ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 161

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 66
27. júna 2023


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1300 z 22. júna 2023, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných ( 1 )

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1301 z 26. júna 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele

44

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1302 z 26. júna 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS)

62

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1303 z 26. júna 2023, ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu)

64

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1304 z 26. júna 2023, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj

66

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1305 z 26. júna 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)

68

 

*

Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/1306 z 26. júna 2023 na podporu projektu vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe v meniacom sa regionálnom bezpečnostnom prostredí

70

 

*

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/1307 z 26. júna 2023 o finančných príspevkoch, ktoré majú zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu uhradiť ako druhú splátku na rok 2023

77

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1300

z 22. júna 2023,

ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (1), a najmä na jeho článok 71 ods. 3,

keďže:

(1)

Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané ošípané a diviačiu zver a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a ich vývoz do tretích krajín.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/594 (2) sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, ktoré majú počas obmedzeného obdobia uplatňovať členské štáty, ktoré sú v zoznamoch uvedených v prílohe I a II k uvedenému nariadeniu, resp. ktorých oblasti sú v uvedených zoznamoch (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu sa uvádzajú reštrikčné pásma I, II a III v nadväznosti na výskyt ohnísk danej choroby.

(3)

Oblasti uvedené ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 vychádzajú z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/1080 (3) z dôvodu zmien epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou v Nemecku, Grécku, Taliansku a Poľsku. Odo dňa prijatia uvedeného vykonávacieho nariadenia sa epidemiologická situácia, pokiaľ ide o danú chorobu, v určitých dotknutých členských štátoch vyvíja.

(4)

Akékoľvek zmeny reštrikčných pásiem I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 by mali vychádzať z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v oblastiach postihnutých touto chorobou a z celkovej epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v dotknutom členskom štáte, z úrovne rizika ďalšieho šírenia danej choroby, ako aj z vedecky podložených zásad a kritérií geografického vymedzenia pásiem v dôsledku afrického moru ošípaných a usmernení Únie dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktoré sú verejne dostupné na webovom sídle Komisie (4). V takýchto zmenách by sa mali zároveň zohľadňovať medzinárodné normy, medzi ktoré patrí Kódex zdravia suchozemských zvierat (5) Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (ďalej len „kódex WOAH“), ako aj odôvodnenia vymedzenia pásiem, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov.

(5)

Delegovaným nariadením 2020/687 (6) sa dopĺňajú pravidlá kontroly chorôb zo zoznamu uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2016/429 a vymedzených ako choroby kategórie A, B a C vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/1882 (7). Konkrétne sa v článkoch 22, 25 a 40 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade úradne potvrdeného výskytu ohniska choroby kategórie A postihujúcej držané zvieratá vrátane afrického moru ošípaných u držaných ošípaných. V uvedených opatreniach sa stanovuje najmä zriadenie reštrikčných pásiem a zákaz premiestňovania držaných zvierat druhov zo zoznamu a produktov živočíšneho pôvodu z týchto zvierat.

(6)

V článkoch 63 až 66 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/687 sa takisto stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade úradne potvrdeného výskytu ohniska choroby kategórie A postihujúcej voľne žijúce zvieratá vrátane afrického moru ošípaných u diviačej zveri. V uvedených opatreniach sa stanovuje najmä zriadenie infikovaného pásma a zákaz premiestňovania voľne žijúcich zvierat druhov zo zoznamu a produktov živočíšneho pôvodu z týchto zvierat.

(7)

Od dátumu prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1080, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/594, sa vyskytli nové ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Grécku a v Poľsku a nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri v Poľsku a na Slovensku. Okrem toho sa epidemiologická situácia v určitých pásmach uvedených ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 v prípade Maďarska, Poľska a Slovenska zlepšila, pokiaľ ide o držané ošípané a diviačiu zver, a to v dôsledku toho, že uvedené členské štáty uplatňujú opatrenia na kontrolu chorôb v súlade s právnymi predpismi Únie.

(8)

V júni 2023 bol v gréckom regióne Serres zaznamenaný výskyt jedného ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedená ako reštrikčné pásmo I. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Grécka, ktorá je v súčasnosti uvedená v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásmo I a ktorá je postihnutá týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala miesto toho v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo III, pričom v záujme zohľadnenia tohto výskytu ohniska je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčného pásma I.

(9)

V júni 2023 boli okrem toho v poľských veľkovojvodstvách Wielkopolskie, Lubelskie a Warmińsko-Mazurskie zaznamenané viaceré ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedené ako reštrikčné pásma II. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásma II a ktoré sú postihnuté týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mali miesto toho v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma III, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem II.

(10)

V júni 2023 sa okrem toho v poľských vojvodstvách Małopolskie a Dolnośląskie zaznamenali dve ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedené ako reštrikčné pásma I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásma I, by sa preto mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I.

(11)

V júni 2023 bolo navyše v poľskom veľkovojvodstve Podkarpackie zaznamenaných niekoľko ohnísk afrického moru ošípaných u diviačej zveri v oblastiach, ktoré sú v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 v súčasnosti uvedené ako reštrikčné pásma II a ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti oblastí v súčasnosti uvedených v danej prílohe ako reštrikčné pásma I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásma I a ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti oblastí uvedených ako reštrikčné pásma II postihnutých týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mali teraz v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I.

(12)

V júni 2023 bolo v slovenskom okrese Žarnovica zaznamenaných niekoľko ohnísk afrického moru ošípaných u diviačej zveri v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v danej prílohe ako reštrikčné pásmo I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Slovenska, ktorá je v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti uvedenej ako reštrikčné pásmo II postihnutej týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I.

(13)

V nadväznosti na tieto nedávne výskyty ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Grécku a Poľsku a u diviačej zveri v Poľsku a na Slovensku a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Únii, sa vymedzenie pásiem v uvedených členských štátoch prehodnotilo a aktualizovalo v súlade s článkami 5, 6 a 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/594. Okrem toho sa prehodnotili a aktualizovali aj zavedené opatrenia na zníženie rizík. Tieto zmeny by sa mali zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594.

(14)

Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Maďarsko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u diviačej zveri v určitých reštrikčných pásmach II uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa v Maďarsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 64, 65 a 67, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa navyše určité pásma v maďarských župách Jász-Nagykun-Szolnok, Pest a Békés, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma II, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných a u diviačej zveri v týchto reštrikčných pásmach II za posledných dvanásť mesiacov. Tieto pásma uvedené ako reštrikčné pásma II by sa preto teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, čím sa zohľadní súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných.

(15)

Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Maďarsko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u diviačej zveri v určitých reštrikčných pásmach I a v reštrikčných pásmach susediacich s danými reštrikčnými pásmami I uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa v Maďarsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 64, 65 a 67, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa okrem toho určité pásma v maďarských župách Jász-Nagykun-Szolnok, Bács-Kiskun a Csongrád-Csanád, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma I, mali teraz z uvedenej prílohy vypustiť, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných a u diviačej zveri v uvedených reštrikčných pásmach I a v reštrikčných pásmach susediacich s danými reštrikčnými pásmami I za posledných dvanásť mesiacov.

(16)

Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Poľsko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v určitých reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa okrem toho určité pásma v poľských veľkovojvodstvách Warmińsko Mazurskie a Wielkopolskie, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u diviačej zveri. Tieto reštrikčné pásma III by sa teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, čím sa zohľadní súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných.

(17)

Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Slovensko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v určitých reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa na Slovensku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa okrem toho určité pásma v okresoch Michalovce a Sobrance na Slovensku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u diviačej zveri. Tieto reštrikčné pásma III by sa teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, čím sa zohľadní súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných.

(18)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Grécka, Maďarska, Poľska a Slovenska mali vymedziť nové, dostatočne veľké reštrikčné pásma a mali by sa uviesť ako reštrikčné pásma I, II a III a zároveň by sa určité časti reštrikčných pásiem I v Maďarsku mali z prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 odstrániť. Keďže situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných je v Únii veľmi dynamická, pri vymedzovaní uvedených nových reštrikčných pásiem sa zohľadňuje epidemiologická situácia v okolitých oblastiach.

(19)

Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii v súvislosti so šírením afrického moru ošípaných je dôležité, aby zmeny, ktoré sa majú vykonať v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 týmto vykonávacím nariadením, nadobudli účinnosť čo najskôr.

(20)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny vo vykonávacom nariadení (EÚ) 594/2023

Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. júna 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/594 zo 16. marca 2023, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných a zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/605 (Ú. v. EÚ L 79, 17.3.2023, s. 65).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1080 z 2. júna 2023, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 144, 5.6.2023, s. 14).

(4)  Pracovný dokument SANTE/7112/2015/Rev. 3 s názvom Principles and criteria for geographically defining ASF regionalisation (Zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v súvislosti s africkým morom ošípaných), https://ec.europa.eu/food/animals/animal-diseases/control-measures/asf_en.

(5)  Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE, 29. vydanie, 2021. Zväzky I a II ISBN 978-92-95115-40-8; https://www.woah.org/en/what-we-do/standards/codes-and-manuals/terrestrial-code-online-access/.

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/687 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá prevencie a kontroly určitých chorôb zo zoznamu (Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 64).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1882 z 3. decembra 2018 o uplatňovaní niektorých pravidiel prevencie a kontroly chorôb na kategórie chorôb zo zoznamu a o vytvorení zoznamu druhov a skupín druhov predstavujúcich značné riziko šírenia uvedených chorôb zo zoznamu (Ú. v. EÚ L 308, 4.12.2018, s. 21).


PRÍLOHA

Prílohy I a II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 sa nahrádzajú takto:

„PRÍLOHA I

REŠTRIKČNÉ PÁSMA I, II A III

ČASŤ I

1.   Nemecko

Tieto reštrikčné pásma I v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

Landkreis Dahme-Spreewald:

Gemeinde Alt Zauche-Wußwerk,

Gemeinde Byhleguhre-Byhlen,

Gemeinde Märkische Heide, mit den Gemarkungen Alt Schadow, Neu Schadow, Pretschen, Plattkow, Wittmannsdorf, Schuhlen-Wiese, Bückchen, Kuschkow, Gröditsch, Groß Leuthen, Leibchel, Glietz, Groß Leine, Dollgen, Krugau, Dürrenhofe, Biebersdorf und Klein Leine,

Gemeinde Neu Zauche,

Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Groß Liebitz, Guhlen, Mochow und Siegadel,

Gemeinde Spreewaldheide,

Gemeinde Straupitz,

Landkreis Märkisch-Oderland:

Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Müncheberg, Eggersdorf bei Müncheberg und Hoppegarten bei Müncheberg,

Gemeinde Bliesdorf mit den Gemarkungen Kunersdorf - westlich der B167 und Bliesdorf - westlich der B167

Gemeinde Märkische Höhe mit den Gemarkungen Reichenberg und Batzlow,

Gemeinde Wriezen mit den Gemarkungen Haselberg, Frankenfelde, Schulzendorf, Lüdersdorf Biesdorf, Rathsdorf - westlich der B 167 und Wriezen - westlich der B167

Gemeinde Buckow (Märkische Schweiz),

Gemeinde Strausberg mit den Gemarkungen Hohenstein und Ruhlsdorf,

Gemeine Garzau-Garzin,

Gemeinde Waldsieversdorf,

Gemeinde Rehfelde mit der Gemarkung Werder,

Gemeinde Reichenow-Mögelin,

Gemeinde Prötzel mit den Gemarkungen Harnekop, Sternebeck und Prötzel östlich der B 168 und der L35,

Gemeinde Oberbarnim,

Gemeinde Bad Freienwalde mit der Gemarkung Sonnenburg,

Gemeinde Falkenberg mit den Gemarkungen Dannenberg, Falkenberg westlich der L 35, Gersdorf und Kruge,

Gemeinde Höhenland mit den Gemarkungen Steinbeck, Wollenberg und Wölsickendorf,

Landkreis Barnim:

Gemeinde Joachimsthal östlich der L220 (Eberswalder Straße), östlich der L23 (Töpferstraße und Templiner Straße), östlich der L239 (Glambecker Straße) und Schorfheide (JO) östlich der L238,

Gemeinde Friedrichswalde mit der Gemarkung Glambeck östlich der L 239,

Gemeinde Althüttendorf,

Gemeinde Ziethen mit den Gemarkungen Groß Ziethen und Klein Ziethen westlich der B198,

Gemeinde Chorin mit den Gemarkungen Golzow, Senftenhütte, Buchholz, Schorfheide (Ch), Chorin westlich der L200 und Sandkrug nördlich der L200,

Gemeinde Britz,

Gemeinde Schorfheide mit den Gemarkungen Altenhof, Werbellin, Lichterfelde und Finowfurt,

Gemeinde (Stadt) Eberswalde mit der Gemarkungen Finow und Spechthausen und der Gemarkung Eberswalde südlich der B167 und westlich der L200,

Gemeinde Breydin,

Gemeinde Melchow,

Gemeinde Sydower Fließ mit der Gemarkung Grüntal nördlich der K6006 (Landstraße nach Tuchen), östlich der Schönholzer Straße und östlich Am Postweg,

Hohenfinow südlich der B167,

Landkreis Uckermark:

Gemeinde Passow mit den Gemarkungen Briest, Passow und Schönow,

Gemeinde Mark Landin mit den Gemarkungen Landin nördlich der B2, Grünow und Schönermark,

Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Frauenhagen, Mürow, Angermünde nördlich und nordwestlich der B2, Dobberzin nördlich der B2, Kerkow, Welsow, Bruchhagen, Greiffenberg, Günterberg, Biesenbrow, Görlsdorf, Wolletz und Altkünkendorf,

Gemeinde Zichow,

Gemeinde Casekow mit den Gemarkungen Blumberg, Wartin, Luckow-Petershagen und den Gemarkungen Biesendahlshof und Casekow westlich der L272 und nördlich der L27,

Gemeinde Hohenselchow-Groß Pinnow mit der Gemarkung Hohenselchow nördlich der L27,

Gemeinde Tantow,

Gemeinde Mescherin mit der Gemarkung Radekow, der Gemarkung Rosow südlich der K 7311 und der Gemarkung Neurochlitz westlich der B2,

Gemeinde Gartz (Oder) mit der Gemarkung Geesow westlich der B2 sowie den Gemarkungen Gartz und Hohenreinkendorf nördlich der L27 und der B2 bis zur Kastanienallee, dort links abbiegend dem Schülerweg folgend bis Höhe Bahnhof, von hier in östlicher Richtung den Salveybach kreuzend bis zum Tantower Weg, diesen in nördlicher Richtung bis zu Stettiner Straße, diese weiter folgend bis zur B2, dieser in nördlicher Richtung folgend,

Gemeinde Pinnow nördlich und westlich der B2,

Landkreis Oder-Spree:

Gemeinde Storkow (Mark),

Gemeinde Spreenhagen mit den Gemarkungen Braunsdorf, Markgrafpieske, Lebbin und Spreenhagen,

Gemeinde Grünheide (Mark) mit den Gemarkungen Kagel, Kienbaum und Hangelsberg,

Gemeinde Fürstenwalde westlich der B 168 und nördlich der L 36,

Gemeinde Rauen,

Gemeinde Wendisch Rietz bis zur östlichen Uferzone des Scharmützelsees und von der südlichen Spitze des Scharmützelsees südlich der B246,

Gemeinde Reichenwalde,

Gemeinde Bad Saarow mit der Gemarkung Petersdorf und der Gemarkung Bad Saarow-Pieskow westlich der östlichen Uferzone des Scharmützelsees und ab nördlicher Spitze westlich der L35,

Gemeinde Tauche mit der Gemarkung Werder,

Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Jänickendorf, Schönfelde, Beerfelde, Gölsdorf, Buchholz, Tempelberg und den Gemarkungen Steinhöfel, Hasenfelde und Heinersdorf westlich der L36 und der Gemarkung Neuendorf im Sande nördlich der L36,

Landkreis Spree-Neiße:

Gemeinde Turnow-Preilack mit der Gemarkung Turnow,

Gemeinde Drachhausen,

Gemeinde Schmogrow-Fehrow,

Gemeinde Drehnow,

Gemeinde Guhrow,

Gemeinde Werben,

Gemeinde Dissen-Striesow,

Gemeinde Briesen,

Gemeinde Kolkwitz mit den Gemarkungen Babow, Eichow und Milkersdorf,

Gemeinde Burg (Spreewald),

Landkreis Oberspreewald-Lausitz:

Gemeinde Lauchhammer,

Gemeinde Schwarzheide,

Gemeinde Schipkau,

Gemeinde Senftenberg mit den Gemarkungen Brieske, Niemtsch, Senftenberg und Reppist,

die Gemeinde Schwarzbach mit der Gemarkung Biehlen,

Gemeinde Großräschen mit den Gemarkungen Wormlage, Saalhausen, Barzig, Freienhufen, Großräschen,

Gemeinde Vetschau/Spreewald mit den Gemarkungen: Naundorf, Fleißdorf, Suschow, Stradow, Göritz, Koßwig, Vetschau, Repten, Tornitz, Missen und Orgosen,

Gemeinde Calau mit den Gemarkungen: Kalkwitz, Mlode, Saßleben, Reuden, Bolschwitz, Säritz, Calau, Kemmen, Werchow und Gollmitz,

Gemeinde Luckaitztal,

Gemeinde Bronkow,

Gemeinde Altdöbern mit der Gemarkung Altdöbern westlich der Bahnlinie,

Gemeinde Tettau,

Landkreis Elbe-Elster:

Gemeinde Großthiemig,

Gemeinde Hirschfeld,

Gemeinde Gröden,

Gemeinde Schraden,

Gemeinde Merzdorf,

Gemeinde Röderland mit der Gemarkung Wainsdorf, Prösen, Stolzenhain a.d. Röder,

Gemeinde Plessa mit der Gemarkung Plessa,

Landkreis Prignitz

Gemeinde Karstädt mit den Gemarkungen Neuhof südöstlich der Neuhausener Straße, Kribbe südlich der Kreisstraße 7045, Dallmin südlich der L133 und K7045 begrenzt durch die Bahnstrecke Berlin-Hamburg, Groß Warnow östlich der Bahnstrecke Berlin-Hamburg, Reckenzin östlich der Bahnstrecke Berlin-Hamburg, Klein Warnow östlich der Bahnstrecke Berlin-Hamburg, Streesow östlich der Bahnstrecke Berlin-Hamburg

Gemeinde Putlitz mit den Gemarkungen Porep nördlich der A24, Telschow nördlich der A24, Lütkendorf östlich der L13, Weitgendorf östlich der L 13, Putlitz südlich des Hülsebecker Damm, Nettelbeck nördlich der A24, Sagast südlich des Grabens 1/12/05

Gemeinde Pirow mit den Gemarkungen Pirow, Burow, Bresch und Hülsebeck südlich der L104

Gemeinde Berge mit den Gemarkungen Neuhausen östlich der L10, Berge südlich der Schulstraße/östlich der Perleberger Straße,

Bundesland Sachsen:

Stadt Dresden:

Stadtgebiet, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Landkreis Meißen:

Gemeinde Diera-Zehren, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Glaubitz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Hirschstein,

Gemeinde Käbschütztal,

Gemeinde Klipphausen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Niederau, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Nünchritz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Röderaue, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Gröditz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Lommatzsch,

Gemeinde Stadt Meißen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Nossen,

Gemeinde Stadt Riesa,

Gemeinde Stadt Strehla,

Gemeinde Stauchitz,

Gemeinde Wülknitz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Zeithain,

Landkreis Mittelsachsen:

Gemeinde Großweitzschen mit den Ortsteilen Döschütz, Gadewitz, Niederranschütz, Redemitz,

Gemeinde Ostrau mit den Ortsteilen Auerschütz, Beutig, Binnewitz, Clanzschwitz, Delmschütz, Döhlen, Jahna, Kattnitz, Kiebitz, Merschütz, Münchhof, Niederlützschera, Noschkowitz, Oberlützschera, Obersteina, Ostrau, Pulsitz, Rittmitz, Schlagwitz, Schmorren, Schrebitz, Sömnitz, Trebanitz, Zschochau,

Gemeinde Reinsberg,

Gemeinde Stadt Döbeln mit den Ortsteilen Beicha, Bormitz, Choren, Döbeln, Dreißig, Geleitshäuser, Gertitzsch, Gödelitz, Großsteinbach, Juchhöh, Kleinmockritz, Leschen, Lüttewitz, Maltitz, Markritz, Meila, Mochau, Nelkanitz, Oberranschütz, Petersberg, Präbschütz, Prüfern, Schallhausen, Schweimnitz, Simselwitz, Theeschütz, Zschackwitz, Zschäschütz,

Gemeinde Stadt Großschirma mit den Ortsteilen Obergruna, Siebenlehn,

Gemeinde Stadt Roßwein mit den Ortsteilen Gleisberg, Haßlau, Klinge, Naußlitz, Neuseifersdorf, Niederforst, Ossig, Roßwein, Seifersdorf, Wettersdorf, Wetterwitz,

Gemeinde Striegistal mit den Ortsteilen Gersdorf, Kummersheim, Marbach,

Gemeinde Zschaitz-Ottewig,

Landkreis Nordsachsen:

Gemeinde Arzberg mit den Ortsteilen Stehla, Tauschwitz,

Gemeinde Cavertitz mit den Ortsteilen Außig, Cavertitz, Klingenhain, Schirmenitz, Treptitz,

Gemeinde Liebschützberg mit den Ortsteilen Borna, Bornitz, Clanzschwitz, Ganzig, Kleinragewitz, Laas, Leckwitz, Liebschütz, Sahlassan, Schönnewitz, Terpitz östlich der Querung am Käferberg, Wadewitz, Zaußwitz,

Gemeinde Naundorf mit den Ortsteilen Casabra, Gastewitz, Haage, Hof, Hohenwussen, Kreina, Nasenberg, Raitzen, Reppen, Salbitz, Stennschütz, Zeicha,

Gemeinde Stadt Belgern-Schildau mit den Ortsteilen Ammelgoßwitz, Dröschkau, Liebersee östlich der B182, Oelzschau, Seydewitz, Staritz, Wohlau,

Gemeinde Stadt Mügeln mit den Ortsteilen Mahris, Schweta südlich der K8908, Zschannewitz,

Gemeinde Stadt Oschatz mit den Ortsteilen Lonnewitz östlich des Sandbaches und nördlich der B6, Oschatz östlich des Schmorkauer Wegs und nördlich der S28, Rechau, Schmorkau, Zöschau,

Landkreis Sächsische Schweiz-Osterzgebirge:

Gemeinde Bannewitz,

Gemeinde Dürrröhrsdorf-Dittersbach,

Gemeinde Kreischa,

Gemeinde Lohmen,

Gemeinde Müglitztal,

Gemeinde Stadt Dohna,

Gemeinde Stadt Freital,

Gemeinde Stadt Heidenau,

Gemeinde Stadt Hohnstein,

Gemeinde Stadt Neustadt i. Sa.,

Gemeinde Stadt Pirna,

Gemeinde Stadt Rabenau mit den Ortsteilen Lübau, Obernaundorf, Oelsa, Rabenau und Spechtritz,

Gemeinde Stadt Stolpen,

Gemeinde Stadt Tharandt mit den Ortsteilen Fördergersdorf, Großopitz, Kurort Hartha, Pohrsdorf und Spechtshausen,

Gemeinde Stadt Wilsdruff, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:

Landkreis Vorpommern Greifswald

Gemeinde Penkun,

Gemeinde Nadrensee,

Gemeinde Krackow,

Gemeinde Glasow,

Gemeinde Grambow,

Landkreis Ludwigslust-Parchim:

Gemeinde Balow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Balow,

Gemeinde Dambeck mit den Ortsteilen und der Ortslage: Dambeck (bei Ludwigslust),

Gemeinde Groß Godems mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Groß Godems und Klein Godems,

Gemeinde Karrenzin mit den Ortsteilen und der Ortslage: Repzin,

Gemeinde Möllenbeck mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Carlshof (bei Neustadt-Glewe), Menzendorf (bei Neustadt-Glewe), Möllenbeck (bei Ludwigslust),

Gemeinde Muchow mit den Ortsteilen und der Ortslage: Muchow,

Gemeinde Parchim mit den Ortsteilen und der Ortslage: Slate,

Gemeinde Prislich mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Marienhof (bei Grabow), Neese, Prislich, Werle (bei Ludwigslust / mv),

Gemeinde Ruhner Berge mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Drenkow, Jarchow, Poitendorf, Poltnitz, Suckow (bei Parchim), Zachow (bei Parchim),

Gemeinde Stolpe mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Barkow (bei Parchim), Granzin (bei Parchim), Stolpe (bei Neustadt-Glewe),

Gemeinde Zierzow mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Kolbow, Zierzow (bei Ludwigslust).

2.   Estónsko

Tieto reštrikčné pásma I v Estónsku:

Hiiu maakond.

3.   Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma I v Lotyšsku:

Dienvidkurzemes novada, Nīcas pagasta daļa uz ziemeļiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Otaņķu pagasts,

Ropažu novada Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes.

4.   Litva

Tieto reštrikčné pásma I v Litve:

Klaipėdos rajono savivaldybė: Agluonėnų, Dovilų, Gargždų, Priekulės, Vėžaičių, Kretingalės ir Dauparų-Kvietinių seniūnijos,

Palangos miesto savivaldybė.

