28.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 63/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/435

z 27. februára 2023,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek, článok 177 prvý odsek, článok 192 ods. 1, článok 194 ods. 2 a článok 322 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Od prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4), ktorým sa zriadil Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (ďalej len „mechanizmus“), bezprecedentné geopolitické udalosti zapríčinené útočnou vojnou Ruska voči Ukrajine a ich priame a nepriame zhoršenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 značne ovplyvnili spoločnosť a hospodárstvo Únie, jej ľudí a jej hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Predovšetkým je jasnejšie než kedykoľvek predtým, že v záujme dosiahnutia úspešnej, udržateľnej a inkluzívnej obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 je nutné zaistiť energetickú bezpečnosť a energetickú nezávislosť Únie, keďže sú zároveň aj hlavnými faktormi prispievajúcimi k odolnosti hospodárstva Únie.

(2)

V dôsledku priamych prepojení medzi udržateľnou obnovou, budovaním odolnosti a energetickej bezpečnosti Únie, znižovaním jej závislosti od fosílnych palív, najmä z Ruska, a úlohou Únie pri spravodlivej a inkluzívnej transformácii je mechanizmus vhodným nástrojom na prispievanie k reakcii Únie na tieto novovznikajúce výzvy. Tak je to aj v prípade právnych predpisov Únie v oblasti klímy a životného prostredia a medzinárodných záväzkov Únie, a najmä Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5).

(3)

Vo vyhlásení z Versailles z 10. a 11. marca 2022 hlavy štátov a predsedovia vlád vyzvali Komisiu, aby do konca mája toho istého roku navrhla plán REPowerEU na postupné ukončenie závislosti Únie od dovozu fosílnych palív z Ruska, pričom túto výzvu zopakovali aj závery Európskej rady z 24. a 25. marca 2022. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť ešte pred rokom 2030, a to spôsobom, ktorý je v súlade s Európskou zelenou dohodou uvedenou v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 a klimatickými cieľmi na roky 2030 a 2050, ktoré sú zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (6).

(4)

Mala by sa zvýšiť schopnosť mechanizmu podporovať reformy a investície zamerané na diverzifikáciu dodávok energie, najmä fosílnych palív, ako aj zvýšiť odolnosť, bezpečnosť a udržateľnosť energetického systému Únie, a tak prispieť k cenovej dostupnosti energií a posilniť popri otvorenom hospodárstve strategickú autonómiu Únie. Na dosiahnutie uvedených cieľov potrebuje Únia zvýšiť energetickú efektívnosť a spoľahlivosť a odolnosť prenosových a distribučných sústav, podporovať flexibilitu systému, minimalizovať preťaženia, a to aj prostredníctvom zvýšenej kapacity siete a uskladňovania elektriny, podporovať digitalizáciu, a zabezpečiť odolné dodávateľské reťazce, kybernetickú bezpečnosť a ochranu celej infraštruktúry a jej adaptáciu na klimatické zmeny, a zároveň znížiť strategickú energetickú závislosť.

(5)

V snahe maximalizovať komplementárnosť, konzistentnosť a súdržnosť politík a opatrení, ktoré Únia a členské štáty prijímajú v záujme posilnenia nezávislosti, bezpečnosti a udržateľnosti dodávok energie do Únie, by sa tieto reformy a investície súvisiace s energetikou mali stanoviť prostredníctvom osobitnej „kapitoly REPowerEU“ plánov obnovy a odolnosti.

(6)

Účinný prechod na zelenú energiu a rýchle inkluzívne zníženie závislosti od energie z fosílnych palív si vyžadujú opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti a úspor v budovách a súvisiacej kritickej energetickej infraštruktúre a na rýchlejšiu dekarbonizáciu priemyselných odvetví. Je nevyhnutné urýchlene zvýšiť investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ako je zavádzanie udržateľných a účinných riešení vykurovania a chladenia, ktoré predstavujú účinný prostriedok riešenia niektorých z najnaliehavejších výziev v oblasti dodávok energie a nákladov na energiu. Preto by sa mali podporovať aj reformy a investície zvyšujúce energetickú efektívnosť, dekarbonizáciu priemyslu, a to aj využívaním nízkouhlíkových palív, ako je nízkouhlíkový vodík, a zavádzanie vodíka z obnoviteľných zdrojov a iných obnoviteľných palív nebiologického pôvodu a zvýšenie úspor energie hospodárstiev členských štátov v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy a právnym rámcom. Komisia by mala predovšetkým nabádať členské štáty, aby do svojich kapitol REPowerEU zahrnuli opatrenia na podporu dekarbonizácie priemyslu.

(7)

Očakáva sa, že postupné ukončenie závislosti od dovozu ruských fosílnych palív povedie k zníženiu celkovej energetickej závislosti Únie. Kapitoly REPowerEU by mali prispieť k zvýšeniu a posilneniu strategickej autonómie Únie bez toho, aby sa nadmerne zvýšila jej závislosť od dovozu surovín z tretích krajín.

(8)

Pri príprave plánov obnovy a odolnosti, ako aj kapitol REPowerEU by členské štáty mali koordinovať svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174 zmluvy, zamerané na zníženie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vzdialeným, okrajovým a izolovaným oblastiam a ostrovom, ktoré už čelia dodatočným obmedzeniam.

(9)

S cieľom maximalizovať rozsah pôsobnosti reakcie Únie by sa od všetkých členských štátov, ktoré predkladajú po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia plán obnovy a odolnosti, v ktorom sa požaduje využitie dodatočného financovania vo forme úverov alebo v súlade s novými pravidlami, ktoré sa stanovia podľa tohto pozmeňujúceho nariadenia, z príjmov z obchodovania formou aukcie s kvótami zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (7) alebo z prevodov z pobrexitovej adaptačnej rezervy zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1755 (8), malo vyžadovať, aby do svojho plánu obnovy a odolnosti zahrnuli kapitolu REPowerEU. V súlade s existujúcou možnosťou nariadenia (EÚ) 2021/241 podávania návrhu plánu obnovy a odolnosti a s cieľom zabezpečiť riadnu prípravu kapitol REPowerEU môžu členské štáty pred predložením upraveného plánu obnovy a odolnosti predložiť návrh kapitoly REPowerEU. Malo by sa zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

(10)

Kapitoly REPowerEU by mali zahŕňať nové reformy a investície počínajúc od 1. februára 2022, ktoré prispievajú k cieľom REPowerEU a k riešeniu krízy spôsobenej nedávnymi geopolitickými udalosťami. Opatrenia, ktoré boli zahrnuté do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktoré prispievajú k cieľom REPowerEU, sa však môžu zahrnúť do kapitoly REPowerEU, ak po aktualizácii maximálneho finančného príspevku sa na dotknutý členský štát vzťahuje zníženie jeho maximálneho finančného príspevku. V tom prípade by mal byť členský štát schopný zahrnúť také opatrenia do svojej kapitoly REPowerEU až do výšky odhadovaných nákladov, ktorá sa rovná zníženiu maximálneho finančného príspevku.

(11)

Členský štát by mal byť schopný zahrnúť do svojej kapitoly REPowerEU rozšírenú časť opatrení zahrnutých do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady spolu so zodpovedajúcimi míľnikmi a cieľmi. Takýmto rozšírením by sa mala podstatne zvýšiť úroveň ambícií opatrení, ktorá sa odráža v koncepcii alebo úrovni zodpovedajúcich míľnikov a cieľov, pričom by sa malo vychádzať z opatrení zahrnutých do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(12)

Členský štát by mal predložiť svoju kapitolu REPowerEU vo forme dodatku ku svojmu plánu obnovy a odolnosti. Kapitola REPowerEU by mala obsahovať vysvetlenie, ako sú opatrenia, ktoré sú v nej zahrnuté, v súlade s úsilím dotknutého členského štátu dosiahnuť ciele REPowerEU, pričom by sa mali zohľadniť opatrenia zahrnuté v už prijatom vykonávacom rozhodnutí Rady, ako aj vysvetlenie celkového prínosu uvedených opatrení a iných doplnkových alebo sprievodných opatrení financovaných z vnútroštátnych zdrojov a zdrojov Únie k cieľom REPowerEU.

(13)

Kapitoly REPowerEU by mali okrem iného prispievať k zvyšovaniu podielu udržateľných a obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe a k riešeniu prekážok energetickej infraštruktúry. Pokiaľ ide o infraštruktúru zemného plynu, reformy a investície v kapitolách REPowerEU, ktoré sú zamerané na diverzifikáciu dodávok bez Ruska, by mali vychádzať z potrieb, ktoré boli v súčasnosti identifikované na základe posúdenia, ktoré vykonala a schválila Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn zriadená v duchu solidarity, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok, a mali by zohľadňovať strategické potreby dotknutých členských štátov v oblasti energetickej bezpečnosti a posilnené opatrenia v oblasti pripravenosti vrátane uchovávania energie, ktoré boli prijaté na účely prispôsobenia sa novým geopolitickým hrozbám, a to bez toho, aby bol narušený dlhodobý príspevok k zelenej transformácii.

(14)

Malo by sa doplniť vhodné kritérium posudzovania, ktoré by Komisii slúžilo ako základ pri posudzovaní reforiem a investícií v kapitolách REPowerEU a ktorým by sa zaistilo, že tieto reformy a investície budú vhodné na dosiahnutie konkrétnych cieľov REPowerEU. Aby mohol byť príslušný plán obnovy a odolnosti Komisiou kladne posúdený, malo by sa v rámci tohto nového kritéria posudzovania vyžadovať hodnotenie A.

(15)

Iba samotné investície do infraštruktúry a technológií nie sú dostatočné na to, aby sa zabezpečilo zníženie závislosti od fosílnych palív vzhľadom na existujúci nedostatok pracovných síl a zručností. Zdroje sa v tejto súvislosti už môžu vyčleniť na rekvalifikáciu a zvyšovanie zručností ľudí, na ďalšie vybavenie pracovnej sily zelenými zručnosťami, ako aj na výskum a vývoj inovačných riešení spojených so zelenou transformáciou. Členské štáty sa nabádajú, aby ďalej investovali do rekvalifikácie a zvyšovania zručností, najmä pokiaľ ide o zelené a súvisiace digitálne zručnosti a technológie, aby sa zabezpečilo, že počas celej zelenej transformácie nebude nikto opomenutý. Ak členský štát zahrnie do svojej kapitoly REPowerEU opatrenia súvisiace s rekvalifikáciou a zvyšovaním zručností ľudí, Komisia by mala zvážiť, či takéto opatrenia významne prispievajú k podpore rekvalifikácie pracovnej sily smerom k zeleným a súvisiacim digitálnym zručnostiam.

(16)

Vzhľadom na hospodárske a sociálne dôsledky súčasnej energetickej krízy, keď trvale vysoké a nestále ceny energie zhoršujú dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ďalším zvyšovaním finančného zaťaženia spotrebiteľov, najmä najzraniteľnejších vrátane domácností s nízkymi príjmami, a zraniteľných spoločností vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a uznávajúc zásady Európskeho piliera sociálnych práv by malo byť možné zahrnúť do kapitol REPowerEU opatrenia na pomoc štrukturálnemu riešeniu situácií energetickej chudoby prostredníctvom dlhodobých reforiem a investícií. Reformy a investície zamerané na riešenie energetickej chudoby by mali poskytovať vyššiu úroveň finančnej podpory pre systémy energetickej efektívnosti, a to aj prostredníctvom špecializovaných finančných nástrojov, politík v oblasti čistej energie a systémov na zníženie dopytu po energii pre tie domácnosti a spoločnosti vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré čelia vážnym ťažkostiam v dôsledku vysokých účtov za energiu.

(17)	Opatrenia na zníženie dopytu po energii prijaté členskými štátmi by mali stimulovať investície do úspor energie.

(18)	Uplatňovaním nového režimu kapitol REPowerEU by nemali byť dotknuté žiadne iné právne požiadavky podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, pokiaľ sa nestanovuje inak.

(19)

Plán obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU by mal prispieť k účinnému riešeniu všetkých výziev alebo významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre danú krajinu vrátane odporúčaní pre danú krajinu prijatých v rámci cyklu európskeho semestra 2022 a ktoré sa okrem iného týkajú energetických výziev, ktorým čelia členské štáty.

(20)

Účinný prechod na zelenú energiu a zníženie energetickej závislosti si vyžaduje značné digitálne investície. V súvislosti s nariadením (EÚ) 2021/241 by mali členské štáty poskytnúť vysvetlenie, ako opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti vrátane opatrení zahrnutých do kapitoly REPowerEU prispejú k digitálnej transformácii a k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a či zodpovedajú sume, ktorá podľa metodiky digitálneho označovania prispieva k digitálnemu cieľu. Vzhľadom na bezprecedentnú naliehavosť a závažnosť energetických výziev, ktorým Únia čelí, by sa však reformy a investície v kapitole REPowerEU nemali brať do úvahy pri vypočítavaní celkových prostriedkov, ktoré sa pridelia v rámci plánu na účely uplatňovania požiadavky digitálneho cieľa stanovenej v nariadení (EÚ) 2021/241. Členské štáty by sa však mali usilovať v maximálnej možnej miere zahrnúť do kapitol REPowerEU opatrenia, ktoré prispievajú k digitálnemu cieľu na základe metodiky digitálneho označovania.

(21)

Zdĺhavé administratívne postupy sú niektoré z hlavných prekážok zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Medzi tieto prekážky patrí zložitosť uplatniteľných pravidiel výberu lokalít a administratívnych povolení pre projekty, zložitosť a trvanie posudzovania vplyvu projektov na životné prostredie, problémy s pripojením do sústavy a personálne obmedzenia orgánov udeľujúcich povolenia alebo prevádzkovateľov siete. Na zabezpečenie toho, aby Únia dosiahla svoje ciele v oblasti energetiky a klímy, je potrebné ďalšie zjednodušenie a urýchlenie administratívnych postupov udeľovania povolení pre obnoviteľné zdroje energie a súvisiacu infraštruktúru elektrizačnej sústavy. V kontexte európskeho semestra 2022 boli členským štátom predložené odporúčania na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“, Komisia navrhla zmeniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (9) o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom zaviesť rýchlejší postup udeľovania povolení pre obnoviteľné zdroje energie. Okrem toho sa nariadením Rady (EÚ) 2022/2577 (10), ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, zaviedli dočasné núdzové pravidlá.

(22)

Podľa článku 18 ods. 4 písm. q) nariadenia (EÚ) 2021/241 by členské štáty mali poskytnúť zhrnutie konzultačného procesu miestnych a regionálnych samospráv, sociálnych partnerov a iných príslušných zainteresovaných strán zapojených do vykonávania ich plánov obnovy a odolnosti, ktorý sa uskutočnil v súlade s vnútroštátnymi právnymi rámcami. Táto konzultácia by sa mala doplniť s cieľom riešiť reformy a investície, ktoré sa majú zahrnúť do potenciálnej kapitoly REPowerEU, takým spôsobom, aby sa zainteresovaným stranám poskytol dostatočný čas na reakciu a zároveň zabezpečilo, aby dotknutý členský štát rýchlo finalizoval kapitolu REPowerEU. V aktualizovanom zhrnutí by sa mali uviesť zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie, mal by sa vysvetliť výsledok doplnkovej konzultácie a uviesť, ako sa vstupy získané od zainteresovaných strán zohľadnili v kapitolách REPowerEU.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby sa reformy a investície, ktoré sa podnikajú ako súčasť obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19, realizovali udržateľným spôsobom, je nutné uplatňovať zásadu „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (11) (ďalej len „zásada výrazne nenarušiť“). Zásada by sa mala naďalej uplatňovať na reformy a investície podporované z mechanizmu, a to s jednou cielenou výnimkou, ktorá má slúžiť na ochranu bezprostredných záujmov Únie v oblasti energetickej bezpečnosti. Pri sledovaní cieľa diverzifikácie dodávok energie bez ruských dodávateľov by reformy a investície stanovené v kapitolách REPowerEU, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie energetickej infraštruktúry a zariadení v snahe uspokojiť bezprostredné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok plynu, mali byť oprávnené na poskytnutie finančnej podpory v rámci mechanizmu aj vtedy, keď nie sú v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“. Ropná infraštruktúra a zariadenia sú spravidla vylúčené z kapitoly REPowerEU. Výnimkou je členský štát, na ktorý sa do nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia vzťahovala výnimočná dočasná výnimka podľa článku 3m ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 (12) z dôvodu jeho osobitnej závislosti od ropy a geografickej situácie, ktorý by mal mať možnosť zahrnúť do kapitoly REPowerEU ropnú infraštruktúru a zariadenia potrebné na uspokojenie bezprostredných potrieb v oblasti bezpečnosti dodávok.

Komisia by mala posúdiť, či opatrenia, od ktorých sa očakáva, že sa nimi budú riešiť bezprostredné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok energie, sú oprávnené na výnimku zo zásady „výrazne nenarušiť“. Na účely tohto posúdenia by Komisia mala okrem iných podmienok zvážiť riziká účinkov odkázanosti na určitého dodávateľa a nedostupnosť čistejších, technologicky a ekonomicky uskutočniteľných alternatív, ktoré by sa mohli zaviesť v porovnateľnom časovom rámci. Takéto posúdenie by malo byť primerané a malo by zohľadňovať naliehavosť dosiahnutia cieľov REPowerEU. V prípade pochybností by Komisia mala mať možnosť požiadať členské štáty, aby poskytli relevantné informácie na podporu posúdenia. Hodnotenie čistejších alternatív by sa malo vykonávať v rozumných medziach.

(24)

Všetky opatrenia v plánoch obnovy a odolnosti by sa mali vykonávať v súlade s uplatniteľným acquis Únie a vnútroštátnym acquis v oblasti životného prostredia, najmä pokiaľ ide o posudzovanie vplyvu na životné prostredie a ochranu prírody. V prípade opatrení, na ktoré sa vzťahuje výnimka zo zásady „výrazne nenarušiť“, by členské štáty mali vynaložiť uspokojivé úsilie na obmedzenie potenciálneho narušenia plnenia environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak je to možné, a na zmiernenie narušenia plnenia prostredníctvom iných opatrení vrátane opatrení v kapitolách REPowerEU.

