20.10.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 272/4

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/1978

z 25. júla 2022

o schéme pomoci SA.54817 (2020/C) (ex 2019/N), ktorú Belgicko zamýšľa poskytnúť na produkciu videohier

[oznámené pod číslom C(2022) 5130]

(Iba francúzske a holandské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

Keďže:

1. POSTUP

(1)	Listom z 1. júla 2019 Belgicko informovalo Komisiu o schéme pomoci na produkciu videohier. Dodatočné informácie zaslalo Komisii listami z 3. januára a 2. februára 2020.

(2)	Listom z 30. apríla 2020 Komisia informovala Belgicko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o túto pomoc.

(3)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnej pomoci.

(4)	V liste z 29. mája 2020 Belgicko predložilo svoje pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania.

(5)	Komisii boli 16. júla 2020 v tejto veci doručené pripomienky jednej zainteresovanej strany. Postúpila ich Belgicku, pričom mu umožnila vyjadriť sa k nim a jeho komentáre jej boli doručené listom z 30. novembra 2020.

(6)	Listom z 29. mája 2020 Belgicko informovalo Komisiu o ochote prispôsobiť svoje právne predpisy, ktoré sú základom pre pomoc, a 30. novembra 2021 o skutočnosti, že v Poslaneckej snemovni bol predložený návrh zákona zahŕňajúci tieto zmeny (3).

(7)	Belgicko predložilo dodatočné informácie 10. júna a 8. decembra 2021, ako aj 10. februára a 29. marca 2022.

2. PODROBNÝ OPIS SCHÉMY POMOCI

2.1. Základ schémy, právny základ a trvanie

(8)

Ide o režim pomoci „tax shelter“ na produkciu videohier. Schéma je plánovaná ako rozšírenie pôvodného režimu „tax shelter“, ktorého cieľom bolo podporiť audiovizuálnu produkciu a ktorý Komisia schválila v roku 2003 (4). Predĺženie a zmeny tejto poslednej schémy boli odvtedy schválené v rokoch 2004 (5), 2007 (6), 2009 (7), 2013 (8) a 2014 (9). Režim „tax shelter“ z roku 2014 bol predĺžený bezo zmeny v roku 2020 (10). Súčasná verzia tejto schémy je platná do 31. decembra 2026.

(9)

Právny základ predstavuje zákon o dani z príjmov (11) a zákon z 29. marca 2019 zameraný na rozšírenie režimu „tax shelter“ na odvetvie videohier, ktorý bol uverejnený vo vestníku Moniteur belge zo 16. apríla 2019 (12), a zmena tohto zákona, ktorou sa v súčasnosti zaoberá belgická Poslanecká snemovňa (13). Prijatie zmeny sa plánuje po kladnom rozhodnutí Komisie.

(10)	Trvanie pomoci sa predlžuje do 31. decembra 2027 (14).

2.2. Rozpočet

(11)	Odhadovaný rozpočet predstavuje 36 000 000 EUR (6 000 000 EUR ročne). Pochádza z rozpočtu belgického štátu.

2.3. Cieľ pomoci a oprávnené diela

(12)

Cieľom tejto schémy je podporiť a podnietiť investície podnikov do produkcie videohier tým, že sa týmto podnikom poskytne daňová výhoda. Spoločnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb v Belgicku a ktoré spĺňajú požiadavky, by mohli byť oprávnené na režim „tax shelter“ poskytovaný prostredníctvom tejto schémy pomoci.

(13)

Aby mohli využívať tieto daňové úľavy, musia investovať do produkcií spoločností produkujúcich videohry, ktoré príslušné služby dotknutého spoločenstva povolili ako európsku videohru, to znamená, že sa realizujú s pomocou autorov a kreatívnych spolupracovníkov usadených v Belgicku alebo inom štáte EHP alebo sú pod dohľadom a skutočnou kontrolou jedného alebo viacerých producentov alebo koproducentov usadené v jednom alebo vo viacerých štátoch EHP.

(14)

Toto povolenie videohier závisí od kultúrnych testov, ktoré zaviedli flámske spoločenstvo a Valónsko pre svoje vlastné schémy pomoci pre videohry a ktoré schválila Komisia (v roku 2018 pre flámske spoločenstvo (15), predĺžené a zmenené v roku 2022 (16), a v roku 2020 pre Valónsko (17)). V rámci kritérií testu sa vyžaduje kultúrny a umelecký rozmer hry, kultúrne väzby medzi produkčnými činnosťami a zainteresovanými stranami a Flámskom alebo Valónskom, ako aj inovačný a kreatívny rozmer hry. Na tento účel sa Belgicko zaviazalo, že belgický federálny štát uzavrie dohodu o spolupráci s flámskym spoločenstvom, francúzskym spoločenstvom a nemeckým spoločenstvom týkajúcu sa právomocí spoločenstiev a federálneho štátu vo veci režimu „tax shelter“. Belgicko spresňuje, že povolenie videohier spoločenstvami v rámci režimu „tax shelter“ sa vykoná podľa tých istých kritérií, ktoré flámske spoločenstvo a Valónsko uplatňujú na svoje vlastné schémy pomoci pre videohry počas trvania opatrenia.

2.4. Forma pomoci, organizácia schémy, intenzita pomoci a kumulácia

(15)

V rámci platného režimu „tax shelter“ má podnik (ďalej len „investor“) možnosť poskytnúť na základe rámcového dohovoru finančný príspevok producentovi na produkciu konkrétnej audiovizuálnej produkcie. Táto investícia sa kompenzuje prostredníctvom získania tzv. osvedčenia o režime „tax shelter“, ktoré umožňuje investorovi získať daňovú výhodu vo forme zníženia zdaniteľného zisku. V rámci zdaňovania zisku právnických osôb platí zásada, že právnické osoby zdaňujú celkovú hodnotu zisku (článok 185 zákona o dani z príjmov). Pri určovaní základu dane sa od zisku odpočítajú odpočítateľné výdavky (článok 6 zákona o dani z príjmov). Vo všeobecnosti si právnická osoba môže odpočítať prevádzkové náklady, ktoré jej vznikli alebo ktoré znášala počas zdaňovacieho obdobia (článok 49 zákona o dani z príjmov). Pokiaľ ide o hodnotu investícií, možnosť odpočítateľnosti existuje v závislosti od hodnoty vkladu (článok 61 ods. 2 zákona o dani z príjmov). V prípade režimu „tax shelter“ si môže podnik, ktorý podlieha dani, okamžite odpočítať 421 % investovanej sumy, teda sumu, ktorá je vyššia ako jeho finančný vklad. Podľa oznámeného návrhu sa táto možnosť poskytne aj na príspevky na produkciu videohry.

(16)

V rámci schémy oznámenej Belgickom bola hodnota na daňové účely týkajúca sa osvedčenia o režime „tax shelter“ stanovená na základe 70 % výdavkov na produkciu a prevádzku vynaložených v EHP alebo, ak sú výdavky na produkciu a prevádzku vynaložené v Belgicku nižšie ako 63 % celkového rozpočtu, výdavkov na produkciu a prevádzku vynaložených v Belgicku. Suma pomoci pre možné investície do produkcie je stanovená na 48 % tejto hodnoty na daňové účely týkajúcej sa osvedčenia o režime „tax shelter“. Preto v rámci maximálneho scenára, keď aspoň 63 % celkového rozpočtu bolo vynaložených v Belgicku, by intenzita pomoci mohla dosiahnuť 48 % zo 70 %, teda 33,6 % rozpočtu na produkciu, bola by však nižšia v prípade, keď výdavky súvisiace s produkciou vynaložené v Belgicku sú nižšie ako 63 % celkového rozpočtu. V prípade kumulácie s inými druhmi pomoci na produkciu sa intenzita pomoci zníži na 50 %.

(17)

V pôvodnom návrhu schémy sa teda predpokladalo, že hodnota na daňové účely týkajúca sa osvedčenia o režime „tax shelter“ je stanovená na základe územne viazaných výdavkov. Suma investície (a teda suma pomoci) závisí od percentuálneho podielu územne viazaných výdavkov a líši sa preto podľa sumy výdavkov plánovaných v Belgicku.

2.5. Povolenie príjemcov

(18)	V rámci daňových stimulov sa predpokladá, že produkčné spoločnosti, ktoré prijímajú pomoc, musia mať povolenie, aby sa mohli zúčastňovať na režime „tax shelter“. Podľa Belgicka je cieľom to, aby existovala možnosť odňať povolenie spoločnostiam a osobám, ktoré by nedodržiavali zákon (18).

(19)

Belgicko vysvetlilo, že povolenie sa vydá krátko po tom, ako oň požiadajú dotknuté produkčné spoločnosti. Žiadosť bude obsahovať len identifikačné údaje, dokument, ktorým sa potvrdzuje, že žiadateľ nemá nedoplatky v Národnom úrade sociálneho zabezpečenia, a záväzok, že bude dodržiavať zákon týkajúci sa režimu „tax shelter“. Konkrétne to znamená, že produkčná spoločnosť sa zaväzuje, že predloží svoju ponuku osvedčenia o režime „tax shelter“ v súlade s ustanoveniami zákona z 11. júla 2018 týkajúceho sa verejných ponúk investičných nástrojov a prijatí investičných nástrojov na obchodovanie na regulovaných trhoch (19) a ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 (20).

(20)	Belgicko vysvetlilo, že v rámci postupu povolenia sa nezavedie žiadna podmienka týkajúca sa prevádzkarne alebo sídla dotknutých podnikov v Belgicku v čase ich žiadosti o povolenie.

2.6. Odôvodnenie pomoci

(21)	Belgicko vo svojom oznámení vysvetlilo, že odvetvie videohier v roku 2018 predstavovalo 100 000 000 EUR, teda 0,08 % globálneho trhu (ktorý v roku 2018 predstavoval približne 124 000 000 000 EUR).

(22)

Belgicko medzitým aktualizovalo svoje údaje. V roku 2020 odvetvie videohier vygenerovalo zisk 159 800 000 000 USD na celosvetovej úrovni (21), z čoho 82 000 000 EUR Belgicko oznámilo ako celkový zisk belgického trhu za tento rok, čo je len 0,05 %. Európsky trh predstavuje 19 % tohto trhu, čo zodpovedá 29 600 000 000 USD, teda viac ako 27 600 000 000 EUR. V roku 2020 belgický trh s videohrami teda zodpovedal 0,3 % európskeho trhu. Na základe údajov za rok 2019 belgické odvetvie zamestnávalo 1 000 osôb z celkového počtu 87 628 osôb v Európe. V Belgicku pôsobilo 63 štúdií zaoberajúcich sa vývojom videohier zo 4 913 štúdií v Európe (22). Tieto číselné údaje teda ukazujú, že belgické odvetvie videohier má na európskom trhu malú váhu. Veľa podnikov pôsobiacich v odvetví videohier v Belgicku tvoria malé podniky. Veľká časť týchto podnikov vznikla nedávno, to znamená, že existujú menej ako šesť rokov. Z dôvodu veľkosti a mladosti podnikov z odvetvia čelia tieto podniky ťažkostiam pri rozvoji, čo bráni tvorbe väčšieho počtu kultúrnych videohier, ktoré znamenajú väčšiu rozmanitosť.

(23)

Belgicko dospelo k týmto záverom: napriek rastu odvetvia tento priemysel nemá finančnú hnaciu silu potrebnú na to, aby sa etabloval na trhu. Rovnako ako v prípade filmovej produkcie trvá vývoj hry pre počítač, konzolu, tablet alebo smartfón niekoľko mesiacov alebo rokov. Vyžaduje si to vysokokvalifikovaný personál. Tak ako v prípade filmovej produkcie sa výsledok, ktorý je možné uviesť na trh, dosiahne až na konci tohto procesu. Tieto prvky z neho robia pomerne rizikové odvetvie. A rovnako ako v prípade kinematografie nikdy nie je isté, či hra priláka širokú verejnosť, a tým sa dosiahne návratnosť investícií. Okrem toho sa projekty videohier so silnou vzdelávacou, kultúrnou a umeleckou zložkou považujú za rizikovejšie, pretože hoci predstavujú rovnaké náklady na produkciu ako populárne videohry na celom svete, majú prístup na menší trh.

(24)

Finančné obmedzenia sťažujú spustenie rozsiahlych projektov s vysokým kreatívnym potenciálom, ale aj s vyšším rozpočtom. Produkcia videohier je preto zameraná na počítačové hry a hry s nižším rozpočtom. Ťažkosti pri financovaní bránia zachovaniu a rozvoju miestneho kultúrneho know-how. Producenti sú totiž podnecovaní k tomu, aby pracovali ako subdodávatelia pre zahraničné podniky, a nie aby vyvíjali vlastné videohry.

(25)	V dôsledku toho belgické spoločnosti zaoberajúce sa videohrami často čelia závažným ťažkostiam pri zabezpečovaní potrebných finančných prostriedkov na nové projekty. Okrem toho čelia aj významnej medzinárodnej hospodárskej súťaži.

(26)	Režim „tax shelter“ pomôže zvýšiť počet súkromných investícií do produkcie videohier, ako to bolo v prípade režimu „tax shelter“ pre filmovú a audiovizuálnu produkciu.

2.7. Opis dôvodov na začatie konania

(27)

Schéma v podobe, v akej bola pôvodne oznámená Komisii, vyvolala pochybnosti, pokiaľ ide o jej všeobecnú oprávnenosť. Hodnota na daňové účely týkajúca sa osvedčenia o režime „tax shelter“ je stanovená na základe územne viazaných výdavkov. Tieto podmienky územnej viazanosti výdavkov by mohli byť v rozpore so zásadami všeobecnej oprávnenosti, a najmä so zásadami ZFEÚ, ktorými sa zabezpečuje voľný pohyb tovaru a slobodné poskytovanie služieb (články 34 a 56 ZFEÚ).

(28)

Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či je zákonné a v súlade s vnútorným trhom, aby sa v rámci pomoci pre videohry stanovila výška investície, a teda výška pomoci, ako percentuálny podiel územne viazaných výdavkov v Belgicku, a či je potrebné alebo primerané, aby boli podmienky územnej viazanosti spojené s touto pomocou.

3. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(29)

Listom zo 16. júla 2020 spoločnosť Vlaamse Onafhankelijke Film & Televisie Producenten (Producteurs Flamands Indépendants Film & Télévision – ďalej len „VOFTP“) predložila svoje pripomienky k oznámenej schéme pomoci. Spoločnosť VOFTP sa považuje za ovplyvnenú schémou, pretože sa obáva, že otvorením režimu „tax shelter“ pre videohry sa zníži tok investícií do audiovizuálnej produkcie jej členov. Podľa spoločnosti VOFTP rozšírenie pôvodného režimu „tax shelter“ nespĺňa podmienky zlučiteľnosti s vnútorným trhom, a preto by ho Komisia nemala schváliť.

