(1)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES (4) je bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. V uvedenej smernici sa stanovuje konzistentná úroveň ochrany pred rizikami súvisiacimi s vystavením účinkom azbestu pri práci prostredníctvom rámca všeobecných zásad s cieľom umožniť členským štátom zabezpečovať konzistentné uplatňovanie minimálnych požiadaviek. Cieľom týchto minimálnych požiadaviek je chrániť pracovníkov na úrovni Únie, zatiaľ čo členské štáty môžu stanoviť prísnejšie ustanovenia.

(2)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (5), ktoré sú priaznivejšie pre pracovníkov, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci.

(3)

Azbest je vysoko nebezpečný karcinogén, ktorý stále ovplyvňuje rôzne hospodárske odvetvia, ako je renovácia budov, ťažba a dobývanie, nakladanie s odpadom a hasenie požiarov, v ktorých sú pracovníci vystavení vysokému riziku expozície. Azbest je klasifikovaný ako karcinogén kategórie 1A podľa prílohy VI časti 3 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (6). Podľa európskej štatistiky týkajúcej sa chorôb z povolania je zďaleka hlavnou príčinou rakoviny z povolania, pričom až 78 % prípadov rakoviny z povolania je v členských štátoch považovaných za prípady súvisiace s vystavením účinkom azbestu. Pri vdýchnutí môžu azbestové vlákna vo vzduchu viesť k závažným chorobám, ako je mezotelióm a rakovina pľúc, pričom môže trvať v priemere 30 rokov od okamihu vystavenia účinkom, kým sa prejavia prvé príznaky choroby, čo v konečnom dôsledku vedie k úmrtiam súvisiacim so zamestnaním. Táto smernica sa preto vzťahuje na všetky činnosti vrátane stavebných, renovačných a búracích prác, nakladania s odpadom, baníctva a hasenia požiarov, pri ktorých sú alebo môžu byť pracovníci počas svojej práce vystavení prachu pochádzajúcemu z azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest.

(4)

V súlade s prístupom „zdravie vo všetkých politikách“ má ochrana zdravia pracovníkov pred vystavením účinkom azbestu prierezový rozmer a je relevantná pre mnohé politiky a činnosti Únie, najmä v oblasti životného prostredia, v ktorých má akcia Únie prispievať okrem iného k ochrane ľudského zdravia. Únia zohráva dôležitú úlohu aj na medzinárodnej úrovni, aby išla príkladom pri prevencii chorôb súvisiacich s azbestom a spolupracovala aj s inými medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami s cieľom dosiahnuť celosvetový zákaz azbestu. Okrem toho sa táto smernica uplatňuje v súčinnosti s ostatnými iniciatívami Únie.

(5)

Existujú typy vystavenia účinkom azbestu, ktoré nie sú výsledkom aktívneho nakladania s azbestom. Takéto typy vystavenia zahŕňajú pasívne vystavenie, keď sú pracovníci pracujúci buď v blízkosti niekoho, kto pracuje s materiálmi obsahujúcimi azbest, alebo v priestoroch, kde materiály obsahujúce azbest degradujú v konštrukciách budov, vystavení účinkom azbestu, a sekundárne vystavenie, keď sú ľudia vystavení azbestovým vláknam, ktoré priniesli domov osoby vystavené účinkom azbestu pri práci, prevažne z ich odevu alebo vlasov. Pasívne aj sekundárne vystavenie účinkom azbestu môže mať významný vplyv na zdravie. Hoci boli v Únii zakázané všetky formy azbestu, azbest sa stále nachádza v niektorých konštrukciách, najmä v budovách, ktoré boli postavené pred jeho zákazom, čo môže viesť k vystaveniu účinkom azbestu na pracovisku aj mimo neho, ak sú materiály obsahujúce azbest v budove narušené alebo poškodené. Je preto nevyhnutné vyhnúť sa vystaveniu účinkom azbestu v akejkoľvek forme. Pokiaľ ide o pasívne vystavenie pracovníkov účinkom azbestu, v smernici Rady 89/391/EHS (7) a smernici 2009/148/ES sa vyžaduje, aby zamestnávatelia mali k dispozícii posúdenie všetkých rizík pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci, a to identifikáciou potenciálnych nebezpečenstiev vrátane tých, ktoré vyplývajú z pasívneho vystavenia účinkom azbestu, a aby zaviedli potrebné preventívne a ochranné opatrenia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, pričom zásada predchádzania riziku musí byť vždy prvoradým základom všetkých opatrení, ktoré sa majú vykonať. Pokiaľ ide o sekundárne vystavenie účinkom azbestu alebo materiálom obsahujúcim azbest, požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci stanovené v tejto smernici sú dôležitým prostriedkom na zabránenie takémuto vystaveniu.

