(1)

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), ktorým sa reguluje medzinárodná letecká doprava, nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Uvedeným dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ďalej len „ICAO“).

(2)

Všetky členské štáty sú zmluvnými štátmi Chicagskeho dohovoru a členmi ICAO, pričom Únia má v určitých orgánoch ICAO štatút pozorovateľa. V Rade ICAO je zastúpených šesť členských štátov.

(3)

Podľa článku 54 Chicagskeho dohovoru môže Rada ICAO prijať medzinárodné štandardy a odporúčania a označiť ich ako prílohy k Chicagskemu dohovoru.

(4)

Rada ICAO má na svojom 231. zasadaní prijať zmenu 19 prílohy 13 k Chicagskemu dohovoru s názvom Vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov (ďalej len „zmena 19“).

(5)

Hlavným účelom zmeny 19 je zlepšiť bezpečnosť letectva zabezpečením vysokej úrovne efektívnosti, rýchlosti a kvality bezpečnostných vyšetrovaní v civilnom letectve.

(6)

Navrhované zmeny sú zamerané na splnenie uvedených cieľov tým, že sa orgánom bezpečnostného vyšetrovania v zmluvných štátoch pomôže pri vedení vyšetrovaní diaľkovo riadených lietadiel, pričom sa bezodkladne sprístupnia informácie a údaje zo zapisovačov nainštalovaných v lietadle. V zmene 19 sa takisto uznáva, že verejnosť a médiá očakávajú informácie, a preto zmena zahŕňa ustanovenia o včasnom poskytnutí faktických informácií v priebehu bezpečnostného vyšetrovania. Okrem toho zmena 19 odzrkadľuje skutočnosť, že používanie moderných technológií umožňuje skrátenie konzultačného obdobia pre vypracovanie záverečných správ, čím sa urýchli uverejnenie záverečnej správy. Napokon zmenou 19 sa zavádza preferencia, aby sa záverečné správy zasielali v elektronickom formáte, čím sa môžu nahrávať do centrálnej databázy ICAO.

(7)

Európska sieť orgánov bezpečnostného vyšetrovania v civilnom letectve, ktorá bola zriadená podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 (1), ktorá je okrem iného zodpovedná za poskytovanie poradenstva inštitúciám Únie v súvislosti so všetkými aspektmi tvorby a vykonávania politík a pravidiel Únie týkajúcich sa bezpečnostných vyšetrovaní a prevencie nehôd a incidentov, prispela k príprave návrhu týkajúceho sa zmeny 19.

(8)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Rade ICAO, keďže zmena 19 bude záväzná v rámci medzinárodného práva v súlade s článkom 90 písm. a) Chicagskeho dohovoru a môže mať rozhodujúci vplyv na právo Únie, najmä na nariadenie (EÚ) č. 996/2010.

(9)

Pozíciou Únie na 231. zasadania Rady ICAO alebo akéhokoľvek následného zasadania, pokiaľ ide o prijatie zmeny 19, by mala byť podpora a uplatňovanie týchto zmien v celom ich rozsahu. Uvedenú pozíciu by mali vyjadriť členské štáty, ktoré sú členmi Rady ICAO.

(10)

Podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru každý zmluvný štát, ktorý považuje za nevykonateľné vyhovieť vo všetkých ohľadoch medzinárodnému štandardu alebo postupu, alebo plne zosúladiť svoje vlastné právne predpisy alebo postupy s takýmto medzinárodným štandardom alebo postupmi, alebo ktorý považuje za potrebné prijať právne predpisy alebo postupy, ktoré sa v nejakom ohľade líšia od právnych predpisov alebo postupov stanovených medzinárodným štandardom, má bezodkladne oznámiť ICAO rozdiely medzi svojím vlastným postupom a postupom zavedeným medzinárodným štandardom.

(11)

Podľa článku 90 Chicagskeho dohovoru každá príloha, ako sa uvádza v článku 54 pododseku 1 k uvedenému dohovoru, alebo zmena prílohy nadobudne platnosť do troch mesiacov po jej predložení zmluvným štátom ICAO alebo na konci dlhšieho obdobia, ktoré určí Rada ICAO, pokiaľ v tom čase nevyjadrí nesúhlas väčšina zmluvných štátov ICAO.

(12)

Pozíciou Únie po prijatí zmeny 19 Radou ICAO, ktorú má oznámiť generálny tajomník ICAO prostredníctvom obežníka ICAO, by malo byť nevyjadriť nesúhlas a uplatňovať túto zmenu. Ak by sa právne predpisy Únie odchyľovali od novoprijatých štandardov a odporúčaní po plánovanom dátume uplatňovania uvedených štandardov a odporúčaní, rozdiel oproti uvedeným konkrétnym štandardom a odporúčaniam by sa mal oznámiť ICAO. Pozícia Únie by v súvislosti s takýmto rozdielom mala vychádzať z písomného dokumentu, ktorý Komisia predloží Rade na prerokovanie a schválenie.

(13)

Uvedenú pozíciu by mali vyjadriť všetky členské štáty konajúc spoločne v záujme Únie,