(1)

Komisia a vysoký predstaviteľ uznali, že vzhľadom na rastúce geopolitické napätie, hlbšiu hospodársku integráciu a zrýchľovanie technologického rozvoja môžu určité hospodárske toky a činnosti predstavovať riziko pre našu hospodársku bezpečnosť, a prijali spoločné oznámenie o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti (1) s cieľom zaviesť komplexný strategický prístup k hospodárskej bezpečnosti.

(2)

Európska stratégia hospodárskej bezpečnosti vychádza z prístupu založeného na troch pilieroch: podpore hospodárskej základne a konkurencieschopnosti EÚ; ochrane pred rizikami a partnerstve s čo najširšou škálou krajín s cieľom riešiť spoločné obavy a záujmy.

(3)

Ako súčasť tohto rámca a so zreteľom na riziká, ktoré môžu predstavovať určité hospodárske závislosti a technický vývoj, potrebuje EÚ jasný pohľad na riziká ohrozujúce jej hospodársku bezpečnosť a ich vývoj v priebehu času.

(4)

Tieto riziká by sa mali identifikovať a posúdiť spolu s členskými štátmi EÚ s prihliadnutím na vstupy od súkromných zainteresovaných strán v dynamickom a nepretržitom procese.

(5)

V Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti sa identifikovali nasledujúce štyri všeobecné a neúplné kategórie rizík na ďalšie posúdenie: odolnosť dodávateľských reťazcov vrátane energetickej bezpečnosti; fyzická a kybernetická bezpečnosť kritickej infraštruktúry; bezpečnosť technológií a ich únik; využívanie hospodárskych závislostí a hospodárskeho nátlaku ako zbraní.

(6)

Komisia sa v spoločnom oznámení zaviazala posúdiť riziká technologickej bezpečnosti a únikov na základe zoznamu strategických technológií, ktoré sú kritické pre hospodársku bezpečnosť a, pokiaľ ide o najcitlivejšie riziká, navrhnúť zoznam kritických technológií na účely posúdenia rizika, ktoré sa má vykonať spoločne s členskými štátmi do konca roka 2023.

(7)

V spoločnom oznámení sa identifikovali tri nasledujúce úzko vymedzené a výhľadovo orientované kritériá na výber technológií predstavujúcich najcitlivejšie riziká na ďalšie posúdenie: podporný a transformačný charakter technológie; riziko civilno-vojenskej fúzie a riziko zneužitia technológie na porušovanie ľudských práv.

(8)

Kritérium podporného a transformačného charakteru technológie sa zameriava na potenciál a význam technológie pri podnecovaní výrazného zvyšovania výkonnosti a efektívnosti a/alebo radikálnych zmien v odvetviach, spôsobilostiach atď.

(9)

Kritérium rizika civilno-vojenskej fúzie sa zameriava na význam technológie pre civilný aj vojenský sektor a na jej potenciál urýchľovať vývoj v oboch oblastiach, ako aj na riziko využívania určitých technológií na ohrozenie mieru a bezpečnosti.

(10)

Kritérium rizika zneužitia technológie na porušovanie ľudských práv sa zameriava na potenciál zneužitia technológie na porušovanie ľudských práv vrátane obmedzovania základných slobôd.

(11)

Po prvej internej analýze Komisia identifikovala zoznam 10 kritických technologických oblastí pre hospodársku bezpečnosť EÚ. V tomto zozname technologických oblastí sa zohľadňuje práca vykonaná podľa akčného plánu pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom (2). Je to živý dokument a mohol by byť predmetom ďalších zmien odrážajúcich technologický vývoj v rámci prebiehajúceho procesu.

(12)

Na základe troch úzko vymedzených a výhľadovo orientovaných kritérií výberu technológií na ďalšie posúdenie sa v tomto odporúčaní z tohto zoznamu identifikujú štyri technologické oblasti, ktoré podľa tohto odporúčania s vysokou pravdepodobnosťou predstavujú najcitlivejšie a okamžité riziká súvisiace s technologickou bezpečnosťou a únikom technológií – konkrétne pokročilé polovodiče, umelá inteligencia, kvantové technológie a biotechnológie. Tieto technologické oblasti by mali byť prioritne predmetom spoločného posúdenia rizík s členskými štátmi do konca roka. V závislosti od stanovenia rozsahu spolupráce s členskými štátmi sa toto spoločné posúdenie môže zamerať na podmnožiny technológií v rámci týchto štyroch technologických oblastí.

