(1)

Efektívny systém práv duševného vlastníctva je základom každej serióznej priemyselnej stratégie. Priemyselné odvetvia, v ktorých sa intenzívne využíva duševné vlastníctvo, zohrávajú významnú úlohu pri podpore odolného, zeleného a konkurencieschopného hospodárstva v EÚ a prispievajú 47 % k celkovému HDP a takmer 40 % k celkovej zamestnanosti. Európsky kreatívny a inovačný priemysel je priekopníkom v oblasti zelených technológií a udržateľných výrobkov. Z globálneho hľadiska sú držiteľmi väčšiny ekologických patentov a disponujú silným portfóliom duševného vlastníctva v oblasti technológií, ktoré sa týkajú napríklad adaptácie na zmenu klímy, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého a spracovania odpadu (1). V poslednom desaťročí EÚ zároveň zaznamenala výrazný nárast registrácie zelených ochranných známok (2). Ochrana práv duševného vlastníctva sa rovnakou mierou premieta do zvýšenej hospodárskej činnosti, investícií, zamestnanosti a produktivity, a to aj v prípade malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) (3).

(2)

Značná trhová hodnota výrobkov chránených duševným vlastníctvom prilákala zločinecké siete, čo viedlo k nárastu falšovaného tovaru a pirátstva. V stratégii na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, ktorá sa zameriava na rozkladanie zločineckých sietí a ich obchodných modelov, sa falšovanie považuje za trestnú činnosť s veľkým vplyvom (4) .. Táto trestná činnosť vedie nielen k stratám príjmov na strane držiteľov práv duševného vlastníctva (ďalej len „držitelia práv“), ale predstavuje aj významné riziká pre bezpečnosť spotrebiteľov, verejné zdravie a životné prostredie. Pandémia ochorenia COVID-19 vytvorila nové príležitosti pre prenikanie falšovaného a pirátskeho tovaru na trhy, keďže sa zvýšil online predaj a nedostatok základných výrobkov počas tohto obdobia. V dôsledku toho dochádzalo k život ohrozujúcim incidentom, ako napríklad aj k použitiu pirátskych polovodičových komponentov v automatických externých defibrilátoroch (5). Okrem toho falšované ložiská prenikli do rôznych odvetví, čo ohrozuje napr. energetiku a riadne fungovanie veterných turbín. Preto je potrebná spoľahlivá politika v oblasti boja proti falšovaniu a pirátstvu, aby sa zabezpečilo, že celý potenciál práv duševného vlastníctva sa využije na podporu inovácií, konkurencieschopnosti a zelenšieho a udržateľnejšieho hospodárstva.

(3)

Činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva v súvislosti s falšovaným tovarom a pirátstvom sú napriek úsiliu o ich obmedzenie čoraz častejším javom, ktorý má závažné hospodárske a sociálne vplyvy na zamestnanosť a rast v EÚ (6). Činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva predstavujú hrozbu pre rôzne odvetvia a rôzne druhy tovaru vrátane bežných spotrebiteľských výrobkov a výrobkov, ktoré podniky predávajú ďalším podnikom. Čo je však najdôležitejšie, tieto činnosti môžu úzko súvisieť s kriminálnym správaním (7). Zločinecké siete zapojené do trestnej činnosti v oblasti duševného vlastníctva prenikajú do všetkých úrovní dodávateľského reťazca, pričom trestné činy sa ťažko vyšetrujú, keďže väčšina falšovaného tovaru, s ktorým sa obchoduje v rámci EÚ, pochádza zo zahraničia, čo sťažuje odhaľovanie kľúčových aktérov. Činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva preto oslabujú jednotný trh EÚ a pravidlá EÚ týkajúce sa environmentálnych, bezpečnostných a etických noriem pre spotrebný tovar. Okrem toho výrazne ovplyvňujú európske spoločnosti, najmä MSP, ktoré majú o 34 % nižšiu šancu na prežitie v prípade porušovania ich duševného vlastníctva.

(4)

Komisia sa vo svojom akčnom pláne pre oblasť duševného vlastníctva z roku 2020 (8) zaviazala zlepšiť presadzovanie práv duševného vlastníctva, a to, po prvé, prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 (9), ktoré je významným krokom vpred v boji proti nezákonnému obsahu na internete, a po druhé, vytvorením súboru nástrojov EÚ proti falšovaniu výrobkov, ktorý sa prijme s týmto odporúčaním. Súborom nástrojov by sa mala podporovať a uľahčovať účinná spolupráca medzi držiteľmi práv, poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a príslušnými orgánmi, pričom jeho cieľom je podpora osvedčených postupov a využívania vhodných nástrojov a nových technológií. Európsky parlament (10) a Rada (11) túto iniciatívu uvítali.

(5)

Toto odporúčanie vychádza z výsledkov rozsiahlej konzultácie, ktorá sa uskutočňovala od roku 2021. Patria sem najmä semináre zainteresovaných strán organizované v rokoch 2021 a 2022, príspevky k výzve na predkladanie podkladov z roku 2022 (12), okrúhly stôl na vysokej úrovni, ktorý usporiadal komisár Thierry Breton v júni 2022, stretnutia expertných skupín a medzinárodný samit o presadzovaní práv duševného vlastníctva, ktorý sa konal v júni 2023. Táto rozsiahla konzultácia odhalila význam zintenzívnenia spolupráce a výmeny informácií medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä verejnými orgánmi, držiteľmi práv a poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb. V rámci konzultácie sa takisto uznal význam založenia budúcej politiky v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva na existujúcich nástrojoch a existujúcich právnych predpisoch EÚ, najmä na: i) nariadení (EÚ) 2022/2065 (akt o digitálnych službách); ii) smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (13) o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v EÚ; iii) smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES (14) o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a iv) nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (15) o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi , ako aj na nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (16), ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

(6)

Smernica 2004/48/ES sa uplatňuje na všetky práva duševného vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje právo Únie a/alebo vnútroštátne právo dotknutého členského štátu, ako sa stanovuje v článku 2. Jej cieľom je zabezpečiť vysokú, rovnocennú a jednotnú úroveň ochrany na jednotnom trhu, čo odráža potrebu spoločných postupov presadzovania práv duševného vlastníctva. V súlade s týmto jednotným prístupom k presadzovaniu práv duševného vlastníctva sa toto odporúčanie vzťahuje na všetky činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva vykonávané v komerčnom rozsahu, ktoré sú úkonmi na účely priameho alebo nepriameho hospodárskeho alebo obchodného prospechu. Na účely tohto odporúčania sa činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu týkajú falšovaného, ako aj pirátskeho tovaru a obsahu, ktoré boli predmetom porušenia práv z ochrannej známky, zemepisného označenia, patentu, dizajnu alebo autorského práva. Bez zasahovania do aspektov, ktoré sa riešia v odporúčaní (EÚ) 2023/1018 (17) o boji proti online pirátstvu v prípade športových a iných živých podujatí, môže byť väčšina usmerňujúcich zásad, osvedčených postupov a nástrojov vypracovaných v rámci tohto odporúčania takisto relevantná z hľadiska boja proti činnostiam porušujúcim duševné vlastníctvo, ktoré sa týkajú online obsahu chráneného duševným vlastníctvom, napríklad v oblastiach dobrovoľných opatrení prijatých online sprostredkovateľmi, posilnenej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a výmeny informácií a údajov.

