DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/2485

z 27. júna 2023,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 stanovením dodatočných technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určité hospodárske činnosti označujú za významne prispievajúce k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či tieto činnosti výrazne nenarúšajú plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 3 a článok 11 ods. 3,

keďže:

(1)

Nariadením (EÚ) 2020/852 sa stanovuje všeobecný rámec na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, a to na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície. Uvedené nariadenie sa vzťahuje na opatrenia prijaté Úniou alebo členskými štátmi, ktorými sa stanovujú požiadavky na účastníkov finančného trhu alebo emitentov v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa sprístupňujú ako environmentálne udržateľné, na účastníkov finančného trhu poskytujúcich finančné produkty a na podniky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť uverejňovať nefinančný výkaz podľa článku 19a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (2) alebo konsolidovaný nefinančný výkaz podľa článku 29a uvedenej smernice. Hospodárske subjekty alebo subjekty verejného sektora, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2020/852, môžu uvedené nariadenie uplatňovať na dobrovoľnom základe.

(2)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/2139 (3) sa stanovujú technické kritériá preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy. Technické kritériá preskúmania sa vzťahujú na hospodárske činnosti v deviatich hospodárskych odvetviach z dôvodu ich významného podielu na celkových emisiách skleníkových plynov a ich preukázaného potenciálu predchádzať tvorbe emisií skleníkových plynov, znižovať takéto emisie alebo ich odstraňovať. Okrem toho majú tieto hospodárske činnosti preukázateľný potenciál umožniť takéto predchádzanie, znižovanie a odstraňovanie v rámci iných hospodárskych odvetví a činností alebo zabezpečiť dlhodobé skladovanie takýchto emisií v rámci iných odvetví a činností.

(3)

Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 sa nevzťahuje na všetky hospodárske činnosti, ktoré môžu významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy. S cieľom ďalej uľahčiť environmentálne udržateľné investície je nevyhnutné stanoviť dodatočné technické kritériá preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré môžu významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy bez toho, aby významne narúšali plnenie iných environmentálnych cieľov, ale na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139. Dodatočné hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, sa do veľkej miery týkajú odvetvia dopravy a jeho hodnotového reťazca. Dodatočné hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k adaptácii na zmenu klímy, do veľkej miery zahŕňajú činnosti, ktoré umožňujú adaptáciu na účinky zmeny klímy, ktorým sa nedá vyhnúť, vrátane odsoľovania, služieb na predchádzanie katastrofám a núdzovým situáciám súvisiacim s klímou a služieb reakcie na takéto katastrofy a núdzové situácie.

(4)

Technické kritériá preskúmania pre uvedené dodatočné hospodárske činnosti by podľa možnosti mali vychádzať z klasifikácie hospodárskych činností, ktorá sa zaviedla štatistickou klasifikáciou ekonomických činností NACE Revision 2 stanovenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (4). S cieľom uľahčiť podnikom a účastníkom finančného trhu identifikáciu hospodárskych činností, pre ktoré by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania, by mal osobitný opis hospodárskej činnosti zahŕňať aj odkazy na kódy NACE, ktoré môžu byť spojené s touto činnosťou. Tieto odkazy by sa mali chápať ako orientačné a nemali by mať prednosť pred konkrétnym vymedzením činnosti uvedeným v jej opise.

(5)

Technickými kritériami preskúmania pre hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, by sa malo zabezpečiť, aby dotknutá hospodárska činnosť mala pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy alebo adaptáciu na zmenu klímy, alebo aby znižovala negatívne vplyvy na takéto zmierňovanie alebo adaptáciu. Tieto technické kritériá preskúmania by sa preto mali vzťahovať na prahové hodnoty alebo úrovne výkonnosti, ktoré by hospodárska činnosť mala dosiahnuť, aby sa mohla označovať za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy. Technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ by sa malo zabezpečiť, aby hospodárska činnosť nemala výrazné negatívne vplyvy na životné prostredie vrátane vplyvov súvisiacich s klímou. V týchto technických kritériách preskúmania by sa preto mali stanoviť minimálne požiadavky, ktoré by hospodárska činnosť mala spĺňať, aby sa mohla označovať za environmentálne udržateľnú.

(6)

Technické kritériá preskúmania na určenie toho, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, ako sa stanovuje v článku 9 nariadenia (EÚ) 2020/852, a či výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, by mali v prípade potreby vychádzať z existujúcich právnych predpisov, najlepších postupov, noriem a metodík Únie, ako aj z osvedčených noriem, postupov a metodík, ktoré vypracovali medzinárodne uznávané verejné subjekty. Ak tieto normy, postupy a metodiky nie sú k dispozícii pre konkrétnu oblasť politiky, technické kritériá preskúmania by mali vychádzať z osvedčených noriem vypracovaných medzinárodne uznávanými súkromnými subjektmi.

(7)

Podľa článku 19 ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) 2020/852 majú technické kritériá preskúmania zohľadňovať povahu a rozsah hospodárskej činnosti a odvetvia, na ktoré sa vzťahujú, ako aj to, či je hospodárska činnosť podpornou činnosťou, ako sa uvádza v článku 16 uvedeného nariadenia, alebo prechodnou činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia. Na to, aby technické kritériá preskúmania účinne a vyvážene spĺňali požiadavku článku 19 nariadenia (EÚ) 2020/852, mali by sa stanoviť ako kvantitatívna prahová hodnota alebo minimálna požiadavka, relatívne zlepšenie, súbor kvalitatívnych výkonnostných požiadaviek, požiadavky založené na postupoch alebo praxi alebo ako presný opis povahy samotnej hospodárskej činnosti, ak daná činnosť môže svojou povahou významne prispieť k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy. Technickými kritériami preskúmania pre podporné činnosti by sa malo ďalej zabezpečiť, aby činnosti, ktoré priamo podporujú zlepšenie environmentálnych vlastností iných činností, mali významný pozitívny vplyv na životné prostredie a neviedli k uzamknutiu environmentálne škodlivých aktív. S cieľom zabezpečiť, aby prechodné činnosti naďalej dôveryhodne smerovali ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, by sa mali technické kritériá preskúmania pre prechodné činnosti preskúmať každé tri roky, ako sa stanovuje v článku 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/852, s náležitým prihliadnutím na zmeny právnych predpisov Únie.

(8)

Dôležitú úlohu zohráva výroba elektrických zariadení, ktorá významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, a to najmä podporou využívania obnoviteľných zdrojov energie v elektrizačných sústavách Únie a vývojom nabíjacích zariadení pre vozidlá s nulovými emisiami a inteligentných nástrojov využívania energie pre domácnosti. S cieľom ešte viac využiť potenciál elektrifikácie v Únii a viac urýchliť investície do výroby elektrických zariadení je nevyhnutné stanoviť technické kritériá preskúmania pre výrobu elektrických zariadení.

(9)

Výroba nízkouhlíkových vozidiel, zariadení osobnej mobility a železničných koľajových vozidiel a infraštruktúry závisí od komponentov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov, alebo, v prípade železničnej dopravy, ktoré sú nevyhnutné pre environmentálne vlastnosti, prevádzku a fungovanie vlakov a železničnej infraštruktúry zosúladených s taxonómiou počas ich životnosti, ale často ich vyrábajú podniky, ktoré neuskutočňujú montáž týchto vozidiel či iných dopravných prostriedkov. Aby sa zabezpečilo náležité uznanie úlohy týchto podnikov a komponentov, ktoré vyrábajú, pri zmierňovaní zmeny klímy, výroba komponentov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie a zlepšovanie environmentálnych vlastností nízkouhlíkových vozidiel alebo iných dopravných prostriedkov, by sa mala zahrnúť do delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139 ako samostatná hospodárska činnosť. Zahrnúť by sa mali technické kritériá preskúmania pre komponenty, ktoré sú rozhodujúce pre environmentálne vlastnosti. V prípade vozidiel to zahŕňa najmä riadiace zariadenia, transformátory, elektromotory, nabíjacie porty a nabíjačky, konvertory typu DC/DC, invertory, alternátory, riadiace jednotky, regeneratívne brzdové systémy, brzdy s technológiami znižovania odporu, tepelné riadiace systémy, prenosovú sústavu, systémy uskladňovania vodíka a vodíkové palivové systémy, elektroniku, ak je potrebná na fungovanie hnacích sústav, pohonné sústavy, najlepšie systémy pruženia vedúce k zlepšeniu energetickej efektívnosti, všetky pomocné zariadenia, ak sú pre nízkouhlíkové vozidlá nevyhnutné a majú podstatne vyššiu energetickú efektívnosť ako alternatívy, aktívne aerodynamické vlastnosti nízkouhlíkových vozidiel znižujúce odpor vzduchu, ako aj prípojné vozidlá, ktorých súčasťou sú technológie na úsporu energie, ako je kombinácia regeneratívneho brzdenia alebo aerodynamické zlepšenia. V prípade železničnej dopravy to zahŕňa najmä prvky železničného systému stanovené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 (5).

(10)

Pneumatiky predstavujú 20 % spotreby energie vozidlom, pričom samotná výroba pneumatík môže prostredníctvom inovácií znížiť emisie skleníkových plynov, čo je cieľom celého odvetvia dopravy. Pneumatiky takisto môžu prispieť k obehovejšiemu hospodárstvu. To znamená, že hoci výroba pneumatík nie je zahrnutá v rozsahu činnosti výroby komponentov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie a zlepšovanie environmentálnych vlastností nízkouhlíkových vozidiel, bude treba ďalej posúdiť výrobu pneumatík s cieľom stanoviť technické kritériá preskúmania pre túto činnosť, a to s náležitým zohľadnením právnych požiadaviek podľa najnovších návrhov právnych predpisov Únie a najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o uvoľňovanie mikroplastov, znečisťovanie ovzdušia, hluk, priame emisie skleníkových plynov a skončenie životnosti. Medzitým zostáva výroba pneumatík naďalej oprávnenou činnosťou podľa oddielu 3.6 prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 o ostatných nízkouhlíkových technológiách. Najmä v prípade cestných vozidiel kategórie M a N by pneumatiky mali spĺňať požiadavky na vonkajší hluk valenia v najvyššej zastúpenej triede a koeficient valivého odporu (ktorý má vplyv na energetickú účinnosť vozidla) v dvoch najvyšších zastúpených triedach, ako je to stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 (6) a overiteľné v Európskej databáze výrobkov s energetickým označením (EPREL). Okrem toho by pneumatiky mali byť v súlade s návrhom normy Euro 7, pokiaľ ide o požiadavky na oder pneumatík.

(11)

Komisia vo svojom oznámení z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (7) poukázala na to, že pre dopravný systém sú nevyhnutné všetky druhy dopravy a že letectvo zohráva kľúčovú úlohu pri podpore súdržnosti, prepojenosti a prístupu na vnútorný trh pre všetky regióny. Letectvo má významný potenciál znižovať svoje emisie skleníkových plynov a prispievať k dekarbonizácii dopravy, vďaka čomu má potenciál významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy. Preto treba stanoviť technické kritériá preskúmania pre výrobu lietadiel, prenájom, osobnú a nákladnú leteckú dopravu, ako aj pre služby pozemnej obsluhy v leteckej doprave. Obchodná letecká doprava s nulovými emisiami, pri ktorej nevznikajú žiadne priame emisie CO2 alebo pri ktorej sa využívajú len udržateľné letecké palivá, ešte nie je technologicky dostupná. Kým nebude takáto obchodná letecká doprava s nulovými emisiami technologicky dostupná, letecká doprava by sa mala považovať za prechodnú činnosť, pričom technické kritériá preskúmania by mali vychádzať z najlepších dostupných technológií pre palivovú účinnosť trupu a motora lietadla, ako aj z potenciálu významne znižovať emisie skleníkových plynov počas životného cyklu lietadla prostredníctvom postupného zavádzania udržateľných leteckých palív. S cieľom uľahčiť financovanie najlepších lietadiel, ktoré sú účinnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu, a zároveň predchádzať účinkom uzamknutia aktív s vyššími emisiami uhlíka a nebrániť rozvoju obchodnej leteckej dopravy s nulovými emisiami by sa miera náhrady, ktorá vyjadruje podiel lietadiel trvalo vylúčených z používania k lietadlám dodaným na celosvetovej úrovni, mala uplatňovať len na príjmy z činností, ktoré sú v súlade s technickými kritériami preskúmania. Komisia môže s podporou Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (8) túto mieru náhrady uverejniť, aby tak podporila hospodárske subjekty pri zverejňovaní informácií. V súlade s prechodnou povahou činností a s cieľom zohľadniť vývoj na trhu s leteckými technológiami by technické kritériá preskúmania pre výrobu lietadiel mali byť uplatniteľné do roku 2032 a k uvedenému dátumu by sa tieto technické kritériá preskúmania mali preskúmať, aby sa zabezpečil súlad s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 v súlade s technologickým vývojom. Okrem toho by sa mala každé tri roky preskúmať úroveň využívania alebo zmiešavania udržateľných leteckých palív zastúpených v technických kritériách preskúmania s cieľom zohľadniť nové technológie udržateľných leteckých palív, ako aj súčasnú a očakávanú budúcu dostupnosť udržateľných leteckých palív na trhu. V oblasti adaptácie na zmenu klímy však možno určité činnosti súvisiace s riadením rizika katastrof podporiť len prostredníctvom osobitne navrhnutých a vybavených lietadiel. Preto by mohlo byť potrebné, aby sa v ďalšom kroku stanovili samostatné technické kritériá preskúmania pre výrobu týchto lietadiel.

(12)

V delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2139 sa stanovujú technické kritériá preskúmania pre kľúčové činnosti vodnej dopravy. Technické kritériá preskúmania, ktoré sú uplatniteľné pre plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy po roku 2025, odzrkadľujú postupné znižovanie emisií do roku 2050, ktoré vychádza z posúdenia intenzity skleníkových plynov z energie využitej plavidlami vnútrozemskej vodnej dopravy na základe emisií od zdroja po súprúd. Technické kritériá preskúmania by sa mali aktualizovať, aby sa zabezpečila použiteľnosť uplatniteľných technických kritérií preskúmania pre námornú nákladnú dopravu a osobnú dopravu a aby sa tieto technické kritériá preskúmania zosúladili s nedávno prijatými medzinárodnými referenčnými hodnotami a referenčnými hodnotami Únie. Uvedené referenčné hodnoty zahŕňajú tretiu fázu indexu energetickej účinnosti konštrukčného riešenia Medzinárodnej námornej organizácie (9), ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2025, index energetickej účinnosti existujúcej lode (10), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2023, a limity intenzity skleníkových plynov pre energiu spotrebovanú na palube, ako sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 (11), ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2025. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok so železničnou dopravou by sa technické kritériá preskúmania pre infraštruktúru vnútrozemskej vodnej dopravy mali prepracovať a mali by zahŕňať modernizáciu infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy, keďže táto infraštruktúra je nevyhnutná na zabezpečenie plavby plavidiel s nulovými emisiami na vodných cestách. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky s infraštruktúrou železničnej, cestnej a vodnej dopravy by sa technické kritériá preskúmania pre nízkouhlíkovú letiskovú infraštruktúru mali prepracovať tak, aby zahŕňali prekládku medzi jednotlivými druhmi dopravy.

(13)

V oznámení Komisie z 24. februára 2021, v ktorom sa stanovuje adaptačná stratégia EÚ (12), sa poukazuje na to, že frekvencia a závažnosť klimatických a poveternostných extrémov sa zvyšujú, čo za posledné dve desaťročia spôsobilo prudký nárast počtu katastrof súvisiacich so zmenou klímy, ako aj škôd, ktoré takéto katastrofy zapríčinili.

(14)

Pohotovostné služby zachraňujú životy, chránia majetok a životné prostredie, pomáhajú komunitám postihnutým katastrofami a pomáhajú pri obnove počas núdzových situácií. Vzhľadom na zvýšenú frekvenciu prírodných katastrof zapríčinených zmenou klímy sú pohotovostné služby ešte dôležitejšie. Pohotovostné služby však nie sú vždy vybavené na to, aby boli schopné riešiť rozsah, povahu a frekvenciu núdzových situácií za zmenených klimatických podmienok. Preto je potrebné, aby činnosti pohotovostných služieb zahŕňali adaptačné riešenia s cieľom adaptovať sa na vplyvy zmeny klímy, a aby potom, ako sa adaptujú, poskytovali adaptačné riešenia na zlepšenie celkovej odolnosti oblasti a spoločnosti. V záujme ešte väčšieho urýchlenia investícií do uvedených pohotovostných služieb, ktorými sa posilní celková odolnosť, treba stanoviť technické kritériá preskúmania pre takéhoto hospodárske činnosti.

(15)

Očakáva sa, že dôsledkom globálneho otepľovania sa v Európe zvýši intenzita zrážok a predĺžia sa obdobia sucha (13). Silné dažde pravidelne spôsobujú povodne v celej Únii. Na to, aby sa stimulovali ďalšie investície do adaptačných riešení proti povodniam, treba stanoviť technické kritériá preskúmania pre predchádzanie riziku povodní a ochranu komunít pred ich dôsledkami.

(16)

Účinky zmeny klímy vrátane zvýšenej evapotranspirácie a častejších období sucha môžu prehĺbiť nedostatok vody, čo môže ohroziť zásobovanie vodou, a to zase môže viesť k nadmernému využívaniu zdrojov podzemných a povrchových vôd a zvýšenej konkurencii v prípade týchto zdrojov. V súlade so zmierňujúcimi opatreniami, ktoré sa riadia „hierarchiou hospodárenia s vodami“, by opatreniam týkajúcim sa odsoľovania vôd malo predchádzať zohľadnenie uskutočniteľných opatrení v oblasti efektívneho využívania vody a následne uskutočniteľných opatrení v oblasti opätovného využívania vody. Zároveň treba stimulovať investície do odsoľovania morskej alebo brakickej vody, ktorým sa môže znížiť nadmerné využívanie existujúcich vodných zdrojov a ktoré môže stlmiť nedostatok zásobovania sladkou vodou. Preto treba stanoviť technické kritériá preskúmania pre odsoľovanie morskej alebo brakickej vody.

(17)

Poradenstvo a softvér umožňujúci riadenie klimatických rizík majú potenciál poskytnúť adaptačné riešenia na podporu podnikov pri ich prognózovaní, plánovaní, riadení a monitorovaní súčasných alebo očakávaných budúcich klimatických rizík. Preto treba stanoviť pre tieto činnosti technické kritériá preskúmania na určenie toho, či sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k adaptácii na zmenu klímy tým, že poskytuje adaptačné riešenia v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852.

(18)

V dodatku C k prílohám I a II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 (ďalej len „dodatok C“) sa stanovujú všeobecné technické kritériá preskúmania týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k prevencii a kontrole znečisťovania, ktoré sú uplatniteľné na rôzne činnosti. V uvedenom dodatku sa stanovujú kritériá pre používanie a prítomnosť chemických látok. Doteraz umožňoval výnimky v určitých prípadoch, v ktorých sa preukázalo, že použitie týchto chemických látok je veľmi dôležité pre spoločnosť. Táto výnimka vyvoláva určité obavy podnikov a účastníkov finančného trhu z hľadiska právnej istoty a overenia, ktoré sú spojené s chýbajúcim jasným vymedzením pojmu „veľmi dôležité použitie“. Do vydania ďalšieho usmernenia, ktorým sa objasní, ako by prevádzkovatelia mali posúdiť a zdokumentovať, že dodržiavajú pripravované horizontálne zásady Komisie týkajúce sa veľmi dôležitého použitia chemických látok, by sa mali uskutočniť cielené zmeny uvedeného dodatku a pojem „použitie veľmi dôležité pre spoločnosť“ by mali nahradiť kritériá, ktoré poskytujú väčšiu právnu istotu a ktorých dodržiavanie sa dá overiť jednoduchšie. Preto by sa do vydania tohto ďalšieho usmernenia mal pojem „použitie veľmi dôležité pre spoločnosť“ nahradiť požiadavkou, aby na trhu neboli dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a aby sa látky používali za kontrolovaných podmienok.

