(1)

Európska komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/804 (2) uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

V súčasnosti platné antidumpingové clá majú sadzby v rozpätí od 29,2 % do 41,4 % na dovoz od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, 45,6 % na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, a colná sadzba vo výške 54,9 % na všetky ostatné spoločnosti z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“).

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti dostala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie podalo 10. februára 2022 Európske združenie výrobcov oceľových rúr (ďalej len „žiadateľ“ alebo „ESTA“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité bezšvové rúry a rúrky zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(5)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 12. mája 2022 na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (3) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(6)

Po uverejnení oznámenia o začatí revízneho prešetrovania sa čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spýtali, či skutočnosť, že na žiadosti o toto revízne prešetrovanie sa nezúčastnil žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, znamená úplné zotavenie dotknutých spoločností z dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(7)

Komisia najprv poznamenala, že vyvážajúci výrobcovia nespochybnili skutočnosť, že žiadosť spĺňa podmienky uvedené v článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Žiadosť skutočne podalo Európske združenie výrobcov oceľových rúr, ktoré reprezentuje viac ako 25 % celkovej výroby v Únii, a podporili ju výrobcovia z Únie reprezentujúci viac ako 50 % celkovej výroby v EÚ. Po druhé výrobca z Únie Huta Batory bol zaradený do vzorky v oboch prešetrovaniach: v pôvodnom prešetrovaní aj v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Po tretie spoločnosť Válcovny trub Chomutov, a. s., druhý výrobca zaradený do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, podporila žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ale Komisia ju nezaradila do vzorky. A napokon ďalšie dve spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, Arcelor Mittal Tubular Products Roman a Vallourec Deutschland GmbH, odišli z trhu Únie alebo z neho práve odchádzajú. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(8)

Vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa má začať, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy, a že kladné vyhodnotenie musí byť podložené vecnými dôkazmi. Na podporu svojho tvrdenia zdôraznili, že čínski vyvážajúci výrobcovia nikdy nevedia, v akej výške sa stanoví normálna hodnota z dôvodu rôznych metód uplatňovaných pri pristúpení k použitiu cien v reprezentatívnej krajine.

(9)

Komisia poznamenala, že preskúmala presnosť a primeranosť poskytnutých dôkazov a stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia súčasného prešetrovania v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. V každom prípade vyvážajúci výrobcovia neposkytli príklad nedostatočných dôkazov, a preto toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym náležitým odôvodnením. Pokiaľ ide o normálnu hodnotu, vyvážajúci výrobcovia mali dosť príležitostí na overenie použitej metódy (metód) a vypočítanej normálnej hodnoty v žiadosti. Ich tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(10)

Vyvážajúci výrobcovia okrem toho uviedli, že obchodné činnosti výrobcov z Únie týkajúce sa dotknutého výrobku sú oveľa viac závislé od podmienok na zahraničných trhoch než od podmienok v Únii a že zhoršenie vývoznej výkonnosti žiadateľov od roku 2019 nemožno pripísať dovozu s pôvodom v Číne. Takisto tvrdili, že okrem slabej vývoznej výkonnosti sa časť negatívnych trendov vývoja v Únii pripisuje aj vypuknutiu pandémie COVID-19, a to najmä v roku 2020. Navyše argumentovali, že výrobné náklady na tonu vykázané v žiadosti, t. j. v rozmedzí od 1 245 EUR do 1 291 EUR, boli výrazne nižšie ako náklady vykázané v pôvodnom prešetrovaní.

(11)

Komisia poznamenala, že vo fáze žiadosti stačí na základe informácií primerane dostupných žiadateľovi poskytnúť dôkazy preukazujúce, že v prípade uplynutia platnosti opatrení, existuje pravdepodobnosť buď pokračovania, alebo opätovného výskytu ujmy. V tejto súvislosti, aj keby tvrdenia vyvážajúcich výrobcov, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v dôsledku iných faktorov ako dovoz z Číny, boli správne, predložené argumenty nespochybnili skutočnosť, že dovoz z Číny bol v absolútnom vyjadrení aj z hľadiska podielu na trhu naďalej značný. Okrem toho z dôkazov uvedených v žiadosti vyplynulo, že v prípade uplynutia platnosti opatrení, je opätovný výskyt ujmy pravdepodobný. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(12)

Vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že stav hospodárskej výkonnosti spoločnosti Tenaris pred vplyvom pandémie a po ňom bol znamenitý a v norme. V prípade spoločnosti Tubos Reunidos SA zostala hodnota predaja na rovnakej úrovni počas troch po sebe nasledujúcich rokov, počnúc rokom 2018 a následne v ďalších rokoch od roku 2020 sa hodnoty predaja zvýšili. Klesol len predaj na vývoz do tretích krajín s výnimkou trhu USA. Na podporu svojich argumentov o situácii výrobcov z EÚ poskytli dôkazy o ambicióznych plánoch daných dvoch spoločností investovať a rozšíriť výrobu, resp. modernizovať svoje výrobné zariadenia v Únii.

(13)

Komisia poznamenala, že ukazovatele ujmy sa neanalyzujú na úrovni jednotlivých výrobcov, ale na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 11, žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie o pokračovaní alebo opätovnom výskyte ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení. Argument bol preto zamietnutý.

(14)

Vyvážajúci výrobcovia takisto tvrdili, že trh Únie čelí rýchlemu nárastu dovozu z Thajska, ktorý má veľký vplyv na účinok zavedených opatrení a na postavenie žiadateľov na trhu. Okrem toho sa na dotknutý výrobok vzťahujú aj ochranné opatrenia, ktoré zostanú v platnosti do 30. júna 2024.

(15)

Komisia poznamenala, že pokiaľ ide o dovoz z Thajska, strany nepreukázali, ako by ich argument spochybnil dôkazy, ktoré sú uvedené v žiadosti a ktoré sa týkajú sa pokračovania/opätovného výskytu ujmy. Pokiaľ ide o ochranné opatrenia, antidumpingové opatrenia sú zamerané na inú situáciu ako ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia týkajúce sa ocele navyše nebránia uloženiu antidumpingových opatrení v rámci kvót bez ochranného cla. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(16)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(17)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala žiadateľa, výrobcov z Únie, odborové zväzy, známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike a orgány Čínskej ľudovej republiky, známych dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a vyzvala ich na účasť.

(18)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(19)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(20)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v súlade s článkom 17 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii, ktoré možno v rámci dostupného času primerane prešetriť, a na základe geografického rozloženia vzorky. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Na výrobcov z Únie zaradených do vzorky pripadalo takmer 76 % celkového objemu výroby a 67 % objemu predaja známych výrobcov podobného výrobku z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa k predbežnej vzorke vyjadrili, neboli však doručené žiadne pripomienky. Vzorka bola preto potvrdená. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(21)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(22)

Iba jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Vzhľadom na minimálny počet sa Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(23)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(24)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia/skupina vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Vzhľadom na ich nízky počet Komisia rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný a že prešetrí všetkých vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili.

(25)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(26)

Komisia zaslala dotazníky aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom, používateľom, združeniu výrobcov z Únie a vyvážajúcim výrobcom. Rovnaké dotazníky boli sprístupnené aj online (4).

(27)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, jedného neprepojeného dovozcu, združenia výrobcov z Únie a dvoch vyvážajúcich výrobcov/skupiny vyvážajúcich výrobcov.

(28)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(29)

Komisia takisto uskutočnila overovanie na mieste s týmto združením:

(30)

Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (ďalej len „oznámenie o COVID-19“) (5) Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch vyvážajúcich výrobcov. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch ochorenia COVID-19 na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje zistenia. Komisia uskutočnila videokonferencie s týmito vyvážajúcimi výrobcami/skupinou vyvážajúcich výrobcov:

(31)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, Daye Special Steel Co. Ltd., Zhejiang Pacific Seamless Steel Tube Co. a Yangzhou Chengde Steel Pipe, Co. Ltd, vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií spochybnili údajnú neprítomnosť výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a dôvody, prečo neboli tentokrát zaradení do vzorky. Okrem toho poznamenali, že spoločnosť Huta Batory nebola v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedená ako jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ďalej uviedli, že nedokázali posúdiť, či stanovenie opätovného výskytu ujmy súviselo so zmenami vo vzorke medzi týmito dvoma prešetrovaniami.

(32)

Komisia poznamenala, že argument, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, sa riešil v odôvodnení 7. Konkrétne výrobca z Únie Huta Batory bol zaradený do vzorky v oboch prešetrovaniach: v pôvodnom prešetrovaní aj v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Táto spoločnosť je teraz známa ako Alchemia S.A.