5.   Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma I v Maďarsku:

Békés megye 950150, 950250, 950350, 950450, 950550, 950650, 950660, 950750, 950850, 950860, 950950, 950960, 950970, 951050, 951150, 951250, 951260, 951350, 951950, 952050, 952150, 952250, 952550, 952750, 952850, 952950, 953050, 953150, 953250, 953260, 953270, 953350, 953450, 953550, 953560, 953650, 953660, 953750, 953850, 953950, 953960, 954050, 954060, 954150, 954250, 954260, 954350, 954450, 954550, 954650, 954750, 954850, 954860, 954950, 955050, 955150, 955250, 955260, 955270, 955350, 955450, 955510, 955650, 955750, 955760, 955850, 955950, 956050, 956060, 956150, 956160, 956250, 956450, 956550, 956650 és 956750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Bács-Kiskun megye 600150, 600850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Budapest 1 kódszámú, vadgazdálkodási tevékenységre nem alkalmas területe,

Fejér megye 400150, 400250, 400351, 400352, 400450, 400550, 401150, 401250, 401350, 402050, 402350, 402360, 402850, 402950, 403050, 403450, 403550, 403650, 403750, 403950, 403960, 403970, 404650, 404750, 404850, 404950, 404960, 405050, 405750, 405850, 405950,

406050, 406150, 406550, 406650 és 406750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Győr-Moson-Sopron megye 100550, 100650, 100950, 101050, 101350, 101450, 101550, 101560 és 102150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750260, 750350, 750450, 750460, 751250, 751260, 751350, 751360, 751750, 751850, 751950, 753650, 753750, 753850, 753950, 753960, 754050, 754360, 754450, 754550, 754560, 754570, 754650, 754750, 754850 és 755450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Komárom-Esztergom megye 250150, 250250, 250450, 250460, 250550, 250650, 250750, 251050, 251150, 251250, 251350, 251360, 251650, 251750, 251850, 252250, kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Pest megye 571550, 572150, 572250, 572350, 572550, 572650, 572750, 572850, 572950, 573150, 573250, 573260, 573350, 573360, 573450, 573850, 573950, 573960, 574050, 574150, 574350, 574360, 574550, 574650, 574750, 574850, 574860, 574950, 575050, 575150, 575250, 575350, 575550, 575650, 575750, 575850, 575950, 576050, 576150, 576250, 576350, 576450, 576650, 576750, 576850, 576950, 577050, 577150, 577250, 577350, 577450, 577650, 577850, 577950, 578050, 578150, 578250, 578350, 578360, 578450, 578550, 578560, 578650, 578850, 578950, 579050, 579150, 579250, 579350, 579450, 579460, 579550, 579650, 579750, 580250 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

6.   Poľsko

Tieto reštrikčné pásma I v Poľsku:

w województwie kujawsko - pomorskim:

powiat rypiński,

powiat brodnicki,

powiat grudziądzki,

powiat miejski Grudziądz,

powiat wąbrzeski,

w województwie warmińsko-mazurskim:

gmina Rozogi w powiecie szczycieńskim,

w województwie podlaskim:

gminy Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew i część gminy Kulesze Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie wysokomazowieckim,

powiat łomżyński,

gminy Turośl, Mały Płock w powiecie kolneńskim,

powiat zambrowski,

powiat miejski Łomża,

w województwie mazowieckim:

powiat ostrołęcki,

powiat miejski Ostrołęka,

gminy Bodzanów, Bulkowo, Gąbin, Mała Wieś, Słubice, Słupno, Wyszogród w powiecie płockim,

powiat ciechanowski,

powiat płoński,

gminy Rościszewo i Szczutowo w powiecie sierpeckim,

gminy Nowa Sucha, Teresin, Sochaczew z miastem Sochaczew w powiecie sochaczewskim,

część powiatu żyrardowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu grodziskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu pruszkowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Błonie i Ożarów Mazowiecki w powiecie warszawskim zachodnim,

gmina Bieżuń, Lutocin, Siemiątkowo i Żuromin w powiecie żuromińskim,

część powiatu ostrowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Dzieżgowo, Lipowiec Kościelny, Mława, Radzanów, Strzegowo, Stupsk, Szreńsk, Szydłowo, Wiśniewo w powiecie mławskim,

powiat przasnyski,

powiat makowski,

powiat pułtuski,

część powiatu wyszkowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu węgrowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu wołomińskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Mokobody i Suchożebry w powiecie siedleckim,

gminy Cegłów, Dębe Wielkie, Dobre, Halinów, Jakubów, Mińsk Mazowiecki z miastem Mińśk Mazowiecki, Kałuszyn, Mrozy, Stanisławów w powiecie mińskim,

gminy Bielany i gmina wiejska Sokołów Podlaski w powiecie sokołowskim,

gminy Pacyna, Sanniki w powiecie gostynińskim,

gminy Gózd, Iłża, Skaryszew w powiecie radomskim,

gminy Ciepielów, Lipsko, Rzeczniów, Sienno w powiecie lipskim,

gminy Kazanów, Policzna, Tczów, Zwoleń w powiecie zwoleńskim,

w województwie podkarpackim:

gminy Tarnowiec, miasto Jasło, część gminy wiejskiej Jasło położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Jasło oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 992 biegnącą od południowej granicy gminy do granicy miasta Jasło, część gminy Nowy Żmigród położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 993, część gminy Skołyszyn położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 w powiecie jasielskim,

gmina Grodzisko Dolne w powiecie leżajskim,

część powiatu ropczycko – sędziszowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Chłopice, Pawłosiów, Jarosław z miastem Jarosław w powiecie jarosławskim,

gminy Fredropol, Krasiczyn, Krzywcza, Przemyśl, część gminy Orły położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77, część gminy Żurawica na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77 w powiecie przemyskim,

powiat miejski Przemyśl,

gminy Adamówka, Sieniawa, Tryńcza, Przeworsk z miastem Przeworsk, część gminy Zarzecze położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Mleczka w powiecie przeworskim,

gminy Rakszawa, Żołynia w powiecie łańcuckim,

gminy Trzebownisko, Głogów Małopolski, część gminy Świlcza położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 94 i część gminy Sokołów Małopolski położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 875 w powiecie rzeszowskim,

gmina Raniżów w powiecie kolbuszowskim,

część powiatu dębickiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Chorkówka, Iwonicz Zdrój, Jedlicze, Miejsce Piastowe, część gminy Dukla położona na północ od linii wyznaczonej przez drogi: nr 993 biegnącą od zachodniej granicy gminy do miejscowości Dukla i drogę łączącą miejscowości Dukla – Cergowa - Jasionka biegnącą do wschodniej granicy gminy, część gminy Rymanów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 w powiecie krośnieńskim,

gminy Besko, Bukowsko, Zarszyn, Zagórz, część gminy Komańcza położona na wschód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 889 oraz na północ od drogi nr 889 biegnącej od tego skrzyżowania do północnej granicy gminy w powiecie sanockim,

gmina Cisna w powiecie leskim,

gminy Lutowiska, Czarna, Ustrzyki Dolne w powiecie bieszczadzkim,

w województwie świętokrzyskim:

powiat buski,

powiat skarżyski,

część powiatu opatowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu sandomierskiego niewymieniona w części II załącznika I,

powiat staszowski,

gminy Mirzec, Brody, część gminy Wąchock położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 w powiecie starachowickim,

powiat ostrowiecki,

gminy Gowarczów, Końskie, Stąporków w powiecie koneckim,

w województwie łódzkim:

gminy Łyszkowice, Kocierzew Południowy, Kiernozia, Chąśno, Nieborów, część gminy wiejskiej Łowicz położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącej od granicy miasta Łowicz do zachodniej granicy gminy oraz część gminy wiejskiej Łowicz położona na wschód od granicy miasta Łowicz i na północ od granicy gminy Nieborów w powiecie łowickim,

gminy Cielądz, Rawa Mazowiecka z miastem Rawa Mazowiecka w powiecie rawskim,

gminy Bolimów, Głuchów, Godzianów, Lipce Reymontowskie, Maków, Nowy Kawęczyn, Skierniewice, Słupia w powiecie skierniewickim,

powiat miejski Skierniewice,

powiat opoczyński,

gminy Czerniewice, Inowłódz, Lubochnia, Rzeczyca, Tomaszów Mazowiecki z miastem Tomaszów Mazowiecki, Żelechlinek w powiecie tomaszowskim,

w województwie pomorskim:

gminy Ostaszewo, miasto Krynica Morska oraz część gminy Nowy Dwór Gdański położona na południowy - zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

gminy Lichnowy, Miłoradz, Malbork z miastem Malbork, część gminy Nowy Staw położna na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 w powiecie malborskim,

gmina Sztum w powiecie sztumskim,

gminy Cedry Wielkie, Suchy Dąb, Pszczółki, miasto Pruszcz Gdański, część gminy wiejskiej Pruszcz Gdański położona na wschód od lini wyznaczonej przez drogę A1 w powiecie gdańskim,

Miasto Gdańsk,

powiat tczewski,

część powiatu kwidzyńskiego niewymieniona w części II załącznika I,

w województwie lubuskim:

gmina Lubiszyn w powiecie gorzowskim,

powiat strzelecko – drezdenecki,

w województwie dolnośląskim:

gminy Międzybórz, Syców, Twardogóra, część gminy wiejskiej Oleśnica położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr S8, część gminy Dobroszyce położona na wschód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od północnej do południowej granicy gminy w powiecie oleśnickim,

gminy Jordanów Śląski, Kobierzyce, Sobótka, część gminy Żórawina położona na zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4, część w powiecie wrocławskim,

część gminy Domaniów położona na południowy zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie oławskim,

gmina Wiązów w powiecie strzelińskim,

część powiatu średzkiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Pielgrzymka, miasto Złotoryja, część gminy wiejskiej Złotoryja położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy w miejscowości Nowa Wieś Złotoryjska do granicy miasta Złotoryja oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od granicy miasta Złotoryja do wschodniej granicy gminy w powiecie złotoryjskim,

gminy Janowice Wielkie, Mysłakowice, Stara Kamienica, Szklarska Poręba w powiecie karkonoskim,

część powiatu miejskiego Jelenia Góra położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 366,

gminy Bolków, Paszowice, miasto Jawor, część gminy Męcinka położona na południe od drogi nr 363 w powiecie jaworskim,

gminy Dobromierz i Marcinowice w powiecie świdnickim,

gminy Dzierżoniów, Pieszyce, miasto Bielawa, miasto Dzierżoniów w powiecie dzierżoniowskim,

gminy Głuszyca, Mieroszów w powiecie wałbrzyskim,

gmina Nowa Ruda i miasto Nowa Ruda w powiecie kłodzkim,

gminy Kamienna Góra, Marciszów i miasto Kamienna Góra w powiecie kamiennogórskim,

w województwie wielkopolskim:

gminy Koźmin Wielkopolski, Rozdrażew w powiecie krotoszyńskim,

gminy Książ Wielkopolski, część gminy Dolsk położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 434 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 437, a następnie na wschód od drogi nr 437 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 434 do południowej granicy gminy, w powiecie śremskim,

gminy Borek Wielkopolski, Piaski, Pogorzela, w powiecie gostyńskim,

gminy Kleszczewo, Kostrzyn, Pobiedziska, w powiecie poznańskim,

gmina Kiszkowo i część gminy Kłecko położona na zachód od rzeki Mała Wełna w powiecie gnieźnieńskim,

powiat czarnkowsko-trzcianecki,

część gminy Wronki położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Wartę biegnącą od zachodniej granicy gminy do przecięcia z droga nr 182, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 182 oraz 184 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 182 do południowej granicy gminy w powiecie szamotulskim,

gmina Budzyń w powiecie chodzieskim,

gminy Mieścisko, Skoki i Wągrowiec z miastem Wągrowiec w powiecie wągrowieckim,

gmina Dobrzyca w powiecie pleszewskim,

gminy Odolanów, Przygodzice, Raszków, Sośnie, miasto Ostrów Wielkopolski, część gminy wiejskiej Ostrów Wielkopolski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sulisław – Łąkociny – Wierzbno i na zachód od miasta Ostrów Wielkopolski oraz część gminy wiejskiej Ostrów Wielkopolski położona na wschód od miasta Ostrów Wielkopolski w powiecie ostrowskim,

gmina Kobyla Góra w powiecie ostrzeszowskim,

gminy Baranów, Bralin, Perzów, Rychtal, Trzcinica, Łęka Opatowska w powiecie kępińskim,

w województwie opolskim:

gmina Byczyna, część gminy Kluczbork położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowana z drogą nr 45, a następnie od tego skrzyżowania na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 45 do skrzyżowania z ulicą Fabryczną w miejscowości Kluczbork i dalej na północ od linii wyznaczonej przez ulice Fabryczna -Dzierżonia – Strzelecka w miejscowości Kluczbork do wschodniej granicy gminy, część gminy Wołczyn położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 w powiecie kluczborskim,

gminy Praszka, Gorzów Śląski, Radłów, Olesno, Zębowice, część gminy Rudniki położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 43 i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 43 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 42 w powiecie oleskim,

część gminy Grodków położona na zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie brzeskim,

gminy Łambinowice, Pakosławice, Skoroszyce, część gminy Korfantów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 407 w powiecie nyskim,

część gminy Biała położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 407 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 414 i dalej na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 414 biegnącej od tego skrzyżowania do skrzyżowania z drogą nr 409, a następnie na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 409 biegnącą od tego skrzyżowania do wschodniej granicy gminy w powiecie prudnickim,

gminy Chrząstowice, Ozimek, Komprachcice, Prószków, część gminy Łubniany położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Świerkle – Masów, ulicę Leśną w miejscowości Masów oraz na południe od ulicy Kolanowskiej biegnącej do wschodniej granicy gminy, część gminy Turawa położona na południe od linii wyznaczonej przez ulice Powstańców Śląskich -Kolanowską -Opolską – Kotorską w miejscowości Węgry i dalej na południe od drogi łączącej miejscowości Węgry- Kotórz Mały – Turawa – Rzędów – Kadłub Turawski – Zakrzów Turawski biegnącą do wschodniej granicy gminy w powiecie opolskim,

powiat miejski Opole,

w województwie zachodniopomorskim:

gminy Nowogródek Pomorski, Barlinek, część gminy Myślibórz położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 biegnącej od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 26, następnie na wschód od drogi nr 26 biegnącej od tego skrzyżowania do skrzyżowania z drogą nr 119 i dalej na wschód od drogi nr 119 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 26 do północnej granicy gminy, część gminy Dębno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na północ od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na północ od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

gmina Stare Czarnowo w powiecie gryfińskim,

gminy Bielice, Lipiany, Przelewice, Pyrzyce w powiecie pyrzyckim,

gminy Bierzwnik, Krzęcin, Pełczyce w powiecie choszczeńskim,

część powiatu miejskiego Szczecin położona na zachód od linii wyznaczonej przez rzekę Odra Zachodnia biegnącą od północnej granicy gminy do przecięcia z drogą nr 10, następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 10 biegnącą od przecięcia z linią wyznaczoną przez rzekę Odra Zachodnia do wschodniej granicy gminy,

gminy Dobra (Szczecińska), Police w powiecie polickim,

w województwie małopolskim:

gminy Bobowa, Moszczenica, Łużna, Ropa, część gminy wiejskiej Gorlice położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wschodniej do zachodniej granicy gminy, część gminy Biecz położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 w powiecie gorlickim,

powiat nowosądecki,

gminy Czorsztyn, Krościenko nad Dunajcem, Ochotnica Dolna, Szczawnica w powiecie nowotarskim,

powiat miejski Nowy Sącz,

gminy Skrzyszów, Lisia Góra, Radłów, Wietrzychowice, Żabno, część gminy wiejskiej Tarnów położona na wschód od miasta Tarnów w powiecie tarnowskim,

powiat dąbrowski,

gminy Klucze, Bolesław, Bukowno w powiecie olkuskim,

w województwie śląskim:

gmina Sławków w powiecie będzińskim,

powiat miejski Jaworzno,

powiat miejski Mysłowice,

powiat miejski Katowice,

powiat miejski Siemianowice Śląskie,

powiat miejski Chorzów,

powiat miejski Piekary Śląskie,

powiat miejski Bytom,

gminy Kalety, Ożarowice, Świerklaniec, Miasteczko Śląskie, Radzionków w powiecie tarnogórskim,

gmina Woźniki w powiecie lublinieckim,

gminy Myszków i Koziegłowy w powiecie myszkowskim,

gminy Ogrodzieniec, Zawiercie, Włodowice w powiecie zawierciańskim.

7.   Slovensko

Tieto reštrikčné pásma I na Slovensku:

v okrese Nové Zámky: Sikenička, Pavlová, Bíňa, Kamenín, Kamenný Most, Malá nad Hronom, Belá, Ľubá, Šarkan, Gbelce, Bruty, Mužla, Obid, Štúrovo, Nána, Kamenica nad Hronom, Chľaba, Leľa, Bajtava, Salka, Malé Kosihy,

v okrese Veľký Krtíš: obce Ipeľské Predmostie, Veľká nad Ipľom, Hrušov, Kleňany, Sečianky,

v okrese Levice: obce Keť, Čata, Pohronský Ruskov, Hronovce, Želiezovce, Zalaba, Malé Ludince, Šalov, Sikenica, Pastovce, Bielovce, Ipeľský Sokolec, Lontov, Kubáňovo, Sazdice, Demandice, Dolné Semerovce, Vyškovce nad Ipľom, Preseľany nad Ipľom, Hrkovce, Tupá, Horné Semerovce, Hokovce, Slatina, Horné Turovce, Veľké Turovce, Šahy, Tešmák, Plášťovce, Ipeľské Úľany, Tehla, Lula, Beša, Jesenské, Iňa, Lok, Veľký Ďur, Horný Pial, Horná Seč, Starý Tekov, Dolná Seč, Hronské Kľačany, Levice, Podlužany, Krškany, Brhlovce, Bory, Santovka, Domadice, Hontianske Trsťany, Žemberovce,

v okrese Krupina: obce Dudince, Terany, Hontianske Moravce, Sudince, Súdovce, Lišov,

celý okres Ružomberok okrem obcí uvedených v pásme II,

celý okres Turčianske Teplice okrem obcí uvedených v pásme II,

v okrese Martin: obce Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice, Ďanová, Karlová, Laskár, Rakovo, Príbovce, Košťany nad Turcom, Socovce, Turčiansky Ďur, Kláštor pod Znievom, Slovany, Ležiachov, Benice,

v okrese Dolný Kubín: obce Kraľovany, Žaškov, Jasenová, Vyšný Kubín, Oravská Poruba, Leštiny, Osádka, Malatiná, Chlebnice, Krivá,

v okrese Tvrdošín: obce Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec,

v okrese Prievidza: obce Handlová, Cigeľ, Podhradie, Lehota pod Vtáčnikom, Ráztočno,

celý okres Partizánske okrem obcí uvedených v pásme II,

v okrese Topoľčany: obce Krnča, Práznovce, Solčany, Nitrianska Streda, Čeľadince, Kovarce, Súlovce, Oponice,

v okrese Nitra: obce Horné Lefantovce, Dolné Lefantovce, Bádice, Jelenec, Žirany, Podhorany, Nitrianske Hrnčiarovce, Štitáre, Pohranice, Hosťová, Kolíňany, Malý Lapáš, Dolné Obdokovce, Čeľadice, Veľký Lapáš, Babindol, Malé Chyndice, Golianovo, Klasov, Veľké Chyndice, Nová Ves nad Žitavou, Paňa, Vráble, Tajná, Lúčnica nad Žitavou, Žitavce, Melek, Telince, Čifáre.

8.   Taliansko

Tieto reštrikčné pásma I v Taliansku:

Piedmont Region:

in the province of Alessandria, Municipalities of: Casalnoceto, Oviglio, Viguzzolo, Bergamasco, Castellar Guidobono, Berzano Di Tortona, Carentino, Frascaro, Borgoratto Alessandrino, Volpeglino, Gamalero, Volpedo, Pontecurone, Castelnuovo Scrivia, Alluvione Piovera, Sale, Bassignana, Pecetto di Valenza, Rivarone, Montecastello, Valenza, San Salvatore Monferrato, Castelletto Monferrato, Quargnento, Solero, Pietra Marazzi,

in the province of Asti, Municipalities of: Nizza Monferrato, Incisa Scapaccino, Mombaruzzo, Maranzana, Castelletto Molina, Castelnuovo Belbo, Quaranti, Fontanile, Calamandrana, Bruno, Canelli, San Marzano Oliveto,

in the province of Cuneo, Municipalities of: Bergolo, Pezzolo Valle Uzzone, Cortemilia, Levice, Castelletto Uzzone, Perletto, Castino, Cossano Belbo, Rocchetta Belbo, Santo Stefano Belbo, Gottasecca, Monesiglio, Sale delle Langhe, Camerana, Castelnuovo di Ceva, Priero, Prunetto, Montezemolo, Perlo,

Liguria Region:

in the province of Genova, Municipalities of: Rovegno, Portofino, Santa Margherita Ligure, Camogli, Fontanigorda, Rezzoaglio, Orero, Coreglia Ligure, San Colombano Certenoli, Zoagli, Leivi, Chiavari, Borzonasca,

in the province of Savona, the Municipalities of: Bergeggi, Spotorno, Vezzi Portio, Noli, Orco Feglino, Bormida, Calice Ligure, Rialto, Osiglia, Murialdo,

Emilia-Romagna Region:

in the Province of Piacenza, Municipalities of: Cerignale, Ottone (est fiume Trebbia), Corte Brugnatella, Bobbio, Alta Val Tidone,

Lombardia Region:

in the Province of Pavia, Municipalities of: Rocca Susella, Montesegale, Godiasco, Borgoratto Mormorolo, Fortunago, Volpara, Borgo Priolo, Rocca De' Giorgi, Rivanazzano, Colli Verdi – Ruino e Canevino,

Lazio Region:

in the province of Rome,

North: Municipalities of Riano, Castelnuovo di Porto, Capena, Fiano Romano, Morlupo, Sacrofano, Magliano Romano, Formello, Campagnano di Roma, Anguillara,

West: the municipality of Fiumicino,

South: Municipality of Rome between the limits of Zone 2 (North), the boundaries of Municipality of Fiumicino (West), the Tiber River up to the intersection with the Grande Raccordo Anulare, the Grande Raccordo Anulare up to the intersection with A24 Highway, A24 Highway up to the intersection with Viale del Tecnopolo, viale del Tecnopolo up to the intersection with the boundaries of the municipality of Guidonia Montecelio,

East: Municipalities of: Guidonia Montecelio, Montelibretti, Palombara Sabina, Monterotondo, Mentana, Sant’Angelo Romano, Fonte Nuova.

Sardinia Region:

in the Province of Sud Sardegna, Municipalities of: Escalaplano, Genuri, Gesico, Goni, Las Plassas, Setzu, Seui Isola Amministrativa, Siurgus Donigala, Suelli, Tuili, Villanovafranca

in the Province of Nuoro, Municipalities of: Atzara, Bitti, Bolotana, Bortigali, Dorgali, Elini, Elini Isola Amministrativa, Gairo, Girasole, Ilbono, Lanusei, Lei, Loceri, Lotzorai, Macomer a Ovest della SS 131, Noragugume, Oliena, Ortueri, Orune, Osini, Perdasdefogu, Silanus, Sorgono, Tortolì, Ulassai

in the Province of Oristano, Municipalities of: Albagiara, Ardauli, Assolo, Asuni, Bidonì, Gonnosnò, Neoneli, Nughedu Santa Vittoria, Samugheo, Sedilo, Senis, Sini, Sorradile

in the Province of Sassari, Municipalities of: Alà Dei Sardi, Ardara, Berchidda, Bonnanaro, Bonorva a ovest della SS 131, Borutta, Cheremule, Cossoine, Giave a ovest della SS 131, Mores a nord della SS 128bis - SP 63, Oschiri a nord della E 840, Ozieri a nord della Sp 63 - SP 1 - SS 199, Torralba a ovest della SS 131, Tula.

9.   Česko

Tieto reštrikčné pásma I v Česku:

Liberecký kraj:

v okrese Liberec katastrální území obcí Hrádek nad Nisou, Oldřichov v Hájích, Grabštejn, Václavice u Hrádku nad Nisou, Horní Vítkov, Dolní Vítkov, Bílý Kostel nad Nisou, Dolní Chrastava, Horní Chrastava, Chrastava I, Nová Ves u Chrastavy, Mlýnice, Albrechtice u Frýdlantu, Kristiánov, Heřmanice u Frýdlantu, Dětřichov u Frýdlantu, Mníšek u Liberce, Oldřichov na Hranicích, Machnín, Svárov u Liberce, Desná I, Krásná Studánka, Stráž nad Nisou, Fojtka, Radčice u Krásné Studánky, Kateřinky u Liberce, Staré Pavlovice, Nové Pavlovice, Růžodol I, Františkov u Liberce, Liberec, Ruprechtice, Rudolfov, Horní Růžodol, Rochlice u Liberce, Starý Harcov, Vratislavice nad Nisou, Kunratice u Liberce, Proseč nad Nisou, Lukášov, Rýnovice, Jablonec nad Nisou, Jablonecké Paseky, Jindřichov nad Nisou, Mšeno nad Nisou, Lučany nad Nisou, Smržovka, Tanvald, Jiřetín pod Bukovou, Dolní Maxov, Antonínov, Horní Maxov, Karlov u Josefova Dolu, Loučná nad Nisou, Hraničná nad Nisou, Janov nad Nisou, Bedřichov u Jablonce nad Nisou, Josefův Důl u Jablonce nad Nisou, Albrechtice v Jizerských horách, Desná III, Polubný, Harrachov, Jizerka, Hejnice, Bílý Potok pod Smrkem, Andělská Hora u Chrastavy, Benešovice u Všelibic, Cetenov, Česká Ves v Podještědí, Dolní Sedlo, Dolní Suchá u Chotyně, Donín u Hrádku nad Nisou, Druzcov, Hlavice, Hrubý Lesnov, Chotyně, Chrastava II, Chrastná, Jablonné v Podještědí, Janovice v Podještědí, Janův Důl, Jítrava, Kněžice v Lužických horách, Kotel, Kryštofovo Údolí, Křižany, Lázně Kundratice, Loučná, Lvová, Malčice u Všelibic, Markvartice v Podještědí, Nesvačily u Všelibic, Novina u Liberce, Osečná, Panenská Hůrka, Polesí u Rynoltic, Postřelná, Přibyslavice, Rynoltice, Smržov u Českého Dubu, Vápno, Všelibice, Zábrdí u Osečné, Zdislava, Žibřidice,

v okrese Česká Lípa katastrální území obcí Bezděz, Blatce, Brniště, Břevniště pod Ralskem, Česká Lípa, Deštná u Dubé, Dobranov, Dražejov u Dubé, Drchlava, Dřevčice, Dubá, Dubice u České Lípy, Dubnice pod Ralskem, Hamr na Jezeře, Heřmaničky u Dobranova, Hlemýždí, Holany, Horky u Dubé, Horní Krupá, Houska, Chlum u Dubé, Jabloneček, Jestřebí u České Lípy, Kamenice u Zákup, Korce, Kruh v Podbezdězí, Kvítkov u České Lípy, Lasvice, Loubí pod Vlhoštěm, Luhov u Mimoně, Luka, Maršovice u Dubé, Náhlov, Nedamov, Noviny pod Ralskem, Obora v Podbezdězí, Okna v Podbezdězí, Okřešice u České Lípy, Pavlovice u Jestřebí, Písečná u Dobranova, Skalka u Doks, Sosnová u České Lípy, Srní u České Lípy, Stará Lípa, Starý Šidlov, Stráž pod Ralskem, Šváby, Tachov u Doks, Tubož, Újezd u Jestřebí, Velenice u Zákup, Velký Grunov, Velký Valtinov, Vítkov u Dobranova, Vlčí Důl, Vojetín, Vrchovany, Zahrádky u České Lípy, Zákupy, Zbyny, Žďár v Podbezdězí, Ždírec v Podbezdězí, Žizníkov,

Středočeský kraj

v okrese Mladá Boleslav katastrální území obcí Bezdědice, Březovice pod Bezdězem, Víska u Březovic, Dolní Krupá u Mnichova Hradiště, Mukařov u Jiviny, Neveklovice, Strážiště u Jiviny, Vicmanov, Vrchbělá, Březinka pod Bezdězem, Bělá pod Bezdězem, Dolní Rokytá, Horní Rokytá, Rostkov, Kozmice u Jiviny.

10.   Grécko

Tieto reštrikčné pásma I v Grécku:

in the regional unit of Drama:

the community departments of Sidironero and Skaloti and the municipal departments of Livadero and Ksiropotamo (in Drama municipality),

the municipal department of Paranesti (in Paranesti municipality),

the municipal departments of Prosotsani, Kokkinogeia, Mikropoli, Panorama, Pyrgoi (in Prosotsani municipality),

the municipal departments of Kato Nevrokopi, Chrysokefalo, Achladea, Vathytopos, Volakas, Granitis, Dasotos, Eksohi, Katafyto, Lefkogeia, Mikrokleisoura, Mikromilea, Ochyro, Pagoneri, Perithorio, Kato Vrontou and Potamoi (in Kato Nevrokopi municipality),

in the regional unit of Xanthi:

the municipal departments of Kimmerion, Stavroupoli, Gerakas, Dafnonas, Komnina, Kariofyto and Neochori (in Xanthi municipality),

the community departments of Satres, Thermes, Kotyli, and the municipal departments of Myki, Echinos and Oraio (in Myki municipality),

the community department of Selero and the municipal department of Sounio (in Avdira municipality),

in the regional unit of Rodopi:

the municipal departments of Komotini, Anthochorio, Gratini, Thrylorio, Kalhas, Karydia, Kikidio, Kosmio, Pandrosos, Aigeiros, Kallisti, Meleti, Neo Sidirochori and Mega Doukato (in Komotini municipality),

the municipal departments of Ipio, Arriana, Darmeni, Archontika, Fillyra, Ano Drosini, Aratos and the Community Departments Kehros and Organi (in Arriana municipality),

the municipal departments of Iasmos, Sostis, Asomatoi, Polyanthos and Amvrosia and the community department of Amaxades (in Iasmos municipality),

the municipal department of Amaranta (in Maroneia Sapon municipality),

in the regional unit of Evros:

the municipal departments of Kyriaki, Mandra, Mavrokklisi, Mikro Dereio, Protokklisi, Roussa, Goniko, Geriko, Sidirochori, Megalo Derio, Sidiro, Giannouli, Agriani and Petrolofos (in Soufli municipality),

the municipal departments of Dikaia, Arzos, Elaia, Therapio, Komara, Marasia, Ormenio, Pentalofos, Petrota, Plati, Ptelea, Kyprinos, Zoni, Fulakio, Spilaio, Nea Vyssa, Kavili, Kastanies, Rizia, Sterna, Ampelakia, Valtos, Megali Doxipara, Neochori and Chandras (in Orestiada municipality),

the municipal departments of Asvestades, Ellinochori, Karoti, Koufovouno, Kiani, Mani, Sitochori, Alepochori, Asproneri, Metaxades, Vrysika, Doksa, Elafoxori, Ladi, Paliouri and Poimeniko (in Didymoteixo municipality).

in the regional unit of Serres:

the municipal departments of Strymoniko, Zeugolatio, Melenikitsi,Nea Tyroloi, Palaiokastro, Kalokastro, Livadochori, and Skotoussa (Irakleia Municipality),

the municipal department of Vamvakofyto, part of the municipal department of Sidirokastro and the community departments of Agkistro, Kapnofyto and Achladochori (Sintiki Municipality),

the municipal departments of Serres, Elaionas, Anagennisi, Vamvakia, Leukonas, Kala Dendra, Christos, Provatas, Monokklisia, Ano Kamila,Mitrousi, and Oinoussa, and the community departments of Orini and Ano Vrontou (Serres Municipality),

the municipal department of Ampela (Visaltia Municipality),

in the regional unit of Kilkis:

the municipal departments of Kilkis, Terpyllo, Anavryto, Elliniko, Efkarpia, Isoma, Koiladi, Eptalofos, Melanthi, Theodosia, Koronouda, Megali Vrisi, Leipsidrio, Cherso, Megali Sterna, Akrita, Kastaneon, Stavrochori, Iliolousto and Plagia (Kilkis Municipality),

the municipal departments of Eiriniko, Euzonoi and Pontoirakleia (Peonias Municipality),

in the regional unit of Thessaloniki:

the municipal departments of Leukohori, Xilopoli and Lahanas (Lagadas Municipality).

ČASŤ II

1.   Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma II v Bulharsku:

the whole region of Haskovo,

the whole region of Yambol,

the whole region of Stara Zagora,

the whole region of Pernik,

the whole region of Kyustendil,

the whole region of Plovdiv,

the whole region of Pazardzhik, excluding the areas in Part III,

the whole region of Smolyan,

the whole region of Dobrich,

the whole region of Sofia city,

the whole region of Sofia Province,

the whole region of Blagoevgrad,

the whole region of Razgrad,

the whole region of Kardzhali,

the whole region of Burgas,

the whole region of Varna,

the whole region of Silistra,

the whole region of Ruse,

the whole region of Veliko Tarnovo,

the whole region of Pleven,

the whole region of Targovishte,

the whole region of Shumen,

the whole region of Sliven,

the whole region of Vidin,

the whole region of Gabrovo,

the whole region of Lovech,

the whole region of Montana,

the whole region of Vratza.

2.   Nemecko

Tieto reštrikčné pásma II v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

Landkreis Oder-Spree:

Gemeinde Grunow-Dammendorf,

Gemeinde Mixdorf

Gemeinde Schlaubetal,

Gemeinde Neuzelle,

Gemeinde Neißemünde,

Gemeinde Lawitz,

Gemeinde Eisenhüttenstadt,

Gemeinde Vogelsang,

Gemeinde Ziltendorf,

Gemeinde Wiesenau,

Gemeinde Friedland,

Gemeinde Siehdichum,

Gemeinde Müllrose,

Gemeinde Briesen,

Gemeinde Jacobsdorf

Gemeinde Groß Lindow,

Gemeinde Brieskow-Finkenheerd,

Gemeinde Ragow-Merz,

Gemeinde Beeskow,

Gemeinde Rietz-Neuendorf,

Gemeinde Tauche mit den Gemarkungen Stremmen, Ranzig, Trebatsch, Sabrodt, Sawall, Mitweide, Lindenberg, Falkenberg (T), Görsdorf (B), Wulfersdorf, Giesensdorf, Briescht, Kossenblatt und Tauche,

Gemeinde Langewahl,

Gemeinde Berkenbrück,

Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Arensdorf und Demitz und den Gemarkungen Steinhöfel, Hasenfelde und Heinersdorf östlich der L 36 und der Gemarkung Neuendorf im Sande südlich der L36,

Gemeinde Fürstenwalde östlich der B 168 und südlich der L36,

Gemeinde Diensdorf-Radlow,

Gemeinde Wendisch Rietz östlich des Scharmützelsees und nördlich der B 246,

Gemeinde Bad Saarow mit der Gemarkung Neu Golm und der Gemarkung Bad Saarow-Pieskow östlich des Scharmützelsees und ab nördlicher Spitze östlich der L35,

Landkreis Dahme-Spreewald:

Gemeinde Jamlitz,

Gemeinde Lieberose,

Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Goyatz, Jessern, Lamsfeld, Ressen, Speichrow und Zaue,

Landkreis Spree-Neiße:

Gemeinde Schenkendöbern,

Gemeinde Guben,

Gemeinde Jänschwalde,

Gemeinde Tauer,

Gemeinde Peitz,

Gemeinde Turnow-Preilack mit der Gemarkung Preilack,

Gemeinde Teichland,

Gemeinde Heinersbrück,

Gemeinde Forst,

Gemeinde Groß Schacksdorf-Simmersdorf,

Gemeinde Neiße-Malxetal,

Gemeinde Jämlitz-Klein Düben,

Gemeinde Tschernitz,

Gemeinde Döbern,

Gemeinde Felixsee,

Gemeinde Wiesengrund,

Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen Wolkenberg, Stradow, Jessen, Pulsberg und Perpe,

Gemeinde Welzow,

Gemeinde Neuhausen/Spree mit der Gemarkung Gablenz,

Gemeinde Drebkau mit den Gemarkungen Greifenhain und Kausche,

Landkreis Märkisch-Oderland:

Gemeinde Bleyen-Genschmar,

Gemeinde Neuhardenberg

Gemeinde Golzow,

Gemeinde Küstriner Vorland,

Gemeinde Alt Tucheband,

Gemeinde Reitwein,

Gemeinde Podelzig,

Gemeinde Gusow-Platkow,

Gemeinde Seelow,

Gemeinde Vierlinden,

Gemeinde Lindendorf,

Gemeinde Fichtenhöhe,

Gemeinde Lietzen,

Gemeinde Falkenhagen (Mark),

Gemeinde Zeschdorf,

Gemeinde Treplin,

Gemeinde Lebus,

Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Jahnsfelde, Trebnitz, Obersdorf, Münchehofe und Hermersdorf,

Gemeinde Märkische Höhe mit der Gemarkung Ringenwalde,

Gemeinde Bliesdorf mit der Gemarkung Metzdorf und Gemeinde Bliesdorf – östlich der B167 bis östlicher Teil, begrenzt aus Richtung Gemarkungsgrenze Neutrebbin südlich der Bahnlinie bis Straße „Sophienhof“ dieser westlich folgend bis „Ruesterchegraben“ weiter entlang Feldweg an den Windrädern Richtung „Herrnhof“, weiter entlang „Letschiner Hauptgraben“ nord-östlich bis Gemarkungsgrenze Alttrebbin und Kunersdorf – östlich der B167,

Gemeinde Bad Freienwalde mit den Gemarkungen Altglietzen, Altranft, Bad Freienwalde, Bralitz, Hohenwutzen, Schiffmühle, Hohensaaten und Neuenhagen,

Gemeinde Falkenberg mit der Gemarkung Falkenberg östlich der L35,

Gemeinde Oderaue,

Gemeinde Wriezen mit den Gemarkungen Altwriezen, Jäckelsbruch, Neugaul, Beauregard, Eichwerder, Rathsdorf – östlich der B167 und Wriezen – östlich der B167,

Gemeinde Neulewin,

Gemeinde Neutrebbin,

Gemeinde Letschin,

Gemeinde Zechin,

Landkreis Barnim:

Gemeinde Lunow-Stolzenhagen,

Gemeinde Parsteinsee,

Gemeinde Oderberg,

Gemeinde Liepe,

Gemeinde Hohenfinow (nördlich der B167),

Gemeinde Niederfinow,

Gemeinde (Stadt) Eberswalde mit den Gemarkungen Eberswalde nördlich der B167 und östlich der L200, Sommerfelde und Tornow nördlich der B167,

Gemeinde Chorin mit den Gemarkungen Brodowin, Chorin östlich der L200, Serwest, Neuehütte, Sandkrug östlich der L200,

Gemeinde Ziethen mit der Gemarkung Klein Ziethen östlich der Serwester Dorfstraße und östlich der B198,

Landkreis Uckermark:

Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Crussow, Stolpe, Gellmersdorf, Neukünkendorf, Bölkendorf, Herzsprung, Schmargendorf und den Gemarkungen Angermünde südlich und südöstlich der B2 und Dobberzin südlich der B2,

Gemeinde Schwedt mit den Gemarkungen Criewen, Zützen, Schwedt, Stendell, Kummerow, Kunow, Vierraden, Blumenhagen, Oderbruchwiesen, Enkelsee, Gatow, Hohenfelde, Schöneberg, Flemsdorf und der Gemarkung Felchow östlich der B2,

Gemeinde Pinnow südlich und östlich der B2,

Gemeinde Berkholz-Meyenburg,

Gemeinde Mark Landin mit der Gemarkung Landin südlich der B2,

Gemeinde Casekow mit der Gemarkung Woltersdorf und den Gemarkungen Biesendahlshof und Casekow östlich der L272 und südlich der L27,

Gemeinde Hohenselchow-Groß Pinnow mit der Gemarkung Groß Pinnow und der Gemarkung Hohenselchow südlich der L27,

Gemeinde Gartz (Oder) mit der Gemarkung Friedrichsthal und den Gemarkungen Gartz und Hohenreinkendorf südlich der L27 und der B2 bis Kastanienallee, dort links abbiegend dem Schülerweg folgend bis Höhe Bahnhof, von hier in östlicher Richtung den Salveybach kreuzend bis zum Tantower Weg, diesen in nördlicher Richtung bis zu Stettiner Straße, diese weiter folgend bis zur B2, dieser in nördlicher Richtung folgend,

Gemeinde Mescherin mit der Gemarkung Mescherin, der Gemarkung Neurochlitz östlich der B2 und der Gemarkung Rosow nördlich der K 7311,

Gemeinde Passow mit der Gemarkung Jamikow,

Kreisfreie Stadt Frankfurt (Oder),

Landkreis Prignitz

Gemeinde Karstädt mit den Gemarkungen Neuhof nordwestlich der Neuhausener Straße, Kribbe nördlich der Kreisstraße 7045 Dallmin nördlich der L133 und K7045 begrenzt durch die Bahnstrecke Berlin-Hamburg

Gemeinde Berge mit den Gemarkungen Grenzheim, Kleeste, Neuhausen westlich der L10, Berge nördlich der Schulstraße/östlich der Perleberger Straße

Gemeinde Pirow mit den Gemarkungen Hülsebeck nördlich der L104, Bresch Dreieck an der nordwestlichen Gemarkungsgrenze am Bach Karwe

Gemeinde Putlitz mit den Gemarkungen Sagast nördlich des Grabens 1/12/05, Nettelbeck südwestlich der A24, Porep südlich der A24, Lütkendorf westlich der L13, Putlitz nördlich des Hülsebecker Damm, Weitgendorf westlich der L13 und Telschow südwestlich der A24,

Landkreis Oberspreewald-Lausitz:

Gemeinde Vetschau mit den Gemarkungen Wüstenhain und Laasow,

Gemeinde Altdöbern mit den Gemarkungen Reddern, Ranzow, Pritzen, Altdöbern östlich der Bahnstrecke Altdöbern –Großräschen,

Gemeinde Großräschen mit den Gemarkungen Woschkow, Dörrwalde, Allmosen,

Gemeinde Neu-Seeland,

Gemeinde Neupetershain,

Gemeinde Senftenberg mit der Gemarkungen Peickwitz, Sedlitz, Kleinkoschen, Großkoschen und Hosena,

Gemeinde Hohenbocka,

Gemeinde Grünewald,

Gemeinde Hermsdorf,

Gemeinde Kroppen,

Gemeinde Ortrand,

Gemeinde Großkmehlen,

Gemeinde Lindenau,

Gemeinde Frauendorf,

Gemeinde Ruhland,

Gemeinde Guteborn,

Gemeinde Schwarzbach mit der Gemarkung Schwarzbach,

Bundesland Sachsen:

Landkreis Bautzen,

Stadt Dresden:

Stadtgebiet nördlich der BAB4 bis zum Verlauf westlich der Elbe, dann nördlich der B6,

Landkreis Görlitz,

Landkreis Meißen:

Gemeinde Diera-Zehren östlich der Elbe,

Gemeinde Ebersbach,

Gemeinde Glaubitz östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Klipphausen östlich der S177,

Gemeinde Lampertswalde,

Gemeinde Moritzburg,

Gemeinde Niederau östlich der B101,

Gemeinde Nünchritz östlich der Elbe und südlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Priestewitz,

Gemeinde Röderaue östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Schönfeld,

Gemeinde Stadt Coswig,

Gemeinde Stadt Gröditz östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Stadt Großenhain,

Gemeinde Stadt Meißen östlich des Straßenverlaufs der S177 bis zur B6, dann B6 bis zur B101, ab der B101 Elbtalbrücke Richtung Norden östlich der Elbe,

Gemeinde Stadt Radebeul,

Gemeinde Stadt Radeburg,

Gemeinde Thiendorf,

Gemeinde Weinböhla,

Gemeinde Wülknitz östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Landkreis Sächsische Schweiz-Osterzgebirge:

Gemeinde Stadt Wilsdruff nördlich der BAB4 zwischen den Abfahren Wilsdruff und Dreieck Dresden-West,

Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:

Landkreis Ludwigslust-Parchim:

Gemeinde Brunow mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Bauerkuhl, Brunow (bei Ludwigslust), Klüß, Löcknitz (bei Parchim),

Gemeinde Karrenzin mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Herzfeld (bei Parchim), Karrenzin, Karrenzin-Ausbau, Neu Herzfeld, Wulfsahl (bei Parchim),

Gemeinde Möllenbeck mit den Ortsteilen und der Ortslage: Horst (bei Grabow),

Gemeinde Ruhner Berge mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Dorf Poltnitz, Griebow, Leppin (bei Marwitz), Mentin,

Gemeinde Ziegendorf mit den Ortsteilen und den Ortslagen: Drefahl, Meierstorf (bei Parchim), Neu Drefahl, Pampin, Platschow, Stresendorf, Ziegendorf (bei Parchim).

3.   Estónsko

Tieto reštrikčné pásma II v Estónsku:

Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond).

4.   Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma II v Lotyšsku:

Aizkraukles novads,

Alūksnes novads,

Augšdaugavas novads,

Ādažu novads,

Balvu novads,

Bauskas novads,

Cēsu novads,

Dienvidkurzemes novada Aizputes, Cīravas, Lažas, Durbes, Dunalkas, Tadaiķu, Vecpils, Bārtas, Sakas, Bunkas, Priekules, Gramzdas, Kalētu, Virgas, Dunikas, Vaiņodes, Gaviezes, Grobiņas, Rucavas, Vērgales, Medzes pagasts, Nīcas pagasta daļa uz dienvidiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Embūtes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz rietumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz dienvidiem no autoceļa A9, uz rietumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz rietumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, Aizputes, Durbes, Pāvilostas, Priekules pilsēta, Grobiņas,

Dobeles novads,

Gulbenes novads,

Jelgavas novads,

Jēkabpils novads,

Krāslavas novads,

Kuldīgas novada Alsungas, Gudenieku, Kurmāles, Rendas, Kabiles, Vārmes, Pelču, Snēpeles, Turlavas, Ēdoles, Īvandes, Rumbas, Padures pagasts, Laidu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1296, Kuldīgas pilsēta,

Ķekavas novads,

Limbažu novads,

Līvānu novads,

Ludzas novads,

Madonas novads,

Mārupes novads,

Ogres novads,

Olaines novads,

Preiļu novads,

Rēzeknes novads,

Ropažu novada Garkalnes, Ropažu pagasts, Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes, Vangažu pilsēta,

Salaspils novads,

Saldus novads,

Saulkrastu novads,

Siguldas novads,

Smiltenes novads,

Talsu novads,

Tukuma novads,

Valkas novads,

Valmieras novads,

Varakļānu novads,

Ventspils novads,

Daugavpils valstspilsētas pašvaldība,

Jelgavas valstspilsētas pašvaldība,

Jūrmalas valstspilsētas pašvaldība,

Rēzeknes valstspilsētas pašvaldība.

5.   Litva

Tieto reštrikčné pásma II v Litve:

Alytaus miesto savivaldybė,

Alytaus rajono savivaldybė,

Anykščių rajono savivaldybė,

Akmenės rajono savivaldybė,

Birštono savivaldybė,

Biržų miesto savivaldybė,

Biržų rajono savivaldybė,

Druskininkų savivaldybė,

Elektrėnų savivaldybė,

Ignalinos rajono savivaldybė,

Jonavos rajono savivaldybė,

Joniškio rajono savivaldybė,

Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Juodaičių, Seredžiaus, Smalininkų ir Viešvilės seniūnijos,

Kaišiadorių rajono savivaldybė,

Kauno miesto savivaldybė,

Kauno rajono savivaldybė,

Kalvarijos savivaldybė,

Kazlų rūdos savivaldybė: Kazlų Rūdos seniūnija, išskyrus vakarinė dalis iki kelio 2602 ir 183, Plutiškių seniūnija,

Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės, Kražių, Liolių, Tytuvėnų, Tytuvėnų apylinkių, Pakražančio ir Vaiguvos seniūnijos,

Kėdainių rajono savivaldybė,

Klaipėdos rajono savivaldybė: Judrėnų, Endriejavo ir Veiviržėnų seniūnijos,

Kupiškio rajono savivaldybė,

Kretingos rajono savivaldybė,

Lazdijų rajono savivaldybė,

Mažeikių rajono savivaldybė,

Marijampolės savivaldybė, išskyrus Šumskų ir Sasnavos seniūnijos,

Molėtų rajono savivaldybė: Alantos, Balninkų, Čiulėnų, Inturkės, Joniškio, Luokesos, Mindūnų, Suginčių ir Videniškių seniūnijos,

Pagėgių savivaldybė,

Pakruojo rajono savivaldybė,

Panevėžio rajono savivaldybė,

Panevėžio miesto savivaldybė,

Pasvalio rajono savivaldybė,

Radviliškio rajono savivaldybė,

Rietavo savivaldybė,

Prienų rajono savivaldybė,

Plungės rajono savivaldybė,

Raseinių rajono savivaldybė,

Rokiškio rajono savivaldybė,

Skuodo rajono savivaldybė,

Šakių rajono savivaldybė: Kriūkų, Lekėčių ir Lukšių seniūnijos,

Šalčininkų rajono savivaldybė,

Šiaulių miesto savivaldybė,

Šiaulių rajono savivaldybė: Ginkūnų, Gruzdžių, Kairių, Kužių, Meškuičių, Raudėnų, Šakynos ir Šiaulių kaimiškosios seniūnijos,

Šilutės rajono savivaldybė,

Širvintų rajono savivaldybė: Čiobiškio, Gelvonų, Jauniūnų, Kernavės, Musninkų ir Širvintų seniūnijos,

Šilalės rajono savivaldybė,

Švenčionių rajono savivaldybė,

Tauragės rajono savivaldybė,

Telšių rajono savivaldybė,

Trakų rajono savivaldybė,

Ukmergės rajono savivaldybė: Deltuvos, Lyduokių, Pabaisko, Pivonijos, Siesikų, Šešuolių, Taujėnų, Ukmergės miesto, Veprių, Vidiškių ir Žemaitkiemo seniūnijos,

Utenos rajono savivaldybė,

Varėnos rajono savivaldybė,

Vilkaviškio rajono savivaldybė: Bartninkų, Gražiškių, Keturvalakių, Pajevonio, Virbalio ir Vištyčio seniūnijos,

Vilniaus miesto savivaldybė,

Vilniaus rajono savivaldybė: Avižienių, Bezdonių, Buivydžių, Dūkštų, Juodšilių, Kalvelių, Lavoriškių, Maišiagalos, Marijampolio, Medininkų, Mickūnų, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Nemėžio, Pagirių, Riešės, Rudaminos, Rukainių, Sudervės, Sužionių, Šatrininkų ir Zujūnų seniūnijos,

Visagino savivaldybė,

Zarasų rajono savivaldybė.

6.   Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma II v Maďarsku:

Békés megye 951450, 951460, 951550, 951650, 951750, 952350, 952450, 952650 és 956350 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Borsod-Abaúj-Zemplén megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

Fejér megye 403150, 403160, 403250, 403260, 403350, 404250, 404550, 404560, 404570, 405450, 405550, 405650, 406450 és 407050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Hajdú-Bihar megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

Heves megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750250, 750550, 750650, 750750, 750850, 750970, 750980, 751050, 751150, 751160, 751450, 751460, 751470, 751550, 751650, 752150, 752250, 752350, 752450, 752460, 752550, 752560, 752650, 752750, 752850, 752950, 753060, 753070, 753150, 753250, 753310, 753450, 753550, 753660, 754150, 754250, 754370, 755550, 755650 és 755750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Komárom-Esztergom megye 250350, 250850, 250950, 251450, 251550, 251950, 252050, 252150, 252350, 252450, 252460, 252550, 252650, 252750, 252850, 252860, 252950, 252960, 253050, 253150, 253250, 253350, 253450 és 253550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Nógrád megye valamennyi vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Pest megye 570150, 570250, 570350, 570450, 570550, 570650, 570750, 570850, 570950, 571050, 571150, 571250, 571350, 571650, 571750, 571760, 571850, 571950, 572050, 573550, 573650, 574250, 580050 és 580150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe.

7.   Poľsko

Tieto reštrikčné pásma II v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gminy Kalinowo, Stare Juchy, Prostki oraz gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

powiat elbląski,

powiat miejski Elbląg,

część powiatu gołdapskiego niewymieniona w częśći III załącznika I,

powiat piski,

powiat bartoszycki,

powiat olecki,

część powiatu giżyckiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat braniewski,

powiat kętrzyński,

powiat lidzbarski,

gminy Dźwierzuty Jedwabno, Pasym, Świętajno, Wielbark, Szczytno i miasto Szczytno w powiecie szczycieńskim,

powiat mrągowski,

część powiatu węgorzewskiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat olsztyński,

powiat miejski Olsztyn,

powiat nidzicki,

powiat ostródzki,

powiat nowomiejski,

powiat iławski,

powiat działdowski,

w województwie podlaskim:

powiat bielski,

powiat grajewski,

powiat moniecki,

powiat sejneński,

powiat siemiatycki,

powiat hajnowski,

gminy Ciechanowiec, Klukowo, Szepietowo, Kobylin-Borzymy, Nowe Piekuty, Sokoły i część gminy Kulesze Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie wysokomazowieckim,

powiat białostocki,

powiat suwalski,

powiat miejski Suwałki,

powiat augustowski,

powiat sokólski,

powiat miejski Białystok,

gminy Grabowo, Stawiski, Kolno z miastem Kolno w powiecie kolneńskim,

w województwie mazowieckim:

gminy Domanice, Korczew, Kotuń, Mordy, Paprotnia, Przesmyki, Siedlce, Skórzec, Wiśniew, Wodynie, Zbuczyn w powiecie siedleckim,

powiat miejski Siedlce,

gminy Ceranów, Jabłonna Lacka, Kosów Lacki, Repki, Sabnie, Sterdyń w powiecie sokołowskim,

powiat łosicki,

część powiatu sochaczewskiego niewymieniona w części I załącznika I,

gmina Przyłęk w powiecie zwoleńskim,

powiat kozienicki,

gminy Chotcza i Solec nad Wisłą w powiecie lipskim,

gminy Jastrzębia, Jedlińsk, Jedlnia – Letnisko, Kowala, Pionki z miastem Pionki, Przytyk, Wierzbica, Wolanów, Zakrzew w powiecie radomskim,

powiat miejski Radom,

powiat szydłowiecki,

gminy Lubowidz i Kuczbork Osada w powiecie żuromińskim,

gmina Wieczfnia Kościelna w powicie mławskim,

powiat nowodworski,

gminy Radzymin, Wołomin, miasto Kobyłka, miasto Marki, miasto Ząbki, miasto Zielonka, część gminy Tłuszcz położona na północ od linii kolejowej łączącej miejscowości Łochów – Wołomin, część gminy Jadów położona na północ od linii kolejowej biegnącej od wschodniej do zachodniej granicy gminy, część gminy Dąbrówka położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie wołomińskim,

powiat garwoliński,

gminy Boguty – Pianki, Brok, Zaręby Kościelne, Nur, Małkinia Górna, część gminy Wąsewo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 60, część gminy wiejskiej Ostrów Mazowiecka położona na południe od miasta Ostrów Mazowiecka i na południe od linii wyznaczonej przez drogę 60 biegnącą od zachodniej granicy miasta Ostrów Mazowiecka do zachodniej granicy gminy w powiecie ostrowskim,

część gminy Sadowne położona na północny- zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową, część gminy Łochów położona na północny – zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie węgrowskim,

gminy Brańszczyk, Długosiodło, Rząśnik, Wyszków, część gminy Zabrodzie położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie wyszkowskim,

gminy Latowicz, Siennica, Sulejówek w powiecie mińskim,

powiat otwocki,

część powiatu warszawskiego zachodniego niewymieniona w części I załącznika I,

powiat legionowski,

powiat piaseczyński,

gminy Nadarzyn i Raszyn w powiecie pruszkowskim,

powiat grójecki,

gmina Żabia Wola w powiecie grodziskim,

gmina Mszczonów w powiecie żyrardowskim,

powiat białobrzeski,

powiat przysuski,

powiat miejski Warszawa,

w województwie lubelskim:

część powiatu bialskiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat miejski Biała Podlaska,

powiat janowski,

powiat puławski,

powiat rycki,

powiat łukowski,

powiat lubelski,

powiat miejski Lublin,

powiat lubartowski,

powiat łęczyński,

powiat świdnicki,

powiat biłgorajski,

powiat hrubieszowski,

powiat krasnostawski,

powiat chełmski,

powiat miejski Chełm,

powiat tomaszowski,

powiat kraśnicki,

część powiatu parczewskiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat parczewski,

powiat włodawski,

część powiatu radzyńskiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat miejski Zamość,

powiat zamojski,

w województwie podkarpackim:

powiat stalowowolski,

powiat lubaczowski,

gminy Medyka, Stubno, część gminy Orły położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77, część gminy Żurawica na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77 w powiecie przemyskim,

gmina Laszki, Wiązownica, Radymno z miastem Radymno w powiecie jarosławskim,

gmina Kamień, część gminy Sokołów Małopolski położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 875 w powiecie rzeszowskim,

gminy Cmolas, Dzikowiec, Kolbuszowa, Majdan Królewski i Niwiska powiecie kolbuszowskim,

część powiatu leżajskiego niewymieniona w części I załącznika I,

powiat niżański,

powiat tarnobrzeski,

powiat miejski Tarnobrzeg,

gmina Ostrów, część gminy Sędziszów Małopolski położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie ropczycko – sędziszowskim,

część gminy Czarna położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy Żyraków położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy wiejskiej Dębica położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie dębickim,

powiat mielecki,

gminy Dębowiec, Krempna, Osiek Jasielski, część gminy wiejskiej Jasło położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Jasło oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 992 biegnącą od południowej granicy gminy do granicy miasta Jasło, część gminy Nowy Żmigród położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 993, część gminy Skołyszyn położna na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 w powiecie jasielskim,

gmina Jaśliska, część gminy Dukla położona na południe od linii wyznaczonej przez drogi: nr 993 biegnącą od zachodniej granicy gminy do miejscowości Dukla i drogę łączącą miejscowości Dukla – Cergowa - Jasionka biegnącą do wschodniej granicy gminy, część gminy Rymanów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 w powiecie krośnieńskim,

część gminy Komańcza położona na zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 889 oraz na południe od drogi nr 889 biegnącej od tego skrzyżowania do północnej granicy gminy w powiecie sanockim,

w województwie małopolskim:

gminy Lipinki, Sękowa, Uście Gorlickie, miasto Gorlice, część gminy wiejskiej Gorlice położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wschodniej do zachodniej granicy gminy, część gminy Biecz położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 28 w powiecie gorlickim,

