(1)

Tieňové bankovníctvo môže viesť k zvýšeným rizikám pre finančnú stabilitu. Povolenie a dohľad v súlade s právnymi predpismi Únie zmierňujú tieto riziká. Preto je vhodné stanoviť, že subjekty, ktoré podliehajú takémuto povoleniu a dohľadu, sa nepovažujú za subjekty tieňového bankovníctva. Na tento účel je potrebné spresniť uvedené právne predpisy Únie.

(2)

Počas nedávnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 čelili fondy peňažného trhu vážnym problémom s likviditou. To poukázalo na skutočnosť, že riziká spojené s fondmi peňažného trhu, najmä v stresových trhových podmienkach, nie sú plne zmiernené existujúcimi prudenciálnymi požiadavkami v Únii, a preto môžu viesť k zvýšenému riziku pre finančnú stabilitu. Z tohto dôvodu by sa expozície voči fondom peňažného trhu mali považovať za expozície voči subjektom tieňového bankovníctva.

(3)

Alternatívne investičné fondy, ktoré vo významnej miere využívajú pákový efekt, predstavujú dodatočné riziká, ktoré sa z prudenciálneho hľadiska nepovažujú za primerane zmiernené požiadavkami uloženými ich správcom aktív podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (2). Preto treba zabezpečiť, aby inštitúcie považovali alternatívne investičné fondy za subjekty tieňového bankovníctva, ak tieto podniky vo významnej miere využívajú pákový efekt, poskytujú úvery pri bežnom výkone svojej podnikateľskej činnosti alebo nakupujú expozície vo forme financovania treťou stranou na vlastný účet.

(4)

Inštitúcie by nemali považovať za subjekty tieňového bankovníctva finančné inštitúcie, s ktorými sa na účely výpočtu rizikovo vážených aktív zaobchádza ako s inštitúciami podľa štandardizovaného prístupu stanoveného v článku 119 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, keďže týmto finančným inštitúciám bolo udelené povolenie a podliehajú dohľadu príslušných orgánov, ako aj prudenciálnym požiadavkám, ktoré sú z hľadiska spoľahlivosti porovnateľné s požiadavkami uplatňovanými na inštitúcie.

(5)

Určité subjekty sú z dôvodu svojho verejného alebo poloverejného charakteru alebo družstevného postavenia výslovne vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (3), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Z tohto dôvodu by inštitúcie nemali považovať tieto subjekty za subjekty tieňového bankovníctva.

(6)

V článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (5) sa z rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice vylučujú určité poisťovne a zaisťovne vzhľadom na ich veľkosť. Keďže tieto podniky sú malé, nepredstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu. Z toho dôvodu by inštitúcie nemali považovať tieto podniky za subjekty tieňového bankovníctva.

(7)

Činnosti sprostredkovania úverov vykonávané subjektmi, ktoré sú súčasťou nefinančnej skupiny, v mene iných subjektov v rámci tejto nefinančnej skupiny, majú obmedzený rozsah. Z toho dôvodu nepredstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu, a preto by nemali byť identifikované ako subjekty tieňového bankovníctva.

(8)

Subjekty, ktoré sú zahrnuté do dohľadu na konsolidovanom základe nad inštitúciami, ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám stanoveným v nariadení (EÚ) č. 575/2013, by nemali byť identifikované ako subjekty tieňového bankovníctva, keďže riziká z hľadiska týchto subjektov sú zachytené na konsolidovanej úrovni.

(9)

Bazilejské základné zásady účinného bankového dohľadu predstavujú medzinárodne dohodnuté zásady a pevný základ pre reguláciu, dohľad, správu a riadenie rizík bankového sektora krajiny. Inštitúcia z tretej krajiny, ktorej bolo udelené povolenie a nad ktorou vykonáva dohľad orgán dohľadu, ktorý uplatňuje tieto bazilejské základné zásady, by preto nemala predstavovať významné riziko pre finančnú stabilitu a nemala by byť identifikovaná ako subjekt tieňového bankovníctva.

(10)

Z rovnakého dôvodu by sa dcérske spoločnosti materského podniku, ktorému bolo udelené povolenie a nad ktorým sa vykonáva dohľad v súlade s bazilejskými základnými zásadami, ktoré sú zahrnuté do prudenciálnej konsolidácie a dohľadu nad daným materským podnikom na konsolidovanom základe, nemali považovať za subjekty tieňového bankovníctva.

(11)

V bodoch 1, 2, 3, 6, 7, 8 a 10 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ sa uvádzajú určité služby a činnosti určené za bankové služby a činnosti. Existujú však iné služby a činnosti zabezpečované určitými subjektmi, ktoré sú veľmi podobné týmto bankovým službám a činnostiam, pričom zahŕňajú transformáciu splatnosti, transformáciu likvidity, pákový efekt alebo presun kreditného rizika. Tieto služby a činnosti by sa z uvedeného dôvodu mali považovať za bankové služby a činnosti na účel identifikácie subjektov tieňového bankovníctva.

(12)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(13)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6),