(1)

V článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

(2)

Demokraciu je potrebné chrániť a podporovať. Hoci stabilita, bezpečnosť a prosperita v Únii sa opierajú o neochvejné dodržiavanie demokratických zásad, hodnôt a inštitúcií, s krízami ako pandémia COVID-19 a ruská útočná vojna proti Ukrajine sa zintenzívnilo spochybňovanie demokratických hodnôt a inštitúcií. Prejavilo sa to polarizáciou, skrytým ovplyvňovaním a iným zasahovaním, napríklad manipuláciou s informáciami a zasahovaním zo zahraničia vrátane dezinformácií.

(3)

V článku 10 ods. 1 ZEÚ sa uvádza, že fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii. V článku 10 ods. 2 ZEÚ sa stanovuje, že občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente. V článku 10 ods. 3 ZEÚ sa uvádza, že každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a že rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.

(4)

Členské štáty nesú osobitnú a ďalekosiahlu zodpovednosť, pokiaľ ide o podporovanie širokej a inkluzívnej demokratickej účasti a podporu slobodných, spravodlivých a odolných volieb v Únii.

(5)

Politické strany zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci európskych demokracií, pokiaľ ide o formovanie politického povedomia, podporu politických kandidátov, podporu účasti voličov a vyjadrovanie vôle občanov. V článku 10 ods. 4 ZEÚ a článku 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa európskym politickým stranám priznáva kľúčová úloha. Štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií je upravené na európskej úrovni.

(6)

Miera spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti podpory slobodných, spravodlivých a odolných volieb v Únii sa za posledné roky zvýšila. Opatrenia prijaté pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 viedli okrem iného v súlade s odporúčaním Komisie C(2018) 5949 (1) k vytvoreniu rámca spolupráce s názvom Európska sieť pre spoluprácu v oblasti volieb. Táto sieť podporuje spoluprácu, vzájomné učenie a šírenia najlepších postupov medzi orgánmi, ktoré majú na starosti monitorovanie a presadzovanie pravidiel relevantných pre kontext volieb vrátane volebných orgánov.

(7)

Komisia v odporúčaní C(2018) 5949 takisto vyzvala členské štáty, aby prijali vhodné a primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom riadiť riziká súvisiace s bezpečnosťou sietí a informačných systémov využívaných na organizáciu volieb.

(8)

Akčný plán pre európsku demokraciu (2) sleduje cieľ posilniť postavenie občanov a zvýšiť odolnosť demokracie v celej Únii prostredníctvom podpory slobodných a spravodlivých volieb v Únii, posilňovania slobody médií a boja proti dezinformáciám. Komisia predložila v novembri 2021 balík opatrení zameraných na posilnenie integrity volieb a otvorenej demokratickej diskusie vrátane návrhu týkajúceho sa transparentnosti a cielenia politickej reklamy (3), návrhu týkajúceho sa európskych politických strán (4) a návrhov týkajúcich sa hlasovacích práv migrujúcich občanov Únie (5).

(9)

Mala by sa posilniť odolnosť volebných procesov v Únii, a to v plnom súlade so základnými právami a s demokratickými hodnotami zakotvenými v normách Únie a medzinárodných normách.

(10)

Stabilita volebného práva je kľúčová pre integritu a dôveryhodnosť volebných procesov. Pravidlá, ktoré sa menia často alebo krátko pred voľbami, môžu voličov aj volebných úradníkov zmiasť a možno ich skresliť či zneužiť. To sa dá chápať aj ako nástroj určený na ovplyvnenie výsledkov v prospech úradujúcich politikov. V súlade s usmernením II.2.b Kódexu osvedčených postupov pre volebné záležitosti (6), ktorý prijala Komisia Rady Európy pre demokraciu prostredníctvom práva („Benátska komisia“), by základné prvky volebného práva nemali byť predmetom zmien menej ako rok pred voľbami. Tieto základné prvky zahŕňajú najmä pravidlá súvisiace s premenou volebných hlasov na mandáty, s členstvom vo volebných komisiách alebo v iných orgánoch, ktoré organizujú hlasovanie, ako aj s navrhovaním volebných obvodov a rozdeľovaním mandátov medzi tieto obvody. Hoci by sa zásada stability volebného práva nemala uplatňovať s cieľom zachovať situáciu, ktorá je v rozpore s medzinárodnými volebnými normami, nič z tohto odporúčania by sa nemalo chápať ako výzva pre členské štáty prijať akékoľvek opatrenia, ktoré by boli v rozpore s usmernením II.2.b Kódexu osvedčených postupov pre volebné záležitosti.

(11)

S cieľom podporiť vysokú volebnú účasť a rozsiahle zapojenie občanov do demokratického procesu by členské štáty mali kandidátom a voličom ponúknuť prístupné a používateľsky ústretové registračné nástroje, pričom zohľadnia potreby rôznych skupín vrátane občanov s pobytom v zahraničí. Mala by sa zabezpečiť väčšia časová flexibilita postupov registrácie používaných vo voľbách alebo lepšie možnosti registrácie voličov a kandidátov vrátane umožnenia prístupu k osobitným režimom hlasovania elektronickými prostriedkami, a to s náležitým zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (7). Členské štáty by zároveň mali venovať pozornosť tomu, že rôzne skupiny vrátane starších osôb môžu pri prístupe na internet a k digitálnym technológiám čeliť prekážkam alebo im môžu chýbať zručnosti na ich účinné využívanie.

(12)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie volebných práv by členské štáty mali občanom Únie poskytovať informácie o základných pravidlách a praktických opatreniach týkajúcich sa uplatňovania ich volebných práv vo svojej krajine. Tieto informácie by sa mali poskytovať aktívne, komplexne, jasne a jednoducho. Využívať by sa mal viac ako jeden informačný kanál a mala by byť zapojená aj miestna úroveň. Členské štáty by mohli využívať moderné komunikačné nástroje v rôznych formátoch a vo viac ako jednom jazyku, napríklad krátke vysvetľujúce videá s praktickými informáciami v jasnom a jednoduchom jazyku. V tomto kontexte by členské štáty mohli využiť aj požiadavky na prístupnosť stanovené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (8).

