„PRÍLOHA I

ZOZNAM VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CIEST ÚNIE GEOGRAFICKY ROZDELENÝCH NA ZÓNY 1, 2 A 3

KAPITOLA 1

Zóna 1

Nemecko

Ems	od línie spájajúcej bývalý maják Greetsiel a západnú prístavnú hrádzu prístavného vstupu v Eemshaven smerom na voľné more až po severnú zemepisnú šírku 53°30′ a východnú zemepisnú dĺžku 6°45′, t. j. mierne smerom na voľné more od člnovej oblasti pre prepravcov suchých nákladov v Alte Ems (1)

Francúzsko

Gironde od priečnej hranice mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Grave a Pointe de Suzac po líniu spájajúcu Pointe de Grave s východným bodom zálivu Conche de Pontaillac.

Loira od priečnej hranice mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Mindin a Pointe de Penoët po líniu spájajúcu svetelný stožiar na hrádzi pri Pointe du Pointeau a maják Villès-Martin v Saint-Nazaire.

Seina od priečnej hranice mora (určenej líniou vychádzajúcou z Cap du Hode na pravom brehu a končiacou v bode, kde sa plánovaná hrádza poniže od Berville -sur-Mer napojí na pobrežie, na ľavom brehu) k hranici, ktorú tvorí línia prebiehajúca v uhle 245° od majáka Sainte Adresse až po priesečník s greenwichským poludníkom. Od tohto bodu hranica prebieha pozdĺž severo-južne orientovanej línie až po priesečník s východo-západne orientovanou líniou od svetelného stožiaru Falaise des Fonds západne od Honfleur.

Delta Rhôny

Záliv Fos: od hranice zóny 3 na sever a východ po polygónovú líniu vychádzajúcu zo svetelného stožiaru na hrádzi na kanále Canal St-Louis prechádzajúc severnou kardinálnou bójou pri pláži They de la Gracieuse a následne západnou kardinálnou bójou pri lokalite Lavéra a končiacu na pláži Pointe de Bonnieu.

Južná časť lagúny Etang de Berre medzi Martiges (špička Brise Lames) a prístavom La Pointe (koniec severnej hrádze).

Poľsko

Časť Pomoranskej zátoky smerom na juh od línie spájajúcej Severný Perd na ostrove Rujana a maják Niechorze.

Časť Gdanskej zátoky smerom na juh od línie spájajúcej maják Hel a vstupnú bóju prístavu Baltijsk.

Švédsko

Jazero Vänern, ktoré je z juhu ohraničené rovnobežkou prechádzajúcou cez maják Bastugrunds.

Jazero Vättern

Brofjorden – Donsö

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 2 alebo 3 a líniou prebiehajúcou od najjužnejšieho bodu Grötö po najzápadnejší bod ostrova Gåsö, najsevernejší bod Härmanö, Härmanö huvud, Vedholmen, Danholmen, centrum Mollön, svetelný stožiar Räbbehuvud, dolný svetelný stožiar v Sankt Olov, najjuhovýchodnejší bod Flatholmen, svetelný stožiar Åstol, svetelný stožiar Marstrand, svetelný stožiar Sälö, dolný svetelný stožiar Kågholmen, svetelný stožiar Tynneskär, svetelný stožiar Buskärs Knöte a horný svetelný stožiar Rivö po svetelný stožiar Rivö.

Severný Öregrundsgrepen

Oblasť medzi pevninou a Gräsö, ohraničená na severe rovnobežkou prechádzajúcou cez svetelný stožiar Engelska grundet a na juhu rovnobežkou prechádzajúcou cez horné navigačné svetlo Öregrund.

Söderarm – Sandhamn

Oblasť ohraničená hranicou zóny 2 a líniou od navigačného svetla Tyvö po svetelný stožiar Söderarm, horné navigačné svetlo pilotného prístavu Söderarm a svetelný stožiar Prästkobben po maják Korsö.

Jungfrufjärden

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 2 a líniou prebiehajúcou od najzápadnejšieho bodu Nämdö po najzápadnejší bod Mörtö-Bunsö po maják Ornöhuvud.

Mysingen – Landsort

Oblasť ohraničená hranicou zóny 2 a líniou od svetelného stožiara Utö cez najjužnejší bod Nåttarö, svetelný stožiar Måsknuv a svetelný stožiar Viksten po svetelný stožiar v Landsort.

