(1)

Nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruskej federácie voči Ukrajine a bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie do členských štátov ohrozujú bezpečnosť dodávok do Únie a jej členských štátov. Využívanie dodávok plynu ako zbrane a manipulácia s trhmi zo strany Ruskej federácie prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu zároveň viedli k prudkému nárastu cien energie v Únii, čo ohrozuje nielen ekonomiku Únie, ale aj vážne podkopáva bezpečnosť dodávok.

(2)

Táto situácia si vyžaduje silnú a koordinovanú reakciu Únie s cieľom chrániť jej občanov a ekonomiku pred nadmernými a zmanipulovanými trhovými cenami a zabezpečiť, aby sa plyn cez hranice dostal k všetkým spotrebiteľom, ktorí ho potrebujú, a to aj v situáciách jeho nedostatku. Na zníženie závislosti od dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a na zníženie nadmerných cien je nevyhnutná lepšia koordinácia nákupu plynu od externých dodávateľov.

(3)

Článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) umožňuje Rade na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti pri dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Vysoké riziko úplného zastavenia dodávok ruského plynu a extrémny nárast cien energie, ktoré oslabujú hospodárstvo Únie, predstavujú takéto vážne ťažkosti.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“ oznámila zriadenie platformy EÚ na nákup energií spolu s členskými štátmi na spoločný nákup plynu, skvapalneného zemného plynu (LNG) a vodíka. Uvedené oznámenie schválila Európska rada na svojom zasadnutí 30. a 31. mája 2022. V rámci plánu REPowerEU Komisia predstavila aj stratégiu vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ, v ktorej sa vysvetľuje, ako Únia podporuje globálnu, čistú a spravodlivú energetickú transformáciu s cieľom zabezpečiť udržateľnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu, a to aj diverzifikáciou dodávok energie do Únie, najmä prostredníctvom rokovaní o politických záväzkoch s existujúcimi alebo novými dodávateľmi plynu s cieľom zvýšiť dodávky plynu, a tak nahradiť dodávky ruského plynu do Európy.

(5)

Platforma EÚ na nákup energií môže zohrávať kľúčovú úlohu pri hľadaní vzájomne prospešných partnerstiev, ktoré prispejú k bezpečnosti dodávok a povedú k nižším dovozným cenám plynu zakúpeného z tretích krajín, pričom sa v plnej miere využije kolektívna váha Únie. Na tento účel je nevyhnutné posilniť medzinárodný dosah, pokiaľ ide o dodávateľov plynu (z plynovodov aj LNG), ako aj o budúcich dodávateľov zeleného vodíka. Najmä oveľa silnejšia koordinácia s členskými štátmi a medzi nimi prostredníctvom platformy EÚ na nákup energií by vo vzťahu k tretím krajinám zabezpečila účinnejšiu kolektívnu váhu Únie.

(6)

Keďže situácia vážnych ťažkostí pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok pretrváva, spoločný nákup by mal pomôcť zabezpečiť vyrovnanejší prístup podnikov v členských štátoch k novým alebo dodatočným zdrojom plynu a pomôcť zabezpečiť v prospech konečných spotrebiteľov nižšie ceny, ako tie, ktoré by inak mohli platiť pre tých, ktorí nakupujú plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb individuálne.

(7)

Výsledkom spoločného nákupu by mohlo byť výhodnejšie zaobchádzanie s dodávkami obnoviteľných plynov, ako je biometán a vodík, alebo podpora takýchto dodávok, pokiaľ ich možno bezpečne vtlačiť do plynárenskej siete, a dodávok plynu, ktorý by sa inak odplyňoval alebo spaľoval. Keďže v žiadnej príslušnej jurisdikcii neexistuje formálna právna požiadavka, podniky, ktoré uzavierajú zmluvy podľa tohto nariadenia budú mať možnosť na účely merania, nahlasovania a overovania emisií metánu v celom dodávateľskom reťazci do Únie používať rámec nahlasovania Partnerstva OSN pre emisie metánu z ropy a zemného plynu 2.0.

(8)

Nový mechanizmus vytvorený podľa tohto nariadenia by mal pozostávať z dvoch krokov. Ako prvý krok by plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii agregovali svoj dopyt po plyne prostredníctvom poskytovateľa služieb, s ktorým Komisia uzavrela zmluvu. To by umožnilo dodávateľom plynu predkladať ponuky na základe veľkých agregovaných objemov namiesto početných menších ponúk odberateľom, ktorí ich kontaktujú individuálne. V druhom kroku môžu plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii uzavierať zmluvy o nákupe plynu, a to individuálne alebo koordinovane s inými subjektmi, s dodávateľmi alebo výrobcami zemného plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt.

(9)

Keďže situácia vážnych ťažkostí pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok pretrváva, agregácia dopytu a spoločný nákup by mali pomôcť zabezpečiť vyrovnanejší prístup podnikov v členských štátoch k novým alebo dodatočným zdrojom plynu a pomôcť zabezpečiť v prospech konečných spotrebiteľov nižšie ceny, ako tie, ktoré by inak mohli platiť pre podniky, ktoré nakupujú plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb. Prvý odkaz na možnosť veľmi obmedzenej formy spoločného nákupu plynu na účely vyvažovania je už zahrnutý v návrhu nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a so zemným plynom a s vodíkom, ktorý predložila Komisia. Uvedený návrh však pochádza z obdobia pred útočnou vojnou Ruskej federácie voči Ukrajine. Okrem toho uvedený návrh neobsahoval žiadnu podrobnú koncepciu a týkal sa len veľmi špecifických potrieb prevádzkovateľov prepravných sietí v oblasti regulačnej energie. Keďže je potrebné okamžité a oveľa komplexnejšie riešenie problému chýbajúcich štruktúr na koordinovaný nákup plynu, je vhodné navrhnúť dočasné zrýchlené riešenie.

(10)

Agregácia dopytu a spoločný nákup by preto mohli posilniť solidaritu Únie pri nákupe a distribúcii plynu. V duchu solidarity by spoločný nákup mal podporovať najmä tie podniky, ktoré predtým nakupovali plyn len alebo hlavne od ruských dodávateľov, a to tak, že im na základe agregácie dopytu a spoločného nákupu pomôžu získať dodávky od alternatívnych dodávateľov alebo poskytovateľov zemného plynu za výhodných podmienok.

(11)

Agregácia dopytu a spoločný nákup by mali pomôcť pri dopĺňaní zásobníkov plynu v súčasnej núdzovej situácii, ak by sa väčšina európskych zásobníkov plynu vyčerpala po nadchádzajúcej zime. Okrem toho by uvedené opatrenia mali pomôcť pri nákupe plynu koordinovanejším spôsobom v duchu solidarity.

(12)

Je preto potrebné urýchlene a dočasne zaviesť agregáciu dopytu a spoločný nákup. To by umožnilo rýchle zriadenie poskytovateľa služieb, čo by umožnilo agregáciu dopytu. Poskytovateľ služieb, s ktorým Komisia uzavrie zmluvu, by mal len niektoré základné funkcie a proces, ktorý by organizoval, by obsahoval len povinné prvky týkajúce sa účasti na agregácii dopytu, ale zatiaľ by nezahŕňal povinnú koordináciu zmluvných podmienok ani povinnosť predkladať záväzné ponuky na nákup plynu prostredníctvom neho.

(13)

Plynárenským podnikom alebo podnikom, ktoré spotrebúvajú plyn, by sa nemala uložiť požiadavka nakupovať plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb, a to uzavieraním zmlúv o dodávkach plynu alebo memoránd o porozumení s dodávateľmi alebo výrobcami plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt. Plynárenským podnikom alebo podnikom, ktoré spotrebúvajú plyn, sa však dôrazne odporúča, aby preskúmali formy spolupráce, ktoré sú zlučiteľné s právom hospodárskej súťaže, a aby využili poskytovateľa služieb s cieľom plne využiť výhody spoločného nákupu. Medzi poskytovateľom služieb a zúčastnenými podnikmi by sa preto mohol vytvoriť mechanizmus, v ktorom by sa stanovili hlavné podmienky, za ktorých sa zúčastnené podniky zaviažu k nákupu plynu zodpovedajúceho agregovanému dopytu.

(14)

Je dôležité, aby Komisia a členské štáty mali jasnú predstavu o plánovaných a uzavretých zmluvách o dodávkach plynu v celej Únii, s cieľom posúdiť, či sú splnené ciele bezpečnosti dodávok a energetickej solidarity. Podniky alebo orgány členských štátov by preto mali informovať Komisiu a členské štáty, v ktorých sú tieto podniky usadené, o veľkých plánovaných nákupoch plynu nad 5 TWh/rok. To by sa malo vzťahovať najmä na základné informácie týkajúce sa nových alebo obnovených zmlúv. Komisia by mala mať možnosť vydávať odporúčania plynárenským podnikom alebo orgánom príslušných členských štátov, najmä ak by ďalšia koordinácia mohla zlepšiť fungovanie spoločného nákupu alebo ak by začatie verejnej súťaže na nákup plynu alebo plánované nákupy plynu mohlo mať negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok, vnútorný trh alebo energetickú solidaritu. Vydanie odporúčania by nemalo plynárenským podnikom ani orgánom príslušných členských štátov brániť v tom, aby zatiaľ pokračovali v rokovaniach.

(15)

Členské štáty by mali Komisii pomáhať pri posudzovaní toho, či príslušné nákupy plynu zvyšujú bezpečnosť dodávok v Únii a či sú zlučiteľné so zásadou energetickej solidarity. Preto by sa mal zriadiť ad hoc riadiaci výbor zložený zo zástupcov členských štátov a Komisie, ktorý by pomáhal pri koordinácii uvedeného posudzovania.

(16)

Proces agregácie dopytu na účely spoločného nákupu by mal vykonávať vhodný poskytovateľ služieb. Komisia by preto prostredníctvom postupu obstarávania v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1) mala uzavrieť zmluvu s poskytovateľom služieb, ktorý môže vyvinúť vhodný nástroj informačných technológií (ďalej len „IT nástroj“) a zorganizovať proces agregácie dopytu. Poplatky na pokrytie prevádzkových nákladov by sa mohli vyberať od účastníkov spoločného nákupu.

(17)

Pri prideľovaní prístupových práv k dodávkam podnikom, ktoré agregujú dopyt, by mal poskytovateľ služieb uplatňovať metódy, ktoré by neviedli k diskriminácii medzi menšími a väčšími účastníkmi agregácie dopytu a ktoré by mali byť spravodlivé bez ohľadu na objemy plynu požadované jednotlivými podnikmi. Poskytovateľ služieb by mal napríklad prideľovať prístupové práva úmerne k objemom plynu, ktoré majú jednotlivé podniky v úmysle kúpiť pre daný čas dodania a miesto určenia. Môže to byť relevantné v prípadoch, keď dodávka dostatočne nepokrýva dopyt na trhu Únie.

(18)

Agregácia dopytu a nákup zemného plynu sú zložité procesy, ktoré musia zohľadňovať rôzne prvky, a to nielen ceny, ale tiež zahŕňať objemy, miesta dodávky a ďalšie parametre. Vybraný poskytovateľ služieb by preto mal mať potrebnú úroveň skúseností s riadením a agregáciou nákupov zemného plynu alebo súvisiacich služieb na úrovni Únie. Zároveň je agregácia dopytu a nákup zemného plynu kľúčovým prvkom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu a zachovaní zásady energetickej solidarity v Únii.

(19)

Ochrana citlivých obchodných informácií je mimoriadne dôležitá, keď sa informácie sprístupňujú Komisii, členom ad hoc riadiaceho výboru alebo poskytovateľovi služieb, ktorý vytvára alebo riadi IT nástroj na agregáciu dopytu. Komisia by preto mala uplatňovať účinné nástroje na ochranu týchto informácií pred akýmkoľvek neoprávneným prístupom a kybernetickobezpečnostnými rizikami. Všetky osobné údaje, ktoré by sa mohli spracúvať v rámci agregácie dopytu a spoločného nákupu, by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (2) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (3).

(20)

Spoločný nákup by mohol mať rôzne formy. Mohol by sa uskutočniť prostredníctvom verejných súťaží alebo aukcií organizovaných poskytovateľom služieb, v rámci ktorých sa agreguje dopyt plynárenských podnikov a podnikov, ktoré spotrebúvajú plyn, s cieľom potenciálne ho zosúladiť s ponukami dodávateľov alebo výrobcov zemného plynu prostredníctvom použitia IT nástroja.

(21)

Jedným z cieľov agregácie dopytu a spoločného nákupu je znížiť riziko zbytočných zvýšení cien spôsobených podnikmi, ktoré sa uchádzajú o rovnakú tranžu plynu. Zabezpečenie toho, aby sa všetky výhody spoločného nákupu dostali ku konečným spotrebiteľom, v konečnom dôsledku závisí od rozhodnutí samotných podnikov. Veľké podniky by mali podliehať obmedzeniam, a to aj vtedy, ak môžu predať plyn za vyššie ceny. Podniky, ktoré majú prospech z nižších cien za nákup plynu zo spoločného nákupu, by mali tieto výhody preniesť na spotrebiteľov. Prenos nižších cien by bol dôležitým ukazovateľom úspechu spoločného nákupu, keďže je pre spotrebiteľov kľúčový.

(22)

Agregácia dopytu a spoločný nákup by mali byť otvorené pre plynárenské podniky a podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii. Zo spoločného nákupu môžu mať výhody najmä priemyselní spotrebitelia, ktorí vo svojich výrobných procesoch intenzívne využívajú plyn, ako sú napríklad výrobcovia hnojív, ocele, keramiky a skla, a to tým, že sa im umožní spojiť ich dopyt, zmluvne uzavierať náklady plynu a LNG a štruktúrovať dodávky podľa svojich osobitných potrieb. Organizovanie spoločného nákupu by malo mať transparentné pravidlá, pokiaľ ide o spôsob, ako sa doň zapojiť, a malo by zabezpečiť jeho otvorenosť.

(23)

Otvorenie agregácie dopytu a spoločného nákupu aj pre západný Balkán a tri pridružené krajiny Východného partnerstva je deklarovaným politickým cieľom Únie. Podnikom usadeným v zmluvných stranách Energetického spoločenstva by sa preto malo umožniť zúčastňovať sa na agregácii dopytu a spoločnom nákupe stanovených týmto nariadením za predpokladu, že sú zavedené potrebné opatrenia.

(24)

Je potrebné znížiť závislosť Únie od plynu dodávaného z Ruskej federácie. Podniky kontrolované Ruskou federáciou alebo akoukoľvek ruskou fyzickou alebo právnickou osobou alebo podniky, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie zavedené na základe článku 215 ZFEÚ alebo ktoré sú vlastnené alebo kontrolované akoukoľvek inou fyzickou alebo právnickou osobou, subjektom alebo orgánom, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia, by preto mali byť vylúčené z účasti na spoločnom nákupe, ako aj z organizovania procesu spoločného nákupu.

(25)

S cieľom zabrániť tomu, aby bolo dosiahnutie cieľa diverzifikácie od plynu dodávaného z Ruskej federácie ohrozené tým, že sa na agregácii dopytu a spoločnom nákupe zúčastnia aj podniky alebo iné subjekty kontrolované ruskými fyzickými alebo právnickými osobami alebo podnikmi usadenými v Ruskej federácii, by sa mala vylúčiť aj účasť týchto subjektov.

(26)

Okrem toho zemný plyn s pôvodom v Ruskej federácii by nemal byť predmetom spoločného nákupu. Na tento účel by zemný plyn vstupujúci do členských štátov alebo zmluvných strán Energetického spoločenstva cez konkrétne miesta vstupu nemal byť predmetom spoločného nákupu, keďže zemný plyn s pôvodom v Ruskej federácii pravdepodobne vstupuje do členských štátov alebo zmluvných strán Energetického spoločenstva cez tieto miesta vstupu.

(27)

Účastníci spoločného nákupu plynu môžu potrebovať finančné záruky, ak by niektorý z podnikov nebol schopný zaplatiť za konečný zmluvne dohodnutý objem. Členské štáty alebo iné zainteresované strany môžu účastníkom spoločného nákupu poskytnúť finančnú podporu vrátane záruk. Finančná podpora by sa mala poskytovať v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci, prípadne vrátane dočasného krízového rámca prijatého Komisiou 23. marca 2022, v znení zmenenom 28. októbra 2022.

(28)

Na zaistenie bezpečnosti dodávok v Únii je nevyhnutné plnenie zásobníkov plynu. Vzhľadom na pokles dodávok zemného plynu z Ruskej federácie môžu členské štáty pri napĺňaní zásobníkov plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok plynu na zimu 2023/2024, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 (4), čeliť výzvam. Využitie možnosti poskytovateľa služieb, pokiaľ ide o agregáciu dopytu, by mohlo členským štátom pomôcť tieto výzvy zmenšiť. V medziach práva hospodárskej súťaže by to mohlo podporiť najmä koordinované riadenie napĺňania a skladovania vzhľadom na nasledujúce vtlačné obdobie, čím by sa zabránilo nadmerným cenovým maximám spôsobeným okrem iného nekoordinovaným napĺňaním zásobníkov.

(29)

S cieľom zabezpečiť, aby spoločný nákup prispieval k naplneniu zásobníkov plynu v súlade s priebežnými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2022/1032, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plynárenské podniky a podniky spotrebujúce plyn, ktoré podliehajú ich jurisdikcii, používali proces organizovaný poskytovateľom služieb ako jeden z možných prostriedkov na dosiahnutie cieľov naplnenia.

