ku ktorému poskytujú prístup. V stále konvergentnejšom mediálnom prostredí však niektorí poskytovatelia platforiem na zdieľanie videí alebo poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem začali vykonávať redakčnú kontrolu nad časťou alebo časťami svojich služieb. Preto v prípade, keď takíto poskytovatelia vykonávajú redakčnú kontrolu nad časťou alebo časťami svojich služieb, by mohli byť kvalifikovaní ako poskytovateľ platformy na zdieľanie videí alebo poskytovateľ veľmi veľkej online platformy a zároveň ako poskytovateľ mediálnych služieb.

(12)

Vymedzenie merania sledovanosti by malo zahŕňať systémy merania vyvinuté v súlade s odvetvovými normami v rámci samoregulačných organizácií, akými sú spoločné odvetvové výbory, a systémy merania vyvinuté mimo takýchto samoregulačných prístupov. Systémy vyvinuté mimo samoregulačných prístupov zvyčajne využívajú určití online aktéri vrátane online platforiem, ktorí si merajú sledovanosť sami alebo poskytujú trhu svoje proprietárne systémy merania sledovanosti bez toho, aby dodržiavali spoločne dohodnuté odvetvové normy alebo najlepšie postupy. Vzhľadom na významný vplyv, ktorý majú takéto systémy merania sledovanosti na reklamný a mediálny trh, malo by sa na ne vzťahovať toto nariadenie. Najmä schopnosť poskytovať prístup k mediálnemu obsahu a schopnosť zacieliť reklamu na svojich používateľov umožňujú online platformám súťažiť s poskytovateľmi mediálnych služieb, ktorých obsah distribuujú. Vymedzenie merania sledovanosti by sa preto malo chápať tak, že zahŕňa systémy merania, ktoré umožňujú získavanie, interpretovanie alebo iné spracúvanie informácií o používaní mediálneho obsahu a obsahu, ktorí používatelia vytvárajú na online platformách, ktoré sa primárne používajú na prístup k takémuto obsahu. Tým by sa zabezpečilo, že poskytovatelia systémov merania sledovanosti, ktorí sú sprostredkovateľmi zapojenými do distribúcie obsahu, budú transparentní, pokiaľ ide o ich činnosti súvisiace s meraním sledovanosti, čím by sa podporila schopnosť poskytovateľov mediálnych služieb a šíriteľov reklamy prijímať podložené rozhodnutia.

(13)

Štátna reklama v zmysle vymedzenia v tomto nariadení by sa všeobecne mala chápať ako propagačné alebo sebapropagačné činnosti, oznámenia pre verejnosť alebo informačné kampane, ktoré vykonáva široká škála orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov vrátane orgánov na celoštátnej úrovni alebo nižšej úrovni verejnej správy, regulačných orgánov alebo subjektov a subjektov kontrolovaných orgánmi verejnej moci na celoštátnej úrovni alebo na nižšej úrovni verejnej správy, alebo ktoré sú vykonávané za tieto orgány alebo subjekty alebo v ich mene. Takáto kontrola môže vyplývať z práv, zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré dávajú možnosť vykonávať na subjekt rozhodujúci vplyv. Relevantnými faktormi sú najmä vlastníctvo kapitálu alebo právo používať všetky aktíva subjektu alebo ich časť, alebo práva alebo zmluvy, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov subjektu, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (7). Vymedzenie štátnej reklamy by však nemalo zahŕňať úradné oznámenia, ktoré sú odôvodnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu, ako sú núdzové oznámenia orgánov verejnej moci alebo subjektov, ktoré sú potrebné napríklad v prípadoch prírodných katastrof alebo zdravotných kríz, nehôd alebo iných náhlych incidentov, ktoré môžu spôsobiť ujmu jednotlivcom. Ak sa núdzová situácia skončila, oznámenia týkajúce sa tejto núdzovej situácie, ktoré sa umiestňujú, propagujú, uverejňujú alebo šíria za odplatu alebo za akúkoľvek inú protihodnotu, by sa mali považovať za štátnu reklamu.

(14)

S cieľom zaistiť, aby spoločnosť mohla využívať prínosy vnútorného trhu s mediálnymi službami, je nevyhnutné nielen zaručiť základné slobody podľa zmlúv, ale aj právnu istotu, ktorá je potrebná na využívanie prínosov integrovaného a rozvinutého trhu. Na dobre fungujúcom vnútornom trhu príjemcovia mediálnych služieb by mali mať možnosť prístupu ku kvalitným mediálnym službám, ktoré vytvorili novinári nezávislým spôsobom a v súlade s etickými a novinárskymi štandardmi a ktoré preto poskytujú dôveryhodné informácie. Je to obzvlášť dôležité pre spravodajský a publicistický obsah, ktorý zahŕňa širokú kategóriu obsahu politického, spoločenského alebo kultúrneho záujmu na miestnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni. Spravodajský a publicistický obsah má potenciál zohrávať významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky a má priamy vplyv na demokratickú participáciu a blaho spoločnosti. V uvedenej súvislosti by sa spravodajský a publicistický obsah mal chápať tak, že zahŕňa akýkoľvek druh spravodajského a publicistického obsahu bez ohľadu na jeho formu. Spravodajský a publicistický obsah môže osloviť publikum v rôznych formátoch, ako sú dokumentárne filmy, časopisy alebo talk-show, a možno ho šíriť rôznymi spôsobmi, a to aj prostredníctvom jeho nahrania na online platformy. Kvalitné mediálne služby sú aj prostriedkom proti dezinformáciám a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu do nich. Prístup k takýmto službám by mal byť zabezpečený aj tým, že sa zabráni pokusom o umlčanie novinárov, či už vo forme hrozieb a obťažovania alebo cenzúry a potláčania odlišných stanovísk, ktoré by mohli obmedziť voľný tok informácií do verejnej sféry znížením kvality a plurality informácií. Z práva na pluralitu mediálneho obsahu nevyplýva pre daného poskytovateľa mediálnych služieb žiadna príslušná povinnosť dodržiavať normy, ktoré nie sú výslovne stanovené zákonom.

(15)

Toto nariadenie nemá vplyv na slobodu prejavu a právo na informácie zaručené jednotlivcom na základe charty. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že v takom citlivom odvetví, akým je audiovizuálny mediálny sektor, má verejná moc okrem negatívnej povinnosti nezasahovať aj pozitívnu povinnosť, a to zaviesť vhodný legislatívny a administratívny rámec na zaručenie skutočnej plurality médií (8).

(16)

Na dobre fungujúcom vnútornom trhu s mediálnymi službami je kľúčový voľný tok dôveryhodných informácií. Poskytovanie mediálnych služieb by preto nemalo podliehať žiadnym obmedzeniam v rozpore s týmto nariadením alebo inými pravidlami obsiahnutými v práve Únie, ako je smernica 2010/13/EÚ, ktorou sa stanovujú opatrenia potrebné na ochranu používateľov pred nezákonným a škodlivým obsahom. Obmedzenia by mohli vyplývať aj z opatrení, ktoré uplatňujú orgány verejnej moci na celoštátnej úrovni v súlade s právom Únie.

(17)

Predpokladom vykonávania činnosti poskytovateľov mediálnych služieb a ich profesijnej bezúhonnosti v bezpečnom mediálnom prostredí je ochrana redakčnej nezávislosti. Redakčná nezávislosť je osobitne dôležitá pre poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah, vzhľadom na jeho spoločenskú úlohu ako verejného statku. Poskytovatelia mediálnych služieb by mali byť schopní slobodne vykonávať svoje hospodárske činnosti na vnútornom trhu a konkurovať si za rovnakých podmienok v stále častejšom online prostredí, v ktorom informácie prúdia cez hranice.

(18)

Členské štáty majú rozdielne prístupy k ochrane redakčnej slobody a redakčnej nezávislosti, ktorá je stále viac spochybňovaná v celej Únii. Konkrétne vo viacerých členských štátoch dochádza k častejšiemu zasahovaniu do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb. Takéto zasahovanie môže byť priame alebo nepriame, zo strany štátu alebo iných aktérov vrátane orgánov verejnej moci, volených činiteľov, vládnych úradníkov a politikov, napríklad na získanie politickej výhody. Akcionári a iné súkromné strany, ktoré majú podiel na poskytovateľoch mediálnych služieb, môžu v snahe získať ekonomickú alebo inú výhodu konať spôsobom, ktorý presahuje nevyhnutnú rovnováhu na jednej strane medzi ich vlastnou podnikateľskou slobodou a slobodou prejavu, a na druhej strane medzi redakčnou slobodou prejavu a právami používateľov na informácie. Vzhľadom na spoločenskú úlohu médií by takýto neprimeraný zásah mohol negatívne ovplyvňovať proces formovania verejnej mienky. Okrem toho nedávne trendy v oblasti mediálnej distribúcie a konzumácie, a to najmä v online prostredí, podnietili členské štáty, aby zvážili prijatie zákonov, ktorých cieľom je regulovať poskytovanie mediálneho obsahu. Prístupy, ktoré poskytovatelia mediálnych služieb používajú na zaručenie redakčnej nezávislosti, sa takisto líšia. V dôsledku takéhoto zasahovania a roztrieštenosti regulácie a prístupov sú na vnútornom trhu negatívne ovplyvnené podmienky vykonávania hospodárskych činností poskytovateľmi mediálnych služieb a v konečnom dôsledku aj kvalita mediálnych služieb, ktorú dostávajú občania a podniky. Je teda nevyhnutné zaviesť účinné záruky umožňujúce uplatňovanie redakčnej slobody v celej Únii, aby poskytovatelia mediálnych služieb mohli nezávisle produkovať a distribuovať svoj obsah cez hranice a aby príjemcovia mediálnych služieb mohli takýto obsah prijímať.

(19)

Hlavnými aktérmi pri produkcii a poskytovaní dôveryhodného mediálneho obsahu sú novinári a redaktori, a to najmä prostredníctvom spravodajstva a publicistiky. Zdroje sú pre novinárov „surovinou“: sú základom pre tvorbu mediálneho obsahu, najmä spravodajského a publicistického obsahu. Preto je zásadné, aby bola chránená schopnosť novinárov získavať, overovať a analyzovať informácie, najmä informácie poskytnuté alebo oznámené dôverne, a to off-line aj online, ktoré sa týkajú novinárskych zdrojov alebo by umožnili ich identifikáciu. Poskytovatelia mediálnych služieb a ich redakční zamestnanci, najmä novinári vrátane tých, ktorí pracujú v neštandardných formách zamestnania, ako sú napríklad externí pracovníci, by mali mať možnosť spoľahnúť sa na dôkladnú ochranu novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie vrátane ochrany pred neprimeraným zasahovaním a nasadzovaním sledovacích technológií. Absencia takejto ochrany by mohla brániť voľnému toku zdrojov k poskytovateľom mediálnych služieb, a teda by mohla brániť voľnému vykonávaniu hospodárskej činnosti zo strany poskytovateľov mediálnych služieb na úkor poskytovania informácií verejnosti, vrátane informácií o záležitostiach verejného záujmu. V dôsledku toho by sa takýmito prekážkami mohla ohroziť sloboda novinárov vykonávať svoju hospodársku činnosť a plniť svoju životne dôležitú úlohu „verejného strážcu“, čo by negatívne ovplyvnilo prístup ku kvalitným mediálnym službám.

(20)

S cieľom zabrániť obchádzaniu ochrany novinárskych zdrojov a dôverných komunikácií a zaručiť primerané rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie v súlade s chartou by sa záruky mali vzťahovať aj na osoby, ktoré pravdepodobne majú z dôvodu svojho pravidelného súkromného alebo profesionálneho vzťahu s poskytovateľmi mediálnych služieb alebo ich redakčnými pracovníkmi informácie, ktoré by mohli identifikovať novinárske zdroje alebo dôvernú komunikáciu. Malo by to zahŕňať osoby, ktoré žijú v úzkom vzťahu a na stabilnom a nepretržitom základe v spoločnej domácnosti, a osoby, ktoré sú alebo boli profesionálne zapojené do prípravy, tvorby alebo šírenia programov alebo tlačových publikácií a ktoré sú cieľom len z dôvodu ich úzkeho prepojenia s poskytovateľmi mediálnych služieb, novinármi alebo inými redakčnými pracovníkmi. Ochrana novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie by sa mala vzťahovať aj na zamestnancov poskytovateľov mediálnych služieb, ako sú technickí pracovníci vrátane expertov na kybernetickú bezpečnosť, ktorí by mohli byť cieľom vzhľadom na dôležitú podpornú úlohu, ktorú novinárom poskytujú v ich každodennej práci, ktorá si vyžaduje riešenia na zabezpečenie dôvernosti práce novinárov, a z toho vyplývajúcu pravdepodobnosť, že majú prístup k informáciám o novinárskych zdrojoch alebo dôvernej komunikácii.

