8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/1

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2023/1116

z 25. mája 2023

o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení Dohoda z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie, v mene Európskej únie, pokiaľ ide o Dohodu o rybolovných dotáciách

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Únia je členom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), ktorá v novembri 2001 spustila dauhaské kolo rokovaní známe ako „rozvojový program z Dauhy“. Úlohou rokovaní WTO venovaných rybolovným dotáciám bolo dosiahnuť míľnik cieľov 14.6 Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(2)	Komisia rokovala s ďalšími členmi WTO v konzultácii s výborom zriadeným článkom 207 ods. 3 zmluvy.

(3)	Rokovania boli ukončené 17. júna 2022 na 12. Ministerskej konferencii WTO. Na uvedenej konferencii bol prijatý Protokol, ktorým sa mení Dohoda z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „protokol“), a vyhlásili ho za otvorený na prijatie členmi WTO.

(4)	Príloha k protokolu obsahuje Dohodu o rybolovných dotáciách, ktorá bude po nadobudnutí platnosti protokolu vložená do prílohy 1A k Dohode z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie.

(5)	Protokol by sa mal schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Protokol, ktorým sa mení Dohoda z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „protokol“) (2).

Článok 2

Predseda Rady určí osobu(-y) splnomocnenú(-é) uložiť v mene Únie listinu o prijatí podľa odseku 5 protokolu (3).

Článok 3

Protokol sa nesmie vykladať tak, že sa ním udeľujú práva alebo ukladajú povinnosti, ktorých sa možno priamo dovolávať na súdoch Únie alebo členských štátov.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 25. mája 2023

Za Radu

predseda

J. FORSSELL

(1) Súhlas z 19. apríla 2023 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).

(2) Pozri stranu 3 tohto úradného vestníka.

(3) Deň nadobudnutia platnosti protokolu uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/3

PREKLAD

PROTOKOL, ktorým sa mení Dohoda z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie Dohoda o rybolovných dotáciách

ČLENOVIA SVETOVEJ OBCHODNEJ ORGANIZÁCIE,

so zreteľom na rozhodnutie ministerskej konferencie uvedené v dokumente WT/MIN(22)/33 – WT/L/1144 a prijaté podľa článku X ods. 1 Dohody z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda o založení WTO“),

SA DOHODLI TAKTO:

1.	Príloha 1A k Dohode o založení WTO sa po nadobudnutí platnosti tohto protokolu podľa odseku 4 zmení vložením Dohody o rybolovných dotáciách uvedenej v prílohe k tomuto protokolu, pričom sa daná dohoda vloží za Dohodu o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

2.	K žiadnemu z ustanovení tohto protokolu nemožno vzniesť výhrady.

3.	Tento protokol je otvorený na prijatie členmi.

4.	Tento protokol nadobúda platnosť v súlade s článkom X ods. 3 Dohody o založení WTO (1).

5.	Tento protokol sa uloží u generálneho riaditeľa Svetovej obchodnej organizácie, ktorý všetkým členom bezodkladne poskytne overenú kópiu tohto protokolu a oznámenie o každom prijatí tohto protokolu podľa odseku 3.

6.	Tento protokol je zaregistrovaný v súlade s ustanoveniami článku 102 Charty Organizácie Spojených národov.

V Ženeve sedemnásteho júna dvetisícdvadsaťdva, v jednom vyhotovení v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, pričom každé znenie je autentické.

(1) Na účely spočítania prijatí podľa článku X ods. 3 Dohody o založení WTO sa listina o prijatí Európskou úniou v jej mene, ako aj v mene jej členských štátov počíta ako prijatie členmi, ktorých počet sa rovná počtu členských štátov Európskej únie, ktoré sú členmi WTO.

PRÍLOHA

DOHODA O RYBOLOVNÝCH DOTÁCIÁCH

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto dohoda sa týka dotácií v zmysle článku 1.1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktoré sa v zmysle článku 2 uvedenej dohody špecificky týkajú lovu voľne žijúcich morských rýb a činností súvisiacich s morským rybolovom (1) (2) (3).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)	„ryby“ sú všetky druhy živých morských zdrojov, či už spracované alebo nespracované;

b)	„rybolov“ je hľadanie, prilákanie, lokalizovanie, lov, odchyt alebo výlov rýb alebo akákoľvek činnosť, o ktorej sa dá odôvodnene predpokladať, že povedie k prilákaniu, lokalizácii, lovu, odchytu alebo výlovu rýb;

c)	„činnosti spojené s rybolovom“ sú akékoľvek operácie na podporu rybolovu alebo prípravu na rybolov vrátane vylodenia, balenia, spracovania prekladania alebo prepravy rýb, ktoré neboli predtým vylodené v prístave, ako aj zabezpečenie personálu, paliva, výstroja a iných zásob na mori;

d)	„plavidlo“ je akékoľvek plavidlo, loď iného typu alebo čln, ktoré sa používajú, sú vybavené alebo určené na rybolov alebo rybolovné činnosti;

e)	„prevádzkovateľ“ je vlastník plavidla alebo akákoľvek osoba, ktorá je za dané plavidlo zodpovedná, riadi ho alebo ho ovláda.

Článok 3

Dotácie prispievajúce k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (4)

3.1. Žiadny člen nesmie poskytnúť ani ponechať žiadnu dotáciu plavidlu alebo prevádzkovateľovi (5) zapojeným do nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu alebo rybolovných činností podporujúcich takýto rybolov.

3.2. Na účely článku 3.1 sa plavidlo alebo prevádzkovateľ považujú za zapojené do NNN rybolovu, ak v súvislosti s ním konštatuje potvrdzujúce zistenie jeden z týchto subjektov (6) , (7):

a)	pobrežný člen v prípade činností v oblastiach patriacich do jeho jurisdikcie, alebo

b)	člen, ktorý je vlajkovým štátom, v prípade činností vykonávaných plavidlami plaviacimi sa pod jeho vlajkou alebo

c)	príslušná regionálna organizácia, resp. dohoda pre riadenie rybárstva (RFMO/A) v súlade s pravidlami a postupmi RFMO/A a príslušným medzinárodným právom, a to aj prostredníctvom včasného oznamovania a poskytovania relevantných informácií týkajúcich sa oblastí a druhov patriacich do jej právomoci.

3.3.

Potvrdzujúce zistenie (8) podľa článku 3.2 sa týka konečného zistenia člena a/alebo konečného zaradenia do zoznamu organizácie, resp. dohody RFMO/A v súvislosti so zapojením plavidla alebo prevádzkovateľa do NNN rybolovu.

Na účely článku 3.2 písm. a) sa zákaz podľa článku 3.1 uplatňuje vtedy, ak zistenie konštatované pobrežným členom vychádza z relevantných faktických informácií a ak daný pobrežný člen poskytol členovi, ktorý je vlajkovým štátom, a ak je známy, tak aj členovi poskytujúcemu dotácie:

včasné informácie oznámené vhodnými prostriedkami o tom, že plavidlo alebo prevádzkovateľ boli dočasne zadržané až do ďalšieho vyšetrenia predmetného prípadu zapojenia do NNN rybolovu, alebo o tom, že daný pobrežný člen začal vyšetrovanie takéhoto rybolovu, a to vrátane odkazu na všetky relevantné faktické informácie, uplatniteľné zákony, regulačné predpisy, správne postupy alebo iné relevantné opatrenia;

ii)	príležitosť na výmenu relevantných informácií (9) pred konštatovaním zistenia, aby sa takéto informácie mohli zohľadniť v konečnom konštatovanom zistení; pobrežný člen môže určiť spôsob takejto výmeny informácií a časové obdobie, počas ktorého by sa mala uskutočniť, a

iii)	oznámenie o konečnom konštatovanom zistení a o všetkých uplatnených sankciách, prípadne aj vrátane informácií o ich trvaní.

Pobrežný člen oznámi potvrdzujúce zistenie výboru stanovenému v článku 9.1 (v tejto dohode ďalej len „výbor“).

3.4. Pri stanovovaní trvania uplatňovania zákazu uvedeného v článku 3.1 musí člen poskytujúci dotácie zohľadniť povahu, závažnosť a opakovanie NNN rybolovu, ktorého sa dopustilo plavidlo alebo prevádzkovateľ. Zákaz uvedený v článku 3.1 sa uplatňuje aspoň dovtedy, kým zostáva v platnosti sankcia (10) vyplývajúca z konštatovaného zistenia, ktoré je dôvodom daného zákazu, alebo aspoň dovtedy, kým je v zozname RFMO/A uvedené predmetné plavidlo alebo prevádzkovateľ, a to podľa toho, čo trvá dlhšie.

3.5. Člen poskytujúci dotácie oznámi výboru v súlade s článkom 8.3 opatrenia prijaté podľa článku 3.1.

3.6. Ak prístavný členský štát oznámi členskému štátu poskytujúcemu dotácie, že má jasné dôvody domnievať sa, že plavidlo v jednom z jeho prístavov je zapojené do NNN rybolovu, člen poskytujúci dotácie tieto získané informácie náležite zohľadní a v súvislosti s ním poskytovanými dotáciami prijme opatrenia, ktoré považuje za vhodné.

3.7. Každý člen musí mať zavedené zákony, regulačné predpisy a/alebo správne postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa dotácie uvedené v článku 3.1 vrátane takýchto dotácií existujúcich v čase nadobudnutia platnosti tejto dohody neposkytovali alebo neponechávali.

3.8. Na obdobie dvoch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody sú od opatrení na základe článkov 3.1 a 10 tejto dohody oslobodené dotácie poskytované alebo ponechávané členom z radov rozvojových krajín vrátane členov z radov najmenej rozvinutých krajín až po výhradnú hospodársku zónu a v rámci tejto zóny.

Článok 4

Dotácie týkajúce sa nadmerne lovených populácií

4.1. Žiadny člen nesmie poskytovať ani ponechávať dotácie na rybolov alebo rybolovné činnosti, ktoré sa týkajú nadmerne lovených populácií.

4.2. Na účely tohto článku sa za nadmerne lovenú populáciu rýb považuje populácia, ktorá je na základe najlepších vedeckých dôkazov, ktoré sú k dispozícii, za nadmerne lovenú populáciu uznaná pobrežným členom, pod ktorého jurisdikciou sa vykonáva jej lov, alebo je za ňu uznaná príslušnou RFMO/A v súvislosti s oblasťami a druhmi, ktoré patria do jej právomoci.

4.3. Bez ohľadu na článok 4.1 môže člen poskytnúť alebo ponechať dotácie uvedené v článku 4.1, ak sa k takýmto dotáciám alebo iným opatreniam pristupuje v záujme obnovy populácie na biologicky udržateľnú úroveň (11).

4.4. Na obdobie dvoch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody sú od opatrení na základe článkov 4.1 a 10 tejto dohody oslobodené dotácie poskytované alebo ponechávané členmi z radov rozvojových krajín vrátane členov z radov najmenej rozvinutých krajín až po výhradnú hospodársku zónu a v rámci tejto zóny.

Článok 5

Iné subvencie

5.1. Žiadny člen nesmie poskytovať ani ponechávať dotácie určené na rybolov alebo rybolovné činnosti mimo jurisdikcie pobrežného člena alebo pobrežného nečlena a mimo právomoci príslušnej RFMO/A.

5.2. Člen musí postupovať osobitne obozretne a primerane zdržanlivo pri poskytovaní dotácií plavidlám, ktoré sa neplavia pod jeho vlajkou.

5.3. Člen musí postupovať osobitne obozretne a primerane zdržanlivo pri poskytovaní dotácií na rybolov alebo rybolovné činnosti týkajúce sa populácií, ktorých stav nie je známy.

Článok 6

Osobitné ustanovenia týkajúce sa členov z radov najmenej rozvinutých krajín

Člen musí postupovať primerane zdržanlivo pri upozorňovaní na záležitosti týkajúce sa člena z radov najmenej rozvinutých krajín, pričom pri zvažovaných riešeniach musí zohľadňovať prípadnú osobitnú situáciu dotknutého člena z radov týchto krajín.

Článok 7

Technická pomoc a budovanie kapacít

Na účely vykonávania disciplinárnych opatrení podľa tejto dohody sa členom z radov rozvojových krajín vrátane členov z radov najmenej rozvinutých krajín poskytuje cielená technická pomoc a pomoc pri budovaní kapacít. Na podporu tejto pomoci sa v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami, medzi ktoré patrí Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva, zriadi dobrovoľný mechanizmus financovania WTO. Príspevky členov WTO na tento mechanizmus sú výlučne dobrovoľné a nevyužívajú sa pri nich regulárne rozpočtové zdroje.

Článok 8

Oznamovanie a transparentnosť

8.1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, a s cieľom posilniť a zlepšiť oznamovanie rybolovných dotácií a zároveň umožniť účinnejší dohľad nad plnením záväzkov týkajúcich sa rybolovných dotácií, musí každý člen

a)	v rámci svojho pravidelného oznamovania rybolovných dotácií podľa článku 25 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (12) , (13) poskytnúť tieto informácie: druh alebo charakter rybolovnej činnosti, na ktorú sa poskytuje dotácia;

podľa možnosti musí v rámci svojho pravidelného oznamovania rybolovných dotácií podľa článku 25 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (12), (13) poskytnúť aj tieto informácie:

stav populácií rýb, pokiaľ ide o rybolov, na ktorý sa poskytuje dotácia (napr. nadmerne lovená, maximálne udržateľne lovená alebo nedostatočne lovená populácia) a použité referenčné body, ako aj informácie o tom, či sú dané populácie zdieľané (14) s ktorýmkoľvek iným členom alebo či sú v správe RFMO/A;

ii)	zavedené ochranné a riadiace opatrenia týkajúce sa predmetnej populácie rýb;

iii)	kapacita flotily v rámci rybolovu, na ktorý sa poskytuje dotácia;

iv)	názov a identifikačné číslo rybárskeho plavidla alebo plavidiel využívajúcich danú dotáciu a

v)	údaje o úlovkoch podľa druhu alebo skupiny druhov v rámci rybolovu, na ktorý sa poskytuje dotácia (15).

8.2. Každý člen musí výboru každoročne písomne oznámiť zoznam plavidiel a prevádzkovateľov, pri ktorých konštatoval potvrdzujúce zistenie v súvislosti s ich zapojením do NNN rybolovu.

8.3. Do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody musí každý člen informovať výbor o existujúcich opatreniach alebo o opatreniach prijatých na zabezpečenie vykonávania a správy tejto dohody vrátane krokov, ktoré sa podnikli v záujme uplatňovania zákazov stanovených v článkoch 3, 4 a 5. Každý člen musí výbor zároveň bezodkladne informovať o všetkých zmenách takýchto opatrení a o nových opatreniach prijatých v záujme uplatňovania zákazov stanovených v článku 3.

8.4. Do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody musí každý člen poskytnúť výboru opis svojho režimu rybolovu spolu s odkazmi na svoje zákony, regulačné predpisy a správne postupy týkajúce sa tejto dohody a následne bezodkladne informovať výbor o akýchkoľvek zmenách. Člen môže túto povinnosť splniť tak, že výboru poskytne aktuálny elektronický odkaz na svoju alebo inú náležitú oficiálnu webovú stránku, na ktorej sa tieto informácie uvádzajú.

8.5. Člen môže oznamujúceho člena požiadať o dodatočné informácie týkajúce sa oznámení a informácií poskytnutých podľa tohto článku. Oznamujúci člen musí na túto žiadosť čo najskôr odpovedať písomne, pričom v odpovedi uvedie komplexné informácie. Ak sa člen domnieva, že k poskytnutiu oznámenia alebo informácií podľa tohto článku nedošlo, môže o tejto veci informovať daného druhého člena alebo výbor.

8.6. Po nadobudnutí platnosti tejto dohody musia členovia písomne oznámiť výboru všetky RFMO/A, v ktorých vystupujú ako zmluvné strany. Toto oznámenie musí obsahovať aspoň tieto prvky: text právneho nástroja, ktorým sa zriaďuje daná RFMO/A, informácie o oblasti a druhoch patriacich do jej právomoci, informácie o stave populácií rýb v jej správe, opis jej ochranných a riadiacich opatrení, pravidlá a postupy upravujúce konštatovanie zistení týkajúcich sa NNN rybolovu a aktualizované zoznamy plavidiel a/alebo prevádzkovateľov, v prípade ktorých sa zistilo zapojenie do NNN rybolovu. Toto oznámenie možno predložiť buď individuálne, alebo skupinou členov (16). Všetky zmeny týchto informácií treba výboru bezodkladne oznámiť. Sekretariát výboru vedie zoznam RFMO/A oznámených podľa tohto článku.

8.7. Členovia uznávajú, že oznámením opatrenia nie je dotknuté: a) ich právne postavenie podľa dohody GATT 1994, Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach alebo tejto dohody; b) účinky opatrenia podľa Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach alebo c) charakter samotného opatrenia.

8.8. Žiadne ustanovenie tohto článku si nevyžaduje poskytnutie dôverných informácií.

Článok 9

Inštitucionálne opatrenia:

9.1. Týmto sa zriaďuje Výbor pre rybolovné dotácie zložený zo zástupcov všetkých členov. Výbor si zvolí predsedu a bude sa schádzať najmenej dvakrát ročne a na žiadosť ktoréhokoľvek člena v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto dohody. Výbor musí vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené touto dohodou alebo členmi, a umožniť členom konzultovať všetky záležitosti týkajúce sa uplatňovania tejto dohody alebo plnenia jej cieľov. Sekretariát WTO plní funkciu sekretariátu výboru.

9.2. Výbor najmenej každé dva roky preskúma všetky informácie poskytnuté podľa článkov 3 a 8 a podľa tohto článku.

9.3. Výbor každoročne preskúma uplatňovanie a fungovanie tejto dohody s prihliadnutím na jej ciele. Výbor je povinný každoročne informovať Radu pre obchod s tovarom o vývoji počas obdobia, na ktoré sa takéto preskúmanie vzťahuje.

9.4. Najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody a potom každé tri roky výbor preskúma fungovanie tejto dohody s cieľom identifikovať všetky potrebné úpravy v záujme zlepšenia jej fungovania s prihliadnutím na jej ciele. Podľa vhodnosti môže výbor predložiť Rade pre obchod s tovarom návrhy na zmenu textu tejto dohody, okrem iného aj s prihliadnutím na skúsenosti získané pri jej uplatňovaní.

9.5. Výbor udržiava úzke kontakty s FAO a inými príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti riadenia rybárstva vrátane príslušných RFMO/A.

Článok 10

Urovnávanie sporov

10.1. Ustanovenia článkov XXII a XXIII dohody GATT 1994, ktoré sú podrobne uvedené a uplatňované v Dohovore o urovnávaní sporov, sa vzťahujú na konzultácie a urovnávanie sporov podľa tejto dohody, ak sa to v nej špecificky nestanovuje inak (17).

10.2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa ustanovenia článku 4 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (18) vzťahujú na konzultácie a urovnávanie sporov podľa článkov 3, 4 a 5 tejto dohody.

Článok 11

Záverečné ustanovenia

11.1. Žiadne z ustanovení tejto dohody (s výnimkou ustanovení článkov 3 a 4) nebráni členovi poskytnúť dotáciu na pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof (19) za predpokladu, že daná dotácia je:

a)	obmedzená na zmiernenie následkov konkrétnej katastrofy;

b)	obmedzená na postihnutú zemepisnú oblasť;

c)	časovo obmedzená a

d)	v prípade dotácií na obnovu je obmedzená na obnovu postihnutého rybolovu a/alebo postihnutej flotily na úroveň pred danou katastrofou.

11.2.

a)	Táto dohoda vrátane akýchkoľvek s ňou súvisiacich zistení, odporúčaní či rozhodnutí nemá žiadne právne dôsledky, pokiaľ ide o územné nároky alebo vymedzenie námorných hraníc.
b)	Panel zriadený podľa článku 10 tejto dohody nesmie vydávať žiadne zistenia týkajúce sa akéhokoľvek tvrdenia, v ktorom by sa od neho žiadalo, aby pri svojich zisteniach vychádzal z akýchkoľvek uplatnených územných nárokov alebo vymedzenia námorných hraníc (20).

11.3. Žiadne z ustanovení tejto dohody sa nesmie vykladať ani uplatňovať spôsobom, ktorým by bola dotknutá jurisdikcia, práva a povinnosti členov, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva vrátane morského práva (21).

11.4. Pokiaľ nie je stanovené inak, žiadne z ustanovení tejto dohody neznamená, že člen je viazaný opatreniami alebo rozhodnutiami ktorejkoľvek RFMO/RA, v ktorej nevystupuje ako zmluvná strana alebo spolupracujúci nečlen, alebo že danú RFMO/A uznáva.

11.5. Touto dohodou sa nemenia ani nerušia žiadne práva a povinnosti stanovené v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

Článok 12

Vypovedanie dohody v prípade neprijatia komplexných disciplinárnych opatrení

Ak sa do štyroch rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody neprijmú komplexné disciplinárne opatrenia a pokiaľ Generálna rada nerozhodne inak, platnosť tejto dohody sa okamžite ukončí.

(1) V záujme väčšej istoty treba uviesť, že z rozsahu pôsobnosti tejto dohody je vylúčený akvakultúrny chov a vnútrozemský rybolov.

(2) V záujme väčšej istoty treba uviesť, že za dotácie v zmysle tejto dohody sa nepovažujú medzivládne platby na základe dohôd o prístupe k rybolovu.

(3) V záujme väčšej istoty treba uviesť, že na účely tejto dohody musí byť dotácia pripísateľná členovi, ktorý ju poskytol, a to bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa predmetné plavidlo plaví či register, do ktorého patrí, alebo na štátnu príslušnosť príjemcu.

(4) „Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov“ sa týka činností uvedených v odseku 3 Medzinárodného akčného plánu na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2001.

(5) Na účely článku 3 je „prevádzkovateľ“ prevádzkovateľom v zmysle článku 2 bodu e) v čase, keď došlo k priestupku týkajúcemu sa NNN rybolovu. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že zákaz poskytovania alebo ponechávania dotácií prevádzkovateľom zapojeným do NNN rybolovu sa vzťahuje na dotácie poskytované na rybolov a rybolovné činnosti na mori.

(6) Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, že sa ním členom zakazuje začať vyšetrovania týkajúce sa NNN rybolovu alebo konštatovať zistenia týkajúce sa takéhoto rybolovu.

(7) Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, že sa ním ovplyvňuje právomoc subjektov uvedených na zozname podľa príslušných medzinárodných nástrojov alebo sa ním udeľujú nové práva subjektom uvedeným na zozname v súvislosti s konštatovaním zistení týkajúcich sa NNN rybolovu.

(8) Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, že sa ním odkladá alebo ovplyvňuje platnosť alebo vymáhateľnosť konštatovaného zistenia týkajúceho sa NNN rybolovu.

(9) Môže ísť napríklad o dialóg alebo písomnú výmenu informácií, ak o ne požiada vlajkový štát alebo členský štát poskytujúci dotácie.

(10) Ukončenie sankcií je stanovené v právnych predpisoch alebo postupoch orgánu, ktorý konštatoval zistenie uvedené v článku 3.2.

(11) Na účely tohto odseku je biologicky udržateľná úroveň úrovňou, ktorú stanovil pobrežný člen, v ktorého jurisdikcii sa nachádza oblasť, v ktorej sa vykonáva daný rybolov alebo rybolovná činnosť, pomocou referenčných bodov, ako je maximálny udržateľný výnos (MSY), alebo pomocou iných referenčných bodov zodpovedajúcich údajom, ktoré sú k dispozícii pri danom druhu rybolovu, alebo úrovňou, ktorú stanovila príslušná RFMO/A v súvislosti s oblasťami a druhmi patriacimi do jej právomoci.

(12) Na účely článku 8.1 musia členovia tieto informácie poskytnúť popri všetkých informáciách požadovaných podľa článku 25 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a podľa požiadaviek uvedených v ktoromkoľvek dotazníku používanom výborom zriadeným touto dohodou, napríklad G/SCM/6/Rev.1.

(13) V prípade členov z radov najmenej rozvinutých krajín a z radov rozvojových členských krajín, ktorých ročný podiel na globálnom objeme produkcie úlovkov morského rybolovu podľa najnovších uverejnených údajov FAO poskytnutých sekretariátom WTO nepresahuje 0,8 %, možno dodatočné informácie uvedené v tomto pododseku oznamovať každé štyri roky.

(14) Pojem „zdieľané populácie“ sa vzťahuje na populácie, ktoré sa vyskytujú vo výhradnej hospodárskej zóne dvoch alebo viacerých pobrežných členov alebo sa vyskytujú ako v danej výhradnej hospodárskej zóne, tak aj v oblasti nachádzajúcej sa za hranicami tejto zóny a v jej tesnej blízkosti.

(15) V prípade viacdruhového rybolovu môže člen namiesto toho poskytnúť iné relevantné a dostupné údaje o úlovkoch.

(16) Túto povinnosť možno splniť poskytnutím aktuálneho elektronického odkazu na webovú stránku oznamujúceho člena alebo na inú náležitú oficiálnu webovú stránku, na ktorej sa tieto informácie uvádzajú.

(17) Článok XXIII ods. 1 písm. b) a písm. c) dohody GATT 1994 a článok 26 Dohovoru o urovnávaní sporov sa nevzťahujú na urovnávanie sporov podľa tejto dohody.

(18) Na účely tohto článku sa pojem „zakázaná dotácia“ uvedený v článku 4 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach vzťahuje na dotácie, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedený v článkoch 3, 4 alebo 5 tejto dohody.

(19) V záujme väčšej istoty treba uviesť, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na hospodárske alebo finančné krízy.

(20) Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na rozhodcu ustanoveného podľa článku 25 Dohovoru o urovnávaní sporov.

(21) Vrátane pravidiel a postupov RFMO/A.

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/10

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1117

z 12. januára 2023,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy spresňujúce požiadavky na druh a povahu informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (1), a najmä jej článok 13 ods. 7 druhý pododsek,

keďže:

(1)

Na zabezpečenie efektívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu treba špecifikovať, ktoré informácie týkajúce sa investičných spoločností, a v prípade potreby informácie týkajúce sa fungovania ich pobočiek alebo výkonu slobody poskytovať služby v jednom alebo viacerých členských štátoch iných ako tie, v ktorých sa nachádzajú ich ústredia, majú príslušné orgány domovského členského štátu poskytovať príslušným orgánom hostiteľského členského štátu a naopak.

(2)

Výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu treba vnímať v širšom kontexte dohľadu nad cezhraničnými skupinami investičných spoločností. V prípade potreby je preto vhodné, aby sa informácie poskytovali na konsolidovanej úrovni. Platí najmä, že ak má investičná spoločnosť pôsobiaca prostredníctvom pobočky konečnú materskú spoločnosť v členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie, a dotknutý príslušný orgán je zároveň orgánom dohľadu nad skupinou, považuje sa za vhodné poskytovať informácie na konsolidovanej úrovni, a nie na úrovni investičnej spoločnosti. V uvedenom prípade by však príslušný orgán mal upovedomiť príslušné orgány hostiteľských členských štátov, že informácie sa poskytujú na konsolidovanej úrovni skupiny investičných inštitúcií.

(3)

Pri poskytovaní tých kľúčových prvkov informácií, ktoré by mali podliehať výmene informácií medzi príslušnými orgánmi, by v kontexte efektívnej cezhraničnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi nebolo vhodné obmedzovať rozsah takejto výmeny informácií. Konkrétne v článku 14 smernice (EÚ) 2019/2034 sa uvádzajú osobitné ustanovenia o výmene informácií, pokiaľ ide o overovanie pobočiek na mieste, ktoré by mohli byť relevantné aj v kontexte článku 13 uvedenej smernice.

(4)

Požiadavky na spoluprácu a výmenu informácií, pokiaľ ide o oznamovanie výkonu práva na usadenie a slobody poskytovať služby, sú stanovené v článkoch 34 a 35 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (2) a požiadavky na spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad trhmi a nástrojmi pri činnostiach dohľadu, kontrolách na mieste alebo inšpekciách sú stanovené v článku 80 smernice 2014/65/EÚ a sú ďalej spresnené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/586 (3). V tomto nariadení sa preto nespresňujú žiadne požiadavky na výmenu informácií v uvedených oblastiach.

(5)

Zatiaľ čo informácie, ktoré si treba vymieňať na účely zaistenia primeranej ochrany klientov a zabezpečenia stability finančného systému v hostiteľskom členskom štáte, by mali byť stanovené v kontexte poskytovania cezhraničných služieb v hostiteľskom členskom štáte, malo by sa rovnako zabrániť duplicite výmeny informácií. Príslušné orgány by preto mali zvážiť informácie, ktoré už majú k dispozícii, najmä na základe mechanizmu zriadeného v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2034 na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi určenými podľa článku 67 smernice 2014/65/EÚ v príslušnom členskom štáte, a ak sa tieto orgány líšia, mal by sa zohľadniť článok 80 smernice 2014/65/EÚ a delegované nariadenie (EÚ) 2017/586.

(6)

S cieľom zabezpečiť dostatočné zbližovanie regulačných postupov a postupov dohľadu v celej Únii a minimálnu úroveň výmeny informácií, ktorá by príslušným orgánom umožňovala plniť si povinnosti v oblasti dohľadu, treba stanoviť minimálne požiadavky na informácie, ktoré sa majú vymieňať medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu. Uvedené informácie by sa mali vzťahovať aspoň na všetky oblasti stanovené v článku 13 smernice (EÚ) 2019/2034, konkrétne na informácie o riadiacej a vlastníckej štruktúre investičnej spoločnosti, dodržiavaní požiadaviek na vlastné zdroje zo strany investičnej spoločnosti, dodržiavaní požiadaviek na riziko týkajúce sa koncentrácie a požiadaviek na likviditu investičnej spoločnosti, administratívnych a účtovných postupoch a mechanizmoch vnútornej kontroly investičnej spoločnosti a všetky ďalšie relevantné faktory, ktoré môžu ovplyvniť riziko, ktoré predstavuje investičná spoločnosť. S cieľom uľahčiť primeraný dohľad nad investičnými spoločnosťami by sa príslušné orgány hostiteľského a domovského členského štátu mali navzájom informovať o zistených situáciách nedodržiavania vnútroštátneho práva alebo práva Únie, ak takéto nedodržiavanie môže mať vplyv na ochranu klientov alebo stabilitu finančného systému v hostiteľskom členskom štáte, ako aj o opatreniach dohľadu a sankciách uložených investičným spoločnostiam. Dodatočné informácie týkajúce sa prípravy na krízové situácie by sa ďalej mali zahrnúť do rozsahu informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu, aby príslušné orgány hostiteľského členského štátu dokázali investičné spoločnosti efektívne monitorovať.

(7)

Aby sa zabezpečilo, že dochádza k výmene relevantných informácií v primeranom časovom rámci a súčasne sa predchádza situáciám, keď sú príslušné orgány domovského členského štátu povinné zaslať prípadné informácie o investičnej spoločnosti – a to bez ohľadu na jej povahu a dôležitosť – všetkým príslušným orgánom hostiteľských členských štátov, je v určitých osobitných prípadoch vhodné, aby sa iba informácie, ktoré sú relevantné pre konkrétnu pobočku, zasielali výhradne príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad touto pobočkou. Na podobné účely efektívnosti a proporcionality by si v niekoľkých osobitných oblastiach mali príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu vymieňať iba informácie, ktoré sa týkajú identifikovaných situácií nedodržiavania súladu s predpismi, čo znamená, že k žiadnej výmene informácií by nesmelo dochádzať v prípade, keď investičná spoločnosť dodržiava vnútroštátne právo a právo Únie.

(8)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a ktorý vypracoval po konzultácii s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy.

(9)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Informácie na konsolidovanom základe

Ak je konečná materská investičná spoločnosť usadená v tom istom členskom štáte, v ktorom má investičná spoločnosť ústredie, a príslušným orgánom domovského členského štátu investičnej spoločnosti je aj orgán dohľadu nad skupinou určený v súlade s článkom 46 smernice (EÚ) 2019/2034, uvedený príslušný orgán poskytuje informácie o tejto investičnej spoločnosti na konsolidovanej úrovni za skupinu investičných spoločností a informuje príslušné orgány hostiteľských členských štátov, že informácie sa poskytujú na konsolidovanej úrovni.

Článok 2

Informácie o riadiacej a vlastníckej štruktúre investičných spoločností pôsobiacich prostredníctvom pobočky

1. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie o organizačnej štruktúre investičnej spoločnosti vrátane jej obchodných línií a jej vzťahov so subjektmi v rámci skupiny.

2. Popri druhu informácií uvedených v odseku 1 príslušné orgány domovského členského štátu vykonávajúce dohľad nad investičnou spoločnosťou, ktorá nie je identifikovaná ako malá a neprepojená investičná spoločnosť v súlade s článkom 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (5), poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu tieto informácie o investičnej spoločnosti:

a)	štruktúra riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu, ako aj opis rozdelenia zodpovednosti za dohľad nad pobočkou;

b)	zoznam akcionárov a členov s kvalifikovanými podielmi.

Článok 3

Informácie o súlade s požiadavkami na vlastné zdroje

1. Príslušné orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o tom, či investičná spoločnosť dodržiava tieto požiadavky:

a)	požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033 s prihliadnutím na prechodné opatrenia stanovené v článku 57 uvedeného nariadenia;

b)	v prípade potreby akékoľvek požiadavky na dodatočné vlastné zdroje uložené v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034;

c)	v prípade potreby akékoľvek usmernenie, ktoré sa týka dodatočných vlastných zdrojov uložených v súlade s článkom 41 smernice (EÚ) 2019/2034.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu tieto informácie týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje uplatniteľných na investičnú spoločnosť:

a)	hodnota požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033;

b)	či bola hodnota uvedená v písmene a) stanovená na základe článku 11 ods. 1 písm. a), b) alebo c) nariadenia (EÚ) 2019/2033;

c)	v prípade potreby hodnota akýchkoľvek požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje uložených v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 a dôvody na ich uloženie;

d)	v prípade potreby hodnota vyplývajúca z akéhokoľvek usmernenia, ktoré sa týka dodatočných vlastných zdrojov uložených v súlade s článkom 41 smernice (EÚ) 2019/2034.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie o akejkoľvek situácii, v súvislosti s ktorou príslušné orgány domovského členského štátu dospeli k záveru, že investičná spoločnosť nedodržala uplatniteľné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 1. V týchto poskytovaných informáciách je vysvetlená situácia a prijaté alebo plánované opatrenia dohľadu.

4. Ak bola investičná spoločnosť oslobodená od uplatňovania druhej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033 v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia, príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku na konsolidovanej úrovni.

5. Ak sa investičnej spoločnosti povolilo uplatňovať článok 8 nariadenia (EÚ) 2019/2033, príslušné orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o tom, či investičná spoločnosť dodržiava požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článku 8 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia.

Článok 4

Informácie o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa rizika koncentrácie a požiadaviek na likviditu

1. Príslušné orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o tom, či investičná spoločnosť dodržiava požiadavky týkajúce sa rizika koncentrácie stanovené v štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie o akejkoľvek situácii, v súvislosti s ktorou príslušné orgány domovského členského štátu dospeli k záveru, že investičná spoločnosť nedodržala uplatniteľné požiadavky týkajúce sa rizika koncentrácie stanovené v štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033. V týchto poskytovaných informáciách je vysvetlená situácia a prijaté alebo plánované opatrenia dohľadu.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o tom, či investičná spoločnosť dodržiava požiadavky na likviditu stanovené v piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033, pričom zohľadňujú prechodné ustanovenia stanovené v článku 57 ods. 1 uvedeného nariadenia a uplatňovanie prípadných výnimiek v súlade s článkom 43 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

4. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie o akejkoľvek situácii, v súvislosti s ktorou príslušné orgány domovského členského štátu dospeli k záveru, že investičná spoločnosť nedodržala uplatniteľné požiadavky na likviditu stanovené v piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033. V týchto poskytovaných informáciách je vysvetlená situácia a prijaté alebo plánované opatrenia dohľadu.

5. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu celkové posúdenie profilu rizika likvidity a riadenia rizika investičnej spoločnosti, pričom zohľadňujú prechodné ustanovenia stanovené v článku 57 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033 a uplatňovanie prípadných výnimiek v súlade s článkom 43 ods. 1 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

6. Keď príslušné orgány oslobodili investičnú spoločnosť od uplatňovania piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033 v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedeného nariadenia, príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú informácie uvedené v odseku 2 tohto článku na konsolidovanej úrovni.

Článok 5

Informácie o administratívnych a účtovných postupoch

1. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie o akejkoľvek situácii, keď príslušné orgány domovského členského štátu dospeli k záveru, že investičná spoločnosť nedodržala uplatniteľné účtovné štandardy a postupy, ktorým investičná spoločnosť podlieha v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (6). V týchto poskytovaných informáciách je vysvetlená situácia a prijaté alebo plánované opatrenia dohľadu.

2. Keď sú informácie uvedené v odseku 1 relevantné iba pre určitú pobočku, príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú informácie len príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, v ktorom je uvedená pobočka usadená.

Článok 6

Informácie o mechanizmoch vnútornej kontroly

1. Príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie o akejkoľvek situácii, v súvislosti s ktorou príslušné orgány domovského členského štátu dospeli k záveru, že investičná spoločnosť nedodržala požiadavky týkajúce sa mechanizmov vnútornej kontroly vrátane mechanizmov riadenia rizika, kontroly rizika a interného auditu podľa nariadenia (EÚ) 2019/2033 a smernice (EÚ) 2019/2034. V týchto poskytovaných informáciách sa musí vysvetliť vzniknutá situácia a prijaté alebo plánované opatrenia dohľadu.

Článok 7

Informácie o ďalších faktoroch, ktoré môžu mať vplyv na riziko, ktoré predstavuje investičná spoločnosť

1. Popri informáciách a zisteniach stanovených v súlade s článkom 13 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2034 poskytujú príslušné orgány domovského členského štátu príslušným orgánom hostiteľského členského štátu aj informácie týkajúce sa akýchkoľvek závažných rizík a ich posúdenia orgánmi dohľadu, ktoré boli odhalené preskúmaním a hodnotením orgánmi dohľadu vykonaným v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo akoukoľvek inou činnosťou dohľadu vykonávanou príslušnými orgánmi domovského členského štátu.

Článok 8

Informácie o všeobecnom nedodržiavaní predpisov

1. Ak sa neuplatňujú články 3 až 7 tohto nariadenia alebo príslušné ustanovenia o výmene informácií podľa smernice 2014/65/EÚ alebo delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/586, príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú príslušným orgánom hostiteľského členského štátu informácie týkajúce sa akejkoľvek situácie, v súvislosti s ktorou dospeli k záveru, že investičná spoločnosť nedodržala niektorú z nasledujúcich požiadaviek, ak by takéto nedodržiavanie mohlo ovplyvniť ochranu klientov alebo stabilitu finančného systému v hostiteľskom členskom štáte:

požiadavky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (8), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (9), nariadení (EÚ) 2019/2033 a smernici (EÚ) 2019/2034;

b)	požiadavky vychádzajúce z iných príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

2. V informáciách uvedených v odseku 1 sa musí vysvetliť dané nedodržiavanie a prijaté alebo plánované opatrenia dohľadu.

3. Ak sú informácie uvedené v odseku 1 relevantné iba pre určitú pobočku, príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú informácie len príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, v ktorom je uvedená pobočka usadená.

Článok 9

Oznamovanie opatrení dohľadu a sankcií

1. Príslušné orgány domovského členského štátu informujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu o akýchkoľvek správnych sankciách alebo správnych opatreniach alebo opatreniach dohľadu uložených investičnej spoločnosti v súvislosti s porušením požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) 2019/2033 alebo v smernici (EÚ) 2019/2034, ktoré majú vplyv na činnosti jej pobočky.

2. Keď sú informácie stanovené v odseku 1 relevantné iba pre určitú pobočku, príslušné orgány domovského členského štátu poskytujú informácie len príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, v ktorom je uvedená pobočka usadená.

Článok 10

Informácie o opatreniach prípravy na krízové situácie

Príslušné orgány domovského členského štátu a príslušné orgány hostiteľského členského štátu si vymieňajú informácie týkajúce sa príprav na krízové situácie. Vzájomne sa informujú najmä o:

a)	kontaktných údajoch osôb v príslušných orgánoch pre prípad krízovej situácie, ktoré sú zodpovedné za zvládanie krízových situácií;

b)	komunikačných postupoch, ktoré platia v krízových situáciách.

