(1)

Nariadením (ES) č. 1193/2008 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. Opatrenia mali formu valorického cla v rozpätí od 6,6 % do 42,7 %.

(2)

Rozhodnutím 2008/899/ES (3) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) prijala cenové záväzky ponúknuté šiestimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami (vrátane jednej skupiny vyvážajúcich výrobcov) spolu s Čínskou obchodnou komorou dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“).

(3)

Rozhodnutím 2012/501/EÚ (4) Komisia odvolala prijatie záväzku ponúknutého jedným z vyvážajúcich výrobcov, t. j. spoločnosťou Laiwu Taihe Biochemistry Co. Ltd. (ďalej len „Laiwu Taihe“).

(4)

Nariadením (EÚ) 2015/82 (5) Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti predĺžila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v ČĽR o päť rokov.

(5)

Nariadením (EÚ) 2016/32 (6) Komisia rozšírila antidumpingové opatrenia uložené na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v Číne aj na dovoz kyseliny citrónovej odosielanej z Malajzie bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii.

(6)

Nariadením (EÚ) 2016/704 (7) Komisia odvolala prijatie záväzkov ďalších dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov z dôvodu porušenia záväzkov.

(7)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/607 (8) Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) predĺžila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz kyseliny citrónovej s pôvodom v ČĽR o päť rokov.

(8)

Komisii bola 17. mája 2022 doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania týkajúceho sa „nového vývozcu“ podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť podala spoločnosť Seven Star Lemon Technology co., Ltd. (ďalej len „žiadateľ“), ktorá je vyvážajúcim výrobcom kyseliny citrónovej v ČĽR.

(9)

Žiadateľ tvrdil, že počas pôvodného obdobia prešetrovania, t. j. od 1. júla 2006 do 30. júna 2007, nevyvážal dotknutý výrobok do Únie.

(10)

Okrem toho žiadateľ tvrdil, že nie je prepojený so žiadnym z vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku, na ktorých sa vzťahujú uvedené antidumpingové opatrenia.

(11)

Žiadateľ ďalej tvrdil, že s vývozom dotknutého výrobku do Únie začal po skončení pôvodného obdobia prešetrovania, konkrétne od júna 2021.

(12)

Komisia preskúmala dôkazy predložené žiadateľom a považovala ich za dostatočné na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania týkajúceho sa nového vývozcu podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia.

(13)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania týkajúceho sa nového vývozcu, začala 30. januára 2023 nariadením (EÚ) 2023/185 (9) (ďalej len „nariadenie o začatí revízneho prešetrovania“) revízne prešetrovanie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/607, pokiaľ ide o žiadateľa.

(14)

Antidumpingové clo na kyselinu citrónovú uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/607 bolo podľa nariadenia (EÚ) 2023/185 zrušené, pokiaľ ide o dovoz dotknutého výrobku, ktorý žiadateľ vyrába a predáva na vývoz do Únie. Súčasne bolo podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia colným orgánom nariadené, aby podnikli príslušné kroky na registráciu tohto dovozu.

(15)

Prešetrovaným výrobkom je kyselina citrónová a trinátrium-citrát dihydrát.

(16)

Výrobkom dotknutým týmto prešetrovaním je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN 2918 14 00 a ex 2918 15 00 (kódy TARIC 2918150011 a 2918150019).

(17)

Komisia o začatí revízneho prešetrovania informovala výrobné odvetvie Únie, žiadateľa a predstaviteľov vyvážajúcej krajiny. Zainteresované strany dostali možnosť písomne predložiť svoje stanoviská a byť vypočuté.

(18)

Komisia zaslala žiadateľovi antidumpingový dotazník, ktorý dostala vyplnený v stanovenej lehote.

(19)

Komisia sa usilovala overiť všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie štatútu nového vývozcu a dumpingu, a uskutočnilo sa overovanie na mieste v priestoroch žiadateľa v ČĽR.

(20)

Dvaja výrobcovia z Únie, spoločnosti N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG sa zaregistrovali ako zainteresované strany a predložili pripomienky.

(21)

Dňa 7. júna 2023 sa uskutočnilo jedno vypočutie s výrobcom z Únie, a to so spoločnosťou N.V. Citrique Belge S.A.

(22)

Obdobie revízneho prešetrovania dumpingu trvalo od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“).

(23)

Komisia 3. augusta 2023 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo uložiť antidumpingové clo vo výške 31,5 % na dovoz dotknutého výrobku od žiadateľa a zodpovedajúcim spôsobom zmeniť vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/607 („konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(24)

Komisii boli doručené pripomienky od žiadateľa a od dvoch výrobcov z Únie uvedených v odôvodnení 20.

(25)

Po konečnom poskytnutí informácií bola zainteresovaným stranám poskytnutá možnosť vypočutia. Nikto nepožiadal o vypočutie.

(26)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosť počas pôvodného obdobia prešetrovania dotknutý výrobok nevyvážala a že s vývozom do Únie začala po danom období.

(27)

Spoločnosť takisto vedela preukázať, že nie je priamo ani nepriamo prepojená so žiadnym z čínskych vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa v súvislosti s dotknutým výrobkom vzťahujú platné antidumpingové opatrenia.

(28)

V súlade s uvedeným sa potvrdilo, že táto spoločnosť by sa mala považovať za „nového vývozcu“ v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia, a preto by sa pre ňu malo stanoviť individuálne dumpingové rozpätie.

(29)

V kontexte predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti Komisia dospela k záveru, že ceny prešetrovaného výrobku a náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že na určenie normálnej hodnoty nie je vhodné používať ceny a náklady na domácom trhu.

(30)

Komisia 15. júna 2023 prostredníctvom záznamu (ďalej len „záznam“) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe kyseliny citrónovej. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt uviedla, že v nadväznosti na predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti použije ako reprezentatívnu krajinu Kolumbiu. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky k výberu reprezentatívnej krajiny.

(31)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(32)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(33)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a v súlade s predchádzajúcim revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti je uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(34)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(35)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní neúplný zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej prešetrovaný výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(36)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“ .

(37)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (10) (ďalej len „správa“ alebo „správa o Číne“), v ktorej sa poukazuje na existenciu značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v prípade mnohých kľúčových faktorov výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Zainteresované strany boli v čase začatia revízneho prešetrovania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise. Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu.

(38)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(39)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (11). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom sú čínske zákony o vlastníctve: odkazujú na to, že Čína je v prvotnom štádium socializmu a štát poverujú podporovaním základného ekonomického systému, v ktorom verejné vlastníctvo zohráva dominantnú úlohu. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (12).

(40)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová druhá veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ . (13) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vláda uplatňuje všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(41)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (14). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(42)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.2.1.5 ďalej) (15).

(43)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém Číny ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.2.1.8 ďalej) (16). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (17).

(44)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (18). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (19).

(45)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (20).

(46)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v Číne podstatnú časť hospodárstva.

(47)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržiavajú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj sústavný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.2.2.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (21). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (22). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví výroby kyseliny citrónovej, sa podrobnejšie rozoberajú v oddiele 3.2.2.1.4.