(21)

Ochrana novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie je v súlade s ochranou základných práv zakotvených v článku 11 charty a prispieva k nej. V demokratických spoločnostiach má tiež zásadný význam pre zabezpečenie úlohy „verejného strážcu“ poskytovateľov mediálnych služieb, a najmä investigatívnych novinárov a pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Vzhľadom na to si zabezpečenie primeranej úrovne ochrany novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie vyžaduje, aby opatrenia na získanie takýchto informácií schválil orgán, ktorý môže nezávisle a nestranne posúdiť, či je to odôvodnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu, ako je súd, sudca, prokurátor, ktorý vykonáva súdnu funkciu, alebo iný takýto orgán s právomocou povoliť uvedené opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom. Vyžaduje si to aj to, aby takýto orgán pravidelne preskúmaval opatrenia sledovania s cieľom zistiť, či sú naďalej splnené podmienky odôvodňujúce ich použitie. Táto požiadavka je splnená aj vtedy, ak je účelom pravidelného preskúmania overiť, či boli splnené podmienky odôvodňujúce predĺženie povolenia na použitie opatrenia.

(22)

Treba tiež pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva právo na účinnú súdnu ochranu v zásade predpokladá včasné informovanie o opatreniach sledovania prijatých bez vedomia dotknutej osoby s cieľom účinne uplatniť toto právo, bez toho, aby bola ohrozená účinnosť prebiehajúcich vyšetrovaní. V záujme ďalšieho posilnenia uvedeného práva je dôležité, aby sa poskytovatelia mediálnych služieb, novinári a osoby, ktoré sú s nimi v pravidelnom alebo profesionálnom vzťahu, mohli spoľahnúť na primeranú pomoc, keď vykonávajú uvedené právo. Takáto pomoc by mohla mať právnu, finančnú alebo inú povahu, ako napríklad poskytovanie informácií o dostupných opravných prostriedkoch. Takúto pomoc by mohol účinne poskytovať napríklad nezávislý orgán alebo subjekt, alebo ak takýto orgán alebo subjekt neexistuje, samoregulačný orgán alebo mechanizmus. Účelom tohto nariadenia nie je harmonizovať pojmy „zadržať“, „kontrolovať“, „prehliadka a zhabanie“ alebo „sledovanie“.

(23)

Ochrana novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie sa v súčasnosti v členských štátoch reguluje rôznorodo. Niektoré členské štáty poskytujú absolútnu ochranu pred nútením novinárov, aby v trestnom a správnom konaní zverejnili informácie, ktoré identifikujú ich zdroj, vrátane komunikácie, ktorá sa uskutočňuje pod sľubom dôvernosti. Iné členské štáty poskytujú kvalifikovanú ochranu obmedzenú na súdne konanie na základe určitých obvinení, kým ostatné poskytujú ochranu vo forme všeobecnej zásady. To vedie k fragmentácii vnútorného trhu s mediálnymi službami a nerovnakým normám ochrany novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie v rámci Únie. Na tento účel sa týmto nariadením zavádzajú spoločné minimálne normy ochrany novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie, pokiaľ ide o donucovacie opatrenia, ktoré členské štáty používajú na získanie takýchto informácií. Na účely zabezpečenia účinnej ochrany novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie by členské štáty nemali prijímať takéto opatrenia vrátane nasadzovania softvéru na intruzívne sledovanie vo vzťahu k poskytovateľom mediálnych služieb, ich redakčným pracovníkom alebo akýmkoľvek osobám, ktoré by z dôvodu svojho pravidelného alebo profesionálneho vzťahu s poskytovateľom mediálnych služieb alebo jeho redakčnými pracovníkmi mohli mať informácie týkajúce sa novinárskych zdrojov alebo dôvernej komunikácie alebo umožňujúce ich identifikáciu.

(24)

Pracovníci médií, najmä novinári a iní pracovníci médií zapojení do redakčných činností, čoraz častejšie pracujú na cezhraničných projektoch a poskytujú svoje služby cezhraničnému publiku, a tým aj poskytovateľom mediálnych služieb. V dôsledku toho budú poskytovatelia mediálnych služieb pravdepodobne čeliť prekážkam, právnej neistote a nerovnakým podmienkam hospodárskej súťaže. Ochrana novinárskych zdrojov a dôvernej komunikácie si preto vyžaduje harmonizáciu a ďalšie posilňovanie na úrovni Únie. Tým by nemala byť dotknutá ďalšia ani absolútna ochrana na vnútroštátnej úrovni.

(25)

Softvér na intruzívne sledovanie, ktorý zahŕňa najmä tzv. špionážny softvér, predstavuje mimoriadne invazívnu formu sledovania pracovníkov médií a ich zdrojov. Môže sa použiť na tajné zaznamenávanie volaní alebo iné použitie mikrofónu zariadenia koncového používateľa, filmovanie alebo fotografovanie fyzických osôb, zariadení alebo ich okolia, kopírovanie správ, prístup k šifrovaným obsahovým údajom, sledovanie činnosti vyhľadávania, sledovanie geolokalizácie alebo získavanie iných údajov zo snímačov alebo sledovanie činností vo viacerých zariadeniach koncového používateľa. Má odrádzajúci účinok na slobodné vykonávanie hospodárskych činností v mediálnom sektore. Ohrozuje najmä vzťah novinárov s ich zdrojmi založený na dôvere, ktorý je jadrom novinárskej profesie. Vzhľadom na digitálnu a intruzívnu povahu takého softvéru a cezhraničné používanie zariadení má mimoriadne škodlivý vplyv na vykonávanie hospodárskych činností poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa poskytovatelia mediálnych služieb vrátane novinárov, ktorí pôsobia na vnútornom trhu s mediálnymi službami, spoliehali na dôkladnú harmonizovanú ochranu v súvislosti s nasadzovaním softvéru na intruzívne sledovanie v Únii, a to aj vtedy, keď orgány členských štátov využívajú na jeho nasadenie súkromné subjekty.

(26)

K nasadeniu špionážneho softvéru by malo dôjsť iba vtedy, ak je odôvodnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu, ak je stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, ak je v súlade s článkom 52 ods. 1 charty, ako ho vykladá Súdny dvor, a s iným právom Únie, ak je povolené ex ante alebo vo výnimočných a naliehavých prípadoch následne potvrdené justičným orgánom alebo nezávislým a nestranným rozhodovacím orgánom, ak sa uskutočňuje pri vyšetrovaní trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV (9), za ktoré možno v dotknutom členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, alebo pri vyšetrovaní iných závažných trestných činov, za ktoré možno v dotknutom členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, a to za predpokladu, že by na získanie požadovaných informácií nebolo primerané a dostatočné žiadne iné menej obmedzujúce opatrenie. Podľa zásady proporcionality možno práva a slobody jednotlivca obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou. Pokiaľ ide konkrétne o nasadenie softvéru na intruzívne sledovanie, treba overiť, či predmetný trestný čin dosahuje hranicu závažnosti stanovenú v tomto nariadení, či si po individuálnom posúdení všetkých relevantných okolností daného prípadu vyšetrovanie a stíhanie tohto trestného činu zasluhuje obzvlášť rušivý zásah do základných práv a hospodárskych slobôd spočívajúcich v nasadení softvéru na intruzívne sledovanie, či existujú dostatočné dôkazy o spáchaní daného trestného činu a či je nasadenie softvéru na intruzívne sledovanie relevantné na účely zistenia skutočností súvisiacich s vyšetrovaním a stíhaním daného trestného činu.

(27)

Poskytovatelia verejnoprávnych médií zohrávajú na vnútornom trhu s mediálnymi službami osobitnú úlohu tým, že ako súčasť svojho poslania vymedzeného na vnútroštátnej úrovni v súlade s protokolom č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, zaisťujú, aby občania a podniky mali prístup k ponuke rôznorodého obsahu vrátane kvalitných informácií a k vyváženému mediálnemu pokrytiu. Zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní základného práva na slobodu prejavu a informácií tým, že ľuďom umožňujú vyhľadávať a prijímať rôzne informácie, a pri presadzovaní hodnôt demokracie, kultúrnej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti. Poskytujú fórum na verejnú diskusiu a sú prostriedkom na podporu širšej demokratickej participácie občanov. Nezávislosť poskytovateľov verejnoprávnych médií je počas volebných období kľúčová pre zabezpečenie prístupu občanov k nestranným kvalitným informáciám. Poskytovatelia verejnoprávnych médií však môžu byť obzvlášť vystavení riziku zasahovania vzhľadom na ich inštitucionálnu blízkosť k štátu a verejné finančné prostriedky, ktoré dostávajú. Uvedené riziko sa zvyšuje nerovnakými zárukami týkajúcimi sa vyváženého pokrytia verejnoprávnymi médiami a nezávislého riadenia poskytovateľov verejnoprávnych médií v Únii. V oznámení Komisie z 13. júla 2022 s názvom Správa o právnom štáte 2022, ako aj v Monitorovaní plurality médií za rok 2022, ktoré vykonáva Centrum pre pluralitu a slobodu médií, sa potvrdzuje fragmentácia takýchto záruk a poukazuje sa na riziká vyplývajúce z nedostatočného financovania. Ako uvádza Európske audiovizuálne observatórium vo svojej správe z roku 2022 s názvom Riadenie a nezávislosť verejnoprávnych médií, záruky nezávislého fungovania poskytovateľov verejnoprávnych médií sa v rámci Únie líšia, pričom existujú rozdiely v ich rozsahu pôsobnosti a miere podrobností vo vnútroštátnych prístupoch.

(28)

V rámci Únie sa líšia právne rámce na zabezpečenie vyváženého pokrytia poskytovateľmi verejnoprávnych médií. Okrem toho sa v rámci Únie líšia pravidlá týkajúce sa vymenúvania a odvolávania vedenia verejnoprávnych médií. Napríklad zatiaľ čo vo väčšine vnútroštátnych právnych poriadkov sa stanovuje niekoľko dôvodov odvolania, v iných sa nestanovujú žiadne osobitné pravidlá. Ak pravidlá existujú, sú v niektorých prípadoch nedostatočné alebo v praxi neúčinné. Existujú aj prípady, keď legislatívne reformy v členských štátoch zvýšili vládnu kontrolu verejnoprávnych médií, a to aj pokiaľ ide o vymenovanie najvyšších riadiacich pracovníkov alebo členov správnej rady verejnoprávnych médií. Prístupy k zabezpečeniu primeranosti a predvídateľnosti financovania poskytovateľov verejnoprávnych médií sa v jednotlivých členských štátoch takisto líšia. Ak záruky neexistujú alebo sú nedostatočné, vznikajú riziká politického zasahovania do redakčnej línie alebo riadenia verejnoprávnych médií. Neexistujúce alebo nedostatočné záruky nezávislosti poskytovateľov verejnoprávnych médií by mohli viesť aj k nedostatočnej stabilite financovania, čím sú poskytovatelia verejnoprávnych médií vystavení riziku politickej kontroly alebo silnejšej politickej kontroly. To by mohlo viesť k prípadom jednostranného spravodajstva alebo zaujatému mediálnemu pokrytiu poskytovateľmi verejnoprávnych médií, prípadom zasahovania vlády do menovania alebo odvolávania ich vedenia alebo k svojvoľným úpravám či nestabilnému financovaniu poskytovateľov verejnoprávnych médií. To všetko má negatívny vplyv na prístup k nezávislým a nestranným mediálnym službám, čo má vplyv na právo na slobodu prejavu zakotvené v článku 11 charty a mohlo by viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu s mediálnymi službami vrátane poskytovateľov mediálnych služieb usadených v iných členských štátoch.

(29)

Vo vnútroštátnom mediálnom prostredí, ktoré sa vyznačuje koexistenciou verejných a súkromných poskytovateľov mediálnych služieb, prispievajú poskytovatelia verejnoprávnych médií k podpore plurality médií a podporujú hospodársku súťaž v mediálnom sektore tým, že vytvárajú širokú škálu obsahu, ktorý zodpovedá rôznym záujmom, perspektívam a demografii, a tým, že ponúkajú alternatívne pohľady a programové možnosti, čo poskytuje bohatú a jedinečnú ponuku. Poskytovatelia verejnoprávnych médií súťažia so súkromnými mediálnymi podnikmi a online platformami vrátane tých, ktoré sú usadené v iných členských štátoch, pokiaľ ide o publikum a v príslušných prípadoch reklamné zdroje. Týka sa to komerčných vysielateľov v audiovizuálnom aj rozhlasovom odvetví, ako aj vydavateľov, a to najmä v súčasnom prostredí digitálnych médií, v ktorom sa všetky médiá rozširujú do online sféry a svoje služby poskytujú čoraz častejšie cezhranične. Ak tento dvojitý a konkurenčný mediálny trh, ktorý je charakteristický pre veľké časti Únie, funguje dobre, zabezpečuje rozmanité a kvalitné poskytovanie mediálnych služieb vo všetkých odvetviach. Ak však verejné financovanie neslúži na plnenie poslania, z ktorého majú prospech všetci diváci, ale namiesto toho slúži straníckym názorom, z dôvodu politického zasahovania do riadenia alebo redakčnej línie, mohlo by to ovplyvniť obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Únii v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. Súd prvého stupňa potvrdil, že financovanie verejnoprávneho vysielania vo verejnom záujme štátom možno vyhlásiť za také, ktoré je v súlade s ustanoveniami ZFEÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci, len vtedy, pokiaľ sa dodržiavajú kvalitatívne požiadavky stanovené v poverení na poskytnutie služby vo verejnom záujme (10).