(19)

V záujme ďalšieho zlepšenia použiteľnosti dodatku C by sa mali vykonať ďalšie cielené zmeny písmena f) uvedeného dodatku s cieľom stanoviť minimálny koncentračný limit pre látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vo výrobku a referenčný dátum na posúdenie súladu s požiadavkou uvedenou v písmene f). Okrem toho by sa písmeno g) dodatku C malo vypustiť a nahradiť novým odsekom, v ktorom sa stanoví minimálny koncentračný limit a rozsah uplatňovania požiadavky uvedenej v danom odseku.

(20)

Keďže zmena klímy pravdepodobne ovplyvní všetky odvetvia hospodárstva, nepriaznivému vplyvu súčasnej klímy a očakávanej budúcej klímy bude treba prispôsobiť všetky odvetvia hospodárstva. V budúcnosti sa preto majú technické kritériá preskúmania týkajúce sa významného prínosu k adaptácii na zmenu klímy stanoviť pre všetky odvetvia a hospodárske činnosti, na ktoré sa vzťahujú technické kritériá preskúmania týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy stanovené v tomto nariadení.

(21)	V záujme riešenia určitých technických a právnych nezrovnalostí zistených od začatia uplatňovania delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139 by sa do uvedeného nariadenia mali zaviesť cielené zmeny.

(22)	Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(23)	Toto nariadenie je v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (14) a zabezpečuje pokrok pri adaptácii, ako sa uvádza v článku 5 uvedeného nariadenia.

(24)

S cieľom zosúladiť uplatňovanie tohto nariadenia s vykazovaním podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2178 (15) by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2024, s výnimkou zmeny písmena g) dodatku C. V záujme toho, aby mali podniky dostatok času na zabezpečenie súladu s uvedenou zmenou, by sa uvedená zmena mala uplatňovať od 1. januára 2025,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139

Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 sa mení takto:

1.	Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2.	Príloha II sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2024.

Bod 28 prílohy I a bod 26 prílohy II sa však uplatňujú od 1. januára 2025.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. júna 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442, 9.12.2021, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/797 z 11. mája 2016 o interoperabilite železničného systému v Európskej únii (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2016, s. 44).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 z 25. mája 2020 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné parametre, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1369 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 1).

(7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti [COM(2020) 789 final].

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1).

(9) Index energetickej účinnosti konštrukčného riešenia Medzinárodnej námornej organizácie (verzia z 27.6.2023: https://www.imo.org/fr/ourwork/environment/pages/technical-and-operational-measures.aspx).

(10) Index energetickej účinnosti existujúcej lode Medzinárodnej námornej organizácie (verzia z 27.6.2023: https://www.imo.org/en/MediaCentre/HotTopics/Pages/EEXI-CII-FAQ.aspx).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 z 13. septembra 2023 o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 48).

(12) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(13) Špeciálna správa Medzivládneho panelu o zmene klímy s názvom Managing the Risks of Extreme Events and Disasters to Advance Climate Change Adaptation (Riadenie rizík extrémnych udalostí a katastrof s cieľom pokročiť v prispôsobení sa zmene klímy).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(15) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 upresnením obsahu a prezentácie informácií, ktoré majú zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a upresnením metodiky na splnenie uvedenej povinnosti zverejňovania (Ú. v. EÚ L 443, 10.12.2021, s. 9).

PRÍLOHA I

ZMENY PRÍLOHY I K DELEGOVANÉMU NARIADENIU (EÚ) 2021/2139

Príloha I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 sa mení takto:

Oddiel 3.3 pododdiel „Technické kritériá preskúmania“ sa mení takto:

Pododdiel „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa mení takto:

V písmene l) sa dopĺňa tento bod v):

„v)

sú od 1. januára 2026 plavidlami, ktoré využívajú palivá s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2 alebo palivá z obnoviteľných zdrojov*1 a ktoré dosiahli hodnotu indexu energetickej účinnosti konštrukčného riešenia (EEDI) rovnajúcu sa zníženiu referenčnej čiary EEDI aspoň o 20 percentuálnych bodov pod úrovňou požadovaných hodnôt EEDI platných od 1. apríla 2022*2

a)	a sú schopné pripojiť sa na elektrickú sieť v kotvisku;

b)	v prípade lodí poháňaných plynom je preukázateľné používanie najmodernejších opatrení a technológií na zmiernenie úniku emisií metánu.“;

ii)

V písmene m) sa dopĺňa tento bod iv):

„iv)

sú od 1. januára 2026 plavidlami, ktoré využívajú palivá s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2 alebo palivá z obnoviteľných zdrojov*3 a ktoré dosiahli hodnotu indexu energetickej účinnosti konštrukčného riešenia (EEDI) rovnajúcu sa zníženiu referenčnej čiary EEDI aspoň o 20 percentuálnych bodov pod úrovňou požadovaných hodnôt EEDI platných od 1. apríla 2022*4, a:

a)	a sú schopné pripojiť sa na elektrickú sieť v kotvisku;

b)	v prípade lodí poháňaných plynom je preukázateľné používanie najmodernejších opatrení a technológií na zmiernenie úniku emisií metánu.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

V náležitom prípade vozidlá neobsahujú olovo, ortuť, šesťmocný chróm a kadmium.

*1	Palivá spĺňajúce technické kritériá preskúmania uvedené v oddieloch 3.10 a 4.13 tejto prílohy.

Požadované hodnoty EEDI špecifikované ako faktor percentuálneho zníženia, ktorý sa má uplatniť na referenčnú hodnotu EEDI, schválené Výborom Medzinárodnej námornej organizácie pre ochranu morského prostredia na jeho 75. zasadnutí. Percentuálne body vymedzené v technických kritériách preskúmania pre EEDI sa pripočítajú k faktoru percentuálneho zníženia EEDI.

*3	Palivá spĺňajúce technické kritériá preskúmania uvedené v oddieloch 3.10 a 4.13 tejto prílohy.

Požadované hodnoty EEDI vymedzené ako faktor percentuálneho zníženia, ktorý sa má uplatniť na referenčnú hodnotu EEDI, schválené Výborom Medzinárodnej námornej organizácie pre ochranu morského prostredia na jeho 75. zasadnutí. Percentuálne body vymedzené v technických kritériách preskúmania pre EEDI sa pripočítajú k faktoru percentuálneho zníženia EEDI.“;

Dopĺňajú sa tieto oddiely 3.18, 3.19, 3.20 a 3.21:

„3.18. Výroba komponentov pre automobilový priemysel a mobilitu

Opis činnosti

Výroba, oprava, údržba, dodatočná modernizácia (retrofitovanie), zmena účelu a modernizačná úprava komponentov mobility pre zariadenia osobnej mobility s nulovými emisiami a systémov, komponentov, samostatných technických jednotiek, súčastí a náhradných dielov pre automobilový priemysel a mobilitu, ako sa vymedzuje v článku 3 bodoch 18 až 21 a bode 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858*1, ktoré sú typovo schválené, navrhnuté a konštruované na používanie len vo vozidlách a autobusoch kategórií M1, M2, M3, N1, N2 a N3, a v článku 3 bodoch 15 až 18 a bode 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 168/2013*2, ktoré sú typovo schválené, navrhnuté a konštruované na používanie len vo vozidlách kategórie L spĺňajúcich kritériá stanovené v tomto oddiele a ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie a zlepšenie environmentálnych vlastností vozidla.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii sú vylúčené z oddielov 3.3 a 3.6 tejto prílohy.

Ak sa uplatňujú oddiely 3.2 a 3.4 tejto prílohy, hospodárske činnosti v tejto kategórii sú vylúčené z tohto oddielu.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä C22.2, C26.1, C26.2, 26.3, 26.4, C28.14, C28.15, C29.2, C29.3 a C33.17, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852 podporná, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Táto hospodárska činnosť spočíva vo výrobe, v oprave, údržbe, dodatočnej modernizácii (retrofitovaní), zmene účelu či modernizačnej úprave komponentov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie a zlepšenie environmentálnych vlastností týchto vozidiel:

a)	zariadenia mestskej, prímestskej a cestnej osobnej dopravy s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;

b)	vozidlá kategórií M2 a M3*3, ak majú tieto vozidlá nulové priame (výfukové) emisie CO2;

c)	vozidlá kategórií M1 a N1 klasifikované ako ľahké úžitkové vozidlá4 so špecifickými emisiami CO2 podľa vymedzenia v článku 3 ods. 1 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6315, ktoré sú nulové;

d)	vozidlá kategórie L*6 s výfukovými emisiami CO2 na úrovni 0 g ekvivalentu CO2/km vypočítanými na základe skúšky emisií stanovenej v nariadení (EÚ) č. 168/2013;

vozidlá kategórií N2 a N3, ako aj N1, klasifikované ako ťažké úžitkové vozidlá, ktoré nie sú určené na prepravu fosílnych palív, ktorých technicky prípustná maximálna celková hmotnosť neprekračuje 7,5 tony a ktoré sú „ťažkými úžitkovými vozidlami s nulovými emisiami“ v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242*7.

Táto hospodárska činnosť spočíva vo výrobe, v oprave, údržbe, dodatočnej modernizácii (retrofitovaní), zmene účelu či modernizačnej úprave komponentov mobility pre zariadenia osobnej mobility s pohonom, ktorý zabezpečuje fyzická činnosť používateľa, motor s nulovými emisiami alebo kombinácia motora s nulovými emisiami a fyzickej činnosti.

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

V rámci tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijmú sa techniky, ktorými sa podporuje:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

V náležitom prípade komponenty a súčasti neobsahujú olovo, ortuť, šesťmocný chróm a kadmium.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

3.19. Výroba komponentov železničných koľajových vozidiel

Opis činnosti

Výroba, inštalácia, technické poradenstvo, dodatočná modernizácia (retrofitovanie), modernizačná úprava, oprava, údržba a zmena účelu výrobkov, zariadení, systémov a softvéru súvisiacich so železničnými komponentmi, ktoré sú podrobne uvedené v bode 2.7 prílohy II k smernici (EÚ) 2016/797.

Tieto komponenty a služby sú nevyhnutné v súvislosti s environmentálnymi vlastnosťami, prevádzkou a fungovaním železničných koľajových vozidiel, ktoré sú v súlade s oddielom 3.3 tejto prílohy, počas ich životnosti.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä C30.2, C27.1 a C27.9, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii sú vylúčené z oddielov 3.3 a 3.6 tejto prílohy.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852 podporná, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Táto hospodárska činnosť spočíva vo výrobe, v inštalácii, dodatočnej modernizácii (retrofitovaní), oprave, údržbe, modernizačnej úprave či zmene použitia výrobkov, zariadení, systémov alebo softvéru, ktoré súvisia s týmito železničnými komponentmi, ktoré sú podrobne uvedené v bode 2.7 prílohy II k smernici (EÚ) 2016/797, alebo spočíva v poskytovaní súvisiacich služieb technického poradenstva:

Tieto komponenty a služby sú nevyhnutné v súvislosti s environmentálnymi vlastnosťami, prevádzkou a fungovaním jednej alebo viacerých ďalej uvedených technológií počas ich životnosti:

a)	vlaky, osobné a nákladné vozne s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2, ktoré sú v súlade s oddielom 3.3 prílohy I k tomuto nariadeniu;

vlaky, osobné a nákladné vozne, ktoré majú nulové priame výfukové emisie CO2, ak sa používajú na koľaji s potrebnou infraštruktúrou, a v ktorých sa používa konvenčný motor v prípade nedostupnosti takejto infraštruktúry (elektrodieselové), ktoré sú v súlade s oddielom 3.3 prílohy I k tomuto nariadeniu.

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

V rámci tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijmú sa techniky, ktorými sa podporuje:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

V náležitom prípade vozidlá neobsahujú olovo, ortuť, šesťmocný chróm a kadmium.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

3.20. Výroba, inštalácia a servis elektrických zariadení na vysoké, stredné a nízke napätie na účely prenosu a distribúcie elektrickej energie, ktoré vedú k významnému prínosu k zmierneniu zmeny klímy alebo ho umožňujú

Opis činnosti

Táto hospodárska činnosť spočíva vo vývoji, výrobe, v inštalácii či údržbe elektrických výrobkov, zariadení alebo systémov či softvéru, ktorých cieľom je významne znížiť emisie skleníkových plynov v sústavách na prenos a distribúciu elektrickej energie s vysokým, so stredným a s nízkym napätím prostredníctvom elektrifikácie, energetickej efektívnosti, integrácie obnoviteľných zdrojov energie alebo efektívnej zmeny napätia.

Táto hospodárska činnosť zahŕňa systémy na integráciu obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy, prepojenie alebo zvýšenie automatizácie, flexibility a stability sústavy, riadenie reakcie na strane spotreby, rozvoj nízkouhlíkovej dopravy alebo tepla alebo zavádzanie inteligentných technológií merania s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii nezahŕňa zariadenia na výrobu tepla a elektriny a elektrické spotrebiče.

Ak sa na hospodársku činnosť vzťahuje tento oddiel a oddiel 4.9 tejto prílohy, uplatňuje sa oddiel 4.9 tejto prílohy.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä C26.51, C27.1, C27.3, C27.9, C33.13, C33.14 a C33.2, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852 podporná, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Táto činnosť spočíva vo výrobe, v inštalácii alebo údržbe jedného či viacerých z týchto zariadení alebo v poskytovaní služieb poradenstva týkajúceho sa údržby a opráv a služieb technického poradenstva nevyhnutných pre fungovanie týchto zariadení počas ich životnosti:

a)	nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá a podporná elektrická infraštruktúra na elektrifikáciu dopravy, ktorá je nainštalovaná predovšetkým na umožnenie nabíjania elektrických vozidiel. Toto písmeno sa nevzťahuje na žiadnu činnosť zahrnutú v oddiele 7.4.

prenosové a distribučné prúdové elektroinštalačné zariadenia a neprúdové elektroinštalačné zariadenia na zapojenie elektrických obvodov a transformátorov, ktoré spĺňajú požiadavky druhej etapy (1. júla 2021) pre transformátory veľkého výkonu stanovené v prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) 548/2014*8, a pre transformátory stredného výkonu s najvyšším napätím pri zariadeniach neprevyšujúcich 36 kV, ktoré spĺňajú požiadavky na úroveň AA0 týkajúce sa strát naprázdno, ktoré sú stanovené v sérii noriem EN 50708, a to za predpokladu, že dané zariadenia a transformátory prispievajú k zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov v systéme alebo zlepšujú energetickú efektívnosť;

nízkonapäťové elektrické výrobky, zariadenia a systémy, ktoré zvyšujú kontrolovateľnosť elektrizačného systému a prispievajú k zvyšovaniu podielu obnoviteľnej energie a zlepšujú energetickú efektívnosť, pričom sú to:

nízkonapäťové prúdové chrániče, spínacie zariadenia, rozvodné panely, panelové rozvádzače alebo riadiace centrá, ktoré sú pripojiteľné, automatizované alebo vybavené zariadeniami na meranie spotreby elektrickej energie alebo inej energie a sú v súlade s normou IEC TR 63196 Nízkonapäťové spínacie a riadiace zariadenia a ich zostavy – Energetická efektívnosť;

ii)	Bytové a domové elektronické systémy (HBES) uvádzané v normách série EN IEC 63044, ak sú tieto výrobky a systémy potrebné na meranie, riadenie a znižovanie spotreby energie;

iii)

technológie umožňujúce zvyšovanie energetickej efektívnosti inštalácií nízkeho napätia, ktoré sú uznané podľa normy HD 60364-8-1: Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 8-1: Funkčné hľadiská. Energetická efektívnosť a normy HD 60364-8-82: Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 8-82: Funkčné hľadiská. Elektrické inštalácie nízkeho napätia s kombinovanou výrobou/spotrebou elektrickej energie vrátane zariadení na meranie spotreby energie a výkonu, externých obrazoviek pre zákazníkov, kompenzácie výkonu, kompenzácie a filtrovania fázy a účinných systémov poháňaných elektromotorom;

vysokonapäťové a strednonapäťové spínacie a riadiace zariadenia na zvýšenie kontrolovateľnosti elektrizačnej sústavy, ktoré sú integrované s cieľom zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšiť energetickú efektívnosť.

Zariadenia uvedené v tomto písmene d) sú v súlade s normou EN 62271-1 Vysokonapäťové spínacie a riadiace zariadenia. Časť 1: Spoločné špecifikácie pre spínacie a riadiace zariadenia na striedavý prúd a EN 62271-200 Vysokonapäťové spínacie a riadiace zariadenia. Časť 200: Rozvádzače s kovovým krytom na striedavý prúd a na menovité napätia nad 1 kV a až do 52 kV vrátane alebo s normou EN 62271-203 Vysokonapäťové spínacie a riadiace zariadenia. Časť 203: Plynom izolované rozvádzače s kovovými krytmi na menovité napätia nad 52 kV;

zariadenia, systémy a služby riadenia spotreby a presúvania zaťaženia, ktoré zvyšujú flexibilitu elektrizačnej sústavy a podporujú stabilitu siete a ktoré zahŕňajú:

i)	riešenia na prenos informácií používateľom na účely diaľkového ovládania dodávky alebo spotreby, a to vrátane zákazníckych dátových stredísk;

ii)	automatizované riadiace centrá na riadenie zaťaženia a ich základné komponenty (rozvodné panely, stýkače, relé, prúdové chrániče, automatické prepínacie zariadenia). Základné komponenty sú nainštalované ako súčasť riadiacich centier;

iii)

ak nie sú zahrnuté v oddiele 8.2, pokročilý softvér a analytika na maximalizovanie efektívnosti a automatizácie elektrických sietí alebo integráciu decentralizovaných zdrojov energie, a to na úrovni elektrizačnej sústavy alebo odvetvovej úrovni, ktoré zahŕňajú:

a)	pokročilé kontrolné miestnosti, automatizáciu rozvodní, možnosti regulácie napätia;

b)	prevádzkový softvér umožňujúci hospodárskym subjektom prevádzkovať sústavy na účely zabezpečenia stability siete, riadenia distribuovaných zdrojov energie alebo zlepšovania výkonnosti siete.

Softvér podporuje vlastnosti dynamickej elektrizačnej sústavy potrebné na prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov. Je schopný spracúvať údaje z meraní siete v takmer reálnom čase s cieľom sledovať, ako skutočne dochádza k prenosu, distribúcii a spotrebe energie, a využívať tieto informácie na zlepšovanie simulačných štúdií a prevádzkových činností, a to vrátane predchádzania čiastočným a úplným výpadkom a plytvaniu;

iv)

ak nie je zahrnutý v oddiele 8.2, softvér podporujúci návrh a plánovanie nových sietí alebo modernizáciu sietí.

