(1)

Dohoda o pridružení medzi Úniou a Ukrajinou (2) vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu nadobudla platnosť 1. septembra 2017.

(2)

V roku 2014 Ukrajina začala s realizáciou ambiciózneho programu reforiem v záujme stabilizácie svojho hospodárstva a zlepšenia života svojich občanov. Medzi najvyššie priority programu patrí boj proti korupcii, ako aj reforma ústavy, volebného systému a súdnictva. Vykonávanie uvedených reforiem bolo podporené po sebe nasledujúcimi programami makrofinančnej pomoci, v rámci ktorých Ukrajina dostala pomoc od Únie vo forme úverov v celkovej výške 6,6 miliardy EUR.

(3)

V rámci núdzovej makrofinančnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v súvislosti so stúpajúcou hrozbou bezprostredne pred ruskou inváziou podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/313 (3), sa Ukrajine poskytli prostriedky vo forme úverov vo výške 1,2 miliardy EUR vyplatené v dvoch splátkach v marci a máji 2022, pričom každá splátka predstavovala 600 miliónov EUR.

(4)

Výnimočnou makrofinančnou pomocou Únie vo výške až 1 miliardy EUR, sprístupnenou podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1201 (4), ktorá bola v plnej miere vyplatená v dvoch tranžiach 1. a 2. augusta 2022, sa poskytla rýchla a naliehavá podpora ukrajinskému rozpočtu. Uvedená pomoc predstavovala prvú etapu plánovanej výnimočnej makrofinančnej pomoci Ukrajine vo výške až 9 miliárd EUR, o ktorej Komisia informovala vo svojom oznámení z 18. mája 2022 s názvom „Podpora a obnova Ukrajiny“ a ktorú Európska rada schválila 23 a 24. júna 2022.

(5)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1628 (5) predstavovalo ďalší krok pri plnení plánovanej výnimočnej makrofinančnej pomoci Únie. Vytvoril sa ním základ na poskytnutie ďalšej sumy Ukrajine až do výšky 5 miliárd EUR vo forme úverov za veľmi výhodných podmienok, z čoho boli 2 miliardy EUR vyplatené 18. októbra, pričom zvyšné 3 miliardy EUR sa majú vyplatiť do konca roka 2022.

(6)

Nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruska voči Ukrajine od 24. februára 2022 spôsobila Ukrajine stratu prístupu na finančné trhy a značný pokles verejných príjmov, zatiaľ čo sa výrazne zvýšili verejné výdavky na riešenie humanitárnej situácie a na zachovanie kontinuity štátnych služieb. V tejto veľmi neistej a nestabilnej situácii najspoľahlivejšie odhady finančných potrieb Ukrajiny podľa Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“) v lete 2022 poukázali na mimoriadnu likvidnú medzeru vo výške približne 39 miliárd USD v roku 2022, z ktorej by asi polovicu bolo možné pokryť prostredníctvom medzinárodnej pomoci. Rýchle poskytnutie makrofinančnej pomoci Ukrajine zo strany Únie podľa rozhodnutia (EÚ) 2022/1628 sa vzhľadom na mimoriadne okolnosti považovalo za primeranú krátkodobú reakciu na značné riziká pre makrofinančnú stabilitu Ukrajiny. Ďalšia suma výnimočnej makrofinančnej pomoci až do výšky 5 miliárd EUR bola podľa uvedeného rozhodnutia určená na podporu makrofinančnej stabilizácie Ukrajiny, posilnenie bezprostrednej odolnosti krajiny a udržanie jej kapacity na obnovu, čo prispeje k udržateľnosti verejného dlhu Ukrajiny a v konečnom dôsledku aj k jej schopnosti plniť svoje finančné záväzky.

(7)

Od začiatku útočnej vojny Ruska voči Ukrajine zmobilizovali Únia, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie 19,7 miliardy EUR na zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a finančnej odolnosti Ukrajiny. V uvedenej sume ide o kombináciu podpory z rozpočtu Únie vo výške 12,4 miliardy EUR vrátane výnimočnej makrofinančnej pomoci a podpory z Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, plne alebo čiastočne zaručenej rozpočtom Únie, ako aj ďalšej finančnej podpory poskytnutej členskými štátmi vo výške 7,3 miliardy EUR.

(8)

Okrem toho Rada rozhodla o opatreniach pomoci na podporu ukrajinských ozbrojených síl v rámci Európskeho mierového nástroja vo výške 3,1 miliardy EUR podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/509 (6) a o vojenskej pomocnej misii na podporu Ukrajiny vo výške 0,1 miliardy EUR na bežné výdavky podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/1968 (7). Únia a jej členské štáty takisto poskytli nebývalú materiálnu reakciu na núdzovú situáciu pomocou mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/836 (8), čo predstavuje najväčšiu núdzovú operáciu od vytvorenia tohto mechanizmu, a zasiela na Ukrajinu a do daného regiónu milióny položiek núdzovej pomoci.

(9)

Európska rada 23. júna 2022 rozhodla udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Pokračujúca silná podpora Ukrajiny je pre Úniu kľúčovou prioritou. Keďže škody, ktoré v dôsledku útočnej vojny Ruska utrpelo ukrajinské hospodárstvo, občania a podniky, sú obrovské, pokračujúca silná podpora Ukrajiny si vyžaduje organizovaný kolektívny prístup, ktorý sa stanovuje v nástroji na poskytovanie podpory Únie Ukrajine (makrofinančná pomoc +) zriadenom týmto nariadením (ďalej len „nástroj“).

(10)

Útočná voja Ruska voči Ukrajine predstavuje strategickú geopolitickú hrozbu pre Úniu ako celok a vyžaduje si, aby k nej členské štáty zaujali rázny a jednotný postoj. Preto je nevyhnutné, aby sa podpora Únie poskytla rýchlo a aby bolo možné ju flexibilne a postupne prispôsobovať na účely bezprostrednej pomoci a krátkodobej obnovy na ceste k budúcej rekonštrukcii.

(11)

Všeobecným cieľom nástroja je prispieť k pokrytiu likvidnej medzery Ukrajiny v roku 2023, a to najmä predvídateľným, kontinuálnym, riadnym a včasným poskytnutím vysoko zvýhodnenej krátkodobej finančnej pomoci pre štátny rozpočet Ukrajiny vrátane prípadného financovania rekonštrukcie a počiatočnej podpory povojnovej obnovy s cieľom podporiť Ukrajinu na jej ceste k európskej integrácii.

(12)

Na dosiahnutie všeobecného cieľa nástroja by sa mala poskytnúť pomoc na podporu makrofinančnej stability na Ukrajine a zmiernenie obmedzení týkajúcich sa vonkajšieho financovania Ukrajiny. Komisia by mala poskytnúť podporu v rámci nástroja v súlade s kľúčovými zásadami a cieľmi opatrení prijatých v rôznych oblastiach vonkajšej činnosti a ostatných relevantných politík Únie.

(13)

Medzi hlavné oblasti podpory v rámci nástroja by sa malo zahrnúť aj poskytnutie podpory na účely obnovy, oprava a údržba kritických funkcií a infraštruktúry, ako aj pomoc pre ľudí v núdzi a najviac zasiahnuté oblasti v podobe materiálnej a sociálnej podpory, dočasného ubytovania a obytnej výstavby a výstavby infraštruktúry.

(14)

Nástroj by mal zároveň podporovať posilňovanie schopnosti ukrajinských orgánov pripraviť sa na budúcu povojnovú obnovu a prípadne aj na skorú prípravnú fázu predvstupového procesu vrátane posilnenia ukrajinských inštitúcií, reformy a posilnenia účinnosti verejnej správy, ako aj transparentnosti, štrukturálnych reforiem a dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach.

(15)

Nástroj bude podporovať vonkajšiu politiku Únie voči Ukrajine. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali úzko spolupracovať pri operáciách podpory v záujme koordinácie vonkajšej politiky Únie a zabezpečenia jej jednotnosti. Podpora Ukrajiny vyplývajúca z nástroja bude naďalej významne prispievať k uspokojovaniu finančných potrieb Ukrajiny podľa odhadu MMF, Svetovej banky a iných medzinárodných finančných inštitúcií, a to s prihliadnutím na schopnosť Ukrajiny financovať svoje výdavky z vlastných zdrojov. Pri určení výšky podpory sa zohľadňujú aj očakávané finančné príspevky bilaterálnych a multilaterálnych darcov, ako aj doterajšie využívanie iných nástrojov Únie určených na vonkajšie financovanie na Ukrajine a pridaná hodnota celkového zapojenia Únie.

(16)

Situácia Ukrajiny si vyžaduje postupný prístup, podľa ktorého by nástroj zameraný na makrofinančnú stabilitu a bezprostrednú pomoc a obnovu mal byť doplnený o nepretržitú podporu v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (9) a operácií humanitárnej pomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 (10).

(17)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť zdroje, ktoré budú pre nástroj dostupné v období od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023, s možným vyplácaním do 31. marca 2024. Vo forme úverov by sa mala sprístupniť maximálna suma vo výške 18 miliárd EUR. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala stanoviť bonifikácia úrokov na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2027. Na to, aby sa zaistilo pokrytie úrokových nákladov počas celého trvania úverov, by sa mali príspevky od členských štátov obnoviť aj po roku 2027 a mali by v podobe vonkajších pripísaných príjmov pokračovať, ak tieto náklady nebudú v budúcich viacročných finančných rámcoch pokryté iným spôsobom. Preto by mohlo byť možné predĺžiť príspevky od členských štátov aj na obdobie po roku 2027.

(18)

Toto nariadenie by malo členským štátom umožniť sprístupniť ďalšie zdroje ako vonkajšie pripísané príjmy, ktoré sa vynaložia v rámci memoranda o porozumení týkajúceho sa nástroja. Takáto možnosť poskytnutia dodatočných príspevkov vo forme vonkajších pripísaných príjmov by sa mala sprístupniť aj pre zainteresované tretie krajiny a strany, a to v súlade s článkom 21 ods. 2 písm. d) a e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (11) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Na účely podpory synergií a komplementárnosti je vhodné umožniť, aby sa takéto dodatočné príspevky od členských štátov, zainteresovaných tretích krajín a strán mohli sprístupniť aj pre programy zriadené na základe nariadení (EÚ) 2021/947 a (ES) č. 1257/96 na financovanie opatrení, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov nástroja.

(19)

Dobrovoľné príspevky členských štátov by mali byť neodvolateľné, bezpodmienečné a dostupné na požiadanie. Na tento účel by členské štáty mali s Komisiou uzavrieť dohodu o príspevku v zmysle článku 22 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takáto dohoda o príspevku by sa mala vzťahovať na príspevok na bonifikáciu úrokov a aj dodatočné sumy, ak by ich chceli členské štáty poskytnúť.

(20)

Podpora poskytnutá v rámci nástroja by sa mala sprístupniť pod základnou podmienkou, že Ukrajina bude naďalej rešpektovať účinné demokratické mechanizmy a jej inštitúcie vrátane pluralitného parlamentného systému, a zásady právneho štátu a zaručí dodržiavanie ľudských práv.

(21)

Podpora v rámci nástroja by mala byť spojená s politickými podmienkami, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení. Súčasťou uvedených podmienok by mali byť aj záväzky posilňovať hospodársku výkonnosť a odolnosť krajiny, vytvárať podnikateľské prostredie, uľahčovať obnovu kritickej infraštruktúry a riešiť výzvy v energetickom sektore.

(22)

Politické podmienky by mali byť doplnené prísnymi požiadavkami na podávanie správ s cieľom zaistiť, aby sa finančné prostriedky využívali efektívne, transparentne a zodpovedne.

(23)

Vzhľadom na situáciu na Ukrajine je vhodné stanoviť strednodobé preskúmanie memoranda o porozumení.

(24)

Podpora v rámci nástroja by sa mala uvoľňovať na základe dodržiavania základných podmienok, uspokojivého plnenia a pokroku pri plnení politických podmienok.

(25)

Je vhodné stanoviť možnosť prehodnotiť potreby financovania zo strany Ukrajiny a znížiť, pozastaviť alebo zrušiť podporu, ak sa tieto potreby počas obdobia vyplácania podpory v rámci nástroja v porovnaní s pôvodnými prognózami zásadne znížia. Takisto je vhodné stanoviť možnosť pozastavenia alebo zrušenia vyplácania v prípade, že nie sú splnené požiadavky na uvoľnenie podpory v rámci nástroja.

(26)

V kontexte naliehavých potrieb financovania zo strany Ukrajiny je vhodné zorganizovať finančnú pomoc v rámci diverzifikovanej stratégie financovania stanovenej v článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách a zriadenej ako jednotná metóda financovania, od ktorej sa očakáva, že zvýši likviditu dlhopisov Únie a atraktívnosť a nákladovú efektívnosť emisie dlhopisov Únie.

(27)

Vzhľadom na zložitú situáciu Ukrajiny spôsobenú útočnou vojnou Ruska a na účely podpory Ukrajiny na jej ceste k dlhodobej stabilite je vhodné poskytnúť Ukrajine úvery za veľmi výhodných podmienok s maximálnou dĺžkou 35 rokov a nezačať so splácaním istiny pred rokom 2033. Takisto je vhodné odchýliť sa od článku 220 ods. 5 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách a umožniť, aby Únia mala možnosť kryť úrokové náklady a odpustiť administratívne náklady, ktoré by inak znášala Ukrajina. Bonifikácia úrokov by sa mala poskytnúť ako nástroj, ktorý sa považuje za vhodný na zabezpečenie účinnosti podpory v rámci nástroja v zmysle článku 220 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Financovať by sa mala z dodatočných dobrovoľných príspevkov členských štátov a mala by byť k dispozícii postupne po nadobudnutí platnosti dohôd s členskými štátmi.

(28)

Ukrajina by mala mať možnosť požiadať o bonifikáciu úrokov a odpustenie administratívnych nákladov každý rok.

(29)

Finančné záväzky vyplývajúce z úverov podľa tohto nariadenia by odchylne od článku 31 ods. 3 druhej vety nariadenia (EÚ) 2021/947 nemali byť podporované zárukou pre vonkajšiu činnosť. Podpora v rámci nástroja by mala predstavovať finančnú pomoc v zmysle článku 220 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Pri posudzovaní finančných rizík a rozpočtového krytia by sa pre finančnú pomoc v podobe úverov v rámci nástroja nemala vytvárať žiadna rezerva a odchylne od článku 211 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa nemala stanoviť žiadna miera tvorby rezerv ako percentuálny podiel zo sumy uvedenej v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia.

(30)

Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (12) v súčasnosti neumožňuje krytie finančných záväzkov vyplývajúcich z úverov v rámci nástroja. Až do jeho možnej zmeny, ktorá by ako záruku umožnila mobilizáciu rozpočtových zdrojov nad rámec stropov viacročného finančného rámca a do výšky stropov uvedených v článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 (13), je vhodné hľadať alternatívne riešenie, ktorým sa poskytnú dodatočné zdroje.

(31)

Dobrovoľné príspevky členských štátov vo forme záruk boli identifikované ako vhodný nástroj na zabezpečenie ochrany umožňujúcej operácie vypožičiavania si prostriedkov a poskytovania úverov podľa tohto nariadenia. Záruky členských štátov by mali predstavovať primeranú záruku, ktorou sa zabezpečí schopnosť Únie splácať výpožičky, ktorými sa podporujú úvery v rámci nástroja.

(32)

Zárukami, ktoré poskytujú členské štáty, by sa mala kryť podpora v rámci nástroja vo forme úverov do výšky 18 000 000 000 EUR. Je dôležité, aby pre členské štáty bolo na účely poskytnutia záruk najvyššou prioritou dokončenie uplatniteľných vnútroštátnych postupov. Vzhľadom na naliehavosť situácie by čas potrebný na dokončenie týchto postupov nemal spôsobiť oneskorenie vyplatenia potrebnej finančnej pomoci Ukrajine vo forme úverov podľa tohto nariadenia. Zároveň by sa mala finančná podpora v rámci nástroja vo forme úverov sprístupňovať postupne, keď záruky poskytované členskými štátmi nadobudnú platnosť. Vzhľadom na zásadu správneho finančného riadenia a obozretnosti by Komisia mala zabezpečiť úvery s náležitým ohľadom na svoju úverovú bonitu. Podpora by však mala byť k dispozícii v plnej výške až do 18 000 000 000 EUR odo dňa začatia uplatňovania zmeny nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093 alebo jeho nadväzujúceho nariadenia, ktorým sa poskytuje záruka za úvery v rámci nástroja v rámci rozpočtu Únie nad rámec stropov viacročného finančného rámca a do výšky stropov uvedených v článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053.

(33)

Záruky členských štátov by mali byť neodvolateľné, bezpodmienečné a dostupné na požiadanie. Týmito zárukami by sa mala zabezpečiť schopnosť Únie splácať finančné prostriedky vypožičané na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií. Na plnenie zo záruky by nemalo byť možné vykonávať výzvy odo dňa začatia uplatňovania zmeny nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2093 alebo jeho nadväzujúceho nariadenia, ktorým sa poskytuje záruka za úvery v rámci nástroja v rámci rozpočtu Únie nad rámec stropov viacročného finančného rámca a do výšky stropov uvedených v článku 3 ods. 1 a 2 rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2020/2053. K plneniu zo záruk by sa malo vyzvať v prípade, že Únia nedostane od Ukrajiny včas platbu v súvislosti s úvermi v rámci nástroja, a to najmä v prípadoch zmien harmonogramu splácania z akéhokoľvek dôvodu, ako aj očakávaného a neočakávaného nesplácania.

