(1)

Podľa článku 7 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa režim peňažných sankcií neuplatňuje na neplniacich účastníkov, ktorí sú centrálnymi protistranami.

(2)

V článku 19 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1229 (2) v platnom znení sa stanovuje osobitný mechanizmus výberu a distribúcie peňažných sankcií centrálnymi protistranami („sankčný mechanizmus“) s cieľom zabezpečiť, aby sa v prípade zlyhaní vyrovnania týkajúcich sa zúčtovaných transakcií, keď centrálne protistrany vstupujú medzi protistrany, na centrálne protistrany neuplatňovali peňažné sankcie.

(3)

Vzhľadom na množstvo zúčastnených strán však uplatňovanie sankčného mechanizmu centrálnymi protistranami zvyšuje prevádzkové riziká, technickú zložitosť a náklady na postup výberu a distribúcie peňažných sankcií za zlyhania vyrovnania týkajúce sa zúčtovaných transakcií. Sankcie za zlyhania vyrovnania týkajúce sa zúčtovaných transakcií, ako aj akékoľvek iné sankcie za zlyhania vyrovnania týkajúce sa nezúčtovaných transakcií by mohli centrálne depozitáre cenných papierov v plnom rozsahu vypočítavať, uplatňovať, vyberať od všetkých účastníkov identifikovaných v pokynoch na vyrovnanie, ktoré predložili centrálne protistrany, a prerozdeľovať ich všetkým účastníkom identifikovaným v takýchto pokynoch na vyrovnanie v súlade s článkami 16, 17 a 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/1229.

(4)

Podľa článku 2 bodu 19 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 sa akákoľvek inštitúcia, centrálna protistrana, agent vyrovnania, zúčtovací ústav, prevádzkovateľ systému alebo zúčtovací člen centrálnej protistrany môže považovať za účastníka.

(5)

V záujme uľahčenia výpočtu, výberu a distribúcie peňažných sankcií za zlyhania pokynov na vyrovnanie týkajúce sa zúčtovaných transakcií, ktoré predložili centrálne protistrany, a zároveň aj zníženia rizík a nákladov súvisiacich s takýmto postupom by centrálne depozitáre cenných papierov mali vypočítavať, vyberať od svojich príslušných účastníkov a distribuovať im podľa článkov 16, 17 a 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/1229 peňažné sankcie týkajúce sa pokynov na vyrovnanie, ktoré centrálne protistrany predložili pri zúčtovaných transakciách.

(6)

Ak centrálne protistrany vstupujú medzi protistrany, čistá suma sankcií, ktoré musia centrálne depozitáre cenných papierov vybrať a distribuovať v súvislosti s pokynmi na vyrovnanie, ktoré predložila centrálna protistrana, by za normálnych okolností predstavovala nulu, keďže pokyny na vyrovnanie, ktoré predložila centrálna protistrana, predstavujú obe časti zúčtovaných transakcií. V určitých prípadoch, ako je neskoré dodanie cenných papierov centrálnej protistrane k určenému dátumu vyrovnania, ktoré neumožňuje vyrovnanie pokynov na dodanie od centrálnej protistrany, alebo v prípade rozdielov v sankciách vypočítaných rôznymi centrálnymi depozitármi cenných papierov však môžu nevyvážené pozície v súvislosti so zúčtovanými transakciami zostať v účtovných knihách centrálnych protistrán a čistá suma sankcií, ktorá sa má vybrať od centrálnych protistrán alebo distribuovať centrálnym protistranám, môže mať inú než nulovú hodnotu. V takýchto prípadoch by centrálne protistrany mali mať možnosť prideliť svojim zúčtovacím členom zostávajúcu čistú sumu sankcií, či už kreditnú alebo debetnú. Centrálne protistrany by na tento účel mali vo svojich pravidlách zaviesť vhodný mechanizmus.

(7)

Delegované nariadenie (EÚ) 2018/1229 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

V snahe zabezpečiť, aby výpočet sankcií za zlyhania vyrovnania, ku ktorým dôjde pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia, nebol spätne ovplyvnený, je vhodné zahrnúť prechodné ustanovenia.