Softvér podporuje vlastnosti dynamickej elektrizačnej sústavy potrebné na prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane nestálej výroby elektriny na distribučnej úrovni (tzv. výrobcovia-spotrebitelia), zmeny smerov toku elektriny a využívania zásobníkov siete;

v)	meteorologické snímače na predpovedanie výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

vi)	samostatné alebo zabudované pripojiteľné ovládače a relé, ktoré umožňujú efektívne využívanie zdrojov elektrického prúdu a zaťaženia;

vii)	zariadenia na odľahčenie a presunutie zaťaženia slúžiace na riadenie zaťaženia a zariadenia na prepínanie zdrojov, pričom dané zariadenia sú v súlade s normou EN IEC 62962:2019 Osobitné požiadavky na zariadenia na odľahčovanie siete;

ak nie sú zahrnuté v oddiele 8.2, komunikačné systémy, softvérové a riadiace zariadenia, výrobky, systémy a služby na účely energetickej efektívnosti alebo integrácie energie z obnoviteľných zdrojov:

i)	zariadenia na výmenu elektriny z obnoviteľných zdrojov medzi používateľmi;

ii)	technológia alebo služba výmeny batérie na podporu elektrifikácie dopravy;

iii)	systémy riadenia mikrosiete;

iv)	systémy riadenia spotreby energie alebo výkonu, systémy kontroly spotreby energie alebo výkonu a systémy SCADA na riadenie výkonu;

v)	stýkače, spúšťače motorov a ovládacie prvky motorov, ktoré sú pripojiteľné alebo automatizované a umožňujú reguláciu spotreby elektrickej energie na diaľku alebo automatizovanú reguláciu spotreby elektrickej energie a optimalizáciu zmien zaťaženia;

vi)

pohony s premenlivými otáčkami a iné riešenia pohonu s premenlivými otáčkami s výnimkou tzv. soft štartérov, ktoré umožňujú energetickú efektívnosť pri použití elektrických motorov, ak je zariadenie v súlade s normou EN 61800-9-1: Systémy elektrických výkonových pohonov s nastaviteľnou rýchlosťou. Časť 9-1: Ekodizajn systémov výkonových pohonov, spúšťačov motorov, výkonovej elektroniky a nimi ovládaných aplikácií. Všeobecné požiadavky na tvorbu noriem na energetickú účinnosť zariadení s výkonovým pohonom použitím rozšíreného prístupu k výrobkom (EPA) a semi-analytických modelov (SAM), a s normou EN 61800-9-2: Systémy elektrických výkonových pohonov s nastaviteľnou rýchlosťou. Časť 9-2: Ekodizajn systémov výkonových pohonov, spúšťačov motorov, výkonovej elektroniky a nimi ovládaných aplikácií. Indikátory energetickej účinnosti systémov výkonových pohonov a spúšťačov motorov;

vii)

nízkonapäťové elektrické motory s triedou energetickej účinnosti [(podľa normy EN 60034-30-1: Točivé elektrické stroje. Časť 30-1: Triedy účinnosti jednootáčkových trojfázových asynchrónnych motorov nakrátko (IE kód)] presahujúcou rámec požiadaviek stanovených v nariadení Komisie (EÚ) 2019/1781*9, a to konkrétne:

a)	jednofázové motory s menovitým výstupným výkonom od 0,12 kW alebo vyšším a s triedou účinnosti IE3 alebo vyššou;

b)	motory so zvýšenou bezpečnosťou Ex eb s menovitým výstupným výkonom od 0,12 kW do 1 000 kW a s 2, 4, 6 alebo 8 pólmi a triedou účinnosti IE3 alebo vyššou;

trojfázové motory s menovitým výstupným výkonom od 0,75 kW do 1 000 kW a s 2, 4, 6 alebo 8 pólmi, ktoré nie sú motormi so zvýšenou bezpečnosťou Ex eb a majú i) triedu účinnosti IE5 v prípade motorov s 2,4 alebo 6 pólmi a menovitým výstupným výkonom od 75 kW do 200 kW; ii) triedu účinnosti IE4 alebo vyššiu v prípade všetkých ostatných motorov;

d)	trojfázové motory s menovitým výstupným výkonom od 0,12 kW do 0,75 kW a s 2, 4, 6 alebo 8 pólmi, ktoré nie sú motormi so zvýšenou bezpečnosťou Ex eb a majú triedu účinnosti IE3 alebo vyššiu;

e)	trojfázové motory vybavené výlučne frekvenčným meničom s menovitým výstupným výkonom od 0,75 kW do 1 000 kW a s 2, 4, 6 alebo 8 pólmi, ktoré sú klasifikované podľa normy EN IEC TS 60034-30-2 a spĺňajú triedu efektívnosti IE5;

viii)

motory so stredným a s vysokým napätím s menovitým výkonom viac ako 1 000 kW a triedou energetickej účinnosti IE4 alebo vyššou podľa návrhu normy IEC 60034-30-3.

V súlade so stanovenými kritériami nie sú tieto položky:

infraštruktúra určená na vytváranie priameho prepojenia alebo na rozširovanie existujúceho priameho prepojenia medzi rozvodňou alebo sieťou a elektrárňou, ktorá emituje skleníkové plyny nad úrovňou 100 g ekvivalentu CO2/kWh meranou na základe životného cyklu. Toto vyňatie sa vzťahuje len na zariadenia, ktoré sa priamo používajú na pripojenie alebo posilnenie pripojenia na elektráreň, ktorá emituje skleníkové plyny nad úrovňou 100 g ekvivalentu CO2/kWh meranou na základe životného cyklu;

b)	výrobky, zariadenia, systémy a softvér nainštalované v infraštruktúre určenej na ťažbu, prepravu, distribúciu, uskladňovanie, výrobu alebo transformáciu fosílnych palív.

Rozvádzače s izolačným alebo prerušovacím materiálom, v ktorých sa používajú plyny s potenciálom globálneho otepľovania vyšším ako 10 alebo ktorých fungovanie od týchto plynov závisí, nie sú v súlade so stanovenými kritériami.

Rozvádzače, ktoré obsahujú fluorid sírový, nie sú v súlade so stanovenými kritériami v prípade všetkých výkonov.

4.	Všetky výrobky, zariadenia a systémy spĺňajú povinné výkonnostné požiadavky na energetickú a materiálovú efektívnosť stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES*10. Výrobcovia sa opierajú o najnovšie uplatniteľné výkonnostné požiadavky v Únii.

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

V rámci tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijmú sa techniky, ktorými sa podporuje:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

3.21. Výroba lietadiel

Opis činnosti

Výroba, oprava, údržba, generálna oprava, dodatočná modernizácia (retrofitovanie), návrh, zmena účelu a modernizačná úprava lietadiel, ako aj súčastí a vybavenia lietadiel*11.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod kód NACE, najmä C30.3 a C33.16, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Ak hospodárska činnosť v tejto kategórii nespĺňa kritérium významného prínosu uvedené v písmene a) tohto oddielu, činnosť podľa článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 podporuje prechod, ak spĺňa zostávajúce technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Táto hospodárska činnosť spočíva vo výrobe, v oprave, údržbe, generálnej oprave, dodatočnej modernizácii (retrofitovaní), návrhu, zmene účelu či modernizačnej úprave jedného z týchto zariadení:

a)	lietadlo s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;

do 31. decembra 2027 lietadlo, ktoré nie je vyrobené na súkromnú alebo komerčnú leteckú dopravu na obchodné účely, spĺňa rozpätia stanovené ďalej a je obmedzené mierou náhrady, aby sa zabezpečilo, že dodaním sa nezväčší celosvetový letecký park:

i)	lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou ako 5,7 t a nižšou alebo rovnajúcou sa 60 t a s certifikovanou metrickou hodnotou emisií CO2, ktorá je aspoň o 11 % nižšia ako limit pre nové typy podľa normy Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO)*12;

ii)	lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou ako 60 t a nižšou alebo rovnajúcou sa 150 t a s certifikovanou metrickou hodnotou emisií CO2, ktorá je aspoň o 2 % nižšia ako limit pre nové typy podľa normy ICAO;

iii)

lietadlo s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou ako 150 t a s certifikovanou metrickou hodnotu emisií CO2, ktorá je aspoň o 1,5 % nižšia ako limit pre nové typy podľa normy ICAO.

Podiel súladu s taxonómiou v prípade oprávnených lietadiel je obmedzený mierou náhrady. Miera náhrady sa vypočíta na základe podielu lietadiel trvalo vyradených z používania k počtu celosvetovo dodaných lietadiel spriemerovaného za obdobie prechádzajúcich desiatich rokov, ako to dokazujú overené údaje dostupné od nezávislých poskytovateľov údajov.

Ak neexistuje osvedčenie o metrických hodnotách emisií CO2, ktoré potvrdzuje požadované rozpätie v rámci limitu pre nové typy podľa normy ICAO, výrobca lietadla doručí vyhlásenie, že lietadlo spĺňa požadovanú úroveň výkonnosti a rozpätia na zlepšenie, a to pod podmienkou, že do 11. decembra 2026 bude lietadlo osvedčené;

c)	od 1. januára 2028 do 31. decembra 2032 lietadlo spĺňajúce technické kritériá preskúmania stanovené v písmene b) tohto pododdielu, ktoré je certifikované na prevádzku s použitím 100 % zmesi udržateľných leteckých palív.

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

V rámci tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijmú sa techniky, ktorými sa podporuje:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

Sú zavedené opatrenia na nakladanie s odpadom a jeho recykláciu na konci životnosti, a to aj prostredníctvom zmluvných dohôd o vyradení z prevádzky uzatvorených s poskytovateľmi služieb v oblasti recyklácie, ktoré sú premietnuté do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie. Týmito opatreniami sa zabezpečuje, aby sa komponenty a materiály triedili a spracúvali s cieľom maximalizovať recykláciu a opätovné použitie v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, so zásadami regulačného rámca EÚ o odpadoch a s uplatniteľnými právnymi predpismi, najmä prostredníctvom opätovného použitia a recyklácie batérií a elektronických zariadení, ako aj kritických surovín, ktoré obsahujú. Tieto opatrenia zahŕňajú aj kontrolu nebezpečných materiálov a zaobchádzanie s nimi.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Lietadlo je v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

Lietadlo uvedené v písmenách b) a c) tohto oddielu je v súlade s týmito normami:

a)	zmena 13 zväzku I (hluk), kapitoly 14 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru, kde súčet rozdielov vo všetkých troch bodoch merania medzi maximálnymi hladinami hluku a maximálnymi povolenými hladinami hluku uvedenými v bodoch 14.4.1.1, 14.4.1.2 a 14.4.1.3 nesmie byť menší ako 22 EPNdB;

b)	zmena 10 zväzku II (emisie motora) kapitol 2 a 4 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

*2	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).

*3	Ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2018/858.

*4	Ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2018/858.

*5	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 zo 17. apríla 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 443/2009 a (EÚ) č. 510/2011 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 13).

*6	Ako sú vymedzené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 168/2013.

*7	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242 z 20. júna 2019, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 202).

*8	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 548/2014 z 21. mája 2014, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES s ohľadom na transformátory malého, stredného a veľkého výkonu (Ú. v. EÚ L 152, 22.5.2014, s. 1).

Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1781 z 1. októbra 2019, ktorým sa stanovujú požiadavky na ekodizajn elektromotorov a pohonov s premenlivými otáčkami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 641/2009, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn bezupchávkových samostatných obehových čerpadiel a bezupchávkových obehových čerpadiel integrovaných vo výrobkoch a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 640/2009 (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019, s. 74).

*10	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

*11	Táto činnosť zahŕňa výrobu súčastí a vybavenia a poskytovanie súvisiacich služieb, ako aj údržbu, opravu a generálnu opravu, pokiaľ tieto služby možno dať do súvislosti s oprávneným typom lietadla, pričom sa ňou zlepšuje alebo udržiava úroveň efektívnosti lietadla.

*12	Zväzok 3 (emisie CO2) normy Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) týkajúcej sa ochrany životného prostredia, uvedený v prílohe 16 k Chicagskemu dohovoru, prvé vydanie“;

V oddiele 4.4 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Sú zavedené opatrenia na minimalizovanie toxicity antivegetatívneho náteru a biocídov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012*1.

*1	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).“;

V oddiele 4.9 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ bode 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

inštalácia prenosových a distribučných transformátorov, ktoré spĺňajú požiadavky druhej etapy (1. júla 2021) stanovené v prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 548/2014, a transformátorov stredného výkonu s najvyšším napätím pre zariadenie neprevyšujúcim 36 kV, ktoré spĺňajú požiadavky na úroveň AA0 týkajúce sa strát naprázdno, ktoré sú stanovené v norme EN 50588-1*1.

*1	CEI EN 50588-1 Výkonové transformátory stredného výkonu s frekvenciou 50 Hz, s najvyšším napätím pre zariadenie neprevyšujúcim 36 kV.“;

V oddiele 4.26 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Dodatočné kritériá týkajúce sa zásady ‚výrazne nenarušiť‘“ sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)	maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)	maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami uvedenými v smernici 2000/60/ES a v smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.“

V oddiele 4.27 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Dodatočné kritériá týkajúce sa zásady ‚výrazne nenarušiť‘“ sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

a)	maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)	maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade so smernicou 2000/60/ES, pokiaľ ide o vodné útvary používané na odber pitnej vody, a so smernicou 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.“

V oddiele 4.28 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Dodatočné kritériá týkajúce sa zásady ‚výrazne nenarušiť‘“ sa bod 3 nahrádza takto:

„3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

a)	maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)	maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami smernice 2000/60/ES, pokiaľ ide o vodné útvary používané na odber pitnej vody, a so smernicou 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.“

V oddiele 6.3 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Pneumatiky cestných vozidiel kategórie M spĺňajú požiadavky na vonkajší hluk valenia v najviac zastúpenej triede a koeficient valivého odporu (ktorý má vplyv na energetickú účinnosť vozidla) v dvoch najviac zastúpených triedach, ako je stanovené v nariadení (EÚ) 2020/740 a overiteľné v Európskej databáze výrobkov s energetickým označením (EPREL).

V náležitom prípade vozidlá spĺňajú požiadavky najnovšej platnej fázy typového schvaľovania ťažkých úžitkových vozidiel z hľadiska emisií Euro VI stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009.“

V oddiele 6.5 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Vozidlá spĺňajú požiadavky najnovšej platnej fázy typového schvaľovania ľahkých vozidiel z hľadiska emisií Euro 6*1 stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007.

Vozidlá spĺňajú prahové emisné hodnoty pre ekologické ľahké vozidlá stanovené v tabuľke 2 prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES*2.

Vozidlá sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014*3.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1832 z 5. novembra 2018, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1151 na účely zlepšenia skúšok a postupov typového schvaľovania z hľadiska emisií ľahkých osobných a úžitkových vozidiel vrátane skúšok a postupov z hľadiska zhody v prevádzke a emisií počas skutočnej jazdy, ako aj zavedenia zariadení na monitorovanie spotreby paliva a elektrickej energie (Ú. v. EÚ L 301, 27.11.2018, s. 1).

*2	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5).

*3	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 o hladine zvuku motorových vozidiel a o náhradných systémoch tlmenia hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zrušení smernice 70/157/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 131).“;

10.

V oddiele 6.6 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Pneumatiky cestných vozidiel kategórie M a N spĺňajú požiadavky na vonkajší hluk valenia v najviac zastúpenej triede a koeficient valivého odporu (ktorý má vplyv na energetickú účinnosť vozidla) v dvoch najviac zastúpených triedach, ako je stanovené v nariadení (EÚ) 2020/740 a overiteľné v Európskej databáze výrobkov s energetickým označením (EPREL). Vozidlá spĺňajú požiadavky najnovšej platnej fázy typového schvaľovania ťažkých úžitkových vozidiel z hľadiska emisií Euro VI*1 stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009.

Vozidlá sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 540/2014.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 167, 25.6.2011, s. 1).“;

11.

Oddiel 6.7 sa mení takto:

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa dopĺňa písmeno c):

„c)

ak nie je súlad s písmenom a) technologicky alebo ekonomicky uskutočniteľný, od 1. januára 2026 ročná priemerná intenzita skleníkových plynov z energie využitej na palube lode počas vykazovaného obdobia*1 neprekračuje tieto limity:

a)	76,4 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2026 do 31. decembra 2029;

b)	61,1 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2030 do 31. decembra 2034;

c)	45,8 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2035 do 31. decembra 2039;

d)	30,6 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2040 do 31. decembra 2044;

e)	15,3 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2045 do 31. decembra 2049;

f)	0 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2050.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 4 nahrádza takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Sú zavedené opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vo fáze používania (údržba, prevádzka služieb dopravy, pokiaľ ide o kuchynský odpad) a na nakladanie s akýmkoľvek zvyšným odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

Intenzitu skleníkových plynov z energie využitej na palube lode overuje nezávislá tretia strana a vypočíta sa ako množstvo emisií skleníkových plynov na jednotku energie podľa metodiky a štandardných hodnôt stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES.“;

12.

Oddiel 6.8 sa mení takto:

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa v bode 1 dopĺňa písmeno c):

„c)

ak nie je súlad s písmenom a) technologicky alebo ekonomicky uskutočniteľný, od 1. januára 2026 ročná priemerná intenzita skleníkových plynov z energie využitej na palube lode alebo flotilou spoločnosti počas vykazovaného obdobia*1 neprekračuje tieto limity:

a)	76,4 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2026 do 31. decembra 2029;

b)	61,1 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2030 do 31. decembra 2034;

c)	45,8 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2035 do 31. decembra 2039;

d)	30,6 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2040 do 31. decembra 2044;

e)	15,3 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2045 do 31. decembra 2049;

f)	0 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2050.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Motory plavidiel spĺňajú emisné limity stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 (vrátane plavidiel, ktoré tieto limity spĺňajú bez riešení s typovým schválením, napríklad prostredníctvom dodatočnej úpravy).

13.

Oddiel 6.9 sa mení takto:

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

Činnosťou dodatočnej modernizácie (retrofitovania) sa dosahuje jeden alebo viacero z týchto cieľov:

znižuje sa spotreba paliva plavidla vnútrozemskej osobnej dopravy na jednotku energie za celkovú trasu (celú výletnú plavbu) aspoň o 15 %, čo sa preukáže porovnávacím výpočtom pre reprezentatívne plavebné oblasti (vrátane reprezentatívnych profilov zaťaženia a využitia doku), v ktorých sa má plavidlo prevádzkovať, alebo výsledkami modelových skúšok či simulácií;

znižuje sa spotreba paliva plavidla vnútrozemskej nákladnej dopravy na jednotku energie na tonokilometer aspoň o 15 %, čo sa preukáže porovnávacím výpočtom pre reprezentatívne plavebné oblasti (vrátane reprezentatívnych profilov zaťaženia), v ktorých sa má plavidlo prevádzkovať, alebo výsledkami modelových skúšok či simulácií.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

14.

Oddiel 6.10 sa mení takto:

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ bode 1 sa dopĺňajú tieto písmená e) a f):

„e)

ak nie je súlad s písmenom a) technologicky alebo ekonomicky uskutočniteľný, od 1. januára 2026 plavidlá, ktoré využívajú palivá s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2 alebo palivá z obnoviteľných zdrojov*1, dosiahnu hodnotu indexu energetickej účinnosti konštrukčného riešenia (EEDI) rovnajúcu sa zníženiu referenčnej čiary EEDI aspoň o 20 percentuálnych bodov pod úrovňou požadovaných hodnôt EEDI platných od 1. apríla 2022*2 a:

a)	a sú schopné pripojiť sa na elektrickú sieť v kotvisku;

b)	v prípade lodí poháňaných plynom je preukázateľné používanie najmodernejších opatrení a technológií na zmiernenie úniku emisií metánu;

ak nie je súlad s písmenom a) technologicky alebo ekonomicky uskutočniteľný, od 1. januára 2026, navyše k dosiahnutej hodnote indexu energetickej účinnosti existujúcej lode (EEXI) rovnajúcej sa zníženiu referenčnej čiary EEDI aspoň o 10 percentuálnych bodov pod úrovňou požadovaných hodnôt EEXI platných od 1. januára 2023*3, ročná priemerná intenzita skleníkových plynov z energie využitej na palube lode počas vykazovaného obdobia*4 neprekračuje tieto limity:

a)	76,4 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2026 do 31. decembra 2029;

b)	61,1 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2030 do 31. decembra 2034;

c)	45,8 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2035 do 31. decembra 2039;

d)	30,6 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2040 do 31. decembra 2044;

e)	15,3 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2045.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

V prípade existujúcich lodí s hrubou priestornosťou nad 500 t a nových lodí, ktoré ich nahradia, je činnosť v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013*5. Vraky lodí sa recyklujú v zariadeniach uvedených v európskom zozname zariadení na recykláciu lodí, ktorý sa nachádza vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2016/2323*6.

Činnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883*7, pokiaľ ide o ochranu morského prostredia pred negatívnymi účinkami vypúšťania odpadu z lodí.

Loď sa prevádzkuje v súlade s prílohou V k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovoru IMO MARPOL) z 2. novembra 1973, a to najmä s cieľom vytvárať menšie množstvá odpadu a znížiť legálne vypúšťané objemy na základe udržateľného a environmentálne vhodného nakladania s odpadom.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Pokiaľ ide o zníženie emisií oxidov síry a suspendovaných častíc, plavidlá sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/802*8 a s pravidlom 14*9 prílohy VI k dohovoru IMO MARPOL. Obsah síry v palive neprekračuje 0,5 % hmotnosti (celosvetový limit obsahu síry) a 0,1 % hmotnosti v kontrolnej oblasti emisií pre oxidy síry určenej organizáciou IMO v Baltskom a Severnom mori, ako aj v Stredozemnom mori (od roku 2025)*10.