(30)

Zatiaľ čo riziko toho, čo sa bežne označuje ako „ovládnutie médií“, je relevantné pre celý trh s mediálnymi službami, poskytovatelia verejnoprávnych médií sú vzhľadom na svoju blízkosť k štátu takémuto riziku obzvlášť vystavení. Rozdielne alebo nedostatočné záruky pre nezávislé fungovanie poskytovateľov verejnoprávnych médií by mohli brániť poskytovateľom mediálnych služieb z iných členských štátov alebo ich odrádzať od toho, aby pôsobili na danom mediálnom trhu alebo naň vstúpili. Zatiaľ čo nezávislé mediálne podniky investujú svoje zdroje do vysokokvalitného spravodajstva, ktoré je v súlade s novinárskymi štandardmi, niektorí „ovládnutí“ poskytovatelia verejnoprávnych médií, ktorí takéto štandardy nedodržiavajú, by mohli poskytovať nevyvážené spravodajstvo, pričom sú dotovaní štátom. Konkurenčná výhoda, ktorú môžu nezávislé médiá získať prostredníctvom nezávislého spravodajstva, by sa mohla zmenšiť, keďže „ovládnutí“ poskytovatelia verejnoprávnych médií by si mohli zachovať svoje postavenie na trhu nepatričným spôsobom. Spolitizované mediálne trhy môžu ovplyvniť reklamné trhy ako celok, pretože podniky musia popri navrhovaní účinných reklamných kampaní zohľadňovať aj politické hľadiská. Ak poskytovatelia verejnoprávnych médií, ktorí sa zvyčajne považujú za dôveryhodné zdroje informácií, poskytujú neobjektívne pokrytie politickej alebo hospodárskej situácie alebo situácie konkrétnych hospodárskych subjektov v dôsledku toho, že sú ovládnutí, mohlo by to tiež znížiť schopnosť podnikov riadne sa informovať o hospodárskej situácii na danom trhu, a teda ich schopnosť prijímať podložené obchodné rozhodnutia. Takéto ovládnutie by preto mohlo mať nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Napokon, v dôsledku neobjektívneho podávania správ určitými „ovládnutými“ poskytovateľmi verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch by sa občania mohli prikloniť k alternatívnymi zdrojom informácií, najmä tým, ktoré sú dostupné na online platformách, čo by mohlo ešte viac narušiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

(31)

Je preto potrebné, aby členské štáty na základe medzinárodných noriem, ktoré v tejto súvislosti vypracovala Rada Európy, zaviedli účinné právne záruky nezávislého fungovania poskytovateľov verejnoprávnych médií v celej Únii, ktoré nebudú podliehať vládnym, politickým, hospodárskym alebo súkromným záujmom bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne ústavné právo v súlade s chartou. To by malo zahŕňať zásady vhodné pre spôsob, akým členské štáty organizujú svoje verejnoprávne médiá, ako sú zásady, ktoré existujú vo vnútroštátnych rámcoch správneho práva alebo vo vnútroštátnych rámcoch práva obchodných spoločností, ktoré sa vzťahujú na súkromné kótované podniky, pokiaľ ide o vymenúvanie a odvolávanie osôb alebo orgánov, ktoré zohrávajú úlohu pri určovaní redakčných politík alebo predstavujú v tejto súvislosti najvyšší rozhodovací orgán v rámci poskytovateľa verejnoprávnych médií. Uvedené zásady by sa mali stanoviť na vnútroštátnej úrovni. Takisto je potrebné zaručiť, aby bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci, poskytovatelia verejnoprávnych médií mohli využívať výhody transparentných a objektívnych postupov financovania, ktoré zaručujú primerané a stabilné finančné zdroje na plnenie ich verejnoprávneho poslania, umožňujú predvídateľnosť ich plánovacích procesov a umožňujú im rozvíjať sa v rámci ich verejnoprávneho poslania. O takomto financovaní by sa malo rozhodovať a prostriedky by sa mali vyčleňovať prednostne na viacročnom základe v súlade s poslaním poskytovateľov verejnoprávnych médií vykonávať verejnú službu s cieľom predísť riziku neprimeraného vplyvu každoročných rokovaní o rozpočte. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoc členských štátov zabezpečovať financovanie poskytovateľov verejnoprávnych médií, ako je zakotvené v protokole č. 29.

(32)

Je veľmi dôležité, aby príjemcovia mediálnych služieb s istotou vedeli, kto vlastní médiá a kto za nimi stojí, aby mohli identifikovať a chápať možné konflikty záujmov. To je nevyhnutným predpokladom pre formovanie dobre informovaných názorov a následne pre aktívnu účasť na demokracii. Takáto transparentnosť je aj účinným nástrojom, ktorý odrádza od zasahovania do redakčnej nezávislosti, a tým aj obmedzuje riziko takýchto zásahov. Okrem toho prispieva k otvorenému a spravodlivému trhovému prostrediu a zvyšuje zodpovednosť médií voči príjemcom mediálnych služieb, čo v konečnom dôsledku prispieva ku kvalite mediálnych služieb na vnútornom trhu. Je preto potrebné zaviesť spoločné požiadavky pre poskytovateľov mediálnych služieb v celej Únii. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať primerané a cielené požiadavky, aby poskytovatelia mediálnych služieb zverejňovali príslušné informácie o ich vlastníctve a príjmy z reklamy získané od orgánov verejnej moci alebo verejných subjektov. Takéto informácie sú potrebné na to, aby príjemcovia mediálnych služieb mohli chápať možné konflikty záujmov a mohli sa o ne zaujímať, a to aj v prípadoch, keď sú vlastníci médií politicky exponovaní, čo je predpokladom ich schopnosti posúdiť spoľahlivosť informácií, ktoré dostávajú. To možno dosiahnuť len vtedy, ak majú príjemcovia mediálnych služieb k dispozícii aktuálne informácie o vlastníctve médií používateľsky ústretovým spôsobom, najmä v čase, keď pozerajú, počúvajú alebo čítajú mediálny obsah, aby ho mohli uviesť do správneho kontextu a vytvoriť si o ňom správny dojem. Zverejnenie cielených informácií o vlastníctve médií by teda prinieslo výhody, ktoré by jasne prevážili akýkoľvek možný vplyv povinnosti zverejňovania na základné práva vrátane práva na súkromný a rodinný život a práva na ochranu osobných údajov. V tejto súvislosti by nemali byť ovplyvnené opatrenia prijaté členskými štátmi podľa článku 30 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (11). Požadované informácie by mali príslušní poskytovatelia mediálnych služieb zverejniť v elektronickom formáte napríklad na svojich webových sídlach alebo prostredníctvom iného média, ktoré je ľahko a priamo prístupné.

(33)

S cieľom ďalej prispieť k vysokej úrovni transparentnosti vlastníctva médií by členské štáty mali tiež poveriť národné regulačné orgány alebo subjekty alebo iné príslušné orgány a subjekty vytvorením databáz vlastníctva médií. Takéto databázy by mali fungovať ako jednotné kontaktné miesto umožňujúce príjemcom mediálnych služieb ľahko skontrolovať príslušné informácie týkajúce sa daného poskytovateľa mediálnych služieb. Vzhľadom na vnútroštátne administratívne špecifiká a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by členské štáty mali mať flexibilitu pri rozhodovaní o tom, ktorý orgán alebo subjekt bude za vývoj takýchto databáz vlastníctva médií zodpovedný. Mohlo by ísť napríklad o národný regulačný orgán alebo subjekt alebo iný správny orgán, ktorý by sa pri plnení uvedenej úlohy mohol spoľahnúť na pomoc iného orgánu s príslušnými odbornými znalosťami.

(34)

Integrita médií si takisto vyžaduje aktívny prístup k podporovaniu redakčnej nezávislosti zo strany mediálnych podnikov, ktoré poskytujú spravodajský a publicistický obsah, najmä prostredníctvom interných záruk. Poskytovatelia mediálnych služieb by mali prijať primerané opatrenia na zaručenie slobody redaktorov prijímať redakčné rozhodnutia v rámci stanovenej dlhodobej redakčnej línie poskytovateľa mediálnych služieb. Cieľ chrániť redakčné rozhodnutia, najmä tie, ktoré prijímajú šéfredaktori a redaktori, pred nepatričným zasahovaním prispieva k zaisteniu rovnakých podmienok na vnútornom trhu s mediálnymi službami a kvality takýchto služieb. Cieľom týchto opatrení by malo byť zabezpečiť dodržiavanie štandardov nezávislosti počas celého redakčného procesu v médiách, a to aj s cieľom zabezpečiť integritu novinárskeho obsahu. Tento cieľ je v súlade aj so základným právom prijímať a rozširovať informácie podľa článku 11 charty. Vzhľadom na tieto úvahy by poskytovatelia mediálnych služieb mali vo vzťahu k príjemcom svojich mediálnych služieb zaistiť aj transparentnosť skutočných alebo potenciálnych konfliktov záujmov.

(35)

Poskytovatelia mediálnych služieb by mali prijať interné záruky s cieľom zaručiť nezávislosť redakčných rozhodnutí prispôsobené ich veľkosti, štruktúre a potrebám. Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/1634 (12) obsahuje zoznam dobrovoľných interných záruk, ktoré v tejto súvislosti môžu mediálne podniky prijať. Toto nariadenie by sa nemalo vykladať v tom zmysle, že vlastníkov súkromných poskytovateľov mediálnych služieb zbavuje ich prednostného práva stanovovať strategické či všeobecné ciele alebo podporovať rast a finančnú životaschopnosť svojich podnikov. V tejto súvislosti by sa v tomto nariadení malo uznať, že cieľ, ktorým je podpora redakčnej nezávislosti, sa musí zosúladiť s oprávnenými právami a záujmami vlastníkov súkromných médií, ako je právo určovať redakčnú líniu poskytovateľa mediálnych služieb a formovať zloženie ich redakčných tímov.

(36)

Nezávislé národné regulačné orgány alebo subjekty sú kľúčové pre správne uplatňovanie mediálneho práva v celej Únii. Hoci národné regulačné orgány alebo subjekty často nemajú právomoci súvisiace so sektorom tlače, majú najlepšie predpoklady na zaistenie správneho uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa regulačnej spolupráce a dobre fungujúceho trhu s mediálnymi službami vo všeobecnosti, ako sa predpokladá v tomto nariadení. Národné regulačné orgány alebo subjekty by mali mať zdroje potrebné na plnenie svojich úloh, pokiaľ ide o personál, odborné znalosti a finančné prostriedky, a to aj s cieľom umožniť ich účasť na činnostiach Európskej rady pre mediálne služby (ďalej len „rada“). Mali by sa im poskytnúť technické zdroje, napríklad príslušné digitálne nástroje. Členské štáty by vo vhodných prípadoch mali v potrebnom rozsahu zvýšiť zdroje pridelené národným regulačným orgánom alebo subjektom, pričom zohľadnia dodatočné úlohy, ktoré im boli podľa tohto nariadenia zverené. Národné regulačné orgány alebo subjekty by tiež mali mať primerané právomoci, najmä požadovať informácie a údaje od akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, alebo o ktorých sa dá odôvodnene predpokladať, že na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou alebo profesionálnou činnosťou by mohli mať potrebné informácie a údaje, pokiaľ ide o práva a záujmy takýchto osôb.