Landsort – Arkö

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicami zóny 2 alebo 3 a líniou od svetelného stožiara Landsort po najjužnejší bod Enskär a svetelný stožiar v Norra Kränkan po Marö kupa.

Zátoka Valdemarsviken a súostrovie Gryt

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicami zóny 2 a líniou od majáku Gubbö kupa po svetelný stožiar v Häradsskär a svetelný stožiar v Hägerökarten po najjužnejší bod Kvädö.

Severná úžina Kalmar – Västervik

Oblasť ohraničená pevninou a líniou od Hallmare Skackel po svetelný stožiar Aleskär, svetelný stožiar Idö, svetelný stožiar Idö Stångskär, svetelný stožiar Strupö Ljungskär, pozíciu N 57 20,0 E016 48,0 a západnú kardinálnu tyčovú bóju Enerumsgrund po najsevernejší bod ostrova Öland a ďalej pozdĺž severozápadného pobrežia Öland a na juhu rovnobežkou N 56° 15,00′.

Južná úžina Kalmar

Oblasť medzi pevninou a Öland, ohraničená na severe líniou od bodu Dunö (na pevnine) po Bejershamn na ostrove Öland a na juhu rovnobežkou N 56° 15,00′.

Zóna 2

Česko

Priehradná nádrž Lipno

Nemecko

Ems	od línie prebiehajúcej cez Ems v blízkosti prístavu Papenburg medzi bývalou čerpacou stanicou Diemen a otvorom hrádze pri Halte až po líniu spájajúcu bývalý maják Greetsiel a západné mólo prístavného vstupu v Eemshaven (2).
LEDA	od vstupu do vonkajšieho prístavu morskej plavebnej komory Leer po ústie do rieky Ems
Jade	smerom k pevnine od línie spájajúcej bývalý horný svetelný stožiar Schillig a kostolnú vežu v Langwarden
Weser	od severozápadného okraja železničného mosta v Brémach po líniu spájajúcu kostolnú vežu v Langwarden s kostolnou vežou v Cappel vrátane vedľajších ramien rieky Weser: Rekumer Loch, Rechter Nebenarm a Schweiburg
Hunte	od línie 140 metrov po prúde od mosta Amalienbrücke v Oldenburgu po ústie do rieky Weser
Lesum	od sútoku riek Hamme a Wümme (km 0,00) po ústie do rieky Weser
Labe	od dolnej hranice prístavu Hamburg po líniu spájajúcu svetelný maják Döse a západný okraj hrádze Friedrichskoog (Dieksand) vrátane — Mühlenberger Loch — Ruthenstrom (od kilometra 3,75 po ústie do Labe) — Nebenelben: — Hahnöfer Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 635,00 km až 644,00 km) — Lühesander Süderelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 646,50 km až 650,50 km) — Bütztflether Süderelbe (od kilometra 0,69 po ústie do Labe) — Haseldorfer Binnenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 653,00 km až 658,00 km) — Pagensander Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 659,00 km až 664,00 km) — Schwarztonnensander Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 661,00 km až 664,00 km) — Wischhafener Süderelbe (od kilometra 8,03 po ústie do Labe) — Glückstädter Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 672,00 km až 676,00 km)
Este	od dolnej vody plavebnej komory Buxtehude (km 0,25) po ústie do Labe
Lühe	od dolnej vody plavebnej komory Au-Mühle v Horneburgu (km 0,00) po ústie do Labe
Schwinge	od severného okraja plavebnej komory Salztor v Stade po ústie do Labe
Pinnau	od juhozápadného okraja železničného mosta v Pinnebergu po ústie do Labe
Krückau	od juhozápadného okraja cestného mosta v Elmshorn po ústie do Labe
Stör	od mareografu Rensing po ústie do Labe
Freiburger Hafenpriel	od východného okraja stavidla v obci Freiburg an der Elbe po ústie do Labe
Oste	od úrovne 210 m povyše osi cestného mosta nad hrádzou Oste (km 69,36) po ústie do Labe
