(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/588 (2) sa stanovuje režim veľkosti tiku pre akcie, vkladové potvrdenky a fondy obchodované na burze. V súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného delegovaného nariadenia má príslušný orgán pre konkrétnu akciu alebo vkladovú potvrdenku do 1. marca každého roka uverejniť výpočty priemerného denného počtu transakcií s uvedeným finančným nástrojom. V súlade s článkom 3 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia majú obchodné miesta používať uvedené výpočty na určenie uplatniteľnej veľkosti tiku od 1. apríla nasledujúceho po tomto zverejnení. Uvedený dátum 1. apríl však každý rok spôsobuje obchodným miestam a ich členom alebo účastníkom ťažkosti, pokiaľ ide o vykonávanie požadovaných zmien v ich informačných systémoch a infraštruktúrach. Najmä keď sa 1. apríl nachádza uprostred týždňa, treba vykonať požadované zmeny cez noc. Obchodné miesta tak majú obmedzený čas na aktualizáciu a testovanie svojich informačných systémov a infraštruktúr. Je vhodné umožniť obchodným miestam a ich členom alebo účastníkom využívať víkend na vykonávanie potrebných úprav ich informačných systémov a infraštruktúr. Uverejnené údaje by sa preto mali uplatňovať každý rok od prvého aprílového pondelka. Takouto zmenou sa okrem toho zabezpečuje zosúladenie s uplatňovaním uverejnených výpočtov v súlade s článkom 17 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/587 (3). V článku 17 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia zmeneného delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/944 (4) sa stanovuje, že výpočty na najvýznamnejšom trhu z hľadiska likvidity, priemerného denného obratu a priemernej hodnoty transakcií, ktoré sa uverejňujú do 1. marca, sa majú uplatňovať od prvého aprílového pondelka po tomto uverejnení.

(2)

Delegované nariadenie (EÚ) 2017/588 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(3)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Európsky orgán pre cenné papiere a trhy predložil Komisii.

(4)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5),

(1)

V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie sa môžu umiestňovať iba tie nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)

V zmysle článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 sa vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2470 (2) zriadil únijný zoznam nových potravín.

(3)

Únijný zoznam stanovený v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 zahŕňa lakto-N-neotetraózu zo syntetických a mikrobiálnych zdrojov ako povolenú novú potravinu.

(4)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/375 (3) sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) povolilo umiestnenie chemicky syntetizovanej lakto-N-neotetraózy ako novej zložky potravín na trh.

(5)

V zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 258/97 spoločnosť Glycom A/S (ďalej len „žiadateľ“) 1. septembra 2016 informovala Komisiu o svojom zámere umiestniť na trh lakto-N-neotetraózu z mikrobiálneho zdroja, produkovanú geneticky modifikovaným kmeňom K-12 baktérie Escherichia coli, ako novú zložku potravín. Lakto-N-neotetraóza mikrobiálneho pôvodu produkovaná geneticky modifikovaným kmeňom K-12 baktérie Escherichia coli bola zaradená do únijného zoznamu nových potravín na základe uvedeného oznámenia pri zriadení únijného zoznamu.

(6)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1314 (5) sa zmenili špecifikácie novej potraviny lakto-N-neotetraózy (mikrobiálny zdroj) produkovanej geneticky modifikovaným kmeňom K-12 baktérie Escherichia coli.

(7)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/912 (6) sa zmenili špecifikácie novej potraviny lakto-N-neotetraózy (mikrobiálny zdroj) s cieľom umožniť, aby sa nová potravina lakto-N-neotetraóza produkovaná kombinovanou aktivitou geneticky modifikovaných kmeňov PS-LNnT-JBT a DS-LNnT-JBT derivovaných z kmeňa BL21(DE3) baktérie Escherichia coli mohla umiestňovať na trh a používať v súlade s predtým povolenými použitiami a predtým povolenými prípustnými množstvami.

(8)

Spoločnosť Glycom A/S (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii 3. októbra 2022 v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 žiadosť o zmenu podmienok používania novej potraviny lakto-N-neotetraózy. V žiadosti sa požadovalo, aby sa lakto-N-neotetraóza používala v počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 (7) v aktuálne povolených množstvách do 0,6 g/l bez povinného použitia v kombinácii s 2’-fukozyllaktózou v pomere 1 : 2 (jedna časť lakto-N-neotetraózy k dvom častiam 2’-fukozyllaktózy), ako aj v nápojoch na báze mlieka a podobných výrobkoch určených pre malé deti bez povinného použitia v kombinácii s 2’-fukozyllaktózou v pomere 1 : 2 v prípade, že sa tieto dve nové potraviny pridávajú oddelene.