Pokiaľ ide o emisie oxidov dusíka (NOx), plavidlá sú v súlade s pravidlom 13*11 prílohy VI k dohovoru IMO MARPOL. Na lode postavené po roku 2011 sa uplatňuje požiadavka úrovne II na oxidy dusíka. Lode postavené po 1. januári 2016 vyhovujú prísnejším požiadavkám na motory (úroveň III) zameraným na znižovanie emisií oxidov dusíka, len keď sa prevádzkujú v kontrolných oblastiach emisií oxidov dusíka zriadených na základe pravidiel organizácie IMO*12.

Vypúšťanie splaškov a odpadovej vody z domácností je v súlade s prílohou IV k dohovoru IMO MARPOL.

Sú zavedené opatrenia na minimalizovanie toxicity antivegetatívneho náteru a biocídov stanovené v nariadení (EÚ) č. 528/2012.

*1	Palivá spĺňajúce technické kritériá preskúmania uvedené v oddieloch 3.10 a 4.13 tejto prílohy.

Požadované hodnoty EEXI vymedzené ako faktor percentuálneho zníženia, ktorý sa má uplatniť na referenčnú hodnotu EEDI, schválené Výborom Medzinárodnej námornej organizácie pre ochranu morského prostredia na jeho 76. zasadnutí. Percentuálne body vymedzené v technických kritériách preskúmania taxonómie pre EEXI sa musia pripočítať k faktoru percentuálneho zníženia EEXI. Dosiahnutá hodnota indexu energetickej účinnosti existujúcej lode (EEXI), povinná od 1. januára 2023 pre všetky lode v námornej nákladnej/osobnej doprave, na meranie ich energetickej efektívnosti a iniciovanie zberu údajov na účely vykazovania ich ročného prevádzkového ukazovateľa uhlíkovej intenzity (CII) a ratingu CII. (verzia z 27.6.2023: https://www.imo.org/en/MediaCentre/HotTopics/Pages/EEXI-CII-FAQ.aspx).

*5	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1).

*6	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2323 z 19. decembra 2016, ktorým sa vytvára európsky zoznam zariadení na recykláciu lodí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 o recyklácii lodí (Ú. v. EÚ L 345, 20.12.2016, s. 119).

*7	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa mení smernica 2010/65/EÚ a zrušuje smernica 2000/59/ES (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 116).

*8	Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/802 z 11. mája 2016 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 58).

*9	(Verzia z 27.6.2023: http://www.imo.org/en/OurWork/Environment/PollutionPrevention/AirPollution/Pages/Sulphur-oxides-(SOx)-%E2 %80 %93-Regulation-14.aspx).

*10	Pokiaľ ide o rozšírenie požiadaviek platných v kontrolnej oblasti emisií na ďalšie moria Únie, krajiny hraničiace so Stredozemným morom diskutujú o vytvorení príslušnej kontrolnej oblasti emisií na základe právneho rámca Barcelonského dohovoru.

*11	(Verzia z 27.6.2023: http://www.imo.org/en/OurWork/Environment/PollutionPrevention/AirPollution/Pages/Nitrogenoxides-(NOx)-–-Regulation-13.aspx).

*12	Na moriach Únie platí táto požiadavka od roku 2021 v Baltskom a Severnom mori.“;

15.

Oddiel 6.11 sa mení takto:

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa dopĺňajú tieto písmená d) a e):

„d)

a)	a sú schopné pripojiť sa na elektrickú sieť v kotvisku;

b)	v prípade lodí poháňaných plynom je preukázateľné používanie najmodernejších opatrení a technológií na zmiernenie úniku emisií metánu.

a)	76,4 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2026 do 31. decembra 2029;

b)	61,1 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2030 do 31. decembra 2034;

c)	45,8 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2035 do 31. decembra 2039;

d)	30,6 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2040 do 31. decembra 2044;

e)	15,3 g ekvivalentu CO2/MJ od 1. januára 2045.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

V prípade existujúcich lodí s hrubou priestornosťou nad 500 t a nových lodí, ktoré ich nahradia, je činnosť v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 1257/2013. Vraky lodí sa recyklujú v zariadeniach uvedených v európskom zozname zariadení na recykláciu lodí, ktorý sa nachádza vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2016/2323.

Činnosť je v súlade so smernicou (EÚ) 2019/883, pokiaľ ide o ochranu morského prostredia pred negatívnymi účinkami vypúšťania odpadu z lodí.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Pokiaľ ide o zníženie emisií oxidov síry a suspendovaných častíc, plavidlá sú v súlade so smernicou (EÚ) 2016/802 a s pravidlom 14 prílohy VI k dohovoru IMO MARPOL. Obsah síry v palive neprekračuje 0,50 % hmotnosti (celosvetový limit obsahu síry) a 0,10 % hmotnosti v kontrolnej oblasti emisií pre oxidy síry určenej organizáciou IMO v Baltskom a Severnom mori, ako aj v Stredozemnom mori (od roku 2025)*5.

Pokiaľ ide o emisie oxidov dusíka (NOx), plavidlá sú v súlade s pravidlom 13 prílohy VI k dohovoru IMO MARPOL. Na lode postavené po roku 2011 sa uplatňuje požiadavka úrovne II na oxidy dusíka. Lode postavené po 1. januári 2016 vyhovujú prísnejším požiadavkám na motory (úroveň III) zameraným na znižovanie emisií oxidov dusíka, len keď sa prevádzkujú v kontrolných oblastiach emisií oxidov dusíka zriadených na základe pravidiel organizácie IMO*6.

Vypúšťanie splaškov a odpadovej vody z domácností je v súlade s prílohou IV k dohovoru IMO MARPOL.

Sú zavedené opatrenia na minimalizovanie toxicity antivegetatívneho náteru a biocídov stanovené v nariadení (EÚ) č. 528/2012.

*1	Palivá spĺňajúce technické kritériá preskúmania uvedené v oddieloch 3.10 a 4.13 tejto prílohy.

*5	Pokiaľ ide o rozšírenie požiadaviek platných v kontrolnej oblasti emisií na ďalšie moria Únie, krajiny hraničiace so Stredozemným morom diskutujú o vytvorení príslušnej kontrolnej oblasti emisií na základe právneho rámca Barcelonského dohovoru.

*6	Na moriach Únie platí táto požiadavka od roku 2021 v Baltskom a Severnom mori.“;

16.

Oddiel 6.12 sa mení takto:

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa bod 1 nahrádza takto:

„1.

Činnosť spĺňa jedno alebo viaceré z týchto kritérií:

činnosťou dodatočnej modernizácie (retrofitovania) sa zníži spotreba paliva plavidla v gramoch paliva na nosnosť za námornú míľu aspoň o 15 % v prípade plavidiel nákladnej dopravy alebo na nosnosť za námornú míľu v prípade plavidiel osobnej dopravy, čo sa preukáže výpočtovou dynamikou kvapalín, skúškami nádrží alebo podobnými technickými výpočtami;

činnosťou sa plavidlám umožní dosiahnuť hodnotu indexu energetickej účinnosti existujúcej lode (EEXI), ktorá je aspoň o 10 % nižšia ako úroveň požadovaných hodnôt EEXI platných od 1. januára 2023, ak tieto plavidlá využívajú palivá s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami alebo palivá z obnoviteľných zdrojov*1 a sú schopné pripojiť sa na elektrickú sieť v kotvisku a sú vybavené technológiou dobíjania zo siete.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 4 a 5 nahrádzajú takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Činnosť je v súlade so smernicou (EÚ) 2019/883, pokiaľ ide o ochranu morského prostredia pred negatívnymi účinkami vypúšťania odpadu z lodí.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Vypúšťanie splaškov a odpadovej vody z domácností je v súlade s prílohou IV k dohovoru IMO MARPOL.

Sú zavedené opatrenia na minimalizovanie toxicity antivegetatívneho náteru a biocídov stanovené v nariadení (EÚ) č. 528/2012.

*1	Palivá spĺňajúce technické kritériá preskúmania uvedené v oddieloch 3.10 a 4.13 tejto prílohy.

*2	Pokiaľ ide o rozšírenie požiadaviek platných v kontrolnej oblasti emisií na ďalšie moria Únie, krajiny hraničiace so Stredozemným morom diskutujú o vytvorení príslušnej kontrolnej oblasti emisií na základe právneho rámca Barcelonského dohovoru.

*3	Na moriach Únie platí táto požiadavka od roku 2021 v Baltskom a Severnom mori.“;

17.

V oddiele 6.13 pododdiele „Opis činnosti“ sa druhý odsek nahrádza takto:

„Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä F42.11, F42.12, F42.13, F43.21, M71.12 a M71.20, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

18.

Oddiel 6.14 sa mení takto:

V pododdiele „Opis činnosti“ sa druhý odsek nahrádza takto:

„Výroba, inštalácia, technické poradenstvo, dodatočná modernizácia (retrofitovanie), modernizačná úprava, oprava, údržba a zmena účelu výrobkov, zariadení, systémov a softvéru súvisiacich s nasledujúcimi prvkami:

a)	zmontované koľajové zariadenia;

b)	železničné komponenty podrobne opísané v bodoch 2.2 až 2.6 prílohy II k smernici (EÚ) 2016/797.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä C25.99, C27.9, C30.20, F42.12, F42.13, M71.12, M71.20, F43.21 a H52.21, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa v bode 1 dopĺňa písmeno d):

„d)	digitálne nástroje umožňujú a zvyšujú efektívnosť, kapacitu alebo úspory energie.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 4, 5 a 6 nahrádzajú takto:

„4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Prevádzkovatelia obmedzujú vznik odpadu v procesoch súvisiacich s výstavbou a demoláciou, pričom prihliadajú na najlepšie dostupné techniky. 2000/532/ESV súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a Protokolom EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie je aspoň 70 % (hmotnosti) stavebného odpadu a odpadu z demolácie, ktorý nie je nebezpečný (okrem prirodzene sa vyskytujúceho materiálu uvedeného v kategórii 17 05 04 v európskom katalógu odpadov stanovenom v rozhodnutí 2000/532/ES) a pochádza zo staveniska, pripravených na opätovné použitie, recykláciu a iné materiálové zhodnotenie, a to vrátane činností spätného zasypávania, pri ktorých sa využije odpad ako náhrada za iné materiály*1. Prevádzkovatelia používajú selektívnu demoláciu, aby bolo možné odstránenie nebezpečných látok a bezpečné nakladanie s nimi a uľahčilo sa opätovné použitie a vysokokvalitná recyklácia.

V prípade výroby komponentov sa v rámci tejto činnosti posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijmú sa techniky, ktorými sa podporuje:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Tam, kde je to vhodné vzhľadom na citlivosť dotknutého územia, a najmä vzhľadom na veľkosť dotknutej populácie, sa výstavbou nekrytých priekop, protihlukových stien a vykonaním ďalších opatrení zmierni hluk a vibrácie spôsobené používaním infraštruktúry, ktoré zároveň musia byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES*2.

Sú zavedené opatrenia na zníženie emisií hluku, prachu a znečisťujúcich látok počas stavebných alebo údržbárskych prác.

V prípade výroby komponentov táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Okrem toho treba zabezpečiť:

a)	v Únii, a to v súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000: že daná činnosť nemá z hľadiska cieľov ochrany na základe náležitého posúdenia vykonaného v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS*3 významné vplyvy na lokality sústavy Natura 2000;

v Únii, a to v akejkoľvek oblasti: že daná činnosť nemá škodlivý vplyv na obnovu alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany populácií druhov chránených podľa smernice 92/43/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES*4. Činnosť zároveň nemá škodlivý vplyv na obnovu alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany predmetných druhov biotopov chránených podľa smernice 92/43/EHS;

c)	mimo Únie: že činnosti sa vykonávajú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany biotopov a druhov.

*1	Protokol EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie, september 2016: https://ec.europa.eu/docsroom/documents/20509/.

*2	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku – Vyhlásenie Komisie v Zmierovacom výbore k smernici, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

*3	Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

*4	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).“;

19.	V oddiele 6.15 pododdiele „Opis činnosti“ sa druhý odsek nahrádza takto: „Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä F42.11, F42.13, M71.12 a M71.20, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

20.

Oddiel 6.16 sa mení takto:

Pododdiel „Opis činnosti“ sa nahrádza takto:

„ Opis činnosti

Výstavba, modernizácia, prevádzka a údržba infraštruktúry potrebnej na prevádzku plavidiel alebo na vykonávanie vlastných činností prístavu s nulovými výfukovými emisiami CO2, ako aj infraštruktúry určenej na prekládku a prechod na iné druhy dopravy a servisných zariadení, systémov riadenia bezpečnosti a dopravy.

K hospodárskym činnostiam v tejto kategórii nepatrí bagrovanie vodných ciest.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä F42.91, M71.12 a M71.20, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006. Hospodárska činnosť v tejto kategórii je v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2020/852 podporná, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa v bode 1 dopĺňa písmeno e):

„e)

modernizácia existujúcej infraštruktúry potrebná na umožnenie prechodu na iné druhy dopravy a vhodná na využívanie plavidlami s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2, ktorá bola podrobená overenému posúdeniu na zabezpečenie odolnosti infraštruktúry voči zmene klímy v súlade s oznámením Komisie – Technické usmernenie k zabezpečeniu odolnosti infraštruktúry proti zmene klímy v období 2021 – 2027 (2021/C 373/01).“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa body 3, 4, 5 a 6 nahrádzajú takto:

„3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa požiadavky stanovené v článku 4 smernice 2000/60/ES.

V súlade s článkom 4 smernice 2000/60/ES, a najmä jeho odsekom 7, sa vykoná posúdenie vplyvov projektu, cieľom ktorého je posúdiť všetky potenciálne vplyvy na stav vodných útvarov v rámci toho istého povodia a na chránené biotopy a druhy, ktoré priamo závisia od vody, pričom sa osobitne zohľadnia migračné koridory, voľne tečúce rieky alebo ekosystémy v blízkosti nenarušených podmienok.

Posúdenie vychádza z najnovších, komplexných a presných údajov vrátane údajov z monitorovania prvkov biologickej kvality, ktoré sú osobitne citlivé na hydromorfologické zmeny, a z očakávaného stavu vodného útvaru po uskutočnení nových činností v porovnaní so súčasným stavom. Posudzujú sa najmä kumulované vplyvy nového projektu s ostatnou existujúcou alebo plánovanou infraštruktúrou v povodí.

Z uvedeného posúdenia vplyvov vyplynul záver, že projekt svojou konštrukciou a umiestnením, ako aj prijatými zmierňujúcimi opatreniami, spĺňa jednu z týchto požiadaviek:

a)	projekt nespôsobuje žiadne zhoršenie ani neohrozuje dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu konkrétneho vodného útvaru, s ktorým súvisí;

ak projekt predstavuje riziko zhoršenia alebo ohrozenia dosiahnutia dobrého stavu alebo potenciálu konkrétneho vodného útvaru, s ktorým súvisí, takéto zhoršenie nie je závažné a je odôvodnené podrobným posúdením nákladov a prínosov, z ktorého vyplývajú oba tieto závery:

i)	dôvody vyššieho verejného záujmu alebo skutočnosť, že očakávané prínosy plánovaného projektu navigačnej infraštruktúry pre zmiernenie zmeny klímy alebo adaptáciu na zmenu klímy prevažujú nad nákladmi, ktoré vzniknú v dôsledku zhoršenia stavu vody životnému prostrediu aj spoločnosti;

ii)

skutočnosť, že vyšší verejný záujem alebo očakávané prínosy činnosti sa nemôžu z dôvodov technickej uskutočniteľnosti, prípadne neprimeraných nákladov, dosiahnuť alternatívnymi prostriedkami, ktoré by viedli k lepšiemu environmentálnemu výsledku (napríklad riešeniam blízkym prírode, inej lokalite, obnove/renovácii existujúcich infraštruktúr alebo využívaniu technológií, ktoré nenarúšajú kontinuitu riek).

Vykonajú sa všetky technicky uskutočniteľné a ekologicky relevantné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na vodu, ako aj na chránené biotopy a druhy priamo závislé od vody.

V závislosti od ekosystémov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ovplyvnených vodných útvaroch, prípadné zmierňujúce opatrenia zahŕňajú:

a)	opatrenia na dosiahnutie takého stavu, ktorý sa čo najviac blíži nerušenej kontinuite, k čomu patria opatrenia na zabezpečenie pozdĺžnej a laterálnej konektivity, minimálneho ekologického toku a toku sedimentov;

b)	opatrenia na ochranu alebo zlepšenie morfologických podmienok a biotopov pre vodné druhy;

c)	opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov eutrofizácie.

Účinnosť týchto opatrení sa monitoruje na základe podmienok na dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu dotknutého vodného útvaru stanovených v povolení.

Projekt trvalo neohrozuje dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu v žiadnom vodnom útvare toho istého správneho územia povodia.

Okrem zmierňujúcich opatrení sa tam, kde je to potrebné, vykonávajú kompenzačné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že projektom sa celkovo nezhorší stav vodných útvarov v tom istom správnom území povodia. Tento výsledok sa dosahuje obnovením (pozdĺžnej alebo laterárnej) kontinuity v tom istom správnom území povodia v rozsahu, v akom sa kompenzuje narušenie kontinuity, ktoré môže spôsobiť plánovaný projekt navigačnej infraštruktúry. Kompenzácia sa začína pred realizáciou projektu.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Prevádzkovatelia obmedzujú vznik odpadu v procesoch súvisiacich s výstavbou a demoláciou, pričom prihliadajú na najlepšie dostupné techniky. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a Protokolom EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie je aspoň 70 % (hmotnosti) stavebného odpadu a odpadu z demolácie, ktorý nie je nebezpečný (okrem prirodzene sa vyskytujúceho materiálu uvedeného v kategórii 17 05 04 v európskom katalógu odpadov stanovenom v rozhodnutí 2000/532/ES) a pochádza zo staveniska, pripravených na opätovné použitie, recykláciu a iné materiálové zhodnotenie, a to vrátane činností spätného zasypávania, pri ktorých sa využije odpad ako náhrada za iné materiály. Prevádzkovatelia používajú selektívnu demoláciu, aby bolo možné odstránenie nebezpečných látok a bezpečné nakladanie s nimi a uľahčilo sa opätovné použitie a vysokokvalitná recyklácia.

V rámci tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijímajú sa techniky, ktorými sa podporuje/podporujú:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Sú zavedené opatrenia na zníženie emisií hluku, vibrácií, prachu a znečisťujúcich látok počas stavebných alebo údržbárskych prác.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo preskúmanie*1 sa uskutočnilo v súlade so smernicou 2011/92/EÚ*2. V prípade uskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie sa vykonajú požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia na ochranu životného prostredia.

Činnosť nemá významný účinok na chránené územia (lokality svetového dedičstva Unesco a kľúčové oblasti biodiverzity, ako aj iné chránené územia ako lokality sústavy Natura 2000) a chránené druhy na základe posúdenia jej vplyvu, v rámci ktorého sa zohľadnili najlepšie dostupné poznatky*3.

Okrem toho treba zabezpečiť:

a)	v Únii, a to v súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000: že daná činnosť nemá z hľadiska cieľov ochrany na základe náležitého posúdenia vykonaného v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS významné vplyvy na lokality sústavy Natura 2000;

v Únii, a to v akejkoľvek oblasti: že daná činnosť nemá škodlivý vplyv na obnovu alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany populácií druhov chránených podľa smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES. Činnosť zároveň nemá škodlivý vplyv na obnovu alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany predmetných druhov biotopov chránených podľa smernice 92/43/EHS;

c)	v Únii: že sa zabráni introdukcii inváznych nepôvodných druhov alebo že šírenie týchto druhov je riadené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014*4;

d)	mimo Únie: že sa činnosti vykonávajú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany biotopov, druhov a manažmentu inváznych nepôvodných druhov.