(33)

Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti, ako je vysvetlené v odôvodnení 20, výrobcovia z Únie boli zaradení do vzorky na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii, ktoré možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky k vzorke, vzorka sa potvrdila a uznala sa za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie. Okrem toho, hoci došlo k zmene vzorky medzi pôvodným prešetrovaním a týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, vyvážajúci výrobcovia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že vzorka nie je reprezentatívna. Komisia navyše pri posudzovaní situácie výrobného odvetvia Únie a opätovného výskytu ujmy zakladá svoju analýzu aj na makroekonomických ukazovateľoch týkajúcich sa všetkých výrobcov z Únie vrátane tých, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(34)

Komisia 21. apríla 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(35)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(36)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne určité bezšvové rúry a rúrky zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7304 19 90, ex 7304 29 90, 7304 39 88 a 7304 59 89 (kód TARIC 7304299090) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(37)

Určité bezšvové rúry a rúrky zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm majú široké využitie, napríklad na prepravu ropy, plynu, kvapalín a tekutín, v stavebníctve ako stĺpy, na mechanické použitia, kotlové rúry a rúry a rúrky OCTG na vrstvenie v ropnom priemysle.

(38)

Dotknutým výrobkom v tomto prešetrovaní je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(39)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že tieto výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(40)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(41)

V pôvodnom období prešetrovania (6) čínski vyvážajúci výrobcovia vyviezli do Únie viac ako 42 tisíc ton dotknutého výrobku, čo v tom čase predstavovalo podiel na trhu Únie na úrovni približne 26 %.

(42)

V tomto prešetrovaní zo štatistických údajov o dovoze dotknutého výrobku vykázaných v databáze Comext a v databáze podľa článku 14 ods. 6 za posudzované obdobie a obdobie revízneho prešetrovania vyplýva značne nižší objem dovozu ako objem vývozu deklarovaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Komisia preto usúdila, že v tomto konkrétnom prípade neboli štatistické informácie spoľahlivé a nemohli sa použiť na určenie objemu dovozu z ČĽR a podielu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu. Pri svojich zisteniach týkajúcich sa objemu dovozu dotknutého výrobku do Únie a podielu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu teda vychádzala z overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(43)

Počas obdobia revízneho prešetrovania spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyviezli do Únie približne 2,9 tisíca ton dotknutého výrobku, čo predstavovalo podiel na trhu Únie v rozmedzí [2,5 – 3,5 %] (pozri tabuľku 3).

(44)

Výroba spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala len približne 12 % celkovej odhadovanej výroby prešetrovaného výrobku v ČĽR (7). Komisia preto považovala za pravdepodobné, že počas obdobia revízneho prešetrovania celkový objem dovozu všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov (nezaradených do vzorky a overených v rámci prešetrovania) do EÚ prekročil objem 2,9 tisíca ton deklarovaný spolupracujúcimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu s najväčšou pravdepodobnosťou prekročil úroveň [2,5 – 3,5 %] uvedenú v tabuľke 3.

(45)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania čínski vyvážajúci výrobcovia pokračovali vo vývoze prešetrovaného výrobku do Únie, hoci v nižších množstvách.

(46)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(47)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(48)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bolo vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodná reprezentatívna krajina podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrané Mexiko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(49)

Komisia 14. júla 2022 formou záznamu do spisu (ďalej aj ako „záznam o výrobných faktoroch a reprezentatívnej krajine“ alebo len „záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sú použité pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možnú reprezentatívnu krajinu, konkrétne Mexiko. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií týkajúcich sa spoločnosti Tubos de Acero de México S.A. (ďalej len „Tamsa“) – výrobcu v Mexiku.

(50)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(51)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ , a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(52)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(53)

Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (8), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(54)

Pri týchto prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR existuje značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (9). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (10), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (11). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo ich považuje za inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (12). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (13). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (14), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (15).

(55)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (16) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(56)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú rôzne komplexné zásahy čínskej vlády alebo iných verejných orgánov na rôznych úrovniach verejnej správy, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu. Na podporu tohto stanoviska sa v žiadosti odkazuje na nedávne prešetrovania Komisie týkajúce sa čínskeho oceliarskeho odvetvia (17).

(57)

Konkrétnejšie sa v žiadosti poukázalo na to, že na pozadí doktríny „socialistického trhového hospodárstva“ zakotvenej v ústave ČĽR, všadeprítomnosti Komunistickej strany Číny a jej vplyvu na hospodárstvo prostredníctvom iniciatív strategického plánovania – ako napríklad 13. a 14. päťročný plán – má zasahovanie čínskej vlády rôznu formu, konkrétne administratívnu, finančnú a regulačnú.

(58)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. Žiadateľ, s odvolaním sa na predchádzajúce prešetrovania Komisie v oceliarskom odvetví a na správu, konkrétne uviedol, že:

(59)

Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(60)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Prešetrovaním sa potvrdilo, že dvaja hlavní výrobcovia prešetrovaného výrobku, a to Daye Special Steel ltd a Zhejiang Pacific Seamless Tube, sú vo vlastníctve štátu. Daye Special Steel ltd a Zhejiang Pacific Seamless Tube sú dcérske podniky spoločnosti CITIC Pacific Special Steel. CITIC Pacific Special Steel je jedným z najväčších špecializovaných výrobcov špeciálnej ocele v Číne (22) a patrí spoločnosti CITIC Limited, ktorá je štátom vlastneným podnikom a jedným z najväčších čínskych konglomerátov (23). Spoločnosť CITIC vo svojej výročnej správe za rok 2021 uvádza, že „CITIC sa zaviazala vykonávať národnú stratégiu vrátane zelenej a nízkouhlíkovej transformácie s cieľom splniť 14. päťročný plán. Zároveň sa budeme usilovať o postavenie priekopníka medzi štátom vlastnenými podnikmi pri prispievaní k našim dvojakým cieľom v oblasti uhlíka a o prevzatie vzorovej úlohy v otázkach environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu na kapitálovom trhu (24) “.

(61)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v oceliarskom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (25), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (26), alebo 14. päťročný plán rozvoja odvetvia oceľového šrotu, ktorého hlavným cieľom je „nepretržite zvyšovať mieru využívania oceľového šrotu, aby celkový podiel šrotu pri výrobe ocele na celoštátnej úrovni do konca 14. päťročného plánu dosiahol 30 %“. (27)

(62)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Che-pej, ktorá plánuje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ a „ďalej rozšíriť postupy recyklácie a obehu oceľového šrotu, posilniť preosievanie a triedenie oceľového šrotu (28)“. V pláne provincie Che-pej v oceliarskom odvetví sa ďalej uvádza: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať konsolidáciu, reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca“.

(63)

Podobne v pláne vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu sa počíta s „vybudovaním typických základní výroby ocele […], vybudovať šesť typických základní výroby ocele v An-jangu, Ťi-juane, Pching-ting-šane, Sin-jangu, Šang-čchiou, Čou-kchou atď. a zvýšiť rozsah, intenzitu, špecializáciu a dobrú povesť odvetvia. V rámci nich bude do roku 2025 výrobná kapacita surového železa v An-jangu regulovaná v objeme pod 14 miliónov ton a výrobná kapacita surovej ocele bude regulovaná v objeme do 15 miliónov ton.“ (29)

(64)

Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako je Ťiang-su (30), Šan-tung (31), Šan-si (32), mesto Ta-lien v provincii Liao-ning (33) alebo provincia Če-ťiang (34).

(65)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, nebolo možné systematicky stanoviť existenciu osobných väzieb medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. V prípade prešetrovaného výrobku však existuje niekoľko konkrétnych príkladov.

(66)

Napríklad predseda predstavenstva spoločnosti CITIC Pacific Special Steel je tajomníkom straníckeho výboru (35). Okrem toho predseda dozornej rady spoločnosti CITIC Pacific Special Steel je zástupcom tajomníka straníckeho výboru (36).

(67)

V odvetví prešetrovaného výrobku sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Prešetrovaním sa identifikovali ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva, že výrobné odvetvie ťaží z vládnych usmernení a zasahovania do oceliarskeho odvetvia, keďže prešetrovaný výrobok predstavuje jedno z jeho pododvetví.

(68)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (37). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu čínska vláda vyčlenila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (38). Podobne sa v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj oceliarskeho odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (39).

