NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/2845

z 13. decembra 2023,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o disciplínu pri vyrovnaní, cezhraničné poskytovanie služieb, spoluprácu v oblasti dohľadu, poskytovanie vedľajších služieb bankového typu a požiadavky na centrálne depozitáre cenných papierov tretích krajín, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 236/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (4) sa štandardizujú požiadavky na vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi a pravidlá týkajúce sa organizácie a konania centrálnych depozitárov cenných papierov (ďalej len „centrálne depozitáre“) s cieľom podporiť bezpečné, efektívne a plynulé vyrovnanie. Uvedeným nariadením sa zaviedli kratšie lehoty na vyrovnanie, opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní, prísne organizačné požiadavky, požiadavky týkajúce sa výkonu činnosti a prudenciálne požiadavky na centrálne depozitáre, sprísnené prudenciálne požiadavky a požiadavky v oblasti dohľadu zamerané na centrálne depozitáre a iné inštitúcie, ktoré poskytujú bankové služby na podporu vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ako aj režim umožňujúci centrálnym depozitárom, ktorým bolo udelené povolenie, poskytovať služby v celej Únii.

(2)

Zjednodušenie požiadaviek v niektorých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 909/2014, a primeranejší prístup k týmto oblastiam by boli v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zníženia nákladov a zjednodušenia, aby sa ciele politík Únie dosahovali čo najefektívnejším spôsobom, a ktorý sa zameriava najmä na zníženie regulačného a administratívneho zaťaženia.

(3)

Efektívne a odolné poobchodné infraštruktúry sú zásadnými prvkami dobre fungujúcej únie kapitálových trhov a zvyšuje sa nimi úsilie o podporu investovania, rastu a zamestnanosti v súlade s politickými prioritami Komisie. Z tohto dôvodu je revízia nariadenia (EÚ) č. 909/2014 jedným z kľúčových opatrení akčného plánu Komisie týkajúceho sa únie kapitálových trhov stanoveného v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán.

(4)

V roku 2019 uskutočnila Komisia cielenú konzultáciu o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Komisii poskytli informácie aj Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Zo získanej spätnej väzby vyplynulo, že zainteresované strany podporujú cieľ nariadenia (EÚ) č. 909/2014 spočívajúci v presadzovaní bezpečného, efektívneho a plynulého vyrovnania transakcií s finančnými nástrojmi a považujú ho za relevantný a že nie je potrebné významné prepracovanie uvedeného nariadenia. Správa, ktorú Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014, bola uverejnená 1. júla 2021. Hoci nie všetky ustanovenia uvedeného nariadenia sú už úplne uplatniteľné, v správe sa identifikovali oblasti, v ktorých sú cielené opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa cieľ uvedeného nariadenia dosiahol primeranejším, efektívnejším a účinnejším spôsobom.

(5)

Centrálne depozitáre by mali mať možnosť vo svojich vnútorných pravidlách stanoviť, ktoré iné udalosti ako insolvenčné konanie predstavujú zlyhanie účastníka. Takéto udalosti sa vo všeobecnosti týkajú neukončenia prevodu finančných prostriedkov alebo cenných papierov v súlade s podmienkami a vnútornými pravidlami systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi.

(6)

Nariadením (EÚ) č. 909/2014 sa zaviedli pravidlá týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní na riešenie zlyhaní pri vyrovnaní transakcií s cennými papiermi a na predchádzanie týmto zlyhaniam, a tým na zaistenie bezpečnosti vyrovnania transakcií. Mali by sa preskúmať dodatočné opatrenia a nástroje na zlepšenie efektívnosti vyrovnania v Únii, ako je definovanie veľkosti transakcií alebo čiastočné vyrovnanie. ESMA by preto mal v úzkej spolupráci s členmi ESCB preskúmať osvedčené postupy odvetvia tak v Únii, ako aj na medzinárodnej úrovni, aby identifikoval všetky relevantné opatrenia, ktoré by sa mohli v systémoch vyrovnania alebo u účastníkov trhu zaviesť, a vypracovať aktualizovaný návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa opatrení na predchádzanie zlyhaniam vyrovnania s cieľom zvýšiť efektívnosť vyrovnania.

(7)

Medzi pravidlá zavedené nariadením (EÚ) č. 909/2014 patria najmä požiadavky na podávanie správ, režim peňažných sankcií a povinné odkupy. V súčasnosti sa uplatňujú len požiadavky na podávanie správ a režim peňažných sankcií. Skúseností nadobudnuté pri uplatňovaní režimu peňažných sankcií, ako aj vývoj a špecifikácia rámca disciplíny pri vyrovnaní, najmä v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/1229 (6) umožnili všetkým zainteresovaným stranám lepšie porozumieť tomuto rámcu a výzvam, ktoré vyplývajú z jeho uplatňovania. Predovšetkým by sa mal objasniť rozsah peňažných sankcií a postupu povinného odkupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 909/2014. S cieľom odlíšiť požiadavky týkajúce sa peňažných sankcií od požiadaviek týkajúcich sa povinného odkupu by sa takéto požiadavky mali stanoviť v samostatných článkoch.

(8)

Zlyhania vyrovnania, ktorých zásadnú príčinu nemožno pripísať účastníkom, a operácie, ktoré sa nepovažujú za obchodovanie, by nemali podliehať peňažným sankciám ani povinným odkupom, keďže uplatňovanie týchto opatrení na takéto zlyhania vyrovnania a operácie by nebolo uskutočniteľné alebo by mohlo viesť ku škodlivým dôsledkom pre trh. Pokiaľ ide o povinné odkupy, bude to pravdepodobne prípad určitých transakcií na primárnom trhu, transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, korporátnych udalostí, reorganizácií alebo vytvárania a spätného predaja podielových listov fondu, operácií vyrovnania pozícií (realignment) alebo iných typov transakcií, v dôsledku ktorých sa postup odkupu stáva nepotrebným. Podobne by sa opatrenia týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní nemali uplatňovať na neplniacich účastníkov, voči ktorým sa začalo konkurzné konanie, alebo ak sú neplniacimi účastníkmi centrálne protistrany, s výnimkou transakcií uzavretých centrálnou protistranou, v ktorých centrálna protistrana nevstupuje medzi protistrany.

(9)

Peňažné sankcie by sa mali vypočítať za každý pracovný deň obdobia, počas ktorého zlyhanie pretrváva. Pri vymedzovaní parametrov na výpočet peňažných sankcií by sa mala zohľadniť možnosť existencie prostredia záporných úrokových sadzieb. Odstránenie akýchkoľvek nepriaznivých stimulov pre úpadok, ktoré by mohli vzniknúť v prostredí s nízkymi alebo zápornými úrokovými sadzbami, je potrebné na to, aby sa zabránilo neželaným účinkom na účastníka, ktorý zlyhanie nespôsobil. Komisia by mala pravidelne preskúmavať parametre používané na výpočet peňažných sankcií a v dôsledku toho by mala zvážiť možné zmeny metódy použitej na výpočet týchto sankcií, ako napríklad stanovenie progresívnych sadzieb.

(10)

Povinné odkupy by mohli mať negatívne účinky, a to tak za bežných, ako aj stresových trhových podmienok. Povinné odkupy by preto mali byť krajným opatrením a mali by sa uplatňovať len vtedy, ak sú súčasne splnené tieto dve podmienky: po prvé, uplatňovanie iných opatrení, ako sú peňažné sankcie alebo pozastavenie účasti účastníkov, ktorí konzistentne a systematicky spôsobujú zlyhania vyrovnania, zo strany centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán alebo obchodných miest neviedlo k dlhodobému udržateľnému zníženiu zlyhaní vyrovnania v Únii alebo zachovaniu zníženej úrovne zlyhaní vyrovnania v Únii; a po druhé, úroveň zlyhaní vyrovnania má alebo pravdepodobne bude mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu Únie.

(11)

Pri zvažovaní, či zaviesť povinné odkupy, by Komisia mala okrem konzultácií s Európskym výborom pre systémové riziká požiadať ESMA, aby poskytol analýzu nákladov a prínosov. Na základe tejto analýzy nákladov a prínosov by Komisia mala mať možnosť zaviesť povinné odkupy prostredníctvom vykonávacieho aktu. V uvedenom vykonávacom akte by sa malo spresniť, na ktoré finančné nástroje alebo kategórie transakcií sa povinné odkupy majú uplatňovať.

(12)

Uplatňovanie odkupov na reťazec transakcií s tým istým finančným nástrojom, ktoré vykonávajú protistrany, ktoré sú účastníkmi centrálneho depozitára, by mohlo spôsobiť zbytočné duplicitné náklady a ovplyvniť likviditu finančného nástroja. Aby sa predišlo takýmto dôsledkom, účastníkom takýchto transakcií by mal byť k dispozícii mechanizmus postúpenia. Každý účastník zapojený do reťazca transakcií by mal mať možnosť postúpiť povinnosť odkupu nasledujúcemu účastníkovi.

(13)

Povinné odkupy umožňujú vyplatenie rozdielu medzi cenou odkupu finančného nástroja a jeho pôvodnou cenou obchodu zo strany predávajúceho v prospech kupujúceho len vtedy, keď je referenčná cena odkupu vyššia ako pôvodná cena obchodu. Táto asymetria by nenáležite zvýhodňovala kupujúceho vtedy, keď je referenčná cena odkupu nižšia ako pôvodná cena obchodu. Zároveň by to znemožnilo uplatnenie mechanizmu postúpenia, keďže predovšetkým sumy, ktoré sa majú zaplatiť, sa môžu líšiť medzi jednotlivými krokmi reťazca transakcií v závislosti od toho, kedy jednotliví sprostredkovatelia vykonávajú odkup. Uvedená asymetria by sa preto mala odstrániť, aby sa zabezpečilo, že obchodné strany znova dosiahnu také ekonomické podmienky, aké by sa boli uplatnili, keby sa uskutočnila pôvodná transakcia.

(14)

Postupy povinného odkupu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 (7) sa prestali uplatňovať 1. februára 2022 v dôsledku nadobudnutia účinnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/1229. Postupy povinného odkupu podľa nariadenia (EÚ) č. 236/2012 boli však nezávislé od režimu podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a mali sa uplatňovať aj naďalej. Preto je vhodné obnoviť v nariadení (EÚ) č. 236/2012 ustanovenie upravujúce povinné odkupy. Transakcie, ktoré budú patriť do rozsahu pôsobnosti uvedeného ustanovenia, by nemali podliehať povinným odkupom podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(15)

Transakcie, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, môžu byť nezabezpečené zábezpekou, a riziko protistrany preto znáša každý člen obchodného miesta alebo obchodná strana. Presun tohto rizika na iné subjekty, ako sú účastníci centrálneho depozitára, by prinútil účastníkov kryť svoju expozíciu voči riziku protistrany zábezpekou, čo by mohlo viesť k neprimeranému zvýšeniu nákladov na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi. Neplniaci člen obchodného miesta alebo neplniaca obchodná strana by preto mali niesť zodpovednosť za úhradu cenového rozdielu, peňažnej náhrady a nákladov na odkup.

(16)

Ak sa uplatňujú povinné odkupy, Komisia by mala mať v určitých výnimočných situáciách možnosť dočasne pozastaviť ich uplatňovanie. Takéto pozastavenie by malo byť možné pre osobitné kategórie finančných nástrojov, ak je to potrebné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability alebo na jeho riešenie, alebo na riadne fungovanie finančných trhov v Únii. Takéto pozastavenie by malo byť primerané uvedeným cieľom.

(17)

ESMA by mal vypracovať aktualizovaný návrh regulačných technických predpisov s cieľom zohľadniť zmeny zavedené týmto nariadením do nariadenia (EÚ) č. 909/2014. To by Komisii umožnilo vykonať všetky potrebné opravy alebo zmeny s cieľom objasniť požiadavky stanovené v takýchto existujúcich regulačných technických predpisoch. ESMA by mal takisto vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť podrobnosti o mechanizme postúpenia, o tom, v prípade ktorých typov transakcií postup odkupu nie je potrebný, a o tom, ako zohľadniť osobitosti retailových investorov pri vykonávaní povinného odkupu.

(18)

Ak centrálny depozitár nevykonáva činnosť vyrovnania pred začatím procesu udeľovania povolení, kritériá na určenie toho, ktoré relevantné orgány by sa mali začleniť do takéhoto procesu udeľovania povolení, by mali zohľadňovať predpokladanú činnosť vyrovnania s cieľom zabezpečiť, že sa zohľadnia stanoviská všetkých relevantných orgánov, ktoré sa o činnosti daného centrálneho depozitára potenciálne zaujímajú.

(19)

Ak nový centrálny depozitár požiada o udelenie povolenia, ale súlad s určitými požiadavkami nemožno posúdiť, pretože centrálny depozitár ešte nie je v prevádzke, príslušný orgán by mal mať možnosť udeliť povolenie, ak možno odôvodnene predpokladať, že tento centrálny depozitár dodrží nariadenie (EÚ) č. 909/2014, keď skutočne začne vykonávať svoje činnosti. Uvedené posúdenie je obzvlášť relevantné v prípade používania technológie distribuovanej databázy transakcií a uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 (8).

(20)

Hoci sa od vnútroštátnych orgánov dohľadu v nariadení (EÚ) č. 909/2014 vyžaduje, aby do činností zapájali relevantné orgány a spolupracovali s nimi, vnútroštátne orgány dohľadu nemajú povinnosť informovať tieto relevantné orgány, či alebo ako boli ich stanoviská zohľadnené vo výsledku procesu udeľovania povolení alebo či sa počas pravidelných preskúmaní a hodnotení zistili ďalšie problémy. Relevantné orgány by preto mali mať možnosť vydávať odôvodnené stanoviská k udeľovaniu povolení centrálnym depozitárom a k procesu preskúmania a hodnotenia. Príslušné orgány by mali takéto stanoviská zohľadniť alebo vysvetliť, prečo sa nezohľadnili. Príslušné orgány by mali informovať relevantné orgány, ako aj iné konzultované orgány o výsledkoch procesu udeľovania povolenia. Príslušné orgány by mali informovať relevantné orgány, ESMA a kolégium o výsledkoch procesu preskúmania a hodnotenia.

(21)

Ustanovenia týkajúce sa lehôt na udeľovanie povolení centrálnemu depozitáru na externé zabezpečovanie hlavných služieb treťou stranou alebo na rozšírenie jeho činností na určité iné služby by sa mali zmeniť s cieľom odstrániť neúmyselné nezrovnalosti medzi týmito lehotami a lehotami procesu udeľovania všeobecných povolení.

(22)

Pravidelné preskúmania a hodnotenia centrálnych depozitárov príslušnými orgánmi sú potrebné na zabezpečenie toho, aby centrálne depozitáre mali naďalej zavedené vhodné mechanizmy, stratégie, postupy a mechanizmy na hodnotenie rizík, ktorým centrálne depozitáre sú alebo by mohli byť vystavené alebo ktoré by mohli predstavovať ohrozenie bezproblémového fungovania trhov s cennými papiermi. Z nadobudnutých skúseností však vyplýva, že ročné preskúmanie a hodnotenie je pre centrálne depozitáre aj príslušné orgány neprimerane zaťažujúce, pričom má obmedzenú pridanú hodnotu. Príslušné orgány by mali mať možnosť stanoviť vhodnejšiu frekvenciu preskúmania a hodnotenia pre každý centrálny depozitár, pričom minimálna frekvencia by mala byť raz za tri roky, s cieľom zmierniť toto zaťaženie a zabrániť opakovaniu informácií z jedného procesu do ďalšieho. Okrem toho by mal príslušný orgán pri posudzovaní primeranej frekvencie a hĺbky preskúmania a hodnotenia zvážiť, čo by bolo primerané, berúc do úvahy veľkosť, systémový význam, rizikový profil, povahu, rozsah a zložitosť centrálneho depozitára. Kapacity dohľadu príslušných orgánov a cieľ chrániť finančnú stabilitu by sa však nemali narušiť. Príslušné orgány by preto mali mať naďalej možnosť vykonávať akékoľvek dodatočné preskúmanie a hodnotenie. Centrálne depozitáre poskytujúce vedľajšie služby bankového typu podliehajú preskúmaniu a hodnoteniu aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (9).