(9)

V záujme umožnenia centrálnym protistranám a centrálnym depozitárom cenných papierov uskutočniť nevyhnutné technologické úpravy so zreteľom na zabezpečenie súladu so zmeneným sankčným mechanizmom je vhodné odložiť začatie uplatňovania tohto nariadenia.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov vypracovaných v úzkej spolupráci s členmi Európskeho systému centrálnych bánk, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

(11)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3),

(1)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 10/2011 (2) sa stanovujú špecifické pravidlá, pokiaľ ide o plastové materiály a predmety určené na styk s potravinami. V prílohe I k uvedenému nariadeniu sa konkrétne stanovuje únijný zoznam povolených látok, ktoré sa môžu zámerne používať pri výrobe plastových materiálov a predmetov určených na styk s potravinami.

(2)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) prijal 11. decembra 2019 priaznivé vedecké stanovisko (3) o používaní látky bis(2-etylhexyl)-cyklohexán-1,4-dikarboxylát („DEHCH“, číslo CAS 84731-70-4, číslo FCM 1079) ako prísady (zmäkčovadlo) v poly(vinylchloride) (ďalej len „PVC“) v maximálnej koncentrácii 25 hm. % pri styku s vodnatými a kyslými potravinami a potravinami s nízkym obsahom alkoholu, ktoré sú určené na dlhodobé skladovanie pri izbovej teplote alebo nižšej (chladené a mrazené). Úrad okrem toho na základe vedeckej štúdie, ktorá mu bola poskytnutá, dospel k záveru, že látka nevyvoláva obavy v súvislosti s genotoxicitou, a uviedol, že neboli pozorované žiadne nepriaznivé účinky, a to až do najvyššej testovanej dávky 1 000 mg/kg telesnej hmotnosti na deň v rámci štúdie toxicity po opakovaných dávkach. Avšak vzhľadom na neistotu, pokiaľ ide o potenciál akumulácie látky u ľudí, úrad konštatoval, že migrácia látky by nemala presiahnuť 0,05 mg/kg potravín a látka by sa mala používať len v PVC v styku s potravinami, pre ktoré sú stanovené simulátory A (10 % etanol) a B (3 % kyselina octová), pri izbovej teplote alebo nižšej.

(3)

Preto je vhodné látku bis(2-etylhexyl)-cyklohexán-1,4-dikarboxylát schváliť.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 10/2011 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Komisia v súlade s článkom 50 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 preskúmala žiadosť o zápis názvov „Лидский квас/Lidski kvas“ ako chráneného zemepisného označenia (CHZO). Žiadosť, ktorá sa týka kvaseného nápoja vyrobeného v bieloruskom meste Lida, predložila 21. júla 2021 akciová spoločnosť „Lidskoe Pivo“ z Bieloruska (PGI-BY-02788).

(2)

Komisia po preskúmaní zaslala list so žiadosťou o objasnenie niektorých aspektov dokumentácie. Najmä vzhľadom na to, že voda určená na výrobu nápoja „Лидский квас/Лiдскi квас“ musí pochádzať z konkrétnych prameňov nachádzajúcich sa na pozemku vo vlastníctve žiadateľa a výroba prebieha podľa „samostatného a jedinečného technologického postupu“, ako sa uvádza v špecifikácii výrobku (pričom jeho vlastníkom a jediným používateľom je žiadateľ), od žiadateľa sa vyžadovalo, aby vysvetlil, či je v súlade so zásadami systému zemepisných označení v EÚ možná účasť iných výrobcov.

(3)

Komisia okrem toho vysvetlila, že pri podávaní žiadosti možno jednu fyzickú alebo právnickú osobu považovať za skupinu, ak sa preukáže, že sú splnené obidve podmienky uvedené v článku 49 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012: a) dotknutá osoba je jediným výrobcom ochotným podať žiadosť a b) so zreteľom na chránené zemepisné označenia má vymedzená zemepisná oblasť vlastnosti, ktoré sa značne odlišujú od vlastností susedných oblastí alebo sa vlastnosti výrobku odlišujú od vlastností výrobkov vyrábaných v susedných oblastiach. Žiadateľ bol vyzvaný, aby poskytol takéto odôvodnenia.