(30)

Spoločnosť VOFTP vo svojich pripomienkach zdôrazňuje význam uplatňovania dostatočného preskúmania s cieľom zistiť, či majú videohry, na ktoré sa poskytne pomoc v rámci predmetnej schémy, v skutočnosti väzby s Belgickom a prispievajú k cieľu podpory kultúry v zmysle článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ a ku kultúrnej rozmanitosti. Spoločnosť VOFTP sa obáva, že schéma neobsahuje záruku, že pomoc by sa poskytla len pre videohry s kultúrnym cieľom.

(31)

Podľa spoločnosti VOFTP bude potrebné v rámci kritérií na hodnotenie kultúrneho aspektu schémy pomoci pre videohry zabezpečiť, aby videohra, pre ktorú sa poskytne pomoc, mala kultúrnu hodnotu. Tieto kritériá by malo vymedziť príslušné spoločenstvo alebo región, ktorý má vlastnú schému pomoci pre odvetvie videohier, pre ktoré osobitný orgán flámskeho spoločenstva (Flámsky audiovizuálny fond) alebo Valónska vymedzuje kritériá týkajúce sa kultúrneho aspektu videohry. Spoločnosť VOFTP má pochybnosti o tom, že sa zaručí uplatňovanie týchto kritérií. Chýba potrebná dohoda o spolupráci medzi štátom a spoločenstvami.

4. PRIPOMIENKY BELGICKA

(32)	V liste z 29. mája 2020 Belgicko uviedlo, že v rozhodnutí o začatí konania sa potvrdilo, že podmienky, ktoré sa majú považovať za pomoc na podporu kultúry zlučiteľnú s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ, sú splnené.

(33)

Pokiaľ ide o podmienky územnej viazanosti výdavkov a ich všeobecnú oprávnenosť (vrátane ich nevyhnutnosti a primeranosti), a najmä zásady ZFEÚ, ktorými sa zabezpečuje voľný pohyb tovaru a slobodné poskytovanie služieb (články 34 a 56 ZFEÚ), Belgicko začalo skúmať možnosť rozšírenia oprávnených výdavkov na celé územie EHP. Výbor pre financie a rozpočet belgickej Poslaneckej snemovne 16. júla 2021 navrhol zmenu právnych predpisov, ktorou sa znenie „výdavky na produkciu a prevádzku vynaložené v Belgicku“ nahrádza znením „výdavky na produkciu a prevádzku vynaložené v Európskom hospodárskom priestore“. V návrhu na zmenu je hodnota na daňové účely týkajúca sa osvedčenia o režime „tax shelter“ stanovená na základe 70 % výdavkov na produkciu a prevádzku vynaložených v EHP alebo, ak sú výdavky na produkciu a prevádzku, ktoré predstavujú príjmy zo závislej činnosti zdaniteľné v EHP, nižšie ako 63 % celkového rozpočtu, výdavkov na produkciu a prevádzku, ktoré predstavujú príjmy zo závislej činnosti zdaniteľné v EHP. Poslanecká snemovňa je pripravená prijať zmenu hneď po kladnom rozhodnutí Komisie.

(34)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti VOFTP týkajúce sa kultúrneho rozmeru videohier, pre ktoré by sa mohla poskytnúť pomoc, a uplatňovania kultúrnych testov spoločenstiev na videohry, ktoré využívajú režim „tax shelter“, Belgicko uviedlo, že dohoda o spolupráci medzi federálnym štátom a spoločenstvami týkajúca sa existujúceho režimu „tax shelter“ pre audiovizuálne produkcie by sa mala prispôsobiť tak, aby zahŕňala uplatňovanie kultúrnych testov spoločenstiev alebo regiónov na videohry. Vykoná sa to pred zavedením oznámenej schémy po tom, ako Poslanecká snemovňa schváli navrhovanú legislatívnu zmenu a Komisia prijme rozhodnutie o režime „tax shelter“ na produkciu videohier. Belgicko potvrdilo, že touto dohodou o spolupráci sa nezmení obsah uvedených testov.

5. POSÚDENIE SCHÉMY

5.1. Existencia štátnej pomoci

(35)

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ znie: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

5.1.1. Štátne zdroje a pripísateľnosť

(36)

Investori si môžu zo svojho zdaniteľného zisku odpočítať finančné prostriedky vynaložené v rámci skúmanej schémy. Týmto odpočtom stanoveným zákonom sa znižujú daňové príjmy vyberané štátom. Okrem toho sa v zákone stanovuje, že tieto finančné prostriedky sú určené podnikom, ktoré štát schválil na účely tejto operácie, a prispievajú k osobitným produkciám, ktoré boli výslovne povolené príslušnými orgánmi dotknutého spoločenstva ako európska videohra. V dôsledku toho investície mobilizujú štátne zdroje a sú pripísateľné štátu.

5.1.2. Výhoda

(37)	Cieľom schémy je znížiť náklady na produkciu, ktoré znášajú producenti videohier. Uvedené výdavky tvoria náklady, ktoré zvyčajne musia znášať všetci producenti videohier. Ide teda o náklady, ktoré zvyčajne ovplyvňujú rozpočet príjemcu.

(38)	Pomoc pre producenta vyplýva z príspevku investora, ktorý je sám osebe dôsledkom daňovej odpočítateľnosti tejto operácie. Komisia sa preto domnieva, že výhoda vyplývajúca z daňovej odpočítateľnosti sa v skutočnosti prenáša na producenta prostredníctvom rámcovej dohody.

(39)	V dôsledku toho schéma poskytuje producentovi výhodu, ktorú by nemohol získať za normálnych trhových podmienok. Opatrenie preto predstavuje výhodu pre producentov videohier.

5.1.3. Selektívnosť

(40)

Schéma je selektívna, pretože pomoc budú môcť získať iba príjemcovia, ktorých projekt uspel vo výberovom teste. Navyše sa schéma pomoci týka len odvetvia videohier. Okrem toho sa daňovým odpočtom vo výške 421 % hodnoty investície umožňuje, aby sa s predmetnými investíciami (a teda s príjemcami) zaobchádzalo priaznivejšie ako s inými investíciami vzhľadom na cieľ systému dane z príjmov, od ktorých nemožno odpočítať sumu presahujúcu ich nominálnu hodnotu. Ide o prípad, keď sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na cieľ tohto systému, ktorým je zdanenie príjmov podnikov po odpočítaní investícií bez toho, aby toto zaobchádzanie bolo odôvodnené povahou a logikou tohto odpočtu. V rámci systému dane z príjmov právnických osôb by pravidelný odpočet predstavoval maximálne nominálnu hodnotu investície.

5.1.4. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi

(41)	Keďže obchod s videohrami sa realizuje na medzinárodnej úrovni a keďže je tento trh otvorený hospodárskej súťaži, finančná výhoda poskytnutá príjemcom môže ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

5.2. Oprávnenosť pomoci

(42)	Belgicko si tým, že oznámilo schému pred jej zavedením, splnilo povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

5.3. Právny základ pre posúdenie

(43)	Zlučiteľnosť schémy s vnútorným trhom sa bude analyzovať na základe článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ vzhľadom na cieľ podpory kultúry prostredníctvom podpory kultúrnych projektov.

(44)

Zlučiteľnosť schémy s vnútorným trhom sa bude analyzovať najmä na základe bodu 24 oznámenia Komisie o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela (23) (ďalej len „oznámenie o kinematografii“), keďže tento bod sa výslovne zaoberá štátnou pomocou na produkciu videohier a uvádza sa v ňom, že pokiaľ by bolo možné preukázať potrebu schémy pomoci zameranej na videohry, ktoré majú kultúrny alebo vzdelávací účel, Komisia bude analogicky uplatňovať kritéria intenzity pomoci uvedené pre filmy v oznámení o kinematografii.

5.4. Zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom

(45)	Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania konštatovala, že schéma podľa všetkého spĺňa väčšinu podmienok na to, aby sa považovala za pomoc určenú na podporu kultúry zlučiteľnú s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ.

5.4.1. Všeobecná oprávnenosť

(46)

Aby boli schémy pomoci zlučiteľné, musia najprv spĺňať kritérium „všeobecnej oprávnenosti“. Z pojmu „všeobecná oprávnenosť“ vyplýva, že podmienky oprávnenosti a kritériá na vyhodnotenie návrhov neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by bolo neoddeliteľne spojené s poskytnutím pomoci, čo je v rozpore s osobitnými ustanoveniami ZFEÚ v iných oblastiach, ako je štátna pomoc (24).

(47)	V rámci schémy sa neukladá podmienka týkajúca sa belgickej štátnej príslušnosti alebo hlavnej prevádzkarne podniku, ktorý je príjemcom pomoci, na belgickom území. Príjemcovia môžu byť usadení v inom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.

(48)

Postup povolenia pre produkčné spoločnosti a sprostredkovateľov nemá vplyv na všeobecnú oprávnenosť schémy. Už v rámci existujúceho režimu „tax shelter“ musia mať produkčné spoločnosti, ktoré využívajú režim „tax shelter“, v čase vyplatenia pomoci stálu prevádzkareň v Belgicku. V rámci povolenia nie je stanovená žiadna podmienka týkajúca sa prevádzkarne alebo sídla dotknutých podnikov v Belgicku v čase ich žiadosti o povolenie.

(49)

Pokiaľ ide o intenzitu pomoci, Belgicko v návrhu zákona zaviedlo zmenu reštriktívnych ustanovení o územnej viazanosti obsiahnutých v pôvodne oznámenej schéme pomoci. V tomto návrhu zákona sa suma pomoci stanovuje na základe výdavkov na produkciu a prevádzku vynaložených v Európskom hospodárskom priestore. Schéma preto už nemôže predstavovať prekážku pre voľný pohyb tovaru a slobodné poskytovanie služieb v rámci vnútorného trhu (články 34 a 56 ZFEÚ).

5.4.2. Podpora kultúry v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ

(50)	V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu kultúry a zachovanie kultúrneho dedičstva možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodu a hospodárskej súťaže v Únii spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

(51)	Komisia nevypracovala usmernenia k uplatňovaniu tohto ustanovenia týkajúceho sa pomoci pre videohry. V bode 24 oznámenia o kinematografii sa potvrdzuje, že pomoc určená na podporu videohier sa analyzuje jednotlivo.

(52)	Hodnotenie pomoci pre videohry na základe článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ je v súlade s praxou Komisie, počnúc rozhodnutím o francúzskej daňovej úľave na videohry, keď Komisia uznala, že určité videohry môžu predstavovať kultúrne produkty (25).

(53)

Flámske spoločenstvo a Valónsko vypracovali – pre svoje vlastné programy podpory videohier – kultúrne kritériá pre hry, na ktoré je možné poskytnúť pomoc, ktoré sa vzťahujú aj na režim „tax shelter“ (26). Vytvorili stupnicu na výber projektov s cieľom overiť, či podporené hry skutočne spĺňajú podmienky na to, aby mohli byť kultúrnym dielom. Komisia analyzovala uvedené kritériá (27) a tieto schémy schválila.

(54)

V rozpore s tým, čo tvrdí zainteresovaná strana, ktorou je spoločnosť VOFPT, sa Belgicko zaviazalo uzavrieť dohodu o spolupráci medzi federálnym štátom a spoločenstvami pred zavedením režimu „tax shelter“ pre videohry (pozri odôvodnenia 14 a 34). Takáto spolupráca už funguje v prípade podpory audiovizuálnych diel.

(55)	V konečnom dôsledku schéma podporuje kultúrne projekty a spĺňa cieľ podpory kultúry podľa článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ.

5.4.3. Primeranosť opatrenia pomoci

(56)

Cieľom schémy je podpora kultúrnych projektov, ktoré čelia ťažkostiam pri financovaní na trhu, najmä v dôsledku povahy (kultúrne diela) a rizík (isté náklady na produkciu, ale neisté publikum) projektu. Preto prispieva k financovaniu časti nákladov na produkciu vybraných videohier z dôvodu ich príspevku k podpore kultúry. Mechanizmus podpory je založený na zásade podpory produkcie hier súkromnými investormi. Belgicko vysvetlilo, že systém priamej podpory by znamenal vyššie administratívne a finančné náklady ako daňové opatrenie režimu „tax shelter“. Navyše by vyplatenie priamej subvencie predstavovalo skôr oslobodenie od dane (prechodné a trvalé). Okrem toho, keďže kultúra patrí do právomoci spoločenstva, audiovizuálna politika na belgickej federálnej úrovni sa obmedzuje na zavedenie režimu „tax shelter“ v rámci jej sociálno-ekonomických politík. Prostredníctvom zapojenia súkromných investorov chce Belgicko podnietiť vzájomné kontakty a prístup kultúrneho odvetvia k rôznym potenciálnym zdrojom financovania.

(57)	Schéma je preto primeraná na dosiahnutie sledovaného cieľa.

5.4.4. Nevyhnutnosť pomoci

(58)	Videohry, na ktoré sa poskytuje pomoc, sú kultúrne diela podporujúce miestnu a európsku kultúru. Ich potenciál uvedenia na medzinárodný trh predstavuje páku pre rozsiahlu podporu kultúry.

(59)

Projekty videohier však čelia ťažkostiam pri financovaní za trhových podmienok (pozri odôvodnenia 22 až 24). Finančné riziká vyplývajúce z projektov videohier, v prípade ktorých sú náklady na produkciu na rozdiel od potenciálnych príjmov isté, predstavujú prekážky pre súkromné investície. Verejná intervencia je teda nevyhnutná na to, aby sa mohla zrealizovať väčšia a rozmanitejšia časť projektov.

5.4.5. Primeranosť pomoci

(60)	V bode 24 oznámenia o kinematografii sa uvádza, že v rozsahu, pokiaľ by bolo možné preukázať potrebu schémy pomoci zameranej na videohry, ktoré majú kultúrny alebo vzdelávací účel, bude Komisia analogicky uplatňovať kritéria intenzity pomoci uvedené pre schémy pomoci pre audiovizuálne diela.

(61)

Schémou sa podporuje tvorba videohier v obmedzenom rozsahu. Maximálna intenzita pomoci je 33,6 % a v prípade kumulovanej pomoci je obmedzená na 50 % nákladov na produkciu videohier v súlade s prahovou hodnotou 50 % stanovenou v oznámení o kinematografii. Cieľom miery maximálnej intenzity je zachovať súkromnú iniciatívu tým, že sa príjemcom pomoci ukladá povinnosť získať finančné prostriedky z neštátnych zdrojov.

(62)	V konečnom dôsledku je schéma primeraná sledovanému cieľu.

