ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 161 |
|
![]() |
||
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 66 |
Obsah |
|
II Nelegislatívne akty |
Strana |
|
|
NARIADENIA |
|
|
* |
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1300 z 22. júna 2023, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných ( 1 ) |
|
|
* |
||
|
|
ROZHODNUTIA |
|
|
* |
||
|
* |
||
|
* |
||
|
* |
||
|
* |
||
|
* |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/1 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1300
z 22. júna 2023,
ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (1), a najmä na jeho článok 71 ods. 3,
keďže:
(1) |
Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané ošípané a diviačiu zver a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a ich vývoz do tretích krajín. |
(2) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/594 (2) sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, ktoré majú počas obmedzeného obdobia uplatňovať členské štáty, ktoré sú v zoznamoch uvedených v prílohe I a II k uvedenému nariadeniu, resp. ktorých oblasti sú v uvedených zoznamoch (ďalej len „dotknuté členské štáty“). V prílohe I k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu sa uvádzajú reštrikčné pásma I, II a III v nadväznosti na výskyt ohnísk danej choroby. |
(3) |
Oblasti uvedené ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 vychádzajú z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/1080 (3) z dôvodu zmien epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou v Nemecku, Grécku, Taliansku a Poľsku. Odo dňa prijatia uvedeného vykonávacieho nariadenia sa epidemiologická situácia, pokiaľ ide o danú chorobu, v určitých dotknutých členských štátoch vyvíja. |
(4) |
Akékoľvek zmeny reštrikčných pásiem I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 by mali vychádzať z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v oblastiach postihnutých touto chorobou a z celkovej epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v dotknutom členskom štáte, z úrovne rizika ďalšieho šírenia danej choroby, ako aj z vedecky podložených zásad a kritérií geografického vymedzenia pásiem v dôsledku afrického moru ošípaných a usmernení Únie dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktoré sú verejne dostupné na webovom sídle Komisie (4). V takýchto zmenách by sa mali zároveň zohľadňovať medzinárodné normy, medzi ktoré patrí Kódex zdravia suchozemských zvierat (5) Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (ďalej len „kódex WOAH“), ako aj odôvodnenia vymedzenia pásiem, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov. |
(5) |
Delegovaným nariadením 2020/687 (6) sa dopĺňajú pravidlá kontroly chorôb zo zoznamu uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2016/429 a vymedzených ako choroby kategórie A, B a C vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/1882 (7). Konkrétne sa v článkoch 22, 25 a 40 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade úradne potvrdeného výskytu ohniska choroby kategórie A postihujúcej držané zvieratá vrátane afrického moru ošípaných u držaných ošípaných. V uvedených opatreniach sa stanovuje najmä zriadenie reštrikčných pásiem a zákaz premiestňovania držaných zvierat druhov zo zoznamu a produktov živočíšneho pôvodu z týchto zvierat. |
(6) |
V článkoch 63 až 66 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2020/687 sa takisto stanovujú určité opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade úradne potvrdeného výskytu ohniska choroby kategórie A postihujúcej voľne žijúce zvieratá vrátane afrického moru ošípaných u diviačej zveri. V uvedených opatreniach sa stanovuje najmä zriadenie infikovaného pásma a zákaz premiestňovania voľne žijúcich zvierat druhov zo zoznamu a produktov živočíšneho pôvodu z týchto zvierat. |
(7) |
Od dátumu prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/1080, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/594, sa vyskytli nové ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Grécku a v Poľsku a nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri v Poľsku a na Slovensku. Okrem toho sa epidemiologická situácia v určitých pásmach uvedených ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 v prípade Maďarska, Poľska a Slovenska zlepšila, pokiaľ ide o držané ošípané a diviačiu zver, a to v dôsledku toho, že uvedené členské štáty uplatňujú opatrenia na kontrolu chorôb v súlade s právnymi predpismi Únie. |
(8) |
V júni 2023 bol v gréckom regióne Serres zaznamenaný výskyt jedného ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblasti, ktorá je v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedená ako reštrikčné pásmo I. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Grécka, ktorá je v súčasnosti uvedená v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásmo I a ktorá je postihnutá týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala miesto toho v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo III, pričom v záujme zohľadnenia tohto výskytu ohniska je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčného pásma I. |
(9) |
V júni 2023 boli okrem toho v poľských veľkovojvodstvách Wielkopolskie, Lubelskie a Warmińsko-Mazurskie zaznamenané viaceré ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedené ako reštrikčné pásma II. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásma II a ktoré sú postihnuté týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mali miesto toho v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma III, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem II. |
(10) |
V júni 2023 sa okrem toho v poľských vojvodstvách Małopolskie a Dolnośląskie zaznamenali dve ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedené ako reštrikčné pásma I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásma I, by sa preto mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I. |
(11) |
V júni 2023 bolo navyše v poľskom veľkovojvodstve Podkarpackie zaznamenaných niekoľko ohnísk afrického moru ošípaných u diviačej zveri v oblastiach, ktoré sú v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 v súčasnosti uvedené ako reštrikčné pásma II a ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti oblastí v súčasnosti uvedených v danej prílohe ako reštrikčné pásma I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Tieto oblasti Poľska, ktoré sú v súčasnosti uvedené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 ako reštrikčné pásma I a ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti oblastí uvedených ako reštrikčné pásma II postihnutých týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mali teraz v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I. |
(12) |
V júni 2023 bolo v slovenskom okrese Žarnovica zaznamenaných niekoľko ohnísk afrického moru ošípaných u diviačej zveri v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v danej prílohe ako reštrikčné pásmo I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u diviačej zveri predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť Slovenska, ktorá je v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti uvedenej ako reštrikčné pásmo II postihnutej týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, pričom v záujme zohľadnenia týchto výskytov ohnísk je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčných pásiem I. |
(13) |
V nadväznosti na tieto nedávne výskyty ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v Grécku a Poľsku a u diviačej zveri v Poľsku a na Slovensku a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Únii, sa vymedzenie pásiem v uvedených členských štátoch prehodnotilo a aktualizovalo v súlade s článkami 5, 6 a 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/594. Okrem toho sa prehodnotili a aktualizovali aj zavedené opatrenia na zníženie rizík. Tieto zmeny by sa mali zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594. |
(14) |
Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Maďarsko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u diviačej zveri v určitých reštrikčných pásmach II uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa v Maďarsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 64, 65 a 67, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa navyše určité pásma v maďarských župách Jász-Nagykun-Szolnok, Pest a Békés, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma II, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných a u diviačej zveri v týchto reštrikčných pásmach II za posledných dvanásť mesiacov. Tieto pásma uvedené ako reštrikčné pásma II by sa preto teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, čím sa zohľadní súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných. |
(15) |
Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Maďarsko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u diviačej zveri v určitých reštrikčných pásmach I a v reštrikčných pásmach susediacich s danými reštrikčnými pásmami I uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa v Maďarsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 64, 65 a 67, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa okrem toho určité pásma v maďarských župách Jász-Nagykun-Szolnok, Bács-Kiskun a Csongrád-Csanád, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma I, mali teraz z uvedenej prílohy vypustiť, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných a u diviačej zveri v uvedených reštrikčných pásmach I a v reštrikčných pásmach susediacich s danými reštrikčnými pásmami I za posledných dvanásť mesiacov. |
(16) |
Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Poľsko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v určitých reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa okrem toho určité pásma v poľských veľkovojvodstvách Warmińsko Mazurskie a Wielkopolskie, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u diviačej zveri. Tieto reštrikčné pásma III by sa teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, čím sa zohľadní súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných. |
(17) |
Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytlo Slovensko, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v určitých reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktoré sa na Slovensku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe WOAH by sa okrem toho určité pásma v okresoch Michalovce a Sobrance na Slovensku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u diviačej zveri. Tieto reštrikčné pásma III by sa teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, čím sa zohľadní súčasná epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných. |
(18) |
S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Grécka, Maďarska, Poľska a Slovenska mali vymedziť nové, dostatočne veľké reštrikčné pásma a mali by sa uviesť ako reštrikčné pásma I, II a III a zároveň by sa určité časti reštrikčných pásiem I v Maďarsku mali z prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 odstrániť. Keďže situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných je v Únii veľmi dynamická, pri vymedzovaní uvedených nových reštrikčných pásiem sa zohľadňuje epidemiologická situácia v okolitých oblastiach. |
(19) |
Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii v súvislosti so šírením afrického moru ošípaných je dôležité, aby zmeny, ktoré sa majú vykonať v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 týmto vykonávacím nariadením, nadobudli účinnosť čo najskôr. |
(20) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny vo vykonávacom nariadení (EÚ) 594/2023
Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. júna 2023
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/594 zo 16. marca 2023, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných a zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/605 (Ú. v. EÚ L 79, 17.3.2023, s. 65).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1080 z 2. júna 2023, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 144, 5.6.2023, s. 14).
(4) Pracovný dokument SANTE/7112/2015/Rev. 3 s názvom Principles and criteria for geographically defining ASF regionalisation (Zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v súvislosti s africkým morom ošípaných), https://ec.europa.eu/food/animals/animal-diseases/control-measures/asf_en.
(5) Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE, 29. vydanie, 2021. Zväzky I a II ISBN 978-92-95115-40-8; https://www.woah.org/en/what-we-do/standards/codes-and-manuals/terrestrial-code-online-access/.
(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/687 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá prevencie a kontroly určitých chorôb zo zoznamu (Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 64).
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1882 z 3. decembra 2018 o uplatňovaní niektorých pravidiel prevencie a kontroly chorôb na kategórie chorôb zo zoznamu a o vytvorení zoznamu druhov a skupín druhov predstavujúcich značné riziko šírenia uvedených chorôb zo zoznamu (Ú. v. EÚ L 308, 4.12.2018, s. 21).
PRÍLOHA
Prílohy I a II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2023/594 sa nahrádzajú takto:
„PRÍLOHA I
REŠTRIKČNÉ PÁSMA I, II A III
ČASŤ I
1. Nemecko
Tieto reštrikčné pásma I v Nemecku:
Bundesland Brandenburg:
|
Bundesland Sachsen:
|
Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:
|
2. Estónsko
Tieto reštrikčné pásma I v Estónsku:
— |
Hiiu maakond. |
3. Lotyšsko
Tieto reštrikčné pásma I v Lotyšsku:
— |
Dienvidkurzemes novada, Nīcas pagasta daļa uz ziemeļiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Otaņķu pagasts, |
— |
Ropažu novada Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes. |
4. Litva
Tieto reštrikčné pásma I v Litve:
— |
Klaipėdos rajono savivaldybė: Agluonėnų, Dovilų, Gargždų, Priekulės, Vėžaičių, Kretingalės ir Dauparų-Kvietinių seniūnijos, |
— |
Palangos miesto savivaldybė. |
5. Maďarsko
Tieto reštrikčné pásma I v Maďarsku:
— |
Békés megye 950150, 950250, 950350, 950450, 950550, 950650, 950660, 950750, 950850, 950860, 950950, 950960, 950970, 951050, 951150, 951250, 951260, 951350, 951950, 952050, 952150, 952250, 952550, 952750, 952850, 952950, 953050, 953150, 953250, 953260, 953270, 953350, 953450, 953550, 953560, 953650, 953660, 953750, 953850, 953950, 953960, 954050, 954060, 954150, 954250, 954260, 954350, 954450, 954550, 954650, 954750, 954850, 954860, 954950, 955050, 955150, 955250, 955260, 955270, 955350, 955450, 955510, 955650, 955750, 955760, 955850, 955950, 956050, 956060, 956150, 956160, 956250, 956450, 956550, 956650 és 956750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Bács-Kiskun megye 600150, 600850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Budapest 1 kódszámú, vadgazdálkodási tevékenységre nem alkalmas területe, |
— |
Fejér megye 400150, 400250, 400351, 400352, 400450, 400550, 401150, 401250, 401350, 402050, 402350, 402360, 402850, 402950, 403050, 403450, 403550, 403650, 403750, 403950, 403960, 403970, 404650, 404750, 404850, 404950, 404960, 405050, 405750, 405850, 405950, |
— |
406050, 406150, 406550, 406650 és 406750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Győr-Moson-Sopron megye 100550, 100650, 100950, 101050, 101350, 101450, 101550, 101560 és 102150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750260, 750350, 750450, 750460, 751250, 751260, 751350, 751360, 751750, 751850, 751950, 753650, 753750, 753850, 753950, 753960, 754050, 754360, 754450, 754550, 754560, 754570, 754650, 754750, 754850 és 755450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Komárom-Esztergom megye 250150, 250250, 250450, 250460, 250550, 250650, 250750, 251050, 251150, 251250, 251350, 251360, 251650, 251750, 251850, 252250, kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Pest megye 571550, 572150, 572250, 572350, 572550, 572650, 572750, 572850, 572950, 573150, 573250, 573260, 573350, 573360, 573450, 573850, 573950, 573960, 574050, 574150, 574350, 574360, 574550, 574650, 574750, 574850, 574860, 574950, 575050, 575150, 575250, 575350, 575550, 575650, 575750, 575850, 575950, 576050, 576150, 576250, 576350, 576450, 576650, 576750, 576850, 576950, 577050, 577150, 577250, 577350, 577450, 577650, 577850, 577950, 578050, 578150, 578250, 578350, 578360, 578450, 578550, 578560, 578650, 578850, 578950, 579050, 579150, 579250, 579350, 579450, 579460, 579550, 579650, 579750, 580250 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe. |
6. Poľsko
Tieto reštrikčné pásma I v Poľsku:
w województwie kujawsko - pomorskim:
|
w województwie warmińsko-mazurskim:
|
w województwie podlaskim:
|
w województwie mazowieckim:
|
w województwie podkarpackim:
|
w województwie świętokrzyskim:
|
w województwie łódzkim:
|
w województwie pomorskim:
|
w województwie lubuskim:
|
w województwie dolnośląskim:
|
w województwie wielkopolskim:
|
w województwie opolskim:
|
w województwie zachodniopomorskim:
|
w województwie małopolskim:
|
w województwie śląskim:
|
7. Slovensko
Tieto reštrikčné pásma I na Slovensku:
— |
v okrese Nové Zámky: Sikenička, Pavlová, Bíňa, Kamenín, Kamenný Most, Malá nad Hronom, Belá, Ľubá, Šarkan, Gbelce, Bruty, Mužla, Obid, Štúrovo, Nána, Kamenica nad Hronom, Chľaba, Leľa, Bajtava, Salka, Malé Kosihy, |
