(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnená žiadosť Turecka o zápis názvu „Antakya Künefesi“ do registra (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Antakya Künefesi“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie (2) uverejnená žiadosť Islandu o zápis názvu „Íslenskt lambakjöt“ do registra.

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Íslenskt lambakjöt“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

Podľa článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 majú profesionálni používatelia prípravkov na ochranu rastlín viesť záznamy o prípravkoch, ktoré používajú, pričom tieto záznamy obsahujú názov prípravku, čas a dávku aplikácie, ošetrené miesto a plodiny, na ktoré sa prípravok použil.

(2)

Podľa článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 majú profesionálni používatelia na požiadanie sprístupniť aj podstatné informácie príslušnému orgánu. Okrem toho môžu tretie strany požiadať príslušné orgány o poskytnutie prístupu k uvedeným informáciám a príslušné orgány majú takýto prístup umožniť v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie.

(3)

Cieľom stratégie Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (ďalej len „stratégia Z farmy na stôl“) (2), ktorú Komisia prijala v roku 2020, je znížiť závislosť od chemických prípravkov na ochranu rastlín a ich používanie. Primerané zaznamenávanie používania prípravkov na ochranu rastlín a monitorovacie a kontrolné činnosti vnútroštátnych orgánov založené na takýchto záznamoch sú preto nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stratégie Z farmy na stôl.

(4)

Existujú rozdiely medzi vnútroštátnymi režimami, pokiaľ ide o záznamy, ktoré vedú profesionálni používatelia prípravkov na ochranu rastlín podľa článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a ich elektronické uchovávanie. Týmto nariadením sa preto stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa obsahu a formátu týchto záznamov.

(5)

V uvedených pravidlách sa vymedzuje, ako sa majú zaznamenávať prvky uvedené v článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 týkajúce sa používania prípravkov na ochranu rastlín (názov prípravku, čas, dávka, miesto a plodina, na ktoré sa prípravok použil), aby sa v celej Únii zabezpečila primeraná a jednotná kvalita záznamov vedených podľa uvedeného článku.

(6)

Z dôvodu, že k používaniu prípravkov na ochranu rastlín profesionálnymi používateľmi najčastejšie dochádza v rámci poľnohospodárskych činností, a v záujme zosúladenia s existujúcimi požiadavkami relevantnými pre poľnohospodárstvo, by sa podľa možnosti mala identifikácia plochy alebo zariadenia, v ktorom sa prípravok na ochranu rastlín použil, vykonať prostredníctvom jednotky pôdy v rozsahu geopriestorovej žiadosti o pomoc v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému, ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2022/1173 (3). Ak to nie je možné, členské štáty by mali poskytnúť profesionálnym používateľom vhodné alternatívne metódy na identifikáciu miesta, kde sa prípravok na ochranu rastlín použil, a prípadne geolokalizácie.

(7)

V záujme dosiahnutia jednotnosti záznamov by sa názvy plodín, situácie alebo využívania pôdy mali zaznamenávať, ak je to možné, v súlade s kódmi používanými Európskou a stredozemnou organizáciou na ochranu rastlín (ďalej len „kódy EPPO“), a prípadne s štádiá rastu rastlín v súlade s monografiou BBCH (4).

(8)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa na účely splnenia rôznych povinností od profesionálnych používateľov vyžadovalo vytvorenie viacerých súborov záznamov na to isté použitie, je vhodné objasniť, že členské štáty majú možnosť od používateľov požadovať, aby zahrnuli ďalšie informácie v kombinácii so záznamami požadovanými podľa článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(9)

Záznamy by sa mali uchovávať elektronicky, keďže elektronické prostriedky vedenia záznamov sú najvhodnejšie na to, aby umožňovali jednotné uplatňovanie povinnosti viesť záznamy. Tým sa zabezpečí väčšia spoľahlivosť záznamov, uľahčí sa ich zber a overovanie príslušnými orgánmi a v konečnom dôsledku sa podporia presné, efektívne a účinné monitorovacie a kontrolné činnosti členských štátov. Na tento účel by použité elektronické formáty mali byť aj strojovo čitateľné v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (5).

