1.   Inštitúcie na účely štandardizovanej metodiky a zjednodušenej štandardizovanej metodiky uvedenej v článku 84 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ v prípade každej meny, v ktorej má inštitúcia významnú pozíciu, ako sa uvádza v článku 3, hodnotia všetky pozície v neobchodnej knihe. Tieto pozície v neobchodnej knihe zahŕňajú:

a)	pozície vo finančných aktívach v neobchodnej knihe;

b)	pozície v záväzkoch v neobchodnej knihe;

c)	pozície v podsúvahových položkách v neobchodnej knihe.

2.   Pozície v neobchodnej knihe uvedené v odseku 1 zahŕňajú všetky tieto položky:

a)	úrokové deriváty;

b)	neúrokové deriváty, pri ktorých sa peňažné toky určujú celkovo alebo čiastočne odkazom na úrokovú sadzbu;

c)	dôchodkové záväzky a aktíva dôchodkového plánu okrem prípadu, keď je ich úrokové riziko zachytené v inej miere rizika;

d)	aktíva citlivé na úrokové sadzby okrem aktív uvedených v písmenách a), b) a c), ktoré sa neodpočítavajú od vlastného kapitálu Tier 1;

e)	záväzky citlivé na úrokové sadzby okrem záväzkov uvedených v písmenách a), b) a c), ktoré nie sú nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, ako sa uvádza v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ani inými večnými nástrojmi bez akýchkoľvek dátumov uplatnenia kúpnej opcie;

f)	podsúvahové položky citlivé na úrokové sadzby okrem položiek uvedených v písmenách a), b) a c);

g)	pozície v obchodnej knihe s menším rozsahom uvedené v článku 94 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 okrem prípadu, keď je ich úrokové riziko zachytené v inej miere rizika.

Na účely písmena e) záväzky citlivé na úrokové sadzby zahŕňajú neúročené vklady.

1.   Pri používaní štandardizovanej metodiky na hodnotenie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania ich pozícií v neobchodnej knihe, inštitúcie alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia vyplývajúce z ich pozícií v neobchodnej knihe do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy, a to takto:

a)	v prípade nástrojov s pevnou úrokovou sadzbou v súlade s článkom 6;

b)	v prípade nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou v súlade s článkom 7;

c)	v prípade vkladov splatných na požiadanie v súlade s článkom 8;

d)	v prípade úverov s pevnou úrokovou sadzbou, ktoré podliehajú riziku predčasného splatenia, v súlade s článkom 9;

e)	v prípade termínovaných vkladov s pevnou úrokovou sadzbou, ktoré podliehajú riziku predčasného splatenia, v súlade s článkom 10;

f)	v prípade derivátových nástrojov bez opcionality v súlade s článkom 11;

g)	v prípade iných nástrojov, ako sú nástroje uvedené v písmenách a) až f), v súlade s článkom 12.

2.   Inštitúcie zaobchádzajú s obchodnými maržami a inými zložkami rozpätia v úrokových platbách, pokiaľ ide o ich vylúčenie z pomyselných peňažných tokov z precenenia alebo ich zahrnutie do týchto peňažných tokov, v súlade so svojím interným prístupom k riadeniu a meraniu úrokového rizika v neobchodnej knihe.

Inštitúcie, ktoré z pomyselných peňažných tokov z precenenia vylučujú obchodné marže a iné zložky rozpätia, vykonávajú všetky tieto činnosti:

a)	používajú transparentnú metodiku na identifikáciu bezrizikovej úrokovej sadzby pri vzniku každého nástroja a uplatňujú túto metodiku jednotne vo všetkých obchodných útvaroch;

b)	zabezpečujú, aby vylúčenie obchodných marží a iných zložiek rozpätia z pomyselných peňažných tokov z precenenia bolo v súlade so spôsobom, akým inštitúcia riadi a hedžuje úrokové riziko v neobchodnej knihe;

c)	oznamujú vylúčenie obchodných marží a iných zložiek rozpätia príslušnému orgánu.

3.   Inštitúcie pri alokácii pomyselných peňažných tokov z precenenia svojich pozícií v neobchodnej knihe uvedených v odseku 1:

a)	nezohľadňujú vplyv vloženej opcionality automatickej úrokovej opcie na pomyselné peňažné toky z precenenia;

b)	zohľadňujú vplyv vloženej opcionality behaviorálnej úrokovej opcie na pomyselné peňažné toky z precenenia.

1.   Inštitúcie alokujú do dátumu precenenia pomyselné peňažné toky z precenenia vyplývajúce z úrokových platieb pozícií v neobchodnej knihe v nástrojoch s pevnou úrokovou sadzbou do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy, čím zohľadnia všetky vylúčenia uvedené v článku 5 ods. 2 druhom pododseku.

2.   Inštitúcie alokujú do dátumu precenenia peňažné toky vyplývajúce z priebežných a konečných splátok istiny pozícií v neobchodnej knihe v nástrojoch s pevnou úrokovou sadzbou do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy.

1.   Inštitúcie klasifikujú vklady splatné na požiadanie v závislosti od druhu protistrany do týchto kategórií:

a)	retailové vklady splatné na požiadanie, ďalej klasifikované do týchto kategórií: i) retailové transakčné vklady; ii) retailové netransakčné vklady;

b)	veľkoobchodné vklady splatné na požiadanie, ďalej klasifikované do týchto kategórií: i) veľkoobchodné vklady finančných klientov; ii) veľkoobchodné nefinančné vklady.

2.   Inštitúcie odlišujú:

a)	stabilnú časť vkladov uvedených v odseku 1 písm. a) bode i) a ii) a v odseku 1 písm. b) bode ii) od ich nestabilnej časti, pričom používajú zaznamenané zmeny objemu vkladov v dôsledku pohybov bezrizikovej úrokovej sadzby smerom nahor a nadol za obdobie aspoň predchádzajúcich 10 rokov;

b)	základnú zložku stabilnej časti vkladov splatných na požiadanie uvedených v odseku 1 od jej vedľajšej zložky.

S cieľom určiť výšku vedľajšej zložky stabilnej časti vkladov splatných na požiadanie uvedenej v písmene b) inštitúcie vynásobia výšku všetkých stabilných vkladov splatných na požiadanie mierou premietnutia.