(69)

Dôležitou surovinou používanou na výrobu prešetrovaného výrobku je železná ruda. Železná ruda sa uvádza aj v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, v rámci ktorého štát plánuje „racionálne rozvíjať domáce zdroje nerastných surovín, posilniť prieskum železnej rudy […], vykonávať preferenčné daňové politiky, podporovať prijímanie vyspelých technológií a zariadení na znižovanie vzniku tuhého banského odpadu.“ (40) V provinciách, ako je Che-pej, orgány plánujú tieto opatrenia pre toto odvetvie: „diskontovaná subvencia na nové projektové investície; uskutočnenie prieskumu medzi finančnými inštitúciami a nasmerovanie ich k tomu, aby poskytovali zvýhodnené úvery železiarskym a oceliarskym podnikom na prechod do nových priemyselných odvetví, a zároveň vláda poskytne diskontované subvencie.“ (41) Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda zaviedla opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(70)

Prešetrovaný výrobok ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 58. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký systém práce v ČĽR) (42).

(71)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 58. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(72)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia prešetrovaného výrobku nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(73)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja prešetrovaného výrobku na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(74)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom oddiele.

(75)

Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(76)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(77)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 49, Komisia vyhotovila záznam týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V tomto zázname sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá. Týmto záznamom boli takisto zainteresované strany informované o zámere Komisie považovať v tomto prípade Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak sa potvrdí existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(78)

V zázname Komisia identifikovala 55 krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR podľa Svetovej banky, čo znamená, že všetky tieto krajiny Svetová banka klasifikuje na základe hrubého národného dôchodku ako krajiny s vyšším stredným príjmom (45).

(79)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa prešetrovaný výrobok vyrába v siedmich krajinách: v Japonsku, Južnej Kórei, Kanade, Mexiku, Ruskej federácii, Saudskej Arábii a USA. Len dve z týchto siedmich krajín patria medzi 55 krajín, ktoré Svetová banka označila za krajiny s hrubým národným dôchodkom podobným Čínskej ľudovej republike – skupina s vyšším stredným príjmom. Týmito krajinami sú Mexiko a Ruská federácia.

(80)

Komisia ďalej posúdila existenciu deformácií trhu spôsobených vývoznými a/alebo dovoznými obmedzeniami prešetrovaného výrobku, ako aj surovín, konkrétne tých, ktoré predstavujú najdôležitejšie položky použitých výrobných nákladov na výrobu prešetrovaného výrobku. Zistila, že v Ruskej federácii existujú obchodné obmedzenia týkajúce sa oceľového šrotu, elektriny a plynu, z ktorých všetky sú významnými výrobnými faktormi používanými na výrobu prešetrovaného výrobku. Vzhľadom na tieto obchodné obmedzenia v Ruskej federácii Komisia usúdila, že Ruskú federáciu nemožno považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(81)

V prípade Mexika neboli zistené žiadne takéto obmedzenia. Mexiko má rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čínska ľudová republika a neboli zistené žiadne obmedzenia týkajúce sa výrobných faktorov ani prešetrovaného výrobku.

(82)

Po začatí prešetrovania vyvážajúci výrobcovia Daye Special Steel Co., Ltd a Zhejiang Pacific Seamless Steel Tube Co., Ltd tvrdili, že Mexiko nemusí úplne spĺňať kritériá na to, aby bolo vhodnou treťou krajinou, pretože: po prvé sa zdá, že výrobný proces je odlišný od procesu čínskych vyvážajúcich výrobcov, a po druhé sa zdá, že sortiment výrobkov vyrábaných mexickými výrobcami je oveľa užší (alebo menej diverzifikovaný) ako v prípade výrobkov vyrábaných a vyvážaných čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.

(83)

Okrem tohto všeobecného tvrdenia podanie vyvážajúcich výrobcov neobsahovalo žiadne konkrétne dôkazy o tom, ako sa výrobný proces a vymedzenie výrobku výrobcov prešetrovaného výrobku v Mexiku líšia v porovnaní s ČĽR a aký by bol vplyv na výrobné faktory. Komisia preto toto tvrdenie zamietla. Neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(84)

Komisia analyzovala dovoz hlavných výrobných faktorov do Mexika. Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že výrobné faktory použité na výrobu prešetrovaného výrobku sa dovážajú do Mexika v dostatočných množstvách na to, aby predstavovali vhodnú referenčnú hodnotu, a že tento dovoz nebol ovplyvnený dovozom z ČĽR ani žiadnej z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (46).

(85)

Komisia takisto identifikovala spoločnosť (Tamsa), ktorej najnovšie finančné údaje na určenie režijných nákladov spojených s výrobou, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú k dispozícii na základe finančných údajov skupiny Tenaris (pozri oddiel 4.7.5).

(86)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Mexiko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Tamsa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(87)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Mexika ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Tamsa ako výrobcu prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine.

(88)

Okrem pripomienok podrobne uvedených v odôvodnení 82 neboli doručené žiadne pripomienky.

(89)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Mexiko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(90)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Mexiko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(91)

V zázname o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú na výrobu prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách pre každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(92)

Komisia takisto uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (47) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny.

(93)

Na základe všetkých informácií vychádzajúcich zo žiadosti a z následných informácií predložených žiadateľom/zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovania na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory a zdroj informácií

(94)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania k bráne závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe 1 k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny. Vážená priemerná dovozná cena bola v prípade potreby upravená o dovozné clá.

(95)

V prípade niekoľkých výrobných faktorov skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, predstavovali zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny v období revízneho prešetrovania. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do nákladov na všetok spotrebný materiál.

(96)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií spochybnili metódu, ktorú Komisia použila na výpočet nedeformovaných hodnôt spotrebného materiálu. Namiesto stanovenia celkovej sumy spotrebného materiálu ako percentuálneho podielu celkových priamych nákladov na suroviny a uplatnenia tohto percentuálneho podielu na celkové nedeformované náklady na suroviny (referenčnú hodnotu) Komisia údajne mala použiť nedeformovanú hodnotu za každú jednotlivú položku.

(97)

Komisia poznamenala, že je jej bežnou praxou nevypočítavať samostatnú referenčnú hodnotu pre spotrebný materiál, ale vyjadriť ho ako percentuálny podiel z celkových nákladov na suroviny na základe údajov o nákladoch vykázaných vyvážajúcimi výrobcami a potom tento percentuálny podiel uplatniť na prepočítané náklady na suroviny pri použití stanovených nedeformovaných cien. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 95, tieto náklady predstavovali zanedbateľnú hodnotu a bez ohľadu na použitú metódu by nemali značný vplyv na výpočty dumpingového rozpätia. Komisia sa domnievala, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty spotrebného materiálu je primeraná, keďže sa ňou zachováva štruktúra nákladov príslušných vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho v čase prešetrovania neboli k dispozícii žiadne lepšie informácie a vyvážajúci výrobcovia nepodložili svoje pripomienky vyčíslením vplyvu použitia ich navrhovanej metódy. Tvrdenie týkajúce sa spotrebného materiálu bolo preto zamietnuté.

(98)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(99)

Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“) poskytuje každý rok za rôzne odvetvia informácie o priemerných mesačných odmenách zamestnancov a priemernom počte skutočne odpracovaných hodín týždenne na zamestnanca v Mexiku.

(100)

Komisia použila takéto informácie za rok 2021 na stanovenie priemernej hodinovej mzdy v odvetví výroby (48). Celkové náklady práce Komisia vypočítala na základe údajov zverejnených OECD v publikácii Zdaňovanie miezd 2021, ktorá sa týkala roka 2021 (49). K hodinovej mzde vo výrobe Komisia pripočítala príspevky na sociálne zabezpečenie.

(101)

Priemerné ceny elektriny pre podniky za kWh v Mexiku v roku 2021 sú uverejnené na webovom sídle GlobalPetrolPrices.com, t. j. v zdroji uvedenom v žiadosti o revízne prešetrovanie. Na základe tejto ceny Komisia určila priemernú cenu elektriny v období revízneho prešetrovania (2021) (50).

(102)

Cenu zemného plynu pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Mexiku každý mesiac uverejňuje regulačný orgán v oblasti energetiky „Comisión Reguladora de Energía“ (CRE). Komisia použila priemernú cenu pre podniky nahlásenú komisiou CRE v období revízneho prešetrovania (51).

(103)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté vo výrobných faktoroch, ako sa uvádza skôr v texte.

