(1)

Vzťahy medzi Úniou a Severomacedónskou republikou (ďalej len „Severné Macedónsko“) sa naďalej rozvíjajú v rámci Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda o stabilizácii a pridružení“). Prístupové rokovania medzi Úniou a Severným Macedónskom sa začali 19. júla 2022.

(2)

Hospodárstvo Severného Macedónska výrazne ovplyvnila recesia v roku 2020, ktorá bola spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, ako aj nedávna energetická kríza. Uvedené okolnosti prispeli k značnému nedostatku vo financovaní krajiny, jej zhoršujúcej sa zahraničnej pozícii a rastúcim fiškálnym potrebám.

(3)

Vláda Severného Macedónska preukázala pevné odhodlanie uskutočňovať ďalšie reformy, pričom sa zamerala na kľúčové oblasti politiky identifikované v spoločných záveroch ekonomického a finančného dialógu medzi Úniou a krajinami západného Balkánu a Turecka z 24. mája 2022 vrátane základných oblastí, ako je súdnictvo, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, dobrá správa vecí verejných a právny štát.

(4)

Severné Macedónsko úspešne dokončilo operáciu makrofinančnej pomoci v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/701 (3), keďže sa vykonali všetky reformné opatrenia dohodnuté s Úniou v memorande o porozumení uvedenom v danom rozhodnutí.

(5)

Vláda Severného Macedónska a Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF“) uzavreli v apríli 2022 dohodu na pracovnej úrovni o 24-mesačnej preventívnej linke a linke likvidity vo výške až 530 000 000 EUR, ktorú výkonná rada MMF oficiálne schválila 22. novembra 2022. Cieľom programu MMF je zmierniť zhoršujúcu sa vonkajšiu situáciu, podporiť fiškálnu konsolidáciu a urýchliť štrukturálne reformy vo viacerých oblastiach vrátane daňovej politiky a verejných investícií.

(6)

Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a prognózu požiadalo Severného Macedónsko v apríli 2022 prvýkrát Úniu o makrofinančnú pomoc s cieľom dopĺňať program MMF. Komisia však túto žiadosť pozastavila, pretože hospodárstvo krajiny sa v tom čase stále javilo ako pomerne odolné a na uspokojenie potrieb vonkajšieho financovania v roku 2022 boli k dispozícii ďalšie možnosti financovania. Vláda Severného Macedónska obnovila svoju žiadosť o makrofinančnú pomoc v októbri 2022.

(7)

Keďže Severné Macedónsko je kandidátskou krajinou a začalo prístupové rokovania, považuje sa za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(8)

Makrofinančná pomoc Únie Severnému Macedónsku by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania Severného Macedónska, a mala by podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie Severného Macedónska v krátkodobom horizonte.

(9)

Keďže v platobnej bilancii Severného Macedónska naďalej existujú značné zostatkové potreby vonkajšieho financovania, a to nad rámec potrieb pokrytých zdrojmi, ktoré poskytol MMF, makrofinančná pomoc Únie Severnému Macedónsku sa za súčasných výnimočných okolností považuje za primeranú reakciu na žiadosť krajiny o podporu pri stabilizácii jej hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Severného Macedónska zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(10)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu obnovy udržateľnej vonkajšej finančnej situácie Severného Macedónska, a tým aj na podporu jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(11)

Očakáva sa, že makrofinančná pomoc Únie sa uskutoční spolu s vykonávaním operácií rozpočtovej podpory v rámci nástroja predvstupovej pomoci podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 (4).

(12)

Výška makrofinančnej pomoci Únie Severnému Macedónsku by sa mala určiť na základe kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Severného Macedónska, pričom sa zohľadňuje schopnosť krajiny financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie Severnému Macedónsku by mala dopĺňať programy a zdroje poskytnuté MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci by sa mali zohľadniť aj očakávané finančné príspevky od viacstranných darcov a potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie v Severnom Macedónsku a prínos celkového zapojenia Únie v Severnom Macedónsku.

(13)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie Severnému Macedónsku právne a vecne v súlade s kľúčovými zásadami a cieľmi rôznych oblastí vonkajšej činnosti, s opatreniami prijatými v rámci týchto oblastí, a s ostatnými relevantnými politikami Únie.

(14)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Severnému Macedónsku. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operácii makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali vonkajšiu politiku Únie a zabezpečili jej jednotnosť.

(15)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Severného Macedónska voči hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(16)

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a právneho štátu, a zaručenie dodržiavania ľudských práv zo strany Severného Macedónska. Prostredníctvom špecifických cieľov makrofinančnej pomoci Únie by sa okrem toho mala posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov riadenia verejných financií, ako aj správa a dohľad vo finančnom sektore v Severnom Macedónsku a mali by sa presadzovať štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváranie dôstojných pracovných miest a fiškálnu konsolidáciu. Komisia by mala pravidelne monitorovať plnenie uvedenej podmienky a dosahovanie uvedených cieľov zo strany Severného Macedónska.

(17)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s jej makrofinančnou pomocou by malo Severné Macedónsko prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s uvedenou pomocou. Okrem toho by sa malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly, Dvor audítorov bude vykonávať audity a Európska prokuratúra bude vykonávať svoje právomoci s ohľadom na poskytovanie makrofinančnej pomoci Únie Severnému Macedónsku.

(18)

Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie Severnému Macedónsku nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu.

(19)

Sumy makrofinančnej pomoci Únie Severnému Macedónsku poskytovanej vo forme úverov by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(20)

Makrofinančnú pomoc Únie Severnému Macedónsku by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s touto pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(22)

Na makrofinančnú pomoc Únie Severnému Macedónsku by sa mali vzťahovať podmienky v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s orgánmi Severného Macedónsko pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 000 000 EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania ustanovený v nariadení (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Severnému Macedónsku by sa mal na prijatie memoranda o porozumení a na akékoľvek zníženie, pozastavenie alebo zrušenie uvedenej pomoci uplatniť postup preskúmania.

(23)

Vzhľadom na obmedzenú výšku finančnej pomoci, konkrétne 100 000 000 EUR, jej jednorazovú povahu a želaný časový rámec vyplácania by prístup nadväzného financovania zabezpečil väčšiu flexibilitu a efektívnosť operácií prijímania pôžičiek v porovnaní s diverzifikovanou stratégiou financovania. Komisia by preto mala skôr výnimočne financovať úverové splátky na kapitálovom trhu nadväzne, než prostredníctvom diverzifikovanej stratégie financovania stanovenej v článku 220a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (6). Preto je vhodné financovať makrofinančnú pomoc Severnému Macedónsku prostredníctvom jednotlivých finančných transakcií,

(1)

Rada 18. januára 2012 prijala rozhodnutie 2013/255/SZBP (1) a nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (2) o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii na základe prijatia záverov Rady, v ktorých Rada odsúdila násilie a rozsiahle a systematické hrubé porušovanie ľudských práv v Sýrii.

(2)

Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Sýrii a rozsiahle a systematické porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva vrátane používania chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu Rada naďalej dopĺňa mená do zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie.

(3)

Tragické zemetrasenie zo 6. februára 2023 zhoršilo zúfalé podmienky a zvýšilo utrpenie sýrskeho obyvateľstva.

(4)

Európska rada vo svojich záveroch z 9. februára 2023 opätovne potvrdila pripravenosť Únie poskytnúť ďalšiu pomoc na zmiernenie utrpenia vo všetkých postihnutých regiónoch. Vyzvala všetkých, aby zabezpečili humanitárny prístup k obetiam zemetrasenia v Sýrii bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, a vyzvala humanitárne spoločenstvo, aby pod záštitou Organizácie Spojených národov zabezpečilo rýchle poskytnutie pomoci.

(5)

Reštriktívne opatrenia Únie vrátane tých, ktoré boli prijaté s ohľadom na situáciu v Sýrii, nie sú určené na to, aby bránili poskytovaniu humanitárnej pomoci osobám v núdzi. Obchod vo väčšine odvetví medzi Úniou a Sýriou – vrátane obchodu s potravinami a liekmi – nie je obmedzený reštriktívnymi opatreniami, ktoré prijala Rada s ohľadom na situáciu v Sýrii. Okrem toho, pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia, existujú výnimky, ktoré umožňujú sprístupnenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov označeným osobám a subjektom, ak sú takéto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje potrebné výhradne na účely poskytovania humanitárnej pomoci v Sýrii alebo pomoci civilnému obyvateľstvu v Sýrii. V určitých prípadoch treba predchádzajúce povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu.

