European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/897

19.3.2024

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/897

z 13. marca 2024,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2107, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT), a nariadenie (EÚ) 2023/2053, ktorým sa stanovuje viacročný plán riadenia populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Odporúčania Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“) v oblasti ochrany a presadzovania pravidiel boli naposledy implementované do práva Únie prostredníctvom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 (3), (EÚ) 2023/2053 (4) a (EÚ) 2023/2833 (5). Od prijatia nariadenia (EÚ) 2017/2107 ICCAT prijala na svojich výročných zasadnutiach v rokoch 2017, 2018, 2019, 2021 a 2022 viacero právne záväzných opatrení na ochranu rybolovných zdrojov patriacich do jej právomoci. Uvedené opatrenia sa týkajú záležitostí, na ktoré sa okrem iného vzťahujú nariadenia (EÚ) 2017/2107 a (EÚ) 2023/2053.

(2)

Nariadenie (EÚ) 2017/2107 by sa preto malo zmeniť s cieľom implementovať do práva Únie opatrenia ICCAT, pokiaľ ide o tropické tuniaky, tuniaka dlhoplutvého v Stredozemnom mori, severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého, severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého, severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu lamny ostronosej (Isurus oxyrinchus), marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého, ako aj ustanovenia, pokiaľ ide o zber údajov o plachetníkoch, zber a nahlasovanie údajov o plachetníkovitých, marlínovi mozaikovom, kopijonosovi belavom a kopijonosovi úzkohrotom, vedľajšie úlovky korytnačiek, systém monitorovania plavidiel, regionálnych pozorovateľov ICCAT, povinnosti vedeckých pozorovateľov a o nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (ďalej len „NNN“) rybolov, ako aj aktualizovaný zoznam druhov ICCAT, aktualizované postupy bezpečnej manipulácie s morskými korytnačkami a ich vypúšťania, zavedenie minimálnych noriem pre bezpečnú manipuláciu s jedincami patriacimi k severoatlantickej a juhoatlantickej populácii lamny ostronosej (Isurus oxyrinchus) a pre postupy vypúšťania týchto živých jedincov, a usmernenia na zníženie ekologického vplyvu zariadení na zhlukovanie rýb (ďalej len „FAD“).

(3)

Nariadenie (EÚ) 2023/2053 by sa malo zmeniť s cieľom implementovať do práva Únie opatrenia ICCAT týkajúce sa hospodárenia s populáciami tuniaka modroplutvého spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa vymedzenia pojmov, prevodov kvót, zákazu ponechávania úlovkov, rekreačného rybolovu, zoznamov plavidiel, zoznamov pascí a fariem, záznamov ICCAT o farmách, nahlasovania, premiestňovania, oprávnení na premiestňovanie, identifikátorov umiestňovania do klietok, oprávnení na umiestňovanie do klietok, operácií umiestňovania do klietok a ich monitorovania pomocou videokamier, kontroly umiestňovania do klietok, operácií výlovu, kontrolných činností pri výlove na farmách po umiestnení do klietok a presadzovania pravidiel ako aj programov národných pozorovateľov a programu regionálnych pozorovateľov, pravidiel manipulácie s mŕtvymi alebo stratenými rybami, postupov pri pečatení prepravných klietok, a tiež vzorov vyhlásenia o spracovaní a vyhlásenia o výlove.

(4)

Právnymi aktmi Únie by sa mali odporúčania ICCAT len implementovať do práva Únie s cieľom zaistiť, aby sa na rybárov Únie a tretích krajín vzťahovali rovnaké podmienky, a zabezpečiť, aby tieto pravidlá boli akceptovateľné všetkými.

(5)

Delegovanými aktmi, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, nie je dotknutá implementácia budúcich odporúčaní ICCAT do práva Únie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

(6)

Niektoré ustanovenia odporúčaní ICCAT sa pravdepodobne zmenia na najbližších výročných zasadnutiach ICCAT, a to z dôvodu zavedenia nových technických a riadiacich opatrení týkajúcich sa rybolovu, ktorý sa riadi dohovorom ICCAT. Preto s cieľom urýchlene implementovať do práva Únie budúce zmeny odporúčaní ICCAT ešte pred začiatkom rybárskej sezóny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o tieto aspekty:

kapacitné obmedzenia pre tropické tuniaky súvisiace s nahlasovaním ročného rybolovného a riadiaceho plánu pre kapacitu, počet podporných plavidiel zapojených do lovu tropických tuniakov, ročný prenos v prípade tuniaka okatého, severoatlantickej a juhoatlantickej populácie tuniaka dlhoplutvého a severoatlantickej a juhoatlantickej populácie mečiara veľkého, požiadavky na zariadenia FAD, obmedzenia počtu lovných plavidiel Únie, ktoré cielene lovia severoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého, požiadavky na čo najväčšiu mieru prežitia morských korytnačiek, percentuálne meranie rozsahu vedeckého pozorovania a odkazy na odporúčania ICCAT,

pokiaľ ide o hospodárenie s populáciou tuniaka modroplutvého: ročný prenos, lehoty na nahlasovanie údajov, trvanie období rybárskych sezón, obsah vyhlásení o prenose a ustanovenia o umiestňovaní do klietok, výnimky týkajúce sa určenia rybolovných oblastí, rybárskych plavidiel a výstroja a výnimky týkajúce sa lovu tuniaka modroplutvého na účely farmového chovu a podmienky prideľovania regionálnych pozorovateľov na farmy, a

zoznam druhov ICCAT, postupy bezpečnej manipulácie s morskými korytnačkami a ich vypúšťania, minimálne normy pre bezpečnú manipuláciu s jedincami patriacimi k severoatlantickej a juhoatlantickej populácii lamny ostronosej (Isurus oxyrinchus) a postupy vypúšťania týchto živých jedincov, usmernenia na zníženie ekologického vplyvu zariadení FAD, programy pozorovateľov, požiadavky týkajúce sa manipulácie s mŕtvymi alebo stratenými rybami, postupy pri pečatení prepravných klietok, vyhlásenia o spracovaní a vyhlásenia o výlove.

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (6). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(7)

Počet podporných plavidiel zaznamenaný v júni 2023 by sa nemal zvýšiť, ako sa uvádza v odporúčaní ICCAT 22-01. Takéto retroaktívne uplatňovanie neovplyvňuje zásadu právnej istoty a ochranu oprávnených očakávaní.

(8)

Nariadenia (EÚ) 2017/2107 a (EÚ) 2023/2053 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/2107

Nariadenie (EÚ) 2017/2107 sa mení takto:

1.

Článok 4 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento bod:

„2a.

„plachetníkovité“ sú druhy čeľade Istiophoridae spravované komisiou ICCAT;“

b)

bod 20 sa nahrádza takto:

„20.

‚podporné plavidlo‘ je plavidlo, ktoré nie je prepravované na palube ani vybavené funkčným rybárskym výstrojom a ktoré uľahčuje, podporuje alebo pripravuje rybolovné činnosti, a to aj tým, že zásobuje lovné plavidlo a nasadzuje, obsluhuje a vyťahuje zariadenie na zhlukovanie rýb;“

c)

vkladá sa tento bod:

„23a.

‚plávajúci objekt‘ alebo ‚FOB‘ je akýkoľvek prírodný alebo umelý plávajúci (t. j. na hladine alebo pod hladinou) objekt bez schopnosti pohybovať sa samostatne; zariadenia na zhlukovanie rýb (FAD) sú FOB, ktoré sú vytvorené človekom a zámerne nasadené a/alebo sledované; brvná sú FOB z ľudských a prírodných zdrojov, ktoré sa neúmyselne stratili;“

d)

bod 24 sa nahrádza takto:

„24.

‚zariadenie na zhlukovanie rýb‘ alebo ‚FAD‘ je trvalý, polotrvalý alebo dočasný predmet, štruktúra alebo zariadenie z akéhokoľvek materiálu, vytvorené človekom či prírodné, ktoré sa nasadzuje alebo sleduje a používa na zhlukovanie rýb na ich následný lov; zariadenia FAD môže byť ukotvené (aFAD) alebo unášané (dFAD);“

e)

vkladá sa tento bod:

„24a.

‚záťah s FAD‘ je nastavenie rybárskeho výstroja okolo húfu tuniakov privábených k FAD;“

f)

vkladá sa tento bod:

„27a.

‚lovné šnúry na plytký lov‘ sú lovné šnúry, pri ktorých nasadení sa väčšina háčikov nachádza v hĺbke menšej ako 100 metrov;“

g)

dopĺňajú sa tieto body:

„30.

‚kruhový háčik‘ je háčik, ktorého špička je kolmo zahnutá smerom k ramienku, takže má v zásade kruhový alebo oválny tvar; kruhové háčiky by mali mať odsadenie nie viac ako 10 stupňov;

31.

‚aktívna bója‘ je akákoľvek prístrojová bója, ktorá bola aktivovaná, zapnutá a nasadená na mori a ktorá vysiela údaje o polohe a iné dostupné informácie, ako napríklad odhady echolotu;“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 5a

Obmedzenie kapacity pre tropické tuniaky

1.   Členské štáty každý rok do 31. januára vypracujú ročné rybolovné a riadiace plány pre kapacitu pre tropické tuniaky.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa celková kapacita ich flotily plavidiel na lov lovnou šnúrou a vakovou sieťou riadila v súlade s ročnými rybolovnými a riadiacimi plánmi pre kapacitu uvedenými v odseku 1, najmä s cieľom obmedziť výlov tropických tuniakov v súlade s obmedzeniami výlovu stanovenými v práve Únie.

3.   Členské štáty nezvýšia počet svojich podporných plavidiel oproti počtu zaznamenanému v júni 2023.

4.   Členské štáty nahlasujú Komisii dátumy, ku ktorým sa ich obmedzenie výlovu druhov tropických tuniakov úplne vyčerpá. Komisia uvedené informácie urýchlene zašle sekretariátu ICCAT.

5.   Členské štáty v prípade plavidiel Únie na lov vakovou sieťou a veľkých plavidiel na lov lovnou šnúrou (s celkovou dĺžkou 20 metrov alebo viac) nahlasujú Komisii úlovky tropických tuniakov mesačne a keď sa uloví 80 % ich obmedzenia výlovu, nahlasujú ich týždenne.

6.   Členské štáty každé tri mesiace nahlasujú Komisii informácie o množstve tropických tuniakov podľa druhov ulovených plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou do 15 kalendárnych dní po skončení obdobia, počas ktorého sa úlovky uskutočnili, a to do 15. apríla, 15. júla a 15. októbra každého roka a do 15. januára nasledujúceho roka, pokiaľ sa tieto informácie neposielajú Komisii mesačne. Uvedené informácie, či už zasielané každé tri mesiace alebo mesačne, sa zasielajú vo formáte súhrnnej správy o úlovkoch. Komisia zasiela uvedené informácie sekretariátu ICCAT do 30. apríla, 30. júla a 30. októbra každého roka a do 30. januára nasledujúceho roka.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Zákaz odhadzovania tropických tuniakov ulovených plavidlami Únie na lov vakovou sieťou

1.   Plavidlá Únie na lov vakovou sieťou, ktoré sú oprávnené loviť tropické tuniaky, ponechávajú na palube, vyloďujú alebo prekladajú v prístave všetky ulovené tropické tuniaky.

2.   Tropické tuniaky ulovené plavidlom Únie na lov vakovou sieťou sa neodhadzujú počas záťahu siete, odkedy sa sieť úplne uzavrie a vytiahne sa z nej viac než polovica. Ak sa vyskytne technický problém so zatváraním alebo s vyťahovaním siete, pre ktorý tento zákaz nemožno uplatniť, kapitáni, alebo členovia posádky konajúci v ich mene, vynaložia maximálne úsilie na čo najrýchlejšie vypustenie tuniakov do vody.

3.   Odchylne od odseku 1 možno tropické tuniaky odhodiť v týchto prípadoch:

a)

ak kapitán zistí, že ulovené tropické tuniaky sa vo vakovej sieti zachytili alebo rozmliaždili, sú poškodené v dôsledku útoku iných rýb, alebo uhynuli a rozložili sa v sieti, keď porucha výstroja znemožnila normálne činnosti spojené s vytiahnutím siete, rybolovom a vypustením živých rýb;

b)

ak kapitán stanoví, že tropické tuniaky sa ulovili počas posledného záťahu siete v rámci výjazdu a že uskladňovacia kapacita nie je dostatočná na uskladnenie tuniakov ulovených počas tohto záťahu; uvedené ryby sa môžu odhodiť len pod podmienkou, že:

i)

kapitán alebo členovia posádky sa čo najskôr pokúsia vypustiť tuniaky živé a

ii)

po odhodení sa nevykonáva žiadna iná rybolovná operácia, až kým sa tuniaky na palube plavidla nevylodia alebo nepreložia.

4.   Kapitáni rybárskych plavidiel hlásia vlajkovým členským štátom plavidiel všetky zistené odhodené úlovky. Členské štáty zasielajú správy o odhodených úlovkoch Komisii ako súčasť údajov úloh I a II.“

4.

V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Veľkokapacitné rybárske plavidlá, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre oprávnené plavidlá na lov tropických tuniakov, vrátane podporných plavidiel, nesmú loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, premiestňovať, spracovávať ani vyloďovať tropické tuniaky z oblasti dohovoru ICCAT, ani nijakým spôsobom podporovať tieto činnosti vrátane nasadzovania a vyťahovania zariadení FAD alebo bójí. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

3.   Rybárskym plavidlám Únie, ktoré nie sú oprávnené loviť tropické tuniaky podľa článku 6, sa môže povoliť ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, spracovávať alebo vyloďovať vedľajší úlovok tropických tuniakov v súlade s maximálnym obmedzením vedľajšieho úlovku na palube stanoveným pre takéto plavidlá. Členské štáty v rámci výročnej správy informujú Komisiu o maximálnom obmedzení vedľajšieho úlovku povolenom pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou a o tom, ako zabezpečujú dodržiavanie uvedeného obmedzenia.“

5.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Zoznam plavidiel, ktoré v danom roku lovili tropické tuniaky

Členské štáty do 30. júna každého roka predložia Komisii zoznam oprávnených plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku lovili tropické tuniaky v oblasti dohovoru ICCAT alebo poskytli akýkoľvek druh podpory pre rybolovnú činnosť (podporné plavidlá). V prípade plavidiel na lov vakovou sieťou uvedený zoznam zahŕňa aj podporné plavidlá, ktoré podporili rybolovnú činnosť, bez ohľadu na ich vlajku. Komisia do 31. júla každého roka oznámi sekretariátu ICCAT zoznamy, ktoré jej boli doručené od členských štátov.

Článok 8a

Nevyužitie alebo prekročenie kvóty pre tuniaka okatého

1.   Akákoľvek nevyužitá alebo prekročená časť ročnej kvóty alebo obmedzenia výlovu členského štátu pre tuniaka okatého sa v súlade s platnými odporúčaniami ICCAT pre tuniaka okatého môže k príslušnej kvóte alebo obmedzeniu výlovu v náležitých prípadoch pripočítať alebo odpočítať, a to počas roka úpravy alebo pred ním.

2.   Maximálna nevyužitá časť kvóty pre tuniaka okatého, ktorú členský štát môže preniesť v ktoromkoľvek danom roku, nepresiahne množstvo, ktoré ICCAT v danom konkrétnom roku povolila.“

6.

V článku 9 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby nebolo na jedno plavidlo aktívnych v rovnakom čase viac než 300 zariadení FAD s aktívnymi bójami.

5.   Počet zariadení FAD s aktívnymi bójami sa overuje prostredníctvom overovania telekomunikačných účtov. Takéto overovania vykonávajú príslušné orgány členského štátu.

6.   Členské štáty môžu udeliť oprávnenie svojim plavidlám na lov vakovou sieťou plaviacim sa pod ich vlajkou nasadzovať FOB za predpokladu, že rybárske plavidlo má na palube buď pozorovateľa, alebo funkčný elektronický monitorovací systém, ktorý je schopný overiť typ záťahu a druhové zloženie rýb a ktorý poskytuje informácie o rybolovných činnostiach Stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku.“

7.

V článku 10 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Členské štáty pri používaní alebo navrhovaní zariadení FAD:

a)

zabezpečia, že žiadne nasadené zariadenia FAD nespôsobujú zakliesnenie, v súlade s usmerneniami uvedenými v prílohe X;

b)

sa usilujú zabezpečiť, že všetky zariadenia FAD sú zhotovené z biologicky rozložiteľných materiálov, ako sú neplastové materiály, s výnimkou materiálov používaných na konštrukciu sledovacích bójí zariadení FAD.

3.   Členské štáty každý rok vo svojich plánoch riadenia zariadení FAD informujú Komisiu o krokoch prijatých na dosiahnutie súladu s odsekom 2.“

8.

Článok 11 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

opis nadnášaného predmetu alebo identifikátor zariadenia FAD (t. j. označenie zariadenia FAD a ID bóje alebo akékoľvek informácie umožňujúce zistenie totožnosti vlastníka);“

b)

v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„g)

ID bóje.“;

c)

v odseku 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

identifikátor zariadenia FAD (t. j. označenie zariadenia FAD a ID bóje).“;

d)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Rybárske plavidlá Únie vedú zoznam nasadených zariadení FAD, ktorý obsahuje aspoň informácie uvedené v prílohe III, a tento zoznam aktualizujú mesačne v súlade s požiadavkami na údaje úlohy II.“

9.

Článok 12 sa mení takto:

a)

písmená b) až d) sa nahrádzajú takto:

„b)

počet a typ signalizačných majákov/bójí (napr. vysielač, iba sonar, sonar s echolotom) nasadených mesačne v súlade s požiadavkami na údaje úlohy II;

c)

priemerný počet aktivovaných a deaktivovaných signalizačných majákov/bójí mesačne, ktoré každé plavidlo sledovalo;

d)

priemerný počet stratených zariadení FAD s aktívnymi bójami mesačne;“

b)

dopĺňajú sa tieto body:

„f)

úlovky plavidiel na lov vakovou sieťou a lovných plavidiel s návnadou, úsilie a počet záťahov (v prípade vakových sietí) podľa spôsobu rybolovu (húfy privábené pomocou FOB a voľne plávajúce húfy) v súlade s požiadavkami na údaje úlohy II;

g)

keď sa činnosti plavidiel na lov vakovou sieťou vykonávajú v spojení s lovnými plavidlami s návnadou, hlásenia o úlovkoch a úsilí plavidiel na lov vakovou sieťou spolu s lovnými plavidlami s návnadou v súlade s požiadavkami na údaje úlohy I a II.“

10.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Rozsah pozorovania a zákaz nasadzovania zariadení FAD na účely ochrany rybej mlade

1.   Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou nenasadzovali unášané zariadenia FAD počas obdobia 15 dní pred začiatkom období zákazu rybolovu stanovených podľa práva Únie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré sú oprávnené loviť tropické tuniaky, zabezpečili minimálny rozsah pozorovania takto:

a)

pokiaľ ide o ich plavidlá na lov lovnou šnúrou s celkovou dĺžkou 20 metrov alebo viac, pozorovanie minimálne pri 10 % rybolovného úsilia najneskôr od roku 2022, prostredníctvom prítomnosti pozorovateľa na palube v súlade s prílohou IV alebo prostredníctvom schváleného elektronického monitorovacieho systému;

b)

pokiaľ ide o ich plavidlá na lov vakovou sieťou, pozorovanie pri 100 % rybolovného úsilia prostredníctvom prítomnosti pozorovateľa na palube v súlade s prílohou IV alebo prostredníctvom schváleného elektronického monitorovacieho systému.

Členské štáty nahlásia informácie, ktoré získali pozorovatelia alebo schválený elektronický monitorovací systém za predchádzajúci rok, do 30. apríla sekretariátu ICCAT a Stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku, pričom zohľadnia požiadavky na dôvernosť uvedené v článku 72.“

11.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Identifikácia NNN rybolovu

Ak výkonný tajomník ICCAT oznámi Komisii, že rybárske plavidlá Únie pravdepodobne porušili pravidlá uvedené v článku 7 ods. 2 alebo článku 14 ods. 1 alebo2, Komisia o tom bezodkladne informuje dotknutý vlajkový členský štát. Uvedený členský štát ihneď preskúma situáciu a ak plavidlo vykonáva rybolov pomocou objektov, ktoré by mohli mať vplyv na zhlukovanie rýb, vrátane zariadení FAD, požiada plavidlo, aby počas obdobia zákazu rybolovu prestalo vykonávať rybolov a aby, ak je to potrebné, bezodkladne opustilo danú oblasť. Dotknutý vlajkový členský štát bezodkladne nahlási Komisii výsledky vyšetrovania a príslušné opatrenia, ktoré prijal. Komisia postúpi dané informácie pobrežnému štátu a výkonnému tajomníkovi ICCAT.“

12.

Názov hlavy II, kapitoly II sa nahrádza takto:

„KAPITOLA II

TUNIAK DLHOPLUTVÝ

Oddiel 1

Severoatlantická A Juhoatlantická Populácia Tuniaka Dlhoplutvého

13.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 17a

Osobitné oprávnenia pre veľkokapacitné lovné plavidlá, ktoré cielene lovia severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého

1.   Členské štáty v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 (*1) vydávajú veľkokapacitným lovným plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou oprávnenia na rybolov severoatlantickej a juhoatlantickej populácie tuniaka dlhoplutvého v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Veľkokapacitné rybárske plavidlá, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre oprávnené plavidlá a cielene lovia severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého, nesmú loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, premiestňovať, spracovávať ani vyloďovať severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého z oblasti dohovoru ICCAT. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

3.   Rybárskym plavidlám Únie, ktoré nie sú oprávnené loviť severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého podľa odseku 1, sa môže povoliť ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, spracovávať alebo vyloďovať vedľajší úlovok severoatlantickej a juhoatlantickej populácie tuniaka dlhoplutvého v súlade s maximálnym obmedzením vedľajšieho úlovku na palube pre takéto plavidlá. Členské štáty v rámci výročnej správy informujú Komisiu o maximálnom obmedzení vedľajšieho úlovku, ktoré povolia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou.

Článok 17b

Nevyužitie alebo prekročenie kvóty pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého

1.   Akákoľvek nevyužitá alebo prekročená časť ročnej kvóty alebo obmedzenia výlovu členského štátu pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého sa v súlade s platnými odporúčaniami ICCAT pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého môže k príslušnej kvóte alebo obmedzeniu výlovu v náležitých prípadoch pripočítať alebo odpočítať, a to počas roka úpravy alebo pred ním.

2.   Maximálna nevyužitá časť kvóty pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého, ktorú členský štát môže preniesť v ktoromkoľvek danom roku, nepresiahne množstvo, ktoré ICCAT v danom konkrétnom roku povolila.

Článok 17c

Záznamy o úlovkoch juhoatlantickej populácie tuniaka dlhoplutvého

Vlajkové členské štáty plavidiel, ktoré lovia juhoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého, hlásia svoje presné a overené úlovky juhoatlantickej populácie tuniaka dlhoplutvého sekretariátu ICCAT v rámci údajov úlohy I a II uvedených v článku 50.

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 z 12. decembra 2017 o udržateľnom riadení vonkajších rybárskych flotíl, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1006/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 81).“ "

14.

V hlave II, kapitole II sa vkladá tento oddiel:

Oddiel 2

Tuniak dlhoplutvý v Stredozemnom mori

Článok 17d

Rekreačný lov tuniaka dlhoplutvého v Stredozemnom mori

1.   Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek zákaz rekreačného rybolovu podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie, fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce rekreačný rybolov nesmú uloviť, ponechať na palube, preložiť ani vylodiť viac ako tri jedince tuniaka dlhoplutvého v Stredozemnom mori na plavidlo za deň.

2.   Zakazuje sa uvádzať na trh tuniaka dlhoplutvého uloveného pri rekreačnom rybolove.

3.   Členské štáty poskytnú Komisii a sekretariátu ICCAT zoznam všetkých rybárskych plavidiel vykonávajúcich rekreačný rybolov, ktoré sú oprávnené loviť tuniaka dlhoplutvého v Stredozemnom mori, a to najmenej 15 dní pred vykonávaním týchto činností. Plavidlá, ktoré nie sú zahrnuté v uvedenom zozname, nie sú oprávnené loviť tuniaka dlhoplutvého v Stredozemnom mori.“

15.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 18a

Osobitné oprávnenia pre veľkokapacitné lovné plavidlá, ktoré cielene lovia severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého

1.   Členské štáty v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2017/2403 vydávajú veľkokapacitným lovným plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou oprávnenia na rybolov severoatlantickej a juhoatlantickej populácie mečiara veľkého v oblasti dohovoru ICCAT.

2.   Veľkokapacitné rybárske plavidlá, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre oprávnené plavidlá a cielene lovia severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého, nesmú loviť, ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, premiestňovať, spracovávať ani vyloďovať severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého z oblasti dohovoru ICCAT. V takýchto prípadoch sa článok 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 neuplatňuje.

3.   Rybárskym plavidlám Únie, ktoré nie sú oprávnené loviť severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého podľa odseku 1, sa môže povoliť ponechávať na palube, prekladať, prepravovať, spracovávať alebo vyloďovať vedľajší úlovok severoatlantickej a juhoatlantickej populácie mečiara veľkého v súlade s maximálnym obmedzením vedľajšieho úlovku na palube pre takéto plavidlá. Členské štáty v rámci výročnej správy informujú Komisiu o maximálnom obmedzení vedľajšieho úlovku, ktoré povolia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou.

Článok 18b

Nevyužitie kvóty pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého

1.   Akákoľvek nevyužitá časť ročnej kvóty alebo obmedzenia výlovu členského štátu pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého sa v súlade s platnými odporúčaniami ICCAT pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého môže pripočítať k príslušnej kvóte alebo obmedzeniu výlovu, a to počas roka úpravy alebo pred ním.

2.   Maximálna nevyužitá časť kvóty pre severoatlantickú a juhoatlantickú populáciu mečiara veľkého, ktorú členský štát môže preniesť v ktoromkoľvek danom roku, nepresiahne množstvo, ktoré ICCAT v danom konkrétnom roku povolila.“

16.

Názov hlavy II, kapitoly IV sa nahrádza takto:

„KAPITOLA IV

PLACHETNÍKOVITÉ, PLACHETNÍK ATLANTICKÝ, MARLÍN MOZAIKOVÝ, KOPIJONOS BELAVÝ A KOPIJONOS ÚZKOHROTÝ

17.

Články 27 až 29 sa nahrádzajú takto:

„Článok 27

Vypúšťanie ulovených živých jedincov marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého

1.   Pokiaľ je to možné, plavidlá Únie na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a plavidlá Únie na lov vakovou sieťou bezodkladne vypustia všetky jedince marlína mozaikového (Makaira nigricans) a kopijonosa belavého (Tetrapturus albidus) a kopijonosa úzkohrotého (Tetrapturus georgei), ktoré sú pri vyťahovaní živé, a to spôsobom, pri ktorom sa minimalizuje ich zranenie a maximalizuje prežitie po vypustení, pričom sa náležite zohľadní bezpečnosť členov posádky.

2.   Členské štáty podporujú zavádzanie minimálnych noriem pre postupy bezpečnej manipulácie a vypúšťania živých jedincov uvedených v prílohe 1 k odporúčaniu ICCAT 19-05, a to vypracovaním usmernení pre svoju flotilu. Na účely bezpečného vypustenia ulovených živých jedincov marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa tuponosého musia mať rybárske plavidlá Únie na palube ľahko dostupné a pre členov posádky ľahko prístupné toto vybavenie: zdvíhacie zariadenie, pákové kliešte, nástroj na odstraňovanie háčikov alebo vyberač háčikov a rezačku šnúr.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby kapitáni a členovia posádky ich rybárskych plavidiel boli primerane odborne pripravení, poznali a používali správne techniky na zmiernenie, identifikáciu, manipuláciu a vypúšťanie a aby mali na palube všetko vybavenie potrebné na vypustenie jedincov marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého v súlade s usmerneniami o minimálnych normách pre postupy bezpečnej manipulácie a vypúšťania živých jedincov uvedenými v odseku 2.

4.   Členské štáty sa pri rybolove v oblasti pôsobnosti dohovoru ICCAT usilujú o minimalizáciu úhynu jedincov marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého po vypustení.

5.   Členské štáty môžu udeliť oprávnenie plavidlám na lov pelagických druhov lovnou šnúrou a plavidlám na lov vakovou sieťou plaviacim sa pod ich vlajkou loviť a ponechávať na palube, prekladať alebo vyloďovať marlíny mozaikové, kopijonosy belavé a kopijonosy úzkohroté, ktoré sú mŕtve, v rámci ich obmedzenia výlovu.

Článok 28

Vyloďovanie marlínov mozaikových, kopijonosov belavých a kopijonosov úzkohrotých nad rámec rybolovných možností

Keď členský štát vyčerpá svoju kvótu, zabezpečí, aby sa vylodené marlíny mozaikové, kopijonosy belavé a kopijonosy úzkohroté, ktoré boli dopravené k boku plavidla mŕtve, nepredávali ani neuvádzali na trh. Takéto vykládky sa nezapočítavajú do obmedzení výlovu pre tento členský štát, ako sa stanovuje na základe obmedzenia pre vylodené úlovky Únie uvedeného v odseku 2 odporúčania ICCAT 05 – 19, za predpokladu, že sa tento zákaz jasne vysvetľuje vo výročnej správe uvedenej v článku 71 tohto nariadenia.

Článok 29

Rekreačný lov marlína mozaikového a kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého

1.   Vlajkové členské štáty plavidiel, ktoré vykonávajú rekreačný lov marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého, zabezpečia pri 5 % ich vylodení v rámci súťaží zameraných na tieto druhy vedecké pozorovanie.

2.   V rámci rekreačného rybolovu platí pre marlína mozaikového minimálna ochranná veľkosť 251 cm od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy.

3.   V rámci rekreačného rybolovu platí pre kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého minimálna ochranná veľkosť 168 cm od dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy.

4.   Zakazuje sa predávať alebo ponúkať na predaj akékoľvek časti tela alebo celé telá marlína mozaikového alebo kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého, ktoré boli ulovené v rámci rekreačného rybolovu.

5.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že pri rekreačnom rybolove sa každá vypustená ryba vypúšťa spôsobom, pri ktorom sa minimalizuje jej zranenie.

Článok 29a

Zber údajov o plachetníkovi atlantickom

Členské štáty zbierajú údaje o úlovkoch plachetníka atlantického vrátane živých a mŕtvych odhodených úlovkov a ročne tieto údaje nahlasujú v rámci predkladania údajov úlohy I a II na podporu posúdenia stavu populácie.

Článok 29b

Zber a nahlasovanie údajov o plachetníkovitých, marlínovi mozaikovom, kopijonosovi belavom a kopijonosovi úzkohrotom

1.   Členské štáty vykonávajú programy zberu údajov, ktorými sa zabezpečí nahlasovanie presných údajov o úlovkoch, úsilí, veľkosti a odhodených úlovkoch plachetníkovitých komisii ICCAT v súlade s požiadavkami ICCAT na predkladanie údajov úlohy I a II.

2.   Členské štáty predkladajú Komisii svoje kontrolné listy o plachetníkovitých uvedené v prílohe 1 k odporúčaniu ICCAT 18-05 vrátane informácií o opatreniach, ktoré prijali na vnútroštátnej úrovni na monitorovanie úlovkov a na ochranu a riadenie plachetníkovitých.

3.   Nenahlásenie údajov úlohy I vrátane mŕtvych odhodených úlovkov v prípade marlína mozaikového, kopijonosa belavého a kopijonosa úzkohrotého v súlade s uznesením ICCAT 01-06 a odporúčaním ICCAT 11-15 vedie k zákazu ponechávania týchto druhov.“

18.

Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Severoatlantická populácia lamny ostronosej (Isurus oxyrinchus)

1.   Jedincom severoatlantickej populácie lamny ostronosej uloveným rybárskymi plavidlami Únie sa nesmie ublížiť a bezodkladne sa v rámci možností vypustia do mora, pričom sa náležite zohľadní bezpečnosť členov posádky.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou uplatňovali minimálne normy pre bezpečnú manipuláciu s jedincami severoatlantickej populácie lamny ostronosej a postupy ich vypúšťania, ako sa uvádza v prílohe IX.

Článok 33a

Juhoatlantická populácia lamny ostronosej (Isurus oxyrinchus)

1.   Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou uplatňovali minimálne normy pre bezpečnú manipuláciu s jedincami juhoatlantickej populácie lamny ostronosej a postupy ich vypúšťania, ako sa uvádza v prílohe IX.

2.   Členské štáty každý mesiac nahlasujú Komisii všetky povolené vykládky jedincov juhoatlantickej populácie lamny ostronosej, ktoré vylodili plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou. Uvedené správy sa predložia Komisii do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa úlovky uskutočnili. Okrem toho členské štáty každoročne nahlasujú Komisii mŕtve odhodené úlovky, živé vypustené jedince a celkové úlovky plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou.

3.   Vlajkové členské štáty plavidiel, ktoré ulovili (vylodené jedince a mŕtve odhodené úlovky) jedince juhoatlantickej populácie lamny ostronosej, oznámia Komisii do 30. júna každého roka štatistickú metodiku použitú na odhad mŕtvych odhodených úlovkov a živých vypustených jedincov. Členské štáty s drobným a tradičným maloobjemovým rybolovom poskytujú aj informácie o svojich programoch zberu údajov.

4.   Členské štáty v rámci ich každoročného predkladania údajov úloh I a II poskytnú Komisii všetky príslušné údaje týkajúce sa juhoatlantickej populácie lamny ostronosej vrátane odhadov odhodených úlovkov a živých vypustených jedincov s použitím metód schválených Stálym výborom ICCAT pre výskum a štatistiku.

5.   Rybárskym plavidlám, ktoré si ponechávajú jedincov juhoatlantickej populácie lamny ostronosej, neprekladajú, a to čiastočne ani v celku, jedince lamny ostronosej ulovené pri rybolove v oblasti pôsobnosti dohovoru ICCAT.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 36a

Zber údajov o žralokoch

1.   Členské štáty vykonávajú programy zberu údajov, ktorými sa zabezpečí presné nahlasovanie údajov o úlovkoch, úsilí, veľkosti a odhodených úlovkoch žralokov komisii ICCAT v súlade s požiadavkami na predkladanie údajov úlohy I a II.

2.   Členské štáty predkladajú Komisii svoje kontrolné listy o vykonávaní opatrení týkajúcich sa žralokov uvedené v prílohe 1 k odporúčaniu ICCAT 18-06 vrátane informácií o opatreniach, ktoré prijali na vnútroštátnej úrovni na monitorovanie úlovkov a na ochranu a riadenie žralokov.“

20.

Článok 41 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Členské štáty vyžadujú, aby plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré lovia pomocou lovných šnúr na plytký lov:

a)

používali len veľké kruhové háčiky;

b)

ako návnady používali len ryby; alebo

c)

používali iné opatrenia, ktoré boli preskúmané, považované za účinné a schválené komisiou ICCAT ako schopné znížiť mieru interakcie s morskými korytnačkami pri rybolove s lovnými šnúrami na plytký lov.“

;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty:

a)

zabezpečia, aby sa interakcie s morskými korytnačkami znížili a vylúčili v čo najväčšej možnej miere, ak boli stretnutia s morskými korytnačkami zdokumentované a nahlásené Stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku, prostredníctvom používania alebo pokračovania v používaní aspoň jedného z týchto zmierňujúcich opatrení na zamedzenie vedľajším úlovkom:

i)

alternatívne alebo nové typy výstroja a úpravy výstroja;

ii)

obmedzenia a zákazy rybolovu v určitých obdobiach alebo oblastiach v prípadoch, keď existuje vyššie riziko interakcie s morskými korytnačkami;

iii)

účinné označovanie statických sieťových zariadení, ktoré umožňuje ich detekciu morskými korytnačkami, ako napríklad používanie farieb sietí, svetelných pasívnych reflektorov, hrubšieho priemeru vlákna, plaváčikov alebo iných materiálov v sieti;

iv)

zmeny v správaní a stratégii rybolovu (napr.. skrátenie času namáčania atď.);

b)

požadujú od plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou na lov vakovou sieťou, aby:

i)

sa v čo najväčšej miere vyhýbali obkľúčeniu morských korytnačiek;

ii)

vypúšťali obkľúčené alebo zakliesnené morské korytnačky, a to aj v prípade zariadení FAD, ak je to možné; a

iii)

zabezpečili, aby nasadené zariadenia FAD boli konštruované v súlade s prílohou X s cieľom účinne eliminovať riziko zakliesnenia morských korytnačiek;

c)

prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie bezpečného vypúšťania morských korytnačiek spôsobom, ktorý maximalizuje pravdepodobnosť ich prežitia, a to tak, že bude vyžadovať, aby:

i)

plavidlá na lov vakovou sieťou, plavidlá na lov lovnou šnúrou a iné typy plavidiel plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré používajú výstroj, do ktorého sa môžu zakliesniť morské korytnačky, mali na palube nástroje na odstraňovanie háčikov, rezačky šnúr a zdvíhacie koše alebo podberáky, podľa vhodnosti pre každý typ výstroja a v súlade s ‚Najlepšími postupmi pre manipuláciu s morskými korytnačkami a ich vypúšťanie‘ uvedenými v usmerneniach FAO na zníženie úmrtnosti morských korytnačiek pri rybolovných operáciách (2009) (ďalej len ‚usmernenia FAO‘);

ii)

vlastníci, prevádzkovatelia a členovia posádky plavidiel uvedených v bode i), ako aj všetci pozorovatelia na palube, používali vybavenie uvedené v uvedenom bode v súlade s postupmi bezpečnej manipulácie a vypúšťania v prípade morských korytnačiek uvedenými v prílohe VI a v súlade s usmerneniami FAO;

iii)

vlastníci, prevádzkovatelia a členovia posádky plavidiel uvedených v bode i) boli nabádaní, aby absolvovali školenie o používaní vybavenia uvedeného v bode i);

d)

požadujú od svojich rybárov na plavidlách loviacich druhy, na ktoré sa vzťahuje dohovor ICCAT, aby podľa možnosti čo najskôr vzali na palubu všetky ulovené morské korytnačky, ktoré sú v kóme alebo neaktívne, a podporili ich zotavenie vrátane poskytnutia pomoci pri oživovaní v súlade s prílohou VI oddielom C pred ich vrátením do vody;

e)

zabezpečia, aby rybári poznali a používali správne techniky na zmiernenie a manipuláciu, ako sa opisuje v prílohe VI.

5.   Členské štáty sa usilujú zvýšiť rozsah vedeckého pozorovania na rybárskych plavidlách na lov lovnými šnúrami pri rybolove v oblasti pôsobnosti dohovoru ICCAT, v ktorých boli stretnutia s morskými korytnačkami zdokumentované a nahlásené Stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku, a to z minimálnej úrovne 5 % na 10 % do 1. januára 2024. Uvedené zvýšenie možno dosiahnuť prostredníctvom ľudských pozorovateľov alebo elektronických monitorovacích systémov, alebo obidvoch týchto možností.

Bez ohľadu na prvý pododsek platí, že pokiaľ v prípade plavidiel s celkovou dĺžkou menej ako 15 metrov potenciálne hrozí mimoriadne bezpečnostné riziko, ktoré vylučuje prítomnosť pozorovateľa na palube, môže členský štát použiť alternatívnu metódu vedeckého monitorovania na zber údajov rovnocenných s údajmi špecifikovanými v tomto nariadení spôsobom, ktorým sa zabezpečí porovnateľný rozsah pozorovania. Skôr, ako sa alternatívne metódy na základe tohto pododseku začnú používať, musia ich na svojom výročnom zasadnutí schváliť ICCAT.

6.   V Stredozemnom mori:

a)

sa neuplatňuje odsek 2a;

b)

odseky 4 a 5 sa uplatňujú od 1. januára 2026.“

21.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 44a

Systém monitorovania plavidiel

Ak majú rybárske plavidlá nainštalované sledovacie zariadenia v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, členské štáty zabezpečia, aby sledovacie zariadenia rybárskych plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou boli trvalo a nepretržite funkčné a aby sa informácie zbierali a prenášali príslušným orgánom členského štátu minimálne raz za hodinu v prípade plavidiel na lov vakovou sieťou a minimálne raz za dve hodiny v prípade všetkých ostatných plavidiel, ktoré cielene lovia druhy ICCAT.

V prípade technickej poruchy alebo nefunkčnosti sledovacieho zariadenia namontovaného na palube rybárskeho plavidla Únie sa zariadenie opraví alebo vymení čo najskôr, v každom prípade do jedného mesiaca od tejto udalosti, pokiaľ plavidlo už neukončilo pôsobenie v oblasti dohovoru ICCAT. Rybárske plavidlá Únie nesmú začať rybársky výjazd bez opravy alebo výmeny sledovacieho zariadenia.“

22.

V článku 54 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa nahlasujú vo formáte a v grafickej úprave, ktoré určí výkonný tajomník ICCAT, a zahŕňajú:

názov plavidla, registračné číslo,

číslo záznamu v registri ICCAT (ak existuje),

číslo IMO,

predchádzajúci názov (ak existuje),

predchádzajúcu vlajku (ak existuje),

údaje o predchádzajúcom výmaze z iných registrov (ak existujú),

medzinárodný rádiový volací znak,

druh plavidiel, dĺžku, hrubú registrovanú priestornosť (GRT) a nosnú kapacitu,

mená a adresy vlastníkov a prevádzkovateľov,

druh povolenej prekládky (t. j. v prístave, na mori),

obdobie, počas ktorého možno vykonávať prekládku.“

23.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 58a

Zdravie a bezpečnosť pozorovateľov v programe regionálnych pozorovateľov ICCAT pre prekládky na mori

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každé plavidlo plaviace sa pod ich vlajkou, ktoré na palube prepravuje regionálneho pozorovateľa ICCAT, bolo vybavené primeraným bezpečnostným vybavením na celé obdobie každej plavby vrátane:

a)

nafukovacieho záchranného člna s dostatočnou kapacitou pre všetky osoby na palube a s certifikátom o inšpekcii, ktorý je platný počas celého obdobia nalodenia pozorovateľa;

b)

záchranných viest alebo záchranných oblekov v dostatočnom počte pre všetky osoby na palube a v súlade s príslušnými medzinárodnými normami; a

c)

riadne zaregistrovaných rádiomajákov udávajúcich polohu v tiesni (EPIRB) a pátracích a záchranných transpondérov (SART), ktorých platnosť sa skončí až po skončení nalodenia pozorovateľa.

2.   Každé rybárske plavidlo Únie, ktoré prepravuje regionálneho pozorovateľa ICCAT, vypracuje a realizuje núdzový akčný plán (ďalej len ‚EAP‘), ktorý sa má dodržiavať v prípade, že pozorovateľ zomrie, je nezvestný, alebo sa predpokladá, že spadol cez palubu, utrpel vážnu chorobu alebo zranenie, ktoré ohrozuje zdravie, bezpečnosť alebo pohodu pozorovateľa, alebo ho napadli, zastrašovali, vyhrážali sa mu, alebo ho obťažovali. Takýto EAP zahŕňa okrem iného prvky uvedené v prílohe 1 k odporúčaniu ICCAT 19-10.

3.   Každé rybárske plavidlo Únie, ktoré prepravuje regionálneho pozorovateľa ICCAT, predloží EAP Komisii, aby sa zaslal komisii ICCAT na účely jeho uverejnenia na webovom sídle ICCAT. Nový alebo zmenený EAP sa poskytne Komisii, aby sa zaslal komisii ICCAT na účely jeho uverejnenia na webovom sídle ICCAT, keď bude k dispozícii.

4.   Rybárske plavidlo Únie smie prepravovať regionálneho pozorovateľa ICCAT, len ak predložilo EAP. Ak Komisia okrem toho zistí na základe informácií v EAP nezrovnalosti s normami uvedenými v prílohe 1 k odporúčaniu ICCAT 19-10, môže rozhodnúť, že nasadenie pozorovateľa na plavidlo dotknutého vlajkového členského štátu sa odloží, kým sa nezrovnalosť dostatočne nevyrieši.“

24.

Článok 61 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

pozorovanie aspoň pri 5 % rybolovného úsilia v každom z týchto druhov rybolovu: lovnými šnúrami na lov pelagických druhov, vakovými sieťami, loďami s návnadou, pascami, žiabrovkami a vlečnými sieťami, v rámci ktorých sa cielene lovia druhy ICCAT.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Percentuálny podiel rozsahu pozorovania uvedený v odseku 1 písm. a) a b) sa vypočíta takto:

a)

v prípade rybolovu vakovou sieťou ako počet záťahov alebo ako počet výjazdov;

b)

v prípade rybolovu lovnými šnúrami na lov pelagických druhov ako počet rybolovných dní, počet záťahov alebo počet výjazdov;

c)

v prípade rybolovu loďami s návnadou a pascami ako počet rybolovných dní;

d)

v prípade rybolovu žiabrovkami ako počet rybolovných hodín alebo dní; a

e)

v prípade rybolovu vlečnými sieťami ako počet rybolovných záťahov alebo dní.“

25.

Článok 63 sa nahrádza takto:

„Článok 63

Povinnosti vedeckých pozorovateľov

1.   Každý členský štát požaduje od pozorovateľov, aby vykonávali najmä tieto úlohy:

a)

zaznamenávanie a nahlasovanie informácií o rybolovnej činnosti pozorovaného plavidla, ktoré zahŕňajú aspoň:

i)

zber údajov vrátane kvantifikácie celkových úlovkov cieľových druhov, vedľajších úlovkov a odhodených úlovkov (vrátane žralokov, morských korytnačiek, morských cicavcov a vtákov), odhad alebo podľa možnosti odmeranie zloženia podľa veľkosti, naloženie s úlovkom (t. j. ponechané, odhodené mŕtve, vypustené živé) a zber biologických vzoriek na účely štúdií životného cyklu (napríklad gonády, otolity, chrbtice, šupiny);

ii)

informácie o všetkých nájdených označeniach;

iii)

informácie o rybolovnej operácii vrátane lokality úlovku podľa zemepisnej šírky a dĺžky, informácie o rybolovnom úsilí (napr. počet záťahov, počet háčikov), dátum každej rybolovnej operácie a v prípade potreby aj čas začiatku a ukončenia rybolovnej činnosti, používanie objektov na zhlukovanie rýb vrátane zariadení FAD a všeobecný stav vypustených živočíchov z hľadiska miery prežitia (t. j. mŕtve alebo živé, zranené);

b)

pozorovanie a zaznamenávanie používania zmierňujúcich opatrení na zníženie náhodných úlovkov a iné relevantné informácie;

c)

v maximálnom možnom rozsahu pozorovanie a zaznamenávanie environmentálnych podmienok (napr. podmienky na mori, poveternostné a hydrologické parametre);

d)

pozorovanie a nahlasovanie zariadení FAD v súlade s programom regionálnych pozorovateľov ICCAT prijatým v rámci viacročného programu ochrany a riadenia tropických tuniakov; a

e)

vykonávanie akýchkoľvek iných vedeckých úloh odporúčaných Stálym výborom ICCAT pre výskum a štatistiku a schválených Komisiou.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby pozorovatelia:

a)

nezasahovali do elektronického vybavenia plavidla;

b)

boli oboznámení s núdzovými postupmi na palube plavidla vrátane umiestnenia nafukovacích záchranných člnov, hasiacich prístrojov a lekárničiek;

c)

komunikovali podľa potreby s kapitánom o relevantných otázkach a úlohách pozorovateľa;

d)

nerušili rybolovné činnosti a bežnú prevádzku plavidla, ani do nich nezasahovali;

e)

zúčastňovali sa na informačných stretnutiach s príslušnými zástupcami vedeckých inštitúcií alebo vnútroštátnych orgánov zodpovedných za realizáciu programu pozorovateľov.

3.   Kapitán plavidla, na ktoré je pridelený pozorovateľ:

a)

povolí primeraný prístup k plavidlu a jeho operáciám;

b)

umožní pozorovateľovi účinne vykonávať úlohy pozorovateľa, okrem iného tak, že:

i)

poskytne primeraný prístup k výstroju, dokumentácii (vrátane elektronických a papierových lodných denníkov) a úlovkom plavidla;

ii)

kedykoľvek umožní komunikáciu s príslušným zástupcami vedeckého inštitútu alebo vnútroštátneho orgánu;

iii)

zabezpečí primeraný prístup k elektronickému a inému vybaveniu súvisiacemu s rybolovom vrátane týchto zariadení:

satelitné navigačné zariadenie,

prostriedky elektronickej komunikácie;

iv)

zabezpečí, aby nikto na palube pozorovaného plavidla nezasahoval do vybavenia, ani dokumentácie pozorovateľa, ani ich nezničil, nezamedzoval činnosti pozorovateľa, ani do nej nezasahoval, ani nekonal spôsobom, ktorý by mohol zbytočne brániť pozorovateľovi vykonávať úlohy pozorovateľa;

c)

poskytne pozorovateľom ubytovanie vrátane lôžka, stravy a primeraného sanitárneho vybavenia a zdravotnej starostlivosti na rovnakej úrovni, ako majú dôstojníci;

d)

poskytne pozorovateľovi primeraný priestor na mostíku alebo vo veliteľskej kabíne na vykonávanie úloh pozorovateľa, ako aj priestor na palube zodpovedajúci plneniu úloh pozorovateľa.

4.   Každý členský štát:

a)

požaduje od plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou, aby pri rybolove druhov ICCAT mali na palube vedeckého pozorovateľa v súlade s týmto nariadením;

b)

dozerá na bezpečnosť svojich pozorovateľov;

c)

v realizovateľných a primeraných prípadoch podporuje vedeckú inštitúciu alebo vnútroštátny orgán svojej krajiny, aby uzavreli dohodu s vedeckými inštitúciami alebo vnútroštátnymi orgánmi iných členských štátov alebo iných ZS na účely vzájomnej výmeny správ a údajov z činnosti pozorovateľov;

d)

poskytne vo svojej výročnej správe určenej Komisii a Stálemu výboru ICCAT pre výskum a štatistiku konkrétne informácie o plnení odporúčania ICCAT 16-14, do ktorých okrem iného zahrnie:

i)

podrobné informácie o štruktúre a koncepcii svojho programu vedeckých pozorovateľov, okrem iného aj tieto:

cieľová úroveň rozsahu pozorovania podľa druhu rybolovu a typu rybárskeho výstroja, ako aj spôsob, akým sa meria,

povinne zbierané údaje,

zavedené protokoly zberu údajov a zaobchádzania s nimi,

informácie o tom, ako sa vyberajú plavidlá, ktoré sa majú pozorovať, aby sa dosiahla cieľová úroveň rozsahu pozorovania, ktorú si stanovili členské štáty,

požiadavky na odbornú prípravu pozorovateľov, a

požiadavky na kvalifikáciu pozorovateľov;

ii)

počet monitorovaných plavidiel, dosiahnutá úroveň rozsahu pozorovania podľa druhu rybolovu a typu rybárskeho výstroja a podrobné informácie o spôsobe výpočtu uvedených úrovní rozsahu pozorovania;

e)

po úvodnom predložení informácií vyžadovaných na základe písmena d) bodu i) nahlási vo svojich výročných správach zmeny štruktúry a koncepcie svojho programu pozorovateľov len vtedy, keď k takýmto zmenám dôjde; a naďalej každoročne nahlasujú Komisii informácie požadované podľa písmena d) bodu ii);

f)

každý rok prostredníctvom elektronických formulárov, ktoré vypracoval Stály výbor ICCAT pre výskum a štatistiku, nahlasuje uvedenému výboru informácie, ktoré vďaka vnútroštátnym programom pozorovateľov zhromaždil pre Komisiu, najmä na účely posúdenia stavu populácií a iné vedecké účely, a to v súlade so zavedenými postupmi pre iné požiadavky na nahlasovanie údajov a v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami na dôvernosť;

g)

zabezpečí, aby jeho pozorovatelia používali pri vykonávaní svojich úloh podľa odseku 1 a 2 spoľahlivé protokoly zberu údajov vrátane použitia fotografií v potrebných and vhodných prípadoch.“

26.

V článku 66 sa dopĺňajú tieto odseky:

„4.   Každý členský štát skontroluje ročne aspoň 5 % operácií vylodenia a prekládky uskutočnených rybárskymi plavidlami tretích krajín v jeho určených prístavoch.

5.   Vlajkové členské štáty zohľadňujú správy inšpektorov prístavného štátu o porušeniach a konajú na základe týchto správ podobne ako v prípade správ od svojich vlastných inšpektorov, a to v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2403.“

27.

V hlave III, kapitole VII sa vkladá tento článok:

„Článok 66a

Spozorovanie plavidiel

1.   Členské štáty zhromažďujú prostredníctvom činností kontroly a dozoru, ktoré vykonávajú ich príslušné orgány v oblasti dohovoru ICCAT, podľa možnosti čo najviac informácií v prípade, že sa rybárske plavidlo Únie, rybárske plavidlo tretej krajiny alebo plavidlo bez štátnej príslušnosti spozoruje pri rybolove alebo činnostiach súvisiacich s rybolovom (napr. prekládke), pričom sa predpokladá, že sa zapájajú do NNN rybolovu.

2.   Členské štáty zbierajú informácie o prípadoch spozorovania plavidiel v súlade s informačným listom o spozorovaní uvedeným v prílohe k odporúčaniu ICCAT 19-09.

3.   Keď sa spozoruje plavidlo podľa odseku 1, dotknutý členský štát (ďalej len ‚pozorujúci členský štát‘) túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi a poskytne všetky zaznamenané snímky plavidla príslušným orgánom vlajkového členského štátu alebo vlajkovej ZS alebo vlajkovej nezmluvnej strany pozorovaného plavidla a:

a)

ak sa spozorované plavidlo plaví pod vlajkou členského štátu, vlajkový členský štát bez zbytočného odkladu prijme primerané opatrenia v súvislosti s dotknutým plavidlom; pozorujúci členský štát a vlajkový členský štát spozorovaného plavidla poskytnú informácie o spozorovaní Komisii a Európskej agentúre pre kontrolu rybárstva (ďalej len ‚EFCA‘) vrátane podrobností o prípadných prijatých následných opatreniach;

b)

ak sa spozorované plavidlo plaví pod vlajkou inej ZS alebo nezmluvnej strany, ak sa plaví pod neurčitou vlajkou alebo nemá štátnu príslušnosť, pozorujúci členský štát bez zbytočného odkladu poskytne Komisii a EFCA všetky vhodné informácie v súvislosti so spozorovaním; Komisia náležite tieto informácie bezodkladne zašle sekretariátu ICCAT.“

28.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 69a

Plavidlá vykonávajúce NNN rybolov

Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá, ktoré sa uvádzajú v zozname NNN ICCAT, neboli oprávnené vyloďovať, prekladať, dopĺňať palivo a zásoby alebo sa zapájať do iných obchodných transakcií.“

29.

V článku 71 ods. 1 sa dátum „20. augusta“ nahrádza dátumom „1. augusta“.

30.

V článku 73 sa odsek 1 mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

príloh I až X;

aa)

obmedzení kapacity pre tropické tuniaky podľa článku 5a súvisiacich s ročným rybolovným a riadiacim plánom pre kapacitu uvedenými v odseku 2 uvedeného článku, ako aj počtu podporných plavidiel uvedených v odseku 3 uvedeného článku;“

b)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

lehôt stanovených v článku 7 ods. 1, článku 8, článku 9 ods. 1, článku 14 ods. 1, článku 18, článku 20 ods. 2, 3 a 4, článku 22 ods. 2, článku 23 ods. 1 a 2, článku 26 ods. 1 a 3, článku 40 ods. 1, článku 42 ods. 1, článku 44 ods. 3, článku 47 ods. 2, článku 48 ods. 1 a 2, článku 50 ods. 1 a 2, článku 56 ods. 3, článku 57 ods. 1, 2 a 3, článku 59 ods. 1 a 2, článku 64, článku 65 ods. 2, článku 66 ods. 1 a 2, článku 67 ods. 1 a 2, článku 69 ods. 2, článku 70 ods. 2, 3 a 5 a článku 71 ods. 1;

ba)

ročného prenosu kvóty v prípade tuniaka okatého podľa článku 8a;

bb)

požiadaviek na zariadenia FAD podľa článku 10 ods. 1 a 2;

bc)

odkazov na odporúčania ICCAT uvedené v článku 10 ods. 2, článku 28, článku 27 ods. 3, článku 29b ods. 2 a 3, článku 36a ods. 2, článku 58a ods. 2 a 4, článku 63 ods. 4 písm. d) a článku 66a ods. 2;“;

c)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

minimálneho rozsahu pozorovania podľa článku 14 ods. 2;

ca)

obmedzení počtu lovných plavidiel Únie, ktoré cielene lovia severoatlantickú populáciu tuniaka dlhoplutvého podľa článku 17;

cb)

ročného prenosu kvóty v prípade severoatlantickej a juhoatlantickej populácie tuniaka dlhoplutvého podľa článku 17b;

cc)

riadiacich plánov pre hospodárenie so severoatlantickou populáciou mečiara veľkého podľa článku 18;

cd)

ročného prenosu kvóty v prípade severoatlantickej a juhoatlantickej populácie mečiara veľkého podľa článku 18b;“

d)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„j)

požiadaviek na čo najväčšiu mieru prežitia morských korytnačiek podľa článku 41;

k)

výpočty percentuálneho rozsahu pozorovania podľa článku 61 ods. 2.“

31.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

32.

Príloha VI sa nahrádza textom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

33.

Text uvedený v prílohe III k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako prílohy IX a X.

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) 2023/2053

Nariadenie (EÚ) 2023/2053 sa mení takto:

1.

Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„ICCAT“ je Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov;

2.

„SCRS“ je Stály výbor ICCAT pre výskum a štatistiku;

3.

„dohovor“ je Medzinárodný dohovor o zachovaní atlantických tuniakov;

4.

„oblasť dohovoru“ je geografická oblasť stanovená v článku I dohovoru;

5.

„zmluvná strana“ je zmluvná strana dohovoru a spolupracujúca nezmluvná strana, subjekt alebo rybársky subjekt;

6.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou produkcie, spracovania, uvádzania na trh, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

7.

„členský štát farmy“ alebo „členský štát zodpovedný za farmu“ je členský štát, pod ktorého právomoc patrí oblasť, kde sa nachádza farma;

8.

„vlajkový členský štát“ je členský štát, pod ktorého vlajkou sa rybárske plavidlo plaví;

9.

„členský štát pasce“ alebo „členský štát zodpovedný za pascu“ je členský štát, pod ktorého právomoc patrí oblasť, kde sa nachádza pasca;

10.

„rybárske plavidlo“ je každé motorové plavidlo, ktoré sa používa na účely komerčného využívania zdrojov tuniaka modroplutvého, vrátane lovných plavidiel, spracovateľských plavidiel, podporných plavidiel, vlečných plavidiel, plavidiel vykonávajúcich prekládku, prepravných plavidiel vybavených na prepravu výrobkov z tuniaka a pomocných plavidiel s výnimkou kontajnerových plavidiel;

11.

„lovné plavidlo“ je plavidlo, ktoré sa používa na účely komerčného lovu zdrojov tuniaka modroplutvého;

12.

„vlečné plavidlo“ je každé plavidlo používané na vlečenie klietok so živými jedincami tuniaka modroplutvého;

13.

„spracovateľské plavidlo“ je plavidlo, na ktorého palube sa produkty rybolovu pred balením podrobia jednej alebo viacerým z týchto operácií: porciovaniu alebo krájaniu, mrazeniu a/alebo spracovaniu;

14.

„podporné plavidlo“ je každé rybárske plavidlo, ktoré je iné ako lovné plavidlo, spracovateľské plavidlo, vlečné plavidlo, plavidlo vykonávajúce prekládku, prepravné plavidlo vybavené na prepravu výrobkov z tuniaka alebo ako pomocné plavidlo a ktoré je oprávnené vykonávať podporné operácie súvisiace s rybolovom tuniaka modroplutvého;

15.

„pomocné plavidlo“ je každé plavidlo, ktoré sa používa na prepravu mŕtvych (nespracovaných) tuniakov modroplutvých z prepravnej alebo chovnej klietky, z plavidla na lov vakovou sieťou alebo z pasce do prístavu určenia alebo na spracovateľské plavidlo;

16.

„plavidlo, ktoré vykonáva maloobjemový pobrežný rybolov“ je lovné plavidlo, ktoré sa vyznačuje aspoň tromi z týchto piatich vlastností:

a)

celková dĺžka menej než 12 metrov;

b)

plavidlo loví výlučne vo vodách, ktoré patria pod právomoc vlajkového členského štátu;

c)

trvanie rybárskych výjazdov je menej než 24 hodín;

d)

maximálny počet členov posádky je stanovený na štyri osoby;

e)

plavidlo loví pomocou techník, ktoré sú selektívne a majú znížený vplyv na životné prostredie;

17.

„veľkokapacitné plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou“ je plavidlo na lov pelagických druhov lovnou šnúrou, ktorého celková dĺžka presahuje 24 metrov;

18.

„rekreačný rybolov“ sú neobchodné rybolovné činnosti, pri ktorých sa využívajú morské biologické zdroje na účely rekreácie, cestovného ruchu alebo športu;

19.

„vaková sieť“ je akákoľvek obchvatná sieť, ktorej spodná časť sa sťahuje sťahovacím lanom naspodu siete, ktoré je prevlečené cez sled krúžkov pozdĺž spodného lana a sieť sa ním sťahuje a uzatvára;

20.

„spoločná rybolovná operácia“ je každá operácia vykonávaná dvoma alebo viacerými plavidlami na lov vakovou sieťou, pri ktorej sa úlovok jedného plavidla na lov vakovou sieťou pripisuje jednému alebo viacerým iným plavidlám na lov vakovou sieťou na základe určitého, vopred dohodnutého kľúča;

21.

„zoskupenie podľa výstroja“ je skupina rybárskych plavidiel, ktoré používajú rovnaký výstroj a ktorým bola pridelená skupinová kvóta;

22.

„rybolovné úsilie“ je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla na účely merania intenzity rybolovných operácií; toto meranie sa líši v závislosti od výstroja: v prípade rybolovu lovnými šnúrami sa meria počtom háčikov alebo háčiko-hodín; v prípade plavidiel na lov vakovou sieťou sa meria počtom loďodní (trvanie rybolovu a čas strávený hľadaním);

23.

„aktívne loviť“ znamená, že lovné plavidlo v danej rybárskej sezóne cielene loví tuniaka modroplutvého;

24.

„BCD“ je doklad o úlovku tuniaka modroplutvého;

25.

„elektronický BCD“ je elektronický doklad o úlovku tuniaka modroplutvého;

26.

„prekládka“ je vyloženie všetkých alebo akýchkoľvek produktov rybolovu z paluby jedného rybárskeho plavidla na iné rybárske plavidlo; vyloženie mŕtvych jedincov tuniaka modroplutvého z vakovej siete, pasce alebo vlečného plavidla na pomocné plavidlo sa však nepovažuje za prekládku;

27.

„živý jedinec tuniaka modroplutvého“ je jedinec tuniaka modroplutvého udržiavaný nažive určitý čas v pasci alebo premiestňovaný zaživa do chovného zariadenia, umiestnený do klietky, chovaný a napokon vylovený či vypustený;

28.

„výlov“ je usmrtenie jedincov tuniaka modroplutvého na farme alebo v pasci;

29.

„pasca“ je stacionárny výstroj ukotvený na dne, ktorého súčasťou je obvykle vodiaca sieť, ktorá jedince tuniaka modroplutvého dovedie do oplôtky alebo do série oplôtok, kde ostávajú až do výlovu alebo odchovu;

30.

„umiestnenie do klietky“ je premiestnenie živých jedincov tuniaka modroplutvého na farmy a ich následné kŕmenie zamerané na výkrm a nárast celkovej biomasy;

31.

„kontrolné umiestnenie do klietky“ je opakovanie operácie umiestňovania do klietok, ktoré sa vykonáva na žiadosť kontrolných orgánov na účely overenia počtu alebo priemernej hmotnosti rýb umiestňovaných do klietok;

32.

„chov“ alebo „výkrm“ je umiestnenie jedincov tuniaka modroplutvého do klietok na farmách a ich následné kŕmenie zamerané na výkrm a nárast celkovej biomasy;

33.

„farma“ je morská oblasť zahŕňajúca jednu alebo viacero lokalít, pričom všetky tieto lokality sú ohraničené zemepisnými súradnicami s jasným vymedzením zemepisnej dĺžky a šírky pre každý bod polygónu, ktorá sa používa na výkrm alebo chov jedincov tuniaka modroplutvého ulovených pascami alebo plavidlami na lov vakovou sieťou;

34.

„násadová chovná kapacita“ je maximálne množstvo jedincov voľne žijúceho tuniaka modroplutvého v tonách, ktoré môže farma umiestniť do klietok počas rybárskej sezóny;

35.

„premiestnenie“ je akékoľvek premiestnenie:

a)

živých jedincov tuniaka modroplutvého zo siete lovného plavidla do prepravnej klietky;

b)

živých jedincov tuniaka modroplutvého z pasce do prepravnej klietky bez ohľadu na prítomnosť vlečného plavidla;

c)

živých jedincov tuniaka modroplutvého z jednej prepravnej klietky do inej prepravnej klietky;

d)

klietky so živými jedincami tuniaka modroplutvého z jedného vlečného plavidla na iné vlečné plavidlo;

e)

živých jedincov tuniaka modroplutvého medzi rôznymi klietkami na tej istej farme (premiestnenie v rámci farmy);

f)

živých jedincov tuniaka modroplutvého z chovnej klietky do prepravnej klietky;

36.

„kontrolné premiestnenie“ je opakovanie akéhokoľvek premiestnenia, ktoré sa vykonáva na žiadosť kontrolných orgánov;

37.

„premiestnenie medzi farmami“ je premiestnenie živých jedincov tuniaka modroplutvého z jednej farmy na inú farmu, ktoré pozostáva z dvoch fáz: premiestnenia z klietky odovzdávajúcej farmy do prepravnej klietky a následne premiestnenia z prepravnej klietky a umiestnenia do klietky prijímajúcej farmy;

38.

„prvé premiestnenie“ je premiestnenie živých jedincov tuniaka modroplutvého z vakovej siete alebo pasce do prepravnej klietky;

39.

„ďalšie premiestnenie“ je akékoľvek premiestnenie, ktoré sa vykonáva po prvom premiestnení a pred umiestnením do klietok na farme určenia, napríklad rozdelenie alebo zlúčenie obsahu dvoch prepravných klietok, s výnimkou dobrovoľného alebo kontrolného premiestnenia;

40.

„dobrovoľné premiestnenie“ je opakovanie akéhokoľvek premiestnenia, ktoré dobrovoľne vykonáva odovzdávajúci prevádzkovateľ;

41.

„kontrolná kamera“ je stereoskopická kamera alebo konvenčná videokamera, ktorá sa používa na účely kontrol podľa tohto nariadenia;

42.

„stereoskopická kamera“ je kamera s dvoma alebo viacerými objektívmi, pričom každý objektív má samostatný obrazový snímač alebo filmové okienko, čo umožňuje snímanie trojrozmerného obrazu na účely merania dĺžky rýb;

43.

„odovzdávajúci prevádzkovateľ“ je kapitán alebo zástupca kapitána lovného alebo vlečného plavidla, alebo prevádzkovateľ alebo zástupca prevádzkovateľa farmy alebo pasce, kde sa operácia premiestňovania, s výnimkou prípadov dobrovoľného a kontrolného premiestňovania, začína;

44.

„členský štát odovzdávajúceho prevádzkovateľa“ je členský štát, do ktorého právomoci patrí odovzdávajúci prevádzkovateľ.“

2.

V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Prenos nevylovených živých jedincov tuniaka modroplutvého z úlovku predchádzajúceho roku v rámci farmy sa môže povoliť len vtedy, ak členský štát vytvorí prísnejší systém kontroly a oznámi ho Komisii. Uvedený systém musí byť neodlučiteľnou súčasťou ročného monitorovacieho, kontrolného a inšpekčného plánu členského štátu uvedeného v článku 14 a musí obsahovať aspoň opatrenia stanovené podľa článkov 56c, 56d a 61.“

3.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Prenos nevyčerpaných kvót

1.   Automatický prenos nevyčerpaných kvót sa nepovoľuje.

2.   Členský štát môže požiadať o prevod maximálne 5 % svojej ročnej kvóty z jedného roka do nasledujúceho roka. Dotknutý členský štát zahrnie túto žiadosť do svojho ročného rybolovného a riadiaceho plánu pre kapacitu, ktorý sa má zahrnúť do rybolovného a riadiaceho plánu Únie pre kapacitu určeného na schválenie komisiou ICCAT.“

4.

V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Prevody kvót medzi Úniou a ostatnými zmluvnými stranami sa uskutočňujú iba po predchádzajúcom udelení oprávnenia od dotknutých členských štátov a zmluvných strán. Komisia oznámi sekretariátu ICCAT príslušné množstvo kvót pred prevodom kvót.“

5.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Ročný monitorovací, kontrolný a inšpekčný plán

Každý členský štát s kvótou na lov tuniaka modroplutvého vypracuje ročný monitorovací, kontrolný a inšpekčný plán s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením. Každý členský štát predloží svoj príslušný plán Komisii. Každý členský štát stanoví svoj plán v súlade s:

a)

cieľmi, prioritami a postupmi, ako aj s kritériami pre inšpekčné činnosti stanovenými v špecifickom kontrolnom a inšpekčnom programe pre tuniaka modroplutvého zostavenom podľa článku 95 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

b)

akčným programom vnútroštátnej kontroly pre tuniaka modroplutvého zostaveným podľa článku 46 nariadenia (ES) č. 1224/2009 do 31. decembra 2025 a po tomto dátume v súlade s národným kontrolným programom stanoveným podľa článku 93a uvedeného nariadenia.“

6.

Článok 15 sa mení takto:

a)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty obmedzia svoju chovnú kapacitu tuniaka na celkovú chovnú kapacitu zapísanú v registri ICCAT pre farmy, ktoré sú oprávnené vykonávať činnosť súvisiacu s tuniakom modroplutvým (ďalej len ‚register ICCAT pre chovné zariadenia tuniaka modroplutvého‘), alebo na kapacitu, ktorá bola schválená a nahlásená ICCAT v roku 2018.“

;

b)

odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6.   Členské štáty nahlasujú Komisii štatistické údaje o ročnom množstve umiestňovania do klietok (násada rýb ulovených vo voľnej prírode), výlovu a vývozu a Komisia údaje postúpi sekretariátu ICCAT, až kým sekretariát ICCAT nevyvinie funkciu extrakcie údajov v systéme elektronického BCD a kým takáto funkcia nebude k dispozícii.

7.   Vo vhodných prípadoch členské štáty do 15. mája každého roka predložia Komisii revidované riadiace plány pre chov rýb, ktoré sa do 1. júna každého roka zašlú sekretariátu ICCAT.“

7.

V článku 16 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

ročný monitorovací, kontrolný a inšpekčný plán vypracovaný v súlade s článkom 14; a“

8.

V článku 17 sa odseky 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.   Odchylne od odsekov 1, 2 a 3 platí, že ak poveternostné podmienky bránia rybolovným operáciám, členské štáty môžu rozhodnúť, že rybárske sezóny uvedené v týchto odsekoch sa predĺžia o zodpovedajúci počet nevyužitých dní, najviac však o 10 dní.

5.   Lov tuniaka modroplutvého veľkokapacitnými lovnými plavidlami na lov pelagických druhov lovnou šnúrou sa vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori povoľuje od 1. januára do 31. mája každého roka s výnimkou oblasti vymedzenej západne od 10° z. z d. a severne od 42° s. z. š.“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Zákaz ponechávania tuniaka modroplutvého na palube podporných plavidiel

Podporné plavidlá nesmú ponechávať na palube ani prepravovať tuniaka modroplutvého“

10.

V článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu vo vhodných prípadoch prideliť osobitnú kvótu na rekreačný rybolov. Pri takomto prideľovaní sa zohľadnia možné mŕtve jedince tuniaka modroplutvého, a to aj pri rybolove s púšťaním rýb. Členské štáty informujú Komisiu o pridelení kvót na rekreačný rybolov pri predkladaní svojich rybolovných plánov.“

11.

Článok 24 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty s kvótou na lov tuniaka modroplutvého pridelenou na rekreačný rybolov regulujú takýto rybolov tým, že plavidlám vydávajú oprávnenia na rybolov na účely rekreačného rybolovu. Členské štáty na žiadosť ICCAT sprístupnia Komisii zoznam tých plavidiel, ktorým bolo udelené oprávnenie na rybolov tuniaka modroplutvého. Komisia zašle uvedený zoznam v elektronickej podobe komisii ICCAT. Zoznam obsahuje tieto informácie o každom plavidle:

a)

názov plavidla;

b)

registračné číslo;

c)

číslo záznamu v registri ICCAT (ak existuje);

d)

predchádzajúci názov (ak existuje);

e)

mená a adresy vlastníkov a prevádzkovateľov.“

;

b)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Každý členský štát zaznamenáva údaje o úlovkoch vrátane hmotnosti každého jedinca tuniaka modroplutvého uloveného v rámci rekreačného rybolovu a do 30. júna každého roka Komisii oznamuje údaje za predchádzajúci rok. Komisia uvedené informácie postupuje sekretariátu ICCAT.“

12.

Článok 26 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Každý rok jeden mesiac pred začiatkom obdobia platnosti oprávnenia na rybolov členské štáty predložia Komisii tieto zoznamy plavidiel:

a)

zoznam všetkých lovných plavidiel, ktoré aktívne lovia tuniaka modroplutvého; a

b)

zoznam všetkých ostatných plavidiel, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s tuniakom modroplutvým, okrem lovných plavidiel.

Každý zoznam plavidiel obsahuje tieto informácie:

a)

názov a registračné číslo plavidla;

b)

špecifikácia druhu plavidla, pričom sa rozlišuje aspoň medzi lovnými plavidlami, vlečnými plavidlami, pomocnými plavidlami, podpornými plavidlami a spracovateľskými plavidlami;

c)

dĺžka a hrubá registrovaná priestornosť (GRT) alebo, ak je to možné, hrubá priestornosť (GT);

d)

číslo IMO (v náležitých prípadoch);

e)

použitý výstroj (ak existuje);

f)

predchádzajúca vlajka (ak existuje);

g)

predchádzajúci názov (ak existuje);

h)

všetky údaje o predchádzajúcom výmaze z iných registrov;

i)

medzinárodný rádiový volací znak (ak existuje);

j)

meno a adresy vlastníkov a prevádzkovateľov; a

k)

obdobie, počas ktorého je povolené loviť, vykonávať súvisiace činnosti a prepravovať tuniaka modroplutvého na účely chovu.

Komisia postúpi uvedené informácie sekretariátu ICCAT 15 dní pred začiatkom rybolovnej činnosti, aby bolo možné zapísať plavidlá zaradené do uvedených zoznamov do registra ICCAT pre oprávnené plavidlá a v relevantných prípadoch do registra ICCAT pre plavidlá s celkovou dĺžkou 20 metrov alebo viac, ktoré majú oprávnenie pôsobiť v oblasti dohovoru.“

;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Dodatočné zmeny zoznamov uvedených v odseku 1 a informácií uvedených v odsekoch 1 a 3 v priebehu kalendárneho roka sa akceptujú len v prípadoch, keď oznámenému rybárskemu plavidlu bránia v účasti na rybolove legitímne prevádzkové dôvody alebo zásah vyššej moci. Za takýchto okolností dotknutý členský štát o tejto skutočnosti bezodkladne informuje Komisiu, pričom uvedie:

a)

úplné údaje o rybárskom plavidle alebo plavidlách, ktorými sa má nahradiť dané plavidlo; a

b)

podrobné vysvetlenie dôvodu na nahradenie plavidla, ako aj všetky relevantné podporné dôkazy alebo podklady.“

13.

Článok 28 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Každý členský štát v rámci svojich rybolovných plánov elektronicky predloží Komisii zoznam pascí s oprávnením na rybolov tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori. Uvedený zoznam obsahuje názov a registračné číslo pascí a zemepisné súradnice polygónu pasce. Komisia uvedené informácie postúpi sekretariátu ICCAT, aby sa dané pasce mohli zapísať do registra ICCAT pre pasce s oprávnením na rybolov tuniaka modroplutvého.“

;

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„5.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii každé doplnenie svojho zoznamu pascí s oprávnením na lov tuniaka modroplutvého, každé vyradenie z tohto zoznamu a každú zmenu tohto zoznamu. Komisia bezodkladne postúpi takéto zmeny sekretariátu ICCAT.“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 28a

Zoznamy a register fariem

1.   Každý členský štát v rámci svojho rybolovného plánu elektronicky predloží Komisii zoznam fariem s oprávnením na vykonávanie činností súvisiacich s tuniakom modroplutvým vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori. Uvedený zoznam obsahuje tieto informácie:

a)

názov farmy;

b)

registračné číslo;

c)

mená a adresy vlastníkov a prevádzkovateľov;

d)

násadovú a celkovú chovnú kapacitu pridelenú jednotlivým farmám;

e)

zemepisné súradnice oblastí s oprávnením na chovné činnosti; a

f)

stav farmy (aktívna alebo neaktívna).

Komisia postúpi uvedené informácie sekretariátu ICCAT, aby sa dané farmy mohli zapísať do registra ICCAT pre chovné zariadenia tuniaka modroplutvého.

2.   Farmy, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre chovné zariadenia tuniaka modroplutvého, sa nepovažujú za oprávnené na vykonávanie činností súvisiacich s tuniakom modroplutvým vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

3.   Chovné činnosti vrátane kŕmenia na účely výkrmu alebo výlovu sa nepovoľujú mimo zemepisných súradníc schválených pre chovné činnosti.

4.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii každé doplnenie svojich zoznamov fariem, každé vyradenie z týchto zoznamov a každú zmenu týchto zoznamov. Komisia bezodkladne postúpi takéto zmeny sekretariátu ICCAT.

5.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa žiaden jedinec tuniaka modroplutvého neumiestnil na farmu, ktorá nie je zapísaná v registri ICCAT pre chovné zariadenia tuniaka modroplutvého, a aby tieto farmy neprijímali tuniaka modroplutvého z plavidiel, ktoré nie sú zapísané v registri ICCAT pre plavidlá. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zákaz akýchkoľvek činností na farmách, ktoré nie sú zaregistrované v registri ICCAT pre chovné zariadenia tuniaka modroplutvého.“

15.

V článku 33 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo prístupu do prístavu podľa medzinárodného práva pre rybárske plavidlá v núdzi alebo pri zásahu vyššej moci.“

16.

Článok 34 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Pred vplávaním do prístavu kapitáni rybárskych plavidiel Únie vrátane spracovateľských plavidiel a pomocných plavidiel zapísaných v zozname plavidiel uvedenom v článku 26, alebo ich zástupcovia, oznámia najneskôr štyri hodiny pred predpokladaným časom príchodu do prístavu príslušnému orgánu ich vlajkového členského štátu alebo zmluvnej strany, ktorých prístavy alebo zariadenia na vylodenie chcú využiť, minimálne tieto informácie:

a)

predpokladaný dátum a čas príchodu;

b)

predpokladané množstvo tuniaka modroplutvého na palube;

c)

informácie o geografickej oblasti, z ktorej úlovok pochádza.“

;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Všetky vylodenia v Únii kontrolujú príslušné kontrolné orgány prístavného členského štátu, pričom v prípade istého percentuálneho podielu vykonajú inšpekciu na základe systému posudzovania rizík, ktorý zohľadňuje kvóty, veľkosť flotily a rybolovné úsilie. Podrobné informácie o takomto systéme kontroly prijatom jednotlivými členskými štátmi sa uvádzajú v ich ročnom monitorovacom, kontrolnom a inšpekčnom pláne uvedenom v článku 14.“

17.

V článku 35 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Kapitáni rybárskych plavidiel Únie zapojených do operácií prekládky, alebo ich zástupcovia, vyplnia a postúpia príslušným orgánom svojich vlajkových členských štátov vyhlásenie ICCAT o prekládke najneskôr do päť pracovných dní odo dňa prekládky v prístave. Kapitáni prekladajúcich rybárskych plavidiel, alebo ich zástupcovia, vyplnia vyhlásenie ICCAT o prekládke v súlade s formátom uvedeným v prílohe V. Vyhlásenie ICCAT o prekládke sa prepojí s elektronickým BCD s cieľom uľahčiť krížovú kontrolu údajov, ktoré sú v ňom uvedené.“

18.

Článok 36 sa nahrádza takto:

„Článok 36

Hlásenia o úlovkoch predkladané členskými štátmi

Každý členský štát predkladá Komisii každé dva týždne hlásenia o úlovkoch. Uvedené hlásenia obsahujú údaje požadované podľa článku 32, pokiaľ ide o pasce a lovné plavidlá. Informácie sú štruktúrované podľa typu výstroja. Komisia bezodkladne postúpi uvedené informácie sekretariátu ICCAT.“

19.

Článok 38 sa mení takto:

a)

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.   Odchylne od odseku 1 pri vypúšťaní tuniakov z fariem sú na vlečných plavidlách prítomní len regionálni pozorovatelia ICCAT, ako sa uvádza v článku 39.

3.   Povinnosti, zodpovednosti a úlohy národných pozorovateľov sú uvedené v prílohe VIII.“

;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Na účely tohto článku členské štáty zabezpečia:

a)

časovo a priestorovo reprezentatívne pokrytie so zreteľom na vlastnosti jednotlivých flotíl a druhov rybolovu, s cieľom zabezpečiť pre Komisiu primerané a vhodné údaje a informácie o úlovku, rybolovnom úsilí a o ďalších vedeckých a riadiacich aspektoch;

b)

spoľahlivé protokoly zberu údajov;

c)

aby sa pozorovatelia ujali výkonu svojich povinností až po absolvovaní riadnej odbornej prípravy a po schválení;

d)

aby pozorovatelia pred začatím výkonu svojich povinností dostali zoznam kontaktov v rámci príslušného orgánu členského štátu, kde majú nahlasovať svoje pozorovania;

e)

aby čo možno najmenej dochádzalo k narušeniu operácií plavidiel a pascí, ktorými sa vykonáva rybolov v oblasti dohovoru;

f)

aby kapitáni rybárskych plavidiel a prevádzkovatelia pascí umožnili pozorovateľom prístup k elektronickým komunikačným prostriedkom na palube rybárskych plavidiel alebo na pasciach.“

20.

Článok 39 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)

pri všetkých premiestneniach tuniaka modroplutvého z chovnej klietky jednej farmy do prepravných klietok, ktoré sa potom vlečú na inú farmu;“

b)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Odchylne od odseku 1 môže príslušný členský štát povoliť výlov z fariem do 1 000 kg denne a do maximálne 50 ton na farmu ročne na účely zásobovania trhu s čerstvým tuniakom modroplutvým za predpokladu, že oprávnený národný inšpektor z členského štátu farmy je prítomný na mieste pri 100 % takýchto výlovov a kontroluje celú operáciu. Uvedený oprávnený národný inšpektor tiež potvrdí vylovené množstvá v systéme elektronického BCD. V takýchto prípadoch sa nevyžaduje podpis regionálneho pozorovateľa ICCAT v oddiele elektronického BCD týkajúcom sa informácií o výlove.“

;

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby bol na každú farmu pridelený jeden regionálny pozorovateľ ICCAT na celé obdobie operácií umiestňovania do klietok a výlovu. V prípade zásahu vyššej moci a po tom, čo členský štát farmy potvrdí okolnosti, ktoré predstavujú takýto zásah vyššej moci, alebo v prípadoch, keď susediace farmy, ktoré sú schválené a kontrolované tým istým členským štátom farmy, pôsobia spoločne ako jeden celok, môže byť regionálny pozorovateľ ICCAT pridelený viac než jednej farme s cieľom zaručiť kontinuitu činností na farme, ak je zaručené riadne plnenie úloh regionálneho pozorovateľa ICCAT, a to na základe potvrdenia členského štátu farmy.

4a.   Odchylne od odseku 4 možno v prípade premiestňovania medzi dvoma rôznymi farmami patriacimi pod právomoc toho istého členského štátu prideliť jedného regionálneho pozorovateľa ICCAT na pokrytie celého procesu vrátane premiestnenia rýb do vlečnej prepravnej klietky, vlečenia rýb z odovzdávajúcej farmy na farmu určenia a umiestnenia rýb do klietok na farme určenia. V takom prípade regionálneho pozorovateľa ICCAT nasadí odovzdávajúca farma a náklady znášajú spoločne odovzdávajúca farma aj farma určenia, a to okrem prípadu, keď prevádzkovatelia týchto fariem rozhodnú inak.“

;

d)

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Kapitáni, členovia posádky a prevádzkovatelia fariem, pascí a plavidiel nebránia regionálnym pozorovateľom ICCAT pri výkone ich povinností, nezastrašujú ich, nezasahujú do ich činností ani ich nenáležite neovplyvňujú.

7.   Povinnosti, zodpovednosti a úlohy regionálnych pozorovateľov ICCAT sú uvedené v prílohe VIII.“

21.

Článok 40 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Pred začatím operácie premiestňovania vrátane dobrovoľného premiestňovania zašle odovzdávajúci prevádzkovateľ vlajkovému členskému štátu, členskému štátu farmy alebo členskému štátu pasce predchádzajúce oznámenie o premiestnení, v ktorom uvedie tieto údaje:

a)

množstvo a odhadovanú hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré sa majú premiestniť;

b)

názov a registračné číslo ICCAT lovného plavidla, vlečných plavidiel, farmy alebo pasce;

c)

dátum a miesto úlovku;

d)

dátum a predpokladaný čas premiestnenia;

e)

odhadovanú polohu (zemepisná šírka a dĺžka), kde sa premiestnenie uskutoční, a čísla zdrojových a cieľových klietok;

f)

názov a číslo ICCAT farmy určenia;

g)

názov a číslo ICCAT odovzdávajúcej farmy v prípade premiestnenia z chovnej klietky do prepravnej klietky;

h)

čísla oboch chovných klietok a všetkých príslušných prepravných klietok v prípade premiestnenia v rámci farmy.“

;

b)

odsek 2 sa vypúšťa;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Všetkým klietkam používaným pri operáciách premiestňovania a pri súvisiacej preprave živých jedincov tuniaka modroplutvého sa pridelí jedinečné identifikačné číslo uvedené v článku 45c.“

;

d)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Členský štát uvedený v odseku 1 do 48 hodín od predloženia predchádzajúceho oznámenia o premiestnení udelí alebo zamietne oprávnenie na premiestnenie. Premiestňovanie sa nezačne bez čísla predchádzajúceho oprávnenia, v ktorom sa uvádza vydanie oprávnenia (AUT).“

;

e)

dopĺňa sa tento odsek:

„7.   Dobrovoľné a kontrolné premiestnenia nepodliehajú novému oprávneniu na premiestnenie.“

22.

Článok 41 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

Zamietnutie udeliť oprávnenie na premiestnenie a následné vypustenie tuniaka modroplutvého “;

b)

v odseku 1 sa písmená b) a e) nahrádzajú takto:

„b)

lovné plavidlo alebo pasca riadne nenahlásili počet a hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého, alebo nebolo povolené umiestnenie jedincov tuniaka modroplutvého do klietok;

c)

lovné plavidlo alebo pasca, ktoré úlovok rýb nahlásili, nemali platné oprávnenie na rybolov tuniaka modroplutvého vydané v súlade s článkom 27 alebo 28;

d)

vlečné plavidlo, na ktoré boli ryby podľa hlásenia premiestnené, nie je zapísané v registri ICCAT pre všetky ostatné rybárske plavidlá uvedenom v článku 26 alebo nie je vybavené plne funkčným systémom VMS ani rovnocenným sledovacím zariadením; alebo

e)

farma určenia nie je v registri ICCAT pre chovné zariadenia tuniaka modroplutvého nahlásená ako aktívna.“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   V prípade technickej poruchy systému VMS počas prepravy na farmu sa vlečné plavilo nahradí iným vlečným plavidlom s plne funkčným systémom VMS alebo sa na lodi inštaluje alebo použije nový funkčný systém VMS, a to podľa možnosti čo najskôr a najneskôr do 72 hodín po uvedenej technickej poruche. Lehota 72 hodín sa môže výnimočne predĺžiť v prípade zásahu vyššej moci alebo v prípade oprávnených prevádzkových obmedzení. Technická porucha sa musí bezodkladne oznámiť Komisii, ktorá o tom informuje sekretariát ICCAT. Kapitán alebo zástupca kapitána v čase od zistenia technickej poruchy až do jej odstránenia každú hodinu kontrolným orgánom vlajkového členského štátu oznamujú aktuálne zemepisné súradnice rybárskeho plavidla vhodnými telekomunikačnými prostriedkami.“

23.

Článok 42 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Odovzdávajúci prevádzkovateľ na konci operácie premiestňovania vyplní vyhlásenie ICCAT o premiestnení (ďalej len ‚ITD‘) v súlade s formátom uvedenom v prílohe VI a zašle ho:

a)

príslušným orgánom vlajkového členského štátu alebo členského štátu pasce;

b)

regionálnemu pozorovateľovi ICCAT, ak je prítomnosť tohto pozorovateľa povinná; a

c)

v príslušných prípadoch kapitánovi vlečného plavidla alebo prevádzkovateľovi farmy určenia.“

;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Originál ITD slúži ako sprievodný doklad pri premiestňovaní na farmu určenia, kde sa majú jedince tuniaka modroplutvého umiestniť do klietok.

Pri prvom premiestnení odovzdávajúci prevádzkovateľ urobí kópie originálu ITD v prípadoch, keď sa jeden úlovok premiestni z vakovej siete alebo pasce do viac ako jednej prepravnej klietky.

V prípade ďalšieho premiestnenia kapitán odovzdávajúceho vlečného plavidla aktualizuje ITD vyplnením oddielu 3 (Ďalšie premiestnenia) a poskytne aktualizované ITD prijímajúcemu vlečnému plavidlu.

Kópia ITD sa uchováva na palube odovzdávajúcich lovných alebo vlečných plavidiel alebo ju uchováva prevádzkovateľ zdrojovej pasce alebo odovzdávajúcej farmy a je kedykoľvek prístupná na účely kontroly počas trvania rybárskej sezóny.“

;

c)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Informácie týkajúce sa rýb, o ktorých sa zistilo, že sú mŕtve počas premiestňovania alebo počas prepravy rýb na farmu určenia, sa zaznamenávajú v súlade s prílohou XIII.“

24.

Článok 43 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Odovzdávajúci prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa premiestňovanie monitorovalo videokamerou umiestnenou vo vode s cieľom určiť počet premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého s výnimkou premiestňovania klietok medzi dvoma vlečnými plavidlami, ktoré nezahŕňajú premiestňovanie živých jedincov tuniaka modroplutvého medzi týmito klietkami. Videozáznam sa vykonáva v súlade s minimálnymi normami pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedenými v prílohe X.

Každý príslušný orgán členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby odovzdávajúci prevádzkovateľ bezodkladne poskytol kópie príslušných videozáznamov:

a)

v prípade prvého premiestnenia a akéhokoľvek dobrovoľného premiestnenia regionálnemu pozorovateľovi ICCAT, kapitánovi prijímajúceho vlečného plavidla a na konci rybárskeho výjazdu príslušnému orgánu vlajkového členského štátu alebo členského štátu pasce odovzdávajúceho prevádzkovateľa;

b)

v prípade ďalších premiestnení národnému pozorovateľovi na palube odovzdávajúceho vlečného plavidla, kapitánovi prijímajúceho vlečného plavidla a na konci vlečnej plavby príslušnému orgánu vlajkového členského štátu odovzdávajúceho vlečného plavidla;

c)

v prípade premiestnení medzi dvoma rôznymi farmami regionálnemu pozorovateľovi ICCAT, kapitánovi prijímajúceho vlečného plavidla a príslušnému orgánu členského štátu farmy odovzdávajúceho prevádzkovateľa; a

d)

ak je počas operácie premiestňovania prítomný národný inšpektor alebo inšpektor ICCAT, týmto inšpektorom.

1a.   Príslušný videozáznam sprevádza ryby na farmu určenia. Kópia sa uchováva pri pasciach, na farmách alebo na palube odovzdávajúcich plavidiel a je prístupná na účely kontroly kedykoľvek počas trvania rybárskej sezóny.“

;

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„3.   Odovzdávajúci prevádzkovateľ a príslušné orgány dotknutých členských štátov uchovávajú videozáznamy týkajúce sa premiestňovania aspoň tri roky a uchovávajú ich tak dlho, ako je to potrebné na účely kontroly a presadzovania pravidiel.“

25.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 43a

Dobrovoľné a kontrolné premiestnenia

1.   Ak videozáznam uvedený v článku 43 nespĺňa minimálne normy pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedené v prílohe X, a najmä ak jeho kvalita a jasnosť nie sú dostatočné na určenie počtu premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého, odovzdávajúci prevádzkovateľ môže vykonať dobrovoľné premiestnenie.

2.   Ak sa nevykonalo žiadne dobrovoľné premiestnenie alebo ak napriek dobrovoľnému premiestneniu stále nie je možné určiť počet premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého, príslušný orgán vlajkového členského štátu, členského štátu pasce alebo členského štátu pasce odovzdávajúceho prevádzkovateľa nariadi kontrolné premiestnenie, ktoré sa opakuje dovtedy, kým kvalita videozáznamu neumožní určiť počet premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého.

3.   Dobrovoľné a kontrolné premiestnenia sa vykonávajú do prázdnej klietky. Počet premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého, ktorý bol určený počas platného dobrovoľného alebo kontrolného premiestnenia, sa použije na vyplnenie lodného denníka, ITD a príslušných oddielov elektronického BCD.

4.   Oddelenie prepravnej klietky od plavidla na lov vakovou sieťou, od pasce alebo od chovnej klietky sa uskutoční, až keď regionálny pozorovateľ ICCAT prítomný na palube plavidla na lov vakovou sieťou, na farme alebo pri pasci vykoná príslušné úlohy.

5.   Ak kvalita videozáznamu v prípade dobrovoľných premiestnení stále neumožňuje určiť počet premiestňovaných jedincov, príslušný orgán členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa môže povoliť oddelenie prepravných klietok od plavidla na lov vakovou sieťou, od pasce alebo od farmy. V takom prípade príslušný orgán členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa nariadi, aby sa dvere príslušných prepravných klietok zapečatili v súlade s postupom uvedeným v prílohe XVa, a požiada o vykonanie kontrolných premiestnení v určenom čase a na určenom mieste za prítomnosti príslušného orgánu dotknutého vlajkového členského štátu, členského štátu pasce alebo členského štátu farmy.

6.   V prípade, že príslušné orgány vlajkového členského štátu, členského štátu pasce alebo členského štátu farmy nemôžu byť prítomné pri kontrolnom premiestnení, kontrolné premiestnenie sa uskutoční za prítomnosti regionálneho pozorovateľa ICCAT. V uvedenom prípade je prevádzkovateľ farmy, ktorý vlastní premiestňované jedince tuniaka modroplutvého, zodpovedný za nasadenie regionálneho pozorovateľa ICCAT na účely overenia kontrolného premiestnenia.“

26.

Článok 44 sa nahrádza takto:

„Článok 44

Vyšetrovanie príslušným orgánom členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa

1.   Príslušné orgány členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa vyšetria všetky prípady, keď:

a)

medzi počtom jedincov tuniaka modroplutvého, ktorý nahlásil v ITD odovzdávajúci prevádzkovateľ, a počtom jedincov tuniaka modroplutvého, ktorý stanovil v náležitých prípadoch regionálny pozorovateľ ICCAT alebo národný pozorovateľ, je rozdiel vyšší ako 10 %;

b)

regionálny pozorovateľ ICCAT nepodpísal ITD.

Tolerovaná odchýlka vo výške 10 % uvedená v prvom pododseku písm. a) vyjadruje percento z hodnoty, ktorú uvedie odovzdávajúci prevádzkovateľ.

Pri začatí vyšetrovania príslušný orgán členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa informuje o vyšetrovaní príslušný orgán vlajkového členského štátu alebo zmluvnú stranu dotknutých vlečných plavidiel a zabezpečí, aby nebolo povolené žiadne premiestnenie z alebo do dotknutej prepravnej klietky až do ukončenia vyšetrovania.

V náležitých prípadoch vyšetrovanie zahŕňa analýzu všetkých príslušných videozáznamov. S výnimkou prípadu zásahu vyššej moci sa takéto vyšetrovanie ukončí pred umiestnením do klietok na farme a v každom prípade do 96 hodín od začatia vyšetrovania. Kým nie sú k dispozícii výsledky vyšetrovania, neudelí sa oprávnenie na umiestnenie do klietok ani sa nepotvrdí príslušný oddiel v elektronickom BCD.

2.   V prípade všetkých operácií premiestňovania, pri ktorých sa vyžaduje videozáznam platí, že ak je medzi počtom premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého, ktorý nahlásil v ITD odovzdávajúci prevádzkovateľ, a počtom, ktorý stanovil príslušný orgán členského štátu alebo zmluvnej strany odovzdávajúceho prevádzkovateľa, rozdiel vyšší ako 10 %, ide o potenciálne nedodržanie pravidiel zo strany dotknutého rybárskeho plavidla, pasce alebo farmy.“

27.

V kapitole V oddiele 6 sa vkladá tento článok:

„Článok 45a

Zmeny ITD a elektronických BCD na základe inšpekcií na mori alebo vyšetrovaní

Ak sa na základe inšpekcie na mori alebo vyšetrovania zistí, že rozdiel v počte premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého je oproti počtu nahlásenému v ITD a elektronickom BCD vyšší ako 10 %, príslušný orgán členského štátu odovzdávajúceho prevádzkovateľa zmení elektronický BCD tak, aby odrážal výsledok tejto inšpekcie alebo vyšetrovania.“

28.

V kapitole V oddiele 7 sa vkladajú tieto články:

„Článok 45b

Všeobecné ustanovenia

1.   Každý členský štát farmy vymenuje jeden príslušný orgán zodpovedný za koordináciu zberu a overovania informácií o operáciách umiestňovania do klietok vykonávaných v rámci jeho právomoci, za kontrolu činností na farmách pod jeho právomocou a za podávanie správ príslušným orgánom vlajkových členských štátov a členských štátov pascí a zmluvných strán plavidiel alebo pascí, ktoré ulovili tuniaka umiestneného v klietkach, a za spoluprácu s nimi.

2.   Všetky činnosti súvisiace s rybolovom tuniaka modroplutvého a príslušné činnosti na farmách podliehajú kontrole stanovenej v ročnom monitorovacom, kontrolnom a inšpekčnom pláne predloženom podľa článku 14.

3.   Členské štáty zapojené do činností súvisiacich s umiestňovaním do klietok si vymieňajú informácie a spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby počty a hmotnosti jedincov tuniaka modroplutvého určených na umiestnenie do klietok boli presné, v súlade s množstvami úlovkov nahlásenými kapitánom plavidiel na lov vakovou sieťou alebo prevádzkovateľom pascí a nahlásenými v príslušných oddieloch elektronického BCD.

4.   Členské štáty fariem zabezpečia, aby prevádzkovatelia fariem po celý čas viedli presný schematický plán svojich fariem s uvedením jedinečných identifikačných čísiel všetkých klietok podľa článku 45c a ich individuálnej polohy na farme. Uvedený plán sa kedykoľvek sprístupní príslušnému orgánu členského štátu farmy na účely kontroly a regionálnemu pozorovateľovi ICCAT nasadenému na farme. Každá aktualizácia schematického plánu musí byť vopred oznámená príslušnému orgánu členského štátu farmy. Schematický plán sa aktualizuje vždy, keď sa zmení počet alebo rozmiestnenie chovných klietok.

5.   Príslušný orgán členského štátu farmy uchováva všetky informácie, dokumentáciu a materiály, ktoré sa týkajú operácií umiestňovania do klietok vykonávaných na farmách pod jeho právomocou, aspoň tri roky a uchováva informácie tak dlho, ako je to potrebné na účely presadzovania pravidiel. Táto povinnosť sa uplatňuje mutatis mutandis na prevádzkovateľov fariem, pokiaľ ide o operácie umiestňovania do klietok vykonávané na ich farmách.

Článok 45c

Jedinečné identifikačné číslo

1.   Pred začiatkom rybárskej sezóny lovu tuniaka modroplutvého pridelí príslušný orgán členského štátu farmy jedinečné identifikačné číslo (ďalej len ‚číslo klietky‘) každej klietke spojenej s farmou pod jeho právomocou vrátane klietok používaných na prepravu rýb na farmu.

2.   Čísla klietok sa vydávajú v súlade s jedinečným systémom číslovania, ktorý obsahuje aspoň trojmiestny abecedný kód zodpovedajúci členskému štátu farmy, za ktorým nasledujú tri číslice. Čísla klietok sú trvalé a nie sú prenosné z jednej klietky na inú.

3.   Čísla klietky sa vyrazia alebo namaľujú na dve protiľahlé strany kruhu klietky a nad vodoryskou vo farbe kontrastujúcej s pozadím, na ktorom sú namaľované alebo vyrazené, a sú kedykoľvek viditeľné a čitateľné na účely kontroly. Výška písmen a číslic musí byť najmenej 20 cm a hrúbka čiary najmenej 4 cm.

4.   Odchylne od odseku 3 sa povoľujú alternatívne metódy uvádzania čísiel klietok na klietkach za predpokladu, že sa nimi zaručuje ich rovnaká viditeľnosť, čitateľnosť a neporušiteľnosť.

Článok 45d

Oprávnenie na umiestnenie do klietok

1.   Každá operácia umiestňovania do klietok podlieha postupu stanovenému v odsekoch 2 až 4.

2.   Prevádzkovateľ farmy požiada príslušný orgán členského štátu farmy o vydanie oprávnenia na umiestnenie do klietok. Oprávnenie na umiestnenie do klietok obsahuje tieto informácie:

a)

počet a hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré sa majú umiestniť do klietok, ako sa uvádza v ITD;

b)

príslušné ITD;

c)

počet dotknutých elektronických BCD potvrdených a schválených príslušným orgánom členského štátu alebo zmluvnej strany, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca;

d)

všetky správy o rybách, ktoré uhynuli počas prepravy, riadne zaznamenané v súlade s prílohou XIII.

3.   Príslušný orgán členského štátu farmy oznámi informácie uvedené v odseku 2 relevantným príslušným orgánom členských štátov alebo zmluvných strán, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca, a požiada o potvrdenie, že na operáciu umiestňovania do klietok možno udeliť oprávnenie.

4.   Do troch pracovných dní príslušné orgány členských štátov, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca, oznámia príslušnému orgánu členského štátu farmy alebo zmluvnej strany, že na príslušnú operáciu umiestňovania do klietok možno udeliť oprávnenie alebo sa zamieta. V prípade zamietnutia príslušný orgán členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, uvedie dôvody tohto zamietnutia. Zamietnutie obsahuje následný príkaz na vypustenie.

5.   Členský štát farmy vydá oprávnenie na umiestnenie do klietok ihneď po prijatí potvrdenia od príslušného orgánu členského štátu alebo zmluvnej strany, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca. Ak toto potvrdenie chýba, príslušný orgán členského štátu farmy neudelí oprávnenie na operáciu umiestňovania do klietok.

6.   Na operácie umiestňovania do klietok sa neudelí oprávnenie, ak ryby, na ktoré sa vzťahuje oprávnenie na umiestnenie do klietok, nesprevádzajú kompletné informácie požadované podľa odseku 2.

7.   Kým nie sú k dispozícii výsledky vyšetrovania uvedeného v článku 44, ktoré vykonáva príslušný orgán členského štátu alebo zmluvnej strany, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca, na operáciu umiestňovania do klietok sa neudelí oprávnenie a príslušné oddiely elektronického BCD týkajúce sa informácií o úlovkoch a obchodných informácií na účely obchodovania so živými rybami sa nepotvrdia.

8.   Ak príslušný orgán členského štátu farmy alebo zmluvnej strany nevydal oprávnenie na umiestnenie do klietok do 1 mesiaca od žiadosti o vydanie oprávnenia na umiestnenie do klietok, ktorú podal prevádzkovateľ farmy, príslušný orgán členského štátu farmy nariadi vypustenie všetkých rýb nachádzajúcich sa v príslušnej prepravnej klietke v súlade s prílohou XII a pristúpi k jeho vykonaniu. Príslušný orgán členského štátu farmy bezodkladne informuje o tomto vypustení príslušný orgán dotknutého členského štátu alebo zmluvnej strany, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca, a sekretariát ICCAT.“

29.

Článok 46 sa nahrádza takto:

„Článok 46

Zamietnutie oprávnenia na umiestnenie do klietok

1.   Príslušný orgán členského štátu zodpovedného za lovné plavidlo alebo pascu odmietne povoliť umiestnenie do klietky, ak sa domnieva, že:

a)

lovné plavidlo alebo pasca, ktoré ryby ulovili, nemali dostatočnú kvótu na množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré sa má umiestniť do klietky;

b)

lovné plavidlo alebo pasca náležite nenahlásili množstvo rýb, ktoré sa má umiestniť do klietky; alebo

c)

lovné plavidlo alebo pasca, ktoré úlovok rýb nahlásili, nemajú platné oprávnenie na rybolov tuniaka modroplutvého vydané v súlade s článkom 27 alebo 28.

2.   Ak členský štát zodpovedný za lovné plavidlo alebo pascu odmietne povoliť umiestnenie do klietky:

a)

informuje o tom príslušný orgán členského štátu farmy alebo zmluvnej strany; a

b)

požiada príslušný orgán členského štátu farmy alebo zmluvnej strany, aby pristúpil k zadržaniu úlovku a ryby vypustil späť do mora.

Článok 46a

Umiestnenie do klietky

1.   Po príchode vlečného plavidla do blízkosti farmy príslušný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby sa toto vlečné plavidlo udržiavalo vo vzdialenosti minimálne 1 námornej míle od akéhokoľvek zariadenia farmy, až kým nebude fyzicky prítomný príslušný orgán členského štátu farmy. Poloha a činnosť uvedeného vlečného plavidla sa neustále monitoruje.

2.   Príslušný orgán členského štátu farmy na začatie umiestňovania do klietok neudelia oprávnenie bez toho, aby bol prítomný tento orgán a regionálny pozorovateľ ICCAT, alebo pred tým, ako príslušné orgány členského štátu alebo zmluvnej strany, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca, vyplnia a potvrdia príslušné oddiely elektronického BCD týkajúce sa informácií o úlovkoch a obchodných informácií na účely obchodovania so živými rybami.

3.   Ukotvenie prepravných klietok na farme ako chovných klietok bez premiestnenia rýb, ktoré umožňuje záznam stereoskopickými kamerami, je zakázané.

4.   Po premiestnení jedincov tuniaka modroplutvého z vlečnej klietky do chovnej klietky kontrolný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby boli chovné klietky, v ktorých sa nachádzajú jedince tuniaka modroplutvého, neustále zapečatené. Odpečatenie je možné len za prítomnosti príslušného orgánu členského štátu farmy a na základe jeho udelenia oprávnenia. Kontrolný orgán členského štátu farmy vypracuje protokoly na zapečatenie chovných klietok, čím sa zabezpečí používanie úradných pečatí a umiestnenie týchto pečatí takým spôsobom, aby sa zabránilo možnosti otvoriť dvere bez toho, aby sa pečate porušili.

5.   Členské štáty fariem zabezpečia, aby sa úlovky tuniaka modroplutvého umiestnili do samostatných klietok alebo skupín klietok a aby sa rozdelili podľa vlajkového členského štátu alebo zmluvnej strany pôvodu a roku úlovku. Ak bol však tuniak modroplutvý ulovený v rámci spoločnej rybolovnej operácie, príslušné úlovky sa umiestnia do samostatných klietok alebo skupín klietok a rozdelia sa na základe spoločnej rybolovnej operácie a roku úlovku.

6.   Ryby sa do klietok umiestňujú každý rok pred 22. augustom s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány členského štátu zodpovedného za farmu poskytnú oprávnené dôvody, medzi ktoré patrí aj zásah vyššej moci, ktoré sa priložia k hláseniu o umiestnení do klietok pri jeho predkladaní. V žiadnom prípade sa ryby nesmú umiestňovať do klietok po 7. septembri ktoréhokoľvek roka. Uvedené lehoty neplatia v prípade premiestnení medzi farmami.“

30.

Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Dokumentácia úlovkov tuniaka modroplutvého

Členským štátom farmy sa zakazuje udeliť oprávnenie na umiestnenie jedincov tuniaka modroplutvého do klietok, pokiaľ k nim neexistuje sprievodná dokumentácia v zmysle požiadaviek ICCAT v rámci programu dokumentácie úlovkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2833 (*2). Dokumentácia musí byť presná a úplná a musí ju potvrdiť vlajkový členský štát či zmluvná strana lovného plavidla alebo členský štát či zmluvná strana lovnej pasce.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2833 z 13. decembra 2023, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 640/2010 (Ú. v. EÚ L, 2023/2833, 20.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2833/oj).“ "

31.

Článok 48 sa vypúšťa.

32.

Články 49 až 52 sa nahrádzajú takto:

„Článok 49

Zaznamenávanie operácií umiestňovania do klietok pomocou kontrolných kamier a vyhlásenia o umiestnení do klietok

1.   Členské štáty fariem zabezpečia, aby ich kontrolné orgány monitorovali operácie umiestňovania do klietok pomocou konvenčných aj stereoskopických kamier. Videozáznamy sa vyhotovujú pre každú operáciu umiestňovania do klietok v súlade s minimálnymi normami pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedenými v prílohe X.

2.   Ak kvalita videozáznamu kontrolnej kamery použitej na určenie počtu a hmotnosti jedincov tuniaka modroplutvého umiestnených do klietok nespĺňa minimálne normy pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedené v prílohe X, príslušný orgán členského štátu farmy nariadi kontrolné umiestnenie do klietok, kým nie je možné určiť počet a hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého. Opakovanie operácie umiestňovania do klietok nepodlieha novému oprávneniu na umiestnenie do klietok.

3.   V prípade kontrolného umiestnenia do klietky príslušný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby bola klietka odovzdávajúcej farmy zapečatená a aby sa s klietkou nemohlo manipulovať pred novou operáciou umiestňovania do klietok. Klietka prijímajúcej farmy, ktorá sa používa pri kontrolnom umiestnení do klietok, musí byť prázdna.

4.   Po ukončení operácie umiestňovania do klietok príslušný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby regionálny pozorovateľ ICCAT mal okamžitý prístup ku všetkým videozáznamom z kontrolnej kamery a aby mohol vyhotoviť kópiu, ak je to potrebné na vykonanie analýzy týchto videozáznamov v inom čase alebo na inom mieste.

5.   Členské štáty fariem zabezpečia, aby prevádzkovateľ farmy pri každej operácii umiestňovania do klietok predložil vyhlásenie ICCAT o umiestňovaní do klietok do 1 týždňa od uskutočnenia konkrétnej operácie umiestňovania do klietok, pričom použije vzor uvedený v prílohe XIV.

Článok 50

Začiatok a priebeh vyšetrovaní

1.   Ak je v prípade jednej rybolovnej operácie medzi počtom jedincov tuniaka modroplutvého umiestňovaných do klietok, ktorý oznámil príslušný orgán členského štátu farmy v súlade s článkom 51 ods. 3, a počtom nahláseným v elektronickom BCD alebo ITD ako ulovené a/alebo premiestnené, rozdiel vyšší ako 10 %, príslušný orgán členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, začne vyšetrovanie s cieľom určiť presnú hmotnosť úlovku, ktorá sa má odpočítať od vnútroštátnej kvóty na tuniaka modroplutvého.

2.   Na podporu vyšetrovania uvedeného v odseku 1 príslušný orgán členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, požiada o všetky doplňujúce informácie a výsledky príslušnej analýzy videozáznamu vykonanej príslušnými orgánmi vlajkového členského štátu a členského štátu farmy, ktoré sa zúčastnili na dotknutej preprave a operácii umiestňovania do klietok.

3.   Príslušné orgány členských štátov vrátane vlajkových členských štátov plavidiel, ktoré boli zapojené do prepravy rýb, aktívne spolupracujú, okrem iného aj prostredníctvom výmeny všetkých informácií a dokumentácie, ktoré majú k dispozícii.

4.   Príslušný orgán členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, ukončí vyšetrovanie do 1 mesiaca odvtedy, keď mu príslušný orgán členského štátu farmy oznámi výsledky umiestnenia do klietok.

5.   Ak sa vyšetrovaním zistí, že medzi nahláseným počtom jedincov tuniakov modroplutvých ulovených dotknutým plavidlom alebo pascou a počtom stanoveným príslušným orgánom členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, je rozdiel vyšší ako 10 %, ide o potenciálne nedodržanie pravidiel zo strany dotknutého plavidla alebo pasce.

6.   Tolerovaná odchýlka vo výške 10 % uvedená v odsekoch 1 a 5 vyjadruje percento z hodnoty, ktorú nahlásil kapitán rybárskeho plavidla či jeho zástupca alebo prevádzkovateľ pasce či jeho zástupca, a uplatňuje sa na úrovni jednotlivých operácií umiestňovania do klietok.

7.   Členský štát, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, určí hmotnosť tuniaka modroplutvého, ktorá sa má odpočítať od jeho vnútroštátnej kvóty na tuniaka modroplutvého, pričom zohľadní množstvá umiestnené do klietok, vypočítané v súlade s prílohou XI, čím sa zabezpečí, aby sa hmotnosť pri umiestnení do klietok vypočítala na základe vzťahu medzi dĺžkou a hmotnosťou voľne žijúcich rýb, a zohľadní aj nahlásené úhyny v súlade s prílohou XIII.

8.   Ak sa však pri vyšetrovaní uvedenom v odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že jedince tuniaka modroplutvého sú stratené ryby v zmysle vymedzenia v prílohe XIII, hmotnosť stratených rýb sa odpočíta od kvóty členského štátu v súlade s prílohou XIII uplatnením priemernej individuálnej hmotnosti pri umiestňovaní do klietok, ktorú oznámil príslušný orgán členského štátu farmy, na počet jedincov tuniaka modroplutvého v úlovku, ktorý určil príslušný orgán vlajkového členského štátu alebo členského štátu pasce na základe svojej analýzy videozáznamu prvého premiestnenia v rámci vyšetrovania.

9.   Bez ohľadu na odsek 8 po konzultácii s príslušným orgánom vlajkového členského štátu, ktorý sa zúčastňuje na preprave rýb na farmu určenia, môže príslušný orgán vlajkového členského štátu alebo členského štátu pasce rozhodnúť, že z kvóty členského štátu neodpočíta ryby, ktoré sa pri vyšetrovaní určili ako stratené ryby, ak straty prevádzkovateľ riadne zdokumentoval ako zásah vyššej moci (t. j. fotografie poškodenej klietky, meteorologické správy), príslušné informácie boli oznámené príslušnému orgánu členského štátu prevádzkovateľa ihneď po udalosti a straty nemali za následok známe úhyny.

Článok 51

Opatrenia a programy na určenie počtu a hmotnosti jedincov tuniaka modroplutvého umiestňovaných do klietok

1.   Príslušný orgán členského štátu farmy určí počet a hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého umiestnených do klietok analýzou videozáznamu každej operácie umiestňovania do klietok, ktorý poskytne prevádzkovateľ farmy. Na vykonanie uvedenej analýzy sa príslušné orgány členského štátu farmy riadia postupmi uvedenými v prílohe XI.

2.   Ak je medzi počtom alebo hmotnosťou, ktoré určil príslušný orgán členského štátu farmy, a zodpovedajúcimi údajmi nahlásenými vo vyhlásení ICCAT o umiestňovaní do klietok rozdiel vyšší ako 10 %, príslušný orgán členského štátu farmy začne vyšetrovanie s cieľom zistiť dôvody tejto nezrovnalosti, pričom v náležitých prípadoch upraví počet a/alebo hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré boli umiestnené do klietok. Uvedená tolerovaná odchýlka vo výške 10 % vyjadruje percento z hodnoty, ktorú poskytol prevádzkovateľ farmy.

3.   Po ukončení operácie umiestňovania do klietok alebo v prípade spoločnej rybolovnej operácie či v prípade pascí toho istého členského štátu po ukončení poslednej operácie umiestňovania do klietok spojenej s touto spoločnou rybolovnou operáciou alebo s týmito pascami členský štát farmy oznámi výsledky stereoskopického programu uvedeného v prílohe XI členskému štátu alebo zmluvnej strane, pod ktorých vlajkou sa loví alebo v ktorých sa nachádza pasca, v súlade s oddielom B bodom 2 prílohy XI.

4.   Členský štát farmy oznámi výsledky stereoskopického programu uvedeného v odseku 3 aj subjektu, ktorý v mene ICCAT realizuje program regionálnych pozorovateľov ICCAT.

5.   Stereoskopický program uvedený v odseku 3 sa vykonáva v súlade s postupmi uvedenými v prílohe XI. Alternatívne metódy sa môžu používať iba vtedy, keď ich schváli ICCAT na svojom výročnom zasadnutí.

6.   Každý členský štát farmy predloží Komisii do 30. septembra každého roka postupy a výsledky týkajúce sa stereoskopického programu alebo alternatívnych metód uvedených v odseku 5, aby sa do 31. októbra každého roka postúpili SCRS.

7.   Všetky jedince tuniaka modroplutvého, ktoré uhynuli počas umiestňovania do klietok, nahlasuje prevádzkovateľ farmy v súlade s prílohou XIII.

8.   Členský štát, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, v súlade s postupmi uvedenými v prílohe XII vydá príkaz na vypustenie rýb, a to v množstve umiestnené do klietok, ktoré prevyšuje množstvá, ktoré boli nahlásené ako ulovené a premiestnené, ak:

a)

sa vyšetrovanie uvedené v článku 50 ods. 1 neukončí do 10 pracovných dní od oznámenia výsledkov stereoskopického programu v prípade jednej operácie umiestňovania do klietok alebo výsledkov všetkých operácií umiestňovania do klietok v rámci spoločnej rybolovnej operácie; alebo

b)

z výsledkov vyšetrovania uvedeného v článku 50 ods. 1 vyplýva, že počet a/alebo priemerná hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého prevyšujú počet a/alebo priemernú hmotnosť rýb, ktoré boli nahlásené ako ulovené a premiestnené.

Vypustenie prevyšujúceho množstva rýb sa uskutoční v prítomnosti kontrolných orgánov.

9.   Na určenie toho, či je vypustenie rýb potrebné, sa použijú výsledky stereoskopického programu, a podľa toho sa vyplnia vyhlásenia o umiestnení do klietok a príslušné oddiely BCD. Po vydaní príkazu na vypustenie rýb prevádzkovateľ farmy požiada o účasť vnútroštátneho kontrolného orgánu a regionálneho pozorovateľa ICCAT, aby monitorovali vypustenie.

Článok 52

Vypustenia súvisiace s operáciami umiestňovania do klietok

1.   Ryby, ktoré sa majú vypustiť, sa určia v súlade s oddielom B bodom 3 prílohy XI.

2.   Ak je hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého umiestňovaných do klietok vyššia ako hmotnosť, ktorá bola nahlásená ako ulovená a/alebo premiestnená, príslušný orgán členského štátu, pod ktorého vlajkou sa loví alebo v ktorom sa nachádza pasca, vydá príkaz na vypustenie a bezodkladne ho oznámi príslušnému orgánu dotknutého členského štátu farmy. Príkaz na vypustenie sa vydáva v súlade s oddielom B bodom 3 prílohy XI, pričom sa zohľadňuje možná kompenzácia na úrovni spoločnej rybolovnej operácie alebo pasce v súlade s oddielom B bodom 5 prílohy XI.

3.   Operácia vypustenia sa vykonáva v súlade s protokolom uvedeným v prílohe XII.“

33.

Články 53 až 55 sa vypúšťajú.

34.

Dopĺňajú sa tieto oddiely:

Oddiel 7a

Operácie výlovu

Článok 56a

Výlov

1.   Spracovateľské plavidlá, ktoré majú v úmysle pôsobiť na farmách alebo pasciach, zašlú členskému štátu farmy alebo pasce predchádzajúce oznámenie najmenej 48 hodín pred príchodom plavidla do oblasti farmy alebo pasce. Predchádzajúce oznámenie obsahuje aspoň dátum a predpokladaný čas príchodu a informácie o tom, či spracovateľské plavidlo má na palube tuniaka modroplutvého, a ak áno, poskytne podrobné informácie o náklade vrátane množstiev v spracovanej hmotnosti a živej hmotnosti a podrobné informácie o pôvode (farma alebo pasca a členský štát alebo zmluvná strana) tuniaka modroplutvého na palube.

2.   Každá operácia výlovu na farmách alebo v pasciach podlieha vydaniu oprávnenia zo strany členského štátu farmy alebo pasce. Na tento účel prevádzkovateľ farmy alebo pasce, ktorý má v úmysle uskutočniť výlov tuniaka modroplutvého, predloží náležite svojmu členskému štátu farmy alebo pasce žiadosť o oprávnenie, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

dátum alebo obdobie výlovu,

odhadované množstvá, ktoré sa majú vyloviť, v počte jedincov tuniaka modroplutvého a v kg,

číslo elektronického BCD spojené s jedincami tuniaka modroplutvého, ktoré sa majú vyloviť,

podrobnosti o pomocných plavidlách zapojených do operácie, a

miesto určenia uloveného tuniaka modroplutvého (spracovateľské plavidlo, vývoz, miestny trh atď.).

3.   S výnimkou jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré sú na pokraji úhynu, sa neudelí oprávnenie na žiadnu operáciu výlovu, kým sa neurčia výsledky využívania kvót v súlade s článkom 50 ods. 7 až 9 a kým sa nevykoná súvisiace vypustenie.

4.   Operácie výlovu sa nevykonávajú bez prítomnosti národného pozorovateľa v prípade pascí alebo regionálneho pozorovateľa ICCAT v prípade výlovu na farmách. V prípade rýb dodaných na spracovateľské plavidlá môže národný pozorovateľ alebo regionálny pozorovateľ ICCAT vykonávať svoje príslušné úlohy zo spracovateľských plavidiel.

5.   Príslušné orgány členských štátov farmy alebo pasce overujú a krížovo kontrolujú výsledky všetkých operácií výlovu, ktoré sa uskutočňujú na farmách a v pasciach pod ich právomocou, pričom využívajú všetky príslušné informácie, ktoré majú k dispozícii. Príslušné kontrolné orgány členských štátov farmy alebo pasce kontrolujú všetky operácie výlovu tuniaka modroplutvého určeného pre spracovateľské plavidlá a určité percento ostatných operácií výlovu na základe analýzy rizika.

6.   Ak je miestom určenia tuniaka modroplutvého spracovateľské plavidlo, kapitán spracovateľského plavidla alebo jeho zástupca vyplní vyhlásenie o spracovaní. Ak sa má ulovený tuniak modroplutvý vylodiť priamo v prístave, vyhlásenie o výlove vyplní prevádzkovateľ farmy alebo pasce. Vyhlásenia o spracovaní a výlove potvrdzuje národný pozorovateľ alebo regionálny pozorovateľ ICCAT prítomný na operácii výlovu.

7.   Vyhlásenia o spracovaní a výlove sa zasielajú e-mailom príslušným orgánom členského štátu farmy do 48 hodín od operácie výlovu, pričom sa použije vzor uvedený v prílohe XVb.

Oddiel 7b

Kontrolné činnosti na farmách po umiestnení do klietok

Článok 56b

Premiestnenia v rámci fariem

1.   Premiestnenie v rámci farmy sa nesmie uskutočniť bez oprávnenia a bez prítomnosti príslušného orgánu členského štátu farmy. Každé premiestnenie sa zaznamená kontrolnými kamerami, aby sa potvrdil počet premiestnených jedincov tuniaka modroplutvého. Videozáznam je v súlade s minimálnymi normami pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedenými v prílohe X. Príslušný orgán členského štátu farmy monitoruje a kontroluje tieto premiestňovania a zabezpečuje, aby sa každé premiestnenie rámci farmy zaznamenalo do systému elektronického BCD.

2.   Bez ohľadu na vymedzenie pojmu umiestnenie do klietky v článku 5 bode 30 sa premiestnenie tuniaka modroplutvého medzi dvoma rôznymi miestami na tej istej farme (premiestnenie v rámci farmy) pomocou prepravnej klietky nepovažuje za umiestnenie do klietky na účely oddielu 7.

3.   Počas premiestnení v rámci farmy môže príslušný orgán členského štátu farmy udeliť oprávnenie na preskupenie rýb s rovnakým vlajkovým pôvodom a z rovnakej spoločnej rybolovnej operácie za predpokladu, že sa zachová vysledovateľnosť a uplatniteľnosť mier rastu SCRS.

4.   Príslušný orgán členského štátu farmy a prevádzkovateľ farmy uchovávajú videozáznamy z premiestnení v rámci farmy uskutočnených na farmách pod jeho právomocou aspoň tri roky a uchovávajú informácie tak dlho, ako je to potrebné na účely presadzovania pravidiel.

Článok 56c

Prenos

1.   Pred začiatkom nasledujúcich rybárskych sezón pomocou plavidla na lov vakovou sieťou a pasce príslušný orgán členského štátu farmy dôkladne posúdi živé tuniaky modroplutvé prenesené vo farmách pod jeho právomocou. Na tento účel sa príslušné živé tuniaky modroplutvé premiestnia do prázdnych klietok a monitorujú sa pomocou kontrolných kamier s cieľom určiť počet a hmotnosť premiestnených jedincov tuniaka modroplutvého.

2.   Odchylne od odseku 1 sa prenos tuniaka modroplutvého z rokov a klietok, v ktorých sa nevykonal žiadny výlov, kontroluje každoročne uplatnením postupu náhodnej kontroly stanoveného v článku 56e.

3.   Prenášané živé tuniaky modroplutvé sa umiestnia do samostatných klietok alebo skupiny klietok na farme a rozdelia sa na základe spoločnej rybolovnej operácie alebo toho istého členského štátu pasce alebo zmluvnej strany pôvodu a roku úlovku.

4.   Príslušný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby videozáznam z kontrolnej kamery z premiestnení na posúdenie prenosu spĺňal príslušné minimálne normy pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedené v prílohe X a aby sa počet a hmotnosť prenesených jedincov tuniaka modroplutvého určili v súlade s oddielom A prílohy XI.

5.   Kým SCRS nevyvinie algoritmus na prepočet dĺžky na hmotnosť vykrmovaných alebo chovaných rýb, alebo na obdive možnosti, určenie hmotnosti prenesených jedincov tuniaka modroplutvého sa vykonáva pomocou najaktuálnejších tabuliek miery rastu, ktoré vypracoval SCRS.

6.   Rozdiel v počte jedincov tuniaka modroplutvého medzi počtom vyplývajúcim z posúdenia prenosu a očakávaným počtom po výlove riadne prešetrí príslušný orgán členského štátu farmy a zaznamená ho do systému elektronického BCD. V prípade prekročenia počtu príslušný orgán členského štátu farmy nariadi vypustenie zodpovedajúceho počtu jedincov tuniaka modroplutvého. Operácia vypustenia sa vykonáva v súlade s prílohou XII. Kompenzácia za rozdiely medzi rôznymi klietkami na farme nie je povolená. Príslušný orgán členského štátu farmy môže povoliť tolerovanú odchýlku až do výšky 5 % medzi počtom jedincov tuniaka modroplutvého vyplývajúcim z posúdenia prenosu a očakávaným počtom jedincov v klietkach.

7.   Príslušný orgán členského štátu farmy uchováva videozáznam a všetku príslušnú dokumentáciu z posúdení prenosu vykonaných na farmách pod jeho právomocou aspoň tri roky a uchováva tieto informácie tak dlho, ako je to potrebné na účely presadzovania pravidiel.

Článok 56d

Ročné vyhlásenie o prenose

1.   Príslušné orgány členských štátov farmy vyplnia a do 10 dní od ukončenia posúdenia prenosu zašlú Komisii ročné vyhlásenie o prenose, ktoré je pripojené k revidovanému riadiacemu plánu pre chov rýb. Takéto vyhlásenie obsahuje aspoň tieto informácie:

a)

vlajkový členský štát;

b)

názov a číslo ICAAT danej farmy;

c)

rok úlovku;

d)

odkazy elektronického BCD zodpovedajúce preneseným úlovkom;

e)

čísla klietok;

f)

množstvá (vyjadrené v kg) a počet prenesených jedincov tuniaka modroplutvého;

g)

priemerná hmotnosť;

h)

informácie o všetkých jednotlivých operáciách posúdenia prenosu: dátum a čísla klietok; a

i)

v náležitých prípadoch informácie o predchádzajúcich premiestneniach v rámci farmy.

Komisia do 15 dní od ukončenia operácie posúdenia prenosu zašle ročné vyhlásenie o prenose sekretariátu ICCAT.

2.   K ročnému vyhláseniu o prenose sa v príslušných prípadoch priloží správa o stereoskopickom systéme.

Článok 56e

Náhodné kontroly

1.   Príslušný orgán členského štátu farmy vykonáva náhodné kontroly na farmách, ktoré patria pod jeho právomoc. Minimálne náhodné kontroly uvedené v odseku 2 sa vykonávajú na farmách v období medzi ukončením operácií umiestňovania do klietok a prvým umiestnením do klietok v nasledujúcom roku. Takéto kontroly zahŕňajú povinné premiestnenie všetkých jedincov tuniaka modroplutvého z chovných klietok do iných chovných klietok, aby sa počet jedincov tuniaka modroplutvého mohol spočítať prostredníctvom kontrolných videozáznamov.

2.   Každý členský štát farmy stanoví minimálny počet náhodných kontrol, ktoré sa majú vykonať na každej farme pod jeho právomocou. Počet náhodných kontrol pokrýva aspoň 10 % počtu klietok na každej farme po ukončení operácií umiestňovania do klietok, pričom zahŕňa aspoň jednu kontrolu na farmu a v prípade potreby sa zaokrúhli nahor. Výber klietok, ktoré sa majú kontrolovať, je založený na analýze rizika. Plánovanie náhodných kontrol, ktoré sa majú vykonať, sa zohľadní v monitorovacom, kontrolnom a inšpekčnom pláne členského štátu uvedenom v článku 14.

3.   Hoci to nie je povinné, príslušný orgán členského štátu farmy môže dotknutým farmám v lehote najviac dvoch kalendárnych dní vopred poskytnúť predchádzajúce oznámenie o tom, že sa vykoná náhodná kontrola. V takýchto prípadoch príslušný orgán členského štátu farmy oznámi prevádzkovateľovi farmy, ktoré klietky sú vybrané, až po príchode na dotknutú farmu.

4.   Prevádzkovatelia fariem podniknú všetky vhodné kroky na uľahčenie operácií náhodných kontrol a v prípade predchádzajúceho oznámenia zabezpečia, aby boli k dispozícii všetky prostriedky na to, aby príslušný orgán členského štátu farmy mohol vykonávať náhodné kontroly kedykoľvek a v ktorejkoľvek klietke na farme.

5.   Príslušný orgán členského štátu farmy sa usiluje skrátiť čas medzi nariadením náhodných kontrol a dátumom, kedy sa operácie kontroly vykonajú. Príslušný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby sa prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby prevádzkovateľ farmy nemal možnosť manipulovať s príslušnými klietkami pred uskutočnením náhodnej kontroly.

6.   Po náhodnej kontrole sa každý rozdiel, ktorý sa zistí medzi počtom jedincov tuniaka modroplutvého určeným náhodnými kontrolami a očakávaným počtom jedincov tuniaka modroplutvého v klietkach, riadne prešetrí a zaznamená v systéme elektronického BCD. V prípade prekročenia počtu príslušný orgán členského štátu farmy nariadi vypustenie zodpovedajúceho počtu jedincov tuniaka modroplutvého. Operácia vypustenia sa vykonáva v súlade s prílohou XII. Kompenzácia za rozdiely medzi rôznymi klietkami na farme nie je povolená. Príslušný orgán členského štátu farmy môže povoliť tolerovanú odchýlku až do výšky 5 % medzi počtom jedincov tuniaka modroplutvého vyplývajúcim z kontrolného premiestnenia a očakávaným počtom jedincov v klietkach.

7.   Príslušný orgán členského štátu farmy uchováva všetky videozáznamy z náhodných kontrol vykonaných na farmách pod jeho právomocou aspoň tri roky a uchováva tieto informácie tak dlho, ako je to potrebné na účely presadzovania pravidiel.

8.   Komisia oznámi výsledky náhodných kontrol sekretariátu ICCAT pred začiatkom novej rybárskej sezóny pomocou plavidla na lov vakovou sieťou, ktorá sa vzťahuje na každý členský štát, v súlade s článkom 17, na účely ich zaslania Výboru ICCAT pre plnenie záväzkov.

Článok 56f

Premiestnenia medzi farmami

1.   Premiestnenie živých jedincov tuniaka modroplutvého medzi dvoma rôznymi farmami sa neuskutoční bez predchádzajúceho písomného oprávnenia príslušných orgánov dotknutých členských štátov farmy.

2.   Premiestnenie z klietky odovzdávajúcej farmy do prepravnej klietky musí spĺňať požiadavky stanovené v oddiele 6 vrátane videozáznamu na potvrdenie počtu premiestnených jedincov tuniaka modroplutvého, vyplnenia ITD a overenia operácie regionálnym pozorovateľom ICCAT.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 v prípadoch, keď sa má premiestniť celá chovná klietka na farmu určenia, nie je potrebné robiť videozáznam operácie a klietka sa na farmu určenia prepraví zapečatená.

4.   Umiestnenie tuniaka modroplutvého do klietok na farme určenia podlieha požiadavkám na umiestňovanie do klietok stanoveným v článkoch 46a a 49 a článku 51 ods. 1, 2 a 7 vrátane videozáznamu na potvrdenie počtu a hmotnosti jedincov tuniaka modroplutvého umiestnených do klietok a overenia operácie regionálnym pozorovateľom ICCAT. Určenie hmotnosti jedincov tuniaka modroplutvého umiestňovaných do klietok z inej farmy sa neuplatňuje, kým SCRS nevyvinie algoritmus na prepočet dĺžky na hmotnosť vykrmovaných alebo chovaných rýb, alebo na obdive možnosti.“

35.

Článok 57 sa mení takto:

a)

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.   Odchylne od článku 9 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1224/2009 vlajkové členské štáty zavedú VMS pre všetky svoje rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a pre všetky svoje vlečné plavidlá bez ohľadu na ich dĺžku, a to v súlade s prílohou XV k tomuto nariadeniu. Všetky takéto plavidlá zasielajú správy aspoň raz za dve hodiny s výnimkou vlečných plavidiel a plavidiel na lov vakovou sieťou, ktoré zasielajú správy aspoň každú hodinu.

2.   Rybárske plavidlá, ktoré sú povinné mať VMS v súlade s odsekom 1, začnú zasielať údaje VMS sekretariátu ICCAT najmenej päť dní pred obdobím platnosti ich oprávnenia a pokračujú v tom najmenej päť dní po skončení období platnosti ich oprávnenia, pokiaľ sa Komisii vopred nezašle žiadosť o odstránenie plavidla z registra ICCAT pre plavidlá.“

;

b)

odsek 5 sa mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

aby sa správy VMS od rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, postupovali Komisii, ako sa uvádza v odseku 1.“;

ii)

vkladá sa toto písmeno:

„ba)

aby sa v prípade technickej poruchy VMS príslušné vlečné plavidlo nahradilo iným vlečným plavidlom s plne funkčným VMS; ak nie je k dispozícii žiadne iné vlečné plavidlo, na palube sa nainštaluje nový funkčný VMS alebo sa použije, ak je už nainštalovaný, a to čo najskôr, ako je to možné, najneskôr však do 72 hodín, s výnimkou prípadu zásahu vyššej moci, a malo by sa to oznámiť sekretariátu ICCAT; medzitým kapitán alebo jeho zástupca od okamihu, keď bola udalosť zistená a/alebo oznámená, oznamuje kontrolným orgánom vlajkového členského štátu každú hodinu aktuálne zemepisné súradnice vlečného plavidla vhodnými telekomunikačnými prostriedkami.“

36.

V článku 59 sa názov nahrádza takto:

Inšpekcie v prípade podozrenia z porušení

37.

Článok 61 sa nahrádza takto:

„Článok 61

Presadzovanie pravidiel

Bez toho, aby boli dotknuté články 89 až 91 nariadenia (ES) č. 1224/2009, a najmä povinnosť členských štátov prijímať náležité opatrenia na presadzovanie pravidiel v súvislosti s rybárskym plavidlom, členský štát farmy prijme náležité opatrenie na presadzovanie pravidiel v súvislosti s farmou, ak sa preukázalo, že v súlade s príslušným vnútroštátnym právom farma nedodržiava články 45b až 52 tohto nariadenia. Opatrenia môžu v závislosti od závažnosti priestupku a v súlade s príslušným vnútroštátnym právom zahŕňať pozastavenie oprávnenia alebo vyradenie farmy z vnútroštátneho zoznamu fariem a/alebo uloženie peňažných sankcií.“

38.

V článku 66 sa odsek 1 mení takto:

a)

písmená a) až c) sa nahrádzajú takto:

„a)

ročný prenos podľa článku 8 v prípade tuniaka modroplutvého;

b)

lehoty na oznamovanie informácií, ako sú stanovené v článku 15 ods. 7, článku 16 ods. 1, článku 24 ods. 4, článku 26 ods. 1, článku 29 ods. 1, článku 32 ods. 2 a 3, článku 35 ods. 5 a 6, článku 36, článku 41 ods. 3, článku 44 ods. 2, článku 50 ods. 4, článku 57 ods. 5 písm. b) a článku 58 ods. 6;

c)

trvanie období rybárskych sezón podľa článku 17 ods. 1 až 4;“

b)

bod k) sa nahrádza takto:

„k)

prílohy I až XVb;“

c)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„l)

obsah vyhlásenia o prenose stanoveného v článku 7 ods. 2 písm. a) a ustanovenia o umiestnení do klietok stanoveného v článku 7 ods. 2 písm. b);

m)

výnimky uvedené v článku 17 ods. 2 na určenie rybolovných oblastí, rybárskych plavidiel a výstroja a v článku 17 ods. 3 na lov tuniaka modroplutvého na účely farmového chovu;

n)

podmienky prideľovania regionálnych pozorovateľov na farmy podľa článku 39 ods. 4.“

39.

Príloha VIII sa nahrádza textom uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu;

40.

Príloha XIII sa nahrádza textom uvedeným v prílohe V k tomuto nariadeniu;

41.

Text uvedený v prílohe VI k tomuto nariadeniu sa vkladá ako prílohy XVa a XVb.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. marca 2024

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

H. LAHBIB


(1)   Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, s 55.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. februára 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. februára 2024.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, ktorým sa stanovujú riadiace, ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné v oblasti dohovoru Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) a ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1936/2001, (ES) č. 1984/2003 a (ES) č. 520/2007 (Ú. v. EÚ L 315, 30.11.2017, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2053 z 13. septembra 2023, ktorým sa stanovuje viacročný plán riadenia populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1936/2001, (EÚ) 2017/2107 a (EÚ) 2019/833 a zrušuje nariadenie (EÚ) 2016/1627 (Ú. v. EÚ L 238, 27.9.2023, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2833. z 13. decembra 2023, ktorým sa zriaďuje program dokumentácie úlovkov tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 640/2010 (Ú. v. EÚ L, 2023/2833, 20.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2833/oj).

(6)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Druhy ICCAT

Čeľaď

Vedecké meno

Slovenské meno

Scombridae

Acanthocybium solandri

pamakrelovec štíhly

Allothunnus fallai

tuniakovec štíhly

Auxis rochei

tuniak makrelovitý

Auxis thazard

tuniak fregatový

Euthynnus alletteratus

tuniak škvrnitý

Gasterochisma melampus

gastrochizma južná

Katsuwonus pelamis

tuniak pruhovaný

Orcynopsis unicolor

pelamída prostá

Sarda sarda

pelamída atlantická

Scomberomorus brasiliensis

pamakrela brazílska

Scomberomorus cavalla

pamakrela kavalla

Scomberomorus maculatus

pamakrela škvrnitá

Scomberomorus regalis

pamakrela cero

Scomberomorus tritor

pamakrela západoafrická

Thunnus alalunga

tuniak dlhoplutvý

Thunnus albacares

tuniak žltoplutvý

Thunnus atlanticus

tuniak čiernoplutvý

Thunnus maccoyii

tuniak južný

Thunnus obesus

tuniak okatý

Thunnus thynnus

tuniak modroplutvý

Istiophoridae

Istiophorus albicans

plachetník atlantický

Makaira indica

marlín čierny

Makaira nigricans

marlín mozaikový

Tetrapturus albidus

kopijonos belavý

Tetrapturus belone

kopijonos stredomorský

Tetrapturus georgii

kopijonos úzkohrotý

Tetrapturus pfluegeri

kopijonos štíhly

Xiphiidae

Xiphias gladius

mečiar veľký

Alopiidae

Alopias superciliosus

alopia okatá

Alopias vulpinus

alopia líščia

Carcharhinidae

Carcharhinus falciformis

žralok hodvábny

Carcharhinus galapagensis

žralok galapágsky

Carcharhinus longimanus

žralok dlhoplutvý

Prionace glauca

žralok modrý

Lamnidae

Carcharodon carcharias

lamna veľká

Isurus oxyrinchus

lamna ostronosá

Isurus paucus

lamna dlhoplutvá

Lamna nasus

lamna sleďová

Sphyrnidae

Sphyrna lewini

mlatkohlav tmavohrotý

Sphyrna mokarran

mlatkohlav veľký

Sphyrna zygaena

mlatkohlav hladký

Rhincodontidae

Rhincodon typus

veľžralok bodkovaný

Pseudocarchariidae

Pseudocarcharias kamoharai

krokodílec okatý

Cetorhinidae

Cetorhinus maximus

obroň sťahovavý

Dasyatidae

Pteroplatytrygon violacea

tŕňochvost fialový

Mobulidae

Manta alfredi

neuvádza sa (1)

Manta birostris

manta Manta birostris

Mobula hypostoma

mobula západoatlantická

Mobula japanica

neuvádza sa (1)

Mobula mobular

mobula veľká

Mobula tarapacana

mobula čilská

Mobula thurstoni

mobula hladkochvostá


(1)  Slovenské meno sa neuvádza.


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA VI

Bezpečná manipulácia s morskými korytnačkami a ich vypúšťanie

A.   Bezpečná manipulácia a vypúšťanie pri love vakovou sieťou

1.

Vždy, keď sa v sieti objaví morská korytnačka, vynaloží sa všetko primerané úsilie na jej záchranu skôr, ako sa do siete zakliesni.

2.

Morskú korytnačku nemožno vybrať z vody rybárskou šnúrou, na ktorú sa chytila alebo do ktorej je zakliesnená.

3.

Ak sa morská korytnačka zakliesni počas navíjania siete, navíjanie siete sa zastaví hneď, ako sa korytnačka vynorí; korytnačka sa vyslobodí zo zakliesnenia pred pokračovaním v navíjaní siete bez toho, aby sa poranila.

4.

Ak sa napriek prijatým opatreniam na palubu plavidla náhodne dostane morská korytnačka, ktorá je živá a aktívna alebo mŕtva, musí sa čo najskôr vypustiť.

5.

Ak sa na palubu plavidla dostane morská korytnačka, ktorá je v kóme alebo neaktívna, treba sa pokúsiť o resuscitáciu v súlade s oddielom C.

B.   Bezpečná manipulácia a vypúšťanie pri love lovnou šnúrou

1.

Ak je to možné a ak sú prevádzkovateľ alebo členovia posádky na palube vyškolení, morské korytnačky v kóme sa okamžite prenesú na palubu.

2.

Po spozorovaní morskej korytnačky sa rýchlosť plavidla a navíjania šnúry zníži a smer plavidla sa upraví tak, aby sa pohybovalo smerom k morskej korytnačke a minimalizovalo sa napätie na šnúre.

3.

Morskú korytnačku nemožno vybrať z vody rybárskou šnúrou, na ktorú sa chytila alebo do ktorej je zakliesnená.

4.

Ak je morská korytnačka príliš veľká alebo je zachytená na háčiku takým spôsobom, ktorý znemožňuje bezpečný prenos na palubu bez toho, aby došlo k jej ďalšiemu poškodeniu alebo zraneniu, pred vypustením morskej korytnačky sa použijú nožnice na strihanie šnúry a odstráni sa čo najviac šnúry.

5.

Ak sa počas vyťahovania zistí, že sa morská korytnačka zachytila alebo zakliesnila do výstroja na lov lovnými šnúrami, prevádzkovateľ plavidla okamžite zastaví vyťahovanie, kým sa morská korytnačka neodstráni z výstroja na lov lovnými šnúrami alebo neprenesie na palubu plavidla.

6.

Ak je háčik zachytený zvonka alebo je úplne viditeľný, z morskej korytnačky sa odstráni čo najrýchlejšie a najopatrnejšie. Ak sa háčik nedá z morskej korytnačky odstrániť (napr. je prehltnutý alebo zachytený v ústnej dutine), šnúra sa odstrihne čo najbližšie k háčiku.

7.

Živé morské korytnačky sa po manipulácii vrátia do mora týmto spôsobom:

a)

zaradí sa neutrálny prevod motora plavidla, aby sa vypla vrtuľa a plavidlo sa zastavilo, a morská korytnačka sa vypustí mimo nasadeného výstroja; a

b)

pred zapnutím lodnej vrtule a pokračovaním v operáciách sa pozoruje, či je morská korytnačka bezpečne vzdialená od plavidla.

8.

Ak sa na palubu plavidla dostane morská korytnačka, ktorá je v kóme alebo neaktívna, treba sa pokúsiť o resuscitáciu v súlade s oddielom C.

C.   Resuscitácia morskej korytnačky na palube

1.

Pri manipulácii s morskou korytnačkou sa treba pokúsiť držať zviera za pancier, vyhýbať sa oblasti hlavy a krku a plutvám.

2.

Musí sa vynaložiť snaha, aby sa z morskej korytnačky odstránili a/alebo oddelili akékoľvek cudzie predmety, ako sú plastové predmety, sieťovina alebo zapichnuté háčiky atď.

3.

Morská korytnačka sa musí uložiť na spodný pancier (plastrón) tak, aby bola správnou stranou nahor, bezpečne izolovaná a znehybnená na odpruženom povrchu, ako je napríklad automobilová pneumatika bez ráfika, lodný vankúš alebo cievka lana. Hlavným účelom odpruženého povrchu je umiestniť morskú korytnačku nad úroveň paluby, aby sa dala ľahšie uchopiť. Zadnú časť tela nadvihnite aspoň o 15 cm na 4 až 24 hodín. Výška zdvihu závisí od veľkosti korytnačky; väčšie morské korytnačky je potrebné zdvihnúť vyššie. Pravidelne korytnačku jemne kolíšte zľava doprava a sprava doľava tak, že držíte vonkajší okraj panciera a dvíhate jednu stranu asi o 8 cm, potom striedavo na druhú stranu. Pravidelne sa jemne dotýkajte oka a štipnite do chvosta (reflexný test), aby ste zistili, či sa dostaví reakcia.

4.

Oživované morské korytnačky musia byť v tieni a udržiavané vo vlhku alebo mokré, ale v žiadnom prípade sa nesmú umiestniť do nádoby s vodou. Najúčinnejšou metódou na udržanie vlhkosti morskej korytnačky je vodou nasiaknutý uterák položený na hlave, pancieri a plutvách.

5.

Morské korytnačky, ktoré ožijú a stanú sa aktívnymi, sa vypúšťajú cez kormu lode len vtedy, keď sa nepoužíva rybársky výstroj (t. j. keď sa aktívne nenasadzuje alebo nevyťahuje), keď sú prevody motora v neutrálnej polohe a v oblastiach, kde je nepravdepodobné, že by ich plavidlá znovu ulovili alebo zranili.

6.

Morské korytnačky, ktoré nereagujú na reflexný test alebo sa nepohnú do 4 hodín (a pokiaľ možno až do 24 hodín), sa vrátia do vody rovnakým spôsobom ako aktívne sa pohybujúce morské korytnačky.

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA IX

Minimálne normy pre postupy bezpečnej manipulácie so živými jedincami lamny ostronosej zo severného a južného Atlantiku a pre postupy ich vypúšťania

V tejto prílohe texte sa uvádzajú minimálne normy pre bezpečnú manipuláciu s jedincami severoatlantickej a juhoatlantickej populácie lamny ostronosej a osobitné odporúčania pre lov pomocou lovných šnúr aj vakových sietí.

Tieto minimálne normy sa vzťahujú na vypúšťanie živých jedincov lamny ostronosej v rámci politiky zákazu ponechávania úlovkov alebo pri dobrovoľnom vypúšťaní. Tieto minimálne normy nenahrádzajú žiadne prísnejšie bezpečnostné pravidlá, ktoré sa stanovili vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

1.

Bezpečnosť na prvom mieste: Tieto minimálne normy sa posudzujú z hľadiska bezpečnosti a praktického využitia zo strany členov posádky. Bezpečnosť členov posádky je vždy na prvom mieste. Posádka musí nosiť aspoň vhodné rukavice a vyhýbať sa práci v blízkosti úst týchto lámn.

2.

Odborná príprava: Členské štáty majú k dispozícii školiace materiály v troch úradných jazykoch ICCAT.

3.

Spôsob vypúšťania: Všetky vypúšťané lamny musia v čo najväčšej možnej miere zostať po celý čas vo vode, pokiaľ ich nie je potrebné vyzdvihnúť na účely identifikácie druhu. Zahŕňa to prerezanie šnúry, aby sa lamna uvoľnila, kým je ešte vo vode, použitie pákových klieští alebo zariadení na uvoľňovanie háčikov na odstránenie háčika, ak je to možné, alebo odstrihnutie šnúry čo najbližšie k háčiku (a ponechanie čo najmenšieho množstva vlečnej šnúry).

4.

Buďte pripravení: Nástroje sa pripravia vopred (napr. plátenné alebo sieťové závesy, nosidlá na prenášanie alebo zdvíhanie, sieť s veľkými okami alebo mriežka na zakrytie návnad pri love vakovou sieťou a nožov s dlhou rukoväťou a zariadenia na uvoľňovanie háčikov pri love lovnými šnúrami, uvedené v oddiele E).

A.   Všeobecné odporúčania pre všetky druhy rybolovu

1.

Ak je to z prevádzkového hľadiska bezpečné, zastavte plavidlo alebo výrazne znížte jeho rýchlosť.

2.

Keď je lamna zakliesnená (do siete, rybárskej šnúry atď.), ak je to bezpečné, opatrne odstrihnite sieť alebo šnúru od lamny a čo najrýchlejšie ju vypustite do mora bez zakliesnených častí.

3.

Ak je to možné, pokúste sa zmerať dĺžku lamny, kým je vo vode.

4.

S cieľom predísť uhryznutiu, vložte do čeľuste nejaký predmet, napríklad rybu alebo veľkú palicu alebo drevenú tyč.

5.

Ak sa lamna z akéhokoľvek dôvodu musí vytiahnuť na palubu, minimalizujte čas potrebný na jej vrátenie do vody, aby ste zvýšili šancu na jej prežitie a znížili riziko pre členov posádky.

B.   Osobitné postupy bezpečnej manipulácie pri love lovnými šnúrami

1.

Priblížte lamnu čo najbližšie k plavidlu bez toho, aby ste príliš napínali vlečnú šnúru, aby nevystrelil uvoľnený háčik alebo aby pretrhnutá vlečná šnúra nevystrelila háčik, závažie a iné časti vysokou rýchlosťou smerom k plavidlu a posádke.

2.

Pripevnite vzdialenú stranu hlavnej lovnej šnúry k lodi, aby zostávajúci výstroj vo vode nepotiahol šnúru a lamnu.

3.

Ak sa háčik zasekne a je viditeľný v tele alebo v ústach, použite zariadenie na odstraňovanie háčikov alebo pákové kliešte s dlhou rukoväťou a háčik odstráňte.

4.

Ak nie je možné odstrániť háčik alebo ak háčik nie je vidieť, odstrihnite šnúru (alebo nadväzec, náväzec) čo najbližšie k háčiku (ideálne je ponechať čo najmenej šnúry a/alebo materiálu náväzca a neponechať žiadne závažie pripevnené na lamne).

C.   Osobitné postupy bezpečnej manipulácie pri love vakovými sieťami

1.

Ak je lamna vo vakovej sieti: Prehliadnite sieť čo najviac vopred, aby ste včas spozorovali lamny a mohli rýchlo reagovať. Vyhnite sa ich zdvíhaniu v sieti smerom k silovému bloku. Znížte rýchlosť plavidla, aby sa uvoľnilo napätie siete a aby sa zakliesnená lamna dala zo siete vybrať. V prípade potreby použite nožnice na strihanie siete.

2.

Ak je lamna v kasalke alebo na palube: Použite špeciálnu sieť na náklad s veľkými okami alebo plátenný záves, alebo podobné zariadenie. Ak to usporiadanie plavidla umožňuje, lamny sa môžu vypúšťať aj vyprázdňovaním kasalky priamo na triediace zariadenie a vypúšťaciu rampu, ktorá sa drží pod uhlom a pripája sa k otvoru na zábradlí hornej paluby, bez toho, aby ju členovia posádky museli zdvíhať alebo s ňou manipulovať.

D.   Osobitné odporúčania a postupy bezpečnej manipulácie pre všetky druhy rybolovu

1.

V čo najväčšej možnej miere nevyťahujte lamny z vody pomocou vlečnej šnúry, najmä ak sú zachytené na háčiku, pokiaľ ich nie je potrebné vyťahovať na účely identifikácie druhu.

2.

Lamny sa nesmú zdvíhať pomocou tenkých drôtov alebo lán, ani iba za chvost.

3.

Neudierajte lamnu o žiadne povrchy, napríklad na účely ich odstránenia zo šnúry.

4.

Nepokúšajte sa uvoľniť hlboko prehltnutý háčik, ktorý nie je viditeľný.

5.

Nepokúšajte sa odstrániť háčik prudkým potiahnutím za vlečnú šnúru.

6.

Neodrezávajte chvost ani inú časť tela.

7.

Nerobte do tela lamny žiadne diery.

8.

Lamnu nezasahujte harpúnou ani nohou a nevkladajte ruky do jej žiabrových štrbín.

9.

Lamnu nevystavujte na dlhší čas slnku.

10.

Pri priťahovaní lamny k lodi si neomotávajte šnúru okolo prstov alebo rúk (môže dôjsť k vážnemu zraneniu).

E.   Užitočné nástroje na bezpečnú manipuláciu a vypustenie:

a)

rukavice (koža lamny je drsná; zabezpečujú bezpečnú manipuláciu s lamnou a chránia ruky členov posádky pred uhryznutím);

b)

uterák alebo handra (uterák alebo handru namočenú v morskej vode môžete položiť na oči lamny, aby ste ju upokojili);

c)

zariadenie na uvoľňovanie háčikov (napr. vývrtka, pákové kliešte alebo kombinačky);

d)

zariadenie na spútanie lamny alebo nosidlá (v prípade potreby);

e)

lano (na zaistenie lamny zachytenej na háku, ak ju treba vytiahnuť z vody);

f)

hadica so slanou vodou (ak predpokladáte, že vypustenie lamny môže trvať dlhšie ako 5 minút, vložte jej do tlamy hadicu tak, aby do nej mierne prúdila morská voda; pred vložením hadice nechajte palubné čerpadlo bežať niekoľko minút);

g)

meracie zariadenie alebo metóda (napr. označenie tyče, náväzca a plaváka alebo meracie pásmo);

h)

dátový hárok na zaznamenávanie všetkých úlovkov;

i)

označovanie výstroja (ak sa uplatňuje).

PRÍLOHA X

Usmernenia na zníženie ekologického vplyvu zariadení FAD pri rybolove v oblasti pôsobnosti dohovoru ICCAT

1.   

Povrchová štruktúra zariadenia FAD nesmie byť zakrytá alebo môže byť zakrytá len materiálom, ktorý predstavuje minimálne riziko zakliesnenia vedľajších druhov úlovkov.

2.   

Podpovrchové komponenty zariadenia FAD musia byť zložené výlučne z materiálu, ktorý bráni zakliesneniu (t. j. žiadne laná ani plátno).

3.   

Pri navrhovaní zariadení FAD sa uprednostňuje používanie biologicky rozložiteľných materiálov.


PRÍLOHA IV

„PRÍLOHA VIII

Programy pozorovateľov

I.   PROGRAM NÁRODNÝCH POZOROVATEĽOV

1.

Úlohou národného pozorovateľa je vo všeobecnosti monitorovať dodržiavanie tohto nariadenia rybárskymi plavidlami a pascami.

2.

Keď je národný pozorovateľ nasadený na palube lovného plavidla, zaznamenáva a nahlasuje rybolovnú činnosť, čo zahŕňa najmä:

a)

odhad národného pozorovateľa týkajúci sa počtu a hmotnosti ulovených jedincov tuniaka modroplutvého (vrátane vedľajších úlovkov);

b)

nakladanie s úlovkom, ako napríklad ponechaný na palube, odhodený mŕtvy alebo vypustený živý;

c)

oblasť úlovku podľa zemepisnej šírky a dĺžky;

d)

mieru rybolovného úsilia (napríklad počet súprav, počet háčikov) v zmysle vymedzenia v Praktickej príručke ICCAT pre jednotlivé druhy výstroja;

e)

dátum úlovku;

f)

overenie súladu záznamov v rybárskom denníku s vlastným odhadom úlovkov národného pozorovateľa.

3.

Národní pozorovatelia nasadzovaní na vlečnom plavidle:

a)

v prípade ďalšieho premiestnenia zahŕňajúceho presun rýb medzi dvoma prepravnými klietkami:

i)

bezodkladne analyzujú videozáznam ďalšieho premiestnenia s cieľom odhadnúť počet premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého;

ii)

bezodkladne oznámia príslušným orgánom vlajkových členských štátov odovzdávajúcich vlečných plavidiel výsledky pozorovania národného pozorovateľa vrátane počtu jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré odhadol národný pozorovateľ, a zodpovedajúceho počtu jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré nahlásil vo vyhláseniach ICCAT o premiestnení (ITD) kapitán odovzdávajúceho vlečného plavidla; a

iii)

zahrnú výsledky analýzy národného pozorovateľa do správ pozorovateľov určených pre príslušné orgány vlajkových členských štátov odovzdávajúcich vlečných plavidiel;

b)

zaznamenávajú a nahlasujú v správach pozorovateľov všetky jedince tuniaka modroplutvého spozorované počas prepravného výjazdu ako mŕtve;

c)

sledujú a zaznamenávajú plavidlá, pri ktorých existuje podozrenie, že lovia v rozpore s ochrannými opatreniami ICCAT; a

d)

na konci vlečnej plavby bezodkladne informujú príslušné orgány vlajkových členských štátov odovzdávajúcich vlečných plavidiel o správach pozorovateľov.

4.

Národný pozorovateľ nasadzovaný pri pasci:

a)

overí oprávnenie na výlov vydané príslušnými orgánmi členského štátu pasce;

b)

potvrdí informácie vo vyhláseniach o spracovaní a/alebo o výlove, ktoré predložil kapitán spracovateľského plavidla alebo zástupca kapitána alebo prevádzkovateľ pasce.

5.

Národný pozorovateľ vykonáva aj vedeckú prácu, ako napríklad zber všetkých potrebných údajov požadovaných Komisiou, a to na základe odporúčaní SCRS.

II.   PROGRAM REGIONÁLNYCH POZOROVATEĽOV ICCAT

1.

Každý členský štát vyžaduje od prevádzkovateľov fariem a pascí a od kapitánov plavidiel na lov vakovou sieťou alebo zástupcov kapitánov, ktorí patria do jeho právomoci, aby nasadili regionálneho pozorovateľa ICCAT, ako sa uvádza v článku 39.

2.

Regionálni pozorovatelia ICCAT sa vymenúvajú každý rok pred 1. aprílom alebo čo najskôr, ako je to prakticky možné, a umiestňujú sa na farmy, k pasciam a na paluby plavidiel na lov vakovou sieťou, ktoré sa plavia pod vlajkou členských štátov, ktoré vykonávajú program regionálnych pozorovateľov ICCAT. Každému pozorovateľovi sa vydáva preukaz regionálneho pozorovateľa ICCAT.

3.

Obe zúčastnené strany podpíšu zmluvu, v ktorej sa uvádzajú vzájomné práva a povinnosti regionálneho pozorovateľa ICCAT a kapitána rybárskeho plavidla alebo prevádzkovateľa farmy alebo pasce.

4.

Vypracuje sa príručka k programu pozorovateľov ICCAT.

A.   Kvalifikačné predpoklady regionálnych pozorovateľov ICCAT

Regionálni pozorovatelia ICCAT musia spĺňať tieto kvalifikačné predpoklady na účely plnenia svojich úloh:

a)

dostatok skúseností na rozpoznanie druhov rýb a rybárskeho výstroja;

b)

uspokojujúce vedomosti o opatreniach ICCAT na ochranu a hospodárenie a o usmerneniach ICCAT v oblasti odbornej prípravy;

c)

schopnosť presného pozorovania a zaznamenávania údajov;

d)

schopnosť analyzovať videozáznamy;

e)

pokiaľ je to možné, uspokojivú znalosť jazyka vlajkového členského štátu alebo zmluvnej strany, či členského štátu alebo zmluvnej strany farmy alebo pasce, v ktorých plnia svoje úlohy.

B.   Povinnosti regionálnych pozorovateľov ICCAT

1.

Regionálni pozorovatelia ICCAT:

a)

musia mať absolvovanú technickú odbornú prípravu predpísanú v usmerneniach ICCAT;

b)

musia byť štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov alebo zmluvných strán, a pokiaľ je to možné, nemajú byť štátnymi príslušníkmi vlajkového členského štátu alebo zmluvnej strany plavidla na lov vakovou sieťou, členského štátu alebo zmluvnej strany farmy, ani členského štátu alebo zmluvnej strany pozorovanej pasce;

c)

musia byť schopní plniť úlohy uvedené v časti II oddiele C;

d)

musia byť zapísaní v zozname regionálnych pozorovateľov ICCAT, ktorý vedie sekretariát ICCAT;

e)

nesmú mať aktuálne finančné záujmy alebo iný prospech v súvislosti s rybolovom tuniaka modroplutvého.

2.

So všetkými informáciami o operáciách rybolovu a premiestňovania vykonávaných plavidlami na lov vakovou sieťou, farmami a pascami zaobchádzajú regionálni pozorovatelia ICCAT ako s dôvernými informáciami a ich písomný súhlas s touto požiadavkou je podmienkou ich vymenovania za regionálnych pozorovateľov ICCAT.

3.

Regionálni pozorovatelia ICCAT musia spĺňať požiadavky vyplývajúce zo zákonov a iných právnych predpisov vlajkového členského štátu alebo členského štátu farmy, alebo zmluvnej strany, pod ktorých právomoc patrí plavidlo, farma alebo pasca, ku ktorým boli regionálni pozorovatelia ICCAT pridelení.

4.

Regionálni pozorovatelia ICCAT rešpektujú hierarchiu a dodržiavajú všeobecné zásady správania, ktoré platia pre celú posádku plavidla a pre všetok personál farmy a pasce, ak takéto pravidlá nebránia plneniu povinností regionálneho pozorovateľa ICCAT podľa tohto programu ani plneniu povinností posádky plavidla a personálu farmy a pasce uvedených v tejto prílohe.

C.   Úlohy regionálneho pozorovateľa ICCAT

1.

Úlohami regionálneho pozorovateľa ICCAT sú najmä:

a)

všeobecné úlohy:

i)

pozoruje a monitoruje súlad rybolovných operácií a činností na farme súvisiacich s tuniakom modroplutvým s príslušnými opatreniami ICCAT na ochranu a hospodárenie;

ii)

na základe odporúčaní SCRS vykonáva vedeckú prácu, napríklad odber vzoriek alebo zber údajov úlohy II, ako vyžaduje Komisia;

iii)

pozoruje a zaznamenáva plavidlá podozrivé z rybolovu v rozpore s opatreniami ICCAT na ochranu a hospodárenie a overuje a zaznamenáva názov dotknutého rybárskeho plavidla a jeho číslo ICCAT;

iv)

vykonáva akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré určí Komisia;

b)

pokiaľ ide o rybolovnú činnosť plavidiel na lov vakovou sieťou alebo pascí:

i)

pozoruje a nahlasuje vykonávané rybolovné činnosti;

ii)

pozoruje a odhaduje úlovky a overuje zápisy v rybárskom denníku;

c)

pokiaľ ide o prvé premiestnenie z plavidla na lov vakovou sieťou alebo z pasce do prepravných klietok:

i)

zaznamenáva a nahlasuje vykonávané činnosti súvisiace s premiestňovaním;

ii)

overuje polohu plavidla počas premiestňovania;

iii)

v náležitých prípadoch preskúmava a analyzuje všetky videozáznamy súvisiace s príslušnou operáciou premiestňovania;

iv)

odhaduje počet premiestňovaných jedincov tuniaka modroplutvého a výsledok zaznamenáva do ITD;

v)

vydáva denné správy o činnostiach premiestňovania plavidiel na lov vakovou sieťou;

vi)

zaznamenáva a nahlasuje výsledok vykonanej analýzy;

vii)

overuje údaje uvedené v predchádzajúcom oznámení o premiestnení podľa článku 40, v ITD podľa článku 42 a v elektronickom BCD;

viii)

overí, či sa ITD uvedené v článku 42 zasiela kapitánovi vlečného plavidla alebo prevádzkovateľovi farmy alebo pasce;

ix)

v súvislosti s kontrolným premiestnením overuje identifikačné čísla pečatí a zabezpečuje, aby boli pečate umiestnené tak, aby bez ich porušenia nebolo možné otvoriť dvere;

d)

pokiaľ ide o operácie umiestňovania do klietok, preskúmava videozáznamy umiestňovania do klietok s cieľom určiť počet jedincov tuniaka modroplutvého umiestnených do klietok včas na to, aby prevádzkovateľ farmy mohol vyplniť príslušné vyhlásenie o umiestnení do klietok;

e)

pokiaľ ide o overovanie údajov:

i)

overuje a osvedčuje údaje uvedené v ITD, vo vyhláseniach o umiestnení do klietok a v elektronických BCD okrem iného aj pomocou analýzy videozáznamov;

ii)

vydáva denné správy o činnostiach premiestňovania, ktoré vykonávajú plavidlá na lov vakovou sieťou, farmy a pasce;

iii)

ak je príslušná operácia v súlade s opatreniami ICCAT na ochranu a hospodárenie a informácie obsiahnuté v uvedených dokumentoch sú v súlade s pozorovaniami regionálneho pozorovateľa ICCAT, podpisuje ITD, vyhlásenia o umiestnení do klietok a elektronické BCD, pričom jasne uvádza názov a číslo ICCAT; alebo v prípade nesúhlasu uvedie v príslušnom ITD, vo vyhlásení o umiestnení do klietok alebo v elektronickom BCD svoju prítomnosť, ako aj dôvody nesúhlasu, pričom uvedie konkrétne pravidlá alebo postupy, ktoré sa podľa názoru regionálneho pozorovateľa ICCAT nedodržali;

f)

pokiaľ ide o vypúšťanie rýb:

i)

pokiaľ ide o vypustenie pred umiestnením do klietok, pozoruje a nahlasuje operáciu vypustenia z vakovej siete alebo prepravnej klietky v súlade s protokolom o vypustení rýb podľa prílohy XII;

ii)

pokiaľ ide o vypustenie po umiestnení do klietok, pozoruje a nahlasuje úvodnú separáciu rýb a ich následné vypustenie v súlade s protokolom o vypustení rýb podľa prílohy XII, pričom okrem iného overuje, či kvalita videozáznamu z úvodnej separácie spĺňa minimálne normy pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedené v prílohe X, a určuje počet vypustených jedincov tuniaka modroplutvého;

iii)

v oboch prípadoch overuje príkaz na vypustenie vydaný príslušným orgánom dotknutého členského štátu alebo dotknutej zmluvnej strany a potvrdzuje informácie uvedené vo vyhlásení o vypustení, ktoré vydal odovzdávajúci prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ farmy;

g)

pokiaľ ide o výlov na farmách:

i)

overuje oprávnenie na výlov vydané príslušnými orgánmi členského štátu alebo zmluvnej strany farmy;

ii)

potvrdzuje informácie uvedené vo vyhláseniach o spracovaní a o výlove, ktoré predložil kapitán spracovateľského plavidla alebo jeho zástupca, alebo prevádzkovateľ farmy;

h)

pokiaľ ide o nahlasovanie

i)

registruje a overuje prítomnosť každého typu označenia vrátane prirodzených znakov a zaznamenáva každý prípad nedávno odstráneného označenia; v prípade všetkých jedincov tuniaka modroplutvého označených elektronickými štítkami vykoná úplný biologický odber vzoriek (otolitov, chrbtice a genetickej vzorky) podľa usmernení vydaných SCRS;

ii)

vypracúva všeobecné správy obsahujúce informácie zhromaždené podľa oddielu C a poskytuje kapitánovi rybárskeho plavidla a prevádzkovateľovi farmy možnosť doplniť do týchto správ všetky relevantné informácie;

iii)

predkladá všeobecné správy uvedené v písmene h) bode ii) subjektu, ktorý realizuje program regionálnych pozorovateľov ICCAT, na účely ich zaslania sekretariátu ICCAT do 20 dní od skončenia obdobia pozorovania;

iv)

v prípade, že regionálny pozorovateľ ICCAT zistí potenciálne nedodržanie odporúčania ICCAT, bezodkladne predloží dané informácie subjektu, ktorý realizuje program regionálnych pozorovateľov ICCAT, ktorý ich bezodkladne postúpi príslušnému orgánu dotknutého vlajkového členského štátu či dotknutého členského štátu pasce alebo farmy a sekretariátu ICCAT; subjekt, ktorý realizuje program regionálnych pozorovateľov ICCAT na tento účel zriadi systém, prostredníctvom ktorého možno tieto informácie bezpečne oznamovať;

v)

pokiaľ možno získava dôkazy (t. j. fotografie, videozáznamy) o zistenom možnom nedodržaní a pripojí ich k správe regionálneho pozorovateľa ICCAT.

D.   Povinnosti vlajkových členských štátov a členských štátov pascí a fariem

1.

Vlajkové členské štáty a členské štáty fariem a pascí zabezpečia, aby regionálny pozorovateľ ICCAT najmä:

a)

mal povolený prístup k personálu plavidla na lov vakovou sieťou, farmy a pasce, ako aj k výstroju, vybaveniu klietok a k záznamom kontrolnej kamery;

b)

mal na požiadanie a na účely plnenia svojich povinností stanovených v programe regionálnych pozorovateľov ICCAT prístup k tomuto vybaveniu, ak sa nachádza na plavidlách, na ktoré sú pozorovatelia pridelení:

i)

satelitné navigačné zariadenie;

ii)

radarové obrazovky, ak sa používajú;

iii)

prostriedky elektronickej komunikácie;

c)

mal poskytnuté ubytovanie vrátane nocľahu, stravy a primeraného sanitárneho vybavenia na rovnakej úrovni ako dôstojníci;

d)

mal na mostíku alebo vo veliteľskej kabíne primeraný priestor na vykonávanie administratívnej práce, ako aj priestor na palube zodpovedajúci plneniu povinností pozorovateľa.

2.

Vlajkové členské štáty a členské štáty pascí a fariem zabezpečia, aby kapitáni, členovia posádky a vlastníci farmy, pasce a plavidla nebránili regionálnemu pozorovateľovi ICCAT pri výkone jeho povinností, nezastrašovali ho, nezasahovali do jeho činnosti, neovplyvňovali ho, nepodplácali ho ani sa o jeho podplácanie nepokúšali.

3.

Vlajkovým členským štátom a členským štátom pasce alebo farmy sa poskytnú kópie všetkých nespracovaných údajov, súhrnov a správ týkajúcich sa rybárskeho výjazdu, a to spôsobom, ktorý je v súlade so všetkými uplatniteľnými požiadavkami na dôvernosť údajov. Správy regionálnych pozorovateľov ICCAT sa predkladajú Výboru pre plnenie záväzkov a SCRS.

4.

Príslušné orgány vlajkových členských štátov a členských štátov farmy alebo pasce, v ktorých regionálny pozorovateľ ICCAT poskytuje pozorovateľské služby, môžu požiadať o výmenu pozorovateľa, ak majú dôkaz o tom, že regionálny pozorovateľ ICCAT si neplní povinnosti alebo primerane neplní úlohy stanovené v tomto nariadení. Všetky takéto prípady sa oznámia panelu 2.

E.   Poplatky a organizácia

1.

Náklady na vykonávanie programu regionálnych pozorovateľov ICCAT financujú prevádzkovatelia fariem a pascí a vlastníci plavidiel na lov vakovou sieťou. Poplatok sa vypočíta na základe celkových nákladov na program a uhradí sa na osobitný účet sekretariátu ICCAT, ktorý sa používa na vykonávanie programu regionálnych pozorovateľov ICCAT.

2.

K plavidlu, pasci alebo farme, za ktoré neboli uhradené poplatky požadované podľa tejto prílohy, sa nepridelí žiadny regionálny pozorovateľ ICCAT.

PRÍLOHA V

„PRÍLOHA XIII

Manipulácia s mŕtvymi alebo stratenými rybami

A.   Záznamy o mŕtvych alebo stratených tuniakoch modroplutvých

1.

Počet jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré uhynú počas akejkoľvek operácie upravenej podľa tohto nariadenia, nahlási odovzdávajúci prevádzkovateľ v prípade operácie premiestnenia a súvisiacej prepravy alebo prevádzkovateľ farmy v prípade umiestňovania do klietok alebo činností na farme, pričom sa tento počet odpočíta od príslušnej kvóty dotknutého členského štátu.

2.

Na účely tejto prílohy sú ‚stratené ryby‘ chýbajúce jedince tuniaka modroplutvého, ktoré po možných rozdieloch zistených počas vyšetrovania uvedeného v článku 50 tohto nariadenia neboli zdôvodnené ako uhynuté ryby.

B.   Zaobchádzanie s rybami, ktoré uhynú počas lovu a prvého premiestnenia

1.

Jedince tuniaka modroplutvého, ktoré uhynú počas lovu a prvého premiestnenia z plavidla na lov vakovou sieťou alebo z pasce, sa zaznamenajú v rybárskom denníku plavidla na lov vakovou sieťou alebo v dennom hlásení o úlovkoch v pasci a uvedú sa v ITD a v oddiele 4 (Informácie o premiestnení) elektronického BCD.

2.

Elektronický BCD sa kapitánovi vlečného plavidla poskytuje s vyplnenými oddielmi 2 (Informácie o úlovku), 3 (Obchodné informácie) a 4 (Informácie o premiestnení) vrátane pododdielov týkajúcich sa mŕtvych rýb.

3.

Oddiel 2 (Informácie o úlovku) elektronického BCD obsahuje údaje o všetkých ulovených jedincoch tuniaka modroplutvého. Celkové množstvá nahlásené v oddieloch 3 (Obchodné informácie) a 4 (Informácie o premiestnení) elektronického BCD (vrátane pododdielov týkajúcich sa mŕtvych rýb) musia zodpovedať množstvám nahláseným v oddiele 2 (Informácie o úlovkoch) po odpočítaní všetkých úhynov zistených medzi výlovom a ukončením premiestnenia.

4.

K elektronickému BCD sa pripája ITD v súlade s týmto nariadením.

5.

Kópia elektronického BCD s vyplneným oddielom 8 (Obchodné informácie) sa vyplní a odovzdá kapitánovi pomocného plavidla, ktoré prepravuje mŕtve jedince tuniaka modroplutvého na breh (alebo sa ponechá na palube lovného plavidla alebo v pasci, pokiaľ sa tieto jedince vyloďujú priamo na breh). K uvedeným mŕtvym rybám a k uvedenej kópii elektronickému BCD sa pripája kópia ITD.

6.

Množstvá mŕtvych rýb sa zaznamenajú do elektronického BCD lovného plavidla, ktoré ryby ulovilo, alebo v prípade spoločnej rybolovnej operácie buď do elektronického BCD zúčastnených lovných plavidiel, alebo do elektronického BCD plavidla plaviaceho sa pod vlajkou iných štátov, ktoré sa zúčastňuje na spoločnej rybolovnej operácii.

C.   Zaobchádzanie s rybami, ktoré uhynú alebo sa stratia počas ďalších premiestnení a prepravných operácií

1.

Kapitáni vlečných plavidiel nahlasujú pomocou vzoru uvedeného v oddiele F všetky jedince tuniaka modroplutvého, ktoré uhynú počas prepravy. Jednotlivé riadky vypĺňa kapitán vlečného plavidla vždy, keď sa zistia mŕtve alebo stratené ryby.

2.

V prípade ďalších premiestnení kapitán odovzdávajúceho vlečného plavidla poskytne originál hlásenia kapitánovi vlečného plavidla, ktoré prijíma tuniaka modroplutvého, pričom kópiu uchováva na palube počas celého obdobia rybolovu.

3.

Po príchode prepravnej klietky na farmu určenia kapitán vlečného plavidla doručí príslušnému orgánu členského štátu farmy alebo zmluvnej strany zodpovednej za farmu úplný súbor hlásení o mŕtvych rybách s použitím vzoru uvedeného v oddiele F.

4.

Na účely využívania kvót, ktoré má určiť vlajkový členský štát alebo členský štát pasce, sa hmotnosť rýb, ktoré uhynú alebo sa stratia počas prepravy, posudzuje takto:

a)

mŕtve ryby:

i)

v prípade vylodenia sa uplatňuje skutočná hmotnosť pri vylodení;

ii)

v prípade odhodenia mŕtvych rýb sa na počet odhodených jedincov tuniaka modroplutvého uplatňuje priemerná hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého stanovená v čase umiestnenia do klietok;

b)

v prípade rýb, ktoré sa v čase vyšetrovania uvedeného v článku 50 považujú za stratené ryby, sa na počet jedincov tuniaka modroplutvého považovaných za stratené ryby, ktorý určí príslušný orgán vlajkového členského štátu alebo členského štátu pasce na základe svojej analýzy videozáznamu prvého premiestnenia v súvislosti s daným vyšetrovaním, uplatňuje priemerná hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého stanovená v čase umiestnenia do klietok.

D.   Zaobchádzanie s rybami, ktoré uhynú počas umiestňovania do klietok

Ryby, ktoré uhynú počas umiestňovania do klietok, nahlasuje prevádzkovateľ farmy vo vyhlásení o umiestnení do klietok. Príslušný orgán členského štátu farmy zabezpečí, aby sa počet a hmotnosť jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré uhynuli počas umiestňovania do klietok, uviedol v príslušnom pododdiele oddielu 6 (Informácie o chove rýb) elektronického BCD.

E.   Zaobchádzanie s rybami, ktoré uhynú alebo sa stratia pri činnostiach na farme

Ryby, ktoré uhynú alebo sa stratia na farmách, alebo ryby, ktoré z fariem zmiznú, vrátane údajne odcudzených alebo uniknutých rýb, nahlasuje prevádzkovateľ farmy príslušnému orgánu členského štátu farmy ihneď po zistení mŕtvych alebo stratených rýb. K hláseniu prevádzkovateľa farmy sa priložia potrebné podporné dôkazy (napr. sťažnosť podaná v súvislosti s odcudzenými rybami, správa o škode v prípade poškodenia klietky). Po prijatí takéhoto hlásenia príslušný orgán členského štátu farmy vykoná potrebné zmeny alebo zrušenie dotknutého elektronického BCD (po potrebnej zmene systému elektronických BCD).

F.   Vzor na nahlasovanie

Nahlasovanie rýb, ktoré uhynú počas ďalších premiestnení a vlečných operácií

Vlečné plavidlo

Názov

 

Č. ICCAT a vlajka

 

Č. ITD a č. klietky

 

Meno kapitána

 

Lovné plavidlo (plavidlá)/pasca

Názov plavidla (plavidiel)/pasce

 

Č. ICCAT a č. spoločnej rybolovnej operácie

 

Č. elektronického BCD

 

Predchádzajúce vlečné plavidlo (ak existuje)

Názov

 

Č. ICCAT a vlajka

 

Č. ITD a č. klietky

 

Celkový počet nahlásených uhynutých tuniakov (*1)

 

Farma určenia

ZS/názov/č. ICCAT

 

Dátum

Počet mŕtvych tuniakov

Podpis kapitána

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPOLU

 

 


(*1)  V prípade ďalších premiestnení kapitán odovzdávajúceho vlečného plavidla odovzdá originál správy o úhynoch kapitánovi prijímajúceho vlečného plavidla.


PRÍLOHA VI

„PRÍLOHA XVa

Postup pri pečatení prepravných klietok

1.   

Pred nasadením pozorovateľov k plavidlu na lov vakovou sieťou, pasci alebo vlečnému plavidlu subjekt, ktorý realizuje program regionálnych pozorovateľov ICCAT, a príslušné orgány členského štátu poskytnú každému regionálnemu pozorovateľovi ICCAT a národnému pozorovateľovi, za ktorého sú zodpovedné, minimálne 25 pečatí ICCAT a vedú záznamy o poskytnutých a použitých pečatiach.

2.   

Za pečatenie klietok zodpovedá odovzdávajúci prevádzkovateľ. Na tento účel sa na každé dvere klietky umiestnia minimálne tri pečate umiestnené tak, aby dvere bez ich porušenia nebolo možné otvoriť.

3.   

Postup zapečatenia zaznamenáva odovzdávajúci prevádzkovateľ na videozáznam, ktorý umožňuje identifikáciu pečatí a overenie toho, či boli pečate správne umiestnené. Videozáznam musí spĺňať minimálne normy pre postupy týkajúce sa videozáznamov uvedené v prílohe X. Príslušný videozáznam sprevádza ryby na farmu určenia. Kópia videozáznamu sa uchováva na palube odovzdávajúcich plavidiel alebo na pasciach a je prístupná na kontrolné účely kedykoľvek počas rybárskej sezóny. Kópia videozáznamu sa sprístupní regionálnemu pozorovateľovi ICCAT na palube plavidla na lov vakovou sieťou alebo pri pasci alebo národnému pozorovateľovi na prijímajúcom vlečnom plavidle, aby ju zaslal príslušnému orgánu členského štátu alebo zmluvnej strany, alebo regionálnemu pozorovateľovi ICCAT, ktorý je prítomný pri následnom kontrolnom premiestnení.

4.   

Videozáznam následného kontrolného premiestnenia musí zahŕňať odpečatenie, ktoré sa vykoná tak, aby bolo možné identifikovať pečate a overiť, že sa s nimi nemanipulovalo.

PRÍLOHA XVb

Vzor vyhlásenia o spracovaní a vyhlásenia o výlove

Spracovanie/výlov (zakrúžkujte)

Dátum výlovu (d/m/r): / /

Farma/pasca (zakrúžkujte)

Číslo klietky (klietok):

Počet vylovených jedincov:

Živá hmotnosť vyloveného tuniaka modroplutvého v kg:

Spracovaná hmotnosť vyloveného tuniaka modroplutvého v kg:

Číslo (čísla) elektronického BCD súvisiaceho s vyloveným tuniakom modroplutvým:

Podrobnosti o pomocných plavidlách zapojených do operácie:

Názov:

Vlajka:

Registračné číslo ICCAT:

Miesto určenia vylovených tuniakov (vývoz, miestny trh, iné) (zakrúžkujte)

V prípade inej možnosti túto možnosť uveďte:

Potvrdenie národným pozorovateľom alebo regionálnym pozorovateľom ICCAT:

Meno pozorovateľa:

Číslo ICCAT:

Podpis:


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/897/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)