3.   Pri posudzovaní miery premietnutia uvedenej v odseku 2 druhom pododseku inštitúcie zohľadňujú nasledujúce prvky, a to aj so zreteľom na pozície v neobchodnej knihe s podobnými charakteristikami:

a)	aktuálnu úroveň úrokových sadzieb;

b)	rozpätie medzi úrokovou sadzbou ponúkanou inštitúciou a trhovou sadzbou;

c)	konkurenciu zo strany iných firiem;

d)	zemepisnú polohu inštitúcie;

e)	demografické a iné relevantné charakteristiky zákazníckej základne inštitúcie;

f)	nepravdepodobné precenenie základnej zložky stabilnej časti vkladov splatných na požiadanie, a to aj pri významných zmenách v prostredí úrokových sadzieb.

4.   V šokových scenároch, v ktorých sa predpokladá zvýšenie krátkodobých úrokových sadzieb, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode i), v článku 4 písm. b) bode i) a v článku 4 písm. c) bode i), inštitúcie vynásobia koeficientom 0,8 základnú zložku stabilnej časti vkladov splatných na požiadanie vypočítanú v súlade s odsekmi 2 a 3 a zodpovedajúcim spôsobom zvýšia vedľajšiu zložku.

5.   V šokových scenároch, v ktorých sa predpokladá zníženie krátkodobých úrokových sadzieb, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode ii), v článku 4 písm. b) bode ii) a v článku 4 písm. c) bode ii), inštitúcie vynásobia koeficientom 1,2 základnú zložku stabilnej časti vkladov splatných na požiadanie vypočítanú v súlade s odsekmi 2 a 3 a zodpovedajúcim spôsobom znížia vedľajšiu zložku.

6.   Pri uplatňovaní odsekov 2 až 5 inštitúcie uplatňujú nasledujúce horné ohraničenia týkajúce sa podielu základnej zložky stabilnej časti vkladov splatných na požiadanie vypočítanú v súlade s odsekmi 2 a 3:

a)	90 % v prípade retailových transakčných vkladov uvedených v odseku 1 písm. a) bode i);

b)	70 % v prípade retailových netransakčných vkladov uvedených v odseku 1 písm. a) bode ii);

c)	50 % v prípade veľkoobchodných nefinančných vkladov uvedených v odseku 1 písm. b) bode ii).

7.   Inštitúcie zaobchádzajú so všetkými veľkoobchodnými vkladmi finančných klientov uvedenými v odseku 1 písm. b) bode i) ako s vedľajšími vkladmi splatnými na požiadanie.

8.   Inštitúcie alokujú vedľajšiu zložku vkladov splatných na požiadanie do časovej skupiny precenenia uvedenej v bode 1 písm. a) prílohy.

9.   Inštitúcie alokujú základné zložky vkladov splatných na požiadanie v priebehu času konzistentne do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy na základe zaznamenaných interných údajov a s výhradou týchto obmedzení splatnosti vypočítaných na základe váženého priemeru:

a)	5 rokov v prípade vkladov splatných na požiadanie uvedených v odseku 1 písm. a) bode i);

b)	4,5 roka v prípade vkladov splatných na požiadanie uvedených v odseku 1 písm. a) bode ii);

c)	4 roky v prípade vkladov splatných na požiadanie uvedených v odseku 1 písm. b) bode ii).

10.   Inštitúcie identifikujú vklady splatné na požiadanie ako vedľajšie vklady splatné na požiadanie, ak je súčet vkladov splatných na požiadanie nižší ako 2 % pozícií v neobchodnej knihe, ktoré sa účtujú ako záväzok v súlade s platným účtovným rámcom.

1.   Inštitúcie považujú úvery s pevnou úrokovou sadzbou pre retailových zákazníkov za úvery podliehajúce riziku predčasného splatenia, ak je dlžník schopný splatiť časť nesplatenej istiny alebo celú nesplatenú istinu pred zmluvne dohodnutým dátumom splatnosti alebo zmluvným dátumom splatnosti istiny, a to buď:

a)	bez toho, aby musel znášať ekonomické náklady na takéto splatenie, alebo

b)	vtedy, keď musí znášať ekonomické náklady len nad prahovou hodnotou predčasného splatenia.

2.   Inštitúcie v prípade pozícií v neobchodnej knihe uvedených v odsekoch 1 a 7 odhadujú základnú ročnú podmienenú mieru predčasného splatenia pre každú menu spôsobom, ktorý je konzistentný v priebehu času a vhodný pre priemernú mieru predčasného splatenia. Inštitúcie odhadujú túto priemernú mieru predčasného splatenia osobitne pre každé portfólio homogénnych pozícií v neobchodnej knihe a v rámci prevládajúcej časovej štruktúry úrokových sadzieb, vychádzajúc zo všetkých dostupných interných záznamov.

Na účely prvého pododseku môžu inštitúcie stanoviť mieru predčasného splatenia na 0, ak je súčet úverov s pevnou úrokovou sadzbou uvedených v odseku 1 a aktív s pevnou sadzbou uvedených v odseku 7 nižší ako 5 % pozícií v neobchodnej knihe, ktoré sa účtujú ako aktíva v súlade s platným účtovným rámcom.

3.   Inštitúcie upravujú podmienenú mieru predčasného splatenia odhadnutú v súlade s odsekom 2 takto:

a)	v scenároch, v ktorých sa predpokladá zvýšenie úrokových sadzieb, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode i), v článku 4 písm. b) bode ii) a v článku 4 písm. c) bode i), inštitúcie vynásobia podmienenú mieru predčasného splatenia koeficientom 0,8;

b)	v scenároch, v ktorých sa predpokladá zníženie úrokových sadzieb, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode ii), v článku 4 písm. b) bode i) a v článku 4 písm. c) bode ii), inštitúcie vynásobia podmienenú mieru predčasného splatenia koeficientom 1,2.