(48)

Konkrétne v odvetví výroby kyseliny citrónovej je zrejmý istý stupeň vlastníctva čínskou vládou. Z prešetrovania vyplynulo, že jeden z najväčších vývozcov kyseliny citrónovej, spoločnosť COFCO, je súčasťou skupiny COFCO, štátom vlastneného podniku pod dohľadom komisie SASAC (23). Ďalší dvaja hlavní vývozcovia kyseliny citrónovej, spoločnosť Seven Star Lemon Technology Co. Ltd. (24) a Weifang Ensign Co. Ltd. (25), sú obe súkromné spoločnosti, rozvíjajú však úzke väzby na štát. V článku uverejnenom na webovom sídle vlády okresu Ji-šuej sa napríklad potvrdzuje, že miestna okresná vláda poskytla spoločnosti Seven Star Lemon Technology finančnú a regulačnú podporu (26). Okrem toho spoločnosť Weifang Ensign bola dvomi priemyselnými združeniami, Čínskou federáciou ľahkého priemyslu a Čínskym združením biofermentačného priemyslu, označená za „kľúčový podnik“, na základe čoho je táto spoločnosť zapojená do rozhodovacieho procesu priemyselných združení, ktoré podliehajú štátnemu politickému usmerňovaniu (pozri odôvodnenie 57) (27).

(49)

Vzhľadom na to, že zásahy Komunistickej strany Číny do prevádzkového rozhodovania sa stali normou aj v súkromných spoločnostiach (28), pričom strana si nárokuje vedúcu úlohu v podstate vo všetkých aspektoch hospodárstva krajiny, vplyv štátu prostredníctvom štruktúr komunistickej strany v spoločnostiach prakticky znamená, že hospodárske subjekty sú pod kontrolou a politickým dohľadom vlády, keďže štátne a stranícke štruktúry v ČĽR sú do veľkej miery prepojené.

(50)

Je to zrejmé aj na úrovni Čínskeho združenia výrobcov škrobu (29) a Čínskeho združenia biotechnologického fermentačného priemyslu (30). Podľa článku 3 stanov sa obe organizácie „[podriaďujú] celkovému vedeniu Komunistickej strany Číny. V súlade s ustanoveniami stanov Komunistickej strany Číny zriaďuje organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícku činnosť a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie […]“ (31) (32). V stanovách Čínskeho združenia biotechnologického fermentačného priemyslu sa ďalej uvádza: „Združenie prijíma obchodné vedenie, dohľad a riadenie zo strany subjektov zodpovedných za registráciu a riadenie, subjektov zodpovedných za budovanie strany, ako aj príslušných administratívnych odborov zodpovedných za riadenie odvetvia“ (33). V článku 3 stanov Čínskeho združenia petrochemického a chemického priemyslu, ktoré je ďalším významným priemyselným združením v odvetví výroby kyseliny citrónovej, sa ďalej uvádza, že „v súlade s ustanoveniami stanov Komunistickej strany Číny združenie zriaďuje organizáciu Komunistickej strany Číny, vykonáva stranícke činnosti a zabezpečuje potrebné podmienky pre činnosť straníckej organizácie […]“, čo je ďalším dôkazom kontroly a politického dohľadu Komunistickej strany Číny nad priemyselnými združeniami (34).

(51)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (35), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa čínskeho práva obchodných spoločností sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany (36)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (37). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (38). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov kyseliny citrónovej a dodávateľov ich vstupov.

(52)

Pri vyšetrovaní sa zistilo, že v odvetví výroby kyseliny citrónovej pretrvávajú väzby medzi Komunistickou stranou Číny a vrcholovým manažmentom. Generálny riaditeľ spoločnosti COFCO Biotech (39) a predseda predstavenstva spoločnosti COFCO zastávajú funkcie v straníckych organizáciách daných spoločností, konkrétne funkciu zástupcu tajomníka straníckeho výboru (40) a tajomníka straníckej organizácie (41). Navyše vo výročnej správe spoločnosti COFCO sa konkrétne uvádzajú činnosti zamerané na budovanie strany, ktoré sa majú v spoločnosti vykonávať: „Podriaďovať sa vedeniu strany a posilňovať budovanie straníckeho vedenia v rámci rozvoja podniku. Naďalej sa riadiť myšlienkami Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi črtami v novej dobe, prehlbovať systém zodpovednosti za prácu pri budovaní strany, ako aj komplexne a prísne presadzovať hlavné úlohy strany, zároveň integrovať inovácie do podnikového riadenia a usilovať sa o konkrétne výsledky pri podpore rozvoja podniku, naďalej upevňovať a zlepšovať kvalitu práce pri budovaní strany“ (42).

(53)

Ďalej sa v článku na webovom sídle spoločnosti Weifang Ensign uvádzajú činnosti budovania strany s cieľom „pripomenúť si 99. výročie založenia strany, posilniť výchovu a vzdelávanie zamerané na straníckeho ducha straníckych členov spoločnosti a lepšie zapojiť príkladných členov strany ako vodcov“ (43).

(54)

Zasahovanie Komunistickej strany Číny do cien možno pozorovať aj prostredníctvom Čínskej federácie petrochemického a chemického priemyslu, ktorá v rámci svojho osobitného poverenia uviedla, že jej úlohou je „usmerňovať a regulovať vývoj trhu a priemyslu, udržiavať spravodlivú hospodársku súťaž na trhu, pomáhať vláde regulovať správanie na trhu, napríklad ceny a obchodné platformy, posilňovať sebadisciplínu podnikov a poskytovať poradenské služby pre zdravý rozvoj podnikov“ (44).

(55)

Na trh má takisto dodatočný rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.2.2.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (45). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví kyseliny citrónovej a iných súvisiacich odvetviach (napr. finančný sektor a odvetvie vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(56)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány pritom existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (46).

(57)

Hoci samotné odvetvie výroby kyseliny citrónovej nie je čínskym kľúčovým odvetvím, suroviny používané pri výrobe kyseliny citrónovej sú v Číne výrazne regulované. Hlavná surovina – kukurica – podlieha intenzívnej regulácii.

(58)

Čína má veľké množstvá zásob kukurice, čo vláde umožňuje umelo znižovať alebo zvyšovať ceny tejto komodity nákupom alebo predajom veľkých množstiev kukurice na trhu. V 14. päťročnom pláne Čínskeho združenia výrobcov škrobu sa napríklad uvádza, že „[v]o výrobnej kapacite kukuričného škrobu a výrobkov intenzívneho spracovania existujú závažné nadmerné kapacity“a že „[v] dôsledku neustáleho zvyšovania nových výrobných kapacít sa postupne zvýraznia problémy týkajúce sa nadmernej kapacity spracovania kukuričného škrobu a obmedzených dodávok surovín“. (47)

(59)

Hoci sa Čína v roku 2016 začala problémom nadmerných zásob kukurice zaoberať, jej zásoby sú stále veľmi vysoké a deformujú ceny (48). Vláda okrem toho kontroluje rôzne aspekty celého hodnotového reťazca kukurice na všetkých úrovniach tvorby politík. Možno to ilustrovať rôznymi päťročnými plánmi, v ktorých sa spomína kukurica a súvisiace výrobky. V 14. päťročnom pláne 2021/25 na podporu modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí sa okrem iného uvádzajú ciele: „Zlepšiť politiky podpory v oblasti produkcie obilnín. Stabilizovať dotácie pre pestovateľov obilnín, zlepšiť politiku minimálnych nákupných cien ryže a pšenice a dotačnú politiku pre pestovateľov kukurice a sóje. Zlepšiť systém politiky podpory pre hlavné okresy produkujúce obilniny [a] rozšíriť plochu na pestovanie kukurice v oblastiach s priaznivými podmienkami“ (49).