*1	Postup, na základe ktorého príslušný orgán určuje, či majú byť projekty uvedené v prílohe II k smernici 2011/92/EÚ predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie (ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice).

V prípade činností v tretích krajinách sa v súlade s rovnocennými platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami, v ktorých sa vyžaduje vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo preskúmania, použije napríklad výkonnostná norma Medzinárodnej finančnej korporácie č. 1: Posúdenie a riadenie environmentálnych a sociálnych rizík.

V prípade činností prebiehajúcich v tretích krajinách sa v súlade s rovnocennými platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami, ktorých cieľom je ochrana prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a v ktorých sa vyžaduje vykonanie týchto krokov, a to, po prvé: postupu preskúmania na určenie toho, či je v prípade danej činnosti potrebné náležité posúdenie možných vplyvov na chránené biotopy a druhy; a po druhé: takéhoto náležitého posúdenia, ak sa na základe preskúmania určí, že je potrebné, použije napríklad výkonnostná norma Medzinárodnej finančnej korporácie č. 6: Ochrana biodiverzity a udržateľný manažment živých prírodných zdrojov.

*4	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).“;

21.

Oddiel 6.17 sa mení takto:

V pododdiele „Opis činnosti“ sa prvý odsek nahrádza takto:

„ Opis činnosti

Výstavba, modernizácia, údržba a prevádzka infraštruktúry potrebnej na prevádzku lietadiel alebo na vykonávanie vlastných činností letiska s nulovými výfukovými emisiami CO2, ako aj na zabezpečenie pevného pozemného elektrického napájania a predkondiciovaného vzduchu pre stojace lietadlá, ako aj infraštruktúry určenej na prekládku do prostriedkov železničnej a vodnej dopravy.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ sa dopĺňa písmeno d):

„d)	infraštruktúra a zariadenia sú určené na prekládku nákladu do prostriedkov železničnej a vodnej dopravy: terminálová infraštruktúra a nadstavby na nakládku, vykládku a prekládku tovaru.“;

22.

Dopĺňajú sa tieto oddiely 6.18, 6.19 a 6.20:

„6.18. Lízing lietadiel

Opis činnosti

Prenájom a lízing lietadiel, ich súčastí a vybavenia*1.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod kód NACE, najmä N77.35, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Táto činnosť pozostáva z prenájmu alebo lízingu jedného z týchto prostriedkov:

a)	lietadlo s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;

b)	lietadlo dodané pred 11. decembra 2023, ktoré spĺňa technické kritériá preskúmania uvedené v oddiele 3.21 pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmene b) alebo c);

lietadlo dodané po 11. decembra 2023, ktoré spĺňa technické kritériá preskúmania uvedené v oddiele 3.21 pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmene b) alebo c), a to so záväzkom, že iné lietadlo lietadlového parku, ktoré nie je v súlade s kritériami, je buď:

i)	trvalo vyradené z používania do šiestich mesiacov od dodania lietadla, ktoré spĺňa kritériá, pričom v takom prípade sa miera náhrady neuplatňuje, alebo

ii)	trvalo vyradené z lietadlového parku do šiestich mesiacov od dodania lietadla, ktoré spĺňa kritériá, pričom v takom prípade sa podiel súladu s taxonómiou v prípade oprávneného lietadla obmedzuje mierou náhrady, ako sa stanovuje v oddiele 3.21;

pričom lietadlo trvalo vyradené z používania alebo lietadlového parku:

i)	nie je v súlade s rozpätiami stanovenými v oddiele 3.21 pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmene b);

ii)	má hmotnosť, ktorá predstavuje aspoň 80 % maximálnej vzletovej hmotnosti lietadla, ktoré spĺňa kritériá;

iii)	bolo súčasťou lietadlového parku aspoň 12 mesiacov pred jeho vyradením;

iv)	má doklad o letovej spôsobilosti nie starší ako šesť mesiacov pred dodaním lietadla, ktoré spĺňa kritériá.

Prenajímateľ zabezpečí, že pri prevádzke lietadla uvedeného v písmene b) alebo c) sa používajú udržateľné letecké palivá v súlade s kritériami stanovenými v odseku 2 a písmene d) oddielu 6.19 tejto prílohy.

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

neuplatňuje sa

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Sú zavedené opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu vo fáze používania (údržba) a na nakladanie s akýmkoľvek zvyšným odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

V rámci tejto činnosti sa posudzuje dostupnosť techník a pokiaľ je to možné, prijímajú sa techniky, ktorými sa podporuje/podporujú:

a)	opätovné použitie a využívanie druhotných surovín a opätovne použitých komponentov vo vyrábaných výrobkoch;

b)	koncepcia vysokej trvanlivosti, recyklovateľnosti, ľahkého rozoberania a prispôsobiteľnosti vyrábaných výrobkov;

c)	odpadové hospodárstvo, v rámci ktorého sa vo výrobnom procese uprednostňuje recyklácia odpadu pred jeho zneškodňovaním;

d)	informácie o látkach vzbudzujúcich obavy počas životného cyklu vyrábaných výrobkov a vysledovateľnosť týchto látok.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Lietadlo spĺňa príslušné požiadavky uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

Lietadlo uvedené v pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmenách b) až c) spĺňa tieto normy:

v prípade lietadla iného ako nákladné lietadlo: zmena 13 zväzku I (hluk), kapitola 14 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru, kde súčet rozdielov vo všetkých troch bodoch merania medzi maximálnymi hladinami hluku a maximálnymi povolenými hladinami hluku uvedenými v bodoch 14.4.1.1, 14.4.1.2 a 14.4.1.3 nesmie byť menší ako 22 EPNdB; v prípade lietadla iného ako nákladné lietadlo: zmena 13 zväzku I (hluk), kapitola 14 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru;

b)	zmena 10 zväzku II (emisie motora) kapitol 2 a 4 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

neuplatňuje sa

6.19. Osobná a nákladná letecká doprava

Opis činnosti

Nákup, financovanie a prevádzka lietadiel vrátane prepravy cestujúcich a tovaru.

Hospodárska činnosť nezahŕňa lízing lietadiel uvedený v oddiele 6.18.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä H51.1 a H51.21, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Činnosť sa vykonáva s použitím jedného z týchto prostriedkov:

a)	lietadlo s nulovými priamymi (výfukovými) emisiami CO2;

b)	do 31. decembra 2029: lietadlo dodané pred 11. decembra 2023, ktoré spĺňa technické kritériá preskúmania uvedené v oddiele 3.21 pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmene b) alebo c);

do 31. decembra 2029: lietadlo nadobudnuté po 11. decembra 2023, ktoré spĺňa technické kritériá preskúmania uvedené v oddiele 3.21 pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmene b) alebo c), a to so záväzkom, že iné lietadlo lietadlového parku, ktoré nie je v súlade s kritériami, je buď:

i)	trvalo vyradené z používania do šiestich mesiacov od dodania lietadla, ktoré spĺňa kritériá, pričom v takom prípade sa miera náhrady neuplatňuje, alebo

ii)

trvalo vyradené z lietadlového parku do šiestich mesiacov od dodania lietadla, ktoré spĺňa kritériá, pričom v takom prípade sa podiel súladu s taxonómiou v prípade oprávneného lietadla obmedzuje mierou náhrady, ako sa stanovuje v oddiele 3.21;

pričom je dané lietadlo trvalo vyradené z používania alebo lietadlového parku:

i)	nie je v súlade s rozpätiami vymedzenými v oddiele 3.21 pododdiele „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ písmene b);

ii)	má hmotnosť, ktorá predstavuje aspoň 80 % maximálnej vzletovej hmotnosti lietadla, ktoré spĺňa kritériá;

iii)	bolo súčasťou lietadlového parku aspoň 12 mesiacov pred jeho vyradením;

iv)	má doklad o letovej spôsobilosti nie starší ako šesť mesiacov pred dodaním lietadla, ktoré spĺňa kritériá;

d)	od 1. januára 2030 lietadlo, ktoré spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v písmenách b) alebo c) a je prevádzkované s minimálnym podielom udržateľných leteckých palív, ktorý zodpovedá 15 % v roku 2030 a potom sa každoročne zvyšuje o 2 percentuálne body;

e)	lietadlo prevádzkované s minimálnym podielom udržateľných leteckých palív, ktorý zodpovedá 5 % udržateľných leteckých palív v roku 2022, pričom potom sa podiel udržateľných leteckých palív každoročne zvyšuje o 2 percentuálne body.

Požiadavka na využívanie udržateľných leteckých palív uvedená v písmenách d) a e) je vypočítaná vzhľadom na celkové letecké palivo používané lietadlom, ktoré spĺňa kritériá, a udržateľné letecké palivo používané na úrovni lietadlového parku. Prevádzkovatelia vypočítavajú súlad ako pomer množstva (vyjadreného v tonách) udržateľného leteckého paliva zakúpeného na úrovni lietadlového parku vydelený celkovým množstvom leteckého paliva použitého lietadlom, ktoré spĺňa kritériá, vynásobený číslom 100. Udržateľné letecké palivá sú vymedzené v nariadení o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

neuplatňuje sa

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Lietadlo spĺňa príslušné požiadavky uvedené v článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1139.

Lietadlo, ktoré spĺňa technické kritériá preskúmania uvedené v písmenách b) až e), spĺňa tieto normy:

b)	zmena 10 zväzku II (emisie motora) kapitol 2 a 4 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

neuplatňuje sa

6.20. Činnosti pozemnej obsluhy v leteckej doprave

Opis činnosti

Výroba, oprava, údržba, generálna oprava, dodatočná modernizácia (retrofitovanie), návrh, zmena účelu a modernizačná úprava, nákup, financovanie, prenájom, lízing a prevádzka zariadení a servisné činnosti v leteckej doprave (pozemná obsluha) vrátane činností pozemnej obsluhy na letiskách a manipulácie s nákladom vrátane nakládky tovaru do lietadla a vykládky tovaru z lietadla.

Táto hospodárska činnosť zahŕňa:

a)	vozidlá na navádzanie lietadiel a iné služby v rámci odbavovacej plochy;

b)	zariadenia na nástup cestujúcich vrátane kyvadlovej dopravy pre cestujúcich a mobilných schodíkov;

c)	zariadenia na odbavenie batožiny a nákladu vrátane pásových nakladačov, vozíkov na batožinu, letiskových paletových vozíkov, nakladačov do podpalubia a nakladačov na hlavnú palubu;

d)	zariadenia na účely cateringu vrátane chladiacich kontajnerových vozíkov, okrem zariadení s mraziacimi jednotkami poháňaných spaľovacím motorom;

e)	zariadenia na údržbu vrátane podstavcov a plošín na údržbu;

f)	tlačné zariadenia;

g)	zariadenia na odmrazovanie lietadla a motora;

h)	snehové pluhy a iné zariadenia na odpratávanie snehu a odmrazovanie povrchov;

i)	neautonómne rolovanie.

Hospodárska činnosť nezahŕňa vozidlá na prepravu cestujúcich a posádky a na dopĺňanie paliva do lietadiel využívané na letisku, na ktoré sa vzťahujú oddiely 3.3, 6.3 a 6.6 tejto prílohy.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä H52.23, H52.24 a H52.29, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

Priame (výfukové) emisie CO2 vozidiel pozemnej obsluhy sú nulové.

Všetky zariadenia a vybavenie pozemnej obsluhy je poháňané motorom s nulovými emisiami.

„Výrazne nenarušiť“

2.	Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

Pokiaľ ide o činnosti odmrazovania, sú zavedené opatrenia na zabezpečenie potrebných kontrol vypúšťania na úrovni letiska s cieľom znížiť environmentálny vplyv na vodné toky, a to aj prostredníctvom používania environmentálne udržateľnejších chemikálií, zhodnotenia glykolu a čistenia povrchovej vody.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

neuplatňuje sa

*1	Táto činnosť zahŕňa lízing súčastí a vybavenia, pokiaľ ich možno dať do súvislosti s oprávnenými typom lietadla, a zlepšuje alebo udržiava sa ňou úroveň účinnosti lietadla.“;

23.

V oddiele 7.1 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe vyhovujú kritériám stanoveným v dodatku C k tejto prílohe.

Stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe, ktoré môžu prísť do kontaktu s obyvateľmi*1, emitujú menej ako 0,06 mg formaldehydu na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s podmienkami uvedenými v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, a menej ako 0,001 mg karcinogénnych prchavých organických zlúčenín kategórií 1A a 1B na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s normou CEN/EN 16516*2 alebo ISO 16000-3:2011*3 alebo inými rovnocennými normalizovanými skúšobnými podmienkami a metódami určovania*4.

Ak sa nová stavba nachádza na potenciálne kontaminovanom mieste (opustenom priemyselnom pozemku), musí sa na ňom vykonať zisťovanie možných kontaminujúcich látok, napríklad na základe normy ISO 18400*5.

Sú zavedené opatrenia na zníženie emisií hluku, prachu a znečisťujúcich látok počas stavebných alebo údržbárskych prác.

*1	Týka sa to náterových farieb a lakov, stropných obkladov, podlahových krytín vrátane súvisiacich lepidiel a tesniacich materiálov, vnútornej izolácie a povrchových úprav interiérov, napríklad takých, ktorými sa odstraňuje vlhkosť a pleseň.

*2	CEN/TS 16516: 2013, Stavebné výrobky. Posúdenie uvoľňovania nebezpečných látok. Stanovenie emisií do ovzdušia vo vnútorných priestoroch.

*3	ISO 16000-3:2011, Ovzdušie vo vnútorných priestoroch. Časť 3: Stanovenie formaldehydu a iných karbonylových zlúčenín v ovzduší vo vnútorných priestoroch a v ovzduší skúšobnej komory. Metóda aktívneho výberu vzorky (verzia zo 4.6.2021: https://www.iso.org/standard/51812.html).

*4	Prahové hodnoty emisií karcinogénnych prchavých organických zlúčenín sa vzťahujú na 28-dňové skúšobné obdobie.

*5	Rad noriem ISO 18400 týkajúcich sa kvality pôdy – Výber vzorky.“;

24.

V oddiele 7.2 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 5 nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe vyhovujú kritériám stanoveným v dodatku C k tejto prílohe.

Stavebné prvky a materiály použité pri obnove budov, ktoré môžu prísť do kontaktu s obyvateľmi*1, emitujú menej ako 0,06 mg formaldehydu na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s podmienkami uvedenými v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, a menej ako 0,001 mg karcinogénnych prchavých organických zlúčenín kategórií 1A a 1B na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s normou CEN/EN 16516 alebo ISO 16000-3:2011*2 alebo inými rovnocennými normalizovanými skúšobnými podmienkami a metódami určovania*3.

Sú zavedené opatrenia na zníženie emisií hluku, prachu a znečisťujúcich látok počas stavebných alebo údržbárskych prác.

*1	Týka sa to náterových farieb a lakov, stropných obkladov, podlahových krytín (vrátane súvisiacich lepidiel a tesniacich materiálov), vnútornej izolácie a povrchových úprav interiérov (napríklad takých, ktorými sa odstraňuje vlhkosť a pleseň).

*2	ISO 16000-3:2011, Ovzdušie vo vnútorných priestoroch. Časť 3: Stanovenie formaldehydu a iných karbonylových zlúčenín v ovzduší vo vnútorných priestoroch a v ovzduší skúšobnej komory. Metóda aktívneho výberu vzorky (verzia zo 4.6.2021: https://www.iso.org/standard/51812.html).

*3	Prahové hodnoty emisií karcinogénnych prchavých organických zlúčenín sa vzťahujú na 28-dňové skúšobné obdobie.“;

25.

V dodatku B sa dopĺňa tento odsek:

„Činnosť nebrzdí dosahovanie dobrého environmentálneho stavu morských vôd ani nezhoršuje stav morských vôd, ktoré už sú v dobrom environmentálnom stave v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES*1, *2, s ohľadom na rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848*3 v súvislosti s príslušnými kritériami a metodickými normami pre uvedené deskriptory.

*1	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

*2	Vo vymedzení pojmu stanovenom v článku 3 bode 5 smernice 2008/56/ES sa konkrétne stanovuje, že dobrý environmentálny stav sa určí na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k uvedenej smernici.

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).“;

26.

V dodatku C sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

látok v koncentráciách vyšších ako 0,1 hm. %, ktoré počas obdobia posledných aspoň 18 mesiacov spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a boli identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to či už samotných alebo v zmesiach či výrobkoch, s výnimkou látok, v prípade ktorých prevádzkovatelia posúdia a zdokumentujú, že na trhu nie sú dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a že sa používajú za kontrolovaných podmienok*1;

*1	Komisia preskúma výnimky zo zákazu vyrábať, uvádzať na trh alebo používať látky uvedené v písmene f) po tom, ako uverejní horizontálne zásady týkajúce sa základného použitia chemikálií.“;

27.	V dodatku C sa vypúšťa písmeno g).;

28.

V dodatku C sa za písmeno f) dopĺňa tento odsek:

„Činnosť okrem toho nevedie k výrobe iných látok v koncentráciách vyšších ako 0,1 hm. %, ktoré spĺňajú kritériá nariadenia (ES) č. 1272/2008 v jednej z tried alebo kategórií nebezpečnosti uvedených v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006, a to či už samotných alebo v zmesiach či výrobkoch, nevedie k ich prítomnosti v konečnom výrobku alebo výstupe ani k ich uvádzaniu na trh, s výnimkou látok, v prípade ktorých prevádzkovatelia posúdia a zdokumentujú, že na trhu nie sú dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a že sa používajú za kontrolovaných podmienok*1.

*1	Komisia preskúma výnimky zo zákazu výroby, prítomnosti v konečnom výrobku alebo výstupe, alebo uvádzania na trh látok uvedených v tomto odseku po tom, ako uverejní horizontálne zásady týkajúce sa základného použitia chemikálií.“

PRÍLOHA II

ZMENY PRÍLOHY II K DELEGOVANÉMU NARIADENIU (EÚ) 2021/2139

Príloha II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 sa mení takto:

V oddiele 3.13 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 6 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.“

2.	V oddiele 4.14 sa tretí odsek v pododdiele „Opis činnosti“ nahrádza takto: „Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä D35.22, F42.21 a H49.50, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

V oddiele 4.14 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 1 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„1.	Zmiernenie zmeny klímy

Konvertovanie, zmena účelu použitia alebo dodatočná modernizácia (retrofitovanie) nemá za následok zvýšenie kapacity prepravy a distribúcie plynu.

Konvertovanie, zmena účelu použitia alebo dodatočná modernizácia (retrofitovanie) nemá za následok predĺženie životnosti sietí nad rámec ich predpokladanej životnosti pred konvertovaním, zmenou účelu použitia alebo dodatočnou modernizáciu (retrofitovaním), ak sieť nie je určená pre vodík ani iné nízkouhlíkové plyny.“

4.	V oddiele 5.6 pododdiele „Opis činnosti“ sa druhý odsek nahrádza takto: „Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä E37.00 a F42.99, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

Vkladá sa tento oddiel 5.13:

„5.13. Odsoľovanie

Opis činnosti

Výstavba, prevádzka, modernizácia, rozšírenie a obnova odsoľovacích zariadení na výrobu vody, ktorá sa bude distribuovať do systémov zásobovania pitnou vodou.

Hospodárska činnosť zahŕňa odber morskej alebo brakickej vody, predúpravu (napríklad úpravu s cieľom odstrániť kontaminujúce látky, tvorbu kameňa alebo biologické znečistenie membrány), úpravu (napríklad reverznú osmózu s použitím membránovej technológie), následnú úpravu (dezinfekciu a kondicionovanie) a uskladnenie upravenej vody. Hospodárska činnosť zahŕňa aj odstraňovanie soľanky (odpadovej morskej vody), ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom hlbokomorských potrubí alebo výpustov zabezpečujúcich riedenie alebo prostredníctvom iných techník vypúšťania soľanky určených pre zariadenia umiestnené vo viacerých pevninských lokalitách (napríklad na odsoľovanie brakickej vody).

