SMERNICA RADY (EÚ) 2023/2226

zo 17. októbra 2023,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 113 a 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)	Daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam predstavujú veľkú výzvu na úrovni Únie, ako aj na celosvetovej úrovni. V boji proti týmto praktikám má kľúčový význam výmena informácií.

(2)	Európsky parlament zdôraznil politický význam spravodlivého zdaňovania a boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to aj prostredníctvom užšej administratívnej spolupráce a rozšírenej výmeny informácií medzi členskými štátmi.

(3)

Rada 7. decembra 2021 schválila správu Ecofin o daňových otázkach určenú Európskej rade, v ktorej žiada Komisiu, aby v roku 2022 predložila legislatívny návrh obsahujúci ďalšie revízie smernice Rady 2011/16/EÚ (3), pokiaľ ide o výmenu informácií o kryptoaktívach a záväzné stanoviská určené pre bohatých jednotlivcov.

(4)

Dvor audítorov 26. januára 2021 uverejnil správu, v ktorej preskúmal právny rámec smernice 2011/16/EÚ a jej vykonávanie. V uvedenej správe sa dospelo k záveru, že celkový právny rámec smernice 2011/16/EÚ je pevný, ale na to, aby sa zabezpečilo využívanie plného potenciálu výmeny informácií a zistenie miery účinnosti automatickej výmeny informácií, treba posilniť niektoré ustanovenia. V správe sa ďalej dospelo k záveru, že rozsah pôsobnosti smernice 2011/16/EÚ by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie kategórie aktív a príjmov, ako napríklad kryptoaktíva.

(5)

Význam trhu s kryptoaktívami za posledných desať rokov vzrástol a jeho kapitalizácia sa podstatne a rapídne zvýšila. Kryptoaktívum je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie.

(6)

Členské štáty majú zavedené pravidlá a usmernenia v oblasti zdaňovania príjmov pochádzajúcich z transakcií s kryptoaktívami, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Vzhľadom na decentralizovanú povahu kryptoaktív je však pre daňové správy členských štátov zložité zabezpečiť dodržiavanie daňových predpisov.

(7)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (4) sa regulačný rámec Únie rozšíril na otázky kryptoaktív, ktoré doteraz neboli regulované aktmi Únie o finančných službách, ako aj na poskytovateľov služieb súvisiacich s takýmito kryptoaktívami (ďalej len „poskytovatelia služieb kryptoaktív“). V nariadení (EÚ) 2023/1114 sa vymedzujú pojmy, ktoré sa používajú na účely tejto smernice. V záujme minimalizácie administratívnej záťaže poskytovateľov služieb kryptoaktív sa v tejto smernici zohľadňuje aj požiadavka na povolenie podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114, ktorá sa vzťahuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív. Vzhľadom na inherentnú cezhraničnú povahu kryptoaktív je na zabezpečenie účinnej regulácie potrebná intenzívna medzinárodná administratívna spolupráca.

(8)

Rámcom Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) sa rozsah povinných subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, rozširuje tak, aby zahŕňal aj poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú regulovaní nariadením (EÚ) 2023/1114. Okrem toho sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 (5) rozširuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív povinnosť poskytovateľov platobných služieb poskytovať pri prevodoch finančných prostriedkov informácie o platiteľovi a príjemcovi platby, čím sa má zabezpečiť vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(9)

Na medzinárodnej úrovni je cieľom rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre oznamovanie kryptoaktív stanovenom v časti I dokumentu „ Rámec pre oznamovanie kryptoaktív a zmeny spoločného štandardu oznamovania“ schválenom OECD 26. augusta 2022 (ďalej len „rámec OECD pre oznamovanie kryptoaktív“) zaviesť väčšiu daňovú transparentnosť v súvislosti s kryptoaktívami a ich oznamovaním. Rámec, ktorý vypracovala OECD, by sa mal v záujme zvýšenia účinnosti výmeny informácií a zníženia administratívnej záťaže zohľadniť v pravidlách Únie. Členské štáty by pri vykonávaní tejto smernice mali používať komentáre k modelovej dohode medzi príslušnými orgánmi stanovenej v dokumente „Medzinárodné štandardy pre automatickú výmenu informácií v daňových záležitostiach: Rámec pre oznamovanie kryptoaktív a aktualizácia spoločného štandardu oznamovania z roku 2023“, vydané OECD 8. júna 2023 (ďalej len „komentáre k modelovej dohode medzi príslušnými orgánmi“) a rámec OECD pre oznamovanie kryptoaktív ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov.

(10)

V smernici 2011/16/EÚ sa stanovujú povinnosti finančných inštitúcií oznamovať informácie o finančných účtoch daňovým správam, ktoré sú následne povinné vymieňať si tieto informácie s inými príslušnými členskými štátmi. Väčšina kryptoaktív sa však podľa uvedenej smernice nemusí oznamovať, pretože nepredstavujú peniaze držané na vkladových účtoch ani vo finančných aktívach. Okrem toho sa na poskytovateľov služieb kryptoaktív ani na prevádzkovateľov kryptoaktív vo väčšine prípadov nevzťahuje existujúce vymedzenie finančnej inštitúcie podľa smernice 2011/16/EÚ.

(11)

V záujme riešenia nových výziev vyplývajúcich z čoraz väčšieho používania alternatívnych platobných a investičných prostriedkov, ktoré prinášajú nové riziká daňových únikov a na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje smernica 2011/16/EÚ, by sa pravidlá oznamovania a výmeny informácií mali vzťahovať na kryptoaktíva a ich používateľov.

(12)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu by oznamovanie malo byť efektívne, jednoduché a jasne vymedzené. Odhaľovanie zdaniteľných udalostí, ktoré vznikajú pri investovaní do kryptoaktív, je zložité. Oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív majú najlepšie predpoklady na zhromažďovanie a overovanie potrebných informácií o svojich používateľoch. Administratívna záťaž v tomto odvetví by sa mala minimalizovať, aby bolo schopné naplno rozvinúť svoj potenciál v rámci Únie.

(13)

Automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je kľúčová na to, aby dostávali potrebné informácie, ktoré im umožnia správne vymerať výšku splatných daní z príjmov. S cieľom zabezpečiť účinnosť pravidiel oznamovania, riadne fungovanie vnútorného trhu, rovnaké podmienky a dodržiavanie zásady nediskriminácie by sa oznamovacia povinnosť mala vzťahovať na cezhraničné aj domáce transakcie.

(14)

Táto smernica sa uplatňuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú regulovaní nariadením (EÚ) 2023/1114 a ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114, a na prevádzkovateľov kryptoaktív, ktorí nie sú regulovaní uvedeným nariadením a nebolo im podľa uvedeného nariadenia udelené povolenie. Takíto poskytovatelia služieb kryptoaktív aj prevádzkovatelia kryptoaktív sa označujú ako oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, keďže sú povinní oznamovať informácie podľa tejto smernice. Všeobecné chápanie toho, čo predstavujú kryptoaktíva, je veľmi široké a zahŕňa tie kryptoaktíva, ktoré boli emitované decentralizovaným spôsobom, ako aj stablecoiny, vrátane tokenov elektronických peňazí vymedzených v nariadení (EÚ) 2023/1114, a určité nezameniteľné tokeny. Oznamovaniu podľa tejto smernice podliehajú kryptoaktíva, ktoré sa môžu používať na platobné alebo investičné účely. Oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív by preto mali zvážiť v každom jednotlivom prípade, či sa kryptoaktíva nemôžu použiť na platobné a investičné účely, a mali by pritom zohľadniť výnimky stanovené v nariadení (EÚ) 2023/1114, najmä v súvislosti s obmedzenou sieťou a určitými úžitkovými tokenmi.

(15)

S cieľom umožniť daňovým správam analyzovať informácie, ktoré dostávajú, a používať ich v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, napríklad na prepájanie informácií a oceňovanie aktív a kapitálových ziskov, je vhodné vyžadovať oznamovanie a výmenu informácií, ktoré sú ďalej rozdelené podľa každého jednotlivého kryptoaktíva, v súvislosti s ktorým používateľ kryptoaktív vykonal transakcie.

(16)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o automatickej výmene informácií medzi príslušnými orgánmi by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijať praktické opatrenia potrebné na vykonávanie povinnej automatickej výmeny informácií, ktoré oznamujú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, vrátane štandardného formulára na výmenu informácií. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(17)

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2023/1114, môžu vykonávať svoju činnosť v Únii na základe pasportizácie akonáhle získajú povolenie v členskom štáte. Na tieto účely vedie Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie. Orgán ESMA okrem toho vedie aj čiernu listinu prevádzkovateľov vykonávajúcich služby kryptoaktív, ktoré si vyžadujú povolenie podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114.

(18)

Od prevádzkovateľov kryptoaktív, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/1114, ale sú podľa tejto smernice povinní oznamovať informácie o používateľoch kryptoaktív, ktorí sú rezidentmi v Únii, by sa malo vyžadovať, aby sa na účely plnenia svojich oznamovacích povinností zaregistrovali v jedinom členskom štáte.

(19)

S cieľom posilniť administratívnu spoluprácu s jurisdikciami mimo Únie by sa prevádzkovateľom kryptoaktív, ktorí spĺňajú určité podmienky, malo umožniť, aby daňovým orgánom jurisdikcie mimo Únie oznamovali informácie o používateľoch kryptoaktív, ktorí sú rezidentmi v Únii, len pokiaľ oznamované informácie zodpovedajú informáciám stanoveným v tejto smernici a pokiaľ existuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov s takouto jurisdikciou mimo Únie. Kvalifikovaná jurisdikcia mimo Únie by zase takéto informácie oznamovala daňovým správam tých členských štátov, v ktorých sú používatelia kryptoaktív rezidentmi. Využívanie uvedeného mechanizmu by sa malo umožniť, ak je to vhodné, s cieľom predísť tomu, aby sa zodpovedajúce informácie oznamovali a zasielali viac ako raz.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla určiť, či informácie, ktoré sa majú vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikcie mimo Únie, zodpovedajú informáciám uvedeným v tejto smernici. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na to, že uzatváranie dohôd o administratívnej spolupráci v oblasti priamych daní s jurisdikciami mimo Únie zostáva v právomoci členských štátov, konanie Komisie by sa mohlo iniciovať aj na žiadosť členského štátu. Na tento účel je takisto potrebné, aby na žiadosť členského štátu mala Komisia možnosť pred plánovaným uzavretím takejto dohody určiť, či ide o zodpovedajúce informácie. Ak je výmena takýchto informácií založená na mnohostrannej dohode príslušných orgánov, Komisia by mala prijať rozhodnutie o rovnocennosti vo vzťahu k celému príslušnému rámcu, na ktorý sa takáto dohoda príslušných orgánov vzťahuje. Napriek tomu by Komisia mala mať naďalej možnosť, aby v prípade potreby prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súvislosti s dvojstrannou dohodou príslušných orgánov.

(21)

Pokiaľ je medzinárodný štandard pre oznamovanie a automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach, a to rámec OECD pre oznamovanie kryptoaktív, minimálnym štandardom alebo rovnocenným štandardom, ktorým sa stanovuje minimálny rozsah a obsah jeho vykonávania jurisdikciami, nemalo by sa vyžadovať, aby Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určila, či táto smernica zodpovedá rámcu OECD pre oznamovanie kryptoaktív, za predpokladu, že medzi jurisdikciami mimo Únie a všetkými členskými štátmi existuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov.

(22)

Hoci skupina G20 schválila rámec OECD pre oznamovanie kryptoaktív a odporučila jeho vykonávanie, zatiaľ sa neprijalo rozhodnutie o tom, či sa bude považovať za minimálny štandard alebo rovnocenný štandard. Kým sa neprijme toto rozhodnutie, táto smernica obsahuje dva rôzne prístupy k určovaniu rovnocennosti.

(23)	Touto smernicou sa nenahrádzajú žiadne širšie povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ) 2023/1114.

(24)	S cieľom posilniť zbližovanie a podporiť konzistentný dohľad v súvislosti s touto smernicou a nariadením (EÚ) 2023/1114 majú príslušné orgány spolupracovať s inými vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami a vymieňať si relevantné informácie.

(25)

Oslobodenie od oznamovacej povinnosti stanovenej v tejto smernici, ktoré závisí od určenia zodpovedajúcich mechanizmov oznamovania a výmeny v súvislosti s jurisdikciami mimo Únie a členskými štátmi, by sa malo uplatňovať len v oblasti daní, a najmä na účely tejto smernice, a nemalo by sa považovať za základ pre uznávanie rovnocennosti v iných oblastiach práva Únie.

(26)

Kľúčový význam má posilnenie ustanovení smernice 2011/16/EÚ týkajúcich sa informácií, ktoré sa majú oznamovať alebo vymieňať, s cieľom prispôsobiť sa novému vývoju na jednotlivých trhoch a následne účinne riešiť zistené konania v oblasti daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Tieto ustanovenia by mali odzrkadľovať vývoj pozorovaný na vnútornom trhu a na medzinárodnej úrovni, s cieľom dosiahnuť účinné oznamovanie a výmenu informácií. Smernica preto okrem iného zahŕňa najnovšie zmeny spoločného štandardu oznamovania OECD, vrátane začlenenia ustanovení o elektronických peniazoch a digitálnych menách centrálnych bánk, stanovené v časti II dokumentu „ Rámec pre oznamovanie kryptoaktív a zmeny spoločného štandardu oznamovania“ schváleného OECD 26. augusta 2022, a rozšírenie rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií týkajúcich sa cezhraničných záväzných stanovísk na určité záväzné stanoviská pre fyzické osoby. Pri implementácii najnovších zmien spoločného štandardu oznamovania, ako sa uvádza v tejto smernici a ako už bolo uvedené v odôvodneniach smernice Rady 2014/107/EÚ (7), pokiaľ ide o pôvodnú verziu spoločného štandardu oznamovania, by členské štáty mali využívať komentáre k modelovej dohode medzi príslušnými orgánmi a spoločnému štandardu oznamovania, ktoré teraz zahŕňajú najnovšie zmeny spoločného štandardu oznamovania ako zdroje názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie vo všetkých členských štátoch.

