(1)

V záveroch Európskej rady z 19. a 20. decembra 2013 sa uvítali prípravy prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie. Vládna satelitná komunikácia bola označená aj za jeden z prvkov globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. Vládna satelitná komunikácia má prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu na účely stratégie námornej bezpečnosti EÚ a politiky EÚ pre Arktídu.

(2)

V záveroch Európskej rady z 21. a 22. marca 2019 sa zdôraznilo, že Únia musí napredovať v rozvoji konkurencieschopného, bezpečného, inkluzívneho a etického digitálneho hospodárstva s pripojiteľnosťou na svetovej úrovni.

(3)

V oznámení Komisie z 22. februára 2021 s názvom „Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom“ sa uvádza, že jeho cieľom je každému človeku v Európe umožniť prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu a zabezpečiť odolný systém pripojenia, vďaka ktorému zostane Európa pripojená za každých okolností.

(4)

V Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu, ktorý Rada prijala 21. marca 2022, sa uznáva, že vesmírna infraštruktúra Únie a jej členských štátov prispieva k našej odolnosti a ponúka kľúčové služby, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú pozemné infraštruktúry pre telekomunikácie. Vyzýva preto Úniu, aby pracovala na návrhu globálneho vesmírneho bezpečného komunikačného systému Únie

(5)

Jednou zo zložiek Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (2) je zložka GOVSATCOM, ktorej cieľom je zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných, škálovateľných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre používateľov GOVSATCOM. V nariadení (EÚ) 2021/696 sa uvádza, že v prvej fáze zložky GOVSATCOM, približne do roku 2025, sa budú existujúce kapacity združovať a zdieľať prostredníctvom centra GOVSATCOM. V tejto súvislosti má Komisia obstarať kapacity GOVSATCOM od členských štátov, ktoré disponujú vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami, a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie.

V tejto prvej fáze sa služby GOVSATCOM majú zavádzať na základe postupného prístupu s ohľadom na rozširovanie spôsobilostí infraštruktúry centra GOVSATCOM. Tento prístup vychádza aj z predpokladu, že ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že nepostačuje na pokrytie rastúceho dopytu, bude potrebné prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie individualizované vesmírne infraštruktúry alebo kapacity prostredníctvom spolupráce so súkromným sektorom, napríklad so satelitnými operátormi z Únie.

(6)

Politický a bezpečnostný výbor Rady 22. marca 2017 schválil potreby civilných a vojenských používateľov vládnej satelitnej komunikácie na vysokej úrovni (GOVSATCOM), ktoré pripravila Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a s ktorými sa zlúčili požiadavky vojenských používateľov, ktoré Európska obranná agentúra identifikovala vo svojom spoločnom štábnom cieli prijatom v roku 2013, a potreby civilných používateľov zozbierané Komisiou. Z následných analýz Komisie vyplynulo, že súčasná ponuka satelitnej komunikácie Únie na základe kapacít členských štátov s vnútroštátnymi systémami, ako aj súkromného sektora nemôže uspokojiť určité nové potreby vládneho dopytu, ktoré smerujú k pokročilejším bezpečnostným riešeniam, nízkemu oneskoreniu a globálnemu pokrytiu. Tieto potreby by sa mali monitorovať a pravidelne prehodnocovať.

(7)

Nedávny technický pokrok umožnil vznik komunikačných sústav, ktoré nie sú na geostacionárnej obežnej dráhe a ktoré postupne ponúkajú služby vysokorýchlostného pripojenia s nízkym oneskorením. Ponúka sa teda príležitosť na riešenie vyvíjajúcich sa potrieb používateľov schválených vládou vytvorením a zavedením dodatočnej infraštruktúry, keďže v súčasnosti sú v Únii k dispozícii registrácie frekvencií v rámci Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ktoré sú potrebné na poskytovanie požadovaných služieb. Ak sa tieto registrácie frekvencií nevyužijú, stratia platnosť a pridelia sa iným aktérom. Keďže frekvencie a prevádzkové intervaly na obežnej dráhe sú čoraz obmedzenejším zdrojom, Komisia by mala prostredníctvom otvoreného a transparentného procesu s členskými štátmi využiť túto príležitosť a uzavrieť s členskými štátmi, ktoré poskytujú registrácie frekvencií, špecializované licenčné zmluvy na poskytovanie vládnych služieb založených na vládnej infraštruktúre. Za získanie práv na registráciu frekvencií potrebných na poskytovanie komerčných služieb je zodpovedný súkromný sektor.

(8)

Vládne subjekty v Únii čoraz viac požadujú bezpečné a spoľahlivé vesmírne služby satelitnej komunikácie, najmä preto, že sú najvhodnejšou možnosťou v prípade absencie pozemných komunikačných systémov, alebo keď sú takéto systémy narušené alebo nespoľahlivé. Cenovo dostupný a nákladovo efektívny prístup k satelitnej komunikácii je nevyhnutný aj v oblastiach, kde chýba terestriálna infraštruktúra, a to aj nad oceánmi, vo vzdušnom priestore, vo vzdialených oblastiach a tam, kde terestriálna infraštruktúra v krízových situáciách čelí vážnym výpadkom alebo je nespoľahlivá. Satelitná komunikácia môže zvýšiť celkovú odolnosť komunikačných sietí, napríklad ponúknuť alternatívu v prípade fyzických útokov alebo kybernetických útokov na miestnej terestriálnej infraštruktúre, nehôd alebo prírodných katastrof či katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

(9)

Únia by mala zabezpečiť poskytovanie odolných, globálnych, bezpečných, chránených, nerušených, zaručených a flexibilných riešení satelitnej komunikácie na účely vyvíjajúcich sa vládnych potrieb a požiadaviek, ktoré sú vybudované na technologickej a priemyselnej základni Únie, s cieľom zvýšiť odolnosť operácií inštitúcií členských štátov a Únie.

(10)

Preto je dôležité zriadiť nový program, konkrétne Program Únie pre bezpečnú konektivitu (ďalej len „program“) s cieľom zabezpečiť satelitnú multiorbitálnu komunikačnú infraštruktúru Únie na vládne použitie a zároveň integrovať a doplniť existujúce a budúce vnútroštátne a európske kapacity v rámci zložky GOVSATCOM, ako aj ďalej rozvíjať a postupne integrovať iniciatívu Európska kvantová komunikačná infraštruktúra (ďalej len „EuroQCI“) do systému bezpečnej konektivity.

(11)

Program by mal uspokojiť nové vládne potreby zamerané na pokročilé bezpečnostné riešenia, nízke oneskorenie a globálne pokrytie. Mal by celosvetovo zabezpečiť poskytovanie a dlhodobú nepretržitú dostupnosť bezpečných, autonómnych, spoľahlivých a nákladovo efektívnych vládnych služieb satelitnej komunikácie, podporu odolnosti a ochrany kritickej infraštruktúry, situačného povedomia, vonkajších činností, krízového riadenia, ako aj aplikácií, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu Únie a členských štátov, a to prostredníctvom vyhradenej vládnej infraštruktúry, ktorá integruje a dopĺňa kapacity zložky GOVSATCOM. Okrem toho by mal program uprednostňovať poskytovanie vládnych služieb a s ohľadom na prieskum trhu vrátane konzultácií s používateľmi schválenými vládou umožniť európskemu súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby prostredníctvom komerčnej infraštruktúry.

(12)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 (3) sa stanovuje súbor cieľov na podporu rozvoja odolných, bezpečných, výkonných a udržateľných digitálnych infraštruktúr v Únii vrátane digitálneho cieľa pre Komisiu a členské štáty dosiahnuť do roku 2030 gigabitové pripojenie pre všetkých. Program by mal umožňovať konektivitu občanov a podnikov v Únii a na celom svete, čo zahŕňa okrem iného poskytovanie prístupu k cenovo dostupnému vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, ktoré môže pomôcť odstrániť mŕtve komunikačné zóny a zvýšiť súdržnosť v rámci Únie vrátane jej najvzdialenejších regiónov, vidieckych, okrajových, vzdialených a izolovaných oblastí a ostrovov. Satelitné služby v súčasnosti nemôžu nahradiť výkon pozemných sietí, ale môžu prekonať digitálnu priepasť a v príslušných prípadoch dokonca prispieť k všeobecným cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (4).

(13)

Program by mal preto pozostávať z činností vymedzenia, návrhu, vývoja, validácie a súvisiaceho zavádzania zameraných na výstavbu počiatočnej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry, ktorá je potrebná na poskytovanie prvých vládnych služieb. Program by mal potom zahŕňať postupné zavádzanie zamerané na dokončenie vesmírnej aj pozemnej infraštruktúry potrebnej na poskytovanie pokročilých vládnych služieb, ktoré v súčasnosti nie sú k dispozícii a ktoré presahujú súčasné možnosti existujúcich európskych služieb satelitnej komunikácie. Program by mal okrem toho podporovať rozvoj používateľských terminálov, ktoré umožňujú využívať pokročilé komunikačné služby. Činnosti využívania by sa mali začať čo najskôr s cieľom poskytovať prvé vládne služby v roku 2024, aby sa čo najskôr uspokojili potreby používateľov schválených vládou. Program by mal následne zahŕňať činnosti zamerané na dokončenie vesmírnej i pozemnej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie plnej prevádzkovej spôsobilosti do roku 2027. Súčasťou činností využívania by malo byť poskytovanie vládnych služieb, prevádzka, údržba a neustále zlepšovanie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry po jej zavedení, ako aj vývoj budúcich generácií vládnych služieb.

(14)

V júni 2019 členské štáty podpísali vyhlásenie o Európskej kvantovej komunikačnej infraštruktúre (EuroQCI) (ďalej len „vyhlásenie“), v ktorom sa dohodli, že budú s Komisiou a s podporou ESA spolupracovať na rozvoji kvantovej komunikačnej infraštruktúry pokrývajúcej celú Úniu. V súlade s vyhlásením sa iniciatíva EuroQCI zameriava na zavedenie certifikovanej zabezpečenej kvantovej komunikačnej infraštruktúry medzi koncovými bodmi, ktorá umožňuje prenos a uchovávanie informácií a údajov, a na prepojenie kritických verejných komunikačných prostriedkov v celej Únii. Program prispeje k splneniu cieľov vyhlásenia vytvorením vesmírnej a pozemnej infraštruktúry EuroQCI integrovanej do vládnej infraštruktúry programu, ako aj vývojom a zavádzaním terestriálnej infraštruktúry EuroQCI, ktorú budú vlastniť členské štáty. Vesmírna, pozemná a terestriálna infraštruktúra EuroQCI by sa mala v rámci programu rozvíjať v dvoch hlavných fázach, a to vo fáze predbežnej validácie, ktorá môže zahŕňať vývoj a validáciu viacerých rôznych technológií a komunikačných protokolov, a vo fáze úplného zavádzania vrátane vhodných riešení na prepojenie medzi družicami a prenos údajov medzi družicami, pozemnou a terestriálnou infraštruktúrou.

(15)

Jednou z hlavných funkcií EuroQCI bude umožniť kvantovú distribúciu kryptografických kľúčov (QKD). Technológia a produkty QKD zatiaľ nie sú dostatočne vyspelé na to, aby sa mohli použiť na ochranu utajovaných skutočností EÚ. Stále je potrebné vyriešiť hlavné problémy týkajúce sa bezpečnosti QKD, ako je štandardizácia protokolov QKD, analýza vedľajších kanálov a metodika hodnotenia. Program by preto mal podporovať EuroQCI a umožniť začlenenie schválených kryptografických produktov, ktoré sú k dispozícii, do infraštruktúry.

(16)

V záujme uspokojivej zabezpečenej ochrany utajovaných skutočností EÚ by primárnymi riešeniami na boj proti hrozbám, ktoré predstavuje kvantová výpočtová technika, mala byť kombinácia konvenčných riešení, postkvantovej kryptografie a prípadne QKD v hybridných prístupoch. Program by preto mal využívať takéto prístupy na účely zabezpečenia najmodernejšej kryptografie aj distribúcie kľúčov.

(17)

S cieľom rozšíriť kapacity Únie v oblasti satelitnej komunikácie by infraštruktúra programu mala využívať, integrovať a dopĺňať infraštruktúru vyvinutú na účely zložky GOVSATCOM. Pozemná infraštruktúra programu by mala byť založená najmä na centrách GOVSATCOM, ktoré sa postupne rozšíria na základe potrieb používateľov prostredníctvom iných prostriedkov pozemného segmentu vrátane prostriedkov členských štátov, ktoré sú ochotné dodatočne prispieť na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek.

(18)

Program by mal zlepšiť bezpečnú konektivitu v geografických oblastiach strategického záujmu, ako sú Afrika a Arktída, ako aj Baltské more, Čierne more, Stredozemie a Atlantický oceán. Služby poskytované v rámci programu by mali prispieť aj ku geopolitickej odolnosti tým, že ponúknu dodatočnú konektivitu v súlade s politickými cieľmi v daných regiónoch a so spoločným oznámením Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom „Global Gateway“.

(19)

Bez toho, aby boli dotknuté komunikačné služby, by družice vybudované na účely programu mohli byť vybavené subsystémami vrátane užitočného nákladu, ktoré môžu umožniť zvýšenie kapacity a služieb zložiek Vesmírneho programu Únie, čo umožní vývoj dodatočných nekomunikačných služieb, o ktorých rozhodne programový výbor zasadajúci v príslušnom zložení, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/696 a ktoré sa vykonajú za podmienok stanovených v tomto nariadení. Ak sa riadne stanoví prínos pre zložky Vesmírneho programu Únie, pričom sa zohľadnia potreby používateľov a rozpočtové obmedzenia, mohli by sa tieto subsystémy rozvinúť tak, aby ponúkali alternatívne služby lokalizácie, navigácie a určovania času, ktoré by dopĺňali systém Galileo, zabezpečovali vysielanie správ Európskeho systému prekrytia satelitnej navigácie (European Geostationary Navigation Overlay System – EGNOS) s nižším oneskorením, poskytovali vesmírne senzory na dohľad nad kozmickým priestorom a podporovali posilnenie súčasných spôsobilostí programu Copernicus, najmä v prípade núdzových a civilných bezpečnostných služieb. Okrem toho by tieto subsystémy mohli poskytovať nekomunikačné služby členským štátom pod podmienkou, že to neovplyvní bezpečnosť a rozpočet programu.

(20)

Vzhľadom na význam, ktorý má pre program jeho pozemná vládna infraštruktúra, a na vplyv tejto infraštruktúry na jeho bezpečnosť by umiestnenie tejto infraštruktúry mala určiť Komisia v súlade so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami a na základe otvoreného a transparentného procesu s cieľom zabezpečiť vyvážené rozdelenie medzi členskými štátmi. Do zavádzania pozemnej vládnej infraštruktúry programu, ktorá zahŕňa aj infraštruktúru vytvorenú v rámci zložky GOVSATCOM, by sa mohla zapojiť aj Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (ďalej len „agentúra“) alebo vo vhodných prípadoch a v rámci svojej oblasti pôsobnosti aj ESA.