(25)	Kapitoly REPowerEU by mali byť v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi členských štátov a s cieľmi Únie v oblasti klímy stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1119.

(26)

So zreteľom na Európsku zelenú dohodu ako európsku stratégiu udržateľného rastu a význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja má mechanizmus prispieť k zdôrazňovaniu opatrení v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti a k dosiahnutiu celkového cieľa vo výške 30 % rozpočtových výdavkov Únie vynaložených na podporu cieľov v oblasti klímy. Na tento účel by opatrenia podporované z mechanizmu a zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti členských štátov mali prispievať k zelenej transformácii vrátane biodiverzity, alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a mali by dosahovať sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti a aspoň 37 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia v kapitole REPowerEU na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2021/241. Uvedená metodika by sa zodpovedajúcim spôsobom mala použiť v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v danej prílohe. Ak s tým dotknutý členský štát a Komisia súhlasia, malo by byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií na 40 % alebo 100 %, ako je vysvetlené v pláne obnovy a odolnosti, s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré vierohodne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy. Na uvedený účel by malo byť možné zvýšiť koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy pri jednotlivých investíciách až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti. Mechanizmus by mal podporovať činnosti, ktoré sú v plnej miere v súlade s klimatickými a environmentálnymi normami a prioritami Únie a zásadou „výrazne nenarušiť“.

(27)

Členské štáty by v prípade potreby mali do kapitol REPowerEU zahrnúť opatrenia, ktoré majú cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín, ako sa uvádza v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou, ktoré okrem iného prispievajú k vytváraniu európskej pridanej hodnoty. Malo by sa tiež zohľadniť, že opatrenia vykonávané v jednom členskom štáte by mohli mať účinky presahovania v iných členských štátoch. Komisia by mala čo najskôr uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom vypracovať opatrenia s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín, ktoré sa zahrnú do kapitol REPowerEU. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie toho, aby uvedené opatrenia dosahovali sumu, ktorá predstavuje aspoň 30 % odhadovaných nákladov na opatrenia v kapitole REPowerEU. Okrem opatrení s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín by sa opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ktoré prispievajú k zabezpečeniu dodávok energie v Únii ako celku v súlade s cieľmi REPowerEU, najmä pokiaľ ide o riešenie existujúcich nedostatkov z hľadiska prenosu, distribúcie a uskladňovania energie, ako sa uvádza v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou, čím sa zvyšuje potenciál cezhraničných tokov medzi členskými štátmi, mali považovať za opatrenia s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín. Opatrenia na zníženie závislosti od fosílnych palív a zníženie dopytu po energii by sa takisto mali považovať za opatrenia s pozitívnym cezhraničným účinkom, keďže ďalej uvoľňujú kapacitu alebo dodávky pre iné členské štáty.

(28)	Malo by sa doplniť vhodné kritérium posudzovania, ktoré by Komisii slúžilo ako základ pri posudzovaní cezhraničných rozmerov či účinkov alebo rozmerov či účinkov zahŕňajúcich viac krajín a týkajúcich sa reforiem a investícií v kapitolách REPowerEU.

(29)

Členským štátom by sa mali poskytnúť ďalšie stimuly, aby žiadali o úverovú podporu s cieľom zabezpečiť čerpanie dostupných finančných prostriedkov členskými štátmi pri súčasnom dodržiavaní zásad rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. Na tento účel by členské štáty mali najneskôr 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia oznámiť Komisii čo najjasnejšie, či zamýšľajú predložiť žiadosť o úverovú podporu. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade súčasne, za rovnakých podmienok a bez zbytočného odkladu prehľad zámerov, ktoré vyjadrili členské štáty, a navrhovaný ďalší postup pri rozdeľovaní dostupných zdrojov. Oznámením zámeru by nemala byť dotknutá možnosť členských štátov požiadať o úverovú podporu do 31. augusta 2023 v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2021/241, a to ani v prípade žiadostí presahujúcich 6,8 % hrubého národného dôchodku (HND), ak sa uplatňujú príslušné podmienky. Tiež by tým nemalo byť dotknuté uzavretie príslušnej dohody o úvere Komisiou po prijatí príslušného vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(30)

Členské štáty sa vyzývajú, aby kapitoly REPowerEU predložili čo najskôr, podľa možnosti do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia. V súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241 by Komisia mala do dvoch mesiacov posúdiť upravený plán obnovy a odolnosti, ktorý predložil členský štát, a predložiť návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady. Vzhľadom na naliehavosť výziev, ktorým čelia členské štáty, by sa Komisia mala usilovať o dokončenie posúdenia upravených plánov obnovy a odolnosti bez zbytočného odkladu.

(31)	Okrem toho by sa mali poskytnúť nové účelovo viazané zdroje financovania na to, aby sa stimulovala vysoká úroveň ambícií v prípade reforiem a investícií, ktoré sa majú zahrnúť do kapitoly REPowerEU.

(32)

Nariadením Rady (EÚ) 2022/1854 (13) sa zavádza dočasný solidárny príspevok pre spoločnosti a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií uplatniteľný vo všetkých členských štátoch. Členské štáty sa vyzývajú, aby časť výnosov z tohto dočasného príspevku používali koherentným spôsobom na podporu synergií a komplementárnosti s reformami a investíciami vo svojej kapitole REPowerEU na financovanie opatrení, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej úrovni v súlade s cieľmi REPowerEU.

(33)

Súčasná hospodárska a geopolitická situácia si vyžaduje, aby Únia zmobilizovala dostupné zdroje s cieľom urýchlene diverzifikovať dodávky energie v Únii a znížiť jej závislosť od fosílnych palív ešte pred rokom 2030. V tejto súvislosti by smernica 2003/87/ES mala umožniť výnimočné speňaženie formou aukcie časti kvót z Inovačného fondu a kvót pridelených členským štátom, s výnimkou kvót distribuovaných na účely solidarity, rastu a prepojení, a mala by nasmerovať príjmy do reforiem a investícií prispievajúcich k plneniu cieľov REPowerEU v rámci mechanizmu. Obchodovanie formou aukcie s kvótami z Inovačného fondu a s kvótami pridelenými členským štátom by zároveň malo byť predsunuté. Časť kvót z trhovej stabilizačnej rezervy, ktorá by inak bola zrušená, by sa mala použiť na doplnenie Inovačného fondu.

(34)

V súvislosti s núdzovým zásahom Únie na riešenie vysokých cien energie, ktoré sú výsledkom vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, by cielené mimoriadne dočasné opatrenia v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (14) prostredníctvom pružného využívania zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu mali pomôcť malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“), ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, ako aj zraniteľným domácnostiam, pokryť vzniknuté a uhradené náklady na energiu od 1. februára 2022. Takáto podpora je v plnom súlade s cieľmi REPowerEU.

(35)

Najmä EFRR by sa mal výnimočne použiť na poskytovanie podpory prevádzkového kapitálu pre MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie. Podpora MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, by mala byť primeraná a mala by dodržiavať uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci. Okrem toho by sa ESF mal výnimočne využívať na poskytovanie podpory zraniteľným domácnostiam, ako sú vymedzené vo vnútroštátnych pravidlách, s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na spotrebu energie, a to aj v prípade neexistencie opatrení na zvýšenie zamestnateľnosti podporovaných osôb, t. j. aktívne opatrenia. Ide o výnimočné opatrenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné na riešenie energetickej krízy vyplývajúcej z vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine. Zabezpečujú, aby podporované osoby mali prístup k základným službám a tým tiež prispievajú k podmienkam vedúcim k dobrému zdraviu, ktoré sú potrebné pre účasť na trhu práce. Podporu môžu poskytovať EFRR, ESF a Kohézny fond zameniteľne. Okrem ESF by malo byť možné využívať EFRR a Kohézny fond s cieľom podporovať opatrenia na udržanie pracovných miest prostredníctvom skráteného pracovného času a rovnocenných režimov vrátane podpory pre samostatne zárobkovo činné osoby. Cieľom takýchto režimov je chrániť zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby pred rizikom nezamestnanosti. Zdroje pridelené na takéto režimy sa majú použiť výlučne na podporu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Podpora takýchto režimov skráteného pracovného času a rovnocenných režimov zo strany Únie by mala byť časovo obmedzená. Takisto by malo byť možné využiť zdroje REACT-EU stanovené v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na uvedené tri druhy podpory s cieľom posilniť pokračujúce úsilie členských štátov o odolnú obnovu ich hospodárstiev po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

(36)

Osobitné programovacie opatrenia by mali umožniť, aby sa zdroje plánovali výlučne v rámci vyhradených prioritných osí a prispievali ku konkrétnym investičným prioritám. S cieľom poskytnúť členským štátom významnú podporu v ich úsilí obmedziť dôsledky energetickej krízy by členské štáty mali výnimočne využívať mieru spolufinancovania vo výške 100 %, ktorá sa má uplatňovať na vyhradené prioritné osi operačných programov poskytujúcich výlučne takúto podporu do konca programového obdobia 2014 – 2020. Týmito obmedzenými a cielenými opatreniami by sa mali dopĺňať štrukturálne intervencie v rámci politiky súdržnosti podporujúce výrobu čistej energie a presadzovanie energetickej efektívnosti. S cieľom zohľadniť rozpočtové obmedzenia Únie by sa platby Komisie na takéto operácie v rámci vyhradených priorít mali v roku 2023 obmedziť na 5 000 000 000 EUR.

(37)

S cieľom poskytnúť členským štátom a regiónom dostatočnú flexibilitu pri riešení novovznikajúcich výziev by nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (15) malo poskytnúť členským štátom možnosť požiadať o 7,5 % zdrojov v rámci EFRR, Európskeho sociálneho fondu plus a Kohézneho fondu so zámerom prispieť k plneniu cieľov REPowerEU. Malo by byť možné, aby tieto fondy poskytovali podporu na ciele REPowerEU, ak takáto podpora patrí do rozsahu pôsobnosti dotknutého fondu, prispieva k jeho špecifickým cieľom a je v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060 a v príslušnom nariadení pre daný fond vrátane zásady „výrazne nenarušiť“.

(38)

Členské štáty by mali mať možnosť previesť všetky ich predbežne pridelené finančné prostriedky alebo ich časť zo zdrojov pobrexitovej adaptačnej rezervy do mechanizmu. Kríza spôsobená ochorením COVID-19, ktorú ešte prehĺbilo ohrozenie energetickej bezpečnosti Únie, zhoršila negatívne dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie v členských štátoch vrátane ich regiónov a miestnych komunít a v odvetviach, najmä v tých, ktoré sú uvedeným vystúpením najviac postihnuté. Opatrenia, ktoré sa majú financovať v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy, a reformy a investície, ktoré sa majú financovať v rámci mechanizmu, môžu slúžiť na podobné účely a mať podobný obsah. Cieľom rezervy aj mechanizmu je v konečnom dôsledku zmierniť negatívne vplyvy na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. V tejto súvislosti platí, že hoci reformy a investície v rámci mechanizmu sú primárne zamerané na riešenie hospodárskych dôsledkov pandémie, môžu prispieť aj k boju proti nepredvídaným a nepriaznivým dôsledkom v členských štátoch a odvetviach, ktoré sú brexitom najviac postihnuté. A napokon, viazané a platobné rozpočtové prostriedky v rámci pobrexitovej adaptačnej rezervy aj mechanizmu sú zahrnuté nad rámec stropov viacročného finančného rámca. Podľa tohto scenára a so zreteľom na narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené nedávnym geopolitickým vývojom je vhodné poskytnúť členským štátom flexibilitu tým, že sa umožnia prevody z pobrexitovej adaptačnej rezervy do mechanizmu, čo umožní plniť ciele oboch nástrojov a v konečnom dôsledku dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(39)	Vyplácanie dodatočných finančných prostriedkov členským štátom, ktoré zahŕňajú kapitolu REPowerEU do svojho plánu obnovy a odolnosti, by sa malo vykonávať podľa pravidiel mechanizmu do konca roka 2026.

(40)

Žiadosť predložená v pláne obnovy a odolnosti o účelovo viazané financovanie vrátane prostriedkov pridelených z predaja kvót formou aukcie zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES, presunov zo zdrojov ERDF, Európskeho sociálneho fondu plus alebo Kohézneho fondu riadených na základe článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060 a prevodov zdrojov z pobrexitovej adaptačnej rezervy pre opatrenia obsiahnuté v kapitole REPowerEU by mala odrážať vyššie finančné potreby súvisiace s reformami a investíciami zahrnutými do tejto kapitoly.

(41)

Aby sa zabezpečilo prednostné vyčlenenie finančnej podpory s cieľom lepšie reagovať na súčasnú energetickú krízu, malo by byť možné, aby sa na základe žiadosti členského štátu, ktorá sa má predložiť spolu s kapitolou REPowerEU v zmenenom pláne obnovy a odolnosti, suma dodatočných finančných prostriedkov potrebných na financovanie opatrení kapitoly REPowerEU vyplatila vo forme dvoch platieb predbežného financovania.

Komisia by mala v čo najväčšej možnej miere uskutočniť prvú platbu predbežného financovania do dvoch mesiacov od času, keď prijme právny záväzok na účely nariadenia (EÚ) 2021/241, a druhú platbu predbežného financovania do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje posúdenie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU. Uvedené platby by sa mali uskutočňovať v závislosti od dostupných zdrojov, najmä dostupnosti finančných prostriedkov z účtu NextGenerationEU, z finančných prostriedkov schválených v ročnom rozpočte Únie a z príjmov získaných z obchodovania formou aukcie s kvótami zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES, a od účinného predchádzajúceho presunu zdrojov v rámci programov zdieľaného riadenia, ak sa o to požiada.

(42)	S cieľom dodržať stropy platieb viacročného finančného rámca by sa malo stanoviť obmedzenie platieb zodpovedajúcich predbežnému financovaniu pre sumy presunuté podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060.

(43)

Komisia by mala monitorovať vykonávanie reforiem a investícií uvedených v kapitole REPowerEU a ich prínos k plneniu cieľov REPowerEU a poskytovať o tom informácie, najmä prostredníctvom výmen informácií počas dialógu o obnove a odolnosti, prostredníctvom podávania správ v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti a prostredníctvom osobitného oddielu výročnej správy predkladanej Európskemu parlamentu a Rady.

(44)

Nedávne geopolitické udalosti výrazne ovplyvnili ceny energie, potravín a stavebných materiálov a spôsobili aj nedostatok v globálnych dodávateľských reťazcoch, viedli k zvýšenej inflácii a vytvorili nové výzvy vrátane rizika energetickej chudoby a vyšších životných nákladov. Na tieto výzvy môže byť potrebná reakcia. Môže sa stať, že tento vývoj bude mať priamy vplyv na schopnosť realizovať opatrenia v plánoch obnovy a odolnosti. Pokiaľ môžu členské štáty preukázať, že vzhľadom na takýto vývoj už nie je možné konkrétny míľnik alebo cieľ úplne alebo čiastočne zrealizovať, mohli by sa takéto situácie považovať za objektívne okolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241. Okrem toho, pokiaľ členské štáty môžu preukázať, že dosiahnutie konkrétneho míľnika alebo cieľa je v rozpore s dosahovaním cieľov REPowerEU, takéto situácie by sa mohli tiež považovať za objektívne okolnosti podľa uvedeného nariadenia. Okrem toho by žiadna žiadosť o zmeny nemala ohroziť celkovú realizáciu plánov obnovy a odolnosti vrátane úsilia členských štátov v oblasti reforiem a investícií.

(45)	Nariadenia (EÚ) 2021/241, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(46)	S cieľom umožniť rýchle uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/241

Nariadenie (EÚ) 2021/241 sa mení takto:

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. V súlade so šiestimi piliermi uvedenými v článku 3 tohto nariadenia, súdržnosťou a synergiami, ktoré vytvárajú, a v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je všeobecným cieľom mechanizmu podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie zlepšovaním odolnosti, pripravenosti na krízy, adaptačnej kapacity a rastového potenciálu členských štátov, zmiernením sociálnych a hospodárskych dôsledkov tejto krízy, najmä pre ženy, prispievaním k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, podporovaním zelenej transformácie, prispievaním k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 stanovených v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999, splnením cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a digitálnej transformácie a zvyšovaním odolnosti, bezpečnosti a udržateľnosti energetického systému Únie prostredníctvom potrebného znižovania závislosti od fosílnych palív a diverzifikácie dodávok energie na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom zvyšovania využívania obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, kapacity na uskladňovanie energie, a tým prispievať k vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencii, obnoviť a presadzovať udržateľný rast a integráciu hospodárstiev Únie, posilniť tvorbu kvalitných pracovných miest, ako aj prispievať k strategickej autonómii Únie popri otvorenom hospodárstve a vytvárať európsku pridanú hodnotu.“

2.	V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. V rámci mechanizmu sa podporujú len tie opatrenia, ktoré dodržiavajú zásadu „výrazne nenarušiť“, ktorá sa uplatňuje aj na opatrenia v kapitolách REPowerEU, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.“

Článok 14 sa mení takto:

v odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno:

„d)	v náležitých prípadoch reformy a investície v súlade s článkom 21c.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Úverová podpora na plán obnovy a odolnosti dotknutého členského štátu nesmie byť vyššia ako rozdiel medzi celkovými nákladmi plánu obnovy a odolnosti, prípadne v jeho prepracovanom znení, a maximálnym finančným príspevkom uvedeným v článku 11 vrátane, ak je to relevantné, príjmov uvedených v článku 21a, ako aj zdrojov presunutých z programov so zdieľaným riadením.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak sú dostupné zdroje, môže sa odchylne od odseku 5 výška úverovej podpory za výnimočných okolností zvýšiť berúc do úvahy potreby žiadajúceho členského štátu, ako aj žiadosti o úverovú podporu, ktoré už predložili alebo plánujú predložiť iné členské štáty, pričom sa uplatňujú zásady rovnakého zaobchádzania, solidarity, proporcionality a transparentnosti. S cieľom uľahčiť uplatňovanie týchto zásad členské štáty oznámia Komisii do 31. marca 2023, či majú v úmysle požiadať o úverovú podporu. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade súčasne, za rovnakých podmienok a bez zbytočného odkladu prehľad zámerov, ktoré vyjadrili členské štáty, a navrhovaný ďalší postup pri rozdeľovaní dostupných zdrojov. Uvedeným oznámením o zámere požiadať o úverovú podporu nie je dotknutá možnosť členských štátov požiadať o úverovú podporu do 31. augusta 2023, a to ani v prípade žiadostí nad 6,8 % HND, ak sa uplatňujú príslušné podmienky. Nie je tým dotknuté ani uzavretie príslušnej dohody o úvere po prijatí príslušného vykonávacieho rozhodnutia Rady.“

V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Opatrenia, ktoré sa začali od 1. februára 2020, sú oprávnené za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Nové reformy a investície uvedené v článku 21c ods. 1 sú však oprávnené len vtedy, ak sa začnú uplatňovať od 1. februára 2022.“

Článok 18 ods. 4 sa mení takto:

vkladá sa toto písmeno:

„ca)	vysvetlenie toho, ako kapitola REPowerEU prispieva k riešeniu energetickej chudoby, a to v relevantných prípadoch aj tým, že dáva primeranú prioritu potrebám osôb postihnutých energetickou chudobou, ako aj znižovaniu zraniteľných miest počas nadchádzajúcich zimných období;“;

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

kvalitatívne vysvetlenie, ako majú opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti prispieť k zelenej transformácii vrátane biodiverzity, alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, či zahŕňajú sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, a či opatrenia tohto typu v kapitole REPowerEU dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia zahrnuté do danej kapitoly, na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI; táto metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI; koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy sa môžu v prípade jednotlivých investícií zvýšiť až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré hodnoverne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy, ako sa vysvetľuje v pláne obnovy a odolnosti;“;

písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)

údaj o tom, či opatrenia uvedené v pláne obnovy a odolnosti zahŕňajú cezhraničné projekty alebo projekty zahŕňajúce viac krajín, vysvetlenie, akým spôsobom príslušné opatrenia v kapitole REPowerEU, vrátane opatrení na riešenie výziev identifikovaných v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou majú cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín, a údaj o tom, či celkové náklady na tieto opatrenia dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 30 % odhadovaných nákladov kapitoly REPowerEU;“;

písmeno q) sa nahrádza takto:

„q)

na účely prípravy a, ak je to možné, realizácie plánu obnovy a odolnosti, zhrnutie konzultačného procesu, ktorý sa uskutočnil v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, mládežníckych organizácií a iných príslušných zainteresovaných strán a spôsobu zohľadnenia pripomienok zainteresovaných strán v pláne obnovy a odolnosti, pričom keď sa zahrnie kapitola REPowerEU, toto zhrnutie sa doplní o stanovenie zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo, o opis výsledku konzultačného procesu, pokiaľ ide o uvedenú kapitolu, a o údaj o tom, ako sa v ňom zohľadnili poskytnuté pripomienky;“

Článok 19 ods. 3 sa mení takto:

vkladajú sa tieto písmená:

„da)

či kapitola REPowerEU obsahuje reformy a investície uvedené v článku 21c, ktoré účinne prispievajú k energetickej bezpečnosti, diverzifikácii dodávok energie v Únii, zvýšeniu využívania obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zvýšeniu kapacít na uskladňovanie energie alebo potrebnému zníženiu závislosti od fosílnych palív pred rokom 2030;

db)	či kapitola REPowerEU obsahuje reformy a investície uvedené v článku 21c, pri ktorých sa očakáva, že budú mať cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín;“;

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

či plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré účinne prispievajú k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, či dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, a či takéto opatrenia v kapitole REPowerEU dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia zahrnuté do danej kapitoly, na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI; táto metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI; na základe dohody s Komisiou sa môžu koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií zvýšiť až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré hodnoverne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy;“

V článku 20 ods. 5 sa vkladá toto písmeno:

„ca)

zhrnutie opatrení navrhovaných v kapitole REPowerEU, ktoré majú cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín, vrátane opatrení na riešenie výziev identifikovaných v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou, ak odhadované náklady na tieto opatrenia dosahujú sumu, ktorá predstavuje menej ako 30 % odhadovaných nákladov na všetky opatrenia zahrnuté do kapitoly REPowerEU, vysvetlenie obsahujúce dôvody tohto nižšieho percentuálneho podielu, a to najmä preukázaním toho, že iné opatrenia zahrnuté do kapitoly REPowerEU lepšie riešia ciele stanovené v článku 21c ods. 3 alebo že nie je k dispozícii dostatok realistických projektov, ktoré majú cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín, najmä vzhľadom na životnosť mechanizmu;“

Za kapitolu III sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA IIIa

REPowerEU

Článok 21a

Príjmy zo systému obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES

1. Suma 20 000 000 000 EUR v bežných cenách získaná v súlade s článkom 10e smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (*1) je k dispozícii ako dodatočná nenávratná finančná podpora v rámci mechanizmu na vykonávanie podľa tohto nariadenia s cieľom zvýšiť odolnosť energetického systému Únie prostredníctvom zníženia závislosti od fosílnych palív a diverzifikácie dodávok energie na úrovni Únie. Ako sa stanovuje v článku 10e smernice 2003/87/ES, tieto sumy predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2. Alokovaný podiel sumy uvedenej v odseku 1, ktorý je k dispozícii pre každý členský štát, sa vypočíta na základe ukazovateľov stanovených v metodike uvedenej v prílohe IVa.

3. Suma uvedená v odseku 1 sa pridelí výlučne na opatrenia uvedené v článku 21c, s výnimkou opatrení uvedených v článku 21c ods. 3 písm. a). Môže pokrývať aj výdavky uvedené v článku 6 ods. 2.

4. Viazané rozpočtové prostriedky pokrývajúce sumu uvedenú v odseku 1 sa sprístupnia automaticky pre danú sumu od 1. marca 2023.

5. Každý členský štát môže Komisii predložiť žiadosť o pridelenie sumy, ktorá nepresahuje jeho podiel tak, že do svojho plánu zahrnie reformy a investície uvedené v článku 21c a uvedie svoje odhadované náklady.

6. Vo vykonávacom rozhodnutí Rady prijatom podľa článku 20 ods. 1 sa stanoví výška príjmov uvedených odseku 1 tohto článku pridelených členskému štátu po predložení žiadosti podľa odseku 5 tohto článku. Zodpovedajúca suma sa vyplatí v splátkach v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v súlade s článkom 24, keď dotknutý členský štát uspokojivo splní míľniky a ciele určené v súvislosti s vykonávaním opatrení uvedených v článku 21c.

Článok 21b

Zdroje z programov so zdieľaným riadením na podporu cieľov REPowerEU

1. Členské štáty v rámci zdrojov, ktoré im boli pridelené, môžu žiadať podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021-2027 o podporu cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 tohto nariadenia z programov podporovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a Kohézneho fondu za predpokladu splnenia podmienok stanovených v článku 26a nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021-2027 a v nariadeniach pre dané fondy. Takáto podpora sa implementuje v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach na roky 2021-2027 a nariadeniami pre jednotlivé fondy.

2. Zdroje sa môžu previesť podľa článku 4aa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1755 (*2) na podporné opatrenia uvedené v článku 21c tohto nariadenia.

Článok 21c

Kapitoly REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti

1. Plány obnovy a odolnosti predložené Komisii po 1. marci 2023, v ktorých sa požaduje využitie dodatočných finančných prostriedkov podľa článku 14, 21a alebo 21b, musia zahŕňať kapitolu REPowerEU obsahujúcu opatrenia a ich príslušné míľniky a ciele. Opatreniami v kapitole REPowerEU sú buď nové reformy a investície, ktoré sa začali od 1. februára 2022, alebo rozšírená časť reforiem a investícií zahrnutých do už prijatého vykonávacieho rozhodnutia Rady pre dotknutý členský štát.

2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty, na ktoré sa vzťahuje zníženie maximálneho finančného príspevku v súlade s článkom 11 ods. 2, zahrnúť do kapitoly REPowerEU aj opatrenia uvedené v už prijatých vykonávacích rozhodnutiach Rady bez toho, aby sa rozšírili, a to až do výšky odhadovaných nákladov, ktorá sa rovná uvedenému zníženiu.

3. Cieľom reforiem a investícií v kapitole REPowerEU je prispieť k aspoň jednému z týchto cieľov:

zlepšenie energetickej infraštruktúry a zariadení s cieľom uspokojiť bezprostredné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok plynu vrátane skvapalneného zemného plynu, a najmä umožniť diverzifikáciu dodávok v záujme Únie ako celku; opatrenia týkajúce sa ropnej infraštruktúry a zariadení potrebných na uspokojenie bezprostredných potrieb v oblasti bezpečnosti dodávok sa môžu zahrnúť do kapitoly REPowerEU členského štátu, len ak sa na tento členský štát do 1. marca 2023 vzťahovala mimoriadna dočasná výnimka podľa článku 3m ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 833/2014, a to z dôvodu jeho osobitnej závislosti od ropy a jeho geografickej situácie;

b)	zvýšenie energetickej efektívnosti budov a kritickej energetickej infraštruktúry, dekarbonizácia hospodárstva, zvýšenie výroby a využívania udržateľného biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo bezfosílneho vodíka a zvýšenie podielu a urýchlenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

c)	boj proti energetickej chudobe;

d)	stimulovanie znižovania dopytu po energii;

e)	riešenie vnútorných a cezhraničných prekážok pri prenose a distribúcii energie, podpora uskladňovania elektrickej energie a urýchlenia integrácie obnoviteľných zdrojov energie a podpora dopravy s nulovými emisiami a jej infraštruktúry vrátane železníc;

f)	podpora cieľov uvedených v písmenách a) až e) prostredníctvom urýchlenej rekvalifikácie pracovnej sily smerom k zeleným a súvisiacim digitálnym zručnostiam, ako aj podporovaním hodnotových reťazcov súvisiacich s kritickými surovinami a technológiami spojenými so zelenou transformáciou.

4. Kapitola REPowerEU obsahuje aj vysvetlenie, ako sú opatrenia v danej kapitole v súlade s úsilím dotknutého členského štátu dosiahnuť ciele stanovené v odseku 3, pričom sa zohľadnia opatrenia zahrnuté v už prijatom vykonávacom rozhodnutí Rady, ako aj vysvetlenie celkového prínosu týchto opatrení a iných doplnkových alebo sprievodných opatrení financovaných z vnútroštátnych zdrojov a zdrojov Únie k uvedeným cieľom.

5. Odhadované náklady na reformy a investície v kapitole REPowerEU sa nezohľadňujú pri výpočte celkových prostriedkov pridelených na plán obnovy a odolnosti podľa článku 18 ods. 4 písm. f) a článku 19 ods. 3 písm. f).

6. Odchylne od článku 5 ods. 2, článku 17 ods. 4, článku 18 ods. 4 písm. d) a článku 19 ods. 3 písm. d) sa zásada „výrazne nenarušiť“ neuplatňuje na reformy a investície podľa odseku 3 písm. a) tohto článku za predpokladu, že Komisia kladne posúdi splnenie týchto požiadaviek:

a)	opatrenie je nevyhnutné a primerané na uspokojenie bezprostredných potrieb v oblasti bezpečnosti dodávok v súlade s odsekom 3 písm. a) tohto článku, pričom sa zohľadňujú čistejšie uskutočniteľné alternatívy a riziká účinkov odkázanosti na určitého dodávateľa;

b)	dotknuté členské štáty vynaložili uspokojivé úsilie na obmedzenie potenciálneho narušenia environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak je to možné, a na zmiernenie narušenia prostredníctvom iných opatrení vrátane opatrení v kapitole REPowerEU;

c)	opatrenie neohrozuje dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 na základe kvalitatívnych úvah;

d)	opatrenie má byť funkčné do 31. decembra 2026.

7. Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v odseku 6 Komisia koná v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia môže predložiť pripomienky alebo požiadať o dodatočné informácie. Dotknutý členský štát poskytne požadované dodatočné informácie.

8. Príjmami sprístupnenými v súlade s článkom 21a sa nesmie prispievať na reformy a investície podľa odseku 3 písm. a) tohto článku.

9. Celkové odhadované náklady na opatrenia, ktoré sú predmetom kladného posúdenia Komisiou podľa odseku 6, nesmú presiahnuť 30 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia zahrnuté do kapitoly REPowerEU.

Článok 21d

Predbežné financovanie REPowerEU

1. K plánu obnovy a odolnosti, ktorý obsahuje kapitolu REPowerEU, môže byť pripojená žiadosť o predbežné financovanie. Pod podmienkou, že Rada prijme vykonávacie rozhodnutie uvedené v článku 20 ods. 1 a článku 21 ods. 2 do 31. decembra 2023, Komisia uskutoční dve platby predbežného financovania do celkovej výšky 20 % dodatočných finančných prostriedkov požadovaných dotknutým členským štátom na financovanie kapitoly REPowerEU, a to podľa článkov 7, 12, 14, 21a a 21b, pričom sa dodrží zásada rovnakého zaobchádzania medzi členskými štátmi a zásada proporcionality.

2. Pokiaľ ide o zdroje prevedené za podmienok stanovených v článku 26 nariadenia (EÚ) 2021/1060, každá z týchto dvoch platieb predbežného financovania nesmie presiahnuť 1 000 000 000 EUR.

3. Odchylne od článku 116 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia v čo najväčšej možnej miere a s výhradou dostupných zdrojov uskutoční platby predbežného financovania takto:

a)	pokiaľ ide o prvú platbu predbežného financovania, do dvoch mesiacov od uzavretia dohody predstavujúcej právny záväzok uvedený v článku 23 Komisiou a dotknutým členským štátom;

b)	pokiaľ ide o druhú platbu predbežného financovania, do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje posúdenie plánu obnovy a odolnosti vrátane kapitoly REPowerEU.

4. Platba predbežného financovania v súvislosti so zdrojmi uvedenými v odseku 2 sa uskutoční po prijatí informácií od všetkých členských štátov o tom, či majú v úmysle požiadať o predbežné financovanie takýchto zdrojov, a v prípade potreby na pomernom základe, aby sa dodržal celkový strop vo výške 1 000 000 000 EUR.

5. V prípadoch predbežného financovania podľa odseku 1 sa finančný príspevok uvedený v článku 20 ods. 5 písm. a) a v príslušných prípadoch úver, ktorý sa má vyplatiť, ako sa uvádza v článku 20 ods. 5 písm. h), pomerne upravia.

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32)."

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1755 zo 6. októbra 2021, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva (Ú. v. EÚ L 357, 8.10.2021, s. 1).“"

V článku 23 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Keď Rada prijme vykonávacie rozhodnutie uvedené v článku 20 ods. 1, Komisia uzavrie dohodu s dotknutým členským štátom predstavujúcu individuálny právny záväzok v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade žiadneho členského štátu nesmie právny záväzok prekročiť celkovú sumu finančného príspevku uvedeného v článku 11 ods. 1 písm. a) na roky 2021 a 2022, aktualizovaného finančného príspevku uvedeného v článku 11 ods. 2 na rok 2023 a sumy vypočítanej podľa článku 21a ods. 2.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Transparentnosť v súvislosti s konečnými prijímateľmi

1. Každý členský štát vytvorí ľahko použiteľný verejný portál obsahujúci údaje o 100 konečných prijímateľoch, ktorí dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov na vykonávanie opatrení v rámci mechanizmu. Členské štáty aktualizujú tieto údaje dvakrát ročne.

2. V prípade konečných prijímateľov uvedených v odseku 1 sa uverejňujú tieto informácie:

a)	v prípade právnickej osoby celý úradný názov prijímateľa a identifikačné číslo pre DPH alebo daňové identifikačné číslo, ak je k dispozícii, alebo iný jedinečný identifikátor zavedený na vnútroštátnej úrovni;

b)	v prípade fyzickej osoby meno a priezvisko prijímateľa;

c)	suma prijatá každým prijímateľom, ako aj súvisiace opatrenia, na ktoré dostal členský štát finančné prostriedky v rámci mechanizmu.

3. Informácie uvedené v článku 38 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa neuverejňujú.

4. Ak sa uverejnia osobné údaje, dotknutý členský štát informácie uvedené v odseku 2 odstráni po dvoch rokoch od skončenia rozpočtového roka, v ktorom sa finančné prostriedky vyplatili konečnému prijímateľovi.

5. Komisia centralizuje verejné portály členských štátov a uverejňuje údaje uvedené v odseku 1 v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti uvedenej v článku 30.“

11.

V článku 26 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„h)	pokrok vo vykonávaní reforiem a investícií v kapitolách REPowerEU;“

12.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Komisia monitoruje vykonávanie mechanizmu a meria dosahovanie cieľov stanovených v článku 4 vrátane vykonávania reforiem a investícií v kapitolách REPowerEU a ich prispievaniu k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3. Monitorovanie vykonávania musí byť cielené a primerané činnostiam vykonávaným v rámci mechanizmu.“

13.

V článku 30 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. V hodnotiacej tabuľke sa uvádza aj pokrok vo vykonávaní plánov obnovy a odolnosti v súvislosti so spoločnými ukazovateľmi uvedenými v článku 29 ods. 4. Takisto zahŕňa pokrok vo vykonávaní opatrení v kapitolách REPowerEU a ich príspevok k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 a uvádza informácie o znížení dovozu fosílnych palív do Únie a o diverzifikácii dodávok energie.“

14.

Článok 31 sa mení takto:

odsek 3 sa mení takto:

i)	netýka sa slovenského znenia;

ii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„d)

prehľade opatrení s cezhraničným rozmerom či účinkom alebo rozmerom či účinkom zahŕňajúcim viac krajín, ktoré sú zahrnuté do všetkých kapitol REPowerEU, ich celkových odhadovaných nákladoch a údaj o tom, či celkové náklady na tieto opatrenia dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 30 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia zahrnuté do všetkých kapitol REPowerEU;

e)	počte opatrení, na ktoré sa vzťahuje článok 21c ods. 3 písm. a), zahrnutých do všetkých kapitol REPowerEU, a ich celkových odhadovaných nákladoch;

f)	pokroku vo vykonávaní reforiem a investícií v kapitole REPowerEU prostredníctvom osobitného oddielu, ktorý zahŕňa skúsenosti získané po analýze dostupných údajov o konečných prijímateľoch a príklady najlepších postupov.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „3a. Informácie uvedené v odseku 3 písm. d) a e) sa zahrnú len do výročnej správy po schválení posúdenia všetkých plánov obnovy a odolnosti obsahujúcich kapitolu REPowerEU.“

15.

V článku 32 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. V hodnotiacej správe sa predovšetkým posúdi miera dosiahnutia cieľov, efektívnosť využívania zdrojov a európska pridaná hodnota. Zváži sa v nej aj pokračujúca relevantnosť všetkých cieľov a opatrení, ako aj posúdenie vykonávania kapitol REPowerEU a ich príspevkov k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3.“

16.	Text uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha IVa.

17.	Príloha V sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1303/2013

V nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa vkladá tento článok:

„Článok 25b

Výnimočné opatrenia na použitie fondov na podporu MSP obzvlášť postihnutých zvyšovaním cien energie, zraniteľných domácností, režimov skráteného pracovného času a rovnocenných režimov

1. Ako výnimočné opatrenie nevyhnutne potrebné na riešenie energetickej krízy vyplývajúcej z vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine EFRR môže podporovať financovanie prevádzkového kapitálu vo forme grantov pre MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, v rámci investičnej priority uvedenej v článku 5 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013. MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, sú tie, ktoré sú oprávnené na prijatie pomoci na dodatočné náklady v dôsledku mimoriadne prudkého zvýšenia cien zemného plynu a elektriny v rámci dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci.

Ako ďalšie výnimočné opatrenie nevyhnutne potrebné na riešenie energetickej krízy vyplývajúcej z vplyvu útočnej vojny Ruska voči Ukrajine ESF môže podporovať zraniteľné domácnosti s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na spotrebu energie, a to aj bez akýchkoľvek zodpovedajúcich aktívnych opatrení, v rámci investičnej priority uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. b) bode iv) nariadenia (EÚ) č. 1304/2013.

2. Operácie poskytujúce podporu uvedenú v odseku 1 sa môžu financovať buď z EFRR alebo ESF na základe pravidiel uplatniteľných na druhý fond. Okrem toho, ak takéto operácie prispievajú k jednej z investičných priorít uvedených v odseku 1, môžu sa financovať z Kohézneho fondu na základe pravidiel uplatniteľných na EFRR alebo ESF. Okrem toho sa z EFRR a Kohézneho fondu môže financovať aj prístup na trh práce zachovaním pracovných miest zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb prostredníctvom skráteného pracovného času a rovnocenných režimov na základe pravidiel uplatniteľných na ESF v rámci investičnej priority uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. a) bode v) nariadenia (EÚ) č. 1304/2013.

3. Operácie poskytujúce podporu uvedenú v odsekoch 1 a 2 sa programujú výlučne v rámci novej vyhradenej prioritnej osi. Vyhradená prioritná os môže zahŕňať financovanie z EFRR a ESF z rôznych kategórií regiónov a z Kohézneho fondu. Podpora poskytovaná zo zdrojov REACT-EU v zmysle článku 92a sa programuje v rámci samostatnej vyhradenej prioritnej osi, ktorá prispieva k investičnej priorite uvedenej v článku 92b ods. 9 treťom pododseku.

Sumy pridelené na vyhradené prioritné osi uvedené v prvom pododseku tohto odseku nesmú presiahnuť 10 % celkových zdrojov EFRR, ESF a Kohézneho fondu vrátane zdrojov REACT-EU v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti pridelených dotknutému členskému štátu na programové obdobie 2014 – 2020, ako sa stanovuje v príslušnom vykonávacom akte Komisie. Odchylne od článku 120 ods. 3 prvého a druhého pododseku sa na vyhradenú prioritnú os alebo osi uplatňuje miera spolufinancovania vo výške 100 %.

4. Žiadosti o zmenu existujúceho operačného programu, ktoré predložil členský štát s cieľom zaviesť vyhradenú prioritnú os alebo osi uvedené v odseku 3, musia byť riadne odôvodnené a musí k nim byť priložený revidovaný program. Prvky uvedené v článku 96 ods. 2 písm. b) bodoch v) a vii) sa v opise prioritnej osi alebo osí v revidovanom operačnom programe nevyžadujú.

5. Odchylne od článku 65 ods. 9 sú od 1. februára 2022 oprávnené výdavky na operácie na podporu financovania prevádzkového kapitálu vo forme grantov v MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, na operácie poskytujúce podporu zraniteľným domácnostiam s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na spotrebu energie a na režim skráteného pracovného času a rovnocenné režimy. Článok 65 ods. 6 sa neuplatňuje v súvislosti s takýmito operáciami a režimami.

6. Odchylne od článku 125 ods. 3 písm. b) operácie na podporu financovania prevádzkového kapitálu vo forme grantov pre MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, operácie poskytujúce podporu zraniteľným domácnostiam s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na spotrebu energie, a režim skráteného pracovného času a rovnocenné režimy môžu byť vybrané na podporu z EFRR, ESF alebo Kohézneho fondu pred schválením revidovaného programu.

7. V prípade operácií na podporu financovania prevádzkového kapitálu vo forme grantov pre MSP, ktoré sú obzvlášť postihnuté zvyšovaním cien energie, vykonávaných mimo oblasti programu, ale v rámci členského štátu, sa uplatňuje len článok 70 ods. 2 prvý pododsek písm. d). Odchylne od článku 70 ods. 4 sa článok 70 ods. 2 prvý pododsek písm. d) uplatňuje aj na operácie podporované z ESF, ktorými sa poskytuje podpora zraniteľným domácnostiam s cieľom pomôcť im pokryť ich náklady na ich spotrebu energie a režimu skráteného pracovného času a rovnocenným režimom, vykonávané mimo oblasti programu, ale v rámci členského štátu.

8. Celkové platby Komisie členským štátom z EFRR, ESF a Kohézneho fondu s výnimkou zdrojov REACT-EU na vyhradené priority uvedené v odseku 3 nesmú v roku 2023 presiahnuť 5 000 000 000 EUR. Sumy sa vyplatia v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v rámci stropov viacročného finančného rámca na roky 2014-2020.

9. Tento článok sa neuplatňuje na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca.“

Článok 3

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1060

Nariadenie (EÚ) 2021/1060 sa mení takto:

V článku 22 ods. 3 písm. g) sa bod i) nahrádza takto:

„i)

tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové pridelené finančné prostriedky pre každý z fondov a v náležitom prípade pre každú kategóriu regiónu na celé programové obdobie a podľa jednotlivých rokov vrátane akýchkoľvek súm prevedených podľa článku 26 alebo 27 a žiadosť členského štátu o podporné opatrenia prispievajúce k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (*3);

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).“"

V článku 24 sa dopĺňa tento odsek:

„8. V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF+ alebo Kohézneho fondu môže členský štát predložiť zmenu programu v súlade s týmto článkom s požiadavkou, aby opatrenia prispievajúce k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241 boli zahrnuté do programu, ak takáto podpora prispieva k špecifickým cieľom dotknutého fondu stanoveným v nariadeniach pre jednotlivé fondy. Sumy požadované na takéto opatrenia sa programujú v rámci špecifického cieľa v súlade s nariadeniami pre jednotlivé fondy a zahrnú sa do priority. Tieto sumy spolu nepresiahnu limit 7,5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov pre každý fond.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 26a

Podpora cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241

1. Členské štáty, ktoré Komisii predkladajú v súlade s nariadením (EÚ) 2021/241 plány obnovy a odolnosti, ktoré obsahujú kapitolu REPowerEU, môžu prostredníctvom zmeny programu podľa článku 24 tohto nariadenia požiadať, aby najviac 7,5 % ich počiatočných národných pridelených prostriedkov v rámci EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu bolo zahrnutých do priorít prispievajúcich k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241 za predpokladu, že takáto podpora prispieva k špecifickým cieľom dotknutého fondu stanoveným v nariadeniach pre jednotlivé fondy. Možnosťou predložiť takúto žiadosť nie je dotknutá možnosť prevodu zdrojov uvedená v článku 26 tohto nariadenia.

2. Zdroje, o ktoré žiadajú členské štáty podľa tohto článku, sa implementujú v súlade s týmto nariadením a nariadeniami pre jednotlivé fondy.

3. V žiadostiach o zmenu programu sa stanoví celková suma zdrojov prispievajúcich k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 2021/241 na každý rok podľa jednotlivých fondov a v náležitom prípade podľa kategórie regiónu.“

4.	Príloha V sa mení v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu.

Článok 4

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1755

V nariadení (EÚ) 2021/1755 sa vkladá tento článok:

„Článok 4a

Prevod do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

1. Členské štáty môžu do 1. marca 2023 predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť o prevod všetkých súm svojich predbežne pridelených prostriedkov stanovených vo vykonávacom akte Komisie uvedenom v článku 4 ods. 5 alebo ich časti do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (*4). Ak sa žiadosť o prevod schváli, Komisia zmení vykonávací akt s cieľom zohľadniť upravené sumy po prevode.

2. Ak má prevod vplyv na splátky, ktoré už boli vyplatené alebo sa majú vyplatiť ako predbežné financovanie, Komisia náležite zmení vykonávací akt uvedený v článku 9 ods. 1 pre dotknutý členský štát. V prípade potreby Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách vymôže všetky splátky na roky 2021 a 2022 alebo ich časť, ktoré boli danému členskému štátu vyplatené ako predbežné financovanie. V takom prípade sa vymožené sumy prevedú do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti výlučne v prospech dotknutého členského štátu.

3. Ak sa členský štát rozhodne previesť celú sumu svojich predbežne pridelených prostriedkov alebo jej časť do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s týmto článkom, sumy, ktoré sa majú použiť na účely článku 4 ods. 4 prvého pododseku, sa úmerne znížia.

4. Ak sa členský štát rozhodne previesť celú sumu svojich predbežne pridelených prostriedkov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, článok 10 ods. 1 sa neuplatňuje.

5. Článok 10 ods. 2 sa neuplatňuje na sumy prevedené do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Článok 5

Zmeny smernice 2003/87/ES

V smernici 2003/87/ES sa vkladá tento článok:

„Článok 10e

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

1. Ako mimoriadne a jednorazové opatrenie sa do 31. augusta 2026 s kvótami obchodovanými formou aukcie podľa odsekov 2 a 3 tohto článku obchoduje formou aukcie dovtedy, až kým celková výška príjmov získaných z takéhoto obchodovania formou aukcie nedosiahne 20 miliárd EUR. Tieto príjmy sa sprístupnia pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (*5) a implementujú sa v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia.

2. Odchylne od článku 10a ods. 8 sa do 31. augusta 2026 s časťou kvót uvedených v uvedenom odseku obchoduje formou aukcie na podporu cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 písm. b) až f) nariadenia (EÚ) 2021/241, až kým suma príjmov získaných z takéhoto obchodovania formou aukcie nedosiahne 12 miliárd EUR.

3. Do 31. augusta 2026 sa s počtom kvót z množstva, s ktorým by inak obchodovali členské štáty formou aukcie od 1. januára 2027 do 31. decembra 2030 podľa článku 10 ods. 2 písm. a), obchoduje formou aukcie na podporu cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 písm. b) až f) nariadenia (EÚ) 2021/241, až kým výška príjmov získaných z takéhoto obchodovania formou aukcie nedosiahne 8 miliárd EUR. S týmito kvótami sa v zásade obchoduje formou aukcie v rovnakých ročných množstvách počas príslušného obdobia.

4. Odchylne od článku 1 ods. 5a rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 sa do 31. decembra 2030 použije 27 miliónov nepridelených kvót v trhovej stabilizačnej rezerve z celkového množstva, ktorého platnosť by inak bola zrušená počas uvedeného obdobia, na podporu inovácií, ako sa uvádza v článku 10a ods. 8 prvom pododseku tejto smernice.

5. Komisia zabezpečí, aby sa s kvótami, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie podľa odsekov 2 a 3, vrátane, ak je to uplatniteľné, platieb predbežného financovania v súlade s článkom 21d nariadenia (EÚ) 2021/241, obchodovalo formou aukcie v súlade so zásadami a postupmi stanovenými v článku 10 ods. 4 tejto smernice a v súlade s článkom 24 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (*6) s cieľom zabezpečiť primeranú sumu zdrojov inovačného fondu v období rokov 2023 až 2026. Obdobie obchodovania formou aukcie uvedené v tomto článku sa preskúma jeden rok po jeho začatí vzhľadom na vplyv obchodovania formou aukcie stanoveného v tomto článku na trh s uhlíkom a jeho cenu.

6. EIB je aukcionárom pre kvóty, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie podľa tohto článku na aukčnej platforme určenej podľa článku 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1031/2010, a príjmy z obchodovania formou aukcie poskytne Komisii.

7. Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (*7).

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 27. februára 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

J. ROSWALL

(1) Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 185.

(2) Ú. v. EÚ C 333, 1.9.2022, s. 5.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. februára 2023.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(5) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1755 zo 6. októbra 2021, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva (Ú. v. EÚ L 357, 8.10.2021, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(10) Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 36).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(12) Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 31.7.2014, s. 1).

(13) Nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261 I, 7.10.2022, s. 1).

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

PRÍLOHA I

V nariadení (EÚ) 2021/241 sa vkladá táto príloha:

„PRÍLOHA IVa

V tejto prílohe sa stanovuje metodika výpočtu alokovaného podielu zdrojov vo forme dodatočnej nenávratnej finančnej podpory v rámci mechanizmu uvedenej v článku 21a ods. 1, ktorá je k dispozícii pre každý členský štát. Metóda v súvislosti s každým členským štátom zohľadňuje:

—	počet obyvateľov,

—	prevrátenú hodnotu HDP na obyvateľa,

—	cenový deflátor tvorby hrubého fixného kapitálu,

—	podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie.

Na zabránenie nadmernej koncentrácii zdrojov:

—	prevrátená hodnota HDP na obyvateľa je obmedzená na maximálne 160 % váženého priemeru Únie,

—	prevrátená hodnota HDP na obyvateľa je obmedzená na maximálne 55 % váženého priemeru Únie, ak je HDP na obyvateľa dotknutého členského štátu vyšší ako 130 % priemeru EÚ27,

—	minimálny alokovaný podiel je stanovený na 0,15 %,

—	maximálny alokovaný podiel je stanovený na 13,80 %.

Kľúč na pridelenie príspevku uplatňovaný na sumu uvedenú v článku 21a ods. 1, ρi sa definuje takto:

kde členské štáty i až z sú členskými štátmi, ktoré využívajú minimálny alokovaný podiel, a členské štáty i až q sú členské štáty, ktoré využívajú maximálny alokovaný podiel;

kde

kde

pre členské štáty i s

Definície (1):

—	popi,2021 ako celkový počet obyvateľov v roku 2021 v členskom štáte i;

—	popEU,2021 ako celkový počet obyvateľov v roku 2021 v členských štátoch EÚ27;

—	ako vážený priemer nominálneho HDP na obyvateľa v roku 2021 členských štátov EÚ27;

—	ako nominálny HDP na obyvateľa v roku 2021 členského štátu i;

—	FFGICi,2020 ako podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie členského štátu i v roku 2020;

—	FFGICEU,2020 ako vážený priemerný podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie členských štátov EÚ27 v roku 2020;

—

ako pomer cenového indexu tvorby hrubého fixného kapitálu za druhý štvrťrok 2022 (implicitný deflátor, 2015 = 100, národná mena, sezónne a kalendárne očistené údaje) členského štátu i a cenového indexu tvorby hrubého fixného kapitálu za druhý štvrťrok 2021 (implicitný deflátor, 2015 = 100, národná mena, sezónne a kalendárne očistené údaje) členského štátu i;

—

ako pomer cenového indexu tvorby hrubého fixného kapitálu za druhý štvrťrok 2022 (implicitný deflátor, 2015 = 100, národná mena, sezónne a kalendárne očistené údaje) súhrnu za EÚ27 a cenového indexu tvorby hrubého fixného kapitálu za druhý štvrťrok 2021 (implicitný deflátor, 2015 = 100, národná mena, sezónne a kalendárne očistené údaje) súhrnu za EÚ27.

Výsledkom uplatnenia metodiky na sumu uvedenú v článku 21a ods. 1 bude tento podiel a suma na členský štát:

Členský štát	Podiel ako % celku	Suma (v tisícoch EUR, v bežných cenách)
Belgicko	1,41 %	282 139
Bulharsko	2,40 %	480 047
Česko	3,41 %	681 565
Dánsko	0,65 %	130 911
Nemecko	10,45 %	2 089 555
Estónsko	0,42 %	83 423
Írsko	0,45 %	89 598
Grécko	3,85 %	769 222
Španielsko	12,93 %	2 586 147
Francúzsko	11,60 %	2 320 955
Chorvátsko	1,35 %	269 441
Taliansko	13,80 %	2 760 000
Cyprus	0,26 %	52 487
Lotyšsko	0,62 %	123 983
Litva	0,97 %	194 020
Luxembursko	0,15 %	30 000
Maďarsko	3,51 %	701 565
Malta	0,15 %	30 000
Holandsko	2,28 %	455 042
Rakúsko	1,05 %	210 620
Poľsko	13,80 %	2 760 000
Portugalsko	3,52 %	704 420
Rumunsko	7,00 %	1 399 326
Slovinsko	0,58 %	116 910
Slovensko	1,83 %	366 959
Fínsko	0,56 %	112 936
Švédsko	0,99 %	198 727
EÚ27	100,00 %	20 000 000

“

(1) Všetky údaje v nariadení pochádzajú z Eurostatu. Uzávierka 20. septembra 2022 pre historické údaje použité na uplatňovanie kľúča na určenie príspevku uvedeného v tejto prílohe. Fosílne palivá zahŕňajú tuhé fosílne palivá, vyrobené plyny, rašelinu a výrobky z rašeliny, roponosnú bridlicu a ropné piesky, ropu a ropné produkty (okrem podielu biopalív), zemný plyn a neobnoviteľný odpad.

PRÍLOHA II

Príloha V k nariadeniu (EÚ) 2021/241 sa mení takto:

V oddiele 2 bode 2.5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.5.

Plán obnovy a odolnosti obsahuje opatrenia, ktoré účinne prispievajú k zelenej transformácii vrátane biodiverzity alebo k riešeniu výziev z nej vyplývajúcich, a ktoré dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových pridelených prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, pričom takéto opatrenia v kapitole REPowerEU dosahujú sumu, ktorá predstavuje aspoň 37 % celkových odhadovaných nákladov na opatrenia v kapitole REPowerEU, na základe metodiky sledovania klímy stanovenej v prílohe VI; táto metodika sa zodpovedajúcim spôsobom použije v prípade opatrení, ktoré nemožno priamo zaradiť do niektorej oblasti intervencie uvedenej v prílohe VI; na základe dohody s Komisiou sa môžu koeficienty na podporu cieľov v oblasti klímy v prípade jednotlivých investícií zvýšiť až na celkovú sumu 3 % prostriedkov pridelených v rámci plánu obnovy a odolnosti s cieľom zohľadniť sprievodné reformné opatrenia, ktoré hodnoverne zvyšujú ich vplyv na ciele v oblasti klímy;“

V oddiele 2 sa dopĺňajú tieto body:

„2.12.

Očakáva sa, že opatrenia uvedené v článku 21c budú účinne prispievať k energetickej bezpečnosti, diverzifikácii dodávok energie v Únii, zvýšeniu využívania obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zvýšeniu kapacít na uskladňovanie energie alebo potrebnému zníženiu závislosti od fosílnych palív pred rokom 2030.

Komisia pri posudzovaní opatrení uvedených v článku 21c podľa tohto kritéria zohľadní osobitné výzvy a dodatočné financovanie, ktoré má dotknutý členský štát k dispozícii v rámci mechanizmu. Komisia zohľadňuje aj tieto prvky:

Rozsah

—

očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení účinne prispeje k zlepšeniu energetickej infraštruktúry a zariadení, aby bolo možné uspokojovať bezodkladné potreby v oblasti bezpečnosti dodávok plynu vrátane skvapalneného zemného plynu, alebo ropy, ak sa uplatňuje výnimka podľa článku 21c ods. 3 písm. a), a to najmä s cieľom umožniť diverzifikáciu dodávok v záujme Únie ako celku;

alebo

—

očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení účinne prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti budov a kritickej energetickej infraštruktúry, dekarbonizácii priemyslu, zvýšeniu výroby a využívania udržateľného biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo bezfosílneho vodíka a k zvýšeniu podielu a zrýchleniu využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

alebo

—	očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení účinne prispeje k riešeniu energetickej chudoby a v relevantných prípadoch priradí primeranú prioritu potrebám osôb postihnutých energetickou chudobou, ako aj znižovaniu zraniteľných miest počas nadchádzajúcich zimných období; alebo

—	očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení účinne prispeje k stimulovaniu znižovania dopytu po energii; alebo

—

očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení prinesie riešenie vnútorných a cezhraničných prekážok pri prenose a distribúcii energie, pričom sa podporí uskladňovania elektrickej energie, urýchli integrácia obnoviteľných zdrojov energie a podporí doprava s nulovými emisiami a jej infraštruktúry vrátane železníc;

alebo

—

očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení účinne prispeje k podporovaniu cieľov stanovených v článku 21c ods. 3 písm. a) až e) prostredníctvom urýchlenej rekvalifikácie pracovnej sily smerom k zeleným zručnostiam a súvisiacim digitálnym zručnostiam, ako aj k podporovaniu hodnotových reťazcov súvisiacich s kritickými surovinami a technológiami spojenými so zelenou transformáciou;

—

že plánované opatrenia sú koherentné s úsilím dotknutého členského štátu dosiahnuť ciele stanovené v článku 21c ods. 3 s prihliadnutím na opatrenia zahrnuté v už prijatom vykonávacom rozhodnutí Rady, ako aj na iné doplnkové alebo sprievodné opatrenia k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 financované z vnútroštátnych zdrojov a zdrojov Únie.

Hodnotenie

A – do značnej miery

B – do strednej miery

C – do malej miery.

2.13.

Očakáva sa, že opatrenia uvedené v článku 21c budú mať cezhraničný rozmer či účinok alebo rozmer či účinok zahŕňajúci viac krajín.

Pri posudzovaní podľa tohto kritéria Komisia zohľadní tieto prvky:

Rozsah

—

očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení na vnútroštátnej úrovni prispeje k zabezpečeniu dodávok energie v Únii ako celku, a to aj riešením výziev identifikovaných v najnovšom posúdení potrieb vypracovanom Komisiou, v súlade s cieľmi stanovenými v článku 21c ods. 3, pričom sa zohľadní finančný príspevok, ktorý je k dispozícii pre dotknutý členský štát, a jeho geografická poloha;

alebo

—	očakáva sa, že vykonávanie plánovaných opatrení prispeje k zníženiu závislosti od fosílnych palív a k zníženiu dopytu po energii.

Hodnotenie

A – do značnej miery

B – do strednej miery

C – do malej miery.“

Oddiel 3 sa mení takto:

a)	zarážka „— hodnotenie A pri kritériách 2.2, 2.3, 2.5 a 2.6“ sa nahrádza slovami „— hodnotenie A pri kritériách 2.2, 2.3, 2.5, 2.6 a 2.12“;

b)	zarážka „— hodnotenie iné než A pri kritériách 2.2, 2.3, 2.5 a 2.6“ sa nahrádza slovami „— hodnotenie iné než A pri kritériách 2.2, 2.3, 2.5, 2.6 a 2.12“.

PRÍLOHA III

Príloha V k nariadeniu (EÚ) 2021/1060 sa mení takto:

1.	Znenie bodu 3 sa nahrádza takto: „Ref.: článok 22 ods. 3 písm. g) body i), ii) a iii), článok 112 ods. 1, 2 a 3 a články 14, 26 a 26a nariadenia o spoločných ustanoveniach“

Bod 3.1 sa mení takto:

prvý odsek a neočíslovaná tabuľka sa nahrádzajú takto:

„3.1

Prevody a príspevky (*1)

Ref.: články 14, 26, 26a a 27 nariadenia o spoločných ustanoveniach

Zmena programu týkajúca sa

☐	príspevku do Programu InvestEU

☐	prevodu do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia

☐	prevodu medzi EFRR, ESF+, Kohéznym fondom alebo do iného fondu alebo fondov

☐	fondov prispievajúcich k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241 (*2)

(*1) Vzťahuje sa len na zmeny programu v súlade s článkami 14, 26 a 26a s výnimkou doplnkových prevodov do FST v súlade s článkom 27 nariadenia o spoločných ustanoveniach. Prevody nemajú vplyv na ročné rozdelenie finančných rozpočtových prostriedkov na úrovni VFR pre členský štát."

za tabuľku 17B sa vkladá táto tabuľka:

„Tabuľka 21: Zdroje prispievajúce k cieľom stanoveným v článku 21c ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/241

Fond	Kategória regiónu	2022	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
EFRR	Viac rozvinuté
	Prechodné
	Menej rozvinuté
Spolu
ESF+	Viac rozvinuté
	Prechodné
	Menej rozvinuté
Spolu
Kohézny fond	Nevzťahuje sa
Spolu“

28.2.2023

Úradný vestník Európskej únie

L 63/28

PREKLAD

Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov

Preambula

ČLENSKÉ ŠTÁTY RADY EURÓPY A OSTATNÉ ÚČASTNÍCKE ŠTÁTY DOHOVORU o počítačovej kriminalite (ETS č. 185, ďalej len „dohovor“), otvoreného na podpis v Budapešti 23. novembra 2001, ktoré sú signatármi tohto protokolu,

MAJÚC NA PAMÄTI dosah a vplyv dohovoru vo všetkých regiónoch sveta,

PRIPOMÍNAJÚC, že dohovor je už doplnený Dodatkovým protokolom týkajúcim sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov (ETS č. 189), ktorý bol medzi stranami uvedeného protokolu otvorený na podpis 28. januára 2003 v Štrasburgu (ďalej len „prvý protokol“),

S PRIHLIADNUTÍM na existujúce zmluvy Rady Európy o spolupráci v trestných veciach, ako aj iné dohody a dojednania o spolupráci v trestných veciach medzi stranami dohovoru,

SO ZRETEĽOM aj na Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108), ktorý bol zmenený pozmeňujúcim protokolom (CETS č. 223) otvoreným na podpis 10. októbra 2018 v Štrasburgu, ku ktorému môže byť prizvaný pristúpiť ktorýkoľvek štát,

UZNÁVAJÚC narastajúce využívanie informačných a komunikačných technológií vrátane internetových služieb a rastúcu počítačovú kriminalitu, ktorá je hrozbou pre demokraciu a právny štát a ktorú mnohé štáty považujú aj za hrozbu pre ľudské práva,

UZNÁVAJÚC TIEŽ narastajúci počet obetí počítačovej kriminality a význam zabezpečenia spravodlivosti pre tieto obete,

PRIPOMÍNAJÚC, že vlády sú zodpovedné za ochranu spoločnosti a jednotlivcov pred zločinnosťou nielen offline, ale aj online, a to aj prostredníctvom účinných vyšetrovaní a stíhaní trestných činov,

UVEDOMUJÚC SI, že dôkazy o akomkoľvek trestnom čine sa vo väčšej miere uchovávajú v elektronickej forme v počítačových systémoch v zahraničných, viacerých alebo neznámych jurisdikciách, a súc presvedčené, že sú potrebné dodatočné opatrenia na zákonné zabezpečenie takýchto dôkazov s cieľom umožniť účinnú reakciu trestnej justície a dodržiavanie zásad právneho štátu,

UZNÁVAJÚC potrebu zvýšenej a efektívnejšej spolupráce medzi štátmi a súkromným sektorom a v tomto kontexte potrebu väčšej jasnosti alebo právnej istoty pre poskytovateľov služieb a iné subjekty týkajúce sa okolností, za ktorých môžu reagovať na priame žiadosti orgánov trestnej justície v iných stranách o sprístupnenie elektronických údajov,

ZAMERIAVAJÚC SA preto na ďalšie posilnenie spolupráce v oblasti počítačovej kriminality a zabezpečovanie dôkazov o akomkoľvek trestnom čine v elektronickej forme na účely špecifických vyšetrovaní alebo konaní v trestných veciach prostredníctvom dodatočných nástrojov týkajúcich sa účinnejšej vzájomnej pomoci a iných foriem spolupráce medzi príslušnými orgánmi, ako aj spolupráce v núdzových situáciách a priamej spolupráce medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi služieb a inými subjektmi, ktoré majú relevantné informácie v držbe alebo pod kontrolou,

SÚC PRESVEDČENÍ, že účinná cezhraničná spolupráca na účely trestnej justície, a to aj medzi verejným a súkromným sektorom, má osoh z účinných podmienok a záruk na ochranu ľudských práv a základných slobôd,

UZNÁVAJÚC, že zabezpečovanie elektronických dôkazov na účely vyšetrovania trestných činov sa často týka osobných údajov, a uznávajúc požiadavku mnohých strán chrániť súkromie a osobné údaje s cieľom plniť si svoje ústavné a medzinárodné záväzky a

DBAJÚC na potrebu zabezpečiť, aby účinné trestnoprávne opatrenia v oblasti počítačovej kriminality a zabezpečovanie dôkazov v elektronickej forme podliehali podmienkam a zárukám, ktoré zabezpečia primeranú ochranu ľudských práv a základných slobôd vrátane práv vyplývajúcich zo záväzkov, ktoré štáty prijali na základe uplatniteľných medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, napríklad Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 (ETS č. 5), Medzinárodného paktu Organizácie Spojených národov o občianskych a politických právach z roku 1966, Africkej charty o ľudských právach a právach národov z roku 1981, Amerického dohovoru o ľudských právach z roku 1969 a ostatných medzinárodných dohôd v oblasti ľudských práv,

SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA I

Spoločné ustanovenia

Článok 1

Účel

Účelom tohto protokolu je doplniť:

a)	dohovor medzi stranami tohto protokolu a

b)	prvý protokol medzi stranami tohto protokolu, ktoré sú zároveň stranami prvého protokolu.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1. Ak nie je uvedené inak, opatrenia uvedené v tomto protokole sa uplatňujú:

a)	medzi stranami dohovoru, ktoré sú stranami tohto protokolu, na špecifické vyšetrovania alebo konania v trestných veciach o trestných činoch súvisiacich s počítačovými systémami a údajmi, a na zabezpečovanie dôkazov o trestnom čine v elektronickej forme a

b)	medzi stranami prvého protokolu, ktoré sú stranami tohto protokolu, na špecifické vyšetrovania alebo konania v trestných veciach o trestných činoch stanovených podľa prvého protokolu.

2. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na plnenie záväzkov ustanovených v tomto protokole.

Článok 3

Definície

1. Na tento protokol sa uplatňujú definície uvedené v článku 1 a článku 18 ods. 3 dohovoru.

2. Na účely tohto protokolu sa uplatňujú tieto dodatočné definície:

a)	„ústredný orgán“ znamená orgán alebo orgány, ktoré sú určené podľa zmluvy alebo dojednania o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti platných medzi dotknutými stranami, alebo v prípade ich absencie orgán alebo orgány určené stranou podľa článku 27 ods. 2 písm. a) dohovoru;

„príslušný orgán“ znamená justičný, správny alebo iný orgán presadzovania práva, ktorý je na základe vnútroštátneho právneho poriadku oprávnený nariadiť, povoliť alebo vykonať opatrenia podľa tohto protokolu na účely zabezpečovania alebo predkladania dôkazov vo vzťahu ku špecifickým vyšetrovaniam alebo konaniam v trestných veciach;

c)	„núdzová situácia“ znamená situáciu, v ktorej existuje významné a bezprostredné ohrozenie života alebo bezpečnosti akejkoľvek fyzickej osoby;

d)	„osobné údaje“ znamenajú informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby;

e)	„prenášajúca strana“ znamená stranu, ktorá prenáša údaje v odpovedi na žiadosť alebo v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu, alebo na účely kapitoly II oddielu 2 stranu, na území ktorej sa nachádza prenášajúci poskytovateľ služieb alebo subjekt poskytujúci služby registrácie názvov domén.

Článok 4

Jazyk

1. Žiadosti, príkazy a sprievodné informácie predložené strane sa vyhotovia v jazyku prijateľnom pre dožiadanú stranu alebo stranu, ktorej bolo zaslané oznámenie podľa článku 7 ods. 5, alebo sa k nim pripojí preklad do takéhoto jazyka.

2. Príkazy podľa článku 7 a žiadosti podľa článku 6 a všetky sprievodné informácie:

a)	sa predkladajú v jazyku druhej strany, v ktorom poskytovateľ služieb alebo subjekt akceptuje porovnateľný vnútroštátny postup;

b)	sa predkladajú v inom jazyku prijateľnom pre poskytovateľa služieb alebo subjekt alebo

c)	majú pripojený preklad do niektorého z jazykov podľa odseku 2 písm. a) alebo b).

KAPITOLA II

Opatrenia na posilnenú spoluprácu

Oddiel 1

Všeobecné zásady uplatniteľné na kapitolu II

Článok 5

Všeobecné zásady uplatniteľné na kapitolu II

1. Strany spolupracujú v čo najväčšom rozsahu v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly.

2. Oddiel 2 tejto kapitoly tvoria články 6 a 7. Stanovujú sa v ňom postupy na posilnenie priamej spolupráce s poskytovateľmi a subjektmi na území inej strany. Oddiel 2 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanie o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti platných medzi dotknutými stranami.

3. Oddiel 3 tejto kapitoly tvoria články 8 a 9. Stanovujú sa v ňom postupy na posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi pri sprístupňovaní uložených počítačových údajov. Oddiel 3 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanie o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti platných medzi dožadujúcou stranou a dožiadanou stranou.

4. Oddiel 4 tejto kapitoly tvorí článok 10. Stanovujú sa v ňom postupy týkajúce sa vzájomnej pomoci v núdzových prípadoch. Oddiel 4 sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanie o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti platných medzi dožadujúcou stranou a dožiadanou stranou.

5. Oddiel 5 tejto kapitoly tvoria články 11 a 12. Oddiel 5 sa uplatňuje, ak neexistuje žiadna zmluva alebo dojednanie o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti platných medzi dožadujúcou stranou a dožiadanou stranou. Ustanovenia oddielu 5 sa neuplatňujú, ak takáto zmluva alebo dojednanie existuje, s výnimkou článku 12 ods. 7. Dotknuté strany sa však môžu vzájomne dohodnúť, že namiesto nich uplatnia ustanovenia oddielu 5, ak to zmluva alebo dojednanie nezakazujú.

6. Ak je dožiadaná strana v súlade s ustanoveniami tohto protokolu oprávnená podmieniť spoluprácu existenciou obojstrannej trestnosti, táto podmienka sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či jej právny poriadok zaraďuje trestný čin do rovnakej kategórie trestného činu, alebo označuje trestný čin rovnakou terminológiou ako dožadujúca strana, ak je konanie, ktoré charakterizuje tento trestný čin, kvôli ktorému sa žiada o pomoc, trestným činom podľa jej právneho poriadku.

7. Ustanovenia tejto kapitoly neobmedzujú spoluprácu medzi stranami alebo medzi stranami a poskytovateľmi služieb alebo inými subjektmi na základe iných uplatniteľných dohôd, dojednaní, postupov alebo vnútroštátneho právneho poriadku.

Oddiel 2

Postupy na posilnenie priamej spolupráce s poskytovateľmi a subjektmi na území druhých strán

Článok 6

Žiadosť o informácie o registrácii názvu domény

1. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby jej príslušné orgány mali na účely špecifických vyšetrovaní alebo konaní v trestných veciach právomoc požiadať subjekt poskytujúci služby registrácie názvov domén na území druhej strany o informácie, ktoré má tento subjekt v držbe alebo pod kontrolou, na účely identifikácie alebo kontaktovania registrovaného držiteľa názvu domény.

2. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby umožnila subjektu na svojom území sprístupnenie takýchto informácií v odpovedi na žiadosť podľa odseku 1 za primeraných podmienok stanovených vo vnútroštátnom právnom poriadku.

3. Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje:

a)	dátum vydania žiadosti, totožnosť a kontaktné údaje príslušného orgánu, ktorý žiadosť vydal;

b)	názov domény, o ktorej sa informácie požadujú, podrobný zoznam požadovaných informácií vrátane jednotlivých dátových prvkov;

c)	vyhlásenie, že žiadosť sa vydáva podľa tohto protokolu, že potreba informácií vyplýva z dôvodu ich dôležitosti pre špecifické vyšetrovanie alebo konanie v trestných veciach a že informácie sa použijú len na toto špecifické vyšetrovanie alebo konanie v trestných veciach, a

d)	časový rámec a spôsob sprístupnenia informácií a všetky ďalšie osobitné procesné požiadavky.

4. Ak je to pre subjekt prijateľné, strana môže predložiť žiadosť podľa odseku 1 v elektronickej forme. Môže sa vyžadovať primeraná úroveň bezpečnosti a hodnovernosti.

5. V prípade nespolupráce subjektu uvedeného v odseku 1 môže dožadujúca strana požiadať, aby subjekt uviedol dôvod, prečo nesprístupnil požadované informácie. Dožadujúca strana môže požiadať o konzultáciu stranu, na území ktorej sa subjekt nachádza, s cieľom určiť dostupné opatrenia na získanie informácií.

6. Každá strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení, alebo kedykoľvek neskôr orgán určený na konzultáciu podľa odseku 5.

7. Generálny tajomník Rady Európy vytvorí a aktualizuje register orgánov určených stranami podľa odseku 6. Každá strana zabezpečí, aby údaje, ktoré poskytla registru, boli vždy správne.

Článok 7

Sprístupňovanie informácií o užívateľoch

1. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na udelenie oprávnenia svojim príslušným orgánom na vydanie príkazu určeného na predloženie priamo poskytovateľovi služieb na území druhej strany, s cieľom získať sprístupnenie špecifikovaných uložených informácií o užívateľoch, ktoré má tento poskytovateľ služieb v držbe alebo pod kontrolou, ak sú tieto informácie o užívateľoch potrebné na špecifické vyšetrovania alebo konania v trestných veciach vydávajúcej strany.

Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby poskytovateľ služieb na jej území mohol sprístupniť informácie o užívateľoch v odpovedi na príkaz podľa odseku 1.

Pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení môže strana – vo vzťahu k príkazom vydaným voči poskytovateľom služieb na jej území – urobiť toto vyhlásenie: „Príkaz podľa článku 7 ods. 1 musí byť vydaný prokurátorom alebo iným justičným orgánom, alebo pod ich dohľadom, alebo musí byť vydaný inak pod nezávislým dohľadom.“

3. V príkaze podľa odseku 1 sa uvedie:

a)	vydávajúci orgán a dátum vydania;

b)	vyhlásenie, že príkaz sa vydáva podľa tohto protokolu;

c)	názov a adresa poskytovateľa (-ov) služieb, ktorému (-ým) má byť príkaz doručený;

d)	trestný(-é) čin(-y), ktorý(-é) je(sú) predmetom vyšetrovania alebo trestného konania;

e)	orgán, ktorý žiada o špecifické informácie o užívateľoch, ak nejde o vydávajúci orgán, a

f)	podrobný opis požadovaných špecifických informácií o užívateľoch.

4. K príkazu podľa odseku 1 sa pripoja tieto doplňujúce informácie:

a)	vnútroštátne právne dôvody, ktoré oprávňujú orgán vydať príkaz;

b)	odkaz na právne ustanovenia a uplatniteľné sankcie za trestný čin, ktorý je predmetom vyšetrovania alebo stíhania;

c)	kontaktné údaje orgánu, ktorému poskytovateľ služieb zašle informácie o užívateľoch, od ktorého môže žiadať o ďalšie informácie, alebo ktorému zašle odpoveď iným spôsobom;

d)	časový rámec a spôsob zaslania informácií o užívateľoch;

e)	či sa už žiadalo o uchovanie údajov, vrátane dátumu uchovania a akéhokoľvek príslušného referenčného čísla;

f)	akékoľvek osobitné procesné požiadavky;

g)	v prípade potreby vyhlásenie o tom, že súčasne bolo vykonané oznámenie podľa odseku 5, a

h)	akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri získavaní sprístupnenia informácií o užívateľoch.

Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení a kedykoľvek neskôr oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že v prípade, ak je vydaný príkaz podľa odseku 1 pre poskytovateľa služieb na jej území, strana v každom prípade alebo za vymedzených okolností vyžaduje súbežné oznámenie príkazu, poskytnutie doplňujúcich informácií a opisu skutkového stavu týkajúceho sa vyšetrovania alebo konania.

Bez ohľadu na to, či strana vyžaduje oznámenie podľa odseku 5 písm. a), môže žiadať poskytovateľa služieb, aby za stanovených okolností pred sprístupnením konzultoval s jej orgánmi.

Orgány, ktorým bolo zaslané oznámenie podľa odseku 5 písm. a), alebo ktoré boli konzultované podľa odseku 5 písm. b), môžu bez zbytočného odkladu nariadiť poskytovateľovi služieb, aby nesprístupnil informácie o užívateľoch, ak:

i)	sprístupnenie informácií môže ovplyvniť vyšetrovania trestných činov alebo trestné konania v tejto strane alebo

ii)	sa uplatnia podmienky alebo dôvody odmietnutia podľa článku 25 ods. 4 a článku 27 ods. 4 dohovoru a informácie o užívateľoch boli vyžiadané prostredníctvom vzájomnej pomoci.

Orgány, ktorým bolo zaslané oznámenie podľa odseku 5 písm. a), alebo ktoré boli konzultované podľa odseku 5 písm. b):

i)	môžu požiadať orgán uvedený v odseku 4 písm. c) o dodatočné informácie na účely uplatňovania odseku 5 písm. c) a nesprístupnia ich poskytovateľovi služieb bez súhlasu tohto orgánu a

ii)	bezodkladne informujú orgán uvedený v odseku 4 písm. c), ak poskytovateľovi služieb nariadili, aby nesprístupnil informácie o užívateľoch, pričom uvedú dôvody tohto postupu.

Strana určí jeden orgán na prijímanie oznámenia podľa odseku 5 písm. a) a vykonávanie úkonov uvedených v odseku 5 písm. b), c) a d). Strana poskytne generálnemu tajomníkovi Rady Európy súčasne s prvým oznámením podľa odseku 5 písm. a) aj kontaktné údaje tohto orgánu.

Generálny tajomník Rady Európy vytvorí a aktualizuje register orgánov určených stranami podľa odseku 5 písm. e), ako aj to, či a za akých okolností tieto orgány vyžadujú oznámenie podľa odseku 5 písm. a). Každá strana zabezpečí, aby údaje, ktoré poskytla pre register, boli vždy správne.

6. Ak je to pre poskytovateľa služieb prijateľné, strana môže predložiť príkaz podľa odseku 1 a doplňujúce informácie podľa odseku 4 v elektronickej forme. Strana môže poskytnúť oznámenie a doplňujúce informácie podľa odseku 5 v elektronickej forme. Môže sa vyžadovať primeraná úroveň bezpečnosti a hodnovernosti.

7. Ak poskytovateľ služieb informuje orgán uvedený v odseku 4 písm. c), že nesprístupní požadované informácie o užívateľoch, alebo ak nesprístupní informácie o užívateľoch v odpovedi na príkaz podľa odseku 1 do 30 dní od doručenia príkazu alebo v lehote ustanovenej v odseku 4 písm. d), podľa toho, ktorá lehota je dlhšia, príslušné orgány vydávajúcej strany sa môžu usilovať o vykonanie príkazu len prostredníctvom článku 8 alebo iných foriem vzájomnej pomoci. Strany môžu od poskytovateľa služieb požadovať, aby odôvodnil odmietnutie sprístupnenia informácií o užívateľoch, ktoré sa požadujú v príkaze.

8. Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že vydávajúca strana je povinná požiadať poskytovateľa služieb o sprístupnenie informácií o užívateľoch skôr, ako o ne požiada podľa článku 8, pokiaľ vydávajúca strana neposkytne primerané vysvetlenie, prečo tak neurobila.

9. Pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení si môže strana:

a)	vyhradiť právo neuplatňovať tento článok alebo

b)	vyhradiť právo neuplatňovať tento článok na určité typy prístupových čísel podľa tohto článku, ak by sprístupnenie takýchto čísel bolo v rozpore so základnými zásadami jej vnútroštátneho právneho systému.

Oddiel 3

Postupy na posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi pri sprístupňovaní uložených počítačových údajov

Článok 8

Priznanie účinkov príkazom druhej strany na urýchlené predloženie informácií o užívateľoch a prevádzkových údajov

1. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby jej príslušné orgány mali právomoc vydať príkaz, ktorý sa má predložiť ako súčasť žiadosti určenej druhej strane s cieľom prinútiť poskytovateľa služieb na území dožiadanej strany poskytnúť špecifické a uložené:

a)	informácie o užívateľoch a

b)	prevádzkové údaje,

ktoré má tento poskytovateľ služieb v držbe alebo pod kontrolou a ktoré sú potrebné na špecifické vyšetrovania alebo konania v trestných veciach týkajúce sa strany.

2. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia na priznanie účinkov príkazu podľa odseku 1 predloženého dožadujúcou stranou.

3. Dožadujúca strana vo svojej žiadosti predloží dožiadanej strane príkaz podľa odseku 1, podporné informácie a akékoľvek osobitné procesné požiadavky.

V príkaze sa uvedie:

i)	vydávajúci orgán a dátum vydania príkazu;

ii)	vyhlásenie, že príkaz sa predkladá podľa tohto protokolu;

iii)	názov a adresa poskytovateľa (-ov) služieb, ktorému (-ým) sa má príkaz doručiť;

iv)	trestný(-é) čin(-y), ktorý(-é) je(sú) predmetom vyšetrovania alebo trestného konania;

v)	orgán, ktorý žiada o informácie alebo údaje, ak nejde o vydávajúci orgán, a

vi)	podrobný opis požadovaných špecifických informácií alebo údajov.

Podporné informácie, ktoré sa poskytnú dožiadanej strane s cieľom pomôcť priznať účinok príkazu, a ktoré bez súhlasu dožadujúcej strany nemožno sprístupniť poskytovateľovi služieb, sú:

i)	vnútroštátne právne dôvody, ktoré predmetný orgán oprávňuje vydať príkaz;

ii)	právne ustanovenia a uplatniteľné sankcie za trestný(-é) čin(-y), ktoré sú predmetom vyšetrovania alebo stíhania;

iii)	dôvod, na základe ktorého sa dožadujúca strana domnieva, že poskytovateľ služieb má predmetné údaje v držbe alebo pod kontrolou;

iv)	opis skutkového stavu týkajúceho sa vyšetrovania alebo konania;

v)	dôležitosť informácií alebo údajov pre vyšetrovanie alebo konanie;

vi)	kontaktné údaje orgánu alebo orgánov, ktoré môžu poskytnúť ďalšie informácie;

vii)	či sa už o uchovanie informácií alebo údajov žiadalo, vrátane dátumu uchovania a príslušného referenčného čísla a

viii)

či sa už o informácie alebo údaje žiadalo inými prostriedkami, a ak áno, akým spôsobom.

c)	Dožadujúca strana môže požiadať dožiadanú stranu, aby vykonala osobitné procesné požiadavky.

4. Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení a kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že na priznanie účinkov príkazom podľa odseku 1 vyžaduje dodatočné podporné informácie.

5. Dožiadaná strana prijíma žiadosti v elektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primeranú úroveň bezpečnosti a hodnovernosti.

Dožiadaná strana od dátumu prijatia všetkých informácií uvedených v odsekoch 3 a 4 vynaloží primerané úsilie na doručenie poskytovateľovi služieb do 45 dní, alebo skôr, a nariadi vrátenie požadovaných informácií alebo údajov najneskôr do:

i)	20 dní v prípade informácií o užívateľoch a

ii)	45 dní v prípade prevádzkových údajov;

Dožiadaná strana zabezpečí zaslanie predložených informácií alebo údajov dožadujúcej strane bez zbytočného odkladu.

7. Ak dožiadaná strana nemôže splniť požiadavky podľa odseku 3 písm. c) požadovaným spôsobom, bezodkladne o tom informuje dožadujúcu stranu a v prípade potreby uvedie akékoľvek podmienky, za ktorých by mohla predmetné pokyny splniť, na základe čoho dožadujúca strana určí, či sa žiadosť napriek tomu má vybaviť.

8. Dožiadaná strana môže odmietnuť vykonať žiadosť z dôvodov stanovených v článku 25 ods. 4 alebo článku 27 ods. 4 dohovoru alebo môže stanoviť podmienky, ktorých splnenie považuje za potrebné, aby mohla povoliť vykonanie žiadosti. Dožiadaná strana môže odložiť vykonanie žiadostí z dôvodov stanovených v článku 27 ods. 5 dohovoru. Dožiadaná strana čo najskôr oznámi dožadujúcej strane odmietnutie, podmienky alebo odklad. Dožiadaná strana oznámi dožadujúcej strane aj iné okolnosti, ktoré by mohli značne oddialiť vykonanie žiadosti. Na tento článok sa uplatňuje článok 28 ods. 2 písm. b) dohovoru.

a)	Ak dožadujúca strana nemôže splniť podmienku uloženú dožiadanou stranou podľa odseku 8, bezodkladne o tom informuje dožiadanú stranu. Dožiadaná strana potom určí, či možno napriek tomu informácie alebo materiály poskytnúť.
b)	Ak dožadujúca strana túto podmienku prijme, je ňou viazaná. Dožiadaná strana, ktorá poskytuje informácie alebo materiály podliehajúce takejto podmienke, môže požiadať dožadujúcu stranu, aby v súvislosti s touto podmienkou vysvetlila použitie takýchto informácií alebo materiálov.

10. Každá strana pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení generálnemu tajomníkovi Rady Európy oznámi a aktualizuje kontaktné údaje orgánov určených na:

a)	zasielanie žiadostí podľa tohto článku a

b)	prijímanie žiadostí podľa tohto článku.

11. Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že vyžaduje, aby jej žiadosti ostatných strán podľa tohto článku boli predkladané prostredníctvom ústredného orgánu dožadujúcej strany alebo prostredníctvom iného orgánu vzájomne určeného dotknutými stranami.

12. Generálny tajomník Rady Európy vytvorí a aktualizuje register orgánov určených stranami podľa odseku 10. Každá strana zabezpečí, aby údaje, ktoré poskytla pre register, boli vždy správne.

13. Pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení si môže strana vyhradiť právo neuplatňovať tento článok na prevádzkové údaje.

Článok 9

Urýchlené sprístupnenie uložených počítačových údajov v núdzovej situácii

Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby jej kontaktné miesto pre sieť 24/7 uvedenú v článku 35 dohovoru (ďalej len „kontaktné miesto“) mohlo v núdzovej situácii zaslať žiadosť kontaktnému miestu druhej strany a prijať žiadosť od kontaktného miesta druhej strany s cieľom získať okamžitú pomoc pri zabezpečovaní toho, aby poskytovateľ služieb na území tejto strany urýchlene sprístupnil špecifikované a uložené počítačové údaje, ktoré má v držbe alebo pod kontrolou, bez žiadosti o vzájomnú pomoc.

Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že nevykoná žiadosti podľa odseku l písm. a), v ktorých sa žiada len o sprístupnenie informácií o užívateľoch.

2. Každá strana prijme potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby podľa odseku 1 umožnila:

a)	svojim orgánom požadovať údaje od poskytovateľa služieb na jej území na základe žiadosti podľa odseku 1;

b)	poskytovateľovi služieb na jej území, aby sprístupnil požadované údaje jej orgánom v odpovedi na žiadosť podľa odseku 2 písm. a), a

c)	svojim orgánom, aby mohli poskytnúť požadované údaje dožadujúcej strane.

3. V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie:

a)	príslušný orgán, ktorý žiada o údaje, a dátum vydania žiadosti;

b)	vyhlásenie, že žiadosť bola vydaná podľa tohto protokolu;

c)	názov a adresa poskytovateľa (-ov) služieb, ktorí majú požadované údaje v držbe alebo pod kontrolou;

d)	trestný(-é) čin(-y), ktorý(-é) je(sú) predmetom vyšetrovania alebo trestného konania a odkaz na právne ustanovenia o nich a uplatniteľné sankcie;

e)	dostatočné skutočnosti na preukázanie existencie núdzovej situácie a toho, ako s ňou požadované údaje súvisia;

f)	podrobný opis požadovaných údajov;

g)	akékoľvek osobitné procesné požiadavky a

h)	akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu pomôcť pri sprístupnení požadovaných údajov.

4. Dožiadaná strana prijme žiadosť v elektronickej forme. Strana môže tiež prijať žiadosť podanú ústne a môže požadovať potvrdenie v elektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primeranú úroveň bezpečnosti a hodnovernosti.

5. Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že od dožadujúcich strán vyžaduje, aby po vykonaní žiadosti predložili žiadosť a akékoľvek doplňujúce informácie zaslané na jej podporu v takej forme a takou cestou, ako určí dožiadaná strana, vrátane vzájomnej pomoci.

6. Dožiadaná strana informuje dožadujúcu stranu o svojom rozhodnutí o žiadosti podľa odseku 1 zrýchleným postupom a v prípade potreby uvedie všetky podmienky, za ktorých by poskytla údaje, a akékoľvek iné formy spolupráce, ktoré môžu byť k dispozícii.

a)	Ak dožadujúca strana nemôže splniť podmienku uloženú dožiadanou stranou podľa odseku 6, bezodkladne ju o tom informuje. Dožiadaná strana potom rozhodne, či by informácie alebo materiály mali byť napriek tomu poskytnuté. Ak dožadujúca strana túto podmienku prijme, je ňou viazaná.
b)	Dožiadaná strana, ktorá poskytuje informácie alebo materiály podliehajúce takejto podmienke, môže požiadať dožadujúcu stranu, aby v súvislosti s touto podmienkou vysvetlila, ako boli použité takéto informácie alebo materiály.

Oddiel 4

Postupy týkajúce sa vzájomnej pomoci v núdzovej situácii

Článok 10

Vzájomná pomoc v núdzovej situácii

1. Každá strana môže požiadať o vzájomnú pomoc zrýchleným postupom, ak sa domnieva, že existuje núdzová situácia. Žiadosť podľa tohto článku obsahuje okrem ďalšieho požadovaného obsahu aj opis skutkových okolností, ktoré preukazujú, že existuje núdzová situácia, a ako s ňou požadovaná pomoc súvisí.

2. Dožiadaná strana prijme takúto žiadosť v elektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primeranú úroveň bezpečnosti a hodnovernosti.

3. Dožiadaná strana môže zrýchleným postupom požiadať o doplňujúce informácie s cieľom posúdiť žiadosť. Dožadujúca strana poskytne takéto doplňujúce informácie zrýchleným postupom.

4. Ak je dožiadaná strana presvedčená, že núdzová situácia existuje a že sú splnené ostatné požiadavky na vzájomnú pomoc, odpovie na žiadosť zrýchleným postupom.

5. Každá strana zabezpečí, aby osoba z jej ústredného orgánu alebo iných orgánov zodpovedných za vybavovanie žiadostí o vzájomnú pomoc bola k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni na účely odpovede na žiadosť podľa tohto článku.

6. Ústredný orgán alebo iné orgány zodpovedné za vzájomnú pomoc dožadujúcej strany a dožiadanej strany môžu spoločne stanoviť, že výsledky vykonania žiadosti podľa tohto článku alebo ich predbežná kópia sa môžu poskytnúť dožadujúcej strane inou cestou, než je tá, ktorá sa použila na účely žiadosti.

7. Ak neexistuje zmluva alebo dojednanie o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo jednotnosti platných medzi dožadujúcou stranou a dožiadanou stranou, na tento článok sa uplatňuje článok 27 ods. 2 písm. b) a ods. 3 až 8 a článok 28 ods. 2 až 4 dohovoru.

8. Ak takáto zmluva alebo dojednanie existuje, tento článok sa doplní ustanoveniami takejto zmluvy alebo dojednania, pokiaľ sa strany vzájomne nerozhodnú uplatňovať namiesto toho niektoré alebo všetky ustanovenia dohovoru uvedené v odseku 7 tohto článku.

9. Každá strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že žiadosti sa môžu zasielať aj priamo jej justičným orgánom alebo prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (INTERPOL) alebo jej kontaktnému miestu 24/7 zriadenému podľa článku 35 dohovoru. Vo všetkých takýchto prípadoch sa kópia zároveň zašle ústrednému orgánu dožiadanej strany prostredníctvom ústredného orgánu dožadujúcej strany. Ak sa žiadosť zasiela priamo justičnému orgánu dožiadanej strany a tento orgán nie je príslušný zaoberať sa žiadosťou, postúpi žiadosť príslušnému vnútroštátnemu orgánu a priamo o tom informuje dožadujúcu stranu.

Oddiel 5

Postupy týkajúce sa medzinárodnej spolupráce v prípade neexistencie uplatniteľných medzinárodných dohôd

Článok 11

Videokonferencie

1. Dožadujúca strana môže požiadať a dožiadaná strana môže povoliť, aby sa výsluch a vyjadrenie svedka alebo znalca uskutočnili prostredníctvom videokonferencie. Dožadujúca strana a dožiadaná strana konzultujú s cieľom uľahčiť vyriešenie akýchkoľvek otázok, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s vykonaním žiadosti, a to vrátane týchto otázok: ktorá strana má predsedať, orgány a osoby, ktoré majú byť prítomné, či jedna alebo obe strany vyžadujú osobitné prísahy, upozornenia alebo udeľujú pokyny svedkovi alebo znalcovi; spôsob výsluchu svedka alebo znalca, spôsob, akým majú byť riadne zabezpečené práva svedka alebo znalca, posudzovanie nárokov na výsadu alebo imunitu, riešenie námietok k otázkam alebo odpovediam a či jedna alebo obe strany poskytujú služby prekladu, tlmočenia a prepisu.

a)	Ústredné orgány dožiadanej strany a dožadujúcej strany na účely tohto článku komunikujú priamo medzi sebou. Dožiadaná strana môže prijať žiadosť v elektronickej forme. Pred prijatím žiadosti môže požadovať primeranú úroveň bezpečnosti a hodnovernosti.
b)	Dožiadaná strana informuje dožadujúcu stranu o dôvodoch nevykonania alebo omeškania vykonania žiadosti. Na tento článok sa uplatňuje článok 27 ods. 8 dohovoru. Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek iná podmienka, ktorú môže dožiadaná strana stanoviť v súlade s týmto článkom, sa na tento článok uplatňuje článok 28 ods. 2 až 4 dohovoru.

3. Dožiadaná strana poskytujúca pomoc podľa tohto článku sa vynasnaží zabezpečiť prítomnosť osoby, o ktorej svedeckú výpoveď alebo vyhlásenie sa žiada. Ak je to vhodné, dožiadaná strana môže v rozsahu, v akom to umožňuje jej právny poriadok, prijať potrebné opatrenia s cieľom prinútiť svedka alebo znalca, aby sa dostavili v dožiadanej strane v stanovenom čase na určené miesto.

4. Ak to nie je nezlučiteľné s vnútroštátnym právnym poriadkom dožiadanej strany, uplatňujú sa postupy týkajúce sa vedenia videokonferencie špecifikované dožadujúcou stranou. V prípade nezlučiteľnosti alebo v rozsahu, v akom postup nebol uvedený dožadujúcou stranou, uplatňuje dožiadaná strana postup podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku, pokiaľ dožadujúca strana a dožiadaná strana vzájomnou dohodou neurčia inak.

5. Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek právomoc podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožadujúcej strany, v prípade, že počas videokonferencie svedok alebo znalec:

a)	uvedie úmyselne nepravdivé vyhlásenie, ak dožiadaná strana v súlade so svojim vnútroštátnym právnym poriadkom zaviazala takúto osobu vypovedať pravdu;

b)	odmietne vypovedať, ak dožiadaná strana v súlade so svojim vnútroštátnym právnym poriadkom zaviazala takúto osobu vypovedať, alebo

c)	sa dopustí iného správania, ktoré je v priebehu takéhoto konania zakázané podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožiadanej strany;

táto osoba podlieha v dožiadanej strane rovnakým sankciám, ako keby k takémuto činu došlo v priebehu jej vnútroštátneho konania.

Ak sa dožadujúca strana a dožiadaná strana vzájomne nedohodnú inak, dožiadaná strana znáša všetky náklady spojené s vybavením žiadosti podľa tohto článku s výnimkou:

i)	nákladov na znalca;

ii)	nákladov na preklad, tlmočenie a prepis a

iii)	nákladov mimoriadnej povahy.

Ak by vybavenie žiadosti viedlo k nákladom mimoriadnej povahy, dožadujúca strana a dožiadaná strana navzájom konzultujú s cieľom určiť podmienky, za ktorých sa žiadosť môže vybaviť.

7. Ak sa na tom dožadujúca strana a dožiadaná strana vzájomne dohodnú:

a)	ustanovenia tohto článku sa môžu uplatňovať na účely uskutočňovania audiokonferencií;

b)	technológia videokonferencií sa môže použiť na iné účely alebo výsluchy ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, a to aj na účely identifikácie osôb alebo vecí.

8. Ak sa dožiadaná strana rozhodne povoliť vypočutie podozrivej alebo obvinenej osoby, môže požadovať splnenie osobitných podmienok a záruk vo vzťahu k výsluchu alebo vyjadreniam takejto osoby, alebo vo vzťahu k poskytnutiu oznámení alebo uplatneniu procesných opatrení voči nej.

Článok 12

Spoločné vyšetrovacie tímy a spoločné vyšetrovania

1. Príslušné orgány dvoch alebo viacerých strán môžu na základe vzájomnej dohody zriadiť spoločný vyšetrovací tím a umožniť mu vykonávať činnosť na svojich územiach s cieľom uľahčiť vyšetrovanie trestných činov alebo trestné konania, ak sa posilnená koordinácia považuje za obzvlášť užitočnú. Príslušné orgány určia príslušné dotknuté strany.

2. Postupy a podmienky upravujúce pôsobenie spoločných vyšetrovacích tímov, napríklad ich osobitné účely, zloženie, funkcie, ich trvanie a prípadné predĺženia ich trvania, umiestnenie, organizácia, podmienky zhromažďovania, zasielania a používania informácií alebo dôkazov, podmienky dôvernosti a podmienky zapojenia zúčastnených orgánov strany do vyšetrovacích činností, ktoré sa uskutočňujú na území druhej strany, sa dohodnú medzi týmito príslušnými orgánmi.

3. Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že jej ústredný orgán musí byť signatárom dohody, ktorou sa zakladá tím, alebo s ňou inak prejaviť súhlas.

4. Uvedené príslušné a zúčastnené orgány komunikujú priamo, okrem prípadov, keď strany môžu vzájomne určiť iné vhodné komunikačné cesty, ak si výnimočné okolnosti vyžadujú centralizovanejšiu koordináciu.

5. Ak je potrebné prijať vyšetrovacie opatrenia na území jednej z dotknutých strán, zúčastnené orgány tejto strany môžu požiadať svoje vlastné orgány o prijatie týchto opatrení bez toho, aby ostatné strany museli predložiť žiadosť o vzájomnú pomoc. Uvedené opatrenia vykonajú orgány tejto strany na jej území za podmienok, ktoré sa uplatňujú podľa vnútroštátneho právneho poriadku pri vnútroštátnom vyšetrovaní.

6. Použitie informácií alebo dôkazov, ktoré zúčastnené orgány jednej strany poskytli zúčastneným orgánom iných dotknutých strán, možno odmietnuť alebo obmedziť spôsobom stanoveným v dohode uvedenej v odsekoch 1 a 2. Ak sa v uvedenej dohode nestanovujú podmienky odmietnutia alebo obmedzenia použitia, strany môžu použiť poskytnuté informácie alebo dôkazy:

a)	na účely, na ktoré bola dohoda uzatvorená;

na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie iných trestných činov, ako sú tie, na ktoré sa dohoda uzatvorila, pod podmienkou predchádzajúceho súhlasu orgánov poskytujúcich informácie alebo dôkazy. Súhlas sa však nevyžaduje, ak si základné právne zásady strany, ktorá tieto informácie alebo dôkazy používa, vyžadujú, aby sprístupnila informácie alebo dôkazy na ochranu práv obvinenej osoby v trestnom konaní. V takom prípade uvedené orgány bez zbytočného odkladu informujú orgány, ktoré poskytli informácie alebo dôkazy, alebo

c)	na zabránenie núdzovej situácii. V takom prípade zúčastnené orgány, ktoré dostali informácie alebo dôkazy, bez zbytočného odkladu informujú zúčastnené orgány, ktoré tieto informácie alebo dôkazy poskytli, pokiaľ nie je vzájomnou dohodou stanovené inak.

7. Ak neexistuje dohoda uvedená v odsekoch 1 a 2, spoločné vyšetrovania sa môžu vykonávať na základe vzájomne dohodnutých podmienok v konkrétnom prípade. Tento odsek sa uplatňuje bez ohľadu na to, či existuje zmluva alebo dojednanie o vzájomnej pomoci na základe vzorového zákona alebo vzájomnosti platných medzi dotknutými stranami.

KAPITOLA III

Podmienky a záruky

Článok 13

Podmienky a záruky

V súlade s článkom 15 dohovoru každá strana zabezpečí, aby stanovenie, vykonávanie a uplatňovanie právomocí a postupov ustanovených v tomto protokole podliehalo podmienkam a zárukám ustanoveným v jej vnútroštátnom právnom poriadku, ktoré zabezpečia primeranú ochranu ľudských práv a slobôd.

Článok 14

Ochrana osobných údajov

1. Rozsah pôsobnosti

a)	Pokiaľ sa v odseku l písm. b) a c) nestanovuje inak, každá strana spracúva osobné údaje, ktoré prijme na základe tohto protokolu, v súlade s odsekmi 2 až 15 tohto článku.

Ak sú v čase prijatia osobných údajov podľa tohto protokolu prenášajúca strana aj prijímajúca strana vzájomne viazané medzinárodnou dohodou, ktorou sa vytvára celkový rámec ochrany osobných údajov medzi týmito stranami a ktorá sa uplatňuje na prenos osobných údajov na účely predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania a v ktorej sa stanovuje, že spracúvanie osobných údajov je podľa uvedenej dohody v súlade s požiadavkami právnych predpisov dotknutých strán o ochrane údajov, tak podmienky takejto dohody sa uplatňujú, v prípade opatrení patriacich do rozsahu pôsobnosti takejto dohody, na osobné údaje prijaté na základe protokolu namiesto odsekov 2 až 15, pokiaľ sa dotknuté strany nedohodnú inak.

c)	Ak prenášajúca strana a prijímajúca strana nie sú vzájomne viazané dohodou uvedenou v odseku l písm. b), môžu sa vzájomne dohodnúť, že prenos osobných údajov podľa tohto protokolu sa môže uskutočniť na základe iných dohôd alebo dojednaní medzi dotknutými stranami namiesto odsekov 2 až 15.

Každá strana zohľadní, že spracúvanie osobných údajov podľa odseku l písm. a) a b) spĺňa požiadavky jej právneho rámca na ochranu osobných údajov pre medzinárodný prenos osobných údajov a podľa tohto právneho rámca sa na prenos nevyžaduje žiadne ďalšie povolenie. Ak sa uplatňuje odsek 1 písm. a), strana môže odmietnuť prenos údajov do inej strany podľa tohto protokolu alebo mu môže zabrániť z dôvodu ochrany údajov, len za podmienok stanovených v odseku 15; v prípade, že sa uplatňuje odsek 1 písm. b) alebo c), môže tak urobiť len za podmienok dohody alebo dojednania uvedených v týchto písmenách.

e)	Žiadne z ustanovení tohto článku nebráni strane uplatňovať prísnejšie záruky na spracúvanie osobných údajov prijatých na základe tohto protokolu uskutočňované jej vlastnými orgánmi.

2. Účel a používanie

Strana, ktorá prijala osobné údaje, ich spracuje na účely uvedené v článku 2. Osobné údaje ďalej nespracúva na nezlučiteľný účel a údaje ďalej nespracúva, ak to jej vnútroštátny právny rámec nepovoľuje. Týmto článkom nie je dotknutá možnosť prenášajúcej strany stanoviť v konkrétnom prípade dodatočné podmienky podľa tohto protokolu, avšak takéto dodatočné podmienky nesmú zahŕňať všeobecné podmienky ochrany údajov.

b)	Prijímajúca strana v rámci svojho vnútroštátneho právneho rámca zabezpečí, aby požadované a spracúvané osobné údaje boli vo vzťahu k účelom takéhoto spracúvania relevantné a neboli zjavne neprimerané.

3. Kvalita a celistvosť

Každá strana prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje uchovávali s takou presnosťou, úplnosťou a aktuálnosťou, ako je potrebné a vhodné na zákonné spracúvanie osobných údajov, a to so zreteľom na účely, na ktoré sa tieto osobné údaje spracúvajú.

4. Citlivé údaje

Strana spracúva osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory alebo náboženské či iné presvedčenie, alebo členstvo v odboroch, genetické údaje, biometrické údaje považované za citlivé vzhľadom na súvisiace riziká alebo osobné údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života, len ak existujú primerané záruky na ochranu pred rizikom neoprávneného nepriaznivého vplyvu použitia takýchto údajov, najmä proti nezákonnej diskriminácii.

5. Obdobie uchovávania

Každá strana uchováva osobné údaje len tak dlho, ako je potrebné a vhodné vzhľadom na účely spracúvania údajov podľa odseku 2. Na splnenie tejto povinnosti stanoví vo svojom vnútroštátnom právnom rámci osobitné obdobia uchovávania alebo pravidelné preskúmanie potreby ďalšieho uchovávania údajov.

6. Automatizované rozhodnutia

Rozhodnutia, ktoré majú významný nepriaznivý vplyv na príslušné záujmy jednotlivca, ktorého sa osobné údaje týkajú, môžu byť založené výlučne na automatizovanom spracovaní osobných údajov, len ak to povoľuje vnútroštátny právny poriadok a existujú primerané záruky, ktoré zahŕňajú možnosť ľudského zásahu.

7. Bezpečnosť údajov a bezpečnostné incidenty

a)	Každá strana zabezpečí, aby mala zavedené vhodné technologické, fyzické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov, a to najmä proti strate alebo náhodnému alebo neoprávnenému prístupu, poskytnutiu, zmene alebo zničeniu (ďalej len „bezpečnostný incident“).

Po zistení bezpečnostného incidentu, pri ktorom existuje závažné riziko fyzickej alebo inej ujmy jednotlivcov alebo druhej strany, prijímajúca strana bezodkladne posúdi pravdepodobnosť a rozsah takéhoto incidentu a bezodkladne prijme primerané opatrenia na zmiernenie takejto ujmy. Takéto opatrenia zahŕňajú oznámenie prenášajúcemu orgánu, alebo pokiaľ ide o účely kapitoly II oddielu 2, orgánu alebo orgánom určeným podľa odseku 7 písm. c). Oznámenie však môže obsahovať príslušné obmedzenia, pokiaľ ide o ďalší prenos oznámenia; môže byť odložené alebo sa môže od neho upustiť, ak by takéto oznámenie mohlo ohroziť národnú bezpečnosť, alebo môže byť odložené, ak by takéto oznámenie mohlo ohroziť opatrenia na ochranu verejnej bezpečnosti. Takéto opatrenia zahŕňajú aj oznámenie dotknutému jednotlivcovi, pokiaľ strana neprijala primerané opatrenia, aby závažné riziko už nehrozilo. Oznámenie jednotlivcovi môže byť odložené alebo sa môže od neho upustiť za podmienok stanovených v odseku 12 písm. a) bode i). Oboznámená strana môže požiadať o konzultácie a dodatočné informácie týkajúce sa incidentu a reakcie naň.

Každá strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení orgán alebo orgány, ktorým sa majú zasielať oznámenia podľa ods. 7 písm. b) na účely kapitoly II oddielu 2; poskytnuté informácie sa môžu následne upraviť.

8. Vedenie záznamov

Každá strana vedie záznamy alebo má iné vhodné prostriedky na preukázanie toho, ako sa uskutočňuje prístup k osobným údajom jednotlivca, ako sa používajú a ako sa sprístupňujú v konkrétnom prípade.

9. Následné poskytnutie v rámci strany

a)	Ak orgán strany poskytne osobné údaje pôvodne prijaté na základe tohto protokolu inému orgánu tejto strany, tento iný orgán ich spracúva v súlade s týmto článkom, s výhradou odseku 9 písm. b).

Bez ohľadu na odsek 9 písm. a) strana, ktorá urobila výhradu podľa článku 17, môže poskytnúť osobné údaje, ktoré prijala, štátom, ktoré ju tvoria, alebo podobným územným celkom, pod podmienkou, že táto strana má zavedené opatrenia na to, aby prijímajúce orgány naďalej účinne chránili údaje tým, že zabezpečia úroveň ochrany údajov porovnateľnú s úrovňou ochrany, ktorú poskytuje tento článok.

c)	V prípade náznakov nesprávneho vykonávania tohto odseku môže prenášajúca strana požiadať o konzultáciu a o relevantné informácie o týchto náznakoch.

10. Následný prenos inému štátu alebo medzinárodnej organizácii

a)	Prijímajúca strana môže preniesť osobné údaje inému štátu alebo medzinárodnej organizácii len s predchádzajúcim súhlasom prenášajúceho orgánu, alebo na účely kapitoly II oddielu 2, orgánu alebo orgánov určených podľa odseku 10 písm. b).

b)	Každá strana oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení orgán alebo orgány, ktoré poskytujú súhlas na účely kapitoly II oddielu 2; poskytnuté informácie sa môžu následne upraviť.

11. Transparentnosť a oznámenie

Každá strana poskytne oznámenie prostredníctvom uverejnenia všeobecných oznámení alebo prostredníctvom osobného oznámenia jednotlivcovi, ktorého osobné údaje boli získané, pokiaľ ide o:

i)	právny základ a účel(-y) spracúvania;

ii)	podľa potreby všetky obdobia uchovávania alebo preskúmania podľa odseku 5;

iii)	príjemcov alebo kategórie príjemcov, ktorým sa takéto údaje sprístupňujú, a

iv)	prístup, opravu a prostriedky nápravy.

b)	Strana môže v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 12 písm. a) bode i) podriadiť akúkoľvek požiadavku na osobné oznámenie primeraným obmedzeniam podľa svojho vnútroštátneho právneho rámca.

Ak si vnútroštátny právny rámec prenášajúcej strany vyžaduje osobné oznámenie jednotlivcovi, ktorého údaje boli poskytnuté inej strane, prenášajúca strana prijme opatrenia, aby bola druhá strana v čase prenosu informovaná o tejto požiadavke a príslušných kontaktných údajoch. Osobné oznámenie sa neuskutoční, ak druhá strana požiadala, aby bolo poskytnutie údajov považované za dôverné, ak sa uplatňujú podmienky pre obmedzenia stanovené v odseku 12 písm. a) bode i). Keď sa tieto obmedzenia prestanú uplatňovať a osobné oznámenie je možné poskytnúť, druhá strana prijme opatrenia, aby bola prenášajúca strana informovaná. Ak o tom ešte nebola informovaná, prenášajúca strana je oprávnená podať žiadosti prijímajúcej strane, ktorá bude informovať prenášajúcu stranu o tom, či obmedzenie zachová.

12. Prístup a oprava

Každá strana zabezpečí, aby každý jednotlivec, ktorého osobné údaje boli prijaté podľa tohto protokolu, bol oprávnený žiadať a získať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom právnom rámci tejto strany a bez zbytočného odkladu:

písomnú alebo elektronickú kópiu dokumentácie uchovávanej o tomto jednotlivcovi, ktorá obsahuje osobné údaje jednotlivca a dostupné informácie, v ktorých sa uvádza právny základ a účely spracúvania, obdobia uchovávania a príjemcovia alebo kategórie príjemcov údajov (ďalej len „prístup“), ako aj informácie o dostupných prostriedkoch nápravy, a to pod podmienkou, že prístup v konkrétnom prípade môže podliehať uplatňovaniu primeraných obmedzení povolených podľa vnútroštátneho právneho rámca tejto strany, ktoré sú v čase rozhodovania potrebné na ochranu práv a slobôd iných alebo dôležitých cieľov všeobecného verejného záujmu a ktoré náležite zohľadňujú oprávnené záujmy dotknutého jednotlivca;

ii)	opravu, ak sú osobné údaje jednotlivca nepresné alebo boli nesprávne spracované; oprava zahŕňa – ak je to vhodné a primerané vzhľadom na dôvody opravy a konkrétny kontext spracúvania – opravu, doplnenie, vymazanie alebo anonymizáciu, obmedzenie spracúvania alebo zablokovanie.

Ak sa prístup alebo oprava odmietne alebo obmedzí, strana o tom bez zbytočného odkladu poskytne jednotlivcovi písomnú informáciu, ktorá sa môže poskytnúť elektronicky. Obsahom tejto informácie sú dôvody takéhoto odmietnutia alebo obmedzenia a informácie o dostupných prostriedkoch nápravy. Akékoľvek výdavky, ktoré vzniknú pri získavaní prístupu, by sa mali obmedziť na to, čo je odôvodnené a nie neprimerané.

13. Súdne a mimosúdne prostriedky nápravy

Každá strana má zavedené účinné súdne a mimosúdne prostriedky nápravy v prípade porušenia tohto článku.

14. Dohľad

Každá strana má jeden alebo viacero verejných orgánov, ktoré samostatne alebo spolu vykonávajú nezávislé a účinné funkcie a právomoci dohľadu vo vzťahu k opatreniam stanoveným v tomto článku. Medzi funkcie a právomoci týchto orgánov, ktoré konajú samostatne alebo spolu, patria vyšetrovacie právomoci, právomoc konať na základe sťažností a schopnosť prijať nápravné opatrenia.

15. Konzultácia a pozastavenie

Strana môže pozastaviť prenos osobných údajov druhej strane, ak má presvedčivé dôkazy o tom, že druhá strana systematicky alebo podstatne porušuje podmienky tohto článku alebo že hrozí závažné porušenie. Prenos nepozastaví bez oznámenia v dostatočnom predstihu a pozastaví ho až potom, ako dotknuté strany aj napriek tomu, že konzultovali primeraný čas, nedospeli k riešeniu. Strana však môže dočasne pozastaviť prenosy v prípade systematického alebo podstatného porušenia, ktoré predstavuje závažné a bezprostredné riziko pre život alebo bezpečnosť fyzickej osoby, alebo značnú ujmu na jej dobrej povesti alebo peňažnú ujmu, pričom v takom prípade o tom bezodkladne informuje druhú stranu a začne s ňou konzultácie. Ak konzultácie neviedli k vyriešeniu situácie, druhá strana môže recipročne pozastaviť prenosy, ak má presvedčivé dôkazy o tom, že pozastavenie zo strany pozastavujúcej strany bolo v rozpore s podmienkami tohto odseku. Strana, ktorá pozastavila prenosy, zruší pozastavenie hneď, ako dôjde k náprave porušenia, ktoré bolo dôvodom pozastavenia; súčasne sa zruší akékoľvek recipročné pozastavenie. So všetkými osobnými údajmi prenesenými pred pozastavením prenosu sa naďalej zaobchádza v súlade s týmto protokolom.

KAPITOLA IV

Záverečné ustanovenia

Článok 15

Účinky tohto protokolu

a)	Na tento protokol sa uplatňuje článok 39 ods. 2 dohovoru.
b)	Pokiaľ ide o strany, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, tieto strany môžu vo svojich vzájomných vzťahoch uplatňovať právne predpisy Európskej únie upravujúce otázky, ktorými sa zaoberá tento protokol.
c)	Odsek l písm. b) nemá vplyv na úplné uplatňovanie tohto protokolu medzi stranami, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, a ostatnými stranami.

2. Na tento protokol sa uplatňuje článok 39 ods. 3 dohovoru.

Článok 16

Podpis a nadobudnutie platnosti

1. Tento protokol je otvorený na podpis stranám dohovoru, ktoré môžu vyjadriť svoj súhlas s tým, že budú viazané, buď:

a)	podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia, alebo

b)	podpisom s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia s následnou ratifikáciou, prijatím alebo schválením.

2. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo listy o schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

3. Tento protokol nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď päť strán dohovoru vyjadrilo svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom, v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 2 tohto článku.

4. Vo vzťahu ku každej strane dohovoru, ktorá následne vyjadrí svoj súhlas s tým, že bude viazaná týmto protokolom, nadobudne protokol platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď strana vyjadrila svoj súhlas s tým, že bude viazaná týmto protokolom, v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 2 tohto článku.

Článok 17

Federálna doložka

1. Federálny štát si môže vyhradiť právo prevziať záväzky podľa tohto protokolu v súlade so svojimi základnými zásadami, ktorými sa riadi vzťah medzi jeho federálnou vládou a štátmi, ktoré ho tvoria, alebo inými podobnými územnými celkami, za predpokladu, že:

a)	protokol sa uplatňuje na federálnu vládu federálneho štátu;

b)	takáto výhrada nemá vplyv na povinnosti zabezpečiť spoluprácu, o ktorú žiadajú ostatné strany v súlade s ustanoveniami kapitoly II, a

c)	ustanovenia článku 13 sa uplatňujú na štáty, ktoré tvoria tento federálny štát, alebo na iné podobné územné celky.

2. Druhá strana môže brániť orgánom, poskytovateľom alebo subjektom na svojom území spolupracovať v odpovedi na žiadosť alebo príkaz predložený priamo štátom, ktorý tvorí federálny štát, alebo iným podobným územným celkom federálneho štátu, ktorý urobil výhradu podľa odseku 1, pokiaľ tento federálny štát neoznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že štát, ktorý tvorí federálny štát, alebo iný podobný územný celok, uplatňuje záväzky z tohto protokolu uplatniteľné na tento federálny štát. Generálny tajomník Rady Európy vytvorí a aktualizuje register takýchto oznámení.

3. Druhá strana nebráni orgánom, poskytovateľom alebo subjektom na svojom území spolupracovať so štátom, ktorý tvorí federálny štát, alebo iným podobným územným celkom na základe výhrady podľa odseku 1, ak bol príkaz alebo žiadosť predložený prostredníctvom federálnej vlády alebo ak sa za účasti federálnej vlády uzavrie dohoda o spoločnom vyšetrovacom tíme podľa článku 12. V takýchto situáciách federálna vláda zabezpečí plnenie uplatniteľných záväzkov protokolu za predpokladu, že vo vzťahu k ochrane osobných údajov poskytnutých štátom, ktoré tvoria federálny štát, alebo podobným územným celkom, sa uplatňujú len podmienky článku 14 ods. 9 alebo, ak je to vhodné, podmienky dohody alebo dojednania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. b) alebo c).

4. S ohľadom na tie ustanovenia tohto protokolu, ktorých uplatňovanie patrí do pôsobnosti jednotlivých štátov, ktoré tvoria federálny štát, alebo iných podobných územných celkov, ktoré nemajú podľa ústavného systému federácie povinnosť prijímať legislatívne opatrenia, federálna vláda upovedomí príslušné orgány týchto štátov o uvedených ustanoveniach spolu so svojim priaznivým stanoviskom a tieto orgány vyzve, aby prijali vhodné opatrenia na to, aby im priznali účinky.

Článok 18

Územná pôsobnosť

1. Tento protokol sa uplatňuje na územie alebo územia uvedené vo vyhlásení strany podľa článku 38 ods. 1 alebo 2 dohovoru v rozsahu, v akom toto vyhlásenie nebolo odvolané podľa článku 38 ods. 3.

2. Strana môže pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že tento protokol sa neuplatňuje na jedno alebo viac území uvedených vo vyhlásení strany podľa článku 38 ods. 1 a/alebo 2 dohovoru.

3. Vyhlásenie podľa odseku 2 tohto článku možno vo vzťahu k akémukoľvek územiu uvedenému v takomto vyhlásení odvolať oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa doručenia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom.

Článok 19

Výhrady a vyhlásenia

1. Každá strana dohovoru môže písomným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení vyhlásiť, že uplatní výhradu(-y) stanovenú(-é) v článku 7 ods. 9 písm. a) a b), článku 8 ods. 13 a článku 17 tohto protokolu. Žiadne iné výhrady nemožno uplatniť.

2. Každá strana dohovoru môže písomným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy pri podpise tohto protokolu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení urobiť vyhlásenie(-a) uvedené v článku 7 ods. 2 písm. b) a ods. 8, článku 8 ods. 11, článku 9 ods. 1 písm. b) a ods. 5, článku 10 ods. 9, článku 12 ods. 3 a článku 18 ods. 2 tohto protokolu.

3. Každá strana dohovoru písomným oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy urobí vyhlásenie(-a), oznámenia alebo osobitné oznámenia podľa článku 7 ods. 5 písm. a) a e), článku 8 ods. 4 a ods. 10 písm. a) a b), článku 14 ods. 7 písm. c) a ods. 10 písm. b) a článku 17 ods. 2 tohto protokolu v súlade s podmienkami, ktoré sú v nich uvedené.

Článok 20

Stav a odvolanie výhrad

1. Strana, ktorá urobila výhradu v súlade s článkom 19 ods. 1, takúto výhradu úplne alebo čiastočne odvolá hneď, ako to okolnosti dovolia. Takéto odvolanie nadobúda platnosť v deň doručenia oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Ak sa v oznámení uvádza, že odvolanie výhrady nadobúda platnosť v deň uvedený v tomto oznámení, a ak tento dátum nastane po doručení oznámenia generálnemu tajomníkovi, odvolanie výhrady nadobúda platnosť v tento neskorší dátum.

2. Generálny tajomník Rady Európy môže pravidelne zisťovať u strán, ktoré urobili jednu výhradu alebo viac výhrad v súlade s článkom 19 ods. 1, aké sú možnosti na odvolanie takej výhrady alebo takých výhrad.

Článok 21

Zmeny

1. Zmeny tohto protokolu môže navrhnúť každá strana tohto protokolu a generálny tajomník Rady Európy ich oznámi členským štátom Rady Európy a stranám a signatárom dohovoru, ako aj každému štátu, ktorý bol vyzvaný na pristúpenie k dohovoru.

2. Každá zmena navrhnutá stranou sa oznámi Európskemu výboru pre problémy kriminality (CDPC), ktorý predloží Výboru ministrov svoje stanovisko k navrhovanej zmene.

3. Výbor ministrov posúdi navrhovanú zmenu a stanovisko predložené Európskym výborom pre problémy kriminality (CDPC) a po konzultácii so stranami dohovoru môže zmenu schváliť.

4. Text každej zmeny schválenej Výborom ministrov v súlade s odsekom 3 sa zašle stranám tohto protokolu na prijatie.

5. Každá zmena schválená v súlade s odsekom 3 nadobudne platnosť v tridsiaty deň po tom, ako všetky strany tohto protokolu informovali generálneho tajomníka o jej prijatí.

Článok 22

Riešenie sporov

Na tento protokol sa uplatňuje článok 45 dohovoru.

Článok 23

Konzultácie strán a hodnotenie vykonávania

1. Na tento protokol sa uplatňuje článok 46 dohovoru.

2. Strany pravidelne vyhodnocujú účinné používanie a vykonávanie ustanovení tohto protokolu. Článok 2 rokovacieho poriadku Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite v znení revidovanom 16. októbra 2020 sa uplatňuje primerane. Strany najprv preskúmajú a konsenzom môžu upraviť postupy v uvedenom článku, ktoré sa uplatňujú na tento protokol, päť rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu.

3. Preskúmanie článku 14 sa začne, keď 10 strán dohovoru vyjadrí svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom.

Článok 24

Výpoveď

1. Každá strana môže kedykoľvek vypovedať tento protokol oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2. Takáto výpoveď nadobúda platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi.

3. Výpoveď dohovoru stranou tohto protokolu predstavuje výpoveď tohto protokolu.

4. S informáciami alebo dôkazmi prenesenými pred dňom nadobudnutia platnosti výpovede sa naďalej zaobchádza v súlade s týmto protokolom.

Článok 25

Oznámenie

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, stranám a signatárom dohovoru a každému štátu, ktorý bol vyzvaný, aby pristúpil k dohovoru, o:

a)	každom podpise;

b)	uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení;

c)	každom dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu v súlade s článkom 16 ods. 3 a 4;

d)	každom vyhlásení alebo výhrade urobených v súlade s článkom 19 alebo odvolaní výhrad urobenom v súlade s článkom 20;

e)	každom inom úkone, oznámení alebo osobitnom oznámení týkajúcich sa tohto protokolu.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.

Dané v Štrasburgu 12. mája 2022 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, stranám a signatárom dohovoru a každému štátu prizvanému na pristúpenie k dohovoru.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 63

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 66 28. februára 2023

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES	1

	II Nelegislatívne akty
	MEDZINÁRODNÉ DOHODY
*	PREKLAD – Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov	28
	ROZHODNUTIA
*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/436 zo 14. februára 2023, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov	48
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/437 z 22. februára 2023 o žiadosti o registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom Za dôstojné prijímanie migrantov v Európe podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/788 [oznámené pod číslom C(2023) 1121]	54
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/438 z 24. februára 2023, ktorým sa udeľuje výnimka, o ktorú požiadali určité členské štáty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 s cieľom používať pre verziu 2 systému kontroly dovozu 2 iné prostriedky výmeny a uchovávania informácií než techniky elektronického spracovania údajov [oznámené pod číslom C(2023) 1174]	56