(27)

Elektronické peniaze podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (8) sa v Únii používajú často, pričom objem transakcií a ich kombinovaná hodnota neustále rastú. Na elektronické peniaze sa však smernica 2011/16/EÚ výslovne nevzťahuje. Členské štáty prijímajú k elektronickým peniazom rôzne prístupy. V dôsledku toho súvisiace produkty nie sú vždy zahrnuté v existujúcich kategóriách príjmov a majetku podľa smernice 2011/16/EÚ. Mali by sa preto do smernice 2011/16/EÚ zaviesť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby sa oznamovacie povinnosti uplatňovali na elektronické peniaze.

(28)

S cieľom odstrániť medzery, ktoré umožňujú daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby si vymieňali informácie týkajúce sa príjmov z dividend, ktoré sa nevyplácajú na správcovský účet. Príjmy z dividend, ktoré sú vyplatené na iný ako správcovský účet, by sa preto mali zahrnúť do kategórií príjmov, na ktoré sa vzťahuje automatická výmena informácií.

(29)

Na to, aby členské štáty prepojili prijaté informácie s údajmi uvedenými vo vnútroštátnych databázach, je nevyhnutné daňové identifikačné číslo (DIČ). Umožňuje členským štátom ľahšie identifikovať príslušných daňovníkov a správne vymerať príslušné dane. Preto je dôležité, aby členské štáty zahrnuli DIČ oznamovaných fyzických osôb a subjektov do oznamovania a zasielania informácií v súvislosti s výmenami týkajúcimi sa kategórií príjmu a kapitálu, na ktoré sa vzťahuje povinná automatická výmena informácií, finančných účtov, cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín, cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu, informácií o predávajúcich na digitálnych platformách a kryptoaktívach.

(30)

V záujme zvýšenia dostupnosti DIČ pre príslušné orgány členských štátov by mal každý členský štát prijať potrebné opatrenia s cieľom vyžadovať, aby sa DIČ fyzických osôb a subjektov vydané členským štátom rezidencie oznamovalo v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, tantiémami a dôchodkami a v súvislosti s cezhraničnými záväznými stanoviskami a záväznými stanoviskami k stanoveniu metódy ocenenia, správami podľa jednotlivých krajín a cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu. Takéto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať zavedenie vnútroštátnych právnych požiadaviek na oznamovanie DIČ, a to do konca lehoty na transpozíciu stanovenej v tejto smernici. Okrem toho po nadobudnutí účinnosti smernice Rady (EÚ) 2022/2523 (9) a vzhľadom na pravidlá týkajúce sa bezpečných prístavov stanovené v uvedenej smernici je dôležité zaistiť riadne prepájanie informácií v kontexte povinnej automatickej výmeny informácií o správach podľa jednotlivých krajín podľa smernice 2011/16/EÚ. Členské štáty však takisto uznávajú, že sa môžu vyskytnúť zriedkavé situácie, keď oznamujúci subjekt alebo oznamujúci jednotlivec jednoducho nemôžu získať a oznamovať DIČ, vrátane prípadov keď oznamujúci subjekt alebo oznamujúci jednotlivec napriek maximálnemu úsiliu nemohli získať DIČ, alebo ak DIČ nebolo daňovníkovi vydané.

(31)

Každý členský štát by mal do výmen týkajúcich sa cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín a cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu zahrnúť DIČ fyzických osôb a subjektov vydané členským štátom rezidencie, ak ho príslušný orgán členského štátu získal.

(32)

Absencia výmeny záväzných stanovísk týkajúcich sa fyzických osôb znamená, že daňové správy dotknutých členských štátov nemusia byť o týchto stanoviskách informované. To preto predstavuje riziko, že vzniknú príležitosti na daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. V záujme zníženia tohto rizika a zníženia administratívnej záťaže by sa automatická výmena cezhraničných záväzných stanovísk mala rozšíriť aj na takéto stanoviská, ak suma transakcie alebo súboru transakcií uvedených v cezhraničnom záväznom stanovisku presahuje určitú prahovú hodnotu.

(33)

Cezhraničné záväzné stanoviská, v ktorých sa určuje, či osoba je alebo nie je rezidentom na daňové účely v členskom štáte, ktorý záväzné stanovisko vydal, by sa takisto mali vymieňať automaticky. V záujme proporcionality a s cieľom znížiť administratívnu záťaž by však niektoré spoločné formy cezhraničných záväzných stanovísk, ktoré môžu zahŕňať prvok určenia toho, či fyzická osoba je alebo nie je rezidentom na daňové účely v členskom štáte, nemali podliehať, a to výlučne z tohto dôvodu, výmene informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách. Cezhraničné záväzné stanoviská týkajúce sa zdanenia v štáte zdroja, pokiaľ ide o príjmy nerezidentov zo závislej činnosti, tantiémy a dôchodky, by sa nemali vymieňať, pokiaľ suma transakcie alebo súboru transakcií v rámci cezhraničného záväzného stanoviska nepresahuje prahovú hodnotu.

(34)

Očakáva sa, že viaceré členské štáty zavedú identifikačné služby ako zjednodušený a štandardizovaný prostriedok identifikácie poskytovateľov služieb a daňovníkov. Členským štátom, ktoré chcú na identifikáciu používať tento formát, by sa to malo umožniť pod podmienkou, že to neovplyvní tok a kvalitu informácií iných členských štátov, ktoré takéto identifikačné služby nevyužívajú. Používanie identifikačných služieb by preto nemalo mať vplyv na postupy hĺbkového preverovania ani požiadavky na zber informácií. Okrem toho, ak sa uvedený prístup v určitých ohľadoch odchyľuje od zodpovedajúcich štandardov OECD pre automatickú výmenu informácií, ustanovenia tejto smernice týkajúce sa využívania identifikačných služieb by nemali mať vplyv na určenie toho, či informácie oznamované a vymieňané podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikciou mimo Únie sú rovnocenné alebo zodpovedajú tým, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

(35)

Je dôležité, aby sa informácie oznamované podľa smernice 2011/16/EÚ zásadne používali na vyrubovanie, správu a vymáhanie daní, na ktoré sa vzťahuje vecná pôsobnosť tejto smernice. V dôsledku nejasného rámca však vznikli pochybnosti týkajúce sa použitia informácií. Vzhľadom na vzájomné prepojenia medzi daňovými podvodmi, daňovými únikmi, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a bojom proti praniu špinavých peňazí, ako aj vzhľadom na vymáhanie je vhodné objasniť, že by malo byť možné použiť informácie oznamované medzi členskými štátmi aj na vyrubovanie, správu a vymáhanie ciel a na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(36)

Informácie, ktoré sa zbierajú a vymieňajú na základe smernice 2011/16/EÚ, môžu byť vzhľadom na ich množstvo a povahu užitočné aj v niektorých iných oblastiach. Zatiaľ čo používanie týchto informácií v iných oblastiach by v súlade s touto smernicou malo byť spravidla obmedzené na oblasti schválené členským štátom oznamujúcim informácie, treba umožniť širšie používanie týchto informácií v situáciách osobitnej a závažnej povahy a v prípadoch, keď sa na úrovni Únie schválilo prijatie opatrení. Takýmito situáciami by boli najmä situácie, keď boli podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijaté rozhodnutia týkajúce sa reštriktívnych opatrení. Informácie, ktoré sa vymieňajú podľa smernice 2011/16/EÚ, môžu byť totiž veľmi relevantné pri odhaľovaní porušovania alebo obchádzania reštriktívnych opatrení. Akékoľvek potenciálne porušenia reštriktívnych opatrení budú zase relevantné na daňové účely, keďže vyhýbanie sa reštriktívnym opatreniam vyústi vo väčšine prípadov aj do vyhýbania sa daňovým povinnostiam v súvislosti s týmito aktívami. Vzhľadom na pravdepodobné synergie a úzke prepojenie medzi odhaľovaním obchádzania reštriktívnych opatrení a vyhýbania sa daňovým povinnostiam je teda vhodné povoliť ďalšie využívanie týchto informácií.

(37

Je nevyhnutné, aby informácie oznamované podľa smernice 2011/16/EÚ používal príslušný orgán každého členského štátu, ktorý tieto informácie dostáva. Preto je vhodné požadovať od príslušného orgánu každého členského štátu, aby zaviedol účinný mechanizmus na zabezpečenie používania informácií získaných prostredníctvom oznamovania alebo výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ. Takéto využívanie informácií môže zahŕňať napríklad dobrovoľné programy dodržiavania predpisov, oznámenia pre zverejňovanie informácií, informačné kampane, predvypĺňanie daňových priznaní, posúdenie rizika, obmedzené audity, všeobecné audity, daňové kódovanie, daňové odhady, asimiláciu do vnútroštátnych systémov a iné daňové opatrenia.

(38)

S cieľom zlepšiť efektívne využívanie zdrojov, uľahčiť výmenu informácií a vyhnúť sa tomu, aby musel každý členský štát vykonať podobné zmeny svojich systémov na uchovávanie informácií, by sa mal zriadiť centrálny register informácií o kryptoaktívach, ktoré sa majú oznamovať, prístupný všetkým členským štátom a len na štatistické účely Komisii, do ktorého by členské štáty nahrávali oznamované informácie a v ktorom by ich uchovávali namiesto toho, aby si ich vymieňali prostredníctvom zabezpečeného e-mailu. Členským štátom by sa mal povoliť prístup len k údajom v tomto centrálnom registri, ktoré sa týkajú ich vlastných rezidentov. Každý prístup a obmedzenia prístupu do centrálneho registra by mali byť v súlade s požiadavkami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (10). S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijať praktické opatrenia potrebné na zriadenie takéhoto centrálneho registra. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na vytvorenie nástroja umožňujúceho elektronické a automatizované overovanie správnosti DIČ, ktoré poskytol daňovník alebo oznamujúci subjekt alebo oznamujúci jednotlivec. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Tento IT nástroj, ktorý by sa mal poskytnúť členským štátom, by mal pomôcť daňovým správam dosiahnuť lepšie výsledky pri prepájaní informácií a vo všeobecnosti zlepšiť kvalitu vymieňaných informácií.

(40)

Minimálne obdobie uchovávania záznamov o informáciách získaných prostredníctvom výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa smernice 2011/16/EÚ by nemalo byť dlhšie, ako je potrebné, ale v žiadnom prípade by nemalo byť kratšie ako päť rokov. Členské štáty by nemali uchovávať informácie dlhšie, ako je potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(41)

Oznamujúce finančné inštitúcie, sprostredkovatelia, oznamujúci prevádzkovatelia platforiem, oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív alebo príslušné orgány členských štátov sú prevádzkovateľmi v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679. Ak dvaja alebo viacerí z týchto prevádzkovateľov spoločne určujú účely a prostriedky spracúvania osobných údajov, považujú sa za spoločných prevádzkovateľov. Napríklad príslušné orgány členských štátov sa považujú za spoločných prevádzkovateľov centrálneho registra, ak sa spoločne dohodli na osobných údajoch, ktoré sa majú spracúvať, a na spôsobe spracúvania.

(42)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie pravidiel podľa tejto smernice by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa ustanovení tejto smernice o povinnej automatickej výmene informácií oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a mali by prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Aj keď voľba sankcií ostáva na uvážení členských štátov, stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(43)	V záujme harmonizácie načasovania hodnotenia uplatňovania smernice 2011/16/EÚ a dvojročného hodnotenia relevantnosti charakteristických znakov v prílohe IV k tejto smernici by sa načasovanie týchto procesov malo zosúladiť.

(44)

Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2022 vo veci C-694/20, Orde van Vlaamse Balies a ďalší (11) by sa smernica 2011/16/EÚ mala zmeniť tak, aby jej ustanovenia nemali za následok, že sa od advokátov konajúcich ako sprostredkovateľov vyžadovalo, aby v prípade, že sú oslobodení od povinnosti oznamovania z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorou sú viazaní, oznámili každému sprostredkovateľovi, ktorý nie je ich klientom, povinnosti oznamovania, ktoré týmto sprostredkovateľom prislúchajú. Všetci sprostredkovatelia, ktorí sú oslobodení od povinnosti oznamovania z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorou sú viazaní, by však mali mať naďalej povinnosť bezodkladne informovať svojho klienta o jeho oznamovacích povinnostiach.

(45)	V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (12) sa uskutočnila konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 3. apríla 2023 (13).

(46)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Predovšetkým sa touto smernicou zabezpečuje, aby sa v plnej miere rešpektovalo právo na ochranu osobných údajov stanovené v článku 8 charty. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že na spracúvanie osobných údajov podľa smernice 2011/16/EÚ sa vzťahujú nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725. Cieľom tejto smernice je okrem toho zabezpečiť úplné dodržiavanie slobody podnikania.