(13)

Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa ukázalo, že členské štáty majú záujem podporiť volebnú účasť zavedením doplnkových spôsobov hlasovania, ako je hlasovanie vopred, hlasovanie prostredníctvom mobilných telefónov, hlasovanie poštou a elektronické hlasovanie. Pri sprístupňovaní takýchto doplnkových spôsobov hlasovania sú však potrebné záruky na zabezpečenie slobodných, spravodlivých a odolných volieb pri plnom dodržiavaní demokratických noriem a základných práv. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby boli naďalej dostupné tradičné spôsoby hlasovania. Ak si takéto spôsoby hlasovania vyžadujú spracúvanie osobných údajov, uplatňuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9). Prehľad o elektronickom hlasovaní a iných postupoch IKT (10), ktorý Komisia uverejnila ako súčasť balíka opatrení v oblasti občianstva na rok 2023, poskytuje dôležité informácie o uplatniteľných právnych rámcoch, softvérových systémoch a technológiách, testovacích metodikách, funkčných a prevádzkových tokoch, prvkoch prístupnosti a hrozbách a zraniteľnostiach, ako aj opatreniach na ich zmiernenie.

(14)

S cieľom podporiť dodržiavanie volebných práv občanov by členské štáty mali pri zavádzaní doplnkových spôsobov hlasovania zabezpečiť, aby boli občania riadne informovaní a dostali potrebnú podporu na ich využívanie. Takisto je dôležité, aby volební úradníci absolvovali primeranú odbornú prípravu.

(15)

Komisia v roku 2018 vydala usmernenie o uplatňovaní pravidiel Únie v oblasti ochrany údajov v kontexte volieb, pričom zdôraznila povinnosti v oblasti ochrany údajov uložené rôznym aktérom zapojeným do volebných procesov, ako sú vnútroštátne volebné orgány, politické strany, sprostredkovatelia a analytici údajov, platformy sociálnych médií a siete pre online reklamu. Otázkou ochrany údajov v kontexte volieb sa takisto zaoberal Európsky výbor pre ochranu údajov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne orgány pre ochranu údajov (11). Na toto usmernenie by mali podľa potreby prihliadať všetci aktéri pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024 aj po nich.

(16)

Nemali by sa používať nástroje na sledovanie a špionážny softvér s cieľom zasahovať do demokratickej diskusie, a to najmä zameriavaním sa na politických aktérov a novinárov. Používanie špionážneho softvéru môže byť za istých okolností vecou národnej bezpečnosti, ale jeho používanie s cieľom získať politickú výhodu nemožno nikdy odôvodniť ako záležitosť národnej bezpečnosti. Národná bezpečnosť by sa mala vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, aby sa zachovalo účinné uplatňovanie práva Únie.

(17)

Treba podporovať účasť všetkých skupín občanov vo voľbách ako voličov aj ako kandidátov, a pritom vziať do úvahy ich osobitné potreby a výzvy, ktorým sú vystavení. V správe Komisie o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 (12) sa okrem iného zdôraznilo, že v súvislosti s inkluzívnosťou a demokratickou účasťou vo voľbách u mladších občanov, žien, migrujúcich občanov Únie a osôb so zdravotným postihnutím je ešte stále čo zlepšovať. V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa v nej zdôraznilo aj to, že hoci osobitné skupiny, ako sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím, predstavujú významnú časť voličov, medzi volenými poslancami Európskeho parlamentu sú naďalej nedostatočne zastúpené.

(18)

Členské štáty a politické strany môžu podporiť inkluzívnosť volieb a účasť všetkých skupín prostredníctvom osobitných politík a opatrení, ktoré zohľadňujú ich potreby a výzvy. V tejto súvislosti môžu zohľadňovať demografické pozadie a zemepisnú polohu. Zber údajov o účasti osobitných skupín v plnom súlade so základnými právami a požiadavkami na ochranu údajov by mohol podporiť identifikovanie výziev a navrhovanie politík na ich riešenie. Členské štáty by napríklad mohli začať cielené informačné kampane, v ktorých sa zohľadňujú potreby osobitných skupín. Členské štáty by takisto v súlade so svojimi volebnými pravidlami mali podporovať účasť na voľbách v prípade občanov Únie s bydliskom v tretích krajinách.

(19)

Mladí občania by sa mali podporovať v uplatňovaní svojich volebných práv v pozícii voličov, ako aj kandidátov. Viaceré členské štáty už znížili minimálny vek oprávňujúci voliť na 16 alebo 17 rokov, iné to zatiaľ len zvažujú. Podpora účasti mladých občanov vrátane prvovoličov môže zahŕňať činnosti, ako je zlepšenie občianskej výchovy, organizovanie simulovaných volieb v školách, vedomostné testy alebo umelecké súťaže venované volebnej problematike, komunikačné kampane orientované na mládež, volebné príručky na oboznámenie detí a dospievajúcich s procesom registrácie a hlasovania, podpora študentov, aby sa stali pozorovateľmi volieb, a partnerské programy, v rámci ktorých sa mladí voliči môžu navzájom podeliť o svoje skúsenosti. Mladým občanom, ktorí uplatňujú svoje volebné práva, by sa mala poskytovať podpora napríklad aj rozvíjaním ich zručností a podporou prostredia, ktoré im umožní voliť slobodne a za spravodlivých podmienok. Členské štáty by mali propagovať „Príručku o občianstve EÚ“ s cieľom pomôcť mladým občanom oboznámiť sa s históriou, hodnotami a právami, ktoré sú základom ich postavenia ako občanov Únie, ako aj s výhodami občianstva Únie a príležitosťami, ktoré ponúka na podporu demokratickej angažovanosti. Malo by sa podporovať šírenie osvedčených postupov.

(20)

Ako sa zdôrazňuje v strategickom rámci EÚ pre Rómov (13), mala by sa podporovať účasť Rómov na politickom živote na miestnej, regionálnej, národnej úrovni a únijnej úrovni. To je zvlášť dôležité v členských štátoch s významnou rómskou populáciou. V akčnom pláne Komisie proti rasizmu (14) sa poukazuje na zámer Komisie spolupracovať s európskymi politickými stranami, Európskou sieťou pre spoluprácu v oblasti volieb a s občianskou spoločnosťou s cieľom zvýšiť účasť skupín náchylných na marginalizáciu, ako sú ľudia s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom.