— |
v okrese Veľký Krtíš: obce Ipeľské Predmostie, Veľká nad Ipľom, Hrušov, Kleňany, Sečianky, |
— |
v okrese Levice: obce Keť, Čata, Pohronský Ruskov, Hronovce, Želiezovce, Zalaba, Malé Ludince, Šalov, Sikenica, Pastovce, Bielovce, Ipeľský Sokolec, Lontov, Kubáňovo, Sazdice, Demandice, Dolné Semerovce, Vyškovce nad Ipľom, Preseľany nad Ipľom, Hrkovce, Tupá, Horné Semerovce, Hokovce, Slatina, Horné Turovce, Veľké Turovce, Šahy, Tešmák, Plášťovce, Ipeľské Úľany, Tehla, Lula, Beša, Jesenské, Iňa, Lok, Veľký Ďur, Horný Pial, Horná Seč, Starý Tekov, Dolná Seč, Hronské Kľačany, Levice, Podlužany, Krškany, Brhlovce, Bory, Santovka, Domadice, Hontianske Trsťany, Žemberovce, |
— |
v okrese Krupina: obce Dudince, Terany, Hontianske Moravce, Sudince, Súdovce, Lišov, |
— |
celý okres Ružomberok okrem obcí uvedených v pásme II, |
— |
celý okres Turčianske Teplice okrem obcí uvedených v pásme II, |
— |
v okrese Martin: obce Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice, Ďanová, Karlová, Laskár, Rakovo, Príbovce, Košťany nad Turcom, Socovce, Turčiansky Ďur, Kláštor pod Znievom, Slovany, Ležiachov, Benice, |
— |
v okrese Dolný Kubín: obce Kraľovany, Žaškov, Jasenová, Vyšný Kubín, Oravská Poruba, Leštiny, Osádka, Malatiná, Chlebnice, Krivá, |
— |
v okrese Tvrdošín: obce Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec, |
— |
v okrese Prievidza: obce Handlová, Cigeľ, Podhradie, Lehota pod Vtáčnikom, Ráztočno, |
— |
celý okres Partizánske okrem obcí uvedených v pásme II, |
— |
v okrese Topoľčany: obce Krnča, Práznovce, Solčany, Nitrianska Streda, Čeľadince, Kovarce, Súlovce, Oponice, |
— |
v okrese Nitra: obce Horné Lefantovce, Dolné Lefantovce, Bádice, Jelenec, Žirany, Podhorany, Nitrianske Hrnčiarovce, Štitáre, Pohranice, Hosťová, Kolíňany, Malý Lapáš, Dolné Obdokovce, Čeľadice, Veľký Lapáš, Babindol, Malé Chyndice, Golianovo, Klasov, Veľké Chyndice, Nová Ves nad Žitavou, Paňa, Vráble, Tajná, Lúčnica nad Žitavou, Žitavce, Melek, Telince, Čifáre. |
8. Taliansko
Tieto reštrikčné pásma I v Taliansku:
Piedmont Region:
|
Liguria Region:
|
Emilia-Romagna Region:
|
Lombardia Region:
|
Lazio Region:
|
Sardinia Region:
|
9. Česko
Tieto reštrikčné pásma I v Česku:
Liberecký kraj:
|
Středočeský kraj
|
10. Grécko
Tieto reštrikčné pásma I v Grécku:
— |
in the regional unit of Drama:
|
— |
in the regional unit of Xanthi:
|
— |
in the regional unit of Rodopi:
|
— |
in the regional unit of Evros:
|
— |
in the regional unit of Serres:
|
— |
in the regional unit of Kilkis:
|
— |
in the regional unit of Thessaloniki:
|
ČASŤ II
1. Bulharsko
Tieto reštrikčné pásma II v Bulharsku:
— |
the whole region of Haskovo, |
— |
the whole region of Yambol, |
— |
the whole region of Stara Zagora, |
— |
the whole region of Pernik, |
— |
the whole region of Kyustendil, |
— |
the whole region of Plovdiv, |
— |
the whole region of Pazardzhik, excluding the areas in Part III, |
— |
the whole region of Smolyan, |
— |
the whole region of Dobrich, |
— |
the whole region of Sofia city, |
— |
the whole region of Sofia Province, |
— |
the whole region of Blagoevgrad, |
— |
the whole region of Razgrad, |
— |
the whole region of Kardzhali, |
— |
the whole region of Burgas, |
— |
the whole region of Varna, |
— |
the whole region of Silistra, |
— |
the whole region of Ruse, |
— |
the whole region of Veliko Tarnovo, |
— |
the whole region of Pleven, |
— |
the whole region of Targovishte, |
— |
the whole region of Shumen, |
— |
the whole region of Sliven, |
— |
the whole region of Vidin, |
— |
the whole region of Gabrovo, |
— |
the whole region of Lovech, |
— |
the whole region of Montana, |
— |
the whole region of Vratza. |
2. Nemecko
Tieto reštrikčné pásma II v Nemecku:
Bundesland Brandenburg:
|
Bundesland Sachsen:
|
Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:
|
3. Estónsko
Tieto reštrikčné pásma II v Estónsku:
— |
Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond). |
4. Lotyšsko
Tieto reštrikčné pásma II v Lotyšsku:
— |
Aizkraukles novads, |
— |
Alūksnes novads, |
— |
Augšdaugavas novads, |
— |
Ādažu novads, |
— |
Balvu novads, |
— |
Bauskas novads, |
— |
Cēsu novads, |
— |
Dienvidkurzemes novada Aizputes, Cīravas, Lažas, Durbes, Dunalkas, Tadaiķu, Vecpils, Bārtas, Sakas, Bunkas, Priekules, Gramzdas, Kalētu, Virgas, Dunikas, Vaiņodes, Gaviezes, Grobiņas, Rucavas, Vērgales, Medzes pagasts, Nīcas pagasta daļa uz dienvidiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Embūtes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz rietumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz dienvidiem no autoceļa A9, uz rietumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz rietumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, Aizputes, Durbes, Pāvilostas, Priekules pilsēta, Grobiņas, |
— |
Dobeles novads, |
— |
Gulbenes novads, |
— |
Jelgavas novads, |
— |
Jēkabpils novads, |
— |
Krāslavas novads, |
— |
Kuldīgas novada Alsungas, Gudenieku, Kurmāles, Rendas, Kabiles, Vārmes, Pelču, Snēpeles, Turlavas, Ēdoles, Īvandes, Rumbas, Padures pagasts, Laidu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1296, Kuldīgas pilsēta, |
— |
Ķekavas novads, |
— |
Limbažu novads, |
— |
Līvānu novads, |
— |
Ludzas novads, |
— |
Madonas novads, |
— |
Mārupes novads, |
— |
Ogres novads, |
— |
Olaines novads, |
— |
Preiļu novads, |
— |
Rēzeknes novads, |
— |
Ropažu novada Garkalnes, Ropažu pagasts, Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes, Vangažu pilsēta, |
— |
Salaspils novads, |
— |
Saldus novads, |
— |
Saulkrastu novads, |
— |
Siguldas novads, |
— |
Smiltenes novads, |
— |
Talsu novads, |
— |
Tukuma novads, |
— |
Valkas novads, |
— |
Valmieras novads, |
— |
Varakļānu novads, |
— |
Ventspils novads, |
— |
Daugavpils valstspilsētas pašvaldība, |
— |
Jelgavas valstspilsētas pašvaldība, |
— |
Jūrmalas valstspilsētas pašvaldība, |
— |
Rēzeknes valstspilsētas pašvaldība. |
5. Litva
Tieto reštrikčné pásma II v Litve:
— |
Alytaus miesto savivaldybė, |
— |
Alytaus rajono savivaldybė, |
— |
Anykščių rajono savivaldybė, |
— |
Akmenės rajono savivaldybė, |
— |
Birštono savivaldybė, |
— |
Biržų miesto savivaldybė, |
— |
Biržų rajono savivaldybė, |
— |
Druskininkų savivaldybė, |
— |
Elektrėnų savivaldybė, |
— |
Ignalinos rajono savivaldybė, |
— |
Jonavos rajono savivaldybė, |
— |
Joniškio rajono savivaldybė, |
— |
Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Juodaičių, Seredžiaus, Smalininkų ir Viešvilės seniūnijos, |
— |
Kaišiadorių rajono savivaldybė, |
— |
Kauno miesto savivaldybė, |
— |
Kauno rajono savivaldybė, |
— |
Kalvarijos savivaldybė, |
— |
Kazlų rūdos savivaldybė: Kazlų Rūdos seniūnija, išskyrus vakarinė dalis iki kelio 2602 ir 183, Plutiškių seniūnija, |
— |
Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės, Kražių, Liolių, Tytuvėnų, Tytuvėnų apylinkių, Pakražančio ir Vaiguvos seniūnijos, |
— |
Kėdainių rajono savivaldybė, |
— |
Klaipėdos rajono savivaldybė: Judrėnų, Endriejavo ir Veiviržėnų seniūnijos, |
— |
Kupiškio rajono savivaldybė, |
— |
Kretingos rajono savivaldybė, |
— |
Lazdijų rajono savivaldybė, |
— |
Mažeikių rajono savivaldybė, |
— |
Marijampolės savivaldybė, išskyrus Šumskų ir Sasnavos seniūnijos, |
— |
Molėtų rajono savivaldybė: Alantos, Balninkų, Čiulėnų, Inturkės, Joniškio, Luokesos, Mindūnų, Suginčių ir Videniškių seniūnijos, |
— |
Pagėgių savivaldybė, |
— |
Pakruojo rajono savivaldybė, |
— |
Panevėžio rajono savivaldybė, |
— |
Panevėžio miesto savivaldybė, |
— |
Pasvalio rajono savivaldybė, |
— |
Radviliškio rajono savivaldybė, |
— |
Rietavo savivaldybė, |
— |
Prienų rajono savivaldybė, |
— |
Plungės rajono savivaldybė, |
— |
Raseinių rajono savivaldybė, |
— |
Rokiškio rajono savivaldybė, |
— |
Skuodo rajono savivaldybė, |
— |
Šakių rajono savivaldybė: Kriūkų, Lekėčių ir Lukšių seniūnijos, |
— |
Šalčininkų rajono savivaldybė, |
— |
Šiaulių miesto savivaldybė, |
— |
Šiaulių rajono savivaldybė: Ginkūnų, Gruzdžių, Kairių, Kužių, Meškuičių, Raudėnų, Šakynos ir Šiaulių kaimiškosios seniūnijos, |
— |
Šilutės rajono savivaldybė, |
— |
Širvintų rajono savivaldybė: Čiobiškio, Gelvonų, Jauniūnų, Kernavės, Musninkų ir Širvintų seniūnijos, |
— |
Šilalės rajono savivaldybė, |
— |
Švenčionių rajono savivaldybė, |
— |
Tauragės rajono savivaldybė, |
— |
Telšių rajono savivaldybė, |
— |
Trakų rajono savivaldybė, |
— |
Ukmergės rajono savivaldybė: Deltuvos, Lyduokių, Pabaisko, Pivonijos, Siesikų, Šešuolių, Taujėnų, Ukmergės miesto, Veprių, Vidiškių ir Žemaitkiemo seniūnijos, |
— |
Utenos rajono savivaldybė, |
— |
Varėnos rajono savivaldybė, |
— |
Vilkaviškio rajono savivaldybė: Bartninkų, Gražiškių, Keturvalakių, Pajevonio, Virbalio ir Vištyčio seniūnijos, |
— |
Vilniaus miesto savivaldybė, |
— |
Vilniaus rajono savivaldybė: Avižienių, Bezdonių, Buivydžių, Dūkštų, Juodšilių, Kalvelių, Lavoriškių, Maišiagalos, Marijampolio, Medininkų, Mickūnų, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Nemėžio, Pagirių, Riešės, Rudaminos, Rukainių, Sudervės, Sužionių, Šatrininkų ir Zujūnų seniūnijos, |
— |
Visagino savivaldybė, |
— |
Zarasų rajono savivaldybė. |
6. Maďarsko
Tieto reštrikčné pásma II v Maďarsku:
— |
Békés megye 951450, 951460, 951550, 951650, 951750, 952350, 952450, 952650 és 956350 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Borsod-Abaúj-Zemplén megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe, |
— |
Fejér megye 403150, 403160, 403250, 403260, 403350, 404250, 404550, 404560, 404570, 405450, 405550, 405650, 406450 és 407050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Hajdú-Bihar megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe, |
— |
Heves megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe, |
— |
Jász-Nagykun-Szolnok megye 750250, 750550, 750650, 750750, 750850, 750970, 750980, 751050, 751150, 751160, 751450, 751460, 751470, 751550, 751650, 752150, 752250, 752350, 752450, 752460, 752550, 752560, 752650, 752750, 752850, 752950, 753060, 753070, 753150, 753250, 753310, 753450, 753550, 753660, 754150, 754250, 754370, 755550, 755650 és 755750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Komárom-Esztergom megye 250350, 250850, 250950, 251450, 251550, 251950, 252050, 252150, 252350, 252450, 252460, 252550, 252650, 252750, 252850, 252860, 252950, 252960, 253050, 253150, 253250, 253350, 253450 és 253550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Nógrád megye valamennyi vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Pest megye 570150, 570250, 570350, 570450, 570550, 570650, 570750, 570850, 570950, 571050, 571150, 571250, 571350, 571650, 571750, 571760, 571850, 571950, 572050, 573550, 573650, 574250, 580050 és 580150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Szabolcs-Szatmár-Bereg megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe. |
7. Poľsko
Tieto reštrikčné pásma II v Poľsku:
w województwie warmińsko-mazurskim:
|
w województwie podlaskim:
|
w województwie mazowieckim:
|
w województwie lubelskim:
|
w województwie podkarpackim:
|
w województwie małopolskim:
|
w województwie pomorskim:
|
w województwie świętokrzyskim:
|
w województwie lubuskim:
|
w województwie dolnośląskim:
|
w województwie wielkopolskim:
|
w województwie łódzkim:
|
w województwie zachodniopomorskim:
|
w województwie opolskim:
|
w województwie śląskim:
|
8. Slovensko
Tieto reštrikčné pásma II na Slovensku:
— |
celý okres Gelnica, |
— |
celý okres Poprad, |
— |
celý okres Spišská Nová Ves, |
— |
celý okres Levoča, |
— |
celý okres Kežmarok, |
— |
celý okres Michalovce okrem obcí uvedených v pásme III, |
— |
celý okres Medzilaborce, |
— |
celý okres Košice-okolie, |
— |
celý okres Rožňava, |
— |
celé mesto Košice, |
— |
celý okres Sobrance okrem obcí uvedených v pásme III, |
— |
celý okres Vranov nad Topľou, |
— |
celý okres Humenné, |
— |
celý okres Snina, |
— |
celý okres Prešov, |
— |
celý okres Sabinov, |
— |
celý okres Svidník, |
— |
celý okres Stropkov, |
— |
celý okres Bardejov, |
— |
celý okres Stará Ľubovňa, |
— |
celý okres Revúca, |
— |
celý okres Rimavská Sobota, |
— |
v okrese Veľký Krtíš: celé územie obcí nezahrnutých do časti I, |
— |
celý okres Lučenec, |
— |
celý okres Poltár, |
— |
celý okres Zvolen, |
— |
celý okres Detva, |
— |
celý okres Krupina okrem obcí uvedených v pásme I, |
— |
celý okres Banská Štiavnica, |
— |
celý okres Žarnovica, |
— |
celý okres Banská Bystrica, |
— |
celý okres Brezno, |
— |
celý okres Liptovský Mikuláš, |
— |
celý okres Trebišov, |
— |
celý okres Zlaté Moravce, |
— |
v okrese Levice: obce Kozárovce, Kalná nad Hronom, Nový Tekov, Malé Kozmálovce, Veľké Kozmálovce, Tlmače, Rybník, Hronské Kosihy, Čajkov, Nová Dedina, Devičany, Bátovce, Pečenice, Jabloňovce, Bohunice, Pukanec, Uhliská, Drženice, |
— |
v okrese Turčianske Teplice: obce Turček, Horná Štubňa, Čremošné, Háj, Rakša, Mošovce, |
— |
v okrese Ružomberok: obce Liptovské revúce, Liptovská osada, Liptovská Lúžna, |
— |
celý okres Žiar nad Hronom, |
— |
v okrese Prievidza: obce Kamenec pod Vtáčnikom, Bystričany, Čereňany, Oslany, Horná Ves, Radobica, |
— |
v okrese Partizánske: obce Veľké Uherce, Pažiť, Kolačno, Veľký Klíž, Ješkova Ves, Klátova Nová Ves. |
9. Taliansko
Tieto reštrikčné pásma II v Taliansku:
Piedmont Region:
|
Liguria Region:
|
Lombardia Region:
|
Emilia-Romagna Region:
|
Lazio Region:
|
Sardinia Region:
|
10. Česko
Tieto reštrikčné pásma II v Česku:
Liberecký kraj:
|
ČASŤ III
1. Bulharsko
Tieto reštrikčné pásma III v Bulharsku:
the Pazardzhik region:
|
2. Taliansko
Tieto reštrikčné pásma III v Taliansku:
Sardinia Region:
|
3. Lotyšsko
Tieto reštrikčné pásma III v Lotyšsku:
— |
Dienvidkurzemes novada Embūtes pagasta daļa uz ziemeļiem autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz austrumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz ziemeļiem no autoceļa A9, uz austrumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz austrumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, |
— |
Kuldīgas novada Rudbāržu, Nīkrāces, Raņķu, Skrundas pagasts, Laidu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1296, Skrundas pilsēta. |
4. Litva
Tieto reštrikčné pásma III v Litve:
— |
Jurbarko rajono savivaldybė: Jurbarko miesto seniūnija, Girdžių, Jurbarkų Raudonės, Skirsnemunės, Veliuonos ir Šimkaičių seniūnijos, |
— |
Molėtų rajono savivaldybė: Dubingių ir Giedraičių seniūnijos, |
— |
Marijampolės savivaldybė: Sasnavos ir Šunskų seniūnijos, |
— |
Šakių rajono savivaldybė: Barzdų, Gelgaudiškio, Griškabūdžio, Kidulių, Kudirkos Naumiesčio, Sintautų, Slavikų, Sudargo, Šakių, Plokščių ir Žvirgždaičių seniūnijos. |
— |
Kazlų rūdos savivaldybė: Antanavos, Jankų ir Kazlų Rūdos seniūnijos: vakarinė dalis iki kelio 2602 ir 183, |
— |
Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės apylinkių, Kukečių, Šaukėnų ir Užvenčio seniūnijos, |
— |
Vilkaviškio rajono savivaldybė: Gižų, Kybartų, Klausučių, Pilviškių, Šeimenos ir Vilkaviškio miesto seniūnijos. |
— |
Širvintų rajono savivaldybė: Alionių ir Zibalų seniūnijos, |
— |
Šiaulių rajono savivaldybė: Bubių, Kuršėnų kaimiškoji ir Kuršėnų miesto seniūnijos, |
— |
Ukmergės rajono savivaldybė: Želvos seniūnija, |
— |
Vilniaus rajono savivaldybė: Paberžės seniūnija. |
5. Poľsko
Tieto reštrikčné pásma III v Poľsku:
w województwie warmińsko-mazurskim:
|
w województwie wielkopolskim:
|
w województwie lubuskim:
|
w województwie dolnośląskim:
|
w województwie lubelskim:
|
6. Rumunsko
Tieto reštrikčné pásma III v Rumunsku:
— |
Zona orașului București, |
— |
Județul Constanța, |
— |
Județul Satu Mare, |
— |
Județul Tulcea, |
— |
Județul Bacău, |
— |
Județul Bihor, |
— |
Județul Bistrița Năsăud, |
— |
Județul Brăila, |
— |
Județul Buzău, |
— |
Județul Călărași, |
— |
Județul Dâmbovița, |
— |
Județul Galați, |
— |
Județul Giurgiu, |
— |
Județul Ialomița, |
— |
Județul Ilfov, |
— |
Județul Prahova, |
— |
Județul Sălaj, |
— |
Județul Suceava |
— |
Județul Vaslui, |
— |
Județul Vrancea, |
— |
Județul Teleorman, |
— |
Judeţul Mehedinţi, |
— |
Județul Gorj, |
— |
Județul Argeș, |
— |
Judeţul Olt, |
— |
Judeţul Dolj, |
— |
Județul Arad, |
— |
Județul Timiș, |
— |
Județul Covasna, |
— |
Județul Brașov, |
— |
Județul Botoșani, |
— |
Județul Vâlcea, |
— |
Județul Iași, |
— |
Județul Hunedoara, |
— |
Județul Alba, |
— |
Județul Sibiu, |
— |
Județul Caraș-Severin, |
— |
Județul Neamț, |
— |
Județul Harghita, |
— |
Județul Mureș, |
— |
Județul Cluj, |
— |
Județul Maramureş. |
7. Nemecko
Tieto reštrikčné pásma III v Nemecku:
Bundesland Brandenburg:
|
8. Grécko
Tieto reštrikčné pásma III v Grécku:
— |
in the regional unit of Serres:
|
— |
in the regional unit of Kilkis:
|
PRÍLOHA II
OBLASTI ZRIADENÉ NA ÚROVNI ÚNIE AKO INFIKOVANÉ PÁSMA ALEBO REŠTRIKČNÉ PÁSMA ZAHŔŇAJÚCE OCHRANNÉ PÁSMO A PÁSMO DOHĽADU
(podľa článku 6 ods. 2 a článku 7 ods. 2)
Časť A – Oblasti zriadené ako infikované pásma po zistení výskytu ohniska afrického moru ošípaných u diviačej zveri v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby:
Členský štát: Taliansko
|
Časť B – Oblasti zriadené ako reštrikčné pásma zahŕňajúce ochranné pásmo a pásmo dohľadu po zistení výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby:
Členský štát: Taliansko
|
(1) Informačný systém EÚ o chorobách zvierat.