(60)

V 14. päťročnom pláne na rozvoj pestovateľského odvetvia na celoštátnej úrovni sa ďalej uvádza: „Počas obdobia ‚14. päťročného plánu‘ [Čína] preskúma možnosti expanzie, zvýši výrobnú kapacitu, optimalizuje štruktúru, podporí diverzifikovaný rozvoj a zlepší schopnosť zaistiť bezpečnosť dodávok. Do roku 2025 sa dosiahne viac než 630 miliónov mu [42 miliónov ha] osiatych plôch, produkcia sa zvýši na viac než 530 miliárd jin [265 miliónov ton] a vynaloží sa úsilie dosiahnuť 555 miliárd jin [277,5 milióna ton].“ Čína takisto „zlepší mechanizmus investičných záruk pre pestovateľský priemysel […], zlepší dotácie pre výrobcov kukurice a sóje […], zlepší systém politiky podpory pre hlavné okresy produkujúce obilniny (olejniny) a zlepší mechanizmus kompenzácie úrokov pre hlavné oblasti produkujúce obilniny, [ako aj] rozšíri rozsah poistenia plných nákladov na potravinárske plodiny a poistenia príjmov z pestovania“. (50)

(61)

V 14. päťročnom pláne na rozvoj biohospodárstva sa uvádza širší prístup s cieľom „budovať národné strategické vedecké a technologické kapacity v oblasti biotechnológií, zlepšovať mechanizmus pre vedecký výskum v oblasti biotechnológií, urýchliť prelomové riešenie problematických miest rozvoja biohospodárstva, dosiahnuť sebestačnosť a silu v oblasti vedy a technológií a zlepšiť bezpečnosť a stabilitu priemyslu a dodávateľského reťazca“ (51). V päťročnom pláne sa ďalej uvádzajú ciele: „Posilniť postavenie kľúčových podnikov zainteresovaných v oblasti inovácií. Zapojiť popredné podniky v biologickej oblasti, viesť veľké podniky k sprístupneniu a spoločnému využívaniu zdrojov, ako sú technologické inovácie, dodávateľský reťazec a finančné služby v reťazci dodávateľského a odberateľského odvetvia a podporovať integráciu a inovácie v rámci malých a stredných podnikov. Zamerať sa na kľúčové oblasti s veľkým rozsahom a so širokým vplyvom, ako je biomedicína, biopoľnohospodárstvo a biovýroba, a podporovať bioinovatívne podniky v záujme ďalšieho rozvoja pododvetví, zlepšovania ich rozvojových výhod a s cieľom podporovať ich, aby sa na individuálnej úrovni stali globálne konkurencieschopnými šampiónmi“ (52).

(62)

V usmerňujúcom stanovisku k podpore vysokokvalitného rozvoja petrochemického a chemického priemyslu počas obdobia 14. päťročného plánu sa hospodárske subjekty nabádajú, aby „aktívne rozvíjali biochemický priemysel, podporovali vývoj enzýmov potrebných na využívanie biomasy a biorafináciu založenú na biologických zdrojoch“ (53).

(63)

Pokiaľ ide o úroveň provincií, v 14. päťročnom pláne provincie Che-pej pre strategické a rozvíjajúce sa odvetvia sa uvádzajú ciele: „Zrýchliť tempo inovácií a rozvoja biopriemyslu […] Aktívne rozvíjať odvetvia biologickej fermentácie, výroby biovýrobkov a špecifických biologických produktov a podporovať integrované uplatňovanie biotechnológie v oblasti medicíny, chemického priemyslu, materiálov, intenzívneho spracovania potravín a novej energie. Konsolidovať a zlepšovať výhody aminokyselín, škrobových cukrov, enzýmových prípravkov, vitamínov a iných výrobkov a vyvíjať nové biologické materiály, ako sú vlákna, chemické látky, plasty a kaučuk na báze biomateriálov“ (54).

(64)

Diskriminačné opatrenia v prospech domácich dodávateľov možno pozorovať aj na úrovni konkrétnych spoločností. Spoločnosť COFCO napríklad získala regulačnú podporu na rozvoj svojich konkrétnych projektov prostredníctvom obce Ju-šu, ktorá takisto uviedla, že sa zameria na výstavbu biochemických priemyselných parkov na úrovni provincie (55). Spoločnosť využila aj štátnu finančnú podporu od vlády vo výške 56,9 milióna jüanov v roku 2022 a 17,7 milióna jüanov v roku 2021 (56). Toto zapojenie vlády do celého hodnotového reťazca má prinajmenšom potenciálne rušivý vplyv na ceny.

(65)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane produkcie kukurice, pričom kukurica je hlavnou surovinou používanou pri výrobe kyseliny citrónovej. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(66)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie hlavných funkcií, ako je spravodlivé vyrovnanie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (57).

(67)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne (58). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (59). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (60).

(68)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného práva, práva spoločností a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie tým, že platobne neschopné firmy sa udržiavajú nad vodou, a tým, ako sa udeľujú práva na využívanie pôdy v Číne. Podobne ako ostatné odvetvia čínskeho hospodárstva, aj výrobcovia kyseliny citrónovej podliehajú týmto právnym predpisom, sú teda vystavení deformáciám zhora nadol, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania týchto právnych predpisov alebo ich nedostatočného presadzovania. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali.

(69)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví výroby kyseliny citrónovej, a to aj pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok.

(70)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv kolektívne sa organizovať. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (61). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (62). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (63). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v Číne.

(71)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie výroby kyseliny citrónovej nepodliehalo tu opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie výroby kyseliny citrónovej teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v Číne).

(72)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami.

(73)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (64), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (65), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (66). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (67).

(74)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(75)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (68).

(76)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (69). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(77)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(78)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(79)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(80)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v Číne poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(81)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať odvetvia výroby kyseliny citrónovej, resp. dodávateľov pre toto odvetvie. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(82)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v oddieloch 3.2.2.1.1 až 3.2.2.1.5, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.2.2.1.6 až 3.2.2.1.8 a v časti B správy.

(83)

Komisia pripomína, že na výrobu kyseliny citrónovej je potrebná široká škála vstupov vrátane kukurice, sušených sladkých zemiakov, kyseliny sírovej, kyseliny chlorovodíkovej, uhlia atď. Podľa dôkazov v spise väčšina vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky získava všetky svoje vstupy v Číne a v prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí získavajú určité vstupy v zahraničí, predstavujú dovážané vstupy len zanedbateľnú časť surovín. Keď výrobcovia kyseliny citrónovej nakupujú alebo kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré vykazujú ako náklady), sú jednoznačne ovplyvnené rovnakými systémovými deformáciami, ktoré už boli uvedené. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Prípadne si vzali pôžičky, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(84)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja kyseliny citrónovej na domácom trhu, dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že každý vstup vyrobený v Číne – aj keď je kombináciou rôznych výrobných faktorov – je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(85)

Žiadateľ vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií predložil niekoľko pripomienok týkajúcich sa uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Po prvé, žiadateľ tvrdil, že Komisia urobila svoje rozhodnutia na základe neaktuálnych odkazov. Podľa názoru žiadateľa to bolo z toho dôvodu, že: i) správa bola neaktuálna a neobjektívna, keďže v posledných rokoch došlo k významným zmenám v globálnej ekonomike, vzhľadom na ktoré je nevhodné vyvodzovať závery založené na zisteniach, ktoré neodrážajú súčasnú situáciu; ii) Komisia neobjasnila vzťah medzi správou a odvetvím výroby kyseliny citrónovej, pričom správa má oveľa širší rozsah pôsobnosti vrátane viacerých ďalších odvetví.