Hospodárska činnosť sa môže uplatňovať na vody s kolísavými úrovňami slanosti, pokiaľ sa tieto vody nepovažujú za sladké vody, ako sa vymedzuje v prílohe II k smernici 2000/60/ES.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä E36.00 a F42.9, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Ak hospodárska činnosť v tejto kategórii spĺňa kritérium významného prínosu uvedené v bode 5, činnosť je podľa článku 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852 podporná, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.	V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na významné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)	preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkonnosť hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)	v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)	posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa zmierni identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)	v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)	v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov*1 zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy*2, vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov*3, prípadne platenými modelmi.

Realizované adaptačné riešenia:

a)	nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	uprednostňujú riešenia blízke prírode4 alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru5;

c)	sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)	sa monitorujú a merajú v porovnaní s vopred stanovenými ukazovateľmi a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)	ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickým kritériom preskúmania „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

Ak sa má činnosť považovať za podpornú podľa článku 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852, hospodársky subjekt preukáže na základe posúdenia rizík dôsledkov súčasnej aj budúcej klímy vrátane neistoty, ako aj na základe spoľahlivých údajov, že činnosťou sa poskytuje technológia, výrobok, služba, informácie alebo postup, prípadne podporuje ich využívanie v rámci jedného z týchto prvoradých cieľov:

a)	zvýšenie úrovne odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	prispievanie k adaptačným snahám iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností.

„Výrazne nenarušiť“

1.	Zmiernenie zmeny klímy

Emisie skleníkových plynov z odsoľovacieho zariadenia nepresahujú 1 080 g ekvivalentu CO2//m3 vyprodukovanej sladkej vody (vrátane úprav, prečerpávania a odstraňovania soľanky a súvisiacej spotreby energie).

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Riziká zhoršovania životného prostredia súvisiace so zachovaním kvality vody a zabránením nedostatku vody sa identifikujú a riešia s cieľom dosiahnuť dobrý stav vôd a dobrý ekologický potenciál podľa vymedzenia v článku 2 bodoch 22 a 23 nariadenia (EÚ) 2020/852 v súlade so smernicou 2000/60/ES*6 a s plánom riadenia využívania a ochrany vôd vypracovaným na jej základe pre potenciálne ovplyvnený vodný útvar alebo vodné útvary po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami.

Príslušný orgán po konzultácii s vodohospodárskymi orgánmi povolil projekt v rámci integrovaného hospodárenia s vodami, pričom ako priorita sa zohľadnili všetky ostatné uskutočniteľné možnosti zásobovania vodou, opatrenia v oblasti riadenia dopytu po vode a efektívneho využívania vody.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo preskúmanie sa vykonáva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zahŕňa posúdenie vplyvu na sladkú vodu a morské vody v súlade so smernicami 2000/60/ES a 2008/56/EHS.

Činnosť nebrzdí dosahovanie dobrého environmentálneho stavu morských vôd ani nezhoršuje stav morských vôd, ktoré už sú v dobrom environmentálnom stave, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 21 nariadenia (EÚ) 2020/852 a v súlade so smernicou 2008/56/ES; na to sa vyžaduje najmä prijatie vhodných opatrení na prevenciu alebo zmiernenie vplyvov v súvislosti s deskriptormi stanovenými v prílohe I k uvedenej smernici s prihliadnutím na rozhodnutie (EÚ) 2017/848 v súvislosti s príslušnými kritériami a metodickými normami pre dané deskriptory.

Činnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ*7.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovateľ zariadenia na odsoľovanie kontroluje:

a)	maximálnu teplotu prijímajúceho morského vodného útvaru po zmiešaní;

b)	maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou soľankou a prijímajúcim morským vodným útvarom.

Kontrola teploty sa vykonáva v súlade s prahovými hodnotami stanovenými v práve Únie a vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Odstraňovanie soľanky vychádza zo štúdie vplyvu na životné prostredie vrátane posúdenia vplyvov týkajúcich sa konkrétnej lokality v súvislosti s odstraňovaním soľanky s prihliadnutím na tieto prvky:

a)	opis a pochopenie miestnych východiskových podmienok, ako sú kvalita morskej vody, topografia, hydrodynamické vlastnosti a morské ekosystémy na základe meraní a prieskumov v teréne;

b)	analýza vplyvov vypúšťania soľanky založená na modelovaní rozptylu vypúšťanej soľanky a laboratórnom testovaní toxicity so zameraním na vymedzenie bezpečných podmienok vypúšťania s prihliadnutím na koncentráciu soli, celkovú zásaditosť, teplotu a toxické kovy.

Úroveň podrobností požadovaná pri posudzovaní je primeraná veľkosti, procesu a mieram výťažnosti zariadenia na odsoľovanie, ako aj jeho polohe.

Zo štúdie vplyvu na životné prostredie vyplýva, že vplyv vypúšťanej soľanky nezhoršuje integritu ekosystému.

Na základe štúdie vplyvu na životné prostredie sa v rámci činnosti prijali kritériá bezpečného vypúšťania soľanky vrátane minimálnych cieľov riedenia soľanky špecifických pre konkrétnu lokalitu na základe primeranej charakterizácie miestnych vodných podmienok, ekosystémov a biotopov s cieľom zmierniť možné nepriaznivé účinky odstraňovania soľanky.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo preskúmanie*8 sa uskutočnilo v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnych predpismi v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie*9. V prípade uskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie sa na ochranu životného prostredia vykonajú požadované opatrenia na zmiernenie a obnovu alebo kompenzačné opatrenia.

Z posúdenia vplyvu činnosti, v ktorom sa zohľadnili najlepšie dostupné poznatky*10, vyplýva, že činnosť nemá významný vplyv na chránené územia (lokality svetového dedičstva UNESCO, kľúčové oblasti biodiverzity, ako aj iné chránené oblasti, než sú lokality sústavy Natura 2000) a chránené druhy.

*1	K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

*2	Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

*3	Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje“. Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z 27.6.2023: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

*5	Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

V prípade činností v tretích krajinách sa na zmiernenie nepriaznivého vplyvu na stav vodného útvaru vykonajú všetky realizovateľné kroky v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami, v ktorých sa presadzujú rovnocenné ciele dobrého stavu vôd a dobrého ekologického potenciálu, prostredníctvom rovnocenných procesnoprávnych a hmotnoprávnych pravidiel, t. j. plánu riadenia využívania a ochrany vôd vypracovaného na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami, ktorým sa zabezpečuje: 1. posúdenie vplyvu činností na identifikovaný stav alebo ekologický potenciál potenciálne ovplyvneného vodného útvaru alebo vodných útvarov a 2. zabránenie zhoršeniu dobrého stavu/ekologického potenciálu, prípadne, ak to nie je možné, 3. opodstatnenie tohto zhoršenia nedostatkom lepších alternatív pre životné prostredie, ktoré by neboli neprimerane nákladné/technicky neuskutočniteľné.

*7	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135).

*8	Postup, na základe ktorého príslušný orgán určuje, či majú byť projekty uvedené v prílohe II k smernici 2011/92/EÚ predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie (ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 uvedenej smernice).

V prípade činností v tretích krajinách sa v súlade s rovnocennými uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami, v ktorých sa vyžaduje vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo preskúmania, použije napríklad výkonnostná norma Medzinárodnej finančnej korporácie č. 1: Posúdenie a riadenie environmentálnych a sociálnych rizík.

*10

V prípade činností prebiehajúcich v tretích krajinách sa v súlade s rovnocennými uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami, ktorých cieľom je ochrana prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a v ktorých sa vyžaduje vykonanie 1. postupu preskúmania na určenie toho, či je v prípade danej činnosti potrebné vhodné posúdenie možných vplyvov na chránené biotopy a druhy; 2. takéhoto vhodného posúdenia, ak sa na základe preskúmania určí, že je potrebné, použije napríklad výkonnostná norma Medzinárodnej finančnej korporácie č. 6: Ochrana biodiverzity a udržateľný manažment živých prírodných zdrojov.“;

V oddiele 6.3 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 5 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Pneumatiky cestných vozidiel kategórie M spĺňajú požiadavky na vonkajší hluk valenia v najvyššej zastúpenej triede a koeficient valivého odporu (ktorý má vplyv na energetickú účinnosť vozidla) v dvoch najvyšších zastúpených triedach, ako je stanovené v nariadení (EÚ) 2020/740 a overiteľné v Európskej databáze výrobkov s energetickým označením (EPREL).

V prípade potreby vozidlá spĺňajú požiadavky najnovšej uplatniteľnej fázy typového schvaľovania ťažkých úžitkových vozidiel z hľadiska emisií Euro VI stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009.“

Nadpis oddielu 6.5 sa nahrádza takto:

„6.5.

Doprava motocyklami, osobnými vozidlami a ľahkými úžitkovými vozidlami“.

Oddiel 6.5 sa mení takto:

a)	V pododdiele „Opis činnosti“ sa prvý odsek nahrádza takto: „Nákup, financovanie, prenájom, lízing a prevádzka vozidiel kategórií M11, N12, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 715/2007, alebo vozidiel kategórie L (dvoj- a trojkolesových vozidiel a štvorkoliek)*3.“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 5 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Vozidlá spĺňajú požiadavky najnovšej uplatniteľnej fázy typového schvaľovania ľahkých vozidiel z hľadiska emisií Euro 6*4 stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007.

Vozidlá spĺňajú prahové emisné hodnoty pre ekologické ľahké vozidlá stanovené v tabuľke 2 prílohy k smernici 2009/33/ES.

Pneumatiky cestných vozidiel kategórie M a N spĺňajú požiadavky na vonkajší hluk valenia v najvyššej zastúpenej triede a koeficient valivého odporu (ktorý má vplyv na energetickú účinnosť vozidla) v dvoch najvyšších zastúpených triedach, ako je stanovené v nariadení (EÚ) 2020/740 a overiteľné v Európskej databáze výrobkov s energetickým označením (EPREL).

Vozidlá sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 540/2014.

*1	Ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) nariadenia (EÚ) 2018/858.

*2	Ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) nariadenia (EÚ) 2018/858.

*3	Ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/858.“

*4	Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1832.“;

V oddiele 6.6 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 5 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Vozidlá spĺňajú požiadavky najnovšej uplatniteľnej fázy typového schvaľovania ťažkých úžitkových vozidiel z hľadiska emisií Euro VI*1 stanovené v súlade s nariadením (ES) č. 595/2009.

Vozidlá sú v súlade s nariadením (EÚ) č. 540/2014.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 vzhľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy I a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 167, 25.6.2011, s. 1).“;

10.

Oddiel 6.12 sa mení takto:

a)	V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa nadpis „Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy“ nahrádza nadpisom „Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy“;

V pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ časti „Výrazne nenarušiť“ sa bod 2 nahrádza takto:

„1.	Zmiernenie zmeny klímy

Plavidlá nie sú určené na prepravu fosílnych palív.“

11.

V oddiele 6.13 sa druhý odsek v pododdiele „Opis činnosti“ nahrádza takto:

12.	V oddiele 6.15 sa druhý odsek v pododdiele „Opis činnosti“ nahrádza takto: „Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä F42.11, F42.13, M71.12 a M71.20, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

13.	V oddiele 6.16 sa tretí odsek v pododdiele „Opis činnosti“ nahrádza takto: „Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä F42.91, M71.12 a M71.20, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.“;

14.

V oddiele 7.1 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 5 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe spĺňajú kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe, ktoré môžu prísť do kontaktu s obyvateľmi*1, emitujú menej ako 0,06 mg formaldehydu na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s podmienkami uvedenými v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, a menej ako 0,001 mg karcinogénnych prchavých organických zlúčenín kategórií 1A a 1B na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s normou CEN/EN 16516*2 alebo ISO 16000-3*3 alebo inými rovnocennými normalizovanými skúšobnými podmienkami a metódami určovania*4.

Ak sa nová stavba nachádza na potenciálne kontaminovanom mieste (na opustenom priemyselnom pozemku), musí sa na ňom vykonať zisťovanie možných kontaminujúcich látok, napríklad na základe normy ISO 18400*5.

Sú zavedené opatrenia na zníženie emisií hluku, prachu a znečisťujúcich látok počas stavebných alebo údržbárskych prác.

*1	Týka sa to náterových farieb a lakov, stropných obkladov, podlahových krytín vrátane súvisiacich lepidiel a tesniacich materiálov, vnútornej izolácie a povrchových úprav interiérov, napríklad takých, ktorými sa odstraňuje vlhkosť a pleseň.

*2	CEN/TS 16516: 2013, Stavebné výrobky. Posúdenie uvoľňovania nebezpečných látok. Stanovenie emisií do ovzdušia vo vnútorných priestoroch.

*3	ISO 16000-3:2011, Ovzdušie vo vnútorných priestoroch. Časť 3: Stanovenie formaldehydu a iných karbonylových zlúčenín v ovzduší vo vnútorných priestoroch a v ovzduší skúšobnej komory. Metóda aktívneho výberu vzorky.

*4	Prahové hodnoty emisií karcinogénnych prchavých organických zlúčenín sa vzťahujú na 28-dňové skúšobné obdobie.

*5	Rad noriem ISO 18400 týkajúcich sa kvality pôdy – Výber vzorky.“;

15.

V oddiele 7.2 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 5 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Stavebné prvky a materiály použité pri výstavbe spĺňajú kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Stavebné prvky a materiály použité pri obnove budov, ktoré môžu prísť do kontaktu s obyvateľmi*1, emitujú menej ako 0,06 mg formaldehydu na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s podmienkami uvedenými v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, a menej ako 0,001 mg karcinogénnych prchavých organických zlúčenín kategórií 1A a 1B na m3 ovzdušia skúšobnej komory, čo sa preukáže skúšaním v súlade s normou CEN/EN 16516*2 alebo ISO 16000-3:2011*3 alebo inými rovnocennými normalizovanými skúšobnými podmienkami a metódami určovania*4.

Sú zavedené opatrenia na zníženie emisií hluku, prachu a znečisťujúcich látok počas stavebných alebo údržbárskych prác.

*1	Týka sa to náterových farieb a lakov, stropných obkladov, podlahových krytín (vrátane súvisiacich lepidiel a tesniacich materiálov), vnútornej izolácie a povrchových úprav interiérov (napríklad takých, ktorými sa odstraňuje vlhkosť a pleseň).

*2	CEN/TS 16516: 2013, Stavebné výrobky. Posúdenie uvoľňovania nebezpečných látok. Stanovenie emisií do ovzdušia vo vnútorných priestoroch.

*3	ISO 16000-3:2011, Ovzdušie vo vnútorných priestoroch. Časť 3: Stanovenie formaldehydu a iných karbonylových zlúčenín v ovzduší vo vnútorných priestoroch a v ovzduší skúšobnej komory. Metóda aktívneho výberu vzorky (verzia z 27.6.2023: https://www.iso.org/standard/51812.html).

*4	Prahové hodnoty emisií karcinogénnych prchavých organických zlúčenín sa vzťahujú na 28-dňové skúšobné obdobie.“;

16.

V oddiele 7.3 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 2 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„1.	Zmiernenie zmeny klímy

Budova nie je určená na ťažbu, uskladňovanie, prepravu ani výrobu fosílnych palív.“

17.

V oddiele 7.4 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 2 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„1.	Zmiernenie zmeny klímy

Budova nie je určená na ťažbu, uskladňovanie, prepravu ani výrobu fosílnych palív.“

18.

V oddiele 7.5 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 2 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„1.	Zmiernenie zmeny klímy

Budova nie je určená na ťažbu, uskladňovanie, prepravu ani výrobu fosílnych palív.“

19.

V oddiele 7.6 pododdiele „Technické kritériá preskúmania“ sa bod 2 v časti „Výrazne nenarušiť“ nahrádza takto:

„1.	Zmiernenie zmeny klímy

Budova nie je určená na ťažbu, uskladňovanie, prepravu ani výrobu fosílnych palív.“

20.

Vkladá sa tento oddiel 8.4:

„8.4. Softvér na riadenie fyzických klimatických rizík a adaptáciu na zmenu klímy

Opis činnosti

Činnosti vývoja softvéru alebo programovania zamerané na poskytovanie softvéru:

a)	na predpovedanie, projekciu a monitorovanie klimatických rizík;

b)	pre systémy včasného varovania pre klimatické riziká;

c)	na riadenie klimatických rizík.

Hospodárska činnosť nezahŕňa vývoj a programovanie softvéru ako súčasť inžinierskych činností a súvisiaceho technického poradenstva zameraného na adaptáciu na zmenu klímy (pozri oddiel 9.1 tejto prílohy), trhového výskumu, vývoja a inovácie (pozri oddiel 9.2 tejto prílohy) a ako súčasť poradenstva pre riadenie fyzických klimatických rizík a adaptáciu na zmenu klímy (pozri oddiel 9.3 tejto prílohy).

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod kód NACE J62.01 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je podľa uvedenia v článku 11 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852 podporná, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.	Činnosť spočíva v odstraňovaní informačných, technologických alebo kapacitných prekážok, ktoré bránia adaptácii.

V rámci činnosti sa využíva metodika a údaje, ktoré:

vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy*1, vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov*2, prípadne platenými modelmi;

sú zlučiteľné s normami a usmerneniami týkajúcimi sa adaptácie na zmenu klímy, riadenia rizík a znižovania rizika katastrof, napríklad vrátane EN ISO 14090*3 pre pochopenie vplyvov zmeny klímy a neistôt a ich použitie pri rozhodovaní, ako aj EN ISO 14091*4 o posúdení klimatickej zraniteľnosti, vplyvov a rizika, s Technickými usmerneniami týkajúcimi sa komplexného posúdenia rizika a plánovania v kontexte klimatickej zmeny*5 a so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof*6.

Vyvinutý softvér:

a)	sa zameriava na umožnenie riadenia fyzických klimatických rizík súvisiacich s nebezpečenstvami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe;

b)	nemá nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

c)	v čo najväčšej miere uprednostňuje riešenia blízke prírode*7;

d)	je zlučiteľný s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi stratégiami a plánmi adaptácie;

e)	monitoruje a meria sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie.

„Výrazne nenarušiť“

1.	Zmiernenie zmeny klímy

neuplatňuje sa

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

neuplatňuje sa

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

neuplatňuje sa

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

neuplatňuje sa

*1	Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

*2	Ako napríklad služby programu Copernicus a služby včasného varovania Galileo riadené Európskou komisiou.

*3	Norma ISO 14090:2019, Adaptácia na zmenu klímy. Zásady, požiadavky a pokyny (verzia z 27.6.2023: https://www.iso.org/standard/68507.html).

*4	ISO 14091:2021, Adaptácia na zmenu klímy. Usmernenie na posúdenie zraniteľnosti, vplyvov a rizika (verzia z 27.6.2023: https://www.iso.org/standard/68508.html).

*5	Technické usmernenia týkajúce sa komplexného posúdenia rizika a plánovania v kontexte klimatickej zmeny, https://www.undrr.org/publication/technical-guidance-comprehensive-risk-assessment-and-planning-context-climate-change.

*6	Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, https://www.undrr.org/publication/sendai-framework-disaster-risk-reduction-2015-2030.

21.

Vkladá sa tento oddiel 9.3:

„9.3. Poradenstvo týkajúce sa riadenia fyzických klimatických rizík a adaptácie na zmenu klímy

Opis činnosti

Poskytovanie alebo zadávanie poradenských činností, ktoré podnikom alebo organizáciám umožňujú riadiť fyzické klimatické riziká.

Hospodárska činnosť sa vykonáva aspoň s jedným z týchto cieľov:

a)	zabezpečenie posúdení alebo podpora pri vykonávaní posúdení klimatických vplyvov, zraniteľnosti alebo rizík;

b)	vypracovanie, vykonávanie, monitorovanie alebo vyhodnotenie stratégií, plánov alebo opatrení na riadenie fyzických klimatických rizík.