w województwie pomorskim:

gminy Mikołajki Pomorskie, Dzierzgoń i Stary Dzierzgoń, Stary Targ w powiecie sztumskim,

gmina Stare Pole, część gminy Nowy Staw położna na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 w powiecie malborskim,

gminy Stegny, Sztutowo i część gminy Nowy Dwór Gdański położona na północny - wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

gmina Prabuty w powiecie kwidzyńskim,

w województwie świętokrzyskim:

gmina Tarłów i część gminy Ożarów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 biegnącą od miejscowości Honorów do zachodniej granicy gminy w powiecie opatowskim,

gminy Dwikozy i Zawichost w powiecie sandomierskim,

w województwie lubuskim:

gminy Bogdaniec, Deszczno, Kłodawa, Kostrzyn nad Odrą, Santok, Witnica w powiecie gorzowskim,

powiat miejski Gorzów Wielkopolski,

powiat żarski,

powiat słubicki,

powiat żagański,

powiat krośnieński,

powiat zielonogórski

powiat miejski Zielona Góra,

powiat nowosolski,

powiat sulęciński,

część powiatu międzyrzeckiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat świebodziński,

powiat wschowski,

w województwie dolnośląskim:

część powiatu zgorzeleckiego niewymieniona w części III załącznika I,

część powiatu polkowickiego niewymieniona w częsci III załącznika I,

część powiatu wołowskiego niewymieniona w części III załącznika I,

gmina Jeżów Sudecki w powiecie karkonoskim,

gminy Rudna, Ścinawa, miasto Lubin i część gminy Lubin niewymieniona w części III załącznika I w powiecie lubińskim,

powiat średzki,

gmina Mściwojów, Wądroże Wielkie, część gminy Męcinka położona na północ od drogi nr 363 w powiecie jaworskim,

gminy Kunice, Legnickie Pole, Prochowice, Ruja w powiecie legnickim,

gminy Wisznia Mała, Trzebnica, Zawonia, część gminy Oborniki Śląskie położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 340 w powiecie trzebnickim,

miasto Świeradów Zdrój w powiecie lubańskim,

powiat miejski Wrocław,

gminy Czernica, Długołęka, Siechnice, Mietków, Kąty Wrocławskie, część gminy Żórawina położona na wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie wrocławskim,

gminy Jelcz - Laskowice, Oława z miastem Oława i część gminy Domaniów położona na północny wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie oławskim,

gmina Bierutów, Dziadowa Kłoda, miasto Oleśnica, część gminy wiejskiej Oleśnica położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S8, część gminy Dobroszyce położona na zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od północnej do południowej granicy gminy w powiecie oleśnickim,

część powiatu bolesławieckiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat milicki,

powiat górowski,

powiat głogowski,

gmina Świerzawa, Wojcieszów, część gminy Zagrodno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Jadwisin – Modlikowice Zagrodno oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od miejscowości Zagrodno do południowej granicy gminy w powiecie złotoryjskim,

część powiatu lwóweckiego niewymieniona w części III załącznika I,

gminy Czarny Bór, Stare Bogaczowice, Walim, miasto Boguszów - Gorce, miasto Jedlina – Zdrój, miasto Szczawno – Zdrój w powiecie wałbrzyskim,

powiat miejski Wałbrzych,

część powiatu świdnickiego niewymieniona w części I załącznika I,

w województwie wielkopolskim:

powiat wolsztyński,

powiat grodziski,

część powiatu kościańskiego niewymieniona w części III załącznika I,

gminy Brodnica, Śrem, część gminy Dolsk położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 434 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 437, a następnie na zachód od drogi nr 437 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 434 do południowej granicy gminy w powiecie śremskim,

gmina Zaniemyśl w powiecie średzkim,

część powiatu międzychodzkiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat nowotomyski,

powiat obornicki,

część gminy Połajewo na położona na południe od drogi łączącej miejscowości Chraplewo, Tarnówko-Boruszyn, Krosin, Jakubowo, Połajewo - ul. Ryczywolska do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie czarnkowsko-trzcianeckim,

powiat miejski Poznań,

część powiatu poznańskiego niewymieniona w części I załącznika I,

powiat rawicki,

część powiatu szamotulskiego niewymieniona w części I załącznika I,

część powiatu gostyńskiego niewymieniona w części I załącznika I,

gminy Kobylin, Zduny, Krotoszyn, miasto Sulmierzyce w powiecie krotoszyńskim,

część gminy wiejskiej Ostrów Wielkopolski położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Sulisław – Łąkociny – Wierzbno w powiecie ostrowskim,

gminy Włoszakowice, Święciechowa, Wijewo, część gminy Rydzyna położona na południe od linii wyznaczonej przez kanał Kopanica (Rów Polski) w powiecie leszczyńskim,

w województwie łódzkim:

gminy Biała Rawska, Regnów i Sadkowice w powiecie rawskim,

gmina Kowiesy w powiecie skierniewickim,

w województwie zachodniopomorskim:

gmina Boleszkowice, część gminy Myślibórz położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 biegnącej od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 26, następnie na zachód od drogi nr 26 biegnącej od tego skrzyżowania do skrzyżowania z drogą nr 119 i dalej na zachód od drogi nr 119 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 26 do północnej granicy gminy, część gminy Dębno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na południe od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na południe od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

gmina Kozielice w powiecie pyrzyckim,

gminy Banie, Cedynia, Gryfino, Mieszkowice, Moryń, Chojna, Widuchowa, Trzcińsko-Zdrój w powiecie gryfińskim,

gmina Kołbaskowo w powiecie polickim,

w województwie opolskim:

gminy Brzeg, Lubsza, Lewin Brzeski, Olszanka, Skarbimierz, część gminy Grodków położona na wschód od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie brzeskim,

gminy Dąbrowa, Dobrzeń Wielki, Popielów, Murów, Niemodlin, Tułowice, część gminy Łubniany położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Świerkle – Masów, ulicę Leśną w miejscowości Masów oraz na północ od ulicy Kolanowskiej biegnącej do wschodniej granicy gminy, część gminy Turawa położona na północ od linii wyznaczonej przez ulice Powstańców Śląskich -Kolanowską -Opolską – Kotorską w miejscowości Węgry i dalej na północ od drogi łączącej miejscowości Węgry- Kotórz Mały – Turawa – Rzędów – Kadłub Turawski – Zakrzów Turawski biegnącą do wschodniej granicy gminy w powiecie opolskim,

gmina Lasowice Wielkie, część gminy Kluczbork położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowana z drogą nr 45, a następnie od tego skrzyżowania na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 45 do skrzyżowania z ulicą Fabryczną w miejscowości Kluczbork i dalej na południe od linii wyznaczonej przez ulice Fabryczna -Dzierżonia – Strzelecka w miejscowości Kluczbork do wschodniej granicy gminy, część gminy Wołczyn położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 w powiecie kluczborskim,

powiat namysłowski,

w województwie śląskim:

powiat miejski Sosnowiec,

powiat miejski Dąbrowa Górnicza,

gminy Bobrowniki, Mierzęcice, Psary, Siewierz, miasto Będzin, miasto Czeladź, miasto Wojkowice w powiecie będzińskim,

gminy Łazy i Poręba w powiecie zawierciańskim.

8.   Slovensko

Tieto reštrikčné pásma II na Slovensku:

celý okres Gelnica,

celý okres Poprad,

celý okres Spišská Nová Ves,

celý okres Levoča,

celý okres Kežmarok,

celý okres Michalovce okrem obcí uvedených v pásme III,

celý okres Medzilaborce,

celý okres Košice-okolie,

celý okres Rožňava,

celé mesto Košice,

celý okres Sobrance okrem obcí uvedených v pásme III,

celý okres Vranov nad Topľou,

celý okres Humenné,

celý okres Snina,

celý okres Prešov,

celý okres Sabinov,

celý okres Svidník,

celý okres Stropkov,

celý okres Bardejov,

celý okres Stará Ľubovňa,

celý okres Revúca,

celý okres Rimavská Sobota,

v okrese Veľký Krtíš: celé územie obcí nezahrnutých do časti I,

celý okres Lučenec,

celý okres Poltár,

celý okres Zvolen,

celý okres Detva,

celý okres Krupina okrem obcí uvedených v pásme I,

celý okres Banská Štiavnica,

celý okres Žarnovica,

celý okres Banská Bystrica,

celý okres Brezno,

celý okres Liptovský Mikuláš,

celý okres Trebišov,

celý okres Zlaté Moravce,

v okrese Levice: obce Kozárovce, Kalná nad Hronom, Nový Tekov, Malé Kozmálovce, Veľké Kozmálovce, Tlmače, Rybník, Hronské Kosihy, Čajkov, Nová Dedina, Devičany, Bátovce, Pečenice, Jabloňovce, Bohunice, Pukanec, Uhliská, Drženice,

v okrese Turčianske Teplice: obce Turček, Horná Štubňa, Čremošné, Háj, Rakša, Mošovce,

v okrese Ružomberok: obce Liptovské revúce, Liptovská osada, Liptovská Lúžna,

celý okres Žiar nad Hronom,

v okrese Prievidza: obce Kamenec pod Vtáčnikom, Bystričany, Čereňany, Oslany, Horná Ves, Radobica,

v okrese Partizánske: obce Veľké Uherce, Pažiť, Kolačno, Veľký Klíž, Ješkova Ves, Klátova Nová Ves.

9.   Taliansko

Tieto reštrikčné pásma II v Taliansku:

Piedmont Region:

in the Province of Alessandria, Municipalities of: Alessandria, Tortona, Carbonara Scrivia, Frugarolo, Paderna, Spineto Scrivia, Castellazzo Bormida, Bosco Marengo, Castelspina, Casal Cermelli, Alice Bel Colle, Terzo, Bistagno, Cavatore, Castelnuovo Bormida, Cabella Ligure, Carrega Ligure, Francavilla Bisio, Carpeneto, Costa Vescovato, Grognardo, Orsara Bormida, Pasturana, Melazzo, Mornese, Ovada, Predosa, Lerma, Fraconalto, Rivalta Bormida, Fresonara, Malvicino, Ponzone, San Cristoforo, Sezzadio, Rocca Grimalda, Garbagna, Tassarolo, Mongiardino Ligure, Morsasco, Montaldo Bormida, Prasco, Montaldeo, Belforte Monferrato, Albera Ligure, Bosio, Cantalupo Ligure, Castelletto D'orba, Cartosio, Acqui Terme, Arquata Scrivia, Parodi Ligure, Ricaldone, Gavi, Cremolino, Brignano-Frascata, Novi Ligure, Molare, Cassinelle, Morbello, Avolasca, Carezzano, Basaluzzo, Dernice, Trisobbio, Strevi, Sant'Agata Fossili, Pareto, Visone, Voltaggio, Tagliolo Monferrato, Casaleggio Boiro, Capriata D'orba, Castellania, Carrosio, Cassine, Vignole Borbera, Serravalle Scrivia, Silvano D'orba, Villalvernia, Roccaforte Ligure, Rocchetta Ligure, Sardigliano, Stazzano, Borghetto Di Borbera, Grondona, Cassano Spinola, Montacuto, Gremiasco, San Sebastiano Curone, Fabbrica Curone, Spigno Monferrato, Montechiaro d'Acqui, Castelletto d'Erro, Ponti, Denice, Pozzolo Formigaro, Cerreto Grue, Casasco, Montegioco, Montemarzino, Momperone, Merana, Pozzol Groppo, Villaromagnano, Sarezzano, Monleale,

in the province of Asti, Municipalities of: Mombaldone, Castel Rocchero, Montabone, Sessame, Monatero Bormida, Roccaverano, Vesime, Cessole, Loazzolo, San Giorgio Scarampi, Olmo Gentile, Bubbio, Rocchetta Palafea, Cassinasco, Castel Boglione, Serole,

In the Province of Cuneo, Municipality of Saliceto,

Liguria Region:

in the province of Genova, Municipalities of: Bogliasco, Arenzano, Ceranesi, Ronco Scrivia, Mele, Isola Del Cantone, Lumarzo, Genova, Masone, Serra Riccò, Campo Ligure, Mignanego, Busalla, Bargagli, Savignone, Torriglia, Rossiglione, Sant'Olcese, Valbrevenna, Sori, Tiglieto, Campomorone, Cogoleto, Pieve Ligure, Davagna, Casella, Montoggio, Crocefieschi, Vobbia, Fascia, Gorreto, Propata, Rondanina, Neirone, Montebruno, Uscio, Avegno, Recco, Tribogna, Moconesi, Favale Di Malvaro, Cicagna, Lorsica, Rapallo,

in the province of Savona, Municipalities of: Savona, Cairo Montenotte, Quiliano, Altare, Albisola Superiore, Celle Ligure, Stella, Pontinvrea, Varazze, Urbe, Sassello, Mioglia, Giusvalla, Dego, Vado Ligure, Albissola Marina, Carcare, Plodio, Cosseria, Piana Crixia, Mallare, Pallare, Roccavignale, Millesimo, Cengio,

Lombardia Region:

In the Province of Pavia, Municipalities of: Ponte Nizza, Bagnaria, Brallo Di Pregola, Menconico, Zavattarello, Romagnese, Varzi, Val Di Nizza, Santa Margherita Di Staffora, Cecima, Colli Verdi – Valverde,

Emilia-Romagna Region:

in the province of Piacenza, Municipalities of: Ottone (ovest fiume Trebbia), Zerba,

Lazio Region:

the Area of Rome Municipality within the administrative boundaries of the Local Heatlh Unit “ASL RM1”,

Sardinia Region:

South Province of Sardinia: Barumi, Escolca, Escolca Isola Amministrativa, Esterzili, Genoni, Gergei, Gesturi, Isili, Mandas, Nuragas, Nurallao, Nurri, Orroli, Sadali, Serri, Seui, Seulo, Villanova Tulo,

Nuoro Province: Aritzo, Austis, Belvi, Fonni, Gadoni, Gavoi, Lodine, Macomer (East of SS 131), Meana Sardo, Ollolai, Olzai, Orotelli, Osidda, Ottana, Ovodda, Sarule, Teti, Tiana, Tonara, Ussassai,

Oristano Province: Laconi, Nureci,

Sassari Province: Anela, Benetutti, Boni, Bonorva (East SS 131), Bottidda, Buddusò, Bultei, Burgos, Esporlatu, Giave (East SS 131), Illorai, Ittireddu, Mores (South SS 128 bis – SP 63), Nughedu di San Nicolò, Nule, Oschiri (South E 840), Ozieri (South SP 63 – SP 1 – SS 199), Pattada and Torralba (East SS 131).

10.   Česko

Tieto reštrikčné pásma II v Česku:

Liberecký kraj:

v okrese Liberec katastrální území obcí Arnoltice u Bulovky, Hajniště pod Smrkem, Nové Město pod Smrkem, Dětřichovec, Bulovka, Horní Řasnice, Dolní Pertoltice, Krásný Les u Frýdlantu, Jindřichovice pod Smrkem, Horní Pertoltice, Dolní Řasnice, Raspenava, Dolní Oldřiš, Ludvíkov pod Smrkem, Lázně Libverda, Háj u Habartic, Habartice u Frýdlantu, Kunratice u Frýdlantu, Víska u Frýdlantu, Poustka u Frýdlantu, Višňová u Frýdlantu, Předlánce, Černousy, Boleslav, Ves, Andělka, Frýdlant, Srbská.

v okrese Česká Lípa katastrální území obcí Bohatice u Zákup, Boreček, Božíkov, Brenná, Doksy u Máchova jezera, Hradčany nad Ploučnicí, Kuřívody, Mimoň, Pertoltice pod Ralskem, Ploužnice pod Ralskem, Provodín, Svébořice, Veselí nad Ploučnicí, Vranov pod Ralskem.

ČASŤ III

1.   Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma III v Bulharsku:

the Pazardzhik region:

in municipality of Pazardzhik the villages of Apriltsi, Sbor, Tsar Asen, Rosen, Ovtchepoltsi, Gelemenovo, Saraya, Yunatsite, Velitchkovo,

in municipality of Panagyurishte the villages of Popintsi, Levski, Elshitsa,

in municipality of Lesitchovo the villages of Pamidovo, Dinkata, Shtarkovo, Kalugerovo,

in municipality of Septemvri the village of Karabunar,

in municipality of Streltcha the village of Svoboda.

2.   Taliansko

Tieto reštrikčné pásma III v Taliansku:

Sardinia Region:

Nuoro Municipality: Arzana, Baunei, Desulo, Mamoiada, Nuoro, Oniferi, Orani, Orgosolo, Talana, Triei, Urzulei, Villagrande Strisaili.

3.   Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma III v Lotyšsku:

Dienvidkurzemes novada Embūtes pagasta daļa uz ziemeļiem autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz austrumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz ziemeļiem no autoceļa A9, uz austrumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz austrumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296,

Kuldīgas novada Rudbāržu, Nīkrāces, Raņķu, Skrundas pagasts, Laidu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1296, Skrundas pilsēta.

4.   Litva

Tieto reštrikčné pásma III v Litve:

Jurbarko rajono savivaldybė: Jurbarko miesto seniūnija, Girdžių, Jurbarkų Raudonės, Skirsnemunės, Veliuonos ir Šimkaičių seniūnijos,

Molėtų rajono savivaldybė: Dubingių ir Giedraičių seniūnijos,

Marijampolės savivaldybė: Sasnavos ir Šunskų seniūnijos,

Šakių rajono savivaldybė: Barzdų, Gelgaudiškio, Griškabūdžio, Kidulių, Kudirkos Naumiesčio, Sintautų, Slavikų, Sudargo, Šakių, Plokščių ir Žvirgždaičių seniūnijos.

Kazlų rūdos savivaldybė: Antanavos, Jankų ir Kazlų Rūdos seniūnijos: vakarinė dalis iki kelio 2602 ir 183,

Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės apylinkių, Kukečių, Šaukėnų ir Užvenčio seniūnijos,

Vilkaviškio rajono savivaldybė: Gižų, Kybartų, Klausučių, Pilviškių, Šeimenos ir Vilkaviškio miesto seniūnijos.

Širvintų rajono savivaldybė: Alionių ir Zibalų seniūnijos,

Šiaulių rajono savivaldybė: Bubių, Kuršėnų kaimiškoji ir Kuršėnų miesto seniūnijos,

Ukmergės rajono savivaldybė: Želvos seniūnija,

Vilniaus rajono savivaldybė: Paberžės seniūnija.

5.   Poľsko

Tieto reštrikčné pásma III v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gmina Banie Mazurskie w powiecie godłapskim,

gmina Budry, część gminy Pozezdrze położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63, część gminy Węgorzewo położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 650 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 63 w miejscowości Węgorzewo, a następnie od tego skrzyżowania na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 63 biegnącą do południowej granicy gminy w powiecie węgorzewskim,

część gminy Kruklanki położna na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej do północnej granicy gminy i łączącej miejscowości Leśny Zakątek – Podleśne – Jeziorowskie – Jasieniec – Jakunówko w powiecie giżyckim,

w województwie wielkopolskim:

północ od linii wyznaczonej przez kanał Kopanica (Rów Polski) w powiecie leszczyńskim,

powiat miejski Leszno,

gmina Śmigiel, miasto Kościan, część gminy Kościan położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Spytkówka – Stary Lubosz – Kościan, biegnącą od wschodniej granicy gminy do granicy miasta Kościan oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od granicy miasta Kościan i łączącą miejscowości Czarkowo – Ponin do południowej granicy gminy, część gminy Krzywiń położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 w powiecie kościańskim,

gmina Międzychód, część gminy Sieraków położona za zachód od liini wyznaczonej przez drogę nr 150 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Sieraków, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 133 biegnącą od skrzyżowania z drogę nr 150 do skrzyżowania z drogą nr 182 i dalej na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowość Sieraków od skrzyżowania z drogą nr 182 i lączącą miejscowości Góra – Śrem – Kurnatowice do południowej granicy gminy, część gminy Kwilcz położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 186 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogąnr 24 w miejscowości Kwilcz, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 24 do zachodniej granicy gminy i łączącą miejscowości Kwilcz – Stara Dąbrowa - Miłostowo w powiecie międzychodzkim,

w województwie lubuskim:

część gminy Przytoczna położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 192 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 24, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 24 i łączącą miejscowości Goraj – Lubikowo – Dziubielewo – Szarcz do południowej granicy gminy, część gminy Pszczew położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Dziubilewo – Szarcz – Pszczew – Świechocin – Łowyń, biegnącą od północnej do wschodniej granicy gminy w powiecie międzyrzeckim,

w województwie dolnośląskim:

część gminy Lubin położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 335 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Lubin oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 333 biegnącą od granicy miasta Lubin do południowej granicy gminy w powiecie lubińskim

gminy Prusice, Żmigród, część gminy Oborniki Śląskie położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 340 w powiecie trzebnickim,

część gminy Zagrodno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Jadwisin – Modlikowice - Zagrodno oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od miejscowości Zagrodno do południowej granicy gminy, część gminy wiejskiej Złotoryja położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy w miejscowości Nowa Wieś Złotoryjska do granicy miasta Złotoryja oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od granicy miasta Złotoryja do wschodniej granicy gminy w powiecie złotoryjskim,

część gminy Chocianów położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 335 biegnącą od wschodniej granicy gminy do miejscowości Żabice, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Żabice – Trzebnice – Chocianowiec - Chocianów – Pasternik biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie polkowickim,

gminy Chojnów i miasto Chojnów, Krotoszyce, Miłkowice w powiecie legnickim,

powiat miejski Legnica,

część gminy Wołów położona na wschód od linii wyznaczonej przez lnię kolejową biegnącą od północnej do południowej granicy gminy, część gminy Wińsko położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 36 biegnącą od północnej do zachodniej granicy gminy, część gminy Brzeg Dolny położona na wschód od linii wyznaczonej przez linię kolejową od północnej do południowej granicy gminy w powiecie wołowskim

gminy Leśna, Lubań z miastem Lubań, Olszyna, Platerówka, Siekierczyn w powiecie lubańskim,

część gminy Zgorzelec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Dłużyna Górna – Przesieczany – Gronów – Sławnikowice – Wyręba, biegnąca od północnej do południowej granicy gminy w powiecie zgorzeleckim,

część gminy Nowogrodziec położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 94 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z linią kolejową w miejscowości Zebrzydowa, następnie na zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą na południe od miejscowości Zebrzydowa do wschodniej granicy gminy w powiecie bolesławieckim,

gmina Gryfów Śląski w powiecie lwóweckim,

w województwie lubelskim:

gmina Milanów, Jabłoń, część gminy Parczew położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 815 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 819 i następnie na wschód od drogi nr 819 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 815 do południowej granicy gminy w powiecie parczewskim,

gmina Wohyń, Komarówka Podlaska, część gminy Drelów położona na południe od kanału Wieprz – Krzna, część gminy Radzyń Podlaski położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 19 biegnącą od północnej granicy gminy do granicy miasta Radzyń Podlaski oraz na wschód od miasta Radzyń Podlaski w powiecie radzyńskim,

część gminy Wisznice położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 812 w powiecie bialskim.

6.   Rumunsko

Tieto reštrikčné pásma III v Rumunsku:

Zona orașului București,

Județul Constanța,

Județul Satu Mare,

Județul Tulcea,

Județul Bacău,

Județul Bihor,

Județul Bistrița Năsăud,

Județul Brăila,

Județul Buzău,

Județul Călărași,

Județul Dâmbovița,

Județul Galați,

Județul Giurgiu,

Județul Ialomița,

Județul Ilfov,

Județul Prahova,

Județul Sălaj,

Județul Suceava

Județul Vaslui,

Județul Vrancea,

Județul Teleorman,

Judeţul Mehedinţi,

Județul Gorj,

Județul Argeș,

Judeţul Olt,

Judeţul Dolj,

Județul Arad,

Județul Timiș,

Județul Covasna,

Județul Brașov,

Județul Botoșani,

Județul Vâlcea,

Județul Iași,

Județul Hunedoara,

Județul Alba,

Județul Sibiu,

Județul Caraș-Severin,

Județul Neamț,

Județul Harghita,

Județul Mureș,

Județul Cluj,

Județul Maramureş.

7.   Nemecko

Tieto reštrikčné pásma III v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

Kreisfreie Stadt Cottbus,

Landkreis Spree-Neiße:

Gemeinde Kolkwitz mit den Gemarkungen Hänchen, Klein Gaglow, Kolkwitz, Gulben, Papitz, Glinzig, Limberg und Krieschow,

Gemeinde Drebkau mit den Gemarkungen Jehserig, Domsdorf, Drebkau, Laubst, Leuthen, Siewisch, Casel und der Gemarkung Schorbus bis zur L521,

Gemeinde Neuhausen/Spree mit den Gemarkungen Groß Oßnig, Klein Döbbern, Groß Döbbern, Haasow, Kathlow, Frauendorf, Koppatz, Roggosen, Sergen, Komptendorf, Laubsdorf, Neuhausen, Drieschnitz, Kahsel und Bagenz,

Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen Sellessen, Bühlow, Groß Buckow, Klein Buckow, Spremberg, Radeweise und Straußdorf.

8.   Grécko

Tieto reštrikčné pásma III v Grécku:

in the regional unit of Serres:

the municipal departments of Irakleia, Valtero, Dasochori, Karperi, Koimisi, Lithotopos, Limnochori, Pontismeno, Chrysochorafa, Ammoudia, Gefiroudi, Triada and Cheimaros (Irakleia Municipality),

the municipal departments of Kamaroto, Kerkini, Livadia, Makrynitsa, Neochori Syntikis, Platanakia, Kastanousi, Rodopoli, Ano Poroia, Kato Poroia, Akritochori, Neo Petritsi, Vyroneia, Megalochori, Mandraki, Strymonochori, Charopo, Chortero and Gonimo, part of the municipal department of Sidirokastro and the community department of Promahonas (Sintiki Municipality),

in the regional unit of Kilkis:

the municipal departments of Vathi, Agios Markos, Pontokerasea, Drosato, Amaranta, Antigoneia, Gerakario, Kokkinia, Tripotamos, Fyska, Myriofyto, Kentriko, Mouries, Agia Paraskevi, Stathmos Mourion and Kato Theodoraki (Kilkis Municipality).

PRÍLOHA II

OBLASTI ZRIADENÉ NA ÚROVNI ÚNIE AKO INFIKOVANÉ PÁSMA ALEBO REŠTRIKČNÉ PÁSMA ZAHŔŇAJÚCE OCHRANNÉ PÁSMO A PÁSMO DOHĽADU

(podľa článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 2)

Časť A – Oblasti zriadené ako infikované pásma po zistení výskytu ohniska afrického moru ošípaných u diviačej zveri v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby:

Členský štát: Taliansko

Referenčné číslo ADIS (1) príslušného ohniska

Oblasť zahŕňa:

Dátum skončenia platnosti

IT-ASF-2023-00474

Calabria Region:

 

in the province of Reggio Calabria: Cardeto, Motta San Giovanni, Montebello Ionico, Sant’Eufemia d’Aspromonte, Sant’Alessio in Aspromonte, Sinopoli, San Roberto, San Lorenzo, Procopio, Roghudi, Palmi, Melito di Porto Salvo, Laganadi, Calanna, Roccaforte di Greco, Melicuccà, Santo Stefano in Aspromonte, Seminara, Reggio Calabria, Scilla, Casoleto, Delianuova, Condofuri, Bagaladi, Bagnara Calabra, Fiumara.

12. 8. 2023

IT-ASF-2023-00516

Campania Region:

 

in the province of Salerno the following Municipalities: Sanza, Buonabitacolo, Sassano, Padula, Montesano sulla Marcellana, Casalbuono, Casaletto spartano, Caselle in Pittari, Piaggine, Morigerati, Monte San Giacomo, Tortorella, Teggiano, Sala Consilina, Rofrano, Valle Dell’Angelo, Torraca.

Basilicata Region:

 

in the province of Potenza the following Municipalities: Moliterno, Lagonegro, Grumento Nova, Paterno, Tramutola.