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/44 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1301
z 26. júna 2023,
ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (1), a najmä na jeho články 16 a 20,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (2), a najmä na jeho články 13 a 16,
keďže:
1. KONTEXT
(1) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 (ďalej len „konečné nariadenie“) (3) uložila Európska komisia konečné ochranné opatrenie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (ďalej len „ochranné opatrenie“), ktoré pozostáva z colných kvót na určité výrobky z ocele (ďalej len „dotknutý výrobok“) vzťahujúcich sa na 26 kategórií výrobkov z ocele a stanovených na úrovniach, ktorými sa zachovávajú tradičné obchodné toky v rámci jednotlivých kategórií výrobkov. Clo vo výške 25 % sa uplatňuje iba pri presiahnutí množstvových limitov týchto colných kvót, ktoré sa každoročne zvyšujú (v súčasnosti o 4 %) v dôsledku liberalizácie. Dané ochranné opatrenie bolo uložené na počiatočné obdobie troch rokov, teda do 30. júna 2021. |
(2) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 (4) (ďalej len „nariadenie o predĺžení platnosti ochranného opatrenia“) predĺžila Komisia platnosť ochranného opatrenia do 30. júna 2024. |
(3) |
Komisia vykonala technické úpravy opatrenia v dôsledku rôznych revíznych prešetrovaní fungovania, a to prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1590 (5) (ďalej len „prvé nariadenie o revíznom prešetrovaní fungovania“), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/894 (6) (ďalej len „druhé nariadenie o revíznom prešetrovaní fungovania“) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/978 (7) (ďalej len „tretie nariadenie o revíznom prešetrovaní fungovania“). Komisia opatrenie preskúmala aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie (8). Komisia upravila opatrenie po výskyte určitých udalostí, konkrétne po uložení zákazu dovozu ocele z Ruska a Bieloruska v súvislosti s nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine (9) a uplynutím platnosti určitých ustanovení v dvojstrannej dohode s preferenčnými obchodnými partnermi (10). |
2. ROZSAH REVÍZNEHO PREŠETROVANIA
(4) |
V odôvodnení 85 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia sa stanovuje, že „[s] cieľom zaručiť, že ochranné opatrenie zostane v platnosti iba v nevyhnutnom rozsahu, vykoná Komisia revízne prešetrovanie, aby určila, či by sa na základe okolností v tom čase malo ochranné opatrenie ukončiť do 30. júna 2023, teda po dvoch rokoch predĺženia“. |
(5) |
V nariadení o predĺžení platnosti ochranného opatrenia Komisia ďalej konštatovala, že okrem posúdenia možného ukončenia opatrenia do 30. júna 2023 na základe okolností v tom čase môže toto revízne prešetrovanie v prípade, ak nedôjde k predčasnému ukončeniu opatrenia, využiť aj na aktualizáciu zoznamu rozvojových krajín, na ktoré sa opatrenie vzťahuje a ktoré sú z opatrenia vylúčené, a to na základe údajov o dovoze za rok 2022, a na posúdenie toho, či je liberalizácia naďalej primeraná. |
3. POSTUP
(6) |
Komisia preto začala revízne prešetrovanie prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania (ďalej len „oznámenie“), ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie2. decembra 2022 (11). V oznámení sa zainteresované strany vyzývajú na poskytnutie dôkazov a údajov s cieľom určiť, či by bolo opodstatnené ukončiť opatrenie k 30. júnu 2023. |
(7) |
Komisia si vyžiadala konkrétne informácie od výrobcov z Únie a používateľov prostredníctvom dotazníkov, ktoré boli k dispozícii zainteresovaným stranám vo verejnom spise (ďalej len „TRON“) (12), ako aj na webovom sídle Európskej komisie (GR TRADE) (13). |
(8) |
Komisia rovnako ako pri predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach aj teraz pristúpila k dvojfázovému písomnému postupu. Najskôr mali strany možnosť zaslať do 13. januára 2023 svoje podania, prípadne vyplnený dotazník. Komisia tieto informácie sprístupnila vo verejnom spise a zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k nim (fáza námietok). Následne Komisia zverejnila námietky v spise TRON. |
(9) |
V ďalšej fáze konania Komisia nahrala do spisu TRON aktualizovaný súbor vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie, aby obsahoval najnovšie dostupné údaje, konkrétne hospodárske ukazovatele za posledný štvrťrok 2022. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k aktualizovaným informáciám. |
4. ZISTENIA Z REVÍZNEHO PREŠETROVANIA
(10) |
Podľa nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia malo ochranné opatrenie platiť do 30. júna 2024. V danom čase Komisia dospela k záveru, že zvýšenie objemu dovozu v prípade zrušenia opatrenia podľa pôvodných očakávaní by mohlo závažne ohroziť každé zmysluplné oživenie hospodárstva, ako aj snahy oceliarskeho priemyslu Únie v procese prispôsobovania sa vyššej úrovni dovozu. Opatrenie by preto bolo možné ukončiť 30. júna 2023 iba vtedy, ak by Komisia vzhľadom na okolnosti po revíznom prešetrovaní predĺženia platnosti ochranného opatrenia a na základe dostupných dôkazov (vrátane podaní a námietok zainteresovaných strán počas prebiehajúceho revízneho prešetrovania) dospela k záveru, že toto predčasné ukončenie je opodstatnené. Naopak, ak sa neposkytnú kladné dôkazy, ktorými by sa opodstatňovalo predčasné ukončenie, opatrenie by automaticky platilo až do 30. júna 2024. |
(11) |
S cieľom uskutočniť posúdenie Komisia preskúmala pripomienky a dôkazy získané od zainteresovaných strán vrátane vyplnených dotazníkov a v prípade potreby tieto informácie krížovo skontrolovala s ostatnými dostupnými zdrojmi, ktoré získala vlastným výskumom v rámci prešetrovania. Ako sa bude vysvetľovať ďalej, Komisia dospela k záveru, že za súčasných okolností nie je predčasné ukončenie ochranného opatrenia opodstatnené. |
4.1. Posúdenie žiadostí o ukončenie opatrenia
4.1.1. Údajný nedostatok ocele pre používateľov v dôsledku rýchleho vyčerpania niektorých colných kvót
(12) |
Podľa tvrdenia niektorých zainteresovaných strán zo skutočnosti, že niektoré colné kvóty (či už pre danú krajinu alebo zvyškové) sa vyčerpali ešte pred skončením daného štvrťroka, vyplýva, že existujúci objem ocele oslobodenej od cla, ktorý je k dispozícii z dovozu, je nedostatočný. Strany preto tvrdili, že dôsledkom tejto situácie je, že používatelia nedokážu získať oceľ potrebnú pre svoju podnikateľskú činnosť. |
(13) |
Komisia konštatovala, že tak ako po uložení konečného ochranného opatrenia vo februári 2019 aj v období posudzovanom v rámci tohto revízneho prešetrovania došlo k tomu, že určité krajiny pôvodu vyčerpali colné kvóty v niektorých kategóriách výrobkov už v prvých dňoch štvrťroka. Ako sa však potvrdilo pri predchádzajúcich prešetrovaniach (14), táto skutočnosť nemôže viesť k záveru, že ochranné opatrenie vo všeobecnosti spôsobuje nedostatok ocele pre používateľov. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že tvrdenia niektorých zainteresovaných strán sa týkali samostatného vyčerpania niektorých konkrétnych colných kvót, ale neodkazovali na celkovú dostupnosť ocele mimo konkrétnej krajiny pôvodu, ktorá mohla rýchlo vyčerpať svoje colné kvóty pre danú krajinu. Komisia preto potvrdila, že hoci niektoré konkrétne krajiny pôvodu v danej chvíli v rámci určitých kategórií výrobkov svoje kvóty vyčerpali, vo všeobecnosti zostal prístup k týmto kategóriám výrobkov v iných krajinách pôvodu do veľkej miery zachovaný. |
(14) |
V tejto súvislosti Komisia posúdila celkové využitie colných kvót v prebiehajúcom roku ochranného opatrenia (od 22. júla do 23. júna) na základe údajov dostupných v čase určenia, a najmä úplného súboru údajov za prvé tri štvrťroky obdobia (od 22. júla do 23. marca). Z týchto údajov vyplynul tento vývoj využívania colných kvót: Tabuľka 1 – Vývoj využívania colných kvót (15)
|
(15) |
Komisia posúdila aj využívanie colných kvót a dostupnosť podľa kategórií výrobkov s cieľom potvrdiť celkový trend znázornený v tabuľke 1. Z kombinovaného posúdenia jednoznačne vyplynulo, že používatelia z Únie mali každý štvrťrok možnosť získať oceľ oslobodenú od cla z viacerých zdrojov, a to v podstate v rámci všetkých kategórií výrobkov, a že dostupné objemy ocele oslobodenej od cla sa každý štvrťrok zvyšovali (v niektorých prípadoch podstatne). |
(16) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že tvrdenia týkajúce sa nedostatku dovážanej ocele (16) nezodpovedajú posudzovaným údajom. Z analýzy takisto vyplynulo zvýšenie objemu nevyužitých colných kvót v rámci všetkých kategórií. Z relevantných údajov, ktoré sa týkajú vývoja na trhu, napr. spotreby na trhu Únie, vyplynulo postupné spomaľovanie v druhej polovici roka 2022 (pozri oddiel 4.2.2). Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že výrobcovia z Únie zaznamenali nedostatočné dodávky výrobkov, na ktoré sa vzťahovali vyčerpané colné kvóty. |
(17) |
Z uvedených dôvodov Komisia nesúhlasila s tvrdeniami, že rýchle vyčerpanie niektorých colných kvót (z niektorých krajín pôvodu) v rámci určitých kategórií viedlo k nedostatku ocele na trhu Únie. |
4.1.2. Údajné znížené riziko odklonenia obchodu v dôsledku zmien opatrenia Spojených štátov podľa článku 232
(18) |
Niektoré zainteresované strany tvrdili, že z dôvodu niektorých zmien opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 sa údajne znížilo riziko odklonenia obchodu až do takej miery, že ochranné opatrenie už nie je potrebné. |
(19) |
Komisia posudzovala vývoj opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach a dospela k záveru, že zmeny opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 nemali vplyv na základ, ktorým je podložené posúdenie rizika odklonenia obchodu (17). V kontexte tohto prešetrovania Komisia skúmala najnovší vývoj opatrenia Spojených štátov. V prvom rade Komisia konštatovala, že vláda Spojených štátov podľa všetkého nemala zámer zrušiť v blízkej budúcnosti opatrenie, a uviedla, že „Bidenova vláda sa zaviazala chrániť národnú bezpečnosť Spojených štátov zabezpečením dlhodobej životaschopnosti nášho oceliarskeho a hliníkového priemyslu a nezamýšľame v dôsledku týchto sporov zrušiť clá podľa článku 232“ (18). |
(20) |
V druhom rade Komisia vzhľadom na informácie predložené zainteresovanými stranami a vlastnú analýzu dospela k záveru, že odkedy naposledy posudzovala toto tvrdenie v treťom nariadení o revíznom prešetrovaní z júna 2022 (19), uskutočnili sa tieto zmeny opatrenia Spojených štátov podľa článku 232: po prvé, Spojené štáty od 1. júna 2022 zaviedli colné kvóty pre Spojené kráľovstvo, pričom z pôsobnosti opatrenia je vylúčený určitý objem dovozu v rámci kvót, zatiaľ čo na dovoz mimo kvóty sa naďalej vzťahuje dodatočné 25 % clo Po druhé, Spojené štáty od 1. júna 2022 dočasne pozastavili platnosť opatrenia pre Ukrajinu. |
(21) |
Z analýzy vyplynulo, že rozsah opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 sa od jeho posledného posúdenia Komisiou v treťom nariadení o revíznom prešetrovaní takmer nezmenil, z čoho vyplýva, že trh Spojených štátov je naďalej do veľkej miery chránený pred dovozom ocele. |
(22) |
Komisia podrobnejšie posúdila vývoj dovozu na trh Spojených štátov (20) a vo všeobecnosti potvrdila, že sa v roku 2022 znížil v porovnaní s rokom 2017, čo bol rok pred uložením opatrenia Spojených štátov podľa článku 232, o –10 % (21). Pokiaľ ide o dovoz z krajín, ktoré sú hlavným dodávateľskými krajinami Únie, na trh Spojených štátov, trend je oveľa výraznejší, keďže ich kombinovaný dovoz sa znížil o –27 %, čo predstavuje zníženie o viac ako dva milióny ton. |
(23) |
Komisia teda potvrdila, že dovoz na trh Spojených štátov zostal naďalej výrazne pod úrovňou pred opatrením podľa článku 232. Keďže na trh Spojených štátov majú stále vplyv opatrenia podľa článku 232, trh Únie zostáva najväčším dovozným trhom s oceľou na svete. |
(24) |
Komisia takisto konštatovala, že zainteresované strany pri tomto prešetrovaní nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by sa spochybnili zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní, a preto nezmenila závery z týchto prešetrovaní, pokiaľ ide o riziko odklonenia obchodu na trh Únie vyplývajúce z opatrenia Spojených štátov podľa článku 232. |
4.1.3. Údajné riziko nedostatočných dodávok v dôsledku toho, že výrobcovia z Únie v roku 2022 odstavili niektoré zariadenia z dôvodu vysokých cien energie
(25) |
Niektoré zainteresované strany uviedli, že niektorí výrobcovia z Únie dočasne zastavili alebo znížili výrobu v niektorých svojich výrobných prevádzkach v dôsledku prudkého zvýšenia cien energie. V tejto súvislosti uvedené strany tvrdili, že v dôsledku toho hrozí nedostatok dodávok na trh a zvýšenie cien z dôvodu zníženého objemu dodávok od výrobcov z Únie. |
(26) |
Z analýzy Komisie vyplynulo, že z dôvodu prudkého zvýšenia cien energie v Únii (22) naozaj viacero výrobcov z Únie dočasne odstavilo niektoré výrobné zariadenia s cieľom zmierniť vplyv na svoju hospodársku výkonnosť (23). Tieto opatrenia však boli dočasné a z dostupných dôkazov vyplýva, že prevádzka výrobcov z Únie sa buď vrátila na úroveň väčšiny svojej kapacity, alebo sa na túto úroveň postupne vracala (24). |
(27) |
Komisia preto dospela k záveru, že dočasné odstavenie určitých výrobných zariadení, ku ktorému došlo zväčša v druhej polovici roka 2022, malo dočasný charakter, keďže odstavená výroba sa v prvých mesiacoch roka 2023 do veľkej miery vrátila na pôvodné úrovne. |
4.1.4. Údajné prekážky, ktoré predstavuje ochranné opatrenie pre dovoz potrebný na uspokojenie dopytu
(28) |
V súvislosti s uvedeným tvrdením niektoré zainteresované strany uviedli aj to, že na uspokojenie dopytu je potrebný dovoz z rôznych tretích krajín a že ochranné opatrenie vždy predstavuje prekážku pri jeho bezproblémovom získavaní z konkrétnych krajín pôvodu. Niektoré zainteresované strany takisto všeobecne uvádzali dlhšie dodacie lehoty od výrobcov z Únie a vyššie ceny ocele. |
(29) |
V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že ochranné opatrenie bolo navrhnuté tak, aby sa ním zabezpečilo, že na trh Únie budú naďalej smerovať historické obchodné toky bez cla. Tieto historické objemy sa z roka na rok postupne liberalizujú. Komisia pri predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach opatrenia vysvetlila, že zainteresované strany pôsobiace v odvetví ocele sa musia pri svojom podnikaní prispôsobiť existujúcemu regulačnému rámcu (v tomto prípade existencii ochranného opatrenia). Ako sa uvádza v odôvodnení 14, z údajov analyzovaných pri tomto revíznom prešetrovaní jednoznačne vyplynulo, že objem nevyužitých colných kvót každým štvrťrokom rástol vo všetkých kategóriách výrobkov a že výrobcovia z Únie mali vo všeobecnosti k dispozícii dodatočnú kapacitu. Skutočnosť, že pri dovoze z jednej konkrétnej krajiny pôvodu v rámci danej kategórie sa príslušná colná kvóta vyčerpala ešte pred skončením štvrťroka, preto neznamená, že by ochranné opatrenie neprimerane obmedzilo schopnosť zainteresovaných strán získavať oceľ bez cla z iných zdrojov, a to aj z tretích krajín alebo z Únie. |
(30) |
Pokiaľ ide o dodacie lehoty, Komisia konštatovala, že medzi niektorými zainteresovanými stranami nepanuje zhoda v tom, či boli dodacie lehoty v Únii bežné alebo neprimerane dlhé. Vzhľadom na protichodné tvrdenia používateľov v tejto oblasti a skutočnosť, že neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v súčasnosti sú bežným javom v Únii nezvyčajne dlhé dodacie lehoty, dospela Komisia k záveru, že dodacie lehoty nemožno považovať za problémy s dodávkami. |
(31) |
Pokiaľ ide o ceny ocele, Komisia posúdila vývoj cien v Únii a na iných hlavných trhoch s oceľou a konštatovala, že v prvom štvrťroku 2023 sa ceny prudko znížili v porovnaní s vrcholom, ktorý dosiahli v roku 2022. K takémuto poklesu cien došlo v situácii zvyšovania nákladov na energiu, a to okrem iného aj v prípade výrobcov ocele z Únie. Komisia dospela k záveru, že vývoj cien na trhu Únie by preto nemohol priamo súvisieť s ochranným opatrením, keďže porovnateľný trend sa v rovnakom čase pozoroval aj na iných veľkých trhoch s oceľou. Okrem toho Komisia konštatovala, že dostupnosť colných kvót oslobodených od cla v danom období vo všeobecnosti zabezpečovala používateľom alternatívne možnosti platby 25 % cla alebo dodávok od výrobcov z Únie, čiže sa nebránilo vstupu príslušného dodatočného dovozu oslobodeného od cla na trh Únie. |
(32) |
Komisia preto dospela k záveru, že vývoj cien vykazoval ku koncu roka 2022 klesajúci trend a že ceny sa v porovnaní s vrcholom, ktorý dosiahli na začiatku roka 2022, podstatne znížili. Okrem toho Komisia potvrdila, že uvedené trendy sa pozorovali aj na ďalších veľkých trhoch s oceľou, z čoho vyplýva, že išlo skôr o celosvetový jav, ktorý nesúvisí s trhom Únie a ochranným opatrením. |
(33) |
Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že zainteresované strany nepreukázali, že ochranné opatrenie by vzhľadom na existujúci dopyt celkovo obmedzovalo ich schopnosť získavať oceľ oslobodenú od cla, ani neuviedli, ako by k tomu mohlo vzhľadom na predpokladaný dopyt a budúce úrovne colných kvót dôjsť v budúcnosti, ak by opatrenie platilo aj naďalej (pozri oddiel 6). |
4.1.5. Údajne nedostatočný tlak dovozu v dôsledku nízkeho využívania colných kvót
(34) |
Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na to, že colné kvóty sa vo všeobecnosti v rámci všetkých kategórií výrobkov nevyužívali a v niektorých prípadoch vykazovali len veľmi nízku úroveň využívania, ochranné opatrenie už nebude potrebné, a preto by ho mala Komisia ukončiť. |
(35) |
Hoci z tabuľky 1 vyplýva, že miera využívania colných kvót sa nepochybne každým štvrťrokom znižovala, Komisia dospela k záveru, že len z posúdenia tejto jedinej skutočnosti nie je možné vyvodiť závery. Táto skutočnosť by sa mala zasadiť do kontextu klesajúcej spotreby. V tejto súvislosti Komisia podrobnejšie posúdila rozsah tlaku dovozu na základe celkového objemu dovozu a jeho podielu na celkovej spotrebe za rovnaké obdobie, pričom sa zamerala na využívanie colných kvót, najmä na prípady, keď niektoré krajiny pôvodu rýchlo vyčerpali svoje colné kvóty pre danú krajinu. |
(36) |
Po prvé, pokiaľ ide o celkový objem dovozu, Komisia konštatovala, že napriek spomaleniu spotreby v Únii, a to najmä v druhej polovici roka 2022, ktorá mala vplyv na úroveň využívania colných kvót, bol celkový dovoz v roku 2022 na úrovni 31,1 milióna ton. To predstavuje tretiu najvyššiu úroveň v poslednom desaťročí. Pokiaľ ide o podiel na trhu, dovoz dosiahol úroveň 19 %, pričom na konci roka 2022 sa zvýšil (v poslednom štvrťroku 2022 dosiahol úroveň 21 %). Ide o druhý najväčší podiel na trhu, ktorý dosiahol dovoz v poslednom desaťročí (25), pričom ho prekonal len podiel dovozu v roku 2018, ktorý zároveň predstavoval vrchol objemu dovozu v poslednom desaťročí. Preto napriek zníženiu úrovne využívania colných kvót v situácii nižšej spotreby z údajov vyplýva, že tlak dovozu sa zvýšil a pretrvával, pokiaľ ide o podiel na trhu, takmer na historicky vysokých úrovniach, ktoré sa dosiahli krátko pred prijatím konečného ochranného opatrenia na začiatku roka 2019. |
(37) |
Po druhé v každom štvrťroku naozaj existovalo viacero colných kvót pre danú krajinu, ktoré boli plne využité už na začiatku štvrťroka. Z tohto javu, ktorému sa venovala Komisia v predchádzajúcich nariadeniach (26), vyplynulo, že naďalej existoval tlak dovozu z určitých krajín pôvodu v prípade niektorých kategórií výrobkov, a to aj napriek celkovej dostupnosti objemov colných kvót, čo prispievalo k zvyšovaniu podielu dovozu na trhu v situácii znižujúceho sa dopytu. |
(38) |
A napokon platí, že hoci zainteresované strany, ktoré presadzujú zrušenie opatrenia, vo všeobecnosti neodkazujú na posúdenie existujúceho a budúceho tlaku dovozu na trhu Únie, Komisia sa domnieva, že takéto posúdenie nie je možné vykonať izolovane, napr. len na základe využívania colných kvót. Namiesto toho je potrebné posúdiť viaceré existujúce parametre odvetvia vrátane vývoja nadmernej kapacity. V tomto zmysle Komisia konštatovala, že celková nadmerná kapacita v odvetví ocele sa ďalej zvýšila. |
(39) |
Podľa najnovších odhadov OECD sa celková globálna kapacita ďalej zvyšuje. OECD vo februári 2023 konštatovala: „Riziko krízy globálnej nadmernej kapacity sa zvyšuje. Napriek poklesu dopytu po oceli a slabým výhľadom sa kapacita dynamickým tempom zvyšuje, a to často na účely preniknutia na vývozné trhy. Rozdiel medzi globálnou kapacitou a výrobou surovej ocele sa v roku 2022 prudko zvýšil na 632,0 milióna metrických ton v porovnaní s 516,9 milióna metrických ton v roku 2021. Nedávny nárast nadmernej kapacity predstavuje riziká pre dlhodobé zdravie a životaschopnosť oceliarskeho priemyslu a jeho schopnosť dosiahnuť hospodársky rast a prosperitu“ (27). |
(40) |
OECD ďalej uviedla: „Len v roku 2022 sa globálna kapacita výroby ocele zvýšila o 32,0 milióna metrických ton na 2 463,4 milióna metrických ton. Na lepšie pochopenie skutočných objemov možno uviesť, že zaznamenané zvýšenia globálnej kapacity sú vyššie ako existujúce úrovne kapacity niektorých veľkých hospodárstiev vyrábajúcich oceľ“ (28). |
(41) |
Preto Komisia dospela k záveru, že nižšie využívanie colných kvót nemusí nevyhnutne znamenať zníženie tlaku dovozu, ktorým by sa opodstatnilo ukončenie opatrenia do 30. júna 2023. |
4.1.6. Tvrdenie, že výhľady trhu podporujú predčasné ukončenie
(42) |
Niektoré zainteresované strany svoje tvrdenie na ukončenie opatrenia do 30. júna 2023 podložili výhľadmi trhu. Podľa ich názoru z niektorých predpovedí vyplýva, že situácia na trhu Únie s oceľou sa má na konci roka 2023 zlepšiť, a preto by mala Komisia zrušiť ochranné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že nadväzujúce odvetvia nebude opatrenie obmedzovať a budú môcť naplno využívať tieto údajne lepšie trhové podmienky. |
(43) |
Komisia analyzovala viaceré zdroje, aby dobre pochopila výhľady trhu. Zo všetkých analyzovaných zdrojov vyplývala pomerne nepriaznivá prognóza na roky 2023 – 2024 pre globálne odvetvie ocele vrátane trhu Únie, ktorá poukazovala na vysokú mieru neistoty, vyvolanú okrem iného najmä nevyprovokovanou a neopodstatnenou vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine, infláciou, zvýšenými cenami energie (29) a spomalením hospodárskeho vývoja. Vo väčšine analyzovaných prognóz sa zdôrazňovala aj pravdepodobne horšia situácia pre trh Únie. |
(44) |
OECD v decembri 2022 (30) konštatovala, že „výhľad sa v prípade globálnych trhov s oceľou prudko zhoršil. (…) V roku 2022 sa očakáva pokles spotreby ocele o 2,3 % a v roku 2023 jej oživenie o 1 %. Zvýšenie cien energie a komodít, inflačný tlak, nižší dopyt Číny a politická nestabilita celosvetovo znížili dopyt po oceli“. |
(45) |
OECD vo februári 2023 (31) konštatovala, že „jemné a utlmené oživenie hospodárstva bolo zmarené vyššou infláciou, ako sa očakávalo (…). Ruská vojenská agresia voči Ukrajine ďalej prispieva k zvyšovaniu cien, najmä energie, a má nerovnomerný vplyv medzi jednotlivými jurisdikciami, pričom Európu zasahuje najsilnejšie. Neistota týkajúca sa výhľadu je vysoká a riziká sú skreslené smerom nadol v dôsledku možnosti, že inflácia sa neudrží a ešte viac naruší kúpnu silu domácností, ako aj v dôsledku rizika eskalácie vojny“. |
(46) |
Vo výhľade globálneho trhu s oceľou na rok 2023 (32) spoločnosť Fitch Ratings uviedla, že „globálne odvetvie ocele sa v roku 2023 plne nezotaví zo zmeny dynamiky medzi ponukou a dopytom v prospech koncových trhov, ktorú spôsobila znížená spotreba v druhej polovici roka 2022. Očakávame podstatne nižšie príjmy výrobcov ocele, keďže globálne spomalenie hospodárskeho vývoja ukončilo obdobie mimoriadne vysokých cien podporovaných odloženým dopytom po pandémii. Vyhliadky oceliarskych podnikov v Európe sú naďalej nepriaznivé v dôsledku vysokých a nestálych nákladov na energie, hroziacej recesie, slabnúcej dôvery spotrebiteľov a väčšej potreby prepracovania dodávateľských reťazcov v odvetví ocele a možno aj pre jeho trhy“. |
(47) |
Spoločnosť Standard and Poor’s Platts takisto uviedla neistý výhľad trhu a zvyšujúce sa ceny materiálov a energie na výrobu ocele (33). |
(48) |
Svetové oceliarske združenie vo svojom krátkodobom výhľade na október 2022 uviedlo, že „oživenie dopytu po oceli v rozvinutých krajinách zaznamenalo v roku 2022 veľké zdržanie pre pretrvávajúcu infláciu a pretrvávajúce prekážky na strane ponuky. Vojna na Ukrajine ešte viac prehĺbila infláciu a problémy v dodávateľskom reťazci. Konkrétne v EÚ prevládajú nepriaznivé hospodárske podmienky s vysokou infláciou a energetickou krízou. Sentiment sa zhoršuje a priemyselné činnosti sa prudko spomaľujú a znižujú, keďže vysoké ceny energie vedú k zatváraniu tovární“ (34). V poslednom výhľade z apríla 2023 Svetové oceliarske združenie uviedlo, že „hoci hospodárstvo EÚ v roku 2022 vzrástlo o 3,5 % a vyhlo sa recesii, priemyselné činnosti značne utrpeli vysokými nákladmi na energie, ktoré viedli k značnému zníženiu dopytu po oceli v roku 2022. V roku 2023 bude oceliarsky priemysel v EÚ naďalej pociťovať vplyv vojny, ostatných problémov v dodávateľskom reťazci a ďalšieho sprísňovania menovej politiky. V roku 2024 sa očakáva viditeľné oživenie dopytu, keďže vplyv vojny na Ukrajine a narušenia dodávateľských reťazcov by sa mali absorbovať. Tento výhľad však podlieha pretrvávajúcej neistote“ (35). |
(49) |
Komisia preto nedospela k záveru, že súčasné výhľady pre trh Únie s oceľou by mohli opodstatňovať ukončenie opatrenia do 30. júna 2023. |
4.1.7. Tvrdenia týkajúce sa konkrétnych výrobkov/krajín
(50) |
Niektoré zainteresované strany predložili viacero rôznych tvrdení, ktoré sa konkrétne týkali buď danej kategórie výrobku, alebo okolností danej krajiny. Niektoré strany niekedy takisto žiadali, aby Komisia vykonala iné druhy technických úprav opatrenia. |
(51) |
Komisia konštatovala, že rozsah opatrenia a konkrétnejšie tohto revízneho prešetrovania sa netýka konkrétneho vývoja v jednej kategórii výrobkov ani nesúvisí s konkrétnou treťou krajinou, keďže opatrenie sa uplatňuje erga omnes a týka sa dotknutého výrobku, ktorý pozostáva z 26 kategórií výrobkov. Preto nebolo možné uskutočniť ani vylúčenie na základe krajiny či výrobku, ani konkrétne úpravy fungovania opatrenia (36). Ako sa uvádza v oznámení o začatí prešetrovania a ako sa pripomína v oddiele 2 tohto nariadenia, zámerom tohto revízneho prešetrovania je skôr posúdiť, či je ukončenie opatrenia do 30. júna 2023 opodstatnené. |
(52) |
Komisia preto tieto žiadosti zamietla, keďže nepatria do rozsahu revízneho prešetrovania. |
4.1.8. Tvrdenie, že pre odvetvie ocele sú vhodnejšie iné opatrenia na ochranu obchodu ako ochranné opatrenie
(53) |
Niektoré zainteresované strany tvrdili, že na riešenie problémov s dovozom, ktorým čelí oceliarsky priemysel Únie, sú vhodnejšie iné opatrenia na ochranu obchodu, konkrétne antidumpingové a antisubvenčné nástroje, a že ich kombinácia s ochranným opatrením spôsobuje nadmernú ochranu výrobného odvetvia Únie. Okrem toho niektoré strany uviedli, že oceliarsky priemysel Únie je už dostatočne chránený najrôznejšími antidumpingovými a vyrovnávacími opatreniami, ktoré sa týkajú širokej škály výrobkov. |
(54) |
Komisia rovnako ako v predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach a v reakcii na podobné tvrdenia (37) pripomenula, že ochranný nástroj je zlučiteľný s uplatňovaním ostatných nástrojov na ochranu obchodu, napríklad antidumpingových a antisubvenčných nástrojov. Ďalej Komisia pripomína, že právny rámec EÚ umožňuje uloženie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení súbežne s ochrannými opatreniami (38). Toto tvrdenie sa preto zamietlo. |
4.1.9. Tvrdenie, že zistenia Orgánu WTO na urovnávanie sporov v spore DS595 si vyžadujú, aby Komisia ukončila opatrenie
(55) |
Niektoré zainteresované strany s odvolaním sa na správu Orgánu na urovnávanie sporov z 29. apríla 2022 (39) o spore DS595 Európska únia – Ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele tvrdili, že Komisia mala automaticky ukončiť opatrenie, keďže je nezlučiteľné s určitými ustanoveniami Dohody WTO o ochranných opatreniach a Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „GATT“). |
(56) |
V tejto súvislosti Komisia odkázala na vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/104 z 13. januára 2023 (40), ktorým vykonala rozhodnutia orgánu WTO na urovnávanie sporov, čím zosúladila ochranné opatrenie týkajúce sa ocele s pravidlami WTO v niekoľkých aspektoch, v ktorých porota zistila nejednotnosti. |
(57) |
Preto tvrdenia týkajúce sa uvedeného sporu nie sú v súvislosti s prebiehajúcim revíznym prešetrovaním relevantné, keďže už boli riešené prostredníctvom samostatného právneho aktu. V každom prípade a ako to vyplynulo z logiky nariadenia (EÚ) 2023/104, Komisia zamietla tvrdenia, že by si zistenia poroty v danom spore vyžadovali ukončenie opatrenia. |
4.1.10. Zákaz dovozu z Ruska a Bieloruska zavedený v dôsledku nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine má negatívny vplyv na trh
(58) |
Niektoré zainteresované strany s odvolaním sa na nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a na zákaz dovozu z Ruska a Bieloruska v dôsledku sankcií Únie uvalených na tieto krajiny tvrdili, že tieto udalosti vo všeobecnosti spôsobovali významné narušenia na trhu Únie s oceľou. |
(59) |
Komisia nespochybňuje, že tieto udalosti majú okrem iných oblastí hospodárstva vplyv aj na trh Únie s oceľou. Komisia však obmedzila posúdenia na ochranné opatrenie týkajúce sa ocele a pripomenula prerozdelenie kvót pre Rusko a Bielorusko z marca 2022. Týmto prerozdelením sa mali minimalizovať účinky zákazu dovozu uloženého na výrobky z ocele s pôvodom v oboch krajinách a zabezpečiť, aby boli používatelia naďalej schopní získať prístup k rovnakým objemom z viacerých zdrojov. |
(60) |
Komisia takisto konštatovala, že trvanie nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine a jej dôsledky na trh s oceľou vrátane zákazu dovozu z Ruska a Bielorusku nemožno v tejto fáze predpovedať. |
(61) |
Vzhľadom na to Komisia nedospela k záveru, že tieto udalosti by mohli opodstatňovať ukončenie opatrenia do 30. júna 2023. |
4.1.11. Tvrdenie, že lepšia výkonnosť výrobného odvetvia Únie si vyžaduje ukončenie opatrenia
(62) |
Niektoré zainteresované strany tvrdili, že situácia výrobného odvetvia Únie sa zlepšila natoľko, že ochranné opatrenie už nebude potrebné. |
(63) |
Komisia riešila tieto tvrdenia v rámci analýzy situácie výrobného odvetvia Únie v oddiele 4.2.2. Komisia uviedla najmä to, že hoci sa v roku 2021 určité hospodárske faktory zlepšili, situácia výrobného odvetvia Únie sa v roku 2022 zhoršila, a to najmä pre nestabilitu trhu v dôsledku nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine, ako aj vrcholiacim cenám energie. |
4.1.12. Tvrdenie, že zmeny opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu v tretích krajinách by mali viesť k ukončeniu ochranného opatrenia
(64) |
Niektoré zainteresované strany tvrdili, že platnosť niektorých opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu zavedených na výrobky z ocele v rôznych jurisdikciách nedávno uplynula alebo boli tieto opatrenia ukončené. Niektoré strany vzhľadom na to tvrdili, že Komisia by mala tento vývoj zohľadniť pri posudzovaní potenciálneho ukončenia opatrenia do 30. júna 2023. |
(65) |
V tomto zmysle Komisia nespochybnila tvrdenie, že platnosť určitých opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu vzťahujúcich sa na oceľ mohla nedávno uplynúť alebo že tieto opatrenia mohli byť ukončené. Komisia sa však domnievala, že takýto vývoj nie je možné posudzovať izolovane. Pri revíznom prešetrovaní Komisia potvrdila, že viaceré jurisdikcie takisto nedávno uložili množstvo nových opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu na najrôznejšie výrobky a najrôznejšie krajiny pôvodu. Preto sa uplynutie platnosti určitých opatrení alebo ich ukončenie uskutočnilo v období, v ktorom boli zavedené nové opatrenia v rámci nástroja na ochranu obchodu (41). Komisia konštatovala, že nedostala žiadnu dôkladnú analýzu ani dôkazy, ktorými by jej predchádzajúce zistenia (42) týkajúce sa podrobného rozsahu opatrení v rámci nástroja na ochranu obchodu v tretích krajinách stratili platnosť. |
(66) |
Preto Komisia dospela k záveru, že tvrdenia zainteresovaných strán nespochybnili zistenia z predchádzajúcich revíznych prešetrovaní v tejto veci (43) a ako také nepodporujú ukončenie opatrenia do 30. júna 2023. |
4.2. Analýza vyplnených dotazníkov
4.2.1. Vyplnené dotazníky používateľov z Únie
(67) |
S cieľom utvoriť si vyvážený a komplexný obraz o situácii na trhu sa Komisia usilovala proaktívne získať informácie od používateľov a ich združení. Na tento účel Komisia zaslala osobitné dotazníky 154 používateľom ocele z Únie a 19 združeniam používateľov, ktorí sa zúčastnili na predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach, a teda boli zaevidovaní v spise. Možnosť vyplniť dotazníky, ktoré boli k dispozícii na webovom sídle Komisie (GR TRADE), mali aj ostatní používatelia a združenia. |
(68) |
Napriek osobitnej aktívnej propagácii Komisia dostala vyplnené dotazníky iba približne od 30 používateľov vrátane niektorých združení používateľov z Únie, napríklad zväzu automobilového priemyslu, združenia výrobcov domácich spotrebičov, spracovateľov valcovaného drôtu a výrobcov zinkovaných a potiahnutých zvitkov valcovaných za studena, ako aj od viacerých individuálnych používateľov z rôznych odvetví, v ktorých sa používa oceľ. Hlavné sťažnosti používateľov sú zhrnuté a vyvrátené v oddiele 4.1. |
(69) |
Pokiaľ ide o analýzu informácií uvedených v dotazníkoch, Komisia najskôr konštatovala, že napriek aktívnej propagácii, a to aj medzi priemyselnými združeniami, dostala pomerne malý počet vyplnených dotazníkov od používateľov (približne 30 vyplnených dotazníkov spomedzi 160 známych používateľov). |
(70) |
Komisia v každom prípade analyzovala vyplnené dotazníky používateľov aj vzhľadom na ostatné kľúčové parametre, najmä využívanie colných kvót a výhľad trhu. Ako vyplýva z príslušných analýz týchto tém (pozri napr. oddiel 4.1.1), používatelia využívajú neustále sa zvyšujúcu úroveň colných kvót oslobodených od cla (+20 % zvýšenie objemu colných kvót od roku 2019), ktoré zostávajú v rámci kategórií výrobkov neustále nevyužité. Okrem toho sa od 1. júla 2023 ďalej zvýšia colné kvóty o 4 % (v súlade so záväzkami WTO postupne liberalizovať dané opatrenie), čo prinesie výhody používateľom, ktorí chcú ďalej zvýšiť objem dovozu z konkrétnych krajín pôvodu. |
(71) |