(23)

Centrálny depozitár by sa mal pripraviť na scenáre, ktoré by mu mohli potenciálne brániť v jeho schopnosti nepretržite vykonávať kľúčové činnosti a poskytovať služby, a v týchto scenároch by mal posúdiť účinnosť celej škály možností ozdravenia alebo riadnej likvidácie. V tejto súvislosti sa nariadením (EÚ) č. 909/2014 zaviedli požiadavky, ktorými sa najmä stanovuje, že príslušný orgán má od centrálneho depozitára požadovať, aby predložil primeraný plán ozdravenia, a má zabezpečiť, aby mal každý centrálny depozitár zavedený a udržiavaný primeraný plán riešenia krízových situácií. V súčasnosti však neexistuje žiaden harmonizovaný režim riešenia krízových situácií, z ktorého by mohol vychádzať plán riešenia krízových situácií. Centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (10). Avšak pre centrálne depozitáre, ktorým nebolo udelené povolenie poskytovať takéto služby, neexistujú žiadne špecifické ustanovenia, a preto sa nepovažujú za úverové inštitúcie podľa smernice 2014/59/EÚ, ktoré musia mať zavedený plán ozdravenia a plán riešenia krízových situácií. Mali by sa preto uviesť objasnenia s cieľom lepšie zosúladiť požiadavky uplatniteľné na centrálne depozitáre so zreteľom na absenciu rámca Únie na ozdravenie a riešenie krízových situácií všetkých centrálnych depozitárov. S cieľom zabrániť duplicite požiadaviek, ak bol pre centrálny depozitár vypracovaný plán ozdravenia a plán riešenia krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ, od uvedeného centrálneho depozitára by sa nemalo vyžadovať, aby vypracoval plán ozdravenia alebo plán riadnej likvidácie podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ informácie, ktoré sa majú zahrnúť do týchto plánov, už boli poskytnuté. Takéto centrálne depozitáre by však mali poskytnúť svojmu príslušnému orgánu plány ozdravenia vypracované podľa uvedenej smernice.

(24)

Postup stanovený v nariadení (EÚ) č. 909/2014, ktorý sa týka poskytovania evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov zo strany centrálneho depozitára v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu iného ako je členský štát, v ktorom bolo centrálnemu depozitáru udelené povolenie, sa ukázal ako zaťažujúci, pričom niektoré jeho požiadavky sú nejasné. Uvedený postup viedol k procesu, ktorý bol pre centrálne depozitáre neprimerane nákladný a zdĺhavý. Postup by sa preto mal objasniť a zjednodušiť, aby sa ľahšie odstraňovali prekážky pre cezhraničné vyrovnanie, s cieľom umožniť centrálnym depozitárom, ktorým bolo udelené povolenie, v plnom rozsahu využívať slobodu poskytovať služby v rámci Únie. Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia, ktoré centrálne depozitáre musia prijať, aby umožnili svojim používateľom dodržiavať vnútroštátne právo, malo by byť jasné, ktorý právny rámec je relevantný na posúdenie toho, že centrálny depozitár je povinný vykonávať činnosť podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 v súvislosti s opatreniami, ktoré má v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavať právo iného členského štátu, a že posúdenie sa obmedzuje len na akcie. Príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu by sa mala ponúknuť možnosť vyjadriť sa k posúdeniu týkajúcemu sa práva daného členského štátu. Konečné rozhodnutie by sa malo ponechať na príslušný orgán domovského členského štátu.

(25)

S cieľom umožniť lepšiu spoluprácu, pokiaľ ide o dohľad nad centrálnymi depozitármi poskytujúcimi cezhraničné služby, by príslušný orgán domovského členského štátu mal mať možnosť pozvať pracovníkov príslušných orgánov hostiteľských členských štátov a orgánu ESMA, aby sa zúčastnili na kontrolách na mieste v pobočkách. Príslušný orgán domovského členského štátu by mal takisto zaslať orgánu ESMA a kolégiu zistenia kontrol na mieste a informácie o nápravných opatreniach alebo sankciách, o ktorých tento príslušný orgán rozhodol.

(26)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa vyžaduje spolupráca orgánov, ktoré sa zaujímajú o činnosti centrálnych depozitárov, ktoré poskytujú služby v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva viac než jedného členského štátu. Opatrenia dohľadu sú napriek tomu naďalej roztrieštené a môžu viesť k rozdielom v rozdeľovaní a povahe právomocí v oblasti dohľadu, a to v závislosti od dotknutého centrálneho depozitára. Takáto roztrieštenosť vytvára prekážky pre cezhraničné poskytovanie služieb centrálnych depozitárov v rámci Únie, podporuje pretrvávajúcu neefektívnosť na trhu v Únii v oblasti vyrovnania a má nepriaznivý vplyv na stabilitu finančných trhov Únie. Kým nariadením (EÚ) č. 909/2014 sa poskytuje možnosť zriadiť kolégiá, táto možnosť sa zriedkakedy využila. Aby sa zabezpečila efektívna a účinná koordinácia dohľadu zo strany príslušných orgánov, zriadenie kolégií by sa malo stať za určitých podmienok povinným. Kolégium orgánov dohľadu by sa malo zriadiť pre centrálne depozitáre, ktorých činnosti sa považujú za činnosti zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov aspoň v dvoch hosťujúcich členských štátoch. Kolégium zriadené podľa tohto nariadenia by nemalo brániť iným formám spolupráce medzi príslušnými orgánmi ani ich nahrádzať. ESMA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť kritériá, na základe ktorých možno určiť, či majú činnosti zásadný význam. Členovia kolégia by mali mať možnosť požiadať kolégium o prijatie nezáväzného stanoviska k problémom zisteným počas preskúmania a hodnotenia centrálneho depozitára alebo počas preskúmania a hodnotenia poskytovateľov vedľajších služieb bankového typu alebo k otázkam týkajúcim sa rozšírenia alebo externého zabezpečovania činností a služieb, ktoré poskytuje centrálny depozitár, alebo k akémukoľvek možnému porušeniu požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vyplývajúcemu z poskytovania služieb v hostiteľskom členskom štáte. Nezáväzné stanoviská by sa mali prijímať jednoduchou väčšinou hlasov.

(27)

ESMA a príslušné orgány majú v súčasnosti v dôsledku rôznych faktorov obmedzené informácie o službách, ktoré centrálne depozitáre tretích krajín ponúkajú v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu. Prvým je odložené uplatňovanie, a to bez konečného dátumu, požiadaviek na uznanie centrálnych depozitárov tretích krajín, ktoré už poskytovali služby centrálneho vedenia účtov a evidenčné služby v Únii pred dátumom začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 909/2014 v zmysle článku 69 ods. 4 uvedeného nariadenia. Druhým je skutočnosť, že ak centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje len službu vyrovnania, nepodlieha požiadavkám na uznanie. Tretím je skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa od centrálnych depozitárov tretích krajín nevyžaduje, aby orgánom Únie oznamovali svoje činnosti súvisiace s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu. Vzhľadom na nedostatok informácií emitenti ani verejné orgány na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni neboli v prípade potreby schopní posúdiť činnosti týchto centrálnych depozitárov v Únii. Od centrálnych depozitárov tretích krajín by sa preto malo vyžadovať, aby orgány Únie informovali o svojich činnostiach súvisiacich s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu.

(28)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa od centrálneho depozitára vyžaduje, aby mal riadiaci orgán, v ktorom je nezávislá najmenej tretina jeho členov, nie však menej ako dvaja členovia. S cieľom zabezpečiť konzistentnejšie uplatňovanie pojmu nezávislosť by sa tento pojem mal objasniť v súlade s vymedzením pojmu „nezávislí členovia“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (11).

(29)

Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 neobsahuje osobitné požiadavky uplatniteľné v prípade nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných podielov na kapitáli centrálnych depozitárov. Takéto požiadavky vrátane požiadaviek týkajúcich sa postupov, ktoré sa majú dodržiavať, by sa preto mali zaviesť s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa akcionárskej štruktúry centrálneho depozitára, podobne ako v prípade ustanovení stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 a smernici 2013/36/EÚ. ESMA by mal vypracovať usmernenia o posudzovaní vhodnosti každej osoby, ktorá bude riadiť činnosť centrálneho depozitára, ako aj o procedurálnych pravidlách a kritériách hodnotenia obozretného posudzovania priamych alebo nepriamych nadobudnutí podielov v centrálnych depozitárov a ich zvýšení.

(30)	S cieľom zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o kľúčové opatrenia, v ktorých by mali výbory používateľov poskytovať poradenstvo riadiacemu orgánu, by sa malo lepšie objasniť, ktoré prvky sú zahrnuté do „úrovne služieb“.

(31)	Vzhľadom na ich ústrednú úlohu v súvislosti s bezpečnosťou transakcií by centrálne depozitáre mali nielen znižovať riziká súvisiace s úschovou a vyrovnaním transakcií s cennými papiermi, ale mali by usilovať aj o minimalizáciu týchto rizík.

(32)	Viaceré centrálne depozitáre usadené v Únii prevádzkujú systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, v rámci ktorých sa uplatňuje odložené čisté vyrovnanie. Uvedené centrálne depozitáre by mali primerane merať, monitorovať a riadiť riziká vyplývajúce z používania takéhoto vyrovnania.

(33)

Za určitých okolností by sa cenný papier mohol vytvoriť na základe práva obchodných spoločností alebo podobného práva dvoch odlišných členských štátov. Týka sa to najmä dlhových cenných papierov, ak je emitent zapísaný v obchodnom registri v jednom členskom štáte a cenné papiere sú emitované na základe práva iného členského štátu. Je dôležité objasniť, že v takýchto prípadoch by sa malo naďalej uplatňovať právo obchodných spoločností alebo podobné právo oboch členských štátov. Voľba rozhodného práva sa nemá riadiť nariadením (EÚ) č. 909/2014, a preto by mala zostať na uvážení emitentov alebo by mala byť inak určená právom.

(34)

Aby sa zaistilo, že emitenti, ktorí zabezpečujú, aby ich cenné papiere boli zaevidované v centrálnom depozitári usadenom v inom členskom štáte, môžu dodržiavať príslušné ustanovenia práva obchodných spoločností alebo podobného práva tohto členského štátu, členské štáty by mali pravidelne aktualizovať zoznam takýchto kľúčových relevantných ustanovení vnútroštátneho práva a oznamovať ho orgánu ESMA na účely uverejnenia.

(35)

S cieľom zabrániť rizikám súvisiacim s vyrovnaním v dôsledku platobnej neschopnosti agenta vyrovnania by mal centrálny depozitár vždy, keď je to vhodné a dostupné, vyrovnať peňažné platby svojho systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi cez účty otvorené v centrálnej banke. Ak táto možnosť nie je vhodná a dostupná, ako napríklad v prípade, keď centrálny depozitár nespĺňa podmienky na otvorenie účtu v inej centrálnej banke, než je centrálna banka v jeho domovskom členskom štáte, centrálny depozitár by mal byť schopný uskutočniť vyrovnanie peňažných platieb pre všetky svoje systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo ich časť v inej mene, než je mena krajiny, v ktorej je centrálny depozitár usadený, prostredníctvom účtov otvorených v centrálnych depozitároch alebo v úverových inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať bankové služby na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(36)

S cieľom lepšie podporiť efektívnosť trhu vyrovnania, prehĺbiť kapitálové trhy a zlepšiť cezhraničné vyrovnanie by centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014, ktorého príslušné riziká sú už monitorované, mal mať možnosť ponúkať služby týkajúce sa vyrovnania peňažných platieb centrálnym depozitárom, ktorým nebolo udelené povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ v inej mene, než je mena krajiny, v ktorej je usadený centrálny depozitár, ktorý chce využívať tieto služby, a to bez ohľadu na to, či sú súčasťou tej istej skupiny spoločností. Povolenie na určenie centrálnych depozitárov alebo úverových inštitúcií by sa malo používať len na vyrovnanie peňažných platieb pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára, ktorý chce využívať vedľajšie služby bankového typu, alebo ich časť. Nemal by sa používať na účely vykonávania akýchkoľvek iných činností. Centrálny depozitár, ktorý má v úmysle vyrovnávať peňažné platby pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo ich časť prostredníctvom svojich vlastných účtov alebo ktorý má v úmysle poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu, by mal mať možnosť získať na to povolenie za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014.

(37)

Do výšky nižšej, než je príslušný limit, by centrálne depozitáre, ktorým nebolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, mali mať možnosť vyrovnávať peňažné platby prostredníctvom účtov otvorených v centrálnych depozitároch, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu v súlade s nariadením (EÚ) č. 909/2014, a prostredníctvom účtov otvorených v akejkoľvek úverovej inštitúcii, a to v akejkoľvek mene. Uvedený limit by mal pozostávať z maximálnej súhrnnej sumy pre takéto vyrovnanie peňažných platieb. Okrem toho by sa limit mal nastaviť tak, aby podporoval efektívnosť vyrovnania a umožňoval centrálnym depozitárom dosiahnuť úroveň peňažného vyrovnania, nad rámec ktorej sa stáva relevantnou požiadavka bankového povolenia podľa smernice 2013/36/EÚ alebo pripojenie k emisnej centrálnej banke, pričom sa zabezpečí finančná stabilita a obmedzia sa rizikové dôsledky, ktoré vyplývajú z výnimiek uplatniteľných v rámci uvedeného limitu. Pri nastavovaní limitu by sa malo zohľadniť, že pre centrálny depozitár je potrebné mať možnosť vyrovnať platby v rôznych menách, najmä v prípade najlikvidnejších mien, a zároveň by sa mal stanoviť primeraný limit, ktorý by sa vzťahoval na centrálny depozitár ako celok. Pri nastavovaní limitu by sa mala zohľadniť aj potreba zabrániť neúmyselnému posunu od vyrovnania v peniazoch centrálnej banky.

(38)

Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (12) by ako orgán so špecializovanou odbornosťou v oblasti bankových záležitostí a záležitostí úverového rizika mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť primeraný limit a s tým súvisiace primerané požiadavky na riadenie rizík a prudenciálne požiadavky. EBA by mal takisto úzko spolupracovať s členmi ESCB a s orgánom ESMA. Komisia by mala byť v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) splnomocnená prijať regulačné technické predpisy. Príslušné orgány, ktoré limit pravidelne monitorujú, by mali zasielať svoje zistenia spolu s podkladovými údajmi orgánom ESMA a EBA a svoje zistenia členom ESCB, najmä s cieľom poskytnúť informácie pre pravidelnú správu o vedľajších službách bankového typu, ktorú by mal vypracovať EBA v spolupráci s členmi ESCB a s orgánom ESMA.

(39)

Centrálne depozitáre vrátane tých, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, a určené úverové inštitúcie by mali začleniť relevantné riziká do svojho rámca riadenia rizika a prudenciálneho rámca. Medzi nástroje, ktoré sa týkajú týchto rizík, by malo patriť udržiavanie dostatočných kvalifikovaných likvidných zdrojov vo všetkých relevantných menách a zabezpečenie toho, že stresové scenáre sú dostatočne silné. Centrálne depozitáre by mali zabezpečiť, že zodpovedajúce riziká likvidity sú riadené a pokryté vysoko spoľahlivými mechanizmami financovania spoľahlivými inštitúciami; tieto mechanizmy by mali byť viazané alebo by mali mať podobnú spoľahlivosť. Centrálne depozitáre, ktoré poskytujú vedľajšie služby bankového typu, by mali mať aj osobitné pravidlá a postupy na riešenie potenciálneho úverového rizika, rizika likvidity a rizika koncentrácie vyplývajúceho z poskytovania týchto služieb. EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom aktualizovať existujúce regulačné technické predpisy, aby sa zohľadnili tieto zmeny prudenciálnych požiadaviek. To by Komisii umožnilo vykonať všetky potrebné zmeny s cieľom objasniť požiadavky stanovené v takýchto regulačných technických predpisoch, ako sú požiadavky týkajúce sa riadenia potenciálneho nedostatku likvidity.

(40)

Lehota len jeden mesiac pre relevantné orgány a príslušné orgány na to, aby vydali odôvodnené stanovisko k povoleniu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, sa ukázala ako príliš krátka na vypracovanie odôvodnenej analýzy týmito orgánmi. V tomto nariadení by sa preto mala stanoviť dlhšia lehota dvoch mesiacov.