22. 8. 2023

Časť B – Oblasti zriadené ako reštrikčné pásma zahŕňajúce ochranné pásmo a pásmo dohľadu po zistení výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby:

Členský štát: Taliansko

Referenčné číslo ADIS príslušného ohniska

Oblasť zahŕňa:

Dátum skončenia platnosti

IT-ASF-2023-00484

Ochranné pásmo: The part of Calabria Region contained within a circle of radius of three kilometres, centred on Lat 38.070938. Long 15.946858

Pásmo dohľadu: The part of Calabria Region contained within a circle of radius of ten kilometres, centred on Lat 38.070938. Long 15. 946858 Lat. Long.

12. 8. 2023


(1)  Informačný systém EÚ o chorobách zvierat.


27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/44


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1301

z 26. júna 2023,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (1), a najmä na jeho články 16 a 20,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (2), a najmä na jeho články 13 a 16,

keďže:

1.   KONTEXT

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (ďalej len „konečné nariadenie“) (3) uložila Európska komisia konečné ochranné opatrenie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (ďalej len „ochranné opatrenie“), ktoré pozostáva z colných kvót na určité výrobky z ocele (ďalej len „dotknutý výrobok“) vzťahujúcich sa na 26 kategórií výrobkov z ocele a stanovených na úrovniach, ktorými sa zachovávajú tradičné obchodné toky v rámci jednotlivých kategórií výrobkov. Clo vo výške 25 % sa uplatňuje iba pri presiahnutí množstvových limitov týchto colných kvót, ktoré sa každoročne zvyšujú (v súčasnosti o 4 %) v dôsledku liberalizácie. Dané ochranné opatrenie bolo uložené na počiatočné obdobie troch rokov, teda do 30. júna 2021.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (4) (ďalej len „nariadenie o predĺžení platnosti ochranného opatrenia“) predĺžila Komisia platnosť ochranného opatrenia do 30. júna 2024.

(3)

Komisia vykonala technické úpravy opatrenia v dôsledku rôznych revíznych prešetrovaní fungovania, a to prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1590 (5) (ďalej len „prvé nariadenie o revíznom prešetrovaní fungovania“), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/894 (6) (ďalej len „druhé nariadenie o revíznom prešetrovaní fungovania“) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/978 (7) (ďalej len „tretie nariadenie o revíznom prešetrovaní fungovania“). Komisia opatrenie preskúmala aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie (8). Komisia upravila opatrenie po výskyte určitých udalostí, konkrétne po uložení zákazu dovozu ocele z Ruska a Bieloruska v súvislosti s nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine (9) a uplynutím platnosti určitých ustanovení v dvojstrannej dohode s preferenčnými obchodnými partnermi (10).

2.   ROZSAH REVÍZNEHO PREŠETROVANIA

(4)

V odôvodnení 85 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia sa stanovuje, že „[s] cieľom zaručiť, že ochranné opatrenie zostane v platnosti iba v nevyhnutnom rozsahu, vykoná Komisia revízne prešetrovanie, aby určila, či by sa na základe okolností v tom čase malo ochranné opatrenie ukončiť do 30. júna 2023, teda po dvoch rokoch predĺženia“.

(5)

V nariadení o predĺžení platnosti ochranného opatrenia Komisia ďalej konštatovala, že okrem posúdenia možného ukončenia opatrenia do 30. júna 2023 na základe okolností v tom čase môže toto revízne prešetrovanie v prípade, ak nedôjde k predčasnému ukončeniu opatrenia, využiť aj na aktualizáciu zoznamu rozvojových krajín, na ktoré sa opatrenie vzťahuje a ktoré sú z opatrenia vylúčené, a to na základe údajov o dovoze za rok 2022, a na posúdenie toho, či je liberalizácia naďalej primeraná.

3.   POSTUP

(6)

Komisia preto začala revízne prešetrovanie prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania (ďalej len „oznámenie“), ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie2. decembra 2022 (11). V oznámení sa zainteresované strany vyzývajú na poskytnutie dôkazov a údajov s cieľom určiť, či by bolo opodstatnené ukončiť opatrenie k 30. júnu 2023.

(7)

Komisia si vyžiadala konkrétne informácie od výrobcov z Únie a používateľov prostredníctvom dotazníkov, ktoré boli k dispozícii zainteresovaným stranám vo verejnom spise (ďalej len „TRON“) (12), ako aj na webovom sídle Európskej komisie (GR TRADE) (13).

(8)

Komisia rovnako ako pri predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach aj teraz pristúpila k dvojfázovému písomnému postupu. Najskôr mali strany možnosť zaslať do 13. januára 2023 svoje podania, prípadne vyplnený dotazník. Komisia tieto informácie sprístupnila vo verejnom spise a zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k nim (fáza námietok). Následne Komisia zverejnila námietky v spise TRON.

(9)

V ďalšej fáze konania Komisia nahrala do spisu TRON aktualizovaný súbor vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie, aby obsahoval najnovšie dostupné údaje, konkrétne hospodárske ukazovatele za posledný štvrťrok 2022. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k aktualizovaným informáciám.

4.   ZISTENIA Z REVÍZNEHO PREŠETROVANIA

(10)

Podľa nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia malo ochranné opatrenie platiť do 30. júna 2024. V danom čase Komisia dospela k záveru, že zvýšenie objemu dovozu v prípade zrušenia opatrenia podľa pôvodných očakávaní by mohlo závažne ohroziť každé zmysluplné oživenie hospodárstva, ako aj snahy oceliarskeho priemyslu Únie v procese prispôsobovania sa vyššej úrovni dovozu. Opatrenie by preto bolo možné ukončiť 30. júna 2023 iba vtedy, ak by Komisia vzhľadom na okolnosti po revíznom prešetrovaní predĺženia platnosti ochranného opatrenia a na základe dostupných dôkazov (vrátane podaní a námietok zainteresovaných strán počas prebiehajúceho revízneho prešetrovania) dospela k záveru, že toto predčasné ukončenie je opodstatnené. Naopak, ak sa neposkytnú kladné dôkazy, ktorými by sa opodstatňovalo predčasné ukončenie, opatrenie by automaticky platilo až do 30. júna 2024.

(11)

S cieľom uskutočniť posúdenie Komisia preskúmala pripomienky a dôkazy získané od zainteresovaných strán vrátane vyplnených dotazníkov a v prípade potreby tieto informácie krížovo skontrolovala s ostatnými dostupnými zdrojmi, ktoré získala vlastným výskumom v rámci prešetrovania. Ako sa bude vysvetľovať ďalej, Komisia dospela k záveru, že za súčasných okolností nie je predčasné ukončenie ochranného opatrenia opodstatnené.

4.1.   Posúdenie žiadostí o ukončenie opatrenia

4.1.1.   Údajný nedostatok ocele pre používateľov v dôsledku rýchleho vyčerpania niektorých colných kvót

(12)

Podľa tvrdenia niektorých zainteresovaných strán zo skutočnosti, že niektoré colné kvóty (či už pre danú krajinu alebo zvyškové) sa vyčerpali ešte pred skončením daného štvrťroka, vyplýva, že existujúci objem ocele oslobodenej od cla, ktorý je k dispozícii z dovozu, je nedostatočný. Strany preto tvrdili, že dôsledkom tejto situácie je, že používatelia nedokážu získať oceľ potrebnú pre svoju podnikateľskú činnosť.

(13)

Komisia konštatovala, že tak ako po uložení konečného ochranného opatrenia vo februári 2019 aj v období posudzovanom v rámci tohto revízneho prešetrovania došlo k tomu, že určité krajiny pôvodu vyčerpali colné kvóty v niektorých kategóriách výrobkov už v prvých dňoch štvrťroka. Ako sa však potvrdilo pri predchádzajúcich prešetrovaniach (14), táto skutočnosť nemôže viesť k záveru, že ochranné opatrenie vo všeobecnosti spôsobuje nedostatok ocele pre používateľov. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že tvrdenia niektorých zainteresovaných strán sa týkali samostatného vyčerpania niektorých konkrétnych colných kvót, ale neodkazovali na celkovú dostupnosť ocele mimo konkrétnej krajiny pôvodu, ktorá mohla rýchlo vyčerpať svoje colné kvóty pre danú krajinu. Komisia preto potvrdila, že hoci niektoré konkrétne krajiny pôvodu v danej chvíli v rámci určitých kategórií výrobkov svoje kvóty vyčerpali, vo všeobecnosti zostal prístup k týmto kategóriám výrobkov v iných krajinách pôvodu do veľkej miery zachovaný.

(14)

V tejto súvislosti Komisia posúdila celkové využitie colných kvót v prebiehajúcom roku ochranného opatrenia (od 22. júla do 23. júna) na základe údajov dostupných v čase určenia, a najmä úplného súboru údajov za prvé tri štvrťroky obdobia (od 22. júla do 23. marca). Z týchto údajov vyplynul tento vývoj využívania colných kvót:

Tabuľka 1 –

Vývoj využívania colných kvót (15)

Image 1

(15)

Komisia posúdila aj využívanie colných kvót a dostupnosť podľa kategórií výrobkov s cieľom potvrdiť celkový trend znázornený v tabuľke 1. Z kombinovaného posúdenia jednoznačne vyplynulo, že používatelia z Únie mali každý štvrťrok možnosť získať oceľ oslobodenú od cla z viacerých zdrojov, a to v podstate v rámci všetkých kategórií výrobkov, a že dostupné objemy ocele oslobodenej od cla sa každý štvrťrok zvyšovali (v niektorých prípadoch podstatne).

(16)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že tvrdenia týkajúce sa nedostatku dovážanej ocele (16) nezodpovedajú posudzovaným údajom. Z analýzy takisto vyplynulo zvýšenie objemu nevyužitých colných kvót v rámci všetkých kategórií. Z relevantných údajov, ktoré sa týkajú vývoja na trhu, napr. spotreby na trhu Únie, vyplynulo postupné spomaľovanie v druhej polovici roka 2022 (pozri oddiel 4.2.2). Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že výrobcovia z Únie zaznamenali nedostatočné dodávky výrobkov, na ktoré sa vzťahovali vyčerpané colné kvóty.

(17)

Z uvedených dôvodov Komisia nesúhlasila s tvrdeniami, že rýchle vyčerpanie niektorých colných kvót (z niektorých krajín pôvodu) v rámci určitých kategórií viedlo k nedostatku ocele na trhu Únie.

4.1.2.   Údajné znížené riziko odklonenia obchodu v dôsledku zmien opatrenia Spojených štátov podľa článku 232

(18)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že z dôvodu niektorých zmien opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 sa údajne znížilo riziko odklonenia obchodu až do takej miery, že ochranné opatrenie už nie je potrebné.

(19)

Komisia posudzovala vývoj opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach a dospela k záveru, že zmeny opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 nemali vplyv na základ, ktorým je podložené posúdenie rizika odklonenia obchodu (17). V kontexte tohto prešetrovania Komisia skúmala najnovší vývoj opatrenia Spojených štátov. V prvom rade Komisia konštatovala, že vláda Spojených štátov podľa všetkého nemala zámer zrušiť v blízkej budúcnosti opatrenie, a uviedla, že „Bidenova vláda sa zaviazala chrániť národnú bezpečnosť Spojených štátov zabezpečením dlhodobej životaschopnosti nášho oceliarskeho a hliníkového priemyslu a nezamýšľame v dôsledku týchto sporov zrušiť clá podľa článku 232“ (18).

(20)

V druhom rade Komisia vzhľadom na informácie predložené zainteresovanými stranami a vlastnú analýzu dospela k záveru, že odkedy naposledy posudzovala toto tvrdenie v treťom nariadení o revíznom prešetrovaní z júna 2022 (19), uskutočnili sa tieto zmeny opatrenia Spojených štátov podľa článku 232: po prvé, Spojené štáty od 1. júna 2022 zaviedli colné kvóty pre Spojené kráľovstvo, pričom z pôsobnosti opatrenia je vylúčený určitý objem dovozu v rámci kvót, zatiaľ čo na dovoz mimo kvóty sa naďalej vzťahuje dodatočné 25 % clo Po druhé, Spojené štáty od 1. júna 2022 dočasne pozastavili platnosť opatrenia pre Ukrajinu.

(21)

Z analýzy vyplynulo, že rozsah opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 sa od jeho posledného posúdenia Komisiou v treťom nariadení o revíznom prešetrovaní takmer nezmenil, z čoho vyplýva, že trh Spojených štátov je naďalej do veľkej miery chránený pred dovozom ocele.

(22)

Komisia podrobnejšie posúdila vývoj dovozu na trh Spojených štátov (20) a vo všeobecnosti potvrdila, že sa v roku 2022 znížil v porovnaní s rokom 2017, čo bol rok pred uložením opatrenia Spojených štátov podľa článku 232, o –10 % (21). Pokiaľ ide o dovoz z krajín, ktoré sú hlavným dodávateľskými krajinami Únie, na trh Spojených štátov, trend je oveľa výraznejší, keďže ich kombinovaný dovoz sa znížil o –27 %, čo predstavuje zníženie o viac ako dva milióny ton.

(23)

Komisia teda potvrdila, že dovoz na trh Spojených štátov zostal naďalej výrazne pod úrovňou pred opatrením podľa článku 232. Keďže na trh Spojených štátov majú stále vplyv opatrenia podľa článku 232, trh Únie zostáva najväčším dovozným trhom s oceľou na svete.

(24)

Komisia takisto konštatovala, že zainteresované strany pri tomto prešetrovaní nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by sa spochybnili zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní, a preto nezmenila závery z týchto prešetrovaní, pokiaľ ide o riziko odklonenia obchodu na trh Únie vyplývajúce z opatrenia Spojených štátov podľa článku 232.

4.1.3.   Údajné riziko nedostatočných dodávok v dôsledku toho, že výrobcovia z Únie v roku 2022 odstavili niektoré zariadenia z dôvodu vysokých cien energie

(25)

Niektoré zainteresované strany uviedli, že niektorí výrobcovia z Únie dočasne zastavili alebo znížili výrobu v niektorých svojich výrobných prevádzkach v dôsledku prudkého zvýšenia cien energie. V tejto súvislosti uvedené strany tvrdili, že v dôsledku toho hrozí nedostatok dodávok na trh a zvýšenie cien z dôvodu zníženého objemu dodávok od výrobcov z Únie.

(26)

Z analýzy Komisie vyplynulo, že z dôvodu prudkého zvýšenia cien energie v Únii (22) naozaj viacero výrobcov z Únie dočasne odstavilo niektoré výrobné zariadenia s cieľom zmierniť vplyv na svoju hospodársku výkonnosť (23). Tieto opatrenia však boli dočasné a z dostupných dôkazov vyplýva, že prevádzka výrobcov z Únie sa buď vrátila na úroveň väčšiny svojej kapacity, alebo sa na túto úroveň postupne vracala (24).

(27)

Komisia preto dospela k záveru, že dočasné odstavenie určitých výrobných zariadení, ku ktorému došlo zväčša v druhej polovici roka 2022, malo dočasný charakter, keďže odstavená výroba sa v prvých mesiacoch roka 2023 do veľkej miery vrátila na pôvodné úrovne.

4.1.4.   Údajné prekážky, ktoré predstavuje ochranné opatrenie pre dovoz potrebný na uspokojenie dopytu

(28)

V súvislosti s uvedeným tvrdením niektoré zainteresované strany uviedli aj to, že na uspokojenie dopytu je potrebný dovoz z rôznych tretích krajín a že ochranné opatrenie vždy predstavuje prekážku pri jeho bezproblémovom získavaní z konkrétnych krajín pôvodu. Niektoré zainteresované strany takisto všeobecne uvádzali dlhšie dodacie lehoty od výrobcov z Únie a vyššie ceny ocele.

(29)

V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že ochranné opatrenie bolo navrhnuté tak, aby sa ním zabezpečilo, že na trh Únie budú naďalej smerovať historické obchodné toky bez cla. Tieto historické objemy sa z roka na rok postupne liberalizujú. Komisia pri predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach opatrenia vysvetlila, že zainteresované strany pôsobiace v odvetví ocele sa musia pri svojom podnikaní prispôsobiť existujúcemu regulačnému rámcu (v tomto prípade existencii ochranného opatrenia). Ako sa uvádza v odôvodnení 14, z údajov analyzovaných pri tomto revíznom prešetrovaní jednoznačne vyplynulo, že objem nevyužitých colných kvót každým štvrťrokom rástol vo všetkých kategóriách výrobkov a že výrobcovia z Únie mali vo všeobecnosti k dispozícii dodatočnú kapacitu. Skutočnosť, že pri dovoze z jednej konkrétnej krajiny pôvodu v rámci danej kategórie sa príslušná colná kvóta vyčerpala ešte pred skončením štvrťroka, preto neznamená, že by ochranné opatrenie neprimerane obmedzilo schopnosť zainteresovaných strán získavať oceľ bez cla z iných zdrojov, a to aj z tretích krajín alebo z Únie.

(30)

Pokiaľ ide o dodacie lehoty, Komisia konštatovala, že medzi niektorými zainteresovanými stranami nepanuje zhoda v tom, či boli dodacie lehoty v Únii bežné alebo neprimerane dlhé. Vzhľadom na protichodné tvrdenia používateľov v tejto oblasti a skutočnosť, že neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v súčasnosti sú bežným javom v Únii nezvyčajne dlhé dodacie lehoty, dospela Komisia k záveru, že dodacie lehoty nemožno považovať za problémy s dodávkami.

(31)

Pokiaľ ide o ceny ocele, Komisia posúdila vývoj cien v Únii a na iných hlavných trhoch s oceľou a konštatovala, že v prvom štvrťroku 2023 sa ceny prudko znížili v porovnaní s vrcholom, ktorý dosiahli v roku 2022. K takémuto poklesu cien došlo v situácii zvyšovania nákladov na energiu, a to okrem iného aj v prípade výrobcov ocele z Únie. Komisia dospela k záveru, že vývoj cien na trhu Únie by preto nemohol priamo súvisieť s ochranným opatrením, keďže porovnateľný trend sa v rovnakom čase pozoroval aj na iných veľkých trhoch s oceľou. Okrem toho Komisia konštatovala, že dostupnosť colných kvót oslobodených od cla v danom období vo všeobecnosti zabezpečovala používateľom alternatívne možnosti platby 25 % cla alebo dodávok od výrobcov z Únie, čiže sa nebránilo vstupu príslušného dodatočného dovozu oslobodeného od cla na trh Únie.

(32)

Komisia preto dospela k záveru, že vývoj cien vykazoval ku koncu roka 2022 klesajúci trend a že ceny sa v porovnaní s vrcholom, ktorý dosiahli na začiatku roka 2022, podstatne znížili. Okrem toho Komisia potvrdila, že uvedené trendy sa pozorovali aj na ďalších veľkých trhoch s oceľou, z čoho vyplýva, že išlo skôr o celosvetový jav, ktorý nesúvisí s trhom Únie a ochranným opatrením.

(33)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že zainteresované strany nepreukázali, že ochranné opatrenie by vzhľadom na existujúci dopyt celkovo obmedzovalo ich schopnosť získavať oceľ oslobodenú od cla, ani neuviedli, ako by k tomu mohlo vzhľadom na predpokladaný dopyt a budúce úrovne colných kvót dôjsť v budúcnosti, ak by opatrenie platilo aj naďalej (pozri oddiel 6).

4.1.5.   Údajne nedostatočný tlak dovozu v dôsledku nízkeho využívania colných kvót

(34)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na to, že colné kvóty sa vo všeobecnosti v rámci všetkých kategórií výrobkov nevyužívali a v niektorých prípadoch vykazovali len veľmi nízku úroveň využívania, ochranné opatrenie už nebude potrebné, a preto by ho mala Komisia ukončiť.

(35)

Hoci z tabuľky 1 vyplýva, že miera využívania colných kvót sa nepochybne každým štvrťrokom znižovala, Komisia dospela k záveru, že len z posúdenia tejto jedinej skutočnosti nie je možné vyvodiť závery. Táto skutočnosť by sa mala zasadiť do kontextu klesajúcej spotreby. V tejto súvislosti Komisia podrobnejšie posúdila rozsah tlaku dovozu na základe celkového objemu dovozu a jeho podielu na celkovej spotrebe za rovnaké obdobie, pričom sa zamerala na využívanie colných kvót, najmä na prípady, keď niektoré krajiny pôvodu rýchlo vyčerpali svoje colné kvóty pre danú krajinu.

(36)

Po prvé, pokiaľ ide o celkový objem dovozu, Komisia konštatovala, že napriek spomaleniu spotreby v Únii, a to najmä v druhej polovici roka 2022, ktorá mala vplyv na úroveň využívania colných kvót, bol celkový dovoz v roku 2022 na úrovni 31,1 milióna ton. To predstavuje tretiu najvyššiu úroveň v poslednom desaťročí. Pokiaľ ide o podiel na trhu, dovoz dosiahol úroveň 19 %, pričom na konci roka 2022 sa zvýšil (v poslednom štvrťroku 2022 dosiahol úroveň 21 %). Ide o druhý najväčší podiel na trhu, ktorý dosiahol dovoz v poslednom desaťročí (25), pričom ho prekonal len podiel dovozu v roku 2018, ktorý zároveň predstavoval vrchol objemu dovozu v poslednom desaťročí. Preto napriek zníženiu úrovne využívania colných kvót v situácii nižšej spotreby z údajov vyplýva, že tlak dovozu sa zvýšil a pretrvával, pokiaľ ide o podiel na trhu, takmer na historicky vysokých úrovniach, ktoré sa dosiahli krátko pred prijatím konečného ochranného opatrenia na začiatku roka 2019.

(37)

Po druhé v každom štvrťroku naozaj existovalo viacero colných kvót pre danú krajinu, ktoré boli plne využité už na začiatku štvrťroka. Z tohto javu, ktorému sa venovala Komisia v predchádzajúcich nariadeniach (26), vyplynulo, že naďalej existoval tlak dovozu z určitých krajín pôvodu v prípade niektorých kategórií výrobkov, a to aj napriek celkovej dostupnosti objemov colných kvót, čo prispievalo k zvyšovaniu podielu dovozu na trhu v situácii znižujúceho sa dopytu.

(38)

A napokon platí, že hoci zainteresované strany, ktoré presadzujú zrušenie opatrenia, vo všeobecnosti neodkazujú na posúdenie existujúceho a budúceho tlaku dovozu na trhu Únie, Komisia sa domnieva, že takéto posúdenie nie je možné vykonať izolovane, napr. len na základe využívania colných kvót. Namiesto toho je potrebné posúdiť viaceré existujúce parametre odvetvia vrátane vývoja nadmernej kapacity. V tomto zmysle Komisia konštatovala, že celková nadmerná kapacita v odvetví ocele sa ďalej zvýšila.

(39)

Podľa najnovších odhadov OECD sa celková globálna kapacita ďalej zvyšuje. OECD vo februári 2023 konštatovala: „Riziko krízy globálnej nadmernej kapacity sa zvyšuje. Napriek poklesu dopytu po oceli a slabým výhľadom sa kapacita dynamickým tempom zvyšuje, a to často na účely preniknutia na vývozné trhy. Rozdiel medzi globálnou kapacitou a výrobou surovej ocele sa v roku 2022 prudko zvýšil na 632,0 milióna metrických ton v porovnaní s 516,9 milióna metrických ton v roku 2021. Nedávny nárast nadmernej kapacity predstavuje riziká pre dlhodobé zdravie a životaschopnosť oceliarskeho priemyslu a jeho schopnosť dosiahnuť hospodársky rast a prosperitu“ (27).

(40)

OECD ďalej uviedla: „Len v roku 2022 sa globálna kapacita výroby ocele zvýšila o 32,0 milióna metrických ton na 2 463,4 milióna metrických ton. Na lepšie pochopenie skutočných objemov možno uviesť, že zaznamenané zvýšenia globálnej kapacity sú vyššie ako existujúce úrovne kapacity niektorých veľkých hospodárstiev vyrábajúcich oceľ“ (28).

(41)

Preto Komisia dospela k záveru, že nižšie využívanie colných kvót nemusí nevyhnutne znamenať zníženie tlaku dovozu, ktorým by sa opodstatnilo ukončenie opatrenia do 30. júna 2023.

4.1.6.   Tvrdenie, že výhľady trhu podporujú predčasné ukončenie

(42)

Niektoré zainteresované strany svoje tvrdenie na ukončenie opatrenia do 30. júna 2023 podložili výhľadmi trhu. Podľa ich názoru z niektorých predpovedí vyplýva, že situácia na trhu Únie s oceľou sa má na konci roka 2023 zlepšiť, a preto by mala Komisia zrušiť ochranné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že nadväzujúce odvetvia nebude opatrenie obmedzovať a budú môcť naplno využívať tieto údajne lepšie trhové podmienky.

(43)

Komisia analyzovala viaceré zdroje, aby dobre pochopila výhľady trhu. Zo všetkých analyzovaných zdrojov vyplývala pomerne nepriaznivá prognóza na roky 2023 – 2024 pre globálne odvetvie ocele vrátane trhu Únie, ktorá poukazovala na vysokú mieru neistoty, vyvolanú okrem iného najmä nevyprovokovanou a neopodstatnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, infláciou, zvýšenými cenami energie (29) a spomalením hospodárskeho vývoja. Vo väčšine analyzovaných prognóz sa zdôrazňovala aj pravdepodobne horšia situácia pre trh Únie.

(44)

OECD v decembri 2022 (30) konštatovala, že „výhľad sa v prípade globálnych trhov s oceľou prudko zhoršil. (…) V roku 2022 sa očakáva pokles spotreby ocele o 2,3 % a v roku 2023 jej oživenie o 1 %. Zvýšenie cien energie a komodít, inflačný tlak, nižší dopyt Číny a politická nestabilita celosvetovo znížili dopyt po oceli“.

(45)

OECD vo februári 2023 (31) konštatovala, že „jemné a utlmené oživenie hospodárstva bolo zmarené vyššou infláciou, ako sa očakávalo (…). Ruská vojenská agresia voči Ukrajine ďalej prispieva k zvyšovaniu cien, najmä energie, a má nerovnomerný vplyv medzi jednotlivými jurisdikciami, pričom Európu zasahuje najsilnejšie. Neistota týkajúca sa výhľadu je vysoká a riziká sú skreslené smerom nadol v dôsledku možnosti, že inflácia sa neudrží a ešte viac naruší kúpnu silu domácností, ako aj v dôsledku rizika eskalácie vojny“.

(46)

Vo výhľade globálneho trhu s oceľou na rok 2023 (32) spoločnosť Fitch Ratings uviedla, že „globálne odvetvie ocele sa v roku 2023 plne nezotaví zo zmeny dynamiky medzi ponukou a dopytom v prospech koncových trhov, ktorú spôsobila znížená spotreba v druhej polovici roka 2022. Očakávame podstatne nižšie príjmy výrobcov ocele, keďže globálne spomalenie hospodárskeho vývoja ukončilo obdobie mimoriadne vysokých cien podporovaných odloženým dopytom po pandémii. Vyhliadky oceliarskych podnikov v Európe sú naďalej nepriaznivé v dôsledku vysokých a nestálych nákladov na energie, hroziacej recesie, slabnúcej dôvery spotrebiteľov a väčšej potreby prepracovania dodávateľských reťazcov v odvetví ocele a možno aj pre jeho trhy“.

(47)

Spoločnosť Standard and Poor’s Platts takisto uviedla neistý výhľad trhu a zvyšujúce sa ceny materiálov a energie na výrobu ocele (33).

(48)

Svetové oceliarske združenie vo svojom krátkodobom výhľade na október 2022 uviedlo, že „oživenie dopytu po oceli v rozvinutých krajinách zaznamenalo v roku 2022 veľké zdržanie pre pretrvávajúcu infláciu a pretrvávajúce prekážky na strane ponuky. Vojna na Ukrajine ešte viac prehĺbila infláciu a problémy v dodávateľskom reťazci. Konkrétne v EÚ prevládajú nepriaznivé hospodárske podmienky s vysokou infláciou a energetickou krízou. Sentiment sa zhoršuje a priemyselné činnosti sa prudko spomaľujú a znižujú, keďže vysoké ceny energie vedú k zatváraniu tovární“ (34). V poslednom výhľade z apríla 2023 Svetové oceliarske združenie uviedlo, že „hoci hospodárstvo EÚ v roku 2022 vzrástlo o 3,5 % a vyhlo sa recesii, priemyselné činnosti značne utrpeli vysokými nákladmi na energie, ktoré viedli k značnému zníženiu dopytu po oceli v roku 2022. V roku 2023 bude oceliarsky priemysel v EÚ naďalej pociťovať vplyv vojny, ostatných problémov v dodávateľskom reťazci a ďalšieho sprísňovania menovej politiky. V roku 2024 sa očakáva viditeľné oživenie dopytu, keďže vplyv vojny na Ukrajine a narušenia dodávateľských reťazcov by sa mali absorbovať. Tento výhľad však podlieha pretrvávajúcej neistote“ (35).