V tomto zmysle používatelia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že objem colných kvót (vrátane objemov zvýšených v dôsledku liberalizácie, ktoré budú pridané k colným kvótam od 1. júla 2023) spoločne s dostupnosťou ocele vyrábanej v Únii nebude dostatočný na uspokojenie ich potrieb vzhľadom na existujúci a predpokladaný dopyt. |
4.2.2. Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie
(72) |
Pri revíznom prešetrovaní sa Komisia prostredníctvom dotazníkov usilovala aj o posúdenie vývoja hospodárskej situácie výrobcov ocele z Únie. Komisia dostala vyplnené dotazníky od troch hlavných združení výrobcov ocele v Únii (EUROFER, ESTA a CTA) (44), ako aj niekoľko ďalších individuálne vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie. Obdobie, za ktoré boli poskytnuté údaje, tvoria roky 2021 a 2022. |
(73) |
Niektoré zainteresované strany tvrdili, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa zlepšila, a to najmä v roku 2021, keďže sa zaznamenali vysoké úrovne ziskovosti v súvislosti s veľmi vysokými cenami ocele, pričom tento stav pretrvával aj v roku 2022. Vzhľadom na túto údajne zlepšenú výkonnosť niektoré strany tvrdili, že ochranné opatrenie už nebude potrebné, a preto by sa malo do 30. júna 2023 ukončiť. |
(74) |
Z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo v roku 2021 celkovo pozitívnu situáciu, a to najmä vďaka oživeniu dopytu a nezvyčajne vysokým cenám ocele po pandémii ochorenia COVID-19. Situácia bola celkovo veľmi pozitívna aj na začiatku roka 2022. |
(75) |
Zvyšok roka 2022 sa však hospodárska výkonnosť výrobného odvetvia Únie rýchlo zhoršovala. Dôvodom boli viaceré faktory. Konkrétne vypuknutie nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine spôsobilo narušenia vo viacerých odvetviach a ovplyvnilo aj trh s oceľou. Okrem toho prudké zvýšenie cien energie viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov výrobcov ocele, ale v súvislosti so spomalením dopytu ceny ocele klesli, aby sa dokázali vyrovnať tlaku dovozu, ktorý zostal na vysokých úrovniach vo viacerých významných kategóriách výrobkov. |
(76) |
Z vývoja ukazovateľov ujmy vyplynulo, že spotreba ocele v Únii v roku 2022 (166,1 milióna ton) klesla o viac ako 20 miliónov ton (–11,4 %) v porovnaní s rokom 2021 (187,4 milióna ton). |
(77) |
V tomto zmysle sa výroba výrobného odvetvia Únie v roku 2022 znížila o 10,8 % (149,6 milióna ton) v porovnaní s rokom 2021 (167,7 milióna ton). Úroveň výroby v porovnaní s prvou polovicou roka 2022 klesla najmä v druhej polovici roka 2022 (–20,8 %). |
(78) |
Okrem toho sa výrobná kapacita v roku 2021 využívala na 76 % a v prvom štvrťroku (od januára do marca) 2022 zostala takmer rovnaká (75 %). Od druhého štvrťroka (od apríla do júna) 2022 však začala klesať, pričom v štvrtom štvrťroku (od októbra do decembra) 2022 dosiahla veľmi nízku úroveň 58 %. Celkovo sa využívanie výrobnej kapacity znížilo od roku 2021 do roku 2022 o 10 percentuálnych bodov na úroveň 65,6 %. |
(79) |
Okrem toho objem predaja výrobcov z Únie neustále od roku 2021 sledoval na trhu Únie klesajúci trend až do posledného štvrťroka (od októbra do decembra) 2022. Objem predaja sa medziročne znížil o 6,4 % zo 68,4 milióna ton v roku 2021 na 64,1 milióna ton. V relatívnom vyjadrení sa podiel výrobcov z Únie na trhu znížil z 81,9 % v roku 2021 na 81,3 % v roku 2022. |
(80) |
A napokon bola ziskovosť uvedeného predaja v roku 2021 na úrovni 9 %, pričom v druhom štvrťroku (od apríla do júna) 2022 neustále rástla až na úroveň 14,2 %. Tento pozitívny trend sa však zvrátil od tretieho štvrťroka (od júla do septembra) 2022, keďže klesol na 3,9 % a následne sa v štvrtom štvrťroku (od októbra do decembra) 2022 dostal do straty na úrovni –0,2 %. V roku 2022 dosiahlo výrobné odvetvie Únie celkovo zisk menej ako 1 %. |
(81) |
Následne sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršila na konci posudzovaného obdobia, a to najmä v dôsledku niektorých faktorov, ktoré nastali v roku 2022, ako aj zvyškového tlaku dovozu, ktorý prinútil výrobné odvetvie Únie znižovať ceny a znížiť svoj podiel na trhu, aby si zachovalo vyrovnané postavenie. |
4.3. Výhľadová analýza
(82) |
Po posúdení pripomienok zainteresovaných strán a opise vyplnených dotazníkov od používateľov a výrobcov vrátane vývoja hospodárskych ukazovateľov výrobcov z Únie Komisia doplnila túto analýzu výhľadovým posúdením pravdepodobného vývoja niektorých prvkov, ak by sa opatrenie ukončilo do 30. júna 2023. Konkrétne Komisia preskúmala, či je možné očakávať zvýšenie objemu dovozu, ak by sa opatrenie ukončilo pred tým, ako sa pôvodne očakávalo. |
(83) |
Komisia v prvom rade posúdila, či, ako zistila pri predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach, bol trh Únie naďalej atraktívny. Z informácií posudzovaných Komisiou vyplynulo, že Únia je naďalej najväčším dovozným trhom s oceľou na svete. Jej podiel na celkovom svetovom dovoze sa v roku 2022 dokonca zvýšil o viac ako tri percentuálne body v porovnaní s rokom 2021 (45). Z toho vyplynulo, že trh Únie nebol vo všeobecnosti naďalej len najväčším dovozným trhom, ale že si v roku 2022 aj ďalej upevnil vedúce postavenie. |
(84) |
Komisia potom posúdila atraktívnosť trhu Únie, pokiaľ ide o ceny. Z posúdenia vyplynulo, že pokiaľ ide o cenové úrovne, ceny dovozu do Únie z hlavných dodávateľských krajín boli neustále vyššie ako ceny veľkej väčšiny ocele vyvážanej na iné tretie trhy (v 50 % až 81 % všetkých colných kódov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie, bola hodnota vývozu do Únie vyššia ako na iných tretích trhoch; v priemere sa 69 % dotknutých colných kódov predávalo za vyššiu cenu v Únii ako na ostatných tretích trhoch) (46). Okrem toho z posúdenia vyplynulo, že trh Únie predstavoval významný príslušný vývozný trh pre tieto krajiny (47). Hlavnými krajinami, ktoré dodávali oceľ do Únie, boli krajiny, ktoré predovšetkým čerpali colné kvóty. |
(85) |
Preto Komisia dospela k záveru, že trh Únie bol pre vyvážajúce krajiny naďalej atraktívny, pokiaľ ide o objem aj ceny. |
(86) |
Potom Komisia konštatovala, že objem dovozu do Únie zostal na vysokých úrovniach v porovnaní s historickými údajmi (za posledné desaťročie). Podiel dovozu bol takisto vysoký v porovnaní s predchádzajúcimi úrovňami a priblížil sa k vrcholu dosiahnutému v roku 2018 pred uložením konečného ochranného opatrenia (48). Okrem toho sa pri porovnaní so spotrebou na trhu Únie v období 2021 – 2022, ktorá sa znížila o –11 % (–21,3 milióna ton), dovoz znížil o –8 % (z 33,8 milióna ton na 31,1 milióna ton), zatiaľ čo predaj na domácom trhu sa takisto znižoval, ale rýchlejším tempom, a to o –12 %. Preto sa podiel dovozu na trhu zvyšoval aj napriek dvojcifernému zníženiu spotreby na trhu Únie. Komisia preto dospela k záveru, že úroveň prenikania dovozu na trh Únie bola naďalej vysoká a že sa v roku 2022 dokonca zvýšila v porovnaní s rokom 2021, a to aj napriek zníženiu spotreby. |
(87) |
Komisia takisto potvrdila, že, ako sa konštatovalo v odôvodneniach 39 a 40, situácia v roku 2022, pokiaľ ide o globálnu nadmernú kapacitu v odvetví ocele, naďalej sledovala ten istý stúpajúci trend. Komisia preto, a to aj z dôvodu neexistencie dôkazov zainteresovaných strán, ktoré by preukazovali opak, dospela k záveru, že jej predchádzajúce zistenia týkajúce sa účinkov nadmernej kapacity na trh a výkonnosť výrobcov ocele zostávajú v platnosti. |
(88) |
Podobne Komisia celkovo dospela k záveru, že vyvážajúce krajiny neboli schopné nájsť iné odbytiská, aby vykompenzovali objem obchodu, ktorý stratili na trhu Spojených štátov a Únie od roku 2018. V skutočnosti bol ich celkový vývoz na iné trhy vo všeobecnosti nižší ako v roku 2018. |
(89) |
Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že dovoz do Únie by sa zvýšil, ak by sa ochranné opatrenie ukončilo do 30. júna 2023. Na základe vývoja dovozu, využívania colných kvót a podielu dovozu na trhu v nedávnom posudzovanom období sa naozaj potvrdila atraktívnosť trhu Únie a ochota najväčších vývozcov ocele získať lepší prístup na trh Únie, a to najmä v niektorých kategóriách výrobkov. |
4.4. Záver
(90) |
Na základe dôkladnej analýzy podaní a námietok prijatých od zainteresovaných strán, ktoré žiadali o ukončenie ochranného opatrenia do 30. júna 2023 (oddiel 4.1), ako aj vyplnených dotazníkov (oddiel 4.2) a záveru vyplývajúceho z výhľadového posúdenia (oddiel 4.3) dospela Komisia k záveru, že za súčasných okolností a na základe dostupných informácií nie je ukončenie opatrenia do 30. júna 2023 opodstatnené. Ak by sa opatrenie ukončilo v tejto fáze, pravdepodobne zvýšený objem dovozu by mohol zhoršiť situáciu výrobného odvetvia Únie. V dôsledku tohto záveru a keďže opatrenie má platiť do 30. júna 2024, Komisia potom posúdila, ako sa to uvádza v oznámení o začatí prešetrovania, zoznam rozvojových krajín, na ktoré by sa malo opatrenie na základe aktualizovaných údajov o dovoze vzťahovať a ktoré by z neho mali byť vylúčené (oddiel 5). Takisto posúdila, či je naďalej vhodná súčasná úroveň liberalizácie na úrovni 4 % (oddiel 6). |
5. AKTUALIZÁCIA ZOZNAMU ROZVOJOVÝCH KRAJÍN, NA KTORÉ SA OPATRENIE VZŤAHUJE
(91) |
Z uplatňovania konečného opatrenia bola vylúčená každá rozvojová členská krajina WTO, ktorej podiel na dovozoch do EÚ nepresiahne 3 % celkového dovozu v jednotlivých kategóriách výrobkov. Takisto platí, že ak v danej kategórii spoločný podiel dovozu z rozvojových krajín (ktorých individuálny podiel je pod úrovňou 3 %) presiahne 9 %, na všetky rozvojové krajiny sa bude vzťahovať opatrenie v danej kategórii výrobkov (49). Komisia sa zaviazala monitorovať vývoj dovozu po prijatí opatrenia a vykonávať pravidelné preskúmanie zoznamu vylúčených krajín. |
(92) |
Posledná aktualizácia sa uskutočnila v rámci najnovšieho revízneho prešetrovania fungovania z júna 2022 a vychádzala z údajov o dovoze z roku 2021. S cieľom upraviť zoznam rozvojových krajín, na ktoré sa opatrenie vzťahuje a ktoré sú z neho vylúčené, Komisia aktualizovala výpočty na základe najaktuálnejších konsolidovaných údajov o dovoze, t. j. dovozných štatistík za rok 2022 (50). |
(93) |
Z tejto aktualizácie vyplývajú tieto zmeny (aktualizovaná tabuľka je k dispozícii v prílohe k tomuto nariadeniu):
|
(94) |
V súvislosti s touto úpravou niektoré zainteresované strany tvrdili, že Komisia by pri aktualizovaní svojho zoznamu rozvojových krajín nemala automaticky zahrnúť tie rozvojové krajiny, ktoré sú v súčasnosti vylúčené z opatrenia a ktorých dovozom by sa kompenzovali minulé objemy dovážané z Ruska a Bieloruska pred zákazom dovozu. Tieto strany tvrdili, že metodika použitá Komisiou na výpočet podielu dovozu na základe prahových hodnôt stanovených v základnom nariadení EÚ o ochrannom opatrení by nebola vhodná vzhľadom na výnimočnú politickú situáciu vyplývajúcu z nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Inými slovami, tieto strany žiadali, aby Komisia zmenila menovateľa použitého na výpočet podielu dovozu rozvojových krajín tak, že odstráni určité krajiny pôvodu v prípade niektorých kategórií výrobkov. |
(95) |
Komisia konštatovala, že pravidlá vylučovania rozvojových krajín sa stanovujú v článku 9.1 Dohody WTO o ochranných opatreniach a v článku 18 základného nariadenia EÚ o ochrannom opatrení. Preto podľa výkladu týchto ustanovení Komisiou neexistuje priestor na vylúčenie určitého dovozu z výpočtu. |
(96) |
V skutočnosti a bez ohľadu na konkrétne údajné dôvody Komisia zastávala názor, že ak by sa prešetrujúcemu orgánu umožnilo vyberať, ktorý dovoz začlení do príslušného výpočtu prahových hodnôt podľa týchto ustanovení, nevyhnutne by to viedlo k riziku potenciálneho diskriminačného zaobchádzania so zainteresovanými stranami. |
(97) |
Preto Komisia nemôže prijať výklad príslušných ustanovení na výpočet prahových hodnôt na účely vylúčenia rozvojových krajín, ktorý predložili niektoré zainteresované strany. |
6. ÚROVEŇ LIBERALIZÁCIE
(98) |
Súčasná miera liberalizácie ochranného opatrenia bola stanovená na ročnej úrovni 4 % (52). Komisia v prešetrovaní posúdila, či je táto úroveň liberalizácie naďalej primeraná. |
(99) |
Niektoré zainteresované strany žiadali, aby sa úroveň liberalizácie zvýšila napr. na 5 %. Na druhej strane iné zainteresované strany odmietli žiadosti o ďalšie zvýšenie miery liberalizácie ako neopodstatnené. |
(100) |
Vzhľadom na nedávne negatívne trendy na trhu Únie s oceľou, neistotu hospodárskych prognóz na najbližšie obdobie, a to najmä pre Úniu, a skutočnosť, že colné kvóty boli vo všeobecnosti k dispozícii počas obdobia v rámci všetkých kategórií výrobkov, dospela Komisia k záveru, že zvýšenie úrovne liberalizácie nad súčasnú mieru nie je opodstatnené. |
(101) |
Preto sa colné kvóty od 1. júla 2023 opäť zvýšia o 4 % v prípade všetkých kategórií výrobkov. Konkrétne objemy na obdobie od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 (na štvrťročnom základe) sa stanovujú v prílohe II k tretiemu nariadeniu o revíznom prešetrovaní. |
(102) |
A napokon toto revízne prešetrovanie, ktorým sa mení ochranné opatrenie, je takisto v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dvojstranných dohôd podpísaných s určitými tretími krajinami. |
(103) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného podľa článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) 2019/159 sa mení takto:
|
Príloha III.2 v prílohe III sa nahrádza prílohou I k tomuto nariadeniu. |
Časti tabuľky týkajúcej sa čísla výrobku 9 v časti IV.1 a v časti IV.2 prílohy IV sa nahrádzajú tabuľkami v prílohe II k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. júla 2023.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 26. júna 2023
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 16).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 z 31. januára 2019, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 31, 1.2.2019, s. 27) (ďalej len „nariadenie o konečných ochranných opatreniach“).
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1029 z 24. júna 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/159 s cieľom predĺžiť platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 225 I, 25.6.2021, s. 1).
(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1590 z 26. septembra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 248, 27.9.2019, s. 28).
(6) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/894 z 29. júna 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 206, 30.6.2020, s. 27).
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/978 z 23. júna 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 167, 24.6.2022, s. 58).
(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2037 z 10. decembra 2020, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 416, 11.12.2020, s. 32).
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/434 z 15. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 88, 15.3.2022, s. 181).
(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/664 z 21. apríla 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladá konečné ochranné opatrenie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 121, 22.4.2022, s. 12).
(11) Ú. v. EÚ C 459, 2.12.2022, s. 6.
(12) https://tron.trade.ec.europa.eu/tron/TDI.
(13) https://tron.trade.ec.europa.eu/investigations/case-history?caseId=2645.
(14) Pozri okrem iného oddiel 3.2.1 druhého nariadenia o revíznom prešetrovaní, odôvodnenia 27 a 28 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia a odôvodnenie 56 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní.
(15) Zdroj: Európska komisia vychádzala z informácií o dennom využívaní colných kvót, ktoré sú k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/quota_consultation.jsp.
(16) Okrem ocele oslobodenej od cla, ktorá bola k dispozícii zo zdrojov z iných tretích krajín, mali používatelia z Únie možnosť použiť aj oceľ od výrobcov z Únie, a to aspoň v niektorých situáciách.
(17) Pozri napríklad oddiel 3.5 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní.
(18) Pozri vyhlásenie hovorcu USTR Adama Hodgea z 9. decembra 2022: https://ustr.gov/about-us/policy-offices/press-office/press-releases/2022/december/statement-ustr-spokesperson-adam-hodge.
(19) Pozri odôvodnenia 54 až 59 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/978 z 23. júna 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 167, 24.6.2022, s. 58.)
(20) Zdroj: https://dataweb.usitc.gov/.
(21) Pri tomto výpočte sa nezohľadňuje dovoz z EÚ do Spojených štátov, keďže analýza podľa tohto oddielu sa zameriava na posúdenie možného odklonenia obchodu z tretích krajín na trh Únie.
(22) S&P Global: Current gas, electricity prices threaten European steelmaking viability (Súčasné ceny plynu a elektriny ohrozujú životaschopnosť európskeho oceliarskeho priemyslu): https://www.spglobal.com/commodityinsights/en/market-insights/latest-news/metals/090922-current-gas-electricity-prices-threaten-european-steelmaking-viability-eurofer (9. septembra 2022); Steel makers fear deepening crisis from energy crunch as output halted (Výrobcovia ocele sa obávajú prehĺbenia krízy v dôsledku energetickej krízy, ich výroba klesla na polovicu): https://www.reuters.com/business/energy/steel-makers-fear-deepening-crisis-energy-crunch-output-halted-2022-09-23/ (Reuters, 23. septembra 2022). Vývoj cien zemného plynu v Únii pozri napríklad v článku Trading Economics: https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas (naposledy navštívené 30. apríla 2023).