(6)

Rada 23. februára 2023 prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/408 (3) a nariadenie (EÚ) 2023/407 (4), ktorými sa zaviedla výnimka zo zmrazenia aktív označených fyzických alebo právnických osôb a subjektov a z obmedzení týkajúcich sa sprístupňovania finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov označeným fyzickým alebo právnickým osobám a subjektom. Rada rozhodla, že táto výnimka by sa mala uplatňovať v prospech medzinárodných organizácií a určitých vymedzených kategórií aktérov zapojených do humanitárnych činností a na počiatočné obdobie šiestich mesiacov, t. j. do 24. augusta 2023.

(7)

S cieľom reagovať na pretrvávajúcu naliehavosť humanitárnej krízy v Sýrii zhoršenej zemetrasením, a v záujme uľahčenia rýchleho poskytnutia pomoci je vhodné predĺžiť platnosť tejto výnimky do 24. februára 2024.

(8)

Zmeny zahrnuté do tohto nariadenia patria do rozsahu pôsobnosti zmluvy a na ich vykonanie je preto na úrovni Únie potrebné regulačné opatrenie, a to najmä s cieľom zabezpečiť ich jednotné uplatňovanie vo všetkých členských štátoch.

(9)

Nariadenie (EÚ) č. 36/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Komisia v súlade s článkom 28 ods. 2 a 3 a článkom 34 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 (2) preskúmala žiadosť o schválenie zmeny tradičných pojmov „Landwein“, „Qualitätswein“, „Kabinett/Kabinettwein“, „Spätlese/Spätlesewein“, „Auslese/Auslesewein“, „Strohwein“, „Schilfwein“, „Eiswein“, „Ausbruch/Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“, „Beerenauslese/Beerenauslesewein“, ktorú jej postúpilo Rakúsko, a uverejnila ju v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(2)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 22 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/34 (4).

(3)

V súlade s článkom 31 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/33 by sa preto zmena tradičných pojmov „Landwein“, „Qualitätswein“, „Kabinett/Kabinettwein“, „Spätlese/Spätlesewein“, „Auslese/Auslesewein“, „Strohwein“, názvy „Schilfwein“, „Eiswein“, „Ausbruch/Ausbruchwein“, „Trockenbeerenauslese“, „Beerenauslese/Beerenauslesewein“ mala schváliť a zaznamenať do elektronického registra chránených tradičných pojmov uvedeného v článku 25 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/34.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Formaldehyd je plyn, ktorý je vysoko reaktívny pri teplote okolia a atmosférických podmienkach tlaku. V časti 3 prílohy VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (2) je klasifikovaný ako karcinogén kategórie 1B, mutagén kategórie 2, akútne toxická látka kategórie 3, látka žieravá pre kožu kategórie 1B a kožný senzibilizátor kategórie 1.

(2)

Formaldehyd je chemická látka vyrábaná vo veľkých objemoch, ktorá sa vyznačuje širokou škálou použití. K jeho produkcii dochádza aj endogénne, a to u ľudí a zvierat, keďže ide o základný metabolický medziprodukt vo všetkých bunkách. Okrem toho sa 98 % formaldehydu vyrábaného alebo dovážaného do Únie používa ako medziprodukt pri výrobe živíc na báze formaldehydu, termoplastov a iných chemikálií, ktoré sa ďalej používajú na širokú škálu aplikácií. Živice na báze formaldehydu sa používajú pri výrobe širokej škály výrobkov, z ktorých sa môže následne uvoľňovať formaldehyd. Živice na báze formaldehydu sa primárne používajú pri výrobe dosiek na báze dreva, kde pôsobia ako spojivo pre drevné triesky. Takéto živice sa používajú aj pri výrobe iných výrobkov na báze dreva, ako sú nábytok a podlahy, ako aj na tapety, peny, súčiastky pre cestné vozidlá a lietadlá či textilné a kožené výrobky.

(3)

Komisia 20. decembra 2017 (3) v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 požiadala Európsku chemickú agentúru (ďalej len „agentúra“), aby pripravila dokumentáciu, ktorá spĺňa požiadavky prílohy XV k uvedenému nariadeniu (ďalej len „dokumentácia podľa prílohy XV“), s cieľom posúdiť riziko pre ľudské zdravie, ktoré predstavuje formaldehyd a látky uvoľňujúce formaldehyd v zmesiach a výrobkoch na spotrebiteľské použitie.

(4)

Agentúra (v súvislosti s predložením dokumentácie ďalej len „predkladateľ dokumentácie“) predložila 11. marca 2019 dokumentáciu podľa prílohy XV (4), v ktorej sa preukázalo, že riziko pre ľudské zdravie v súvislosti s uvoľňovaním formaldehydu zo spotrebiteľských výrobkov vo vnútorných priestoroch nie je vo všetkých scenároch primerane kontrolované a že na riešenie tohto rizika treba prijať opatrenia na úrovni celej Únie.

(5)

Predkladateľ dokumentácie posúdil nebezpečenstvo formaldehydu na základe posúdenia účinkov tejto látky na niekoľko sledovaných parametrov, pričom dospel k záveru, že najzávažnejším účinkom na ľudí je riziko pri vdýchnutí vedúce k zmyslovému podráždeniu. V dokumentácii podľa prílohy XV sa posudzovali riziká pri vdýchnutí formaldehydu súvisiace s expozíciou spotrebiteľov v porovnaní s Usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre kvalitu vnútorného ovzdušia pre formaldehyd (30-minútová priemerná koncentrácia pri zmyslovom podráždení ľudí) (5). V usmerneniach sa stanovuje krátkodobá hodnota (0,1 mg/m3) s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na funkciu pľúc, ako aj dlhodobým účinkom na zdravie vrátane rakoviny nosohltana. Predkladateľ dokumentácie použil uvedenú hodnotu ako hladinu, ktorej prekročeniu by ľudia nemali byť vystavení [odvodená hladina, pri ktorej nedochádza k žiadnym účinkom („DNEL“)] a na výpočet navrhovaného emisného limitu 0,124 mg/m3.

(6)

Na základe dostupnej literatúry a výsledku odhadu expozície predkladateľ dokumentácie dospel k záveru, že riziká pre ľudské zdravie vyplývajúce z uvoľňovania formaldehydu zo zmesí na spotrebiteľské použitie sú primerane kontrolované.

(7)

Predkladateľ dokumentácie preto navrhol zakázať uvádzanie formaldehydu a látok uvoľňujúcich formaldehyd na trh vo výrobkoch spôsobujúcich expozíciu spotrebiteľov, ak uvoľňovanie formaldehydu vedie ku koncentrácii presahujúcej 0,124 mg/m3 v ovzduší v skúšobnej komore. Okrem toho predkladateľ dokumentácie špecifikoval, že by sa nemali uvádzať na trh cestné vozidlá a lietadlá, v ktorých sa vyskytuje formaldehyd alebo látky uvoľňujúce formaldehyd zámerne pridané počas ich výroby, ak formaldehyd nameraný v ich interiéri presahuje koncentráciu 0,1 mg/m3 a ak môže dôjsť k expozícii spotrebiteľov formaldehydu v takýchto vozidlách a lietadlách (6).

(8)

V pôvodnom návrhu predkladateľa dokumentácie sa stanovila norma EN 717-1 ako štandardná metóda merania emisií formaldehydu uvoľňovaného z dosiek na báze dreva v skúšobnej komore. S cieľom objasniť, že možno použiť aj iné vhodné skúšobné metódy, a zahrnúť aj výrobky iné ako dosky na báze dreva, predkladateľ dokumentácie vo svojom návrhu nahradil odkaz na normu EN 717-1 širším opisom podmienok a metód. Podmienky okolia môžu mať vplyv na emisie formaldehydu z výrobkov, a preto boli príslušné skúšobné parametre uvedené aj v dokumentácii podľa prílohy XV.