(86)

Po druhé, žiadateľ sa domnieval, že odôvodnenie Komisie nepostačuje na vyvodenie záveru o existencii výrazných deformácií v Číne. Podľa názoru žiadateľa Komisia nepreukázala skutočnú existenciu zasahovania vlády a/alebo jeho rušivý vplyv na cenu a výrobné náklady prešetrovaného výrobku. V tejto súvislosti i) žiadateľ odkázal na odôvodnenie Odvolacieho orgánu vo veci USA – vyrovnávacie opatrenia (Čína), podľa ktorého „existencia cenovej deformácie vyplývajúcej zo zasahovania vlády sa musí stanoviť a primerane vysvetliť“ a „stanovenie sa musí vykonať individuálne s prihliadnutím na vlastnosti skúmaného trhu“; ii) žiadateľ sa domnieval, že Komisia nesprávne vyložila povahu (14.) päťročného plánu, ktorý by sa mal podľa žiadateľa chápať len ako usmerňovací dokument, ktorý nie je doplnený povinnými vnútroštátnymi nástrojmi alebo sankciami pre výrobcov, ktorí nedodržiavajú jeho ciele; iii) žiadateľ tvrdil, že Komisia nesprávne vyložila aj postavenie a právomoci organizácie Komunistickej strany Číny v každodennom riadení spoločnosti, keďže organizácia Komunistickej strany Číny nezohráva úlohu v rozhodovacích procesoch, aj keď sa členovia organizácie Komunistickej strany Číny a členovia predstavenstva môžu prekrývať.

(87)

Pokiaľ ide o prvý argument žiadateľa, Komisia od začiatku poukazovala na to, že správa je komplexný dokument, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Hoci bola správa skutočne uverejnená v roku 2017, Komisia bez ohľadu na akékoľvek údajné zmeny v globálnej ekonomike konštatovala, že základné axiómy čínskeho hospodárstva, ako je paradigma socialistického trhového hospodárstva, systém plánovania alebo vedúce postavenie Komunistickej strany Číny v hospodárstve, sa od uverejnenia správy nezmenili. Dôkazy obsiahnuté v správe preto zostávajú vo veľkej miere platné a v každom prípade boli v priebehu tohto prešetrovania doplnené ďalšími dôkazmi, ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 48, 50, 52 až 54 a 58 až 64 a ako uznal aj žiadateľ v bode 13 svojich pripomienok. Vzhľadom na to je argument žiadateľa, že Komisia vyvodzuje záver založený na dôkazoch, ktoré neodrážajú súčasnú situáciu, nepodložený. Komisia navyše pripomenula, že rozhodnutie týkajúce sa prítomnosti výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nezávisí od existencie správy a už vôbec nie od rozsahu jej pôsobnosti z hľadiska sektorov, ktoré pokrýva. Komisia nepreukázala len rozsah výrazných deformácií v čínskom hospodárstve vo všeobecnosti (pozri najmä oddiely 3.2.2.1.2 a 3.2.2.1.9), ale aj ich priamy vzťah k odvetviu prešetrovaného výrobku (pozri najmä oddiely 3.2.2.1.3 až 3.2.2.1.8). Argument žiadateľa preto nemožno prijať.

(88)

Pokiaľ ide o druhý argument žiadateľa, Komisia s ním nesúhlasila. Po prvé, odkaz žiadateľa na vec USA – vyrovnávacie opatrenia (Čína) je chybný, keďže tento spor sa netýkal uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je relevantným právnym základom na určenie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní, ale výkladu Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia okrem toho pripomenula, že systém plánovania v čínskom hospodárstve výrazne presahuje rámec národného 14. päťročného plánu. Ide skôr o to, že celé hospodárstvo je predmetom zložitej siete päťročných plánov, ktorými sa riadia rozhodnutia verejných orgánov na všetkých úrovniach, ako sa uvádza už v odôvodnení 42. Komisia sa takisto domnieva, že päťročné plány sú záväzné, ako je zrejmé z príslušných oddielov v rámci plánov týkajúcich sa vykonávania. Napríklad 14. päťročný plán obsahuje oddiel týkajúci sa „zlepšenia mechanizmu vykonávania plánovania,“ v ktorom sa uvádza, že: „[p]okiaľ ide o záväzné ukazovatele, veľké technické projekty a úlohy v oblasti verejných služieb, ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ďalších oblastiach stanovených v tomto pláne, je nevyhnutné objasniť povinnosti zainteresovaných strán a požiadavky na harmonogram, prideľovať verejné zdroje, riadiť sociálne zdroje a vykonávať nad nimi kontrolu a zabezpečiť dokončenie podľa plánu. Čo sa týka očakávaných ukazovateľov a úloh v oblasti priemyselného rozvoja a reštrukturalizácie stanovených v tomto pláne, je na ich dosiahnutie nevyhnutné spoľahnúť sa najmä na úlohu účastníkov trhu. Verejná správa na všetkých úrovniach musí vytvoriť priaznivé politické, inštitucionálne a právne prostredie.“ Podobne sa v 14. päťročnom pláne na podporu modernizácie poľnohospodárstva a vidieckych oblastí na roky 2021/25 (pozri odôvodnenie 59) v oddiele 5 stanovujú rôzne nadväzujúce vykonávacie mechanizmy, ktoré spájajú vykonávanie plánu s podporou orgánov pre iné politiky. Okrem toho, pokiaľ ide o úlohu Komunistickej strany Číny, Komisia zopakovala svoj názor uvedený v odôvodneniach 49 a 50. Pokiaľ ide konkrétne o usmernenia k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru, Komisia pripomenula, že v oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“, zatiaľ čo oddiel III.6 obsahuje tieto slová: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V rovnakom duchu sa Komisia domnieva, že je ťažké prijať argument žiadateľa, že napriek prekrývaniu medzi členmi predstavenstva a organizáciou Komunistickej strany Číny by spoločnosť nepodliehala politickým usmerneniam a štátnej kontrole, keďže žiadateľ sa inak nesnažil vyvrátiť zistenia Komisie, najmä tie, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 50 a 52 až 54. Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti tento argument zamietla.

(89)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.2.1.2 až 3.2.2.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní Číny do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia výroby kyseliny citrónovej (vrátane prešetrovaného výrobku), preukázala, že ceny a náklady prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(90)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(91)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(92)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, Komisia 15. júna 2023 prostredníctvom záznamu informovala všetky zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty.

(93)

V zázname Komisia odkázala na predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, v ktorom boli Kolumbia, Brazília a Thajsko identifikované ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny Svetová banka klasifikuje na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s vyšším stredným príjmom, pričom bolo známe, že sa v nich prešetrovaný výrobok vyrábal.