(7)

V nariadení (EÚ) 2022/2065 sa stanovujú harmonizované pravidlá bezpečného, predvídateľného a dôveryhodného online prostredia. V tejto súvislosti sa v nariadení (EÚ) 2022/2065 uvádzajú informácie o nezákonných činnostiach, ako je predaj falšovaných výrobkov, pričom ide o príklad nezákonného obsahu, a ukladajú osobitné povinnosti určitým konkrétnym kategóriám poskytovateľov sprostredkovateľských online služieb. Niektoré z týchto povinností majú zásadný význam pre zlepšenie boja proti falšovaniu a pirátstvu. Ide napríklad o: i) určenie kontaktných miest a právnych zástupcov; ii) požiadavky týkajúce sa podmienok; iii) povinnosti podávať správy o transparentnosti; iv) mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení; v) mechanizmus podávania sťažností a nápravy; vi) mechanizmus dôveryhodných nahlasovateľov; vii) opatrenia a ochranu proti zneužitiu; viii) opatrenia s cieľom vyžadovať vysledovateľnosť obchodníkov – známe ako povinnosti typu „poznaj svojho komerčného zákazníka“ a ix) opatrenia na posúdenie, ako aj zmiernenie rizík.

(8)

Komisia podporuje vykonávanie memoranda o porozumení týkajúceho sa predaja falšovaného tovaru cez internet (ďalej len „memorandum o porozumení týkajúce sa falšovania“) a memoranda o porozumení o online reklame a právach duševného vlastníctva (ďalej len „memorandum o porozumení o reklame“). Obe sú dobrovoľnými nástrojmi, ktoré sú otvorené pre držiteľov práv, online platformy a podnikateľské združenia. Účastníci týchto memoránd o porozumení sa zaväzujú dodržiavať zásady a vykonávať opatrenia stanovené v memorandách o porozumení vrátane dvojstrannej spolupráce a výmeny informácií. Memorandá o porozumení sa ukázali ako úspešné iniciatívy pod vedením priemyslu. Nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2022/2065 však poskytuje príležitosť zamyslieť sa nad budúcnosťou memoránd o porozumení s cieľom zabezpečiť, aby naďalej spĺňali svoj účel. Preto treba začať proces modernizácie memoránd o porozumení a nabádať všetkých signatárov a ostatné zainteresované strany, aby sa aktívne zapájali do tohto procesu. Relevantný je článok 45 nariadenia (EÚ) 2022/2065, v ktorom sa stanovuje možnosť vypracovania dobrovoľných kódexov správania na úrovni EÚ s cieľom prispieť k riadnemu uplatňovaniu nariadenia (EÚ) 2022/2065. V článku 46 sa takisto stanovujú kódexy správania pre online reklamu s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti pre subjekty v hodnotovom reťazci online reklamy. Napokon sa v článku 17 smernice 2004/48/ES podporuje aj vypracovanie kódexov správania s cieľom posilniť presadzovanie práv duševného vlastníctva ako doplnkového prostriedku na posilnenie regulačného rámca.

(9)

Držitelia práv sú jedinečnom postavení, pokiaľ ide o odhaľovanie, identifikáciu a oznamovanie činností porušujúcich práva duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú falšovaného alebo pirátskeho tovaru. Signatári memoranda o porozumení týkajúceho sa falšovania pod vedením priemyslu získali v priebehu rokov značnú spôsobilosť a skúsenosti, pretože pravidelne predkladajú oznámenia, ktoré by sa podľa zásad memoranda o porozumení mali bez zbytočného odkladu spracovať. Signatári memoranda o porozumení sa okrem toho zaviazali prijať z obchodného hľadiska primerané a dostupné opatrenia na zodpovedné a presné oznamovanie a s potrebnou presnosťou identifikovať falšovaný tovar a zabrániť neodôvodneným, nepodloženým a nekorektným oznámeniam. Držitelia práv, ktorí sú signatármi memoranda o porozumení, by preto mohli zvážiť podanie žiadosti o štatút dôveryhodného nahlasovateľa s cieľom využiť osobitné zaobchádzanie stanovené v článku 22 nariadenia (EÚ) 2022/2065. V tejto súvislosti majú koordinátori digitálnych služieb posúdiť, či žiadateľ spĺňa kritériá stanovené v článku 22 ods. 2, konkrétne i) či má osobitné odborné znalosti a spôsobilosť na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu; ii) či nie je závislý od žiadneho poskytovateľa online platforiem a iii) či svoju činnosť vykonáva na účely dôsledného, presného a objektívneho predkladania oznámení. Komisia môže po konzultácii s Výborom pre digitálne služby vydať usmernenia k uplatňovaniu mechanizmu dôveryhodného nahlasovateľa podľa článku 22 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

(10)

Spolupráca a intenzívnejšia výmena informácií sú nevyhnutné a mali by sa ďalej podporovať na všetkých úrovniach, a to v súlade s právom Únie, ochranou osobných údajov a so slobodou podnikania podľa článku 16 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Mali by sa určiť osvedčené postupy a odporučiť všetkým aktérom vrátane elektronických trhovísk, poskytovateľov dopravných a logistických služieb, poskytovateľov platobných služieb, poskytovateľov sociálnych médií, poskytovateľov služieb v oblasti doménových mien atď. Po druhé by sa mala podporovať ďalšia spolupráca a výmena informácií. Týka sa to všetkých príslušných orgánov vrátane orgánov dohľadu nad trhom, ktoré v súčasnosti nemusia mať právomoci v oblasti činností porušujúcich práva duševného vlastníctva, pričom sa ďalej podporuje používanie špecializovaných nástrojov, ako je portál na presadzovanie práv duševného vlastníctva (ďalej len „IPEP“), Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS“) a systém Safety Gate pre nebezpečné výrobky, ktoré môžu byť falzifikátmi.