Článok 11

Informácie od orgánov hostiteľského členského štátu

Príslušné orgány hostiteľského členského štátu poskytujú príslušným orgánom domovského členského štátu tieto informácie:

opis akejkoľvek situácie, v súvislosti s ktorou príslušné orgány hostiteľského členského štátu dospeli k záveru, že pobočka nespĺňa žiadne požiadavky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami vrátane požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 575/2013, smernice 2013/36/EÚ, smernice 2014/59/EÚ, nariadenia (EÚ) 2019/2033 a smernice (EÚ) 2019/2034, spolu s informáciami o opatreniach dohľadu, ktoré sa prijali alebo plánujú prijať na riešenie daného nedodržiavania;

akékoľvek informácie a zistenia o akýchkoľvek potenciálnych problémoch a rizikách, ktoré predstavuje pobočka alebo jej činnosti v hostiteľskom členskom štáte a ktoré majú významný vplyv na ochranu klientov alebo stabilitu finančného systému v hostiteľskom členskom štáte, ako ich zistili príslušné orgány hostiteľského členského štátu.

Článok 12

Informácie o poskytovateľoch cezhraničných služieb

Po doručení žiadosti o informácie od príslušných orgánov hostiteľského členského štátu v súvislosti s investičnou spoločnosťou, ktorá vykonáva svoje činnosti na základe slobody poskytovať služby v uvedenom hostiteľskom členskom štáte, im príslušné orgány domovského členského štátu poskytnú informácie uvedené v článku 3 ods. 1 a 3, článku 4 ods. 1, 2 a 3, článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 1 a článku 8.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. januára 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/586 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi pri spolupráci pri činnostiach dohľadu, kontrolách na mieste a vyšetrovaniach (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017, s. 382).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/17

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1118

z 12. januára 2023,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa spresňujú podmienky, za ktorých kolégiá dohľadu vykonávajú svoje úlohy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (1), a najmä jej článok 48 ods. 8,

keďže:

(1)

S cieľom zriadiť kolégiá orgánov dohľadu a určiť členov kolégia a potenciálnych pozorovateľov treba zmapovať skupiny investičných spoločností. Účelom takéhoto mapovania je identifikovať subjekty alebo pobočky skupiny v Únii alebo v tretej krajine a opísať pri každom subjekte skupiny jeho povahu, sídlo, orgány zapojené do jeho dohľadu, uplatniteľné prudenciálne výnimky, jeho význam pre skupinu a pre krajinu, v ktorej má povolenie alebo je usadený.

(2)

Na zabezpečenie jednotného uplatňovania článku 48 smernice (EÚ) 2019/2034 v celej Únii, a tým aj spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže, je dôležité podporovať zbližovanie postupov orgánov dohľadu nad skupinou, pokiaľ ide o zriadenie kolégií orgánov dohľadu pre skupiny investičných spoločností. Keďže zriadenie kolégií orgánov dohľadu je ponechané na uváženie orgánu dohľadu nad skupinou určeného v súlade s článkom 46 smernice (EÚ) 2019/2034, je nevyhnutné stanoviť spoločné kritériá, ktoré by orgány dohľadu nad skupinou mali zohľadňovať pri určovaní, či by sa malo zriadiť kolégium orgánov dohľadu. Tieto spoločné kritériá by mali obsahovať zásady proporcionality, odrážať potrebu uľahčovať úlohy dohľadu a uľahčovať koordináciu medzi príslušnými orgánmi dohľadu tretích krajín a spoluprácu s nimi, najmä ak je takáto koordinácia a spolupráca potrebná na výmenu relevantných informácií o modeli marží s orgánmi dohľadu nad zúčtovacími členmi kvalifikovaných centrálnych protistrán (QCCP) alebo orgánmi dohľadu nad QCCP, ako aj na aktualizáciu takýchto informácií.

(3)

S cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť fungovania kolégií orgánov dohľadu by sa písomné dohody uvedené v článku 48 ods. 6 treťom pododseku smernice (EÚ) 2019/2034 mali vzťahovať na všetky oblasti práce kolégia. Uvedené písomné dohody by sa preto mali vzťahovať aj na dohody medzi členmi kolégia zapojenými do konkrétnych činností kolégia vrátane činností vykonávaných osobitnými čiastkovými štruktúrami kolégia, ak sú takéto čiastkové štruktúry zriadené na účely efektívnosti. Z rovnakého dôvodu by sa písomné dohody mali vzťahovať aj na operačné aspekty práce kolégia, pretože uvedené aspekty sú nevyhnutné na uľahčenie fungovania kolégia orgánov dohľadu pri pokračovaní v činnosti, ako aj počas krízových situácií. A napokon, písomné dohody by mali byť komplexné, jednotné a vyčerpávajúce a mali by príslušným orgánom poskytovať dostatočný a vhodný základ pre plnenie ich povinností a úloh skôr v rámci kolégia orgánov dohľadu, a nie mimo neho.

(4)

Kolégiá orgánov dohľadu sú kľúčovým nástrojom na výmenu informácií, prípravu na krízové situácie a ich riešenie, pričom umožňujú orgánu dohľadu nad skupinou vykonávať účinný dohľad na konsolidovanom základe. S cieľom zabezpečiť jednotnosť a umožniť Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) vykonávať jeho úlohy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2) by sa mal orgán EBA zúčastňovať na všetkých kolégiách orgánov dohľadu. Navyše, vzhľadom na koordinačnú úlohu kolégií orgánov dohľadu v prípade všetkých činností dohľadu týkajúcich sa skupín investičných spoločností, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov Únie, by mal byť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) vždy pozývaný na zasadnutia a zúčastňovať sa na činnostiach kolégia orgánov dohľadu v súlade s písomnými dohodami.

(5)

Na to, aby orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu mohli vykonávať všetky činnosti kolégia, mali by mať prehľad o činnostiach vykonávaných všetkými subjektmi dotknutej skupiny investičných spoločností vrátane činností tých subjektov, ktoré vykonávajú finančné činnosti bez toho, aby spĺňali podmienky na investičné spoločnosti, ako aj o činnostiach tých subjektov, ktoré pôsobia v tretích krajinách. Z rovnakého dôvodu by sa mala podporovať interakcia medzi orgánom dohľadu nad skupinou, členmi kolégia, subjektmi alebo orgánmi verejného sektora v členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad každým subjektom skupiny investičných spoločností alebo sa na tomto dohľade zúčastňujú, vrátane príslušných orgánov hostiteľských členských štátov, v ktorých sú zriadené pobočky považované za dôležité, orgánov alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi a za predchádzanie využívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, subjektov alebo orgánov, ktoré sú zodpovedné za ochranu spotrebiteľa, a orgánov pre riešenie krízových situácií. Preto je dôležité, aby sa uvedené subjekty verejného sektora alebo orgány mohli v prípade potreby zúčastňovať na práci kolégia orgánov dohľadu ako pozorovatelia.

(6)

V záujme transparentnosti a zabezpečenia hladkého fungovania kolégia orgánov dohľadu by členovia kolégia mali prerokúvať a dohodnúť sa na rozsahu a miere zapojenia prípadných ďalších orgánov, ktoré by sa mali na kolégiu orgánov dohľadu zúčastňovať ako pozorovatelia. Podmienky účasti takýchto orgánov ako pozorovateľov v kolégiu orgánov dohľadu by sa mali jasne stanoviť v písomných dohodách a mali by sa oznámiť všetkým orgánom, ktoré sa na kolégiu orgánov dohľadu zúčastňujú ako pozorovatelia.

(7)

S cieľom lepšie vykonávať svoje povinnosti a zabraňovať duplicite úloh vrátane duplicity žiadostí o informácie adresovaných subjektom skupiny, nad ktorými sa vykonáva dohľad, by členovia kolégia orgánov dohľadu mali úzko spolupracovať a v maximálnej možnej miere koordinovať svoje činnosti v oblasti dohľadu. Z rovnakého dôvodu by členovia kolégia orgánov dohľadu mali pravidelne preskúmavať všetky dohody o delegovaní úloh a povinností, a to najmä vtedy, keď členovia kolégia určujú pridelenie zdrojov a vypracúvajú plán úloh dohľadu na mieste a na diaľku na úrovni kolégia orgánov dohľadu.

(8)

Orgán dohľadu nad skupinou by mal mať možnosť získať celkový prehľad o situácii v skupine a pôsobiť ako sprostredkovateľ, čím by sa zabezpečil plynulý tok informácií medzi členmi kolégia. Orgán dohľadu nad skupinou by preto mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie jeho úloh a povinností a mal by pôsobiť ako koordinátor pri zhromažďovaní a šírení informácií prijatých od ktoréhokoľvek člena kolégia orgánov dohľadu, akéhokoľvek iného pozorovateľa alebo akéhokoľvek subjektu skupiny alebo akýchkoľvek informácií prijatých od akýchkoľvek iných orgánov dohľadu alebo orgánov zriadených v súvislosti so skupinou investičných spoločností. To isté platí pre členov kolégia, keďže potrebujú prístup k relevantným informáciám, aby mohli plniť svoje úlohy a povinnosti vo vzťahu k subjektom, za ktoré sú zodpovední, a musia si vymieňať príslušné informácie s ostatnými členmi kolégia orgánov dohľadu. Najmä v prípade, keď orgán dohľadu nad skupinou určí, že konkrétne informácie sú relevantné pre iného člena kolégia orgánov dohľadu, nemal by neodôvodnene vylúčiť členov kolégia z prijímania uvedených informácií.

(9)

Kolégiá orgánov dohľadu uľahčujú spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi. Platí to najmä v prípade všetkých rozhodnutí týkajúcich sa používania interných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré si vyžadujú predchádzajúce povolenie príslušných orgánov. Preto je dôležité stanoviť podmienky, za ktorých si orgán dohľadu nad skupinou a dotknuté príslušné orgány vymieňajú informácie o výkonnosti vnútorných modelov, prerokúvajú opatrenia na riešenie zistených nedostatkov a dosahujú o nich dohodu.

(10)

S cieľom prideľovať zdroje v oblasti dohľadu a vypracovať alebo koordinovať úlohy dohľadu na mieste a na diaľku na úrovni kolégia orgánov dohľadu by členovia kolégia orgánov dohľadu mali zohľadňovať výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu uvedeného v článku 36 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034, ktorý sa vykonáva v prípade skupiny investičných spoločností a každého z jej subjektov. V snahe lepšie identifikovať priority spoločnej práce v oblasti dohľadu a zabezpečiť primerané prideľovanie zdrojov by sa preto vytvorenie programu previerok kolégia v oblasti dohľadu malo začať po ukončení uvedených postupov preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a malo by sa ukončiť po tom, ako príslušné orgány zohľadnili úlohy, ktoré sa zaviazali vykonávať na vnútroštátnej úrovni, zdroje pridelené na tieto úlohy a príslušné harmonogramy vykonávania týchto úloh.

(11)

Členovia kolégia orgánov dohľadu by mali koordinovať svoje činnosti pri príprave na krízové situácie aj počas nich vrátane nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti, alebo iných situácií, ktoré ovplyvňujú alebo by explicitne mohli ovplyvniť finančnú a hospodársku situáciu skupiny investičných spoločností alebo ktorejkoľvek z jej subjektov.

(12)

Treba zabezpečiť, aby sa krízová situácia riadne posúdila a riešila. Preto by sa členovia kolégia orgánov dohľadu pri riešení krízovej situácie mali za koordinácie orgánu dohľadu nad skupinou zamerať na vypracovanie koordinovaného posúdenia situácie v rámci dohľadu, dohodnúť sa na koordinovanej reakcii v rámci dohľadu a monitorovať realizáciu svojej reakcie. Členovia kolégia orgánov dohľadu by mali takisto zabezpečiť, aby každá externá komunikácia bola koordinovaná a aby sa takáto komunikácia vzťahovala na prvky, ktoré sú medzi sebou vopred dohodnuté.

(13)	Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil orgán EBA.

(14)

Orgán EBA vykonal konzultácie s orgánom ESMA, ako aj otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

ODDIEL 1

ZRIADENIE KOLÉGIÍ

Článok 1

Mapovanie skupín investičných spoločností

1. Orgán dohľadu nad skupinou zmapuje skupinu investičných spoločností s cieľom identifikovať tieto subjekty skupiny:

a)	investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie v členskom štáte, a pobočky usadené v členskom štáte iné ako investičné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje článok 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (3);

b)	finančné inštitúcie, podniky pomocných služieb, viazaní sprostredkovatelia a ich pobočky, ktorým bolo udelené povolenie alebo sú usadení v členskom štáte;

c)	investičné spoločnosti, finančné inštitúcie, podniky pomocných služieb, viazaní sprostredkovatelia a ich pobočky, ktorým bolo udelené povolenie alebo sú usadení v tretej krajine.

2. Na účely odseku 1 písm. a) sa pri mapovaní zohľadňujú tieto informácie:

a)	členský štát, v ktorom je investičná spoločnosť povolená alebo v ktorom je pobočka usadená;

príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad investičnou spoločnosťou alebo príslušný orgán hostiteľského členského štátu, v ktorom je pobočka usadená, a iné príslušné orgány finančného sektora daného členského štátu vrátane príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi, za predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, za ochranu spotrebiteľa a za riešenie krízových situácií;

c)	v prípade investičnej spoločnosti, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, či spĺňa kritériá na to, aby sa považovala za malú a neprepojenú investičnú spoločnosť, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033.

3. Na účely odseku 1 písm. b) a c) sa pri mapovaní zohľadňujú tieto informácie:

a)	členský štát alebo tretia krajina, v ktorej bolo subjektu skupiny alebo pobočke udelené povolenie alebo v ktorej je usadený;

b)	orgán zodpovedný za dohľad nad daným subjektom uvedenej skupiny alebo pobočky, alebo orgán, ktorý sa na tomto dohľade podieľa;

c)	informácie o význame subjektu alebo pobočky skupiny pre členský štát uvedený v písmene a) a pre skupinu investičných spoločností, ako aj relevantné kritériá, ktoré príslušné orgány používajú na určenie tohto významu.

Článok 2

Určenie, či je zriadenie kolégia orgánov dohľadu vhodné

1. Pri určovaní, či je zriadenie kolégia orgánov dohľadu vhodné, orgán dohľadu nad skupinou zohľadňuje mapovanie skupiny uvedené v článku 1 a overuje, či je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)	skupina investičných spoločností pozostáva aspoň z dvoch investičných spoločností, ktorým bolo udelené povolenie a ktoré pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch;

b)	vykonávanie úloh uvedených v článku 48 smernice (EÚ) 2019/2034 by sa uľahčilo zriadením kolégia orgánov dohľadu;

c)	koordinácia a spolupráca s príslušnými orgánmi dohľadu z tretích krajín by sa účinnejšie vykonávala v rámci kolégia orgánov dohľadu;

koordinácia a spolupráca sú potrebné na výmenu informácií s orgánmi dohľadu nad zúčtovacími členmi kvalifikovaných centrálnych protistrán (QCCP) alebo s orgánmi dohľadu nad QCCP na účely článku 23 ods. 1 prvého pododseku písm. c) a článku 23 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/2033, ako aj na aktualizáciu uvedených informácií.

2. Ak bola splnená akákoľvek z podmienok stanovených v odseku 1 písm. a), b), c) alebo d), zriadenie kolégia sa považuje za vhodné okrem prípadov, keď sa orgán dohľadu nad skupinou domnieva, že takéto zriadenie by nebolo vhodné najmä so zreteľom na mapovanie skupiny uvedené v článku 1, a najmä ak sa investičné spoločnosti považujú za malé a neprepojené investičné spoločnosti, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033.

Článok 3

Oznámenie o zriadení kolégia orgánov dohľadu

1. Ak bolo kolégium orgánov dohľadu zriadené, orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu:

a)	oznámi príslušným orgánom a orgánom dohľadu uvedeným v článku 48 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/2034 svoje členstvo v kolégiu orgánov dohľadu;

informuje orgán EBA a dotknutú materskú investičnú spoločnosť v Únii, dotknutú materskú investičnú holdingovú spoločnosť v Únii alebo dotknutú materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii (akýkoľvek z týchto subjektov sa takisto označuje ako „materská spoločnosť v Únii“) o zriadení kolégia orgánov dohľadu, o identite jeho členov a pozorovateľov, ako aj o akýchkoľvek zmenách v zložení tohto kolégia.

2. Ak kolégium orgánov dohľadu nebolo zriadené napriek tomu, že boli splnené podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a), orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu oznámi orgánu EBA svoje rozhodnutie nezriadiť kolégium orgánov dohľadu a svoje rozhodnutie zdôvodní.

ODDIEL 2

FUNGOVANIE KOLÉGIÍ

Článok 4

Vypracovanie písomných dohôd

1. Písomné dohody uvedené v článku 48 ods. 6 treťom pododseku smernice (EÚ) 2019/2034 obsahujú všetky tieto prvky:

a)	informácie o celkovej štruktúre dotknutej skupiny zahŕňajúce všetky subjekty skupiny vrátane materskej spoločnosti v Únii;

b)	identifikáciu členov kolégia orgánov dohľadu vrátane tých členov, ktorí sú orgánmi dohľadu z tretích krajín, a pozorovateľov uvedených v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia;

opis podmienok týkajúcich sa účasti orgánov dohľadu z tretích krajín uvedených v článku 48 ods. 5 písm. b) smernice (EÚ) 2019/2034 na kolégiu orgánov dohľadu, najmä pokiaľ ide o ich zapojenie do rôznych dialógov a postupov kolégia orgánov dohľadu a ich práva a povinnosti týkajúce sa výmeny informácií v rámci kolégia orgánov dohľadu;

d)	či orgán dohľadu nad skupinou môže prizvať pozorovateľov uvedených v článku 5 ods. 1 tohto nariadenia, ako aj podmienky ich účasti na činnostiach kolégia orgánov dohľadu;

ustanovenia pre výmenu informácií vrátane rozsahu informácií, frekvencie a komunikačných kanálov vrátane výmeny informácií s orgánmi dohľadu z tretích krajín a orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v článku 4 bode 2 písm. v) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktoré boli vyzvané, aby sa zúčastnili na kolégiu ako pozorovatelia;

f)	ustanovenia pre zaobchádzanie s dôvernými informáciami;

g)	postupy zhromažďovania informácií od subjektov skupiny investičných spoločností a postupy overovania uvedených informácií;

h)	proces koordinácie žiadostí o informácie od orgánov dohľadu nad zúčtovacími členmi QCCP alebo orgánov dohľadu nad QCCP;

i)	ustanovenia pre prípadné delegovanie úloh a povinností;

j)	v prípade potreby opis všetkých čiastkových štruktúr kolégia;

k)	ustanovenia pre plánovanie a koordináciu činností dohľadu pri pokračovaní v činnosti;

l)	ustanovenia pre plánovanie a koordináciu činností dohľadu pri príprave na krízové situácie a počas nich vrátane plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí, komunikačných nástrojov a postupov;

m)	postupy informovania orgánu dohľadu nad skupinou a členov kolégia orgánov dohľadu pred uložením závažných sankcií subjektom skupín investičných spoločností a po ich uložení;

n)	komunikačnú politiku orgánu dohľadu nad skupinou a členov kolégia dohľadu s materskou spoločnosťou v EÚ a so subjektmi skupiny;

o)	dohodnuté postupy a harmonogramy na distribúciu dokumentov na zasadnutia kolégia orgánov dohľadu;

p)	akúkoľvek inú dohodu medzi členmi kolégia orgánov dohľadu vrátane dohodnutých ukazovateľov na identifikáciu včasných varovných signálov, potenciálnych rizík a zraniteľných miest;

q)	ustanovenia pre situáciu, keď člen alebo pozorovateľ ukončí svoju účasť na kolégiu, a najmä na povinnosti uchovávať údaje, ktoré boli vymenené pred takýmto ukončením, a poskytovať k nim prístup.

2. V písomných dohodách uvedených v článku 48 ods. 6 treťom pododseku smernice (EÚ) 2019/2034 sa môžu stanoviť ďalšie prvky dohodnuté medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a členmi kolégia.

Článok 5

Určenie pozorovateľov

1. Orgán dohľadu nad skupinou pozýva na zasadnutia a činnosti kolégia orgánov dohľadu v prípade potreby a okrem členov kolégia orgánov dohľadu a orgánu EBA ako pozorovateľov tieto orgány:

a)	príslušné orgány tých hostiteľských členských štátov, v ktorých sú usadené pobočky, ktoré boli označené za dôležité v súlade s článkom 1 ods. 3 písm. c);

b)	orgán ESMA;

c)	národnú centrálnu banku členského štátu, v ktorom je subjektu skupiny vrátane materskej spoločnosti v Únii udelené povolenie alebo v ktorom je usadený, alebo Európsku centrálnu banku;

subjekty alebo orgány verejnej moci v členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad akýmkoľvek subjektom skupiny investičných spoločností alebo sú do tohto dohľadu zapojené, vrátane príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad trhmi s finančnými nástrojmi, za predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a za ochranu spotrebiteľa, ako aj príslušné orgány domovského členského štátu zúčtovacieho člena alebo príslušné orgány QCCP uvedené v článku 48 smernice (EÚ) 2019/2034;

e)	orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v článku 4 bode 2 písm. v) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

2. Orgán dohľadu nad skupinou po konzultáciách s členmi kolégia orgánov dohľadu bližšie spresňuje v písomných dohodách o koordinácii a spolupráci uvedených v článku 4 ustanovenia týkajúce sa účasti orgánov na kolégiu orgánov dohľadu uvedených v odseku 1 písm. a) až e) tohto článku. Orgán dohľadu nad skupinou informuje o týchto ustanoveniach všetkých členov a pozorovateľov kolégia orgánov dohľadu.

Článok 6

Účasť na zasadnutiach kolégia orgánov dohľadu

1. Pri organizovaní zasadnutia kolégia uvedeného v článku 48 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/2034 orgán dohľadu nad skupinou zohľadňuje všetky tieto skutočnosti:

a)	tematické okruhy, o ktorých sa má diskutovať, činnosti, ktoré sa majú zvážiť, a ciele zasadnutia, najmä pokiaľ ide o ich význam pre všetky subjekty skupiny investičných spoločností podľa mapovania vykonaného v súlade s článkom 1 tohto nariadenia;

b)	význam každého subjektu skupiny investičných spoločností podľa mapovania vykonaného v súlade s článkom 1 tohto nariadenia, a to tak pre skupinu investičných spoločností, ako aj pre členský štát, v ktorom tomuto subjektu bolo udelené povolenie alebo v ktorom je usadený.

2. Orgán dohľadu nad skupinou, členovia a pozorovatelia v kolégiu orgánov dohľadu zabezpečujú na základe prerokúvaných tematických okruhov a sledovaných cieľov, aby sa na zasadnutiach alebo činnostiach kolégia orgánov dohľadu zúčastňovali najvhodnejší zástupcovia. Uvedení zástupcovia majú právomoc zaväzovať svoje orgány ako členov kolégia alebo pozorovateľov v kolégiu v čo najvyššej možnej miere pri diskusiách a rozhodnutiach, ktoré sa počas uvedených zasadnutí plánujú prijať.

3. Orgán dohľadu nad skupinou môže na základe tematických okruhov a cieľov zasadnutia kolégia orgánov dohľadu pozvať zástupcov subjektov skupiny investičných spoločností, aby sa zúčastnili na uvedených zasadnutiach.

Článok 7

Delegovanie úloh a povinností

1. Pri vypracúvaní a aktualizovaní programu previerok kolégia v oblasti dohľadu uvedeného v článku 14 orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu zvažujú možnosť dohôd o dobrovoľnom delegovaní úloh a povinností uvedených v článku 48 ods. 2 písm. e) smernice (EÚ) 2019/2034, najmä ak sa očakáva, že takéto delegovanie povedie k efektívnejšiemu a účinnejšiemu dohľadu, najmä odstránením zbytočnej duplicity požiadaviek v oblasti dohľadu vrátane tých, ktoré súvisia so žiadosťami o informácie.

2. Uzatvorenie dohody o delegovaní úloh a povinností oznamuje orgán dohľadu nad skupinou materskej spoločnosti v Únii a príslušný orgán, ktorý deleguje svoje právomoci, dotknutej investičnej spoločnosti.

Článok 8

Výmena informácií medzi členmi kolégia orgánov dohľadu a skupinou investičných spoločností

1. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu koordinujú oznamovanie informácií a žiadosti o informácie každému subjektu skupiny investičných spoločností takto:

a)	orgán dohľadu nad skupinou oznamuje informácie materskej spoločnosti v Únii a vyžaduje od nej informácie;

b)	členovia kolégia orgánov dohľadu oznamujú informácie subjektom skupiny investičných spoločností, ktoré podliehajú ich dohľadu, a vyžadujú od nich informácie, a to podľa mapovania vykonaného v súlade s článkom 1.

2. Člen kolégia orgánov dohľadu, ktorý má v úmysle výnimočne oznámiť informácie materskej spoločnosti v Únii alebo si od nej vyžiadať informácie, o tom vopred informuje orgán dohľadu nad skupinou.

3. Ak má orgán dohľadu nad skupinou v úmysle výnimočne oznámiť informácie subjektu skupiny investičných spoločností, ktorý nepodlieha jeho priamemu dohľadu podľa mapovania vykonaného v súlade s článkom 1, alebo si od neho vyžiadať informácie, vopred o tom informuje dotknutého člena kolégia zodpovedného za dohľad nad týmto subjektom.

ODDIEL 3

PLÁNOVANIE A KOORDINÁCIA ČINNOSTÍ DOHĽADU PRI POKRAČOVANÍ V ČINNOSTI

Článok 9

Všeobecné podmienky pre výmenu informácií v rámci kolégia orgánov dohľadu

1. Orgán dohľadu nad skupinou, členovia a pozorovatelia kolégia orgánov dohľadu si vymieňajú všetky informácie potrebné na uľahčenie výkonu ich funkcií a povinností vrátane úloh uvedených v článkoch 48 a 49 smernice (EÚ) 2019/2034.

2. Informácie uvedené v odseku 1 zahŕňajú všetky relevantné informácie bez ohľadu na to, či boli prijaté od subjektu skupiny alebo pobočky, príslušného orgánu alebo orgánu dohľadu alebo každého iného zdroja, a vymieňajú sa primerane, presne a včasne.

Článok 10

Výmena informácií na zvýšenie efektívnosti dohľadu nad skupinami investičných spoločností

1. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu si pravidelne vymieňajú tieto informácie:

a)	informácie uvedené v článku 13 ods. 1 a 2 smernice (EÚ) 2019/2034 bližšie spresnené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2023/1117 (4);

b)	informácie potrebné na splnenie požiadaviek týkajúcich sa spolupráce stanovených v článku 49 smernice (EÚ) 2019/2034;

c)	v prípade potreby informácie o makroekonomickom prostredí, v ktorom skupina investičných spoločností a jej subjekty pôsobia.

2. Na základe informácií vymieňaných v súlade s odsekom 1 orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu identifikujú a vymieňajú si kvantitatívne informácie s cieľom určiť včasné varovné signály, potenciálne riziká a zraniteľné miesta, ako aj poskytovať informácie pre postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

Článok 11

Výmena informácií na účely postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu

1. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu si vymieňajú informácie o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonávaného v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034.

2. Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň tieto údaje:

a)	prvky uvedené v článku 36 ods. 1 písm. a) až g) smernice (EÚ) 2019/2034, ktoré boli predmetom preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu;

výsledky posúdenia, že bola identifikovaná jedna zo situácií uvedených v článku 40 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034 vrátane prípadných informácií o akýchkoľvek dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré boli uložené v súlade s článkami 39 a 40 smernice (EÚ) 2019/2034, a akýchkoľvek informácií o záveroch preskúmania vykonaného v súlade s článkom 41 uvedenej smernice a prípadne akýchkoľvek súvisiacich žiadostí o dodatočné vlastné zdroje;

c)	výsledky hodnotenia primeranosti likvidity vykonaného v súlade s článkom 42 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034 a prípadne informácie o akýchkoľvek osobitných požiadavkách na likviditu uložených v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. k) a článkom 42 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034;

d)	informácie o ďalších opatreniach dohľadu alebo opatreniach včasnej intervencie, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie je naplánované s cieľom riešiť nedostatky zistené v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu;

e)	informácie o kontrolách na mieste a monitorovania na diaľku, ktoré sú relevantné pre posúdenie rizikového profilu skupiny investičných spoločností alebo každého z jej subjektov.

Článok 12

Výmena informácií, pokiaľ ide o priebežné preskúmanie povolenia používať interné modely

1. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu si vymieňajú všetky relevantné informácie o výsledkoch priebežného preskúmania povolenia na používanie interných modelov uvedeného v článku 37 smernice (EÚ) 2019/2034.

2. Ak orgán dohľadu nad skupinou alebo ktorýkoľvek člen kolégia orgánov dohľadu zistil, že subjekt skupiny investičných spoločností vrátane materskej spoločnosti v Únii už nespĺňa požiadavky na uplatňovanie interných modelov alebo zistil nedostatky v súlade s článkom 37 smernice (EÚ) 2019/2034, uvedený orgán dohľadu nad skupinou alebo člen kolégia orgánov dohľadu si v závislosti od príslušného prípadu bezodkladne vymieňajú tieto informácie:

a)	posúdenie vplyvu zistených nedostatkov a akýchkoľvek problémov nesúladu s požiadavkami na používanie interných modelov a významnosti týchto nedostatkov a problémov;

b)	posúdenie plánu predloženého príslušným subjektom skupiny investičných spoločností na obnovenie súladu a riešenie zistených nedostatkov vrátane informácií o harmonograme vykonávania uvedeného plánu;

informácie o zámere orgánu dohľadu nad skupinou alebo ktoréhokoľvek príslušného člena kolégia zrušiť povolenie alebo obmedziť používanie interného modelu na oblasti, v ktorých sa dosiahol súlad, alebo na oblasti, v ktorých možno dosiahnuť súlad v primeranej lehote, alebo na oblasti, ktoré nie sú ovplyvnené zistenými nedostatkami;

d)	informácie o všetkých navrhovaných dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje uložených podľa článku 39 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 40 ods. 1 písm. d) smernice (EÚ) 2019/2034 ako opatrenie dohľadu na riešenie problémov nesúladu s požiadavkami alebo zistených nedostatkov.

3. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu si takisto vymieňajú informácie o predlženiach povolenia používať interný model alebo informácie o zmenách uvedených interných modelov.

Článok 13

Spolupráca v súvislosti s nedodržiavaním predpisov a sankciami

1. Členovia a pozorovatelia v kolégiu orgánov dohľadu oznamujú orgánu dohľadu nad skupinou informácie o všetkých situáciách, v súvislosti s ktorými dospeli k záveru, že subjekt skupiny investičných spoločností, ktorý podlieha ich dohľadu:

nedodržal požiadavky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu alebo dohľadu nad správaním na trhu stanovené v:

i)	nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 a v náležitých prípadoch nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5);

ii)	smernici (EÚ) 2019/2034;

iii)	nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (6);

iv)	smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (7);

v)	smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (8);

b)	podlieha akýmkoľvek správnym sankciám alebo iným správnym opatreniam, ktoré boli uložené v súlade s článkom 54 smernice (EÚ) 2019/2034.

2. Na základe informácií vymieňaných v súlade s odsekom 1 členovia a pozorovatelia v kolégiu orgánov dohľadu prerokujú s orgánom dohľadu nad skupinou možný vplyv otázok nedodržiavania predpisov alebo sankcií na dotknuté subjekty skupiny alebo skupinu investičných spoločností ako celok.

Článok 14

Vykonávanie postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu

1. Na účely realizácie postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonávaného v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034 orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s členmi kolégia orgánov dohľadu vypracúva a udržiava aktualizovaný program previerok kolégia v oblasti dohľadu.

2. Ak sa stanoví program previerok v oblasti dohľadu, orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s členmi kolégia orgánov dohľadu identifikuje činnosti dohľadu, ktoré sa majú vykonávať vo vzťahu k subjektom skupiny alebo skupine investičných spoločností ako celku. Program previerok kolégia v oblasti dohľadu obsahuje všetky tieto prvky:

oblasti spoločnej práce identifikované v dôsledku preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu vykonaného v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo v dôsledku akýchkoľvek iných činností vykonávaných kolégiom orgánov dohľadu vrátane úsilia prispieť k účinnému dohľadu a odstrániť zbytočnú duplicitu požiadaviek v oblasti dohľadu, ako sa uvádza v článku 48 ods. 2 písm. f) uvedenej smernice;

b)	príslušné programy preskúmania v oblasti dohľadu orgánu dohľadu nad skupinou a členov kolégia orgánov dohľadu v prípade materskej spoločnosti v Únii a subjektov alebo pobočiek skupiny investičných spoločností;

c)	oblasti zamerania práce kolégia orgánov dohľadu a jeho plánované činnosti dohľadu vrátane plánovaných kontrol a inšpekcií na mieste uvedených v článku 14 smernice (EÚ) 2019/2034;

d)	členov kolégia orgánov dohľadu zodpovedných za vykonávanie plánovaných činností dohľadu;

e)	očakávané harmonogramy pre každú z plánovaných činností dohľadu z hľadiska načasovania aj trvania.

ODDIEL 4

PLÁNOVANIE A KOORDINÁCIA ČINNOSTÍ DOHĽADU PRI PRÍPRAVE NA KRÍZOVÉ SITUÁCIE A POČAS NICH

Článok 15

Rámec kolégia v očakávaní prípadných krízových situácií

1. Orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s členmi kolégia orgánov dohľadu vytvorí rámec kolégia pre prípadné krízové situácie, pričom zohľadní osobitné vlastnosti a štruktúru skupiny investičných spoločností.

2. Rámec kolégia uvedený v odseku 1 sa formalizuje v písomných dohodách uzavretých v súlade s článkom 4 a obsahuje všetky tieto prvky:

a)	postupy špecifické pre kolégium, ktoré sa uplatňujú v prípade, keď nastane krízová situácia podľa článku 47 smernice (EÚ) 2019/2034;

b)	informácie, ktoré sa vymieňajú v prípade, keď nastane krízová situácia podľa článku 47 smernice (EÚ) 2019/2034.

3. Informácie uvedené v odseku 2 písm. b) obsahujú všetky tieto prvky:

a)	prehľad krízovej situácie, ktorá nastala, vrátane základnej príčiny krízovej situácie, a očakávaný vplyv krízovej situácie na subjekty skupiny investičných spoločností alebo skupinu ako celok, jej klientov, trhy a na stabilitu finančného systému Európskej únie;

b)	vysvetlenie opatrení a krokov, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie sa plánuje, orgánom dohľadu nad skupinou alebo ktorýmkoľvek z členov kolégia orgánov dohľadu alebo subjektmi skupiny investičných spoločností v reakcii na krízovú situáciu;

c)	najnovšie dostupné kvantitatívne informácie týkajúce sa likvidity a kapitálovej pozície investičných spoločností skupiny investičných spoločností.

Článok 16

Výmena informácií počas krízových situácií

1. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu si vymieňajú všetky informácie potrebné na uľahčenie výkonu úloh uvedených v článku 47 smernice (EÚ) 2019/2034.

2. Ak ktorýkoľvek člen alebo pozorovateľ v kolégiu orgánov dohľadu upozorní orgán dohľadu nad skupinou na krízovú situáciu alebo ak orgán dohľadu nad skupinou sám zistí, že došlo ku krízovej situácii, oznámi orgán nad skupinou členom kolégia orgánov dohľadu, ktorí vykonávajú dohľad nad investičnou spoločnosťou alebo jej pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, orgánu EBA a Európskemu výboru pre systémové riziká informácie uvedené v článku 15 ods. 2 písm. b) podľa postupov stanovených v súlade s písmenom a) uvedeného odseku.

3. V závislosti od povahy, závažnosti, potenciálneho systémového vplyvu alebo iného vplyvu, ako aj od pravdepodobnosti rozšírenia škodlivého vplyvu krízovej situácie môžu členovia kolégia orgánov dohľadu, ktorí vykonávajú dohľad nad subjektmi skupiny alebo pobočkami, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, a orgán dohľadu nad skupinou rozhodnúť o výmene ďalších informácií.

4. Informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 sa v prípade potreby aktualizujú ihneď po tom, ako sú k dispozícii nové informácie.

5. Ak sa oznámenie uvedené v tomto článku uskutočňuje ústne, dotknuté príslušné orgány včas písomne potvrdia obsah tohto oznámenia.

Článok 17

Koordinácia posúdenia v rámci dohľadu a reakcie na krízovú situáciu

1. Ak nastane krízová situácia, orgán dohľadu nad skupinou koordinuje posúdenie krízovej situácie v spolupráci s členmi kolégia orgánov dohľadu a podľa potreby vykonáva konzultácie s pozorovateľmi v kolégiu. Toto posúdenie sa týka najmä týchto prvkov:

a)	povaha a závažnosť krízovej situácie;

b)	vplyv alebo potenciálny vplyv krízovej situácie na subjekty alebo pobočky skupiny investičných spoločností a na skupinu ako celok, ako aj na jej klientov a trhy;

c)	riziko cezhraničného rozšírenia škodlivého vplyvu krízovej situácie, najmä vzhľadom na potenciálne systémové následky v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorých majú subjekty skupiny investičných spoločností udelené povolenie alebo v ktorých sú usadené.

2. Orgán dohľadu nad skupinou koordinuje na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 vypracovanie reakcie na krízovú situáciu v rámci dohľadu v spolupráci s členmi kolégia orgánov dohľadu a podľa potreby vykonáva konzultácie s pozorovateľmi v kolégiu orgánov dohľadu.

3. V koordinovanej reakcii v rámci dohľadu sa špecifikujú potrebné opatrenia v oblasti dohľadu, ich rozsah a harmonogram ich vykonávania.

4. Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu zodpovední za dohľad nad subjektmi alebo pobočkami skupiny investičných spoločností, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, monitorujú a vymieňajú si informácie o tom, ako sa má koordinovaná reakcia v rámci dohľadu vykonávať.

Článok 18

Koordinácia externej komunikácie v krízovej situácii

Orgán dohľadu nad skupinou a členovia kolégia orgánov dohľadu zodpovední za dohľad nad subjektmi alebo pobočkami skupiny investičných spoločností, ktoré sú alebo by pravdepodobne mohli byť krízovou situáciou postihnuté, koordinujú svoju externú komunikáciu v čo najväčšej možnej miere, pričom zohľadňujú právne povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z práva Únie a vnútroštátneho práva.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 12. januára 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 1).

(4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1117 z 12. januára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy spresňujúce požiadavky na druh a povahu informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu (Pozri stranu 10 tohto úradného vestníka).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/29

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1119

z 12. januára 2023,

ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o štandardné formuláre, vzory a postupy na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)

Efektívna a včasná spolupráca medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu si v rámci príslušných právomocí dohľadu týchto orgánov vyžaduje primeranú obojsmernú výmenu informácií. Na podporu tohto cieľa by sa mali na účely výmeny informácií stanoviť štandardné formuláre, vzory a prevádzkové postupy vrátane harmonogramov. Keďže vymieňané informácie by mali byť včasné a aktuálne, príslušné orgány by sa mali usilovať o výmenu informácií čo najskôr, bez zbytočného odkladu, pred uplynutím maximálnej lehoty na vybavenie.

(2)	Na zabezpečenie efektívneho zasielania informácií príslušným kontaktným osobám v príslušných orgánoch, ako aj dôvernosti informácií by mali príslušné orgány vypracovať, zdieľať a pravidelne aktualizovať zoznamy kontaktných osôb.

(3)

S cieľom zabezpečiť účinnosť dohľadu nad investičnými spoločnosťami na cezhraničnom základe, primeranú ochranu klientov a trhov, ako aj rýchle nápravné opatrenia by sa príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu mali bez zbytočného odkladu navzájom informovať o akejkoľvek potenciálnej situácii ovplyvňujúcej finančnú stabilitu alebo fungovanie pobočky a poskytovať všetky základné a relevantné informácie týkajúce sa uvedenej situácie.

(4)

Požiadavky na druh a povahu informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu, sú stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2023/1117 (2). Stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre takéto požiadavky na výmenu informácií by sa preto malo riadiť rozsahom pôsobnosti a prístupom stanoveným v uvedenom delegovanom nariadení a malo by zohľadňovať štandardné formuláre, vzory a postupy, ktoré sa už vykonávajú na základe iných mechanizmov, ako sú mechanizmy stanovené v súlade s článkami 34 a 35 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (3), čím sa zabráni duplicite.

(5)

V rámci stanovenom v delegovanom nariadení (EÚ) 2023/1117 sa stanovujú požiadavky na druh a povahu informácií, ktoré si majú príslušné orgány vymieňať. Hoci uvedené delegované nariadenie poskytuje kľúčové prvky, ktoré by mali byť predmetom výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, jeho cieľom nie je obmedziť rozsah takejto výmeny informácií v kontexte podpory širokej spolupráce medzi príslušnými orgánmi na cezhraničnom základe.