(30)

V nariadení (EÚ) 2022/1032 sa vyžaduje, aby členské štáty do 1. novembra 2023 naplnili svoje zásobníky plynu na 90 %. Tento cieľ je vyšší ako cieľ k 1. novembru 2022 (80 %). Spoločný nákup by mohol pomôcť členským štátom splniť tento nový cieľ. Členské štáty by pritom mali vyžadovať, aby domáce podniky využívali poskytovateľa služieb na agregáciu dopytu s dostatočne vysokým objemom plynu s cieľom znížiť riziko, že ich zásobníky plynu nemožno naplniť. Členské štáty by mali vyžadovať, aby objemy zodpovedajúce aspoň 15 % ich cieľového objemu naplnenia zásobníkov na budúci rok, čo zodpovedá približne 13,5 mld. m3 pre EÚ ako celok, zahrnuli ich podniky do procesu agregácie dopytu. Členské štáty bez podzemných zásobníkov plynu na svojom území by sa mali zúčastňovať na procese agregácie dopytu s objemami zodpovedajúcimi 15 % ich povinnosti rozdelenia zaťaženia podľa článku 6c nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (5).

(31)

Agregáciou dopytu a spoločným nákupom sa nepredpisuje riadenie zásobníkov plynu vrátane strategických zásobníkov plynu a nie sú nimi dotknuté nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (EÚ) 2022/1032.

(32)

S cieľom účinne využívať spoločný nákup a uzavierať zmluvy o plyne s dodávateľmi, ktorí ponúkajú plyn poskytovateľovi služieb, by podniky mali mať možnosť koordinovať podmienky nákupu, ako sú objemy, cena plynu, dodacie miesta a lehoty, v rámci obmedzení práva Únie. Podniky zapojené do konzorcia na nákup plynu by však mali zabezpečiť, aby sa priamo alebo nepriamo vymieňané informácie obmedzovali na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa v súlade s článkom 101 ZFEÚ. Okrem toho by sa ustanoveniami o transparentnosti a riadení v tomto nariadení malo zabezpečiť, aby zmluvy nakupujúceho konzorcia neohrozovali bezpečnosť dodávok ani energetickú solidaritu, najmä ak sú členské štáty priamo alebo nepriamo zapojené do procesu nákupu.

(33)

Zatiaľ čo možno vytvoriť viac ako jedno konzorcium na nákup plynu, najúčinnejšou možnosťou by bolo vytvoriť len jedno konzorcium na nákup plynu, ktoré by zahŕňalo čo najviac podnikov, s cieľom agregovať dopyt prostredníctvom poskytovateľa služieb, a jeho charakter by bol taký, aby bol zlučiteľný s právom hospodárskej súťaže Únie. Navyše spojenie síl v jednom konzorciu na nákup plynu by malo na trh priniesť posilnenú vyjednávaciu silu Únie a umožniť výhodné podmienky, ktoré by sa dali menšími podnikmi alebo v prípade nejednotného postupu len ťažko dosiahnuť.

(34)

Zriadenie a realizácia konzorcií na nákup plynu podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú vzhľadom na súčasné výnimočné okolnosti na trhu. Komisia uviedla, že je pripravená pomôcť podnikom pri vytváraní takéhoto konzorcia na nákup plynu a vydať rozhodnutie podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (6) o neuplatniteľnosti článkov 101 a 102 ZFEÚ, ak sa začlenia a dodržia príslušné záruky. Komisia takisto uviedla, že je pripravená poskytnúť neformálne usmernenia, ak podniky s účasťou v iných konzorciách čelia neistote, pokiaľ ide o posúdenie jedného alebo viacerých prvkov ich mechanizmu spoločného nákupu podľa pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(35)

V súlade so zásadou proporcionality opatrenia týkajúce sa agregácie dopytu a spoločného nákupu neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľa, keďže uvedené opatrenia sa budú vykonávať na dobrovoľnom základe, len s obmedzenou výnimkou, pokiaľ ide o povinnú účasť na agregácii dopytu na účely plnenia zásobníkov plynu, a súkromné podniky zostanú zmluvnými stranami zmlúv o dodávkach plynu uzavretých v rámci spoločného nákupu.

(36)

S cieľom optimalizovať absorpčnú kapacitu LNG zariadení LNG v Únii a využívanie zásobníkov plynu sú potrebné opatrenia na zvýšenie transparentnosti a organizovaný trh uľahčujúci sekundárny obchod s kapacitami zásobníkov plynu a kapacitami zariadení LNG, podobne ako v prípade prepravy plynu plynovodmi. Je to obzvlášť dôležité v časoch núdze a zmien tokov plynu z plynovodov z Ruskej federácie na LNG. Návrhy Komisie smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom a nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a so zemným plynom a s vodíkom obsahujú ustanovenia na tieto účely. Prednostné vykonávanie týchto ustanovení v rámci reakcie na krízu je potrebné na to, aby sa zariadenia LNG a zásobníky plynu využívali efektívnejšie a s potrebnou transparentnosťou. Pokiaľ ide o celoeurópske platformy transparentnosti, členské štáty by mali mať možnosť využívať existujúce platformy transparentnosti Únie pre zariadenia LNG a zásobníky plynu na zabezpečenie rýchleho vykonávania tohto nariadenia. Pokiaľ ide o sekundárnu rezervačnú platformu, prevádzkovatelia zariadení LNG a prevádzkovatelia zásobníkov plynu by mali mať možnosť využiť svoje existujúce platformy tak, že do nich začlenia potrebné prvky.

(37)

V súvislosti s dlhodobými rezerváciami kapacít na prepravu plynu sa v existujúcich pravidlách riadenia preťaženia stanovujú postupy na základe pravidla „využitia alebo straty“. Tieto postupy sú však pomalé, keďže trvá aspoň šesť mesiacov, kým sa prejaví ich účinok, a vyžadujú si prísne administratívne postupy národných regulačných orgánov. Tieto pravidlá by sa preto mali posilniť a zjednodušiť, aby sa prevádzkovateľom plynárenských sietí poskytli nástroje na rýchlu reakciu na zmeny v tokoch plynu a na riešenie možných preťažení. Nové pravidlá by predovšetkým mohli urýchliť uvádzanie nevyužitých dlhodobých kapacít na trh, ktoré by inak zostali nevyužité, čím by sa využívanie plynovodov zefektívnilo.

(38)

Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali analyzovať dostupné informácie o využívaní prepravnej siete užívateľmi siete a mali by určiť, či došlo k nedostatočnému využívaniu zmluvnej pevnej kapacity. Takéto nedostatočné využívanie by sa malo definovať ako situácia, keď užívateľ siete za posledných 30 dní využil alebo ponúkol na trhu v priemere menej ako 80 % rezervovanej pevnej kapacity. V prípade nedostatočného využívania by mal prevádzkovateľ prepravnej siete uverejniť dostupnú kapacitu pre ďalšiu mesačnú aukciu a následne ju dražiť. Alternatívne by národné regulačné orgány mali mať možnosť rozhodnúť, že namiesto toho použijú pevný denný mechanizmus „využitia alebo straty“. V tomto druhom prípade by sa mal mechanizmus uplatňovať na všetky prepojovacie body bez ohľadu na to, či sú preťažené alebo nie.

(39)

Spoločnosti, ktoré nakupujú plyn alebo ponúkajú dodávky plynu do vopred stanovených miest určenia prostredníctvom spoločného nákupu, by mali zabezpečiť prepravné kapacity z miest dodávky plynu do miesta určenia. Platné pravidlá vnútorného trhu vrátane predpisov pre plynárenské siete sa uplatňujú s cieľom pomôcť zabezpečiť dopravné kapacity. Národné regulačné orgány, prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia zariadení LNG a prevádzkovatelia zásobníkov plynu, ako aj rezervačné platformy by mali preskúmať možnosti, ako cenovo dostupným spôsobom zlepšiť využívanie infraštruktúry, a to tým, že preskúmajú možnosti rozvoja nových produktov v oblasti prepravnej kapacity, ktorými sa v rámci EÚ spoja prepojovacie body, zariadenia LNG a zásobníky plynu, pri súčasnom dodržiavaní platných pravidiel vnútorného trhu, najmä nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459 (7).

(40)

Zatiaľ čo mimoriadne krízové okolnosti vedú k zmenám v modeloch tokov v európskych plynárenských sieťach, čo vedie k mimoriadne vysokým poplatkom za preťaženie v určitých prepojovacích bodoch v Únii, v rámci dialógu s príslušnými regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov by sa podľa existujúcich pravidiel mohli v prípade potreby s pomocou Komisie nájsť určité možnosti flexibility.

(41)

Invázia Ruskej federácie na Ukrajinu viedla k veľkej neistote a narušeniam európskych trhov so zemným plynom. V dôsledku toho sa na uvedených trhoch v posledných mesiacoch odzrkadlila neistota týkajúca sa dodávok a táto neistota premietla výsledné očakávania trhu do extrémne vysokých a nestálych cien zemného plynu. To zase vytvorilo ďalší tlak na účastníkov trhu a narušilo hladké fungovanie trhov Únie s energiou.

(42)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (8) sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie riadneho fungovania obchodných miest, na ktorých sa obchoduje aj s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie. V uvedenej smernici sa stanovuje, že členské štáty majú vyžadovať, aby mal regulovaný trh zavedené mechanizmy na zaručenie spravodlivého a riadneho fungovania finančných trhov. Takéto mechanizmy však nie sú určené na stanovenie obmedzenia vnútrodenného vývoja cien a nedokázali zabrániť prípadom výnimočnej volatility pozorovanej na trhoch s derivátmi plynu a elektriny.

(43)

Vzhľadom na ťažkosti, ktorým čelia účastníci trhu na obchodných miestach, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, a vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť, aby trhy s energetickými derivátmi naďalej plnili svoju úlohu pri zabezpečovaní hedžingových potrieb reálnej ekonomiky, je vhodné vyžadovať od obchodných miest, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, aby zriadili dočasné mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility s cieľom účinnejšie obmedziť nadmerné pohyby cien. S cieľom zabezpečiť, aby sa také mechanizmy uplatňovali na najrelevantnejšie zmluvy, mali by sa uplatňovať na deriváty týkajúce sa energie, ktorých obdobie splatnosti nepresahuje 12 mesiacov.

(44)

Obchodné miesta ponúkajúce komoditné deriváty týkajúce sa energie často umožňujú účasť rôznym energetickým spoločnostiam zo všetkých členských štátov. Takéto energetické spoločnosti sa vo veľkej miere spoliehajú na deriváty obchodované na takýchto obchodných miestach s cieľom zabezpečiť kľúčové dodávky plynu a elektriny v celej Únii. Nadmerné pohyby cien, ku ktorým dochádza na obchodných miestach, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, preto ovplyvňujú fungovanie energetických spoločností v celej Únii a v konečnom dôsledku majú nepriaznivý vplyv aj na koncových spotrebiteľov. V duchu solidarity medzi členskými štátmi by sa preto mala uskutočniť koordinácia implementácie a uplatňovania mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia, ktorí majú zásadný význam pre bezpečnosť dodávok energie vo všetkých členských štátoch, budú mať prospech z ochranných opatrení proti veľkým pohybom cien, ktoré poškodzujú pokračovanie ich podnikania, čo by tiež poškodilo koncových spotrebiteľov.

(45)

Mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility by mali zabezpečiť, aby sa zabránilo nadmerným pohybom cien v rámci obchodného dňa. Uvedené mechanizmy by mali byť založené na trhovej cene zisťovanej v pravidelných intervaloch. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť nástrojov na trhoch s energetickými derivátmi a osobitosti obchodných miest spojených s takýmito nástrojmi by sa mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility mali prispôsobiť špecifikám týchto nástrojov a trhov. Preto by obchodné miesta mali stanoviť cenové limity, zohľadňujúc pritom špecifiká každého relevantného komoditného derivátu týkajúceho sa energie, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility.

(46)

Pri určovaní otváracej ceny na účely stanovenia prvej referenčnej ceny v rámci obchodného dňa by malo obchodné miesto vychádzať z metodiky, ktorú zvyčajne uplatňuje na určovanie ceny, za ktorú sa na začiatku obchodného dňa prvýkrát obchoduje s konkrétnym komoditným derivátom týkajúcim sa energie. Pri určovaní otváracej ceny po akomkoľvek prerušení obchodovania, ku ktorému by mohlo dôjsť počas obchodného dňa, by malo obchodné miesto uplatňovať metodiku, ktorú považuje za najvhodnejšiu na zabezpečenie obnovenia riadneho obchodovania.

(47)

Obchodné miesta by mali mať možnosť vykonávať mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility buď jeho začlenením do svojich existujúcich prerušovačov, ktoré sa už zriadili v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, alebo ako dodatočný mechanizmus.

(48)

Obchodné miesta by s cieľom zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o fungovanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ktorý vykonávajú, mali bez zbytočného odkladu zverejniť opis jeho všeobecných charakteristík vždy, keď vykonajú nejakú zmenu. V záujme zabezpečenia spravodlivého a riadneho obchodovania by sa však od obchodných miest nemalo vyžadovať, aby zverejňovali všetky technické parametre mechanizmu, ktorý zaviedli.

(49)

Ak sa na základe informácií, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „orgán ESMA“) zhromaždil o vykonávaní mechanizmu riadenia volatility prostredníctvom obchodných miestach, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie v Únii, preukáže, že v záujme zabezpečenia účinnejšieho riadenia nadmernej cenovej volatility v celej Únii je potrebná väčšia konzistentnosť vykonávania uvedeného mechanizmu, Komisia by mala mať možnosť stanoviť jednotné podmienky vykonávania mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ako je frekvencia, pri ktorej sa cenové hranice obnovujú, alebo opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak obchodovanie prekročí tieto cenové hranice. Komisia by mala byť schopná zohľadniť špecifiká každého komoditného derivátu týkajúceho sa energie, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility.

(50)

S cieľom poskytnúť obchodným miestam dostatok času na spoľahlivé vykonávanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ako sa uvádza v tomto nariadení, by sa obchodným miestam mal do 31. januára 2023 poskytnúť čas na zavedenie uvedeného mechanizmu. S cieľom zabezpečiť, aby boli obchodné miesta schopné rýchlo riešiť nadmerné pohyby cien ešte pred zavedením tohto mechanizmu, mali by mať zavedený predbežný mechanizmus, ktorý môže vo všeobecnosti dosiahnuť rovnaký cieľ ako mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility.

(51)

Povinnosti a obmedzenia uložené obchodným miestam a obchodníkom mechanizmami riadenia vnútrodennej volatility neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa energetickým spoločnostiam umožnilo pokračovať v účasti na trhoch s plynom a elektrinou a uspokojiť svoje hedžingové potreby, čo prispeje k bezpečnosti dodávok energie pre koncových spotrebiteľov.

(52)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility by príslušné orgány mali vykonávať dohľad nad ich vykonávaním obchodnými miestami a mali by o tomto vykonávaní pravidelne podávať správy orgánu ESMA. S cieľom zabezpečiť konzistentné vykonávanie mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility by príslušné orgány mali takisto zabezpečiť, aby rozdiely vo vykonávaní uvedených mechanizmov obchodnými miestami boli riadne odôvodnené.

(53)

S cieľom riešiť potenciálne rozdiely v uplatňovaní mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility medzi členskými štátmi a na základe správ predložených príslušnými orgánmi by mal orgán ESMA koordinovať opatrenia príslušných orgánov členských štátov a zdokumentovať všetky zistené rozdiely v spôsobe, akým sa mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility vykonávajú na obchodných miestach v rámci jurisdikcií v Únii.

(54)

Vzhľadom na bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a pretrvávajúce riziko ďalších náhlych prerušení dodávok čelí Únia naliehavej potrebe diverzifikovať svoje dodávky plynu. Trh s LNG pre Európu je však stále v štádiu vzniku a je ťažké posúdiť presnosť cien, ktoré prevládajú na tomto trhu. S cieľom získať presný, objektívny a spoľahlivý odhad ceny dodávok LNG do Únie by Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (9) mala zhromažďovať všetky údaje z trhu s LNG, ktoré sú potrebné na stanovenie denného odhadu ceny LNG.

(55)

Odhad ceny by sa mal vykonať na základe všetkých transakcií týkajúcich sa dodávok LNG do Únie. Agentúra ACER by mala mať právomoc zhromažďovať tieto údaje z trhu od všetkých účastníkov pôsobiacich v oblasti dodávok LNG do Únie. Všetci takíto účastníci by mali byť povinní oznamovať všetky svoje údaje z trhu s LNG agentúre ACER tak blízko k reálnemu času, ako to bude technologicky možné, a to buď po uzavretí transakcie, alebo po predložení ponuky alebo ponuky na uzavretie transakcie. Odhad ceny agentúry ACER by mal zahŕňať najúplnejší súbor údajov vrátane transakčných cien a od 31. marca 2023 nákupné a predajné ceny dodávok LNG do Únie. Každodenné uverejňovanie tohto objektívneho odhadu cien a rozpätia stanoveného v porovnaní s inými referenčnými cenami na trhu vo forme referenčnej hodnoty LNG pripravuje pôdu pre jeho dobrovoľné využívanie účastníkmi trhu ako referenčnej ceny v ich zmluvách a transakciách. Po stanovení by sa odhad ceny LNG a referenčná hodnota LNG mohli stať aj referenčnou sadzbou pre zmluvy o derivátoch používané na hedžing ceny LNG alebo rozdielu v cene medzi cenou LNG a cenami iných plynov. Vzhľadom na naliehavú potrebu zaviesť odhad ceny LNG by sa prvé uverejnenie uvedeného odhadu malo uskutočniť najneskôr 13. januára 2023.

(56)

Súčasné právomoci zverené agentúre ACER nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (10) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1348/2014 (11) (ďalej spoločne len „REMIT“) nepostačujú na vytvorenie úplného a komplexného súboru údajov o všetkých dodávkach LNG do Únie. Takýto komplexný a úplný súbor údajov na denný odhad cien je však potrebný na to, aby Únia mohla v duchu solidarity riadiť svoje politiky obstarávania medzinárodného dovozu LNG, najmä počas prebiehajúcej krízovej situácie. Relevantné údaje a informácie o zmluvách o LNG sú potrebné aj na zabezpečenie monitorovania cenového vývoja, ako aj na vykonávanie kontroly kvality údajov a zabezpečovania kvality. Tento ad hoc nástroj by mal agentúre ACER umožniť zhromažďovať všetky údaje z trhu, ktoré sú potrebné na vypracovanie komplexného a reprezentatívneho odhadu ceny dodávok LNG do Únie.