5.4.6. Narušenie hospodárskej súťaže a obmedzený vplyv na obchod

(63)

Globálne odvetvie videohier vygenerovalo v roku 2020 príjmy vo výške 159 800 000 000 miliárd USD. Európsky trh predstavuje 19 % tohto trhu, čo zodpovedá 29 600 000 000 USD, teda viac ako 27 600 000 000 EUR. V roku 2020 belgický trh s videohrami dosiahol príjmy 82 000 000 EUR, čo zodpovedá 0,3 % európskeho trhu a 0,05 % globálneho trhu (28).

(64)

Po prvé je teda zrejmé, že rozpočet na schému na podporu belgického odvetvia videohier je relatívne obmedzený (pozri odôvodnenie 11) v porovnaní s celkovým obratom tohto odvetvia v Belgicku. Po druhé rušivý vplyv pomoci možno považovať za nízky, keďže podiel belgického trhu s videohrami je obmedzený v porovnaní s týmto trhom na európskej aj globálnej úrovni.

(65)

Komisia dospela k záveru, že pomoc nepovedie k neprimeranému posilneniu trhovej sily podnikov, ktoré prijímajú pomoc, ale naopak k väčšej rozmanitosti ponuky kultúrnych hier na trhu. Konsolidovaná súvaha pomoci je pozitívna pre vnútorný trh, pretože narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod sú obmedzené.

6. ZÁVERY

(66)

Komisia sa preto domnieva, že pomoc nepovedie k neprimeranému posilneniu trhovej sily podnikov, ktoré prijímajú pomoc, ale práve naopak k väčšej rozmanitosti ponuky hier s kultúrnym rozmerom na trhu. Je preto potrebné dospieť k záveru, že narušenie hospodárskej súťaže a vplyv schémy na obchod sú obmedzené tak, že konsolidovaná súvaha pomoci určenej na podporu kultúry je pozitívna. Režim „tax shelter“ na tvorbu videohier je teda zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Belgicko zamýšľa poskytnúť na produkciu videohier uplatnením režimu „tax shelter“ na produkciu videohier, je zlučiteľná s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Týmto sa povoľuje poskytnutie pomoci.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Belgickému kráľovstvu.

V Bruseli 25. júla 2022

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie

(1) Rozhodnutie C(2020) 2648 final z 30. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 206, 19.6.2020, s. 11).

(2) Ú. v. EÚ C 206, 19.6.2020, s. 11.

(3) https://www.lachambre.be/FLWB/PDF/55/1590/55K1590001.pdf.

(4) N 410/02 (ex-CP 77/2002), Belgicko – Štátna pomoc pre belgickú filmovú a audiovizuálnu produkciu – tzv. režim „tax shelter“ pre filmovú produkciu, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/137343/137343_455458_39_2.pdf.

(5) N 224/04, Belgicko – Štátna pomoc pre belgickú filmovú a audiovizuálnu produkciu – zmeny vo federálnom režime „tax shelter“ pre filmovú produkciu, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/140619/140619_503601_23_2.pdf.

(6) N 121/2007, Belgicko – Daňové opatrenia pre audiovizuálnu produkciu – oslobodenie od dane (tax shelter) – Predĺženie pomoci č. 224/2004, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/219141/219141_703682_36_2.pdf.

(7) N 516/2009, Belgicko – Režim oslobodenia od dane („tax shelter“) pre audiovizuálnu produkciu – Predĺženie pomoci č. N 121/2007, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/233078/233078_1210789_29_2.pdf

(8) SA.35643 (2012/N), Belgicko – Predĺženie režimu „tax shelter“ na podporu audiovizuálnych diel, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/246468/246468_1451339_61_2.pdf, a SA.36655 (2013/N), Belgicko – Zmeny režimu „tax shelter“ na podporu audiovizuálnych diel, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/248603/248603_1525887_174_2.pdf

(9) SA.38370 (2014/N), Belgicko – Zmeny režimu „tax shelter“ na podporu audiovizuálnych diel, https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/253328/253328_1646431_87_2.pdf

(10) SA.59274 (2020/N), Belgicko – Predĺženie režimu pomoci „tax shelter“ na výrobu audiovizuálnych diel, SA.38370 (2014/N), https://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases1/20215/289138_2239389_113_2.pdf.

(11) https://eservices.minfin.fgov.be/myminfin-web/pages/public/fisconet/document/6c0aa338-3dad-4e4b-960f-8e01564d20d0.

(12) http://www.ejustice.just.fgov.be/eli/loi/2019/03/29/2019040875/moniteur.

(13) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(14) V oznámení z 1. júla 2019 Belgicko navrhlo trvanie do 31. decembra 2025. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od tohto oznámenia, si Belgicko želá predĺžiť trvanie do 31. decembra 2027.

(15) Pomoc SA.49947, Belgicko – Pomoc na videohry (VAF Gamefonds), https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_49947.

(16) Pomoc SA.101526, Belgicko – VAF Gamefonds, odôvodnenie 23, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_101526.

(17) Pomoc SA.55046, Podpora kultúrnych, umeleckých a vzdelávacích videohier (Wallimage), odôvodnenie 14, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_55046; Valónsko vrátane nemecky hovoriaceho regiónu.

(18) Podľa článku 194 ods. 1 pododseku 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sú podmienky povolenia určené kráľovským nariadením.

(19) http://www.ejustice.just.fgov.be/mopdf/2018/07/20_2.pdf#Page18, s. 58312.

(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).

(21) Newzoo – Global Games Market Report 2020 (Správa o globálnom trhu s hrami za rok 2020), dostupná na newzoo.com.

(22) Správa za rok 2019 vypracovaná Európskou federáciou vývojárov hier v spolupráci s Európskou federáciou interaktívneho softvéru. Zhromaždené údaje sa vzťahujú na väčšinu členských štátov Európskej únie, ako aj na niektoré krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

https://www.egdf.eu/wp-content/uploads/2021/08/EGDF_report2021.pdf.

(23) Ú. v. EÚ C 332, 15.11.2013, s. 1.

(24) Rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra, C-225/91, ECLI:EU:C:1993:239, bod 41.

(25) Komisia uznala potrebu podpory pre videohry v týchto rozhodnutiach:

C47/2006 (ex N 648/2005), Francúzsko – Daňová úľava na tvorbu videohier, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_20324;

SA 33943 (2011/N), Francúzsko – Predĺženie schémy pomoci C 47/2006 – Daňový úver na vývoj videohier, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_33943;

SA.36139 (2013/C), United Kingdom – Video games tax relief, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_36139;

SA.39299 (2014/N), Francúzsko – Daňový úver na vývoj videohier – zmeny, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_39299;

SA.47892 (2017/N), Francúzsko – Daňový úver na vývoj videohier – zmeny a predĺženie, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_47892;

SA.45735 (2017/N), Denmark – Scheme for the development, production and promotion of cultural and educational digital games,

https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_45735;

SA.46572 (2017/N), Germany – Bavarian games support measure, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_46572;

SA.49947 (2017/N), Belgicko – Pomoc na videohry (VAF Gamefonds), https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_49947;

SA.50512 (2018/N), Francúzsko – Fond na podporu videohier – písanie, vytváranie duševného vlastníctva a operácie kolektívnej povahy, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_50512;

SA.51820 (2018/N), Germany – North Rhine Westphalian games support measure, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_51820;

SA.101526, Belgicko – VAF Gamefonds, https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_101526.

(26) SA.55046, Belgicko – Podpora kultúrnych, umeleckých a vzdelávacích videohier (Wallimage);

SA.101526, Belgicko – VAF Gamefonds.

(27) Odôvodnenia 52 až 54 rozhodnutia o fonde Wallimage a odôvodnenia 38 a 39 rozhodnutia o VAF Gamefonds.

(28) Odôvodnenie 22.

20.10.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 272/14

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/1979

z 31. augusta 2022

ktorým sa stanovuje formulár a databázy na oznamovanie informácií uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2014/895/EÚ

[oznámené pod číslom C(2022 6124)]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (1), a najmä na jej článok 21 ods. 5,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 18 ods. 1 smernice 2012/18/EÚ majú členské štáty informovať Komisiu o závažných haváriách, ku ktorým došlo na ich území a ktoré spĺňajú kritériá uvedené v prílohe VI k danej smernici, a to prostredníctvom osobitného formulára uvedeného v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2009/10/ES (2).

(2)	V súlade s článkom 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ majú členské štáty dodať Komisii aj určité informácie o podnikoch, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, a to prostredníctvom osobitného formulára uvedeného v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2014/895/EÚ (3).

(3)	Na oznamovanie informácií uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ majú členské štáty používať databázy uvedené v článku 21 ods. 3 a 4 uvedenej smernice, ktoré má Komisia zriadiť a aktualizovať.

(4)

Podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 (4) má Európska environmentálna agentúra (EEA) v kontexte Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet) zbierať, spracúvať a analyzovať údaje, najmä o kvalite životného prostredia a tlakoch na životné prostredie, ako aj o chemikáliách, ktoré sú pre životné prostredie nebezpečné. S cieľom zvýšiť synergie s existujúcimi databázami, ktoré vyvinula EEA, konsolidovať informácie o vplyvoch týchto zariadení na životné prostredie, zlepšiť kvalitu informácií sprístupnených verejnosti a tvorcom politík a uľahčiť identifikáciu potenciálnych rizík (napr. domino efektov) je vhodné, aby EEA v mene Komisie vytvorila a aktualizovala databázy uvedené v článku 21 ods. 3 a 4 smernice 2012/18/EÚ. Členské štáty by mali tieto databázy používať pri oznamovaní informácií uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ.

(5)

Formuláre správ a databázy používané podľa smernice 2012/18/EÚ by mali umožniť oznamovanie a dostupnosť zjednodušených informácií, ktoré predkladajú členské štáty, s cieľom maximalizovať presnosť, užitočnosť a porovnateľnosť poskytovaných informácií a minimalizovať administratívne zaťaženie členských štátov, pričom sa zároveň dodržia požiadavky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (5).

(6)

S cieľom maximalizovať synergie informácií poskytovaných členskými štátmi s oznamovaním stanoveným pre podobné priemyselné zariadenia by formuláre správ a databázy mali byť podobné ako formuláre a databázy, ktoré sa používajú na oznamovanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (7), ktorých formát, frekvencia a obsah sú stanovené vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/1135 (8) a vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/1741 (9), a mali by byť s nimi kompatibilné.

(7)

Na dosiahnutie týchto cieľov je vhodné aktualizovať formulár správ, ktorý majú členské štáty používať pri poskytovaní informácií o podnikoch v zmysle článku 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ, ako sa stanovuje vo vykonávajúcom rozhodnutí 2014/895/EÚ. Vykonávajúce rozhodnutie 2014/895/EÚ by sa preto malo zrušiť.

(8)	EEA by mala obe databázy uvedené v článku 21 ods. 3 a 4 smernice 2012/18/EÚ vytvoriť do 31. decembra 2025. Preto by sa oznamovanie informácií uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 3 uvedenej smernice malo začať až po tomto dátume.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 27 smernice 2012/18/EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Európska environmentálna agentúra v mene Komisie zriadi a aktualizuje elektronické databázy uvedené v článku 21 ods. 3 a 4 smernice 2012/18/EÚ.

2. Na účely oznamovania v súlade s článkom 18 ods. 1 a článkom 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ členské štáty používajú elektronické databázy uvedené v odseku 1 tohto článku.

3. Členské štáty pri poskytovaní informácií o podnikoch v zmysle článku 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ používajú formulár správ stanovený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie poskytované Komisii v súlade s odsekom 3 tohto článku pravidelne aktualizovali.

Článok 2

Vykonávajúce rozhodnutie 2014/895/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 31. decembra 2025.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie.

Článok 3

Článok 1 ods. 1 sa uplatňuje od 1. januára 2023.

Článok 1 ods. 2 až 4 sa uplatňujú od 1. januára 2026.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 31. augusta 2022

Za Komisiu

Virginijus SINKEVIČIUS

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1.

(2) Rozhodnutie Komisie 2009/10/ES z 2. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje formulár na ohlasovanie závažných havárií podľa smernice Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2009, s. 64).

(3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/895/EÚ z 10. decembra 2014, ktorým sa stanovuje formát na oznamovanie informácií uvedených v článku 21 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 355, 12.12.2014, s. 51).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 z 23. apríla 2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (Ú. v. EÚ L 126, 21.5.2009, s. 13).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(8) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1135 z 10. augusta 2018, ktorým sa stanovuje typ, formát a frekvencia informácií, ktoré majú členské štáty sprístupňovať na účely podávania správ o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 205, 14.8.2018, s. 40).

(9) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1741 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovuje formát a frekvencia údajov, ktoré majú členské štáty sprístupňovať na účely oznamovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 267, 21.10.2019, s. 3).

PRÍLOHA

Stanovenie formulára na oznamovanie údajov, ktoré majú členské štáty poskytovať na účely oznamovania podľa článku 21 ods. 3 smernice 2012/18/EÚ

Poznámka:

–	Všetky polia označené hviezdičkou sú povinné.

–	Polia, ktoré nie sú označené hviezdičkou, majú v rámci INSPIRE násobnosť 0 – 1, a preto nie sú povinné.

–	Dôverné informácie sa musia náležite označiť, pričom v prípade každého typu údajov sa uvedú dôvody zamietnutia v súlade s článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (1).

Kontextové informácie

Druh

Formát

1.1.

Identifikátor krajiny*

Určenie krajiny, v ktorej sa nachádza oznamovaný podnik.

1.2.

Oznamovaný rok*

Kalendárny rok, na ktorý sa vzťahujú oznamované informácie.

Informácie o príslušnom orgáne pre daný podnik

Druh

Formát

2.1.

Názov príslušného orgánu*

2.2.

Adresa príslušného orgánu*

Poštová adresa s uvedením čísla budovy, ulice, mesta, PSČ, krajiny.

2.3.

E-mailová adresa príslušného orgánu*

2.4.

Telefónne číslo príslušného orgánu*

2.5.

Poznámky

Používateľ môže doplniť poznámky týkajúce sa príslušného orgánu, ktorý oznamuje údaje.

Informácie v prípade, že podnik, na ktorý sa vzťahuje smernica Seveso, je súčasťou „výrobne“, alebo sa s ňou zhoduje (2).

Druh

Formát

3.1.

InspireId*

Jedinečný identifikátor „výrobne“ v zmysle požiadaviek smernice 2007/2/ES.

3.2.

ThematicId

Tematický objektový identifikátor „výrobne“.

3.3.

Geometria*

Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka (súradnice približného stredu výrobne) vyjadrené vzhľadom na súradnicový referenčný systém ETRS89 (2D)-EPSG:4258 s presnosťou na 5 desatinných miest.

3.4.

Názov výrobne*

Oficiálne pomenovanie, vlastný názov alebo ustálený názov výrobne.

Informácie o podniku, na ktorý sa vzťahuje smernica Seveso

Druh

Formát

4.1.