(11)

Poskytovatelia dopravných a logistických služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri predaji a distribúcii tovaru a majú zásadný význam pre zachovanie spoľahlivých dodávateľských reťazcov. Dopravné a logistické služby však môžu porušovatelia zneužívať.

(12)

Podobne platí, že hoci platobné služby môžu byť kľúčové pre činnosti držiteľov práv, môžu sa použiť aj na podporu činností porušujúcich práva duševného vlastníctva. V určitých prípadoch môže použitie rôznych platobných služieb umožniť rozvoj postupov, ktorými sa: i) komplikuje sledovanie toku finančných prostriedkov a ii) sťažuje odhaľovanie akéhokoľvek možného využitia platobných služieb na činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva.

(13)

S rastúcou popularitou sociálnych médií sa vyvíjajú nové stratégie, ktoré môžu ďalej umožniť zneužívanie sociálnych médií na vykonávanie činností porušujúcich práva duševného vlastníctva. To prináša nové výzvy pre poskytovateľov sociálnych médií, držiteľov práv a príslušné orgány, pričom sa zdôrazňuje potreba spoločného úsilia. V tejto súvislosti môže podpora osvedčených postupov medzi kľúčovými poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb pomôcť podporiť súdržnú politiku proti činnostiam porušujúcim práva duševného vlastníctva.

(14)

Hoci sú doménové mená v online prostredí rozhodujúce, môžu sa použiť na podporu online činností porušujúcich práva duševného vlastníctva. To je prípad, keď sú práva duševného vlastníctva zneužité v mene samotnej domény (t. j. doménový squatting alebo typosquatting) alebo keď doménové meno vedie k webovému sídlu, ktorým sa podporujú porušovania duševného vlastníctva. Registračné údaje doménových mien (údaje WHOIS) sú rozhodujúce pre bezpečnosť, stabilitu a odolnosť systému doménových mien. Preto sa v smernici (EÚ) 2022/2555 členským štátom ukladá povinnosť vyžadovať od správcov mien domén najvyššej úrovne a subjektov, ktoré poskytujú služby registrácie doménových mien, aby zhromažďovali a uchovávali presné a úplné registračné údaje doménových mien vo vyhradenej databáze, ktorá umožňuje identifikáciu a kontaktovanie držiteľov doménových mien. Prístup k špecifickým registračným údajom doménových mien sa musí poskytnúť na základe zákonných a riadne odôvodnených žiadostí oprávnených záujemcov o prístup. Odpoveď by sa mala zaslať bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 72 hodín od prijatia každej žiadosti o prístup. Podľa smernice (EÚ) 2022/2555 sa za oprávnených záujemcov o prístup považuje každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá podáva žiadosť podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pri presadzovaní práv duševného vlastníctva môže zohrávať ústrednú úlohu aj presnosť a úplnosť registračných údajov doménových mien. Zodpovednosť za porušenia a akákoľvek relevantná škoda môžu vzniknúť len vtedy, ak totožnosť údajného porušovateľa a jeho kontaktné údaje možno zverejniť v súlade s právom Únie, a najmä v súlade s ochranou osobných údajov, so základným právom na súkromie a s právom na podnikanie. Tým nie je dotknuté právo na obhajobu vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu a záruky potrebné na pokrytie nákladov a ujmy spôsobenej odporcovi v súlade s článkom 9 ods. 7 smernice 2004/48/ES.

(15)

Monitorovanie online trhu, pokiaľ ide o činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva, môže byť pre držiteľov práv nákladné a náročné na zdroje. Preto by sa mali rozšíriť dobrovoľné osvedčené postupy, ako je súčasný systém informácií a varovania pre doménové mená najvyššej úrovne.eu, ktorý je prevádzkovaný Európskym správcom internetových domén (EURid) a Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Účelom tejto spolupráce je uľahčiť informovanosť v záujme ochrany práv duševného vlastníctva majiteľov ochranných známok EÚ a poskytnúť spoľahlivé informácie o doménových menách.eu a ich dostupnosti.

(16)

Spolupráca medzi verejnými a súkromnými prevádzkovateľmi má zásadný význam v boji proti činnostiam porušujúcim práva duševného vlastníctva. Jednou z prvých prekážok nadviazania spolupráce je nedostatok určených kontaktných miest na riešenie tém súvisiacich s právami duševného vlastníctva a činnosťami porušujúcimi práva duševného vlastníctva v členskom štáte alebo cezhranične. Tento nedostatok kontaktných miest bráni rýchlemu a pružnému presadzovaniu práv duševného vlastníctva a ovplyvňuje spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Ako sa však zdôraznilo v odpovediach na výzvu na predkladanie podkladov, tento problém by sa mohol ľahko odstrániť určením jednotného kontaktného miesta na presadzovanie práv duševného vlastníctva.

(17)

Koordinácia a výmena informácií by sa mohli podstatne zlepšiť, ak by na boj proti činnostiam porušujúcim práva duševného vlastníctva dotknuté hospodárske subjekty a príslušné orgány využívali vo väčšej miere existujúce nástroje, ako sú ICSMS, Safety Gate a IPEP. Portál IPEP vyvíja EUIPO a umožňuje bezpečnú komunikáciu medzi držiteľmi práv a príslušnými orgánmi, napr. prostredníctvom elektronickej správy žiadostí o prijatie opatrení, pokiaľ ide o tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva. Niektoré členské štáty vytvorili na ten istý účel aj vlastný portál pre obchodníkov. Takéto nástroje uľahčujú prácu držiteľov práv, ako aj colných orgánov tým, že držiteľom práv poskytujú ústredné vstupné body, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých členských štátoch. EUIPO spustil rozšírenie platformy IPEP a sprístupnil ju sprostredkovateľom, najprv elektronickým trhoviskám. To znamená, že elektronické trhoviská teraz dokážu ľahko overiť práva duševného vlastníctva a v prípade potreby iniciovať komunikáciu s príslušnými držiteľmi práv. Aby sa plne využil potenciál tohto nástroja, musia si ho ďalej osvojiť držitelia práv a príslušné vnútroštátne orgány.