(104)

Na stanovenie nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk Komisia použila finančné údaje týkajúce sa činností spoločnosti Tamsa dostupné v rámci konsolidovaných finančných účtov materskej spoločnosti Tenaris S.A. (52)

(105)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(106)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach po konečnom poskytnutí informácií spochybnili metódu použitú Komisiou na výpočet režijných nákladov z rovnakých dôvodov, z akých spochybnili metódu použitú na výpočet súvisiaci so spotrebným materiálom (pozri odôvodnenie 96), pričom tvrdili, že Komisia mala namiesto použitia pomeru režijných nákladov a jeho uplatnenia na nedeformované priame náklady stanoviť všetky faktory samostatne a nahradiť ich náhradnými hodnotami.

(107)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, Komisia poznamenala, že údaje o režijných nákladoch samostatne za každý faktor neboli ľahko dostupné vo finančných výkazoch výrobcu v reprezentatívnej krajine. Komisia sa preto domnievala, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty režijných nákladov je primeraná, keďže sa ňou zachováva štruktúra nákladov príslušných vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho neboli k dispozícii žiadne lepšie informácie, keďže vyvážajúci výrobcovia nenavrhli alternatívnu nedeformovanú referenčnú hodnotu režijných nákladov. Tvrdenie týkajúce sa režijných nákladov bolo preto zamietnuté.

(108)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(109)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Od priamych výrobných nákladov Komisia odpočítala nedeformované náklady na vedľajšie produkty, ktoré sa opätovne použili vo výrobnom procese. Tieto jednotkové spotreby boli overené počas overovania. Komisia vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine (Mexiku), ako sa opisuje v tabuľke 1.

(110)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v oddiele 4.7.5. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov vyvážajúcich výrobcov. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa stanovili na základe finančných výkazov za rok 2021 skupiny Tenaris (53), ktorej súčasťou je mexická dcérska spoločnosť Tamsa. Komisia k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítala tieto položky:

(111)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(112)

Vyvážajúci výrobcovia spochybnili spôsob, akým Komisia určila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, tým, že sa spýtali, prečo boli predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar namiesto obratu, či boli priame predajné náklady zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a prečo Komisia použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk skupiny Tenaris namiesto dotknutého výrobku mexickej dcérskej spoločnosti Tamsa.

(113)

Komisia poznamenala, že je jej bežnou praxou vyjadriť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar s cieľom vytvoriť normálnu hodnotu a zahrnúť priame predajné náklady do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa vyžaduje, aby bola normálna hodnota vytvorená na základe výrobných nákladov a aby zahŕňala nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Z toho vyplýva, že na vytvorenie normálnej hodnoty na základe nákladov musia byť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ktoré sa majú pripočítať k týmto nákladom, vyjadrené vo vzťahu k týmto nákladom. Komisia použila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk skupiny Tenaris, keďže predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Tamsa neboli dostupné a pretože údaje skupiny Tenaris boli najlepšou ľahko dostupnou alternatívou. Komisia sa preto domnievala, že jej metodika výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku je primeraná, v neposlednom rade preto, že neboli k dispozícii žiadne lepšie informácie, a tvrdenie zamietla.

(114)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojeného obchodníka so sídlom v ČĽR.

(115)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovila vývoznú cenu ako cenu skutočne zaplatenú alebo splatnú za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(116)

Komisia v prípade jednotlivých druhov výrobku porovnala vytvorenú normálnu hodnotu stanovenú podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe ceny zo závodu, ktorá bola stanovená, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte.

(117)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali v prípade bankových poplatkov, provízií, úverových nákladov, prepravy, manipulácie, iných zliav, balenia a poistenia.

(118)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(119)

Na základe toho predstavoval vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrených ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 10 % až 44 % v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Dospelo sa preto k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

(120)

V nadväznosti na zistenie existencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrila, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(121)

Podľa žiadateľov je ČĽR najväčším výrobcom prešetrovaného výrobku na svete s 23 výrobcami a celkovo 33 výrobnými linkami.

(122)

Podľa odhadov žiadateľov predstavovala celková výroba prešetrovaného výrobku v ČĽR v období revízneho prešetrovania približne 2,3 milióna ton. Podľa toho istého zdroja bola celková odhadovaná výrobná kapacita 5 miliónov ton. Voľná kapacita na výrobu prešetrovaného výrobku v ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania teda predstavovala približne 2,7 milióna ton. Keďže odhad spotreby v Únii v období revízneho prešetrovania bol približne 100 tisíc ton (pozri tabuľku 2), voľná kapacita čínskych vyvážajúcich výrobcov presahovala spotrebu prešetrovaného výrobku na trhu Únie približne 27-krát. Na porovnanie žiadatelia odhadli, že počas toho istého obdobia boli výrobné kapacity 12 existujúcich spoločností vo zvyšku sveta približne 2,9 milióna ton (54). Vzhľadom na nespoluprácu čínskej vlády a slabú spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia nezískala ďalšie informácie týkajúce sa výroby v ČĽR a dovozu do Únie.

(123)

Vzhľadom na (vysoké) úrovne výroby a voľnú kapacitu v ČĽR v porovnaní s Úniou však Komisia usúdila, že je pravdepodobné, že čínski vyvážajúci výrobcovia by v prípade uplynutia platnosti opatrení čoraz viac presmerovávali svoje voľné kapacity na trh Únie vo veľkých množstvách za dumpingové ceny.

(124)

Počas obdobia revízneho prešetrovania čínski vyvážajúci výrobcovia pokračovali vo vývoze prešetrovaného výrobku do Únie. Vývoz spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov dosahoval v období revízneho prešetrovania 2,9 tisíca ton, čo predstavovalo [2,5 – 3,5 %] podielu na trhu Únie. Ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 40, keďže dovoz do EÚ vychádza len z údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, pričom celková výroba v ČĽR bola v období revízneho prešetrovania značne vyššia, celkový podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu s prešetrovaným výrobkom v Únii bol pravdepodobne vyšší. Trh Únie preto zostáva atraktívnym vývozným trhom pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, a to aj napriek platným opatreniam.

(125)

Podľa názoru žiadateľov spočíva atraktívnosť trhu Únie aj v pomerne vysokej priemernej cenovej hladine, schopnosti zákazníkov riešiť problémy a v ich solídnej logistickej infraštruktúre s dobre vybavenými prístavmi, skladovacími a distribučnými zariadeniami a vo vysokej úrovni priemyselnej spotreby. Únia je navyše v súčasnosti z hľadiska objemu najväčším trhom s oceľou na svete.

(126)

Okrem toho čínske vývozné ceny v období revízneho prešetrovania na základe porovnania cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky a spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov podhodnocovali ceny Únie, ak sa nepočíta antidumpingové clo (pozri odôvodnenie 140), čo svedčí o tom, že trh Únie je atraktívny z hľadiska cien.

(127)

Zavedenie opatrení USA podľa článku 232, a najmä ich dovozné clá na dotknutý výrobok od čínskych vyvážajúcich výrobcov, ďalej obmedzuje možnosti vyvážajúcich výrobcov vyvážať dotknutý výrobok do iných významných destinácií ako do Únie.

(128)

Z hľadiska veľkosti a cien preto trh Únie zostal pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívny.

(129)

Prešetrovaním sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania čínsky dovoz naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny.

(130)

Voľná kapacita v ČĽR bola značná v porovnaní so spotrebou v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti a cien okrem toho prispela k pravdepodobnosti toho, že čínsky vývoz a voľná kapacita by boli v prípade uplynutia platnosti opatrení nasmerované na trh Únie.

(131)

Komisia tak dospela k záveru, že je pravdepodobné, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení by viedlo k značnému nárastu dumpingového dovozu prešetrovaného výrobku z Číny do Únie.

(132)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení pravdepodobne povedie k pokračovaniu dumpingu.

(133)

Podobný výrobok počas posudzovaného obdobia vyrábali šiesti výrobcovia so sídlom v rôznych členských štátoch. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(134)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 196 050 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, ako je Európske združenie výrobcov oceľových rúr v prípade výrobcov z EÚ nezaradených do vzorky a vyplnené dotazníky predložené výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Ako je uvedené v odôvodnení 20, do vzorky boli vybraní traja výrobcovia z Únie, na ktorých pripadalo takmer 76 % celkového objemu výroby a 67 % objemu predaja známych výrobcov podobného výrobku z Únie.

(135)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe dovozných štatistík v databáze Eurostatu a objemu predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ako vo svojom podaní uviedol žiadateľ v prípade výrobcov z EÚ nezaradených do vzorky, a vyplnených dotazníkov predložených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Komisia použila rozpätia údajov pre voľný trh a trh vlastnej spotreby, ako aj pre podiely na trhu s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k prezradeniu citlivých údajov v prípade jedného výrobcu z Únie.

