26.4.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 111/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/857

z 19. apríla 2023,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a nariadenie (EÚ) 2018/1999

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Parížska dohoda (4) bola prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) (ďalej len „Parížska dohoda“) a platnosť nadobudla 4. novembra 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli, že udržia zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Tento záväzok sa posilnil prijatím Glasgowského klimatického paktu v rámci UNFCCC 13. novembra 2021, v ktorom konferencia zmluvných strán UNFCCC, ktorá slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Parížskej dohody, uznala, že vplyv zmeny klímy bude oveľa nižší, ak sa teplota zvýši o 1,5 °C v porovnaní so zvýšením o 2 °C, a rozhodla sa pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(2)

Potreba prijať opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov je čoraz naliehavejšia, ako to uviedol Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) vo svojich správach zo 7. augusta 2021 s názvom „Zmena klímy 2021: prírodovedecký základ“, z 28. februára 2022 s názvom „Zmena klímy 2022: dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť“ a zo 4. apríla 2022 s názvom „Zmena klímy 2022: Zmiernenie zmeny klímy“. Únia by preto mala túto naliehavú situáciu riešiť zintenzívnením svojho úsilia.

(3)

Únia zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 40 %, ktorý ešte pred nadobudnutím platnosti Parížskej dohody schválila Európska rada v roku 2014. Uvedený regulačný rámec zahŕňa okrem iného smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5), ktorou sa vytvoril systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (6), ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili rovnováhu medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (ďalej len „LULUCF“), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (7), ktorým sa stanovujú národné ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES ani nariadenie (EÚ) 2018/841.

(4)

Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode predstavuje východisko na dosiahnutie zámeru Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a zámeru dosiahnuť záporné emisie po uvedenom roku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (8) (európsky právny predpis v oblasti klímy). V Európskej zelenej dohode sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jeho cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Uvedená transformácia má zároveň aspekty rodovej rovnosti, ako aj osobitný vplyv na niektoré znevýhodnené a zraniteľné skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

(5)

Rada prijala 16. júna 2022 odporúčanie o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (9), v ktorom zdôraznila potrebu sprievodných opatrení a potrebu venovať osobitnú pozornosť podpore tých regiónov, odvetví, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, pracovníkov, domácností a spotrebiteľov, ktoré budú čeliť najväčším výzvam. V uvedenom odporúčaní sa členské štáty nabádajú, aby zvážili súbor opatrení v oblasti zamestnanosti a transformácie trhu práce, vytvárania pracovných miest a podnikania, zdravia a bezpečnosti pri práci, verejného obstarávania, systémov zdaňovania a sociálnej ochrany, základných služieb a bývania, a to aj, okrem iného, s cieľom posilniť rodovú rovnosť, vzdelávanie a odbornú prípravu.

(6)

Prijatím nariadenia (EÚ) 2021/1119 Únia zakotvila do právnych predpisov záväzný zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v celom hospodárstve, teda znížiť emisie do uvedeného dátumu na nulovú bilanciu, a zámer dosiahnuť následne záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie dosiahnuť do roku 2030 domáce zníženie čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) vo výške najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že príspevok čistého odstraňovania k cieľu Únie v oblasti klímy do roku 2030 sa má obmedziť na 225 miliónov ton ekvivalentu CO2.

(7)	V záujme vykonania záväzkov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 mal upraviť.

(8)

Nariadením (EÚ) 2018/842 sa členským štátom stanovujú povinnosti týkajúce sa ich minimálnych príspevkov v rokoch 2021 až 2030 k splneniu aktuálneho cieľa Únie, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 uvedeného nariadenia, v roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Taktiež sa v ňom stanovujú pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

(9)

Hoci sa obchodovanie s emisiami uplatní aj na emisie skleníkových plynov z námornej dopravy, ako aj zo sektora budov, z odvetvia cestnej dopravy a ďalších odvetví, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 by mal zostať zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 by sa preto malo naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Zahrnutím spaľovní komunálneho odpadu do prílohy I k smernici 2003/87/ES na účely článkov 14 a 15 uvedenej smernice by sa takisto nemal zmeniť rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (10).

(10)

V súlade s usmerneniami IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov sa emisie CO2 z biomasy na energetické účely nahlasujú v rámci kategórií inventúry týkajúcich sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva podľa nariadenia (EÚ) 2018/841. S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu sú emisie skleníkových plynov z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na účely určenia emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 nulové. V záujme zohľadnenia účinkov nepriamych zmien vo využívaní pôdy a podpory udržateľnosti takýchto palív je dôležité, aby všetky členské štáty v plnej miere vykonávali smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (11) vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre takéto palivá.

(11)

V niektorých odvetviach sa emisie skleníkových plynov buď zvýšili, alebo zostali stabilné. Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 2020 s názvom „ Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov“ uviedla, že zvýšený celkový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 možno dosiahnuť len s príspevkom všetkých odvetví.

(12)

Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že nový cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 je potrebné dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií skleníkových plynov členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.

(13)

Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie nového cieľa Únie, ktorým je zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, znižovať svoje emisie skleníkových plynov postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Nariadenie (EÚ) 2018/842 takisto prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, ako aj zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119, pričom na dosiahnutie týchto cieľov a zámeru je potrebná konvergencia úsilia všetkých členských štátov v priebehu času a zároveň je potrebné zohľadniť osobitné vnútroštátne okolnosti.

(14)

Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 stanovený v nariadení (EÚ) 2018/842 je potrebné zrevidovať pre každý členský štát. Metodika použitá pri revízii vnútroštátnych cieľov zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 by mala byť rovnaká ako metodika, ktorá bola použitá pri prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Cieľ zníženia emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2030 by sa mal preto stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie a ktoré boli preskúmané podľa jeho článku 4 ods. 3, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do EU ETS až po roku 2005.

(15)

V dôsledku toho sú od roku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia potrebné nové záväzné vnútroštátne limity vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach. Uvedené limity budú postupne viesť k cieľu zníženia emisií skleníkových plynov každého členského štátu do roku 2030. Zachovávajú sa ročné limity na roky predchádzajúce roku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/2126 (12).

(16)

Pandémia ochorenia COVID-19 a útočná vojna Ruska proti Ukrajine majú vplyv na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií skleníkových plynov v rozsahu, ktorý zatiaľ nie je možné úplne vyčísliť. Na druhej strane, Únia zavádza svoj najväčší balík stimulov v histórii a urýchľuje odklon od využívania fosílnych palív, čo má potenciálny vplyv aj na úroveň emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na uvedené neistoty a iné nepredvídané udalosti, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov, je vhodné preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty v roku 2025 na roky 2026 až 2030. Uvedená aktualizácia by sa mala zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu v rokoch 2021, 2022 a 2023.

(17)

V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 by sa znižovanie priamych emisií skleníkových plynov, ktoré bude musieť byť doplnené zvýšeným odstraňovaním uhlíka, aby sa dosiahla klimatická neutralita, malo považovať za prioritu. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa uznáva, že záchyty uhlíka zahŕňajú prirodzené a technologické riešenia. Je dôležité, aby sa zaviedol systém Únie na certifikáciu odstraňovania bezpečne a trvalo uloženého uhlíka prostredníctvom technologických riešení, ktorý by členským štátom a účastníkom trhu poskytoval jednoznačnosť s cieľom posilniť takéto odstraňovanie uhlíka. Keď je takýto systém certifikácie v platnosti, môže sa vykonať analýza započítavania takéhoto odstraňovania uhlíka podľa práva Únie.

(18)

S cieľom stimulovať skoršie opatrenia a ďalej zabezpečovať environmentálnu integritu je potrebné a vhodné znížiť stropy pre vypožičiavanie a ukladanie ročne pridelených emisných kvót na celé obdobie rokov 2021 až 2030. Členské štáty by na druhej strane mali mať možnosť postupne znižovať svoje emisie skleníkových plynov a nákladovo efektívnym spôsobom dosiahnuť svoje zvýšené vnútroštátne ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Vzhľadom na nové a prísnejšie ročne pridelené emisné kvóty, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení, je vhodné zvýšiť existujúce stropy pre prevody ročne pridelených emisných kvót medzi členskými štátmi. Možnosť prevodu ročne pridelených emisných kvót podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, čo im umožňuje dosiahnuť svoje ciele zníženia emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym spôsobom a zároveň si zachovať environmentálnu integritu. Mala by sa zaistiť transparentnosť takýchto prevodov, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý vyhovuje obom stranám, a to aj prostredníctvom aukcií, využitia trhových sprostredkovateľov konajúcich ako zástupcovia, prostredníctvom dvojstranných dohôd alebo využitia elektronického rozhrania zameraného na uľahčenie výmeny informácií o zamýšľaných prevodoch a zníženie nákladov na ne.

Členské štáty už sú povinné poskytovať súhrnné informácie o uzavretých prevodoch v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1208 (13). Súhrn poskytnutých informácií sa po zostavení Komisiou a v elektronickej forme sprístupní do troch mesiacov od prijatia správ členských štátov, pričom sa uvedie rozpätie cien zaplatených za jednotlivé transakcie s ročne pridelenými emisnými kvótami. Okrem toho môžu členské štáty v rámci dvoch období medzi uverejnením vykonávacích aktov uvedených v článku 38 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a začiatkom postupu kontroly súladu podať Komisii správu o uzavretých prevodoch v 15. dni každého mesiaca. Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby v záujme uľahčenia výmeny informácií o zamýšľaných prevodoch kontinuálne aktualizovali relevantné informácie. Súhrn získaných informácií zostavuje Komisia a sprístupňuje ho včas v elektronickej forme. V záujme zlepšenia transparentnosti by členské štáty mali pred akýmkoľvek účinným prevodom informovať Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) 2018/1999 o svojom zámere pristúpiť k prevodu časti svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok. Preto je vhodné nariadenie (EÚ) 2018/1999 zmeniť.

(19)

Zo strany niektorých členských štátov je možné, aby na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zohľadnili obmedzené zrušenie emisných kvót v systéme EU ETS (ďalej len „flexibilita EU ETS“). Z tých členských štátov, ktoré sú oprávnené, dva nevyužili flexibilitu EU ETS a jeden ju nevyužil v plnej miere. Vzhľadom na zvýšenú úroveň ambícií stanovenú v tomto nariadení by sa týmto členským štátom mala poskytnúť nová možnosť využiť alebo viac využívať túto flexibilitu. Preto je vhodné stanoviť pre uvedené členské štáty novú lehotu, v rámci ktorej môžu Komisii oznámiť zámer uvedenú flexibilitu využiť alebo viac využívať. Okrem toho vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia emisií skleníkových plynov tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia. Preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030.

(20)

Okrem flexibility EU ETS možno na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany členských štátov vziať do úvahy obmedzené množstvo čistého odstraňovania a čistých emisií z LULUCF (ďalej len „flexibilita LULUCF“). S cieľom zabezpečiť vynaloženie dostatočného úsilia na zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 je namieste obmedziť využívanie flexibility LULUCF rozdelením využívania flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia, pričom každé z nich bude obmedzené limitom zodpovedajúcim polovici maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2018/842. Takisto je vhodné zosúladiť názov uvedenej prílohy s nariadením (EÚ) 2018/841 po jeho zmene delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/268 (14). V dôsledku toho už nie je potrebné, aby sa v nariadení (EÚ) 2018/842 splnomocnila Komisia prijímať delegované akty na zmenu názvu jeho prílohy III. Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal vypustiť.

(21)

Ak Komisia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich ročných úrovní emisií podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, mali by sa posilniť mechanizmy nápravných opatrení podľa uvedeného nariadenia s cieľom umožniť rýchle a účinné kroky. Je preto vhodné preskúmať požiadavky, ktoré sa vzťahujú na plány nápravných opatrení, ktoré majú predložiť členské štáty Komisii v prípade, že sa nedosiahne dostatočný pokrok.

(22)

Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (15) (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Verejná kontrola a prístup k spravodlivosti sú základnými prvkami demokratických hodnôt Únie a nástrojmi na ochranu právneho štátu.

(23)	Opatrenia Únie v oblasti klímy by mali vychádzať z najnovších vedeckých poznatkov. Poradenstvo Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy zriadenej podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 (16) by sa preto malo posudzovať v kontexte nariadenia (EÚ) 2018/842.

(24)

Vzhľadom na zavedenie posilneného režimu súladu nariadením (EÚ) 2018/841 od roku 2026 je vhodné zrušiť odpočítanie emisií skleníkových plynov vytvorených každým členským štátom v období od roka 2026 do roka 2030 v sektore LULUCF nad rámec jeho odstraňovania. Článok 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(25)

Je vhodné, aby sa pri preskúmaní nariadenia (EÚ) 2018/842 v roku 2024 zohľadnili ciele Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119, záväzok Únie plniť ciele Parížskej dohody a všetky príslušné záväzky vyplývajúce z konferencií zmluvných strán UNFCCC. Okrem toho by uvedené preskúmanie malo zahŕňať trajektóriu znižovania emisií skleníkových plynov, ktorá je v súlade so záväzným zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050 podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119.

(26)

Emisie skleníkových plynov iných ako CO2, ako sú metán, oxid dusný a fluórované plyny, predstavujú viac ako 20 % emisií skleníkových plynov v Únii. Na emisie skleníkových plynov iných ako CO2 sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, a preto budú nevyhnutne súčasťou opatrení, ktoré členské štáty zavedú s cieľom splniť svoje zvýšené ciele zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 podľa tohto nariadenia. Členské štáty majú do 30. júna 2023 predložiť Komisii návrh aktualizácie svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Komisia v tejto súvislosti vydá usmernenia, a to aj s cieľom povzbudiť členské štáty, aby stanovili ciele a politiky na zníženie emisií metánu. Podobne majú členské štáty posúdiť, či by sa ich strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky mali revidovať tak, aby odrážali zvýšené ambície v nariadení (EÚ) 2018/842 zavedené jeho zmenami prostredníctvom tohto nariadenia. Komisia zahrnie do výročných správ podľa článku 29 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1999 informácie o výsledkoch dosiahnutých kombináciou úsilia Únie a vnútroštátneho úsilia v súvislosti s emisiami skleníkových plynov iných ako CO2. Komisia má posúdiť aj návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov a môže vydať odporúčania členským štátom, ktoré nedosahujú dostatočný pokrok. Komisia v kontexte preskúmania nariadenia (EÚ) 2018/841 posúdi súčasné trendy a budúce prognózy emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva, ako aj regulačné možnosti s cieľom zabezpečiť ich súlad s cieľom dosiahnuť dlhodobé zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých odvetviach hospodárstva v súlade so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobými cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119. Pri preskúmaní nariadenia (EÚ) 2018/842 Komisia posúdi, ako všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov vrátane najmä dosiahnutého zníženia emisií skleníkových plynov iných ako CO2, a to aj v iných odvetviach než v poľnohospodárstve.

(27)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispôsobenie povinností členských štátov, pokiaľ ide o ich minimálne príspevky na obdobie rokov 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov a prispievanie k plneniu cieľov Parížskej dohody, vzhľadom na nariadenie (EÚ) 2021/1119, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(28)	Nariadenia (EÚ) 2018/842 a (EÚ) 2018/1999 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/842

Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa mení takto:

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia rokov 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 40 % oproti úrovniam z roku 2005 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia. Prispieva sa ním k dlhodobému zámeru klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050, aby sa následne mohli dosiahnuť záporné emisie. Prispieva tak k dosiahnutiu cieľov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (*1) (európsky právny predpis v oblasti klímy) a Parížskej dohody. Týmto nariadením sa stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).“ "

V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov z kategórií zdrojov podľa IPCC, ktorými sú energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpad, určených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (*2), s výnimkou emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ale okrem činnosti „námorná doprava“ a činností uvedených v nej len na účely článkov 14 a 15 uvedenej smernice.

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).“ "

Článok 4 sa mení takto:

odseky 1 až 4 sa nahrádzajú takto:

„1. Každý členský štát v roku 2030 obmedzí svoje emisie skleníkových plynov najmenej o percentuálnu hodnotu, ktorá sa pre daný členský štát stanovuje v stĺpci 2 prílohy I, vo vzťahu k jeho emisiám skleníkových plynov z roku 2005 určeným podľa odseku 3 tohto článku.

2. S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia a úprav podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:

v rokoch 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni priemerných emisií skleníkových plynov daného členského štátu v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu; lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné ročné pridelenie emisných kvót pre daný členský štát nižšie;

v rokoch 2023, 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;

v rokoch 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni priemerných emisií skleníkových plynov daného členského štátu v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených daným členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a v súlade s odsekom 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu; lineárna trajektória členského štátu sa začne v deviatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2023 do roku 2024.

3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2 tohto článku.

Na roky 2021 a 2022 určí Komisia ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za roky 2005, 2016, 2017 a 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.

Za roky 2023, 2024 a 2025 Komisia určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku tohto odseku a na základe preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v uvedenom druhom pododseku.

Za roky 2026 až 2030 Komisia určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku tohto odseku a komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za roky 2021, 2022 a 2023 predložených členskými štátmi podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

4. Vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 3 sa na základe percentuálnych údajov oznámených členskými štátmi podľa článku 6 ods. 3, 3a a 3b stanovia aj celkové množstvá, ktoré možno zohľadniť pri posudzovaní toho, či členské štáty v rokoch 2021 až 2030 spĺňajú podmienky podľa článku 9. Ak súčet celkových množstiev všetkých členských štátov presiahne spoločné celkové množstvo 100 miliónov, celkové množstvá jednotlivých členských štátov sa znížia pomerným dielom tak, aby sa neprekročilo spoločné celkové množstvo.“

;

b)	dopĺňa sa tento odsek: „6. Pri vykonávaní opatrení na obmedzenie emisií skleníkových plynov podľa odsekov 1 a 2 členské štáty zvážia potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne spravodlivú transformáciu pre všetkých. Komisia môže vydať v tejto súvislosti usmernenia na podporu členských štátov.“

Článok 5 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, môže si členský štát požičať do 7,5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.“ ;

odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Členský štát, ktorého emisie skleníkových plynov v danom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa tohto článku a článku 6:

a)	pokiaľ ide o rok 2021, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 75 % svojich ročne pridelených emisných kvót na rok 2021 na nasledujúce roky až do roku 2030; a

b)	pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 25 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.

4. Členský štát môže previesť do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na iné členské štáty, pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, a do 15 %, pokiaľ ide o roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.“

;

vkladá sa tento odsek:

„5a. Pred akýmkoľvek prevodom ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 členský štát v elektronickej forme informuje Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) 2018/1999 o svojom zámere previesť časť svojich ročne pridelených emisných kvót na ktorýkoľvek daný rok.“

;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Členské štáty by mali na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách použiť príjmy alebo ich ekvivalent vo finančnej hodnote z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku a uvedené informácie uverejnia v ľahko dostupnom formáte.“

Článok 6 sa mení takto:

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty uvedené v prílohe II sa môžu rozhodnúť oznámenú percentuálnu hodnotu upraviť raz v roku 2024 a raz v roku 2027. V takom prípade dotknutý členský štát oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2024 pre rok 2024 alebo do 31. decembra 2027 pre rok 2027.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„3a. Malta informuje Komisiu do 31. decembra 2023 o svojom prípadnom zámere využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 tohto článku až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý z rokov 2025 až 2030 na účely splnenia podmienok článku 9.

3b. Bez ohľadu na odsek 3 členské štáty uvedené v prílohe II, ktoré do 31. decembra 2019 neinformovali Komisiu o svojom zámere využiť alebo plne využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 tohto článku, informujú Komisiu do 31. decembra 2023, či majú v úmysle využiť alebo ďalej využívať uvedené obmedzené zrušenie kvót EU ETS, a to až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý rok obdobia rokov 2025 až 2030 za každý dotknutý členský štát na účely splnenia podmienok článku 9.“

;

odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4. Na základe žiadosti členského štátu zohľadní centrálny správca určený podľa článku 20 ods. 1 smernice 2003/87/ES (ďalej len „centrálny správca“) množstvo, ktoré nepresiahne celkové množstvo určené podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia, pri posudzovaní toho, či daný členský štát spĺňa podmienky podľa článku 9 tohto nariadenia. Za každý rok v období rokov 2021 až 2030 sa pre daný členský štát podľa článku 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES zruší jedna desatina celkového množstva kvót EU ETS určených podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia. Pre členské štáty, ktoré informovali Komisiu podľa odsekov 3a a 3b tohto článku, sa za každý rok v období rokov 2025 až 2030 zruší podľa článku 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES jedna šestina celkového množstva kvót EU ETS určených podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.

5. Ak členský štát v súlade s odsekom 3 oznámil Komisii svoje rozhodnutie upraviť predtým oznámenú percentuálnu hodnotu, pre daný členský štát sa za každý rok v období rokov 2026 až 2030 alebo v období rokov 2028 až 2030 zruší takto znížené alebo zvýšené množstvo kvót EU ETS.“

Článok 7 sa mení takto:

a)	názov sa nahrádza takto: „Dodatočné použitie čistého odstraňovania z LULUCF“;

odsek 1 sa mení takto:

úvodné slová sa nahrádzajú takto:

„1. Pokiaľ emisie skleníkových plynov členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty na príslušný rok vrátane akýchkoľvek ročne pridelených emisných kvót prenesených podľa článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, na účely posúdenia toho, či tento členský štát spĺňa podmienky článku 9 tohto nariadenia, možno za daný rok zohľadniť množstvo nepresahujúce súčet celkového čistého odstraňovania a celkových čistých emisií z kombinovaných kategórií započítavania pôdy zahrnutých do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/841, a to za predpokladu, že:“

;

ii)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2021 až 2025 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

a. a.)

súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2026 až 2030 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;“

c)	odsek 2 sa vypúšťa.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Nápravné opatrenia

1. Ak Komisia v rámci každoročného posúdenia podľa článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:

a)	podrobné vysvetlenie, prečo daný členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení týchto povinností;

b)	posúdenie spôsobu, akým financovanie z prostriedkov Únie podporilo úsilie daného členského štátu o splnenie týchto povinností, a toho, ako plánuje využiť takéto finančné prostriedky na dosiahnutie pokroku pri ich plnení;

dodatočné opatrenia, ktorými sa dopĺňa integrovaný národný energetický a klimatický plán daného členského štátu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 alebo posilňuje jeho vykonávanie, ktoré má vykonávať s cieľom splniť uvedené povinnosti prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie, spolu s podrobným posúdením plánovaného zníženia emisií skleníkových plynov vyplývajúceho z uvedených opatrení, vychádzajúceho z kvantitatívnych údajov, ak sú k dispozícii;

d)	presný časový harmonogram vykonávania týchto opatrení, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich vykonávaní.

Ak členský štát zriadil národný poradný orgán pre oblasť klímy, môže ho požiadať o radu s cieľom určiť potrebné opatrenia uvedené v prvom pododseku písm. c).

2. Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáha Komisii pri jej posudzovaní takýchto plánov nápravných opatrení.

3. Komisia môže vydať k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré v takomto prípade vydá do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom môže svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať. Ak dotknutý členský štát nezohľadní stanovisko Komisie alebo jeho podstatnú časť, musí Komisii poskytnúť odôvodnenie.

4. Každý členský štát zverejní svoj plán nápravných opatrení uvedený v odseku 1 a akékoľvek odôvodnenie uvedené v odseku 3. Komisia sprístupní svoje stanovisko uvedené v odseku 3 verejnosti.“

V článku 9 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období rokov 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.“

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Preskúmanie

1. Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, medzinárodný vývoj a vyvinuté úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a nariadenia (EÚ) 2021/1119.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o vhodnosti národných cieľov znižovania emisií skleníkových plynov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ich príspevok k cieľom Únie v oblasti klímy podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119 a k cieľom Parížskej dohody. Uvedená správa obsahuje najmä posúdenie potreby dodatočných politík a opatrení Únie vzhľadom na potrebné zníženie emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov na obdobie po roku 2030. Zahŕňa aj posúdenie postupu znižovania emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktorý je zlučiteľný so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, pričom sa zohľadní predpokladaný orientačný rozpočet Únie na emisie skleníkových plynov uvedený v článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/1119, ako aj význam podpory spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj nákladovej efektívnosti pri dosahovaní tohto zámeru. K uvedenej správe sa podľa potreby môžu pripojiť legislatívne návrhy.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa zohľadnia dlhodobé stratégie členských štátov vypracované a predložené podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a ich posúdenie vykonané Komisiou podľa článku 15 ods. 9 uvedeného nariadenia.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Vedecké poradenstvo

Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy zriadená podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 (*3) (ďalej len „poradná rada“) môže z vlastnej iniciatívy poskytovať vedecké poradenstvo alebo vydávať správy o opatreniach Únie, cieľoch v oblasti klímy, ročných úrovniach emisií a nástrojoch flexibility podľa tohto nariadenia. Komisia zváži príslušné poradenstvo a správy poradnej rady, najmä pokiaľ ide o budúce opatrenia zamerané na ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).“ "

11.	Prílohy I, II a III sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1999

Nariadenie (EÚ) 2018/1999 sa mení takto:

V článku 26 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Členské štáty od roku 2023 stanovia a Komisii do 15. marca každého roku (rok X) nahlásia konečné údaje inventúry skleníkových plynov a každoročne do 15. januára predbežné údaje inventúry skleníkových plynov vrátane informácií o skleníkových plynoch a o inventúre podľa prílohy V. Správa o konečných údajoch inventúry skleníkových plynov musí obsahovať aj úplnú a aktualizovanú národnú inventarizačnú správu. Do troch mesiacov od prijatia správ Komisia sprístupní Výboru pre zmenu klímy uvedenému v článku 44 ods. 1 písm. a) v elektronickej forme informácie uvedené v časti 1 prvom odseku písm. n) prílohy V.“

V prílohe V, časti 1, prvom odseku sa písmeno n) nahrádza takto:

„n)

informácie o:

i)	zámeroch členského štátu využiť flexibility uvedené v článku 5 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2018/842, podľa možností vrátane informácií o množstvách, druhu prevodu a odhadovanom rozpätí cien;

ii)	použití príjmov podľa článku 5 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2018/842;

iii)	zámeroch členského štátu využiť flexibilitu uvedenú v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842.“

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 19. apríla 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

J. ROSWALL

(1) Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 189.

(2) Ú. v. EÚ C 301, 5.8.2022, s. 221.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 28. marca 2023.

(4) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(9) Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 35).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(12) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2126 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú ročne pridelené emisné kvóty členských štátov na roky 2021 až 2030 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (Ú. v. EÚ L 426, 17.12.2020, s. 58).

(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1208 zo 7. augusta 2020 o štruktúre, formáte, postupoch predkladania a preskúmaní informácií nahlasovaných členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999, ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 749/2014 (Ú. v. EÚ L 278, 26.8.2020, s. 1).

(14) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 – 2025 (Ú. v. EÚ L 60, 22.2.2021, s. 21).

(15) Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).

PRÍLOHA

Prílohy I, II a III k nariadeniu (EÚ) 2018/842 sa menia takto:

Príloha I sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA I

ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 1

	Zníženie emisií skleníkových plynov členských štátov v roku 2030 vo vzťahu k ich úrovniam z roku 2005 určeným v súlade s článkom 4 ods. 3
	Stĺpec 1	Stĺpec 2
Belgicko	-35 %	-47 %
Bulharsko	-0 %	-10 %
Česko	-14 %	-26 %
Dánsko	-39 %	-50 %
Nemecko	-38 %	-50 %
Estónsko	-13 %	-24 %
Írsko	-30 %	-42 %
Grécko	-16 %	-22,7 %
Španielsko	-26 %	-37,7 %
Francúzsko	-37 %	-47,5 %
Chorvátsko	-7 %	-16,7 %
Taliansko	-33 %	-43,7 %
Cyprus	-24 %	-32 %
Lotyšsko	-6 %	-17 %
Litva	-9 %	-21 %
Luxembursko	-40 %	-50 %
Maďarsko	-7 %	-18,7 %
Malta	-19 %	-19 %
Holandsko	-36 %	-48 %
Rakúsko	-36 %	-48 %
Poľsko	-7 %	-17,7 %
Portugalsko	-17 %	-28,7 %
Rumunsko	-2 %	-12,7 %
Slovinsko	-15 %	-27 %
Slovensko	-12 %	-22,7 %
Fínsko	-39 %	-50 %
Švédsko	-40 %	-50 %

“.

V prílohe II sa položka týkajúca sa Malty nahrádza takto:

„Malta

7 %“.

Príloha III sa mení takto:

a)	názov prílohy III sa nahrádza takto: „CELKOVÉ ČISTÉ ODSTRAŇOVANIE Z KATEGÓRIÍ PÔDY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE NARIADENIE (EÚ) 2018/841 A KTORÉ MÔŽU ČLENSKÉ ŠTÁTY ZOHĽADNIŤ NA ÚČELY POSÚDENIA SPLNENIA PODMIENOK ZA OBDOBIE ROKOV 2021 AŽ 2030 PODĽA ČLÁNKU 7 ODS. 1 PÍSM. A) A AA) TOHTO NARIADENIA“;

b)	položka týkajúca sa Spojeného kráľovstva sa vypúšťa;

c)	v poslednom riadku tabuľky sa číslo „280“ nahrádza číslom „262,2“.

26.4.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 111/17

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/859

z 25. apríla 2023,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470, pokiaľ ide o špecifikácie novej potraviny 2′-fukozyllaktóza (mikrobiálny zdroj), s cieľom povoliť jej produkciu kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (1), a najmä na jeho článok 12,

keďže:

(1)	V nariadení (EÚ) 2015/2283 sa stanovuje, že na trh v rámci Únie sa môžu umiestňovať iba nové potraviny, ktoré sú povolené a zaradené do únijného zoznamu.

(2)	Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/2470 sa podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2015/2283 (2) zriadil únijný zoznam povolených nových potravín.

(3)	Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/376 (3) sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) povolilo umiestnenie syntetickej 2′-fukozyllaktózy (ďalej len „2′-FL“) ako novej zložky potravín na trh.

(4)	Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/2201 (5) sa v súlade s nariadením (ES) č. 258/97 povolilo umiestniť na trh 2′-FL (mikrobiálny zdroj) produkovanú kmeňom Escherichia coli BL21 ako novú zložku potravín.

(5)

Spoločnosť Glycom A/S informovala 23. júna 2016 Komisiu podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 258/97 o svojom úmysle umiestniť na trh 2′-FL (mikrobiálny zdroj) produkovanú bakteriálnou fermentáciou kmeňom Escherichia coli K-12. 2′-fukozyllaktóza mikrobiálneho pôvodu produkovaná kmeňom Escherichia coli K-12 bola zaradená do únijného zoznamu nových potravín na základe uvedeného oznámenia pri zriadení únijného zoznamu.

(6)	Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/388 (6) sa v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2283 povolila zmena špecifikácií novej potraviny 2′-FL (mikrobiálny zdroj) produkovanej kmeňom Escherichia coli K-12 s cieľom zmeniť hladiny 2′-FL, D-laktózy a difukozyl-D-laktózy.

(7)

Spoločnosť Advanced Protein Technologies Corporation (ďalej len „žiadateľ“) predložila 7. júla 2020 Komisii v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 žiadosť o zmenu špecifikácií 2′-FL (mikrobiálny zdroj) s cieľom povoliť jej produkciu mikrobiálnou fermentáciou s použitím geneticky modifikovaného kmeňa derivovaného z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032.

(8)

Žiadateľ 7. júla 2020 takisto požiadal Komisiu o ochranu vedeckých štúdií a údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva, týkajúcich sa skúšok nukleárnej magnetickej rezonancie (ďalej len „NMR“) na určovanie identity 2′-FL (7), opisu na základe analýz genetickej sekvencie geneticky modifikovaného produkčného kmeňa 2′-FL (8), výsledkov analýz na potvrdenie neprítomnosti životaschopných buniek kmeňa derivovaného z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 (9), skúšky na reverznú mutáciu s použitím 2′-FL (10), testu in vitro na chromozómové aberácie s použitím 2′-FL (11), mikronukleového testu in vitro na bunkách cicavcov s použitím 2′-FL (12), mikronukleového testu in vitro s ľudskými lymfocytmi s použitím 2′-FL (13), štúdie akútnej orálnej toxicity u potkanov (14) a 90-dňovej štúdie orálnej toxicity u potkanov s použitím 2′-FL (15) predložených na podporu žiadosti.

(9)

V súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2283 Komisia 13. októbra 2020 požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“), aby vykonal posúdenie 2′-FL produkovanej mikrobiálnou fermentáciou s použitím geneticky modifikovaného kmeňa derivovaného z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032.

(10)

Úrad 26. októbra 2022 prijal v súlade s požiadavkami článku 11 nariadenia (EÚ) 2015/2283 svoje vedecké stanovisko s názvom Safety of 2’-fucosyllactose (2’-FL) produced by a derivative strain (APC199) of Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 as a novel food pursuant to Regulation (EU) 2015/2283 (16) [Bezpečnosť 2′-fukozyllaktózy (2′-FL) produkovanej kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 ako novej potraviny podľa nariadenia (EÚ) 2015/2283].

(11)

Úrad vo svojom vedeckom stanovisku dospel k záveru, že 2’-FL produkovaná mikrobiálnou fermentáciou geneticky modifikovaným kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 je bezpečná, ak sa používa za podmienok používania povolených v súčasnosti. Uvedené vedecké stanovisko preto poskytuje dostatočné dôvody na vyvodenie záveru, že 2’-FL produkovaná mikrobiálnou fermentáciou geneticky modifikovaným kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032, ak sa používa za podmienok používania povolených v súčasnosti, spĺňa podmienky na jej umiestnenie na trh v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

(12)

Úrad vo svojom vedeckom stanovisku konštatoval, že jeho záver o bezpečnosti novej potraviny bol založený na vedeckých štúdiách a údajoch zo skúšok nukleárnej magnetickej rezonancie („NMR“) na určovanie identity 2′-FL, z opisu na základe analýz genetickej sekvencie geneticky modifikovaného produkčného kmeňa 2′-FL, výsledkov analýz na potvrdenie neprítomnosti životaschopných buniek kmeňa derivovaného z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032, zo skúšky na reverznú mutáciu s použitím 2′-FL, z testu in vitro na chromozómové aberácie s použitím 2′-FL, mikronukleového testu in vitro na bunkách cicavcov s použitím 2′-FL, mikronukleového testu in vitro s ľudskými lymfocytmi s použitím 2′-FL a 90-dňovej štúdie orálnej toxicity u potkanov s použitím 2′-FL, obsiahnutých v dokumentácii žiadateľa, bez ktorých by novú potravinu nemohol posúdiť a nemohol by dospieť k záveru.

(13)

Komisia požiadala žiadateľa, aby v súlade s článkom 26 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2015/2283 podrobnejšie objasnil odôvodnenie poskytnuté v súvislosti s jeho tvrdením, že dané štúdie a údaje sú predmetom priemyselného vlastníctva, a aby zároveň objasnil svoje tvrdenie o výhradnom práve na ich používanie.

(14)

Žiadateľ vyhlásil, že v čase predloženia žiadosti mal podľa vnútroštátneho práva vlastnícke a výlučné práva na používanie vedeckých štúdií a údajov týkajúcich sa skúšok nukleárnej magnetickej rezonancie („NMR“) na určovanie identity 2′-FL, opisu na základe analýz genetickej sekvencie geneticky modifikovaného produkčného kmeňa 2′-FL, výsledkov analýz na potvrdenie neprítomnosti životaschopných buniek kmeňa derivovaného z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032, skúšky na reverznú mutáciu s použitím 2′-FL, testu in vitro na chromozómové aberácie s použitím 2′-FL, mikronukleového testu in vitro na bunkách cicavcov s použitím 2′-FL, mikronukleového testu in vitro s ľudskými lymfocytmi s použitím 2′-FL a 90-dňovej štúdie orálnej toxicity u potkanov s použitím 2′-FL a že tretie strany preto nesmú mať k uvedeným údajom oprávnený prístup, nesmú ich používať ani na ne odkazovať.

(15)

Komisia posúdila všetky informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a usúdila, že žiadateľ dostatočne preukázal splnenie požiadaviek stanovených v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283. Štúdie a údaje týkajúce sa skúšok nukleárnej magnetickej rezonancie („NMR“) na určovanie identity 2′-FL, opisu na základe analýz genetickej sekvencie geneticky modifikovaného produkčného kmeňa 2′-FL, výsledkov analýz na potvrdenie neprítomnosti životaschopných buniek kmeňa derivovaného z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032, skúšky na reverznú mutáciu s použitím 2′-FL, testu in vitro na chromozómové aberácie s použitím 2′-FL, mikronukleového testu in vitro na bunkách cicavcov s použitím 2′-FL, mikronukleového testu in vitro s ľudskými lymfocytmi s použitím 2′-FL a 90-dňovej štúdie orálnej toxicity u potkanov s použitím 2′-FL by teda mali byť v súlade s článkom 27 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2283 chránené. Preto by sa malo povoliť umiestniť 2′-FL produkovanú kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 na trh v rámci Únie len žiadateľovi, a to počas obdobia piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(16)

Obmedzenie povolenia týkajúceho sa 2′-FL produkovanej kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 a odkazovania na vedecké údaje obsiahnuté v dokumentácii žiadateľa výhradne na žiadateľa však nebráni v tom, aby sa o povolenie umiestniť na trh rovnakú novú potravinu uchádzali následní žiadatelia, pokiaľ sa ich žiadosť zakladá na zákonne získaných informáciách, ktoré slúžia ako podklad na získanie takéhoto povolenia.

(17)

Informácie uvedené v žiadosti a v stanovisku úradu poskytujú dostatočné dôvody na konštatovanie, že zmeny špecifikácií novej potraviny 2′-fukozyllaktózy (mikrobiálny zdroj) s cieľom povoliť 2′-FL produkovanú kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 sú v súlade s podmienkami v článku 12 nariadenia (EÚ) 2015/2283 a mali by sa schváliť.

(18)	Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(19)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Počas obdobia piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia od 16. mája 2023 sa iba spoločnosti Advanced Protein Technologies Corporation (17) povoľuje umiestňovať na trh v rámci Únie novú potravinu 2′-fukozyllaktózu (mikrobiálny zdroj) produkovanú kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032, pokiaľ následný žiadateľ nezíska povolenie na danú novú potravinu bez toho, aby sa odvolával na vedecké údaje chránené podľa článku 3, alebo pokiaľ nezíska súhlas od spoločnosti Advanced Protein Technologies Corporation.

Článok 3

Vedecké údaje obsiahnuté v dokumentácii k žiadosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2283, sa nesmú bez súhlasu spoločnosti Advanced Protein Technologies Corporation použiť v prospech následného žiadateľa počas obdobia piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. apríla 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015, s. 1.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470 z 20. decembra 2017, ktorým sa zriaďuje únijný zoznam nových potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách (Ú. v. EÚ L 351, 30.12.2017, s. 72).

(3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/376 z 11. marca 2016, ktorým sa povoľuje umiestnenie 2′-O-fukozyllaktózy ako novej zložky potravín na trh v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 27).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1).

(5) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2201 z 27. novembra 2017, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh 2′-fukozyllaktózu produkovanú s použitím baktérie Escherichia coli (kmeň BL21) ako novú zložku potravín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 313, 29.11.2017, s. 5).

(6) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/388 z 11. marca 2019, ktorým sa povoľuje zmena špecifikácií novej potraviny 2′-fukozyllaktóza produkovanej s použitím baktérie Escherichia coli K-12 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2470) (Ú. v. EÚ L 70, 12.3.2019, s. 21).

(7) Gyeonggi Busness & Science Accelerator (2021, neuverejnené).

(8) Advanced Protein Technologies Corporation (2021, neuverejnené).

(9) Advanced Protein Technologies Corporation (2021, neuverejnené).

(10) Biotoxtech Company, Ltd. (2019a, neuverejnené).

(11) Biotoxtech Company, Ltd. (2019b, neuverejnené).

(12) Biotoxtech Company, Ltd. (2019c, neuverejnené).

(13) GenEvolutioN (2021, neuverejnené).

(14) Biotoxtech Company, Ltd. (2019d, neuverejnené)

(15) Biotoxtech Company, Ltd. (2019e, neuverejnené).

(16) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2022) 20(12):7647.

(17) Adresa: 7th Floor GyeongGi-BioCenter, 147, Gwanggyo-ro, Yeongtong-gu, Suwon-si Gyeonggi-do, 16229 Južná Kórea.

PRÍLOHA

V tabuľke 2 (Špecifikácie) prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/2470 sa zápis „2′-fukozyllaktóza (mikrobiálny zdroj)“ nahrádza takto:

„Špecifikácie

Ochrana údajov

Definícia:

Chemický názov: α-L-fukopyranozyl-(1→2)-β-D-galaktopyranozyl-(1→4)-D-glukopyranóza

Chemický vzorec: C18H32O15

Číslo CAS: 41263-94-9

Molekulová hmotnosť: 488,44 g/mol

2′-fukozyllaktóza produkovaná geneticky modifikovaným kmeňom Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 povolená dňa 16. mája 2023. Toto zaradenie sa zakladá na vedeckých dôkazoch a vedeckých údajoch, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva a ktoré sú chránené v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) 2015/2283.

Žiadateľ: Advanced Protein Technologies Corporation, 7th Floor GyeongGi-BioCenter, 147, Gwanggyo-ro, Yeongtong-gu, Suwon-si Gyeonggi-do, 16229 Južná Kórea. Počas obdobia ochrany údajov sa iba spoločnosti Advanced Protein Technologies Corporation povoľuje umiestňovať na trh v rámci Únie 2′-fukozyllaktózu produkovanú geneticky modifikovaným kmeňom Corynebacterium glutamicum ATCC 13032, pokiaľ následný žiadateľ nezíska povolenie na danú novú potravinu bez toho, aby sa odvolával na vedecké dôkazy alebo vedecké údaje, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva a sú chránené v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) 2015/2283, alebo pokiaľ nezíska súhlas od spoločnosti Advanced Protein Technologies Corporation.

Dátum skončenia ochrany údajov: 16. mája 2028.“

2′-fukozyllaktóza (mikrobiálny zdroj)

Zdroj: Geneticky modifikovaný kmeň Escherichia coli K-12

Zdroj: Geneticky modifikovaný kmeň Escherichia coli BL-21

Zdroj: Geneticky modifikovaný kmeň Corynebacterium glutamicum ATCC 13032

Opis:

2′-fukozyllaktóza je biely až sivobiely prášok, ktorý je produktom mikrobiologického procesu.

Čistota:

2′-fukozyllaktóza: ≥ 83 %

D-laktóza: ≤ 10,0 %

L-fukóza: ≤ 2,0 %

Difukozyl-D-laktóza: ≤ 5,0 %

2′-fukozyl-D-laktulóza: ≤ 1,5 %

Suma sacharidov (2′-fukozyllaktóza, D-laktóza, L-fukóza, difukozyl-D-laktóza, 2′-fukozyl-D-laktulóza): ≥ 90 %

pH (20 °C, 5 % roztok): 3,0 – 7,5

Voda: ≤ 9,0 %

Sulfátový popol: ≤ 2,0 %

Kyselina octová: ≤ 1,0 %

Rezíduá bielkovín: ≤ 0,01 %

Mikrobiologické kritériá:

Celkový počet aeróbnych mezofilných baktérií: ≤ 3 000 JTK/g

Kvasinky: ≤ 100 JTK/g

Plesne: ≤ 100 JTK/g

Endotoxíny: ≤ 10 EJ/mg

JTK: jednotky tvoriace kolónie; EJ: endotoxínové jednotky

Opis:

2′-fukozyllaktóza je biely až sivobiely prášok a jeho koncentrovaný vodný roztok (45 % ± 5 % w/v) je číry a vykazuje bezfarebné až svetložlté zafarbenie. 2′-fukozyllaktóza je produktom mikrobiologického procesu.

Čistota:

2′-fukozyllaktóza: ≥ 90 %

Laktóza: ≤ 5,0 %

Fukóza: ≤ 3,0 %

3-fukozyllaktóza: ≤ 5,0 %

Fukozylgalaktóza: ≤ 3,0 %

Difukozyllaktóza: ≤ 5,0 %

Glukóza: ≤ 3,0 %

Galaktóza: ≤ 3,0 %

Voda: ≤ 9,0 % (prášok)

Sulfátový popol: ≤ 0,5 % (prášok a kvapalina)

Rezíduá bielkovín: ≤ 0,01 % (prášok a kvapalina)

Ťažké kovy:

Olovo: ≤ 0,02 mg/kg (prášok a kvapalina)

Arzén: ≤ 0,2 mg/kg (prášok a kvapalina)

Kadmium: ≤ 0,1 mg/kg (prášok a kvapalina)

Ortuť: ≤ 0,5 mg/kg (prášok a kvapalina)

Mikrobiologické kritériá:

Počet aeróbnych mikroorganizmov: ≤ 104 JTK/g (prášok), ≤ 5 000 JTK/g (kvapalina)

Kvasinky a plesne: ≤ 100 JTK/g (prášok); ≤ 50 JTK/g (kvapalina)

Enterobacteriaceae/Koliformné baktérie: neprítomnosť v 11 g (prášok a kvapalina)

Salmonella: negatívne/100 g (prášok), negatívne/200 ml (kvapalina)

Cronobacter: negatívne/100 g (prášok), negatívne/200 ml (kvapalina)

Endotoxíny: ≤ 100 EJ/g (prášok), ≤ 100 EJ/ml (kvapalina)

Aflatoxín M1: ≤ 0,025 μg/kg (prášok a kvapalina)

JTK: jednotky tvoriace kolónie; EJ: endotoxínové jednotky

Opis:

2′-fukozyllaktóza je biely až sivobiely/slonovinový prášok, ktorý je produktom mikrobiologického procesu.

Čistota:

2′-fukozyllaktóza (hm. % sušiny): ≥ 94,0 %

D-laktóza (hm. % sušiny): ≤ 3,0 %

L-fukóza (hm. % sušiny): ≤ 3,0 %

3-fukozyllaktóza (hm. % sušiny): ≤ 3,0 %

Difukozyllaktóza (hm. % sušiny): ≤ 2,0 %

D-glukóza (hm. % sušiny): ≤ 3,0 %

D-galaktóza (hm. % sušiny): ≤ 3,0 %

Voda: ≤ 9,0 %

Popol: ≤ 0,5 %

Rezíduá bielkovín: ≤ 0,005 %

Kontaminanty:

Arzén: ≤ 0,03 mg/kg

Aflatoxín M1: ≤ 0,025 μg/kg

Etanol: ≤ 1 000 mg/kg

Mikrobiologické kritériá:

Počet aeróbnych mikroorganizmov: ≤ 500 JTK/g

Kvasinky a plesne: ≤ 100 JTK/g

Enterobacteriaceae: neprítomnosť v 10 g

Salmonella: neprítomnosť v 25 g

Cronobacter spp.: neprítomnosť 10 g

Endotoxíny: ≤ 100 JE/g

JTK: jednotky tvoriace kolónie; EJ: endotoxínové jednotky

26.4.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 111/23

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/860

z 25. apríla 2023,

ktorým sa mení a opravuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/128, pokiaľ ide o transparentnosť, vyhlásenie riadiaceho subjektu, koordinačný orgán, certifikačný orgán a určité ustanovenia týkajúce sa EPZF a EPFRV

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 2 prvý pododsek písm. b) a c), článok 12 ods. 4, článok 53 ods. 2, článok 55 ods. 7, články 82, 92 a 100,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/128 (2) sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) 2021/2116 v súvislosti s uverejňovaním informácií o prijímateľoch prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) („transparentnosť“).

(2)	S cieľom uľahčiť a zlepšiť prístup širokej verejnosti k uverejneným informáciám o prijímateľoch prostriedkov z EPZF a EPFRV by informácie uverejnené členskými štátmi na ich webových sídlach mali byť dostupné v ešte aspoň jednom z troch pracovných jazykov Komisie.

(3)

V článku 44 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/128 sa stanovuje, že členské štáty majú od prijímateľov zhromažďovať informácie potrebné na ich identifikáciu vrátane prípadnej identifikácie skupiny. Malo by sa objasniť, že členský štát by mal ex-post uverejniť len názov materskej spoločnosti a jej identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo. Tento článok preto treba zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(4)

Na zníženie administratívnej záťaže členských štátov by sa malo objasniť, že v prípade všetkých platieb vrátane platieb uhradených za celý finančný rok 2023 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (3) by sa od roku 2024 mal na uverejňovanie informácií o prijímateľoch prostriedkov z EPZF a EPFRV používať jeden spoločný formulár.

(5)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2022/128 sa s účinnosťou od 1. januára 2023 zrušilo vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 908/2014 (4). Nezohľadnilo sa však, že určité ustanovenia sa musia naďalej uplatňovať v súvislosti so vzniknutými výdavkami a s platbami vykonanými na režimy podpory podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (5) až do kalendárneho roka 2022 vrátane, s opatreniami vykonávanými podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (6), (EÚ) č. 229/2013 (7), (EÚ) č. 1308/2013 (8) a (EÚ) č. 1144/2014 (9) do 31. decembra 2022, v súvislosti so vzniknutými výdavkami a s platbami uskutočnenými na operácie vykonávané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 po 31. decembri 2022 a do konca týchto režimov pomoci a pokiaľ ide o vykonávanie programov rozvoja vidieka podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (10). Tým vznikla medzera v práve.

(6)

Hoci sa zachovalo uplatňovanie článku 59 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 908/2014 na platby uskutočnené za finančné roky 2021, 2022 a 2023, kapitola VI vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/128, ktorá sa týka transparentnosti, sa uplatňuje len na platby uskutočnené od finančného roka 2024. V dôsledku toho vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/128 dostatočne nezohľadnilo prechodné ustanovenia článku 104 nariadenia (EÚ) 2021/2116 a vytvorilo tým medzeru v práve na finančný rok 2023.

(7)

Treba opraviť rozsah pôsobnosti a dátum uplatňovania príslušných ustanovení vykonávacích nariadení (EÚ) 2022/128 a (EÚ) č. 908/2014. Kým ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú uverejniť do 31. mája 2023, zostávajú ustanoveniami stanovenými v článku 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a v článku 57 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 908/2014, na povinnosti uverejňovania od 31. mája 2024, a teda na finančný rok 2023 sa uplatňujú nové požiadavky na uverejňovanie.

(8)	S cieľom zvýšiť právnu zrozumiteľnosť informácií, ktoré sa majú oznamovať prijímateľom, treba opraviť článok 61 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/128.

(9)

Malo by sa takisto objasniť, že informácie o platbách na nové opatrenia alebo typy intervencií, ktoré by mohli byť možné na základe budúcich právnych predpisov v oblasti poľnohospodárskej politiky, by mali uverejňovať aj členské štáty, aj keď opatrenie alebo typ intervencie ešte nie sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/128.

(10)

S cieľom zohľadniť potrebu nepretržitého uplatňovania určitých ustanovení v súvislosti so vzniknutými výdavkami a platbami vykonanými na režimy podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, uľahčiť prenos informácií medzi členskými štátmi a Komisiou a zabezpečiť súdržnosť pri prechode na súčasný legislatívny rámec uplatniteľný od 1. januára 2023 by členské štáty mali predložiť len jedno vyhlásenie riadiaceho subjektu vzťahujúce sa na výdavky podľa nariadenia (EÚ) 2021/2116, ako aj podľa nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/128 sa preto musí opraviť.

(11)	V prílohách VIII a IX k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/128 by sa mali vykonať určité opravy, aby sa zabezpečilo jednotné znenie v celom akte.

(12)	Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/128 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a opraviť.

(13)	Keďže v tomto nariadení sa stanovujú opravy vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/128, ktoré je uplatniteľné od 1. januára 2023, opravy by sa mali uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2023.

(14)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výborom pre poľnohospodárske fondy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 58 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/128 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú v úradnom jazyku alebo úradných jazykoch daného členského štátu a v jednom z troch pracovných jazykov Komisie.“

Článok 2

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/128 sa opravuje takto:

1.	V článku 44 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Členské štáty ex-post uverejňujú informácie na identifikáciu skupín, ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku v súlade s článkom 98 nariadenia (EÚ) 2021/2116.“

V článku 58 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Údaje uvedené v článku 98 nariadenia (EÚ) 2021/2116 v spojení s článkom 49 ods. 3 prvým pododsekom písm. a), b), d) a f) až l) nariadenia (EÚ) 2021/1060 a informácie uvedené v článku 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v prípade opatrení uvedených v článku 104 ods. 1 druhom pododseku písm. a) bodoch i) až iv) nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa uverejňujú v otvorených, strojovo čitateľných formátoch, ako sú CSV alebo XLXS, a zahŕňajú údaje špecifikované v prílohe VIII k tomuto nariadeniu vrátane kódu operácie a opatrení uvedených v prílohe IX k tomuto nariadeniu.“

Článok 61 sa nahrádza takto:

„Článok 61

Informovanie prijímateľov

Informovanie prijímateľov uvedené v článku 99 nariadenia (EÚ) 2021/2116 sa realizuje prostredníctvom zahrnutia príslušných informácií do formulárov žiadostí o prijímanie podpory z EPZF alebo EPFRV alebo v čase zhromažďovania údajov.“

V článku 64 druhom odseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)

článok 2, článok 3 ods. 1 prvý pododsek, článok 3 ods. 2, článok 4 ods. 1 písm. b), článok 5, článok 6, článok 7, články 21 až 25, článok 27, článok 28, článok 29, článok 30 ods. 1 písm. a), b), c), článok 30 ods. 2, 3 a 4, články 31 až 40 a články 42 až 47 uvedeného vykonávacieho nariadenia sa naďalej uplatňujú:

i)	vo vzťahu k výdavkom vzniknutým a platbám vykonaným na režimy podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2022 a skôr;

ii)	na opatrenia vykonávané podľa nariadení (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 229/2013, (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 1144/2014 do 31. decembra 2022;

iii)	na režimy pomoci uvedené v článku 5 ods. 6 prvom pododseku písm. c) a článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/2117 vo vzťahu k vzniknutým výdavkom a platbám vykonaným za operácie vykonávané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 po 31. decembri 2022 a do konca týchto režimov pomoci a

iv)	pokiaľ ide o EPFRV, vo vzťahu k výdavkom vzniknutým prijímateľom a k platbám vykonaným platobnou agentúrou v rámci vykonávania programov rozvoja vidieka podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

b)	články 57 a 59 uvedeného vykonávacieho nariadenia sa naďalej uplatňujú na všetky platby uskutočnené na základe nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 za všetky finančné roky až do roku 2022 vrátane;“.

V článku 65 treťom odseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	článok 60 sa uplatňuje od finančného roku 2023.“

6.	Prílohy I, VIII a IX sa nahrádzajú znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 sa uplatňuje od 1. januára 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 25. apríla 2023

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 187.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/128 z 21. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022, s. 131).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014, s. 59).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1144/2014 z 22. októbra 2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 56).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Vyhlásenie riadiaceho subjektu – Platobná agentúra podľa článku 4

Ja, …, riaditeľ/riaditeľka… platobnej agentúry, predkladám účty za túto platobnú agentúru za finančný rok od 16. 10. xx do 15. 10. xx+1.

Na základe vlastného úsudku a informácií, ktoré mám k dispozícii, okrem iného vrátane výsledkov práce útvaru pre vnútorný audit, vyhlasujem, že:

—

predložené účty poskytujú, podľa môjho najlepšieho vedomia, pravdivý, úplný a presný prehľad výdavkov a príjmov za uvedený finančný rok. Zaznamenali sa v nich predovšetkým všetky dlhy, preddavky, záruky a zásoby, o ktorých som informovaný/informovaná, a všetky vybrané príjmy týkajúce sa EPZF a EPFRV boli náležite pripísané k príslušným fondom,

—

som zaviedol/zaviedla systém poskytujúci primerané uistenie, že:

platby sú zákonné a správne vo vzťahu k výdavkom vzniknutým a platbám vykonaným na režimy podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2022 a skôr, v súvislosti s opatreniami vykonanými do 31. decembra 2022 podľa nariadení (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 229/2013, (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 1144/2014; na režimy pomoci uvedené v článku 5 ods. 6 prvom pododseku písm. c) a článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/2117 vo vzťahu k vzniknutým výdavkom a platbám vykonaným za operácie vykonávané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 po 31. decembri 2022 a do konca týchto režimov pomoci a pokiaľ ide o EPFRV, vo vzťahu k výdavkom vzniknutým prijímateľom a k platbám vykonaným platobnou agentúrou v rámci vykonávania programov rozvoja vidieka podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

ii)	ii) systémy správy a riadenia uvedené v článku 9 ods. 3 prvom pododseku písm. d) bode ii) nariadenia (EÚ) 2021/2116 fungujú správne a zabezpečujú, že výdavky sa vynaložili v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia;

iii)	iii) systém podávania správ a údaje k ukazovateľom, pokiaľ ide o typy intervencií uvedené v nariadení (EÚ) 2021/2115, sú kvalitné a spoľahlivé a že výdavky zodpovedajú nahlásenému výstupu a že sa vynaložili v súlade s uplatniteľnými systémami správy a riadenia.

Výdavky zaznamenané v účtoch sa použili na určený účel, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) 2021/2116.

Ďalej potvrdzujem, že sa v súlade s článkom 59 nariadenia (EÚ) 2021/2116 zaviedli účinné a primerané opatrenia na boj proti podvodom, ktoré sú zamerané na zistené riziká.

V súvislosti s uvedeným uistením je však potrebné uviesť tieto výhrady:

Napokon potvrdzujem, že si nie som vedomý/vedomá žiadnych nezverejnených záležitostí, ktoré by mohli poškodiť finančné záujmy Únie.

Podpis

PRÍLOHA VIII

INFORMÁCIE NA ÚČELY TRANSPARENTNOSTI PODĽA ČLÁNKU 58

Meno prijímateľa/názov právneho subjektu/názov združenia

Priezvisko prijímateľa

Ak patrí k skupine, názov materskej spoločnosti a jej identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo

Obec

Kód opatrenia/typu intervencie/sektora podľa prílohy IX

Špecifický cieľ (1)

Dátum začatia (2)

Dátum ukončenia (3)

Suma za operáciu v rámci EPZF

Celková suma z EPZF pre daného prijímateľa

Suma za operáciu v rámci EPFRV

Celková suma z EPFRV pre daného prijímateľa

Suma za operáciu v rámci spolufinancovania

Celková spolufinancovaná suma pre daného prijímateľa

Súčet sumy z EPFRV a spolufinancovaných súm

Celková suma z prostriedkov EÚ a spolufinancovaná suma pre daného prijímateľa

110

160

Kód A

Kód B

Kód C

Kód D

PRÍLOHA IX

Opatrenie/typ intervencie/sektor podľa článku 58 (4)

Kód opatrenia/typu intervencie/sektora

Názov opatrenia/typu intervencie/sektora

Účel opatrenia/typu intervencie/sektora

Operácie v podobe typov intervencie vo forme priamych platieb podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2021/2115

1.	Oddelená podpora príjmov

I.1

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti

Základná podpora príjmu je platba na plochu oddelene od výroby. Jej účelom je podporovať hospodársky udržateľný poľnohospodársky príjem a odolnosť na celom území Únie v záujme zlepšenia potravinovej bezpečnosti.

I.2

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti je platba na plochu oddelene od výroby. Jej účelom je zlepšiť rozdelenie priamych platieb tým, že sa prerozdelí podpora z veľkých na menšie alebo stredné poľnohospodárske podniky.

I.3

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov je platba oddelená od výroby, ktorá mladým poľnohospodárom pri zakladaní podniku po prvýkrát zabezpečuje zvýšenú podporu príjmu. Jej účelom je pritiahnuť mladých ľudí a zlepšiť rozvoj ich podnikov, a tak modernizovať sektor poľnohospodárstva.

I.4

Režimy v záujme klímy a životného prostredia

Ekologické režimy sú platby oddelené od výroby. Ich účelom je zamerať podporu príjmu na poľnohospodársku prax priaznivú pre životné prostredie, klímu a dobré životné podmienky zvierat.

I.5

Platby malým poľnohospodárom (článok 28)

Platby malým poľnohospodárom sú oddelené od výroby a nahrádzajú všetky ostatné priame platby určené dotknutým prijímateľom Účelom platieb malým poľnohospodárom je podporovať vyváženejšie rozdelenie podpory a znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov malých súm i riadiace orgány.

2.	Viazané priame platby

I.6

Viazaná podpora príjmu

Viazaná podpora príjmu zahŕňa platby na hektár alebo kus naviazané na konkrétnu výrobu. Jej účelom je zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť a/alebo kvalitu v určitých sektoroch a určitých produktoch, ktoré sú mimoriadne dôležité zo sociálnych, ekonomických alebo ekologických dôvodov a čelia istým ťažkostiam.

I.7

Osobitná platba na bavlnu

Osobitná platba na bavlnu je viazaná platba poskytovaná na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorej sa pestuje bavlna. Ide o povinnú schému v členských štátoch, v ktorých sa pestuje bavlna, na podporu výroby bavlny v regiónoch, kde je dôležitá pre poľnohospodársku ekonomiku.

Opatrenia stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013

II.1

Režim základnej platby (hlava III, kapitola 1, oddiely 1, 2, 3 a 5)

Režim základnej platby je platba na plochu oddelená od výroby na základe platobných nárokov pridelených poľnohospodárom. Jej účelom je podporovať príjem poľnohospodárov, ktorý je v priemere, výrazne nižší než priemerné príjmy v ostatných sektoroch hospodárstva.

II.2

Režim jednotnej platby na plochu (článok 36)

V rámci režimu jednotnej platby na plochu sa oddelene od produkcie poskytujú platby na plochu na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlási. Jej účelom je podporovať príjem poľnohospodárov, ktorý je v priemere, výrazne nižší než priemerné príjmy v ostatných sektoroch hospodárstva.

II.3

Redistributívna platba (hlava III kapitola 2)

Redistributívna platba je oddelená platba na plochu. Jej účelom je podporovať menšie poľnohospodárske podniky tým, že im poskytuje dodatočnú podporu na ich prvé hektáre nahlásené v rámci režimu základnej platby.

II.4

Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (hlava III kapitola 3)

Ekologizácia je oddelená platba na plochu udeľovaná na hektár. Jej účelom je podporiť dodržiavanie troch poľnohospodárskych postupov v prospech klímy a životného prostredia: diverzifikáciu plodín, udržiavanie trvalých trávnych porastov a vymedzenie v rámci poľnohospodárskej plochy oblasť ekologického záujmu.

II.5

Platba na oblasti s prírodnými obmedzeniami (hlava III kapitola 4)

Platba na oblasti s prírodnými obmedzeniami je oddelená platba na plochu, ktorá sa poľnohospodárom poskytuje dodatočne k základnej platbe. Jej účelom je podporovať poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami.

II.6

Platba pre mladých poľnohospodárov (hlava III kapitola 5)

Platba pre mladých poľnohospodárov je platba oddelená od výroby, ktorá mladým poľnohospodárom pri zakladaní nového podniku po prvýkrát zabezpečuje zvýšenú podporu príjmu. Jej účelom je podporovať vytváranie a rozvoj nových ekonomických činností v sektore poľnohospodárstva, čo je rozhodujúcim faktorom pre konkurencieschopnosť daného sektora v Únii.

II.7

Dobrovoľná viazaná podpora (hlava IV kapitola 1)

Dobrovoľná viazaná podpora zahŕňa platby na hektár alebo kus naviazané na konkrétnu výrobu. Jej účelom je zlepšiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť v sektoroch, ktoré sú mimoriadne dôležité z ekonomických, sociálnych, alebo ekologických dôvodov a čelia istým ťažkostiam.

II.8

Osobitná platba na bavlnu (hlava IV kapitola 2)

II.9

Režim pre malých poľnohospodárov (hlava V)

Režim pre malých poľnohospodárov je oddelený od výroby a nahrádza všetky ostatné priame platby určené dotknutým prijímateľom. Jeho účelom je podporovať vyváženejšie rozdelenie podpory a znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov malých súm i riadiace orgány.

II.10

Opatrenia stanovené v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 (5)

Účelom týchto priamych platieb je oddeliť podporu od rastlinnej a živočíšnej výroby s cieľom zlepšiť podporu príjmu poľnohospodárov.

Operácie v podobe sektorových intervencií podľa článku 42 nariadenia (EÚ) 2021/2115

III.1

V sektore ovocia a zeleniny (články 49 až 53)

Účelom je podporovať koncentráciu ponuky, konkurencieschopnosť a udržateľnosť sektora ovocia a zeleniny. Realizuje sa prostredníctvom organizácií výrobcov (OV) alebo združení organizácií výrobcov (ZOV) uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a operačných programov v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115. Prijímateľmi sú OV a ZOV. Programy prebiehajú v období troch až siedmich rokov a ich riadenie je založené na finančnom roku. Členské štáty musia schváliť každý program osobitne.

III.2

V sektore včelárskych výrobkov (články 54, 55 a 56)

Účelom je podporovať včelárov, kvalitu a trh s včelárskymi výrobkami.

III.3

V sektore vinohradníctva a vinárstva (články 57 až 60)

Účelom je podporovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť sektora vinohradníctva a vinárstva. Programy realizujú členské štáty na vnútroštátnej úrovni ako súčasť svojich strategických plánov a ich riadenie je založené na finančnom roku Prijímateľmi sú vinohradníci, ako aj vinári a prevádzkovatelia pôsobiaci v obchodovaní s vínom, alebo ich združenia/organizácie. Operácie musia schváliť členské štáty a môžu byť ročné alebo viacročné.

III.4

V sektore chmeľu (články 61 a 62)

Účelom je podporovať koncentráciu ponuky, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v sektore chmeľu prostredníctvom organizácií výrobcov (OV) alebo združení organizácií výrobcov (ZOV) uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a operačných programov v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115. Prijímateľmi sú OV alebo ZOV. Programy prebiehajú v období troch až siedmich rokov a ich riadenie je založené na finančnom roku. Členské štáty musia schváliť každý program osobitne.

III.5

Podpora v sektore stolových olív a olivového oleja (články 63, 64 a 65)

Účelom je podporovať koncentráciu ponuky, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v sektore olivového oleja a stolových olív prostredníctvom organizácií výrobcov (OV) a združení organizácií výrobcov (ZOV) uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a operačných programov v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115. Prijímateľmi sú OV alebo ZOV. Programy prebiehajú v období troch až siedmich rokov a ich riadenie je založené na finančnom roku. Členské štáty musia schváliť každý program osobitne.

III.6

V ďalších sektoroch uvedených v článku 1 ods. 2 písm. a) až h), k), m), o) až t) a w) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a v sektoroch zahŕňajúcich výrobky uvedené v prílohe XIII k nariadeniu (EÚ) 2021/2115 (článkoch 66, 67 a 68).

Účelom je podporovať koncentráciu ponuky, konkurencieschopnosť a udržateľnosť v dotknutých sektoroch prostredníctvom organizácií výrobcov (OV), združení organizácií výrobcov (ZOV) uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ako aj skupín výrobcov (SV), ktoré členské štáty dočasne uznali, a operačných programov v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115. Prijímateľmi sú OV, ZOV alebo SV. Programy prebiehajú v období troch až siedmich rokov a ich riadenie je založené na finančnom roku. Členské štáty musia schváliť každý program osobitne.

Opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013

IV.1

Verejná intervencia (kapitola 1 oddiel 2)

V prípade, že trhové ceny určitých poľnohospodárskych výrobkov klesnú pod istú vopred stanovenú úroveň, verejné orgány členských štátov môžu v záujme stabilizácie trhu zasiahnuť prostredníctvom nákupu nadbytočných množstiev, ktoré sa potom môžu uskladniť, až kým trhové ceny opäť nenarastú. Subjekty, ktoré sa majú zverejniť, sú tie, ktoré dostávajú pomoc, inými slovami tie subjekty, od ktorých bol výrobok kúpený.

IV.2

Pomoc na súkromné skladovanie (kapitola 1 oddiel 3)

Účelom poskytovanej pomoci je dočasne podporiť výrobcov určitých výrobkov, pokiaľ ide o náklady na súkromné skladovanie.

IV.3

Školský program EÚ, programy EÚ na podporu konzumácie ovocia v školách a na podporu konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov v školách (kapitola 2 oddiel 1)

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať distribúciu poľnohospodárskych výrobkov deťom v materských, základných a stredných školách s cieľom zvýšiť ich konzumáciu ovocia, zeleniny a mlieka a zlepšiť ich stravovacie návyky.

IV.4

Výnimočné opatrenia (kapitola 1 oddiely 1, 2 a 3)

Účelom mimoriadnych opatrení podľa článku 219 ods. 1, článku 220 ods. 1, článku 221 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 je podporovať poľnohospodárske trhy v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/2116.

IV.5

Pomoc v sektore ovocia a zeleniny (kapitola 2 oddiel 3)

Pestovateľom sa poskytujú impulzy stať sa členmi organizácií výrobcov. Tieto organizácie získavajú pomoc na realizáciu operačných programov na základe národnej stratégie. Účelom poskytovanej pomoci je takisto zmierňovať výkyvy výšky príjmov v dôsledku kríz. Pomoc sa ponúka na opatrenia na predchádzanie krízam/opatrenia krízového riadenia v rámci operačných programov, t. j.: na stiahnutie výrobku z trhu, zelený zber/neuskutočnenie zberu, propagačné a komunikačné nástroje, odbornú prípravu, poistenie úrody, pomoc pri zabezpečení bankových úverov a financovanie administratívnych nákladov na vytvorenie vzájomných fondov (stabilizačných fondov vo vlastníctve poľnohospodárov).

IV.6

Podpora v sektore vinohradníctva a vinárstva (kapitola 2 oddiel 4)

Účelom rozmanitej poskytovanej pomoci je zabezpečiť rovnováhu na trhu a zvýšiť konkurencieschopnosť vín z Únie: pomoc na propagáciu vín na trhoch tretích krajín a na informovanie o zodpovednej konzumácii vína a systéme EÚ pre chránené označenie pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenie (CHZO); spolufinancovanie nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, na investície do vinárskych podnikov a marketingových štruktúr, ako aj na inovácie; podpora zeleného zberu, vzájomných fondov, poistenia úrody a destilácie vedľajších produktov.

IV.7

Podpora v sektore olivového oleja a stolových olív (kapitola II oddiel 2)

Podpora poskytovaná na trojročné pracovné programy, ktoré majú vypracovať organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov alebo medziodvetvové organizácie v jednej alebo viacerých z týchto oblastí: sledovanie a riadenie trhu v sektore olivového oleja a stolových olív; zlepšenie vplyvu pestovania olív na životné prostredie; zlepšenie konkurencieschopnosti pestovania olív prostredníctvom modernizácie; zlepšenie kvality výroby olivového oleja a stolových olív; systém vysledovateľnosti pôvodu, certifikácia a ochrana kvality olivového oleja a stolových olív; šírenie informácií o opatreniach, ktoré vykonávajú organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov alebo medziodvetvové organizácie s cieľom zvýšiť kvalitu olivového oleja a stolových olív.

IV.8

Pomoc v sektore včelárstva (kapitola II oddiel 5)

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať tento sektor prostredníctvom včelárskych programov na zlepšenie výroby a marketingu včelárskych výrobkov.

IV.9

Pomoc v sektore chmeľu (kapitola II oddiel 6)

Pomoc poskytovaná organizáciám výrobcov v sektore chmeľu.

Operácie v podobe typov intervencie v záujme rozvoja vidieka podľa článku 69 nariadenia (EÚ) 2021/2115

V.1

Environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia

Účelom pomoci je poskytovať poľnohospodárom, vlastníkom lesa a iným pôdohospodárom kompenzácie za dodatočné náklady a straty príjmu spojené s prijatými dobrovoľnými environmentálnymi, klimatickými a inými záväzkami týkajúcimi sa hospodárenia, ktoré presahujú rámec povinných noriem a ktoré prispievajú k špecifickým cieľom SPP, predovšetkým v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat.

V.2

Prírodné alebo iné osobitné obmedzenia jednotlivých oblastí

Účelom pomoci je poskytovať poľnohospodárom kompenzácie za všetky dodatočné náklady a straty príjmu súvisiace s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami v dotknutej oblasti (napríklad v horských oblastiach) alebo kompenzácie za časť daných nákladov alebo strát.

V.3

Osobitné znevýhodnenia jednotlivých oblastí vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek

Účelom pomoci je poskytovať poľnohospodárom, vlastníkom lesa a iným pôdohospodárom kompenzácie za všetky dodatočné náklady a straty príjmu spojené s určitými osobitnými znevýhodneniami jednotlivých oblastí, ktoré vznikajú v dôsledku požiadaviek vyplývajúcich z uplatňovania smerníc o sústave Natura 2000 (smernica Rady 92/43/EHS (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (7)), alebo pri poľnohospodárskych plochách z uplatňovania rámcovej smernice o vode (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (8), alebo poskytovať kompenzácie za časť daných nákladov a alebo strát.

V.4

Investície vrátane investícií do zavlažovania

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať investovanie do hmotných a nehmotných aktív vrátane investovania do zavlažovania, ktoré prispieva k plneniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov SPP.

V.5

Začatie činnosti mladých poľnohospodárov, nových poľnohospodárov a zakladanie podnikov na vidieku

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať začatie činnosti mladých poľnohospodárov, nových poľnohospodárov a za určitých podmienok založenie podnikov na vidieku v snahe prispieť k plneniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov SPP.

V.6

Nástroje na riadenie rizika

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať nástroje na riadenie rizika, ktoré poľnohospodárom pomáhajú pri riadení produkčných a príjmových rizík súvisiacich s ich poľnohospodárskou činnosťou, ktoré sú mimo ich kontroly.

V.7

Spolupráca

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať spoluprácu v snahe prispieť k plneniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov SPP. Zahŕňa to podporu na spoluprácu pri:

a)	príprave a vykonávaní operačných skupín európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť;

b)	príprave a vykonávaní iniciatívy LEADER;

c)	presadzovaní a podporovaní uznaných únijných a vnútroštátnych systémov kvality a ich využívaní poľnohospodármi;

d)	podporovaní skupín výrobcov, organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií;

e)	príprave a vykonávaní stratégie „inteligentných dedín“;

f)	podpore iných foriem spolupráce.

V.8

Výmena vedomostí a šírenie informácií

Účelom poskytovanej pomoci je podporovať opatrenia na výmenu vedomostí a informácií, ktoré prispievajú k plneniu jedného alebo viacerých špecifických cieľov SPP, konkrétne zamerané na oblasti, ako je ochrana prírody, životného prostredia a klímy vrátane akcií v oblasti environmentálneho vzdelávania a zvyšovania informovanosti a rozvoja vidieckych podnikov a komunít. Medzi takéto akcie môže patriť propagácia inovácie, odborná príprava a poskytovanie poradenstva, ako aj výmena a šírenie vedomostí a informácií.

Opatrenia stanovené v hlave III kapitole I nariadenia (EÚ) č. 1305/2013

VI.1

Prenos vedomostí a informačné akcie (článok 14)

Toto opatrenie sa týka odbornej prípravy a iných typov činností, ako sú semináre, odborné poradenstvo, demonštračné činnosti, informačné akcie, krátkodobé výmeny a návštevy v poľnohospodárskych a lesníckych podnikoch. Účelom pomoci je rozšíriť poznatky a schopnosti osôb pôsobiacich v poľnohospodárskom, potravinárskom a lesníckom sektore, pôdohospodárov a malých a stredných podnikov (MSP) pôsobiacich vo vidieckych oblastiach.

VI.2

Poradenské služby, služby pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky (článok 15)

Účelom tohto opatrenia je prostredníctvom využívania poradenských služieb, ako aj zriaďovania poradenských služieb, služieb pomoci pri riadení poľnohospodárskych podnikov a výpomoci pre poľnohospodárske podniky zlepšiť udržateľné riadenie a ekonomické a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych a lesníckych podnikov a MSP pôsobiacich vo vidieckych oblastiach. Takisto sa ním podporuje odborná príprava poradcov.

VI.3

Systémy kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín (článok 16)

Účelom tohto opatrenia je podporovať všetkých nových aktérov v únijných, vnútroštátnych a dobrovoľných systémoch kvality. Podpora sa môže vzťahovať aj na náklady na informačné a propagačné činnosti zamerané na zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o existencii a vlastnostiach výrobkov vyrábaných v rámci uvedených únijných a vnútroštátnych systémov kvality.

VI.4

Investície do hmotného majetku (článok 17)

Účelom tohto opatrenia je pomôcť zlepšiť ekonomickú a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov a vidieckych podnikov, zlepšiť efektívnosť sektora marketingu poľnohospodárskych výrobkov a ich spracovania, poskytnúť infraštruktúru potrebnú na rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podporiť nevýnosné investície potrebné na splnenie environmentálnych cieľov.

VI.5

Obnova potenciálu poľnohospodárskej výroby poškodeného prírodnými katastrofami a zavedenie vhodných preventívnych opatrení (článok 18)

VI.6

Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti (článok 19)

Účelom tohto opatrenia je podporovať zriaďovanie a rozvoj nových hospodárskych udržateľných hospodárskych činností, ako napr. nových poľnohospodárskych podnikov riadených mladými poľnohospodármi, či nových podnikov vo vidieckych oblastiach, alebo rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov. Podpora sa poskytuje aj novým alebo existujúcim podnikom, a to na investície a rozvoj nepoľnohospodárskych činností, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj a konkurencieschopnosť vidieckych oblastí, ako aj všetkým poľnohospodárom, ktorí diverzifikujú svoju poľnohospodársku činnosť. V rámci tohto opatrenia sa poskytujú platby poľnohospodárom oprávnených v rámci režimu pre malých poľnohospodárov, ktorí trvale prevedú svoj podnik na iného poľnohospodára.

VI.7

Základné služby a obnova dedín vo vidieckych oblastiach (článok 20)

Účelom tohto opatrenia je podporovať intervencie na stimuláciu rastu a presadzovanie environmentálnej a sociálno-ekonomickej udržateľnosti vidieckych oblastí, najmä prostredníctvom rozvoja miestnej infraštruktúry (vrátane širokopásmového pripojenia, energie z obnoviteľných zdrojov a sociálnej infraštruktúry) a miestnych základných služieb, ako aj prostredníctvom obnovy dedín a činností zameraných na obnovu a skvalitnenie kultúrneho a prírodného dedičstva. V rámci tohto opatrenia sa podporuje aj premiestnenie činností a konverzia zariadení s cieľom zvýšiť kvalitu života alebo environmentálnu výkonnosť takéhoto sídla.

VI.8

Investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov (článok 21, články 22 až 26)

Účelom tohto opatrenia je podporovať investície do rozvoja lesnatých plôch, do ochrany lesov, do inovácie lesného hospodárstva, do lesníckych technológií a lesných produktov s cieľom prispieť k rastovému potenciálu vidieckych oblastí.

VI.9

Zalesňovanie a vytváranie zalesnených oblastí (článok 22)

Účelom tohto čiastkového opatrenia je poskytovať podporu na činnosti zalesňovania a vytvárania lesnatých plôch na poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôde.

VI.10

Vytváranie, regenerácia alebo obnova agrolesníckych systémov (článok 23)

Účelom tohto čiastkového opatrenia je podporovať zriaďovanie agrolesníckych systémov a postupov, v rámci ktorých sa zámerne integrujú viacročné dreviny s plodinami a/alebo zvieratami na tej istej pozemkovej jednotke.

VI.11

Prevencia poškodzovania lesov lesnými požiarmi, prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a obnova poškodených lesov (článok 24)

Účelom tohto čiastkového opatrenia je prevencia poškodzovania a obnova (klčovanie a opätovná výsadba) lesohospodárskeho potenciálu poškodeného lesnými požiarmi a inými prírodnými katastrofami vrátane výskytu škodcov a vypuknutia chorôb, ako aj v súvislosti s hrozbami súvisiacimi s klímou.

VI.12

Investície na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov (článok 25)

Účelom tohto čiastkového opatrenia je podporovať činnosti, ktoré zvyšujú environmentálnu hodnotu lesov, uľahčujú adaptáciu lesov na zmenu klímy a jej zmierňovanie, poskytujú ekosystémové služby a zvyšujú spoločenskú hodnotu lesov. Malo by sa ním zabezpečiť zvýšenie environmentálnej hodnoty lesov.

VI.13

Investície do lesníckych technológií a spracovania, do mobilizácie lesníckych výrobkov a ich uvádzania na trh (článok 26)

Účelom tohto čiastkového opatrenia je poskytovať podporu na investície do strojov a/alebo zariadení na zber dreva, jeho sekanie, zásobovanie drevom a jeho spracovanie pred jeho priemyselným pílením. Hlavným cieľom tohto čiastkového opatrenia je zlepšiť ekonomickú hodnotu lesov.

VI.14

Zakladanie skupín a organizácií výrobcov (článok 27)

Účelom tohto opatrenia je podporovať zakladanie skupín a organizácií výrobcov, najmä v prvých rokoch, keď vznikajú dodatočné náklady, s cieľom spoločne čeliť výzvam trhu a posilniť vyjednávaciu silu v súvislosti s výrobou a marketingom výrobkov, a to aj na miestnych trhoch.

VI.15

Agroenvironmentálno-klimatické opatrenie (článok 28)

Účelom tohto opatrenia je podporovať pôdohospodárov v tom, aby uplatňovali poľnohospodárske postupy, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov a k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu. Môže ísť nielen o environmentálne prospešné zlepšenia poľnohospodárskej praxe, ale aj o zachovanie súčasných prospešných postupov.

VI.16

Ekologické poľnohospodárstvo (článok 29)

Účelom tohto opatrenia je cielene podporovať prechod na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva a/alebo ich ďalšie dodržiavanie v snahe povzbudiť poľnohospodárov k tomu, aby takéto systémy využívali, a teda reagovať na požiadavku spoločnosti, aby sa využívali poľnohospodárske postupy šetrné k životnému prostrediu.

VI.17

Platby v rámci sústavy Natura 2000 a podľa rámcovej smernice o vode (článok 30)

Účelom tohto opatrenia je poskytovať kompenzačnú podporu prijímateľom, ktorí v príslušných oblastiach čelia osobitným znevýhodneniam z dôvodu špecifických povinných požiadaviek, ktoré vyplývajú z vykonávania smerníc 92/43/EHS, 2009/147/ES a 2000/60/ES, v porovnaní so situáciou poľnohospodárov a lesníkov v iných oblastiach, v ktorých takéto nevýhody neexistujú.

VI.18

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami (článok 31)

Účelom tohto opatrenia je poskytovať podporu prijímateľom, ktorí čelia osobitným obmedzeniam spôsobeným ich polohou v horských oblastiach alebo iných oblastiach so značnými prírodnými obmedzeniami alebo osobitnými obmedzeniami.

VI.19

Dobré životné podmienky zvierat (článok 33)

Účelom tohto opatrenia je poskytovať platby poľnohospodárom, ktorí sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých záväzkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat.

VI.20

Lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochrana lesov (článok 34)

Účelom tohto opatrenia je reagovať na potrebu propagovať udržateľné riadenie a zlepšovanie lesov a lesnatých plôch vrátane zachovania a zlepšenia biodiverzity, vodných a pôdnych zdrojov a boja proti zmene klímy, ako aj na potrebu chrániť lesné genetické zdroje vrátane takých činností, ako je rozvoj rôznych odrôd lesných druhov s cieľom adaptácie na konkrétne miestne podmienky.

VI.21

Spolupráca (článok 35)

Účelom tohto opatrenia je podporovať formy spolupráce, ktorá zahŕňa najmenej dva subjekty a ktorá je zameraná na rozvoj okrem iného: pilotných projektov; nových výrobkov, postupov, procesov a technológií v sektoroch poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva; služieb v oblasti cestovného ruchu; krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov; spoločných projektov alebo postupov týkajúcich sa životného prostredia alebo zmeny klímy; projektov na udržateľné zásobovanie biomasou; stratégií miestneho rozvoja, na ktoré sa nevzťahuje iniciatíva LEADER; plánov obhospodarovania lesov; a na diverzifikáciu činností smerom k činnostiam „sociálneho poľnohospodárstva“.

VI.22

Riadenie rizík (článok 36)

Toto opatrenie predstavuje nový súbor nástrojov na riadenie rizika a rozširuje možnosti, ktoré v súčasnosti existujú na podporu poistenia a vzájomných fondov prostredníctvom vnútroštátnych prostriedkov na priame platby členských štátov na pomoc poľnohospodárom vystaveným rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám. Týmto opatrením sa zavádza aj nástroj stabilizácie príjmu na kompenzáciu pre poľnohospodárov, ktorí zaznamenajú prudký pokles príjmov.

VI.22a

Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov a MSP, ktorí sú obzvlášť zasiahnutí krízou v dôsledku ochorenia COVID-19 (článok 39b)

Cieľom tohto opatrenia je ponúknuť poľnohospodárom a malým a stredným podnikom (MSP) dočasnú podporu v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

VI.22b

Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov a MSP, ktorí sú obzvlášť zasiahnutí dôsledkami invázie Ruska na Ukrajinu (článok 39c)

Cieľom tohto opatrenia je ponúknuť poľnohospodárom a malým a stredným podnikom (MSP) dočasnú podporu v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu.

VI.23

Financovanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb pre Chorvátsko (článok 40)

Cieľom tohto opatrenia je poskytnúť poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení prijímať doplnkové vnútroštátne priame platby v Chorvátsku, navýšenie prostriedkov v rámci EPFRV.

VI.24

Podpora miestneho rozvoja v rámci iniciatívy LEADER (miestny rozvoj vedený komunitou) [článok 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (9)]

Cieľom tohto opatrenia je zachovať iniciatívu LEADER ako nástroj integrovaného územného rozvoja na subregionálnej („miestnej“) úrovni, čím sa priamo prispeje k vyváženému územnému rozvoju vidieckych oblastí, čo je jedným z cieľov politiky rozvoja vidieka.

VI.25

Technická pomoc (články 51 až 54)

Cieľom tohto opatrenia je dať členským štátom možnosť poskytnúť technickú pomoc na podporu činností, ktorými sa podporujú administratívne kapacity spojené s riadením európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tieto činnosti sa môžu týkať prípravy, riadenia, monitorovania, hodnotenia, informovania a komunikácie, vytvárania sietí, riešenia sťažností, ako aj kontroly a audit programov rozvoja vidieka.

VII.1

Opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 228/2013

Opatrenia POSEI sú osobitné poľnohospodárske systémy, ktorých účelom je zohľadniť obmedzenia v najvzdialenejších regiónoch, ako sa vyžaduje v článku 349 zmluvy. Pozostáva z týchto dvoch hlavných prvkov: osobitný režim zásobovania a opatrenia na podporu miestnej výroby. Účelom osobitných úprav zásobovania je zmierniť dodatočné náklady na dodávku základných výrobkov vyplývajúce z odľahlosti týchto regiónov (prostredníctvom pomoci na výrobky z Únie a oslobodenia od dovozného cla na výrobky dovážané z tretích krajín) a účelom opatrení na podporu miestnej výroby je pomoc pri rozvoji miestneho poľnohospodárstva (priame platby a trhové opatrenia). POSEI takisto umožňuje financovanie programov zameraných na zdravie rastlín.

VIII.1

Opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 229/2013

Režim pre menšie ostrovy v Egejskom mori je podobný POSEI, ale nemá rovnaký právny základ v zmluve a funguje v menšom rozsahu než POSEI. Zahŕňa aj osobitné úpravy zásobovania (ktoré však sú obmedzené na pomoc pre výrobky z Únie), aj opatrenia na podporu miestnych poľnohospodárskych činností pozostávajúce z navýšenia prostriedkov na konkrétne vymedzené miestne výrobky.

IX.1

Informačné a propagačné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1144/2014

Z rozpočtu Únie sa môžu v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1144/2014 celkovo alebo čiastočne financovať informačné a propagačné akcie, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych výrobkov a určitých potravinárskych výrobkov na báze poľnohospodárskych výrobkov, uskutočňované na vnútornom trhu a na trhoch tretích krajín a stanovené v uvedenom nariadení. Tieto opatrenia majú podobu informačných a propagačných programov.

“

(1) Špecifický cieľ operácie zodpovedá jednému alebo viacerým cieľom vytýčeným v príslušných právnych predpisoch Únie o dotknutých operáciách, ako sa opisuje v prílohe IX. Konkrétne špecifický cieľ operácie podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115 zodpovedá špecifickým cieľom stanoveným v článku 6 uvedeného nariadenia a je v súlade s plánom SPP daného členského štátu. Okrem toho špecifický cieľ operácie podľa nariadení (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013 zodpovedá cieľom stanoveným v článku 110 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (ďalšie usmernenie nájdu členské štáty v Technickej príručke o rámci monitorovania a hodnotenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v období 2014 – 2020).

(2) Informácie o dátume začatia typov intervencií vo forme priamych platieb, typov intervencií v záujme rozvoja vidieka vzhľadom na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a na osobitné znevýhodnenia jednotlivých oblastí vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek, ako aj opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a nariadenia (EÚ) č. 229/2013 nie sú relevantné, pretože dané opatrenia a typy intervencií sa realizujú každoročne.

(3) Informácie o dátume ukončenia typov intervencií vo forme priamych platieb, typov intervencií v záujme rozvoja vidieka vzhľadom na oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a na osobitné znevýhodnenia jednotlivých oblastí vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek, ako aj opatrenia podľa nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a nariadenia (EÚ) č. 229/2013 nie sú relevantné, pretože dané opatrenia a typy intervencií sa realizujú každoročne.

Na účely uverejnenia týchto informácií:

a)	vzniknuté výdavky a platby vykonané na režimy podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2022 a skôr;

b)	na opatrenia vykonávané podľa nariadení (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 229/2013, (EÚ) č. 1308/2013, a (EÚ) č. 1144/2014 až do 31. decembra 2022;

c)	na režimy pomoci uvedené v článku 5 ods. 6 prvom pododseku písm. c) a článku 5 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/2115 vo vzťahu k vzniknutým výdavkom a platbám vykonaným za operácie vykonávané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 po 31. decembri 2022 a do konca týchto režimov pomoci a

d)	platby vykonané platobnou agentúrou v rámci vykonávania programov rozvoja vidieka podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; v tejto tabuľke sa uverejňujú len informácie stanovené v článku 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ostatné stĺpce sa nevyplnia alebo sa označia ako neuvedené.

(4) A ďalšie podporné opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 39 ods. 2 zmluvy a/alebo nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(5) Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

(6) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 111

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 66 26. apríla 2023

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/857 z 19. apríla 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a nariadenie (EÚ) 2018/1999 ( 1 )	1

	II Nelegislatívne akty
	NARIADENIA
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/858 z 23. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/196, ktorým sa zavádzajú dodatočné dovozné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických	15
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/859 z 25. apríla 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470, pokiaľ ide o špecifikácie novej potraviny 2′-fukozyllaktóza (mikrobiálny zdroj), s cieľom povoliť jej produkciu kmeňom derivovaným z Corynebacterium glutamicum ATCC 13032 ( 1 )	17
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/860 z 25. apríla 2023, ktorým sa mení a opravuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/128, pokiaľ ide o transparentnosť, vyhlásenie riadiaceho subjektu, koordinačný orgán, certifikačný orgán a určité ustanovenia týkajúce sa EPZF a EPFRV	23