(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (4), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 (5) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 (6) sa zmenil rámec Únie pre riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (8) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (9). Uvedené zmeny boli potrebné na to, aby sa v Únii implementovali hlavné prvky medzinárodnej normy týkajúcej sa celkovej kapacity na absorpciu strát uverejnenej Radou pre finančnú stabilitu 9. novembra 2015 (ďalej len „norma TLAC“) pre globálne systémovo významné banky uvedené v rámci Únie ako globálne systémovo významné inštitúcie (ďalej len „G-SII“), a aby sa zlepšilo uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre všetky banky. Revidovaný rámec Únie pre riešenie krízových situácií bánk by mal lepšie zabezpečiť, aby k absorpcii strát a rekapitalizácii bánk dochádzalo prostredníctvom súkromných prostriedkov, keď sa tieto banky stanú finančne neudržateľnými a následne sa začne riešiť ich krízová situácia.

(2)

V článku 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií, v rámci ktorej by sa mohla riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu skupiny (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch“), vypočítajú svoju požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky založenú na riziku na základe teoretického predpokladu, že sa bude riešiť krízová situácia len jedného subjektu skupiny, pričom straty a potreby rekapitalizácie akýchkoľvek dcérskych spoločností tejto skupiny sa prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši (ďalej len „stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu“). Podobná požiadavka je stanovená v článku 45d ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v súvislosti s dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú môžu uložiť orgány pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 uvedeného článku. V súlade s normou TLAC by sa v uvedených výpočtoch mali zohľadniť všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii.

(3)

V súlade s článkom 45 h ods. 2 tretím pododsekom smernice 2014/59/EÚ a podľa normy TLAC nesmie byť súčet skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch nižší ako teoretická požiadavka tejto skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu. S cieľom zosúladiť ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s ustanoveniami smernice 2014/59/EÚ a zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií vždy konali v súlade s uvedenou smernicou a zohľadňovali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a všetky dodatočné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určené v súlade s článkom 45d smernice 2014/59/EÚ by sa mal článok 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zmeniť a článok 92a ods. 3 uvedeného nariadenia by sa mal vypustiť. To by orgánom pre riešenie krízových situácií nemalo brániť v tom, aby dospeli k záveru, že akákoľvek úprava zameraná na minimalizáciu alebo odstránenie rozdielu medzi súčtom skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a teoretickou požiadavkou tejto skupiny v rámci stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu, ak je súčet skutočných požiadaviek vyšší ako teoretická požiadavka, by bola nevhodná alebo nezlučiteľná so stratégiou riešenia krízových situácií G-SII. S cieľom zabezpečiť súlad medzi článkom 12a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkom 45 h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by sa vo výpočte uvedenom v článku 45 h ods. 2 uvedenej smernice mali zohľadniť aj všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Únii.

(4)

V článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, sa môže okrem iného splniť nástrojmi oprávnených záväzkov. V kritériách pre nástroje oprávnených záväzkov stanovených v článku 72b ods. 2 písm. c), k), l) a m) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa však predpokladá, že emitujúci subjekt je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši. Malo by sa zabezpečiť, aby tieto významné dcérske spoločnosti mohli emitovať dlhové nástroje, ktoré spĺňajú všetky kritériá oprávnenosti, ako sa pôvodne plánovalo.

(5)

V súlade s článkom 72e ods. 4 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu orgány pre riešenie krízových situácií povoliť G-SII so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch odpočítať určité podiely vo forme nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov svojich dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, odpočítaním nižšej upravenej sumy určenej orgánom pre riešenie krízových situácií. V článku 72e ods. 4 druhom pododseku uvedeného nariadenia sa vyžaduje, aby sa v takýchto prípadoch rozdiel medzi upravenou sumou a pôvodnou sumou odpočítal od kapacity dotknutých dcérskych spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu. V súlade s normou TLAC by sa v tomto prístupe mali zohľadniť požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky dotknutej dcérskej spoločnosti založené na riziku, ako aj takéto požiadavky, ktoré nie sú založené na riziku. Okrem toho by sa tento prístup mal uplatňovať na všetky dcérske spoločnosti z tretích krajín, ktoré sú súčasťou danej G-SII, pokiaľ tieto dcérske spoločnosti podliehajú režimu pre riešenie krízových situácií, ktorý je podľa príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií v Únii právne vymožiteľný a v jeho rámci sa implementujú medzinárodne dohodnuté normy, konkrétnejšie dokument Rady pre finančnú stabilitu „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ uverejnený v októbri 2011 a norma TLAC.

(6)

Smernicou (EÚ) 2019/879 bola zmenená smernica 2014/59/EÚ s cieľom zaviesť osobitné pravidlá nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, teda vlastných zdrojov a záväzkov, ktoré spĺňajú podmienky článku 45f ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, v rámci skupín, ktorých krízová situácia sa rieši. S cieľom sfunkčniť uvedené pravidlá a zabezpečiť, aby sa nepriame upisovanie vykonávalo prudenciálne spoľahlivým spôsobom, Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (10) bol podľa článku 45f ods. 6 smernice 2014/59/EÚ poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov s cieľom upresniť metódy takéhoto nepriameho upisovania oprávnených zdrojov. Ako však orgán EBA zdôraznil vo svojom liste z 25. januára 2021 adresovanom Komisii, vyskytli sa viaceré nezrovnalosti medzi požiadavkami na delegovanie stanovenými v smernici 2014/59/EÚ a existujúcimi prudenciálnymi pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013, čo neumožnilo uplatnenie prudenciálneho zaobchádzania potrebného na splnenie poverenia, ako sa pôvodne plánovalo. Presnejšie povedané, orgán EBA poznamenal, že nariadenie (EÚ) č. 575/2013 neumožnilo odpočet zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a následné uplatnenie primeranej rizikovej váhy vo všetkých prípadoch relevantných pre poverenie podľa smernice 2014/59/EÚ. Podobné problémy sa zistili v súvislosti s požiadavkou na ukazovateľ finančnej páky stanovenou v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Vzhľadom na uvedené právne obmedzenia by sa metódy, ktoré vypracoval orgán EBA, mali začleniť priamo do nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V dôsledku toho by sa mal vypustiť článok 45f ods. 6 smernice 2014/59/EÚ.

(7)

V kontexte nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, podľa revidovaného rámca Únie pre riešenie krízových situácií bánk by sa od sprostredkovateľských subjektov malo vyžadovať, aby odpočítali celú výšku podielu vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovaných subjektmi, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ale ktoré patria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Tým sa zabezpečí riadne fungovanie interných mechanizmov na absorpciu strát a rekapitalizáciu v rámci skupiny a zabráni sa dvojitému započítaniu zdrojov týchto subjektov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na účely dodržiavania vlastnej internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sprostredkovateľským subjektom. Bez uvedených odpočtov by mohlo byť ohrozené riadne vykonávanie zvolenej stratégie riešenia krízových situácií, keďže sprostredkovateľský subjekt by mohol využiť nielen svoju vlastnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ale aj kapacitu iných subjektov, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ale ktoré patria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, predtým, ako sprostredkovateľský subjekt alebo tieto iné subjekty prestanú byť životaschopné. S cieľom zabezpečiť, aby bola povinnosť odpočtu v súlade so škálou subjektov, ktoré môže subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, použiť na nepriame upisovanie zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a s cieľom predísť regulačnej arbitráži by sprostredkovateľské subjekty mali odpočítať svoje podiely vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovaných všetkými subjektmi patriacimi do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a ktoré môžu podliehať dodržiavaniu internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a nielen podiely vo forme zdrojov emitovaných ich dcérskymi spoločnosťami. Rovnaké povinnosti by sa mali uplatňovať v prípade nepriamej emisie zdrojov oprávnených na splnenie požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ stanovenej v článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ak je to relevantné.

(8)

Aby sa zabezpečilo, že režim odpočtov zostane primeraný, sprostredkovateľské subjekty by mali mať možnosť si vybrať kombináciu nástrojov pozostávajúcu z vlastných zdrojov alebo oprávnených záväzkov, z ktorých budú financovať nadobudnutie vlastníctva zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. To by sprostredkovateľským subjektom umožnilo úplne sa vyhnúť akýmkoľvek odpočtom súvisiacim s vlastnými zdrojmi, pokiaľ emitovali dostatok oprávnených záväzkov. Odpočty by sa preto mali najprv uplatniť na položky oprávnených záväzkov sprostredkovateľských subjektov. Ak sa od sprostredkovateľského subjektu vyžaduje dodržiavanie internej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ na individuálnom základe, odpočty by sa mali uplatňovať na oprávnené záväzky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 45f ods. 2 uvedenej smernice. Ak hodnota, ktorá sa má odpočítať, presahuje hodnotu položiek oprávnených záväzkov sprostredkovateľských subjektov, zostávajúca suma by sa mala odpočítať od ich položiek vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2, počnúc položkami kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 66 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V takom prípade je potrebné, aby sa pri výpočte vlastných zdrojov na účely požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (11) uplatnili aj odpočty zodpovedajúce zostávajúcej sume. V opačnom prípade môžu byť ukazovatele platobnej schopnosti sprostredkovateľských subjektov, ktoré na financovanie nadobudnutia vlastníctva zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovali vlastné zdroje, a nie oprávnené záväzky, nadhodnotené. Zabezpečením jednotného zaobchádzania s podielmi vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na prudenciálne účely a na účely riešenia krízových situácií sa navyše zabráni neprimeranému zvýšeniu zložitosti, keďže inštitúcie by na prudenciálne účely a na účely riešenia krízových situácií mohli naďalej vypočítavať, vykazovať a zverejňovať jeden súbor celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti celkovej expozície. Článok 49 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

V záujme ďalšieho zvýšenia primeranosti režimu odpočtov by sa tento režim nemal uplatňovať vo výnimočných prípadoch, keď sa interná minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45f ods. 1 tretieho pododseku a článku 45f ods. 4 smernice 2014/59/EÚ uplatňuje len na konsolidovanom základe, pokiaľ ide o podiely vo forme zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky emitovaných subjektmi zahrnutými do konsolidácie. Rovnaká výnimka by sa mala uplatňovať vtedy, keď sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ stanovená v článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňuje na konsolidovanom základe podľa článku 11 ods. 3a uvedeného nariadenia.

(10)

Nepriame upisovanie zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by malo zabezpečiť, že keď dcérska spoločnosť dosiahne bod, v ktorom nie je životaschopná, straty sa účinne prenesú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a tento subjekt vykoná rekapitalizáciu dotknutej dcérskej spoločnosti. Uvedené straty by preto nemal absorbovať sprostredkovateľský subjekt, keďže ten by sa mal stať len prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa uvedené straty prenesú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši. V dôsledku toho a s cieľom zabezpečiť, aby bol výsledok nepriameho upisovania rovnocenný s výsledkom úplného priameho upisovania, ako sa predpokladá v rámci poverenia stanoveného v článku 45f ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, by sa na účely výpočtu celkovej hodnoty rizikovej expozície sprostredkovateľského subjektu nemali na expozície odpočítané v rámci nového režimu odpočtov, ktorý sa má zaviesť v článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013, uplatňovať rizikové váhy. V rovnakom duchu by sa tieto expozície mali vylúčiť z výpočtu veľkosti celkovej expozície sprostredkovateľského subjektu. Zaobchádzanie pozostávajúce z neuplatňovania rizikových váh a vylúčenia týchto expozícií z veľkosti celkovej expozície by sa malo striktne obmedziť na expozície, ktoré sa odpočítavajú v súlade s novým režimom odpočtov, ktorý sa má zaviesť v článku 72e uvedeného nariadenia, a to z dôvodu sfunkčnenia prístupu nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

(11)

Vzory na zverejňovanie harmonizovaných informácií o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a o požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2021/763 (12) by sa mali zmeniť tak, aby odrážali nový režim odpočtov zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Vzory na zverejňovanie informácií by sa tiež mali zmeniť tak, aby obsahovali aj celkovú hodnotu rizikovej expozície a veľkosť celkovej expozície, ktorú by sprostredkovateľské subjekty mali, keby nevylúčili expozície odpočítané podľa tohto nového režimu odpočtov.

(12)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to úplná harmonizácia prudenciálneho zaobchádzania s podielmi sprostredkovateľských subjektov vo forme zdrojov subjektov v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a cielená revízia požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII a pre významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(13)

S cieľom riadne posúdiť možné neželané dôsledky nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane nového režimu odpočtov a zabezpečiť primerané zaobchádzanie a rovnaké podmienky medzi rôznymi typmi štruktúr bankových skupín, najmä inštitúciami, v rámci ktorých medzi holdingovou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami stojí prevádzková spoločnosť, a pre subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje v prípade ich zlyhania likvidáciu v rámci bežného insolvenčného konania, by Komisia mala čo najskôr preskúmať vykonávanie nepriameho upisovania zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky rôznymi typmi štruktúr bankových skupín. Komisia by mala riadne posúdiť možné štrukturálne riešenia všetkých zistených problémov, ako je rozšírenie možnosti pre subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavať ich minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanom základe. V sprievodnom legislatívnom návrhu, ktorý môže Komisia prijať, by sa mal náležite zvážiť dátum začatia uplatňovania osobitného zaobchádzania pri nepriamom upisovaní zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, aby ho bolo možné zaviesť pred začatím uplatňovania článku 72e ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Takýto legislatívny návrh by mal byť pokiaľ možno osobitným návrhom.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatok času na zavedenie osobitného zaobchádzania pri nepriamom upisovaní zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane nového režimu odpočtov a aby trhy mohli v prípade potreby absorbovať dodatočné emisie zdrojov oprávnených na internú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, by sa ustanovenia, v ktorých sa stanovuje toto zaobchádzanie, mali začať uplatňovať 1. januára 2024, v súlade s konečnou lehotou na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 4 ods. 1 sa vkladá tento bod:

2.

Článok 12a sa nahrádza takto:

3.

V článku 49 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Tento odsek sa neuplatňuje vo vzťahu k odpočtom stanoveným v článku 72e ods. 5“

4.

V článku 72b ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely článku 92b sa odkazy na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v písmenách c), k), l) a m) prvého pododseku tohto odseku chápu aj ako odkazy na inštitúciu, ktorá je významnou dcérskou spoločnosťou G-SII mimo EÚ.“

5.

Článok 72e sa mení takto:

a)

odsek 4 sa nahrádza takto: „4.   Ak materská inštitúcia v EÚ alebo materská inštitúcia v členskom štáte, na ktorú sa vzťahuje článok 92a, má priame, nepriame alebo syntetické podiely vo forme nástrojov vlastných zdrojov alebo nástrojov oprávnených záväzkov jednej alebo viacerých dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako uvedená materská inštitúcia, orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie môže po tom, čo náležite posúdil stanovisko orgánov pre riešenie krízových situácií alebo relevantných orgánov tretej krajiny akýchkoľvek dotknutých dcérskych spoločností, povoliť materskej inštitúcii, aby odpočítala takéto podiely tak, že odpočíta nižšiu sumu určenú orgánom pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie. Uvedená upravená suma sa musí minimálne rovnať sume m vypočítanej takto:   mi = max{0; OPi + LPi – max{0; β · [Oi + Li – max{ri · aRWAi; wi · aLREi}]}} kde: i = index označujúci dcérsku spoločnosť; OPi = hodnota nástrojov vlastných zdrojov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou; LPi = hodnota nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou; β = percentuálny podiel nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou spoločnosťou, vypočítaný takto: ; Oi = hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom; Li = hodnota oprávnených záväzkov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom; ri = pomer uplatniteľný na dcérsku spoločnosť i na úrovni jej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a článkom 45c ods. 3 prvým pododsekom písm. a) smernice 2014/59/EÚ, alebo v prípade dcérskych spoločností z tretích krajín rovnocenná požiadavka na riešenie krízových situácií uplatniteľná na dcérsku spoločnosť i v tretej krajine, v ktorej má svoje ústredie, pokiaľ je táto požiadavka splnená nástrojmi, ktoré by sa považovali za vlastné zdroje alebo oprávnené záväzky podľa tohto nariadenia; aRWAi = celková hodnota rizikovej expozície subjektu G-SII i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3, berúc do úvahy úpravy stanovené v článku 12a, alebo v prípade dcérskych spoločností z tretích krajín vypočítaná v súlade s uplatniteľnými miestnymi predpismi; wi = pomer uplatniteľný na dcérsku spoločnosť i na úrovni jej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 92a ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a článkom 45c ods. 3 prvým pododsekom písm. b) smernice 2014/59/EÚ, alebo v prípade dcérskych spoločností z tretích krajín rovnocenná požiadavka na riešenie krízových situácií uplatniteľná na dcérsku spoločnosť i v tretej krajine, v ktorej má svoje ústredie, pokiaľ je táto požiadavka splnená nástrojmi, ktoré by sa považovali za vlastné zdroje alebo oprávnené záväzky podľa tohto nariadenia; aLREi = veľkosť celkovej expozície subjektu G-SII i vypočítaná v súlade s článkom 429 ods. 4, alebo v prípade dcérskych spoločností z tretích krajín vypočítaná v súlade s uplatniteľnými miestnymi predpismi. Ak je materskej inštitúcii povolené odpočítať upravenú sumu v súlade s prvým pododsekom, rozdiel medzi hodnotou podielov vo forme nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v prvom pododseku a touto upravenou sumou odpočítava dcérska spoločnosť.“;

6.

V článku 92a sa vypúšťa odsek 3

7.

V článku 113 sa odsek 1 nahrádza takto:

8.

V článku 151 sa odsek 1 nahrádza takto:

9.

V článku 429a ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

10.

V desiatej časti hlave I kapitole 1 oddiele 3 sa vkladá tento pododdiel:

„Pododdiel 3a

Odpočty od položiek oprávnených záväzkov

1.

V článku 45d sa odsek 4 nahrádza takto:

2.

V článku 45f sa vypúšťa odsek 6

3.

V článku 45 h sa odsek 2 nahrádza takto:

4.

V článku 129 sa dopĺňa tento odsek:

„Komisia do 31. decembra 2022 preskúma vplyv nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na rovnaké podmienky medzi rôznymi typmi štruktúr bankových skupín vrátane prípadov, keď v rámci skupín stojí medzi holdingovou spoločnosťou identifikovanou ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jej dcérskymi spoločnosťami prevádzková spoločnosť. Posúdi najmä:

Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu. V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh, pričom sa zohľadní dátum začatia uplatňovania článku 72e ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/833 (3) bolo prijaté s cieľom implementovať do práva Únie najaktuálnejšie ochranné a vynucovacie opatrenia uplatniteľné v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (ďalej len „NAFO“). Uvedené nariadenie bolo následne zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1231 (4), s cieľom implementovať do práva Únie opatrenia NAFO prijaté na jej výročných zasadnutiach v rokoch 2019 a 2020.

(2)

NAFO na svojom 43. výročnom zasadnutí v septembri 2021 následne prijala niekoľko ďalších právne záväzných rozhodnutí na ochranu rybolovných zdrojov patriacich do jej právomoci, ktoré sa týkali ponechávania úlovkov z kvóty pre iné populácie, prístavnej inšpekcie vyloďovania tresky škvrnitej v divízii 3M a halibuta tmavého, a sprísnených ustanovení o monitoringu, porušení predpisov a vynucovania (ďalej len „rozhodnutia NAFO“).

(3)

Rozhodnutia NAFO sú určené zmluvným stranám NAFO, ale okrem toho sa nimi ukladajú povinnosti prevádzkovateľom. Ochranné a vynucovacie opatrenia NAFO (ďalej len „opatrenia NAFO“) sú od nadobudnutia ich platnosti 2. decembra 2021 záväzné pre všetky zmluvné strany NAFO. Opatrenia NAFO sa majú preto v rozsahu, v akom ešte nie sú stanovené v práve Únie, začleniť do práva Únie.

(4)

Nariadenie (EÚ) 2019/833 by sa preto malo prispôsobiť tak, aby sa nové opatrenia NAFO uplatňovali na rybárske plavidlá Únie.

(5)

Niektoré ustanovenia v opatreniach NAFO sa pravdepodobne zmenia na budúcich výročných zasadnutiach NAFO z dôvodu zavedenia nových technických opatrení v súvislosti so zmenami biomasy populácií a prehodnotenia oblastí obmedzenia rybolovných činností pri dne. S cieľom urýchlene začleniť do práva Únie takéto budúce zmeny opatrení NAFO pred začiatkom rybárskej sezóny by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa vyloďovania a inšpekcií v prípade halibuta tmavého a kontrolné opatrenia v prípade tresky škvrnitej v divízii 3M. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(6)

Nariadenie (EÚ) 2019/833 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 7 ods. 3 sa písmeno d) nahrádza takto:

2.

V článku 9a ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

3.

V článku 10 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

4.

V článku 29 sa odsek 1 nahrádza takto:

5.

V článku 35 ods. 1 sa písmeno g) nahrádza takto:

6.

Článok 36 sa mení takto:

7.

V článku 40 sa odsek 3 nahrádza takto:

8.

V článku 50 sa odsek 2 mení takto:

(1)

Od začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bolo nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 (3) viackrát zmenené, keďže požiadavka stanovená v uvedenom nariadení na využitie minimálne 80 % série prevádzkových intervalov na účely zachovania práva na rovnakú sériu prevádzkových intervalov v nasledujúcom ekvivalentnom plánovacom období sa pre dopravcov ukázala ako neudržateľná vzhľadom na výrazný pokles úrovne leteckej prevádzky.

(2)

Z údajov uverejnených organizáciou Eurocontrol, ktorá je manažérom siete v prípade funkcií siete leteckej prevádzky v jednotnom európskom nebi, vyplýva, že od začiatku letného plánovacieho obdobia 2022 sa letecká prevádzka výrazne oživila, pričom v rámci základnej prognózy sa očakáva, že na začiatku zimného plánovacieho obdobia 2022/2023 dosiahne letecká prevádzka približne 90 % úrovne z roku 2019. Vzhľadom na tieto údaje je opodstatnené, aby sa požiadavka na využívanie prevádzkových intervalov vrátila ako všeobecné pravidlo na úroveň 80 % pre letné plánovacie obdobie 2023, pričom by sa doplnila osobitnou úľavou z využívania prevádzkových intervalov v prípadoch odôvodneného nevyužitia prevádzkových intervalov.

(3)

V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je však situácia v odvetví letectva naďalej veľmi neistá. Tak ako na konci roka 2021 sa môžu objaviť nové varianty vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 a spôsobiť náhlu reakciu vnútroštátnych orgánov a spotrebiteľov, ktorá môže zase nepriaznivo ovplyvniť leteckú prevádzku. Okrem toho určité trhy s diaľkovými letmi sú naďalej ovplyvnené sanitárnymi opatreniami, ktoré vážne narúšajú leteckú prevádzku.

(4)

Aj útočná vojna Ruska proti Ukrajine má vplyv na leteckú prevádzku a na schopnosť leteckých dopravcov využívať svoje prevádzkové intervaly, keďže leteckí dopravcovia z Únie majú zamedzený vstup do vzdušného priestoru Bieloruska, Ruska a Ukrajiny.

(5)

Štátne cestovné obmedzenia uložené zo sanitárnych dôvodov a nemožnosť vstupu do vzdušného priestoru nad oblasťou, ktorá sa stala vojnovou zónou, sú mimo kontroly leteckých dopravcov. Uvedené okolnosti môžu viesť k dobrovoľnému alebo povinnému zrušeniu ich leteckých dopravných služieb alebo úprave letových poriadkov. Dobrovoľné zrušenia majú za cieľ predovšetkým chrániť finančnú výkonnosť leteckých dopravcov a zároveň predchádzať negatívnemu vplyvu na životné prostredie spôsobenému prevádzkovaním letov len na účely udržania ich prevádzkových intervalov.

(6)

Za týchto okolností by leteckí dopravcovia, ktorí nevyužili svoje prevádzkové intervaly v súlade s mierou využívania prevádzkových intervalov stanovenou v nariadení (EHS) č. 95/93, nemali automaticky stratiť prednosť vo vzťahu k sérii prevádzkových intervalov stanovenú v článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorú by inak mohli mať. Týmto nariadením by sa na tento účel mali stanoviť osobitné pravidlá.

(7)

Zároveň je dôležité pripomenúť ciele nariadenia (EHS) č. 95/93, konkrétne zabezpečiť efektívne využívanie letiskovej kapacity a zaistiť pre všetkých leteckých dopravcov spravodlivý prístup k obmedzenej letiskovej kapacite, a tým podporiť hospodársku súťaž. Úprava štandardných požiadaviek na využívanie prevádzkových intervalov prostredníctvom nižšej miery využívania alebo predĺžených výnimiek pre odôvodnené nevyužitie by sa mala obmedziť výhradne na situácie, keď je úľava z využívania prevádzkových intervalov nevyhnutná, pričom by nemala viesť k nespravodlivým konkurenčným výhodám pre leteckých dopravcov, ktorí sú držiteľmi historických prevádzkových intervalov.

(8)

Predovšetkým je potrebné zabezpečiť, aby leteckí dopravcovia, ktorí sú pripravení poskytovať služby, mali možnosť využiť nevyužitú kapacitu a aby mali perspektívu zachovania týchto prevádzkových intervalov v dlhodobom horizonte. Tým by sa mala zachovať motivácia leteckých dopravcov využívať letiskovú kapacitu, čo by zase bolo prínosom pre spotrebiteľov z hľadiska prepojenosti.

(9)

Je preto potrebné stanoviť v súlade s uvedenými zásadami a na obmedzené obdobie podmienky, za ktorých majú leteckí dopravcovia naďalej nárok na série prevádzkových intervalov podľa článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 95/93, a stanoviť požiadavky na uvoľnenie nevyužitej kapacity dotknutých leteckých dopravcov. Toto obdobie by v súlade s prognózou obnovy, ktorú oznámil Eurocontrol, malo trvať od 30. októbra 2022 do 28. októbra 2023.

(10)

Vymedzenie pojmu „nový dopravca“ by malo počas uvedeného obdobia zostať široké, aby sa zvýšil počet leteckých dopravcov, na ktorých sa vzťahuje, čím by sa viacerým leteckým dopravcom poskytla možnosť začať a rozšíriť svoje prevádzkové činnosti.

(11)

Od 30. októbra 2022 do 28. októbra 2023 by sa malo v systéme prideľovania prevádzkových intervalov naďalej zohľadňovať úsilie leteckých dopravcov, ktorí prevádzkovali lety využívajúc prevádzkové intervaly, ktoré sú súčasťou série, na ktorú má podľa článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 95/93 nárok iný letecký dopravca, ale ktoré boli poskytnuté koordinátorovi prevádzkových intervalov na dočasné prerozdelenie. Leteckí dopravcovia, ktorí využili aspoň päť prevádzkových intervalov v rámci série, by preto mali mať prednosť pri prideľovaní tejto série v nasledujúcom ekvivalentnom plánovacom období v závislosti od dostupnosti letiskovej kapacity.

(12)

S cieľom riešiť účinky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a podporiť obnovu prepojenosti medzi Úniou a Ukrajinou je potrebné predĺžiť obdobie, počas ktorého sa prevádzkovatelia môžu odvolávať na dôvody uvedené v článku 10 ods. 4 písm. a) nariadenia (EHS) č. 95/93 na odôvodnenie nevyužitia sérií prevádzkových intervalov na tratiach medzi Úniou a Ukrajinou.

(13)

Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov dodržiavať právo Únie, najmä pravidlá stanovené v zmluvách a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (4), negatívne dôsledky na schopnosť cestujúcich cestovať z dôvodu možných obmedzení prijatých verejnými orgánmi členských štátov alebo tretích krajín na riešenie epidemiologických situácií, prírodných katastrof alebo politických nepokojov, ako sú povstania, vzbury alebo vážne narušenie verejného poriadku, nemožno pripísať leteckým dopravcom a tieto negatívne dôsledky by sa mali zmierniť, ak uvedené opatrenia významne ovplyvňujú kontinuitu alebo možnosť cestovania, či dopyt na príslušných tratiach. Zmierňujúce opatrenia by mali zabezpečiť, aby leteckí dopravcovia neboli sankcionovaní za nevyužitie prevádzkových intervalov v dôsledku takýchto obmedzení.

(14)

S cieľom znížiť riziko narušenia hospodárskej súťaže a zabezpečiť efektívne využívanie letiskovej kapacity by osobitná úľava z účinkov zavedenia uvedených obmedzení mala mať limitované trvanie a rozsah, čím by sa zabezpečilo, že účinok zmierňujúcich opatrení bude obmedzený na obdobie, v ktorom boli odôvodnené. Prevádzkové intervaly, na ktoré sa vzťahujú takéto opatrenia, ktorými sa zmierňujú účinky obmedzení, by sa mali na účely nariadenia (EHS) č. 95/93 považovať za využité.

(15)

Je potrebné objasniť, že ustanovenia o výnimkách pre odôvodnené nevyužitie prevádzkových intervalov sa neuplatňujú na leteckých dopravcov, ktorí podliehajú reštriktívnym opatreniam prijatým podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) alebo článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ani na leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Únie, ktorých zoznam je uvedený v prílohe A alebo B k nariadeniu Komisie (ES) č. 474/2006 (5). Aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie týchto opatrení, možnosť uplatniť ustanovenia o výnimkách pre odôvodnené nevyužitie prevádzkových intervalov by nemali mať ani leteckí dopravcovia, ktorí už podliehajú takýmto reštriktívnym opatreniam platným ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(16)

Spolupráca medzi koordinátormi by sa mala posilniť, aby sa zabezpečilo jednotné vykonávanie nariadenia (EHS) č. 95/93 v celej Únii.

(17)

Koordinátori by si mali vymieňať najlepšie postupy týkajúce sa vykonávania nariadenia (EHS) č. 95/93, a to aj prostredníctvom Európskeho združenia koordinátorov letísk (ďalej len „EUACA“ – European Airport Coordinators Association). EUACA sa nabáda, aby naďalej vydávala usmernenia na zabezpečenie harmonizovaného vykonávania pravidiel Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenie o zmierňovaní obmedzení. Okrem toho informácia, či sa zmiernenie uplatňuje alebo nie, je pre leteckých dopravcov dôležitá pri plánovaní ich letových poriadkov. Preto je potrebné zabezpečiť transparentnú komunikáciu zo strany koordinátorov.

(18)

Hoci by sa opatrenia, ktorými sa zmierňujú obmedzenia, mali vykladať striktne, keďže predstavujú výnimku zo štandardných požiadaviek na využívanie prevádzkových intervalov, v určitých prípadoch by malo byť možné vyžadovať spoločný postup všetkých koordinátorov, aby sa zaistili rovnaké podmienky v celej Únii. Za určitých podmienok a na základe jednomyseľného rozhodnutia by koordinátori mali mať možnosť uplatňovať uvedené ustanovenie na všetky prevádzkové intervaly v držbe na koordinovaných letiskách.

(19)

Spoľahlivosť prognóz leteckej prevádzky na zimné plánovacie obdobie 2022/23 je negatívne ovplyvnená neistotou týkajúcou sa vývoja rôznych kríz, najmä situácie na Ukrajine a krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Leteckí dopravcovia by preto mali byť v potrebnom rozsahu oslobodení od požiadaviek na využívanie prevádzkových intervalov ako podmienky na zachovanie práva na rovnaké prevádzkové intervaly v nasledujúcom ekvivalentnom plánovacom období. To by leteckým dopravcom umožnilo zvýšiť poskytovanie služieb, ak to okolnosti dovoľujú, s cieľom uplatňovať štandardné pravidlá využívania prevádzkových intervalov od letného plánovacieho obdobia 2023 s výhradou uvedených úprav vykonaných Komisiou za osobitných okolností s cieľom reagovať na určité výzvy v odvetví leteckej dopravy.

(20)

S cieľom riešiť vyvíjajúci sa vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 alebo iných epidemiologických situácií, ako aj priamy ničivý vplyv útočnej vojny Ruska proti Ukrajine na leteckú prevádzku a s cieľom podporiť prepojenosť na Ukrajinu a z nej, ako aj s cieľom pružne reagovať v prípade nevyhnutnej potreby a v odôvodnených prípadoch na výzvy, ktorým odvetvie leteckej dopravy v dôsledku toho čelí, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu percentuálnych hodnôt minimálnej miery využívania v určitom rozmedzí a pre akékoľvek plánovacie obdobie od 30. októbra 2022 do 28. októbra 2023 v súlade s prognózou obnovy, ktorú oznámil Eurocontrol, a pokiaľ ide o zmenu percentuálnych hodnôt minimálnej miery využívania v určitom rozmedzí pre trate medzi Úniou a Ukrajinou a pre akékoľvek plánovacie obdobie od 30. októbra 2022 do 28. októbra 2023. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (6). V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(21)

Letiská, poskytovatelia letiskových služieb a leteckí dopravcovia musia mať informácie o dostupných kapacitách na účely primeraného plánovania. Leteckí dopravcovia by mali naďalej sprístupňovať koordinátorovi na prípadné prerozdelenie ďalším leteckým dopravcom každý prevádzkový interval, ktorý neplánujú využiť, a to čo najskôr, najneskôr však tri týždne pred plánovaným dátumom jeho využitia. Ak leteckí dopravcovia opakovane nedodržiavajú uvedenú požiadavku, nemali by využívať zníženú mieru využívania prevádzkových intervalov.

(22)

Ak je koordinátor presvedčený, že letecký dopravca ukončil prevádzku na letisku, mal by odobrať prevádzkové intervaly príslušnému leteckému dopravcovi a umiestniť ich do fondu na prerozdelenie iným dopravcom.

(23)

Zákaz lietať do vzdušného priestoru Únie, ktorý sa vzťahuje na leteckých dopravcov pri uplatňovaní reštriktívnych opatrení prijatých podľa článku 29 Zmluvy o EÚ alebo článku 215 ZFEÚ alebo pri uplatňovaní zákazu vykonávať leteckú dopravu podľa nariadenia (ES) č. 474/2006, by mohol viesť k neodôvodnenému blokovaniu prevádzkových intervalov na letiskách Únie. Hoci prevádzkové intervaly, ktoré predtým využívali takýto leteckí dopravcovia, môžu byť prerozdelené ad hoc počas plánovacieho obdobia, tým sa dostatočne nestimuluje efektívne využívanie prevádzkových intervalov, ktoré by leteckým spoločnostiam umožnilo zvýšiť dlhodobú hospodársku súťaž a prepojenosť v prospech spotrebiteľov. Tieto prevádzkové intervaly by sa preto mali okamžite dotknutým leteckým dopravcom odobrať.

(24)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie osobitných pravidiel a úľava zo všeobecných pravidiel využívania prevádzkových intervalov počas obmedzeného obdobia v záujme zmiernenia účinkov epidemiologickej krízy a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine na letovú prevádzku, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Vzhľadom na naliehavosť spôsobenú výnimočnými okolnosťami súvisiacimi s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine sa považuje za vhodné uplatniť výnimku z osemtýždňovej lehoty stanovenej v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(26)

S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 8 sa mení takto:

3.

Článok 10 sa mení takto:

4.

Článok 10a sa mení takto:

5.

V článku 11 sa odsek 1 nahrádza takto:

6.

V článku 12a sa odsek 2 nahrádza takto:

7.

V článku 14 sa odsek 6 nahrádza takto:

(1)

Členské štáty, a najmä stredné a východné regióny Európskej únie, sú vážne postihnuté dôsledkami vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine, a to v čase, keď sa hospodárstva členských štátov stále zotavujú z vplyvu pandémie ochorenia COVID-19. Mnohé členské štáty sú okrem toho, že čelia neustálemu prílevu osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou, postihnuté aj nedostatkom pracovnej sily, ťažkosťami v dodávateľskom reťazci a rastúcimi cenami a nákladmi na energie. Na jednej strane to prináša výzvy pre verejné rozpočty a na druhej strane oneskoruje realizáciu investícií. Takéto okolnosti vytvorili výnimočnú situáciu, ktorú je potrebné riešiť osobitnými, dobre cielenými opatreniami, aby neboli potrebné zmeny ročných stropov záväzkov a platieb vo viacročnom finančnom rámci stanovených v prílohe I k nariadeniu Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (2), ako aj aby sa zabránilo oslabovaniu prebiehajúcej zelenej, digitálnej a odolnej obnovy hospodárstva.

(2)

S cieľom zmierniť čoraz väčšie zaťaženie štátnych rozpočtov sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/562 (3) vykonali viaceré cielené zmeny nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) a (EÚ) č. 223/2014 (5), aby sa členským štátom uľahčilo využívanie zostávajúcich pridelených rozpočtových prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“) v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, ako aj využívanie zdrojov REACT-EU na čo najúčinnejšie a najrýchlejšie riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie.

(3)

Okrem toho sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/613 (6) poskytli dodatočné možnosti rýchlej mobilizácie zdrojov na kompenzáciu okamžitých rozpočtových nákladov, ktoré znášajú členské štáty, a zaviedli sa jednotkové náklady na uľahčenie financovania základných potrieb a podpory osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou a ktorým sa poskytla dočasná ochrana.

(4)

Vzhľadom na rozsiahlejšiu povahu ruskej invázie by sa však mali členským štátom poskytnúť dodatočné mimoriadne opatrenia, ktoré im umožnia sústrediť sa na nevyhnutnú reakciu na bezprecedentnú sociálno-ekonomickú situáciu, najmä pokiaľ ide o operácie na riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie.

(5)

Vzhľadom na dodatočný tlak na verejné rozpočty spôsobený vojenskou agresiou Ruskej federácie by sa flexibilita, pokiaľ ide o využívanie EFRR a ESF na takéto operácie, ako sa stanovuje v článku 98 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, mala rozšíriť tak, aby zahŕňala aj Kohézny fond, aby sa jeho zdroje mohli použiť aj na podporu operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti EFRR alebo ESF v súlade s pravidlami uplatniteľnými na tieto fondy. Okrem toho je vhodné rozšíriť požiadavky na zjednodušené monitorovanie stanovené v článku 98 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na operácie podporované z ESF, ktorými sa riešia migračné výzvy, ak sú tieto operácie programované v rámci prioritnej osi, ktorá rieši len tieto výzvy. Ďalej by sa mala zaviesť možnosť, aby sa na priority podporujúce sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane tých, ktoré sú vyhradené na operácie zamerané na riešenie migračných výziev v dôsledku ruskej agresie, uplatňovala v oboch programových obdobiach miera spolufinancovania až do výšky 100 %, a to s cieľom podporiť členské štáty pri riešení problematiky vysídlených osôb v súčasnosti aj v budúcnosti. V rovnakom duchu by sa mala zvýšiť suma jednotkových nákladov na uľahčenie financovania základných potrieb a podpory utečencov a jej uplatňovanie by sa malo predĺžiť.

(6)

Okrem toho sa stanovenie dátumu začiatku oprávnenosti na 24. februára 2022 v prípade operácií zameraných na riešenie migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie ukázalo ako nedostatočné na zabezpečenie toho, aby z fondov mohli byť podporované všetky príslušné operácie zamerané na riešenie týchto výziev. Preto je vhodné výnimočne umožniť výber takýchto operácií pred schválením súvisiacej zmeny programu a oprávnenosť výdavkov na takéto operácie, ktoré sú fyzicky dokončené alebo plne realizované, ako aj rozšírenie týchto flexibilít na operácie podporované z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), ktorými sa riešia dôsledky ruskej agresie pre odvetvie rybolovu a akvakultúry. Vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky dostupné v najviac postihnutých regiónoch by ďalej malo byť možné podporovať takéto operácie za hranicami oblasti programu v rámci daného členského štátu, keďže situácia osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou a pohybujú sa v rámci členských štátov a medzi nimi, predstavuje výzvu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie ako celku. Takéto operácie by preto mali byť oprávnené bez ohľadu na to, kde sa v rámci daného členského štátu vykonávajú, keďže ich miesto vykonávania v konečnom dôsledku nie je pri riešení okamžitých potrieb rozhodujúcim kritériom.

(7)

Navyše vzhľadom na to, že zaťaženie miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v miestnych komunitách pri riešení migračných výziev v dôsledku vojenskej agresie Ruskej federácie je vysoké, mala by sa pre takéto orgány vyčleniť minimálna úroveň podpory vo výške 30 % v rámci zdrojov, ktoré sa používajú na podporu operácií v rozsahu pôsobnosti EFRR alebo ESF v súlade s článkom 98 ods. 4 prvým a druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(8)

V záujme zmiernenia administratívneho zaťaženia členských štátov zohľadňovať meniace sa potreby a súlad s pridelenými rozpočtovými prostriedkami v operačnom programe, by sa mala zrušiť požiadavka formálnej zmeny programu v rámci programového obdobia 2014 – 2020 v súvislosti s prevodmi medzi tematickými cieľmi v rámci priority toho istého fondu a kategórie regiónu.

(9)

A napokon by sa s cieľom optimalizovať využívanie pridelených rozpočtových prostriedkov na roky 2014 – 2020 v súvislosti s ukončením programov v rámci programového obdobia 2014 – 2020 mal zvýšiť strop vzťahujúci sa na flexibilitu medzi prioritami na účely výpočtu konečného zostatku príspevku z fondov.

(10)

Určité možnosti flexibility na riešenie bezprecedentnej situácie by sa mali stanoviť aj v právnom rámci, ktorým sa riadia programy v programovom období 2021 – 2027. Opäť s cieľom znížiť zaťaženie štátnych rozpočtov by sa mali zvýšiť platby v rámci predbežného financovania programov v prípade cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu. Okrem toho, vzhľadom na výzvy, ktoré predstavuje vysídľovanie osôb, a požadovanie integrovaných reakcií od členských štátov, mala by byť, ak členský štát v rámci jedného zo svojich programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 vyhradí prioritu na podporné operácie, ktoré sú zamerané na sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, na uvedenú prioritu do 30. júna 2024 umožnená miera spolufinancovania až do výšky 100 % za predpokladu, že pre miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v miestnych komunitách sa vyčlení primeraná úroveň podpory a že celková suma programovaná v rámci takýchto priorít v členskom štáte nepresiahne 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov daného členského štátu z EFRR a Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) spolu. Týmto nie je dotknutá možnosť členských štátov programovať pre takéto priority dodatočné sumy s bežnými mierami spolufinancovania. So zreteľom na narušenia ukončenia programového obdobia 2014 – 2020 spôsobené vojenskou agresiou Ruskej federácie, ku ktorým došlo popri dlhodobých dôsledkoch pandémie ochorenia COVID-19 na realizáciu projektov a pokračujúcich narušeniach hodnotových reťazcov, by sa mala poskytnúť aj dodatočná flexibilita, aby sa umožnilo priame poskytovanie podpory a dokončenie operácií, v prípade ktorých sa vykonávanie začalo v súlade s legislatívnym rámcom na roky 2014 – 2020 pred dátumom predloženia legislatívneho návrhu tohto nariadenia, a to aj vtedy, ak by takéto operácie nepatrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu v programovom období 2021 – 2027, s výnimkou prípadov, keď sa fondy použili podľa článku 98 ods. 4 prvého alebo druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Aby sa zabezpečilo priradenie takýchto operácií k typom intervencií, mala by sa zodpovedajúcim spôsobom upraviť príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (7). Podpora takýchto operácií by nemala mať vplyv na povinnosti členských štátov dodržiavať požiadavky tematickej koncentrácie a cieľových hodnôt príspevku na opatrenia v oblasti klímy.

(11)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to pomôcť členským štátom pri riešení výziev, ktoré priniesli mimoriadne vysoké počty prichádzajúcich ľudí utekajúcich pred vojenskou agresiou Ruskej federácie proti Ukrajine, a podporiť pokračujúce úsilie členských štátov zamerané na posun smerom k odolnému zotaveniu hospodárstva z pandémie ochorenia COVID-19 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(12)

Nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) 2021/1060 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Vzhľadom na potrebu poskytnúť urýchlenú pomoc verejným rozpočtom s cieľom zachovať schopnosť členských štátov udržať proces oživenia hospodárstva, ako aj umožniť rýchle programovanie fázovania operácií do programového obdobia 2021 – 2027 by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

V článku 30 sa dopĺňajú tieto odseky:

2.

V článku 65 sa vkladá tento odsek:

3.

V článku 68c sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Na účely vykonávania operácií na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruskej federácie môžu členské štáty do výdavkov vykázaných v žiadostiach o platbu zahrnúť jednotkové náklady spojené so základnými potrebami a podporou osôb, ktorým sa poskytla dočasná ochrana alebo iná primeraná ochrana podľa vnútroštátneho práva v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 (*1) a so smernicou Rady 2001/55/ES (*2). Uvedené jednotkové náklady sú vo výške 100 EUR na týždeň za každý celý týždeň alebo čiastočný týždeň, v ktorom sa daná osoba nachádza v dotknutom členskom štáte. Jednotkové náklady sa môžu využívať celkovo najviac 26 týždňov odo dňa príchodu osoby do Únie.

(*1)  Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana (Ú. v. EÚ L 71, 4.3.2022, s. 1)."

(*2)  Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).“ "

4.

V článku 70 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak sa operácie, ktoré dostávajú podporu z EFRR, ESF alebo Kohézneho fondu, zamerané na riešenie migračných výziev vyplývajúcich z vojenskej agresie Ruskej federácie vykonávajú mimo oblasti programu, ale v rámci členského štátu, uplatňuje sa iba písmeno d) prvého pododseku.“

5.

V článku 70 sa odsek 4 nahrádza takto:

6.

V článku 96 sa odsek 10 nahrádza takto:

7.

V článku 98 sa odsek 4 mení takto:

8.

V článku 120 sa dopĺňa tento odsek:

9.

V článku 130 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Odchylne od odseku 2 nesmie príspevok z fondov alebo z ENRF prostredníctvom platieb konečného zostatku na každú prioritu za jednotlivé fondy a za kategórie regiónov v poslednom účtovnom roku o viac ako 15 % presiahnuť príspevok z fondov alebo z ENRF na každú prioritu za jednotlivé fondy a za kategórie regiónov, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie o schválení operačného programu.“

1.

V článku 90 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na programy podporované z EFRR, ESF+ alebo Kohézneho fondu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu sa v roku 2022 ihneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vyplatí dodatočná zálohová platba vo výške 0,5 % a v roku 2023 dodatočná zálohová platba vo výške 0,5 %. Ak sa program prijme po 31. decembri 2022, platba za rok 2022 sa vykoná v roku prijatia.“

2.

V článku 90 ods. 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

3.

V článku 112 sa dopĺňa tento odsek:

4.

Vkladá sa tento článok:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289)."

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281)."

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259)."

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).“ "

5.

V prílohe I sa na konci tabuľky 1 dopĺňajú tieto riadky:

(1)

Lisabonskou zmluvou sa zmenil právny rámec, ktorý upravuje právomoci zverené Komisii zákonodarcom, pričom sa zaviedlo rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a zverenými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať akty na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty).

(2)

Legislatívnymi aktmi prijatými pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa Komisii udeľujú právomoci prijímať opatrenia v súlade s regulačným postupom s kontrolou podľa článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES (2).

(3)

Predchádzajúce návrhy týkajúce sa zosúladenia právnych predpisov odkazujúcich na regulačný postup s kontrolou s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou boli vzaté späť (3) z dôvodu stagnácie medziinštitucionálnych rokovaní.

(4)

Európsky parlament, Rada a Komisia sa následne dohodli na novom rámci pre delegované akty v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (4) a uznali potrebu zosúladiť všetky existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou. Tieto inštitúcie sa predovšetkým dohodli na potrebe udeliť vysokú prioritu urýchlenému zosúladeniu všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou. Komisia sa zaviazala vypracovať návrh na zosúladenie do konca roku 2016.

(5)

V splnomocnení Komisie meniť vzorové tlačivá stanovené v prílohách k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (5), sa stanovuje použitie regulačného postupu s kontrolou. Keďže uvedené splnomocnenie spĺňa kritériá článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), malo by sa prispôsobiť uvedenému ustanoveniu.

(6)

Na účely aktualizácie nariadenia (ES) č. 805/2004 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, aby Komisia mohla meniť prílohy k uvedenému nariadeniu s cieľom aktualizovať vzorové tlačivá. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(7)

Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(8)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(9)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(10)

Nariadenie (ES) č. 805/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 31 sa nahrádza takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

(*1)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ "

3.

Článok 32 sa vypúšťa.

(1)

Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je cieľom Únie okrem iného presadzovať blaho svojich národov a usilovať sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na sociálnom trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou zameranom na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality a zároveň podporovať sociálnu spravodlivosť a rovnosť medzi ženami a mužmi. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Únia prihliada okrem iného na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany a bojom proti sociálnemu vylúčeniu.

(2)

V článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia a členské štáty, rešpektujúc základné sociálne práva tak, ako sú stanovené v Európskej sociálnej charte (ďalej len „ESC“), majú okrem iného za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeranú sociálnu ochranu, sociálny dialóg a dialóg medzi sociálnymi partnermi.

(3)

V článku 31 Charty základných práv Európskej únie (4) (ďalej len „charta“) sa stanovuje právo každého pracovníka na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť. V článku 27 charty sa stanovuje právo pracovníkov na informácie a konzultácie. V článku 28 charty sa stanovuje právo pracovníkov a zamestnávateľov, alebo ich príslušných organizácií, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom a praxou vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach. V článku 23 charty sa stanovuje právo na rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania.

(4)

V ESC sa stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na spravodlivé pracovné podmienky. Uznáva sa v nej právo všetkých pracovníkov na spravodlivú odmenu postačujúcu na dôstojnú životnú úroveň tak pre nich, ako aj pre ich rodiny. Uznáva sa v nej tiež úloha slobodne uzatvorených kolektívnych zmlúv, ako aj mechanizmov stanovovania zákonnej minimálnej mzdy, na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto práva, právo všetkých pracovníkov a zamestnávateľov organizovať sa vo vnútroštátnych a medzinárodných organizáciách zasadzujúcich sa za ochranu ich hospodárskych a sociálnych záujmov a práva kolektívne vyjednávať.

(5)

V kapitole II Európskeho piliera sociálnych práv (ďalej len „pilier“) vyhláseného v Göteborgu 17. novembra 2017 sa stanovuje súbor zásad, ktoré majú slúžiť ako usmernenie k zabezpečeniu spravodlivých pracovných podmienok. Zásada č. 6 piliera opätovne potvrdzuje právo pracovníkov na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Okrem toho sa v nej uvádza, že sa majú zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Takisto sa v nej pripomína, že sa má zamedziť chudobe pracujúcich a že všetky mzdy sa majú stanoviť transparentným a predvídateľným spôsobom v súlade s vnútroštátnou praxou a pri rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov. Podľa zásady č. 8 piliera sa majú so sociálnymi partnermi viesť konzultácie pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík v súlade s vnútroštátnou praxou a sociálni partneri sa majú motivovať k tomu, aby vyjednávali a uzatvárali kolektívne zmluvy v otázkach, ktoré sú pre nich relevantné, rešpektujúc pritom ich autonómiu a právo na kolektívnu akciu.

(6)

V usmernení č. 5 v prílohe k rozhodnutiu Rady (EÚ) 2020/1512 (5) sa vyzývajú členské štáty, ktoré majú zavedené vnútroštátne mechanizmy na stanovovanie zákonných minimálnych miezd, aby zabezpečili účinné zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania miezd, zaistili spravodlivé mzdy, ktoré umožnia dôstojnú životnú úroveň, a venovali pri tom osobitnú pozornosť skupinám s nižšími a strednými príjmami, a to v záujme vzostupnej konvergencie. V uvedenom usmernení sa členské štáty vyzývajú tiež k tomu, aby podporovali sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie s ohľadom na stanovovanie miezd. Navyše sú v ňom členské štáty a sociálni partneri nabádaní k tomu, aby všetkým pracovníkom zabezpečili primerané a spravodlivé mzdy tým, že budú môcť využívať kolektívne zmluvy alebo primerané zákonné minimálne mzdy, a aby zohľadňovali ich vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracujúcich pri rešpektovaní vnútroštátnej praxe. V oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021 sa uvádza, že členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok. Okrem toho sa v oznámení Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 pripomenulo, že v kontexte rastúcich sociálnych rozdielov je dôležité zabezpečiť, aby každý pracovník zarábal spravodlivú mzdu. Viacerým členským štátom boli adresované odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti minimálnych miezd s cieľom zlepšiť stanovovanie a aktualizáciu minimálnych miezd.

(7)

Lepšie životné a pracovné podmienky, a to aj vďaka primeraným minimálnym mzdám, sú prínosom pre pracovníkov a podniky v Únii, ako aj pre spoločnosť a hospodárstvo vo všeobecnosti, a predpokladom dosiahnutia spravodlivého, inkluzívneho a udržateľného rastu. Riešenie veľkých rozdielov v pokrytí a primeranosti, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnych miezd, prispieva k posilňovaniu spravodlivosti na trhu práce Únie, predchádzaniu mzdovým a sociálnym nerovnostiam a k ich znižovaniu, ako aj k podpore hospodárskeho a sociálneho pokroku a vzostupnej konvergencie. Hospodárska súťaž na vnútornom trhu by mala byť založená na vysokých sociálnych normách vrátane vysokej úrovne ochrany pracovníkov a vytvárania kvalitných pracovných miest, ako aj na inovácii a zvyšovaní produktivity a súčasnom zabezpečovaní rovnakých podmienok pre všetkých.

(8)

Ak sú minimálne mzdy stanovené na primeranej úrovni, podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv, chránia príjem pracovníkov, najmä znevýhodnených pracovníkov, pomáhajú zabezpečiť dôstojné živobytie, ako to sleduje Medzinárodná organizácia práce (ďalej len „MOP“) Dohovorom č. 131 o určovaní minimálnej mzdy z roku 1970. Minimálne mzdy, ktoré zabezpečujú dôstojnú životnú úroveň, a teda spĺňajú hranicu dôstojnosti, môžu prispieť k zníženiu chudoby na vnútroštátnej úrovni a k udržaniu domáceho dopytu a kúpnej sily, posilniť stimuly pre prácu, znížiť mzdové nerovnosti, odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a chudobu pracujúcich a obmedziť pokles príjmov počas hospodárskych poklesov.

(9)

Chudoba pracujúcich v Únii sa za posledné desaťročie zvýšila, pričom jej čelí čoraz viac pracujúcich. Počas hospodárskych poklesov sa úloha primeraných minimálnych miezd pri ochrane pracovníkov s nízkou mzdou stáva čoraz dôležitejšou, pretože títo pracovníci sú zraniteľnejší voči dôsledkom takýchto poklesov, a je nevyhnutná na podporu udržateľnej a inkluzívnej hospodárskej obnovy, ktorá by mala viesť ku zvýšeniu kvalitných pracovných miest. Na zabezpečenie udržateľnej obnovy je nevyhnutné, aby podniky, najmä mikropodniky a malé podniky, prosperovali. Vzhľadom na dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 je dôležité prehodnotiť primeranosť miezd v odvetviach s nízkymi mzdami, ktoré sa počas krízy ukázali byť nenahraditeľné a veľmi hodnotné pre spoločnosť.

(10)

V prípade žien, mladších pracovníkov, migrujúcich pracovníkov, osamelých rodičov, nízkokvalifikovaných pracovníkov, osôb so zdravotným postihnutím, a najmä osôb vystavených viacerým formám diskriminácie, je v porovnaní s inými skupinami naďalej väčšia pravdepodobnosť, že zarábajú len minimálnu alebo nízku mzdu. Keďže slabo platené pracovné miesta zastávajú v nadmernej miere ženy, zlepšenie primeranosti minimálnych miezd prispieva k rodovej rovnosti, odstraňuje rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, ako aj pomáha ženám a ich rodinám dostať sa z chudoby a prispieva k udržateľnému hospodárskemu rastu v Únii.

(11)

Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 výrazne ovplyvňuje sektor služieb, mikropodniky a malé podniky, ktoré zamestnávajú vysoký podiel osôb zarábajúcich nízku a minimálnu mzdu. Minimálne mzdy sú preto dôležité aj vzhľadom na štrukturálne trendy, ktoré pretvárajú trhy práce a ktoré sa čoraz viac vyznačujú vysokým podielom neistých a atypických pracovných miest, ktoré často zastávajú zamestnanci na kratší pracovný čas, sezónni pracovníci, pracovníci platforiem a dočasní agentúrni zamestnanci. Uvedené trendy vedú v mnohých prípadoch k zvýšenej polarizácii pracovných miest a následne k rastúcemu podielu nízko platených a nízkokvalifikovaných povolaní a sektorov vo väčšine členských štátov, ako aj k vyššej mzdovej nerovnosti v niektorých z nich. Pre pracovníkov s atypickými zmluvami je ťažšie sa organizovať a vyjednávať kolektívne zmluvy.

(12)

Hoci ochrana formou minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch, v niektorých z nich je zakotvená v legislatívnych alebo administratívnych ustanoveniach a v kolektívnych zmluvách, zatiaľ čo v iných sa poskytuje výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Rôzne národné zvyklosti v členských štátoch by sa mali rešpektovať.

(13)

Ochrana formou minimálnej mzdy stanovená v kolektívnych zmluvách v nízko platených povolaniach je primeraná, a preto vo väčšine prípadov poskytuje dôstojnú životnú úroveň a ukázala sa ako účinný prostriedok v boji proti chudobe pracujúcich. V niektorých členských štátov sú zákonné minimálne mzdy v porovnaní s inými mzdami v hospodárstve zvyčajne nízke. V deviatich členských štátoch v roku 2018 zákonná minimálna mzda neposkytovala dostatočný príjem na to, aby slobodná osoba s minimálnou mzdou dosiahla hranicu rizika chudoby.

(14)

Nie všetci pracovníci v Únii sú účinne chránení minimálnymi mzdami, keďže v niektorých členských štátoch dostávajú niektorí pracovníci aj napriek tomu, že sa na nich takáto ochrana vzťahuje, v praxi odmenu nižšiu, než je zákonná minimálna mzda, a to z dôvodu nedodržiavania existujúcich pravidiel. Zistilo sa, že takéto nedodržiavanie pravidiel sa týka najmä žien, mladých pracovníkov, nízkokvalifikovaných pracovníkov, migrujúcich pracovníkov, osamelých rodičov, osôb so zdravotným postihnutím, pracovníkov s atypickými formami zamestnania, ako sú dočasní pracovníci a pracovníci na kratší pracovný čas a ľudia pracujúci v poľnohospodárstve a v odvetví ubytovacích a pohostinských služieb, čím sa mzdy znižujú. Pokiaľ ide o členské štáty, v ktorých je ochrana formou minimálnej mzdy stanovená iba v kolektívnych zmluvách, odhaduje sa, že podiel pracovníkov, na ktorých sa ochrana nevzťahuje, sa pohybuje od 2 % do 55 % všetkých pracovníkov.

(15)

V Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím sa vyžaduje, aby pracovníci so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorí sú zamestnaní na chránenom pracovisku, dostávali rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty. Uvedená zásada je relevantná aj v súvislosti s ochranou formou minimálnej mzdy.

(16)

Hoci silné kolektívne vyjednávanie, najmä na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni, prispieva k zabezpečeniu primeranej ochrany formou minimálnej mzdy, tradičné štruktúry kolektívneho vyjednávania sa v posledných desaťročiach narúšajú, okrem iného v dôsledku štrukturálnych posunov v hospodárstve smerom k odvetviam s menším odborárskym zastúpením a poklesu členstva v odborových organizáciách, najmä v dôsledku protiodborových praktík a nárastu neistých a atypických foriem práce. V niektorých členských štátoch sa navyše v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 dostalo odvetvové a medziodvetvové kolektívne vyjednávanie pod silný tlak. Kolektívne vyjednávanie na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni je však základným prvkom na dosiahnutie primeranej ochrany formou minimálnej mzdy, a preto ho treba podporovať a posilňovať.

(17)

Komisia v súlade s článkom 154 ZFEÚ uskutočnila dvojfázové konzultácie so sociálnymi partnermi, pokiaľ ide o možné opatrenia na riešenie výziev súvisiacich s primeranou ochranou formou minimálnej mzdy v Únii. Sociálni partneri sa nedohodli na začatí rokovaní o týchto otázkach. Napriek tomu je dôležité prijať opatrenia na úrovni Únie, rešpektujúc zásadu subsidiarity, s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky v Únii, a to najmä primeranosť minimálnych miezd, s ohľadom na výsledky konzultácií so sociálnymi partnermi.

(18)

V záujme zlepšenia životných a pracovných podmienok, ako aj vzostupnej sociálnej konvergencie v Únii sa v tejto smernici zavádzajú minimálne požiadavky na úrovni Únie a stanovujú procesné povinnosti týkajúce sa primeranosti zákonných minimálnych miezd a zároveň sa zlepšuje účinný prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy, a to formou zákonnej minimálnej mzdy tam, kde existuje, alebo stanovením v kolektívnych zmluvách v súlade s vymedzením na účely tejto smernice. Táto smernica slúži tiež na podporu kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd.

(19)

V súlade s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ cieľom tejto smernice nie je harmonizovať úroveň minimálnych miezd v celej Únii ani vytvoriť jednotný mechanizmus stanovovania minimálnych miezd. Nezasahuje do slobody členských štátov stanovovať zákonné minimálne mzdy či podporovať prístup k ochrane formou minimálnej mzdy stanovenej v kolektívnych zmluvách v súlade s vnútroštátnym právom, praxou a so špecifikami každého členského štátu a pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí a práva sociálnych partnerov vstupovať do zmluvných vzťahov. Touto smernicou sa členským štátom, v ktorých je tvorba miezd zabezpečovaná výlučne prostredníctvom kolektívnym zmlúv, neukladá povinnosť zaviesť zákonnú minimálnu mzdu ani vyhlásiť všeobecnú uplatniteľnosť kolektívnych zmlúv a smernica by sa ani nemala vykladať v zmysle, že takúto povinnosť ukladá. V tejto smernici sa okrem toho nestanovuje úroveň odmeny, čo patrí do práva sociálnych partnerov vstupovať do zmluvných vzťahov na vnútroštátnej úrovni a do príslušnej právomoci členských štátov.

(20)

V tejto smernici sa zohľadňuje, že v súlade s Dohovorom MOP o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (6) v znení zmien majú členské štáty, ktoré tento dohovor ratifikovali, po porade s organizáciami zastupujúcimi vlastníkov lodí a námorníkov stanoviť postupy na určovanie minimálnych miezd námorníkov. Na takýchto postupoch sa majú zúčastniť organizácie zastupujúce vlastníkov lodí a námorníkov. Na akty členských štátov vyplývajúce z takýchto postupov by sa vzhľadom na ich osobitnú povahu nemali vzťahovať pravidlá o zákonných minimálnych mzdách stanovené v kapitole II tejto smernice. Takéto akty by nemali zasahovať do slobodného kolektívneho vyjednávania medzi vlastníkmi lodí alebo ich organizáciami a organizáciami námorníkov.

(21)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (7) by sa táto smernica mala vzťahovať na pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah, ako sa vymedzuje v právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách alebo zaužívanej praxi platných v každom členskom štáte, pričom sa zohľadňujú kritériá na určenie postavenia pracovníka stanovené Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Ak pracovníci v súkromnom aj verejnom sektore, ako aj pracovníci v domácnosti, pracovníci pracujúci na vyžiadanie, pracovníci pracujúci mimo pracovného pomeru, pracovníci pracujúci za poukážky, pracovníci platforiem, stážisti, učni a iní pracovníci s atypickou formou zamestnania, ako aj nepravé samostatne zárobkovo činné osoby a nedeklarovaní pracovníci spĺňajú dané kritériá, mohli by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Táto smernica sa vo všeobecnosti nevzťahuje na skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, keďže tieto osoby nespĺňajú dané kritériá. Zneužívanie postavenia samostatne zárobkovo činných osôb, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v cezhraničných situáciách, je formou nepravdivo oznámenej práce, ktorá je často spájaná s nedeklarovanou prácou. O nepravú samostatnú zárobkovú činnosť ide vtedy, keď je osoba formálne samostatne zárobkovo činná, pričom ale spĺňa podmienky, ktoré sú charakteristické pre pracovnoprávny vzťah, s cieľom vyhnúť sa určitým právnym alebo daňovým povinnostiam. Takéto osoby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Pri určovaní toho, či pracovnoprávny vzťah existuje, by sa malo vychádzať zo skutočností súvisiacich so skutočným výkonom práce, a nie z toho, ako účastníci tento vzťah opisujú.

(22)

Dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd je dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany pracovníkov formou primeraných minimálnych miezd, ktoré z tohto dôvodu umožňujú dôstojnú životnú úroveň. V členských štátoch so zákonnými minimálnymi mzdami kolektívne vyjednávanie podporuje všeobecný vývoj miezd, a preto prispieva k zlepšeniu primeranosti minimálnych miezd, ako aj životných a pracovných podmienok pracovníkov. V členských štátoch, v ktorých sa ochrana formou minimálnej mzdy poskytuje výlučne prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, úroveň týchto miezd, ako aj podiel chránených pracovníkov priamo závisia od fungovania systému kolektívneho vyjednávania a pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Silné a dobre fungujúce kolektívne vyjednávanie spolu so širokým pokrytím odvetvovými alebo medziodvetvovými kolektívnymi zmluvami posilňujú primeranosť a pokrytie, pokiaľ ide o minimálne mzdy.

(23)

Ochrana formou minimálnej mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv je prospešná pre pracovníkov a zamestnávateľov, ako aj pre podniky. V niektorých členských štátoch neexistujú žiadne zákonné minimálne mzdy. V uvedených členských štátoch sa mzdy vrátane ochrany formou minimálnej mzdy stanovujú výlučne kolektívnym vyjednávaním medzi sociálnymi partnermi. Priemerné mzdy v týchto členských štátoch patria medzi najvyššie v Únii. Uvedené systémy sa vyznačujú veľmi širokým pokrytím kolektívnym vyjednávaním, ako aj vysokou mierou členstva tak v združeniach zamestnávateľov, ako aj v odborových zväzoch. Minimálne mzdy, ktoré sú vyhlásené v kolektívnych zmluvách, ktoré sa všeobecne uplatňujú bez toho, aby orgán vyhlasujúci rozhodnutie rozhodoval o obsahu uplatniteľných ustanovení, by sa nemali považovať za zákonné minimálne mzdy.

(24)

V kontexte zmenšujúceho sa pokrytia kolektívnym vyjednávaním je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali kolektívne vyjednávanie, uľahčovali výkon práva na kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a tým zlepšili stanovovanie miezd prostredníctvom kolektívnych zmlúv s cieľom zlepšiť ochranu pracovníkov formou minimálnej mzdy. Členské štáty ratifikovali Dohovor MOP o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948 a Dohovor MOP o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949. Právo na kolektívne vyjednávanie sa uznáva v týchto dohovoroch MOP, v Dohovore MOP o ochrane práva organizovať sa a o postupoch pri určovaní podmienok zamestnania vo verejnej službe č. 151 z roku 1978 a v Dohovore MOP o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v ESC. Články 12 a 28 charty zaručujú slobodu zhromažďovania a združovania a právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie. Podľa preambuly charty sa uvedené práva v nej opätovne potvrdzujú, keďže vyplývajú najmä z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zo sociálnych chárt, ktoré prijala Únia a Rada Európy. Členské štáty by mali v súlade s vnútroštátnym právom a praxou prijať vhodné opatrenia na podporu kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd. Takéto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať opatrenia na uľahčenie prístupu zástupcov odborových zväzov k pracovníkom.

(25)

Členské štáty, ktoré majú široké pokrytie kolektívnym vyjednávaním, majú zvyčajne malý podiel pracovníkov s nízkymi mzdami a vysoké minimálne mzdy. Členské štáty s malým podielom zamestnancov s nízkymi mzdami majú mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním nad 80 %. Podobne aj väčšina členských štátov s vysokými úrovňami minimálnych miezd v pomere k priemernej mzde má pokrytie kolektívnym vyjednávaním nad 80 %. Každý členský štát s mierou pokrytia kolektívnym vyjednávaním pod 80 % by preto mal prijať opatrenia s cieľom zlepšiť takéto kolektívne vyjednávanie. Každý členský štát, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním pod hranicou 80 %, by mal poskytnúť rámec základných podmienok pre kolektívne vyjednávanie a vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania s cieľom postupne zvýšiť mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním. Aby sa rešpektovala autonómia sociálnych partnerov, ktorá zahŕňa ich právo na kolektívne vyjednávanie a vylučuje akúkoľvek povinnosť uzatvárať kolektívne zmluvy, prahová hodnota 80 % pokrytia kolektívnym vyjednávaním by sa mala vykladať iba ako ukazovateľ aktivujúci povinnosť vypracovať akčný plán.

Akčný plán by sa mal pravidelne preskúmavať, aspoň raz za päť rokov a v prípade potreby revidovať. Akčný plán a každá jeho aktualizácia by sa mali oznamovať Komisii a zverejňovať. Každý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť o vhodnej forme svojho akčného plánu. Akčný plán, ktorý členský štát prijal pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, sa môže považovať za akčný plán podľa tejto smernice za predpokladu, že obsahuje opatrenia na účinnú podporu kolektívneho vyjednávania a spĺňa povinnosti podľa tejto smernice. Každý členský štát by mal vypracovať akčný plán po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo dohodou s nimi, alebo na základe spoločnej žiadosti sociálnych partnerov po dohode medzi nimi. Miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním v členských štátoch sa výrazne líšia, a to z dôvodu viacerých faktorov vrátane národných zvyklostí a praxe ako aj historického kontextu. Toto by sa malo zohľadniť pri posudzovaní pokroku smerom k vyššiemu pokrytiu kolektívnym vyjednávaním, najmä pokiaľ ide o akčný plán stanovený v tejto smernici.

(26)

Na zabezpečenie primeraných minimálnych miezd pri súčasnom zachovaní existujúcich a vytváraní nových pracovných príležitostí, ako aj zaručovaní rovnakých podmienok pre všetkých a konkurencieschopnosti firiem vrátane mikropodnikov, malých podnikov a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) sú potrebné spoľahlivé pravidlá, postupy a účinná prax stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd. Uvedené pravidlá, postupy a prax zahŕňajú niekoľko prvkov prispievajúcich k primeranosti zákonných minimálnych miezd vrátane kritérií na usmernenie členských štátov pri stanovovaní a aktualizácii zákonných minimálnych miezd a ukazovateľov na posúdenie ich primeranosti, pravidelných a včasných aktualizácií, existencie poradných orgánov a zapojenia sociálnych partnerov. Včasné a účinné zapojenie sociálnych partnerov do procesu stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd, ako aj do vypracúvania alebo úpravy prípadných mechanizmov automatickej indexácie je ďalším prvkom dobrej správy vecí verejných, ktorá je predpokladom fundovaného a inkluzívneho rozhodovacieho procesu. Členské štáty by mali sociálnym partnerom poskytovať relevantné informácie o stanovovaní a aktualizácii zákonnej minimálnej mzdy. Umožnenie sociálnym partnerom predkladať stanoviská, a dostávať odôvodnenú odpoveď na stanoviská vyjadrené pred predložením návrhov, na stanovenie a aktualizáciu zákonnej minimálnej mzdy a pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí, by mohlo prispieť k riadnemu zapojeniu sociálnych partnerov do uvedeného procesu.

(27)

Členské štáty, ktoré používajú mechanizmus automatickej indexácie vrátane poloautomatických mechanizmov, ktorými je zaručené aspoň minimálne povinné zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy, by mali tiež vykonávať postupy aktualizácie zákonných minimálnych miezd, a to aspoň každé štyri roky. Uvedené pravidelné aktualizácie by mali pozostávať z posúdenia minimálnej mzdy s prihliadnutím na usmerňujúce kritériá, po ktorom by v prípade potreby nasledovala úprava výšky sumy. Frekvencia úpravy automatickej indexácie na jednej strane a aktualizácií zákonných minimálnych miezd na strane druhej sa môže líšiť. Členské štáty, v ktorých neexistujú mechanizmy automatickej alebo poloautomatickej indexácie, by mali aktualizovať svoju zákonnú minimálnu mzdu aspoň každé dva roky.

(28)

Minimálne mzdy sa považujú za primerané, ak sú spravodlivé vo vzťahu k mzdovej distribúcii v príslušnom členskom štáte a poskytujú dôstojnú životnú úroveň pracovníkom na základe pracovnoprávneho vzťahu na plný úväzok. Primeranosť zákonných minimálnych miezd určuje a posudzuje každý členský štát so zreteľom na svoje vnútroštátne sociálno-ekonomické podmienky vrátane rastu zamestnanosti, konkurencieschopnosti a regionálneho a odvetvového vývoja. Členské štáty by na účel uvedeného určovania mali zohľadniť kúpnu silu, dlhodobé národné úrovne produktivity a vývoj v tejto oblasti, ako aj úrovne miezd, rozdelenie miezd a rast miezd.

Pri určovaní životných nákladov potrebných na dosiahnutie dôstojnej životnej úrovne môže byť okrem iných nástrojov nápomocný kôš tovarov a služieb v reálnych cenách stanovený na vnútroštátnej úrovni. Okrem materiálnych potrieb, ako sú jedlo, oblečenie a bývanie, by sa mohla zohľadniť aj potreba účasti na kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských činnostiach. Je vhodné uvažovať o stanovovaní a aktualizácii zákonných minimálnych miezd oddelene od mechanizmov podpory príjmu. Členské štáty by mali používať ukazovatele a súvisiace referenčné hodnoty na usmernenie svojho posúdenia primeranosti zákonných minimálnych miezd. Členské štáty si môžu vyberať spomedzi ukazovateľov bežne používaných na medzinárodnej úrovni a/alebo ukazovateľov používaných na vnútroštátnej úrovni. Posúdenie by mohlo vychádzať z referenčných hodnôt bežne používaných na medzinárodnej úrovni, ako je pomer hrubej minimálnej mzdy k 60 % hrubého mediánu mzdy, a pomer hrubej minimálnej mzdy k 50 % hrubej priemernej mzdy, ktoré v súčasnosti nespĺňajú všetky členské štáty, alebo pomer čistej minimálnej mzdy k 50 % alebo 60 % čistej priemernej mzdy. Posúdenie by sa mohlo zakladať aj na referenčných hodnotách súvisiacich s ukazovateľmi používanými na vnútroštátnej úrovni, ako je porovnanie čistej minimálnej mzdy s hranicou chudoby a kúpnou silou minimálnych miezd.

(29)

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov stanoviť zákonnú minimálnu mzdu a umožniť rozdielne sadzby a odpočty, je dôležité zabrániť tomu, aby sa rozdielne sadzby a odpočty využívali vo veľkom rozsahu, keďže hrozí, že budú mať negatívny vplyv na primeranosť minimálnych miezd. Malo by sa zabezpečiť, aby sa pri používaní rozdielnych sadzieb a odpočtov dodržiavali zásady nediskriminácie a proporcionality. Rozdielne sadzby a odpočty by preto mali sledovať oprávnený cieľ. Príkladmi takýchto odpočtov môže byť vymáhanie vyplatených nadhodnotených súm alebo odpočtov nariadených súdnym alebo správnym orgánom. Pri iných odpočtoch, ako sú odpočty súvisiace s vybavením potrebným na výkon práce alebo odpočty z vecných dávok, ako je ubytovanie, hrozí vysoké riziko ich neprimeranosti. Nič v tejto smernici by sa navyše nemalo vykladať tak, že sa členským štátom ukladá povinnosť zaviesť akékoľvek rozdielne sadzby minimálnych miezd alebo odpočty z minimálnych miezd.

(30)

Na zabezpečenie fungovania vnútroštátnych rámcov zákonnej minimálnej mzdy a ich dodržiavania je potrebný účinný systém presadzovania práva vrátane spoľahlivého monitorovania, kontrol a inšpekcií v teréne. Na posilnenie efektívnosti činnosti orgánov presadzovania práva je potrebná aj úzka spolupráca so sociálnymi partnermi, a to aj s cieľom riešiť kritické výzvy, ako sú otázky týkajúce sa nekalého využitia subdodávateľov, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, neevidovaných nadčasov alebo rizík ohrozujúcich zdravie a bezpečnosť pri zvyšovaní intenzity práce. Spôsobilosti orgánov presadzovania práva by sa mali tiež rozvíjať, najmä prostredníctvom školení a usmernení. Pravidelné a neohlásené návštevy, súdne a správne konania a sankcie v prípade porušenia predpisov sú dôležitými prostriedkami na odradenie zamestnávateľov od porušovania predpisov.

(31)

Účinné vykonávanie ochrany formou minimálnej mzdy stanovenej v právnych ustanoveniach alebo kolektívnych zmluvách je nevyhnutné na zadávanie a realizáciu verejných zákaziek a plnenie koncesných zmlúv. Pri plnení takýchto zmlúv alebo v následnom subdodávateľskom reťazci totiž môže dôjsť k nedodržiavaniu kolektívnych zmlúv, v ktorých je stanovená ochrana formou minimálnej mzdy, čo môže viesť k tomu, že pracovníci dostávajú nižšie platy, než je úroveň mzdy dohodnutá v odvetvových kolektívnych zmluvách. S cieľom predchádzať takýmto situáciám v súlade s článkom 30 ods. 3 a článkom 42 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ (8), s článkom 18 ods. 2 a článkom 71 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ (9) a s článkom 36 ods. 2 a článkom 88 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (10) majú verejní obstarávatelia a obstarávatelia prijať primerané opatrenia vrátane možnosti zaviesť podmienky plnenia zákazky a zabezpečiť, aby hospodárske subjekty v prípade svojich pracovníkov uplatňovali mzdy stanovené v kolektívnych zmluvách pre príslušný sektor a zemepisnú oblasť a rešpektovali práva pracovníkov a odborových zväzov vyplývajúce z Dohovoru MOP č. 87 z roku 1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať a z Dohovoru MOP č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ako sa uvádza v uvedených smerniciach, s cieľom dodržiavať príslušné povinnosti v oblasti pracovného práva. Táto smernica však vo vzťahu k uvedeným smerniciam nevytvára žiadnu dodatočnú povinnosť.

(32)

V prípade žiadateľov o finančnú podporu z fondov a programov Únie by sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 a delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré sú v ňom stanovené (11) a základnými podmienkami mali primerane uplatňovať pravidlá verejného obstarávania a koncesií, a to aj pokiaľ ide o súlad s ustanoveniami kolektívnych zmlúv.

(33)

Pre účinnú ochranu formou minimálnej mzdy má zásadný význam spoľahlivé monitorovanie a získavanie údajov. Členské štáty sa na účely získavania údajov môžu opierať o dostatočne reprezentatívne výberové zisťovania, vnútroštátne databázy, harmonizované údaje z Eurostatu a iné verejne prístupné zdroje, ako je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Vo výnimočných prípadoch, keď nie sú k dispozícii presné údaje, môžu členské štáty použiť odhady. Zamestnávatelia, najmä mikropodniky a iné MSP, by nemali znášať zbytočnú administratívnu záťaž v súvislosti s vykonávaním požiadaviek na získavanie údajov. Komisia by mala každý druhý rok predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu o svojej analýze úrovní a vývoja v oblasti primeranosti zákonných minimálnych miezd a pokrytia týmito mzdami, ako aj pokrytia kolektívnym vyjednávaním na základe údajov a informácií, ktoré majú poskytovať členské štáty.

Okrem toho by sa mal monitorovať pokrok v rámci procesu koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti na úrovni Únie. Rada alebo Komisia môže v tejto súvislosti požiadať Výbor pre zamestnanosť v súlade s článkom 150 ZFEÚ a Výbor pre sociálnu ochranu v súlade s článkom 160 ZFEÚ, aby preskúmali v rámci svojej príslušnej oblasti pôsobnosti rozvoj pokrytia kolektívnym vyjednávaním a primeranosť zákonných minimálnych miezd v členských štátoch na základe správy vypracovanej Komisiou a iných nástrojov mnohostranného dohľadu, ako je referenčné porovnávanie. Do takéhoto preskúmania majú výbory v súlade s článkami 150 a 160 ZFEÚ zapojiť sociálnych partnerov na úrovni Únie vrátane medziodvetvových sociálnych partnerov.

(34)

Pracovníci by mali mať jednoduchý prístup k uceleným informáciám o zákonných minimálnych mzdách, ako aj o ochrane formou minimálnej mzdy stanovenej vo všeobecne uplatniteľných kolektívnych zmluvách, aby sa zabezpečila transparentnosť a predvídateľnosť ich pracovných podmienok, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (12).

(35)

Pracovníci a ich zástupcovia vrátane členov alebo zástupcov odborových zväzov by mali mať možnosť uplatniť si právo na obhajobu, ak sú ich práva na ochranu formou minimálnej mzdy stanovené vo vnútroštátnom práve alebo v kolektívnych zmluvách a boli porušené. S cieľom zabrániť tomu, aby pracovníci boli zbavení svojich práv stanovených vo vnútroštátnom práve alebo v kolektívnych zmluvách a bez toho, aby boli dotknuté osobitné formy nápravy a urovnávania sporov stanovené v kolektívnych zmluvách vrátane systémov kolektívneho urovnávania sporov, by členské štáty mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pracovníci mali prístup k účinnému, včasnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu, ako aj účinnú súdnu a/alebo administratívnu ochranu pred akoukoľvek formou ujmy v prípade, že sa rozhodnú uplatniť svoje právo na obhajobu. Zapojenie sociálnych partnerov do ďalšieho rozvoja nestranných mechanizmov urovnávania sporov v členských štátoch môže byť prospešné. Pracovníci by mali byť informovaní o mechanizmoch nápravy na účely uplatnenia svojho práva na nápravu.

(36)

Komisia by mala vykonať hodnotenie, ktoré poskytne základ pre preskúmanie účinného vykonávania tejto smernice. O výsledkoch tohto preskúmania by mala informovať Európsky parlament a Radu.

(37)

Reformy a opatrenia, ktoré prijali členské štáty na podporu ochrany pracovníkov formou primeranej minimálnej mzdy, sú síce krokmi správnym smerom, ale neboli vždy ucelené a systematické. Navyše opatrenia prijaté na úrovni Únie v záujme lepšej primeranosti minimálnej mzdy a širšieho pokrytia minimálnou mzdou môžu prispieť k ďalšiemu zlepšeniu životných a pracovných podmienok v Únii a zmierneniu možných obáv z nepriaznivých hospodárskych vplyvov vyplývajúcich z izolovaných opatrení členských štátov. Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)

Touto smernicou sa stanovujú procesné povinnosti ako minimálne požiadavky, ale nie je dotknutá možnosť, aby členské štáty mohli zaviesť a zachovať priaznivejšie ustanovenia. Práva nadobudnuté podľa existujúceho vnútroštátneho právneho rámca by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ sa touto smernicou nezavádzajú priaznivejšie ustanovenia. Vykonávanie tejto smernice sa nesmie použiť na obmedzenie existujúcich práv pracovníkov, ani sa nesmie považovať za opodstatnený dôvod na obmedzenie všeobecnej úrovne ochrany priznanej pracovníkom v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a to predovšetkým pokiaľ ide o znižovanie alebo rušenie minimálnych miezd.

(39)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty nemali ukladať zbytočné správne, finančné a právne obmedzenia, najmä ak by bránili vzniku a rozvoju MSP. Členské štáty sa preto nabádajú, aby posúdili vplyv svojich transpozičných opatrení na MSP s cieľom zabezpečiť, aby tieto podniky neboli neprimerane zasiahnuté, pričom osobitnú pozornosť by mali venovať mikropodnikom a administratívnemu zaťaženiu, a zároveň sa nabádajú, aby výsledky svojich posúdení uverejnili. Ak členské štáty zistia, že MSP sú neprimerane zasiahnuté transpozičnými opatreniami, mali by zvážiť zavedenie opatrení na podporu MSP, aby tieto mohli prispôsobiť svoje štruktúry odmeňovania novým požiadavkám.

(40)

Členské štáty majú na rozvoj alebo zlepšenie technických aspektov rámcov minimálnej mzdy vrátane posudzovania primeranosti, monitorovania a získavania údajov, rozšírenia prístupu, ako aj presadzovania a budovania všeobecných kapacít súvisiacich s vykonávaním uvedených rámcov k dispozícii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (13) a (EÚ) 2021/1057 (14). V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1057 majú členské štáty prideliť primeranú sumu na budovanie kapacít sociálnych partnerov,

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 1284/2009 (2) sa vykonávajú opatrenia stanovené v rozhodnutí Rady 2010/638/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Guinejskej republike.

(2)

Rozhodnutím (SZBP) 2022/2052 sa mení názov rozhodnutia 2010/638/SZBP.

(3)

Regulačné opatrenie na úrovni Únie je preto potrebné na vykonanie rozhodnutia (SZBP) 2022/2052, najmä s cieľom zabezpečiť jeho jednotné uplatňovanie hospodárskymi subjektmi vo všetkých členských štátoch.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 1284/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 1. októbra 2015 prijala nariadenie (EÚ) 2015/1755.

(2)

Na základe preskúmania Radou by sa zo zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/1755, mali vypustiť tri osoby.

(3)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) 2015/1755 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmien špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Roero“, ktorú predložilo Taliansko v súlade s článkom 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(2)

V zmysle článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (2) Komisia túto žiadosť o schválenie zmien špecifikácie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie.

(3)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(4)

Zmeny špecifikácie by sa preto v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 mali schváliť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Chianti Classico“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 2446/2000 (2) zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 216/2011 (3) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 267/2013 (4).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (5).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

(1)

V prílohách I a II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1408/2013 (2) sa stanovujú maximálne kumulatívne sumy pomoci de minimis poskytované v jednotlivých členských štátoch podnikom pôsobiacim v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov v období troch fiškálnych rokov v zmysle článku 3 ods. 3 a 3a uvedeného nariadenia.

(2)

Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3) (ďalej len „dohoda o vystúpení“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou je protokol o Írsku/Severnom Írsku (ďalej len „protokol“), nadobudla platnosť 1. februára 2020.

(3)

Prechodné obdobie stanovené v článku 126 dohody o vystúpení, počas ktorého bolo právo Únie v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska vo veľkej miere naďalej v platnosti, sa skončilo 31. decembra 2020.

(4)

V článku 10 protokolu sa však stanovuje, že určité ustanovenia práva Únie uvedené v prílohe 5 k uvedenému protokolu sa na Spojené kráľovstvo uplatňujú, pokiaľ ide o opatrenia ovplyvňujúce obchod s poľnohospodárskymi výrobkami medzi Severným Írskom a Úniou.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 je medzi týmito ustanoveniami uvedené.

(6)

S cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami dohody o vystúpení a protokolu je potrebné nahradiť maximálne kumulatívne sumy pre celé Spojené kráľovstvo stanovené v prílohách k nariadeniu (EÚ) č. 1408/2013 zodpovedajúcimi sumami len pre Severné Írsko.

(7)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by sa maximálne kumulatívne sumy pre Severné Írsko mali zakladať na rovnakej metóde výpočtu, ktorá sa použila pre členské štáty v čase stanovenia uvedených príloh.

(8)

Nariadenie (EÚ) č. 1408/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

(*1)  Keďže v súlade s článkom 10 protokolu k Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ C 384I, 12.11.2019) a s prílohou 5 k uvedenému protokolu sa určité ustanovenia práva Únie týkajúce sa štátnej pomoci v súvislosti s opatreniami ovplyvňujúcimi obchod medzi Severným Írskom a Úniou naďalej uplatňujú na Spojené kráľovstvo, každý odkaz na členský štát v tomto nariadení sa považuje za odkaz na členský štát alebo Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko.“ "

2.

V prílohe I sa riadok stanovujúci maximálnu kumulatívnu sumu pomoci de minimis pre Spojené kráľovstvo nahrádza takto:

„Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko 29 741 417 “.

3.

V prílohe II sa riadok stanovujúci maximálnu kumulatívnu sumu pomoci de minimis pre Spojené kráľovstvo nahrádza takto:

„Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko 35 689 700.“

(1)

V prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/2325 (2) sa stanovuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných na účely rovnocennosti a spôsobilých vykonávať inšpekcie a vydávať certifikáty v tretích krajinách.

(2)

V prílohe IV k nariadeniu Komisie (ES) č. 1235/2008 (3) sa pôvodne uznala organizácia „Ecocert SA“ pre Bahrajn, pokiaľ ide o kategóriu produktov D. V prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/2325 zostal z dôvodu chyby riadok týkajúci sa Bahrajnu prázdny pre kategóriu produktov D. Táto chyba sa musí opraviť.

(3)

V prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/2325 bola omylom uvedená organizácia „Florida Certified Organic Growers and Consumers, Inc. (FOG), DBA as Quality Certification Services (QCS)“ ako organizácia uznaná v Kostarike pre kategóriu produktov A. Okrem toho súkromná inšpekčná organizácia neposkytla podrobnosti o druhu produktov, ktoré by chcela certifikovať pre kategóriu produktov D v Kostarike, a preto jej uznanie pre túto kategóriu produktov bolo chybne udelené. Príslušný záznam treba opraviť.

(4)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2325 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(5)

Geografický rozsah uznania organizácie „Ecocert SA“ bol chybne obmedzený. Uvedená chyba týkajúca sa Bahrajnu v prípade kategórie produktov D by sa preto mala opraviť so spätnou účinnosťou odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/2325. Uznanie organizácie „Florida Certified Organic Growers and Consumers, Inc. (FOG), DBA as Quality Certification Services (QCS)“ sa chybne rozšírilo na kategórie produktov A a D v Kostarike. Uvedená chyba by sa preto mala retroaktívne opraviť od dátumu začatia uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/2325.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam existujúcich účinných látok, ktoré sa majú vyhodnotiť z hľadiska ich prípadného schválenia na používanie v biocídnych výrobkoch. Tento zoznam obsahuje kyselinu (+)-L-mliečnu.

(2)

Kyselina (+)-L-mliečna bola vyhodnotená z hľadiska používania v biocídnych výrobkoch typu 6 (konzervačné prostriedky používané počas skladovania výrobkov) opísaných v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Ako spravodajský členský štát bolo určené Nemecko a jeho hodnotiaci príslušný orgán predložil 3. septembra 2020 Európskej chemickej agentúre (ďalej len „agentúra“) hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi.

(4)

V súlade s článkom 75 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 vypracúva stanovisko agentúry k žiadostiam o schválenie účinných látok Výbor pre biocídne výrobky. V súlade s článkom 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1062/2014 Výbor pre biocídne výrobky 15. júna 2021 prijal stanovisko agentúry (3), v ktorom sa zohľadnili závery hodnotiaceho príslušného orgánu.

(5)

Na základe uvedeného stanoviska možno predpokladať, že biocídne výrobky typu 6 s obsahom kyseliny (+)-L-mliečnej spĺňajú kritériá stanovené v článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, pokiaľ sú splnené podmienky týkajúce sa ich používania.

(6)

S prihliadnutím na stanovisko agentúry je vhodné schváliť kyselinu (+)-L-mliečnu na použitie v biocídnych výrobkoch typu 6, ak spĺňajú určité podmienky.

(7)

Keďže kyselina (+)-L-mliečna je klasifikovaná ako žieravá/dráždivá pre kožu, podkategória 1C, a ako spôsobujúca poškodenie a podráždenie očí, kategória 1, ako sa uvádza v časti 3 prílohy VI k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (4), osoba zodpovedná za uvádzanie na trh látok alebo zmesí, ktoré sú ošetrené účinnou látkou alebo ju obsahujú v koncentráciách vedúcich ku klasifikácii ako žieravé/dráždivé pre kožu alebo ako spôsobujúce poškodenie očí/podráždenie očí, by mala predovšetkým zabezpečiť, aby sa expozícia širokej verejnosti minimalizovala vhodnými opatreniami na zmiernenie rizika.

(8)

Keďže kyselina (+)-L-mliečna spĺňa kritéria klasifikácie ako žieravá pre dýchaciu sústavu, ako sa uvádza v časti 3 prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008, osoba zodpovedná za uvádzanie na trh látok alebo zmesí, ktoré sú ošetrené účinnou látkou alebo ju obsahujú v koncentrácii vedúcej ku klasifikácii ako žieravé pre dýchaciu sústavu, by mala zabezpečiť, aby sa expozícia širokej verejnosti minimalizovala vhodnými opatreniami na zmiernenie rizika.

(9)

S cieľom zaručiť bezpečné používanie biocídnych výrobkov obsahujúcich kyselinu (+)-L-mliečnu v ošetrených výrobkoch a umožniť používateľom ošetrených výrobkov robiť informované rozhodnutia by osoba zodpovedná za uvádzanie na trh ošetreného výrobku, ktorý bol ošetrený kyselinou (+)-L-mliečnou alebo ktorý obsahuje kyselinu (+)-L-mliečnu, mala zabezpečiť, aby etiketa daného ošetreného výrobku obsahovala informácie uvedené v článku 58 ods. 3 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Okrem toho by príslušné orgány členských štátov alebo, v prípade autorizácie Únie, Komisia mali v zhrnutí charakteristík biocídneho výrobku obsahujúceho kyselinu (+)-L-mliečnu špecifikovať príslušný návod na použitie a opatrenia, ktoré sa majú uviesť na etikete ošetrených výrobkov podľa článku 58 ods. 3 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(10)

Schváleniu účinnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mohli prijať prípravné opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2021/2325 (2) obsahuje zoznam tretích krajín, ktorých systémy výroby a kontrolné opatrenia pre ekologickú výrobu poľnohospodárskych produktov sú uznané za rovnocenné so systémami a opatreniami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 (3).

(2)

India informovala Komisiu, že jej príslušný orgán pozastavil činnosť súkromnej inšpekčnej organizácie „TQ Cert Services Private Limited“, a preto by sa mala vypustiť zo zoznamu súkromných inšpekčných organizácií uznaných v prípade Indie.

(3)

V prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/2325 sa stanovuje zoznam štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných na účely rovnocennosti a spôsobilých vykonávať inšpekcie a vydávať certifikáty v tretích krajinách. Vzhľadom na nové informácie a žiadosti, ktoré Komisia dostala od prijatia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/2325, by sa v zozname mali vykonať určité zmeny.

(4)

Prípady nesúladu organizácií „Control Union Certifications“ (BIO-149), „Ecocert SA“ (BIO-154), „Lacon GmbH“ (BIO-134) a „OneCert International PVT Ltd“ (BIO-152) boli oznámené v informačnom systéme pre ekologické poľnohospodárstvo (OFIS). Uvedené oznámenia sa týkajú kontaminácie veľkého počtu zásielok produktov vyrobených v Indii, ktoré dané súkromné inšpekčné organizácie certifikovali ako ekologické. Kontaminácia bola spôsobená produktmi a látkami, ktoré nie sú povolené v ekologickej poľnohospodárskej výrobe a/alebo konvenčnej výrobe v Únii a prekračovali, resp. často výrazne prevyšovali maximálne hladiny rezíduí stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (4). Medzi tieto kontaminácie patrí okrem iného kontaminácia etylénoxidom, ktorý je karcinogénny, mutagénny a poškodzuje reprodukciu.

(5)

Uvedené súkromné inšpekčné organizácie navyše nepreukázali, že ekologické produkty dovezené pod ich kontrolou boli vyrobené v súlade s pravidlami výroby a podliehali kontrolným mechanizmom rovnocenným s tými, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 834/2007 a v nariadeniach Komisie (ES) č. 889/2008 (5) a (ES) č. 1235/2008 (6).

(6)

Tieto súkromné inšpekčné organizácie okrem toho neprijali nápravné opatrenia v reakcii na zistené nezrovnalosti a porušenia.

(7)

Zo všetkých uvedených dôvodov a v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) bodmi iv), v) a vii) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1342 (7) by sa súkromné inšpekčné organizácie „Control Union Certifications“, „Ecocert SA“, „Lacon GmbH“ a „OneCert International PVT Ltd“ mali vypustiť zo zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií uznaných v prípade Indie na účely rovnocennosti podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007.

(8)

Organizácia „A CERT European Organization for Certification S.A“ oznámila Komisii zmenu svojej adresy.

(9)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „BioGro New Zealand Limited“ o zrušenie jej uznania v prípade všetkých tretích krajín, v ktorých je uznaná v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/2325.

(10)

Organizácia „Bureau Veritas Certification France SAS“ oznámila Komisii zmenu svojej internetovej adresy.

(11)

Komisii bola doručená žiadosť organizácie „Ecocert SA“ o zmenu jej názvu, ktorú preskúmala. Na základe poskytnutých informácií Komisia dospela k záveru, že je odôvodnené nahradiť názov uvedenej súkromnej inšpekčnej organizácie názvom „Ecocert SAS“.

(12)

Akreditačný orgán IOAS informoval Komisiu o odňatí akreditácie týkajúcej sa súkromnej inšpekčnej organizácie „FairCert Certification Services Pvt Ltd“. Komisia takisto vyzvala súkromnú inšpekčnú organizáciu, aby poskytla platný certifikát o akreditácii a prijala vhodné a včasné nápravné opatrenia. Organizácia „FairCert Certification Services Pvt Ltd“ však v lehote stanovenej na tento účel neposkytla uspokojivú odpoveď. Uvedená organizácia napokon neoznámila Komisii všetky informácie týkajúce sa jej technickej dokumentácie. Z uvedených dôvodov a v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) bod iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/1342 by sa spoločnosť „FairCert Certification Services Pvt Ltd“ mala vypustiť zo zoznamu štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií stanoveného v prílohe II k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/2325 v prípade všetkých tretích krajín.

(13)

Organizácia „Kiwa Sativa“ oznámila Komisii zmenu svojej internetovej adresy.

(14)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Lacon GmbH“ o zrušenie jej uznania v prípade všetkých tretích krajín, v ktorých je uznaná v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/2325.

(15)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „LETIS S.A.“ o zrušenie jej uznania pre Afganistan, Azerbajdžan, Bielorusko, Pobrežie Slonoviny, Egypt, Etiópiu, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Maroko, Pakistan, Rusko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajinu, Spojené arabské emiráty a Uzbekistan.

(16)

Akreditačný orgán IOAS informoval Komisiu o odňatí jej akreditácie týkajúcej sa organizácie „LETIS S.A.“ v prípade Turecka. Komisia takisto vyzvala súkromnú inšpekčnú organizáciu, aby poskytla platný certifikát o akreditácii v súvislosti s Tureckom a prijala vhodné a včasné nápravné opatrenia. Organizácia „LETIS S.A.“ však v lehote stanovenej na tento účel neposkytla uspokojivú odpoveď. Z týchto dvoch dôvodov a v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. d) bodom iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/1342 je odôvodnené zrušiť uznanie organizácie „Letis S.A.“ v prípade Turecka.

(17)

Organizácia „OneCert International PVT Ltd“ oznámila Komisii zmenu svojej adresy a internetovej adresy.

(18)

Komisia prijala žiadosť organizácie „Oregon Tilth“ o zrušenie jej uznania pre Panamu.

(19)

Komisia prijala žiadosť organizácie „Organic Standard“ o zrušenie jej uznania pre Rusko.

(20)

Komisia prijala a preskúmala žiadosť organizácie „Soil Association Certification Limited“ o dobrovoľné ukončenie jej pôsobenia pre všetky tretie krajiny, v prípade ktorých je uznaná v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2021/2325.

(21)

Organizácia „Tse-Xin Organic Certification Corporation“ oznámila Komisii zmenu svojej adresy.

(22)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2325 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(23)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

1.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2.

Príloha II sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

(1)

Podľa článku 300 ods. 3 zmluvy sa Výbor regiónov skladá zo zástupcov regionálnych a miestnych územných celkov, ktorí buď vykonávajú volenú funkciu regionálneho alebo miestneho územného celku, alebo sú politicky zodpovední volenému zhromaždeniu.

(2)

Rada 17. februára 2020 prijala rozhodnutie (EÚ) 2020/235 (2), ktorým sa vymenúvajú člen a náhradníčka Výboru regiónov navrhnutí Rakúskou republikou. Rada prijala 21. júna 2022 rozhodnutie (EÚ) 2022/1000 (3), ktorým sa vymenúva jeden člen Výboru regiónov navrhnutý Rakúskou republikou.

(3)

V dôsledku odstúpenia pána Christophera DREXLERA sa uvoľnilo jedno miesto člena Výboru regiónov.

(4)

V dôsledku vymenovania pána Hannesa WENINGERA za člena Výboru regiónov sa uvoľnilo jedno miesto náhradníka.

(5)

Rakúska vláda navrhla pána Wernera AMONA, zástupcu regionálneho územného celku, ktorý vykonáva volenú funkciu regionálneho územného celku, Landesrat, Steiermärkische Landesregierung (člen provinčnej vlády, vláda spolkovej krajiny Štajersko), za člena Výboru regiónov na zvyšný čas súčasného funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2025.

(6)

Rakúska vláda navrhla pána Thomasa STEINERA, zástupcu miestneho územného celku, ktorý vykonáva volenú funkciu miestneho územného celku, Mitglied des Gemeinderats von Eisenstadt (poslanec obecného zastupiteľstva Eisenstadtu), za náhradníka Výboru regiónov na zvyšný čas súčasného funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2025,

a)

za člena:

a

b)

za náhradníka:

(1)

Rada 1. októbra 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/1763 (1) o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi.

(2)

Na základe preskúmania rozhodnutia (SZBP) 2015/1763 Radou by sa platnosť reštriktívnych opatrení mala predĺžiť do 31. októbra 2023 a zo zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe k rozhodnutiu (SZBP) 2015/1763, by sa mali vypustiť tri osoby.

(3)

Rozhodnutie (SZBP) 2015/1763 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 6 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. októbra 2023.“

2.

Príloha sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(1)

Rada 25. októbra 2010 prijala rozhodnutie 2010/638/SZBP (1) o reštriktívnych opatreniach voči Guinejskej republike.

(2)

Na základe preskúmania rozhodnutia 2010/638/SZBP by sa platnosť uvedených reštriktívnych opatrení mala predĺžiť do 27. októbra 2023.

(3)

Rada sa domnieva, že názov rozhodnutia 2010/638/SZBP by sa mal zmeniť.

(4)

Rozhodnutie 2010/638/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Rozhodnutie Rady 2010/638/SZBP z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Guinei“

2.

V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:

(1)

Žiadosť o registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom Európska iniciatíva občanov za vegánske jedlo bola Komisii predložená 30. augusta 2022.

(2)

Cieľom iniciatívy je podľa vyjadrenia organizátorov „výslovne zabezpečiť, aby v súkromných a verejných priestoroch predávajúcich potraviny a nápoje v Európe bola vždy v ponuke aj ich vegánska alternatíva. Iniciatíva občanov EÚ za VEGÁNSKE JEDLO pre vegánov a tých, ktorí rešpektujú právo na vegánsku alternatívu, a takisto v záujme opatrení v oblasti zmeny klímy, keďže spotrebitelia EÚ budú mať v každodennom živote ľahší prístup k potravinám rastlinného pôvodu. Vegánska strava bez krutosti v sebe nezahŕňa vykorisťovanie a usmrcovanie zvierat, čím reaguje na vznikajúce kolektívne povedomie o právach zvierat. Navyše sa vďaka vegánskej strave mení sféra výberu výrobných a zamestnaneckých činností, štruktúr a logistiky s menším znečistením. V európskej iniciatíve občanov za VEGÁNSKE JEDLO sa požaduje, aby bola zákonom zavedená povinnosť ponúkať pri predaji potravín a nápojov verejnosti v Európe aj vegánsku alternatívu, s nádejou, že účasť európskych občanov povedie k schváleniu právnych predpisov EÚ s veľkým prínosom pre planétu, t. j. tých v oblasti zmierňovania klimatickej krízy, zamedzenia vyhynutiu voľne žijúcich druhov a odlesňovaniu, lepšieho využívania pôdy, ochrany morského života, predchádzania plytvaniu potravinami a podvýžive.“

(3)

Ďalšie podrobnosti o predmete, cieľoch a súvislostiach iniciatívy možno nájsť v prílohe, ako aj v dodatočnom dokumente, v ktorých sa uvádzajú a podrobne opisujú dôvody na podporu iniciatívy. Organizátori tvrdia, že sprístupnením vegánskej alternatívy pri predaji potravín a nápojov verejnosti v súkromných a verejných priestoroch sa uľahčí prístup k vegánskej alternatíve, prispeje sa k boju proti klimatickej kríze zvýšením spotreby potravín rastlinného pôvodu a znížia sa náklady na potraviny. Podľa organizátorov „ľahšia dostupnosť vegánskych potravín vo verejnom a súkromnom sektore predaja potravín a nápojov povedie k menšiemu znečisteniu emisiami CO2, nižšej kontaminácii životného prostredia, menšej spotrebe vody a menšiemu utrpeniu zvierat“.

(4)

Pokiaľ ide o cieľ iniciatívy požadujúcej zavedenie právnej povinnosti hospodárskych subjektov na maloobchodnom trhu s potravinami a nápojmi ponúkať vegánske výrobky, Komisia má právomoc predložiť návrh právneho aktu na základe článku 114 ZFEÚ. Okrem toho, keďže iniciatíva môže ovplyvniť osobitné opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo vyžadovať ich zavedenie, Komisia má právomoc predložiť návrhy právnych aktov na základe článku 43 ZFEÚ.

(5)

Z týchto dôvodov nie je žiadna časť iniciatívy zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv.

(6)

Týmto záverom nie je dotknuté posúdenie toho, či by v tomto prípade boli splnené konkrétne hmotnoprávne podmienky požadované na to, aby Komisia konala, vrátane dodržania zásad proporcionality a subsidiarity a dodržania základných práv.

(7)

Skupina organizátorov poskytla primerané dôkazy o tom, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2019/788, a určila kontaktné osoby v súlade s článkom 5 ods. 3 prvým pododsekom uvedeného nariadenia.

(8)

Iniciatíva nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, ani nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a s právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

(9)

Iniciatíva s názvom Európska iniciatíva občanov za vegánske jedlo by sa preto mala zaregistrovať.

(10)

Záver, že podmienky registrácie podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/788 sú splnené, neznamená, že Komisia nejakým spôsobom potvrdzuje vecnú správnosť obsahu iniciatívy, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť skupina organizátorov iniciatívy. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie,

(1)

Spoločnosť Lanxess Deutschland GmbH (ďalej len „žiadateľ“) predložila 29. novembra 2016 príslušným orgánom viacerých členských štátov vrátane Francúzska, Švédska a Nemecka v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 žiadosť o paralelné vzájomné uznanie biocídneho výrobku Preventol A 12 TK 50 (ďalej len „biocídny výrobok“). Biocídny výrobok s obsahom propikonazolu ako účinnej látky je prostriedkom na konzerváciu povlakov (výrobok typu 7), ktorý majú priemyselní používatelia používať na konzerváciu farieb a náterov na báze vody a rozpúšťadiel. Referenčným členským štátom zodpovedným za hodnotenie žiadosti v zmysle článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je Holandsko.

(2)

Nemecko 16. septembra 2020 postúpilo koordinačnej skupine námietky, v ktorých uviedlo, že podmienky autorizácie stanovené Holandskom nezabezpečujú, že biocídny výrobok spĺňa požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 písm. b) bode iii) nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Sekretariát koordinačnej skupiny 17. septembra 2020 vyzval ostatné dotknuté členské štáty a žiadateľa, aby k postúpeným námietkam predložili písomné pripomienky. Žiadateľ predložil písomné pripomienky 29. septembra 2020. O postúpených námietkach rokovala koordinačná skupina 21. októbra 2020 za účasti žiadateľa.

(4)

Nemecko sa domnieva, že opatrenia na zmiernenie rizika pri uvádzaní ošetrených výrobkov, ktoré boli ošetrené výrobkom alebo ho obsahujú, na trh možno zahrnúť do autorizácie biocídneho výrobku len vtedy, ak sa na ne odkazuje v podmienkach schválenia účinnej látky. Keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1609 (2) neobsahuje potrebné opatrenia na zmiernenie rizika týkajúce sa uvedenia ošetrených výrobkov, ktoré boli ošetrené výrobkom alebo ho obsahujú, na trh, Nemecko sa domnieva, že opatrenia na zmiernenie rizika týkajúce sa umiestnenia ošetrených výrobkov na trh, ktoré navrhlo Holandsko, nemožno zahrnúť do autorizácie biocídneho výrobku. Keďže podľa Nemecka nemožno v autorizácii výrobku náležite zohľadniť neprijateľné účinky používania biocídneho výrobku na ľudské zdravie a životné prostredie, výrobok by sa nemal autorizovať.

(5)

Keďže koordinačná skupina nedospela k dohode, pokiaľ ide o námietku, ktorú vznieslo Nemecko, Holandsko 16. decembra 2021 podľa článku 36 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 postúpilo nevyriešenú námietku Komisii. Poskytlo v nej Komisii podrobné stanovisko k predmetnej veci, v ktorej členské štáty nedokázali dosiahnuť dohodu, ako aj odôvodnenie ich sporu. Toto stanovisko bolo zaslané dotknutým členským štátom a žiadateľovi.

(6)

V článku 19 ods. 1 písm. b) bodoch iii) a iv) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa stanovuje, že jednou z podmienok udelenia autorizácie je, že sa v súlade so všeobecnými zásadami hodnotenia dokumentácie biocídnych výrobkov stanovenými v prílohe VI k uvedenému nariadeniu potvrdí, že biocídny výrobok nemá sám osebe ani v dôsledku svojich rezíduí neprijateľné účinky na zdravie ľudí a zvierat, ako ani na životné prostredie.

(7)

V článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa stanovuje, že pri hodnotení toho, či biocídny výrobok spĺňa kritériá stanovené v odseku 1 písm. b) uvedeného článku, sa má zohľadniť spôsob, akým sa môžu používať ošetrené výrobky, ktoré boli ošetrené biocídnym výrobkom alebo ktoré ho obsahujú.

(8)

V článku 58 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa stanovuje, že ošetrený výrobok sa neuvádza na trh, pokiaľ nie sú všetky účinné látky v biocídnom výrobku, ktorými bol ošetrený alebo ktoré sú jeho súčasťou, zaradené do zoznamu vypracovaného v súlade s článkom 9 ods. 2 uvedeného nariadenia pre príslušný typ výrobkov a použitie alebo do prílohy I uvedeného nariadenia a nie sú splnené všetky podmienky alebo obmedzenia stanovené v tomto zozname alebo tejto prílohe. Holandsko dospelo k záveru, že používanie dotknutého biocídneho výrobku by malo neprijateľné účinky na ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré si pri uvádzaní ošetrených výrobkov ošetrených biocídnym výrobkom alebo obsahujúcich biocídny výrobok na trh a ich používaní vyžadujú opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa majú zahrnúť do autorizácie biocídneho výrobku. Podmienky stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1609 nezahŕňajú osobitné opatrenia na zmiernenie rizika súvisiace s uvádzaním ošetrených výrobkov ošetrených propikonazolom alebo obsahujúcich propikonazol na trh a v uvedenom vykonávacom nariadení sa príslušným orgánom členských štátov neposkytuje možnosť stanoviť tieto opatrenia na zmiernenie rizika v autorizácii biocídnych výrobkov obsahujúcich propikonazol pre výrobky typu 7, ktoré by boli potrebné na riešenie neprijateľných rizík zistených pre ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúcich z používania ošetrených výrobkov ošetrených dotknutým biocídnym výrobkom alebo obsahujúcich dotknutý biocídny výrobok.

(9)

Po dôkladnom preskúmaní všetkých informácií Komisia berie na vedomie, že splnenie podmienok stanovených v článku 19 ods. 1 písm. b) bodoch iii) a iv) nariadenia (EÚ) č. 528/2012 pre dotknutý biocídny výrobok nemožno zabezpečiť uložením podmienok používania dotknutých biocídnych výrobkov v ošetrených výrobkoch bez toho, aby sa súčasne uložili povinnosti osobám, ktoré uvádzajú ošetrené výrobky obsahujúce tieto biocídne výrobky na trh. Keďže však podmienky alebo obmedzenia potrebné na zaistenie bezpečného používania biocídneho výrobku pri zohľadnení spôsobu, akým sa môžu používať ošetrené výrobky ošetrené biocídnym výrobkom alebo obsahujúce biocídny výrobok, neboli stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/1609 a nemožno ich stanoviť v autorizácii biocídneho výrobku, používanie biocídneho výrobku v ošetrených výrobkoch by malo neprijateľné účinky na ľudské zdravie a životné prostredie.

(10)

Preto, vzhľadom na to, že bezpečné používanie dotknutého biocídneho výrobku v ošetrených výrobkoch nemožno zabezpečiť len uložením podmienok používania biocídnych výrobkov v ošetrených výrobkoch bez toho, aby sa zároveň neuložili povinnosti osobám, ktoré uvádzajú ošetrené výrobky na trh, Komisia sa domnieva, že výrobok nespĺňa podmienky stanovené v článku 19 ods. 1 písm. b) bodoch iii) a iv) nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(11)

Komisia 21. júna 2022 poskytla žiadateľovi možnosť predložiť písomné pripomienky v súlade s článkom 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Žiadateľ 18. júla 2022 predložil písomné pripomienky, ktoré Komisia zohľadnila.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,