(49)

Komisia preto nedospela k záveru, že súčasné výhľady pre trh Únie s oceľou by mohli opodstatňovať ukončenie opatrenia do 30. júna 2023.

4.1.7.   Tvrdenia týkajúce sa konkrétnych výrobkov/krajín

(50)

Niektoré zainteresované strany predložili viacero rôznych tvrdení, ktoré sa konkrétne týkali buď danej kategórie výrobku, alebo okolností danej krajiny. Niektoré strany niekedy takisto žiadali, aby Komisia vykonala iné druhy technických úprav opatrenia.

(51)

Komisia konštatovala, že rozsah opatrenia a konkrétnejšie tohto revízneho prešetrovania sa netýka konkrétneho vývoja v jednej kategórii výrobkov ani nesúvisí s konkrétnou treťou krajinou, keďže opatrenie sa uplatňuje erga omnes a týka sa dotknutého výrobku, ktorý pozostáva z 26 kategórií výrobkov. Preto nebolo možné uskutočniť ani vylúčenie na základe krajiny či výrobku, ani konkrétne úpravy fungovania opatrenia (36). Ako sa uvádza v oznámení o začatí prešetrovania a ako sa pripomína v oddiele 2 tohto nariadenia, zámerom tohto revízneho prešetrovania je skôr posúdiť, či je ukončenie opatrenia do 30. júna 2023 opodstatnené.

(52)

Komisia preto tieto žiadosti zamietla, keďže nepatria do rozsahu revízneho prešetrovania.

4.1.8.   Tvrdenie, že pre odvetvie ocele sú vhodnejšie iné opatrenia na ochranu obchodu ako ochranné opatrenie

(53)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že na riešenie problémov s dovozom, ktorým čelí oceliarsky priemysel Únie, sú vhodnejšie iné opatrenia na ochranu obchodu, konkrétne antidumpingové a antisubvenčné nástroje, a že ich kombinácia s ochranným opatrením spôsobuje nadmernú ochranu výrobného odvetvia Únie. Okrem toho niektoré strany uviedli, že oceliarsky priemysel Únie je už dostatočne chránený najrôznejšími antidumpingovými a vyrovnávacími opatreniami, ktoré sa týkajú širokej škály výrobkov.

(54)

Komisia rovnako ako v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach a v reakcii na podobné tvrdenia (37) pripomenula, že ochranný nástroj je zlučiteľný s uplatňovaním ostatných nástrojov na ochranu obchodu, napríklad antidumpingových a antisubvenčných nástrojov. Ďalej Komisia pripomína, že právny rámec EÚ umožňuje uloženie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení súbežne s ochrannými opatreniami (38). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

4.1.9.   Tvrdenie, že zistenia Orgánu WTO na urovnávanie sporov v spore DS595 si vyžadujú, aby Komisia ukončila opatrenie

(55)

Niektoré zainteresované strany s odvolaním sa na správu Orgánu na urovnávanie sporov z 29. apríla 2022 (39) o spore DS595 Európska únia – Ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele tvrdili, že Komisia mala automaticky ukončiť opatrenie, keďže je nezlučiteľné s určitými ustanoveniami Dohody WTO o ochranných opatreniach a Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „GATT“).

(56)

V tejto súvislosti Komisia odkázala na vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/104 z 13. januára 2023 (40), ktorým vykonala rozhodnutia orgánu WTO na urovnávanie sporov, čím zosúladila ochranné opatrenie týkajúce sa ocele s pravidlami WTO v niekoľkých aspektoch, v ktorých porota zistila nejednotnosti.

(57)

Preto tvrdenia týkajúce sa uvedeného sporu nie sú v súvislosti s prebiehajúcim revíznym prešetrovaním relevantné, keďže už boli riešené prostredníctvom samostatného právneho aktu. V každom prípade a ako to vyplynulo z logiky nariadenia (EÚ) 2023/104, Komisia zamietla tvrdenia, že by si zistenia poroty v danom spore vyžadovali ukončenie opatrenia.

4.1.10.   Zákaz dovozu z Ruska a Bieloruska zavedený v dôsledku nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine má negatívny vplyv na trh

(58)

Niektoré zainteresované strany s odvolaním sa na nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a na zákaz dovozu z Ruska a Bieloruska v dôsledku sankcií Únie uvalených na tieto krajiny tvrdili, že tieto udalosti vo všeobecnosti spôsobovali významné narušenia na trhu Únie s oceľou.

(59)

Komisia nespochybňuje, že tieto udalosti majú okrem iných oblastí hospodárstva vplyv aj na trh Únie s oceľou. Komisia však obmedzila posúdenia na ochranné opatrenie týkajúce sa ocele a pripomenula prerozdelenie kvót pre Rusko a Bielorusko z marca 2022. Týmto prerozdelením sa mali minimalizovať účinky zákazu dovozu uloženého na výrobky z ocele s pôvodom v oboch krajinách a zabezpečiť, aby boli používatelia naďalej schopní získať prístup k rovnakým objemom z viacerých zdrojov.

(60)

Komisia takisto konštatovala, že trvanie nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine a jej dôsledky na trh s oceľou vrátane zákazu dovozu z Ruska a Bielorusku nemožno v tejto fáze predpovedať.

(61)

Vzhľadom na to Komisia nedospela k záveru, že tieto udalosti by mohli opodstatňovať ukončenie opatrenia do 30. júna 2023.

4.1.11.   Tvrdenie, že lepšia výkonnosť výrobného odvetvia Únie si vyžaduje ukončenie opatrenia

(62)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že situácia výrobného odvetvia Únie sa zlepšila natoľko, že ochranné opatrenie už nebude potrebné.

(63)

Komisia riešila tieto tvrdenia v rámci analýzy situácie výrobného odvetvia Únie v oddiele 4.2.2. Komisia uviedla najmä to, že hoci sa v roku 2021 určité hospodárske faktory zlepšili, situácia výrobného odvetvia Únie sa v roku 2022 zhoršila, a to najmä pre nestabilitu trhu v dôsledku nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, ako aj vrcholiacim cenám energie.

4.1.12.   Tvrdenie, že zmeny opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu v tretích krajinách by mali viesť k ukončeniu ochranného opatrenia

(64)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že platnosť niektorých opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu zavedených na výrobky z ocele v rôznych jurisdikciách nedávno uplynula alebo boli tieto opatrenia ukončené. Niektoré strany vzhľadom na to tvrdili, že Komisia by mala tento vývoj zohľadniť pri posudzovaní potenciálneho ukončenia opatrenia do 30. júna 2023.

(65)

V tomto zmysle Komisia nespochybnila tvrdenie, že platnosť určitých opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu vzťahujúcich sa na oceľ mohla nedávno uplynúť alebo že tieto opatrenia mohli byť ukončené. Komisia sa však domnievala, že takýto vývoj nie je možné posudzovať izolovane. Pri revíznom prešetrovaní Komisia potvrdila, že viaceré jurisdikcie takisto nedávno uložili množstvo nových opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu na najrôznejšie výrobky a najrôznejšie krajiny pôvodu. Preto sa uplynutie platnosti určitých opatrení alebo ich ukončenie uskutočnilo v období, v ktorom boli zavedené nové opatrenia v rámci nástroja na ochranu obchodu (41). Komisia konštatovala, že nedostala žiadnu dôkladnú analýzu ani dôkazy, ktorými by jej predchádzajúce zistenia (42) týkajúce sa podrobného rozsahu opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu v tretích krajinách stratili platnosť.

(66)

Preto Komisia dospela k záveru, že tvrdenia zainteresovaných strán nespochybnili zistenia z predchádzajúcich revíznych prešetrovaní v tejto veci (43) a ako také nepodporujú ukončenie opatrenia do 30. júna 2023.

4.2.   Analýza vyplnených dotazníkov

4.2.1.   Vyplnené dotazníky používateľov z Únie

(67)

S cieľom utvoriť si vyvážený a komplexný obraz o situácii na trhu sa Komisia usilovala proaktívne získať informácie od používateľov a ich združení. Na tento účel Komisia zaslala osobitné dotazníky 154 používateľom ocele z Únie a 19 združeniam používateľov, ktorí sa zúčastnili na predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach, a teda boli zaevidovaní v spise. Možnosť vyplniť dotazníky, ktoré boli k dispozícii na webovom sídle Komisie (GR TRADE), mali aj ostatní používatelia a združenia.

(68)

Napriek osobitnej aktívnej propagácii Komisia dostala vyplnené dotazníky iba približne od 30 používateľov vrátane niektorých združení používateľov z Únie, napríklad zväzu automobilového priemyslu, združenia výrobcov domácich spotrebičov, spracovateľov valcovaného drôtu a výrobcov zinkovaných a potiahnutých zvitkov valcovaných za studena, ako aj od viacerých individuálnych používateľov z rôznych odvetví, v ktorých sa používa oceľ. Hlavné sťažnosti používateľov sú zhrnuté a vyvrátené v oddiele 4.1.

(69)

Pokiaľ ide o analýzu informácií uvedených v dotazníkoch, Komisia najskôr konštatovala, že napriek aktívnej propagácii, a to aj medzi priemyselnými združeniami, dostala pomerne malý počet vyplnených dotazníkov od používateľov (približne 30 vyplnených dotazníkov spomedzi 160 známych používateľov).

(70)

Komisia v každom prípade analyzovala vyplnené dotazníky používateľov aj vzhľadom na ostatné kľúčové parametre, najmä využívanie colných kvót a výhľad trhu. Ako vyplýva z príslušných analýz týchto tém (pozri napr. oddiel 4.1.1), používatelia využívajú neustále sa zvyšujúcu úroveň colných kvót oslobodených od cla (+20 % zvýšenie objemu colných kvót od roku 2019), ktoré zostávajú v rámci kategórií výrobkov neustále nevyužité. Okrem toho sa od 1. júla 2023 ďalej zvýšia colné kvóty o 4 % (v súlade so záväzkami WTO postupne liberalizovať dané opatrenie), čo prinesie výhody používateľom, ktorí chcú ďalej zvýšiť objem dovozu z konkrétnych krajín pôvodu.

(71)

V tomto zmysle používatelia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že objem colných kvót (vrátane objemov zvýšených v dôsledku liberalizácie, ktoré budú pridané k colným kvótam od 1. júla 2023) spoločne s dostupnosťou ocele vyrábanej v Únii nebude dostatočný na uspokojenie ich potrieb vzhľadom na existujúci a predpokladaný dopyt.

4.2.2.   Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie

(72)

Pri revíznom prešetrovaní sa Komisia prostredníctvom dotazníkov usilovala aj o posúdenie vývoja hospodárskej situácie výrobcov ocele z Únie. Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch hlavných združení výrobcov ocele v Únii (EUROFER, ESTA a CTA) (44), ako aj niekoľko ďalších individuálne vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie. Obdobie, za ktoré boli poskytnuté údaje, tvoria roky 2021 a 2022.

(73)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa zlepšila, a to najmä v roku 2021, keďže sa zaznamenali vysoké úrovne ziskovosti v súvislosti s veľmi vysokými cenami ocele, pričom tento stav pretrvával aj v roku 2022. Vzhľadom na túto údajne zlepšenú výkonnosť niektoré strany tvrdili, že ochranné opatrenie už nebude potrebné, a preto by sa malo do 30. júna 2023 ukončiť.

(74)

Z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo v roku 2021 celkovo pozitívnu situáciu, a to najmä vďaka oživeniu dopytu a nezvyčajne vysokým cenám ocele po pandémii ochorenia COVID-19. Situácia bola celkovo veľmi pozitívna aj na začiatku roka 2022.

(75)

Zvyšok roka 2022 sa však hospodárska výkonnosť výrobného odvetvia Únie rýchlo zhoršovala. Dôvodom boli viaceré faktory. Konkrétne vypuknutie nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine spôsobilo narušenia vo viacerých odvetviach a ovplyvnilo aj trh s oceľou. Okrem toho prudké zvýšenie cien energie viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov výrobcov ocele, ale v súvislosti so spomalením dopytu ceny ocele klesli, aby sa dokázali vyrovnať tlaku dovozu, ktorý zostal na vysokých úrovniach vo viacerých významných kategóriách výrobkov.

(76)

Z vývoja ukazovateľov ujmy vyplynulo, že spotreba ocele v Únii v roku 2022 (166,1 milióna ton) klesla o viac ako 20 miliónov ton (–11,4 %) v porovnaní s rokom 2021 (187,4 milióna ton).

(77)

V tomto zmysle sa výroba výrobného odvetvia Únie v roku 2022 znížila o 10,8 % (149,6 milióna ton) v porovnaní s rokom 2021 (167,7 milióna ton). Úroveň výroby v porovnaní s prvou polovicou roka 2022 klesla najmä v druhej polovici roka 2022 (–20,8 %).

(78)

Okrem toho sa výrobná kapacita v roku 2021 využívala na 76 % a v prvom štvrťroku (od januára do marca) 2022 zostala takmer rovnaká (75 %). Od druhého štvrťroka (od apríla do júna) 2022 však začala klesať, pričom v štvrtom štvrťroku (od októbra do decembra) 2022 dosiahla veľmi nízku úroveň 58 %. Celkovo sa využívanie výrobnej kapacity znížilo od roku 2021 do roku 2022 o 10 percentuálnych bodov na úroveň 65,6 %.

(79)

Okrem toho objem predaja výrobcov z Únie neustále od roku 2021 sledoval na trhu Únie klesajúci trend až do posledného štvrťroka (od októbra do decembra) 2022. Objem predaja sa medziročne znížil o 6,4 % zo 68,4 milióna ton v roku 2021 na 64,1 milióna ton. V relatívnom vyjadrení sa podiel výrobcov z Únie na trhu znížil z 81,9 % v roku 2021 na 81,3 % v roku 2022.

(80)

A napokon bola ziskovosť uvedeného predaja v roku 2021 na úrovni 9 %, pričom v druhom štvrťroku (od apríla do júna) 2022 neustále rástla až na úroveň 14,2 %. Tento pozitívny trend sa však zvrátil od tretieho štvrťroka (od júla do septembra) 2022, keďže klesol na 3,9 % a následne sa v štvrtom štvrťroku (od októbra do decembra) 2022 dostal do straty na úrovni –0,2 %. V roku 2022 dosiahlo výrobné odvetvie Únie celkovo zisk menej ako 1 %.

(81)

Následne sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršila na konci posudzovaného obdobia, a to najmä v dôsledku niektorých faktorov, ktoré nastali v roku 2022, ako aj zvyškového tlaku dovozu, ktorý prinútil výrobné odvetvie Únie znižovať ceny a znížiť svoj podiel na trhu, aby si zachovalo vyrovnané postavenie.

4.3.   Výhľadová analýza

(82)

Po posúdení pripomienok zainteresovaných strán a opise vyplnených dotazníkov od používateľov a výrobcov vrátane vývoja hospodárskych ukazovateľov výrobcov z Únie Komisia doplnila túto analýzu výhľadovým posúdením pravdepodobného vývoja niektorých prvkov, ak by sa opatrenie ukončilo do 30. júna 2023. Konkrétne Komisia preskúmala, či je možné očakávať zvýšenie objemu dovozu, ak by sa opatrenie ukončilo pred tým, ako sa pôvodne očakávalo.

(83)

Komisia v prvom rade posúdila, či, ako zistila pri predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach, bol trh Únie naďalej atraktívny. Z informácií posudzovaných Komisiou vyplynulo, že Únia je naďalej najväčším dovozným trhom s oceľou na svete. Jej podiel na celkovom svetovom dovoze sa v roku 2022 dokonca zvýšil o viac ako tri percentuálne body v porovnaní s rokom 2021 (45). Z toho vyplynulo, že trh Únie nebol vo všeobecnosti naďalej len najväčším dovozným trhom, ale že si v roku 2022 aj ďalej upevnil vedúce postavenie.

(84)

Komisia potom posúdila atraktívnosť trhu Únie, pokiaľ ide o ceny. Z posúdenia vyplynulo, že pokiaľ ide o cenové úrovne, ceny dovozu do Únie z hlavných dodávateľských krajín boli neustále vyššie ako ceny veľkej väčšiny ocele vyvážanej na iné tretie trhy (v 50 % až 81 % všetkých colných kódov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, bola hodnota vývozu do Únie vyššia ako na iných tretích trhoch; v priemere sa 69 % dotknutých colných kódov predávalo za vyššiu cenu v Únii ako na ostatných tretích trhoch) (46). Okrem toho z posúdenia vyplynulo, že trh Únie predstavoval významný príslušný vývozný trh pre tieto krajiny (47). Hlavnými krajinami, ktoré dodávali oceľ do Únie, boli krajiny, ktoré predovšetkým čerpali colné kvóty.

(85)

Preto Komisia dospela k záveru, že trh Únie bol pre vyvážajúce krajiny naďalej atraktívny, pokiaľ ide o objem aj ceny.

(86)

Potom Komisia konštatovala, že objem dovozu do Únie zostal na vysokých úrovniach v porovnaní s historickými údajmi (za posledné desaťročie). Podiel dovozu bol takisto vysoký v porovnaní s predchádzajúcimi úrovňami a priblížil sa k vrcholu dosiahnutému v roku 2018 pred uložením konečného ochranného opatrenia (48). Okrem toho sa pri porovnaní so spotrebou na trhu Únie v období 2021 – 2022, ktorá sa znížila o –11 % (–21,3 milióna ton), dovoz znížil o –8 % (z 33,8 milióna ton na 31,1 milióna ton), zatiaľ čo predaj na domácom trhu sa takisto znižoval, ale rýchlejším tempom, a to o –12 %. Preto sa podiel dovozu na trhu zvyšoval aj napriek dvojcifernému zníženiu spotreby na trhu Únie. Komisia preto dospela k záveru, že úroveň prenikania dovozu na trh Únie bola naďalej vysoká a že sa v roku 2022 dokonca zvýšila v porovnaní s rokom 2021, a to aj napriek zníženiu spotreby.

(87)

Komisia takisto potvrdila, že, ako sa konštatovalo v odôvodneniach 39 a 40, situácia v roku 2022, pokiaľ ide o globálnu nadmernú kapacitu v odvetví ocele, naďalej sledovala ten istý stúpajúci trend. Komisia preto, a to aj z dôvodu neexistencie dôkazov zainteresovaných strán, ktoré by preukazovali opak, dospela k záveru, že jej predchádzajúce zistenia týkajúce sa účinkov nadmernej kapacity na trh a výkonnosť výrobcov ocele zostávajú v platnosti.

(88)

Podobne Komisia celkovo dospela k záveru, že vyvážajúce krajiny neboli schopné nájsť iné odbytiská, aby vykompenzovali objem obchodu, ktorý stratili na trhu Spojených štátov a Únie od roku 2018. V skutočnosti bol ich celkový vývoz na iné trhy vo všeobecnosti nižší ako v roku 2018.

(89)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že dovoz do Únie by sa zvýšil, ak by sa ochranné opatrenie ukončilo do 30. júna 2023. Na základe vývoja dovozu, využívania colných kvót a podielu dovozu na trhu v nedávnom posudzovanom období sa naozaj potvrdila atraktívnosť trhu Únie a ochota najväčších vývozcov ocele získať lepší prístup na trh Únie, a to najmä v niektorých kategóriách výrobkov.

4.4.   Záver

(90)

Na základe dôkladnej analýzy podaní a námietok prijatých od zainteresovaných strán, ktoré žiadali o ukončenie ochranného opatrenia do 30. júna 2023 (oddiel 4.1), ako aj vyplnených dotazníkov (oddiel 4.2) a záveru vyplývajúceho z výhľadového posúdenia (oddiel 4.3) dospela Komisia k záveru, že za súčasných okolností a na základe dostupných informácií nie je ukončenie opatrenia do 30. júna 2023 opodstatnené. Ak by sa opatrenie ukončilo v tejto fáze, pravdepodobne zvýšený objem dovozu by mohol zhoršiť situáciu výrobného odvetvia Únie. V dôsledku tohto záveru a keďže opatrenie má platiť do 30. júna 2024, Komisia potom posúdila, ako sa to uvádza v oznámení o začatí prešetrovania, zoznam rozvojových krajín, na ktoré by sa malo opatrenie na základe aktualizovaných údajov o dovoze vzťahovať a ktoré by z neho mali byť vylúčené (oddiel 5). Takisto posúdila, či je naďalej vhodná súčasná úroveň liberalizácie na úrovni 4 % (oddiel 6).

5.   AKTUALIZÁCIA ZOZNAMU ROZVOJOVÝCH KRAJÍN, NA KTORÉ SA OPATRENIE VZŤAHUJE

(91)

Z uplatňovania konečného opatrenia bola vylúčená každá rozvojová členská krajina WTO, ktorej podiel na dovozoch do EÚ nepresiahne 3 % celkového dovozu v jednotlivých kategóriách výrobkov. Takisto platí, že ak v danej kategórii spoločný podiel dovozu z rozvojových krajín (ktorých individuálny podiel je pod úrovňou 3 %) presiahne 9 %, na všetky rozvojové krajiny sa bude vzťahovať opatrenie v danej kategórii výrobkov (49). Komisia sa zaviazala monitorovať vývoj dovozu po prijatí opatrenia a vykonávať pravidelné preskúmanie zoznamu vylúčených krajín.

(92)

Posledná aktualizácia sa uskutočnila v rámci najnovšieho revízneho prešetrovania fungovania z júna 2022 a vychádzala z údajov o dovoze z roku 2021. S cieľom upraviť zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa opatrenie vzťahuje a ktoré sú z neho vylúčené, Komisia aktualizovala výpočty na základe najaktuálnejších konsolidovaných údajov o dovoze, t. j. dovozných štatistík za rok 2022 (50).

(93)

Z tejto aktualizácie vyplývajú tieto zmeny (aktualizovaná tabuľka je k dispozícii v prílohe k tomuto nariadeniu):

všetky rozvojové krajiny sú zahrnuté v kategóriách 4B, 5 a 25B a 28, pretože súčet všetkých podielov dovozu v roku 2022, ktoré boli pod úrovňou 3 %, je vyšší ako 9 % (51),

Brazília je zahrnutá v kategóriách 1 a 2 a vylúčená z kategórie 6,

Čína je zahrnutá v kategóriách 7 a 25A,

Egypt je zahrnutý v kategóriách 13 a 16,

India je zahrnutá v kategóriách 3B, 12, 16 a 17,

Indonézia je zahrnutá v kategórii 16,

Malajzia je zahrnutá v kategóriách 9 a 16,

Moldavsko je zahrnuté v kategórii 12,

Severné Macedónsko je zahrnuté v kategórii 26,

Omán je zahrnutý v kategórii 13,

Južná Afrika je zahrnutá v kategórii 4A,

Turecko je zahrnuté v kategóriách 3A a 25A,

Spojené arabské emiráty sú zahrnuté v kategórii 16,

Vietnam je zahrnutý v kategórii 26 a vylúčený z kategórie 3A.

(94)

V súvislosti s touto úpravou niektoré zainteresované strany tvrdili, že Komisia by pri aktualizovaní svojho zoznamu rozvojových krajín nemala automaticky zahrnúť tie rozvojové krajiny, ktoré sú v súčasnosti vylúčené z opatrenia a ktorých dovozom by sa kompenzovali minulé objemy dovážané z Ruska a Bieloruska pred zákazom dovozu. Tieto strany tvrdili, že metodika použitá Komisiou na výpočet podielu dovozu na základe prahových hodnôt stanovených v základnom nariadení EÚ o ochrannom opatrení by nebola vhodná vzhľadom na výnimočnú politickú situáciu vyplývajúcu z nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Inými slovami, tieto strany žiadali, aby Komisia zmenila menovateľa použitého na výpočet podielu dovozu rozvojových krajín tak, že odstráni určité krajiny pôvodu v prípade niektorých kategórií výrobkov.

(95)

Komisia konštatovala, že pravidlá vylučovania rozvojových krajín sa stanovujú v článku 9.1 Dohody WTO o ochranných opatreniach a v článku 18 základného nariadenia EÚ o ochrannom opatrení. Preto podľa výkladu týchto ustanovení Komisiou neexistuje priestor na vylúčenie určitého dovozu z výpočtu.

(96)

V skutočnosti a bez ohľadu na konkrétne údajné dôvody Komisia zastávala názor, že ak by sa prešetrujúcemu orgánu umožnilo vyberať, ktorý dovoz začlení do príslušného výpočtu prahových hodnôt podľa týchto ustanovení, nevyhnutne by to viedlo k riziku potenciálneho diskriminačného zaobchádzania so zainteresovanými stranami.

(97)

Preto Komisia nemôže prijať výklad príslušných ustanovení na výpočet prahových hodnôt na účely vylúčenia rozvojových krajín, ktorý predložili niektoré zainteresované strany.

6.   ÚROVEŇ LIBERALIZÁCIE

(98)

Súčasná miera liberalizácie ochranného opatrenia bola stanovená na ročnej úrovni 4 % (52). Komisia v prešetrovaní posúdila, či je táto úroveň liberalizácie naďalej primeraná.

(99)

Niektoré zainteresované strany žiadali, aby sa úroveň liberalizácie zvýšila napr. na 5 %. Na druhej strane iné zainteresované strany odmietli žiadosti o ďalšie zvýšenie miery liberalizácie ako neopodstatnené.

(100)

Vzhľadom na nedávne negatívne trendy na trhu Únie s oceľou, neistotu hospodárskych prognóz na najbližšie obdobie, a to najmä pre Úniu, a skutočnosť, že colné kvóty boli vo všeobecnosti k dispozícii počas obdobia v rámci všetkých kategórií výrobkov, dospela Komisia k záveru, že zvýšenie úrovne liberalizácie nad súčasnú mieru nie je opodstatnené.

(101)

Preto sa colné kvóty od 1. júla 2023 opäť zvýšia o 4 % v prípade všetkých kategórií výrobkov. Konkrétne objemy na obdobie od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 (na štvrťročnom základe) sa stanovujú v prílohe II k tretiemu nariadeniu o revíznom prešetrovaní.

(102)

A napokon toto revízne prešetrovanie, ktorým sa mení ochranné opatrenie, je takisto v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dvojstranných dohôd podpísaných s určitými tretími krajinami.

(103)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2019/159 sa mení takto:

 

Príloha III.2 v prílohe III sa nahrádza prílohou I k tomuto nariadeniu.

Časti tabuľky týkajúcej sa čísla výrobku 9 v časti IV.1 a v časti IV.2 prílohy IV sa nahrádzajú tabuľkami v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. júla 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 26. júna 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 16).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2019, s. 27) (ďalej len „nariadenie o konečných ochranných opatreniach“).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1029 z 24. júna 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 225 I, 25.6.2021, s. 1).

(5)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1590 z 26. septembra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 248, 27.9.2019, s. 28).

(6)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/894 z 29. júna 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 206, 30.6.2020, s. 27).

(7)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/978 z 23. júna 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 167, 24.6.2022, s. 58).

(8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2037 z 10. decembra 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 416, 11.12.2020, s. 32).

(9)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/434 z 15. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 88, 15.3.2022, s. 181).

(10)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/664 z 21. apríla 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladá konečné ochranné opatrenie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 121, 22.4.2022, s. 12).

(11)  Ú. v. EÚ C 459, 2.12.2022, s. 6.

(12)  https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI.

(13)  https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-history?caseId=2645.

(14)  Pozri okrem iného oddiel 3.2.1 druhého nariadenia o revíznom prešetrovaní, odôvodnenia 27 a 28 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia a odôvodnenie 56 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní.