(6)	Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) po konzultácii s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(7)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Frekvencia výmeny informácií

1. Informácie uvedené v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117 sa sprístupňujú a aktualizujú aspoň raz za rok. Aktualizované informácie poskytujú príslušné orgány domovského členského štátu príslušným orgánom hostiteľského členského štátu každý rok najneskôr do 30. apríla alebo bez zbytočného odkladu po podstatnej zmene.

2. Informácie týkajúce sa akejkoľvek situácie nedodržiavania požiadaviek, ako sa stanovuje v článkoch 3 až 6 a článku 8 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117, uplatňovania opatrení dohľadu alebo iných správnych sankcií či správnych opatrení uvedených v článku 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117 sa poskytujú bez zbytočného odkladu a najneskôr do 14 kalendárnych dní po tom, ako príslušné orgány zistia, že došlo k nedodržiavaniu, alebo po uplatnení opatrenia dohľadu alebo iného správneho opatrenia, alebo po uplatnení správnej sankcie.

3. Informácie uvedené v článkoch 3 až 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117 sa sprístupňujú a aktualizujú aspoň raz za rok. Aktualizované informácie poskytujú príslušné orgány domovského členského štátu príslušným orgánom hostiteľského členského štátu každý rok najneskôr do 30. apríla, pričom vychádzajú z údajov dostupných v čase uzávierky účtovného obdobia k 31. decembru, alebo bez zbytočného odkladu po podstatnej zmene.

4. Odchylne od odseku 3, ak príslušné orgány domovského členského štátu dokončia počas kalendárneho roka preskúmanie a hodnotenie orgánmi dohľadu v prípade investičných spoločností vykonané v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034, informácie uvedené v odseku 3 sa poskytujú najneskôr jeden mesiac po dokončení správy.

Článok 2

Prevádzkové postupy na prenos informácií

1. Príslušné orgány domovského členského štátu vedú a zdieľajú s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu aktualizovaný zoznam kontaktných osôb pre každú investičnú spoločnosť, ktorý obsahuje príslušné kontaktné osoby a kontaktné informácie, vrátane kontaktných údajov pre prípad krízovej situácie, na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu.

2. Príslušné orgány hostiteľských členských štátov informujú bez zbytočného odkladu príslušné orgány domovského členského štátu o svojich kontaktných osobách a kontaktných informáciách, ako aj o každej zmene. Príslušné orgány domovského členského štátu a hostiteľských členských štátov tento zoznam kontaktných údajov každoročne preskúmavajú a aktualizujú.

3. Príslušné orgány domovského členského štátu a príslušné orgány hostiteľských členských štátov si vymieňajú informácie písomne alebo elektronicky a adresujú informácie príslušným kontaktným osobám nachádzajúcim sa na zozname kontaktných osôb uvedenom v odseku 1, pokiaľ príslušný orgán žiadajúci o informácie nestanoví inak.

4. Ak sa informácie vymieňajú elektronicky, použijú sa zabezpečené komunikačné kanály, pokiaľ sa – a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 15 smernice (EÚ) 2019/2034 a pravidiel spracúvania osobných údajov – príslušné orgány poskytujúce a prijímajúce informácie prípadne nedohodnú na použití nezabezpečených komunikačných kanálov.

5. V závislosti od naliehavosti konkrétnej situácie, ak príslušné orgány identifikovali zistenia o akýchkoľvek potenciálnych problémoch a rizikách, ktoré investičná spoločnosť predstavuje pre ochranu klientov alebo stabilitu finančného systému v hostiteľskom členskom štáte, alebo nasledujúce prípady nedodržiavania, tieto informácie možno najprv poskytnúť ústne, po čom nasleduje písomné alebo elektronické potvrdenie:

a)	informácie týkajúce sa nedodržiavania požiadaviek uvedených v článku 8 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117;

b)	informácie týkajúce sa uplatňovania opatrení v oblasti dohľadu alebo iných správnych opatrení;

c)	informácie týkajúce sa ukladania správnych sankcií.

6. Po doručení informácií príslušné orgány potvrdia ich doručenie. Ak boli informácie poskytnuté elektronicky použitím zabezpečeného komunikačného kanála, potvrdenie doručenia sa vykoná použitím rovnakého kanála. Potvrdenie doručenia sa nevyžaduje v prípade informácií, ktoré boli poskytnuté ústne alebo zabezpečeným komunikačným kanálom, ktorý odosielateľovi umožňuje, aby mu bolo doručené potvrdenie o tom, že prijímateľovi boli informácie doručené.

7. Ak bolo zriadené kolégium orgánov dohľadu v súlade s článkom 48 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034 a príslušné orgány domovského členského štátu a príslušné orgány hostiteľských členských štátov sa na kolégiu zúčastňujú ako členovia alebo iní účastníci v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2023/1118 (5), odseky 1 až 6 tohto článku sa neuplatňujú. V takýchto prípadoch sa informácie vymieňajú v súlade s článkom 48 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/2034.

Článok 3

Štandardné formuláre, ktoré sa majú používať na výmenu informácií v súvislosti s investičnými spoločnosťami pôsobiacimi prostredníctvom pobočky

1. Informácie uvedené v článkoch 2 až 4 a článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117 sa vymieňajú použitím vzoru a formuláru, ktoré sú stanovené v prílohe.

2. Informácie a zistenia o akýchkoľvek potenciálnych problémoch a rizikách, ktoré predstavuje pobočka alebo jej činnosti v hostiteľskom členskom štáte a ktoré majú významný vplyv na ochranu klientov alebo stabilitu finančného systému v hostiteľskom členskom štáte, poskytujú príslušné orgány hostiteľského členského štátu spôsobom, ktorý uvedené orgány považujú za vhodný.

3. Informácie uvedené v článku 8 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117 a informácie týkajúce sa uplatňovania opatrení dohľadu alebo iných správnych opatrení či správnych sankcií, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, sa poskytujú spôsobom, ktorý príslušný orgán poskytujúci informácie považuje za vhodný.

Článok 4

Žiadosti o informácie týkajúce sa poskytovateľov cezhraničných služieb

1. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu, v ktorom investičná spoločnosť uskutočňuje svoje činnosti na základe slobody poskytovať služby, ktoré požiadajú príslušné orgány domovského členského štátu o poskytnutie informácií týkajúcich sa uvedených služieb, ako sa stanovuje v delegovanom nariadení (EÚ) 2023/1117:

a)	predkladajú žiadosť o informácie písomne alebo elektronicky príslušnej kontaktnej osobe uvedenej v zozname kontaktných osôb uvedenom v článku 2 ods. 1;

b)	uvádzajú primeranú lehotu, v akej sa očakáva, že odpoveď bude k dispozícii.

2. Príslušné orgány domovského členského štátu, ktoré dostanú žiadosť podľa odseku 1, poskytujú tieto informácie bez zbytočného odkladu a vynakladajú všetko úsilie na to, aby odpovedali v lehote uvedenej v žiadosti. Ak uvedené príslušné orgány nedokážu odpovedať v lehote uvedenej v žiadosti, bez zbytočného odkladu informujú žiadajúce príslušné orgány o lehote, v akej poskytnú informácie.

Článok 5

Ad hoc žiadosti o informácie

1. Akékoľvek iné ad hoc žiadosti o informácie, ktoré nie sú stanovené podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117, sa zasielajú písomne alebo elektronicky príslušným kontaktným osobám nachádzajúcim sa v zozname kontaktných osôb uvedenom v článku 2 ods. 1 tohto nariadenia.

2. Príslušné orgány podávajúce žiadosť podľa odseku 1 vysvetľujú, ako by tieto informácie mohli uľahčiť dohľad nad investičnou spoločnosťou, jej monitorovanie alebo ochranu stability finančného systému.

3. Príslušné orgány žiadajúce o informácie uvádzajú primeranú lehotu, v ktorej sa očakáva, že odpoveď bude k dispozícii, s prihliadnutím na povahu a naliehavosť danej žiadosti a požadovaných informácií.

4. Príslušné orgány, ktoré dostanú žiadosť podľa odseku 1, poskytujú tieto informácie bez zbytočného odkladu a vynakladajú všetko úsilie na to, aby odpovedali v lehote uvedenej v žiadosti. Ak uvedené príslušné orgány nedokážu odpovedať v lehote uvedenej v žiadosti, bez zbytočného odkladu informujú žiadajúce príslušné orgány o lehote, v akej poskytnú informácie.

5. Ak požadované informácie nie sú k dispozícii, príslušné orgány, ktoré dostali žiadosť podľa odseku 1, o tom informujú príslušný orgán, ktorý podal žiadosť.

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 12. januára 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019, s. 64.

(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1117 z 12. januára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy spresňujúce požiadavky na druh a povahu informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu (pozri stranu 10 tohto úradného vestníka).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1118 z 12. januára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa spresňujú podmienky, za ktorých kolégiá dohľadu vykonávajú svoje úlohy (pozri stranu 17 tohto úradného vestníka)

PRÍLOHA

Vzor na výmenu informácií o investičných spoločnostiach, ktoré majú príslušné orgány domovského členského štátu poskytnúť príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, ktoré vykonávajú dohľad nad pobočkou:

Príslušný orgán:	Ľubovoľný text
Názov investičnej spoločnosti:	Ľubovoľný text
Referenčný dátum (DD/MM/RRRR):	Referenčný dátum pre informácie.
Dátum predloženia (DD/MM/RRRR):	Dátum poskytnutia informácií príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.
Informácie sú poskytnuté na konsolidovanom základe (Áno/Nie)	Uveďte „Áno“, ak sú informácie v tomto vzore poskytnuté na konsolidovanom základe a nie na úrovni skupiny investičných inštitúcií.
Kontaktná osoba príslušných orgánov domovského členského štátu	Meno a kontaktné údaje osoby poskytujúcej informácie v prípade akýchkoľvek následných otázok
Vyhlásenie o súlade investičnej spoločnosti s požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033 s prihliadnutím na prechodné opatrenia stanovené v článku 57 uvedeného nariadenia	Odkaz na právny predpis: článok 3 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Ľubovoľný text, v ktorom sa odpovedá na otázku o dátume vykazovania. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať. Upozorňujeme, že o prípadoch nedodržiavania minimálnych regulatórnych požiadaviek a akýchkoľvek opatrení v oblasti dohľadu prijatých príslušnými orgánmi na ich nápravu sa podáva správa mimo tohto vzoru pre pravidelnú výmenu informácií a v súlade s článkom 1 ods. 2.
Vyhlásenie o súlade investičnej spoločnosti s akýmikoľvek požiadavkami na dodatočné vlastné zdroje uloženými v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034
Vyhlásenie o súlade investičnej spoločnosti s akýmkoľvek usmernením, ktoré sa týka dodatočných vlastných zdrojov uložených v súlade s článkom 41 smernice (EÚ) 2019/2034
Hodnota požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033	Odkaz na právny predpis: článok 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Hodnota z vykazovania na účely dohľadu. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.
Vyhlásenie o tom, či bola hodnota uvedená v predchádzajúcom riadku stanovená na základe článku 11 ods. 1 písm. a), b) alebo c) nariadenia (EÚ) 2019/2033	Odkaz na právny predpis: článok 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Ľubovoľný text, ktorý poskytuje priestor pre objasnenie výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.
Hodnota akýchkoľvek požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje uložených v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 a dôvody na uloženie	Odkaz na právny predpis: článok 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Hodnota z vykazovania na účely dohľadu. Ľubovoľný text, ktorý poskytuje priestor pre objasnenie dôvodov uloženia požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.
Hodnota vyplývajúca z akéhokoľvek usmernenia, ktoré sa týka dodatočných vlastných zdrojov uložených v súlade s článkom 41 smernice (EÚ) 2019/2034.	Odkaz na právny predpis: článok 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Hodnota z vykazovania na účely dohľadu. Ľubovoľný text, ktorý poskytuje priestor pre objasnenie dôvodov uloženia usmernenia, ktoré sa týka dodatočných vlastných zdrojov. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.
Vyhlásenie o súlade investičnej spoločnosti s požiadavkami týkajúcimi sa rizika koncentrácie stanovenými vo štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033	Odkaz na právny predpis: článok 4 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Ľubovoľný text, v ktorom sa odpovedá na otázku o dátume vykazovania. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať. Upozorňujeme, že o prípadoch nedodržiavania minimálnych regulatórnych požiadaviek a akýchkoľvek opatrení v oblasti dohľadu prijatých príslušnými orgánmi na ich nápravu sa podáva správa mimo tohto vzoru pre pravidelnú výmenu informácií a v súlade s článkom 1 ods. 3 uvedeného nariadenia.
Vyhlásenie o súlade investičnej spoločnosti s požiadavkami na likviditu stanovenými v piatej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033 s prihliadnutím na prechodné opatrenia stanovené v článku 57 ods. 1 uvedeného nariadenia	Odkaz na právny predpis: článok 4 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Ľubovoľný text, v ktorom sa odpovedá na otázku o dátume vykazovania. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať. Upozorňujeme, že o prípadoch nedodržiavania minimálnych regulatórnych požiadaviek a akýchkoľvek opatrení v oblasti dohľadu prijatých príslušnými orgánmi na ich nápravu sa podáva správa mimo tohto vzoru pre pravidelnú výmenu informácií a v súlade s článkom 1 ods. 3 uvedeného nariadenia.
Zhrnutie celkového posúdenia profilu rizika likvidity a riadenia rizika investičnej spoločnosti príslušnými orgánmi domovského členského štátu	Odkaz na právny predpis: článok 4 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Ľubovoľný text, v ktorom sa odpovedá na otázku o dátume vykazovania. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.
Súhrnné posúdenie všetkých závažných rizík odhalených v rámci preskúmania a hodnotenia vykonaného orgánmi dohľadu v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034 alebo na základe akejkoľvek inej činnosti dohľadu vykonávanej príslušnými orgánmi domovského členského štátu	Odkaz na právny predpis: článok 7 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117. Ľubovoľný text, v ktorom sa odpovedá na otázku o dátume vykazovania. Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.

Dodatočné informácie, ktoré sa majú vymieňať v súvislosti s riadením a vlastníctvom investičnej spoločnosti a prípravami na krízové situácie

Odkaz na právny predpis: článok 2 ods. 1 a článok 10 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117.

1.	Súčasná organizačná štruktúra (organigram) investičnej spoločnosti vrátane jej obchodných línií a jej vzťahov so subjektmi v rámci skupiny.

2.	Kontaktné údaje osôb v príslušných orgánoch pre prípad krízovej situácie, ktoré sú zodpovedné za zvládanie krízových situácií, a komunikačné postupy, ktoré platia v krízových situáciách

Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.

Dodatočné informácie, ktoré majú poskytovať príslušné orgány domovského členského štátu vykonávajúce dohľad nad investičnými spoločnosťami, ktoré nie sú identifikované ako malé a neprepojené investičné spoločnosti v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) 2019/2033

Odkaz na právny predpis: článok 2 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1117.

1.	Štruktúra riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu vrátane pridelenia zodpovednosti za dohľad nad pobočkou.

2.	Zoznam akcionárov a členov s kvalifikovaným podielom.

Ak oproti predchádzajúcemu obdobiu vykazovania nedošlo k žiadnym zmenám, príslušné orgány môžu odkázať na už poskytnuté informácie alebo tieto informácie náležite aktualizovať.

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/36

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1120

zo 7. mája 2023,

ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 udeľuje autorizácia Únie pre samostatný biocídny výrobok „APESIN Handaktiv“

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (1), a najmä na jeho článok 44 ods. 5 prvý pododsek,

keďže:

(1)

Spoločnosť Tana-Chemie GmbH predložila 23. apríla 2019 v súlade s článkom 43 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 a článkom 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 414/2013 (2) Európskej chemickej agentúre (ďalej len „agentúra“) žiadosť o autorizáciu Únie pre rovnaký samostatný biocídny výrobok, ako sa uvádza v článku 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 414/2013, s názvom „APESIN Handaktiv“, ktorý patrí medzi výrobky typu 1 opísané v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Žiadosť bola zaregistrovaná v registri pre biocídne výrobky (ďalej len „register“) pod číslom BC-CF051114-66. V žiadosti bolo uvedené aj číslo žiadosti súvisiacej referenčnej skupiny biocídnych výrobkov s názvom „Knieler & Team Propanol Family“ zaregistrovanej v registri pod číslom BC-AQ050985-22.

(2)	Rovnaký samostatný biocídny výrobok „APESIN Handaktiv“ obsahuje ako účinné látky propán-1-ol a propán-2-ol, ktoré sú zaradené do zoznamu schválených účinných látok Únie uvedeného v článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 pre výrobky typu 1.

(3)	V súlade s článkom 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 414/2013 agentúra predložila Komisii 8. decembra 2021 stanovisko (3) a návrh zhrnutia charakteristík biocídneho výrobku (summary of the biocidal product characteristics – SPC), pokiaľ ide o výrobok „APESIN Handaktiv“.

(4)

Agentúra vo svojom stanovisku dospela k záveru, že navrhované rozdiely medzi rovnakým samostatným biocídnym výrobkom a súvisiacim referenčným biocídnym výrobkom sa obmedzujú na informácie, ktoré môžu byť predmetom administratívnej zmeny v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 354/2013 (4), a že na základe posúdenia súvisiacej referenčnej skupiny biocídnych výrobkov „Knieler & Team Propanol Family“ a pri súlade s návrhom zhrnutia charakteristík biocídneho výrobku rovnaký samostatný biocídny výrobok spĺňa podmienky stanovené v článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(5)	V súlade s článkom 44 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 agentúra predložila Komisii 20. októbra 2022 návrh zhrnutia charakteristík biocídneho výrobku vo všetkých úradných jazykoch Únie.

(6)	Komisia súhlasí so stanoviskom agentúry, a preto sa domnieva, že je vhodné udeliť autorizáciu Únie pre rovnaký samostatný biocídny výrobok „APESIN Handaktiv“.

(7)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Spoločnosti Tana-Chemie GmbH sa udeľuje autorizácia Únie s autorizačným číslom EU-0027673-0000 na sprístupnenie rovnakého samostatného biocídneho výrobku „APESIN Handaktiv“ na trhu a jeho používanie v súlade so zhrnutím charakteristík biocídneho výrobku stanoveným v prílohe.

Autorizácia Únie je platná od 28. júna 2023 do 31. júla 2032.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. mája 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 414/2013 zo 6. mája 2013, ktorým sa spresňuje postup autorizácie rovnakých biocídnych výrobkov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (Ú. v. EÚ L 125, 7.5.2013, s. 4).

(3) ECHA opinion for ‘APESIN Handaktiv‘ of 8 December 2021 (Stanovisko agentúry ECHA z 8. decembra 2021 k výrobku „APESIN Handaktiv“), https://echa.europa.eu/opinions-on-union-authorisation.

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 354/2013 z 18. apríla 2013 o zmenách biocídnych výrobkov autorizovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (Ú. v. EÚ L 109, 19.4.2013, s. 4).

PRÍLOHA

Zhrnutie charakteristík biocídneho výrobku

APESIN Handaktiv

Výrobky typu 1 – Osobná hygiena človeka (dezinfekčné prostriedky)

Číslo autorizácie: EU-0027673-0000

Číslo položky v R4BP: EU-0027673-0000

1. ADMINISTRATÍVNE INFORMÁCIE

1.1. Obchodný názov (názvy) výrobku

Obchodný názov

APESIN Handaktiv

APESIN handactive F

APESIN Handaktiv F

1.2. Držiteľ autorizácie

Názov a adresa držiteľa autorizácie	Názov/Meno	tana-Chemie GmbH
	Adresa	Rheinallee 96, 55120 Mainz Nemecko
Číslo autorizácie	EU-0027673-0000
Číslo položky v R4BP	EU-0027673-0000
Dátum autorizácie	28. 6. 2023
Dátum skončenia platnosti autorizácie	31.7.2032

1.3. Výrobca (výrobcovia) výrobku

Názov výrobcu

tana-Chemie GmbH

Adresa výrobcu

Rheinallee 96, 55120 Mainz Nemecko

Miesto výrobných priestorov

Werner & Mertz GmbH & Co KG, Neualmerstr. 13, 5400 Hallein Rakúsko

Werner & Mertz GmbH, Rheinallee 96, 55120 Mainz Nemecko

1.4. Výrobca(ovia) účinnej(ých) látky(látok)

Účinná látka	propán-1-ol
Názov výrobcu	OQ Chemicals GmbH (formerly Oxea GmbH)
Adresa výrobcu	Rheinpromenade 4a, 40789 Monheim am Rhein Nemecko
Miesto výrobných priestorov	OQ Chemicals Corperation (formerly Oxea Coperation), 2001 FM 3057 TX, 77414 Bay City Spojené štáty americké

Účinná látka	propán-1-ol
Názov výrobcu	BASF SE
Adresa výrobcu	Carl-Bosch-Str. 38, 67056 Ludwigshafen Nemecko
Miesto výrobných priestorov	BASF SE, Carl-Bosch-Str. 38, 67056 Ludwigshafen Nemecko

Účinná látka	propán-1-ol
Názov výrobcu	SASOL Chemie GmbH & Co. KG
Adresa výrobcu	Secunda Chemical Operations, Sasol Place, 50 Katherine Street, 2090 Sandton Južná Afrika
Miesto výrobných priestorov	Secunda Chemical Operations, PDP Kruger Street, 2302 Secunda Južná Afrika

Účinná látka

propán-2-ol

Názov výrobcu

INEOS Solvent Germany GmbH

Adresa výrobcu

Römerstrasse 733, 47443 Moers Nemecko

Miesto výrobných priestorov

INEOS Solvent Germany GmbH, Römerstrasse 733, 47443 Moers Nemecko

INEOS Solvent Germany GmbH, Shamrockstrasse 88, 44623 Herne Nemecko

2. ZLOŽENIE A ÚPRAVA VÝROBKU

2.1. Kvalitatívne a kvantitatívne informácie o zložení výrobku

Bežný názov	Názov IUPAC	Funkcia	CAS	EC	Obsah (%)
propán-1-ol		Účinná látka	71-23-8	200-746-9	30,0
propán-2-ol		Účinná látka	67-63-0	200-661-7	45,0

2.2. Typ úpravy

AL – Iné tekutiny

3. VÝSTRAŽNÉ A BEZPEČNOSTNÉ UPOZORNENIA

Výstražné upozornenia

Horľavá kvapalina a pary.

Spôsobuje vážne poškodenie očí.

Môže spôsobiť ospalosť alebo závraty.

Opakovaná expozícia môže spôsobiť‘ vysušenie alebo popraskanie pokožky.

Bezpečnostné upozornenia

Uchovávajte mimo dosahu tepla, horúcich povrchov, iskier, otvoreného ohňa a iných zdrojov zapálenia. Nefajčite.

Nádobu uchovávajte tesne uzavretú.

Zabráňte vdychovaniu pár.

Používajte iba na voľnom priestranstve alebo v dobre vetranom priestore.

PO VDÝCHNUTÍ:Presuňte osobu na čerstvý vzduch a umožnite jej pohodlne dýchať.

PO ZASIAHNUTÍ OČÍ:Opatrne niekoľko minút oplachujte vodou.Ak používate kontaktné šošovky a ak je to možné, odstráňte ich. Pokračujte vo vyplachovaní.

Okamžite volajte TOXIKOLOGICKÉ STREDISKO alebo lekára.

Uchovávajte na dobre vetranom mieste.Uchovávajte v chlade.

Uchovávajte uzamknuté.

Zneškodnite nádobu v autorizovanom zbernom mieste odpadu.

Zneškodnite obsah v autorizovanom zbernom mieste odpadu.

4. AUTORIZOVANÉ POUŽITE(-IA)

4.1. Opis použitia

Tabuľka 1

Použiť # 1 – Hygienická dezinfekcia rúk, tekutá

Typ výrobku

Výrobky typu 01 – Osobná hygiena človeka

Kde je to relevantné, presný opis autorizovaného použitia

Nerelevantné.

Cieľové organizmy (vrátane vývojových štádií)

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: baktérie

Vývojové štádium: žiadne údaje

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: mykobaktérie

Vývojové štádium: žiadne údaje

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: kvasinky

Vývojové štádium: žiadne údaje

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: obalené vírusy

Vývojové štádium: žiadne údaje

Oblasti použitia

Vnútorné

—	nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia, sanitky, operačné sály a ošetrovateľské inštitúcie (vrátane domácej starostlivosti o pacientov)

—	nemocničné jedálne, veľké kuchyne, farmaceutický priemysel, výrobné závody a laboratóriá: Hygienická dezinfekcia rúk sa nanáša na viditeľne čisté a suché ruky.

—	len na profesionálne použitie.

Spôsoby) aplikácie

Spôsob: manuálna aplikácia

Detailný opis:

rozotrenie

Dávkovanie a frekvencia

Aplikačná dávka: Dávkovanie: Minimálne 3 ml (použite dávkovače: napríklad nastavené na 1,5 ml na dávku, 2 dávky po 3 ml) Čas kontaktu: 30 s

Riedenie (%): výrobok pripravený na použitie

Počet a časový rozvrh aplikácie:

Počet a časovanie aplikácií nie sú obmedzené. Medzi fázami aplikácie nie sú potrebné žiadne bezpečnostné intervaly.

Výrobok sa môže používať kedykoľvek a tak často, ako je potrebné.

Kategória(ie) používateľov

Priemyselné

Profesionálne

Veľkosti balenia a obalový materiál

100, 125, 500, 1 000 ml v priehľadných/bielych fľašiach vysokohustotný polyetylén (HDPE) s vyklápacími uzávermi polypropylén (PP);

5 000 ml priehľadná/biela nádoba HDPE so skrutkovacím uzáverom HDPE.

500 a 1 000 ml v priehľadnej, ľahkej fľaši HDPE s integrovanou pumpičkou PP.

4.1.1. Pokyny na používanie špecifické pre dané použitie

Výrobky sa môžu aplikovať priamo alebo sa môžu použiť v dávkovači alebo s pumpičkou.

Na hygienickú dezinfekciu rúk použite 3 ml výrobku a nechajte ruky mokré 30 sekúnd.

Nedopĺňajte.

4.1.2. Opatrenia na zmiernenie rizika špecifické pre dané použitie

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.1.3. Kde je to špecifické pre použitie, údaje o pravdepodobných priamych alebo nepriamych nepriaznivých účinkoch, návod na poskytnutie prvej pomoci a núdzové opatrenia na ochranu životného prostredia

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.1.4. Kde je to špecifické pre použitie, návod na bezpečné zneškodnenie výrobku a jeho obalu

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.1.5. Kde je to špecifické pre použitie, podmienky skladovania a trvanlivosť výrobku za bežných skladovacích podmienok

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.2. Opis použitia

Tabuľka 2

Použiť # 2 – Chirurgická dezinfekcia rúk, tekutá

Typ výrobku

Výrobky typu 01 – Osobná hygiena človeka

Kde je to relevantné, presný opis autorizovaného použitia

Nerelevantné.

Cieľové organizmy (vrátane vývojových štádií)

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: baktérie

Vývojové štádium: žiadne údaje

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: mykobaktérie

Vývojové štádium: žiadne údaje

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: kvasinky

Vývojové štádium: žiadne údaje

Vedecký názov: žiadne údaje

Bežný názov: obalené vírusy

Vývojové štádium: žiadne údaje

Oblasti použitia

Vnútorné

—	Výrobok možno použiť na chirurgické umývanie rúk v nemocniciach a iných zariadeniach zdravotnej starostlivosti: prostriedok sa používa na chirurgické účely a nanáša sa na viditeľné čisté a suché ruky a predlaktia.

—	Len na profesionálne použitie.

Spôsoby) aplikácie

Spôsob: manuálna aplikácia

Detailný opis:

rozotrenie

Dávkovanie a frekvencia

Aplikačná dávka: Dávkovanie: Votrite do rúk dostatočné množstvo v dávkach po 3 ml (použite dávkovače: napríklad nastavené na 1,5 ml na dávku, 2 dávky po 3 ml). Čas kontaktu: 90 s

Riedenie (%): výrobok pripravený na použitie

Počet a časový rozvrh aplikácie:

Počet a časovanie aplikácií nie sú obmedzené. Medzi fázami aplikácie nie sú potrebné žiadne bezpečnostné intervaly.

Výrobok sa môže používať kedykoľvek a tak často, ako je potrebné.

Kategória(ie) používateľov

Profesionálne

Veľkosti balenia a obalový materiál

100, 125, 500, 1 000 ml v priehľadných/bielych fľašiach vysokohustotný polyetylén (HDPE) s vyklápacími uzávermi polypropylén (PP);

5 000 ml priehľadná/biela nádoba HDPE so skrutkovacím uzáverom HDPE.

500 a 1 000 ml v priehľadnej, ľahkej fľaši HDPE s integrovanou pumpičkou PP.

4.2.1. Pokyny na používanie špecifické pre dané použitie

Výrobky sa môžu aplikovať priamo alebo sa môžu použiť v dávkovači alebo s pumpičkou.

Na chirurgickú dezinfekciu rúk použite toľko 3 ml, koľko je potrebné na to, aby ruky zostali mokré po dobu 90 sekúnd.

Nedopĺňajte.

4.2.2. Opatrenia na zmiernenie rizika špecifické pre dané použitie

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.2.3. Kde je to špecifické pre použitie, údaje o pravdepodobných priamych alebo nepriamych nepriaznivých účinkoch, návod na poskytnutie prvej pomoci a núdzové opatrenia na ochranu životného prostredia

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.2.4. Kde je to špecifické pre použitie, návod na bezpečné zneškodnenie výrobku a jeho obalu

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

4.2.5. Kde je to špecifické pre použitie, podmienky skladovania a trvanlivosť výrobku za bežných skladovacích podmienok

Pozrite si všeobecné pokyny na používanie

5. VŠEOBECNÉ POKYNY PRE POUŽITIE (1)

5.1. Pokyny na používanie

Len na profesionálne použitie.

5.2. Opatrenia na zmiernenie rizika

Zabráňte kontaktu s očami.

Uchovávajte mimo dosahu detí.

5.3. Údaje o pravdepodobných priamych alebo nepriamych nepriaznivých účinkoch, návod na poskytnutie prvej pomoci a núdzové opatrenia na ochranu životného prostredia

Všeobecné opatrenia prvej pomoci: Presuňte postihnutú osobu mimo kontaminovanej oblasti. Ak sa necítite dobre, vyhľadajte lekársku pomoc/starostlivosť. Ak je to možné, ukážte tento hárok.

V PRÍPADE VDÝCHNUTIA: Presuňte postihnutú osobu na čerstvý vzduch a nechajte ju odpočívať v polohe, ktorá je pohodlná na dýchanie. Zavolajte TOXIKOLOGICKÉMU STREDISKU alebo lekárovi.

V PRÍPADE KONTAKTU S POKOŽKOU: Pokožku okamžite umyte veľkým množstvom vody. Potom vyzlečte všetok kontaminovaný odev a pred ďalším použitím ho vyperte. Pokožku stále umývajte vodou po dobu 15 minút. Zavolajte TOXIKOLOGICKÉMU STREDISKU alebo lekárovi.

V PRÍPADE KONTAKTU S OČAMI: Okamžite vyplachujte vodou niekoľko minút. Ak máte kontaktné šošovky a je to možné, vyberte ich. Vyplachujte minimálne 15 minút. Zavolajte na tiesňovú linku 112/sanitku kvôli lekárskej pomoci.

Informácie pre zdravotnícky personál/lekára:

Oči by sa mali opakovane vyplachovať aj na ceste k lekárovi v prípade expozície očí zásaditým chemikáliám (pH > 11), amínom a kyselinám, ako je kyselina octová, kyselina mravčia alebo kyselina propiónová.

V PRÍPADE PREHLTNUTIA: Okamžite vypláchnite ústa. Dajte exponovanej osobe niečo na pitie, ak môže prehĺtať. NEVYVOLÁVAJTE vracanie. Zavolajte na tiesňovú linku 112/sanitku kvôli lekárskej pomoci.

Opatrenia pri náhodnom úniku:

Ak je to bezpečné, zastavte únik. Odstráňte zdroje zapálenia. Venujte osobitnú pozornosť zabráneniu statickým elektrickým výbojom. Žiadne otvorené ohne. Nefajčite

Zabráňte vniknutiu do kanalizácie a verejných vôd.

Utrite absorpčným materiálom (napríklad utierkou). Nasiaknite rozliatu tekutinu do inertných pevných látok, ako je ílovitá zem alebo kremelina. Naberte mechanicky (pomocou metly, lopaty). Zlikvidujte v súlade s príslušnými miestnymi predpismi.

5.4. Návod na bezpečné zneškodnenie výrobku a jeho obalu

Likvidácia sa musí vykonať v súlade s oficiálnymi predpismi. Nevyprázdňujte do kanalizácie. Nelikvidujte s domácim odpadom. Obsah/nádobu zlikvidujte v autorizovanom zbernom mieste odpadu. Pred likvidáciou balenie úplne vyprázdnite. Keď sú nádoby úplne prázdne, sú recyklovateľné ako akékoľvek iné obaly.

5.5. Podmienky skladovania a trvanlivosť výrobku za bežných skladovacích podmienok

Čas použiteľnosti: 24 mesiacov

Skladujte na suchom, chladnom a dobre vetranom mieste. Uchovávajte nádobu tesne uzavretú. Chráňte pred priamym slnečným žiarením.

Odporúčaná teplota skladovania: 0 – 30 °C

Neskladujte pri teplotách pod 0 °C.

Neskladujte v blízkosti potravín, nápojov a krmív pre zvieratá. Uchovávajte mimo horľavých materiálov.

6. ĎALŠIE INFORMÁCIE

(1) Pokyny na používanie, opatrenia na zmiernenie rizík a ďalšie pokyny na používanie v tomto oddiele sú platné pre všetky autorizované použitia.

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/44

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1121

z 1. júna 2023,

ktorým sa do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [„Nordhessische Ahle Wurscht/Nordhessische Ahle Worscht“ (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2,

keďže:

(1)	Žiadosť Nemecka o zápis názvu „Nordhessische Ahle Wurscht / Nordhessische Ahle Worscht“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)	Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Nordhessische Ahle Wurscht / Nordhessische Ahle Worscht“ by sa mal zapísať do registra,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Názov „Nordhessische Ahle Wurscht / Nordhessische Ahle Worscht“ (CHZO) sa zapisuje do registra.

Názov uvedený v prvom odseku sa vzťahuje na výrobok triedy 1.2. Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.), ktorá je uvedená v prílohe XI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 668/2014 (3).

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2023

Za Komisiu

v mene predsedníčky

Janusz WOJCIECHOWSKI

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 56, 15.2.2023, s. 19.

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 668/2014 z 13. júna 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 36).

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/45

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1122

zo 7. júna 2023,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/649 (2) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „dotknutá krajina“ alebo „Čína“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“. V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 0 % do 31,3 % (3). Sadzby cla boli stanovené na základe rozpätia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(2)	Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(3)

Žiadosť o revízne prešetrovanie (ďalej len „žiadosť“) predložilo 4. januára 2022 v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia Európske združenie oceliarskeho priemyslu – EUROFER (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla. Žiadosť o revízne prešetrovanie bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(4)

Čínske združenie výrobcov železa a ocele (China Iron and Steel Association – ďalej len „CISA“) tvrdilo, že združenie EUROFER v žiadosti o revízne prešetrovanie uplatnilo nadmernú ochranu dôverných informácií v takom rozsahu, že zainteresované strany sa k nej nemohli zmysluplne vyjadriť, a že žiadosť mala byť preto zamietnutá. Podľa združenia CISA mu úmyselné použitie nadmernej ochrany dôverných informácií bránilo v tom, aby akokoľvek primerane pochopilo situáciu počas obdobia prešetrovania. Najmä pokiaľ ide o vzor nákladov výrobcov z Únie, združenie CISA tvrdilo, že antidumpingová dohoda WTO, konkrétne jej článok 6.5.1, ako aj základné nariadenie, konkrétne jeho článok 19, sú podobne formulované, pokiaľ ide o povinnosť zainteresovaných strán poskytnúť informácie, ktoré nemajú dôverný charakter.

(5)

Článok 19 základného nariadenia umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, keď by zverejnenie znamenalo významnú konkurenčnú výhodu pre konkurenta alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Do týchto kategórií patria informácie uvedené v obmedzených prílohách k žiadosti. Najmä pokiaľ ide o konkrétnu jednotkovú spotrebu výrobcov z Únie v rámci výrobných faktorov potrebných na výrobu prešetrovaného výrobku, ktorá bola poskytnutá v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, Komisia poznamenala, že tieto údaje obsahujú informácie o obchodnom tajomstve a povinnosť ich uvedenia v zhrnutí sa na ne nevzťahuje. Žiadateľ použil jednotkovú spotrebu v rámci výrobných faktorov na vytvorenie normálnej hodnoty. Zároveň verzia žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ktorá nemá dôverný charakter, obsahovala dostatočné dôkazy týkajúce sa výrobných faktorov, ktoré sa skutočne použili na vytvorenie normálnej hodnoty. Podobne sa v priebehu prešetrovania od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nevyžaduje, aby v zhrnutí poskytli alebo uviedli určité dôverné informácie, ako napríklad konkrétny návod na výrobu svojich druhov výrobkov obsahujúci jednotkovú spotrebu v rámci výrobných faktorov. Komisia preto usúdila, že verzia žiadosti verejne prístupná na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky podstatné dôkazy a že informácie poskytnuté vo verzii podnetu, ktorá nemá dôverný charakter, boli dostatočné na to, aby zainteresované strany mohli uplatniť svoje práva na obhajobu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 5. apríla 2022 začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR do Únie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Združenie CISA tvrdilo, že Komisia mala na základe úrovní ziskovosti výrobného odvetvia Únie uvedených v žiadosti zamietnuť žiadosť a že sa v nej nepreukázalo, že uplynutie platnosti opatrení by mohlo opodstatnene viesť k pokračovaniu ujmy. Podľa združenia CISA stav výrobného odvetvia Únie nie je taký nestabilný, ako tvrdilo združenie EUROFER. Argumentovalo, že ani jeden ukazovateľ ujmy sa počas celého posudzovaného obdobia neznížil na úroveň nižšiu ako index poklesu spotreby a že výrobné odvetvie Únie bolo do určitej miery schopné zotaviť sa počas obdobia, keď bolo chránené zavedenými opatreniami. Napokon združenie CISA takisto poznamenalo, že uloženie opatrení by bolo v rozpore so záujmom Únie z dôvodu vplyvu sankcií EÚ, ako aj prepojených narušení dodávateľského reťazca a obnovy po pandémii COVID-19.

(8)

Komisia pripomenula, že žiadosť bola založená na pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, a nie na pokračovaní ujmy. Údaje o ziskovosti uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie teda nebránili začatiu revízneho prešetrovania, ktoré je výhľadové. Ziskovosť je v každom prípade len jedným z mnohých ukazovateľov použitých pri analýze hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. V rozpore s názorom združenia CISA z analýzy žiadosti vykonanej Komisiou vyplynulo, že žiadateľ vo fáze začatia prešetrovania poskytol dostatočné dôkazy poukazujúce na pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz z ČĽR. V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že pri posudzovaní opodstatnenosti žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti neexistuje žiadna právna povinnosť zohľadniť záujem Únie. Začatie revízneho prešetrovania bolo preto opodstatnené.

1.4. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.5. Zainteresované strany

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti osobitne informovala žiadateľa, všetkých známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike a orgány Čínskej ľudovej republiky, ako aj známych dovozcov, používateľov a obchodníkov a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(11)	Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.6. Výber vzorky

(12)	V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.6.1. Výber vzorky výrobcov z Únie

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe najväčšieho objemu výroby podobného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 29 % odhadovanej celkovej výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Keďže Komisii neboli doručené žiadne pripomienky, potvrdila predbežne vybratú vzorku. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(14)

Hoci počas postupu výberu vzorky neboli predložené žiadne pripomienky, združenie CISA v neskoršom podaní tvrdilo, že miera reprezentatívnosti bola nízka, a to najmä v porovnaní so vzorkou vybranou v pôvodnom prešetrovaní, ktorá predstavovala 45 % výroby v Únii. Združenie CISA vyzvalo Komisiu, aby podrobne zvážila, či nízky podiel nemá vplyv na mieru reprezentatívnosti domáceho výrobného odvetvia.

