(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (4) sa stanovuje základ jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). S cieľom vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšiu hospodársku súťaž, najmä pokiaľ ide o platby na mieste interakcie, by sa mal projekt SEPA neustále aktualizovať, aby sa zohľadnili inovácie a vývoj na trhu v oblasti platieb, podporoval sa vývoj nových platobných produktov pre celú Úniu a uľahčoval sa prístup nových subjektov vstupujúcich na trh.

(2)

Poskytovatelia platobných služieb sa v roku 2017 pod záštitou Európskej platobnej rady dohodli na celoúnijnom systéme okamžitého vykonávania úhrad v eurách. Ukázalo sa, že na zabezpečenie rozsiahleho využívania okamžitých úhrad v eurách na úrovni Únie nie je úsilie európskeho sektora platieb dostatočné. Úplné sieťové účinky okamžitých úhrad v eurách by sa dali dosiahnuť jedine všeobecným a rýchlym zintenzívnením takého využívania, čo by prinieslo výhody a zvýšenie hospodárskej efektívnosti používateľom aj poskytovateľom platobných služieb, nižšiu koncentráciu trhu a intenzívnejšiu hospodársku súťaž a väčší výber elektronických platieb, najmä pokiaľ ide o cezhraničné platby na mieste interakcie.

(3)

V nariadení (EÚ) č. 260/2012 sa stanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách. Okamžité úhrady v eurách sú pomerne novou kategóriou úhrad v eurách, ktorá sa na trhu objavila až po prijatí uvedeného nariadenia. Popri všeobecných požiadavkách uplatniteľných na všetky úhrady je preto potrebné stanoviť osobitné požiadavky uplatniteľné na okamžité úhrady v eurách, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie a integrovanie vnútorného trhu.

(4)

S cieľom zlepšiť prístupnosť okamžitých úhrad a rozšíriť ich výhody pre používateľov platobných služieb by členské štáty, ktorých menou nie je euro, mali mať možnosť uplatňovať ekvivalentné pravidlá stanovené v tomto pozmeňujúcom nariadení na domáce okamžité úhrady v ich vlastnej mene.

(5)

S cieľom zintenzívniť využívanie okamžitých úhrad v eurách už bolo prijatých alebo navrhnutých viacero vnútroštátnych regulačných riešení vrátane posilnenia ochrany používateľov platobných služieb pred odoslaním finančných prostriedkov nezamýšľanému príjemcovi a vymedzenia postupu plnenia povinností vyplývajúcich z reštriktívnych opatrení, ktoré Únia prijala. Rozdiely medzi týmito vnútroštátnymi regulačnými riešeniami predstavujú riziko fragmentácie vnútorného trhu, čo by malo za následok zvýšenie nákladov na zabezpečenie súladu vzhľadom na rôzne súbory vnútroštátnych regulačných požiadaviek a zložitejšie vykonávanie cezhraničných okamžitých úhrad. Preto by sa mali zaviesť jednotné pravidlá týkajúce sa okamžitých úhrad v eurách vrátane cezhraničných okamžitých úhrad, aby sa zabránilo vzniku takýchto prekážok.

(6)

Pred tým, ako sa objavili okamžité úhrady, poskytovatelia platobných služieb vo všeobecnosti platobné transakcie spájali do balíkov a zadávali ich do retailového platobného systému na účely spracovania, zúčtovania a vyrovnania vo vopred stanovených časoch. V retailových platobných systémoch, ktoré sa v súčasnosti používajú na spracovanie okamžitých úhrad v eurách, sa však platobné transakcie zadávajú jednotlivo a spracúvajú sa nepretržite a v reálnom čase. Na zohľadnenie tejto skutočnosti je potrebné zmeniť vymedzenie pojmu „retailový platobný systém“ v nariadení (EÚ) č. 260/2012.