Hospodárska činnosť nezahŕňa technické poradenstvo súvisiace s inžinierskymi činnosťami zameranými na adaptáciu na zmenu klímy (pozri oddiel 9.1 tejto prílohy), trhový výskum, vývoj a inováciu (pozri oddiel 9.2 tejto prílohy) ani poradenstvo ako súčasť vývoja alebo programovania softvéru na riadenie fyzických klimatických rizík a adaptáciu na zmenu klímy (pozri oddiel 8.4 tejto prílohy).

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod kód NACE M74.90 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.	Činnosť spočíva v odstraňovaní informačných, technologických alebo kapacitných prekážok, ktoré bránia adaptácii.

V rámci činnosti sa využíva metodika a údaje, ktoré:

vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy*1, vedeckými recenzovanými publikáciami, modelmi otvorených zdrojov*2, prípadne platenými modelmi;

sú zlučiteľné s normami a usmerneniami týkajúcimi sa adaptácie na zmenu klímy, riadenia rizík a znižovania rizika katastrof, napríklad vrátane EN ISO 14090:2019*3 pre pochopenie vplyvov zmeny klímy a neistôt a ich použitie pri rozhodovaní, ako aj ISO 14091:2021*4 o posúdení klimatickej zraniteľnosti, vplyvov a rizika, s Technickými usmerneniami týkajúcimi sa komplexného posúdenia rizika a plánovania v kontexte klimatickej zmeny*5 a so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof*6.

Vypracované stratégie, plány a opatrenia v oblasti riadenia klimatických rizík:

a)	nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	uprednostňujú riešenia blízke prírode7 alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru8;

c)	sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi stratégiami a plánmi adaptácie;

d)	monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie.

„Výrazne nenarušiť“

1.	Zmiernenie zmeny klímy

Činnosť sa nevykonáva v zariadeniach na ťažbu, uskladňovanie, prepravu alebo výrobu fosílnych palív.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

neuplatňuje sa

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

neuplatňuje sa

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

neuplatňuje sa

*1	Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

*2	Ako napríklad služby programu Copernicus a služby včasného varovania Galileo riadené Európskou komisiou.

*3	Norma ISO 14090:2019, Adaptácia na zmenu klímy. Zásady, požiadavky a pokyny (verzia z 27.6.2023: https://www.iso.org/standard/68507.html).

*4	ISO 14091:2021, Adaptácia na zmenu klímy. Usmernenie na posúdenie zraniteľnosti, vplyvov a rizika (verzia z 27.6.2023: https://www.iso.org/standard/68508.html).

*5	Technické usmernenia týkajúce sa komplexného posúdenia rizika a plánovania v kontexte klimatickej zmeny, https://www.undrr.org/publication/technical-guidance-comprehensive-risk-assessment-and-planning-context-climate-change.

*6	Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030, https://www.undrr.org/publication/sendai-framework-disaster-risk-reduction-2015-2030.

*8	Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].“;

22.

Vkladá sa tento nadpis oddielu 14:

„14.	RIADENIE RIZIKA KATASTROF“;

23.

Vkladajú sa tieto oddiely 14.1 a 14.2:

„14.1. Pohotovostné služby

Opis činnosti

Činnosti pohotovostných služieb vrátane:

koordinácie reakcie na katastrofu na účely zriadenia a prevádzky hodnotiacich, koordinačných alebo prípravných zariadení a tímov, ako sú stále koordinačné centrá pre reakcie na núdzové situácie alebo koordinačné centrá operácií na mieste, ktoré sa nachádzajú v mieste núdzovej situácie. Uskutočňovanie reakcie na núdzové situácie zahŕňa riadenie, posúdenie alebo analýzu, plánovanie, spoluprácu alebo koordináciu, komunikáciu a podávanie správ médiám;

záchranných zdravotných služieb, t. j. prvej pomoci v núdzovej situácii a ošetrenia pacientov v teréne, v dočasných poľných nemocniciach vrátane vojenských nemocníc alebo zdravotníckych zariadení, v ktorých sa liečia ambulantní a hospitalizovaní pacienti, ktorí sú ovplyvnení rizikovou núdzovou situáciou, s prihliadnutím na uznávané medzinárodné usmernenia týkajúce sa využívania poľných nemocníc*1. Sem patrí:

i)	príjem, skríning a profilovanie pacientov (triáž) na mieste katastrofy alebo v zdravotníckom zariadení;

ii)	poskytovanie prvej pomoci;

iii)	stabilizácia a smerovanie vážnych urgentných prípadov (traumatických a netraumatických), v prípade potreby príprava pacienta na prevoz do zdravotníckeho zariadenia na konečné ošetrenie;

iv)	rozšírená neodkladná podpora životných funkcií;

v)	anestézia, zobrazovanie, sterilizácia, služby laboratórnych testov a transfúzie krvi súvisiace s núdzovými situáciami v oblasti zdravia;

vi)	vykonávanie život zachraňujúcej chirurgie, urgentnej všeobecnej chirurgie;

vii)	konečná starostlivosť pri menej závažných urgentných prípadoch (traumatických a netraumatických);

viii)

zdravotnícky odsun obetí katastrofy vrátane pozemnej a vodnej prepravy a leteckej evakuácie;

zmierňovania následkov katastrof, teda ad-hoc činností zmierňovania následkov po katastrofe priamo na mieste, ako je zriadenie a riadenie evakuačných centier v spolupráci s existujúcimi štruktúrami, miestnymi orgánmi a medzinárodnými organizáciami až do ich odovzdania miestnym orgánom alebo humanitárnym organizáciám a zabezpečenie základných životných potrieb (ako sú lieky, potraviny, voda, teplé oblečenie, prikrývky pre ľudí postihnutých katastrofou), a to počas katastrofy aj bezprostredne po katastrofe. Sem patrí:

i)	prípravné určenie a zabezpečenie pripravenosti provizórnych centier zmierňovania následkov katastrof, ako sú komunitné evakuačné centrá, miesta výdaja vody, jedla a pomoci a podobné centrá;

ii)	zaškolenie zamestnancov v oblasti zmierňovania následkov katastrof v prípade odovzdania;

pátracích a záchranných činností, ako je pátranie po osobách, lokalizácia a záchrana osôb, ktoré sú v tiesni alebo bezprostrednom ohrození alebo ktoré uviazli v dôsledku povodne alebo sa nachádzajú pod troskami, sú stratené, uviaznuté alebo izolované a nemajú možnosť alebo prostriedky, ako sa evakuovať, alebo ktoré sú nezvestné a neevidované na súši a vo vode. Činnosti sa vykonávajú v súlade s medzinárodnými usmerneniami*2. Sem patrí:

i)	pozemné pátranie, pátranie na vode a vo vzduchu, a to aj pomocou pátracích psov alebo technického pátracieho vybavenia;

ii)	záchrana vrátane vyťahovania a presunu;

iii)	pomoc na záchranu života a zabezpečenie základných životných potrieb;

iv)	vniknutie, prelomenie a rozbitie;

v)	použitie technického lana;

vi)	stavanie vzpier;

reakcie na nebezpečné materiály, ako je detekcia a izolácia nebezpečných materiálov, obmedzené na miesto, kde sa vykonávajú počas incidentu s nebezpečným materiálom alebo bezprostredne po incidente spojenom s nebezpečným materiálom na účely okamžitého zníženia rizika, vrátane: dekontaminácie pôdy a podzemnej vody v mieste znečistenia, buď in situ, alebo ex situ, s použitím mechanických, chemických alebo biologických metód; dekontaminácie priemyselných zariadení alebo areálov vrátane jadrových elektrární a areálov; dekontaminácie a čistenia povrchovej vody po náhodnom znečistení, napr. prostredníctvom zberu znečisťujúcich látok alebo prostredníctvom aplikácie chemických látok; čistenie ropných únikov a iných znečistení na pevnine, v povrchovej vode, v oceánoch a moriach vrátane pobrežných oblastí; odstraňovania azbestu, olovnatých náterov a iných toxických materiálov. Sem patrí:

i)	identifikácia chemického a zistenie rádiologického nebezpečenstva kombináciou ručného, mobilného a laboratórneho vybavenia;

ii)	odoberanie biologických, chemických a rádiologických vzoriek, manipulácia s nimi a ich príprava na ďalšiu analýzu inde;

iii)	použitie vhodného vedeckého modelu na predpoveď nebezpečenstva;

iv)	bezprostredné zníženie rizika vrátane kontroly šírenia a neutralizácie nebezpečenstva, ošetrenie na mieste alebo dekontaminácia osôb, zvierat a vybavenia, čo môže zahŕňať okamžitú nápravnú činnosť v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES*3;

f)	hasenia požiarov a predchádzania požiarom, pričom ide napr. o správu a prevádzku stáleho a pomocného hasičského zboru pri predchádzaní požiarom a hasení požiarov, ako aj pri pozemnom hasení požiarov, hasení požiarov na vode a leteckom hasení požiarov.

technických ochranných opatrení a pomoci pri reakcii na klimatické nebezpečenstvo, ak sa vykonávajú počas núdzovej situácie a bezprostredne po nej. Sem patrí:

i)	vysokokapacitné odčerpávanie, napríklad zabezpečenie odčerpávania v zaplavených oblastiach a pomoc pri hasení dodávaním vody;

ii)	čistenie, uskladnenie a dodávanie vody prostredníctvom mobilných jednotiek na čistenie a uskladnenie vody;

iii)	preprava pracovníkov reakcie na núdzové situácie a dodávok;

iv)	zriadenie, údržba a prevádzka systémov komunikácie v prípade núdzových situácií s cieľom zabezpečiť komunikáciu počas núdzových situácií aj po nich;

v)	zriadenie, údržba a prevádzka systémov výroby energie v prípade núdzových situácií, a to počas núdzových situácií aj po nich;

vi)	kontrola šírenia povodní na účely posilnenia existujúcich štruktúr a budovanie nových bariér na predchádzanie záplavám z riek, vodných nádrží, vodných ciest so stúpajúcou hladinou vody.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii zahŕňajú aj činnosti v oblasti pripravenosti*4, ktoré priamo súvisia s pohotovostnými službami, ako sú:

a)	vypracovanie a aktualizácia príslušných plánov na zabezpečenie pripravenosti činností reakcie na núdzové situácie;

b)	odborná príprava a budovanie kapacít pracovníkov a expertov a prípadne dobrovoľníkov a služobných zvierat;

c)	zavedenie zariadení odbornej prípravy používaných na odbornú prípravu na reakciu na klimatické hrozby;

d)	nadobudnutie, uskladnenie, modernizácia a údržba materiálových prostriedkov vrátane častí modulov5 ako súčasť pomoci v oblasti civilnej ochrany6 potrebnej na zmiernenie bezprostredných dôsledkov katastrofy;

e)	nadobudnutie, inštalácia, oprava, prevádzka a údržba systémov požiarneho poplachu a včasného varovania, ako aj ich monitorovanie na diaľku;

f)	vzdelávacie činnosti a činnosti zamerané na zvyšovanie informovanosti o rizikách katastrof uskutočňované poskytovateľmi pohotovostných služieb v rámci komunity alebo zacielené na vybrané zainteresované strany alebo cieľové skupiny.

3.	Hospodárske činnosti uvedené v bodoch 1 a 2 sú zahrnuté, ak sú schopné riešiť katastrofy alebo ich vplyvy, ktoré súvisia s klimatickými nebezpečenstvami.

Činnosti a prostriedky, ktorých primárny účel je iný ako poskytovanie civilných pohotovostných služieb, možno zahrnúť len vtedy, ak poskytujú podporu civilnej reakcii na núdzové situácie v prípade katastrof, ktoré možno pripísať katastrofám súvisiacim s klímou.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii nezahŕňajú činnosti vykonávané v rámci činnosti „Infraštruktúra prevencie povodňového rizika a ochrany pred ním“ (pozri oddiel 14.2 tejto prílohy).

Hospodárske činnosti v tejto kategórii nezahŕňajú činnosti vykonávané prevádzkovateľom zodpovedným za environmentálne škody v súlade so smernicou 2004/35/ES.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod niekoľko kódov NACE, najmä A2.40, B9.10, E39.00, H52.23, N80.20, Q84, O84.25, Q86.10, Q86.90 a Q88.99, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.	V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na významné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

a)	preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkonnosť hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)	v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa zmierni identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a

jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)	v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)	v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov*7 zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panelu o zmene klímy*8, vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov*9, prípadne platenými modelmi.

Realizované adaptačné riešenia:

a)	nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	uprednostňujú riešenia blízke prírode10 alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru11;

c)	sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)	sa monitorujú a merajú v porovnaní s vopred stanovenými ukazovateľmi a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)	ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickým kritériom preskúmania „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

a)	zvýšenie úrovne odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	prispievanie k adaptačným snahám iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností.

„Výrazne nenarušiť“

1.	Zmiernenie zmeny klímy

Prevádzkovateľ tejto činnosti vypracoval a vykonal plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia, v ktorom sa:

identifikujú kľúčové škodlivé vplyvy jeho aktív a činností na klímu, ktoré sú relevantné pre zmiernenie zmeny klímy, vrátane vplyvov spôsobených:

i)	emisiami skleníkových plynov rozsahu 1*12;

ii)	emisiami skleníkových plynov rozsahu 2*13;

iii)	emisiami skleníkových plynov rozsahu 3*14;

b)	vymedzujú potrebné opatrenia, aby sa minimalizovali identifikované škodlivé vplyvy činnosti na klímu a zároveň sa dosiahol hlavný účel pohotovostnej služby;

c)	vysvetľuje úroveň zlepšenia, ktorá sa dá dosiahnuť vykonávaním navrhovaných opatrení, a ktorý zahŕňa časový plán vykonávania týchto opatrení;

d)	monitoruje a dokumentuje vykonávanie identifikovaných opatrení v súlade s časovým plánom a úrovňou dosiahnutých zlepšení.

Plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia:

a)	vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov, ktoré sú zverejnené;

b)	je vypracovaný po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane orgánov na ochranu životného prostredia;

c)	je aktualizovaný, ak sa vlastnosti a prevádzkovanie činnosti významne zmenia takým spôsobom, ktorým sa mení povaha alebo rozsah vplyvov na klímu a životné prostredie;

d)	v prípade protipožiarnych operácií je v súlade s článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 517/2014*15.

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Prevádzkovateľ tejto činnosti vypracoval a vykonal plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia, v ktorom sa:

identifikujú kľúčové škodlivé vplyvy jeho aktív a činností relevantných pre ochranu vodných a morských zdrojov na životné prostredie vrátane vplyvov na vodné a morské zdroje v oblastiach zahrnutých do registrov chránených oblastí stanovených v článku 6 smernice 2000/60/ES alebo do iných rovnocenných národných alebo medzinárodných klasifikácií alebo vymedzení pojmov vrátane negatívnych vplyvov škodlivých látok [ako sú perfluóralkylové a polyfluóralkylové látky (PFAS)] v hasiacich penách, hasiacich látkach a spomaľovačoch horenia;

vymedzujú potrebné opatrenia, aby sa minimalizovali identifikované škodlivé vplyvy činnosti na životné prostredie a zároveň sa dosiahol hlavný účel pohotovostnej služby, pričom začleňujú zásady cieleného uplatňovania (v čase a oblasti zásahu) a poskytovania na náležitej úrovni (ak je to možné, mali by sa uprednostniť fyzické alebo iné nechemické metódy) pri plánovaní reakcie na núdzové situácie;

c)	vysvetľuje úroveň zlepšenia, ktorá sa dá dosiahnuť vykonávaním navrhovaných opatrení, a zahŕňa časový plán vykonávania týchto opatrení;

d)	monitoruje a dokumentuje vykonávanie identifikovaných opatrení v súlade s časovým plánom a úrovňou dosiahnutých zlepšení.

Plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia:

a)	vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov, ktoré sú zverejnené;

b)	je vypracovaný po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane orgánov na ochranu životného prostredia;

c)	je aktualizovaný, ak sa vlastnosti a prevádzkovanie činnosti významne zmenia takým spôsobom, ktorým sa mení povaha alebo rozsah vplyvov na klímu a životné prostredie.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Prevádzkovateľ tejto činnosti vypracoval a vykonal plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia, v ktorom sa:

identifikujú kľúčové škodlivé environmentálne vplyvy jeho aktív a činností relevantných pre prechod na obehové hospodárstvo vrátane vplyvov na vznik odpadu*16, nakladanie s odpadom a spracovanie odpadu vrátane negatívnych vplyvov vysokej miery využívania a častého využívania jednorazových nerecyklovateľných výrobkov a nesprávneho nakladania s odpadom (nebezpečným odpadom aj odpadom, ktorý nie je nebezpečný), ako aj uskladnenia a zneškodňovania chemických látok*17 a zdravotníckeho odpadu*18;

vymedzujú potrebné opatrenia, aby sa minimalizovali identifikované škodlivé vplyvy činnosti na životné prostredie a zároveň sa dosiahol hlavný účel pohotovostnej služby, a to v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES*19, vrátane opatrení na minimalizovanie ničenia nepoužitého tovaru ukladaného na skládku a osvedčených postupov odvetvia pre odstraňovanie dočasnej infraštruktúry, ako sa vymedzuje v Protokole EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie*20;

c)	vysvetľuje úroveň zlepšenia, ktorá sa dá dosiahnuť vykonávaním navrhovaných opatrení, a zahŕňa časový plán vykonávania týchto opatrení;

d)	monitoruje a dokumentuje vykonávanie identifikovaných opatrení v súlade s časovým plánom a úrovňou dosiahnutých zlepšení.

Plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia:

a)	vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov, ktoré sú zverejnené;

b)	je vypracovaný po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane orgánov na ochranu životného prostredia;

c)	je aktualizovaný, ak sa vlastnosti a prevádzkovanie činnosti významne zmenia takým spôsobom, ktorým sa mení povaha alebo rozsah vplyvov na klímu a životné prostredie.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Prevádzkovateľ tejto činnosti vypracoval a vykonal plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia, v ktorom sa:

identifikujú kľúčové škodlivé vplyvy jeho aktív a činností relevantných pre prevenciu a kontrolu znečisťovania na životné prostredie vrátane vplyvov znečisťujúcich emisií na ovzdušie, vodu alebo pôdu, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ*21, vrátane negatívnych vplyvov škodlivých látok v hasiacich penách, hasiacich látkach a spomaľovačoch horenia na úroveň znečistenia životného prostredia a negatívnych vplyvov použitia halónov na poškodzovanie ozónovej vrstvy;

b)	vymedzujú potrebné opatrenia, aby sa minimalizovali identifikované škodlivé vplyvy činnosti na životné prostredie a zároveň sa dosiahol hlavný účel pohotovostnej služby;

c)	vysvetľuje úroveň zlepšenia, ktorá sa dá dosiahnuť vykonávaním navrhovaných opatrení, a zahŕňa časový plán vykonávania týchto opatrení;

d)	monitoruje a dokumentuje vykonávanie identifikovaných opatrení v súlade s časovým plánom a úrovňou dosiahnutých zlepšení.

Plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia:

a)	vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov, ktoré sú transparente zverejnené;

b)	je vypracovaný po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane orgánov na ochranu životného prostredia;

c)	je aktualizovaný, ak sa vlastnosti a prevádzkovanie činnosti významne zmenia, čím sa potenciálne mení povaha alebo rozsah vplyvov na klímu a životné prostredie;

d)	v prípade protipožiarnych operácií je v súlade s článkom 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1005/2009*22.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Prevádzkovateľ tejto činnosti vypracoval a vykonal plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia, v ktorom sa:

identifikujú kľúčové škodlivé vplyvy jeho aktív a činností relevantných pre ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov na životné prostredie vrátane vplyvov na:

i)	územia citlivé z hľadiska biodiverzity, ako sú oblasti sústavy Natura 200023, v súlade s článkom 3 smernice 92/43/EHS, článkom 4 smernice 2009/147/ES a článkom 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES alebo inými rovnocennými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými klasifikáciami/vymedzeniami pojmov24;

ii)	záber pôdy a uplatňovanie tzv. „hierarchie záberu pôdy“, ako sa opisuje v stratégii EÚ v oblasti pôdy, vrátane vplyvov, ktoré vznikajú v dôsledku zakladania a strednodobej až dlhodobej prevádzky táborov na zmierňovanie následkov katastrof;

vymedzujú potrebné opatrenia, aby sa minimalizovali identifikované škodlivé vplyvy činnosti na životné prostredie a zároveň sa dosiahol hlavný účel pohotovostnej služby, vrátane plánovaných opatrení na minimalizovanie rizík pre územia citlivé z hľadiska biodiverzity, napríklad začlenením priestorových informácií o územiach citlivých z hľadiska biodiverzity a zásad starostlivosti do plánovania reakcie na núdzové situácie;

c)	vysvetľuje úroveň zlepšenia, ktorá sa dá dosiahnuť vykonávaním navrhovaných opatrení, a zahŕňa časový plán vykonávania týchto opatrení;

d)	monitoruje a dokumentuje vykonávanie identifikovaných opatrení v súlade s časovým plánom a úrovňou dosiahnutých zlepšení.

