(1)

Colná únia je základným kameňom Európskej únie, ktorá je jedným z najväčších obchodných celkov na svete. Colná únia má zásadný význam pre úspešnú integráciu Únie, riadne fungovanie jednotného trhu a prospech podnikov a spotrebiteľov.

(2)

Medzinárodný obchod Únie podlieha colným predpisom, ako aj iným právnym predpisom Únie, než sú colné prepisy. Iné právne predpisy Únie, než sú colné predpisy, sa uplatňujú na osobitný tovar v oblastiach politiky, ako je zdravotníctvo a bezpečnosť, životné prostredie, poľnohospodárstvo, rybárstvo, kultúrne dedičstvo a dohľad nad trhom. Jednou z hlavných úloh, ktorou sú poverené colné orgány podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (3), je zaisťovať bezpečnosť a ochranu Únie a jej obyvateľov, ako aj ochranu životného prostredia, v náležitých prípadoch v úzkej spolupráci s inými orgánmi. Nedostatočný súlad medzi necolnými a colnými formalitami Únie vedie k zložitým a zaťažujúcim oznamovacím povinnostiam pre obchodníkov, k neefektívnym postupom colného vybavenia tovaru umožňujúcim chyby a podvody a k dodatočným nákladom pre hospodárske subjekty. Nedostatočná interoperabilita systémov používaných colnými orgánmi a inými orgánmi je hlavnou prekážkou pokroku pri dobudovaní jednotného digitálneho trhu, pokiaľ ide o colné kontroly. S cieľom riešiť roztrieštenú interoperabilitu colných orgánov a partnerských príslušných orgánov pri riadení postupov colného vybavenia tovaru a koordinovať opatrenia v tejto oblasti Komisia a členské štáty prijali v priebehu rokov viacero záväzkov týkajúcich sa iniciatív vytvorenia centrálneho elektronického priečinka, pokiaľ ide o colné vybavenie tovaru.

(3)

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES (4) sa členské štáty a Komisia majú usilovať o zriadenie rámca služieb centrálneho elektronického priečinka a jeho uvedenie do prevádzky, čím zabezpečia plynulý tok údajov medzi hospodárskymi subjektmi a colnými orgánmi, medzi colnými orgánmi a Komisiou, medzi colnými orgánmi a inými správnymi orgánmi alebo agentúrami a medzi jednotlivými colnými systémami v celej Únii. Určité prvky uvedeného rozhodnutia už boli buď prekonané, alebo nie sú dosť konkrétne na to, aby podnietili a stimulovali ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o pokrok v oblasti iniciatívy centrálneho elektronického priečinka. V nadväznosti na to a v súlade so záverečnou správou Komisie z 21. januára 2015 s názvom Hodnotenie zavedenia elektronického colníctva v EÚ sa závermi Rady zo 17. decembra 2014 o elektronickom colníctve a zavedení centrálneho elektronického priečinka v Európskej únii schválilo Benátske vyhlásenie z 15. októbra 2014 a Komisia bola vyzvaná, aby predložila návrh revízie rozhodnutia č. 70/2008/ES.

(4)

Rada 1. októbra 2015 prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/1947 (5), ktorým v mene Únie uzatvorila Dohodu o uľahčení obchodu, ktorá nadobudla platnosť 22. februára 2017. Uvedená dohoda predstavuje najrozsiahlejšiu snahu o uľahčenie obchodu a colnú reformu v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Nachádzajú sa v nej ustanovenia, ktorých cieľom je významné zlepšenie colného vybavenia tovaru a účinná spolupráca medzi colnými orgánmi a inými regulačnými orgánmi, pokiaľ ide o otázky súvisiace s uľahčením obchodu a dodržiavaním colných predpisov. V súlade s článkom 10 ods. 4 uvedenej dohody sa členovia majú usilovať o zavedenie alebo zachovanie centrálneho elektronického priečinka, ktorý umožňuje obchodníkom predkladať dokumentáciu a/alebo požadované údaje o dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru zúčastneným orgánom alebo agentúram cez jednotné kontaktné miesto. Ak sa to považuje za vhodné a ak sa tak stanovuje v iných právnych predpisoch Únie, než sú colné prepisy, mali by môcť aj členské štáty umožniť obchodníkom predkladať dokumentáciu a/alebo požadované údaje týkajúce sa tovaru, ktorý bol dočasne uskladnený, prostredníctvom uvedeného jednotného kontaktného miesta.

(5)

Uľahčenie obchodu, ako aj bezpečnosť a ochrana sa týkajú všetkých orgánov zapojených do postupu colného vybavenia tovaru na hraniciach Únie. Vzhľadom na rýchly nárast objemu medzinárodného obchodu a elektronického obchodu vzrástla aj potreba lepšej spolupráce medzi týmito orgánmi a ich lepšej koordinácie. Prebiehajúci postup digitalizácie umožňuje, aby sa táto situácia riešila efektívnejšie, a to prepojením systémov colných orgánov a partnerských príslušných orgánov a umožnením integrovanej, dostupnej a systematickej automatizovanej výmeny informácií medzi nimi s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti colných režimov. Súčasný rámec regulačného súladu ako taký nepostačuje na podporu účinnej interakcie medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi, ktorých systémy a postupy sa vyznačujú rozdrobenosťou a nadbytočnosťou. Úplne koordinovaný a efektívny postup colného vybavenia tovaru si vyžaduje efektívnejšie regulačné prostredie Únie pre medzinárodný obchod, s ktorým sú spojené dlhodobé prínosy pre Úniu aj jej obyvateľov vo všetkých oblastiach politiky, ktoré podporuje účinnosť a dobré fungovanie vnútorného trhu a zabezpečuje ochranu spotrebiteľa.

(6)

Riadne fungovanie vnútorného trhu a colnej únie si vyžaduje dostatočné zdroje a personál, a preto treba pri vykonávaní tohto nariadenia zohľadniť osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 4/2021 s názvom Colné kontroly: nedostatočná harmonizácia bráni presadzovaniu finančných záujmov EÚ a závery Rady z 28. júna 2021 o tejto osobitnej správe.

(7)

Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 uvedenom v oznámení Komisie z 19. apríla 2016 vyvíja snahu zvýšiť efektívnosť verejných služieb odstránením existujúcich digitálnych prekážok, znížením administratívnej záťaže a zlepšením kvality interakcií medzi vnútroštátnymi správami. Uvedený akčný plán predovšetkým zakotvuje zásady, ako sú zásada štandardného používania digitálnych služieb, zásada ohlasovania „jedenkrát a dosť“ a zásada štandardných cezhraničných činností, ktorých cieľom je uľahčiť mobilitu v rámci jednotného digitálneho trhu. Zakotvuje tiež zásady štandardnej interoperability, ktorej cieľom je zabezpečiť plynulé fungovanie verejných služieb na celom vnútornom trhu, ako aj dôveryhodnosť osobných údajov a bezpečnosť IT.

(8)

V súlade s víziou stanovenou v akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a širšou snahou o zjednodušenie a digitalizáciu oznamovacích postupov v oblasti medzinárodného obchodu s tovarom Komisia vypracovala dobrovoľný pilotný projekt nazývaný „centrálny elektronický priečinok Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení“. Uvedený projekt colným orgánom umožňuje automaticky overovať splnenie obmedzeného počtu necolných formalít, pričom sa umožňuje výmena informácií medzi colnými systémami zúčastnených členských štátov a príslušnými necolnými systémami Únie, ktorými sa riadia necolné formality. Hoci sa vďaka tomuto projektu zlepšili postupy colného konania, jeho dobrovoľná povaha očividne brzdí potenciál, ktorý má z hľadiska podstatných prínosov pre colné orgány, partnerské príslušné orgány a hospodárske subjekty. Potenciálne prínosy projektu sú obmedzené najmä preto, že chýba ucelený pohľad na celkový dovoz do Únie a vývoz z Únie a že projekt má obmedzený vplyv na znižovanie administratívnej záťaže hospodárskych subjektov.

(9)

Aby sa dosiahlo úplne digitálne prostredie a efektívny postup colného vybavenia tovaru pre všetky strany zapojené do medzinárodného obchodu, je potrebné stanoviť spoločné pravidlá harmonizovaného a integrovaného prostredia centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo (ďalej len „prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo“). Súčasťou uvedeného prostredia by mal byť súbor úplne integrovaných elektronických služieb poskytovaných na únijnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom uľahčiť výmenu informácií a digitálnu spoluprácu medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi a zefektívniť postupy colného vybavenia tovaru pre hospodárske subjekty. Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo by sa malo vyvinúť v súlade s možnosťami, ktoré pre dôveryhodnú identifikáciu a autentifikáciu poskytuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (6), a prípadne so zásadou „jedenkrát a dosť“, ako sa pripomína v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (7). Na zavedenie prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo je potrebné zriadiť na základe pilotného projektu systém na výmenu osvedčení, teda systém elektronického centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení (EU CSW-CERTEX), ktorý prepojí vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a necolné systémy Únie, ktorými sa riadia konkrétne necolné formality. Takisto je potrebné harmonizovať vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo, začleniť tieto prostredia do prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a vytvoriť súbor pravidiel digitálnej administratívnej spolupráce v rámci prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo.