(37)

S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia a iného mediálneho práva Únie je potrebné zriadiť radu ako nezávislý poradný orgán na úrovni Únie združujúci národné regulačné orgány alebo subjekty a koordinujúci ich opatrenia. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí by rada mala byť úplne nezávislá, a to aj od akéhokoľvek politického alebo hospodárskeho vplyvu, a nemala by žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, či už národnej, nadnárodnej alebo medzinárodnej, alebo od verejnej alebo súkromnej osoby alebo subjektu. Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ďalej len „ERGA“), zriadená smernicou 2010/13/EÚ, zohráva kľúčovú úlohu pri podpore konzistentného vykonávania uvedenej smernice. Rada by preto mala nadviazať na skupinu ERGA a nahradiť ju. To si vyžaduje cielenú zmenu smernice 2010/13/EÚ s cieľom vypustiť jej článok 30b, ktorým sa zriaďuje skupina ERGA, a v dôsledku toho nahradiť odkazy na skupinu ERGA a jej úlohy. Zmena smernice 2010/13/EÚ týmto nariadením je opodstatnená, keďže sa obmedzuje na ustanovenia, ktoré členské štáty nemusia transponovať a ktoré sú určené inštitúciám Únie.

(38)

Rada by sa mala skladať z vysokopostavených zástupcov národných regulačných orgánov alebo subjektov. Národné regulačné orgány alebo subjekty by mali vymenovať uvedených zástupcov. Ak majú členské štáty viac príslušných národných regulačných orgánov alebo subjektov, a to aj na regionálnej úrovni, mal by sa vhodnými postupmi zvoliť spoločný zástupca a hlasovacie právo by malo ostať obmedzené na jedného zástupcu za každý členský štát. Národné regulačné orgány alebo subjekty by na účely svojich činností v rámci rady mali mať možnosť konzultovať a koordinovať svoju činnosť s relevantnými príslušnými orgánmi alebo subjektmi a v relevantných prípadoch so samoregulačnými orgánmi vo svojich členských štátoch. Týmto by sa nemala ovplyvniť možnosť ostatných národných regulačných orgánov alebo subjektov podľa potreby sa zúčastňovať na zasadnutiach rady. Rada by takisto mala mať možnosť v jednotlivých prípadoch prizvať na svoje zasadnutia aj externých expertov. Mala by mať možnosť po dohode s Komisiou vymenovať stálych pozorovateľov, aby sa zúčastnili na jej zasadnutiach, a to najmä národné regulačné orgány alebo subjekty z kandidátskych krajín alebo z potenciálnych kandidátskych krajín, alebo ad hoc delegátov z iných príslušných vnútroštátnych orgánov.

(39)

Rada by vzhľadom na citlivosť mediálneho sektora a v súlade s praxou týkajúcou sa rozhodnutí ERGA stanovenou v jej rokovacom poriadku mala prijímať svoje rozhodnutia na základe dvojtretinovej väčšiny hlasov. V rokovacom poriadku rady by sa malo stanoviť najmä postavenie, úlohy a postupy vymenovania predsedu a podpredsedu, ako aj opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov členov rady a ich manažment. Na podporu predsedu a podpredsedu by rada mala mať možnosť zriadiť riadiacu skupinu. Zloženie riadiacej skupiny by malo náležite zohľadňovať zásadu vyváženého geografického zastúpenia. Rada by mala vo svojom rokovacom poriadku stanoviť osobitné dojednania týkajúce sa riadiacej skupiny. Predseda a podpredseda skupiny ERGA, ktorému poskytujú poradenstvo členovia rady ERGA, by mali uľahčovať riadnu, transparentnú a účinnú transformáciu zo skupiny ERGA na radu, kým sa nezvolí predseda a podpredseda rady.

(40)

Ak sa rada zaoberá záležitosťami mimo audiovizuálneho mediálneho sektora, mala by sa opierať o účinný konzultačný mechanizmus zahŕňajúci zainteresované strany z príslušných mediálnych sektorov pôsobiacich na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Také zainteresované strany by mohli zahŕňať tlačové rady, združenia novinárov, odborové zväzy a podnikateľské združenia. Rada by takýmto zainteresovaným stranám mala poskytnúť možnosť upozorniť radu na vývoj a otázky týkajúce sa ich sektorov. Konzultačný mechanizmus by mal rade umožniť zhromažďovať cielené vstupy od príslušných zainteresovaných strán a získavať relevantné informácie na podporu jej práce. Rada by pri stanovovaní takéhoto konzultačného mechanizmu vo svojom rokovacom poriadku mala zohľadňovať potrebu transparentnosti, rozmanitosti a spravodlivého geografického zastúpenia. Rada by tiež mala mať možnosť konzultovať s akademickou obcou s cieľom získať ďalšie relevantné informácie.

(41)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené Komisii zmluvami, je nevyhnutné, aby Komisia a rada úzko spolupracovali, čo rade umožní poskytovať Komisii poradenstvo a podporu v záležitostiach týkajúcich sa mediálnych služieb, ktoré patria do jej právomoci. Rada by mala aktívne podporovať Komisiu pri plnení jej úloh zabezpečenia konzistentného a účinného uplatňovania tohto nariadenia a vykonávania smernice 2010/13/EÚ. Na tento účel by mala rada predovšetkým radiť a pomáhať Komisii pri regulačných, technických alebo praktických aspektoch, ktoré sú relevantné pre uplatňovanie práva Únie, podporovať spoluprácu a účinnú výmenu informácií, skúseností a najlepších postupov a vypracúvať stanoviská v prípadoch stanovených v tomto nariadení, pričom sa tam, kde je to vhodné, zohľadní situácia v súvislosti so slobodou médií a pluralitou médií na dotknutých mediálnych trhoch. Takéto stanoviská by nemali byť právne záväzné, ale mali by slúžiť ako užitočné usmernenie pre dotknuté národné regulačné orgány alebo subjekty a Komisia by ich mohla zohľadniť pri plnení svojich úloh pri zabezpečovaní konzistentného a účinného uplatňovania tohto nariadenia a vykonávania smernice 2010/13/EÚ. Ak národné regulačné orgány alebo subjekty vynaložili svoje maximálne úsilie na vykonanie stanoviska rady alebo náležite vysvetlili akúkoľvek odchýlku od neho, malo by sa to považovať za znak toho, že urobili všetko pre to, aby stanovisko rady zohľadnili.

(42)

S cieľom účinne a nezávisle plniť svoje úlohy by rade mal pomáhať sekretariát, ktorý sa venuje činnostiam rady. Sekretariát by mala zabezpečiť Komisia. Sekretariát by mal mať primerané zdroje na plnenie svojich úloh. Bez toho, aby bola dotknutá inštitucionálna a rozpočtová autonómia Komisie, je dôležité, aby Komisia v záujme účinného plnenia svojich úloh zohľadnila potreby, ktoré jej oznámi rada, najmä pokiaľ ide o kvalifikáciu, odborné znalosti a profil zamestnancov sekretariátu. Sekretariát by mal mať tiež možnosť spoľahnúť sa na skúsenosti a zdroje národných regulačných orgánov alebo subjektov. To by bolo kľúčové, pokiaľ ide o pomoc pre radu pri príprave jej výstupov. Sekretariát by preto mal zahŕňať primeraný počet zamestnancov vyslaných národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi s cieľom využívať ich zručnosti a skúsenosti. V rámci svojho poslania prispievať k nezávislému vykonávaniu úloh rady by sa sekretariát pri podpore rady v plnení jej úloh podľa tohto nariadenia mal riadiť len jej pokynmi. Sekretariát by mal rade poskytovať vecnú, administratívnu a organizačnú podporu a pomáhať jej pri plnení jej úloh, najmä vykonávaním príslušných výskumných činností alebo vykonávaním činností zhromažďovania informácií.

(43)

Pre riadne fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami je nevyhnutná regulačná spolupráca medzi nezávislými regulačnými orgánmi alebo subjektmi v oblasti médií. V smernici 2010/13/EÚ sa však nestanovuje rámec štruktúrovanej spolupráce pre národné regulačné orgány alebo subjekty. Od revízie rámca Únie pre audiovizuálne mediálne služby smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 (13), ktorou sa rozšíril jej rozsah pôsobnosti na platformy na zdieľanie videí, stále rastie potreba úzkej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi, najmä pri riešení cezhraničných prípadov. Takáto potreba je odôvodnená aj z hľadiska nových výziev v mediálnom prostredí Únie, ktoré sa snaží toto nariadenie riešiť, a to aj zverením nových úloh národným regulačným orgánom alebo subjektom.

(44)

S vedomím uvedených výziev a s cieľom reagovať na potrebu užšej spolupráce v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb sa skupina ERGA v roku 2020 dohodla na memorande o porozumení, v ktorom sa stanovujú nezáväzné mechanizmy cezhraničnej spolupráce s cieľom posilniť uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa audiovizuálnych mediálnych služieb a služieb platforiem na zdieľanie videí. Na základe tohto dobrovoľného rámca a s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie mediálneho práva Únie, zabrániť vytváraniu ďalších prekážok na vnútornom trhu s mediálnymi službami a zabrániť možnému obchádzaniu príslušných pravidiel nepoctivými poskytovateľmi mediálnych služieb je nevyhnutné stanoviť jasný a právne záväzný rámec pre národné regulačné orgány alebo subjekty na účinnú a efektívnu vzájomnú spoluprácu v rámci stanoveného právneho rámca. Takýto rámec má zásadný význam pre dodržiavanie zásady krajiny pôvodu, ktorá je základným kameňom smernice 2010/13/EÚ, a pre zabezpečenie toho, aby národné regulačné orgány alebo subjekty mohli vykonávať dohľad nad príslušnými poskytovateľmi mediálnych služieb. Cieľom by malo byť zabezpečiť konzistentné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia a vykonávanie smernice 2010/13/EÚ, napríklad zabezpečením plynulej výmeny informácií medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi alebo umožnením rýchleho riešenia otázok súvisiacich s právomocou. Ak si národné regulačné orgány alebo subjekty vymieňajú informácie, mali by sa dodržiavať všetky príslušné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy o výmene informácií vrátane príslušných právnych predpisov o ochrane údajov. Takáto spolupráca, a najmä zrýchlená spolupráca, má kľúčový význam pre podporu opatrení na ochranu vnútorného trhu pred nepoctivými poskytovateľmi mediálnych služieb, pričom sa má zároveň zabezpečiť dodržiavanie základných práv, najmä slobody prejavu. Zrýchlená spolupráca je potrebná najmä na to, aby sa zabránilo tomu, že sa mediálne služby, ktoré boli pozastavené v niektorých členských štátoch podľa článku 3 ods. 3 a 5 smernice 2010/13/EÚ, v týchto členských štátoch ďalej poskytujú prostredníctvom satelitu alebo iných prostriedkov, a aby sa tak v súlade s právom Únie prispelo k potrebnému účinku príslušných vnútroštátnych opatrení. Stanoviská rady budú dôležité pre účinné fungovanie mechanizmu spolupráce.

(45)

Vzhľadom na celoeurópsky charakter platforiem na zdieľanie videí je potrebné, aby národné regulačné orgány alebo subjekty mali vyhradený nástroj na ochranu používateľov, ktorí využívajú služby platforiem na zdieľanie videí, pred určitým nezákonným a škodlivým obsahom vrátane komerčných oznamov. Bez toho, aby bola dotknutá zásada krajiny pôvodu, je potrebný najmä mechanizmus, ktorý by umožňoval každému národnému regulačnému orgánu alebo subjektu požiadať svoje náprotivky, aby prijali nevyhnutné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť presadzovanie povinností poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí podľa článku 28b ods. 1, 2 a 3 smernice 2010/13/EÚ. Je to kľúčové na zabezpečenie účinnej ochrany publika, a najmä maloletých osôb v celej Únii pri prístupe k obsahu na platformách na zdieľanie videí, a aby sa mohli spoľahnúť na primeranú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o online obchodnú komunikáciu. Mediácia poskytovaná radou a stanoviská rady by prispeli k zabezpečeniu vzájomne prijateľných a uspokojivých výsledkov pre dotknuté národné regulačné orgány alebo subjekty. V prípade, že použitie takéhoto mechanizmu nevedie k zmierlivému riešeniu, slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu možno obmedziť len vtedy, ak boli splnené podmienky stanovené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (14) a bol dodržaný v ňom stanovený postup.