(47)

Keďže cieľ smernice 2011/16/EÚ, a to efektívnu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(48)	Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/16/EÚ sa mení takto:

Článok 3 sa mení takto:

Bod 9 sa mení takto:

v prvom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a až 8ad systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. Na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi získavania a spracúvania informácií v uvedenom členskom štáte;“

ii)

v prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	na účely iných ustanovení tejto smernice než článku 8 ods. 1 a ods. 3a a článkov 8a až 8ad systematické oznamovanie vopred určených informácií podľa prvého pododseku písm. a) a b) tohto bodu.“;

iii)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„V kontexte tohto článku, článku 8 ods. 3a, článku 8 ods. 7a, článku 21 ods. 2 a prílohy IV majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúcich vymedzení pojmov uvedených v prílohe I. V kontexte článku 21 ods. 5 a článku 25 ods. 3 a 4 majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúcich vymedzení pojmov uvedených v prílohe I, V alebo VI. V kontexte článku 8aa a prílohy III majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúcich vymedzení pojmov uvedených v prílohe III. V kontexte článku 8ac a prílohy V majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúcich vymedzení pojmov uvedených v prílohe V. V kontexte článku 8ad a prílohy VI majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúcich vymedzení pojmov uvedených v prílohe VI.“

V bode 14 v prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)	súvisí s cezhraničnou transakciou alebo otázkou, či sa činnosťami, ktoré vykonáva osoba v inej jurisdikcii, vytvorí stála prevádzkareň, alebo otázkou, či je fyzická osoba rezidentom na daňové účely v členskom štáte vydávajúcom toto stanovisko, a“.

Dopĺňajú sa tieto body:

„28.	„príjmy z dividend, ktoré sú vyplatené na iný ako správcovský účet“ sú dividendy alebo iné príjmy, ktoré sa v členskom štáte platiteľa považujú za dividendy a ktoré sa vyplácajú alebo pripisujú na účet iný ako správcovský účet vymedzený v prílohe I oddiele VIII odseku C bode 3;

29.

„produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia“ sú poistné zmluvy iné ako poistné zmluvy s odkupnou hodnotou podliehajúce oznamovaniu podľa prílohy I oddielu I, pri ktorých sú dávky vyplývajúce zo zmlúv splatné v prípade smrti poistníka;

30.	„adresa distribuovanej databázy transakcií“ je adresa distribuovanej databázy transakcií uvedená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (*1);

31.

„klient“ je na účely článku 8ab akýkoľvek sprostredkovateľ alebo príslušný daňovník, ktorý prijíma služby vrátane pomoci, odporúčaní, poradenstva alebo usmernení od sprostredkovateľa, na ktorého sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s cezhraničným opatrením podliehajúcim oznamovaniu.

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).“ "

Článok 8 sa mení takto:

V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu všetky informácie, ktoré sú dostupné v súvislosti s rezidentmi tohto druhého členského štátu a týkajú sa nasledujúcich osobitných kategórií príjmov a majetku, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý oznamuje uvedené informácie:

a)	príjmy zo závislej činnosti;

tantiémy;

c)	príjmy z produktov životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia;

dôchodky;

e)	vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku;

f)	licenčné poplatky;

g)	iné príjmy z dividend, ktoré sú vyplatené na iný ako správcovský účet, než sú príjmy z dividend oslobodených od dane z príjmov právnických osôb podľa článku 4, 5 alebo 6 smernice Rady 2011/96/EÚ (*2).

(*2) Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8).“ "

V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty do 1. januára 2026 informujú Komisiu aspoň o piatich kategóriách uvedených v odseku 1 prvom pododseku, v súvislosti s ktorými príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie týkajúce sa rezidentov tohto iného členského štátu. Takéto informácie sa týkajú zdaňovacích období začínajúcich 1. januára 2026 alebo neskôr.“

Odsek 7a sa nahrádza takto:

„7a. Členské štáty zabezpečia, aby subjekty, ktoré sa majú považovať za neoznamujúce finančné inštitúcie, a účty, ktoré sa majú považovať za vylúčené účty, spĺňali všetky požiadavky uvedené v prílohe I oddiele VIII odseku B bode 1 písm. c) a odseku C bode 17 písm. g), a najmä, aby sa statusom finančnej inštitúcie ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie alebo statusom účtu ako vylúčeného účtu nemarili účely tejto smernice.“

Článok 8a sa mení takto:

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, ak sa cezhraničné záväzné stanovisko týka výhradne daňových záležitostí jednej alebo viacerých fyzických osôb a zahŕňa výhradne daňové záležitosti týchto fyzických osôb, s výnimkou prípadu, ak je cezhraničné záväzné stanovisko vydané, zmenené alebo obnovené po 1. januári 2026 a ak:

a)	suma transakcie alebo súboru transakcií, na ktoré sa vzťahuje cezhraničné záväzné stanovisko, presahuje 1 500 000 EUR (alebo ekvivalentnú sumu v akejkoľvek inej mene), ak je takáto suma uvedená v cezhraničnom záväznom stanovisku, alebo

b)	sa v cezhraničnom záväznom stanovisku určuje, či osoba je alebo nie je rezidentom na daňové účely v členskom štáte, ktorý záväzné stanovisko vydal.

Na účely prvého pododseku písm. a) a bez toho, aby bola dotknutá suma uvedená v cezhraničnom záväznom stanovisku, v súbore transakcií týkajúcich sa rôzneho tovaru, služieb alebo aktív suma, na ktorú sa vzťahuje cezhraničné záväzné stanovisko, pozostáva z celkovej podkladovej hodnoty. Tieto sumy sa nesčítajú, ak sú tie isté tovary, služby alebo aktíva predmetom viacerých transakcií.

Bez ohľadu na prvý pododsek písm. b) výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách týkajúcich sa fyzických osôb nezahŕňa takéto záväzné stanoviská týkajúce sa zdanenia v štáte zdroja, pokiaľ ide o príjmy zo závislej činnosti, tantiémy alebo dôchodky nerezidentov.“

Odsek 6 sa mení takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	identifikáciu inej osoby, než je fyzická osoba, s výnimkou prípadov, keď sa cezhraničné záväzné stanovisko týka fyzickej osoby a oznamuje sa podľa odsekov 1 a 4, a ak je to vhodné, skupiny osôb, ku ktorej táto osoba patrí;“;

ii)

písmeno k) sa nahrádza takto:

„k)

identifikáciu akejkoľvek inej osoby, než je fyzická osoba, s výnimkou prípadov, keď sa cezhraničné záväzné stanovisko týka fyzickej osoby a oznamuje sa podľa odsekov 1 a 4, v ostatných členských štátoch, ak takáto osoba existuje, ktorá by mohla byť dotknutá cezhraničným záväzným stanoviskom alebo záväzným stanoviskom k stanoveniu metódy ocenenia (pričom sa uvedie, s ktorým členským štátom sú dotknuté osoby prepojené), a“.

Článok 8ab sa mení takto:

V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„5. Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia s cieľom udeliť sprostredkovateľom právo na výnimku z podávania informácií o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu, ak by sa oznamovacou povinnosťou porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Za takýchto okolností prijme každý členský štát opatrenia potrebné na to, aby mali všetci sprostredkovatelia, ktorým bola udelená výnimka, povinnosť bezodkladne informovať svojho klienta, ak je takýto klient sprostredkovateľom, alebo ak takýto sprostredkovateľ neexistuje, ak je takýto klient príslušným daňovníkom, o oznamovacích povinnostiach klienta podľa odseku 6.“

Odsek 14 sa mení takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

identifikačné údaje iných sprostredkovateľov, než sú sprostredkovatelia oslobodení od oznamovacej povinnosti z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 5, a príslušných daňovníkov vrátane ich mena, resp. názvu, dátumu a miesta narodenia (v prípade fyzickej osoby), rezidencie na daňové účely a DIČ a v relevantných prípadoch osôb, ktoré sú pridruženými podnikmi príslušného daňovníka;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

zhrnutie obsahu cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu vrátane odkazu na prípadný názov, pod akým je obvykle známe, a opis príslušných opatrení a akýchkoľvek iných informácií, ktoré by mohli príslušnému orgánu pomôcť pri posudzovaní potenciálneho daňového rizika, bez toho, aby to viedlo k zverejneniu obchodného, priemyselného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku;“.

V článku 8ac ods. 2 prvom pododseku sa dopĺňa toto písmeno:

„m)

identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania, ak sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy spolieha na priame potvrdenie totožnosti a rezidencie predávajúceho prostredníctvom identifikačnej služby, ktorú sprístupnil členský štát alebo Únia, s cieľom zistiť totožnosť a daňovú rezidenciu predávajúceho – v takýchto prípadoch nie je potrebné oznámiť členskému štátu vydania identifikátora identifikačnej služby informácie uvedené v písmenách c) až g).“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8ad

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií oznamovaných oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, na základe ktorých sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív bude vyžadovať, aby spĺňali požiadavky na oznamovanie a vykonávali postupy hĺbkového preverovania stanovené v oddieloch II a III prílohy VI. Každý členský štát zároveň zabezpečí účinné vykonávanie takýchto opatrení a ich dodržiavanie v súlade s oddielom V prílohy VI.

2. V súlade s uplatniteľnými požiadavkami na oznamovanie a postupmi hĺbkového preverovania uvedenými v oddieloch II a III prílohy VI príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje oznamovanie uvedené v odseku 1 tohto článku, oznámi prostredníctvom automatickej výmeny a v lehote stanovenej v odseku 6 tohto článku informácie uvedené v odseku 3 tohto článku príslušným orgánom dotknutých členských štátov v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

3. Príslušný orgán členského štátu oznamuje tieto informácie týkajúce sa každej osoby podliehajúcej oznamovaniu:

meno, resp. názov, adresu, členský štát (štáty) rezidencie, daňové identifikačné číslo (čísla) (DIČ) a v prípade fyzickej osoby dátum a miesto narodenia každého používateľa podliehajúceho oznamovaniu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddiele III prílohy VI určený za subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, názov, adresu, členský štát (štáty) sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu a meno, adresu, členský štát (štáty) bydliska, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej ovládajúcej osoby subjektu, ktorá je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu.

Bez ohľadu na prvý pododsek tohto písmena, ak sa oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spolieha na priame potvrdenie totožnosti a rezidencie osoby podliehajúcej oznamovaniu prostredníctvom identifikačnej služby, ktorú sprístupnil členský štát alebo Únia, s cieľom zistiť totožnosť a daňovú rezidenciu osoby podliehajúcej oznamovaniu, informácie, ktoré sa majú oznámiť členskému štátu vydania identifikátora identifikačnej služby týkajúce sa osoby podliehajúcej oznamovaniu, zahŕňajú meno, resp. názov, identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého (ktorých) je každá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobu subjektu;

b)	meno, resp. názov, adresu, DIČ a, ak je k dispozícii, individuálne identifikačné číslo uvedené v odseku 7 a globálny identifikátor právneho subjektu oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

v prípade každého typu kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu, v súvislosti s ktorým oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonal počas príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia transakcie podliehajúce oznamovaniu, v náležitých prípadoch:

i)	úplný názov typu kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu;

ii)	súhrnnú hrubú zaplatenú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za fiat menu;

iii)	súhrnnú hrubú prijatú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za fiat menu;

iv)	súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

v)	súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

vi)	súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet retailových platobných transakcií podliehajúcich oznamovaniu;

vii)

súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelených podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi používateľovi podliehajúcemu oznamovaniu, na ktorého sa nevzťahujú body ii) a iv);

viii)

súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelených podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi, ktoré vykonáva používateľ podliehajúci oznamovaniu, na ktorého sa nevzťahujú body iii), v) a vi), a

ix)

súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, ako aj súhrnný počet jednotiek prevodov vykonaných oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív na adresy distribuovanej databázy transakcií ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2023/1114, o ktorých nie je známe, že by boli prepojené s poskytovateľom služieb virtuálnych aktív alebo finančnou inštitúciou.

Na účely písmena c) bodov ii) a iii) sa zaplatená alebo prijatá suma oznamuje vo fiat mene, v ktorej bola zaplatená alebo prijatá. V prípade, že sumy boli zaplatené alebo prijaté vo viacerých fiat menách, tieto sumy sa oznamujú v jednej mene, pričom sa prepočítavajú v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

Na účely písmena c) bodov iv) až ix) sa reálna trhová hodnota určuje a oznamuje v jednej fiat mene, pričom ocenenie sa vykoná v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

V oznamovaných informáciách sa musí uviesť fiat mena, v ktorej sú jednotlivé sumy oznamované.

4. Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 3 tohto článku Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov potrebné praktické opatrenia, vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v uvedenom odseku, ako súčasť postupu na vypracovanie štandardného elektronického formulára stanoveného v článku 20 ods. 5 Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

5. Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v odseku 3 písm. a) a b).

6. Oznámenie podľa odseku 3 tohto článku sa uskutoční pomocou štandardného elektronického formuláru uvedeného v článku 20 ods. 5 do deviatich mesiacov od skončenia kalendárneho roka, s ktorým súvisia požiadavky na oznamovanie uplatniteľné na oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív. Prvé informácie sa oznamujú za príslušný kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie od 1. januára 2026.

7. Na účely dodržania požiadaviek na oznamovanie podľa odseku 1 každý členský štát stanoví potrebné pravidlá, na základe ktorých sa bude od prevádzkovateľa kryptoaktív požadovať registrácia v Únii. Príslušný orgán členského štátu registrácie pridelí tomuto prevádzkovateľovi kryptoaktív individuálne identifikačné číslo.

Členské štáty stanovia pravidlá, podľa ktorých sa prevádzkovateľ kryptoaktív zaregistruje na príslušnom orgáne jedného členského štátu v súlade s pravidlami stanovenými v oddiele V odseku F prílohy VI.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, na základe ktorých sa bude požadovať, aby sa prevádzkovateľovi kryptoaktív, ktorého registrácia bola zrušená v súlade s oddielom V odsekom F bodom 7 prílohy VI, mohla registrácia opätovne povoliť len vtedy, ak poskytne orgánom dotknutého členského štátu primerané uistenie, pokiaľ ide o jeho záväzok plniť požiadavky na oznamovanie v Únii vrátane prípadných zostávajúcich nesplnených požiadaviek na oznamovanie.

