„a)

schémy podľa kapitoly III oddielov 1 (s výnimkou článku 15), 2 (s výnimkou článkov 19c a 19d), 3, 4, 7 (s výnimkou článku 44) a 10 tohto nariadenia, ak priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc na členský štát presahuje 150 miliónov EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti, ako aj na pomoc vykonávanú vo forme finančných produktov podľa oddielu 16 kapitoly III, ak priemerný ročný rozpočet na štátnu pomoc na členský štát presahuje 200 miliónov EUR, počínajúc šesť mesiacov po ich nadobudnutí účinnosti. V prípade pomoci podľa kapitoly III oddielu 16 tohto nariadenia sa na posúdenie toho, či priemerný ročný rozpočet daného členského štátu na štátnu pomoc v súvislosti s finančným produktom presahuje 200 miliónov EUR, zohľadňujú len príspevky členského štátu do zložky záruky EÚ, za ktorú je zodpovedný členský štát, podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (*1), ktoré sú vyčlenené na konkrétny finančný produkt. Komisia môže po posúdení príslušného plánu hodnotenia, ktorý jej členský štát notifikoval, do 20 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti schémy rozhodnúť o tom, že toto nariadenie sa bude naďalej uplatňovať na ktorúkoľvek z týchto schém pomoci aj po uplynutí vyššie uvedeného obdobia. Ak Komisia už predĺžila uplatňovanie tohto nariadenia na takéto schémy nad rámec pôvodných šiestich mesiacov, členské štáty sa môžu rozhodnúť predĺžiť platnosť týchto schém do konca obdobia uplatňovania tohto nariadenia za predpokladu, že dotknutý členský štát predložil hodnotiacu správu v súlade s plánom hodnotenia schváleným Komisiou.

„a)

pomoc poskytovanú v odvetví rybolovu a akvakultúry v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (*2) s výnimkou:

b)

pomoc poskytovanú v odvetví poľnohospodárskej prvovýroby s výnimkou regionálnej investičnej pomoci v najvzdialenejších regiónoch, schém regionálnej prevádzkovej pomoci, pomoci pre MSP na poradenské služby, pomoci vo forme rizikového financovania, pomoci na výskum a vývoj, pomoci na inovácie pre MSP, pomoci na ochranu životného prostredia, pomoci na podporu vzdelávania, pomoci pre znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím, pomoci na projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou, pomoci na projekty Európskej územnej spolupráce a pomoci obsiahnutej vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, pomoci mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu a tepla, ktorá sa uvádza v článku 19c, a pomoci pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, ktorá sa uvádza v článku 19d;

„a)

v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným [inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP, ktorý spĺňa podmienku uvedenú v článku 21 ods. 3 písm. b) a požiadavku rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom], ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej upísaného základného imania. Ide o prípad, keď odpočet akumulovaných strát od rezerv (a všetkých ostatných prvkov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) má za následok negatívnu kumulovanú sumu, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť s ručením obmedzeným“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (*5), a „základné imanie“ zahŕňa, ak je to vhodné, akékoľvek emisné ážio;

b)

v prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti [inej ako MSP, ktorý existuje menej ako tri roky, alebo, na účely oprávnenosti na pomoc vo forme rizikového financovania, MSP, ktorý spĺňa podmienku z článku 21 ods. 3 písm. b) a požiadavky rizikových finančných investícií v nadväznosti na hĺbkovú analýzu vykonanú vybratým finančným sprostredkovateľom], ak v dôsledku akumulovaných strát došlo k zániku viac ako polovice jej imania, ako je zaznamenané v účtovnej závierke spoločnosti. Na účely tohto ustanovenia „spoločnosť, v ktorej aspoň niektorí spoločníci majú neobmedzené ručenie za dlh spoločnosti“ znamená najmä tie druhy spoločností, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ;

„20.

„upravená výška pomoci“ je maximálna prípustná výška pomoci pre veľké investičné projekty, ktorá sa vypočíta podľa tohto vzorca:

upravená výška pomoci = R × (A + 0,50 × B + 0 × C),

kde: R je maximálna intenzita pomoci uplatniteľná v dotknutej oblasti, ktorá nezahŕňa zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP; A je časť oprávnených nákladov vo výške 55 miliónov EUR; B je časť oprávnených nákladov od 55 miliónov EUR do 110 miliónov EUR a C je časť oprávnených nákladov nad 110 miliónov EUR;“;

„27.

„podporované oblasti“ sú oblasti určené v mape regionálnej pomoci schválenej v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy a platnej v čase poskytnutia pomoci;“;

„32.

„čistý nárast počtu zamestnancov“ je čistý nárast počtu zamestnancov v dotknutej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za dané časové obdobie po odpočítaní všetkých pracovných miest zrušených v danom období od počtu vytvorených pracovných miest; Počet osôb zamestnaných na plný úväzok, čiastočný úväzok a ako sezónnych pracovníkov sa musí zohľadniť s ich podielmi ročných pracovných jednotiek;“;

„34.

„finančný sprostredkovateľ“ je akákoľvek finančná inštitúcia bez ohľadu na jej formu a vlastníctvo, a to vrátane fondov fondov, fondov súkromného kapitálu, verejných investičných fondov, bánk, inštitúcií poskytujúcich mikrofinancovanie a záručných spoločností;“;

„39a.

„trhový odstup“ je situácia, keď sa podmienky transakcie medzi zmluvnými stranami nelíšia od tých, ktoré by boli stanovené medzi nezávislými podnikmi, a neobsahujú žiadny prvok kolúzie. Za transakciu spĺňajúcu zásadu trhového odstupu sa považuje akákoľvek transakcia, ktorej predchádzal otvorený, transparentný a nediskriminačný postup;

39b.

„písomný“ je akákoľvek forma písomného dokumentu vrátane elektronických dokumentov za predpokladu, že takéto elektronické dokumenty sa uznávajú za rovnocenné podľa príslušných administratívnych postupov a právnych predpisov dotknutého členského štátu;“;

„42.

„regionálna prevádzková pomoc“ je pomoc na zníženie bežných výdavkov podniku v kategóriách nákladov, ako sú náklady na personál, materiál, zmluvné služby, komunikácie, energiu, údržbu, nájom a administratívu, pričom sú z nej vylúčené náklady na odpisy a na financovanie súvisiace s investíciou, v prípade ktorej už bola poskytnutá investičná pomoc;

43.