(46)

Veľmi dôležité je zabezpečiť konzistentnú regulačnú prax, konzistentné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia a vykonávanie smernice 2010/13/EÚ. Na tento účel a s cieľom prispieť k zaisteniu konvergentného uplatňovania mediálneho práva Únie by Komisia mala mať možnosť v prípade potreby vydať usmernenia k cezhraničným záležitostiam, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie aj smernica 2010/13/EÚ. Pri rozhodovaní o tom, či sa majú vydať usmernenia, a vzhľadom na príslušné diskusie s kontaktným výborom zriadeným smernicou 2010/13/EÚ pre záležitosti súvisiace s uvedenou smernicou by Komisia mala zvážiť najmä regulačné otázky, ktoré sa týkajú značného počtu členských štátov alebo regulačné otázky s cezhraničným prvkom. Vzhľadom na množstvo informácií a rastúce využívanie digitálnych prostriedkov na prístup k médiám je dôležité, aby sa zabezpečilo zdôraznenie obsahu všeobecného záujmu s cieľom pomôcť dosiahnuť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a dodržanie základného práva prijímať informácie podľa článku 11 charty. Pokiaľ ide o možný vplyv vnútroštátnych opatrení prijatých podľa článku 7a smernice 2010/13/EÚ na fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, usmernenia Komisie by boli dôležité pre dosiahnutie právnej istoty v uvedenej oblasti. Takisto by bolo užitočné poskytnúť usmernenie k opatreniam prijatým podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ s cieľom zabezpečiť verejnú dostupnosť prístupných, presných a aktuálnych informácií týkajúcich sa vlastníctva médií a k povinnosti poskytovateľov mediálnych služieb umožniť príjemcom svojich služieb ľahký a priamy prístup k určitým aktuálnym informáciám. Komisii by pri príprave usmernení mala pomáhať rada. Rada by mala Komisii poskytnúť najmä svoje regulačné, technické a praktické odborné znalosti týkajúce sa oblastí a tém, na ktoré sa príslušné usmernenia vzťahujú.

(47)

Národné regulačné orgány alebo subjekty majú osobitné praktické odborné znalosti, ktoré im umožňujú účinne vyvažovať záujmy poskytovateľov mediálnych služieb a príjemcov mediálnych služieb a zároveň zabezpečovať rešpektovanie slobody prejavu a chrániť a podporovať pluralitu médií. Toto je kľúčové, najmä pokiaľ ide o ochranu vnútorného trhu pred mediálnymi službami nepochádzajúcimi z Únie, bez ohľadu na spôsob, akým sa distribuujú alebo akým sa k ním pristupuje, ktoré sa zameriavajú alebo majú dosah na publikum v Únii, ak by okrem iného vzhľadom na kontrolu, ktorú by nad nimi mohli vykonávať tretie krajiny, mohli ohroziť verejnú bezpečnosť alebo predstavovať riziko jej ohrozenia. Riziko ohrozenia verejnej bezpečnosti by sa mohlo týkať verejného podnecovania k páchaniu trestných činov terorizmu, ako sa stanovuje v článku 5 smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (15), a systematických medzinárodných kampaní pozostávajúcich zo zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania s cieľom destabilizovať Úniu ako celok alebo konkrétne členské štáty. V tejto súvislosti je potrebné posilniť koordináciu medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi, aby spoločne čelili možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti prameniacim z takýchto mediálnych služieb a poskytnúť právny rámec, ktorý zabezpečí účinnosť a možnú koordináciu vnútroštátnych opatrení prijatých v súlade s mediálnym právom Únie.

(48)

Je nutné koordinovať vnútroštátne opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na boj proti ohrozeniam verejnej bezpečnosti mediálnymi službami pochádzajúcimi zvonka Únie alebo usadenými mimo Únie, ktoré sa zameriavajú na publikum v Únii, vrátane možnosti, že rada po konzultácii s Komisiou podľa potreby vydá stanoviská k takýmto opatreniam, najmä ak má daná situácia vplyv na viacero členských štátov. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť riziká pre verejnú bezpečnosť na základe všetkých relevantných skutkových a právnych prvkov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni vrátane všetkých existujúcich posúdení toho, ako sa dotknutá mediálna služba šíri alebo prijíma na území Únie. Cieľom by malo byť umožniť koordinovanejší prístup pre dotknuté národné regulačné orgány alebo subjekty v súvislosti s obmedzeniami distribúcie takýchto mediálnych služieb bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov alebo ich národných regulačných orgánov alebo subjektov v súlade s právom Únie. V tejto súvislosti by dotknuté národné regulačné orgány alebo subjekty mali mať možnosť zohľadniť stanoviská rady pri zvažovaní prijatia opatrení proti poskytovateľovi mediálnych služieb. Tým nie je dotknutá právomoc Únie podľa článku 215 ZFEÚ.

(49)

S cieľom ďalej podporovať národné regulačné orgány alebo subjekty v ich úlohe ochrany vnútorného trhu s mediálnymi službami pred nepoctivými poskytovateľmi mediálnych služieb by rada mala vypracovať zoznam kritérií týkajúcich sa poskytovateľov mediálnych služieb usadených mimo Únie alebo nepochádzajúcich z Únie. Takýto zoznam by pomohol dotknutým národným regulačným orgánom alebo subjektom v situáciách, keď príslušný poskytovateľ mediálnych služieb žiada, aby podliehal právomoci členského štátu alebo keď sa zdá, že poskytovateľ mediálnych služieb, ktorý už podlieha právomoci členského štátu, predstavuje skutočné a závažné riziko pre verejnú bezpečnosť. Prvky, ktoré by takýto zoznam mal obsahovať, by sa okrem iného mohli týkať vlastníctva, riadenia, finančných štruktúr, redakčnej nezávislosti od tretích krajín alebo dodržiavania koregulačných alebo samoregulačných mechanizmov upravujúcich redakčné normy v jednom alebo viacerých členských štátoch.

(50)

Veľmi veľké online platformy fungujú pre väčšinu používateľov ako brána na prístup k mediálnemu obsahu a mediálnym službám. Poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí uplatňujú redakčnú zodpovednosť za svoj obsah, zohrávajú kľúčovú úlohu pri distribúcii informácií a pri uplatňovaní práva prijímať a rozširovať informácie online. Pri uplatňovaní takejto redakčnej zodpovednosti sa od poskytovateľov mediálnych služieb očakáva, že budú konať svedomito a poskytovať informácie, ktoré sú dôveryhodné a rešpektujú základné práva, a to v súlade s regulačnými požiadavkami alebo koregulačnými či samoregulačnými mechanizmami, ktorým podliehajú v členských štátoch. Ak sa preto poskytovateľ veľmi veľkých online platforiem aj vzhľadom na právo používateľov prijímať a rozširovať informácie domnieva, že obsah poskytovaný takýmito poskytovateľmi mediálnych služieb nie je v súlade s jeho obchodnými podmienkami, mal by náležite zohľadniť slobodu médií a pluralitu médií v súlade s nariadením (EÚ) 2022/2065 a čo najskôr poskytnúť potrebné vysvetlenie poskytovateľom mediálnych služieb v odôvodnení, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 (16) a článku 17 nariadenia (EÚ) 2022/2065. S cieľom minimalizovať vplyv akéhokoľvek obmedzenia tohto obsahu na právo používateľov prijímať a rozširovať informácie by veľmi veľké online platformy mali predložiť svoje odôvodnenie pred nadobudnutím účinnosti pozastavenia alebo obmedzenia viditeľnosti. Okrem toho by mali dotknutému poskytovateľovi mediálnych služieb poskytnúť príležitosť odpovedať na odôvodnenie do 24 hodín od jeho doručenia pred tým, ako pozastavenie alebo obmedzenie viditeľnosti nadobudne účinnosť. V prípade krízy, ako sa uvádza v článku 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/2065, by sa mohol uplatniť kratší časový rámec, s cieľom zohľadniť najmä naliehavú potrebu moderovať príslušný obsah za takýchto výnimočných okolností.

(51)

Používanie označovania alebo nástrojov na overenie veku poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem v súlade s ich podmienkami poskytovania služieb a právom Únie by sa nemalo chápať ako obmedzenie viditeľnosti. V nadväznosti na odpoveď poskytovateľa mediálnych služieb na odôvodnenie poskytovateľa veľmi veľkej online platformy alebo v prípade neposkytnutia takejto odpovede v stanovenej lehote by mal uvedený poskytovateľ veľmi veľkej online platformy informovať poskytovateľa mediálnych služieb, či má v úmysle pristúpiť k pozastaveniu poskytovania svojich online sprostredkovateľských služieb v súvislosti s obsahom, ktorý poskytuje poskytovateľ mediálnych služieb alebo k obmedzeniu viditeľnosti uvedeného obsahu. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté povinnosti poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem prijímať opatrenia proti nezákonnému obsahu šírenému prostredníctvom ich služieb, prijímať opatrenia s cieľom posúdiť a zmierniť systémové riziká, ktoré predstavujú ich služby, napríklad prostredníctvom dezinformácií, alebo prijímať opatrenia s cieľom chrániť maloletých. V tejto súvislosti by sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemalo vykladať tak, že sa odchyľuje od povinností poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem podľa článkov 28, 34 a 35 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a článku 28b smernice 2010/13/EÚ.

(52)

Vzhľadom na očakávaný pozitívny vplyv na slobodu poskytovať služby a na slobodu prejavu je odôvodnené, aby v prípadoch, keď poskytovatelia mediálnych služieb dodržiavajú určité regulačné, koregulačné alebo samoregulačné normy, sa ich sťažnosti proti rozhodnutiam poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem vybavovali prednostne a bez zbytočného odkladu.

(53)

Na tento účel by mali poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem, ktorí poskytujú prístup k mediálnemu obsahu, zabezpečiť na svojom online rozhraní funkciu, ktorá by umožňovala poskytovateľom mediálnych služieb vyhlásiť, že spĺňajú určité požiadavky, a zároveň by sa mala zachovať možnosť odmietnuť takéto vlastné vyhlásenia, keď sa domnievajú, že uvedené podmienky nie sú splnené. Ak poskytovateľ mediálnych služieb vyhlási, že spĺňa regulačné požiadavky alebo koregulačný či samoregulačný mechanizmus, mal by byť schopný poskytnúť kontaktné údaje príslušného národného regulačného orgánu alebo subjektu alebo zástupcov koregulačného alebo samoregulačného mechanizmu vrátane tých, ktoré poskytujú všeobecne uznávané profesijné združenia zastupujúce dané odvetvie a pôsobia na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni. V prípade odôvodnených pochybností, by uvedené údaje umožnili poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy overiť si u uvedených orgánov alebo subjektov, či sa na poskytovateľa mediálnych služieb vzťahujú takéto požiadavky alebo mechanizmy. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by v relevantných prípadoch mali použiť informácie týkajúce sa dodržiavania uvedených požiadaviek, napríklad strojovo čitateľný štandard iniciatívy Journalism Trust Initiative vypracovaný pod záštitou Európskeho výboru pre normalizáciu alebo iné relevantné kódexy správania. Uznané organizácie občianskej spoločnosti, organizácie na overovanie faktov a iné príslušné profesijné organizácie, ktoré uznávajú integritu mediálnych zdrojov na základe štandardov dohodnutých s mediálnym sektorom, by takisto mali mať možnosť upozorniť poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem na akýkoľvek potenciálny problém týkajúci sa dodržiavania príslušných požiadaviek na vlastné vyhlásenie zo strany poskytovateľov mediálnych služieb. Usmernenia vydané Komisiou by boli kľúčové na uľahčenie účinného vykonávania takejto funkcie. Uvedené usmernenia by mali prispieť k minimalizácii rizika potenciálneho zneužitia tejto funkcie, najmä zo strany poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí sa systematicky dopúšťajú dezinformácií, manipulácie s informáciami a zasahovania vrátane tých, ktorých kontrolujú určité tretie krajiny, pričom sa zohľadnia kritériá, ktoré vypracuje rada v súvislosti s poskytovateľmi mediálnych služieb nepochádzajúcimi z Únie. Na tento účel by sa uvedené usmernenia mohli vzťahovať na dojednania týkajúce sa zapojenia uznaných organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií na overovanie faktov do preskúmania vyhlásení alebo na konzultácie s národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi alebo koregulačnými alebo samoregulačnými subjektmi.

(54)

V tomto nariadení sa uznáva význam koregulačných a samoregulačných mechanizmov v súvislosti s poskytovaním mediálnych služieb na veľmi veľkých online platformách. Takéto mechanizmy predstavujú typ dobrovoľnej iniciatívy, napríklad vo forme kódexov správania, ktorá umožňuje poskytovateľom mediálnych služieb alebo ich zástupcom prijať medzi sebou a pre seba spoločné usmernenia, a to aj k etickým štandardom, náprave chýb alebo vybavovaniu sťažností. Spoľahlivá, inkluzívna a všeobecne akceptovaná samoregulácia médií predstavuje účinnú záruku kvality a profesionality mediálnych služieb a je kľúčová na zabezpečenie redakčnej integrity.