8. Odsek 7 tohto článku sa nevzťahuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív v zmysle oddielu IV odseku B bodu 1 prílohy VI.

9. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví praktické a technické opatrenia nevyhnutné na registráciu a identifikáciu prevádzkovateľov kryptoaktív. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

10. Komisia do 31. decembra 2025 zriadi register prevádzkovateľov kryptoaktív, v ktorom sa budú zaznamenávať informácie, o ktorých sa má informovať a ktoré sa majú oznamovať v súlade s oddielom V odsekom F bodom 2 prílohy VI. Tento register prevádzkovateľov kryptoaktív sa sprístupní príslušným orgánom všetkých členských štátov.

11. Komisia na základe odôvodnenej žiadosti ktoréhokoľvek členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy prostredníctvom vykonávacích aktov určí, či informácie, ktoré sa musia automaticky vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu a jurisdikciou mimo Únie, zodpovedajú informáciám uvedeným v oddiele II odseku B prílohy VI v zmysle oddielu IV odseku F bodu 5 prílohy VI. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Členský štát, ktorý žiada o opatrenie uvedené v prvom pododseku, zašle Komisii odôvodnenú žiadosť.

Ak Komisia skonštatuje, že nemá k dispozícii všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti, do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti kontaktuje dotknutý členský štát a spresní, ktoré dodatočné údaje požaduje. Keď má Komisia k dispozícii všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, oznámi to do jedného mesiaca dožadujúcemu členskému štátu a príslušné informácie predloží výboru uvedenému v článku 26 ods. 1.

Keď Komisia koná z vlastnej iniciatívy, prijme vykonávací akt uvedený v prvom pododseku len v súvislosti s dohodou príslušných orgánov s jurisdikciou mimo Únie, ktorú uzavrel členský štát, v ktorej sa požaduje automatická výmena informácií o fyzickej osobe alebo subjekte, ktorá(-ý) je klientom oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, na účely vykonávania transakcií podliehajúcich oznamovaniu.

Pri určovaní toho, či sú informácie týkajúce sa transakcií podliehajúcich oznamovaniu zodpovedajúce informácie v zmysle prvého pododseku, Komisia náležite zohľadní rozsah, v akom režim, na ktorom sa takéto informácie zakladajú, zodpovedá režimu stanovenému v prílohe VI, a to najmä pokiaľ ide o:

a)	vymedzenia pojmov oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, používateľ podliehajúci oznamovaniu a transakcia podliehajúca oznamovaniu;

b)	postupy, ktoré sa uplatňujú na účely identifikácie používateľov podliehajúcich oznamovaniu;

c)	požiadavky na oznamovanie;

d)	pravidlá a administratívne postupy, ktoré majú mať jurisdikcie mimo Únie zavedené, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie a dodržiavanie postupov hĺbkového preverovania a požiadaviek na oznamovanie stanovených v takomto režime.

Postup stanovený v tomto odseku sa uplatňuje aj na určenie toho, že informácie už nie sú zodpovedajúce v zmysle oddielu IV odseku F bodu 5 prílohy VI.

12. Bez ohľadu na odsek 11, ak sa medzinárodný štandard pre oznamovanie a automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach určí za minimálny štandard alebo rovnocenný štandard, už sa nevyžaduje, aby Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určila, či informácie, ktoré sa musia automaticky vymieňať na základe vykonávania tohto štandardu a dohody príslušných orgánov medzi dotknutým členským štátom (štátmi) a jurisdikciou mimo Únie, sú zodpovedajúce informácie. Tieto informácie sa považujú za zodpovedajúce informáciám, ktoré sa vyžadujú podľa tejto smernice, za predpokladu, že medzi príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov a jurisdikciou mimo Únie existuje dohoda príslušných orgánov, podľa ktorej sa vyžaduje automatická výmena informácií o fyzickej osobe alebo subjekte, ktorý je klientom oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív na účely vykonávania transakcií podliehajúcich oznamovaniu. Príslušné ustanovenia v tomto článku a v prílohe VI sa na tieto účely už neuplatňujú.“

Článok 16 sa mení takto:

V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Informácie oznamované medzi členskými štátmi v akejkoľvek podobe podľa tejto smernice podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na podobné informácie podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý ich prijal. Takéto informácie sa môžu použiť na posúdenie, správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, ako aj DPH, iných nepriamych daní, ciel a boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.“

V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Príslušný orgán, ktorý informácie a dokumenty prijíma, môže prijaté informácie a dokumenty použiť bez povolenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku aj na akýkoľvek účel, na ktorý sa vzťahuje akt vychádzajúci z článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a na tento účel ich môže poskytnúť príslušnému orgánu zodpovednému za reštriktívne opatrenia v dotknutom členskom štáte.“

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak sa príslušný orgán členského štátu domnieva, že informácie, ktoré prijal od príslušného orgánu iného členského štátu, sú pravdepodobne užitočné pre príslušný orgán tretieho členského štátu na účely uvedené v odseku 1, môže ich zaslať tomuto príslušnému orgánu tretieho členského štátu za predpokladu, že toto zaslanie je v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v tejto smernici. Zároveň informuje príslušný orgán členského štátu, od ktorého tieto informácie pochádzajú, o svojom zámere poskytnúť tieto informácie tretiemu členskému štátu. Členský štát, od ktorého tieto informácie pochádzajú, môže proti takémuto poskytnutiu informácií namietať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia od členského štátu, ktorý si želá uvedené informácie poskytnúť.“

8.	V článku 18 sa dopĺňa tento odsek: „4. Príslušný orgán každého členského štátu zavedie účinný mechanizmus na zabezpečenie používania informácií získaných prostredníctvom oznamovania alebo výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad.“

V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú štandardné elektronické formuláre, vrátane jazykového režimu, v týchto prípadoch:

a)	na automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia podľa článku 8a spred 1. januára 2017;

b)	na automatickú výmenu informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa článku 8ab spred 30. júna 2019;

c)	na automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach podliehajúcich oznamovaniu podľa článku 8ad spred 30. júna 2025.

Uvedené štandardné elektronické formuláre neobsahujú iné prvky než prvky na výmenu informácií uvedené v článku 8a ods. 6, článku 8ab ods. 14 a článku 8ad ods. 3 a príslušné iné súvisiace polia prepojené s týmito prvkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov článkov 8a, 8ab a 8ad.

Jazykovým režimom uvedeným v prvom pododseku tohto odseku sa členským štátom nebráni v oznamovaní informácií uvedených v článkoch 8a a 8ab v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. V uvedenom jazykovom režime sa však môže stanovovať, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

10.

Článok 21 sa mení takto:

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Komisia do 31. decembra 2017 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, v ktorom sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8a ods. 1 a 2, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Komisia do 31. decembra 2019 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, v ktorom sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ab ods. 13, 14 a 16, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Komisia do 31. decembra 2026 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, v ktorom sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ad ods. 2 a 3, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri. Pokiaľ však ide o informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ad ods. 2 a 3, príslušný orgán členského štátu má prístup len k informáciám týkajúcim sa používateľov podliehajúcich oznamovaniu a osôb podliehajúcich oznamovaniu s bydliskom alebo sídlom v danom členskom štáte. Komisia má takisto prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri, avšak s obmedzeniami stanovenými v článku 8a ods. 8, článku 8ab ods. 17 a článku 8ad ods. 5 a len na účely zberu štatistických údajov v súlade s odsekom 7 tohto článku. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme potrebné praktické opatrenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Kým nebude uvedený bezpečný centrálny register funkčný, automatická výmena stanovená v článku 8a ods. 1 a 2, článku 8ab ods. 13, 14 a 16 a článku 8ad ods. 2 a 3 sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatniteľnými praktickými opatreniami.“

Dopĺňa sa tento odsek:

„8. Komisia poskytne členským štátom nástroj, ktorý umožní elektronické a automatizované overenie správnosti DIČ, ktoré poskytol oznamujúci subjekt alebo daňovník na účely automatickej výmeny informácií.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vypracuje technické parametre nástroja uvedeného v prvom pododseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

11.

V článku 22 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3. Členské štáty uchovávajú záznamy o informáciách prijatých prostredníctvom automatickej výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad len tak dlho, ako je potrebné na dosiahnutie účelov tejto smernice, ale v žiadnom prípade nie kratšie ako päť rokov od dátumu prijatia takejto informácie.

4. Členské štáty vyvinú úsilie s cieľom zabezpečiť, aby oznamujúci subjekt mohol elektronickými prostriedkami získať potvrdenie platnosti informácií o DIČ ktoréhokoľvek daňovníka podliehajúceho výmene informácií podľa článkov 8 až 8ad. Potvrdenie informácií o DIČ možno požadovať len na účely overenia správnosti údajov uvedených v článku 8 ods. 1, článku 8 ods. 3a, článku 8a ods. 6, článku 8aa ods. 3, článku 8ab ods. 14, článku 8ac ods. 2 a článku 8ad ods. 3.“

12.

V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Každý členský štát vo vzťahu k sebe monitoruje a posudzuje účinnosť administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou, aj pokiaľ ide o boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a raz ročne oznamuje výsledky svojho posúdenia Komisii. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formulár a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

13.

Článok 25 sa mení takto:

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Oznamujúce finančné inštitúcie, sprostredkovatelia, oznamujúci prevádzkovatelia platforiem, oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív a príslušné orgány členských štátov sa považujú za prevádzkovateľov, ktorí konajú samostatne alebo spoločne. Pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice sa predpokladá, že Komisia spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľov, pričom dodržiava požiadavky na sprostredkovateľov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1725. Spracúvanie sa riadi zmluvou v zmysle článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článku 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725.“

V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„4. Bez ohľadu na odsek 1 každý členský štát zabezpečí, aby každá oznamujúca finančná inštitúcia, sprostredkovateľ, oznamujúci prevádzkovateľ platformy alebo oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív (podľa daného prípadu), ktorí patria do jeho jurisdikcie:

a)	informovali každú dotknutú fyzickú osobu, že informácie, ktoré sa jej týkajú, sa budú zbierať a prenášať v súlade s touto smernicou, a

b)	poskytli každej dotknutej fyzickej osobe všetky informácie od prevádzkovateľa, na ktoré má táto fyzická osoba právo, a to v dostatočnom predstihu na to, aby mohla táto fyzická osoba uplatniť svoje práva na ochranu údajov, a v každom prípade pred oznámením týchto informácií.“

14.

Článok 25a sa nahrádza takto:

„Článok 25a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa až 8ad a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

15.	V článku 27 sa odsek 2 vypúšťa.

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 27c

Oznamovanie DIČ

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom vyžadovať, aby DIČ oznamovaných fyzických osôb alebo subjektov, ktoré vydal členský štát rezidencie, oznamovali oznamujúce subjekty alebo oznamujúci jednotlivci a aby ho oznámil každý členský štát, ak sa to výslovne vyžaduje v článkoch a prílohách tejto smernice.

2. V prípade zdaňovacích období, ktoré sa začínajú 1. januára 2030 alebo neskôr, každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom vyžadovať, aby sa podľa možnosti oznamovalo DIČ rezidentov vydané členským štátom rezidencie, pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 8 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a d), ak ide o kategórie príjmov a majetku, o ktorých by sa informácie oznámili, aj keby DIČ nebolo k dispozícii.

3. V prípade zdaňovacích období, ktoré sa začínajú 1. januára 2028 alebo neskôr, každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom vyžadovať, aby sa podľa možnosti oznamovalo DIČ fyzických osôb a subjektov vydané členským štátom rezidencie, pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 8a ods. 6 písm. a) a k), ako aj DIČ oznamovaných fyzických osôb a subjektov, pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 8aa ods. 3 písm. b) a článku 8ab ods. 14 písm. h).

4. V prípade zdaňovacích období, ktoré sa začínajú 1. januára 2028 alebo neskôr, každý členský štát zahrnie do oznamovania informácií uvedených v článku 8a ods. 6 písm. a) a k) DIČ fyzických osôb a subjektov vydané členským štátom rezidencie, ak príslušný orgán členského štátu toto DIČ získal, ako aj DIČ oznamovaných fyzických osôb a subjektov do oznamovania informácií uvedených v článku 8aa ods. 3 písm. b) a článku 8ab ods. 14 písm. h).“

17.	Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.

18.	Príloha V sa mení v súlade s prílohou II k tejto smernici.

19.	Dopĺňa sa príloha VI, ktorej znenie sa uvádza v prílohe III k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2025 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2026.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2027 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 11 tejto smernice a s článkom 1 bodom 16 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 27c ods. 3 a 4 smernice 2011/16/EÚ. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2028.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2029 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 15 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 27c ods. 3 smernice 2011/16/EÚ. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2030.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Luxemburgu 17. októbra 2023

Za Radu

predsedníčka

N. CALVIÑO SANTAMARÍA

(1) Stanovisko z 13. septembra 2023 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko z 23. marca 2023 (Ú. v. EÚ C 184, 25.5.2023, s. 55).

(3) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(7) Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(9) Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(11) Rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies and Others, C-694/20, ECLI:EU:C:2022:963.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(13) Ú. v. EÚ C 199, 7.6.2023, s. 5.

PRÍLOHA I

Príloha I k smernici 2011/16/EÚ sa mení takto:

Oddiel I sa mení takto:

Odsek A sa mení takto:

úvodné slová a odsek A body 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„A.