InspireId*

Jedinečný identifikátor podniku (3) v zmysle požiadaviek smernice 2007/2/ES.

4.2.

ThematicId

Tematický objektový identifikátor výrobného zariadenia.

4.3.

Úroveň podniku podľa smernice Seveso*

Údaj o tom, či ide o podnik nižšej úrovne alebo podnik vyššej úrovne podľa prílohy I k smernici 2012/18/EÚ.

4.4.

Stav*

Prevádzkový stav podniku (funkčný, nepoužíva sa, vyradený z prevádzky).

4.5.

Názov podniku*

Oficiálne pomenovanie, vlastný názov alebo ustálený názov podniku.

4.6.

Názov materskej spoločnosti

Materská spoločnosť je spoločnosť, ktorá spoločnosť prevádzkujúcu podnik vlastní alebo v nej má rozhodujúci vplyv (napríklad tým, že disponuje viac ako 50 % základného imania spoločnosti alebo má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov) – pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (4).

4.7.

Adresa podniku*

Poštová adresa podniku s uvedením čísla budovy, ulice, mesta, PSČ, krajiny.

4.8.

Geometria*

Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka (súradnice približného stredu podniku) vyjadrené vzhľadom na súradnicový referenčný systém ETRS89 (2D)-EPSG:4258 s presnosťou na 5 desatinných miest.

4.9.

Typ odvetvia* s použitím klasifikácie Eurostatu NACE.

(Ak sa na podnik vzťahuje viac ako jeden kód NACE, rozlišuje sa medzi hlavnou činnosťou a vedľajšími činnosťami.)

Kód NACE: NACE je európsky systém štatistickej klasifikácie ekonomických činností a pozostáva zo šesťmiestneho kódu. Očakáva sa, že používateľ okrem kódov SPIRS alebo ako ich alternatívu použije pre podnik v rámci smernice Seveso tento systém klasifikácie, a to s odkazom na prvé 4 číslice.

4.10.

Typ odvetvia s použitím kódu SPIRS.

Možno vybrať aj voliteľnú druhotnú kategóriu odvetvia, ktorá bližšie vymedzuje povahu nebezpečenstva.

(Ak sa na podnik vzťahuje viac ako jeden kód SPIRS, rozlišuje sa medzi hlavnou činnosťou a vedľajšími činnosťami.)

Používateľ môže uviesť kód SPIRS.

Typ odvetvia treba uviesť v súlade s kódmi SPIRS:

(1)	Poľnohospodárstvo

(2)	Voľnočasové a športové činnosti (napr. klziská)

(3)	Ťažobné činnosti (hlušina a fyzikálno-chemické procesy)

(4)	Spracovanie kovov

(5)	Spracovanie železných kovov (zlievanie, tavenie atď.)

(6)	Spracovanie neželezných kovov (zlievanie, tavenie atď.)

(7)	Spracovanie kovov pomocou elektrolýzy alebo chemických procesov

(8)	Petrochemické/ropné rafinérie

(9)	Výroba, dodávanie a distribúcia elektrickej energie

(10)	Skladovanie paliva (vrátane paliva na vykurovanie, maloobchodného predaja atď.)

(11)	Výroba, zneškodňovanie a skladovanie výbušnín

(12)	Výroba a skladovanie zábavnej pyrotechniky

(13)	Výroba, plnenie a veľkokapacitná distribúcia LPG

(14)	Skladovanie LPG

(15)	Skladovanie a distribúcia LNG

(16)	Veľkoobchodné a maloobchodné skladovanie a distribúcia (okrem LPG)

(17)	Výroba a skladovanie pesticídov, biocídov a fungicídov

(18)	Výroba a skladovanie hnojív

(19)	Výroba farmaceutických výrobkov

(20)	Skladovanie, spracúvanie a likvidácia odpadu

(21)	Voda a kanalizácia (zber, dodávanie, úprava)

(22)	Chemické zariadenia

(23)	Výroba základných organických chemických látok

(24)	Výroba plastov a gumy

(25)	Výroba a spracovanie buničiny a papiera

(26)	Spracovanie dreva a nábytkárstvo

(27)	Výroba a úprava textílií

(28)	Výroba potravinárskych výrobkov a nápojov

(29)	Všeobecná inžinierska činnosť, výroba a montáž

(30)	Stavba, demontáž, oprava lodí

(31)	Stavebníctvo a práce na inžinierskych stavbách

(32)	Keramická výroba (tehly, keramika, sklo, cement atď.)

(33)	Výroba skla

(34)	Výroba cementu, vápna a sadry

(35)	Elektronika a elektrotechnika

(36)	Manipulačné a prepravné strediská (prístavy, letiská, parkoviská nákladných vozidiel, zoradiská atď.)

(37)	Zdravotníctvo, výskum, vzdelávanie (vrátane nemocníc, univerzít atď.)

(38)	Všeobecná chemická výroba (nešpecifikovaná inde v zozname)

(39)	Iná činnosť (nešpecifikovaná inde v zozname)

Vedľajšie činnosti;

(40)	Výroba a skladovanie bioplynu a manipulácia s ním

(41)	Výroba a skladovanie technického plynu a manipulácia s ním (možno uviesť najbežnejšie plyny, napríklad kyslík, chlór, čpavok, fosgén, acetylén atď.)

(42)	Výroba a skladovanie vodíka a manipulácia s ním

(43)	Výroba a skladovanie sodíka a manipulácia s ním

(44)	Výroba a skladovanie lítia a manipulácia s ním

(45)	Výroba a skladovanie draslíka a manipulácia s ním

4.11.

Odkaz na webové sídlo s informáciami pre obyvateľstvo*

Adresa webového sídla, na ktorom možno nájsť informácie stanovené v článku 14 (Informácie pre verejnosť) smernice 2012/18/EÚ.

4.12.

Odkaz na všeobecné webové sídlo

4.13.

Dátum poslednej kontroly (5)

4.14.

Odkaz na závery z poslednej kontroly

4.15.

Poznámky

Látky, ktoré podnik spracúva

Druh

Formát

5.1.

Látka (-y)

Bežný názov alebo druhový názov alebo klasifikácia nebezpečnosti.

5.2.

Číslo CAS

Číslo v registri CAS je jedinečný číselný identifikátor označujúci len jednu látku, ktorý neudáva chemické zloženie a je odkazom na množstvo informácií o konkrétnej chemickej látke. Môže obsahovať až 10 číslic rozdelených spojovníkmi na tri časti. (http://www.cas.org/content/chemical-substances)

5.3.

Množstvo

Množstvo každej nebezpečnej látky v tonách, ktorým sa aktivuje stav Seveso.

5.4.

Fyzikálne vlastnosti

Skladovacie podmienky, za ktorých sa látky uchovávajú, ako napríklad stav (tuhý, kvapalný, plynný), zrnitosť (prášok, pelety atď.), tlak, teplota atď.

5.5.

Poznámky k látke

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(2) „Výrobňa“ podľa vymedzenia v bode 8.2.4 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1253/2013: „Celé územie na jednoznačnom zemepisnom mieste, kde sa nachádzalo, nachádza alebo má nachádzať výrobné zariadenie. Zahŕňa všetku infraštruktúru, vybavenie a materiály.“ a na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 166/2006 alebo smernica 2012/18/EÚ.

(3) Na účely oznamovania v tomto rozhodnutí sa pod pojmom „podnik“ rozumie „výrobné zariadenie“ v zmysle vymedzenia v bode 8.2.1 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1089/2010.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(5) V zmysle vymedzenia v článku 3 bode 19 smernice 2012/18/EÚ.

20.10.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 272/22

ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2022/1981

z 10. októbra 2022

o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi (ECB/2022/33)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 6 a článok 132,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 34,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 7,

keďže:

(1)

Služby Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) sa poskytujú centrálnym bankám v rámci ESCB s cieľom nepriamo ich podporiť pri plnení ich úloh. Služby ESCB vyvíja, prevádzkuje a spravuje jedna alebo viacero centrálnych bánk (ďalej len „poskytujúce centrálne banky“) a riadi ich výbor ESCB. Služby ESCB sú financované zúčastnenými centrálnymi bankami (ďalej len „zúčastnené centrálne banky“), ktorých príslušné príspevky sú vymedzené vo finančných krytiach schválených Radou guvernérov. Práva a povinnosti zúčastnených centrálnych bánk sú ustanovené v právnych aktoch Európskej centrálnej banky (ECB), tak ako je to v prípade infraštruktúry verejných kľúčov ESCB (ESCB-PKI), a/alebo v dohodách medzi zúčastnenými centrálnymi bankami.

(2)

Na plynulé, účinné a konzistentné fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu je nevyhnutné, aby praktické postupy spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zahŕňali postupy používania služieb ESCB príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri výkone ich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(3)	Podľa rozhodnutia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/1982 (ECB/2022/34) (2) môžu príslušné orgány využívať služby ESCB na účely spolupráce s ESCB a medzi sebou navzájom s cieľom vykonávať svoje úlohy podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(4)

Služby ESCB, ktoré by mali byť sprístupnené príslušným orgánom, by sa mali vymedziť odkazom na vyčerpávajúce zoznamy a) služieb ESCB, ktoré by mali byť všetky príslušné orgány povinné využívať pri výkone svojich úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu s cieľom zabezpečiť účinnosť a konzistentnosť fungovania jednotného mechanizmu dohľadu, a b) služieb ESCB, ktoré sa príslušné orgány môžu rozhodnúť dobrovoľne využívať na účely vykonávania svojich úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

(5)

Príslušné orgány, ktoré pri vykonávaní svojich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 využívajú služby ESCB, by mali dodržiavať právny rámec, ktorý upravuje jednotlivé služby ESCB, vzhľadom na to, že príslušné orgány nie sú súčasťou rámca ESCB pre riadenie. Takéto príslušné orgány by najmä mali prispievať na náklady na vývoj a prevádzku dotknutých služieb ESCB podľa stanoveného rámca preplácania nákladov, ktorý by mal vychádzať z kľúča na prideľovanie nákladov. Príslušné orgány by nemali byť povinné predkladať vyhlásenie o účasti v súvislosti so službami ESCB, ktoré sú povinné využívať, ale mali by dodržiavať požiadavky týkajúce sa týchto služieb stanovené v tomto rozhodnutí,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„príslušný orgán“ je buď príslušný vnútroštátny orgán, alebo Európska centrálna banka (ECB);

„príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný vnútroštátny orgán, ako je vymedzený v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, a na účely tohto rozhodnutia zahŕňa v súvislosti s úlohami v oblasti dohľadu, ktorými boli poverené, aj národné centrálne banky, ktorým boli zverené určité úlohy v oblasti dohľadu podľa vnútroštátneho práva a ktoré nie sú určenými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

3.	„služby ESCB“ sú jedna alebo viaceré elektronické aplikácie, systémy, platformy, databázy a služby uvedené v prílohách I a II;

4.	„poskytujúca centrálna banka“ je centrálna banka, ktorá vyvíja, prevádzkuje a spravuje službu ESCB.

Článok 2

Využívanie služieb ESCB príslušnými orgánmi

1. Príslušné orgány využívajú služby ESCB uvedené v prílohe I na účely vykonávania svojich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

2. Príslušné orgány môžu využívať služby ESCB uvedené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu na účely vykonávania svojich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

3. Príslušné orgány, ktoré sa rozhodnú využívať služby ESCB stanovené v prílohe II, predložia Rade guvernérov vyhlásenie, v ktorom potvrdia svoju účasť a prijmú povinnosť dodržiavať súvisiace povinnosti vrátane povinnosti platiť príspevky priamo poskytujúcej centrálnej banke v súlade s článkom 3.

4. Príslušné orgány, ktoré využívajú služby ESCB, dodržiavajú právny rámec, ktorý upravuje jednotlivé služby ESCB, vrátane dohôd medzi zúčastnenými a poskytujúcimi centrálnymi bankami. Na základe dohôd medzi stranami môžu vzniknúť priame zmluvné vzťahy medzi poskytujúcimi centrálnymi bankami a príslušnými orgánmi.

5. Príslušné orgány pri využívaní služieb uvedených v prílohe I dodržiavajú požiadavky stanovené v prílohe III.

Článok 3

Finančné opatrenia

Príslušné orgány, ktoré využívajú služby ESCB, prispievajú na náklady na vývoj a prevádzku príslušnej služby ESCB v súlade so stanoveným rámcom preplácania nákladov, ktorý vychádza z kľúča na prideľovanie nákladov, ako sa bližšie upravuje v príslušných finančných krytiach v súlade s platnými pravidlami preplácania nákladov.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 10. októbra 2022

Prezidentka ECB

Christine LAGARDE

(1) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.

(2) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/1982 z 10. októbra 2022 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi a spolupracujúcimi orgánmi, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2013/1 (pozri stranu 29... tohto úradného vestníka).

PRÍLOHA I

Služby ESCB, ktoré sú príslušné orgány povinné využívať

—

CoreNet3

—	Enterprise Service Bus (ESB)

—	Identity and Access Management Service (IAM)

PRÍLOHA II

Služby ESCB, ktoré príslušné orgány môžu využívať

—	ESCB Teleconference System

—	Secure ESCB Email (SEE)

—	ESCB public key infrastructure (ESCB PKI)

—	ESCB Performing Survey Initiative LimeSurvey-based Solution (EPSILON)

—	ENTM Modelling tool and repository (ENTM)

PRÍLOHA III

Požiadavky týkajúce sa služieb ESCB, ktoré sú príslušné orgány povinné využívať

Príslušné orgány musia vykonávať úlohy a preberať povinnosti zodpovedajúce ich role v príslušnej službe ESCB.

Príslušné orgány musia prispôsobiť svoje interné systémy a rozhrania tak, aby bezproblémovo fungovali so službou ESCB.

Príslušné orgány budú zodpovedné za všetky straty alebo škody, ktoré vzniknú v dôsledku akéhokoľvek úmyselného konania alebo nedbanlivosti alebo opomenutia pri plnení svojich povinností. Obmedzenia zodpovednosti stanovené v dohode medzi úrovňou 2 a úrovňou 3 riadenia sa budú uplatňovať zodpovedajúcim spôsobom.

Príslušné orgány budú niesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že pri plnení svojich povinností vrátane prevádzky technického vybavenia neporušili svoju povinnosť konať s náležitou starostlivosťou.

Externým zadaním alebo poverením tretích osôb alebo ich zaviazaním na základe zmluvy ako subdodávateľov príslušným orgánom nie je dotknutá zodpovednosť tohto príslušného orgánu.