(6)

Zvlášť u žien existuje riziko niektorých typov vystavenia účinkom azbestu vrátane sekundárneho vystavenia. Rodové rozdelenie činností na mieste výkonu práce predstavuje rizikový faktor pre monitorovanie, diagnostiku, liečbu a rozpoznávanie chorôb súvisiacich s azbestom. Je preto nevyhnutné zohľadniť rodové rozdiely vo vystavení účinkom azbestu a zdravotné komplikácie po takomto vystavení s cieľom lepšie predchádzať chorobám spôsobeným takýmto vystavením a odhaľovať ich.

(7)

V nadväznosti na nový vedecko-technický vývoj v tejto oblasti existuje priestor na zlepšenie ochrany pracovníkov vystavených účinkom azbestu, a tým na zníženie pravdepodobnosti, že sa u pracovníkov vystavených účinkom azbestu vyskytnú choroby súvisiace s azbestom. Keďže azbest je bezprahový karcinogén, nie je vedecky možné určiť úroveň, pod ktorou by vystavenie jeho účinkom neviedlo k nepriaznivým účinkom na zdravie. Je však možné odvodiť vzťah medzi vystavením jeho účinkom a rizikom, čím sa uľahčí stanovenie hraničnej hodnoty vystavenia pri práci (ďalej len „hraničná hodnota“) tým, že sa zohľadní prijateľná úroveň nadmerného rizika. V dôsledku toho by sa mala hraničná hodnota a metodika merania azbestu revidovať s cieľom znížiť riziko znížením úrovní vystavenia na lepšiu ochranu pracovníkov pred chorobami z povolania súvisiacimi s azbestom.

(8)

Odchýlka od určitých ustanovení smernice 2009/148/ES pre sporadické vystavenie účinkom a vystavenie účinkom nízkej intenzity stanovená v uvedenej smernici by sa nemala uplatňovať na bezprahový karcinogén, ako je azbest, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa evidencie vystavenia účinkom a lekárskeho dohľadu nad pracovníkmi stanovených v uvedenej smernici.

(9)

Európsky plán boja proti rakovine predložený v oznámení Komisie z 3. februára 2021 podporuje potrebu konať v oblasti ochrany pracovníkov pred karcinogénnymi látkami. Lepšia ochrana pracovníkov vystavených účinkom azbestu je dôležitá aj v kontexte zelenej transformácie a vykonávania Európskej zelenej dohody, a to najmä v rámci stratégie Vlna obnovy pre Európu spustenej oznámením Komisie zo 14. októbra 2020. V odporúčaniach občanov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá prebiehala od apríla 2021 do mája 2022, sa takisto zdôraznil význam spravodlivých pracovných podmienok, najmä revízia smernice 2009/148/ES.

(10)

V rámci stratégie Vlna obnovy pre Európu, ktorej cieľom je dekarbonizácia budov, boj proti energetickej chudobe a posilnenie suverenity Únie prostredníctvom energetickej efektívnosti, je nevyhnutné, aby sa uprednostnilo bezpečné odstraňovanie a likvidácia materiálov obsahujúcich azbest, pretože oprava, údržba, zapuzdrenie alebo utesnenie môžu viesť k odkladu odstránenia azbestu, v dôsledku čoho môžu riziká vystavenia pracovníkov účinkom azbestu pretrvávať. Zamestnávatelia by preto mali pri posudzovaní toho, či nejaká činnosť zahŕňa alebo môže zahŕňať riziko vystavenia účinkom azbestu alebo materiálom obsahujúcim azbest, zvážiť úplné odstránenie azbestu ako uprednostňovanú možnosť pred akýmkoľvek iným spôsobom nakladania vždy, keď je to možné a prospešné pre ochranu pracovníkov. Okrem toho je naliehavo potrebné odborne pripraviť pracovníkov, ktorí sú alebo pravdepodobne budú vystavení účinkom azbestu. S cieľom zabezpečiť minimálne požiadavky na vysokokvalitnú odbornú prípravu by príloha k smernici 2009/148/ES mala stanoviť minimálne požiadavky na odbornú prípravu vrátane osobitných požiadaviek na pracovníkov v špecializovaných podnikoch na odstraňovanie azbestu.