(7)

Zabezpečenie toho, aby mohli všetci používatelia platobných služieb v Únii zadávať platobné príkazy na okamžité úhrady v eurách a tieto úhrady prijímať, je predpokladom pre rozsiahlejšie využívanie týchto transakcií. V súčasnosti platobnú službu zasielania a prijímania okamžitých úhrad v eurách neponúka najmenej tretina poskytovateľov platobných služieb v Únii. Tempo, akým poskytovatelia platobných služieb zavádzajú okamžité úhrady do svojej škály služieb, je navyše v posledných rokoch príliš pomalé, čo bráni ďalšej integrácii vnútorného trhu, narúša otvorenú strategickú autonómiu Únie a obmedzuje možné prínosy pre používateľov platobných služieb. Od poskytovateľov platobných služieb, ktorí poskytujú platobnú službu zasielania a prijímania úhrad v eurách svojim používateľom platobných služieb, by sa preto malo vyžadovať, aby platobnú službu zasielania a prijímania okamžitých úhrad v eurách ponúkali všetkým svojim používateľom platobných služieb. Táto požiadavka by sa mala vzťahovať na všetky platobné účty, ktoré poskytovatelia platobných služieb vedú pre svojich používateľov platobných služieb, vrátane platobných účtov so základnými funkciami uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ (5).

(8)

V záujme vytvorenia integrovaného trhu s okamžitými úhradami v eurách je kľúčové, aby sa takéto transakcie spracúvali v súlade so spoločným súborom pravidiel a požiadaviek. Okamžitou úhradou v eurách sa umožňuje pripísanie finančných prostriedkov na účet príjemcu v priebehu niekoľkých sekúnd a nepretržite. Nepretržitá dostupnosť každý deň v roku je neoddeliteľnou súčasťou okamžitých úhrad, ktoré by mali spĺňať osobitné podmienky, a to aj pokiaľ ide o čas prijatia platobných príkazov, spracovanie, pripísanie a dátum pripísania na účet a odpísania z účtu.

(9)

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) a národné centrálne banky, ak nekonajú ako menové orgány alebo iné orgány verejnej správy, by mali mať možnosť obmedziť ponuku platobnej služby zasielania okamžitých úhrad v eurách na obdobie, v ktorom ECB a národné centrálne banky ponúkajú platobnú službu zasielania a prijímania iných ako okamžitých úhrad v eurách. Dôvodom na umožnenie tohto obmedzenia je skutočnosť, že môže byť potrebné na to, aby ECB alebo národná centrálna banka vzhľadom na osobitosti svojich vnútorných prevádzkových mechanizmov vždy dodržiavala článok 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(10)

Poskytovatelia platobných služieb nachádzajúci sa v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, by mohli mať obmedzený prístup k likvidite v eurách mimo pracovných hodín. Preto je primerané stanoviť možnosť, aby takíto poskytovatelia platobných služieb požiadali svoje príslušné orgány o predchádzajúce povolenie poskytovať platobnú službu zasielania okamžitých úhrad z účtov vedených v národnej mene daného členského štátu mimo pracovných hodín len do určitého limitu na transakciu. Príslušné orgány by mali mať možnosť udeliť takéto povolenie na základe svojho posúdenia prístupu poskytovateľa platobných služieb k likvidite v eurách.

(11)

V členských štátoch existuje viacero platobných iniciačných kanálov, prostredníctvom ktorých môžu používatelia platobných služieb zadať platobný príkaz na úhradu v eurách, napríklad prostredníctvom internetbankingu, mobilnej aplikácie, bankomatu, samoobslužného terminálu, v pobočke alebo telefonicky. S cieľom zabezpečiť, aby všetci používatelia platobných služieb mali prístup k okamžitým úhradám v eurách, by nemali existovať rozdiely v platobných iniciačných kanáloch, prostredníctvom ktorých používatelia platobných služieb môžu zadávať platobné príkazy na okamžité úhrady a iné úhrady. Ak navyše používateľ platobných služieb môže poskytovateľovi platobných služieb zadať viaceré platobné príkazy na úhrady v eurách ako balík, malo by byť možné zadať viaceré platobné príkazy aj v prípade okamžitých úhrad v eurách ako balík. Poskytovatelia platobných služieb by mali byť schopní štandardne ponúkať všetky úhrady v eurách iniciované svojimi používateľmi platobných služieb ako okamžité úhrady v eurách.

(12)

Keďže niektoré platobné iniciačné kanály, ako sú obchodné miesta bánk, nie sú k dispozícii nepretržite, časom prijatia platobného príkazu na okamžitú úhradu v papierovej podobe by mal byť okamih zadania platobného príkazu v papierovej podobe do vnútorného systému poskytovateľa platobných služieb platiteľa, k čomu by malo dôjsť hneď, ako sú takéto platobné iniciačné kanály k dispozícii.