Príslušné orgány môžu tretej osobe externe zadať, poveriť ju alebo ju zaviazať na základe zmluvy ako subdodávateľa v prípade úloh, ktoré majú alebo môžu mať významný vplyv na dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto prílohe, len v takom rozsahu, v akom získali výslovný predchádzajúci písomný súhlas (alebo implicitný súhlas v zmysle odseku 6) centrálnych bánk Eurosystému alebo centrálnych bánk ESCB. Takýto súhlas nie je potrebný, ak je tretia osoba pridruženým subjektom dotknutého príslušného orgánu a ak sa práva a povinnosti tohto príslušného orgánu podstatne nezmenia.

Príslušné orgány musia primerane vopred oznámiť každé plánované externé zadávanie, poverenie alebo zaviazanie na základe zmluvy ako subdodávateľa, ako sa uvádza v odseku 5, a musia poskytnúť podrobnosti o požiadavkách, ktoré navrhujú uplatňovať pri takomto externom zadávaní, poverení alebo zaviazaní na základe zmluvy ako subdodávateľa.

Príslušný výbor ESCB musí na každú žiadosť o súhlas podľa odseku 5 odpovedať do dvoch mesiacov odo dňa, keď bol o plánovanom externom zadávaní, poverení alebo zaviazaní na základe zmluvy ako subdodávateľa informovaný. Každé odmietnutie udeliť súhlas musí byť odôvodnené. Ak príslušný orgán nedostane v dvojmesačnej lehote žiadnu odpoveď, svoju žiadosť môže príslušnému výboru ESCB oznámiť opäť. Centrálne banky Eurosystému, prípadne centrálne banky ESCB, budú mať jeden ďalší mesiac na to, aby odpovedali na druhé oznámenie. Ak v tejto lehote neposkytnú žiadnu odpoveď, bude sa to považovať za získanie súhlasu na vykonanie externého zadávania, poverenia alebo zaviazania na základe zmluvy ako subdodávateľa.

Príslušné orgány musia zachovávať dôvernosť všetkých citlivých, tajných či dôverných informácií a know-how (či už ide o informácie obchodnej, finančnej, regulačnej, technickej, alebo inej povahy), ktoré sú takto označené a patria poskytujúcej centrálnej banke a/alebo iným centrálnym bankám ESCB/Eurosystému, a nesmú takéto informácie poskytnúť žiadnej tretej osobe bez výslovného, predchádzajúceho a písomného súhlasu príslušných centrálnych bánk.

Príslušné orgány musia obmedziť prístup k informáciám alebo know-how uvedeným v odseku 7 na svojich príslušných technických pracovníkov a takýto prístup možno využívať len v prípadoch jasnej prevádzkovej potreby.

Príslušné orgány musia zaviesť primerané opatrenia, aby zabránili prístupu k týmto dôverným informáciám alebo know-how iným osobám, ako sú príslušní technickí pracovníci.

10.

Vo výnimočných prípadoch, keď využívanie služby ESCB zahŕňa spracovanie osobných údajov príslušným orgánom, príslušný orgán musí dodržiavať platné právne predpisy o ochrane osobných údajov. Centrálne banky Eurosystému, prípadne centrálne banky ESCB, musia určiť účel a spôsob spracovania osobných údajov. V súvislosti so spracovaním osobných údajov by sa príslušný orgán a centrálne banky Eurosystému, prípadne centrálne banky ESCB, mali usilovať o uzavretie zmluvy, v ktorej sa objasnia potrebné aspekty vzťahu medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom.

Ak sa to vyžaduje podľa právnych predpisov o ochrane osobných údajov, ktoré sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov príslušným orgánom, tento orgán musí príslušným orgánom na ochranu osobných údajov oznámiť spracúvanie osobných údajov v rámci príslušnej služby ESCB.

11.

Prístup k osobným údajom môže byť udelený len osobám, ktoré majú potrebu ich poznať na účely výkonu svojich úloh a plnenia svojich povinností vo vzťahu k príslušnej službe ESCB.

20.10.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 272/29

ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2022/1982

z 10. októbra 2022

o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi a spolupracujúcimi orgánmi, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2013/1 (ECB/2022/34)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 a článok 132 ods. 1,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 121 v spojení s článkom 3.1, článkom 12.3 a článkom 34,

keďže:

(1)

Služby Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) sa poskytujú centrálnym bankám v rámci ESCB s cieľom nepriamo ich podporiť pri plnení ich úloh. Služby ESCB vyvíja, prevádzkuje a spravuje jedna alebo viacero centrálnych bánk (ďalej len „poskytujúce centrálne banky“) a riadi ich výbor ESCB (ďalej len „výbor zodpovedajúci za systém“). Služby ESCB sú financované zúčastnenými centrálnymi bankami ESCB (ďalej len „zúčastnené centrálne banky“), ktorých príslušné príspevky sú vymedzené vo finančných krytiach schválených Radou guvernérov. Práva a povinnosti zúčastnených centrálnych bánk sú ustanovené v právnych aktoch Európskej centrálnej banky (ECB), tak ako je to v prípade infraštruktúry verejných kľúčov ESCB (ESCB-PKI), alebo v dohodách medzi zúčastnenými centrálnymi bankami.

(2)	Právne rámce týkajúce sa poskytovania určitých služieb ESCB v súčasnosti neumožňujú ich využívanie stranami, ktoré nie sú centrálnymi bankami v rámci ESCB.

(3)	Rada guvernérov považuje za vhodné umožniť príslušným orgánom využívať tieto služby na účely spolupráce s ESCB a vzájomnej spolupráce s cieľom vykonávať úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vytvoreného podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (1) na základe článku 127 ods. 6 zmluvy.

(4)

Príslušné orgány, ktoré využívajú služby ESCB na tieto účely, by mali dodržiavať právny rámec, ktorý upravuje jednotlivé služby ESCB, vzhľadom na to, že príslušné orgány nie sú súčasťou rámca ESCB pre riadenie. Takéto príslušné orgány by najmä mali prispievať na náklady na vývoj a prevádzku služieb podľa stanoveného rámca preplácania nákladov, ktorý by mal vychádzať z kľúča na prideľovanie nákladov.

(5)	Rada guvernérov tiež považuje za vhodné umožniť spolupracujúcim orgánom využívať tieto služby na účely spolupráce s ESCB alebo s jednotným mechanizmom dohľadu pri výkone ich úloh vrátane úloh ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(6)

Spolupracujúce orgány, ktoré sa rozhodnú tieto služby využívať, by mali dodržiavať právny rámec, ktorý upravuje jednotlivé služby ESCB, vzhľadom na to, že spolupracujúce orgány nie sú súčasťou rámca ESCB pre riadenie. Spolupracujúce orgány by v príslušných prípadoch mali prispievať na náklady na vývoj a prevádzku služieb podľa stanoveného rámca preplácania nákladov, ktorý by mal vychádzať z kľúča na prideľovanie nákladov.

(7)	Služby ESCB, ktoré by mali byť sprístupnené príslušným orgánom a spolupracujúcim orgánom, by sa preto mali vymedziť odkazom na vyčerpávajúci zoznam obsahujúci služby ESCB, ktoré sú príslušné orgány povinné využívať, ako aj tie, ktoré môžu využívať.

(8)	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2013/1 (2) by sa okrem toho malo zmeniť tak, aby spolupracujúcim orgánom umožnilo využívať služby ESCB-PKI na prístup k službám ESCB a na ich používanie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„príslušný orgán“ je buď príslušný vnútroštátny orgán, alebo Európska centrálna banka (ECB);

3.	„zúčastnený príslušný orgán“ je príslušný orgán, ktorý využíva služby ESCB na účely spolupráce s ESCB a s inými príslušnými orgánmi s cieľom vykonávať svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zriadeného podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

4.	„spolupracujúci orgán“ je orgán verejnej moci iný ako centrálna banka v rámci ESCB alebo príslušný orgán, s ktorým ESCB alebo jednotný mechanizmus dohľadu spolupracuje pri vykonávaní úloh ESCB alebo ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

5.	„služby ESCB“ sú jedna alebo viaceré elektronické aplikácie, systémy, platformy, databázy a služby uvedené v prílohe I;

6.	„poskytujúca centrálna banka“ je centrálna banka, ktorá vyvíja, prevádzkuje a spravuje službu ESCB;

7.	„výbor zodpovedajúci za systém“ je výbor ESCB, ktorý riadi službu ESCB.

Článok 2

Využívanie služieb ESCB príslušnými orgánmi

1. Príslušné orgány môžu využívať služby ESCB na účely spolupráce s ESCB alebo medzi sebou navzájom pri vykonávaní svojich úloh podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

2. Príslušné orgány, ktoré využívajú služby ESCB, dodržiavajú požiadavky stanovené v prílohe II. Rade guvernérov predložia vyhlásenie, v ktorom potvrdia svoju účasť a prijmú povinnosť dodržiavať súvisiace povinnosti vrátane povinnosti platiť príspevky priamo poskytujúcej centrálnej banke v súlade s článkom 4. Takéto vyhlásenie sa nevyžaduje, ak sa požiadavky stanovené v prílohe II na príslušné orgány vzťahujú na základe rozhodnutia Rady guvernérov, že príslušné orgány majú využívať služby ESCB.

3. Príslušné orgány, ktoré využívajú služby ESCB, dodržiavajú právny rámec, ktorý upravuje jednotlivé služby ESCB, vrátane dohôd medzi zúčastnenými a poskytujúcimi centrálnymi bankami. Na základe dohôd medzi stranami môžu vzniknúť priame zmluvné vzťahy medzi poskytujúcimi centrálnymi bankami a príslušnými orgánmi.

4. Príslušné vnútroštátne orgány, ktoré využívajú služby ESCB, sa môžu zúčastňovať na konaniach príslušného výboru zodpovedajúceho za systém ako pozorovatelia v poradnej funkcii. Výbor zodpovedajúci za systém zabezpečí, aby sa názory príslušných vnútroštátnych orgánov dostatočne zohľadnili v rozhodovacích procesoch.

Článok 3

Využívanie služieb ESCB spolupracujúcimi orgánmi

1. Spolupracujúci orgán môže so súhlasom Rady guvernérov využívať služby ESCB na účely spolupráce s ESCB alebo s jednotným mechanizmom dohľadu pri výkone úloh ESCB a úloh ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

2. Spolupracujúce orgány, ktoré sa rozhodnú služby ESCB využívať, predložia Rade guvernérov vyhlásenie, v ktorom potvrdia svoju účasť a prijmú povinnosť dodržiavať súvisiace povinnosti stanovené v prílohe II vrátane povinnosti platiť príspevky priamo poskytujúcej centrálnej banke v súlade s článkom 4.

3. Spolupracujúce orgány, ktoré sa rozhodnú služby ESCB využívať, dodržiavajú právny rámec, ktorý upravuje jednotlivé služby ESCB, vrátane dohôd medzi zúčastnenými a poskytujúcimi centrálnymi bankami. Na základe dohôd medzi stranami môže vzniknúť priamy zmluvný vzťah medzi poskytujúcimi centrálnymi bankami a spolupracujúcimi orgánmi. Spolupracujúce orgány sa nezúčastňujú na konaniach príslušného výboru zodpovedajúceho za systém.

Článok 4

Finančné opatrenia

Zúčastnené centrálne banky a zúčastnené príslušné orgány znášajú náklady na vývoj a prevádzku príslušnej služby ESCB v súlade so stanoveným rámcom preplácania nákladov, ktorý vychádza z kľúča na prideľovanie nákladov, ako sa bližšie upravuje v príslušných finančných krytiach v súlade s platnými pravidlami preplácania nákladov. Spolupracujúce orgány v príslušných prípadoch prispievajú na náklady na príslušnú službu ESCB v súlade s osobitným rámcom preplácania nákladov.

Článok 5

Zmena rozhodnutia ECB/2013/1

Rozhodnutie ECB/2013/1 sa mení takto:

V článku 1 sa dopĺňajú tieto vymedzenia pojmov:

„19.	„príslušný orgán“ je buď príslušný vnútroštátny orgán, alebo ECB;

20.

„príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný vnútroštátny orgán, ako je vymedzený v článku 2 bode 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (*1), a na účely tohto rozhodnutia zahŕňa v súvislosti s úlohami v oblasti dohľadu, ktorými boli poverené, aj národné centrálne banky, ktorým boli zverené určité úlohy v oblasti dohľadu podľa vnútroštátneho práva a ktoré nie sú určenými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

21.	„spolupracujúci orgán“ je orgán verejnej moci iný ako centrálna banka v rámci ESCB alebo príslušný orgán, s ktorým ESCB alebo jednotný mechanizmus dohľadu spolupracuje pri vykonávaní úloh ESCB alebo ECB podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

22.	„zúčastnený príslušný orgán“ je príslušný orgán, ktorý využíva služby ESCB na účely spolupráce s ESCB a s inými príslušnými orgánmi s cieľom vykonávať svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zriadeného podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

(*1) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).“ "

Vkladá sa tento článok 9a:

„Článok 9a

Využívanie služieb ESCB-PKI spolupracujúcimi orgánmi

1. Spolupracujúci orgán môže so súhlasom Rady guvernérov využívať služby ESCB-PKI na prístup k elektronickým aplikáciám, systémom, platformám, databázam a službám ESCB a Eurosystému na účely spolupráce s ESCB alebo s jednotným mechanizmom dohľadu a môže na uvedené účely konať ako registračný orgán vo vzťahu k svojim vlastným interným používateľom.

2. Spolupracujúce orgány, ktoré sa rozhodnú využívať služby ESCB-PKI, predložia Rade guvernérov vyhlásenie, v ktorom potvrdia využívanie služieb a prijmú povinnosť dodržiavať súvisiace povinnosti.

3. Spolupracujúce orgány, ktoré sa rozhodnú využívať služby ESCB-PKI, dodržiavajú platný právny rámec vrátane dohody medzi úrovňou 2 a úrovňou 3 riadenia.“

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Finančné opatrenia

Zúčastnené centrálne banky a zúčastnené príslušné orgány znášajú náklady na vývoj a prevádzku služieb ESCB-PKI v súlade so stanoveným rámcom preplácania nákladov, ktorý vychádza z kľúča na prideľovanie nákladov, ako sa bližšie upravuje vo finančných krytiach ESCB-PKI v súlade s platnými pravidlami preplácania nákladov. Spolupracujúce orgány prispievajú na náklady v súlade s osobitným rámcom preplácania nákladov.“

Článok 6

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 10. októbra 2022

Prezidentka ECB

Christine LAGARDE

(1) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(2) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2013/1 z 11. januára 2013, ktorým sa ustanovuje rámec pre infraštruktúru verejných kľúčov Európskeho systému centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 74, 16.3.2013, s. 30).

PRÍLOHA I

Služby ESCB, ktoré sa majú sprístupniť príslušným orgánom a spolupracujúcim orgánom

—

CoreNet3

—	Enterprise Service Bus (ESB)

—	ESCB Public Key Infrastructure (ESCB PKI)

—	Identity and Access Management Service (IAM)

—	Secure ESCB E-mail: (SEE)

—	ESCB Teleconference System

—	ESCB Performing Survey Initiative LimeSurvey-based Solution (EPSILON)

—	ENTM modelling tool and repository (ENTM)

PRÍLOHA II

Požiadavky na využívanie služieb ESCB príslušnými orgánmi

1.	Príslušné orgány musia vykonávať úlohy a preberať povinnosti zodpovedajúce ich role v príslušnej službe ESCB.

2.	Príslušné orgány musia prispôsobiť svoje interné systémy a rozhrania tak, aby bezproblémovo fungovali so službou ESCB.

4.	Príslušné orgány budú niesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že pri plnení svojich povinností vrátane prevádzky technického vybavenia neporušili svoju povinnosť konať s náležitou starostlivosťou.

Externým zadaním alebo poverením tretích osôb alebo ich zaviazaním na základe zmluvy ako subdodávateľov príslušným orgánom nie je dotknutá zodpovednosť tohto príslušného orgánu.

8.	Príslušné orgány musia obmedziť prístup k informáciám alebo know-how uvedeným v odseku 7 na svojich príslušných technických pracovníkov a takýto prístup možno využívať len v prípadoch jasnej prevádzkovej potreby.

9.	Príslušné orgány musia zaviesť primerané opatrenia, aby zabránili prístupu, k týmto dôverným informáciám alebo know-how iným osobám, ako sú príslušní technickí pracovníci.

10.

11.	Prístup k osobným údajom môže byť udelený len osobám, ktoré majú potrebu ich poznať na účely výkonu svojich úloh a plnenia svojich povinností vo vzťahu k príslušnej službe ESCB.

20.10.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 272/36

ROZHODNUTIE Spoločného výboru EÚ – CTC č. 3/2022

z 29. septembra 2022,

ktorým sa mení Dohovor o spoločnom tranzitnom režime z 20. mája 1987 [2022/1983]

SPOLOČNÝ VÝBOR EÚ – CTC,

so zreteľom na Dohovor o spoločnom tranzitnom režime z 20. mája 1987, a najmä na jeho článok 15 ods. 3 písm. a),

keďže:

(1)	Ukrajina vyjadrila želanie pristúpiť k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime (1) (ďalej len „dohovor“), k čomu bola vyzvaná na základe rozhodnutia spoločného výboru EÚ – CTC č. 2/2022 z 25. augusta 2022.

(2)	Pristúpenie Ukrajiny si bude vyžadovať príslušnú úpravu záručných dokumentov a vloženie určitých technických termínov v ukrajinskom jazyku.

(3)	S cieľom umožniť používanie tlačív, ktoré sa vzťahujú na záruku, vytlačených v súlade s platnými kritériami pred dátumom pristúpenia Ukrajiny, by sa malo stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého by sa tieto tlačivá mohli po určitých úpravách aj naďalej používať.

(4)	Nadobudnutie účinnosti tohto rozhodnutia by malo byť spojené s dátumom nadobudnutia účinnosti pristúpenia Ukrajiny k dohovoru.

(5)	Dohovor by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dodatok III k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime z 20. mája 1987 (ďalej len „dohovor“) sa mení v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom, keď sa Ukrajina stane zmluvnou stranou dohovoru.

2. Tlačivá založené na vzorových tlačivách v prílohách C1 až C6 k dodatku III k dohovoru sa v znení platnom v deň pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia môžu naďalej používať s výhradou nevyhnutných geografických úprav a úprav v súvislosti s adresou na doručovanie alebo s oprávneným zástupcom, a to do 1. apríla 2024.

V Bruseli 29. septembra 2022

Za spoločný výbor

predseda

Matthias PETSCHKE

(1) Ú. v. ES L 226, 13.8.1987, s. 2.

PRÍLOHA

Dodatok III k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime z 20. mája 1987 sa mení takto:

1.	V prílohe B1 v kolónke 51 sa medzi Turecko a Severné Írsko vkladá táto zarážka: „UA Ukrajina“

V prílohe B6 sa hlava III mení takto:

2.1.

V prvej časti tabuľky „Obmedzená platnosť – 99200“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Дiя обмежена“,

2.2.

V druhej časti tabuľky „Oslobodenie – 99201“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Звiльнення“,

2.3.

V tretej časti tabuľky „Alternatívny dôkaz – 99202“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Альтернативне пiдтвердження“,

2.4.

V štvrtej časti tabuľky „Nezrovnalosti: úrad, ktorému bol tovar dodaný … (názov a krajina) – 99203” sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Розбiжностi: митниця, де товари були пред’явленi … (назва i країна)“,

2.5.

V piatej časti tabuľky „Výstup z … podlieha obmedzeniam alebo poplatkom podľa nariadenia/smernice/rozhodnutia č. … – 99204“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Вибуття iз … з урахуванням обмежень та зi сплатою зборiв вiдповiдно до Регламенту/Директиви/Рiшення № …“,

2.6.

V siedmej časti tabuľky „Schválený odosielateľ – 99206“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Авторизований вантажовiдправник“,

2.7.

Vo ôsmej časti tabuľky „Oslobodenie od podpisu – 99207“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Звiльнено вiд пiдпису“,

2.8.

V deviatej časti tabuľky „ZÁKAZ CELKOVEJ ZÁRUKY – 99208“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA ЗАГАЛЬНА ГАРАНТIЯ ЗАБОРОНЕНА“,

2.9.

V desiatej časti tabuľky „NEOBMEDZENÉ POUŽITIE – 99209“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA ВИКОРИСТАННЯ БЕЗ ОБМЕЖЕНЬ“,

2.10.

V jedenástej časti tabuľky „Vyhotovené dodatočne – 99210“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Видано згодом“,

2.11.

V dvanástej časti tabuľky „Rôzni – 99211“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Рiзне“,

2.12.

V trinástej časti tabuľky „Voľne – 99212“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Навалювальний вантаж“,

2.13.

V štrnástej časti tabuľky „Odosielateľ – 99213“ sa za položku TR dopĺňa táto zarážka:

„–	UA Вантажовiдправник“

Príloha C1 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA C1

ZÁVÄZOK RUČITEĽA – JEDNOTLIVÁ ZÁRUKA

Záväzok ručiteľa

Podpísaný(-á) (1) …

…

s bydliskom (so sídlom) v/vo (2)

…

poskytuje týmto spoločne a nerozdielne ručenie na úrade prijímania záruk

…

do výšky najviac

…

v prospech Európskej únie (ktorú tvorí Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Helénska republika, Chorvátska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo), ako aj Islandskej republiky, Severomacedónskej republiky, Nórskeho kráľovstva, Srbskej republiky, Švajčiarskej konfederácie, Tureckej republiky, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (3) (4), Andorrského kniežatstva a Sanmarínskej republiky (5), za každú sumu, za zaplatenie ktorej osoba poskytujúca túto záruku (6):

…

je alebo môže byť zodpovedná vo vzťahu k uvedeným krajinám a ktorá predstavuje dlh v podobe cla a iných poplatkov (7) uplatňovaných na tovar, ktorého opis sa uvádza ďalej, na ktorý sa vzťahuje táto colná operácia (8):

…

Opis tovaru

…

Podpísaný(-á) sa zaväzuje zaplatiť v lehote 30 dní od prvej písomnej žiadosti príslušných orgánov krajín uvedených v bode 1 a bez možnosti odkladu platby na obdobie po tejto lehote požadované sumy, pokiaľ on alebo ona alebo iná dotknutá osoba nepreukáže pred uplynutím tejto lehoty k spokojnosti colných orgánov, že osobitný režim iný než colný režim konečné použitie bol ukončený, colný dohľad nad tovarom na konečné použitie alebo dočasné uskladnenie sa riadne skončili, alebo v prípade operácií iných než osobitné režimy a dočasné uskladnenie, že situácia tovaru bola regularizovaná.

Na žiadosť podpísaného (podpísanej) a z akýchkoľvek dôvodov uznaných za oprávnené môžu príslušné orgány odložiť lehotu, v rámci ktorej je podpísaný(-á) povinný(-á) zaplatiť požadované sumy, na obdobie po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa žiadosti o zaplatenie. Výdavky, ktoré vzniknú v dôsledku udelenia tejto dodatočnej lehoty, najmä akýkoľvek úrok, sa musia počítať tak, aby daná suma bola rovnocenná sume, ktorá by sa účtovala za obdobných okolností na peňažnom trhu alebo finančnom trhu príslušnej krajiny.

Tento záväzok platí odo dňa jeho schválenia colným úradom prijímania záruk. Podpísaný(-á) je naďalej zodpovedný(-á) za zaplatenie akéhokoľvek dlhu, ktorý vznikol počas colnej operácie, na ktorú sa vzťahuje tento záväzok a ktorá začala pred tým, ako nadobudlo účinnosť akékoľvek zrušenie alebo vypovedanie záruky, dokonca aj vtedy, ak sa žiadosť o zaplatenie pošle po tomto dni.

Podpísaný(-á) poskytne na účely tohto záväzku svoju adresu na doručovanie (9) v každej z ostatných krajín uvedených v bode 1:

Krajina	Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku a úplná adresa

Podpísaný(-á) potvrdzuje, že všetka korešpondencia a oznámenia a akékoľvek formality alebo postupy týkajúce sa tohto záväzku adresované na jednu z jeho alebo jej adries na doručovanie alebo podané písomne na takejto adrese budú prijaté ako náležite mu (jej) doručené.

Podpísaný(-á) uznáva právomoc príslušných súdov tých miest, kde má adresu na doručovanie.

Podpísaný(-á) sa zaväzuje, že nezmení svoju adresu na doručovanie alebo, ak musí zmeniť jednu alebo viac uvedených adries, že o tom bude vopred informovať colný úrad prijímania záruk.

V … dňa …

…

(podpis) (10)

II.

Schválenie colným úradom prijímania záruk

Colný úrad prijímania záruk …

…

Záväzok ručiteľa schválený dňa … na zabezpečenie colnej operácie vykonanej na základe colného vyhlásenia/vyhlásenia na dočasné uskladnenie

č. … z …

… (11)

(pečiatka a podpis)

“

Príloha C2 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA C2

ZÁVÄZOK RUČITEĽA – JEDNOTLIVÁ ZÁRUKA VO FORME ZÁRUČNÝCH DOKLADOV

Záväzok ručiteľa

Podpísaný(-á) (12)

…

s bydliskom (so sídlom) v/vo (13)

…

poskytuje týmto spoločne a nerozdielne ručenie na úrade prijímania záruk

…

v prospech Európskej únie (ktorú tvorí Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Helénska republika, Chorvátska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo), ako aj Islandskej republiky, Severomacedónskej republiky, Nórskeho kráľovstva, Srbskej republiky, Švajčiarskej konfederácie, Tureckej republiky, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (14), Andorrského kniežatstva a Sanmarínskej republiky (15), za každú sumu, za zaplatenie ktorej držiteľ colného režimu je alebo môže byť zodpovedný voči uvedeným krajinám, ktorá predstavuje dlh vo forme cla a iných poplatkov splatných v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru umiestneného do colného režimu tranzit Únie alebo spoločného tranzitného režimu, na ktorý sa podpísaný(-á) zaviazal(-a) vydať záručné doklady na jednotlivú záruku do výšky najviac 10 000 EUR na záručný doklad.

Tento záväzok platí odo dňa jeho schválenia colným úradom prijímania záruk. Podpísaný(-á) je naďalej zodpovedný(-á) za zaplatenie akéhokoľvek dlhu, ktorý vznikol počas colnej operácie v tranzite Únie alebo v spoločnom tranzitnom režime, na ktorú sa vzťahuje tento záväzok a ktorá začala pred tým, ako nadobudlo účinnosť akékoľvek zrušenie alebo vypovedanie záruky, dokonca aj vtedy, ak sa žiadosť o zaplatenie pošle po tomto dni.

Podpísaný(-á) poskytne na účely tohto záväzku svoju adresu na doručovanie (16) v každej z ostatných krajín uvedených v bode 1.

Krajina	Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku a úplná adresa

Podpísaný(-á) uznáva právomoc príslušných súdov tých miest, kde má adresu na doručovanie.

Podpísaný(-á) sa zaväzuje, že nezmení svoju adresu na doručovanie alebo, ak musí zmeniť jednu alebo viac uvedených adries, že o tom bude vopred informovať colný úrad prijímania záruk.

V/vo …

dňa …

…

(podpis) (17)

II.

Schválenie colným úradom prijímania záruk

Colný úrad prijímania záruk

…

Záväzok ručiteľa schválený dňa …

…

(pečiatka a podpis)

“

Príloha C4 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA C4

ZÁVÄZOK RUČITEĽA – CELKOVÁ ZÁRUKA

Záväzok ručiteľa

Podpísaný(-á) (18)

…

s bydliskom (so sídlom) v/vo (19)

…

poskytuje týmto spoločne a nerozdielne ručenie na úrade prijímania záruk

…

do výšky najviac …

v prospech Európskej únie (ktorú tvorí Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo), ako aj Islandskej republiky, Severomacedónskej republiky, Nórskeho kráľovstva, Srbskej republiky, Švajčiarskej konfederácie, Tureckej republiky, Ukrajiny, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (20) (21), Andorrského kniežatstva a Sanmarínskej republiky (22), za každú sumu, za zaplatenie ktorej osoba poskytujúca túto záruku (23)

…

je alebo môže byť zodpovedná vo vzťahu k uvedeným krajinám a ktorá predstavuje dlh v podobe cla a iných poplatkov (24), ktoré môžu vzniknúť alebo vznikli v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahujú colné operácie uvedené v bode 1a a/alebo 1b.

Maximálna suma záruky sa skladá zo sumy:

…

a)	ktorá predstavuje 100/50/30 % (25) časti referenčnej sumy zodpovedajúcej sume colných dlhov a iných poplatkov, ktoré môžu vzniknúť, a rovnajúcej sa súčtu súm uvedených v bode 1a, a …

b)	ktorá predstavuje 100/30 % (25) časti referenčnej sumy zodpovedajúcej sume colných dlhov a iných poplatkov, ktoré vznikli, a rovnajúcej sa súčtu súm uvedených v bode 1b.

1a.

Sumy tvoriace súčasť referenčnej sumy zodpovedajúcej sume colných dlhov a prípadne iných poplatkov, ktoré môžu vzniknúť, sa uvádzajú ďalej pre každý z uvedených účelov (26):

a)	dočasné uskladnenie – …;

b)	colný režim tranzit Únie/spoločný tranzitný režim – ...;

c)	colný režim colné uskladňovanie – …;

d)	colný režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla – …;

e)	colný režim aktívny zušľachťovací styk – …;

f)	colný režim konečné použitie – …;

g)	ak iná colná operácia – špecifikujte druh – ….

1b.

Sumy tvoriace súčasť referenčnej sumy zodpovedajúcej sume colných dlhov a prípadne iných poplatkov, ktoré vznikli, sa uvádzajú ďalej pre každý z uvedených účelov (26):

a)	prepustenie do voľného obehu na základe štandardného colného vyhlásenia bez odkladu platby – …;

b)	prepustenie do voľného obehu na základe štandardného colného vyhlásenia s odkladom platby – …;

c)	prepustenie do voľného obehu na základe colného vyhlásenia podaného v súlade s článkom 166 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie – …;

d)	prepustenie do voľného obehu na základe colného vyhlásenia podaného v súlade s článkom 182 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie – …;

e)	colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla – …;

f)	colný režim konečné použitie – …. (27);

g)	ak iná colná operácia – špecifikujte druh – ….

Podpísaný(-á) sa zaväzuje zaplatiť v lehote 30 dní od prvej písomnej žiadosti príslušných orgánov krajín uvedených v bode 1 a bez možnosti odkladu platby na obdobie po tejto lehote požadované sumy do výšky uvedenej maximálnej sumy, pokiaľ on alebo ona alebo iná príslušná osoba nepreukáže pred uplynutím tejto lehoty k spokojnosti colných orgánov, že osobitný režim iný než colný režim konečné použitie bol ukončený, colný dohľad nad tovarom na konečné použitie alebo dočasné uskladnenie sa riadne skončili, alebo v prípade operácií iných než osobitné režimy, že situácia tovaru bola regularizovaná.

Táto suma sa nemôže znižovať o žiadne sumy už zaplatené na základe tohto záväzku, s výnimkou prípadu, keď je podpísaný(-á) vyzvaný(-á) zaplatiť dlh, ktorý vznikol počas colnej operácie, ktorá sa začala pred doručením predchádzajúcej žiadosti o zaplatenie alebo v lehote 30 dní po doručení takejto žiadosti.

Podpísaný(-á) poskytne na účely tohto záväzku svoju adresu na doručovanie (28) v každej z ostatných krajín uvedených v bode 1:

Krajina	Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku a úplná adresa

Podpísaný(-á) uznáva právomoc príslušných súdov tých miest, kde má adresu na doručovanie.

Podpísaný(-á) sa zaväzuje, že nezmení svoju adresu na doručovanie alebo, ak musí zmeniť jednu alebo viac uvedených adries, že o tom bude vopred informovať colný úrad prijímania záruk.

V/vo …

dňa …

…

(podpis) (29)

II.

Schválenie colným úradom prijímania záruk

Colný úrad prijímania záruk

…

Záväzok ručiteľa prijatý dňa

…

(pečiatka a podpis)

“

6.	Do kolónky 7 v prílohe C5 sa medzi slová „TURECKO“ a „SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO“ vkladá slovo „UKRAJINA“.

7.	Do kolónky 6 v prílohe C6 sa medzi slová „TURECKO“ a „SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO“ vkladá slovo „UKRAJINA“.

(1) Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku.

(2) Úplná adresa.

(3) Podľa Protokolu o Írsku/Severnom Írsku k Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa na účely tejto záruky má Severné Írsko považovať za súčasť Európskej únie. Ručiteľ usadený na colnom území Európskej únie preto uvedie adresu na doručovanie alebo určí zástupcu v Severnom Írsku, ak sa v ňom môže použiť záruka. Ak je však záruka v kontexte spoločného tranzitu platná v Európskej únii a v Spojenom kráľovstve, jednotná adresa na doručovanie alebo určený zástupca v Spojenom kráľovstve sa môžu vzťahovať na všetky časti Spojeného kráľovstva vrátane Severného Írska.

(4) Prečiarknite názov štátu, prípadne štátov, na území ktorého (ktorých) sa záruka nesmie použiť.

(5) Odkazy na Andorrské kniežactvo a Sanmarínsku republiku sa vzťahujú výlučne na operácie v tranzite Únie.

(6) Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku a úplná adresa osoby, ktorá poskytuje záruku.

(7) Uplatňuje sa, pokiaľ ide o ostatné poplatky splatné v súvislosti s dovozom alebo vývozom daného tovaru, keď sa záruka používa na účely umiestnenia tovaru do colného režimu tranzit Únie/spoločného tranzitného režimu, alebo keď sa môže použiť vo viac ako jednom členskom štáte.

(8) Uveďte jednu z týchto colných operácií:

a)	dočasné uskladnenie;

b)	colný režim tranzit Únie/spoločný tranzitný režim;

c)	colný režim colné uskladňovanie;

d)	colný režim dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla;

e)	colný režim aktívny zušľachťovací styk;

f)	colný režim konečné použitie;

g)	prepustenie do voľného obehu na základe štandardného colného vyhlásenia bez odkladu platby;

h)	prepustenie do voľného obehu na základe štandardného colného vyhlásenia s odkladom platby;

i)	prepustenie do voľného obehu na základe colného vyhlásenia podaného v súlade s článkom 166 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie;

j)	prepustenie do voľného obehu na základe colného vyhlásenia podaného v súlade s článkom 182 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie;

k)	colný režim dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla;

l)	ak iná colná operácia – špecifikujte druh.

(9) Ak v právnych predpisoch danej krajiny nie je ustanovenie týkajúce sa adresy na doručovanie, ručiteľ určí v tejto krajine zástupcu oprávneného preberať všetky oznámenia, ktoré sú mu adresované, a potvrdenie v druhom pododseku a záväzok vo štvrtom pododseku bodu 4 sa musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Súdnu právomoc v sporoch týkajúcich sa tejto záruky majú súdy tých miest, kde sa nachádzajú adresy ručiteľa alebo jeho zástupcu na doručovanie.

(10) Osoba podpisujúca tento doklad musí pred podpisom vlastnoručne napísať: „Záruka na sumu vo výške …“, pričom sumu vypíše slovom.

(11) Vypĺňa colný úrad, kde sa tovar umiestnil do colného režimu alebo kde bol dočasne uskladnený.

(12) Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku.

(13) Úplná adresa.

(14) Podľa Protokolu o Írsku/Severnom Írsku k Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa na účely tejto záruky má Severné Írsko považovať za súčasť Európskej únie. Ručiteľ usadený na colnom území Európskej únie preto uvedie adresu na doručovanie alebo určí zástupcu v Severnom Írsku, ak sa v ňom môže použiť záruka. Ak je však záruka v kontexte spoločného tranzitu platná v Európskej únii a v Spojenom kráľovstve, jednotná adresa na doručovanie alebo určený zástupca v Spojenom kráľovstve sa môžu vzťahovať na všetky časti Spojeného kráľovstva vrátane Severného Írska.

(15) Odkazy na Andorrské kniežactvo a Sanmarínsku republiku sa vzťahujú výlučne na operácie v tranzite Únie.

(16) Ak v právnych predpisoch danej krajiny nie je ustanovenie týkajúce sa adresy na doručovanie, ručiteľ určí v tejto krajine zástupcu oprávneného preberať všetky oznámenia, ktoré sú mu adresované, a potvrdenie v druhom pododseku a záväzok vo štvrtom pododseku bodu 4 sa musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Súdnu právomoc v sporoch týkajúcich sa tejto záruky majú súdy tých miest, kde sa nachádzajú adresy ručiteľa alebo jeho zástupcu na doručovanie.

(17) Podpisovateľ musí pred svojím podpisom vlastnoručne uviesť: „Platí ako záručný doklad

(18) Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku.

(19) Úplná adresa.

(20) Podľa Protokolu o Írsku/Severnom Írsku k Dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa na účely tejto záruky má Severné Írsko považovať za súčasť Európskej únie. Ručiteľ usadený na colnom území Európskej únie preto uvedie adresu na doručovanie alebo určí zástupcu v Severnom Írsku, ak sa v ňom môže použiť záruka. Ak je však záruka v kontexte spoločného tranzitu platná v Európskej únii a v Spojenom kráľovstve, jednotná adresa na doručovanie alebo určený zástupca v Spojenom kráľovstve sa môžu vzťahovať na všetky časti Spojeného kráľovstva vrátane Severného Írska.

(21) Prečiarknite názov krajiny, prípadne krajín, na území ktorého/ktorých sa záruka nesmie použiť.

(22) Odkazy na Andorrské kniežactvo a Sanmarínsku republiku sa vzťahujú výlučne na operácie v tranzite Únie.

(23) Priezvisko a krstné meno alebo názov podniku a úplná adresa osoby, ktorá poskytuje záruku.

(24) Uplatňuje sa, pokiaľ ide o ostatné poplatky splatné v súvislosti s dovozom alebo vývozom daného tovaru, keď sa záruka používa na účely umiestnenia tovaru do colného režimu tranzit Únie/spoločného tranzitného režimu alebo keď sa môže použiť vo viac ako jednom členskom štáte alebo jednej zmluvnej strane.

(25) Nehodiace sa prečiarknite.

(26) Iné režimy ako spoločný tranzitný režim sa uplatňujú výlučne v Únii.

(27) Pre sumy uvedené v colnom vyhlásení na colný režim konečné použitie.

(28) Ak v právnych predpisoch danej krajiny nie je ustanovenie týkajúce sa adresy na doručovanie, ručiteľ určí v tejto krajine zástupcu oprávneného preberať všetky oznámenia, ktoré sú mu adresované, a potvrdenie v druhom pododseku a záväzok vo štvrtom pododseku bodu 4 sa musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Súdnu právomoc v sporoch týkajúcich sa tejto záruky majú súdy toho miesta, kde sa nachádzajú adresy ručiteľa alebo jeho zástupcu na doručovanie.

(29) Osoba podpisujúca tento doklad musí pred podpisom vlastnoručne napísať: „Záruka na sumu vo výške …“, pričom sumu vypíše slovom.

20.10.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 272/47

DELEGOVANÉ ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO č. 049/22/COL

z 9. februára 2022

o povolení troch odchýlok požadovaných Lichtenštajnským kniežatstvom v súvislosti s článkom 30, článkom 36 ods. 2 a bodom 1.1.3.6.3 písm. b) prílohy 5 vyhlášky Lichtenštajnska z 3. marca 1998 o preprave nebezpečného tovaru cestnou dopravou na základe článku 6 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru [2022/1984]

DOZORNÝ ÚRAD EZVO,

so zreteľom na akt uvedený v bode 13c kapitoly I prílohy XIII k Dohode o EHP,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (ďalej len „smernica“)

v znení zmenenom a prispôsobenom Dohode o EHP bodom 4 písm. d) protokolu 1 k dohode a so zreteľom na článok 5 ods. 2 písm. d) Dohody o dozore a súde a článok 1 ods. 1 písm. c), článok 1 ods. 2 a článok 3 protokolu 1 k tejto dohode, a najmä na články 6 a 9 smernice,

so zreteľom na rozhodnutia stáleho výboru č. 3/12/SC a č. 4/12/SC,

keďže:

1. POSTUP

Lichtenštajnská vláda listom z 20. decembra 2013 (1) požiadala Dozorný úrad EZVO o štyri odchýlky na základe článku 6 ods. 2 písm. a) smernice. Odchýlky požadované Lichtenštajnskom boli stanovené v článkoch 29, 30, 36 a v prílohe 5 k vyhláške z 3. marca 1998 o preprave nebezpečného tovaru cestnou dopravou (LR 741.621 v znení zmien) (2) (ďalej len „vyhláška“).

V záujme získania pomoci pri posúdení poveril dozorný úrad spoločnosť DNV GL AS (ďalej len „DNV“), aby posúdila, či by požadované odchýlky spĺňali požiadavky stanovené v článku 6 ods. 2 písm. a) smernice, s dôrazom na akékoľvek potenciálne alebo skutočné riziká, ktoré by predmetné odchýlky mohli priniesť; ďalej mala zistiť, či by predmetné výnimky viedli k menšej, väčšej alebo rovnakej úrovni bezpečnosti, a takisto mala určiť možné zmierňujúce opatrenia (3).

Po posúdení predmetných odchýlok požadovaných Lichtenštajnskom dospel dozorný úrad k záveru, že za odchýlky v zmysle článku 6 ods. 2 písm. a) smernice možno považovať iba ustanovenia v článku 30, článku 36 a v prílohe 5 k vyhláške, pričom článok 29 vyhlášky, ktorý sa týka výbušnín v už otvorených prepravných obaloch, za odchýlku považovať nemožno.

Dozorný úrad po konzultácii s Výborom EZVO pre dopravu prijal rozhodnutie kolégia 30/15/COL, ktorým sa povoľujú odchýlky pre tri kvalifikačné ustanovenia. Toto povolenie bolo platné na obdobie šiestich rokov od 27. januára 2015.

Listom z 8. marca 2021 (4) lichtenštajnská vláda požiadala o povolenie odchýlok podľa vyhlášky, ktoré sú ustanovené v článku 30, článku 36 ods. 2 a kapitole 1.1.3.6 písm. b prílohy 5 k vyhláške a ktoré zodpovedajú odchýlkam povoleným dozorným úradom rozhodnutím kolégia 30/15/COL. Tieto odchýlky sa týkajú prepravy výbušnín, spoločností uskutočňujúcich kontroly cisterien, osobitnej odbornej prípravy vodičov a cisterien na staveniskách.

Podľa článku 6 ods. 4 smernice, ak štát EZVO, ktorý je členom EHP, požiada o predĺženie povolenej odchýlky, dozorný úrad žiadosť preskúma. Ak sa neprijmú žiadne zmeny prílohy I oddielu I.1, prílohy II oddielu II.1 alebo prílohy III oddielu III.1 ovplyvňujúce predmet odchýlky, dozorný úrad v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2 predĺži povolenie na ďalšie obdobie nepresahujúce šesť rokov odo dňa povolenia, takéto obdobie sa uvedie v rozhodnutí o povolení.

Keďže žiadosť Lichtenštajnska bola predložená po dátume uplynutia platnosti uvedenom v rozhodnutí kolégia 30/15/COL, článok 6 ods. 4 sa neuplatňuje, aj keď je žiadosť v podstate totožná so žiadosťou, ktorú schválil dozorný úrad uvedeným rozhodnutím. Žiadosť sa preto musí posúdiť v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 smernice. Informácie týkajúce sa rozhodnutia kolégia 30/15/COL, ako napríklad posúdenie rizika, ktoré vykonala spoločnosť DNV, sú však pre toto posúdenie stále relevantné.