(41)

Aby sa centrálnym depozitárom usadeným v Únii a centrálnym depozitárom tretích krajín poskytol dostatočný čas na podanie žiadosti o povolenie a uznanie ich činností, dátum začatia uplatňovania požiadaviek na povolenie a uznanie stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014 bol pôvodne odložený až do prijatia rozhodnutia o povolení alebo uznaní podľa uvedeného nariadenia. Od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia uplynul dostatočný čas. Uvedené požiadavky by sa preto odteraz mali začať uplatňovať na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky centrálne depozitáre poskytujúce služby v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu na jednej strane a zabezpečenie toho, že orgány na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni majú dostatočné informácie na zaistenie ochrany investorov a monitorovanie finančnej stability na strane druhej.

(42)

V nariadení (EÚ) č. 909/2014 sa v súčasnosti od orgánu ESMA vyžaduje, aby v spolupráci s orgánom EBA, vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi vypracúval výročné správy o 12 témach a predkladal každoročne tieto správy Komisii. Táto požiadavka je neprimeraná vzhľadom na povahu určitých tém, ktoré si nevyžadujú ročnú aktualizáciu. Nastavenie frekvencie a počtu týchto správ by sa preto malo zmeniť s cieľom znížiť zaťaženie orgánu ESMA a príslušných orgánov a súčasne zabezpečiť, aby sa Komisii poskytovali informácie, ktoré potrebuje na preskúmanie vykonávania nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Vzhľadom na zmeny režimu disciplíny pri vyrovnaní podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 zavedené týmto nariadením je však vhodné požadovať, aby ESMA pravidelne vypracúval správy pre Komisiu o niektorých ďalších témach, ako sú opatrenia prijaté príslušnými orgánmi na riešenie situácií, keď je efektívnosť vyrovnania vykonávaného centrálnym depozitárom počas šesťmesačného obdobia výrazne nižšia ako priemerné úrovne efektívnosti vyrovnania zaznamenané na trhu Únie, a možnosť uplatňovať dodatočné regulačné nástroje na zlepšenie efektívnosti vyrovnania v Únii. Okrem toho by mal ESMA v spolupráci s členmi ESCB predložiť Európskemu parlamentu a Rade aj správu o možnom skrátení cyklu vyrovnania, aby sa to mohlo zohľadniť v možnom budúcom vývoji v tejto oblasti. EBA by mal vypracúvať výročnú správu zameranú na zistenia príslušných orgánov vyplývajúce z ich monitorovania limitu pre vyrovnanie peňažných platieb. Na žiadosť Komisie by mal ESMA poskytnúť analýzu nákladov a prínosov, ktorá by sa mala použiť ako základ pre vykonávací akt o povinných odkupoch.

(43)

S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom zohľadniť pri vypracúvaní parametrov na výpočet výšky peňažných sankcií trvanie zlyhania vyrovnania, úroveň zlyhaní vyrovnania podľa triedy finančných nástrojov a vplyv, ktorý môžu mať nízke alebo záporné úrokové sadzby na stimuly protistrán a zlyhania, a preskúmať tieto parametre, ako aj určiť, ktoré zásadné príčiny zlyhania vyrovnania sa nepovažujú za pripísateľné účastníkom a ktoré operácie sa nepovažujú za obchodovanie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(44)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať v súlade s článkom 290 ZFEÚ a článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 regulačné technické predpisy vypracované orgánmi EBA a ESMA, pokiaľ ide o: špecifikácie postupu povinného odkupu, čo sa týka podrobností o mechanizme postúpenia, v prípade ktorých typov transakcií postup odkupu nie je potrebný, a ako zohľadniť osobitosti retailových investorov pri vykonávaní povinných odkupov; informácie, ktoré majú oznamovať centrálne depozitáre tretích krajín; podmienky na to, aby sa činnosti centrálneho depozitára považovali za činnosti zásadného významu; pravidlá a postupy, ktoré má stanoviť centrálny depozitár poskytujúci vedľajšie služby bankového typu; podrobnosti o meraní, monitorovaní, riadení a oznamovaní úverového rizika a rizika likvidity centrálnymi depozitármi v súvislosti s odloženým čistým vyrovnaním; limit, do výšky ktorého centrálne depozitáre môžu na vyrovnanie peňažných platieb využiť ktorúkoľvek úverovú inštitúciu, a aktualizované prudenciálne požiadavky na likviditu a pravidlá a postupy týkajúce sa úverového rizika, rizika likvidity a rizika koncentrácie v prípade centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky implementácie zmien zavedených týmto nariadením, a najmä pokiaľ ide o uplatňovanie a pozastavenie požiadaviek na povinné odkupy, ak sa uplatňujú, by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14). Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak je to potrebné z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa uplatňovania a pozastavenia povinných odkupov.

(46)

Delegované a vykonávacie akty prijaté v súlade s článkami 290 a 291 ZFEÚ predstavujú právne akty Únie. Podľa článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 ZFEÚ sa s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) majú konzultovať všetky návrhy aktov Únie v oblasti jej pôsobnosti. Ak sa podľa zmlúv vyžaduje konzultácia s ECB, majú sa s ňou riadne konzultovať delegované a vykonávacie akty prijaté podľa tohto nariadenia.

(47)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zvýšiť poskytovanie cezhraničného vyrovnania centrálnymi depozitármi, znížiť administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov a zabezpečiť, aby orgány mali dostatočné informácie na monitorovanie rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48)

Uplatňovanie revidovaného rozsahu pravidiel o peňažných sankciách, nových požiadaviek týkajúcich sa zriadenia kolégií orgánov dohľadu, predkladania oznámenia centrálnymi depozitármi tretích krajín o hlavných službách, ktoré poskytujú vo vzťahu k finančným nástrojom vytvoreným podľa práva členského štátu, nových pravidiel o odloženom čistom vyrovnaní, revidovaného limitu, do výšky ktorého môžu úverové inštitúcie ponúkať vyrovnanie peňažných platieb za časť systému centrálneho depozitára na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi, a revidovaných prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverové inštitúcie alebo centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu podľa článku 59 nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by sa malo buď odložiť, alebo upraviť vhodnými prechodnými ustanoveniami, aby sa ponechal dostatok času na prijatie potrebných delegovaných aktov, v ktorých sa takéto požiadavky ďalej spresnia. Vzhľadom na zmeny zavedené týmto nariadením, pokiaľ ide o postup týkajúci sa slobody poskytovať služby v inom členskom štáte, je tiež vhodné objasniť pravidlá, ktorým by malo podliehať poskytovanie služieb centrálnych depozitárov v iných členských štátoch, než je domovský členský štát, alebo zriadenie pobočky v inom členskom štáte. Vzhľadom na zmeny zavedené týmto nariadením, pokiaľ ide o frekvenciu a obsah správ, ktoré má ESMA predkladať Komisii, uplatňovanie ustanovení, ktorými sa riadi obsah niektorých týchto správ by sa malo odložiť, aby sa zabezpečilo, že ESMA má dostatočný čas vypracovať nové správy a že len správy, ktoré sa majú vypracovať podľa existujúcich ustanovení sa budú musieť predložiť do 30. apríla 2024.

(49)	Nariadenia (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) č. 236/2012 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 909/2014

Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 sa mení takto:

V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

bod 26 sa nahrádza takto:

„26.	‚zlyhanie‘ je vo vzťahu k účastníkovi situácia, keď sa voči účastníkovi začalo konkurzné konanie v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. j) smernice 98/26/ES, alebo udalosť, ktorá v zmysle vymedzenia vo vnútorných pravidlách centrálneho depozitára predstavuje zlyhanie;“;

dopĺňajú sa tieto body:

„47.	‚skupina‘ je skupina v zmysle článku 2 bodu11 smernice 2013/34/EÚ;

48.	‚úzke väzby‘“ sú úzke väzby v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 35 smernice 2014/65/EÚ;

49.

‚kvalifikovaný podiel‘ je priamy alebo nepriamy podiel v centrálnom depozitári, ktorý predstavuje aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, ako sa stanovuje v článkoch 9, 10 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (*1), alebo ktorý umožňuje uplatňovať významný vplyv na riadenie centrálneho depozitára;

50.

‚odložené čisté vyrovnanie‘ je mechanizmus vyrovnania, v rámci ktorého príkazy na prevod peňazí alebo cenných papierov v súvislosti s transakciami s cennými papiermi účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi podliehajú vzájomnému započítaniu, a v rámci ktorého sa vyrovnanie čistých pohľadávok a záväzkov účastníkov uskutočňuje na konci vopred stanovených cyklov vyrovnania v priebehu alebo na konci pracovného dňa.

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).“ "

V článku 6 ods. 5 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„5. ESMA v úzkej spolupráci s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť opatrenia na predchádzanie zlyhaniam vyrovnania v záujme zvýšenia efektívnosti vyrovnania a najmä:

a)	opatrenia, ktoré majú prijať investičné spoločnosti v súlade s odsekom 2 prvým pododsekom;

b)	podrobnosti o postupoch, ktoré uľahčujú vyrovnanie, uvedených v odseku 3, čo by mohlo zahŕňať definovanie veľkosti transakcií, čiastočné vyrovnanie zlyhávajúcich obchodov a využívanie programov automatického požičiavania/vypožičiavania poskytovaných niektorými centrálnymi depozitármi; a

c)	podrobnosti o opatreniach na podporu a stimuláciu včasného vyrovnávania transakcií uvedených v odseku 4.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. júla 2025.“

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Opatrenia na riešenie zlyhaní vyrovnania

1. Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zriadi systém, ktorý monitoruje zlyhania vyrovnania transakcií s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1. Centrálny depozitár predkladá príslušnému orgánu a relevantným orgánom pravidelné správy o počte a podrobnostiach zlyhaní vyrovnania a všetky ostatné relevantné informácie vrátane opatrení, ktoré centrálny depozitár a jeho účastníci plánujú na zlepšenie efektívnosti vyrovnania. Uvedené správy centrálny depozitár každoročne zverejňuje v súhrnnej a anonymizovanej forme. Príslušné orgány zdieľajú s orgánom ESMA všetky relevantné informácie o zlyhaniach vyrovnania.

2. Centrálny depozitár pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, zavedie postupy uľahčujúce vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1, ktoré nie sú vyrovnané k určenému dátumu vyrovnania. V uvedených postupoch sa stanoví sankčný mechanizmus, ktorý slúži ako účinný odrádzajúci prostriedok voči účastníkom, ktorí spôsobujú zlyhanie vyrovnania.

Centrálny depozitár pred zavedením postupov uvedených v prvom pododseku uskutoční konzultácie s relevantnými obchodnými miestami a centrálnymi protistranami, pre ktoré poskytuje služby vyrovnania.

Sankčný mechanizmus uvedený v prvom pododseku zahŕňa peňažné sankcie pre účastníkov, ktorí spôsobia zlyhanie vyrovnania (ďalej len ‚neplniaci účastníci‘). Peňažné sankcie sa vypočítavajú denne za každý pracovný deň, v ktorom ostala transakcia nevyrovnaná po jej určenom dátume vyrovnania, až do dátumu vyrovnania alebo obojstranného zrušenia transakcie. Peňažné sankcie nemôžu predstavovať zdroj príjmov centrálneho depozitára.

3. Sankčný mechanizmus uvedený v odseku 2 sa neuplatňuje na:

a)	zlyhania vyrovnania, ktorých zásadnú príčinu nemožno pripísať účastníkom transakcie;

b)	operácie, ktoré sa nepovažujú za obchodovanie;

c)	transakcie, v ktorých je neplniacim účastníkom centrálna protistrana, s výnimkou transakcií uzavretých centrálnou protistranou, v ktorých centrálna protistrana nevstupuje medzi protistrany; alebo

d)	transakcie, v prípade ktorých sa začalo konkurzné konanie proti neplniacemu účastníkovi.

4. Centrálna protistrana môže vo svojich pravidlách zaviesť mechanizmus na krytie strát, ktoré by jej mohli vzniknúť v dôsledku uplatňovania odseku 2 tretieho pododseku.

5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 67 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením parametrov na výpočet odrádzajúcej a primeranej výšky peňažných sankcií uvedených v odseku 2 treťom pododseku tohto článku na základe všetkých týchto aspektov:

a)	druh aktíva;

b)	likvidita finančného nástroja;

c)	typ transakcie;

d)	trvanie zlyhania vyrovnania.

Pri upresňovaní parametrov uvedených v prvom pododseku Komisia zohľadní úroveň zlyhaní vyrovnania podľa triedy finančných nástrojov a vplyv, ktorý by nízke alebo záporné úrokové sadzby mohli mať na stimuly protistrán a na zlyhania vyrovnania. Týmito parametrami použitými na výpočet peňažných sankcií sa zabezpečí vysoký stupeň disciplíny pri vyrovnaní a hladké a riadne fungovanie dotknutých finančných trhov.

Komisia pravidelne a aspoň každé štyri roky preskúmava parametre na výpočet výšky peňažných sankcií s cieľom prehodnotiť vhodnosť a účinnosť peňažných sankcií pri dosahovaní úrovne zlyhaní vyrovnania v Únii, ktorá sa považuje za prijateľnú vzhľadom na vplyv na finančnú stabilitu Únie.

6. ESMA do 17. januára 2026 uverejní a aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam finančných nástrojov uvedených v článku 5 ods. 1, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste alebo ktoré zúčtováva centrálna protistrana.

7. Centrálne depozitáre, centrálne protistrany a obchodné miesta zavedú postupy, ktoré im po konzultácii s ich danými príslušnými orgánmi umožnia pozastaviť účasť každého účastníka, ktorý neustále a systematicky zlyháva v dodávaní finančných nástrojov uvedených v článku 5 ods. 1 k určenému dátumu vyrovnania, a zverejniť jeho totožnosť až vtedy, keď tento účastník dostal príležitosť predložiť svoje pripomienky, a za predpokladu, že príslušné orgány centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán a obchodných miest, ako aj tohto účastníka, boli náležite informované. Centrálne depozitáre, centrálne protistrany a obchodné miesta okrem konzultácie pred akýmkoľvek pozastavením účasti bezodkladne oznámia daným príslušným orgánom pozastavenie činnosti účastníka. Príslušný orgán bezodkladne informuje relevantné orgány o pozastavení účasti účastníka.

Pri zverejnení pozastavenia účasti sa neuvádzajú osobné údaje v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*2).

Tento odsek sa neuplatňuje na neplniacich účastníkov, ktorí sú centrálnymi protistranami, alebo v prípadoch, keď sa proti neplniacemu účastníkovi začne konkurzné konanie.

8. Tento článok sa neuplatňuje v prípade, ak sa hlavné miesto obchodovania s akciami nachádza v tretej krajine. Umiestnenie hlavného miesta obchodovania s akciami sa určí v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

9. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 67 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením:

a)	zásadných príčin zlyhaní vyrovnania, ktoré sa majú považovať za príčiny, ktoré nemožno pripísať účastníkom transakcie podľa odseku 3 písm. a) tohto článku; a

b)	okolností, za ktorých sa operácie nepovažujú za obchodovanie podľa odseku 3 písm. b) tohto článku.

10. ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť:

a)	podrobnosti systému monitorovania zlyhaní vyrovnania a správ o zlyhaných vyrovnaniach uvedených v odseku 1;

b)	postupy výberu a prerozdelenia peňažných a akýchkoľvek iných možných výnosov zo sankcií v súlade s odsekom 2;

c)	podmienky, za ktorých sa účastník považuje za zlyhávajúceho neustále a systematicky dodávať finančné nástroje, ako sa uvádza v odseku 7.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 17. januára 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7a

Postup povinného odkupu

1. Bez toho, aby bol dotknutý sankčný mechanizmus uvedený v článku 7 ods. 2 a právo obojstranne zrušiť transakciu, môže Komisia po konzultácii s Európsky výborom pre systémové riziká a na základe analýzy nákladov a prínosov, ktorú poskytol orgánu ESMA podľa článku 74 ods. 4, prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnúť, na ktoré z finančných nástrojov uvedených v článku 5 ods. 1 alebo kategórií transakcií s týmito finančnými nástrojmi sa má uplatňovať postup povinného odkupu uvedený v odsekoch 4 až 10 tohto článku, ak sa Komisia domnieva, že tieto opatrenia predstavujú nevyhnutný, vhodný a primeraný prostriedok na riešenie úrovne zlyhaní vyrovnania v Únii.