(55)

Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by sa mali zapojiť do dialógu s poskytovateľmi mediálnych služieb, ktorí dodržiavajú normy dôveryhodnosti a transparentnosti a ktorí sa domnievajú, že obmedzenia alebo pozastavenia ich obsahu poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem opakovane ukladajú bez dostatočných dôvodov, s cieľom nájsť zmierlivé riešenie ako ukončiť akékoľvek neodôvodnené obmedzenia alebo pozastavenia a v budúcnosti sa im vyhnúť. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by sa mali zapájať do takýchto dialógov v dobrej viere, pričom by mali osobitnú pozornosť venovať zabezpečeniu slobody médií a slobody informácií. Rada by mala Komisiu informovať o svojich stanoviskách k výsledku takých dialógov. Komisia by mohla takéto stanoviská zohľadniť v kontexte presadzovania nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(56)

Vychádzajúc z užitočnej úlohy, ktorú zohráva skupina ERGA pri monitorovaní dodržiavania kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií jeho signatármi, by rada mala aspoň raz ročne zorganizovať štruktúrovaný dialóg medzi poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem, zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a zástupcami občianskej spoločnosti s cieľom podporiť prístup k rozmanitým ponukám nezávislých médií na veľmi veľkých online platformách, diskutovať o skúsenostiach a najlepších postupoch týkajúcich sa uplatňovania príslušných ustanovení tohto nariadenia, a to aj pokiaľ ide o procesy moderovania obsahu zo strany veľmi veľkých online platforiem, a monitorovať dodržiavanie samoregulačných iniciatív zameraných na ochranu používateľov pred škodlivým obsahom vrátane iniciatív zameraných na boj proti dezinformáciám. Komisia by mohla v relevantných prípadoch preskúmať správy o výsledkoch takýchto štruktúrovaných dialógov pri posudzovaní systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii ako súčasť jej presadzovania nariadenia (EÚ) 2022/2065 a mohla by požiadať radu, aby ju na tento účel podporila.

(57)

Príjemcovia mediálnych služieb poskytujúcich programy by mali mať možnosť skutočne si vybrať obsah, ktorý chcú sledovať alebo počúvať podľa vlastných preferencií. Ich sloboda vybrať si obsah by však mohla byť obmedzená obchodnými praktikami v mediálnom sektore, ako sú dohody o uprednostňovaní obsahu medzi poskytovateľmi mediálnych služieb a výrobcami zariadení alebo poskytovateľmi používateľských rozhraní, ktorými sa kontroluje alebo riadi prístup k mediálnym službám poskytujúcim programy a ich využívanie, ako sú hybridné televízory alebo systémy ozvučenia vo vozidlách. Uprednostňovanie sa môže vykonávať napríklad na domovskej obrazovke zariadenia, prostredníctvom hardvérových nastavení alebo softvérových skratiek, aplikácií a oblastí vyhľadávania, čo má vplyv na správanie príjemcov, ktorí by mohli byť neprimerane motivovaní k výberu určitých mediálnych ponúk pred ostatnými. Výber používateľa by mohli obmedzovať aj uzavreté obvody predinštalovaných aplikácií. Používatelia by mali mať možnosť kedykoľvek jednoduchým, ľahko prístupným a používateľsky ústretovým spôsobom zmeniť konfiguráciu vrátane predvoleného nastavenia zariadenia, a to aj diaľkového ovládača, alebo používateľského rozhrania, ktorými sa kontroluje alebo riadi prístup k mediálnym službám poskytujúcim programy a ich využívanie. Malo by sa to chápať tak, že to zahŕňa všetky prvky prispôsobenia zariadení alebo používateľských rozhraní, ktoré používateľov orientujú alebo usmerňujú pri výbere mediálnych služieb alebo obsahu, ku ktorému chcú získať prístup, a umožňujú im takéto služby alebo obsah nájsť alebo objavovať, pričom sa zohľadní cieľ spravodlivého prístupu k mediálnym službám v celej ich rozmanitosti, a to tak z hľadiska používateľov, ako aj poskytovateľov mediálnych služieb. Uvedené právo by sa nemalo rozširovať na jednotlivé položky, ako sú programy, v rámci katalógu služieb na požiadanie a nie sú ním dotknuté opatrenia určené na zabezpečenie náležitého zdôraznenia audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu, ktorými sa vykonáva článok 7a smernice 2010/13/EÚ, ako aj opatrenia, ktorými sa vykonáva článok 7b uvedenej smernice, prijaté na dosiahnutie legitímnych záujmov verejnej politiky. Výrobcovia, vývojári a dovozcovia by mali byť schopní preukázať skutočnú používateľskú ústretovosť funkcií požadovaných pri uvádzaní svojich príslušných výrobkov na trh. Členské štáty by mali vhodnými opatreniami zabezpečiť, aby zariadenia a rozhrania, ktoré príslušní účastníci trhu uvádzajú na trh, spĺňali príslušné požiadavky stanovené v tomto nariadení. To by sa mohlo dosiahnuť monitorovaním uplatňovania a účinnosti opatrení, ktoré takíto účastníci trhu prijali.

(58)

Vizuálna identita poskytovateľov mediálnych služieb pozostáva zo značiek, log, ochranných známok alebo iných charakteristických znakov a umožňuje príjemcom mediálnych služieb poskytujúcich programy ľahko určiť, kto za službu nesie redakčnú zodpovednosť. Vizuálna identita je takisto kľúčovým konkurenčným aktívom pre poskytovateľov mediálnych služieb, ktoré im umožňuje odlíšiť svoju mediálnu ponuku na trhu. Preto je dôležité, aby sa vizuálna identita poskytovateľov mediálnych služieb poskytujúcich programy zachovala, keď používatelia pristupujú k svojim mediálnym službám prostredníctvom rôznych zariadení a používateľských rozhraní. Na tento účel by výrobcovia, vývojári a dovozcovia zariadení a používateľských rozhraní mali zabezpečiť, aby sa takáto vizuálna identita poskytovaná takýmito poskytovateľmi mediálnych služieb neodstránila alebo nezmenila.

(59)

S cieľom zaistiť rovnaké podmienky pri poskytovaní rôznych mediálnych služieb poskytujúcich programy so zreteľom na technologický vývoj na vnútornom trhu a s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k mediálnym službám v celej ich rozmanitosti je nevyhnutné podporovať vypracovanie spoločných harmonizovaných noriem pre zariadenia a používateľské rozhrania, ktorými sa kontroluje alebo riadi prístup k mediálnym službám poskytujúcim programy a ich využívanie alebo k mediálnym službám poskytujúcim digitálne signály prenášajúce audiovizuálny obsah od zdroja k miestu určenia. V tejto súvislosti je dôležité vyhnúť sa rozdielnym technickým normám, ktoré pre priemysel a spotrebiteľov vytvárajú prekážky a dodatočné náklady, a zároveň podporiť vývoj riešení na vykonávanie existujúcich povinností súvisiacich s mediálnymi službami.

(60)

Rôzne legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenia by mohli byť odôvodnené a prispievať k pluralite médií. Niektoré opatrenia by však mohli brániť uplatneniu slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby v mediálnom sektore alebo znižovať jeho atraktívnosť, a to na úkor plurality médií alebo redakčnej nezávislosti poskytovateľov mediálnych služieb pôsobiacich na vnútornom trhu. Takéto opatrenia môžu mať rôzne formy, napríklad formu pravidiel na obmedzenie vlastníctva mediálnych podnikov inými podnikmi, ktoré sú aktívne v mediálnom sektore alebo v sektoroch nesúvisiacich s médiami. Zahŕňajú aj rozhodnutia týkajúce sa udeľovania licencií, ako je zrušenie alebo sťaženie obnovenia licencií poskytovateľov mediálnych služieb, a rozhodnutia týkajúce sa povolenia alebo predchádzajúceho oznámenia, pokiaľ ide o poskytovateľov mediálnych služieb. S cieľom zmierniť ich potenciálny negatívny vplyv na pluralitu médií alebo redakčnú nezávislosť poskytovateľov mediálnych služieb pôsobiacich na vnútornom trhu a zvýšiť právnu istotu na vnútornom trhu s mediálnymi službami je dôležité, aby takéto opatrenia boli v súlade so zásadami objektívneho odôvodnenia, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Administratívne opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť pluralitu médií alebo redakčnú nezávislosť, by sa mali prijímať v predvídateľných lehotách. Takéto časové rámce by mali mať dostatočnú dĺžku, aby sa zabezpečilo primerané posúdenie opatrení a ich predvídateľných dôsledkov zo strany poskytovateľov mediálnych služieb. Okrem toho by poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí sú osobne a priamo dotknutí regulačnými alebo administratívnymi opatreniami, mali mať právo odvolať sa proti takýmto opatreniam na nezávislom odvolacom orgáne. Ak odvolací orgán nie je súdom, mal by mať primerané zdroje potrebné na svoje účinné fungovanie.

(61)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, ako aj vnútroštátnych opatrení prijatých v súlade s týmito pravidlami, je kľúčové, aby rada, ak je pravdepodobné, že vnútroštátne regulačné alebo administratívne opatrenia významne ovplyvnia fungovanie poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu, bola oprávnená vydávať stanoviská. Stanoviská rady by sa mali zamerať na vnútroštátne opatrenia, ktoré majú potenciál narušiť činnosti poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu, napríklad tým, že znemožňujú alebo sťažujú ich fungovanie takým spôsobom, že sa vážne naruší poskytovanie ich mediálnych služieb na danom trhu. Mohlo by to tak byť v prípade, keď je vnútroštátne administratívne opatrenie určené konkrétne poskytovateľovi mediálnych služieb, ktorý poskytuje svoje služby viac ako jednému členskému štátu, alebo ak sa týka poskytovateľa mediálnych služieb, ktorý má okrem iného z dôvodu svojich trhových podielov, dosahu sledovanosti alebo počtu výtlačkov v obehu významný vplyv na formovanie verejnej mienky v tomto členskom štáte a bráni takémuto poskytovateľovi mediálnych služieb účinne pôsobiť na danom trhu alebo vstúpiť na nový trh. Rada môže vydávať takéto stanoviská z vlastnej iniciatívy a mala by vydávať takéto stanoviská na žiadosť Komisie. Rada by takisto mala vydávať stanoviská k takýmto opatreniam na žiadosť individuálne a priamo dotknutých poskytovateľov mediálnych služieb. Na tento účel by mal dotknutý poskytovateľ mediálnych služieb predložiť rade riadne odôvodnenú a podloženú žiadosť. Dotknutý poskytovateľ mediálnych služieb by mal vo svojej žiadosti najmä uviesť, či už vyčerpal všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky tým, že sporné opatrenia napadol na vnútroštátnych súdoch alebo v iných príslušných vnútroštátnych orgánoch alebo subjektoch, a druh rozhodnutia alebo rozhodnutí, ktoré z nich vyplynuli. V žiadosti by sa mali uviesť aj dôvody, pre ktoré sa dotknutý poskytovateľ mediálnych služieb domnieva, že sporné opatrenie alebo opatrenia významne ovplyvňuje jeho fungovanie na vnútornom trhu, a dôvody, pre ktoré sa domnieva, že takéto opatrenie alebo opatrenia priamo a individuálne ovplyvňujú jeho právne postavenie.

(62)

Z hľadiska plurality médií sa koncentrácie na mediálnom trhu v rámci Únie posudzujú odlišne. V rámci Únie existujú rôzne pravidlá a postupy týkajúce sa posudzovania koncentrácií na mediálnom trhu. Niektoré členské štáty sa spoliehajú len na posúdenia hospodárskej súťaže, zatiaľ čo iné majú cielené rámce na osobitné posudzovania koncentrácií z hľadiska plurality médií. V druhom prípade existujú značné rozdiely. V niektorých prípadoch sa kontrolujú všetky mediálne transakcie bez ohľadu na to, či dosahujú určité prahové hodnoty, zatiaľ čo v iných prípadoch sa posúdenie vykonáva len vtedy, ak sa prekročia konkrétne prahové hodnoty alebo sú splnené určité kvalitatívne kritériá. Napríklad na účely takéhoto posúdenia niektoré členské štáty uplatňujú multiplikátory príjmov s cieľom zabezpečiť, aby konkurenčné hrozby nezostali neodhalené a aby sa kontrolovali aj vtedy, keď dotknuté médiá majú nízke príjmy. V prípade postupov, ktoré sa uplatňujú na kontrolu trhových transakcií na účely plurality médií, takisto existujú rozdiely. Uvedenú kontrolu často nezávisle vykonáva regulačný orgán pre médiá prostredníctvom samostatného posúdenia alebo príslušný orgán so zapojením regulačného orgánu pre médiá prostredníctvom stanoviska, ktoré by mohlo byť samostatným príspevkom alebo mať formu písomných vyjadrení alebo pripomienok v kontexte prebiehajúceho posudzovania. Určité vnútroštátne pravidlá umožňujú ministerstvám alebo vládnym orgánom zasahovať do kontroly mediálnych trhov z nehospodárskych dôvodov, od ochrany plurality médií až po zabezpečenie verejnej bezpečnosti alebo iných všeobecných záujmov.