2. POSÚDENIE

V článku 6 ods. 2 písm. a) smernice sa stanovuje, že „[z]a predpokladu, že nie je ohrozená bezpečnosť, členské štáty môžu požiadať o odchýlky od prílohy I oddielu I.1, prílohy II oddielu II.1 a prílohy III oddielu III.1 pri preprave malých množstiev určitého nebezpečného tovaru na ich územiach s výnimkou stredne alebo vysoko rádioaktívnych látok za predpokladu, že podmienky pre takú prepravu nie sú prísnejšie ako podmienky stanovené v týchto prílohách. “

Podľa článku 6 ods. 3 smernice sú odchýlky platné na obdobie nepresahujúce šesť rokov od dátumu povolenia, pričom toto obdobie sa stanoví v rozhodnutí o povolení.

Podľa článku 9 smernice a ako sa ďalej stanovuje v rozhodnutiach Stáleho výboru č. 3/2012/SC a č. 4/2012/SC, dozorný úrad má predložiť návrh rozhodnutia, ktoré sa má prijať, Výboru EZVO pre dopravu. Výbor EZVO pre dopravu má zaujať stanovisko k návrhu podľa článku 3 rozhodnutia Stáleho výboru č. 3/2012/SC.

Podľa článku 3 ods. 2 smernice sa má povoliť cestná preprava nebezpečného tovaru „ak sú splnené podmienky stanovené v prílohe I oddiele I.1, prílohe II oddiele II.1 a prílohe III oddiele III.1“.

Oddiel I.1 prílohy I k smernici obsahuje ustanovenia týkajúce sa uplatniteľnosti príloh A a B na Európsku dohodu o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ďalej len „ADR“) (5).

Príloha A je rozdelená na sedem častí. Časť 1 obsahuje všeobecné ustanovenia, zatiaľ čo časti 2 a 3 klasifikujú a uvádzajú zoznam nebezpečného tovaru. V časti 4 sa stanovujú požiadavky na balenie a používanie prenosných cisterien, v časti 5 sa stanovujú postupy zasielania, v časti 6 sa stanovujú požiadavky na konštrukciu a skúšanie obalov a v časti 7 sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa podmienok prepravy, nakladania, vykladania a manipulácie.

V časti 8 prílohy B sa stanovujú požiadavky na posádky vozidiel, vybavenie, prevádzku a dokumentáciu a v časti 9 sa stanovujú požiadavky na konštrukciu a schvaľovanie vozidiel prepravujúcich nebezpečný tovar.

Požadované odchýlky sú totožné s odchýlkami, ktoré dozorný úrad povolil v roku 2015. Okrem toho zmierňujúce opatrenia, ktoré Lichtenštajnsko zaviedlo, sú stále v platnosti. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že odchýlky možno dostatočne posúdiť na základe informácií predložených v súvislosti s rozhodnutím kolégia 30/15/COL vrátane posúdenia rizika vykonaného spoločnosťou DNV.

2.1. Článok 30 vyhlášky o preprave nebezpečného tovaru cestnou dopravou (ďalej len „VTGGS“)

Lichtenštajnská vláda vo svojom liste z 8. marca 2021 opísala odchýlku takto:

článok 30 ods. 1 písm. b) VTGGS umožňuje odchýlku, pokiaľ ide o označovanie prepravného vozidla. Oranžové štítky v prednej a zadnej časti prepravného vozidla musia zodpovedať kapitole 5.3.2.1.1 ADR, nemusia však obsahovať identifikačné číslo nebezpečnosti.

Článok 30 ods. 1 písm. c) VTGGS oslobodzuje vodiča od osobitných požiadaviek na odbornú prípravu uvedených v kapitole 8.2 ADR. Vodič však musí byť absolventom odbornej prípravy spoločností uskutočňujúcich kontroly cisterien. Túto odbornú prípravu poskytuje CITEC (Švajčiarske združenie na ochranu vôd a bezpečnosť cisterien) a pozostáva z trojtýždňového kurzu a ďalšieho kurzu každých päť rokov, v rámci ktorého sú vodiči vyškolení vo všetkých potrebných bezpečnostných a environmentálnych aspektoch týkajúcich sa čistenia, kontroly a opravy cisterien. Ide o stupeň na získanie federálneho certifikátu špecialistu pre bezpečnosť cisterien (6).

Napokon sa v článku 30 ods. 2 VTGGS stanovuje, že cisterna a jej nosné vozidlo sú oslobodené od požiadaviek na konštrukciu, vybavenie a kontrolu uvedených v kapitolách 4.3, 4.4, 6.8, 6.9 a 9.1 ADR.

Spoločnosť DNV vo svojej správe posudzovala, či by sa riziko zvýšilo po nehodách, ktoré sa môžu vyskytnúť počas prepravy na verejných cestách, ako napríklad v prípade kolízie, jazdy mimo cesty a dislokácie nákladu. Spoločnosť DNV dospela k záveru, že riziko sa v týchto situáciách nezvýši za predpokladu, že vodiči majú osobitný výcvik CITEC.

2.2. Článok 36 ods. 2 VTGGS

Lichtenštajnská vláda vo svojom liste z 8. marca 2021 opísala odchýlku takto:

Toto ustanovenie umožňuje prepravu nebezpečného tovaru patriaceho do triedy 1 ADR (výbušné látky a výbušné výrobky) nad rámec voľného množstva stanoveného v kapitole 1.1.3.6 ADR. To je však povolené len za prísnej podmienky, že vodič je držiteľom preukazu na výbušné výbuchy („Sprengausweis“), a teda získal osobitné vzdelanie pre odborníkov na výbušné látky. Odborná príprava oprávňujúca osobu na získanie takéhoto preukazu je špecializovaný výcvik pre osoby manipulujúce s výbušninami, ktorý presahuje rámec zvyčajného výcviku týkajúceho sa prepravy nebezpečného tovaru a zabezpečuje vysokú úroveň bezpečnosti. Okrem toho sa takáto preprava môže vykonávať len v prípade výbušnín a pyrotechnických výrobkov, na ktoré bolo udelené uvedené povolenie.

Z týchto dôvodov výnimka uvedená v článku 36 ods. 2 VTGGS neohrozuje bezpečnosť a Lichtenštajnsko by týmto chcelo požiadať o výnimku v súlade s článkom 6 smernice.

Spoločnosť DNV vo svojej správe dospela k záveru, že riziko vyplývajúce z platnej výnimky sa nezvýši za predpokladu, že preukaz Švajčiarskeho federálneho úradu pre odborné vzdelávanie a technológie ( „Bundesamt für Berufsbildung und Technologie“ ) bude rovnocenný s výcvikom vodičov v oblasti ADR.

2.3. Kapitola 1.1.3.6.3 písm. b) prílohy 5 VTGGS

Lichtenštajnská vláda vo svojom liste z 8. marca 2021 opísala odchýlku takto:

Toto ustanovenie v spojení s kapitolou 6.14 sa osobitne zaoberá cisternami na stavenisku („Baustellentanks“), čo je pojem, ktorý ADR nepozná.

Cisterny na stavenisku sú kontajnery, ktoré sa dočasne používajú na staveniskách s cieľom natankovať stroje používané na mieste. Pozostávajú z vnútornej nádrže a uzavretej vonkajšej zbernej nádrže (pozri bod 6.14.1.1 prílohy 5 k VTGGS). Považujú sa za najbezpečnejšie riešenie na takéto použitie.

Cisterny na stavenisku do objemu 1 210 litrov, ktoré obsahujú maximálne 1 150 litrov, sa môžu odchyľovať od určitých pravidiel ADR, ale môžu sa používať len na skladovanie a prepravu motorovej nafty/vykurovacieho oleja UN 1202. Musia sa dodržať ustanovenia kapitoly 6.8 ADR s výnimkou 6.8.2.1.3, 6.8.2.1.4 a 6.8.2.1.15 až 6.8.2.1.23. Požiadavky na konštrukciu a skúšanie týchto cisterien sú stanovené v kapitole 6.14.2 a 6.14.3 prílohy 5 k VTGGS. Cisterny na stavenisku podliehajú štandardizácii a testovaniu zo strany orgánu, ktorý je zodpovedný aj za testovanie podľa ADR (Švajčiarska inšpekcia nebezpečného tovaru – „Eidgenössisches Gefahrgutinspektorat“). Táto inšpekcia zabezpečuje dodržiavanie všetkých príslušných bezpečnostných charakteristík s cieľom zabezpečiť úroveň bezpečnosti, ktorá je porovnateľná s pravidlami ADR.

Z týchto dôvodov výnimka uvedená v kapitole 1.1.3.6.3 písm. b) v kombinácii s bodom 6.14 prílohy 5 k VTGGS neohrozuje bezpečnosť.

Spoločnosť DNV vo svojej správe posúdila zvýšené riziko kolízie, jazdy mimo cesty a dislokácie nákladu. Spoločnosť DNV dospela k záveru, že na základe výnimky sa riziko zvyšuje, ale identifikovala dve preventívne opatrenia, a to i) kontrolu/testy súladu cisterien na stavenisku s ustanoveniami ADR a ii) cisterien na stavenisku s dvojitým plášťom.

Ako sa uvádza v žiadosti Lichtenštajnska, cisterny na stavenisku pozostávajú z vnútornej nádrže a uzavretej vonkajšej zbernej nádrže; takisto sa v ňom uvádza, že bezpečnosť nebude ohrozená. Lichtenštajnsko ďalej uviedlo, že „od roku 2027 sa už nebude vyžadovať výnimka z kapitoly 1.1.3.6.3 písm. b) a kapitoly 6.14 prílohy 5 k VTGGS, keďže tieto ustanovenia sa zrušia “.

3. ZÁVER

Dozorný úrad dospel k názoru, že povolením týchto odchýlok sa bezpečnosť neohrozí a že tri žiadosti o odchýlky spĺňajú podmienky stanovené v článku 6 ods. 2 písm. a) smernice. Odchýlky uvedené v článku 30, článku 36 ods. 2 a v bode 1.1.3.6.3 písm. b) prílohy 5 k vyhláške by sa preto mali povoliť.

Dozorný úrad 17. decembra 2021 prostredníctvom svojho delegovaného rozhodnutia č. 298/21/COL (dokument č. 1228844) riadne predložil Výboru EZVO pre dopravu návrh rozhodnutia o opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 9 smernice. Výbor EZVO pre dopravu 14. januára 2022 nevydal k návrhu rozhodnutia žiadne stanovisko.

Podľa článku 3 ods. 4 rozhodnutia Stáleho výboru štátov EZVO č. 3/2012/SC môže dozorný úrad prijať plánované opatrenie, pokiaľ sa v základnom akte nestanovuje, že návrh opatrenia sa nesmie prijať, ak nebolo vydané žiadne stanovisko, čo sa na súčasný postup nevzťahuje, a preto dozorný úrad opatrenie prijať môže.

Dozorný úrad preto povolí odchýlku, ako sa požaduje na základe článku 6 ods. 2 písm. a) smernice. Výnimka má platiť šesť rokov, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 3 smernice. Úrad môže v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice svoje povolenie obnoviť.

Člen kolégia s osobitnou zodpovednosťou za dopravu bol splnomocnený, a to v mene dozorného úradu a na jeho zodpovednosť, aby prijal opatrenia, ak sú návrhy opatrení, ktoré sa majú prijať, v súlade so stanoviskom Výboru EZVO pre dopravu.

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Povoľujú sa tri odchýlky požadované lichtenštajnskou vládou v súvislosti s článkom 30, článkom 36 ods. 2 a bodom 1.1.3.6.3 písm. b) prílohy 5 k lichtenštajnskej vyhláške z 3. marca 1998 o preprave nebezpečného tovaru cestnou dopravou.

Článok 2

Odchýlky uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia sa v súlade s bodom 6 protokolu 1 k Dohode o EHP uverejnia v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie.

Článok 3

Odchýlky uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia platia na obdobie šiestich rokov.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Lichtenštajnskému kniežatstvu a nadobudne účinnosť po jeho oznámení tomuto štátu.

Článok 5

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 9. februára 2022

Za Dozorný úrad EZVO, konajúc na základe splnomocnenia rozhodnutím č. 103/13/COL,

Árni Páll ÁRNASON

zodpovedná členka kolégia

Melpo-Menie JOSÉPHIDÈS

spolupodpisujúca ako riaditeľka pre právne a výkonné záležitosti

(1) Dok. č. 694300.

(2) Verordnung über den Transport gefährlicher Güter auf der Strasse – VTGGS

(3) Dok. č. 709161.

(4) Dokument č. 1185764.

(5) Dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (v znení zmien) bola uzavretá v Ženeve 30. septembra 1957.

(6) Spezialistin für Tanksicherheit mit eidgenössischem Fachausweis.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 272

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 65 20. októbra 2022

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Oznámenie o nadobudnutí platnosti Rámcovej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Austráliou na strane druhej	1
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/1977 zo 17. októbra 2022 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať vo Výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina v zložení pre otázky obchodu zriadenom Dohodou o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, pokiaľ ide o aktualizáciu prílohy XV (Aproximácia právnych predpisov upravujúcich colnú oblasť) k uvedenej dohode	2
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/1978 z 25. júla 2022 o schéme pomoci SA.54817 (2020/C) (ex 2019/N), ktorú Belgicko zamýšľa poskytnúť na produkciu videohier [oznámené pod číslom C(2022) 5130] ( 1 )	4
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/1979 z 31. augusta 2022 ktorým sa stanovuje formulár a databázy na oznamovanie informácií uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Komisie 2014/895/EÚ [oznámené pod číslom C(2022 6124)] ( 1 )	14
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/1980 z 19. októbra 2022, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/626, ktorým sa zriaďuje Portál InvestEU a stanovujú jeho technické špecifikácie ( 1 )	21
	*	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/1981 z 10. októbra 2022 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi (ECB/2022/33)	22
	*	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/1982 z 10. októbra 2022 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi a spolupracujúcimi orgánmi, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2013/1 (ECB/2022/34)	29
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	*	Rozhodnutie Spoločného výboru EÚ – CTC č. 3/2022 z 29. septembra 2022, ktorým sa mení Dohovor o spoločnom tranzitnom režime z 20. mája 1987 [2022/1983]	36

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Delegované rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 049/22/COL z 9. februára 2022 o povolení troch odchýlok požadovaných Lichtenštajnským kniežatstvom v súvislosti s článkom 30, článkom 36 ods. 2 a bodom 1.1.3.6.3 písm. b) prílohy 5 vyhlášky Lichtenštajnska z 3. marca 1998 o preprave nebezpečného tovaru cestnou dopravou na základe článku 6 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru [2022/1984]	47

	Korigendá
*	Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/389 z 8. marca 2022, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034, pokiaľ ide o formát, štruktúru, obsah a dátum ročného uverejňovania informácií, ktoré majú zverejňovať príslušné orgány ( Ú. v. EÚ L 79, 9.3.2022 )	52
*	Korigendum k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/891 z 13. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v týchto sektoroch, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 ( Ú. v. EÚ L 138, 25.5.2017 )	54