S výhradou odsekov C až F každá oznamujúca finančná inštitúcia predkladá príslušnému orgánu svojho členského štátu v súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorý podlieha oznamovaniu:

tieto informácie:

a)	meno, resp. názov, adresa, členský štát (členské štáty) rezidencie, daňové identifikačné číslo (čísla) (DIČ) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a či držiteľ účtu poskytol platné čestné vyhlásenie;

v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddieloch V, VI a VII identifikovaný ako subjekt s jednou ovládajúcou osobou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, názov, adresa, členský štát (štáty) a (ak existuje) iná jurisdikcia (jurisdikcie) sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu, a meno, adresa, členský štát (štáty) bydliska, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu, a či bolo poskytnuté platné čestné vyhlásenie za každú osobu podliehajúcu oznamovaniu;

c)	či je účet spoločným účtom, vrátane počtu držiteľov spoločného účtu.

2.	Číslo účtu (alebo jeho funkčný ekvivalent v prípade neexistencie čísla účtu), druh účtu a to, či ide o existujúci účet alebo nový účet;“

ii)

odsek A bod 6 sa nahrádza takto:

„6.	v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celkovú hrubú sumu úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia;“

iii)

vkladá sa tento bod:

„6a.	v prípade akéhokoľvek majetkového podielu držaného v investičnom subjekte, ktorý je právnym usporiadaním, postavenie (postavenia), na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu držiteľom majetkového podielu, a“.

Odsek C sa mení takto:

„C.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, sa nemusí oznamovať daňové identifikačné číslo (čísla) ani dátum narodenia, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Únie zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum narodenia získala do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, a vždy, keď sa vyžaduje aktualizácia informácií týkajúcich sa existujúceho účtu podľa vnútroštátnych postupov proti praniu špinavých peňazí a poznania svojich klientov.“

Dopĺňa sa tento odsek:

„F.

Bez ohľadu na odsek A bod 5 písm. b) a pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s akoukoľvek jasne identifikovanou skupinou účtov nerozhodne inak, hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva sa nemusia oznamovať, pokiaľ takéto hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia takéhoto finančného aktíva oznamuje oznamujúca finančná inštitúcia v súlade s článkom 8ad.“

V oddiele VI bode 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

Stanovenie ovládajúcich osôb držiteľa účtu. Na účely stanovenia ovládajúcich osôb držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov za predpokladu, že takéto postupy sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nie je zo zákona povinná uplatňovať postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, ktoré sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, uplatňuje na účely stanovenia ovládajúcich osôb v podstate podobné postupy.“

V oddiele VII sa vkladá tento odsek:

„Aa.

Dočasne chýbajúce čestné vyhlásenie. Vo výnimočných prípadoch, keď oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie v súvislosti s novým účtom včas na to, aby splnila svoje povinnosti týkajúce sa hĺbkového preverovania a oznamovania, pokiaľ ide o oznamovacie obdobie, počas ktorého bol účet otvorený, oznamujúca finančná inštitúcia uplatňuje postupy hĺbkového preverovania pre existujúce účty, až kým sa takéto čestné vyhlásenie nezíska a nepotvrdí.“

Oddiel VIII sa mení takto:

Body 5, 6 a 7 odseku A sa nahrádzajú takto:

„5.

Pojem „vkladová inštitúcia“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý:

a)	prijíma vklady v rámci bežného chodu podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti alebo

b)	má v držbe elektronické peniaze alebo digitálne meny centrálnych bánk v prospech klientov.

Pojem „investičný subjekt“ označuje akýkoľvek subjekt:

ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z nasledujúcich činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)	obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízami; nástrojmi týkajúcimi sa výmenných transakcií, úrokových sadzieb a indexov; prevoditeľnými cennými papiermi alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii)	individuálnu a kolektívnu správu portfólia alebo

iii)	iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb, alebo

ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu alebo reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovňou alebo investičným subjektom uvedeným v odseku A bode 6 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero z činností uvedených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno na účely odseku A bodu 6 písm. b) primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval. Na účely odseku A bodu 6 písm. a) iii) pojem „iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb“ nezahŕňa poskytovanie služieb, ktorými sa vykonávajú výmenné transakcie pre klientov alebo v ich mene. Pojem „investičný subjekt“ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 8 písm. d) až g).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu „finančná inštitúcia“ v smernici (EÚ) 2015/849.

Pojem „finančné aktívum“ zahŕňa cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel alebo skutočné vlastníctvo v osobnej obchodnej spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej osobnej obchodnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhopis s fixným kupónom alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, úrokové opcie typu cap, úrokové opcie typu floor, komoditné swapy, akciové swapy, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy alebo opcie) na cennom papieri, kryptoaktíve podliehajúcom oznamovaniu, osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem „finančné aktívum“ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na nehnuteľnom majetku.“

V odseku A sa dopĺňajú tieto body:

„9.

Na účely tejto prílohy pojem „elektronické peniaze“ alebo „e-peniaze“ znamená akýkoľvek produkt, ktorý je:

a)	digitálnym vyjadrením jednej fiat meny;

b)	vydaný pri prijatí finančných prostriedkov na účely vykonania platobných transakcií;

c)	zastúpený pohľadávkou voči emitentovi denominovanou v tej istej fiat mene;

d)	akceptovaný pri platbe fyzickou alebo právnickou osobou inou ako emitent a

e)	na základe regulačných požiadaviek, ktorým podlieha emitent, splatný kedykoľvek a v nominálnej hodnote za tú istú fiat menu na žiadosť držiteľa produktu.

Pojem „elektronické peniaze“ alebo „e-peniaze“ nezahŕňa produkt vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov od klienta na inú osobu podľa pokynov klienta. Produkt nie je vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov, ak sa v rámci bežného chodu podnikania prevádzajúceho subjektu finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držia dlhšie ako 60 dní po prijatí pokynov na uľahčenie prevodu, alebo ak sú v prípade, že neboli prijaté žiadne pokyny, finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držané dlhšie ako 60 dní po prijatí finančných prostriedkov.

10.

Pojem „fiat mena“ označuje oficiálnu menu jurisdikcie, ktorú vydáva jurisdikcia alebo určená centrálna banka alebo menový orgán jurisdikcie a ktorá je reprezentovaná fyzickými bankovkami alebo mincami alebo peniazmi v rôznych digitálnych formách vrátane bankových rezerv a digitálnych mien centrálnych bánk. Tento pojem zahŕňa aj peniaze komerčných bánk a produkty elektronických peňazí (elektronické peniaze).

11.	Pojem „digitálna mena centrálnej banky“ označuje každú digitálnu fiat menu vydanú centrálnou bankou alebo iným menovým orgánom.

12.	Pojem „kryptoaktívum“ označuje kryptoaktívum vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 5 nariadenia (EÚ) 2023/1114.

13.

Pojem „kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu“ označuje akékoľvek kryptoaktívum iné ako digitálna mena centrálnej banky, elektronické peniaze alebo akékoľvek kryptoaktívum, v prípade ktorého oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív primerane určil, že ho nemožno použiť na platobné alebo investičné účely.

14.

Pojem „výmenná transakcia“ označuje akúkoľvek:

a)	výmenu medzi kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu a fiat menami a

b)	výmenu medzi jednou alebo viacerými formami kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.“

V odseku B bode 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou, pokiaľ nejde o:

i)	platbu, ktorá je odvodená od záväzku, ktorý vznikol v súvislosti s určitým typom komerčnej finančnej činnosti, do ktorej sa zapája špecifikovaná poisťovňa, inštitúcia správy a úschovy finančných aktív alebo vkladová inštitúcia, alebo

ii)	činnosť uchovávania digitálnych mien centrálnych bánk pre držiteľov účtov, ktorí nie sú finančnými inštitúciami, vládnymi subjektmi, medzinárodnými organizáciami alebo centrálnymi bankami.“

Odsek C bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

Pojem „vkladový účet“ zahŕňa akýkoľvek komerčný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom, vedený vkladovou inštitúciou. Vkladový účet zahŕňa aj:

a)	sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy;

b)	účet alebo virtuálny účet, ktorý predstavuje všetky elektronické peniaze držané v prospech klienta, a

c)	účet, na ktorom sa drží jedna alebo viacero digitálnych mien centrálnych bánk v prospech klienta.“

V odseku C sa body 9 a 10 nahrádzajú takto:

„9.

Pojem „existujúci účet“ označuje:

a)	finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru 2015, alebo ak sa účet považuje za finančný účet výlučne na základe zmien tejto smernice vykonanými smernicou Rady (EÚ) 2023/2226 (*1), k 31. decembru 2025;

akýkoľvek finančný účet držiteľa účtu bez ohľadu na dátum otvorenia takéhoto finančného účtu, ak:

i)	má držiteľ účtu v oznamujúcej finančnej inštitúcii (alebo v prepojenom subjekte v tom istom členskom štáte ako oznamujúca finančná inštitúcia) aj finančný účet, ktorý je existujúcim účtom podľa odseku C bodu 9 písm. a);

ii)

oznamujúca finančná inštitúcia (a prípadne prepojený subjekt v tom istom členskom štáte ako oznamujúca finančná inštitúcia) považuje obidva uvedené finančné účty a akékoľvek iné finančné účty držiteľa účtu, ktoré sa považujú za existujúce účty podľa odseku C bodu 9 písm. b), za jeden finančný účet na účely splnenia noriem týkajúcich sa požiadaviek v oblasti vedomosti, ktoré sú uvedené v oddiele VII odseku A, a na účely stanovenia zostatku na akýchkoľvek finančných účtoch alebo ich hodnoty pri uplatňovaní akýchkoľvek prahových hodnôt týkajúcich sa účtu;

iii)

pokiaľ ide o finančný účet, ktorý podlieha postupom proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, oznamujúca finančná inštitúcia má povolené splniť takéto postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov týkajúce sa finančného účtu tým, že sa bude spoliehať na postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov uskutočnené v súvislosti s existujúcim účtom uvedeným v odseku C bode 9 písm. a), a

iv)	otvorenie finančného účtu si nevyžaduje, aby držiteľ účtu poskytoval nové, dodatočné alebo zmenené informácie o klientovi, okrem tých, ktoré sú určené na účely tejto smernice.

10.	Pojem „nový účet“ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia, otvorený 1. januára 2016 alebo po tomto dátume, alebo ak sa účet považuje za finančný účet výlučne na základe zmien tejto smernice vykonanými smernicou Rady (EÚ) 2023/2226, 1. januára 2026 alebo po tomto dátume.

(*1) Smernica Rady (EÚ) 2023/2226 zo 17. októbra 2023, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L, 2023/2226, 24.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2226/oj).“ "

Odsek C bod 17 sa mení takto:

v písmene e) sa dopĺňa tento bod:

„v)

založenie spoločnosti alebo zvýšenie jej kapitálu za predpokladu, že účet spĺňa tieto požiadavky:

—	účet sa používa výlučne na uloženie kapitálu, ktorý sa má použiť na účely založenia spoločnosti alebo zvýšenia jej kapitálu podľa zákona;

—	všetky sumy držané na účte sú zablokované dovtedy, kým oznamujúca finančná inštitúcia nezíska nezávislé potvrdenie týkajúce sa založenia alebo zvýšenia kapitálu;

—	účet je po založení alebo zvýšení kapitálu zatvorený alebo transformovaný na účet v mene spoločnosti;

—	akékoľvek vrátené platby vyplývajúce z neúspešného založenia alebo zvýšenia kapitálu, po odpočítaní poplatkov pre poskytovateľa služieb a podobných poplatkov, sa vyplácajú výlučne osobám, ktoré prispeli týmito sumami, a

—	účet nebol zriadený pred viac ako 12 mesiacmi.“;

ii)

vkladá sa toto písmeno:

„ea)

Vkladový účet, ktorý predstavuje všetky elektronické peniaze držané v prospech klienta, ak kĺzavý priemer celkového zostatku na účte na konci dňa za 90 dní alebo hodnota na účte počas akéhokoľvek obdobia 90 po sebe nasledujúcich dní nepresiahli 10 000 USD v ktoromkoľvek dni počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.“

Odsek D bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

Pojem „osoba podliehajúca oznamovaniu“ označuje inú osobu z členského štátu než:

a)	subjekt, s ktorého akciami sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých etablovaných trhoch s cennými papiermi;

b)	akýkoľvek subjekt, ktorý je prepojeným subjektom subjektu uvedeného v písm. a);

c)	vládny subjekt;

d)	medzinárodná organizácia;

e)	centrálna banka alebo

f)	finančná inštitúcia.“

V odseku E sa dopĺňa tento bod 7:

„7.	Pojem „identifikačná služba“ označuje elektronický proces, ktorý členský štát alebo Únia bezplatne sprístupňuje oznamujúcej finančnej inštitúcii na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.“

5.	V oddiele IX sa dopĺňa tento pododsek: „Na dosiahnutie cieľov tejto smernice záznamy uvedené v bode 2 prvého pododseku nesmú byť k dispozícii dlhšie, ako je potrebné, ale v každom prípade to musí byť najmenej päť rokov.“

Dopĺňa sa tento oddiel:

„ODDIEL XI

PRECHODNÉ OPATRENIA

Bez ohľadu na oddiel I odsek A bod 1 písm. b) a odsek A bod 6a sa v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru 2025, a za oznamovacie obdobia končiace sa druhým kalendárnym rokom nasledujúcim po takomto dátume, informácie týkajúce sa postavenia (postavení), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou alebo držiteľom majetkového podielu subjektu, musia oznamovať, len ak sú takéto informácie dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.“

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA VI

POŽIADAVKY NA OZNAMOVANIE, POSTUPY HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA A INÉ PRAVIDLÁ PRE OZNAMUJÚCICH POSKYTOVATEĽOV SLUŽIEB KRYPTOAKTÍV

V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na oznamovanie, postupy hĺbkového preverovania a iné pravidlá, ktoré uplatňujú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív s cieľom umožniť členským štátom oznamovať informácie uvedené v článku 8ad prostredníctvom automatickej výmeny.