(13)

Ak používateľ platobných služieb predloží svojmu poskytovateľovi platobných služieb viaceré platobné príkazy na okamžité úhrady ako balík, tento poskytovateľ platobných služieb by mal okamžite začať tento balík rozbaľovať a konvertovať ho na jednotlivé okamžité úhrady. Časom prijatia platobného príkazu na okamžitú úhradu zadaného v balíku viacerých platobných príkazov by mal byť okamih, keď bola výsledná jednotlivá transakcia okamžitej úhrady rozbalená, pričom sa zohľadnia všetky kapacitné obmedzenia retailového platobného systému, ktoré boli oznámené poskytovateľovi platobných služieb platiteľa. Okamžite po rozbalení by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa previesť túto jednotlivú okamžitú úhradu poskytovateľovi platobných služieb príjemcu. Tento prevod by sa mal uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté možné riešenia, ktoré majú poskytovať retailové platobné systémy, ktoré umožňujú konverziu viacerých platobných príkazov na okamžitú úhradu ako balíkov na jednotlivé okamžité úhrady.

(14)

Ak sa platobný príkaz na okamžitú úhradu v eurách zadáva z platobného účtu, ktorý sa nevedie v eurách, časom prijatia uvedeného platobného príkazu by mal byť okamih, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa bezprostredne po zadaní tohto platobného príkazu na okamžitú úhradu v eurách prepočíta sumu transakcie z meny, v ktorej je platobný účet vedený, na eurá.

(15)

Platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí by mali prispievať k uľahčeniu využívania okamžitých úhrad v eurách, a preto by sa na ne mali vzťahovať požiadavky tohto pozmeňujúceho nariadenia. Platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí však nie sú zahrnuté do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „inštitúcia“ v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (6). V dôsledku toho sa platobným inštitúciám a inštitúciám elektronických peňazí v skutočnosti bráni v účasti v systémoch určených členskými štátmi podľa uvedenej smernice. Vyplývajúca nemožnosť byť účastníkom v takýchto platobných systémoch môže platobným inštitúciám a inštitúciám elektronických peňazí brániť v účinnom a konkurenčnom poskytovaní okamžitých úhrad v eurách. Preto je opodstatnené zmeniť smernicu 98/26/ES s cieľom zahrnúť platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí do zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie pojmu „inštitúcia“ v uvedenej smernici, ale len na účely vymedzenia účastníkov platobného systému.

(16)

Platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí by mali spĺňať požiadavky a dodržiavať pravidlá platobných systémov, ktoré členské štáty určili podľa smernice 98/26/ES, aby sa im umožnila účasť v týchto systémoch. Vzhľadom na význam potenciálneho príspevku platobných inštitúcií a inštitúcií elektronických peňazí k uľahčeniu využívania okamžitých úhrad v eurách a význam čo najskoršieho obnovenia rovnakých podmienok medzi bankami a týmito inštitúciami je potrebné poskytnúť členským štátom krátku lehotu na transpozíciu a začatie uplatňovania zmien smernice 98/26/ES a primerané lehoty na začatie uplatňovania tohto pozmeňujúceho nariadenia pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí. S cieľom zabezpečiť vhodné rovnaké podmienky pre účastníkov v systémoch určených členskými štátmi podľa uvedenej smernice, zachovať stabilitu a integritu týchto systémov a zabezpečiť komplexné riadenie rizík platobnými inštitúciami a inštitúciami elektronických peňazí je pre platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí, ktoré žiadajú o účasť a ktoré sa zúčastňujú na systémoch určených členskými štátmi podľa smernice 98/26/ES, potrebné ďalej rozpracovať určité ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (7). Tieto ustanovenia sa týkajú ochrany finančných prostriedkov používateľov, mechanizmov riadenia a opatrení na zabezpečenie kontinuity činností. Očakáva sa, že zmeny smernice (EÚ) 2015/2366 ďalej preskúmajú Európsky parlament a Rada, keď zvážia návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách a službách elektronických peňazí na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica 98/26/ES a zrušujú smernice (EÚ) 2015/2366 a 2009/110/ES, a návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(17)