(13)

Štruktúra tohto zoznamu odráža posúdenie Komisie týkajúce sa toho, ktoré z týchto technologických oblastí budú s väčšou pravdepodobnosťou predstavovať najcitlivejšie a okamžité riziká súvisiace s technologickou bezpečnosťou a únikom technológií. Môže to slúžiť ako pomôcka pri rozhodovaní o ďalších krokoch. Komisia sa zapojí do otvoreného dialógu s členskými štátmi o vhodnom harmonograme a rozsahu ďalšieho posudzovania rizík, pričom bude brať do úvahy aj príspevok časového faktora k vývoju rizík. Komisia by uvítala včasnú výmenu názorov o tomto aspekte stratégie hospodárskej bezpečnosti v Rade v kontexte jej celkových politických rokovaní a smerovania v reakcii na spoločné oznámenie. Komisia môže v tejto súvislosti so zreteľom na takýto dialóg a prvé skúsenosti s počiatočnými kolektívnymi posúdeniami, ako aj na ďalšie vstupy, ktoré možno získať v súvislosti s uvedenými technologickými oblasťami, predložiť do jari 2024 ďalšie iniciatívy. Pri rozhodovaní o návrhoch na ďalšie kolektívne posudzovanie rizika s členskými štátmi v jednej alebo vo viacerých ďalších technologických oblastiach alebo ich podmnožinách uvedených v zozname Komisia zohľadní prebiehajúce alebo plánované opatrenia na podporu alebo nadviazanie partnerstva v predmetnej technologickej oblasti. Vo všeobecnosti bude mať Komisia na pamäti, že opatrenia prijaté na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ v príslušných oblastiach môžu prispieť k zníženiu určitých technologických rizík.

(14)

Cieľom posúdenia rizika by mala byť identifikácia a analýza zraniteľných miest systémovej povahy podľa ich potenciálneho vplyvu na hospodársku bezpečnosť EÚ a stupňa pravdepodobnosti, že sa negatívny vplyv prejaví. V snahe štruktúrovať nadchádzajúce posúdenie rizík s členskými štátmi Komisia určila niektoré hlavné zásady.

(15)

Týmto odporúčaním nie je dotknutý výsledok posúdenia rizika. Ako základ pre ďalšiu diskusiu o potrebe akýchkoľvek presných a primeraných opatrení na podporu, partnerstvo a ochranu ktorejkoľvek z týchto technologických oblastí alebo akejkoľvek ich podmnožiny môže slúžiť len výsledok podrobného kolektívneho posúdenia úrovne a povahy prezentovaných rizík. Členské štáty a Komisia môžu tieto informácie použiť pri navrhovaní budúcich opatrení v príslušných oblastiach politiky vrátane opatrení na podporu, partnerstvo alebo ochranu na národnej úrovni, na úrovni EÚ alebo na medzinárodnej úrovni, ktoré by mali byť úmerné úrovni predmetného rizika a presné z hľadiska rozsahu ich pôsobnosti. V tejto fáze predchádzajúcej posúdeniu preto nemožno dospieť k žiadnemu záveru o použití akéhokoľvek konkrétneho nástroja v súboroch nástrojov EÚ alebo členských štátov týkajúcich sa opatrení na podporu, ochranu alebo partnerstvo s inými subjektmi v záujme zvýšenej hospodárskej bezpečnosti.

(16)

Všetky opatrenia, ktoré sa potenciálne prijmú, budú primerané a presne zamerané na posudzované riziká každej kritickej technologickej oblasti alebo príslušnej technológie. Všetky vykonané opatrenia budú zamerané na posilnenie silných stránok Únie v týchto oblastiach a budú navrhnuté tak, aby minimalizovali akékoľvek negatívne účinky presahovania na trhy a hospodárstvo. Toto posudzovanie prispeje najmä k rozvoju politík Únie na podporu inovácií a priemyselného rozvoja identifikovaných technológií, a to aj prostredníctvom medzinárodných iniciatív,