V tejto prílohe sa stanovujú aj pravidlá a administratívne postupy, ktoré zavedú členské štáty, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie a dodržiavanie požiadaviek na oznamovanie a postupov hĺbkového preverovania, ktoré sú v nej stanovené.

ODDIEL I

POVINNOSTI OZNAMUJÚCICH POSKYTOVATEĽOV SLUŽIEB KRYPTOAKTÍV

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív podľa vymedzenia v oddiele IV odseku B bode 3 podlieha v členskom štáte požiadavkám hĺbkového preverovania a požiadavkám na oznamovanie uvedeným v oddieloch II a III, ak:

1.	je subjektom, ktorému členský štát udelil povolenie v súlade s článkom 63 nariadenia (EÚ) 2023/1114 alebo ktorý môže poskytovať služby kryptoaktív na základe oznámenia členskému štátu v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) 2023/1114, alebo

nie je subjektom, ktorému členský štát udelil povolenie v súlade s článkom 63 nariadenia (EÚ) 2023/1114 alebo ktorý môže poskytovať služby kryptoaktív na základe oznámenia členskému štátu v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) 2023/1114, pričom je:

a)	subjektom alebo fyzickou osobou, ktorý(-á) je rezidentom na daňové účely v členskom štáte;

b)	subjektom, ktorý i) je zaregistrovaný alebo zriadený podľa právnych predpisov členského štátu a ii) má právnu subjektivitu v členskom štáte alebo má povinnosť podávať daňovým orgánom v členskom štáte daňové priznania alebo priznania s daňovými informáciami v súvislosti so svojimi príjmami;

c)	subjektom riadeným z členského štátu alebo

d)	subjektom alebo fyzickou osobou, ktorý(-á) má pravidelné miesto podnikania v členskom štáte.

B.	Na oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív sa v členskom štáte vzťahujú požiadavky na oznamovanie a požiadavky hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II a III, pokiaľ ide o transakcie podliehajúce oznamovaniu uskutočnené prostredníctvom pobočky nachádzajúcej sa v členskom štáte.

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je subjektom, nie je povinný plniť požiadavky na oznamovanie a požiadavky hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 2 písm. c) alebo d), ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív plní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte alebo v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie na základe toho, že je subjektom, ktorý a) je zaregistrovaný alebo zriadený podľa právnych predpisov takéhoto členského štátu alebo kvalifikovanej jurisdikcie mimo Únie a b) má buď právnu subjektivitu v tomto inom členskom štáte alebo v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie, alebo má v súvislosti so svojimi príjmami povinnosť podávať daňové priznania alebo priznania s daňovými informáciami daňovým orgánom v tomto inom členskom štáte alebo v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie.

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, nie je povinný plniť požiadavky na oznamovanie a požiadavky hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 2 písm. d), ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív plní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte alebo v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie na základe toho, že je tomto členskom štáte alebo v tejto kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie rezidentom na daňové účely.

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný plniť požiadavky na oznamovanie a požiadavky hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 2 písm. a), b), c) alebo d), ak podal členskému štátu oznámenie vo formáte stanovenom týmto členským štátom potvrdzujúce, že tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív plní takéto požiadavky podľa pravidiel ktoréhokoľvek iného členského štátu alebo kvalifikovanej jurisdikcie mimo Únie v súlade s kritériami, ktoré sú v podstate podobné kritériám uvedeným v odseku A bode 2 písm. a), b), c) alebo d).

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný plniť požiadavky na oznamovanie a požiadavky hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, pokiaľ ide o transakcie podliehajúce oznamovaniu, ktoré vykonáva prostredníctvom pobočky v ktoromkoľvek inom členskom štáte alebo v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie, ak táto pobočka plní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom takomto členskom štáte alebo v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie.

ODDIEL II

POŽIADAVKY NA OZNAMOVANIE

A.	Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v zmysle oddielu I odseku A a odseku B oznamuje informácie stanovené v odseku B tohto oddielu príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom podlieha požiadavkám na oznamovanie v súlade s oddielom I.

Za každý príslušný kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie a s výhradou povinností oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív v oddiele I a postupov hĺbkového preverovania v oddiele III oznamuje oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v súvislosti so svojimi používateľmi kryptoaktív, ktorí sú používateľmi podliehajúcimi oznamovaniu alebo ktorí majú ovládajúce osoby, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, tieto informácie:

meno, resp. názov, adresu, členský štát (štáty) rezidencie, daňové identifikačné číslo (čísla) (DIČ) a v prípade fyzickej osoby dátum a miesto narodenia každého používateľa podliehajúceho oznamovaniu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddiele III určený za subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, názov, adresu, členský štát (štáty) sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu a meno, adresu, členský štát (štáty) bydliska, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej ovládajúcej osoby subjektu, ktorá je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého (ktorých) je každá takáto osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu.

Bez ohľadu na odsek B bod 1 prvý pododsek tohto bodu, ak oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív oznamuje príslušnému orgánu, ktorý používa identifikačnú službu a spolieha sa na priame potvrdenie totožnosti a rezidencie osoby podliehajúcej oznamovaniu prostredníctvom identifikačnej služby, ktorú sprístupnil členský štát alebo Únia, s cieľom zistiť totožnosť a všetky daňové rezidencie osoby podliehajúcej oznamovaniu, informáciami, ktoré sa majú oznámiť o osobe podliehajúcej oznamovaniu, sú meno, resp. názov, identifikátor (identifikátory) identifikačnej služby a členský štát (členské štáty) vydania, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého (ktorých) je každá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu;

2.	meno, resp. názov, adresu, DIČ a, ak je k dispozícii, individuálne identifikačné číslo uvedené v článku 8ad ods. 7 a globálny identifikátor právneho subjektu oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

a)	úplný názov typu kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu;

b)	súhrnnú hrubú zaplatenú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za fiat menu;

c)	súhrnnú hrubú prijatú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za fiat menu;

d)	súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

e)	súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

f)	súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet retailových platobných transakcií podliehajúcich oznamovaniu;

súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelených podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi, ktoré vykonáva používateľ podliehajúci oznamovaniu, na ktorého sa nevzťahujú písmená c), e) a f), a

súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, ako aj súhrnný počet jednotiek prevodov uskutočnených oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív na adresy distribuovanej databázy transakcií uvedené v nariadení (EÚ) 2023/1114, o ktorých nie je známe, že by boli spojené s poskytovateľom služieb virtuálnych aktív alebo finančnou inštitúciou.

Na účely odseku B bodu 3 písmen b) a c) sa zaplatená alebo prijatá suma oznamuje vo fiat mene, v ktorej bola zaplatená alebo prijatá. V prípade, že sumy boli zaplatené alebo prijaté vo viacerých fiat menách, tieto sumy sa oznamujú v jednej mene, pričom sa prepočítavajú v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

Na účely odseku B bodu 3 písmen d) až i) sa reálna trhová hodnota určuje a oznamuje v jednej mene, pričom ocenenie sa vykoná v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať fiat mena, v ktorej sú jednotlivé sumy oznámené.

C.	Bez ohľadu na odsek B bod 1 sa miesto narodenia nemusí oznamovať, pokiaľ sa od oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív inak podľa vnútroštátneho práva nevyžaduje, aby ho získal a oznámil.

D.	Informácie uvedené v odseku B sa oznamujú každoročne v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, ktorého sa informácie týkajú. Prvé informácie sa oznamujú za príslušný kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie od 1. januára 2026.

Bez ohľadu na odseky A a D tohto oddielu sa od oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív v zmysle oddielu I odseku A bodu 2 písm. a), b), c) alebo d) nevyžaduje, aby poskytoval informácie stanovené v odseku B tohto oddielu v súvislosti s používateľom alebo ovládajúcou osobou podliehajúcimi oznamovaniu, v prípade ktorých oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív vykoná oznamovanie takýchto informácií v jurisdikcii mimo Únie, na ktorú sa vzťahuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov s členským štátom rezidencie takéhoto používateľa podliehajúceho oznamovaniu alebo takejto ovládajúcej osoby.

ODDIEL III

POSTUPY HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

K používateľovi kryptoaktív sa pristupuje ako k používateľovi podliehajúcemu oznamovaniu od dátumu, keď je takto identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania opísaných v tomto oddiele.

Postupy hĺbkového preverovania pre používateľov kryptoaktív, ktorí sú fyzickými osobami

Nasledujúce postupy sa uplatňujú na účely stanovenia toho, či je používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, používateľom podliehajúcim oznamovaniu.

Pri nadviazaní vzťahu s používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo do 1. januára 2027 v prípade existujúcich používateľov kryptoaktív, ktorí sú fyzickými osobami, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získa čestné vyhlásenie, ktoré umožní oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív určiť rezidenciu (rezidencie) používateľa kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia na základe informácií získaných týmto oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej na základe postupov hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi.

Pokiaľ v ktoromkoľvek momente dôjde v súvislosti s používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, k zmene okolností, na základe ktorej oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie alebo primerané vysvetlenie a v náležitých prípadoch dokumentáciu potvrdzujúcu platnosť pôvodného čestného vyhlásenia.

Postupy hĺbkového preverovania pre používateľov kryptoaktív, ktorí sú subjektmi

Nasledujúce postupy sa uplatňujú na účely stanovenia toho, či je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, používateľom podliehajúcim oznamovaniu alebo subjektom iným ako vylúčená osoba alebo aktívny subjekt, s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

Stanoviť, či je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Pri nadviazaní vzťahu s používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, alebo do 1. januára 2027 v prípade existujúcich používateľov kryptoaktív, ktorí sú subjektmi, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získa čestné vyhlásenie, ktoré umožní oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív určiť rezidenciu (rezidencie) používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia na základe informácií získaných týmto oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej na základe postupov hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi. Ak používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, osvedčí, že nemá žiadnu rezidenciu na daňové účely, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa môže pri určovaní rezidencie používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, spoliehať na miesto jeho skutočného vedenia alebo adresu sídla.

Ak z čestného vyhlásenia vyplýva, že používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, je rezidentom v členskom štáte, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zaobchádza s používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, ako s používateľom podliehajúcim oznamovaniu, pokiaľ na základe čestného vyhlásenia alebo na základe informácií, ktoré má k dispozícii alebo ktoré sú verejne dostupné, odôvodnene neurčí, že používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, je vylúčená osoba.

Stanoviť, či má subjekt jednu alebo viaceré ovládajúce osoby, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Pokiaľ ide o používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, ktorý nie je vylúčenou osobou, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív stanoví, či má jednu alebo viaceré ovládajúce osoby, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, pokiaľ nestanoví, že používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, je aktívnym subjektom, a to na základe čestného vyhlásenia od tohto používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom.

Stanoviť ovládajúce osoby používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom. Na účely stanovenia ovládajúcich osôb používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, sa oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi (Customer Due Diligence Procedures) za predpokladu, že takéto postupy sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. Ak oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je zo zákona povinný uplatňovať postupy hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, uplatňuje na účely stanovenia ovládajúcich osôb v podstate podobné postupy.

Stanoviť, či je ovládajúca osoba používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia toho, či je ovládajúca osoba osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spolieha na čestné vyhlásenie používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, alebo takejto ovládajúcej osoby, ktoré oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív umožní určiť rezidenciu (rezidencie) ovládajúcej osoby na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia na základe informácií získaných týmto oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej na základe postupov hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi.

Pokiaľ v ktoromkoľvek momente dôjde v súvislosti s používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, alebo v súvislosti s jeho ovládajúcimi osobami k zmene okolností, na základe ktorej oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie alebo primerané vysvetlenie a v náležitých prípadoch dokumentáciu potvrdzujúcu platnosť pôvodného čestného vyhlásenia.

Požiadavky na platnosť čestných vyhlásení

Čestné vyhlásenie poskytnuté používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo ovládajúcou osobou je platné len vtedy, ak je podpísané alebo inak potvrdené používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo ovládajúcou osobou, je datované najneskôr v deň doručenia a obsahuje tieto informácie týkajúce sa používateľa kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo ovládajúcou osobou:

a)	meno a priezvisko;

b)	adresu rezidencie;

c)	členský(-é) štát(-y) rezidencie na daňové účely;

d)	DIČ každej osoby podliehajúcej oznamovaniu pre každý jednotlivý členský štát;

e)	dátum narodenia.

Čestné vyhlásenie poskytnuté používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, je platné len vtedy, ak je podpísané alebo inak potvrdené používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, je datované najneskôr v deň doručenia a obsahuje tieto informácie týkajúce sa používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom:

a)	obchodné meno;

adresu,

c)	členský(-é) štát(-y) rezidencie na daňové účely;

d)	DIČ každej osoby podliehajúcej oznamovaniu pre každý jednotlivý členský štát;

v prípade iného používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom iným než aktívnym subjektom alebo vylúčenou osobou informácie uvedené v odseku C bode 1 týkajúce sa každej ovládajúcej osoby používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, pokiaľ takáto ovládajúca osoba neposkytla čestné vyhlásenie podľa odseku C bodu 1, ako aj postavenia (postavení), na základe ktorého (ktorých) je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu, ak už neboli určené na základe postupov hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi;

f)	prípadne informácie o kritériách, ktoré spĺňa na to, aby sa s ním mohlo zaobchádzať ako s aktívnym subjektom alebo vylúčenou osobou.