(10)

V záujme zníženia administratívnej záťaže by profesionálni používatelia mali mať dostatok času medzi zaznamenaním každého použitia prípravkov na ochranu rastlín a prenosom záznamov do elektronického formátu.

(11)

Profesionálny používateľ môže používať prípravky na ochranu rastlín na základe zmluvných dojednaní s inou fyzickou alebo právnickou osobou. V takýchto prípadoch by profesionálny používateľ mal bez zbytočného odkladu alebo obmedzení tejto osobe poskytnúť prístup k príslušným záznamom alebo ich kópiu.

(12)

Týmto nariadením nie je dotknuté používanie údajov obsiahnutých v záznamoch na iné účely mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1107/2009 v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom. Dostupnosť harmonizovaných elektronických záznamov môže uľahčiť využívanie informácií na iné legitímne účely, čím sa zabráni duplicite úsilia a zníži sa zaťaženie profesionálnych používateľov a verejných orgánov.

(13)

S cieľom umožniť profesionálnym používateľom pripraviť sa na plnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa im mal poskytnúť primeraný čas pred tým, ako sa začnú uplatňovať jeho požiadavky.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení. V článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia sa stanovuje prehodnotenie doplnkových látok povolených podľa smernice Rady 70/524/EHS (2).

(2)

Látky etyl heptanát, etyl 2-metylbutyrát, izopentylacetát, 3-metylbutyl 3-metylbutyrát, kyselina 2-metylpropánová, 3-metylbutyl butyrát, 2-metylbutylacetát, 2-hexén-1-ol, (E)-hex-2-enál, alylhexanoát, alyl heptanát, linalol, 2-metyl-1-fenyl-2-propanol, alfa-ionón, beta-damaskón, nootkatón, beta-ionón, alfa-irón, beta-damascenón, (E)-beta-damaskón, pentadekán-1,15-laktón, 2-fenyl-1-etanol, fenetyl izovalerát, 4-(p-hydroxyfenyl)-2-butanón, 2-metoxynaftalén, 2-izopropyl-4-metyltiazol a valencén boli smernicou 70/524/EHS povolené bez časového obmedzenia ako kŕmne doplnkové látky pre všetky druhy zvierat. Uvedené látky boli následne zapísané do registra kŕmnych doplnkových látok ako existujúce výrobky patriace do funkčnej skupiny „aromatické zlúčeniny“, a to v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 v spojení s jeho článkom 7 bolo predložených viacero žiadostí o prehodnotenie daných látok ako kŕmnych doplnkových látok pre všetky druhy zvierat. Žiadateľ požiadal o zaradenie uvedených doplnkových látok do kategórie „senzorické doplnkové látky“ a do funkčnej skupiny „aromatické zlúčeniny“. K žiadostiam boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(4)

Žiadateľ požiadal o povolenie doplnkových látok aj na použitie vo vode na napájanie. V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa však neumožňuje povolenie „aromatických zlúčenín“ vo vode na napájanie. Žiadateľ preto stiahol žiadosť týkajúcu sa vody na napájanie pre všetky príslušné látky.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) v stanoviskách zo 7. marca 2012 (3), 25. apríla 2012 (4), 17. októbra 2012 (5) , (6), 13. novembra 2012 (7), 12. marca 2013 (8), 10. marca 2015 (9), 8. marca 2016 (10), 20. apríla 2016 (11), 12. júla 2016 (12), 28. februára 2019 (13), 18. novembra 2020 (14) a 23. marca 2022 (15) skonštatoval, že látky nemajú za navrhovaných podmienok používania negatívny účinok na zdravie zvierat, spotrebiteľov ani životné prostredie. Úrad dospel k záveru, že v prípade 2-metyl-1-fenyl-2-propanolu, beta-damaskónu, alfa-irónu, (E)-beta-damaskónu, fenetyl izovalerátu, 4-(p-hydroxyfenyl)-2-butanónu a 2-izopropyl-4-metyltiazolu sa bezpečné prípustné množstvo v morskom prostredí odhaduje na 0,05 mg/kg krmiva.

(6)

Úrad takisto usúdil, že všetky uvedené látky by sa mali považovať za dráždivé pre pokožku a oči a za potenciálne dermálne a respiračné senzibilizátory u vnímavých jedincov. Pre chýbajúce údaje o 2-hexén-1-ole, (E)-hex-2-enále, alylhexanoáte a alyl heptanáte, nemohol dospieť k záveru, že používatelia môžu s týmito látkami bezpečne zaobchádzať. Žiadateľ však v súlade s požiadavkami vypracoval kartu bezpečnostných údajov, kde boli identifikované nebezpečenstvá pre používateľov v súvislosti s týmito látkami. Nebezpečenstvá opísané v karte bezpečnostných údajov boli najmä nebezpečenstvá vznikajúce pri kontakte s pokožkou, očami a pri vdýchnutí v prípade (E)-hex-2-enálu, nebezpečenstvá vznikajúce pri kontakte s pokožkou a očami v prípade 2-hexén-1-olu a alyl heptanátu a nebezpečenstvo pri prehltnutí a toxicita pri kontakte s pokožkou v prípade alylhexanoátu.

(7)

Úrad napokon dospel k záveru, že všetky tieto látky sú uznané ako arómy v potravinách a ich funkcia v krmive by bola v podstate rovnaká ako v potravinách. Ďalšie preukazovanie účinnosti sa preto nepovažuje za potrebné. Úrad zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnych doplnkových látok v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(8)

Z posúdenia všetkých uvedených látok vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie daných látok by sa preto malo povoliť. Komisia sa domnieva, že by sa mali prijať primerané ochranné opatrenia s cieľom zabrániť negatívnym účinkom na zdravie ľudí, najmä pokiaľ ide o používateľov doplnkovej látky.

(9)

V záujme lepšej kontroly by sa mali stanoviť určité podmienky. Konkrétne by sa na etikete kŕmnych doplnkových látok mal uvádzať odporúčaný maximálny obsah. Pri prekročení uvedeného obsahu by sa na etikete premixov mali uvádzať určité informácie.

(10)

Skutočnosť, že predmetné látky nie sú povolené na použitie ako arómy vo vode na napájanie, nevylučuje ich použitie v kŕmnych zmesiach podávaných vo vode.

(11)

Keďže neexistujú bezpečnostné dôvody na okamžité uplatňovanie zmien podmienok povolenia daných látok, je vhodné poskytnúť zainteresovaným stranám prechodné obdobie, aby sa pripravili na plnenie nových požiadaviek vyplývajúcich z povolenia.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Zo skúseností s uplatňovaním vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1998 (2) vyplynulo, že treba mierne pozmeniť spôsob, akým sa vykonávajú určité spoločné základné normy bezpečnostnej ochrany civilného letectva.

(2)

Určité podrobné opatrenia bezpečnostnej ochrany letectva by sa mali objasniť, harmonizovať alebo zjednodušiť, aby sa zlepšila právna zrozumiteľnosť, štandardizoval spoločný výklad relevantných predpisov a ešte viac zaistilo optimálne vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva. Okrem toho vyplynula potreba zaviesť určité zmeny v súlade s vývojom situácie hrozieb a rizík, ako aj nedávnym technologickým vývojom. Tieto zmeny sa týkajú softvéru na automatizovanú detekciu zakázaných predmetov (APID), systémov detekcie výbušnín (EDS) v príručnej batožine, zariadení na stopovú detekciu výbušnín (ETD), skenerov tela i zariadení na detekciu výbušných pár (EVD).

(3)

Zo skúseností s vykonávaním vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1998 vyplynula potreba niekoľkých zmien vykonávacích modalít určitých spoločných základných noriem v oblasti certifikácie inštruktorov, ktorí poskytujú odbornú prípravu, ako aj potreba vypustiť zastarané odkazy z dodatku E-6 a objasniť vykonávanie činností nahlasovania v rámci predbežných informácií o náklade pred naložením (PLACI) v prílohe k uvedenému nariadeniu. Súvisiace ustanovenia v prílohe sa musia upraviť s cieľom zlepšiť právnu zrozumiteľnosť, štandardizovať spoločný výklad právnych predpisov a ďalej zabezpečiť najlepšie vykonávanie spoločných základných noriem v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1998 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 300/2008,

(1)

Jednotný dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 (ďalej len „dohovor o omamných látkach“) nadobudol platnosť 8. augusta 1975.

(2)

Podľa článku 3 dohovoru o omamných látkach môže Komisia pre omamné látky rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov pripojených k uvedenému dohovoru. Zmeny v zoznamoch môže vykonať len v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“), môže však tiež rozhodnúť, že zmeny odporúčané zo strany WHO nevykoná.

(3)

Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) nadobudol platnosť 16. augusta 1976.

(4)

Podľa článku 2 dohovoru o psychotropných látkach môže Komisia pre omamné látky na základe odporúčaní WHO rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov k tomuto dohovoru alebo o ich vypustení. Má rozsiahle diskrečné právomoci s cieľom zohľadniť hospodárske, sociálne, právne, administratívne a iné faktory, ale nemôže konať svojvoľne.

(5)

Zmeny zoznamov pripojených k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV (1) sa vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch k uvedeným dohovorom. Preto sa akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom priamo začleňuje do spoločných pravidiel Únie.

(6)

Na svojom 66. zasadnutí, ktoré je naplánované na 13. až 17. marca 2023 vo Viedni má Komisia pre omamné látky rozhodnúť o zaradení siedmich nových látok do zoznamov pripojených k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach.

(7)

Únia nie je zmluvnou stranou dohovoru o omamných látkach ani dohovoru o psychotropných látkach. Má štatút pozorovateľa bez hlasovacieho práva v Komisii pre omamné látky, kde bude v marci 2023 12 členských štátov členom s hlasovacím právom (2). Je nevyhnutné, aby Rada oprávnila uvedené členské štáty na vyjadrenie pozície Únie v súvislosti so zaradením látok do zoznamov pripojených k týmto dohovorom, pretože takéto rozhodnutia patria do právomoci Únie.

(8)

WHO odporučila zaradenie štyroch nových látok do zoznamu I pripojenému k dohovoru o omamných látkach a zaradenie troch nových látok do zoznamu II pripojenému k dohovoru o psychotropných látkach.

(9)

Všetky látky preskúmané odborným výborom WHO pre drogovú závislosť (ďalej len „odborný výbor“) a odporúčané zo strany WHO na zaradenie do príslušných zoznamov monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (ďalej len „EMCDDA“) ako nové psychoaktívne látky podľa podmienok nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006 (3).

(10)

Látka ADB-BUTINACA (názov IUPAC: N-[1-(aminokarbonyl)-2,2-dimetylpropyl]-1-butyl-1H-indazol-3-karboxyamid) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický kanabinoid odvodený z indazolu, pričom účinnou zložkou je S-enantiomér (číslo CAS: 2682867-55-4). Látka ADB-BUTINACA nemá terapeutické použitie a ani nezískala povolenie na uvedenie lieku na trh. Existuje dostatok dôkazov, že látka ADB-BUTINACA sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku ADB-BUTINACA do zoznamu II pripojenému k dohovoru o psychotropných látkach.

(11)

Látka ADB-BUTINACA bola zistená v 26 členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej piatich členských štátoch. Látka ADB-BUTINACA je predmetom intenzívneho monitorovania centrom EMCDDA. Je predmetom výstrahy v záujme ochrany verejného zdravia vydanej systémom včasného varovania a reakcie Európskej únie (ďalej len „EWRS“). Látka ADB-BUTINACA sa uvádza aj v dvoch ďalších výstrahách v záujme ochrany verejného zdravia. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane 14 úmrtí, ktoré nahlásili dva členské štáty.

(12)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky ADB-BUTINACA do zoznamu II pripojenému k dohovoru o psychotropných látkach.

(13)

Látka protonitazén (názov IUPAC: N,N-dietyl-5-nitro-2-[(4-propoxyfenyl)metyl]-1-H-benzimidazol-1- etánamín) je podľa posúdenia odborného výboru opioid benzimidazolu. Látka protonitazén bola najprv syntetizovaná ako alternatíva k morfínu, ale neexistuje žiadne schválené terapeutické použitie protonitazénu. Existuje dostatok dôkazov, že látka protonitazén sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku protonitazén do zoznamu I pripojenému k dohovoru o omamných látkach.

(14)

Látka protonitazén bola zistená v dvoch členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch. Látka protonitazén je predmetom intenzívneho monitorovania centrom EMCDDA. Centru EMCDDA neboli oznámené žiadne informácie o závažných nežiaducich udalostiach týkajúcich sa protonitazénu.

(15)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky protonitazén do Zoznamu pripojenému I k dohovoru o omamných látkach.

(16)

Látka etazén, (názov IUPAC: 2-[(4-etoxyfenyl)metyl]-N,N-dietyl-1H-benzimidazol-1-etánamín) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid získaný z benzimidazolu s chemickou štruktúrou a farmakologickými vlastnosťami podobnými látkam zaradeným do zoznamu I (podľa dohovoru o omamných látkach), ako sú klonitazén, etonitazén a izotonitazén. Látka etazén sa skúmala z hľadiska jej analgetických vlastností, ale nie je známe žiadne lekárske využitie etazénu. Existuje dostatok dôkazov, že látka etazén sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku etazén do zoznamu I pripojenému k dohovoru o omamných látkach.

(17)

Látka etazén bola zistená v ôsmich členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej piatich členských štátoch. Látka etazén je predmetom intenzívneho monitorovania centrom EMCDDA. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane štyroch úmrtí, ktoré nahlásili dva členské štáty.

(18)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky etazén do zoznamu I pripojenému k dohovoru o omamných látkach.

(19)

Látka etonitazepyn (názov IUPAC: 2-[(4-etoxyfenyl)metyl]-5-nitro-1-(2-pyrolidín-1-yletyl)-1H-benzoimidazol) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid odvodený z benzimidazolu s chemickou štruktúrou a farmakologickými vlastnosťami podobnými látkam uvedeným v zozname I (podľa dohovoru o omamných látkach), ako je etonitazén. Látka etonitazepyn bola skúmaná z hľadiska jej analgetických vlastností, ale nie je známe žiadne lekárske využitie etonitazepynu. Existuje dostatok dôkazov, že látka etonitazepyn sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku etonitazepyn do zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(20)

Látka etonitazepyn bola zistená v šiestich členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej dvoch členských štátoch. Podobne ako v prípade iných nových opioidov sa etonitazepyn môže predávať ako náhrada za kontrolované opioidy a je predmetom výstrahy v záujme ochrany verejného zdravia vydanej systémom EWRS. Látka etonitazepyn je predmetom intenzívneho monitorovania centrom EMCDDA. Jedna krajina nahlásila úmrtie s potvrdeným vystavením látke etonitazepyn.

(21)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky etonitazepyn do zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(22)

Látka 2-metyl-AP-237, (názov IUPAC: 1-{2-metyl-4-[(2E)-3-fenylprop-2-en-1-yl]piperazín-1-yl}bután-1-ón) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid, ktorý sa zvyčajne klasifikuje ako 1-cinamylpiperazín. Látka 2-metyl-AP-237 nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie lieku na trh. Existuje dostatok dôkazov, že látka 2-metyl-AP-237 sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku 2-metyl-AP-237 do zoznamu I dohovoru o omamných látkach.

(23)

Látka 2-metyl-AP-237 bola zistená v šiestich členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej štyroch členských štátoch. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane úmrtia.

(24)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky 2-metyl-AP-237 do zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

(25)

Látka alfa-PiHP, (α-PiHP, názov IUPAC: 4-metyl-1-fenyl-2-(pyrolidín-1-yl)pentán-1-ón) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický katinón. Látka alfa-PiHP nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie lieku na trh. Existuje dostatok dôkazov, že látka alfa-PiHP sa zneužíva alebo pravdepodobne môže byť zneužitá a že môže predstavovať problém pre verejné zdravie a spoločenský problém, čo odôvodňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. WHO preto odporúča zaradiť látku alfa-PiHP do zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.

(26)

Látka alfa-PiHP bola zistená v 18 členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej siedmich členských štátoch. ALFA-PiHP sa uvádza vo výstrahe v záujme ochrany verejného zdravia vydanej systémom EWRS. Spája sa so závažnými nežiaducimi udalosťami vrátane štyroch úmrtí, ktoré nahlásil jeden členský štát, a táto látka bola zistená v biologických vzorkách súvisiacich so závažnými nežiaducimi udalosťami, ktoré nahlásili štyri členské štáty.

(27)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky alfa-PiHP do zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.

(28)

Látka 3-metylmetkatinón (3-MMC, názov IUPAC: 2-(metylamino)-1-(3-metylfenyl)propán-1-ón) je podľa posúdenia odborného výboru syntetický katinón a pozičný izomér medzinárodne kontrolovaného 4-metylmetkatinónu (4-MMC, mefedrón, zoznam II k dohovoru o psychotropných látkach). Látka 3-MMC bola kriticky preskúmaná v roku 2016, ale rozhodlo sa požiadať o ďalšie kritické preskúmanie, ktoré sa má zvážiť na nasledujúcom zasadnutí, keď bude k dispozícii viac informácií. V súčasnosti sa nezistili žiadne klinické skúšania týkajúce sa terapeutického použitia 3-MMC, aj keď existujú niektoré patentové prihlášky zahŕňajúce použitie 3-MMC. Látka 3-MMC takisto nemá v Únii uznávané využitie na účely humánnej alebo veterinárnej medicíny.

(29)

Riziká látky 3-MMC posúdil vedecký výbor centra EMCDDA a látka 3-MMC už bola zahrnutá do vymedzenia pojmu drogy podľa rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV delegovanou smernicou Komisie (EÚ) 2022/1326 (4). Látka 3-MMC je predmetom intenzívneho monitorovania centrom EMCDDA. V čase posúdenia rizika v novembri 2021 sa zistila prítomnosť 3-MMC v 23 členských štátoch. Päť členských štátov nahlásilo celkovo 27 úmrtí s potvrdeným vystavením látke 3-MMC a štyri členské štáty nahlásili 14 prípadov akútnej otravy bez smrteľných následkov s potvrdeným vystavením látke 3-MMC.

(30)

Pozíciou Únie by preto malo byť zaradenie látky 3-MMC do zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.

(31)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Komisii pre omamné látky, pretože rozhodnutia týkajúce sa zaradenia týchto siedmich látok do zoznamov k príslušným dohovorom OSN priamo ovplyvnia obsah práva Únie, konkrétne rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV.

(32)

Pozíciu Únie vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne.

(33)

Dánsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(34)

Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia,

(1)

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), ktorý upravuje medzinárodnú leteckú dopravu, nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Týmto dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO).

(2)

Členské štáty Únie sú zmluvnými štátmi Chicagskeho dohovoru a členmi ICAO, pričom Únia má v určitých orgánoch ICAO štatút pozorovateľa. V súčasnosti je v Rade ICAO zastúpených šesť členských štátov.

(3)

Podľa článku 54 Chicagskeho dohovoru môže Rada ICAO prijímať medzinárodné štandardy a odporúčania (SARP) a označiť ich ako prílohy k Chicagskemu dohovoru.

(4)

Rada ICAO má na svojom 228. zasadaní prijať zmenu 93 zväzku I prílohy 10 k Chicagskemu dohovoru.

(5)

Hlavným cieľom zmeny 93 zväzku I prílohy 10 k Chicagskemu dohovoru je podporiť zavedenie dvojfrekvenčnej viacnásobnej konštelácie (DFMC) globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) doplnením ustanovení o dodatočných frekvenciách prevádzky globálneho polohového systému (GPS), globálneho navigačného satelitného systému (GLONASS) a systému so satelitným rozšírením (SBAS) a zavedením ustanovení pre nový navigačný satelitný systém BeiDou (BDS) a systém Galileo. Jej cieľom je tiež podporiť zmiernenie ionosférického gradientu pre systém s pozemným rozšírením (GBAS).

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Rade ICAO, keďže zmena 93 zväzku I prílohy 10 k Chicagskemu dohovoru bude podľa medzinárodného práva záväzná a môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, konkrétne vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/373 (1).

(7)

Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 228. zasadaní Rady ICAO alebo na ktoromkoľvek nasledujúcom zasadaní, pokiaľ ide o prijatie zmeny 93 zväzku I prílohy 10 k Chicagskemu dohovoru, ako sa uvádza v obežníku 2021/41, by mala byť podpora a uplatňovanie tejto zmeny v celom rozsahu. Túto pozíciu by mali vyjadriť členské štáty Únie, ktoré sú členmi Rady ICAO, konajúc spoločne v záujme Únie.

(8)

Po prijatí a nadobudnutí platnosti bude zmena 93 zväzku I prílohy 10 k Chicagskemu dohovoru záväzná pre všetky členské štáty ICAO vrátane všetkých členských štátov Únie v súlade so Chicagskym dohovorom a v rámci limitov stanovených v Chicagskom dohovore.

(9)

Podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru by každý štát, ktorý považuje za nevykonateľné vyhovieť vo všetkých ohľadoch akémukoľvek medzinárodnému štandardu alebo postupu prijatom ICAO, alebo plne zosúladiť svoje vlastné predpisy alebo postupy s takýmto medzinárodným štandardom alebo postupmi, alebo ktorý považuje za potrebné prijať predpisy alebo postupy, ktoré sa v nejakom ohľade líšia od predpisov alebo postupov stanovených medzinárodným štandardom, mal bezodkladne oznámiť ICAO rozdiely medzi svojím vlastným postupom a postupom zavedeným medzinárodným štandardom.

(10)

Podľa článku 90 Chicagskeho dohovoru každá príloha alebo zmena prílohy prijatá ICAO nadobudne platnosť do troch mesiacov po jej predložení zmluvným štátom ICAO alebo na konci dlhšieho obdobia, ktoré určí Rada ICAO, pokiaľ v tom čase väčšina zmluvných štátov ICAO nevyjadrí Rade ICAO svoj nesúhlas.

(11)

Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie po prijatí zmeny 93 zväzku I prílohy 10 k Chicagskemu dohovoru Radou ICAO, ktorú má oznámiť generálny tajomník ICAO prostredníctvom obežníka ICAO, by malo byť nevyjadriť nesúhlas a oznámiť súlad pod podmienkou, že uvedená zmena sa prijme bez akýchkoľvek podstatných zmien. Ak by sa právo Únie odchyľovalo od novoprijatých SARP po plánovanom dátume začatia uplatňovania uvedených SARP, každý rozdiel oproti uvedeným konkrétnym SARP by sa mal oznámiť ICAO. Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie, by v súvislosti s týmto rozdielom mala vychádzať z písomného dokumentu, ktorý Komisia predloží Rade na prerokovanie a schválenie. Túto pozíciu by mali vyjadriť všetky členské štáty Únie konajúc spoločne v záujme Únie.

(12)

Rada ICAO má na svojom 228. zasadnutí prijať aj zmenu Technických pokynov na bezpečnú leteckú prepravu nebezpečného tovaru (dokument ICAO 9284) s cieľom umožniť prevoz aktívnych sledovacích zariadení napájaných malými lítiovými batériami v podanej batožine. Táto záležitosť patrí do prílohy 18 – Bezpečná letecká preprava nebezpečného tovaru k Chicagskému dohovoru.

(13)

Zmena by umožnila cestujúcim a posádke prevážať aktívne sledovacie zariadenia napájané malými lítiovými batériami v ich podanej batožine, čo sa v dokumente ICAO 9284 zakazuje z dôvodu požiadavky na vypnutie zariadení obsahujúcich lítiové články alebo batérie v podanej batožine.

(14)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Rade ICAO, keďže navrhované zmeny dokumentu ICAO 9284 by mali priamy vplyv na pravidlá prepravy nebezpečného tovaru v nariadení Komisie (EÚ) č. 965/2012 (2), v ktorom sa výslovne odkazuje na uvedený dokument ICAO, a preto môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie.

(15)

Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 228. zasadnutí Rady ICAO alebo na ktoromkoľvek nasledujúcom zasadaní, pokiaľ ide o prijatie zmeny dokumentu ICAO 9284, by malo byť túto zmenu podporiť. Túto pozíciu by mali vyjadriť členské štáty Únie, ktoré sú členmi Rady ICAO, konajúc spoločne v záujme Únie,

(1)

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), ktorý upravuje medzinárodnú leteckú dopravu, nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Týmto dohovorom bola zriadená Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO).

(2)

Všetky členské štáty sú zmluvnými štátmi Chicagskeho dohovoru a členmi ICAO, pričom Únia má v určitých orgánoch ICAO štatút pozorovateľa.

(3)

Podľa článku 54 Chicagskeho dohovoru môže Rada ICAO prijímať medzinárodné štandardy a odporúčania (SARP).

(4)

Rada ICAO prijala SARP v oblasti ochrany životného prostredia ako prílohu 16 k Chicagskemu dohovoru, zväzky I až IV.

(5)

Rada ICAO má na svojom 228. zasadaní, ktoré sa uskutoční 13. až 31. marca 2023, prijať niekoľko zmien zväzkov I až III prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Rade ICAO, keďže navrhované zmeny majú právny účinok vzhľadom na to, že sú záväzné podľa medzinárodného práva a môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 (1) a nariadenie Komisie (EÚ) č. 748/2012 (2).

(7)

Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie, by mala byť podpora zmien zväzkov I až III.

(8)

Pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie, by mali vyjadriť členské štáty Únie, ktoré sú členmi Rady ICAO, konajúc spoločne v záujme Únie.

(9)

Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie, po prijatí zmien zväzkov I až III prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru Radou ICAO, ktorú má oznámiť generálny tajomník ICAO prostredníctvom obežníka ICAO, by malo byť nevyjadriť nesúhlas a oznámiť súlad s danými opatreniami. Ak by sa právo Únie odchyľovalo od novoprijatých SARP po plánovanom dátume začatia uplatňovania uvedených SARP, každý rozdiel oproti uvedeným konkrétnym SARP by sa mal oznámiť ICAO,

(1)

V súlade s článkom 4b ods. 2 nariadenia (ES) č. 138/2004 predložilo Španielske kráľovstvo, Talianska republika, Poľská republika a Slovinská republika žiadosti o výnimku do 21. augusta 2022.

(2)

Z informácií, ktoré tieto členské štáty poskytli Komisii, vyplýva, že žiadosti Španielskeho kráľovstva, Talianskej republiky, Poľskej republiky a Slovinskej republiky sú odôvodnené potrebou významných úprav ich národných štatistických systémov, pokiaľ ide o vykonávanie programu prenosu údajov za regionálne ekonomické účty pre poľnohospodárstvo uvedeného v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 138/2004.

(3)

Požadované výnimky by sa preto Španielskemu kráľovstvu, Talianskej republike, Poľskej republike a Slovinskej republike mali udeliť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre európsky štatistický systém (2),