(94)

Pokiaľ ide o Thajsko, v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia dospela k záveru, že by nebolo vhodnou reprezentatívnou krajinou. Dôvodom bola skutočnosť, že výrobcovia prešetrovaného výrobku boli stratoví a/alebo boli dcérskymi spoločnosťami čínskych spoločností a v prípade určitých výrobných faktorov existovali vývozné obmedzenia (požiadavky na vývozné licencie). Okrem toho spoločnosti vyrábajúce prešetrovaný výrobok nepreukázali primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(95)

V súčasnom období revízneho prešetrovania Komisia poznamenala, že hoci podľa finančných údajov z roku 2021 sa dvaja z troch výrobcov vrátili k ziskovosti, ich konečné vlastníctvo sa nezmenilo, t. j. naďalej sú prepojení s čínskymi spoločnosťami. Okrem toho neboli zrušené zistené vývozné obmedzenia.

(96)

Pokiaľ ide o Brazíliu, v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia dospela k záveru, že ani tá by nebola vhodnou reprezentatívnou krajinou. Dôvodom bola skutočnosť, že brazílsky dovoz kukurice, ktorá je hlavným výrobným faktorom (predstavuje viac ako 70 % nákladov na vstupné materiály), sa v porovnaní s domácou výrobou uskutočňoval v malom objeme a za ceny, ktoré sa výrazne líšili od medzinárodných cien. Okrem toho jediná spoločnosť vyrábajúca kyselinu citrónovú v Brazílii, o ktorej boli k dispozícii finančné údaje, bola konglomerátom vyrábajúcim širší sortiment výrobkov a vykazovala nízku ziskovosť minimálne počas časti posudzovaného obdobia. Podobne ako pri Thajsku existovali v prípade určitých výrobných faktorov vývozné obmedzenia (požiadavky na vývozné licencie).

(97)

V súčasnom prešetrovaní Komisia poznamenala, že na základe informácií z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) za rok 2022 je brazílsky dovoz kukurice v porovnaní s domácou výrobou naďalej veľmi nízky (72), pričom ceny sa stále výrazne líšia od medzinárodných cien. Pokiaľ ide o brazílskych výrobcov kyseliny citrónovej, neboli k dispozícii žiadne spoľahlivé finančné údaje po roku 2020. Napokon zistené vývozné obmedzenia v prípade určitých výrobných faktorov neboli zrušené.

(98)

Naproti tomu v prípade Kolumbie sa v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti dovážali reprezentatívne množstvá kukurice za ceny, ktoré boli v súlade s medzinárodnými cenami. Okrem toho, zatiaľ čo kolumbijský výrobca kyseliny citrónovej, spoločnosť Sucroal SA, takisto vykazoval nízku alebo zápornú ziskovosť minimálne v časti posudzovaného obdobia predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, Komisia identifikovala sedem ďalších spoločností vyrábajúcich výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej, t. j. zložky pre odvetvie výroby nápojov, čistiacich prostriedkov, pre potravinársky, zdravotnícky a farmaceutický priemysel, v prípade ktorých boli k dispozícii spoľahlivé finančné údaje a ktoré vykazovali primeranú úroveň zisku. Navyše sa v Kolumbii nezistili žiadne relevantné vývozné obmedzenia. Na základe uvedených skutočností Komisia v kontexte predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou je Kolumbia.

(99)

V súčasnom prešetrovaní Komisia poznamenala, že na základe informácií z databázy GTA za rok 2022 sa dovoz kukurice do Kolumbie uskutočňoval v reprezentatívnych množstvách a za ceny, ktoré boli v súlade s medzinárodnými cenami. Pokiaľ ide o spoločnosť Sucroal SA, jej ziskovosť bola kladná len v rokoch 2020 a 2021 (posledné dva roky, za ktoré boli v čase predloženia záznamu k dispozícii finančné údaje), a to len na marginálnej úrovni.

(100)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že nedošlo k žiadnej významnej zmene okolností, ktorá by v tomto prípade viedla k odlišnému záveru, pokiaľ ide o výber vhodnej reprezentatívnej krajiny. Komisia preto informovala zainteresované strany, že ako vhodnú reprezentatívnu krajinu má v úmysle použiť Kolumbiu a sedem kolumbijských spoločností vyrábajúcich výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej.

(101)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Kolumbie ako reprezentatívnej krajiny a k vhodnosti uvedených spoločností ako výrobcov v reprezentatívnej krajine.

(102)

K výberu Kolumbie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny neboli doručené žiadne pripomienky.

(103)

Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré sa majú použiť na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, žiadateľ tvrdil, že majú príliš široký sortiment výrobkov a že Komisia nepreukázala, že ich predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sú na rovnakej úrovni ako v prípade výrobcov kyseliny citrónovej. Okrem toho predajné, všeobecné a administratívne náklady a/alebo zisk niektorých z týchto spoločností boli neprimerane vysoké, a preto by sa tieto spoločnosti nemali pri výpočte normálnej hodnoty brať do úvahy. Žiadateľ preto navrhol použiť údaje od výrobcov kyseliny citrónovej s kladnou ziskovosťou.

(104)

Od uverejnenia záznamu neboli sprístupnené žiadne verejne dostupné finančné informácie o brazílskych a thajských výrobcoch kyseliny citrónovej za rok 2022. Boli však zverejnené finančné údaje za rok 2022 týkajúce sa spoločnosti Sucroal SA, kolumbijského výrobcu kyseliny citrónovej. Podľa týchto údajov spoločnosť Sucroal SA aj v roku 2022 naďalej vykazovala ziskovosť, a to na úrovni, ktorá už nebola marginálna. Komisia sa preto domnievala, že údaje od spoločnosti Sucroal SA by boli najvhodnejším základom na stanovenie primeraných úrovní predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskového rozpätia. Tvrdenia týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku kolumbijských spoločností vyrábajúcich výrobky v príbuznej kategórii boli preto bezpredmetné a neriešili sa.

(105)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Kolumbia je v tomto prípade jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(106)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Kolumbia vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(107)

Komisia v zázname uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe kyseliny citrónovej. Zoznam týchto výrobných faktorov bol počas overovania na mieste mierne revidovaný.

(108)

Komisia okrem toho v zázname takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA (73) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia ďalej uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije informácie od Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) (74) a na stanovenie nedeformovaných nákladov elektrickej energie použije verejné tarify od hlavného dodávateľa elektrickej energie (75). Okrem toho Komisia vysvetlila, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na paru použije metodiku navrhnutú americkým ministerstvom energetiky (76), ktorá je založená na nákladoch na plyn potrebný na jej výrobu s pripočítaním primeraných rozpätí v prípade ostatných prevádzkových nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(109)

Okrem toho Komisia v zázname uviedla, že v prípade koncentrovanej kyseliny sírovej je potrebná ďalšia analýza, aby sa určilo, či sa majú použiť kolumbijské dovozné ceny alebo alternatívne vhodné nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(110)

Vo svojich pripomienkach k záznamu žiadateľ tvrdil, že koncentrovaná kyselina sírová sa do Kolumbie dováža vo veľmi malých množstvách, a preto nie sú dovozné ceny do Kolumbie reprezentatívne. Podľa žiadateľa je pri tejto surovine vhodnejšie použiť na výpočet normálnej hodnoty brazílske dovozné ceny.

(111)

Vzhľadom na malé množstvá dovážané do Kolumbie (približne 200 ton do Kolumbie oproti 660 000 tonám do Brazílie) Komisia súhlasila s tým, že dovozné ceny nie sú reprezentatívne, a prijala argument, že na výpočet normálnej hodnoty by boli vhodnejšie brazílske dovozné ceny v súlade s predchádzajúcim revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti.