(11)

Záväzná hraničná hodnota pre azbest, ktorá sa nesmie prekročiť, je dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov stanovených v smernici 2009/148/ES, spolu s vhodnými opatreniami riadenia rizík a poskytovaním primeraných osobných ochranných prostriedkov na ochranu dýchacích orgánov a iných osobných ochranných prostriedkov.

(12)

Hraničná hodnota pre azbest stanovená v smernici 2009/148/ES by sa mala revidovať na základe hodnotení Komisie a najnovších vedeckých dôkazov a technických údajov. Na zavedenie tejto revidovanej hraničnej hodnoty v členských štátoch sú potrebné posilnené preventívne a ochranné opatrenia.

(13)

V tejto smernici by sa mala stanoviť revidovaná hraničná hodnota na základe dostupných informácií vrátane aktuálnych vedeckých dôkazov o účinkoch na zdravie a technických údajov, a to na základe dôkladného posúdenia sociálno-ekonomického vplyvu a dostupnosti protokolov a techník na meranie vystavenia na mieste výkonu práce. Tieto informácie by mali vychádzať zo stanovísk Výboru pre hodnotenie rizík pri Európskej chemickej agentúre zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (8) a zo stanovísk Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zriadeného rozhodnutím Rady z 22. júla 2003 (9).

(14)

Súčasné dostupné technológie na meranie azbestových vlákien neumožňujú meranie pri veľmi nízkych koncentráciách, keď sa počítajú tenké vlákna. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia pracovníkov pri náležitom zvážení uskutočniteľnosti merania pri použití takýchto technológií je preto potrebné sa rozhodnúť, či sa počítajú tenké vlákna alebo či sa použijú hraničné hodnoty nízkej koncentrácie. Niektoré členské štáty sa rozhodli pre nižšiu hraničnú hodnotu bez počítania tenších vlákien, zatiaľ čo iné sa rozhodli pre vyššiu hraničnú hodnotu a počítajú tenké vlákna. S cieľom zaručiť vyvážený prístup by sa mali stanoviť rôzne hraničné hodnoty v závislosti od veľkosti vlákien, ktoré sa zohľadňujú na účely merania azbestových vlákien vo vzduchu, a to vlákien so šírkou v rozpätí 0,2 až 3 mikrometrov, ako aj od okamihu technologického prechodu na elektrónovú mikroskopiu vlákien so šírkou menej ako 0,2 mikrometra.

(15)

Vzhľadom na príslušné vedecké poznatky a vyvážený prístup, ktorý zabezpečuje zároveň primeranú ochranu pracovníkov na úrovni Únie, by sa mali stanoviť revidované hraničné hodnoty, ktoré by sa v závislosti od metódy počítania vlákien použitej v určitom členskom štáte mali rovnať 0,002 vláknam na cm3 pri počítaní vlákien so šírkou v rozpätí 0,2 až 3 mikrometre, alebo 0,01 vlákna na cm3, ak sa počítajú aj vlákna tenšie ako 0,2 mikrometra, ako 8-hodinový časovo vážený priemer.

(16)

Komisia vykonala dvojfázovú poradu so sociálnymi partnermi na úrovni Únie v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Viedla takisto konzultácie s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý prijal stanovisko s uvedením informácií na úspešné vykonávanie revidovaných variantov hraničnej hodnoty. Európsky parlament prijal uznesenie 20. októbra 2021 (10), v ktorom vyzval na vypracovanie návrhu na aktualizáciu smernice 2009/148/ES, aby sa posilnili opatrenia Únie na ochranu pracovníkov pred ohrozením azbestom.