Meldorfer Bucht	smerom k pevnine od línie spájajúcej západný okraj hrádze Friedrichskoog (Dieksand) a západné čelo prístavnej hrádze Büsum
Eider	od bodu povyše od ústia Gieselauského kanála (km 22,64) po líniu medzi stredom ochrannej budovy (Tränke) a kostolnou vežou vo Vollerwiek
Gieselaukanal	od ústia do rieky Eider po ústie do Severomorsko-baltského prieplavu
Flensburger Förde	smerom k pevnine od línie spájajúcej maják Kegnäs-Birknack a na sever k hranici medzi Nemeckom a Dánskom vo Flensburger Förde
Schlei	smerom k pevnine od línie spájajúcej čelá prístavnej hrádze Schleimünde
Eckernförder Bucht	smerom k pevnine od línie spájajúcej Boknis-Eck a severovýchodný bod pevniny pri Dänisch Nienhofe
Kieler Förde	smerom k pevnine od línie spájajúcej maják Bülk a námorný pamätník Laboe
Severomorsko-baltský prieplav vrátane jazier Audorfer See a Schirnauer See	od línie spájajúcej čelá prístavnej hrádze v Brunsbütteli po líniu spájajúcu vstupné svetlá v Kiel-Holtenau vrátane Borgstedter See a Enge, Flemhuder See a kanála Achterwehrer
Trave	od severozápadného okraja zdvíhacieho železničného mosta v Lübecku vrátane Pötenitzer Wiek a Dassower See po líniu spájajúcu južné vnútorné a severné vonkajšie čelo prístavných hrádzí v Travemünde
Wismarská zátoka, Kirchsee, Breitling, Salzhaff a prístavná oblasť vo Wismare	smerom na more určená líniou spájajúcou Hohen Wieschendorf Huk a svetelný stožiar v Timmendorf a líniou spájajúcou svetelný stožiar v Gollwitz na ostrove Poel a južný bod polostrova Wustrow
Warnow a Unterwarnow vrátane Breitling a bočných ramien (okrem bočného ramena západne od kúpeľného ostrova)	od južného okraja železničného mosta spájajúceho Rostock a Stralsund po líniu spájajúcu severné čelo západnej prístavnej hrádze a severné čelo východnej prístavnej hrádze v Rostock-Warnemünde
Vody ohraničené pevninou a polostrovmi Darß a Zingst a ostrovmi Bock, Hiddensee a Rujana (vrátane prístavnej oblasti Stralsund)	smerom na more medzi — polostrovom Zingst a ostrovom Bock: určené rovnobežkou 54° 26′ 42′′ severnej zemepisnej šírky, — ostrovmi Bock a Hiddensee: určené líniou spájajúcou severný bod ostrova Bock a južný bod ostrova Hiddensee, — ostrovmi Hiddensee a Rujana (Bug): určené líniou spájajúcou juhovýchodný bod Neubessin a Buger Haken
Greifswalder Bodden a prístavná oblasť Greifswald vrátane Ryck	od východného okraja mosta Steinbecker Brücke v Greifswalde po líniu spájajúcu východný bod Thiessower Haken (Südperd) s východným bodom ostrova Ruden a po severný bod ostrova Usedom (54° 10′ 37′′ N, 13° 47′ 51′′ E)
Vody ohraničené pevninou a ostrovom Usedom (Peenestrom vrátane prístavnej oblasti Wolgast, Achterwasser a Stettiner Haff)	východne po nemecko-poľskú hranicu v Stettiner Haff
Uecker	od juhozápadného okraja cestného mosta v Uekermünde po líniu spájajúcu čelá prístavnej hrádze orientované smerom na more

Francúzsko

Gironde od kilometrovníka 48,50 k poprúdnemu cípu ostrova Ile de Patiras, k priečnej hranici mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Grave a Pointe de Suzac;

Loira od Cordemais (kilometrovník 25) k priečnej hranici mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Mindin a Pointe de Penhoët;

Seina od začiatku kanála Tancarville k priečnej hranici mora určenej líniou Cape Hode na pravom brehu po bod na ľavom brehu, kde sa plánovaná hrádza spája s pobrežím poniže od Berville-sur-Mer,

Vilaine od priehrady Arzal k priečnej hranici mora určenej líniou spájajúcou Pointe du Scal a Pointe du Moustoir,

Ženevské jazero.