„oceliarske odvetvie“ je výroba jedného alebo viacerých z týchto výrobkov:

„43a.

„lignit“ je lignit nízkej akostnej triedy C alebo ortolignit a lignit nízkej akostnej triedy B alebo metalignit v zmysle medzinárodného kodifikačného systému pre uhlie, ktorý stanovila Európska hospodárska komisia OSN;“;

„45.

„odvetvie dopravy“ je preprava cestujúcich leteckou, námornou, cestnou alebo železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou alebo služby nákladnej dopravy v prenájme alebo za úhradu; „odvetvie dopravy“ konkrétnejšie znamená tieto činnosti v zmysle štatistickej klasifikácie ekonomických činností (NACE Rev. 2) stanovenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (*6):

„47a.

„dokončenie investície“ je okamih, keď vnútroštátne orgány považujú investíciu za dokončenú, alebo v prípade, že k takémuto okamihu nedôjde, tri roky po začatí prác;“;

„49.

„počiatočná investícia“ je jedna z týchto možností:

50.

„rovnaká alebo podobná činnosť“ je činnosť z tej istej triedy (štvormiestny číselný kód) štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev. 2;

51.

„počiatočná investícia v prospech novej hospodárskej činnosti“ je:

„72.

„nezávislý súkromný investor“ je investor, ktorý je súkromný a nezávislý v zmysle tohto bodu. „Súkromní“ investori sú investori, ktorí bez ohľadu na ich vlastnícku štruktúru sledujú čisto obchodný záujem, využívajú vlastné zdroje a v plnom rozsahu znášajú riziko v súvislosti so svojou investíciou, pričom medzi nich patria najmä: úverové inštitúcie investujúce na vlastné riziko a z vlastných zdrojov, súkromné nadačné fondy a nadácie, rodinné podniky a podnikateľskí anjeli, podnikoví investori, poisťovne, dôchodkové fondy, akademické inštitúcie, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú alebo nevykonávajú hospodársku činnosť. Európska investičná banka, Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej je členský štát akcionárom, alebo právnická osoba vykonávajúca finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorej členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti (národná podporná banka alebo iná podporná inštitúcia), sa na účely tohto vymedzenia nebudú považovať za súkromných investorov. „Nezávislý“ investor je investor, ktorý nie je akcionárom oprávneného podniku, do ktorého investuje. V kontexte následných investícií je investor naďalej „nezávislý“, ak bol považovaný za nezávislého investora v predchádzajúcom investičnom kole. Pri zakladaní nového podniku sa všetci súkromní investori vrátane zakladateľov takéhoto nového podniku pokladajú za nezávislých od tohto podniku;

73.

„fyzická osoba“ na účely článkov 21a a 23 je iná osoba než právnická osoba, ktorá nie je podnikom v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy;“;

„79.

„poverený subjekt“ je Európska investičná banka a Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej je členský štát akcionárom, alebo právnická osoba vykonávajúca finančné činnosti na profesionálnom základe, ktorej členský štát alebo subjekt členského štátu na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni udelil mandát vykonávať rozvojové alebo podporné činnosti (podporná banka alebo iná podporná inštitúcia). Poverený subjekt možno vybrať alebo priamo vymenovať v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (*7) alebo v súlade s článkom 38 ods. 4 písm. b) bodom iii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (*8) alebo s článkom 59 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (*9) podľa toho, ktoré z nich sa uplatňuje;

„80.

„inovačný podnik“ je podnik, ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:

„81.

„alternatívna obchodná platforma“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (*15), v ktorom aspoň 50 % finančných nástrojov prijatých na obchodovanie emitujú MSP;

„85.

„priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, procesov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, procesov alebo služieb vrátane digitálnych produktov, procesov alebo služieb v každej oblasti, technológii, priemysle alebo odvetví (vrátane, nie však výhradne, digitálnych odvetví a technológií, ako sú superpočítače, kvantové technológie, technológie blockchainu, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, veľké dáta a cloudové technológie).

K priemyselnému výskumu patrí vývoj častí komplexných systémov a môže zahŕňať aj montáž prototypov v laboratórnych podmienkach alebo v podmienkach so simulovanými rozhraniami prepojenými na existujúce systémy, ako aj pilotné linky, ak sú potrebné pre priemyselný výskum, a to najmä na schválenie generickej technológie;

86.

„experimentálny vývoj“ je získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností s cieľom vyvinúť nové alebo vylepšené výrobky, procesy alebo služby vrátane digitálnych produktov, procesov alebo služieb v každej oblasti, technológii, priemysle alebo odvetví (vrátane, nie však výhradne, digitálnych odvetví a technológií, ako sú superpočítače, kvantové technológie, technológie blockchainu, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, veľké dáta a cloudové alebo špičkové technológie). To môže zahŕňať napríklad aj činnosti zamerané na koncepčnú definíciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb.

Experimentálny vývoj môže zahŕňať vývoj prototypov, názorné predvádzanie, pilotné projekty, testovanie a overovanie nových alebo vylepšených výrobkov, procesov alebo služieb v prostredí zastupujúcom skutočné prevádzkové podmienky, kde primárnym cieľom je ďalej technicky vylepšiť výrobky, procesy alebo služby, ktoré nie sú ešte do veľkej miery stanovené. Môže sem patriť aj vývoj komerčne využiteľných prototypov alebo pilotných projektov, keď sú tieto prototypy alebo projekty nevyhnutne konečným obchodným výrobkom a ich výroba je príliš nákladná na to, aby boli použité výlučne na účely predvádzania a overovania.

Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy existujúcich výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia;“;

„90a.

„použitie na iné ako obranné účely“ na účely článku 25e označuje použitie pri výrobkoch iných ako výrobkoch obranného priemyslu uvedených v prílohe k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (*16).

„92.

„inovačné zoskupenia“ sú štruktúry alebo organizované skupiny nezávislých strán (ako napríklad inovačných začínajúcich podnikov, malých, stredných a veľkých podnikov, ako aj organizácií venujúcich sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumných infraštruktúr, testovacích a experimentálnych infraštruktúr, centier digitálnych inovácií, neziskových organizácií a iných súvisiacich hospodárskych subjektov) vytvorených s cieľom podnecovať inovačné činnosti a nové spôsoby spolupráce, napríklad prostredníctvom digitálnych prostriedkov, spoločného využívania a/alebo podpory spoločného využívania zariadení a výmeny poznatkov a odborných znalostí, účinného prispievania k prenosu poznatkov, prostredníctvom vytvárania sietí, šírenia informácií a spolupráce medzi podnikmi a ostatnými organizáciami v zoskupení. Centrá digitálnych inovácií [vrátane európskych centier digitálnych inovácií financovaných z centrálne spravovaného programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (*17)] sú subjekty, ktorých cieľom je podporovať zástupcov odvetvia (najmä MSP) a organizácie verejného sektora pri širokom využívaní digitálnych technológií, ako sú napríklad umelá inteligencia, cloud computing, edge computing, vysokovýkonná výpočtová technika a kybernetická bezpečnosť. Centrá digitálnych inovácií sa môžu samy osebe kvalifikovať ako inovačné zoskupenia na účely tohto nariadenia.

„94.

„poradenské služby v oblasti inovácií“ sú poradenstvo, pomoc alebo odborná príprava v oblasti prenosu poznatkov, nadobúdania, ochrany alebo využívania nehmotných aktív alebo používanie noriem a predpisov, v ktorých sú zahrnuté, ako aj poradenstvo, pomoc alebo odborná príprava týkajúce sa zavádzania alebo používania inovačných technológií a riešení (vrátane digitálnych technológií a riešení);

95.

„služby na podporu inovácií“ sú poskytovanie kancelárskych priestorov, databáz, cloudových služieb a služieb na ukladanie dát, knižníc, prieskumu trhu, laboratórií, označovania kvality, skúšania, experimentovania a certifikácie alebo iných súvisiacich služieb vrátane služieb poskytovaných organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumnými infraštruktúrami, testovacími a experimentálnymi infraštruktúrami alebo inovačnými zoskupeniami na účely vývoja efektívnejších a technologicky pokročilejších výrobkov, postupov alebo služieb, a to vrátane zavádzania inovatívnych technológií a riešení (vrátane digitálnych technológií a riešení);

96.

„organizačná inovácia“ je zavedenie novej organizačnej metódy na úrovni podniku (na úrovni skupiny v danom priemyselnom odvetví v EHP), organizácie pracoviska alebo vonkajších vzťahov, napríklad vrátane využívania nových alebo inovačných digitálnych technológií. Z tohto vymedzenia sú vylúčené zmeny, ktoré sa zakladajú na organizačných metódach už používaných v podniku, zmeny stratégie riadenia, koncentrácie podnikov a akvizície, pozastavenie používania postupu, jednoduchá náhrada alebo rozšírenie kapitálu, zmeny vyplývajúce iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, prispôsobenie, lokalizácia, pravidelné sezónne a iné cyklické zmeny, obchodovanie s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;

97.

„inovácia procesu“ je zavedenie nového alebo výrazne lepšieho výrobného postupu alebo distribučnej metódy vrátane podstatných zmien techník, zariadení alebo softvéru na úrovni podniku (na úrovni skupiny v danom priemyselnom odvetví v EHP), napríklad aj prostredníctvom využívania nových alebo inovačných digitálnych technológií alebo riešení. Z tohto vymedzenia sú vylúčené menšie zmeny alebo zlepšenia, nárast výrobných kapacít alebo kapacít služieb pridaním výrobných alebo logistických systémov, ktoré sa veľmi podobajú tým, ktoré sa už používajú, pozastavenie používania postupu, jednoduchá náhrada alebo rozšírenie kapitálu, zmeny vyplývajúce iba zo zmien v cenách výrobných faktorov, prispôsobenie, lokalizácia, pravidelné sezónne a iné cyklické zmeny, obchodovanie s novými alebo výrazne lepšími výrobkami;“;

„98a.

„testovacia a experimentálna infraštruktúra“ sú zariadenia, vybavenie, spôsobilosti a zdroje, ako sú testovacie stanovištia, pilotné linky, demonštračné zariadenia, testovacie zariadenia alebo živé laboratóriá, a súvisiace podporné služby, ktoré využívajú prevažne podniky, najmä MSP, ktoré hľadajú podporu pri testovaní a experimentovaní s cieľom vyvíjať nové alebo vylepšené výrobky, procesy a služby a testovať a rozširovať technológie, aby mohli napredovať prostredníctvom priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja. Prístup k testovacím a experimentálnym infraštruktúram financovaným z verejných zdrojov je otvorený viacerým používateľom a musí byť poskytnutý na transparentnom a nediskriminačnom základe a za trhových podmienok. Testovacie a experimentálne infraštruktúry sú niekedy známe aj ako technologické infraštruktúry (*18);

„101.

„ochrana životného prostredia“ je každé opatrenie alebo činnosť určená na zníženie alebo prevenciu znečistenia, negatívnych environmentálnych vplyvov, prípadne iných škôd vyplývajúcich z ľudských činností, pokiaľ ide o fyzické okolie (vrátane ovzdušia, vody a pôdy), ekosystémy alebo o prírodné zdroje, ako aj na zmiernenie zmeny klímy s cieľom znížiť riziko vzniku takejto škody, chrániť a obnoviť biodiverzitu alebo efektívnejšie využívať prírodné zdroje vrátane opatrení na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj ďalších techník na znižovanie emisií skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok, a prejsť na modely obehového hospodárstva s cieľom znížiť využívanie prvotných surovín a zvýšiť efektívnosť. Takisto sem patria opatrenia na posilnenie adaptívnej kapacity a minimalizovanie zraniteľnosti voči vplyvom zmeny klímy;

102.

„norma Únie“ je:

„102a.

„nabíjacia infraštruktúra“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá zásobuje vozidlá alebo mobilné zariadenia terminálu, alebo mobilné zariadenia pozemnej obsluhy elektrickou energiou;

102b.

„čerpacia infraštruktúra“ je pevná alebo mobilná infraštruktúra, ktorá zásobuje vozidlá alebo mobilné zariadenia terminálu, alebo mobilné zariadenia pozemnej obsluhy vodíkom;

102c.

„obnoviteľný vodík“ je vodík vyrobený z energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s metodikami pre kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (*20);

„102d.

„elektrická energia z obnoviteľných zdrojov“ je elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

102e.

„inteligentné nabíjanie“ je nabíjanie, pri ktorom sa intenzita elektriny dodávanej do batérie upravuje v reálnom čase na základe informácií získaných prostredníctvom elektronickej komunikácie;

102f.

„ekologické vozidlo“ je:

102g.

„vozidlo s nulovými emisiami“ je:

102h.

„vozidlo“ je ktorýkoľvek z týchto dopravných prostriedkov:

102i.

„mobilné zariadenie pozemnej obsluhy“ je mobilné zariadenie používané pri poskytovaní služieb v leteckej alebo námornej doprave;

102j.

„mobilné zariadenie terminálu“ je mobilné zariadenie vrátane intermodálnych nákladových jednotiek používané na nakládku, vykládku a prekládku tovaru, ako aj na prevoz nákladu v oblasti terminálu;

„103.

„energetická efektívnosť“ je energetická efektívnosť v zmysle článku 2 bodu 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (*25);

„103a.

„primárna energia“ je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;“;

„103d.

„inteligentná pripravenosť“ je schopnosť budov alebo stavebných jednotiek prispôsobovať svoju prevádzku potrebám používateľa vrátane optimalizácie energetickej efektívnosti a celkovej výkonnosti a prispôsobovať svoju prevádzku signálom zo siete;“;

„103e.

„malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je MSP a ktorého počet zamestnancov vypočítaný v súlade s článkami 3 až 6 prílohy I nepresahuje 499, ktorého ročný obrat nepresahuje 100 miliónov EUR alebo ktorého ročná súvaha nepresahuje 86 miliónov EUR; viacero subjektov sa považuje za jeden podnik, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok uvedených v článku 3 ods. 3 prílohy I. Na účely uplatňovania článku 56e ods. 10 a článku 56f je malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou podnik, ktorý nie je MSP a zamestnáva maximálne 499 zamestnancov;“;

„103f.

„úspory energie“ sú úspory energie v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2012/27/EÚ;“;

„105.

„fond energetickej hospodárnosti (FEH)“ je špecializovaný investičný nástroj vytvorený na účely investovania do projektov energetickej hospodárnosti určených na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Každý fond energetickej hospodárnosti spravuje správca fondu energetickej hospodárnosti;“;

„108.

„kogenerácia“ alebo „kombinovaná výroba elektriny a tepla“ alebo „KVET“ je kogenerácia v zmysle článku 2 bodu 30 smernice 2012/27/EÚ;“;

„108a.

„kogenerácia z obnoviteľných zdrojov energie“ je kogenerácia, pri ktorej sa ako vstup na výrobu tepla a elektriny využíva výlučne energia z obnoviteľných zdrojov;

108b.

„tepelné čerpadlo“ je prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prírodného okolitého prostredia, ako napríklad vzduchu, vody alebo pôdy, do budov alebo na priemyselné využitie obrátením prirodzeného toku tepla tak, že prúdi od nižšej teploty k vyššej. Reverzibilné tepelné čerpadlá môžu takisto prenášať teplo z budov do prírodného okolitého prostredia;“;

„109.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia vyrobená v zariadeniach, v ktorých sa využívajú len obnoviteľné zdroje energie v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/2001, ako aj, pokiaľ ide o výhrevnosť, tá časť energie, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj tradičné zdroje energie. Patrí sem aj elektrická energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na napĺňanie skladovacích systémov pripojených k vlastnému zariadeniu (inštalovanému spoločne alebo ako doplnok k zariadeniam výroby energie z obnoviteľných zdrojov), okrem elektrickej energie, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v systémoch;“;

„109a.

„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle článku 2 bodu 16 smernice (EÚ) 2018/2001;“;

„114.

„inovačná technológia“ je nová a nedávno kvalifikovaná technológia na rozdiel od súčasného stavu techniky v odvetví, s ktorou sa spája riziko technologického alebo priemyselného zlyhania a ktorá nie je optimalizáciou alebo modernizáciou existujúcej technológie;“;

„114a.

„demonštračný projekt“ je demonštračný projekt v zmysle článku 2 bodu 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (*26);

114b.

„rozdielová zmluva“ je nástroj pomoci, ktorý oprávňuje príjemcu na platbu rovnajúcu sa rozdielu medzi pevnou realizačnou cenou (pevnými realizačnými cenami) a referenčnou cenou – napríklad trhovou, za jednotku výkonu;

„115.

„zabezpečovanie rovnováhy“ v prípade elektriny je vyrovnávanie v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia (EÚ) 2019/943;

116.

„štandardná zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky“ je nediskriminačná zodpovednosť za vyrovnávanie odchýlky v prípade všetkých technológií, pričom žiadny výrobca nie je vyňatý z tejto zodpovednosti za vyrovnávanie odchýlky stanovenej v článku 5 nariadenia (EÚ) 2019/943;“

„116a.

„samostatný subjekt zúčtovania“ je subjekt zúčtovania v zmysle článku 2 bodu 14 nariadenia (EÚ) 2019/943;“;

„117.

„biomasa“ je biologicky rozložiteľná časť výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu v zmysle článku 2 bodu 24 smernice (EÚ) 2018/2001;“;

„117a.

„biopalivá“ sú biopalivá v zmysle článku 2 bodu 33 smernice (EÚ) 2018/2001;

117b.

„bioplyn“ je bioplyn v zmysle článku 2 bodu 28 smernice (EÚ) 2018/2001;

117c.

„biokvapaliny“ sú biokvapaliny v zmysle článku 2 bodu 32 smernice (EÚ) 2018/2001;

117d.

„palivá z biomasy“ sú palivá z biomasy v zmysle článku 2 bodu 27 smernice (EÚ) 2018/2001;“;

„118.

„likvidná medzera“ sú čisté dodatočné náklady určené na základe rozdielu medzi hospodárskymi príjmami a nákladmi (vrátane investícií a prevádzky) podporeného projektu a hospodárskymi príjmami a nákladmi alternatívneho projektu, ktorý by príjemca pomoci vierohodne uskutočnil v prípade neposkytnutia pomoci. Členský štát musí na určenie likvidnej medzery kvantifikovať v rámci faktického aj vierohodného kontrafaktuálneho scenára všetky hlavné náklady a príjmy, odhadované vážené priemerné kapitálové náklady príjemcov na diskontovanie hodnoty budúcich peňažných tokov, ako aj čistú súčasnú hodnotu v rámci faktického a kontrafaktuálneho scenára počas celého času trvania projektu. Typické čisté dodatočné náklady možno odhadnúť ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou v rámci faktického a kontrafaktuálneho scenára počas celého času trvania referenčného projektu;

119.

„environmentálna daň alebo parafiškálny poplatok“ je daň alebo poplatok uplatňovaný na osobitný základ dane, výrobky alebo služby, ktoré majú jasne negatívny účinok na životné prostredie, prípadne daň alebo poplatok, ktorého cieľom je spoplatniť určité činnosti, tovar alebo služby tak, aby sa do ich ceny mohli zahrnúť environmentálne náklady, alebo tak, aby sa výrobcovia a spotrebitelia sústreďovali skôr na také činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;“;

„121a.

„sanácia“ sú opatrenia environmentálneho manažérstva, ako napríklad odstránenie a detoxifikácia kontaminantov alebo prebytočných živín z pôdy a vody, ktorých cieľom je odstrániť zdroje degradácie;

121b.

„obnova“ sú opatrenia environmentálneho manažérstva zamerané na obnovenie úrovne fungovania ekosystému na degradovaných lokalitách, ktorých cieľom je skôr obnovenie a priebežné poskytovanie ekosystémových služieb než biodiverzita a integrita určeného prirodzeného alebo poloprirodzeného referenčného ekosystému;

121c.

„ekosystém“ je ekosystém v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (*27);

121d.

„biodiverzita“ je biodiverzita v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia (EÚ) 2020/852;

„123a.

„znečisťujúca látka“ je znečisťujúca látka v zmysle článku 2 bodu 10 nariadenia (EÚ) 2020/852;

123b.

„znečisťovanie“ je znečisťovanie v zmysle článku 3 bodu 2 smernice 2010/75/EÚ;

123c.

„riešenie blízke prírode“ je akcia na ochranu, zachovanie, obnovu, udržateľné využívanie a riadenie prírodných alebo upravených suchozemských, sladkovodných, pobrežných a morských ekosystémov, ktorou sa efektívnym a adaptívnym spôsobom riešia spoločenské, hospodárske a environmentálne výzvy pri súčasnom zabezpečovaní dobrých životných podmienok ľudí, ekosystémových služieb, odolnosti a prínosov pre biodiverzitu;

123d.

„obnovenie“ je proces pomoci pri obnove ekosystému na účely ochrany biodiverzity a zvýšenia odolnosti ekosystému, najmä voči zmene klímy. Obnovenie ekosystémov zahŕňa opatrenia na zlepšenie stavu ekosystému a opätovné vytvorenie alebo zavedenie ekosystému v prípade straty pôvodného stavu, ako aj na zlepšenie odolnosti ekosystému voči zmene klímy a jeho adaptácie na zmenu klímy;“;

„124.

„energeticky účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2012/27/EÚ;“;

„124a.

„centralizované zásobovanie teplom“ a „centralizované zásobovanie chladom“ je centralizované zásobovanie teplom alebo centralizované zásobovanie chladom v zmysle článku 2 bodu 19 smernice 2010/31/EÚ;

124b.

„systémy centralizovaného zásobovania teplom a chladom“ sú zariadenia na výrobu tepla a/alebo chladu, sieť uskladňovania a distribúcie tepla, ktorá zahŕňa primárnu, teda prenosovú, a sekundárnu potrubnú sieť na dodávky tepla alebo chladu odberateľom. Odkaz na centralizované zásobovanie teplom sa má vykladať ako odkaz na systémy centralizovaného zásobovania teplom a/alebo chladom v závislosti od toho, či sa v sieťach dodáva teplo alebo chlad spoločne alebo osobitne;“;

„126.

„opätovné použitie“ je opätovné použitie v zmysle článku 3 bodu 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (*28);

127.

„príprava na opätovné použitie“ je príprava na opätovné použitie v zmysle článku 3 bodu 16 smernice 2008/98/ES;

128.

„recyklácia“ je recyklácia v zmysle článku 3 bodu 17 smernice 2008/98/ES;

„128a.

„efektívnosť využívania zdrojov“ je znižovanie množstva vstupov potrebných na výrobu jednotky výkonu alebo nahrádzanie primárnych vstupov sekundárnymi;

128b.

„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES*;

128c.

„odpadové teplo“ je odpadové teplo v zmysle článku 2 bodu 9 smernice (EÚ) 2018/2001;

128d.

„spracovanie“ je spracovanie v zmysle článku 3 bodu 14 smernice 2008/98/ES, ako aj spracovanie iných výrobkov, materiálov alebo látok;

128e.

„zhodnocovanie“ je zhodnocovanie v zmysle článku 3 bodu 15 smernice 2008/98/ES, ako aj zhodnocovanie iných výrobkov, materiálov alebo látok;

128f.

„zneškodňovanie“ je zneškodňovanie v zmysle článku 3 bodu 19 smernice 2008/98/ES;

128g.

„iné výrobky, materiály alebo látky“ sú materiály, výrobky a látky iné ako odpad vrátane vedľajších produktov uvedených v článku 5 smernice 2008/98/ES, zvyšky z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, odpadová voda, dažďová voda a odtoková voda, minerály, živiny, zvyškové plyny z výrobných procesov, nadbytočné výrobky, diely a materiály;

128h.

„nadbytočné výrobky, diely a materiály“ sú výrobky, diely alebo materiály, ktoré už ich držiteľ nepotrebuje alebo pre neho nie sú užitočné, no sú vhodné na opätovné použitie;

128i.

„triedený zber“ je triedený zber v zmysle článku 3 bodu 11 smernice 2008/98/ES;“;

„130.

„energetická infraštruktúra“ je každé fyzické vybavenie alebo zariadenie, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo s viacerými tretími krajinami a patrí do týchto kategórií:

Zariadenia uvedené v písmenách a) až g), ktoré sú vybudované pre jedného používateľa alebo malú skupinu používateľov identifikovaných ex ante a sú prispôsobené ich potrebám („špecializovaná infraštruktúra“), sa nepovažujú za energetickú infraštruktúru.

„130a.

„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle článku 2 bodu 29 smernice (EÚ) 2019/944;

130b.

„prevádzkovateľ prenosovej sústavy“ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy v zmysle článku 2 bodu 35 smernice (EÚ) 2019/944;

130c.

„uskladňovanie elektrickej energie“ je oddialenie okamihu konečného použitia elektriny na neskorší čas po jej výrobe alebo premena elektrickej energie na formu energie, ktorú možno skladovať, uskladňovanie takejto energie a následná spätná premena takejto energie na elektrickú energiu;

130d.

„uskladňovanie tepla“ je oddialenie okamihu konečného použitia tepelnej energie na neskorší čas po jej výrobe alebo premena elektrickej či tepelnej energie na formu energie, ktorú možno skladovať, uskladňovanie takejto energie a prípadná následná premena alebo spätná premena takejto energie na tepelnú energiu na účely konečného použitia (t. j. vykurovanie alebo chladenie);“

„131.

„právne predpisy o vnútornom trhu s energiou“ sú smernica (EÚ) 2019/944, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (*32), nariadenie (EÚ) 2019/943 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (*33);

„131a.

„zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého“ alebo „CCS“ je súbor technológií, ktoré umožňujú zachytávať CO2 emitovaný z priemyselných zariadení vrátane emisií inherentných danému procesu alebo ho zachytávať priamo z okolitého ovzdušia, prepravovať ho do úložiska a vtláčať ho do vhodných podzemných geologických formácií na účely trvalého uloženia;

131b.

„zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého“ alebo „CCU“ je súbor technológií, ktoré umožňujú zachytávať CO2 emitovaný z priemyselných zariadení vrátane emisií inherentných danému procesu alebo ho zachytávať priamo z okolitého ovzdušia a prepravovať ho na miesto spotreby alebo využitia CO2 na účely úplného využitia daného CO2;“;

„137.

„širokopásmová infraštruktúra“ je širokopásmová infraštruktúra bez aktívnej zložky, ktorá zahŕňa fyzickú infraštruktúru, vrátane káblovodov, stĺpov, stožiarov, nenasvietených optických vlákien, rozvodných skríň a káblov (vrátane nenasvietených optických vlákien a medených káblov);“

„137a.

„medziuzlový spoj“ je časť širokopásmovej siete, ktorá pripája prístupovú sieť k chrbticovej sieti a ktorá neposkytuje priamy prístup koncovým používateľom. Je časťou siete, v ktorej sa agreguje tok údajov koncových používateľov;

137b.

„chrbticová sieť“ je jadrová sieť, ktorá prepája medziuzlové spoje z rôznych oblastí alebo regiónov;

137c.

„prístupová sieť“ je segment širokopásmovej siete, ktorý spája medziuzlový spoj priestormi alebo zariadeniami koncových používateľov;“;

„139.

„veľkoobchodný prístup“ je prístup, ktorý umožňuje prevádzkovateľovi využívať zariadenia iného prevádzkovateľa. Veľkoobchodný prístup zahŕňa na základe súčasného technologického vývoja aspoň tieto prístupové produkty: i) v prípade sietí FTTx: prístup k širokopásmovej infraštruktúre, uvoľnený prístup a prístup k bitovému toku; ii) v prípade káblových sietí: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám; iii) v prípade pevných bezdrôtových sietí: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám; iv) v prípade mobilných sietí: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám (aspoň k roamingu); v) v prípade satelitných platforiem: prístup k aktívnym službám; vi) v prípade medziuzlových spojov: prístup k širokopásmovej infraštruktúre a prístup k aktívnym službám.“;

„139a.

„priestory nachádzajúce sa v dosahu infraštruktúry“ sú priestory koncových používateľov, do ktorých môže prevádzkovateľ na žiadosť koncových používateľov a do štyroch týždňov od dátumu žiadosti zaviesť širokopásmové služby (bez ohľadu na to, či sú tieto priestory už pripojené k sieti, alebo nie). Cena účtovaná za poskytovanie širokopásmových služieb v priestoroch koncových používateľov v tomto prípade nesmie presiahnuť bežné poplatky za pripojenie, čo znamená, že nesmie zahŕňať žiadne dodatočné ani výnimočné náklady v porovnaní so štandardnou obchodnou praxou, a v žiadnom prípade nesmie prekročiť bežnú cenu v dotknutom členskom štáte. Uvedenú cenu musí určiť príslušný vnútroštátny orgán;“;

„139d.

„čas špičky“ je časť dňa, ktorá bežne trvá jednu hodinu a počas ktorej zaťaženie siete zvyčajne dosahuje svoje maximum;

139e.

„podmienky prevádzky v čase špičky“ sú podmienky, ktoré sa očakávajú, keď bude sieť fungovať v „čase špičky“;

139f.

„príslušný časový rámec“ je časový rámec používaný na overenie plánovaných súkromných investícií, ktorý zodpovedá časovému rámcu, v ktorom členský štát odhaduje zavedenie plánovanej siete financovanej štátom, od uverejnenia verejnej konzultácie o plánovanej štátnej intervencii až do začatia prevádzkovania siete (t. j. do začiatku poskytovania veľkoobchodných a/alebo maloobchodných služieb siete financovanej štátom). Príslušný časový rámec nemôže byť kratší ako dva roky;“;

„157.

„prístavná infraštruktúra“ je infraštruktúra a zariadenia na poskytovanie prístavných služieb súvisiacich s prepravou, napríklad prístaviská používané na zakotvenie lodí, kolmé hrany, móla a plávajúce pontónové rampy v prílivových oblastiach, prístavné bazény, násypy a rekultivované plochy, infraštruktúra na zber lodného odpadu a zvyškov nákladu a nabíjacia a čerpacia infraštruktúra v prístavoch zásobujúca vozidlá, mobilné zariadenia terminálu a mobilné zariadenia pozemnej obsluhy elektrickou energiou, vodíkom, amoniakom a metanolom;“;

„a)

pre regionálnu investičnú pomoc: pre investíciu s oprávnenými nákladmi vo výške minimálne 110 miliónov EUR sa výška pomoci na jeden podnik a jeden investičný projekt stanovuje takto:

b)

pre regionálnu pomoc na rozvoj miest: 22 miliónov EUR, ako sa stanovuje v článku 16 ods. 3;

c)

pre investičnú pomoc pre MSP: 8,25 milióna EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

d)

pre pomoc na poradenské služby pre MSP: 2,2 milióna EUR na jeden podnik a jeden projekt;

e)

pre pomoc pre MSP na účasť na veľtrhoch: 2,2 milióna EUR na jeden podnik za rok;“

„ea)

pomoci mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla, ktorá sa uvádza v článku 19c: 200 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok. V prípade mikropodnikov pôsobiacich v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby je tento limit 25 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok a v prípade mikropodnikov pôsobiacich v odvetviach rybolovu a akvakultúry je to 30 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok;

eb)

pomoci pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, ktorá sa uvádza v článku 19d: 2 milióny EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok. V prípade MSP pôsobiacich v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby je tento limit 250 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok a v prípade MSP pôsobiacich v odvetviach rybolovu a akvakultúry je to 300 000 EUR na jedného príjemcu za kalendárny rok. Pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov je podmienená tým, že sa čiastočne alebo úplne nepostúpi prvovýrobcom;“;

„f)

pre pomoc pre podniky, ktoré sa zúčastňujú na projektoch Európskej územnej spolupráce: pokiaľ ide o pomoc podľa článku 20, 2,2 milióna EUR na jeden podnik a jeden projekt; pokiaľ ide o pomoc podľa článku 20a, sumy stanovené v článku 20a ods. 2 na jeden podnik a jeden projekt;

g)

pre pomoc vo forme rizikového financovania: 16,5 milióna EUR na jeden oprávnený podnik, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 8 a v článku 21a ods. 2;

h)

pre pomoc pre začínajúce podniky: výšky stanovené na jeden podnik v článku 22 ods. 3, 4, 5 a 7;

i)

pre pomoc na výskum a vývoj:

j)

pre investičnú pomoc na výskumné infraštruktúry: 35 miliónov EUR na jednu infraštruktúru;

ja)

pre investičnú pomoc na testovacie a experimentálne infraštruktúry: 25 miliónov EUR na jednu infraštruktúru;

k)

pre pomoc pre inovačné zoskupenia: 10 miliónov EUR na jedno zoskupenie;

l)

pre pomoc na inovácie pre MSP: 10 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;

m)

pre pomoc na inováciu procesu a na organizačnú inováciu: 12,5 milióna EUR na jeden podnik a jeden projekt;

n)

pre pomoc na podporu vzdelávania: 3 milióny EUR na jeden vzdelávací projekt;

o)

pre pomoc na prijímanie znevýhodnených pracovníkov do zamestnania: 5,5 milióna EUR na jeden podnik za rok;

p)

pre pomoc na zamestnávanie pracovníkov so zdravotným postihnutím vo forme mzdových dotácií: 11 miliónov EUR na jeden podnik za rok;

q)

pre pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov spojených so zamestnávaním pracovníkov so zdravotným postihnutím: 11 miliónov EUR na jeden podnik za rok;

r)

pre pomoc na kompenzáciu nákladov na pomoc poskytovanú znevýhodneným pracovníkom: 5,5 milióna EUR na jeden podnik za rok;

s)

pre investičnú pomoc na ochranu životného prostredia, ak nie je uvedené inak: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden investičný projekt;

sa)

pre pomoc na vyhradenú infraštruktúru a ukladanie podľa článku 36 ods. 4: 25 miliónov EUR na jeden projekt;“;

„sb)

pre investičnú pomoc na nabíjaciu alebo čerpaciu infraštruktúru podľa článku 36a ods. 1 a 2: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt a v prípade schém priemerný ročný rozpočet vo výške 300 miliónov EUR;

sc)

pre investičnú pomoc na kombinované zlepšenia energetickej hospodárnosti a environmentálnych vlastností budov uvedenú v článku 38a ods. 7 a článku 39 ods. 2a: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;

sd)

pre pomoc v oblasti uľahčovania uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti uvedenú v článku 38b: 30 miliónov EUR celkového nesplateného nominálneho financovania na jedného príjemcu;

se)

pre investičnú pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov vo forme finančných nástrojov: sumy stanovené v článku 39 ods. 5;

sf)

pre pomoc vo forme úľavy na environmentálnych daniach alebo poplatkoch uvedenú v článku 44a: 50 miliónov EUR na jednu schému za rok;“;

„v)

pre prevádzkovú pomoc na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa článku 42 a prevádzkovú pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľného vodíka v malých projektoch a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov podľa článku 43: 30 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt; súčet rozpočtov všetkých schém, na ktoré sa vzťahuje článok 42, ani súčet rozpočtov všetkých schém, na ktoré sa vzťahuje článok 43, by nemal presiahnuť 300 miliónov EUR ročne;

w)

pre pomoc na systémy centralizovaného zásobovania teplom a/alebo chladom podľa článku 46: 50 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;

x)

pre pomoc na energetickú infraštruktúru uvedenú v článku 48: 70 miliónov EUR na jeden podnik a jeden projekt;

y)

pre pomoc na nasadenie pevných širokopásmových sietí poskytnutú vo forme grantu: 100 miliónov EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na pevné širokopásmové siete poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt prekročiť 150 miliónov EUR;“;

„yd)

pre pomoc na zavedenie medziuzlových spojov poskytnutú vo forme grantu: 100 miliónov EUR celkových nákladov na jeden projekt; pre pomoc na zavedenie medziuzlových spojov poskytnutú vo forme finančného nástroja nesmie nominálna suma celkového financovania poskytnutého ktorémukoľvek konečnému príjemcovi na projekt prekročiť 150 miliónov EUR;“;

„z)

pre investičnú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 165 miliónov EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva: 82,5 milióna EUR na jeden podnik za rok;

aa)

pre schémy pomoci na audiovizuálne diela: 55 miliónov EUR na jednu schému za rok;

bb)

pre investičnú pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry: 33 miliónov EUR alebo celkové náklady presahujúce 110 miliónov EUR na jeden projekt; pre prevádzkovú pomoc na športovú infraštruktúru: 2,2 milióna EUR na jednu infraštruktúru za rok;

cc)

pre investičnú pomoc na miestne infraštruktúry: 11 miliónov EUR alebo celkové náklady presahujúce 22 miliónov EUR na tú istú infraštruktúru;“;

„ee)

pre pomoc pre námorné prístavy: oprávnené náklady vo výške 143 miliónov EUR na jeden projekt [alebo 165 miliónov EUR na jeden projekt v námornom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 (*34)]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka;

ff)

pre pomoc pre vnútrozemské prístavy: oprávnené náklady vo výške 44 miliónov EUR na jeden projekt [alebo 55 miliónov EUR na jeden projekt vo vnútrozemskom prístave zahrnutý do pracovného plánu koridoru základnej siete v zmysle článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013]; pokiaľ ide o bagrovanie, projekt je vymedzený ako všetko bagrovanie vykonané v priebehu jedného kalendárneho roka;

„hh)

pre pomoc pre MSP na náklady, ktoré vznikli účasťou na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou: pokiaľ ide o pomoc podľa článku 19a, 2 milióny EUR na jeden podnik a jeden projekt; pokiaľ ide o pomoc podľa článku 19b, sumy stanovené v článku 19b ods. 2 na jeden projekt.“

„f)

pomoc vo forme opatrení rizikového financovania, ak sú splnené podmienky stanovené v článkoch 21 a 21a;“;

„ga)

pomoc pre MSP vo forme znížených poplatkov za prístup alebo bezplatného prístupu k poradenským službám v oblasti inovácií v zmysle článku 2 bodu 94 a k službám na podporu inovácií v zmysle článku 2 bodu 95, poskytovaných napríklad organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumnými infraštruktúrami, testovacími a experimentálnymi infraštruktúrami alebo inovačnými zoskupeniami na základe schémy pomoci, ak sú splnené tieto podmienky:

„l)

pomoc obsiahnutá vo finančných produktoch podporovaných z Fondu InvestEU, ak sú splnené podmienky stanovené v kapitole III oddiele 16;“;

„m)

pomoc mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19c;

n)

pomoc pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo z elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19d.“;

„b)

pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v článkoch 21, 21a a 22;“;

„l)

pomoc pre MSP, ktoré sa zúčastňujú na projektoch miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo z nich majú prínos, ak sú splnené príslušné podmienky uvedené v článku 19a alebo článku 19b;“;

„m)

pomoc na sanáciu environmentálnych škôd, obnovu prirodzených biotopov a ekosystémov, keď náklady na sanáciu alebo obnovu presahujú zvýšenie hodnoty pôdy alebo majetku a sú splnené podmienky stanovené v článku 45;

n)

pomoc na ochranu biodiverzity a vykonávanie riešení blízkych prírode na účely adaptácie na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy za predpokladu splnenia podmienok stanovených v článku 45;

o)

pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov podľa článkov 41, 42 a 43, ak sa pomoc poskytuje automaticky v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami a bez ďalšieho uplatnenia vlastného uváženia členským štátom, pričom opatrenie bolo prijaté a nadobudlo účinnosť pred začatím práce na podporovanom projekte alebo pred začatím podporovanej činnosti;

p)

pomoc mikropodnikom vo forme verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 19c;

q)

pomoc pre MSP vo forme dočasných verejných intervencií týkajúcich sa dodávok elektriny, plynu alebo tepla vyrobeného zo zemného plynu alebo elektriny na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien v dôsledku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, na základe podmienok stanovených v článku 19d.“

i)

V prvom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:

ii)

Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„V prípade veľkých podnikov sú náklady na nehmotné aktíva oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov počiatočnej investície. V prípade MSP je oprávnených 100 % nákladov na nehmotné aktíva.“;

„a)

investičný projekt musí viesť k čistému prírastku počtu zamestnancov v dotknutej prevádzkarni v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich 12 mesiacov po odpočítaní pracovných miest zrušených počas tohto obdobia od počtu vytvorených pracovných miest, vyjadrené v ročných pracovných jednotkách;

b)

každé pracovné miesto musí byť obsadené do troch rokov od ukončenia investície;“;

„b)

dodatočné náklady na dopravu sa vypočítajú na základe trasy prepravy tovaru v rámci štátnych hraníc príslušného členského štátu s použitím dopravných prostriedkov, ktoré majú za následok najnižšie náklady pre príjemcu. Členský štát môže ukladať environmentálne normy, ktoré má splniť vybratý druh dopravy, pričom, ak sa takéto normy ukladajú príjemcovi, môže pri výpočte dodatočných nákladov na dopravu vychádzať z najnižších nákladov potrebných na splnenie uvedených environmentálnych noriem.“;

i)

Písmeno b) nahrádza takto:

ii)

Písmeno d) sa nahrádza takto:

„e)

ďalšie režijné náklady a iné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiály, dodávky a podobné výrobky, vynaložené priamo v dôsledku projektu; bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1 tretia veta, sa môžu takéto náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja alternatívne vypočítať na základe zjednodušeného vykazovania nákladov vo forme paušálnej sadzby do maximálnej výšky 20 %, ktorá sa uplatňuje na celkové oprávnené náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja uvedené v písmenách a) až d). V tomto prípade sa náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja použité na výpočet nepriamych nákladov stanovujú na základe bežných účtovných postupov a zahŕňajú len oprávnené náklady na projekt v oblasti výskumu a vývoja uvedené v písmenách a) až d).“;

„c)

náklady na poradenské služby zamerané na inovácie a náklady na služby na podporu inovácií vrátane služieb poskytovaných organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, výskumnými infraštruktúrami, testovacími a experimentálnymi infraštruktúrami alebo inovačnými zoskupeniami.“;

i)

Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

ii)

Dopĺňa sa toto písmeno c):

„f)

fond energetickej hospodárnosti alebo finančný sprostredkovateľ je zriadený v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a členský štát zabezpečí vykonanie hĺbkovej analýzy s cieľom overiť komerčnú solídnosť investičnej, ktorá sa uplatní pri realizácii opatrenia pomoci na energetickú hospodárnosť.“;