(15)  Zdroj: Európska komisia vychádzala z informácií o dennom využívaní colných kvót, ktoré sú k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/quota_consultation.jsp.

(16)  Okrem ocele oslobodenej od cla, ktorá bola k dispozícii zo zdrojov z iných tretích krajín, mali používatelia z Únie možnosť použiť aj oceľ od výrobcov z Únie, a to aspoň v niektorých situáciách.

(17)  Pozri napríklad oddiel 3.5 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní.

(18)  Pozri vyhlásenie hovorcu USTR Adama Hodgea z 9. decembra 2022: https://ustr.gov/about-us/policy-offices/press-office/press-releases/2022/december/statement-ustr-spokesperson-adam-hodge.

(19)  Pozri odôvodnenia 54 až 59 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/978 z 23. júna 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 167, 24.6.2022, s. 58.)

(20)  Zdroj: https://dataweb.usitc.gov/.

(21)  Pri tomto výpočte sa nezohľadňuje dovoz z EÚ do Spojených štátov, keďže analýza podľa tohto oddielu sa zameriava na posúdenie možného odklonenia obchodu z tretích krajín na trh Únie.

(22)  S&P Global: Current gas, electricity prices threaten European steelmaking viability (Súčasné ceny plynu a elektriny ohrozujú životaschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu): https://www.spglobal.com/commodityinsights/en/market-insights/latest-news/metals/090922-current-gas-electricity-prices-threaten-european-steelmaking-viability-eurofer (9. septembra 2022); Steel makers fear deepening crisis from energy crunch as output halted (Výrobcovia ocele sa obávajú prehĺbenia krízy v dôsledku energetickej krízy, ich výroba klesla na polovicu): https://www.reuters.com/business/energy/steel-makers-fear-deepening-crisis-energy-crunch-output-halted-2022-09-23/ (Reuters, 23. septembra 2022). Vývoj cien zemného plynu v Únii pozri napríklad v článku Trading Economics: https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas (naposledy navštívené 30. apríla 2023).

(23)  Pozri napríklad: ArcelorMittal To Idle Parts of Three Plants as Energy Costs Bite (ArcelorMittal plánuje odstaviť časti troch závodov pre vysoké ceny energie): https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-09-02/arcelormittal-to-idle-parts-of-three-plants-as-energy-costs-bite#xj4y7vzkg (Bloomberg, 2. septembra 2022); Steel Plants Across Europe Cut Production as Power Prices Soar (Oceliarne v celej Európe znižujú výrobu v dôsledku zvyšovania cien energie): https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-09/spanish-steel-production-curbed-as-power-costs-soar-to-a-record#xj4y7vzkg (Bloomberg, 9. marca 2022);

(24)  S&P Global: Back in action: European mills restart idled blast furnaces on higher flat steel prices (Späť v prevádzke: európske oceliarne obnovujú odstavené vysoké pece z dôvodu zvyšovania cien plochej ocele), 13. marca 2023: https://www.spglobal.com/commodityinsights/en/market-insights/blogs/metals/031323-back-in-action-european- mills-restart-idled-blast-furnaces-on-higher-flat-steel-prices. Pozri aj: Eurometal: Flat steel producer Acciaierie d'Italia to boost production in 2023, 2024 (Výrobca plochej ocele Acciaierie d'Italia zvyšuje výrobu v rokoch 2023 a 2024): Flat steel producer Acciaierie d'Italia to boost production in 2023, 2024 - EUROMETAL (Výrobca plochej ocele Acciaierie d'Italia zvyšuje výrobu v rokoch 2023 a 2024 – EUROMETAL); GMK: US Steel Kosice resumed operation of the blast furnace after a month and a half of downtime (US Steel Košice obnovili prevádzku vysokej pece po mesiaci a pol trvajúcom prestoji): https://gmk.center/en/news/us-steel-kosice-resumed-operation-of-the-blast-furnace-after-a-month-and-a-half-ofdowntime/.

(25)  Podiel dovozu v období 2013 – 2017 pozri v tabuľke 2 konečného nariadenia. Podiel dovozu v období 2018 – 2020 pozri v tabuľke 10 nariadenia o predĺžení platnosti. Podiel dovozu v roku 2021 bol na úrovni 18,1 %.

Zdroj: Eurostat v prípade údajov o dovoze a údaje výrobného odvetvia a vyplnené dotazníky v prípade údajov o spotrebe.

(26)  Pozri odkazy v poznámke pod čiarou č. 14 na odôvodnenie 13 tohto nariadenia.

(27)  OECD, Latest Developments in Steelmaking Capacity (Najnovší vývoj kapacity výroby ocele) (17. februára 2023).

(28)  Tamže.

(29)  Pokiaľ ide o vývoj cien energie a ich očakávané cenové úrovne v Únii v porovnaní s historickými údajmi, pozri Economist Intelligence Unit: Commodities Outlook 2023 (Výhľad v oblasti komodít na rok 2023), s. 3 (k dispozícii na základe predplatného); a Trading Economics: https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas. Z oboch zdrojov vyplýva, že hoci súčasné ceny energie v Únii zďaleka nedosahujú vrchol z roku 2022, sú naďalej podstatne vyššie ako v predchádzajúcich rokoch.

(30)  OECD, Steel Market developments: Q4 2022 (Vývoj na trhu s oceľou: štvrtý štvrťrok 2022) (16. decembra 2022).

(31)  OECD, Steel Market developments, Q2 2023 (Vývoj na trhu s oceľou: druhý štvrťrok 2023) (21. februára 2023).

(32)  Fitch Ratings: Global Steel Outlook 2023 (Výhľad globálneho trhu s oceľou) (12. decembra 2022): https://www.fitchratings.com/research/corporate-finance/global-steel-outlook-2023-13-12-2022#:~:text=We%20forecast%20global%20steel%20consumption,tonnes%20(mt)%20in%202022.

(33)  S&P Platts Global: Steel Price Forecast and Steel Market Outlook 2023 (Prognóza cien ocele a výhľady trhu na rok 2023) (k dispozícii na základe predplatného).

(34)  Svetové oceliarske združenie: Short Range Outlook (Krátkodobý výhľad), október 2022.

(35)  Svetové oceliarske združenie: Short Range Outlook (Krátkodobý výhľad), apríl 2023.

(36)  Pozri v súvislosti s podobnými žiadosťami z predchádzajúcich revíznych prešetrovaní zistenia Komisie v oddiele 4.5 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania, v oddiele 7.6 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia, v odôvodnení 123 druhého nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania, v odôvodneniach 159 a 163 prvého nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania.

(37)  Pozri oddiel 7.10 nariadenia o predĺžení platnosti.

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/477 z 11. marca 2015 o opatreniach, ktoré Únia môže prijať vo vzťahu k účinnosti antidampingových a vyrovnávacích opatrení kombinovaných s ochrannými opatreniami (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 11).

(39)  WT/DS595/R European Union – Safeguard Measures on Certain Steel Products (Európska únia – Ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele), 29. apríla 2022.

(40)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/104 z 12. januára 2023, ktorým sa v nadväznosti na správu prijatú orgánom Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 12, 13.1.2023, s. 7).

(41)  Pozri OECD, Steel trade and trade policy developments - 2021-22 (Obchod s oceľou a vývoj obchodnej politiky na roky 2021 – 2022) (16. decembra 2022), tabuľka B.1, s. 47.

(42)  Pozri oddiel 1.1.2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/104.

(43)  Pozri odôvodnenia 47 a 48 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia.

(44)  K vyplneným dotazníkom od týchto združení patrili aj individuálne vyplnené dotazníky ich členov, ktorí sa zúčastňovali na konaní. V spise (TRON) boli k dispozícii oba súbory údajov.

(45)  Pozri OECD, Steel Market Developments, Q4 (Vývoj na trhu s oceľou: štvrtý štvrťrok) (december 2022), s. 22, tabuľka 4. K dispozícii na webovom sídle: https://www.oecd.org/industry/ind/steel-market-developments-Q4-2022.pdf

(46)  Zdroj nespracovaných údajov: databáza Global Trade Atlas (GTA), https://www.gtis.com/gta/. Údaje za rok 2022 o vývoze z hlavných krajín vyvážajúcich oceľ do Únie, konkrétne z Číny, Indie, Južnej Kórey, Taiwanu, Turecka (ich kombinovaný vývoz ocele do Únie v roku 2022 predstavoval 52 % celkového dovozu). Údaje z Ruska, predtým druhého najväčšieho vývozcu ocele do Únie, neboli započítané, keďže vývoz jeho ocele je do určitých jurisdikcií vrátane trhu Únie v súčasnosti zakázaný v dôsledku sankcií uložených z dôvodu nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine.

(47)  V prípade väčšiny týchto krajín pôvodu predstavoval trh Únie dvojciferný podiel na ich celkovom vývoze, a to až do úrovne 27 %.

(48)  Dovoz do Únie sa v roku 2022 znížil o 9 % v porovnaní s vrcholom dosiahnutým v roku 2018, čo predstavovalo zníženie o 3,2 milióna ton.

(49)  V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článkom 9.1 Dohody WTO ochranných opatreniach.

(50)  Zdroj: Eurostat.

(51)  Pri tomto revíznom prešetrovaní sa na všetky rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO, vzťahovalo opatrenie z kategórie 24, keďže presiahli hodnotu 9 %. Keďže táto prahová hodnota už v roku 2022 nie je splnená, opatrenie sa bude vzťahovať len na tie rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO a presiahnu prahovú hodnotu 3 %.

(52)  Pozri odôvodnenie 42 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA III.2

Zoznam kategórií výrobkov s pôvodom v rozvojových krajinách, na ktoré sa uplatňujú konečné opatrenia

Krajina/Skupina výrobkov

1

2

3A

3B

4A

4B

5

6

7

8

9

10

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

24

25A

25B

26

27

28

Argentína

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

 

 

X

Brazília

X

X

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

 

 

X

Čína

 

X

X

X

 

X

X

X

X

X

X

X

X

 

X

X

 

 

X

X

 

X

X

X

X

X

X

X

X

Egypt

X

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

India

X

X

 

X

X

X

X

X

X

X

X

X

X

 

X

X

X

X

 

 

X

 

X

X

 

X

X

 

X

Indonézia

 

 

 

 

 

X

X

 

X

X

X

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

Kazachstan

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

X

 

 

X

Malajzia

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

X

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

Mexiko

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

X

 

 

X

Moldavsko

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

Severné Macedónsko

 

 

 

 

 

X

X

 

X

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

X

X

 

X

Omán

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

Južná Afrika

 

 

 

 

X

X

X

 

 

X

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X

Turecko

X

X

X

 

X

X

X

X

 

X

X

 

X

X

 

 

X

X

 

X

X

X

 

 

X

X

X

X

X

Ukrajina

X

X

 

 

 

X

X

 

X

 

 

 

 

X

 

 

X

 

 

 

X

X

X

X

 

X

 

X

X

Spojené arabské emiráty

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

X

 

 

X

 

X

 

 

X

Vietnam

X

 

 

X

X

X

X

 

 

 

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

X

 

X

Všetky ostatné rozvojové krajiny

 

 

 

 

 

X

X

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

X

 

 

X


PRÍLOHA II

„Príloha IV

IV.1 –   Objemy colných kvót

Číslo výrobku

Kategória výrobku

Číselné znaky KN

Pridelenie podľa krajiny (ak sa uplatňuje)

Rok 6

Dodatočná sadzba cla

Poradové čísla

od 1. 7. 2023 do 30. 9. 2023

od 1. 10. 2023 do 31. 12. 2023

od 1. 1. 2024 do 31. 3. 2024

od 1. 4. 2024 do 30. 6. 2024

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

9

Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena

7219 31 00 , 7219 32 10 , 7219 32 90 , 7219 33 10 , 7219 33 90 , 7219 34 10 , 7219 34 90 , 7219 35 10 , 7219 35 90 , 7219 90 20 , 7219 90 80 , 7220 20 21 , 7220 20 29 , 7220 20 41 , 7220 20 49 , 7220 20 81 , 7220 20 89 , 7220 90 20 , 7220 90 80

Kórejská republika

49 549,16

49 549,16

49 010,58

49 010,58

25  %

09,8846

Taiwan

45 948,59

45 948,59

45 449,15

45 449,15

25  %

09,8847

India

30 710,50

30 710,50

30 376,69

30 376,69

25  %

09,8848

Južná Afrika

26 723,10

26 723,10

26 432,63

26 432,63

25  %

09,8853

Spojené štáty

24 986,11

24 986,11

24 714,52

24 714,52

25  %

09,8849

Turecko

20 791,56

20 791,56

20 565,57

20 565,57

25  %

09,8850

Malajzia

13 172,38

13 172,38

13 029,20

13 029,20

25  %

09,8851

Ostatné krajiny

52 837,87

52 837,87

52 263,55

52 263,55

25  %

 (1)

IV.2 –   Objemy celkových a zvyškových colných kvót na trimester

Číslo výrobku

Pridelenie podľa krajiny (ak sa uplatňuje)

Rok 3

od 1. 7. 2023 do 30. 9. 2023

od 1. 10. 2023 do 31. 12. 2023

od 1. 1. 2024 do 31. 3. 2024

od 1. 4. 2024 do 30. 6. 2024

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

Objem colnej kvóty (v tonách netto)

9

Ostatné krajiny

52 837,87

52 837,87

52 263,55

52 263,55


(1)  Od 1. 7. do 31. 3.: 09,8621

Od 1. 4. do 30. 6.: 09,8622

Od 1. 4. do 30. 6.: pre Kórejskú republiku*, Taiwan* Indiu*, Južnú Afriku*, Spojené štáty americké*, Turecko* a Malajziu*: 09.8578 *V prípade vyčerpania ich osobitných kvót v súlade s článkom 1 ods. 5.


ROZHODNUTIA

27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/62


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1302

z 26. júna 2023,

ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada prijala 3. júla 2013 rozhodnutie 2013/354/SZBP (1), na základe ktorého misia EUPOL COPPS pokračovala od 1. júla 2013.

(2)

Rada 27. júna 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/1018 (2), ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP a predlžuje sa od 1. júla 2022 do 30. júna 2023.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor sa 28. februára 2023 v kontexte koordinovaného strategického preskúmania misií EU BAM Rafah a EUPOL COPPS dohodol, že tieto dve misie by sa mali predĺžiť do 30. júna 2025 prostredníctvom dvoch jednoročných predĺžení.

(4)

Vzhľadom na informácie, ktoré poskytli Izrael a Palestínska samospráva, by sa misia EUPOL COPPS mala v tejto fáze predĺžiť o jeden rok, a to do 30. júna 2024.

(5)

Rozhodnutie 2013/354/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Misia EUPOL COPPS sa bude vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla brániť dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2013/354/SZBP sa mení takto:

1.

V článku 12 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUPOL COPPS v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 je 11 360 000 EUR.“

2.

V článku 15 sa tretí odsek nahrádza takto:

„Účinnosť stráca 30. júna 2024.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. júla 2023.

V Luxemburgu 26. júna 2023

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Rozhodnutie Rady 2013/354/SZBP z 3. júla 2013 o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) (Ú. v. EÚ L 185, 4.7.2013, s. 12).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1018 z 27. júna 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) (Ú. v. EÚ L 170, 28.6.2022, s. 76).


27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/64


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1303

z 26. júna 2023,

ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 25. novembra 2005 prijala jednotnú akciu 2005/889/SZBP (1) o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu).

(2)

Rada 27. júna 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/1017 (2), ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP a predlžuje sa do 30. júna 2023.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) sa 28. februára 2023 v kontexte koordinovaného strategického preskúmania misií PHM EÚ v Rafahu a EUPOL COPPS dohodol, že tieto dve misie by sa mali predĺžiť do 30. júna 2025 prostredníctvom dvoch jednoročných predĺžení.

(4)

Vzhľadom na informácie, ktoré poskytli Izrael a Palestínska samospráva, by sa misia PHM EÚ v Rafahu mala v tejto fáze predĺžiť o jeden rok, a to do 30. júna 2024.

(5)

Jednotná akcia 2005/889/SZBP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Misia PHM EÚ v Rafahu sa bude vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Jednotná akcia 2005/889/SZBP sa mení takto:

1.

V článku 13 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou PHM EÚ v Rafahu v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 je 2 360 000 EUR.“

2.

V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Účinnosť stráca 30. júna 2024.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. júla 2023.

V Luxemburgu 26. júna 2023

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Jednotná akcia Rady 2005/889/SZBP z 25. novembra 2005 o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu) (Ú. v. EÚ L 327, 14.12.2005, s. 28).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1017 z 27. júna 2022, ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu) (Ú. v. EÚ L 170, 28.6.2022, s. 74).


27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/66


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1304

z 26. júna 2023,

ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28 ods. 1, článok 41 ods. 2, článok 42 ods. 4 a článok 30 ods. 1,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s podporou Komisie,

keďže:

(1)

Rada 12. decembra 2022 súhlasila s tým, že celkový finančný strop Európskeho mierového nástroja (ďalej len „nástroj“) by sa mal zvýšiť o 2 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018) v období rokov 2024 až 2027. Pri vykonávaní tohto zvýšenia sa má dodržiavať strop pre platby dohodnutý na rok 2023. Rada uznala, že vývoj medzinárodnej bezpečnostnej situácie by mohol viesť k ďalšiemu zvýšeniu celkového finančného stropu nástroja do roku 2027. O akomkoľvek ďalšom zvýšení má Rada rozhodnúť jednomyseľne a uvedené zvýšenie sa má stanoviť v zmene rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/509 (1). Celkové zvýšenie finančného stropu nástroja do roku 2027 nemá presiahnuť 5 500 miliónov EUR (v cenách roku 2018).

(2)

Európska rada vo svojich záveroch z 15. decembra 2022 opätovne zdôraznila globálny rozmer nástroja a uvítala dohodu dosiahnutú na zasadnutí Rady 12. decembra 2022 o zabezpečení jeho finančnej udržateľnosti.

(3)

Rada 13. marca 2023 prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/577 (2), ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509.

(4)

Rada sa 20. marca 2023 dohodla, že zváži ďalšie zvýšenie celkového finančného stropu nástroja o 3 500 miliónov EUR (v cenách roku 2018). Pri vykonávaní tohto zvýšenia je potrebné zohľadniť globálny rozmer a predvídateľnosť nástroja, jeho dlhodobé potreby financovania opatrení pomoci na poskytovanie smrtiaceho aj nesmrtiaceho vybavenia, misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Pri vykonávaní tohto zvýšenia by sa okrem toho mal zohľadniť aj strop platieb dohodnutý na rok 2023. Rozhodnutie (SZBP) 2021/509 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie (SZBP) 2021/509 sa mení takto:

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.   Finančný strop pre vykonávanie nástroja na obdobie rokov 2021 až 2027 sa stanovuje na 12 040 000 000 EUR v bežných cenách.

2.   Ročný rozpis finančného stropu sa uvádza v prílohe I.

3.   Finančný strop sa použije spôsobom, aby bol zachovaný globálny geografický rozsah nástroja a schopnosť Únie predchádzať krízam a konfliktom a rýchlo na ne reagovať, a to najmä, ale nie výlučne, v oblastiach, ktoré predstavujú najnaliehavejšie a najkritickejšie bezpečnostné hrozby pre Úniu v súlade so strategickými prioritami stanovenými Európskou radou a Radou podľa článku 9 ods. 1 Výbor nástroja uvedený v článku 11 rozhodne o použití finančného stropu vymedzením celkových čiastok určených na opatrenia pomoci a celkových čiastok určených na operácie financované v rámci nástroja, aby zabezpečil jeho finančnú udržateľnosť. Výbor nástroja v prípade potreby reviduje tieto celkové čiastky v súlade so strategickými usmerneniami stanovenými Politickým a bezpečnostným výborom (PBV) podľa článku 9 ods. 2.“

2.

V článku 73 sa dopĺňa tento odsek:

„10.   Výbor rozhodne o použití finančného stropu podľa článku 2 ods. 3 do 30. septembra 2023.“

3.

Príloha I sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA I

ROČNÉ FINANČNÉ STROPY

Ročné rozpočtové prostriedky sa schvaľujú v rámci týchto súm bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 3 a 3a a s výhradou článku 73 ods. 2:

Bežné ceny v miliónoch EUR

 

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Bežné ceny

399

591

980

2 785

2 380

2 425

2 480

“.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Luxemburgu 26. júna 2023

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj a zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/528 (Ú. v. EÚ L 102, 24.3.2021, s. 14).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/577 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj (Ú. v. EÚ L 75, 14.3.2023, s. 23).


27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/68


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1305

z 26. júna 2023,

ktorým sa mení rozhodnutie 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Rada 22. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/233/SZBP (1), ktorým bola zriadená misia Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya).

(2)

Rada 18. júna 2021 prijala rozhodnutie (SZBP) 2021/1009 (2), ktorým upravila mandát misie EUBAM Libya a predĺžila ho do 30. júna 2023.

(3)

V kontexte strategického preskúmania misie sa Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) dohodol, že misia EUBAM Libya by sa mala predĺžiť o dva roky do 30. júna 2025 a že v tom období by mala misia prispieť k posilneniu kapacity príslušných líbyjských orgánov a agentúr, pokiaľ ide o riadenie hraníc Líbye, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov a boj proti terorizmu.

(4)

Obdobie, na ktoré sa vzťahuje referenčná suma stanovená v rozhodnutí (SZBP) 2021/1009, by sa malo predĺžiť do 30. septembra 2023. Rada by mala neskôr rozhodnúť o referenčnej sume na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. júna 2025.

(5)

Rozhodnutie 2013/233/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Misia EUBAM Libya sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie 2013/233/SZBP sa týmto mení takto:

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Cieľ

Misia EUBAM Libya prispieva k posilneniu kapacity príslušných líbyjských orgánov a agentúr, pokiaľ ide o riadenie hraníc Líbye, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov a boj proti terorizmu.“

2.

V článku 3 sa odseky 1 a 1a nahrádzajú takto:

„1.   Na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 2 misia EUBAM Libya:

a)

podporuje líbyjské orgány a agentúry zodpovedné za riadenie hraníc, a to aj pri uľahčovaní spolupráce v rámci agentúry, medziagentúrnej a medzinárodnej spolupráce ako hlavných zásad integrovaného riadenia hraníc;

b)

podporuje líbyjské orgány a agentúry, ktoré sú zapojené do boja proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov a do boja proti terorizmu, v súlade s medzinárodnými normami v týchto oblastiach;

c)

uľahčuje a podporuje spoluprácu a interoperabilitu líbyjských orgánov a agentúr v týchto tematických oblastiach s cieľom pomôcť im zmierniť možné medzery alebo prekrývanie v riadení hraníc, riešiť cezhraničnú trestnú činnosť vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov a bojovať proti terorizmu;

d)

poskytuje posúdenia osobitných potrieb a vypracúva súvisiace projekty na podporu operačných činností misie.

1a.   Misia EUBAM Libya pri plnení svojich úloh poskytuje technické poradenstvo, činnosti zamerané na budovanie kapacít na operačnej a technickej úrovni a vykonáva projekty, ktoré sa podľa potreby a na individuálnom základe dopĺňajú špecializovanou odbornou prípravou. Misia EUBAM Libya okrem toho poskytuje strategické poradenstvo, ak o to požiadajú líbyjské orgány.“

3.

V článku 13 ods. 1 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 1. júla 2021 do 30. septembra 2023 je 84 850 000 EUR.

O referenčnej sume určenej na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. júna 2025 rozhodne Rada.“

4.

V článku 16 sa druhá veta nahrádza takto:

„Strategické posúdenie misie EUBAM Libya a jej mandátu vykoná PBV do 30. júna 2024. V dostatočnom predstihu pred uplynutím platnosti tohto rozhodnutia sa vykoná strategické preskúmanie misie EUBAM Libya.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 30. júna 2025.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. júla 2023.

V Luxemburgu 26. júna 2023

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013 o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) (Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 15).

(2)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/1009 z 18. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) (Ú. v. EÚ L 222, 22.6.2021, s. 18).


27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/70


ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1306

z 26. júna 2023

na podporu projektu vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe v meniacom sa regionálnom bezpečnostnom prostredí

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej články 28 ods. 1 a 31 ods. 1,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016 aj stratégia Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (ZHN) z roku 2003 sa zakladajú na presvedčení, že multilaterálny prístup k bezpečnosti vrátane odzbrojenia a nešírenia je najlepším spôsobom, ako zachovať medzinárodný poriadok.

(2)

Politikou Únie je preto dodržiavanie, vykonávanie a posilnenie vykonávania a všeobecné uplatňovanie zmlúv, dohôd a noriem o odzbrojení a nešírení, ako aj spolupráca s tretími krajinami pri plnení ich povinností vyplývajúcich z mnohostranných dohovorov a režimov a poskytovanie pomoci týmto krajinám.

(3)

V spoločnom vyhlásení parížskeho samitu o Stredozemí z 13. júla 2008, na ktorom sa vytvorila Únie pre Stredozemie, sa v súlade s Barcelonským vyhlásením prijatým na euro-stredozemskej konferencii 27. – 28. novembra 1995 opätovne potvrdila spoločná snaha o dosiahnutie mieru a regionálnej bezpečnosti, okrem iného aj dodržiavaním medzinárodných zmlúv a dohovorov o ZHN, ako aj prostredníctvom regionálnych dojednaní, ako sú zóny bez jadrových zbraní.

(4)

Na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 sa zdôraznil význam procesu vedúceho k úplnému vykonávaniu jej rezolúcie o Blízkom východe z roku 1995 (ďalej len „rezolúcia z roku 1995“). Hodnotiaca konferencia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 schválila na tento účel praktické kroky, medzi ktorými sa uvádza aj zváženie všetkých ponúk zameraných na podporu vykonávania rezolúcie z roku 1995 vrátane ponuky Únie usporiadať seminár nadväzujúci na seminár organizovaný v júni 2008.

(5)

Na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 sa ďalej uznala dôležitá úloha občianskej spoločnosti pri vykonávaní rezolúcie z roku 1995 a podporilo sa všetko úsilie vyvíjané v tomto smere.

(6)

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov sa vo svojom programe pre odzbrojenie „Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti“ prezentovanom 24. mája 2018 zaviazal, že bude s členskými štátmi OSN spolupracovať na posilnení a konsolidácii zón bez jadrových zbraní, vrátane podpory vytvárania ďalších takýchto zón, a to aj na Blízkom východe.

(7)

Únia dávala neustále najavo, že je pripravená pomáhať v procese vedúcom k vytvoreniu zóny bez ZHN na Blízkom východe podporou procesov budovania dôvery, najmä prostredníctvom seminárov a workshopov Únie, ako napríklad tých, ktoré sa konali v rokoch 2008, 2011 a 2012, ako aj prostredníctvom projektu Inštitútu OSN pre výskum v oblasti odzbrojenia (UNIDIR), ktorý sa s podporou Únie uskutočnil v rokoch 2019 až 2023 a týkal sa opatrení na budovanie dôvery vedúcich k vzniku takejto zóny podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/938 (1).

(8)

Únia chce pokračovať v podpore procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez ZHN na Blízkom východe tým, že bude naďalej podporovať prácu inštitútu UNIDIR v tomto smere,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Na účely dosiahnutia pokroku pri plnení záväzku Únie vytvoriť zónu bez ZHN na Blízkom východe Únia podporuje projekt inštitútu UNIDIR, ktorý má tieto všeobecné ciele:

pomôcť zmierniť regionálne trendy v oblasti šírenia ZHN,

podporovať regionálne bezpečnostné opatrenia, ako aj normy a procesy v oblasti kontroly zbraní, nešírenia a odzbrojenia,

dôkladnejšie pochopiť vzťah medzi zónou bez ZHN na Blízkom východe a súčasným regionálnym a medzinárodným vývojom a

podporovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN na Blízkom východe.

2.   Podrobný opis projektu sa uvádza v projektovom dokumente v prílohe.

Článok 2

1.   Za vykonávanie tohto rozhodnutia zodpovedá vysoký predstaviteľ (ďalej len „VP“).

2.   Technickým vykonávaním projektu uvedeného v článku 1 ods. 1 sa poveruje inštitút UNIDIR, ktorý túto úlohu vykonáva pod vedením VP. VP uzavrie na tento účel s inštitútom UNIDIR potrebné dohody.

Článok 3

1.   Finančná referenčná suma na realizáciu projektu uvedeného v článku 1 ods. 1 je 2 099 969 EUR.

2.   Výdavky financované zo sumy stanovenej v odseku 1 sa spravujú v súlade s postupmi a pravidlami platnými pre všeobecný rozpočet Únie.

3.   Na riadne spravovanie výdavkov financovaných zo sumy uvedenej v odseku 1 dohliada Komisia. Na tento účel uzavrie s inštitútom UNIDIR dohodu o príspevku. V uvedenej dohode sa stanoví, že inštitút UNIDIR zabezpečí viditeľnosť príspevku Únie zodpovedajúcu jeho výške.

4.   Komisia sa bude usilovať, aby sa dohoda o príspevku uvedená v odseku 3 uzavrela čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. Radu informuje o všetkých ťažkostiach, ktoré sa počas tohto procesu vyskytnú, ako aj o dátume uzavretia uvedenej dohody.

Článok 4

1.   VP predkladá Rade správy o vykonávaní tohto rozhodnutia formou pravidelných ročných opisných správ, ktoré pripravuje inštitút UNIDIR. Uvedené správy tvoria základ pre hodnotenie, ktoré pred ukončením projektu vykoná Rada.

2.   Komisia poskytuje informácie o finančných aspektoch vykonávania projektu uvedeného v článku 1 ods. 1.

Článok 5

1.   Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

2.   Toto rozhodnutie platí 36 mesiacov odo dňa uzavretia dohody o príspevku uvedenej v článku 3 ods. 3. Ak sa však do šiestich mesiacov po jeho nadobudnutí účinnosti neuzavrie dohoda o financovaní, po uplynutí tejto lehoty stráca toto rozhodnutie účinnosť.

V Luxemburgu 26. júna 2023

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/938 zo 6. júna 2019, na podporu procesu budovania dôvery, ktorý má viesť k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe (Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2019, s. 63).


PRÍLOHA

Projekt na podporu vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia (ZHN) na Blízkom východe v meniacom sa regionálnom bezpečnostnom prostredí

Blízky východ prechádza zmenami a zaznamenáva nárast nestability, zdrojov neistoty a prípadov nadobúdania a používania konvenčných zbraní, ako aj rastúce obavy z ďalšieho používania a šírenia nekonvenčných zbraní. V dôsledku týchto a ďalších celosvetových udalostí prechádza regionálne bezpečnostné prostredie významnými zmenami, ktoré by mohli mať trvalé dôsledky, pokiaľ ide o šírenie ZHN na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Projektom, ktorý navrhuje Inštitút OSN pre výskum v oblasti odzbrojenia (UNIDIR), sa budú presadzovať normy a ciele v oblasti nešírenia ZHN, kontroly zbraní a odzbrojovania na Blízkom východe prostredníctvom podpory iniciatívy zameranej na vytvorenie zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe a procesov relevantných z hľadiska regionálnej bezpečnosti prostredníctvom výskumu súvisiaceho s príslušnou politikou, budovania kapacít a dialógu.

Kontext a odôvodnenie

Režimy nešírenia zbraní prechádzajú v celosvetovom meradle krízou. V posledných dvoch desaťročiach sa tieto nástroje oslabili, keďže geopolitické záujmy sa uprednostnili pred opatreniami v oblasti nešírenia zbraní, kontroly zbraní a odzbrojenia. Skutočnosť, že sa už dvakrát po sebe nepodarilo na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní prijať záverečný dokument, je len jedným z príkladov, no jasne svedčí o kríze, ktorou režimy v súčasnosti prechádzajú. V tomto širokom geostrategickom kontexte prechádza významnými zmenami aj bezpečnostné prostredie Blízkeho východu. Na vnútroštátnej úrovni viedli sociálne nepokoje alebo občianska vojna k pretrvávajúcej nestabilite, ktorá spôsobila vysídľovanie obyvateľstva, čo ovplyvnilo bezpečnosť a stabilitu v susedných regiónoch. Pretrvávajúca nestabilita ovplyvnila aj schopnosť vlád v tomto regióne riešiť otázky zahraničnej politiky, ako je účasť na multilaterálnych a regionálnych iniciatívach zameraných na boj proti šíreniu ZHN. Na regionálnej úrovni došlo k posunu, pokiaľ ide o spojenectvá, pričom sa narušila dlhodobá regionálna rovnováha a rozloženie síl. Bezpečnostným prostredím v regióne okrem toho otriasli aj akcie mimoregionálnych aktérov, ako je vojenská prítomnosť, činnosti a podpora, ako aj stiahnutie vojenských síl.

Kombinácia vnútroštátnej a regionálnej nestability viedla k dvom paralelným procesom, ktoré môžu mať v súvislosti s regionálnym a medzinárodným šírením ZHN trvalé dôsledky. Na jednej strane bol v regióne zaznamenaný nárast nadobúdania a používania konvenčných a potenciálne nekonvenčných zbraní, ako aj osvojenie (alebo hrozba osvojenia) spôsobilostí v oblasti jadrového zabezpečenia, ku ktorým dochádza v kontexte existujúcich spôsobilostí v oblasti ZHN. Na druhej strane štáty v tomto regióne preukázali zvýšenú pripravenosť riešiť svoje regionálne bezpečnostné problémy prostredníctvom regionálnych a subregionálnych rokovaní, čoho príkladom sú Abrahámske dohody, jemenské prímerie, dohoda o vymedzení námorných hraníc medzi Izraelom a Libanonom, dialógy medzi Iránom a Saudskou Arábiou a Iránom a Spojenými arabskými emirátmi, ako aj pokračujúce úsilie vyvíjané s cieľom vyrokovať v rámci Organizácie Spojených národov zónu bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe. Hoci sa môže zdať, že tieto dva trendy sú protichodné, pokiaľ ide o ich dôsledky na šírenie ZHN, môžu – a s najväčšou pravdepodobnosťou budú – naďalej prebiehať súbežne.

Ciele projektu

Navrhovaný projekt bude mať štyri všeobecné ciele, a to:

pomáhať pri zmierňovaní regionálnych trendov v oblasti šírenia ZHN,

podporovať regionálne bezpečnostné opatrenia a normy a procesy v oblasti kontroly zbraní, nešírenia zbraní a odzbrojenia,

rozvíjať hlbšie chápanie vzťahu medzi zónou bez ZHN na Blízkom východe a súčasným regionálnym a medzinárodným vývojom a

podporovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN na Blízkom východe.

Prístup uplatňovaný v rámci projektu

V rámci projektu sa bude uplatňovať holistický prístup zahŕňajúci všetky zložky výskumu, zhromažďovanie nápadov, vytváranie nových návrhov, budovanie kapacít, ako aj dialóg a úsilie o oslovenie a zapojenie rôznych účastníkov a cieľových skupín. V rámci navrhovaného projektu sa uvedené ciele dosiahnu realizáciou týchto troch pracovných okruhov (výsledkov) a s nimi súvisiacimi výstupmi:

Pracovný okruh č. 1: Prehĺbiť chápanie a posúdenie príčin, motivácie a rizík spojených so šírením ZHN v tomto regióne s cieľom nájsť riešenia v záujme posilnenia regionálnej bezpečnosti a presadzovať regionálne riešenia problému šírenia ZHN na Blízkom východe. Prvý pracovný okruh sa zameriava na zvýšenie informovanosti a chápania faktorov, ktoré sú hnacou silou šírenia ZHN v regióne Blízkeho východu. Cieľom je identifikovať základné príčiny šírenia ZHN vrátane strategických, politických alebo iných motivácií, ako aj súvisiace riziká a dôsledky. Konečným celkovým cieľom v rámci tohoto okruhu je nájsť praktické riešenia na posilnenie regionálnej bezpečnosti a zabránenie šíreniu ZHN na Blízkom východe. To zahŕňa podporu prebiehajúcich a nových regionálnych bezpečnostných procesov, ako aj iniciatívy zameranej na vytvorenie zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe, ktorou by sa zakazovalo vlastníctvo, výroba a používanie ZHN v tomto regióne a podporovalo by sa úsilie o odzbrojenie a nešírenie. Prehlbovaním chápania výziev a skúmaním potenciálnych riešení sa pracovný okruh č. 1 zameriava na podporu rozvoja bezpečnejšieho a stabilnejšieho Blízkeho východu.

Pracovný okruh č. 2: Budovať regionálnu kapacitu s cieľom zlepšiť chápanie problémov a schopnosť identifikovať riešenia súvisiace s rokovaniami o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciou. Cieľom pracovného okruhu č. 2 je zvýšiť schopnosť krajín Blízkeho východu účinne sa zapájať do rokovaní a vykonávania regionálnych bezpečnostných procesov vo všeobecnosti, a najmä v súvislosti so zónou bez ZHN na Blízkom východe. To zahŕňa posilnenie schopnosti regionálnych aktérov pochopiť zložitosť problému šírenia ZHN, ako aj rozvoj ich schopnosti identifikovať a vykonávať praktické riešenia. Činnosti v rámci tohto pracovného okruhu budú zahŕňať poskytovanie odbornej prípravy a programov zameraných na budovanie kapacít pre vládnych úradníkov, odborníkov a ďalšie príslušné zainteresované strany, ako aj podporu rozširovania cieľovej skupiny v regióne. Celkovým cieľom je vytvoriť informovanejšiu a angažovanejšiu regionálnu komunitu, ktorá bude lepšie vybavená na riešenie výziev spojených so šírením ZHN a na podporu regionálnej bezpečnosti. Prostredníctvom budovania regionálnych kapacít a zlepšovaním chápania týchto otázok sa tento pracovný okruh zameriava na podporu účinných rokovaní a vykonávania prebiehajúceho a nového procesu regionálnej bezpečnosti, vrátane zóny bez ZHN na Blízkom východe, a v širšom zmysle na podporu ďalších regionálnych bezpečnostných opatrení a procesov v oblasti kontroly zbraní, nešírenia zbraní a odzbrojenia.

Pracovný okruh č. 3: Presadzovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN. S cieľom zabezpečiť, aby zóna bez ZHN na Blízkom východe bola komplexná, účinná a overiteľná, sa pracovný okruh č. 3 zameria aj na podporu technických a právnych aspektov súvisiacich s rokovaniami o uvedenej zóne a jej realizáciou. V konečnom dôsledku je cieľom tohto pracovného okruhu podpora zóny bez ZHN na Blízkom východe, ktorá je dosiahnuteľná a udržateľná, t. j. dá sa vybudovať a pretrvá a bude naďalej slúžiť ako kľúčový nástroj na posilnenie regionálnej bezpečnosti a predchádzanie šíreniu ZHN na Blízkom východe.

Projektové činnosti a očakávané výstupy

V rámci projektu sa budú vykonávať činnosti, organizovať podujatia a uverejňovať správy, a to v záujme podpory štyroch zastrešujúcich činností v rámci všetkých troch pracovných okruhov.

Pracovný okruh č. 1: Hlbšie pochopiť a posúdiť príčiny, motiváciu a riziká spojené so šírením ZHN v tomto regióne s cieľom nájsť riešenia v záujme posilnenia regionálnej bezpečnosti a presadzovania zóny bez ZHN na Blízkom východe ako jedno z riešení problému šírenia ZHN na Blízkom východe. V rámci tohto pracovného okruhu projektu sa:

usporiadajú dve alebo viaceré rokovania za okrúhlym stolom s cieľom diskutovať o súčasnom regionálnom a medzinárodnom vývoji a jeho vplyve na vnímanie regionálnych hrozieb. Na uvedených rokovaniach sa zídu odborníci, vládni úradníci a ďalšie príslušné zainteresované strany s cieľom vymeniť si názory a pohľady na regionálne bezpečnostné výzvy a diskutovať o spôsoboch posilnenia regionálnej spolupráce a stability,

bude realizovať výskum mapujúci vnímanie regionálnych hrozieb, preskúma sa súbor nástrojov na dosiahnutie kontroly zbrojenia, nešírenia a odzbrojenia, ako aj regionálnej bezpečnosti a identifikáciu toho, ako môžu regionálne bezpečnostné procesy, ako aj zóna bez ZHN na Blízkom východe tieto výzvy riešiť. Tento výskum bude zahŕňať komplexnú analýzu faktorov, ktoré sú hnacou silou šírenia ZHN v tomto regióne, ako aj preskúmanie silných a slabých stránok existujúcich regionálnych bezpečnostných procesov a mechanizmov,

uverejní dokument, v ktorom sa zhrnú výsledky výskumu a určia spôsoby, ako zmierniť príčiny, motiváciu a riziká spojené so šírením ZHN na regionálnej úrovni. V tomto dokumente sa poskytnú politické opatrenia na posilnenie regionálnych bezpečnostných procesov a presadzovanie zóny bez ZHN na Blízkom východe ako jeden z kľúčových nástrojov na predchádzanie šíreniu ZHN na Blízkom východe.

Cieľom tohto úsilia je prostredníctvom rokovaní za okrúhlym stolom, uskutočňovaním výskumu a uverejnením príslušného dokumentu lepšie pochopiť vnímanie regionálnych hrozieb a nájsť praktické riešenia v záujme posilnenia regionálnej bezpečnosti a predchádzania šíreniu ZHN na Blízkom východe.

Pracovný okruh č. 2: Budovať regionálnu kapacitu s cieľom zlepšiť chápanie problémov a schopnosť identifikovať riešenia súvisiace s rokovaniami o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciou. V rámci tohto pracovného okruhu projektu sa:

vytvoria siete jednotlivcov a inštitúcií, ktoré pracujú v oblasti regionálnej bezpečnosti a presadzujú ju, a to aj pokiaľ ide o zónu bez ZHN na Blízkom východe, s cieľom zlepšiť chápanie týchto otázok, aby uvedení aktéri mohli formovať svoje vnútroštátne politiky a zapájať sa do prebiehajúcich a budúcich diskusií. Bude to zahŕňať nadväzovanie partnerstiev s existujúcimi organizáciami a iniciatívami, ako aj podporu rozvoja nových sietí a spojenectiev zameraných na presadzovanie zóny bez ZHN na Blízkom východe. Cieľom je vyvíjať, posilniť a integrovať existujúce úsilie zamerané na presadzovanie zóny bez ZHN na Blízkom východe a maximalizovať jej vplyv na regionálnu bezpečnosť,

zorganizujú aspoň dva semináre zamerané na budovanie kapacít určené regionálnym úradníkom a expertom s cieľom zlepšiť chápanie otázok súvisiacich s regionálnou bezpečnosťou, šírením zbraní hromadného ničenia, ako aj úsilie o ich riešenie, a to aj pokiaľ ide o rokovania o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciu. V rámci týchto seminárov sa účastníkom poskytne odborná prípravu a príležitosti na vzdelávanie s cieľom prehĺbiť znalosti a zručnosti a vypracovať praktické riešenia v oblasti rokovaní a realizácie,

na webovom sídle UNIDIR budú udržiavať a zlepšovať online nástroje týkajúce sa zóny bez ZHN na Blízkom východe. Bude to zahŕňať aktualizáciu existujúcich zdrojov a materiálov, ako aj vývoj nových online nástrojov a zdrojov na podporu presadzovania a realizácie zóny bez ZHN na Blízkom východe,

preložia aspoň tri publikácie do regionálnych jazykov. To pomôže vytvárať terminológiu v miestnych jazykoch a zlepšiť chápanie zo strany súčasných a budúcich regionálnych expertov, zlepší sa tým prístup regionálnych cieľových skupín k informáciám a zdrojom súvisiacim so zónou bez ZHN na Blízkom východe a podporí jej viditeľnosť a chápanie v tomto regióne.

Tieto snahy sa prostredníctvom vytvárania sietí, organizovaním seminárov zameraných na budovanie kapacít, udržiavaním a zlepšovaním online nástrojov a prekladom publikácií zameriavajú na podporu úsilia v oblasti regionálnej bezpečnosti a zóny bez ZHN na Blízkom východe a na posilnenie schopnosti regiónu účinne sa zapojiť do rokovaní o nich a do ich realizácie.

Pracovný okruh č. 3: Podporovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN na Blízkom východe:

uverejnia sa aspoň tri politické dokumenty zaoberajúce sa otázkami, ktoré predstavujú výzvy pri rokovaniach o zóne bez ZHN na Blízkom východe a/alebo pri jej realizácii. Tieto dokumenty sa budú zaoberať celým radom otázok súvisiacich s regionálnou bezpečnosťou, odzbrojením a nešírením zbraní a prezentovať dôsledky a možnosti riešenia týchto výziev. Poskytnú komplexnú a informovanú analýzu kľúčových výziev súvisiacich s vytváraním zóny bez ZHN na Blízkom východe a prispejú k jej úspešnému vyrokovaniu a realizácii,

usporiadajú sa aspoň dve verejné podujatia s cieľom prediskutovať otázky týkajúce sa rokovaní o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizácii. Na týchto podujatiach sa stretnú odborníci, vládni úradníci a iné príslušné zainteresované strany, aby diskutovali o výzvach a príležitostiach súvisiacich so zónou bez ZHN na Blízkom východe a vymenili si názory na túto tému,

poskytnú sa brífingy a ponúkne sa podpora v súvislosti s prebiehajúcim úsilím o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciu, ako aj s inými regionálnymi bezpečnostnými procesmi. Bude to zahŕňať aj poskytovanie podpory a poradenstva príslušným zainteresovaným stranám.

Cieľom tohto úsilia je prostredníctvom zverejňovania politických dokumentov, usporadúvania verejných podujatí a poskytovania brífingov a podpory prispieť k rokovaniam o zóne bez ZHN na Blízkom východe a k jej realizácii a riešiť kľúčové výzvy, ktoré môžu počas týchto procesov vzniknúť.

Zamýšľaná cieľová skupina

Navrhovaným projektom sa prispeje k úsiliu v oblasti kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Zamýšľaná cieľová skupina zahŕňa tri navzájom sa prekrývajúce skupiny, ktorými sú:

tvorcovia politík a diplomati v regióne, ktorí pracujú v oblasti kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia zbraní, ako aj v oblasti regionálnej bezpečnosti. Patria sem aj regionálni úradníci a experti a osoby, ktoré pôsobia v rámci regionálnych a multilaterálnych fór vrátane hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), hodnotiacej konferencie Dohovoru o chemických zbraniach (CWC), hodnotiacej konferencie Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach (BWC) a konferencie o zóne bez ZHN na Blízkom východe. Osobitný dôraz sa bude klásť na oslovenie menej zastúpených skupín, ako sú mladí tvorcovia politík, odborníci, ženy a vedeckí pracovníci z regiónu, ktorí účastníkmi dialógu často nebývajú,

tvorcovia medzinárodnej bezpečnostnej politiky, diplomati a výskumní pracovníci, najmä tí, ktorí sa zameriavajú na kontrolu zbraní, odzbrojenie a nešírenie jadrových, chemických a biologických zbraní a ich nosičov na Blízkom východe, ako aj na zónu bez ZHN na Blízkom východe a regionálnu bezpečnosť alebo vznikajúce technológie,

akademici a odborníci z praxe na oblasť Blízkeho východu, ktorí sa snažia zaznamenať a pochopiť rýchlo sa meniacu dynamiku tohto regiónu, jeho štátov a obyvateľstva, dôsledkov meniacich sa spojenectiev a spôsobilostí v oblasti regionálnej bezpečnosti a vyhliadok na predchádzanie a zmiernenie súčasných a budúcich zdrojov napätia, konfliktov a šírenia.

Časový rámec projektu

Očakáva sa, že projekt sa začne v polovici júla 2023 a bude trvať 36 mesiacov. Jeho ukončenie sa očakáva v júli 2026. Konečná opisná správa a finančná správa projektu by sa mali predložiť koncom roku 2026.

Riadenie projektu a dohľad nad ním

Tento projekt sa bude realizovať pod záštitou Výskumného inštitútu Organizácie Spojených národov pre otázky odzbrojenia (UNIDIR). UNIDIR je samostatná inštitúcia v rámci Organizácie Spojených národov, ktorá bola založená v roku 1980 na účely vykonávania nezávislého výskumu v oblasti odzbrojenia a súvisiacej problematiky, najmä v otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Sídlo má v Ženeve, je celosvetovo uznávaný a disponuje dlhoročnými odbornými znalosťami o otázkach ZHN vrátane významnej inštitucionálnej pamäte a archívu procesov odzbrojenia vrátane NPT a zón bez jadrových zbraní; jeho publikačná činnosť je rozsiahla, pričom je dostupná verejnosti online a bezplatne.

Dôležitým prvkom v úlohách UNIDIR-u je organizovať a sprostredkúvať neformálny dialóg medzi rôznymi expertmi o otázkach odzbrojenia siahajúcich od problematiky ZHN po nové a vznikajúce zbrojné technológie. Inštitút UNIDIR preto disponuje širokou sieťou, ktorú môže využívať, a má skúsenosti s organizáciou stretnutí v Ženeve a inde a s prípravou súhrnných správ a nadväzujúcich opatrení.

UNIDIR riadi dozorná rada, ktorá tiež plní úlohu poradnej rady pre otázky odzbrojenia, ktorej sa zodpovedá riaditeľ UNIDIR. V dozornej rade sú zastúpení experti z celého sveta, pričom všetci konajú vo vlastnom mene a schádzajú sa dvakrát ročne, aby preskúmali vecnú a finančnú činnosť UNIDIR-u. Dozorná rada podáva každý rok správu generálnemu tajomníkovi OSN. Riaditeľ UNIDIR-u zodpovedá za organizáciu, riadenie a správu UNIDIR-u vrátane výsledkov vecného výskumu, ako aj za finančné a správne procesy.

Hoci je UNIDIR samostatnou organizáciou, riadi sa rozpočtovými pravidlami a nariadeniami OSN a jeho finančné prostriedky podliehajú auditu kolégia audítorov OSN. Všetky finančné prostriedky projektu sa spravujú a riadia prostredníctvom programu OSN pre podnikové zdroje (Umoja) a sú predmetom štvrťročného preskúmania. UNIDIR podáva príslušným darcom správu o pokroku a financovaní jednotlivých projektov aspoň raz ročne, v závislosti od požiadaviek konkrétneho darcu to môže byť aj v kratších, aspoň štvrťročných intervaloch.


27.6.2023   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 161/77


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2023/1307

z 26. júna 2023

o finančných príspevkoch, ktoré majú zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu uhradiť ako druhú splátku na rok 2023

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1), a najmä na jej článok 7 ods. 2 v spojení s jej článkom 14 ods. 3,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2018/1877 z 26. novembra 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond, a o zrušení nariadenia (EÚ) 2015/323 (2), a najmä na jeho článok 19 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) 2018/1877 má Európska investičná banka (EIB) zaslať Komisii svoje aktualizované odhady záväzkov a platieb týkajúce sa nástrojov, ktoré spravuje.

(2)

V súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1877 má Komisia do 15. júna 2023 predložiť návrh, v ktorom spresní výšku druhej splátky príspevku na rok 2023.

(3)

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1877 sa v rámci výziev na úhradu príspevkov najskôr využijú sumy stanovené pre predchádzajúce Európske rozvojové fondy (ďalej len „ERF“). Mala by sa preto uskutočniť výzva na úhradu finančných príspevkov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1877 pre EIB a Komisiu.

(4)

V zmysle článku 152 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“) má Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) zostať zmluvnou stranou ERF až do uzavretia 11. ERF a všetkých predchádzajúcich neuzavretých ERF. Podľa článku 153 dohody o vystúpení sa však podiel Spojeného kráľovstva na finančných prostriedkoch, ktorých viazanosť sa zrušila či už v rámci projektov 11. ERF, ak bola viazanosť týchto finančných prostriedkov zrušená po 31. decembri 2020, alebo v rámci predchádzajúcich ERF, nemá opätovne použiť.

(5)

V rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/2242 (3) sa stanovuje ročná suma príspevkov, ktoré majú uhradiť zmluvné strany ERF na rok 2023, a to vo výške 1 800 000 000 EUR pre Komisiu a vo výške 300 000 000 EUR pre EIB.

(6)

V záujme rýchleho uplatňovania opatrení v ňom stanovených by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Suma príspevkov, ktoré majú uhradiť zmluvné strany ERF ako druhú splátku na rok 2023, sa týmto stanovuje na 750 000 000 EUR. Je prerozdelená na 650 000 000 EUR pre Komisiu a 100 000 000 EUR pre EIB.

Článok 2

Jednotlivé príspevky do ERF uhrádzajú zmluvné strany ERF Komisii a EIB ako druhú splátku na rok 2023 v súlade s prílohou.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 26. júna 2023

Za Radu

predseda

J. BORRELL FONTELLES


(1)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 307, 3.12.2018, s. 1.

(3)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2242 zo 14. novembra 2022 o finančných príspevkoch, ktoré majú uhradiť zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu na financovanie tohto fondu, ktorým sa určuje strop na rok 2024, ročná suma na rok 2023, suma prvej splátky na rok 2023 a orientačná a nezáväzná prognóza očakávaných ročných súm príspevkov na roky 2025 a 2026 (Ú. v. EÚ L 294, 15.11.2022, s. 17).


PRÍLOHA

DRUHÁ SPLÁTKA PRÍSPEVKOV DO ERF NA ROK 2023 (V EUR), KTORÉ SA MAJÚ UHRADIŤ KOMISII A EIB

ČLENSKÉ ŠTÁTY A SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Kľúč pre 11. ERF v %

Druhá splátka na rok 2023 (EUR)

Spolu

Komisia

EIB

11. ERF

11. ERF

BELGICKO

3,24927

21 120 255

3 249 270

24 369 525

BULHARSKO

0,21853

1 420 445

218 530

1 638 975

ČESKO

0,79745

5 183 425

797 450

5 980 875

DÁNSKO

1,98045

12 872 925

1 980 450

14 853 375

NEMECKO

20,57980

133 768 700

20 579 800

154 348 500

ESTÓNSKO

0,08635

561 275

86 350

647 625

ÍRSKO

0,94006

6 110 390

940 060

7 050 450

GRÉCKO

1,50735

9 797 775

1 507 350

11 305 125

ŠPANIELSKO

7,93248

51 561 120

7 932 480

59 493 600

FRANCÚZSKO

17,81269

115 782 485

17 812 690

133 595 175

CHORVÁTSKO

0,22518

1 463 670

225 180

1 688 850

TALIANSKO

12,53009

81 445 585

12 530 090

93 975 675

CYPRUS

0,11162

725 530

111 620

837 150

LOTYŠSKO

0,11612

754 780

116 120

870 900

LITVA

0,18077

1 175 005

180 770

1 355 775

LUXEMBURSKO

0,25509

1 658 085

255 090

1 913 175

MAĎARSKO

0,61456

3 994 640

614 560

4 609 200

MALTA

0,03801

247 065

38 010

285 075

HOLANDSKO

4,77678

31 049 070

4 776 780

35 825 850

RAKÚSKO

2,39757

15 584 205

2 397 570

17 981 775

POĽSKO

2,00734

13 047 710

2 007 340

15 055 050

PORTUGALSKO

1,19679

7 779 135

1 196 790

8 975 925

RUMUNSKO

0,71815

4 667 975

718 150

5 386 125

SLOVINSKO

0,22452

1 459 380

224 520

1 683 900

SLOVENSKO

0,37616

2 445 040

376 160

2 821 200

FÍNSKO

1,50909

9 809 085

1 509 090

11 318 175

ŠVÉDSKO

2,93911

19 104 215

2 939 110

22 043 325

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO (*1)

14,67862

95 411 030  (*1)

14 678 620

110 089 650  (*1)

EÚ27 A SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO SPOLU

100,00

650 000 000

100 000 000

750 000 000


(*1)  V zhode s článkom 153 dohody o vystúpení Spojené kráľovstvo v marci 2023 formálne požiadalo Komisiu, aby v roku 2023 uhradila nesplatený podiel na rezervách 10. a 11. ERF započítaním nesplateného príspevku Spojeného kráľovstva do ERF na rok 2023 (druhá a tretia splátka, t. j. spolu 154,12 milióna EUR). Toto započítanie sa zohľadní v príslušných platobných pokynoch.