(18)

Mnohé orgány dohľadu nad trhom neprijímajú opatrenia, ak zistia dôkazy o údajnom falšovanom alebo pirátskom tovare, napr. i) nahlásením zistení v systéme ICSMS; ii) spoluprácou s držiteľmi práv alebo príslušnými orgánmi prostredníctvom portálu IPEP alebo iii) zasielaním upozornení o nebezpečných výrobkoch prostredníctvom systému Safety Gate, ktorý predstavuje systém EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch vrátane falzifikátov. Premárni sa tak príležitosť ďalej prispievať k boju proti činnostiam porušujúcim práva duševného vlastníctva. Okrem toho mnohé orgány dohľadu nad trhom nemajú právomoc presadzovať práva duševného vlastníctva, aj keď môžu zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti falzifikátom (18). Falzifikáty sa často zadržiavajú na hraniciach, ale môžu sa odhaliť aj v celom dodávateľskom reťazci, napr. počas kontrol kvality. Členské štáty by preto mali podporovať úlohu orgánov dohľadu nad trhom v boji proti falzifikátom. S cieľom posilniť kapacitu dohľadu nad trhom alebo iných orgánov presadzovania práva a na žiadosť členského štátu možno technickú podporu poskytnúť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (19), ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory.

(19)

EUIPO spolupracuje s niekoľkými zúčastnenými vnútroštátnymi úradmi duševného vlastníctva v členských štátoch s cieľom vytvoriť súbor kľúčových vnútroštátnych rozsudkov v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva. Od roku 2014 sa zúčastnené úrady spolu s Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín EÚ podieľajú na systematickom zhromažďovaní kľúčových rozsudkov v oblasti presadzovania, ktoré sú k dispozícii v databáze judikatúry eSearch. Táto zbierka zahŕňa kľúčové rozsudky o všetkých druhoch práv duševného vlastníctva zo všetkých členských štátov a vzťahuje sa tak na občianske, ako aj trestné veci. Rozsudky sa považujú za „kľúčové“, pretože prinášajú nový trend alebo vývoj judikatúry. V rámci Európskej siete prokurátorov pre oblasť duševného vlastníctva sa monitorujú aj trestné veci. Podpora informovanosti, pravidelné príspevky úradov duševného vlastníctva a širšie využívanie takýchto databáz by mohli výrazne zlepšiť presadzovanie práv duševného vlastníctva.

(20)

Na zefektívnenie úsilia v boji proti porušovaniam práv duševného vlastníctva je dôležitá ďalšia spolupráca medzi EUIPO a orgánmi presadzovania práva EÚ. To zahŕňa podporu úsilia v oblasti spolupráce, ako je Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), ktorá je platformou spolupráce riadenou členskými štátmi s cieľom identifikovať, riešiť hrozby, ktoré predstavuje organizovaná a závažná medzinárodná trestná činnosť, ako je trestná činnosť v oblasti duševného vlastníctva, a stanoviť v súvislosti s nimi priority. Komunita na presadzovanie práv duševného vlastníctva by mala prijať túto multidisciplinárnu platformu spolupráce.

(21)

Postupy alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ARS“) ponúkajú úspornú, rýchlejšiu a efektívnejšiu alternatívu k tradičným súdnym konaniam, najmä v prípade cezhraničných sporov a MSP. Prístup ku konaniam ARS by sa preto mal rozšíriť na všetky druhy sporov týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, a to aj v súvislosti so spormi týkajúcimi sa doménových mien.

(22)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (20) a smernici 2004/48/ES sa držiteľom práv poskytuje možnosť požiadať o vydanie súdneho príkazu voči poskytovateľovi sprostredkovateľskej služby, ktorého služby využíva tretia strana na porušovanie ich práv duševného vlastníctva. V smernici 2004/48/ES sa takisto stanovujú predbežné alebo dočasné konania o porušení práv v prípade bezprostredných porušení. Stanovuje sa v nej, že ak sa vydá súdne rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie práv duševného vlastníctva, súdne orgány môžu vydať proti porušovateľovi súdny príkaz s cieľom zakázať ďalšie porušovanie. Dynamické súdne príkazy sú zatiaľ dostupné len v niekoľkých členských štátoch. Rozsah a požiadavky týchto súdnych príkazov sa v jednotlivých jurisdikciách líšia, a to aj pokiaľ ide o rozsah, v akom sa súdnym príkazom môžu stanoviť osobitné technické opatrenia na vykonanie súdneho príkazu (21). V roku 2017 sa v oznámení Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Usmernenie k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (22) uviedlo, že v určitých prípadoch sa môže účinnosť súdnych príkazov čiastočne znížiť z dôvodu zmien v predmete, pre ktorý bol konkrétny súdny príkaz vydaný. Mohlo by sa tak stať napríklad v prípade, keď sa „zrkadlové“ webové sídla zobrazujú pod inými doménovými menami a nie sú preto súdnym príkazom dotknuté. S výhradou určitých záruk môžu byť dynamické súdne príkazy účinným prostriedkom na zabránenie ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva online, ako aj offline. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (23) by sa pri vydávaní dynamických súdnych príkazov mali zohľadňovať základné práva, najmä právo na slobodu prejavu a právo na informácie podľa článku 11 a sloboda podnikania podľa článku 16 charty.

(23)

Činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva sa často týka viacerých jurisdikcií a vzťahujú sa na rôzne druhy sprostredkovateľských služieb online, ako aj offline. V tejto súvislosti je uľahčenie prístupu k informáciám – a výmena týchto informácií – medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami počas celého cyklu presadzovania práv duševného vlastníctva nevyhnutná na identifikáciu, vyšetrovanie a sledovanie činností porušujúcich práva duševného vlastníctva za predpokladu, že sa takýto prístup a výmena uskutočňuje v plnom súlade s právom Únie vrátane ochrany osobných údajov a práva na súkromie. V článku 8 smernice 2004/48/ES sa už stanovuje právo na informácie o pôvode a distribučných sieťach tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva alebo službách v prípadoch, ktoré sa týkajú činností porušujúcich práva duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu. Toto právo sa uplatňuje len v súvislosti s konaním týkajúcim sa porušenia práva duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu a v reakcii na odôvodnenú a primeranú žiadosť navrhovateľa. Dôležitosť práva na informácie by sa nemala podceňovať. Ako nedávno pripomenul Súdny dvor (24), právo na informácie zohráva úlohu pri presadzovaní práva na účinný prostriedok nápravy a v konečnom dôsledku zaručuje účinný výkon základného práva vlastniť majetok podľa článku 17 charty, čo zahŕňa práva duševného vlastníctva.

(24)

Počas konzultácií so zainteresovanými stranami však tieto zainteresované strany poukázali na neistotu v oblasti práva na informácie a požiadali o ďalšie usmernenia, pokiaľ ide o podmienky, druh informácií, vzťah k ochrane údajov, podľa ktorých by sa mohlo zlepšiť právo na informácie medzi držiteľmi práv a sprostredkovateľmi.