4.   Inštitúcie odhadujú očakávanú výšku predplatených úverov za časovú skupinu precenenia pre každú časovú skupinu precenenia uvedenú v bode 1 prílohy ako súčin:

a)	nesplatenej sumy úverov s pevnou úrokovou sadzbou uvedených v odseku 1, určitého homogénneho druhu produktu a denominovaných v určitej mene;

b)	podmienenej miery predčasného splatenia určenej v súlade s odsekom 2, vynásobenej dĺžkou príslušnej časovej skupiny precenenia uvedenou v bode 2 prílohy a upravenej v súlade s odsekom 3.

Na účely písmena a) inštitúcie nepovažujú sumy, ktoré dosiahli splatnosť alebo sa uhradili vopred skôr, ako je dolná hranica časovej skupiny precenenia, za nesplatené zostatky.

5.   Inštitúcie alokujú vopred uhradenú sumu úverov s pevnou úrokovou sadzbou uvedených v odseku 1 vrátane sankčných poplatkov za predčasné uhradenie, ktoré retailoví zákazníci uskutočnia v uplatniteľnom scenári, do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy. Inštitúcie alokujú akúkoľvek časť pomyselných peňažných tokov z precenenia tých úverov s pevnou úrokovou sadzbou, pri ktorých neočakávajú, že budú vopred uhradené, do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy na základe zmluvného harmonogramu splácania na obdobie zmluvnej splatnosti týchto úverov.

6.   Inštitúcie zaobchádzajú s úvermi s pevnou úrokovou sadzbou pre veľkoobchodných zákazníkov, ak je dlžník schopný vopred uhradiť časť nesplatenej istiny alebo celú nesplatenú istinu pred zmluvne dohodnutým dátumom splatnosti alebo zmluvným dátumom splatnosti istiny, v súlade s článkami 6 a 13.

7.   Ak je inštitúcia vystavená aktívam vo forme cenných papierov s podkladovými nástrojmi vo forme úverov s pevnou úrokovou sadzbou uvedených v odseku 1 („aktíva s pevnou sadzbou“) a ak emitent týchto aktív s pevnou sadzbou nie je povinný nahradiť úvery s pevnou úrokovou sadzbou v prípade ich predčasného splatenia, táto inštitúcia uplatňuje prístup založený na prezretí podkladových expozícií a hodnotí pozície v neobchodnej knihe v týchto aktívach v súlade s odsekom 1 bez ohľadu na to, či je protistranou tejto inštitúcie veľkoobchodný alebo retailový zákazník.

1.   Inštitúcie považujú termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou za termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou, ktoré podliehajú riziku predčasného splatenia, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	tieto termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou sú retailovými vkladmi;

b)	vkladateľ vlastní opciu na splatenie akejkoľvek nesplatenej sumy termínovaných vkladov s pevnou úrokovou sadzbou pred zmluvným dátumom splatnosti vkladu.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu inštitúcie zaobchádzať s termínovanými vkladmi s pevnou úrokovou sadzbou v súlade s článkom 6, ak by predčasný výber týchto vkladov viedol k sankcii pre vkladateľa, ktorá by kompenzovala stratu úrokov medzi dátumom splatenia vkladu a dátumom jeho zmluvnej splatnosti, ako aj ekonomické náklady na splatenie vkladu.

3.   Inštitúcie zaobchádzajú s termínovanými vkladmi s pevnou úrokovou sadzbou, ktoré sú veľkoobchodnými vkladmi, v súlade s článkom 6.

Ak veľkoobchodný vkladateľ vlastní opciu na splatenie akejkoľvek nesplatenej sumy vkladu pred jeho zmluvným dátumom splatnosti, pričom nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 2, inštitúcie zaobchádzajú s touto opciou ako s vloženou automatickou opciou v súlade s článkom 13.

4.   Inštitúcie odhadujú základnú kumulatívnu mieru splatenia termínovaných vkladov pre termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou uvedené v odseku 1 spôsobom, ktorý je konzistentný v priebehu času a vhodný pre priemernú mieru predčasného splatenia. Inštitúcie odhadujú uvedenú základnú kumulatívnu mieru splatenia termínovaných vkladov osobitne pre každé portfólio homogénnych produktov denominovaných v určitej mene a v rámci prevládajúcej časovej štruktúry úrokových sadzieb, vychádzajúc zo všetkých dostupných interných záznamov.

Na účely prvého pododseku môžu inštitúcie stanoviť základnú kumulatívnu mieru splatenia termínovaných vkladov na 0, ak je súčet termínovaných vkladov s pevnou úrokovou sadzbou uvedených v odseku 1 nižší ako 5 % pozícií v neobchodnej knihe, ktoré sa účtujú ako záväzky v súlade s platným účtovným rámcom.

5.   Inštitúcie upravujú základnú kumulatívnu mieru splatenia termínovaných vkladov pre termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou odhadnutú v súlade s odsekom 4 podľa uplatniteľných scenárov, a to takto:

a)	v scenároch, v ktorých sa predpokladá zníženie krátkodobých úrokových sadzieb, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode ii), v článku 4 písm. b) bode ii) a v článku 4 písm. c) bode ii), inštitúcie vynásobia mieru splatenia koeficientom 0,8;

b)	v scenároch, v ktorých sa predpokladá zvýšenie krátkodobých úrokových sadzieb, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode i), v článku 4 písm. b) bode i) a v článku 4 písm. c) bode i), inštitúcie vynásobia mieru splatenia koeficientom 1,2.

6.   Inštitúcie určia očakávanú výšku predčasne splatených termínovaných vkladov s pevnou úrokovou sadzbou pre každú časovú skupinu precenenia uvedenú v bode 1 prílohy vynásobením termínovaných vkladov s pevnou úrokovou sadzbou uvedených v odseku 1, určitého homogénneho druhu produktu a denominovaných v určitej mene uplatniteľnou základnou kumulatívnou mierou splatenia termínovaných vkladov pre termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou upravenou v súlade s odsekom 5.

7.   Inštitúcie určia pre všetky časové skupiny precenenia a súbory homogénnych druhov produktov celkovú výšku predčasne splatených termínovaných vkladov s pevnou úrokovou sadzbou agregovaním predčasne splatených súm uvedených v odseku 6. Inštitúcie alokujú agregované predčasne splatené sumy do príslušnej časovej skupiny precenenia uvedenej v bode 1 písm. a) prílohy. Inštitúcie alokujú časti pomyselných peňažných tokov z precenenia vzťahujúce sa na termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou uvedené v odseku 1, pri ktorých neočakávajú predčasné splatenie, do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy podľa ich zmluvnej splatnosti.

1.   Inštitúcie rozdeľujú derivátové nástroje bez opcionality na platobnú a príjmovú časť.

2.   Inštitúcie zaobchádzajú s príjmovou časťou derivátového nástroja bez opcionality ako s prichádzajúcim peňažným tokom a s platobnou časťou ako s odchádzajúcim peňažným tokom.

Inštitúcie alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy.

3.   Inštitúcie zaobchádzajú s krížovými menovými úrokovými swapmi zahŕňajúcimi zámenu istiny alebo úroku v rôznych menách osobitne pre každú časť a v každej mene.

4.   Inštitúcie zaobchádzajú s úrokovými výnosmi a nákladmi derivátových nástrojov používaných na hedžing oddelene od výnosov a nákladov vyplývajúcich z hedžovanej pozície.

1.   Inštitúcie s podielom problémových expozícií 2 % alebo viac alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia vyplývajúce z ich problémových expozícií do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy. Tieto očakávané peňažné toky alokujú po odpočítaní rezerv a takým spôsobom, aby sa uplatňovali v priebehu času konzistentne, pričom zohľadňujú ich načasovanie.

Na účely prvého pododseku inštitúcie vypočítavajú podiel problémových expozícií vydelením hodnoty problémových dlhových cenných papierov, úverov a preddavkov uvedených v článku 47a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 celkovou sumou hrubých dlhových cenných papierov, úverov a preddavkov.

2.   Ak súčet pomyselných hodnôt úverových prísľubov s pevnou úrokovou sadzbou pre retailové protistrany presahuje 2 % pozícií v neobchodnej knihe, ktoré sa účtujú ako aktívum v súlade s platným účtovným rámcom, inštitúcie odhadujú čerpanú sumu v základnom scenári aj v uplatniteľných scenároch uvedených v článku 4 na základe:

a)	historických interných záznamov o čerpaní úverových prísľubov s pevnou úrokovou sadzbou podľa typu protistrany za podobných podmienok;

b)	hodnoty zmluvy pre protistranu v základnom scenári;

c)	hodnoty zmluvy pre protistranu v šokovom scenári.

Inštitúcie alokujú odhadované čerpané sumy do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy v súlade s odhadovaným časom čerpania.

1.   Inštitúcie vypočítavajú ekonomickú hodnotu navýšení vlastného imania pre automatické úrokové opcie svojich pozícií v neobchodnej knihe uvedené v článku 5 ods. 3 písm. a).

2.   V prípade kúpenej automatickej úrokovej opcie inštitúcie vypočítavajú zmenu hodnoty tejto opcie v uplatniteľnom scenári oproti jej hodnote v základnom scenári, pričom zohľadňujú relatívne zvýšenie implicitnej volatility úrokových sadzieb o 25 %.

3.   V prípade predanej automatickej úrokovej opcie inštitúcie vypočítavajú zmenu hodnoty tejto opcie v uplatniteľnom scenári oproti jej hodnote v základnom scenári.

Na účely prvého pododseku je zmenou hodnoty rozdiel medzi týmito písmenami a) a b):

a)	odhad hodnoty opcie pre vlastníka opcie vzhľadom na: i) bezrizikovú výnosovú krivku v príslušnej mene podľa uplatniteľného scenára; ii) relatívne zvýšenie implicitnej volatility úrokových sadzieb o 25 %;

b)	hodnota úrokovej opcie pre vlastníka opcie vypočítaná pomocou nešokovej výnosovej krivky a implicitnej volatility úrokových sadzieb v príslušnej mene k dátumu ocenenia.

4.   Inštitúcie vypočítavajú ekonomickú hodnotu navýšenia vlastného imania pre riziko automatických úrokových opcií ako rozdiel medzi hodnotami všetkých kúpených opcií vypočítanými v súlade s odsekom 2 a hodnotami všetkých predaných opcií vypočítanými v súlade s odsekom 3 po uplatnení scenára v určitej mene.

5.   Inštitúcie používajú na výpočet uvedený v odsekoch 2 a 3 svoje uplatniteľné metódy interného oceňovania.

1.   Pri používaní štandardizovanej metodiky na hodnotenie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú čisté príjmy z úrokov vyplývajúce z ich činností v neobchodnej knihe, inštitúcie alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia vyplývajúce z ich pozícií v neobchodnej knihe do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy.

2.   Články 5 až 12 sa uplatňujú na alokáciu pomyselných peňažných tokov z precenenia, ako sa uvádza v odseku 1, s výhradou výnimiek stanovených v odsekoch 3 až 6 tohto článku.

3.   Odchylne od článku 5 ods. 2 prvého pododseku inštitúcie zahŕňajú obchodné marže a iné zložky rozpätia týkajúce sa úrokových platieb v pomyselných peňažných tokoch z precenenia.

4.   Okrem alokácie pomyselných peňažných tokov z precenenia uvedených v článku 6, článku 9 ods. 5, článku 10 ods. 7 a článku 12 do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy inštitúcie alokujú tieto pomyselné peňažné toky z precenenia do časových skupín referenčného obdobia uvedených v bode 3 prílohy. Pomyselné peňažné toky z precenenia, ktoré sú úrokovými platbami, kopírujú referenčné obdobie nástroja, ktorý ich vytvoril.

5.   Okrem alokácie pomyselných peňažných tokov z precenenia uvedených v článku 7 a článku 8 do príslušných časových skupín precenenia uvedených v bode 1 prílohy inštitúcie alokujú tieto pomyselné peňažné toky z precenenia do časovej skupiny referenčného obdobia uvedenej v bode 3 písm. a) prílohy.

6.   Inštitúcie zaobchádzajú s pevnými časťami derivátových nástrojov uvedených v článku 11 v súlade s odsekom 4 tohto článku.

Inštitúcie zaobchádzajú s pohyblivými časťami derivátových nástrojov uvedených v článku 11 v súlade s odsekom 5 tohto článku.

1.   Inštitúcie vypočítavajú navýšenia čistých príjmov z úrokov pre automatické úrokové opcie svojich pozícií v neobchodnej knihe uvedené v článku 5 ods. 3 písm. a) až do časového horizontu čistých príjmov z úrokov.

2.   Na účely odseku 1 sa článok 13 uplatňuje mutatis mutandis s výhradou výnimiek stanovených v odsekoch 3 až 6 tohto článku.

3.   Inštitúcie musia z výpočtu navýšení čistých príjmov z úrokov uvedených v odseku 1 vylúčiť automatické úrokové opcie, ktoré možno uplatniť len za časovým horizontom čistých príjmov z úrokov.

4.   Pri výpočte navýšení čistých príjmov z úrokov uvedených v odseku 1 inštitúcie neberú do úvahy relatívne zvýšenie implicitnej volatility.

5.   Inštitúcie vypočítavajú hodnotu uvedenú v článku 13 ods. 2 a 3 na základe vyplácania očakávaného v základnom scenári a v uplatniteľných scenároch.

6.   Inštitúcie predpokladajú, že nástroje, ktorých opcionalita alebo nelinearita sa automaticky aktivuje, sa predlžujú s porovnateľnými charakteristikami až do konca časového horizontu čistých príjmov z úrokov.

1.   Inštitúcie vypočítavajú ekonomickú hodnotu vlastného imania pre základný scenár a uplatniteľné šokové scenáre v každej mene v súlade s odsekmi 2, 3 a 4. Inštitúcie vypočítavajú zmeny ekonomickej hodnoty vlastného imania v súlade s odsekmi 5 a 6.

2.   Inštitúcie alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia uvedené v článkoch 6, 7 a 8, článku 9 ods. 5, článku 10 ods. 7, článku 11 ods. 2 a článku 12 do časových skupín precenenia uvedených v uvedených článkoch takto:

a)	všetky kladné a záporné pomyselné peňažné toky z precenenia v rámci časovej skupiny precenenia sa vzájomne započítavajú, čím sa vytvorí čistá dlhá alebo čistá krátka pozícia pre každú časovú skupinu precenenia;

b)	prichádzajúce peňažné toky majú kladné znamienko a odchádzajúce peňažné toky majú záporné znamienko.

3.   Inštitúcie diskontujú čisté pomyselné peňažné toky z precenenia s cieľom získať súčasnú hodnotu pomocou diskontného faktora. Inštitúcie vypočítavajú uvedený diskontný faktor

zo spotovej nulovej úrokovej sadzby

v strednom bode skupiny pre príslušný scenár i a menu c vynásobenej stredným bodom skupiny t k takto:

4.   Inštitúcie spočítavajú diskontované čisté peňažné toky z precenenia vo všetkých časových skupinách precenenia s cieľom určiť ekonomickú hodnotu vlastného imania pre základný scenár a uplatniteľné scenáre a pre každú menu.

5.   Inštitúcie vypočítavajú zmenu ekonomickej hodnoty vlastného imania tak, že odpočítajú ekonomickú hodnotu vlastného imania v základnom scenári od ekonomickej hodnoty vlastného imania v uplatniteľnom scenári a pripočítajú zmeny hodnoty automatickej úrokovej opcie vypočítanej v súlade s článkom 13.

6.   Inštitúcie pri výpočte súhrnnej zmeny pre každý scenár spočítajú všetky záporné a kladné zmeny, ku ktorým došlo pri každej mene. Pri tomto výpočte inštitúcie prepočítavajú meny iné než mena vykazovania na menu vykazovania spotovým výmenným kurzom ECB platným k referenčnému dátumu. Kladné zmeny sa v prípade mien v rámci mechanizmu výmenných kurzov ERM II s formálne dohodnutým fluktuačným pásmom užším ako štandardné pásmo +/– 15 % vážia koeficientom 50 % alebo koeficientom 80 %.

Inštitúcie vykazujú vážené zisky až do vyššej z týchto hodnôt:

a)	absolútna hodnota záporných zmien v EUR alebo menách ERM II;

b)	výsledok uplatnenia koeficientu 50 % na kladné zmeny v menách ERM II alebo EUR.

1.   Inštitúcie na účel výpočtu príspevku predpokladaného bezrizikového výnosu z reinvestície alebo refinancovania pomyselných peňažných tokov z precenenia k čistým príjmom z úrokov, ako sa uvádza v odseku 4, vypočítavajú pre každú menu a každý scenár forwardové sadzby, ktoré odrážajú bezrizikovú zložku úrokových sadzieb, ktoré sa majú podľa očakávania uplatňovať na bezrizikové úvery začínajúce v stredných bodoch časových skupín precenenia uvedených v bode 4 prílohy a so splatnosťami, ktoré zodpovedajú stredným bodom časových skupín referenčného obdobia uvedených v bode 3 prílohy.

2.   Inštitúcie vypočítavajú forwardové sadzby uvedené v odseku 1 podľa tohto vzorca:

pričom:

t k je stredný bod časovej skupiny precenenia k,

REF j je stredný bod časovej skupiny referenčného obdobia j,

je forwardová sadzba pre príslušný scenár i a pre menu c pre bezrizikový úver, ktorý sa začína v strednom bode časovej skupiny precenenia k a má splatnosť v strednom bode časovej skupiny referenčného obdobia j,

je diskontný faktor pre príslušný scenár i a pre menu c a čas t k , ako sa uvádza v článku 17 ods. 3.

3.   Inštitúcie vypočítavajú uplatniteľnú bezrizikovú úrokovú sadzbu pre každú kombináciu stredného bodu časovej skupiny precenenia so stredným bodom časovej skupiny referenčného obdobia tak, že vynásobia forwardové sadzby uvedené v odseku 1 zostávajúcim časovým horizontom uvedeným v článku 18 druhom pododseku.

4.   Inštitúcie vypočítavajú príspevok predpokladanej bezrizikovej úrokovej sadzby z reinvestície alebo refinancovania pomyselných peňažných tokov z precenenia k čistým príjmom z úrokov ako súčin týchto písmen a) a b):

a)	pomyselných peňažných tokov z precenenia uvedených v článkoch 6, 7 a 8, článku 9 ods. 5, článku 10 ods. 7, článku 11 ods. 2 druhom pododseku a článku 12 alokovaných v súlade s článkom 14 ods. 4 a 5;

b)	príspevku zodpovedajúcej uplatniteľnej bezrizikovej úrokovej sadzby vypočítanej v súlade s odsekom 3 tohto článku.

1.   Inštitúcie vypočítavajú príspevok predpokladanej obchodnej marže z reinvestície alebo refinancovania pomyselných peňažných tokov z precenenia k čistým príjmom z úrokov tak, že vynásobia pomyselné peňažné toky z precenenia vypočítané v súlade s odsekom 2 uplatniteľným výnosom z obchodnej marže uvedeným v odseku 4.

2.   Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 inštitúcie:

a)	alokujú pri prestavení obchodných marží pomyselné peňažné toky z precenenia nástrojov uvedených v článkoch 6 až 12 do časových skupín precenenia uvedených v bode 4 prílohy;

b)	odhadujú: i) uplatniteľnú sadzbu obchodnej marže v súlade s odsekom 3 tohto článku; ii) zostávajúci čas uvedený v článku 18 druhom pododseku.

Na účely písmena a) sa články 6 až 12 uplatňujú mutatis mutandis. Pri nástrojoch s pohyblivou úrokovou sadzbou však inštitúcie alokujú tú časť pomyselných peňažných tokov z precenenia, ktorá predstavuje sumu istiny v súlade s konečným dátumom zmluvnej splatnosti týchto nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou.

3.   Na účely odseku 1 inštitúcie alokujú pozície v neobchodnej knihe k typom produktov finančných aktív a finančných záväzkov rozdelené na základe zemepisnej polohy a menovej denominácie.

Medzi typy produktov finančných aktív uvedené v prvom pododseku patria:

a)	dlhové cenné papiere;

b)	úvery a preddavky – nefinančné korporácie;

c)	úvery a preddavky – domácnosti – hypotéky;

d)	úvery a preddavky – domácnosti – úvery (iné než hypotéky);

e)	úvery a preddavky – iné protistrany;

f)	iné produkty v neobchodnej knihe.

Medzi typy produktov finančných záväzkov uvedené v prvom pododseku patria:

a)	vklady – nefinančné korporácie;

b)	vklady – domácnosti;

c)	vklady – iné protistrany;

d)	dlhové cenné papiere;

e)	iné záväzky v neobchodnej knihe.

4.   Pri nástrojoch obchodovaných na hlbokých a aktívnych likvidných trhoch, kde hodnotu týchto nástrojov možno určiť na základe všeobecne šírených a ľahko dostupných trhových cien, inštitúcie odhadujú uplatniteľnú sadzbu obchodnej marže uvedenú v odseku 2 písm. b) na základe trhovej ceny, úrokových platieb týchto nástrojov a odpočítania bezrizikovej úrokovej sadzby.

Pri iných nástrojoch, než sú nástroje uvedené v prvom pododseku, inštitúcie odhadujú uplatniteľnú sadzbu obchodnej marže uvedenú v odseku 2 písm. b) na základe váženého priemeru obchodných marží prijatých alebo vyplatených v transakciách počas predchádzajúcich 360 dní so zreteľom na typ produktu, zemepisnú polohu a denomináciu meny, ako sa uvádza v odseku 2. Ak takéto transakcie neexistujú, inštitúcie odhadnú uplatniteľnú sadzbu obchodnej marže na základe predpokladov vychádzajúcich z marží prijatých alebo vyplatených v porovnateľných portfóliách.

5.   Uplatniteľná sadzba obchodnej marže v základnom scenári odhadnutá v súlade s odsekom 3 sa používa aj v uplatniteľnom scenári.

6.   V záujme zohľadnenia zostávajúceho času uvedeného v článku 18 druhom pododseku inštitúcie vypočítavajú percentuálny podiel výnosu z obchodnej marže tak, že vynásobia uplatniteľnú sadzbu obchodnej marže odhadnutú v súlade s odsekom 3 tohto článku týmto zostávajúcim časom.

1.   Inštitúcie vypočítavajú príspevok úrokových platieb, ktoré sa uskutočnia do dátumu precenenia vrátane uvedeného dátumu, k čistým príjmom z úrokov tak, že alokujú úrokové platby z nástrojov uvedených v článkoch 6 až 12 do časových skupín precenenia uvedených v bode 4 prílohy popri alokácii uvedenej v článkoch 19 a 20 za predpokladu, že tieto úrokové platby spĺňajú tieto podmienky:

a)	veľkosť úrokovej platby je známa a pevne daná bez možnosti zmeny platby v dôsledku pohybu úrokových sadzieb;

b)	očakáva sa, že úroková platba sa uskutoční v časovom horizonte čistých príjmov z úrokov uvedenom v článku 18 prvom pododseku.

2.   Pri nástrojoch s pohyblivou úrokovou sadzbou, ak sa úroková platba uskutoční po dátume precenenia, inštitúcie uplatňujú odsek 1 tohto článku len na tú časť úrokovej platby, ktorá predstavuje obchodnú maržu.

1.   Inštitúcie vypočítavajú zmeny trhovej hodnoty za časovým horizontom čistých príjmov z úrokov pre nástroje vedené v reálnej hodnote tak, že uplatnia článok 17 ods. 3, 4 a 5 mutatis mutandis na alokáciu vykonanú v súlade s odsekom 2.

2.   Pri alokácii uvedenej v odseku 1 inštitúcie uplatňujú článok 17 ods. 2 mutatis mutandis a zahŕňajú obchodné marže a iné zložky rozpätia týkajúce sa úrokových platieb v pomyselných peňažných tokoch z precenenia, pričom uplatňujú tieto výnimky:

a)	inštitúcie musia vylúčiť pomyselné peňažné toky z precenenia súvisiace s nástrojmi, ktoré nie sú vedené v reálnej hodnote;

b)	inštitúcie musia vylúčiť pomyselné peňažné toky z precenenia v časovom horizonte čistých príjmov z úrokov tak, že v časových skupinách precenenia uvedených v bode 4 prílohy stanovia hodnotu týchto peňažných tokov na nulu.

1.   Okrem alokácie uvedenej v článku 7 inštitúcie alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou pre každú menu k dátumu ich precenenia do časových skupín precenenia uvedených v bode 4 prílohy, ak súčet týchto nástrojov s pohyblivou úrokovou sadzbou iných než tých, ktoré sú uvedené v referenčnom období „jeden deň“ uvedenom v odseku 2 písm. a) tohto článku, presahuje 5 % pozícií neobchodnej knihy, ktoré sa účtujú ako aktívum v súlade s platným účtovným rámcom.

Na účely prvého pododseku musia inštitúcie vylúčiť vložené úrokové opcie a zaobchádzať s týmito opciami v súlade s odsekom 8.

2.   Pri alokovaní pomyselných peňažných tokov z precenenia uvedených v odseku 1 inštitúcie alokujú uvedené peňažné toky k nasledujúcim referenčným obdobiam, na ktoré sa vzťahuje nástroj s pohyblivou úrokovou sadzbou:

a)	jeden deň;

b)	jeden mesiac;

c)	tri mesiace;

d)	šesť mesiacov;

e)	12 mesiacov.

3.   Ak neexistuje zodpovedajúce referenčné obdobie, inštitúcie alokujú pomyselné peňažné toky z precenenia do jednej z týchto kategórií:

a)	„základná sadzba“, ak nástroj s pohyblivou úrokovou sadzbou odkazuje na základnú úrokovú sadzbu;

b)	„iná“, ak nástroj s pohyblivou úrokovou sadzbou odkazuje na akúkoľvek inú referenčnú hodnotu.

Inštitúcie priraďujú prichádzajúcim pomyselným peňažným tokom z precenenia kladné znamienko a odchádzajúcim pomyselným peňažným tokom z precenenia záporné znamienko.

4.   Inštitúcie odhadujú pre danú menu na základe historických záznamov pohybov úrokových sadzieb nástrojov a pre každé referenčné obdobie uvedené v odseku 2 a kategóriu uvedenú v odseku 3 šoky reštriktívnej a expanzívnej politiky spôsobom, ktorý sa uplatňuje v priebehu času konzistentne.

5.   Inštitúcie odhadujú šoky reštriktívnej a expanzívnej politiky uvedené v odseku 4 porovnaním úrokových sadzieb v referenčnom období „jeden deň“ uvedenom v odseku 2 písm. a) s ostatnými referenčnými obdobiami uvedenými v odseku 2 písm. b) až e) a kategóriami uvedenými v odseku 3.

6.   Inštitúcie uplatňujú pre každú menu na pomyselné peňažné toky z precenenia šoky reštriktívnej a expanzívnej politiky uvedené v odseku 4 vynásobené zostávajúcim časom uvedeným v článku 18 druhom pododseku.

7.   Inštitúcie agregujú výsledky výpočtov uvedených v odseku 6, ale samostatne pre šoky reštriktívnej a expanzívnej politiky uvedené v odseku 4.

8.   Inštitúcie vypočítavajú pre šoky reštriktívnej aj expanzívnej politiky uvedené v odseku 4 vyplácané sumy z automatických úrokových opcií v nástrojoch s pohyblivou úrokovou sadzbou a tieto sumy porovnávajú s vyplácanými sumami vypočítanými podľa základného scenára.

Inštitúcie pripočítavajú rozdiel vo vyplácaných sumách, ktorý vyplýva z porovnania uvedeného v prvom pododseku, k agregovanému výsledku uvedenému v odseku 7, ale samostatne pre šok reštriktívnej a expanzívnej politiky. Priraďujú prichádzajúcim vyplácaným sumám kladné znamienko a odchádzajúcim vyplácaným sumám záporné znamienko. Inštitúcie nediskontujú vyplácané sumy a neprijímajú žiadne predpoklady týkajúce sa zmien volatility.

9.   Navýšenie čistých príjmov z úrokov pre bázické riziko je nižší výsledok vypočítaný v súlade s odsekmi 1 až 8 pre šoky reštriktívnej a expanzívnej politiky.

1.   Inštitúcie vypočítavajú čisté príjmy z úrokov tak, že s výnimkou automatických úrokových opcií spočítajú všetky nasledujúce položky až do časového horizontu čistých príjmov z úrokov:

a)	predpokladané bezrizikové výnosy z reinvestície alebo refinancovania pomyselných peňažných tokov z precenenia vypočítané v súlade s článkom 19;

b)	predpokladanú obchodnú maržu z reinvestície alebo refinancovania pomyselných peňažných tokov z precenenia nástrojov uvedených v článkoch 6 až 12 vypočítanú v súlade s článkom 20;

c)	súčet úrokových platieb, ktoré sa uskutočnia do dátumu precenenia vrátane tohto dátumu, vypočítaný v súlade s článkom 21 a znížený o akýkoľvek významný úrok vzniknutý v čase t = 0.

2.   Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 inštitúcie priraďujú prichádzajúcim peňažným tokom kladné znamienko a odchádzajúcim peňažným tokom záporné znamienko.

3.   Inštitúcie vypočítavajú vplyv scenára na čisté príjmy z úrokov tak, že spočítajú všetky tieto položky:

a)	rozdiel medzi: i) výpočtom uvedeným v odseku 1 týkajúcim sa uplatniteľného scenára; ii) výpočtom uvedeným v odseku 1 týkajúcim sa základného scenára;

b)	navýšenie čistých príjmov z úrokov pre automatické opcie v rámci časového horizontu čistých príjmov z úrokov vypočítané v súlade s článkom 15;

c)	navýšenie čistých príjmov z úrokov pre bázické riziko uvedené v článku 23.

Inštitúcie používajú na účely prvého pododseku písm. a) a b) rovnaké scenáre.

Inštitúcie vypočítavajú na účely prvého pododseku písm. c) navýšenie čistých príjmov z úrokov pre bázické riziko pre šoky reštriktívnej a expanzívnej politiky, ako sa uvádza v článku 23 ods. 9, ktoré má najväčší negatívny vplyv na čisté príjmy z úrokov.

4.   Inštitúcie pri výpočte súhrnnej zmeny pre každý scenár spočítajú všetky záporné a kladné zmeny, ku ktorým došlo pri každej mene. Pri tomto výpočte inštitúcie prepočítavajú meny iné než mena vykazovania na menu vykazovania spotovým výmenným kurzom ECB platným k referenčnému dátumu. Kladné zmeny sa v prípade mien v rámci mechanizmu výmenných kurzov ERM II s formálne dohodnutým fluktuačným pásmom užším ako štandardné pásmo +/– 15 % vážia koeficientom 50 % alebo koeficientom 80 %.

Inštitúcie vykazujú vážené zisky až do vyššej z týchto hodnôt:

a)	absolútna hodnota záporných zmien v EUR alebo menách ERM II;

b)	výsledok uplatnenia koeficientu 50 % na kladné zmeny v menách ERM II alebo EUR.

1.   Na výpočet ekonomickej hodnoty vlastného imania a zmien ekonomickej hodnoty vlastného imania podľa zjednodušenej štandardizovanej metodiky inštitúcie uplatňujú články 5 až 13 s výhradou výnimiek stanovených v odsekoch 2 až 5 tohto článku.

2.   V základnom scenári sa uplatňuje toto:

a)

odchylne od článku 8 ods. 2 až 6 inštitúcie stanovujú výšku základnej zložky vkladov splatných na požiadanie s týmito pomermi: i) 69,23 % v prípade retailových transakčných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) bode i); ii) 53,85 % v prípade retailových netransakčných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) bode ii); iii) 38,46 % v prípade veľkoobchodných nefinančných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) bode ii);

b)	odchylne od článku 8 ods. 9 inštitúcie alokujú základnú zložku vkladov splatných na požiadanie rovnomerne v čase, ako sa stanovuje v bode 5 písm. a) prílohy.

3.   V scenároch, v ktorých sa predpokladá zníženie krátkodobej úrokovej sadzby, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode ii), v článku 4 písm. b) bode ii) a v článku 4 písm. c) bode ii), sa uplatňuje toto:

a)

odchylne od článku 8 ods. 2 až 6 inštitúcie stanovujú výšku základnej zložky vkladov splatných na požiadanie s týmito pomermi: i) 90 % v prípade retailových transakčných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) bode i); ii) 70 % v prípade retailových netransakčných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) bode ii); iii) 50 % v prípade veľkoobchodných nefinančných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) bode ii);

b)	odchylne od článku 8 ods. 9 inštitúcie alokujú základnú zložku vkladov splatných na požiadanie rovnomerne v čase, ako sa stanovuje v bode 5 písm. b) prílohy.

4.   V scenároch, v ktorých sa predpokladá zvýšenie krátkodobej úrokovej sadzby, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode i), v článku 4 písm. b) bode i) a v článku 4 písm. c) bode i), sa uplatňuje toto:

a)

odchylne od článku 8 ods. 2 až 6 inštitúcie stanovujú výšku základnej zložky vkladov splatných na požiadanie s týmito pomermi: i) 48,46 % v prípade retailových transakčných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) bode i); ii) 37,69 % v prípade retailových netransakčných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) bode ii); iii) 26,92 % v prípade veľkoobchodných nefinančných vkladov splatných na požiadanie uvedených v článku 8 ods. 1 písm. b) bode ii);

b)	odchylne od článku 8 ods. 9 inštitúcie alokujú základnú zložku vkladov splatných na požiadanie rovnomerne v čase, ako sa stanovuje v bode 5 písm. c) prílohy.

5.   Inštitúcie vypočítavajú zmenu hodnoty uvedenú v článku 13 ods. 2 a 3 ako rozdiel medzi súčtom vyplácaných súm v základnom scenári a súčtom vyplácaných súm v uplatniteľnom scenári diskontovaným o uplatniteľné bezrizikové úrokové sadzby. Inštitúcie neberú do úvahy žiadny účinok zvýšenej volatility a vynásobujú vyplácanie automatických opcií podľa uplatniteľného scenára koeficientom 1,10.

1.   Na výpočet čistých príjmov z úrokov a zmien čistých príjmov z úrokov podľa zjednodušenej štandardizovanej metodiky inštitúcie uplatňujú články 14 až 16 s výhradou výnimiek stanovených v odsekoch 2 až 7 tohto článku.

2.   Článok 25 sa uplatňuje aj na výpočet uvedený v odseku 1.

3.   Článok 14 ods. 4 sa neuplatňuje na výpočet uvedený v odseku 1. Inštitúcie pre každý typ produktu uvedený v článku 20 ods. 3 vypočítavajú:

a)	priemerné referenčné obdobie pre všetky aktíva neobchodnej knihy citlivé na pevnú úrokovú sadzbu;

b)	priemerné referenčné obdobie pre všetky záväzky neobchodnej knihy citlivé na pevnú úrokovú sadzbu.

4.   Odchylne od článku 19 inštitúcie uplatňujú vypočítané priemerné referenčné obdobia namiesto stredných bodov časových skupín referenčných období stanovených v bode 3 prílohy.

5.   Odchylne od článku 20 ods. 2 inštitúcie pri uplatňovaní článku 20 ods. 3 tretieho pododseku oddeľujú pozície v neobchodnej knihe uvedené v článku 20 ods. 2 len podľa typov produktov, a nie podľa zemepisnej polohy.

6.   Odchylne od článku 21 inštitúcie vypočítavajú úrokové platby alebo časť úrokových platieb, ktoré sa uskutočnia do dátumu precenenia vrátane uvedeného dátumu, tak, že vynásobia tieto sumy:

a)	sumu istiny všetkých nesplatených nástrojov;

b)	odhady inštitúcií týkajúce sa priemerných úrokových sadzieb nástrojov na strane aktív alebo záväzkov, podľa toho, čo je uplatniteľné;

c)	časový horizont čistých príjmov z úrokov alebo v prípade, že nástroj sa preceňuje pred časovým horizontom čistých príjmov z úrokov, stredný bod časových skupín precenenia stanovených v bode 1 prílohy uplatniteľných na nesplatený nástroj.

7.   Inštitúcie vypočítavajú zmenu hodnoty uvedenú v článku 15 ako rozdiel medzi súčtom vyplácaných súm v základnom scenári a súčtom vyplácaných súm v uplatniteľnom scenári diskontovaným o uplatniteľné bezrizikové úrokové sadzby. Inštitúcie neberú do úvahy žiadny účinok zvýšenej volatility a vynásobujú vyplácané sumy podľa uplatniteľného scenára koeficientom 1,10.