(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (3) sa na úrovni Únie stanovujú pravidlá v súvislosti so zmluvami o spotrebiteľskom úvere.

(2)

V roku 2014 Komisia predložila správu o vykonávaní smernice 2008/48/ES. V roku 2020 Komisia predložila druhú správu o vykonávaní uvedenej smernice, ako aj pracovný dokument útvarov Komisie s výsledkami hodnotenia regulačnej vhodnosti a efektívnosti uvedenej smernice, ktoré zahŕňalo rozsiahlu konzultáciu s príslušnými zainteresovanými stranami.

(3)

Z uvedených správ a konzultácii vyplynulo, že smernica 2008/48/ES bola čiastočne účinná v zaisťovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a podporovaní rozvoja jednotného trhu s úvermi, a že takéto ciele sú stále relevantné. Dôvody, prečo bola uvedená smernica účinná len čiastočne, vyplývajú zo samotnej smernice, napríklad nepresné znenie konkrétnych článkov, a z externých faktorov, napríklad z vývoja spojeného s digitalizáciou, praktického uplatňovania a presadzovania v členských štátoch, ako aj z toho, že na určité aspekty trhu so spotrebiteľskými úvermi sa uvedená smernica nevzťahuje.

(4)

Digitalizácia prispela k vývoju trhu, ktorý sa v čase prijatia smernice 2008/48/ES nepredvídal. Rýchly technologický rozvoj zaznamenaný od prijatia uvedenej smernice v skutočnosti priniesol na trh so spotrebiteľskými úvermi významné zmeny na strane ponuky aj dopytu, napríklad vznik nových produktov a vývoj správania a preferencií spotrebiteľov.

(5)

Nepresné znenie niektorých ustanovení smernice 2008/48/ES, ktoré členským štátom umožnilo prijať odlišné ustanovenia, ktoré prekračujú ustanovenia stanovené v uvedenej smernici, viedlo k rozdrobenému právnemu rámcu v celej Únii vo viacerých aspektoch zmlúv o spotrebiteľských úveroch.

(6)

Skutočná a právna situácia vyplývajúca z týchto vnútroštátnych rozdielov v niektorých prípadoch vedie k narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi v Únii a vytvára prekážky na vnútornom trhu. Táto situácia obmedzuje schopnosť spotrebiteľov využívať postupne sa zväčšujúcu ponuku cezhraničných úverov, ktorá bude podľa očakávaní v dôsledku digitalizácie ďalej rásť. Uvedené narušenia a prekážky môžu mať potom dôsledky v podobe zníženého dopytu po tovare a službách. Táto situácia takisto vedie k neprimeranej a nejednotnej úrovni ochrany spotrebiteľov v Únii.

(7)

V posledných rokoch sa ponuka úverov pre spotrebiteľov výrazne rozvinula a spestrila. Objavili sa nové úverové produkty, najmä v online prostredí, a ich používanie sa naďalej rozvíja. Toto viedlo k právnej neistote, pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 2008/48/ES na takéto nové produkty.

(8)

Touto smernicou sa dopĺňajú pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES (4). Na zabezpečenie právnej istoty by sa malo objasniť, že v prípade rozporu medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanoveniami uvedenej smernice by sa mali lex specialis uplatňovať ustanovenia tejto smernice.

(9)

V súlade s článkom 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vnútorný trh zahŕňa oblasť, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb a služieb. Tvorbou transparentnejšieho a efektívnejšieho právneho rámca pre spotrebiteľské úvery by sa mala zvýšiť dôvera a ochrana spotrebiteľov a mal by sa uľahčiť rozvoj cezhraničných činností.

(10)

V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi je potrebné stanoviť harmonizovaný rámec Únie vo viacerých kľúčových oblastiach. Keďže trh so spotrebiteľskými úvermi sa vyvíja, najmä v online prostredí, a mobilita občanov Únie sa zvyšuje, progresívne právne predpisy Únie, ktoré sa dokážu prispôsobiť budúcim formám úverov a ktoré členským štátom poskytnú primeranú flexibilitu pri ich vykonávaní, prispejú k vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky.

(11)

V článku 169 ods. 1 a článku 169 ods. 2 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ. V článku 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa stanovuje, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.

(12)

Je dôležité, aby spotrebitelia požívali vysokú úroveň ochrany. Preto by malo byť možné, aby voľný pohyb ponúk úverov prebiehal za optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým zohľadnením osobitnej situácie v členských štátoch.

(13)

Na zaistenie toho, aby všetci spotrebitelia v Únii požívali vysokú a rovnakú úroveň ochrany svojich záujmov a aby sa vytvoril dobre fungujúci vnútorný trh, je potrebná úplná harmonizácia. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia odlišné od ustanovení stanovených v tejto smernici, ak nie je v tejto smernici ustanovené inak. Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou. Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy. Členské štáty by v tom prípade mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb a veriteľa. Členské štáty by takisto mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia o zrušení zmluvy o predaji tovaru alebo poskytnutí služieb, ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy o úvere. Z tohto hľadiska by sa v prípade zmlúv o úvere na dobu neurčitú malo členským štátom povoliť určiť minimálne obdobie, ktoré má uplynúť medzi časom, keď veriteľ požiada o splatenie úveru, a dňom, keď musí byť úver splatený.

(14)

Vymedzenia pojmov stanovené v tejto smernici určujú rozsah harmonizácie. Povinnosť členských štátov transponovať túto smernicu by sa preto mala obmedziť na rozsah jej pôsobnosti, ako sa určuje v uvedenom vymedzení pojmov. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté uplatňovanie ustanovení tejto smernice členskými štátmi v súlade s právom Únie v oblastiach, na ktoré sa jej rozsah pôsobnosti nevzťahuje. Členský štát by preto mohol zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy zodpovedajúce tejto smernici alebo určitým ustanoveniam tejto smernice, ktoré by sa týkali zmlúv o úvere mimo jej rozsahu pôsobnosti, napríklad zmlúv o úvere, pri ktorých uzavretí sa od spotrebiteľa požaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa nejaký predmet, a pri ktorých sa zodpovednosť spotrebiteľa obmedzuje výlučne na daný uložený predmet alebo zmlúv o úvere, pri ktorých je celková suma úveru vyššia ako 100 000 EUR. Členské štáty by túto smernicu navyše mohli uplatňovať aj na viazaný úver, ktorý nepatrí do vymedzenia zmluvy o viazanom úvere stanovenom v tejto smernici. Ustanovenia tejto smernice o zmluvách o viazanom úvere by sa preto mohli vzťahovať aj na zmluvy o úvere, ktoré slúžia len čiastočne na financovanie zmluvy o dodaní tovaru alebo poskytnutí služby.

(15)

Viaceré členské štáty uplatnili smernicu 2008/48/ES na oblasti, ktoré nepatria do rozsahu jej pôsobnosti, s cieľom zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľa, zatiaľ čo ostatné členské štáty majú odlišné vnútroštátne pravidlá, ktoré upravujú uvedené oblasti, vyplývajúce z osobitosti jednotlivých trhov, čo spôsobilo, že stále pretrvávajú určité rozdiely medzi vnútroštátnym právom jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o tieto druhy úverov. Spotrebiteľov môžu v skutočnosti poškodzovať viaceré zmluvy o úvere, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES, vrátane krátkodobých zmlúv o úvere s vysokými nákladmi, ktorých výška je zvyčajne nižšia ako minimálny limit 200 EUR stanovený v uvedenej smernici. V tejto súvislosti a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a uľahčiť fungovanie cezhraničného trhu so spotrebiteľskými úvermi by sa táto smernica mala vzťahovať na niektoré zmluvy, ktoré boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES, ako sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch s celkovou výškou úveru nižšou ako 200 EUR. Táto smernica by sa mala rovnako vzťahovať aj na iné produkty, ktoré sú potenciálne poškodzujúce z dôvodu vysokých nákladov, ktoré sa s nimi spájajú, alebo vysokých poplatkov v prípade omeškania platieb, s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť a lepšiu ochranu spotrebiteľa, čo by viedlo k vyššej dôvere spotrebiteľov. V tomto rozsahu by sa z rozsahu pôsobnosti tejto smernice nemali vylučovať zmluvy o nájme a lízingové zmluvy, s možnosťou kúpy, zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania, podľa ktorých sa úver musí splatiť do jedného mesiaca, zmluvy o úvere, podľa ktorých je úver bezúročný a bez ďalších poplatkov, a zmluvy o úvere, podľa podmienok ktorých sa úver musí splatiť do troch mesiacov a splatné sú len zanedbateľné poplatky. V prípade niektorých z uvedených zmlúv o úvere, ktoré boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES a na ktoré by sa mala vzťahovať táto smernica, konkrétne zmluvy o úvere s celkovou výškou úveru nižšou ako 200 EUR, úver poskytnutý bez úroku a bez akýchkoľvek iných poplatkov a len s obmedzenými poplatkami, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za oneskorené platby, a úver, ktorý sa má splatiť do troch mesiacov len so zanedbateľnými poplatkami, by však členské štáty mali mať možnosť vylúčiť uplatňovanie vymedzeného a obmedzeného počtu ustanovení tejto smernice týkajúcich sa reklamy, predzmluvných informácií a zmluvných informácií, aby sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu veriteľov, pričom sa zohľadnia osobitosti trhu a osobitné charakteristiky týchto zmlúv o úvere, ako napríklad ich kratšie trvanie, a zároveň sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa.