(17)

Hoci optická mikroskopia neumožňuje spočítať najtenšie zdraviu škodlivé vlákna, v súčasnosti je najpoužívanejšou metódou na pravidelné meranie azbestu. Keďže pomocou fázovej kontrastnej mikroskopie je možné namerať hraničnú hodnotu rovnajúcu sa 0,01 vlákna na cm3, na zavedenie tejto hraničnej hodnoty nie je potrebné prechodné obdobie. V súlade so stanoviskom Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci by sa mala použiť modernejšia a citlivejšia metóda založená na elektrónovej mikroskopii alebo akákoľvek iná metóda, ktorá poskytuje rovnocenné alebo presnejšie výsledky, pričom by sa mala zohľadniť potreba primeraného obdobia technickej adaptácie a väčšieho zosúladenia rôznych metodík, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v Únii. S cieľom poskytnúť dostatočný čas na dosiahnutie súladu s novými požiadavkami súvisiacimi s meraním azbestových vlákien by mala existovať šesťročná lehota na transpozíciu. Komisia má dobré predpoklady na to, aby podporovala členské štáty a pomáhala im, pokiaľ ide o nahradenie metodiky, najmä prostredníctvom vypracovania usmernení.

(18)

Meranie azbestových vlákien vo vzduchu pomocou analytických metód založených na elektrónovej mikroskopii by predstavovalo významné zlepšenie, pokiaľ ide o monitorovanie azbestu, keďže umožní počítanie tenších vlákien. Prechod na elektrónovú mikroskopiu alebo na akúkoľvek inú metódu poskytujúcu rovnaké alebo presnejšie výsledky by mohol viesť k identifikácii podstatne väčšieho počtu vlákien, než sú vlákna detekovateľné pomocou fázovej kontrastnej mikroskopie. Členské štáty a zamestnávatelia potrebujú čas na získanie skúseností s počítaním vlákien pomocou elektrónovej mikroskopie, na zavedenie lepších preventívnych opatrení a zber nových údajov o vystavení účinkom vyplývajúcich z kombinovaného uplatňovania hraničnej hodnoty a metódy založenej na elektrónovej mikroskopii. Uvedené skúsenosti budú dôležité na to, aby sa pripravila pôda na posúdenie uskutočniteľnosti ďalšieho zníženia hraničných hodnôt.

(19)

Odber vzoriek azbestu by mal odrážať osobné vystavenie pracovníka účinkom azbestu. Vzorky by sa preto mali odoberať v pravidelných intervaloch počas konkrétnych prevádzkových fáz v reprezentatívnych a reálnych situáciách, v ktorých sú pracovníci vystavení prachu z azbestu.

(20)

Pri zohľadnení požiadaviek na minimalizáciu vystavenia, ktoré sú stanovené v smerniciach 2009/148/ES a 2004/37/ES, by zamestnávatelia mali zabezpečiť, aby sa riziká súvisiace s vystavením pracovníkov účinkom azbestu pri práci znížili na minimum a v každom prípade na takú nízku úroveň, ako je to technicky možné.

(21)

Pre pracovníkov, ktorí sú alebo pravdepodobne budú vystavení účinkom azbestu, sú potrebné osobitné kontrolné opatrenia a preventívne opatrenia vrátane používania najmodernejších technológií s cieľom znížiť koncentráciu azbestových vlákien vo vzduchu až na takú nízku úroveň, ako je technicky možné pod hraničnou hodnotou, a to prostredníctvom opatrení ako je odsávanie prachu pri zdroji a čistenie a údržba priestorov. Na prácu v uzavretom priestore sú potrebné osobitné opatrenia na ochranu pracovníkov, ako je potláčanie tvorby prachu, prívod čerstvého vzduchu a používanie filtrov HEPA. Podrobenie pracovníkov dekontaminačnému postupu a posilnenie súvisiacich požiadaviek na odbornú prípravu sú dôležitými prvkami, ktoré výrazne prispejú k zníženiu rizík súvisiacich s takýmto vystavením.

(22)

Dôležité sú preventívne opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov vystavených účinkom azbestu a predpokladaný záväzok členských štátov týkajúci sa dohľadu nad ich zdravím, a to najmä pokračovanie v zdravotnom dohľade po skončení vystavenia. Príloha I k smernici 2009/148/ES, ktorá sa týka lekárskeho dohľadu nad pracovníkmi, by sa mala aktualizovať vzhľadom na súčasné poznatky o chorobách, ktoré môžu byť spôsobené vystavením účinkom azbestu. Je dôležité, aby sa príloha I pravidelne revidovala s cieľom zohľadniť vývoj vedeckých poznatkov.

