(1)

Únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb. Únia by mala zároveň zabezpečiť, aby tento priestor zostal bezpečný. Uvedený cieľ možno dosiahnuť len účinnejšou a koordinovanejšou spoluprácou vnútroštátnych a medzinárodných orgánov presadzovania práva a justičných orgánov a primeranými opatreniami na predchádzanie a boj proti trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.

(2)

Dosiahnutie uvedeného cieľa je obzvlášť náročné, ak má trestná činnosť cezhraničný rozmer na území dvoch alebo viacerých členských štátov a/alebo tretích krajín. V takýchto situáciách majú byť členské štáty schopné spojiť svoje sily a operácie, aby umožnili účinné a efektívne cezhraničné vyšetrovania a trestné stíhania, pre ktoré je rozhodujúca výmena informácií a dôkazov. Jedným z najúspešnejších nástrojov takejto cezhraničnej spolupráce sú spoločné vyšetrovacie tímy (ďalej len „SVT“), ktoré umožňujú priamu spoluprácu a komunikáciu medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva dvoch alebo viacerých členských štátov a prípadne tretích krajín tak, aby mohli čo najefektívnejšie organizovať ich činnosti a vyšetrovania. SVT zriaďujú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov a prípadne tretích krajín na konkrétny účel a obmedzené obdobie, aby spoločne viedli vyšetrovanie trestných činov s cezhraničným dosahom.

(3)

Preukázalo sa, že SVT zohrávajú zásadnú úlohu pri zlepšovaní justičnej spolupráce vo vzťahu k vyšetrovaniu a stíhaniu cezhraničných trestných činov, ako je počítačová kriminalita, terorizmus a závažná a organizovaná trestná činnosť, a to obmedzením časovo náročných postupov a formalít medzi členmi SVT. Zvýšené využívanie SVT taktiež posilnilo kultúru cezhraničnej spolupráce v trestných veciach medzi justičnými orgánmi v Únii.

(4)

V acquis Únie sa ustanovujú dva právne rámce na zriadenie SVT s účasťou najmenej dvoch členských štátov: článok 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (2) a rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV (3). Tretie krajiny možno zapojiť do SVT ako zmluvné strany, ak na takéto zapojenie existuje právny základ, napríklad článok 20 Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach podpísaného v Štrasburgu 8. novembra 2001 (4) a článok 5 Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (5).

(5)

Medzinárodné justičné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyšetrovaní a stíhaní medzinárodných trestných činov. Ich zástupcovia sa môžu zúčastňovať v konkrétnom SVT po prizvaní zo strany členov SVT na základe príslušnej dohody, ktorou sa zriaďuje SVT (ďalej len „dohoda o SVT“). Preto by sa mala uľahčiť aj výmena informácií a dôkazov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a akýmkoľvek iným súdom, tribunálom alebo mechanizmom, ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi, ktoré sa týkajú medzinárodného spoločenstva ako celku, najmä Medzinárodným trestným súdom. Týmto nariadením by sa preto mal zástupcom takýchto medzinárodných justičných orgánov umožniť prístup k platforme informačných technológií (IT) (ďalej len „platforma na spoluprácu SVT“) s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu vo vzťahu k vyšetrovaniu a stíhaniu medzinárodných trestných činov.

(6)

Je naliehavo potrebné vytvoriť platformu na spoluprácu pre SVT, aby mohli účinne komunikovať a vymieňať si informácie a dôkazy bezpečným spôsobom s cieľom zabezpečiť, aby mohli byť osoby zodpovedné za najzávažnejšie trestné činy rýchlo brané na zodpovednosť. Uvedenú potrebu zdôrazňuje mandát Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (6), ktorý bol zmenený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/838 (7), ktoré Eurojustu umožňuje uchovávať, analyzovať a ukladať dôkazy týkajúce sa genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a s nimi súvisiacich trestných činov a umožňuje výmenu súvisiacich dôkazov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a medzinárodnými justičnými orgánmi, najmä s Medzinárodným trestným súdom.

(7)

V existujúcich právnych rámcoch na úrovni Únie sa neustanovuje, ako si majú subjekty, ktoré sa zúčastňujú v SVT vymieňať informácie a ako majú komunikovať. Uvedené subjekty sa na takejto výmene a komunikácii dohodnú na základe potrieb a dostupných prostriedkov. V boji proti čoraz komplexnejšej a rýchlo sa vyvíjajúcej cezhraničnej trestnej činnosti má zásadný význam rýchlosť, spolupráca a efektívnosť. V súčasnosti však neexistuje systém, ktorý by podporoval riadenie SVT, umožňoval efektívnejšie vyhľadávanie a zaznamenávanie dôkazov a zabezpečoval údaje, ktoré si vymieňajú tí, ktorí sú zapojení do SVT. Jednoznačne chýbajú špecializované bezpečné a účinné kanály, ktoré by mohli využívať všetci tí, ktorí sú zapojení do SVT, a prostredníctvom ktorých by si mohli rýchlo vymieňať veľké objemy informácií a dôkazov alebo ktoré by umožňovali bezpečnú a účinnú komunikáciu. Okrem toho neexistuje systém na podporu buď riadenia SVT vrátane vysledovateľnosti dôkazov vymieňaných medzi tými, ktorí sú zapojení do SVT, tak, aby to bolo v súlade s právnymi požiadavkami pred vnútroštátnymi súdmi, alebo plánovania a koordinácie operácií SVT.

(8)

Vzhľadom na čoraz väčšie možnosti prenikania trestnej činnosti do IT systémov by súčasný stav mohol brániť účinnosti a efektívnosti cezhraničných vyšetrovaní, ako aj ohrozovať a spomaľovať takéto vyšetrovania a trestné stíhania z dôvodu nezabezpečenej a nedigitálnej výmeny informácií a dôkazov, v dôsledku čoho by mohli byť nákladnejšie. Najmä justičné orgány a orgány presadzovania práva musia zabezpečiť, aby ich systémy boli čo najmodernejšie a najbezpečnejšie a aby sa všetci členovia SVT dokázali ľahko spájať a interagovať navzájom nezávisle od svojich vnútroštátnych systémov.

(9)

Je dôležité zlepšiť spoluprácu SVT a podporiť ju modernými IT nástrojmi. Rýchlosť a efektívnosť výmeny informácií medzi tými, ktorí sú zapojení do SVT, by sa mohla výrazne zvýšiť vytvorením špecializovanej IT platformy na podporu fungovania SVT. Preto je potrebné stanoviť pravidlá, ktorými sa na úrovni Únie zriadi platforma na spoluprácu SVT s cieľom pomôcť tým, ktorí sú zapojení do SVT, spolupracovať, bezpečne komunikovať a vymieňať si informácie a dôkazy.

(10)

Platforma na spoluprácu SVT by sa mala používať len v prípade, že existuje, okrem iného, právny základ Únie pre zriadenie SVT. Pre akékoľvek SVT zriadené výlučne na medzinárodných právnych základoch by sa platforma na spoluprácu SVT nemala používať, keďže je financovaná z rozpočtu Únie a vytvorená na základe právnych predpisov Únie. Ak sú však príslušné orgány tretej krajiny zmluvnou stranou dohody o SVT, ktorá má právny základ Únie ako aj medzinárodný právny základ, zástupcovia príslušných orgánov tejto tretej krajiny by sa mali považovať za členov SVT.

(11)

Používanie platformy na spoluprácu SVT by malo byť dobrovoľné. Vzhľadom na jej pridanú hodnotu pre cezhraničné vyšetrovania sa však jej používanie dôrazne odporúča. Použitím alebo nepoužitím platformy na spoluprácu SVT by sa nemala prejudikovať ani ovplyvňovať zákonnosť iných foriem komunikácie alebo výmeny informácií a nemal by sa ani meniť spôsob, akým sú SVT zriadené, organizované alebo akým spôsobom fungujú. Zriadenie platformy na spoluprácu SVT by nemalo mať vplyv na príslušné právne základy pre zriadenie SVT ani na uplatniteľné vnútroštátne procesné právne predpisy týkajúce sa zhromažďovania a používania získaných dôkazov. Úradníci z iných príslušných vnútroštátnych orgánov, ako sú colné orgány, v prípade, že sú členmi SVT zriadených podľa rámcového rozhodnutia 2002/465/SVV, by mali mať prístup do priestorov spolupráce SVT. Platforma na spoluprácu SVT by mala len predstavovať bezpečný IT nástroj na zlepšenie spolupráce, urýchlenie toku informácií medzi jej používateľmi a zvýšenie bezpečnosti vymieňaných údajov a účinnosti SVT.

(12)

Platforma na spoluprácu SVT by mala pokrývať operačné a pooperačné fázy SVT, a to od okamihu, keď je podpísaná príslušná dohoda o SVT, až do ukončenia hodnotenia SVT. Vzhľadom na skutočnosť, že aktéri, ktorí sa zúčastňujú na procese zriadenia SVT, sa líšia od aktérov, ktorí sú členmi SVT po jeho zriadení, by sa proces zriadenia SVT, najmä rokovania o obsahu a podpis dohody o SVT, nemal riadiť prostredníctvom platformy na spoluprácu SVT. Vzhľadom na potrebu elektronického nástroja na podporu procesu podpísania dohody o SVT je však dôležité, aby Komisia zvážila pokrytie tohto procesu digitálnym systémom výmeny elektronických dôkazov (eEDES), ktorý je zabezpečeným online portálom pre elektronické žiadosti a odpovede vyvinutým Komisiou.

(13)

Členovia SVT by sa pre každý SVT, ktorý využíva platformu na spoluprácu SVT, mali nabádať k vykonaniu hodnotenia SVT, a to buď počas operačnej fázy SVT, alebo po jej ukončení, s využitím nástrojov, ktoré poskytuje platforma na spoluprácu SVT.

(14)

Predpokladom používania platformy na spoluprácu SVT by mala byť dohoda o SVT vrátane všetkých jej dodatkov. Obsah všetkých budúcich dohôd o SVT by sa mal upraviť tak, aby zohľadňoval príslušné ustanovenia tohto nariadenia.

(15)

Sieť národných expertov pre SVT, ktorá bola vytvorená v roku 2005 (ďalej len „sieť SVT“) vypracovala vzorovú dohodu vrátane dodatkov s cieľom uľahčiť zriadenie SVT. Obsah vzorovej dohody a jej dodatkov by sa mal upraviť tak, aby zohľadňoval rozhodnutie o využití platformy na spoluprácu SVT a pravidlá prístupu k platforme na spoluprácu SVT.

(16)

Z prevádzkového hľadiska by sa platforma na spoluprácu SVT mala skladať z izolovaných priestorov spolupráce SVT vytvorených pre každý jednotlivý SVT, umiestnených na platforme na spoluprácu SVT.

(17)

Z technického hľadiska by mala byť platforma na spoluprácu SVT prístupná prostredníctvom zabezpečeného pripojenia cez internet a mala by sa skladať z centralizovaného informačného systému prístupného prostredníctvom bezpečného webového portálu, komunikačného softvéru pre mobilné a stolové zariadenia vrátane pokročilého mechanizmu na logovanie a sledovanie a prepojenia medzi centralizovaným informačným systémom a príslušnými IT nástrojmi, ktoré podporujú fungovanie SVT a ktoré spravuje sekretariát siete SVT.

(18)

Účelom platformy na spoluprácu SVT by malo byť uľahčenie koordinácie a riadenia SVT. Platforma na spoluprácu SVT by mala zabezpečiť výmenu a dočasné uchovávanie operačných informácií a dôkazov, zaistenie bezpečnej komunikácie, zabezpečenie vysledovateľnosti dôkazov a podpora procesu hodnotenia SVT. Všetci tí, ktorí sú zapojení do SVT, by sa mali nabádať, aby využívali všetky funkcie platformy na spoluprácu SVT a v čo najväčšej možnej miere nahradili v súčasnosti používané komunikačné kanály a kanály na výmenu údajov s kanálmi platformy na spoluprácu SVT.

(19)

Kľúčom k zabezpečeniu koordinovanej reakcie Únie na trestnú činnosť a poskytovaniu zásadnej podpory členským štátom v boji proti trestnej činnosti je koordinácia a výmena údajov medzi agentúrami a orgánmi Únie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zapojenými do justičnej spolupráce a členmi SVT. Platforma na spoluprácu SVT by mala dopĺňať existujúce nástroje, ktoré umožňujú bezpečnú výmenu údajov medzi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je sieťová aplikácia na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA), ktorá je spravovaná Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (8).

(20)

Funkcie platformy na spoluprácu SVT súvisiace s komunikáciou by mal zabezpečovať najmodernejší softvér, ktorý umožňuje uchovávanie nevysledovateľnej komunikácie lokálne v zariadeniach používateľov platformy na spoluprácu SVT.

(21)

Mala by sa zabezpečiť úplná funkcia, ktorá umožňuje výmenu operačných informácií a dôkazov vrátane veľkých súborov prostredníctvom mechanizmu odosielania/sťahovania navrhnutého tak, aby sa údaje uchovávali centrálne len na obmedzený čas potrebný na technický prenos údajov. Hneď ako si všetci adresáti údaje stiahnu, mali by sa z platformy na spoluprácu SVT automaticky a natrvalo vymazať.

(22)

Vzhľadom na skúsenosti s riadením rozsiahlych systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí by mala byť úlohou navrhnúť, vyvinúť a prevádzkovať platformu na spoluprácu SVT s využitím existujúcich funkcií aplikácie SIENA a ďalších funkcií Europolu s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a vo vhodných prípadoch konektivitu poverená Agentúra Európskej únie pre prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „eu-LISA“) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (9). Mandát agentúry eu-LISA by sa preto mal zmeniť tak, aby odrážal uvedené nové úlohy, a agentúre eu-LISA by sa mali poskytnúť primerané finančné a ľudské zdroje na plnenie povinností podľa tohto nariadenia. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa povinností agentúry eu-LISA ako agentúry poverenej vývojom, technickou prevádzkou a údržbou platformy na spoluprácu SVT.

(23)

Agentúra eu-LISA by mala zabezpečiť, aby sa údaje, ktoré sú v držbe orgánov presadzovania práva, mohli v prípade potreby jednoducho preniesť z aplikácie SIENA na platformu na spoluprácu SVT. Na tento účel by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi potrebu, uskutočniteľnosť a vhodnosť prepojenia platformy na spoluprácu SVT s aplikáciou SIENA. Uvedená správa by mala obsahovať aj podmienky, technické špecifikácie a postupy na zaistenie bezpečného a efektívneho prepojenia a výmeny údajov. V posúdení by sa mala zohľadniť vysoká úroveň ochrany údajov potrebná na takéto prepojenie na základe platného právneho rámca Únie a vnútroštátneho právneho rámca v oblasti ochrany údajov, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (10), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (11) a pravidlá uplatniteľné na príslušné orgány, úrady alebo agentúry Únie v právnych aktoch, ktorými sa zriaďujú. Mala by sa zohľadniť úroveň ochrany údajov, ktoré sa budú prostredníctvom platformy na spoluprácu SVT vymieňať, konkrétne citlivých a neutajovaných údajov. Komisia by pred predložením uvedenej správy Európskemu parlamentu a Rade mala v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 konzultovať aj s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, pokiaľ ide o vplyv plánovaného spracúvania osobných údajov na ochranu práv a slobôd fyzických osôb.

(24)

Od vytvorenia siete SVT v roku 2005 podporuje sekretariát siete SVT prácu siete SVT organizovaním výročných stretnutí a školiacich činností, zhromažďovaním a analyzovaním hodnotení jednotlivých SVT a riadením programu financovania SVT zo strany Eurojustu. Od roku 2011 sídli sekretariát siete SVT ako samostatná jednotka v Eurojuste. Eurojustu by sa mal poskytnúť primeraný personál pridelený sekretariátu siete SVT s cieľom umožniť sekretariátu siete SVT podporovať používateľov platformy na spoluprácu SVT pri praktickom uplatňovaní platformy na spoluprácu SVT, poskytovať každodenné usmernenia a pomoc, navrhovať a poskytovať kurzy odbornej prípravy a zvyšovať informovanosť a propagovať využívanie platformy na spoluprácu SVT..

(25)

Vzhľadom na existujúce IT nástroje na podporu činnosti SVT, ktorých prevádzku vykonáva Eurojust a riadi ich sekretariát siete SVT, je potrebné prepojiť platformu na spoluprácu SVT s týmito IT nástrojmi, aby sa uľahčilo riadenie SVT. Na tento účel by mal Eurojust zabezpečiť technické prispôsobenie svojich systémov s cieľom vytvoriť takéto prepojenie. Eurojustu by sa tiež mali poskytnúť primerané finančné a ľudské zdroje, aby mohol plniť svoje povinnosti v tejto oblasti.

(26)

Počas operačnej fázy SVT poskytujú Eurojust a Europol členom SVT cennú operačnú podporu prostredníctvom širokej škály podporných nástrojov vrátane mobilných kancelárií, porovnávaní a analýz, koordinačných a operačných centier, koordinácie stíhania, odborných znalostí a financovania.

(27)

S cieľom zabezpečiť jasné rozdelenie práv a úloh by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa povinností členských štátov, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry zriadenej nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 (12), Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) zriadeného rozhodnutím Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom (13) a iných príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie vrátane podmienok, za ktorých môžu využívať platformu na spoluprácu SVT na operačné účely.

(28)

V tomto nariadení sa stanovujú podrobnosti týkajúce sa mandátu, zloženia a organizačných aspektov rady pre riadenie programu, ktorú by mala zriadiť správna rada agentúry eu-LISA. Rada pre riadenie programu by mala zabezpečiť primerané riadenie fázy návrhu a vývoja platformy na spoluprácu SVT. Takisto je potrebné stanoviť podrobnosti o mandáte, zložení a organizačných aspektoch poradnej skupiny, ktorú má zriadiť agentúra eu-LISA s cieľom získať odborné znalosti týkajúce sa platformy na spoluprácu SVT, najmä v súvislosti s prípravou ročného pracovného programu agentúry eu-LISA a jej výročnej správy o činnosti.

(29)

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá prístupu k platforme na spoluprácu SVT a potrebné záruky. Správou prístupových práv k jednotlivým priestorom spolupráce SVT by mal byť poverený správca alebo správcovia priestoru SVT. Mali by byť zodpovední za správu prístupu používateľov platformy na spoluprácu SVT počas operačnej a pooperačnej fázy SVT na základe príslušnej dohody o SVT. Správcovia priestoru SVT by mali mať možnosť delegovať svoje technické a administratívne úlohy na sekretariát siete SVT s výnimkou overovania údajov, ktoré odoslali tretie krajiny alebo zástupcovia medzinárodných justičných orgánov.

(30)

Vzhľadom na citlivosť operačných údajov vymieňaných medzi používateľmi platformy na spoluprácu SVT by platforma na spoluprácu SVT mala zaisťovať vysokú úroveň bezpečnosti. Agentúra eu-LISA by mala prijať všetky technické a organizačné opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti výmeny údajov použitím silných algoritmov šifrovania medzi koncovými zariadeniami na šifrovanie údajov pri prenose alebo pri uchovávaní.

(31)

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá zodpovednosti členských štátov, agentúry eu-LISA, Eurojustu, Europolu, Európskej prokuratúry, úradu OLAF a iných príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie za majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku akéhokoľvek konania, ktoré nie je v súlade s týmto nariadením. Pokiaľ ide o tretie krajiny a medzinárodné justičné orgány, ustanovenia o zodpovednosti za majetkovú alebo nemajetkovú ujmu by mali byť obsiahnuté v príslušných dohodách o SVT.

(32)

Toto nariadenie stanovuje osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ktoré sa týkajú operačných aj neoperačných údajov. Uvedené ustanovenia o ochrane údajov sú potrebné s cieľom doplniť existujúce opatrenia na ochranu údajov a na zabezpečenie primeranej celkovej úrovne ochrany údajov, bezpečnosti údajov a ochrany základných práv dotknutých osôb.

(33)

Spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo byť v súlade s právnym rámcom Únie na ochranu osobných údajov. Na spracúvanie osobných údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu sa uplatňuje smernica (EÚ) 2016/680. Pokiaľ ide o spracúvanie údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, v kontexte tohto nariadenia by sa malo uplatňovať nariadenie (EÚ) 2018/1725. Na tento účel by sa mali zabezpečiť primerané záruky ochrany údajov.

(34)

Za spracúvanie operačných osobných údajov počas používania platformy na spoluprácu SVT by mal byť individuálne zodpovedný každý príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, a prípadne Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF alebo akýkoľvek iný príslušný orgán, úrad alebo agentúra Únie. Používatelia platforiem na spoluprácu SVT by sa pri spracúvaní neoperačných osobných údajov mali považovať za spoločných prevádzkovateľov v zmysle nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(35)

Správcovia priestoru SVT by mali mať v súlade s príslušnou dohodou o SVT možnosť udeliť prístup do priestoru spolupráce SVT zástupcom príslušných orgánov tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o SVT, alebo zástupcom medzinárodných justičných orgánov, ktorí sa zúčastňujú na činnosti SVT. V kontexte dohody o SVT podlieha každý prenos osobných údajov tretím krajinám alebo medzinárodným justičným orgánom, pričom tieto orgány sa na tento účel považujú za medzinárodné organizácie, ustanoveniam uvedeným v kapitole V smernice (EÚ) 2016/680. Výmena operačných údajov s tretími krajinami alebo zástupcami medzinárodných justičných orgánov by sa mala obmedziť na údaje nevyhnutne potrebné na splnenie účelov príslušnej dohody o SVT.

(36)

Ak má SVT viacerých správcov priestoru SVT, jeden z nich by sa mal v príslušnej dohode o SVT určiť za prevádzkovateľa údajov odoslaných tretími krajinami alebo zástupcami medzinárodných justičných orgánov, a to pred vytvorením priestoru spolupráce SVT, do ktorého sú zapojené tretie krajiny alebo zástupcovia medzinárodných justičných orgánov.

(37)

Agentúra eu-LISA by mala zabezpečiť, aby sa prístup do centralizovaného informačného systému a všetky operácie spracúvania údajov v centralizovanom informačnom systéme logovali na účely monitorovania integrity a bezpečnosti údajov a zákonnosti spracúvania údajov, ako aj na účely vlastného monitorovania. Agentúra eu-LISA by nemala mať prístup k operačným a neoperačným údajom uchovávaným v priestoroch spolupráce SVT.

(38)

Týmto nariadením sa agentúre eu-LISA ukladajú povinnosti podávať správy o vývoji a fungovaní platformy na spoluprácu SVT vzhľadom na ciele týkajúce sa plánovania, technických výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služieb. Okrem toho by Komisia mala vykonať celkové hodnotenie platformy na spoluprácu SVT, v ktorom sa zohľadňujú ciele tohto nariadenia, ako aj súhrnné výsledky hodnotení jednotlivých SVT, a to najneskôr dva roky po jej uvedení do prevádzky a potom každé štyri roky.

(39)

Kým náklady na zriadenie a údržbu platformy na spoluprácu SVT a podpornú úlohu Eurojustu po uvedení do prevádzky platformy na spoluprácu SVT by mal znášať rozpočet Únie, každý členský štát, ako aj Eurojust, Europol, Európska prokuratúra, OLAF a akýkoľvek iný príslušný orgán, úrad a agentúra Únie by mali znášať svoje vlastné náklady, ktoré vyplývajú z ich využívania platformy na spoluprácu SVT.

(40)

S cieľom stanoviť jednotné podmienky pre technický rozvoj a implementáciu platformy na spoluprácu SVT by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(41)

Komisia by mala čo najskôr po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia prijať príslušné vykonávacie akty potrebné na technický vývoj platformy na spoluprácu SVT.

(42)

Komisia by mala určiť dátum uvedenia platformy na spoluprácu SVT do prevádzky po prijatí príslušných vykonávacích aktov potrebných na technický vývoj platformy na spoluprácu SVT a po tom, ako agentúra eu-LISA so zapojením členských štátov vykoná komplexné testovanie platformy na spoluprácu SVT.

(43)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to umožniť účinnú a efektívnu spoluprácu, komunikáciu a výmenu informácií a dôkazov medzi členmi SVT, zástupcami medzinárodných justičných orgánov, Eurojustom, Europolom, úradom OLAF a inými príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale stanovením spoločných pravidiel ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(45)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko listom zo 7. apríla 2022 oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(46)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 25. januára 2022 formálne pripomienky,

(1)

V článku 11 Dohovoru Organizácie Spojených národov z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý ratifikovali všetky členské štáty, sa stanovuje, že zmluvné strany majú prijať všetky príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť okrem iného právo na rovnakú odmenu vrátane výhod a na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prácu rovnakej hodnoty, ako aj rovnoprávnosť pri hodnotení kvality práce.

(2)

V článku 2 a v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa zakotvuje právo na rovnosť medzi ženami a mužmi ako jedna zo základných hodnôt Únie.

(3)

V článkoch 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa od Únie vyžaduje, aby sa vo všetkých svojich politikách a činnostiach zameriavala na odstránenie nerovností, na podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami a na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia.

(4)

V článku 157 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje pre každý členský štát povinnosť zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. V článku 157 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje prijatie opatrení Úniou na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty (ďalej len „zásada rovnakej odmeny“).

(5)

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na diskrimináciu z dôvodu tej skutočnosti, že osoba je jedného alebo druhého pohlavia (3). Vzhľadom na jej účel a charakter práv, ktoré má obhajovať, sa táto zásada uplatňuje aj na diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia.

(6)

V niektorých členských štátoch je v súčasnosti možné, aby sa osoby zákonne zaregistrovali ako osoby tretieho, často neutrálneho pohlavia. Touto smernicou nie sú dotknuté príslušné vnútroštátne pravidlá, ktorými sa takéto uznávanie vykonáva, pokiaľ ide o otázky zamestnania a odmeňovania.

(7)

Článok 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) zakazuje akúkoľvek diskrimináciu okrem iného z dôvodu pohlavia. V článku 23 charty sa stanovuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

(8)

V článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa okrem iného uvádza, že každý má bez akejkoľvek diskriminácie právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na spravodlivú odmenu zaručujúcu živobytie hodné ľudskej dôstojnosti.

(9)

Medzi zásady Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bol spoločne vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, je zahrnuté rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, ako aj právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty.

(10)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (4) sa stanovuje, že v prípade rovnakej práce alebo práce, ktorej sa priznáva rovnaká hodnota, sa má odstrániť priama a nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými hľadiskami a podmienkami odmeňovania. Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie pracovných miest, má byť tento systém založený na rovnakých rodovo neutrálnych kritériách a mal by byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia.

(11)

V hodnotení príslušných ustanovení smernice 2006/54/ES z roku 2020 sa uvádza, že uplatňovaniu zásady rovnakej odmeny bráni nedostatočná transparentnosť systémov odmeňovania, nedostatočná právna istota, pokiaľ ide o koncept práce rovnakej hodnoty, a procesné prekážky, ktorým čelia obete diskriminácie. Pracovníci nemajú k dispozícii informácie potrebné na to, aby ich nárok týkajúci sa rovnakej odmeny uspel, a najmä im chýbajú informácie o úrovniach odmien pre kategórie pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. V správe sa uvádza, že zvýšenie transparentnosti by umožnilo odhaliť rodové vychýlenie a diskrimináciu v štruktúrach odmeňovania podniku alebo organizácie. Zároveň by to pracovníkom, zamestnávateľom a sociálnym partnerom umožnilo prijať vhodné opatrenia s cieľom zaistiť uplatňovanie práva na rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty (ďalej len „právo na rovnakú odmenu“).

(12)

Po dôkladnom hodnotení existujúceho rámca pre rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a po rozsiahlom a inkluzívnom procese konzultácií sa v oznámení Komisie z 5. marca 2020 s názvom „Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025“ uviedlo, že Komisia navrhne záväzné opatrenia v oblasti transparentnosti odmeňovania.

(13)

Hospodárske a sociálne dôsledky pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 mali neprimerane zlý vplyv na ženy a rodovú rovnosť a k stratám pracovných miest často dochádzalo v odvetviach s nízkymi mzdami, v ktorých prevládajú ženy. Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 zvýraznila pretrvávajúce štrukturálne podhodnocovanie práce, ktorú vykonávajú prevažne ženy, a preukázala vysokú sociálno-ekonomickú hodnotu práce žien v službách v prvej línii, ako je zdravotná starostlivosť, upratovanie, starostlivosť o deti, sociálna starostlivosť a rezidenčná starostlivosť o starších ľudí a iné závislé dospelé osoby, čo je v ostrom kontraste s nízkou viditeľnosťou a uznaním tejto práce.

(14)

Účinky pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 preto ešte viac prehĺbia rodovú nerovnosť a rodové rozdiely v odmeňovaní, ak nebudú opatrenia v rámci obnovy rodovo citlivé. Vzhľadom na tieto dôsledky je preto ešte naliehavejšie riešiť otázku rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Posilnenie vykonávania zásady rovnakej odmeny prostredníctvom ďalších opatrení je obzvlášť dôležité na zabezpečenie toho, aby sa neohrozil pokrok, ktorý sa dosiahol pri riešení rozdielov v odmeňovaní.

(15)

Rodový rozdiel v odmeňovaní v Únii pretrváva: v roku 2020 dosahoval 13 %, a to s výraznými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi, pričom za posledných desať rokov sa znížil len minimálne. Rodový rozdiel v odmeňovaní je spôsobený rôznymi faktormi, ako sú rodové stereotypy, pretrvávanie tzv. „skleného stropu“ a „lepkavej podlahy“ (nemožnosť postúpiť a získať lepší príjem), horizontálna segregácia vrátane nadmerného zastúpenia žien na slabo platených pracovných miestach v oblasti služieb a nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností. Rodový rozdiel v odmeňovaní je okrem toho čiastočne spôsobený priamou a nepriamou rodovou diskrimináciou v odmeňovaní. Všetky tieto faktory vytvárajú štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú zložité výzvy pri získavaní kvalitného zamestnania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a majú dlhodobé dôsledky, ako je rozdiel v dôchodkoch a feminizácia chudoby.

(16)

V dôsledku všeobecného nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o úrovne odmien v rámci organizácií, sa udržuje stav, keď rodová diskriminácia v odmeňovaní a rodové vychýlenie môžu zostať neodhalené, alebo v prípade, že existuje podozrenie na tieto javy, je ťažké ich dokázať. Preto sú potrebné záväzné opatrenia na zlepšenie transparentnosti odmeňovania, na podnietenie organizácií k tomu, aby preskúmali svoje štruktúry odmeňovania s cieľom zabezpečiť rovnakú odmenu pre ženy a mužov za vykonávanie rovnakej práce alebo práce rovnakej hodnoty, ako aj na umožnenie obetiam diskriminácie, aby si uplatnili právo na rovnakú odmenu. Takéto záväzné opatrenia je potrebné doplniť o ustanovenia objasňujúce existujúce právne pojmy, ako sú koncepty odmeny a práce rovnakej hodnoty, a opatrenia vylepšujúce mechanizmy presadzovania a prístup k spravodlivosti.

(17)

Uplatňovanie zásady rovnakej odmeny by sa malo posilniť prostredníctvom odstránenia priamej a nepriamej diskriminácie v odmeňovaní. To nebráni zamestnávateľom v tom, aby rozdielne odmeňovali pracovníkov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na základe objektívnych, rodovo neutrálnych a nezaujatých kritérií, ako je výkonnosť a schopnosť.

(18)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na všetkých pracovníkov vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas, pracovníkov na dobu určitú a osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, ako aj na pracovníkov pôsobiacich na manažérskych pozíciách, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle zákona, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe v jednotlivých členských štátoch, s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora (5). Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice patria za predpokladu, že spĺňajú príslušné kritériá, pracovníci v domácnosti, pracovníci pracujúci na vyžiadanie, zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pracovníci pracujúci za poukážky, pracovníci platforiem, pracovníci na chránených pracoviskách, stážisti a učni. Pri určovaní, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať zo skutočností súvisiacich so skutočným výkonom práce, a nie z toho, ako strany tento vzťah opisujú.

(19)

Dôležitým prvkom odstránenia diskriminácie v odmeňovaní je transparentnosť odmeňovania pred nástupom do zamestnania. Táto smernica by sa preto mala vzťahovať aj na uchádzačov o zamestnanie.

(20)

S cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia obetiam rodovej diskriminácie v odmeňovaní, aby si uplatňovali právo na rovnakú odmenu, a s cieľom usmerniť zamestnávateľov pri zabezpečovaní dodržiavania tohto práva by sa základné koncepty súvisiace s rovnakou odmenou za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ako sú odmena a práca rovnakej hodnoty, mali objasniť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. To by malo uľahčiť uplatňovanie týchto pojmov, najmä v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

(21)

Zásada rovnakej odmeny by sa mala dodržiavať so zreteľom na mzdu, plat alebo akékoľvek iné peňažné alebo vecné plnenia, ktoré pracovníci priamo či nepriamo dostávajú od svojho zamestnávateľa v súvislosti so svojím zamestnaním. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (6) by mal koncept odmeny zahŕňať nielen plat, ale aj doplnkové alebo pohyblivé zložky odmeny. V rámci doplnkových alebo pohyblivých zložiek by sa mali zohľadniť všetky dodatočné dávky k riadnej základnej alebo minimálnej mzde alebo platu, ktoré pracovník dostáva priamo alebo nepriamo, či už v hotovosti alebo v podobe vecných dávok. Medzi takéto doplnkové alebo pohyblivé zložky môžu okrem iného patriť prémie, náhrada za nadčasy, cestovné výhody, príspevky na bývanie a stravu, náhrada za účasť na odbornej príprave, platby v prípade prepúšťania, zákonné nemocenské dávky, náhrada vyžadovaná v zmysle zákona a dôchodkové poistenie zamestnancov. Koncept odmeny by mal zahŕňať všetky prvky odmeňovania splatné podľa zákona, kolektívnych zmlúv a/alebo praxe v jednotlivých členských štátoch.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotné uvádzanie informácií požadovaných touto smernicou by sa úroveň odmeny mala vyjadrovať ako hrubá ročná odmena a zodpovedajúca hrubá hodinová odmena. Pri výpočte úrovní odmeny by malo byť možné vychádzať zo skutočnej odmeny stanovenej pre pracovníka bez ohľadu na to, či je stanovená ročne, mesačne, hodinovo alebo inak.

(23)

Členské štáty by nemali byť povinné zriadiť na účely tejto smernice nové orgány. Mali by mať možnosť zveriť úlohy, ktoré z nej vyplývajú, zriadeným orgánom vrátane sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou za predpokladu, že členské štáty dodržiavajú povinnosti stanovené v tejto smernici.

(24)

S cieľom chrániť pracovníkov a riešiť ich obavu z viktimizácie pri uplatňovaní zásady rovnakej odmeny by mali mať možnosť byť zastúpení zástupcom. Tým by mohli byť odborové zväzy alebo iní zástupcovia pracovníkov. Ak zástupcovia pracovníkov neexistujú, pracovníci by mali mať možnosť byť zastúpení zástupcom podľa vlastného výberu. Členské štáty by mali mať možnosť zohľadniť svoje vnútroštátne okolnosti a rôzne úlohy týkajúce sa zastupovania pracovníkov.

(25)

V článku 10 ZFEÚ sa stanovuje, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V článku 4 smernice 2006/54/ES sa stanovuje, že nesmie existovať žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia v súvislosti s odmeňovaním. Rodová diskriminácia v odmeňovaní, v rámci ktorej pohlavie obete zohráva kľúčovú úlohu, môže mať v praxi mnoho rôznych podôb. Môže zahŕňať pretínanie rôznych osí diskriminácie alebo nerovnosti, keď je pracovník členom jednej alebo viacerých skupín chránených pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia na jednej strane a z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ako sú chránené v zmysle smernice Rady 2000/43/ES (7) alebo 2000/78/ES (8) na strane druhej. Ženy so zdravotným postihnutím, ženy rôzneho rasového a etnického pôvodu vrátane rómskych žien a mladé alebo staršie ženy patria medzi skupiny, ktoré môžu čeliť prierezovej diskriminácii. Touto smernicou by sa preto malo objasniť, že v súvislosti s rodovou diskrimináciou v odmeňovaní by malo byť možné prihliadať na takúto kombináciu, čím sa odstránia akékoľvek pochybnosti, ktoré môžu v tomto ohľade existovať v rámci existujúceho právneho rámca, a vnútroštátnym súdom, subjektom v oblasti rovnosti a iným príslušným orgánom sa umožní náležite zohľadňovať akúkoľvek znevýhodňujúcu situáciu vyplývajúcu z prierezovej diskriminácie, predovšetkým na hmotnoprávne a procesnoprávne účely vrátane uznania existencie diskriminácie, rozhodnutia o vhodnej porovnávacej osobe, posúdenia primeranosti a v náležitých prípadoch určenia výšky priznanej náhrady alebo uložených sankcií.

Na pochopenie a riešenie rodových rozdielov v odmeňovaní je dôležitý prierezový prístup. Týmto objasnením by sa nemal zmeniť rozsah povinností zamestnávateľov, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania podľa tejto smernice. Od zamestnávateľov by sa predovšetkým nemalo vyžadovať, aby zhromažďovali údaje týkajúce sa iných chránených dôvodov ako pohlavia.

(26)

S cieľom dodržiavať právo na rovnakú odmenu musia mať zamestnávatelia zavedené štruktúry odmeňovania, ktorými sa zabezpečí, aby medzi pracovníkmi vykonávajúcimi rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty neexistovali žiadne rodové rozdiely v odmeňovaní, ktoré nie sú odôvodnené objektívnymi, rodovo neutrálnymi kritériami. Takéto štruktúry odmeňovania by mali umožniť porovnanie hodnoty rôznych pracovných miest v rámci rovnakej organizačnej štruktúry. Pri takýchto štruktúrach odmeňovania by malo byť možné vychádzať z existujúcich usmernení Únie týkajúcich sa rodovo neutrálnych systémov hodnotenia a klasifikácie pracovných miest alebo z ukazovateľov alebo rodovo neutrálnych modelov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by sa hodnota práce mala posudzovať a porovnávať na základe objektívnych kritérií vrátane požiadaviek na vzdelanie, odbornosť a odbornú prípravu, zručností, úsilia, zodpovednosti a pracovných podmienok, a to bez ohľadu na rozdiely v pracovných režimoch. V záujme uľahčenia uplatňovania koncepcie práce rovnakej hodnoty, najmä v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov, by objektívne kritériá, ktoré sa majú použiť, mali zahŕňať štyri faktory: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Tieto faktory boli v existujúcich usmerneniach Únie označené za podstatné a dostatočné na vyhodnotenie úloh vykonávaných v organizácii bez ohľadu na to, do ktorého hospodárskeho odvetvia podnik patrí.

Keďže nie všetky faktory sú pre konkrétnu pozíciu rovnako relevantné, zamestnávateľ by mal zvážiť každý zo štyroch faktorov v závislosti od relevantnosti uvedených kritérií pre konkrétne pracovné miesto alebo pozíciu. Tiež sa môžu zohľadniť ďalšie kritériá, ak sú relevantné a odôvodnené. Komisia by mala mať v príslušných prípadoch možnosť aktualizovať existujúce usmernenia Únie po konzultácii s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť.

(27)

Národné systémy stanovovania miezd sa líšia a môžu sa zakladať na kolektívnych zmluvách a/alebo prvkoch, o ktorých rozhodol zamestnávateľ. Touto smernicou nie sú ovplyvnené rôzne vnútroštátne systémy stanovovania miezd.

(28)

Identifikácia platnej porovnávacej osoby je dôležitým parametrom pri určovaní toho, či možno prácu považovať za prácu rovnakej hodnoty. Umožňuje pracovníkom preukázať, že sa s nimi zaobchádza menej priaznivo ako s porovnávacou osobou druhého pohlavia, ktorá vykonáva rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Na základe vývoja vyplývajúceho z vymedzenia priamej a nepriamej diskriminácie v smernici 2006/54/ES by sa v situáciách, keď neexistuje skutočná porovnávacia osoba, malo povoliť použitie hypotetickej porovnávacej osoby s cieľom umožniť pracovníkom preukázať, že sa s nimi nezaobchádza rovnako, ako by sa zaobchádzalo s hypotetickou porovnávacou osobou druhého pohlavia. Odstránila by sa tak dôležitá prekážka pre možné obete rodovej diskriminácie v odmeňovaní, najmä na značne rodovo segregovaných trhoch práce, na ktorých je vzhľadom na požiadavku nájsť porovnávaciu osobu iného pohlavia takmer nemožné uplatniť nárok týkajúci sa rovnakej odmeny.

Pracovníkom by sa okrem toho nemalo brániť v používaní ďalších skutočností, na základe ktorých možno predpokladať údajnú diskrimináciu, ako sú štatistiky alebo iné dostupné informácie. Umožnilo by sa tým účinnejšie riešenie rodovej nerovnosti v odmeňovaní v rodovo segregovaných sektoroch a povolaniach, najmä v tých, v ktorých prevládajú ženy, ako napríklad sektor starostlivosti.

(29)

Súdny dvor objasnil, že na účely posúdenia, či sú pracovníci v porovnateľnej situácii, sa porovnanie nemusí nevyhnutne obmedzovať na situácie, keď muži a ženy pracujú pre rovnakého zamestnávateľa (9). Pracovníci môžu byť v porovnateľnej situácii aj vtedy, keď nepracujú pre rovnakého zamestnávateľa, a to vždy keď podmienky odmeňovania možno pripísať jednotnému zdroju, ktorý tieto podmienky stanovuje, a keď sú tieto podmienky rovnaké a porovnateľné. Môže tomu tak byť v prípade, keď sú relevantné podmienky odmeňovania regulované v rámci zákonných ustanovení alebo dohôd týkajúcich sa odmien, ktoré sú uplatniteľné na viacero zamestnávateľov, alebo keď sú takéto podmienky stanovené centrálne pre viac ako jednu organizáciu alebo podnik v rámci holdingovej spoločnosti alebo konglomerátu. Súdny dvor ďalej objasnil, že porovnanie sa neobmedzuje na pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v rovnakom čase ako navrhovateľ (10). Okrem toho, ak sa vykoná skutočné posúdenie, malo by sa uznať, že rozdiel v odmeňovaní možno vysvetliť faktormi, ktoré nesúvisia s pohlavím.

(30)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii odborná príprava a osobitné nástroje a metodiky s cieľom podporiť a usmerňovať zamestnávateľov pri posudzovaní toho, čo predstavuje prácu rovnakej hodnoty. To by malo uľahčiť uplatňovanie tohto pojmu, najmä v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov. S prihliadnutím na vnútroštátne právo, kolektívne zmluvy a/alebo prax by členské štáty mali mať možnosť zveriť vypracovanie osobitných nástrojov a metodík sociálnym partnerom alebo ich vypracovať v spolupráci so sociálnymi partnermi alebo po konzultácii s nimi.

(31)

Výsledkom systémov klasifikácie a hodnotenia pracovných miest, ak sa nepoužívajú rodovo neutrálnym spôsobom, najmä keď sú v nich prevzaté tradičné rodové stereotypy, môže byť rodová diskriminácia v odmeňovaní. V takých prípadoch prispievajú k rozdielu v odmeňovaní a udržiavajú ho, pretože v situáciách, keď vykonaná práca má rovnakú hodnotu, hodnotia zamestnania, v ktorých prevažujú muži, a zamestnania, v ktorých prevažujú ženy, rozdielne. Keď sa však používajú rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, sú účinné pri vytváraní transparentného systému odmeňovania a pomáhajú pri zabezpečení vylúčenia priamej a nepriamej diskriminácie z dôvodu pohlavia. Prostredníctvom nich sa odhaľuje nepriama diskriminácia v odmeňovaní súvisiaca s podhodnotením zamestnaní, ktoré zvyčajne vykonávajú ženy. V rámci systémov sa merajú a porovnávajú zamestnania, ktorých obsah je odlišný, ale má rovnakú hodnotu, a tak sa podporuje zásada rovnakej odmeny.

(32)

V dôsledku nedostatočných informácií o predpokladanom rozpätí odmeny určitej pozície sa vytvára informačná asymetria, ktorá obmedzuje vyjednávaciu silu uchádzačov o zamestnanie. Zabezpečenie transparentnosti by malo potenciálnym pracovníkom umožniť, aby prijali informované rozhodnutie o očakávanom plate bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom obmedzovala vyjednávacia sila zamestnávateľa alebo pracovníka rokovať o plate, ktorý je mimo uvedeného rozpätia. Transparentnosťou by sa zabezpečil aj základ pre stanovovanie odmien, ktorý by bol explicitný, bez rodového vychýlenia, a narušilo by sa podhodnocovanie odmeny v porovnaní so zručnosťami a skúsenosťami. Prostredníctvom transparentnosti by sa riešila aj prierezová diskriminácia, keď sa z dôvodu netransparentného stanovovania odmien umožňujú diskriminačné postupy založené na viacerých dôvodoch diskriminácie. Uchádzači o zamestnanie by mali dostať informácie o nástupnej odmene alebo jej rozsahu pred pracovným pohovorom alebo inak pred uzavretím pracovnej zmluvy takým spôsobom, aby sa zabezpečilo informované a transparentné rokovanie o odmeňovaní, napríklad v uverejnenom oznámení o voľnom pracovnom mieste. Informácie by mal poskytnúť zamestnávateľ alebo by sa mali poskytnúť iným spôsobom, napríklad prostredníctvom sociálnych partnerov.

(33)

S cieľom narušiť udržiavanie rodového rozdielu v odmeňovaní, ktoré ovplyvňuje jednotlivých pracovníkov v priebehu času, by zamestnávatelia mali zabezpečiť, aby oznámenia o voľných pracovných miestach a názvy pracovných miest boli rodovo neutrálne a aby sa postupy prijímania zamestnancov viedli nediskriminačným spôsobom, aby sa nenarušilo právo na rovnakú odmenu. Zamestnávatelia by nemali mať možnosť zisťovať alebo proaktívne sa snažiť získať informácie o výške súčasnej odmeny uchádzača o zamestnanie alebo odmien, ktoré dostával v minulosti.

(34)

Prostredníctvom opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania by sa malo chrániť právo pracovníkov na rovnakú odmenu a zároveň by sa v najväčšej možnej miere mali obmedzovať náklady a administratívne zaťaženie zamestnávateľov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom a malým a stredným podnikom. V náležitých prípadoch by opatrenia mali byť prispôsobené podľa veľkosti zamestnávateľov s prihliadnutím na počet ich zamestnancov. Pri stanovení počtu pracovníkov zamestnaných zamestnávateľmi, ktorý sa má uplatňovať ako kritérium toho, či je zamestnávateľ povinný podávať správy o odmeňovaní, ako sa uvádza v tejto smernici, sa má zohľadniť odporúčanie Komisie 2003/361/ES o mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch (11).

(35)

Zamestnávatelia by pracovníkom mali sprístupniť kritériá, ktoré sa používajú na určenie úrovní odmien a platového postupu. Platový postup označuje proces prechodu pracovníka na vyššiu úroveň odmeny. Kritériá týkajúce sa platového postupu môžu zahŕňať okrem iného individuálny výkon, rozvoj zručností a senioritu. Pri vykonávaní tejto povinnosti by členské štáty mali venovať osobitnú pozornosť predchádzaniu nadmernému administratívnemu zaťaženiu pre mikropodniky a malé podniky. Členské štáty by v záujme podpory mikropodnikov a malých podnikov pri plnení tejto povinnosti mali byť schopné poskytnúť ako zmierňujúce opatrenie aj pripravené vzory. Členské štáty by mali mať možnosť oslobodiť zamestnávateľov, ktorí sú mikropodnikmi alebo malými podnikmi, od povinnosti týkajúcej sa platového postupu, a to napríklad tým, že im umožnia sprístupniť kritériá platového postupu na požiadanie pracovníkov.

(36)

Všetci pracovníci by mali mať právo získať na požiadanie informácie o svojej individuálnej úrovni odmeny a o priemerných úrovniach odmeny pre kategóriu pracovníkov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty ako oni, a to s rozčlenením podľa pohlavia. Takisto by mali mať možnosť dostávať informácie prostredníctvom zástupcov pracovníkov alebo prostredníctvom subjektu v oblasti rovnosti. Zamestnávatelia by mali každoročne informovať pracovníkov o tomto práve, ako aj o krokoch, ktoré sa majú podniknúť na jeho uplatnenie. Zamestnávatelia sa tiež z vlastnej iniciatívy môžu rozhodnúť, že tieto informácie poskytnú bez toho, aby o ne pracovníci museli požiadať.

(37)

Touto smernicou by sa malo zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali primeraný prístup k informáciám, ktoré sa podľa nej poskytujú uchádzačom o zamestnanie a pracovníkom. Takéto informácie by sa mali týmto osobám poskytovať s prihliadnutím na ich konkrétne zdravotné postihnutie v takom formáte a s takou formou pomoci a podpory, aby sa pre ne zabezpečil prístup k daným informáciám a ich pochopenie. Mohlo by to zahŕňať poskytovanie informácií zrozumiteľným spôsobom, ktorý môžu vnímať, písmom primeranej veľkosti, s použitím dostatočného kontrastu alebo v inom formáte vhodnom pre typ ich zdravotného postihnutia. V príslušných prípadoch sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (12).

(38)

Zamestnávatelia s najmenej 100 pracovníkmi by mali pravidelne podávať správy o odmeňovaní v zmysle tejto smernice. Uvedené informácie by mali vhodným a transparentným spôsobom uverejňovať monitorovacie orgány členských štátov. Zamestnávatelia môžu uverejniť tieto správy na svojom webovom sídle alebo ich sprístupniť verejnosti iným spôsobom, napríklad zahrnutím informácií zo svojej správy o hospodárení v uplatniteľných prípadoch do správy o hospodárení vypracovanej podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (13). Zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahujú požiadavky uvedenej smernice, sa môžu rozhodnúť, že informácie o odmeňovaní budú vykazovať spolu s ďalšími skutočnosťami, ktoré sa týkajú zamestnancov, v správe o hospodárení. S cieľom maximalizovať rozsah transparentnosti odmeňovania pracovníkov môžu členské štáty zvýšiť frekvenciu podávania správ alebo zaviesť povinnosť pravidelného podávania správ o odmeňovaní aj pre zamestnávateľov s menej ako 100 pracovníkmi.

(39)

Podávanie správ o odmeňovaní by zamestnávateľom malo umožniť hodnotiť a monitorovať ich štruktúry a politiky odmeňovania, čo im umožní proaktívne dodržiavať zásadu rovnakej odmeny. Podávanie správ a spoločné posúdenia odmeňovania prispievajú k zvyšovaniu povedomia o rodovom vychýlení v štruktúrach odmeňovania a diskriminácii v odmeňovaní a prispievajú k účinnému a systematickému riešeniu takéhoto vychýlenia a diskriminácie, čím sú prínosom pre všetkých pracovníkov zamestnaných tým istým zamestnávateľom. Údaje rozčlenené podľa pohlavia by príslušným orgánom verejnej moci, zástupcom pracovníkov a ďalším zainteresovaným stranám mali zároveň pomôcť pri monitorovaní rodového rozdielu v odmeňovaní v rámci sektorov (horizontálna segregácia) a funkcií (vertikálna segregácia). Zamestnávatelia môžu k uverejneným údajom pripojiť vysvetlenie prípadných rodových nezrovnalostí alebo rozdielov v odmeňovaní. Ak rozdiely v priemernej odmene za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty medzi ženami a mužmi nemožno odôvodniť na základe objektívnych, rodovo neutrálnych kritérií, zamestnávateľ by mal prijať opatrenia na odstránenie nerovnosti.

(40)

S cieľom zmenšiť zaťaženie zamestnávateľov by členské štáty mohli zbierať a vzájomne prepájať požadované údaje prostredníctvom svojich vnútroštátnych správnych orgánov, čo umožní výpočet rozdielu v odmeňovaní žien a mužov podľa jednotlivých zamestnávateľov. Takýto zber údajov si môže vyžadovať vzájomné prepojenie údajov z viacerých orgánov verejnej správy, ako sú daňové inšpektoráty a orgány sociálneho zabezpečenia, čo by bolo možné, ak by boli dostupné administratívne údaje umožňujúce priradenie údajov zamestnávateľov na úrovni podniku alebo organizačnej úrovni k údajom pracovníkov na individuálnej úrovni vrátane peňažných a vecných dávok. Členské štáty by mohli tieto informácie zbierať nielen v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť podávať správy o odmeňovaní podľa tejto smernice, ale aj v prípade zamestnávateľov, na ktorých sa táto povinnosť nevzťahuje a ktorí správu podávajú dobrovoľne. Uverejňovanie požadovaných informácií členskými štátmi by malo nahradiť povinnosť zamestnávateľov, na ktorých sa administratívne údaje vzťahujú, podávať správy o odmeňovaní, pokiaľ sa dosiahne výsledok, ktorý mala priniesť povinnosť podávania správ.

(41)

S cieľom zabezpečiť širokú dostupnosť informácií o rodovom rozdiele v odmeňovaní na organizačnej úrovni by členské štáty mali poveriť monitorovací subjekt určený podľa tejto smernice, aby zbieral údaje o rozdiele v odmeňovaní, ktoré poskytli zamestnávatelia, a to bez ich ďalšieho zaťaženia. Monitorovací subjekt by mal tieto údaje zverejňovať, a to aj ich uverejnením na ľahko prístupnom webovom sídle, aby bolo možné porovnávanie údajov jednotlivých zamestnávateľov, sektorov a regiónov v rámci dotknutého členského štátu.

(42)

Členské štáty môžu vyjadriť uznanie zamestnávateľom, na ktorých sa nevzťahujú povinnosti podávania správ stanovené v tejto smernici a ktorí podávajú správu o odmeňovaní dobrovoľne, napríklad prostredníctvom značky transparentnosti odmeňovania, s cieľom podporiť osvedčené postupy v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v tejto smernici.

(43)

Spoločné posúdenia odmeňovania by v organizáciách s najmenej 100 pracovníkmi, v ktorých sa preukáže nerovnosť v odmeňovaní, mali podnietiť spustenie procesu preskúmania a revízie štruktúr odmeňovania. Spoločné posúdenie odmeňovania by sa malo vykonať, ak sa zamestnávatelia a dotknutí zástupcovia pracovníkov nezhodujú v tom, že rozdiel v priemernej úrovni odmeny medzi ženami a mužmi vo výške aspoň 5 % v danej kategórii pracovníkov možno odôvodniť na základe objektívnych, rodovo neutrálnych kritérií, ak takéto odôvodnenie zamestnávateľ neposkytne, alebo ak zamestnávateľ nenapravil takýto rozdiel v úrovni odmeňovania do šiestich mesiacov od dátumu predloženia správy o odmeňovaní. Spoločné posúdenie odmeňovania by mali vykonávať zamestnávatelia v spolupráci so zástupcami pracovníkov. Ak zástupcovia pracovníkov neexistujú, mali by ich na účel spoločného posúdenia odmeňovania určiť pracovníci. Spoločné posúdenia odmeňovania by mali v primeranej lehote viesť k odstráneniu rodovej diskriminácie v odmeňovaní prostredníctvom prijatia nápravných opatrení.

(44)

Každé spracúvanie alebo uverejnenie informácií podľa tejto smernice by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14). Mali by sa pridať osobitné záruky, aby sa zabránilo priamemu alebo nepriamemu zverejňovaniu informácií o identifikovateľnom pracovníkovi. Pracovníkom by sa nemalo brániť v tom, aby na účely presadzovania zásady rovnakej odmeny dobrovoľne zverejňovali výšku svojej odmeny.

(45)

Je dôležité, aby sociálni partneri pri kolektívnom vyjednávaní diskutovali o otázkach rovnosti odmeňovania a aby na tieto otázky kládli osobitný dôraz. Mali by sa rešpektovať rôzne prvky vnútroštátnych systémov sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania v rámci Únie, autonómia a zmluvná sloboda sociálnych partnerov, ako aj ich právomoc ako zástupcov pracovníkov a zamestnávateľov. Preto by členské štáty v súlade s ich vnútroštátnym systémom a postupmi mali prijať primerané opatrenia na povzbudenie sociálnych partnerov, aby venovali náležitú pozornosť otázkam rovnosti odmeňovania, čo môže zahŕňať diskusie na primeranej úrovni kolektívneho vyjednávania, opatrenia na stimuláciu uplatnenia práva na kolektívne vyjednávanie v súvislosti s dotknutými záležitosťami a opatrenia na odstránenie neprimeraných obmedzení v súvislosti s výkonom tohto práva, ako aj rozvoj rodovo neutrálnych systémov hodnotenia a klasifikácie pracovných miest.

(46)

Všetci pracovníci by mali mať k dispozícii potrebné postupy umožňujúce výkon ich práva na prístup k spravodlivosti. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v ktorých sa stanovuje použitie zmierovacieho postupu alebo na základe ktorých je intervencia subjektu v oblasti rovnosti povinná alebo je predmetom stimulov alebo sankcií, by sa nemalo zúčastneným stranám brániť v tom, aby mohli uplatniť svoje právo na prístup k súdom.

(47)

Zapojenie subjektov v oblasti rovnosti popri iných zainteresovaných stranách je dôležité na účinné uplatňovanie zásady rovnakej odmeny. Právomoci a mandáty vnútroštátnych subjektov v oblasti rovnosti by preto mali byť primerané, aby v plnej miere zahŕňali rodovú diskrimináciu v odmeňovaní vrátane transparentnosti odmeňovania a všetkých ďalších práv a povinností stanovených v tejto smernici. Subjekty v oblasti rovnosti, ako aj združenia, organizácie a zástupcovia pracovníkov alebo iné právne subjekty, ktoré majú záujem na zabezpečení rovnosti medzi mužmi a ženami, by mali mať možnosť zastupovať jednotlivcov, aby sa prekonali procesné prekážky a prekážky súvisiace s nákladmi, ktorým čelia pracovníci, ktorí sa usilujú uplatniť svoje právo na rovnakú odmenu. Mali by mať možnosť pomáhať pracovníkom konajúc v ich mene alebo v záujme ich podpory, čo by pracovníkom, ktorí boli diskriminovaní, umožnilo účinne si uplatniť nárok týkajúci sa údajného porušenia ich práv a zásady rovnakej odmeny.

(48)

Uplatnenie nárokov v mene alebo na podporu viacerých pracovníkov je spôsob, ako uľahčiť konania, ku ktorým by inak nedošlo z dôvodu procesných a finančných prekážok alebo strachu z viktimizácie. Pomáha aj v prípadoch, keď pracovníci čelia diskriminácii z viacerých dôvodov, ktoré je ťažké od seba oddeliť. Kolektívne uplatňovanie nárokov má potenciál odhaliť systémovú diskrimináciu a zviditeľniť právo na rovnakú odmenu a rodovú rovnosť v spoločnosti ako celku. Prostredníctvom možnosti kolektívneho uplatnenia nárokov na nápravu by sa podnietilo proaktívne dodržiavanie opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania, vytvoril by sa tlak okolia, zvýšila by sa informovanosť a ochota zamestnávateľov prijímať preventívne opatrenia a riešil by sa systémový charakter diskriminácie v odmeňovaní. Členské štáty sa môžu rozhodnúť stanoviť kvalifikačné kritériá pre zástupcov pracovníkov v súdnych konaniach v súvislosti s nárokmi na rovnakú odmenu s cieľom zabezpečiť, aby takíto zástupcovia boli primerane kvalifikovaní.

(49)

Členské štáty by mali zabezpečiť pridelenie dostatočných zdrojov subjektom v oblasti rovnosti na účinné a primerané vykonávanie ich úloh súvisiacich s diskrimináciou v odmeňovaní z dôvodu pohlavia. Ak sú úlohy pridelené viac ako jednému subjektu, členské štáty by mali zabezpečiť ich primeranú koordináciu. Zahŕňa to napríklad pridelenie vymožených pokút subjektom v oblasti rovnosti na účely účinného vykonávania ich funkcií so zreteľom na presadzovanie práva na rovnakú odmenu vrátane uplatňovania nárokov súvisiacich s diskrimináciou v odmeňovaní alebo pomoci obetiam a podpory obetiam pri uplatňovaní takýchto nárokov.

(50)

Náhrada by mala v plnej miere pokrývať straty a škody utrpené v dôsledku rodovej diskriminácie v odmeňovaní v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (15). Mala by zahŕňať úplné vymoženie nevyplatenej odmeny a súvisiacich prémií alebo vecných plnení, ako aj náhradu za stratené príležitosti, ako je prístup k určitým dávkam v závislosti od výšky odmeny, a nemajetkovú ujmu, ako je ujma v dôsledku podhodnotenia vykonanej práce. Pri náhrade sa v príslušných prípadoch môže zohľadniť škoda spôsobená diskrimináciou v odmeňovaní z dôvodu pohlavia, ktorá sa prelína s inými chránenými dôvodmi diskriminácie. Členské štáty by nemali vopred stanoviť hornú hranicu takejto náhrady.

(51)

Popri náhrade by sa mali ustanoviť aj ďalšie nápravné prostriedky. Príslušné orgány alebo vnútroštátne súdy by napríklad mali mať možnosť požadovať od zamestnávateľa, aby prijal štrukturálne alebo organizačné opatrenia na splnenie svojich povinností týkajúcich sa rovnosti odmeňovania. Tieto opatrenia môžu zahŕňať napríklad povinnosť preskúmať mechanizmus stanovovania odmien na základe rodovo neutrálneho hodnotenia a klasifikácie; vypracovať akčný plán na odstránenie zistených nezrovnalostí a všetkých neodôvodnených rozdielov v odmeňovaní; poskytovať informácie a zvyšovať informovanosť pracovníkov o ich práve na rovnakú odmenu; a zaviesť povinnú odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti ľudských zdrojov so zameraním na rovnosť odmeňovania a rodovo neutrálne hodnotenie a klasifikáciu pracovných miest.

(52)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (16) sa v smernici 2006/54/ES stanovujú ustanovenia na zabezpečenie toho, že ak ide o prípad diskriminácie prima facie, tak sa dôkazné bremeno presúva na odporcu. Pre obete a súdy však nie je vždy jednoduché vedieť, ako túto domnienku stanoviť. Vo veci C-109/88 Súdny dvor rozhodol, že ak je systém odmeňovania úplne netransparentný, malo by sa dôkazné bremeno presunúť na odporcu bez ohľadu na to, že pracovník preukázal existenciu prípadu diskriminácie prima facie. Dôkazné bremeno by sa teda malo presunúť na odporcu, ak zamestnávateľ neplní povinnosti týkajúce sa transparentnosti odmeňovania stanovené v tejto smernici, napríklad tým, že odmietol poskytnúť informácie, o ktoré pracovníci požiadali, alebo v príslušných prípadoch nepodal správu o rodových rozdieloch v odmeňovaní, s výnimkou prípadov, keď zamestnávateľ preukáže, že takéto porušenie bolo zjavne neúmyselné a menej závažné.

(53)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by vnútroštátne pravidlá týkajúce sa premlčacích lehôt súvisiacich s uplatnením nárokov, pokiaľ ide o údajné porušenia práv stanovených v tejto smernici, mali byť také, aby prakticky neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon týchto práv. Premlčacie lehoty vytvárajú osobitné prekážky pre obete rodovej diskriminácie v odmeňovaní. Na tento účel by sa mali stanoviť spoločné minimálne normy. V týchto normách by sa malo určiť, kedy začína premlčacia lehota plynúť, aké má trvanie a za akých okolnosti sa pozastaví alebo preruší, pričom by sa malo stanoviť, že dĺžka premlčacej lehoty vzťahujúcej sa na uplatnenie nárokov je najmenej tri roky. Premlčacie lehoty by nemali začať plynúť skôr, ako sa navrhovateľ dozvie o porušení alebo ako možno odôvodnene očakávať, že sa o ňom dozvedel. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že premlčacia lehota nezačne plynúť, kým porušovanie trvá, alebo pred ukončením pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu.

(54)

Náklady spojené s vedením súdneho sporu predstavujú závažný faktor, ktorý odrádza obete rodovej diskriminácie v odmeňovaní od toho, aby si uplatnili nárok spojený s údajným porušením ich práva na rovnakú odmenu, a to vedie k nedostatočnej ochrane pracovníkov a k nedostatočnému presadzovaniu práva na rovnakú odmenu. S cieľom odstrániť túto závažnú procesnú prekážku spravodlivosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby vnútroštátne súdy mohli posúdiť, či mal neúspešný navrhovateľ opodstatnené dôvody na uplatnenie nároku, a ak áno, či by nemal byť oslobodený od úhrady nákladov spojených s konaním. To by sa malo vzťahovať najmä na prípady, keď si úspešný odporca nesplnil povinnosti týkajúce sa transparentnosti odmeňovania stanovené v tejto smernici.

(55)

Členské štáty by mali stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre prípady porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice alebo vnútroštátnych ustanovení, ktoré už sú účinné v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice a ktoré sa týkajú práva na rovnakú odmenu. Takéto sankcie by mali zahŕňať pokuty, ktoré by mohli byť založené na hrubom ročnom obrate zamestnávateľa alebo na celkových mzdových nákladoch zamestnávateľa. Mali by sa zohľadniť všetky ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa môžu vyskytnúť v rámci okolností prípadu, napríklad keď sa diskriminácia v odmeňovaní z dôvodu pohlavia kombinuje s ďalšími chránenými dôvodmi diskriminácie. Je na členských štátoch, aby určili porušenia práv a povinností súvisiacich s rovnakou odmenou za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, v prípade ktorých sú najvhodnejšími sankciami pokuty.

(56)

Členské štáty by mali stanoviť osobitné sankcie za opakované porušovanie akýchkoľvek práv alebo povinností súvisiacich s rovnakou odmenou pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty s cieľom zohľadniť závažnosť konkrétneho porušenia a ešte viac odradiť od takéhoto porušovania. Tieto sankcie by mohli zahŕňať rôzne druhy finančných demotivačných faktorov, ako je odňatie dávok z verejných zdrojov alebo dočasné vylúčenie z každého ďalšieho poskytovania finančných stimulov alebo z akéhokoľvek postupu verejného obstarávania.

(57)

Povinnosti zamestnávateľov vyplývajúce z tejto smernice sú súčasťou uplatniteľných povinností v oblastiach environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktorých dodržiavanie členské štáty musia zabezpečiť podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (17), 2014/24/EÚ (18) a 2014/25/EÚ (19) so zreteľom na účasť v postupoch verejného obstarávania. Na účely splnenia týchto povinností zamestnávateľov, pokiaľ ide o právo na rovnakú odmenu, by členské štáty mali najmä zabezpečiť, aby hospodárske subjekty pri plnení verejnej zákazky alebo koncesie mali zavedené mechanizmy stanovovania odmien, ktoré nevedú k rodovému rozdielu v odmeňovaní pracovníkov v ktorejkoľvek z kategórii pracovníkov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ktorý nemožno odôvodniť rodovo neutrálnymi kritériami. Členské štáty by mali okrem toho zvážiť možnosť vyžadovať od verejného obstarávateľa zavedenie prípadných sankcií a podmienok vypovedania zmluvy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnakej odmeny pri plnení verejných zákaziek a koncesií. Pri zvažovaní uplatnenia dôvodov na vylúčenie alebo rozhodnutia o tom, že zákazka sa nezadá uchádzačovi, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, verejní obstarávatelia by mali môcť zohľadniť aj skutočnosť, že uchádzač alebo jeden z jeho subdodávateľov uchádzača nedodržiavajú zásadu rovnakej odmeny.

(58)

Účinné vykonávanie práva na rovnakú odmenu si vyžaduje primeranú administratívnu a súdnu ochranu pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním v nadväznosti na pokus pracovníkov uplatniť si toto právo, na akúkoľvek sťažnosť adresovanú zamestnávateľovi alebo na akékoľvek správne alebo súdne konanie zamerané na presadzovanie dodržiavania tohto práva. Podľa judikatúry Súdneho dvora (20) by sa kategória zamestnancov, ktorí majú nárok na ochranu, mala vykladať široko a mala by zahŕňať všetkých zamestnancov, na ktorých sa môžu vzťahovať odvetné opatrenia prijaté zamestnávateľom v reakcii na sťažnosť na diskrimináciu z dôvodu pohlavia. Ochrana sa neobmedzuje výhradne na zamestnancov, ktorí podali sťažnosti, alebo ich zástupcov, ani na tých, ktorí spĺňajú určité formálne požiadavky na uznanie určitého postavenia, ako je napríklad postavenie svedka.

(59)

S cieľom zlepšiť presadzovanie zásady rovnakej odmeny by táto smernica mala posilniť existujúce nástroje a postupy presadzovania so zreteľom na práva a povinnosti, ktoré sú v nej uvedené, ako aj so zreteľom na ustanovenia týkajúce sa rovnosti odmeňovania, ktoré sú stanovené s smernici 2006/54/ES.

(60)

Touto smernicou sa stanovujú minimálne požiadavky, a tak sa dodržiava výsada členských štátov prijať a zachovať pre pracovníkov priaznivejšie ustanovenia. Práva nadobudnuté podľa existujúceho právneho rámca by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ sa touto smernicou nezavádzajú pre pracovníkov priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice sa nemôže použiť na obmedzenie existujúcich práv stanovených v existujúcom práve Únie alebo vnútroštátnom práve v tejto oblasti, ani sa nemôže považovať za platný dôvod na obmedzenie práv pracovníkov so zreteľom na zásadu rovnakej odmeny.

(61)

Aby sa zabezpečilo riadne monitorovanie vykonávania práva na rovnakú odmenu, členské štáty by mali zriadiť alebo určiť špecializovaný monitorovací subjekt. Tento subjekt, ktorý by mal mať možnosť byť súčasťou existujúceho subjektu s podobnými cieľmi, by mal mať osobitné úlohy so zreteľom na vykonávanie opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania stanovených v tejto smernici a mal by vykonávať zber určitých údajov na účely monitorovania nerovnosti v odmeňovaní a vplyvu opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania. Členské štáty by mali mať možnosť určiť viac ako jeden subjekt za predpokladu, že funkcie monitorovania a analýzy stanovené v tejto smernici zabezpečuje ústredný subjekt.

(62)

Pre analýzu a sledovanie zmien v rodových rozdieloch v odmeňovaní na úrovni Únie je dôležité zostavovanie mzdovej štatistiky rozčlenenej podľa pohlavia a poskytovanie presných a úplných štatistických údajov Komisii (Eurostatu). V nariadení Rady (ES) č. 530/1999 (21) sa vyžaduje, aby členské štáty zostavovali štvorročnú štrukturálnu štatistiku príjmov na mikroúrovni obsahujúcu harmonizované údaje na výpočet rodového rozdielu v odmeňovaní. Kvalitné ročné štatistiky by mohli zlepšiť transparentnosť, posilniť monitorovanie rodovej nerovnosti v odmeňovaní a zvýšiť informovanosť o tejto problematike. Dostupnosť a porovnateľnosť týchto údajov je dôležitá pre vykonanie posúdenia vývoja na vnútroštátnej úrovni, ako aj v celej Únii. Príslušné štatistiky zasielané Komisii (Eurostatu) by sa mali zbierať na štatistické účely v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (22).

(63)

Keďže ciele tejto smernice, a to lepšie a účinnejšie uplatňovanie zásady rovnakej odmeny prostredníctvom stanovenia spoločných minimálnych požiadaviek, ktoré by sa uplatňovali na všetky podniky a organizácie v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica, ktorá sa obmedzuje na stanovenie minimálnych noriem, neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(64)

Úloha sociálnych partnerov je mimoriadne dôležitá, pokiaľ ide o návrh spôsobu vykonávania opatrení v oblasti transparentnosti odmeňovania v členských štátoch, najmä v štátoch s vysokou úrovňou rozšírenia kolektívneho vyjednávania. Preto by členské štáty mali mať možnosť poveriť vykonávaním celej tejto smernice alebo jej časti sociálnych partnerov za predpokladu, že členské štáty podniknú všetky kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby výsledky, o ktorých dosiahnutie sa touto smernicou usiluje, boli vždy zaručené.

(65)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty nemali ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju mikropodnikov, malých alebo stredných podnikov. Členské štáty by preto mali posúdiť vplyv svojich transpozičných opatrení na mikropodniky a malé a stredné podniky s cieľom zabezpečiť, že tieto podniky nebudú neprimerané zasiahnuté, pričom by mali osobitnú pozornosť venovať mikropodnikom, ďalej by mali zmierniť administratívne zaťaženie a uverejniť výsledky týchto posúdení.

(66)

V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (23) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 27. apríla 2021 svoje stanovisko,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Talianska o zápis názvu „Cedro di Santa Maria del Cedro“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna odôvodnená námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Cedro di Santa Maria del Cedro“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trhu v rámci Únie sa môžu umiestňovať iba tie nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V zmysle článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2470 (2) zriadil únijný zoznam nových potravín.

(3)

Spoločnosť Medika Natura Sdn. Bhd. (ďalej len „žiadateľ“, pôvodne Orchid Life Sdn Bhd) predložila Komisii 7. októbra 2019 v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 žiadosť o umiestnenie vodného etanolového extraktu z Labisia pumila ako novej potraviny na trh Únie. Žiadateľ predložil žiadosť o povolenie používania vodného etanolového extraktu z Labisia pumila vo výživových doplnkoch vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (3) určených pre dospelú populáciu, s výnimkou tehotných a dojčiacich žien, v najvyššom prípustnom množstve 750 mg denne.

(4)

Žiadateľ 7. októbra 2019 požiadal Komisiu aj o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva, konkrétne farmakokinetickej štúdie na potkanoch (4), skúšky na reverznú mutáciu (5), testu in vitro na chromozómové aberácie (6), mikronukleového testu na myšiach (7), 90-dennej štúdie orálnej toxicity s opakovanými dávkami na potkanoch (8), skúšky rozpustnosti (9), mikronukleového testu in vitro (10) a jednoročného testu chronickej toxicity (11).

(5)

Komisia 14. apríla 2020 požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“), aby vykonal posúdenie vodného etanolového extraktu z Labisia pumila ako novej potraviny.

(6)

Úrad 28. septembra 2022 v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283 prijal svoje vedecké stanovisko pod názvom „Safety of an aqueous ethanolic extract of Labisia pumila as a novel food pursuant to Regulation (EU) 2015/2283“ [Bezpečnosť rozšírenia používania vodného etanolového extraktu z Labisia pumila ako novej potraviny podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283] (12).

(7)

Úrad vo svojom stanovisku dospel k záveru, že vodný etanolový extrakt (1:1) z celej rastliny Labisia pumila zmiešaný s maltodextrínom (2:1), ktorý slúži ako pomocná látka na sušenie, je bezpečný pre cieľovú populáciu v množstvách do 350 mg denne. Uvedené vedecké stanovisko preto poskytuje dostatočné dôvody na vyvodenie záveru, že vodný etanolový extrakt z Labisia pumila, ak sa používa vo výživových doplnkoch v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES nesprávne vymedzených ako „potravinové doplnky“ určených pre bežnú populáciu s výnimkou dojčiat a malých detí v maximálnom prípustnom množstve 350 mg denne, spĺňa podmienky na umiestnenie na trh v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(8)

Úrad vo svojom vedeckom stanovisku takisto uviedol, že jeho záver o bezpečnosti novej potraviny je založený na skúške rozpustnosti a toxikologických informáciách (štúdiách o farmakokinetike, genotoxicite, subchronickej a chronickej orálnej toxicite), bez ktorých by novú potravinu nemohol posúdiť a dospieť k záveru.

(9)

Komisia požiadala žiadateľa, aby v súlade s článkom 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2015/2283 podrobnejšie objasnil odôvodnenie poskytnuté v súvislosti s jeho tvrdením, že dané údaje a štúdie sú predmetom priemyselného vlastníctva, a aby zároveň objasnil svoje tvrdenie, že má výhradné právo odkazovať na uvedené údaje a štúdie.

(10)

Žiadateľ vyhlásil, že v čase predloženia žiadosti mal vlastnícke a výlučné práva odkazovať na farmakokinetickú štúdiu na potkanoch, skúšku na reverznú mutáciu, test in vitro na chromozómové aberácie, mikronukleový test na myšiach, 90-dennú štúdiu orálnej toxicity s opakovanými dávkami na potkanoch, skúšku rozpustnosti, mikronukleový test in vitro a jednoročný test chronickej toxicity, a že tretie strany nemajú oprávnený prístup k týmto údajom, nemôžu ich používať ani na ne odkazovať.

(11)

Komisia posúdila všetky informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a usúdila, že žiadateľ dostatočne preukázal splnenie požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Farmakokinetická štúdia na potkanoch, skúška na reverznú mutáciu, test in vitro na chromozómové aberácie, mikronukleový test na myšiach, 90-denná štúdia orálnej toxicity s opakovanými dávkami na potkanoch, skúška rozpustnosti, mikronukleový test in vitro a jednoročný test chronickej toxicity by preto mali byť chránené v súlade s článkom 27 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Preto by sa umiestňovanie vodného etanolového extraktu z Labisia pumila na trh v Únii počas obdobia piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia malo povoliť iba žiadateľovi.

(12)

Obmedzenie povolenia vodného etanolového extraktu z Labisia pumila a používania údajov obsiahnutých v dokumentácii žiadateľa na výhradné použitie žiadateľom však nebráni v tom, aby o povolenie umiestniť na trh rovnakú novú potravinu požiadali iní žiadatelia, pokiaľ ich žiadosť bude založená na oprávnene získaných informáciách slúžiacich ako podklad na získanie takéhoto povolenia podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(13)

Je vhodné, aby zápis vodného etanolového extraktu z Labisia pumila ako novej potraviny do únijného zoznamu nových potravín obsahoval informácie uvedené v článku 9 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283. V tejto súvislosti trebav súlade s podmienkami používania výživových doplnkov obsahujúcich vodný etanolový extrakt z Labisia pumila, ktoré navrhol žiadateľ a ktoré posúdil úrad, informovať spotrebiteľov formou vhodnej etikety o tom, že výživové doplnky obsahujúce vodný etanolový extrakt z Labisia pumila by mali konzumovať len dospelí s výnimkou tehotných a dojčiacich žien.

(14)

Vodný etanolový extrakt z Labisia pumila by sa mal zaradiť do únijného zoznamu nových potravín stanoveného vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/2470. Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (EÚ) 2016/429 sa stanovuje požiadavka na vstup zásielok zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie, podľa ktorej tieto zásielky musia pochádzať z tretej krajiny alebo územia, resp. z ich pásma či kompartmentu uvedených v zozname v súlade s článkom 230 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(2)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2020/692 (2) sa stanovujú požiadavky na zdravie zvierat, ktoré musia na účely vstupu do Únie spĺňať zásielky určitých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu z tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem či, v prípade živočíchov akvakultúry, kompartmentov.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/404 (3) sa stanovujú zoznamy tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem alebo kompartmentov, z ktorých je povolený vstup tých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/692.

(4)

Konkrétne sa v prílohách V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 stanovujú zoznamy tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie.

(5)

Kanada nahlásila Komisii výskyt dvoch ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v provinciách Ontário (1) a Quebec (1), ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené v období od 17. apríla 2023 do 19. apríla 2023.

(6)

Čile okrem toho nahlásilo Komisii výskyt troch ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v regiónoch Valparaíso (2) a Biobío (1), ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené v období od 18. apríla 2023 do 20. apríla 2023.

(7)

Spojené kráľovstvo navyše nahlásilo Komisii výskyt šiestich ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v grófstvach Devon (1), South Yorkshire (1) a Yorkshire (1) v Anglicku a grófstve Powys (3) vo Walese, ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené v období od 31. marca 2023 do 29. apríla 2023.

(8)

V nadväznosti na tieto nedávne výskyty ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy veterinárne orgány Kanady, Čile a Spojeného kráľovstva zriadili v okruhu najmenej 10 km okolo postihnutých zariadení reštrikčné pásma a v záujme kontroly výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy a obmedzenia šírenia tejto choroby zaviedli politiku likvidácie zvierat.

(9)

Kanada, Čile a Spojené kráľovstvo predložili Komisii informácie o epidemiologickej situácii na svojom území, ako aj o opatreniach prijatých na zamedzenie ďalšieho šírenia vysokopatogénnej aviárnej influenzy. Komisia tieto informácie vyhodnotila. Na základe tohto hodnotenia a v záujme ochrany štatútu zdravia zvierat v Únii by už nemal byť povolený vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie z oblastí, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia zavedené veterinárnymi orgánmi Kanady, Čile a Spojeného kráľovstva z dôvodu nedávneho výskytu ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy.

(10)

Kanada ďalej predložila aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom ôsmich ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny vo svojich provinciách Britská Kolumbia (4), Ontário (3) a Quebec (1), ktoré boli potvrdené v období od 5. apríla 2022 do 1. decembra 2022.

(11)

Spojené kráľovstvo okrem toho predložilo aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom 58 ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny v grófstvach Cumbria (1), Herefordshire (1), Lincolnshire (6), Norfolk (42), North Yorkshire (1), Staffordshire (1) Suffolk (4), Worcestershire (1) a Yorkshire (1) (Anglicko, Spojené kráľovstvo), ktoré boli potvrdené v období od 3. septembra 2022 do 10. marca 2023.

(12)

Kanada a Spojené kráľovstvo takisto predložili informácie o opatreniach, ktoré prijali na zabránenie ďalšiemu šíreniu vysokopatogénnej aviárnej influenzy. Po výskyte uvedených ohnísk tejto choroby Kanada a Spojené kráľovstvo predovšetkým zaviedli politiku likvidácie zvierat, aby bolo možné kontrolovať a obmedziť šírenie tejto choroby, a po vykonaní politiky likvidácie zvierat v chovoch hydiny, ktoré boli na ich území nakazené, takisto dokončili potrebné čistenie a dezinfekciu.

(13)

Komisia vyhodnotila informácie, ktoré predložili Kanada a Spojené kráľovstvo, a dospela k záveru, že ohniská vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny boli odstránené a že už neexistuje žiadne riziko spojené so vstupom komodít z hydiny do Únie z pásiem Kanady a Spojeného kráľovstva, z ktorých bol v dôsledku výskytu uvedených ohnísk vstup komodít z hydiny do Únie pozastavený.

(14)

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu v Kanade, Čile a Spojenom kráľovstve, by sa mali prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 zmeniť.

(15)

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v Kanade, Čile a Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu a vážne riziko jej zavlečenia do Únie, by zmeny príloh V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404, ktoré sa majú vykonať na základe tohto nariadenia, mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(16)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/868 (4) sa zmenila príloha V a príloha XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 tým, že sa v prílohe V a prílohe XIV zmenili riadky týkajúce sa pásma US-2.278, a to stanovením dátumu začatia platnosti povolenia pre toto predtým uzavreté pásmo v zápisoch týkajúcich sa Spojených štátov amerických. Keďže sa zistila chyba týkajúca sa dátumu začatia platnosti povolenia pre pásmo US-2.278 v prílohách V a XIV, riadky týkajúce sa pásma US-2.278 v prílohách V a XIV by sa mali zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Táto oprava by sa mala uplatňovať odo dňa uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2023/868.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,