Všeobecné požiadavky hĺbkového preverovania

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je zároveň finančnou inštitúciou na účely tejto smernice, sa môže na účely postupov hĺbkového preverovania podľa tohto oddielu spoliehať na postupy hĺbkového preverovania vykonané podľa oddielov IV a VI prílohy I k tejto smernici. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa môže takisto spoliehať na čestné vyhlásenie, ktoré už bolo zozbierané na iné daňové účely, za predpokladu, že takéto čestné vyhlásenie spĺňa požiadavky odseku C tohto oddielu.

„2.	Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív môže splniť povinnosti hĺbkového preverovania stanovené v tomto oddiele prostredníctvom tretej strany, ale zodpovednosť za splnenie týchto povinností nesie oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív.

ODDIEL IV

VYMEDZENÉ POJMY

Tieto pojmy majú nasledujúci význam:

Kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu

1.	„Kryptoaktívum“ je kryptoaktívum vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 5 nariadenia (EÚ) 2023/1114.

2.	„Digitálna mena centrálnej banky“ je akákoľvek digitálna fiat mena emitovaná centrálnou bankou alebo iným menovým orgánom.

„Centrálna banka“ je inštitúcia, ktorá je zo zákona alebo z poverenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda danej jurisdikcie, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády danej jurisdikcie, a to bez ohľadu na to, či ju jurisdikcia úplne alebo čiastočne vlastní.

4.	„Kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu“ je akékoľvek kryptoaktívum iné ako digitálna mena centrálnej banky, elektronické peniaze alebo akékoľvek kryptoaktívum, v prípade ktorého oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív primerane určil, že ho nemožno použiť na platobné alebo investičné účely.

Na účely tejto prílohy pojem „elektronické peniaze“ alebo „e-peniaze“ znamená akékoľvek kryptoaktívum, ktoré je:

a)	digitálnym vyjadrením jednej fiat meny;

b)	vydané pri prijatí finančných prostriedkov na účely vykonania platobných transakcií;

c)	zastúpené pohľadávkou voči emitentovi denominovanou v tej istej fiat mene;

d)	akceptované pri platbe fyzickou alebo právnickou osobou inou ako emitent a

e)	na základe regulačných požiadaviek, ktorým podlieha emitent, splatné kedykoľvek a v nominálnej hodnote za tú istú fiat menu na žiadosť držiteľa produktu.

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív

1.	„Poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je poskytovateľ služieb kryptoaktív vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 15 nariadenia (EÚ) 2023/1114.

2.	„Prevádzkovateľ kryptoaktív“ je iný poskytovateľ v oblasti poskytovania služieb kryptoaktív ako poskytovateľ služieb kryptoaktív.

3.	„Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je každý poskytovateľ služieb kryptoaktív a každý prevádzkovateľ kryptoaktív, ktorý vykonáva jednu alebo viacero služieb kryptoaktív, ktorými sa vykonávajú výmenné transakcie pre používateľa podliehajúceho oznamovaniu alebo v jeho mene.

4.	„Služba kryptoaktív“ je služba kryptoaktív vymedzená v článku 3 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) 2023/1114 vrátane stakingu a požičiavania.

Transakcia podliehajúca oznamovaniu

„Transakcia podliehajúca oznamovaniu“ je akákoľvek:

a)	výmenná transakcia a

b)	prevod kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.

„Výmenná transakcia“ je akákoľvek

a)	výmena medzi kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu a fiat menami a

b)	výmena medzi jedným alebo viacerými formami kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.

3.	„Transakcia retailových platieb podliehajúca oznamovaniu“ je prevod kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu za protihodnotu tovaru alebo služieb v hodnote presahujúcej 50 000 USD (alebo ekvivalentnú sumu v ktorejkoľvek inej mene).

„Prevod“ je transakcia, pri ktorej sa kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu presúva z adresy kryptoaktíva alebo na adresu kryptoaktíva alebo z účtu či na účet jedného používateľa kryptoaktív, ktoré nie sú vedené oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív v mene toho istého používateľa kryptoaktív, pričom na základe poznatkov, ktoré mal oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív k dispozícii v čase transakcie, nemôže oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív určiť, že transakcia je výmennou transakciou.

„Fiat mena“ je oficiálna mena jurisdikcie, ktorú vydáva jurisdikcia alebo jurisdikciou určená centrálna banka alebo menový orgán, reprezentovaná fyzickými bankovkami alebo mincami alebo peniazmi v rôznych digitálnych formách vrátane bankových rezerv a digitálnych mien centrálnych bánk. Tento pojem zahŕňa aj peniaze komerčných bánk a produkty elektronických peňazí (elektronické peniaze).

Používateľ podliehajúci oznamovaniu

1.	„Používateľ podliehajúci oznamovaniu“ je používateľ kryptoaktív, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ktorá je rezidentom v členskom štáte.

„Používateľ kryptoaktív“ je fyzická osoba alebo subjekt, ktorý je klientom oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív na účely vykonávania transakcií podliehajúcich oznamovaniu. Fyzická osoba alebo subjekt iný ako finančná inštitúcia alebo oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorá(-ý) koná ako používateľ kryptoaktív v prospech alebo na účet inej fyzickej osoby alebo subjektu ako zástupca, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ, sa nepovažuje za používateľa kryptoaktív, a za používateľa kryptoaktív sa považuje takáto iná fyzická osoba alebo subjekt. Ak oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje službu, ktorou sa vykonávajú transakcie retailových platieb podliehajúcich oznamovaniu pre obchodníka alebo v jeho mene, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zaobchádza aj s klientom, ktorý je protistranou obchodníka pri takýchto transakciách retailových platieb podliehajúcich oznamovaniu, ako s používateľmi kryptoaktív podliehajúcimi oznamovaniu, pokiaľ ide o takéto transakcie retailových platieb podliehajúce oznamovaniu, za predpokladu, že oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív je povinný overiť totožnosť takéhoto klienta v rámci transakcie retailových platieb podliehajúcej oznamovaniu podľa vnútroštátnych pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí.

3.	„Používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou.

4.	„Existujúci používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, ktorý má nadviazaný vzťah s oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív k 31. decembru 2025.

5.	„Používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom.

6.	„Existujúci používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, ktorý má nadviazaný vzťah s oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív k 31. decembru 2025.

7.	„Osoba podliehajúca oznamovaniu“ je osoba z členského štátu iná ako vylúčená osoba.

„Osoba z členského štátu“, pokiaľ ide o každý členský štát, je subjekt alebo fyzická osoba, ktorá je rezidentom v ktoromkoľvek členskom štáte podľa daňových zákonov uvedeného členského štátu, alebo pozostalosť zosnulého, ktorý bol rezidentom v ktoromkoľvek členskom štáte. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobné právne usporiadanie, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely, považuje za rezidenta jurisdikcie, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia.

„Ovládajúca osoba“ je fyzická osoba, ktorá vykonáva kontrolu nad subjektom. V prípade zvereneckého fondu takýto pojem označuje zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) oprávnených osôb a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú skutočnú účinnú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho usporiadania ako zverenecký fond takýto pojem označuje osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pokiaľ ide o oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív, pojem „ovládajúca osoba“ sa vykladá spôsobom, ktorý je v súlade s pojmom „konečný užívateľ výhod“ vymedzeným v článku 3 bode 6 smernice (EÚ) 2015/849.

10.

„Aktívny subjekt“ je akýkoľvek subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

menej ako 50 % hrubého príjmu subjektu za predchádzajúci kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie predstavuje pasívny príjem a menej ako 50 % aktív, ktoré mal subjekt v držbe počas predchádzajúceho kalendárneho roku alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, predstavujú aktíva, z ktorých plynie pasívny príjem alebo ktoré sa držia s cieľom vytvárať pasívny príjem;

v podstate všetky činnosti subjektu pozostávajú z držby (úplnej alebo čiastočnej) nesplatených akcií jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo z poskytovania financovania a služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do obchodovania alebo inej podnikateľskej činnosti, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď sa subjekt nekvalifikuje pre takéto postavenie, ak funguje (alebo vystupuje) ako investičný fond, akým je napríklad fond súkromného kapitálu, fond rizikového kapitálu, fond na účelové odkúpenie (leveraged buyout fund) alebo akýkoľvek investičný nástroj, ktorého cieľom je nadobudnúť alebo financovať spoločnosti a následne držať podiely v týchto spoločnostiach ako fixné aktíva na investičné účely;

subjekt ešte nevykonáva podnikateľskú činnosť a ani v minulosti žiadnu takúto činnosť nevykonával, ale investuje kapitál do aktív s cieľom vykonávať inú podnikateľskú činnosť, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, a to za predpokladu, že subjekt sa nekvalifikuje pre túto výnimku po dátume, ktorý je 24 mesiacov od dátumu jeho prvotného zriadenia;

d)	subjekt nebol v posledných piatich rokoch finančnou inštitúciou a je v procese likvidácie svojich aktív alebo sa reorganizuje so zámerom, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti alebo opätovne začne podnikateľskú činnosť, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie;

subjekt sa primárne zapája do transakcií financovania a hedžingu s prepojenými subjektmi alebo pre prepojené subjekty, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, a neposkytuje služby financovania ani hedžingu žiadnemu subjektu, ktorý nie je prepojeným subjektom, za predpokladu, že skupina akýchkoľvek takýchto prepojených subjektov sa primárne zapája do podnikateľskej činnosti, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, alebo

subjekt spĺňa všetky tieto požiadavky:

je usadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii svojho sídla, a to výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové alebo vzdelávacie účely, alebo je usadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii svojho sídla, pričom ide o profesijnú organizáciu, obchodný spolok, obchodnú komoru, odborovú organizáciu, poľnohospodársku alebo záhradnícku organizáciu, občiansky spolok alebo organizáciu, ktorá vykonáva činnosť výhradne na podporu sociálneho blaha;

ii)	je oslobodený od dane z príjmov v jurisdikcii svojho sídla;

iii)	nemá žiadnych akcionárov ani členov, ktorí by mali vlastnícky podiel alebo podiel konečného užívateľa výhod na jeho príjmoch alebo majetku;

iv)

uplatniteľné právne predpisy jurisdikcie, v ktorej má subjekt sídlo, alebo zakladajúce dokumenty subjektu nepovoľujú, aby sa akýkoľvek príjem alebo majetok subjektu distribuovali súkromnej osobe alebo necharitatívnemu subjektu alebo aby sa použili v ich prospech, okrem prípadov, keď sa tak udeje v rámci výkonu charitatívnych činností subjektu alebo ako platba primeranej protihodnoty za poskytnuté služby, alebo ako platba, ktorá predstavuje reálnu trhovú hodnotu majetku, ktorý subjekt kúpil, a

v uplatniteľných právnych predpisoch jurisdikcie, v ktorej má subjekt sídlo, alebo v zakladajúcich dokumentoch subjektu sa vyžaduje, aby sa pri likvidácii alebo zrušení subjektu všetky jeho aktíva distribuovali vládnemu subjektu alebo inej neziskovej organizácii alebo prešli na vládu jurisdikcie, v ktorej má subjekt sídlo, alebo na akýkoľvek jej podradený politický útvar.

Vylúčená osoba

„Vylúčená osoba“ je:

a)	subjekt, s akciami ktorého sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých etablovaných trhoch s cennými papiermi;

b)	akýkoľvek subjekt, ktorý je prepojeným subjektom subjektu uvedeného v písmene a);

c)	vládny subjekt;

d)	medzinárodná organizácia;

e)	centrálna banka alebo

f)	iná finančná inštitúcia než investičný subjekt uvedený v odseku E bode 5 písm. b).

2.	„Finančná inštitúcia“ je inštitúcia správy a úschovy finančných aktív, vkladová inštitúcia, investičný subjekt alebo špecifikovaná poisťovňa.

„Inštitúcia správy a úschovy finančných aktív“ je akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných. Podstatnú časť podnikateľskej činnosti subjektu tvorí držba finančných aktív na účet iných, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia, ktorým nie je kalendárny rok), predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval.

„Vkladová inštitúcia“ je akýkoľvek subjekt, ktorý:

a)	prijíma vklady v rámci bežného chodu podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti alebo

b)	má v držbe elektronické peniaze alebo digitálne meny centrálnych bánk v prospech klientov.

„Investičný subjekt“ je akýkoľvek subjekt:

ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z nasledujúcich činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)	obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízami; nástrojmi týkajúcimi sa výmenných transakcií, úrokových sadzieb a indexov; prevoditeľnými cennými papiermi alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii)	individuálnu a kolektívnu správu portfólia alebo

iii)	iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb, alebo

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero z činností uvedených v odseku E bode 5 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno na účely odseku E bodu 5 písm. b) primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval.

Na účely odseku E bodu 5 písm. a) bodu iii) pojem „iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb“ nezahŕňa poskytovanie služieb, ktorými sa vykonávajú výmenné transakcie pre klientov alebo v ich mene. Pojem „investičný subjekt“ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym subjektom, pretože spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 10 písm. b) až e).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu „finančná inštitúcia“ v článku 3 bode 2 smernice (EÚ) 2015/849.

6.	„Špecifikovaná poisťovňa“ je akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovňou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovne), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby.

„Vládny subjekt“ je vláda jurisdikcie, akéhokoľvek podradeného politického útvaru jurisdikcie (aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo miestnu samosprávnu jednotku), alebo akákoľvek agentúra či pomocná organizácia, ktorá je v úplnom vlastníctve jurisdikcie alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov. Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a podradených politických útvarov jurisdikcie.