Komisia môže prijať vykonávací akt uvedený v prvom pododseku, len ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)	uplatňovanie sankčného mechanizmu uvedeného v článku 7 ods. 2 neviedlo k dlhodobému, udržateľnému obmedzeniu zlyhaní vyrovnania v Únii alebo k zachovaniu zníženej úrovne zlyhaní vyrovnania v Únii, a to ani po preskúmaní výšky peňažných sankcií v súlade s článkom 7 ods. 5 druhým pododsekom;

b)	úroveň zlyhaní vyrovnania v Únii má alebo pravdepodobne bude mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu Únie.

Na účely prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku Komisia zohľadní všetky tieto skutočnosti:

a)	potenciálny vplyv postupu povinného odkupu na finančné trhy v Únii;

b)	počet, objem a trvanie zlyhaní vyrovnania vrátane počtu a objemu nedoriešených zlyhaní vyrovnania na konci predĺženej lehoty uvedenej v odseku 4;

c)	či konkrétny finančný nástroj alebo kategória transakcií s týmto finančným nástrojom už podlieha primeraným zmluvným ustanoveniam, ktoré poskytujú prijímajúcim účastníkom právo aktivovať postup odkupu.

Vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 68 ods. 2. Uvedie sa v ňom dátum začatia uplatňovania, ktorý nie je skorší ako jeden rok od nadobudnutia jeho účinnosti.

2. ESMA na svojom webovom sídle uverejní a priebežne aktualizuje zoznam finančných nástrojov určených vykonávacím aktom uvedeným v odseku 1.

3. Komisia pred prijatím vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 1:

a)	posúdi účinnosť a primeranosť sankčného mechanizmu uvedeného v článku 7 ods. 2 a vo vhodných prípadoch zmení štruktúru alebo prísnosť sankčného mechanizmu s cieľom zvýšiť efektívnosť vyrovnania v Únii;

b)	posúdi, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, a to aj napriek predchádzajúcemu uplatneniu sankčného mechanizmu uvedeného v článku 7 ods. 2, ako aj opodstatnenie uplatňovania povinných odkupov na osobitné finančné nástroje a kategórie transakcií a v tejto súvislosti aj možný vplyv na náklady.

4. Bez toho, aby bolo dotknuté právo obojstranne zrušiť transakciu, ak Komisia prijala vykonávací akt podľa odseku 1 a ak neplniaci účastník nedodal prijímajúcemu účastníkovi finančné nástroje, na ktoré sa tento vykonávací akt vzťahuje, v lehote piatich pracovných dní po určenom dátume vyrovnania (‚predĺžená lehota‘), iniciuje sa postup povinného odkupu.

Odchylne od prvého pododseku, na základe druhu aktíva a likvidity príslušných finančných nástrojov sa môže predĺžená lehota predĺžiť maximálne na sedem pracovných dní, ak by kratšia predĺžená lehota ovplyvnila plynulé a riadne fungovanie dotknutých trhov.

Odchylne od prvého a druhého pododseku, ak sa transakcia týka finančného nástroja obchodovaného na rastovom trhu MSP, predĺžená lehota je 15 pracovných dní, pokiaľ sa rastový trh MSP nerozhodne uplatniť kratšiu lehotu.

5. Nástroje podliehajúce postupu povinného odkupu musia byť k dispozícii na vyrovnanie a dodané prijímajúcemu účastníkovi v primeranom časovom rámci.

6. Ak dôjde k zlyhaniu vyrovnania v reťazci transakcií, v dôsledku ktorého dôjde k zlyhaniu vyrovnania následných transakcií v reťazci, každý účastník má právo postúpiť svoju povinnosť iniciovať povinný odkup na nasledujúceho účastníka reťazca.

Prijímajúci účastník uprostred reťazca sa považuje za spĺňajúceho povinnosť vykonať povinný odkup voči neplniacemu účastníkovi, ak postúpi svoju povinnosť v súlade s prvým pododsekom. Prijímajúci účastník uprostred reťazca môže tiež postúpiť na neplniaceho účastníka svoje povinnosti voči koncovému prijímajúcemu účastníkovi podľa odsekov 8, 9 a 10.

Príslušný centrálny depozitár je informovaný o tom, ako bola zlyhaná transakcia vyriešená v celom reťazci transakcií.

7. Postup povinného odkupu uvedený v odseku 4 sa nevzťahuje na:

a)	zlyhania vyrovnaní, operácie a transakcie uvedené v článku 7 ods. 3;

b)	transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov;

c)	iné typy transakcií, v dôsledku ktorých sa postup odkupu stáva nepotrebným;

d)	transakcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 15 nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

8. Bez toho, aby bol dotknutý sankčný mechanizmus uvedený v článku 7 ods. 2, ak sa cena finančných nástrojov dohodnutá v čase obchodu líši od ceny zaplatenej za vykonanie odkupu, rozdiel vyplatí účastník, ktorý má prospech z tohto cenového rozdielu, druhému účastníkovi najneskôr na druhý pracovný deň po tom, ako boli finančné nástroje dodané na základe odkupu.

9. Ak odkup zlyhá alebo nie je možný, prijímajúci účastník si môže zvoliť medzi vyplatením peňažnej náhrady alebo odkladom vykonania odkupu na vhodný neskorší dátum (ďalej len ‚obdobie odkladu‘). Ak sa príslušné finančné nástroje nedodajú prijímajúcemu účastníkovi do konca obdobia odkladu, vyplatí sa mu peňažná náhrada.

Peňažná náhrada sa vyplatí najneskôr na druhý pracovný deň po skončení buď postupu povinného odkupu uvedeného v odseku 4, alebo v prípadoch, ak si prijímajúci účastník zvolí odklad vykonania odkupu, obdobia odkladu.

10. Neplniaci účastník uhradí subjektu, ktorý vykonal odkup, všetky sumy zaplatené v súvislosti s postupom povinného odkupu iniciovaným podľa odseku 4 prvého pododseku vrátane akýchkoľvek poplatkov za vykonanie vyplývajúcich z odkupu. O takýchto poplatkoch musia byť účastníci jasne informovaní.

11. Odseky 4 až 10 sa uplatňujú na všetky transakcie s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 5 ods. 1, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste, alebo v prípade ktorých transakcie zúčtováva centrálna protistrana, a to takto:

a)	v prípade transakcií, ktoré zúčtováva centrálna protistrana, je centrálna protistrana subjektom, ktorý vykonáva odkup podľa odsekov 4 až 10;

b)	v prípade transakcií, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, ale ktoré sa vykonávajú na obchodnom mieste, obchodné miesto zahrnie do svojich vnútorných pravidiel povinnosť, aby jeho členovia a jeho účastníci uplatňovali opatrenia uvedené v odsekoch 4 až 10;

c)	v prípade všetkých iných transakcií, než sú transakcie uvedené v písmenách a) a b) tohto pododseku, centrálne depozitáre zahrnú do svojich vnútorných pravidiel povinnosť, podľa ktorej ich účastníci podliehajú opatreniam uvedeným v odsekoch 4 až 10.

Centrálny depozitár poskytuje centrálnym protistranám a obchodným miestam potrebné informácie o vyrovnaní, aby im umožnil plniť ich povinnosti podľa tohto odseku.

Bez toho, aby boli dotknuté písmená a), b) a c) prvého pododseku môžu centrálne depozitáre monitorovať vykonávanie odkupov uvedených v týchto písmenách, pokiaľ ide o viacnásobné pokyny na vyrovnanie týkajúce sa rovnakých finančných nástrojov a s rovnakým dátumom uplynutia lehoty na vykonanie, a to s cieľom minimalizovať počet odkupov, ktoré sa majú vykonať, a teda minimalizovať vplyv na ceny príslušných finančných nástrojov.

12. Tento článok sa neuplatňuje v prípade, ak sa hlavné miesto obchodovania s akciami nachádza v tretej krajine. Umiestnenie hlavného miesta obchodovania s akciami sa určí v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

13. ESMA môže Komisii odporučiť, aby primeraným spôsobom pozastavila uplatňovanie mechanizmu odkupov uvedeného v odsekoch 4 až 10 pre konkrétne kategórie finančných nástrojov, ak je to potrebné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability alebo riadneho fungovania finančných trhov v Únii, alebo na jeho riešenie. K tomuto odporúčaniu sa prikladá plne odôvodnené posúdenie jeho nevyhnutnosti a odporúčanie sa nezverejňuje.

Pred vydaním odporúčania uvedeného v prvom pododseku ESMA konzultuje s členmi ESCB a Európskym výborom pre systémové riziká.

Komisia bez zbytočného odkladu po prijatí odporúčania na základe dôvodov a dôkazov poskytnutých orgánom ESMA buď pozastaví mechanizmus povinných odkupov uvedený v odsekoch 4 až 10 pre konkrétne kategórie finančných nástrojov prostredníctvom vykonávacieho aktu, alebo odporúčané pozastavenie zamietne. Ak Komisia požadované pozastavenie zamietne, svoje rozhodnutie orgánu ESMA písomne odôvodní. Takéto informácie sa nezverejňujú.

Vykonávací akt uvedený v treťom pododseku sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 68 ods. 3.

Pozastavenie uplatňovania mechanizmu povinných odkupov sa oznámi orgánu ESMA a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle Komisie.

Pozastavenie uplatňovania mechanizmu povinných odkupov je platné na počiatočné obdobie najviac šesť mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto pozastavenia.

Ak naďalej pretrvávajú dôvody na pozastavenie, Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu predĺžiť pozastavenie na ďalšie obdobia, každé nepresahujúce tri mesiace, pričom celkové obdobie pozastavenia neprekročí 12 mesiacov. Predĺženie pozastavenia sa uverejní v súlade s piatym pododsekom.

Vykonávací akt uvedený v siedmom pododseku sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 68 ods. 3. ESMA v dostatočnom predstihu pred skončením pozastavenia uvedeného v šiestom pododseku alebo predĺženia uvedeného v siedmom pododseku vydá stanovisko určené Komisii o tom, či dôvody pozastavenia naďalej pretrvávajú.

14. Ak Komisia prijala vykonávací akt v súlade s odsekom 1, toto rozhodnutie pravidelne preskúmava, a to aspoň každé štyri roky, s cieľom posúdiť, či podmienky stanovené v uvedenom odseku zostávajú splnené.

Ak sa Komisia domnieva, že povinné odkupy už nie sú odôvodnené alebo neriešia zlyhania vyrovnania v Únii a už nie sú potrebné, vhodné alebo primerané, bezodkladne prijme vykonávacie akty pozmeňujúce alebo zrušujúce vykonávací akt uvedený v odseku 1.

Vykonávací akt uvedený v druhom pododseku sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 68 ods. 2.

Ak sa ESMA domnieva, že povinné odkupy už nie sú odôvodnené alebo neriešia zlyhania vyrovnania v Únii a už nie sú potrebné, vhodné alebo primerané, môže odporučiť, aby Komisia zmenila alebo zrušila vykonávací akt uvedený v odseku 1. Odsek 13 prvý až štvrtý pododsek sa uplatňuje mutatis mutandis.

15. ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s členmi ESCB návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

a)	podrobnosti týkajúce sa fungovania vhodného postupu odkupu uvedeného v odsekoch 4 až 10, vrátane vhodných časových rámcov, nastavených s ohľadom na druh aktíva a likviditu finančných nástrojov, pre dodanie finančného nástroja na základe postupu odkupu;

b)	okolnosti, za ktorých by sa mohla predĺžená lehota predĺžiť, a to podľa druhu aktíva a likvidity finančných nástrojov, v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 4 druhom pododseku a pri zohľadnení kritérií posudzovania likvidity podľa článku 2 ods. 1 bodu 17 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

c)	podrobnosti o mechanizme postúpenia podľa odseku 6;

d)	iné typy transakcií, v dôsledku ktorých je postup odkupu nepotrebný, ako sa uvádza v odseku 7 písm. c), ako napríklad dohody o finančnom kolaterále alebo transakcie, ktoré zahŕňajú ustanovenia o konečnom čistom zúčtovaní;

e)	metodiku výpočtu peňažnej náhrady uvedenej v odseku 9;

f)	potrebné informácie o vyrovnaní uvedené v odseku 11 druhom pododseku; a

g)	podrobnosti o tom, ako majú účastníci centrálnych depozitárov, centrálnych protistrán a členovia obchodných miest zohľadňovať osobitosti retailových investorov pri vykonávaní povinného odkupu v súlade s odsekom 11.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 17. januára 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“ "

V článku 12 ods. 1 sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b)	centrálne banky v Únii emitujúce najrelevantnejšie meny, v ktorých sa vykonáva alebo vykoná vyrovnanie;

c)	v relevantných prípadoch centrálna banka v Únii, na ktorej účtoch sa vyrovnávajú alebo vyrovnajú peňažné platby systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár.“

Článok 17 sa mení takto:

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak žiadajúci centrálny depozitár nespĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia, ale možno odôvodnene predpokladať, že ich spĺňať bude, keď začne vykonávať svoje činnosti, príslušný orgán môže odchylne od prvého pododseku udeliť povolenie za podmienky, že žiadajúci centrálny depozitár má zavedené všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek toho nariadenia, keď začne vykonávať svoje činnosti.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Keď sa žiadosť považuje za úplnú, pošle príslušný orgán všetky informácie obsiahnuté v žiadosti relevantným orgánom a konzultuje s týmito orgánmi, pokiaľ ide o prvky systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje žiadajúci centrálny depozitár.

Každý relevantný orgán môže v rámci svojej oblasti pôsobnosti vydať odôvodnené stanovisko pre príslušný orgán do troch mesiacov odo dňa, keď relevantný orgán prijal informácie. Ak relevantný orgán neposkytne stanovisko v tejto lehote, považuje sa to za vydanie kladného stanoviska.

Ak aspoň jeden z relevantných orgánov vydá záporné odôvodnené stanovisko a príslušný orgán má napriek tomu v úmysle udeliť povolenie, tento príslušný orgán do jedného mesiaca od doručenia záporného stanoviska poskytne relevantným orgánom dôvody, prečo má v úmysle udeliť povolenie bez ohľadu na záporné stanovisko.

Každý z relevantných orgánov, ktorý vydal záporné stanovisko uvedené v treťom pododseku, môže túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, aby tento orgán poskytol pomoc podľa článku 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa záležitosť nevyrieši do jedného mesiaca od jej postúpenia orgánu ESMA, príslušný orgán, ktorý má v úmysle udeliť povolenie, prijme konečné rozhodnutie a relevantným orgánom poskytne podrobné písomné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Ak má príslušný orgán v úmysle odmietnuť udelenie povolenia, záležitosť sa orgánu ESMA nepostúpi.

V zápornom stanovisku uvedenom v treťom pododseku sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné požiadavky práva Únie nie sú splnené.“

;

vkladá sa tento odsek:

„7a. Okrem konzultácií s príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 6 môže príslušný orgán pred udelením povolenia žiadajúcemu centrálnemu depozitáru konzultovať záležitosti uvedené v odseku 7 s inými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad subjektom, ktorý má kvalifikovaný podiel v žiadajúcom centrálnom depozitári.“

;

d)	vkladá sa tento odsek: „8a. Príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány konzultované podľa odsekov 4 až 7 o výsledkoch procesu udeľovania povolení vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení.“

V článku 19 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Udelenie povolenia na externé zabezpečovanie hlavnej služby treťou stranou podľa odseku 1 alebo na rozšírenie činností podľa odseku 1 písm. a), c) a d) sa riadi postupom stanoveným v článku 17.

Udelenie povolenia podľa odseku 1 písm. b) sa riadi postupom stanoveným v článku 17 ods. 1, 2, 3, 5 a 8a.

Udelenie povolenia podľa odseku 1 písm. e) sa riadi postupom stanoveným v článku 17 ods. 1, 2 a 3.