(9)

Výbor agentúry pre hodnotenie rizík („RAC“) prijal 13. marca 2020 svoje stanovisko. Výbor RAC vo svojom stanovisku uviedol, že orientačná hodnota WHO nie je dostatočnou ochranou pre bežnú populáciu a predovšetkým konštatoval, že krátkodobé zmyslové podráždenie ľudí nemožno použiť na predpovedanie dlhodobých účinkov, ako je rakovina. Výbor RAC namiesto toho stanovil DNEL 0,05 mg/m3, odvodenú z údajov o chronických účinkoch látky pri jej vdýchnutí v prípade zvierat a dospel k záveru, že na kontrolu rizika je potrebná limitná hodnota 0,05 mg/m3 pre formaldehyd uvoľňovaný z výrobkov a pre formaldehyd uvoľňovaný v interiéri cestných vozidiel.

(10)

Výbor RAC dospel k záveru, že riziko, ktoré pre cestujúcich predstavuje formaldehyd uvoľňovaný v lietadlách, je primerane kontrolované.

(11)

Výbor RAC odporučil prechodné obdobie 24 mesiacov, počnúc nadobudnutím účinnosti až po začatie uplatňovania navrhovaného obmedzenia, v porovnaní s 12 mesiacmi, ktoré navrhol predkladateľ dokumentácie, keďže sa považovalo za potrebné poskytnúť dlhší čas na umožnenie vývoja štandardných analytických metód vo všetkých dotknutých odvetviach. Výbor RAC dospel k záveru, že navrhované obmedzenie upravené týmto výborom je najvhodnejším opatrením na úrovni Únie na riešenie zistených rizík pre ľudské zdravie vyplývajúcich z expozície spotrebiteľov formaldehydu, pokiaľ ide o účinnosť daného opatrenia pri znižovaní predmetného rizika, jeho praktickosť a spôsob, akým ho možno monitorovať.

(12)

Výbor agentúry pre sociálno-ekonomickú analýzu („SEAC“) prijal 17. septembra 2020 stanovisko, v ktorom dospel k záveru týkajúcom sa obmedzenia navrhovaného predkladateľom dokumentácie a zmien navrhnutých výborom RAC.

(13)

Výbor SEAC vo svojom stanovisku uznal, že návrh predkladateľa dokumentácie prináša náklady na výrobu, odber vzoriek, skúšanie, ako aj na presadzovanie právnych predpisov, ktoré predstavujú desiatky miliónov EUR. Výbor SEAC však konštatoval, že sa očakáva, že v prípade dotknutých odvetví budú tieto náklady obmedzené, keďže väčšina výrobkov vrátane cestných vozidiel, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú na trh v Únii, je už v súlade s navrhovanou limitnou hodnotou. Výbor SEAC takisto dospel k záveru, že výhody vyplývajúce z obmedzenia navrhovaného predkladateľom dokumentácie by vyplývali z obmedzenia uvádzania na trh výrobkov, v prípade ktorých dochádza k úniku emisií formaldehydu vo vysokých koncentráciách, a to vrátane ich dovozu. Obmedzenie by malo za následok zníženie nepriaznivých účinkov na zdravie v súvislosti s podráždením očí, rakovinou nosohltana a horných dýchacích ciest, najmä v prípade jednotlivcov žijúcich v nových obytných budovách.

(14)

Výbor SEAC sa domnieva, že prínosy vyplývajúce z navrhovaného obmedzenia emisií formaldehydu zo spotrebných výrobkov vo vnútorných priestoroch a v interiéri cestných vozidiel by sa mohli dosiahnuť s obmedzenými nákladmi pre spoločnosť. Výbor SEAC preto dospel k záveru, že návrh predkladateľa dokumentácie je najvhodnejším opatrením na úrovni Únie na riešenie zisteného rizika pre ľudské zdravie, pokiaľ ide o jeho sociálno-ekonomické prínosy a sociálno-ekonomické náklady, ak sú zahrnuté určité výnimky a ak sú akceptované navrhované podmienky skúšania.

(15)

S cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám dostatočný čas na zavedenie obmedzenia výbor SEAC odporučil odklad uplatňovania obmedzenia o 24 mesiacov pre všetky odvetvia. V prípade nákladných vozidiel a autobusov však výbor SEAC odporučil 36 mesiacov vzhľadom na potrebu vypracovať štandardné analytické metódy merania koncentrácií formaldehydu v interiéri uvedených vozidiel.

(16)

Výbor SEAC ďalej dospel k záveru, že navrhované obmedzenie upravené výborom RAC prináša značné sociálno-ekonomické náklady rádovo vo výške desiatok miliárd eur, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja, nové technológie, vyššie výrobné náklady, náklady na odber vzoriek a skúšanie, ako aj stratu pracovných miest. Okrem toho môže mať negatívny vplyv na odvetvia recyklácie a obehové hospodárstvo. Výbor SEAC uznal, že na dosiahnutie limitu navrhnutého výborom RAC existujú pre určité aplikácie technicky uskutočniteľné alternatívy, vyžadujú si však ďalekosiahle technologické zmeny a v osobitných prípadoch aj využívanie menej udržateľných alternatív.

(17)

Výbor SEAC uznal, že návrh výboru RAC má potenciálne dodatočné prínosy, pokiaľ ide o zníženie expozície, čo môže viesť k výraznejšiemu zníženiu výskytu podráždenia očí a horných dýchacích ciest a rakoviny nosohltana v porovnaní s návrhom predkladateľa dokumentácie. Výbor RAC však nekvantifikoval zníženie rizika spojené so znížením limitnej hodnoty; rozsah dodatočných zdravotných prínosov preto zostáva neznámy. Okrem toho výbor SEAC v rámci svojho posúdenia vykonal analýzu, na základe ktorej vypočítal, že vzhľadom na vysoké sociálno-ekonomické náklady by výskyt rakoviny nosohltana u obyvateľstva Únie žijúceho v nových obytných budovách musel byť 200-krát vyšší ako skutočný pozorovaný výskyt, aby bol návrh RAC vyvážený z hľadiska prínosov a nákladov. Vzhľadom na túto analýzu prínosov a nákladov, informácie získané od odvetvia počas konzultácií a chýbajúce údaje alebo informácie, ktoré by umožnili kvantifikáciu ďalších prínosov pre zdravie, výbor SEAC skonštatoval, že podľa všetkého obmedzenie založené na limitnej hodnote navrhnutej výborom RAC na riešenie zisteného rizika nie je vhodným opatrením, pokiaľ ide o sociálno-ekonomické prínosy a sociálno-ekonomické náklady.

(18)

O návrhu predkladateľa dokumentácie sa konzultovalo s fórom na výmenu informácií o presadzovaní právnych predpisov o chemikáliách a zohľadnili sa jeho odporúčania týkajúce sa jeho vykonateľnosti a vykonateľnosti; treba uviesť, že fórum nezohľadnilo zmeny odporúčané výborom RAC, keďže boli predložené po konzultácii s fórom.

(19)

Agentúra predložila Komisii stanoviská výborov RAC a SEAC 23. februára 2021 (7). V stanoviskách výborov RAC a SEAC sa konštatovalo, že existuje riziko pre zdravie spotrebiteľov, ktoré nie je primerane kontrolované a ktoré treba riešiť na úrovni celej Únie z dôvodu emisií formaldehydu z výrobkov do vnútorného ovzdušia a z cestných vozidiel do ich interiéru.

(20)

Komisia poznamenáva, že zatiaľ čo obmedzenie navrhované predkladateľom dokumentácie, ako aj stanoviská výborov RAC a SEAC sa týkajú spotrebiteľov, v posúdení, o ktoré sa návrh opiera, sa rieši riziko pre obyvateľstvo, ktoré by mohlo byť vystavené účinkom formaldehydu vo vnútornom ovzduší, iné ako sú pracovníci vrátane osôb, ktoré nie sú priamymi spotrebiteľmi. V záujme právnej zrozumiteľnosti je preto vhodné, aby sa pri odkazovaní na širokú verejnosť používal výraz „obyvateľstvo“, na ktoré sa dané obmedzenie vzťahuje.