(4)

Žiadateľ v odpovedi predložil aktualizovaný jednotný dokument a špecifikáciu výrobku, podľa ktorých je akciová spoločnosť „Lidskoe Pivo“ jediným vlastníkom a prevádzkovateľom studní, ktoré sa musia používať na výrobu nápoja „Лидский квас/Lidski kvas“, a celý výrobný proces vykonáva žiadateľ na území mesta Lida podľa „samostatného a jedinečného technologického postupu“, ktorého vlastníkom a jediným používateľom je žiadateľ.

(5)

Komisia na základe poskytnutých informácií dospela k záveru, že žiadosť nespĺňa požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 a v liste o zamietnutí informovala žiadateľa, že ak do dvoch mesiacov od prijatia listu nebudú doručené žiadne pripomienky, má v úmysle začať konanie o prijatí formálneho rozhodnutia Komisie o zamietnutí žiadosti podľa článku 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(6)

Komisia brala do úvahy, že systém zemepisných označení bol vyvinutý a navrhnutý s cieľom umožniť výrobcom z určitej oblasti, ktorých výrobok sa odlišuje od ostatných výrobkov na trhu v dôsledku prírodného/sociálneho prostredia, v ktorom bol vyrobený, chrániť svoje výrobky.

(7)

Komisia usúdila, že chránené zemepisné označenia na rozdiel od individuálnych ochranných známok priznávajú kolektívne práva a na rozdiel od ochranných známok, ktorých vlastníkmi sú jasne identifikovateľní držitelia, sa považujú za vlastníctvo kolektívnej abstraktnej komunity, ktorá zahŕňa všetkých výrobcov, súčasných alebo potenciálnych, ktorých výrobok spĺňa príslušné špecifikácie. Preto každý výrobca, ktorý dodržiava požiadavky špecifikácie výrobku, môže používať chránené označenie.

(8)

Komisia dospela k záveru, že v prípade nápoja „Лидский квас/Lidski kvas“, kde je žiadateľ jediným vlastníkom a prevádzkovateľom studní, ktoré sa musia používať na výrobu príslušného výrobku, zjavne nie je možná účasť iných výrobcov.

(9)

Komisia okrem toho zohľadnila, že žiadateľ je vlastník a jediný používateľ „samostatného a jedinečného technologického postupu“, podľa ktorého sa výrobok vyrába. Vlastnosti výrobku preto nemožno pripísať jeho zemepisnému pôvodu, ako sa požaduje v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, ale „osobitnej výrobnej metóde“, ako ju opisuje žiadateľ, ktorý je jej výhradným vlastníkom. Výrobné technológie sú opísané všeobecne ako zoznam výrobných krokov bez uvedenia akýchkoľvek podrobností, ktoré by umožnili účasť iných potenciálnych výrobcov.

(10)

Ďalej sa v článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 stanovuje, že žiadosť o ochranu zemepisného označenia by mala spravidla podávať skupina výrobcov. Iba ak sú splnené dodatočné podmienky článku 49 ods. 1 druhého pododseku, môže o takúto ochranu požiadať jeden výrobca. Komisia poznamenala, že žiadateľ neposkytol v tejto súvislosti žiadne odôvodnenie.

(11)

Žiadateľ neodpovedal na list o zamietnutí zaslaný Komisiou v stanovenej lehote.

(12)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že žiadosť o zápis názvu „Лидский квас/Lidski kvas“ do registra ako CHZO nespĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, najmä jeho článku 5 ods. 2 a článku 49 ods. 1

(13)

Žiadosť o ochranu názvu „Лидский квас/Lidski kvas“ ako chráneného zemepisného označenia by sa preto mala zamietnuť.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,