(25)

Súdny dvor vo veci C-597/19 rozhodol, že právo na informácie uvedené v článku 8 ods. 1 smernice 2004/48/ES v prospech držiteľa práv predstavuje konanie oddelené od konania o porušení práv. Môže sa uplatniť v samostatnom konaní, pretože nie vždy je možné požiadať o všetky relevantné informácie v rámci konania, na konci ktorého sa zistilo porušenie práva duševného vlastníctva. Predovšetkým sa držiteľ práva duševného vlastníctva môže dozvedieť o rozsahu porušenia tohto práva až po konečnom ukončení tohto konania (25). Výkon práva na informácie stanoveného v článku 8 ods. 1 smernice 2004/48/ES sa neobmedzuje na konanie o určenie porušenia práva duševného vlastníctva. Účel žiadosti o informácie uvedenej v článku 8 smernice sa líši od účelu žiadosti o žalobu o určenie porušenia práva duševného vlastníctva. Vo veci C-628/21 Súdny dvor rozhodol, že ak by sa na túto žiadosť o informácie vzťahovala rovnaká úroveň dôkazov ako na súdne konanie o určení porušenia práva duševného vlastníctva, samostatné konanie zavedené v článku 8 smernice, ktoré je osobitosťou práva Únie, by stratilo veľkú časť svojho praktického významu. Preto je potrebné odlíšiť funkciu žiadosti o informácie podľa článku 8 smernice 2004/48/ES od funkcie súdneho konania o určení porušenia práva duševného vlastníctva.

(26)

Vyplatenie primeranej náhrady škody v prípade súdneho zistenia porušenia práva duševného vlastníctva je ďalším kľúčovým prvkom politiky presadzovania práv duševného vlastníctva, ako sa stanovuje v článku 13 smernice 2004/48/ES. Počas konzultácií so zainteresovanými stranami tieto strany uviedli, že náhrada škody často nie je vhodná na nápravu skutočnej ujmy, ktorú utrpel držiteľ práv. Ako uviedol Súdny dvor vo veci C-99/15, nemajetková ujma, akou je poškodenie dobrej povesti autora diela, pod podmienkou, že sa preukáže, predstavuje zložku škody, ktorá bola držiteľovi práv skutočne spôsobená (26).. Smernica 2004/48/ES sa uplatňuje bez ohľadu na prostriedky stanovené najmä vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ tieto prostriedky môžu byť pre držiteľov práv výhodnejšie. Smernicou 2004/48/ES sa zakotvujú minimálne štandardy presadzovania práv duševného vlastníctva a nebráni sa ňou členským štátom, aby prijali opatrenia poskytujúce širšiu ochranu, za predpokladu, že sú v súlade s právom Únie. Preto skutočnosť, že smernicou 2004/48/ES sa členským štátom neukladá povinnosť stanoviť „sankčnú“ náhradu škody, by nemala brániť zavedeniu takéhoto opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

(27)

Nariadenie (EÚ) č. 608/2013 spolu so všeobecnými pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 952/2013, ktoré sa v súčasnosti reviduje, umožňuje colným orgánom zaistiť alebo zadržať tovar podozrivý z porušovania práv duševného vlastníctva. Smernica 2004/48/ES umožňuje zadržanie tovaru inými príslušnými orgánmi ako opatrenie na zabezpečenie dôkazov a súd môže nariadiť zničenie tohto tovaru v dôsledku rozhodnutia vo veci samej. Ak v prípade tovaru zaisteného colnými orgánmi držiteľ tovaru namieta proti zničeniu a držiteľ práv začne súdne konanie, tovar má zostať počas celého konania uskladnený. Počas konzultácií so zainteresovanými stranami sa držitelia práv podelili o obavy týkajúce sa nákladov súvisiacich so skladovaním a zničením tovaru zadržaného alebo zaisteného colnými a inými príslušnými orgánmi. Tieto náklady sa neobmedzujú len na skladovanie a zničenie, ale zahŕňajú aj ďalšie súvisiace náklady, ako sú náklady na manipuláciu, overovanie a dopravu. V niektorých prípadoch držitelia práv považujú tieto náklady za privysoké, a preto sa držitelia práv môžu rozhodnúť, že nebudú presadzovať svoje práva duševného vlastníctva (27).

(28)

Dôležitý aspekt zničenia tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva sa týka environmentálnych nákladov na toto zničenie. Je dôležité, aby sa skladovanie a zničenie tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva uskutočňovalo tak, aby sa predišlo ohrozeniu ľudského zdravia a poškodeniu životného prostredia. Environmentálne bezpečné zneškodňovanie tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva zostáva na poprednom mieste programu Svetovej organizácie duševného vlastníctva. Svetová colná organizácia okrem toho vypracovala usmernenia týkajúce sa ekologického zneškodňovania zaisteného tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva. Recyklácia alebo zneškodňovanie tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva zaisteného colnými orgánmi podlieha v EÚ rozhodnutiu colných orgánov a splneniu súvisiacich colných formalít. Vyžaduje si aj súhlas držiteľa práv. Treba, aby príslušné zainteresované strany vynaložili maximálne úsilie na zabezpečenie environmentálne bezpečného a vhodného zneškodňovania tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva.

(29)

Činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva sú lukratívnym podnikaním z dôvodu vysokej hodnoty, ktorá môže byť spojená s duševným vlastníctvom, a z dôvodu relatívne nízkej úrovne rizika z hľadiska pravdepodobnosti odhalenia a presadzovania. To môže viesť k tomu, že zločinecké organizácie vykonávajú činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva spolu s trestnými činmi, ako je pranie špinavých peňazí, daňové úniky, obchodovanie s ľuďmi a nútená práca.

(30)

Súdny dvor vo veci C-655/21 (28) rozhodol, že keď členské štáty plnia svoje povinnosti vyplývajúce z dohody Svetovej obchodnej organizácie TRIPS o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), vrátane povinností, ktoré vyplývajú z článku 61, treba sa domnievať, že vykonávajú právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 charty. V členských štátoch existujú rozdiely, pokiaľ ide o trestné sankcie v článku 61 dohody TRIPS za úmyselné falšovanie ochranných známok alebo porušenie autorských práv v komerčnom rozsahu. Horná hranica trestu odňatia slobody sa v EÚ líši v prípade najzávažnejších foriem takýchto trestných činov, t. j. tých, ktoré spáchajú zločinecké organizácie vymedzené v článku 1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (29). Členské štáty sa vyzývajú, aby prehodnotili, či sú dostupné trestné sankcie za takéto trestné činy v ich vnútroštátnom práve dostatočne vysoké, aby mali odrádzajúci účinok, zodpovedajúci úrovni sankcií uplatňovaných na trestné činy zhodnej závažnosti s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie a dodržiavať zásadu proporcionality, a to s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, a to aj vo veci C-655/21. Takisto by sa od nich malo vyžadovať, aby posúdili, či trestné sankcie za takéto trestné činy riadne zodpovedajú spôsobenej ujme, a zároveň zabezpečili súlad s uplatniteľnými pravidlami práva Únie a medzinárodného práva, a to aj pokiaľ ide o ochranu základných práv všetkých dotknutých strán.

(31)

Okrem toho niektoré členské štáty nemajú špecializované útvary v oblasti presadzovania práva alebo trestného stíhania, ktoré sa zaoberajú trestnými činmi súvisiacimi s právami duševného vlastníctva. To bráni účinnej cezhraničnej spolupráci pri presadzovaní práva a príslušným orgánom sťažuje uchovanie znalostí. Cezhraničné vyšetrovanie trestných činov spáchaných zločineckými organizáciami môže byť účinnejšie používaním metód utajeného vyšetrovania (napr. prostredníctvom odpočúvania telefónu a zachytávania údajov a operácií v utajení) pri súčasnom zabezpečení súladu s uplatniteľnými pravidlami Únie a medzinárodným právom, a to aj pokiaľ ide o ochranu základných práv všetkých dotknutých strán. Podobne platí, že veľký význam majú finančné vyšetrovania vrátane vyšetrovania praktík v online reklame a používania kryptomien (30) a dostatočná špecializácia príslušných vyšetrovacích útvarov a prokurátorov. Špecializáciou príslušných vyšetrovacích útvarov v členských štátoch by sa takisto uľahčilo zriadenie osobitných skupín v rámci polície, colných orgánov a prokurátorov v celej EÚ v spolupráci s agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“), s Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a s Eurojustom. Preto by sa malo dôrazne podporovať využívanie špecializovaných vyšetrovacích útvarov s primeranými zdrojmi, pričom by sa mal zabezpečiť súlad s uplatniteľnými pravidlami práva Únie a medzinárodného práva, a to aj na ochranu základných práv všetkých dotknutých strán.

(32)

Vznikajúce a rýchlo sa rozvíjajúce technológie môžu priniesť výzvy a predstavovať nové príležitosti na presadzovanie práv duševného vlastníctva. Systémy umelej inteligencie, ako sú systémy automatizovaného rozpoznávania obsahu a algoritmy strojového učenia, sa môžu použiť na rozpoznanie falšovaných alebo pirátskych výrobkov alebo vzorov spojených s propagáciou alebo distribúciou takýchto výrobkov a majú potenciál stať sa kľúčovými technológiami v boji proti činnostiam porušujúcim práva duševného vlastníctva. Hospodárske subjekty sa vyzývajú k opatrnosti pri používaní systémov umelej inteligencie a aby do systému nevkladali nezverejnené dôverné informácie, know-how alebo obchodné tajomstvá, pretože im to môže potenciálne brániť v získaní ochrany duševného vlastníctva na účely takýchto informácií v neskoršej fáze. Zvládnutie výziev a príležitostí, ktoré umelá inteligencia predstavuje, môže byť ťažké, najmä pre MSP. Členské štáty a zainteresované strany z priemyslu sa preto vyzývajú, aby sa zúčastňovali na vypracovaní komplexného kontrolného zoznamu, ktorý by mal MSP poskytnúť cenné poznatky, usmernenia a praktické stratégie, podporovať inovácie, chrániť duševné vlastníctvo a zabezpečiť zodpovedné prijímanie technológií umelej inteligencie v podnikateľskom prostredí EÚ.

(33)

Trh s technológiami na boj proti falšovaniu a pirátstvu je zložitý a rýchlo sa vyvíja. Držitelia práv môžu čeliť výzvam pri orientácii na tomto trhu a hľadaní vhodných technických riešení alebo poskytovateľov technológií. Zdroje, ako napríklad Anti-Counterfeiting and Anti-Piracy Technology Guide (Technologická príručka proti falšovaniu a pirátstvu) vypracovaná EUIPO, však môžu podporiť držiteľov práv, ktorí sú ochotní používať technológie na boj proti falšovaniu. Technológia distribuovanej databázy transakcií (zahŕňajúca okrem iného technológie založené na blockchaine) je vhodná na zvýšenie vysledovateľnosti a transparentnosti v rámci dodávateľského reťazca v súlade s digitálnym pasom výrobku (31), ktorý môže pomôcť identifikovať a zastaviť činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva. Tokenizované záznamy o ceste tovaru v dodávateľskom reťazci zaznamenané na blockchaine sú nemenné a transparentné a dokumentuje sa nimi každá transakcia a pohyb výrobku, pričom môžu byť predložené ako formy dôkazov v súlade s vnútroštátnym procesným právom.

(34)

Európska infraštruktúra služieb blockchainu (ďalej len „EBSI“) sa skladá z verejnej partnerskej siete prepojených uzlov, ktorá prevádzkuje infraštruktúru služieb založených na blockchaine. EBSI je navrhnutá iteratívnym spôsobom so zameraním na malý počet konkrétnych prípadov použitia (aplikácií), ktoré sa potom časom rozšíria. Nakoniec sa k EBSI budú môcť pripojiť súkromné spoločnosti a organizácie a využívať ju ako službu.

(35)

Autentifikátor európskych výrobkov a logistických služieb EUIPO European product and Logistic Service Authenticator) (ďalej len „EBSI-ELSA“) je pilotný program pre systém založený na blockchaine, ktorým by sa prepojili všetky zainteresované strany a ich systémy s cieľom zabezpečiť pravosť výrobkov v celom dodávateľskom reťazci a napokon aj mimo neho. Keď je tovar prepojený s infraštruktúrou Blockathon, vytvorí sa digitálne dvojča, ktoré uchováva informácie preukazujúce jeho pravosť. Tým sa zainteresovaným stranám poskytnú prostriedky na prevod tovaru spolu s jeho virtuálnym ekvivalentom, pričom tento ekvivalent bude označený nemenným digitálnym podpisom majiteľa značky. Systém takisto poskytuje možnosť vymieňať si digitálne informácie so zúčastnenými stranami v logistickom reťazci vrátane sprostredkovateľov a príslušných orgánov.