Používatelia platobných služieb sú veľmi citliví na výšku poplatkov za vzájomne zastupiteľné spôsoby platby. Výška poplatkov ich preto môže ku konkrétnemu spôsobu platby nasmerovať alebo ich od neho odradiť. Na vnútroštátnych trhoch, kde sa uplatňujú vyššie poplatky na úrovni transakcie za okamžité úhrady v eurách v porovnaní s poplatkami za iné úhrady v eurách, je využívanie okamžitých úhrad nízke. To bráni dosiahnutiu kritického množstva okamžitých úhrad v eurách, ktoré je potrebné na dosiahnutie úplných sieťových účinkov pre poskytovateľov aj používateľov platobných služieb. Všetky druhy poplatkov za vykonanie okamžitých úhrad v eurách, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k platiteľom a príjemcom, vrátane poplatkov za jednotlivé transakcie alebo paušálnych poplatkov by preto nemali presahovať takéto poplatky za zodpovedajúce druhy iných úhrad v eurách, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k rovnakým používateľom platobných služieb. Bolo by nežiaduce, aby poskytovatelia platobných služieb obchádzali cieľ tejto požiadavky. Pri identifikácii zodpovedajúcich typov úhrad by sa mali dať použiť kritériá vrátane platobného iniciačného kanála alebo platobného nástroja použitého na iniciovanie platby, postavenia klienta a dodatočných funkcií alebo služieb.

(18)

Všadeprítomnými okamžitými úhradami v eurách sa poskytovateľom platobných služieb ponúkajú príležitosti na vývoj nových platobných riešení, ako sú mobilné platobné aplikácie, čím sa uľahčí používanie okamžitých úhrad v eurách na platby na mieste interakcie. Takéto platobné riešenia by mohli zahŕňať dodatočné funkcie alebo služby ponúkané platiteľom a príjemcom platby, ako je iniciovanie platieb, riešenie sporov alebo vrátenie peňazí. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť rozhodnúť o poplatkoch za takéto dodatočné funkcie alebo služby nad rámec podkladovej okamžitej úhrady. Platobné riešenie založené na okamžitých úhradách, ktoré zahŕňa dodatočné funkcie alebo služby, by sa nemalo považovať za riešenie zodpovedajúce inej ako okamžitej úhrade ponúkanej bez rovnakých dodatočných funkcií alebo služieb. Ak používateľ platobných služieb môže zadávať platobné príkazy na iné ako okamžité úhrady bez akýchkoľvek dodatočných funkcií alebo služieb, rovnaká možnosť by mala byť k dispozícii aj pre okamžité úhrady v eurách. Malo by sa zabezpečiť, aby z pohľadu používateľa platobných služieb nebolo zasielanie alebo prijímanie okamžitej úhrady v eurách drahšie ako zasielanie alebo prijímanie inej ako okamžitej úhrady v eurách, ktorá sa poskytuje s rovnakými dodatočnými funkciami alebo službami. Najmä poskytovatelia platobných služieb, ktorí ponúkajú rôzne varianty platobného riešenia a v prípade ktorých by jedinou rozlišovacou vlastnosťou medzi nimi bolo použitie okamžitých úhrad v jednom a iných ako okamžitých úhrad v druhom prípade, by mali zabezpečiť, aby celkový poplatok za variant okamžitej úhrady v eurách nebol vyšší ako poplatok za variant bežnej úhrady v eurách.

(19)

S cieľom poskytnúť používateľom platobných služieb väčšiu voľnosť pri využívaní okamžitých úhrad by používateľ platobných služieb mal mať možnosť stanoviť si individuálny limit na maximálnu sumu, ktorú môže zaslať prostredníctvom okamžitej úhrady, a to buď denný limit, alebo limit pre jednotlivé transakcie. Používatelia platobných služieb by mali mať možnosť kedykoľvek, bez ťažkostí a s okamžitou účinnosťou tieto jednotlivé limity zmeniť alebo zrušiť.

(20)

Bezpečnosť úhrad v eurách, okamžitých aj iných ako okamžitých, má zásadný význam pre zvýšenie dôvery používateľov platobných služieb v platobnú službu zasielania a prijímania úhrad a zabezpečenie jej používania. Podľa smernice (EÚ) 2015/2366 je jediným faktorom určujúcim správne vykonanie transakcie vo vzťahu k príjemcovi jedinečný identifikátor v zmysle vymedzenia v uvedenej smernici a poskytovatelia platobných služieb nie sú povinní overovať meno príjemcu. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať zavedené spoľahlivé a aktuálne opatrenia na odhaľovanie podvodov a predchádzanie podvodom, ktorých cieľom je zabrániť tomu, aby sa úhrada zaslala nezamýšľanému príjemcovi v dôsledku podvodu alebo chyby, keďže platiteľ nemusí mať možnosť získať späť finančné prostriedky pred pripísaním týchto finančných prostriedkov na účet príjemcu. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať určitú mieru flexibility pri navrhovaní najvhodnejších opatrení na riešenie rôznych možností iniciovania platieb. Takéto opatrenia by nemali viesť k tomu, že by používateľom platobných služieb vznikli dodatočné poplatky. Poskytovatelia platobných služieb by preto mali poskytovať službu zabezpečujúcu overenie príjemcu, ktorému má platiteľ v úmysle poslať úhradu (služba zabezpečujúca overenie). S cieľom zabrániť zbytočným problémom alebo oneskoreniu pri spracúvaní transakcie by mal poskytovateľ platobných služieb platiteľa vykonať takúto službu ihneď po tom, ako platiteľ poskytne príslušné informácie o príjemcovi, a pred tým, ako sa platiteľovi ponúkne možnosť autorizovať úhradu.

(21)

Niektoré atribúty mena príjemcu, na účet ktorého chce platiteľ vykonať úhradu, ako napríklad prítomnosť diakritiky alebo rôzne možné prepisy mien v rôznych abecedách, rozdiely medzi obvykle používanými menami a menami uvedenými na formálnych dokumentoch, by mohli viesť k situácii, keď sa meno príjemcu platby poskytnuté platiteľom a meno spojené s identifikátorom platobného účtu uvedeným v bode 1 písm. a) prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 260/2012 (identifikátor platobného účtu), ktoré poskytol platiteľ, nezhodujú presne, ale sú napriek tomu takmer zhodné. V takýchto prípadoch, s cieľom zabrániť zbytočným problémom pri spracovaní úhrad v eurách a uľahčiť platiteľovi rozhodnutie, či by mal v zamýšľanej transakcii pokračovať, by mal poskytovateľ platobných služieb uviesť platiteľovi meno príjemcu spojené s identifikátorom platobného účtu, ktorý poskytol platiteľ, spôsobom, ktorým sa zabezpečí súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (8).

(22)

Autorizovanie úhrady v prípade, že príjemca nebol overený, môže viesť k prevodu finančných prostriedkov nezamýšľanému príjemcovi. Poskytovatelia platobných služieb by nemali niesť zodpovednosť za vykonanie transakcie nezamýšľanému príjemcovi na základe nesprávneho jedinečného identifikátora, ako sa stanovuje v článku 88 smernice (EÚ) 2015/2366, pokiaľ poskytovatelia platobných služieb správne vykonávajú službu zabezpečujúcu overenie. Ak však poskytovatelia platobných služieb vrátane poskytovateľov platobných iniciačných služieb túto službu nevykonajú správne a ak takéto zlyhanie vedie k chybne vykonanej platobnej transakcii, takíto poskytovatelia platobných služieb by mali bezodkladne vrátiť prevedenú sumu platiteľovi a v príslušných prípadoch vrátiť platobný účet, z ktorého boli finančné prostriedky odpísané, do stavu, v ktorom by bol, keby sa platobná transakcia neuskutočnila. Poskytovatelia platobných služieb by mali informovať používateľov platobných služieb o dôsledkoch rozhodnutia používateľov platobných služieb ignorovať oznámenie poskytnuté v súlade s týmto pozmeňujúcim nariadením na zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb a práva používateľov platobných služieb na vrátenie peňazí.

(23)

Služba, ktorou sa zabezpečuje overenie, by sa mala v čo najväčšej možnej miere vykonávať v súlade so súborom pravidiel a noriem platných v celej Únii s cieľom podporiť bezproblémové a interoperabilné vykonávanie. Tento súbor pravidiel a noriem by mohli vypracovať organizácie zložené z poskytovateľov platobných služieb alebo organizácie, ktoré ich zastupujú.

(24)

Používatelia platobných služieb, ktorí nie sú spotrebiteľmi a ktorí zadávajú viaceré platobné príkazy ako balík, by mali mať možnosť rozhodnúť sa nevyužívať službu, ktorou sa zabezpečuje overenie, kedykoľvek počas ich zmluvného vzťahu s poskytovateľom platobných služieb. Po tom, ako sa rozhodnú nevyužívať službu, ktorou sa zabezpečuje overenie, by títo používatelia platobných služieb mali mať možnosť rozhodnúť sa ju začať znovu využívať.

(25)

Je mimoriadne dôležité, aby poskytovatelia platobných služieb účinne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z reštriktívnych opatrení prijatých Úniou v súlade s článkom 215 ZFEÚ vo vzťahu k osobe, orgánu alebo subjektu, na ktorý sa vzťahuje zmrazenie aktív alebo zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov uvedenej osobe, orgánu alebo subjektu alebo v ich prospech, a to či už priamo alebo nepriamo (cielené finančné reštriktívne opatrenia). V práve Únie sa však nestanovujú pravidlá týkajúce sa postupu alebo nástrojov, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb použiť na zabezpečenie plnenia týchto povinností. Poskytovatelia platobných služieb teda uplatňujú rôzne spôsoby na základe individuálneho rozhodnutia alebo usmernenia dotknutých vnútroštátnych orgánov. Prax, v rámci ktorej sa plnenie povinností vyplývajúcich z cielených finančných reštriktívnych opatrení dosahuje tak, že sa preveruje platiteľ aj príjemca zúčastnení na každej vnútroštátnej alebo cezhraničnej úhrade, vedie k veľmi vysokému počtu úhrad, ktoré sú označené ako transakcie s potenciálnou účasťou osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia. V prípade veľkej väčšiny takto označených transakcií sa však po preverení ukáže, že sa na nich osoby ani subjekty, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia, nezúčastňovali. Vzhľadom na povahu okamžitých úhrad nie je možné, aby poskytovatelia platobných služieb v požadovanom krátkom čase uvedené označené transakcie preverili, v dôsledku čoho sú zamietané. Poskytovateľom platobných služieb táto situácia spôsobuje prevádzkové problémy pri ponúkaní platobnej služby zasielania a prijímania okamžitých úhrad svojim používateľom platobných služieb v celej Únii spoľahlivým a predvídateľným spôsobom. S cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu, zefektívniť snahy poskytovateľov platobných služieb v kontexte okamžitých úhrad v eurách zamerané na plnenie povinností vyplývajúcich z cielených finančných reštriktívnych opatrení a predchádzať zbytočnému sťažovaniu zasielania a prijímania okamžitých úhrad by poskytovatelia platobných služieb mali pravidelne a aspoň raz denne, preverovať, či sa medzi ich používateľmi platobných služieb nachádzajú osoby alebo subjekty, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia, a nemali by už v tejto konkrétnej súvislosti uplatňovať preverovanie viazané na transakcie. Povinnosť poskytovateľov platobných služieb pravidelne overovať svojich používateľov platobných služieb sa týka len osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia. Iné druhy reštriktívnych opatrení prijatých v súlade s článkom 215 ZFEÚ alebo reštriktívne opatrenia, ktoré nie sú prijaté v súlade s článkom 215 ZFEÚ, nepatria do pôsobnosti tejto povinnosti.

(26)

S cieľom zabrániť iniciovaniu okamžitých úhrad z platobných účtov patriacich osobám alebo subjektom, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia, a s cieľom okamžite zmraziť finančné prostriedky zaslané na takéto platobné účty by poskytovatelia platobných služieb mali vykonať overenie svojich používateľov platobných služieb okamžite po nadobudnutí účinnosti nového cieleného finančného reštriktívneho opatrenia. Táto povinnosť by sa mala vzťahovať na všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí zasielajú alebo prijímajú okamžité úhrady v eurách, čím sa zabezpečí, aby všetci poskytovatelia platobných služieb účinne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z cielených finančných reštriktívnych opatrení. Povinnosťou poskytovateľov platobných služieb pravidelne overovať, či sú ich používatelia platobných služieb osobami alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia, sa nezasahuje do opatrení, ktoré by poskytovatelia platobných služieb mali mať možnosť prijať na dosiahnutie súladu s právom Únie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä s požiadavkami týkajúcimi sa rizika, na dodržiavanie iných reštriktívnych opatrení ako zmrazenie aktív alebo zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sú prijaté v súlade s článkom 215 ZFEÚ, alebo na dodržiavanie reštriktívnych opatrení, ktoré nie sú prijaté v súlade s článkom 215 ZFEÚ.