(21)

V článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že EÚ by sa mala zameriavať na odstránenie nerovností a na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach. Komisia sa v rámci svojej stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (15) zaviazala uplatňovať rovnaké príležitosti pre ženy a dosiahnuť rodovú rovnováhu v rozhodovacom procese a politike. Komisia vo svojej správe o rodovej rovnosti v EÚ z roku 2023 (16) pripomenula potrebu rovnocennej účasti žien a mužov v politických rozhodovacích funkciách s cieľom lepšie zohľadniť zloženie spoločnosti a posilniť demokraciu v EÚ. Členské štáty by takisto mali podporovať rodovú rovnováhu v riadiacich orgánoch v rámci orgánov zodpovedných za riadenie volieb a monitorovať, podporovať a pravidelne hodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnováhy pri uplatňovaní volebných práv. Členské štáty by mohli presadzovať opatrenia na podporu rodovej rovnosti, pokiaľ ide o prístup k voľbám a účasť na nich. Pri navrhovaní takýchto opatrení by mohli stavať na odborných znalostiach a údajoch o rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. Opatrenia by mohli zahŕňať striedavú účasť mužov aj žien na kandidátskych listinách, použitie iných druhov rodových kvót, prepojenie prideľovania verejných financií politickým stranám s podporou politickej účasti žien alebo ďalšie podobné opatrenia. S cieľom podporiť rodovú rovnosť by politické strany mali zaviesť interné politiky týkajúce sa rodovej rovnováhy, cielenú odbornú prípravu a zvyšovanie informovanosti. Politické strany by mali rodovú rovnováhu podporovať na kandidátskych listinách a v rámci svojich vlastných riadiacich orgánov. Členské štáty a politické strany by mali prijať opatrenia na účinné predchádzanie a riešenie rodovo motivovaných nenávistných prejavov voči politicky aktívnym ženám, ktoré majú tieto ženy diskreditovať alebo ich odradiť od politickej účasti.

(22)

V Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorého zmluvnou stranou je EÚ v rámci svojich kompetencií a zároveň všetky členské štáty, sa od zmluvných štátov vyžaduje, aby osobám so zdravotným postihnutím zaručili politické práva a možnosť užívať ich na rovnakom základe s ostatnými. S cieľom podporiť inkluzívnu účasť by členské štáty mali v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami vrátane UNCRPD podporovať uplatňovanie volebných práv osobami so zdravotným postihnutím, či už ako voličov alebo kandidátov, a v súlade so stratégiou Komisie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (17) zamedzovať a odstraňovať prekážky, s ktorými sa stretávajú pri účasti na voľbách. Členské štáty by mali v súlade s príslušným právom Únie a medzinárodnými normami preskúmať možnosť plošného odňatia volebných práv osobám s mentálnym a psychosociálnym postihnutím bez individuálneho posúdenia a možnosti súdneho preskúmania. Členské štáty by mali čo najlepšie využívať príručku osvedčených volebných postupov v členských štátoch zameranú na účasť občanov so zdravotným postihnutím na volebnom procese (18), ktorú Komisia oznámila vo svojej stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, a pokračovať v spolupráci s Komisiou v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb s cieľom podporiť účinné nadväzné opatrenia, pričom by mali zohľadňovať názory subjektov zastupujúcich záujmy osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie praktických opatrení na zabezpečenie prístupnosti volebných miestností, a to aj využitím takých prostriedkov, ako sú QR kódy, Braillovo písmo, výtlačky s veľkými písmenami, zvukové a ľahko čitateľné príručky, hmatové šablóny, zväčšovacie sklá, dodatočné osvetlenie, pečate a prístupné písacie potreby. Politické strany by sa mali vo svojich kampaniach zaoberať potrebami osôb so zdravotným postihnutím, napríklad tak, že podujatia zorganizujú na dostupných miestach a použijú prostriedky, spôsoby a formáty komunikácie, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa prístupnosti v Únii a členských štátoch. Členské štáty a politické strany by mali zvážiť aj poskytovanie iných foriem podpory, ako je telefonická pomoc, tlmočenie do znakovej reči, prístupná doprava a prístupné postupy podávania žiadosti o prispôsobenie.

(23)

Keďže politické strany a organizácie usporadúvajúce kampane sú v prvej línii, pokiaľ ide o integritu volieb, a majú dobrú pozíciu na to, aby podporovali skutočnú politickú účasť, mali by podporovať integritu volieb a spravodlivú kampaň, a to aj vypracovaním a dodržiavaním kódexov správania alebo záväzkov na podporu slobodných, spravodlivých a odolných volieb. Takéto kódexy správania alebo záväzky by mali podporovať najprísnejšie demokratické normy. Mohli by zahŕňať záväzky ako napríklad neprijať finančné príspevky výmenou za výhodu alebo zdržať sa podpory stereotypov, diskriminačných vyhlásení a predsudkov voči konkrétnym skupinám najmä na základe ich rodu, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(24)

Takéto kódexy alebo záväzky by sa mali sprístupniť širšej verejnosti v dostatočnom predstihu pred konaním volieb a mali by ich sprevádzať vhodné činnosti dotknutých subjektov v oblasti zvyšovania informovanosti.

(25)

Informácie o organizáciách, nadáciách a iných právnických osobách prepojených s európskymi a vnútroštátnymi politickými stranami alebo o organizovaní kampaní v ich mene by mali európske a vnútroštátne politické strany sprístupniť verejnosti s cieľom umožniť občanom porozumieť vzájomným prepojeniam medzi rôznymi politickými aktérmi, ktorí podporujú rovnaké politické ciele a činnosti, a to aj v kontexte politickej reklamy. Vďaka takýmto informáciám by aj orgány dohľadu mali prehľad o finančných prepojeniach a štrukturálnych väzbách medzi rôznymi subjektmi pridruženými k politickým stranám.