(136)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii v tonách

(137)

Spotreba v Únii sa v období medzi rokmi 2018 a 2019 znížila o 3 %, v období medzi rokmi 2019 a 2020 klesla o viac ako 12 % a následne sa v období medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania zlepšila o viac ako 5 %. Celkovo sa od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania znížila o 9 %.

(138)

Výrobné odvetvie Únie vykázalo použitie prešetrovaného výrobku na vlastnú spotrebu, ktoré v roku 2018 predstavovalo menej ako 5 % celkovej spotreby v Únii. Počas posudzovaného obdobia narástla o 26 %.

(139)

Spotreba na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia znížila o 10 %. Medzi rokmi 2018 a 2019 sa znížila o 7 %, medzi rokmi 2019 a 2020 o 9,6 % a následne sa v období medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania zlepšila o 7 %.

(140)

Na základe údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa objem dovozu prešetrovaného výrobku a jeho podiel na trhu vyvíjali nasledovne. Keďže údaje pochádzali len od dvoch vyvážajúcich výrobcov, z dôvodu zachovania dôvernosti sa poskytli v rozpätiach.

(141)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(142)

V pôvodnom prešetrovaní bol podiel dovozu z Číny na trhu v Únii 26,8 %. V porovnaní s tým bol tento podiel na trhu počas obdobia revízneho prešetrovania [2,5 – 3,5] %. Podiel dovozu z Číny na trhu sa teda z dôvodu platných antidumpingových opatrení prudko znížil. V kontexte klesajúcej spotreby sa však čínsky dovoz počas posudzovaného obdobia zvýšil na úkor výrobného odvetvia Únie. Objem celkového dovozu z ČĽR sa za posudzované obdobie zvýšil o 104 % a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval [2 800 – 2 900] ton. Hoci sa podiel čínskeho dovozu na trhu zvýšil, v rovnakom období zostal pomerne nízky na úrovni [2,5 – 3,5] %.

(143)

Konkrétne sa podiel dovozu z ČĽR na trhu v období medzi rokmi 2018 a 2019 zvýšil o 20 %, medzi rokmi 2018 a 2020 sa zvýšil o 13 % napriek poklesu spotreby v Únii na voľnom trhu o 16 % a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 127 %. K zvýšeniu podielu dovozu z ČĽR na trhu v posudzovanom období došlo napriek existujúcim antidumpingovým opatreniam a kríze COVID-19.

(144)

Ako je uvedené v odôvodnení 42, objem dovozu prešetrovaného výrobku z ČĽR do Únie a podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu vychádzajú z overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie za posudzované obdobie a obdobie revízneho prešetrovania.

(145)

Po konečnom poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, Daye Special Steel Co. Ltd., Zhejiang Pacific Seamless Steel Tube Co. a Yangzhou Chengde Steel Pipe, Co. Ltd, tvrdili, že nie je jasné, prečo objemy dovozu použité pri prešetrovaní vychádzali z údajov vykázaných spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami namiesto databázy Comext.

(146)

Ako je uvedené v odôvodnení 42, Komisia usúdila, že v tomto prípade neboli štatistické informácie spoľahlivé a nemohli sa použiť na určenie skutočného objemu dovozu z ČĽR, a preto jej zistenia vychádzajú prednostne z overených údajov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. V aktuálnom prešetrovaní navyše neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že použitie objemu vývozu deklarovaného spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami je nevhodné. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(147)

Komisia stanovila ceny a cenové podhodnotenie dovozu z ČĽR do Únie na základe údajov od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(148)

Keďže údaje pochádzali len od dvoch vyvážajúcich výrobcov, z dôvodu zachovania dôvernosti sa priemerná dovozná cena poskytla v rozpätiach.

(149)

Priemerná cena dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

(150)

Priemerná dovozná cena sa medzi rokmi 2018 a 2019 znížila o 1 %, medzi rokmi 2018 a 2020 klesla o 4 % a medzi rokom 2018 a obdobím revízneho prešetrovania sa zvýšila o 13 %.

(151)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

(152)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 21,6 % až 27 % bez antidumpingových ciel. Pri vykonaní rovnakého porovnania so zarátaním antidumpingových ciel sa však nezistilo žiadne podhodnotenie ceny.

(153)

Dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako ČĽR pochádzal najmä z Thajska, Ukrajiny a zo Spojeného kráľovstva.

(154)

Súhrnný objem dovozu do Únie, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín

(155)

Objem dovozu z Thajska sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 116 %. Podiel na trhu dosiahol v roku 2020 úroveň [5 – 6] % a počas obdobia revízneho prešetrovania klesol na úroveň [3,2 – 4,2] %. Priemerná dovozná cena zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná. Z rovnakých dôvodov, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 140, sa podiel všetkých iných krajín na trhu poskytol v rozpätiach.

(156)

Objem dovozu z Ukrajiny sa počas posudzovaného obdobia znížil o 39 %. Podiel na trhu dosiahol v roku 2020 úroveň [1 – 2] % a počas obdobia revízneho prešetrovania klesol na úroveň [0,5 – 1,5] %. Priemerná dovozná cena sa počas posudzovaného obdobia znížila o 33 %.

(157)

Objem dovozu zo Spojeného kráľovstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 98 %. Podiel na trhu sa počas obdobia revízneho prešetrovania zvýšil na úroveň [0,5 – 0,9] %. Priemerná dovozná cena sa počas posudzovaného obdobia znížila o 30 %.

(158)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil o 70 %. Podiel na trhu dosiahol v roku 2019 úroveň [4 – 5] % a počas obdobia revízneho prešetrovania klesol na úroveň [1 – 2] %. Celkovo sa priemerná dovozná cena počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5 %.

(159)

Objem dovozu zo všetkých tretích krajín iných ako dotknutá krajina klesol počas posudzovaného obdobia o 21 %. Podiel dovozu zo všetkých tretích krajín iných ako dotknutá krajina na trhu sa počas obdobia revízneho prešetrovania takisto znížil na úroveň [6,5 – 7,5] %.

(160)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(161)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky. Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov obsiahnutých v informáciách, ktoré poskytol žiadateľ a ktoré boli krížovo skontrolované s overenými vyplnenými dotazníkmi od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a s dostupnými oficiálnymi štatistikami. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a dostupných oficiálnych štatistík. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(162)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(163)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(164)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(165)

Objem výroby dosiahol počas obdobia revízneho prešetrovania rekordne nízke úrovne. V posudzovanom období klesol o 45 %. Konkrétnejšie sa medzi rokmi 2018 a 2019 znížil o 17 %, potom medzi rokmi 2019 a 2020 klesol o viac ako 19 % a medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania o viac ako 17 %. Tento pokles bol dôsledkom zníženia spotreby v Únii, ako je vysvetlené v oddiele 6.2.

(166)

Výrobná kapacita vykazovala podobný vývoj, keďže počas posudzovaného obdobia klesla celkovo o 21 %.

(167)

Komisia poznamenala, že pokles výrobnej kapacity bol čiastočne zapríčinený dvoma spoločnosťami, ktoré nepatrili k žiadateľom a ktoré zastavili výrobu podobného výrobku v roku 2020, a to AMTP Roman v Rumunsku a Vallourec Deutschland v Nemecku. Spoločnosť Vallourec Deutschland zatvorila svoj výrobný závod v Nemecku v düsseldorfskej štvrti Reisholz v júni 2020 a koncom roka 2021 výrobný závod v štvrti Rath.

(168)

Súbežný pokles objemu výroby a výrobnej kapacity v posudzovanom období mal za následok pokles využitia kapacity o 30 % za posudzované obdobie.

(169)

Hoci využitie kapacity nie je hlavným faktorom ziskovosti, má priamy vplyv na výsledky zvýšením váhy fixných nákladov. Využitie kapacity dosahovalo veľmi nízku úroveň, čím sa toto odvetvie dostalo do veľmi nestabilnej situácie.

(170)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu (v tonách)

(171)

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (na voľnom trhu aj trhu vlastnej spotreby) sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížil, a to o 9 %. Konkrétne sa predaj medzi rokmi 2018 a 2019 znížil o 5 %, následne v rokoch 2019 až 2020 klesol o viac ako 12 % a od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania stúpol o viac ako 9 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v rámci celkovej spotreby dosiahol až 90,9 % a za posudzované obdobie klesol o 1 %.

(172)

Zatiaľ čo spotreba klesla o 9 %, objem výroby výrobného odvetvia Únie sa znížil o 45 % a jeho objem predaja na trhu Únie (na voľnom trhu i trhu vlastnej spotreby) klesol počas posudzovaného obdobia o 9 %.

(173)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(174)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie sa za posudzované obdobie znížila o 40 %, pričom vykazovala rovnaký vývoj ako objem výroby v Únii.

(175)

Produktivita pracovnej sily výrobcov z Únie meraná ako produkcia (v tonách) na zamestnanú osobu za rok sa za príslušné obdobie znížila o 8 % v dôsledku poklesu dopytu na trhu a následného poklesu výroby.

(176)

Všetky dumpingové rozpätia stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania boli výrazne nad úrovňou de minimis. Úroveň dovozu z ČĽR do Únie bola zároveň počas obdobia revízneho prešetrovania relatívne obmedzená, keďže predstavovala iba [2,5 – 3,5] % spotreby v Únii. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol preto pomerne obmedzený.

(177)

Vážený priemer jednotkových predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

(178)

Cena výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa za posudzované obdobie znížila o viac ako 2 % a jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o 15 %. Výrobcovia z Únie po uložení antidumpingových opatrení na dovoz z Číny v novembri 2016 dokázali svoje predajné ceny v Únii od roku 2018 do roku 2019 zachovať na rovnakej úrovni. Medzi rokmi 2019 a 2020 sa však jednotková predajná cena znížila o viac ako 6 %. Následne sa v rokoch 2020 až 2021 zlepšila o viac ako 4 %.

(179)

Jednotkové výrobné náklady zostali medzi rokmi 2018 a 2019 stabilné, v období 2018 až 2020 mierne klesli o 1 % a počas posudzovaného obdobia sa zvýšili o 15 %. Medzi rokmi 2020 a 2021 sa zvýšili o viac ako 16 %, čo odráža vysoký nárast nákladov na energiu a suroviny v rovnakom období.

(180)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(181)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa medzi rokmi 2018 a 2019 zvýšili o 3 %. V rokoch 2018 až 2020 sa takisto zvýšili o 6 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 6 %.

(182)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(183)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky zostala vo vzťahu k výrobe stabilná. Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob znížila o 39 %. Výrobcovia z Únie si zvyčajne udržiavajú len nízku úroveň zásob. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečného stavu zásob ako percentuálneho podielu výroby. Niektorí z výrobcov počas obdobia prešetrovania vyrábali v menšej miere a znížili zásoby v úsilí čeliť svojej náročnej finančnej situácii v rokoch 2020 a 2021 (pozri tabuľku 6).

(184)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(185)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť celkovo klesla z 9,3 % v roku 2018 na [–7,2] % počas obdobia revízneho prešetrovania. Medzi rokmi 2018 a 2019 zostala takmer na rovnakej úrovni, no v rokoch 2018 až 2020 sa znížila o 59 %. Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období prepadla o [–77] %.

(186)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia nevysvetlila, ako zhoršenie ziskovosti súvisí so zvýšením dovozných cien z dotknutej krajiny.

(187)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 200, Komisia dospela k záveru, že značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, nebola spôsobená dovozom z ČĽR. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(188)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. V období medzi rokmi 2018 a 2019 sa zvýšil o 21 % a v období 2018 až 2020 zostal stabilný. Čistý peňažný tok však počas posudzovaného obdobia zaznamenal celkový pokles o 89 %, čo je v súlade s vývojom ziskovosti predaja.

(189)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií, v ktorom sa odráža úroveň odpisovania. Celkovo počas posudzovaného obdobia klesla o 97 %. Konkrétne sa medzi rokmi 2018 a 2019 zvýšila o 111 %, a to najmä vďaka úrovni zisku dosiahnutej v roku 2019, v období 2018 až 2020 narástla o 71 % a, ako už bolo uvedené, v dôsledku nízkej úrovne ziskov v roku 2021 sa v rokoch 2018 až 2021 znížila o 97 %.

(190)

Komisia poznamenala, že napriek nízkym ziskovým rozpätiam od roku 2020 si výrobné odvetvie Únie udržalo celkom slušnú úroveň produktivity a nepretržitými investíciami nikdy neprestalo optimalizovať svoj výrobný proces, logistiku, predaj a marketing.

(191)

Vysoká úroveň investícií, ktoré má realizovať výrobné odvetvie Únie, svedčí o jeho silnej vôli prispôsobovať sa, zlepšovať sa a udržať sa na trhu napriek náročným podmienkam a hospodárskym ťažkostiam.

(192)

Slabá finančná výkonnosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia obmedzovala jeho schopnosť získavať kapitál. Výrobné odvetvie Únie je kapitálovo náročné a vyžaduje si značné investície. Čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia bol príliš nízky, aby pokryl tieto značné investície.

(193)

Z vývoja mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov počas posudzovaného obdobia vyplynulo, že finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila. Celkovo sa v posudzovanom období zhoršili trendy hlavných ekonomických ukazovateľov.

(194)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetky ukazovatele ujmy vykazovali počas posudzovaného obdobia negatívny vývoj. V kontexte poklesu dopytu o 9 % sa objem predaja na voľnom trhu znížil o 9 % a výroba klesla o 45 %. Viedlo to k poklesu kapacity o 21 % a zamestnanosti o 40 %. Keďže pokles výroby bol rýchlejší (45 % za posudzované obdobie) ako zníženie kapacity a zamestnanosti, zároveň kleslo aj využitie kapacity o 30 % a produktivita o 8 %.

(195)

Počas toho istého obdobia sa priemerná jednotková cena na voľnom trhu takisto znížila o viac ako 2 %, pričom jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o 15 %. V dôsledku toho sa ziskovosť za posudzované obdobie prepadla o [–77] % a zisk klesol z 9,3 % v roku 2018 na [–7,2] % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(196)

V súlade s tým poukazujú ukazovatele ujmy na to, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v období revízneho prešetrovania značnú ujmu, keďže znížilo svoje predajné ceny aj napriek nárastu výrobných nákladov, čo viedlo k prepadu jeho ziskovosti, ktorý negatívne ovplyvnil investície, návratnosť investícií a peňažný tok.

(197)

Preto Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(198)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia ďalej skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(199)

Prešetrovaním sa zistilo, že objem dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 104 % z [1 300 – 1 400] ton na [2 800 – 2 900] ton. Jeho podiel na trhu sa takisto viac ako zdvojnásobil, a to z [1 – 3] % na [2,5 – 3,5] %, zostal však výrazne pod jeho podielom na trhu na úrovni 26,8 % zisteným počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania. Čo je dôležitejšie, priemerná predajná cena dovozu z ČĽR [1 500 – 1 600] EUR/t bola počas obdobia revízneho prešetrovania vyššia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie (1 321 EUR/t) a jeho priemerné výrobné náklady (1 416 EUR/t). Okrem toho, ak sa porovnajú jednotlivé druhy výrobku, Komisia nezistila cenové podhodnotenie v prípade zarátania ciel do cien vyvážajúcich výrobcov. Dovoz z ČĽR preto napriek zvýšeniu objemu a podielu na trhu nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(200)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že značná ujma, ktorú výrobné odvetvie Únie utrpelo, nemohla byť spôsobená dovozom z Číny.

(201)

V odôvodnení 200 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či by bol v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobný opätovný výskyt ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR.

(202)

V tejto súvislosti Komisia analyzovala tieto prvky: výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v ČĽR, vzťah medzi cenami v Únii a čínskymi cenami, vzťah medzi vývoznými cenami do tretích krajín a cenovou hladinou v Únii, atraktívnosť trhu Únie a vplyv potenciálneho dovozu z ČĽR na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by uplynula platnosť opatrení.

(203)

Výrobná kapacita v ČĽR sa v prípade dotknutého výrobku odhaduje na päť miliónov ton ročne. Voľná kapacita dostupná v Číne predstavovala približne 2,7 milióna ton ročne, čo takmer 27-krát presahuje spotrebu dotknutého výrobku na trhu Únie, ktorá v období revízneho prešetrovania predstavovala 102 189 ton. Na čínskom trhu teda existuje značný prebytok ponuky nad dopytom. Bol by to teda ďalší stimul pre čínskych výrobcov, aby sa čoraz viac zameriavali na vývozné trhy, ak by sa im naskytli nové príležitosti.

(204)

Ako sa konštatuje v oddiele 4.2, trh Únie je atraktívny z hľadiska jeho veľkosti a cien. Únia je v súčasnosti najväčším trhom s prešetrovaným výrobkom na svete, pokiaľ ide o objem. Zároveň má solídnu logistickú infraštruktúru s dobre vybavenými prístavmi, skladovacími a distribučnými zariadeniami a vysokú úroveň priemyselnej spotreby.

(205)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 152, Komisia zistila, že bez opatrení by dovoz z ČĽR výrazne podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie. Navyše priemerná dovozná cena čínskych vyvážajúcich výrobcov do hlavných tretích krajín (Južnej Kórey, Indie, Thajska atď.) na úrovni 1 135 EUR/t (56) bola v období revízneho prešetrovania nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie na úrovni 1 321 EUR/t na voľnom trhu. V dôsledku toho by v prípade uplynutia platnosti opatrení mali vyvážajúci výrobcovia silnú motiváciu zvýšiť svoj predaj do Únie za nižšie ceny ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(206)

Trh Únie sa teda považuje za veľmi atraktívny pre čínskych výrobcov a možno dospieť k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by boli dostupné voľné kapacity v ČĽR prinajmenšom čiastočne použité na značné zvýšenie vývozu na trh Únie za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu. Ako už bolo opísané, atraktívnosť trhu Únie by viedla k značnému zvýšeniu dumpingového dovozu z ČĽR. Keďže dotknutý výrobok je pomerne homogénny výrobok, pokiaľ ide o kvalitu, cenová úroveň je najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní o tom, či nakupovať od výrobcov z Únie alebo od čínskych vyvážajúcich výrobcov. Náhly pokles čínskeho vývozu v reakcii na antidumpingové opatrenia naznačuje, že zákazníci môžu ľahko prejsť k dodávateľovi s najkonkurencieschopnejšou cenou (t. j. od čínskych vyvážajúcich výrobcov k výrobcom z Únie alebo naopak v prípade uplynutia platnosti opatrení).

(207)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosahovali počas obdobia revízneho prešetrovania záporné ziskové rozpätia na úrovni [–7,2 %], v dôsledku čoho si nemôžu dovoliť ďalej znížiť svoju predajnú cenu ani stratiť podiel na trhu (v prípade, že neznížia cenu) pre nový dovoz, pretože by to ešte viac zvýšilo ich straty.

(208)

Vzhľadom na pravdepodobnosť vstupu vyvážajúcich výrobcov za nižšie ceny a väčšie objemy bude výrobné odvetvie Únie nútené buď znížiť svoje predajné ceny na úkor ziskovosti, alebo zachovať úroveň predajných cien a s najväčšou pravdepodobnosťou stratiť objem predaja a podiel na trhu v prospech čínskych vývozcov. Kombinácia uvedených scenárov sa javí ešte realistickejšia. Napokon to môže viesť k cenovému tlaku smerom nadol, väčším stratám a k tomu, že dovoz z ČĽR pravdepodobne znovu získa podiel na trhu na úrovni 26 % z obdobia pred uložením opatrení. Treba poznamenať, že dvaja existujúci výrobcovia z Únie v roku 2020 úplne zastavili výrobu podobného výrobku: AMTP Roman v Rumunsku a Vallourec Deutschland v Nemecku.

(209)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktoré by podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, a ešte viac by sa tým zhoršila ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, keďže by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy pôvodne spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

(210)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia vo svojej analýze opätovného výskytu ujmy neposúdila vplyv dovozu s pôvodom v Thajsku so zreteľom na skutočnosť, že čínsky dovoz nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu počas „obdobia revízneho prešetrovania“. Ďalej tvrdili, že nízke ceny a objem dovozu s pôvodom v Thajsku môžu zhoršiť nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(211)

Keďže je toto prešetrovanie obmedzené na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR, Komisia obmedzila svoju analýzu opätovného výskytu ujmy na prvky uvedené v odôvodnení 202, ktoré by mohli ovplyvniť výrobné odvetvie Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení na dovoz s pôvodom v ČĽR. Dovoz z Thajska nebol faktorom pri uvedenom posúdení. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(212)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia zároveň tvrdili, že Komisia nevysvetlila, prečo výrobné odvetvie Únie vykázalo straty v období revízneho prešetrovania.

(213)

Ako je uvedené v odôvodnení 195, priemerná jednotková cena sa za posudzované obdobie znížila o 2 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa zvýšili o 15 %. V dôsledku toho, keďže výrobné odvetvie Únie nemohlo pre dlhodobé dohody preniesť zvýšenie nákladov, v období revízneho prešetrovania vykázalo straty. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 200, Komisia dospela k záveru, že dovoz z ČĽR nespôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia preto svoju analýzu zamerala na opätovný výskyt ujmy na základe prvkov uvedených v odôvodnení 202. Na základe toho a ako sa spomína v odôvodnení 209 dospela k záveru, že ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy, ktorú pôvodne spôsobil dumpingový dovoz z ČĽR. Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(214)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sa takisto odvolali na dve správy Odvolacieho orgánu (57) a tvrdili, že „k odôvodnenému záveru sa musí dospieť dôkladným zvážením dôkazov v spise a akékoľvek prognózy do budúcnosti alebo vyvodené úsudky takisto musia byť vyvodené na základe nesporných dôkazov“. Konkrétne tvrdili, že voľná kapacita bola nadhodnotená a že čínski vyvážajúci výrobcovia sa zameriavali na domáci trh a nevyvážali svoju voľnú kapacitu do Únie. Okrem toho tvrdili, že pri analýze pravdepodobnosti by sa nemala posudzovať atraktívnosť trhu Únie a „ceny z Číny do iných krajín“ a že analýza by mala vychádzať z „kontrafaktuálnej analýzy toho, čo by sa stalo v budúcnosti, a to predovšetkým na základe prognózy dumpingového dovozu, cien a vplyvu na výrobné odvetvie Únie“.

(215)

Pokiaľ ide o kapacitu a voľnú kapacitu, spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neposkytli žiadne nové dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Keďže neboli predložené nové prvky, tvrdenie sa zamietlo.

(216)

Pokiaľ ide o prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri analýze pravdepodobnosti, Komisia sa domnieva, že analýzou prvkov ako atraktívnosť trhu Únie a ceny do tretích krajín vykonala takúto „kontrafaktuálnu analýzu“ v súlade so svojou štandardnou praxou použitím všetkých dostupných prvkov, ktoré umožnili výhľadovú analýzu pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Keďže neboli predložené prvky, ktoré by zvrátili závery Komisie v tejto súvislosti, toto tvrdenie sa zamietlo.

(217)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, neprepojených dovozcov a používateľov.

(218)

Výrobné odvetvie Únie tvoria šiesti výrobcovia so sídlom v rôznych členských štátoch. Z nich medzi žiadateľov patria spoločnosti Dalmine S.p.A, Tubos Reunidos Group SA a Válcovny trub Chomutov, a. s., pričom ostatné spoločnosti spolupracovali, Huta Batory Sp. Z o.o., Vallourec Deutschland GmbH, v Nemecku a vo Francúzsku (nie sú žiadateľmi) a AMTP Roman.

(219)

Prešetrovaním sa preukázalo, že prípadné uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo výrazný negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie by sa rýchlo zhoršila z hľadiska nižších objemov predaja a nižších predajných cien, čo by spôsobilo výrazný pokles ziskovosti. Pokračovanie opatrení by výrobnému odvetviu Únie naopak umožnilo pokračovať v zotavovaní sa z minulej ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom a rozvinúť svoj potenciál na trhu Únie, ktorý nie je poznačený nekalými obchodnými praktikami z ČĽR.

(220)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že zachovanie platných antidumpingových opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(221)

Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov, obchodníkov a používateľov. Ani jeden z obchodníkov a používateľov nevyplnil dotazník Komisie.

(222)

Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní sa v tomto revíznom prešetrovaní neprihlásili žiadni používatelia. Okrem toho existuje 79 známych neprepojených dovozcov, z ktorých sa prihlásila len spoločnosť Siderpighi spa Con Socio Unico známa ako neprepojený dovozca. Táto spoločnosť uviedla, že nie je za uloženie antidumpingových opatrení. Tvrdila, že Únia potrebuje čínsky dovoz, pretože dopyt presahuje ponuku. Komisia poznamenala, že obrat z prešetrovaného výrobku predstavuje menej ako 1 % obratu neprepojeného dovozcu. Pokračovanie opatrení teda v žiadnom prípade nezmení celkový výhľad výkonnosti danej spoločnosti.

(223)

Okrem toho, pokiaľ ide o záujmy používateľov a dovozcov, Komisia v pôvodnom prešetrovaní dospela k záveru, že existujú dostatočné alternatívne zdroje dodávok prešetrovaného výrobku. Tento záver zostáva v platnosti, keďže približne 10 % trhu stále zásobuje dovoz zo všetkých krajín pôvodu. Výrobné odvetvie Únie navyše malo počas obdobia revízneho prešetrovania voľnú kapacitu viac ako 46 %, čo je výrazne nad rámec súčasnej spotreby v Únii.