(16)

Systémy typu „kúpte teraz a zaplaťte neskôr“, v rámci ktorých veriteľ poskytuje spotrebiteľovi úver na výhradný účel nákupu tovaru alebo služieb poskytovaných dodávateľom, čo sú nové digitálne finančné nástroje, ktoré umožňujú spotrebiteľom nakupovať a splácať ich v priebehu času, sa často poskytujú bezúročne a bez akýchkoľvek iných poplatkov, a preto by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(17)

Určité odložené platby, ak dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb poskytne spotrebiteľovi čas na zaplatenie tovaru alebo služby bezúročne a bez akýchkoľvek iných poplatkov, s výnimkou obmedzených poplatkov za oneskorené platby v súlade s vnútroštátnym právom, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že neexistuje žiadna tretia strana, ako napríklad v systémoch typu „kúpte teraz a zaplaťte neskôr“, ktorá ponúka úver za tovar alebo službu, a že platba sa má úplne vykonať v obmedzenom časovom rámci 50 dní od dodania tovaru alebo poskytnutia služby. Takéto odložené platby sú v skutočnosti obchodné praktiky bežne používané na to, aby spotrebitelia mohli platiť až po prijatí tovaru alebo služieb, čo je pre spotrebiteľov výhodné, napríklad v prípade odkladu platby liečebných nákladov, keď nemocnice poskytujú spotrebiteľom čas na úhradu liečebných nákladov. Uvedené vylúčenie by sa malo obmedziť v prípade určitých veľkých online dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb, ktorí majú prístup k veľkej zákazníckej základni, ak tretia strana neponúka ani nenakupuje úver a ak sa má platba v plnej miere vykonať do 14 dní od dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, bezúročne a bez akýchkoľvek iných poplatkov a len s obmedzenými poplatkami, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za oneskorené platby uložené v súlade s vnútroštátnym právom. Takíto veľkí online dodávatelia by vzhľadom na svoje finančné kapacity a schopnosť motivovať spotrebiteľov k impulzívnemu nakupovaniu a potenciálne nadmernej spotrebe boli inak schopní ponúknuť odloženú platbu veľmi rozsiahlym spôsobom bez akejkoľvek záruky pre spotrebiteľov a oslabiť spravodlivú hospodársku súťaž s inými dodávateľmi tovaru alebo poskytovateľmi služieb. Takéto obmedzenie by spotrebiteľom vždy umožnilo uskutočniť platby vhodným spôsobom do dvoch týždňov, pričom by sa zabezpečilo, že ak veľkí online dodávatelia tovaru alebo poskytovatelia služieb chcú poskytovať úvery vo veľkom rozsahu s dlhším časovým rámcom, bude sa na nich vzťahovať táto smernica.

(18)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 (5), debetné karty s odloženou splatnosťou sú kreditné karty bežne dostupné na trhu, kde sa celková suma transakcií odpíše z účtu držiteľa karty k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu, zvyčajne raz za mesiac, bez účtovania úrokov. Členské štáty by mali mať možnosť vyňať z tejto smernice určité zmluvy o úvere vo forme debetných kariet s odloženou splatnosťou, keďže takéto zmluvy o úvere môžu pomôcť domácnostiam lepšie prispôsobiť svoj rozpočet mesačným príjmom, ak je úver potrebné splatiť do 40 dní, je bezúročný a bez akýchkoľvek iných poplatkov a len s obmedzenými poplatkami spojenými s poskytovaním platobnej služby a poskytuje ho úverová inštitúcia alebo platobná inštitúcia. Uvedeným vyňatím by nemalo byť dotknuté uplatňovanie príslušných ustanovení o povolenom prečerpaní alebo prekročení, ktoré by sa mali uplatniť v prípade, že splatenie prekročí kladný zostatok na bežnom účte.

(19)

Zmluvy o nájme a lízingové zmluvy, pri ktorých povinnosť alebo možnosť spotrebiteľa kúpiť predmet zmluvy nie je stanovená ani v samotnej zmluve, ani v žiadnej samostatnej zmluve, ako je napr. čistá nájomná zmluva, by sa nemali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože nezahŕňajú žiadny prípadný prevod majetku na konci zmluvy.

(20)

Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa navyše mali zahrnúť všetky zmluvy o úvere až do výšky 100 000 EUR. Horný limit pre zmluvy o úvere stanovený v tejto smernici by mal byť vyšší ako horný limit stanovený v smernici 2008/48/ES s cieľom zohľadniť indexáciu v súvislosti s účinkami inflácie od roku 2008 a v ďalších rokoch.

(21)

V prípade zmlúv o úvere, v ktorých sa stanovujú dojednania medzi veriteľom a spotrebiteľom týkajúce sa odloženej platby alebo spôsobov splácania, ak spotrebiteľ už mešká s platbou alebo je pravdepodobné, že bude meškať s platbou v súvislosti s pôvodnou zmluvou o úvere, ak je pravdepodobné, že takéto dojednania zabránia možnosti súdneho konania týkajúceho sa omeškania s platbou a ich podmienky nie sú menej priaznivé ako podmienky stanovené v pôvodnej zmluve o úvere, členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa uplatňovať len obmedzený počet ustanovení tejto smernice, ktorými sa okrem iného oslobodzujú veritelia od povinnosti vykonať posúdenie úverovej bonity. To nebráni spotrebiteľom v platobných ťažkostiach získať novú zmluvu o úvere, ktorá by im pomohla ľahšie splácať ich počiatočný úver. Spotrebitelia by sa považovali za spotrebiteľov, ktorí pravdepodobne budú meškať s platbou, napríklad v situáciách, keď prišli o prácu.

(22)

Od roku 2008 sa rozvíja hromadné financovanie ako forma financovania dostupná spotrebiteľom, zvyčajne v prípade malých výdavkov alebo investícií. Poskytovateľ úverových služieb hromadného financovania prevádzkuje digitálnu platformu otvorenú verejnosti s cieľom spárovať potenciálnych veriteľov, ktorí jednajú v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania alebo mimo tohto rámca, so spotrebiteľmi, ktorí sa snažia získať finančné prostriedky, alebo uľahčiť ich spárovanie. Takéto financovanie by mohlo mať podobu spotrebiteľského úveru. Ak poskytovatelia úverových služieb hromadného financovania poskytujú úver priamo spotrebiteľom, ustanovenia tejto smernice týkajúce sa veriteľov by sa na nich mali uplatňovať. Ak poskytovatelia úverových služieb hromadného financovania uľahčujú poskytovanie úveru medzi veriteľmi konajúcimi v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania a spotrebiteľmi, povinnosti veriteľov podľa tejto smernice by sa mali vzťahovať na týchto veriteľov. V takejto situácii konajú poskytovatelia úverových služieb hromadného financovania ako sprostredkovatelia úveru, takže by sa na nich mali vzťahovať povinnosti sprostredkovateľov úveru podľa tejto smernice.

(23)

V prípade osobitných druhov zmlúv o úvere, na ktoré sa uplatňujú iba niektoré ustanovenia tejto smernice, by mali mať členské štáty možnosť upraviť tieto druhy zmlúv o úvere vo svojom vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o iné aspekty, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou.

(24)

Zmluvy o sústavnom poskytovaní služieb alebo dodávaní tovaru rovnakého druhu v prípade, že spotrebiteľ za tento tovar alebo tieto služby platí v priebehu ich poskytovania či dodávania formou splátok, sa môžu od zmlúv o úvere, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, značne líšiť z hľadiska záujmov zúčastnených zmluvných strán, ako aj foriem a uskutočňovania transakcií. Takéto zmluvy by sa preto na účely tejto smernice nemali považovať za zmluvy o úvere. K takýmto zmluvám patrí napríklad poistná zmluva, pri ktorej sa za poistenie platí formou mesačných splátok.

(25)

Zmluvy o úvere, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou, a zmluvy o úvere, ktorých účelom je financovať nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k pôde alebo existujúcej či projektovanej budove vrátane jej priestorov používaných na obchodnú či podnikateľskú činnosť alebo vykonávanie povolania, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože takéto zmluvy sú regulované smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ (6). Úvery, ktorých účelom je rekonštrukcia nehnuteľnosti určenej na bývanie s celkovou výškou vyššou ako 100 000 EUR, a ktoré nie sú zabezpečené buď záložným právom k nehnuteľnosti, alebo iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa v prípade nehnuteľností, alebo právom súvisiacim s nehnuteľnosťou, by sa však z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vylučovať nemali.

(26)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či je veriteľ právnická alebo fyzická osoba. Touto smernicou by však nemalo byť dotknuté právo členských štátov obmedziť poskytovanie úverov pre spotrebiteľov len na právnické osoby alebo na určité právnické osoby.

(27)

Niektoré ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať na sprostredkovateľov úveru, ktorí sú fyzické osoby a právnické osoby, ktorí počas svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania za odmenu predkladajú alebo ponúkajú spotrebiteľom zmluvy o úvere, pomáhajú spotrebiteľom tým, že sa venujú príprave zmlúv o úvere, alebo v mene veriteľa uzatvárajú so spotrebiteľmi zmluvy o úvere.

(28)

Informovanie spotrebiteľov, ako napríklad primerané vysvetlenia, predzmluvné informácie, všeobecné informácie a informácie o nahliadnutí do databáz, by sa malo poskytovať bezplatne. Osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

(29)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržuje zásady uznané najmä chartou. Touto smernicou sa predovšetkým v plnej miere rešpektuje právo na ochranu osobných údajov, vlastnícke právo, právo na nediskrimináciu, ochranu rodinného a pracovného života a ochranu spotrebiteľa podľa charty.

(30)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7), ktoré sa uplatňuje na akékoľvek spracúvanie osobných údajov veriteľmi a sprostredkovateľmi úveru, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a najmä zásady týkajúce sa spracúvania osobných údajov stanovené v článku 5 uvedeného nariadenia vrátane minimalizácie údajov, presnosti a obmedzenia účelu.

(31)

Spotrebitelia, ktorí majú oprávnený pobyt v Únii, by pri žiadaní o zmluvu o úvere, pri jej uzatváraní alebo počas jej trvania v Únii nemali byť diskriminovaní na základe svojej štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu ani z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v článku 21 charty. Týmto nie je dotknutá možnosť ponúknuť rôzne podmienky prístupu k úveru, ak je to riadne odôvodnené objektívnymi kritériami. Okrem toho by sa to nemalo chápať tak, že veriteľom alebo sprostredkovateľom úveru vzniká povinnosť poskytovať služby v oblastiach, v ktorých nevykonávajú podnikateľskú činnosť.

(32)

Spotrebitelia by mali byť chránení pred nekalými alebo zavádzajúcimi praktikami, najmä v súvislosti s informáciami poskytovanými veriteľom alebo sprostredkovateľom úveru, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (8). Uvedená smernica sa naďalej uplatňuje na zmluvy o úvere a predstavuje „bezpečnostnú sieť“, ktorou sa zabezpečuje, aby bolo možné vo všetkých sektoroch zachovať vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami, a to aj dopĺňaním iného práva Únie.

(33)

Mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia o reklame na zmluvy o úvere a o určitých položkách štandardných informácií, ktoré by sa mali poskytovať spotrebiteľom, s cieľom umožniť im najmä porovnať rôzne ponuky. Takéto štandardné informácie by sa mali poskytnúť zrozumiteľným, stručným a zreteľným spôsobom prostredníctvom reprezentatívneho príkladu. Celková výška úveru a doba splácania, ktoré si veriteľ zvolil pre takýto reprezentatívny príklad, by mali čo najviac zodpovedať charakteristikám zmluvy o úvere, ktoré veriteľ propaguje. Štandardné informácie by sa mali poskytnúť vopred, zjavne, zrozumiteľne a v pútavom formáte. Mali by byť dobre čitateľné a prispôsobené tak, aby sa zohľadnili technické obmedzenia niektorých médií, ako sú obrazovky mobilných telefónov. Na digitálnych kanáloch by sa časť štandardných informácií v reprezentatívnom príklade mohla poskytnúť kliknutím, posúvaním alebo potiahnutím po dotykovej obrazovke. Pred prístupom k ponukám úverov by sa však spotrebiteľom mali predložiť všetky štandardné informácie, ktoré sa majú zahrnúť do reklamy týkajúcej sa zmlúv o úvere, a to aj v prípade kliknutia, posúvania alebo potiahnutia po dotykovej obrazovke. Štandardné informácie by sa takisto mali jasne odlíšiť od akýchkoľvek dodatočných informácií týkajúcich sa zmluvy o úvere. Dočasné akciové podmienky, ako je atraktívna sadzba s nižšou úrokovou sadzbou na úvodné mesiace zmluvy o úvere, by sa mali jasne identifikovať. Spotrebitelia by mali mať možnosť získať prehľad o všetkých základných informáciách, aj keď si ich prezerajú na obrazovke mobilného telefónu. Spotrebiteľovi by sa malo oznámiť aj telefónne číslo a e-mailová adresa veriteľa a prípadne sprostredkovateľa úveru s cieľom umožniť mu rýchlo a efektívne kontaktovať veriteľa alebo sprostredkovateľa úveru.

Strop by sa mal určiť v prípadoch, keď nie je možné stanoviť celkovú výšku úveru ako súčet poskytnutých súm, najmä v prípade, ak zmluva o úvere dáva spotrebiteľovi voľnosť pri čerpaní úveru s obmedzením, pokiaľ ide o výšku. Strop by mal určovať maximálnu výšku úveru, ktorá sa môže spotrebiteľovi poskytnúť. V osobitných a odôvodnených prípadoch, keď použité médium, napríklad reklama v rozhlase, neumožňuje zobrazenie informácií poskytnutých v reklame na zmluvy o úvere, by sa množstvo poskytnutých informácií s cieľom zlepšiť pochopenie týchto informácií spotrebiteľom malo zmenšiť. Členské štáty by okrem toho mali mať naďalej možnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve požiadavky na poskytovanie informácií v reklame na zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje informácie o nákladoch spojených s úverom. Aby sa obmedzili prípady nesprávneho predaja úverov spotrebiteľom, ktorí si ich nemôžu dovoliť, a aby sa podporilo zodpovedné poskytovanie úverov, reklama na zmluvy o úvere by mala vo všetkých prípadoch obsahovať jasné a zreteľné upozornenie určené spotrebiteľom, že každý úver stojí ďalšie peniaze. S cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa by sa mali zakázať určité reklamy, napríklad tie, ktoré nabádajú spotrebiteľov, aby žiadali o úver tým, že naznačujú, že úver by zlepšil ich finančnú situáciu, alebo upresňujú, že registrovaný úver v databázach má malý alebo žiadny vplyv na posúdenie žiadosti o úver. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zakázať reklamy, ktoré považujú za rizikové pre spotrebiteľov, napríklad tie, ktoré zdôrazňujú jednoduchosť alebo rýchlosť získania úveru.

(34)

Trvalý nosič vrátane papierových a interoperabilných, prenosných a strojovo čitateľných digitálnych verzií dokumentov by mal umožniť, aby boli informácie osobne adresované spotrebiteľovi, mal by umožniť spotrebiteľovi uchovávať informácie spôsobom dostupným pre budúce použitie a počas časového obdobia primeraného účelu týchto informácií, mal by umožňovať nezmenenú reprodukciu uložených informácií a mal by zabezpečiť čitateľnosť informácií, aby bolo možné informácie čítať a odkazovať na ne. Spotrebitelia by mali mať možnosť vybrať si druh trvalého nosiča, na ktorom budú dostávať informácie v predzmluvnej fáze a po uzavretí zmluvy a na ktorom oznámia svoje odstúpenie od zmluvy. Spotrebitelia by však nemali mať možnosť oznámiť svoje odstúpenie od zmluvy a požadovať od veriteľov alebo v uplatniteľných prípadoch sprostredkovateľov úveru, aby poskytovali informácie na typoch trvalých nosičov, ktoré sa bežne nepoužívajú.

(35)

Reklama má tendenciu sústrediť sa na jeden konkrétny produkt alebo viacero konkrétnych produktov, zatiaľ čo spotrebitelia by mali mať možnosť rozhodovať sa na základe úplnej znalosti škály ponúkaných úverových produktov. V tejto súvislosti pri oboznamovaní spotrebiteľa vo vzťahu k širokej škále dostupných produktov a služieb a ich kľúčovým prvkom hrajú dôležitú úlohu všeobecné informácie. Spotrebitelia by preto mali mať kedykoľvek prístup k všeobecným informáciám o dostupných úverových produktoch. Uvedeným by nemala byť dotknutá povinnosť poskytovať spotrebiteľom prispôsobené predzmluvné informácie.

(36)

V záujme toho, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať na základe úplnej znalosti skutočností, by sa im mali včas pred uzavretím zmluvy o úvere, a nie v čase uzavretia zmluvy o úvere, poskytnúť primerané predzmluvné informácie vrátane informácií o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ako aj ich primerané vysvetlenie, aby ich mohli starostlivo a bez náhlenia zvážiť, keď im to bude vyhovovať. Cieľom je zabezpečiť, aby mali spotrebitelia dostatok času na to, aby si prečítali predzmluvné informácie a pochopili ich, porovnali ponuky a uskutočnili informované rozhodnutie. Takouto požiadavkou by nemala byť dotknutá smernica Rady 93/13/EHS (9).

(37)

Predzmluvné informácie by sa mali poskytovať prostredníctvom tlačiva pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedeného v prílohe I k tejto smernici. V záujme toho, aby sa spotrebiteľom pomohlo pochopiť a porovnať rozdielne ponuky, by sa kľúčové prvky úveru mali uviesť zreteľne na prvej strane uvedeného tlačiva a spotrebitelia by prostredníctvom neho mali získať prehľad o všetkých základných informáciách dokonca aj na obrazovke mobilného telefónu. V prípade, že na jednej strane nemožno zreteľne zobraziť všetky kľúčové prvky, mali by sa zobraziť na najviac dvoch stranách v prvej časti tlačiva pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Informácie poskytnuté v uvedenom tlačive by mali byť jasné, dobre čitateľné a prispôsobené technickým obmedzeniam niektorých médií, ako sú obrazovky mobilných telefónov. Mali by sa zobrazovať primeraným a vhodným spôsobom cez rôzne kanály v záujme zabezpečenia, aby mal každý spotrebiteľ rovnaký prístup k informáciám v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (10).

(38)

V záujme zaistenia čo najväčšej transparentnosti a porovnateľnosti ponúk by predzmluvné informácie mali zahŕňať najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov uplatniteľnú na úver určenú rovnakým spôsobom v rámci celej Únie. Keďže ročná percentuálna miera nákladov sa dá v tejto fáze uviesť len pomocou príkladu, takýto príklad by mal byť reprezentatívny. Mal by preto zodpovedať napríklad priemernej dĺžke trvania a priemernej celkovej výške poskytnutého úveru pri príslušnom druhu zmluvy o úvere a prípadne kupovanému tovaru. Pri určovaní reprezentatívneho príkladu by sa malo zohľadniť, ako často sa na konkrétnom trhu uzatvárajú určité druhy zmlúv o úvere. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, frekvenciu splátok a kapitalizáciu úrokov, veritelia by mali používať svoj zvyčajný spôsob výpočtu pre príslušný spotrebiteľský úver. V prípade, že sa predzmluvné informácie poskytnú menej ako jeden deň pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru by mali spotrebiteľovi v lehote jedného až siedmich dní po uzavretí zmluvy alebo v uplatniteľných prípadoch po predložení záväznej ponuky úveru zo strany spotrebiteľa, pripomenúť možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere.

(39)

Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom by mali zahŕňať všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov pre sprostredkovateľov úveru a iných poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere, okrem notárskych poplatkov. Skutočná informovanosť veriteľov o nákladoch by sa mala posúdiť objektívne so zreteľom na požiadavky na profesionalitu stanovené v tejto smernici.

(40)

Zmluvy o úvere, v ktorých sa úroková sadzba úveru pravidelne reviduje v súlade so zmenami referenčnej sadzby uvedenej v zmluve o úvere, by sa nemali považovať za zmluvy o úvere s fixnou úrokovou sadzbou úveru.

(41)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa veriteľovi zakazuje žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel zmluvu o ďalšej doplnkovej službe alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. V členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady splatné v súvislosti s týmito doplnkovými službami, najmä poistné, by sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom. Prípadne ak výšku takýchto nákladov nemožno určiť vopred, spotrebiteľom by sa mali v predzmluvnej fáze poskytnúť primerané informácie o existencii nákladov. Predpokladá sa, že veritelia by mali mať informácie o nákladoch na doplnkové služby, ktoré spotrebiteľom ponúkajú sami alebo v mene tretej strany, s výnimkou prípadov, keď ich cena závisí od osobitnej charakteristiky alebo situácie spotrebiteľov.

(42)

V prípade osobitných druhov zmlúv o úvere je však vhodné na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany spotrebiteľa bez nadmerného zaťažovania veriteľov alebo prípadne sprostredkovateľov úveru, obmedziť požiadavky na poskytovanie predzmluvných informácií so zreteľom na osobitnú povahu týchto druhov zmlúv o úvere.

(43)

Spotrebiteľom by sa mali pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť komplexné informácie bez ohľadu na to, či sa na marketingu úveru zúčastňuje sprostredkovateľ úveru. Vo všeobecnosti by preto požiadavky na poskytovanie predzmluvných informácií mali platiť aj pre sprostredkovateľov úveru. Ak však dodávatelia tovaru alebo poskytovatelia služieb vykonávajú sprostredkovanie úverov ako doplnkovú službu, nie je vhodné zaťažiť ich právnou povinnosťou poskytovať predzmluvné informácie v súlade s touto smernicou. Dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb možno za subjekty, ktoré vykonávajú sprostredkovanie úverov ako doplnkovú službu, považovať napríklad vtedy, keď ich činnosť v postavení sprostredkovateľov úveru nie je hlavným účelom ich obchodnej či podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania. Aj v uvedených prípadoch sa dosiahne dostatočná úroveň ochrany spotrebiteľa, keďže veriteľ by mal zodpovedať za zabezpečenie toho, aby spotrebiteľ dostal úplné predzmluvné informácie, a to buď od sprostredkovateľa úveru, ak sa na tom veriteľ a sprostredkovateľ úveru dohodnú, alebo iným vhodným spôsobom.

(44)

Členské štáty by mali mať možnosť upraviť možný záväzný charakter informácií, ktoré má veriteľ alebo, prípadne, sprostredkovateľ úveru, poskytnúť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o úvere, a časové obdobie, počas ktorého má byť nimi veriteľ viazaný.

(45)

Hoci sa spotrebiteľovi musia poskytnúť predzmluvné informácie, môže potrebovať aj ďalšiu pomoc, aby sa mohol rozhodnúť, ktorá zmluva o úvere zo škály ponúkaných produktov najlepšie vyhovuje jeho potrebám a zodpovedá jeho finančnej situácii. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby pred uzavretím zmluvy o úvere veritelia a prípadne sprostredkovatelia úveru poskytli takúto pomoc v súvislosti s úverovými produktami, ktoré ponúkajú spotrebiteľovi, a to tak, že sa spotrebiteľovi prispôsobeným spôsobom poskytnú primerané vysvetlenia príslušných informácií zadarmo, okrem iného najmä pokiaľ ide o základné vlastnosti navrhovaných produktov, aby mohol pochopiť, aký vplyv by mohli mať na jeho hospodársku situáciu vrátane právnych a finančných dôsledkov, ktoré môžu vyplývať z nesprávneho plnenia zmluvných záväzkov. Veritelia a prípadne sprostredkovatelia úveru by mali spôsob podania takéhoto vysvetlenia prispôsobiť okolnostiam, za ktorých sa úver ponúka, a potrebe spotrebiteľa získať pomoc so zohľadnením vedomostí a skúseností spotrebiteľa v oblasti úverov a povahy jednotlivých úverových produktov. Takéto vysvetlenia by sami osebe nemali predstavovať osobné odporúčanie. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať od veriteľov a prípadne sprostredkovateľov úveru, aby zdokumentovali, v akej forme a kedy sa takéto vysvetlenia spotrebiteľovi poskytli.

(46)

Ako sa zdôrazňuje v návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) uverejnenom 21. apríla 2021, systémy umelej inteligencie (systémy UI) možno ľahko zaviesť vo viacerých odvetviach hospodárstva a spoločnosti, a to aj cezhranične, a môžu sa pohybovať po celej Únii. V tejto súvislosti by veritelia a sprostredkovatelia úveru mali pri prispôsobení ceny svojich ponúk v prípade konkrétnych spotrebiteľov alebo konkrétnych kategórií spotrebiteľov na základe automatizovaného rozhodovania jasne informovať, že cena, ktorá im bola ponúknutá, je prispôsobená na základe automatizovaného spracúvania osobných údajov vrátane odvodených údajov, aby vo svojom rozhodovaní o kúpe mohli zohľadniť potenciálne riziká. Podľa článku 14 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679 sú veritelia a sprostredkovatelia úveru takisto povinní informovať spotrebiteľov, ktorí dostanú ponuku, o zdrojoch údajov použitých na personalizáciu ponuky.

(47)

Je dôležité zabrániť takým praktikám, ako je napríklad viazanie určitých produktov, ktoré môžu navádzať spotrebiteľov na uzavretie zmlúv o úvere, ktoré nie sú v ich najlepšom záujme, čím sa však nemôže obmedziť také viazanie produktov, ktoré môže byť spotrebiteľom na prospech. Členské štáty by však mali pokračovať v podrobnom monitorovaní trhov s retailovými finančnými službami s cieľom zabezpečiť, aby viazaný predaj nenarúšal rozhodnutia spotrebiteľov alebo hospodársku súťaž. Ako všeobecné pravidlo by sa viazanie produktov nemalo povoliť okrem prípadu, keď by sa finančná služba alebo produkt ponúkané spolu so zmluvou o úvere nemohli ponúkať samostatne, keďže ide o neoddeliteľnú súčasť úveru, napríklad v prípade povoleného prečerpania. Hoci veritelia by pri zohľadnení hľadiska proporcionality mali mať možnosť od spotrebiteľa požadovať, aby mal uzavreté príslušné poistenie na zaručenie splatenia úveru alebo aby poistil hodnotu zábezpeky, spotrebiteľ by mal mať možnosť zvoliť si svojho poskytovateľa poistenia. Toto by nemalo mať vplyv na úverové podmienky stanovené veriteľom, pokiaľ sa poistením daného poskytovateľa poskytuje rovnaká úroveň záruk ako poistenie, ktoré navrhol alebo ponúkal veriteľ. Členské štáty by navyše mali mať možnosť plne alebo sčasti štandardizovať krytie, ktoré poskytujú poistné zmluvy, s cieľom uľahčiť porovnanie rôznych ponúk tým spotrebiteľom, ktorí si takéto porovnanie želajú. Aby mal spotrebiteľ dodatočný čas na porovnanie ponúk poistenia pred kúpou poistenia, členské štáty by mali vyžadovať, aby sa spotrebiteľovi poskytli aspoň tri dni na porovnanie poistných ponúk súvisiacich so zmluvou o úvere bez toho, aby sa ponuka zmenila, a aby bol spotrebiteľ o tom informovaný. Spotrebitelia by mali mať možnosť uzavrieť poistenie pred uplynutím tejto trojdňovej lehoty, ak o to výslovne požiadajú.

(48)

Mnohí ľudia, ktorí prekonali rakovinu, sa počas dlhodobého ústupu choroby vzhľadom na svoju anamnézu často stretávajú s nespravodlivým zaobchádzaním pri prístupe k finančným službám. Často musia platiť neúnosne vysoké poistné, hoci sú už roky či dokonca desaťročia vyliečení. S cieľom poskytnúť spotrebiteľom, ktorí prekonali rakovinu, rovnaký prístup k poisteniu súvisiacemu so zmluvami o úvere, by členské štáty mali vyžadovať, aby sa poistné zmluvy nezakladali na osobných údajoch týkajúcich sa diagnostiky onkologických ochorení spotrebiteľov po náležitom období od skončenia lekárskeho ošetrenia týchto spotrebiteľov. Takéto časové obdobie určené členskými štátmi by nemalo presiahnuť 15 rokov od ukončenia lekárskeho ošetrenia spotrebiteľa.

(49)

Zmluvy o úvere a doplnkové služby by sa mali predkladať jasne a transparentne. Nemalo by byť možné vyvodiť súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy o úvere alebo s nákupom doplnkových služieb. Každý takýto súhlas spotrebiteľa by mal byť jasným potvrdzujúcim úkonom, ktorým sa preukazuje slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav súhlasu spotrebiteľa. V tejto súvislosti by sa mlčanie, nečinnosť alebo štandardná možnosť ako sú vopred označené polia nemali považovať za prejav súhlasu spotrebiteľa.

(50)

Poskytovanie poradenstva vo forme prispôsobeného odporúčania, teda poradenských služieb, je činnosťou, ktorá môže byť spojená s ostatnými aspektmi poskytovania alebo sprostredkovania úverov. Preto aby spotrebitelia mohli pochopiť povahu služieb, ktoré sa im poskytujú, mali by byť upovedomení o tom, čo tvorí takéto poradenské služby a či sa poradenské služby poskytujú alebo môžu poskytovať. Vzhľadom na dôležitosť, akú spotrebitelia prikladajú používaniu pojmov „poradenstvo“ a „poradcovia“, by členské štáty mali mať možnosť zakázať používanie týchto pojmov alebo podobných pojmov v prípade, ak takéto poradenské služby poskytujú spotrebiteľom veritelia alebo sprostredkovatelia úveru. Je vhodné zaistiť, aby členské štáty stanovili záruky v prípade, že je poradenstvo charakterizované ako nezávislé, a to s cieľom zabezpečiť, aby bola škála zvažovaných produktov a úprava odmeňovania primeraná očakávaniam spotrebiteľov v súvislosti s týmto poradenstvom. Pri poskytovaní poradenských služieb by veritelia alebo sprostredkovatelia úveru mali poskytnúť informáciu o tom, či bude odporúčanie vychádzať iba z ich vlastnej škály produktov alebo zo širokej škály produktov na trhu, aby spotrebiteľ mohol pochopiť základ, na akom sa odporúčanie poskytuje. Veriteľ a sprostredkovateľ úveru by mal okrem toho poskytnúť informáciu o poplatku, ktorý spotrebiteľ bude musieť zaplatiť za poradenské služby, alebo v prípade, že sumu v čase poskytnutia informácií nemožno stanoviť, o spôsobe použitom na jeho výpočet. Poradenstvo by mali vždy poskytovať v najlepšom záujme spotrebiteľa poradcovia, ktorí sa informujú o potrebách a situácii spotrebiteľa a odporúčajú zmluvy o úvere vhodné pre potreby spotrebiteľa, jeho finančnú a osobnú situáciu, pričom treba mať na pamäti aj cieľ minimalizovať omeškania s platbou a nedoplatky. Okrem toho by sa pri poskytovaní poradenstva mal zohľadniť dostatočne veľký počet zmlúv o úvere v sortimente produktov poradcu.

(51)

Poskytnutie úveru, ktorý nebol vyžiadaný spotrebiteľom, môže byť v niektorých prípadoch spojené s postupmi škodlivými pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti by sa malo zakázať nevyžiadané poskytnutie úveru vrátane nevyžiadaných vopred schválených kreditných kariet zasielaných spotrebiteľom, jednostranného zavedenia nového povoleného prečerpania alebo prekročenia alebo jednostranného zvýšenia limitu povoleného prečerpania alebo prekročenia kreditnej karty spotrebiteľa. Malo by sa zakázať aj nevyžiadané poskytovanie úverov vo forme zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov v zmysle článku 2 bodu 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (11). Zákaz nevyžiadaného poskytovania úverov by nemal veriteľom a sprostredkovateľom úveru brániť v reklame alebo ponúkaní úveru v priebehu obchodného vzťahu v súlade s právom Únie o ochrane spotrebiteľa a s vnútroštátnymi opatreniami v súlade s právom Únie vrátane reklamy a ponúkania úveru na mieste predaja na financovanie nákupu tovaru alebo služby.

(52)

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom spotrebiteľom ponúknuť možnosť uplatniť primerané a účinné prostriedky nápravy voči veriteľom alebo sprostredkovateľom úveru v prípade nedodržania tejto smernice. Uvedené prostriedky nápravy by mohli zahŕňať náhradu škody a zníženie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom alebo ukončenie zmluvy o úvere.

(53)

Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu a pritom zohľadniť osobitné vlastnosti svojho trhu s úvermi. Malo by byť možné, aby uvedené opatrenia napríklad zahŕňali poskytovanie informácií spotrebiteľom a ich vzdelávanie vrátane upozornení na riziká spojené s omeškaním s platbou a s nadmernou zadlženosťou. Obzvlášť na rozširujúcom sa trhu s úvermi je dôležité, že veritelia by nemali nezodpovedne poskytovať úvery ani poskytovať úvery bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity. Členské štáty by mali vykonávať potrebný dohľad s cieľom vyhnúť sa takémuto správaniu veriteľov a mali by určiť potrebné spôsoby postihovania takéhoto správania. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (12), by veritelia mali niesť zodpovednosť za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by veritelia mali mať možnosť využiť informácie poskytnuté spotrebiteľom nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Spotrebitelia by takisto mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné záväzky.

(54)

Je kľúčové, aby sa pred uzavretím zmluvy o úvere posúdila a overila schopnosť a vôľa spotrebiteľa splatiť úver. Posúdenie úverovej bonity by malo byť primerané a malo by sa vykonať v záujme spotrebiteľa s cieľom predísť postupom nezodpovedného poskytovania úverov a nadmernej zadlženosti, a mali by sa pri ňom zohľadniť všetky potrebné a relevantné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splatiť úver. Splátkový kalendár by mal byť prispôsobený osobitným potrebám spotrebiteľa a jeho schopnosti splácania. V prípadoch, keď žiadosť o úver predkladá spoločne viac ako jeden spotrebiteľ, posúdenie úverovej bonity by sa mohlo vykonať na základe spoločnej schopnosti splácania. Pozitívnym posúdením by nemala byť dotknutá zmluvná sloboda veriteľa v súvislosti s poskytovaním úveru. Členské štáty by mali mať možnosť vydať dodatočné usmernenia k ďalším kritériám a metódam posudzovania úverovej bonity spotrebiteľa, napríklad stanovením limitov na pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia alebo pomer výšky úveru k príjmu.

(55)

Posúdenie úverovej bonity by malo vychádzať z informácií o finančnej a hospodárskej situácii spotrebiteľa. Takéto informácie by mali byť nevyhnutné a primerané povahe, trvaniu, hodnote a rizikám úveru pre spotrebiteľa v súlade so zásadou minimalizácie údajov stanovenou v nariadení (EÚ) 2016/679 a mali by byť relevantné, úplné a presné. Uvedené informácie by mali zahŕňať aspoň príjmy a výdavky spotrebiteľa vrátane primeraného zohľadnenia súčasných záväzkov spotrebiteľa okrem iného životných nákladov spotrebiteľa a jeho domácnosti, ako aj finančné záväzky spotrebiteľa. Uvedené informácie by nemali zahŕňať osobitné kategórie osobných údajov uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, ako sú zdravotné údaje vrátane údajov o rakovine, ani na informácie získané zo sociálnych sietí. V usmerneniach Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 29. mája 2020 týkajúcich sa vzniku a monitorovaniu úveru sa poskytujú usmernenia k tomu, aké kategórie údajov možno použiť pri spracúvaní osobných údajov na účely úverovej bonity, pričom zahŕňajú doklad o príjme alebo iných zdrojoch splácania a informácie o finančných aktívach a pasívach alebo o iných finančných záväzkoch. Spotrebitelia by mali poskytnúť informácie o svojej finančnej a hospodárskej situácii s cieľom uľahčiť posúdenie úverovej bonity. Úver by sa mal spotrebiteľovi poskytnúť len vtedy, keď výsledok posúdenia úverovej bonity naznačuje, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere budú pravdepodobne splnené spôsobom, ktorý sa podľa danej zmluvy vyžaduje. Pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere by mal veriteľ zohľadniť relevantné faktory a osobitné okolnosti, napríklad, ale nielen, v prípade úveru na financovanie štúdií alebo na pokrytie mimoriadnych výdavkov na zdravotnú starostlivosť poskytnutého v súlade s touto smernicou, existenciu dostatočných dôkazov o tom, že takýto úver prinesie spotrebiteľovi budúce príjmy, alebo existenciu zábezpek alebo iných foriem záruk, ktoré by spotrebiteľ mohol poskytnúť s cieľom zabezpečiť úver.

(56)

V návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii), ktorý vypracovala Komisia, sa stanovuje, že systémy umelej inteligencie používané na bodové hodnotenie kreditného rizika alebo hodnotenie úverovej bonity fyzických osôb by sa mali klasifikovať ako vysokorizikové, pretože určujú prístup týchto osôb k finančným zdrojom alebo základným službám, ako sú bývanie, elektrická energia a telekomunikačné služby. Vzhľadom na tento významný dosah vždy, keď je súčasťou posúdenia úverovej bonity automatizované spracúvanie, by spotrebiteľ mal mať právo na ľudský zásah zo strany veriteľa. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, by spotrebiteľ mal mať právo získať zmysluplné, zrozumiteľné vysvetlenie vykonaného posúdenia a fungovania použitého automatizovaného spracúvania vrátane hlavných premenných, súvisiacej logiky a súvisiacich rizík, ako aj právo vyjadriť názor spotrebiteľa a požiadať o preskúmanie posúdenia úverovej bonity a preskúmanie rozhodnutia či poskytnúť úver. Spotrebiteľ by mal mať právo byť informovaný o uvedených právach po tom, ako náležite dostane informácie o postupe, ktorý sa má dodržať. Možnosť požiadať o preskúmanie počiatočného posúdenia a rozhodnutia by nemala nevyhnutne viesť k poskytnutiu úveru spotrebiteľovi.

(57)

Pri posudzovaní úverového stavu spotrebiteľa by mal veriteľ nahliadnuť aj do úverových databáz. Právne a skutočné okolnosti môžu vyžadovať, aby sa tieto nahliadnutia rozsahovo líšili. S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi, nad ktorými sa vykonáva dohľad a ktorí v plnej miere spĺňajú nariadenie (EÚ) 2016/679, by mali mať prístup k súkromným alebo verejným úverovým databázam týkajúcim sa spotrebiteľov v členskom štáte, v ktorom nemajú sídlo, a to za podmienok, ktoré ich nebudú diskriminovať v porovnaní s veriteľmi v danom členskom štáte. Členské štáty by mali uľahčiť cezhraničný prístup k súkromným alebo verejným databázam v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. V záujme posilnenia reciprocity by úverové databázy mali obsahovať minimálne informácie o nedoplatkoch spotrebiteľov pri splácaní úveru, o druhu úveru a totožnosti veriteľa v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom. Veritelia a sprostredkovatelia úveru by nemali spracúvať osobitné kategórie údajov, ako sú zdravotné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, ani informácie získané zo sociálnych sietí, keďže žiadna z týchto kategórií údajov ani žiadne takéto informácie by sa nemali používať na účely posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa. Poskytovatelia úverových databáz by mali mať zavedené postupy na zabezpečenie toho, aby informácie obsiahnuté v ich databázach boli aktuálne a presné. Ak je žiadosť o úver zamietnutá na základe výsledku nahliadnutia do databázy, veritelia by mali informovať spotrebiteľov bez zbytočného odkladu a bezplatne o výsledku tohto nahliadnutia a o podrobnostiach o nahliadnutej databáze, ako aj o kategóriách údajov, ktoré boli zohľadnené. Okrem toho by členské štáty v záujme zabezpečenia informovanosti spotrebiteľov mali zabezpečiť, aby boli spotrebitelia včas a do 30 dní od registrácie akýchkoľvek nedoplatkov pri splácaní úveru v databáze informovaní o tejto registrácii, napríklad zaslaním upozornenia e-mailom, v ktorom ich požiadajú o prístup do databázy, aby si prezreli svoje vlastné informácie o nedoplatkoch pri splácaní úveru.

(58)

Touto smernicou by sa nemali upravovať otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. Členské štáty by preto mali mať možnosť v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v súlade s právom Únie. Členské štáty by mali mať možnosť upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka na uzatvorenie zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má ponuka predložiť, a obdobie, počas ktorého je takáto ponuka pre veriteľa záväzná. Ak sa takáto ponuka predloží zároveň s ustanovením predzmluvných informácií stanoveným v tejto smernici, takáto ponuka by sa mala rovnako ako akékoľvek doplňujúce informácie, ktoré môže veriteľ chcieť spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v samostatnom dokumente. Uvedený samostatný dokument by mohol byť prílohou k tlačivu pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

(59)

V zmluve o úvere by sa mali uviesť všetky potrebné informácie jasným a stručným spôsobom s cieľom umožniť spotrebiteľovi poznať svoje práva a povinnosti podľa danej zmluvy.

(60)

Bez toho, aby bola dotknutá smernica 93/13/EHS a predzmluvné informácie podľa tejto smernice, a s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by sa spotrebiteľovi včas a pred akýmikoľvek úpravami podmienok zmluvy o úvere mal poskytnúť opis navrhovaných zmien a prípadne súhlasu spotrebiteľa alebo vysvetlenie zmien zavedených zákonom; s časovým rámcom vykonávania týchto zmien; a s prostriedkami sťažnosti dostupnými spotrebiteľovi, ako aj časovým obdobím na podanie sťažnosti spotrebiteľa a názov a adresa príslušného orgánu, kam sťažnosť možno podať. Úpravou zmluvy o úvere by nemalo byť dotknuté žiadne právo spotrebiteľa vrátane práv na informácie podľa tejto smernice. Týmto by nemalo byť dotknuté právo Únie ani vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa prípustnosti, podmienok a platnosti zmien zmluvy.

(61)

V záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru, a to tak v predzmluvnej fáze, ako aj pri uzatváraní zmluvy o úvere. Počas zmluvného vzťahu by mal byť spotrebiteľ ďalej informovaný o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby úveru a z nich vyplývajúcich zmenách platieb. Týmto by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré nesúvisia s informáciami pre spotrebiteľa a v ktorých sa ustanovujú podmienky alebo dôsledky zmien, ktoré sa netýkajú zmien platieb a súvisia s úrokovými sadzbami úveru a inými hospodárskymi podmienkami týkajúcimi sa úveru, napríklad pravidlami, podľa ktorých veriteľ môže zmeniť úrokovú sadzbu úveru len vtedy, ak na to existuje dostatočný dôvod, alebo spotrebiteľ môže ukončiť zmluvu o úvere v prípade zmeny úrokovej sadzby úveru alebo iných osobitných hospodárskych podmienok týkajúcich sa úveru.

(62)

Povolené prečerpanie a prekročenie sú čoraz bežnejšími formami spotrebiteľských úverov. Preto treba regulovať tieto finančné produkty s cieľom zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľov a zabrániť nadmernému zadlženiu. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebitelia nebudú schopní zaplatiť, ak sa veritelia rozhodnú požiadať o okamžité vrátenie finančných prostriedkov. Práva spotrebiteľov v súvislosti s povoleným prečerpaním a prekročením by sa preto mali ustanoviť v tejto smernici.

(63)

V prípade značného prekročenia presahujúceho obdobie jedného mesiaca by mal veriteľ bezodkladne predložiť spotrebiteľovi informácie o prečerpaní vrátane dotknutej sumy, úrokovej sadzby úveru a akýchkoľvek sankcií, poplatkov alebo úrokov z omeškania. Pri pravidelnom prekročení by mal veriteľ v prípade dostupnosti ponúknuť spotrebiteľovi poradenské služby s cieľom pomôcť spotrebiteľovi identifikovať lacnejšie alternatívy a nasmerovať ho na dlhové poradenské služby.

(64)

Spotrebitelia by mali mať právo na odstúpenie od zmluvy bez sankcie a bez povinnosti poskytnúť odôvodnenie. Avšak na zabezpečenie právnej istoty by lehota na odstúpenie od zmluvy v každom prípade mala uplynúť 12 mesiacov a 14 dní po uzavretí zmluvy o úvere, ak spotrebiteľ nedostal zmluvné podmienky a informácie v súlade s touto smernicou. Lehota na odstúpenie od zmluvy by nemala uplynúť, ak spotrebiteľ nebol informovaný o svojom práve na odstúpenie od zmluvy.

(65)

Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o úvere, na základe ktorej dostal tovar, a to najmä v prípade kúpy na splátky alebo zmluvy o nájme alebo lízingovej zmluvy, z ktorých mu vyplýva povinnosť kúpy, touto smernicou by nemal byť dotknutý žiadny právny predpis členských štátov týkajúci sa úpravy otázok vrátenia tovaru ani žiadne súvisiace otázky.

(66)

V niektorých prípadoch sa už vo vnútroštátnom práve stanovuje, že finančné prostriedky sa spotrebiteľom nemôžu poskytnúť pred uplynutím osobitnej lehoty. V týchto prípadoch môžu spotrebitelia chcieť zabezpečiť, aby im bol tovar dodaný alebo služby poskytnuté skôr. V prípade zmlúv o viazanom úvere by teda členské štáty mali mať možnosť výnimočne stanoviť, že ak spotrebitelia výslovne požiadajú o skoré prijatie zakúpeného tovaru alebo služieb, lehotu na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy by bolo možné skrátiť na rovnakú dĺžku, akú má lehota, pred ktorej uplynutím nemožno poskytnúť finančné prostriedky.

(67)

V prípade zmlúv o viazanom úvere existuje medzi kúpou tovaru alebo služieb a zmluvou o úvere uzavretou na tento účel vzájomná závislosť. Ak si teda spotrebiteľ na základe práva Únie uplatní právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nemal by byť ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere. Nemalo by tým byť dotknuté vnútroštátne právo uplatniteľné na zmluvy o viazanom úvere v prípadoch, keď sa kúpna zmluva stala neplatnou alebo keď spotrebiteľ uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy na základe vnútroštátneho práva. Takisto by tým nemali byť dotknuté práva spotrebiteľov priznané vnútroštátnym právom, podľa ktorého nemôže vzniknúť medzi spotrebiteľom a dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služieb žiadny záväzok ani sa medzi nimi nemôže uskutočniť žiadna platba, pokiaľ spotrebiteľ nepodpísal zmluvu o úvere na financovanie kúpy tovaru alebo služieb.

(68)

Zmluvné strany by mali mať právo štandardným spôsobom ukončiť zmluvu o úvere na dobu neurčitú. Keď sa tak dohodne v zmluve o úvere, veriteľ by mal mať navyše právo pozastaviť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy o úvere na dobu neurčitú z objektívne opodstatnených dôvodov. K takýmto dôvodom môže patriť napríklad podozrenie z nepovoleného alebo podvodného použitia úveru alebo významne zvýšené riziko toho, že spotrebiteľ nebude schopný plniť svoju povinnosť splácať úver. Touto smernicou by nemalo byť dotknuté vnútroštátne zmluvné právo, ktorým sa upravujú práva zmluvných strán na ukončenie zmluvy o úvere na základe jej porušenia.

(69)

Spotrebiteľ by mal mať v prípade problémov súvisiacich s kúpnou zmluvou za určitých podmienok možnosť uplatniť voči veriteľovi prostriedky nápravy. Členské štáty by však mali určiť, do akej miery a za akých podmienok musí spotrebiteľ uplatniť uvedené prostriedky nápravy voči dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi služieb pred tým, ako ich môže uplatniť voči veriteľovi, a to najmä podaním žaloby na dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb. Spotrebitelia by nemali byť zbavení svojich práv vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, v ktorom sa spoločná a nerozdielna zodpovednosť pripisuje dodávateľovi tovaru alebo poskytovateľovi služieb a veriteľovi.

(70)

Spotrebiteľ by mal mať právo splniť svoje povinnosti pred dátumom dohodnutým v zmluve o úvere. Podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Lexitor (13) právo spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov spojených s úverom pre spotrebiteľa v prípade predčasného splatenia úveru zahŕňa všetky náklady účtované spotrebiteľovi. Zníženie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom by malo byť úmerné zostávajúcemu trvaniu zmluvy o úvere a malo by zahŕňať aj náklady, ktoré nezávisia od trvania tejto zmluvy o úvere, vrátane nákladov, ktoré sú v čase poskytnutia úveru úplne vyčerpané. Dane a poplatky, ktoré uplatňuje tretia osoba a ktoré sú priamo zaplatené tretej strane a ktoré nezávisia od dĺžky trvania zmluvy o úvere, by sa však nemali brať do úvahy pri výpočte zníženia, keďže tieto náklady neukladá veriteľ, a preto ich veriteľ nemôže jednostranne meniť. Pri výpočte zníženia by sa však mali zohľadniť poplatky, ktoré veriteľ účtuje v prospech tretej strany. V prípade predčasného splatenia úveru by veriteľ mal mať právo na spravodlivú a objektívne odôvodnenú náhradu nákladov priamo spojených s predčasným splatením úveru, pričom sa zohľadňujú aj prípadné úspory, ktoré tým veriteľ dosiahol. Na účely určenia spôsobu výpočtu náhrady je však dôležité dodržať niekoľko zásad. Výpočet náhrady splatnej veriteľovi by mal byť transparentný a pre spotrebiteľov zrozumiteľný už v predzmluvnej fáze a v každom prípade počas plnenia zmluvy o úvere. Okrem toho by mal byť spôsob výpočtu pre veriteľov jednoducho uplatniteľný a mal by uľahčiť kontrolu nad náhradou príslušnými orgánmi v rámci dohľadu. Z tohto dôvodu, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že spotrebiteľský úver vzhľadom na svoju dĺžku trvania a objem nie je financovaný mechanizmami dlhodobého financovania, by sa mala maximálna výška náhrady stanoviť paušálne. Tento prístup odzrkadľuje osobitnú povahu spotrebiteľských úverov a nemal by mať vplyv na prístup k iným produktom, ktoré sa financujú prostredníctvom mechanizmov dlhodobého financovania, ako napríklad hypotekárne úvery s pevnou úrokovou sadzbou.

(71)

Členské štáty by mali mať právo stanoviť, že veriteľ môže požadovať náhradu za predčasné splatenie úveru len za predpokladu, že výška splatenej sumy počas 12 mesiacov presahuje limit vymedzený členskými štátmi. Členské štáty by pri určovaní tohto limitu, ktorý by nemal presiahnuť 10 000 EUR, mali zohľadniť priemernú výšku spotrebiteľských úverov na svojom trhu.

(72)

S cieľom podporiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v Únii je potrebné zabezpečiť porovnateľnosť informácií o ročnej percentuálnej miere nákladov v rámci Únie.

(73)

Stanovenie hornej hranice úrokových sadzieb úveru, ročných percentuálnych mier nákladov alebo celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom je vo viacerých členských štátoch bežným postupom. Takýto systém obmedzenia sa ukázal ako prínosný pri ochrane spotrebiteľov pred nadmerne vysokými úrokovými sadzbami úveru, ročnými percentuálnymi mierami nákladov alebo celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať možnosť zachovať si svoj súčasný právny režim. V snahe zvýšiť ochranu spotrebiteľa bez toho, aby sa členským štátom ukladali zbytočné obmedzenia, by mali existovať primerané opatrenia, ako je napríklad stanovenie hornej hranice alebo úrokové sadzby na hranici úžery, aby sa účinne predchádzalo zneužívaniu a zabezpečilo sa, že spotrebiteľom sa nebudú účtovať nadmerne vysoké úrokové sadzby úveru, ročné percentuálne miery nákladov ani celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom.

(74)

V záujme zabezpečenia transparentnosti by Komisia mala takéto opatrenia zavedené členskými štátmi zverejniť, a to v stručnej a jasnej forme.

(75)

V právnych predpisoch jednotlivých členských štátov existujú vo vzťahu k podnikaniu v oblasti poskytovania zmlúv o úvere podstatné rozdiely. Aj keď sa uznáva rozmanitosť druhov subjektov zúčastnených na sprostredkovaní úverov, určité normy na úrovni Únie sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne profesionality a služieb.

(76)

Uplatniteľný rámec Únie by mal spotrebiteľom poskytnúť istotu, že veritelia a sprostredkovatelia úveru zohľadňujú ich záujmy vrátane ich možnej zraniteľnosti a ťažkostí porozumieť konkrétnemu produktu, na základe informácií, ktoré sú veriteľovi alebo sprostredkovateľovi úveru dostupné v relevantnom čase, a na základe odôvodnených predpokladov rizík týkajúcich sa situácie spotrebiteľa počas obdobia trvania navrhovanej zmluvy o úvere. Kľúčovým aspektom zaistenia takejto dôvery spotrebiteľov je požiadavka na zabezpečenie vysokého stupňa čestnosti, poctivosti a profesionality v rámci sektora, čo zahŕňa aj zodpovedné správanie s cieľom predchádzať praktikám, ktoré majú negatívne dôsledky na spotrebiteľov, a vhodného riadenia konfliktov záujmov vrátane tých, ktoré vyplývajú z odmeňovania, ako aj požiadavka na poskytovanie poradenstva v najlepšom záujme spotrebiteľa.

(77)

Je vhodné zabezpečiť, aby v záujme dosiahnutia vysokej úrovne profesionality príslušní zamestnanci veriteľov a sprostredkovateľov úveru mali primeranú úroveň vedomostí a spôsobilosti. Na úrovni danej spoločnosti by sa preto malo vyžadovať, aby veritelia a sprostredkovatelia úveru preukázali príslušné vedomosti a spôsobilosti na základe minimálnych požiadaviek na vedomosti a spôsobilosť. Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť alebo ponechať takéto požiadavky uplatniteľné na jednotlivé fyzické osoby a prispôsobiť minimálne požiadavky na znalosti a odbornú spôsobilosť rôznym typom veriteľov a sprostredkovateľov úveru, najmä ak to vykonávajú ako doplnkovú službu. Na účely tejto smernice by mali medzi zamestnancov priamo zapojených do činností podľa tejto smernice patriť pracovníci front office a pracovníci back office vrátane vedenia a vo vhodných prípadoch členovia rady veriteľov a sprostredkovatelia úveru, teda osoby, ktoré plnia dôležitú úlohu v rámci postupu týkajúceho sa zmlúv o úvere. Osoby vykonávajúce podporné funkcie, ktoré nesúvisia s postupom týkajúcim sa zmlúv o úvere, vrátane zamestnancov v oblasti ľudských zdrojov a v oblasti informačných a komunikačných technológií by sa nemali považovať za zamestnancov podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia ako sú informačné kampane, používateľské príručky a systémy odbornej prípravy pre zamestnancov na podporu zvyšovania informovanosti o požiadavkách v tejto smernici v prípade malých a stredných podnikov, ktoré sú veriteľmi alebo sprostredkovateľmi úveru, a uľahčovania dodržiavania súladu z ich strany.

(78)

S cieľom zvýšiť schopnosť spotrebiteľov uskutočňovať informované rozhodnutia, ktoré sa týkajú zodpovedného prijímania úverov a riadenia dlhu, by členské štáty mali vypracovať a podporiť opatrenia na podporu vzdelávania spotrebiteľov v oblasti zodpovedného prijímania úverov a riadenia dlhu, najmä v súvislosti so zmluvami o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecného riadenia rozpočtu. Takúto povinnosť by bolo možné splniť so zohľadnením rámca finančnej spôsobilosti vytvoreného Úniou v spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Je osobitne dôležité poskytnúť usmernenia spotrebiteľom, ktorí si po prvýkrát berú spotrebiteľské úvery, a to najmä prostredníctvom digitálnych nástrojov. V tejto súvislosti by Komisia mala identifikovať príklady najlepších postupov, aby sa uľahčila ďalšia tvorba opatrení na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov vo finančnej oblasti. Komisia by mohla takéto príklady najlepších postupov uverejniť v koordinácii s podobnými správami vypracovanými so zreteľom na iné legislatívne akty Únie. Pri vypracovaní a podpore týchto opatrení by členské štáty mali konzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľských organizácií. Takáto povinnosť by nemala brániť členským štátom, aby poskytovali dodatočné finančné vzdelávanie.

(79)

Vzhľadom na významné dôsledky exekučných konaní pre veriteľov a spotrebiteľov a potenciálne pre finančnú stabilitu je potrebné nabádať veriteľov k tomu, aby vznikajúce úverové riziko aktívne riešili v počiatočnom štádiu, ako aj zaviesť potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pred začatím exekučného konania vo vhodných prípadoch primerane vykonávali opatrenia na úpravu podmienok splácania. Pri rozhodovaní o tom, či je vhodné uplatniť opatrenia na úpravu podmienok splácania alebo či je opodstatnené ich ponúkať opakovane, by mal veriteľ okrem iných prvkov zohľadniť individuálnu situáciu spotrebiteľa, ako sú záujmy a práva spotrebiteľa, jeho schopnosť splatiť úver a jeho primerané potreby na životné náklady, a veriteľ by mal obmedziť náklady spotrebiteľa v prípade omeškania s platbou. Najmä ak spotrebiteľ nereaguje na ponuku veriteľa v primeranej lehote, od veriteľa by sa nemalo vyžadovať, aby opakovane ponúkal opatrenia na úpravu podmienok splácania. Členské štáty by zmluvným stranám zmluvy o úvere nemali brániť v tom, aby sa výslovne dohodli na tom, že prevod tovaru, na ktorý sa vzťahuje zmluva o viazanom úvere, alebo výnosu z predaja takéhoto tovaru na veriteľa bude dostatočný na splatenie úveru.

(80)

Ak sa opatrenia na úpravu podmienok splácania považujú za vhodné, mali by zahŕňať úpravu podmienok pôvodnej zmluvy o úvere a mohli by okrem iného zahŕňať úplné alebo čiastočné refinancovanie zmluvy o úvere. Úprava uvedených podmienok by mohla okrem iného zahŕňať: predĺženie trvania zmluvy o úvere; zmenu druhu zmluvy o úvere; odklad platby všetkých splátok v danom období alebo časti z nich; zníženie úrokovej sadzby úveru; ponuku platobných prázdnin; čiastočné splátky; menové prepočty; čiastočné odpustenie a konsolidáciu dlhu. Ak sa opatrenia na úpravu podmienok splácania považujú za primerané, od veriteľov by sa nemalo vyžadovať, aby pri zmene podmienok zmluvy o úvere vykonali posúdenie úverovej bonity, pokiaľ sa celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, pri úprave týchto podmienok výrazne nezvýši. Hoci povinnosťou uplatňovať opatrenia na úpravu podmienok splácania by nemali byť dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa exekučných konaní, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa opatrenia na úpravu podmienok splácania stanovené v tejto smernici riadne uplatňovali.

(81)

Spotrebitelia, ktorí majú ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov, môžu využiť špecializovanú pomoc s riadením svojich dlhov. Finančné ťažkosti pokrývajú širokú škálu situácií, okrem iných napríklad prípady, keď sa splácanie dlhu oneskorilo o viac ako 90 dní. Cieľom dlhových poradenských služieb je pomôcť spotrebiteľom čeliť finančným ťažkostiam a usmerniť ich, aby čo najrýchlejšie splatili nesplatené dlhy a zároveň si zachovali prijateľnú životnú úroveň a dôstojnosť. Uvedená prispôsobená a nezávislá pomoc môže zahŕňať právne poradenstvo, riadenie finančných prostriedkov a dlhov, ako aj sociálnu a psychologickú pomoc. Pomoc by mali poskytovať profesionálni prevádzkovatelia, ktorí nie sú veriteľmi, sprostredkovateľmi úveru, poskytovateľmi úverových služieb hromadného financovania, nákupcami úverov ani správcami úverov a sú od nich nezávislí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby dlhové poradenské služby poskytované nezávislými profesionálnymi prevádzkovateľmi boli priamo alebo nepriamo a len s obmedzenými poplatkami sprístupnené spotrebiteľom. Uvedené poplatky by v zásade mali pokrývať len prevádzkové náklady a nemali by zbytočne zaťažovať spotrebiteľov, ktorí majú alebo môžu mať ťažkosti pri plnení svojich finančných záväzkov. Ak je to možné, spotrebitelia, ktorí čelia ťažkostiam pri splácaní svojich dlhov, sa pred začatím exekučného konania odkážu na dlhové poradenské služby. Dlhové poradenské služby by mali byť pre spotrebiteľov ľahko dostupné, pričom by sa malo prihliadať napríklad na miesto bydliska spotrebiteľov, ako aj na ich jazyk. Členské štáty majú naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť osobitné požiadavky na dlhové poradenské služby. Veritelia zohrávajú úlohu v predchádzaní nadmernému zadlženiu včasným odhaľovaním a podporou spotrebiteľov, ktorí majú finančné ťažkosti. Z tohto dôvodu by veritelia mali mať zavedené postupy a politiky na odhaľovanie takýchto spotrebiteľov, aby sa zabezpečilo, že ich budú môcť účinne nasmerovať na ľahko dostupné dlhové poradenské služby.

(82)

V záujme zabezpečenia transparentnosti a stability trhu a až do ďalšej harmonizácie by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na reguláciu činnosti veriteľov alebo dohľad nad ňou.

(83)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby veritelia a sprostredkovatelia úveru vrátane neúverových inštitúcií podliehali primeranému postupu udelenia oprávnenia na činnosť vrátane postupu udelenia povolenia alebo zápisu neúverovej inštitúcie do registra, ako aj mechanizmu dohľadu zo strany príslušného orgánu. Požiadavka primeraného postupu udelenia oprávnenia a registrácie by sa nemala uplatňovať na úverové inštitúcie, ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (14), na ktoré sa už vzťahuje proces udeľovania povolenia podľa smernice 2013/36/EÚ, ani na platobné inštitúcie vymedzené v článku 4 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (15), pokiaľ ide o služby uvedené v prílohe I bode 4 smernice (EÚ) 2015/2366, ani na inštitúcie elektronického peňažníctva vymedzené v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (16), pokiaľ ide o poskytovanie úverov uvedených v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. b) smernice 2009/110/ES. Týmto by nemali byť dotknuté vnútroštátne postupy udeľovania oprávnenia na činnosť, registrácie a dohľadu uložené platobným inštitúciám a inštitúciám elektronického peňažníctva na účely poskytovania úverov spotrebiteľom a uložené úverovým inštitúciám na účely činností sprostredkovateľov úveru v súlade s právom Únie.

(84)

Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť od požiadaviek na udelenie oprávnenia a registráciu dodávateľov tovaru alebo poskytovateľov služieb, ktorí spĺňajú kritériá na mikropodniky a malé a stredné podniky, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (17), a ktorí vykonávajú sprostredkovanie úverov ako doplnkovú službu alebo ktorí poskytujú úver vo forme odloženej platby na nákup tovaru a služieb, ktoré ponúkajú, bez toho, aby tretia strana ponúkala úver, ak sa úver poskytuje bezúročne a bez poplatkov, s výnimkou obmedzených poplatkov za oneskorené platby v súlade s vnútroštátnym právom. Veľké podniky by nemali využívať uvedenú možnú výnimku na to, aby sa vyhli požiadavkám na udelenie oprávnenia a registráciu stanoveným v tejto smernici.

(85)

Touto smernicou sa upravujú len určité povinnosti sprostredkovateľov úveru vo vzťahu k spotrebiteľom. Členské štáty by preto naďalej mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť dodatočné povinnosti vzťahujúce sa na sprostredkovateľov úveru vrátane určenia podmienok, za ktorých môže sprostredkovateľ úveru prijímať poplatky od spotrebiteľa, ktorý požiadal o poskytnutie služby sprostredkovania úveru.

(86)

Postúpením práv veriteľa zo zmluvy o úvere by sa nemalo zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Spotrebiteľ by mal byť riadne informovaný aj v prípade, že sa zmluva o úvere postúpi tretej strane. Ak však pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom naďalej spravuje úver vo vzťahu k spotrebiteľovi, spotrebiteľ nemá výrazný záujem na tom, aby bol o tomto postúpení informovaný. Preto by bola požiadavka na informovanie spotrebiteľa o tomto postúpení na úrovni Únie v takýchto prípadoch neprimeraná.

(87)

Členské štáty by mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne pravidlá stanovujúce kolektívne formy komunikácie, ak je to potrebné na účely spojené s účinnosťou zložitých transakcií, ako napríklad sekuritizácií alebo likvidácie aktív, ku ktorým dochádza pri povinných administratívnych likvidáciách bánk.

(88)

Spotrebitelia by mali mať prístup k primeraným, rýchlym a účinným postupom alternatívneho riešenia sporov na urovnávanie sporov vyplývajúcich z práv a povinností týkajúcich sa zmlúv o úvere, a to vo vhodných prípadoch s využitím existujúcich subjektov. Takýto prístup je už zabezpečený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ (18), pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy. Spotrebitelia by však k postupom alternatívneho riešenia sporov mali mať prístup aj v prípade sporov, ktoré vznikli pred uzatvorením zmluvy a ktoré sa týkajú práv a povinností stanovených v tejto smernici, napríklad v súvislosti s požiadavkami na poskytovanie predzmluvných informácií, poradenskými službami a posúdením úverovej bonity, ako aj v súvislosti s informáciami poskytnutými sprostredkovateľmi úveru, ktorých odmeňujú veritelia, takže so spotrebiteľmi priamy zmluvný vzťah nemajú. Takéto postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty, ktoré ich ponúkajú, by mali byť v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami ustanovenými v smernici 2013/11/EÚ.

(89)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány oprávnené na zabezpečovanie presadzovania tejto smernice a zaistiť, aby sa týmto príslušným orgánom poskytli právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ako aj primerané zdroje potrebné na plnenie ich úloh. Členské štáty by tiež mali mať možnosť udeliť vnútroštátnym orgánom intervenčnú právomoc týkajúcu sa produktov, ak sú úverové produkty škodlivé pre spotrebiteľov a je potrebné ich stiahnuť. Členské štáty by mali zvážiť údaje o mesačných mierach zlyhania spojených s rôznymi typmi produktov v oblasti spotrebiteľských úverov, ktoré sú relevantné z hľadiska rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Príslušné orgány rôznych členských štátov by mali navzájom spolupracovať, kedykoľvek je to potrebné na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice.

(90)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a mali by prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Hoci voľba sankcií ostáva na uvážení členských štátov, stanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by mali o týchto pravidlách a opatreniach informovať Komisiu a bezodkladne jej oznámiť každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

(91)

Súčasné vnútroštátne pravidlá v oblasti sankcií sa v Únii do veľkej miery líšia. Predovšetkým, nie všetky členské štáty zabezpečujú možnosť ukladania účinných, primeraných a odrádzajúcich pokút obchodníkom zodpovedným za rozšírené porušovanie právnych predpisov alebo porušovanie právnych predpisov s rozmerom Únie. V niektorých prípadoch môže byť uvedenými obchodníkmi aj skupina spoločností. S cieľom zabezpečiť, aby mohli orgány členských štátov ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v súvislosti s rozšíreným porušovaním právnych predpisov a rozšíreným porušovaním právnych predpisov s rozmerom Únie, ktoré sú predmetom mechanizmu koordinovaného vyšetrovania a opatrení na presadzovanie práva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (19), by sa mali pokuty zaviesť ako súčasť sankcií za takéto porušenia právnych predpisov.

(92)

Na účely zvýšenia transparentnosti a dôvery spotrebiteľov by príslušné orgány mali byť oprávnené sprístupniť verejnosti akúkoľvek administratívnu sankciu, ktorá je uložená za porušenie opatrení prijatých na základe tejto smernice, s výnimkou prípadu, keď by takéto sprístupnenie závažne ohrozilo finančné trhy alebo by spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

(93)

Je potrebné preskúmať efektívnosť fungovania tejto smernice spolu s pokrokom pri vytváraní vnútorného trhu v oblasti zmlúv o úvere s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa. Komisia by mala každé štyri roky vykonať hodnotenie tejto smernice s cieľom posúdiť hornú hranicu 100 000 EUR stanovenú v tejto smernici a percentuálne podiely použité na výpočet náhrady splatnej v prípade predčasného splatenia, ako aj posúdenie toho, či rozsah pôsobnosti tejto smernice zostáva primeraný vo vzťahu k zmluvám o úvere, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na iné účely než bývanie. Uvedené hodnotenie by malo zahŕňať aj analýzu vývoja trhu so spotrebiteľskými úvermi, ktoré podporujú zelenú transformáciu, a posúdenie potreby ďalších opatrení na zlepšenie využívania takýchto úverov, ako aj posúdenie vykonávania sankcií uložených v súlade s touto smernicou, a najmä ich účinnosti a odrádzajúceho účinku. Pri hodnotení tejto smernice by Komisia mala analyzovať hospodárske trendy v Únii a situáciu na príslušnom trhu, ako napr. vznik nových foriem finančných služieb, digitálne trendy, objemy a trendy cezhraničného poskytovania úverov. Mala by sa zamerať aj na efektívnosť tejto smernice vrátane nákladov a prínosov, ktoré prináša podnikom a spotrebiteľom. Spotrebitelia majú čoraz častejšie ako formu financovania možnosť využiť hromadné financovanie, zvyčajne v prípade malých výdavkov alebo investícií. Z rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 (20) sa vylučujú služby hromadného financovania vrátane tých, ktoré uľahčujú poskytovanie úverov spotrebiteľom. Komisia by mala posúdiť potrebu ďalších opatrení na ochranu spotrebiteľov, ktorí chcú získať úver alebo investovať prostredníctvom poskytovateľa úverových služieb hromadného financovania.

(94)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie spoločných pravidiel pre určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľských úverov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov vzhľadom na vývoj trhu v dôsledku digitalizácie a cieľ uľahčiť cezhraničné poskytovanie úverov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(95)

S cieľom zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (21). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(96)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (22) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(97)

Vzhľadom na početné zmeny, ktoré je potrebné vykonať v smernici 2008/48/ES v dôsledku vývoja sektora spotrebiteľských úverov a v záujme zrozumiteľnosti právnych predpisov Únie, by sa uvedená smernica mala zrušiť a nahradiť touto smernicou.

(98)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (23) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal svoje stanovisko 26. augusta 2021 (24),