Maďarsko

Jazero Balaton

Holandsko

Dollard

Eems

Waddenzee: vrátane spojení so Severným morom

Ijsselmeer: vrátane Markermeer a Ijmeer okrem Gouwzee

Nieuwe Waterweg a Scheur

Calandkanaal západne od prístavu Benelux

Hollands Diep

Breeddiep, Beerkanaal a jeho prepojené prístavy

Haringvliet a Vuile Gat: vrátane vodných ciest medzi Goeree-Overflakkee na jednej strane a Voorne-Putten a Hoeksche Waard na druhej

Hellegat

Volkerak

Krammer

Grevelingenmeer a Brouwershavensche Gat: vrátane všetkých vodných ciest medzi Schouwen-Duiveland a Goeree-Overflakkee

Keten, Mastgat, Zijpe, Krabbenkreek, východná Šelda a Roompot: vrátane vodných ciest medzi Walcheren, Noord-Beveland a Zuid-Beveland na jednej strane a Schouwen-Duiveland a Tholen na strane druhej, bez Šeldsko-rýnskeho kanála

Šelda a západná Šelda a jej ústie do mora: vrátane vodných ciest medzi Zélandským Flámskom na jednej strane a Walcherenom a Zuid-Bevelandom na strane druhej, bez Šeldsko-rýnskeho kanála

Poľsko

Štetínsky záliv

Kamieńsky záliv

Visliansky záliv

Pucký záliv

Włocławská priehrada

Jazero Śniardwy

Jazero Niegocin

Jazero Mamry

Švédsko

Lysekil – Orust – Tjörn

Oblasť ohraničená pevninou a líniou od Släggö v Lysekil po Skaftölandet v azimute 170 stupňov, líniou od svetelného stožiara v Islandsberg po Lavösund, líniou od svetelného stožiara Lyr v azimute 300 stupňov k pevnine východne od Mollösund, líniou od najjužnejšieho bodu Lyr po Björholmen a v severnej časti Hakefjorden líniou zodpovedajúcou rovnobežke N 58 01,00.

Južné súostrovie Göteborgu

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 3 a líniou prebiehajúcou od západnej časti prístavu Arendal cez Knippelholmen, svetelný stožiar Rivö, horný svetelný stožiar Rivö, maják Känsö torn, svetelný stožiar v Kårholmen a navigačné svetlo Rättarens po Askims nabbe.

Öregrund – Norrtälje

Oblasť medzi pevninou a Gräsö, ohraničená na severe rovnobežkou prebiehajúcou cez horné navigačné svetlo v Öregrund a smerom na more ohraničená líniou prebiehajúcou medzi Äspskäret a svetelným stožiarom Råstensudde, líniou cez Singsundet, mostmi ponad Fygdströmmen, líniou od Dejeudden cez svetelný stožiar Arholma po svetelný stožiar Tyvö.

Norrtälje – Nämdö

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 2 alebo 3 a líniou od svetelného stožiara Tyvö po svetelný stožiar v Idskärskobben, najzápadnejší bod Svartlöga, svetelný stožiar Stenkobbsgrund, maják Korså a najzápadnejší bod Nämdö po najvýchodnejší bod Björnö.

Dalarö – Torö

Oblasť ohraničená pevninou a líniou od majáku Ornöhuvud cez Klacknäset, Näset pri Ornö, najsevernejší bod Utö, svetelný stožiar Utö, svetelný stožiar v Älvsnabben, Norra Stegholmen, Yttre Gården, Valsudden na ostrove Järflotta a Långsudden na Järflotta k najvýchodnejšiemu bodu Torö.

Torö – Oxelösund

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 3 a líniou od kostola v Torö cez svetelný stožiar Fifång, svetelný stožiar Kockehällan, Lacka torn, najvýchodnejší bod Kittelö, svetelný stožiar v Trutbådan, svetelný stožiar v Beten a maják Femörehuvud po Svartudden severne od horného svetelného stožiaru Kungshamn.

Bråviken, Slätbaken a súostrovie Östergötland

Oblasť ohraničná pevninou (na západe Bråviken od mosta Hamnbron v Norrköping, na západe Slätbaken od plavebnej komory v Mem) a líniou od svetelného stožiara v Gullängsberget cez maják Arkö, Marö kupa, maják Kupa klint, najzápadnejší bod Birkskär a maják Gubbö kupa po Dalaudde južne od Orren.