(26)

Európske a vnútroštátne politické strany by mali umožniť občanom, orgánom a zainteresovaným subjektom plniť si úlohu v demokratickom procese, a to aj tým, že identifikujú možné zasahovanie do volebných procesov alebo manipuláciu s nimi a zverejňujú na svojich webových sídlach relevantné informácie o využívaní politickej reklamy vrátane informácií o sumách vynaložených na reklamu a o zdrojoch ich financovania. V záujme zabezpečenia vysokej úrovne transparentnosti politických kampaní a podpory zodpovednosti pri využívaní politickej reklamy by európske a vnútroštátne politické strany mali zvážiť aj to, že vo svojich prísľuboch a kódexoch správania dobrovoľne zabezpečia, aby politickú reklamu, ktorú využívajú, bolo možné jasne identifikovať a odlíšiť od inej reklamy a prípadne od iných materiálov, ako je redakčný obsah. Mali by zvážiť sprístupnenie svojej politickej reklamy s informáciami o totožnosti politickej strany, ktorá ju sponzoruje, a prípadne aj so zmysluplnými informáciami o cielení reklamy a o používaných systémoch umelej inteligencie.

(27)

Pozorovanie volieb je účinným spôsobom zapojenia občanov do volebného procesu a zvýšenia dôvery verejnosti vo voľby. S cieľom posilniť transparentnosť volebných procesov, podporovať angažovanosť a účasť a presadzovať slobodné, spravodlivé a odolné volebné procesy. Členské štáty by mali vo všetkých fázach volebného procesu s prihliadnutím na svoje právne rámce a medzinárodné záväzky podporovať a uľahčovať nestranné a nezávislé pozorovanie volieb, a to aj zo strany občanov a medzinárodných organizácií. To by malo zahŕňať najmä pozorovanie registrácie voličov, sčítanie hlasovacích lístkov, účasť osobitných skupín, monitorovanie politickej reklamy a financovania a uplatňovanie volebných pravidiel online.

(28)

Členské štáty by mali podporovať rozvoj kapacít pozorovania volieb a príslušných odborných znalostí, a to aj podporou odbornej prípravy pre pozorovateľov volieb, ktorá čerpá z vedomostí šírených v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb a z medzinárodných noriem a najlepších postupov, napr. z Deklarácie zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií prijatej v roku 2005 v Organizácii Spojených národov (19), a z noriem Benátskej komisie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva. Mladším pozorovateľom volieb by sa mohla poskytnúť osobitná odborná príprava.

(29)

Konkrétne opatrenia na podporu pozorovania volieb by mohli zahŕňať organizovanie špecializovaných stretnutí a konzultácií v rámci vnútroštátnych sietí pre spoluprácu pri voľbách a skupín pozorovateľov volieb, spoločné semináre o posudzovaní volieb a spoločné iniciatívy zamerané na zvyšovanie informovanosti a rozvoj politík v oblasti pozorovania volieb s cieľom podporiť ich integritu, odolnosť a demokratický charakter. Výmena najlepších postupov v súvislosti s pozorovaním volieb medzi členskými štátmi v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb by mala zahŕňať podporu pozorovateľov volieb a osobitné opatrenia na zvýšenie informovanosti.

(30)

Politické strany a organizácie usporadúvajúce kampane by takisto mali zjednodušiť činnosti pozorovateľov volieb, ktorí s nimi spolupracujú, a to aj tým, že im poskytnú potrebný prístup k informáciám o svojich činnostiach v kontexte volieb.

(31)

Účinné volebné systémy a procesy s minimálnym narušením sú základnými predpokladmi demokracie. Volebné procesy by mohli byť ohrozené ľudskými chybami, nepredvídanými katastrofami a rôznymi incidentmi. Členské štáty by mali zabezpečiť odolnosť volebných procesov aj prostredníctvom osobitnej ochrany infraštruktúry súvisiacej s voľbami a prijatím potrebných opatrení vo vzťahu k zariadeniam, vybaveniu, sieťam, systémom a infraštruktúre z iných sektorov, ktoré sa využívajú vo voľbách.

(32)

Ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne pre európsku demokraciu, označovanie volebných procesov alebo aspektov ich správy za kritickú infraštruktúru by mohlo zvýšiť účinnosť úsilia o riešenie konkrétnych hrozieb. To by znamenalo riešiť výzvy súvisiace s volebnými obdobiami, pozorovaním volieb, nezávislým volebným dohľadom a účinnými opravnými prostriedkami, a takisto by to zahŕňalo monitorovanie aj online, identifikáciu hrozieb, budovanie kapacít, prevádzku vnútroštátnych sietí pre spoluprácu pri voľbách a spoluprácu so súkromným sektorom. Pokiaľ ide o subjekty prevádzkujúce infraštruktúru, ktorú možno použiť na podporu volieb, v relevantných prípadoch by sa mala venovať náležitá pozornosť požiadavkám stanoveným v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (20) a (EÚ) 2022/2557 (21).

(33)

Okrem povinností na základe smerníc (EÚ) 2022/2555 a (EÚ) 2022/2557 by sa mali členské štáty tam, kde je to vhodné, usilovať o zabezpečenie podobnej úrovne odolnosti subjektov prevádzkujúcich infraštruktúru súvisiacu s voľbami, a to prostredníctvom vykonávania a aktualizácie posúdení rizík, vykonávania testov a zvyšovania podpory a odolnosti subjektov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri priebehu volieb. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby všetky príslušné subjekty prijali vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia s cieľom riadiť riziká vyplývajúce z prírodných a kybernetických incidentov a incidentov spôsobených ľudskou činnosťou. Mali by zaviesť metodiky a plány pre krízové riadenie a pre zabezpečenie rýchlej obnovy po takýchto incidentoch a vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy.

(34)

Mali by sa prijať osobitné opatrenia na účely ďalšieho zvýšenia kybernetickej bezpečnosti databáz na registráciu voličov, systémov elektronického hlasovania a iných informačných systémov používaných na riadenie priebehu volieb, ako je sčítanie, audit a zobrazovanie výsledkov volieb a povolebné podávanie správ s cieľom osvedčiť a potvrdiť výsledky. Ďalšie opatrenia by sa mohli týkať fyzickej bezpečnosti hlasovacích miest a miest sčítavania hlasov, ako aj zariadení, prostriedkov a systémov na tlač, prevoz a uskladnenie hlasovacích lístkov a iných príslušných volebných materiálov, ako sú špeciálne zabezpečené volebné urny alebo pečiatky.

(35)

V septembri 2022 prijala Komisia návrh aktu o kybernetickej odolnosti (22) zameraného na stanovenie spoločných povinných požiadaviek kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami, hardvérom a softvérom. Členské štáty by mali s cieľom posilniť kybernetickú odolnosť volieb zabezpečiť, aby sa vo voľbách používali bezpečnejšie hardvérové a softvérové produkty, pričom môžu zohľadniť aj tento návrh. Členské štáty by okrem toho mali zohľadniť príslušné medzinárodné normy, ako je odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (2017) týkajúce sa noriem pre elektronické hlasovanie (23) a usmernenia Rady Európy (2022) k používaniu informačných a komunikačných technológií vo volebných procesoch (24). Mali by tiež využívať prehľad o elektronickom hlasovaní a postupoch IKT.

(36)

S cieľom chrániť volebnú infraštruktúru pred kybernetickými útokmi by členské štáty mali s podporou Komisie prijať aj osobitné opatrenia, a to aj prostredníctvom spoločného mechanizmu na zaistenie volebnej odolnosti, ako sa uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu. Členské štáty by sa mali zúčastniť aj na praktických cvičeniach na posúdenie rizík a pripravenosti, pričom vychádzať môžu zo spoločnej práce podporovanej Komisiou v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb a skupiny pre spoluprácu v oblasti sietí a informačných systémov. Členské štáty by takisto mali čo najlepšie využívať skúsenosti získané počas simulačného cvičenia organizovaného v rámci spoločného mechanizmu na zaistenie volebnej odolnosti, ktoré sa konalo 21. novembra 2023. To by sa malo zohľadniť pri aktualizácii prehľadu o kybernetickej bezpečnosti volebných technológií, ktorý vypracovala skupina pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti. Orgány členských štátov pre voľby a kybernetickú bezpečnosť by si mali naďalej vymieňať relevantné informácie, najmä prostredníctvom spoločných výmen medzi Európskou sieťou pre spoluprácu v oblasti volieb a skupinou pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti, a to najmä pred voľbami do Európskeho parlamentu. Na základe toho by mali členské štáty vykonávať činnosti zamerané na zvýšenie informovanosti o krokoch, ktoré môžu prijať politické strany, organizácie usporadúvajúce kampane, kandidáti, volební úradníci a iné subjekty zapojené do priebehu volieb na zlepšenie svojej online bezpečnosti a zmiernenie potenciálnych kybernetických útokov.

(37)

Nepretržité riadenie rizík, ktoré vychádza z vopred stanovených kritérií na akceptovanie rizík a vopred stanovenej metodiky, je nevyhnutné, pokiaľ ide o ochranu infraštruktúry súvisiacej s voľbami. Kľúčovú úlohu v tomto ohľade zohrávajú údaje zhromaždené v rámci posudzovania rizík a stresových testov. Členské štáty by si mali s podporou Komisie v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb a v úzkej spolupráci so skupinou pre spoluprácu v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti vymieňať príslušné postupy v oblasti posudzovania rizík a vykonávania opatrení na zmiernenie rizík s cieľom umožniť rýchle šírenie skúseností a odborných znalostí, a to aj v oblasti úspešných inovácií. Výmeny postupov by mali zahŕňať rozvoj spoločných metodík a plánov v oblasti krízového riadenia a zabezpečenia rýchlej obnovy po akýchkoľvek prírodných udalostiach alebo incidentov spôsobených ľudskou činnosťou vrátane kybernetických incidentov.

(38)

Politické strany, nadácie a organizácie usporadúvajúce kampane by mali prijať opatrenia na riešenie kybernetických rizík vo svojich interných činnostiach a vo vedení kampaní, aby sa náležite ochránili pred takýmito hrozbami. Činnosti na zvyšovanie informovanosti a opatrenia na zabezpečenie odolnosti by mohli zahŕňať šírenie informácií členom strán a kandidátom v súvislosti s kybernetickými rizikami týkajúcimi sa ich činností a činností iných subjektov, ktoré sú im blízke, účasť na odbornej príprave v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj zlepšenie monitorovania bezpečnosti digitálnych platforiem a nástrojov používaných na volebné kampane.

(39)

Na zabezpečenie toho, aby sa voličom poskytovali spoľahlivé informácie, je dôležité chrániť informačné prostredie týkajúce sa volieb. Manipulácia s informáciami, zasahovanie a šírenie dezinformácií, a to aj automatizovanými prostriedkami na sociálnych médiách, môžu mať negatívne dôsledky na kvalitu demokratickej diskusie, uplatňovanie hlasovacích práv, vnímanie a postoj voličov, a teda aj dlhodobé dôsledky na účasť na budúcich voľbách. Umelú inteligenciu možno použiť na vytváranie obrazového, zvukového alebo video obsahu so zachytením osôb, miest alebo udalostí, ktoré sa výrazne sa podobajú existujúcim osobám, miestam alebo udalostiam, ktorý by sa človeku mylne javil ako autentický (tzv. deepfakes). Politická reklama môže byť nositeľom dezinformácií a zasahovania zo zahraničia, najmä ak sa pri reklame neuvádza jej politická povaha, totožnosť jej sponzorov a subjektov, ktoré ju financujú, a to, kde a ako je zacielená. Komisia predložila návrh týkajúci sa transparentnosti a cielenia politickej reklamy, ktorým sa zriadi záväzný rámec založený na spoločných normách, ktoré občanom umožnia rozpoznávať politické reklamy a uplatňovať svoje demokratické práva informovaným spôsobom. Zároveň sa ním obmedzí a ohraničí používanie osobných údajov pri cielení politickej reklamy. V posilnenom Kódexe postupov proti šíreniu dezinformácií z roku 2022 (25) sa stanovujú samoregulačné normy na boj proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami. Komisia predložila návrh o umelej inteligencii (26), ktorým sa zabezpečí označovanie obsahu umelej inteligencie a zverejňovanie jeho pôvodu.

(40)

Na podporu príslušných orgánov a tvorcov politík môžu členské štáty považovať prieskumy a analýzy verejnej mienky za prostriedky na monitorovanie prevalencie a sociálno-demografickej distribúcie kľúčových dezinformačných posolstiev súvisiacich s voľbami. Informácie získané v kontexte takýchto prieskumov by sa mohli sprístupniť výskumníkom, novinárom, pozorovateľom volieb, občianskej spoločnosti a iným príslušným zainteresovaným stranám.

(41)

Politické strany majú zároveň osobitnú zodpovednosť za ochranu informačného prostredia súvisiaceho s voľbami, a to tým, že zabezpečia, aby voliči dostali včas správne informácie, ktoré budú prístupné a zrozumiteľné, a že v spolupráci s inými zainteresovanými stranami budú riešiť manipuláciu s informáciami, zasahovanie a dezinformácie súvisiace s voľbami, pričom budú v plnej miere rešpektovať základné práva a demokratické hodnoty.

(42)

S cieľom zabezpečiť, aby boli občania dobre informovaní a mali povedomie o ochrane slobodného formovania svojich názorov, by sa malo podporovať budovanie odolnosti, zvyšovanie informovanosti a odborná príprava zameraná proti zasahovaniu do volieb. Úloha občianskej spoločnosti, mediálnych organizácií, výskumných inštitúcií a akademickej obce pri rozvoji verejnej informovanosti, zručností v oblasti mediálnej gramotnosti a kritického myslenia je kľúčová, pokiaľ ide o vybavenie občanov zručnosťami, ktoré sa vyžadujú pri uplatňovaní úsudku v súvislosti so zložitými skutočnosťami s vplyvom na demokratickú sféru. Takéto zručnosti sú obzvlášť dôležité v kontexte rastúcej úlohy umelej inteligencie, a to napríklad aj vo volebných kampaniach, keď občania používajú systémy umelej inteligencie ako podklad pre svoje volebné rozhodnutia. Členské štáty by mali čo najlepšie využívať finančné prostriedky dostupné na úrovni Únie na činnosti proti manipulácii s informáciami, zasahovaniu a dezinformáciám, ktoré ovplyvňujú slobodné, spravodlivé a odolné voľby, a to aj propagovaním možností financovania programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 (27) a programu Erasmus+ zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/817 (28). Takéto činnosti by mali podporovať vedomosti a porozumenie tomu, ako účinne a bezpečne pristupovať k médiám a používať ich a takisto, ako zodpovedne vytvárať mediálny obsah. Členské štáty by mohli nabádať školy a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby do učebných osnov zahrnuli mediálnu gramotnosť, kritické myslenie, politické práva a povinnosti občanov a pochopenie fungovania demokratických inštitúcií a procesov vo svojej krajine aj na úrovni Únie a podporu demokratickej účasti.

(43)

Včasné vyvracanie manipulácií s informáciami, zasahovania a dezinformácií súvisiacich s voľbami spočíva v preventívnom uverejňovaní spoľahlivých informácií o volebných postupoch. Odhaľovanie manipulácie s informáciami a dezinformácií o volebných postupoch závisí od rýchlych a spoľahlivých reakcií. Odborná príprava volebných a iných príslušných orgánov o tom, ako účinne včasne vyvracať a odhaľovať manipuláciu s informáciami, zasahovanie a dezinformácie o volebných postupoch online aj offline je v súčasnom rýchlo sa meniacom bezpečnostnom prostredí mimoriadne dôležitá. Členské štáty by mali prijať proti dezinformáciám a manipulácii s informáciami, ktoré narúšajú voľby, ďalšie doplnkové opatrenia. V tejto súvislosti by sa mohlo využívať Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií a jeho centrá ako zdroje informácií pre subjekty zapojené do volebných procesov, ako sú pozorovatelia volieb, pedagógovia a iní distribútori, pokiaľ ide o spôsoby vyvracania dezinformácií súvisiacich s voľbami.

(44)

V odporúčaní Komisie (EÚ) 2018/234 (29) sa už príslušné vnútroštátne orgány vyzývajú, aby na základe skúseností členských štátov určili najlepšie postupy zisťovania, zmierňovania a riadenia rizík, ktoré pre volebný proces predstavujú dezinformácie. Odvtedy sa v dôsledku zmien bezpečnostného prostredia v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami miera takýchto rizík zvýšila. Príslušné vnútroštátne orgány by preto mali tieto najlepšie postupy ďalej rozvíjať a aktualizovať, a to aj s použitím nástrojov na odhaľovanie umelej inteligencie. Vnútroštátne siete pre spoluprácu pri voľbách by mali posilniť svoju spoluprácu v tejto otázke, a to aj prostredníctvom výmeny najlepších postupov v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb a úzkej súčinnosti so systémom rýchleho varovania. Súčasťou toho by mohla byť výmena odborných znalostí medzi členskými štátmi, ktoré riešia podobné výzvy, a to aj v dôsledku ich geografickej situácie.

(45)

Jasné formy spolupráce medzi vnútroštátnymi sieťami pre spoluprácu pri voľbách, Európskou sieťou pre spoluprácu v oblasti volieb a mediálnymi platformami a vydavateľmi politickej reklamy by mohli pomôcť zmierniť riziko manipulácie s informáciami a dezinformácií počas volieb, a to najmä podporením vypracovania noriem na posilnenie šírenia spoľahlivých informácií. Členské štáty už spolupracujú v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb, skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (30), systému rýchleho varovania (31) a iných rámcov s cieľom riešiť manipuláciu s informáciami, zasahovanie a dezinformácie, pričom rozvíjajú multidisciplinárnu reakciu na takéto ohrozenia volebného procesu. Tieto siete by mali aj naďalej rozvíjať primerané reakcie, a to aj podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi. Mala by sa posilniť spolupráca medzi Európskou sieťou pre spoluprácu v oblasti volieb a týmito inými európskymi sieťami s činnosťami relevantnými pre volebné procesy, a to aj v kontexte spoločného mechanizmu na zaistenie odolnosti volebných systémov. Mali by sa podporovať osvedčené postupy vrátane spoločných stretnutí rôznych sietí, ako je spoločné zasadnutie Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb a systém včasného varovania, ktoré sa uskutočnilo 6. decembra 2023. V rámci svojho komplexného prístupu k slobodným, spravodlivým a odolným voľbám v Európe by Európska sieť pre spoluprácu v oblasti volieb mala zároveň pokračovať v uľahčovaní spolupráce s medzinárodnými subjektmi, ako sú Rada Európy a Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(46)

Dary z tretích krajín vnútroštátnym politickým stranám, politickým nadáciám, politickým kandidátom a organizáciám usporadúvajúcim kampane, najmä ak sa nekontrolujú, by mohli nenáležite ovplyvniť demokratické procesy v Únii a byť nositeľom zasahovania zo strany tretích krajín. Takéto dary by mohli ovplyvniť spravodlivosť alebo integritu politickej súťaže, viesť k narušeniam volebného procesu, narušiť rovnaké podmienky porušením pravidiel týkajúcich sa maximálnych príjmov a výdavkov, umožniť korupciu alebo predstavovať ohrozenie vnútroštátneho verejného poriadku. Dary z tretích krajín pre politické strany, politické nadácie, kandidátov a organizácie usporadúvajúce kampane a prípadne politické hnutia by sa preto mali obmedziť alebo zakázať a v každom prípade by mali podliehať požiadavkám na transparentnosť.

(47)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady 1141/2014 (32) sa upravuje financovanie európskych politických strán, aj pokiaľ ide o financovanie z tretích krajín. Podľa tohto nariadenia nesmú európske politické strany a európske politické nadácie prijímať žiadne anonymné dary alebo príspevky, dary od žiadneho orgánu verejnej moci z členského štátu či tretej krajiny ani od žiadneho podnikateľského subjektu, na ktorý môže mať tento orgán verejnej moci priamy alebo nepriamy dominantný vplyv na základe vlastníctva tohto subjektu, finančnej účasti v ňom alebo predpisov, ktoré sa naň uplatňujú, ani dary od žiadnych súkromných subjektov so sídlom v tretej krajine alebo od jednotlivcov z tretej krajiny, ktorí nemajú právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

(48)

V odporúčaní Rady Európy týkajúcom sa spoločných pravidiel proti korupcii pri financovaní politických strán a volebných kampaní (33) sa zdôrazňuje, že štáty by mali osobitne obmedziť, zakázať alebo inak regulovať dary pre politické strany od zahraničných darcov. V usmerneniach Benátskej komisie o financovaní politických strán (34) sa stanovuje, že dary od zahraničných štátov alebo podnikov by mali byť zakázané, hoci tento zákaz by nemal zakazovať dary od štátnych príslušníkov žijúcich v zahraničí. V súlade s týmito usmerneniami možno predpokladať aj iné obmedzenia, a to najmä v podobe maximálnej úrovne jednotlivých príspevkov, zákaz príspevkov od podnikov priemyselného alebo obchodného charakteru alebo od náboženských organizácií, alebo predchádzajúcu kontrolu príspevkov od členov strán, ktorí si želajú kandidovať vo voľbách, pričom o daných zákazoch alebo kontrolách rozhodujú verejné orgány, ktoré sa špecializujú na volebné záležitosti.

(49)

Členské štáty by mali na zabránenie zasahovaniu zo zahraničia identifikovať a riešiť možné medzery vo svojich právnych predpisoch a iných regulačných opatreniach súvisiacich s darmi, ktoré tretie strany poskytnú politickým stranám, politickým nadáciám, politickým kandidátom a organizáciám usporadúvajúcim kampane. Mali by účinne riešiť obchádzanie príslušných pravidiel a zvážiť aj zákaz darov v mene inej osoby. Dary by sa mali chápať ako poskytnutie akýchkoľvek peňažných darov, akýchkoľvek vecných darov, poskytnutie akéhokoľvek tovaru, služieb alebo prác za nižšiu než trhovú cenu a/alebo akékoľvek ďalšie transakcie, ktoré predstavujú pre dotknutý subjekt hospodársku výhodu (vrátane pôžičiek), s výnimkou bežných politických činností vykonávaných jednotlivcami na báze dobrovoľnosti. V tomto kontexte by mohli členské štáty využiť usmernenie pracovnej skupiny vyšších úradníkov OECD pre verejnú integritu (35) a Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), ktorú zriadila Rada Európy (36).

(50)

Komisia monitoruje predchádzanie korupcii v súvislosti s financovaním politických strán v členských štátoch v kontexte správ o právnom štáte a od roku 2022 vydáva príslušné odporúčania.

(51)

S cieľom podporiť integritu volebného procesu a riešiť skutočné alebo predvídateľné negatívne účinky na slobodné a spravodlivé voľby by politické strany a ich pridružené subjekty mali posudzovať riziká, ktoré so sebou nesú dary z tretích krajín a dary potenciálne spojené s korupciou alebo inou trestnou činnosťou. Politické strany a ich pridružené subjekty by pri posudzovaní rizika mali zvážiť opatrenia na riešenie identifikovaných rizík, a to aj náležitým identifikovaním darcov, aby sa predišlo akýmkoľvek rizikám skrytého financovania prostredníctvom bielych koní.

(52)

Členské štáty by mali zintenzívniť svoju spoluprácu v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb, a to aj spoločným identifikovaním spoločných noriem a referencií týkajúcich sa darov a inej podpory z tretích krajín pre vnútroštátne politické strany, politické nadácie a organizácie usporadúvajúce kampane.

(53)

V záujme ďalšieho posilnenia európskeho charakteru a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu by sa malo pokračovať v úsilí o zapojenie všetkých občanov do volieb do Európskeho parlamentu a o ďalšie uľahčenie uplatňovania príslušných volebných práv.

(54)

Keby sa informácie o otváracích hodinách volebných miestností šírili v dostatočnom predstihu a keby sa zabezpečilo skoré otvorenie a neskoré zatvorenie volebných miestností v deň volieb, a to aj vrátane volieb do Európskeho parlamentu, mohol by tak hlasovať väčší počet občanov vrátane občanov žijúcich vo vzdialených oblastiach alebo s netypickým pracovným časom.

(55)

Ako sa uvádza v správe o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, v správe z roku 2018 o uplatňovaní smernice 94/80/ES (37) a v správe o občianstve EÚ za rok 2020 (38), členské štáty by mali ďalej podporovať uplatňovanie volebných práv občanov Únie a zvyšovať informovanosť o ich právach a uplatniteľných postupoch. Mali by takisto riešiť možné prekážky účasti migrujúcich občanov Únie vo voľbách do Európskeho parlamentu, či už ako voličov alebo ako kandidátov. Poskytovanie informácií o príslušných právach a uplatniteľných postupoch by sa mohlo podporiť prostredníctvom využitia bežne dostupných digitálnych nástrojov vrátane jednotnej digitálnej brány zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (39), ktorá sprístupňuje príslušné webové stránky EÚ a národné webové stránky, ako aj informácie o volebných právach. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby čo najlepšie využili komunikačné služby a služby na riešenie problémov na úrovni Únie, ako je kontaktné centrum Europe Direct (EDCC) a sieť SOLVIT, ktoré sprístupňuje Komisia s cieľom poskytnúť občanom Únie presné a včasné informácie o občianskych právach a volebných postupoch.

(56)

Dodatočné komunikačné opatrenia by posilnili európsky charakter volieb do Európskeho parlamentu. Vnútroštátne politické strany by mali s kampaňami na voľby do Európskeho parlamentu začať čo najskôr, keďže sú kľúčovými aktérmi v oblasti zvyšovania informovanosti občanov Únie vrátane migrujúcich občanov Únie o voľbách do Európskeho parlamentu. Ako sa uvádza v správe Komisie o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, spoločné komunikačné úsilie rôznych inštitúcií EÚ, členských štátov a občianskej spoločnosti je naďalej kľúčovým prvkom pri posilňovaní európskeho charakteru volieb do Európskeho parlamentu.

(57)

S cieľom ďalej zvyšovať transparentnosť prepojenia medzi vnútroštátnymi politickými stranami a európskymi politickými stranami a politickými skupinami v Európskom parlamente by vnútroštátne politické strany mali mať možnosť a zároveň sú k tomu vyzvané, aby pred začiatkom kampane oznámili svoje pridruženie alebo proces pridružovania sa k nejakej európskej politickej strane. Členské štáty by mali s cieľom prispieť posilneniu európskeho rozmeru volieb podporiť a uľahčiť poskytovanie takýchto informácií verejnosti. Členské štáty a politické strany by mohli podporovať ostatné opatrenia zvyšujúce transparentnosť prepojenia medzi európskymi a vnútroštátnymi politickými stranami, napríklad tým, že budú podporovať organizovanie spoločných podujatí s európskymi a vnútroštátnymi politickými stranami.

(58)

Aby mohli európske politické strany plniť svoju úlohu stanovenú v článku 10 ods. 4 ZEÚ, ktorou je formovať európske politické vedomie a vyjadrovať vôľu európskych občanov, mali by mať možnosť osloviť svojich členov a volebné obvody v celej Únii a to aj prostredníctvom cezhraničných kampaní v Únii. S cieľom prispieť k posilneniu európskeho rozmeru volieb do Európskeho parlamentu by členské štáty mali napomáhať účinné cezhraničné kampane európskych politických strán a politických skupín Európskeho parlamentu v celej Únii.

(59)

V záujme zachovania integrity volieb do Európskeho parlamentu by sa členské štáty mali vyzývať, aby ďalej znižovali riziko viacnásobného hlasovania a kandidatúry. Na tento účel by sa občania Únie mali informovať o pravidlách a sankciách súvisiacich s viacnásobným hlasovaním. Členské štáty by si mali s podporou Komisie presne a včas vymieňať údaje o migrujúcich občanoch Únie zúčastňujúcich sa na voľbách v pozícii voličov alebo kandidátov. V tomto kontexte by členské štáty mali pokračovať v prípravách začatých v rámci skupiny expertov pre volebné záležitosti (40), aby zabezpečili efektívnu a šifrovanú výmenu potrebných údajov s cieľom predísť viacnásobnému hlasovaniu pomocou príslušného zabezpečeného nástroja sprístupneného Komisiou. Migrujúci občania Únie by nemali byť vyradení zo zoznamu voličov vo všetkých druhoch volieb v ich krajine pôvodu vzhľadom na skutočnosť, že boli zapísaní do zoznamu voličov v členskom štáte ich bydliska.

(60)

Na podporu slobodných, spravodlivých a odolných volebných procesov by sa mala ďalej posilniť spolupráca v rámci vnútroštátnych sietí pre spoluprácu pri voľbách, ako sa uvádza v odporúčaní (EÚ) C(2018) 5949. Členovia vnútroštátnych sietí pre spoluprácu pri voľbách by si mali rýchlo vymieňať informácie o otázkach, ktoré môžu ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu, a to aj prostredníctvom spoločného identifikovania hrozieb a nedostatkov, šírenia zistení a odborných znalostí, a podľa potreby zaviesť protokoly a spôsoby spolupráce a informačnej výmeny s cieľom predchádzať rušivým incidentom ovplyvňujúcim voľby, chrániť pred nimi, reagovať na ne, zmierňovať a prekonávať ich. Keďže orgány presadzovania práva nie sú súčasťou vnútroštátnych sietí pre spoluprácu pri voľbách, členské štáty by mohli zvážiť zriadenie trvalej spolupráce medzi vnútroštátnymi sieťami pre spoluprácu pri voľbách a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva pri plnom rešpektovaní demokratických hodnôt. Vnútroštátne siete pre spoluprácu pri voľbách by mohli na uvedený účel spolupracovať s inými zainteresovanými stranami, ako sú výskumníci, akademická obec, pozorovatelia volieb a obhajcovia ľudských práv. Mali by spolupracovať aj s vnútroštátnymi parlamentmi a spolu s nimi podporovať zvyšovanie informovanosti v súvislosti s významom ochrany integrity volebných procesov, a to aj pred rizikom zasahovania. Členské štáty by mali poskytovať vnútroštátnym sieťam pre spoluprácu pri voľbách potrebné rámce, zdroje a prostriedky na zabezpečenie toho, aby tieto siete mohli náležite plniť svoju úlohu a vykonávať svoje činnosti.

(61)

Pred budúcimi voľbami do Európskeho parlamentu a po nich by členské štáty mali posilniť spoluprácu medzi svojimi vnútroštátnymi sieťami pre spoluprácu pri voľbách, a to najmä v rámci Európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb. Pritom by sa mali opierať o mechanizmy, ktoré podporujú rýchlu výmenu informácií o otázkach ovplyvňujúcich voľby,