(23) Pozri napríklad: ArcelorMittal To Idle Parts of Three Plants as Energy Costs Bite (ArcelorMittal plánuje odstaviť časti troch závodov pre vysoké ceny energie): https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-09-02/arcelormittal-to-idle-parts-of-three-plants-as-energy-costs-bite#xj4y7vzkg (Bloomberg, 2. septembra 2022); Steel Plants Across Europe Cut Production as Power Prices Soar (Oceliarne v celej Európe znižujú výrobu v dôsledku zvyšovania cien energie): https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-09/spanish-steel-production-curbed-as-power-costs-soar-to-a-record#xj4y7vzkg (Bloomberg, 9. marca 2022);
(24) S&P Global: Back in action: European mills restart idled blast furnaces on higher flat steel prices (Späť v prevádzke: európske oceliarne obnovujú odstavené vysoké pece z dôvodu zvyšovania cien plochej ocele), 13. marca 2023: https://www.spglobal.com/commodityinsights/en/market-insights/blogs/metals/031323-back-in-action-european- mills-restart-idled-blast-furnaces-on-higher-flat-steel-prices. Pozri aj: Eurometal: Flat steel producer Acciaierie d'Italia to boost production in 2023, 2024 (Výrobca plochej ocele Acciaierie d'Italia zvyšuje výrobu v rokoch 2023 a 2024): Flat steel producer Acciaierie d'Italia to boost production in 2023, 2024 - EUROMETAL (Výrobca plochej ocele Acciaierie d'Italia zvyšuje výrobu v rokoch 2023 a 2024 – EUROMETAL); GMK: US Steel Kosice resumed operation of the blast furnace after a month and a half of downtime (US Steel Košice obnovili prevádzku vysokej pece po mesiaci a pol trvajúcom prestoji): https://gmk.center/en/news/us-steel-kosice-resumed-operation-of-the-blast-furnace-after-a-month-and-a-half-ofdowntime/.
(25) Podiel dovozu v období 2013 – 2017 pozri v tabuľke 2 konečného nariadenia. Podiel dovozu v období 2018 – 2020 pozri v tabuľke 10 nariadenia o predĺžení platnosti. Podiel dovozu v roku 2021 bol na úrovni 18,1 %.
Zdroj: Eurostat v prípade údajov o dovoze a údaje výrobného odvetvia a vyplnené dotazníky v prípade údajov o spotrebe.
(26) Pozri odkazy v poznámke pod čiarou č. 14 na odôvodnenie 13 tohto nariadenia.
(27) OECD, Latest Developments in Steelmaking Capacity (Najnovší vývoj kapacity výroby ocele) (17. februára 2023).
(28) Tamže.
(29) Pokiaľ ide o vývoj cien energie a ich očakávané cenové úrovne v Únii v porovnaní s historickými údajmi, pozri Economist Intelligence Unit: Commodities Outlook 2023 (Výhľad v oblasti komodít na rok 2023), s. 3 (k dispozícii na základe predplatného); a Trading Economics: https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas. Z oboch zdrojov vyplýva, že hoci súčasné ceny energie v Únii zďaleka nedosahujú vrchol z roku 2022, sú naďalej podstatne vyššie ako v predchádzajúcich rokoch.
(30) OECD, Steel Market developments: Q4 2022 (Vývoj na trhu s oceľou: štvrtý štvrťrok 2022) (16. decembra 2022).
(31) OECD, Steel Market developments, Q2 2023 (Vývoj na trhu s oceľou: druhý štvrťrok 2023) (21. februára 2023).
(32) Fitch Ratings: Global Steel Outlook 2023 (Výhľad globálneho trhu s oceľou) (12. decembra 2022): https://www.fitchratings.com/research/corporate-finance/global-steel-outlook-2023-13-12-2022#:~:text=We%20forecast%20global%20steel%20consumption,tonnes%20(mt)%20in%202022.
(33) S&P Platts Global: Steel Price Forecast and Steel Market Outlook 2023 (Prognóza cien ocele a výhľady trhu na rok 2023) (k dispozícii na základe predplatného).
(34) Svetové oceliarske združenie: Short Range Outlook (Krátkodobý výhľad), október 2022.
(35) Svetové oceliarske združenie: Short Range Outlook (Krátkodobý výhľad), apríl 2023.
(36) Pozri v súvislosti s podobnými žiadosťami z predchádzajúcich revíznych prešetrovaní zistenia Komisie v oddiele 4.5 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania, v oddiele 7.6 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia, v odôvodnení 123 druhého nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania, v odôvodneniach 159 a 163 prvého nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania.
(37) Pozri oddiel 7.10 nariadenia o predĺžení platnosti.
(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/477 z 11. marca 2015 o opatreniach, ktoré Únia môže prijať vo vzťahu k účinnosti antidampingových a vyrovnávacích opatrení kombinovaných s ochrannými opatreniami (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 11).
(39) WT/DS595/R European Union – Safeguard Measures on Certain Steel Products (Európska únia – Ochranné opatrenia na určité výrobky z ocele), 29. apríla 2022.
(40) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/104 z 12. januára 2023, ktorým sa v nadväznosti na správu prijatú orgánom Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/159, ktorým sa ukladajú konečné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele (Ú. v. EÚ L 12, 13.1.2023, s. 7).
(41) Pozri OECD, Steel trade and trade policy developments - 2021-22 (Obchod s oceľou a vývoj obchodnej politiky na roky 2021 – 2022) (16. decembra 2022), tabuľka B.1, s. 47.
(42) Pozri oddiel 1.1.2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2023/104.
(43) Pozri odôvodnenia 47 a 48 nariadenia o predĺžení platnosti ochranného opatrenia.
(44) K vyplneným dotazníkom od týchto združení patrili aj individuálne vyplnené dotazníky ich členov, ktorí sa zúčastňovali na konaní. V spise (TRON) boli k dispozícii oba súbory údajov.
(45) Pozri OECD, Steel Market Developments, Q4 (Vývoj na trhu s oceľou: štvrtý štvrťrok) (december 2022), s. 22, tabuľka 4. K dispozícii na webovom sídle: https://www.oecd.org/industry/ind/steel-market-developments-Q4-2022.pdf
(46) Zdroj nespracovaných údajov: databáza Global Trade Atlas (GTA), https://www.gtis.com/gta/. Údaje za rok 2022 o vývoze z hlavných krajín vyvážajúcich oceľ do Únie, konkrétne z Číny, Indie, Južnej Kórey, Taiwanu, Turecka (ich kombinovaný vývoz ocele do Únie v roku 2022 predstavoval 52 % celkového dovozu). Údaje z Ruska, predtým druhého najväčšieho vývozcu ocele do Únie, neboli započítané, keďže vývoz jeho ocele je do určitých jurisdikcií vrátane trhu Únie v súčasnosti zakázaný v dôsledku sankcií uložených z dôvodu nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine.
(47) V prípade väčšiny týchto krajín pôvodu predstavoval trh Únie dvojciferný podiel na ich celkovom vývoze, a to až do úrovne 27 %.
(48) Dovoz do Únie sa v roku 2022 znížil o 9 % v porovnaní s vrcholom dosiahnutým v roku 2018, čo predstavovalo zníženie o 3,2 milióna ton.
(49) V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článkom 9.1 Dohody WTO ochranných opatreniach.
(50) Zdroj: Eurostat.
(51) Pri tomto revíznom prešetrovaní sa na všetky rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO, vzťahovalo opatrenie z kategórie 24, keďže presiahli hodnotu 9 %. Keďže táto prahová hodnota už v roku 2022 nie je splnená, opatrenie sa bude vzťahovať len na tie rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO a presiahnu prahovú hodnotu 3 %.
(52) Pozri odôvodnenie 42 tretieho nariadenia o revíznom prešetrovaní fungovania.
PRÍLOHA I
„PRÍLOHA III.2
Zoznam kategórií výrobkov s pôvodom v rozvojových krajinách, na ktoré sa uplatňujú konečné opatrenia
Krajina/Skupina výrobkov |
1 |
2 |
3A |
3B |
4A |
4B |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
12 |
13 |
14 |
15 |
16 |
17 |
18 |
19 |
20 |
21 |
22 |
24 |
25A |
25B |
26 |
27 |
28 |
Argentína |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
X |
|
|
X |
Brazília |
X |
X |
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
X |
|
|
X |
Čína |
|
X |
X |
X |
|
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
|
X |
X |
|
|
X |
X |
|
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
Egypt |
X |
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
India |
X |
X |
|
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
X |
|
X |
X |
X |
X |
|
|
X |
|
X |
X |
|
X |
X |
|
X |
Indonézia |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
X |
X |
X |
|
|
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
Kazachstan |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
Malajzia |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
Mexiko |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
X |
|
|
X |
Moldavsko |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
Severné Macedónsko |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
X |
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
X |
X |
|
X |
Omán |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
Južná Afrika |
|
|
|
|
X |
X |
X |
|
|
X |
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
Turecko |
X |
X |
X |
|
X |
X |
X |
X |
|
X |
X |
|
X |
X |
|
|
X |
X |
|
X |
X |
X |
|
|
X |
X |
X |
X |
X |
Ukrajina |
X |
X |
|
|
|
X |
X |
|
X |
|
|
|
|
X |
|
|
X |
|
|
|
X |
X |
X |
X |
|
X |
|
X |
X |
Spojené arabské emiráty |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
X |
|
X |
|
|
X |
|
X |
|
|
X |
Vietnam |
X |
|
|
X |
X |
X |
X |
|
|
|
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
X |
|
X |
Všetky ostatné rozvojové krajiny |
|
|
|
|
|
X |
X |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
X |
|
|
X |
PRÍLOHA II
„Príloha IV
IV.1 – Objemy colných kvót
Číslo výrobku |
Kategória výrobku |
Číselné znaky KN |
Pridelenie podľa krajiny (ak sa uplatňuje) |
Rok 6 |
Dodatočná sadzba cla |
Poradové čísla |
|||
od 1. 7. 2023 do 30. 9. 2023 |
od 1. 10. 2023 do 31. 12. 2023 |
od 1. 1. 2024 do 31. 3. 2024 |
od 1. 4. 2024 do 30. 6. 2024 |
||||||
Objem colnej kvóty (v tonách netto) |
|||||||||
9 |
Plechy a pásy z nehrdzavejúcej ocele valcované za studena |
7219 31 00 , 7219 32 10 , 7219 32 90 , 7219 33 10 , 7219 33 90 , 7219 34 10 , 7219 34 90 , 7219 35 10 , 7219 35 90 , 7219 90 20 , 7219 90 80 , 7220 20 21 , 7220 20 29 , 7220 20 41 , 7220 20 49 , 7220 20 81 , 7220 20 89 , 7220 90 20 , 7220 90 80 |
Kórejská republika |
49 549,16 |
49 549,16 |
49 010,58 |
49 010,58 |
25 % |
09,8846 |
Taiwan |
45 948,59 |
45 948,59 |
45 449,15 |
45 449,15 |
25 % |
09,8847 |
|||
India |
30 710,50 |
30 710,50 |
30 376,69 |
30 376,69 |
25 % |
09,8848 |
|||
Južná Afrika |
26 723,10 |
26 723,10 |
26 432,63 |
26 432,63 |
25 % |
09,8853 |
|||
Spojené štáty |
24 986,11 |
24 986,11 |
24 714,52 |
24 714,52 |
25 % |
09,8849 |
|||
Turecko |
20 791,56 |
20 791,56 |
20 565,57 |
20 565,57 |
25 % |
09,8850 |
|||
Malajzia |
13 172,38 |
13 172,38 |
13 029,20 |
13 029,20 |
25 % |
09,8851 |
|||
Ostatné krajiny |
52 837,87 |
52 837,87 |
52 263,55 |
52 263,55 |
25 % |
IV.2 – Objemy celkových a zvyškových colných kvót na trimester
Číslo výrobku |
Pridelenie podľa krajiny (ak sa uplatňuje) |
Rok 3 |
|||
od 1. 7. 2023 do 30. 9. 2023 |
od 1. 10. 2023 do 31. 12. 2023 |
od 1. 1. 2024 do 31. 3. 2024 |
od 1. 4. 2024 do 30. 6. 2024 |
||
Objem colnej kvóty (v tonách netto) |
Objem colnej kvóty (v tonách netto) |
Objem colnej kvóty (v tonách netto) |
Objem colnej kvóty (v tonách netto) |
||
9 |
Ostatné krajiny |
52 837,87 |
52 837,87 |
52 263,55 |
52 263,55 |
(1) Od 1. 7. do 31. 3.: 09,8621
Od 1. 4. do 30. 6.: 09,8622
Od 1. 4. do 30. 6.: pre Kórejskú republiku*, Taiwan* Indiu*, Južnú Afriku*, Spojené štáty americké*, Turecko* a Malajziu*: 09.8578 *V prípade vyčerpania ich osobitných kvót v súlade s článkom 1 ods. 5.
ROZHODNUTIA
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/62 |
ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1302
z 26. júna 2023,
ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,
so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
keďže:
(1) |
Rada prijala 3. júla 2013 rozhodnutie 2013/354/SZBP (1), na základe ktorého misia EUPOL COPPS pokračovala od 1. júla 2013. |
(2) |
Rada 27. júna 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/1018 (2), ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP a predlžuje sa od 1. júla 2022 do 30. júna 2023. |
(3) |
Politický a bezpečnostný výbor sa 28. februára 2023 v kontexte koordinovaného strategického preskúmania misií EU BAM Rafah a EUPOL COPPS dohodol, že tieto dve misie by sa mali predĺžiť do 30. júna 2025 prostredníctvom dvoch jednoročných predĺžení. |
(4) |
Vzhľadom na informácie, ktoré poskytli Izrael a Palestínska samospráva, by sa misia EUPOL COPPS mala v tejto fáze predĺžiť o jeden rok, a to do 30. júna 2024. |
(5) |
Rozhodnutie 2013/354/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(6) |
Misia EUPOL COPPS sa bude vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla brániť dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Rozhodnutie 2013/354/SZBP sa mení takto:
1. |
V článku 12 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUPOL COPPS v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 je 11 360 000 EUR.“ |
2. |
V článku 15 sa tretí odsek nahrádza takto: „Účinnosť stráca 30. júna 2024.“ |
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Uplatňuje sa od 1. júla 2023.
V Luxemburgu 26. júna 2023
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Rozhodnutie Rady 2013/354/SZBP z 3. júla 2013 o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) (Ú. v. EÚ L 185, 4.7.2013, s. 12).
(2) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1018 z 27. júna 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/354/SZBP o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) (Ú. v. EÚ L 170, 28.6.2022, s. 76).
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/64 |
ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1303
z 26. júna 2023,
ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,
so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
keďže:
(1) |
Rada 25. novembra 2005 prijala jednotnú akciu 2005/889/SZBP (1) o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu). |
(2) |
Rada 27. júna 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/1017 (2), ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP a predlžuje sa do 30. júna 2023. |
(3) |
Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) sa 28. februára 2023 v kontexte koordinovaného strategického preskúmania misií PHM EÚ v Rafahu a EUPOL COPPS dohodol, že tieto dve misie by sa mali predĺžiť do 30. júna 2025 prostredníctvom dvoch jednoročných predĺžení. |
(4) |
Vzhľadom na informácie, ktoré poskytli Izrael a Palestínska samospráva, by sa misia PHM EÚ v Rafahu mala v tejto fáze predĺžiť o jeden rok, a to do 30. júna 2024. |
(5) |
Jednotná akcia 2005/889/SZBP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(6) |
Misia PHM EÚ v Rafahu sa bude vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 zmluvy, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Jednotná akcia 2005/889/SZBP sa mení takto:
1. |
V článku 13 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou PHM EÚ v Rafahu v období od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 je 2 360 000 EUR.“ |
2. |
V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto: „Účinnosť stráca 30. júna 2024.“ |
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Uplatňuje sa od 1. júla 2023.
V Luxemburgu 26. júna 2023
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Jednotná akcia Rady 2005/889/SZBP z 25. novembra 2005 o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu) (Ú. v. EÚ L 327, 14.12.2005, s. 28).
(2) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/1017 z 27. júna 2022, ktorým sa mení jednotná akcia 2005/889/SZBP o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu) (Ú. v. EÚ L 170, 28.6.2022, s. 74).
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/66 |
ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1304
z 26. júna 2023,
ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28 ods. 1, článok 41 ods. 2, článok 42 ods. 4 a článok 30 ods. 1,
so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s podporou Komisie,
keďže:
(1) |
Rada 12. decembra 2022 súhlasila s tým, že celkový finančný strop Európskeho mierového nástroja (ďalej len „nástroj“) by sa mal zvýšiť o 2 000 miliónov EUR (v cenách roku 2018) v období rokov 2024 až 2027. Pri vykonávaní tohto zvýšenia sa má dodržiavať strop pre platby dohodnutý na rok 2023. Rada uznala, že vývoj medzinárodnej bezpečnostnej situácie by mohol viesť k ďalšiemu zvýšeniu celkového finančného stropu nástroja do roku 2027. O akomkoľvek ďalšom zvýšení má Rada rozhodnúť jednomyseľne a uvedené zvýšenie sa má stanoviť v zmene rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/509 (1). Celkové zvýšenie finančného stropu nástroja do roku 2027 nemá presiahnuť 5 500 miliónov EUR (v cenách roku 2018). |
(2) |
Európska rada vo svojich záveroch z 15. decembra 2022 opätovne zdôraznila globálny rozmer nástroja a uvítala dohodu dosiahnutú na zasadnutí Rady 12. decembra 2022 o zabezpečení jeho finančnej udržateľnosti. |
(3) |
Rada 13. marca 2023 prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/577 (2), ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509. |
(4) |
Rada sa 20. marca 2023 dohodla, že zváži ďalšie zvýšenie celkového finančného stropu nástroja o 3 500 miliónov EUR (v cenách roku 2018). Pri vykonávaní tohto zvýšenia je potrebné zohľadniť globálny rozmer a predvídateľnosť nástroja, jeho dlhodobé potreby financovania opatrení pomoci na poskytovanie smrtiaceho aj nesmrtiaceho vybavenia, misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Pri vykonávaní tohto zvýšenia by sa okrem toho mal zohľadniť aj strop platieb dohodnutý na rok 2023. Rozhodnutie (SZBP) 2021/509 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Rozhodnutie (SZBP) 2021/509 sa mení takto:
1. |
Článok 2 sa nahrádza takto: „Článok 2 1. Finančný strop pre vykonávanie nástroja na obdobie rokov 2021 až 2027 sa stanovuje na 12 040 000 000 EUR v bežných cenách. 2. Ročný rozpis finančného stropu sa uvádza v prílohe I. 3. Finančný strop sa použije spôsobom, aby bol zachovaný globálny geografický rozsah nástroja a schopnosť Únie predchádzať krízam a konfliktom a rýchlo na ne reagovať, a to najmä, ale nie výlučne, v oblastiach, ktoré predstavujú najnaliehavejšie a najkritickejšie bezpečnostné hrozby pre Úniu v súlade so strategickými prioritami stanovenými Európskou radou a Radou podľa článku 9 ods. 1 Výbor nástroja uvedený v článku 11 rozhodne o použití finančného stropu vymedzením celkových čiastok určených na opatrenia pomoci a celkových čiastok určených na operácie financované v rámci nástroja, aby zabezpečil jeho finančnú udržateľnosť. Výbor nástroja v prípade potreby reviduje tieto celkové čiastky v súlade so strategickými usmerneniami stanovenými Politickým a bezpečnostným výborom (PBV) podľa článku 9 ods. 2.“ |
2. |
V článku 73 sa dopĺňa tento odsek: „10. Výbor rozhodne o použití finančného stropu podľa článku 2 ods. 3 do 30. septembra 2023.“ |
3. |
Príloha I sa nahrádza takto: „PRÍLOHA I ROČNÉ FINANČNÉ STROPY Ročné rozpočtové prostriedky sa schvaľujú v rámci týchto súm bez toho, aby bol dotknutý článok 17 ods. 3 a 3a a s výhradou článku 73 ods. 2:
|
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Luxemburgu 26. júna 2023
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/509 z 22. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj a zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2015/528 (Ú. v. EÚ L 102, 24.3.2021, s. 14).