(27)

Porušovanie ustanovení zavedených týmto pozmeňujúcim nariadením by malo podliehať sankciám, ktoré by mali ukladať príslušné orgány alebo justičné orgány členských štátov. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. S cieľom prispieť k vzájomnej dôvere medzi poskytovateľmi platobných služieb a medzi relevantnými príslušnými orgánmi pri jednotnom a dôslednom uplatňovaní harmonizovaného prístupu k plneniu povinností poskytovateľov platobných služieb vyplývajúcich z cielených finančných reštriktívnych opatrení, je obzvlášť vhodné v celej Únii harmonizovať spoločnú normu pre maximálnu výšku sankcií, ktoré sa majú ukladať za nesplnenie povinnosti poskytovateľov platobných služieb preverovať, či sa medzi ich používateľmi platobných služieb nachádzajú osoby alebo subjekty, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia. Sankcie by malo byť možné ukladať nielen poskytovateľom platobných služieb, ale aj fyzickým osobám, ktoré sú členmi vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu poskytovateľa platobných služieb.

(28)

Poskytovatelia platobných služieb potrebujú dostatočný čas na splnenie povinností stanovených v tomto pozmeňujúcom nariadení. Je preto vhodné zavádzať tieto povinnosti postupne, čo poskytovateľom platobných služieb umožní efektívnejšie využívať svoje zdroje. Povinnosť ponúkať platobnú službu zasielania okamžitých úhrad by sa preto mala začať uplatňovať neskôr a mala by jej predchádzať povinnosť ponúkať platobnú službu prijímania okamžitých úhrad, keďže v rámci týchto dvoch služieb je zavedenie zvyčajne nákladnejšie a zložitejšie v prípade zasielania okamžitých úhrad, takže si vyžaduje viac času na vykonanie. Služba zabezpečujúca overenie je relevantná pre poskytovateľov platobných služieb ponúkajúcich platobnú službu zasielania úhrad.

Povinnosť ponúkať službu, ktorou sa zabezpečuje overovanie, by sa preto mala uplatňovať od rovnakého okamihu ako povinnosť ponúkať službu zasielania okamžitých úhrad. Povinnosti, ktoré sa týkajú poplatkov a harmonizovaného postupu na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich z cielených finančných reštriktívnych opatrení, by sa mali uplatňovať hneď, ako budú poskytovatelia platobných služieb povinní ponúkať platobnú službu prijímania okamžitých úhrad. S cieľom umožniť poskytovateľom platobných služieb nachádzajúcim sa v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, aby efektívne pridelili zdroje potrebné na zavedenie okamžitých úhrad v eurách, by sa povinnosti stanovené v tomto pozmeňujúcom nariadení mali na týchto poskytovateľov platobných služieb vzťahovať od neskorších dátumov ako na poskytovateľov platobných služieb nachádzajúcich sa v členských štátoch, ktorých menou je euro. Zavádzanie rôznych povinností by malo byť postupné, rovnako ako v prípade poskytovateľov platobných služieb nachádzajúcich sa v eurozóne. Ak sa euro zavedie ako mena členského štátu, ktorého menou nie je euro, pred týmito neskoršími dátumami, poskytovatelia platobných služieb v danom členskom štáte by mali dosiahnuť súlad s týmto pozmeňujúcim nariadením do jedného roka od vstupu do eurozóny, a najneskôr do príslušných lehôt stanovených pre poskytovateľov platobných služieb v členských štátoch, ktorých menou nie je euro. Avšak takíto poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť dosiahnuť súlad s týmto pozmeňujúcim nariadením skôr ako v príslušných lehotách stanovených pre poskytovateľov platobných služieb v členských štátoch, ktorých menou je euro.