Stredná úžina Kalmar

Oblasť ohraničená na západe pevninou, na východe ostrovom Öland, na severe rovnobežkou N 56° 51,00′ a na juhu líniou od bodu Dunö (na pevnine) po Bejershamn na ostrove Öland.

KAPITOLA 2

Zóna 3

Belgicko

Námorný úsek rieky Šelda (po prúde od Antverpského otvoreného kotviska)

Bulharsko

Dunaj: od rkm 845,650 do rkm 374,100

Česko

Priehradné nádrže: Brněnská (Kníničky), Jesenice, Nechranice, Orlík, Rozkoš, Slapy, Těrlicko, Žermanice a Nové Mlýny III

Ťažobné jazerá štrkopiesku: Ostrožná Nová Ves a Tovačov

Nemecko

Dunaj	od Kelheim (km 2 414,72 ) po nemecko-rakúsku hranicu pri Jochenstein
Rýn vrátane Lampertheimer Altrhein (od km 4,75 po Rýn), Altrhein Stockstadt-Erfelden (od km 9,80 po Rýn)	od nemecko-švajčiarskej hranice po nemecko-holandskú hranicu pri Millingen
Labe (Norderelbe) vrátane Süderelbe a Köhlbrand	od ústia bočného kanála Labe po dolnú hranicu Hamburského prístavu
Müritz

Francúzsko

Adour od Bec du Gave k moru,

Aulne od plavebnej komory Châteaulin po priečnu hranicu mora, ktorú určuje Passage de Rosnoën,

Blavet od Pontivy po most Pont du Bonhomme,

Calaiský kanál,

Charente od mosta v Tonnay-Charente k priečnej hranici mora určenej líniou prechádzajúcou stredom svetelného stožiara na poprúdnom ľavom brehu a stredom opevnenia Fort de la Pointe,

Dordogne od sútoku s Lidoire po Bec d’Ambès,

Garonne od mosta v Castets en Dorthe po Bec d’Ambès,

Gironde od Bec d’Ambès k priečnej línii pri kilometrovníku 48,50 prechádzajúcej poprúdnym cípom ostrova Ile de Patiras,

Hérault od prístavu Bessan k moru, po hornú hranicu litorálu,

Isle od sútoku s Dronne po sútok s Dordogne,

Loira od sútoku s Maine po Cordemais (kilometrovník 25),

Marna od mosta v Bonneuil (kilometrovník 169 až 900) a plavebnej komory v St Maur po sútok so Seinou,

Rýn

Nive od priehrady Haïtze pri Ustaritzi po sútok s riekou Adour,

Oise od plavebnej komory Janville po sútok so Seinou,

Orb od Sérignan k moru, po hornú hranicu litorálu,

Rhôna od hranice so Švajčiarskom k moru okrem Petit Rhône,

Saôna od mosta Pont de Bourgogne v Chalon-sur-Saône po sútok s Rhônou,

Seina od plavebnej komory v Nogent-sur-Seine po začiatok prieplavu Canal de Tancarville,

Sèvre Niortaise od plavebnej komory v Marans na priečnej hranici mora oproti strážnici k ústiu,

Somme od poprúdnej strany mosta Pont de la Portelette v Abbeville k viaduktu Noyelles železnice Saint-Valéry-sur-Somme,

Vilaine od Redon (kilometrovník 89,345) k priehrade Arzal,

jazero Amance,

jazero Annecy,

jazero Biscarosse,

jazero Bourget,

jazero Carcans,

jazero Cazaux,

jazero Der-Chantecoq,

jazero Guerlédan,

jazero Hourtin,

jazero Lacanau,

jazero Orient,

jazero Pareloup,

jazero Parentis,

jazero Sanguinet,

jazero Serre-Ponçon,

jazero Temple.