„Neoddeliteľná časť“ jurisdikcie je akákoľvek osoba, organizácia, agentúra, úrad, fond, pomocná organizácia alebo iný orgán bez ohľadu na to, ako je označený, ktorý predstavuje riadiaci orgán jurisdikcie. Čisté príjmy riadiaceho orgánu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na iné účty jurisdikcie, pričom žiadna časť príjmov neplynie v prospech žiadnej súkromnej osoby. Neoddeliteľná časť nezahŕňa žiadnu fyzickú osobu, ktorá je panovníkom, úradníkom alebo správcom konajúcim ako súkromná osoba alebo vo vlastnom mene.

„Ovládaný subjekt“ je subjekt, ktorý je formálne oddelený od jurisdikcie alebo inak predstavuje samostatný právny subjekt, za predpokladu, že:

i)	subjekt je úplne vlastnený alebo ovládaný jedným alebo viacerými vládnymi subjektmi priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých ovládaných subjektov;

ii)	čisté príjmy subjektu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na účty jedného alebo viacerých vládnych subjektov, pričom žiadna časť jeho príjmov neplynie v prospech žiadnej súkromnej osoby, a

iii)	v prípade zrušenia sa aktíva subjektu zverujú jednému alebo viacerým vládnym subjektom.

Príjem neplynie v prospech súkromných osôb, ak sú takéto osoby zamýšľanými príjemcami vládneho programu a činnosti programu sa vykonávajú pre širokú verejnosť s ohľadom na spoločné blaho alebo sa týkajú správy určitej etapy vlády. Bez ohľadu na uvedené sa však príjem považuje za príjem plynúci v prospech súkromných osôb, ak je odvodený od používania vládneho subjektu na vykonávanie komerčnej podnikateľskej činnosti, ako je napríklad komerčné bankovníctvo, v rámci ktorej sa poskytujú finančné služby súkromným osobám.

„Medzinárodná organizácia“ je akákoľvek medzinárodná organizácia alebo agentúra či pomocná organizácia v úplnom vlastníctve medzinárodnej organizácie. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie):

a)	ktorá pozostáva primárne z vlád;

b)	ktorá má s jurisdikciou uzavretú dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu a

c)	ktorej príjem neplynie v prospech súkromných osôb.

10.

„Majetkový podiel“ je v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na imaní, alebo na zisku tejto spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa za majetkový podiel považuje podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti, alebo ktorejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej skutočnú účinnú kontrolu nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku, alebo ak jej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu.

11.	„Poistná zmluva“ je zmluva (iná ako anuitná zmluva), ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti v súvislosti s rizikom úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku.

12.

„Anuitná zmluva“ je zmluva, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia určeného úplne alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento výraz zároveň zahŕňa zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou uplatňovanou v členskom štáte alebo inej jurisdikcii, v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov.

13.	„Poistná zmluva s odkupnou hodnotou“ je poistná zmluva (iná ako zaisťovacia zmluva o odškodnení uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu.

14.

„Odkupná hodnota“ je vyššia z týchto dvoch súm: i) suma, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo úveru na poistnú zmluvu), a ii) suma, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem „odkupná hodnota“ nezahŕňa sumu splatnú podľa poistnej zmluvy:

a)	len z dôvodu smrti jednotlivca poisteného v rámci zmluvy o životnom poistení;

b)	ako dávku pri úraze alebo chorobe alebo inú dávku poskytujúcu odškodnenie za ekonomickú stratu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti, proti ktorej bolo poistenie uzavreté;

ako refundáciu už zaplateného poistného (zníženú o poistné poplatky bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) na základe poistnej zmluvy (inej, ako je investičné životné poistenie alebo anuitná zmluva) z dôvodu zrušenia alebo ukončenia zmluvy, zníženia expozície voči riziku počas obdobia platnosti zmluvy alebo z dôvodu opravy účtovnej alebo podobnej chyby v súvislosti s poistným pre túto zmluvu;

d)	ako dividendu poistníka (inú ako dividenda pri ukončení zmluvy) za predpokladu, že dividenda sa týka poistnej zmluvy, podľa ktorej sú jediné dávky, ktoré možno vyplatiť, stanovené v písmene b), alebo

ako vrátenie poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného v súvislosti s poistnou zmluvou, v prípade ktorej sa poistné platí aspoň raz ročne, ak suma poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného nepresahuje nasledujúce ročné poistné, ktoré sa má podľa zmluvy zaplatiť.

Rôzne

1.	„Postupy hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi“ sú postupy hĺbkového preverovania vo vzťahu ku klientovi oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa smernice (EÚ) 2015/849 alebo podobné požiadavky, ktorým takýto oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív podlieha.

2.	„Subjekt“ je právnická osoba alebo právne usporiadanie, ako napríklad spoločnosť, osobná obchodná spoločnosť, zverenecký fond alebo nadácia.

3.	Subjekt je „prepojeným subjektom“ iného subjektu, ak jeden zo subjektov ovláda ten druhý subjekt, alebo ak sú obidva subjekty pod spoločnou kontrolou. Na tento účel kontrola zahŕňa priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu v danom subjekte.

„Pobočka“ je jednotka, podnik alebo kancelária oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, s ktorou sa zaobchádza ako s pobočkou v rámci regulačného režimu jurisdikcie alebo ktorá je inak regulovaná podľa právnych predpisov jurisdikcie ako oddelená od iných kancelárií, jednotiek alebo pobočiek oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív. So všetkými jednotkami, podnikmi alebo kanceláriami oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív v jednej jurisdikcii sa zaobchádza ako s jednou pobočkou.

„Platná dohoda príslušných kompetentných orgánov“ je dohoda medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikcie mimo Únie, ktorou sa vyžaduje automatická výmena informácií zodpovedajúcich informáciám uvedeným v oddiele II odseku B tejto prílohy, ako sa určuje vo vykonávacom akte v súlade s článkom 8ad ods. 11

6.	„Kvalifikovaná jurisdikcia mimo Únie“ je jurisdikcia mimo Únie, ktorá má uzavretú platnú dohodu príslušných kompetentných orgánov s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov, ktoré sú identifikované ako jurisdikcie podliehajúce oznamovaniu v zozname uverejnenom jurisdikciou mimo Únie.

7.	„DIČ“ je daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje). DIČ je akékoľvek číslo alebo kód, ktoré(-ý) príslušný orgán používa na identifikáciu daňovníka.

8.	„Identifikačná služba“ je elektronický proces, ktorý členský štát alebo Únia bezplatne sprístupňuje oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív.

ODDIEL V

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

Pravidlá presadzovania požiadaviek na zber a overovanie stanovených v oddiele III

1.	Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív bude vo vzťahu k ich používateľom kryptoaktív požadovať presadzovanie požiadaviek na zber a overovanie podľa oddielu III.

Ak používateľ kryptoaktív neposkytne informácie požadované podľa oddielu III po dvoch výzvach v nadväznosti na pôvodnú žiadosť oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, ale nie skôr, ako uplynie 60 dní, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zabráni používateľovi kryptoaktív vo vykonávaní transakcií podliehajúcich oznamovaniu.

Pravidlá, na základe ktorých sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív požaduje, aby viedol záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek informáciách, na ktoré sa spoliehal pri plnení požiadaviek na oznamovanie a vykonávaní postupov hĺbkového preverovania, a primerané opatrenia na získanie uvedených záznamov

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, na základe ktorých sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív bude požadovať, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o všetkých informáciách, na ktoré sa spoliehali pri plnení požiadaviek na oznamovanie a vykonávaní postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II a III. Takéto záznamy zostanú k dispozícii dostatočne dlhý čas, v každom prípade najmenej päť rokov, ale nie dlhšie ako desať rokov po skončení obdobia, v rámci ktorého sa od oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív vyžaduje, aby informácie oznamoval, ak tieto informácie podliehajú oznamovaniu podľa oddielu II.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia vrátane možnosti nariadiť oznamovanie oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív s cieľom zabezpečiť, že príslušnému orgánu sa oznámia všetky potrebné informácie tak, aby príslušný orgán mohol splniť povinnosť oznámiť informácie v súlade s článkom 8ad ods. 3

Administratívne postupy na overenie súladu oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív s požiadavkami na oznamovanie a postupmi hĺbkového preverovania

Členské štáty stanovia administratívne postupy na overenie toho, či oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív dodržujú požiadavky na oznamovanie a postupy hĺbkového preverovania stanovené v oddieloch II a III.

Administratívne postupy pre nadväzujúcu komunikáciu s oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív v prípade oznámenia neúplných alebo nepresných informácií

Členské štáty stanovia postupy pre nadväzujúcu komunikáciu s oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív v prípade, že oznámené informácie sú neúplné alebo nepresné.

Administratívny postup na udelenie povolenia poskytovateľovi služieb kryptoaktív

Príslušný orgán členského štátu, ktorý poskytovateľom služieb kryptoaktív udeľuje povolenie v súlade s nariadením (EÚ) 2023/1114, pravidelne, najneskôr však do 31. decembra príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, oznamuje príslušnému orgánu podľa tejto smernice, ak ide o rôzne orgány, zoznam všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie.

Administratívny postup jedinej registrácie prevádzkovateľa kryptoaktív

Prevádzkovateľ kryptoaktív, ktorý je oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v oddiele IV odseku B bode 3, sa zaregistruje v súlade s článkom 8ad ods. 7 u príslušného orgánu členského štátu určeného v súlade s oddielom I odsekom A bodom 2 písm. a), b), c) alebo d) alebo odsekom B pred uplynutím lehoty, v ktorej musí takýto prevádzkovateľ kryptoaktív oznámiť informácie uvedené v oddiele II odseku B. Ak takýto prevádzkovateľ kryptoaktív spĺňa podmienky uvedené v oddiele I odseku A bode 2 písm. a), b), c) alebo d) alebo odseku B vo viac ako jednom členskom štáte, zaregistruje sa podľa článku 8ad ods. 7 u príslušného orgánu jedného z týchto členských štátov pred uplynutím lehoty, v ktorej musí prevádzkovateľ kryptoaktív oznámiť informácie uvedené v oddiele II odseku B.

Bez ohľadu na písmeno a) sa prevádzkovateľ kryptoaktív, ktorý je oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v oddiele IV odseku B bode 3, nezaregistruje u príslušného orgánu členského štátu, v ktorom takýto prevádzkovateľ kryptoaktív nie je povinný plniť požiadavky na oznamovanie a požiadavky hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II a III podľa oddielu I odseku C, D, E, F, G alebo H, a to na základe toho, že takýto prevádzkovateľ kryptoaktív spĺňa tieto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

Po registrácii prevádzkovateľ kryptoaktív oznámi členskému štátu svojej jedinej registrácie určenému v súlade s odsekom F bodom 1 tieto informácie:

a)	meno, resp. názov;

b)	poštovú adresu;

c)	elektronické adresy vrátane webových sídiel;

d)	všetky DIČ pridelené prevádzkovateľovi kryptoaktív;

e)	členské štáty, v ktorých sú používatelia podliehajúci oznamovaniu rezidentmi v zmysle oddielu III odsekov A a B;

f)	akúkoľvek kvalifikovanú jurisdikciu mimo Únie uvedenú v oddiele I odseku C, D, E, F alebo H.

3.	Prevádzkovateľ kryptoaktív informuje členský štát svojej jedinej registrácie o všetkých zmenách informácií poskytnutých podľa odseku F bodu 2.

4.	Členský štát jedinej registrácie pridelí prevádzkovateľovi kryptoaktív individuálne identifikačné číslo a elektronicky ho oznámi príslušným orgánom všetkých členských štátov.

Členský štát jedinej registrácie má možnosť vymazať prevádzkovateľa kryptoaktív z registra prevádzkovateľov kryptoaktív v týchto prípadoch:

a)	prevádzkovateľ kryptoaktív oznámi tomuto členskému štátu, že už v Únii nemá používateľov podliehajúcich oznamovaniu;

b)	nebolo doručené oznámenie podľa písmena a) a je dôvod predpokladať, že prevádzkovateľ kryptoaktív ukončil svoju činnosť;

c)	prevádzkovateľ kryptoaktív už nespĺňa podmienky stanovené v oddiele IV odseku B bode 2;

d)	členský štát zrušil registráciu u svojho príslušného orgánu podľa odseku F bodu 7.

Každý členský štát bezodkladne informuje Komisiu o každom prevádzkovateľovi kryptoaktív v zmysle oddielu IV odseku B bodu 2, ktorý má používateľov podliehajúcich oznamovaniu, ktorí sú rezidentmi v Únii, pričom sa sám nezaregistroval podľa tohto odseku. Ak prevádzkovateľ kryptoaktív nesplní povinnosť zaregistrovať sa alebo ak bola jeho registrácia zrušená v súlade s odsekom F bodom 7 tohto oddielu, členské štáty prijmú bez toho, aby tým bol dotknutý článok 25a, účinné, primerané a odrádzajúce opatrenia na presadzovanie dodržiavania predpisov vo svojej jurisdikcii. Výber takýchto opatrení zostáva v právomoci členských štátov. Členské štáty sa okrem toho usilujú koordinovať svoje činnosti zamerané na presadzovanie dodržiavania predpisov, a to v krajnom prípade aj zabránením prevádzkovateľovi kryptoaktív v tom, aby mohol v Únii vykonávať svoju činnosť.

Ak prevádzkovateľ kryptoaktív nesplní povinnosť oznamovania v súlade s oddielom II odsekom B tejto prílohy ani po dvoch výzvach od členského štátu jedinej registrácie, tento členský štát jedinej registrácie bez toho, aby tým bol dotknutý článok 25a, prijme potrebné opatrenia na zrušenie registrácie tohto prevádzkovateľa kryptoaktív vykonanej podľa článku 8ad ods. 7 Registrácia sa zruší najneskôr po uplynutí 90 dní, ale nie skôr, ako uplynie 30 dní od druhej výzvy.

“