(10)

Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo by malo byť čo najviac zosúladené a interoperabilné s ostatnými existujúcimi alebo budúcimi systémami týkajúcimi sa colných záležitostí, ako je napríklad centralizované colné konanie podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013. V prípade potreby by sa malo usilovať o synergie medzi európskym prostredím jednotnej námornej platformy zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 (8) a prostredím centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo.

(11)

Toto nariadenie by malo viesť najmä k lepšej ochrane občanov a menšiemu administratívnemu zaťaženiu hospodárskych subjektov a colných orgánov.

(12)

Je potrebné, aby prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo integrovalo riešenia vysokej kybernetickej bezpečnosti s cieľom v čo najväčšej možnej miere predchádzať útokom, ktoré by mohli narušiť colné a necolné systémy, poškodiť bezpečnosť obchodu alebo spôsobiť škodu hospodárstvu Únie. Normy kybernetickej bezpečnosti by mali byť navrhnuté tak, aby sa vyvíjali rovnakým tempom ako regulačné požiadavky na sieťovú a informačnú bezpečnosť. Pri vývoji, prevádzke a údržbe prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo by sa Komisia a členské štáty mali riadiť príslušnými usmerneniami, ktoré v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou vydala Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA).

(13)

Výmena digitálnych informácií prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX by sa mala vzťahovať na necolné formality Únie stanovené v iných právnych predpisoch Únie, než sú colné predpisy, ktorých presadzovanie je zverené colným orgánom. Necolné formality Únie zahŕňajú všetky operácie, ktoré má vykonať fyzická osoba, hospodársky subjekt alebo partnerský príslušný orgán pre medzinárodnú prepravu tovaru, vrátane časti prepravy medzi členskými štátmi, ak sa to vyžaduje. V rámci uvedených formalít sa v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom určitého tovaru ukladajú rôzne povinnosti a ich overovanie prostredníctvom colných kontrol je zásadné z hľadiska účinného fungovania prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. Systém EU CSW-CERTEX by sa mal vzťahovať na digitalizované formality stanovené v právnych predpisoch Únie a riadené partnerskými príslušnými orgánmi v necolných elektronických systémoch Únie uchovávajúcich príslušné informácie zo všetkých členských štátov požadované na colné vybavenie tovaru. Preto je vhodné určiť necolné formality Únie a príslušné necolné systémy Únie, ktoré by mali byť predmetom digitálnej spolupráce prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX.

Vymedzenie necolných systémov Únie by malo byť predovšetkým široké a malo by zahŕňať rôzne situácie a právne formulácie v právnych aktoch, ktoré umožnili alebo umožnia vytvorenie a používanie týchto systémov. Okrem toho je takisto vhodné stanoviť lehoty, v ktorých by konkrétny necolný systém Únie zahŕňajúci necolné formality Únie a vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo mali byť prepojené so systémom EU CSW-CERTEX. Uvedené lehoty by mali zohľadniť lehoty na splnenie konkrétnych necolných formalít Únie stanovené v iných právnych predpisoch Únie, než sú colné predpisy, aby bolo možné dosiahnuť súlad prostredníctvom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. Systém EU CSW-CERTEX by sa mal spočiatku vzťahovať predovšetkým na sanitárne a fytosanitárne požiadavky, na pravidlá, ktorými sa reguluje dovoz ekologických produktov, na environmentálne požiadavky vo vzťahu k fluórovaným skleníkovým plynom a látkam poškodzujúcim ozónovú vrstvu, ako aj na formality súvisiace s dovozom tovaru kultúrnej hodnoty.

(14)

Systém EU CSW-CERTEX by mal uľahčovať výmenu informácií medzi vnútroštátnymi prostrediami centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a necolnými systémami Únie. Keď teda hospodársky subjekt podá colné vyhlásenie alebo vyhlásenie o spätnom vývoze, ktoré si vyžaduje splnenie necolných formalít Únie, colné orgány a partnerské príslušné orgány by mali mať možnosť si automaticky a účinne vymieňať požadované informácie na účely postupu colného vybavenia tovaru a overovať ich. Lepšia digitálna spolupráca a koordinácia colných orgánov a partnerských príslušných orgánov by mala viesť k integrovanejším, rýchlejším a jednoduchším postupom colného vybavenia tovaru bez dokladov v papierovej forme, ako aj k lepšiemu presadzovaniu necolných formalít Únie a ich väčšiemu dodržiavaniu.

(15)

Komisia by v spolupráci s členskými štátmi mala vyvinúť, prepojiť a prevádzkovať systém EU CSW-CERTEX, ako aj poskytnúť primeranú odbornú prípravu členským štátom o jeho fungovaní a vykonávaní. S cieľom poskytnúť primerané, harmonizované a štandardizované služby centrálneho elektronického priečinka na úrovni Únie, pokiaľ ide o necolné formality Únie, by Komisia mala prepojiť všetky necolné systémy Únie so systémom EU CSW-CERTEX. Členské štáty by mali zodpovedať za prepojenie svojich vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo so systémom EU CSW-CERTEX, v prípade potreby s pomocou Komisie.

(16)

Každé spracúvanie osobných údajov a iných ako osobných údajov v systéme EU CSW-CERTEX by sa malo uskutočniť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9) (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (10) (ďalej len „interné nariadenie o ochrane údajov“) a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 (11) (ďalej len „nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov“). Malo by sa uskutočňovať v bezpečnom a chránenom prostredí, ktoré je zabezpečené proti kybernetickým hrozbám. Na tento účel by sa mali používať vhodné organizačné a technické opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako je šifrovanie. Okrem toho by mal systém umožňovať výmenu informácií medzi vnútroštátnymi prostrediami centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a necolnými systémami Únie bez uchovávania osobných údajov s výnimkou technických protokolov potrebných na identifikáciu údajov zaslaných do daného systému. V prípade potreby by mal systém takisto transformovať údaje s cieľom umožniť výmenu informácií medzi oboma digitálnymi oblasťami. Infraštruktúra informačných technológií používaná na transformáciu údajov by sa mala nachádzať v Únii.

(17)

V závislosti od druhu necolnej formality môžu elektronické informácie, ktoré sa majú vymieňať prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX, obsahovať rôzne kategórie dotknutých osôb a ich osobných údajov potrebných na podanie colného vyhlásenia alebo vyhlásenia o spätnom vývoze, alebo žiadosti o sprievodné doklady. V colných vyhláseniach alebo vo vyhláseniach o spätnom vývoze sa môžu uvádzať osobné údaje viacerých kategórií dotknutých osôb vrátane vývozcov, dovozcov, príjemcov a ďalších subjektov dodávateľského reťazca. V sprievodných dokladoch sa môžu uvádzať rovnaké informácie týkajúce sa iných kategórií dotknutých osôb, ako sú odosielatelia, vývozcovia, príjemcovia, dovozcovia a nadobúdatelia licencií. Do tretej kategórie dotknutých osôb, ktorých osobné údaje by sa mohli spracúvať v systéme EU CSW-CERTEX, patria oprávnení zamestnanci colných orgánov, partnerských príslušných orgánov alebo iných certifikovaných subjektov, ako aj zamestnanci Komisie a akíkoľvek poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, konajú v mene Komisie a sú zapojení do prevádzky a údržby systému EU CSW-CERTEX.

(18)

Ak osobné údaje spracúvajú dva alebo viaceré subjekty, ktoré spoločne určujú účel a prostriedky spracúvania, tieto subjekty by mali byť spoloční prevádzkovatelia. Keďže Komisia a colné orgány a partnerské príslušné orgány členských štátov zodpovedajú za fungovanie systému EU CSW-CERTEX, mali by byť pri spracúvaní osobných údajov v systéme EU CSW-CERTEX spoločnými prevádzkovateľmi v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725.

(19)

Prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo by malo zahŕňať bezporuchové nástroje a malo by byť navrhnuté tak, aby prispievalo k možnostiam colných orgánov v oblasti analýzy údajov a rozširovalo ich, a to aj využívaním nástrojov s podporou umelej inteligencie na odhaľovanie prípadov porušenia predpisov, ktoré podliehajú colným kontrolám alebo ktoré vyšetrujú colné orgány, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu tovaru a ochranu finančných záujmov Únie.