(63)

Rozdiely a nedostatočná koordinácia medzi pravidlami a postupmi členských štátov, ktoré sa vzťahujú na koncentrácie na mediálnom trhu, môžu viesť k právnej neistote a k regulačnej, administratívnej alebo hospodárskej záťaži pre mediálne podniky, ktoré chcú pôsobiť cezhranične, čím sa narúša hospodárska súťaž na vnútornom trhu s mediálnymi službami. V niektorých prípadoch môžu vnútroštátne opatrenia v tejto oblasti účinne zabrániť mediálnemu podniku usadenému v Únii vstúpiť na iný vnútroštátny trh bez toho, aby boli skutočne zamerané na podporu plurality médií (17). V konečnom dôsledku by to namiesto dosiahnutia väčšej plurality médií mohlo posilniť oligopolistickú dynamiku na mediálnom trhu. S cieľom znížiť prekážky, ktoré poskytovateľom mediálnych služieb bránia v pôsobení na vnútornom trhu, je dôležité, aby sa v tomto nariadení stanovil spoločný rámec na posudzovanie koncentrácií na mediálnom trhu v celej Únii.

(64)

Média zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri formovaní verejnej mienky a poskytovaní informácií pre občanov, ktoré sú dôležité pre ich aktívnu účasť na demokratických procesoch. Preto by členské štáty mali nezávisle od posúdení v oblasti hospodárskej súťaže vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť pravidlá a postupy s cieľom umožniť posúdenie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať významný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. V tejto súvislosti by sa pluralita médií mala chápať ako možnosť prístupu k rôznym mediálnym službám a mediálnemu obsahu, ktoré odrážajú rôzne názory, hlasy a analýzy. Vnútroštátne pravidlá a postupy môžu mať vplyv na slobodu poskytovať mediálne služby na vnútornom trhu a je potrebné, aby boli zasadené do správneho rámca, transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné. Koncentrácie na mediálnom trhu, ktoré podliehajú takýmto pravidlám, by sa mali chápať ako koncentrácie, ktoré by mohli viesť k tomu, že jeden subjekt kontroluje alebo má významný podiel na dotknutom trhu, a teda má podstatný vplyv na formovanie verejnej mienky na danom mediálnom trhu v jednom či viacerých členských štátoch. Dôležité kritérium, ktoré treba zohľadniť, je obmedzenie protichodných názorov v rámci daného trhu v dôsledku koncentrácie na mediálnom trhu.

(65)

Národné regulačné orgány alebo subjekty, ktoré majú osobitné odborné znalosti v oblasti plurality médií, by mali byť zapojené do posúdenia vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, pokiaľ nimi nie sú samotné určené orgány alebo subjekty. Zapojenie týchto národných regulačných orgánov alebo subjektov by malo byť vecné, napríklad zabezpečením toho, aby sa ich názory zohľadnili pri posudzovaní hospodárskej súťaže. V záujme posilnenia právnej istoty a zabezpečenia toho, aby sa vnútroštátne pravidlá a postupy, ktoré umožňujú posúdenie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať významný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, skutočne zameriavali na ochranu plurality médií a redakčnú nezávislosť, je nevyhnutné, aby objektívne, nediskriminačné a primerané kritériá oznamovania koncentrácií na mediálnom trhu a posudzovania ich vplyvu na pluralizmus médií a redakčnú nezávislosť boli stanovené vopred.

(66)

Ak koncentrácia na mediálnom trhu predstavuje koncentráciu, na ktorú sa vzťahuje rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004, uplatňovanie tohto nariadenia alebo akýchkoľvek pravidiel a postupov prijatých členskými štátmi na základe tohto nariadenia by nemalo ovplyvniť uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 a malo by sa od neho odlišovať. Akékoľvek opatrenia prijaté určenými národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi alebo národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi zapojenými na základe ich posúdenia koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať významný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, by teda mali byť zamerané na ochranu oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 a mali by byť v súlade so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté podrobnejšie vnútroštátne pravidlá uplatniteľné na koncentrácie na mediálnom trhu, ku ktorým dochádza najmä na regionálnej alebo miestnej úrovni.

(67)

Rada by mala byť oprávnená poskytovať stanoviská k návrhom posúdení zo strany určených národných regulačných orgánov alebo subjektov alebo k návrhom stanovísk zo strany zapojených národných regulačných orgánov alebo subjektov, ak existuje pravdepodobnosť, že koncentrácie na mediálnom trhu ovplyvnia fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami. Bolo by to napríklad v prípade, keď takáto koncentrácia zahŕňa nadobudnutie zo strany podniku usadeného v inom členskom štáte alebo pôsobiaceho cezhranične, alebo nadobudnutie takéhoto podniku, alebo keď ňou vzniknú poskytovatelia mediálnej služby, ktorí majú podstatný vplyv na formovanie verejnej mienky na danom mediálnom trhu s potenciálnym vplyvom na publikum na vnútornom trhu. Ak príslušné orgány alebo subjekty na vnútroštátnej úrovni neposúdili alebo nemohli posúdiť vplyv koncentrácie na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, alebo ak národné regulačné orgány alebo subjekty nekonzultovali s radou, pokiaľ ide o koncentráciu na mediálnom trhu, pri ktorej sa považuje za pravdepodobné, že ovplyvní fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, rada môže poskytnúť stanovisko z vlastnej iniciatívy a mala by poskytnúť stanovisko na žiadosť Komisie. V tejto súvislosti by si Komisia mala zachovať možnosť vydávať vlastné stanoviská.

(68)

Národné orgány alebo subjekty a rada by s cieľom zabezpečiť pluralitné mediálne trhy mali zohľadňovať prvky stanovené v tomto nariadení. Národné orgány alebo subjekty a rada by mali zohľadniť najmä očakávaný vplyv, ktorý majú koncentrácie na mediálnom trhu na pluralitu médií, vrátane najmä dosahu, ktorý majú na formovanie verejnej mienky s prihliadnutím na online prostredie. V tejto súvislosti, a najmä ak je to relevantné s cieľom posúdiť možný vplyv, ktorý majú na formovanie verejnej mienky vo významných častiach daného mediálneho trhu, by národné orgány alebo subjekty a rada mali zohľadniť geografický dosah subjektov zapojených do koncentrácií na mediálnom trhu. Súčasne by mali zvážiť, či by iné médiá, ktoré poskytujú odlišný a alternatívny obsah, aj ďalej koexistovali na danom trhu alebo daných trhoch, ak by sa predmetná koncentrácia na mediálnom trhu uskutočnila. Pri posudzovaní záruk redakčnej nezávislosti by národné orgány alebo subjekty a rada mali preskúmať potenciálne riziká nepatričného zasahovania potenciálneho vlastníka, manažmentu alebo riadiacej štruktúry do redakčných rozhodnutí nadobudnutého alebo zlúčeného subjektu. Národné orgány alebo subjekty a rada by mali zohľadniť aj existujúce alebo navrhované interné záruky určené na zachovanie etických a profesijných štandardov, ako aj nezávislosti redakčných rozhodnutí prijatých v rámci zapojených mediálnych podnikov. Pri posudzovaní potenciálneho vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť by národné orgány alebo subjekty a rada mali zohľadniť aj vplyv predmetnej koncentrácie na hospodársku udržateľnosť subjektu alebo subjektov zapojených do koncentrácie. Mali by tiež zvážiť, či by v prípade, keby ku koncentrácii nedošlo, subjekt alebo subjekty zapojené do koncentrácie boli hospodársky udržateľné v tom zmysle, že by v strednodobom horizonte boli schopné pokračovať v poskytovaní a ďalšom rozvíjaní finančne životaschopných, primerane vybavených a technologicky prispôsobených kvalitných mediálnych služieb na trhu. V príslušných prípadoch by národné orgány alebo subjekty a rada mali zohľadniť aj záväzky, ktoré by mohla ponúknuť ktorákoľvek zo zapojených strán s cieľom zabezpečiť, aby príslušná koncentrácia na mediálnom trhu zaručila pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. V relevantných prípadoch by vnútroštátne orgány alebo subjekty vo svojich posúdeniach a rada vo svojich stanoviskách mali zohľadniť aj zistenia výročných správ Komisie o právnom štáte týkajúce sa plurality a slobody médií.

(69)

Meranie sledovanosti má priamy vplyv na prideľovanie a ceny reklamy, ktorá predstavuje hlavný zdroj príjmov mediálneho sektora. Je kľúčovým nástrojom na hodnotenie výkonnosti mediálneho obsahu a pochopenie preferencií publika na účely plánovania budúcej produkcie obsahu. Účastníci mediálneho trhu, najmä poskytovatelia mediálnych služieb a šíritelia reklamy, by teda mali mať možnosť vychádzať z objektívnych a porovnateľných údajov o sledovanosti, ktoré pochádzajú z transparentných, objektívnych a overiteľných riešení merania sledovanosti. Meranie sledovanosti by sa malo v zásade vykonávať v súlade so všeobecne uznávanými odvetvovými samoregulačnými mechanizmami. Niektorí noví aktéri, ktorí sa objavili v mediálnom ekosystéme, ako sú online platformy, však nedodržiavajú normy alebo najlepšie postupy odvetvia dohodnuté prostredníctvom príslušných samoregulačných mechanizmov odvetvia a poskytujú svoje proprietárne služby merania bez toho, aby dali k dispozícii informácie o svojich metodikách. Výsledkom toho by mohli byť riešenia merania sledovanosti, ktoré nie sú navzájom porovnateľné, informačné asymetrie medzi účastníkmi mediálneho trhu a potenciálne deformácie trhu, ktoré poškodzujú rovnosť príležitostí pre poskytovateľov mediálnych služieb na trhu. Preto je dôležité, aby systémy a metodiky merania sledovanosti sprístupnené na trhu zabezpečovali primeranú úroveň transparentnosti, nestrannosti, inkluzívnosti, proporcionality, nediskriminácie, porovnateľnosti a overiteľnosti.

(70)

Bývalo tradíciou, že sa príslušní účastníci trhu dohodli na súbore metodík merania s cieľom vykonávať meranie sledovanosti transparentným a spoľahlivým spôsobom a vytvoriť nestranné a dôveryhodné referenčné hodnoty, ktoré sa majú používať pri posudzovaní výkonnosti mediálneho a reklamného obsahu. Tieto metodiky merania sa buď odrážajú v príslušných normách a najlepších postupoch odvetvia, alebo ich organizujú a konsolidujú samoregulačné orgány, ako sú spoločné odvetvové výbory, ktoré sú zriadené vo viacerých členských štátoch a spájajú všetky kľúčové zainteresované strany pôsobiace v mediálnom a reklamnom priemysle. Na zlepšenie overiteľnosti, spoľahlivosti a porovnateľnosti metodík merania sledovanosti, najmä online, by sa mali stanoviť povinnosti transparentnosti pre poskytovateľov proprietárnych systémov merania sledovanosti, ktorí nespĺňajú príslušné normy a najlepšie postupy odvetvia alebo nedodržiavajú referenčné hodnoty odvetvia dohodnuté v rámci príslušných samoregulačných orgánov. V rámci týchto povinností by takíto aktéri mali na požiadanie a v možnom rozsahu poskytnúť šíriteľom reklamy a poskytovateľom mediálnych služieb alebo stranám, ktoré konajú v ich mene, informácie s opisom metodík použitých na meranie sledovanosti. Takéto informácie by mohli pozostávať z poskytnutia prvkov, ako je veľkosť meranej vzorky, vymedzenie ukazovateľov, ktoré sa merajú, metrika, metódy merania, obdobie merania, rozsah merania a tolerovaná odchýlka. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň účinnosti uvedených povinností transparentnosti a podporiť dôveryhodnosť proprietárnych systémov merania sledovanosti by sa metodiky a spôsob ich uplatňovanie mali každoročne podrobiť nezávislým auditom. Okrem toho s cieľom pomôcť dosiahnuť rovnaké podmienky a podporiť jasnosť a napadnuteľnosť príslušných informácií, ktoré sa poskytujú trhu, je takisto kľúčové, aby sa sprístupnili výsledky merania sledovanosti. Z tohto dôvodu by poskytovatelia mediálnych služieb mali mať možnosť požiadať poskytovateľov proprietárnych systémov merania sledovanosti, aby poskytli informácie o výsledkoch merania sledovanosti týkajúcich sa ich vlastného mediálneho obsahu a služieb. Poskytovatelia proprietárnych systémov merania sledovanosti by mali predovšetkým zabezpečiť, aby sa uvedené informácie poskytovali v štandardnom odvetvovom formáte, zahŕňali príslušné neagregované údaje, boli vysokokvalitné a dostatočne podrobné, čo žiadajúcim poskytovateľom mediálnych služieb umožní vykonať účinné a zmysluplné posúdenie dosahu a výkonnosti svojho mediálneho obsahu a služieb. Potreba zvýšiť transparentnosť a napadnuteľnosť proprietárnych systémov merania sledovanosti by sa mala zosúladiť so slobodou poskytovateľov systémov merania sledovanosti vyvíjať vlastné systémy merania ako súčasť slobody podnikania. Konkrétne by povinnosťami transparentnosti uloženými týmto nariadením poskytovateľom systémov merania sledovanosti nemala byť dotknutá ochrana obchodného tajomstva poskytovateľov systémov merania sledovanosti v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (18). Povinnosťami uloženými týmto nariadením by nemali byť dotknuté ani žiadne povinnosti, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov systémov merania sledovanosti podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 (19), vrátane povinností týkajúcich sa určovania poradia, seba uprednostňovania alebo poskytovania prístupu k nástrojom na meranie výkonnosti a príslušným údajom.