(23)

Systém oznamovania je dôležitý, aby príslušné orgány členských štátov mohli vykonávať dohľad nad prácami, pri ktorých môže dôjsť k narušeniu azbestu, a v prípade potreby umožniť zásah príslušných orgánov na zabezpečenie ochrany pracovníkov, ktorých sa to týka.

(24)

Zamestnávatelia by mali prijať všetky potrebné kroky na identifikáciu materiálov, u ktorých sa predpokladá obsah azbestu, a to podľa potreby získaním informácií od vlastníkov priestorov, ako aj z iných zdrojov informácií vrátane príslušných registrov. Ak takéto informácie nie sú k dispozícii, zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby kvalifikovaný prevádzkovateľ v súlade s vnútroštátnym právom a praxou preskúmal výskyt materiálov obsahujúcich azbest, a mal by získať výsledok takéhoto preskúmania pred začatím prác. Na základe získaných informácií by mal zamestnávateľ pred začiatkom akéhokoľvek projektu odstraňovania azbestu alebo akýchkoľvek búracích, údržbárskych alebo renovačných prác urobiť záznam o informáciách o prítomnosti alebo predpokladanej prítomnosti azbestu v budovách, lodiach, lietadlách alebo iných zariadeniach, ktoré boli postavené pred nadobudnutím účinnosti zákazu azbestu v členskom štáte. Je dôležité, aby zamestnávatelia oznámili tieto informácie pracovníkom, ktorí môžu byť vystavení účinkom azbestu v dôsledku práce s ním, údržbárskych prác alebo iných činností. Identifikácia materiálov obsahujúcich azbest by nemala zbaviť zamestnávateľa povinnosti vykonať posúdenie rizika, ako sa stanovuje v tejto smernici.

(25)

Smernica 2009/148/ES by sa mala pravidelne aktualizovať s cieľom zohľadniť najnovšie vedecké poznatky a technický vývoj. V akýchkoľvek takýchto aktualizáciách by sa malo zohľadniť posúdenie rôznych typov azbestových vlákien a ich nepriaznivých účinkov na zdravie. V kontexte ďalšieho hodnotenia podľa článku 22 uvedenej smernice by Komisia mala posúdiť, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti uvedenej smernice, konkrétne na erionit, riebekit, winchit, richterit a fluóredenit, a či sú potrebné dodatočné opatrenia na zabezpečenie ochrany pred sekundárnym vystavením účinkom azbestu na mieste výkonu práce. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie výsledky svojho posúdenia po konzultácii so sociálnymi partnermi. K správe by mal byť v prípade potreby pripojený legislatívny návrh na príslušnú zmenu smernice 2009/148/ES.

(26)

Je potrebné poskytnúť dostatočnú a cielenú technickú podporu na pomoc zamestnávateľom, najmä malým a stredným podnikom, pri vykonávaní tejto smernice.

(27)

Pred vykonaním búracích prác alebo prác na odstraňovaní azbestu by podniky mali získať od príslušných orgánov povolenia, ktoré sú obnoviteľné v súlade s vnútroštátnym právom a praxou.

(28)

Hasičom a pracovníkom záchrannej služby hrozí, že budú vystavení účinkom azbestu počas svojej práce. Je preto dôležité, aby zamestnávatelia uvedených pracovníkov posúdili v súlade s touto smernicou riziko vystavenia pracovníkov účinkom azbestu, a aby prijali potrebné opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia uvedených pracovníkov. S cieľom podporiť zamestnávateľov pri prijímaní takýchto opatrení je dôležité, aby Komisia vypracovala usmernenia, v ktorých sa zohľadnia osobitosti činností týchto pracovníkov a informácie týkajúce sa rizík ich vystavenia. Takéto usmernenia by mali vychádzať z najlepších postupov dostupných v členských štátoch a z konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami. Na tento účel by sa mala zaviesť systematickejšia výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

(29)

Je dôležité, aby Komisia v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vypracovala a vydala usmernenia najneskôr do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice s cieľom uľahčiť vykonávanie tejto smernice. Tieto usmernenia by mali v prípade potreby zahŕňať riešenia špecifické pre jednotlivé odvetvia. Uvedené usmernenia by mali obsahovať aj informácie pre zamestnávateľov o tom, ako uprednostniť odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest pred inými formami nakladania s azbestom pri posudzovaní rizika vystavenia účinkom azbestu alebo materiálom obsahujúcim azbest. Ak je to vhodné, tieto usmernenia by sa mali preskúmať každých päť rokov, najmä vzhľadom na technologický a vedecký vývoj v oblasti technológií týkajúcich sa identifikácie, merania a varovania týkajúcich sa azbestu.