(21)

Komisia sa so zreteľom na dokumentáciu podľa prílohy XV, ako aj stanoviská výborov RAC a SEAC domnieva, že existuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie v dôsledku uvoľňovania formaldehydu z výrobkov a že obmedzenie, ktorým sa stanovuje emisný limit pre výrobky, z ktorých sa uvoľňujú emisie formaldehydu, cieľom znížiť expozíciu širokej verejnosti formaldehydu pri vdýchnutí, je najvhodnejším opatrením na úrovni Únie na riešenie tohto rizika.

(22)

Formaldehyd je látka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v živých organizmoch. Okrem toho sa formaldehyd môže uvoľniť rozkladom látok prirodzene sa vyskytujúcich v materiáloch použitých na výrobu výrobku, napríklad z lignínovej degradácie v masívnom dreve. Komisia súhlasí s predkladateľom dokumentácie, že výrobky, v ktorých sa formaldehyd emituje výlučne z dôvodu jeho prirodzeného výskytu alebo prirodzeného výskytu látok uvoľňujúcich formaldehyd, v materiáloch, z ktorých sa výrobky vyrábajú, by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto obmedzenia.

(23)

Komisia súhlasí s predkladateľom dokumentácie, že navrhovaná limitná hodnota 0,124 mg/m3 bráni uvedeniu výrobkov, z ktorých sa uvoľňujú vysoké množstvá formaldehydu, na trh v Únii a že je vhodné obmedziť expozíciu formaldehydu vo vnútorných priestoroch. Komisia sa však domnieva, že zníženie rizika získané dosiahnutím orientačnej hodnoty WHO je len mierne vzhľadom na existujúce dobrovoľné a vnútroštátne emisné limity a skutočnosť, že podľa očakávania už väčšina výrobkov, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú na trh, bude v súlade s limitnou hodnotou 0,124 mg/m3. Okrem toho by dosiahnutie orientačnej hodnoty WHO pri zohľadnení stanoviska výboru RAC nepostačovalo na riešenie zisteného rizika. Podobne možno konštatovať, že súčasné koncentrácie danej látky v interiéri cestných vozidiel sú väčšinou v súlade s navrhovanou limitnou hodnotou 0,1 mg/m3.

(24)

Komisia tiež na základe záverov výboru SEAC o sociálno-ekonomickom posúdení uznáva, že limitná hodnota 0,05 mg/m3 navrhovaná výborom RAC by mala významný sociálno-ekonomický vplyv na Úniu; a že takáto limitná hodnota si v osobitných prípadoch vyžaduje prechod na menej udržateľné alternatívy s negatívnymi účinkami na odvetvie recyklácie a obehové hospodárstvo, najmä vzhľadom na chýbajúce posúdenie dodatočných prínosov takéhoto limitu pre zdravie v porovnaní s limitom navrhnutým predkladateľom dokumentácie.

(25)

Komisia preto preskúmala vhodnosť prechodných limitných hodnôt 0,080 mg/m3 a 0,062 mg/m3, ktoré boli čiastočne posudzované výborom SEAC na základe podnetov získaných počas konzultácií od zainteresovaných strán. Komisia dospela k záveru, že prijatie takýchto prechodných hodnôt by znamenalo vyššiu ochranu ľudského zdravia, najmä zdravia zraniteľných skupín obyvateľstva, v porovnaní s limitom navrhnutým predkladateľom dokumentácie, pričom by to znamenalo nižšiu sociálno-ekonomickú záťaž a menej technologických výziev, než je limit navrhovaný výborom RAC, najmä ak sa použije v kombinácii s primeranými prechodnými obdobiami a osobitnými výnimkami.

(26)

Komisia uznáva, že pri znížení limitnej hodnoty dôjde k exponenciálnemu nárastu nákladov, pričom odhadované kombinované náklady pre priemysel by boli minimálne v rádoch stoviek miliónov eur pri limitnej hodnote 0,080 mg/m3 v porovnaní s miliardami eur pri limitnej hodnote 0,062 mg/m3. Komisia okrem toho ďalej hodnotila analýzu prínosov a nákladov vypracovanú výborom SEAC, v ktorej sa vypočítalo, že na dosiahnutie vyváženosti prínosov a nevýhod vzhľadom na limitnú hodnotu 0,062 mg/m3 by výskyt rakoviny nosohltana u obyvateľstva Únie žijúceho v nových obytných budovách musel byť 70-krát vyšší ako skutočný pozorovaný výskyt a v prípade limitnej hodnoty 0,080 mg/m3 by musel byť 30-krát vyšší. Komisia však formaldehyd takisto považuje za karcinogénnu látku, v prípade ktorej by bola limitná hodnota 0,062 mg/m3 prínosnejšia pre zdravie obyvateľstva v Únii. Hoci Komisia uznáva, že rozdiely v nákladoch medzi týmito dvoma hodnotami sú značné, vzhľadom na možné dodatočné prínosy pre zdravie, najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, sa domnieva, že vyššie náklady na nižšiu hraničnú hodnotu sú odôvodnené v prípade výrobkov, ktoré najviac prispievajú ku kvalite vnútorného ovzdušia.

(27)

Komisia vo svojom posúdení berie do úvahy, že dosky na báze dreva a výrobky vyrobené z týchto dosiek alebo iné výrobky na báze dreva, ako aj nábytok obsahujúci drevo alebo iné materiály, v ktorých sa pri ich výrobe používa formaldehyd iný ako prirodzene sa vyskytujúci formaldehyd, sú hlavnými zdrojmi emisií formaldehydu vo vnútornom ovzduší, najmä v novovybudovaných domoch. Komisia sa preto domnieva, že nižší emisný limit pre takéto výrobky a takéto predmety zložené z viac ako jedného výrobku („komplexné výrobky“), ktoré sú najväčšími zdrojmi emisií formaldehydu vo vnútornom ovzduší, je primeraný a zabezpečuje zvýšenú ochranu širokej verejnosti, pričom obmedzuje sociálno-ekonomické náklady pre tie odvetvia, ktoré k emisiám tejto látky v rovnakej miere neprispievajú.

(28)

Podobne je vhodné stanoviť dolnú hranicu prítomnosti formaldehydu v interiéri cestných vozidiel, v ktorých cestuje široká verejnosť, s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu najmä zraniteľných skupín obyvateľstva aj v prípade najnepriaznivejších scenárov.

(29)

Komisia preto dospela k záveru, že najvhodnejším opatrením na úrovni Únie na riešenie rizika výskytu emisií formaldehydu vo vnútornom ovzduší a v interiéri cestných vozidiel je obmedzenie, ktorým sa stanovuje limitná hodnota 0,062 mg/m3 pre nábytok a výrobky na báze dreva a ktoré sa uplatňuje na celý komplexný výrobok, ako aj na interiér cestných vozidiel; a limitná hodnota 0,080 mg/m3 pre všetky ostatné výrobky. Komisia sa okrem toho domnieva, že koncentrácia formaldehydu emitovaného z výrobkov do vnútorného ovzdušia by sa mala merať za osobitných referenčných podmienok, aby sa zabezpečilo harmonizované vykonávanie tohto obmedzenia. V určitých prípadoch by malo byť možné použiť aj iné skúšobné podmienky za predpokladu, že sa uplatní vedecky platná korelácia výsledkov skúšok.

(30)

Komisia s cieľom zmierniť negatívne vplyvy a znížiť náklady pre dotknuté odvetvia, ako aj poskytnúť zainteresovaným stranám dostatočný čas na vykonanie obmedzenia, považuje za vhodné odložiť uplatňovanie obmedzenia o 36 mesiacov pre všetky odvetvia. V prípade cestných vozidiel sa však považuje za vhodný odklad o 48 mesiacov vzhľadom na dlhý čas vývoja vozidiel a ich uvádzania na trh, vysoké požiadavky na materiály v automobilovom priemysle, zložité dodávateľské reťazce vrátane výrobcov pôvodného vybavenia, ako aj čas potrebný na zavedenie štandardnej analytickej metódy merania emisií pre nákladné vozidlá a autobusy (8).

(31)

Pri výrobkoch, ktoré sa používajú výlučne na vonkajšie použitie za predvídateľných podmienok, sa očakáva, že k expozícii spotrebiteľov dochádza mimo vonkajšej steny budov, a preto by nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti obmedzenia. Stavebné výrobky, ktoré sa používajú výlučne mimo plášťa budovy a parotesnej zábrany a do vnútorného ovzdušia z nich neunikajú emisie formaldehydu, by takisto nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti obmedzenia, keďže neprispievajú k expozícii formaldehydu vo vnútornom ovzduší.