(15)

Komisia najprv pripomenula, že rozdiely vo vzorke medzi pôvodným prešetrovaním a revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti neznamenajú, že reprezentatívnosť vzorky nie je platná. Po druhé Komisia poznamenala, že združenie CISA okrem porovnania so vzorkou v pôvodnom prešetrovaní nepredložilo žiadne podstatné prvky, ktoré by preukazovali, že vzorka nebola reprezentatívna. Keďže vzorka bola vybraná podľa článku 17 základného nariadenia na základe objemov výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, ako aj geografickej reprezentatívnosti, a bola obmedzená na niekoľko výrobcov z Únie, ktorých možno primerane prešetriť v rámci dostupného času, Komisia opätovne potvrdila, že vzorka sa považuje za reprezentatívnu.

1.6.2. Výber vzorky dovozcov

(16)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(17)	Žiadny neprepojený dovozca sa však neprihlásil a neposkytol požadované informácie.

1.6.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike

(18)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, vyzvala všetkých známych výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala čínske orgány, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných ďalších výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)	Na začiatku prešetrovania Komisia sprístupnila kópiu dotazníkov v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, a na webovom sídle GR pre obchod. (6)

(20)

Žiadni čínski výrobcovia neposkytli požadované informácie ani nesúhlasili so zaradením do vzorky. Komisia informovala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(21)

Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR boli preto založené na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, najmä na základe obchodnej štatistiky o dovoze a vývoze [Eurostat, databáza Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (7) a žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti].

(22)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) (8) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Čínskej ľudovej republike v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď. Komisia preto informovala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii o svojom zámere uplatniť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

1.7. Odpovede a overovanie

(23)	Vyplnené dotazníky boli doručené od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(24)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

—	Výrobcovia z Únie

—	Arcelor Mittal Poland (Dabrowa Górnicza, Poľsko),

—	Tata Steel Ijmuiden (IJmuiden, Holandsko),

—	ThyssenKrupp Steel Europe AG (Duisburg, Nemecko) a jeho prepojený podnik ThyssenKrupp Material Processing (Krefeld, Nemecko).

1.8. Poskytnutie informácií

(25)	Komisia 4. apríla 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľa zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k tomuto poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(26)	Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté. Združenie CISA požiadalo o vypočutie útvarmi Komisie a toto vypočutie sa uskutočnilo 12. apríla 2023.

2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Prešetrovaný výrobok

(27)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, sú určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

Toto revízne prešetrovanie sa nevzťahuje na tieto výrobky:

i)	výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou;

ii)	výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele;

iii)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

iv)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

Prešetrovaný výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kódy TARIC 7226191091, 7226191095), 7226 91 91 a 7226 91 99. Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(28)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú valcovaním za tepla. Ide o proces tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (olejovaných alebo neolejovaných, morených alebo nemorených), v rezaných dĺžkach (plechy) alebo úzkych pásoch.

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych oceľových výrobkov s pridanou hodnotou v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena. Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

2.2. Dotknutý výrobok

(29)	Dotknutým výrobkom v rámci tohto prešetrovania je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.3. Podobný výrobok

(30)

Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—	dotknutý výrobok vyvážaný do Únie,

—	prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Čínskej ľudovej republiky a

—	prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(31)	Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3. DUMPING

3.1. Predbežné poznámky

(32)

Dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z ČĽR pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania, i keď na nižších úrovniach ako v období prešetrovania pôvodného prešetrovania (t. j. od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015). Podľa údajov Eurostatu predstavoval dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z ČĽR v období revízneho prešetrovania menej ako 0,1 % trhu Únie v porovnaní so 4,32 % (9) podielom na trhu počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania. V absolútnom vyjadrení vyviezla Čína do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania približne 28 743 ton, čo je výrazný pokles v porovnaní s približne 1 519 304 tonami (10), ktoré vyviezla do Únie počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden vývozca/výrobca z ČĽR. Komisia preto informovala orgány ČĽR, že vzhľadom na neexistenciu spolupráce Komisia môže pri zisteniach vo vzťahu k ČĽR uplatniť článok 18 základného nariadenia. Komisii v tomto ohľade neboli predložené žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(34)

V dôsledku toho zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v súvislosti s ČĽR preto vychádzajú v súlade s článkom 18 základného nariadenia z dostupných skutočností, najmä z informácií obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti a v podaniach predložených zainteresovanými stranami v spojení s ďalšími zdrojmi informácií, ako sú obchodné štatistiky dovozu a vývozu (Eurostat, GTA (11)).

3.2. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(35)	Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré v súvislosti s ČĽR nasvedčovali existencii výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia začala prešetrovanie na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(36)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(37)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt bolo vzhľadom na dostupné dôkazy ako vhodná reprezentatívna krajina podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia predbežne vybrané Mexiko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a prvej zarážke základného nariadenia.

(38)

Komisia 29. augusta 2022 prostredníctvom záznamu o výrobných faktoroch informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty, pričom ako reprezentatívnu krajinu použije Mexiko. V zázname o výrobných faktoroch Komisia poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií o spoločnosti Ternium S.A., výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(39)

Združenie CISA predložilo svoje pripomienky 16. septembra 2022. Združenie tvrdilo, že údaje z databázy GTA o dovoze neodrážajú ceny na domácom trhu, ale dovozné ceny, ktoré sú zvyčajne ovplyvnené mnohými faktormi, ako je množstvo dovozu konkrétneho výrobku, dostupnosť takéhoto výrobku a vzdialenosť medzi vyvážajúcimi a dovážajúcimi krajinami. Komisia uznala, že údaje z databázy GTA o dovoze skutočne odrážajú dovozné ceny. Nič v spise však nenasvedčovalo tomu, že tieto ceny neodrážali ceny na domácom trhu v reprezentatívnej krajine ani že by použité údaje o dovoze nemali byť pre ich kvalitu alebo množstvo vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(40)

Združenie CISA okrem toho spochybnilo, či by použitie váženej priemernej jednotkovej ceny mohlo odrážať zmysluplné jednotkové náklady na suroviny, ako sú ferozliatiny, keďže v jednotkovej cene boli v závislosti od triedy kvality surovín a/alebo krajiny pôvodu výrazné rozdiely. Keďže sa výrobcovia v ČĽR rozhodli nespolupracovať pri prešetrovaní, Komisia nemohla individuálne posúdiť triedu kvality ferozliatin, ktoré používali konkrétne pri výrobe plochých výrobkov valcovaných za tepla. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola preto stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu všetkých tried kvality zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO uvedenými v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (12).

(41)

Združenie CISA okrem toho nastolilo otázku presnosti jednotkovej ceny CIF každého faktora, clo zaplatené, keďže údaje z databázy GTA o dovoze vykázané Mexikom sú na úrovni FOB, a nie na úrovni CIF. V kontexte revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je Komisia povinná vypočítať presné dumpingové rozpätie, ale len stanoviť, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu. Vzhľadom na to, ako je vysvetlené v odôvodnení 118, zistenia, že cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do zvyšku sveta bol vyšší ako 100 %, aj keby sa použil iný konverzný koeficient založený na skutočnom pôvode dovážaného tovaru, by nezmenili závery, ku ktorým dospela Komisia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

3.3. Normálna hodnota

(42)	Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(43)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(44)	Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a výrobcov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.4. Existencia výrazných deformácií

(45)	Pri nedávnych prešetrovaniach, ktoré sa týkali odvetvia ocele v ČĽR (13), Komisia zistila výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(46)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že v ČĽR existuje značné zasahovanie vlády, ktoré má za následok deformáciu efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (14). Komisia najmä dospela k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (15), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (16). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (17). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (18). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (19), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (20).

(47)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v ČĽR, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve ČĽR na účely prešetrovaní na ochranu obchodu (21) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(48)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínske hospodárstvo ako celok vo veľkej miere ovplyvňujú a postihujú rôzne komplexné zásahy čínskej vlády alebo iných verejných orgánov na rôznych úrovniach verejnej správy, vzhľadom na ktoré sa v tomto prešetrovaní nemôžu použiť ceny a náklady na domácom trhu čínskeho oceliarskeho priemyslu. Na podporu svojho stanoviska sa v žiadosti odkazovalo na nedávne prešetrovania Komisie týkajúce sa čínskeho oceliarskeho odvetvia (22) alebo na závery Globálneho fóra G20 pre nadmernú kapacitu ocele (23).

(49)

Konkrétnejšie sa v žiadosti poukázalo na to, že na pozadí doktríny „socialistického trhového hospodárstva“ zakotvenej v ústave ČĽR, všadeprítomnosti Komunistickej strany Číny a jej vplyvu na hospodárstvo prostredníctvom iniciatív strategického plánovania – ako napríklad 13. a 14. päťročný plán (24) – má zasahovanie čínskej vlády rôznu formu, konkrétne administratívnu, finančnú a regulačnú.

(50)

V žiadosti boli uvedené príklady prvkov poukazujúcich na existenciu deformácií uvedených v článku 2 ods. 6a písm. b) prvej až šiestej zarážke základného nariadenia. S odvolaním sa na predchádzajúce prešetrovania Komisie v oceliarskom odvetví, na správu, ako aj na ďalšie zdroje žiadateľ konkrétne uviedol, že:

—

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu. Vysoká miera zasahovania vlády do oceliarskeho priemyslu a vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví bráni aj súkromným výrobcom ocele, aby fungovali za trhových podmienok. Trh s oceľou tak do veľkej miery zásobujú podniky, ktoré vlastnia, ovládajú a nad ktorými vykonávajú politický dozor čínske orgány.

—

Čínsky štát nielen aktívne vytvára všeobecné ekonomické politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale uplatňuje aj svoje práva zúčastňovať sa na rozhodovaní o prevádzke v štátom vlastnených podnikoch. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch, ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov. Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva. Toto postavenie zahŕňa niekoľko hospodárskych výhod, najmä ochranu pred hospodárskou súťažou a prednostný prístup k relevantným vstupom vrátane financovania.

—

Čínska vláda považuje oceliarsky priemysel za kľúčové odvetvie čínskeho hospodárstva, ktoré je národným základným kameňom (25) a ako také je osobitne podporovaným odvetvím (26). Súčasný problém nadmernej kapacity (27) je zrejme najjasnejším príkladom dôsledkov politík čínskej vlády na toto priemyselné odvetvie a z toho vyplývajúcich deformácií.

—	Zdá sa, že čínsky konkurzný systém je nedostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov.

—

Čínska vláda kontroluje ceny surovín, keďže objemy vývozu sú obmedzené prostredníctvom vývozných kvót a vývozcovia musia požiadať o vývoznú licenciu. V predchádzajúcom prešetrovaní (28) Komisia zistila, že „[k]oks (spolu so železnou rudou je hlavnou surovinou na výrobu ocele) podlieha množstvovým obmedzeniam vývozu a vývoznému clu“.

—	Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v Číne. Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu (29).

—

Pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni v uplatňovaní práv na kolektívnu organizáciu a mobilitu obmedzuje systém registrácie domácností, ktorým sa obmedzuje prístup k celej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok. Vedie to k deformácii mzdových nákladov, pretože nevychádzajú z bežného pôsobenia síl na trhu alebo rokovaní medzi spoločnosťami a pracovnou silou.

—

Čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk, ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Prudenciálne pravidlá, ako napríklad potreba preskúmať úverovú bonitu dlžníka, môžu existovať formálne, no množstvo dôkazov vrátane zistení počas prešetrovaní na ochranu obchodu naznačuje, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

—

Banky si plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu. Okrem toho náklady na prijaté úvery a pôžičky sa udržiavajú na umelo nízkej úrovni s cieľom stimulovať rast investícií, čo viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií.

(51)	Čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(52)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v oceliarskom odvetví, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia. Keďže čínski vývozcovia prešetrovaného výrobku nespolupracovali, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov nebolo možné určiť. Prešetrovaním sa však potvrdilo, že dvaja najväčší výrobcovia v oceliarskom odvetví, a to skupina Angang Steel Group (ďalej len „Ansteel“) a skupina China Baowu Steel Group (ďalej len „Baowu“), sú buď úplne vo vlastníctve štátu, alebo v nich štát vlastní kontrolný podiel. V každom prípade, hoci konkrétne informácie nemusia byť pre prešetrovaný výrobok k dispozícii, toto odvetvie predstavuje pododvetvie oceliarskeho priemyslu a zistenia týkajúce sa oceliarskeho odvetvia sa preto považujú za smerodajné aj pre prešetrovaný výrobok.

(53)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v oceliarskom odvetví podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa oceliarskeho odvetvia potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasahovať do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (30), 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“ (31), alebo 14. päťročný plán rozvoja odvetvia oceľového šrotu, ktorého hlavným cieľom je „nepretržite zvyšovať mieru využívania oceľového šrotu, aby celkový podiel šrotu pri výrobe ocele na celoštátnej úrovni do konca 14. päťročného plánu dosiahol 30 %“. (32)

(54)

Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Che-pej, ktorá plánuje „plynule zaviesť skupinový rozvoj organizácií, zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako opora“ a „ďalej rozšíriť postupy recyklácie a obehu oceľového šrotu, posilniť preosievanie a triedenie oceľového šrotu (33)“. Okrem toho sa v pláne provincie Che-pej v oceliarskom odvetví konkrétne niekoľkokrát spomínajú výrobky z ocele valcované za tepla: „Nabádať podniky vyrábajúce plechy, aby urýchlili realizáciu transformácie nízkoúrovňových valcovní na valcovanie za tepla […] a usilovali sa zabezpečiť, aby do roku 2022 primárne plechy valcované za tepla predstavovali viac ako 30 % operácií hĺbkového spracovania (34) “. Ďalší príklad: „Konsolidovať výhody trhu s drôtmi a tyčami. Nabádať výrobcov drôtov a tyčí, aby uskutočňovali výskum a vývoj a výrobu rebrovaných oceľových tyčí valcovaných za tepla pri tlaku nad 500 MPa a modernizáciu olovených výrobkov. Podporovať špeciálne oceliarske podniky, aby kombinovali transformáciu a modernizáciu technológií a zariadení a vyvíjali ložiskovú oceľ, oceľ na ozubené kolesá a iné špeciálne výrobky z ocele.“

(55)

Podobne v pláne vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu sa počíta s „vybudovaním typických základní výroby ocele […], vybudovať šesť typických základní výroby ocele v An-jangu, Ťi-juane, Pching-ting-šane, Sin-jangu, Šang-čchiou, Čou-kchou atď. a zvýšiť rozsah, intenzitu a špecializáciu odvetvia. V rámci nich bude do roku 2025 výrobná kapacita surového železa v An-jangu regulovaná v objeme pod 14 miliónov ton a výrobná kapacita surovej ocele bude regulovaná v objeme do 15 miliónov ton.“ (35) V pláne vykonávania provincie Che-nan sa takisto konkrétne spomínajú výrobky valcované za tepla: „Podporovať účasť nezávislých podnikov venujúcich sa valcovaniu za tepla na fúzii a reorganizácii železiarskych a oceliarskych podnikov a zlepšovaní odolnosti a koncentrácie priemyselného reťazca (36) .“ Ďalšie ciele priemyselnej politiky sa nachádzajú aj v plánovacích dokumentoch iných provincií, ako je Ťiang-su (37), Šan-tung (38), Šan-si (39) alebo Če-ťiang (40), prípadne mestách, ako je Ta-lien v provincii Liao-ning (41).

(56)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. Keďže však prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie oceliarskeho odvetvia, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok.

(57)

Napríklad predseda skupiny Ansteel zároveň zastáva funkciu tajomníka výboru strany. Podobne aj riaditeľ a generálny riaditeľ skupiny Ansteel zastáva funkciu zástupcu tajomníka výboru strany (42). V prípade skupiny Baowu, predseda spoločnosti Baosteel, ktorá je dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve skupiny Baowu, zastáva zároveň funkciu tajomníka výboru strany, kým výkonný riaditeľ vykonáva aj funkciu zástupcu tajomníka výboru strany a zástupca výkonného riaditeľa je členom stáleho výboru strany (43).

(58)

V odvetví prešetrovaného výrobku sú okrem toho zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Ako je opísané v odôvodnení 54 týkajúcom sa akčného plánu provincie Che-pej a v odôvodnení 55 týkajúcom sa akčného plánu provincie Che-nan, prešetrovaním bolo možné identifikovať niektoré dokumenty, ktorými sa konkrétne riadi vývoj pododvetvia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Prešetrovaním sa okrem toho identifikovali ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva, že výrobné odvetvie ťaží z vládnych usmernení a zasahovania do oceliarskeho odvetvia, keďže prešetrovaný výrobok predstavuje jedno z jeho pododvetví.

(59)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (44). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu prijatého v marci 2021 čínska vláda určila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (45). Podobne sa v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj oceliarskeho odvetvia v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (46).

(60)

Dôležitou surovinou používanou na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla je železná ruda. Železná ruda sa uvádza aj v 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín, v rámci ktorého štát plánuje „racionálne rozvíjať domáce zdroje nerastných surovín, posilniť prieskum železnej rudy […], vykonávať preferenčné daňové politiky, podporovať prijímanie vyspelých technológií a zariadení na znižovanie vzniku tuhého banského odpadu.“ (47) V provinciách, ako je Che-pej, orgány plánujú tieto opatrenia pre toto odvetvie: „diskontovaná subvencia na nové projektové investície; uskutočnenie prieskumu medzi finančnými inštitúciami a nasmerovanie ich k tomu, aby poskytovali zvýhodnené úvery železiarskym a oceliarskym podnikom na prechod do nových priemyselných odvetví, a zároveň vláda poskytne diskontované subvencie.“ (48) Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda zaviedla opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(61)

Týmto prešetrovaním sa odhalili určité dôkazy o diskriminačnom uplatňovaní alebo nedostatočnom presadzovaní konkurzného a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Konkrétne ide o továreň spoločnosti Chaoyang Iron & Steel, ktorej vznikli straty päť po sebe nasledujúcich rokov (od roku 2010 do roku 2015) a bola na pokraji konkurzu. Dohľad nad majetkom vo vlastníctve štátu ju takisto označil za „zombie podnik“ (49).

(62)

Odvetvie plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (50).

(63)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 46. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(64)

Komisia napokon pripomína, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(65)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(66)

Združenie CISA predložilo 19. mája 2022 (51) a 16. septembra 2022 (52) niekoľko argumentov týkajúcich sa tvrdení o výrazných deformáciách. Po prvé združenie CISA tvrdilo, že správa, z ktorej Komisia vychádza, nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu, a to najmä vzhľadom na to, že ju vypracovala Komisia na konkrétny účel, aby uľahčila výrobným odvetviam Únie podávať podnety v oblasti obchodných opatrení. Združenie CISA ďalej tvrdilo, že vzhľadom na to, že správa bola uverejnená v roku 2017, nemohli v nej byť zohľadnené údajné deformácie za obdobie prešetrovania, ktoré sa vzťahuje na kalendárny rok 2021.

(67)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa bola verejne prístupná od decembra 2017, takže všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená, a ani čínska vláda, ani žiadne iné strany nepredložili argumenty ani dôkazy na vyvrátenie zdrojov zahrnutých v správe. Podobne, pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy uvedené v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli v období revízneho prešetrovania väčšinou stále relevantné a že žiadne strany nepreukázali opak. Čína začala uverejňovať nové päťročné plány až počas roka 2021 a mnohé z týchto plánov boli uverejnené až v druhom polroku. Potvrdilo sa to aj výskumom zameraným na konkrétne prípady, ktorý viedla Komisia a ktorý je zhrnutý v predchádzajúcom texte.

(68)

Po druhé združenie CISA tvrdilo, že článok 2.2 antidumpingovej dohody WTO nepozná pojem výrazné deformácie. Ustanovenia tohto článku namiesto toho umožňujú vytvorenie normálnej hodnoty v malom počte osobitných podmienok, pričom výrazné deformácie nepatria medzi tieto podmienky. Združenie CISA navyše tvrdilo, že podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody je možné použiť len výrobné náklady v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, kým podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je možné použiť údaje z vhodnej reprezentatívnej krajiny, v dôsledku čoho nie je tento článok v súlade s právom WTO. Združenie CISA ďalej tvrdilo, že každú vytvorenú hodnotu treba vypočítať v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a s výkladom Odvolacieho orgánu WTO v spore EÚ – bionafta (DS 473), ako aj správou poroty WTO v spore EÚ – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (DS494), v ktorých sa neuvádza pojem výrazných deformácií ani možnosť nezohľadniť údaje vyvážajúcej spoločnosti.

(69)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje združenie CISA. Komisia ďalej zastáva názor, že v súlade s rozhodnutím poroty WTO a odvolacieho orgánu WTO v spore DS473 ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, napríklad článok 2 ods. 5 druhý pododsek, umožňujú použitie údajov z tretej krajiny, ktoré sú náležite upravené, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Existencia výrazných deformácií vedie k tomu, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. V súvislosti s vecou DS494 Komisia pripomína, že tak EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže ich prostredníctvom rozhodnutia členov WTO nepotvrdil orgán na urovnávanie sporov. V každom prípade sa v správe poroty v uvedenom spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu tohto sporu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(70)

Po tretie združenie CISA tvrdilo, že postup odvolávania sa na predchádzajúce prešetrovania ako na „dôkaz“ určitých tvrdení, ako to robí žiadateľ v žiadosti pri tomto prešetrovaní, by pravdepodobne nevyhovel prístupu Odvolacieho orgánu k dôkaznému bremenu, ako sa uvádza v rozhodnutí Odvolacieho orgánu WTO v spore USA – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky (Čína) (DS 379). Združenie CISA sa konkrétne odvolalo na zistenia Komisie v jej antisubvenčnom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla (53).

(71)

Komisia tento argument odmieta. Na jednej strane žiadosť nevychádzala len z vyrovnávacieho cla na ploché výrobky valcované za tepla, ale boli v nej doplnené aj dodatočné zdroje na opodstatnenie tvrdenia týkajúceho sa deformácií na trhu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla (54). Na druhej strane Komisia nedospela k svojim záverom o uplatniteľnosti článku 2 ods. 6a na základe žiadosti, ale na základe všetkých dostupných dôkazov zhromaždených počas prešetrovania a uvedených v celom rozsahu v tomto oddiele.

(72)

Po štvrté združenie CISA nastolilo otázku 14. päťročného plánu upozorňujúc, že na jednej strane sa v 14. päťročnom pláne skutočne spomína oceliarske odvetvie, ale len vo všeobecnom kontexte, pričom poukázalo na význam všeobecnej transformácie a modernizácie tradičných výrobných odvetví, a na druhej strane, že plán by sa nemal považovať za záväzný predpis, ale skôr za usmerňujúci dokument vyjadrujúci politické stanoviská do budúcnosti. Okrem toho sa združenie CISA domnieva, že takéto plány existujú aj v EÚ vzhľadom na uverejňovanie „bielych kníh“, „zelených kníh“ atď. Európskou komisiou.

(73)

Tento argument nebolo možné akceptovať. Päťročné plány uverejňované čínskou vládou nie sú predovšetkým len všeobecnými usmerneniami, ale majú právne záväzný charakter. V tomto zmysle Komisia odkázala na podrobnú analýzu plánov v kapitole 4 správy s oddielom, ktorý je osobitne venovaný záväznej povahe plánov v oddiele 4.3.1. V 14. päťročnom pláne sa výslovne všetkým orgánom pripomína, aby dôsledne vykonávali plány: „Budeme posilňovať systémy riadenia plánovania, ako sú katalógy a zoznamy, zostavovanie a archiváciu a zosúlaďovanie a koordináciu, vypracujeme zoznamy a katalógy, ako sú napríklad osobitné plány na národnej úrovni pre ‚14. päťročnicu‘, podporíme archiváciu plánu založenú na informačnej platforme pre integrované riadenie národného plánovania a zabezpečíme, aby rôzne plány podliehali jednotnému riadeniu. Vytvoríme a zlepšíme mechanizmy zosúladenia plánovania a koordinácie, zosúladíme plány schválené Ústredným výborom Komunistickej strany Číny a Štátnou radou a plány rozvoja provincií s týmto plánom pred predložením na schválenie, zabezpečíme, aby sa územné plánovanie na národnej úrovni, osobitné plánovanie, regionálne plánovanie a iné úrovne plánovania koordinovali s týmto plánom z hľadiska hlavných cieľov, smerov rozvoja, celkovej koncepcie, hlavných politík, veľkých projektov a prevencie a kontroly rizík.“ (55) V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín sa stanovuje, že „všetky kraje sa musia týmto plánom zlepšiť a zaradiť hlavný obsah a hlavné projekty v ňom uvedené medzi svoje základné miestne úlohy“, kým „oceliarske a ďalšie kľúčové odvetvia formulujú špecifické stanoviská k vykonávaniu na základe cieľov a úloh stanovených v tomto pláne“. (56)

(74)	Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(75)

Združenie CISA po poskytnutí informácií ďalej zdôraznilo, že správa nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu. V súvislosti s uvedeným sa združenie CISA ďalej odvolalo na rôzne „päťročné plány“, ktoré by sa podľa neho mali považovať za všeobecný politický dokument, v ktorom sa stanovujú rôzne priority z hľadiska verejných investícií, a nie za záväzné právne predpisy.

(76)	Ako je vysvetlené v odôvodneniach 67 a 73, tieto tvrdenia boli zamietnuté a keďže po poskytnutí informácií neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy ani argumenty, rozhodnutie Komisie zostalo nezmenené.

(77)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom oddiele.

3.4.1. Reprezentatívna krajina

3.4.1.1. Všeobecné poznámky

(78)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—	úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR, Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (57) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR,

—	výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine (58),

—	dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine,

—	ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade by sa mala uprednostniť krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(79)

Ako je uvedené v odôvodnení 38, Komisia vydala 29. augusta 2022 záznam do spisu týkajúci sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty (ďalej len „záznam o výrobných faktoroch“). V tomto zázname sú opísané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a zainteresované strany sa ním informujú o zámere považovať v tomto prípade Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(80)

V súlade s kritériami uvedenými v článku 2 ods. 6a základného nariadenia Komisia identifikovala Mexiko ako krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Svetová banka klasifikuje Mexiko na základe hrubého národného dôchodku ako krajinu s vyšším stredným príjmom. Mexiko sa navyše identifikovalo ako krajina, v ktorej sa vyrába prešetrovaný výrobok a v prípade ktorej boli ľahko dostupné príslušné údaje.

(81)

A napokon, vzhľadom na nespoluprácu a po určení Mexika ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených skutočností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.4.1.2. Záver

(82)	Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu, ako sa navrhuje v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a vzhľadom na to, že Mexiko vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, Komisia vybrala Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.4.2. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(83)

V zázname o relevantných zdrojoch na použitie na účely určenia normálnej hodnoty Komisia vysvetlila, že v dôsledku neexistencie spolupráce sa bude musieť spoliehať na dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia. Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií považovanými za vhodné podľa príslušných kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a základného nariadenia v súlade s článkom 18 ods. 5 základného nariadenia vrátane databázy GTA s cieľom stanoviť nedeformované náklady na väčšinu výrobných faktorov, najmä suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na energie použije tieto zdroje: v prípade elektriny najnovšie dostupné údaje o priemyselných cenách elektriny platných v Mexiku a uverejnených na Globalpetrolprices.com (59) a v prípade plynu cenu uverejnenú v rámci referenčných indexov Indices de Referencia de Precios de Gas Natural (IPGN) (60). Komisia navyše uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu použije na určenie miezd v Mexiku najnovšie verejne dostupné údaje z odboru štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „ILOSTAT“) (61).

(84)

Komisia zahrnula hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Komisia stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k priamym výrobným nákladom na základe údajov výrobcov z Únie uvedených žiadateľom, ktoré obsahovali konkrétne informácie na tento účel.

(85)

V zázname o výrobných faktoroch Komisia uviedla, že v prípade krajiny určenej ako krajina, v ktorej sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Mexiko, Komisia identifikovala spoločnosť Ternium S.A. ako výrobcu prešetrovaného výrobku, pričom z najnovších verejných finančných údajov vyplýva zisk a primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady na stanovenie nedeformovanej normálnej hodnoty.

(86)	Z analýzy údajov o dovoze vyplynulo, že Mexiko by sa mohlo použiť ako vhodná reprezentatívna krajina, keďže jej dovoz hlavných výrobných faktorov nebol v podstatnej miere ovplyvnený dovozom z ČĽR ani z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (62).

(87)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia informovala zainteresované strany o tom, že zamýšľa použiť Mexiko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Ternium S.A v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia na získanie nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty.

(88)	Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Mexika ako reprezentatívnej krajiny a spoločnosti Ternium S.A ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(89)

Združenie CISA vo svojich pripomienkach tvrdilo, že spomedzi niekoľkých reprezentatívnych krajín, ktoré Komisia nedávno vybrala, je Mexiko jedinou krajinou, ktorá nedokáže vykázať dovozné ceny na úrovni CIF, a spochybnilo prístup Komisie zvýšiť cenu FOB o 5 % s cieľom prepočítať cenu FOB na cenu CIF. Komisia poznamenala, že aj keby sa tento konverzný pomer neuplatnil, cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do zvyšku sveta stanovený v odôvodnení 118 by bol značný. Preto toto tvrdenie zamietla.

(90)

Združenie CISA takisto tvrdilo, že referenčná hodnota pre ferozliatiny nebola spoľahlivá, pretože použité kódy HS pozostávali z niekoľkých rôznych zliatin s veľmi odlišnými jednotkovými cenami. Komisia poznamenala, že združenie CISA neuviedlo, ktoré druhy zliatin by sa mali odstrániť zo súhrnných údajov o tejto referenčnej cene. Komisia okrem toho usúdila, že toto tvrdenie bolo bezpredmetné, pretože aj keby sa pre tento vstup nestanovila žiadna referenčná cena, ako je vysvetlené v odôvodnení 118, stanovený cenový rozdiel medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou do zvyšku sveta by bol naďalej značný. Preto toto tvrdenie zamietla.

(91)	Združenie CISA spochybnilo aj primeranosť finančných výsledkov spoločnosti Ternium S.A., keďže sú vykázané na konsolidovanej úrovni, ktorá zahŕňa niekoľko krajín a iné výrobky.

(92)

Komisia usúdila, že v tomto prípade bolo použitie konsolidovaných údajov spoločnosti Ternium S.A. primerané, keďže neboli k dispozícii podrobnejšie údaje týkajúce sa výlučne spoločnosti Ternium Mexico a prešetrovaného výrobku. Okrem toho spoločnosť vyrába prevažne výrobky z ocele. Jej údaje sa preto považovali za reprezentatívne pre oceliarske odvetvie a prešetrovaný výrobok. Okrem toho sa v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vyžaduje, aby suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk zahrnutá do vytvorenej normálnej hodnoty bola nedeformovaná a primeraná. Združenie CISA neuviedlo ani nepodložilo tvrdenie, že by použitá suma bola buď deformovaná, alebo neprimeraná. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(93)

Združenie CISA tvrdilo, že použitie finančných údajov spoločnosti Ternium S.A. za rok 2020 nie je zlučiteľné s obdobím revízneho prešetrovania, ktorým je rok 2021. Komisia považovala údaje spoločnosti Ternium S.A. za primerané, keďže spoločnosť dosahovala zisk počas obdobia revízneho prešetrovania, jej finančné výkazy boli ľahko dostupné a Mexiko predstavuje 52 % jej konsolidovaného predaja. Komisia okrem toho usúdila, že v kontexte tohto prešetrovania je použitie roku 2020 ako referenčného roku opodstatnené, keďže ide o posledný rok, v ktorom bola spoločnosť Ternium S.A. zisková a vykázala primeranú úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Ako je vysvetlené v zázname o výrobných faktoroch, v rozpočtovom roku 2021 bol zisk mimoriadne vysoký, t. j. 58,25 %, čo pravdepodobne odráža oživenie po pandémii COVID-19. Komisia preto usúdila, že použitie údajov za rok 2020 bolo vhodnejšie, a tvrdenie zamietla.

(94)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že Komisia neposkytla „referenčné hodnoty použité na účely určenia normálnej hodnoty“, čo podľa združenia CISA môže viesť k bezprostrednému porušeniu základnej zásady antidumpingového práva a konania, konkrétne článku 20 základného nariadenia, a práv na obhajobu združenia CISA, pokiaľ ide o základné aspekty revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Združenie CISA ďalej uviedlo, že poskytovanie podrobných referenčných cien (a výpočtov) na účely určenia normálnej hodnoty je bežnou praxou Komisie, a to tak v pôvodných prešetrovaniach, ako aj v revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti, a preto žiada Komisiu, aby svoju prax zosúladila v podobných konaniach.

(95)

Komisia poznamenala, že referenčné ceny, t. j. jednotkové hodnoty hlavných výrobných faktorov, poskytla v zázname o výrobných faktoroch z 29. augusta 2022, ako aj ich zdroje. Združenie CISA bolo ako zainteresovaná strana informované o vložení záznamu o výrobných faktoroch do spisu a mala k nemu prístup. Žiadna z referenčných hodnôt uvedených v danom zázname nebola následne upravená. Komisia okrem toho použila rovnakú metodiku na výpočet normálnej hodnoty ako v žiadosti, ktorá bola sprístupnená všetkým zainteresovaným stranám. Komisia napokon pripomenula, že vzhľadom na nespoluprácu zo strany všetkých výrobcov v ČĽR neboli poskytnuté žiadne informácie konkrétnym spoločnostiam. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4.2.1. Záver

(96)	Podľa uvedenej analýzy Mexiko vyhovuje kritériám stanoveným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.4.3. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

3.4.3.1. Výrobné faktory

(97)

Na základe všetkých informácií zo žiadosti a po analýze pripomienok zainteresovaných strán boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla

Výrobný faktor	Kód tovaru	Nedeformovaná hodnota v CNY	Merná jednotka
Suroviny
Oceľový šrot	72041001 ; 72042101 ; 72042999 ; 72044101 ; 72044999	3 135,04	tony
Železná ruda	26011101 ; 260112	3 364,05	tony
Uhlie	270119 ; 27011201	757,98	tony
Koks	27040003 ; 27131101	1 249,21	tony
Ferozliatiny	72022102 ; 72022199 ; 72022999 ; 72023001 ;72024101 ; 72024999 ; 72027001 ; 72029104 ; 72029202 ; 72029301 ; 72029999	18 560,08	tony
Bramy	720712 ; 72072002 ; 72241006 ; 722490	4 980,54	tony
Vedľajšie produkty:
Kredity a vedľajšie produkty ohodnotené ako šrot	72041001 ; 72042101 ; 72042999 ; 72044101 ; 72044999	3 135,04	tony
Práca
Práca		13,00	za osobohodinu
Energia
Elektrina		1 058,69	MWH
Zemný plyn		34,42	GJ
Kyslík	280440	514,52	Km3

3.4.3.2. Suroviny

(98)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania k bráne závodu výrobcu z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO a ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 77 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR a krajín, ktoré nie sú členmi WTO, do reprezentatívnej krajiny zostal objem dovozu z iných tretích krajín reprezentatívny.

(99)

K týmto dovozným cenám by sa zvyčajne mali prirátať aj ceny vnútroštátnej dopravy. Vzhľadom na zistenie v oddiele 3.4, ako aj na charakter tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa zameriava na zisťovanie toho, či dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval alebo sa mohol opätovne vyskytnúť, a nie na zisťovanie presného rozsahu, Komisia rozhodla, že úpravy na zohľadnenie vnútroštátnej dopravy nie sú potrebné. Takéto úpravy by mali za následok iba zvýšenie normálnej hodnoty, a tým aj dumpingového rozpätia.

3.4.3.3. Práca

(100)

ILOSTAT uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Mexiku. Komisia použila najnovšie dostupné štatistiky za rok 2021, pokiaľ ide o priemerné náklady práce a priemerné týždenné odpracované hodiny v Mexiku.

3.4.3.4. Elektrina

(101)

Cenu elektrickej energie pre spoločnosti (priemyselných používateľov) v Mexiku uverejňuje stránka Globalpetrolprices.com. Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektriny za september 2021.

3.4.3.5. Zemný plyn

(102)

Komisia použila cenu plynu v Mexiku za obdobie revízneho prešetrovania uverejnenú v rámci referenčných indexov Indices de Referencia de Precios de Gas Natural (IPGN) (63), ktorá umožňuje určiť cenu zemného plynu dodávaného priemyselným používateľom.

3.4.3.6. Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie

(103)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(104)

Komisia použila finančné údaje spoločnosti Ternium S.A, výrobcu v reprezentatívnej krajine, ako sa uvádza v odôvodnení 85.

(105)

S cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou a vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu vyvážajúcich výrobcov Komisia použila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na základe údajov, ktoré výrobcovia z Únie poskytli v žiadosti, Komisia preto stanovila pomer režijných nákladov spojených s výrobou k celkovým výrobným nákladom a nákladom práce. Tento percentuálny podiel potom uplatnila na nedeformovanú hodnotu priamych výrobných nákladov s cieľom získať nedeformovanú hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou v závislosti od vyrábaného modelu.

3.4.4. Výpočet normálnej hodnoty

(106)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(107)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Keďže vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia vychádzala z informácií o použití každého výrobného faktora (materiálov a práce) pri výrobe určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(108)

Keď boli stanovené nedeformované priame výrobné náklady, Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk boli stanovené na základe finančných výkazov spoločnosti Ternium S.A za rok 2020, ako sa uvádzajú v audítorsky overených účtoch spoločnosti (64). Komisia k nedeformovaným priamym výrobným nákladom pripočítala tieto položky:

—	režijné náklady spojené s výrobou, ktoré spolu tvorili 11,30 % priamych výrobných nákladov,

—	predajné, všeobecné a administratívne náklady a iné náklady, ktoré predstavovali 10,74 % nákladov na predaný tovar spoločnosti Ternium S.A, a

—	zisk dosiahnutý spoločnosťou Ternium S.A, ktorý tvoril 16,33 % nákladov na predaný tovar, sa uplatnili na celkové nedeformované výrobné náklady.

(109)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Takto stanovená normálna hodnota je 1 381,50 EUR/t.

(110)

Po poskytnutí informácií združenie CISA súhlasilo s tým, že Komisia použila finančné údaje za rok 2020 namiesto roku 2021, hoci zároveň tvrdilo, že 16,33 % zisk spoločnosti Ternium S.A v roku 2020 nebol v prípade železiarskeho a oceliarskeho priemyslu stále nízky.

(111)

Po poskytnutí informácií združenie CISA spochybnilo normálnu hodnotu stanovenú Komisiou. Ako sa uvádza v odôvodnení 94, združenie CISA tvrdilo, že nemalo možnosť overiť presnosť normálnej hodnoty stanovenej Komisiou, a podľa združenia CISA normálna hodnota stanovená počas prešetrovania bola potenciálne nesprávna. Dôvodom bola skutočnosť, že zatiaľ čo sa obdobia použité v žiadosti a v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z veľkej časti prekrývali, Komisia v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti zistila normálnu hodnotu, ktorá je o viac ako 80 % vyššia ako v žiadosti, hoci sa použila rovnaká metodika výpočtu a ako reprezentatívna krajina bola použitá tá istá krajina.

(112)

V zázname o výrobných faktoroch z 29. augusta 2022 Komisia poskytla jednotkové hodnoty hlavných „výrobných faktorov“. Z týchto hodnôt bolo zrejmé, že referenčná cena železnej rudy, ktorá je jedným z najvýznamnejších vstupov používaných na výrobu prešetrovaného výrobku, sa počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne zvýšila, a to o 186 %. Okrem toho po vložení záznamu o výrobných faktoroch do spisu neboli doručené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o rozdiely medzi cenami výrobných faktorov medzi záznamom o výrobných faktoroch a žiadosťou. Tvrdenie sa preto zamietlo.

3.4.5. Pokračovanie dumpingu

(113)

Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 18 základného nariadenia na základe dostupných skutočností. Na stanovenie vývozných cien sa Komisia pokúšala použiť štatistické údaje z Eurostatu.

(114)

Podľa Eurostatu však bolo z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania dovezených len 28 743 ton určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, čo zodpovedá 0,1 % spotreby na voľnom trhu. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že tieto nízke objemy neposkytujú dostatočný základ na pokračovanie analýzy dumpingu. Komisia preto zamerala svoje prešetrovanie na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

3.4.6. Pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu

(115)

Komisia vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 113 a 114 ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. V rámci toho boli analyzované tieto prvky: vývozná cena určitých čínskych plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla do zvyšku sveta, čínska výrobná kapacita a voľná kapacita a atraktívnosť trhu Únie.

3.4.6.1. Porovnanie vývozných cien do tretích krajín s normálnou hodnotou

(116)

Komisia analyzovala cenový model čínskeho vývozu do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania. Preto nahliadla do verejne dostupných informácií, ako je štatistika čínskeho vývozu podľa databázy GTA, a vybrala množstvá a hodnoty vývozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla za obdobie revízneho prešetrovania.

(117)

V štatistike čínskeho vývozu v databáze GTA sa uvádzala priemerná vývozná cena FOB z Číny do iných krajín vo výške 660 EUR/t, ktorá bola upravená na cenu zo závodu (po úpravách o námornú a vnútroštátnu nákladnú dopravu a poplatky za vykládku) vo výške 626 EUR/t.

(118)

Priemerná vývozná cena zistená počas obdobia revízneho prešetrovania bola o viac ako 100 % pod normálnou hodnotou stanovenou v oddiele 3.4.4. Preto sa považovalo za pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, čínski vyvážajúci výrobcovia by začali predávať do Únie na úrovni nižšej ako je zistená normálna hodnota.

3.4.6.2. Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(119)

Keďže vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nespolupracovali, Komisia vychádzala pri svojich zisteniach týkajúcich sa kapacity ostatných vyvážajúcich výrobcov z dostupných skutočností a informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ako aj z iných dostupných zdrojov.

(120)

V roku 2020 predstavoval podiel Číny na svetovej produkcii surovej ocele 56,5 % v porovnaní s 53,3 % v roku 2019 (65). V septembri 2020 sa vo vyhlásení z 88. zasadnutia Výboru OECD pre oceľ konštatovalo, že „napriek globálnym negatívnym zmenám na strane dopytu sa výroba a zásoby v Číne oproti minulému roku výrazne zvýšili“. Výbor pre oceľ okrem toho poukázal „so znepokojením na odchýlku od celosvetového trendu v Číne, kde výroba ocele dosiahla v prvom polroku 2020 rekordné objemy a kde sa zásoby dostali na historicky vysokú úroveň. Tento vývoj predstavuje riziko nadmernej ponuky v Číne, čo zhoršuje globálnu nerovnováhu vyplývajúcu z náhlych zmien na strane dopytu v dôsledku pandémie COVID-19.“ Trend neustále sa rozširujúcej kapacity výroby ocele v Číne ešte viac podporilo „obrovské uvoľnenie úverových podmienok“ v kombinácii s rastúcimi investíciami veľkých výrobcov ocele, zatiaľ čo menší hráči stále zostávajú mimo systému kontroly kapacity. Aj v nedávnej správe OECD z februára 2021 sa poukázalo na rastúcu nadmernú kapacitu výroby ocele na celom svete, a to najmä v ázijských krajinách vrátane Číny (66).

(121)

Čínska vláda má ambiciózne plány pre svoj oceliarsky priemysel (67), pretože sa snaží odstrániť zastarané závody a nekonkurencieschopné spoločnosti s neprimeranými nákladmi, a zároveň sa zameriava na podporu a propagáciu výrobcov ocele, ktorí dodržiavajú vládne politiky a priority. Základnou myšlienkou je očistiť odvetvie, posilniť postavenie vedúcich hráčov a zbaviť sa tých, ktorí dosahujú slabšie výsledky, ako aj tých, ktorí nedodržiavajú vládne priority (alebo sa s nimi nezhodujú). Cieľom je vychovať „novú generáciu vedúcich predstaviteľov odvetvia“. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom politík, ako je systém výmeny kapacít, konverzie dlhu na kapitál, ktoré dávajú štátu veľkú mieru vlastného uváženia pri rozhodovaní o činnosti jednotlivých firiem. Základným cieľom je zvýšiť kapacity „vybraných“ hráčov, ktorými sú vysokovýkonní výrobcovia spĺňajúci súčasné ciele vlády v oceliarskom priemysle.

(122)

Podľa informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa celková čínska kapacita na výrobu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla odhadovala na viac ako 345 miliónov ton, pričom v roku 2020 sa výroba aj čínska spotreba odhadovali na 314 miliónov ton. Na základe toho sa voľná kapacita v Číne v roku 2020 odhadovala na 31 miliónov ton, čo podáva obraz o voľnej kapacite v období revízneho prešetrovania a takmer sa rovná celkovej spotrebe v Únii na voľnom trhu (približne 35 miliónov ton) v období revízneho prešetrovania.

(123)

Zníženie čínskeho dopytu po oceli na začiatku roka 2021 je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi kapacitou a dopytom pravdepodobne zvýši tlak na výrobcov, aby vyvážali. Čínske kapacity sú v porovnaní so skutočnými potrebami čínskeho hospodárstva privysoké.

(124)

Okrem toho je jeden z hlavných trhov, a to Spojené štáty, chránený antidumpingovými opatreniami uloženými na prešetrovaný výrobok, ktoré obmedzujú prístup čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(125)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že čínski výrobcovia v prípade uplynutia platnosti opatrení budú smerovať svoje voľné kapacity vo veľkých množstvách na trh Únie za dumpingové ceny.

3.4.6.3. Atraktívnosť trhu Únie

(126)

Trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Čínsky trh nedokáže absorbovať nadmernú kapacitu ocele a trhy významných tretích krajín sú pre čínsky vývoz uzavreté, pretože majú voči ČĽR zavedené antidumpingové opatrenia, záruky alebo iné ochranné opatrenia (68). Okrem toho sú cenové úrovne v Únii (priemerná cena účtovaná výrobným odvetvím Únie bola počas obdobia revízneho prešetrovania 734 EUR/t) vyššie než priemerná cena účtovaná čínskymi vyvážajúcimi výrobcami do zvyšku sveta (714 EUR/t na úrovni CIF). Keďže ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou veľmi citlivou na cenu, ako je vysvetlené v odôvodnení 200, čínski vývozcovia by mali v prípade uplynutia platnosti opatrení silnú motiváciu smerovať svoj vývoz do Únie.

(127)

Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že samotné ochranné opatrenia Únie pre oceľ, ktoré sa uplatňujú na prešetrovaný výrobok, by nepostačovali na ochranu trhu Únie pred značnými množstvami dovozu za dumpingové ceny. Keďže Číne nebola pridelená žiadna kvóta pre konkrétnu krajinu na prešetrovaný výrobok, čínski vyvážajúci výrobcovia majú prístup k veľkému množstvu zvyškových objemov kvót, v rámci ktorých by mohli nasmerovať svoj vývoz na trh Únie, ak by platnosť antidumpingových opatrení uplynula. V dôsledku toho, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, objemy čínskeho vývozu sa pravdepodobne výrazne zvýšia v rámci zvyškovej kvóty, a tým zaplavia trh Únie skôr, ako by sa začalo uplatňovať akékoľvek clo pri prekročení kvóty podľa ochranného opatrenia.

(128)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že trh Únie predstavuje atraktívny cieľ pre existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, ak by sa zrušili antidumpingové opatrenia.

(129)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že aj keď je normálna hodnota čínskych vývozcov založená na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia, je nezmyselné, aby bola takmer dvojnásobná oproti výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie.

(130)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 95 a 112, Komisia poskytla jednotkové hodnoty výrobných faktorov a vysvetlila metodiku použitú na výpočet normálnej hodnoty. Keďže vyvážajúci výrobcovia z ČĽR nespolupracovali, zistenia týkajúce sa dovozu z ČĽR boli založené na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia vrátane databázy GTA s cieľom stanoviť nedeformované náklady na väčšinu výrobných faktorov, najmä suroviny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4.6.4. Záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu

(131)

Vzhľadom na zistenia týkajúce sa voľných kapacít, atraktívnosti trhu Únie z hľadiska veľkosti a cien a na skutočnosť, že ceny účtované vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR tretím krajinám sú výrazne nižšie ako stanovená normálna hodnota, Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení.

4. UJMA

4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(132)

Podľa žiadateľa vyrábalo podobný výrobok v Únii počas posudzovaného obdobia dvadsaťjeden výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(133)

Celková výroba prešetrovaného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 70 miliónov ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, overené vyplnené dotazníky a vyplnený makrodotazník predložený združením EUROFER. Ako sa uvádza v odôvodnení 13, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 29 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania.

4.2. Spotreba v Únii

(134)

Prešetrovaný výrobok sa považuje za prvotný materiál na výrobu rôznych výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca s pridanou hodnotou, počínajúc výrobkami valcovanými za studena. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je prevažne vertikálne integrované a vyrába prešetrovaný výrobok aj výrobky v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, trh vlastnej spotreby aj voľný trh boli podľa potreby analyzované samostatne.

(135)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analýzu ujmy dôležité, lebo výrobky určené na trh vlastnej spotreby nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a prípadné transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Výroba určená na voľný trh je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú nastavené podľa trhových podmienok. Okrem toho celkový voľný trh zahŕňa predaj zo strany výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom a predaj prepojeným spoločnostiam na inú ako vlastnú spotrebu.

(136)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k podobnému výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Komisia zistila, že približne 60 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii bolo počas obdobia revízneho prešetrovania určených na trh vlastnej spotreby.

(137)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu v Únii na základe a) predaja všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie, ako sa uvádza vo vyplnenom makrodotazníku združenia EUROFER, a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu. Spotreba na trhu vlastnej spotreby Únie sa stanovila na základe použitia na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii, ako sa uvádza vo vyplnenom makrodotazníku združenia EUROFER.

(138)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tisíckach ton)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Spotreba na voľnom trhu	34 533	32 411	27 899	34 869
Index	100	94	81	101
Vlastná spotreba	45 289	42 011	36 989	40 424
Index	100	93	82	89
Celková spotreba v Únii	79 822	74 422	64 888	75 293
Index	100	93	81	94
Zdroj: Eurostat, vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(139)

Celková spotreba v Únii sa v roku 2019 znížila o 7 % a v roku 2020 prudko klesla o ďalších 12 % v dôsledku poklesu dopytu spôsobeného pandémiou COVID-19. Po tomto poklese však nasledovalo oživenie spôsobené nárastom dopytu po oceli počas obdobia revízneho prešetrovania, ale spotreba bola stále o 6 % nižšia než v roku 2018.

(140)

Spotreba na voľnom trhu sa vyvíjala podobne ako celková spotreba v Únii. Do roku 2020 prudko klesla o 19 % a počas obdobia revízneho prešetrovania sa výrazne zotavila a dokonca dosiahla úroveň o 1 % vyššiu než v roku 2018.

(141)

Vývoj spotreby na trhu vlastnej spotreby bol takmer totožný s vývojom celkovej spotreby v Únii, pričom do roku 2020 došlo k prudkému poklesu o 18 %, po ktorom nasledovalo oživenie, ktoré však dosiahlo len 89 % úrovne z roku 2018.

(142)

Celkovo sa celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %.

4.3. Dovoz z dotknutej krajiny

4.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(143)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil na základe porovnania medzi objemom dovozu a spotrebou na voľnom trhu Únie, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(144)

Dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tisíckach ton), podiel na trhu a ceny (EUR/t)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem dovozu z ČĽR	1,7	0,5	0,3	28,7
Podiel na trhu	0,0 %	0,0 %	0,0 %	0,1 %
Dovozné ceny ČĽR	1 674	3 177	2 482	664
Index	100	190	148	40
Zdroj: Eurostat, vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(145)

Po uložení opatrení v roku 2017 klesol dovoz z Číny na bezvýznamnú úroveň, pričom v roku 2018 dosiahol zanedbateľný podiel na trhu vo výške 0,002 %. V rokoch 2018 až 2020 dovoz ešte viac klesol. Počas obdobia revízneho prešetrovania však dovoz z ČĽR v apríli 2021 prudko vzrástol v porovnaní s nízkymi úrovňami v predchádzajúcich troch rokoch. Podiel na trhu však zostal veľmi nízky, a to na úrovni 0,1 %.

(146)

Čínske dovozné ceny podľa údajov Eurostatu boli v rokoch 2018, 2019 a 2020 mimoriadne vysoké, hoci počas obdobia revízneho prešetrovania prudko klesli. Mimoriadne vysoké dovozné ceny v rokoch 2018 až 2020 pravdepodobne súvisia so skutočnosťou, že Čína vyvážala do Únie zanedbateľný objem, ktorý nemožno považovať za spoľahlivý.

(147)

Komisia usúdila, že čínske dovozné ceny uvádzané Eurostatom počas posudzovaného obdobia nie sú reprezentatívne pre priemerné ceny plochých výrobkov valcovaných za tepla z dôvodu veľmi nízkeho objemu dovozu z ČĽR počas tohto obdobia a že ich nemožno použiť na vyvodenie zmysluplných alebo relevantných záverov.

(148)

Dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

Krajina		2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Všetky tretie krajiny okrem ČĽR spolu	Objem (v tisíckach ton)	7 997	7 225	5 879	9 635
	Index	100	90	74	120
	Podiel na trhu	23 %	22 %	21 %	28 %
	Priemerná cena (v EUR/t)	532	482	428	765
	Index	100	90	80	144
Zdroj: Eurostat.

(149)

Celkový dovoz prešetrovaného výrobku z tretích krajín iných ako dotknutá krajina sa od roku 2018 do roku 2020 znížil o 26 % a v roku 2021 prudko vzrástol a dosiahol trhový podiel 28 %, čo je o 20 % viac než v roku 2018. Celkovo Únia dováža ploché výrobky valcované za tepla z viac ako 40 krajín sveta. Piatimi najväčšími vývozcami plochých výrobkov valcovaných za tepla do EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania boli Rusko, India, Turecko, Egypt a Taiwan, ktorí tvorili 18 % voľného trhu Únie a 65 % celkového dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla. Individuálne bolo najväčším vývozcom Rusko s podielom na trhu 5,8 %, zatiaľ čo ostatné štyri krajiny mali podiel na trhu od 2 % do 4 %. Žiadna iná krajina nemá podiel na trhu vyšší ako 2 %. Spomedzi najväčších vývozcov sa antidumpingové opatrenia v súčasnosti vzťahujú na dovoz z Ruska (69) a Turecka (70).

4.4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1. Všeobecné poznámky

(150)

Posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zahŕňalo vyhodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(151)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, na posúdenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(152)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých žiadateľom, ktoré sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(153)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(154)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(155)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 136 – 137, s cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej výrobe dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Ak to bolo relevantné a možné, Komisia osobitne analyzovala ukazovatele ujmy týkajúce sa voľného trhu a trhu vlastnej spotreby.

4.4.2. Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(156)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem výroby (v tisíckach ton)	75 626	70 920	61 096	69 531
Index	100	94	81	92
Výrobná kapacita (v tisíckach ton)	90 923	92 584	91 965	93 249
Index	100	102	101	103
Využitie kapacity	83 %	77 %	66 %	75 %
Index	100	92	80	90
Zdroj: Vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(157)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa vyvíjal podobne ako celková spotreba v Únii a počas posudzovaného obdobia sa celkovo znížil približne o 8 %, pričom v roku 2020 došlo k výraznému poklesu, po ktorom nasledovalo oživenie v dôsledku nárastu dopytu po oceli počas obdobia revízneho prešetrovania.

(158)

Zatiaľ čo výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila o 3 %, využitie kapacity vykazovalo rovnaký negatívny trend ako objem výroby a spotreba a od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania sa znížilo o 10 %.

4.4.2.2. Objem predaja a podiel na trhu

(159)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na voľnom trhu (v tisíckach ton)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Predaj na voľnom trhu	26 534	25 185	22 020	25 205
Index	100	95	83	95
Podiel na trhu	77 %	78 %	79 %	72 %
Index	100	101	104	99
Zdroj: Vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(160)

Vývoj objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v posudzovanom období mal podobný priebeh ako trend v oblasti spotreby. Od roku 2018 do roku 2020 sa znížil z dôvodov uvedených v odôvodnení 139, po čom nasledoval nárast v období revízneho prešetrovania. Tento nárast v období revízneho prešetrovania však bol stále pod úrovňami z roku 2018.

(161)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z hľadiska spotreby v Únii od roku 2018 do roku 2020 mierne zvýšil zo 77 % na 79 % a od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o sedem percentuálnych bodov na 72 %. Ako sa uvádza v tabuľke 4, tento pokles sa vysvetľuje tým, že podiel dovozu z tretích krajín na trhu sa od roku 2020 do obdobia revízneho prešetrovania zvýšil o 7 %, čo vysvetľuje stratu podielu výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu.

Tabuľka 7

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a podiel na trhu (v tisíckach ton)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem vlastnej spotreby na trhu Únie	45 289	42 011	36 989	40 424
Index	100	93	82	89
Celková výroba výrobného odvetvia Únie	75 626	70 920	61 096	69 531
Percentuálny podiel objemu vlastnej spotreby na celkovej výrobe	59,9 %	59,2 %	60,5 %	58,1 %
Zdroj: Vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(162)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (pozostávajúci z použitia na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) sa od roku 2018 do roku 2020 znížil o 18 % a v roku 2021 sa zotavil o sedem percentuálnych bodov, čo viedlo k celkovému poklesu o 11 % počas posudzovaného obdobia z približne 45 miliónov ton na 40 miliónov ton od začiatku do konca obdobia revízneho prešetrovania. Celkovo sa na trhu vlastnej spotreby a voľnom trhu prejavil rovnaký trend. Komisia preto dospela k záveru, že vývoj trhu vlastnej spotreby nemal žiadny významný vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu.

(163)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu vlastnej spotreby (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby) zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný na úrovni medzi 58,1 % a 60,5 %.

4.4.2.3. Rast

(164)

V dôsledku znižujúcej sa spotreby a výroby výrobné odvetvie Únie stratilo objem predaja a podiel na voľnom trhu. Celkovo počas posudzovaného obdobia v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu.

4.4.2.4. Zamestnanosť a produktivita

(165)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Počet zamestnancov	41 161	38 980	36 207	38 470
Index	100	95	88	93
Produktivita (jednotka/zamestnanec)	1 824	1 819	1 687	1 807
Index	100	100	93	99
Zdroj: Vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(166)

Od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania počet zamestnancov zapojených do výroby prešetrovaného výrobku vykazoval podobný trend ako objem výroby v Únii, v rokoch 2018 až 2020 prudko klesol a počas obdobia revízneho prešetrovania sa mierne zotavil. Celkovo došlo počas posudzovaného obdobia k poklesu o 7 %.

(167)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca, zostala v posudzovanom období celkovo stabilná.

4.4.2.5. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(168)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 114, nebolo možné konštatovať pozitívne stanovenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania. V dôsledku toho sa nedalo stanoviť žiadne dumpingové rozpätie. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(169)

Antidumpingové opatrenia uložené po pôvodnom prešetrovaní umožnili výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulého dumpingu, ako to dokazujú údaje za rok 2018. Potvrdili to aj zistenia Komisie v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla z Turecka (71).

4.4.3. Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(170)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerná jednotková predajná cena na voľnom trhu	549	509	450	734
Index	100	93	82	134
Jednotkové výrobné náklady	518	557	534	669
Index	100	108	103	129
Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(171)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2018 až 2020 znížili o 18 % a v roku 2021 sa v porovnaní s rokom 2018 prudko zvýšili o 34 %. Vývoj jednotkových predajných cien v posudzovanom období ovplyvnili vážne narušenia spôsobené pandémiou COVID-19 a obnovenie dopytu po pandémii. V roku 2021 boli vysoký dopyt po oceli, obmedzená ponuka a zvýšené výrobné náklady faktormi, ktoré ovplyvnili náhly a výrazný nárast jednotkovej predajnej ceny.

(172)

Jednotkové výrobné náklady sa za dotknuté obdobie zvýšili o 29 %. V roku 2019 sa však výrobné náklady zvýšili, zatiaľ čo jednotkové predajné ceny klesli. Neschopnosť výrobného odvetvia Únie premietnuť zvýšené výrobné náklady do svojich predajných cien bola spôsobená veľkým objemom dumpingového dovozu z Turecka, ktorý tlačil ceny nadol. V roku 2020 klesli tak výrobné náklady, ako aj predajné ceny, ale výrobné náklady poklesli v menšej miere. Spôsobil to prepad trhu počas pandémie COVID-19, ktorý výrazne stlačil ceny nadol, zatiaľ čo výrobné náklady boli ovplyvnené menej. Jednotkové výrobné náklady v roku 2021 prudko vzrástli v dôsledku vysokého nárastu cien energií a komodít. V dôsledku oživenia po pandémii COVID-19 však prudko vzrástol aj dopyt a následne sa výrazne zvýšili aj ceny (o viac ako 50 % medzi rokom 2020 a obdobím revízneho prešetrovania), dokonca viac ako výrobné náklady v tom istom období.

4.4.3.2. Náklady práce

(173)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR/ekvivalent plného pracovného času)	64 164	69 352	69 748	78 444
Index	100	108	109	122
Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(174)

Počas posudzovaného obdobia priemerné náklady práce vzrástli o 22 %. Zatiaľ čo počet zamestnancov v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2018 klesol, priemerné náklady práce na zamestnanca sa zvýšili.

4.4.3.3. Zásoby

(175)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Konečný stav zásob (v tonách)	631 608	533 200	390 880	522 405
Index	100	84	62	83
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby	5,0 %	4,5 %	3,8 %	4,6 %
Index	100	90	76	92
Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(176)

Počas posudzovaného obdobia sa zásoby plochých výrobkov valcovaných za tepla výrobného odvetvia Únie neustále znižovali, pričom v roku 2020 došlo k prudkému poklesu, čo sa vysvetľuje vplyvom pandémie COVID-19, a v roku 2021 bol zaznamenaný opätovný nárast. Pre odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla v Únii sú charakteristické rámcové zmluvy (mesačné, štvrťročné, ročné) medzi výrobcami a zákazníkmi, v ktorých sa stanovujú množstvá a ceny. Tieto rámcové zmluvy sa vykonávajú prostredníctvom objednávok podľa potrieb zákazníkov. V dôsledku toho môže výrobné odvetvie Únie plánovať výrobu a zásoby. Na základe uvedeného a ako sa zistilo aj v pôvodnom prešetrovaní, zásoby sa nepovažujú za dôležitý ukazovateľ ujmy pre toto výrobné odvetvie, keďže väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov.

4.4.3.4. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(177)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Ziskovosť predaja na voľnom trhu Únie (v % z obratu z predaja)	8,4	–7,2	–18,0	14,1
Index	100	–86	– 214	168
Peňažný tok (v EUR)	496 319 788	–6 211 922	– 130 468 840	645 183 908
Index	100	–1,3	–26	130
Investície (v EUR)	216 927 207	433 154 031	181 406 902	394 535 083
Index	100	200	84	182
Návratnosť investícií	9,1 %	–6,0 %	–13,3 %	17,4 %
Index	100	–66	– 146	191
Zdroj: Vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(178)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku na voľnom trhu Únie ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(179)

Ziskovosť počas posudzovaného obdobia kolísala a celková ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5,7 percentuálneho bodu. Po uložení opatrení v roku 2017 sa výrobné odvetvie zotavilo a v roku 2018 zaznamenalo zisk. V roku 2019 však došlo k stratám a v roku 2020 uprostred pandémie ziskovosť dosiahla najnižšiu úroveň, konkrétne –18 %, zatiaľ čo v roku 2021 sa zisk výrazne zvýšil na 14,1 %. Po uložení opatrení proti ČĽR v roku 2017 sa rýchlo zvýšil dumpingový dovoz za nízke ceny z Turecka, čo vysvetľuje pokles ziskovosti v roku 2019. Tento pokles ziskovosti potom ešte zhoršili náhle zmeny spôsobené globálnou pandémiou v roku 2020, ako napríklad narušenia dodávateľských reťazcov a pokles spotreby ocele. Prudký nárast dopytu po oceli spolu so zvýšenými predajnými cenami viedol v roku 2021 k výnimočne vysokým ziskom, čo pre výrobné odvetvie Únie znamenalo výnimočný rok.

(180)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti z vlastných zdrojov. Čistý peňažný tok sa vyvíjal podobne ako ziskovosť: prudký pokles v rokoch 2019 – 2020, po ktorom nasledoval výrazný nárast v období revízneho prešetrovania.

(181)

Od roku 2018 do obdobia revízneho prešetrovania sa investície zvýšili o 82 %. Celkovo investičné toky počas posudzovaného obdobia vykazovali bimodálne rozdelenie: investície sa v roku 2019 výrazne zvýšili, po čom nasledoval pokles v roku 2020 a druhý vrchol v roku 2021. Vo všeobecnosti boli investície zamerané na zlepšenie kvality a ekologizáciu výroby.

(182)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií sa počas obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2018 výrazne zlepšila. V skutočnosti sa počas posudzovaného obdobia návratnosť investícií zvýšila o 8,3 percentuálneho bodu. Vyvíjala sa podobne ako ziskovosť: prudký pokles v rokoch 2019 a 2020, po ktorom nasledoval výrazný nárast v období revízneho prešetrovania.

(183)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál nebola počas obdobia revízneho prešetrovania, v ktorom došlo k rýchlemu zotaveniu z pandémie, ovplyvnená.

4.5. Záver o ujme

(184)

Po uložení antidumpingových opatrení na dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny v roku 2017 sa dovoz z Číny znížil a počas posudzovaného obdobia zostal pod úrovňou de minimis, čo výrobnému odvetviu Únie umožnilo začať sa zotavovať zo škodlivého vplyvu dumpingového dovozu z Číny, a ako Komisia potvrdila v nariadení Komisie 2021/1100 týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (72), do konca roka 2018 sa výrobné odvetvie Únie zotavilo. Oživenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa však náhle zastavilo a zvrátilo v roku 2019, keď výrobné odvetvie Únie muselo čeliť značnému objemu dumpingového dovozu z Turecka za nízke ceny, čo ho nútilo stanoviť ceny pod úrovňou nákladov, aby si udržalo svoj podiel na trhu, a to spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu (73). V júli 2021 Komisia uložila konečné opatrenia voči Turecku a vďaka rôznym pôsobiacim faktorom, ako je vysvetlené v odôvodnení 179, sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila a do konca roka 2021 sa zotavila na podobnú úroveň ako v roku 2018. Preto sa usúdilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie už netrpelo ujmou.

(185)

Konkrétne takmer všetky ukazovatele ujmy, najmä výroba, využitie kapacity, objemy predaja a predajné ceny, zamestnanosť a produktivita, zisk, peňažný tok a návratnosť investícií, vykazovali počas posudzovaného obdobia podobný trend. Tento trend bol charakterizovaný poklesom v roku 2019, výraznejším poklesom v roku 2020 a opätovným nárastom v období revízneho prešetrovania na úroveň podobnú úrovni na začiatku posudzovaného obdobia v roku 2018. Príčinou tohto nepravidelného vývoja je najmä značný prílev dumpingového dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla za nízke ceny z Turecka súbežne s jedinečnou dynamikou spôsobenou pandémiou COVID-19. Obmedzenia pohybu a prerušenia priemyselnej činnosti viedli v roku 2020 k mimoriadne nízkej úrovni spotreby ocele a nízkemu dopytu po oceli, zatiaľ čo v roku 2021 počas oživenia po pandémii COVID-19 dopyt po oceli a jej ceny prudko vzrástli, čo okrem iného viedlo k mimoriadne vysokým ziskom oceliarskeho priemyslu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(186)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(187)

Ukazovatele však nemožno analyzovať bez zohľadnenia mimoriadne priaznivých podmienok na trhu s oceľou v roku 2021. V roku 2020 však pandémiou vyvolané spomalenie priemyselnej činnosti a z neho vyplývajúce zníženie dopytu po oceli viedli k výraznému poklesu výkonnosti oceliarskeho priemyslu a svetového hospodárstva vo všeobecnosti. V roku 2021 vďaka oživeniu dopytu po oceli jej spotreba výrazne vzrástla, rovnako ako ceny ocele.

5. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(188)

Ako sa uvádza v odôvodnení 186, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Na druhej strane, ako je vysvetlené v odôvodnení 131, Komisia dospela k záveru, že v prípade neexistencie antidumpingových opatrení by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu dumpingu. Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(189)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie, pravdepodobné cenové úrovne dovozu z Číny pri neexistujúcich antidumpingových opatreniach a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

5.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(190)

Ako sa uvádza v odôvodnení 122, výrobcovia v Číne majú značnú voľnú kapacitu. Odhadovaná čínska voľná kapacita totiž zodpovedá 89 % objemu spotreby na voľnom trhu EÚ. Ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, táto voľná kapacita by sa mohla použiť na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 123, klesajúci čínsky dopyt po oceli je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi kapacitou a dopytom v Číne pravdepodobne zvýši tlak na čínskych výrobcov, aby vyvážali.

(191)

Okrem toho sú Spojené štáty ako jeden z hlavných trhov chránené antidumpingovými opatreniami uloženými na prešetrovaný výrobok, ktoré obmedzujú prístup čínskych výrobcov.

5.2. Atraktívnosť trhu Únie

(192)

Ako sa uvádza v odôvodnení 126, trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Čínsky trh navyše nedokáže absorbovať nadmernú kapacitu ocele a trhy významných tretích krajín sú pre čínsky vývoz uzavreté, pretože majú voči ČĽR zavedené antidumpingové opatrenia, záruky alebo iné ochranné opatrenia. Okrem toho cenové úrovne v Únii sú vyššie než priemerná cena, ktorú čínski vývozcovia účtujú zvyšku sveta. Preto trh Únie predstavuje atraktívny cieľ pre existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, ak by sa zrušili antidumpingové opatrenia.

(193)

Po poskytnutí informácií združenie CISA spochybnilo závery týkajúce sa atraktívnosti trhu Únie, pričom tvrdilo, že čínsky oceliarsky priemysel sa spolieha na svoj domáci trh a že čínska domáca spotreba je desaťkrát vyššia ako v segmente voľného trhu EÚ. Ďalej zdôraznilo, že od 1. augusta 2021 určité výrobky z ocele vrátane plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla už nie sú oprávnené na vývozné zľavy z DPH, čo má odrádzajúci účinok na vývoz a vedie k presmerovaniu čínskej výroby ocele na čínske domáce výrobné odvetvie.

(194)

Komisia uznala, že čínska domáca spotreba plochých výrobkov valcovaných za tepla je výrazne vyššia v porovnaní s voľným trhom EÚ, ale ako je vysvetlené v odôvodnení 190, výrobcovia v Číne majú značnú voľnú kapacitu, ktorú nedokážu uplatniť na svojom domácom trhu. Čínskym výrobcom tak nič nebráni použiť túto voľnú kapacitu na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 123, klesajúci čínsky dopyt po oceli je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi výrobnou kapacitou a dopytom v Číne pravdepodobne zvýši tlak na čínskych výrobcov, aby vyvážali. Pokiaľ ide o údajnú zmenu v systéme DPH, Komisia poznamenala, že združenie CISA nepredložilo žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že zmena zliav z DPH by viedla alebo povedie k akýmkoľvek významným zmenám vývozného správania čínskych výrobcov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla ako nepodložené.

5.3. Pravdepodobné čínske dovozné ceny a vplyv na výrobné odvetvie Únie

(195)

Vzhľadom na nízky objem dovozu z ČĽR v rokoch 2018 až 2021 Komisia usúdila, že na dovozné ceny uvádzané Eurostatom sa pri určovaní pravdepodobných cien dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny v prípade neexistencie antidumpingových opatrení nemožno spoliehať. Namiesto toho Komisia považovala za reprezentatívne zástupnú hodnotu vývozných cien z ČĽR do všetkých tretích krajín okrem Únie (ďalej len „zvyšok sveta“).

(196)

Ako je uvedené v odôvodnení 117, Komisia stanovila, že čínske vývozné ceny (FOB) do zvyšku sveta boli počas obdobia revízneho prešetrovania v priemere 660 EUR/t. Na základe tejto ceny a s cieľom určiť pravdepodobnú cenu, za ktorú by čínsky vývoz dorazil na hranice Únie, Komisia pripočítala náklady na poistenie a prepravu. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia využila ako najlepšie dostupné skutočnosti náklady použité v pôvodnom prešetrovaní, t. j. 52 EUR/t, čo predstavuje 7,9 % ceny za tonu. Komisia preto dospela k záveru, že pravdepodobná dovozná cena CIF čínskeho vývozu plochých výrobkov valcovaných za tepla do Únie by bez opatrení nebola vyššia ako 712 EUR/t.

(197)

Vzhľadom na to, že sa použili štatistické údaje, keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, bolo možné stanoviť len priemernú cenu za tonu pre veľké množstvo rôznych druhov výrobkov. A keďže Komisia nemala dostatok informácií na úrovni druhu výrobku, nemohla vykonať presný výpočet podhodnotenia ceny, ale musela sa obmedziť na porovnanie priemerných cien za tonu.

(198)

Takto stanovená čínska vývozná cena sa porovnala s váženým priemerom predajných cien počas revízneho prešetrovania, ktoré výrobcovia z Únie zaradení do vzorky účtovali zákazníkom na trhu Únie, upraveným na úroveň cien zo závodu.

(199)

Porovnanie cien sa uskutočnilo na rovnakej úrovni obchodu a výsledok porovnania sa rovnako ako v prípade presnej metodiky výpočtu podhodnotenia ceny vyjadril ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania. Ukázalo sa, že čínsky vývoz do Únie by v priemere podhodnotil priemerné ceny výrobného odvetvia Únie približne o 8 %.

(200)

Ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou, ktorá je veľmi citlivá na cenu, a ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny a aj v prešetrovaní rovnakého výrobku z Turecka, pomerne nízke úrovne podhodnotenia ceny v kombinácii s veľkými objemami môžu mať značný a okamžitý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie (74). V oboch týchto prešetrovaniach rozpätie podhodnotenia ceny pod 5 % prinútilo výrobné odvetvie Únie znížiť predajné ceny (alebo stratiť podiel na trhu) do takej miery, že mu v krátkodobom horizonte vznikla značná ujma.

(201)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania práve spamätávalo z turbulentného a hospodársky náročného obdobia vrátane pandémie COVID-19 s nahromadenými stratami, sa stále nachádza v nestabilnej situácii. Je preto veľmi pravdepodobné, že opätovný výskyt dumpingového dovozu z Číny za nízke ceny v značných objemoch, ktoré podhodnocujú ceny Únie, by mal značný nepriaznivý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, najmä pokiaľ ide o výrobu, objemy predaja a ceny, ziskovosť a investičné potreby, čo by viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(202)

Po poskytnutí informácií združenie CISA spochybnilo výber posudzovaného obdobia na analýzu ujmy. Argumentovalo, že dumpingový dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla vo zvýšených objemoch z Turecka v roku 2019, spomalenie hospodárskeho rastu vyvolané pandémiou COVID-19 a intenzívne oživenie po pandémii skreslili dôkazy, ktoré slúžili ako základ na analýzu dumpingu a ujmy. Združenie tvrdilo, že Komisia mala analyzovať iné obdobie, a navrhlo preskúmať predĺžené obdobie, ktoré zahŕňa jeden alebo dva roky pred posudzovaným obdobím (2016 – 2018), ako aj po období revízneho prešetrovania (2022).

(203)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Pripomenula, že rôzne prvky, ktoré združenie CISA uviedlo ako schopné skresliť dôkazy počas posudzovaného obdobia, boli zohľadnené a dôkladne zvážené v analýze ujmy, ktorú vykonala Komisia. Komisia ďalej poznamenala, že aj keby sa zvážilo predĺžené obdobie pred obdobím revízneho prešetrovania, ako navrhlo združenie CISA, naďalej by boli prítomné tie isté prvky. Pokiaľ ide o obdobie revízneho prešetrovania, Komisia pripomenula, že na základe článku 6 ods. 1 základného nariadenia „sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia“. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že od Komisie nemožno vyžadovať, aby vo svojich výpočtoch zohľadnila dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ibaže by tieto dôkazy odhalili také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa predpokladané zavedenie antidumpingového cla javilo ako zjavne neprimerané (75). Rovnaké odôvodnenie by sa analogicky malo uplatňovať aj na revízne prešetrovania začaté podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Združenie CISA neposkytlo žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že pre vývoj po období revízneho prešetrovania by opätovné uloženie cla bolo zjavne neprimerané.

5.4. Záver

(204)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu dumpingového dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu, čím by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

6. ZÁUJEM ÚNIE

(205)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

6.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(206)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 15 členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). V súvislosti s prešetrovaným výrobkom zamestnáva viac ako 38 000 zamestnancov.

(207)

V prípade neexistencie opatrení výrobné odvetvie Únie už nebude chránené proti pravdepodobnému nárastu dumpingového dovozu z Číny, čím by vznikla značná ujma. Účinok antidumpingových opatrení bude pre výrobcov z Únie pozitívny, keďže opatrenia pomôžu výrobnému odvetviu Únie pokračovať v zotavovaní sa z minulého dumpingu. Je preto v jednoznačnom záujme výrobného odvetvia Únie zachovať opatrenia.

6.1.1. Záujem používateľov a neprepojených dovozcov

(208)

Komisia sa obrátila na všetkých známych používateľov a neprepojených dovozcov. Neprihlásili sa žiadni používatelia ani neprepojení dovozcovia, ktorí by na tomto prešetrovaní spolupracovali a predložili vyplnený dotazník. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu používateľov a neprepojených dovozcov, a keďže nič nesvedčí o opaku, pokračovanie opatrení neodporuje záujmom používateľov a dovozcov.

(209)

Komisia okrem toho analyzovala, či by opatrenia voči Číne mali negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok, keďže v súvislosti s plochými výrobkami valcovanými za tepla sú zavedené aj opatrenia voči Turecku, Brazílii, Iránu a Rusku. Podľa údajov z makrodotazníka združenia EUROFER bola úroveň využitia kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania 75 % a celková výrobná kapacita prekročila celkovú spotrebu v Únii o 18 miliónov ton. Okrem toho napriek opatreniam voči niektorým hlavným vývozcom plochých výrobkov valcovaných za tepla takmer 40 krajín vyvážalo počas obdobia revízneho prešetrovania prešetrovaný výrobok do Únie, čo dokazuje, že uloženie opatrení by nemalo vplyv na diverzifikáciu dodávok. Z týchto dôvodov a vzhľadom na to, že používatelia a dovozcovia nespolupracovali, Komisia dospela k záveru, že na úrovni dodávok pre používateľov v odberateľských odvetviach neexistujú žiadne potenciálne riziká.

(210)

Po poskytnutí informácií združenie CISA poukázalo na ochranné opatrenie EÚ týkajúce sa okrem iného dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny, ktoré výrazne obmedzuje možnosť čínskych výrobcov vyvážať ploché výrobky valcované za tepla na trh EÚ, ako aj toky voľného obchodu na úkor nadväzujúcich výrobcov a koncových používateľov.

(211)

Komisia pripomenula, že predmetné ochranné opatrenie nemožno považovať za opatrenie trvalého charakteru a že aktuálne platné opatrenie (76) nemá žiadny vplyv na posúdenie pravdepodobnosti zvýšenia dovozu v prípade neexistencie antidumpingových ciel. Vzhľadom na dočasný charakter ochranných opatrení týkajúcich sa ocele Komisia konštatuje, že nemôžu mať vplyv na jej závery v tomto prešetrovaní. Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, ako sa uvádza v odôvodnení 209, celková výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie presahovala celkovú spotrebu v Únii a počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážalo ploché výrobky valcované za tepla do Únie niekoľko ďalších tretích krajín. Ochranné opatrenie sa okrem toho pravidelne preskúmava a podľa potreby upravuje s cieľom zabezpečiť dostatočné dodávky ocele na trh Únie. Preto by ochranné opatrenia nepredstavovali riziko pre bezpečnosť dodávok pre následných používateľov.

(212)

Združenie CISA navyše tvrdilo, že zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Carbon Border Adjustment Mechanism – ďalej len „CBAM“) by zhoršilo prístup na trh EÚ vzhľadom na zaťažujúce ohlasovacie povinnosti a príplatky spojené s mechanizmom CBAM.

(213)

Komisia pripomenula, že mechanizmus CBAM nadobudne účinnosť až v októbri 2023 a že počas prechodného obdobia do roku 2026 budú musieť dovozcovia ohlasovať len emisie viazané vo svojom tovare bez akýchkoľvek finančných poplatkov. Stanoveným dôvodom tohto prechodného obdobia je poskytnúť stranám čas na prispôsobenie sa pred zavedením konečného systému a znížiť riziko narušenia obchodu. Komisia preto usúdila, že akékoľvek posúdenie potenciálneho vplyvu mechanizmu CBAM na budúce obchodné toky plochých výrobkov valcovaných za tepla je predčasné, a tvrdenie zamietla.

6.1.2. Záver o záujme Únie

(214)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by hovorili v neprospech pokračovania existujúcich opatrení na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR.

7. TVRDENIA, ŽE OPATRENIA BY SA MALI POZASTAVIŤ

(215)

Združenie CISA tvrdilo, že súčasné antidumpingové opatrenia by sa mali pozastaviť v súlade s článkom 14 ods. 4 základného nariadenia, pričom argumentovalo, že sú splnené obe podmienky stanovené v uvedenom článku 14 ods. 4 základného nariadenia. Tvrdilo, že trhové podmienky sa dočasne zmenili do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku takéhoto pozastavenia pokračovala alebo opätovne nastala ujma. V tejto súvislosti združenie CISA pripomenulo očakávania rastu odberateľského odvetvia Únie a očakávané oživenie hospodárstva po pandémii COVID-19, zvýšenie cien dotknutého výrobku, očakávaný pokles objemu dovozu z Ruska a Ukrajiny a vykonávacie rozhodnutie na pozastavenie konečných antidumpingových ciel uložených na ploché valcované výrobky z hliníka z ČĽR (77).

(216)

Komisia tvrdenie združenia CISA zamietla ako všeobecné a nepodložené. Na druhej strane sa revíznym prešetrovaním zistilo, že k opakovanému výskytu ujmy by došlo v prípade neexistencie opatrení a mutatis mutandis aj v prípade pozastavenia. Po poskytnutí informácií združenie CISA zopakovalo toto tvrdenie, ale nepredložilo žiadny nový argument.

8. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(217)

Na základe záverov Komisie o opätovnom výskyte dumpingu, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antidumpingové opatrenia na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR mali zachovať.

(218)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(219)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(220)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(221)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(222)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (78). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(223)

Vývozca alebo výrobca, ktorý nevyvážal dotknutý výrobok do Únie v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla v súčasnosti uplatňovaného na jeho vývoz, môže Komisiu požiadať, aby sa na neho vzťahovala sadzba antidumpingového cla pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky. Komisia by mala vyhovieť takejto žiadosti za predpokladu, že sú splnené tri podmienky. Nový vyvážajúci výrobca musí preukázať, že: i) v období, ktoré sa použilo na stanovenie úrovne cla uplatňovaného na jeho vývoz, nevyvážal dotknutý výrobok do Únie; ii) nie je prepojený so spoločnosťou, ktorá v uvedenom období dotknutý výrobok dovážala, a preto sa na ňu vzťahujú antidumpingové clá, a iii) vyvážal dotknutý výrobok do Únie po tomto období alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

(224)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (79), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(225)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravených, a neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kódy TARIC 7226191091, 7226191095), 7226 91 91 a 7226 91 99, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Toto revízne prešetrovanie sa nevzťahuje na tieto výrobky:

i)	výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou;

ii)	výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele;

iii)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

iv)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

2. Sadzby konečného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Krajina	Spoločnosť	Antidumpingové clo	Doplnkový kód TARIC
Čínska ľudová republika	Bengang Steel Plates Co., Ltd.	0 %	C157
	Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd.	10,3 %	C158
	Hesteel Co., Ltd. Tangshan Branch (80)	10,3 %	C159
	Hesteel Co., Ltd. Chengde Branch (81)	10,3 %	C160
	Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd.	31,3 %	C161
	Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd.	31,3 %	C162
	Shougang Jingtang United Iron and Steel Co. Ltd.	0 %	C164
	Beijing Shougang Co. Ltd., Qian’an Iron & Steel branch	0 %	C208
	Angang Steel Company Limited	10,8 %	C150
	Inner Mongolia Baotou Steel Union Co., Lt	0 %	C151
	Jiangyin Xingcheng Special Steel Works Co., Ltd.	0 %	C147
	Shanxi Taigang Stainless Steel Co., Ltd.	0 %	C163
	Maanshan Iron & Steel Co., Ltd	10,8 %	C165
	Rizhao Steel Wire Co., Ltd.	10,8 %	C166
	Rizhao Baohua New Material Co., Ltd.	10,8 %	C167
	Tangshan Yanshan Iron and Steel Co., Ltd.	0 %	C168
	Wuhan Iron & Steel Co., Ltd.	10,8 %	C156
	Všetky ostatné spoločnosti	0 %	C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (prešetrovaného výrobku) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

4. Ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike predloží Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a)	nevyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (pôvodné obdobie prešetrovania);

b)	nie je prepojený s vývozcom ani výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a

c)	po uplynutí pôvodného obdobia prešetrovania po uplynutí obdobia prešetrovania skutočne vyvážal prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo tohto výrobku.

Článok 1 ods. 2 možno zmeniť tak, že nový vyvážajúci výrobca sa pridá do zoznamu spoločností uvedených v tabuľke, na ktoré sa uplatňuje individuálne clo nepresahujúce colnú sadzbu uplatniteľnú na tie spoločnosti, ktoré spolupracovali pri antidumpingovom prešetrovaní, ale nie pri antisubvenčnom prešetrovaní, t. j. 0 %.

5. Ak by sa konečné vyrovnávacie clá uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 zmenili alebo zrušili, clá uvedené v odseku 2 sa zvýšia v rovnakom pomere obmedzenom na skutočne zistené dumpingové rozpätie alebo zistené rozpätie ujmy podľa jednotlivých spoločností a od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

V prípadoch, keď bolo pri určitých vyvážajúcich výrobcov vyrovnávacie clo odpočítané od antidumpingového cla, žiadosti o vrátenie cla podľa článku 21 nariadenia (EÚ) 2016/1037 povedú takisto k posúdeniu dumpingového rozpätia daného vyvážajúceho výrobcu, ktoré existovalo počas obdobia prešetrovania vrátenia cla. Suma, ktorá sa má žiadateľovi o vrátenie cla vrátiť, nesmie presiahnuť rozdiel medzi vybraným clom a kombinovaným vyrovnávacím a antidumpingovým clom stanoveným v rámci prešetrovania vrátenia cla.

6. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. júna 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649 z 5. apríla 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 92, 6.4.2017, s. 68).

(3) Nariadenie (EÚ) 2017/649 zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(4) Ú. v. EÚ C 277, 12.7.2021, s. 3.

(5) Ú. v. EÚ C 150, 5.4.2022, s. 3.

(6) https://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2594.

(7) https://www.gtis.com/gta.

(8) Pojem „čínska vláda“ sa v tomto nariadení používa v širokom zmysle a zahŕňa Štátnu radu, ako aj ministerstvá, útvary, agentúry a verejné správy na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

(9) Odôvodnenie 76, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1778 zo 6. októbra 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 272, 7.10.2016, s. 33).

(10) Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(11) https://www.gtis.com/gta/.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné.

(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2068 z 26. októbra 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 149); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/191 zo 16. februára 2022, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 36, 17.2.2022, s. 1); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/95 z 24. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo z ocele odosielaných z Taiwanu, Indonézie, zo Srí Lanky a z Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách (Ú. v. EÚ L16, 25.1.2022, s. 36); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2239 z 15. decembra 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých priemyselných oceľových stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 450, 16.12.2021, s. 59); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635 zo 16. apríla 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúrok a rúr zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku (Ú. v. EÚ L 132, 19.4.2021, s. 145).

(14) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 80; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 208; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 59; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 149 až 150.

(15) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 64; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 192; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 46; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 115 až 118.

(16) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 66; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 193 až 194; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 47; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 119 až 122. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu. Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo. Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov prešetrovaného výrobku a dodávateľov ich vstupov.

(17) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 68; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenia 195 až 201; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenia 48 až 52; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 123 až 129.

(18) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 202; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 53; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 130 až 133.

(19) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 75; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 203; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 54; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 134 až 135.

(20) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2068, odôvodnenie 76; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/191, odôvodnenie 204; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/95, odôvodnenie 55; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2239, odôvodnenia 67 až 74; vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenia 136 až 145.

(21) Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2017) 483 final/2, 20. 12. 2017, k dispozícii na adrese: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156474.pdf.

(22) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649 z 5. apríla 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 92, 6.4.2017, s. 68); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/688 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 39).

(23) Globálne fórum pre nadmernú kapacitu ocele, ministerská správa, 20. septembra 2018.

(24) Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov, 14. päťročný plán, preklad do angličtiny zabezpečilo Centrum pre bezpečnosť a vznikajúce technológie, 12. marca 2021,

https://cset.georgetown.edu/wp-content/uploads/t0284_14th_Five_Year_Plan_EN.pdf.

(25) Úvod k Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(26) Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) vydaný nariadením č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformy z 27. marca 2011, zmenený v súlade s rozhodnutím Národnej komisie pre rozvoj a reformy o zmene príslušných ustanovení Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011), vydaným nariadením č. 21 Národnej komisie pre rozvoj a reformy zo 16. februára 2013.

(27) OECD, Latest developments in steelmaking capacity (Najnovší vývoj kapacity výroby ocele), február 2021, strana 11.

(28) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 214/2013 z 11. marca 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2013, s. 1).

(29) Marketplace, Industrial Policy: If China does it, why can’t we? (Priemyselná politika: Ak to robí Čína, prečo by sme nemohli my?), 1. marca 2021.

https://www.marketplace.org/2021/03/01/industrial-policy-if-china-does-it-why-cant-we/.

(30) Pozri: https://www.miit.gov.cn/jgsj/ycls/gzdt/art/2020/art_8fc2875eb24744f591bfd946c126561f.html (stránka navštívená 6. februára 2023).

(31) Pozri oddiel IV pododdiel 3 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín.

(32) Pozri oddiel II pododdiel 1 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia oceľového šrotu.

(33) Pozri kapitolu I oddiel 3 trojročného akčného plánu provincie Che-pej o rozvoji klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci; k dispozícii na adrese: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20200717/1089773.shtml (stránka navštívená 6. februára 2023).

(34) Pozri oddiel II kapitolu 4 odsek 12 trojročného akčného plánu provincie Che-pej o rozvoji klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci; k dispozícii na adrese: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20200717/1089773.shtml.

(35) Pozri kapitolu II oddiel 3 plánu vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu; k dispozícii na adrese: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20211210/1192881.shtml (stránka navštívená 6. februára 2023).

(36) Pozri kapitolu II oddiel 3 plánu vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu; k dispozícii na adrese: https://huanbao.bjx.com.cn/news/20211210/1192881.shtml.

(37) Pracovný plán provincie Ťiang-su na transformáciu, modernizáciu a optimalizáciu rozmiestnenia oceliarskeho odvetvia na roky 2019 – 2025; k dispozícii na adrese: http://www.jiangsu.gov.cn/art/2019/5/5/art_46144_8322422.html (stránka navštívená 6. februára 2023).

(38) 14. päťročný plán provincie Šan-tung o rozvoji oceliarskeho priemyslu; k dispozícii na adrese: http://gxt.shandong.gov.cn/art/2021/11/18/art_15681_10296246.html (stránka navštívená 6. februára 2023).

(39) Akčný plán provincie Šan-si na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu z roku 2020; k dispozícii na adrese: http://gxt.shanxi.gov.cn/zfxxgk/zfxxgkml/cl/202110/t20211018_2708031.shtml (stránka navštívená 6. februára 2023).

(40) Akčný plán na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu provincie Če-ťiang: „Podporiť fúzie a reštrukturalizáciu podnikov, zrýchliť proces koncentrácie, znížiť počet taviarní ocele približne na 10 podnikov“; k dispozícii na adrese: https://www.dl.gov.cn/art/2021/12/20/art_854_1995411.html (stránka navštívená 6. februára 2023).

(41) 14. päťročný plán rozvoja spracovateľského priemyslu mesta Ta-lien v provincii Liao-ning: „Do roku 2025 hodnota priemyselnej výroby odvetvia nových materiálov dosiahne 15 miliónov jüanov a úroveň schopnosti záruky zariadení a kľúčových materiálov sa očividne zvýši“; k dispozícii na adrese: https://www.dl.gov.cn/art/2021/12/20/art_854_1995411.html (stránka navštívená 6. februára 2023).

(42) Pozri webové sídlo skupiny, k dispozícii na adrese http://www.ansteel.cn/about/jituangaoguan/ (stránka navštívená 6. februára 2023).

(43) Pozri webové sídlo spoločnosti, k dispozícii na adrese: https://www.baosteel.com/about/manager (stránka navštívená 6. februára 2023).

(44) Správa – časť III, kapitola 14, s. 346 a nasl.

(45) Pozri 14. päťročný plán Čínskej ľudovej republiky pre národný hospodársky a sociálny rozvoj a dlhodobé ciele do roku 2035, časť III, článok VIII, k dispozícii na adrese: https://cset.georgetown.edu/publication/china-14th-five-year-plan/ (stránka navštívená 6. februára 2023).

(46) Pozri najmä oddiely I a II 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín.

(47) Pozri 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, s. 22.

(48) Pozri akčný plán 1 + 3 mesta Tchang-šan v provincii Che-pej pre železo a oceľ z roku 2022, kapitola 4, oddiel 2; k dispozícii na adrese: http://www.chinaisa.org.cn/gxportal/xfgl/portal/content.html?articleId=e2bb5519aa49b566863081d57aea9dfdd59e1a4f482bb7acd243e3ae7657c70b&columnId=3683d857cc4577e4cb75f76522b7b82cda039ef70be46ee37f9385ed3198f68a (stránka navštívená 6. februára 2023).

(49) Pozri článok na webovom sídle skupiny Ansteel: 鞍钢集团网站 (ansteel.cn) (Zdroj: Angang Daily 2021-11-24).

(50) Pozri vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/635, odôvodnenie 134 až 135 a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 zo 7. apríla 2020 (Ú. v. EÚ L 110, 8.4.2020, s.3), odôvodnenie 143 až 144.

(51) CISA, pripomienky k začatiu revízneho prešetrovania EÚ pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, predložené 19. mája 2022.

(52) CISA, pripomienky k záznamu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty v revíznom prešetrovaní EÚ pred uplynutím platnosti týkajúcom sa antidumpingových opatrení súvisiacich s dovozom určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Číne, predložené 16. septembra 2022.

(53) Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17.

(54) Napríklad odvolanie sa na vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 214/2013 (bod 80 žiadosti) (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2013, s. 1).

(55) Pozri článok LXIV, oddiel 2 14. päťročného plánu.

(56) Pozri oddiel VIII 14. päťročného plánu rozvoja odvetvia surovín.

(57) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(58) Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.

(59) https://www.globalpetrolprices.com/Mexico/electricity_prices/.

(60) https://www.cre.gob.mx/IPGN/index.html.

(61) https://ilostat.ilo.org/data/country-profiles/.

(62) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33), zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/749 z 24. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755, pokiaľ ide o odstránenie Kazachstanu zo zoznamu krajín v prílohe I k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 113, 29.4.2017, s. 11).

(63) https://www.cre.gob.mx/IPGN/index.html.

(64) https://s2.q4cdn.com/156255844/files/doc_financials/quarterly/2021/4Q2021/FS-Ternium-Dec31-2021.pdf.

(65) Worldsteel, 26. 1. 2021, ThinkDesk China Research & Consulting, China’s State-Business Nexus Revisited – Government Interventions and Market Distortions in the Chinese Steel Industry (Revízia prepojenia medzi štátom a podnikmi v Číne – zasahovanie vlády a deformácie trhu v čínskom oceliarskom priemysle), 17. október 2021, s. 92.

(66) OECD, Latest developments in steelmaking capacity (Najnovší vývoj kapacity výroby ocele), február 2021, strana 11.

(67) ThinkDesk China Research & Consulting, China’s State-Business Nexus Revisited – Government Interventions and Market Distortions in the Chinese Steel Industry (Revízia prepojenia medzi štátom a podnikmi v Číne – zasahovanie vlády a deformácie trhu v čínskom oceliarskom priemysle), 17. október 2021.

(68) V súčasnosti existujú antidumpingové opatrenia v týchto krajinách: Kanada, Spojené štáty, Turecko, Mexiko a Spojené kráľovstvo. Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (krajiny Perzského zálivu) má zavedené ochranné opatrenia a Spojené štáty majú zavedené aj opatrenia podľa článku 232.

(69) Ú. v. EÚ L 258, 6.10.2017, s. 24.

(70) Ú. v. EÚ L 238, 6.7.2021, s. 32.

(71) Odôvodnenie 139, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/9 zo 6. januára 2021, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2021, s. 4).

(72) Odôvodnenie 210, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1100 z 5. júla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ L 238, 6.7.2021, s. 32).

(73) Tamže.

(74) Odôvodnenie 98, Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2021, s. 4.

(75) Rozsudok zo 17. decembra 2008 vo veci T-462/04, HEG a Graphite India/Rada, ECLI:EU:T:2008:586, bod 67.

(76) Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 Komisia uložila ochranné opatrenie, pokiaľ ide o určité výrobky z ocele, na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 bolo uplatňovanie ochranného opatrenia predĺžené do 30. júna 2024.

(77) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1788 z 8. októbra 2021, ktorým sa pozastavujú konečné antidumpingové clá uložené vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/1784 na dovoz plochých valcovaných výrobkov z hliníka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 359, 11.10.2021, s. 105).

(78) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(79) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(80) Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Tangshan Branch“.

(81) Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Chengde Branch“.

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/84

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/1123

zo 7. júna 2023,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 18,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Predchádzajúce prešetrovania a platné opatrenia

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/969 (2) Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „dotknutá krajina“ alebo „Čína“) (ďalej len „pôvodné nariadenie“). V súčasnosti platné vyrovnávacie clá sa pohybujú v rozmedzí od 4,6 % do 35,9 % (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/649 (3) Komisia uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ČĽR). V súčasnosti platné antidumpingové clá sa pohybujú v rozmedzí od 0 % do 31,3 %.

1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(3)	Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) bola Komisii doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení podľa článku 18 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť o revízne prešetrovanie (ďalej len „žiadosť“) predložilo 9. marca 2022 v zmysle článku 10 ods. 6 základného nariadenia Európske združenie oceliarskeho priemyslu – EUROFER (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla.

(5)	Žiadateľ tvrdil, že uplynutie platnosti vyrovnávacích opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencovania a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(6)

Keďže Komisia konštatovala, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, na základe článku 18 ods. 2 základného nariadenia začala 8. júna 2022 revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, pokiaľ ide o dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(7)

Pred začatím revízneho prešetrovania Komisia 12. mája 2022 oznámila čínskej vláde (6), že jej bola doručená riadne doložená žiadosť, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. V ten istý deň predložila svoje písomné pripomienky aj čínska vláda, ktorá tvrdila, že žiadosť vo všeobecnosti neobsahuje dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, najmä pokiaľ ide o špecifickosť údajných subvencií pre výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla. Komisia vzala pripomienky čínskej vlády na vedomie a počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti venovala týmto prvkom osobitnú pozornosť.

1.4. Samostatné prešetrovanie týkajúce sa toho istého dotknutého výrobku

(8)

Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie5. apríla 2022 (7) takisto oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (8) týkajúceho sa platných konečných antidumpingových opatrení na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR do Únie.

1.5. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(9)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.6. Zainteresované strany

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti osobitne informovala žiadateľa, všetkých známych výrobcov z Únie, známych výrobcov v ČĽR a orgány Čínskej ľudovej republiky, ako aj známych dovozcov, používateľov a obchodníkov a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(11)	Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.7. Výber vzorky

(12)	V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.7.1. Výber vzorky výrobcov z Únie

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 27 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho objemu výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane preskúmať. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 29 % odhadovanej celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže Komisii neboli doručené žiadne pripomienky, potvrdila predbežne vybratú vzorku. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

1.7.2. Výber vzorky dovozcov

(14)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala známych neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Žiadny neprepojený dovozca sa neprihlásil a neposkytol požadované informácie.

1.7.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(15)

Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, vyzvala všetkých známych výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo ďalších výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Žiadny z výrobcov v ČĽR neposkytol požadované informácie.

(16)	Komisia preto informovala orgány ČĽR verbálnou nótou z 2. septembra 2022, že pri skúmaní pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania možno bude musieť pristúpiť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Orgány ČĽR na nótu nereagovali.

1.8. Dotazník a overovanie

(17)	Komisia zaslala dotazníky trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, žiadateľovi a čínskej vláde. Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a od žiadateľa.

(18)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

Výrobcovia z Únie:

—	Arcelor Mittal Poland (Dabrowa Górnicza, Poľsko),

—	Tata Steel Ijmuiden (IJmuiden, Holandsko),

—	ThyssenKrupp Steel Europe AG (Duisburg, Nemecko) a jeho prepojený podnik ThyssenKrupp Material Processing (Krefeld, Nemecko).

1.9. Poskytnutie informácií

(19)	Komisia 4. apríla 2023 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť vyrovnávacie clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k uvedenému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(20)	Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté. Združenie CISA 12. apríla 2023 požiadalo o vypočutie útvarmi Komisie.

2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK, DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Prešetrovaný výrobok

(21)

Výrobok, ktorý je predmetom tohto revízneho prešetrovania, je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, t. j. určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté (ďalej len „plochý výrobok valcovaný za tepla“ alebo „prešetrovaný výrobok“).

Toto revízne prešetrovanie sa nevzťahuje na tieto výrobky:

a)	výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou;

b)	výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele;

c)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

d)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kódy TARIC 7226191091, 7226191095), 7226 91 91 a 7226 91 99. Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu a bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek následná zmena nomenklatúrneho zatriedenia.

(22)

(23)

2.2. Dotknutý výrobok

(24)	Dotknutým výrobkom v rámci tohto prešetrovania je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.3. Podobný výrobok

(25)

—	dotknutý výrobok vyvážaný do Únie,

—	prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu ČĽR a

—	prešetrovaný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(26)	Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

3. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA SUBVENCOVANIA

(27)	Ako sa uvádza v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, Komisia najprv v súlade s článkom 18 základného nariadenia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti existujúcich opatrení viedlo k pokračovaniu subvencovania.

3.1. Nespolupráca a použitie dostupných skutočností v súlade s článkom 28 ods. 1 základného nariadenia

(28)

Komisia 12. júla 2022 zaslala čínskej vláde dotazník. Čínska vláda bola požiadaná, aby dotazník postúpila bankám a iným finančným inštitúciám, o ktorých vie, že poskytovali úvery dotknutému odvetviu, ako aj výrobcom a distribútorom ocele valcovanej za tepla a ocele valcovanej za studena, ktorí poskytujú vstupy do výroby prešetrovaného výrobku.

(29)	Komisii nebola doručená žiadna odpoveď.

(30)

Verbálnou nótou z 2. septembra 2022 Komisia informovala čínske orgány, že vzhľadom na to, že čínska vláda a výrobcovia prešetrovaného výrobku nespolupracujú, Komisia v súlade s článkom 28 ods. 1 základného nariadenia plánuje vychádzať pri svojich zisteniach z dostupných skutočností. Informovala ich aj o tom, že zistenia na základe dostupných skutočností môžu byť menej priaznivé, než keby čínska vláda a výrobcovia spolupracovali.

(31)	V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky. Na účely stanovenia pravdepodobnosti pokračovania subvenčných praktík Číny v odvetví plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla Komisia v súlade s článkom 28 základného nariadenia zvažovala použitie dostupných skutočností.

(32)

V súlade s tým Komisia použila pri svojej analýze všetky dostupné skutočnosti, ktoré mala k dispozícii, konkrétne:

žiadosť;

b)	zistenia z pôvodného prešetrovania, ktoré Komisia vykonala vo vzťahu k rovnakému výrobku v Číne, ako sú napríklad ploché výrobky valcované za tepla (9);

zistenia z najnovších antisubvenčných prešetrovaní, ktoré Komisia vykonala v súvislosti s podporovanými odvetviami v Číne, napríklad v súvislosti s pneumatikami (10) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa pneumatík“), elektrickými bicyklami (11) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa e-bicyklov“), výrobkami z ocele s organickým povlakom (12) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa výrobkov z ocele s organickým povlakom“), káblami z optických vlákien (13) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa sklenených vlákien“) a upravovanými hliníkovými fóliami (14) (ďalej len „prešetrovanie týkajúce sa hliníkových fólií“), v rámci ktorých sa skúmali podobné subvencie;

d)	pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve ČĽR na účely prešetrovania na ochranu obchodu (ďalej len „správa o Číne“) (15).

3.2. Všeobecné poznámky k oceliarskemu odvetviu v Číne

(33)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme špecifických subvencií alebo programov subvencovania (oddiel 3.3 a nasledujúce oddiely) Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre viac ako jednu zo subvencií alebo viac ako jeden z programov subvencovania. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania sú súčasťou vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády z nasledovných dôvodov.

3.2.1. 14. päťročný plán

(34)

V rámci súčasného prešetrovania Komisia zistila, že hlavným relevantným dokumentom počas obdobia revízneho prešetrovania bol 14. päťročný plán rozvoja odvetvia surovín, napríklad oceliarskeho priemyslu. Oceliarsky priemysel ako dôležitá súčasť odvetvia surovín predstavuje kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu, a „hlavné bojisko“ reštrukturalizácie priemyselnej základne a ekologického priemyselného rozvoja. V pláne sa kladie dôraz na rozvoj skupiny popredných podnikov v priemyselnom reťazci s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou.

(35)	Trojročný akčný plán provincie Che-pej o rozvoji klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci (2020 – 2022) sa venuje reforme zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, pričom sa zameriava na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných oceliarskych podnikov.

(36)

V 14. päťročnom pláne rozvoja oceliarskeho priemyslu provincie Šan-tung sa ako cieľ zdôrazňuje konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu, keďže sa zavádza prísna kontrola výrobnej kapacity. Okrem toho sa v ňom kladie za cieľ optimalizovať priemyselnú štruktúru, posilniť inovácie, podporovať ekologický rozvoj a vybudovať vyspelú priemyselnú základňu na výrobu ocele s prvotriednou domácou konkurencieschopnosťou a medzinárodným vplyvom.

(37)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že Komisia sa vo veľkej miere opiera o 14. päťročný plán s cieľom preukázať strategický význam príslušného odvetvia, a tým dokazuje existenciu subvencií vo vzťahu k tomuto konkrétnemu odvetviu. Združenie CISA zdôraznilo, že päťročné plány sú len usmerňujúcimi dokumentmi vyjadrujúcimi politické stanoviská do budúcnosti a ako také nie sú záväzné, pretože tieto plány neobsahujú žiadne ustanovenia o ich porušení alebo sankciách. Okrem toho združenie CISA v tejto súvislosti odkázalo na rovnocenné dokumenty a správy zo strany Európskej komisie, ako je napríklad publikácia Komisie s názvom Nová priemyselná stratégia, v ktorej samotná Komisia určuje rôzne priority z hľadiska verejných investícií ako jasný pokus riadiť budúci rozvoj kľúčových priemyselných odvetví EÚ.

(38)

Tento argument nebolo možné akceptovať. V prvom rade päťročné plány uverejňované čínskou vládou nie sú len všeobecnými usmerneniami, ale majú právne záväzný charakter. V 14. päťročnom pláne sa výslovne všetkým orgánom pripomína, aby dôsledne vykonávali plány: „Budeme posilňovať systémy riadenia plánovania, ako sú katalógy a zoznamy, zostavovanie a archiváciu a zosúlaďovanie a koordináciu, vypracujeme zoznamy a katalógy, ako sú napríklad osobitné plány na národnej úrovni pre ‚14. päťročnicu‘, podporíme archiváciu plánu založenú na informačnej platforme pre integrované riadenie národného plánovania a zabezpečíme, aby rôzne plány podliehali jednotnému riadeniu. Vytvoríme a zlepšíme mechanizmy zosúladenia plánovania a koordinácie, zosúladíme plány schválené Ústredným výborom Komunistickej strany Číny a Štátnou radou a plány rozvoja provincií s týmto plánom pred predložením na schválenie, zabezpečíme, aby sa územné plánovanie na národnej úrovni, osobitné plánovanie, regionálne plánovanie a iné úrovne plánovania koordinovali s týmto plánom z hľadiska hlavných cieľov, smerov rozvoja, celkovej koncepcie, hlavných politík, veľkých projektov a prevencie a kontroly rizík.“ (16) V 14. päťročnom pláne rozvoja odvetvia surovín sa stanovuje, že „všetky kraje sa musia týmto plánom zlepšiť a zaradiť hlavný obsah a hlavné projekty v ňom uvedené medzi svoje základné miestne úlohy“, kým „oceliarske a ďalšie kľúčové odvetvia formulujú špecifické stanoviská k vykonávaniu na základe cieľov a úloh stanovených v tomto pláne“. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(39)	Čínska vláda v rámci tohto prešetrovania nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.2.2. Nariadenie č. 35

(40)

Nariadenie č. 35 Národnej komisie pre rozvoj a reformy – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu (2005) (ďalej len „nariadenie č. 35“) je ďalším politickým dokumentom, ktorým sa riadi čínske oceliarske odvetvie. Bolo prijaté Štátnou radou a upravuje rôzne aspekty kontroly čínskej vlády nad priemyslom vrátane:

—	zákazu väčšinového zahraničného vlastníctva výrobcov ocele v Číne (článok 1),

—	stanovenia cieľov z hľadiska produkcie pre najväčších výrobcov ocele (článok 3),

—	stanovenia pravidiel v súvislosti so zmenami v podnikovej štruktúre oceliarskych spoločností (článok 20),

—	stanovenia povoľovacích postupov čínskej vlády pre investovanie do výrobcov ocele (článok 22),

—	poskytovania pôžičiek a udeľovania užívacích práv k pozemkom len tým výrobcom ocele, ktorí uplatňujú národné politiky rozvoja stanovené pre toto odvetvie (články 24 a 25), a

—	zásahov štátu zameraných na podporu skupín veľkých oporných podnikov pri budovaní výrobných prevádzok v zahraničí a základní pre zásobovanie surovinami (článok 30).

3.2.3. Rozhodnutie č. 40

(41)

Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady, ktoré na účely investícií rozdeľuje priemyselné odvetvia do rôznych kategórií, konkrétne na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. V uvedenom rozhodnutí sa uvádza, že dôležitým základom pri prijímaní investičných pokynov je „Katalóg usmernení k úprave priemyselnej štruktúry“, ktorý je vykonávacím opatrením k rozhodnutiu č. 40. Čínska vláda sa ním riadi aj pri realizácii investičných projektov a pri tvorbe a presadzovaní politík v oblasti verejných financií, daní, poskytovania úverov, územného plánovania, dovozu a vývozu (17). Oceliarsky priemysel sa v kapitole VIII uvedeného katalógu usmernení označuje za podporované výrobné odvetvie. Pokiaľ ide o právnu povahu rozhodnutia č. 40, Komisia zistila, že je nariadením Štátnej rady, ktorá je najvyšším správnym orgánom v ČĽR. V tejto súvislosti je preto právne záväzné pre ostatné verejné subjekty, ako aj pre hospodárske subjekty (18).

3.2.4. Plán revitalizácie

(42)

Koncepcia pre úpravu a revitalizáciu oceliarskeho priemyslu (2009) je akčným plánom pre oceliarsky priemysel. Plán sa zaoberá medzinárodnou finančnou krízou a rieši celkové politické požiadavky čínskej vlády na udržanie rastu. Takisto sa usiluje o „zaručenie stabilného fungovania tohto výrobného odvetvia“, pretože sa „považuje za dôležitý priemyselný pilier národného hospodárstva“. V dokumente sa stanovuje:

—	zvýšenie finančnej podpory pre „kľúčových oporných“ výrobcov ocele,

—	zrýchlenie štrukturálnych úprav a podpora modernizácie priemyslu,

—	podporovanie kľúčových spoločností, ktoré expandujú do zahraničia v rámci svojho rozvoja, technickej spolupráce a pri fúziách a akvizíciách,

—	rozšírenie uplatňovania exportného úveru na metalurgické zariadenia.

3.2.5. Katalóg usmernení k úprave priemyselnej štruktúry

(43)	Podľa kapitoly VIII Katalógu usmernení k úprave priemyselnej štruktúry (2019) je oceliarsky priemysel podporovaným odvetvím.

3.2.6. Celkové závery v súvislosti so zasahovaním čínskej vlády do oceliarskeho odvetvia

(44)

Vzhľadom na uvedené dokumenty a ich ustanovenia, o ktorých neexistujú dôkazy, že už nie sú v platnosti, Komisia zopakovala svoj záver z pôvodného prešetrovania, že čínsky oceliarsky priemysel bol počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej kľúčovým/strategickým priemyselným odvetvím, ktorého rozvoj čínska vláda stále aktívne podporuje a riadi ako strategický cieľ politiky.

3.3. Subvencie a programy subvencovania preskúmavané v rámci súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(45)

Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia nespolupracovali, ako sa konštatovalo v odôvodneniach 27 a 30, Komisia sa rozhodla preskúmať, či subvencovanie pokračuje, ďalej uvedeným spôsobom. Komisia najprv preskúmala, či sa subvenciami, ktoré boli predmetom vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní, naďalej poskytovala výhoda odvetviu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Následne Komisia analyzovala, či toto výrobné odvetvie využívalo výhody zo subvencií, ktoré neboli v pôvodnom prešetrovaní predmetom vyrovnávacích opatrení (ďalej len „ďalšie subvencie“ alebo „nové subvencie“), ako sa tvrdí v žiadosti.

(46)

Komisia sa rozhodla, že vzhľadom na zistenia potvrdzujúce existenciu pokračujúceho subvencovania pri väčšine subvencií, ktoré boli predmetom vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní, ako aj pri niektorých ďalších subvenciách už nie je potrebné prešetrovať všetky ostatné subvencie, ktoré podľa žiadateľa údajne existujú.

(47)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že zistenia, ku ktorým sa dospelo v minulých antisubvenčných prešetrovaniach, nemožno jednoducho preniesť na súčasné prešetrovanie Komisie, keďže takéto prenesenie dôkazného bremena odporuje právu na obhajobu, na ktoré má nárok každý odporca v takýchto prešetrovaniach. Podľa združenia CISA Komisia použila minulé zistenia v iných samostatných a nesúvisiacich prešetrovaniach, aby vykreslila hospodárske postupy v Číne ako príklady subvencovania. Tento prístup však nedokazuje existenciu subvencovania v súvislosti s prešetrovaným výrobkom.

(48)

Komisia usúdila, že žalobca poskytol dostatočné dôkazy o existencii, výške, povahe, výhodách a špecifickosti, ktoré mal primerane k dispozícii. Komisia okrem toho takisto usúdila, že vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu sa v nedávnych antisubvenčných prešetrovaniach EÚ týkajúcich sa rovnakých programov subvencovania uvedených v žiadosti skúmali aj výhody, špecifickosť a výška subvencovania tých istých programov. Tieto predchádzajúce zistenia o subvencovaní spolu s množstvom informácií uvedených v žiadosti a potvrdených Komisiou v priebehu tohto prešetrovania predstavovali dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o pokračovanie subvencovania v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

3.4. Subvencie, ktoré boli predmetom vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní

3.4.1. Preferenčné úvery

3.4.1.1. Zistenia z pôvodného prešetrovania

(49)	V pôvodnom prešetrovaní (19) Komisia zistila, že štátom vlastnené banky sú verejnými subjektmi, pretože plnia vládne funkcie, a tým vykonávajú vládnu právomoc.

(50)

Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli úvery výrobcom spolupracujúcim v pôvodnom prešetrovaní, vo väčšine prípadov išlo o štátom vlastnené banky. Na základe dostupných informácií v pôvodnom prešetrovaní sa preukázalo, že minimálne 35 zo 45 oznámených bánk boli štátom vlastnené banky vrátane veľkých komerčných bánk v Číne, ako sú Bank of China (Čínska banka), China Construction Bank (Čínska stavebná banka) a Industrial and Commercial Bank of China (Čínska priemyselná a obchodná banka). Okrem toho sa zistilo, že tieto štátom vlastnené komerčné banky mali dominantné postavenie na trhu a zo svojej pozície verejných subjektov sa zapájali do poskytovania úrokových sadzieb, ktoré sú nižšie ako trhové. Preto sa dospelo k záveru, že čínska vláda uplatňovala politiku poskytovania preferenčných úverov odvetviu plochých výrobkov valcovaných za tepla.

(51)

Komisia takisto zistila, že okrem iného na základe článkov 34 a 38 zákona o komerčnom bankovníctve a článkov 17 a 18 nariadenia č. 40 boli súkromné komerčné banky v Číne poverené a usmernené čínskou vládou, aby poskytovali preferenčné úvery výrobcom v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom iv) základného nariadenia.

(52)

Komisia preto dospela k záveru, že: výrobcom plochých výrobkov valcovaných za tepla sa poskytovala finančná pomoc vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov od štátu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia a súkromné banky boli takisto poverené alebo usmernené vládou, aby poskytovali finančnú pomoc takýmto výrobcom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(53)

Zistilo sa, že výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existovala v rozsahu, v ktorom sa štátne úvery udeľovali za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Keďže sa zistilo, že neštátne úvery v Číne nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu (súkromné banky poveruje a usmerňuje čínska vláda), referenčná hodnota bola vytvorená na základe štandardnej úverovej sadzby Čínskej ľudovej banky. Táto sadzba bola upravená tak, aby zohľadňovala bežné trhové riziko, a to pridaním primeraného očakávaného ážia pre dlhopisy emitované firmami s ratingom „neinvestičného stupňa“ (rating BB).

(54)

Zistilo sa, že tento program subvencovania bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože oceliarsky priemysel patril podľa rozhodnutia č. 40 do podporovanej kategórie a poskytovanie úverov bolo obmedzené len na oceliarske podniky, ktoré v plnom rozsahu uplatňovali rozvojové politiky pre železiarsky a oceliarsky priemysel (nariadenie č. 35).

(55)	Okrem toho sa zistilo, že program bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, pretože niektoré plány a dokumenty vlády podporovali a nariaďovali poskytovanie finančnej podpory oceliarskemu priemyslu aj v špecifických geografických regiónoch Číny.

(56)	Miera subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa pohybovala v rozmedzí od 1,99 % do 27,91 %.

3.4.1.2. Pokračovanie programu subvencovania

(57)	Žiadateľ v žiadosti a príslušných prílohách (20) predložil dôkazy o tom, že čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla naďalej využívali výhodu plynúcu z poskytovania preferenčných úverov a úrokových sadzieb, ktoré boli nižšie ako trhové, od domácich bánk v Číne.

(58)

Žiadateľ poskytol dôkazy o významnom zastúpení a pokračujúcom dominantnom postavení štátom vlastnených bánk v čínskom bankovom sektore. V bode 67 žiadosti sa uvádza zoznam veľkých štátom vlastnených bánk, ktoré čínskym výrobcom plochých výrobkov valcovaných za tepla poskytli úvery za zvýhodnených podmienok.

(59)	Napokon žiadateľ uviedol, že v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia sú súkromné banky stále poverované a usmerňované čínskou vládou, aby poskytovali subvencované úvery. Preto sú v tomto ohľade zistenia Komisie z pôvodného prešetrovania stále platné.

(60)	Keďže čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy uvedené žiadateľom v súvislosti so súčasnou situáciou v čínskom bankovom systéme.

(61)

Rozhodujúce skutočnosti relevantné pre vytvorenie tohto programu subvencovania a jeho pokračovanie, konkrétne správanie štátom vlastnených bánk ako verejných orgánov, ich dominantné postavenie v bankovom sektore, poverenie a usmerňovanie súkromných bánk, boli navyše potvrdené v správe o Číne (21) a v zisteniach z najnovších prešetrovaní týkajúcich sa pneumatík (22), e-bicyklov (23), výrobkov z ocele s organickým povlakom (24), sklenených vlákien (25) a hliníkových fólií (26).

3.4.1.3. Výhoda

(62)

Keďže čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by sa mohla vypočítať výška subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Hoci sa výška subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania nedala presne stanoviť z dôvodu nedostatočnej spolupráce, na základe žiadosti, zistení z predchádzajúcich prešetrovaní uvedených v odôvodnení 61, a keďže nič nesvedčí o opaku, bolo možné dospieť k záveru, že čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla boli naďalej subvencovaní.

3.4.1.4. Špecifickosť

(63)

Predmetný program subvencovania zostáva špecifickým v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na skutočnosť, že právna situácia opísaná v odôvodnení 54 sa nezmenila, a tiež z dôvodu, že nový 14. päťročný plán pre oceliarske odvetvie potvrdzuje, že oceliarsky priemysel je podporovaným odvetvím.

3.4.1.5. Záver

(64)	Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie preferenčných úverov, čo predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

3.4.2. Poskytovanie užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu

3.4.2.1. Zistenia z pôvodného prešetrovania

(65)

V pôvodnom prešetrovaní (27) Komisia zistila, že poskytovanie užívacích práv k pozemkom čínskou vládou by sa malo považovať za subvenčné opatrenie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v Číne neexistoval fungujúci trh s pozemkami, čínska vláda poskytuje užívacie práva k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu, čím sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam. Použitím externej referenčnej hodnoty sa preukázalo, že suma, ktorú zaplatili výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla za užívacie práva k pozemkom, je výrazne pod normálnou trhovou sadzbou.

(66)

Komisia takisto zistila, že subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia, pretože prístup k priemyselným pozemkom sa zo zákona obmedzuje len na spoločnosti, ktoré dodržiavajú štátom stanovené priemyselné politiky. Okrem toho boli predmetom ponukového konania len určité transakcie, ceny často stanovovali štátne orgány a vládna prax v tejto oblasti je nejasná a netransparentná.

(67)	Použitím referenčných cien pozemkov na Taiwane sa miera subvencie vo vzťahu k tomuto opatreniu stanovila v pôvodnom prešetrovaní pre výrobcov zaradených do vzorky v rozsahu od 1,20 % do 7,63 %.

3.4.2.2. Pokračovanie programu subvencovania

(68)	Žiadateľ v žiadosti a príslušných prílohách (28) predložil dôkazy o tom, že čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla naďalej využívali výhodu v podobe užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu.

(69)

Žiadateľ uviedol, že legislatíva, ktorá upravuje túto oblasť, sa od pôvodného prešetrovania nezmenila. Súkromné vlastníctvo pozemkov je v Číne zakázané. Podľa zákona o správe pozemkov, a najmä jeho článku 2, je čínska vláda stále konečným vlastníkom všetkej pôdy v Číne, keďže pôda je spoločným vlastníctvom Číny. V zákone o vlastníctve (články 45 až 48) sa uvádza, že pôda v Číne je buď „v spoločnom vlastníctve“, alebo „vo vlastníctve štátu“. Žiadny pozemok sa nedá predať, ale užívacie práva k pozemkom sa môžu udeľovať prostredníctvom verejného ponukového konania, cenových ponúk alebo dražby.

(70)	Čínska vláda ani výrobcovia neposkytli dôkazy, ktoré by naznačovali, že odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla prestalo využívať výhodu v podobe užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu.

(71)

Na základe dostupných informácií vrátane dôkazov uvedených v tejto súvislosti v správe o Číne (29) a zistení z najnovších antisubvenčných prešetrovaní týkajúcich sa pneumatík (30), e-bicyklov (31) a káblov z optických vlákien (32) z ČĽR Komisia dospela k záveru, že sadzby platené za užívanie pozemkov boli naďalej subvencované, pretože systém stanovený čínskou vládou nie je v súlade s trhovými zásadami.

3.4.2.3. Výhoda

(72)

Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Hoci sa výška subvencovania nedala presne stanoviť z dôvodu nedostatočnej spolupráce, na základe žiadosti, zistení z predchádzajúcich prešetrovaní uvedených v odôvodnení 71, a keďže nič nesvedčí o opaku, bolo možné dospieť k záveru, že čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla boli naďalej subvencovaní.

3.4.2.4. Špecifickosť

(73)

Subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia. Užívacie práva k pozemkom sa udeľujú len obmedzenej skupine spoločností. Oceliarske odvetvie, ktoré patrí do kategórie podporovaných sektorov v rámci rozhodnutia Štátnej rady č. 40, navyše patrí medzi sektory, ktoré využívajú výhodu plynúcu z užívacích práv k pozemkom.

3.4.2.5. Záver

(74)	Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo poskytovanie užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu, čo je napadnuteľná subvencia.

3.4.3. Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

3.4.3.1. Zistenia z pôvodného prešetrovania

(75)	V rámci pôvodného prešetrovania (33) Komisia zistila, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla prijímali napadnuteľné subvencie v súvislosti s preferenčným zaobchádzaním v rámci programov a politík týkajúcich sa daní z príjmov a iných priamych daní.

(76)

Pokiaľ ide o tri konkrétne programy – zvýhodnená daň z príjmov podnikov v prípade zdrojových výrobkov zo synergického využitia, kompenzácia dane z príjmov podnikov za výdavky na výskum a vývoj a oslobodenie od dane z užívania pozemkov, Komisia vychádzala pri svojich zisteniach vo vzťahu k právnemu základu, oprávnenosti, charakteru subvencie a jej špecifickosti z overených vyplnených dotazníkov a vypočítala jednotlivé miery subvencií pre spoločnosti zaradené do vzorky.

(77)	Zistilo sa, že programy týkajúce sa dane z príjmov a iných priamych daní predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, čo poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(78)

Takisto sa zistilo, že tieto subvenčné schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa riadil orgán poskytujúci subvencie, obmedzovali prístup k schémam len pre určité podniky a odvetvia zaradené do kategórie podporovaných odvetví, ako napr. tie, ktoré patria do odvetvia výroby plochých výrobkov valcovaných za tepla.

(79)	Miera subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa pohybovala v rozmedzí od 0,00 % do 0,66 %.

3.4.3.2. Pokračovanie programu subvencovania

(80)

V žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (34) žiadateľ predložil dôkazy, že mnohí čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla naďalej využívajú viaceré programy týkajúce sa zvýhodnenej dane z príjmov podnikov, ktoré boli v pôvodnom prešetrovaní predmetom vyrovnávacích opatrení. Právnym základom programu týkajúceho sa zvýhodnenej dane z príjmov podnikov je článok 28 zákona o dani z príjmov podnikov a článok 93 vykonávacích predpisov k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov. Okrem toho žiadateľ predložil dôkazy o kompenzácii dane z príjmov podnikov za subvenciu na výskum a vývoj s právnym základom v článku 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov podnikov spolu s vykonávacími predpismi k zákonu ČĽR o dani z príjmov podnikov.

(81)	Prešetrovania týkajúce sa káblov z optických vlákien (35) a hliníkových fólií (36) potvrdili, že schémy sa stále používajú a ich charakter sa nezmenil.

(82)	Keďže čínska vláda nespolupracovala, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti s pokračovaním výhod pre výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla plynúcich z programov a politík týkajúcich sa dane z príjmov a iných priamych daní.

(83)	Predmetné schémy sa považujú za subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých príjmov vlády, ktoré poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

3.4.3.3. Výhoda

(84)

Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Hoci výška subvencovania sa nedala presne stanoviť z dôvodu nedostatočnej spolupráce, na základe žiadosti, zistení z predchádzajúcich prešetrovaní uvedených v odôvodnení 81, a keďže nič nesvedčí o opaku, bolo možné dospieť k záveru, že čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla boli naďalej subvencovaní.

3.4.3.4. Špecifickosť

(85)	Tieto schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa riadil orgán poskytujúci subvencie, obmedzovali prístup k schémam len pre určité podniky a odvetvia.

3.4.3.5. Záver

(86)	Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že niektoré daňové programy počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej predstavovali napadnuteľné subvencie.

3.4.4. Programy a politiky týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla

3.4.4.1. Zistenia z pôvodného prešetrovania

(87)

V rámci pôvodného prešetrovania (37) Komisia zistila, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla prijímali napadnuteľné subvencie v súvislosti s preferenčným zaobchádzaním v rámci dvoch programov týkajúcich sa nepriamej dane a dovozného cla:

a)	oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovážaných zariadení a technológií;

b)	oslobodenie od dane v prípade štátom nariadeného premiestnenia.

(88)	Zistilo sa, že programy týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia v podobe ušlých príjmov vlády, ktoré poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

(89)

Takisto sa zistilo, že tieto subvenčné schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa riadil orgán poskytujúci subvencie, obmedzovali prístup k schémam len pre určité podniky a odvetvia. Okrem toho skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, neumožnila Komisii dospieť k záveru, či existovali objektívne kritériá oprávnenosti na zaradenie do niektorých schém, v dôsledku čoho sú tieto schémy špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(90)	Miera subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola 1,01 %.

3.4.4.2. Pokračovanie programu subvencovania

(91)

Žiadosť, ako aj zistenia z najnovších antisubvenčných prešetrovaní, ktoré Komisia vykonala v súvislosti s podporovanými odvetviami v Číne, ako sú napríklad prešetrovania týkajúce sa pneumatík (38), výrobkov z ocele s organickým povlakom (39) a hliníkových fólií (40), potvrdili, že schémy sa stále používajú a ich charakter sa nezmenil.

(92)

Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla nespolupracovali, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti s pokračovaním výhod pre výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla plynúcich z programov a politík týkajúcich sa nepriamej dane a dovozného cla.

(93)	Predmetné schémy sa považujú za subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých príjmov vlády, ktoré poskytujú výhodu prijímajúcim spoločnostiam.

3.4.4.3. Výhoda

(94)

Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Hoci výška subvencovania sa nedala presne stanoviť z dôvodu nedostatočnej spolupráce, na základe žiadosti, zistení z predchádzajúcich prešetrovaní uvedených v odôvodnení 91, a keďže nič nesvedčí o opaku, bolo možné dospieť k záveru, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla boli naďalej subvencovaní.

3.4.4.4. Špecifickosť

(95)	Tieto schémy sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože prístup k schémam je obmedzený len pre určité podniky a odvetvia.

3.4.4.5. Záver

(96)	Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že programy týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla počas obdobia revízneho prešetrovania aj naďalej predstavovali napadnuteľné subvencie.

3.4.5. Grantové programy

3.4.5.1. Zistenia z pôvodného prešetrovania

(97)	V pôvodnom prešetrovaní (41) Komisia dospela k záveru, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky využívali rôzne granty súvisiace s ochranou životného prostredia a so znižovaním emisií, ako aj granty súvisiace s výskumom a vývojom, technologickou modernizáciou a inováciou.

(98)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa takisto dospelo ku kladnému záveru o existencii viacerých subvencií ad hoc, ktoré niektorí výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla dostali od štátnych orgánov na rôznych úrovniach, t. j. miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov. Medzi takéto granty patrili napríklad patentové fondy, fondy a ocenenia v oblasti vedy a techniky, fondy na rozvoj podnikania, granty na základnú infraštruktúru, podporné fondy poskytované na okresnej alebo provinčnej úrovni, fondy na dovoz železnej rudy, fondy na premiestnenie spoločností, osobitný fond na zavádzanie zámorskej pokročilej technológie, zvýhodnené úroky z úverov na dovážané zariadenia.

(99)	Zistilo sa, že tieto granty a iné subvencie ad hoc predstavovali subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. prevod finančných prostriedkov od čínskej vlády vo forme grantov výrobcom dotknutého výrobku.

(100)

Takisto sa zistilo, že tieto subvencie boli špecifické buď podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže sa zdá, že sú obmedzené pre určité spoločnosti alebo konkrétne projekty v určitých regiónoch a/alebo oceliarskom priemysle, alebo podľa článku 4 ods. 2 písm. b), keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov nie sú transparentné, objektívne a neuplatňujú sa automaticky.

(101)

Miera subvencie stanovená v rámci pôvodného prešetrovania v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa pohybovala v rozmedzí od 0,09 % do 1,45 %.

3.4.5.2. Pokračovanie programov subvencovania

(102)

V žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (42) žiadateľ poskytol dôkazy o tom, že mnohí výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla naďalej využívajú grantové programy.

(103)

Zistenia z najnovších antisubvenčných prešetrovaní, ktoré Komisia vykonala v súvislosti s podporovanými odvetviami v Číne, ako sú napríklad prešetrovania týkajúce sa výrobkov z ocele s organickým povlakom (43) a hliníkových fólií (44), potvrdili, že schémy sa stále používajú a ich charakter sa nezmenil.

(104)

Väčšina grantov bola poskytnutá na účely financovania konkrétnych projektov alebo majetku (ako odmena za šetrenie energie alebo ochranu životného prostredia) a na modernizáciu oceliarní.

(105)

Žiadateľ takisto poskytol dôkazy, že na základe analýzy ročných účtovných závierok konkrétnych spoločností prinajmenšom 12 výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla dostalo v rokoch 2018 až 2021 subvencie.

(106)

Všetky granty a iné subvencie ad hoc, ktoré boli analyzované počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, predstavovali subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov v súvislosti s grantmi a podobnými prevodmi finančných zdrojov.

(107)

Keďže čínska vláda a výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla nespolupracovali, neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by spochybnili dôkazy predložené žiadateľom v súvislosti s pokračovaním výhod pre výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla plynúcich z grantov alebo udelených ad hoc.

3.4.5.3. Výhoda

(108)

Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia nespolupracovali, Komisia nemala k dispozícii žiadne informácie o jednotlivých spoločnostiach, na základe ktorých by mohla vypočítať výšku subvencie poskytnutej počas obdobia revízneho prešetrovania. Hoci výška subvencovania sa nedala presne stanoviť z dôvodu nedostatočnej spolupráce, na základe žiadosti, zistení z predchádzajúcich prešetrovaní uvedených v odôvodnení 103, a keďže nič nesvedčí o opaku, bolo možné dospieť k záveru, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla boli naďalej subvencovaní.

3.4.5.4. Špecifickosť

(109)

Uvedené subvencie sa považovali podľa zákona alebo fakticky za špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia. Keďže čínska vláda a čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla nespolupracovali, usúdilo sa, že boli udelené obmedzenému počtu výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla a/alebo sa prihliadalo na spôsob, akým orgány poskytujúce subvencie rozhodovali o ich udelení.

3.4.5.5. Záver

(110)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobcovia naďalej dostávali granty, čo je napadnuteľná subvencia.

3.5. Ďalšie subvencie

3.5.1. Konverzia dlhu na kapitál

3.5.1.1. Úvod

(111)

Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (45) obsahovala rozsiahle dôkazy o tom, že viacerí čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla boli v rokoch 2016 až 2019 zapojení do druhej generácie nástrojov konverzie dlhu na kapitál, pričom išlo o celkový kombinovaný dlh vo výške 237 miliárd jüanov. Tvrdí sa v nej, že nesplatený dlh štátnych výrobcov ocele voči štátom vlastneným komerčným bankám bol zmazaný výmenou za vlastný kapitál prostredníctvom zapojenia rôznych typov vykonávacích agentúr, ktoré sú nebankovými finančnými inštitúciami podliehajúcimi právomoci Čínskej komisie pre bankovú a poisťovaciu reguláciu. Najbežnejšou formou vykonávacích agentúr zameraných na konverziu dlhu na kapitál sú investičné spoločnosti pre finančné aktíva, ktoré sa odlúčili od bánk alebo poisťovní. V žiadosti sa ďalej tvrdilo, že vykonávacie agentúry boli vytvorené výslovne na likvidáciu veľkých nesplácaných úverov v rozhodujúcich priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho sektora a na reštrukturalizáciu dlhov štátom vlastnených podnikov, okrem iného prostredníctvom konverzie dlhu na kapitál.

(112)

Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla o tomto programe žiadne informácie, zistenia Komisie vychádzali z informácií uvedených v žiadosti a z antisubvenčného prešetrovania, ktoré Komisia vykonala v súvislosti s oceliarskym odvetvím v Číne, t. j. s výrobkami z ocele s organickým povlakom (46).

(113)

Ako sa uvádza v odôvodnení 91, Komisia zistila, že odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla je podporovaným odvetvím, a v oddiele 3.4.1 konštatovala, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla využívajú preferenčné financovanie vďaka tomu, že čínska vláda má politiku poskytovania preferenčných úverov odvetviu plochých výrobkov valcovaných za tepla prostredníctvom štátom vlastnených bánk, a aj súkromné banky boli poverené a usmernené čínskou vládou, aby poskytovali takéto preferenčné úvery výrobcom plochých výrobkov valcovaných za tepla. Komisia ďalej zistila, že čínska vláda vybudovala okolo koncepcie konverzie dlhu na kapitál celý regulačný ekosystém, ktorý zahŕňa čoraz viac rozmanitých veriteľov, cieľových spoločností, vykonávacích agentúr, investorov, platforiem služieb a inštitúcií dohľadu. A hoci sa v dokumentoch čínskej vlády neustále zdôrazňuje trhová orientácia tohto systému, zároveň sa v nich účastníkom pripomína, že sa od nich očakáva, že budú slúžiť vyššiemu dobru a podporovať ciele národnej hospodárskej politiky.

(114)

Podľa dokumentu Guiding Opinions on Regulating the Asset Management Business of Financial Institutions (Usmernenia k regulácii činnosti finančných inštitúcií v oblasti správy aktív), na ktorý sa v žiadosti odkazuje, sa finančným inštitúciám odporúča získavať finančné prostriedky vydávaním produktov správy aktív s cieľom investovať do oblastí, ktoré spĺňajú požiadavky národných stratégií a priemyselných politík, ako aj požiadavky národných politík štrukturálnych reforiem na strane ponuky za predpokladu dodržiavania zákonov a iných právnych predpisov a udržateľnosti podnikania. Okrem toho sa finančné inštitúcie nabádajú, aby získavali finančné prostriedky prostredníctvom vydávania produktov správy aktív aj s cieľom podporiť transformáciu hospodárskej štruktúry, podporiť trhovo orientované a legalizované konverzie dlhu na kapitál a znížiť zadlženosť podnikov.

(115)

Žiadosť sa takisto odvolávala na dokument Opinions on Resolving Excess Capacity in the Steel Industry and Realizing a Recovery (Stanoviská k riešeniu nadmerných kapacít v oceliarskom priemysle a realizácii obnovy), v ktorom sa zdôraznila potreba zvýšiť finančnú podporu pre oceliarske podniky a potreba prilákať investičný kapitál z iných zdrojov než zo štátneho rozpočtu a z finančných inštitúcií, ako sú produkty na správu majetku, dôchodkové fondy atď. Okrem toho sa v tomto dokumente naliehavo vyzýva na rozvoj trhových prístupov pri spracúvaní podnikových dlhov a na podporu bánk pri likvidácii problémového dlhu prostredníctvom prevodu problémových úverových pozícií na korporácie pre správu aktív.

(116)

V dokumente Opinions on Supporting the Steel and Coal Industries in Resolving Excess Capacity and Realizing a Recovery (Stanoviská k podpore oceliarskeho a uhoľného priemyslu pri riešení nadmerných kapacít a realizácii obnovy), ktorý v roku 2016 vydala Čínska ľudová banka a regulačné komisie dohliadajúce na sektor bankovníctva, poisťovníctva a cenných papierov, sa uvádzajú pokyny, ako pomôcť oceliarskemu a uhoľnému priemyslu vyriešiť problémy s nadmernou kapacitou a platobnou neschopnosťou. Dosiahne sa to prostredníctvom podnikov s „vedúcou úlohou v oblasti finančných služieb“, ktoré by umožnili uhoľnému a oceliarskemu priemyslu zlepšiť finančnú, technologickú a environmentálnu výkonnosť. Okrem toho podniky, ktoré dodržiavajú národné priemyselné politiky a dokážu splniť niekoľko nejasne definovaných podmienok týkajúcich sa reštrukturalizácie, platobnej schopnosti a ochrany životného prostredia, môžu mať prospech z prispôsobovania úverových období.

(117)

V žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa uvádza informácia o zriadení systému spoločnej konferencie pod vedením Štátnej rady, ktorá preskúmala a schválila regulačné a podporné politiky vrátane uskutočnenia nového kola konverzií dlhu na kapitál. Zároveň vypracovala spoločné mechanizmy sankcií za porušenie pravidiel. V rámci spoločnej konferencie sa okrem toho vyzýva na realizáciu transakcií konverzie dlhu na kapitál v prospech podnikov a odvetví, ktoré majú veľký význam pre hospodársku transformáciu a národnú bezpečnosť.

(118)

Na konferencii Ústredného výboru Komunistickej strany Číny o finančnej práci v roku 2017 generálny tajomník Si Ťin-pching potvrdil dlhodobé postoje, že finančné inštitúcie musia chápať svoju úlohu predovšetkým ako službu reálnej ekonomike a musia urobiť všetko pre posilnenie jej slabých stránok. Vo svojom vyhlásení sa podrobne venoval povinnosti finančného sektora slúžiť reálnej ekonomike tým, že ju bude chrániť pred finančnými rizikami. Finančný sektor by tak mal zvýšiť efektívnosť a kvalitu služieb a nasmerovať viac zdrojov do hlavných a slabých oblastí hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Okrem toho sa vláda angažuje v znižovaní dlhu hospodárstva tým, že dôrazne uplatňuje obozretnú menovú politiku a uprednostňuje znižovanie zadlženosti v štátom vlastnených podnikoch.

(119)

Na zasadnutí stáleho výboru Štátnej rady Číny v roku 2017 sa znižovanie dlhu štátom vlastnených podnikov stalo ústrednou časťou všeobecnej úlohy znižovania dlhu podnikov. Stály výbor navrhol vypracovanie príslušných fiškálnych podporných opatrení pre nadmerne zadlžené aktíva vo vlastníctve štátu v oceliarskom a uhoľnom priemysle. Rokovalo sa aj o vytvorení štátneho doplnkového kapitálového mechanizmu a sprístupnení kapitálu potrebného na transformáciu a modernizáciu.

(120)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že konverzie dlhu na kapitál predstavujú finančnú pomoc vo forme kapitálovej injekcie a/alebo pôžičky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia alebo vo forme ušlého príjmu v dôsledku zrušeného alebo nezaplateného dlhu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii). Vláda poskytla túto finančnú pomoc prostredníctvom verejných subjektov zapojených do týchto transakcií, t. j. štyroch vykonávacích agentúr a rôznych štátom vlastnených komerčných bánk. Keďže čínska vláda počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že zaznamenané dôkazy dostatočne preukázali, že vykonávacie agentúry boli verejnými subjektmi, pretože čínska vláda ich vytvorila výslovne na likvidáciu veľkých nesplácaných úverov v rozhodujúcich priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho sektora a na reštrukturalizáciu dlhov štátom vlastnených podnikov. Preto sa dospelo k záveru, že ich správanie zodpovedalo výkonu vládnej právomoci.

(121)

Okrem toho žiadosť obsahovala dôkazy o tom, že veľká suma zrušených dlhov nebola podrobená normálnym obchodným úvahám, pretože čínska vláda nevykonala hodnotenie, či by bežný súkromný investor vykonal takúto konverziu dlhu na kapitál v očakávaní, že v priebehu času prinesie primeranú mieru návratnosti. Žiadosť obsahovala informácie, že čínska vláda vymenila obrovské pohľadávky za kapitál s cieľom znížiť pomer pasív k aktívam výrobcov plochých výrobkov valcovaných za tepla a zvýšiť ich konkurencieschopnosť bez ohľadu na obchodné úvahy, ktoré by uskutočnil súkromný investor. Komisia po dôkladnej analýze informácií poskytnutých v žiadosti a vzhľadom na to, že žiadne iné informácie v spise neboli, dospela k názoru, že tieto opatrenia poskytovali výhodu v zmysle článku 6 písm. a) základného nariadenia.

3.5.1.2. Výhoda

(122)

Konverzia dlhu na kapitál predstavuje finančnú pomoc vo forme kapitálovej injekcie a/alebo pôžičky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia alebo vo forme ušlého príjmu v dôsledku zrušeného alebo nezaplateného dlhu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(123)

Vzhľadom na to, že čínska vláda a čínski výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla počas tohto revízneho prešetrovania nespolupracovali, Komisia po dôkladnej analýze informácií poskytnutých v žiadosti a vzhľadom na to, že žiadne iné informácie v spise neboli, dospela k názoru, že tieto opatrenia poskytovali výhodu v zmysle článku 6 písm. a) základného nariadenia.

3.5.1.3. Špecifickosť

(124)

Subvencia bola špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia v tom, že neexistovali žiadne objektívne kritériá na poskytovanie subvencií a nebolo zrejmé, na základe akých podmienok sa výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla môžu alebo nemôžu zapojiť do tohto programu. Konverzie boli špecifické aj podľa článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia vzhľadom na veľkú mieru vlastného uváženia verejných subjektov pri udeľovaní subvencie, pričom zo subvencie plynuli výhody len určitým sektorom, ako napr. tým, ktoré mali problémy s nadmernou kapacitou.

3.5.1.4. Záver

(125)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že k dispozícii je dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla v ČĽR mali počas obdobia revízneho prešetrovania prospech z konverzie dlhu na kapitál vo forme finančnej pomoci na zníženie podnikového dlhu výrazne zadlžených spoločností, čo je napadnuteľná subvencia.

3.6. Celkový záver o pokračovaní subvencovania

(126)

Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že výrobcovia plochých výrobkov valcovaných za tepla v Číne naďalej využívali počas obdobia revízneho prešetrovania výhody z napadnuteľných subvencií.

4. VÝVOJ DOVOZU V PRÍPADE ZRUŠENIA OPATRENÍ

(127)

V nadväznosti na zistenie potvrdzujúce existenciu subvencovania počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia prešetrovala pravdepodobnosť pokračovania subvencovaného dovozu z dotknutej krajiny, ak by sa opatrenia zrušili. Analyzovali sa tieto ďalšie prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne a atraktívnosť trhu Únie.

4.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(128)

Keďže výrobcovia v ČĽR nespolupracovali, Komisia vychádzala pri svojich zisteniach týkajúcich sa kapacity ostatných výrobcov z dostupných skutočností a informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ako aj z iných dostupných zdrojov.

(129)

V roku 2020 predstavoval podiel Číny na svetovej produkcii surovej ocele 56,5 % v porovnaní s 53,3 % v roku 2019 (47). V septembri 2020 sa vo vyhlásení z 88. zasadnutia Výboru OECD pre oceľ konštatovalo, že „napriek globálnym negatívnym zmenám na strane dopytu sa výroba a zásoby v Číne oproti minulému roku výrazne zvýšili“. Výbor pre oceľ okrem toho poukázal „so znepokojením na odchýlku od celosvetového trendu v Číne, kde výroba ocele dosiahla v prvom polroku 2020 rekordné objemy a kde sa zásoby dostali na historicky vysokú úroveň. Tento vývoj predstavuje riziko nadmernej ponuky v Číne, čo zhoršuje globálnu nerovnováhu vyplývajúcu z náhlych zmien na strane dopytu v dôsledku pandémie COVID-19.“ Trend neustále sa rozširujúcej kapacity výroby ocele v Číne ešte viac podporilo „obrovské uvoľnenie úverových podmienok“ v kombinácii s rastúcimi investíciami veľkých výrobcov ocele, zatiaľ čo menší hráči stále zostávajú mimo systému kontroly kapacity. Aj v správe OECD z februára 2021 sa poukázalo na rastúcu nadmernú kapacitu výroby ocele na celom svete, a to najmä v ázijských krajinách vrátane Číny (48).

(130)

Čínska vláda má ambiciózne plány pre svoj oceliarsky priemysel (49), pretože sa snaží odstrániť zastarané závody a nekonkurencieschopné spoločnosti s neprimeranými nákladmi, a zároveň sa zameriava na podporu a propagáciu výrobcov ocele, ktorí dodržiavajú vládne politiky a priority. Základnou myšlienkou je očistiť odvetvie, posilniť postavenie vedúcich hráčov a zbaviť sa tých, ktorí dosahujú slabšie výsledky, ako aj tých, ktorí nedodržiavajú vládne priority (alebo sa s nimi nezhodujú). Cieľom je vychovať „novú generáciu vedúcich predstaviteľov odvetvia“. Dosiahnuť sa to má prostredníctvom politík, ako je systém výmeny kapacít, konverzie dlhu na kapitál, ktoré dávajú štátu veľkú mieru vlastného uváženia pri rozhodovaní o činnosti jednotlivých firiem. Základným cieľom je zvýšiť kapacity „vybraných“ hráčov, ktorými sú vysokovýkonní výrobcovia spĺňajúci súčasné ciele vlády v oceliarskom priemysle.

(131)

(132)

(133)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že čínski výrobcovia v prípade uplynutia platnosti opatrení budú smerovať svoje voľné kapacity vo veľkých množstvách na trh Únie za subvencované ceny.

4.2. Atraktívnosť trhu Únie

(134)

Trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Čínsky trh nedokáže absorbovať nadmernú kapacitu ocele a trhy významných tretích krajín sú pre čínsky vývoz uzavreté, pretože majú voči ČĽR zavedené antidumpingové opatrenia, záruky alebo iné ochranné opatrenia (50). Okrem toho sú cenové úrovne v Únii (priemerná cena účtovaná výrobným odvetvím Únie bola počas obdobia revízneho prešetrovania 734 EUR/t) vyššie než priemerná cena účtovaná čínskymi vyvážajúcimi výrobcami do zvyšku sveta (714 EUR/t na úrovni CIF). Keďže ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou veľmi citlivou na cenu, ako je vysvetlené v odôvodnení 206, čínski vývozcovia by mali v prípade uplynutia platnosti opatrení silnú motiváciu smerovať svoj vývoz do Únie.

(135)

Žiadateľ vo svojej žiadosti tvrdil, že samotné ochranné opatrenia Únie pre oceľ, ktoré sa uplatňujú na prešetrovaný výrobok, by nepostačovali na ochranu trhu Únie pred značnými množstvami dovozu za subvencované ceny. Keďže Číne nebola pridelená žiadna kvóta pre konkrétnu krajinu na prešetrovaný výrobok, čínski výrobcovia majú prístup k veľkému množstvu zvyškových objemov kvót, v rámci ktorých by mohli nasmerovať svoj vývoz na trh Únie, ak by platnosť vyrovnávacích opatrení uplynula. V dôsledku toho, ak by sa vyrovnávacie opatrenia zrušili, objemy čínskeho vývozu sa pravdepodobne výrazne zvýšia v rámci zvyškovej kvóty, a tým zaplavia trh Únie skôr, ako by sa začalo uplatňovať akékoľvek clo pri prekročení kvóty podľa ochranného opatrenia.

4.3. Záver o pravdepodobnosti pokračovania subvencovania

(136)

Komisia na základe dostupných skutočností dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že subvencovanie odvetvia plochých výrobkov valcovaných za tepla v ČĽR pokračovalo aj počas obdobia revízneho prešetrovania a pravdepodobne bude pokračovať aj v budúcnosti. Žiadny dôkaz nepreukázal, že predmetné subvencie a programy subvencovania budú v blízkej budúcnosti ukončené.

(137)

Subvencovanie odvetvia plochých výrobkov valcovaných za tepla umožňuje čínskym výrobcom uchovať si výrobné kapacity na úrovni, ktorá vysoko prekračuje domáci dopyt a mohla by potenciálne uspokojiť celú spotrebu v Únii.

(138)

Komisia teda zistila, že zrušenie vyrovnávacích opatrení by pravdepodobne viedlo k presmerovaniu značných objemov subvencovaného dovozu prešetrovaného výrobku na trh Únie. Čínska vláda naďalej ponúka odvetviu plochých výrobkov valcovaných za tepla rôzne programy subvencovania a Komisia zistila, že odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla mnohé z týchto programov využívalo počas obdobia revízneho prešetrovania.

5. UJMA

5.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(139)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas posudzovaného obdobia 21 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(140)

5.2. Spotreba v Únii

(141)

(142)

(143)

(144)

(145)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tisíckach ton)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Spotreba na voľnom trhu	34 533	32 411	27 899	34 869
Index	100	94	81	101
Vlastná spotreba	45 289	42 011	36 989	40 424
Index	100	93	82	89
Celková spotreba v Únii	79 822	74 422	64 888	75 293
Index	100	93	81	94
Zdroj: Eurostat, vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(146)

(147)

(148)

(149)

Celkovo sa celková spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia znížila o 6 %.

5.3. Dovoz z dotknutej krajiny

5.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(150)

(151)

Dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tisíckach ton), podiel na trhu a ceny (EUR/t)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem dovozu z ČĽR	1,7	0,5	0,3	28,7
Podiel na trhu	0,0 %	0,0 %	0,0 %	0,1 %
Dovozné ceny ČĽR	1 674	3 177	2 482	664
Index	100	190	148	40
Zdroj: Eurostat, vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(152)

(153)

(154)

(155)

Dovoz prešetrovaného výrobku z iných tretích krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Dovoz z tretích krajín

Krajina		2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Všetky tretie krajiny okrem ČĽR spolu	Objem (v tisíckach ton)	7 997	7 225	5 879	9 635
	Index	100	90	74	120
	Podiel na trhu	23 %	22 %	21 %	28 %
	Priemerná cena (v EUR/t)	532	482	428	765
	Index	100	90	80	144
Zdroj: Eurostat.

(156)

5.4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

5.4.1. Všeobecné poznámky

(157)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(158)

(159)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, výška napadnuteľných subvencií a zotavenie sa z minulých subvencií.

(160)

(161)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 143 – 144, s cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz o výrobnom odvetví Únie Komisia získala údaje o celkovej výrobe dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Ak to bolo relevantné a možné, Komisia osobitne analyzovala ukazovatele ujmy týkajúce sa voľného trhu a trhu vlastnej spotreby.

5.4.2. Makroekonomické ukazovatele

5.4.2.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(162)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem výroby (v tisíckach ton)	75 626	70 920	61 096	69 531
Index	100	94	81	92
Výrobná kapacita (v tisíckach ton)	90 923	92 584	91 965	93 249
Index	100	102	101	103
Využitie kapacity	83 %	77 %	66 %	75 %
Index	100	92	80	90
Zdroj: vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(163)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie vykazoval podobný trend ako celková spotreba v Únii a počas posudzovaného obdobia sa celkovo znížil približne o 8 %, pričom v roku 2020 došlo k výraznému poklesu, po ktorom nasledovalo oživenie z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 146.

(164)

5.4.2.2. Objem predaja a podiel na trhu

(165)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na voľnom trhu (v tisíckach ton)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Predaj na voľnom trhu	26 534	25 185	22 020	25 205
Index	100	95	83	95
Podiel na trhu	77 %	78 %	79 %	72 %
Index	100	101	104	99
Zdroj: vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(166)

Vývoj objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v posudzovanom období mal podobný priebeh ako trend v oblasti spotreby. Od roku 2018 do roku 2020 sa znížil z dôvodov uvedených v odôvodnení 146, po čom nasledoval nárast v období revízneho prešetrovania. Napriek tomuto nárastu v období revízneho prešetrovania sa stále nedosiahla úroveň z roku 2018.

(167)

Tabuľka 6

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a podiel na trhu (v tisíckach ton)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem vlastnej spotreby na trhu Únie	45 289	42 011	36 989	40 424
Index	100	93	82	89
Celková výroba výrobného odvetvia Únie	75 626	70 920	61 096	69 531
Percentuálny podiel objemu vlastnej spotreby na celkovej výrobe	59,9 %	59,2 %	60,5 %	58,1 %
Zdroj: vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(168)

(169)

5.4.2.3. Rast

(170)

5.4.2.4. Zamestnanosť a produktivita

(171)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Počet zamestnancov	41 161	38 980	36 207	38 470
Index	100	95	88	93
Produktivita (jednotka/zamestnanec)	1 824	1 819	1 687	1 807
Index	100	100	93	99
Zdroj: vyplnený makrodotazník združenia EUROFER.

(172)

(173)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ktorá sa meria ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca, zostala v posudzovanom období celkovo stabilná.

5.4.2.5. Výška napadnuteľných subvencií a zotavenie sa z minulého subvencovania

(174)

Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobcovia naďalej dostávali napadnuteľné subvencie. Výška napadnuteľných subvencií v prípade Číny, ktorá je špecifikovaná v oddiele týkajúcom sa subvencií, je značná.

(175)

Antisubvenčné opatrenia uložené po pôvodnom prešetrovaní umožnili výrobnému odvetviu Únie zotaviť sa z minulého subvencovania, ako to dokazujú údaje za rok 2018. Potvrdili to aj zistenia Komisie v antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa plochých výrobkov valcovaných za tepla z Turecka (53).

5.4.3. Mikroekonomické ukazovatele

5.4.3.1. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(176)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii (v EUR/t)

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerná jednotková predajná cena na voľnom trhu	549	509	450	734
Index	100	93	82	134
Jednotkové výrobné náklady	518	557	534	669
Index	100	108	103	129
Zdroj: vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(177)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie v rokoch 2018 až 2020 klesli o 17 % a v roku 2021 sa výrazne zvýšili o 34 %. Vývoj jednotkových predajných cien v posudzovanom období ovplyvnili vážne narušenia spôsobené pandémiou COVID-19 a obnovenie dopytu po pandémii. V roku 2021 boli vysoký dopyt po oceli, obmedzená ponuka a zvýšené výrobné náklady faktormi, ktoré ovplyvnili náhly a výrazný nárast jednotkovej predajnej ceny.

(178)

5.4.3.2. Náklady práce

(179)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR/ekvivalent plného pracovného času)	64 164	69 352	69 748	78 444
Index	100	108	109	122
Zdroj: vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(180)

5.4.3.3. Zásoby

(181)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Konečný stav zásob (v tonách)	631 608	533 200	390 880	522 405
Index	100	84	62	83
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby	5,0 %	4,5 %	3,8 %	4,6 %
Index	100	90	76	92
Zdroj: vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(182)

5.4.3.4. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(183)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2018	2019	2020	Obdobie revízneho prešetrovania
Ziskovosť predaja na voľnom trhu Únie (v % z obratu z predaja)	8,4	–7,2	–18,0	14,1
Index	100	–86	– 214	168
Peňažný tok (v EUR)	496 319 788	–6 211 922	– 130 468 840	645 183 908
Index	100	–1,3	–26	130
Investície (v EUR)	216 927 207	433 154 031	181 406 902	394 535 083
Index	100	200	84	182
Návratnosť investícií	9,1 %	–6,0 %	–13,3 %	17,4 %
Index	100	–66	– 146	191
Zdroj: vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(184)

(185)

Ziskovosť počas posudzovaného obdobia kolísala, hoci celková ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5,7 percentuálneho bodu. Po uložení opatrení v roku 2017 sa výrobné odvetvie zotavilo a v roku 2018 zaznamenalo zisk. V roku 2019 však došlo k stratám a v roku 2020 uprostred pandémie ziskovosť dosiahla najnižšiu úroveň, konkrétne –18 %, zatiaľ čo v roku 2021 sa zisk výrazne zvýšil na 14,1 %. Zároveň sa po uložení opatrení voči ČĽR prudko zvýšil dumpingový dovoz za nízke ceny z Turecka, čo vysvetľuje pokles ziskovosti v roku 2019. Tento pokles ziskovosti potom ešte zhoršili náhle zmeny spôsobené globálnou pandémiou v roku 2020, ako napríklad narušenia dodávateľských reťazcov a pokles spotreby ocele. Prudký nárast dopytu po oceli spolu so zvýšenými predajnými cenami viedol v roku 2021 k nezvyčajne vysokým ziskom, čo pre výrobné odvetvie Únie znamenalo výnimočný rok.

(186)

(187)

(188)

(189)

Schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál nebola počas obdobia revízneho prešetrovania, v ktorom došlo k rýchlemu zotaveniu z pandémie, ovplyvnená.

5.5. Záver o ujme

(190)

Po uložení vyrovnávacích opatrení na dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny v roku 2017 sa dovoz z Číny znížil a počas posudzovaného obdobia zostal pod úrovňou de minimis, čo výrobnému odvetviu Únie umožnilo začať sa zotavovať zo škodlivého vplyvu subvencovaného dovozu z Číny, a ako sa potvrdilo vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/1100 (54) týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku , do konca roka 2018 sa výrobné odvetvie Únie zotavilo. Oživenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa však náhle zastavilo a zvrátilo v roku 2019, keď výrobné odvetvie Únie muselo čeliť značnému objemu dumpingového dovozu z Turecka za nízke ceny, čo ho nútilo stanoviť ceny pod úrovňou nákladov, aby si udržalo svoj podiel na trhu, a to spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu (55). V júli 2021 Komisia uložila konečné opatrenia voči Turecku a vďaka rôznym pôsobiacim faktorom, ako je vysvetlené v odôvodnení 185, sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila a do konca roka 2021 sa zotavila na podobnú úroveň ako v roku 2018. Preto sa usúdilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania výrobné odvetvie Únie už netrpelo ujmou.

(191)

(192)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 8 základného nariadenia.

(193)

6. PRAVDEPODOBNOSŤ OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

(194)

Ako sa uvádza v odôvodnení 178, Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. Na druhej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 126, Komisia dospela k záveru, že zrušenie vyrovnávacích opatrení by pravdepodobne viedlo k presmerovaniu značných objemov subvencovaného dovozu prešetrovaného výrobku na trh Únie. Komisia preto v súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia posúdila, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom z ČĽR v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(195)

V tejto súvislosti Komisia preskúmala výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu v Číne, atraktívnosť trhu Únie a pravdepodobné čínske dovozné ceny a vplyv na výrobné odvetvie Únie.

6.1. Výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(196)

Ako sa uvádza v odôvodnení 131, výrobcovia v Číne majú značnú voľnú kapacitu. Odhadovaná čínska voľná kapacita totiž zodpovedá 89 % objemu spotreby na voľnom trhu EÚ. Ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, táto voľná kapacita by sa mohla použiť na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 132, klesajúci čínsky dopyt po oceli je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi kapacitou a dopytom v Číne pravdepodobne zvýši tlak na čínskych výrobcov, aby vyvážali.

(197)

Okrem toho sú Spojené štáty ako jeden z hlavných trhov chránené antidumpingovými opatreniami uloženými na prešetrovaný výrobok, ktoré obmedzujú prístup čínskych výrobcov.

6.2. Atraktívnosť trhu Únie

(198)

Ako sa uvádza v odôvodnení 134, trh Únie patrí medzi najväčšie trhy s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za tepla na celom svete. Čínsky trh navyše nedokáže absorbovať nadmernú kapacitu ocele a trhy významných tretích krajín sú pre čínsky vývoz uzavreté, pretože majú voči ČĽR zavedené antidumpingové opatrenia, záruky alebo iné ochranné opatrenia. Okrem toho cenové úrovne v Únii sú vyššie než priemerná cena, ktorú čínski vývozcovia účtujú zvyšku sveta. Preto trh Únie predstavuje atraktívny cieľ pre existujúcu voľnú kapacitu v ČĽR, ak by sa zrušili antisubvenčné opatrenia.

(199)

(200)

Komisia uznala, že čínska domáca spotreba plochých výrobkov valcovaných za tepla je výrazne vyššia v porovnaní s voľným trhom EÚ, ale ako je vysvetlené v odôvodnení 196, výrobcovia v Číne majú značnú voľnú kapacitu, ktorú nedokážu uplatniť na svojom domácom trhu. Čínskym výrobcom tak nič nebráni použiť túto voľnú kapacitu na výrobu prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 132, klesajúci čínsky dopyt po oceli je a bude kľúčovým faktorom zvyšovania vývozu. Výsledná nerovnováha medzi kapacitou a dopytom v Číne pravdepodobne zvýši tlak na čínskych výrobcov, aby vyvážali. Pokiaľ ide o údajnú zmenu v systéme DPH, Komisia poznamenala, že združenie CISA nepredložilo žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že zmena zliav z DPH by viedla alebo povedie k akýmkoľvek významným zmenám vývozného správania čínskych výrobcov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla ako nepodložené.

6.3. Pravdepodobné čínske dovozné ceny a vplyv na výrobné odvetvie Únie

(201)

(202)

Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli čínske vývozné ceny (vyplatené na loď) do zvyšku sveta v priemere 660 EUR/t. Na základe tejto ceny a s cieľom určiť pravdepodobnú cenu, za ktorú by čínsky vývoz dorazil na hranice Únie, Komisia pripočítala náklady na poistenie a prepravu. Keďže čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, Komisia využila ako najlepšie dostupné skutočnosti náklady použité v pôvodnom prešetrovaní, t. j. 52 EUR/t, čo predstavuje 7,9 % ceny za tonu. Komisia preto dospela k záveru, že pravdepodobná dovozná cena CIF čínskeho vývozu plochých výrobkov valcovaných za tepla do Únie by bez opatrení nebola vyššia ako 712 EUR/t.

(203)

(204)

(205)

(206)

Ploché výrobky valcované za tepla sú komoditou, ktorá je veľmi citlivá na cenu, a ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu plochých výrobkov valcovaných za tepla z Číny a aj v prešetrovaní rovnakého výrobku z Turecka, pomerne nízke úrovne podhodnotenia ceny v kombinácii s veľkými objemami môžu mať značný a okamžitý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie (56). V oboch týchto prešetrovaniach rozpätie podhodnotenia ceny pod 5 % prinútilo výrobné odvetvie Únie znížiť predajné ceny (alebo stratiť podiel na trhu) do takej miery, že mu v krátkodobom horizonte vznikla značná ujma.

(207)

Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie sa počas obdobia revízneho prešetrovania práve spamätávalo z turbulentného a hospodársky náročného obdobia vrátane pandémie COVID-19 s nahromadenými stratami, sa stále nachádza v nestabilnej situácii. Komisia okrem toho zistila, že čínska vláda naďalej ponúka odvetviu plochých výrobkov valcovaných za tepla rôzne programy subvencovania a že odvetvie plochých výrobkov valcovaných za tepla mnohé z týchto programov využívalo počas obdobia revízneho prešetrovania. Je preto veľmi pravdepodobné, že opätovný výskyt subvencovaného dovozu z Číny za nízke ceny v značných objemoch, ktoré podhodnocujú ceny Únie, by mal značný nepriaznivý vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie, najmä pokiaľ ide o výrobu, objemy predaja a ceny, ziskovosť a investičné potreby, čo by viedlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

(208)

(209)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Pripomenula, že rôzne prvky, ktoré združenie CISA uviedlo ako schopné skresliť dôkazy počas posudzovaného obdobia, boli zohľadnené a dôkladne zvážené v analýze ujmy, ktorú vykonala Komisia. Komisia ďalej poznamenala, že aj keby sa zvážilo predĺžené obdobie pred obdobím revízneho prešetrovania, ako navrhlo združenie CISA, naďalej by boli prítomné tie isté prvky. Pokiaľ ide o obdobie revízneho prešetrovania, Komisia pripomenula, že na základe článku 6 ods. 1 základného nariadenia „sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré v prípade dumpingu trvá bežne najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred začatím konania. Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia“. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že od Komisie nemožno vyžadovať, aby vo svojich výpočtoch zohľadnila dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ibaže by tieto dôkazy odhalili také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa predpokladané zavedenie antidumpingového cla javilo ako zjavne neprimerané (57). Rovnaké odôvodnenie by sa analogicky malo uplatňovať aj na revízne prešetrovania začaté podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Združenie CISA neposkytlo žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že pre vývoj po období revízneho prešetrovania by opätovné uloženie cla bolo zjavne neprimerané.

6.4. Záver

(210)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistencia opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k výraznému nárastu subvencovaného dovozu z ČĽR za ceny spôsobujúce ujmu, čím by pravdepodobne došlo k opätovnému výskytu značnej ujmy.

7. ZÁUJEM ÚNIE

(211)

V súlade s článkom 31 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov.

7.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(212)

(213)

V prípade neexistencie opatrení výrobné odvetvie Únie už nebude chránené proti pravdepodobnému nárastu subvencovaného dovozu z Číny, čím by vznikla značná ujma. Účinok antisubvenčných opatrení bude pre výrobcov z Únie pozitívny, pretože opatrenia pomôžu výrobnému odvetviu Únie pokračovať v zotavovaní sa zo subvencovaného dovozu a účinkov pandémie COVID-19. Je preto v jednoznačnom záujme výrobného odvetvia Únie zachovať opatrenia.

7.2. Záujem používateľov a neprepojených dovozcov

(214)

(215)

(216)

(217)

Komisia pripomenula, že predmetné ochranné opatrenie nemožno považovať za opatrenie trvalého charakteru a že aktuálne platné opatrenie (58) nemá žiadny vplyv na posúdenie pravdepodobnosti zvýšenia dovozu v prípade neexistencie vyrovnávacích ciel. Vzhľadom na dočasný charakter ochranných opatrení týkajúcich sa ocele Komisia konštatuje, že nemôžu mať vplyv na jej závery v tomto prešetrovaní. Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, ako sa uvádza v odôvodnení 215, celková výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie presahovala celkovú spotrebu v Únii a počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážalo ploché výrobky valcované za tepla do Únie niekoľko ďalších tretích krajín. Ochranné opatrenie sa okrem toho pravidelne preskúmava a podľa potreby upravuje s cieľom zabezpečiť dostatočné dodávky ocele na trh Únie. Preto by ochranné opatrenia nepredstavovali riziko pre bezpečnosť dodávok pre používateľov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca.

(218)

(219)

7.3. Záver o záujme Únie

(220)

8. TVRDENIA, ŽE OPATRENIA BY SA MALI POZASTAVIŤ

(221)

Po poskytnutí informácií združenie CISA tvrdilo, že súčasné antisubvenčné opatrenia by sa mali pozastaviť v súlade s článkom 24 ods. 4 základného nariadenia, pričom argumentovalo, že sú splnené obe podmienky stanovené v uvedenom článku 24 ods. 4 základného nariadenia. Tvrdilo, že trhové podmienky sa dočasne zmenili do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku takéhoto pozastavenia pokračovala alebo opätovne nastala ujma. V tejto súvislosti združenie CISA pripomenulo očakávaný pokles objemu dovozu z Ruska a Ukrajiny, nedostatok dodávok po incidentoch v zariadeniach na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla v Európskej únii a zvýšenie cien dotknutého výrobku.

(222)

9. ANTISUBVENČNÉ OPATRENIA

(223)

Na základe záverov Komisie o pokračovaní subvencovania, opätovnom výskyte ujmy a záujme Únie by sa antisubvenčné opatrenia na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR mali zachovať.

(224)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych vyrovnávacích ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne vyrovnávacie clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať vyrovnávacie clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(225)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby vyrovnávacieho cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, musia vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(226)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 23 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(227)

Individuálne sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla.

(228)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (59). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(229)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po poskytnutí týchto informácií im takisto bola poskytnutá lehota na predloženie stanovísk.

(230)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (60), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(231)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravených, a neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kódy TARIC 7226191091, 7226191095), 7226 91 91 a 7226 91 99, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Toto revízne prešetrovanie sa nevzťahuje na tieto výrobky:

i)	výrobky z nehrdzavejúcej ocele a kremíkovej elektrotechnickej ocele s orientovanou štruktúrou;

ii)	výrobky z nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele;

iii)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou, a

iv)	výrobky, ktoré nie sú vo zvitkoch a nemajú vzory v reliéfe, s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou.

2. Sadzby konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Krajina	Spoločnosť	Vyrovnávacie clo	Doplnkový kód TARIC
Čínska ľudová republika	Bengang Steel Plates Co., Ltd.	28,1 %	C157
	Handan Iron & Steel Group Han-Bao Co., Ltd.	7,8 %	C158
	Hesteel Co., Ltd. Tangshan Branch (61)	7,8 %	C159
	Hesteel Co., Ltd. Chengde Branch (62)	7,8 %	C160
	Zhangjiagang Hongchang Plate Co., Ltd.	4,6 %	C161
	Zhangjiagang GTA Plate Co., Ltd.	4,6 %	C162
	Shougang Jingtang United Iron and Steel Co. Ltd.	31,5 %	C164
	Beijing Shougang Co. Ltd., Qian’an Iron & Steel branch	31,5 %	C208
	Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe	17,1 %	Pozri prílohu
	Všetky ostatné spoločnosti	35,9 %	C999

4. Ak by sa konečné vyrovnávacie clá uložené článkom 1 ods. 2 zmenili alebo zrušili, clá uvedené v odseku 2 sa zvýšia v rovnakom pomere obmedzenom na skutočne zistené dumpingové rozpätie alebo zistené rozpätie ujmy podľa jednotlivých spoločností a od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

5. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. júna 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649 z 5. apríla 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 92, 6.4.2017, s. 68).

(4) Ú. v. EÚ C 372, 16.9.2021, s. 10.

(5) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antisubvenčných opatrení uplatniteľných na dovoz určitýchplochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 223, 8.6.2022, s. 37).

(6) Pojem „čínska vláda“ sa v tomto nariadení používa v širokom zmysle a zahŕňa Štátnu radu, ako aj ministerstvá, útvary, agentúry a verejné správy na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

(7) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 150, 5.4.2022, s. 3).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21).

(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1690 z 9. novembra 2018, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 283, 12.11.2018, s. 1).

(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 5).

(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/688 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 39).

(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/72 z 18. januára 2022, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2022, s. 34).

(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2287 zo 17. decembra 2021, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2170, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 458, 22.12.2021, s. 344).

(15) K dispozícii na http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156474.pdf.

(16) Pozri článok LXIV, oddiel 2 14. päťročného plánu.

(17) Článok 12 kapitoly III rozhodnutia č. 40.

(18) Pozri odôvodnenie 182 pôvodného nariadenia.

(19) Pozri odôvodnenia 83 až 244 pôvodného nariadenia.

(20) Pozri odôvodnenia 70 až 82 žiadosti a jej prílohy S-1, S-2 a S-3.

(21) Pozri kapitolu 6.3 správy.

(22) Pozri odôvodnenia 167 až 236 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1690 z 9. novembra 2018, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1579, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých pneumatík, nových alebo protektorovaných, z kaučuku, druhu používaného na autobusy alebo nákladné automobily, s indexom zaťaženia presahujúcim 121, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/163 (Ú. v. EÚ L 283, 12.11.2018, s. 1).

(23) Pozri odôvodnenia 175 až 237 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/72 zo 17. januára 2019, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 16, 18.1.2019, s. 5).

(24) Pozri odôvodnenia 101 až 118 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/688 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 39).

(25) Pozri odôvodnenia 222 až 285 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/776 z 12. júna 2020, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/492, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 189, 15.6.2020, s. 1).

(26) Pozri odôvodnenia 146 až 223 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/2287 zo 17. decembra 2021, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2170, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz upravovaných hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 458, 22.12.2021, s. 344).

(27) Pozri odôvodnenia 215 a 281 až 311 pôvodného nariadenia.

(28) Pozri odôvodnenia 209 až 215.

(29) Pozri kapitolu 9 správy.

(30) Pozri odôvodnenia 474 až 493.

(31) Pozri odôvodnenia 503 až 512.

(32) Pozri odôvodnenia 533 až 557 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/72 z 18. januára 2022, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 12, 19.1.2022, s. 34).

(33) Odôvodnenia 312 až 344 pôvodného nariadenia.

(34) Pozri odôvodnenia 198 až 204 a prílohu S-4.

(35) Pozri odôvodnenia 463 až 488.

(36) Pozri odôvodnenia 474 až 505.

(37) Pozri odôvodnenia 345 až 364.

(38) Pozri odôvodnenia 549 až 552.

(39) Pozri odôvodnenia 189 až 202.

(40) Pozri odôvodnenia 516 až 531.

(41) Pozri odôvodnenia 365 až 393 pôvodného nariadenia.

(42) Pozri odôvodnenia 183 až 197 žiadosti a prílohu S-4 k žiadosti.

(43) Pozri odôvodnenia 141 až 156.

(44) Pozri odôvodnenia 447 až 451.

(45) Pozri odôvodnenia 90 až 182.

(46) Pozri odôvodnenia 119 až 134 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/688 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 39), oddiel 3.5.2.

(47) Worldsteel, 26. 1. 2021, ThinkDesk China Research & Consulting, China’s State-Business Nexus Revisited – Government Interventions and Market Distortions in the Chinese Steel Industry (Revízia prepojenia medzi štátom a podnikmi v Číne – zasahovanie vlády a deformácie trhu v čínskom oceliarskom priemysle), 17. október 2021, s. 92.

(48) OECD, Latest developments in steelmaking capacity (Najnovší vývoj kapacity výroby ocele), február 2021, strana 11.

(49) ThinkDesk China Research & Consulting, China’s State-Business Nexus Revisited – Government Interventions and Market Distortions in the Chinese Steel Industry (Revízia prepojenia medzi štátom a podnikmi v Číne – zasahovanie vlády a deformácie trhu v čínskom oceliarskom priemysle), 17. október 2021.

(50) V súčasnosti existujú antidumpingové opatrenia v týchto krajinách: Kanada, Spojené štáty, Turecko, Mexiko a Spojené kráľovstvo. Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (krajiny Perzského zálivu) má zavedené ochranné opatrenia a Spojené štáty majú zavedené aj opatrenia podľa článku 232.

(51) Ú. v. EÚ L 258, 5.10.2017, s. 24.

(52) Ú. v. EÚ L 238, 6.7.2021, s. 32.

(53) Odôvodnenie 139, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/9 zo 6. januára 2021, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2021, s. 4).

(54) Odôvodnenie 210 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1100 z 5. júla 2021, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku (Ú. v. EÚ L 238, 6.7.2021, s. 32).

(55) Tamže.

(56) Odôvodnenie 98, Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2021, s. 4.

(57) Rozsudok zo 17. decembra 2008 vo veci T-462/04, HEG a Graphite India/Rada, ECLI:EU:T:2008:586, bod 67.

(58) Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/159 Komisia uložila ochranné opatrenie,pokiaľ ide o určité výrobky z ocele, na obdobie troch rokov. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1029 bolo uplatňovanie ochranného opatrenia predĺžené do 30. júna 2024.

(59) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(60) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(61) Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Tangshan Branch“.

(62) Predtým „Hebei Iron & Steel Co., Ltd. Chengde Branch“.

PRÍLOHA

Krajina	Názov	Doplnkový kód TARIC
ČĽR	Angang Steel Company Limited	C150
ČĽR	Maanshan Iron & Steel Co., Ltd	C165
ČĽR	Rizhao Steel Wire Co., Ltd.	C166
ČĽR	Rizhao Baohua New Material Co., Ltd.	C167
ČĽR	Wuhan Iron & Steel Co., Ltd.	C156

8.6.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 148/121

ROZHODNUTIE VÝBORU PRE OBCHOD A UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ PODĽA DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A JAPONSKOM O HOSPODÁRSKOM PARTNERSTVEč. 1/2023

z 1. marca 2023

o zostavení zoznamu osôb, ktoré sú ochotné a schopné plniť funkciu odborníkov, a o prijatí rokovacieho poriadku skupiny odborníkov [2023/1124]

VÝBOR PRE OBCHOD A UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP medzi EÚ a Japonskom“), a najmä na jej článok 16.18 ods. 2 a ods. 4 písm. d),

keďže:

(1)	V článku 16.18 ods. 4 písm. d) DHP medzi EÚ a Japonskom sa stanovuje, že Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj (ďalej len „výbor“) má zostaviť zoznam aspoň 10 osôb, ktoré sú ochotné a schopné plniť funkciu odborníkov podľa uvedeného článku.

(2)	V článku 16.18 ods. 2 DHP medzi EÚ a Japonskom sa stanovuje, že výbor má prijať rokovací poriadok skupiny odborníkov,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zoznam osôb, ktoré sú ochotné a schopné plniť funkciu odborníkov, je stanovený v prílohe 1 k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Prijíma sa Rokovací poriadok skupiny odborníkov, ako je stanovený v prílohe 2 k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Zoznam osôb stanovený v prílohe 1 k tomuto rozhodnutiu a rokovací poriadok skupiny odborníkov stanovený prílohe 2 k tomuto rozhodnutiu v súlade s článkom 16.18 ods. 2 a ods. 4 písm. d) dohody sú platné odo dňa prijatia tohto rozhodnutia.

V Bruseli 1. marca 2023

Za Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj

spolupredsedovia

Ulrich WEIGL

za Európsku úniu

Takeshi KOYAMA

za Japonsko

PRÍLOHA 1

ZOZNAM ODBORNÍKOV PODĽA ČLÁNKU 16.18 ODS. 4 PÍSM. d) DHP MEDZI EÚ A JAPONSKOM

Čiastkový zoznam za Európsku úniu

1.	Jorge CARDONA

2.	Karin LUKAS

3.	Laurence BOISSON DE CHAZOURNES

4.	Geert VAN CALSTER

Čiastkový zoznam za Japonsko

1.	AGO Shin-ichi

2.	TAKAMURA Yukari

3.	TAMADA Dai

4.	YAGI Nobuyuki

Čiastkový zoznam osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej zo zmluvných strán a ktoré budú plniť funkciu predsedu skupiny

1.	Armand DE MESTRAL (Kanada)

2.	Jennifer A. HILLMAN (Spojené štáty)

3.	Arthur Edmond APPLETON (Spojené štáty)

4.	Nathalie BERNASCONI (Švajčiarsko)

PRÍLOHA 2

ROKOVACÍ PORIADOK SKUPINY ODBORNÍKOV

Pre postupy skupiny odborníkov podľa kapitoly 16 (Obchod a udržateľný rozvoj) Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve platia tieto pravidlá:

I. Vymedzenie pojmov

V tomto rokovacom poriadku:

a)	„administratívni pracovníci“ v súvislosti s odborníkom sú osoby iné ako asistenti, ktoré tento odborník riadi a kontroluje;

b)	„poradca“ je osoba iná ako zástupca zmluvnej strany, ktorú si táto zmluvná strana vybrala, aby jej radila alebo pomáhala na účely konania skupiny;

c)	„dohoda“ je Dohoda medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve;

d)	„asistent“ je osoba, ktorá na základe podmienok menovania odborníka vyhľadáva pre tohto odborníka informácie alebo mu poskytuje pomoc;

e)	„kódex správania“ je kódex správania pre rozhodcov uvedený v článku 21.30 dohody a prijatý rozhodnutím Spoločného výboru dohody č. 1/2019 z 10. apríla 2019;

f)	„výbor“ je Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj zriadený podľa článku 22.3 dohody;

g)	„dni“ sú kalendárne dni;

h)	„odborník“ je člen skupiny;

i)	„skupina“ je skupina zvolávaná podľa článku 16.18 ods. 1 dohody;

j)	„konanie“ je konanie skupiny;

k)	„zástupca“ vo vzťahu k zmluvnej strane je úradník alebo akákoľvek iná osoba z vládneho orgánu alebo agentúry alebo akéhokoľvek iného verejnoprávneho subjektu zmluvnej strany a iní pracovníci, ktorých táto zmluvná strana vymenuje za svojich zástupcov na účely konania skupiny;

l)	„žiadajúca zmluvná strana“ je zmluvná strana, ktorá žiada o zvolanie zasadnutia skupiny podľa článku 16.18 ods. 1 dohody, a

m)	„požiadaná zmluvná strana“ je zmluvná strana, ktorá od žiadajúcej zmluvnej strany dostane žiadosť o zvolanie skupiny odborníkov podľa článku 16.18 ods. 1 dohody.

II. Menovanie odborníkov

Spolupredseda zastupujúci žiadajúcu zmluvnú stranu vo výbore je zodpovedný za zorganizovanie žrebovania uvedeného v článku 16.18 ods. 4 písm. c) dohody, pričom musí s dostatočným predstihom informovať spolupredsedu zastupujúceho požiadanú zmluvnú stranu o dátume, čase a mieste žrebovania. Spolupredseda zastupujúci požiadanú zmluvnú stranu môže byť pri žrebovaní prítomný alebo zastúpený inou osobou. Prítomní môžu byť aj zástupcovia oboch zmluvných strán. Žrebovanie sa v každom prípade uskutoční za prítomnosti zmluvnej strany, resp. zmluvných strán, ktoré sú prítomné.

Zmluvné strany písomne informujú každú osobu, ktorá bola vymenovaná za odborníka podľa článku 16.18 dohody, o jej vymenovaní do funkcie. Každá osoba potvrdí obom zmluvným stranám svoju disponibilitu do piatich dní odo dňa, keď bola informovaná o svojom vymenovaní.

III. Kódex správania

Kódex správania sa uplatňuje mutatis mutandis na odborníkov pôsobiacich v skupine odborníkov.

IV. Organizačné zasadnutie

Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, stretnú sa so skupinou do siedmich dní odo dňa jej zriadenia, s cieľom rozhodnúť o záležitostiach, ktoré zmluvné strany alebo skupina považujú za vhodné, vrátane:

a)	odmien a výdavkov, ktoré sa majú vyplatiť odborníkom a ktoré musia byť v súlade s normami a kritériami WTO;

výdavkov na akýchkoľvek asistentov alebo administratívnych pracovníkov, ktorých sa odborník rozhodne prijať do pracovného pomeru, pričom celková výška odmeny každého asistenta odborníka alebo jeho administratívnych pracovníkov nesmie presiahnuť 50 % odmeny daného odborníka, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, a

c)	harmonogramu konania, ktorý sa stanoví podľa časového pásma požiadanej zmluvnej strany.

Na tomto zasadnutí sa môžu osobne, telefonicky alebo prostredníctvom videokonferencie zúčastniť iba tí odborníci a zástupcovia zmluvných strán, ktorí sú úradníkmi alebo inými osobami z vládneho orgánu alebo agentúry alebo akéhokoľvek iného verejnoprávneho subjektu.

V. Oznámenia

Akékoľvek žiadosti, oznamy, písomné podania alebo iné dokumenty postupované:

a)	skupinou sa zasielajú obom zmluvným stranám súčasne;

b)	skupine zmluvnou stranou sa zasielajú súčasne v kópii druhej zmluvnej strane a

c)	zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane sa podľa potreby zasielajú súčasne v kópii skupine.

Akékoľvek oznámenie podľa bodu 6 sa vykoná e-mailom alebo podľa vhodnosti akýmkoľvek iným telekomunikačným prostriedkom poskytujúcim záznam o jeho odoslaní. Pokiaľ sa nepreukáže inak, dané oznámenie sa považuje za doručené v deň jeho odoslania.

Drobné chyby administratívnej povahy v žiadosti, ozname, písomnom podaní alebo inom dokumente týkajúcom sa konania skupiny možno opraviť doručením nového dokumentu, v ktorom sa zmeny jasne vyznačia.

Ak posledný deň na doručenie dokumentu pripadne na štátny sviatok v Japonsku alebo v Európskej únii alebo na ktorýkoľvek iný deň, v ktorý sú úrady štátnej správy zmluvnej strany oficiálne alebo v dôsledku vyššej moci zatvorené, dokument sa považuje za doručený v nasledujúci pracovný deň. Každá zmluvná strana predloží na organizačnom zasadnutí uvedenom v bode 5 zoznam svojich štátnych sviatkov a akýchkoľvek iných dní, počas ktorých sú jej úrady oficiálne zatvorené. Každá zmluvná strana zaistí, aby bol jej zoznam počas konania skupiny aktuálny.

VI. Písomné podania

10.

Žiadajúca zmluvná strana doručí svoje písomné podanie najneskôr 20 dní odo dňa zriadenia skupiny. Požiadaná zmluvná strana doručí svoje písomné vyjadrenie k podaniu najneskôr do 20 dní odo dňa doručenia písomného podania žiadajúcej zmluvnej strany.

VII. Žiadosti o informácie a poradenstvo

11.

Ak to skupina považuje za vhodné, mala by v súlade s článkom 16.18 ods. 3 dohody, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa nástrojov Medzinárodnej organizácie práce alebo viacstranných environmentálnych dohôd, požiadať o informácie a poradenstvo príslušné medzinárodné organizácie alebo orgány.

12.

Pred tým, ako skupina požiada subjekty uvedené v bode 11 o informácie a poradenstvo, umožní zmluvným stranám vyjadriť pripomienky k zoznamu subjektov a k žiadostiam, ktoré sa im majú adresovať.

13.

Skupina predloží všetky informácie získané podľa bodu 11 zmluvným stranám, ktoré musia mať možnosť sa k nim vyjadriť.

VIII. Fungovanie skupiny

14.

Predseda skupiny predsedá všetkým jej zasadnutiam. Skupina môže na predsedu delegovať právomoc prijímať administratívne a procesné rozhodnutia.

15.

Pokiaľ sa v článku 16.18 dohody alebo v tomto rokovacom poriadku nestanovuje inak, môže skupina pri svojich činnostiach využívať akékoľvek prostriedky vrátane telefonického, faxového či počítačového spojenia.

16.

Ak vznikne procesná otázka, ktorá nie je upravená v článku 16.18 dohody alebo v tomto rokovacom poriadku či v kódexe správania, skupina môže po konzultácii so zmluvnými stranami prijať náležitý postup, ktorý je zlučiteľný s uvedenými ustanoveniami.

17.

Skupina môže po konzultácii so zmluvnými stranami zmeniť akúkoľvek lehotu okrem lehôt stanovených v článku 16.18 dohody a vykonať akúkoľvek inú procesnú alebo administratívnu úpravu v konaní. Keď skupina konzultuje so zmluvnými stranami, písomne ich informuje o navrhovanej zmene alebo úprave a o ich dôvode.

IX. Pojednávania

18.

Na základe harmonogramu stanoveného podľa bodu 5 predseda skupiny po konzultácii so zmluvnými stranami a s ostatnými odborníkmi určí dátum a čas pojednávania.

19.

Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, miesto konania sa medzi zmluvnými stranami strieda, pričom prvé pojednávanie sa uskutoční na území požiadanej zmluvnej strany. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, zmluvná strana, na ktorej území sa uskutočňuje dané pojednávanie:

a)	určí miesto pojednávania a informuje o tom predsedu skupiny a

b)	je zodpovedná za logistické zabezpečenie pojednávania.

20.

Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak a bez toho, aby bol dotknutý bod 49, zmluvné strany spoločne znášajú výdavky vyplývajúce z logistického zabezpečenia pojednávania.

21.

Predseda skupiny zmluvným stranám včas písomne oznámi dátum, čas a miesto pojednávania. Zmluvná strana, na ktorej území sa pojednávanie uskutočňuje, musí tieto informácie, s výnimkou prípadu neverejného pojednávania, sprístupniť verejnosti.

22.

V zásade by sa malo konať len jedno pojednávanie. Ak v spore ide o mimoriadne zložité otázky, skupina môže po konzultácii so zmluvnými stranami z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany zvolať dodatočné pojednávania. V prípade všetkých dodatočných pojednávaní sa body 18 až 21 uplatňujú mutatis mutandis.

23.

Všetky pojednávania skupiny sú verejné, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak alebo pokiaľ podania a argumenty zmluvnej strany neobsahujú dôverné informácie. Účastníci z radov verejnosti by si z pojednávania nemali zhotovovať zvukový ani obrazový záznam. Pojednávania, ktoré majú charakter neverejného zasadnutia, sú dôverné v súlade s bodom 39.

24.

Všetci odborníci musia byť na pojednávaní prítomní počas jeho celého trvania.

25.

Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, na pojednávaní sa bez ohľadu na to, či je verejné, môžu zúčastniť tieto osoby:

a)	zástupcovia zmluvných strán;

b)	poradcovia;

c)	asistenti a administratívni pracovníci;

d)	tlmočníci, prekladatelia a súdni zapisovatelia skupiny a

e)	zástupcovia príslušných medzinárodných organizácií alebo orgánov na základe rozhodnutia skupiny podľa článku 16.18 ods. 3 dohody.

26.

Najneskôr päť dní pred dňom pojednávania každá zmluvná strana doručí skupine zoznam mien osôb, ktoré na pojednávaní ústne prednesú argumenty alebo stanoviská v mene tejto zmluvnej strany, a ostatných zástupcov a poradcov, ktorí sa zúčastnia na pojednávaní.

27.

Skupina vedie pojednávanie nasledujúcim spôsobom, pričom zabezpečuje, aby žiadajúca zmluvná strana a požiadaná zmluvná strana mali k dispozícii rovnaký čas na argumentáciu, ako aj protiargumentáciu:

Argumentácia

a)	argumentácia žiadajúcej zmluvnej strany a

b)	argumentácia požiadanej zmluvnej strany.

Protiargumentácia

a)	odpoveď žiadajúcej zmluvnej strany a

b)	reakcia požiadanej zmluvnej strany.

28.

Skupina môže klásť otázky ktorejkoľvek zo zmluvných strán kedykoľvek počas pojednávania.

29.

Skupina zabezpečí vyhotovenie prepisu pojednávania a jeho doručenie zmluvným stranám čo najskôr po skončení pojednávania. Zmluvné strany môžu k prepisu predložiť pripomienky, pričom skupina môže tieto pripomienky zvážiť.

30.

Do 10 dní odo dňa pojednávania môže ktorákoľvek zmluvná strana doručiť doplňujúce písomné podanie týkajúce sa akejkoľvek záležitosti nastolenej počas pojednávania.

X. Porady

31.

Na poradách skupiny sa môžu zúčastňovať len odborníci.

XI. Písomné otázky

32.

Skupina sa môže kedykoľvek v priebehu konania písomne obrátiť s otázkami na jednu alebo obe zmluvné strany. Otázky položené jednej zmluvnej strane sa zašlú v kópii druhej zmluvnej strane.

33.

Každá zmluvná strana musí druhej zmluvnej strane poskytnúť kópiu svojej odpovede na otázky položené skupinou. Zmluvná strana musí mať možnosť do piatich dní od doručenia takejto kópie predložiť písomné pripomienky k odpovedi druhej zmluvnej strany.

XII. Nahradenie odborníkov

34.

Ak niektorý z odborníkov, ktorí sú členmi pôvodnej skupiny, zruší svoju účasť, nemôže sa zúčastniť alebo potrebuje byť nahradený na konaní skupiny podľa článku 16.18 dohody, , článok 16.18 ods. 4 dohody sa uplatňuje mutatis mutandis.

35.

Ak sa zmluvná strana domnieva, že odborník nespĺňa požiadavky stanovené v kódexe správania a z tohto dôvodu by mal byť nahradený, táto zmluvná strana to oznámi druhej zmluvnej strane do 15 dní od získania dostatočných dôkazov o tom, že daný odborník nespĺňa požiadavky stanovené v kódexe správania.

36.

Ak sa zmluvná strana domnieva, že niektorý odborník, s výnimkou predsedu, nespĺňa požiadavky kódexu správania, zmluvné strany túto otázku spoločne prekonzultujú a ak sa tak dohodnú, vyberú nového odborníka v súlade s bodom 34.

Ak sa zmluvné strany nedohodnú na potrebe daného odborníka nahradiť, ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať, aby sa záležitosť predložila predsedovi skupiny, ktorého rozhodnutie je konečné.

Ak na základe tejto žiadosti predseda skonštatuje, že daný odborník nespĺňa požiadavky kódexu správania, vyberie sa nový odborník v súlade s bodom 34.

37.

Ak sa zmluvná strana domnieva, že predseda skupiny nespĺňa požiadavky kódexu správania, zmluvné strany túto otázku spoločne prekonzultujú a ak sa tak dohodnú, vyberú nového predsedu v súlade s bodom 34.

Ak sa zmluvné strany nedohodnú na potrebe predsedu nahradiť, ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať, aby sa záležitosť predložila dvom zostávajúcim odborníkom. Odborníci musia najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti rozhodnúť, či je potrebné predsedu skupiny nahradiť. Rozhodnutie týchto odborníkov o potrebe nahradenia predsedu je konečné.

Ak odborníci rozhodnú, že predseda nespĺňa požiadavky kódexu správania, vyberie sa nový predseda v súlade s bodom 34.

38.

Konanie sa preruší na obdobie, počas ktorého sa vykonávajú postupy stanovené v bodoch 34 až 37.

XIII. Dôvernosť

39.

Skupina a zmluvné strany zaobchádzajú so všetkými informáciami, ktoré predložila zmluvná strana a ktoré označila za dôverné, ako s dôvernými informáciami. Ak zmluvná strana predloží skupine dôverné znenie svojich písomných podaní, musí na žiadosť druhej zmluvnej strany do 20 dní od dátumu žiadosti poskytnúť aj znenie podaní, ktoré nemá dôverný charakter a mohlo by byť sprístupnené verejnosti. Nič v tomto rokovacom poriadku nebráni zmluvnej strane zverejniť svoje vlastné podania, pokiaľ tak nezverejní informácie, ktoré druhá zmluvná strana označila za dôverné. Ak podania a argumenty niektorej zo zmluvných strán obsahujú dôverné informácie, skupina zasadá neverejne. Pri pojednávaniach, ktoré majú charakter neverejného zasadnutia, musia skupina a zmluvné strany zachovať dôvernosť pojednávania skupiny.

XIV. Jednostranné kontakty

40.

Skupina sa nesmie stretávať ani komunikovať so žiadnou zmluvnou stranou v neprítomnosti druhej zmluvnej strany.

41.

Odborník nesmie rokovať o žiadnych aspektoch predmetu konania s jednou zmluvnou stranou alebo s oboma zmluvnými stranami v neprítomnosti ostatných odborníkov.

XV. Podania amicus curiae

42.

Pokiaľ sa zmluvné strany do troch dní odo dňa zriadenia skupiny nedohodnú inak, skupina môže prijímať nevyžiadané písomné podania od fyzických osôb s pobytom na území zmluvnej strany alebo od právnických osôb so sídlom na jej území, ktoré sú nezávislé od vlád zmluvných strán, pod podmienkou, že tieto podania boli doručené do 10 dní odo dňa zriadenia skupiny.

43.

Podania musia byť stručné a v žiadnom prípade nie dlhšie ako 15 strán s dvojitým riadkovaním a musia sa priamo týkať skutkovej alebo právnej otázky, ktorú skupina posudzuje. Podania musia obsahovať opis osoby predkladajúcej dané podania, a to vrátane:

a)	v prípade fyzickej osoby jej štátnej príslušnosti a

b)	(v prípade právnickej osoby) miesta jej usadenia, charakteru jej činností, jej právneho postavenia, všeobecných cieľov a zdroja jej financovania.

Každá osoba vo svojich podaniach uvedie záujem, ktorý má na predmetnom konaní. Podania sa vypracúvajú v jazykoch, ktoré si zmluvné strany zvolili v súlade s bodmi 45 a 46 tohto rokovacieho poriadku.

44.

Skupina vo svojej správe uvedie všetky podania, ktoré jej boli doručené podľa bodov 42 a 43. Skupina nie je povinná venovať sa vo svojej správe argumentom uvedeným v týchto podaniach. Uvedené podania sa poskytnú zmluvným stranám na pripomienkovanie. Skupina zohľadní pripomienky zmluvných strán, ktoré jej boli doručené do 30 dní.

XVI. Jazyk a preklad

45.

Počas konzultácií v článku 16.17 dohody a najneskôr v čase organizačného zasadnutia podľa bodu 5 sa zmluvné strany musia usilovať o dohodu na spoločnom pracovnom jazyku konaní pred skupinou. Najneskôr 90 dní po prijatí tohto rokovacieho poriadku výborom v súlade s článkom 16.18 ods. 2 dohody každá zmluvná strana oznámi druhej zmluvnej strane zoznam jazykov, ktoré uprednostňuje. Tento zoznam musí obsahovať aspoň jeden pracovný jazyk WTO.

46.

Ak sa zmluvné strany nedokážu dohodnúť na spoločnom pracovnom jazyku, každá zmluvná strana predkladá svoje písomné podania v jazyku, ktorý si vybrala, pričom podľa potreby zároveň poskytne preklad do jedného z pracovných jazykov WTO, ktorý druhá zmluvná strana oznámila v súlade s bodom 45. Zmluvná strana zodpovedná za organizovanie ústneho pojednávania podľa vhodnosti zabezpečí tlmočenie ústnych podaní do toho istého pracovného jazyka WTO.

47.

Predbežná a záverečná správa skupiny sa vydávajú v spoločnom pracovnom jazyku. Ak sa zmluvné strany na spoločnom pracovnom jazyku nedohodli, predbežná a záverečná správa skupiny sa vydávajú v pracovných jazykoch WTO uvedených v bode 46.

48.

Zmluvná strana môže predložiť pripomienky k presnosti prekladu ktoréhokoľvek preloženého znenia dokumentu vyhotoveného v súlade s týmto rokovacím poriadkom.

49.

Ak je potrebný preklad alebo tlmočenie písomných a ústnych podaní niektorej zmluvnej strany do príslušného pracovného jazyka WTO, náklady na ne znáša táto zmluvná strana.

XVII. Správa skupiny

50.

Skupina predkladá zmluvným stranám predbežnú a záverečnú správu v súlade s článkom 16.18 ods. 5 dohody. Záverečná správa sa verejne sprístupní. Skupina by svoju správu nemala zverejniť pred tým, ako ju zverejnia zmluvné strany.

XVIII. Revízia

51.

Tento rokovací poriadok možno revidovať na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 148

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 66 8. júna 2023

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/1116 z 25. mája 2023 o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení Dohoda z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie, v mene Európskej únie, pokiaľ ide o Dohodu o rybolovných dotáciách	1
		PREKLAD – Protokol, ktorým sa mení Dohoda z Marrákeša o založení Svetovej obchodnej organizácie Dohoda o rybolovných dotáciách	3
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1117 z 12. januára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy spresňujúce požiadavky na druh a povahu informácií, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu ( 1 )	10
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1118 z 12. januára 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa spresňujú podmienky, za ktorých kolégiá dohľadu vykonávajú svoje úlohy ( 1 )	17
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1119 z 12. januára 2023, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o štandardné formuláre, vzory a postupy na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu ( 1 )	29
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1120 zo 7. mája 2023, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 udeľuje autorizácia Únie pre samostatný biocídny výrobok APESIN Handaktiv ( 1 )	36
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1121 z 1. júna 2023, ktorým sa do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Nordhessische Ahle Wurscht/Nordhessische Ahle Worscht (CHZO)]	44
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1122 zo 7. júna 2023, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	45
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1123 zo 7. júna 2023, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	84
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	*	Rozhodnutie Výboru pre obchod a udržateľný rozvoj podľa Dohody medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve č. 1/2023 z 1. marca 2023 o zostavení zoznamu osôb, ktoré sú ochotné a schopné plniť funkciu odborníkov, a o prijatí rokovacieho poriadku skupiny odborníkov [2023/1124]	121