(36)

V nedávnom oznámení o webe 4.0 a virtuálnych svetoch (32) sa stanovuje stratégia EÚ pre web 4.0, ktorý predstavuje prelomový technologický prechod na svet, kde je všetko plynulo prepojené. Keďže vývoj virtuálnych svetov napreduje, očakáva sa, že vzniknú nové výzvy, pokiaľ ide o presadzovanie práv duševného vlastníctva a identifikáciu údajných porušovateľov, napr. presadzovanie duševného vlastníctva spojeného s nezameniteľným tokenom (ďalej len „NFT“). Tieto výzvy si budú vyžadovať ďalšie monitorovanie a dialóg zainteresovaných strán.

(37)

NFT je digitálne aktívum, ktoré vyjadruje jedinečnosť a pravosť konkrétnej digitálnej položky alebo obsahu pomocou technológie blockchain. Každý NFT má jedinečný kryptografický identifikátor, ktorý ho odlišuje od ostatných, čím sa stáva vzácnym a overiteľným. Okrem iného dokážu NFT umožniť tvorcom tokenizovať a predávať svoje (digitálne alebo fyzické) výtvory a zároveň poskytnúť kupujúcim dôkaz o jedinečnosti položky a schopnosti bezpečne a decentralizovane obchodovať alebo prezentovať tieto aktíva na online platformách. Vlastníctvo NFT však nepredstavuje vlastníctvo podkladového aktíva, ktoré je v ňom obsiahnuté alebo na ktoré odkazuje. Hoci sa vlastníctvom NFT vo všeobecnosti udeľujú vlastníkovi výhradné práva na samotný NFT (čím vzniká právo na prevod, predaj alebo zobrazenie tokenizovaného obrazu aktíva), nemusí nevyhnutne poskytovať žiadne práva vo vzťahu k pôvodnému fyzickému alebo digitálnemu aktívu, pretože ide naďalej o odlišné právne pojmy.

(38)

Komisia a EUIPO spustili 1. januára 2021 fond pre MSP (33), ktorý ponúka finančnú podporu pre MSP zasiahnuté pandémiou ochorenia COVID-19 a vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine s cieľom pomôcť MSP spravovať ich portfóliá duševného vlastníctva. V roku 2024 sa s cieľom ďalej podporovať MSP pri presadzovaní ich práv duševného vlastníctva z fondu pre MSP uhrádzajú aj náklady na počiatočné poradenstvo poskytnuté expertom na presadzovanie služby označovanej ako IP scan (34) určeným vnútroštátnym úradom duševného vlastníctva (poukaz na presadzovanie služby označovanej ako IP scan). Toto poradenstvo alebo usmernenie zahŕňa odporúčané opatrenia na vyriešenie existujúcich porušení práv duševného vlastníctva a predchádzanie možným budúcim porušeniam. Poukaz na presadzovanie služby označovanej ako IP scan nezahŕňa formálne činnosti presadzovania, ako napríklad vypracovanie listu o zdržaní sa konania alebo podávanie súdnych žalôb. MSP vďaka tomuto dodatočnému nástroju využívajú poradenstvo alebo usmernenia v situáciách: i) ak sa MSP dozvie o porušení svojho práva duševného vlastníctva treťou stranou; ii) ak hrozí, že MSP bude treťou stranou obvinený z údajného porušovania aktív duševného vlastníctva tretej strany, alebo iii) ak MSP musí prijať preventívne opatrenia súvisiace s presadzovaním práv duševného vlastníctva.

(39)

Keďže globálne hospodárstvo sa čoraz viac digitalizuje, riziko neoprávneného nadobúdania, využívania a zverejňovania nezverejneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) prostredníctvom kybernetických útokov narástlo. Takéto kybernetické útoky zahŕňajú vykonávanie hospodárskej činnosti zameranej na získanie obchodných tajomstiev, ktoré by neskôr mohli byť oprávnené na ochranu duševného vlastníctva. MSP sú viac vystavené kybernetickým útokom ako väčšie spoločnosti z dôvodu chýbajúcej informovanosti o kybernetickej bezpečnosti a nedostatočnej spoľahlivosti svojich opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Kybernetické útoky takisto spôsobujú MSP vážne hospodárske škody a oslabujú ich celkovú konkurencieschopnosť. Ako sa uvádza v akčnom pláne pre oblasť duševného vlastníctva z roku 2020, Komisia pripravuje súbor nástrojov na zvyšovanie informovanosti pre MSP s cieľom pomôcť im predchádzať kybernetickým útokom na obchodné tajomstvá alebo reagovať na ne.

(40)

Väčšina európskych občanov tvrdí, že dobre chápe pojem práv duševného vlastníctva a ešte väčšia väčšina (93 %) považuje za dôležité chrániť práva duševného vlastníctva. Medzi európskou verejnosťou je takisto rozšírená informovanosť o negatívnych účinkoch falšovania, pričom veľká väčšina (približne 80 %) Európanov sa domnieva, že činnosti porušujúce práva duševného vlastníctva: i) podporujú neetické správanie a zločinecké organizácie; ii) ovplyvňujú podniky a ohrozujú pracovné miesta a iii) predstavujú hrozbu pre zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Napriek tomu viac ako štvrtina mladých Európanov (vo veku 15 až 24 rokov) úmyselne nakúpila aspoň jeden falšovaný výrobok online (35), čo poukazuje na potrebu cielených opatrení na zvrátenie tohto trendu a na ďalšie posilnenie zhromažďovania dôkazov a informovanosti o zdravotných a bezpečnostných rizikách pri nákupe falšovaných výrobkov. V tejto súvislosti EUIPO zriadil sieť expertov z ministerstiev školstva členských štátov a zástupcov vnútroštátnych úradov duševného vlastníctva s cieľom spojiť príslušné osoby s rozhodovacou právomocou a formulovať spoločný prístup k duševnému vlastníctvu v oblasti vzdelávania. Jedným z najviditeľnejších výsledkov tejto siete je projekt „Ideas Powered @ School“, prostredníctvom ktorého sa vytvárajú a zhromažďujú vzdelávacie materiály a materiály o odbornej príprave v oblasti duševného vlastníctva.

(41)

Na to, aby príslušné orgány, ako sú colné orgány, polícia a prokuratúra, boli v rámci svojich operácií efektívne a účinné, musia mať potrebné podrobné znalosti o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva a vždy musia mať aktuálne informácie, pokiaľ ide o najnovšie trendy a technologický vývoj v tejto oblasti. V tejto súvislosti EUIPO a Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „CEPOL“) už zriadili virtuálne stredisko odbornej prípravy zamerané na práva duševného vlastníctva pre colné orgány, policajné orgány, prokuratúru a orgány dohľadu nad trhom. EUIPO a CEPOL takisto vytvorili pre tieto skupiny prispôsobené vzdelávacie zdroje a materiály. Okrem toho sa môže na žiadosť členského štátu poskytnúť technická podpora príslušným vnútroštátnym orgánom podľa nariadenia (EÚ) 2021/240.

(42)

Obchod s falšovanými farmaceutickými výrobkami v EÚ v posledných rokoch narástol (36), pričom lieky boli v roku 2020 siedmou kategóriou výrobkov, ktoré boli na vonkajších hraniciach EÚ zadržané v najväčšej miere. Falšované farmaceutické výrobky sú takisto široko inzerované a ponúkané na predaj online. Často obsahujú toxické zložky, zložky zlej kvality alebo zložky s nesprávnym dávkovaním, a preto sa považujú aj za falšované lieky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (37). Spotrebiteľom treba pomáhať pri identifikácii webových sídiel predávajúcich falšované farmaceutické výrobky online. Napriek tomu, že pravidlá týkajúce sa spoločného loga umožňujúce spotrebiteľom identifikovať legálne online lekárne sú stanovené v smernici 2001/83/ES od roku 2011, informovanosť spotrebiteľov je v tejto oblasti naďalej veľmi nízka.

(43)

Cieľom správy Komisie o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (38) je informovať držiteľov práv, najmä MSP, o možných rizikách pre ich práva duševného vlastníctva pri zapájaní sa do obchodných činností v určitých krajinách mimo EÚ. Jej cieľom je preto umožniť im navrhnúť obchodné stratégie a operácie na ochranu hodnoty ich nehmotného majetku, ako je duševné vlastníctvo. Komisia zriadila pre MSP Poradenské centrá pre práva duševného vlastníctva v Číne, Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii, Indii a Afrike na podporu spoločností EÚ, ktoré sa snažia chrániť a presadzovať svoje práva duševného vlastníctva v týchto regiónoch. Tieto služby pomáhajú hospodárskym subjektom EÚ oboznámiť sa s právnym prostredím pred začatím obchodnej činnosti v týchto regiónoch.

(44)

Pravidelný kontrolný zoznam Komisie týkajúci sa falšovania a pirátstva obsahuje príklady nahlásených trhovísk alebo poskytovateľov služieb, ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci sa nachádzajú mimo EÚ a ktorí sa údajne podieľajú na falšovaní a pirátstve, uľahčujú ich alebo z nich profitujú. Cieľom tohto kontrolného zoznamu je nabádať prevádzkovateľov a vlastníkov, ako aj príslušné vnútroštátne orgány a vlády, aby prijali potrebné kroky a opatrenia na zníženie dostupnosti tovaru alebo služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva na týchto trhoch. Cieľom kontrolného zoznamu je takisto zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o environmentálnych rizikách, rizikách bezpečnosti výrobkov a iných rizikách nákupu na potenciálne problematických trhoch. Kontrolný zoznam sa pripravuje v spolupráci s Europolom a EUIPO, ktorých odborné znalosti, najmä v oblasti sociálnych médií a online platforiem, prispievajú k vytváraniu podrobnejšej analýzy trendov a výziev týkajúcich sa pirátstva a falšovania v rámci online služieb v tretích krajinách a prijatých opatrení.

(45)

Nárast počtu zón voľného obchodu mimo EÚ môže uľahčiť predaj údajného falšovaného a pirátskeho tovaru, pretože zóny voľného obchodu: i) poskytujú oslobodenie od cla a daní; ii) majú jednoduchšie administratívne postupy a iii) umožňujú bezcolný dovoz surovín, strojov, častí a vybavenia. Niektoré hospodárske subjekty môžu využiť vnímaný nedostatočný dohľad, nedostatočné kontroly a chýbajúcu transparentnosť v zónach voľného obchodu na vykonávanie činností porušujúcich práva duševného vlastníctva. S cieľom zlepšiť situáciu Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2019 prijala svoje odporúčanie o boji proti nezákonnému obchodu: zvýšenie transparentnosti v zónach voľného obchodu. Uvedené odporúčanie obsahuje prílohu o kódexe správania pre čisté zóny voľného obchodu, ktorá zahŕňa odporúčania pre prevádzkovateľov zón voľného obchodu týkajúce sa toho, ako znížiť dostupnosť nezákonného tovaru v ich zónach voľného obchodu. Toto odporúčanie OECD sa v rozhodnutí Rady následne schválilo (39). Je v záujme držiteľov práv, ako aj spotrebiteľov v EÚ, aby prevádzkovatelia zón voľného obchodu v EÚ: i) dodržiavali kódex správania pre čisté zóny voľného obchodu; ii) zlepšili transparentnosť svojich zón voľného obchodu, a tak iii) pomohli znížiť dostupnosť tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva v ich zónach voľného obchodu.

(46)

Je nevyhnutné, aby si členské štáty a zainteresované strany vymieňali relevantné informácie o opatreniach nadväzujúcich na toto odporúčanie a jeho vykonávanie. EUIPO, ktorý zohráva ústrednú úlohu v úsilí EÚ o boj proti falšovaniu a o posilnenie presadzovania práv duševného vlastníctva, by mal podporovať šírenie, vykonávanie a monitorovanie tohto odporúčania. EUIPO so svojimi rozsiahlymi odbornými znalosťami a sieťou zástupcov verejného a súkromného sektora by sa mal vyzvať, aby pomáhal zhromažďovať informácie, monitoroval osvedčené postupy a spolupracoval so svojou sieťou s cieľom zvýšiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami. Keďže ARS ponúka jednoduché, rýchle a nízkonákladové mimosúdne riešenie sporov týkajúcich sa duševného vlastníctva, treba rozšíriť a podporovať jeho využívanie. Takéto úlohy by mohlo účinne vykonávať centrum EUIPO pre mediáciu.

(47)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie základného práva na ochranu fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, ako aj s voľným pohybom osobných údajov by spracúvanie osobných údajov v súvislosti s akýmikoľvek opatreniami prijatými na vykonanie tohto odporúčania malo byť v plnom súlade s pravidlami ochrany údajov. Predovšetkým by malo byť v plnom súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (40) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (41) a mali by ho monitorovať príslušné orgány dohľadu.

(48)

V tomto odporúčaní sa podporujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v charte. Cieľom tohto odporúčania je predovšetkým zabezpečiť úplný súlad s článkami 8, 11, 16, 17, 47 a 49 charty.

(49)

Z dôvodu vzájomného vzťahu medzi týmto odporúčaním, nariadením (EÚ) 2022/2065 a odporúčaním (EÚ) 2023/1018 by sa mali posúdiť účinky tohto odporúčania pri náležitom zohľadnení zistení EUIPO, a to najneskôr do troch rokov od prijatia tohto odporúčania,