(57)

Hoci trvalé stanovenie denného odhadu cien LNG a referenčnej hodnoty LNG by sa malo neskôr zahrnúť do komplexnejšej revízie REMIT-u, prebiehajúca krízová situácia si už teraz vyžaduje naliehavé opatrenia na riešenie bezprostredných vážnych ťažkostí pri dodávkach a presnom stanovovaní cien dodávok LNG do Únie na dočasnom základe až dovtedy, kým sa takáto revízia REMIT-u neprijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

(58)

V záujme okamžitého zvýšenia cenovej transparentnosti a bezpečnosti plánovania na dovoznom trhu LNG by sa malo stanoviť, že príslušný súbor údajov by mal obsahovať informácie o cenách a množstvách dokončených transakcií s LNG, cenách a množstvách ponúk na nákup a ponúk na predaj týkajúcich sa dodávok LNG do Únie, ako aj v prípade potreby cenový vzorec v dlhodobej zmluve, z ktorého sa cena odvodzuje.

(59)

Účastníci trhu s LNG, na ktorých sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, by sa mali vymedziť ako účastníci, ktorí sa zaoberajú nákupom alebo predajom nákladu LNG určeného na dodanie do Únie. Uvedení účastníci trhu s LNG by mali podliehať povinnostiam a zákazom, ktoré sa vzťahujú na účastníkov trhu podľa REMIT.

(60)

Agentúra ACER by v spolupráci s Komisiou mala mať široký mandát na stanovenie kvality a obsahu údajov z trhu, ktoré zhromažďuje s cieľom stanoviť denný odhad ceny dodávok LNG do Únie. Mala by mať tiež širokú mieru voľnej úvahy pri výbere svojho preferovaného prenosového protokolu. S cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú kvalitu údajov z trhu, ktoré sa majú oznamovať, by agentúra ACER mala mať právomoc špecifikovať všetky parametre údajov z trhu, ktoré by sa jej mali oznamovať. Takéto parametre by mali okrem iného zahŕňať referenčné jednotky, v ktorých sa oznamujú údaje o cenách, referenčné jednotky, v ktorých sa oznamujú údaje o množstve, forwardové doby splatnosti transakcie alebo údaje o ponuke na nákup a ponuke na predaj pred transakciou, ako aj prenosové protokoly, ktoré sa majú použiť na prenos požadovaných údajov agentúre ACER.

(61)

Agentúra ACER by mala stanoviť aj metodiku, ktorú používa na poskytovanie denného odhadu ceny LNG a referenčnej hodnoty LNG, ako aj postup pravidelného preskúmania tejto metodiky.

(62)

Odhad ceny uverejnený podľa tohto nariadenia by mal zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre členské štáty a ostatných účastníkov trhu, pokiaľ ide o prevládajúcu cenu dovozu LNG do Európy. Väčšia cenová transparentnosť by zase mala umožniť členským štátom a súkromným subjektom so sídlom v Únii konať informovanejším a koordinovanejším spôsobom pri nákupe LNG na svetových trhoch, a najmä pri využívaní poskytovateľa služieb. Väčšia koordinácia pri nákupe LNG by mala členským štátom umožniť, aby zabránili pri licitácii vzájomnému navyšovaniu cien alebo ponukovým cenám, ktoré nie sú v súlade s prevládajúcou trhovou cenou. Odhady cien a referenčné rozpätia uverejnené podľa tohto nariadenia sú preto kľúčové pre dosiahnutie väčšej solidarity medzi členskými štátmi pri obstarávaní obmedzených dodávok LNG.

(63)

Povinnosť účastníkov trhu poskytovať agentúre ACER informácie o transakciách LNG je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorým je umožniť agentúre ACER stanoviť referenčnú hodnotu LNG, najmä preto, že je v súlade s existujúcimi povinnosťami účastníkov trhu podľa REMIT a agentúra ACER bude zachovávať dôvernosť citlivých obchodných informácií.

(64)

Okrem prerušovača a referenčnej hodnoty LNG sú k dispozícii aj ďalšie intervencie vrátane dočasného dynamického cenového pásma, ako sa požaduje v záveroch Európskej rady z 20. a 21. októbra 2022, pričom sa zohľadňujú tieto záruky: malo by sa uplatňovať na transakcie so zemným plynom vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF), ktorý prevádzkuje spoločnosť Gasunie Transport Services B. V.; iné uzly na obchodovanie s plynom v Únii môžu byť s opravenou spotovou cenou TTF prepojené prostredníctvom dočasného dynamického cenového pásma; a nemali by ním byť dotknuté mimoburzové obchody s plynom, nemalo by ohroziť bezpečnosť dodávok plynu do Únie, malo by závisieť od pokroku dosiahnutého pri plnení cieľa úspor plynu, nemalo by viesť k celkovému zvýšeniu spotreby plynu, malo by byť vypracované tak, aby nebránilo trhovým tokom plynu v rámci EÚ, nemalo by ovplyvňovať stabilitu a riadne fungovanie trhov s energetickými derivátmi a malo by brať do úvahy trhové ceny plynu na rôznych organizovaných trhoch v celej Únii.

(65)

V nariadení (EÚ) 2017/1938 sa už členským štátom poskytuje možnosť počas stavu núdze uprednostniť dodávky plynu určitým kritickým plynovým elektrárňam vzhľadom na ich význam pre zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a predchádzanie nerovnováham v sústave. Kritické plynové elektrárne a súvisiace objemy plynu môžu mať dôležitý vplyv na objem plynu dostupný pre solidaritu v stave núdze. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať odchylne od článku 13 ods. 1, 3 a 8 nariadenia (EÚ) 2017/1938 možnosť dočasne požiadať o núdzové solidárne opatrenia aj v prípade, ak nie sú schopné zabezpečiť také kritické objemy plynu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pokračovania výroby elektriny v kritických plynových elektrárňach. Z rovnakého dôvodu by mali členské štáty prejavujúce solidaritu mať tiež právo zabezpečiť, aby pri prejavovaní solidarity inému členskému štátu neboli ohrozené dodávky ich odberateľom chránených solidaritou alebo iné základné služby, ako je napríklad diaľkové vykurovanie, a prevádzka ich kritických plynových elektrární.

(66)

Mal by sa stanoviť maximálny limit kritických objemov plynu potrebných v každom členskom štáte na zachovanie bezpečnosti dodávok elektriny, aby sa zabránilo zbytočným alebo zneužívajúcim žiadostiam o solidaritu alebo neprimeraným obmedzeniam solidárnej pomoci poskytovanej členskému štátu v núdzi. Základ pre identifikáciu objemu plynu kritického pre bezpečnosť dodávok elektriny a stanovenie takýchto limitov poskytuje metodika použitá v zimnom výhľade Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „sieť ENTSO-E“). Objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektriny vypočítané sieťou ENTSO-E odrážajú objemy plynu, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie primeranosti dodávok elektriny v celej Európe s využitím všetkých trhových zdrojov, a to vždy za predpokladu, že plyn je v hodnotovom poradí na poslednom mieste. Metodika siete ENTSO-E je založená na veľkej vzorke najnepriaznivejších scenárov, pokiaľ ide o zmenu klímy a nútené odstávky. Skutočnosť, že metodika siete ENTSO-E nezohľadňuje všetku kombinovanú výrobu tepla a elektriny, nebráni členským štátom v tom, aby považovali zariadenia diaľkového vykurovania chránených odberateľov za chránené v zmysle vymedzenia pojmu v nariadení (EÚ) 2017/1938. V prípade členských štátov, v ktorých výroba elektriny závisí výlučne od dodávok LNG bez významných skladovacích kapacít, by sa objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektriny mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Objem plynu kritický pre bezpečnosť dodávok elektriny môže byť nižší ako historická úroveň plynu spotrebovaného na výrobu elektriny, keďže primeranosť dodávok elektriny sa môže zabezpečiť inými prostriedkami, a to aj zabezpečením dodávok medzi členskými štátmi.

(67)

Tým sa však nevylučuje, že by skutočné minimálne objemy plynu požadované členským štátom žiadajúcim o solidaritu alebo členským štátom prejavujúcim solidaritu mohli byť na účely zabránenia kríze dodávok elektriny vyššie ako hodnoty modelované sieťou ENTSO-E. V takýchto prípadoch by členský štát žiadajúci o solidaritu alebo členský štát prejavujúci solidaritu mal mať možnosť prekročiť maximálne hodnoty stanovené v tomto nariadení, ak to môže odôvodniť tým, že je to nevyhnutné, aby sa zabránilo kríze dodávok elektriny, ako sú prípady, ktoré si vyžadujú využitie rezerv na obnovenie frekvencie a alternatívnych palív, alebo vo výnimočných scenároch, ktoré neboli zohľadnené v zimnom výhľade ENTSO-E, a to s prihliadnutím najmä na hydrologické úrovne alebo neočakávaný vývoj. Objem plynu kritický pre bezpečnosť dodávok elektriny zo svojej podstaty zahŕňa všetok plyn potrebný na zabezpečenie stabilných dodávok elektriny, a preto zahŕňa elektrinu potrebnú na ťažbu a prepravu plynu, ako aj pre kľúčové odvetvia kritickej infraštruktúry a zariadenia, ktoré majú rozhodujúci význam pre fungovanie vojenských služieb a služieb v oblasti národnej bezpečnosti a humanitárnej pomoci.

(68)

Obmedzenia uložené účastníkom trhu prostredníctvom rozšírenia povinnosti ochrany solidaritou na kritické objemy plynu sú potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu počas zníženej dodávky plynu a zvýšeného dopytu počas zimnej sezóny. Uvedené obmedzenia vychádzajú z existujúcich opatrení stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1938 a nariadení Rady (EÚ) 2022/1369 (12) s cieľom zvýšiť účinnosť uvedených opatrení za súčasných okolností.

(69)

Týmto nariadením nie je dotknutá sloboda členských štátov zohľadniť potenciálne dlhodobé poškodenie priemyselných zariadení pri uprednostňovaní dopytu, ktorý by sa mal znížiť alebo obmedziť, aby mohli poskytnúť solidaritu inému členskému štátu.

(70)

Niektorí odberatelia vrátane domácností a poskytovateľov základných sociálnych služieb sú osobitne citliví na negatívne účinky prerušenia dodávok plynu. Z tohoto dôvodu sa nariadením (EÚ) 2017/1938 zaviedol mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi s cieľom zmierniť účinky vážneho stavu núdze v rámci Únie a zaistiť, aby plyn prúdil k odberateľom chráneným solidaritou. V určitých prípadoch by sa však aj využívanie plynu chránenými odberateľmi mohlo považovať za spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná. Obmedzenie tohto druhu využívania, ktoré jednoznačne presahuje rámec toho, čo je potrebné, by neohrozilo ciele stanovené v nariadení (EÚ) 2017/1938, najmä preto, že plyn spotrebovaný na účely, ktoré nie sú nevyhnutné, by mohol viesť k vážnej ujme v ďalších súkromných alebo obchodných sektoroch. Členské štáty by preto mali mať možnosť dosiahnuť úspory plynu aj znížením spotreby chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná, za osobitných okolností, ak je takéto zníženie fyzicky uskutočniteľné bez toho, aby ovplyvnilo využívanie plynu, ktoré je nevyhnutné. Akékoľvek opatrenia na zníženie spotreby prijaté členskými štátmi by však mali byť prísne obmedzené na spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná, a v žiadnom prípade by nemali obmedzovať základné využívanie chránenými odberateľmi ani ich schopnosť primerane vykurovať svoje domovy.

(71)

Členské štáty a ich príslušné orgány by mali mať možnosť slobodne určiť uplatniteľné opatrenia na zníženie spotreby a činnosti zodpovedajúce spotrebe, ktorá nie je nevyhnutná, ako je vykurovanie vonku, vykurovanie bazénov v obytných budovách a iných doplnkových obytných zariadení. Tým, že by členské štáty mali možnosť obmedziť spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná, mali by byť schopné posilniť záruky a zabezpečiť, aby sa plyn dodával do iných základných odvetví, služieb a priemyselných odvetví, čo by im umožnilo pokračovať v prevádzke počas krízy.

(72)

Každé opatrenie na zníženie spotreby chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná, by malo byť nevyhnutné a primerané, a malo by sa uplatňovať najmä v prípade vyhlásenia krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 a článku 12 nariadenia (EÚ) 2017/1938 alebo stavu pohotovosti Únie podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. Napriek uplatňovaniu opatrení na zníženie spotreby, ktorá nie je nevyhnutná, by chránení odberatelia mali naďalej využívať ochranu pred odpojením. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby sa takýmito opatreniami neobmedzovala požadovaná ochrana zraniteľných odberateľov, ktorých súčasná spotreba by sa mala považovať za nevyhnutnú, bez toho, aby bolo dotknuté prerušenie dodávok z technických dôvodov.

(73)

Členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či a ako rozlišovať medzi nevyhnutnou spotrebou chránených odberateľov a ich spotrebou, ktorá nie je nevyhnutná. Od členského štátu, ktorý žiada o solidárne opatrenia a ktorý sa rozhodne, že toto rozlišovanie vykonávať nebude, by sa nemalo vyžadovať, aby pred podaním žiadosti o solidárne opatrenia preukázal, že by sa spotreba, ktorá nie je nevyhnutná, mohla znížiť. Od členského štátu poskytujúceho solidaritu by sa nemalo vyžadovať, aby pri určovaní objemu plynu, ktorý je k dispozícii na solidárne opatrenia, rozlišoval medzi odberateľmi s nevyhnutnou spotrebou a odberateľmi so spotrebou, ktorá nie je nevyhnutná.

(74)

V prípade stavu núdze by členské štáty, ako aj Únia mali zabezpečiť, aby plyn prúdil v rámci vnútorného trhu. To znamená, že opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni by nemali viesť k problémom s bezpečnosťou dodávok v inom členskom štáte, zatiaľ čo prístup k cezhraničnej infraštruktúre by mal byť stále bezpečný a technicky možný. V súčasnom legislatívnom rámci sa nestanovuje proces, ktorým by sa mohli účinne riešiť konflikty medzi dvoma členskými štátmi, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú cezhraničné toky. Keďže plynárenské a elektrické siete Únie sú prepojené, mohlo by to viesť nielen k vážnym problémom s bezpečnosťou dodávok, ale aj k oslabeniu jednoty Únie vo vzťahu k tretím krajinám. Odchylne od článku 12 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938 by Komisia preto mala mať právomoc hodnotiť prijaté vnútroštátne opatrenia a v prípade potreby v primeranom časovom rámci rozhodovať. Na tento účel by Komisia mala mať možnosť požiadať o úpravu takých vnútroštátnych opatrení, ak zistí ohrozenie bezpečnosti dodávok plynu v iných členských štátoch alebo Únii. Vzhľadom na výnimočnú povahu súčasnej energetickej krízy by sa dodržiavanie rozhodnutia Komisie malo uskutočniť bez oneskorenia, ktoré by mohlo brániť dodávkam plynu v Únii. Na obdobie uplatňovania tohto nariadenia by sa preto v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu mali pozastaviť zmierovacie postupy.

(75)

Zásada energetickej solidarity je všeobecnou zásadou podľa práva Únie (13) a vzťahuje sa na všetky členské štáty, a nielen na susediace členské štáty. Okrem toho efektívne využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane cezhraničných prepravných kapacít a zariadení LNG je dôležitým faktorom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu v duchu solidarity. V čase prerušenia dodávok plynu na úrovni Únie, na regionálnej alebo na vnútroštátnej úrovni a významného prechodu z plynu z plynovodu na LNG by členské štáty mali mať v závažnej krízovej situácii možnosť využívať nielen možnosti dodávok zo susedných plynovodov, ale aj dodávky z krajín, ktoré disponujú zariadením LNG. Niektoré členské štáty by mali byť schopné prejavovať solidaritu iným členským štátom, aj keď nie sú priamo prepojené plynovodom alebo cez tretiu krajinu alebo iné členské štáty, za predpokladu, že členský štát žiadajúci o solidaritu vo svojom núdzovom pláne vyčerpal všetky trhové opatrenia vrátane nákupov LNG na svetovom trhu. Preto je vhodné rozšíriť povinnosť prejaviť solidaritu na neprepojené členské štáty so zariadeniami LNG, pričom sa pri ukladaní povinností prevádzkovateľom zohľadnia rozdiely medzi trhmi a infraštruktúrou pre plyn z plynovodov a pre LNG vrátane plavidiel a tankerov na prepravu LNG a zohľadní sa nedostatok právomocí v oblasti presadzovania práva, pokiaľ ide o aktíva v oblasti LNG, ako sú napríklad tankery na prepravu LNG, ako aj vrátane možností výmeny zemného plynu za LNG, ak na území členského štátu prejavujúceho solidaritu neexistuje zariadenie na skvapalňovanie plynu.

(76)

Členský štát so zariadeniami LNG by pri poskytovaní solidárnej pomoci inému členskému štátu nemal niesť zodpovednosť za úzke miesta alebo iné potenciálne problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť mimo jeho územia alebo ktoré vyplývajú z nedostatočných právomocí v oblasti presadzovania práva vo vzťahu k plavidlám a tankerom na prepravu LNG vo vlastníctve prevádzkovateľa z tretej krajiny, ak také úzke miesta alebo iné problémy ovplyvňujú skutočný tok plynu a v konečnom dôsledku bránia tomu, aby sa potrebný objem plynu dostal do členského štátu žiadajúceho o solidaritu. Ak členský štát poskytujúci solidaritu nemá právomoci na presadzovanie práva, nemal by niesť zodpovednosť za to, ak sa výmena nákladu LNG za zemný plyn neuskutoční.

(77)

Pri vykonávaní zásady energetickej solidarity sa nariadením (EÚ) 2017/1938 zaviedol mechanizmus solidarity určený na posilnenie spolupráce a dôvery medzi členskými štátmi v prípade vážnej krízy. Na účely uľahčenia vykonávania mechanizmu solidarity sa od členských štátov vyžaduje, aby sa podľa článku 13 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2017/1938 vo svojich dvojstranných dojednaniach dohodli na viacerých technických, právnych a finančných otázkach.

(78)

Napriek zákonnej povinnosti uzavrieť dvojstranné dojednania o solidarite do 1. decembra 2018 sa dokončilo len niekoľko takýchto dohôd, čo ohrozuje vykonávanie právnej povinnosti poskytovať solidárnu podporu v stave núdze. Návrh nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a so zemným plynom a s vodíkom, ktorý Komisia predložila, obsahoval prvý model vzorovej dohody o solidarite. Keďže sa však uvedený vzor vypracoval pred inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu, vzhľadom na súčasnú situáciu extrémneho nedostatku plynu, rastúcich cien a naliehavú potrebu zaviesť dočasné štandardné pravidlá už pre nadchádzajúcu zimu je vhodné vytvoriť dočasný rámec štandardných pravidiel na poskytovanie požadovaných solidárnych opatrení odchylne od článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2017/1938, ktoré budú účinné a rýchlo vykonateľné, nebudú závisieť od dlhých dvojstranných rokovaní a budú prispôsobené súčasnej situácii nadmerných cien a veľmi kolísavých cien plynu. Mali by sa najmä zaviesť jasnejšie štandardné pravidlá, pokiaľ ide o náhradu nákladov na poskytnutý plyn a – v duchu solidarity medzi členskými štátmi – pokiaľ ide o obmedzenie potenciálnych dodatočných nákladov, ktoré by členský štát poskytujúci solidaritu mohol účtovať. Pravidlá týkajúce sa solidárnych opatrení podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak.

(79)

Solidarita by sa v zásade mala prejavovať na základe spravodlivej náhrady, ktorú priamo zaplatí členský štát žiadajúci o solidaritu alebo ním poverené subjekty. Náhrada by mala pokrývať cenu plynu, všetky skutočné alebo potenciálne náklady na skladovanie, cezhraničnú prepravu a súvisiace náklady. Náhrada by mala byť spravodlivá pre členské štáty žiadajúce o solidaritu, ako aj pre členské štáty poskytujúce solidaritu.

(80)

Súčasná kríza vedie k cenovým úrovniam a pravidelným cenovým maximám, ktoré ďaleko presahujú situáciu možnej krízy dodávok v čase prijatia nariadenia (EÚ) 2017/1938. Pri určovaní výšky náhrady pre členské štáty prejavujúce solidaritu by sa preto mala zohľadniť vnútrodenná volatilita cien, ktorá je v súčasnosti charakteristická pre trh s plynom v dôsledku existujúcej plynovej krízy. Na základe solidarity a s cieľom vyhnúť sa stanovovaniu cien za extrémnych trhových podmienok by bolo problematické vychádzať z kolísajúcej vnútrodennej trhovej ceny ako základu štandardnej ceny solidárneho opatrenia. Cena plynu by mala odzrkadľovať priemernú cenu na dennom trhu v deň predchádzajúci žiadosti o solidaritu v členskom štáte prejavujúcom solidaritu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je náhrada stále založená na trhovej cene, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie (EÚ) 2018/177 (14). Priemerná cena na dennom trhu je nezávislejšia od volatility a veľmi vysokých spotových cien počas krízových situácií a ako taká obmedzuje akékoľvek zvrátené stimuly.

(81)

Ako sa zdôrazňuje v odporúčaní (EÚ) 2018/177, náklady na škody spôsobené znevýhodnenému odvetviu môžu byť pokryté náhradou len vtedy, ak sa neodrážajú v cene plynu, ktorú musí členský štát žiadajúci o solidaritu zaplatiť, a členský štát, ktorý požiadal o solidaritu, by nemal byť povinný vyplatiť náhradu za tie isté náklady dvakrát. Vzhľadom na výnimočné okolnosti, keď ceny plynu dosiahli bezprecedentnú úroveň, by členský štát prijímajúci solidaritu nemal byť automaticky povinný v celom rozsahu pokryť iné náklady, ako napríklad náhradu škody alebo náklady na súdne konanie, ktoré vzniknú v členskom štáte poskytujúcom solidaritu, pokiaľ sa v dohode o solidarite nedohodlo iné riešenie. Zo skúseností vyplýva, že povinnosť prijímajúceho členského štátu znášať v plnej miere finančné riziko v prípade všetkých priamych alebo nepriamych nákladov na náhradu, ktoré môžu vyplynúť z poskytovania solidárnych opatrení, je hlavnou prekážkou pri uzavieraní dohôd o solidarite. Neobmedzená zodpovednosť by sa preto mala v štandardných pravidlách pre dohody o solidarite zmierniť, aby sa umožnilo čo najskoršie uzavretie neuzavretých dohôd, keďže uvedené dohody sú základným prvkom nariadenia (EÚ) 2017/1938 a odrážajú zásadu Únie týkajúcu sa energetickej solidarity. Pokiaľ náhrada nepriamych nákladov nepresahuje 100 % ceny plynu, je odôvodnená a nie je zahrnutá v cene plynu, uvedené náklady by mal hradiť prijímajúci členský štát.

Ak však požadované náklady presahujú 100 % ceny plynu, Komisia by mala po konzultácii s príslušnými orgánmi stanoviť spravodlivú náhradu nákladov, a preto by mala mať možnosť overiť, či je obmedzenie kompenzácie nákladov primerané. Komisia by preto mala mať možnosť v jednotlivých prípadoch povoliť náhradu, ktorá sa líši od náhrady stanovenej v nariadení (EÚ) 2017/1938, pričom by mala zohľadniť osobitné okolnosti daného prípadu vrátane opatrení na úsporu plynu a zníženie dopytu po ňom, ako aj zásadu energetickej solidarity. V posúdení by Komisia mala venovať náležitú pozornosť tomu, aby sa predišlo nadmerným nepriamym nákladom v dôsledku obmedzenia alebo odpojenia odberateľov plynu.

(82)

Pravidlami tohto nariadenia týkajúcimi sa vyplácania náhrady za solidárne opatrenia medzi členskými štátmi nie sú dotknuté zásady náhrady škody podľa vnútroštátneho ústavného práva.

(83)

Uzavretie dojednaní o solidarite so susednými členskými štátmi, ako sa vyžaduje podľa článku 13 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2017/1938, je najvhodnejším nástrojom na vykonávanie povinnosti poskytovať solidárne opatrenia podľa článku 13 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia. Členské štáty by preto mali mať možnosť odchýliť sa od štandardných pravidiel náhrady stanovených v tomto nariadení, ak sa v dohode o solidarite dohodnú na iných pravidlách. Členským štátom by sa mala najmä ponechať možnosť dvojstranne sa dohodnúť na dodatočnej náhrade, ktorá pokrýva ďalšie náklady, ako sú všetky náklady vzniknuté v dôsledku povinnosti zaplatiť náhradu v členskom štáte poskytujúcom solidaritu, vrátane škôd spôsobených znevýhodnenému odvetviu. V dvojstranných dohodách o solidarite sa takéto náklady môžu zahrnúť do náhrady, ak sa vo vnútroštátnom právnom rámci stanovuje povinnosť vyplatiť náhradu škody znevýhodnenému odvetviu, vrátane náhrady za hospodársku škodu popri cene plynu.

(84)

Štandardný mechanizmus solidarity ako opatrenie poslednej možnosti by členský štát žiadajúci o solidaritu mal spustiť len v prípade, ak trh nedokáže ponúknuť objem plynu ani LNG, ktorý je potrebný na uspokojenie dopytu zo strany odberateľov chránených solidaritou, a ani vtedy, keď určitý objem plynu dobrovoľne ponúknu odberatelia, ktorí nie sú chránení solidaritou. Podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938 sa od členských štátov vyžaduje, aby vyčerpali všetky opatrenia vo svojich núdzových plánoch vrátane núteného obmedzenia na úroveň odberateľov chránených solidaritou.

(85)

Naliehavá povaha a dôsledky potenciálnej aktivácie mechanizmu solidarity by mali zahŕňať úzku spoluprácu medzi dotknutými členskými štátmi, Komisiou a príslušnými krízovými manažérmi určenými členskými štátmi v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/1938. Žiadosť by sa preto mala včas oznámiť všetkým stranám a mala by obsahovať minimálny súbor prvkov, ktoré umožnia členským štátom poskytujúcim solidaritu bezodkladne odpovedať. Odpoveď členských štátov poskytujúcich solidaritu by mala zahŕňať informácie o objeme plynu, ktorý by sa mohol dodať členskému štátu žiadajúcemu o solidaritu, a to aj vrátane objemov, ktoré by sa mohli uvoľniť pri uplatňovaní netrhových opatrení. Členské štáty sa môžu dohodnúť na dodatočných technických a koordinačných opatreniach s cieľom uľahčiť včasnú reakciu na žiadosť o solidaritu. Pri prejavovaní solidarity by členské štáty a ich príslušné orgány mali zaistiť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť siete.

(86)

Členský štát žiadajúci o solidaritu by mal mať možnosť prijať solidaritu od viacerých členských štátov. Štandardný mechanizmus solidarity by sa mal spustiť len vtedy, ak členský štát poskytujúci solidaritu neuzavrel s členským štátom žiadajúcim o solidaritu žiadne dvojstranné dojednanie. V prípade dvojstranného dojednania medzi členským štátom žiadajúcim o solidaritu a členským štátom poskytujúcim solidaritu by uvedené dojednanie malo mať prednosť a malo by sa uplatňovať medzi nimi.

(87)

Komisia by mala mať možnosť monitorovať uplatňovanie štandardného mechanizmu solidarity a v prípade potreby by mala byť schopná uľahčiť párovania žiadostí o solidaritu. Na tento účel by Komisia mala zabezpečiť interaktívnu platformu, ktorá by mala slúžiť ako vzor a umožňovať nepretržité predkladanie žiadostí o solidaritu v reálnom čase a ich prepojenie s príslušnými dostupnými objemami.

(88)

Členské štáty a zmluvné strany Energetického spoločenstva môžu tiež uzavierať dobrovoľné dojednania o uplatňovaní solidárnych opatrení.

(89)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(90)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

(1)

Útočná vojna Ruskej federácie voči Ukrajine a bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie do členských štátov ohrozujú bezpečnosť dodávok do Únie a jej členských štátov. Využívanie dodávok plynu ako zbrane a manipulácia s trhmi zo strany Ruskej federácie prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu zároveň viedli k prudkému nárastu cien energie v Únii, čo ohrozuje nielen ekonomiku v Únii, ale aj vážne podkopáva bezpečnosť dodávok. Rýchle zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie môže pomôcť zmierniť účinky súčasnej energetickej krízy vytvorením obranného štítu proti krokom Ruska. Energia z obnoviteľných zdrojov môže významne prispieť k znemožneniu toho, aby Rusko využívalo energiu ako zbraň, a to posilnením bezpečnosti dodávok v Únii, znížením volatility na trhu a znížením cien energie.

(2)

V uplynulých mesiacoch kroky Ruska ešte viac zhoršili situáciu na trhu, a to najmä zvýšením rizika úplného zastavenia dodávok ruského plynu do Únie v blízkej budúcnosti, čo ovplyvnilo bezpečnosť dodávok do Únie. To výrazne zvýšilo volatilitu cien energie v Únii a zvýšilo ceny plynu a elektrickej energie, ktoré sa tak počas leta dostali na historické maximum, výsledkom čoho boli rastúce maloobchodné ceny elektrickej energie, pričom sa očakáva, že ich vplyv sa naďalej bude postupne presúvať na väčšinu odberateľských zmlúv a čoraz viac zaťažovať domácnosti a podniky. Zhoršujúca sa situácia na trhoch s energiou významne prispela k celkovej inflácii v eurozóne, čo viedlo k spomaleniu hospodárskeho rastu v celej Únii. Toto riziko bude pretrvávať bez ohľadu na akékoľvek dočasné zníženie veľkoobchodných cien a stane sa ešte relevantnejším v budúcom roku, čo Komisia uznáva vo svojom návrhu o núdzovom stave v energetike, ktorý bol súčasťou oznámenia Komisie z 18. októbra 2022 Núdzový stav v energetike - príprava, spoločné nakupovanie plynu a spoločná ochrana EÚ. Európske energetické spoločnosti by mohli v budúcom roku čeliť vážnym ťažkostiam pri dopĺňaní zásobníkov plynu, keďže vzhľadom na súčasnú politickú situáciu je veľmi pravdepodobné, že z Ruska do Únie pritečie menej potrubného plynu alebo dokonca žiadny. Okrem toho sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 (1) stanovuje na rok 2023 cieľová úroveň naplnenia kapacít zásobníkov plynu v Únii vo výške 90 % v porovnaní s 80 % na tohtoročnú zimu. Nepredvídateľné udalosti, ako je sabotáž plynovodov a iné riziká narušenia bezpečnosti dodávok, by mohli viesť k ďalšiemu napätiu na trhoch s plynom. Výhľad konkurencieschopnosti európskych technologických odvetví v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bol navyše oslabený nedávnymi politikami v iných regiónoch sveta zameranými na poskytovanie podpory a urýchlenie rozširovania celých hodnotových reťazcov technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

(3)

V tejto súvislosti a s cieľom riešiť vystavenie európskych spotrebiteľov a podnikov vysokým a nestálym cenám, ktoré spôsobujú hospodárske a sociálne ťažkosti, zmierniť požadované zníženie dopytu po energii nahradením dodávok zemného plynu energiou z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť bezpečnosť dodávok musí Únia prijať ďalšie okamžité a dočasné opatrenia na urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, najmä prostredníctvom cielených opatrení, ktoré sú schopné v krátkom čase urýchliť tempo zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v Únii.

(4)

Tieto naliehavé opatrenia boli zvolené vzhľadom na ich povahu a potenciál prispieť v krátkom čase k riešeniu stavu núdze v oblasti energetiky. Konkrétnejšie môžu členské štáty urýchlene vykonať viaceré opatrenia v tomto nariadení na zefektívnenie postupu udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby si to vyžadovalo ťažkopádne zmeny vo vnútroštátnych postupoch a právnych systémoch, a tým zabezpečiť pozitívne urýchlenie zavádzania využívania obnoviteľných zdrojov energie v krátkodobom horizonte. Niektoré z týchto opatrení majú všeobecnú pôsobnosť, ako je napríklad zavedenie vyvrátiteľnej domnienky, že projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú prevažujúci verejný záujem na účely príslušných právnych predpisov v oblasti životného prostredia, alebo zavedenie objasnení, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti určitých smerníc v oblasti životného prostredia, ako aj zjednodušenie rámca pre udeľovanie povolení na účely modernizácie elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov zameraním sa na vplyvy vyplývajúce zo zmien alebo rozšírení v porovnaní s pôvodným projektom. Ďalšie opatrenia sú zacielené na konkrétne technológie, ako je napríklad výrazne kratšie a rýchlejšie udeľovanie povolení pre solárne zariadenia na existujúcich konštrukciách. Je vhodné realizovať uvedené núdzové opatrenia čo najskôr a podľa potreby ich prispôsobiť, aby riešenia presne zodpovedali súčasným výzvam.

(5)

Je potrebné zaviesť ďalšie naliehavé a cielené opatrenia zamerané na konkrétne technológie a typy projektov, ktoré majú najvyšší potenciál na rýchle zavedenie a okamžitý účinok na dosiahnutie cieľov zníženia volatility cien a zníženia dopytu po zemnom plyne bez obmedzenia celkového dopytu po energii. Okrem urýchlenia postupov udeľovania povolení je v prípade solárnych zariadení na umelých konštrukciách vhodné podporovať a urýchliť zavádzanie malých solárnych systémov, a to aj pre samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov a kolektívnych samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú miestne energetické komunity, keďže ide o najlacnejšie a najdostupnejšie možnosti rýchleho zavedenia nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s najmenším environmentálnym alebo iným vplyvom. Okrem toho tieto projekty priamo podporujú domácnosti a podniky, ktoré čelia vysokým cenám energie, a chránia spotrebiteľov pred cenovou volatilitou. Modernizácia elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje možnosť rýchleho zvýšenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov s najmenším vplyvom na sieťovú infraštruktúru a životné prostredie, a to aj v prípade tých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pri ktorých sú postupy udeľovania povolení zvyčajne dlhšie, ako je veterná energia. Tepelné čerpadlá sú napokon priamou alternatívou kotlov na zemný plyn využívajúcou obnoviteľné zdroje energie a majú potenciál výrazne znížiť dopyt po zemnom plyne počas vykurovacej sezóny.

(6)

Vzhľadom na naliehavú a výnimočnú situáciu v energetike by členské štáty mali mať možnosť zaviesť výnimky z určitých posudzovacích povinností stanovených v environmentálnych právnych predpisoch Únie v prípade projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a projektov uskladňovania energie, ako aj projektov elektrizačných sústav, ktoré sú potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy. Na zavedenie týchto výnimiek by mali byť splnené dve podmienky, a to že projekt sa nachádza v určenej oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo sústavy a že táto oblasť by mala byť predtým predmetom strategického environmentálneho hodnotenia. Okrem toho by sa mali v záujme ochrany druhov prijať primerané opatrenia na zmiernenie vplyvu na životné prostredie, prípadne ak nie sú dostupné, mali by sa prijať kompenzačné opatrenie na zaistenie ochrany druhov.

(7)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na postupy udeľovania povolení, ktoré sa začali v priebehu doby jeho uplatňovania. Vzhľadom na cieľ tohto nariadenia, núdzovú situáciu a výnimočný kontext v rámci ktorého sa prijíma, najmä so zreteľom na skutočnosť, že zrýchlenie tempa zavádzania obnoviteľných zdrojov energie v Únii v krátkom čase odôvodňuje uplatňovanie tohto nariadenia na prebiehajúce postupy udeľovania povolení, by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať toto nariadenie alebo niektoré jeho ustanovenia na prebiehajúce postupy udeľovania povolení, v prípade ktorých nebolo prijaté konečné rozhodnutie príslušného orgánu, za predpokladu, že pri uplatňovaní týchto pravidiel sa náležite rešpektujú už existujúce práva tretích strán a ich oprávnené očakávania. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby uplatňovanie tohto nariadenia na prebiehajúce postupy udeľovania povolení bolo primerané a vhodným spôsobom sa pri ňom chránili práva a oprávnené očakávania všetkých zainteresovaných strán.

(8)

Jedno z dočasných opatrení spočíva v zavedení vyvrátiteľnej domnienky, že projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú prevažujúci verejný záujem a slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti na účely príslušných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, s výnimkou prípadov, keď existuje jasný dôkaz, že tieto projekty majú závažné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť alebo kompenzovať. Zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane tepelných čerpadiel alebo veternej energie sú kľúčové v boji proti zmene klímy a znečisteniu, pri znižovaní cien energie, závislosti Únie od fosílnych palív a pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok energie v Únii. Predpoklad, že zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane tepelných čerpadiel predstavujú prevažujúci verejný záujem a slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, by v prípade takýchto projektov s okamžitou účinnosťou umožnil podľa potreby využívať zjednodušené posudzovanie, pokiaľ ide o osobitné výnimky stanovené v príslušných právnych predpisoch Únie v oblasti životného prostredia. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť uplatňovanie tejto domnienky na určité časti svojho územia alebo určité technológie alebo projekty, a to s prihliadnutím na svoje vnútroštátne špecifiká. Členské štáty môžu zvážiť uplatňovanie tejto domnienky vo svojich príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti krajiny.

(9)

Ide o vyjadrenie dôležitej úlohy, ktorú môže energia z obnoviteľných zdrojov zohrávať pri dekarbonizácii energetického systému Únie, pri ponúkaní okamžitých riešení nahradenia energetiky založenej na fosílnych palivách a pri riešení zhoršujúcej sa situácie na trhu. S cieľom odstrániť prekážky v procese udeľovania povolení a pri prevádzke zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sa v procese plánovania a udeľovania povolení pri hľadaní rovnováhy medzi právnymi záujmami v jednotlivých prípadoch mala uprednostniť výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj súvisiacej sieťovej infraštruktúry, a to aspoň v prípade projektov, ktoré sa považujú za projekty verejného záujmu. Pokiaľ ide o ochranu druhov, táto priorita by sa mala uplatňovať, len ak sa vykonávajú, a v rozsahu, v akom sa vykonávajú vhodné opatrenia na ochranu druhov, ktoré prispievajú k udržaniu alebo obnove populácií druhov v priaznivom stave ochrany, a ak sú na tento účel k dispozícii dostatočné finančné zdroje a oblasti.

(10)

Slnečná energia je kľúčovým zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov v rámci úsilia ukončiť závislosť Únie od ruských fosílnych palív a zároveň dosiahnuť prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Slnečná fotovoltika, ktorá je jedným z najlacnejších dostupných zdrojov elektriny, a slnečné tepelné technológie, ktoré zabezpečujú vykurovanie z obnoviteľných zdrojov pri nízkych nákladoch na jednotku tepla, sa môžu zaviesť rýchlo a priniesť prospech priamo občanom a podnikom. V tejto súvislosti sa v súlade s oznámením Komisie z 18. mája 2022 s názvom „EÚ v oblasti slnečnej energie“ podporí rozvoj odolného priemyselného hodnotového reťazca slnečnej energie v Únii, a to aj prostredníctvom Aliancie slnečného fotovoltického priemyslu, ktorá začne pôsobiť koncom roka 2022. Urýchlenie a zlepšenie postupov udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pomôže podporiť rozšírenie výrobných kapacít Únie v oblasti technológií čistej energie. Súčasné okolnosti, a najmä veľmi vysoká volatilita cien energie, si vyžadujú okamžité opatrenia na zabezpečenie podstatne rýchlejších postupov udeľovania povolení s cieľom výrazne urýchliť tempo inštalácie solárnych zariadení na umelých konštrukciách, ktoré je vo všeobecnosti menej zložité ako pozemné zariadenie a ktoré môžu rýchlo prispieť k zmierneniu účinkov súčasnej energetickej krízy za predpokladu, že sa zachová stabilita, spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy. Inštalovanie takýchto zariadení by preto malo podliehať kratším postupom udeľovania povolení v porovnaní s inými projektmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(11)

Maximálna lehota, pokiaľ ide o trvanie postupu udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení a s nimi súvisiacich spoločne umiestnených zariadení na uskladňovanie energie a zariadení na pripojenie do sústavy v existujúcich alebo budúcich umelých konštrukciách vytvorených na iné účely ako na výrobu elektriny zo slnečnej energie by mala byť tri mesiace. Pre tieto zariadenia sa zároveň zavádza osobitná výnimka z požiadavky vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (2), keďže nie je pravdepodobné, že by vzbudzovali obavy v súvislosti s konkurenčným využívaním priestoru alebo s vplyvom na životné prostredie. Investovanie do malých decentralizovaných solárnych systémov, ktoré odberateľom energie umožnia stať sa samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov, je pre nich jedným z najúčinnejších prostriedkov na zníženie účtov za energiu a účinku cenovej volatility. Členským štátom by sa malo umožniť, aby sa táto kratšia lehota a táto výnimka z určitých opodstatnených dôvodov nevzťahovala na určité oblasti alebo štruktúry.

(12)

Zariadenia vlastnej spotreby, a to aj pre kolektívnych samospotrebiteľov, ako sú miestne energetické komunity, takisto prispievajú k zníženiu celkového dopytu po zemnom plyne, k zvýšeniu odolnosti systému a k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Je nepravdepodobné, že by inštalácia solárnych zariadení s výkonom nižším ako 50 kW, vrátane zariadení samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, mala závažné nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo sústavu a vyvolávala obavy o bezpečnosť. Okrem toho malé zariadenia si vo všeobecnosti nevyžadujú rozšírenie kapacity v mieste pripojenia do sústavy. Vzhľadom na okamžité pozitívne účinky takýchto zariadení na spotrebiteľov a obmedzené vplyvy na životné prostredie, ktoré môžu spôsobiť, je vhodné ďalej zefektívniť postup udeľovania povolení, ktorý sa na ne vzťahuje, za predpokladu, že nepresiahnu existujúcu kapacitu pripojenia do distribučnej sústavy, a to zavedením koncepcie tichého administratívneho súhlasu v príslušných postupoch udeľovania povolení s cieľom podporiť a urýchliť zavádzanie týchto zariadení a využiť ich výhody v krátkodobom horizonte. Členským štátom by sa vzhľadom na ich vnútorné obmedzenia malo umožniť uplatňovať nižšiu prahovú hodnotu ako 50 kW za predpokladu, že táto hodnota bude vyššia ako 10,8 kW. V každom prípade počas postupu udeľovania povolenia v trvaní jedného mesiaca môžu príslušné orgány alebo subjekty zamietnuť žiadosti prijaté v súvislosti s takýmito zariadeniami z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou, stabilitou a spoľahlivosťou sústavy prostredníctvom riadne odôvodnenej odpovede.

(13)

Modernizácia existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov má významný potenciál na rýchle zvýšenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, čo umožňuje znížiť spotrebu plynu. Modernizácia umožňuje pokračovať vo využívaní lokalít s významným potenciálom pre energiu z obnoviteľných zdrojov, čo znižuje potrebu určiť nové lokality pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Modernizácia veternej elektrárne inštaláciou účinnejších turbín umožňuje zachovať alebo zvýšiť existujúci výkon, ale s menším počtom väčších a účinnejších turbín. Pri modernizácii možno takisto využiť existujúce pripojenie do sústavy, pravdepodobne vyššiu úroveň prijatia verejnosťou a vedomosti o vplyvoch na životné prostredie.

(14)

Odhaduje sa, že v rokoch 2021 až 2025 dosiahnu koniec svojej bežnej prevádzkovej životnosti 20 rokov veterné elektrárne na pevnine s celkovým výkonom 38 GW. Vyraďovanie týchto výkonov z prevádzky namiesto ich modernizácie by viedlo k podstatnému zníženiu v súčasnosti inštalovanej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov, čo by ešte viac skomplikovalo situáciu na trhu s energiou. Okamžité zjednodušenie a zrýchlené postupy udeľovania povolení pre projekty modernizácie sú kľúčové na zachovanie a zvýšenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v Únii. V tomto nariadení sa na tento účel zavádzajú ďalšie opatrenia na ďalšie zefektívnenie postupov udeľovania povolení, ktorý sa vzťahuje na projekty modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Maximálna lehota šiestich mesiacov uplatniteľná na postup udeľovania povolení na projekty modernizácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by konkrétne mala zahŕňať všetky príslušné posúdenia vplyvov na životné prostredie. Okrem toho vždy, keď modernizácia zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo súvisiacej sieťovej infraštruktúry, ktorá je potrebná na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy, podlieha skríningu alebo posúdeniu vplyvov na životné prostredie, malo by sa obmedzovať na posúdenie potenciálnych významných vplyvov vyplývajúcich zo zmeny alebo rozšírenia v porovnaní s pôvodným projektom.

(15)

S cieľom podporiť a urýchliť modernizáciu existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov by sa mal bezodkladne stanoviť zjednodušený postup pre pripojenia do sústavy v prípadoch, keď je výsledkom modernizácie obmedzené zvýšenie celkového výkonu v porovnaní s pôvodným projektom.

(16)

Pri modernizácii solárneho systému možno zvýšiť účinnosť a výkon bez zväčšenia zastavaného priestoru. Zmodernizovaný systém by teda nemal iný vplyv na životné prostredie ako pôvodný systém, pokiaľ sa v procese modernizácie nezväčší použitý priestor a naďalej sa budú dodržiavať pôvodne požadované opatrenia na zmiernenie vplyvov na životné prostredie.

(17)

Technológia tepelného čerpadla je kľúčovou na výrobu tepla a chladu s využitím obnoviteľných zdrojov energie z okolia, a to aj z čistiarní odpadových vôd a geotermálnej energie. Tepelné čerpadlá umožňujú aj využívanie odpadového tepla a chladu. Rýchle zavádzanie tepelných čerpadiel, pri ktorom sa mobilizujú nedostatočne využívané obnoviteľné zdroje energie, ako je energia z okolia, geotermálna energia a odpadové teplo z priemyselných a terciárnych sektorov vrátane dátových centier, umožňuje nahradiť kotly na zemný plyn a iné fosílne palivá vykurovacím riešením s obnoviteľným zdrojom energie a súčasne zvýšiť energetickú efektívnosť. Tým sa urýchli zníženie využívania plynu na dodávky tepla v budovách aj v priemysle. S cieľom urýchliť inštaláciu a používanie tepelných čerpadiel je vhodné zaviesť cielené kratšie postupy udeľovania povolení pre takéto zariadenia vrátane zjednodušeného postupu pripojenia menších tepelných čerpadiel do elektrizačnej sústavy, keď neexistujú bezpečnostné obavy, nevyžadujú sa ďalšie práce v súvislosti s pripojeniami do sústavy a neexistuje technická nezlučiteľnosť komponentov systému, a to pokiaľ sa takýto postup nevyžaduje vo vnútroštátnom práve. Vďaka rýchlejšej a jednoduchšej inštalácii tepelných čerpadiel prispeje zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania, ktoré predstavuje takmer polovicu spotreby energie v Únii, k bezpečnosti dodávok a pomôže riešiť zložitejšiu situáciu na trhu.

(18)

Pri uplatňovaní lehôt na inštaláciu solárnych zariadení, modernizáciu elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a na zavádzanie tepelných čerpadiel by sa do týchto lehôt nemal započítavať čas, keď prebieha výstavba alebo modernizácia týchto zariadení, ich pripojení do sústavy a súvisiacej potrebnej sieťovej infraštruktúry, s výnimkou prípadov, keď sa zhoduje s inými administratívnymi fázami postupu udeľovania povolení. Okrem toho by sa do lehôt nemali započítavať ani administratívne fázy potrebné v súvislosti s významnou modernizáciou sústavy na účely zabezpečenia jej stability, spoľahlivosti a bezpečnosti.

(19)

S cieľom ďalej uľahčiť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov by sa členským štátom malo umožniť zachovať si možnosť ďalšieho skrátenia lehôt postupu udeľovania povolení.

(20)

Naďalej sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) týkajúce sa prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a najmä záväzky členských štátov týkajúce sa účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti.

(21)

Zásada energetickej solidarity je všeobecnou zásadou práva Únie uvedená Európskym súdnom dvorom v jeho rozsudku z 15. júla 2021, vo veci C-848/19 P Nemecko/Poľsko (3) a vzťahuje sa na všetky členské štáty. Pri uplatňovaní zásady energetickej solidarity umožňuje toto nariadenie cezhraničnú distribúciu účinkov rýchlejšieho zavádzania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú zamerané na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých členských štátoch a zahŕňajú široký rozsah projektov, a to aj projektov na existujúcich konštrukciách, nové inštalácie solárnych zariadení a modernizáciu existujúcich zariadení. Vzhľadom na mieru integrácie trhov s energiou v Únii by akékoľvek zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v určitom členskom štáte malo byť prospešné aj pre ostatné členské štáty, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a nižšie ceny. Malo by pomôcť nasmerovať cezhraničné toky elektriny z obnoviteľných zdrojov tam, kde je to najviac potrebné, a zabezpečiť, aby sa elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrobená s nízkymi nákladmi vyvážala do členských štátov, v ktorých je výroba elektriny drahšia. Okrem toho novoinštalované výkony v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch budú mať vplyv na celkové zníženie dopytu po plyne v celej Únii.

(22)

Na základe článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže Rada na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti v dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Vzhľadom na nedávne udalosti a nedávne kroky Ruska predstavuje vysoké riziko úplného zastavenia dodávok ruského plynu spolu s neistými vyhliadkami na alternatívy závažnú hrozbu prerušenia dodávok energie, ďalšieho zvyšovania cien energie a následne zvyšovania tlaku na hospodárstvo Únie. Preto sú potrebné súrne opatrenia.

(23)

Vzhľadom na rozsah energetickej krízy, úroveň jej sociálneho, hospodárskeho a finančného vplyvu a potrebu konať čo najrýchlejšie by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr, a to dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Jeho platnosť je obmedzená na 18 mesiacov a obsahuje doložku o preskúmaní, aby Komisia v prípade potreby navrhla jej predĺženie.

(24)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

Nevyprovokovaná a bezdôvodná útočná vojna Ruskej federácie (ďalej len „Rusko“) voči Ukrajine a bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruska do členských štátov ohrozujú bezpečnosť dodávok energie pre Úniu a členské štáty. Zneužívanie dodávok plynu ako zbrane a manipulácia trhov Ruskom prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu zároveň viedli k abnormálnemu nárastu cien energie v Únii. K zvyšovaniu cien a ich volatilite prispela aj zmena dodávateľských trás, ktorá viedla k preťaženiu európskej plynárenskej infraštruktúry, potreba nájsť alternatívne zdroje dodávok plynu, ako aj systémy tvorby cien, ktoré nie sú prispôsobené situácii otrasov na strane dodávok. Vyššie ceny zemného plynu ohrozujú hospodárstvo Únie trvalo vysokou infláciou spôsobenou vyššími cenami elektrickej energie, oslabujú kúpnu silu spotrebiteľov, zvyšujú výrobné náklady, najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach, a vážne ohrozujú bezpečnosť dodávok.

(2)

V roku 2022 boli ceny zemného plynu výnimočne nestabilné, pričom niektoré referenčné hodnoty dosiahli v auguste 2022 historické maximá. Mimoriadna úroveň cien zemného plynu zaznamenaná v auguste 2022 bola výsledkom viacerých faktorov vrátane tesnej rovnováhy medzi ponukou a dopytom v súvislosti s dopĺňaním zásobníkov a znižovaním tokov plynovodov, obáv z ďalšieho prerušenia dodávok a manipulácie trhu zo strany Ruska a rovnako tak aj mechanizmu tvorby cien, ktorý nebol prispôsobený takýmto extrémnym posunom dopytu a ponuky a ktorý toto nadmerné zvyšovanie cien ešte viac zintenzívnil. Zatiaľ čo v predchádzajúcom desaťročí sa ceny pohybovali v rozpätí od 5 EUR/MWh do 35 EUR/MWh, európske ceny zemného plynu dosiahli úrovne, ktoré boli o 1 000 % vyššie ako priemerné ceny kedykoľvek predtým v Únii. Ceny termínovaných zmlúv na plyn v holandskom uzle Title Transfer Facility (ďalej len „TTF“) (3-mesačné/štvrťročné produkty), s ktorými sa obchoduje na burze ICE Endex (2) dosiahli hodnotu takmer 350 EUR/MWh, pričom na dennom trhu TTF s plynom na Európskej energetickej burze sa obchodovalo za cenu 316 EUR/MWh. Nikdy predtým sa ceny plynu nedostali na úrovne, aké sme videli v auguste 2022.

(3)

Po poškodení plynovodu Nord Stream 1 v septembri 2022, ktoré spôsobila pravdepodobne sabotáž, sa nepredpokladá, že by sa dodávky plynu z Ruska do Únie mohli v blízkej budúcnosti obnoviť na predvojnovú úroveň. Európski spotrebitelia a podniky sú naďalej vystavení zjavnému riziku ďalších potenciálnych prípadov skokového rastu cien plynu ohrozujúceho chod hospodárstva. Nepredvídateľné udalosti, ako sú nehody, sabotáž plynovodov, ktoré narúšajú dodávky plynu do Európy alebo dramaticky zvyšujú dopyt, môžu ohroziť bezpečnosť dodávok. Napätie na trhu vyvolané strachom z náhleho nedostatku budú pravdepodobne pretrvávať i po tejto zime a aj v budúcom roku, pretože prispôsobenie sa prudkému výkyvu dodávok a vytvorenie nových dodávateľských vzťahov a infraštruktúry zrejme potrvá jeden alebo viac rokov.

(4)

Hoci deriváty súvisiace s inými virtuálnymi obchodnými bodmi (ďalej len „VTP“) existujú, uzol TTF v Holandsku sa bežne považuje za „štandardný“ zástupný ukazovateľ cien pre európsky trh s plynom. Dôvodom je jeho typicky vysoká likvidita, ktorá je spôsobená viacerými faktormi – okrem iného aj geografickou polohou, čo umožnilo uzlu TTF v období pred vojnou prijímať zemný plyn z viacerých zdrojov vrátane značného objemu z Ruska. TTF ako taký sa vo veľkej miere využíva ako referenčná cena vo vzorcoch oceňovania týkajúcich sa zmlúv o dodávkach plynu a aj ako cenový základ v hedžingových alebo derivátových operáciách v celej Únii vrátane uzlov, ktoré nie sú priamo spojené s TTF. Podľa trhových údajov pripadalo na uzol TTF v prvých ôsmich mesiacoch roka 2022 približne 80 % zemného plynu, s ktorým sa obchodovalo v Únii a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“).

(5)

Rozvratné zmeny na trhoch s energiou v Únii od februára 2022 však mali vplyv aj na fungovanie a efektivitu tradičných mechanizmov tvorby cien na veľkoobchodnom trhu s plynom, najmä pokiaľ ide o referenčnú hodnotu TTF. Zatiaľ čo TTF bol v minulosti dobrým zástupným ukazovateľom cien plynu v iných regiónoch Európy, od apríla 2022 sa oddelil od cien v iných uzloch a obchodných miestach v Európe, ako aj od odhadov cien dovozu skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“), ktoré vykonali agentúry poskytujúce informácie o cenách. Dôvodom je najmä to, že plynárenská sústava severozápadnej Európy má osobitné infraštruktúrne obmedzenia, pokiaľ ide o prepravu plynovodmi (smer západ – východ), ako aj kapacitu spätného splyňovania LNG. Tieto obmedzenia sa čiastočne podpísali pod všeobecný nárast cien plynu od začiatku krízy v Európe po tom, čo Rusko začalo zneužívať energiu ako zbraň. Mimoriadne vysoké rozpätie medzi TTF a inými regionálnymi uzlami v auguste 2022 naznačuje, že za súčasných špecifických trhových podmienok nemusí byť uzol TTF dobrým zástupným ukazovateľom situácie na trhu v regiónoch mimo severozápadnej Európy, kde musia trhy riešiť problém s obmedzeniami v oblasti infraštruktúry. Počas prípadov náhleho nedostatku na trhu severozápadnej Európy môžu mať iné regionálne trhy mimo severozápadnej Európy priaznivejšie trhové podmienky, takže sú indexáciou zmlúv na TTF neprimerane ovplyvňované. Zatiaľ čo TTF stále plní svoj cieľ, ktorým je vyvažovanie ponuky a dopytu v severozápadnej Európe, je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie vplyvu akýchkoľvek náhlych mimoriadnych prípadov nadmerne vysokých cien TTF na iných regionálnych trhoch v Únii. Nedostatky v tvorbe cien môžu v menšom rozsahu existovať aj v iných uzloch.

(6)

Na riešenie problémov so súčasnými mechanizmami tvorby cien sú k dispozícii rôzne opatrenia. Jednou z možností pre európske podniky postihnuté súčasnými narušeniami trhu a nedostatkami v systéme tvorby cien je vyrokovanie nových podmienok v rámci existujúcich zmlúv založených na TTF. Keďže cenové referencie spojené s termínovanými zmluvami na plyn v TTF už nie sú také významné ako v minulosti a nemusia nevyhnutne reprezentovať situáciu na trhu s plynom mimo severozápadnej Európy, niektorí kupujúci by sa mohli snažiť vyriešiť súčasné problémy s tvorbou cien a referenčnou hodnotou TTF formou vyrokovania nových podmienok so svojimi zmluvnými partnermi, a to buď podľa explicitných podmienok zmluvy, alebo podľa všeobecných zásad zmluvného práva.

(7)

V rovnakom duchu môžu dovážajúce spoločnosti alebo členské štáty konajúce v ich mene spolupracovať s medzinárodnými partnermi na tom, aby vyrokovali nové podmienky existujúcich zmlúv o dodávkach alebo sa v ich rámci dohodli na cenových vzorcoch lepšie prispôsobených súčasnej nestabilnej situácii. Možnosťou, ako znížiť ceny dovážanej energie, je koordinované obstarávanie cez IT nástroj vytvorený podľa nariadenia Rady (EÚ) 2022/2576 (3), čím sa následne zníži potreba intervencie na trhu.

(8)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (4) už okrem toho zahŕňa určité záruky na obmedzenie prípadov extrémnej volatility – vyžaduje napríklad, aby regulované trhy vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 21 uvedenej smernice mali tzv. krátkodobé „prerušenie obchodovania“, ktorým sa obmedzia extrémne zvyšovanie cien na určité hodiny. Dočasný vnútrodenný nástroj na riadenie nadmernej volatility na trhoch s energetickými derivátmi zavedený nariadením (EÚ) 2022/2576 prispieva k obmedzeniu extrémnej volatility cien na trhoch s energetickými derivátmi v rámci jedného dňa. Tieto mechanizmy však fungujú len z krátkodobého hľadiska a ich cieľom nie je zabrániť tomu, aby trhové ceny dosiahli nadmernú úroveň.

(9)

Ďalším dôležitým prvkom pri riešení problému extrémnych cien je zníženie dopytu. Zníženie dopytu po plyne a elektrickej energii môže mať na trhové ceny tlmiaci účinok, a preto môže prispieť k zmierneniu problémov s mimoriadne vysokými cenami plynu. V tomto nariadení by sa preto malo v súlade so závermi Európskej rady z 20.-21. októbra 2022 zabezpečiť, aby aktivácia mechanizmu zriadeného týmto nariadením, neviedla k celkovému zvýšenému spotreby plynu.

(10)

V lete 2022 prispelo k zvýšeniu referenčných cien, a najmä cien TTF úsilie štátom dotovaných subjektov o nákup plynu na uskladnenie bez ohľadu na vplyv nekoordinovaného nákupu na ceny. Preto je v náležitých prípadoch dôležitá lepšia koordinácia medzi členskými štátmi, ktoré využívajú štátom financované subjekty na nákup plynu s cieľom naplniť podzemné zásobníky plynu, aby sa v budúcnosti zabránilo extrémnym cenovým vrcholom. Využívanie mechanizmu spoločného nákupu zriadeného nariadením (EÚ) 2022/2576 môže v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu pri obmedzovaní prípadov nadmerne vysokých cien plynu.

(11)

Hoci už existujú opatrenia na riešenie niektorých aspektov spôsobujúcich problémy s tvorbou cien na trhoch s plynom, tieto existujúce opatrenia nezaručujú okamžité a dostatočne jasné riešenie súčasných problémov.

(12)

Preto je pre transakcie so zemným plynom na hlavných trhoch s derivátmi TTF a derivátmi spojenými s inými VTP s plnením o jeden mesiac až jeden rok potrebné zaviesť s okamžitou účinnosťou dočasný mechanizmus korekcie trhu ako nástroj proti prípadom nadmerne vysokých cien plynu.

(13)

V svojich záveroch z 20.-21. októbra 2022 Európska rada vyzvala Komisiu, aby naliehavo predložila návrh na dočasné dynamické cenové pásmo pre transakcie so zemným plynom s cieľom obmedziť prípady nadmerne vysokých cien plynu, pričom sa zohľadnia záruky uvedené v článku 23 ods. 2 návrhu Komisie na nariadenie (EÚ) 2022/2576.

(14)

Pri navrhovaní mechanizmu korekcie trhu by sa mali na jednej strane zohľadniť nasledujúce záruky a na druhej strane by sa mali použiť tak, aby sa zaručilo, že možná aktivácia mechanizmu korekcie trhu bude ukončená, ak už nebudú platiť podmienky odôvodňujúce jeho aktiváciu alebo ak dôjde k neúmyselnému narušeniu trhu: aktivácia mechanizmu korekcie trhu by sa mala uplatňovať na transakcie so zemným plynom vo virtuálnom obchodnom uzle TTF, ktorý prevádzkuje Gasunie Transport Services B.V.; iné uzly na obchodovanie s plynom v Únii môžu byť s korigovanou spotovou cenou TTF prepojené prostredníctvom dynamického cenového pásma; nemali by ním byť dotknuté mimoburzové obchody s plynom, nemal by ohroziť bezpečnosť dodávok plynu do Únie, nemal by závisieť od pokroku dosiahnutého pri plnení cieľa úspor plynu, nemal by viesť k celkovému zvýšeniu spotreby plynu, mal by byť vypracovaný tak, aby nebránil trhovým tokom plynu v rámci Únie, nemal by ovplyvňovať stabilitu a riadne fungovanie trhov s energetickými derivátmi a mal by brať do úvahy trhové ceny plynu na rôznych organizovaných trhoch v celej Únii.

(15)

Mechanizmus korekcie trhu by mal byť navrhnutý, aby spĺňal dve základné kritériá: a to slúžiť ako účinný nástroj proti prípadom mimoriadne vysokých cien plynu a byť aktivovaný iba vtedy, ak ceny dosiahnu v porovnaní s globálnymi trhmi mimoriadne úrovne, aby sa zabránilo výrazným narušeniam trhu a prerušeniu zmlúv o dodávkach, čo by mohlo viesť k vážnym rizikám v oblasti bezpečnosti dodávok.

(16)

Intervencia prostredníctvom mechanizmu korekcie trhu by sa mala obmedziť len na riešenie tých najdôležitejších nedostatkov v systéme tvorby cien. Jednoznačne najpoužívanejšou referenčnou hodnotou v zmluvách o dodávkach plynu v celej Únii je zúčtovacia cena derivátov TTF s plnením o mesiac, po ktorej nasleduje plnenie o dva mesiace a o jeden rok. Presun obchodovania na deriváty spojené s inými VTP však môže viesť k narušeniu energetických alebo finančných trhov Únie, napríklad prostredníctvom arbitráže účastníkov trhu medzi korigovanými a nekorigovanými derivátmi, a to na úkor spotrebiteľov. Deriváty spojené so všetkými VTP v Únii by sa preto v zásade mali zahrnúť do mechanizmu korekcie trhu. Uplatňovanie mechanizmu korekcie trhu na deriváty spojené s inými VTP ako TTF je však zložité a vyžaduje si dodatočnú technickú prípravu. Vzhľadom na naliehavú potrebu zaviesť mechanizmus korekcie trhu pre najdôležitejší derivát, TTF derivát, by Komisia mala mať právomoc vymedziť prostredníctvom vykonávacieho aktu technické podrobnosti uplatňovania mechanizmu korekcie trhu na deriváty spojené s inými VTP a výber derivátov spojených s inými VTP, ktoré možno vylúčiť na základe vopred vymedzených kritérií.

(17)

Stanovenie mechanizmu korekcie trhu by malo vyslať trhu jasný signál, že Únia nebude akceptovať nadmerne vysoké ceny, ktoré vyplývajú z nedokonalej tvorby cien. Malo by zároveň poskytnúť účastníkom trhu istotu, pokiaľ ide o spoľahlivé limity pre obchodovanie s plynom, a mohlo by viesť k významným hospodárskym úsporám pre podniky i domácnosti, ktoré už nebudú vystavené prípadom nadmerne vysokých cien energie.

(18)

Týmto mechanizmom korekcie trhu by sa mal zaviesť dynamický bezpečnostný strop pre cenu derivátov s plnením o jeden mesiac až jeden rok. Uvedený dynamický bezpečnostný strop by sa mal aktivovať vtedy, ak cena derivátov dosiahne vopred stanovenú úroveň a ak zvýšenie cien nezodpovedá podobnému zvýšeniu na regionálnej alebo svetovej trhovej úrovni.

(19)

Dynamický bezpečnostný strop by preto mal zabezpečiť, aby sa neakceptovali obchodné príkazy, ktoré by boli výrazne vyššie ako ceny LNG v iných regiónoch sveta. Na určenie referenčnej ceny odrážajúcej celosvetové cenové trendy LNG by sa mali použiť vhodné referenčné hodnoty. Referenčná cena by mala vychádzať z odhadov cien LNG, ktoré zastupujú európske trhové podmienky, a vzhľadom na osobitný význam Spojeného kráľovstva a Ázie ako konkurentov na svetovom trhu s LNG by mala vychádzať aj z vhodnej referenčnej hodnoty pre regióny Spojeného kráľovstva a Ázie. Na rozdiel od potrubného plynu sa s LNG obchoduje na celosvetovom trhu. Ceny LNG preto lepšie odrážajú vývoj cien plynu na celosvetovej úrovni a môžu slúžiť ako referenčná hodnota na odhad toho, či sa cenové úrovne v kontinentálnych uzloch abnormálne líšia od medzinárodných cien.

(20)

Zohľadnená vzorka cien LNG by mala byť dostatočne široká, aby bola informatívna aj v prípade, že konkrétna cena LNG nemá byť v daný deň nemala k dispozícii. S cieľom vytvoriť reprezentatívny kôš európskych a medzinárodných cien a s cieľom zabezpečiť, aby subjekty poskytujúce informácie o cenách podliehali príslušnej regulácii Únie, by odhady cien mali vyberať agentúry poskytujúce informácie, ktoré sú uvedené v registri správcov a referenčných hodnôt zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (5). Keďže včasné informácie sú kľúčové pre dynamický mechanizmus korekcie trhu, mali by sa zohľadňovať len informácie o cenách od subjektov, ktoré poskytujú informácie týkajúce sa dňa uverejnenia. S cieľom umožniť Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (6) (ďalej len „agentúra ACER“) vykonávať jej povinnosti dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia a včas vypočítať referenčnú cenu je potrebné uložiť agentúram poskytujúcim informácie, ktoré uverejňujú odhady cien, povinnosť poskytnúť agentúre ACER tieto odhady do 21.00 hod SEČ za predpokladu, že sú k dispozícii, aby agentúra ACER mohla uverejniť referenčnú cenu do konca dňa. Hoci sa takéto oznamovacie povinnosti týkajú len existujúcich údajov a nepredstavujú pre agentúry poskytujúce informácie významné dodatočné zaťaženie a často sa vyskytujú v oblasti regulácie trhu s energiou a finančného trhu, agentúra ACER by mala zabezpečiť dôverné zaobchádzanie so získanými informáciami, chrániť všetky práva duševného vlastníctva súvisiace s informáciami a používať tieto informácie výlučne na regulačné účely. Agentúra ACER by mala mať možnosť vydať usmernenia týkajúce sa formátu, v ktorom sa majú príslušné údaje poskytovať.

(21)

Vzhľadom na ich vysokú likviditu je vhodné zahrnúť aj deriváty s plnením v nasledujúcom mesiaci súvisiace s národným vyrovnávacím bodom Spojeného kráľovstva (ďalej len „NBP“). Denný odhad cien, ktorý vykonáva agentúra ACER podľa nariadenia (EÚ) 2022/2576, by mal byť súčasťou koša odhadov cien LNG.

(22)

Hoci referenčné hodnoty zohľadnené pre referenčnú cenu sú dobrým zástupným ukazovateľom globálnych cenových trendov LNG, nemôžu jednoducho nahradiť ceny derivátov. Dôvodom je najmä to, že referenčná cena odráža ceny na iných miestach ako TTF a iných VTP v Únii. Nezohľadňujú napríklad náklady súvisiace s možným preťažením infraštruktúry pri presune plynu z terminálu LNG do miesta, kde sa nachádza uzol TTF. Ceny TTF sú preto zvyčajne vyššie ako ceny zohľadnené pri referenčnej cene. Rozdiel predstavoval v období od júna do augusta 2022 v priemere približne 35 EUR/MWh. Okrem toho je pre bezpečnosť dodávok mimoriadne dôležité, aby sa korigovaná cena derivátov TTF stanovila na dostatočne vysokej úrovni na to, aby prilákala dovoz LNG z iných regiónov sveta. Zábezpeka dodávok by sa mala preto pri výpočte korigovanej ceny derivátov TTF zvýšiť referenčná cena o prirážku. Vzorec pre bezpečnostný strop by mal byť plne dynamický, založený na dynamicky sa vyvíjajúcom koši cien odrážajúcom ceny na svetovom trhu a mal by slúžiť na to, aby sa na určitej bezpečnostnej rezerve zaistila bezpečnosť dodávok. Dynamický bezpečnostný strop sa môže každý deň meniť v závislosti od vývoja globálnych cien obsiahnutých v koši.

(23)

Bezpečnostný strop by nemal byť statický. Bezpečnostný strop by sa mal upravovať dynamicky a denne. Zverejnenie dennej zúčtovacej ceny umožňuje, aby strop dynamickej bezpečnosti zostal v súlade s vývojom na trhu s LNG, zachoval sa proces tvorby cien na burzách a zmiernili sa možné vplyvy na riadne fungovanie trhov s derivátmi. Dynamická koncepcia bezpečnostného stropu takisto zníži riziká pre centrálne protistrany a obmedzí vplyv na účastníkov termínových trhov, ako sú zúčtovací členovia a ich klienti. Strop dynamickej bezpečnosti by nemal korigovať trhové ceny pod určitú hranicu.

(24)

S cieľom predísť riziku, že dynamický ponukový limit na cenu derivátov s plnením o jeden mesiac až jeden rok povedie k nezákonnému kolúznemu správaniu medzi dodávateľmi alebo obchodníkmi so zemným plynom, by mali finančné regulačné orgány, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) a orgány na ochranu hospodárskej súťaže počas obdobia, keď je mechanizmus korekcie trhu aktivovaný, obzvlášť pozorne sledovať trhy s derivátmi plynu a energie.

(25)

Mechanizmus korekcie trhu by mal mať dočasný charakter a mal by sa aktivovať len na obmedzenie prípadov náhlych výnimočne vysokých cien zemného plynu, ktoré zároveň nesúvisia s cenami na iných burzách plynu. Na tento účel by sa mali splniť dve kumulatívne podmienky fungovania mechanizmu korekcie trhu.

(26)

Mechanizmus korekcie trhu by sa mal aktivovať len vtedy, keď zúčtovacie ceny derivátov TTF s plnením v nasledujúci mesiac dosiahnu vopred stanovenú výnimočne vysokú úroveň, aby sa zabezpečilo, že mechanizmus korekcie trhu koriguje nedostatky trhu a výrazne nezasahuje do dopytu a ponuky a do normálneho stanovovania cien. Ak by bezpečnostný strop nebol stanovený na dostatočne vysokej úrovni, mohol by účastníkom trhu brániť v tom, aby účinne zaisťovali svoje riziká, keďže by mohlo dôjsť k narušeniu tvorby spoľahlivých cien produktov s dátumom dodania v budúcnosti a fungovania trhov s derivátmi. Ak by sa mechanizmus korekcie trhu spustil s cieľom umelo znížiť ceny, a nie napraviť nesprávne fungovanie trhu, malo by to vážny negatívny vplyv na účastníkov trhu vrátane energetických firiem, ktoré by mohli mať ťažkosti pri plnení výziev na dozabezpečenie a s likviditou, čo by mohlo viesť k platobnej neschopnosti. Niektorým účastníkom trhu (najmä menším) to môže zabrániť v zaisťovaní ich pozícií, čo ešte viac zhorší volatilitu na spotových trhoch a môže viesť k vyšším prudkým nárastom cien. Vzhľadom na významný objem obchodovania by takýto vývoj predstavoval zjavné riziko pre hospodárstvo, čomu chce mechanizmus korekcie trhu zabrániť. Skúsenosťami z minulosti, napríklad pri výnimočnom zvýšení cien v auguste 2022, by sa preto malo riadiť aj vymedzenie cenových úrovní, pri ktorých by sa mal mechanizmus korekcie trhu aktivovať. Z dostupných údajov vyplýva, že v auguste 2022 dosiahli ceny derivátov TTF s plnením v nasledujúcom mesiaci úrovne nad 180 EUR/MWh. Cieľom mechanizmu korekcie trhu by malo byť zabránenie takým mimoriadne vysokým cenám, aké boli v auguste 2022.

(27)

Okrem toho by sa mal mechanizmus korekcie trhu aktivovať len vtedy, ak ceny v TTF dosiahnu úrovne, ktoré sú v porovnaní s cenami LNG, ktoré odrážajú trendy na svetových trhoch, výrazne a neobvykle vysoké. Ak sa ceny na svetových trhoch zvýšia rovnakým tempom a na rovnakej úrovni ako ceny v TTF, aktivácia mechanizmu korekcie trhu by mohla brániť nákupu dodávok na svetových trhoch, čo by mohlo viesť k rizikám v oblasti bezpečnosti dodávok. Mechanizmus korekcie trhu by sa preto mal aktivovať len v situáciách, keď sú ceny v TTF výrazne a už dlhodobejšie vyššie ako ceny na svetových trhoch. Podobne, ak by sa rozdiel oproti cenám v TTF znížil alebo zanikol, mechanizmus korekcie trhu by sa mal deaktivovať, aby sa zabránilo akýmkoľvek rizikám v oblasti bezpečnosti dodávok.

(28)

Na zabezpečenie plnej zlučiteľnosti s nariadením Rady (EÚ) 2022/1369 (7) a cieľmi zníženia dopytu stanovenými v uvedenom nariadení by mala mať Komisia možnosť aktiváciu mechanizmu korekcie trhu pozastaviť, ak negatívne ovplyvňuje pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov dobrovoľného zníženia dopytu podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369 alebo ak vedie k celkovému zvýšeniu spotreby plynu o 15 % za jeden mesiac alebo 10 % za dva po sebe nasledujúce mesiace v porovnaní s príslušnou priemernou spotrebou počas porovnateľných mesiacov v predchádzajúcich rokoch. S cieľom riešiť regionálne alebo celoúnijné výkyvy spôsobené sezónnosťou, zmenami počasia a inými faktormi, ako je kríza spôsobená ochorením COVID-19, by sa spotreba plynu mala merať na základe spotreby za päť rokov predchádzajúcich dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, v súlade s prístupom uvedeným v nariadení (EÚ) 2022/1369 a na základe údajov o spotrebe plynu a znižovaní dopytu od členských štátov podľa uvedeného nariadenia. Tlmiaci účinok na ceny zemného plynu, ktorý môže mechanizmus korekcie trhu spôsobiť, by nemal viesť k umelému stimulovaniu spotreby zemného plynu v Únii do takej miery, že by poškodzoval potrebné úsilie o zníženie dopytu po zemnom plyne v súlade s cieľmi dobrovoľného a povinného zníženia dopytu podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369 a cieľov zníženia dopytu podľa nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 (8). Komisia by mala zabezpečiť, aby aktivácia mechanizmu korekcie trhu nespomalila pokrok, ktorý členské štáty dosahujú pri plnení cieľov v oblasti úspor energie.

(29)

V závislosti od úrovne intervencie môže mechanizmus korekcie trhu zahŕňať finančné riziká, zmluvné riziká a riziká týkajúce sa bezpečnosti dodávok. Úroveň rizika závisí od frekvencie, s ktorou sa mechanizmus korekcie trhu aktivuje, a preto môže narušiť normálne fungovanie trhu. Čím nižšia je prahová hodnota pre intervenciu, tým častejšie sa tento mechanizmus korekcie trhu aktivuje, a tým je preto pravdepodobnejšie, že sa príslušné riziko naplní. Podmienky aktivácie mechanizmu korekcie trhu by sa preto mali stanoviť na úrovni spojenej s neobvyklou a mimoriadne vysokou úrovňou mesačnej ceny TTF, pričom by sa zároveň malo zabezpečiť, aby bol mechanizmus korekcie trhu účinným nástrojom proti náhlym nadmerne vysokým cenám plynu, ktoré neodrážajú vývoj na medzinárodnom trhu.

(30)

Je dôležité navrhnúť mechanizmus korekcie trhu tak, aby sa nezmenila základná rovnováha zmlúv o dodávkach plynu, ale aby sa riešili prípady náhleho neobvyklého správania sa trhu. Ak sú spúšťacie faktory intervencie stanovené na úrovni, pri ktorej sa napravia existujúce problémy s tvorbou cien, a nemajú v úmysle zasahovať do rovnováhy dopytu a ponuky, riziko zmeny rovnováhy existujúcich zmlúv, ktoré by mohol vyvolať mechanizmus korekcie trhu alebo jeho aktivácia, možno minimalizovať.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby mal mechanizmus korekcie trhu okamžitý účinok, by sa mal bezodkladne a automaticky aktivovať dynamicky ponukový limit bez toho, aby bolo potrebné ďalšie rozhodnutie agentúry ACER alebo Komisie.

(32)

S cieľom zabezpečiť včasné zistenie možných problémov vyplývajúcich z aktivácie mechanizmu korekcie trhu by Komisia mala poveriť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/201 (9) (ďalej len „ESMA“) a agentúru ACER, aby vydali správu o možných negatívnych účinkoch mechanizmu korekcie trhu na finančné trhy a trhy s energiou a na bezpečnosť dodávok.

(33)

Agentúra ACER by mala nepretržite monitorovať, či sú splnené podmienky fungovania mechanizmu korekcie trhu. Agentúra ACER je najvhodnejším orgánom na vykonávanie takéhoto monitorovania, pretože má prehľad o trhoch s plynom a potrebné odborné znalosti v oblasti fungovania trhov s plynom v celej Únii a je už poverená monitorovaním obchodných činností spojených s veľkoobchodnými energetickými produktmi podľa právnych predpisov Únie. Agentúra ACER by preto mala monitorovať vývoj zúčtovacej ceny TTF s plnením v nasledujúcom mesiaci a porovnať ju s referenčnou cenou, ktorá je určená priemernou cenou odhadov cien LNG viazaných na európske obchodné uzly, aby mohla overiť, či sú splnené podmienky, ktoré odôvodňujú aktiváciu alebo deaktiváciu mechanizmu korekcie trhu. Po splnení podmienok na aktiváciu mechanizmu korekcie trhu by agentúra ACER mala okamžite na svojom webovom sídle uverejniť oznámenie, v ktorom informuje o tom, že boli splnené aktivačné podmienky na aktiváciu mechanizmu korekcie trhu. Nasledujúci deň by organizátori trhu nemali prijímať žiadne pokyny presahujúce dynamický ponukový limit a účastníci trhu s derivátmi TTF by takéto pokyny nemali podávať. Organizátori trhov a účastníci trhu s derivátmi TTF by mali monitorovať webové sídlo agentúry ACER, kde by sa mala uverejňovať denná referenčná cena. Podobný dynamický ponukový limit by sa mal uplatňovať na deriváty spojené s inými VTP za podmienok vymedzených vo vykonávacom akte týkajúcom sa uplatňovania mechanizmu korekcie trhu na takéto deriváty.

(34)

Aktivácia mechanizmu korekcie trhu môže mať nežiaduce a nepredvídateľné účinky na hospodárstvo vrátane rizík z hľadiska bezpečnosti dodávok a finančnej stability. Na zabezpečenie rýchlej reakcie v prípade neúmyselného narušenia trhu by sa mali na základe objektívnych kritérií stanoviť účinné záruky, ktoré zabezpečia, že mechanizmus korekcie trhu možno kedykoľvek pozastaviť. V prípade neúmyselného narušenia trhu, na základe výsledkov monitorovania agentúry ACER a konkrétnych náznakov, že bezprostredne hrozí prípad korekcie trhu, Komisia by mala mať možnosť požiadať ESMA, ACER a prípadne aj Európsku sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSOG“) a Koordinačnú skupinu pre plyn, zriadenú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (10) o stanovisko k vplyvu možného prípadu korekcie trhu na bezpečnosť dodávok, toky plynu v rámci Únie a finančnú stabilitu, aby Komisia mohla v prípade potreby prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia rýchlo pozastaviť aktiváciu mechanizmu korekcie trhu agentúrou ACER.

(35)

Okrem každodenného preskúmania, či sú požiadavky na dynamický ponukový limit stále platné, by sa v snahe zabrániť neúmyselným narušeniam trhu mali stanoviť ďalšie záruky.

(36)

Dynamický Ponukový limit by nemal mať vplyv na mimoburzové transakcie, pretože uplatňovanie uvedeného limitu na mimoburzové transakcie by vyvolalo vážne problémy s monitorovaním a mohlo by viesť k problémom s bezpečnosťou dodávok. Mal by sa však uplatňovať mechanizmus preskúmania s cieľom posúdiť, či vylúčenie mimoburzových transakcií môže viesť k významným presunom obchodovania s derivátmi TTF na mimoburzové trhy, čím by sa ohrozila stabilita finančných trhov alebo trhov s energiou.

(37)

Mechanizmus korekcie trhu by sa mal automaticky deaktivovať, ak situácia na trhu so zemným plynom už jeho fungovanie neodôvodňuje. S výnimkou prípadov narušenia trhu by sa mal mechanizmus korekcie trhu deaktivovať až po určitom čase, aby sa zabránilo častej aktivácii a deaktivácii. Mechanizmus korekcie trhu by sa preto mal po dvadsiatich dňoch automaticky deaktivovať, ak dynamický ponukový limit je na úrovni 180 EUR/MWh za určité obdobie. Deaktivácia mechanizmu korekcie trhu by si nemala vyžadovať žiadne posudzovanie agentúrou ACER alebo Komisiou, ale mala by sa uskutočniť automaticky po splnení podmienok.

(38)

Ak by došlo k výraznému zníženiu dodávky plynu a v prípade, keď dodávky plynu nepostačujú na uspokojenie zostávajúceho dopytu po plyne, Komisia podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938 môže vyhlásiť stav núdze na úrovni regiónu alebo na úrovni Únie na žiadosť jedného členského štátu, ktorý vyhlásil stav núdze, a vyhlási stav núdze na regionálnej úrovni alebo stav núdze na úrovni Únie, ak dva alebo viaceré členské štáty vyhlásili stav núdze. S cieľom zabrániť vyskytnutiu situácii, kedy pokračujúca aktivácia mechanizmu korekcie trhu viedla k problémom s bezpečnosťou dodávok, by sa mal mechanizmus korekcie trhu automaticky deaktivovať, keď Komisia vyhlási stav núdze na úrovni regiónu alebo na úrovni Únie.

(39)

Je mimoriadne dôležité, aby sa súčasťou mechanizmu korekcie trhu stal aj účinný nástroj na okamžité pozastavenie dynamického bezpečnostného stropu, a to na základe objektívnych kritérií, ak by dynamický bezpečnostný strop viedol k vážnym narušeniam trhu, ktoré majú vplyv na bezpečnosť dodávok a toky plynu v rámci Únie.

(40)

Keďže je dôležité dôkladne posúdiť všetky záruky, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní možného pozastavenia mechanizmu korekcie trhu, mechanizmus korekcie trhu by sa mal pozastaviť prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Komisie. Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia, ktoré by sa malo prijať bez zbytočného odkladu, by Komisia mala posúdiť, či uplatňovanie dynamického ponukového limitu neohrozuje bezpečnosť dodávok v Únii, či je sprevádzané dostatočným úsilím o zníženie dopytu, či nebráni trhovým tokom plynu v rámci Únie, či negatívne neovplyvňuje trhy s energetickými derivátmi, či zohľadňuje trhové ceny plynu na rôznych organizovaných trhoch v celej Únii alebo či negatívne neovplyvňuje existujúce zmluvy o dodávkach plynu. V takýchto prípadoch by Komisia mala pozastaviť mechanizmus korekcie trhu prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia. Vzhľadom na potrebu rýchlej reakcie by sa od Komisie nemalo vyžadovať, aby konala v súlade s postupom výboru.

(41)

Mechanizmus korekcie trhu by nemal ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu v Únii obmedzovaním cenových signálov, ktoré sú nevyhnutné na prilákanie potrebných dodávok plynu a pre toky plynu v rámci Únie. Dodávatelia plynu by mohli pri aktivácii mechanizmu korekcie trhu dodávky zadržať s cieľom maximalizovať zisky predajom krátko po deaktivácii bezpečnostného stropu. V prípade, že by mechanizmus korekcie trhu viedol k takýmto rizikám pre bezpečnosť dodávok plynu v Únii, ale nebol vyhlásený žiadny stav núdze na regionálnej úrovni ani na úrovni Únie, Komisia by mala mechanizmus korekcie trhu okamžite pozastaviť. Prvky, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní rizík v oblasti bezpečnosti dodávok, by mali zahŕňať možnú významnú odchýlku jednej zo zložiek referenčnej ceny v porovnaní s historickým trendom a výrazný pokles štvrťročného dovozu LNG do Únie v porovnaní s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka.

(42)

Keďže neobmedzované cezhraničné toky plynu v rámci Únie sú kľúčovým prvkom bezpečnosti dodávok v Únii, aktivácia mechanizmu korekcie trhu by sa mala pozastaviť aj vtedy, keď neprimerane obmedzuje toky plynu v rámci Únie, pretože by sa tým ohrozila bezpečnosť dodávok v Únii.

(43)

Mechanizmus korekcie trhu by v konečnom dôsledku nemal oslabovať úlohu, ktorú zohrávajú cenové signály na vnútornom trhu Únie so zemným plynom, a brániť trhovým tokom plynu v rámci Únie, pretože je nevyhnutné, aby zemný plyn naďalej prúdil tam, kde je potrebný najviac.

(44)

Mechanizmus korekcie trhu by nemal neprimerane ohrozovať riadne fungovanie trhov s energetickými derivátmi. Tieto trhy zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, že účastníkom trhu umožňujú zaistiť svoje pozície, a tým zvládať riziká, najmä pokiaľ ide o volatilitu cien. Okrem toho cenové zásahy prostredníctvom mechanizmu korekcie trhu môžu účastníkom trhu na trhoch s derivátmi spôsobiť značné finančné straty. Vzhľadom na veľkosť trhu s plynom v Únii môžu mať takéto straty vplyv nielen na špecializované trhy s derivátmi, ale aj významný dominový efekt na iné finančné trhy. Cenové zásahy by mohli viesť aj k škodlivému nárastu výziev na dozabezpečenie v dôsledku neistoty. Podstatný nárast výziev na dozabezpečenie by mohol viesť k značným finančným stratám a stratám likvidity pre účastníkov trhu, čo by viedlo k zlyhaniu zúčtovacieho člena alebo konečného klienta. Príslušní účastníci trhu by mali konať v dobrej viere a nemali by neprimerane meniť postupy riadenia rizík, čo vedie k nárastu výziev na dozabezpečenie, najmä ak nie sú v súlade s bežnými trhovými postupmi. Komisia by preto mala okamžite pozastaviť mechanizmus korekcie trhu, ak ohrozuje riadne fungovanie trhu s derivátmi, napríklad ak vedie k výraznému poklesu transakcií s derivátmi TTF v rámci Únie alebo k významnému presunu transakcií s derivátmi TTF na obchodné miesta mimo Únie. V tejto súvislosti je dôležité, aby Komisia zohľadnila dostupné odborné znalosti príslušných orgánov Únie. Orgán ESMA je nezávislý orgán, ktorý prispieva k zabezpečeniu stability finančného systému Únie, najmä podporou stabilných a usporiadaných finančných trhov, ako sú trhy s derivátmi.

Komisia by preto mala zohľadniť správy ESMA o takýchto aspektoch. Komisia by okrem toho mala zohľadniť všetky odporúčania Európskej centrálnej banky (ECB) týkajúce sa stability finančného systému v súlade s článkom 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a článkom 25.1 protokolu č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý tvorí prílohu k ZFEÚ (ďalej len „protokol“). Vzhľadom na volatilitu finančných trhov a potenciálne veľký vplyv intervencií na tieto trhy je dôležité zabezpečiť, aby mohla Komisia tento mechanizmus korekcie trhu rýchlo pozastaviť. Správa ESMA by sa preto mala vydať najneskôr 48 hodín po žiadosti Komisie a v naliehavých prípadoch v rovnaký deň.

(45)

Mechanizmus korekcie trhu by mal byť navrhnutý tak, aby riešil len výnimočné zvýšenia cien plynu spôsobené nedostatkami v mechanizme tvorby cien, a ako taký by nemal mať vplyv na platnosť existujúcich zmlúv o dodávkach plynu. Ak však agentúra ACER alebo Komisia zistí, že aktivácia mechanizmu korekcie trhu má na existujúce zmluvy o dodávkach plynu negatívny vplyv, mala by uplatňovanie mechanizmu korekcie trhu pozastaviť.

(46)

Pri navrhovaní a možnostiach pozastavenia mechanizmu korekcie trhu by sa malo zohľadniť, že obchodníci so zemným plynom môžu obchod so zemným plynom presunúť do regiónov mimo Únie, čím sa účinnosť mechanizmu korekcie trhu zníži. Bolo by to tak napríklad vtedy, keby obchodníci začali obchodovať s plynom mimo burzy, čo by bolo menej transparentné, nepodliehalo by to až natoľko regulačnej kontrole a hrozilo by pri tom väčšie riziko, že si zúčastnené strany nesplnia povinnosti. To by platilo aj v prípade, keby obchodníci, ktorých hedžing môže byť mechanizmom korekcie trhu obmedzený, hľadali možnosti hedžingu v iných jurisdikciách, čo by viedlo k tomu, že zúčtovacia protistrana by musela opätovne vyvážiť hotovostné podkladové pozície v derivátoch tak, aby odrážali ohraničenú zúčtovaciu cenu, čím by sa spustili výzvy na dozabezpečenie.

(47)

S monitorovaním mechanizmu korekcie trhu by mali Komisii pomáhať agentúra ACER, orgán ESMA, ENTSOG a Koordinačná skupina pre plyn.

(48)

Pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto nariadenia by Komisia mala mať aj možnosť konzultovať s ECB a požiadať ju o poradenstvo v súlade s úlohou ECB podľa článku 127 ods. 5 ZFEÚ s cieľom prispieť k hladkému vykonávaniu politík týkajúcich sa obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému a podľa článku 25.1 protokolu s cieľom poskytovať Komisii poradenstvo a konzultovať s ňou okrem iného rozsah pôsobnosti a vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému. Takýto konzultačný proces by sa mal organizovať tak, aby v prípade potreby umožňoval rýchle pozastavenie mechanizmu korekcie trhu.

(49)

Vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť problémy, najmä pri stanovovaní cien derivátov TTF v Únii, má zásadný význam rýchle zavedenie mechanizmu korekcie trhu. Orgán ESMA a agentúra ACER by mali vykonať posúdenie vplyvu mechanizmu korekcie trhu (ďalej len „posúdenie účinkov“) s cieľom analyzovať, či rýchle zavedenie mechanizmu korekcie trhu by mohlo viesť k neúmyselným negatívnym dôsledkom pre finančné trhy alebo trhy s energiou alebo pre bezpečnosť dodávok. Posúdenie účinkov by sa malo predložiť Komisii do 1. marca 2023. Malo by predovšetkým analyzovať prvky potrebné pre vykonávací akt o spôsoboch rozšírenia mechanizmu korekcie trhu na deriváty spojené s inými VTP a overiť, či sú kľúčové prvky mechanizmu korekcie trhu stále vhodné vzhľadom na vývoj na finančnom trhu a trhu s energiou alebo v oblasti bezpečnosti dodávok. Orgán ESMA a agentúra ACER by mali do 23. januára 2023 uverejniť predbežnú správu o údajoch týkajúcich sa zavedenia mechanizmu korekcie trhu. V nadväznosti na výsledky posúdenia účinkov by Komisia mala prípadne a bez zbytočného odkladu navrhnúť zmenu tohto nariadenia s cieľom prispôsobiť výber produktov, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus korekcie trhu.

(50)

Komisia môže navrhnúť aj iné zmeny tohto nariadenia na základe posúdenia účinkov alebo v nadväznosti na prípad korekcie trhu alebo rozhodnutie o pozastavení, alebo vzhľadom na vývoj na trhu a v oblasti bezpečnosti dodávok.

(51)

S cieľom zachovať riadne fungovanie trhov s derivátmi, najmä procesy riadenia rizík centrálnych zúčtovacích protistrán (ďalej len „CCP“), a minimalizovať potrebu požadovať dodatočnú maržu ako kolaterál, by strany mali mať možnosť riadne kompenzovať alebo znižovať pozície na trhu s derivátmi TTF, ak si to želajú. Dynamický ponukový limit by sa preto nemal vzťahovať na zmluvy uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, ani na obchody, ktoré účastníkom trhu umožňujú kompenzovať alebo znížiť pozície vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch TTF uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(52)

CCP zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho fungovania trhov s derivátmi TTF tým, že zmierňujú riziko protistrany. Je preto potrebné, aby mechanizmus korekcie trhu nebránil činnosti CCP, najmä pri riadení pozícií, ktoré zlyhali. Na tento účel by sa dynamický ponukový limit nemal vzťahovať na obchody vykonané v rámci procesu riadenia zlyhania organizovaného CCP.

(53)

Mechanizmus korekcie trhu je nevyhnutný a primeraný na dosiahnutie cieľa nápravy nadmerne vysokých cien plynu v TTF a derivátoch spojených s inými VTP. Všetky členské štáty sú znepokojené nepriamymi účinkami zvyšovania cien, ako sú napríklad rastúce ceny energií či inflácia. Pokiaľ ide o tieto nedostatky v systéme tvorby cien, takéto nedostatky hrajú v rôznych členských štátoch odlišnú úlohu, pričom zvýšenie cien je v niektorých členských štátoch (napr. v členských štátoch strednej Európy) markantnejšie ako v iných (napr. v členských štátoch na okraji EÚ alebo s inými možnosťami dodávok). Aby sa zabránilo fragmentácii opatrení, ktoré by mohli rozdeliť integrovaný trh Únie s plynom, treba prijať spoločné opatrenie v duchu solidarity. Je to kľúčové aj z hľadiska zaručenia bezpečnosti dodávok v Únii. Okrem toho spoločné záruky, ktoré môžu byť v členských štátoch bez alternatívnych dodávok potrebnejšie ako v členských štátoch s alternatívami dodávok, by mali zaistiť koordinovaný prístup v duchu energetickej solidarity. Hoci sú finančné riziká a prínosy pre rôzne členské štáty veľmi odlišné, mechanizmus korekcie trhu je kompromisom v duchu solidarity, kde všetky členské štáty súhlasia s tým, že prispejú k náprave trhu a akceptujú rovnaké obmedzenia tvorby cien aj napriek rozličnej miere nefunkčnosti mechanizmu cenotvorby a finančných vplyvov cien derivátov na hospodárstvo v niektorých členských štátoch. Mechanizmus korekcie trhu by preto posilnil solidaritu Únie pri predchádzaní nadmerným cenám, ktoré sú pre mnohé členské štáty neudržateľné čo i len na krátke časové obdobie. Mechanizmus korekcie trhu pomôže zabezpečiť, aby mohli plynárenské podniky zo všetkých členských štátov nakupovať plyn za primerané ceny v duchu solidarity.

(54)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vymedziť technické podrobnosti uplatňovania mechanizmu korekcie trhu na deriváty spojené s inými VTP. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(55)

Vzhľadom na nestálu a nepredvídateľnú situáciu na trhu so zemným plynom pri vstupe do zimnej sezóny je dôležité zabezpečiť, aby sa mechanizmus korekcie trhu mohol uplatniť čo najskôr, ak budú splnené podmienky odôvodňujúce jeho aktiváciu. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť 1. februára 2023. Dynamický ponukový limit by sa mal uplatňovať od 15. februára 2023. Povinnosť orgánu ESMA a agentúry ACER predložiť predbežnú správu o údajoch by sa mala uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2023, aby sa čo najskôr získali požadované informácie,

(1)

Podľa článku 8a smernice 2013/36/EÚ by investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (2), mali požiadať o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti úverových inštitúcií. Uvedené podniky by mali príslušným orgánom poskytnúť dostatočné informácie, ktoré im umožnia vykonať komplexné posúdenie žiadajúcich úverových inštitúcií.

(2)

Zoznam informácií, ktoré majú subjekty, ktoré chcú získať povolenie uvedené v článku 8a smernice 2013/36/EÚ, poskytnúť v žiadosti, by sa mal stanoviť v nariadení. Takéto informácie by mali zahŕňať identifikačné údaje žiadajúcej úverovej inštitúcie a informácie o jej minulosti vrátane jej existujúcich licencií, navrhovaných činností, súčasnej finančnej situácie, plánu činnosti a počiatočného kapitálu.

(3)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a harmonizáciu informácií, ktoré sa v súvislosti s udelením povolenia požadujú od žiadajúcich úverových inštitúcií, by sa v tomto nariadení malo odkazovať na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2580 (3) týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely udeľovania povolení úverovým inštitúciám, požiadaviek vzťahujúcich sa na akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanými účasťami a prekážok, ktoré môžu brániť účinnému výkonu funkcií dohľadu, pričom jeho cieľom by malo byť rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti na investičné spoločnosti, ktoré sa klasifikujú ako úverové inštitúcie.

(4)

V článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa určuje druh úverových inštitúcií, ktorý prijíma vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti a poskytuje úvery na vlastný účet, ako aj ďalší druh, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Na rozdiel od toho by úverové inštitúcie, ktorých činnosť zahŕňa prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet, mali dodržiavať požiadavky delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2580.

(5)

V zozname požiadaviek na informácie, ktorý je v tomto nariadení stanovený pre žiadajúce úverové inštitúcie, by sa mali zohľadniť osobitosti podnikateľského modelu investičných spoločností a všetky licencie predtým udelené príslušným orgánom.

(6)

Príslušné orgány možno budú musieť rozšíriť rozsah požadovaných informácií, aby boli schopné dôkladne posúdiť žiadajúcu úverovú inštitúciu a zohľadniť pritom škálu rôznych podnikateľských modelov a právnych foriem, ktoré môžu žiadajúce inštitúcie mať. Toto nariadenie by malo príslušným orgánom umožniť, aby pri posudzovaní žiadosti na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie požadovali od investičnej spoločnosti dodatočné informácie.

(7)

Príslušný orgán môže zvážiť upustenie od niektorých požiadaviek na informácie vzhľadom na veľkosť, povahu, rozsah a zložitosť činností dotknutej žiadajúcej úverovej inštitúcie a s prihliadnutím na zásadu proporcionality a zaťaženie inštitúcií spojené s vykonávaním. To by však nemalo ohroziť možnosť vykonať komplexné posúdenie žiadosti týkajúcej sa úverovej inštitúcie.

(8)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

(9)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4),

(1)

Informácie, ktoré sa majú poskytovať v žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, by mali byť dostatočne podrobné a komplexné, aby umožnili príslušnému orgánu posúdiť, či žiadajúca úverová inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 10 až 14 uvedenej smernice a vo vnútroštátnom práve.

(2)

Informácie predložené v žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by mali byť pravdivé, presné, úplné a aktuálne od momentu predloženia žiadosti až po udelenie povolenia a začatie činností. Na tento účel by príslušné orgány mali byť informované o všetkých zmenách informácií poskytnutých v pôvodnej žiadosti a príslušné orgány by mali byť schopné zistiť, či došlo k nejakým zmenám alebo aktualizáciám pred začatím činností. V záujme zabezpečenia, aby príslušné orgány mali úplný prehľad o žiadajúcej úverovej inštitúcii, by sa príslušným orgánom malo v prípade potreby povoliť požiadať o osobitné objasnenia alebo o dodatočné informácie týkajúce sa žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie.

(3)

Na zabezpečenie efektívnosti a v záujme vyhnutia sa duplicite by príslušné orgány mali mať možnosť upustiť od požiadavky predkladať informácie, ktoré už majú, alebo predkladať informácie, ktoré sa týkajú činností, ktoré žiadajúca úverová inštitúcia nebude vykonávať v prípade, že jej bolo udelené povolenie.

(4)

V žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by sa mala opísať žiadajúca úverová inštitúcia a takáto žiadosť by mala obsahovať informácie o všetkých predchádzajúcich obchodných činnostiach žiadajúcej úverovej inštitúcie a jej dcérskych spoločností a o všetkých licenciách, oprávneniach, registráciách alebo iných povoleniach, ktoré sú v držbe, čakajú na schválenie, sú zamietnuté alebo odobraté.

(5)

Žiadosť o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by mala obsahovať plán činností opisujúci činnosti vrátane tých, ktoré sú uvedené v príloha I smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa vykonajú v prípade udelenia povolenia.

(6)

V záujme umožnenia príslušným orgánom posúdiť celkový rizikový profil žiadajúcej úverovej inštitúcie, ochrany všetkých zainteresovaných strán, vrátane najmä vkladateľov, a zabezpečenia stability finančných trhov, na ktorých bude žiadajúca úverová inštitúcia pôsobiť, by žiadosť o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie mala obsahovať informácie o prevádzkovej štruktúre, obchodných líniách a cieľových trhoch žiadajúcej úverovej inštitúcie vrátane geografického rozloženia podnikania. Žiadajúce úverové inštitúcie by navyše mali v žiadosti uviesť informácie o svojom prípadnom členstve v systéme ochrany vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (2).

(7)

V záujme umožnenia príslušným orgánom posúdiť finančné zdravie žiadajúcich úverových inštitúcií by žiadosť o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie mala obsahovať finančné informácie o žiadajúcej úverovej inštitúcii, a to prípadne aj na individuálnej, konsolidovanej a subkonsolidovanej úrovni. Z rovnakého dôvodu by príslušné orgány mali byť schopné určiť kvalitu, pôvod a zloženie počiatočného kapitálu žiadajúcej úverovej inštitúcie, ako aj schopnosť žiadajúcej úverovej inštitúcie dodržiavať prudenciálne požiadavky. Žiadosť o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by preto mala obsahovať informácie o výške emitovaného kapitálu alebo kapitálu, ktorý má byť emitovaný, o zložení vlastných zdrojov a prípadne dôkaz o tom, že počiatočný kapitál bude splatený v plnej výške pred začatím činností. V záujme zabezpečenia, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či je činnosť, z ktorej pochádza počiatočný kapitál, legitímna, by mala žiadosť o povolenie na výkon činnosti úverovej inštitúcie obsahovať aj informácie o pôvode tohto počiatočného kapitálu.

(8)

Treba zabezpečiť, aby žiadajúca úverová inštitúcia bola od začiatku riadená spoľahlivo a obozretne v súlade s požiadavkami, ktoré musí úverová inštitúcia spĺňať v rámci priebežného dohľadu. Informácie poskytnuté v žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by preto mali príslušným orgánom umožniť posúdiť dobrú povesť, čestnosť, bezúhonnosť, nezávislosť myslenia a časový záväzok každého člena riadiaceho orgánu žiadajúcej úverovej inštitúcie, ako aj znalosti, zručnosti a skúsenosti členov riadiaceho orgánu, a to jednotlivo aj kolektívne. Informácie poskytnuté v žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by takisto mali príslušným orgánom umožniť posúdiť dobré meno, čestnosť, bezúhonnosť, znalosti, zručnosti a skúsenosti zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa v konkrétnych prípadoch, keď sa ešte nevykonalo ich posúdenie ako členov riadiaceho orgánu. Tieto informácie by mali príslušným orgánom takisto umožniť posúdiť vhodnosť zamestnancov vo vedúcich funkciách vnútornej kontroly a finančného riaditeľa, ak tieto osoby nie sú súčasťou riadiaceho orgánu, úverových inštitúcií, ktoré sú významné v zmysle článku 76 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ, ak tieto úverové inštitúcie nie sú súčasťou skupiny, sú súčasťou skupiny a sú konsolidujúcou úverovou inštitúciou alebo sú súčasťou skupiny a konsolidovaná úverová inštitúcia nie je významnou úverovou inštitúciou v zmysle článku 76 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ.

(9)

Treba zabezpečiť transparentnosť akcionárskej štruktúry žiadajúcej úverovej inštitúcie a zabrániť páchateľom trestnej činnosti a ich spoločníkom v tom, aby držali alebo boli skutočnými vlastníkmi kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách. Žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie by preto mali obsahovať informácie o osobách alebo subjektoch, ktoré majú kvalifikované účasti v tejto úverovej inštitúcii alebo ich budú mať v prípade udelenia povolenia žiadajúcej úverovej inštitúcii. Z rovnakého dôvodu a v prípade, že žiadna osoba ani žiadny iný subjekt nemá kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii ani ju nebude mať v prípade udelenia povolenia žiadajúcej úverovej inštitúcii, by žiadosti o povolenie na vykonávanie činnosti úverovej inštitúcie mali obsahovať informácie o osobách, ktoré sú alebo budú v prípade udelenia povolenia žiadajúcej úverovej inštitúcii patriť medzi dvadsať najväčších akcionárov alebo spoločníkov, a o každej osobe, ktorá má úzke prepojenie s úverovou inštitúciou alebo ho bude mať v prípade udelenia povolenia.

(10)

Na posúdenie minulých udalostí súvisiacich so žiadajúcou úverovou inštitúciou a na posúdenie vhodnosti jej akcionárov a spoločníkov, ako aj členov riadiaceho orgánu by žiadajúca úverová inštitúcia mala príslušným orgánom poskytnúť aj všetky informácie o predchádzajúcich odsúdeniach a prebiehajúcich vyšetrovaniach trestných činov, občianskoprávnych a správnych konaniach a iných rozhodovacích konaniach žiadajúcej úverovej inštitúcie, jej akcionárov a spoločníkov, ako aj členov riadiaceho orgánu.

(11)

Príslušné orgány by mali byť schopné posúdiť, či existujú nejaké prekážky, ktoré by mohli brániť účinnému výkonu ich funkcií dohľadu, a zohľadniť pritom všetky relevantné informácie, okolnosti alebo situácie a vlastnosti súvisiace s geografickou prítomnosťou, štruktúrou skupiny a mechanizmami dohľadu, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ.

(12)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

(13)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3),

(14)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od XX. XX. XXX, aby sa príslušným orgánom a žiadajúcim úverovým inštitúciám poskytol dostatočný čas na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení,