ISSN 1977-0790 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 323 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Ročník 65 |
|
|
Korigendá |
|
|
* |
||
|
* |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
I Legislatívne akty
NARIADENIA
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/1 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2480
zo 14. decembra 2022,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1025/2012, pokiaľ ide o rozhodnutia európskych normalizačných organizácií týkajúce sa európskych noriem a európskych normalizačných produktov
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (3) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa stanovenia európskych noriem a európskych normalizačných produktov pre výrobky a služby na podporu právnych predpisov a politík Únie. |
(2) |
V súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 môže Komisia požiadať jednu alebo viacero európskych normalizačných organizácií o vypracovanie návrhu európskej normy alebo európskeho normalizačného produktu. |
(3) |
Európske normy a európske normalizačné produkty zohrávajú dôležitú úlohu na vnútornom trhu a pri ochrane spotrebiteľa. Normy neurčujú len technické aspekty výrobkov a služieb, ale zohrávajú tiež dôležitú úlohu v záujme pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia. Harmonizované normy sa napríklad môžu použiť na delegovanie predpokladu, že výrobky, ktoré sa majú sprístupniť na trhu, sú v zhode so základnými požiadavkami stanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie pre tieto výrobky a zároveň zabezpečujú kvalitu a bezpečnosť výrobkov a služieb pre spotrebiteľov a ochranu životného prostredia. |
(4) |
V minulosti sa zmenili postupy európskych normalizačných organizácií, pokiaľ ide o ich vnútornú správu a rozhodovacie postupy. V dôsledku týchto zmien európske normalizačné organizácie zintenzívnili svoju spoluprácu s medzinárodnými a európskymi zainteresovanými stranami. Takáto spolupráca je vítaná, pretože prispieva k transparentnému, otvorenému a nestrannému procesu normalizácie založenému na konsenze. Keď však európske normalizačné organizácie plnia normalizačné žiadosti na podporu právnych predpisov a politík Únie, je kľúčové, aby ich vnútorné rozhodnutia zohľadňovali záujmy, politické ciele a hodnoty Únie, ako aj verejné záujmy vo všeobecnosti. |
(5) |
V súlade s článkami 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 sú riadne postupy a vyvážené zastúpenie záujmov príslušných zainteresovaných strán vrátane zainteresovaných strán zastupujúcich okrem iného malé a stredné podniky a environmentálne, sociálne a spotrebiteľské záujmy kľúčové a preto by sa mali zabezpečiť. V európskych normalizačných organizáciách by sa mali zohľadňovať názory a príspevky všetkých príslušných zainteresovaných strán. Okrem toho by sa pri prijímaní rozhodnutí o európskych normách a európskych normalizačných produktoch požadovaných podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 mali zohľadniť názory vyjadrené v rámci vnútroštátnych konzultácií vedených vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi. |
(6) |
Národné normalizačné orgány zohrávajú zásadnú úlohu v systéme normalizácie na úrovni Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, ako aj na úrovni členských štátov. Národné normalizačné orgány majú preto najlepšie predpoklady na zabezpečenie toho, aby sa v európskych normalizačných organizáciách náležite zohľadňovali záujmy, politické ciele a hodnoty Únie, ako aj verejné záujmy vo všeobecnosti. Preto je potrebné posilniť ich úlohu v rozhodovacích orgánoch európskych normalizačných organizácií, keď tieto orgány prijímajú rozhodnutia týkajúce sa európskych noriem a európskych normalizačných produktov, ktoré požaduje Komisia podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a to bez toho, aby bola dotknutá dôležitá úloha, ktorú zohráva širšia základňa zainteresovaných strán pri príprave účinných noriem, ktoré zodpovedajú verejnému záujmu a potrebám trhu. |
(7) |
Rozhodovacie orgány európskych normalizačných organizácií sú otvorené účasti nielen vnútroštátnych normalizačných orgánov, ale okrem iného aj národných normalizačných organizácií pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a iných krajín, ktoré sa formálne stali členmi príslušných európskych normalizačných organizácií a uzavreli s Úniou dohodu na zabezpečenie zbližovania právnych predpisov. S cieľom zabrániť vylúčeniu týchto organizácií z účasti na práci príslušných rozhodovacích orgánov je potrebné len stanoviť, že rozhodnutia v týchto orgánoch týkajúce sa európskych noriem a európskych normalizačných produktov požadované podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 prijímajú výlučne zástupcovia národných normalizačných orgánov, pričom sa neuložia žiadne ďalšie požiadavky na prácu rozhodovacích orgánov európskych normalizačných organizácií. Účasť národných normalizačných organizácií tretích krajín na práci európskych normalizačných organizácií by nemala brániť prijatiu akéhokoľvek rozhodnutia týkajúceho sa európskych noriem a európskych normalizačných produktov požadovaného Komisiou, ak má takéto rozhodnutie podporu len národných normalizačných orgánov z členských štátov a krajín Európskeho hospodárskeho priestoru. |
(8) |
Na dosiahnutie účinnosti požiadavky, aby rozhodnutia v rozhodovacích orgánoch európskych normalizačných organizácií týkajúce sa európskych noriem a európskych normalizačných produktov, o ktoré požiadala Komisia podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, prijímali výlučne zástupcovia národných normalizačných orgánov, je potrebné stanoviť, že Komisia by mala takéto žiadosti predkladať len európskej normalizačnej organizácii, ktorá túto požiadavku spĺňa. |
(9) |
Normalizačné postupy zahŕňajú rozhodnutia, ktoré si vyžadujú osobitné pracovné postupy, ktoré by sa mali považovať za samostatné pracovné položky. Takéto pracovné položky sa iniciujú s cieľom buď vypracovať novú alebo revidovať, zlúčiť, zmeniť alebo opraviť existujúcu európsku normu alebo európsky normalizačný produkt. |
(10) |
Nariadenie (EÚ) č. 1025/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(11) |
S cieľom umožniť európskym normalizačným organizáciám, aby v prípade potreby prispôsobili svoje vnútorné rokovacie poriadky tak, aby boli v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, by sa jeho uplatňovanie malo odložiť, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Článok 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 sa mení takto:
1. |
Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Komisia môže v rámci obmedzení právomocí stanovených v zmluvách žiadať vypracovanie návrhu európskej normy alebo európskeho normalizačného produktu v stanovenej lehote od jednej alebo viacerých európskych normalizačných organizácií pod podmienkou, že táto európska normalizačná organizácia spĺňa ustanovenia odseku 2a. Európske normy a európske normalizačné produkty vychádzajú z potrieb trhu, zohľadňujú verejný záujem, ako aj politické ciele jasne uvedené v žiadosti Komisie a sú založené na konsenze. Komisia určí požiadavky na obsah, ktoré musí požadovaný dokument spĺňať, a lehotu na jeho prijatie.“ |
2. |
Vkladá sa tento odsek: „2a. Bez toho, aby boli dotknuté iné poradné stanoviská, každá európska normalizačná organizácia zabezpečí, aby tieto rozhodnutia týkajúce sa európskych noriem a európskych normalizačných produktov uvedených v odseku 1 prijímali výlučne zástupcovia vnútroštátnych normalizačných orgánov v rámci jej príslušného rozhodovacieho orgánu:
|
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 9. júla 2023.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Štrasburgu 14. decembra 2022
Za Európsky parlament
predsedníčka
R. METSOLA
Za Radu
predseda
M. BEK
(1) Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 43.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 22. novembra 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. decembra 2022.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).
ROZHODNUTIA
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/4 |
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2481
zo 14. decembra 2022,
ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),
keďže:
(1) |
Komisia vo svojom oznámení z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (ďalej len „oznámenie o digitálnom kompase“) stanovila svoju víziu na rok 2030 s cieľom posilniť postavenie občanov a podnikov prostredníctvom digitálnej transformácie (ďalej len „digitálne desaťročie“). Cesta Únie k digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti by mala zahŕňať digitálnu suverenitu na základe otvorenosti, dodržiavanie základných práv, zásady právneho štátu a demokracie, inklúziu, prístupnosť, rovnosť, udržateľnosť, odolnosť, bezpečnosť, lepšiu kvalitu života, dostupnosť služieb a rešpektovanie práv a ambícií občanov. Mala by v Únii prispievať k hospodárstvu a spoločnosti, ktoré budú dynamické, spravodlivé a budú efektívne využívať zdroje. |
(2) |
Digitálna transformácia nie je možná bez silnej podpory vedy, výskumu, vývoja a vedeckej obce, ktoré sú hnacími silami technologickej a digitálnej revolúcie. Okrem toho, keďže miera digitalizácie hospodárstva alebo spoločnosti je kritickou oporou hospodárskej a spoločenskej odolnosti ako aj faktorom ich globálneho vplyvu, je potrebné štruktúrovať medzinárodnú činnosť Únie na širokú škálu existujúcej spolupráce v súlade s piliermi digitálneho desaťročia. Potreba takejto reštrukturalizácie sa odráža aj v spoločnom oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 1. decembra 2021 s názvom Globálna brána, prostredníctvom ktorého má Únia v úmysle prispieť k zmenšeniu globálnych investičných rozdielov na základe demokratického prístupu založeného na hodnotách, ktorým sa podporujú transparentné partnerstvá na vysokej úrovni s cieľom uspokojiť potreby v oblasti globálneho rozvoja infraštruktúry. |
(3) |
Členovia Európskej rady vo vyhlásení z 25. marca 2021 označili oznámenie o digitálnom kompase za krok smerom k naplánovaniu digitálneho rozvoja Únie v najbližších desiatich rokoch a potvrdili víziu stanovenú v oznámení o digitálnom kompase vrátane myšlienky politického programu s účinným riadiacim rámcom, s cieľom uľahčiť vykonávanie viacnárodných projektov, ktoré sú potrebné na digitálnu transformáciu Únie v kritických oblastiach. Zároveň vyzvali Komisiu, aby rozšírila súbor politických nástrojov Únie na digitálnu transformáciu, a to na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a aby využila všetky dostupné nástroje z oblasti priemyselnej a obchodnej politiky a politiky hospodárskej súťaže, zručností, vzdelávania, výskumu a inovácie, ako aj nástroje dlhodobého financovania na uľahčenie digitálnej transformácie. |
(4) |
Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí (ďalej len „Európske vyhlásenie“) postaví ľudí do stredobodu digitálnej transformácie, zameriava sa na podporu zásad digitálnej transformácie v súlade so spoločnými európskymi hodnotami a právom a má prispieť k dosiahnutiu všeobecných cieľov tohto rozhodnutia. Na tento účel by Komisia a členské štáty mali pri spolupráci v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v tomto rozhodnutí zohľadniť digitálne zásady a práva stanovené v Európskom vyhlásení. |
(5) |
Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, je potrebné, aby Únia identifikovala systémy kritických technológií a strategické odvetvia, riešila strategické slabé stránky a vysokorizikové závislosti, ktoré by mohli viesť k nedostatočným dodávkam alebo ku kybernetickým rizikám, a podporovala digitálnu transformáciu. Tým sa zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty spojili sily a podporili snahu priemyslu o riešenie týchto závislostí a o rozvoj strategických potrieb v oblasti kapacít. Zároveň je to reakciou na analýzu Komisie uvedenú v oznámení z 8. septembra 2021 s názvom Správa o strategickom výhľade za rok 2021 – Kapacita EÚ a jej sloboda konať. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (3) a pri vypracúvaní národných plánov obnovy a odolnosti Komisia povzbudila členské štáty, aby koordinovali svoje snahy vzhľadom na, okrem iného, vytvorenie viacnárodných projektov v digitálnej oblasti. Touto skúsenosťou sa zdôraznilo, že v záujme vytvorenia viacnárodných projektov je potrebné, aby Komisia podporila koordinačné úsilie členských štátov a aby mala Únia k dispozícii mechanizmy vykonávania, ktoré uľahčujú spoločné investície. V spojení s inými iniciatívami Komisie, ako je napríklad Monitorovacie stredisko EÚ pre kritické technológie uvedené v oznámení Komisie z 22. februára 2021 s názvom Akčný plán pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom, by sa mala zaviesť riadiaca štruktúra na vykonanie digitálneho kompasu, ktorá by mala pomôcť identifikovať súčasné a možné budúce digitálne strategické závislostí Únie a mala by na základe otvorenosti prispievať k posilňovaniu digitálnej suverenity Únie. |
(6) |
Vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda Komisia zdôraznila, že Únia by mala využiť potenciál digitálnej transformácie, ktorá je kľúčovým faktorom umožňujúcim dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Únia by mala podporovať potrebnú digitálnu transformáciu a investovať do nej, pretože digitálne technológie a nové metódy a postupy sú kritickým faktorom umožňujúcim dosiahnuť ciele udržateľnosti Európskej zelenej dohody, Parížskej dohody prijatej v rámci rámca dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatickej zmene (4) a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja v mnohých rôznych sektoroch. Digitálne technológie ako umelá inteligencia, 5G, 6G, blockchain, cloud computing, edge computing a internet vecí by mali zrýchliť a maximalizovať dosah politík na riešenie zmeny klímy a ochranu životného prostredia, a to aj prostredníctvom udržateľných životných cyklov. Spolu so satelitnou navigáciou a lokalizáciou prináša digitalizácia nové príležitosti aj v oblasti diaľkového monitorovania znečistenia ovzdušia a vody a monitorovania a optimalizácie využívania energie a prírodných zdrojov. Únia potrebuje digitálny sektor, ktorého ústredným prvkom bude udržateľnosť, a to aj v rámci jej dodávateľského reťazca, čím sa zabráni nadmernej závislosti od kritických surovín, zabezpečí sa, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie stali preukázateľne udržateľnejšími, obnoviteľnými a aby efektívnejšie využívali energiu a zdroje a prispievali k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou. |
(7) |
Politiky týkajúce sa digitálnej infraštruktúry a investície do digitálnej infraštruktúry by sa mali zameriavať na zabezpečenie pripojiteľnosti dostupnej pre všetkých a kdekoľvek v Únii, s dostupným prístupom na internet, aby sa preklenula digitálna priepasť v celej Únii s osobitným dôrazom na rozdiely medzi odlišnými geografickými oblasťami. |
(8) |
Opatrenia plánované v oznámení o digitálnom kompase by sa mali vykonať v záujme zintenzívnenia opatrení stanovených v stratégii, ktorú Komisia predstavila 19. februára 2020 v oznámení s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy, a to na základe existujúcich nástrojov Únie, ako sú programy v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (5) a v rámci Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (6), a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (7), (EÚ) 2021/690 (8), (EÚ) 2021/694 (9), (EÚ) 2021/695 (10) a (EÚ) 2021/1153 (11) a finančných prostriedkov pridelených na digitálnu transformáciu v rámci nariadenia (EÚ) 2021/241. Týmto rozhodnutím by sa preto mal zriadiť politický program digitálne desaťročie do roku 2030 s cieľom dosiahnuť, urýchliť a formovať úspešnú digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti v Únii. |
(9) |
Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na neformálnom stretnutí hláv štátu alebo vlády 17. novembra 2017 v Göteborgu, vo Švédsku, pripomína právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane digitálnej komunikácie, ako aj právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. |
(10) |
S cieľom sledovať trajektóriu Únie v súvislosti s tempom digitálnej transformácie by sa na úrovni Únie mali stanoviť digitálne ciele. Tieto digitálne ciele by sa mali spájať s konkrétnymi oblasťami, v ktorých sa očakáva, že sa spoločne dosiahne pokrok v Únii. Digitálne ciele nadväzujú na štyri hlavné body určené v oznámení o digitálnom kompase, ktoré boli identifikované ako základné oblasti digitálnej transformácie Únie: digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry, digitalizácia podnikov a digitalizácia verejných služieb. |
(11) |
Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). |
(12) |
Na rýchlejšie prispôsobenie priemyslu Únie štrukturálnym zmenám sú nevyhnutné digitálne zručnosti, základné a pokročilé, ako aj ďalšie zručnosti, a to aj v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). Účelom je, aby digitálne zdatní a spôsobilí občania vrátane osôb so zdravotným postihnutím mohli využívať príležitosti digitálneho desaťročia. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mal klásť dôraz na vzdelávanie, aby sa zaistilo, že vzdelávacia komunita, najmä učitelia, je primerane vyškolená, kvalifikovaná a vybavená na účinné využívanie technológií vo svojich vyučovacích metódach a je schopná vyučovať digitálne technológie s cieľom zabezpečiť, aby študenti boli v krátkodobom a dlhodobom horizonte lepšie pripravení na vstup na trh práce. Digitálne vzdelávanie a odborná príprava by mali takisto zvýšiť atraktívnosť Únie pre vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí získali pokročilé digitálne zručnosti, a ich dostupnosť na trhu práce Únie. V indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“) uverejnenej Komisiou za rok 2021 sa uvádza, že podniky Únie, najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), mali problémy nájsť odborníkov v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) v dostatočnom počte už pred pandémiou ochorenia COVID-19. Digitálna odborná príprava a vzdelávanie by preto mali podporovať všetky opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby bola pracovná sila vybavená potrebnými súčasnými a budúcimi zručnosťami, ktoré podporujú mobilizáciu a motiváciu všetkých príslušných zainteresovaných strán, aby sa maximalizoval vplyv investícií do zlepšovania existujúcich zručností (zvyšovanie úrovne zručností) a do získavania nových zručností (rekvalifikácia), ako aj do celoživotného vzdelávania ekonomicky aktívneho obyvateľstva, s cieľom zaistiť, aby sa v plnej miere využili príležitosti, ktoré prináša digitalizácia priemyslu a služieb. Mala by sa podporovať aj odborná príprava v digitálnej oblasti poskytovaná zamestnávateľmi vo forme učenia sa praxou. Vzdelávanie a odborná príprava prinesú aj konkrétne kariérne stimuly s cieľom odstrániť rozdiely v oblasti príležitostí medzi ženami a mužmi a v oblasti zaobchádzania so ženami a mužmi a týmto rozdielom zabrániť. |
(13) |
Udržateľná digitálna infraštruktúra na zabezpečenie pripojiteľnosti, mikroelektronika a schopnosť spracúvať veľké dáta sú kritickými faktormi, ktoré umožňujú využívanie výhod digitalizácie, ďalší technologický vývoj a vedúce postavenie Únie v digitálnej oblasti. V súlade s oznámením Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ: za silnejšie, prepojené, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti do roku 2040 je potrebná spoľahlivá, rýchla a bezpečná pripojiteľnosť pre všetkých a všade v Únii, a to aj vo vidieckych a vzdialených oblastiach, ako sú ostrovy, horské a riedko osídlené regióny, ako aj najvzdialenejšie regióny. Spoločenské potreby v súvislosti so zbližovaním šírky pásma nahrávania a sťahovania neustále rastú. Do roku 2030 by mali byť siete s gigabitovými rýchlosťami dostupné pre všetkých, ktorí takúto kapacitu potrebujú alebo chcú. Všetci koncoví používatelia v Únii by mali mať možnosť využívať gigabitové služby poskytované sieťami na pevnom mieste zavedenými až po koncový bod siete. Okrem toho by všetky obývané oblasti mali byť pokryté bezdrôtovou vysokorýchlostnou sieťou novej generácie s výkonnosťou zodpovedajúcou aspoň 5G. Všetci účastníci trhu, ktorí majú prospech z digitálnej transformácie, by mali prevziať svoju sociálnu zodpovednosť a spravodlivo a primerane prispievať k verejným statkom, službám a infraštruktúram v prospech všetkých občanov v Únii. |
(14) |
Technologická neutralita, ktorá je stanovená v článku 3 ods. 4 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (12) je zásada, ktorou by sa mali riadiť únijné a vnútroštátne politiky, aby infraštruktúra pre digitálnu pripojiteľnosť s najvyššou výkonnosťou, odolnosťou, bezpečnosťou a udržateľnosťou prosperovala. Preto by sa so všetkými technológiami a prenosovými systémami, ktoré sú schopné prispieť k dosiahnutiu gigabitového pripojenia, vrátane súčasného a budúceho pokroku v oblasti optických vlákien, satelitov, 5G alebo akéhokoľvek iného budúceho ekosystému a Wi-Fi novej generácie, malo zaobchádzať rovnako, ak majú rovnocennú výkonnosť siete. |
(15) |
Polovodiče sú už teraz rozhodujúce pre väčšinu kľúčových strategických hodnotových reťazcov a očakáva sa, že v budúcnosti po nich bude ešte väčší dopyt ako v súčasnosti, a to najmä v najinovatívnejších technologických oblastiach. Keďže sú pre digitálne hospodárstvo kľúčové, polovodiče sú tiež kritickými faktormi, ktoré umožňujú prechod na udržateľnosť, čím tiež prispievajú k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody. Polovodiče s nízkou energetickou stopou tiež prispievajú k postaveniu Únie ako lídra v oblasti udržateľných digitálnych technológií. Cieľom by malo byť posilnenie odolnosti hodnotového reťazca a výrobnej kapacity polovodičov (vrátane materiálu, vybavenia, dizajnu, výroby, spracovania a balenia), okrem iného budovaním rozsiahlej inovačnej infraštruktúry v súlade s právom Únie týkajúcim sa environmentálnej udržateľnosti. Napríklad kvantová kapacita a polovodiče s nízkym príkonom sú kritickými faktormi, ktoré umožňujú dosiahnuť klimatickú neutralitu vysoko bezpečných okrajových uzlov, ktoré zaručujú prístup k dátovým službám s malým oneskorením bez ohľadu na polohu používateľa. |
(16) |
Súčasné a budúce technológie nielen že umožňujú vznik nových produktov, nových výrobných procesov a nových obchodných modelov na základe spravodlivej a bezpečnej výmeny údajov v dátovom hospodárstve, ale budú aj ich jadrom, pričom sa zabezpečí účinná ochrana súkromia a osobných údajov. Transformácia podnikov závisí od ich schopnosti osvojiť si nové digitálne technológie rýchlo a ucelene vrátane priemyselných ekosystémov a ekosystémov služieb, ktoré v tomto smere v súčasnosti zaostávajú. Táto transformácia je obzvlášť dôležitá pre MSP, ktoré naďalej čelia výzvam pri zavádzaní digitálnych riešení. |
(17) |
Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci svojej verejnej správy uplatňovali zásadu „jedenkrát a dosť“ a podporovali opakované použitie údajov v súlade s pravidlami ochrany údajov, aby na občanov ani podniky nebola kladená žiadna dodatočná záťaž. |
(18) |
Demokratický život a kľúčové verejné služby takisto v zásadnej miere závisia od digitálnych technológií. Každý občan a každý podnik by mal mať možnosť digitálnej komunikácie s orgánmi verejnej správy. Viaceré parametre takýchto komunikácií vrátane zamerania na používateľa a transparentnosti by sa mali monitorovať v rámci indexu DESI. Kľúčové verejné služby vrátane elektronických zdravotných záznamov by mali byť plne dostupné na dobrovoľnom základe ako najlepšie digitálne prostredie vo svojej triede, ktoré poskytuje ľahko použiteľné, efektívne, dôveryhodné a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia. Takéto kľúčové verejné služby by mali tiež zahŕňať služby, ktoré sú relevantné pre významné životné udalosti fyzických osôb, ako je napríklad strata alebo hľadanie zamestnania, štúdium, vlastníctvo alebo riadenie automobilu alebo začatie podnikania, ako aj pre právnické osoby v ich profesionálnom životnom cykle. Pri prechode na digitálne nástroje by sa však mala zachovať aj offline dostupnosť služieb. |
(19) |
Digitálne technológie by mali prispievať k dosahovaniu širších spoločenských výsledkov, ktoré sa neobmedzujú len na digitálnu oblasť, ale majú pozitívny vplyv na každodenný život občanov a ich blaho. Ak má byť digitálna transformácia úspešná, mala by ísť ruka v ruke so zlepšeniami v oblasti demokracie, dobrej správy vecí verejných, sociálneho začlenenia a efektívnejších verejných služieb. |
(20) |
Komisia by tieto digitálne ciele a príslušné vymedzenia mala preskúmať do júna 2026 s cieľom posúdiť, či stále spĺňajú vysokú úroveň ambícií digitálnej transformácie. Komisia by mala mať možnosť tam, kde to považuje za potrebné, navrhnúť zmeny digitálnych cieľov na riešenie technického, hospodárskeho a spoločenského vývoja, najmä v oblasti dátového hospodárstva, udržateľnosti a kybernetickej bezpečnosti. |
(21) |
Ak sa využívajú verejné finančné prostriedky, je nevyhnutné, aby sa pre spoločnosť a podniky získala maximálna hodnota. Verejné financovanie by sa preto malo zameriavať na zabezpečenie otvoreného a nediskriminačného prístupu k výstupom financovaných projektov, s výnimkou ak sa v odôvodnených a primeraných prípadoch považuje za vhodné iné riešenie. |
(22) |
Harmonický, inkluzívny a stabilný pokrok k dosiahnutiu digitálnej transformácie a digitálnych cieľov v Únii si vyžaduje komplexnú, odolnú, spoľahlivú, flexibilnú a transparentnú formu riadenia, založenú na úzkej spolupráci a koordinácii medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a členskými štátmi. Primeraným mechanizmom by sa mala zabezpečiť koordinácia konvergencie, výmena najlepších postupov, ako aj súlad a účinnosť politík a opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a zároveň by sa ním mala stimulovať aktivácia vhodných synergií medzi fondmi Únie a vnútroštátnymi fondmi, ako aj medzi iniciatívami a programami Únie. Na tento účel by Komisia mohla členským štátom poskytnúť usmernenia a podporu, pokiaľ ide o to, ako čo najlepšie využiť najvhodnejšie typy synergií. Na uvedený účel je potrebné stanoviť ustanovenia o mechanizme monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykonáva digitálny kompas. Takýto mechanizmus by mal zohľadňovať rozmanitosť situácií v jednotlivých členských štátoch a v rámci nich, mal by byť primeraný, najmä pokiaľ ide o administratívnu záťaž, a mal by umožniť členským štátom, aby pri stanovovaní svojich vnútroštátnych cieľov uplatňovali vyššiu úroveň ambícií. |
(23) |
Mechanizmus monitorovania a spolupráce, ktorými sa vykonáva digitálny kompas by mal byť vylepšený systém monitorovania v záujme zistenia nedostatkov v rámci strategických digitálnych kapacít Únie. Zahŕňať by mal aj mechanizmus podávania správ, a to okrem iného o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí, ako aj o všeobecnejšom stave súladu so všeobecnými cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí. Mal by sa ním vytvoriť rámec spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom identifikovať riešenia slabých stránok a navrhnúť cielené opatrenia, pokiaľ ide o účinné prostriedky nápravy. |
(24) |
Index DESI by sa mal stať súčasťou správy o stave digitálneho desaťročia (ďalej len „správa o digitálnom desaťročí“) a mal by sa používať na monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov. Takéto monitorovanie by malo zahŕňať analýzu ukazovateľov, ktorými sa meria pokrok na úrovni členských štátov, vnútroštátnych politík a iniciatív zameraných na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí, ako aj horizontálne a tematické analýzy, ktorými sa bude sledovať digitálna transformácia hospodárstiev únie a hodnotiť pokrok, ktorý v rámci nej členské štáty dosiahli. Rozmery a ukazovatele indexu DESI by sa predovšetkým mali zosúladiť s digitálnymi cieľmi stanovenými v tomto rozhodnutí. V prípade každého digitálneho cieľa by sa vo vykonávacích aktoch, ktoré má prijať Komisia, mali stanoviť kľúčové ukazovatele výkonnosti (ďalej len „KPI“). Tieto ukazovatele KPI by sa mali v prípade potreby aktualizovať v záujme zabezpečenia neustáleho účinného monitorovania a zohľadnenia technologického vývoja. V členských štátoch by sa mal, ak je to vhodné, posilniť mechanizmus získavania údajov, aby poskytovali ucelené informácie o celkovom stave pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, ako aj informácie o príslušných politikách, programoch a iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, a mal by, ak je to možné, zahŕňať údaje rozčlenené podľa pohlavia a regiónov v súlade s právom Únie a s vnútroštátnym právom. Komisia by na základe svojich preskúmaní mala v náležitých prípadoch po konzultácii s členskými štátmi vypracovať harmonogram pre budúce potreby v oblasti získavania údajov. Komisia by pri stanovení indexu DESI mala vychádzať predovšetkým z oficiálnych štatistík zozbieraných v rámci rôznych prieskumov Únie o informačnej spoločnosti podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 (13) a (EÚ) 2019/2152 (14). Na získavanie údajov v prípade relevantných ukazovateľov, ktoré sa nemerajú v prieskumoch Únie ani nezískavajú v rámci iného podávania správ, ako napríklad v rámci stratégie v oznámení Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu vrátane jej ročného preskúmania výkonnosti MSP, by Komisia mala použiť osobitné štúdie. Vymedzenia týkajúce sa digitálnych cieľov podľa tohto rozhodnutia nepredstavujú precedens pre ukazovatele KPI a v žiadnom prípade nebránia nadchádzajúcemu meraniu pokroku pri dosahovaní týchto cieľov prostredníctvom ukazovateľov KPI. |
(25) |
Aby boli spoluzákonodarcovia informovaní o pokroku digitálnej transformácie v Únii, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať výročnú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej uvedie prehľad a analýzu digitálnej transformácie Únie a hodnotenie pokroku dosiahnutého v súvislosti so všeobecnými cieľmi tohto rozhodnutia a digitálnymi cieľmi na obdobie do roku 2030. Správa o digitálnom desaťročí, najmä index DESI, by mala slúžiť ako podklad pre európsky semester vrátane aspektov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, zatiaľ čo odporúčané politiky, opatrenia a kroky zahrnuté do správy o digitálnom desaťročí by mali dopĺňať odporúčania pre jednotlivé krajiny. |
(26) |
Index DESI od roku 2019 začleňuje parameter ženy do hodnotiacej tabuľky digitálnej oblasti, v ktorej sa na základe 12 ukazovateľov posudzuje výkonnosť členských štátov v oblasti používania internetu, zručností používateľov internetu, ako aj špecializovaných zručností a zamestnanosti. Zahrnutie parametra ženy do hodnotiacej tabuľky v digitálnej oblasti a do správy o digitálnom desaťročí by malo umožniť monitorovanie digitálnych rodových rozdielov. |
(27) |
Komisia by mala predovšetkým vo svojej správe o digitálnom desaťročí informovať o tom, ako účinne sa všeobecné ciele tohto rozhodnutia premietajú do politík, opatrení alebo krokov, ako aj o pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov, pričom by mala podrobne uviesť mieru pokroku, ktorý Únia dosiahla v kontexte plánovaných trajektórií pre každý cieľ, posúdiť úsilie potrebné na dosiahnutie každého cieľa vrátane nedostatočných investícií do digitálnych kapacít a inovácií, ako aj zvýšiť informovanosť o opatreniach potrebných na zvýšenie digitálnej suverenity na základe otvorenosti. V správe by sa malo uviesť aj posúdenie vykonávania príslušných regulačných návrhov a posúdenie opatrení prijatých na úrovni Únie a členských štátov. |
(28) |
Na základe posúdenia Komisie by sa v správe mali uviesť konkrétne odporúčané politiky, opatrenia a kroky. Komisia by pri odporúčaní politík, opatrení alebo krokov v správe mala zohľadniť najnovšie dostupné údaje, prijaté spoločné záväzky, politiky a opatrenia vymedzené členskými štátmi, ako aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s odporúčanými opatreniami identifikovanými v predchádzajúcich správach a riešenými prostredníctvom mechanizmu spolupráce. Komisia by okrem toho mala zohľadniť rozdiely v potenciáli jednotlivých členských štátov prispievať k digitálnym cieľom, ako aj politiky, opatrenia a kroky, ktoré sú už zavedené a považujú sa za primerané na dosahovanie týchto cieľov, hoci sa ich účinky ešte neprejavili. |
(29) |
S cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli všeobecné ciele a digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí, a aby všetky členské štáty účinne prispievali k naplneniu tohto zámeru, by sa mala prostredníctvom navrhnutia a vykonávania mechanizmu monitorovania a spolupráce zabezpečiť výmena informácií a najlepších postupov v rámci konštruktívneho a inkluzívneho dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou. Komisia by mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament včas informovaný o výsledku dialógu. |
(30) |
Komisia by spoločne s členskými štátmi mala stanoviť plánované trajektórie, ktoré Únii umožnia dosiahnuť digitálne ciele stanovené v tomto rozhodnutí. Členské štáty by potom mali tieto plánované trajektórie, ak je to možné, premietnuť do vnútroštátnych plánovaných trajektórií a v náležitých prípadoch by mali náležite zohľadniť regionálny rozmer. Odlišný potenciál a odlišné východiskové pozície jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o prispievanie k digitálnym cieľom, by sa mali zohľadniť a premietnuť vo vnútroštátnych plánovaných trajektóriách. Vnútroštátne plánované trajektórie by mali prispieť k posúdeniu priebežného pokroku na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. |
(31) |
S cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by členské štáty mali Komisii predložiť vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia na obdobie do roku 2030 (ďalej len „vnútroštátne plány “), v ktorých, ak je to možné a merateľné na vnútroštátnej úrovni, navrhnú vnútroštátne plánované trajektórie a opíšu všetky nástroje plánované, prijaté alebo vykonané v záujme prispievania k dosiahnutiu všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí na úrovni Únie. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť do svojich vnútroštátnych plánov informácie o politikách, opatreniach a krokoch, ktoré sa majú prijať na regionálnej úrovni. Vnútroštátne plány by sa mali vypracovať po konzultácii s kľúčovými zainteresovanými stranami, ako sú podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálni partneri, občianska spoločnosť vrátane starších a mladých ľudí, ako aj miestni a regionálni zástupcovia, a mali by byť kľúčovým nástrojom na koordináciu politík členských štátov a zabezpečenie predvídateľnosti na trhu. Členské štáty by mali zohľadniť príslušné odvetvové iniciatívy na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni a podporovať súlad s nimi. Záväzok členského štátu predložiť vnútroštátny plán s cieľom prispieť k dosahovaniu digitálnych cieľov na úrovni Únie nebráni tomu istému členskému štátu v navrhovaní a vykonávaní stratégií na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ani v tom, aby sa špecializoval na určité priemyselné alebo digitálne oblasti. |
(32) |
Počas cyklov spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by členské štáty mohli navrhnúť úpravy svojich vnútroštátnych plánov, aby zohľadnili vývoj digitálnej transformácie na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni a aby reagovali predovšetkým na politiky, opatrenia a kroky odporúčané Komisiou. S cieľom podporiť konzistentný a porovnateľný prístup vo všetkých členských štátoch a uľahčiť prípravu ich vnútroštátnych plánov by Komisia mala poskytnúť usmernenia, v ktorých sa podrobnejšie stanovia kľúčové prvky štruktúry vnútroštátneho plánu, a najmä spoločné prvky, ktoré by mali obsahovať všetky vnútroštátne plány. V usmerneniach by sa malo stanoviť aj všeobecné smerovanie, ktoré majú členské štáty dodržiavať pri vypracúvaní svojich vnútroštátnych plánovaných trajektórií. |
(33) |
Mechanizmus monitorovania a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi by sa mal začať posúdením ich vnútroštátnych plánov a mal by vychádzať z poskytnutých údajov a posúdenia vykonaného v správe o digitálnom desaťročí, ako aj zo spätnej väzby prijatej od príslušných zainteresovaných strán, ako sú podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálni partneri, občianska spoločnosť, ako aj regionálni a miestni zástupcovia. |
(34) |
V časovom rámci spolupráce by sa mala zohľadniť potreba premietnuť výsledky predchádzajúceho cyklu spolupráce, ako aj politiky, opatrenia, kroky a prípadné úpravy vnútroštátnych plánov každé dva roky. |
(35) |
Členské štáty, pri ktorých sa v správe usúdilo, že v danej oblasti nedosiahli dostatočný pokrok, by v záujme pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov v súlade s plánovanými trajektóriami mali navrhnúť politiky, opatrenia a kroky na úpravu, ktoré zamýšľajú prijať na podporu pokroku v danej kritickej oblasti. Komisia a členské štáty by navyše mali preskúmať, akým spôsobom členské štáty spoločne aj individuálne reagovali na odporúčané politiky, opatrenia a kroky uvedené v správe z predchádzajúceho roka. Členský štát by mal mať možnosť požiadať o začatie postupu partnerského preskúmania, aby dal iným členským štátom príležitosť pripomienkovať návrhy, ktoré plánuje predložiť v rámci svojho vnútroštátneho plánu, najmä pokiaľ ide o ich vhodnosť na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Komisia by mala uľahčovať výmenu skúseností a najlepších postupov prostredníctvom postupu partnerského preskúmania. |
(36) |
Komisia a jeden alebo viaceré členské štáty alebo aspoň dva členské štáty by mali mať možnosť prijať spoločné záväzky v súvislosti s koordinovanými opatreniami, ktoré by chceli prijať na dosiahnutie digitálnych cieľov, vytvoriť viacnárodné projekty a dohodnúť sa na akýchkoľvek iných politikách, opatreniach a krokoch na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme pokroku pri dosahovaní uvedených cieľov v súlade s plánovanými trajektóriami. Spoločný záväzok je iniciatíva v oblasti spolupráce, najmä s cieľom prispieť k dosiahnutiu všeobecných a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí. Na viacnárodných projektoch a na Konzorciu pre európsku digitálnu infraštruktúru (ďalej len „EDIC“) by sa mali zúčastniť najmenej tri členské štáty. |
(37) |
Pri monitorovaní dosahovania všeobecných a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí sú Komisia a členské štáty povinné lojálne spolupracovať v súlade s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. Je preto potrebné, aby členské štáty náležite reagovali na každú výzvu Komisie na spoluprácu, najmä ak existuje značná odchýlka od vnútroštátnej plánovanej trajektórie členského štátu alebo ak sa takáto odchýlka počas dlhšieho obdobia neriešila. |
(38) |
Na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí je kľúčové účinné vykonávanie odporúčaných politík, opatrení a krokov, ako aj vnútroštátnych plánov a ich úprav. Štruktúrovaný dialóg s jednotlivými členskými štátmi je nevyhnutný na usmernenie a podporu týchto členských štátov pri určovaní a vykonávaní vhodných opatrení na dosiahnutie pokroku smerom k dosiahnutiu ich vnútroštátnych plánovaných trajektórií, najmä ak členské štáty považujú za potrebné upraviť svoje vnútroštátne plány na základe politík, opatrení alebo krokov odporúčaných Komisiou. Komisia by mala náležite informovať Európsky parlament a Rada, najmä pokiaľ ide o proces a výsledky štruktúrovaného dialógu. |
(39) |
V záujme zabezpečenia transparentnosti a verejnej účasti by Komisia mala komunikovať so všetkými zainteresovanými stranami. Komisia by na tento účel mala úzko spolupracovať so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a verejných a súkromných aktérov, ako sú verejnoprávne subjekty v odvetví vzdelávania a odbornej prípravy alebo zdravotníctva, a mala by s nimi konzultovať opatrenia na zrýchlenie digitálnej transformácie na úrovni Únie. Komisia by mala byť pri konzultáciách so zainteresovanými stranami čo najinkluzívnejšia a mala by zapájať tie orgány, ktoré majú zásadný význam pri podpore účasti dievčat a žien na digitálnom vzdelávaní a v profesionálnej kariére, s cieľom podporovať rodovo vyvážený prístup pri vykonávaní vnútroštátnych plánov členskými štátmi. Zapojenie zainteresovaných strán je dôležité aj na úrovni členských štátov, predovšetkým pri prijímaní ich vnútroštátnych plánov a ich prípadných úprav. Komisia a členské štáty by na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni mali včas a primerane k dostupným zdrojom zapojiť podnikateľské organizácie vrátane zástupcov MSP, sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť. |
(40) |
Viacnárodné projekty by mali umožniť rozsiahle intervencie v kľúčových oblastiach nevyhnutné na dosiahnutie digitálnych cieľov stanovených v tomto rozhodnutí, a to najmä prostredníctvom združovania zdrojov Únie, členských štátov a vo vhodných prípadoch súkromných zdrojov. Ak je to potrebné na dosiahnutie digitálnych cieľov, členské štáty by mali mať možnosť zapojiť tretie krajiny pridružené k priamo riadenému programu Únie, ktorý podporuje digitálnu transformáciu Únie. Viacnárodné projekty by sa mali vykonávať koordinovane v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. Komisia by mala zohrávať ústrednú úlohu pri urýchľovaní vykonávania viacnárodných projektov tým, že v rámci kategórií projektov orientačne uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu identifikuje viacnárodné projekty pripravené na vykonávanie, a pri poskytovaní poradenstva členským štátom, pokiaľ ide o výber najvhodnejšieho existujúceho mechanizmu vykonávania, výber zdrojov financovania a ich kombinácie a iné strategické otázky súvisiace s vykonávaním týchto projektov. Komisia by v náležitých prípadoch mala poskytnúť usmernenia týkajúce sa zriadenia konzorcia EDIC ako vykonávacieho mechanizmu. Členské štáty, ktoré si to želajú, môžu tiež spolupracovať alebo prijímať koordinované opatrenia v iných oblastiach, než sú oblasti uvedené v tomto rozhodnutí. |
(41) |
Verejná podpora viacnárodných projektov by sa mala použiť najmä na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií primeraným spôsobom a bez toho, aby sa narušili rovnaké podmienky alebo zdvojovalo alebo vytesňovalo súkromné financovanie. Viacnárodné projekty by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť vykonávané v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie. |
(42) |
Viacnárodné projekty by mali byť schopné účinne prilákať a kombinovať rôzne zdroje financovania Únie a členských štátov a v náležitých prípadoch finančné prostriedky z tretích krajín pridružených k priamo riadenému programu Únie, ktorý podporuje digitálnu transformáciu Únie, pričom by sa medzi nimi, pokiaľ je to možné, mali hľadať synergie. Malo by byť najmä možné kombinovať finančné prostriedky z centrálne riadených programov Únie so zdrojmi vyčlenenými členskými štátmi vrátane, vrátane, za určitých podmienok, príspevkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako sa vysvetľuje v časti 3 usmernenia Komisie pre členské štáty týkajúceho sa ich národných plánov obnovy a odolnosti, ako aj príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Vždy, keď je to odôvodnené povahou konkrétneho viacnárodného projektu, by malo byť možné povoliť tiež príspevky od iných subjektov, ako sú Únia a členské štáty, vrátane súkromných príspevkov. |
(43) |
Komisia by v spolupráci s členskými štátmi a v postavení koordinátora viacnárodných projektov mala pomáhať členským štátom pri identifikácii ich záujmov v rámci viacnárodných projektov, poskytovať nezáväzné usmernenia k výberu optimálnych mechanizmov vykonávania a pomáhať pri vykonávaní, čím prispeje k najširšej možnej účasti. Komisia by mala takúto podporu poskytovať, pokiaľ členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na viacnárodnom projekte, nevznesú námietky. Komisia by vždy mala konať v spolupráci so zúčastnenými členskými štátmi. |
(44) |
Na účely vykonávania konkrétneho viacnárodného projektu by Komisia mala mať možnosť zriadiť na základe žiadosti dotknutých členských štátov a po posúdení tejto žiadosti konzorcium EDIC. |
(45) |
Hostiteľský členský štát by mal určiť, či konzorcium EDIC spĺňa požiadavky na to, aby mohlo byť uznané za medzinárodnú organizáciu podľa článku 143 písm. g) a článku 151 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES (15) a za medzinárodnú organizáciu podľa článku 12 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2008/118/ES (16). |
(46) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti a zriadenie konzorcií EDIC. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17). |
(47) |
Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na opatrenia prijaté členskými štátmi, ktoré sa týkajú národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti alebo obrany, |
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Predmet úpravy
1. Týmto rozhodnutím sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 a stanovuje sa mechanizmus monitorovania a spolupráce k danému programu, ktorý je určený na:
a) |
vytvorenie prostredia priaznivého pre inovácie a investície stanovením jasného smerovania digitálnej transformácie Únie a plnenia digitálnych cieľov na úrovni Únie do roku 2030 na základe merateľných ukazovateľov; |
b) |
štruktúrovanie a stimuláciu spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a členskými štátmi; |
c) |
podporu konzistentnosti, porovnateľnosti, transparentnosti a úplnosti monitorovania a podávania správ zo strany Únie. |
2. Týmto rozhodnutím sa stanovuje rámec pre viacnárodné projekty.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. |
„index digitálnej ekonomiky a spoločnosti“ alebo „DESI““ je ročný súbor analýz a ukazovateľov merania, na základe ktorého Komisia monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Únie a členských štátov vo viacerých politických rozmeroch vrátane ich pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov stanovených v článku 4; |
2. |
„viacnárodné projekty“ sú rozsiahle projekty, ktorými sa uľahčuje dosahovanie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, ktorých súčasťou je financovanie zo strany Únie a členských štátov, v súlade s článkom 10; |
3. |
„štatistika“ je štatistika v zmysle článku 3bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (18); |
4. |
„postup partnerského posúdenia“ je mechanizmus, prostredníctvom ktorého si členské štáty vymieňajú najlepšie postupy týkajúce sa konkrétnych aspektov politík, opatrení a krokov navrhnutých daným členským štátom, a najmä ich efektívnosti a vhodnosti prispievať k dosiahnutiu špecifického cieľa v rámci digitálnych cieľov stanovených v článku 4, v kontexte spolupráce podľa článku 8; |
5. |
„plánovaná trajektória“ je plánovaná cesta k danému digitálnemu cieľu do roku 2030 v záujme dosiahnutia digitálnych cieľov stanovených v článku 4na základe historických údajov, ak sú k dispozícii; |
6. |
„okrajové uzly“ sú kapacita v oblasti distribuovaného spracúvania údajov pripojená k sieti a umiestnená v blízkosti fyzického koncového bodu, kde sa údaje vytvárajú alebo priamo v ňom, ktorá ponúka distribuované výpočtové a úložné kapacity na spracúvanie údajov s malým oneskorením; |
7. |
„digitálna intenzita“ je súhrnná hodnota priradená podniku na základe počtu technológií, ktoré tento podnik používa, podľa hodnotiacej tabuľky rôznych technológií v súlade s indexom DESI; |
8. |
„kľúčové verejné služby“ sú základné služby poskytované verejnými subjektami fyzickým osobám pri ich významných životných udalostiach a právnickým osobám v rámci ich profesionálneho životného cyklu; |
9. |
„pokročilé digitálne zručnosti“ sú zručnosti a odborné spôsobilosti, ktoré si vyžadujú vedomosti a skúsenosti potrebné na pochopenie, navrhovanie, vývoj, správu, testovanie, zavádzanie, používanie a údržbu digitálnych technológií, produktov a služieb; |
10. |
„základná digitálna zručnosť“ je schopnosť vykonávať digitálnymi prostriedkami aspoň jednu činnosť súvisiacu s týmito oblasťami: informácie, komunikácia a spolupráca, tvorba obsahu, bezpečnosť a osobné údaje a riešenie problémov; |
11. |
„jednorožec“ je buď:
|
12. |
„malý alebo stredný podnik“ alebo „MSP“ je mikropodnik alebo malý alebo stredný podnik v zmysle článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (19). |
Článok 3
Všeobecné ciele politického programu digitálne desaťročie do roku 2030
1. Európsky parlament, Rada, Komisia a členské štáty spolupracujú na podpore a dosahovaní týchto všeobecných cieľov na úrovni Únie (ďalej len „všeobecné ciele“):
a) |
podporovať inkluzívne, transparentné a otvorené digitálne prostredie zamerané na človeka a založené na základných právach, v ktorom bezpečné a interoperabilné digitálne technológie a služby dodržujú a posilňujú zásady, práva a hodnoty Únie a sú prístupné pre všetkých a všade v Únii; |
b) |
posilniť kolektívnu odolnosť členských štátov a preklenúť digitálnu priepasť, dosiahnuť rodovú a geografickú vyváženosť podporou trvalých príležitostí pre všetkých jednotlivcov, rozvíjať základné a pokročilé digitálne zručnosti a kompetencie, a to aj prostredníctvom odborného vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, a podporovať rozvoj vysokovýkonných digitálnych kapacít v rámci horizontálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy; |
c) |
zabezpečiť digitálnu suverenitu Únie na základe otvorenosti, najmä prostredníctvom bezpečných a prístupných digitálnych a dátových infraštruktúr schopných efektívne uchovávať, prenášať a spracúvať veľké objemy údajov, ktoré umožňujú ďalší technologický vývoj, podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu a hospodárstva Únie, najmä MSP, a odolnosť hodnotových reťazcov Únie ako aj posilniť ekosystém startupov a hladké fungovanie európskych centier digitálnych inovácií; |
d) |
podporovať zavádzanie a využívanie digitálnych spôsobilostí s cieľom zmenšovať geografickú digitálnu priepasť a umožniť prístup k digitálnym technológiám a údajom za otvorených, prístupných a spravodlivých podmienok, aby sa dosiahla vysoká úroveň digitálnej intenzity a inovácie v podnikoch v Únii, najmä v startupoch a v MSP; |
e) |
rozvíjať komplexný a udržateľný ekosystém interoperabilných digitálnych infraštruktúr, v ktorom bude vysoko výkonná výpočtová technika, edge, cloud, kvantová výpočtová technika, umelá inteligencia, správa údajov a sieťové prepojenie fungovať v súčinnosti, s cieľom podporiť ich zavádzanie v podnikoch v Únii a vytvárať príležitosti pre rast a pracovné miesta prostredníctvom výskumu, vývoja a inovácie, a zabezpečiť, aby Únia mala konkurencieschopnú, bezpečnú a udržateľnú dátovú cloudovú infraštruktúru s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia, ktorá je v súlade s pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov; |
f) |
presadzovať digitálne regulačné prostredie Únie na podporu schopnosti podnikov Únie, najmä MSP, spravodlivo súťažiť v rámci globálnych hodnotových reťazcov; |
g) |
zabezpečiť, aby mal každý možnosť online účasti na demokratickom živote a aby verejné služby, služby zdravotnej starostlivosti a opatrovateľské služby boli prístupné aj v dôveryhodnom a bezpečnom online prostredí pre každého, najmä pre znevýhodnené skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím a osôb vo vidieckych a odľahlých oblastiach, a aby sa ponúkali inkluzívne, efektívne, interoperabilné a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi bezpečnosti a ochrany súkromia; |
h) |
zabezpečiť, aby sa digitálne infraštruktúry a technológie vrátane ich dodávateľských reťazcov stali udržateľnejšími, odolnejšími a efektívnejšie využívali energiu a zdroje, s cieľom minimalizovať ich negatívny environmentálny a sociálny vplyv, a prispieť k udržateľnému obehovému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a spoločnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou, a to aj podporou výskumu a inovácie, ktoré prispievajú k tomuto cieľu, a vypracovaním metodík na meranie energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov v digitálnom priestore; |
i) |
vytvárať pre používateľov počas digitálnej transformácie v celej Únii spravodlivé a nediskriminačné podmienky posilňovaním synergií medzi súkromnými a verejnými investíciami a využívaním finančných prostriedkov Únie a vnútroštátnych finančných prostriedkov a vytvorením predvídateľných regulačných a podporných prístupov, ktoré zahŕňajú aj regionálnu a miestnu úroveň; |
j) |
zabezpečiť, aby sa koordinovane a súdržne zohľadňovali všetky politiky a programy, ktoré sú dôležité na dosiahnutie digitálnych cieľov stanovených v článku 4, a mohli tak naplno prispievať k európskej zelenej a digitálnej transformácii, a zároveň zabrániť prekrývaniu a minimalizovať administratívne zaťaženie; |
k) |
zlepšiť odolnosť voči kybernetickým útokom, prispieť k zvýšeniu povedomia o rizikách a k informovanosti o procesoch kybernetickej bezpečnosti, a zvýšiť úsilie verejných a súkromných organizácií o dosiahnutie aspoň základných úrovní kybernetickej bezpečnosti. |
2. Pri spolupráci zameranej na dosiahnutie všeobecných cieľov stanovených v tomto článku členské štáty a Komisia zohľadnia digitálne zásady a práva stanovené v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách pre digitálne desaťročie.
Článok 4
Digitálne ciele
1. Európsky parlament, Rada, Komisia a členské štáty spolupracujú, s cieľom dosiahnuť v Únii do roku 2030 tieto digitálne ciele (ďalej len „digitálne ciele“):
1. |
digitálne zručná populácia a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci s cieľom dosiahnuť rodovú rovnováhu, kde:
|
2. |
bezpečné, odolné, výkonné a udržateľné digitálne infraštruktúry, kde:
|
3. |
digitálna transformácia podnikov, kde:
|
4. |
digitalizácia verejných služieb, kde:
|
2. Komisia preskúma digitálne ciele a príslušné vymedzenia do 30. júna 2026, pričom zohľadní najmä informácie predložené členskými štátmi v súlade s článkom 5 ods. 2 a článkami 7, 8 a 9. Komisia predloží správu o výsledku tohto preskúmania Európskemu parlamentu a Rade a v prípade, že to bude považovať za potrebné s cieľom reagovať na technický, hospodársky a spoločenský vývoj v záujme dosiahnutia úspešnej digitálnej transformácie Únie, predloží legislatívny návrh na zmenu digitálnych cieľov.
Článok 5
Monitorovanie pokroku
1. Komisia monitoruje pokrok Únie vo vzťahu k všeobecným cieľom a digitálnym cieľom. Komisia na tento účel vychádza z indexu DESI a prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví ukazovatele KPI pre každý digitálny cieľ. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2
2. Členské štáty Komisii včas poskytnú potrebné štatistiky a údaje, ktoré sa vyžadujú na účinné monitorovanie digitálnej transformácie a miery dosiahnutia digitálnych cieľov. Uvedené údaje sa, ak je to možné, rozčlenia podľa pohlavia a podľa regiónov v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom. Ak príslušné štatistiky z členských štátov nie sú k dispozícii, Komisia môže po konzultácii s členskými štátmi použiť alternatívnu metodiku získavania údajov, ako sú štúdie alebo priame získavanie údajov z členských štátov, okrem iného s cieľom zabezpečiť, aby boli na regionálnej úrovni riadne zdokumentované. Použitie tejto alternatívnej metodiky získavania údajov nemá vplyv na úlohy Komisie (Eurostatu) stanovené v rozhodnutí Komisie 2012/504/EÚ (20).
3. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi stanoví na úrovni Únie plánované trajektórie pre každý z digitálnych cieľov. Uvedené plánované trajektórie slúžia ako základ pre monitorovanie Komisie podľa odseku 1 a vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia členských štátov (ďalej len „vnútroštátne plány“). V prípade potreby a s ohľadom na technický, hospodársky alebo spoločenský vývoj Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi aktualizuje jednu alebo viaceré z týchto plánovaných trajektórií. Komisia včas podá Európskemu parlamentu a Rade správu o plánovaných trajektóriách na úrovni Únie a ich aktualizáciách.
Článok 6
Správa o pokroku digitálneho desaťročia
1. Komisia každoročne predloží a predstaví Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o stave digitálneho desaťročia (ďalej len „správa o digitálnom desaťročí“). Správa o digitálnom desaťročí zahŕňa pokrok dosiahnutý v súvislosti s digitálnou transformáciou Únie a indexom DESI.
Komisia predloží prvú správu o digitálnom desaťročí do 9. januára 2024.
2. Komisia v správe o digitálnom desaťročí uvedie posúdenie pokroku digitálnej transformácie Únie vo vzťahu k digitálnym cieľom, ako aj stav súlade so všeobecnými cieľmi. Vykonané posúdenie pokroku vychádza predovšetkým z analýzy a ukazovateľov KPI v indexe DESI v porovnaní s plánovanými trajektóriami na úrovni Únie a vnútroštátnymi plánovanými trajektóriami, pričom sa v náležitých prípadoch a ak je to možné zohľadní analýza regionálneho rozmeru. Posúdenie dosiahnutého pokroku vychádza v náležitých prípadoch aj z vytvorenia viacnárodných projektov a pokroku, ktorý sa v súvislosti s nimi dosiahol.
3. Komisia v správe o digitálnom desaťročí identifikuje výrazné medzery a nedostatky a odporučí politiky, opatrenia a kroky, ktoré majú členské štáty prijať v oblastiach, v ktorých nebol pokrok dostatočný na dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov. Tieto odporúčané politiky, opatrenia alebo kroky sa môžu týkať predovšetkým:
a) |
úrovne ambícií príspevkov a iniciatív navrhnutých členskými štátmi v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov a digitálnych cieľov; |
b) |
politík, opatrení a krokov na úrovni členského štátu, v relevantných prípadoch aj s regionálnym rozmerom, a iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom; |
c) |
akýchkoľvek ďalších politík, opatrení alebo krokov, ktoré môžu byť potrebné pri úprave vnútroštátnych plánov; |
d) |
vzájomného pôsobenia a konzistentnosti existujúcich a plánovaných politík, opatrení a krokov. |
4. V správe o digitálnom desaťročí sa zohľadnia spoločné záväzky uvedené v článku 8 ods. 4, ako aj ich plnenie.
5. V správe o digitálnom desaťročí sa uvedú informácie o pokroku v súvislosti s odporúčanými politikami, opatreniami alebo krokmi uvedenými v odseku 3 tohto článku a vzájomne dohodnutými závermi podľa článku 8 ods. 7 a ich vykonávaním.
6. V správe o digitálnom desaťročí sa posúdi potreba akýchkoľvek ďalších politík, opatrení alebo krokov, ktoré sa môžu vyžadovať na úrovni Únie.
Článok 7
Vnútroštátne strategické plány digitálneho desaťročia
1. Každý členský štát do 9. októbra 2023 predloží Komisii svoj vnútroštátny plán. Tieto vnútroštátne plány musia byť v súlade so všeobecnými cieľmi a s digitálnymi cieľmi a prispievajú k ich dosahovaniu na úrovni Únie. Členské štáty zohľadnia príslušné odvetvové iniciatívy a podporia súlad s týmito iniciatívami.
2. Každý vnútroštátny plán obsahuje tieto prvky:
a) |
hlavné plánované, prijaté a vykonané politiky, opatrenia a kroky, ktoré prispievajú k dosiahnutiu všeobecných cieľov a digitálnych cieľov; |
b) |
vnútroštátne plánované trajektórie, ktoré prispievajú k dosiahnutiu príslušných digitálnych cieľov uvedených v článku 4 a sú merateľné na vnútroštátnej úrovni, pričom regionálny rozmer sa, ak je to možné, zohľadňuje vo vnútroštátnych plánoch; |
c) |
načasovanie a očakávaný vplyv na dosiahnuté všeobecné ciele a digitálne ciele plánovaných, prijatých a vykonaných politík, opatrení a krokov uvedených v písmene a); |
3. Politiky, opatrenia a kroky uvedené v odseku 2 určujú jednu alebo viaceré z týchto situácií:
a) |
príslušné priamo uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo; |
b) |
jeden záväzok alebo viaceré záväzky prijaté na prijatie uvedených politík, opatrení alebo krokov; |
c) |
pridelené verejné finančné zdroje; |
d) |
mobilizované ľudské zdroje; |
e) |
akékoľvek iné kritické umožňujúce faktory týkajúce sa dosahovania všeobecných cieľov a digitálnych cieľov, ktoré tieto politiky, opatrenia a kroky predstavujú. |
4. Členské štáty poskytnú vo svojich vnútroštátnych plánoch odhad investícií a zdrojov potrebných na to, aby sa prispelo k dosiahnutiu všeobecných cieľov a digitálnych cieľov, ako aj všeobecný opis zdrojov týchto investícií, či už súkromných alebo verejných, a to v relevantných prípadoch vrátane plánovaného využitia programov a nástrojov Únie. Súčasťou vnútroštátnych plánov môžu byť návrhy viacnárodných projektov.
5. Členské štáty môžu vypracovať regionálne plány. Členské štáty sa usilujú o zosúladenie týchto regionálnych plánov so svojimi vnútroštátnymi plánmi a môžu ich začleniť do vnútroštátnych plánov s cieľom zabezpečiť, aby sa všeobecné ciele a digitálne ciele plnili na celom ich území.
6. Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich vnútroštátnych plánoch zohľadnili najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra. Pri úpravách vnútroštátnych plánov sa v čo najväčšej miere zohľadnia odporúčané politiky, opatrenia a kroky podľa článku 6 ods. 3
7. Komisia poskytne členským štátom pri vypracúvaní ich vnútroštátnych plánov usmernenia a podporu, aj pokiaľ ide, ak je to možné, o spôsob, ako stanoviť na vnútroštátnej úrovni vhodné plánované trajektórie, ktorými možno účinne prispieť k dosiahnutiu plánovaných trajektórií na úrovni Únie, zohľadňujúc pritom, ak je to možné, regionálny rozmer.
Článok 8
Mechanizmy spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi
1. Komisia a členské štáty navzájom úzko spolupracujú s cieľom identifikovať spôsoby riešenia nedostatkov v oblastiach, v ktorých Komisia a členské štáty považujú pokrok za nedostatočný na dosiahnutie jedného alebo viacerých digitálnych cieľov alebo v ktorých sa na základe výsledkov správy o digitálnom desaťročí zistili významné medzery a nedostatky. V rámci tejto analýzy sa zohľadnia predovšetkým rôzne schopnosti členských štátov prispievať k dosiahnutiu niektorých digitálnych cieľov, ako aj riziko, že oneskorenia v prípade dosahovania niektorých z týchto cieľov môžu mať nepriaznivý účinok na dosahovanie iných digitálnych cieľov.
2. Komisia a členské štáty sa usilujú o to, aby do dvoch mesiacov od uverejnenia správy o digitálnom desaťročí prediskutovali predbežné pripomienky členského štátu, a to najmä v súvislosti s politikami, opatreniami a krokmi, ktoré Komisia odporúča vo svojej správe.
3. Dotknuté členské štáty do piatich mesiacov od uverejnenia druhej správy o digitálnom desaťročí a potom každý druhý rok predložia Komisii úpravy svojich vnútroštátnych plánov pozostávajúce z politík, opatrení a krokov, ktoré zamýšľajú prijať, v relevantných prípadoch vrátane návrhov viacnárodných projektov s cieľom podporiť pokrok v dosahovaní všeobecných cieľov a v oblastiach, ktorých sa týkajú digitálne ciele. Ak sa členský štát domnieva, že nie sú potrebné žiadne kroky a že jeho vnútroštátny plán si nevyžaduje aktualizáciu, oznámi svoje dôvody Komisii.
4. Komisia a členské štáty alebo aspoň dva členské štáty môžu kedykoľvek v priebehu spolupráce na základe tohto článku prijať spoločné záväzky, konzultovať politiky, opatrenia alebo kroky s inými členskými štátmi alebo vytvoriť viacnárodné projekty v súlade s článkom 10. Komisia a jeden alebo viaceré členské štáty, alebo aspoň dva členské štáty môžu prijať takéto spoločné záväzky. Takéto viacnárodné projekty zahŕňajú účasť aspoň troch členských štátov v súlade s článkom 10. Členské štáty môžu takisto požiadať o začatie postupu partnerského preskúmania týkajúceho sa konkrétnych aspektov ich politík, opatrení alebo krokov, a najmä vhodnosti týchto politík, opatrení alebo krokov z hľadiska prispievania k dosiahnutiu konkrétneho digitálneho cieľa, ako aj na účely splnenia povinností a vykonávania úloh stanovených v tomto rozhodnutí. Výsledok postupu partnerského preskúmania sa môže zahrnúť do nasledujúcej správy o digitálnom desaťročí, ak s tým dotknutý členský štát súhlasí.
5. Komisia informuje členské štáty o odporúčaných politikách, opatreniach a krokoch, ktoré zamýšľa zahrnúť do správy o digitálnom desaťročí, ešte pred uverejnením správy.
6. Komisia a členské štáty navzájom úzko spolupracujú s cieľom plniť povinnosti a vykonávať úlohy stanovené v tomto rozhodnutí. Každý členský štát môže na tento účel začať dialóg buď s Komisiou alebo s Komisiou a ostatnými členskými štátmi o akejkoľvek téme relevantnej z hľadiska dosiahnutia všeobecných cieľov a digitálnych cieľov. Komisia poskytne všetku potrebnú technickú pomoc, služby a expertízu a zabezpečí štruktúrovanú výmenu informácií a najlepších postupov a napomáha pri koordinácii.
7. V prípade významnej alebo pokračujúcej odchýlky od vnútroštátnych plánovaných trajektórií môže Komisia alebo dotknutý členský štát iniciovať vzájomný štruktúrovaný dialóg.
Tento štruktúrovaný dialóg sa zakladá na osobitnej analýze toho, ako by takáto odchýlka mohla vzhľadom na dôkazy a údaje uvedené v správe o digitálnom desaťročí ovplyvniť kolektívne dosahovanie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov. Cieľom štruktúrovaného dialógu je poskytnúť usmernenia a podporiť dotknutý členský štát pri určovaní vhodných úprav jeho vnútroštátneho plánu alebo akýchkoľvek iných potrebných opatrení. Výsledkom štruktúrovaného dialógu sú vzájomne dohodnuté závery, ktoré sa zohľadnia pri následných opatreniach, ktoré má prijať dotknutý členský štát. Komisia o tomto procese náležite informuje Európsky parlament a Radu a predloží im vzájomne dohodnuté závery.
Článok 9
Konzultácie so zainteresovanými stranami
1. Komisia včas, transparentným spôsobom a pravidelne konzultuje so súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov MSP, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti s cieľom získať informácie a vypracovať odporúčané politiky, opatrenia a kroky na účely vykonávania tohto rozhodnutia. Komisia uverejní výsledok konzultácií uskutočnených podľa tohto článku.
2. Členské štáty pri prijímaní svojich vnútroštátnych plánov a ich úprav včas a v súlade s vnútroštátnym právom konzultujú so súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov MSP, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti, ako aj regionálnych a miestnych zástupcov.
Článok 10
Viacnárodné projekty
1. Viacnárodné projekty uľahčujú dosiahnutie všeobecných cieľov a digitálnych cieľov.
2. Viacnárodné projekty sú zamerané na dosiahnutie jedného alebo viacero z týchto špecifických cieľov:
a) |
zlepšovanie spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi a medzi členskými štátmi pri dosahovaní všeobecných cieľov; |
b) |
posilňovanie technologickej excelentnosti, vedúceho postavenia, inovácie a konkurencieschopnosti priemyslu Únie v oblasti kritických technológií, doplnkových kombinácií technológií a digitálnych produktov, infraštruktúr a služieb, ktoré sú kľúčové pre hospodársku obnovu a rast a pre bezpečnosť a ochranu jednotlivcov; |
c) |
riešenie strategických zraniteľných miest a závislostí Únie v digitálnych dodávateľských reťazcoch s cieľom zvýšiť ich odolnosť; |
d) |
zvyšovanie dostupnosti bezpečných digitálnych riešení v oblastiach verejného záujmu a v súkromnom sektore a podpora ich čo najlepšieho využívania pri súčasnom dodržiavaní zásad technologickej neutrality; |
e) |
prispievanie k inkluzívnej a udržateľnej digitálnej transformácii hospodárstva a spoločnosti, ktorá bude prínosom pre všetkých občanov a podniky, najmä MSP, v celej Únii; |
f) |
podpora digitálnych zručností občanov prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania so zameraním na podporu rodovo vyváženej účasti na vzdelávaní a kariérnych príležitostiach. |
V prílohe sa uvádza orientačný zoznam možných oblastí činnosti, v ktorých by sa mohli vytvoriť viacnárodné projekty na riešenie týchto špecifických cieľov.
3. Do viacnárodného projektu sa zapoja aspoň tri členské štáty.
4. Členský štát, ktorý sa zúčastňuje na viacnárodnom projekte, môže vo vhodných prípadoch v súlade so svojím vnútroštátnym plánom delegovať vykonávanie svojej časti tohto projektu na región.
5. Komisia môže podľa článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 4 odporučiť, aby členské štáty navrhli viacnárodný projekt alebo aby sa zapojili do viacnárodného projektu, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, pričom zohľadní pokrok dosiahnutý pri vykonávaní príslušných vnútroštátnych plánov. Komisia a členské štáty sa takisto v rámci spoločného záväzku môžu zaviazať, že vytvoria viacnárodný projekt alebo sa doň zapoja.
Článok 11
Výber a vykonávanie viacnárodných projektov
1. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi ako prílohu k správe o digitálnom desaťročí vypracuje a uverejní strategické zásady a priority na vykonávanie viacnárodných projektov a správu o pokroku viacnárodných projektov vybraných na vykonávanie v čase uverejnenia správy o digitálnom desaťročí, pričom zohľadní návrhy viacnárodných projektov vo vnútroštátnych plánoch a spoločné záväzky.
2. K viacnárodnému projektu môžu prispieť všetky programy a investičné schémy Únie, ak to umožňujú akty, ktorými sú zriadené.
3. Tretia krajina sa môže zúčastniť na viacnárodnom projekte, ak je táto krajina pridružená k priamo riadenému programu Únie, ktorý podporuje digitálnu transformáciu Únie, a ak je jej účasť potrebná na uľahčenie dosiahnutia všeobecných cieľov a digitálnych cieľov s ohľadom na Úniu a členské štáty. Táto pridružená tretia krajina vrátane jej finančných príspevkov dodržiava pravidlá vyplývajúce z programov a investičných schém Únie, ktoré k viacnárodnému projektu prispievajú.
4. Do viacnárodných projektov môžu v náležitých prípadoch prispieť iné verejné alebo súkromné subjekty. Doplnkové súkromné príspevky prispievajú k dosiahnutiu účelu a cieľov stanovených v článku 10 ods. 1 a 2 a v relevantných prípadoch podporujú otvorený prístup k výsledkom a ich opätovné použitie v záujme občanov a podnikov v Únii.
5. Viacnárodné projekty možno vykonávať prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto mechanizmov:
a) |
spoločné podniky; |
b) |
konzorciá pre európsku výskumnú infraštruktúru; |
c) |
agentúry Únie; |
d) |
nezávisle dotknutými členskými štátmi; |
e) |
na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ; |
f) |
konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru v súlade s článkami 13 až 21; |
g) |
iné vhodné mechanizmy vykonávania. |
Článok 12
Akcelerátor viacnárodných projektov
1. Komisia na žiadosť zúčastnených členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy a po dohode so zúčastnenými členskými štátmi koordinuje vykonávanie viacnárodného projektu v súlade s odsekmi 2 až 5, pričom pôsobí ako akcelerátor viacnárodných projektov.
2. V prvom kroku koordinácie Komisia uverejní výzvu na vyjadrenie záujmu adresovanú všetkým členským štátom. Cieľom výzvy na vyjadrenie záujmu je zistiť, ktoré členské štáty sa plánujú zúčastniť na viacnárodnom projekte a aký finančný alebo nefinančný príspevok navrhujú poskytnúť.
3. Ak záujem o viacnárodný projekt vyjadria aspoň tri členské štáty a zároveň k danému projektu navrhnú finančné alebo nefinančné záväzky, Komisia v druhom kroku koordinácie po konzultácii so všetkými členskými štátmi poskytne usmernenie k výberu vhodného mechanizmu vykonávania, ku zdrojom financovania a ich kombinácii v rámci projektu, ako aj k iným strategickým aspektom súvisiacim s vykonávaním daného projektu.
4. Komisia môže členským štátom poskytnúť usmernenie k zriadeniu Konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru (ďalej len „EDIC“) podľa článku 14.
5. Komisia podporí vykonávanie viacnárodných projektov tým, že vo vhodnom prípade poskytne služby a zdroje uvedené v článku 8 ods. 6
Článok 13
Cieľ a štatút konzorcií EDIC
1. Členské štáty môžu vykonať viacnárodný projekt prostredníctvom konzorcia EDIC.
2. Pokiaľ ide o uplatňovanie stanovených práv a plnenie stanovených záväzkov člena konzorcia EDIC, každý členský štát môže byť zastúpený jedným alebo viacerými verejnými subjektmi vrátane regiónov alebo súkromných subjektov s úlohou poskytovania verejných služieb.
3. Konzorciá EDIC majú právnu subjektivitu od dátumu nadobudnutia účinnosti príslušného rozhodnutia Komisie uvedeného v článku 14 ods. 3 písm. a).
4. Konzorciá EDIC majú v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, akú právo daného členského štátu priznáva právnickým osobám. Môžu najmä nadobúdať a vlastniť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok a duševné vlastníctvo a nakladať s nimi, uzatvárať zmluvy a byť účastníkom súdnych konaní.
5. Konzorciá EDIC majú štatutárne sídlo, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý je členom poskytujúcim finančný alebo nefinančný príspevok, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1
Článok 14
Zriadenie konzorcia EDIC
1. Členské štáty, ktoré žiadajú o zriadenie konzorcia EDIC, predložia písomnú žiadosť Komisii. Žiadosť obsahuje:
a) |
žiadosť o zriadenie konzorcia EDIC adresovanú Komisii; |
b) |
navrhované stanovy konzorcia EDIC; |
c) |
technický opis viacnárodného projektu, ktorý má konzorcium EDIC vykonať; |
d) |
vyhlásenie hostiteľského členského štátu, či uznáva konzorcium EDIC za medzinárodnú organizáciu podľa článku 143 ods. 1 písm. g) a článku 151 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES a za medzinárodnú organizáciu podľa článku 12 ods. 1 písm. b) smernice 2008/118/ES, a to odo dňa zriadenia konzorcia EDIC. |
Rozsah a podmienky oslobodení uvedených v ustanoveniach uvedených v písmene d) prvého pododseku sa stanovia v dohode medzi členmi konzorcia EDIC.
2. Komisia žiadosť posúdi na základe podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku. Zohľadní všeobecné ciele, ako aj účel a ciele viacnárodného projektu podľa článku 10 ods. 1 a 2 a praktické aspekty súvisiace s vykonávaním viacnárodného projektu, ktorý má vykonať konzorcium EDIC.
3. Komisia zohľadní výsledky posúdenia uvedeného v odseku 2 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov prijme jedno z týchto rozhodnutí:
a) |
rozhodnutie o zriadení konzorcia EDIC, ak dospeje k záveru, že sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 13 až 21; alebo |
b) |
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, ak dospeje k záveru, že nie sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 13 až 21, a to aj vtedy, keď chýba vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. d) tohto článku. |
V prípade rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa písm. b) prvého pododseku tohto odseku, členské štáty stále môžu vytvoriť konzorcium na základe dohody. Takéto konzorcium sa nepovažuje za konzorcium EDIC a nebude využívať štruktúru vykonávania stanovenú v článkoch 13 až 21.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2
4. Rozhodnutia uvedené v odseku 3 písm. a) alebo b) sa oznámia žiadajúcim členským štátom. V prípade zamietnutia žiadosti sa rozhodnutie jasne a presne vysvetlí.
5. Komisia pripojí základné prvky stanov konzorcia EDIC uvedené v článku 17 ods. 1, písm. c), d), e) a i) k rozhodnutiu o zriadení konzorcia EDIC.
Rozhodnutia o zriadení konzorcia EDIC sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vytvorí verejne prístupný register zriadených konzorcií EDIC a tento register včas a pravidelne aktualizuje.
Článok 15
Členstvo v konzorciu EDIC
1. Členmi konzorcia EDIC sú aspoň tri členské štáty.
Len tie členské štáty, ktoré poskytujú finančný alebo nefinančný príspevok sa môžu stať členmi konzorcia EDIC. Takéto členské štáty majú hlasovacie práva.
2. Po prijatí rozhodnutia o zriadení konzorcia EDIC sa môžu kedykoľvek stať jeho členmi ďalšie členské štáty za spravodlivých a primeraných podmienok vymedzených v stanovách konzorcia EDIC.
3. Členské štáty, ktoré neposkytnú finančný ani nefinančný príspevok, sa môžu zapojiť do konzorcia EDIC ako pozorovatelia, a to na základe oznámenia konzorciu EDIC. Takéto členské štáty nemajú hlasovacie práva.
4. Členstvo v konzorciu EDIC môže byť otvorené iným subjektom, ako sú členské štáty, ktoré môžu zahŕňať tretie krajiny, ako sa uvádza v článku 11 ods. 3, medzinárodné organizácie európskeho záujmu, a verejné alebo súkromné subjekty, ako sa vymedzuje v stanovách konzorcia EDIC. Ak iné subjekty, ako sú členské štáty, sa stanú členmi konzorcia EDIC, musia mať členské štáty spoločne na zhromaždení členov väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na objem príspevkov od iných subjektov, ako sú členské štáty.
Článok 16
Riadenie konzorcia EDIC
1. Konzorcium EDIC má aspoň tieto dva orgány:
a) |
zhromaždenie členov tvorené členskými štátmi, inými subjektmi uvedenými v článku 15 ods. 4 a Komisiou, zhromaždenie ako orgán s úplnými rozhodovacími právomocami vrátane právomoci prijímať rozpočet; |
b) |
riaditeľ vymenovaný zhromaždením členov ako výkonný orgán a osoba oprávnená konať za konzorcium EDIC. |
2. Komisia sa zúčastňuje na rokovaniach zhromaždenia členov, a to bez hlasovacieho práva. Ak sa však na viacnárodný projekt finančne prispieva z centrálne riadeného programu Únie, Komisia má v súvislosti s rozhodnutiami zhromaždenia týkajúcimi sa len opatrení financovaných v rámci centrálne riadených programov Únie právo veta.
Rozhodnutia zhromaždenia sa zverejnia do 15 dní od ich prijatia.
3. Stanovy konzorcia EDIC obsahujú osobitné ustanovenia o riadení v súlade s odsekmi 1 a 2.
Článok 17
Stanovy konzorcia EDIC
1. Stanovy konzorcia EDIC obsahujú aspoň tieto údaje:
a) |
zoznam členov a pozorovateľov a postup týkajúci sa zmien v členstve a zastúpení, v rámci ktorého sa stanovuje právo nezúčastnených členských štátov zapojiť sa do konzorcia EDIC; |
b) |
podrobný opis viacnárodného projektu, prípadne úloh členov, a orientačný harmonogram; |
c) |
štatutárne sídlo a názov konzorcia EDIC; |
d) |
čas trvania konzorcia EDIC a postup pri likvidácii v súlade s článkom 20; |
e) |
režim zodpovednosti konzorcia EDIC v súlade s článkom 18; |
f) |
práva a povinnosti členov vrátane povinnosti prispievať do rozpočtu; |
g) |
hlasovacie práva členov; |
h) |
pravidlá vlastníctva infraštruktúry, duševného vlastníctva, ziskov a prípadne vlastníctva iných aktív; |
i) |
informácie o vyhlásení hostiteľského členského štátu podľa článku 14 ods. 1 písm. d). |
2. Zmeny základných prvkov stanov konzorcia EDIC uvedených v odseku 1, písm. c), d), e) a i) tohto článku podliehajú postupu uvedenému v článku 14.
3. Zmeny stanov konzorcia EDIC, ktoré nie sú uvedené v odseku 2, predkladá konzorcium EDIC Komisii do 10 dní od ich prijatia.
4. Komisia môže vzniesť námietku voči zmenám do60 dní od ich predloženia podľa odseku 3. Komisia uvedie dôvody pre takúto námietku a vysvetlí, prečo zmeny nespĺňajú požiadavky tohto rozhodnutia.
5. Zmeny nenadobudnú účinok do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 4, alebo ak sa Komisia zriekne možnosti namietať, alebo Komisia stiahne vznesenú námietku.
6. Žiadosť o zmenu obsahuje:
a) |
navrhované alebo prijaté znenie zmeny vrátane dátumu nadobudnutia účinnosti; |
b) |
aktualizovanú konsolidovanú verziu stanov konzorcia EDIC. |
Článok 18
Zodpovednosť konzorcia EDIC
1. Konzorcium EDIC zodpovedá za svoje dlhy.
2. Členovia finančne zodpovedajú za dlhy konzorcia EDIC do výšky svojich príslušných príspevkov poskytnutých konzorciu EDIC. Členovia môžu uviesť v stanovách, že preberajú pevne stanovenú zodpovednosť nad rámec svojich príslušných príspevkov alebo neobmedzenú zodpovednosť.
3. Únia nezodpovedá za žiadne dlhy konzorcia EDIC.
Článok 19
Uplatniteľné právo a právomoc
1. Zriadenie a vnútorné fungovanie konzorcia EDIC sa riadi:
a) |
právom Únie, predovšetkým týmto rozhodnutím; |
b) |
právom členského štátu, v ktorom má konzorcium EDIC štatutárne sídlo, v prípade záležitostí, ktoré nie sú alebo sú len čiastočne upravované právom Únie, najmä týmto rozhodnutím; |
c) |
stanovami a ich vykonávacími predpismi. |
2. Bez toho, aby boli dotknuté prípady, ktoré podľa zmlúv patria do právomoci Súdneho dvora Európskej únie, sa príslušná právomoc na riešenie sporov medzi členmi v súvislosti s konzorciom EDIC, medzi členmi a konzorciom EDIC a medzi konzorciom EDIC a tretími stranami určuje podľa práva členského štátu, v ktorom má konzorcium EDIC štatutárne sídlo.
Článok 20
Likvidácia konzorcia EDIC
1. V stanovách konzorcia EDIC sa určuje postup, ktorý sa uplatní v prípade likvidácie konzorcia EDIC po rozhodnutí zhromaždenia členov na tento účel. Likvidácia konzorcia EDIC môže viesť k prenosu jeho činností na iný právny subjekt.
2. V prípade, že konzorcium EDIC nie je schopné splácať svoje dlhy, uplatňujú sa pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti členského štátu, v ktorom má konzorcium EDIC svoje štatutárne sídlo.
Článok 21
Podávanie správ a kontrola konzorcia EDIC
1. Konzorcium EDIC vypracúva výročnú správu o činnosti, v ktorej sa uvádza technický opis jeho činností a finančná správa. Správy schvaľuje zhromaždenie členov a predkladá sa Komisii. Správy sa zverejnia.
2. Komisia môže poskytnúť usmernenia v súvislosti so záležitosťami, ktoré sa uvádzajú vo výročnej správe o činnosti.
Článok 22
Poskytovanie informácií členskými štátmi
Členské štáty na žiadosť Komisie poskytnú Komisii informácie potrebné na plnenie jej úloh podľa tohto rozhodnutia, najmä informácie potrebné na vykonanie článkov 7 a 8. Informácie požadované Komisiou musia byť primerané plneniu jej úloh. Ak sa poskytované informácie týkajú informácií, ktoré predtým poskytli podniky na žiadosť členského štátu, dané podniky o tom musia byť informované pred poskytnutím údajov Komisii členskými štátmi.
Článok 23
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 24
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
V Štrasburgu 14. decembra 2022
Za Európsky parlament
predsedníčka
R. METSOLA
Za Radu
predseda
M. BEK
(1) Ú. v. EÚ C 194, 12.5.2022, s. 87.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. decembra 2022.
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).
(4) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh) a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 (Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, 11.5.2021, s. 1).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie, stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (Ú. v. EÚ L 170, 12.5.2021, s. 1).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 z 10. októbra 2019, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európske štatistiky o osobách a domácnostiach na základe individuálnych údajov zbieraných zo vzoriek, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, (ES) č. 452/2008 a (ES) č. 1338/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 a nariadenie Rady (ES) č. 577/98 (Ú. v. EÚ L 261 I, 14.10.2019, s. 1).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 z 27. novembra 2019 o európskych podnikových štatistikách, ktorým sa zrušuje 10 právnych aktov v oblasti podnikových štatistík (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019, s. 1).
(15) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).
(16) Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 12).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
(19) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(20) Rozhodnutie Komisie 2012/504/EÚ zo 17. septembra 2012 týkajúce sa Eurostatu (Ú. v. EÚ L 251, 18.9.2012, s. 49).
PRÍLOHA
Oblasti činnosti
Neúplný zoznam oblastí činnosti:
a) |
spoločná európska dátová infraštruktúra a služby; |
b) |
vybavenie Únie novou generáciou nízkopríkonových dôveryhodných procesorov; |
c) |
zavedenie koridorov 5G v celej Európe; |
d) |
získanie superpočítačov a kvantových počítačov napojených na európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC); |
e) |
vývoj a zavedenie ultrabezpečnej kvantovej a vesmírnej komunikačnej infraštruktúry; |
f) |
zavedenie siete centier bezpečnostných operácií; |
g) |
prepojená verejná správa; |
h) |
európska infraštruktúra služieb blockchainu; |
i) |
európske centrá digitálnych inovácií (EDIH); |
j) |
partnerstvá v oblasti moderných technológií zamerané na digitálne zručnosti prostredníctvom iniciatívy Pakt o zručnostiach, ktorú odštartovalo oznámenie Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť; |
k) |
zručnosti a odborná príprava v oblasti kybernetickej bezpečnosti; |
l) |
iné projekty, ktoré spĺňajú všetky požiadavky uvedené v článku 11 a ktoré sa časom v dôsledku nového sociálneho, hospodárskeho alebo environmentálneho vývoja stali potrebnými na dosiahnutie všeobecných cieľov politického programu digitálne desaťročie do roku 2030. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/27 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/2482
z 12. decembra 2022,
ktorým sa schvaľuje zmena špecifikácie chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia [„Comtés Rhodaniens“ (CHZO)]
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 99,
keďže:
(1) |
Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Comtés Rhodaniens“, ktorú predložilo Francúzsko v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. |
(2) |
V zmysle článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 Komisia túto žiadosť o schválenie zmeny špecifikácie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (2). |
(3) |
Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. |
(4) |
Zmena špecifikácie by sa preto v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 mala schváliť. |
(5) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu „Comtés Rhodaniens“ (CHZO) sa schvaľuje.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 12. decembra 2022
Za Komisiu
v mene predsedníčky
Janusz WOJCIECHOWSKI
člen Komisie
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/29 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/2483
z 12. decembra 2022,
ktorým sa schvaľuje zmena špecifikácie chráneného označenia pôvodu alebo chráneného zemepisného označenia [„Saumur“ (CHOP)]
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 99,
keďže:
(1) |
Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Saumur“, ktorú predložilo Francúzsko v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. |
(2) |
V zmysle článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 Komisia túto žiadosť o schválenie zmeny špecifikácie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (2). |
(3) |
Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. |
(4) |
Zmena špecifikácie by sa preto v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 mala schváliť. |
(5) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu „Saumur“ (CHOP) sa schvaľuje.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 12. decembra 2022
Za Komisiu
v mene predsedníčky
Janusz WOJCIECHOWSKI
člen Komisie
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/30 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/2484
z 12. decembra 2022,
ktorým sa názvu „Rivierenland“ (CHOP) udeľuje ochrana podľa článku 99 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 99,
keďže:
(1) |
Komisia v súlade s článkom 97 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 preskúmala žiadosť Holandska o zápis názvu „Rivierenland“ do registra a uverejnila ju v Úradnom vestníku Európskej únie (2). |
(2) |
Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. |
(3) |
V súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by mal byť názov „Rivierenland“ chránený a zapísaný do registra uvedeného v článku 104 daného nariadenia. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Týmto sa udeľuje ochrana názvu „Rivierenland“ (CHOP).
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 12. decembra 2022
Za Komisiu
v mene predsedníčky
Janusz WOJCIECHOWSKI
člen Komisie
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/32 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/2485
z 12. decembra 2022,
ktorým sa názvu „Rosalia“ (CHOP) udeľuje ochrana podľa článku 99 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 99,
keďže:
(1) |
Komisia v súlade s článkom 97 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 preskúmala žiadosť Rakúska o zápis názvu „Rosalia“ do registra a uverejnila ju v Úradnom vestníku Európskej únie (2). |
(2) |
Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. |
(3) |
V súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by mal byť názov „Rosalia“ chránený a zapísaný do registra uvedeného v článku 104 daného nariadenia. |
(4) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Týmto sa udeľuje ochrana názvu „Rosalia“ (CHOP).
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 12. decembra 2022
Za Komisiu
v mene predsedníčky
Janusz WOJCIECHOWSKI
člen Komisie
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/33 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/2486
zo 16. decembra 2022,
ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (1), a najmä na jeho článok 71 ods. 3,
keďže:
(1) |
Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané a voľne žijúce ošípané a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín. |
(2) |
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 (2) bolo prijaté v rámci nariadenia (EÚ) 2016/429 a stanovujú sa v ňom osobitné opatrenia na kontrolu chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré majú členské štáty uvedené v prílohe I k danému nariadeniu (dotknuté členské štáty) uplatňovať počas obmedzeného obdobia v reštrikčných pásmach I, II a III uvedených v danej prílohe. |
(3) |
Oblasti uvedené ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 vychádzajú z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/2437 (3) z dôvodu zmien epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou v Českej republike. Odo dňa prijatia uvedeného vykonávacieho nariadenia sa epidemiologická situácia, pokiaľ ide o uvedenú chorobu, v určitých dotknutých členských štátoch vyvíja. |
(4) |
Akékoľvek zmeny reštrikčných pásiem I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 by mali vychádzať z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v oblastiach postihnutých touto chorobou a z celkovej epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v dotknutom členskom štáte, z úrovne rizika ďalšieho šírenia tejto choroby, ako aj z vedecky podložených zásad a kritérií geografického vymedzenia pásiem v dôsledku afrického moru ošípaných a usmernení Únie dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktoré sú verejne dostupné na webovom sídle Komisie (4). V takýchto zmenách by sa mali zároveň zohľadňovať medzinárodné normy, medzi ktoré patrí Kódex zdravia suchozemských zvierat (5) Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (ďalej len „kódex OIE“), ako aj odôvodnenia vymedzenia pásiem, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov. |
(5) |
Odo dňa prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/2437 sa vyskytli nové ohniská afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v Taliansku a Poľsku a v určitých pásmach uvedených ako reštrikčné pásma I, II a III v Taliansku a Poľsku sa epidemiologická situácia, pokiaľ ide o držané a voľne žijúce ošípané, zlepšila, a to v dôsledku toho, že uvedené členské štáty v súlade s právnymi predpismi Únie uplatňujú opatrenia na kontrolu chorôb. |
(6) |
V decembri 2022 bol v regióne Pomorskie v Poľsku zaznamenaný výskyt jedného ohniska afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej v oblasti, ktorá je v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvedená ako reštrikčné pásmo I. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Táto oblasť Poľska, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá je postihnutá týmto nedávnym výskytom ohniska afrického moru ošípaných, by sa preto mala teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, a nie ako reštrikčné pásmo I, pričom v záujme zohľadnenia tohto nedávneho výskytu ohniska je potrebné nanovo vymedziť súčasné hranice reštrikčného pásma I. |
(7) |
Ďalej boli v decembri 2022 v regiónoch Wielkopolskie, Opolskie a Dolnośląskie v Poľsku zaznamenané viaceré ohniská afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v oblastiach, ktoré sú v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 v súčasnosti uvedené ako reštrikčné pásma II a ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti oblastí v súčasnosti uvedených v danej prílohe ako reštrikčné pásma I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605. Preto by sa mali zmeniť súčasné hranice reštrikčných pásiem I a II, aby sa zohľadnili tieto nedávne ohniská. |
(8) |
V decembri 2022 bolo okrem toho v regióne Piemont v Taliansku zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v danej prílohe ako reštrikčné pásmo I. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605. Preto by sa mali zmeniť súčasné hranice reštrikčných pásiem I a II, aby sa zohľadnilo toto nedávne ohnisko. |
(9) |
V nadväznosti na tieto nedávne výskyty ohnísk afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v Taliansku a Poľsku a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Únii, sa vymedzenie pásiem v daných členských štátoch prehodnotilo a aktualizovalo v súlade s článkami 5, 6 a 7 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/605. Okrem toho sa prehodnotili a aktualizovali aj zavedené opatrenia na riadenie rizík. Tieto zmeny by sa mali zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605. |
(10) |
Okrem toho vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v reštrikčnom pásme III uvedenom v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa určité pásma v regiónoch Podkarpackie, Dolnośląskie, Warmińsko-Mazurskie a Wielkopolskie v Poľsku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u voľne žijúcich ošípaných. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných by sa reštrikčné pásma III mali teraz uvádzať ako reštrikčné pásma II. |
(11) |
Navyše vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa určité pásma v regióne Wielkopolskie v Poľsku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledné tri mesiace, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u voľne žijúcich ošípaných. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných by sa reštrikčné pásma III mali teraz uvádzať ako reštrikčné pásma II. |
(12) |
Vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa okrem toho určité pásma v regiónoch Małopolskie a Świętokrzyskie v Poľsku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v týchto reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných by sa reštrikčné pásma III mali teraz uvádzať ako reštrikčné pásma I. |
(13) |
Vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v reštrikčných pásmach II uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 64, 65 a 67, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa okrem toho určité pásma v regióne Podlaskie v Poľsku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma II, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach II za posledných dvanásť mesiacov. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných by sa reštrikčné pásma II mali teraz uvádzať ako reštrikčné pásma I. |
(14) |
Na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytol poľský príslušný orgán, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v určitých reštrikčných pásmach I a v reštrikčných pásmach susediacich s danými reštrikčnými pásmami I uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Poľsku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 64, 65 a 67, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa okrem toho určité pásma v regióne Wielkopolskie v Poľsku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma I, mali teraz z uvedenej prílohy odstrániť, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach I a v reštrikčných pásmach susediacich s danými reštrikčnými pásmami I za posledných dvanásť mesiacov. |
(15) |
Navyše na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytol taliansky príslušný orgán, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v regióne Sardínia v Taliansku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa určité pásma v regióne Sardínia v Taliansku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma II, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, zatiaľ čo choroba sa stále vyskytuje u voľne žijúcich ošípaných. Súčasné hranice reštrikčných pásiem III by sa mali zmeniť s cieľom zohľadniť súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s africkým morom ošípaných. |
(16) |
Navyše na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytol taliansky príslušný orgán, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Taliansku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa určité pásma v regióne Sardínia v Taliansku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma III a ktoré susedia s reštrikčnými pásmami II a III v regióne Sardínia v Taliansku ako sa uvádza v tomto nariadení, mali teraz v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma I, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov, a vzhľadom na to, že dané pásma susedia s reštrikčnými pásmami II a III v regióne Sardínia v Taliansku uvedených v tomto nariadení. |
(17) |
Napokon na základe informácií a odôvodnenia, ktoré poskytol taliansky príslušný orgán, a vzhľadom na účinnosť opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v reštrikčných pásmach III uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktoré sa v Taliansku uplatňujú v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687, a najmä tých, ktoré sú stanovené v jeho článkoch 22, 25 a 40, a v súlade s opatreniami na zmiernenie rizika afrického moru ošípaných stanovenými v kódexe OIE by sa určité pásma v regióne Sardínia v Taliansku, ktoré sa v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvádzajú ako reštrikčné pásma III, mali teraz z uvedenej prílohy odstrániť, a to vzhľadom na neprítomnosť ohnísk afrického moru ošípaných u držaných a voľne žijúcich ošípaných v uvedených reštrikčných pásmach III za posledných dvanásť mesiacov. |
(18) |
S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Talianska a Poľska mali vymedziť nové, dostatočne veľké reštrikčné pásma a mali by sa uviesť ako reštrikčné pásma I, II a III, ako aj určité časti reštrikčných pásiem I a III v Taliansku a Poľsku by sa mali z prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 odstrániť. Keďže situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných je v Únii veľmi dynamická, pri vymedzovaní uvedených nových reštrikčných pásiem sa zohľadňuje epidemiologická situácia v okolitých oblastiach. |
(19) |
Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii v súvislosti so šírením afrického moru ošípaných je dôležité, aby zmeny, ktoré sa majú vykonať v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 týmto vykonávacím nariadením, nadobudli účinnosť čo najskôr. |
(20) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. decembra 2022
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.
(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 zo 7. apríla 2021, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 129, 15.4.2021, s. 1).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2437 z 9. decembra 2022, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 319, 13.12.2022, s. 16).
(4) Pracovný dokument SANTE/7112/2015/Rev. 3 s názvom Principles and criteria for geographically defining ASF regionalisation (Zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v súvislosti s africkým morom ošípaných), https://ec.europa.eu/food/animals/animal-diseases/control-measures/asf_en.
(5) Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE, 29. vydanie, 2021. Zväzky I a II ISBN 978-92-95115-40-8; https://www.woah.org/en/what-we-do/standards/codes-and-manuals/terrestrial-code-online-access/.
PRÍLOHA
Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 sa nahrádza takto:
„PRÍLOHA I
REŠTRIKČNÉ PÁSMA
ČASŤ I
1. Nemecko
Tieto reštrikčné pásma I v Nemecku:
Bundesland Brandenburg:
|
Bundesland Sachsen:
|
Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:
|
2. Estónsko
Tieto reštrikčné pásma I v Estónsku:
— |
Hiiu maakond. |
3. Grécko
Tieto reštrikčné pásma I v Grécku:
— |
in the regional unit of Drama:
|
— |
in the regional unit of Xanthi:
|
— |
in the regional unit of Rodopi:
|
— |
in the regional unit of Evros:
|
— |
in the regional unit of Serres:
|
4. Lotyšsko
Tieto reštrikčné pásma I v Lotyšsku:
— |
Dienvidkurzemes novada, Grobiņas pagasts, Nīcas pagasta daļa uz ziemeļiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Otaņķu pagasts, Grobiņas pilsēta, |
— |
Ropažu novada Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes. |
5. Litva
Tieto reštrikčné pásma I v Litve:
— |
Kalvarijos savivaldybė, |
— |
Klaipėdos rajono savivaldybė: Agluonėnų, Dovilų, Gargždų, Priekulės, Vėžaičių, Kretingalės ir Dauparų-Kvietinių seniūnijos, |
— |
Marijampolės savivaldybė išskyrus Šumskų ir Sasnavos seniūnijos, |
— |
Palangos miesto savivaldybė, |
— |
Vilkaviškio rajono savivaldybė: Bartninkų, Gražiškių, Keturvalakių, Pajevonio, Virbalio, Vištyčio seniūnijos. |
6. Maďarsko
Tieto reštrikčné pásma I v Maďarsku:
— |
Békés megye 950950, 950960, 950970, 951950, 952050, 952750, 952850, 952950, 953050, 953150, 953650, 953660, 953750, 953850, 953960, 954250, 954260, 954350, 954450, 954550, 954650, 954750, 954850, 954860, 954950, 955050, 955150, 955250, 955260, 955270, 955350, 955450, 955510, 955650, 955750, 955760, 955850, 955950, 956050, 956060, 956150 és 956160 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Bács-Kiskun megye 600150, 600850, 601550, 601650, 601660, 601750, 601850, 601950, 602050, 603250, 603750 és 603850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Budapest 1 kódszámú, vadgazdálkodási tevékenységre nem alkalmas területe, |
— |
Csongrád-Csanád megye 800150, 800160, 800250, 802220, 802260, 802310 és 802450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Fejér megye 400150, 400250, 400351, 400352, 400450, 400550, 401150, 401250, 401350, 402050, 402350, 402360, 402850, 402950, 403050, 403450, 403550, 403650, 403750, 403950, 403960, 403970, 404650, 404750, 404850, 404950, 404960, 405050, 405750, 405850, 405950, |
— |
406050, 406150, 406550, 406650 és 406750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Győr-Moson-Sopron megye 100550, 100650, 100950, 101050, 101350, 101450, 101550, 101560 és 102150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750260, 750350, 750450, 750460, 754450, 754550, 754560, 754570, 754650, 754750, 754950, 755050, 755150, 755250, 755350 és 755450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Komárom-Esztergom megye 250150, 250250, 250450, 250460, 250550, 250650, 250750, 251050, 251150, 251250, 251350, 251360, 251650, 251750, 251850, 252250, kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Pest megye 571550, 572150, 572250, 572350, 572550, 572650, 572750, 572850, 572950, 573150, 573250, 573260, 573350, 573360, 573450, 573850, 573950, 573960, 574050, 574150, 574350, 574360, 574550, 574650, 574750, 574850, 574860, 574950, 575050, 575150, 575250, 575350, 575550, 575650, 575750, 575850, 575950, 576050, 576150, 576250, 576350, 576450, 576650, 576750, 576850, 576950, 577050, 577150, 577350, 577450, 577650, 577850, 577950, 578050, 578150, 578250, 578350, 578360, 578450, 578550, 578560, 578650, 578850, 578950, 579050, 579150, 579250, 579350, 579450, 579460, 579550, 579650, 579750, 580250 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe. |
7. Poľsko
Tieto reštrikčné pásma I v Poľsku:
w województwie kujawsko - pomorskim:
|
w województwie warmińsko-mazurskim:
|
w województwie podlaskim:
|
w województwie mazowieckim:
|
w województwie podkarpackim:
|
w województwie świętokrzyskim:
|
w województwie łódzkim:
|
w województwie pomorskim:
|
w województwie lubuskim:
|
w województwie dolnośląskim:
|
w województwie wielkopolskim:
|
w województwie opolskim:
|
w województwie zachodniopomorskim:
|
w województwie małopolskim:
|
8. Slovensko
Tieto reštrikčné pásma I na Slovensku:
— |
v okrese Nové Zámky: Sikenička, Pavlová, Bíňa, Kamenín, Kamenný Most, Malá nad Hronom, Belá, Ľubá, Šarkan, Gbelce, Bruty, Mužla, Obid, Štúrovo, Nána, Kamenica nad Hronom, Chľaba, Leľa, Bajtava, Salka, Malé Kosihy, |
— |
v okrese Veľký Krtíš: obce Ipeľské Predmostie, Veľká nad Ipľom, Hrušov, Kleňany, Sečianky, |
— |
v okrese Levice: obce Keť, Čata, Pohronský Ruskov, Hronovce, Želiezovce, Zalaba, Malé Ludince, Šalov, Sikenica, Pastovce, Bielovce, Ipeľský Sokolec, Lontov, Kubáňovo, Sazdice, Demandice, Dolné Semerovce, Vyškovce nad Ipľom, Preseľany nad Ipľom, Hrkovce, Tupá, Horné Semerovce, Hokovce, Slatina, Horné Turovce, Veľké Turovce, Šahy, Tešmák, Plášťovce, Ipeľské Úľany, Bátovce, Pečenice, Jabloňovce, Bohunice, Pukanec, Uhliská, |
— |
v okrese Krupina: obce Dudince, Terany, Hontianske Moravce, Sudince, Súdovce, Lišov, |
— |
celý okres Ružomberok, |
— |
v okrese Turčianske Teplice: obce Turček, Horná Štubňa, Čremošné, Háj, Rakša, Mošovce, |
— |
v okrese Martin: obce Blatnica, Folkušová, Necpaly, |
— |
v okrese Dolný Kubín: obce Kraľovany, Žaškov, Jasenová, Vyšný Kubín, Oravská Poruba, Leštiny, Osádka, Malatiná, Chlebnice, Krivá, |
— |
v okrese Tvrdošín: obce Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec, |
— |
v okrese Žarnovica: obce Rudno nad Hronom, Voznica, Hodruša-Hámre, |
— |
celý okres Žiar nad Hronom, okrem obcí uvedených v pásme II. |
9. Taliansko
Tieto reštrikčné pásma I v Taliansku:
Piedmont Region:
|
Liguria Region:
|
Emilia-Romagna Region:
|
Lombardia Region:
|
Lazio Region:
|
Sardinia Region
|
10. Česká republika
Tieto reštrikčné pásma I v Českej republike:
Region of Liberec:
|
ČASŤ II
1. Bulharsko
Tieto reštrikčné pásma II v Bulharsku:
— |
the whole region of Haskovo, |
— |
the whole region of Yambol, |
— |
the whole region of Stara Zagora, |
— |
the whole region of Pernik, |
— |
the whole region of Kyustendil, |
— |
the whole region of Plovdiv, excluding the areas in Part III, |
— |
the whole region of Pazardzhik, excluding the areas in Part III, |
— |
the whole region of Smolyan, |
— |
the whole region of Dobrich, |
— |
the whole region of Sofia city, |
— |
the whole region of Sofia Province, |
— |
the whole region of Blagoevgrad excluding the areas in Part III, |
— |
the whole region of Razgrad, |
— |
the whole region of Kardzhali, |
— |
the whole region of Burgas, |
— |
the whole region of Varna excluding the areas in Part III, |
— |
the whole region of Silistra, |
— |
the whole region of Ruse, |
— |
the whole region of Veliko Tarnovo, |
— |
the whole region of Pleven, |
— |
the whole region of Targovishte, |
— |
the whole region of Shumen, |
— |
the whole region of Sliven, |
— |
the whole region of Vidin, |
— |
the whole region of Gabrovo, |
— |
the whole region of Lovech, |
— |
the whole region of Montana, |
— |
the whole region of Vratza. |
2. Nemecko
Tieto reštrikčné pásma II v Nemecku:
Bundesland Brandenburg:
|
Bundesland Sachsen:
|
Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:
|
3. Estónsko
Tieto reštrikčné pásma II v Estónsku:
— |
Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond). |
4. Lotyšsko
Tieto reštrikčné pásma II v Lotyšsku:
— |
Aizkraukles novads, |
— |
Alūksnes novads, |
— |
Augšdaugavas novads, |
— |
Ādažu novads, |
— |
Balvu novads, |
— |
Bauskas novads, |
— |
Cēsu novads, |
— |
Dienvidkurzemes novada Aizputes, Cīravas, Lažas, Durbes, Dunalkas, Tadaiķu, Vecpils, Bārtas, Sakas, Bunkas, Priekules, Gramzdas, Kalētu, Virgas, Dunikas, Vaiņodes, Gaviezes, Rucavas, Vērgales, Medzes pagasts, Nīcas pagasta daļa uz dienvidiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Embūtes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz rietumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz dienvidiem no autoceļa A9, uz rietumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz rietumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, Aizputes, Durbes, Pāvilostas, Priekules pilsēta, |
— |
Dobeles novads, |
— |
Gulbenes novads, |
— |
Jelgavas novads, |
— |
Jēkabpils novads, |
— |
Krāslavas novads, |
— |
Kuldīgas novada Alsungas, Gudenieku, Kurmāles, Rendas, Kabiles, Vārmes, Pelču, Snēpeles, Turlavas, Ēdoles, Īvandes, Rumbas, Padures pagasts, Laidu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1296, Kuldīgas pilsēta, |
— |
Ķekavas novads, |
— |
Limbažu novads, |
— |
Līvānu novads, |
— |
Ludzas novads, |
— |
Madonas novads, |
— |
Mārupes novads, |
— |
Ogres novads, |
— |
Olaines novads, |
— |
Preiļu novads, |
— |
Rēzeknes novads, |
— |
Ropažu novada Garkalnes, Ropažu pagasts, Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes, Vangažu pilsēta, |
— |
Salaspils novads, |
— |
Saldus novads, |
— |
Saulkrastu novads, |
— |
Siguldas novads, |
— |
Smiltenes novads, |
— |
Talsu novads, |
— |
Tukuma novads, |
— |
Valkas novads, |
— |
Valmieras novads, |
— |
Varakļānu novads, |
— |
Ventspils novads, |
— |
Daugavpils valstspilsētas pašvaldība, |
— |
Jelgavas valstspilsētas pašvaldība, |
— |
Jūrmalas valstspilsētas pašvaldība, |
— |
Rēzeknes valstspilsētas pašvaldība. |
5. Litva
Tieto reštrikčné pásma II v Litve:
— |
Alytaus miesto savivaldybė, |
— |
Alytaus rajono savivaldybė, |
— |
Anykščių rajono savivaldybė, |
— |
Akmenės rajono savivaldybė, |
— |
Birštono savivaldybė, |
— |
Biržų miesto savivaldybė, |
— |
Biržų rajono savivaldybė, |
— |
Druskininkų savivaldybė, |
— |
Elektrėnų savivaldybė, |
— |
Ignalinos rajono savivaldybė, |
— |
Jonavos rajono savivaldybė, |
— |
Joniškio rajono savivaldybė, |
— |
Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Juodaičių, Seredžiaus, Smalininkų ir Viešvilės seniūnijos, |
— |
Kaišiadorių rajono savivaldybė, |
— |
Kauno miesto savivaldybė, |
— |
Kauno rajono savivaldybė, |
— |
Kazlų rūdos savivaldybė: Kazlų Rūdos seniūnija, išskyrus vakarinė dalis iki kelio 2602 ir 183, Plutiškių seniūnija, |
— |
Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės, Kražių, Liolių, Tytuvėnų, Tytuvėnų apylinkių, Pakražančio ir Vaiguvos Seniūnijos, |
— |
Kėdainių rajono savivaldybė, |
— |
Klaipėdos rajono savivaldybė: Judrėnų, Endriejavo ir Veiviržėnų seniūnijos, |
— |
Kupiškio rajono savivaldybė, |
— |
Kretingos rajono savivaldybė, |
— |
Lazdijų rajono savivaldybė, |
— |
Mažeikių rajono savivaldybė, |
— |
Molėtų rajono savivaldybė: Alantos, Balninkų, Čiulėnų, Inturkės, Joniškio, Luokesos, Mindūnų, Suginčių ir Videniškių seniūnijos, |
— |
Pagėgių savivaldybė, |
— |
Pakruojo rajono savivaldybė, |
— |
Panevėžio rajono savivaldybė, |
— |
Panevėžio miesto savivaldybė, |
— |
Pasvalio rajono savivaldybė, |
— |
Radviliškio rajono savivaldybė, |
— |
Rietavo savivaldybė, |
— |
Prienų rajono savivaldybė, |
— |
Plungės rajono savivaldybė, |
— |
Raseinių rajono savivaldybė, |
— |
Rokiškio rajono savivaldybė, |
— |
Skuodo rajono savivaldybė, |
— |
Šakių rajono savivaldybė: Kriūkų, Lekėčių ir Lukšių seniūnijos, |
— |
Šalčininkų rajono savivaldybė, |
— |
Šiaulių miesto savivaldybė, |
— |
Šiaulių rajono savivaldybė: Ginkūnų, Gruzdžių, Kairių, Kužių, Meškuičių, Raudėnų, Šakynos ir Šiaulių kaimiškosios seniūnijos, |
— |
Šilutės rajono savivaldybė, |
— |
Širvintų rajono savivaldybė: Čiobiškio, Gelvonų, Jauniūnų, Kernavės, Musninkų ir Širvintų seniūnijos, |
— |
Šilalės rajono savivaldybė, |
— |
Švenčionių rajono savivaldybė, |
— |
Tauragės rajono savivaldybė, |
— |
Telšių rajono savivaldybė, |
— |
Trakų rajono savivaldybė, |
— |
Ukmergės rajono savivaldybė: Deltuvos, Lyduokių, Pabaisko, Pivonijos, Siesikų, Šešuolių, Taujėnų, Ukmergės miesto, Veprių, Vidiškių ir Žemaitkiemo seniūnijos, |
— |
Utenos rajono savivaldybė, |
— |
Varėnos rajono savivaldybė, |
— |
Vilniaus miesto savivaldybė, |
— |
Vilniaus rajono savivaldybė: Avižienių, Bezdonių, Buivydžių, Dūkštų, Juodšilių, Kalvelių, Lavoriškių, Maišiagalos, Marijampolio, Medininkų, Mickūnų, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Nemėžio, Pagirių, Riešės, Rudaminos, Rukainių, Sudervės, Sužionių, Šatrininkų ir Zujūnų seniūnijos, |
— |
Visagino savivaldybė, |
— |
Zarasų rajono savivaldybė. |
6. Maďarsko
Tieto reštrikčné pásma II v Maďarsku:
— |
Békés megye 950150, 950250, 950350, 950450, 950550, 950650, 950660, 950750, 950850, 950860, 951050, 951150, 951250, 951260, 951350, 951450, 951460, 951550, 951650, 951750, 952150, 952250, 952350, 952450, 952550, 952650, 953250, 953260, 953270, 953350, 953450, 953550, 953560, 953950, 954050, 954060, 954150, 956250, 956350, 956450, 956550, 956650 és 956750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Borsod-Abaúj-Zemplén megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe, |
— |
Fejér megye 403150, 403160, 403250, 403260, 403350, 404250, 404550, 404560, 404570, 405450, 405550, 405650, 406450 és 407050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Hajdú-Bihar megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe, |
— |
Heves megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe, |
— |
Jász-Nagykun-Szolnok megye 750250, 750550, 750650, 750750, 750850, 750970, 750980, 751050, 751150, 751160, 751250, 751260, 751350, 751360, 751450, 751460, 751470, 751550, 751650, 751750, 751850, 751950, 752150, 752250, 752350, 752450, 752460, 752550, 752560, 752650, 752750, 752850, 752950, 753060, 753070, 753150, 753250, 753310, 753450, 753550, 753650, 753660, 753750, 753850, 753950, 753960, 754050, 754150, 754250, 754360, 754370, 754850, 755550, 755650 és 755750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Komárom-Esztergom megye: 250350, 250850, 250950, 251450, 251550, 251950, 252050, 252150, 252350, 252450, 252460, 252550, 252650, 252750, 252850, 252860, 252950, 252960, 253050, 253150, 253250, 253350, 253450 és 253550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Nógrád megye valamennyi vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Pest megye 570150, 570250, 570350, 570450, 570550, 570650, 570750, 570850, 570950, 571050, 571150, 571250, 571350, 571650, 571750, 571760, 571850, 571950, 572050, 573550, 573650, 574250, 577250, 580050 és 580150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe, |
— |
Szabolcs-Szatmár-Bereg megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe. |
7. Poľsko
Tieto reštrikčné pásma II v Poľsku:
w województwie warmińsko-mazurskim:
|
w województwie podlaskim:
|
w województwie mazowieckim:
|
w województwie lubelskim:
|
w województwie podkarpackim:
|
w województwie małopolskim:
|
w województwie pomorskim:
|
w województwie świętokrzyskim:
|
w województwie lubuskim:
|
w województwie dolnośląskim:
|
w województwie wielkopolskim:
|
w województwie łódzkim:
|
w województwie zachodniopomorskim:
|
w województwie opolskim:
|
8. Slovensko
Tieto reštrikčné pásma II na Slovensku:
— |
celý okres Gelnica okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Poprad, |
— |
celý okres Spišská Nová Ves, |
— |
celý okres Levoča, |
— |
celý okres Kežmarok, |
— |
celý okres Michalovce okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Košice-okolie, |
— |
celý okres Rožňava, |
— |
celé mesto Košice, |
— |
v okrese Sobrance: Remetské Hámre, Vyšná Rybnica, Hlivištia, Ruská Bystrá, Podhoroď, Choňkovce, Ruský Hrabovec, Inovce, Beňatina, Koňuš, |
— |
celý okres Vranov nad Topľou, |
— |
celý okres Humenné okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Snina, |
— |
celý okres Prešov okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Sabinov okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Svidník okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Stropkov okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Bardejov, |
— |
celý okres Stará Ľubovňa, |
— |
celý okres Revúca, |
— |
celý okres Rimavská Sobota, |
— |
v okrese Veľký Krtíš: celé územie obcí nezahrnutých do časti I, |
— |
celý okres Lučenec, |
— |
celý okres Poltár, |
— |
celý okres Zvolen okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Detva, |
— |
celý okres Krupina okrem obcí uvedených v pásme I, |
— |
celý okres Banská Štiavnica, |
— |
v okrese Žiar nad Hronom: obce Hronská Dúbrava, Trnavá Hora, |
— |
celý okres Banská Bystrica okrem obcí zahrnutých do pásma III, |
— |
celý okres Brezno, |
— |
celý okres Liptovský Mikuláš, |
— |
celý okres Trebišov. |
9. Taliansko
Tieto reštrikčné pásma II v Taliansku:
Piedmont Region:
|
Liguria Region:
|
Lazio Region:
|
Sardinia Region:
|
10. Česká republika
Tieto reštrikčné pásma II v Českej republike:
Region of Liberec:
|
ČASŤ III
1. Bulharsko
Tieto reštrikčné pásma III v Bulharsku:
— |
in Blagoevgrad region:
|
— |
the Pazardzhik region:
|
— |
in Plovdiv region
|
— |
in Varna region:
|
2. Taliansko
Tieto reštrikčné pásma III v Taliansku:
Sardinia Region:
|
3. Lotyšsko
Tieto reštrikčné pásma III v Lotyšsku:
— |
Dienvidkurzemes novada Embūtes pagasta daļa uz ziemeļiem autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz austrumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz ziemeļiem no autoceļa A9, uz austrumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz austrumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, |
— |
Kuldīgas novada Rudbāržu, Nīkrāces, Raņķu, Skrundas pagasts, Laidu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1296, Skrundas pilsēta. |
4. Litva
Tieto reštrikčné pásma III v Litve:
— |
Jurbarko rajono savivaldybė: Jurbarko miesto seniūnija, Girdžių, Jurbarkų Raudonės, Skirsnemunės, Veliuonos ir Šimkaičių seniūnijos, |
— |
Molėtų rajono savivaldybė: Dubingių ir Giedraičių seniūnijos, |
— |
Marijampolės savivaldybė: Sasnavos ir Šunskų seniūnijos, |
— |
Šakių rajono savivaldybė: Barzdų, Gelgaudiškio, Griškabūdžio, Kidulių, Kudirkos Naumiesčio, Sintautų, Slavikų, Sudargo, Šakių, Plokščių ir Žvirgždaičių seniūnijos. |
— |
Kazlų rūdos savivaldybė: Antanavos, Jankų ir Kazlų Rūdos seniūnijos: vakarinė dalis iki kelio 2602 ir 183, |
— |
Kelmės rajono savivaldybė: Kelmės apylinkių, Kukečių, Šaukėnų ir Užvenčio seniūnijos, |
— |
Vilkaviškio rajono savivaldybė: Gižų, Kybartų, Klausučių, Pilviškių, Šeimenos ir Vilkaviškio miesto seniūnijos. |
— |
Širvintų rajono savivaldybė: Alionių ir Zibalų seniūnijos, |
— |
Šiaulių rajono savivaldybė: Bubių, Kuršėnų kaimiškoji ir Kuršėnų miesto seniūnijos, |
— |
Ukmergės rajono savivaldybė: Želvos seniūnija, |
— |
Vilniaus rajono savivaldybė: Paberžės seniūnija. |
5. Poľsko
Tieto reštrikčné pásma III v Poľsku:
w województwie zachodniopomorskim:
|
w województwie warmińsko-mazurskim:
|
w województwie lubuskim:
|
w województwie wielkopolskim:
|
w województwie dolnośląskim:
|
w województwie świętokrzyskim:
|
6. Rumunsko
Tieto reštrikčné pásma III v Rumunsku:
— |
Zona orașului București, |
— |
Județul Constanța, |
— |
Județul Satu Mare, |
— |
Județul Tulcea, |
— |
Județul Bacău, |
— |
Județul Bihor, |
— |
Județul Bistrița Năsăud, |
— |
Județul Brăila, |
— |
Județul Buzău, |
— |
Județul Călărași, |
— |
Județul Dâmbovița, |
— |
Județul Galați, |
— |
Județul Giurgiu, |
— |
Județul Ialomița, |
— |
Județul Ilfov, |
— |
Județul Prahova, |
— |
Județul Sălaj, |
— |
Județul Suceava |
— |
Județul Vaslui, |
— |
Județul Vrancea, |
— |
Județul Teleorman, |
— |
Judeţul Mehedinţi, |
— |
Județul Gorj, |
— |
Județul Argeș, |
— |
Județul Olt, |
— |
Județul Dolj, |
— |
Județul Arad, |
— |
Județul Timiș, |
— |
Județul Covasna, |
— |
Județul Brașov, |
— |
Județul Botoșani, |
— |
Județul Vâlcea, |
— |
Județul Iași, |
— |
Județul Hunedoara, |
— |
Județul Alba, |
— |
Județul Sibiu, |
— |
Județul Caraș-Severin, |
— |
Județul Neamț, |
— |
Județul Harghita, |
— |
Județul Mureș, |
— |
Județul Cluj, |
— |
Județul Maramureș. |
7. Slovensko
Tieto reštrikčné pásma III na Slovensku:
— |
celý okres Vranov nad Topľou, |
— |
v okrese Humenné: Lieskovec, Myslina, Humenné, Jasenov, Brekov, Závadka, Topoľovka, Hudcovce, Ptičie, Chlmec, Porúbka, Brestov, Gruzovce, Ohradzany, Slovenská Volová, Karná, Lackovce, Kochanovce, Hažín nad Cirochou, Závada, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica, Rohožník, Prituľany, Ruská Poruba, Ruská Kajňa, |
— |
v okrese Michalovce: Strážske, Staré, Oreské, Zbudza, Voľa, Nacina Ves, Pusté Čemerné, Lesné, Rakovec nad Ondavou, Petrovce nad Laborcom, Trnava pri Laborci, Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Hojné, Lúčky, Závadka, Hažín, Zalužice, Michalovce, Krásnovce, Šamudovce, Vŕbnica, Žbince, Lastomír, Zemplínska Široká, Čečehov, Jastrabie pri Michalovciach, Iňačovce, Senné, Palín, Sliepkovce, Hatalov, Budkovce, Stretava, Stretávka, Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom, Bajany, |
— |
v okrese Gelnica: Hrišovce, Jaklovce, Kluknava, Margecany, Richnava, |
— |
v okrese Sabinov: Daletice, |
— |
v okrese Prešov: Hrabkov, Krížovany, Žipov, Kvačany, Ondrašovce, Chminianske Jakubovany, Klenov, Bajerov, Bertotovce, Brežany, Bzenov, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Chmiňany, Chminianska Nová Ves, Janov, Jarovnice, Kojatice, Lažany, Mikušovce, Ovčie, Rokycany, Sedlice, Suchá Dolina, Svinia, Šindliar, Široké, Štefanovce, Víťaz, Župčany, |
— |
celý okres Medzilaborce, |
— |
v okrese Stropkov: Havaj, Malá Poľana, Bystrá, Miková, Varechovce, Vladiča, Staškovce, Makovce, Veľkrop, Soľník, Korunková, Bukovce, Krišľovce, Jakušovce, Kolbovce, |
— |
v okrese Svidník: Pstruša, |
— |
v okrese Zvolen: Očová, Zvolen, Sliač, Veľká Lúka, Lukavica, Sielnica, Železná Breznica, Tŕnie, Turová, Kováčová, Budča, Hronská Breznica, Ostrá Lúka, Bacúrov, Breziny, Podzámčok, Michalková, Zvolenská Slatina, Lieskovec, |
— |
v okrese Banská Bystrica: Sebedín-Bečov, Čerín, Dúbravica, Oravce, Môlča, Horná Mičiná, Dolná Mičiná, Vlkanová, Hronsek, Badín, Horné Pršany, Malachov, Banská Bystrica, |
— |
celý okres Sobrance okrem obcí uvedených v pásme II. |
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/75 |
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/2487
zo 16. decembra 2022,
ktorým sa menia prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404, pokiaľ ide o zápisy týkajúce sa Kanady, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických v zoznamoch tretích krajín, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (1), a najmä na jeho článok 230 ods. 1 a článok 232 ods. 1 a 3,
keďže:
(1) |
V nariadení (EÚ) 2016/429 sa stanovuje požiadavka na vstup zásielok zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie, podľa ktorej tieto zásielky musia pochádzať z tretej krajiny alebo územia, resp. z ich pásma či kompartmentu uvedených v zozname v súlade s článkom 230 ods. 1 uvedeného nariadenia. |
(2) |
V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2020/692 (2) sa stanovujú požiadavky na zdravie zvierat, ktoré musia na účely vstupu do Únie spĺňať zásielky určitých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu z tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem či, v prípade živočíchov akvakultúry, kompartmentov. |
(3) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/404 (3) sa stanovujú zoznamy tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem alebo kompartmentov, z ktorých je povolený vstup tých druhov a kategórií zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/692. |
(4) |
Konkrétne sa v prílohách V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 stanovujú zoznamy tretích krajín alebo území, resp. ich pásiem, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie. |
(5) |
Kanada nahlásila Komisii výskyt siedmich ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v kanadských provinciách Alberta (1), Britská Kolumbia (4) a Ontário (2), ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené v období od 21. novembra 2022 do 28. novembra 2022. |
(6) |
Spojené kráľovstvo nahlásilo Komisii výskyt siedmich ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v grófstvach Norfolk (1), Herefordshire (1) a Suffolk (3) (Anglicko, Spojené kráľovstvo) a v grófstve Aberdeenshire (2) (Škótsko, Spojené kráľovstvo), ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené v období od 29. novembra 2022 do 13. decembra 2022. |
(7) |
Spojené štáty americké nahlásili Komisii výskyt 31 ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy u hydiny v štátoch Colorado (1), Florida (1), Illinois (1), Iowa (7), Maryland (1), Minnesota (1), Missouri (2), Nebraska (1), Južná Dakota (15) a Utah (1), Spojené štáty americké, ktoré boli laboratórnou analýzou (RT-PCR) potvrdené v období od 16. novembra 2022 do 12. decembra 2022. |
(8) |
V nadväznosti na tieto nedávne výskyty ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy veterinárne orgány Kanady, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických zriadili v okruhu najmenej 10 km okolo postihnutých chovov kontrolné pásma a v záujme kontroly výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy a obmedzenia šírenia tejto choroby zaviedli politiku likvidácie zvierat. |
(9) |
Kanada, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké predložili Komisii informácie o epidemiologickej situácii na svojom území, ako aj o opatreniach prijatých na zamedzenie ďalšieho šírenia vysokopatogénnej aviárnej influenzy. Komisia tieto informácie vyhodnotila. Na základe tohto hodnotenia a v záujme ochrany štatútu zdravia zvierat v Únii by už vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie z oblastí, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia zavedené veterinárnymi orgánmi Kanady, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických z dôvodu nedávneho výskytu ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy, nemal byť povolený. |
(10) |
Spojené kráľovstvo okrem toho predložilo aktualizované informácie o epidemiologickej situácii na svojom území v súvislosti s výskytom dvoch ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny v grófstve Devon (Anglicko, Spojené kráľovstvo) a v grófstve Gwynedd (Wales, Spojené kráľovstvo), ktoré boli potvrdené v období od 2. septembra 2022 do 5. septembra 2022. |
(11) |
Spojené kráľovstvo takisto predložilo informácie o opatreniach, ktoré prijalo na zabránenie ďalšiemu šíreniu vysokopatogénnej aviárnej influenzy. Po výskyte uvedených ohnísk tejto choroby Spojené kráľovstvo predovšetkým zaviedlo politiku likvidácie zvierat, aby bolo možné kontrolovať a obmedziť šírenie tejto choroby, a po vykonaní politiky likvidácie zvierat v chovoch hydiny, ktoré boli na jeho území nakazené, takisto dokončilo potrebné čistenie a dezinfekciu. |
(12) |
Komisia vyhodnotila informácie, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo, a dospela k záveru, že ohniská vysokopatogénnej aviárnej influenzy v chovoch hydiny boli odstránené a že už neexistuje žiadne riziko spojené so vstupom komodít z hydiny do Únie z pásiem Spojeného kráľovstva, z ktorých bol v dôsledku výskytu uvedených ohnísk vstup komodít z hydiny do Únie pozastavený. |
(13) |
Prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 by sa preto mali zmeniť, aby sa zohľadnila súčasná epidemiologická situácia, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu v Kanade, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických. |
(14) |
Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v Kanade, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch amerických, pokiaľ ide o vysokopatogénnu aviárnu influenzu a vážne riziko jej zavlečenia do Únie, by zmeny príloh V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404, ktoré sa majú vykonať na základe tohto nariadenia, mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr. |
(15) |
Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/2361 (4) sa zmenila príloha V a príloha XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 tak, že sa doplnili riadky GB-2.265 až GB-2.267, ktorými sa vymedzujú tri dotknuté pásma v zápisoch v prílohe V a prílohe XIV týkajúcich sa Spojeného kráľovstva. Keďže sa zistila jedna chyba týkajúca sa dátumu potvrdenia výskytu súvisiacich ohnísk v prílohe V, riadky pre pásma GB-2.265 až GB-2.267 v prílohe V by sa mali zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Táto oprava by sa mala uplatňovať odo dňa uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/2361. |
(16) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Oprava vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/404
V časti 1 oddiele B prílohy V sa v zápise týkajúcom sa Spojeného kráľovstva riadky týkajúce sa pásiem GB-2.265 až GB-2.267 nahrádzajú takto:
„GB Spojené kráľovstvo |
GB-2.265 |
BPP, BPR, DOC, DOR, SP, SR, POU-LT20, HEP, HER, HE-LT20 |
N, P1 |
|
20. 11. 2022 |
|
GB-2.266 |
N, P1 |
|
21. 11. 2022 |
|
||
GB-2.267 |
N, P1 |
|
22. 11. 2022“. |
|
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 2 sa však uplatňuje od 6. decembra 2022.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 16. decembra 2022
Za Komisiu
predsedníčka
Ursula VON DER LEYEN
(1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.
(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/692 z 30. januára 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa vstupu zásielok určitých zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie a ich premiestňovania a zaobchádzania s nimi po ich vstupe do Únie (Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 379).
(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/404 z 24. marca 2021, ktorým sa stanovujú zoznamy tretích krajín, území alebo ich pásiem, z ktorých je povolený vstup zvierat, zárodočných produktov a produktov živočíšneho pôvodu do Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (Ú. v. EÚ L 114, 31.3.2021, s. 1).
(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2361 z 1. decembra 2022, ktorým sa menia prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404, pokiaľ ide o zápisy týkajúce sa Kanady, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických v zoznamoch tretích krajín, z ktorých sa povoľuje vstup zásielok hydiny, zárodočných produktov hydiny a čerstvého mäsa z hydiny a pernatej zveri do Únie (Ú. v. EÚ L 312, 5.12.2022, s. 5).
PRÍLOHA
Prílohy V a XIV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/404 sa menia takto:
1. |
Príloha V sa mení takto:
|
2. |
Časť 1 oddiel B prílohy XIV sa mení takto:
|
ROZHODNUTIA
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/88 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2022/2488
zo 14. novembra 2022,
ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať v Medzinárodnej rade pre cukor v súvislosti s pristúpením Saudskoarabského kráľovstva k Medzinárodnej dohode o cukre z roku 1992
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
V roku 1992 uzavrela Únia rozhodnutím Rady 92/580/EHS (1) Medzinárodnú dohodu o cukre (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1993. |
(2) |
Podľa článku 45 ods. 2 dohody Medzinárodná rada pre cukor môže predlžovať platnosť dohody po sebe nasledujúce a to vždy maximálne dvojročné obdobia. Platnosť dohody sa od jej uzavretia pravidelne predlžuje o ďalšie dvojročné obdobia. Naposledy sa platnosť dohody predĺžila 30. novembra 2021, a to do 31. decembra 2023. |
(3) |
V článku 41 dohody sa stanovuje, že dohoda je otvorená na pristúpenie vládam všetkých štátov za podmienok stanovených Medzinárodnou radou pre cukor. |
(4) |
Pristúpenie nového člena k dohode po nadobudnutí platnosti dohody si vyžaduje pridelenie hlasov novému členovi v Medzinárodnej rade pre cukor, ako aj úpravu hlasov existujúcich členov, v súlade s článkom 25 dohody. |
(5) |
Vláda Saudskoarabského kráľovstva formálne požiadala 16. februára 2021 o pristúpenie k dohode. Medzinárodná rada pre cukor má stanoviť na jednom zo svojich budúcich zasadnutí alebo v rámci postupu prijímania rozhodnutí Medzinárodnou radou pre cukor výmenou korešpondencie podmienky pristúpenia Saudskoarabského kráľovstva k dohode. |
(6) |
Saudskoarabské kráľovstvo je v celosvetovom meradle dôležitým aktérom v sektore cukru a zároveň dôležitým obchodným partnerom Únie v oblasti poľnohospodárskych a potravinových výrobkov vrátane cukru. Schválenie pristúpenia Saudskoarabského kráľovstva k dohode v súlade s článkom 25 dohody je v záujme Únie. |
(7) |
Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Medzinárodnej rade pre cukor, v súvislosti s pristúpením Saudskoarabského kráľovstva k Medzinárodnej dohode o cukre z roku 1992, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Medzinárodnej rade pre cukor na jednom z jej budúcich zasadnutí alebo v rámci postupu prijímania rozhodnutí Medzinárodnou radou pre cukor výmenou korešpondencie, je schváliť pristúpenie Saudskoarabského kráľovstva k Medzinárodnej dohode o cukre z roku 1992 a zabezpečiť, aby sa počet hlasov, ktoré sa majú Saudskoarabskému kráľovstvu prideliť, vypočítal v súlade s článkom 25 ods. 4 dohody.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 14. novembra 2022
Za Radu
predseda
J. BORRELL FONTELLES
(1) Rozhodnutie Rady 92/580/EHS z 13. novembra 1992 o podpísaní a uzavretí Medzinárodnej dohody o cukre z roku 1992 (Ú. v. ES L 379, 23.12.1992, s. 15).
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/90 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2022/2489
z 25. novembra 2022
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na 42. zasadnutí Stáleho výboru Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (1) (ďalej len „Bernský dohovor“) Únia uzavrela rozhodnutím Rady 82/72/EHS (2) a nadobudol platnosť 1. septembra 1982. |
(2) |
Podľa článku 17 Bernského dohovoru môže Stály výbor zriadený Bernským dohovorom (ďalej len „Stály výbor“) prijať rozhodnutia o zmene príloh k Bernskému dohovoru. |
(3) |
Počas svojho 42. zasadnutia, ktoré sa uskutoční od 28. novembra do 2. decembra 2022, má Stály výbor prijať rozhodnutie o zmene prílohy II a prílohy III k Bernskému dohovoru. |
(4) |
Stály výbor vypracoval podľa článku 13 ods. 6 Bernského dohovoru svoj rokovací poriadok (ďalej len „rokovací poriadok“) a v súlade s pravidlom 21 tohto poriadku Stály výbor môže rokovací poriadok zmeniť. |
(5) |
Stály výbor sa tiež vyzýva, aby počas svojho 42. zasadnutia prijal zmeny rokovacieho poriadku. |
(6) |
Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v Stálom výbore, keďže obe tieto rozhodnutia budú pre Úniu záväzné. |
(7) |
Švajčiarsko predložilo návrh presunúť vlka (Canis lupus) z prílohy II „prísne chránené druhy živočíchov“ do prílohy III („chránené druhy živočíchov“) k Bernskému dohovoru. |
(8) |
Na základe súčasných údajov nie je zníženie stavu ochrany všetkých populácií vlka odôvodnené ani z vedeckého hľadiska, ani z hľadiska ochrany. Stav tohto druhu z hľadiska ochrany sa v rámci kontinentu naďalej líši, pričom sa posúdil ako priaznivý len v 18 z 39 národných častí biogeografických regiónov v Únie. Potvrdzujú to najnovšie dostupné vedecké informácie o stave ochrany tohto druhu vyplývajúce zo správ podľa článku 17 smernice Rady 92/43/EHS (3) a podľa uznesenia č. 8 (2012) Bernského dohovoru. Z pretrvávajúcich hrozieb pre tento druh vrátane nových hrozieb, ako sú pohraničné ploty a hybridizácia vlka a psa, takisto vyplýva potreba zachovať stav prísnej ochrany. |
(9) |
Únia by sa preto mala hlasovať proti návrhu Švajčiarska. |
(10) |
Sekretariát Bernského dohovoru v spolupráci s predsedníctvom Stáleho výboru navrhol niekoľko zmien rokovacieho poriadku, najmä s cieľom prispôsobiť pracovné metódy a postupy Bernského dohovoru novým virtuálnym pracovným metódam a nástrojom. |
(11) |
Navrhované zmeny rokovacieho poriadku zodpovedajú postupom už zavedeným v iných mnohostranných environmentálnych dohodách alebo existujúcim postupom v rámci Bernského dohovoru, ktoré sú všeobecne akceptované. |
(12) |
Únia by preto mala podporiť navrhované zmeny rokovacieho poriadku, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má v mene Únie zaujať v súvislosti so záležitosťami patriacimi do jej právomoci na 42. zasadnutí Stáleho výboru Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (ďalej len „Bernský dohovor“), je:
a) |
Hlasovať proti návrhu presunúť vlka (Canis lupus) z prílohy II „prísne chránené druhy živočíchov“ do prílohy III („chránené druhy živočíchov“) k Bernskému dohovoru; a |
b) |
Podporiť navrhované zmeny rokovacieho poriadku Stáleho výboru uvedené v dokumente TPVS/Inf(2022)29: „Navrhované zmeny rokovacieho poriadku Stáleho výboru“ sekretariátu Bernského dohovoru. |
Článok 2
Na základe vývoja na 42. zasadnutí Stáleho výboru sa môžu zástupcovia Únie po porade s členskými štátmi počas koordinačných zasadnutí na mieste dohodnúť na upresnení pozície uvedenej v článku 1 písm. b) bez ďalšieho rozhodnutia Rady.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 25. novembra 2022
Za Radu
predseda
J. SÍKELA
(1) Ú. v. ES L 38, 10.2.1982, s. 3.
(2) Rozhodnutie Rady 82/72/EHS z 3. decembra 1981, ktoré sa týka uzavretia Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Ú. v. ES L 38, 10.2.1982, s. 1).
(3) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/92 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2022/2490
z 8. decembra 2022,
ktorým sa Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania o komplexnej dohode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91, článok 100 ods. 2 a články 207 a 209 v spojení s jej článkom 218 ods. 3 a 4,
so zreteľom na spoločné odporúčanie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
keďže:
(1) |
Mali by sa začať rokovania s cieľom uzavrieť komplexnú dohodu medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“). |
(2) |
Dohoda nahradí Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (1), |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1. Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) sa týmto poverujú začať rokovania o komplexnej dohode medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“).
2. Rokovania sa povedú na základe smerníc Rady na rokovania uvedených v dodatku k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Rokovací tím Únie vedie Komisia.
Článok 3
Pri rokovaniach sa konzultuje s pracovnou skupinou Rady pre východnú Európu a Strednú Áziu.
Pri rokovaniach o častiach dohody týkajúcich sa obchodných záležitostí sa konzultuje s Výborom pre obchodnú politiku.
Článok 4
Toto rozhodnutie je určené Komisii a vysokému predstaviteľovi.
V Bruseli 8. decembra 2022
Za Radu
predseda
V. RAKUŠAN
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/94 |
ROZHODNUTIE ZÁSTUPCOV VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCICH V RADE (EÚ) 2022/2491
z 8. decembra 2022,
ktorým sa Európska komisia poveruje rokovať v mene členských štátov o ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci členských štátov
ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE ZASADAJÚCI V RADE,
keďže:
(1) |
Európska komisia by sa mala poveriť rokovať v mene členských štátov o ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“), ktoré patria do právomoci členských štátov. |
(2) |
Dohoda má nahradiť Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (1), |
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
1. Zástupcovia vlád členských štátov týmto poverujú Komisiu, aby v mene členských štátov rokovala o ustanoveniach komplexnej dohody medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci členských štátov.
2. Rokovania sa podľa vhodnosti povedú na základe smerníc na rokovania stanovených Radou, ktoré sa uvádzajú v dodatku k rozhodnutiu Rady (EÚ) 2022/2490 (2).
Článok 2
Článkom 1 nie sú dotknuté budúce rozhodnutia členských štátov týkajúce sa určenia ich zástupcov v otázkach, ktoré patria do právomoci členských štátov.
Článok 3
Pri rokovaniach sa konzultuje so zástupcami vlád členských štátov zasadajúcimi v pracovnej skupine Rady pre východnú Európu a Strednú Áziu a v prípade častí dohody týkajúcich sa obchodných záležitostí so zástupcami vlád členských štátov zasadajúcimi vo Výbore pre obchodnú politiku.
Článok 4
Toto rozhodnutie je určené Komisii.
V Bruseli 8. decembra 2022
Za zástupcov vlád členských štátov
predseda
V. RAKUŠAN
(1) Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2009, s. 3.
(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2490 z 8. decembra 2022, ktorým sa Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania o ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Tadžickou republikou na strane druhej (pozri stranu 92 tohto úradného vestníka).
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/96 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2022/2492
z 12. decembra 2022
o podpise v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 5,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Rada 15. júna 2018 poverila Komisiu, aby začala rokovania podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 s Brazílskou federatívnou republikou o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie. |
(2) |
Rokovania s Brazílskou federatívnou republikou boli úspešne ukončené a Dohoda medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (ďalej len „dohoda“) bola parafovaná 14. septembra 2022. |
(3) |
Dohoda by sa mala podpísať, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou v spojení s rokovaniami podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994 o úprave koncesií v prípade všetkých colných kvót uvedených v listine CLXXV týkajúcej sa EÚ v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, s výhradou uzavretia uvedenej dohody (1).
Článok 2
Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Únie.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 12. decembra 2022
Za Radu
predseda
Z. NEKULA
(1) Text dohody sa uverejní spolu s rozhodnutím o jej uzavretí.
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/98 |
ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2022/2493
z 13. decembra 2022,
ktorým sa vymenúva člen Dvora audítorov
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 286 ods. 2,
so zreteľom na návrh Estónskej republiky,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),
keďže:
(1) |
Funkčné obdobie pána Juhana PARTSA sa skončí 31. decembra 2022. |
(2) |
Mal by sa preto vymenovať jeden člen Dvora audítorov, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pani Keit PENTUS-ROSIMANNUS sa týmto vymenúva za členku Dvora audítorov na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2028.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 13. decembra 2022
Za Radu
predseda
M. BEK
(1) Stanovisko z 22. novembra 2022 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/99 |
ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/2494
z 9. decembra 2022
o schválení žiadosti, ktorú predložila Litva v súvislosti s revíziou svojich cieľov výkonnosti na tretie referenčné obdobie
[oznámené pod číslom C(2022) 8985]
(Iba litovské znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 písm. c),
so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 390/2013 a (EÚ) č. 391/2013 (2), a najmä na jeho článok 18 ods. 1,
keďže:
VŠEOBECNÉ ASPEKTY
(1) |
Podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 549/2004 sa má zriadiť systém výkonnosti leteckých navigačných služieb vrátane národných plánov výkonnosti, v ktorých sa stanovia záväzné ciele výkonnosti v súlade s celoúnijnými cieľmi prijatými Komisiou na príslušné referenčné obdobie. Podrobné pravidlá týkajúce sa týchto plánov výkonnosti sa stanovujú vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2019/317. Komisia v zmysle článku 11 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 549/2004 posudzuje súlad cieľov výkonnosti stanovených členskými štátmi so zodpovedajúcimi celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
(2) |
Komisia 13. apríla 2022 prijala rozhodnutie (EÚ) 2022/769 (3), v ktorom dospela k záveru, že ciele výkonnosti uvedené v návrhu plánu výkonnosti na tretie referenčné obdobie (ďalej len „RO3“), ktorý predložila Litovská republika (ďalej len „Litva“), sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. Litva na základe rozhodnutia (EÚ) 2022/769 formálne prijala svoj plán výkonnosti na RO3 v súlade s článkom 16 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. |
(3) |
Litva 26. augusta 2022 predložila Komisii na základe článku 18 ods. 1 písm. a) bodu ii) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 žiadosť o revíziu svojich cieľov výkonnosti v oblasti traťovej kapacity a traťovej nákladovej efektívnosti na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024. |
(4) |
Komisia v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 overila, či je žiadosť o revíziu, ktorú predložila Litva, potrebná a primeraná vzhľadom na poskytnuté odôvodnenia, a na základe kritérií posudzovania stanovených v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317 posúdila súlad zamýšľaných revidovaných cieľov výkonnosti s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
(5) |
Orgán na preskúmanie výkonnosti, ktorý podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004 pomáha Komisii pri realizácii systému výkonnosti, predložil Komisii správu so svojimi odporúčaniami týkajúcimi sa posúdenia žiadosti Litvy o revíziu. |
DÔVODY NA REVÍZIU CIEĽOV VÝKONNOSTI
(6) |
Litva sa domnieva, že žiadosť o revíziu jej cieľov výkonnosti na RO3 odôvodňujú nepredvídateľné okolnosti vyplývajúce z vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022. |
(7) |
Litva sa domnieva, že počiatočné predpoklady, na základe ktorých boli stanovené jej ciele výkonnosti, už neplatia z dôvodu výrazného zníženia počtu preletov vo vzdušnom priestore Litvy, čo je dôsledkom vojny Ruska proti Ukrajine, následných sankcií, ktoré zaviedla Únia, a protiopatrení, ktoré prijalo Rusko. Litva uvádza, že pohyby lietadiel v jej vzdušnom priestore, ktoré sa prevádzkujú na základe pravidiel letu podľa prístrojov (IFR), ako aj počet traťových jednotiek služieb zaznamenaný v súvislosti s týmito letmi sa podľa očakávaní výrazne znížia v porovnaní s predpokladmi objemu dopravy stanovenými v pláne výkonnosti. |
(8) |
Prognóza pohybov podľa IFR v žiadosti Litvy o revíziu jej traťovej zóny spoplatňovania na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 v porovnaní s údajmi uvedenými v pláne výkonnosti sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:
|
(9) |
V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú prognózy Litvy týkajúce sa jednotiek služieb pre jej traťovú zónu spoplatňovania na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 v porovnaní s údajmi uvedenými v návrhu plánu výkonnosti:
|
(10) |
Komisia poznamenáva, že Litva vo svojej žiadosti o revíziu použila pre pohyby podľa IFR a pre jednotky služieb prognózu objemu miestnej dopravy, ktorá je vyššia ako základná prognóza objemu dopravy, ktorú vypracoval a v júni 2022 uverejnil útvar Eurocontrolu pre štatistiku a prognózy (ďalej len „STATFOR“). Prognózy objemu miestnej dopravy v Litve sú optimistickejšie ako prognóza útvaru STATFOR. Litva vysvetľuje, že rozdiel je spôsobený použitím novších údajov o vývoji dopravy, z ktorých vyplýva, že hlboké straty v doprave zaznamenané v marci a apríli 2022 sa v nasledujúcich mesiacoch podarilo čiastočne zvrátiť. |
(11) |
V porovnaní s plánom výkonnosti sa ročné zníženia počtu jednotiek služieb na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 pohybujú v približnom rozmedzí od –26 % do –35 %. Neočakáva sa však, že sa počet pohybov lietadiel v litovskom vzdušnom priestore prevádzkovaných podľa IFR zníži rovnakým tempom ako v prípade traťových jednotiek služieb. Tento rozdiel je spôsobený výrazným znížením preletov, ktoré v priemere generujú úmerne vyšší počet traťových jednotiek služieb ako lety pristávajúce na letiskách v Litve a odlietajúce z nich. Komisia teda neočakáva, že by sa pracovná záťaž poskytovateľa leteckých navigačných služieb, ktorú určujú pohyby riadených letov, znížila v súvzťažnosti so znížením daňových príjmov, ktoré vyplýva zo zníženia počtu traťových jednotiek služieb. |
(12) |
Litva vysvetľuje, že deficit príjmov z poplatkov za letecké navigačné služby spôsobený nižším objemom dopravy v kombinácii s vysokou infláciou a tlakom trhu práce na mzdy vážne ovplyvňuje schopnosť poskytovateľa leteckých navigačných služieb plniť budúce finančné záväzky a realizovať plánované investície. Litva preto uvádza, že revízia cieľov výkonnosti je nevyhnutná na zaručenie finančnej sily poskytovateľa leteckých navigačných služieb a primeraných zdrojov pre vnútroštátny dozorný orgán, ktorý je financovaný z príjmov z poplatkov za letecké navigačné služby. |
(13) |
Komisia uznáva, že počiatočné predpoklady, z ktorých vychádza litovský plán výkonnosti, už neplatia z dôvodu výrazného zníženia letovej prevádzky v dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine. Komisia okrem toho súhlasí s tým, že revízia cieľov výkonnosti je potrebná a primeraná s cieľom zabezpečiť prevádzkovú a finančnú životaschopnosť poskytovateľa leteckých navigačných služieb a vyriešiť problém nedostatočnej likvidity, ktorému čelí v dôsledku zmeny okolností. |
(14) |
Komisia sa preto domnieva, že žiadosť o revíziu, ktorú predložila Litva, spĺňa podmienky na revíziu miestnych cieľov výkonnosti v zmysle článku 18 ods. 1 písm. a) bode ii) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. |
POSÚDENIE ZAMÝŠĽANÝCH REVIDOVANÝCH CIEĽOV VÝKONNOSTI
Ciele výkonnosti v oblasti kapacity
(15) |
Litva požaduje revíziu svojich cieľov v oblasti traťovej kapacity na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 v reakcii na zmenu okolností uvedenú v odôvodneniach 6 až 13, najmä na znížený počet pohybov podľa IFR predpokladaný na tieto kalendárne roky a jeho vplyv na poskytovanie kapacity. |
(16) |
Nasledujúca tabuľka obsahuje ciele výkonnosti Litvy v oblasti traťovej kapacity na RO3, ako sa uvádzajú v pláne výkonnosti, a zamýšľané revidované ciele výkonnosti, ktoré Litva navrhla vo svojej žiadosti o revíziu. V tabuľke sa uvádzajú aj zodpovedajúce referenčné hodnoty z plánu prevádzky siete, ktorý bol k dispozícii 2. júna 2021, teda v čase prijatia revidovaných celoúnijných cieľov výkonnosti na RO3, ktoré Komisia použila na účely posúdenia súladu miestnych cieľov v oblasti kapacity s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na základe bodu 1.3 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317.
|
(17) |
Komisia konštatuje, že zamýšľané ciele v oblasti kapacity, ktoré navrhla Litva, sú nižšie, a teda ambicióznejšie než príslušné národné referenčné hodnoty na každý kalendárny rok. |
(18) |
Komisia ďalej poznamenáva, že Litva upravila opatrenia stanovené v pláne výkonnosti na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti traťovej kapacity s cieľom zohľadniť zmenu okolností. |
(19) |
Vzhľadom na odôvodnenia 16, 17 a 18 by sa preto ciele v oblasti traťovej kapacity, ktoré navrhla Litva vo svojej žiadosti o revíziu, mali považovať za ciele, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. Ciele výkonnosti v oblasti nákladovej efektívnosti |
(20) |
Litva požaduje revíziu svojich cieľov v oblasti nákladovej efektívnosti na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 v reakcii na zmenu okolností uvedenú v odôvodneniach 6 až 13, najmä na znížený počet jednotiek služieb predpokladaný na tieto kalendárne roky a jeho vplyv na príjmy a finančnú silu poskytovateľa leteckých navigačných služieb. |
(21) |
V nasledujúcej tabuľke sa stanovujú ciele výkonnosti v oblasti traťovej nákladovej efektívnosti pre litovskú zónu spoplatňovania na RO3, ako sa uvádzajú v pláne výkonnosti, a zamýšľané revidované ciele výkonnosti na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024, ktoré Litva navrhla vo svojej žiadosti o revíziu. Východiskové hodnoty z rokov 2014 a 2019 a ciele výkonnosti na roky 2020 a 2021 zostávajú nezmenené.
|
(22) |
Komisia konštatuje, že zamýšľaná revízia miestnych cieľov Litvy v oblasti nákladovej efektívnosti na roky 2022, 2023 a 2024 vedie v porovnaní s plánom výkonnosti k zvýšeniu celkových stanovených jednotkových nákladov o 16,0 % za dané tri kalendárne roky a o 11,1 % počas celého RO3. Tieto zvýšenia stanovených jednotkových nákladov sú v plnej miere spôsobené výrazným zhoršením prognózy jednotiek služieb v odôvodnení 9, čo je dôsledkom vojny Ruska proti Ukrajine. |
(23) |
Nižší počet predpokladaných jednotiek služieb na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 Litva čiastočne kompenzovala znížením stanovených nákladov. Komisia poznamenáva, že Litva navrhuje upraviť smerom nadol stanovené náklady v reálnych cenách za rok 2017 pre každý z týchto rokov, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke:
|
(24) |
Žiadosť o revíziu obsahuje aktualizovaný výhľad vývoja inflácie v Litve na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.
|
(25) |
V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú stanovené náklady v nominálnych hodnotách na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024:
|
(26) |
Komisia konštatuje, že Litva zrevidovala nominálne stanovené náklady na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 smerom nadol, a to napriek revízii prognózy inflácie smerom nahor. Komisia poznamenáva, že opatrenia Litvy na obmedzenie nákladov nielen neutralizujú účinok predpokladanej vyššej inflácie na nákladovú základňu, ale vedú aj k ďalšiemu výraznému zníženiu stanovených nákladov účtovaných používateľom vzdušného priestoru. |
(27) |
Komisia posúdila súlad zamýšľaných revidovaných cieľov v oblasti nákladovej efektívnosti navrhovaných Litvou na základe bodu 1.4 písm. a), b) a c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. |
(28) |
Pokiaľ ide o bod 1.4 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že vývoj traťových stanovených jednotkových nákladov na úrovni zóny spoplatňovania +5,1 % počas RO3 zaostáva za vývojom na úrovni Únie +1,0 % počas rovnakého obdobia. |
(29) |
Pokiaľ ide o bod 1.4 písm. b) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že dlhodobý vývoj traťových stanovených jednotkových nákladov na úrovni zóny spoplatňovania +0,2 % počas druhého referenčného obdobia (ďalej len „RO2“) a počas RO3 zaostáva za dlhodobým vývojom na úrovni Únie –1,3 % počas rovnakého obdobia. |
(30) |
Ako sa uvádza v odôvodneniach 8 a 9, Komisia pripomína, že zmeny v objeme dopravy vyplývajúce z vojny Ruska proti Ukrajine viedli k vážnemu zhoršeniu výhľadu Litvy v oblasti dopravy na RO3, čo sa odráža v podstatne zníženom počte predpokladaných jednotiek služieb na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024. Preto je na účely kritérií posudzovania preskúmaných v odôvodneniach 28 a 29 potrebné a vhodné preskúmať, či by Litva nasledovala celoúnijný vývoj v oblasti nákladovej efektívnosti, ak by v kalendárnych rokoch 2022, 2023 a 2024 nedošlo k výraznému zníženiu objemu dopravy v dôsledku zmenených okolností. |
(31) |
Komisia na tento účel prepočítala vývoj stanovených jednotkových nákladov Litvy počas RO3 a dlhodobý vývoj stanovených jednotkových nákladov Litvy počas RO2 a RO3, pričom využila základnú prognózu objemu dopravy z októbra 2021, ktorú vypracoval útvar Eurocontrolu STATFOR. Tento prepočet viedol k úprave vývoja stanovených jednotkových nákladov Litvy na úrovni –7,9 % počas RO3 a k úprave dlhodobého vývoja traťových stanovených jednotkových nákladov na úrovni –5,5 % počas RO2 a RO3. V oboch prípadoch je upravený vývoj značne pod úrovňou zodpovedajúceho celoúnijného vývoja stanovených jednotkových nákladov, t. j. + 1,0 % a –1,3 % v príslušnom poradí. Ak teda nenastanú zmeny v objeme dopravy v dôsledku vojny Ruska proti Ukrajine, Litva spĺňa hodnotiace kritériá uvedené v odôvodneniach 28 a 29. |
(32) |
Pokiaľ ide o bod 1.4 písm. c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že východisková hodnota pre stanovené jednotkové náklady na úrovni litovskej zóny spoplatňovania 37,64 EUR (vyjadrená v cenách za rok 2017) je o 46,4 % vyššia ako priemerná východisková hodnota príslušnej porovnávacej skupiny 25,71 EUR (vyjadrená v cenách za rok 2017). |
(33) |
Komisia uznáva, že zamýšľané revidované ciele v oblasti nákladovej efektívnosti pre litovskú zónu spoplatňovania sú vyššie ako pôvodné ciele uvedené v pláne výkonnosti prijatom v roku 2022. Toto zhoršenie je však v plnej miere spôsobené predpokladmi výrazne nižšieho objemu dopravy. Keď sa vylúči negatívny vplyv zmien objemu dopravy v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, je zrejmé, že Litva nasleduje celoúnijný vývoj stanovených jednotkových nákladov, aj dlhodobý celoúnijný vývoj stanovených jednotkových nákladov. Bez ohľadu na rozdiel medzi litovskou východiskovou hodnotou a priemerom porovnávacej skupiny uvedeným v odôvodnení 32 sa Komisia domnieva, že existuje dostatočný dôvod na to, aby sa zamýšľané revidované ciele Litvy v oblasti nákladovej efektívnosti považovali za ciele, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti v oblasti nákladovej efektívnosti na RO3. |
(34) |
Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v odôvodneniach 23 až 26 Komisia ďalej konštatuje, že Litva prijala opatrenia na obmedzenie nákladov s cieľom zmierniť tieto výnimočné okolnosti tým, že na zvyšok RO3 výrazne znížila svoje stanovené náklady v reálnych aj nominálnych hodnotách. Súvisiace opatrenia uvedené v žiadosti Litvy o revíziu zahŕňajú odklad prijímania zamestnancov na niektoré voľné pracovné miesta a zníženie plánovaného počtu riadiacich letovej prevádzky v aktívnej službe na zvyšok RO3. Komisia konštatuje, že tieto opatrenia na obmedzenie nákladov sú celkovo úmerné nižšiemu počtu pohybov podľa IFR, ktorý sa predpokladá na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024, ako sa uvádza v odôvodnení 8. |
(35) |
Vzhľadom na to, čo bolo stanovené v odôvodneniach 20 až 34, by sa preto revidované ciele v oblasti traťovej nákladovej efektívnosti, ktoré navrhla Litva vo svojej žiadosti o revíziu, mali považovať za ciele, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. |
ZÁVERY
(36) |
Vzhľadom na odôvodnenia 6 až 35 by sa preto Litve mala povoliť revízia jej cieľov výkonnosti v oblasti kapacity a nákladovej efektívnosti na kalendárne roky 2022, 2023 a 2024 v súlade so žiadosťou o revíziu predloženou 26. augusta 2022, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Žiadosť o revíziu, ktorú predložila Litva 26. augusta 2022, pokiaľ ide o jej ciele výkonnosti na tretie referenčné obdobie v kľúčových oblastiach výkonnosti týkajúcich sa kapacity a nákladovej efektívnosti, sa schvaľuje.
Litve sa povoľuje prijať revidovaný plán výkonnosti obsahujúci navrhované ciele výkonnosti uvedené v prílohe, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Litovskej republike.
V Bruseli 9. decembra 2022
Za Komisiu
Adina-Ioana VĂLEAN
členka Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 56, 25.2.2019, s. 1.
(3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/769 z 13. apríla 2022 o súlade cieľov výkonnosti uvedených v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložila Litva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004, s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie (Ú. v. EÚ L 139, 18.5.2022, s. 116).
PRÍLOHA
Ciele výkonnosti zahrnuté do žiadosti, ktorú predložila Litva v súvislosti s revíziou svojich cieľov výkonnosti na tretie referenčné obdobie, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti
KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA KAPACITU
Meškanie ATFM na trati v minútach na jeden let
Litva |
2022 |
2023 |
2024 |
Plánované revidované ciele v oblasti traťovej kapacity, vyjadrené v minútach meškania ATFM na jeden let |
0,02 |
0,02 |
0,02 |
KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA NÁKLADOVÚ EFEKTÍVNOSŤ
Stanovené jednotkové náklady na traťové letecké navigačné služby
Traťová zóna spoplatňovania v Litve |
2022 |
2023 |
2024 |
Plánované revidované traťové ciele v oblasti nákladovej efektívnosti, vyjadrené ako stanovené traťové jednotkové náklady (v reálnych cenách za rok 2017) |
48,87 EUR |
46,90 EUR |
45,96 EUR |
Korigendá
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/106 |
Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Rady (SZBP) 2021/1002 z 21. júna 2021, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku
Na strane 84, v prílohe, záznam 125, v stĺpci „Identifikačné údaje“
namiesto:
„Dátum narodenia: 9.5.1958 “,
má byť:
„Dátum narodenia: 9.3.1958 “.
19.12.2022 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/107 |
Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2021/997 z 21. júna 2021, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku
Na strane 20, v prílohe, záznam 125, v stĺpci „Identifikačné údaje“
namiesto:
„Dátum narodenia: 9.5.1958 “,
má byť:
„Dátum narodenia: 9.3.1958 “.