Plán zmiernenia zmeny klímy a ochrany životného prostredia:

a)	vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov, ktoré sú zverejnené;

b)	je vypracovaný po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane orgánov na ochranu životného prostredia;

c)	je aktualizovaný, ak sa vlastnosti a prevádzkovanie činnosti významne zmenia, čím sa potenciálne mení povaha alebo rozsah vplyvov na klímu a životné prostredie.

14.2. Infraštruktúra prevencie povodňového rizika a ochrany pred ním

Opis činnosti

Činnosť sa týka štrukturálnych*25 a neštrukturálnych*26 opatrení zameraných na prevenciu a ochranu ľudí, ekosystémov, kultúrneho dedičstva a infraštruktúry pred povodňami v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES*27.

Prijaté štrukturálne opatrenia zahŕňajú:

a)	hrádze, riečne hrádze;

b)	hrádze na ochranu pobrežia, zábrany pred búrkovými vlnami, morské hrádze, vodostavy a vlnolamy;

c)	vyrovnávacie nádrže, ktoré sa nachádzajú v línii toku alebo mimo nej, na zabránenie povodniam a kontrolu povodní v prirodzených a umelých odvodňovacích systémoch;

d)	opatrenia na kontrolu povodní zvýšením schopnosti oblastí zachytávajúcich vodu zadržiavať vodu, napríklad zavedením distribuovaných vyrovnávacích nádrží alebo odľahčovacích konštrukcií zberných systémov;

e)	vodné stavby na reguláciu prietoku vody, ako sú prečerpávacie stanice, priepusty, vráta;

f)	štruktúry na kontrolu sedimentov.

Prijaté neštrukturálne opatrenia zahŕňajú:

a)	kampane na zvyšovanie povedomia o povodniach;

b)	modelovanie a predpovedanie povodní, mapovanie povodňových rizík;

c)	územné plánovanie v oblastiach náchylných na povodne, zamerané na znižovanie povodňových rizík, napríklad uplatňovaním obmedzení na využívanie pôdy a presadzovaním kritérií ochrany prostredníctvom stavebných zákonov;

d)	systémy včasného varovania pred povodňami.

Činnosť zahŕňa návrh, výstavbu, rozširovanie, obnovu, modernizáciu a prevádzku štrukturálnych alebo neštrukturálnych opatrení.

Činnosti v tejto kategórii nezahŕňajú plánovanie, výstavbu, rozširovanie a prevádzku rozsiahlych opatrení blízkych prírode v oblasti riadenia povodní alebo sucha a opatrení na obnovu mokradí, na ktoré sa vzťahuje činnosť „Riešenia blízke prírode pre prevenciu povodňového rizika a rizika sucha a ochranu pred nimi“ (pozri oddiel 3.1. v prílohe I k delegovanému nariadeniu XXXX/XXX). Činnosť nezahŕňa ani infraštruktúru pre vodnú dopravu, ako sú vodné cesty, prístavy a prístaviská (pozri oddiel 6.16 tejto prílohy), reakciu na núdzové situácie v prípade povodne (pozri oddiel 14.1. tejto prílohy), poradenstvo týkajúce sa riadenia fyzických klimatických rizík a adaptácie na zmenu klímy (pozri oddiel 9.3) a softvér na riadenie fyzických klimatických rizík a adaptáciu na zmenu klímy (pozri oddiel 8.4).

Činnosti v tejto kategórii nezahŕňajú výstavbu, úpravu alebo odstránenie stavieb na zadržiavanie vody, ktoré sa nachádzajú v línii toku a zadržiavajú vodu predovšetkým na účely využívania vodnej energie alebo zavlažovania.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii by mohli patriť pod kód NACE F42.91 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.	V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na významné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

a)	preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkonnosť hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)	v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa zmierni identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a

jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)	v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)	v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov*28 zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panelu o zmene klímy*29, vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov*30, prípadne platenými modelmi.

Realizované adaptačné riešenia:

a)	nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	uprednostňujú riešenia blízke prírode31 alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru32;

c)	sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)	sa monitorujú a merajú v porovnaní s vopred stanovenými ukazovateľmi a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)	ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickým kritériom preskúmania „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

a)	zvýšenie úrovne odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)	prispievanie k adaptačným snahám iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností.

„Výrazne nenarušiť“

1.	Zmiernenie zmeny klímy

neuplatňuje sa

3.	Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Činnosť nebrzdí dosahovanie dobrého environmentálneho stavu morských vôd ani nezhoršuje stav morských vôd, ktoré už sú v dobrom environmentálnom stave, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 21 nariadenia (EÚ) 2020/852 a v súlade so smernicou 2008/56/ES; na to sa vyžaduje najmä prijatie vhodných opatrení na prevenciu alebo zmiernenie vplyvov v súvislosti s deskriptormi stanovenými v prílohe I k uvedenej smernici s prihliadnutím na rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 v súvislosti s príslušnými kritériami a metodickými normami pre dané deskriptory.

Táto činnosť je v súlade s ustanoveniami smernice 2000/60/ES*33, a najmä so všetkými požiadavkami stanovenými v článku 4 uvedenej smernice.

V posúdení sa zohľadňujú najmä kumulované vplyvy projektu s ostatnou existujúcou alebo plánovanou infraštruktúrou v povodí. Z uvedeného posúdenia vplyvov vyplynul záver, že projekt svojou konštrukciou a polohou, ako aj prijatými zmierňujúcimi opatreniami, spĺňa jednu z týchto požiadaviek:

a)	projekt nespôsobuje žiadne zhoršenie ani neohrozuje dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu konkrétneho vodného útvaru, s ktorým súvisí;

i)	dôvody vyššieho verejného záujmu alebo skutočnosť, že očakávané prínosy plánovaného projektu plavebnej infraštruktúry pre zmiernenie zmeny klímy alebo adaptáciu na ňu prevažujú nad nákladmi, ktoré vzniknú v dôsledku zhoršenia stavu vody životnému prostrediu aj spoločnosti;

ii)

skutočnosť, že vyšší verejný záujem alebo očakávané prínosy činnosti sa nemôžu z dôvodov technickej uskutočniteľnosti, prípadne neprimeraných nákladov, dosiahnuť alternatívnymi prostriedkami, ktoré by viedli k lepšiemu environmentálnemu výsledku (napríklad riešenia blízke prírode, iná lokalita, obnova/renovácia existujúcich infraštruktúr alebo použitie technológií, ktoré nenarúšajú kontinuitu riek).

Vykonajú sa všetky technicky uskutočniteľné a ekologicky relevantné opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na vodu, ako aj na chránené biotopy a druhy priamo závislé od vody.

V závislosti od ekosystémov, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ovplyvnených vodných útvaroch, prípadné zmierňujúce opatrenia zahŕňajú:

a)	opatrenia na dosiahnutie takého stavu, ktorý sa čo najviac blíži nerušenej kontinuite, k čomu patria opatrenia na zabezpečenie pozdĺžnej a laterálnej kontinuity, minimálneho ekologického toku a toku sedimentov;

b)	opatrenia na ochranu alebo zlepšenie morfologických podmienok a biotopov pre vodné druhy;

c)	opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov eutrofizácie.

Účinnosť týchto opatrení sa monitoruje na základe podmienok na dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu dotknutého vodného útvaru stanovených v povolení.

Projekt trvalo neohrozuje dosiahnutie dobrého stavu alebo potenciálu v žiadnom vodnom útvare toho istého správneho územia povodia.

Okrem uvedených zmierňujúcich opatrení sa tam, kde je to potrebné, vykonávajú kompenzačné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že projektom sa celkovo nezhorší stav vodných útvarov v tom istom správnom území povodia. To sa dosahuje obnovením (pozdĺžnej alebo laterálnej) kontinuity v tom istom správnom území povodia v rozsahu, v akom sa kompenzuje narušenie kontinuity, ktoré môže spôsobiť plánovaný projekt plavebnej infraštruktúry. Kompenzácia sa začína pred realizáciou projektu.

4.	Prechod na obehové hospodárstvo

Prevádzkovatelia obmedzujú vznik odpadu v procesoch súvisiacich s výstavbou a demoláciou, pričom prihliadajú na najlepšie dostupné techniky. V súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a Protokolom EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie*34 je aspoň 70 % (hmotnosti) stavebného odpadu a odpadu z demolácie, ktorý nie je nebezpečný (okrem prirodzene sa vyskytujúceho materiálu uvedeného v kategórii 17 05 04 v európskom katalógu odpadov stanovenom v rozhodnutí 2000/532/ES) a pochádza zo staveniska, pripravených na opätovné použitie, recykláciu a iné materiálové zhodnotenie, a to vrátane činností spätného zasypávania, pri ktorých sa odpad využije ako náhrada za iné materiály. Prevádzkovatelia používajú selektívnu demoláciu, aby bolo možné odstránenie nebezpečných látok a bezpečné nakladanie s nimi a uľahčilo sa opätovné použitie a vysokokvalitná recyklácia.

5.	Prevencia a kontrola znečisťovania

Sú prijaté vhodné opatrenia na zabránenie škodlivému pretekaniu zrážkovej vody z kombinovaného systému zberu odpadových vôd a na jeho zmiernenie, ktoré môžu zahŕňať udržateľný mestský kanalizačný systém, systémy separácie zberu zrážkovej vody, zadržiavacie zásobníky a čistenie prvotného spláchnutia.

6.	Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Zároveň sa musí zabezpečiť toto:

a)	v EÚ v súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000: z vhodného posúdenia vykonaného v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS vyplýva, že činnosť nemá z hľadiska cieľov ochrany významné vplyvy na lokality sústavy Natura 2000;

v EÚ v akejkoľvek oblasti: činnosť nemá nepriaznivý vplyv na obnovu alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany populácií druhov chránených podľa smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES. Činnosť zároveň nemá nepriaznivý vplyv na obnovu alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany dotknutých druhov biotopov, ktoré sú chránené podľa smernice 92/43/EHS;

c)	v EÚ sa zabraňuje introdukcii inváznych nepôvodných druhov alebo sa ich šírenie manažuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1143/2014;

d)	mimo EÚ sa činnosti vykonávajú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany biotopov, druhov a manažmentu inváznych nepôvodných druhov.

Napríklad usmernenie Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2020 pre zariadenia zdravotnej starostlivosti, ktoré sú odolné proti zmene klímy a environmentálne udržateľné, ktoré je k dispozícii na adrese: https://www.who.int/publications/i/item/9789240012226 a Svetová zdravotnícka organizácia; 2020. Licencia: CC BY-NC-SA 3.0 IGO), publikácia Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Smart Hospitals Toolkit (Súbor nástrojov pre inteligentné nemocnice), Panamerická zdravotnícka organizácia, 2017, k dispozícii na adrese: https://cdn.who.int/media/docs/default-source/climate-change/smart-hospital-toolkit-paho.pdf.

Napríklad usmernenia Medzinárodnej poradnej skupiny pre pátranie a záchranu (INSARAG), 2020, „zväzok II: Preparedness and response (Pripravenosť a reakcia)“ a „zväzok III: Operational Field Guidance (Usmernenia k činnosti v teréne)“, Úrad Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), k dispozícii na adrese: www.insarag.org.

*3	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

*4	„Pripravenosť“ je stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských zdrojov, materiálnych prostriedkov, štruktúr, spoločenstiev a organizácií, ktorý im umožňuje zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na katastrofu a ktorý je výsledkom vopred uskutočnených opatrení.

Pojem „modul“ na účely tejto prílohy je odvodený od vymedzenia na základe článku 4 bodu 6 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, ktorým sa zriaďuje mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, a ide o „sebestačné a autonómne usporiadanie spôsobilostí […], ktoré je vzhľadom na úlohy a potreby vopred vymedzené, alebo mobilný operačný tím […] predstavujúci kombináciu ľudských zdrojov a materiálnych prostriedkov, ktorý je možné charakterizovať na základe jeho kapacity, pokiaľ ide o zásah, alebo úlohy (úloh), ktorú je schopný vykonať;“. Materiálne prostriedky podľa potreby zahŕňajú prepravu potrebnú na podporu núdzového zásahu. Príklady materiálnych prostriedkov potrebných v prípade rôznych druhov modulov reakcie pohotovostných služieb sú stanovené vo vykonávacích rozhodnutiach 2014/762 a 2019/570 (mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany), napríklad materiálne prostriedky súvisiace s leteckým alebo pozemným hasením požiarov, ako sú helikoptéry, lietadlá a vozidlá, záchranné člny a letecké prostriedky na zdravotnícky odsun.

„Pomoc v oblasti civilnej ochrany“ sú tímy, odborníci alebo moduly určené na civilnú ochranu, spolu s ich vybavením, ako aj materiál na poskytovanie pomoci alebo dodávky na zmiernenie okamžitých dôsledkov katastrofy. Článok 2 bod 2 vykonávacieho rozhodnutia Komisie zo 16. októbra 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany a zrušujú sa rozhodnutia Komisie 2004/277/ES, Euratom a 2007/606/ES, Euratom [oznámené pod číslom C(2014) 7489] (2014/762/EÚ).

*7	K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panelu o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

*8	Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

*9	Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

*10

Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje“. Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z 27.6.2023: https://research-and-innovation.ec.europa.eu/research-area/environment/nature-based-solutions_en).

*11	Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

*12	„Emisie skleníkových plynov rozsahu 1“ sú priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, ktoré vlastní alebo kontroluje prevádzkovateľ, vrátane emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z pozemnej, vodnej a leteckej záchrannej prepravy.

*13	„Emisie skleníkových plynov rozsahu 2“ sú nepriame emisie skleníkových plynov z výroby elektriny spotrebovanej prevádzkovateľom.

*14

„Emisie skleníkových plynov rozsahu 3“ sú všetky nepriame emisie skleníkových plynov, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu 2. Usmernenie, ako vypočítať uhlíkovú stopu humanitárnych organizácií, sa uvádza v charte Climate Charter, Humanitarian Carbon Calculator (Klimatická charta, kalkulačka emisií oxidu uhličitého humanitárnych organizácií), 2023, https://www.climate-charter.org/humanitarian-carbon-calculator/.

*15	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

*16	Ako sa vymedzuje v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES, ktorým sa ustanovuje európsky katalóg odpadov.

*17	Napríklad tie, ktoré sa nachádzajú v hasiacich penách, hasiacich látkach a spomaľovačoch horenia.

*18	Pozri Medzinárodný výbor Červeného kríža, Nakladanie so zdravotníckym odpadom, 2011, k dispozícii na adrese: https://www.icrc.org/en/doc/assets/files/publications/icrc-002-4032.pdf.

*19	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

*20	Protokol EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie a usmernenia, Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, k dispozícii na adrese: https://single-market-economy.ec.europa.eu/content/eu-construction-and-demolition-waste-protocol-0_en.

*21	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

*22	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1).

*23	Uvedené v Natura 2000 Viewer, pozri Európsku environmentálnu agentúru, Natura 2000 Network Viewer, https://natura2000.eea.europa.eu/.

*24

Vrátane vplyvov vyplývajúcich zo zakladania a prevádzky táborov na zmierňovanie následkov katastrof, vplyvov na územia s vysokou hodnotou z hľadiska biodiverzity v dôsledku neúmyselného zavedenia/uvoľnenia nebezpečných materiálov alebo v dôsledku nezabezpečenia ochrany počas reakcie na nebezpečné materiály.

*25	Opatrenia zahŕňajú inžinierske stavby.

*26	Opatrenia nezahŕňajú inžinierske stavby.

*27	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

*28	K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panelu o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

*29	Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

*30	Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

*31

Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje“. Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z 27.6.2023: https://research-and-innovation.ec.europa.eu/research-area/environment/nature-based-solutions_en).

*32	Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

*33

V prípade činností v tretích krajinách sa na zmiernenie nepriaznivého vplyvu na stav vodného útvaru vykonajú všetky realizovateľné kroky v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo medzinárodnými normami, v ktorých sa presadzujú rovnocenné ciele dobrého stavu vôd a dobrého ekologického potenciálu prostredníctvom rovnocenných procesnoprávnych a hmotnoprávnych pravidiel, t. j. plánu riadenia využívania a ochrany vôd vypracovaného na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami, ktorým sa zabezpečuje 1. posúdenie vplyvu činností na identifikovaný stav alebo ekologický potenciál potenciálne ovplyvneného vodného útvaru alebo vodných útvarov a 2. zabránenie zhoršeniu dobrého stavu/ekologického potenciálu, prípadne, ak to nie je možné, 3. opodstatnenie tohto zhoršenia nedostatkom lepších alternatív pre životné prostredie, ktoré by neboli neprimerane nákladné/technicky neuskutočniteľné.

*34	Protokol EÚ o nakladaní so stavebným odpadom a odpadom z demolácie a usmernenia, Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (europa.eu) https://single-market-economy.ec.europa.eu/content/eu-construction-and-demolition-waste-protocol-0_en.“;

24.

V dodatku B sa dopĺňa tento odsek:

„Činnosť nebrzdí dosahovanie dobrého environmentálneho stavu morských vôd ani nezhoršuje stav morských vôd, ktoré už sú v dobrom environmentálnom stave v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 5 smernice 2008/56/ES*1 s ohľadom na rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 v súvislosti s príslušnými kritériami a metodickými normami pre uvedené deskriptory.

*1	Vo vymedzení pojmu stanovenom v článku 3 bode 5 smernice 2008/56/ES sa konkrétne stanovuje, že dobrý environmentálny stav sa určí na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k uvedenej smernici.“;

25.

V dodatku C sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

látok v koncentráciách vyšších ako 0,1 hm. %, ktoré počas obdobia aspoň 18 mesiacov spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a boli identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to či už samotných alebo v zmesiach či výrobkoch, s výnimkou látok, v prípade ktorých prevádzkovatelia posúdia a zdokumentujú, že na trhu nie sú dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a že sa používajú za kontrolovaných podmienok*1;

*1	Komisia preskúma výnimky zo zákazu vyrábať, uvádzať na trh alebo používať látky uvedené v písmene f) po tom, ako uverejní horizontálne zásady týkajúce sa základného použitia chemikálií.“;

26.	V dodatku C sa vypúšťa písmeno g).;

27.

V dodatku C sa za písmeno f) dopĺňa tento odsek:

„Činnosť okrem toho nevedie k výrobe iných látok v koncentráciách vyšších ako 0,1 hm. %, ktoré spĺňajú kritériá nariadenia (ES) č. 1272/2008 pre jednu z tried alebo kategórií nebezpečnosti uvedených v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006, a to či už samotných alebo v zmesiach či výrobkoch, nevedie k ich prítomnosti v konečnom výrobku alebo výstupe ani k ich uvádzaniu na trh, s výnimkou látok, v prípade ktorých prevádzkovatelia posúdia a zdokumentujú, že na trhu nie sú dostupné žiadne iné vhodné alternatívne látky alebo technológie a že sa používajú za kontrolovaných podmienok*1.

*1	Komisia preskúma výnimky zo zákazu výroby, prítomnosti v konečnom výrobku alebo výstupe, alebo uvádzania na trh látok uvedených v tomto odseku po tom, ako uverejní horizontálne zásady týkajúce sa základného použitia chemikálií.“.