Chorvátsko

Dunaj: od rkm 1 295 + 500 do rkm 1 433 + 100

Rieka Dráva: od rkm 0 do rkm 198 + 600

Rieka Sáva: od rkm 210 + 800 do rkm 594 + 000

Rieka Kupa: od rkm 0 do rkm 5 + 900

Rieka Una: od rkm 0 do rkm 15

Maďarsko

Dunaj: od rkm 1 812 do rkm 1 433

Dunaj Mošoň: od rkm 14 do rkm 0

Dunaj Szentendre: od rkm 32 do rkm 0

Dunaj Ráckeve: od rkm 58 do rkm 0

Rieka Tisa: od rkm 685 do rkm 160

Rieka Dráva: od rkm 198 do rkm 70

Rieka Bodrog: od rkm 51 do rkm 0

Rieka Kettős-Körös: od rkm 23 do rkm 0

Rieka Hármas-Körös: od rkm 91 do rkm 0

Kanál Sió: od rkm 23 do rkm 0

Jazero Velencei

Neziderské jazero

Holandsko

Rýn

Sneekermeer, Koevordermeer, Heegermeer, Fluessen, Slotermeer, Tjeukemeer, Beulakkerwijde, Belterwijde, Ramsdiep, Ketelmeer, Zwartemeer, Veluwemeer, Eemmeer, Alkmaardermeer, Gouwzee, Buiten IJ, Afgesloten IJ, Noordzeekanaal, prístav IJmuiden, prístavná oblasť v Rotterdame, Nieuwe Maas, Noord, Oude Maas, Beneden Merwede, Nieuwe Merwede, Dordsche Kil, Boven Merwede, Waal, kanál Bijlandsch, Boven Rijn, kanál Pannersdensch, Geldersche IJssel, Neder Rijn, Lek, Amsterdamsko-rýnsky kanál, Veerse Meer, Šeldsko-rýnsky kanál po ústie do Volkerak, Amer, Bergsche Maas, Mása pod Venlom, Gooimeer, Europort, Calandkanaal (východne od prístavu Benelux), Hartelkanaal

Rakúsko

Dunaj: od hranice s Nemeckom po hranicu so Slovenskom

Inn: od ústia po elektráreň Passau-Ingling

Traun: od ústia po km 1,80

Enža: od ústia po km 2,70

Morava: po km 6,00

Poľsko

Rieka Biebrza od ústia Augustowského kanála po ústie do rieky Narwia

Rieka Brda od prepojenia s Bydgoszczským kanálom v Bydgoszczi po ústie do rieky Visla

Rieka Bug od ústia rieky Muchawiec po ústie do rieky Narwia

Jazero Dąbie po hranicu s vnútornými morskými vodami

Augustowský kanál od prepojenia s riekou Biebrza k štátnej hranici spolu s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy tohto kanála

Bartnický kanál od jazera Ruda Woda k jazeru Bartężek, spolu s jazerom Bartężek

Bydgoszczský kanál

Elbląský kanál od jazera Druzno k jazeru Jeziorak a jazeru Szeląg Wielki, spolu s týmito jazerami a s jazerami po trase kanálu a bočným korytom v smere na Zalewo od jazera Jeziorak k jazeru Ewingi vrátane

Gliwický kanál a Kędzierzyńský kanál

Jagiellońský kanál od prepojenia s riekou Elbląg k rieke Nogat

Łączańský kanál

Ślesińský kanál s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy tohto kanála a jazero Gopło

Żerańský kanál

Rieka Martwa Wisła od rieky Visla v Przegaline k hranici s vnútornými morskými vodami

Rieka Narew od ústia rieky Biebrza po ústie do rieky Visla spolu so Zegrzyńským jazerom

Rieka Nogat od rieky Visla k ústiu do Vislianskeho zálivu

Rieka Noteć (horná) od jazera Gopło po prepojenie s Górnonoteckým kanálom a Górnonotecký kanál a rieka Noteć (dolná) od prepojenia Bydgoszczského kanála po ústie do rieky Warta

Rieka Nysa Łużycka od mesta Gubin po ústie do rieky Odra

Rieka Odra od mesta Racibórz po spojenie s riekou Východná Odra, ktorá sa od prieplavu Klucz-Ustowo stáva riekou Regalica, spolu s touto riekou a jej bočnými ramenami po jazero Dąbie, ako aj vedľajší tok rieky Odra od plavebnej komory Opatowice po plavebnú komoru v meste Vroclav

Rieka Západná Odra od splavu vo Widuchowej (704,1 km rieky Odra) k hranici s vnútornými morskými vodami spolu s bočnými ramenami, ako aj prieplavom Klucz-Ustowo spájajúcim Východnú Odru so Západnou Odrou

Rieka Parnica a Parnický prieplav od Západnej Odry k hranici s vnútornými morskými vodami