(34)

Sumy vymožené v rámci dohôd o úvere v súvislosti s úvermi v rámci nástroja by sa mali odchylne od článku 211 ods. 4 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách vrátiť členským štátom, ktoré splnili výzvy na plnenie zo záruky.

(35)

Komisia pred tým, ako vyzve na plnenie zo záruk zo strany členských štátov by mala na základe vlastného uváženia a zodpovednosti ako inštitúcia Únie, ktorá je poverená plnením všeobecného rozpočtu Únie v súlade s článkom 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, preskúmať všetky opatrenia dostupné v rámci diverzifikovanej stratégie financovania stanovenej v článku 220a nariadenia o rozpočtových pravidlách v súlade s obmedzeniami stanovenými v tomto nariadení. V príslušnej výzve na plnenie zo záruk by Komisia mala podľa potreby informovať členské štáty o preskúmaní.

(36)

Pomerný podiel príspevkov jednotlivých členských štátov (ďalej len „kľúč na určenie príspevkov“) k celkovej zaručenej sume by mal zodpovedať pomerným podielom členských štátov na celkovom hrubom národnom dôchodku (ďalej len „HND“) Únie. Výzva na plnenie zo záruk by sa mala vykonať pomerným dielom pri uplatnení kľúča na určenie príspevkov. Kým nenadobudnú platnosť všetky dohody o záruke medzi Komisiou a členskými štátmi, kľúč na určenie príspevkov by sa mal dočasne primerane upraviť.

(37)

Je vhodné, aby Komisia a Ukrajina v súvislosti s úverovou podporou uzavreli dohodu o úvere v rámci podmienok stanovených v memorande o porozumení. S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s podporou v rámci nástroja by mala Ukrajina prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania podvodom, korupcii a akýmkoľvek ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s uvedenou podporou a boja proti nim. Okrem toho by sa v dohode o úvere a v dohode o financovaní malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly, Dvor audítorov bude vykonávať audity a Európska prokuratúra bude vykonávať svoje právomoci v súlade s článkami 129 a 220 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k pokrytiu likvidnej medzery Ukrajiny v roku 2023, a to najmä predvídateľným, kontinuálnym, riadnym a včasným poskytnutím vysoko zvýhodnenej krátkodobej pomoci pre štátny rozpočet Ukrajiny, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(40)

Vzhľadom na naliehavosť spôsobenú výnimočnými okolnosťami v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny Ruska sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty stanovenú v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(41)

Vzhľadom na situáciu na Ukrajine by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Komisia sa vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (ďalej len „zelená dohoda“) zaviazala preskúmať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (3) týkajúce sa vykazovania nefinančných informácií. Zelená dohoda je novou stratégiou rastu Únie. Jej cieľom je transformovať Úniu na moderné, zdrojovo efektívne a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov Únie pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Cieľom zelenej dohody je oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zabezpečiť, aby sa všetky regióny a občania Únie zapojili do sociálne spravodlivého prechodu na udržateľný hospodársky systém, pričom by sa nemalo zabudnúť na nikoho ani na žiadne miesto. Prispeje k cieľu vybudovať hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí, posilniť sociálne trhové hospodárstvo Únie, pomôcť zabezpečiť, aby bolo pripravené na budúcnosť a aby prinášalo stabilitu, pracovné miesta, rast a udržateľné investície.

Tieto ciele sú obzvlášť dôležité vzhľadom na sociálno-ekonomické škody spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 a potrebu udržateľnej, inkluzívnej a spravodlivej obnovy. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4) sa cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stáva v Únii záväzný. Okrem toho sa Komisia vo svojom oznámení z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov“ zaväzuje zabezpečiť, aby boli do roku 2050 všetky svetové ekosystémy obnovené, odolné a primerane chránené. Cieľom uvedenej stratégie je nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu k obnove do roku 2030.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 8. marca 2018 s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (ďalej len „akčný plán o financovaní udržateľného rastu“) stanovila opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov: presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast, riadiť finančné riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, z vyčerpania zdrojov, zo zhoršovania životného prostredia a sociálnych otázok a podporovať transparentnosť a dlhodobý výhľad vo finančnej a hospodárskej činnosti. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie uvedených cieľov je to, aby určité kategórie podnikov zverejňovali relevantné, porovnateľné a spoľahlivé informácie o udržateľnosti. V rámci vykonávania akčného plánu o financovaní udržateľného rastu Európsky parlament a Rada prijali niekoľko legislatívnych aktov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (5) sa upravuje spôsob, akým majú účastníci finančného trhu a finanční poradcovia zverejňovať informácie o udržateľnosti konečným investorom a vlastníkom aktív.

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (6) sa vytvára systém klasifikácie environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom zvýšiť udržateľné investície a bojovať proti environmentálne klamlivej reklame finančných produktov, ktoré neoprávnene tvrdia, že sú udržateľné. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2089 (7), doplneným delegovanými nariadeniami Komisie (EÚ) 2020/1816 (8), (EÚ) 2020/1817 (9) a (EÚ) 2020/1818 (10), sa zavádzajú environmentálne, sociálne a správne (ďalej len „ESG“ - environmental, social and governance) požiadavky na zverejňovanie informácií pre správcov referenčných hodnôt a minimálne normy pre zostavovanie referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (11) sa vyžaduje, aby veľké inštitúcie, ktoré emitovali cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, od 28. júna 2022 zverejňovali informácie o ESG rizikách. Prudenciálny rámec pre investičné spoločnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 (13) obsahuje ustanovenia týkajúce sa zavedenia rozmeru ESG rizika do postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (ďalej len „SREP“ - Supervisory Review and Evaluation Process) príslušnými orgánmi a obsahuje požiadavky na zverejňovanie informácií o ESG rizikách pre investičné spoločnosti uplatniteľné od 26. decembra 2022. Dňa 6. júla 2021 Komisia prijala aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych zelených dlhopisoch v nadväznosti na akčný plán o financovaní udržateľného rastu.

(3)

Komisia vo svojom oznámení zo 17. júna 2019 s názvom „Usmernenia k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou“ (ďalej len „usmernenia k vykazovaniu informácií týkajúcich sa klímy“) zdôraznila výhody vykazovania informácií súvisiacich s klímou pre spoločnosti, a to najmä vďaka zvýšeniu povedomia a pochopenia rizík a príležitostí súvisiacich s klímou v rámci spoločnosti, diverzifikácii investorskej základne, vytvoreniu nižších nákladov na kapitál a zlepšeniu konštruktívneho dialógu so všetkými zainteresovanými stranami. Okrem toho by rozmanitosť v správnych radách spoločností mohla ovplyvniť rozhodovanie, správu a riadenie spoločností a ich odolnosť.

(4)

Rada vo svojich záveroch z 5. decembra 2019 o prehĺbení únie kapitálových trhov zdôraznila význam spoľahlivých, porovnateľných a relevantných informácií o rizikách, príležitostiach a vplyvoch v oblasti udržateľnosti a vyzvala Komisiu, aby zvážila vypracovanie európskeho štandardu vykazovania nefinančných informácií.

(5)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. mája 2018 o udržateľnom financovaní (14) vyzval na ďalší rozvoj požiadaviek na vykazovanie nefinančných informácií v rámci smernice 2013/34/EÚ. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra 2020 o udržateľnej správe a riadení podnikov (15) uvítal záväzok Komisie preskúmať smernicu 2013/34/EÚ a vyjadril potrebu vytvoriť komplexný rámec Únie pre vykazovanie nefinančných informácií, ktorý bude obsahovať povinné štandardy vykazovania nefinančných informácií Únie. Európsky parlament vyzval na rozšírenie rozsahu požiadaviek na vykazovanie informácií na ďalšie kategórie podnikov a na zavedenie požiadavky na audit.

(6)

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) prijalo vo svojej rezolúcii z 25. septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“ (ďalej len „Agenda 2030“) nový globálny rámec udržateľného rozvoja. Agenda 2030 má v centre pozornosti ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja (ďalej len „ciele v oblasti udržateľného rozvoja“) a zahŕňa tri rozmery udržateľnosti: ekonomické, sociálne a environmentálne. Oznámením Komisie z 22. novembra 2016 s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy: európske opatrenia zamerané na udržateľnosť“ sa ciele v oblasti udržateľného rozvoja prepájajú s politickým rámcom Únie v záujme zabezpečenia toho, aby sa vo všetkých opatreniach a v politických iniciatívach Únie, v rámci Únie i mimo nej, už od začiatku prihliadalo na tieto ciele. Rada vo svojich záveroch z 20. júna 2017 s názvom „Udržateľná budúcnosť Európy: Reakcia EÚ na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“ potvrdila odhodlanie Únie a jej členských štátov v plnej miere vykonávať Agendu 2030 koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(7)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (16) sa zmenila smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií niektorými veľkými podnikmi a skupinami. Smernicou 2014/95/EÚ sa zaviedla požiadavka, aby podniky vykazovali aspoň informácie o environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostiach, dodržiavaní ľudských práv, otázkach boja proti korupcii a úplatkárstvu. Pokiaľ ide o tieto témy, v smernici 2014/95/EÚ sa vyžaduje, aby podniky zverejňovali informácie v týchto oblastiach vykazovania: podnikový model; politiky vrátane postupov náležitej starostlivosti; výsledky uvedených politík; riziká a riadenie rizík; a hlavné ukazovatele výkonnosti relevantné pre podnikanie.

(8)

Mnohé zainteresované strany považujú pojem „nefinančné“ za nepresný, najmä preto, že z neho vyplýva, že predmetné informácie nemajú finančný význam. Takéto informácie však nadobúdajú čoraz väčší finančný význam. Mnohé organizácie, iniciatívy a odborníci z praxe v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti odkazujú na informácie o „udržateľnosti“. Namiesto pojmu „nefinančné informácie“ je preto vhodnejšie používať pojem „informácie o udržateľnosti“. Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zmeniť, aby sa zohľadnila uvedená zmena terminológie.

(9)

Ak by podniky vykonávali lepšie vykazovanie informácií o udržateľnosti, prospech z toho by mali v konečnom dôsledku jednotliví občania a sporitelia vrátane odborových zväzov a zástupcov zamestnancov, ktorí by boli primerane informovaní, a teda schopní lepšie sa zapájať do sociálneho dialógu. Sporitelia, ktorí chcú investovať udržateľným spôsobom, budú mať na to príležitosť, zatiaľ čo všetci občania by mali prospech zo stabilného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho systému. Na realizáciu takýchto prínosov sa musia informácie o udržateľnosti zverejnené vo výročných správach podnikov najprv dostať k dvom hlavným skupinám používateľov. Prvú skupinu používateľov tvoria investori vrátane správcov aktív, ktorí chcú lepšie pochopiť riziká a príležitosti, ktoré predstavujú otázky udržateľnosti pre ich investície, a vplyv týchto investícií na ľudí a životné prostredie. Druhú skupinu používateľov tvoria aktéri občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov, ktorí chcú, aby boli podniky vo zvýšenej miere zodpovedné za svoj vplyv na ľudí a životné prostredie. Iné zainteresované strany môžu takisto využívať informácie o udržateľnosti zverejnené vo výročných správach, a to najmä na podporu porovnateľnosti medzi trhovými sektormi a v rámci nich.

Obchodní partneri podnikov vrátane zákazníkov sa môžu spoliehať na informácie o udržateľnosti s cieľom pochopiť a v prípade potreby vykazovať ich riziká ohrozujúce udržateľnosť a vplyvy na udržateľnosť v rámci svojich vlastných hodnotových reťazcov. Tvorcovia politík a environmentálne agentúry môžu využívať takéto informácie, najmä na súhrnnom základe, na monitorovanie environmentálnych a sociálnych trendov, prispievanie na environmentálne účty a informovanie verejnosti. Len málo jednotlivých občanov a spotrebiteľov príde do styku priamo s výročnými správami podnikov, môžu však informácie o udržateľnosti použiť nepriamo, napríklad pri zohľadňovaní poradenstva alebo stanovísk finančných poradcov či mimovládnych organizácií. Mnohí investori a správcovia aktív kupujú informácie o udržateľnosti od poskytovateľov údajov tretích strán, ktorí zbierajú informácie z rôznych zdrojov vrátane zverejnených správ podnikov.

(10)

Trh s informáciami o udržateľnosti rýchlo rastie a úloha poskytovateľov údajov tretej strany nadobúda čoraz väčší význam vzhľadom na nové povinnosti, ktoré potrebujú splniť investori a správcovia aktív. So zvýšenou dostupnosťou rozčlenených údajov by informácie o udržateľnosti mali byť dostupné za primeranejšie náklady. Očakáva sa, že v dôsledku zmien smernice 2013/34/EÚ stanovených v tejto pozmeňujúcej smernici sa zvýši porovnateľnosť údajov a zharmonizujú sa štandardy. Očakáva sa, že sa zlepšia postupy poskytovateľov údajov tretej strany a že vzrastú odborné znalosti v tejto oblasti, čo bude mať potenciál na vytváranie pracovných miest.

(11)

V posledných rokoch došlo k veľmi výraznému nárastu dopytu po informáciách o udržateľnosti podnikov, najmä zo strany investičnej komunity. Tento nárast dopytu je spôsobený meniacim sa charakterom rizík pre podniky a rastúcou informovanosťou investorov o finančných dôsledkoch uvedených rizík. Týka sa to najmä finančných rizík súvisiacich s klímou. Zvyšuje sa aj informovanosť o rizikách a príležitostiach pre podniky a investície vyplývajúcich z iných environmentálnych otázok, ako je strata biodiverzity, a zo zdravotných a sociálnych otázok vrátane detskej a nútenej práce. Nárast dopytu po informáciách o udržateľnosti je spôsobený aj rastom investičných produktov, ktoré sa výslovne snažia splniť určité normy udržateľnosti alebo dosiahnuť určité ciele udržateľnosti a zabezpečiť súlad s ambíciou Parížskej dohody prijatej 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“), Dohovorom OSN o biologickej diverzite a politikami Únie. Uvedený nárast je sčasti logickým dôsledkom predtým prijatých právnych predpisov Únie, najmä nariadení (EÚ) 2019/2088 a (EÚ) 2020/852. K určitému nárastu by v každom prípade došlo v dôsledku rýchlo sa meniacej informovanosti občanov, preferencií spotrebiteľov a trhových postupov. Pandémia ochorenia COVID-19 ešte viac urýchlila nárast informačných potrieb používateľov, najmä pre to, že odhalila zraniteľnosť zamestnancov a hodnotových reťazcov podnikov. Informácie o environmentálnych vplyvoch sú relevantné aj v súvislosti so zmierňovaním budúcich pandémií, pričom narúšanie ekosystémov človekom je čoraz viac spojené s výskytom a šírením chorôb.

(12)

Kvalitné vykazovanie týkajúce sa aspektov udržateľnosti by malo priniesť prospech aj samotným podnikom. Rast počtu investičných produktov zameraných na sledovanie cieľov udržateľnosti znamená, že dobré vykazovanie informácií o udržateľnosti môže zlepšiť prístup podniku k finančnému kapitálu. Vykazovanie informácií o udržateľnosti môže podnikom pomôcť identifikovať a riadiť ich vlastné riziká a príležitosti súvisiace s aspektmi udržateľnosti. Môže poskytnúť základ pre lepší dialóg a komunikáciu medzi podnikmi a ich zainteresovanými stranami a prispieť k zlepšeniu povesti podnikov. Okrem toho by konzistentný základ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti vo forme štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti viedol k poskytovaniu relevantných a dostatočných informácií, a tým výrazne znížil počet ad hoc žiadostí o informácie.

(13)

V správe Komisie z 21. apríla 2021 týkajúcej sa doložiek o preskúmaní v smerniciach 2013/34/EÚ, 2014/95/EÚ a 2013/50/EÚ a jej sprievodnej kontroly vhodnosti rámca EÚ pre verejné vykazovanie spoločnosťami (ďalej len „správa Komisie týkajúca sa doložiek o preskúmaní a jej sprievodnej kontroly vhodnosti“) sa zistili problémy, pokiaľ ide o účinnosť smernice 2014/95/EÚ. Existujú závažné dôkazy o tom, že mnohé podniky nezverejňujú významné informácie o všetkých hlavných témach súvisiacich s udržateľnosťou, a to vrátane informácií týkajúcich sa klímy, ako sú všetky emisie skleníkových plynov a faktory, ktoré ovplyvňujú biodiverzitu. Správa tiež označila za závažné problémy nedostatočnú porovnateľnosť a spoľahlivosť informácií o udržateľnosti. Okrem toho mnohé podniky, od ktorých používatelia potrebujú informácie o udržateľnosti, nie sú povinné vykazovať takéto informácie. Preto je jednoznačne potrebný spoľahlivý a cenovo dostupný rámec vykazovania, ktorý budú sprevádzať účinné audítorské postupy s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť údajov a zabrániť environmentálne klamlivým tvrdeniam a dvojitému započítaniu.

(14)

Ak sa neprijmú politické opatrenia, očakáva sa, že nepomer medzi informáciami, ktoré potrebujú používatelia, a informáciami o udržateľnosti poskytovanými podnikmi bude rásť. Uvedený nepomer má závažné negatívne dôsledky. Investori nie sú schopní vo svojich investičných rozhodnutiach dostatočne zohľadniť riziká a príležitosti súvisiace s udržateľnosťou. Zoskupenie viacerých investičných rozhodnutí, v ktorých sa primerane nezohľadňujú riziká súvisiace s udržateľnosťou, má potenciál vytvárať systémové riziká, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu. Na tieto systémové riziká, najmä pokiaľ ide o klímu, upozornila Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) a medzinárodné organizácie, ako je Rada pre finančnú stabilitu. Investori sú takisto menej schopní nasmerovať finančné zdroje do podnikov a hospodárskych činností, ktoré riešia sociálne a environmentálne problémy a neprehlbujú ich, v dôsledku čoho sú ohrozené ciele zelenej dohody, akčného plánu o financovaní udržateľného rastu a Parížskej dohody. Mimovládne organizácie, sociálni partneri, komunity ovplyvňované činnosťami podnikov a iné zainteresované strany majú menej možností vyžadovať, aby boli podniky zodpovedné za svoj vplyv na ľudí a životné prostredie. Vytvára sa tým deficit zodpovednosti, čo by mohlo viesť k znižovaniu dôvery občanov v podniky a následne mať negatívny vplyv na efektívne fungovanie sociálneho trhového hospodárstva. Nedostatok všeobecne akceptovaných metrík a metód merania, oceňovania a riadenia rizík súvisiacich s udržateľnosťou predstavuje takisto prekážku pre podniky, ktoré sa usilujú o zabezpečenie udržateľnosti svojich obchodných modelov a činností. Nedostatok informácií o udržateľnosti poskytovaných podnikmi obmedzuje aj schopnosť zainteresovaných strán vrátane subjektov občianskej spoločnosti, odborových zväzov a zástupcov zamestnancov nadviazať dialóg s podnikmi o aspektoch udržateľnosti.

(15)

V správe Komisie týkajúcej sa doložiek o preskúmaní a jej sprievodnej kontroly vhodnosti sa tiež zistilo výrazné zvýšenie počtu žiadostí o informácie o aspektoch udržateľnosti adresovaných podnikom s cieľom vyriešiť existujúcu informačnú medzeru medzi informačnými potrebami používateľov a dostupnými informáciami o udržateľnosti podniku. Okrem toho pretrvávajúce očakávania od podnikov používať rôzne rámce a štandardy budú pravdepodobne pokračovať, pričom sa môžu dokonca zintenzívňovať, keďže hodnota informácií o udržateľnosti naďalej rastie. Ak sa neprijmú politické opatrenia na dosiahnutie konsenzu o informáciách, ktoré by podniky mali vykazovať, dôjde k závažnému zvýšeniu nákladov a záťaže pre vykazujúce podniky a pre používateľov takýchto informácií.

(16)

Vzhľadom na existujúcu informačnú medzeru sa zvyšuje pravdepodobnosť, že jednotlivé členské štáty zavedú čoraz viac nesúrodé vnútroštátne pravidlá alebo štandardy. Rozdielne požiadavky na vykazovanie informácií v rôznych členských štátoch by pre podniky pôsobiace cezhranične mohli vytvárať dodatočné náklady a komplikácie, čím by sa oslabil vnútorný trh a mohlo by sa spochybniť právo usadiť sa a voľný pohyb kapitálu v rámci Únie. Takéto rozdielne požiadavky na vykazovanie informácií by takisto mohli spôsobiť, že vykazované informácie sú v cezhraničnom meradle menej porovnateľné, čo oslabuje úniu kapitálových trhov.

(17)

Články 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ sa uplatňujú na veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu s priemerným počtom zamestnancov vyšším ako 500, a na subjekty verejného záujmu, ktoré sú materskými podnikmi veľkej skupiny s priemerným počtom zamestnancov vyšším ako 500 na konsolidovanom základe. Vzhľadom na rastúce potreby používateľov, pokiaľ ide o informácie o udržateľnosti, by sa vykazovanie informácií o udržateľnosti malo vyžadovať aj od ďalších kategórií podnikov. Preto je vhodné vyžadovať od všetkých veľkých podnikov a všetkých podnikov, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, aby vykazovali informácie o udržateľnosti. V ustanoveniach tejto pozmeňujúcej smernice, ktorými sa menia články 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ, sa s odkazom na články 2 a 3 smernice 2013/34/EÚ výslovne stanovuje rozsah požiadaviek na vykazovanie informácií. Preto sa nimi nezjednodušuje ani nemení iná požiadavka a obmedzenie oslobodenia pre subjekty verejného záujmu uvedené v článku 40 smernice 2013/34/EÚ sa neuplatňuje. So subjektmi verejného záujmu by sa predovšetkým nemalo na účely uplatňovania požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti zaobchádzať ako s veľkými podnikmi. V súlade s tým by sa malým a stredne veľkým podnikom, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii a ktoré sú subjektmi verejného záujmu, malo umožniť vykazovať v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky. Okrem toho by všetky podniky, ktoré sú materskými podnikmi veľkých skupín, mali vykazovať informácie o udržateľnosti na úrovni skupiny. Okrem toho, keďže v článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852 sa odkazuje na články 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ, podniky pridané do rozsahu požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti budú musieť takisto dodržiavať článok 8 nariadenia (EÚ) 2020/852.

(18)

Požiadavka stanovená v tejto pozmeňujúcej smernici, aby informácie o aspektoch udržateľnosti zverejňovali aj veľké podniky, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, je odôvodnená najmä obavami o vplyvy a zodpovednosť takýchto podnikov, a to aj prostredníctvom ich hodnotového reťazca. V tejto súvislosti by sa na všetky veľké podniky mali vzťahovať rovnaké požiadavky na verejné vykazovanie informácií o udržateľnosti. Účastníci finančného trhu okrem toho potrebujú informácie aj od týchto veľkých podnikov, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii.

(19)

Požiadavka stanovená v tejto pozmeňujúcej smernici, aby podniky z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, takisto zverejňovali informácie o aspektoch udržateľnosti, je zameraná na riešenie potrieb účastníkov finančného trhu, pokiaľ ide o informácie od takýchto podnikov, s cieľom umožniť im pochopiť riziká a vplyvy ich investícií a splniť požiadavky na zverejňovanie informácií stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088.

(20)

Od podnikov z tretích krajín, ktoré vykonávajú významnú činnosť na území Únie, by sa takisto malo vyžadovať, aby poskytovali informácie o udržateľnosti, najmä o svojom vplyve na sociálne a environmentálne otázky, s cieľom zabezpečiť, aby podniky z tretích krajín zodpovedali za svoj vplyv na ľudí a životné prostredie a aby pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu existovali rovnaké podmienky. Podniky z tretích krajín, ktoré v Únii vytvárajú čistý obrat vo výške viac ako 150 miliónov EUR a ktoré majú dcérsky podnik alebo pobočku na území Únie, by preto mali podliehať požiadavkám Únie na vykazovanie informácií o udržateľnosti. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu a vykonateľnosť takýchto požiadaviek by sa na pobočky podnikov z tretích krajín mala uplatňovať prahová hodnota čistého obratu vo výške viac ako 40 miliónov EUR, a na dcérske podniky podnikov z tretích krajín by sa mali uplatňovať prahové hodnoty definujúce veľký podnik alebo malý alebo stredne veľký podnik s výnimkou mikropodnikov, ktorého cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, pretože takéto dcérske podniky a pobočky by mali byť zodpovedné za uverejňovanie správy o udržateľnosti podniku z tretej krajiny. Správy o udržateľnosti, ktoré uverejňuje dcérsky podnik alebo pobočka podniku z tretej krajiny, by sa mali vypracovať v súlade so štandardmi, ktoré má Komisia prijať do 30. júna 2024 prostredníctvom delegovaných aktov.

Dcérsky podnik alebo pobočka podniku z tretej krajiny by mala mať takisto možnosť podávať správy v súlade so štandardmi, ktoré sa uplatňujú na podniky usadené v Únii, alebo v súlade so štandardmi, ktoré sa podľa vykonávacieho aktu považujú za rovnocenné. V prípade, že podnik z tretej krajiny neposkytne všetky informácie požadované podľa tejto pozmeňujúcej smernice napriek maximálnemu úsiliu dcérskeho podniku alebo pobočky tohto podniku z tretej krajiny získať potrebné informácie, tento dcérsky podnik alebo pobočka by mala poskytnúť všetky informácie, ktoré má k dispozícii, a vydať vyhlásenie, v ktorom uvedie, že podnik z tretej krajiny neposkytol zvyšné požadované informácie. S cieľom zabezpečiť kvalitu a spoľahlivosť vykazovania by sa správy o udržateľnosti podnikov z tretích krajín mali uverejňovať spolu s názorom týkajúcim sa uistenia vyjadreným osobou alebo spoločnosťou oprávnenou vyjadriť názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti buď podľa vnútroštátneho práva podniku z tretej krajiny alebo členského štátu. V prípade, že takýto názor týkajúci sa uistenia nie je poskytnutý, dcérsky podnik alebo pobočka podniku z tretej krajiny by mala vydať vyhlásenie, v ktorom uvedie, že podnik z tretej krajiny neposkytol potrebný názor týkajúci sa uistenia. Správa o udržateľnosti by sa mala bezplatne sprístupniť verejnosti prostredníctvom centrálnych registrov, obchodných registrov alebo registrov spoločností členských štátov, alebo prípadne na webovom sídle dcérskeho podniku alebo pobočky podniku z tretej krajiny.

Členské štáty by mali mať možnosť každoročne informovať Komisiu o dcérskych podnikoch alebo pobočkách podnikov z tretích krajín, ktoré splnili požiadavku na zverejnenie, a o prípadoch, keď bola správa uverejnená, ale dcérsky podnik alebo pobočka podniku z tretej krajiny uviedla, že od podniku z tretej krajiny nemôže získať potrebné informácie. Komisia by mala na svojom webovom sídle zverejniť zoznam podnikov z tretích krajín, ktoré uverejnili správu o udržateľnosti.

(21)

Vzhľadom na rastúci význam rizík súvisiacich s udržateľnosťou a s prihliadnutím na to, že malé a stredne veľké podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, tvoria významný podiel všetkých podnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, s cieľom zabezpečiť ochranu investorov je vhodné vyžadovať, aby aj tieto malé a stredne veľké podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, zverejňovali informácie o aspektoch udržateľnosti. Zavedenie takejto požiadavky pomôže zabezpečiť, aby účastníci finančného trhu mohli zahrnúť menšie podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, do investičných portfólií na základe toho, že vykazujú informácie o udržateľnosti, ktoré potrebujú účastníci finančného trhu.

Prispeje to k ochrane a zlepšeniu prístupu menších kótovaných podnikov k finančnému kapitálu a zabráni diskriminácii takýchto podnikov zo strany účastníkov finančného trhu. Zavedenie požiadavky pre malé a stredne veľké podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, aby zverejňovali informácie o aspektoch udržateľnosti, je potrebné aj na zabezpečenie toho, aby účastníci finančného trhu mali informácie, ktoré potrebujú od podnikov, do ktorých sa investuje, aby mohli splniť svoje vlastné požiadavky na zverejňovanie informácií o udržateľnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088. Malé a stredne veľké podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, by mali mať možnosť podávať správy v súlade so štandardmi, ktoré sú primerané ich kapacitám a zdrojom a ktoré sú relevantné z hľadiska rozsahu a zložitosti ich činností. Malé a stredne veľké podniky, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, by tiež mali mať možnosť zvoliť si používanie takýchto primeraných štandardov na dobrovoľnom základe.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky budú predstavovať referenciu pre podniky, ktoré patria do rozsahu požiadaviek zavedených touto pozmeňujúcou smernicou, pokiaľ ide o úroveň informácií o udržateľnosti, ktoré by mohli primerane požadovať od malých a stredne veľkých podnikov, ktoré sú dodávateľmi alebo klientmi v hodnotových reťazcoch takýchto podnikov. Malé a stredne veľké podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, by navyše mali dostať dostatočný čas na to, aby sa pripravili na uplatňovanie ustanovení vyžadujúcich vykazovanie informácií o udržateľnosti, a to vzhľadom na ich menšiu veľkosť a obmedzenejšie zdroje, a so zreteľom na zložité hospodárske okolnosti spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19. Preto by sa ustanovenia o vykazovaní informácií podnikov o udržateľnosti, pokiaľ ide o malé a stredne veľké podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, mali uplatňovať na finančné roky začínajúce sa 1. januára 2026 alebo neskôr. Po tomto dátume by malé a stredne veľké podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, mali mať počas prechodného obdobia dvoch rokov možnosť neuplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v tejto pozmeňujúcej smernici, ak vo svojej správe o hospodárení stručne uvedú, prečo informácie o udržateľnosti neboli poskytnuté.

(22)

Členské štáty by mali mať možnosť slobodne posúdiť vplyv svojich vnútroštátnych transpozičných opatrení na malé a stredne veľké podniky, aby sa zabezpečilo, že nebudú neúmerne ovplyvnené, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať mikropodnikom a zamedzeniu zbytočného administratívnemu zaťaženiu. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie opatrení na podporu malých a stredne veľkých podnikov pri uplatňovaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.

(23)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (17) sa uplatňuje na podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii. S cieľom zabezpečiť, aby sa na podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, vrátane emitentov z tretích krajín vzťahovali rovnaké požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti, by smernica 2004/109/ES mala obsahovať potrebné krížové odkazy na akúkoľvek požiadavku na vykazovanie informácií o udržateľnosti v ročnej finančnej správe.

(24)

Článkom 23 ods. 4 prvým pododsekom písm. i) a článkom 23 ods. 4 štvrtým pododsekom smernice 2004/109/ES sa Komisia splnomocňuje prijímať opatrenia na stanovenie mechanizmu zabezpečujúceho určenie rovnocennosti informácií požadovaných podľa uvedenej smernice a na stanovenie všeobecných kritérií rovnocennosti, ktoré sa týkajú účtovných noriem. Článkom 23 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2004/109/ES sa Komisia takisto splnomocňuje prijímať potrebné rozhodnutia o rovnocennosti, ktoré sa týkajú účtovných štandardov, ktoré používajú emitenti z tretích krajín. S cieľom zohľadniť začlenenie požiadaviek udržateľnosti do smernice 2004/109/ES by Komisia mala byť splnomocnená na vytvorenie mechanizmu určovania rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré uplatňujú emitenti z tretích krajín, podobne ako je ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 1569/2007 (18), v ktorom sa stanovujú kritériá na určovanie rovnocennosti účtovných štandardov, ktoré uplatňujú emitenti z tretích krajín. Z rovnakého dôvodu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať potrebné rozhodnutia o rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré používajú emitenti z tretích krajín. Zmenami zavedenými touto pozmeňujúcou smernicou sa zabezpečia konzistentné režimy rovnocennosti pre požiadavky týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti a pre požiadavky finančného výkazníctva týkajúce sa ročnej finančnej správy.

(25)

Článok 19a ods. 3 a článok 29a ods. 3 smernice 2013/34/EÚ oslobodzujú všetky dcérske podniky od povinnosti vykazovať nefinančné informácie, ak sú takéto podniky a ich dcérske podniky zahrnuté v konsolidovanej správe o hospodárení ich materského podniku za predpokladu, že správa obsahuje nefinančné informácie vykazované podľa uvedenej smernice. Je však potrebné zabezpečiť, aby informácie o udržateľnosti boli ľahko dostupné pre používateľov, a zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o to, ktorý materský podnik oslobodeného dcérskeho podniku vykazuje na úrovni skupiny. Preto je potrebné od týchto dcérskych podnikov vyžadovať, aby do svojej správy o hospodárení zahrnuli názov a sídlo materského podniku, ktorý vykazuje informácie o udržateľnosti na úrovni skupiny, webové odkazy na konsolidovanú správu o hospodárení svojho materského podniku a odkaz v správe o hospodárení na skutočnosť, že sú oslobodené od vykazovania informácií o udržateľnosti. Členské štáty by mali mať možnosť požadovať, aby materský podnik uverejnil konsolidovanú správu o hospodárení v jazykoch, ktoré akceptujú, a aby materský podnik zabezpečil potrebný preklad do týchto jazykov. Takéto oslobodenie by sa malo uplatňovať aj vtedy, keď je materský podnik vykazujúci na úrovni skupiny podnikom z tretej krajiny, ktorý vykazuje informácie o udržateľnosti v súlade s rovnocennými štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti.

V smernici 2004/109/ES zmenenej touto pozmeňujúcou smernicou by sa mali stanoviť vhodné mechanizmy na určenie rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti a od podnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, aj od podnikov, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, by sa malo vyžadovať, aby vykazovali informácie v súlade s rovnakými štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. V tejto súvislosti by sa vykonávacie akty prijaté Komisiou podľa článku 23 ods. 4 prvého pododseku bodu i) a článku 23 ods. 4 štvrtého pododseku smernice 2004/109/ES stanovujúce mechanizmus určovania rovnocennosti štandardov mali využívať na určenie toho, či oslobodiť dcérske podniky materských podnikov z tretích krajín v rámci režimu smernice 2013/34/EÚ. Dcérsky podnik by preto mal byť oslobodený, ak sa konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti vykonáva v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti prijatými Komisiou podľa článku 29b smernice 2013/34/EÚ zavedeným touto pozmeňujúcou smernicou alebo spôsobom rovnocenným s uvedenými štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti určenými v súlade s vykonávacím aktom o rovnocennosti štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti prijatým podľa článku 23 ods. 4 tretieho pododseku smernice 2004/109/ES. Takéto oslobodenie by sa nemalo vzťahovať na veľké podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, z dôvodu ochrany investorov, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o takéto podniky.

(26)

V článku 23 smernice 2013/34/EÚ sa materské podniky oslobodzujú od povinnosti zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú správu o hospodárení, ak sú materské podniky dcérskymi podnikmi iného materského podniku, ktorý túto povinnosť spĺňa. Malo by sa však spresniť, že režim oslobodení pre konsolidované účtovné závierky a konsolidované správy o hospodárení funguje nezávisle od režimu oslobodení pre konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti. Podnik preto môže byť oslobodený od požiadaviek konsolidovaného finančného výkazníctva, ale nie od požiadaviek konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti, ak jeho konečný materský podnik pripravuje konsolidované účtovné závierky a konsolidované správy o hospodárení v súlade s právom Únie alebo v súlade s rovnocennými požiadavkami, ak je podnik usadený v tretej krajine, ale neuskutočňuje konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti v súlade s právom Únie alebo v súlade s rovnocennými požiadavkami, ak je podnik usadený v tretej krajine. Je potrebné, aby materské podniky vykazujúce informácie na úrovni skupiny poskytovali primerané pochopenie rizík pre svoje dcérske podniky a vplyvov svojich dcérskych podnikov vrátane, v relevantných prípadoch, informácií o svojich postupoch náležitej starostlivosti. Môžu sa vyskytnúť prípady, keď sú rozdiely medzi situáciou skupiny a situáciou jej jednotlivých dcérskych podnikov alebo medzi situáciou jednotlivých dcérskych podnikov na rôznych územiach obzvlášť významné a v prípade neexistencie dodatočných informácií o príslušnom jednotlivom dcérskom podniku by viedli používateľa informácií k podstatne odlišnému záveru o rizikách pre dcérsky podnik alebo vplyvoch dcérskeho podniku.

(27)

Pri prechode na plne udržateľný a inkluzívny hospodársky a finančný systém v súlade so zelenou dohodou zohrávajú kľúčovú úlohu úverové inštitúcie a poisťovne. Môžu mať významný pozitívny i negatívny vplyv prostredníctvom poskytovania úverov, investícií a upisovacích činností. Úverové inštitúcie a poisťovne iné ako tie, ktoré sú povinné dodržiavať smernicu 2013/34/EÚ, vrátane družstiev a vzájomných spoločnosti, by preto mali podliehať požiadavkám na vykazovanie informácií o udržateľnosti za predpokladu, že spĺňajú určité kritériá veľkosti. Používatelia informácií o udržateľnosti by tak mohli posúdiť vplyvy takýchto úverových inštitúcií a poisťovní na spoločnosť a životné prostredie, ako aj riziká vyplývajúce z aspektov udržateľnosti, ktorým by takéto úverové inštitúcie a poisťovne mohli čeliť. V smernici 2013/34/EÚ sa stanovujú tri možné kritériá na určenie toho, či sa má podnik považovať za „veľký podnik“, a to celková bilančná suma, čistý obrat a priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka.

Kritérium čistého obratu je potrebné v prípade úverových inštitúcií a poisťovní prispôsobiť použitím odkazu na vymedzenie čistého obratu v smerniciach Rady 86/635/EHS (19) a 91/674/EHS (20) namiesto všeobecného vymedzenia stanoveného v smernici 2013/34/EÚ. S cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami na vykazovanie informácií stanovenými v smernici 86/635/EHS by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť sa neuplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti na úverové inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (21).

(28)

Zoznam aspektov udržateľnosti, v súvislosti s ktorými sa od podnikov vyžaduje vykazovanie, by mal byť čo najkonzistentnejší s vymedzením pojmu „faktory udržateľnosti“ stanoveným v nariadení (EÚ) 2019/2088 a mal by zabrániť nesúladu informácií, ktoré požadujú používatelia údajov a ktoré majú vykazovať podniky. Tento zoznam by mal takisto zodpovedať potrebám a očakávaniam používateľov a podnikov, ktorí často používajú pojmy „environmentálny“, „sociálny“ a „správny“ ako prostriedok na kategorizáciu troch hlavných aspektov udržateľnosti. Vymedzenie pojmu „faktory udržateľnosti“ stanoveného v nariadení (EÚ) 2019/2088 však nezahŕňa výslovne správne záležitosti. Vymedzenie pojmu „aspekty udržateľnosti“ v smernici 2013/34/EÚ zmenenej touto pozmeňujúcou smernicou by sa preto malo vzťahovať na environmentálne, sociálne, ľudskoprávne a správne faktory a malo by zahŕňať vymedzenie pojmu „faktory udržateľnosti“ stanoveného v nariadení (EÚ) 2019/2088. Požiadavkami na vykazovanie informácií podľa smernice 2013/34/EÚ by nemali byť dotknuté vnútroštátne povinnosti týkajúce sa vykazovania informácií.

(29)

V článku 19a ods. 1 a článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje nielen vykazovanie informácií v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, výkonnosti a pozície podniku, ale aj informácií potrebných na pochopenie vplyvu činností podniku na environmentálne, sociálne a zamestnanecké záležitosti, dodržiavanie ľudských práv a boj proti korupcii a úplatkárstvu. V uvedených článkoch sa preto vyžaduje, aby podniky vykazovali informácie o vplyve činností podniku na ľudí a životné prostredie a o tom, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik. Označuje sa to ako hľadisko dvojitej významnosti, v ktorom riziká pre podnik a vplyv podniku predstavujú každé jedno hľadisko významnosti. Z kontroly vhodnosti podnikového výkazníctva vyplýva, že tieto dve hľadiská často nie sú dobre pochopené ani uplatňované. Preto treba objasniť, že podniky by mali zohľadňovať každé hľadisko významnosti samostatne, pričom by mali zverejňovať informácie, ktoré sú významné z oboch hľadísk, ako aj informácie, ktoré sú významné len z jedného hľadiska.

(30)

V článku 19a ods. 1 a v článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa od podnikov vyžaduje, aby zverejňovali informácie o piatich oblastiach vykazovania: obchodný model; politiky vrátane zavedených postupov náležitej starostlivosti; výsledok uvedených politík; riziká a riadenie rizík; a kľúčové ukazovatele výkonnosti relevantné pre podnikanie. Článok 19a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ neobsahuje výslovné odkazy na iné oblasti vykazovania, ktoré používatelia informácií považujú za relevantné, pričom niektoré z nich sú v súlade so zverejneniami uvedenými v medzinárodných rámcoch vrátane odporúčaní pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou. Požiadavky na zverejňovanie by sa mali vymedziť dostatočne podrobne, aby sa zabezpečilo, že podniky vykážu informácie o svojej odolnosti vo vzťahu k rizikám súvisiacim s aspektmi udržateľnosti. Okrem oblastí vykazovania určených v článku 19a ods. 1 a v článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ by sa preto od podnikov malo vyžadovať, aby zverejňovali informácie o svojej obchodnej stratégii a odolnosti obchodného modelu a stratégie vo vzťahu k rizikám súvisiacim s aspektmi udržateľnosti. Takisto by sa od nich malo vyžadovať, aby zverejňovali všetky plány, ktoré môžu mať na zabezpečenie toho, aby ich obchodný model a stratégia boli zlučiteľné s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, a to bez prekročenia alebo len s obmedzeným prekročením.

Je osobitne dôležité, aby plány týkajúce sa klímy vychádzali z najnovších vedeckých poznatkov vrátane správ Medzivládneho panelu o zmene klímy a správ Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Informácie zverejnené v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2020/852 o výške kapitálových výdavkov alebo prevádzkových výdavkov spojených s činnosťami zosúladenými s taxonómiou by v prípade potreby mohli podporiť finančné a investičné plány súvisiace s takýmito plánmi. Od podnikov by sa tiež malo vyžadovať, aby zverejnili, či a ako ich obchodný model a stratégia zohľadňujú záujmy zainteresovaných strán; akékoľvek príležitosti pre podnik vyplývajúce z aspektov udržateľnosti; vykonávanie tých aspektov obchodnej stratégie, ktoré ovplyvňujú aspekty udržateľnosti alebo sú nimi ovplyvnené; všetky ciele udržateľnosti stanovené podnikom a pokrok pri ich dosahovaní; úlohu správnej rady a vedenia, pokiaľ ide o aspekty udržateľnosti; hlavné skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy spojené s činnosťami podniku; a ako podnik identifikoval informácie, ktoré vykazuje. Ak sa vyžaduje zverejňovanie takých prvkov ako ciele a pokrok pri ich dosahovaní, samostatná požiadavka na zverejňovanie výsledkov politiky viac nie je potrebná.

(31)

S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými nástrojmi, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať (ďalej len „hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv“), usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a usmernenia OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného obchodného správania, by sa požiadavky na zverejňovanie informácií v rámci náležitej starostlivosti mali špecifikovať podrobnejšie, než je tomu v súčasnosti v článku 19a ods. 1 písm. b) a v článku 29a ods. 1 písm. b) smernice 2013/34/EÚ. Náležitá starostlivosť je postup, ktorý podniky vykonávajú na identifikáciu, monitorovanie, prevenciu, zmierňovanie, nápravu alebo ukončenie hlavných skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov spojených s ich činnosťami, a ktorým sa určuje, ako podniky riešia tieto nepriaznivé vplyvy. Vplyvy spojené s činnosťami podniku zahŕňajú vplyvy priamo spôsobené podnikom, vplyvy, ku ktorým podnik prispieva, a vplyvy, ktoré sú inak spojené s hodnotovým reťazcom podniku. Postup náležitej starostlivosti sa týka celého hodnotového reťazca podniku vrátane jeho vlastných operácií, jeho výrobkov a služieb, jeho obchodných vzťahov a jeho dodávateľských reťazcov. V súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv sa skutočný alebo potenciálny nepriaznivý vplyv považuje za hlavný vplyv, ak patrí medzi najväčšie vplyvy spojené s činnosťami podniku na základe: závažnosti vplyvu na ľudí alebo životné prostredie; počtu jednotlivcov, ktorí sú alebo by mohli byť postihnutí, alebo rozsahu poškodenia životného prostredia; a ľahkosti, s akou by sa škoda mohla napraviť, pričom by sa životné prostredie alebo situácia postihnutých osôb obnovili do stavu, ktorý bol predtým.

(32)

V smernici 2013/34/EÚ sa nevyžaduje zverejňovanie informácií o iných nehmotných zdrojoch, než je nehmotný majetok vykázaný v súvahe. Všeobecne sa uznáva, že informácie o nehmotnom majetku a iných nehmotných faktoroch vrátane interne vytvorených nehmotných zdrojoch sa vykazujú nedostatočne, čo bráni riadnemu posúdeniu vývoja, výkonnosti a pozície podniku a monitorovaniu jeho investícií. S cieľom umožniť investorom lepšie pochopiť rastúcu medzeru medzi účtovnou hodnotou mnohých podnikov a ich trhovým ocenením, ktorá sa pozoruje v mnohých odvetviach hospodárstva, by sa malo od všetkých veľkých podnikov a všetkých podnikov s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, vyžadovať primerané vykazovanie nehmotných zdrojov. Niektoré informácie o nehmotných zdrojoch sú však neoddeliteľnou súčasťou aspektov udržateľnosti, a preto by mali byť súčasťou vykazovania informácií o udržateľnosti. Napríklad informácie o zručnostiach, kompetenciách a skúsenostiach zamestnancov a ich lojalite voči podniku a motivácii na zlepšovanie procesov, tovaru a služieb sú informáciami o udržateľnosti týkajúcimi sa sociálnych záležitostí, ktoré by sa mohli tiež považovať za informácie o nehmotných zdrojoch. Podobne informácie o kvalite vzťahov medzi podnikom a jeho akcionármi vrátane zákazníkov, dodávateľov a komunít ovplyvnených činnosťami podniku sú informáciami o udržateľnosti relevantnými pre sociálne alebo správne záležitosti, ktoré by sa mohli tiež považovať za informácie o nehmotných zdrojoch. Takéto príklady ilustrujú, ako v niektorých prípadoch nie je možné odlíšiť informácie o nehmotných zdrojoch od informácií o aspektoch udržateľnosti.

(33)

V článku 19a ods. 1 a v článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa neuvádza, či informácie, ktoré sa majú vykazovať, majú byť výhľadové alebo sa majú týkať minulých výsledkov. V súčasnosti neexistuje dostatok výhľadových zverejnení, ktoré osobitne oceňujú používatelia informácií o udržateľnosti. V článkoch 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ by sa preto malo stanoviť, že vykazované informácie o udržateľnosti majú zahŕňať výhľadové a retrospektívne informácie, ako aj kvalitatívne aj kvantitatívne informácie. Informácie by sa mali v prípade potreby zakladať na presvedčivých vedeckých dôkazoch. Informácie by mali byť takisto harmonizované, porovnateľné a v prípade potreby založené na jednotných ukazovateľoch, pričom by sa malo umožniť vykazovanie, ktoré je špecifické pre jednotlivé podniky a neohrozuje obchodnú pozíciu podniku. Vykazované informácie o udržateľnosti by mali zohľadňovať aj krátkodobé, strednodobé a dlhodobé časové horizonty a obsahovať informácie o celom hodnotovom reťazci podniku vrátane jeho vlastných operácií, jeho produktov a služieb, jeho obchodných vzťahov a v relevantnom prípade jeho dodávateľského reťazca. Informácie o celom hodnotovom reťazci podniku by zahŕňali informácie týkajúce sa jeho hodnotového reťazca v rámci Únie a informácie, ktoré sa vzťahujú na tretie krajiny, ak sa hodnotový reťazec podniku rozšíri mimo Úniu. V prípade, že nie sú k dispozícii všetky potrebné informácie týkajúce sa hodnotového reťazca, podnik by mal počas prvých troch rokov uplatňovania opatrení prijatých členskými štátmi v súlade s touto pozmeňujúcou smernicou vysvetliť úsilie vynaložené na získanie informácií o svojom hodnotovom reťazci, dôvody, prečo tieto informácie nebolo možné získať, a plány podniku získať takéto informácie v budúcnosti.

(34)

Cieľom tejto pozmeňujúcej smernice nie je vyžadovať od podnikov, aby zverejňovali intelektuálny kapitál, duševné vlastníctvo, know-how alebo výsledky inovácií, ktoré by sa považovali za obchodné tajomstvo v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (22). Požiadavkami na vykazovanie stanovenými v tejto pozmeňujúcej smernici by preto nemala byť dotknutá smernica (EÚ) 2016/943.

(35)

V článku 19a ods. 1 a v článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby podniky do svojho vykazovania nefinančných informácií zahrnuli odkazy na sumy vykázané v ročnej účtovnej závierke a dodatočné vysvetlenia k nim. V uvedených článkoch sa však nevyžaduje, aby podniky v správe o hospodárení uviedli odkazy na iné informácie, ani aby k týmto informáciám pripojili dodatočné vysvetlenia. V súčasnosti teda chýba konzistentnosť medzi vykazovanými nefinančnými informáciami a ostatnými informáciami zverejnenými v správe o hospodárení. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť jasné požiadavky.

(36)

V článku 19a ods. 1 a v článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby podniky poskytli jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo neuplatňujú politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými záležitosťami uvedenými v týchto článkoch, ak ich podnik neuplatňuje. Rôzne zaobchádzanie so zverejňovanými informáciami o politikách, ktoré môžu mať podniky, v porovnaní s ostatnými oblasťami vykazovania zahrnutými v uvedených článkoch, vyvolalo nejasnosti medzi vykazujúcimi podnikmi a neprispelo k zlepšeniu kvality vykazovaných informácií. Preto v uvedenej smernici netreba zachovať takéto rozdielne zaobchádzanie s politikami. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa malo určiť, ktoré informácie je potrebné zverejniť v súvislosti s každou oblasťou vykazovania uvedenou v článkoch 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ zmenenej touto pozmeňujúcou smernicou.

(37)

Podniky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 19a ods. 1 a článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ, môžu vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov vykazovania, a v takom prípade musia špecifikovať, z ktorých rámcov vychádzali. V smernici 2013/34/EÚ sa však od podnikov nevyžaduje, aby používali spoločný rámec alebo štandard vykazovania, a podnikom to nebráni v tom, aby sa rozhodli, že nebudú používať žiadny rámec alebo štandardy vykazovania. Ako sa vyžaduje v článku 2 smernice 2014/95/EÚ, Komisia 5. júla 2017 prijala oznámenie s názvom „Usmernenia k zverejňovaniu nefinančných informácií (metodika zverejňovania nefinančných informácií)“ (ďalej len „usmernenia k vykazovaniu nefinančných informácií“), v ktorom sa stanovujú nezáväzné usmernenia pre podniky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.

Komisia 17. júna 2019 prijala svoje usmernenia k vykazovaniu informácií týkajúcich sa klímy, ktoré obsahujú dodatočné usmernenia, najmä o vykazovaní informácií týkajúcich sa klímy. V uvedených usmerneniach k vykazovaniu informácií týkajúcich sa klímy boli výslovne zahrnuté odporúčania osobitnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou. Dostupné dôkazy naznačujú, že usmernenia k vykazovaniu nefinančných informácií nemali významný vplyv na kvalitu vykazovania nefinančných informácií podnikmi patriacimi do rozsahu pôsobnosti článkov 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ. Dobrovoľný charakter usmernení znamená, že podniky sa môžu slobodne rozhodnúť, či ich budú uplatňovať alebo nie. Usmernenia samy osebe preto nemôžu zabezpečiť porovnateľnosť informácií zverejnených rôznymi podnikmi alebo zverejnenie všetkých informácií, ktoré používatelia uvedených informácií považujú za relevantné. Preto sú potrebné povinné spoločné štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli informácie porovnateľné a aby sa zverejňovali všetky relevantné informácie. Na základe zásady dvojitej významnosti by štandardy mali zahŕňať všetky informácie, ktoré sú významné pre používateľov uvedených informácií. Spoločné štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti sú potrebné aj na umožnenie uistenia a digitalizácie vykazovania informácií o udržateľnosti a na uľahčenie dohľadu nad nimi a ich presadzovanie.

Vypracovanie záväzných spoločných štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti je nevyhnutné na dosiahnutie situácie, v ktorej budú mať informácie o udržateľnosti porovnateľný status s finančnými informáciami. Prijatím štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti prostredníctvom delegovaných aktov by sa zabezpečilo harmonizované vykazovanie informácií o udržateľnosti v celej Únii. Podnik by bol preto v súlade s požiadavkami na vykazovanie informácií o udržateľnosti smernice 2013/34/EÚ tým, že by vykazoval informácie v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. Pri vymedzovaní takýchto štandardov je nevyhnutné v čo najväčšej miere náležite zohľadniť hlavné štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti používané na celom svete, pričom sa neznižuje ambícia tejto pozmeňujúcej smernice a delegovaných aktov prijatých na jej základe.

(38)

Žiadny existujúci štandard ani rámec sám osebe nespĺňa potreby Únie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Je potrebné, aby informácie požadované smernicou 2013/34/EÚ zahŕňali informácie relevantné z každého hľadiska významnosti, pokrývali všetky aspekty udržateľnosti a aby v prípade potreby boli zosúladené s inými povinnosťami podľa práva Únie týkajúcimi sa zverejňovania informácií o udržateľnosti vrátane povinností stanovených v nariadeniach (EÚ) 2019/2088 a (EÚ) 2020/852. Štandardy povinného vykazovania informácií o udržateľnosti pre podniky Únie musia byť okrem toho primerané úrovni ambícií zelenej dohody a cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako aj strednodobým cieľom podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119. Preto je potrebné splnomocniť Komisiu na prijímanie štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii s možnosťou ich rýchleho prijatia a zabezpečenia, aby bol obsah uvedených štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti v súlade s potrebami Únie.

(39)

Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (ďalej len „EFRAG“) je neziskové združenie zriadené podľa belgického práva, ktoré slúži verejnému záujmu, a to poskytovaním poradenstva Komisii pri schvaľovaní medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Skupina EFRAG si vytvorila povesť európskeho centra odborných znalostí v oblasti podnikového výkazníctva a má dobré postavenie na to, aby posilňovala koordináciu medzi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii a medzinárodnými iniciatívami, ktorých cieľom je vypracovať štandardy, ktoré sú jednotné na celom svete. Pracovná skupina s viacerými zainteresovanými stranami zriadená skupinou EFRAG uverejnila v marci 2021 odporúčania týkajúce sa možného vypracovania štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti pre Úniu. Uvedené odporúčania obsahujú návrhy na vypracovanie uceleného a komplexného súboru štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorý by sa vzťahoval na všetky aspekty udržateľnosti z hľadiska dvojitej významnosti. Uvedené odporúčania obsahujú aj podrobný plán vypracovania takýchto štandardov a návrhy na vzájomne sa posilňujúcu spoluprácu medzi globálnymi iniciatívami stanovovania štandardov a iniciatívami Únie v oblasti stanovovania štandardov. V marci 2021 uverejnil predseda rady skupiny EFRAG odporúčania týkajúce sa možných zmien správy a riadenia skupiny EFRAG pre prípad, ak by sa od nej požadovalo vypracovanie technického poradenstva týkajúceho sa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti. Odporúčania predsedu rady skupiny EFRAG zahŕňajú vytvorenie nového piliera vykazovania informácií o udržateľnosti v rámci skupiny EFRAG bez toho, aby sa výrazne upravil existujúci pilier finančného výkazníctva. Valné zhromaždenie skupiny EFRAG vymenovalo v marci 2022 členov novovytvorenej rady skupiny EFRAG pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Pri prijímaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti by Komisia mala zohľadniť technické poradenstvo, ktoré vypracuje skupina EFRAG.

S cieľom zabezpečiť štandardy vysokej kvality, ktoré prispievajú k európskemu verejnému blahu a spĺňajú potreby podnikov a používateľov oznamovaných informácií, by skupina EFRAG mala mať dostatočné verejné financovanie na zabezpečenie svojej nezávislosti. Jej technické poradenstvo by sa malo vypracúvať náležitým a riadnym postupom, pod verejným dohľadom a s transparentnosťou a malo by sa zakladať na odborných znalostiach vyváženého zastúpenia príslušných zainteresovaných strán vrátane podnikov, investorov, organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov a mali by ho sprevádzať analýzy nákladov a prínosov. Účasť na práci skupiny EFRAG na technickej úrovni by mala byť podmienená odbornými znalosťami v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a nemala by byť podmienená žiadnym finančným príspevkom, a to bez toho, aby tým bola dotknutá účasť verejných orgánov a vnútroštátnych normalizačných organizácií na tejto práci. Mal by sa zaručiť transparentný proces zabraňujúci konfliktom záujmov. V záujme zabezpečenia toho, aby štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii zohľadňovali názory členských štátov, by sa Komisia pred prijatím týchto štandardov mala poradiť so skupinou expertov členských štátov pre udržateľné financovanie uvedenou v nariadení (EÚ) 2020/852 (ďalej len „skupina expertov členských štátov pre udržateľné financovanie“) a s Výborom pre účtovné predpisy uvedeným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (23) (ďalej len „Výbor pre účtovné predpisy“), čo sa týka technického poradenstva skupiny EFRAG.

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“), Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „EIOPA“) zohrávajú úlohu pri vypracúvaní regulačných technických predpisov podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088 a je potrebné, aby existoval súlad medzi týmito regulačnými technickými predpismi a štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (24) orgán ESMA zohráva úlohu aj pri podpore konvergencie v oblasti dohľadu pri presadzovaní podnikového výkazníctva emitentmi, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii a od ktorých sa bude vyžadovať vykazovanie v súlade s týmito štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. Orgány ESMA, EBA a EIOPA by preto mali mať povinnosť poskytnúť stanovisko k technickému poradenstvu skupiny EFRAG. Takéto stanoviská by sa mali poskytnúť do dvoch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti Komisie. Komisia by navyše mala konzultovať s Európskou environmentálnou agentúrou, Agentúrou Európskej únie pre základné práva, ECB, Výborom európskych orgánov pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „CEAOB“) a platformou pre udržateľné financovanie s cieľom zabezpečiť, aby štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti boli v súlade s príslušnou politikou a právom Únie. Ak sa ktorýkoľvek z uvedených subjektov rozhodne predložiť stanovisko, mal by ho predložiť do dvoch mesiacov od dátumu konzultácie s Komisiou.

(40)

S cieľom podporiť demokratickú kontrolu, preskúmanie a transparentnosť by Komisia mala aspoň raz ročne konzultovať s Európskym parlamentom a so skupinou expertov členských štátov pre udržateľné financovanie a zároveň s Výborom pre účtovné predpisy o pracovnom programe skupiny EFRAG, pokiaľ ide o vypracúvanie štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.

(41)

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali byť v súlade s ostatnými právnymi predpismi Únie. Tieto štandardy by sa mali predovšetkým zosúladiť s požiadavkami na zverejňovanie informácií stanovenými v nariadení (EÚ) 2019/2088 a mali by zohľadňovať základné ukazovatele a metodiky stanovené v rôznych delegovaných aktoch prijatých podľa nariadenia (EÚ) 2020/852, požiadavky na zverejňovanie informácií vzťahujúce sa na správcov referenčných hodnôt podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (25), minimálne štandardy na vytvorenie referenčných hodnôt Únie pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty Únie v súlade s Parížskou dohodou, ako aj prácu, ktorú uskutočnil orgán EBA pri vykonávaní požiadaviek piliera III na zverejňovanie informácií podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Štandardy by mali zohľadňovať právo Únie v oblasti životného prostredia vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (26) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (27) a mali by zohľadňovať odporúčanie Komisie 2013/179/EÚ (28) spolu s jeho prílohami a ich aktualizácie. Zohľadniť by sa mali aj iné príslušné právne predpisy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (29) a iné požiadavky stanovené v práve Únie pre podniky, pokiaľ ide o povinnosti riaditeľov a náležitú starostlivosť.

(42)

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali zohľadňovať usmernenia k vykazovaniu nefinančných informácií a usmernenia k vykazovaniu informácií týkajúcich sa klímy. Mali by zohľadňovať aj iné požiadavky na vykazovanie informácií uvedené v smernici 2013/34/EÚ, ktoré priamo nesúvisia s udržateľnosťou, s cieľom poskytnúť používateľom vykazovaných informácií lepšie pochopenie vývoja, výkonnosti, pozície a vplyvu podniku tým, že sa maximalizujú prepojenia medzi informáciami o udržateľnosti a inými informáciami vykazovanými v súlade so smernicou 2013/34/EÚ.

(43)

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali byť primerané a nemali by predstavovať zbytočnú administratívnu záťaž pre spoločnosti, ktoré sú povinné ich používať. V záujme minimalizovania narušovania podnikov, ktoré už vykazujú informácie o udržateľnosti, by štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti mali v relevantných prípadoch zohľadňovať existujúce štandardy a rámce týkajúce sa vykazovania a účtovníctva v oblasti udržateľnosti. Medzi takéto existujúce štandardy a rámce patrí Global Reporting Initiative, Rada pre udržateľnosť účtovných štandardov, Medzinárodná rada pre integrované podávanie správ, Rada pre medzinárodné účtovné štandardy, pracovná skupina pre finančné informácie súvisiace s klímou, Rada pre štandardy zverejňovania uhlíkových emisií a CDP, predtým známy ako projekt zverejňovania uhlíkových emisií.

Štandardy Únie by mali zohľadňovať všetky štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti vypracované pod záštitou Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva. V záujme predídenia zbytočnej regulačnej fragmentácii, ktorá by mohla mať negatívne dôsledky pre podniky pôsobiace na celom svete, by štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii mali prispieť k procesu zbližovania štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti na celosvetovej úrovni podporou práce Rady pre medzinárodné štandardy udržateľnosti (ďalej len „ISSB“ - International Sustainability Standards Board). Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii by mali znížiť riziko nejednotných požiadaviek na vykazovanie pre podniky, ktoré pôsobia na celom svete, a to integráciou obsahu globálnych základných štandardov, ktoré má vypracovať ISSB, pokiaľ je obsah týchto základných štandardov v súlade s právnym rámcom Únie a cieľmi zelenej dohody.

(44)

Komisia sa v zelenej dohode zaviazala podporovať podniky a iné zainteresované strany pri vypracúvaní štandardizovaných postupov účtovania prírodného kapitálu v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť primerané riadenie environmentálnych rizík a príležitostí na zmiernenie zmeny klímy a znížiť súvisiace transakčné náklady.

Transparentný projekt sponzorovaný v rámci Programu pre životné prostredie a ochranu klímy (programu LIFE) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/783 (30) vyvíja prvú metodiku účtovania prírodného kapitálu, ktorá uľahčí porovnávanie existujúcich metód a zvýši ich transparentnosť a zároveň pre spoločnosti zníži prahovú hodnotu na prijímanie a používanie systémov na zabezpečenie odolnosti ich podnikania voči budúcim zmenám. Dôležitým odkazom v oblasti účtovania prírodného kapitálu je aj Protokol prírodného kapitálu. Aj keď metódy účtovania prírodného kapitálu slúžia hlavne na posilnenie vnútorných riadiacich rozhodnutí, mali by sa náležite zohľadniť pri stanovovaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti. Niektoré metódy účtovania prírodného kapitálu sú zamerané na priradenie peňažnej hodnoty environmentálnym vplyvom činností spoločností, čo môže používateľom informácií o udržateľnosti pomôcť lepšie pochopiť takéto vplyvy. Preto je vhodné, aby štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti mohli zahŕňať peňažne vyjadrené ukazovatele vplyvov na udržateľnosť, ak sa to považuje za potrebné.

(45)

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali zohľadňovať aj medzinárodne uznávané zásady a rámce týkajúce sa zodpovedného správania podnikov, sociálnej zodpovednosti podnikov a udržateľného rozvoja vrátane cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernení OECD pre nadnárodné podniky, usmernení OECD o náležitej starostlivosti v oblasti zodpovedného správania podnikov a súvisiacich odvetvových usmernení, globálneho paktu, Tripartitnej deklarácie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, normy ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti a zásad OSN pre zodpovedné investície.

(46)

Malo by sa zabezpečiť, aby informácie vykazované podnikmi v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti spĺňali potreby používateľov a aby pre podniky vykazujúce informácie a subjekty, ktoré sú nepriamo ovplyvnené ako súčasť hodnotového reťazca týchto podnikov, nevytvárali nadmernú záťaž z hľadiska úsilia a nákladov. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa preto mali bližšie určiť informácie, ktoré majú podniky zverejňovať o všetkých hlavných environmentálnych faktoroch vrátane ich vplyvov a závislosti od klímy, ovzdušia, pôdy, vody a biodiverzity. V nariadení (EÚ) 2020/852 sa uvádza klasifikácia environmentálnych cieľov Únie.

Z dôvodu súladu je vhodné použiť podobnú klasifikáciu na identifikáciu environmentálnych faktorov, ktoré by sa mali riešiť štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mali zvažovať a bližšie určovať všetky geografické alebo iné kontextové informácie, ktoré by podniky mali zverejňovať s cieľom poskytovať pochopenie ich hlavných vplyvov na aspekty udržateľnosti a hlavných rizík pre podnik vyplývajúcich z aspektov udržateľnosti. Pri špecifikovaní informácií o environmentálnych faktoroch, ktoré majú podniky zverejňovať, by sa mal zabezpečiť súlad s vymedzeniami pojmov v článku 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 a požiadavkami na vykazovanie uvedenými v článku 8 uvedeného nariadenia a delegovaných aktoch prijatých podľa uvedeného nariadenia.

(47)

Pokiaľ ide o informácie súvisiace s klímou, používatelia majú záujem vedieť o fyzických rizikách podnikov, ich rizikách spojených s prechodom a o ich odolnosti, pokiaľ ide o rôzne klimatické scenáre, a plánoch prispôsobiť sa rôznym klimatickým scenárom a plánoch prispôsobiť sa cieľu klimatickej neutrality Únie do roku 2050. Majú záujem aj o úroveň a rozsah emisií a odstraňovania skleníkových plynov pripisovaných podniku vrátane rozsahu, v akom podnik používa kompenzácie, spolu so zdrojom týchto kompenzácií. Dosiahnutie klimaticky neutrálneho hospodárstva si vyžaduje zosúladenie účtovania emisií skleníkových plynov a kompenzačných noriem. Používatelia potrebujú spoľahlivé informácie o kompenzáciách, ktoré riešia obavy týkajúce sa možného dvojitého započítania a nadhodnocovania, vzhľadom na riziká pre dosiahnutie cieľov súvisiacich s klímou, ktoré môže spôsobiť dvojité započítanie a nadhodnocovanie. Používatelia sa zaujímajú aj o to, aké úsilie spoločnosti vynakladajú na účinné zníženie absolútnych emisií skleníkových plynov v rámci svojich stratégií zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, a to aj emisií rozsahu 1, rozsahu 2 a v relevantných prípadoch aj rozsahu 3.

Pokiaľ ide o emisie rozsahu 3, prioritou pre používateľov je získať informácie o tom, ktoré kategórie rozsahu 3 sú v prípade podniku významné, a o emisiách v každej z týchto kategórií rozsahu 3. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa preto mali bližšie určiť informácie, ktoré by podniky mali v súvislosti s takýmito aspektmi vykazovať.

(48)

Dosiahnutie klimaticky neutrálneho a obehového hospodárstva bez difúzneho znečisťovania si vyžaduje plnú mobilizáciu všetkých hospodárskych odvetví. V tomto ohľade je kľúčové zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti, keďže energia sa využíva v dodávateľských reťazcoch. Energetické aspekty by sa preto mali náležite zohľadniť v štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti, najmä v súvislosti s environmentálnymi aspektmi vrátane aspektov súvisiacich s klímou.

(49)

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali špecifikovať informácie, ktoré by podniky mali zverejňovať o sociálnych faktoroch vrátane pracovných podmienok, zapojenia sociálnych partnerov, kolektívneho vyjednávania, rovnosti, nediskriminácie, rozmanitosti a začleňovania a ľudských práv. Takéto informácie by mali zahŕňať vplyv podniku na ľudí vrátane zamestnancov a vplyv na ľudské zdravie. Informácie o ľudských právach, ktoré podniky zverejňujú, by mali v prípade potreby zahŕňať informácie o nútenej práci a detskej práci v ich hodnotových reťazcoch. Požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti týkajúce sa nútenej práce by nemali zbavovať verejné orgány ich zodpovednosti riešiť prostredníctvom obchodnej politiky a diplomatických prostriedkov dovoz tovaru vyrobeného v dôsledku porušovania ľudských práv vrátane nútenej práce. Podniky by preto mali mať možnosť vykázať informácie aj o možných rizikách a trendoch v oblasti zamestnanosti a príjmov.

V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa zaoberajú sociálnymi faktormi, by sa mali špecifikovať informácie, ktoré by podniky mali zverejňovať so zreteľom na zásady Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré sú relevantné pre podniky, a to vrátane rovnakých príležitostí pre všetkých a pracovných podmienok. Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv prijatý Komisiou 4. marca 2021 vyzýva na prísnejšie požiadavky na podniky, aby podávali správy o sociálnych otázkach. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mali špecifikovať aj informácie, ktoré by podniky mali zverejňovať v súvislosti s ľudskými právami, základnými slobodami, demokratickými zásadami a normami stanovenými v Medzinárodnej listine ľudských práv a iných základných dohovoroch OSN o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci, základných dohovoroch MOP, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskej sociálnej charte a Charte základných práv Európskej únie. Vykazovanie informácií o sociálnych faktoroch, ako aj o environmentálnych a správnych faktoroch by malo byť primerané rozsahu pôsobnosti a cieľom tejto pozmeňujúcej smernice. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti a rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, by sa mali okrem iného špecifikovať informácie, ktoré sa majú vykazovať o rodových rozdieloch v odmeňovaní, pričom sa zohľadní ďalšie príslušné právo Únie. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa týkajú zamestnanosti a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, by sa okrem iného mali špecifikovať informácie, ktoré sa majú vykazovať o opatreniach v oblasti prístupnosti, ktoré podnik prijal.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa týkajú odbornej prípravy a rozvoja zručností, by mali okrem iného špecifikovať informácie, ktoré sa majú vykazovať o podiele a rozdelení zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na odbornej príprave. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa týkajú kolektívneho vyjednávania, by mali okrem iného špecifikovať informácie, ktoré sa majú zverejňovať o existencii zamestnaneckých rád, ako aj o existencii kolektívnych zmlúv a podiele zamestnancov, na ktorých sa takéto zmluvy vzťahujú. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa týkajú účasti zamestnancov, by mali okrem iného špecifikovať informácie, ktoré sa majú zverejňovať o účasti zamestnancov v správnych a dozorných radách. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré sa týkajú rozmanitosti, by mali okrem iného špecifikovať informácie, ktoré sa majú vykazovať o rodovej rozmanitosti vo vrcholovom manažmente a o počte členov nedostatočne zastúpeného pohlavia v ich riadiacich radách.

(50)

Používatelia potrebujú informácie o správnych faktoroch. Správne faktory, ktoré sú pre používateľov najrelevantnejšie, uvádzajú smerodajné rámce vykazovania, ako je globálna iniciatíva pre vykazovanie a pracovná skupina pre finančné informácie súvisiace s klímou, ako aj smerodajné globálne rámce, ako sú zásady globálnej správy a riadenia Medzinárodnej siete pre správu a riadenie spoločností a zásady G20/OECD týkajúce sa správy a riadenia spoločností. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali špecifikovať informácie, ktoré by podniky mali zverejňovať o správnych faktoroch. Takéto informácie by mali zahŕňať úlohu správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku, pokiaľ ide o aspekty udržateľnosti, odborné znalosti a zručnosti potrebné na plnenie uvedenej úlohy alebo prístup takýchto orgánov k takýmto odborným znalostiam a zručnostiam, informácie o tom, či spoločnosť má politiku stimulov, ktoré sa ponúkajú členom uvedených orgánov a ktoré súvisia s aspektmi udržateľnosti, a informácie o vnútornej kontrole a systémoch riadenia rizík podniku v súvislosti s procesom vykazovania informácií o udržateľnosti. Používatelia potrebujú aj informácie o korporátnej kultúre podnikov a ich prístupe k obchodnej etike, čo predstavuje uznané prvky smerodajných rámcov pre správu a riadenie spoločností, ako sú zásady globálnej správy a riadenia Medzinárodnej siete pre správu a riadenie spoločností, vrátane informácií o boji proti korupcii a úplatkárstvu a o činnostiach a záväzkoch podniku zameraných na uplatňovanie jeho politického vplyvu vrátane jeho lobistických činností.

Informácie o riadení podniku a kvalite vzťahov so zákazníkmi, dodávateľmi a komunitami ovplyvnenými činnosťami podniku pomáhajú používateľom pochopiť riziká a vplyvy podniku súvisiace s aspektmi udržateľnosti. Informácie o vzťahoch s dodávateľmi zahŕňajú postupy v oblasti platieb týkajúce sa dátumu alebo lehoty splatnosti platby, úrokovej sadzby za oneskorené platby alebo náhrady nákladov na vymáhanie uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ (31). Tisícky podnikov, najmä malých a stredne veľkých podnikov, znášajú každý rok administratívnu a finančnú záťaž, pretože dostávajú platby neskoro alebo ich nedostávajú vôbec. Oneskorené platby vedú v konečnom dôsledku k platobnej neschopnosti a konkurzu, čo má deštruktívne účinky na celé hodnotové reťazce. Zvyšovanie objemu informácií o platobných praktikách by malo umožniť iným podnikom identifikovať pohotových a spoľahlivých platcov, odhaľovať nekalé platobné praktiky, získať prístup k informáciám o podnikoch, s ktorými obchodujú, a rokovať o spravodlivejších platobných podmienkach.

(51)

Štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mal podporovať integrovanejší pohľad na všetky informácie uverejňované podnikmi v správe o hospodárení s cieľom umožniť používateľom týchto informácií lepšie pochopiť vývoj, výkonnosť, pozíciu a vplyv podniku. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa podľa potreby malo rozlišovať medzi informáciami, ktoré by podniky mali zverejňovať pri vykazovaní na individuálnej úrovni, a informáciami, ktoré by podniky mali zverejňovať pri vykazovaní na úrovni skupiny. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali obsahovať aj usmernenia pre podniky týkajúce sa procesu identifikácie informácií o udržateľnosti, ktoré by sa mali zahrnúť do správy o hospodárení, keďže od podniku by sa malo vyžadovať, aby zverejňoval len informácie relevantné z hľadiska pochopenia jeho vplyvu na aspekty udržateľnosti a informácie relevantné z hľadiska pochopenia, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú jeho rozvoj, výkonnosť a postavenie.

(52)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa vykazovanie informácií o udržateľnosti vykonávalo v súlade s právami zamestnancov na informácie a konzultácie. Manažment podniku by preto mal informovať zástupcov zamestnancov na príslušnej úrovni a prediskutovať s nimi príslušné informácie a prostriedky na získavanie a overovanie informácií o udržateľnosti. To znamená na účely tejto pozmeňujúcej smernice nadviazanie dialógu a výmenu názorov medzi zástupcami zamestnancov a ústredným vedením alebo akoukoľvek inou úrovňou riadenia, ktorá by mohla byť v takých časoch vhodnejšia, a to takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý by umožnil zástupcom zamestnancov vyjadriť svoje stanovisko. Ich stanovisko by sa malo v prípade potreby oznámiť príslušným správnym, riadiacim alebo dozorným orgánom.

(53)

Podniky v rovnakom odvetví sú často vystavované podobným rizikám súvisiacim s udržateľnosťou a často majú podobný vplyv na spoločnosť a životné prostredie. Porovnania medzi podnikmi v rovnakom odvetví sú pre investorov a ostatných používateľov informácií o udržateľnosti obzvlášť cenné. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa preto mali špecifikovať informácie, ktoré by podniky vo všetkých odvetviach mali zverejňovať, ako aj informácie, ktoré by mali podniky zverejňovať v závislosti od svojho odvetvia činnosti. Odvetvové štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti sú obzvlášť dôležité v prípade odvetví spojených s vysokými rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť alebo vplyvmi na životné prostredie, ľudské práva a správu vecí verejných vrátane odvetví uvedených v oddieloch A až H a v oddiele L prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (32) a príslušných činností v rámci týchto odvetví. Pri prijímaní odvetvových štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti by Komisia mala zabezpečiť, aby informácie špecifikované v týchto štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti boli primerané rozsahu rizík a vplyvov súvisiacich s aspektmi udržateľnosti, ktoré sú špecifické pre každé odvetvie, pričom by mala zohľadniť skutočnosť, že riziká a vplyvy niektorých odvetví sú vyššie ako v prípade iných odvetví. Komisia by mala zohľadniť aj skutočnosť, že nie všetky činnosti v rámci takýchto odvetví sú nevyhnutne spojené s vysokými rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť alebo vplyvmi na ňu. V prípade podnikov, ktoré pôsobia v odvetviach, ktoré sú obzvlášť závislé od prírodných zdrojov, by sa v odvetvových štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti vyžadovalo zverejňovanie vplyvov spojených s prírodou na biodiverzitu a ekosystémy a rizík pre ne.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali zohľadňovať aj ťažkosti, ktorým podniky môžu čeliť pri zhromažďovaní informácií od aktérov v celom ich hodnotovom reťazci, a to najmä od dodávateľov z radov malých a stredne veľkých podnikov a od dodávateľov v rozvíjajúcich sa trhoch a hospodárstvach. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by mali špecifikovať zverejňované informácie o hodnotových reťazcoch, ktoré sú primerané a relevantné vzhľadom na rozsah a zložitosť činností podnikov, ako aj kapacity a charakteristiky podnikov v hodnotových reťazcoch, najmä kapacity a charakteristiky tých podnikov, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v tejto pozmeňujúcej smernici. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti by nemali špecifikovať zverejňovanie informácií, ktoré by od podnikov vyžadovalo, aby získavali informácie od malých a stredne veľkých podnikov v ich hodnotovom reťazci, ktoré presahujú informácie, ktoré sa majú zverejňovať v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky. Týmto by nemali byť dotknuté požiadavky Únie na podniky, aby vykonávali proces náležitej starostlivosti.

(54)

V záujme včasného naplnenia informačných potrieb používateľov, a najmä vzhľadom na naliehavosť naplnenia informačných potrieb účastníkov finančného trhu, na ktorých sa vzťahujú požiadavky stanovené v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 4 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) 2019/2088, by Komisia mala prijať prostredníctvom delegovaných aktov prvý súbor štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti do 30. júna 2023. V uvedenom súbore štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mali stanoviť informácie, ktoré by podniky mali zverejňovať v súvislosti so všetkými oblasťami vykazovania a aspektmi udržateľnosti, a že účastníci finančného trhu musia dodržiavať povinnosti týkajúce sa zverejňovania stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088. Komisia by mala do 30. júna 2024 prijať prostredníctvom delegovaných aktov druhý súbor štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, v ktorom sa stanovia doplňujúce informácie, ktoré by podniky v prípade potreby mali zverejňovať o aspektoch udržateľnosti a oblastiach vykazovania, a informácie, ktoré sú špecifické pre odvetvie, v ktorom podnik pôsobí. Komisia by mala uvedené štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti vrátane štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredne veľké podniky preskúmavať každé tri roky s cieľom zohľadňovať príslušný vývoj vrátane vývoja medzinárodných štandardov.

(55)

V smernici 2013/34/EÚ sa nevyžaduje, aby podniky poskytovali svoje správy o hospodárení v digitálnom formáte, čo bráni vyhľadaniu a využiteľnosti vykazovaných informácií. Používatelia informácií o udržateľnosti stále viac očakávajú, že takéto informácie budú vyhľadateľné, porovnateľné a strojovo čitateľné v digitálnych formátoch. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať, aby podniky, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti smernice 2013/34/EÚ, bezplatne sprístupňovali verejnosti svoje správy o hospodárení na svojich webových sídlach. Digitalizácia vytvára príležitosti na efektívnejšie využívanie informácií a má potenciál výrazne šetriť náklady tak pre používateľov, ako aj pre podniky. Digitalizácia takisto umožňuje centralizáciu údajov na úrovni Únie a členských štátov v otvorenom a prístupnom formáte, ktorý uľahčuje čítanie a umožňuje porovnávanie údajov. Od podnikov by sa preto malo vyžadovať, aby zostavovali svoju správu o hospodárení v elektronickom formáte vykazovania bližšie uvedenom v článku 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/815 (33), a aby v súlade s elektronickým formátom vykazovania bližšie uvedeným v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/815 označovali svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti vrátane zverejňovaných informácií požadovaných podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852 hneď po tom, ako budú určené.

Digitálna taxonómia štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii bude nevyhnutná na to, aby sa pri vykazovaných informáciách mohli používať značky v súlade s uvedenými štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. Tieto požiadavky by sa mali premietnuť do práce na digitalizácii, ktorú Komisia ohlásila vo svojom oznámení z 19. februára 2020 s názvom „Európska dátová stratégia“ a vo svojom oznámení z 24. septembra 2020 s názvom „Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ“. Tieto požiadavky by tiež dopĺňali vytvorenie jednotného európskeho miesta prístupu pre verejné informácie o podnikoch, ako sa predpokladá v oznámení Komisie z 24. septembra 2020 s názvom „Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán“, v ktorom sa tiež zohľadňuje potreba poskytnúť porovnateľné informácie v digitálnom formáte.

(56)

Členské štáty by na to, aby sa do jednotného európskeho miesta prístupu mohli zahrnúť vykazované informácie o udržateľnosti, mali zabezpečiť, aby podniky, ktorých cenné papiere nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, uverejňovali svoju správu o hospodárení vrátane vykazovania informácií o udržateľnosti v elektronickom formáte vykazovania bližšie uvedeným v článku 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/815.

(57)

Článok 19a ods. 4 smernice 2013/34/EÚ umožňuje členským štátom oslobodiť podniky od povinnosti zahrnúť do správy o hospodárení nefinančný výkaz požadovaný podľa článku 19a ods. 1 uvedenej smernice. Členské štáty majú možnosť tak urobiť, ak dotknutý podnik vypracuje samostatnú správu, ktorá je uverejnená spolu so správou o hospodárení v súlade s článkom 30 uvedenej smernice, alebo ak sa táto správa sprístupní verejnosti na webovom sídle podniku v primeranej lehote nepresahujúcej šesť mesiacov po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ak sa na ňu odkazuje v správe o hospodárení. Rovnaká možnosť existuje aj pri konsolidovanom nefinančnom výkaze uvedenom v smernici 2013/34/EÚ. Túto možnosť využilo dvadsať členských štátov. Možnosť uverejniť samostatnú správu však bráni dostupnosti informácií, ktoré spájajú finančné informácie a informácie o aspektoch udržateľnosti. Bráni aj vyhľadateľnosti a dostupnosti informácií pre používateľov, najmä investorov, ktorých zaujímajú finančné informácie aj informácie o udržateľnosti. Uvedený problém ešte zhoršuje možný rozdielny čas zverejňovania finančných informácií a informácií o udržateľnosti. Uverejnenie v samostatnej správe môže tiež vyvolávať dojem, interne aj externe, že informácie o udržateľnosti patria do kategórie menej relevantných informácií, čo môže mať negatívny vplyv na vnímanú spoľahlivosť informácií. Podniky by preto mali vykazovať informácie o udržateľnosti v jasne identifikovateľnej, osobitnej časti správy o hospodárení a členské štáty by už nemali mať možnosť oslobodiť podniky od povinnosti zahrnúť do správy o hospodárení informácie o aspektoch udržateľnosti.

Takáto povinnosť by takisto pomohla vyjasniť úlohu vnútroštátnych príslušných orgánov pri dohľade nad vykazovaním informácií o udržateľnosti v rámci správy o hospodárení pripravenej v súlade so smernicou 2004/109/ES. Podniky, ktoré sú povinné vykazovať informácie o udržateľnosti, by navyše v žiadnom prípade nemali byť oslobodené od povinnosti uverejňovať správu o hospodárení, keďže je dôležité zabezpečiť, aby informácie o udržateľnosti boli verejne dostupné.

(58)

V článku 20 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, zahrnuli do svojej správy o hospodárení vyhlásenie o správe a riadení, ktoré musí okrem iných informácií obsahovať opis politiky rozmanitosti, ktorú podnik uplatňuje vo vzťahu k svojim správnym, riadiacim a dozorným orgánom. Článok 20 smernice 2013/34/EÚ ponecháva podnikom flexibilitu pri rozhodovaní o tom, o akých aspektoch rozmanitosti podávajú správy. Výslovne sa v ňom podnikom neukladá povinnosť uvádzať informácie o akomkoľvek konkrétnom aspekte rozmanitosti. V záujme dosiahnutia pokroku smerom k rodovo vyváženejšej účasti na hospodárskom rozhodovaní je potrebné zabezpečiť, aby podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, vždy podávali správy o svojich politikách v oblasti rodovej rozmanitosti a ich vykonávaní. V záujme predídenia zbytočnej administratívnej záťaži by však takéto podniky mali mať možnosť vykazovať niektoré informácie požadované v článku 20 smernice 2013/34/EÚ spolu s inými informáciami o udržateľnosti. Ak sa pre to rozhodnú, vyhlásenie o správe a riadení by malo obsahovať odkaz na vykazovanie informácií o udržateľnosti zo strany podniku a informácie, ktoré sú vyžadované v súlade s článkom 20 smernice 2013/34/EÚ, by mali byť naďalej predmetom požiadaviek uistenia súvisiacich s vyhlásením o správe a riadení.

(59)

V článku 33 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku mali spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa ročná účtovná závierka, konsolidovaná účtovná závierka, správa o hospodárení, konsolidovaná správa o hospodárení, vyhlásenie o správe a riadení podniku a konsolidované vyhlásenie o správe a riadení podniku vypracovali a zverejnili v súlade s požiadavkami uvedenej smernice. Táto spoločná zodpovednosť by sa mala rozšíriť na požiadavky digitalizácie stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/815, na požiadavku dodržiavať štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii a na požiadavku označovať vykazovanie informácií o udržateľnosti.

(60)

V povolaní týkajúcom sa uistenia sa rozlišuje medzi zákazkami na limitované uistenie a zákazkami na primerané uistenie. Záver zákazky na limitované uistenie sa zvyčajne poskytuje negatívnou formou vyjadrenia, pričom sa v ňom uvádza, že odborník nezistil žiadnu skutočnosť, v dôsledku ktorého by dospel k záveru, že predmet zákazky je významne nesprávny. V prípade zákazky na limitované uistenie audítor vykonáva menej testov než v rámci zákazky na primerané uistenie. Objem práce v prípade zákazky na limitované uistenie je preto nižší než pri zákazke na primerané uistenie. Objem práce v prípade zákazky na primerané uistenie zahŕňa rozsiahle postupy vrátane posúdenia vnútorných kontrol vykazujúceho podniku a testovania vecnej správnosti, a preto je výrazne vyššie než pri zákazke na limitované uistenie.

Záver zákazky na primerané uistenie sa zvyčajne poskytuje pozitívnou formou vyjadrenia a výsledkom je poskytnutie názoru na hodnotenie predmetu zákazky podľa vopred vymedzených kritérií. V smernici 2013/34/EÚ sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť skontrolovali, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Nevyžaduje sa v ňom, aby nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb tieto informácie overil, hoci členským štátom umožňuje vyžadovať takéto overenie, keď si to želajú. Neexistencia požiadavky na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti na rozdiel od požiadavky, aby štatutárny audítor vykonával štatutárny audit na základe zákazky na primerané uistenie, by ohrozila dôveryhodnosť zverejnených informácií o udržateľnosti, a teda by nenapĺňala potreby zamýšľaných používateľov týchto informácií. Hoci cieľom je dosiahnuť podobnú úroveň uistenia pre finančné výkazníctvo a vykazovanie informácií o udržateľnosti, neexistencia spoločne dohodnutého štandardu pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vytvára riziko rôzneho chápania a očakávaní, pokiaľ ide o to, z čoho by zákazka na primerané uistenie pozostávala pri rôznych kategóriách informácií o udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o výhľadové a kvalitatívne zverejňovanie informácií.

Preto by sa mal zvážiť progresívny prístup k zvýšeniu úrovne uistenia požadovaného pre informácie o udržateľnosti, počnúc povinnosťou štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti vyjadriť názor na súlad vykazovania informácií o udržateľnosti s požiadavkami Únie na základe zákazky na limitované uistenie. Uvedený názor by sa mal vzťahovať na súlad vykazovania informácií o udržateľnosti so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti v Únii, postup, ktorý podnik uplatňuje na identifikáciu informácií vykázaných podľa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, a dodržiavanie požiadavky na označovanie vykazovania informácií o udržateľnosti. Audítor by mal takisto posúdiť, či je vykazovanie podniku v súlade s požiadavkami na vykazovanie podľa článku 8 nariadenia (EÚ) 2020/852. S cieľom zabezpečiť spoločné chápanie a spoločné očakávania, pokiaľ ide o to, z čoho by pozostávala zákazka na primerané uistenie, by sa od štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti malo vyžadovať, aby vyjadrili názor na základe zákazky na primerané uistenie o súlade vykazovania informácií o udržateľnosti s požiadavkami Únie, keď Komisia prijme štandardy pre uistenie týkajúce sa primeraného uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti prostredníctvom delegovaných aktov najneskôr do 1. októbra 2028 po posúdení s cieľom určiť, či by primerané uistenie bolo pre audítorov a podniky uskutočniteľné.

Postupný prístup od zákaziek na limitované uistenie k zákazkám na primerané uistenie by umožnil aj progresívny rozvoj trhu s uistením pre informácie o udržateľnosti a postupov podnikov v oblasti vykazovania. Takýto postupný prístup by napokon postupne zvyšoval náklady pre vykazujúce podniky vzhľadom na to, že uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti na základe zákazky na primerané uistenie je nákladnejšie než uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti na základe zákazky na limitované uistenie. Podniky, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti, by mali mať možnosť rozhodnúť sa získať názor týkajúci sa uistenia k ich vykazovaniu informácií o udržateľnosti na základe zákazky na primerané uistenie, ak si to želajú, a v takom prípade by sa ich povinnosť získať názor na základe zákazky na limitované uistenie považovala za splnenú. Názor na základe zákazky na primerané uistenie týkajúci sa výhľadových informácií je len uistením o tom, že takéto informácie boli pripravené v súlade s uplatniteľnými štandardmi.

(61)

Štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti už overujú účtovnú závierku a správu o hospodárení. Uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami by pomohlo zabezpečiť prepojenie a konzistentnosť finančných informácií a informácií o udržateľnosti, čo je pre používateľov informácií o udržateľnosti osobitne dôležité. Existuje však riziko ďalšej koncentrácie audítorského trhu, čo by mohlo ohroziť nezávislosť audítorov a zvýšiť poplatky za audit alebo poplatky týkajúce sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

Vzhľadom na kľúčovú úlohu štatutárnych audítorov pri poskytovaní uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a zabezpečovaní spoľahlivých informácií o udržateľnosti Komisia oznámila, že bude konať s cieľom ďalej zvyšovať kvalitu auditu a vytvoriť otvorenejší a diverzifikovanejší audítorský trh, čo sú podmienky pre úspešné uplatňovanie tejto pozmeňujúcej smernice. Okrem toho je žiaduce ponúknuť podnikom širší výber nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb na zabezpečenie vykazovania informácií o udržateľnosti. Členské štáty by preto mali mať možnosť akreditovať nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (34), aby poskytli názor týkajúci sa uistenia k vykazovaniu informácií o udržateľnosti, ktorý by sa mal uverejniť spolu so správou o hospodárení. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť umožniť, aby názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vyjadril iný štatutárny audítor, než je ten, či tí, ktorí vykonávajú štatutárny audit účtovnej závierky. Navyše, ak členské štáty umožnia nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb, aby vykonávali uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, mali by tiež umožniť, aby názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vyjadril iný štatutárny audítor, než je ten, či tí, ktorí vykonávajú štatutárny audit účtovnej závierky.

Členské štáty by mali stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí kvalita uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vykonávaného nezávislými poskytovateľmi uisťovacích služieb a konzistentné výsledky pri uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Na všetkých nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb by sa preto mali vzťahovať požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (35), pokiaľ ide o uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, pričom by sa tieto požiadavky mali prispôsobiť charakteristikám nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb, ktorí nevykonávajú štatutárne audity. Členské štáty by mali stanoviť najmä rovnocenné požiadavky týkajúce sa odbornej prípravy a skúšky, priebežného vzdelávania, systémov zabezpečenia kvality, profesijnej etiky, nezávislosti, nestrannosti, dôvernosti informácií a služobného tajomstva, vymenúvania a odvolávania, organizácie práce nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb, prešetrovaní a sankcií, ako aj nahlasovania nezrovnalostí. Tým by sa zaručili aj rovnaké podmienky pre všetky osoby a spoločnosti, ktorým členské štáty umožnia poskytovať názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vrátane štatutárnych audítorov. Ak si podnik vyžiada názor na svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti od akreditovaného nezávislého poskytovateľa uisťovacích služieb, ktorý nie je štatutárnym audítorom, nemal by navyše požadovať názor týkajúci sa uistenia k svojmu vykazovaniu informácií o udržateľnosti aj od štatutárneho audítora.

Nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb, ktorí už boli akreditovaní členským štátom na poskytovanie uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, by aj naďalej mali mať možnosť vykonávať túto činnosť. Podobne by členské štáty mali zabezpečiť, aby nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb, ktorí do dátumu začatia uplatňovania nových požiadaviek na odbornú prípravu a skúšky prechádzajú akreditačným procesom, nepodliehali týmto novým požiadavkám na akreditáciu za predpokladu, že tento proces dokončia do dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania týchto nových požiadaviek. Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby všetci nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb akreditovaní v členskom štáte na poskytovanie uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti do dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania nových akreditačných požiadaviek získali potrebné znalosti, čo sa týka vykazovania informácií o udržateľnosti a uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti na základe priebežného odborného vzdelávania.

(62)

S cieľom podporiť voľný pohyb služieb by členské štáty mali umožniť nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb usadeným v inom členskom štáte vykonávať uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti na svojom území. Podporilo by to aj otvorenie trhu s uistením, aj keď nie všetky členské štáty umožňujú akreditáciu nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb na svojom území. Ak nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb vykonávajú uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti na území hostiteľského členského štátu, tento hostiteľský členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť vykonávať dohľad nad nezávislými poskytovateľmi uisťovacích služieb vzhľadom na možnosť využiť implementovaný rámec pre dohľad nad audítormi vykonávajúcimi uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(63)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade, že sa od podniku podľa práva Únie vyžaduje overenie prvkov jeho správy o udržateľnosti akreditovanou nezávislou treťou stranou, bola správa akreditovanej nezávislej tretej strany sprístupnená buď ako príloha k správe o hospodárení, alebo inými verejne prístupnými prostriedkami. Takéto sprístupnenie uvedenej správy by nemalo brániť výsledku názoru týkajúceho sa uistenia, ktorého overenie treťou stranou by malo zostať nezávislé. Nemalo by to znamenať žiadnu duplicitu práce medzi audítorom alebo nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb, ktorý vyjadruje názor týkajúci sa uistenia, a akreditovanou nezávislou treťou stranou.

(64)

Smernicou 2006/43/ES sa stanovujú pravidlá týkajúce sa štatutárneho auditu ročných a konsolidovaných účtovných závierok. Je potrebné zabezpečiť, aby sa na audit účtovných závierok a uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti štatutárnym audítorom uplatňovali jednotné pravidlá. Smernica 2006/43/ES by sa mala uplatňovať, ak štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vyjadruje názor týkajúci sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(65)

Pravidlami schvaľovania a uznávania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností by sa malo štatutárnym audítorom umožniť, aby sa kvalifikovali aj pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby štatutárni audítori, ktorí sa chcú kvalifikovať pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, mali potrebnú úroveň teoretických znalostí o témach relevantných pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a schopnosť uplatňovať tieto znalosti v praxi.

Štatutárni audítori by preto mali absolvovať aspoň osemmesačnú praktickú odbornú prípravu v oblasti uistenia týkajúceho sa ročného a konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti alebo iných služieb súvisiacich s udržateľnosťou, pričom by sa mali zohľadniť predchádzajúce pracovné skúsenosti. Štatutárni audítori, ktorí už boli schválení alebo uznaní v členskom štáte, by však mali mať aj naďalej možnosť vykonávať uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Podobne by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa na fyzické osoby, ktoré prechádzajú procesom schvaľovania k dátumu začatia uplatňovania požiadaviek na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti stanovených v tejto pozmeňujúcej smernici, tieto požiadavky nevzťahovali za predpokladu, že uvedený proces dokončia do dvoch nasledujúcich rokov. Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby štatutárni audítori schválení do dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania uvedených požiadaviek, ktorí chcú vykonávať uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, získali potrebné znalosti v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti prostredníctvom priebežného odborného vzdelávania. Fyzickým osobám, ktoré sa rozhodnú, že požiadajú, aby boli schválené len ako štatutárni audítori pre štatutárny audit, by mali mať možnosť neskôr sa rozhodnúť, že sa kvalifikujú aj pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Na to by takéto osoby mali spĺňať potrebné požiadavky stanovené členskými štátmi, aby sa zabezpečilo, že budú mať aj potrebnú úroveň teoretických znalostí o témach relevantných pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a schopnosť uplatňovať takéto znalosti v praxi.

(66)

Malo by sa zabezpečiť, aby požiadavky ukladané audítorom, pokiaľ ide o štatutárny audit a uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, boli konzistentné. Preto by mala existovať aspoň jedna určená osoba, ktorá sa aktívne podieľa na vykonávaní uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti (ďalej len „kľúčový partner pre udržateľnosť“). Pri vykonávaní uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti by sa od štatutárnych audítorov malo vyžadovať, aby mu venovali dostatok času a pridelili dostatočné zdroje a odborné znalosti, aby mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. V zázname o klientovi by sa mali uviesť poplatky požadované za uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a mal by sa vytvoriť uisťovací spis obsahujúci informácie týkajúce sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Ak ten istý štatutárny audítor vykonáva štatutárny audit ročných účtovných závierok a uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, malo by byť možné zahrnúť uisťovací spis do audítorského spisu. Požiadavky vzťahujúce sa na štatutárnych audítorov týkajúce sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti by sa však mali uplatňovať len na tých štatutárnych audítorov, ktorí vykonávajú uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(67)

Štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, by mali mať vysokú úroveň technických a špecializovaných odborných znalostí v oblasti udržateľnosti.

(68)

V smernici 2006/43/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli primerané predpisy s cieľom zabrániť tomu, aby poplatky za štatutárny audit boli ovplyvňované alebo určované poskytovaním dodatočných služieb auditovanému subjektu alebo aby boli založené na akejkoľvek forme podmienenosti. V uvedenej smernici sa takisto vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby štatutárni audítori vykonávajúci štatutárne audity dodržiavali pravidlá týkajúce sa profesijnej etiky, nezávislosti, objektívnosti, dôvernosti informácií a služobného tajomstva. Z dôvodu ucelenosti je vhodné, aby sa tieto predpisy rozšírili na štatutárnych audítorov vykonávajúcich uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(69)

V záujme zabezpečenia jednotných postupov uistenia a vysokej kvality uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti v celej Únii by Komisia mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom delegovaných aktov štandardy pre uistenie v oblasti informácií o udržateľnosti. Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať vnútroštátne štandardy, postupy alebo požiadavky týkajúce sa uistenia, kým Komisia neprijme prostredníctvom delegovaných aktov štandard pre uistenie upravujúci rovnaký predmet úpravy. V takýchto štandardoch pre uistenie by sa mali stanoviť postupy, ktoré má audítor vykonávať, aby dospel k záveru o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Komisia by preto mala prijať štandardy pre limitované uistenie prostredníctvom delegovaných aktov do 1. októbra 2026. V záujme uľahčenia harmonizácie uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vo všetkých členských štátoch by sa mal CEAOB nabádať, aby prijal nezáväzné usmernenia na stanovenie postupov, ktoré sa majú vykonávať pri vyjadrovaní názoru týkajúceho sa uistenia k vykazovaniu informácií o udržateľnosti dovtedy, kým Komisia neprijme štandard pre uistenie upravujúci ten istý predmet úpravy.

(70)

V smernici 2006/43/ES sa stanovujú pravidlá štatutárneho auditu skupiny podnikov. Podobné pravidlá by sa mali stanoviť pre uistenie v oblasti konsolidovaného vykazovania informácií o udržateľnosti.

(71)

V smernici 2006/43/ES sa vyžaduje, aby štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti predložili výsledky svojho štatutárneho auditu v správe audítora. Podobné pravidlá by sa mali stanoviť pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Výsledky uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mali prezentovať v správe o uistení. Ak ten istý štatutárny audítor vykonáva štatutárny audit ročných účtovných závierok a uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, malo by byť možné uviesť informácie o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti v správe audítora.

(72)

V smernici 2006/43/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli systém previerky zabezpečenia kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. V záujme zabezpečenia toho, aby sa previerky zabezpečenia kvality uskutočňovali s ohľadom na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a aby osoby, ktoré vykonávajú previerky zabezpečenia kvality, mali primerané odborné vzdelanie a príslušné skúsenosti týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti a uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, by sa táto požiadavka na vytvorenie systému previerky zabezpečenia kvality mala rozšíriť na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Ako prechodné opatrenie by do 31. decembra 2025 mali byť osoby vykonávajúce previerky zabezpečenia kvality vo vzťahu k uisteniu v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti oslobodené od požiadavky mať príslušné skúsenosti týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti a uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti alebo týkajúce sa iných služieb súvisiacich s udržateľnosťou.

(73)

V smernici 2006/43/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti vykonávajúce štatutárne audity zaviedli režim prešetrovaní a sankcií. V uvedenej smernici sa od členských štátov tiež vyžaduje, aby vytvorili účinný systém verejného dohľadu a zabezpečili, aby regulačné opatrenia pre systémy verejného dohľadu umožňovali efektívnu spoluprácu medzi aktivitami dohľadu členských štátov na úrovni Únie. Takéto požiadavky by sa mali rozšíriť na štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť rámcov pre prešetrovania, sankcie a dohľad zriadených pre prácu audítora v štatutárnom audite a uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(74)

Smernica 2006/43/ES obsahuje pravidlá vymenúvania a odvolávania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vykonávajúcich štatutárne audity. Tieto pravidlá by sa mali rozšíriť na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, aby sa zabezpečila konzistentnosť pravidiel ukladaných audítorom, pokiaľ ide o ich prácu na štatutárnom audite a uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(75)

Podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (36) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby akcionári podnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, konajúc jednotlivo alebo kolektívne, mali právo zaradiť body do programu valného zhromaždenia za predpokladu, že ku každému takémuto bodu je priložené odôvodnenie alebo návrh uznesenia, ktoré sa má prijať na valnom zhromaždení, a aby mali právo predložiť návrhy uznesení týkajúce sa bodov, ktoré sú zahrnuté do programu valného zhromaždenia alebo ktoré sa majú zaradiť do programu valného zhromaždenia. Ak sa na tieto práva vzťahuje podmienka, že príslušný akcionár alebo akcionári musia vlastniť minimálny podiel v podniku, takýto minimálny podiel nesmie presiahnuť 5 % základného imania. Pokiaľ ide o uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, akcionári by mali mať možnosť vykonávať práva stanovené v článku 6 smernice 2007/36/ES s cieľom predložiť návrhy uznesení, ktoré sa majú prijať na valnom zhromaždení a v ktorých sa vyžaduje, aby po prvé, akreditovaná tretia strana, ktorá nie je súčasťou tej istej audítorskej spoločnosti alebo siete ako štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vykonávajúca štatutárny audit, vypracovala správu o určitých prvkoch vykazovania informácií o udržateľnosti, a po druhé, aby sa takáto správa sprístupnila valnému zhromaždeniu.

V prípade podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti zavedené touto pozmeňujúcou smernicou a ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 6 smernice 2007/36/ES, akcionári, ktorí predstavujú viac ako 5 % hlasovacích práv alebo 5 % základného imania podniku, konajúci jednotlivo alebo spoločne, by tiež mali mať právo predložiť návrh uznesenia, ktoré sa má prijať na valnom zhromaždení a v ktorom sa požaduje, aby po prvé, akreditovaná tretia strana, ktorá nie je súčasťou tej istej audítorskej spoločnosti alebo siete ako štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vykonávajúca štatutárny audit, vypracovala správu o určitých prvkoch vykazovania informácií o udržateľnosti, a po druhé, aby sa takáto správa sprístupnila valnému zhromaždeniu.

(76)

V smernici 2006/43/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že každý subjekt verejného záujmu má výbor pre audit, a konkretizujú sa jeho úlohy v súvislosti so štatutárnym auditom. Tomuto výboru pre audit by sa mali prideliť určité úlohy, pokiaľ ide o uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Tieto úlohy by mali zahŕňať povinnosť informovať správny alebo dozorný orgán subjektu verejného záujmu o výsledku uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a poskytnúť vysvetlenie, ako výbor pre audit prispel k integrite vykazovania informácií o udržateľnosti a akú mal výbor pre audit v uvedenom procese úlohu. Členské štáty by mali mať možnosť umožniť, aby funkcie pridelené výboru pre audit týkajúce sa vykazovania informácií o udržateľnosti a týkajúce sa uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vykonával správny alebo dozorný orgán ako celok alebo špecializovaný útvar zriadený správnym alebo dozorným orgánom.

(77)

Smernica 2006/43/ES obsahuje požiadavky na registráciu audítorov a audítorských subjektov z tretích krajín a dohľad nad nimi. V záujme zabezpečenia toho, aby existoval konzistentný rámec pre prácu audítorov v štatutárnom audite aj v uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, je potrebné rozšíriť tieto požiadavky na uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

(78)

Na štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti vykonávajúce štatutárne audity subjektov verejného záujmu sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (37). V záujme zabezpečenia nezávislosti štatutárneho audítora pri vykonávaní štatutárneho auditu sa v uvedenom nariadení stanovuje limit pre poplatky za ostatné služby, ktoré štatutárny audítor môže obdržať. Je dôležité objasniť, že uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti by sa nemalo zarátať do výpočtu uvedeného limitu. Okrem toho sa v nariadení (EÚ) č. 537/2014 zakazuje poskytovanie určitých neaudítorských služieb v určitých obdobiach, ak štatutárny audítor vykonáva štatutárny audit. Služby súvisiace s prípravou vykazovania informácií o udržateľnosti vrátane akýchkoľvek konzultačných služieb by sa počas obdobia stanoveného v nariadení (EÚ) č. 537/2014 mali tiež považovať za zakázané služby. Zákaz poskytovania takýchto služieb by sa mal uplatňovať vo všetkých prípadoch, keď štatutárny audítor vykonáva štatutárny audit účtovnej závierky.

S cieľom zabezpečiť nezávislosť štatutárneho audítora by sa mali v prípade, ak štatutárny audítor vykonáva uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, zakázať aj určité neaudítorské služby. V nariadení (EÚ) č. 537/2014 sa vyžaduje, aby štatutárni audítori oznamovali nezrovnalosti auditovanému subjektu a za určitých okolností orgánom určeným členskými štátmi ako orgány zodpovedné za prešetrovanie takýchto nezrovnalostí. Takáto povinnosť by sa mala podľa potreby zároveň rozšíriť na štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, pokiaľ ide o ich prácu súvisiacu s uistením v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti subjektov verejného záujmu.

(79)

V smernici 2004/109/ES sa vnútroštátnym orgánom dohľadu zveruje úloha presadzovať dodržiavanie požiadaviek na podnikové vykazovanie zo strany podnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii. V článku 4 uvedenej smernice sa špecifikuje obsah, ktorý sa má zahrnúť do ročných finančných správ, chýba v ňom však výslovný odkaz na články 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ, ktoré si vyžadujú zostavenie nefinančného výkazu a konsolidovaného nefinančného výkazu. V dôsledku toho príslušné vnútroštátne orgány niektorých členských štátov nemajú žiadny právny mandát na dohľad nad týmito nefinančnými výkazmi, najmä ak sú tieto nefinančné výkazy uverejnené v samostatnej správe mimo ročnej finančnej správy, čo môžu členské štáty v súčasnosti povoliť. Preto treba do článku 4 ods. 5 smernice 2004/109/ES vložiť odkaz na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Takisto treba vyžadovať, aby zodpovedné osoby u emitenta v ročnej finančnej správe potvrdili, že podľa ich najlepšieho vedomia sa správa o hospodárení vypracúva v súlade so štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti.

ESMA by mal okrem toho vzhľadom na nový charakter požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti vydať usmernenia pre príslušné vnútroštátne orgány s cieľom podporiť konvergentný dohľad nad vykazovaním informácií o udržateľnosti emitentmi, na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/109/ES. Uvedené usmernenia by sa mali uplatňovať len na dohľad nad podnikmi, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii.

(80)

S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tejto pozmeňujúcej smernici by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti a stanovenie štandardov pre uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (38). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(81)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto pozmeňujúcej smernice, ktorá zahŕňa okrem iného: posúdenie dosiahnutia cieľov tejto pozmeňujúcej smernice vrátane zbližovania postupov v oblasti vykazovania medzi členskými štátmi; posúdenie počtu malých a stredne veľkých podnikov dobrovoľne využívajúcich štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti; posúdenie toho, či a ako by sa mal rozsah požiadaviek na vykazovanie ďalej rozšíriť, najmä vo vzťahu k malým a stredne veľkým podnikom a podnikom z tretích krajín pôsobiacim priamo na vnútornom trhu Únie bez dcérskeho podniku alebo pobočky na území Únie; posúdenie vykonávania požiadaviek na vykazovanie informácií o dcérskych podnikoch a pobočkách podnikov z tretích krajín zavedených touto pozmeňujúcou smernicou vrátane posúdenia počtu podnikov z tretích krajín, ktoré majú dcérsky podnik alebo pobočku, na ktorú sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie v súlade so smernicou 2013/34/EÚ; posúdenie mechanizmu presadzovania a príslušných prahových hodnôt stanovených v smernici 2013/34/EÚ; posúdenie toho, či a ako zabezpečiť prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím k vykazovaniu informácií o udržateľnosti zverejneným podnikmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto pozmeňujúcej smernice.

Správa o vykonávaní tejto pozmeňujúcej smernice by sa mala uverejniť do 30. apríla 2029 a potom každé tri roky a v prípade potreby by sa k nej mali pripojiť legislatívne návrhy. Komisia by do 31. decembra 2028 mala preskúmať úroveň koncentrácie trhu s uistením týkajúcim sa udržateľnosti a mala by o nej podať správu. Pri preskúmaní by sa mali zohľadniť vnútroštátne režimy uplatniteľné na nezávislých poskytovateľov uisťovacích služieb a malo by sa posúdiť, či a do akej miery tieto vnútroštátne režimy prispievajú k otvoreniu trhu s uistením. Komisia by do 31. decembra 2028 mala posúdiť možné právne opatrenia na zabezpečenie dostatočnej diverzifikácie trhu s uistením týkajúcim sa udržateľnosti a primeranej kvality vykazovania informácií o udržateľnosti. Správa o úrovni koncentrácie trhu s uistením týkajúcim sa udržateľnosti by sa mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2028 a v prípade potreby by sa k nej mali pripojiť legislatívne návrhy.

(82)

Keďže ciele tejto pozmeňujúcej smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto pozmeňujúca smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(83)

Nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(84)

S ECB sa konzultovalo a 7. septembra 2021 vydala stanovisko,

(1)

Trh Únie s určitými vstupmi pre dusíkaté hnojivá značne závisí od dovozu z tretích krajín. V roku 2021 Únia doviezla 2,9 milióna ton amoniaku a 4,7 milióna ton močoviny na výrobu dusíkatých hnojív. Ceny týchto výrobkov sa v roku 2021 výrazne zvýšili a v aktuálnom roku vzrástli ešte viac.

(2)

V súčasnosti sa značná časť týchto vstupov pre dusíkaté hnojivá dováža do Únie z tretích krajín, ktoré využívajú preferenčný prístup na trh Únie, takže tento dovoz je od cla oslobodený. Napriek tomu Únia vo veľkom dováža vstupy pre dusíkaté hnojivá, ktoré majú pôvod v krajinách, na ktoré sa vzťahuje Spoločný colný sadzobník stanovených nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 (1), pričom colné sadzby sa v súčasnosti pohybujú od 5,5 % do 6,5 %.

(3)

V oznámení Komisie z 23. marca 2022 s názvom „Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov“ konštatuje, že na komoditných trhoch sa už pred inváziou Ruska na Ukrajinu prejavil výrazný nárast cien, ktorý poľnohospodárske trhy pociťovali zvyšovaním nákladov na energie a hnojivá a následným nárastom cien poľnohospodárskych výrobkov. Komisia si všíma, že invázia na Ukrajinu a celosvetové prudké zdražovanie komodít navodili ešte vyšší nárast cien na poľnohospodárskych trhoch a odhalili zraniteľnosť potravinového systému Únie, ktorý sčasti závisí od dovozu hnojív. Zvyšujú sa tým aj náklady výrobcov a ovplyvňuje to cenu potravín, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o kúpnu silu spotrebiteľov a príjmy poľnohospodárov z Únie. Komisia zdôrazňuje, že náklady na minerálne hnojivá a ich dostupnosť musia byť z krátkodobého hľadiska prioritou, a to až do prechodu na používanie udržateľných typov hnojív alebo metód hnojenia. Odvetvie hnojív v Únii musí mať počas tohto obdobia zabezpečený prístup k potrebnému dovozu vrátane vstupov na výrobu hnojív v samotnej Únii. Komisia tiež zdôrazňuje, že ceny hnojív a dodávky pre poľnohospodárov sa budú monitorovať, aby nedošlo k ohrozeniu budúcej úrody v Únii.

(4)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vhodné prijať opatrenia na zníženie nákladov, ktorým čelia výrobcovia hnojív v Únii pri dovoze vstupov potrebných na výrobu dusíkatých hnojív.

(5)

V čase nedostatku dusíkatých hnojív na medzinárodných trhoch navyše platí, že clá na dovoz medzivstupov do Únie (ako je amoniak a močovina) odrádzajú od dodávok na trh Únie v porovnaní s inými svetovými trhmi, ktoré dovozné clá nemajú. Tento rozdiel v colných sadzbách tiež bráni snahám o diverzifikáciu dovozu do Únie.

(6)

Je preto vhodné dočasne pozastaviť clá podľa Spoločného colného sadzobníka uvedené v článku 56 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (2) na určité vstupy pre dusíkaté hnojivá. Toto dočasné opatrenie by sa malo uplatňovať počas obdobia šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. S cieľom umožniť posúdenie účinkov opatrenia by Komisia mala vypracovať správu a predložiť ju Rade.

(7)

Únia má zároveň v súlade s článkom 21 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii zabezpečiť vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti, ako aj medzi svojou vonkajšou činnosťou a ostatnými politikami Únie.

(8)

Situácia vo vzťahoch medzi Úniou a Ruskou federáciou sa v posledných rokoch vyvíjala veľmi negatívne, pričom v posledných mesiacoch došlo k osobitnému zhoršeniu, pokiaľ ide o nerešpektovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, a najmä o ničím nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu voči Ukrajinu.

(9)

Únia ukladá reštriktívne opatrenia voči Ruskej federácii postupne od júla 2014. Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 uviedla, že nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva a zásad Charty Organizácie Spojených národov a oslabuje európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu.

(10)

Rada naposledy 3. júna 2022 prijala šiesty balík sankcií voči Ruskej federácii za jej pokračujúcu útočnú vojnu voči Ukrajine a hlásené zverstvá, ktorých sa dopúšťajú ruské ozbrojené sily na Ukrajine.

(11)

Hoci je Ruská federácia členom Svetovej obchodnej organizácie, Únia je na základe výnimiek, ktoré sa uplatňujú podľa Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie, a najmä článku XXI dohody GATT 1994, oslobodená od povinnosti udeliť výrobkom dovážaným z Ruskej federácie výhody poskytované podobným výrobkom dovážaným z iných krajín (zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod).

(12)

Nebolo by teda vhodné povoliť, aby sa na dovoz z Ruskej federácie vzťahovali nulové clá a zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(13)

V posledných rokoch sa zhoršuje aj situácia medzi Úniou a Bieloruskom, pretože režim nerešpektuje medzinárodné právo, základné práva a ľudské práva. Bielorusko okrem toho od samého začiatku podporuje útočnú vojnu Ruskej federácie voči Ukrajine, okrem iného tým, že Ruskej federácii umožňuje odpaľovať balistické rakety z bieloruského územia, umožňuje prepravu ruského vojenského personálu a ťažkých zbraní, tankov a vojenských transportérov, umožňuje ruským vojenským lietadlám lietať na Ukrajinu v bieloruskom vzdušnom priestore, poskytuje čerpacie miesta a skladuje ruské zbrane a vojenské vybavenie v Bielorusku.

(14)

Únia ukladá reštriktívne opatrenia voči Bielorusku postupne od októbra 2020. Rada 2. decembra 2021 prijala piaty balík sankcií so zreteľom na pokračujúce porušovanie ľudských práv a inštrumentalizáciu migrantov. Ďalšie balíky sankcií boli prijaté 24. februára, 2. marca, 9. marca a 3. júna 2022 vzhľadom na zapojenie sa Bieloruska do neodôvodnenej a nevyprovokovanej útočnej vojny Ruskej federácie voči Ukrajine. Bielorusko navyše nie je členom Svetovej obchodnej organizácie. Únia preto nie je na základe Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie povinná udeliť výrobkom z Bieloruska zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod. Okrem toho obchodné dohody umožňujú opatrenia odôvodnené na základe uplatniteľných doložiek o výnimkách, najmä na základe bezpečnostných výnimiek.

(15)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je vylúčenie Ruskej federácie a Bieloruska z rozsahu pozastavenia všeobecných ciel, ako sa stanovuje v tomto nariadení, primerané pri uplatňovaní Všeobecných pravidiel týkajúcich sa colných sadzieb podľa prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 najmä v prvej časti, oddiele I časti B ods. 1

(16)

Dovoz vstupov pre dusíkaté hnojivá s pôvodom v Ruskej federáciu a Bielorusku by preto nemal podliehať pozastaveniu ciel. Dovoz výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, z Ruskej federácie a Bieloruska by mal naopak naďalej podliehať dovoznému clu, ktorému podliehal predtým.

(17)

Vzhľadom na výrazné a náhle zvýšenie cien vstupov z výroby dusíkatých hnojív, ktoré ešte zhoršila núdzová situácia, ktorú útočná vojna Ruskej federácie voči Ukrajine vyvolala na trhu s hnojivami, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(18)

Príloha I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 bola v Úradnom vestníku Európskej únie (2) uverejnená žiadosť Španielska o zápis názvu „Nuez de Pedroso“ do registra.

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Nuez de Pedroso“ by sa mal zapísať do registra,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (3) sa stanovili pravidlá uplatňovania systému dodatkových dovozných ciel a reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, z ktorých sa vychádza pri stanovovaní reprezentatívnych cien výrobkov v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín, vyplýva, že reprezentatívne ceny pre dovoz niektorých výrobkov treba zmeniť a zohľadniť pritom rozdiely v cenách v závislosti od pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Treba zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, a preto by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

V prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/2325 (2) sa stanovuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných na účely rovnocennosti a spôsobilých vykonávať inšpekcie a vydávať certifikáty v tretích krajinách.

(2)

V prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/2325 bola organizácia „IMOCERT Latinoamérica Ltda“ omylom uvedená ako uznaná organizácia pre Kostariku. Príslušný záznam treba opraviť.

(3)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2325 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

(1)

Dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou (ďalej len „dohoda“) uzavrela Únia prostredníctvom rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/1875 (1) a platnosť nadobudla 21. novembra 2019.

(2)

Podľa článku 34 protokolu 1 k dohode môže Výbor pre clá prijímať rozhodnutia o zmene ustanovení uvedeného protokolu.

(3)

Výbor pre clá má na svojom prvom zasadnutí prijať rozhodnutie, ktorým sa mení protokol 1 a prílohy k nemu (ďalej len „rozhodnutie“).

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má vo Výbore pre clá prijať v mene Únie, keďže dané rozhodnutie bude pre Úniu záväzným.

(5)

V nomenklatúre, ktorá sa riadi Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“), sa 1. januára 2012, 1. januára 2017 a 1. januára 2022 zaviedli zmeny protokolu. Rozhodnutie je potrebné na účely aktualizácie protokolu 1 a príloh k nemu tak, aby odrážali najnovšiu verziu HS.

(6)

Rozsah pôsobnosti ročných kvót stanovených v prílohe B(a) k protokolu 1 pre luncheon meat v konzerve, rybacie guľky s karí a sépiové guľky by sa mal rozšíriť, aby ich singapurskí vývozcovia mohli využívať.

(7)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi v oboch zmluvných stranách, pokiaľ ide o osvedčovanie pôvodu, by sa protokol 1 mal zmeniť tak, aby každá zmluvná strana mohla v súlade so svojimi zákonmi a s inými právnymi predpismi rozhodnúť, ktorý vývozca môže sám osvedčiť pôvod svojho pôvodného tovaru. V Únii sa tým umožní, že pôvod tovaru sa osvedčí registrovanými vývozcami namiesto schválených vývozcov, čo je podobný systém, aký v kontexte dohody uplatňuje Singapur,