(21)

V záujme bezpečnosti Únie a jej členských štátov a na zaistenie bezpečnosti a integrity vládnych služieb je nevyhnutné, aby sa vesmírne prostriedky programu vynášali z územia Únie. Za výnimočných, riadne odôvodnených okolností by malo byť možné, aby sa takéto vynesenie uskutočnilo z územia tretej krajiny. Popri ťažkých a stredných nosičoch by mohli malé nosiče a mikronosiče poskytnúť dodatočnú flexibilitu, ktorá by umožnila rýchle nasadenie vesmírnych prostriedkov.

(22)

Je dôležité, aby Únia vlastnila všetok hmotný a nehmotný majetok spojený s vládnou infraštruktúrou vytvorenou v rámci programu okrem terestriálnej infraštruktúry EuroQCI a aby zároveň zabezpečila súlad s Chartou základných práv Európskej únie vrátane jej článku 17. Napriek tomu, že Únia bude vlastníkom uvedeného majetku, mala by mať v súlade s týmto nariadením a tam, kde sa to na základe individuálneho posúdenia považuje za vhodné, možnosť sprístupniť tento majetok tretím stranám alebo sa ho zbaviť.

(23)

Celoúnijné iniciatívy, ako je iniciatíva za bezpečnú konektivitu, sa formujú širokou účasťou inovačných malých a stredných podnikov (MSP), startupov a veľkých podnikov z dodávateľského i odberateľského segmentu vesmírneho sektora z celej Únie. V posledných rokoch priniesli niektorí vesmírni aktéri do vesmírneho sektora výzvy, najmä startupy a MSP, ktoré vyvinuli inovačné, trhovo orientované vesmírne technológie a aplikácie, niekedy s rôznymi obchodnými modelmi. S cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému Únie by mal program maximalizovať využívanie inovačných a prelomových technológií, ako aj nových obchodných modelov vyvinutých európskym vesmírnym ekosystémom vrátane sektora New Space, najmä zo strany MSP, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a startupov, ktoré vyvíjajú nové trhovo orientované vesmírne technológie a aplikácie, pričom by sa mal vzťahovať na celý vesmírny hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa dodávateľské a odberateľské segmenty.

(24)

Je nevyhnutné nabádať na investície súkromného sektora prostredníctvom vhodného verejného obstarávania a agregácie zákaziek na poskytnutie služieb, čím sa zníži neistota a zabezpečí dlhodobá viditeľnosť a predvídateľnosť potrieb verejného sektora v oblasti služieb. V záujme zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by mal program prispievať aj k rozvoju pokročilých zručností v oblastiach súvisiacich s vesmírom a podporovať činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj presadzovať rovnaké príležitosti, rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien, s cieľom plne realizovať potenciál občanov Únie v tejto oblasti.

(25)

V súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ by mal program v čo najväčšej miere minimalizovať svoj vplyv na životné prostredie. Hoci vesmírne prostriedky samy osebe neemitujú skleníkové plyny počas používania, ich výroba a súvisiace pozemné zariadenia majú vplyv na životné prostredie. Mali by sa prijať opatrenia na zmiernenie tohto vplyvu. Na tento účel by verejné obstarávanie uskutočňované v rámci programu malo zahŕňať zásady a opatrenia zamerané na udržateľnosť, ako sú opatrenia na minimalizáciu a kompenzáciu emisií skleníkových plynov vznikajúcich pri vývoji, výrobe a zavádzaní infraštruktúry a opatrenia na predchádzanie svetelnému znečisteniu, napríklad vplyv na pozemné astronomické pozorovania.

(26)

Vzhľadom na rastúci počet vesmírnych plavidiel a vesmírneho odpadu na obežnej dráhe by nová európska sústava mala spĺňať aj kritériá udržateľnosti vesmírnych činností a byť príkladom osvedčených postupov v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru s cieľom znížiť množstvo vyprodukovaného vesmírneho odpadu, zabrániť rozpadu na obežnej dráhe a zrážkam na obežnej dráhe a poskytnúť vhodné opatrenia pre vesmírne plavidlá po skončení životnosti. Keďže na medzinárodných fórach, ako napríklad vo Výbore OSN pre mierové využívanie vesmíru, sa prerokúvajú oprávnené obavy týkajúce sa ochrany vesmírneho prostredia, je mimoriadne dôležité, aby Únia išla príkladom v súvislosti s udržateľnosťou vesmírnych činností. Pri zákazkách obstaraných v rámci programu by sa malo zabezpečiť, aby použitá technológia spĺňala čo najvyššie normy, pokiaľ ide o udržateľnosť, ako aj energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov.

(27)

Prevádzkové požiadavky na vládne služby by mali vychádzať z hodnotenia potrieb používateľov schválených vládou, a to aj s ohľadom na možnosti súčasnej ponuky na trhu. Pri posudzovaní týchto požiadaviek by sa mali maximálne využívať súčasné kapacity na trhu. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek v kombinácii so všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami a vyvíjajúcim sa dopytom po vládnych službách by sa malo vytvoriť portfólio služieb pre vládne služby. Toto portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre vládne služby. Tiež by sa v ňom mali určiť kategórie služieb, ktorými sa dopĺňa portfólio služieb pre služby GOVSATCOM zriadené v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696. Komisia by mala zabezpečiť konzistentnosť a súdržnosť prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek zložky GOVSATCOM a programu. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a ponukou služieb by sa malo portfólio služieb pre vládne služby identifikovať v roku 2023 a malo by byť možné ho pravidelne aktualizovať po konzultácii s členskými štátmi na základe uvedených prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek.

(28)

Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto, ak má byť program nákladovo efektívny a využiť úspory z rozsahu, mal by optimalizovať zhodu medzi ponukou a dopytom vládnych služieb a zabrániť prekročeniu kapacity. Keďže dopyt aj potenciálna ponuka sa časom menia, Komisia by mala monitorovať potreby, aby mohla portfólio pre vládne služby podľa potreby upraviť.

(29)

Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ, ako aj agentúry a orgány Únie by mali mať možnosť zapojiť sa do programu, pokiaľ sa rozhodnú autorizovať používateľov vládnych služieb alebo poskytnúť kapacity, lokality alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že o autorizácii vnútroštátnych používateľov vládnych služieb rozhodujú členské štáty, nemala by sa im ukladať povinnosť prispievať k programu ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru programu.

(30)

Každý účastník programu by mal určiť príslušný orgán pre bezpečnú konektivitu, ktorý bude monitorovať, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú v rámci programu nejakú úlohu, dodržiavajú uplatniteľné pravidlá a bezpečnostné postupy stanovené vo všeobecných bezpečnostných požiadavkách. Účastníci programu môžu zveriť funkcie takéhoto orgánu aj existujúcemu orgánu.

(31)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (5).

(32)

Ciele programu sú konzistentné a komplementárne s cieľmi iných programov Únie, najmä programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (6) a rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764 (7), programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (8), Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (9), Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 (10), a najmä Vesmírneho programu Únie.

(33)

V rámci programu Horizont Európa sa vyčlení osobitná časť jeho zložiek klastra „Digitalizácia, priemysel a vesmír“ na činnosti v oblasti výskumu a inovácie súvisiace s vývojom a validáciou systému bezpečnej konektivity, a to aj v prípade potenciálnych technológií, ktoré sa vyvinú v rámci vesmírneho ekosystému vrátane sektora New Space. Z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) sa vyčlení osobitná časť finančných prostriedkov programu Globálna Európa na činnosti súvisiace s prevádzkou systému bezpečnej konektivity a celosvetovým poskytovaním služieb, čo umožní poskytovať medzinárodným partnerom celý rad služieb. V rámci Vesmírneho programu Únie sa vyčlení vyhradená časť zložky GOVSATCOM na činnosti súvisiace s rozvojom centra GOVSATCOM, ktoré bude súčasťou pozemnej infraštruktúry systému bezpečnej konektivity. Financovanie vyplývajúce z týchto programov by sa malo implementovať v súlade s pravidlami týchto programov.

(34)

Vzhľadom na inherentné dôsledky na bezpečnosť Únie a jej členských štátov má program spoločné ciele a zásady aj s Európskym obranným fondom zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (11). Časť finančných prostriedkov z Európskeho obranného fondu by sa preto mala poskytnúť na financovanie činností v rámci tohto programu, najmä činností súvisiacich so zavádzaním jeho infraštruktúry.

(35)

Aby sa zabezpečilo úspešné vykonávanie programu, je dôležité zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné zdroje. Členské štáty by mali mať možnosť prispieť svojou technickou spôsobilosťou, know-how a pomocou, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany, alebo, ak je to vhodné a možné, tým, že na účely programu sprístupnia údaje, informácie, služby a infraštruktúru, ktoré sa nachádzajú na ich území. Na program by malo byť možné získať dodatočné finančné príspevky alebo nepeňažné príspevky od tretích strán vrátane agentúr a orgánov Únie, členských štátov, tretích krajín zúčastňujúcich sa na programe alebo medzinárodných organizácií, a to v súlade s príslušnými dohodami.

(36)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (12) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadením o rozpočtových pravidlách sa ustanovujú pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(37)

V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať z rozpočtu Únie tie isté náklady dvakrát.

(38)

Komisia by mala mať možnosť v prípade potreby využiť technickú pomoc určitých externých strán, pokiaľ sú zachované bezpečnostné záujmy Únie. Rovnakú technickú pomoc by mali mať možnosť využívať pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia, aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programu.

(39)

Verejné zákazky uzatvárané v rámci programu na činnosti financované z programu by mali byť v súlade s pravidlami Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú plniť v súvislosti s verejným obstarávaním.

(40)

Program sa spolieha na zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Zo spoliehania sa na tieto technológie vyplýva neistota a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky uzatvárané v rámci programu, ak takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné aj osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Preto by malo byť možné stanoviť minimálnu úroveň subdodávok. Pokiaľ ide o subdodávateľské plnenie, mali by sa tam, kde je to možné, uprednostniť startupy a MSP, najmä s cieľom umožniť ich cezhraničnú účasť.

(41)

V záujme splnenia cieľov programu je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace vo vesmírnom sektore, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu je potrebné stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia ustanovených v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v nariadení o rozpočtových pravidlách a postupoch spoločného verejného obstarávania.

(42)

Verejno-súkromná spolupráca je najvhodnejším systémom, ktorým sa môže zabezpečiť plnenie cieľov programu. Mala by umožniť stavať na existujúcej technologickej a priemyselnej základni satelitnej komunikácie Únie vrátane súkromných prostriedkov a poskytovať spoľahlivé a inovatívne vládne služby, pričom by sa súkromným partnerom umožnilo doplniť infraštruktúru programu o ďalšie spôsobilosti, aby mohli ponúkať komerčné služby za trhových podmienok prostredníctvom dodatočných vlastných investícií. Takýmto systémom by sa mali ďalej optimalizovať náklady na zavedenie a prevádzku rozdelením nákladov na vývoj a zavedenie komponentov, ktoré sú spoločné pre vládne aj komerčné infraštruktúry, ako aj prevádzkových nákladov tým, že by sa umožnila vysoká miera spoločného využívania kapacít. Mala by sa zároveň stimulovať inovácia v európskom vesmírnom ekosystéme vrátane sektora New Space tým, že by sa umožnilo rozdeliť riziká v oblasti výskumu a vývoja medzi verejných a súkromných partnerov.

(43)

Pri vykonávaní programu by sa mali koncesné zmluvy, zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie prác alebo zmiešané zákazky riadiť kľúčovými zásadami. V týchto zákazkách by sa malo stanoviť jasné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi verejnými a súkromnými partnermi s jasným rozdelením rizík medzi nich s cieľom zabezpečiť, aby dodávatelia prevzali zodpovednosť za dôsledky prípadných nedostatkov, ktoré spôsobili. V zákazkách by sa malo zabezpečiť, aby dodávatelia nedostávali za poskytovanie vládnych služieb nadmernú náhradu, malo by sa umožniť poskytovanie komerčných služieb súkromným sektorom a zabezpečiť primerané uprednostňovanie potrieb používateľov schválených vládou. V zákazkách by sa malo zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní služieb založených na komerčnej infraštruktúre chránili základné záujmy Únie a všeobecné a špecifické ciele programu. Je preto dôležité, aby sa zaviedli opatrenia na zabezpečenie ochrany týchto základných záujmov a cieľov. Komisia by predovšetkým mala mať možnosť prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie kontinuity služieb v prípade, ak si dodávateľ nie je schopný plniť svoje povinnosti.

Zákazky by mali obsahovať primerané záruky, aby sa zabránilo okrem iného konfliktom záujmov a možným narušeniam hospodárskej súťaže vyplývajúcim z poskytovania komerčných služieb, neprimeranej diskriminácie alebo akýchkoľvek iných skrytých nepriamych výhod. Takéto záruky môžu zahŕňať oddelenie účtovníctva medzi vládnymi a komerčnými službami vrátane zriadenia subjektu, ktorý bude štrukturálne a právne oddelený od vertikálne integrovaného prevádzkovateľa, na účely poskytovania vládnych služieb, ako aj otvorený, spravodlivý, primeraný a nediskriminačný prístup k infraštruktúre potrebnej na poskytovanie komerčných služieb. Preto by mali byť komerčné služby dostupné existujúcim poskytovateľom terestriálnych služieb za transparentných a nediskriminačných podmienok. Zákazky by mali podporovať účasť startupov a MSP v celom hodnotovom reťazci a vo všetkých členských štátoch.

(44)

Dôležitým cieľom programu je zaistiť bezpečnosť Únie a členských štátov a posilniť odolnosť všetkých kľúčových technológií a hodnotových reťazcov a pritom zachovať otvorené hospodárstvo. Tento cieľ si v osobitných prípadoch vyžaduje stanovenie podmienok oprávnenosti a účasti, aby sa zabezpečila ochrana integrity, bezpečnosti a odolnosti operačných systémov Únie. Nemalo by to oslabiť potrebu konkurencieschopnosti a nákladovej efektívnosti.

(45)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (14), (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a (EÚ) 2017/1939 (16) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v náležitých prípadoch uloženia administratívnych sankcií. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (17).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, Európskej prokuratúre podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(46)

Na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie je potrebné vyžadovať od tretích krajín, aby udelili zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov potrebné práva a prístup na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(47)

Na optimalizáciu efektívnosti a vplyvu programu by sa mali prijať opatrenia na podporu využívania a rozvoja otvorených noriem, technológií s otvoreným zdrojovým kódom a interoperability v architektúre systému bezpečnej konektivity. Otvorenejšia koncepcia uvedeného systému by mohla umožniť lepšie synergie s inými zložkami Vesmírneho programu Únie alebo vnútroštátnymi službami a aplikáciami, optimalizovať náklady tým, že sa zabráni duplicite pri vývoji rovnakej technológie, zlepšiť spoľahlivosť, podporiť inováciu a využívať prínosy širokej hospodárskej súťaže.

(48)

Riadna verejná správa programu si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivých zúčastnených aktérov, aby sa predišlo zbytočnému prekrývaniu a obmedzilo prekračovanie stanovených nákladov a meškanie. Všetci aktéri správy programu by mali v rámci svojej oblasti právomoci a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať plnenie cieľov programu.

(49)

Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dlho. Majú v tejto oblasti systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a orgány. Dokážu preto výrazne prispieť k programu, najmä pri jeho vykonávaní. Mohli by spolupracovať s Úniou pri propagovaní služieb a aplikácií programu a zabezpečiť súdržnosť medzi príslušnými vnútroštátnymi iniciatívami a programom. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktorými disponujú členské štáty, využívať ich pomoc a za vzájomne dohodnutých podmienok zveriť členským štátom úlohy pri vykonávaní programu. V relevantných prípadoch by sa členské štáty mali zamerať na zabezpečenie súdržnosti a komplementárnosti svojich plánov obnovy a odolnosti s programom. Členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemnej infraštruktúry, ktorá sa nachádza na ich území. Členské štáty by navyše mali byť schopné v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ (18) zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre program a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie na základe ponúkaných služieb. Frekvencie sprístupnené na účely programu by nemali mať na program žiadny finančný vplyv.

(50)

Je povinnosťou Komisie, aby v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii („ďalej len „Zmluva o EÚ“) ako inštitúcia, ktorá presadzuje všeobecný záujem Únie, realizovala program, prevzala celkovú zodpovednosť a propagovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a kompetencií rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť zveriť určité úlohy za odôvodnených okolností iným subjektom. Komisia by mala určiť hlavné technické a prevádzkové požiadavky potrebné na implementáciu systémov a vývoj služieb. Predtým by mala konzultovať s expertmi z členských štátov, používateľmi a ďalšími relevantnými verejnými či súkromnými zainteresovanými stranami. V súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ vykonávanie právomoci Úniou nebráni členským štátom vykonávať ich príslušné právomoci. V záujme správneho využívania finančných prostriedkov Únie je však vhodné, aby Komisia v čo najväčšej možnej miere zabezpečila konzistentnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami členských štátov bez zbytočnej duplicity úsilia.

(51)

V článku 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ustanovuje, že na základe výsledkov ex ante posúdenia má Komisia možnosť využívať systémy a postupy osôb alebo subjektov, ktorým sa zverila implementácia finančných prostriedkov Únie. V prípade potreby by sa v príslušnej dohode o príspevku mali vymedziť osobitné úpravy týchto systémov a postupov (opatrenia dohľadu), ako aj opatrenia týkajúce sa existujúcich zmlúv.

(52)

Vzhľadom na svoje celosvetové pokrytie má program výrazný medzinárodný rozmer. Medzinárodní partneri, ich vlády a občania budú príjemcami súboru služieb programu, čo prinesie výhody pre medzinárodnú spoluprácu Únie a členských štátov s týmito partnermi. V prípade záležitostí súvisiacich s programom by Komisia mohla v rámci oblasti svojej právomoci a v mene Únie koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne.

(53)

Na základe odborných znalostí nadobudnutých v minulých rokoch v oblastiach riadenia, prevádzky a poskytovania služieb súvisiacich so zložkami systémov Galileo a EGNOS Vesmírneho programu Únie je agentúra najvhodnejším orgánom na to, aby pod dohľadom Komisie vykonávala úlohy súvisiace s prevádzkou vládnej infraštruktúry a poskytovaním vládnych služieb. Preto by mala ďalej rozvíjať príslušné kapacity na tento účel. Agentúre by sa teda malo zveriť poskytovanie vládnych služieb a malo by jej byť možné zveriť celé prevádzkové riadenie vládnej infraštruktúry alebo jeho časť.

(54)

V súvislosti s bezpečnosťou by agentúra vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti mala byť prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu zodpovedná za zaistenie bezpečnostnej akreditácie vládnych služieb a infraštruktúry. V závislosti od operačnej pripravenosti agentúry, najmä z hľadiska primeranej úrovne ľudských zdrojov, by agentúra okrem toho mala vykonávať úlohy, ktoré jej zverí Komisia. Ak je to možné, agentúra by mala využiť svoje odborné znalosti, napríklad prostredníctvom činností európskeho globálneho navigačného satelitného systému (EGNSS). Keď sa agentúre zverujú úlohy, mali by sa jej poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje, aby mohla vykonávať svoje úlohy a misie v plnej miere.

(55)

Na účely zabezpečenia prevádzky vládnej infraštruktúry a uľahčenia poskytovania vládnych služieb by mala mať agentúra možnosť prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť iným subjektom konkrétne činnosti v rámci ich príslušných oblastí právomoci, a to za podmienok nepriameho riadenia, ktoré sa vzťahujú na Komisiu, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(56)

ESA je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru vrátane satelitnej komunikácie, a preto je dôležitým partnerom pri vykonávaní rôznych aspektov vesmírnej politiky Únie. V tejto súvislosti by ESA mala byť schopná poskytovať Komisii odborné znalosti, okrem iného aj na účely prípravy špecifikácií a implementácie technických aspektov programu. Na tento účel by sa mali ESA zveriť dohľad nad vývojovými a validačnými činnosťami programu a podpora hodnotenia zmlúv uzatvorených v súvislosti s vykonávaním programu.

(57)

Vzhľadom na význam vesmírnych činností pre hospodárstvo Únie a život občanov Únie by kľúčovou prioritou programu malo byť dosiahnutie a udržanie vysokého stupňa bezpečnosti, najmä s cieľom chrániť záujmy Únie a členských štátov, okrem iného aj vo vzťahu k utajovaným a citlivým neutajovaným skutočnostiam.

(58)

Keďže ESVČ disponuje osobitnými odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, mala by byť schopná v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ (19) pomáhať Komisii pri plnení určitých úloh týkajúcich sa bezpečnosti programu v oblasti vonkajších vzťahov.

(59)

Bez toho, aby bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a právo členských štátov chrániť svoje základné bezpečnostné záujmy v súlade s článkom 346 ZFEÚ, by sa malo v záujme hladkého vykonávania programu ustanoviť osobitné riadenie bezpečnosti. Toto riadenie by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, s cieľom predchádzať konfliktom záujmov a akýmkoľvek nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov by sa mali prevádzkové funkcie oddeliť od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie celej infraštruktúry programu alebo jej časti má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť programu by vychádzala zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri vykonávaní Vesmírneho programu Únie. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby sa úlohy náležite rozdelili medzi jednotlivých aktérov. Keďže za program zodpovedá Komisia, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by spoločne s členskými štátmi stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky uplatniteľné na program. Konkrétne v oblasti utajovaných skutočností by riadenie bezpečnosti programu malo zohľadňovať príslušné úlohy a oblasti právomoci Rady a členských štátov pri hodnotení a schvaľovaní kryptografických produktov na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

(60)

Kybernetická bezpečnosť a fyzická bezpečnosť pozemnej i vesmírnej infraštruktúry programu, ako aj jej fyzická redundancia sú kľúčom k zaisteniu kontinuity služby a prevádzky systému. Pri stanovovaní všeobecných bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systém a jeho služby pred kybernetickými útokmi a hrozbami pre družice, a to aj pomocou nových technológií a podporou reakcie na kybernetické útoky a zotavenia sa z nich.

(61)

V prípade potreby by Komisia po analýze rizík a hrozieb mala určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Táto štruktúra monitorovania bezpečnosti by mala byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/698 (20).

(62)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, by Komisia a vysoký predstaviteľ mali v rámci svojich oblastí právomoci zaistiť bezpečnosť programu v súlade s týmto nariadením a v relevantných prípadoch s rozhodnutím (SZBP) 2021/698.

(63)

Vládne služby poskytované v rámci programu budú využívať vládni aktéri Únie v misiách a operáciách, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti, obrany a ochrany, ako aj pri ochrane kritickej infraštruktúry. Takéto služby a infraštruktúra by preto mali podliehať bezpečnostnej akreditácii.

(64)

Je nevyhnutné, aby sa činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo vyvíjať úsilie o dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorých sa otázka bezpečnosti týka, a aby sa zaviedol postup na neustále monitorovanie rizík. Je takisto potrebné, aby technické činnosti bezpečnostnej akreditácie vykonávali riadne kvalifikovaní odborníci v oblasti akreditácie zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.

(65)

Komisia je podľa článku 17 Zmluvy o EÚ zodpovedná za riadenie programov, ktoré možno v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách ďalej delegovať na tretie strany v rámci nepriameho riadenia. V tejto súvislosti je potrebné, aby Komisia zabezpečila, že úlohy plnené tretími stranami pri vykonávaní programu v rámci nepriameho riadenia nenarušia bezpečnosť programu, najmä pokiaľ ide o kontrolu nad utajovanými skutočnosťami. Malo by sa preto objasniť, že ak Komisia zverí ESA vykonávanie úloh v rámci programu, má sa príslušnými dohodami o príspevku zabezpečiť, aby sa utajované skutočnosti, ktoré vytvorí ESA, považovali v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (21) a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (22) za utajované skutočnosti EÚ vytvorené v rámci právomoci Komisie.

(66)

Vládne služby programu by mohli využívať aktéri z Únie a členských štátov v rámci misií a operácií, ktoré sú kritické z hľadiska bezpečnosti a ochrany. Na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov sú preto potrebné opatrenia na zabezpečenie potrebnej úrovne nezávislosti od tretích strán (tretích krajín a subjektov z tretích krajín), ktoré sa vzťahujú na všetky prvky programu. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať vesmírne a pozemné technológie na úrovni súčastí, subsystémov alebo systémov, výrobné odvetvia, vlastníkov a prevádzkovateľov vesmírnych systémov a fyzické umiestnenie pozemných zložiek systému.

(67)

Členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ako aj krajiny európskej susedskej politiky a ďalšie tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na programe iba na základe dohody uzatvorenej v súlade s článkom 218 ZFEÚ.

(68)

Podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/1764 (23) majú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo územiach nárok na financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami vzťahujúcimi sa na členský štát, s ktorým sú príslušná zámorská krajina alebo územie spojené.

(69)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (24) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu. Pri hodnotení programu by sa mali zohľadňovať zistenia z hodnotenia Vesmírneho programu Únie týkajúceho sa zložky GOVSATCOM, ktoré sa vykonáva v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696.

(70)

Na zabezpečenie trvalej primeranosti ukazovateľov na podávanie správ o pokroku programu, ako aj rámca na monitorovanie a hodnotenie programu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti so zmenami prílohy k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o ukazovatele, v súvislosti s doplnením tohto nariadenia ustanoveniami o vytvorení rámca na monitorovanie a hodnotenie a v súvislosti s doplnením tohto nariadenia stanovením charakteristík databázy vesmírnych prostriedkov programu, ako aj metodiky a postupov na jej vedenie a aktualizáciu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(71)

V záujme riadnej verejnej správy a vzhľadom na synergie medzi programom a zložkou GOVSATCOM by mal programový výbor zriadený v rámci nariadenia (EÚ) 2021/696 v zložení GOVSATCOM slúžiť aj ako výbor na účely programu. Vo veciach, ktoré sa týkajú bezpečnosti programu, by sa mal programový výbor schádzať v osobitnom bezpečnostnom zložení.

(72)

Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programu, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, by mohli mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci programového výboru zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (25). Z rovnakých dôvodov by zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka programu, mohli mať možnosť zúčastňovať sa na práci programového výboru s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, zástupcovia tretích krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií by nemali mať nárok zúčastňovať sa na hlasovaní programového výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku programového výboru.

(73)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijímania podrobných pravidiel poskytovania vládnych služieb, prevádzkových požiadaviek v súvislosti s vládnymi službami, portfólia služieb pre vládne služby, rozhodnutí o príspevkoch v súvislosti s dohodami o príspevkoch a pracovných programov, ako aj stanovenia ďalších požiadaviek na účasť tretích krajín a medzinárodných organizácií na programe. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(74)

Vládne služby, ktoré sú založené na vládnej infraštruktúre, by sa vo všeobecnosti mali poskytovať používateľom schváleným vládou bezplatne. Kapacita týchto služieb je však obmedzená. Ak po analýze Komisia usúdi, že existuje nedostatok kapacít, mala by mať možnosť prijať v riadne odôvodnených prípadoch, keď dopyt prevyšuje prístupovú kapacitu, cenovú politiku v rámci podrobných pravidiel poskytovania služieb, aby sa ponuka služieb zosúladila s dopytom po nich. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa prijímania takejto cenovej politiky. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(75)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa stanovenia opatrení potrebných na určenie umiestnenia centier, ktoré patria do pozemnej vládnej infraštruktúry. Pokiaľ ide o výber ich umiestnenia, Komisia by mala mať možnosť zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(76)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa určenia všeobecných bezpečnostných požiadaviek. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad všeobecnými bezpečnostnými požiadavkami programu. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti programu by Komisii mal pomáhať programový výbor zasadajúci v osobitnom bezpečnostnom zložení. Vzhľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa predseda programového výboru mal usilovať nájsť riešenia, ktoré majú v programovom výbore čo najširšiu podporu. V prípadoch, keď programový výbor nezaujme žiadne stanovisko, by Komisia nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky programu. Ak je zapojenie bezpečnostného zloženia programového výboru stanovené v iných prípadoch, takéto zapojenie by sa malo uskutočniť v súlade s rokovacím poriadkom programového výboru.

(77)

Programom sa dopĺňa existujúci Vesmírny program Únie integráciou a rozširovaním jeho cieľov a činností v záujme vytvorenia systému bezpečnej vesmírnej konektivity pre Úniu. Malo by sa to zohľadniť pri hodnotení programu.

(78)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti, ktoré presahujú finančné a technické kapacity jednotlivých členských štátov, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(79)

Program by sa mal zriadiť na obdobie piatich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (26).

(80)

S cieľom umožniť čo najskoršie začatie vykonávania tohto nariadenia v záujme dosiahnutia jeho cieľov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/127 (2) sa okrem iného stanovujú osobitné požiadavky na zloženie počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy vyrobených z bielkovinových hydrolyzátov. Stanovuje sa v ňom, že počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa vyrobené z bielkovinových hydrolyzátov musia spĺňať požiadavky na obsah bielkovín, bielkovinové zdroje, spracovanie bielkovín, ako aj požiadavky na nevyhnutné a podmienečne nevyhnutné aminokyseliny a L-karnitín stanovené v bode 2.3 prílohy I a v bode 2.3 prílohy II k uvedenému nariadeniu.

(2)

Ako sa uvádza v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/127, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) vo svojom stanovisku k základnému zloženiu počiatočnej a následnej dojčenskej výživy z 24. júla 2014 (3) uviedol, že bezpečnosť a vhodnosť každej špecifickej výživy s obsahom bielkovinových hydrolyzátov sa musí stanoviť klinickým hodnotením v cieľovej populácii. Úrad doteraz pozitívne hodnotil dva bielkovinové hydrolyzáty používané v počiatočnej a následnej dojčenskej výžive. Zloženie týchto dvoch bielkovinových hydrolyzátov zodpovedá požiadavkám, ktoré sú v súčasnosti stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/127. Uvedené požiadavky však možno aktualizovať s cieľom umožniť umiestňovanie na trh výživy vyrobenej z bielkovinových hydrolyzátov so zložením odlišným od zložení, ktoré už získali pozitívne hodnotenie po tom, čo úrad jednotlivo ohodnotil ich bezpečnosť a vhodnosť.

(3)

Komisii bola 6. februára 2019 doručená žiadosť spoločnosti meyer.science GmbH, predložená v mene spoločností HIPP-Werk Georg Hipp OHG a Arla Foods Ingredients, o to, aby úrad vyhodnotil bezpečnosť a vhodnosť počiatočnej a následnej dojčenskej výživy vyrobenej z bielkovinového hydrolyzátu, ktorej zloženie nespĺňa požiadavky stanovené v bode 2.3 prílohy I a v bode 2.3 prílohy II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2016/127.

(4)

Na žiadosť Komisie vydal úrad 9. marca 2022 vedecké stanovisko k výživovej bezpečnosti a vhodnosti uvedenej počiatočnej a následnej dojčenskej výživy (4). V uvedenom stanovisku úrad dospel k záveru, že predmetný bielkovinový hydrolyzát je nutrične bezpečný a vhodný zdroj bielkovín na použitie v počiatočnej a následnej dojčenskej výžive, pokiaľ dojčenská výživa, v ktorej sa používa, obsahuje minimálne 0,45 g/100 kJ (1,9 g/100 kcal) bielkoviny a je v súlade s ostatnými kritériami zloženia stanovenými v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/127, ako aj so vzorom aminokyselín uvedeným v oddiele A prílohy III k uvedenému nariadeniu.

(5)

Vzhľadom na závery úradu je vhodné povoliť umiestňovanie počiatočnej a následnej dojčenskej výživy vyrobenej z predmetného bielkovinového hydrolyzátu na trh. Požiadavky na bielkovinové hydrolyzáty stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2016/127 by sa preto mali aktualizovať a prispôsobiť tak, aby zahŕňali aj požiadavky týkajúce sa tohto bielkovinového hydrolyzátu.

(6)

Prílohy I, II a III k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2016/127 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Delegované nariadenie (EÚ) 2016/127 sa na počiatočnú a následnú dojčenskú výživu vyrobenú z bielkovinových hydrolyzátov uplatňuje od 22. februára 2022. S cieľom umožniť umiestňovanie na trh počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy vyrobenej z hydrolyzovanej bielkoviny v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení bez zbytočného odkladu, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

Lotyšské znenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2035 (2) obsahuje chyby v názve a v 1. odôvodnení, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zariadení, ktoré držia suchozemské zvieratá, a liahní, v 2. odôvodnení, pokiaľ ide o schvaľovanie liahní, v 11. odôvodnení, pokiaľ ide o liahne vtákov chovaných v zajatí a liahne hydiny. Uvedené nariadenie obsahuje aj niekoľko chýb, ktoré ovplyvňujú rozsah pôsobnosti týchto ustanovení: v článku 1 ods. 3, pokiaľ ide o liahne vtákov chovaných v zajatí; v článku 1 ods. 3 druhom pododseku písm. b), pokiaľ ide o násadové vajcia z liahní; v článku 1 ods. 6 písm. b), pokiaľ ide o informačné povinnosti príslušného orgánu týkajúce sa jeho registrov liahní; v článku 1 ods. 9, pokiaľ ide o registrované alebo schválené liahne; v časti II hlave I názve kapitoly 2, pokiaľ ide o liahne; v článku 7 názve a úvodnej vete, pokiaľ ide o požiadavky na udeľovanie schválenia liahňam, z ktorých sa násadové vajcia hydiny alebo jednodňových kurčiat majú premiestiť do iného členského štátu; v článku 18 názve a úvodnej vete, pokiaľ ide o registre zariadení pre držané suchozemské zvieratá a liahní; v časti II hlave III názve kapitoly 2, pokiaľ ide o liahne; v článku 33 názve, úvodnej vete a písm. a), pokiaľ ide o povinnosti prevádzkovateľov liahní týkajúce sa vedenia záznamov; v prílohe I časti 3 názve, pokiaľ ide o požiadavky na udeľovanie schválenia liahňam; v prílohe I časti 3 bode 1 úvodnej vete a písm. a) a b), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa opatrení biologickej bezpečnosti liahní; v prílohe I časti 3 bode 2 úvodnej vete a písm. b), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dohľadu nad liahňami; v prílohe I časti 3 bode 3 úvodnej vete a písm. a), c) a f), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa zariadení a vybavenia liahní; v prílohe I časti 3 bode 5 úvodnej vete a písm. a) bode i), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dohľadu príslušného orgánu nad liahňami; v prílohe I časti 4 bode 1 písm. a) bode ii), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa opatrení biologickej bezpečnosti zariadení, v ktorých sa drží hydina; v prílohe I časti 4 bode 2 písm. b), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dohľadu nad zariadeniami, v ktorých sa drží hydina; v prílohe I časti 4 bode 3 písm. b) bode iii) a bode 3 písm. e), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa zariadení a vybavenia zariadení, v ktorých sa drží hydina; v prílohe II názve, pokiaľ ide o program mikrobiologickej kontroly v liahňach a programy dohľadu nad chorobami v zariadeniach, v ktorých sa drží hydina, a v liahňach; v prílohe II časti 1 názve, pokiaľ ide o program mikrobiologickej kontroly v liahňach; v prílohe II časti 2 názve, pokiaľ ide o programy dohľadu nad chorobami v liahňach a zariadeniach, v ktorých sa drží hydina; v prílohe II časti 2 bode 2.4 písm. b) úvodnej vete a bode iv), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa schémy odberu vzoriek; v prílohe II časti 2 bode 2.5 písm. b) prvej vete a bodoch i) a ii), pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa rámca a frekvencie odberu vzoriek.

(2)

Lotyšské znenie delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/2035 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka,

(1)

Komisia 17. januára 2019 uložila vykonávacím nariadením (EÚ) 2019/73 (ďalej len „pôvodné nariadenie“) konečné antidumpingové clo na dovoz elektrických bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len ČĽR) (ďalej len „dotknutý výrobok“) do Únie.

(2)

V pôvodnom prešetrovaní sa v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2016/1036 na prešetrenie vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike uplatnil výber vzorky.

(3)

Na dovoz elektrických bicyklov v prípade vyvážajúcich výrobcov z Čínskej ľudovej republiky zaradených do vzorky Komisia uložila individuálne antidumpingové colné sadzby v rozmedzí od 10,3 % do 62,1 %. V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky [s výnimkou spoločností, na ktoré sa vzťahuje sadzba súbežného vyrovnávacieho cla pre všetky ostatné spoločnosti podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/72 (3)], bolo uložené vážené priemerné clo v sadzbe 24,2 %. Zoznam týchto spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa uvádza v prílohe I k pôvodnému nariadeniu. Ostatným spolupracujúcim spoločnostiam nezaradeným do vzorky [na ktoré sa vzťahuje sadzba súbežného vyrovnávacieho cla pre všetky ostatné spoločnosti podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/72] bolo uložené vážené priemerné clo v sadzbe 16,2 %. Tieto spoločnosti sú uvedené v prílohe II k pôvodnému nariadeniu. Okrem toho bolo uložené clo platné pre celú krajinu v sadzbe 70,1 % na elektrické bicykle od spoločností v Čínskej ľudovej republike, ktoré sa pri antidumpingovom prešetrovaní buď neprihlásili, alebo v ňom nespolupracovali, ale spolupracovali v súbežnom antisubvenčnom prešetrovaní (ich zoznam sa uvádza v prílohe III k pôvodnému nariadeniu).

(4)

Podľa článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia sa odsek 2 uvedeného článku môže zmeniť tak, že sa nový vyvážajúci výrobca pridá do príslušnej prílohy obsahujúcej spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky a na ktoré sa preto vzťahuje primeraná vážená priemerná sadzba antidumpingového cla, ak tento nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

(5)

Spoločnosť Zhejiang Jollo Technology Co., Ltd (ďalej len „žiadateľ“) predložila Komisii žiadosť o udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu, na základe ktorého by podliehala colnej sadzbe uplatniteľnej na spolupracujúce spoločnosti v Čínskej ľudovej republike nezaradené do vzorky, na ktoré sa vzťahuje sadzba súbežného vyrovnávacieho cla pre všetky ostatné spoločnosti, t. j. 16,2 %, pričom tvrdila, že spĺňa všetky tri podmienky stanovené v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia.

(6)

S cieľom určiť, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu stanovené v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia (ďalej len „podmienky štatútu nového vyvážajúceho výrobcu“), Komisia najprv zaslala žiadateľovi dotazník, v ktorom ho požiadala o dôkazy o tom, že spĺňa uvedené podmienky. Žiadateľ poskytol vyplnený dotazník.

(7)

Komisia sa snažila overiť všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na to, aby stanovila, či žiadateľ spĺňa podmienky štatútu nového vyvážajúceho výrobcu.

(8)

V súvislosti s podmienkou stanovenou v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia, aby žiadateľ nevyvážal dotknutý výrobok do Únie počas obdobia prešetrovania, na základe ktorého boli uložené opatrenia, t. j. od 1. októbra 2016 do 30. septembra 2017 (ďalej len „pôvodné obdobie prešetrovania“), Komisia počas prešetrovania zistila, že žiadateľ nemohol vyvážať elektrické bicykle do Únie počas obdobia prešetrovania, pretože žiadateľ poskytol dôkazy o tom, že bol založený v roku 2021.

(9)

V súvislosti s podmienkou stanovenou v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia, aby žiadateľ nebol prepojený so žiadnym z vývozcov ani výrobcov, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam uloženým pôvodným nariadením, Komisia počas prešetrovania zistila, že žiadateľ nie je prepojený so žiadnym z vývozcov ani výrobcov v Čínskej ľudovej republike, ktorí podliehajú antidumpingovým opatreniam uloženým pôvodným nariadením a ktorí mohli spolupracovať v pôvodnom prešetrovaní.

(10)

V súvislosti s podmienkou stanovenou v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia, aby žiadateľ skutočne vyvážal dotknutý výrobok do Únie po pôvodnom období prešetrovania alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyviezť do Únie značné množstvo, Komisia počas prešetrovania zistila, že žiadateľ podľa predložených listinných dôkazov skutočne vyvážal elektrické bicykle do Únie po období prešetrovania. Žiadateľ poskytol dokumentáciu o predaji k transakciám do Španielska (jún 2021) a Talianska (august 2022).

(11)

Komisia preto dospela k záveru, že žiadateľ spĺňa podmienku stanovenú v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia.

(12)

Žiadateľ preto spĺňa všetky tri podmienky na udelenie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 6 pôvodného nariadenia, a žiadosť by sa preto mala schváliť. Na žiadateľa by sa preto malo vzťahovať antidumpingové clo v sadzbe 16,2 % pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, na ktoré sa vzťahuje sadzba súbežného vyrovnávacieho cla pre všetky ostatné spoločnosti podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/72.

(13)

Žiadateľ a výrobné odvetvie Únie boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa považovalo za vhodné priznať spoločnosti Zhejiang Jollo Technology Co., Ltd sadzbu antidumpingového cla uplatniteľnú na spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky v rámci pôvodného prešetrovania.

(14)

Strany dostali možnosť predložiť pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(15)

Nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

Dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne podlieha konečným vyrovnávacím clám uloženým vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/244 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“).

(2)

Spoločnosť Oleaginosa Moreno Hermanos S.A.C.I.F.I. y A (ďalej len „žiadateľ“), argentínsky vyvážajúci výrobca, doplnkový kód TARIC (3) C497, na ktorého sa vzťahuje individuálna sadzba vyrovnávacieho cla vo výške 25,0 %, informoval Komisiu 23. mája 2022, že zmenil názov na Viterra Argentina S.A.

(3)

Spoločnosť usúdila, že zmena názvu nemá vplyv na jej právo využívať výhody individuálnej sadzby vyrovnávacieho cla, ktorá sa na ňu uplatňovala pod jej predchádzajúcim názvom, a požiadala Komisiu, aby tento fakt potvrdila.

(4)

Európske združenie výrobcov bionafty (EBB) nesúhlasilo so žiadateľom a tvrdilo, že žiadateľ prešiel komplexnejšou štrukturálnou zmenou, ktorá má vplyv na jeho právo naďalej využívať úroveň opatrenia stanoveného v pôvodnom prešetrovaní.

(5)

Komisia zhromaždila informácie a preskúmala dôkazy predložené žiadateľom a usúdila, že zmena názvu bola riadne zaregistrovaná príslušnými orgánmi a neviedla k vytvoreniu nových vzťahov s inými skupinami spoločností, ktoré Komisia neprešetrila v pôvodnom prešetrovaní.

(6)

Dôkazy v spise potvrdili žiadateľove tvrdenie, že zmena názvu bola schválená vo verejnom obchodnom registri Argentíny 3. mája 2022 a federálna správa pre verejné príjmy ju schválila 1. júla 2022. Komisia teda dospela k záveru, že táto zmena názvu nemá žiadny vplyv na zistenia vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/244, a konkrétne na sadzbu vyrovnávacieho cla, ktorá sa na žiadateľa uplatňuje.

(7)

Na základe uvedených skutočností by zmena názvu mala byť účinná od dátumu, ku ktorému spoločnosť začala fungovať pod novým názvom, t. j. 1. júla 2022.

(8)

Výrobné odvetvie Únie (EBB) vo svojich pripomienkach k zverejneniu informácií zopakovalo pôvodne predložené argumenty v súvislosti so žiadosťou o zmenu názvu. Tvrdilo, že zmena názvu skrýva komplexnejšiu štrukturálnu zmenu, že žiadateľ prostredníctvom rôznych akvizícií zvýšil svoje aktivity v oblasti bionafty, vymenil generálneho riaditeľa, stal sa lídrom v poľnohospodárskom sektore v Argentíne a že bol určitým spôsobom prepojený s ďalším vyvážajúcim výrobcom, ktorý išiel do konkurzu.

(9)

Pripomíname, že na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Argentíne sa vzťahuje cenový záväzok, v rámci ktorého títo výrobcovia musia dodržiavať minimálnu dovoznú cenu a bionaftu do Únie vyvážať v objemoch pod určitou hranicou, ktorá sa reviduje každý rok pre celú krajinu.

(10)

Komisia preskúmala uvedené tvrdenia a poznamenala, že výrobné odvetvie neposkytlo dostatočné dôkazy na potvrdenie svojich tvrdení. Komisia nenašla dôkazy, ktoré by naznačovali vplyv žiadateľových činností v poľnohospodárskom sektore alebo vplyv údajného zvýšenia jeho výrobnej kapacity na zavedené opatrenia. Samotná zmena názvu žiadateľovi neumožní vyvážať do Únie vyššie objemy ani predávať pod minimálnu cenu, ktorú Komisia pravidelne stanovuje, a preto nemôže ovplyvniť ani oslabiť v súčasnosti platné opatrenia. Tvrdenia výrobného odvetvia Únie nebolo možné zohľadniť, a preto sa zamietli.

(11)

Komisia vzhľadom na úvahy v predchádzajúcich odôvodneniach usúdila, že je vhodné zmeniť vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/244, aby sa zohľadnil zmenený názov spoločnosti, ktorej bol predtým pridelený doplnkový kód TARIC C497.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (4),

(1)

Komisia po antidumpingovom prešetrovaní v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 prijala 2. mája 2017 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/763 (2), ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie (ďalej len „predmetné nariadenie“). Opatrenia mali formu pevných colných sadzieb: 104,46 EUR za tonu čistej hmotnosti pre skupinu Hansol, ako aj pre všetky ostatné spoločnosti.

(2)

Skupina Hansol (Hansol Paper Co. Ltd. a Hansol Artone Paper Co. Ltd.) (ďalej len „skupina Hansol“) napadla predmetné nariadenie na Všeobecnom súde. Všeobecný súd vydal 2. apríla 2020 rozsudok vo veci T-383/17, ktorým zrušil vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/763 v rozsahu, v akom sa týkalo skupiny Hansol. Komisia sa 11. júna 2020 proti rozsudku Všeobecného súdu (vec C-260/20 P) odvolala. Súdny dvor 12. mája 2022 odvolanie zamietol.

(3)

Všeobecný súd zistil, že Komisia sa dopustila chyby pri stanovení normálnej hodnoty aspoň jedného druhu výrobku predávaného spoločnosťou Hansol Artone Paper Co. Ltd. (ďalej len „spoločnosť Artone“). Keďže predaj tohto druhu výrobku na domácom trhu neexistoval, Komisia podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia vytvorila normálnu hodnotu pre spoločnosť Artone na základe výrobných nákladov spoločnosti Artone. Keďže spoločnosť Hansol Paper Co. Ltd. (ďalej len „spoločnosť Hansol Paper“) mala reprezentatívny domáci predaj tohto druhu výrobku v bežnom obchode, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia mala podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia použiť ako normálnu hodnotu predajné ceny tejto strany na domácom trhu.

(4)

Všeobecný súd tiež skonštatoval, že Komisia sa dopustila zjavnej chyby pri vážení predaja jumbo kotúčov v Európskej únii nezávislým zákazníkom v porovnaní s predajom prepojeným spracovateľom na spracovanie na malé kotúče. Komisia uplatnila takéto váženie s cieľom náležite odzrkadliť celkové dumpingové správanie skupiny Hansol, zatiaľ čo skupine Hansol bola na jej žiadosť udelená výnimka pre troch z jej prepojených spracovateľov, ktorí boli na jej základe oslobodení od povinnosti vyplniť dotazník. Všeobecný súd skonštatoval, že Komisia tým, že nezohľadnila určitý objem ďalšieho predaja spoločnosti Schades Nordic, jedného z týchto troch prepojených spracovateľov v Únii, podhodnotila váhu predaja jumbo kotúčov skupinou Hansol nezávislým zákazníkom, ktorý mal podstatne nižšie dumpingové rozpätie ako jej predaj prepojeným spracovateľom na ďalší predaj vo forme malých kotúčov nezávislým obchodníkom. Komisia preto porušila článok 2 ods. 11 základného nariadenia, keďže výpočty vykonané Komisiou neodzrkadľovali úplný rozsah dumpingu uplatňovaného skupinou Hansol.

(5)

Všeobecný súd napokon skonštatoval, že chyba pri vážení opísaná v odôvodnení 4 mala vplyv aj na výpočet rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia ujmy, keďže Komisia na tieto výpočty použila rovnaké váženie. Všeobecný súd preto skonštatoval, že Komisia porušila článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

(6)

Tieto závery potvrdil Súdny dvor (5).

(7)

Inštitúcie Únie sú podľa článku 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) povinné prijať nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom súdov Únie. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami Únie v kontexte administratívneho postupu, akým je antidumpingové prešetrovanie v tomto prípade, spočíva vyhovenie rozsudku Všeobecného súdu v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Všeobecným súdom odstráni (6).

(8)

V súlade s judikatúrou Všeobecného súdu a Súdneho dvora môže byť postup vedúci k nahradeniu zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti (7). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je zrušený akt, ktorým sa končí administratívny postup, toto zrušenie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. Ak sa napríklad zruší nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, konanie zostáva otvorené, pretože z právneho poriadku Únie sa odstraňuje len akt ukončujúci konanie (8), okrem prípadov, keď k nezákonnosti došlo vo fáze začatia. Obnovenie administratívneho postupu, v rámci ktorého sú opätovne uložené antidumpingové clá na dovoz, ktorý sa uskutočnil v období uplatňovania zrušeného nariadenia, nemožno považovať za opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlom zákazu retroaktivity (9).

(9)

V tomto prípade Všeobecný súd zrušil predmetné nariadenie, pokiaľ ide o skupinu Hansol, z dôvodov uvedených v odôvodneniach 3 až 5.

(10)

Zistenia, ku ktorým sa dospelo v predmetnom nariadení a ktoré neboli napadnuté alebo ktoré napadnuté boli, ale Všeobecný súd ich napadnutie zamietol alebo neskúmal, a preto neviedli k zrušeniu predmetného nariadenia, zostávajú platné v plnom rozsahu (10).

(11)

V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-260/20 P sa Komisia rozhodla čiastočne opätovne otvoriť antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitého ľahkého termopapiera, ktoré viedlo k prijatiu predmetného nariadenia, a obnoviť prešetrovanie v bode, v ktorom k nezákonnostiam došlo. Oznámenie (ďalej len „oznámenie o opätovnom otvorení prešetrovania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie30. júna 2022 (11). Opätovné otvorenie prešetrovania bolo rozsahom obmedzené na vykonanie rozsudku Súdneho dvora v súvislosti so skupinou Hansol.

(12)

Komisia zároveň rozhodla o zavedení registrácie dovozu určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike a vyrábaného skupinou Hansol a požiadala vnútroštátne colné orgány, aby skôr, ako rozhodnú o akýchkoľvek žiadostiach o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel, v rozsahu, v akom sa týkajú dovozu týkajúceho sa skupiny Hansol, počkali na uverejnenie príslušného vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa opätovne ukladajú clá (12) (ďalej len „nariadenie o registrácii“).

(13)

Komisia informovala zainteresované strany o tomto opätovnom otvorení prešetrovania a vyzvala ich, aby predložili pripomienky.

(14)

Komisii boli doručené pripomienky od skupiny Hansol a Európskeho združenia termopapiera (European Thermal Paper Association, ďalej len „združenie ETPA“) a jeho členov.

(15)

Skupina Hansol poznamenala, že v nariadení o registrácii sa Komisia opierala o rozsudky Všeobecného súdu vo veciach T-440/20 a T-441/20 (ďalej len „vec Jindal Saw“) (13), vďaka ktorým dospela k záveru, že registrácia je nástroj, ktorý umožňuje následné uplatnenie opatrení na dovoz, a to odo dňa registrácie. Skupina Hansol tvrdila, že tieto rozsudky ešte nie sú právoplatné a že sa nevzťahujú na predmetnú situáciu, keďže Všeobecný súd vo veci T-383/17 uviedol, že nariadenie je nezákonné, ale vo veciach T-440/20 a T-441/20 tak neurobil. Takisto tvrdila, že vo veci Jindal Saw bola dotknutá spoločnosť Jindal Saw jedným z niekoľkých vyvážajúcich výrobcov a že išlo o niekoľko dotknutých krajín, zatiaľ čo v tomto prípade je skupina Hansol jediným vyvážajúcim výrobcom a ide v ňom len o Kóreu. Na základe toho skupina Hansol tvrdila, že Komisia sa preto nemôže opierať o rozsudky vo veci Jindal Saw s cieľom spätne vybrať konečnú výšku záväzku na zaplatenie antidumpingových ciel na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného skupinou Hansol.

(16)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že proti rozsudku vo veci Jindal Saw sa stále možno odvolať, združenie ETPA tvrdilo, že tieto rozsudky kopírujú ustálenú judikatúru. Združenie ETPA tiež spochybnilo údajné rozdiely medzi rozsudkami vo veci Jindal Saw a veci T-383/17, na ktoré poukazuje skupina Hansol, keďže vo výroku rozsudkov T-300/16 a T-301/16 (veci predchádzajúce veciam T-440/20 a T-441/20, ktorými boli zrušené pôvodné nariadenia vo veci Jindal Saw), rovnako ako vo veci T-383/17 Všeobecný súd zrušil napadnuté nariadenie v celom rozsahu, pokiaľ sa týka žalobkyne. Podľa združenia ETPA skutočnosť, že sa rozsudkom zrušilo predmetné nariadenie len pokiaľ ide o skupinu Hansol, tiež znamená, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Hansol, uvedené nariadenie je stále súčasťou právneho poriadku Únie.

(17)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že skutočnosť, že rozsudok vo veci T-440/20 ešte nebol v čase uverejnenia nariadenia o registrácii právoplatný, neznamená, že registrácia v tomto prípade nebola možná. Všeobecný súd v tejto veci podporil prax Komisie spočívajúcu v registrácii dovozu pri vykonávaní rozsudkov, čím potvrdil, že Komisia v takýchto situáciách skutočne môže registrovať dovoz. Všeobecný súd uviedol, že článok 14 základného nariadenia, ktorým sa Komisia splnomocňuje vyžadovať od vnútroštátnych orgánov, aby prijali vhodné opatrenia na registráciu dovozu, má všeobecnú pôsobnosť. Všeobecný súd konkrétne poznamenal, že „článok 14 ods. 5 tohto nariadenia nepodlieha žiadnemu obmedzeniu, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých je Komisia splnomocnená vyžadovať od vnútroštátnych colných orgánov registráciu tovaru“. Všeobecný súd ďalej uviedol, že „zbavenie Komisie práva pristúpiť k registrácii v rámci konania o opätovnom uložení konečného antidumpingového cla môže ohroziť účinnosť nariadení, ktoré môžu viesť k takémuto opätovnému uloženiu“. V každom prípade rozsudok medzičasom nadobudol právoplatnosť. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(18)

Pokiaľ ide o tvrdenie skupiny Hansol, že predmetné nariadenie už neplatí, pretože skupina Hansol, v prípade ktorej bolo zrušené, bola jediným vyvážajúcim výrobcom, ktorého sa uvedené nariadenie týka, Komisia poznamenala, že bez toho, aby sa riešila právna relevantnosť tohto tvrdenia, je toto tvrdenie vecne nesprávne. Pochopiteľne to, že v období prešetrovania neboli identifikovaní žiadni iní výrobcovia z Kórejskej republiky vyvážajúci do Únie, neznamená, že vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/763 sa uplatňuje len na skupinu Hansol. Komisia v predmetnom nariadení v skutočnosti uložila clá aj iným vyvážajúcim výrobcom prostredníctvom reziduálneho cla (14). Všeobecný súd okrem toho zrušil napadnuté nariadenie len „v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Hansol Paper Co. Ltd.“ Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(19)

Skupina Hansol ďalej vyjadrila obavu, že Komisia pravdepodobne správne nerozumie, ako napraviť otázku váženia. Skupina Hansol tvrdila, že podľa rozsudku Všeobecného súdu by sa percentuálny podiel predstavujúci ďalší predaj jumbo kotúčov spoločnosťou Schades Ltd. z celkového predaja jumbo kotúčov spoločnosťou Hansol Paper, spoločnosťou Artone a jej prepojeným obchodníkom Hansol Europe jej prepojenému obchodníkovi Schades Ltd. mal uplatniť na množstvo predaja jumbo kotúčov jej prepojeným spracovateľom (spoločnostiam Schades Nordic, Heipa a R+S) na ďalší predaj. Výsledné množstvo by sa malo pripočítať k množstvu predaja jumbo kotúčov (priameho a nepriameho) použitého na výpočet dumpingového rozpätia a odpočítať od množstva predaja jumbo kotúčov spoločnostiam Schades Nordic, Heipa a R+S na spracovanie. Na základe toho skupina Hansol poskytla prepočet váženia medzi priamym a nepriamym predajom jumbo kotúčov nezávislým zákazníkom oproti predaju prepojeným spracovateľom na ďalší predaj vo forme malých kotúčov nezávislým zákazníkom. Združenie ETPA zdôraznilo, že počas prešetrovania bola okrem spoločnosti Schades Ltd. jediným spracovateľom prepojeným so skupinou Hansol, ktorý tiež ďalej predával jumbo kotúče, spoločnosť Schades Nordic, a už len z tohto dôvodu by takýto prístup nebol v súlade s dôkazmi, ktoré má Komisia k dispozícii. Združenie ETPA takisto zdôraznilo, že hoci Všeobecný súd zistil určité chyby v prístupe, ktorý Komisia zaujala v pôvodnom prešetrovaní, nenariadil, ako postupovať pri revidovanom výpočte váženia a objasnil, že je na Komisii, aby rozhodla, aké opatrenia sú vhodné na zabezpečenie súladu s rozsudkom.

(20)

Pokiaľ ide o túto otázku, Komisia poznamenala, že metóda navrhnutá skupinou Hansol sa zásadne líši od metódy, ktorú Komisia použila pri výpočte dumpingu pre predmetné nariadenie. V danom výpočte, ktorým sa stanovujú rozpätia skupiny Hansol, Komisia vyčíslila celkový priamy a nepriamy predaj jumbo kotúčov neprepojeným zákazníkom, ktorý uskutočnila skupina Hansol ako celok, ako sa uvádza vo vyplnených dotazníkoch rôznych subjektov skupiny v ich tabuľkách predaja. Na základe toho Komisia stanovila váhu takéhoto predaja v porovnaní s váhou jumbo kotúčov určených na spracovanie na malé kotúče. Návrh skupiny Hansol uplatniť vypočítaný podiel ďalšieho predaja jumbo kotúčov spoločnosťou Schades Ltd. a nie celkový objem nákupu spoločnosti Schades Ltd na ďalších troch prepojených spracovateľov je zásadne odlišná a menej presná metóda vzhľadom na objem ďalšieho predaja jumbo kotúčov troch prepojených spracovateľov, ktorí nevyplnili dotazník, ako uviedla skupina Hansol počas konania.

(21)

Komisia ďalej objasnila, že hoci Všeobecný súd zistil, že Komisia sa dopustila chyby, keď do výpočtu nezahrnula objemy ďalšieho predaja jumbo kotúčov, ktoré v konaní uviedla spoločnosť Schades Nordic (15), nevylúčil metodiku Komisie ako takú. Komisia teda striktne rešpektovala rozhodnutie Všeobecného súdu, keď ponechala metodiku stanovenia príslušnej váhy nezmenenú, až na to, že teraz pripočítala objemy jumbo kotúčov predaných spoločnosťami Schades Nordic, Heipa a R+S, ako to vyžadoval Všeobecný súd. Tento výpočet bol bližšie vysvetlený v dôvernom poskytnutí informácií týkajúcich sa spoločnosti.

(22)

Komisia v prípade dvoch druhov výrobku vyvážaných do Únie spoločnosťou Artone vytvorila pri výpočte dumpingu normálnu hodnotu, keďže neexistoval reprezentatívny domáci predaj tejto strany. V bode 148 a bodoch 152 – 158 rozsudku vo veci T-383/17 a v bodoch 79 a 85 rozsudku vo veci C-260/20 P súdy Únie skonštatovali, že podľa znenia aj štruktúry článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia sa pri stanovení normálnej hodnoty musí prednostne zohľadniť cena skutočne zaplatená alebo splatná v bežnom obchode. Ak vývozca nepredáva podobný výrobok na domácom trhu, normálna hodnota sa stanoví prednostne na základe cien iných predajcov alebo výrobcov, a nie na základe výrobných nákladov dotknutej spoločnosti.

(23)

Jeden z dvoch druhov výrobku uvedených v odôvodnení 22 sa skutočne predával na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách a v bežnom obchode prepojenou spoločnosťou Hansol Paper, a preto Všeobecný súd skonštatoval, že Komisia porušila článok 2 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s výpočtom normálnej hodnoty pre spoločnosť Artone.

(24)

Komisia preto zrevidovala výpočet normálnej hodnoty tohto druhu výrobku tak, že vytvorenú normálnu hodnotu pre spoločnosť Artone nahradila normálnou hodnotou spoločnosti Hansol Paper, pokiaľ ide o uvedený druh výrobku.

(25)

Ďalší druh výrobku vyvážaný spoločnosťou Artone, pre ktorý bola vytvorená normálna hodnota, nevykazoval reprezentatívny domáci predaj ani zo strany spoločnosti Hansol Paper. Objem domáceho predaja spoločnosti Hansol Paper bol skutočne výrazne pod prahovou hodnotou 5 % stanovenou v článku 2 ods. 2 základného nariadenia. V dôsledku toho a podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota tohto druhu výrobku vytvorená aj pre spoločnosť Hansol Paper. Keďže reprezentatívne predajné ceny iných predajcov alebo výrobcov v bežnom obchode vo vyvážajúcej krajine chýbali, postup vytvárania normálnej hodnoty tohto druhu výrobku pre spoločnosť Artone sa zachoval.

(26)

V rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu predmetného nariadenia, boli Komisii doručené vyplnené dotazníky od skupiny Hansol, spoločnosti Artone, spoločnosti Hansol Europe (prepojený obchodník v Únii) a spoločnosti Schades UK Ltd. (prepojený obchodník/spracovateľ so sídlom v Únii). Traja spracovatelia so sídlom v Únii prepojení so skupinou Hansol, t. j. spoločnosti Schades Nordic, Heipa a R+S, požiadali o to, aby boli spoločnosti oslobodené od povinnosti vyplniť dotazník pre spoločnosti prepojené s vyvážajúcim výrobcom (príloha I k dotazníku). Tieto strany spracúvali dotknutý výrobok na malé kotúče na ďalší predaj nezávislým zákazníkom. Komisia akceptovala ich žiadosť o oslobodenie, ktorá bola podložená neexistenciou alebo obmedzeným objemom predaja dotknutého výrobku týmito stranami.

(27)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia je Komisia pri výpočte dumpingového rozpätia povinná zohľadniť všetky vývozné transakcie do Únie. Komisia s cieľom zahrnúť do výpočtu dumpingu významný objem predaja realizovaného skupinou Hansol prepojeným spracovateľom, ktorí boli oslobodení od povinnosti vyplniť dotazník, rozšírila výsledky výpočtu dumpingu tak, že uplatnila váženie dumpingových rozpätí vypočítaných na základe overených vyplnených dotazníkov spoločností Hansol Paper, Artone, Hansol Europe a Schades UK Ltd. Komisia na tieto účely priradila váhový koeficient medzi 15 % a 25 % dumpingovému rozpätiu stanovenému pre priamy predaj a predaj dotknutého výrobku prostredníctvom prepojených podnikov a váhový koeficient medzi 75 % a 85 % dumpingovému rozpätiu stanovenému pre predaj prepojeným spracovateľom na ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným stranám (16).

(28)

Všeobecný súd a Súdny dvor skonštatovali, že Komisia porušila článok 2 ods. 11 a článok 9 ods. 4 základného nariadenia. Skonštatovali, že použité váženie bolo poznačené zjavnou chybou, keďže sa nezohľadnil určitý objem dotknutého výrobku, ktorý ďalej predávala spoločnosť Schades Nordic. Objem priameho a nepriameho predaja dotknutého výrobku bol teda pri výpočte váženia podhodnotený a vo výpočtoch sa preto nezohľadnil úplný rozsah dumpingu (17).

(29)

Komisia vzhľadom na zistenia súdov Únie, ktoré boli zhrnuté v odôvodnení 28, výpočet váženia revidovala. Urobila to tak, že k objemu priameho a nepriameho predaja dotknutého výrobku použitého na tento výpočet pripočítala objem ďalšieho predaja jumbo kotúčov skupiny Hansol realizovaného prostredníctvom spoločnosti Schades Nordic, ako uviedla skupina Hansol počas prešetrovania. Váhový koeficient priameho a nepriameho predaja dotknutého výrobku skupiny Hansol v porovnaní s jej celkovým predajom do Únie sa následne zvýšil o 0,7 percentuálneho bodu, zatiaľ čo váhový koeficient jej predaja prepojeným spracovateľom na ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným stranám sa znížil o rovnaký percentuálny podiel.

(30)

Komisia prepočítala dumpingové rozpätie pre skupinu Hansol tak, že nahradila vytvorenú normálnu hodnotu jedného druhu výrobku predávaného spoločnosťou Artone normálnou hodnotou na základe predajnej ceny tohto druhu výrobku na domácom trhu dosahovanej spoločnosťou Hansol Paper, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 24, a tak, že zrevidovala váženie stanovených dumpingových rozpätí pre oba druhy predaja, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29.

(31)

Na základe toho sa revidovaný konečný vážený priemer dumpingového rozpätia skupiny Hansol vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, znížil z úrovne 10,3 % na úroveň 10,2 %.

(32)

V predmetnom nariadení sa na výpočet rozpätia podhodnotenia ceny skupiny Hansol uplatnilo rovnaké váženie, aké sa uplatnilo na dumpingové rozpätia jednak pre priamy a nepriamy predaj dotknutého výrobku a jednak pre predaj prepojeným spracovateľom na ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným stranám.

(33)

Súdy Únie skonštatovali, že chyba, ktorá ovplyvnila výpočet váženia predaja, ovplyvnila aj výpočet cenového podhodnotenia a posúdenie vplyvu dumpingového dovozu na podobné výrobky výrobného odvetvia Únie (18).

(34)

Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia, Komisia vykonala rozsudok Súdneho dvora tak, že uplatnila revidované koeficienty váženia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29, taktiež na rozpätia podhodnotenia ceny jednak pre priamy a nepriamy predaj dotknutého výrobku a jednak pre predaj prepojeným spracovateľom na ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným stranám.

(35)

Výsledkom porovnania, vyjadreným ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania, bolo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 9,3 %.

(36)

Rozpätie podhodnotenia ceny zistené počas prešetrovania, ktoré viedlo k predmetnému nariadeniu, bolo na úrovni 9,4 %. Vzhľadom na nevýznamný rozdiel medzi týmto rozpätím a revidovaným rozpätím podhodnotenia ceny dospela Komisia k záveru, že táto zmena neodôvodňuje opätovné posúdenie analýzy ujmy alebo príčinnej súvislosti. Preto potvrdila zistenia v tejto súvislosti tak, ako sú zhrnuté v oddieloch 4 a 5 nariadenia, ktorým sa ukladajú predbežné opatrenia (19), a v odôvodnení 102 predmetného nariadenia.

(37)

Komisia 14. novembra 2022 informovala všetky zainteresované strany o uvedených zisteniach, na základe ktorých zamýšľala opätovne uložiť antidumpingové clo na dovoz určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike vyrobeného skupinou Hansol a upraviť reziduálne clo, a to na základe skutočností získaných a predložených v súvislosti s pôvodným prešetrovaním. V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií boli doručené pripomienky od skupiny Hansol, združenia ETPA a vlády Kórejskej republiky.

(38)

Vláda Kórejskej republiky vyjadrila obavy v súvislosti so spôsobom, akým Komisia vykonala rozsudky súdov Únie, pretože podľa jej názoru revidované výpočty dumpingu v plnom rozsahu nenapravili chyby zistené v týchto rozsudkoch. Vláda Kórejskej republiky však ďalej nešpecifikovala, v akom zmysle sa mala Komisia dopustiť chyby.

(39)

Združenie ETPA dôrazne podporilo zamýšľané kroky Komisie.

(40)

Skupina Hansol vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia nenapravila chybu v súvislosti s výpočtom normálnej hodnoty. Skupina Hansol takisto tvrdila, že Komisia nenapravila chybu pri vážení, ktorú zistil Všeobecný súd a ktorú potvrdil Súdny dvor.

(41)

Skupina Hansol tvrdila, že súhlasí s tým, že Komisia vykonala rozsudky súdov Únie tak, že na porovnanie s vývoznou cenou spoločnosti Artone použila predajnú cenu spoločnosti Hansol Paper na domácom trhu pre druh výrobku, ktorý táto strana predávala na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách a v bežnom obchode (pozri odôvodnenie 23 a 24). Skupina Hansol však nesúhlasila s tým, že Komisia tak neurobila v prípade iného druhu výrobku, ktorý spoločnosť Artone nepredávala na domácom trhu, ako je vysvetlené v odôvodnení 25.

(42)

Skupina Hansol tvrdila, že Komisia mala aj v tomto prípade použiť predajné ceny tohto spoločnosti Hansol Paper pre tento druh výrobku, ďalej len „druh výrobku X“ (skutočné číslo druhu výrobku je dôverné). Tvrdila, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia by mala „prednostne“ použiť predajné ceny iných strán, ak sú k dispozícii. V tejto súvislosti tvrdila, že celý predaj druhu výrobku X skupinou Hansol na domácom trhu bol ziskový, a preto sa vytvorená normálna hodnota tohto druhu výrobku pre spoločnosť Hansol Paper rovnala normálnej hodnote založenej na predajných cenách. Keďže sa vytvorená normálna hodnota rovnala predajnej cene, skupina Hansol tvrdila, že Komisia mala povinnosť použiť predajnú cenu spoločnosti Hansol Paper.

(43)

Komisia s tým nesúhlasila. Po prvé, objasnila, že Všeobecný súd potvrdil, že podľa článku 2 ods. 3 prvého pododseku základného nariadenia, ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo ak je takýto predaj nedostatočný, Komisia sa má odchýliť od zásady používania predajných cien na stanovenie normálnej hodnoty a má založiť normálnu hodnotu na cenách iných predajcov alebo výrobcov alebo, ak tieto ceny nie sú k dispozícii, vypočítať normálnu hodnotu na základe výrobných nákladov. Súd v bode 150 rozsudku vo veci T-383/17 spresnil, že nedostatočný predaj sa vzťahuje na situáciu, keď predaj podobného výrobku vo vyvážajúcej krajine predstavuje menej ako 5 % objemu predaja dotknutého výrobku do Únie. Všeobecný súd teda potvrdil, že v tomto scenári Komisia nemá použiť predajné ceny na domácom trhu (20). V tomto prípade objem predaja druhu výrobku X spoločnosti Hansol Paper na domácom trhu predstavoval menej ako 1 % predaja tohto druhu výrobku do Únie, čo je výrazne pod prahovou hodnotou 5 % uvedenou v článku 2 ods. 2 základného nariadenia, a preto normálnu hodnotu tohto druhu výrobku vytvorila Komisia. Pripomenula tiež, že skupina Hansol počas prešetrovania nikdy netvrdila, že Komisia nemala vytvoriť normálnu hodnotu tohto druhu výrobku pre spoločnosť Hansol Paper. Ako už bolo vysvetlené, Komisia vytvorila normálnu hodnotu druhu výrobku X pre spoločnosť Artone, keďže neexistoval žiadny ďalší spolupracujúci výrobca a Komisia vytvorila normálnu hodnotu druhu výrobku X pre spoločnosť Hansol Paper, pretože nebola preto k dispozícii žiadna alternatívna predajná cena tohto druhu výrobku na domácom trhu.

(44)

Po druhé, samotná skutočnosť, že vytvorená normálna hodnota daného druhu výrobku je totožná s jeho predajnou cenou, z nej nerobí normálnu hodnotu založenú na predajných cenách. Normálna hodnota stanovená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia je vytvorená normálna hodnota. Na účely výpočtu dumpingu sa preto táto vytvorená normálna hodnota nemôže použiť na porovnanie s vývoznými cenami iných strán, keďže v základnom nariadení sa na to nevzťahuje žiadne ustanovenie. Tvrdenie skupiny Hansol, že na základe rozsudkov súdov Únie mala Komisia pri výpočte dumpingu spoločnosti Artone pre tento konkrétny druh výrobku použiť predajnú cenu spoločnosti Hansol Paper na domácom trhu, sa preto zamietlo.

(45)

Skupina Hansol ďalej tvrdila, že Komisia správne nepochopila metódu, ktorú mala použiť na opravu chyby pri vážení. Skupina Hansol sa odvolala na bod 86 rozsudku vo veci T-383/17 a bod 64 rozsudku vo veci C-260/20 P, a tvrdila, že Komisia mala zohľadniť podiel predaja spoločnosti Schades UK Ltd. bez spracovania na predaji spoločnosti Hansol iným prepojeným obchodníkom, a nie jednoducho pripočítať objem predaja spoločnosti Schades Nordic bez spracovania k priamemu a nepriamemu predaju spoločnosti Hansol nezávislým zákazníkom. Skupina Hansol takisto uviedla, že ak by sa Všeobecný súd domnieval, že Komisia opraví chybu vo vážení tak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29, nedospel by vzhľadom na obmedzený vplyv k záveru, že chyba vo vážení mohla ovplyvniť výpočet cenového podhodnotenia a posúdenie vplyvu dumpingového dovozu na podobné výrobky výrobného odvetvia Únie.

(46)

V prvom rade, tvrdenie skupiny Hansol naznačuje, že Komisia použila výber vzorky, t. j. že uplatnila článok 17 ods. 1 základného nariadenia, keď sa rozhodla použiť údaje spoločnosti Schades UK Ltd. na výpočet dumpingového rozpätia pre predaj dotknutého výrobku prepojeným spracovateľom. Komisia poznamenala, že v bodoch 63 až 69 rozsudku vo veci T-383/17 Všeobecný súd rovnaké tvrdenie zamietol. Komisia sa skutočne rozhodla vypočítať dumpingové rozpätie predaja skupiny Hansol ďalším trom prepojeným spracovateľom na základe vývozných cien spoločnosti Schades UK Ltd, pretože túto spoločnosť považovala za najvhodnejšiu na poskytnutie najpresnejších údajov, pokiaľ ide o väčšinu predaja skupiny Hansol prepojeným spracovateľom v Únii na následný ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným zákazníkom (21). Na účely výpočtu dumpingu skupiny Hansol Komisia usúdila, že spoločnosť Schades UK Ltd. bola jediným spracovateľom prepojeným so skupinou Hansol, ktorý ďalej predával dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom. Súdy Únie považovali tento záver za nesprávny vzhľadom na dostupné dôkazy v spise, pokiaľ ide o spoločnosť Schades Nordic.

(47)

Komisia poznamenala, že skupina Hansol jej v pôvodnom prešetrovaní oznámila, že spoločnosť Schades Nordic ďalej predala [170 – 190] ton bez spracovania nezávislým zákazníkom. Takisto uviedla, že ďalší dvaja prepojení spracovatelia, ktorí boli oslobodení od povinnosti vyplniť dotazník, Heipa a R+S, neuskutočnili žiadny ďalší predaj bez spracovania (22). Skupina Hansol neposkytla žiadne dôkazy o predaji jumbo kotúčov spoločnosťou Heipa alebo R+S. Tvrdenie spoločnosti Hansol bolo preto v priamom rozpore s informáciami, ktoré poskytla počas prešetrovania.

(48)

V rozsudku vo veci C-260/20 P Súdny dvor jasne uviedol, že Komisia nemôže vylúčiť informácie poskytnuté zainteresovanými stranami len z toho dôvodu, že boli predložené inak ako vyplnením antidumpingového dotazníku (23). Komisia po opätovnom otvorení prešetrovania vyhovela tomuto zisteniu, keďže zohľadnila informácie poskytnuté skupinou Hansol v rámci prešetrovania o ďalšom predaji jumbo kotúčov spoločnosťami Schades Nordic, Heipa a R+S. Keďže skupina Hansol oznámila, že spoločnosti Heipa a R+S nepredávali dotknutý výrobok ďalej, nebola potrebná žiadna oprava, pokiaľ ide o objemy stanovené pre tieto strany.

(49)

Okrem toho skupina Hansol založila svoje tvrdenie, že Komisia by mala uplatniť podiel predaja spoločnosti Schades UK Ltd. bez spracovania na troch ďalších prepojených obchodníkov spoločnosti Hansol, najmä na texte bodu 86 rozsudku vo veci T-383/17, ktorý znie: […] je potrebné poznamenať, že Komisia sa rozhodla použiť údaje spoločnosti Schades (UK Ltd) na výpočet dumpingového rozpätia predaja uskutočneného žalobkyňou ostatným trom prepojeným spracovateľom. […]. V tejto súvislosti tiež odkázala na vyjadrenie Súdneho dvora v bode 64 rozsudku vo veci C-260/20 P takto: „Ako totiž vyplýva z bodov 85 a 86 napadnutého rozsudku, Komisia sa rozhodla použiť údaje spoločnosti Schades (UK Ltd) na výpočet dumpingového rozpätia z predaja spoločnosti Hansol ostatným trom prepojeným spracovateľom. […] Vzhľadom na to, že Komisia vedela, že Schades (Nordic) ďalej predala určité množstvá posudzovaného výrobku nezávislým zákazníkom bez spracovania, Všeobecný súd usúdil, že mala túto situáciu zohľadniť v rámci predaja posudzovaných výrobkov iným prepojeným spracovateľom. […]“.

(50)

Komisia usúdila, že skupina Hansol nesprávne porozumela vyhláseniam súdov Únie. Údaje spoločnosti Schades UK Ltd sa skutočne použili na výpočet dumpingového rozpätia predaja skupiny Hansol ďalším trom prepojeným spracovateľom, keďže dumpingové rozpätie stanovené pre spoločnosť Schades UK Ltd. v súvislosti s predajom jumbo kotúčov spracovaných na malé kotúče sa uplatnilo na uplatniteľné objemy určené na spracovanie s pôvodom v Kórei predané týmto ďalším trom prepojeným spracovateľom. V bode 64 však Súdny dvor uviedol, že reprezentatívny charakter údajov spoločnosti Schades UK Ltd. „totiž vôbec nevylučuje, že výpočet založený na týchto údajoch môže byť chybný z dôvodu nezohľadnenia všetkých relevantných údajov v tejto súvislosti.“ Inými slovami, Súdny dvor zistil, že použitie spoločnosti Schades UK Ltd. ako reprezentatívnej spoločnosti pre predaj skupiny Hansol ostatným prepojeným spracovateľom neznamená, že Komisia si mohla dovoliť nezohľadniť dôkazy v spise, pokiaľ ide o predaj jumbo kotúčov nezávislým zákazníkom, ktorý oznámila spoločnosť Schades Nordic. Súd nevyžadoval, aby Komisia v predaji skupiny Hansol jej ostatným prepojeným obchodníkom odzrkadlila alebo uplatnila rovnaký podiel predaja spoločnosti Schades Ltd bez spracovania. To by bolo v rozpore so skutočnými dôkazmi v spise, ktoré skupina Hansol nespochybnila. Komisia pri opätovnom otvorení prešetrovania a na rozdiel od predchádzajúceho prešetrovania v plnej miere zohľadnila množstvá jumbo kotúčov predaných prepojeným spracovateľom skupiny Hansol v Únii, ktorí ďalej predávali jumbo kotúče bez spracovania.

(51)

Všeobecný súd a Súdny dvor zistili chybu, pokiaľ ide o [170 – 190] ton ďalšieho predaja dotknutého výrobku nezávislým zákazníkom spoločnosťou Schades Nordic, keďže tento ďalší predaj, o ktorom skupina Hansol v konaní informovala inak než prostredníctvom vyplneného dotazníka, Komisia nezohľadnila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29, k oprave došlo pripočítaním objemu ďalšieho predaja jumbo kotúčov spoločnosti Hansol prostredníctvom spoločnosti Schades Nordic, ako ho uviedla spoločnosť Hansol počas prešetrovania, k objemu priameho a nepriameho predaja dotknutého výrobku. Nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie úpravy, keďže skupina Hansol oznámila, že spracovatelia Heipa a R+S neuskutočnili žiadny ďalší predaj dotknutého výrobku nezávislým zákazníkom.

(52)

Komisia napokon odmietla, že by skutočnosť, že oprava vykonaná Komisiou má len malý vplyv na rozpätie podhodnotenia ceny a žiadny vplyv na analýzu ujmy a príčinnej súvislosti, preukazovala, že nesprávne pochopila rozsudky súdov Únie. V rozsudku Všeobecného súdu sa uvádza, že „nemožno vylúčiť“, že pochybenie Komisie mohlo mať vplyv, a nie, že malo vplyv na analýzu ujmy a príčinnej súvislosti (24). V rovnakom duchu Súdny dvor v bode 62 uviedol: „Skutočnosť, že vzhľadom na uvedené údaje bolo prinajmenšom možné, že Komisia priradila príliš veľkú váhu predajom prepojeným spracovateľom na spracovanie do malých kotúčov, čím zvýšila dumping skutočne uplatňovaný spoločnosťou Hansol, postačovala na spochybnenie spoľahlivosti a objektívnosti posúdenia Komisie, čo sa týka dumpingu uplatňovaného spoločnosťou Hansol.“ Preto skutočnosť, že oprava váženia mala malý vplyv na revidované cenové podhodnotenie, nepreukazuje nič iné ako to, že chyba, ktorú Všeobecný súd zistil, bola nepodstatná. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(53)

Chyba, ktorú zistil Všeobecný súd v súvislosti s vážením predaja a ktorú potvrdil Súdny dvor, ovplyvnila aj výpočet rozpätia ujmy. Komisia vykonala rozsudky súdov Únie tak, že uplatnila revidované koeficienty váženia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29, taktiež na rozpätia ujmy jednak pre priamy a nepriamy predaj dotknutého výrobku a jednak pre predaj prepojeným spracovateľom na ďalší predaj ako malé kotúče neprepojeným stranám.

(54)

Výsledok porovnania viedol k rozpätiu ujmy pre spoločnosť Hansol vo výške 36,9 %, zatiaľ čo rozpätie ujmy stanovené počas prešetrovania, ktoré viedlo k predmetnému nariadeniu, bolo vo výške 37 % (25). Keďže opätovne stanovené dumpingové rozpätie je nižšie než rozpätie ujmy, v súlade s platnými pravidlami by sa sadzba antidumpingového cla mala stanoviť na úrovni miery dumpingu. Sadzba opätovne uloženého antidumpingového cla pre Hansol je preto vo výške 10,2 %.

(55)

Komisia pripomenula, že antidumpingové clo bolo uložené ako pevná suma v eurách za tonu čistej hmotnosti. Revidovaná sadzba konečného cla vo výške 10,2 % predstavuje pevnú colnú sadzbu vo výške 103,16 EUR za tonu čistej hmotnosti.

(56)

Komisia takisto pripomenula, že úroveň spolupráce v tomto prípade bola vysoká, keďže dovoz skupiny Hansol predstavoval celkový vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Preto bolo reziduálne antidumpingové clo stanovené na úrovni spolupracujúcej spoločnosti. V dôsledku toho sa sadzba reziduálneho konečného cla uplatniteľná na všetky ostatné spoločnosti revidovala na pevnú colnú sadzbu vo výške 103,16 EUR za tonu čistej hmotnosti.

(57)

Zrevidovaná úroveň antidumpingového cla sa uplatňuje bez akéhokoľvek časového prerušenia od nadobudnutia účinnosti predmetného nariadenia (konkrétne od 4. mája 2017). Colným orgánom sa nariaďuje, aby vybrali príslušnú sumu z dovozu týkajúceho sa výrobkov skupiny Hansol a vrátili prípadnú sumu, ktorá sa v súlade s uplatniteľnými colnými predpismi doteraz vybrala nad stanovený rámec.

(58)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (26), ak sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(59)

Na základe uvedených skutočností Komisia považovala za vhodné opätovne uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitého ľahkého termopapiera s plošnou hmotnosťou 65 g/m2 alebo menej; v kotúčoch so šírkou 20 cm alebo viac, s hmotnosťou kotúča (vrátane papiera) 50 kg alebo viac a priemerom kotúča (vrátane papiera) 40 cm alebo viac („jumbo kotúče“); s podkladovým náterom na jednej alebo na oboch stranách alebo bez neho; natretého teplocitlivou látkou na jednej alebo oboch stranách; a s vrchným náterom alebo bez neho, v súčasnosti patriaceho pod číselné znaky KN ex 4809 90 00, ex 4811 90 00, ex 4816 90 00 a ex 4823 90 85 (kódy TARIC: 4809900010, 4811900010, 4816900010, 4823908520), s pôvodom v Kórejskej republike v podobe pevnej colnej sadzby na úrovni 103,16 EUR za tonu.

(60)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané ošípané a diviačiu zver a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín.

(2)

Nariadením (EÚ) 2016/429 sa stanovuje legislatívny rámec na prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí. Africký mor ošípaných zodpovedá vymedzeniu choroby zo zoznamu uvedenému v danom nariadení a podlieha v ňom stanoveným pravidlám prevencie a kontroly. Okrem toho sa v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/1882 (2) uvádza africký mor ošípaných ako choroba kategórií A, D a E, ktorá postihuje zvieratá čeľade Suidae, zatiaľ čo delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687 (3) sa dopĺňajú pravidlá kontroly chorôb kategórií A, B a C stanovené v nariadení (EÚ) 2016/429 vrátane opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných.

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (4) sa stanovujú pravidlá v oblasti zdravia zvierat týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov s cieľom predchádzať rizikám pre zdravie zvierat vyplývajúcim z uvedených vedľajších produktov a minimalizovať ich. Okrem toho sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 (5) stanovujú určité pravidlá v oblasti zdravia zvierat týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1069/2009, vrátane pravidiel týkajúcich sa požiadaviek na certifikáciu pri premiestňovaní zásielok uvedených vedľajších produktov do Únie. Uvedené nariadenia nezahŕňajú všetky osobitné podrobnosti a aspekty súvisiace s rizikom šírenia afrického moru ošípaných prostredníctvom vedľajších živočíšnych produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III a prostredníctvom vedľajších živočíšnych produktov získaných z diviačej zveri z reštrikčných pásiem I, II a III. Preto je vhodné v tomto nariadení stanoviť osobitné opatrenia na kontrolu chorôb súvisiace s uvedenými vedľajšími živočíšnymi produktmi a premiestňovaním zásielok takýchto vedľajších živočíšnych produktov z reštrikčných pásiem I, II a III.

(4)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 (6) bolo prijaté v rámci nariadenia (EÚ) 2016/429 a stanovujú sa v ňom osobitné opatrenia na kontrolu chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré majú členské štáty uvedené v prílohe I k danému nariadeniu uplatňovať počas obmedzeného obdobia v reštrikčných pásmach I, II a III, ako sa uvádzajú v danej prílohe. Pravidlá stanovené v uvedenom vykonávacom nariadení boli v čo najväčšej miere zosúladené s medzinárodnými normami, ako sú normy stanovené v kapitole 15.1 „Infekcia vírusom afrického moru ošípaných“ Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (7) (ďalej len „kódex WOAH“).

(5)

V tomto nariadení by sa mal takisto stanoviť regionalizačný prístup, ktorý by sa mal uplatňovať popri opatreniach na kontrolu chorôb stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687, a mali by sa v ňom uviesť reštrikčné pásma členských štátov postihnutých výskytom ohnísk afrického moru ošípaných alebo ohrozených z dôvodu blízkosti k takýmto ohniskám (dotknuté členské štáty). Uvedené reštrikčné pásma by sa mali rozlišovať podľa epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných a podľa úrovne rizika a mali by sa klasifikovať ako reštrikčné pásma I, II a III, pričom v reštrikčnom pásme III by sa mali uviesť oblasti s najvyšším stupňom rizika šírenia uvedenej choroby a s najdynamickejšou nákazovou situáciou u držaných ošípaných. Uvedené reštrikčné pásma by sa mali navyše uviesť v prílohe I k tomuto nariadeniu, pričom by sa mali zohľadniť informácie o situácii v súvislosti s chorobou, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov, vedecky podložené zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v dôsledku výskytu afrického moru ošípaných, usmernenia Únie týkajúce sa afrického moru ošípaných dohodnuté s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá a verejne dostupné na webovom sídle Komisie (8), ako aj úroveň rizika šírenia afrického moru ošípaných a celková epidemiologická situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných v dotknutom členskom štáte a v susedných členských štátoch alebo tretích krajinách, ak je to relevantné. Okrem toho by sa akékoľvek následné zmeny vo vymedzení reštrikčných pásiem I, II a III uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu mali zakladať na podobných hľadiskách, ktoré sa uplatnili pri zaradení daných pásiem do zoznamu a mali by sa zohľadniť medzinárodné normy, ako je napríklad kódex WOAH, podľa ktorého choroba nesmie byť v pásme alebo krajine prítomná počas obdobia najmenej dvanástich mesiacov. V určitých situáciách by sa toto obdobie malo skrátiť na tri mesiace s ohľadom na odôvodnenie, ktoré poskytol príslušný orgán dotknutého členského štátu, vedecky podložené zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v dôsledku výskytu afrického moru ošípaných, ako aj na usmernenia dostupné na úrovni Únie.

(6)

Od prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa epidemiologická situácia v Únii zmenila a členské štáty nadobudli nové skúsenosti a poznatky o epidemiológii afrického moru ošípaných. Preto je vhodné preskúmať a upraviť súčasné osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných stanovené v uvedenom vykonávacom nariadení s prihliadnutím na spomínaný vývoj a s cieľom zabrániť šíreniu danej choroby v Únii. V osobitných opatreniach na kontrolu choroby stanovených v tomto nariadení by sa preto mali zohľadniť skúsenosti získané pri uplatňovaní vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605.

(7)

Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/605 sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na premiestňovanie z reštrikčných pásiem I, II a III, pokiaľ ide o zásielky ošípaných držaných v uvedených reštrikčných pásmach a produkty z nich. Premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III a produktov z nich v rámci reštrikčných pásiem však takisto predstavuje riziká súvisiace so šírením uvedenej choroby a prispieva k dlhodobému pretrvávaniu choroby v uvedených reštrikčných pásmach. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných v dotknutých členských štátoch je preto vhodné stanoviť osobitné zákazy a opatrenia na zmiernenie rizika, pokiaľ ide o premiestňovanie zásielok držaných ošípaných v rámci uvedených reštrikčných pásiem, a zodpovedajúcim spôsobom rozšíriť rozsah pôsobnosti súčasných osobitných opatrení na kontrolu chorôb stanovených v pravidlách Únie.

(8)

S cieľom zabezpečiť účinnú a rýchlu reakciu na vznikajúce riziká, ako je potvrdenie výskytu ohniska afrického moru ošípaných v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby, boli v minulosti v relevantných prípadoch prijaté jednotlivé vykonávacie rozhodnutia Komisie s cieľom urýchlene identifikovať na úrovni Únie reštrikčné pásmo pre výskyt ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných, ktoré zahŕňalo ochranné pásmo a pásmo dohľadu, alebo infikované pásmo v prípade výskytu ohniska uvedenej choroby u diviačej zveri, ako sa stanovuje v delegovanom nariadení (EÚ) 2020/687. S cieľom zabezpečiť jasnosť a transparentnosť pravidiel Únie je vhodné, aby po potvrdení výskytu ohniska afrického moru ošípaných u držaných ošípaných alebo diviačej zveri v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby boli dotknuté oblasti identifikované na úrovni Únie ako ochranné pásmo a pásmo dohľadu alebo v prípade diviačej zveri ako infikované pásmo a uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu s trvaním uvedenej regionalizácie. S cieľom zabezpečiť územnú kontinuitu reštrikčných pásiem pre držané ošípané alebo diviačiu zver by v osobitných situáciách a s prihliadnutím na prípadné posúdenie rizika malo byť takisto možné zaradiť pásma bez predchádzajúceho výskytu choroby po potvrdení výskytu ohniska afrického moru ošípaných ako reštrikčné pásma II alebo III do zoznamu v prílohe I k tomuto nariadeniu namiesto ich uvedenia v prílohe II k tomuto nariadeniu.

(9)

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných u diviačej zveri v Únii by sa osobitné opatrenia na kontrolu chorôb vrátane príslušných výnimiek, ktoré sú uplatniteľné na reštrikčné pásma II stanovené v tomto nariadení, mali okrem opatrení stanovených v článkoch 63 až 66 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 uplatňovať aj v infikovaných pásmach uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu. Vzhľadom na bezprostredné riziko ďalšieho šírenia uvedenej choroby zistenej u diviačej zveri by sa však nemalo povoliť premiestňovanie zásielok držaných ošípaných a produktov z nich do iných členských štátov a do tretích krajín z infikovaných pásiem uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu.

(10)

V článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa stanovuje výnimka z požiadavky na oplotenie neprekonateľné pre ošípané, ktorá sa týka určitých zariadení pre držané ošípané, a to na obdobie troch mesiacov po potvrdení prvého ohniska afrického moru ošípaných v členskom štáte za určitých podmienok. Vzhľadom na osobitnú situáciu, ktorá môže nastať v členských štátoch, keď takéto oplotenia neprekonateľné pre ošípané nie je možné z technických a administratívnych dôvodov vybudovať v krátkom čase, je vhodné v tomto nariadení stanoviť predĺžené obdobie šiestich mesiacov, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie osobitných pravidiel na kontrolu afrického moru ošípaných v členskom štáte alebo pásme bez predchádzajúceho výskytu choroby.

(11)

V článkoch 166 a 167 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa vyžaduje, aby zásielky produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat vyprodukovaných alebo spracovaných v zariadeniach, potravinárskych podnikoch alebo pásmach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania, sprevádzali certifikáty zdravia zvierat. V článku 19 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa stanovujú povinnosti prevádzkovateľov, pokiaľ ide o certifikáty zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov vrátane čriev získaných z ošípaných z reštrikčných pásiem I, II a III, a uvádzajú sa v ňom zásielky, v prípade ktorých môže zdravotná alebo identifikačná značka nahradiť certifikát zdravia zvierat na premiestňovanie určitých zásielok z uvedených reštrikčných pásiem. S cieľom zabezpečiť vykonávanie osobitných pravidiel na kontrolu afrického moru ošípaných je potrebné v tomto nariadení prispôsobiť ustanovenia týkajúce sa zoznamu zariadení, v prípade ktorých môže príslušný orgán dotknutého členského štátu nahradiť certifikát zdravia zvierat zdravotnou alebo identifikačnou značkou na premiestňovanie určitých zásielok.

(12)

V článku 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa stanovujú osobitné zákazy v súvislosti s premiestňovaním zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II a III z uvedených reštrikčných pásiem. V článku 31 uvedeného vykonávacieho nariadenia sa navyše stanovujú osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme II z uvedeného reštrikčného pásma na územie toho istého členského štátu. Vzhľadom na vysokú úroveň opatrení biologickej bezpečnosti zavedených v schválenom zariadení pre zárodočné produkty by sa v tomto nariadení mali stanoviť osobitné podmienky udeľovania výnimiek, ktorými sa povoľuje premiestňovanie zásielok zárodočných produktov získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III z uvedeného reštrikčného pásma na územie toho istého členského štátu. Okrem iných podmienok by príslušný orgán dotknutého členského štátu mal takéto premiestňovanie povoliť len vtedy, ak boli darcovia a darkyne držané v schválených zariadeniach pre zárodočné produkty od narodenia alebo počas obdobia najmenej troch mesiacov pred odberom zárodočných produktov, ako sa stanovuje v kódexe WOAH. Na základe kódexu WOAH je vhodné stanoviť aj povinnosť aspoň raz ročne testovať na africký mor ošípaných všetky držané ošípané v schválených zariadeniach pre zárodočné produkty, z ktorých je povolené premiestňovanie zásielok zárodočných produktov z reštrikčného pásma III.

(13)

V článku 14 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa stanovujú všeobecné podmienky udeľovania výnimiek z osobitných zákazov v súvislosti s premiestňovaním zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III z uvedených pásiem. V článku 14 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia sa odkazuje na všeobecnú podmienku stanovenú v článku 28 ods. 2 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687, podľa ktorej sa vyžaduje, aby sa všetky povolené premiestnenia v ochrannom pásme vykonávali výlučne po určených trasách. Vzhľadom na iné zavedené opatrenia na zmiernenie rizika pri premiestňovaní zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a s cieľom vyhnúť sa zbytočným obmedzeniam by sa mal odkaz na všeobecné podmienky udeľovania výnimiek zo zákazov v ochrannom pásme podľa článku 28 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687 nahradiť odkazom na všeobecné podmienky udeľovania výnimiek zo zákazov relevantných pre pásmo dohľadu podľa článku 43 uvedeného delegovaného nariadenia, v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby sa každé schválené premiestňovanie vykonalo prednostne po hlavných diaľniciach alebo hlavných železničných cestách.

(14)

V článku 35 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa stanovujú osobitné podmienky povoľovania premiestňovania zásielok materiálov kategórie 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčných pásmach II z uvedených reštrikčných pásiem na území toho istého členského štátu na účely spracovania vedľajších živočíšnych produktov tlakovou sterilizáciou alebo určitými alternatívnymi metódami, výroby krmív pre spoločenské zvieratá a transformácie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov na bioplyn alebo kompost, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1069/2009. Vzhľadom na účinnosť príslušných metód spracovania na zmiernenie rizika, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, je vhodné takisto stanoviť v tomto nariadení osobitné podmienky povoľovania premiestňovania zásielok materiálov kategórie 3 získaných z ošípaných držaných v reštrikčnom pásme III z uvedeného reštrikčného pásma na území toho istého členského štátu na účely spracovania vedľajších živočíšnych produktov tlakovou sterilizáciou alebo určitými alternatívnymi metódami, výroby krmív pre spoločenské zvieratá a transformácie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov na bioplyn alebo kompost.

(15)

V článku 44 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 sa stanovujú osobitné zdravotné, prípadne identifikačné značky pre určité produkty živočíšneho pôvodu. Tieto produkty by mali byť označené osobitnou zdravotnou, prípadne identifikačnou značkou, ktorá nemá oválny tvar a ktorú si nemožno zamieňať so zdravotnou alebo identifikačnou značkou stanovenou v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (9). Vzhľadom na pravidlá stanovené v uvedenom nariadení a na účinné uplatňovanie osobitných pravidiel kontroly chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, pokiaľ ide o premiestňovanie určitých zásielok čerstvého mäsa a mäsových výrobkov získaných z držaných ošípaných alebo diviačej zveri v rámci reštrikčných pásiem alebo z nich, a v záujme jasnosti by sa mala stanoviť konkrétna podoba osobitných značiek v tomto nariadení, ktoré poskytuje komplexný súbor technických opatrení na kontrolu uvedenej choroby. Okrem toho by sa malo zaviesť prechodné obdobie na harmonizáciu podoby takýchto osobitných značiek, aby sa zohľadnila osobitná situácia príslušných orgánov a prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v členských štátoch postihnutých africkým morom ošípaných, ktorí musia prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

(16)

Zo skúseností získaných v boji proti africkému moru ošípaných v Únii vyplýva, že na prevenciu šírenia tejto choroby v zariadeniach pre držané ošípané sú potrebné určité opatrenia na zmiernenie rizika a posilnené opatrenia biologickej bezpečnosti. Tieto opatrenia by sa mali stanoviť v prílohe III k tomuto nariadeniu a mali by sa týkať zariadení, na ktoré sa vzťahujú výnimky stanovené na premiestňovanie zásielok ošípaných držaných v reštrikčných pásmach I, II a III.

(17)

Od dátumu prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605 došlo v epidemiologickej situácii v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii k ďalším zmenám vo viacerých členských štátoch, a to najmä v populáciách diviačej zveri, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri prenose a pretrvávaní vírusu v Únii. Napriek opatreniam na kontrolu chorôb, ktoré prijali členské štáty v súlade s pravidlami Únie, je diviačia zver naďalej hlavným zdrojom prenosu a pretrvávania výskytu uvedenej choroby v Únii. V dôsledku pohybu diviačej zveri, resp. šírenia prostredníctvom prenosu infikovaných materiálov ľuďmi predstavujú ohniská uvedenej choroby u ošípaných riziko aj pre členské štáty bez výskytu tejto choroby. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v Únii, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, by sa členské štáty mali skoordinovať a prijať konzistentné kontrolné opatrenia. Uplatňovanie osobitných opatrení na kontrolu chorôb pred zavlečením afrického moru ošípaných bolo takisto predmetom vedeckého odporúčania, ktoré poskytol Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo svojom vedeckom stanovisku z 12. júna 2018 k africkému moru ošípaných u diviakov (10) a bolo odporučené aj vo vedeckej správe z 18. decembra 2019 o epidemiologických analýzach afrického moru ošípaných v Európskej únii (11).

(18)

S cieľom zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných diviačou zverou je preto nesmierne dôležitá dobrá koordinácia opatrení členských štátov, aby sa predišlo duplicite úsilia. V tomto nariadení by sa preto mala členským štátom stanoviť povinnosť vypracovať národné akčné plány pre diviačiu zver s cieľom zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných v Únii zabezpečením koordinovaného a konzistentného prístupu vo všetkých členských štátoch (ďalej len „národné akčné plány“). V minimálnych požiadavkách na národné akčné plány sa by mali zohľadňovať vedecké odporúčania poskytnuté úradom EFSA, najmä pokiaľ ide o preventívne opatrenia na zníženie a stabilizáciu hustoty diviakov pred zavlečením tejto choroby, pasívny dohľad, opatrenia biologickej bezpečnosti počas lovu diviačej zveri s cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup v členských štátoch. Tieto národné akčné plány a ročné výsledky ich vykonávania by sa mali predložiť Komisii a ostatným členským štátom.

(19)

Opatrenia na riadenie diviačej zveri prijaté v kontexte národných akčných plánov by mali byť v relevantnom prípade v súlade s pravidlami Únie v oblasti životného prostredia vrátane požiadaviek na ochranu prírody, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (12) a smernici Rady 92/43/EHS (13).

(20)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii, ako aj nové skúsenosti a poznatky získané v Únii, a s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby, by sa mali v tomto nariadení stanoviť revidované a rozšírené osobitné pravidlá na kontrolu chorôb. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/605 by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(21)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/605 sa uplatňuje do 20. apríla 2028. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii je potrebné zachovať do uvedeného dátumu osobitné opatrenia na kontrolu chorôb stanovené v tomto nariadení.

(22)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,