(20)

Väčšou digitalizáciou colných a necolných formalít Únie uplatniteľných na medzinárodný obchod sa členským štátom otvorili nové možnosti zlepšenia digitálnej spolupráce medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi. V snahe o využitie týchto možností a dosiahnutie týchto priorít začali viaceré členské štáty vytvárať rámce vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo. Tieto iniciatívy sa podstatne líšia v závislosti od úrovne existujúcej architektúry informačných technológií v oblasti colníctva, priorít a štruktúr nákladov. Preto je potrebné od členských štátov vyžadovať, aby vytvorili a prevádzkovali vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo, pokiaľ ide o necolné formality Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX, s minimálnym súborom funkcií, ktoré umožnia využívať všetky údaje obsiahnuté v necolných systémoch Únie, ktoré používajú partnerské príslušné orgány. Uvedené vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo by mali predstavovať vnútroštátne zložky prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a mali by umožňovať výmenu informácií a spoluprácu elektronickými prostriedkami medzi colnými orgánmi, partnerskými príslušnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a efektívne presadzovanie colných predpisov a necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX.

V súlade s uvedeným cieľom by mali vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo umožňovať colným orgánom automatizované overovanie formalít, v súvislosti s ktorými sa údaje prenášajú z necolného systému Únie prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX. Vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo by mali takisto umožňovať partnerským príslušným orgánom monitorovať a kontrolovať množstvá povoleného tovaru (ďalej len „riadenie množstva“), ktoré boli prepustené colnými orgánmi v Únii. To by sa malo zabezpečiť tak, že potrebné informácie z colného konania sa prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX poskytnú necolným systémom Únie. V praxi to znamená, že riadenie množstva na úrovni Únie je potrebné na zabezpečenie lepšieho presadzovania necolných formalít prostredníctvom automatického a stáleho monitorovania využitia povolených množstiev na prepustenie tovaru, čím sa predíde ich nadmernému používaniu alebo nesprávnemu zaobchádzaniu s nimi. Prepojenie vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo so systémom EU CSW-CERTEX by uľahčilo efektívne riadenie množstva na úrovni Únie.

(21)

V záujme ešte väčšieho zjednodušenia postupov colného vybavenia tovaru pre hospodárske subjekty by sa mali vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo stať jednotným kanálom na komunikáciu s colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi, ktorý by mohli hospodárske subjekty používať bez toho, aby tým boli dotknuté iné existujúce komunikačné kanály. Tieto prostredia by však nemali obmedzovať inú formu spolupráce medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi ani jej brániť. Necolné formality Únie, ktoré sú predmetom uvedeného ďalšieho opatrenia na uľahčenie, predstavujú podmnožinu zastrešujúcich formalít, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX. Komisia by mala postupne určiť uvedené formality na základe posúdenia splnenia súboru kritérií, ktoré majú význam z hľadiska uľahčenia obchodu, pričom súčasne zohľadní ich právnu a technickú uskutočniteľnosť. V záujme ešte výraznejšieho uľahčenia obchodu a zvýšenia účinnosti kontrol by malo byť možné používať vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo ako platformu na koordináciu kontrol colných orgánov a partnerských príslušných orgánov v súlade s článkom 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

(22)

Každý členský štát by mal určiť jeden alebo viac príslušných orgánov, ktoré budú vystupovať ako prevádzkovateľ operácií spracúvania údajov vykonávaných v jeho vnútroštátnom prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo. Operácie spracúvania uvedených údajov by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. Keďže niektoré údaje pochádzajúce z vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo sa majú vymieňať s necolnými systémami Únie prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX, od každého členského štátu by sa malo vyžadovať, aby Komisii bezodkladne oznámil prípady porušenia ochrany osobných údajov ohrozujúce bezpečnosť, dôvernosť, dostupnosť alebo integritu osobných údajov spracúvaných v jeho vnútroštátnom prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a vymieňaných prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX.

(23)

Úplne koordinovaný postup colného vybavenia tovaru si vyžaduje postupy, ktorými sa podporuje digitálna spolupráca a výmena informácií medzi colnými orgánmi, partnerskými príslušnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi s cieľom spĺňať a presadzovať necolné formality Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX. V uvedenej súvislosti interoperabilita znamená schopnosť bezproblémového vykonávania takýchto postupov v rámci colných a necolných systémov a oblastí bez straty kontextu alebo významu vymieňaných údajov. S cieľom umožniť úplne automatizované overovanie necolných formalít Únie by sa mala v rámci systému EU CSW-CERTEX zabezpečiť technická interoperabilita a konzistentný význam príslušných údajov. Aby sa vymieňané údaje a informácie zachovali a bolo im porozumené v rámci výmen medzi necolnými systémami Únie a vnútroštátnymi prostrediami centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo, je dôležité zosúladiť colnú a necolnú terminológiu. Na zabezpečenie harmonizovaného presadzovania necolných formalít Únie v celej Únii by navyše systém EU CSW-CERTEX mal identifikovať colný režim alebo spätný vývoz, v prípade ktorých možno použiť sprievodný doklad na základe administratívneho rozhodnutia, ktoré partnerský príslušný orgán uvedie v sprievodnom doklade. Z technického hľadiska by sa malo v systéme EU CSW-CERTEX zabezpečiť, aby boli colné a necolné údaje kompatibilné, a to v prípade potreby transformovaním ich formátu alebo štruktúry bez zmeny ich obsahu.

(24)

Pokiaľ ide o necolné formality, na ktoré sa systém EU CSW-CERTEX vzťahuje, mal by tento systém slúžiť na viaceré účely. Mal by sprístupňovať príslušné údaje colným orgánom s cieľom lepšieho presadzovania iných ako colných regulačných politík Únie prostredníctvom automatizovaného overovania týchto formalít. Jeho prostredníctvom by sa mali partnerským príslušným orgánom poskytovať aj príslušné údaje tak, aby mohli monitorovať a určovať zostávajúce množstvo povoleného tovaru, ktorý nebol colnými orgánmi odpísaný pri colnom vybavení iných zásielok. Okrem toho by sa ním malo podporovať vykonávanie zásady jednotného kontaktného miesta, pokiaľ ide o vykonávanie kontrol uvedených v článku 47 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, keďže by mal uľahčovať prepojenie colných postupov a iných ako colných postupov Únie v záujme plne automatizovaného postupu colného vybavenia tovaru.

V niektorých právnych aktoch Únie sa vyžadujú prenosy údajov medzi vnútroštátnymi colnými systémami a informačným a komunikačným systémom zriadeným v príslušnom akte. Systém EU CSW-CERTEX by mal preto v prípadoch, keď sa to v týchto aktoch vyžaduje, umožňovať akúkoľvek automatizovanú výmenu informácií medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi, a to bez obmedzenia spolupráce len na tieto výmeny údajov. Pokiaľ tak nie je stanovené v práve Únie, členské štáty vymedzujú operačný aspekt spolupráce medzi colnými a necolnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty tak môžu používať všetky funkcie systému EU CSW-CERTEX na plne automatizované plnenie formalít a iný automatizovaný prenos údajov medzi colnými orgánmi a príslušnými partnerskými orgánmi v súlade s právnymi predpismi Únie, ktorými sa stanovujú necolné formality Únie.

(25)

S cieľom vytvoriť jednotný kanál na komunikáciu s orgánmi zapojenými do colného vybavenia tovaru by mali vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo hospodárskym subjektom umožňovať predloženie potrebných údajov, ktoré sa vyžadujú v colných predpisoch a iných právnych predpisoch Únie, než sú colné predpisy, na jednotnom kontaktnom mieste a prijatie elektronickej spätnej väzby akýchkoľvek súvisiacich informácií od zainteresovaných orgánov priamo na danom mieste. Takáto spätná väzba môže zahŕňať oznámenia o rozhodnutiach colných orgánov. Jednotný komunikačný kanál by malo byť možné používať iba na účely necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX, a malo by sa určiť, že je vhodný na ďalšie opatrenia na uľahčenie.

(26)

Existuje výrazné prekrývanie medzi údajmi uvedenými v colnom vyhlásení alebo vo vyhlásení o spätnom vývoze a údajmi uvedenými v sprievodných dokladoch požadovaných v prípade necolných formalít Únie uvedených v prílohe. V záujme umožnenia opätovného použitia údajov, aby hospodárske subjekty nemuseli rovnaké údaje poskytovať viac ako raz, je potrebné zosúladiť a racionalizovať požadované údaje v prípade colných formalít a necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX. Komisia by preto mala určiť, ktoré údajové prvky sa uvádzajú v colnom vyhlásení alebo vo vyhlásenie o spätnom vývoze a v sprievodných dokladoch požadovaných v prípade necolných formalít Únie uvedených v prílohe (ďalej len „spoločný súbor údajov“). Komisia by mala takisto určiť údajové prvky, ktoré sa vyžadujú iba v iných právnych predpisoch Únie, než sú colné predpisy (ďalej len „súbor údajov partnerských príslušných orgánov“). Spoločný súbor údajov, súbor údajov partnerského príslušného orgánu a súbor údajov požadovaný výlučne colnými orgánmi by mali predstavovať integrovaný súbor údajov obsahujúci všetky informácie spojené s colným konaním potrebné na splnenie colných formalít a necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX.