(32)

Výrobky, ktoré sú určené výlučne na priemyselné alebo profesionálne použitie, by nemali byť zahrnuté do rozsahu obmedzenia, pokiaľ tieto použitia nevedú k expozícii širokej verejnosti. Okrem toho expozícia priemyselných a profesionálnych pracovníkov účinkom formaldehydu je už upravená smernicou Rady 98/24/ES (9) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (10).

(33)

Očakáva sa, že objem emisií formaldehydu z výrobkov časom klesne v dôsledku úniku zvyškového formaldehydu. Použitý tovar by preto nemal byť zahrnutý do rozsahu pôsobnosti obmedzenia. Okrem toho fórum na výmenu informácií o presadzovaní právnych predpisov o chemikáliách takisto odporučilo výnimku pre použitý tovar, keďže presadzovanie obmedzenia v súvislosti s takýmito výrobkami môže byť náročné.

(34)

Tieto výrobky už podliehajú pravidlám Únie o limitných hodnotách pre formaldehyd, a preto by sa nemali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti uvedeného obmedzenia: výrobky v rámci rozsahu pôsobnosti položky 72 prílohy XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006, biocídne výrobky v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (11), pomôcky v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 (12), a osobné ochranné prostriedky v rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 (13).

(35)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 10/2011 (14) stanovuje limitnú hodnotu obsahu formaldehydu v prípade plastových materiálov a predmetov určených na styk s potravinami. Hoci právo Únie nestanovuje osobitný limit obsahu formaldehydu v prípade iných materiálov a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, výrobcovia musia byť schopní preukázať príslušným orgánom ich bezpečnosť. Cieľom požiadaviek na materiály prichádzajúce do styku s potravinami je chrániť ľudské zdravie riešením problému potenciálneho prieniku látok do potravín. Keďže vzhľadom na uvedené požiadavky je významné uvoľňovanie emisií formaldehydu z výrobkov určených na styk s potravinami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (15) do okolitého ovzdušia veľmi nepravdepodobné, Komisia sa domnieva, že tieto výrobky by sa nemali zahrnúť do rozsahu pôsobnosti obmedzenia.

(36)

Predkladateľ dokumentácie, výbor RAC a výbor SEAC navrhli výnimku pre hračky, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES (16), v ktorej sa stanovuje limit 0,1 mg/m3 pre emisie formaldehydu v drevených hračkách lepených živicou pre deti mladšie ako 3 roky. Komisia však považuje takúto výnimku za nevhodnú, pretože deti by nemali byť chránené menej prísne ako ktorákoľvek iná časť obyvateľstva. Limitná hodnota pre emisie formaldehydu uvoľňované do vnútorného ovzdušia v interiéri by sa preto mala uplatňovať na hračky pre deti všetkých vekových kategórií.

(37)

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(38)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 133 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006,

(1)

Pandémia COVID-19, jej vplyv na potravinové dodávateľské reťazce a nárast cien energie a poľnohospodárskych vstupov od jesene 2021 vyvíjajú tlak na poľnohospodárske odvetvie. Ceny vstupov sa výrazne zvýšili vo všetkých poľnohospodárskych sektoroch. Náklady na energiu a hnojivá sa zvýšili v dôsledku geopolitického a geoekonomického vývoja ešte pred útočnou vojnou Ruska voči Ukrajine, ktorá situáciu zhoršila a ešte viac negatívne ovplyvnila očakávania trhu.

(2)

Preto sa podiel nákladov na energiu a hnojivá na celkovej medzispotrebe v roku 2022 výrazne zvýšil, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v prípade poľnohospodárskych podnikov s poľnými plodinami a trvalými plodinami, a to v oboch prípadoch z dôvodu ich vystavenia nákladom na hnojivá. Ceny hnojív sú stále na historicky veľmi vysokej úrovni. Z údajov vyplýva, že poľnohospodári reagovali znížením používania hnojív, čo má zatiaľ neisté negatívne dôsledky na výnosy a kvalitu potravín a krmív.

(3)

Ceny iných vstupov pre poľnohospodárov a prevádzkovateľov potravinového reťazca, ako sú napríklad prípravky na ochranu rastlín a zdravotné ošetrovanie zvierat, stroje a obaly, sa zvýšili v súlade so všeobecnou infláciou.

(4)

V súvislosti s obnovou po pandémii COVID-19 a obavami o dostatočné globálne dodávky po útoku Ruska na Ukrajinu sa v roku 2022 zvýšili aj ceny poľnohospodárskych výrobkov. V niektorých sektoroch, ako je sektor mlieka a mliečnych výrobkov, sektor vinohradníctva a vinárstva alebo sektor ovocia a zeleniny, však týmito vysokými cenami v dôsledku vyšších vstupných nákladov nebolo možné kompenzovať zhoršujúce sa podnikateľské výsledky.

(5)

Ceny väčšiny poľnohospodárskych výrobkov, ako sú obilniny, olejnaté semená, mliečne výrobky alebo víno, v poslednom čase výrazne klesali. V niektorých členských štátoch a regiónoch sa situácia obzvlášť skomplikovala, keďže sa zhoršil pomer medzi cenami vstupov a cenami poľnohospodárskych výrobkov.

(6)

Zvýšené náklady výrobcov viedli v celej Únii k vysokým spotrebiteľským cenám potravinových výrobkov, čo malo vplyv na cenovú dostupnosť potravín. Najnovšie údaje poukazujú na pretrvávajúcu vysokú infláciu cien potravín na úrovni viac ako 15 % pre spotrebiteľov v celej Únii. V niektorých členských štátoch dosahujú hodnoty takmer 40 %. Existujú dôkazy o tom, že vysoké ceny v určitých potravinových sektoroch, ako je mäso, víno alebo ovocie a zelenina, ovplyvnili úroveň spotreby. Spotrebitelia presúvajú dopyt na lacnejšie potraviny a upúšťajú od potravín, ako sú biopotraviny, víno a potraviny chránené označeniami pôvodu a zemepisnými označeniami. Takéto presuny dopytu môžu mať negatívny vplyv na návratnosť investícií, ktoré vznikajú výrobcom.

(7)

V niektorých poľnohospodárskych sektoroch a v niektorých členských štátoch tento celkový scenár hospodárskych ťažkostí ešte znásobili naliehavé sektorovo špecifické výzvy.

(8)

Nedávne mimoriadne regionálne nepriaznivé meteorologické udalosti, ako sú sucho (Španielsko, Taliansko a Portugalsko) a záplavy (Taliansko), spôsobili poľnohospodárskym výrobcom značné škody, čo ohrozuje ich hospodársku životaschopnosť. Hoci existujú náznaky, že k takýmto udalostiam dochádza v oblasti poľnohospodárstva v celkovom kontexte rastúcich rizík súvisiacich so zmenou klímy, intenzita týchto udalostí bola mimoriadna.

(9)

Pokiaľ ide o sektor obilnín a olejnatých semien, extrémne poveternostné javy, ktoré postihujú rôzne produkčné regióny Únie, vážne ohrozujú jarné a letné plodiny vo vzťahu k objemu a ku kvalite. Toto odvetvie čelí klesajúcim cenám. V porovnaní s minulým rokom ceny obilnín klesli približne o 40 %. Poľnohospodárom to spôsobuje problémy, keďže mnohí z nich si v posledných mesiacoch kúpili drahé vstupy a teraz čelia trhovým cenám svojich výrobkov, ktoré sotva alebo v niektorých prípadoch vôbec nepokrývajú ich náklady. Okrem toho niektorí poľnohospodári nemohli z dôvodu nízkej úrovne vlhkosti pôdy a nízkej dostupnosti vody na zavlažovanie vysiať plodiny na svojich poliach, čo povedie k poklesu produkcie a výnosov. Týka sa to najmä Česka, Dánska, Írska, Španielska, Francúzska, Cypru, Lotyšska, Rakúska, Portugalska, Slovinska a Švédska.

(10)

Situácia na trhu v sektore ovocia a zeleniny je veľmi zložitá v dôsledku vysokej inflácie ovplyvňujúcej spotrebu, ktorá podľa odhadov klesla aspoň o 10 %, a znásobená vysokými nákladmi na energiu. Energia je dôležitým nákladovým faktorom pri produkcii v skleníkoch a v logistike po zbere úrody. V dôsledku toho výrobcovia napriek zvýšeniu poľnohospodárskych cien naďalej čelia tlaku týkajúcemu sa ich marží. Podobným výzvam čelí aj sektor chmeľu. Situácia ovplyvňuje niekoľko členských štátov, najmä Belgicko, Česko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Holandsko, Slovinsko a Fínsko.

(11)

V sektore živočíšnej výroby spôsobujú výrobcom vážne ťažkosti vysoké ceny krmív v kombinácii s cenami energie a všeobecnou infláciou. Napriek celkovo priaznivým cenovým úrovniam pre hovädzie mäso, bravčové mäso a hydinu výrobcovia čelia problémom pri pokrytí svojich výrobných nákladov. Ešte výraznejšie sú v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, keďže ceny začali výrazne klesať z vysokých cien na konci roka 2022. Okrem toho spotrebiteľské ceny potravinových výrobkov ovplyvňujú dopyt spotrebiteľov po kvalitných výrobkoch, ktoré predstavujú veľkú časť príjmov poľnohospodárov v daných odvetviach. Mliekarenský sektor v Lotyšsku a Litve sa nachádza v mimoriadne zložitej situácii, keďže vnútroštátne ceny mlieka klesli viac ako v iných členských štátoch. Ale aj v Belgicku, Česku, Nemecku, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Luxembursku, na Malte, v Rakúsku, Slovinsku a Fínsku sa sektor chovu hospodárskych zvierat ocitol v uvedených ťažkostiach.

(12)

Pokles dopytu v dôsledku inflácie, a to aj na vývozných trhoch, v kombinácii s vysokou úrovňou ponuky ovplyvňuje v niektorých regiónoch najmä sektor vinohradníctva a vinárstva, najmä pokiaľ ide o červené a ružové vína. Neistotu na trhu s vínom spôsobili aj zvýšené náklady na vstupy a nepravidelné poveternostné javy. Tento vývoj sa osobitne dotýka Nemecka, Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska.

(13)

Je možné, že dočasné opatrenie krízovej destilácie zavedené v článku 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1225 (2), ktorým sa členským štátom umožňuje zaviesť vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva, nebude stačiť na riešenie situácie z dôvodu finančného obmedzenia programov. Členské štáty by preto mali mať možnosť použiť ďalšie finančné zdroje na posilnenie svojich rozpočtových prostriedkov pridelených na vnútroštátne podporné programy v sektore vinohradníctva a vinárstva s cieľom financovať ďalšie destilačné operácie, ktoré podliehajú rovnakým požiadavkám oprávnenosti a podmienkam podpory, s výnimkou lehoty na vykonávanie, ktorá by sa mala upraviť pre operácie financované podľa tohto nariadenia. Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, finančný príspevok Únie stanovený v tomto nariadení by mal byť k dispozícii nad rámec finančných alokácií stanovených v prílohe VII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 (3) na rozpočtové roky 2023 a 2024.

(14)

Stále veľmi vysoké ceny vstupov, pokles cien poľnohospodárskych výrobkov, ako aj problémy, ktoré postihujú určité sektory a členské štáty, môžu poľnohospodárskym výrobcom spôsobiť problémy s likviditou. Členské štáty sa na riešenie tejto situácie uchyľujú k opatreniam štátnej pomoci podľa pravidiel Únie o štátnej pomoci.

(15)

Komisia rozhodla o dvoch balíkoch núdzovej podpory v oblasti poľnohospodárstva v prospech určitých členských štátov s cieľom kompenzovať poľnohospodárov v najviac postihnutých sektoroch obilnín a olejnatých semien: vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ) 2023/739 (4) a (EÚ) 2023/1343 (5) boli zamerané na riešenie negatívnych účinkov spôsobených tlakom na ceny v uvedených sektoroch. Tento tretí balík núdzovej podpory sa týka poľnohospodárov v iných členských štátoch, ktorí trpia osobitnými problémami ovplyvňujúcimi životaschopnosť poľnohospodárskej výroby.

(16)

Preto by sa malo prijať výnimočné opatrenie s cieľom prispieť k riešeniu zistených špecifických problémov a zabrániť rýchlemu zhoršovaniu výroby v tých členských štátoch, ktoré neboli prijímateľmi dvoch nedávnych balíkov podpory v oblasti poľnohospodárstva stanovených vo vykonávacích nariadeniach (EÚ) 2023/739 a (EÚ) 2023/1343.

(17)

Uvedené ťažkosti predstavujú konkrétne problémy v zmysle článku 221 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Nie je možné ich jednoducho riešiť opatreniami prijatými podľa článkov 219 alebo 220 uvedeného nariadenia. Situácia nie je osobitne spojená s existujúcim konkrétnym narušením trhu alebo s jeho presne stanoveným ohrozením. Nie je spojená ani s opatreniami, ktoré by zabraňovali rozšíreniu chorôb zvierat alebo strate dôvery spotrebiteľov v dôsledku ohrozenia verejného zdravia alebo zdravia zvierat alebo rastlín.

(18)

Mali by sa určiť sumy, ktoré budú k dispozícii pre prijímajúce členské štáty a pri ktorých by sa mala zohľadniť najmä váha každého z členských štátov v poľnohospodárskom sektore Únie na základe čistých stropov pre priame platby stanovených v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (6). Sumy pre Španielsko, Taliansko a Portugalsko by mali zohľadniť skutočnosť, že tieto krajiny sú hlavnými členskými štátmi postihnutými výnimočnými nepriaznivými poveternostnými javmi. Sumy pre Lotyšsko a Litvu by mali zohľadňovať skutočnosť, že tieto krajiny čelia mimoriadne zložitej situácii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

(19)

Prijímajúce členské štáty by mali rozdeľovať pomoc najúčinnejšími spôsobmi na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, ktoré zohľadňujú rozsah ťažkostí a hospodárskych škôd, ktorým čelia príslušní poľnohospodári. Mali by zabezpečiť, aby poľnohospodári boli konečnými príjemcami pomoci, a zabrániť akémukoľvek narušeniu trhu alebo hospodárskej súťaže.

(20)

Sumy pridelené prijímajúcim členským štátom by len čiastočne riešili ekonomické ťažkosti, ktorým čelia poľnohospodári, preto by sa uvedeným členským štátom malo povoliť, aby výrobcom poskytli dodatočnú vnútroštátnu podporu za podmienok a v rámci lehôt stanovených v tomto nariadení.

(21)

Prijímajúce členské štáty by mali mať možnosť zlúčiť pomoc s ostatnými opatreniami podpory financovanými z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, aby mohli flexibilne rozdeľovať pomoc tak, ako si to za daných podmienok vyžadujú okolnosti príslušných poľnohospodárov a bez nadmernej kompenzácie týchto poľnohospodárov.

(22)

S cieľom zabrániť nadmernej kompenzácii by prijímajúce členské štáty mali zohľadniť podporu poskytnutú v rámci iných vnútroštátnych podporných nástrojov alebo podporných nástrojov Únie či súkromných systémov s cieľom reagovať na príslušné hospodárske straty.

(23)

Pomoc Únie je stanovená v eurách, a preto treba v prípade Česka, Dánska a Švédska v záujme jednotného a súbežného uplatňovania určiť dátum prevodu sumy pridelenej členským štátom, ktoré neprijali euro, do ich národných mien. Keďže sa v tomto nariadení nestanovuje termín na predloženie žiadostí o poskytnutie pomoci, na účely článku 30 ods. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/127 (7) je vhodné považovať za určujúcu skutočnosť pre výmenný kurz týkajúci sa súm stanovených v tomto nariadení dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(24)

Z rozpočtových dôvodov by Únia mala financovať výdavky, ktoré vznikli prijímajúcim členským štátom, len vtedy, ak sa takéto výdavky vynaložia do určitého termínu oprávnenosti. Podpora určená na toto výnimočné opatrenie by sa preto mala vyplatiť do 31. januára 2024.

(25)

Prijímajúce členské štáty by mali Komisii oznámiť podrobné informácie o vykonávaní tohto nariadenia, aby Únia mohla monitorovať účinnosť opatrenia zavedeného týmto nariadením.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári dostali pomoc čo najskôr, by sa prijímajúcim členským štátom malo umožniť vykonávať toto nariadenie bezodkladne. Preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(27)

Opatrenie stanovené v tomto nariadení je v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

V nariadení (EÚ) 2016/429 sa stanovuje požiadavka na vstup zásielok zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie, podľa ktorej tieto zásielky musia pochádzať z tretej krajiny alebo územia, resp. z ich pásma či kompartmentu uvedených v zozname v súlade s článkom 230 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(2)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2020/692 (2) sa stanovujú požiadavky na zdravie zvierat, ktoré musia na účely vstupu do Únie spĺňať zásielky určitých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu z tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem či, v prípade živočíchov akvakultúry, kompartmentov.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/404 (3) sa stanovujú zoznamy tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem alebo kompartmentov, z ktorých je povolený vstup tých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/692.

(4)

Konkrétne sa v prílohách V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 stanovujú zoznamy tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie.

(5)

Spojené kráľovstvo nahlásilo Komisii výskyt dvoch ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v grófstve Cumbria v Anglicku (1) a Aberdeenshire v Škótsku (1), ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené 2. júla 2023 (Cumbria) a 9. júla 2023 (Aberdeenshire).

(6)

V nadväznosti na tento nedávny výskyt ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy veterinárne orgány Spojeného kráľovstva zriadili v okruhu najmenej 10 km okolo postihnutých zariadení reštrikčné pásmo a v záujme kontroly výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy a obmedzenia šírenia tejto choroby zaviedli politiku likvidácie zvierat.

(7)

Spojené kráľovstvo predložilo Komisii informácie o epidemiologickej situácii na svojom území a o opatreniach prijatých na zamedzenie ďalšieho šírenia vysokopatogénnej aviárnej influenzy.

(8)

Komisia tieto informácie vyhodnotila. Domnieva sa, že vzhľadom na situáciu týkajúcu sa zdravia zvierat v oblasti, na ktorú sa vzťahujú obmedzenia zavedené veterinárnymi orgánmi Spojeného kráľovstva, by sa mal v záujme ochrany štatútu zdravia zvierat v Únii pozastaviť vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie.

(9)

Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké poskytli aktualizované informácie v súvislosti s epidemiologickou situáciou na svojom území, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu, ktorá viedla k pozastaveniu vstupu určitých výrobkov do Únie, ako sa stanovuje v prílohách V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404.

(10)

Konkrétne Kanada predložila aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom 32 ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny v provinciách Alberta (6), Britská Kolumbia (11), Nové Škótsko (1), Ontário (2), Quebec (6) a Saskatchewan (6), ktoré boli potvrdené v období od 14. apríla 2022 do 6. mája 2023.

(11)

Okrem toho Spojené kráľovstvo predložilo aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom troch ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny v grófstve Lincolnshire (2) a East Sussex (1) (Anglicko, Spojené kráľovstvo), ktoré boli potvrdené v období od 17. mája 2023 do 25. mája 2023.

(12)

Spojené štáty americké ďalej predložili aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom troch ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny v štátoch Severná Dakota, Južná Dakota a Tennessee, ktoré boli potvrdené v období od 5. januára 2023 do 19. apríla 2023.

(13)

Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké takisto predložili informácie o opatreniach, ktoré prijali na zamedzenie ďalšieho šírenia vysokopatogénnej aviárnej influenzy. Po výskyte uvedených ohnísk tejto choroby Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké predovšetkým zaviedli politiku likvidácie zvierat, aby bolo možné kontrolovať a obmedziť šírenie tejto choroby, a po vykonaní politiky likvidácie zvierat v chovoch hydiny, ktoré boli na ich území nakazené, takisto dokončili potrebné čistenie a dezinfekciu.

(14)

Komisia vyhodnotila informácie, ktoré predložili Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Komisia sa domnieva, že Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké poskytli primerané záruky, že situácia v oblasti zdravia zvierat, ktorá viedla k pozastaveniu, už nepredstavuje hrozbu pre zdravie zvierat alebo verejné zdravie v Únii, a že v dôsledku toho by sa mal opätovne povoliť vstup komodít z hydiny do Únie z príslušných pásiem Kanady, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, z ktorých bol vstup do Únie pozastavený.

(15)

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu v Kanade, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických, by sa mali prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 zmeniť.

(16)

Okrem toho, keďže Namíbia mnoho rokov nevyvážala a neplánuje žiadny vývoz do Únie, pokiaľ ide o hydinu a zárodočné produkty hydiny, čerstvé mäso z vtákov nadradu bežce, mäsové výrobky z hydiny a pernatej zveri a vajcia a vaječné výrobky, požiadala o vypustenie zo zoznamu tretích krajín, z ktorých je povolený vstup uvedených komodít do Únie, stanoveného v prílohách V, XIV, XV a XIX k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404. Uvedené prílohy by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(17)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/1226 (4) sa zmenili prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 tým, že sa stanovil dátum začatia pre predtým uzavreté pásmo CA-2.187 v zápisoch týkajúcich sa Kanady. V riadku týkajúcom sa daného pásma v časti 1 prílohy V sa zistila chyba, ktorá by sa mala opraviť. Uvedená príloha by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(18)

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v Kanade, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu a žiadosť Namíbie, by zmeny príloh V, XV, XIV a XIX k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404, ktoré sa majú vykonať na základe tohto nariadenia, mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(19)

Oprava zápisu týkajúceho sa Kanady v riadku týkajúcom sa pásma CA-2.187 v časti 1 prílohy V k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa mala uplatňovať od dátumu začatia uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1226.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Rada 31. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/255/SZBP (1).

(2)

Rada je naďalej hlboko znepokojená situáciou v Sýrii. Po viac ako desiatich rokoch je koniec sýrskeho konfliktu v nedohľadne a zostáva zdrojom utrpenia a nestability. Tragické zemetrasenie zo 6. februára 2023 ešte viac zväčšilo utrpenie sýrskeho obyvateľstva.

(3)

Európska rada vo svojich záveroch z 9. februára 2023 vyjadrila hlbokú sústrasť obetiam tragického zemetrasenia zo 6. februára 2023 a solidaritu s obyvateľmi Turecka a Sýrie. Európska rada opätovne potvrdila pripravenosť Únie poskytnúť ďalšiu pomoc na zmiernenie utrpenia v postihnutých regiónoch. Vyzvala všetkých, aby k obetiam zemetrasenia v Sýrii bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, zaručili prístup humanitárnej pomoci, a vyzvala humanitárne spoločenstvo, aby pod záštitou Organizácie Spojených národov zaručilo rýchle poskytnutie pomoci.

(4)

Rada vo svojich záveroch z 20. mája 2021 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade o humanitárnej činnosti EÚ: nové výzvy, rovnaké zásady opätovne potvrdila svoj záväzok zabrániť akýmkoľvek neúmyselným negatívnym vplyvom reštriktívnych opatrení EÚ na zásadnú humanitárnu činnosť a v prípade, že sa im zabrániť nedá, ich v maximálnej miere zmierniť. Rada opätovne zdôraznila, že reštriktívne opatrenia Únie sú v súlade so všetkými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, najmä medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného utečeneckého práva. Zdôraznila význam úplného dodržiavania humanitárnych zásad a medzinárodného humanitárneho práva v rámci politiky sankcií EÚ, a to aj prostredníctvom dôsledného začleňovania humanitárnych výnimiek do režimov reštriktívnych opatrení EÚ a zabezpečením účinného rámca na využívanie takýchto výnimiek zo strany humanitárnych organizácií.

(5)

Rada pripomína, že reštriktívne opatrenia Únie vrátane tých, ktoré boli prijaté s ohľadom na situáciu v Sýrii, nemajú stáť v ceste ani brániť poskytovaniu humanitárnej pomoci vrátane lekárskej pomoci. Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu v Sýrii sa nevzťahujú na väčšinu odvetví vrátane potravín, liekov a zdravotníckeho vybavenia. Okrem toho, pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia, existujú už výnimky, ktoré umožňujú sprístupnenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov označeným osobám a subjektom, ak sú takéto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje potrebné výlučne na účely poskytovania humanitárnej núdzovej pomoci v Sýrii alebo pomoci civilnému obyvateľstvu v Sýrii. V určitých prípadoch je potrebné predchádzajúce povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu.