Príslušný orgán informuje žiadajúci centrálny depozitár o tom, či povolenie bolo udelené alebo zamietnuté, do troch mesiacov od predloženia úplnej žiadosti.“

V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Centrálny depozitár zavádza, uplatňuje a zachováva primeraný postup zabezpečujúci včasné a riadne vyrovnanie a prevod aktív klientov a účastníkov na iný centrálny depozitár v prípade odňatia povolenia uvedeného v odseku 1. Takéto postupy zahŕňajú prevod emisných účtov alebo podobných záznamov evidujúcich emisiu cenných papierov a záznamov súvisiacich s poskytovaním hlavných služieb uvedených v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy.“

Článok 22 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán preskúmava opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy, ktoré centrálny depozitár zaviedol, vrátane plánov uvedených v článku 22a, v súvislosti s dodržiavaním tohto nariadenia, a vyhodnocuje riziká, ktorým centrálnym depozitár je alebo by mohol byť vystavený alebo ktoré vytvára vo vzťahu k hladkému fungovaniu trhov s cennými papiermi alebo stabilite finančných trhov.

Príslušný orgán stanovuje frekvenciu a hĺbku preskúmania a hodnotenia uvedeného v prvom pododseku s ohľadom na veľkosť, systémový význam, rizikový profil, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutého centrálneho depozitára.

Preskúmania a hodnotenia sa vykonávajú najmenej raz za tri roky.“

;

b)	odseky 2, 3 a 4 sa vypúšťajú;

odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„6. Príslušný orgán pri vykonávaní preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 zasiela v počiatočnej fáze potrebné informácie relevantným orgánom a v príslušných prípadoch orgánu uvedenému v článku 67 smernice 2014/65/EÚ a konzultuje s nimi v súvislosti s tým, či centrálny depozitár spĺňa požiadavky tohto nariadenia alebo iné požiadavky práva Únie, pokiaľ ide o fungovanie systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré centrálny depozitár prevádzkuje.

Konzultované orgány môžu v rámci svojich oblastí pôsobnosti vydať odôvodnené stanovisko do troch mesiacov od prijatia informácií zo strany príslušného orgánu.

Ak konzultovaný orgán v tejto lehote stanovisko neposkytne, považuje sa to za vydanie kladného stanoviska.

Ak konzultovaný orgán vydá záporné odôvodnené stanovisko a príslušný orgán s ním nesúhlasí, tento príslušný orgán poskytne konzultovanému orgánu do jedného mesiaca od doručenia záporného stanoviska odôvodnenie zaoberajúce sa záporným stanoviskom.

Každý z konzultovaných orgánov, ktorý vydal záporné stanovisko, môže túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, aby tento orgán poskytol pomoc podľa článku 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa záležitosť nevyrieši do jedného mesiaca od jej postúpenia orgánu ESMA, príslušný orgán prijme konečné rozhodnutie o preskúmaní a hodnotení a relevantným orgánom poskytne podrobné písomné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

V záporných stanoviskách uvedených vo štvrtom pododseku sa písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, prečo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo iné požiadavky práva Únie nie sú splnené.

7. Príslušný orgán informuje relevantné orgány, ESMA a v príslušných prípadoch kolégium uvedené v článku 24a tohto nariadenia, ako aj orgán uvedený v článku 67 smernice 2014/65/EÚ o výsledkoch preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vrátane všetkých nápravných opatrení alebo sankcií.“

;

odsek 10 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	informácie, ktoré má príslušný orgán poskytnúť v súlade s odsekom 7;“;

ii)	druhý pododsek sa nahrádza takto: „ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.“;

e)	v odseku 11 sa druhý pododsek nahrádza takto: „ESMA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do 17. januára 2025.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Plány na ozdravenie a riadnu likvidáciu

1. Centrálny depozitár identifikuje scenáre, ktoré by mohli potenciálne zabrániť tomu, aby bol schopný zabezpečovať svoje kľúčové činnosti a služby ako subjekt nepretržite pokračujúci v činnosti, a posúdi účinnosť celej škály možností ozdravenia alebo riadnej likvidácie. V týchto scenároch sa zohľadňujú rôzne nezávislé a súvisiace riziká, ktorým je centrálny depozitár vystavený. Na základe tejto analýzy centrálny depozitár vypracúva a predkladá príslušnému orgánu náležitý plán ozdravenia alebo plán riadnej likvidácie.

2. Plány uvedené v odseku 1 zohľadňujú veľkosť, systémový význam, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutého centrálneho depozitára a obsahujú aspoň:

a)	podstatné zhrnutie kľúčových stratégií ozdravenia alebo riadnej likvidácie;

b)	identifikáciu kľúčových činností a služieb centrálneho depozitára;

c)	primerané postupy na zabezpečenie získania dodatočného kapitálu v prípadoch, keď vlastný kapitál centrálneho depozitára klesne takmer na úroveň požiadaviek stanovených v článku 47 ods. 1 alebo pod úroveň týchto požiadaviek;

d)	primerané postupy na zabezpečenie riadnej likvidácie alebo reorganizácie činností a služieb centrálneho depozitára v prípade, že centrálny depozitár nie je schopný získať nový kapitál;

e)	primerané postupy zabezpečujúce včasné a riadne vyrovnanie a prevod aktív klientov a účastníkov na iný centrálny depozitár v prípade, že pre centrálny depozitár je trvalo nemožné obnoviť jeho kľúčové činnosti a služby;

f)	opis opatrení potrebných na vykonávanie kľúčových stratégií.

3. Centrálny depozitár má kapacitu na včasné identifikovanie informácií potrebných na vykonanie plánov v stresových situáciách a na poskytnutie týchto informácií prepojeným subjektom.

4. Plány musí schváliť riadiaci orgán alebo príslušný výbor riadiaceho orgánu.

5. Centrálny depozitár pravidelne a aspoň raz za dva roky preskúmava a aktualizuje plány. Každá aktualizácia plánov sa poskytne príslušnému orgánu.

6. Ak sa príslušný orgán domnieva, že plány centrálneho depozitára sú nedostatočné, príslušný orgán môže požiadať centrálny depozitár, aby prijal dodatočné opatrenia alebo vypracoval alternatívne opatrenia.

7. Ak sa na centrálny depozitár vzťahuje smernica 2014/59/EÚ a bol vypracovaný plán ozdravenia podľa tejto smernice, centrálny depozitár poskytne tento plán ozdravenia príslušnému orgánu.

Ak sa pre centrálny depozitár vypracuje a udržiava plán riešenia krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ alebo podobný plán podľa vnútroštátneho práva s cieľom zabezpečiť kontinuitu hlavných služieb centrálneho depozitára, orgán pre riešenie krízových situácií alebo, ak takýto orgán neexistuje, príslušný orgán informuje ESMA o existencii takéhoto plánu.

Ak plán ozdravenia a plán riešenia krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ alebo akýkoľvek podobný plán podľa vnútroštátneho práva obsahujú všetky prvky uvedené v odseku 2, centrálny depozitár nie je povinný vypracovať plány podľa odseku 1.“

10.

V článku 23 sa odseky 2 až 7 nahrádzajú takto:

„2. Na centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie, alebo centrálny depozitár, ktorý požiadal o udelenie povolenia podľa článku 17 a má v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva iného členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku písm. a) alebo má v úmysle zriadiť pobočku v inom členskom štáte, sa vzťahuje postup uvedený v odsekoch 3 až 9 tohto článku. Centrálny depozitár môže tieto služby poskytovať až po tom, ako mu bolo udelené povolenie podľa článku 17 a najskôr od dátumu uplatniteľného v súlade s odsekom 8 tohto článku.

3. Každý centrálny depozitár, ktorý má v úmysle poskytovať služby uvedené v odseku 2 v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva iného členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku písm. a) po prvýkrát alebo zmeniť rozsah týchto poskytovaných služieb, oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

a)	hostiteľský členský štát;

b)	plán činností, v ktorom sa uvádzajú najmä služby, ktoré má centrálny depozitár v úmysle poskytovať, vrátane typu finančných nástrojov vytvorených podľa práva hostiteľského členského štátu, v súvislosti s ktorými má centrálny depozitár v úmysle poskytovať takéto služby;

c)	mena alebo meny, ktoré má centrálny depozitár v úmysle spracovávať;

d)	posúdenie opatrení, ktoré má centrálny depozitár v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavanie práva hostiteľského členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku písm. a), pokiaľ ide o akcie.

4. Centrálny depozitár, ktorý má v úmysle po prvýkrát zriadiť pobočku v inom členskom štáte alebo zmeniť rozsah hlavnej služby uvedenej v oddiele A bode 1 prílohy, alebo hlavnej služby uvedenej v oddiele A bode 2 prílohy, poskytovanej prostredníctvom pobočky, oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu tieto informácie:

a)	informácie uvedené v odseku 3 písm. a), b) a c);

b)	organizačnú štruktúru pobočky a mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky;

c)	posúdenie opatrení, ktoré má centrálny depozitár v úmysle prijať s cieľom umožniť svojim používateľom dodržiavanie práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku písm. a), pokiaľ ide o akcie.

5. Príslušný orgán domovského členského štátu bez zbytočného odkladu oznámi posúdenie uvedené v odseku 3 písm. d) alebo v odseku 4 písm. c) príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže poskytnúť nezáväzné stanovisko k tomuto posúdeniu príslušnému orgánu domovského členského štátu do jedného mesiaca od doručenia tohto posúdenia.

6. Do dvoch mesiacov od doručenia úplných informácií uvedených v odseku 3 písm. a), b) a c), alebo v odseku 4 písm. a) a b), príslušný orgán domovského členského štátu oznámi tieto informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, pokiaľ vzhľadom na poskytovanie zamýšľaných služieb nemá dôvody pochybovať o primeranosti administratívnej štruktúry alebo finančnej situácie centrálneho depozitára, ktorý má v úmysle poskytovať služby v hostiteľskom členskom štáte, alebo o primeranosti opatrení, ktoré má centrálny depozitár v úmysle prijať v súlade s odsekom 3 písm. d) alebo s odsekom 4 písm. c). Ak centrálny depozitár už poskytuje služby iným hostiteľským členským štátom, a to aj prostredníctvom pobočky, príslušný orgán domovského členského štátu v uvedenej lehote informuje aj kolégium uvedené v článku 24a.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu bezodkladne informuje relevantné orgány tohto členského štátu o akomkoľvek oznámení, ktoré prijal podľa prvého pododseku.

Príslušný orgán domovského členského štátu okamžite informuje centrálny depozitár o dátume zaslania oznámenia uvedeného v prvom pododseku.

7. Ak sa príslušný orgán domovského členského štátu rozhodne v súlade s odsekom 6 neoznámiť informácie uvedené v odseku 3 alebo v odseku 4 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, oznámi dotknutému centrálnemu depozitáru dôvody svojho odmietnutia do dvoch mesiacov od prijatia uvedených informácií a informuje o svojom rozhodnutí príslušný orgán hostiteľského členského štátu a kolégium uvedené v článku 24a.

8. Centrálny depozitár môže začať poskytovať služby alebo zriadiť pobočku podľa odseku 2 najskôr po uplynutí 15 kalendárnych dní po dátume zaslania oznámenia uvedeného v odseku 6 prvom pododseku zo strany príslušného orgánu domovského členského štátu príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

9. Centrálny depozitár v prípade zmeny informácií uvedených v dokumentoch predložených v súlade s odsekom 3 alebo 4 podá písomné oznámenie o tejto zmene príslušnému orgánu domovského členského štátu aspoň jeden mesiac pred vykonaním zmeny. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu a kolégium uvedené v článku 24a sú príslušným orgánom domovského členského štátu tiež bezodkladne informované o tejto zmene.

10. ESMA môže vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom spresniť rozsah posúdenia, ktorého poskytnutie sa vyžaduje od centrálneho depozitára podľa odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. c) tohto článku.“

11.

Článok 24 sa mení takto:

v odseku 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Príslušný orgán domovského členského štátu môže pozvať pracovníkov príslušných orgánov hostiteľských členských štátov a orgánu ESMA, aby sa zúčastnili na kontrolách na mieste.

Príslušný orgán domovského členského štátu zašle orgánu ESMA a kolégiu uvedenému v článku 24a zistenia kontrol na mieste a informácie o akýchkoľvek nápravných opatreniach alebo sankciách, o ktorých tento príslušný orgán rozhodol.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Na žiadosť príslušného orgánu hostiteľského členského štátu príslušný orgán domovského členského štátu centrálneho depozitára bezodkladne oznámi totožnosť emitentov usadených v hostiteľskom členskom štáte a účastníkov, ktorí majú v držbe finančné nástroje vytvorené podľa práva hostiteľského členského štátu v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnym depozitárom, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva hostiteľského členského štátu, a všetky ďalšie relevantné informácie o činnostiach centrálneho depozitára, ktorý poskytuje hlavné služby v hostiteľskom členskom štáte prostredníctvom pobočky.“

;

c)	odsek 4 sa vypúšťa;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Ak má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že centrálny depozitár, ktorý poskytuje služby na jeho území v súlade s článkom 23, porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovení tohto nariadenia, informuje o týchto zisteniach príslušný orgán domovského členského štátu, ESMA a kolégium uvedené v článku 24a.

Ak centrálny depozitár napriek opatreniam, ktoré prijal príslušný orgán domovského členského štátu, pokračuje v konaní porušujúcom povinnosti vyplývajúce z ustanovení tohto nariadenia, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijme všetky vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia na území hostiteľského členského štátu. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu bez zbytočného odkladu informuje ESMA a kolégium uvedené v článku 24a o takýchto opatreniach.

Príslušný orgán hostiteľského členského štátu alebo príslušný orgán domovského členského štátu môže túto záležitosť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sa mu udelili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

;

e)	odsek 7 sa vypúšťa.

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

Kolégium orgánov dohľadu

1. Príslušný orgán domovského členského štátu zriadi kolégium orgánov dohľadu na vykonávanie úloh uvedených v odseku 8 vo vzťahu k centrálnemu depozitáru, ktorého činnosti sa považujú za činnosti zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov aspoň v dvoch hostiteľských členských štátoch.

2. Toto kolégium sa zriadi do jedného mesiaca od dátumu, ku ktorému:

a)	príslušný orgán domovského členského štátu určí, že činnosti, ktoré centrálny depozitár vykonáva aspoň v dvoch hostiteľských členských štátoch, majú zásadný význam; alebo

b)	jeden zo subjektov uvedených v odseku 4 oznámil príslušnému orgánu domovského členského štátu, že činnosti, ktoré centrálny depozitár vykonáva aspoň v dvoch hostiteľských členských štátoch, majú zásadný význam.

3. Príslušný orgán domovského členského štátu kolégium riadi a predsedá mu.

4. Kolégium tvorí:

ESMA;

b)	príslušný orgán domovského členského štátu;

c)	príslušné orgány uvedené v článku 12;

d)	príslušné orgány hostiteľského členského štátu, v ktorom majú činnosti centrálneho depozitára zásadný význam;

e)	EBA, ak bolo centrálnemu depozitáru udelené povolenie podľa článku 54 ods. 3.

5. Ak činnosti centrálneho depozitára, pre ktorý je zriadené kolégium, nemajú zásadný význam v členskom štáte sídla dcérskej spoločnosti, ktorá patrí do tej istej skupiny spoločností ako centrálny depozitár, alebo jeho materského podniku, alebo ak je centrálny depozitár, pre ktorý je kolégium zriadené, oprávnený poskytovať služby v inom členskom štáte v súlade s článkom 23 ods. 2, príslušný orgán a relevantné orgány tohto členského štátu sa môžu zúčastňovať na kolégiu, ak o to požiadajú.

6. Predseda oznámi zloženie kolégia orgánu ESMA do jedného mesiaca od zriadenia kolégia a všetky zmeny jeho zloženia do jedného mesiaca od takejto zmeny. ESMA a príslušný orgán domovského členského štátu bez zbytočného odkladu uverejnia na svojich webových sídlach zoznam členov uvedeného kolégia a tento zoznam priebežne aktualizujú.

7. Príslušný orgán, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností v oblasti dohľadu.

8. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zabezpečuje:

a)	výmenu informácií vrátane žiadostí o informácie podľa článkov 13, 14 a 15 a informácie o postupe preskúmania a hodnotenia podľa článku 22;

b)	efektívny dohľad tým, že zamedzuje nadbytočným zdvojeným úkonom v oblasti dohľadu, ako sú žiadosti o informácie;

c)	dohodu o dobrovoľnom zverení úloh svojim členom;

d)	výmenu informácií o povolenom externom zabezpečovaní alebo rozšírení činností a služieb podľa článku 19;

e)	spoluprácu orgánov domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu podľa článku 24, pokiaľ ide o opatrenia uvedené v článku 23 ods. 3 písm. d) a o všetky otázky, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s poskytovaním služieb v iných členských štátoch;

f)	výmenu informácií o štruktúre skupiny, vrcholovom manažmente, riadiacom orgáne a akcionároch podľa článku 27;

g)	výmenu informácií o procesoch alebo opatreniach, ktoré majú významný vplyv na správu alebo riadenie rizík v prípade centrálnych depozitárov, ktoré patria do skupiny.

9. Predseda zvoláva zasadnutie kolégia aspoň raz ročne alebo na žiadosť člena kolégia.

S cieľom uľahčiť plnenie úloh zadaných kolégiu podľa odseku 8 členovia kolégia môžu do programu zasadnutia dopĺňať body.

Predseda môže ad hoc pozvať ďalších účastníkov na diskusie kolégia o konkrétnych témach.

Iní členovia kolégia okrem jeho predsedu sa môžu rozhodnúť, že sa nezúčastnia zasadnutia kolégia.

10. Kolégium na žiadosť ktoréhokoľvek zo svojich členov prijíma v súlade s odsekom 11 nezáväzné stanoviská, pokiaľ ide o:

a)	problémy zistené počas procesov preskúmania a hodnotenia podľa článku 22 alebo 60;

b)	otázky týkajúce sa externého zabezpečovania alebo rozšírenia činností a služieb podľa článku 19; alebo

c)	otázky týkajúce sa akéhokoľvek možného porušenia tohto nariadenia vyplývajúceho z poskytovania služieb v hostiteľskom členskom štáte, ako sa uvádza v článku 24 ods. 5.

11. Kolégium prijíma svoje nezáväzné stanoviská jednoduchou väčšinou hlasov. Členovia uvedení v odseku 4 písm. b), c) a d) majú hlasovacie právo. Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. Členovia s hlasovacím právom, ktorí konajú vo viac ako jednej funkcii vrátane funkcie príslušného orgánu a relevantného orgánu, majú jeden hlas za každú funkciu, v ktorej konajú. EBA a ESMA nemajú hlasovacie práva.

12. Fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode všetkých jeho členov.

V uvedenej dohode sa určujú praktické dojednania fungovania kolégia, vrátane spôsobov komunikácie medzi členmi kolégia, a môžu sa v nej určiť úlohy, ktoré sa im zveria.

13. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia kritériá, podľa ktorých by sa mohli činnosti centrálneho depozitára v hostiteľskom členskom štáte považovať za činnosti zásadného významu pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

13.

Článok 25 sa mení takto:

vkladá sa tento odsek:

„2a. Centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý má v úmysle poskytovať hlavné služby uvedené v oddiele A bode 3 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku, oznámi túto skutočnosť orgánu ESMA. ESMA informuje o prijatom oznámení príslušný orgán členského štátu, podľa ktorého práva sú finančné nástroje vytvorené.“

;

v odseku 4 sa dopĺňa toto písmeno:

„e)	centrálny depozitár tretej krajiny je usadený alebo mu bolo udelené povolenie v tretej krajine, ktorá nie je identifikovaná ako vysokoriziková tretia krajina v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*3).

(*3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;"

v odseku 6 sa piaty pododsek nahrádza takto:

„ESMA do šiestich mesiacov od predloženia úplnej žiadosti alebo od prijatia rozhodnutia o rovnocennosti Komisiou v súlade s odsekom 9 podľa toho, čo nastane neskôr, informuje žiadajúci centrálny depozitár písomne prostredníctvom riadne odôvodneného rozhodnutia o tom, či uznanie bolo udelené alebo zamietnuté.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„13. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia informácie, ktoré má centrálny depozitár tretej krajiny predkladať orgánu ESMA v oznámení uvedenom v odseku 2a. Takéto informácie sa musia obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné, vrátane nasledujúcich informácií, v príslušných prípadoch a ak sú dostupné:

a)	počet účastníkov nachádzajúcich sa v Únii, ktorým centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje alebo má v úmysle poskytovať služby uvedené v odseku 2a;

b)	počet a objem transakcií s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu vyrovnaných v priebehu predchádzajúceho roka;

c)	počet a objem transakcií vyrovnaných účastníkmi z Únie v priebehu predchádzajúceho roka.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.

14.

Článok 26 sa mení takto:

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak má centrálny depozitár v úmysle poskytovať vedľajšie služby bankového typu iným centrálnym depozitárom podľa článku 54 ods. 2a prvého pododseku písm. b), tento centrálny depozitár musí mať zavedené jasné pravidlá a postupy na riešenie potenciálnych konfliktov záujmov a zmierňovanie rizika diskriminačného zaobchádzania voči týmto iným centrálnym depozitárom a ich účastníkom.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Centrálny depozitár udržiava a zabezpečuje účinné písomné organizačné a administratívne dojednania na identifikáciu a riadenie akýchkoľvek potenciálnych konfliktov záujmov medzi svojimi účastníkmi alebo ich klientmi a ním samotným vrátane:

a)	manažérov centrálneho depozitára;

b)	zamestnancov centrálneho depozitára;

c)	členov riadiaceho orgánu centrálneho depozitára;

d)	každej osoby, ktorá má priamu alebo nepriamu kontrolu nad centrálnym depozitárom;

e)	každej osoby, ktorá má úzke väzby s ktoroukoľvek z osôb uvedených v písmenách a), b) a c); a

f)	každej osoby, ktorá má úzke väzby so samotným centrálnym depozitárom.

Centrálny depozitár udržiava a implementuje primerané postupy riešenia vždy, keď nastane možný konflikt záujmov.“

;

dopĺňa sa tento odsek:

„9. EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a s členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť podrobnosti týkajúce sa pravidiel a postupov uvedených v odseku 2 druhom pododseku.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.

15.

Článok 27 sa mení takto:

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Nezávislý člen riadiaceho orgánu je na účely tohto článku člen riadiaceho orgánu, ktorý nemá s dotknutým centrálnym depozitárom alebo jeho akcionármi, ktorí nad ním majú kontrolu, s jeho manažmentom ani s jeho účastníkmi žiadny obchodný, rodinný ani iný vzťah, ktorý vytvára konflikt záujmov, a ktorý nemal žiadny takýto vzťah počas piatich rokov pred tým, ako sa stal členom riadiaceho orgánu.“;

odseky 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„6. Príslušný orgán neudelí centrálnemu depozitáru povolenie, kým nie je informovaný o totožnosti akcionárov alebo členov, priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely v centrálnom depozitári, a o výškach týchto podielov.

7. Príslušný orgán odmietne udeliť povolenie centrálnemu depozitáru, ak nie je presvedčený o vhodnosti akcionárov alebo členov, ktorí majú kvalifikované podiely v centrálnom depozitári, pričom zohľadňuje potrebu zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálneho depozitára.

8. Ak medzi centrálnym depozitárom a inými fyzickými alebo právnickými osobami existujú úzke väzby, príslušný orgán udelí povolenie, len ak tieto väzby nebránia účinnému výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

9. Ak osoby uvedené v odseku 6 uplatňujú vplyv, ktorý by mohol byť škodlivý pre spoľahlivé a obozretné riadenie centrálneho depozitára, príslušný orgán prijme primerané opatrenia na ukončenie tejto situácie, ktoré môžu zahŕňať odňatie povolenia centrálnemu depozitáru.

10. Príslušný orgán odmietne udeliť povolenie, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa riadi jedna alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, s ktorými má centrálny depozitár úzke väzby, alebo ak ťažkosti spojené s presadzovaním týchto zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení bránia účinnému výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu.

11. Centrálny depozitár bezodkladne:

a)	poskytuje príslušnému orgánu informácie týkajúce sa vlastníctva centrálneho depozitára, a najmä totožnosti a rozsahu záujmov každej osoby, ktorá má kvalifikovaný podiel v centrálnom depozitári;

zverejňuje:

i)	informácie poskytnuté príslušnému orgánu podľa písmena a); a

ii)	prevod vlastníckych práv, ktorého výsledkom je zmena kontroly nad centrálnym depozitárom.“

16.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 27a

Informácie pre príslušné orgány

1. Centrálny depozitár oznámi svojmu príslušnému orgánu všetky zmeny svojho riadenia a poskytne príslušnému orgánu všetky informácie potrebné na posúdenie svojho súladu s článkom 27 ods. 1 až 5.

Ak by konanie člena riadiaceho orgánu mohlo mať škodlivý vplyv na spoľahlivé a obozretné riadenie centrálneho depozitára, príslušný orgán prijme primerané opatrenia, ktoré môžu zahŕňať i odvolanie tohto člena z riadiaceho orgánu.

2. Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len ‚navrhovaný nadobúdateľ‘), ktoré prijali rozhodnutie buď nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaný podiel v centrálnom depozitári, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo, takýto kvalifikovaný podiel v centrálnom depozitári, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo na držanom základnom imaní dosiahol alebo prekročil 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo by viedol k tomu, že centrálny depozitár by sa stal ich dcérskou spoločnosťou (ďalej len „navrhované nadobudnutie“), najprv písomne informujú príslušný orgán tohto centrálneho depozitára, pričom uvedú veľkosť plánovaného podielu a relevantné informácie podľa článku 27b ods. 4.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa, priamo alebo nepriamo, kvalifikovaného podielu v centrálnom depozitári (ďalej len ‚navrhovaný predávajúci‘), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, ak prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že by podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že by centrálny depozitár prestal byť dcérskou spoločnosťou tejto osoby.

3. Príslušný orgán čo najskôr, a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 2 a prijatia informácií uvedených v odseku 4 písomne potvrdí ich prijatie navrhovanému nadobúdateľovi alebo navrhovanému predávajúcemu.

Príslušný orgán má maximálne 60 pracovných dní po dni písomného potvrdenia prijatia oznámenia a všetkých dokumentov, ktorých pripojenie k oznámeniu sa vyžaduje na základe zoznamu uvedeného v článku 27b ods. 4 (ďalej len ‚lehota na posúdenie‘), na vykonanie posúdenia podľa článku 27b ods. 1 (ďalej len ‚posúdenie‘).

Príslušný orgán v čase potvrdenia prijatia informuje navrhovaného nadobúdateľa alebo navrhovaného predávajúceho o dátume uplynutia lehoty na posúdenie.

4. Príslušný orgán si môže počas lehoty na posúdenie, ale najneskôr na 50. pracovný deň lehoty na posúdenie, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie posúdenia. Takáto žiadosť musí byť písomná a musí sa v nej uviesť, ktoré dodatočné informácie sa vyžadujú.

Plynutie lehoty na posúdenie sa pozastaví na obdobie odo dňa žiadosti príslušného orgánu o informácie do prijatia odpovede na túto žiadosť od navrhovaného nadobúdateľa. Toto pozastavenie nesmie byť dlhšie ako 20 pracovných dní. Príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k pozastaveniu plynutia lehoty na posúdenie.

5. Príslušný orgán môže predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 4 druhom pododseku najviac na 30 pracovných dní, ak sa navrhovaný nadobúdateľ nachádza alebo je regulovaný mimo Únie alebo je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa tohto nariadenia alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (*4), 2009/138/ES (*5) alebo 2011/61/EÚ (*6) alebo smernice 2013/36/EÚ alebo 2014/65/EÚ.

6. Ak sa príslušný orgán po skončení posúdenia rozhodne, že sa vysloví proti navrhovanému nadobudnutiu, do dvoch pracovných dní a bez prekročenia lehoty na posúdenie o tom písomne informuje navrhovaného nadobúdateľa a uvedie dôvody tohto rozhodnutia. Ak vnútroštátne právo nestanovuje inak, na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. Príslušný orgán však môže takéto zverejnenie vykonať aj v prípade, že navrhovaný nadobúdateľ o to nepožiadal, ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve.

7. Ak sa príslušný orgán nevysloví v lehote na posúdenie proti navrhovanému nadobudnutiu, nadobudnutie sa považuje za schválené.

8. Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovaného nadobudnutia a vo vhodných prípadoch môže túto lehotu predĺžiť.

9. Členské štáty nesmú stanoviť požiadavky, ktoré sú prísnejšie než požiadavky stanovené v tomto nariadení, na oznamovanie priamych alebo nepriamych nadobudnutí hlasovacích práv alebo základného imania príslušnému orgánu a na ich schválenie príslušným orgánom.

Článok 27b

Posúdenie

1. Pri posudzovaní oznámenia uvedeného v článku 27a ods. 2 a informácií uvedených v článku 27a ods. 4 príslušný orgán s cieľom zaistiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálneho depozitára, v súvislosti s ktorým sa navrhuje nadobudnutie, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na centrálny depozitár, posúdi vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú primeranosť navrhovaného nadobudnutia na základe všetkých týchto kritérií:

a)	dobrá povesť a dobrý finančný stav navrhovaného nadobúdateľa;

b)	dobrá povesť, znalosti, zručnosti a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku navrhovaného nadobudnutia riadiť činnosť centrálneho depozitára;

c)	či centrálny depozitár bude schopný stále dodržiavať toto nariadenie;

či existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by navrhované nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

Pri posudzovaní finančného stavu navrhovaného nadobúdateľa venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť druhu vykonávanej a plánovanej podnikateľskej činnosti centrálneho depozitára, v súvislosti s ktorým sa nadobudnutie navrhuje.

Pri posudzovaní schopnosti centrálneho depozitára dodržiavať toto nariadenie venuje príslušný orgán osobitnú pozornosť skutočnosti, či skupina, ktorej sa centrálny depozitár stane členom, má štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, uskutočňovať efektívne výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie povinností medzi príslušné orgány.

2. Príslušné orgány sa môžu vysloviť proti navrhovanému nadobudnutiu, len ak na to existujú opodstatnené dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie, ktoré poskytol navrhovaný nadobúdateľ, nie sú úplné.

3. Členské štáty nesmú stanoviť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý má byť nadobudnutý, ani nesmú umožniť svojim príslušným orgánom, aby navrhované nadobudnutie skúmali z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia poskytnúť príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 27a ods. 2. Požadované informácie musia byť primerané a prispôsobené povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovaného nadobudnutia. Členské štáty nesmú požadovať informácie, ktoré nie sú z hľadiska obozretného posudzovania relevantné.

5. Bez ohľadu na článok 27a ods. 2 až 5, ak boli príslušnému orgánu oznámené dva alebo viaceré návrhy na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaných podielov v tom istom centrálnom depozitári, príslušný orgán zaobchádza s navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačne.

6. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú pre posudzovanie zásadné alebo relevantné. Príslušné orgány si na požiadanie navzájom oznámia všetky relevantné informácie a z vlastného podnetu oznámia všetky zásadné informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie centrálnemu depozitáru, v súvislosti s ktorým sa navrhuje nadobudnutie, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

7. ESMA vydá v úzkej spolupráci s orgánom EBA usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o posudzovaní vhodnosti každej osoby, ktorá bude riadiť činnosť centrálneho depozitára, ako aj o procedurálnych pravidlách a kritériách hodnotenia obozretného posudzovania priamych alebo nepriamych nadobudnutí podielov v centrálnych depozitárov a ich zvýšení.

Článok 27c

Výnimka pre centrálne depozitáre poskytujúce vedľajšie služby bankového typu

Články 27a a 27b sa neuplatňujú na centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie podľa článku 54 ods. 3 a ktorý podlieha smernici 2013/36/EÚ.

(*4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32)."

(*5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1)."

(*6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).“ "

17.

V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Výbory používateľov poskytujú riadiacemu orgánu poradenstvo týkajúce sa kľúčových opatrení, ktoré ovplyvňujú ich členov, vrátane kritérií prijímania emitentov alebo účastníkov do jednotlivých systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a úrovne služieb. Úroveň služieb zahŕňa výber mechanizmov zúčtovania a vyrovnania, prevádzkovú štruktúru centrálneho depozitára, škálu produktov, ktoré sú predmetom vyrovnania alebo evidencie, používanie technológie na činnosti centrálneho depozitára a príslušné postupy.“

18.	V článku 29 sa vkladá tento odsek: „1a. Centrálny depozitár vyžaduje od emitentov, aby získali platný identifikátor právnickej osoby (LEI) a postúpili ho centrálnemu depozitáru.“

19.

Článok 36 sa nahrádza takto:

„Článok 36

Všeobecné ustanovenia

Centrálny depozitár má pre každý systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje, vhodné pravidlá a postupy vrátane spoľahlivých účtovných postupov a kontrol, ktoré pomáhajú zaistiť integritu emisií cenných papierov, ako aj minimalizovať a riadiť riziká spojené s úschovou a vyrovnaním transakcií s cennými papiermi.“

20.

V článku 40 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Keď vyrovnanie na účtoch centrálnej banky, ako sa ustanovuje v odseku 1, nie je vhodné a dostupné, centrálny depozitár môže ponúknuť vyrovnanie peňažných platieb pre všetky svoje systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo ich časť prostredníctvom účtov otvorených v úverovej inštitúcii, prostredníctvom centrálneho depozitára, ktorému bolo udelené povolenie na poskytovanie služieb uvedených v oddiele C prílohy, či už v tej istej skupine podnikov, ktoré v konečnom dôsledku kontroluje rovnaká materská spoločnosť, alebo nie, alebo prostredníctvom svojich vlastných účtov. Ak centrálny depozitár ponúka vyrovnanie takýchto peňažných platieb prostredníctvom účtov otvorených v úverovej inštitúcii, prostredníctvom svojich vlastných účtov alebo účtov iného centrálneho depozitára, musí tak urobiť v súlade s ustanoveniami hlavy IV.“

21.	V článku 47 sa vypúšťa odsek 2.

22.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 47a

Odložené čisté vyrovnanie

1. Centrálne depozitáre, ktoré uplatňujú odložené čisté vyrovnanie, vymedzia pravidlá a postupy uplatniteľné na tento mechanizmus a na vyrovnanie čistých pohľadávok a záväzkov účastníkov.

2. Centrálne depozitáre, ktoré uplatňujú odložené čisté vyrovnanie, merajú, monitorujú, riadia a oznamujú príslušným orgánom úverové riziká a riziká likvidity vyplývajúce z uvedeného mechanizmu.

3. ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA a členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť podrobnosti merania, monitorovania, riadenia a oznamovania úverového rizika a rizika likvidity centrálnymi depozitármi v súvislosti s odloženým čistým vyrovnaním.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

23.

V článku 49 ods. 1 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

„Bez toho, aby bolo dotknuté právo emitenta uvedené v prvom pododseku, sa naďalej uplatňuje právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sú cenné papiere vytvorené. Právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sa cenné papiere vytvárajú, je:

a)	právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, v ktorom je eminent zapísaný v obchodnom registri; a

b)	rozhodné právo obchodných spoločností alebo podobné právo členského štátu, podľa ktorého sú cenné papiere vydané.

Členské štáty zostavujú zoznam kľúčových relevantných ustanovení svojho práva obchodných spoločností alebo podobného práva uvedeného v druhom pododseku. Príslušné orgány zašlú tento zoznam orgánu ESMA do 17. januára 2025. ESMA zverejní uvedený zoznam do 17. februára 2025. Členské štáty pravidelne a aspoň raz za dva roky tento zoznam aktualizujú. Aktualizovaný zoznam v týchto pravidelných intervaloch oznamujú orgánu ESMA. ESMA takýto aktualizovaný zoznam uverejní.“

24.

V článku 52 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Keď centrálny depozitár podá žiadosť o prístup do iného centrálneho depozitára podľa článkov 50 a 51, prijímajúci centrálny depozitár žiadosť urýchlene spracuje a žiadajúcemu centrálnemu depozitáru poskytne odpoveď do troch mesiacov. Ak prijímajúci centrálny depozitár žiadosť schváli, prepojenie centrálneho depozitára sa zriadi v primeranej lehote, najneskôr však do 12 mesiacov.“

25.

Článok 54 sa mení takto:

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Centrálnemu depozitáru, ktorý má v úmysle vyrovnávať peňažné platby pre všetky svoje systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo ich časť prostredníctvom svojich vlastných účtov v súlade s článkom 40 ods. 2, alebo ktorý má inak v úmysle poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu uvedené v odseku 1, sa udelí povolenie za podmienok stanovených v odsekoch 3, 6, 7, 8 a 9a tohto článku.“

;

vkladá sa tento odsek:

„2a. Centrálny depozitár, ktorý má v úmysle vyrovnávať peňažné platby všetkých svojich systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo ich časti prostredníctvom účtov otvorených v úverovej inštitúcii alebo v centrálnom depozitári v súlade s článkom 40 ods. 2, má za podmienok stanovených v odsekoch 3 až 9a tohto článku povolenie určiť na tento účel jeden alebo viacero:

a)	úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ; alebo

b)	centrálnych depozitárov, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu podľa odseku 3 tohto článku.

Povolenie určiť úverové inštitúcie alebo centrálne depozitáre v súlade s prvým pododsekom sa použije len ohľadne vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy na vyrovnanie peňažných platieb pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára alebo ich časť, ktorý chce využívať vedľajšie služby bankového typu, a nie na vykonávanie akýchkoľvek iných činností.

Úverové inštitúcie a centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať vedľajšie služby bankového typu, určené v súlade s prvým pododsekom, sa považujú za agentov vyrovnania.“

;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Ak sú splnené všetky tieto podmienky, centrálnemu depozitáru sa môže udeliť povolenie určiť úverovú inštitúciu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu na vyrovnanie peňažných platieb pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi tohto centrálneho depozitára alebo ich časť podľa odseku 2a písm. a):

a)	úverová inštitúcia spĺňa prudenciálne požiadavky stanovené v článku 59 ods. 1, 3 a 4 a požiadavky v oblasti dohľadu stanovené v článku 60;

b)	samotná úverová inštitúcia neposkytuje žiadnu z hlavných služieb uvedených v oddiele A prílohy;

povolenie podľa článku 8 smernice 2013/36/EÚ sa použije len na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu uvedených v oddiele C prílohy na vyrovnanie peňažných platieb pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára alebo ich časť, ktorý chce využívať vedľajšie služby bankového typu, a nie na vykonávanie akýchkoľvek iných činností;

na úverovú inštitúciu sa vzťahuje dodatočná kapitálová požiadavka, ktorá zohľadňuje riziká vrátane úverového rizika a rizika likvidity, vyplývajúce z poskytovania vnútrodenných úverov, okrem iného účastníkom systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo iným používateľom služieb centrálneho depozitára;

e)	úverová inštitúcia podáva aspoň mesačne príslušnému orgánu a každoročne vo svojom zverejnení, ako sa vyžaduje podľa ôsmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, správu o rozsahu a riadení vnútrodenného rizika likvidity v súlade s článkom 59 ods. 4 písm. j) tohto nariadenia; a

f)	úverová inštitúcia predložila príslušnému orgánu primeraný plán ozdravenia na zabezpečenie kontinuity svojich kľúčových činností, a to aj v situáciách, keď riziko likvidity a úverové riziko vzniká ako dôsledok poskytovania vedľajších služieb bankového typu samostatnou právnickou osobou.“

;

vkladá sa tento odsek:

„4a. Ak centrálny depozitár chce určiť úverovú inštitúciu alebo centrálny depozitár v súlade s odsekom 2a na vyrovnanie peňažných platieb pre všetky svoje systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi alebo ich časť, takéto peňažné platby nesmú byť v mene krajiny, v ktorej je určujúci centrálny depozitár usadený.“

;

odseky 5, 6 a 7 sa nahrádzajú takto:

„5. Odsek 4 sa neuplatňuje na úverové inštitúcie uvedené v odseku 2a písm. a) a odsek 4a sa neuplatňuje na úverové inštitúcie a centrálne depozitáre uvedené v odseku 2a, ktoré ponúkajú vyrovnanie peňažných platieb pre všetky systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi centrálneho depozitára alebo ich časť, ak celková hodnota takéhoto peňažného vyrovnania prostredníctvom účtov otvorených v týchto úverových inštitúciách a v centrálnych depozitároch vypočítaná za obdobie jedného roka nepresahuje limit určený v súlade s odsekom 9.

Príslušný orgán aspoň raz ročne monitoruje, či je limit uvedený v prvom pododseku dodržaný. Príslušný orgán zašle svoje zistenia spolu s podkladovými údajmi orgánom ESMA a EBA. Príslušný orgán zašle svoje zistenia aj členom ESCB. Bez toho, aby bol dotknutý článok 40 ods. 1, ak príslušný orgán zistí, že uvedený limit bol prekročený, od dotknutého centrálneho depozitára vyžaduje, aby požiadal o povolenie v súlade s odsekom 2. Dotknutý centrálny depozitár predloží žiadosť o povolenie do šiestich mesiacov.

6. Ak sa príslušný orgán domnieva, že expozícia jednej úverovej inštitúcie voči koncentrácii rizík podľa článku 59 ods. 3 a 4 nie je dostatočne zmiernená, môže od centrálneho depozitára vyžadovať, aby určil viac ako jednu úverovú inštitúciu alebo centrálny depozitár uvedený v odseku 2a, alebo aby určil úverovú inštitúciu alebo centrálny depozitár uvedený v odseku 2a, a to okrem vlastného poskytovania služieb v súlade s odsekom 2 tohto článku.

7. Centrálny depozitár, ktorému bolo udelené povolenie poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu, a úverová inštitúcia určená v súlade s odsekom 2a písm. a) nepretržite spĺňajú podmienky potrebné na udelenie povolenia podľa tohto nariadenia a bezodkladne oznamujú príslušným orgánom všetky podstatné zmeny, ktoré majú vplyv na podmienky povolenia.“

;

f)	v odseku 8 sa prvý pododsek nahrádza takto: „8. EBA v úzkej spolupráci s ESMA a členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie dodatočnej kapitálovej požiadavky založenej na riziku uvedenej v odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. d).“ ;

dopĺňa sa tento odsek:

„9. EBA v úzkej spolupráci s členmi ESCB a s orgánom ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie limitu uvedeného v odseku 5 a sprievodných primeraných požiadaviek na riadenie rizík a prudenciálnych požiadaviek na zmiernenie rizík v súvislosti s určením úverových inštitúcií v súlade s odsekom 2a. Pri vypracúvaní týchto predpisov EBA zohľadňuje tieto skutočnosti:

a)	dôsledky pre stabilitu trhu, ktoré by mohli vyplynúť zo zmeny rizikového profilu centrálnych depozitárov a ich účastníkov, vrátane systémového významu centrálnych depozitárov pre fungovanie trhov s cennými papiermi;

b)	dôsledky pre úverové riziká a riziká likvidity z hľadiska centrálnych depozitárov, zapojených určených úverových inštitúcií a účastníkov centrálneho depozitára, ktoré vyplývajú z vyrovnania peňažných platieb cez účty otvorené v úverových inštitúciách, na ktoré sa nevzťahuje odsek 4;

c)	možnosť centrálnych depozitárov vyrovnať peňažné platby vo viacerých menách;

d)	potrebu vyvarovať sa neúmyselného odklonu od vyrovnania v peniazoch centrálnej banky k vyrovnaniu v peniazoch komerčných bánk, ako aj faktorov, ktoré brzdia úsilie centrálnych depozitárov o vyrovnanie v peniazoch centrálnej banky; a

e)	potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky medzi centrálnymi depozitármi v Únii.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.

26.

Článok 55 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Centrálny depozitár predloží svoju žiadosť o povolenie určiť úverovú inštitúciu alebo centrálny depozitár s povolením poskytovať vedľajšie služby bankového typu, alebo o povolenie, aby mohol on sám poskytovať akékoľvek vedľajšie služby bankového typu, ako sa vyžaduje podľa článku 54, príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

2. Žiadosť obsahuje všetky informácie, ktoré sú potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že centrálny depozitár a v príslušných prípadoch určená úverová inštitúcia alebo centrálny depozitár s povolením poskytovať vedľajšie služby bankového typu mali v čase udelenia povolenia zavedené všetky opatrenia potrebné na splnenie svojich povinností stanovených v tomto nariadení. Žiadosť obsahuje plán činností, v ktorom sa uvádzajú plánované vedľajšie služby bankového typu, štrukturálna organizácia vzťahov medzi centrálnym depozitárom a v príslušných prípadoch určenou úverovou inštitúciou alebo centrálnym depozitárom s povolením poskytovať vedľajšie služby bankového typu a ako tento centrálny depozitár a v príslušných prípadoch určená úverová inštitúcia alebo centrálny depozitár s povolením poskytovať vedľajšie služby bankového typu majú v úmysle spĺňať prudenciálne požiadavky stanovené v článku 59 ods. 1, 3, 4 a 4a a ostatné podmienky stanovené v článku 54.“

;

odsek 5 sa mení takto:

prvý, druhý a tretí pododsek sa nahrádzajú takto:

„Orgány uvedené v odseku 4 písm. a) až e) vydajú do dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v danom odseku odôvodnené stanovisko k povoleniu. Ak orgán v uvedenej lehote stanovisko neposkytne, považuje sa to za vydanie kladného stanoviska.

Ak orgán uvedený v odseku 4 písm. a) až e) vydá záporné odôvodnené stanovisko, príslušný orgán, ktorý má v úmysle udeliť povolenie, do jedného mesiaca od doručenia tohto záporného stanoviska poskytne orgánom uvedeným v odseku 4 písm. a) až e) dôvody týkajúce sa záporného stanoviska.

Ak v lehote jedného mesiaca od predloženia týchto dôvodov vydá niektorý z orgánov uvedených v odseku 4 písm. a) až e) záporné stanovisko, ale príslušný orgán má napriek tomu v úmysle udeliť povolenie, ktorýkoľvek z orgánov, ktoré vydali záporné stanovisko, môže záležitosť postúpiť orgánu ESMA na poskytnutie pomoci podľa článku 31 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

ii)	dopĺňa sa tento pododsek: „Príslušný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány uvedené v odseku 4 písm. a) až e) o výsledkoch postupu udeľovania povolenia vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení.“

27.

Článok 59 sa mení takto:

odsek 4 sa mení takto:

písmená c), d) a e) sa nahrádzajú takto:

„c)

udržiava dostatočné kvalifikované likvidné zdroje vo všetkých relevantných menách na včasné poskytovanie služieb vyrovnania na základe veľmi rôznorodých potenciálnych stresových scenárov vrátane rizika likvidity vzniknutého v dôsledku zlyhania aspoň dvoch účastníkov, vrátane jeho materskej spoločnosti a dcérskych spoločností, voči ktorému má najvyššie expozície;

zmierňuje zodpovedajúce riziká likvidity prostredníctvom kvalifikovaných likvidných zdrojov v každej relevantnej mene, ako sú peňažné prostriedky v centrálnej emisnej banke a v iných spoľahlivých finančných inštitúciách, viazané úverové linky alebo podobné nástroje a vysoko likvidná zábezpeka alebo investície, ktoré sú okamžite dostupné a prevoditeľné na peňažné prostriedky na základe vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých mechanizmov financovania, a to aj za extrémnych, ale reálnych trhových podmienok a určuje, meria a monitoruje svoje riziko likvidity vyplývajúce z rôznych finančných inštitúcií využívaných na riadenie jeho rizika likvidity;

vždy, keď sa používajú vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy financovania, viazané úverové linky alebo podobné mechanizmy, vyberá ako poskytovateľov likvidity len spoľahlivé finančné inštitúcie; stanovuje a uplatňuje vhodné limity koncentrácie pre každého z príslušných poskytovateľov likvidity vrátane jeho materskej spoločnosti a dcérskych spoločností;“

ii)

písmeno i) sa nahrádza takto:

„i)	má vopred dohodnuté a vysoko spoľahlivé mechanizmy na to, aby zaistil, že môže včas konvertovať zábezpeku, ktorú mu poskytol zlyhávajúci klient, na peňažné prostriedky, a ak sa používajú neviazané mechanizmy, zabezpečil, že všetky súvisiace potenciálne rizika boli identifikované a zmiernené;“;

vkladá sa tento odsek:

„4a. Ak má centrálny depozitár v úmysle poskytovať vedľajšie služby bankového typu iným centrálnym depozitárom v súlade s článkom 54 ods. 2a prvého pododseku písm. b), musí mať tento centrálny depozitár zavedené jasné pravidlá a postupy na riešenie akéhokoľvek potenciálneho úverového rizika, rizika likvidity a rizika koncentrácie vyplývajúceho z poskytovania týchto služieb.“

;

v odseku 5 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„5. EBA v úzkej spolupráci s orgánom ESMA a členmi ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť podrobnosti rámcov a nástrojov na monitorovanie, meranie, riadenie, oznamovanie a zverejňovanie úverového rizika a rizika likvidity vrátane tých rizík, ktoré sa vyskytnú v priebehu jedného dňa, uvedených v odsekoch 3 a 4, ako aj pravidlá a postupy uvedené v odseku 4a. Uvedený návrh regulačných technických predpisov sa vo vhodných prípadoch zosúladí s regulačnými technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 46 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

EBA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.“

28.

Článok 60 sa mení takto:

v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Príslušné orgány uvedené v prvom pododseku pravidelne a aspoň raz za dva roky posudzujú, či určená úverová inštitúcia alebo centrálny depozitár s povolením poskytovať vedľajšie služby bankového typu dodržiava článok 59 a informujú príslušný orgán centrálneho depozitára, ktorý potom informuje orgány uvedené v článku 55 ods. 4 a v príslušných prípadoch kolégium uvedené v článku 24a o výsledkoch svojho dohľadu podľa tohto odseku vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení alebo sankcií.“;

odsek 2 sa mení takto:

i)	úvodná časť sa nahrádza takto: „Príslušný orgán centrálneho depozitára po konzultácii s príslušnými orgánmi uvedenými v odseku 1 a relevantnými orgánmi preskúma a posúdi aspoň raz za dva roky:“;

ii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Príslušný orgán centrálneho depozitára pravidelne aspoň raz za dva roky informuje príslušné orgány uvedené v článku 55 ods. 4 a v príslušných prípadoch kolégium uvedené v článku 24a o výsledkoch svojho preskúmania a posúdenia podľa tohto odseku vrátane akýchkoľvek nápravných opatrení alebo sankcií.“

29.

Článok 67 sa mení takto:

a)	odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 17. septembra 2014.“ ;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 5 a 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 16. januára 2024.“ ;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2 a článku 7 ods. 5 a 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“

;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2 a článku 7 ods. 5 a 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

30.	V článku 68 sa dopĺňa tento odsek 3: „3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.“

31.

Článok 69 sa mení takto:

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o udeľovaní povolenia centrálnym depozitárom do dátumu, ku ktorému sa na základe tohto nariadenia prijme rozhodnutie o udelení povolenia centrálnym depozitárom a na ich činnosti, vrátane prepojení centrálnych depozitárov, alebo do 17. januára 2025, podľa toho, čo nastane skôr.“

;

vkladajú sa tieto odseky:

„4a. Naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o uznávaní centrálnych depozitárov tretích krajín do dátumu, ku ktorému sa na základe tohto nariadenia prijme rozhodnutie o uznaní centrálnych depozitárov tretích krajín a ich činností; alebo do 17. januára 2027, podľa toho, čo nastane skôr.

Centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý poskytuje hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku v zmysle príslušných vnútroštátnych pravidiel o uznávaní centrálnych depozitárov tretích krajín, o tom informuje orgán ESMA do dvoch rokov od 16. januára 2024.

ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie, ktorých poskytnutie sa vyžaduje od centrálneho depozitára tretej krajiny pre ESMA v oznámení uvedenom v druhom pododseku. Takéto informácie sa musia obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné, vrátane nasledujúcich informácií, v príslušných prípadoch a ak sú dostupné:

a)	počet účastníkov, ktorým centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje alebo má v úmysle poskytovať služby uvedené v druhom pododseku;

b)	kategórie finančných nástrojov, v súvislosti s ktorými centrálny depozitár tretej krajiny poskytuje takéto služby; a

c)	celkový objem a hodnotu takýchto finančných nástrojov.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických predpisov do 17. januára 2025.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4b. Centrálny depozitár tretej krajiny, ktorý poskytoval pred 17. januárom 2026 hlavné služby uvedené v oddiele A bode 3 prílohy v súvislosti s finančnými nástrojmi vytvorenými podľa práva členského štátu uvedeného v článku 49 ods. 1 druhom pododseku, predloží oznámenie uvedené v článku 25 ods. 2a do 17. januára 2026.

4c. Ak centrálny depozitár predložil úplnú žiadosť o uznanie v súlade s článkom 25 ods. 4, 5 a 6 pred 16. januárom 2024, ale ESMA do tohto dátumu nevydal rozhodnutie v súlade s článkom 25 ods. 6, naďalej sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá o uznávaní centrálnych depozitárov, a to dovtedy, kým ESMA neprijme rozhodnutie.“

;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 14 v znení platnom pred 16. januárom 2024 sa naďalej uplatňuje do dátumu začatia uplatňovania delegovaného aktu prijatého podľa článku 7 ods. 5.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 15 písm. a), b) a g) v znení platnom pred 16. januárom 2024 sa naďalej uplatňuje do dátumu začatia uplatňovania delegovaného aktu prijatého podľa článku 7 ods. 10.

7. Príslušné orgány zriadia kolégiá podľa článku 24a do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov prijatých podľa článku 24a ods. 13.

8. Centrálny depozitár, ktorý v inom členskom štáte poskytoval hlavné služby uvedené v oddiele A bodoch 1 a 2 prílohy alebo zriadil pobočku v súlade s článkom 23 v znení platnom pred 16. januárom 2024, podlieha postupu stanovenému v článku 23 ods. 3 až 6 len vo vzťahu k:

a)	zriadeniu novej pobočky;

b)	zmene rozsahu týchto služieb.“

32.	Článok 72 sa vypúšťa.

33.

Článok 74 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

úvodná časť sa nahrádza takto:

„1. ESMA v spolupráci s orgánom EBA a s príslušnými orgánmi a relevantnými orgánmi predkladá Komisii správy, v ktorých uvádza posúdenia trendov, potenciálne riziká, zraniteľné miesta a v prípade potreby odporúčania o preventívnych alebo nápravných opatreniach na trhoch so službami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Uvedené správy zahŕňajú posúdenie:“;

ii)

písmená a), b) a c) sa nahrádzajú takto:

„a)

efektívnosti vyrovnania v prípade vnútroštátnych a cezhraničných operácií za každý členský štát, pričom sa zohľadnia aspoň tieto aspekty:

i)	počet a objem zlyhaní vyrovnania a ich vývoj;

ii)	vplyv peňažných sankcií na zlyhania vyrovnania v prípade jednotlivých nástrojov;

iii)	trvanie a zásadné príčiny zlyhaní vyrovnania;

iv)	kategórie finančných nástrojov a trhov, na ktorých sa pozoruje najvyššia miera zlyhania vyrovnania;

v)	medzinárodné porovnanie mier zlyhania vyrovnania;

vi)	suma sankcií uvedených v článku 7;

vii)	v príslušných prípadoch počet a objemy povinných odkupov uvedených v článku 7a;

viii)

akékoľvek opatrenia prijaté príslušnými orgánmi na riešenie situácií, keď je efektívnosť centrálneho depozitára v oblasti vyrovnania počas šesťmesačného obdobia výrazne nižšia ako priemerné úrovne efektívnosti vyrovnania zaznamenané na trhu Únie;

aa)	úrovní efektívnosti vyrovnania v porovnaní so situáciou na hlavných kapitálových trhoch tretích krajín, aj pokiaľ ide o nástroje obchodované a typy transakcií vykonávané na takýchto trhoch;

b)	primeranosti peňažných sankcií za zlyhanie vyrovnania, najmä potreby dodatočnej flexibility v súvislosti s týmito sankciami za zlyhanie vyrovnania, pokiaľ ide o nelikvidné finančné nástroje;

počtu a objemu transakcií, ktoré sú vyrovnané mimo systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnymi depozitármi, a ich vývoj v priebehu času vrátane porovnania s počtom a objemom transakcií, ktoré sú vyrovnané v systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi prevádzkovaných centrálnymi depozitármi, na základe informácií získaných podľa článku 9 a akýchkoľvek iných relevantných informácií, ako aj vplyvu tohto vývoja na hospodársku súťaž na trhu vyrovnania a akýchkoľvek potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu vyplývajúcich z internalizovaného vyrovnania;“;

iii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„l)	vybavovania oznámení predložených v súlade s článkom 25 ods. 2a.“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Správy uvedené v odseku 1 sa Komisii predkladajú takto:

a)	raz za dva roky, pokiaľ ide o správy uvedené v odseku 1 písm. a), aa) b), c), i) a l);

b)	raz za tri roky, pokiaľ ide o správy uvedené v odseku 1 písm. d) a f);

c)	aspoň raz za tri roky a v každom prípade do šiestich mesiacov od partnerského preskúmania vykonaného v súlade s článkom 24, pokiaľ ide o správu uvedenú v odseku 1 písm. g);

d)	na žiadosť Komisie, pokiaľ ide o správy uvedené v odseku 1 písm. e), h), j) a k).

Správy uvedené v odseku 1 sa oznámia Komisii do 30 apríla príslušného roku, ako sa určí v súlade s periodicitou stanovenou v prvom pododseku tohto odseku.“

;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„3. ESMA do 17. januára 2025 a potom raz za dva roky v úzkej spolupráci s členmi ESCB predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o posúdení týkajúcom sa možného skrátenia lehoty uvedenej v článku 5 ods. 2 prvej vete (‚cyklus vyrovnania‘). Uvedená správa obsahuje všetky tieto náležitosti:

a)	posúdenie vhodnosti skrátenia cyklu vyrovnania a potenciálneho vplyvu takéhoto skrátenia na centrálne depozitáre, obchodné miesta a iných účastníkov trhu;

b)	posúdenie nákladov a prínosov skrátenia cyklu vyrovnania v Únii, pričom sa vo vhodných prípadoch rozlišuje medzi rôznymi finančnými nástrojmi a kategóriami transakcií;

c)	podrobný opis prechodu na kratší cyklus vyrovnania, pričom sa vo vhodných prípadoch rozlišuje medzi rôznymi finančnými nástrojmi a kategóriami transakcií;

d)	prehľad medzinárodného vývoja cyklov vyrovnania a ich vplyvu na kapitálové trhy Únie.

4. ESMA na žiadosť Komisie poskytne analýzu nákladov a prínosov zavedenia postupu povinného odkupu. Takáto analýza nákladov a prínosov pozostáva z týchto prvkov:

a)	priemerné trvanie zlyhaní vyrovnania v súvislosti s finančnými nástrojmi alebo kategóriami transakcií s tými finančnými nástrojmi, na ktoré by sa mohli vzťahovať povinné odkupy;

b)	vplyv zavedenia postupu povinného odkupu na trh Únie vrátane posúdenia zásadných príčin zlyhaní vyrovnania, na ktoré by sa mohli vzťahovať povinné odkupy, a analýzy dôsledkov uplatňovania povinných odkupov na konkrétne finančné nástroje a kategórie transakcií;

c)	uplatňovanie podobného postupu odkupu na porovnateľných trhoch tretích krajín a vplyv na konkurencieschopnosť trhu Únie;

d)	akýkoľvek jasný vplyv zlyhaní vyrovnania na finančnú stabilitu v Únii;

e)	akýkoľvek jasný vplyv na fragmentáciu kapitálových trhov Únie vyplývajúci z rozdielnych mier efektívnosti vyrovnania vrátane dôvodov takejto rozdielnosti a primeraných opatrení na jej obmedzenie.

5. EBA v spolupráci s členmi ESCB a s orgánom ESMA uverejňuje výročnú správu o uvedených centrálnych depozitároch, ktorí určujú iné centrálne depozitáre alebo úverové inštitúcie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu. V tejto správe sa zohľadnia zistenia týkajúce sa monitorovania limitu uvedeného v článku 54 ods. 5 príslušnými orgánmi a dôsledky týkajúce sa úverov a likvidity pre centrálne depozitáre poskytujúce vedľajšie služby bankového typu pod týmto limitom.

6. ESMA po konzultácii s členmi ESCB predloží Komisii do 17. januára 2025 správu o vhodnosti uplatnenia dodatočných regulačných nástrojov na zlepšenie efektívnosti vyrovnania v Únii.

Uvedená správa sa zaoberá aspoň definovaním veľkosti transakcií, čiastočným vyrovnaním zlyhávajúcich obchodov a používaním programov automatického požičiavania/vypožičiavania.

ESMA potom v nadväznosti na konzultáciu s členmi ESCB predloží raz za tri roky správu o všetkých potenciálnych dodatočných nástrojoch na zlepšenie efektívnosti vyrovnania v Únii. V prípadoch, keď neboli identifikované žiadne nové nástroje, ESMA o tom informuje Komisiu a nie je povinný predložiť správu.

7. EBA do 17. januára 2026 v úzkej spolupráci s členmi ESCB a s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o posúdení reziduálnej úverovej straty súvisiacej s reziduálnymi expozíciami voči úverovým rizikám uvedenými v článku 59 ods. 3 písm. g) a spôsoby jej riešenia. Táto správa sa sprístupní verejnosti.“

34.

Článok 75 sa nahrádza takto:

„Článok 75

Preskúmanie

Komisia do 17. januára 2029 preskúma a vypracuje všeobecnú správu o tomto nariadení. Komisia predovšetkým posúdi:

záležitosti uvedené v článku 74 ods. 1 písm. a) až l), stanoví, či existujú závažné prekážky pre hospodársku súťaž v súvislosti so službami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré sú nedostatočne riešené, a zváži prípadnú potrebu uplatňovania ďalších opatrení na:

i)	zlepšenie efektívnosti vyrovnania;

ii)	obmedzenie následkov zlyhania centrálneho depozitára pre daňovníkov;

iii)	riešenie akýchkoľvek zistených problémov týkajúcich sa hospodárskej súťaže alebo finančnej stability súvisiacich s internalizovaným vyrovnaním;

iv)	minimalizovanie prekážok pre cezhraničné vyrovnanie;

v)	zabezpečenie primeraných právomocí a informácií pre orgány na monitorovanie rizík;

fungovanie regulačného rámca a rámca dohľadu pre centrálne depozitáre Únie, najmä tie centrálne depozitáre, ktorých činnosti majú zásadný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v Únii aspoň v dvoch hostiteľských členských štátoch, so zameraním najmä na cezhraničné poskytovanie služieb, potenciálne riziká pre klientov a účastníkov centrálnych depozitárov, ochranu investorov a finančnú stabilitu v Únii;

c)	fungovanie a rozsah regulačného rámca a rámca dohľadu Únie pre centrálne depozitáre tretích krajín, najmä dohľad nad takýmito centrálnymi depozitármi pri poskytovaní služieb v Únii, vrátane úlohy orgánu ESMA.

Komisia predloží správu spolu s vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“

Článok 2

Zmena nariadenia (EÚ) č. 236/2012

V nariadení (EÚ) č. 236/2012 sa vkladá tento článok:

„Článok 15

Postupy odkupu

Centrálna protistrana v členskom štáte, ktorá poskytuje služby zúčtovania pre akcie, zabezpečí zavedenie postupov, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)	ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva akcie, nie je schopná dodať akcie na vyrovnanie do štyroch pracovných dní odo dňa, keď sa malo vyrovnanie uskutočniť, automaticky sa aktivujú postupy odkupu akcií, aby sa zabezpečilo, že budú dodané na vyrovnanie;

b)	ak odkup akcií na účely dodania nie je možný, kupujúcemu sa zaplatí suma podľa hodnoty akcií, ktoré sa mali dodať k dátumu dodania, plus suma za straty kupujúceho v dôsledku zlyhania vyrovnania;

c)	fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri vyrovnaní zlyhá, uhradí všetky sumy zaplatené podľa písmen a) a b).“

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Tieto body článku 1 sa však uplatňujú od 17. januára 2026:

a)	bod 3, pokiaľ ide o článok 7 ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

b)	bod 13 písm. a);

c)	bod 22, pokiaľ ide o článok 47a ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

d)	bod 25 písm. e);

e)	bod 27 písm. a).

Okrem toho, článok 1 bod 33 písm. a) a b) sa uplatňujú od 1. mája 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. decembra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. NAVARRO RÍOS

(1) Ú. v. EÚ C 367, 26.9.2022, s. 3.

(2) Ú. v. EÚ C 443, 22.11.2022, s. 87.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 9. novembra 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. novembra 2023.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1229 z 25. mája 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní (Ú. v. EÚ L 230, 13.9.2018, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariadení (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 151, 2.6.2022, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(13) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).