(9)

V žiadosti o navrhovanú zmenu podmienok používania lakto-N-neotetraózy žiadateľ uvádza, že povinné používanie kombinácie lakto-N-neotetraózy a 2’-fukozyllaktózy v pomere 1 : 2 pri ich spoločnom používaní v počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive v zmysle vymedzenia v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 609/2013 alebo v iných pomeroch s 2’-fukozyllaktózou, keď sa tieto dve látky používajú v kombinácii v nápojoch na báze mlieka a podobných výrobkoch určených pre malé deti, zbytočne obmedzuje schopnosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov umiestňovať tieto potraviny na trh s rôznymi pomermi týchto dvoch oligosacharidov.

(10)

Komisia sa domnieva, že požadovaná aktualizácia únijného zoznamu týkajúca sa zmeny podmienok používania lakto-N-neotetraózy navrhovaná žiadateľom by nemala mať vplyv na ľudské zdravie a že hodnotenie bezpečnosti Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 nie je potrebné. V tejto súvislosti úrad v nedávnom stanovisku (8) dospel k záveru, že používanie samotnej lakto-N-neotetraózy alebo samotnej 2’-fukozyllaktózy v potravinových doplnkoch (ďalej len „výživové doplnky“) vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES (9) v aktuálnych maximálnych povolených množstvách do 0,6 mg/deň alebo do 1,2 g/deň je bezpečné a výsledný príjem oboch týchto oligosacharidov z týchto použití by bol nižší ako príjem lakto-N-neotetraózy alebo 2’-fukozyllaktózy z ľudského mlieka, ktoré ich prirodzene obsahuje.

(11)

Informácie uvedené v žiadosti a v stanoviskách úradu poskytujú dostatočné dôvody na konštatovanie, že zmeny podmienok používania novej potraviny lakto-N-neotetraózy by sa mali schváliť.

(12)

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Smernicou Komisie 2008/127/ES (2) sa látky uhličitan vápenatý a vápenec zahrnuli ako účinné látky do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3).

(2)

Podľa článku 78 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa účinné látky zahrnuté do prílohy I k smernici 91/414/EHS považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009. Platnosť schválenia účinnej látky uhličitan vápenatý stanovená v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4) sa pôvodne mala skončiť 31. augusta 2022. Platnosť schválenia účinnej látky vápenec stanovená v časti A prílohy k rovnakému nariadeniu sa mala skončiť 31. augusta 2019.

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1448 (5) sa obnovila platnosť schválenia účinnej látky s nízkym rizikom uhličitan vápenatý do 31. októbra 2036 a zodpovedajúcim spôsobom zmenila príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011.

(4)

Spoločnosť AgroRadomysl a. s. predložila 11. augusta 2017 Česku ako spravodajskému členskému štátu žiadosť o schválenie účinnej látky vápenec v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(5)

Spravodajský členský štát 26. júla 2019 informoval žiadateľa, ostatné členské štáty, Komisiu a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o prijateľnosti žiadosti v súlade s článkom 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(6)

Spravodajský členský štát dokončil hodnotenie vo forme návrhu hodnotiacej správy a 11. septembra 2020 ho zaslal Komisii a úradu. Návrh hodnotiacej správy obsahoval odporúčanie týkajúce sa rozhodnutia, ktoré sa má prijať v súvislosti so schválením vápenca na reprezentatívne použitia podporované žiadateľom.

(7)

Úrad sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti. Zároveň zaslal návrh hodnotiacej správy žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a začal o ňom verejnú konzultáciu. Prijaté pripomienky úrad postúpil Komisii.

(8)

Úrad oznámil 8. apríla 2022 (6) Komisii svoj záver (7) o tom, či možno očakávať, že vápenec bude spĺňať kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(9)

Úrad vo svojom závere skonštatoval, že uvedené dve látky, uhličitan vápenatý a vápenec, sú chemicky identickými látkami.

(10)

Komisia predložila 8. decembra 2022 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá návrh revíznej správy o vápenci (ako o dodatočnej špecifikácii uhličitanu vápenatého) a 23. marca 2023 návrh tohto nariadenia, ktorým sa mení obnovenie platnosti schválenia uhličitanu vápenatého.

(11)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil pripomienky k záveru úradu a v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 k návrhu revíznej správy. Žiadateľ predložil pripomienky, ktoré sa dôkladne preskúmali.

(12)

Podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa pod pojmom „látky“ mali chápať chemické prvky a ich zlúčeniny vyskytujúce sa v prírode alebo vyrobené. Keďže vápenec sa skladá z uhličitanu vápenatého a je chemicky identickou látkou, je vhodné zahrnúť vápenec pod rovnakú položku ako „uhličitan vápenatý“.

(13)

Keďže uhličitan vápenatý a vápenec sú chemicky identické látky, Komisia sa domnieva, že kritériá nízkeho rizika pre uhličitan vápenatý podľa článku 22 a bodu 5.1 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 sú v plnej miere uplatniteľné aj na vápenec.

(14)

Preto treba zmeniť podmienky schválenia uhličitanu vápenatého tak, aby zahŕňali špecifikáciu vápenca. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prijali 18. mája 2022 spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o strategickom partnerstve s krajinami Perzského zálivu. Po tomto prijatí 20. júna 2022 nasledovali súvisiace závery Rady.

(2)

Osobitný zástupca Európskej únie (OZEÚ) pre región Perzského zálivu by sa mal vymenovať na obdobie 21 mesiacov.

(3)

Rada a Komisia by s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku mali zabezpečovať vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie v regióne Perzského zálivu a mali by na tento účel úzko spolupracovať. OZEÚ bude v tomto ohľade podporovať inštitúcie a spolupracovať s nimi.

(4)

OZEÚ má mandát vykonávať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii,

a)

chrániť základné záujmy Únie a bezpečnosť v regióne Perzskom zálive;

b)

presadzovať dobré a úzke vzťahy medzi Úniou a krajinami regiónu Perzského zálivu na základe spoločných hodnôt a záujmov;

c)

budovať pevnejšie, komplexnejšie a strategickejšie partnerstvo s krajinami regiónu Perzského zálivu s cieľom posilniť prosperitu a bezpečnosť;

d)

prispievať ku stabilite a bezpečnosti v regióne Perzského zálivu presadzovaním zmierňovania napätia a podpory dialógu, ako aj dlhodobých regionálnych riešení v regióne Perzského zálivu.

a)

podporovať VP, spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), pri vykonávaní zahranično-politických a sociálnych aspektov spoločného oznámenia o strategickom partnerstve s krajinami Perzského zálivu z 18. mája 2022 a súvisiacich záverov Rady z 20. júna 2022;

b)

prispievať prostredníctvom diplomatických kanálov k zachovaniu mieru a predchádzaniu konfliktom v tomto regióne, ako aj zmierňovaniu ich potenciálneho vplyvu, najmä riešením spoločných hrozieb, ako je terorizmus, zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia alebo energetická neistota;

c)

pomôcť zabezpečovať súlad vonkajšej činnosti Únie a presadzovať priority, hodnoty a záujmy Únie v tomto regióne;

d)

prispievať k lepšiemu chápaniu úlohy Únie a jej viditeľnosti v tomto regióne, pomáhať riešiť dezinformácie a budovať pevnejšie kontakty medzi ľuďmi;

e)

posilňovať kontakty s partnermi v regióne Perzského zálivu jednotlivo, ale podľa potreby aj v spolupráci s príslušnými regionálnymi organizáciami, ako je Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, Liga arabských štátov a ďalšie relevantné organizácie na úrovni OZEÚ.

a)

na základe usmernení ESVČ vypracuje konkrétny bezpečnostný plán zahŕňajúci konkrétne fyzické, organizačné a procedurálne bezpečnostné opatrenia pre riadenie bezpečného presunu personálu do oblasti pôsobnosti a v rámci nej, ako aj riadenie bezpečnostných incidentov, a to vrátane pohotovostného plánu a evakuačného plánu misie;

b)

zabezpečuje, aby všetci členovia personálu nasadzovaní mimo Únie boli poistení pre prípad zvýšeného rizika, ako si to vyžaduje situácia v oblasti, za ktorú zodpovedá;

c)

zabezpečuje, aby sa všetci členovia tímu OZEÚ, ktorí sa majú nasadiť mimo Únie, vrátane miestneho zmluvného personálu zúčastnili pred presunom do oblasti zodpovednosti alebo bezprostredne po ňom na primeranom bezpečnostnom výcviku podľa stupňa rizikovosti, ktorý tejto oblasti pridelila ESVČ;

d)

zabezpečuje vykonávanie všetkých dohodnutých odporúčaní vypracovaných na základe pravidelných posúdení bezpečnosti a predkladá Rade, VP a Komisii písomné správy o ich vykonávaní, ako aj o iných bezpečnostných otázkach v rámci pravidelných správ o pokroku a záverečnej komplexnej správy o vykonávaní mandátu.

(1)

Rada 17. mája 2019 prijala rozhodnutie (SZBP) 2019/797 (1).

(2)

Rozhodnutie (SZBP) 2019/797 sa uplatňuje do 18. mája 2025. Na základe preskúmania uvedeného rozhodnutia by sa platnosť reštriktívnych opatrení, ktoré sú v ňom stanovené, mala predĺžiť do 18. mája 2024.

(3)

Rozhodnutie (SZBP) 2019/797 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (1) sa stanovujú ustanovenia o monitorovaní príjmu prídavných látok v potravinách. V súlade s článkom 27 uvedeného nariadenia si členské štáty zachovajú systémy monitorovania spotreby a používania prídavných látok v potravinách uvedených v časti B prílohy II k uvedenému nariadeniu (ES) č. 1333/2008 s využitím prístupu založeného na riziku a v primeraných časových intervaloch podávajú Komisii a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) správy o svojich zisteniach. Komisia mala na tento účel prijať spoločnú metodiku zhromažďovania informácií v členských štátoch o príjme prídavných látok v potravinách zo stravy v Únii.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 (2) sa stanovujú ustanovenia o monitorovaní príjmu potravinárskych aróm. V súlade s článkom 20 uvedeného nariadenia majú členské štáty vytvoriť systémy na monitorovanie spotreby a používania aróm uvedených v zozname Únie a spotreby látok uvedených v prílohe III k uvedenému nariadeniu (ES) č. 1334/2008 s využitím prístupu založeného na riziku a vo vhodnom intervale predkladať svoje zistenia Komisii a úradu. Komisia mala na tento účel prijať spoločnú metodiku zhromažďovania informácií v členských štátoch o príjme potravinárskych aróm zo stravy v Únii.

(3)

Hoci je spoločná metodika nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby bolo možné porovnať príjem prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm vypočítaný rôznymi členskými štátmi a aby sa zhromaždené údaje dali použiť na výpočet príjmu na úrovni Únie, vypracovaniu tejto spoločnej metodiky bráni obmedzená dostupnosť metód analýzy, analytických štandardov a nedostatok informácií o používaní potravinárskych aróm.

(4)

Úrad však 23. júna 2010 (3) a 23. decembra 2022 (4) poskytol usmernenie o odhade príjmu potravinárskych aróm zo stravy. Pokiaľ ide o prídavné látky v potravinách, úrad 18. júla 2012 poskytol usmernenie týkajúce sa odhadu príjmu prídavných látok zo stravy (5) a zároveň spustil nástroj na hodnotenie expozície v prípade týchto látok, konkrétne model príjmu prídavných látok v potravinách. Dňa 17. októbra 2017 úrad uverejnil vyhlásenie o prístupe, ktorý sa uplatnil na účely spresneného hodnotenia expozície v rámci hodnotenia bezpečnosti prídavných látok v potravinách, ktoré sú predmetom prehodnocovania (6). Komisia na základe týchto usmernení a s cieľom získať skúsenosti, riešiť niektoré z ťažkostí, ktoré sa objavujú, a uľahčiť prijatie spoločnej metodiky v budúcnosti odporúča, aby členské štáty uplatňovali metodiku uvedenú v tomto nariadení.

(5)

Vzhľadom na vysoký počet prídavných látok a potravinárskych aróm, ktoré môžu byť prítomné v rôznych potravinách na trhu, a v dôsledku toho vysoký počet potenciálnych kombinácií prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm s kategóriami potravín je vhodné, aby členské štáty kategorizovali a priorizovali prídavné látky v potravinách a potravinárske arómy na základe rizika, ktoré sa s nimi spája. S cieľom zabezpečiť objektívnu priorizáciu by sa riziko malo hodnotiť hlavne na základe výsledku najnovšieho hodnotenia rizika vypracovaného úradom alebo Vedeckým výborom pre potraviny, na základe ďalších ukazovateľov naznačujúcich potrebu prísnejšieho dohľadu nad prídavnou látkou v potravinách alebo potravinárskou arómou, ako je prítomnosť nečistôt v prípade prídavných látok v potravinách, alebo na základe ukazovateľov naznačujúcich, že príjem týchto látok zo stravy použitý na hodnotenie bezpečnosti nie je aktuálny alebo je podhodnotený. Členské štáty by však nemali kategorizovať ani priorizovať potravinárske arómy, v prípade ktorých má Komisia v úmysle požadovať informácie od výrobcov a používateľov, a potravinárske arómy, v prípade ktorých sa nezdá, že by bolo monitorovanie nevyhnutné na základe výsledkov posledného hodnotenia úradom. Okrem toho môžu členské štáty na zabezpečenie flexibility prispôsobiť priority tým, že zohľadnia iné faktory.

(6)

Na zabezpečenie dostupnosti informácií medzi členskými štátmi, Komisiou a úradom by členské štáty mali zohľadniť výsledok priorizácie vykonanej v rámci viacročného plánu monitorovania a tento viacročný plán monitorovania by mali stále aktualizovať.

(7)

Keďže zhromaždené údaje by mali umožniť výpočet príjmu prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm, nestačí zhromažďovanie údajov týkajúcich sa len ich prítomnosti, a členské štáty by mali zhromažďovať aspoň jeden typ údajov o výskyte. Môžu sa však zhromažďovať aj údaje o prítomnosti, keďže umožňujú určiť, či je v konkrétnej potravine použitá prídavná látka alebo potravinárska aróma.

(8)

Na zabezpečenie toho, aby boli zhromaždené údaje reprezentatívne, pokiaľ ide o používanie prídavnej látky alebo potravinárskej arómy v potravinách na trhu v rámci príslušného členského štátu a o odhad príjmu týchto prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm, by členské štáty mali určiť, v prípade ktorých potravín sa bude prítomnosť alebo výskyt prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm monitorovať v súlade s kritériami, ktoré zohľadňujú relatívny príspevok potravín alebo značiek k príjmu týchto látok zo stravy. Okrem toho, keďže určité látky, ako je kyselina askorbová, sa môžu vyskytovať v potravinách ako dôsledok prirodzenej prítomnosti, v dôsledku toho, že boli pridané ako zdroj živín, alebo v dôsledku toho, že boli pridané ako prídavná látka v potravinách alebo potravinárska aróma, by členské štáty mali zohľadniť aj potraviny, ktoré prispievajú k príjmu určitej látky zo stravy z iných zdrojov, než je jej použitie ako prídavná látka v potravinách alebo potravinárska aróma, aby bolo možné vypočítať príjem zo stravy z iných zdrojov, než je použitie prídavných látok v potravinách alebo potravinárskych aróm, ako aj vypočítať celkovú mieru expozície príslušnej látke.

(9)

Aby členské štáty získali ucelenejší prehľad o situácii, môžu údaje získané monitorovaním doplniť údajmi pochádzajúcimi z úloh úradných kontrol v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (7), ktoré sú reprezentatívne pre používanie prídavných látok alebo potravinárskych aróm v potravinách dostupných na trhu.

(10)

Členské štáty by na získanie spoľahlivých výsledkov mali použiť metódy analýzy uvedené v článku 34 nariadenia (EÚ) 2017/625, ktorý obsahuje zoznam metód používaných na laboratórne analýzy.

(11)

Vzhľadom na rozmanitosť prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm, potravín, v ktorých sa používajú, a podmienok ich použitia možno skúsenosti a vedomosti, ktoré členské štáty získali, porovnať a zhodnotiť len vtedy, ak boli získané v prípade rovnakých prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm. Členské štáty by preto mali nielen pristúpiť k priorizácii prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm a informovať o tom ostatné členské štáty, Komisiu a úrad, ale v prvej fáze by mali takisto súhlasiť s monitorovaním aspoň spoločného obmedzeného zoznamu prídavných látok v potravinách a potravinárskych aróm,