(71)

Kódexy správania, vypracované buď poskytovateľmi systémov merania sledovanosti, alebo organizáciami či združeniami, ktoré ich zastupujú, spolu s poskytovateľmi mediálnych služieb a poskytovateľmi online platforiem, ako aj ich zastupujúcimi organizáciami, a inými príslušnými stranami by mohli prispieť k účinnému uplatňovaniu tohto nariadenia, a preto by sa mali podporovať. Na podporu noriem vysokej kvality v oblasti merania sledovanosti už boli použité všeobecne uznávané samoregulačné mechanizmy v mediálnom priemysle, zabezpečujúce nestrannosť meraní a porovnateľnosť výsledkov. Ich ďalší rozvoj možno považovať za účinný nástroj odvetvia na dohodnutie praktických riešení potrebných na zabezpečenie súladu systémov merania sledovanosti a ich metodík so zásadami transparentnosti, nestrannosti, inkluzívnosti, proporcionality, nediskriminácie, porovnateľnosti a overiteľnosti. Pri vypracúvaní takýchto kódexov správania by sa po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a najmä s poskytovateľmi mediálnych služieb a poskytovateľmi online platforiem, mohlo zvlášť zohľadniť zvyšovanie digitalizácie mediálneho sektora a potreba, aby riešenia merania sledovanosti, ktoré sú k dispozícii na trhu, boli čoraz viac porovnateľné. Porovnateľnosť výsledkov merania sledovanosti je v skutočnosti kľúčom k dosiahnutiu rovnakých podmienok medzi aktérmi mediálneho trhu, keďže poskytovateľom mediálnych služieb a šíriteľom reklamy umožňuje lepšie posúdiť úspešnosť ich ponuky, ktorú používatelia čoraz viac konzumujú na rôznych zariadeniach a platformách. Z tohto dôvodu by sa príslušné priemyselné subjekty mali nabádať, aby využívali kódexy správania a iné samoregulačné mechanizmy na podporu rozvoja riešení merania sledovanosti, ktoré sú porovnateľné v rôznych médiách a platformách. Okrem toho by takéto kódexy správania mali podporovať aj vývoj riešení zabezpečujúcich riadne meranie sledovanosti malých poskytovateľov mediálnych služieb.

(72)

Verejné finančné prostriedky pridelené na štátnu reklamu a zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb sú významným zdrojom príjmov pre mnohých poskytovateľov mediálnych služieb a poskytovateľov online platforiem a prispievajú k ich hospodárskej udržateľnosti. V záujme zabezpečenia rovnakých príležitostí na vnútornom trhu by sa prístup k takýmto finančným prostriedkom mal udeľovať nediskriminačným spôsobom každému poskytovateľovi mediálnych služieb alebo poskytovateľovi online platformy z ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý môže primerane osloviť relevantnú verejnosť alebo jej časť. Okrem toho verejné finančné prostriedky pridelené na štátnu reklamu a zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb by mohli spôsobiť, že poskytovatelia mediálnych služieb a poskytovatelia online platforiem budú zraniteľní voči neprimeranému vplyvu štátu alebo jednostranným záujmom na úkor slobody poskytovať služby a na úkor základných práv. Netransparentné a neobjektívne prideľovanie takýchto finančných prostriedkov je preto účinným nástrojom na ovplyvňovanie redakčnej slobody poskytovateľov mediálnych služieb, „ovládanie“ poskytovateľov mediálnych služieb alebo skryté dotovanie takýchto poskytovateľov s cieľom získať nespravodlivú politickú alebo obchodnú výhodu alebo priaznivé pokrytie v médiách. Verejné finančné prostriedky pridelené na štátnu reklamu a zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb sú v niektorých ohľadoch regulované prostredníctvom fragmentovaného rámca opatrení špecifických pre médiá a všeobecných pravidiel Únie o verejnom obstarávaní, ktoré neponúkajú dostatočnú ochranu proti preferenčnej alebo neobjektívnej distribúcii. Konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (20) sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je nadobudnutie, vývoj, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby. Pravidlá v oblasti verejných finančných prostriedkov pridelených na štátnu reklamu a zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb špecifické pre médiá, ak existujú, sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. To by mohlo vytvoriť informačnú asymetriu pre účastníkov mediálneho trhu a mať negatívny vplyv na cezhraničnú hospodársku činnosť na vnútornom trhu s mediálnymi službami. Čo je najdôležitejšie, mohlo by to narušiť hospodársku súťaž, odrádzať od investícií a poškodzovať rovnaké podmienky na vnútornom trhu s mediálnymi službami.

(73)

S cieľom zabezpečiť nenarušenú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi mediálnych služieb a online platformami a zabrániť riziku skrytých dotácií a neprimeraného politického vplyvu na médiá je potrebné stanoviť spoločné požiadavky na transparentnosť, objektívnosť, proporcionalitu a nediskrimináciu pri prideľovaní verejných finančných prostriedkov alebo iných štátnych zdrojov poskytovateľom mediálnych služieb a poskytovateľom online platforiem na štátnu reklamu alebo nákup iného tovaru alebo služieb, ktoré nie sú štátnou reklamou, napríklad audiovizuálnej produkcie, údajov o trhu a konzultačných služieb alebo služieb odbornej prípravy, od nich. Ak je to možné, s náležitým ohľadom na vnútroštátne a miestne špecifiká príslušných mediálnych trhov, na vnútroštátne modely riadenia a rozdelenie právomocí medzi národnou, regionálnou a miestnou úrovňou v členských štátoch, s prihliadnutím najmä na výšku pridelených štátnych zdrojov a počet potenciálnych poskytovateľov príslušných reklamných služieb alebo príslušného tovaru alebo služieb iných ako reklama, by sa takéto prideľovanie malo zamerať na zabezpečenie plurality médií, najmä tým, že bude prínosom pre rôznych poskytovateľov mediálnych služieb a poskytovateľov online platforiem. Takéto prideľovanie by nemalo viesť k neodôvodnenej a neprimeranej výhode pre určitých poskytovateľov. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti je dôležité, aby sa kritériá a postupy používané na prideľovanie verejných finančných prostriedkov poskytovateľom mediálnych služieb a poskytovateľom online platforiem na štátnu reklamu a zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb vopred sprístupnili verejnosti elektronickými a používateľsky ústretovými prostriedkami. Spoločné požiadavky týkajúce sa štátnej reklamy a zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb by sa mali vzťahovať na verejné finančné prostriedky pridelené priamo alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom špecializovaných sprostredkovateľov, ako sú reklamné agentúry a poskytovatelia reklamnej burzy. Takisto je potrebné stanoviť spoločné požiadavky na zverejňovanie informácií o príjemcoch štátnych výdavkov na reklamu a o vynaložených sumách. Je dôležité, aby členské štáty sprístupnili verejnosti potrebné informácie týkajúce sa štátnej reklamy v elektronickom formáte, ktoré možno ľahko zobraziť, sprístupniť a stiahnuť v súlade s únijnými a vnútroštátnymi pravidlami zaobchádzania s dôvernými obchodnými informáciami. Takisto je potrebné, aby národné regulačné orgány alebo subjekty alebo iné príslušné nezávislé orgány alebo subjekty v členských štátoch monitorovali prideľovanie verejných finančných prostriedkov na štátnu reklamu poskytovateľom mediálnych služieb a poskytovateľom online platforiem a podávali o ňom správy. Ak o to požiadajú národné regulačné orgány alebo subjekty alebo iné príslušné nezávislé orgány alebo subjekty, orgány verejnej moci a verejné subjekty by im mali poskytnúť dodatočné informácie potrebné na posúdenie úplnosti zverejnených informácií a uplatňovania kritérií a postupov používaných pre prideľovanie takýchto finančných prostriedkov. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania a štátnej pomoci.

(74)

Komisia by mala zabezpečiť, aby sa riziká pre fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami nezávisle a nepretržite monitorovali v rámci úsilia o zlepšenie fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami (ďalej len „monitorovanie“). Takéto monitorovanie by malo byť zamerané na poskytovanie podrobných údajov a kvalitatívnych posúdení, a to aj pokiaľ ide o mieru koncentrácie na mediálnom trhu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a riziká zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania. Mal by ho nezávisle vykonávať špecializovaný akademický subjekt v spolupráci s výskumnými pracovníkmi z členských štátov na základe spoľahlivého zoznamu kľúčových ukazovateľov výkonnosti a metodických záruk. Komisia po konzultácii s radou by mala vypracovať a pravidelne aktualizovať uvedené kľúčové ukazovatele výkonnosti a metodické záruky. Vzhľadom na rýchlo sa meniaci charakter rizík a technologický vývoj na vnútornom trhu s mediálnymi službami by sa pri monitorovaní mala posúdiť budúca hospodárska životaschopnosť vnútorného trhu s mediálnymi službami s cieľom upozorniť na zraniteľnosť v oblasti plurality médií a redakčnej nezávislosti a pomôcť v úsilí o zlepšenie riadenia, kvality údajov a riadenia rizík. Monitorovanie by sa malo vzťahovať najmä na úroveň cezhraničných činností a investícií, regulačnú spoluprácu a konvergenciu v regulácii médií, prekážky pre poskytovanie mediálnych služieb, a to aj v digitálnom prostredí, pozíciu poskytovateľov mediálnych služieb v digitálnom prostredí, a transparentnosť a spravodlivosť pri prideľovaní hospodárskych zdrojov na vnútornom trhu s mediálnymi službami. Monitorovanie by malo zohľadňovať aj širšie trendy na vnútornom trhu s mediálnymi službami a vnútroštátnych mediálnych trhoch, a vnútroštátne právo, ktoré má vplyv na poskytovateľov mediálnych služieb. Okrem toho by monitorovanie malo poskytovať všeobecný prehľad opatrení prijatých poskytovateľmi mediálnych služieb s cieľom zaručiť nezávislosť redakčných rozhodnutí vrátane tých, ktoré sú navrhnuté v odporúčaní (EÚ) 2022/1634, a analýzu ich potenciálu znížiť riziká pre fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami. Aby sa zabezpečili najvyššie štandardy monitorovania, mala by sa doň riadne zapojiť rada, pretože združuje subjekty so špecializovanými odbornými znalosťami v oblasti mediálnych trhov. Okrem toho by sa pri monitorovaní mali v relevantných prípadoch zohľadniť zistenia platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a mechanizmu rýchlej reakcie v oblasti slobody médií vzhľadom na ich účinnosť pri identifikácii rizík alebo hrozieb pre novinárov a poskytovateľov mediálnych služieb, ktoré môžu mať vplyv aj na vnútorný trh s mediálnymi službami.

(75)

Treba pripomenúť, že Komisia má povinnosť monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia v súlade so svojou zodpovednosťou podľa článku 17 Zmluvy o EÚ. V tejto súvislosti Komisia vo svojom oznámení z 19. januára 2017 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva uviedla, že je dôležité, aby sa zamerala a priorizovala svoje úsilie o presadzovanie práva na najzávažnejšie porušenia práva Únie, ktoré sa dotýkajú záujmov jej občanov a podnikov.

(76)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože ak konajú samostatne, nemôžu alebo nemusia mať pohnútky na dosiahnutie potrebnej harmonizácie a spolupráce, ale z dôvodov čoraz digitálnejšej a cezhraničnejšej produkcie, distribúcie a spotreby mediálneho obsahu, ako aj jedinečnej úlohy mediálnych služieb, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(77)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v charte, najmä v jej článkoch 7, 8, 11, 16, 47, 50 a 52. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v náležitom súlade s týmito právami a zásadami. Nič v tomto nariadení by sa najmä nemalo vykladať ako zasahujúce do slobody informácií, redakčnej slobody alebo slobody tlače, ako sa zakotvuje vo vnútroštátnom ústavnom práve, ktoré je v súlade s chartou, alebo motivujúce členské štáty zaviesť požiadavky na redakčný obsah tlačových publikácií.

(78)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (21) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 11. novembra 2022 vydal stanovisko (22),