(224)

Komisia preto dospela k záveru, že predĺženie platnosti opatrení by nemalo negatívny vplyv na existujúcu ponuku na trhu ani na hospodársku situáciu dotknutého dovozcu alebo ktoréhokoľvek z používateľov na trhu.

(225)

Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, že pokračovanie opatrení nebude v rozpore so záujmami používateľov a dovozcov.

(226)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech zachovania existujúcich opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(227)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s pokračovaním dumpingu, opätovným výskytom ujmy a so záujmom Únie, by sa antidumpingové opatrenia na určité bezšvové rúry a rúrky zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm z ČĽR mali zachovať.

(228)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania súvisiace s rozdielom v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(229)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(230)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(231)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR vyrobeného uvedenými právnickými osobami. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(232)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (58). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(233)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla aktuálne uplatniteľného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa naňho vzťahovala sadzba antidumpingového cla platná pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Komisia by mala takejto žiadosti vyhovieť za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca by musel preukázať, že: i) nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas obdobia, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatniteľného na jeho vývoz; ii) nie je prepojený so žiadnou spoločnosťou, ktorá dotknutý výrobok do Únie vyvážala a na ktorú sa preto vzťahujú antidumpingové clá, a iii) následne vyvážal dotknutý výrobok do Únie alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo.

(234)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (59), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(235)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 248/2011 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna (ďalej len „GFR“ alebo „dotknutý výrobok“ alebo „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“ alebo „dotknutá krajina“). Clo stanovené na základe úrovne odstránenia ujmy bolo v rozpätí od 7,3 % do 13,8 %.

(2)

Komisia po antisubvenčnom prešetrovaní a čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní antidumpingových opatrení zmenila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1379/2014 (3) pôvodné antidumpingové clo na sadzby v rozpätí od 0 % do 19,9 % a uložila doplnkové vyrovnávacie clo v rozpätí od 4,9 % do 10,3 %. Výsledné kombinované vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia sa pohybovali v rozmedzí od 4,9 % do 30,2 %.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/724 (4) sa Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení rozhodla zachovať tieto opatrenia v podobe stanovenej vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1379/2014.

(4)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/328 (5) sa Komisia po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení rozhodla zachovať tieto opatrenia v podobe stanovenej vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1379/2014.

(5)

Výsledné kombinované vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia sa preto pohybujú v rozmedzí od 4,9 % do 30,2 %.

(6)

Opatrenia sú platné aj na dovoz GFR s pôvodom v Egypte. Komisia po antisubvenčnom prešetrovaní vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/870 (6) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Egypte. Clo založené na úrovni subvencovania bolo 13,1 %.

(7)

Komisii bola 19. januára 2022 doručená žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti platných antidumpingových ciel, ktorú podalo Európske združenie výrobcov sklenených vlákien (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho výrobky z nekonečného skleneného vlákna v zmysle článku 5 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“).

(8)

Komisia začala 21. apríla 2022 revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz GFR s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do Únie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) (7).

(9)

Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a pokračovanie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Okrem toho Komisia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti osobitne informovala žiadateľa, iných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, orgány z dotknutej krajiny, známych dovozcov a používateľov a vyzvala ich, aby sa na tomto prešetrovaní zúčastnili.

(12)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(13)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja GFR v období revízneho prešetrovania, ktorý je možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 76 % výroby výrobného odvetvia Únie v období revízneho prešetrovania. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na tento nízky počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(17)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(18)

Jeden vyvážajúci výrobca v dotknutej krajine poskytol požadované informácie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. Informovala o tom jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorý poskytol odpoveď, a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(19)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(20)

Komisia zaslala dotazníky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, výrobcom z Únie, používateľom a dovozcom. Rovnaké dotazníky boli v deň začatia revíznych prešetrovaní sprístupnené aj online (8).

(21)

Traja výrobcovia z Únie zaslali vyplnené dotazníky.

(22)

Komisia nedostala žiadnu odpoveď od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, čínskej vlády, neprepojeného dovozcu ani používateľov.

(23)

Vzhľadom na nespoluprácu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a v súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia založila svoju analýzu pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu na dostupných skutočnostiach. Použila informácie uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a štatistiky dostupné v databázach Comext a Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“), ako aj v iných verejne dostupných zdrojoch. Všetky zainteresované strany a čínska vláda boli o tom informované a nevzniesli žiadne námietky.

(24)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

(25)

Komisia 28. apríla 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(26)

Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

(27)

Prešetrovaným výrobkom je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, konkrétne striž zo skleneného vlákna s dĺžkou najviac 50 mm, pramene zo skleneného vlákna s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené impregnáciou a poťahovaním a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887), a rohože vyrobené zo skleneného vlákna s výnimkou rohoží zo sklenenej vlny, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00 (kódy TARIC 7019120022, 7019120025, 7019120026, 7019120039), 7019 14 00 a 7019 15 00 (9). Číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(28)

Dotknutý výrobok je surovina, ktorá sa najčastejšie používa na vystuženie termoplastických a teplom tvrditeľných živíc v odvetví kompozitných materiálov. Výsledné kompozitné materiály (materiály vystužené skleneným vláknom) nachádzajú použitie v mnohých odvetviach: doprave (v automobilovej, námornej, leteckej, vojenskej), elektrotechnickom priemysle, odvetví veternej energie, odvetví výstavby a stavebníctva, odvetví výroby nádrží/potrubí, odvetví spotrebného tovaru atď.

(29)

Výrobkom dotknutým týmto prešetrovaním je prešetrovaný výrobok s pôvodom v ČĽR.

(30)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní a v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, aj týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(31)

Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platného opatrenia viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, na tomto prešetrovaní nespolupracovali žiadni vyvážajúci výrobcovia z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď, a preto sa Komisia rozhodla uplatniť článok 18

(34)

Zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu boli preto v súlade s článkom 18 základného nariadenia založené na dostupných skutočnostiach, najmä na informáciách v žiadosti o prešetrovanie, ako aj na informáciách získaných od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania, konkrétne od žiadateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(35)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(36)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Čínska vláda v tejto súvislosti nevzniesla žiadne pripomienky.

(37)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt. Podľa informácií, ktoré mala Komisia v tom čase k dispozícii, boli ako možné reprezentatívne krajiny pre ČĽR určené Brazília a Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma aj prípadné ďalšie vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(38)

Komisia 5. augusta 2022 informovala zainteresované strany formou záznamu o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použila Turecko. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA“) a zisk na základe dostupných informácií o spoločnosti Türkiye Şişe Ve Cam Fabrikalari A.Ş., výrobcovi v reprezentatívnej krajine. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(39)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(40)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(41)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a vyvážajúcich výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(42)

Pri nedávnom prešetrovaní, ktoré sa týkalo odvetvia sklenených vlákien v ČĽR (10), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(43)

Pri uvedenom prešetrovaní Komisia zistila, že v ČĽR existuje značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (11). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví sklenených vlákien vrátane GFR nielenže pretrváva značná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (12), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (13). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (14). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (15). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví sklenených vlákien vrátane GFR deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (16), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (17).

(44)

Podobne ako v predchádzajúcom prešetrovaní týkajúcom sa odvetvia sklenených vlákien v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia tak urobila na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v správe (18), ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcom prešetrovaní v tejto súvislosti.

(45)

Žiadateľ v žiadosti uviedol, že čínske odvetvie GFR sa vyznačuje výraznými deformáciami v dôsledku zasahovania štátu do hospodárstva vo všeobecnosti, ako aj konkrétne do odvetvia prešetrovaného výrobku. V žiadosti sa tvrdilo, že všetky výrobné faktory, ako sú pôda, energia, kapitál, suroviny a práca, sú rovnako deformované, keďže podliehajú zásahom zo strany čínskej vlády, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zanedbateľným deformáciám v čínskom sektore GFR.

(46)

Na podporu svojho stanoviska sa žiadateľ v žiadosti odvolával na viaceré verejne dostupné zdroje informácií, ako je správa, nedávne prešetrovanie Komisie týkajúce sa odvetvia textílií zo sklenených vlákien a z neho vyplývajúce nariadenie (EÚ) 2020/492, 13. päťročný plán rozvoja odvetvia stavebných materiálov, 13. päťročný plán národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR, 14. päťročný plán pre národný hospodársky a sociálny rozvoj a dlhodobé ciele do roku 2035, ako aj priemyselná stratégia Made in China 2025.