(29)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí vývoj poplatkov za platobné účty, ako aj za vnútroštátne a cezhraničné úhrady a okamžité úhrady v eurách a v iných menách od dátumu prijatia legislatívneho návrhu Komisie na toto pozmeňujúce nariadenie, t. j. 26. októbra 2022, s cieľom monitorovať akékoľvek účinky tohto pozmeňujúceho nariadenia na stanovovanie poplatkov za účty, iné ako okamžité úhrady a okamžité úhrady. Komisia by mala vyhodnotiť aj rozsah a účinnosť povinnosti poskytovateľa platobných služieb pravidelne overovať, či sú jeho používatelia platobných služieb osobami alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia, aby sa predišlo zbytočnému bráneniu zasielaniu a prijímaniu okamžitých úhrad. Komisia by tiež mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa posúdia zostávajúce prekážky vykonávania okamžitých úhrad za rôznych okolností vrátane platieb na mieste interakcie. V uvedenej správe by sa mala posúdiť úroveň štandardizácie technológií, ktoré sú relevantné pre používanie okamžitých úhrad, ako sú QR kódy, komunikácia na krátku vzdialenosť (NFC) a bluetooth.

(30)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1230 (9) majú byť poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb nachádzajúci sa v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, uplatňuje v súvislosti s cezhraničnými úhradami v eurách, rovnaké ako poplatky, ktoré tento poskytovateľ platobných služieb uplatňuje na vnútroštátne úhrady v národnej mene daného členského štátu. V situáciách, keď takýto poskytovateľ platobných služieb uplatňuje v prípade vnútroštátnych okamžitých úhrad v národnej mene vyššie poplatky ako v prípade vnútroštátnych iných ako okamžitých úhrad v národnej mene, a teda aj vyššie poplatky ako v prípade cezhraničných iných ako okamžitých úhrad v eurách, by bola výška poplatkov, ktoré by takýto poskytovateľ platobných služieb bol povinný uplatňovať podľa nariadenia (EÚ) 2021/1230 v súvislosti s cezhraničnými okamžitými úhradami v eurách, vyššia ako výška poplatkov za cezhraničné iné ako okamžité úhrady v eurách. Aby sa predišlo protichodným požiadavkám a zohľadnil sa kľúčový cieľ, ktorým je nasmerovanie používateľov platobných služieb k okamžitým úhradám v eurách, je v takýchto situáciách vhodné požadovať, aby poplatky uplatňované vo vzťahu k platiteľom a príjemcom v prípade cezhraničných okamžitých úhrad v eurách nepresahovali poplatky uplatňované v prípade cezhraničných iných ako okamžitých úhrad v eurách.

(31)

Nariadenia (EÚ) č. 260/2012 a (EÚ) 2021/1230 a smernice 98/26/ES a (EÚ) 2015/2366 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(32)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov v súvislosti s poskytovaním úhrad alebo služba, ktorou sa zabezpečuje overenie ako aj overovanie toho, či používatelia platobných služieb sú osobami alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné reštriktívne opatrenia, by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Spracovanie mien a identifikátorov platobných účtov fyzických osôb je primerané a potrebné na predchádzanie podvodným transakciám, odhaľovanie chýb a zabezpečenie dodržiavania cielených finančných reštriktívnych opatrení.

(33)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie potrebných jednotných pravidiel týkajúcich sa cezhraničných okamžitých úhrad v eurách na úrovni Únie a zvýšenie celkového využívania okamžitých úhrad v eurách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože členské štáty nemôžu ukladať povinnosti poskytovateľom platobných služieb nachádzajúcim sa v iných členských štátoch, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(34)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (10) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 19. decembra 2022 vydal stanovisko (11),

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Vkladajú sa tieto články:

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).“ "

3.

V článku 11 sa vkladajú tieto odseky:

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).“ "

4.

Článok 15 sa nahrádza takto:

5.

V článku 16 sa dopĺňa tento odsek:

1.

V článku 3 sa dopĺňa tento odsek:

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).“ "

2.

V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

1.

Článok 10 ods. 1 sa nahrádza takto:

2.

Článok 35 sa mení takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1).“ "

1.

Písmeno b) sa nahrádza takto:

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1)."

(*8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349)."

(*9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35)."

(*10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES o 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).“ "

2.

Písmeno f) sa nahrádza takto: