(1)

Podľa článku 109 ods. 8 smernice (EÚ) 2018/1972 Komisia s cieľom zabezpečiť účinný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 v členských štátoch prijíma delegované akty, pričom prvý takýto akt sa má prijať do 21. decembra 2022. Týmito delegovanými aktmi sa majú doplniť odseky 2, 5 a 6 článku 109 smernice týkajúce sa opatrení nevyhnutných na zabezpečenie kompatibility, interoperability, kvality, spoľahlivosti a kontinuity tiesňovej komunikácie v Únii, pokiaľ ide o riešenia týkajúce sa informácií o polohe volajúceho, prístup koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie komunikácie do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania.

(2)

Tiesňová komunikácia je dôležitým prvkom zachovávania verejnej bezpečnosti, ochrany a zdravia. Občania Únie sa už viac ako 30 rokov spoliehajú na prístup k záchranným službám s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112. Malo by im to byť aj naďalej umožnené v digitálnom svete. Občania by mali mať možnosť využívať výhody úplného a včasného poskytovania kontextových informácií potrebných na riešenie núdzovej situácie. Vysoká úroveň pripojiteľnosti, ktorá je cieľom digitálnej transformácie Európy, ako sa uvádza v [rozhodnutí, ktorým sa stanovuje politický program Cesta k digitálnemu desaťročiu do roku 2030 (2)], prináša technologickú migráciu elektronických komunikačných služieb používaných občanmi, a to najmä osobami so zdravotným postihnutím, na technológie založené výhradne na IP. Migrácia z technológií s prepínaním okruhov na technológie s prepínaním paketov v elektronických komunikačných sieťach vedie k zavádzaniu hlasových služieb prostredníctvom pevných a mobilných riadených technológií VoIP založených na multimediálnom IP podsystéme, ako sú prenos hlasu cez sieť LTE (VoLTE), prenos hlasu cez nové rádiové siete (VoNR v 5G) a prenos hlasu cez WiFi (VoWiFi). Technológie s prepínaním paketov umožňujú aj textové a video služby ako službu textu v reálnom čase a úplnú konverzačnú službu. Tieto komunikačné služby založené na IP nemožno poskytovať prostredníctvom tradičných sietí s prepínaním okruhov, ako sú siete 2G a 3G, v prípade ktorých prebieha vyraďovanie z prevádzky. Je preto potrebné uskutočniť aj migráciu tiesňovej komunikácie na technológie s prepínaním paketov. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby sa v tomto transformačnom procese zachovala kvalita a spoľahlivosť tiesňovej komunikácie.

(3)

Záchranné služby majú zamedziť účinkom mimoriadnych udalostí, zmierniť ich alebo ich riadiť prostredníctvom intervencií. Čas potrebný na intervenciu má zásadný vplyv na to, ako sa mimoriadna udalosť skončí. Účinná intervencia si vyžaduje rýchlu mobilizáciu zásahových prostriedkov, ktoré by mohli účinne reagovať na mimoriadnu udalosť, a rýchly príchod na miesto zásahu.

(4)

Cieľom tiesňovej komunikácie je umožniť koncovým používateľom prístup k záchranným službám, aby ich mohli požiadať o pomoc a aby ju dostali. Tiesňová komunikácia medzi koncovým používateľom a strediskom tiesňového volania je síce zriadená, malo by však byť úlohou najvhodnejšieho strediska tiesňového volania spracovať prijaté informácie a odovzdať žiadosť záchranným službám, a tak zabezpečiť prístup k nim. V závislosti od vnútroštátnej organizácie systémov stredísk tiesňového volania a systémov záchranných služieb sa môžu strediská tiesňového volania a záchranné služby prekrývať, alebo to môžu byť nezávislé subjekty.

(5)

S cieľom umožniť prístup k záchranným službám by mala účinná tiesňová komunikácia zabezpečiť včasné spojenie medzi koncovým používateľom a najvhodnejším strediskom tiesňového volania, ako aj včasné sprístupnenie kontextových informácií vrátane informácie o polohe volajúceho. Kontextové informácie prispievajú k opisu mimoriadnej udalosti, napríklad fyzického prostredia, stavu a schopností dotknutých osôb, lokalizácie udalosti atď. Dostupnosť a presnosť kontextových informácií umožňuje včas identifikovať vhodné zásahové prostriedky a rýchly príchod na miesto zásahu, napr. keď je k dispozícii presná poloha volajúceho. Tieto informácie môže odovzdávať záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie koncový používateľ alebo môžu byť automaticky získané zo zariadenia koncového používateľa alebo zo siete.

(6)

Poloha volajúceho je jeden z najdôležitejších druhov kontextových informácií v súvislosti s tiesňovou komunikáciou a má veľký vplyv na jej účinnosť. Presnosť a spoľahlivosť informácií o polohe volajúceho ovplyvňuje čas potrebný na určenie lokality mimoriadnej situácie a príchod záchranných služieb na miesto.

(7)

V smernici (EÚ) 2018/1972 sa od príslušných regulačných orgánov vyžaduje, aby stanovili kritériá presnosti a spoľahlivosti polohy volajúceho. Uvedené kritériá predstavujú minimálnu úroveň presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho, ktorú musia dodržať na území členského štátu technológie založené na sieti a technológie získavania informácií zo zariadení. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora (3) by kritériá mali zabezpečiť, aby v rámci technicky uskutočniteľného bola poloha koncového používateľa určená tak spoľahlivo a presne, ako je potrebné na to, aby záchranné služby mohli prísť koncovému používateľovi na pomoc. Kombinácia týchto technológií zaručuje, že aj keby sa použitím riešenia lokalizácie volajúceho získanej z jeho zariadenia nepodarilo sprístupniť informácie o polohe volajúceho najvhodnejšiemu stredisku tiesňového volania, záchranné služby môžu v súlade s kritériami presnosti a spoľahlivosti polohy volajúceho, ktoré stanovili členské štáty, využiť polohu na základe siete a prísť koncovému používateľovi na pomoc. Kritériá polohy volajúceho, ktoré neumožňujú určiť minimálne úrovne presnosti a spoľahlivosti, môžu viesť k realizácii, pri ktorej nebude zaručené, že záchranné služby prijmú informácie o polohe volajúceho, ktoré môžu aj skutočne použiť. Preto by malo byť úlohou členských štátov posúdiť kombinovaný účinok technicky uskutočniteľných riešení lokalizácie volajúceho a stanoviť minimálne kritériá presnosti a spoľahlivosti lokalizácie volajúceho, ktoré by v prípade zavedenia umožnili užitočný zásah záchranných služieb. Užitočnosť presnosti informácií o polohe volajúceho sa môže líšiť v závislosti od oblasti pôvodu tiesňovej komunikácie (napr. mestské alebo vidiecke prostredie) a mohla by byť zodpovedajúcim spôsobom vyjadrená v súbore kritérií. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup v Únii, pokiaľ ide o stanovenie kritérií presnosti a spoľahlivosti, ktorý zaistí minimálnu úroveň kontextových informácií, je nevyhnutné definovať parametre, ktoré by mali príslušné regulačné orgány zohľadniť pri stanovovaní takýchto kritérií. Okrem toho je dôležité pripomenúť, že v súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, príslušné regulačné orgány majú navzájom spolupracovať pri stanovovaní kritérií presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho prostredníctvom konzultácií s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) alebo inými relevantnými fórami spôsobilými poskytnúť v tejto súvislosti poradenstvo, aby sa zabezpečil plný účinok článku 109 ods. 6 smernice (EÚ) 2018/1972.

(8)

Presnosť informácií o polohe volajúceho možno vyjadriť ako maximálny polomer oblasti pátrania, ktorý sa poskytuje záchranným službám na účely zásahu. Čas potrebný na intervenciu by sa mohol výrazne skrátiť, keby malo najvhodnejšie stredisko tiesňového volania k dispozícii presné a spoľahlivé informácie o polohe volajúceho založené na sieti a získané zo zariadenia, najmä ak koncoví používatelia požadujúci pomoc záchranných služieb nie sú schopní určiť svoju polohu. Preto by členské štáty v prípade pevných sietí mali vyjadriť minimálne úrovne presnosti, ktoré sa majú dosiahnuť na ich území, ako informácie o polohe volajúceho súvisiace s fyzickou adresou koncového bodu siete, napríklad uvedením konkrétnej adresy ulice, bytu, podlažia alebo podobnej informácie. V prípade mobilných sietí by minimálne úrovne presnosti mali byť vyjadrené v metroch a uvádzať maximálny polomer horizontálnej oblasti pátrania, ktorý sa poskytuje záchranným službám na účely intervencie. Ak je to vhodné a technicky uskutočniteľné, kritérium nadmorskej výšky na povrchu zeme alebo vertikálnej presnosti by malo byť takisto vyjadrené v metroch. Členské štáty by mali zvážiť, či je uskutočniteľné uplatňovať tieto parametre na poskytovateľov nezávislých od siete poskytujúcich interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní, ak sa používajú v pevných alebo mobilných sieťach.

(9)

Spoľahlivosť lokalizácie volajúceho by sa mala týkať dvoch aspektov informácií o polohe volajúceho: určenia a prenosu. Spoľahlivosť informácií o polohe volajúceho by sa mala určiť podľa štatistických meraní, ktoré uvádzajú úspešnosť, s ktorou skutočná poloha zariadenia, z ktorého pochádza tiesňová komunikácia, zodpovedá fyzickej oblasti označenej na základe informácií o polohe volajúceho. Tiesňová komunikácia by mala aktivovať informácie o polohe volajúceho na základe siete, ako aj získané zo zariadenia, ak sú tie druhé k dispozícii. Spoľahlivosť informácií o polohe volajúceho pre záchranné služby by sa mala určiť ako kombinácia účinku týchto dvoch technológií. Spoľahlivosť prenosu informácií o polohe volajúceho by sa mala vyjadriť ako úspešnosť technického riešenia, s akou odovzdá informácie o polohe volajúceho najvhodnejšiemu stredisku tiesňového volania. Úspešnosť je závislá od schopností siete odovzdať informáciu v prípade lokalizácie volajúceho na základe siete alebo interoperability medzi zariadením a sieťovými zdrojmi na umožnenie prenosu v prípade lokalizácie volajúceho získanej zo zariadenia, ako aj od schopností najvhodnejšieho strediska tiesňovej komunikácie prijať informáciu.

(10)

S cieľom umožniť Komisii monitorovať kritériá lokalizácie volajúceho určené v súlade s týmto nariadením by členské štáty mali podávať správy o schválení kritérií a vysvetliť, ako zohľadnili parametre stanovené v tomto nariadení.

(11)

V smernici (EÚ) 2018/1972 sa vyžaduje, aby prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím bol rovnocenný prístupu, ktorý požívajú ostatní koncoví používatelia. Zo zásady rovnocennosti vyplýva, že koncoví používatelia so zdravotným postihnutím by mali mať funkčne rovnocenný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie v porovnaní so spôsobom prístupu k záchranným službám v prípade iných koncových používateľov, najmä volaním na číslo 112 prostredníctvom hlasových služieb. Keďže chýba spoločné chápanie požiadaviek funkčnej rovnocennosti, mali by sa stanoviť požiadavky, ktoré opakujú funkcie tiesňovej komunikácie, ktoré využívajú iní koncoví používatelia, najmä hlasové služby. Ak členské štáty z technických príčin nie sú schopné splniť požiadavky funkčnej rovnocennosti stanovené týmto nariadením, mali by oznámiť Komisii konkrétne dôvody, pre ktoré to nie je možné. Členské štáty by mali Komisiu informovať, ak technická koncepcia povinných prostriedkov prístupu k záchranným službám nevyžaduje alebo neumožňuje použitie jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a ako je zabezpečená rovnaká alebo vyššia miera informovanosti koncových používateľov so zdravotným postihnutím v súvislosti s uvedenými prostriedkami prístupu.

(12)

Aby Komisia mohla monitorovať kompatibilitu, kvalitu, spoľahlivosť, interoperabilitu a kontinuitu prostriedkov prístupu k záchranným službám pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, členské štáty by mali podávať správy o prostriedkoch prístupu k záchranným službám, ktoré sú určené ako povinné v ich jurisdikcii pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorí používajú roamingové služby. Správa by mala obsahovať prvé posúdenie súladu nahlásených prostriedkov prístupu s požiadavkami funkčnej rovnocennosti v súlade s týmto nariadením. Migrácia na siete založené výhradne na IP umožní zaviesť nové, prístupné komunikačné služby, ako je služba textu v reálnom čase a úplná konverzačná služba. Členské štáty by preto mali nahlasovať problémy s interoperabilitou, kompatibilitou alebo kontinuitou, s ktorými sa stretli pri zavádzaní takýchto služieb, najmä pre koncových používateľov v roamingu. S cieľom splniť si povinnosť podľa článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/612 (4), a to oznamovať orgánu BEREC prostriedky prístupu k záchranným službám, ktoré sú v ich členskom štáte povinné a ktoré sú technicky uskutočniteľné na to, aby ich mohli využívať roamingoví zákazníci, by národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány mali v prípade potreby stanoviť technické príčiny nedostatočnej dostupnosti tiesňovej komunikačnej služby pre koncových používateľov roamingu, ak sú tieto služby dostupné pre domácich koncových používateľov. Prvá správa, ako aj informácie poskytnuté v nasledujúcich rokoch umožnia Komisii posúdiť potrebu prijatia ďalších opatrení vrátane mandátov na tvorbu noriem na riešenie takýchto otázok.

(13)

Tiesňová komunikácia a informácie o polohe volajúceho musia byť smerované do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania, aby bolo možné primerane reagovať na tiesňovú komunikáciu a spracovať ju. Účinné smerovanie tiesňovej komunikácie by sa malo zabezpečiť aj v kontexte technologickej migrácie z technológií prepínania okruhov na technológie prepínania paketov. Najvhodnejšie stredisko tiesňového volania zvyčajne určuje členský štát na základe územnej príslušnosti na spracovanie tiesňovej komunikácie alebo spôsobilosti zvládnuť určitý druh komunikácie, napríklad stredisko tiesňového volania vybavené na zvládnutie textovej komunikácie v reálnom čase alebo komunikácie v posunkovej reči. Interpersonálne komunikačné služby poskytované prostredníctvom technológií prepínania paketov, ktoré poskytujú hlas, text (vrátane textu v reálnom čase) a video, môžu byť smerované v doméne verejnej siete alebo v doméne stredísk tiesňového volania. Kým sa tiesňová komunikácia cez verejné siete dostane do systému stredísk tiesňovej komunikácie, v závislosti od vnútroštátnej organizácie stredísk tiesňovej komunikácie môže byť potrebné ďalšie smerovanie v rámci domény stredísk tiesňovej komunikácie, aby sa dostala do najvhodnejšieho strediska tiesňovej komunikácie. Aby sa zaručila dostupnosť účinnej tiesňovej komunikácie v prospech všetkých koncových používateľov, členské štáty by mali zabezpečiť včasné smerovanie všetkých druhov tiesňovej komunikácie a informácií o polohe volajúceho, ktoré sú povinné na ich území, do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania.

(14)

Účinnosť prístupu k záchranným službám závisí od včasného odovzdania kontextových informácií záchranným službám. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby najvhodnejšie stredisko tiesňového volania, do ktorého je smerovaná tiesňová komunikácia, bolo technicky schopné včas zasielať kontextové informácie záchranným službám od chvíle, keď tieto služby prijali upozornenie od uvedeného strediska tiesňového volania. Podľa vnútroštátnej organizácie stredísk tiesňového volania môže najvhodnejšie stredisko tiesňového volania posúdiť užitočnosť kontextových údajov a filtrovať informácie, ktoré sa majú poskytovať záchranným službám.

(15)

S cieľom umožniť Komisii monitorovanie účinnosti smerovania do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania by členské štáty mali podávať správy o výkonnosti smerovania tiesňovej komunikácie do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania, pokiaľ ide o jej aktuálnosť, a to aj pri používaní hlasových, textových alebo videoslužieb.

(16)

Zabezpečenie bezproblémového prístupu k záchranným službám bez predregistrácie pre koncových používateľov vrátane koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktorí cestujú do iného členského štátu, nemusí byť pod výlučnou kontrolou členského štátu a vyžadovalo by si súlad so spoločne dohodnutými požiadavkami na interoperabilitu. Bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie textových služieb v reálnom čase a služieb úplnej konverzácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (5), by malo byť možné zaviesť prístup k záchranným službám pri použití hlasových, textových alebo videoslužieb prostredníctvom tiesňovej komunikácie cez mobilné aplikácie. Mobilné aplikácie môžu umožňovať prenos bohatých kontextových údajov do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania. Po stiahnutí a inštalácii mobilnej aplikácie môže koncový používateľ komunikovať s najvhodnejším strediskom tiesňového volania v celej Únii, ak to umožňujú spoločné požiadavky na interoperabilitu a poskytovatelia mobilných aplikácií a vnútroštátne systémy stredísk tiesňového volania spĺňajú tieto požiadavky. Členské štáty by mali spolupracovať s Komisiou v dobrej viere na určení spoločných požiadaviek na interoperabilitu, ktorých vykonávanie by umožnilo využívanie takejto tiesňovej komunikácie s najvhodnejším strediskom tiesňového volania prostredníctvom mobilných aplikácií v celej Únii.

(17)

Systémy stredísk tiesňového volania, ktoré boli vytvorené s cieľom reagovať na komunikáciu s prepínaním okruhov a zvládnuť ju, nemusia byť schopné odpovedať na všetky prvky tiesňovej komunikácie iniciovanej technológiou s prepínaním paketov, zvládnuť a spracovať ich. S cieľom zabezpečiť transparentnosť pre príslušné zainteresované strany, najmä pre poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a sietí, ako aj s cieľom zabezpečiť súdržnú a včasnú modernizáciu systémov stredísk tiesňového volania na svojom území by členské štáty mali vypracovať plán modernizácie spôsobilostí svojich systémov stredísk tiesňového volania reagovať na tiesňovú komunikáciu poskytovanú prostredníctvom technológií s prepínaním paketov, zvládať a spracúvať ju. Plán by mal obsahovať očakávaný harmonogram a dátum zavedenia nových prostriedkov prístupu k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie použitím technológií s prepájaním paketov bez ohľadu na to, či je umožnená v základnej sieti ako interpersonálne komunikačné služby založené na číslovaní alebo zavedená cez mobilnú aplikáciu. Plán by mal obsahovať informácie o harmonograme modernizácie spôsobilostí systémov stredísk tiesňového volania s prihliadnutím na povinnosti stanovené v smernici (EÚ) 2019/882 a zákonné lehoty v nej stanovené. Týka sa to najmä primeranej reakcie zo strany najvhodnejšieho strediska tiesňového volania na tiesňovú komunikáciu na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 použitím synchronizovaného hlasu a textu (vrátane textu v reálnom čase), alebo ak sa poskytuje video, hlasu, textu (vrátane textu v reálnom čase) a videa synchronizovane ako úplnej konverzácie. V prípade potreby by sa mal uviesť očakávaný právny mandát na zavedenie tiesňovej komunikácie prostredníctvom technológií s prepínaním paketov podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V pláne by sa mali uviesť priebežné míľniky, napríklad verejné konzultácie a konzultácie so zainteresovanými stranami, legislatívne opatrenia, skúšky interoperability, kontinuity a spoľahlivosti, verejné obstarávanie atď. Členské štáty by mali sprístupniť plán Komisii a poskytovať aktuálne informácie o jeho vykonávaní. Členské štáty by mali takisto nahlásiť problémy s interoperabilitou a kontinuitou, ktoré sa vyskytli v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb používaných na prístup k záchranným službám, aby Komisia mohla posúdiť potrebu prijatia ďalších opatrení vrátane mandátov na tvorbu noriem, ktorými by sa takéto prekážky riešili.

(18)

Pravidelné a štruktúrované zhromažďovanie informácií od členských štátov o viacerých aspektoch týkajúcich sa účinnosti tiesňovej komunikácie v Únii je potrebné na to, aby Komisia mohla monitorovať ich vykonávanie a dodržiavanie povinností stanovených v článku 109 smernice (EÚ) 2018/1972 doplnenej týmto nariadením. V nadväznosti na prvú správu v zmysle tohto nariadenia by členské štáty mali Komisii poskytnúť aktualizované informácie požadované v súvislosti s každým zberom údajov, ktorý Komisia iniciuje na účely splnenia svojej povinnosti podávať správy Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 109 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/1972.

(19)

V súlade s článkom 109 ods. 8 smernice (EÚ) 2018/1972 sa uskutočnili konzultácie s Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), ktorý 14. októbra 2022 vydal stanovisko.

(20)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (6) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 15. novembra 2022 vydal stanovisko,

(1)

Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmien špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Colli Bolognesi Classico Pignoletto“, ktorú predložilo Taliansko v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Medzi zmeny patrí zmena názvu „Colli Bolognesi Classico Pignoletto“ na názov „Colli Bolognesi Pignoletto“.

(2)

V zmysle článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 Komisia túto žiadosť o schválenie zmien špecifikácie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(3)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(4)

Zmeny špecifikácie by sa preto v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 mali schváliť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/2019 (2) sa na základe predbežného vyhodnotenia rizika stanovuje zoznam vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/2018 (3) sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa postupu, ktorý sa má v prípade vysoko rizikových rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov dodržiavať pri vyhodnocovaní rizika podľa článku 42 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(3)

Na základe predbežného vyhodnotenia bolo do zoznamu vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/2019 predbežne zaradených 34 rodov a jeden druh ako vysokorizikové rastliny určené na výsadbu pochádzajúce z tretích krajín. Uvedený zoznam zahŕňa rod Ligustrum L.

(4)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/1213 (4) sa stanovujú rastlinolekárske opatrenia v súvislosti so vstupom určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ktoré boli vyňaté z prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/2019, pre ktoré však neboli posúdené rastlinolekárske riziká, na územie Únie. Je to preto, že jeden alebo niekoľko škodcov, pre ktoré sú uvedené rastliny hostiteľskými rastlinami, sa ešte neuvádzajú v zozname karanténnych škodcov Únie vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/2072 (5), môžu však spĺňať podmienky na zaradenie do tohto zoznamu na základe ďalšieho úplného vyhodnotenia rizika.

(5)

Spojené kráľovstvo (6) predložilo 3. decembra 2021 Komisii žiadosť o vývoz do Únie, ktorá sa týka veľkých tvarovateľných stálezelených rastlín druhu Ligustrum delavayanum vrúbľovaných na podpníky druhu Ligustrum japonicum pestovaných v nádobách, starých najviac 20 rokov a s maximálnym priemerom 18 cm na spodku stonky. Táto žiadosť bola doložená príslušnou technickou dokumentáciou.

(6)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) prijal 28. septembra 2022 vedecké stanovisko týkajúce sa posúdenia rizika rastlín na výsadbu druhu Ligustrum delavayanum a rastlín na výsadbu Ligustrum japonicum v pestovateľskom substráte, starých najviac dvadsať rokov a s maximálnym priemerom 18 cm na spodku stonky, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vrúbľované (ďalej len „príslušné rastliny“) (7). Úrad identifikoval druhy Bemisia tabaci, Diaprepes abbreviatus, Epiphyas postvittana a Scirtothrips dorsalis ako škodcov relevantných pre uvedené rastliny a odhadol pravdepodobnosť, že daná komodita je bez výskytu uvedených škodcov.

(7)

Na základe uvedeného stanoviska sa rastlinolekárske riziko spojené so vstupom príslušných rastlín na územie Únie považuje za znížené na prijateľnú úroveň za predpokladu, že sa uplatnia primerané opatrenia na zvládnutie rizika, ktoré predstavujú škodcovia v súvislosti s uvedenými rastlinami, a že sú splnené zodpovedajúce osobitné požiadavky uvedené v prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/2072.

(8)

Opatrenia, ktoré opísalo Spojené kráľovstvo v technickej dokumentácii, sa považujú za dostatočné na zníženie rizika spojeného so vstupom príslušných rastlín na územie Únie na prijateľnú úroveň. Uvedené opatrenia by sa preto mali prijať ako rastlinolekárske požiadavky na dovoz, aby sa zabezpečila rastlinolekárska ochrana územia Únie pred vstupom uvedených príslušných rastlín na toto územie.

(9)

Príslušné rastliny by sa preto už nemali považovať za vysoko rizikové rastliny.

(10)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2019 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Bemisia tabaci je v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/2072 uvedený ako karanténny škodca chránenej zóny a Scirtothrips dorsalis je v prílohe II k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu uvedený ako karanténny škodca Únie.

(12)

Diaprepes abbreviatus ešte nie je zaradený do zoznamu karanténnych škodcov Únie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/2072, preto opatrenia týkajúce sa uvedeného škodcu vychádzajú z opatrení, ktoré Spojené kráľovstvo opísalo v dokumentácii. Keď bude k dispozícii úplné posúdenie rizika uvedeného škodcu, stanoví sa, či daný škodca spĺňa podmienky na zaradenie do zoznamu v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/2072 a či príslušné rastliny spĺňajú podmienky na zaradenie do zoznamu v prílohe VII k uvedenému nariadeniu spolu s príslušnými opatreniami.

(13)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1213 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

Škodca Epiphyas postvittana nie je zaradený do zoznamu karanténnych škodcov Únie. Vyskytuje sa vo viacerých členských štátoch a neuplatňujú sa naň žiadne úradné kontrolné opatrenia. Okrem toho sa vplyv škodcu v Únii nepovažuje za významný. Preto nie sú v súvislosti s týmto škodcom potrebné žiadne požiadavky na dovoz.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa stanovuje zoznam Únie obsahujúci prídavné látky schválené na používanie v potravinách a podmienky ich používania.

(2)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 231/2012 (3) sa stanovujú špecifikácie prídavných látok v potravinách uvedených v prílohách II a III k nariadeniu (ES) č. 1333/2008.

(3)

Uvedené zoznamy sa môžu aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1331/2008 buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(4)

V januári 2019 bola predložená žiadosť o povolenie glukozylovaných glykozidov steviolu ako novej prídavnej látky v potravinách na použitie ako sladidlo. Podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008 bola žiadosť sprístupnená členským štátom.

(5)

Glukozylované glykozidy steviolu sa vyrábajú enzymatickou biokonverziou s použitím cyklomaltodextrín glukanotransferázy, ktorá katalyzuje prenos glukózy zo škrobu do zmesí obohatených o jeden alebo viacero jednotlivých glykozidov steviolu z purifikovaných extraktov listov rastliny Stevia Rebaudiana. Pozostávajú zo zmesi glukozylovaných glykozidov steviolu, ktorá obsahuje 1 – 20 ďalších jednotiek glukózy viazaných na materské glykozidy steviolu. Majú zlepšený profil sladkosti v porovnaní s ostatnými povolenými sladidlami vrátane glykozidov steviolu zo stévie (E 960a).

(6)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) vyhodnotil bezpečnosť glukozylovaných glykozidov steviolu a 15. decembra 2021 vyjadril svoje stanovisko (4). Úrad usúdil, že metabolizmus glukozylovaných glykozidov steviolu je v dostatočnej miere podobný už povoleným glykozidom steviolu, a preto sa toxikologické údaje, ktoré úrad predtým posudzoval v prípade glykozidov steviolu (E 960a), považovali za údaje podporujúce ich bezpečnosť ako prídavnej látky v potravinách. Na základe údajov poskytnutých úradu (5) enzým cyklomaltodextrín glukanotransferáza (EC 2.4.1.19) odvodený z geneticky nemodifikovaného kmeňa Anoxybacillus caldiproteolyticus a určený na použitie pri výrobe modifikovaných glykozidov steviolu nevyvoláva za zamýšľaných podmienok použitia obavy z hľadiska bezpečnosti. Úrad dospel k záveru, že pri rovnakých navrhovaných použitiach a prípustných množstvách ako v prípade glykozidov steviolu (E 960a – 960c) používaných ako sladidlá neexistuje žiadna obava z hľadiska bezpečnosti v súvislosti s používaním glukozylovaných glykozidov steviolu ako prídavnej látky v potravinách.

(7)

Preto je vhodné povoliť prídavnú látku v potravinách „glukozylované glykozidy steviolu“ (E 960d) ako sladidlo v kategóriách potravín, v ktorých sú v súčasnosti povolené glykozidy steviolu (E 960a – 960c), a v rovnakých najvyšších množstvách.

(8)

Špecifikácie prídavnej látky v potravinách glukozylované glykozidy steviolu by sa mali zahrnúť do nariadenia (EÚ) č. 231/2012, keďže táto látka sa do zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky stanoveného v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 zaraďuje po prvý raz.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1333/2008 a nariadenie (EÚ) č. 231/2012 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/574 (2) sa stanovujú pravidlá vytvorenia a prevádzky systému vysledovateľnosti pre tabakové výrobky. Cieľom systému vysledovateľnosti je poskytnúť členským štátom a Komisii účinný nástroj, ktorý umožní vyhľadávanie a sledovanie tabakových výrobkov v celej Únii a identifikáciu podvodných činností, ktoré vedú k dostupnosti nezákonných výrobkov pre spotrebiteľov.

(2)

V tejto súvislosti zohrávajú prevádzkové pravidlá systému vysledovateľnosti dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby Komisia a členské štáty dostávali údaje, ktoré potrebujú na zabezpečenie riadneho fungovania systému vysledovateľnosti tabaku a kontroly uplatňovania právnych predpisov o vysledovateľnosti tabaku, ako aj na presadzovanie týchto právnych predpisov.

(3)

Systém vysledovateľnosti vytvorený v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/574 začal 20. mája 2019 zbierať údaje o pohybe tabakových výrobkov a údaje o transakciách. Skúsenosti s jeho vykonávaním ďalej preukázali význam vysokej kvality, presnosti, úplnosti a porovnateľnosti údajov, ktoré sa musia zaznamenávať a včas zasielať do systému.

(4)

Komisia vo svojej správe o uplatňovaní smernice 2014/40/EÚ z 20. mája 2021 (3) zdôraznila, že členské štáty a Komisia majú značné problémy s kvalitou údajov o vysledovateľnosti, napríklad pokiaľ ide o identifikačné čísla pre DPH, o informácie o výrobných strojoch alebo o informácie o poslednom pohybe výrobkov do maloobchodných predajní. Najmä súčasná definícia strojov by sa mala zmeniť tak, aby odrážala rôzne konfigurácie strojov zavedené v tomto odvetví a riešila zistenú zlú kvalitu informácií o strojoch. V správe sa takisto dospelo k záveru, že kvalita údajov je naďalej rozhodujúca pre presadzovanie právnych predpisov o vysledovateľnosti tabaku a pre úplné dosiahnutie cieľov systému vysledovateľnosti.

(5)

Diskusie medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré prebiehajú pravidelne v rámci expertnej podskupiny pre vysledovateľnosť a bezpečnostné prvky, ďalej ukázali, že plne funkčný a úspešný systém vysledovateľnosti môžu zabezpečiť len spoľahlivé, úplné a kvalitné údaje. Na monitorovanie a využívanie týchto údajov musia byť členské štáty a Komisia vybavené účinnými analytickými nástrojmi a technickými riešeniami, najmä potrebnými rozhraniami, ktoré im umožnia prístup k údajom uchovávaným v systéme registrov a vyhľadávanie v nich.

(6)

Na základe získaných skúseností a poznatkov treba zmeniť určité technické pravidlá stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/574 s cieľom uľahčiť podávanie správ všetkými aktérmi zapojenými do obchodu s tabakovými výrobkami, posilniť osvedčené postupy, pokiaľ ide o správu a analýzu údajov, a tým zlepšiť fungovanie systému vysledovateľnosti tabakových výrobkov. Tieto technické pravidlá sa týkajú prevádzky rôznych zložiek systému registrov, úloh vydavateľov ID a postupov, ktoré majú dodržiavať, činností hospodárskych subjektov v oblasti podávania správ a technických nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii v súvislosti s ich povinnosťami v oblasti presadzovania práva, najmä všetkých prístupových rozhraní vrátane rozhraní pre mobilné inšpekcie.

(7)

Zmeny sa týkajú viacerých výnimiek a osobitných prípadov, ktoré sa vyskytli po zavedení systému vysledovateľnosti, vrátane prítomnosti hospodárskych subjektov zapojených výlučne do nelogistických obchodných operácií, zapojenia subjektov z krajín mimo EÚ do dodávateľského reťazca EÚ, existencie zariadení kombinujúcich nemaloobchodné a maloobchodné funkcie, prípadov straty identifikátorov, prípadov spätného získania ukradnutého tovaru, incidentov v oblasti IT, ktoré si vyžadujú opätovné spracovanie údajov, a prítomnosti netypických neobchodných miest určenia, ako sú laboratóriá alebo strediská na zneškodňovanie odpadu. Skutočné fungovanie systému vysledovateľnosti takisto pomohlo získať lepší obraz o veľkosti súborov údajov uchovávaných a spracúvaných v systéme registrov, čo si na druhej strane vyžaduje určité zmeny pravidiel týkajúcich sa možností a charakteristík systému registrov a úloh poskytovateľa sekundárneho registra.

(8)

Vprílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/574 sa stanovujú postupy výberu prevádzkovateľov primárnych registrov a sekundárneho registra. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť spôsobu, akým skupina podnikov, dovozcovia a výrobcovia z krajín mimo Únie predkladajú Komisii oznámenia o totožnosti navrhovaného poskytovateľa a akým sa podpisujú príslušné zmluvy o uchovávaní údajov, je vhodné lepšie objasniť určité pravidlá týkajúce sa predkladania oznámení a podpisovania zmlúv o uchovávaní údajov. Okrem toho, keďže rozšírenie systému vysledovateľnosti tabaku na všetky tabakové výrobky, ktoré je stanovené v článku 15 ods. 13 smernice 2014/40/EÚ, môže zvýšiť počet týchto oznámení a zmlúv o uchovávaní údajov, je takisto potrebné stanoviť ďalšie podrobnosti postupu schvaľovania zmien kľúčových prvkov zmlúv o uchovávaní údajov vrátane výslovnej možnosti, aby Komisia takéto zmeny automaticky schválila.

(9)

Takisto je vhodné zmeniť lehotu, v rámci ktorej sa zmluvy medzi každým poskytovateľom primárneho registra a poskytovateľom sekundárneho registra podpíšu a predložia Komisii s cieľom zabezpečiť, aby tieto subjekty mali dostatok času na splnenie svojich povinností. Pokiaľ ide o požiadavky, ktoré sa vzťahujú na postup týkajúci sa ukončenia zmluvného vzťahu medzi Komisiou a poskytovateľom sekundárneho registra, treba stanoviť ďalšie podrobnosti o výpovednej lehote, ktorú musí poskytovateľ sekundárneho registra dodržať, aby sa v systéme plne zabezpečila kontinuita činností a nepretržitý tok údajov.

(10)

Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (4), v ktorom sa stanovuje balík opatrení, ktoré majú jej zmluvné strany prijať na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, nadobudol platnosť 25. septembra 2018. Je vhodné, aby bol systém vysledovateľnosti vytvorený v EÚ aktuálny vzhľadom na technický vývoj týkajúci sa vytvorenia globálneho systému vyhľadávania a sledovania.

(11)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/574 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Niektoré ustanovenia tohto nariadenia by sa mali začať uplatňovať neskôr, než nariadenie nadobudne účinnosť, aby sa vydavateľom ID, ako aj poskytovateľom registračných služieb a zariadení proti neoprávnenej manipulácii a iným hospodárskym subjektom umožnilo pripraviť sa na požiadavky zavedené týmito ustanoveniami.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 25 smernice 2014/40/EÚ,

„31.

Rastlinné látky: celé rastliny, fragmentované alebo rezané rastliny, časti rastlín, riasy, plesne, lišajníky v nespracovanej, zväčša sušenej forme, ale niekedy aj čerstvé. Za rastlinné látky sa považujú aj niektoré exsudáty, ktoré boli podrobené špecifickému spracovaniu. Rastlinné látky sú presne definované použitou časťou rastliny a botanickým názvom podľa dvojčlenného systému (rod, druh, odroda a autor);“

„31.

Rastlinné látky: celé rastliny, fragmentované alebo rezané rastliny, časti rastlín, riasy, plesne, lišajníky v nespracovanej, zväčša sušenej forme, ale niekedy aj čerstvé. Za rastlinné látky sa považujú aj niektoré exsudáty, ktoré neboli podrobené špecifickému spracovaniu. Rastlinné látky sú presne definované použitou časťou rastliny a botanickým názvom podľa dvojčlenného systému (rod, druh, odroda a autor);“.