(6)

Rada 23. februára 2023 prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/408 (2), ktorým sa zavádza výnimka zo zmrazenia aktív označených fyzických alebo právnických osôb a subjektov a z obmedzení týkajúcich sa sprístupňovania finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov týmto osobám a subjektom v prospech medzinárodných organizácií a určitých vymedzených kategórií aktérov zapojených do humanitárnych činností. Rada rozhodla, že táto výnimka, pri ktorej sa nevyžaduje predchádzajúce povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu, sa bude uplatňovať v počiatočnom období šiestich mesiacov, t. j. do 24. augusta 2023.

(7)

Vzhľadom na závažnosť humanitárnej krízy v Sýrii a s cieľom uľahčiť rýchle poskytovanie pomoci je vhodné predĺžiť platnosť tejto výnimky do 24. februára 2024.

(8)

Na vykonanie určitých opatrení v tomto rozhodnutí je potrebná ďalšia činnosť Únie.

(9)

Rozhodnutie 2013/255/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

S výnimkou oblasti civilného letectva sa v práve Únie v súčasnosti nestanovujú žiadne harmonizované výkonnostné požiadavky na detektory kovov používané na detekciu vo verejných priestoroch. Takéto požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo vedie k nerovnomernej a často nedostatočne vysokej úrovni ochrany širokej verejnosti pred bezpečnostnými hrozbami. Zraniteľnosti vyplývajúce z týchto skutočností môžu teroristi a iní páchatelia trestnej činnosti využiť okrem iného na zorganizovanie útokov alebo vykonávanie inej trestnej činnosti v členských štátoch, v ktorých je úroveň bezpečnosti vo verejných priestoroch nižšia.

(2)

Teroristické útoky, ku ktorým v posledných rokoch v Únii došlo, sa odohrali prevažne vo verejných priestoroch a boli namierené proti širokej verejnosti. V snahe prispieť k tomu, aby bola vo verejných priestoroch v celej Únii zaistená dostatočne vysoká úroveň ochrany pred bezpečnostnými hrozbami, by sa mali na úrovni Únie stanoviť dobrovoľné výkonnostné požiadavky na detektory kovov.

(3)

Detekčné zariadenia vrátane detektorov kovov používané v oblasti civilného letectva podliehajú podrobným požiadavkám stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie C(2015) 8005 (1). Uvedené požiadavky sú riadne vymedzené a poskytujú vysokú úroveň bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Na uvedenú oblasť by sa preto toto odporúčanie nemalo vzťahovať. V záujme zrozumiteľnosti by sa malo zároveň objasniť, že týmto odporúčaním by nemali byť dotknuté akty práva Únie, ktoré upravujú bezpečnostné aspekty detektorov kovov.

(4)

V programe boja proti terorizmu pre EÚ (2) sa Komisia zaviazala podporiť vypracovanie dobrovoľných požiadaviek EÚ na detekčné technológie s cieľom zabezpečiť, aby takéto technológie skutočne detegovali hrozby, ktoré majú detegovať, a to pri súčasnom zachovaní mobility osôb. V záujme plnenia uvedeného záväzku Komisia zriadila technickú pracovnú skupinu pre požiadavky na detekčnú výkonnosť zloženú z odborníkov z členských štátov, výrobcov a úradníkov z viacerých útvarov Komisie a požiadala ju o pomoc pri vypracúvaní dobrovoľných výkonnostných požiadaviek EÚ na detektory kovov na úrovni Únie. Toto odporúčanie, a najmä v ňom uvedené dobrovoľné požiadavky na dokumentáciu produktu a výkonnosť detektorov kovov, vychádza z prípravnej činnosti tejto pracovnej skupiny.

(5)

Členské štáty by preto mali využívať dobrovoľné výkonnostné požiadavky EÚ pri verejnom obstarávaní detektorov kovov určených na použitie vo verejných priestoroch.

(6)

Od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby obstarávali alebo používali určité konkrétne detektory kovov vo verejných priestoroch. Rozhodnutia o tom, ktoré detektory kovov obstarať alebo použiť v danom verejnom priestore, by mali i naďalej prijímať výlučne členské štáty v súlade s právom Únie. Dobrovoľné výkonnostné požiadavky EÚ by sa mali využívať v rámci verejného obstarávania členských štátov, a tak prispieť k dosiahnutiu vysokej výkonnosti detektorov kovov používaných členskými štátmi na detekciu vo verejných priestoroch v celej Únii.

(7)

V dobrovoľných výkonnostných požiadavkách EÚ by sa mali stanoviť viaceré normy zodpovedajúce rôznym druhom použitia dotknutých detektorov kovov. Najnižšia norma sa vzťahuje na takéto zariadenia s nižšou citlivosťou, ktoré sú určené na použitie v hromadnej preprave alebo v priestoroch, kde sa konajú veľké zhromaždenia, keď je potrebné detegovať najmä nebezpečné zbrane, ale keď sa vyžaduje vysoká miera priepustnosti osôb a ich predmetov a nízka miera falošných poplachov. Najvyššia norma sa vzťahuje na takéto zariadenia s vyššou citlivosťou, ktoré sú určené na použitie, keď je potrebné detegovať aj tie najmenšie hrozby a keď je možné akceptovať nízku mieru priepustnosti.

(8)

Dobrovoľné výkonnostné požiadavky EÚ by sa nemali chápať tak, že majú nahradiť vnútroštátne výkonnostné normy pre detektory kovov, ak takéto vnútroštátne normy existujú. Členské štáty by mali mať predovšetkým naďalej možnosť, aby v súlade s právom Únie uplatňovali na detektory kovov používané vo verejných priestoroch prísnejšie výkonnostné požiadavky.

(9)

Toto odporúčanie by malo nepriamo motivovať výrobcov k tomu, aby tieto požiadavky dodržiavali pri budúcej výrobe detektorov kovov. Členské štáty by mali preto v súťažných podkladoch pre detektory kovov určené na detekciu bezpečnostných hrozieb vo verejných priestoroch vyžadovať, aby uchádzači zahrnuli do ponuky dokumentáciu produktu a vyhlásenie o zhode založené na vlastnej metodike výrobcu na preukázanie zhody detektorov kovov s dobrovoľnými výkonnostnými požiadavkami uvedenými v tomto odporúčaní.

(10)

Používanie detektorov kovov vo verejných priestoroch môže so sebou prinášať výzvy z hľadiska práva na ochranu súkromia a osobných údajov. Je mimoriadne dôležité, aby bolo pri všetkých činnostiach spojených s takýmto používaním vrátane obstarávania a prevádzky týchto zariadení a pri akýchkoľvek následných spracovateľských činnostiach v maximálnej možnej miere obmedzené narušenie a aby bol v každom prípade zabezpečený súlad s právom Únie, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (3), so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (4) a s Chartou základných práv Európskej únie.

(11)

Najmä vzhľadom na príslušný technologický vývoj v oblasti detekcie bezpečnostných hrozieb by sa dobrovoľné výkonnostné požiadavky na detektory kovov mali v prípade potreby preskúmať a upraviť. Komisia bude preto za pomoci technickej pracovnej skupiny pre požiadavky na detekčnú výkonnosť pozorne sledovať technologický a iný relevantný vývoj a pravidelne posudzovať, či je potrebné vykonať úpravy tohto odporúčania.

(12)

V záujme zabezpečenia účinnosti a transparentnosti, a najmä vzhľadom na dôležitosť čo najskoršieho riešenia identifikovaných bezpečnostných hrozieb, by sa členské štáty mali podporovať v tom, aby vykonali toto odporúčanie a aby v primeranej lehote predložili Komisii správu o svojich vykonávacích opatreniach.

(13)

Na základe uvedených správ a iných relevantných informácií by sa po uplynutí primeranej lehoty mal posúdiť pokrok pri vykonávaní tohto odporúčania, a to okrem iného s cieľom posúdiť, či sú v tejto oblasti potrebné záväzné právne akty Únie,

1.

2.

3.

4.

5.

6.