(27)

S cieľom umožniť splnenie colných a necolných formalít, ktoré sa týkajú tej istej prepravy tovaru, by sa v rámci vnútroštátneho prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo v prípade povinných necolných systémov Únie malo a v prípade dobrovoľných necolných systémov Únie mohlo hospodárskym subjektom umožňovať predložiť všetky údaje, ktoré vyžadujú viaceré regulačné orgány na umiestnenie tovaru do colných režimov alebo na ich spätný vývoz, prostredníctvom integrovaného súboru údajov. V závislosti od konkrétnej necolnej formality Únie by malo byť možné takéto údaje predložiť v rôznom čase spoločne s colným vyhlásením alebo vyhlásením o spätnom vývoze podaným pred očakávaným predložením tovaru colným orgánom v súlade s článkom 171 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Takéto predloženia by umožňovali splnenie zásady jedenkrát a dosť. Vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo by mali využívať integrovaný súbor údajov na prenos spoločného súboru údajov a súboru údajov partnerského príslušného orgánu do systému EU CSW-CERTEX, ako aj spoločné a osobitné údaje, ktoré colné orgány požadujú.

(28)

Na prenos informácií poskytnutých hospodárskymi subjektmi vo vnútroštátnych prostrediach centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo všetkým dotknutým orgánom by mal systém EU CSW-CERTEX umožniť potrebnú výmenu informácií medzi colnou oblasťou a inými ako colnými oblasťami. Systém EU CSW-CERTEX by mal prijímať údaje potrebné na splnenie uplatniteľných necolných formalít Únie z vnútroštátneho prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a prenášať ich do príslušných necolných systémov Únie. Touto výmenou by sa malo partnerským príslušným orgánom umožniť preskúmanie informácií prenesených do príslušných necolných systémov Únie a prijať rozhodnutia na účely colného konania, ktoré by sa mali cez systém EU CSW-CERTEX zaslať colným orgánom. Colné orgány by mali zase zaslať tieto informácie hospodárskym subjektom prostredníctvom vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo. Ako identifikátor pri poskytovaní informácií spojených s uvedenými výmenami a krížovom odkazovaní na tieto informácie by sa malo použiť číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (ďalej len „číslo EORI“).

(29)

V súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa každému hospodárskemu subjektu zapojenému do colných operácií pridelí číslo EORI ako identifikátor pri všetkých stykoch s colnými orgánmi v Únii. Komisia vedie centrálny systém EORI na uchovávanie údajov súvisiacich s EORI a zaobchádzanie s nimi. V záujme uľahčenia spolupráce medzi rôznymi orgánmi zapojenými do postupu colného vybavenia tovaru by mali mať partnerské príslušné orgány prístup k systému EORI, aby mohli overiť číslo EORI, ktoré si môžu vyžiadať od hospodárskych subjektov v kontexte formalít.

(30)

Úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je podstatná z hľadiska koordinácie všetkých činností spojených s účinným fungovaním prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. Prispeje to aj k preklenutiu rozdielov medzi rôznymi úrovňami digitalizácie a digitálnej pripravenosti členských štátov, čím sa zabráni potenciálnym narušeniam. Vzhľadom na široký a rozmanitý rozsah týchto činností je potrebné, aby každý členský štát vymenoval príslušný orgán ako vnútroštátneho koordinátora. Bez toho, aby bola dotknutá vnútorná organizácia štátnej správy, vnútroštátny koordinátor by mal byť kontaktným bodom pre Komisiu a mal by podporovať spoluprácu na vnútroštátnej úrovni a zároveň zabezpečovať interoperabilitu systému. Komisia by mala v prípade potreby poskytovať koordináciu a pomôcť pri zabezpečovaní efektívneho presadzovania necolných formalít Únie.

(31)

S vývojom prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo sa spájajú rôzne náklady súvisiace so zavádzaním. Je dôležité, aby sa tieto náklady čo najprimeranejšie rozdelili medzi Komisiu a členské štáty v závislosti od druhu poskytovaných služieb. Komisia by mala znášať náklady spojené s vývojom, údržbou a prevádzkou systému EU CSW-CERTEX, ktorý tvorí centrálnu zložku prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo, a náklady súvisiace so zabezpečením jeho rozhrania s necolnými systémami Únie. Členské štáty by mali znášať náklady spojené s ich úlohou pri zabezpečovaní rozhraní so systémom EU CSW-CERTEX, ako aj s vývojom, údržbou a prevádzkou vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo.

(32)

Postupné začlenenie rôznych necolných formalít Únie z rozličných oblastí politiky do systému EU CSW-CERTEX si vyžaduje podrobné plánovanie. Na tento účel by mala Komisia pripraviť pracovný program začlenenia týchto formalít do systému EU CSW-CERTEX a vytvorenia prepojení medzi necolnými systémami Únie, v ktorých sa tieto formality spracúvajú, a systémom EU CSW-CERTEX. Hlavným cieľom pracovného programu by mala byť podpora prevádzkových požiadaviek a harmonogram vykonávania uvedených činností, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vývoju IT, ktorý sa okrem iného vyžaduje vo vnútroštátnych prostrediach centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo. Pracovný program by sa mal pravidelne preskúmavať s cieľom posúdiť celkový pokrok pri uplatňovaní tohto nariadenia a mal by sa aktualizovať aspoň každé tri roky.

(33)

Komisia by mala pravidelne monitorovať stav vývoja prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a možnosti ďalšieho rozšírenia jeho používania. Na tento účel by Komisia mala vypracovať výročnú správu o stave vykonávania prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a vnútroštátnych prostredí centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo s odkazom na pracovný program. Uvedená správa by okrem toho mala obsahovať aj podrobný prehľad o existujúcich necolných formalitách Únie a tých, ktoré sú zahrnuté v legislatívnych návrhoch Komisie, s cieľom poskytnúť jasný prehľad o stave digitalizácie formalít na hraniciach. Okrem toho by táto správa mala aspoň každé tri roky obsahovať výsledky pravidelného monitorovania fungovania prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. Okrem monitorovania by Komisia mala aj hodnotiť výkonnosť systému EU CSW-CERTEX s cieľom zabezpečiť efektívne presadzovanie necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX. Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať pravidelné správy o posúdení fungovania prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. V uvedených správach by sa mal vyhodnotiť pokrok, mali by sa určiť oblasti, v ktorých sa treba usilovať o zlepšenie, a vypracovať odporúčania do budúcnosti vzhľadom na pokrok v oblasti zlepšenej digitálnej spolupráce medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi zapojenými do colného vybavenia tovaru s cieľom zabezpečiť zjednodušenie postupov pre hospodárske subjekty a efektívne presadzovanie necolných formalít Únie. V uvedených správach by sa mali zohľadniť aj relevantné informácie poskytnuté členskými štátmi, okrem iného o ich vnútroštátnych prostrediach centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo. Komisia by na účely monitorovania a predkladania správ mala organizovať a viesť nepretržitý dialóg s členskými štátmi, relevantnými hospodárskymi subjektmi a ostatnými príslušnými stranami.

(34)

Vývoj nových informačných systémov a aktualizácia existujúcich informačných systémov si vyžadujú značné úsilie, pokiaľ ide o finančné a ľudské investície, najmä do samotných IT. Týmto nariadením sa preklenujú rozdiely medzi colnými orgánmi a partnerskými príslušnými orgánmi a poskytuje rámec pre digitálnu spoluprácu, ktorá sa musí vykonávať v celej Únii. S cieľom zabezpečiť primerané plánovanie a harmonogram sa preto členské štáty vyzývajú, aby vykonávali posúdenia vplyvu svojich vnútroštátnych systémov, procesov a plánovania a včas poskytovali Komisii potrebné informácie s cieľom podporiť lepšiu tvorbu práva, najmä pokiaľ ide o delegované akty a vykonávacie akty, v súlade s cieľmi Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12).

(35)

S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné fungovanie prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny zoznamu necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX v prílohe; doplnenie tohto nariadenie vymedzením údajových prvkov, ktoré sa majú vymieňať prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX; a doplnenie tohto nariadenia identifikáciou spoločného súboru údajov spolu so súborom údajov partnerského príslušného orgánu pre každý príslušný akt Únie, ktorý sa vzťahuje na necolné formality Únie začlenené do systému EU CSW-CERTEX. Pri zmene zoznamu necolných formalít Únie, na ktoré sa vzťahuje systém EU CSW-CERTEX, by Komisia mala určiť aj lehoty, v ktorých by mali byť príslušné necolné systémy Únie a vnútroštátne prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo najneskôr prepojené so systémom EU CSW-CERTEX. Uvedené lehoty by sa mali stanoviť s prihliadnutím na dva prvky: po prvé, lehoty, v ktorých sa majú splniť určité povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov Únie, s cieľom zabezpečiť, aby sa prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo mohlo použiť na tento účel, a po druhé, časové rozpätia, ktoré sa bežne používajú v colných systémoch.

Členské štáty môžu prepojiť určité necolné systémy Únie a vnútroštátne prostredie centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo so systémom EU CSW-CERTEX skôr, než sú lehoty stanovené v prílohe. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie príslušnej zodpovednosti spoločných prevádzkovateľov za zabezpečenie dodržiavania povinností podľa nariadení (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725; prijatie osobitných pravidiel výmeny informácií, ktoré sa majú spracúvať prostredníctvom systém EU CSW CERTEX, a to v náležitých prípadoch vrátane akýchkoľvek osobitných pravidiel na zabezpečenie ochrany osobných údajov; určenie necolných formalít Únie, ktoré sú začlenené do systému EU CSW-CERTEX a môžu byť predmetom ďalšej digitálnej spolupráce; prijatie procesných mechanizmov v prípade ďalších výmen informácií spracúvaných prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX, a to v náležitých prípadoch vrátane akýchkoľvek osobitných pravidiel, ktorými sa upravuje ochrana osobných údajov, a prijatie pracovného programu na podporu vykonávania ustanovení týkajúcich sa prepojenia príslušných necolných systémov Únie so systémom EU CSW-CERTEX a začlenenia príslušných necolných formalít Únie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(37)

Keďže týmto nariadením sa zavádza mechanizmus pre colné orgány na presadzovanie formalít, ktoré sa dotýkajú postupu colného vybavenia tovaru, je potrebné, aby sa toto nariadenie, jeho doplňujúce a vykonávacie ustanovenia zahrnuli do vymedzenia colných predpisov uvedeného v článku 5 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Tento prístup je v súlade s článkom 3 uvedeného nariadenia, v ktorom sa colným orgánom zveruje úloha zaisťovať bezpečnosť a ochranu Únie a jej obyvateľov v úzkej spolupráci s inými orgánmi, ak je to vhodné, a zároveň uľahčovať obchod. Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa do zoznamu colných predpisov, ktorý sa v ňom uvádza, zahrnulo prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo. V článku 163 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa stanovuje, že sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie ustanovení upravujúcich príslušný colný režim alebo spätný vývoz, sú v držbe deklaranta a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo vyhlásenia o spätnom vývoze. Keďže colné orgány budú môcť získať potrebné údaje spojené s necolnými formalitami Únie prostredníctvom systému EU CSW-CERTEX, táto povinnosť by sa mala považovať za splnenú. Článok 163 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, aby sa lepšie prepojili colné a necolné režimy Únie tým, že sa umožní, aby prebiehali súčasne.

(38)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 20. novembra 2020 svoje stanovisko.

(39)

Začlenenie necolných formalít Únie do systému EU CSW-CERTEX si vyžaduje zavedenie novej infraštruktúry informačných technológií, aby sa vytvorili prepojenia medzi vnútroštátnymi prostrediami centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a necolnými systémami Únie, určili sa údaje, ktoré sa majú vymieňať, a vypracovali sa technické a funkčné špecifikácie. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia by sa preto mal vziať do úvahy čas potrebný na dosiahnutie pokroku v tomto vývoji na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Navyše sa očakáva, že vykonávanie ďalších opatrení digitálnej spolupráce bude trvať výrazne dlhšie, keďže si vyžaduje predchádzajúce určenie dotknutých necolných formalít Únie spolu s príslušným technickým vývojom. Uplatňovanie určitých ustanovení tohto nariadenia je preto potrebné odložiť.

(40)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšenie presadzovania regulačných požiadaviek Únie na hraniciach Únie a uľahčenie medzinárodného obchodu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na charakteristickú nadnárodnú povahu prepravy tovaru cez hranice a jej zložitosť, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 (3) o perzistentných organických látkach sa na úrovni Únie vykonávajú záväzky stanovené v Štokholmskom dohovore o perzistentných organických látkach (ďalej len „dohovor“) schválenom v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 2006/507/ES (4) a v Protokole o perzistentných organických látkach k Dohovoru z roku 1979 o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov schválenom v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 2004/259/ES (5).

(2)

Na siedmom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 4. až 15. mája 2015 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní pentachlórfenol, jeho soli a estery (ďalej len „pentachlórfenol“). Na deviatom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 29. apríla až 10. mája 2019 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní dikofol, ako aj kyselina perfluóroktánová (ďalej len „PFOA“), jej soli a príbuzné zlúčeniny. Na desiatom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohovoru v dňoch 6. až 17. júna 2022 sa dohodlo, že do prílohy A k dohovoru sa doplní kyselina perfluórhexánsulfónová (ďalej len „PFHxS“), jej soli a príbuzné zlúčeniny. Vzhľadom na uvedené zmeny dohovoru a s cieľom zabezpečiť, aby sa s odpadom obsahujúcim uvedené látky nakladalo v súlade s ustanoveniami dohovoru, je potrebné tiež zmeniť prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021, a to tak, že sa do nich zahrnú pentachlórfenol, dikofol a PFOA, jej soli a príbuzné zlúčeniny, ako aj PFHxS, jej soli a príbuzné zlúčeniny a uvedú sa ich príslušné koncentračné limity.

(3)

Pentachlórfenol bol predtým nariadením Komisie (EÚ) 2019/636 (6) zaradený do zoznamov v prílohách IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 (7), pričom hodnota v prílohe IV bola 100 mg/kg a hodnota v prílohe V bola 1 000 mg/kg. V nariadení (EÚ) 2019/1021, ktorým sa zrušilo nariadenie (ES) č. 850/2004, bol pentachlórfenol neúmyselne vynechaný. Preto je potrebné prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 zmeniť tak, aby zahŕňali aj pentachlórfenol.

(4)

Prílohy IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 už obsahujú koncentračné limity pre tieto látky alebo skupiny látok: a) súčet koncentrácií tetrabrómdifenyléteru, pentabrómdifenyléteru, hexabrómdifenyléteru, heptabrómdifenyléteru a dekabrómdifenyléteru (s výnimkou dekabrómdifenyléteru, ktorý nie je uvedený v prílohe V k danému nariadeniu); b) hexabrómcyklododekán; c) alkány C10-C13, chlóralkány (chlórované parafíny s krátkym reťazcom) (SCCP) a d) polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány (ďalej len „PCDD/PCDF“). Je vhodné podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/1021 zmeniť koncentračné limity pre uvedené látky v prílohe IV s cieľom prispôsobiť ich limitné hodnoty vedeckému a technickému pokroku. V záujme súladu so zoznamom polybrómovaných difenyléterov (ďalej len „PBDE“) uvedených v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 by sa látka dekabrómdifenyléter mala zahrnúť medzi PBDE uvedené v treťom stĺpci prílohy V k uvedenému nariadeniu.

(5)

Aby členské štáty mohli získavať údaje o skutočnom množstve PCDD/PCDF a polychlórovaných bifenylov podobných dioxínom (ďalej len „dl-PCB“) v popole a sadziach zo súkromných domácností, ako aj v popolčekoch z jednotiek na výrobu tepla a elektrickej energie z biomasy a mali dostatočný čas na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie nariadenia (EÚ) 2019/1021, zmenený koncentračný limit pre súčet PCDD/PCDF a dl-PCB by sa mal, pokiaľ ide o popol a sadze zo súkromných domácností a popolčeky z jednotiek na výrobu tepla a elektrickej energie z biomasy, uplatňovať v neskoršej fáze po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Členské štáty by mali získavať informácie o prítomnosti PCDD/PCDF a dl-PCB v popole a sadziach zo súkromných domácností a v popolčeku z jednotiek na výrobu tepla a elektrickej energie z biomasy, aby bolo možné navrhnúť vhodné politiky zberu a spracovania týchto popolov a sadzí, ako aj podporiť preskúmanie uvedené v prílohe IV a monitorovanie vykonávania podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2019/1021. Uvedené informácie by mali byť sprístupnené najneskôr 1. júla 2026.

(6)

Pokiaľ ide o PBDE uvedené v nariadení (EÚ) 2019/1021, koncentračný limit pre súčet týchto látok v odpade by sa mal stanoviť na 500 mg/kg. Vzhľadom na to, že vďaka existujúcim obmedzeniam týkajúcim sa uvádzania PBDE na trh a ich používania klesajú koncentrácie PBDE v určitom odpade, a vzhľadom na možný vývoj príslušných metód triedenia a analytických metód by sa limitná hodnota mala znížiť na 350 mg/kg tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a na 200 mg/kg päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti.

(7)

Vzhľadom na to, že podskupina 12 kongenérov PCB, a to PCB-77, PCB-81, PCB-105, PCB-114, PCB-118, PCB-123, PCB-126, PCB-156, PCB-157, PCB-167, PCB-169 a PCB 189, známa ako dl-PCB, má toxikologické vlastnosti, ktoré sa veľmi podobajú toxikologickým vlastnostiam PCDD/PCDF, a s cieľom zohľadniť súhrnný účinok všetkých zlúčenín podobných dioxínom uvedených v nariadení (EÚ) 2019/1021 je vhodné zahrnúť dl-PCB do existujúcej položky pre skupinu látok PCDD/PCDF v prílohách IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021. Zoznam hodnôt faktorov toxickej ekvivalencie v časti 2 prílohy V k uvedenému nariadeniu by sa mal takisto zmeniť, aby sa zaviedli príslušné hodnoty pre jednotlivé kongenéry dl-PCB.

(8)

Navrhované koncentračné limity v prílohách IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 boli stanovené na základe rovnakej metodiky, aká sa použila na stanovenie koncentračných limitov pri predchádzajúcich zmenách príloh IV a V k nariadeniu (ES) č. 850/2004. Navrhované koncentračné limity by mali byť založené na zásade predbežnej opatrnosti stanovenej v Zmluve o fungovaní Európskej únie a mali by sa zameriavať na zastavenie uvoľňovania perzistentných organických látok do životného prostredia, ak je to možné, aby sa dosiahol cieľ vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, čo je spojené so zničením alebo nezvratnou transformáciou dotknutých látok. V uvedených limitoch by sa mal zohľadniť aj širší politický cieľ dosiahnuť nulové znečistenie v záujme netoxického prostredia, zvýšenie recyklácie, zníženie emisií skleníkových plynov, rozvoj cyklov netoxických materiálov a netoxické obehové hospodárstvo, ktorý je zakotvený v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda.

(9)

Koncentračné limity uvedené v prílohách IV a V k nariadeniu (EÚ) 2019/1021 by mali byť súdržné a mali by prispievať k vykonávaniu oznámenia Komisie zo 14. októbra 2020 s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok.

(10)

S cieľom zabezpečiť lepšiu vysledovateľnosť a účinné spracovanie odpadu obsahujúceho perzistentné organické látky a zamedziť nezrovnalostiam v práve Únie je potrebné zabezpečiť súdržnosť medzi ustanoveniami o odpade obsahujúcom perzistentné organické látky, ktoré boli pôvodne zahrnuté do nariadenia (ES) č. 850/2004, ktoré sa teraz zrušilo nariadením (EÚ) 2019/1021, a ustanoveniami prijatými neskôr. Komisia by preto mala posúdiť, či je vhodné klasifikovať odpad, ktorý obsahuje akékoľvek perzistentné organické látky v množstve prekračujúcom koncentračné limity uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1021, ako nebezpečný, a v náležitých prípadoch predložiť legislatívny návrh na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (8) alebo návrh na zmenu rozhodnutia Komisie 2000/532/ES (9), alebo oboch.

(11)

Podľa cieľov stratégie pre textil stanovených v oznámení Komisie z 30. marca 2022 s názvom Stratégia EÚ v oblasti udržateľných a obehových textílií by textilné výrobky uvádzané na trh Únie mali byť do veľkej miery vyrobené z recyklovaných vlákien a nemali by obsahovať nebezpečné látky. S cieľom zabezpečiť, aby recyklované textílie od začiatku neobsahovali nebezpečné chemické látky, ako je PFOA, je potrebné sprísniť limitné hodnoty výskytu PFOA, jej solí a príbuzných zlúčenín v odpade, keďže ich prítomnosť by mohla mať vplyv na zber a spracovanie textilného odpadu. Komisia by preto mala preskúmať daný koncentračný limit s cieľom znížiť túto hodnotu, ak je takéto zníženie uskutočniteľné v súlade s vedeckým a technickým pokrokom.

(12)

Nariadenie (EÚ) 2019/1021 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Je vhodné stanoviť dostatočnú lehotu, ktorá spoločnostiam a príslušným orgánom umožní prispôsobiť sa novým požiadavkám.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ochrana životného prostredia a ľudského zdravia pred perzistentnými organickými látkami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu cezhraničných účinkov uvedených látok, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

Vkladá sa tento článok:

2.

Prílohy IV a V sa menia v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(1)

Rada 18. júla 2005 prijala nariadenie (ES) č. 1183/2005.

(2)

V nadväznosti na preskúmanie dodatočných reštriktívnych opatrení stanovených v článku 2b nariadenia (ES) č. 1183/2005 by sa mali zmeniť odôvodnenia týkajúce sa určitých osôb uvedených v prílohe Ia k nariadeniu (ES) č. 1183/2005.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1183/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Bulharské, české, dánske, estónske, grécke, holandské, chorvátske, litovské, lotyšské, nemecké, poľské, portugalské, rumunské, slovenské, slovinské, švédske a talianske znenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1018 (2) obsahuje v článku 6 ods. 2 písm. g) bode iii) chybu, pokiaľ ide o konkrétne informácie, ktoré majú organizátori podľa príslušného ustanovenia oznámiť.

(2)

Bulharské, české, dánske, estónske, grécke, holandské, chorvátske, litovské, lotyšské, nemecké, poľské, portugalské, rumunské, slovenské, slovinské, švédske a talianske znenie delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/1018 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka,

„iii)

vnútorných mechanizmov na kontrolu personálu, ktoré zahŕňajú kontroly nad obchodovaním v rámci osobného účtu;“.

(1)

Bulharské, české, dánske, grécke, chorvátske, litovské, lotyšské, maďarské, maltské, nemecké, poľské, portugalské, rumunské, švédske a talianske znenie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1151/2014 (2) obsahuje chybu v článku 3 ods. 2 písm. b) bode iii) tretej zarážke, pokiaľ ide o konkrétne informácie, ktoré musia prevádzkovatelia oznamovať podľa príslušného ustanovenia.

(2)

Bulharské, české, dánske, grécke, chorvátske, litovské, lotyšské, maďarské, maltské, nemecké, poľské, portugalské, rumunské, švédske a talianske znenie delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1151/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka,

(1)

V nariadení (EÚ) 2016/2031 sa stanovujú základné pravidlá ochrany zdravia rastlín v Únii.

(2)

V článku 32 ods. 4 písm. b) uvedeného nariadenia sa stanovuje povinnosť členských štátov zahrnúť pri podávaní žiadosti o uznanie novej chránenej zóny výsledky prieskumov za najmenej tri predchádzajúce roky s cieľom preukázať neprítomnosť karanténneho škodcu chránenej zóny (ďalej len „škodca“) na príslušnom území.

(3)

V článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031 sa stanovuje povinnosť členských štátov vykonávať ročné prieskumy v každej z chránených zón, pokiaľ ide o škodcov, a každoročne podávať Komisii a ostatným členským štátom správy o výsledkoch daných prieskumov.

(4)

Pravidlá prípravy prieskumov by mali zahŕňať požiadavky týkajúce sa posúdenia vývojového cyklu príslušného škodcu a hostiteľských rastlín a vhodného načasovania prieskumu na účely odhalenia výskytu škodcu. Uvedené prvky sú dôležité na to, aby bola príprava prieskumu úplná a zodpovedala potrebám predmetného prieskumu.

(5)

V záujme zabezpečenia úplnosti, účinnosti a efektívnosti prieskumov by mal obsah prieskumu zahŕňať označenia na mapách, opis oblasti prieskumu, preskúmaní, odberu vzoriek a testovania, cieľových populácií, metód detekcie, ako aj opis rizikových faktorov.

(6)

Prieskumy by sa mali vykonávať aj v nárazníkovej zóne obklopujúcej chránenú zónu a mali by byť intenzívnejšie ako prieskumy v chránenej zóne, pretože daný škodca nie je v nárazníkovej zóne zakázaný a neuplatňujú sa v nej proti nemu žiadne opatrenia. Je to nevyhnutné na potvrdenie neprítomnosti škodcu v nárazníkovej zóne a na lepšie zachovanie štatútu chránenej zóny bez výskytu škodcu. Zároveň je to v súlade s platnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia na stanovenie oblastí bez výskytu škodcov (2), ktoré sa zodpovedajúcim spôsobom používajú aj na stanovenie chránených zón podľa práva Únie. V uvedených medzinárodných normách sa vyžaduje stanovenie nárazníkových zón na účely vytýčenia a udržiavania oblastí bez výskytu škodcu, v ktorých sa geografická izolácia nepovažuje za primeranú na zabránenie zavlečeniu do týchto oblastí, resp. ich opätovnému zamoreniu, alebo ak neexistujú žiadne iné prostriedky na zabránenie premiestňovaniu škodcov do takýchto oblastí.

(7)

Z rovnakých dôvodov by mali byť prieskumy vo vnútorných pásmach chránenej zóny, pozdĺž hranice s chránenou zónou, intenzívnejšie v porovnaní s prieskumami vo zvyšku chránenej zóny.

(8)

V záujme zachovania konzistentnosti obsahu prieskumov by sa mal vytvoriť vzor na podávanie správ. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1231 (3) sa stanovil formát a pokyny na vypĺňanie výročných správ o výsledkoch prieskumov v oblastiach, v ktorých nie je známy výskyt daných škodcov. V snahe harmonizovať prístup k podávaniu správ o výsledkoch prieskumov v rámci Únie by sa mal prijať podobný formát na podávanie správ o výsledkoch prieskumov v chránených zónach a zároveň zohľadniť osobitné prvky týchto prieskumov.

(9)

Podrobné pravidlá vykonávania prieskumov na účely uznania chránených zón sa stanovujú aj v smernici Komisie 92/70/EHS (4). Keďže uvedená smernica bola prijatá na základe predchádzajúcich právnych aktov Únie o zdraví rastlín, v súčasnosti je zastaraná a mala by sa zrušiť,

a)

prieskumov na účely stanovenia novej chránenej zóny podľa článku 32 ods. 3 alebo 6 nariadenia (EÚ) 2016/2031 a

b)

prípravy a obsahu každoročných prieskumov podľa článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

a)

„nárazníková zóna“ je oblasť, ktorá obklopuje chránenú zónu s cieľom minimalizovať pravdepodobnosť zavlečenia a rozšírenia škodcu do chránenej zóny;

b)

„vnútorné pásmo“ je oblasť vnútri chránenej zóny s rovnakou šírkou ako nárazníková zóna, ktorá obklopuje chránenú zónu z vnútornej strany pozdĺž jej vonkajšej hranice;

c)

„prieskum“ je detekčný prieskum zameraný na škodcu v chránenej zóne a podľa potreby v nárazníkovej zóne;

d)

„vymedzená oblasť“ je oblasť vymedzená po zistení výskytu škodcu v chránenej zóne, ako sa opisuje v článku 18 nariadenia (EÚ) 2016/2031;

e)

„štatistický prieskum“ je prieskum vykonaný na základe všeobecných usmernení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín k štatisticky spoľahlivým prieskumom škodcov rastlín založeným na vyhodnotení rizika (5).

a)

mapu s geografickým ohraničením chránenej zóny podľa potreby vrátane nárazníkovej zóny alebo vnútorného pásma, v ktorej je podrobne uvedená lokalita vykonaných prieskumných činností a vyznačené body prieskumu, zistenia alebo prieniky (ohniská) a všetky stanovené vymedzené oblasti;

b)

opis:

c)

zoznam hostiteľských rastlín;

d)

identifikáciu rizikových oblastí, v ktorých sa škodca môže vyskytovať;

e)

informácie o mesiacoch v roku, v ktorých sa prieskum vykonal;

f)

podľa potreby:

g)

v prípade štatistických prieskumov východiskové predpoklady koncepcie prieskumu pri každom škodcovi vrátane opisu:

a)

článku 32 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/2031 alebo

b)

článku 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/2031.

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/1044 (2) sa udelila autorizácia Únie pre samostatný biocídny výrobok „Pesguard® Gel“ obsahujúci klotianidín ako účinnú látku, ktorá sa má nahradiť, identifikovanú v súlade s článkom 10 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/985 (3).

(2)

Podľa článku 23 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa autorizácia biocídneho výrobku obsahujúceho účinnú látku, ktorá sa má nahradiť, udeľuje na obdobie, ktoré nepresiahne päť rokov.

(3)

Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/1044 Komisia chybne udelila autorizáciu Únie pre samostatný biocídny výrobok „Pesguard® Gel“ na obdobie desiatich rokov.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/1044 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

1.

V článku 1 druhom odseku sa dátum „30. júna 2031“ nahrádza dátumom „30. júna 2026“.

2.

V prílohe, bode 1.2 sa v tabuľke v riadku „Dátum skončenia platnosti autorizácie“ nahrádza dátum „30. júna 2031“ dátumom „30. júna 2026“.

(1)

V obdobiach od 29. decembra 2019 a 13. mája 2020, ako aj od 24. novembra 2020 do 28. júla 2021 Poľsko oznámilo a potvrdilo výskyt 392 ohnísk vysoko patogénnej aviárnej influenzy podtypu H5. Postihnuté druhy zahŕňajú kačice, husi, morky, perličky a kurčatá a nosnice druhu Gallus domesticus.

(2)

Poľsko okamžite a účinne prijalo všetky potrebné opatrenia v oblasti zdravia zvierat a veterinárne opatrenia požadované v súlade so smernicou Rady 2005/94/ES (2) a od 21. apríla 2021 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 (3), ktorým sa uvedená smernica zrušila a nahradila.

(3)

Konkrétne prijalo Poľsko kontrolné, monitorovacie a preventívne opatrenia a vymedzilo ochranné pásma a pásma dohľadu (ďalej len „regulované pásma“) podľa vykonávacích rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/10 (4), (EÚ) 2020/47 (5), (EÚ) 2020/114 (6), (EÚ) 2020/134 (7), (EÚ) 2020/175 (8), (EÚ) 2020/210 (9), (EÚ) 2020/240 (10), (EÚ) 2020/281 (11), (EÚ) 2020/384 (12), (EÚ) 2020/504 (13), (EÚ) 2020/529 (14), (EÚ) 2020/549 (15), (EÚ) 2020/574 (16), (EÚ) 2020/604 (17), (EÚ) 2020/1809 (18), (EÚ) 2020/2010 (19), (EÚ) 2021/18 (20), (EÚ) 2021/68 (21), (EÚ) 2021/122 (22), (EÚ) 2021/151 (23), (EÚ) 2021/239 (24), (EÚ) 2021/335 (25), (EÚ) 2021/396 (26), (EÚ) 2021/450 (27), (EÚ) 2021/489 (28), (EÚ) 2021/562 (29), (EÚ) 2021/640 (30), (EÚ) 2021/641 (31), (EÚ) 2021/688 (32), (EÚ) 2021/766 (33), (EÚ) 2021/846 (34), (EÚ) 2021/906 (35), (EÚ) 2021/989 (36), (EÚ) 2021/1084 (37), (EÚ) 2021/1146 (38) a (EÚ) 2021/1186 (39).

(4)

Poľsko informovalo Komisiu, že potrebné opatrenia týkajúce sa zdravia a veterinárne opatrenia, ktoré sa uplatňovali na zamedzenie a potlačenie šírenia choroby, mali vplyv na veľmi veľký počet hospodárskych subjektov a že tieto hospodárske subjekty utrpeli straty príjmov, pri ktorých nevzniká nárok na finančný príspevok Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 (40), ktoré bolo od 1. januára 2021 zrušené a nahradené nariadením (EÚ) 2021/690 (41).

(5)

V súvislosti s výskytom ohnísk v obdobiach od 29. decembra 2019 do 13. mája 2020 a od 24. novembra 2020 do 28. júla 2021 bola Komisii 21. marca 2022 doručená formálna žiadosť Poľska o čiastočné financovanie určitých výnimočných opatrení podľa článku 220 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Poľské orgány objasnili a zdokumentovali svoju žiadosť 11. mája 2022, 24. júna 2022, 3. augusta 2022, 5. októbra 2022 a 9. novembra 2022.

(6)

V dôsledku opatrení týkajúcich sa zdravia zvierat a veterinárnych opatrení uvedených v odôvodnení 3 sa predĺžili obdobia likvidácie, zakázalo sa umiestňovanie vtákov a obmedzilo sa ich premiestňovanie v hydinových chovoch všetkých druhov v regulovaných pásmach. Spôsobilo to stratu produkcie násadových vajec, konzumných vajec, živých zvierat a hydinového mäsa v týchto chovoch, ale aj straty v dôsledku zničenia vajec a mäsa alebo ich preradenia do nižších akostných tried.

(7)

V súlade s článkom 220 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 musí čiastočné financovanie zo zdrojov Únie zodpovedať 50 % výdavkov, ktoré Poľsko vynaložilo na výnimočné opatrenia na podporu trhu. Komisia by mala stanoviť maximálne množstvá oprávnené na financovanie pri každom výnimočnom opatrení na podporu trhu po preskúmaní žiadosti Poľska týkajúcej sa výskytu ohnísk potvrdených v období od 29. decembra 2019 do 13. mája 2020 a od 24. novembra 2020 do 28. júla 2021.

(8)

S cieľom predísť akémukoľvek riziku nadmernej kompenzácie by mala paušálna suma čiastočného financovania vychádzať z technických a ekonomických štúdií alebo účtovných dokladov a mala by byť stanovená na primeranej úrovni pre každé zviera a každý produkt podľa kategórií.

(9)

V snahe zabrániť dvojitému financovaniu by sa vzniknuté straty nemali kompenzovať zo štátnej pomoci alebo z poistenia a čiastočné financovanie zo zdrojov Únie by sa podľa tohto nariadenia malo obmedziť na oprávnené zvieratá a produkty, v prípade ktorých nebol poskytnutý žiaden finančný príspevok Únie podľa nariadenia (EÚ) č. 652/2014, ktoré bolo od 1. januára 2021 zrušené a nahradené nariadením (EÚ) 2021/690.

(10)

Rozsah a trvanie výnimočných opatrení na podporu trhu stanovených v tomto nariadení by sa mali obmedziť na mieru, ktorá je na podporu trhu nevyhnutne potrebná. Výnimočné opatrenia na podporu trhu by sa mali predovšetkým uplatňovať iba na produkciu vajec a hydiny v chovoch nachádzajúcich sa v regulovaných pásmach a na obdobie trvania opatrení týkajúcich sa zdravia zvierat a veterinárnych opatrení stanovených v právnych predpisoch Únie a Poľska relevantných pre 392 ohnísk vysokopatogénnej aviárnej influenzy, ktoré boli potvrdené v období od 29. decembra 2019 do 13. mája 2020 a od 24. novembra 2020 do 28. júla 2021.

(11)

Aby sa zabezpečila flexibilita v prípade, keď sa počty vajec alebo zvierat oprávnených na kompenzáciu líšia od maximálnych počtov stanovených v tomto nariadení, ktoré sa zakladajú na odhadoch, môže sa kompenzácia v rámci určitých limitov prispôsobiť, pokiaľ sa dodrží maximálna suma výdavkov čiastočne financovaných zo zdrojov Únie.

(12)

V záujme správneho rozpočtového riadenia v súvislosti s týmito výnimočnými opatreniami na podporu trhu by mali byť na čiastočné financovanie zo zdrojov Únie oprávnené iba tie platby, ktoré Poľsko poukáže prijímateľom najneskôr do 30. septembra 2023. Nemal by sa uplatňovať článok 5 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 907/2014 (42) [od 1. januára 2023 nahradený článkom 5 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/127 (43)].

(13)

S cieľom zabezpečiť oprávnenosť a správnosť platieb by Poľsko malo vykonať kontroly ex ante.

(14)

Poľsko by malo Komisiu informovať o zúčtovaní platieb, aby Únia mohla vykonať finančnú kontrolu.

(15)

Keďže obmedzenia súvisiace s výskytom ohnísk aviárnej influenzy v regulovaných pásmach stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu, nadobudli účinnosť v rôznych obdobiach a keďže sa v tomto nariadení nestanovuje lehota na predkladanie žiadostí o pomoc, je vhodné na účely článku 29 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 907/2014, ktorý bude od 1. januára 2023 nahradený článkom 30 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/127, považovať dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia za určujúcu skutočnosť pre výmenný kurz týkajúci sa súm stanovených v tomto nariadení.

(16)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

a)

oprávnenosť žiadateľa, ktorý predkladá žiadosť o podporu;

b)

v prípade každého oprávneného žiadateľa: oprávnenosť, množstvo a hodnotu skutočnej straty produkcie;

c)

to, že žiadnemu oprávnenému žiadateľovi nebolo poskytnuté financovanie z iných zdrojov na kompenzáciu strát uvedených v článku 2 tohto nariadenia.

(1)

V oddiele I.1 prílohy I, v oddiele II.1 prílohy II a v oddiele III.1 prílohy III k smernici 2008/68/ES sa uvádzajú odkazy na ustanovenia medzinárodných dohôd o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru po cestách, po železnici a po vnútrozemských vodných cestách.

(2)

Ustanovenia týchto medzinárodných dohôd sa aktualizujú každé dva roky. Ich posledné zmenené verzie sa začnú uplatňovať od 1. januára 2023 s prechodným obdobím do 30. júna 2023.

(3)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

(4)

Oddiel I.1 prílohy I, oddiel II.1 prílohy II a oddiel III.1 prílohy III k smernici 2008/68/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V prílohe I sa oddiel I.1 nahrádza takto:

Prílohy A a B k ADR, uplatniteľné s účinnosťou od 1. januára 2023, sa rozumejú tak, že výraz „zmluvná strana“ sa podľa potreby nahradí výrazom „členský štát“.“

2.

V prílohe II sa oddiel II.1 nahrádza takto:

Príloha k RID, uplatniteľná s účinnosťou od 1. januára 2023, sa rozumie tak, že výraz „zmluvná strana RID“ sa podľa potreby nahradí výrazom „členský štát“.“

3.

V prílohe III sa oddiel III.1 nahrádza takto:

Priložené predpisy k ADN, uplatniteľné s účinnosťou od 1. januára 2023, ako aj článok 3 písm. f) a h), článok 8 ods. 1 a 3 ADN sa rozumejú tak, že výraz „zmluvná strana“ sa podľa potreby nahradí výrazom „členský štát“.“

(1)

Únia podpísala Zmluvu o založení Dopravného spoločenstva (ďalej len „zmluva o Dopravnom spoločenstve“) v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1937 (1).

(2)

Zmluva o Dopravnom spoločenstve bola v mene Únie schválená 4. marca 2019 (2) a nadobudla platnosť 1. mája 2019.

(3)

Na základe zmluvy o Dopravnom spoločenstve sa zriadil regionálny riadiaci výbor, ktorého úlohou je správa a riadne vykonávanie zmluvy o Dopravnom spoločenstve.

(4)

Článok 24 ods. 5 zmluvy o Dopravnom spoločenstve stanovuje, že regionálny riadiaci výbor prijme svoj rokovací poriadok. Okrem toho článok 30 zmluvy o Dopravnom spoločenstve stanoví pravidlá stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva.

(5)

Predpokladá sa, že regionálny riadiaci výbor prijme rozhodnutie o zmene svojho rokovacieho poriadku s cieľom stanoviť kratšiu lehotu na rozoslanie návrhu programu a všetkých súvisiacich dokumentov pred zasadnutím regionálneho riadiaceho výboru, rozhodnutie o prijatí rokovacieho poriadku zmierovacieho výboru a pravidiel urovnávania sporov, ktoré sa vzťahujú na stály sekretariát, na riešenie sporov medzi stálym sekretariátom a jeho zamestnancami a rozhodnutie o zmenách služobného poriadku Dopravného spoločenstva, ktoré sa vyžadujú na základe prijatia týchto pravidiel.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v regionálnom riadiacom výbore, pokiaľ ide o prijatie týchto rozhodnutí, keďže sú potrebné na hladké fungovanie stáleho sekretariátu,

(1)

Únia podpísala Zmluvu o založení Dopravného spoločenstva (ďalej len „zmluva o Dopravnom spoločenstve“) v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1937 (1).

(2)

Zmluva o Dopravnom spoločenstve bola v mene Únie schválená 4. marca 2019 (2) a platnosť nadobudla 1. mája 2019.

(3)

Na základe zmluvy o Dopravnom spoločenstve sa zriadil regionálny riadiaci výbor, ktorého úlohou je správa a riadne vykonávanie zmluvy o Dopravnom spoločenstve. V Zmluve o Dopravnom spoločenstve sa vyžaduje, aby regionálny riadiaci výbor prijal pravidlá týkajúce sa plnenia rozpočtu a predkladania a kontroly účtov.

(4)

Regionálny riadiaci výbor má čoskoro prijať rozhodnutia o revízii rozpočtových pravidiel a postupov auditu vzťahujúcich sa na Dopravné spoločenstvo.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať v regionálnom riadiacom výbore, keďže takéto rozhodnutia sú potrebné pre riadne fungovanie stáleho sekretariátu Dopravného spoločenstva a budú pre Úniu záväzné,