(112)

Vzhľadom na všetky dostupné informácie, t. j. informácie uvedené v žiadosti a následné informácie predložené žiadateľom, inými zainteresovanými stranami, ako aj informácie zozbierané a overené počas overovania na mieste, boli na účely stanovenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade kyseliny citrónovej

(113)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (77). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(114)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré žiadateľovi vznikli v súvislosti s dodávkou surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na tieto suroviny a následne uplatnila rovnaký percentuálny podiel na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi žiadateľa na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní do závodu spoločnosti.

(115)

Na stanovenie miezd v Kolumbii Komisia použila štatistiky MOP (78). Poskytujú informácie o mesačných mzdách zamestnancov vo výrobnom priemysle a o priemernom počte hodín odpracovaných za týždeň v Kolumbii počas obdobia prešetrovania (rok 2022).

(116)

Dvaja výrobcovia z Únie takisto tvrdili, že náklady práce v Kolumbii by sa mali upraviť o ďalšie príspevky, ako je napríklad príspevok zamestnávateľa do dôchodkového fondu vo výške 12 %, príspevok na zdravotné poistenie vo výške 8,5 %, príspevok na dôchodkový fond solidarity vo výške 1 – 2 % a daň zo mzdy vo výške 4 – 9 %. Ďalej tvrdili, že by sa mali použiť priemerné náklady práce v kategórii „muži“, keďže takmer všetci zamestnanci v biochemickej výrobe sú muži. Ďalej títo výrobcovia z Únie tvrdili, že výška použitých nákladov práce by sa mala upraviť o produktivitu, pričom poskytli porovnanie produktivity medzi Francúzskom a Kolumbiou meranej hodnotou produkcie na hodinu.

(117)

Pri výpočte nákladov práce v Kolumbii Komisia pripočítala 12 % príspevok do dôchodkového fondu a daň týkajúcu sa rizika pri výkone povolania vo výške 2,436 %, ktorá sa uplatňuje na tretiu triedu rizika na základe činnosti spoločnosti, do ktorej patrí spoločnosť Sucroal SA (79). Príspevok vo výške 8,5 % na zdravotnú starostlivosť a daň zo mzdy vo výške 4 – 9 % sa uplatňujú len v prípade, keď mzda prevyšuje súčet desiatich minimálnych mesačných miezd, pričom vo výrobnom sektore mesačné mzdy túto hranicu nepresahujú. Ďalej do dôchodkového fondu solidarity prispieva len zamestnanec (80). Pokiaľ ide o použitie iba priemerných nákladov práce v kategórii „muži“, výrobcovia z Únie neposkytli žiadne dôkazy týkajúce sa rodového zloženia zamestnancov v odvetví biochemickej výroby. Napokon úprava o produktivitu nie je na účely stanovenia nedeformovaných nákladov práce vhodná, keďže referenčná hodnota pre prácu sa počíta na základe počtu osobohodín na výrobu jedného kilogramu kyseliny citrónovej a produktivita zamestnancov nemá vplyv na náklady práce. Tvrdenia boli preto zamietnuté.

(118)

V prípade elektriny Komisia použila ľahko dostupný cenový formulár spoločnosti Enel (81), ktorá je hlavným dodávateľom elektrickej energie v Kolumbii. Tento zdroj poskytuje jednotnú priemernú cenu elektriny za mesiac počas roku 2022.

(119)

Výrobné odvetvie Únie vo svojich pripomienkach k záznamu tvrdilo, že uplatniteľnou tarifou spoločnosti Enel Colombia za elektrickú energiu je tarifa „Nivel 2“ pre priemyselných odberateľov, ktorá zodpovedá napätiu 11,4 – 13,2 kV, a nie tarifa „Nivel 4“ zodpovedajúca napätiu 115 kV, ktorú Komisia vybrala v zázname.

(120)

Pokiaľ ide o uplatniteľnú tarifu za elektrickú energiu, Komisia potvrdila, že žiadateľ odoberá elektrickú energiu pri napätí 110 kV, a preto je najvhodnejšie použiť tarifu „Nivel 4“ spoločnosti Enel Colombia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(121)

Cena pary pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Kolumbii sa vypočítala pomocou metodiky navrhnutej americkým ministerstvom energetiky (82), ktorá je založená na nákladoch na plyn potrebný na jej výrobu s pripočítaním primeraných rozpätí v prípade ostatných prevádzkových nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(122)

Pokiaľ ide o náklady na plyn v Kolumbii, Komisia použila cenu plynu, ktorú počas obdobia revízneho prešetrovania uverejnili kolumbijskí dodávatelia plynu ako Grupo Vanti (83) a EPM (84).

(123)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(124)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(125)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Sucroal SA za rok 2022 získaných z databázy Orbis (85).

(126)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(127)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov žiadateľa. Tieto pomery spotreby predložené žiadateľom sa preverili počas overovania na mieste v priestoroch spoločnosti. Komisia vynásobila pomery spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v Kolumbii ako reprezentatívnej krajine.

(128)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 123 až 125. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa stanovili na základe finančných výkazov spoločnosti Sucroal SA za rok 2022. K nedeformovaným priamym výrobným nákladom Komisia pripočítala tieto položky:

(129)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(130)

Žiadateľ vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(131)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnali na báze cien zo závodu.

(132)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa formou úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu v dotknutej krajine, manipuláciu, nakládku a vedľajšie náklady, náklady na námornú dopravu a poistenie námornej dopravy, balenie, bankové poplatky a úverové náklady vo všetkých prípadoch, keď sa dospelo k záveru, že je to opodstatnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(133)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa stanovilo dumpingové rozpätie na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných transakcií do Únie.

(134)

Na základe toho je vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, vo výške 31,5 %.

(135)

Výrobcovia z Únie, spoločnosti N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG, tvrdili, že vzhľadom na vplyv pandémie ochorenia COVID-19, vysoké náklady na námornú dopravu počas obdobia revízneho prešetrovania a obmedzenú dostupnosť výrobku na trhu nie je cena predaja na vývoz v roku 2022 (obdobie revízneho prešetrovania) spoľahlivá na posúdenie dumpingu a ujmy a navyše ani na určenie antidumpingového cla na budúci predaj spoločnosti, keďže nejde o reprezentatívne ceny trvalého charakteru. Výrobcovia z Únie poznamenali, že v roku 2022 boli vývozné objemy žiadateľa do Únie veľmi nízke, a v tejto súvislosti poukázali na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/306 z 3. marca 2016 (86) (rúrové a potrubné tvarovky), v ktorom Komisia dospela k záveru, že v danom prípade nemôže vychádzať z vývozných cien vyvážajúceho výrobcu okrem iného preto, že vyvážajúci výrobca predával do Únie „len zanedbateľné objemy [dotknutého] výrobku“. Títo dvaja výrobcovia z Únie ďalej tvrdili, že ceny vývozu žiadateľa do tretích krajín boli počas obdobia revízneho prešetrovania podstatne nižšie ako ceny vývozu do Únie, čo podľa nich naznačuje, že tieto ceny boli umelé a stanovené na účely prešetrovania. Na podporu svojich tvrdení títo dvaja výrobcovia z Únie predložili správy od trhových analytikov o vývoji množstiev a cien vývozu čínskych spoločností vrátane žiadateľa do Únie.

(136)

Komisia pripomenula, že dumping je porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny na úrovni ceny zo závodu. Náročné podmienky na trhu v roku 2022, ako napríklad nedostatok výrobkov, by mali vplyv nielen na vývoznú cenu, ale pravdepodobne by mali podobný účinok aj na prvky použité pri výpočte normálnej hodnoty, ako sú náklady na výrobné faktory v reprezentatívnej krajine. Hoci námorná doprava počas obdobia revízneho prešetrovania bola na relatívne vysokej úrovni, odrážala situáciu počas obdobia revízneho prešetrovania, a preto nebolo možné na ňu neprihliadať. V článku 11 ods. 4 základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia stanovila individuálne dumpingové rozpätie, ak nový vývozca preukáže, že i) počas pôvodného obdobia prešetrovania nevyvážal dotknutý výrobok do Únie; ii) nie je prepojený s vyvážajúcim výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia, a iii) skutočne vyvážal do Únie po pôvodnom období prešetrovania (alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť značné množstvo do Únie). Ako sa uvádza v oddiele 3.1, Komisia dospela k záveru, že žiadateľ splnil požiadavky základného nariadenia, a preto bolo opodstatnené určiť jeho individuálne dumpingové rozpätie.

(137)

Komisia takisto poznamenala, že skutočnosti súčasného prešetrovania nie sú porovnateľné so skutočnosťami zistenými v prešetrovaní týkajúcom sa rúrových a potrubných tvaroviek, ktoré citovali výrobcovia z Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 29 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/306, objem vývozu do Únie bol len jedným z viacerých prvkov, ktoré sa pri posudzovaní zohľadňovali. Hoci dovozné množstvá žiadateľa boli tak trochu nízke, nemožno ich kvalifikovať ako „zanedbateľné“ a považovali sa za dostatočné na spoľahlivý výpočet dumpingu, keďže boli dodané viacerým zákazníkom a prostredníctvom viacerých faktúr. Komisia takisto poznamenáva, že analýza ujmy nepatrí do rozsahu tohto prešetrovania. Na základe uvedených skutočností boli všetky argumenty týchto dvoch výrobcov z Únie zamietnuté.

(138)

Výrobcovia z Únie spoločnosti N.V. Citrique Belge S.A. a Jungbunzlauer Austria AG vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií nesúhlasili s vyhlásením Komisie v odôvodnení 136, že náročné podmienky na trhu v roku 2022 by mali vplyv nielen na vývoznú cenu, ale pravdepodobne by mali podobný účinok aj na prvky použité pri výpočte normálnej hodnoty, ako sú náklady na výrobné faktory v reprezentatívnej krajine. Výrobcovia z Únie predložili argumenty čisto všeobecnej povahy týkajúce sa rušivých účinkov čínskej politiky „nulového prenosu ochorenia COVID-19“ na čínsky trh bez toho, aby však poskytli akékoľvek ďalšie vysvetlenia alebo informácie a bez akéhokoľvek konkrétneho vplyvu alebo prepojenia s dotknutým výrobkom. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(139)

Dvaja výrobcovia z Únie takisto tvrdili, že ich pripomienky predložené pred poskytnutím informácií týkajúce sa vysokých nákladov na námornú dopravu v roku 2022 neboli v konečnom poskytnutí informácií náležite riešené. Tvrdili, že cieľom ich argumentu nebolo nezohľadniť náklady na námornú dopravu, ale skôr podporiť tvrdenie, že kalendárny rok 2022 bol výnimočný, a preto nebol vhodným obdobím prešetrovania na posúdenie dumpingu. Výrobcovia z Únie ďalej tvrdili, že Komisia nebola povinná obmedzovať sa na to, aby formálne preskúmala tri podmienky podľa článku 11 ods. 4 základného nariadenia, ale že mala diskrečnú právomoc odchýliť sa od „obvyklého“ obdobia prešetrovania vyplývajúceho z dátumu začatia žiadosti o revízne prešetrovanie. V tejto súvislosti odkázali na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-164/94, Ferchimex (87), a tvrdili, že Komisia by neprekročila svoju právomoc, ak by sa odchýlila od štandardného výberu obdobia prešetrovania, aj keby zvolené obdobie malo nepriaznivé hospodárske účinky na žiadateľa. Keďže hospodárske dôsledky pandémie boli výnimočnými okolnosťami, Komisia mala využiť svoju diskrečnú právomoc a zvoliť si iné obdobie prešetrovania ako rok 2022.

(140)

Komisia má skutočne diskrečnú právomoc pri výbere obdobia prešetrovania. V tomto prípade Komisia vybrala obdobie prešetrovania v súlade s článkom 6 ods. 1 základného nariadenia a bežnou praxou, t. j. bezprostredne pred začatím prešetrovania. Komisia sa okrem toho domnievala, že zvolené obdobie, ktoré sa zakladalo na celom kalendárnom roku, uľahčilo žiadateľovi spoluprácu, a tým prispelo k správnosti a primeranosti zistení. Skutočnosť, že náklady na námornú nákladnú dopravu boli v roku 2022 vyššie ako bežné alebo že pandémia mohla ovplyvniť iné faktory, nevyvracia vhodnosť zvoleného obdobia prešetrovania. Takéto faktory, ak sú relevantné pre prešetrovanie, sa posudzujú individuálne. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(141)

Dvaja výrobcovia z Únie ďalej tvrdili, že aj v rámci prešetrovania týkajúceho sa rúrových a potrubných tvaroviek sa predaj na vývoz do Únie uskutočnil, a to trom rôznym zákazníkom a prostredníctvom štrnástich faktúr o predaji, pričom Komisia stále považovala objem predaja za zanedbateľný, zatiaľ čo v súčasnom prešetrovaní ho za zanedbateľný nepovažuje.

(142)

Komisia konštatovala, že v prešetrovaní rúrových a potrubných tvaroviek vyvážajúci výrobca nebol schopný preukázať, že antidumpingové clo bolo skutočne zaplatené, čo vyvolalo pochybnosti o tom, či bol tovar prepustený do voľného obehu na colnom území Únie. Okrem toho sa tento predaj uskutočnil trom zákazníkom na konkrétne projekty s ich vlastnými špecifikáciami. Uvedený predaj sa navyše uskutočnil v rámci „balíka“ s inými tvarovkami a výrobkami, ktoré neboli dotknutým výrobkom. V tejto súvislosti sa riziko krížovej kompenzácie považovalo za podstatné. Súčasné prešetrovanie neodhalilo takéto problémy v súvislosti s predajom, ktorý uskutočnil žiadateľ. Hoci bol objem predaja žiadateľa do Únie v roku 2022 skutočne nízky, jeho predajné ceny sa považovali za spoľahlivý základ na výpočet dumpingového rozpätia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(143)

Dvaja výrobcovia z Únie takisto tvrdili, že Komisia sa nezaoberala argumentom, že keďže vývozné ceny žiadateľa do Únie boli o 10 % až 30 % vyššie ako jeho vývozná cena do Indie, nemali by sa považovať za spoľahlivé. Odvolali sa na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-374/12, Valimar, pričom tvrdili, že podobné okolnosti viedli Súdny dvor k záveru, že vývozné ceny vyvážajúceho výrobcu by sa nemali brať do úvahy (88).

(144)

Komisia dospela k záveru, že toto tvrdenie je fakticky nesprávne. Prešetrovaním sa zistilo, že vývozné ceny do Indie neboli o 10 % až 30 % nižšie ako ceny do Únie, ale o výrazne menej, t. j. v priemere o menej ako 5 % nižšie. Treba však pripomenúť, že v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Komisia dospela k záveru, že trh Únie je v porovnaní s inými trhmi tretích krajín atraktívny, keďže vývozné ceny štyroch spolupracujúcich spoločností do tretích krajín boli o 20 až 40 % nižšie ako vývozné ceny do Únie. Samotná skutočnosť, že vývozné ceny na trh inej tretej krajiny sú nižšie v porovnaní s vývoznými cenami na trh Únie, preto nie je dôvodom na to, aby sa vývozné ceny žiadateľa do Únie považovali za nespoľahlivé. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(145)

Dvaja výrobcovia z Únie takisto tvrdili, že vývozná cena žiadateľa do Únie nie je spoľahlivá z dôvodu zavedenej minimálnej dovoznej ceny. V tejto súvislosti sa poukázalo na fotovoltické moduly na báze kryštalického kremíka (89) a železné alebo oceľové laná a káble (90), pri ktorých boli zavedené záväzky a vývozné ceny výrobcov do Únie boli výrazne vyššie ako ich vývozné ceny do iných tretích krajín, a Komisia dospela k záveru, že vývozné ceny do Únie boli významným spôsobom ovplyvnené záväzkom, a sú preto nespoľahlivé.

(146)

V prvom rade sa prešetrovaním zistilo, že vývozná cena žiadateľa do tretích krajín nebola systematicky vyššia ako vývozná cena do Únie. Na určité trhy bola vývozná cena vyššia ako do Únie. Pokiaľ ide o minimálnu dovoznú cenu, Komisia v uvedených prípadoch dospela k záveru, že vývoznú cenu do Únie výrazne ovplyvnil záväzok, keďže vývozná cena do Únie bola v priemere na úrovni minimálnej dovoznej ceny. Pri súčasnom prešetrovaní sa zistilo, že vývozná cena žiadateľa do Únie bola v tom čase vyššia ako minimálna dovozná cena. Priemerná vývozná cena všetkých ostatných vývozcov vrátane tých, na ktorých sa záväzok nevzťahuje, bola na podobnej úrovni ako vývozná cena žiadateľa. Komisia preto nemohla dospieť k záveru, že vývozná cena bola ovplyvnená záväzkom, a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(147)

Dvaja výrobcovia z Únie takisto tvrdili, že Komisia sa nezaoberala tvrdením týkajúcim sa nezrovnalostí medzi údajmi, ktoré žiadateľ uviedol vo vyplnenom dotazníku, a verejne dostupnými vývoznými štatistikami.

(148)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, Komisia overila vyplnený dotazník, ktorý žiadateľ predložil, v jeho priestoroch v Číne. Prešetrovaním sa neodhalili žiadne informácie, kvôli ktorým by údaje predložené žiadateľom prestali byť spoľahlivé. Komisia je preto povinná použiť overené informácie. Na druhej strane Komisia nemôže overiť správnosť verejne dostupných informácií, a preto sú prípadné nezrovnalosti medzi overenými informáciami predloženými žiadateľom v rámci prešetrovania a verejne dostupnými informáciami v tomto prípade irelevantné. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(149)

Po konečnom poskytnutí informácií, v lehote stanovenej v článku 8 ods. 2 základného nariadenia, predložil žiadateľ spolu s CCCMC ponuku cenových záväzkov.

(150)

Podľa článku 8 základného nariadenia musia byť ponuky cenového záväzku primerané na odstránenie škodlivého účinku dumpingu a nemožno ich akceptovať, ak sa považujú za neuskutočniteľné alebo z iných dôvodov vrátane všeobecne politických. Komisia posúdila ponuku z hľadiska týchto kritérií a usúdila, že ponúknutý záväzok nemožno prijať z týchto dôvodov.

(151)

Po prvé, žiadateľ tvrdil, že záväzok, ktorý ponúkol, je založený na indexovanej minimálnej dovoznej cene, ktorá platí pre ostatných vyvážajúcich výrobcov. Spĺňal by tak požiadavku podľa článku 8 ods. 1 základného nariadenia.

(152)

Podrobnosti o minimálnej dovoznej cene záväzkov, ktoré boli prijaté v minulosti, však predstavujú dôverné informácie prístupné len stranám, ktoré podpísali záväzky a/alebo ich právnym zástupcom. Žiadateľ nebol ani účastníkom týchto záväzkov, ani zainteresovanou stranou v predchádzajúcich konaniach. Zmluvnou stranou pôvodných dohôd o záväzku bola vzhľadom na svoju úlohu a angažovanie sa pri ich monitorovaní len komora CCCMC ako spolusignatár a príslušný vyvážajúci výrobcovia.

(153)

Komisia však konštatovala tieto skutočnosti. Po prvé, vzhľadom na štruktúru spoločnosti, úroveň spolupráce a kvalitu informácií poskytnutých počas prešetrovania Komisia usúdila, že by bolo praktické monitorovať záväzok ponúknutý žiadateľom.

(154)

Po druhé, Komisia preskúmala, či by záväzok nebol prijateľný z „iných dôvodov“ v súlade s článkom 8 ods. 3 základného nariadenia. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že metodika minimálnej dovoznej ceny aj s mechanizmom indexácie, ktorú žiadateľ ponúkol, nebola v súlade s jeho konkrétnou situáciou vyplývajúcou z tohto prešetrovania (t. j. mala byť založená na normálnej hodnote, keďže úroveň cla spoločnosti Seven Star je založená na jej dumpingovom rozpätí, a nie na cene nespôsobujúcej ujmu). Okrem toho by táto minimálna dovozná cena viedla k poskytnutiu neodôvodnenej a značnej zľavy na kyselinu citrónovú vyvážanú žiadateľom.

(155)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ponuku záväzku nemožno prijať.

(156)

Komisia zaslala spoločnosti Seven Star a CCCMC listy, v ktorých podrobne uviedla dôvody zamietnutia ponuky záväzku. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(157)

Dumpingové rozpätie týkajúce sa žiadateľa stanovené na obdobie revízneho prešetrovania bolo 31,5 %. Komisia v rámci súčasného prešetrovania opätovne nevypočítala cenovú úroveň nespôsobujúcu ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania, keďže tento úkon nepatrí do rozsahu revízneho prešetrovania v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia. Preto je uplatniteľná cenová úroveň nespôsobujúca ujmu stanovená počas pôvodného prešetrovania na úrovni ujmy pre všetky ostatné spoločnosti vo výške 42,7 %. Pri uplatňovaní pravidla nižšieho cla stanoveného v článku 9 ods. 4 základného nariadenia by sa preto antidumpingové clo pre spoločnosť Seven Star malo stanoviť na úrovni stanoveného dumpingového rozpätia, t. j. 31,5 %. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/607 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(158)

Vzhľadom na tieto zistenia by sa mala zastaviť registrácia dovozu uložená nariadením (EÚ) 2023/185 so spätným výberom antidumpingových ciel od 30. januára 2023.

(159)

Toto revízne prešetrovanie nemá vplyv na dátum, ktorým uplynie platnosť opatrení uložených vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/607 podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(160)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,