(2) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2023/577 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2021/509, ktorým sa zriaďuje Európsky mierový nástroj (Ú. v. EÚ L 75, 14.3.2023, s. 23).
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/68 |
ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1305
z 26. júna 2023,
ktorým sa mení rozhodnutie 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2,
so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
keďže:
(1) |
Rada 22. mája 2013 prijala rozhodnutie 2013/233/SZBP (1), ktorým bola zriadená misia Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya). |
(2) |
Rada 18. júna 2021 prijala rozhodnutie (SZBP) 2021/1009 (2), ktorým upravila mandát misie EUBAM Libya a predĺžila ho do 30. júna 2023. |
(3) |
V kontexte strategického preskúmania misie sa Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) dohodol, že misia EUBAM Libya by sa mala predĺžiť o dva roky do 30. júna 2025 a že v tom období by mala misia prispieť k posilneniu kapacity príslušných líbyjských orgánov a agentúr, pokiaľ ide o riadenie hraníc Líbye, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov a boj proti terorizmu. |
(4) |
Obdobie, na ktoré sa vzťahuje referenčná suma stanovená v rozhodnutí (SZBP) 2021/1009, by sa malo predĺžiť do 30. septembra 2023. Rada by mala neskôr rozhodnúť o referenčnej sume na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. júna 2025. |
(5) |
Rozhodnutie 2013/233/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(6) |
Misia EUBAM Libya sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a ktorá by mohla ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Rozhodnutie 2013/233/SZBP sa týmto mení takto:
1. |
Článok 2 sa nahrádza takto: „Článok 2 Cieľ Misia EUBAM Libya prispieva k posilneniu kapacity príslušných líbyjských orgánov a agentúr, pokiaľ ide o riadenie hraníc Líbye, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov a boj proti terorizmu.“ |
2. |
V článku 3 sa odseky 1 a 1a nahrádzajú takto: „1. Na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 2 misia EUBAM Libya:
1a. Misia EUBAM Libya pri plnení svojich úloh poskytuje technické poradenstvo, činnosti zamerané na budovanie kapacít na operačnej a technickej úrovni a vykonáva projekty, ktoré sa podľa potreby a na individuálnom základe dopĺňajú špecializovanou odbornou prípravou. Misia EUBAM Libya okrem toho poskytuje strategické poradenstvo, ak o to požiadajú líbyjské orgány.“ |
3. |
V článku 13 ods. 1 sa posledný pododsek nahrádza takto: „Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 1. júla 2021 do 30. septembra 2023 je 84 850 000 EUR. O referenčnej sume určenej na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUBAM Libya na obdobie od 1. októbra 2023 do 30. júna 2025 rozhodne Rada.“ |
4. |
V článku 16 sa druhá veta nahrádza takto: „Strategické posúdenie misie EUBAM Libya a jej mandátu vykoná PBV do 30. júna 2024. V dostatočnom predstihu pred uplynutím platnosti tohto rozhodnutia sa vykoná strategické preskúmanie misie EUBAM Libya. Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 30. júna 2025.“ |
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Uplatňuje sa od 1. júla 2023.
V Luxemburgu 26. júna 2023
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013 o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) (Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 15).
(2) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/1009 z 18. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/233/SZBP o pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya) (Ú. v. EÚ L 222, 22.6.2021, s. 18).
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/70 |
ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2023/1306
z 26. júna 2023
na podporu projektu vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe v meniacom sa regionálnom bezpečnostnom prostredí
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej články 28 ods. 1 a 31 ods. 1,
so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
keďže:
(1) |
Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016 aj stratégia Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (ZHN) z roku 2003 sa zakladajú na presvedčení, že multilaterálny prístup k bezpečnosti vrátane odzbrojenia a nešírenia je najlepším spôsobom, ako zachovať medzinárodný poriadok. |
(2) |
Politikou Únie je preto dodržiavanie, vykonávanie a posilnenie vykonávania a všeobecné uplatňovanie zmlúv, dohôd a noriem o odzbrojení a nešírení, ako aj spolupráca s tretími krajinami pri plnení ich povinností vyplývajúcich z mnohostranných dohovorov a režimov a poskytovanie pomoci týmto krajinám. |
(3) |
V spoločnom vyhlásení parížskeho samitu o Stredozemí z 13. júla 2008, na ktorom sa vytvorila Únie pre Stredozemie, sa v súlade s Barcelonským vyhlásením prijatým na euro-stredozemskej konferencii 27. – 28. novembra 1995 opätovne potvrdila spoločná snaha o dosiahnutie mieru a regionálnej bezpečnosti, okrem iného aj dodržiavaním medzinárodných zmlúv a dohovorov o ZHN, ako aj prostredníctvom regionálnych dojednaní, ako sú zóny bez jadrových zbraní. |
(4) |
Na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 sa zdôraznil význam procesu vedúceho k úplnému vykonávaniu jej rezolúcie o Blízkom východe z roku 1995 (ďalej len „rezolúcia z roku 1995“). Hodnotiaca konferencia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 schválila na tento účel praktické kroky, medzi ktorými sa uvádza aj zváženie všetkých ponúk zameraných na podporu vykonávania rezolúcie z roku 1995 vrátane ponuky Únie usporiadať seminár nadväzujúci na seminár organizovaný v júni 2008. |
(5) |
Na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 sa ďalej uznala dôležitá úloha občianskej spoločnosti pri vykonávaní rezolúcie z roku 1995 a podporilo sa všetko úsilie vyvíjané v tomto smere. |
(6) |
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov sa vo svojom programe pre odzbrojenie „Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti“ prezentovanom 24. mája 2018 zaviazal, že bude s členskými štátmi OSN spolupracovať na posilnení a konsolidácii zón bez jadrových zbraní, vrátane podpory vytvárania ďalších takýchto zón, a to aj na Blízkom východe. |
(7) |
Únia dávala neustále najavo, že je pripravená pomáhať v procese vedúcom k vytvoreniu zóny bez ZHN na Blízkom východe podporou procesov budovania dôvery, najmä prostredníctvom seminárov a workshopov Únie, ako napríklad tých, ktoré sa konali v rokoch 2008, 2011 a 2012, ako aj prostredníctvom projektu Inštitútu OSN pre výskum v oblasti odzbrojenia (UNIDIR), ktorý sa s podporou Únie uskutočnil v rokoch 2019 až 2023 a týkal sa opatrení na budovanie dôvery vedúcich k vzniku takejto zóny podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/938 (1). |
(8) |
Únia chce pokračovať v podpore procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez ZHN na Blízkom východe tým, že bude naďalej podporovať prácu inštitútu UNIDIR v tomto smere, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1. Na účely dosiahnutia pokroku pri plnení záväzku Únie vytvoriť zónu bez ZHN na Blízkom východe Únia podporuje projekt inštitútu UNIDIR, ktorý má tieto všeobecné ciele:
— |
pomôcť zmierniť regionálne trendy v oblasti šírenia ZHN, |
— |
podporovať regionálne bezpečnostné opatrenia, ako aj normy a procesy v oblasti kontroly zbraní, nešírenia a odzbrojenia, |
— |
dôkladnejšie pochopiť vzťah medzi zónou bez ZHN na Blízkom východe a súčasným regionálnym a medzinárodným vývojom a |
— |
podporovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN na Blízkom východe. |
2. Podrobný opis projektu sa uvádza v projektovom dokumente v prílohe.
Článok 2
1. Za vykonávanie tohto rozhodnutia zodpovedá vysoký predstaviteľ (ďalej len „VP“).
2. Technickým vykonávaním projektu uvedeného v článku 1 ods. 1 sa poveruje inštitút UNIDIR, ktorý túto úlohu vykonáva pod vedením VP. VP uzavrie na tento účel s inštitútom UNIDIR potrebné dohody.
Článok 3
1. Finančná referenčná suma na realizáciu projektu uvedeného v článku 1 ods. 1 je 2 099 969 EUR.
2. Výdavky financované zo sumy stanovenej v odseku 1 sa spravujú v súlade s postupmi a pravidlami platnými pre všeobecný rozpočet Únie.
3. Na riadne spravovanie výdavkov financovaných zo sumy uvedenej v odseku 1 dohliada Komisia. Na tento účel uzavrie s inštitútom UNIDIR dohodu o príspevku. V uvedenej dohode sa stanoví, že inštitút UNIDIR zabezpečí viditeľnosť príspevku Únie zodpovedajúcu jeho výške.
4. Komisia sa bude usilovať, aby sa dohoda o príspevku uvedená v odseku 3 uzavrela čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. Radu informuje o všetkých ťažkostiach, ktoré sa počas tohto procesu vyskytnú, ako aj o dátume uzavretia uvedenej dohody.
Článok 4
1. VP predkladá Rade správy o vykonávaní tohto rozhodnutia formou pravidelných ročných opisných správ, ktoré pripravuje inštitút UNIDIR. Uvedené správy tvoria základ pre hodnotenie, ktoré pred ukončením projektu vykoná Rada.
2. Komisia poskytuje informácie o finančných aspektoch vykonávania projektu uvedeného v článku 1 ods. 1.
Článok 5
1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
2. Toto rozhodnutie platí 36 mesiacov odo dňa uzavretia dohody o príspevku uvedenej v článku 3 ods. 3. Ak sa však do šiestich mesiacov po jeho nadobudnutí účinnosti neuzavrie dohoda o financovaní, po uplynutí tejto lehoty stráca toto rozhodnutie účinnosť.
V Luxemburgu 26. júna 2023
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/938 zo 6. júna 2019, na podporu procesu budovania dôvery, ktorý má viesť k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe (Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2019, s. 63).
PRÍLOHA
Projekt na podporu vytvorenia zóny bez zbraní hromadného ničenia (ZHN) na Blízkom východe v meniacom sa regionálnom bezpečnostnom prostredí
Blízky východ prechádza zmenami a zaznamenáva nárast nestability, zdrojov neistoty a prípadov nadobúdania a používania konvenčných zbraní, ako aj rastúce obavy z ďalšieho používania a šírenia nekonvenčných zbraní. V dôsledku týchto a ďalších celosvetových udalostí prechádza regionálne bezpečnostné prostredie významnými zmenami, ktoré by mohli mať trvalé dôsledky, pokiaľ ide o šírenie ZHN na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Projektom, ktorý navrhuje Inštitút OSN pre výskum v oblasti odzbrojenia (UNIDIR), sa budú presadzovať normy a ciele v oblasti nešírenia ZHN, kontroly zbraní a odzbrojovania na Blízkom východe prostredníctvom podpory iniciatívy zameranej na vytvorenie zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe a procesov relevantných z hľadiska regionálnej bezpečnosti prostredníctvom výskumu súvisiaceho s príslušnou politikou, budovania kapacít a dialógu.
Kontext a odôvodnenie
Režimy nešírenia zbraní prechádzajú v celosvetovom meradle krízou. V posledných dvoch desaťročiach sa tieto nástroje oslabili, keďže geopolitické záujmy sa uprednostnili pred opatreniami v oblasti nešírenia zbraní, kontroly zbraní a odzbrojenia. Skutočnosť, že sa už dvakrát po sebe nepodarilo na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní prijať záverečný dokument, je len jedným z príkladov, no jasne svedčí o kríze, ktorou režimy v súčasnosti prechádzajú. V tomto širokom geostrategickom kontexte prechádza významnými zmenami aj bezpečnostné prostredie Blízkeho východu. Na vnútroštátnej úrovni viedli sociálne nepokoje alebo občianska vojna k pretrvávajúcej nestabilite, ktorá spôsobila vysídľovanie obyvateľstva, čo ovplyvnilo bezpečnosť a stabilitu v susedných regiónoch. Pretrvávajúca nestabilita ovplyvnila aj schopnosť vlád v tomto regióne riešiť otázky zahraničnej politiky, ako je účasť na multilaterálnych a regionálnych iniciatívach zameraných na boj proti šíreniu ZHN. Na regionálnej úrovni došlo k posunu, pokiaľ ide o spojenectvá, pričom sa narušila dlhodobá regionálna rovnováha a rozloženie síl. Bezpečnostným prostredím v regióne okrem toho otriasli aj akcie mimoregionálnych aktérov, ako je vojenská prítomnosť, činnosti a podpora, ako aj stiahnutie vojenských síl.
Kombinácia vnútroštátnej a regionálnej nestability viedla k dvom paralelným procesom, ktoré môžu mať v súvislosti s regionálnym a medzinárodným šírením ZHN trvalé dôsledky. Na jednej strane bol v regióne zaznamenaný nárast nadobúdania a používania konvenčných a potenciálne nekonvenčných zbraní, ako aj osvojenie (alebo hrozba osvojenia) spôsobilostí v oblasti jadrového zabezpečenia, ku ktorým dochádza v kontexte existujúcich spôsobilostí v oblasti ZHN. Na druhej strane štáty v tomto regióne preukázali zvýšenú pripravenosť riešiť svoje regionálne bezpečnostné problémy prostredníctvom regionálnych a subregionálnych rokovaní, čoho príkladom sú Abrahámske dohody, jemenské prímerie, dohoda o vymedzení námorných hraníc medzi Izraelom a Libanonom, dialógy medzi Iránom a Saudskou Arábiou a Iránom a Spojenými arabskými emirátmi, ako aj pokračujúce úsilie vyvíjané s cieľom vyrokovať v rámci Organizácie Spojených národov zónu bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe. Hoci sa môže zdať, že tieto dva trendy sú protichodné, pokiaľ ide o ich dôsledky na šírenie ZHN, môžu – a s najväčšou pravdepodobnosťou budú – naďalej prebiehať súbežne.
Ciele projektu
Navrhovaný projekt bude mať štyri všeobecné ciele, a to:
— |
pomáhať pri zmierňovaní regionálnych trendov v oblasti šírenia ZHN, |
— |
podporovať regionálne bezpečnostné opatrenia a normy a procesy v oblasti kontroly zbraní, nešírenia zbraní a odzbrojenia, |
— |
rozvíjať hlbšie chápanie vzťahu medzi zónou bez ZHN na Blízkom východe a súčasným regionálnym a medzinárodným vývojom a |
— |
podporovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN na Blízkom východe. |
Prístup uplatňovaný v rámci projektu
V rámci projektu sa bude uplatňovať holistický prístup zahŕňajúci všetky zložky výskumu, zhromažďovanie nápadov, vytváranie nových návrhov, budovanie kapacít, ako aj dialóg a úsilie o oslovenie a zapojenie rôznych účastníkov a cieľových skupín. V rámci navrhovaného projektu sa uvedené ciele dosiahnu realizáciou týchto troch pracovných okruhov (výsledkov) a s nimi súvisiacimi výstupmi:
— |
Pracovný okruh č. 1: Prehĺbiť chápanie a posúdenie príčin, motivácie a rizík spojených so šírením ZHN v tomto regióne s cieľom nájsť riešenia v záujme posilnenia regionálnej bezpečnosti a presadzovať regionálne riešenia problému šírenia ZHN na Blízkom východe. Prvý pracovný okruh sa zameriava na zvýšenie informovanosti a chápania faktorov, ktoré sú hnacou silou šírenia ZHN v regióne Blízkeho východu. Cieľom je identifikovať základné príčiny šírenia ZHN vrátane strategických, politických alebo iných motivácií, ako aj súvisiace riziká a dôsledky. Konečným celkovým cieľom v rámci tohoto okruhu je nájsť praktické riešenia na posilnenie regionálnej bezpečnosti a zabránenie šíreniu ZHN na Blízkom východe. To zahŕňa podporu prebiehajúcich a nových regionálnych bezpečnostných procesov, ako aj iniciatívy zameranej na vytvorenie zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe, ktorou by sa zakazovalo vlastníctvo, výroba a používanie ZHN v tomto regióne a podporovalo by sa úsilie o odzbrojenie a nešírenie. Prehlbovaním chápania výziev a skúmaním potenciálnych riešení sa pracovný okruh č. 1 zameriava na podporu rozvoja bezpečnejšieho a stabilnejšieho Blízkeho východu. |
— |
Pracovný okruh č. 2: Budovať regionálnu kapacitu s cieľom zlepšiť chápanie problémov a schopnosť identifikovať riešenia súvisiace s rokovaniami o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciou. Cieľom pracovného okruhu č. 2 je zvýšiť schopnosť krajín Blízkeho východu účinne sa zapájať do rokovaní a vykonávania regionálnych bezpečnostných procesov vo všeobecnosti, a najmä v súvislosti so zónou bez ZHN na Blízkom východe. To zahŕňa posilnenie schopnosti regionálnych aktérov pochopiť zložitosť problému šírenia ZHN, ako aj rozvoj ich schopnosti identifikovať a vykonávať praktické riešenia. Činnosti v rámci tohto pracovného okruhu budú zahŕňať poskytovanie odbornej prípravy a programov zameraných na budovanie kapacít pre vládnych úradníkov, odborníkov a ďalšie príslušné zainteresované strany, ako aj podporu rozširovania cieľovej skupiny v regióne. Celkovým cieľom je vytvoriť informovanejšiu a angažovanejšiu regionálnu komunitu, ktorá bude lepšie vybavená na riešenie výziev spojených so šírením ZHN a na podporu regionálnej bezpečnosti. Prostredníctvom budovania regionálnych kapacít a zlepšovaním chápania týchto otázok sa tento pracovný okruh zameriava na podporu účinných rokovaní a vykonávania prebiehajúceho a nového procesu regionálnej bezpečnosti, vrátane zóny bez ZHN na Blízkom východe, a v širšom zmysle na podporu ďalších regionálnych bezpečnostných opatrení a procesov v oblasti kontroly zbraní, nešírenia zbraní a odzbrojenia. |
— |
Pracovný okruh č. 3: Presadzovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN. S cieľom zabezpečiť, aby zóna bez ZHN na Blízkom východe bola komplexná, účinná a overiteľná, sa pracovný okruh č. 3 zameria aj na podporu technických a právnych aspektov súvisiacich s rokovaniami o uvedenej zóne a jej realizáciou. V konečnom dôsledku je cieľom tohto pracovného okruhu podpora zóny bez ZHN na Blízkom východe, ktorá je dosiahnuteľná a udržateľná, t. j. dá sa vybudovať a pretrvá a bude naďalej slúžiť ako kľúčový nástroj na posilnenie regionálnej bezpečnosti a predchádzanie šíreniu ZHN na Blízkom východe. |
Projektové činnosti a očakávané výstupy
V rámci projektu sa budú vykonávať činnosti, organizovať podujatia a uverejňovať správy, a to v záujme podpory štyroch zastrešujúcich činností v rámci všetkých troch pracovných okruhov.
Pracovný okruh č. 1: Hlbšie pochopiť a posúdiť príčiny, motiváciu a riziká spojené so šírením ZHN v tomto regióne s cieľom nájsť riešenia v záujme posilnenia regionálnej bezpečnosti a presadzovania zóny bez ZHN na Blízkom východe ako jedno z riešení problému šírenia ZHN na Blízkom východe. V rámci tohto pracovného okruhu projektu sa:
— |
usporiadajú dve alebo viaceré rokovania za okrúhlym stolom s cieľom diskutovať o súčasnom regionálnom a medzinárodnom vývoji a jeho vplyve na vnímanie regionálnych hrozieb. Na uvedených rokovaniach sa zídu odborníci, vládni úradníci a ďalšie príslušné zainteresované strany s cieľom vymeniť si názory a pohľady na regionálne bezpečnostné výzvy a diskutovať o spôsoboch posilnenia regionálnej spolupráce a stability, |
— |
bude realizovať výskum mapujúci vnímanie regionálnych hrozieb, preskúma sa súbor nástrojov na dosiahnutie kontroly zbrojenia, nešírenia a odzbrojenia, ako aj regionálnej bezpečnosti a identifikáciu toho, ako môžu regionálne bezpečnostné procesy, ako aj zóna bez ZHN na Blízkom východe tieto výzvy riešiť. Tento výskum bude zahŕňať komplexnú analýzu faktorov, ktoré sú hnacou silou šírenia ZHN v tomto regióne, ako aj preskúmanie silných a slabých stránok existujúcich regionálnych bezpečnostných procesov a mechanizmov, |
— |
uverejní dokument, v ktorom sa zhrnú výsledky výskumu a určia spôsoby, ako zmierniť príčiny, motiváciu a riziká spojené so šírením ZHN na regionálnej úrovni. V tomto dokumente sa poskytnú politické opatrenia na posilnenie regionálnych bezpečnostných procesov a presadzovanie zóny bez ZHN na Blízkom východe ako jeden z kľúčových nástrojov na predchádzanie šíreniu ZHN na Blízkom východe. |
Cieľom tohto úsilia je prostredníctvom rokovaní za okrúhlym stolom, uskutočňovaním výskumu a uverejnením príslušného dokumentu lepšie pochopiť vnímanie regionálnych hrozieb a nájsť praktické riešenia v záujme posilnenia regionálnej bezpečnosti a predchádzania šíreniu ZHN na Blízkom východe.
Pracovný okruh č. 2: Budovať regionálnu kapacitu s cieľom zlepšiť chápanie problémov a schopnosť identifikovať riešenia súvisiace s rokovaniami o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciou. V rámci tohto pracovného okruhu projektu sa:
— |
vytvoria siete jednotlivcov a inštitúcií, ktoré pracujú v oblasti regionálnej bezpečnosti a presadzujú ju, a to aj pokiaľ ide o zónu bez ZHN na Blízkom východe, s cieľom zlepšiť chápanie týchto otázok, aby uvedení aktéri mohli formovať svoje vnútroštátne politiky a zapájať sa do prebiehajúcich a budúcich diskusií. Bude to zahŕňať nadväzovanie partnerstiev s existujúcimi organizáciami a iniciatívami, ako aj podporu rozvoja nových sietí a spojenectiev zameraných na presadzovanie zóny bez ZHN na Blízkom východe. Cieľom je vyvíjať, posilniť a integrovať existujúce úsilie zamerané na presadzovanie zóny bez ZHN na Blízkom východe a maximalizovať jej vplyv na regionálnu bezpečnosť, |
— |
zorganizujú aspoň dva semináre zamerané na budovanie kapacít určené regionálnym úradníkom a expertom s cieľom zlepšiť chápanie otázok súvisiacich s regionálnou bezpečnosťou, šírením zbraní hromadného ničenia, ako aj úsilie o ich riešenie, a to aj pokiaľ ide o rokovania o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciu. V rámci týchto seminárov sa účastníkom poskytne odborná prípravu a príležitosti na vzdelávanie s cieľom prehĺbiť znalosti a zručnosti a vypracovať praktické riešenia v oblasti rokovaní a realizácie, |
— |
na webovom sídle UNIDIR budú udržiavať a zlepšovať online nástroje týkajúce sa zóny bez ZHN na Blízkom východe. Bude to zahŕňať aktualizáciu existujúcich zdrojov a materiálov, ako aj vývoj nových online nástrojov a zdrojov na podporu presadzovania a realizácie zóny bez ZHN na Blízkom východe, |
— |
preložia aspoň tri publikácie do regionálnych jazykov. To pomôže vytvárať terminológiu v miestnych jazykoch a zlepšiť chápanie zo strany súčasných a budúcich regionálnych expertov, zlepší sa tým prístup regionálnych cieľových skupín k informáciám a zdrojom súvisiacim so zónou bez ZHN na Blízkom východe a podporí jej viditeľnosť a chápanie v tomto regióne. |
Tieto snahy sa prostredníctvom vytvárania sietí, organizovaním seminárov zameraných na budovanie kapacít, udržiavaním a zlepšovaním online nástrojov a prekladom publikácií zameriavajú na podporu úsilia v oblasti regionálnej bezpečnosti a zóny bez ZHN na Blízkom východe a na posilnenie schopnosti regiónu účinne sa zapojiť do rokovaní o nich a do ich realizácie.
Pracovný okruh č. 3: Podporovať účinnú, overiteľnú, inkluzívnu a udržateľnú zónu bez ZHN na Blízkom východe:
— |
uverejnia sa aspoň tri politické dokumenty zaoberajúce sa otázkami, ktoré predstavujú výzvy pri rokovaniach o zóne bez ZHN na Blízkom východe a/alebo pri jej realizácii. Tieto dokumenty sa budú zaoberať celým radom otázok súvisiacich s regionálnou bezpečnosťou, odzbrojením a nešírením zbraní a prezentovať dôsledky a možnosti riešenia týchto výziev. Poskytnú komplexnú a informovanú analýzu kľúčových výziev súvisiacich s vytváraním zóny bez ZHN na Blízkom východe a prispejú k jej úspešnému vyrokovaniu a realizácii, |
— |
usporiadajú sa aspoň dve verejné podujatia s cieľom prediskutovať otázky týkajúce sa rokovaní o zóne bez ZHN na Blízkom východe a jej realizácii. Na týchto podujatiach sa stretnú odborníci, vládni úradníci a iné príslušné zainteresované strany, aby diskutovali o výzvach a príležitostiach súvisiacich so zónou bez ZHN na Blízkom východe a vymenili si názory na túto tému, |
— |
poskytnú sa brífingy a ponúkne sa podpora v súvislosti s prebiehajúcim úsilím o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe a jej realizáciu, ako aj s inými regionálnymi bezpečnostnými procesmi. Bude to zahŕňať aj poskytovanie podpory a poradenstva príslušným zainteresovaným stranám. |
Cieľom tohto úsilia je prostredníctvom zverejňovania politických dokumentov, usporadúvania verejných podujatí a poskytovania brífingov a podpory prispieť k rokovaniam o zóne bez ZHN na Blízkom východe a k jej realizácii a riešiť kľúčové výzvy, ktoré môžu počas týchto procesov vzniknúť.
Zamýšľaná cieľová skupina
Navrhovaným projektom sa prispeje k úsiliu v oblasti kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Zamýšľaná cieľová skupina zahŕňa tri navzájom sa prekrývajúce skupiny, ktorými sú:
— |
tvorcovia politík a diplomati v regióne, ktorí pracujú v oblasti kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia zbraní, ako aj v oblasti regionálnej bezpečnosti. Patria sem aj regionálni úradníci a experti a osoby, ktoré pôsobia v rámci regionálnych a multilaterálnych fór vrátane hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), hodnotiacej konferencie Dohovoru o chemických zbraniach (CWC), hodnotiacej konferencie Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach (BWC) a konferencie o zóne bez ZHN na Blízkom východe. Osobitný dôraz sa bude klásť na oslovenie menej zastúpených skupín, ako sú mladí tvorcovia politík, odborníci, ženy a vedeckí pracovníci z regiónu, ktorí účastníkmi dialógu často nebývajú, |
— |
tvorcovia medzinárodnej bezpečnostnej politiky, diplomati a výskumní pracovníci, najmä tí, ktorí sa zameriavajú na kontrolu zbraní, odzbrojenie a nešírenie jadrových, chemických a biologických zbraní a ich nosičov na Blízkom východe, ako aj na zónu bez ZHN na Blízkom východe a regionálnu bezpečnosť alebo vznikajúce technológie, |
— |
akademici a odborníci z praxe na oblasť Blízkeho východu, ktorí sa snažia zaznamenať a pochopiť rýchlo sa meniacu dynamiku tohto regiónu, jeho štátov a obyvateľstva, dôsledkov meniacich sa spojenectiev a spôsobilostí v oblasti regionálnej bezpečnosti a vyhliadok na predchádzanie a zmiernenie súčasných a budúcich zdrojov napätia, konfliktov a šírenia. |
Časový rámec projektu
Očakáva sa, že projekt sa začne v polovici júla 2023 a bude trvať 36 mesiacov. Jeho ukončenie sa očakáva v júli 2026. Konečná opisná správa a finančná správa projektu by sa mali predložiť koncom roku 2026.
Riadenie projektu a dohľad nad ním
Tento projekt sa bude realizovať pod záštitou Výskumného inštitútu Organizácie Spojených národov pre otázky odzbrojenia (UNIDIR). UNIDIR je samostatná inštitúcia v rámci Organizácie Spojených národov, ktorá bola založená v roku 1980 na účely vykonávania nezávislého výskumu v oblasti odzbrojenia a súvisiacej problematiky, najmä v otázkach medzinárodnej bezpečnosti. Sídlo má v Ženeve, je celosvetovo uznávaný a disponuje dlhoročnými odbornými znalosťami o otázkach ZHN vrátane významnej inštitucionálnej pamäte a archívu procesov odzbrojenia vrátane NPT a zón bez jadrových zbraní; jeho publikačná činnosť je rozsiahla, pričom je dostupná verejnosti online a bezplatne.
Dôležitým prvkom v úlohách UNIDIR-u je organizovať a sprostredkúvať neformálny dialóg medzi rôznymi expertmi o otázkach odzbrojenia siahajúcich od problematiky ZHN po nové a vznikajúce zbrojné technológie. Inštitút UNIDIR preto disponuje širokou sieťou, ktorú môže využívať, a má skúsenosti s organizáciou stretnutí v Ženeve a inde a s prípravou súhrnných správ a nadväzujúcich opatrení.
UNIDIR riadi dozorná rada, ktorá tiež plní úlohu poradnej rady pre otázky odzbrojenia, ktorej sa zodpovedá riaditeľ UNIDIR. V dozornej rade sú zastúpení experti z celého sveta, pričom všetci konajú vo vlastnom mene a schádzajú sa dvakrát ročne, aby preskúmali vecnú a finančnú činnosť UNIDIR-u. Dozorná rada podáva každý rok správu generálnemu tajomníkovi OSN. Riaditeľ UNIDIR-u zodpovedá za organizáciu, riadenie a správu UNIDIR-u vrátane výsledkov vecného výskumu, ako aj za finančné a správne procesy.
Hoci je UNIDIR samostatnou organizáciou, riadi sa rozpočtovými pravidlami a nariadeniami OSN a jeho finančné prostriedky podliehajú auditu kolégia audítorov OSN. Všetky finančné prostriedky projektu sa spravujú a riadia prostredníctvom programu OSN pre podnikové zdroje (Umoja) a sú predmetom štvrťročného preskúmania. UNIDIR podáva príslušným darcom správu o pokroku a financovaní jednotlivých projektov aspoň raz ročne, v závislosti od požiadaviek konkrétneho darcu to môže byť aj v kratších, aspoň štvrťročných intervaloch.
27.6.2023 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 161/77 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2023/1307
z 26. júna 2023
o finančných príspevkoch, ktoré majú zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu uhradiť ako druhú splátku na rok 2023
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1), a najmä na jej článok 7 ods. 2 v spojení s jej článkom 14 ods. 3,
so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2018/1877 z 26. novembra 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond, a o zrušení nariadenia (EÚ) 2015/323 (2), a najmä na jeho článok 19 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
V súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) 2018/1877 má Európska investičná banka (EIB) zaslať Komisii svoje aktualizované odhady záväzkov a platieb týkajúce sa nástrojov, ktoré spravuje. |
(2) |
V súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1877 má Komisia do 15. júna 2023 predložiť návrh, v ktorom spresní výšku druhej splátky príspevku na rok 2023. |
(3) |
Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1877 sa v rámci výziev na úhradu príspevkov najskôr využijú sumy stanovené pre predchádzajúce Európske rozvojové fondy (ďalej len „ERF“). Mala by sa preto uskutočniť výzva na úhradu finančných príspevkov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1877 pre EIB a Komisiu. |
(4) |
V zmysle článku 152 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“) má Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) zostať zmluvnou stranou ERF až do uzavretia 11. ERF a všetkých predchádzajúcich neuzavretých ERF. Podľa článku 153 dohody o vystúpení sa však podiel Spojeného kráľovstva na finančných prostriedkoch, ktorých viazanosť sa zrušila či už v rámci projektov 11. ERF, ak bola viazanosť týchto finančných prostriedkov zrušená po 31. decembri 2020, alebo v rámci predchádzajúcich ERF, nemá opätovne použiť. |
(5) |
V rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/2242 (3) sa stanovuje ročná suma príspevkov, ktoré majú uhradiť zmluvné strany ERF na rok 2023, a to vo výške 1 800 000 000 EUR pre Komisiu a vo výške 300 000 000 EUR pre EIB. |
(6) |
V záujme rýchleho uplatňovania opatrení v ňom stanovených by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Suma príspevkov, ktoré majú uhradiť zmluvné strany ERF ako druhú splátku na rok 2023, sa týmto stanovuje na 750 000 000 EUR. Je prerozdelená na 650 000 000 EUR pre Komisiu a 100 000 000 EUR pre EIB.
Článok 2
Jednotlivé príspevky do ERF uhrádzajú zmluvné strany ERF Komisii a EIB ako druhú splátku na rok 2023 v súlade s prílohou.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Luxemburgu 26. júna 2023
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 307, 3.12.2018, s. 1.
(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2242 zo 14. novembra 2022 o finančných príspevkoch, ktoré majú uhradiť zmluvné strany Európskeho rozvojového fondu na financovanie tohto fondu, ktorým sa určuje strop na rok 2024, ročná suma na rok 2023, suma prvej splátky na rok 2023 a orientačná a nezáväzná prognóza očakávaných ročných súm príspevkov na roky 2025 a 2026 (Ú. v. EÚ L 294, 15.11.2022, s. 17).
PRÍLOHA
DRUHÁ SPLÁTKA PRÍSPEVKOV DO ERF NA ROK 2023 (V EUR), KTORÉ SA MAJÚ UHRADIŤ KOMISII A EIB
ČLENSKÉ ŠTÁTY A SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO |
Kľúč pre 11. ERF v % |
Druhá splátka na rok 2023 (EUR) |
Spolu |
|
Komisia |
EIB |
|||
11. ERF |
11. ERF |
|||
BELGICKO |
3,24927 |
21 120 255 |
3 249 270 |
24 369 525 |
BULHARSKO |
0,21853 |
1 420 445 |
218 530 |
1 638 975 |
ČESKO |
0,79745 |
5 183 425 |
797 450 |
5 980 875 |
DÁNSKO |
1,98045 |
12 872 925 |
1 980 450 |
14 853 375 |
NEMECKO |
20,57980 |
133 768 700 |
20 579 800 |
154 348 500 |
ESTÓNSKO |
0,08635 |
561 275 |
86 350 |
647 625 |
ÍRSKO |
0,94006 |
6 110 390 |
940 060 |
7 050 450 |
GRÉCKO |
1,50735 |
9 797 775 |
1 507 350 |
11 305 125 |
ŠPANIELSKO |
7,93248 |
51 561 120 |
7 932 480 |
59 493 600 |
FRANCÚZSKO |
17,81269 |
115 782 485 |
17 812 690 |
133 595 175 |
CHORVÁTSKO |
0,22518 |
1 463 670 |
225 180 |
1 688 850 |
TALIANSKO |
12,53009 |
81 445 585 |
12 530 090 |
93 975 675 |
CYPRUS |
0,11162 |
725 530 |
111 620 |
837 150 |
LOTYŠSKO |
0,11612 |
754 780 |
116 120 |
870 900 |
LITVA |
0,18077 |
1 175 005 |
180 770 |
1 355 775 |
LUXEMBURSKO |
0,25509 |
1 658 085 |
255 090 |
1 913 175 |
MAĎARSKO |
0,61456 |
3 994 640 |
614 560 |
4 609 200 |
MALTA |
0,03801 |
247 065 |
38 010 |
285 075 |
HOLANDSKO |
4,77678 |
31 049 070 |
4 776 780 |
35 825 850 |
RAKÚSKO |
2,39757 |
15 584 205 |
2 397 570 |
17 981 775 |
POĽSKO |
2,00734 |
13 047 710 |
2 007 340 |
15 055 050 |
PORTUGALSKO |
1,19679 |
7 779 135 |
1 196 790 |
8 975 925 |
RUMUNSKO |
0,71815 |
4 667 975 |
718 150 |
5 386 125 |
SLOVINSKO |
0,22452 |
1 459 380 |
224 520 |
1 683 900 |
SLOVENSKO |
0,37616 |
2 445 040 |
376 160 |
2 821 200 |
FÍNSKO |
1,50909 |
9 809 085 |
1 509 090 |
11 318 175 |
ŠVÉDSKO |
2,93911 |
19 104 215 |
2 939 110 |
22 043 325 |
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO (*1) |
14,67862 |
95 411 030 (*1) |
14 678 620 |
110 089 650 (*1) |
EÚ27 A SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO SPOLU |
100,00 |
650 000 000 |
100 000 000 |
750 000 000 |
(*1) V zhode s článkom 153 dohody o vystúpení Spojené kráľovstvo v marci 2023 formálne požiadalo Komisiu, aby v roku 2023 uhradila nesplatený podiel na rezervách 10. a 11. ERF započítaním nesplateného príspevku Spojeného kráľovstva do ERF na rok 2023 (druhá a tretia splátka, t. j. spolu 154,12 milióna EUR). Toto započítanie sa zohľadní v príslušných platobných pokynoch.