(30)

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobuje nielen utrpenie ukrajinského ľudu, ale aj značné škody na infraštruktúre, bývaní a zastavanom prostredí vo všeobecnosti. Keďže Ukrajina zakázala používanie azbestu až v roku 2017, jej nadchádzajúca rekonštrukcia predstavuje značné riziko pre pracovníkov, najmä tých, ktorí manipulujú so sutinou. Je preto dôležité, aby zamestnávatelia z Únie pri vykonávaní rekonštrukčných prác v tretích krajinách primeraným spôsobom zohľadňovali riziká vystavenia účinkom azbestu pre pracovníkov.

(31)

Vzhľadom na nadchádzajúci nárast renovácie budov z hľadiska tepla je nevyhnutné podporovať výskum a vývoj s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň ochrany pracovníkov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení účinkom azbestu.

(32)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ochrana pracovníkov pred rizikami pre ich zdravie a bezpečnosť v dôsledku alebo v pravdepodobnom dôsledku vystavenia účinkom azbestu pri práci vrátane prevencie pred takýmito rizikami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(33)

Smernica 2009/148/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (*1) sa uplatnia vždy, keď sú prospešnejšie pre ochranu zdravia a bezpečnosť pracovníkov pri práci.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).“ "

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1)."

(*3)  Číslo služby pre chemické abstrakty (Chemical Abstract Service – CAS).“ "

3.

Článok 3 sa mení takto:

4.

V článku 4 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Toto oznámenie musí obsahovať aspoň stručný opis:

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány neuchovávali informácie uvedené v druhom pododseku písm. d) v súlade s vnútroštátnym právom dlhšie, ako je potrebné na účely zabezpečenia riadnej odbornej prípravy pracovníkov, ktorí vykonávajú práce súvisiace s azbestom, s náležitým ohľadom na dlhodobé účinky azbestu na zdravie pracovníkov.“

5.

Článok 6 sa nahrádza takto:

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“ "

6.

Článok 7 sa mení takto:

7.

Článok 8 sa nahrádza takto:

8.

Článok 10 sa mení takto:

9.

V článku 11 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Pred začiatkom búracích, údržbárskych alebo renovačných prác v priestoroch postavených pred nadobudnutím účinnosti zákazu azbestu v členskom štáte zamestnávatelia vykonajú všetky potrebné kroky na identifikáciu materiálov, u ktorých sa predpokladá obsah azbestu, a to najmä získaním informácií od vlastníkov priestorov, od iných zamestnávateľov a z iných zdrojov vrátane príslušných registrov. Ak takéto informácie nie sú k dispozícii, zamestnávateľ zabezpečí, aby kvalifikovaný prevádzkovateľ v súlade s vnútroštátnym právom a praxou preskúmal výskyt materiálov obsahujúcich azbest a získal výsledok takéhoto preskúmania pred začatím prác. Zamestnávateľ poskytne inému zamestnávateľovi na požiadanie a výlučne na účely splnenia povinnosti stanovenej v tomto odseku všetky informácie získané v rámci takéhoto preskúmania.“

10.

V článku 12 sa prvý odsek mení takto:

11.

V článku 13 ods. 2 druhom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

12.

Článok 14 sa mení takto:

13.

Článok 15 sa nahrádza takto:

14.

V článku 18 sa vypúšťa odsek 1

15.

Vkladá sa tento článok:

16.

Článok 19 sa mení takto:

17.

Článok 21 sa nahrádza takto:

18.

Vkladá sa tento článok:

19.

V prílohe I sa bod 1 nahrádza takto:

20.

Text uvedený v prílohe k tejto smernici sa vkladá ako príloha Ia.