Rieka Pisa od jazera Roś po ústie do rieky Narew

Rieka Szkarpawa od Visly po ústie do Vislianskeho zálivu

Rieka Warta od Ślesińského jazera po ústie do Odry

Systém jazier Wielkie Jeziora Mazurskie zahŕňajúci jazerá prepojené riekami a kanálmi tvoriacimi hlavnú trasu od jazera Roś (vrátane) v Piszi po Węgorzewský kanál (vrátane) vo Węgorzewe spolu s jazerami: Seksty, Mikołajskie, Tałty, Tałtowisko, Kotek, Szymon, Szymoneckie, Jagodne, Boczne, Tajty, Kisajno, Dargin, Łabap, Kirsajty a Święcajty, spolu s Giżyckým kanálom a Niegocińským kanálom a kanálom Piękna Góra a bočnými korytami Rynského jazera (vrátane) v Ryne po Nidzkie jazero (do 3 km, čo tvorí hranicu prírodnej rezervácie „Nidzkie jazero“), spolu s jazerami: Bełdany, Guzianka Mała a Guzianka Wielka

Rieka Visla od ústia rieky Przemsza po prepojenie s Łączańským kanálom a od ústia tohto kanála v Skawine po ústie rieky Visly do Gdanskej zátoky vrátane Włocławskej priehrady

Rumunsko

Dunaj: od srbsko-rumunskej hranice (km 1 075) po Čierne more na ramene Sulina

Kanál Dunaj – Čierne more (dĺžka 64,410 km): od spojenia s riekou Dunaj na km 299,300 Dunaja pri Cernavodă (resp. km 64,410 kanála) po prístav Konstanca juh – Agigea (nultý kilometer kanála)

Kanál Poarta Albă – Midia Năvodari (dĺžka 34,600 km): od spojenia s kanálom Dunaj – Čierne more na km 29,410 v Poarta Albă (resp. km 27,500 kanála) po prístav Midia (nultý kilometer kanála)

Slovensko

Dunaj: od rkm 1 880,26 do rkm 1 708,20

Dunajský kanál: od rkm 1 851,75 do rkm 1 811,00

Rieka Váh: od rkm 0,00 do rkm 70,00

Rieka Morava: od rkm 0,00 do rkm 6,00

Rieka Bodrog: od rkm 49,68 do rkm 64,85

Priehradné nádrže: Oravská priehrada, Liptovská Mara, Zemplínska šírava

Švédsko

Jazero Mälaren

Saltsjön, prístavy v Štokholme a Värmdölandet

Oblasť od odtokov jazera Mälaren v Štokholme, pri Norrström, Slussen a Hammarbyslussen, ktorá je ohraničená pevninou a mostom Lidingöbron a líniou cez svetelný stožiar Elfviksgrund v azimute 135 – 315 stupňov, líniou medzi Mellangårdsholmen a Högklevsudde v Baggensfjärden, Örsundet medzi Ingarö a Fågelbrolandet, líniou od Rönnäsudd cez svetelný stožiar v Tegelhällan a svetelný stožiar Runö po Talatta na ostrove Djurö, líniou cez Vindöström medzi Vindö a Värmdölandet a okrem toho aj ostrovmi v danej oblasti.

Kanál Södertälje a prístavy v Södertälje

Kanál Södertälje a prístav v Södertälje ohraničený zo severu plavebnou komorou Södertälje a z juhu rovnobežkou severnej zemepisnej šírky 59° 09′ 00″.

Kanál Trollhätte, Göta älv a Nordre älv

Oblasť od rovnobežky prechádzajúcej majákom v Bastugrund v južnej časti jazera Vänern k mostu Älvsborg a rieke Nordre älv k poludníku E 11° 45′ 00″.

Kanál Göta

Na východe plavebnej komory v Mem k mostu Motala vrátane jazier Asplången, Roxen a Boren, na západe od poludníka prechádzajúceho cez svetelný stožiar Rödesund Norra Yttre pri Karlsborg k plavebnej komore Sjötorp vrátane systému jazier, ktorými kanál prechádza.

„PRÍLOHA II

MINIMÁLNE TECHNICKÉ POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNACH 1, 2, 3 A 4

Technickými požiadavkami platnými pre plavidlá sú požiadavky stanovené v norme ES-TRIN 2023/1.