(1)

V nariadení (ES) č. 273/2004 sa stanovujú opatrenia na monitorovanie obchodu s drogovými prekurzormi v Únii, zatiaľ čo v nariadení (ES) č. 111/2005 sa upravuje obchod s drogovými prekurzormi medzi Úniou a tretími krajinami. Príloha I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a príloha k nariadeniu (ES) č. 111/2005 obsahujú každá zoznam určených látok, ktoré podliehajú viacerým harmonizovaným kontrolným a monitorovacím opatreniam stanoveným danými nariadeniami.

(2)

Príslušné vnútroštátne orgány oznámili, že zadržali etyl alfa-fenylacetoacetát (EAPA) a metyl 3-oxo-2-(3,4-metyléndioxyfenyl)butanoát (MAMDPA) v súvislosti s nezákonnou výrobou omamných látok.

(3)

EAPA sa používa na výrobu 1-fenyl-2-propanónu (P-2-P), známeho aj ako benzylmetylketón (BMK). BMK je prekurzor amfetamínu a metamfetamínu.

(4)

Látka MAMDPA sa používa na výrobu 3,4-metyléndioxyfenylpropán-2-ónu (PMK), ktorý je prekurzorom 3,4-metyléndioxymetamfetamínu (MDMA), všeobecne známeho ako „extáza“.

(5)

Amfetamín, metamfetamín a MDMA patria medzi najbežnejšie drogy nezákonne vyrábané v Únii. Majú vážne dôsledky pre ľudské zdravie a v niektorých regiónoch Únie spôsobujú vážne sociálne problémy, ako aj problémy v oblasti verejného zdravia.

(6)

EAPA a MAMDPA by preto mali byť určené na úrovni Únie s cieľom posilniť ich kontrolu a monitorovanie.

(7)

Určené látky uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a v prílohe k nariadeniu (ES) č. 111/2005 sú rozdelené do kategórií, na ktoré sa vzťahujú rôzne opatrenia s cieľom dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi úrovňou ohrozenia, ktorú jednotlivé špecifické látky predstavujú, a záťažou pre zákonný obchod. Najprísnejšie kontrolné a monitorovacie opatrenia sa vzťahujú na látky kategórie 1.

(8)

EAPA a MAMDPA ako prekurzory amfetamínu, metamfetamínu a MDMA predstavujú vážne sociálne hrozby, ako aj hrozby pre oblasť verejného zdravia v Únii. V súvislosti s nimi neexistuje známa zákonná výroba, obchod alebo použitie, s výnimkou použitia na výskumné účely. Preto by ich zaradenie do kategórie 1 v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a do kategórie 1 v prílohe k nariadeniu (ES) č. 111/2005 bolo primeranou reakciou, aby sa zabránilo ich používaniu pri nedovolenej výrobe omamných látok, a zároveň by to pre hospodárske subjekty a príslušné orgány v Únii nepredstavovalo žiadne významné dodatočné administratívne zaťaženie.

(9)

Nariadenia (ES) č. 273/2004 a (ES) č. 111/2005 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Nariadeniami (ES) č. 273/2004 a (ES) č. 111/2005 sa spoločne vykonávajú určité ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, podpísaného vo Viedni 20. decembra 1988 a schváleného rozhodnutím Rady 90/611/EHS (3). Vzhľadom na úzku vecnú prepojenosť splnomocnení uvedených v týchto dvoch nariadeniach je primerané prijať príslušné zmeny prostredníctvom jediného delegovaného aktu,

(1)

Produkt na hnojenie, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v prílohách I a II k nariadeniu (EÚ) 2019/1009 pre príslušnú kategóriu produktov podľa účinku (PFC) a príslušnú kategóriu komponentných materiálov (CMC), ktorý bol označený v súlade s prílohou III k uvedenému nariadeniu a ktorý úspešne prešiel postupom posudzovania zhody stanoveným v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2019/1009, môže byť označený označením CE a môže sa voľne pohybovať na vnútornom trhu ako EÚ produkt na hnojenie.

(2)

V rámci prípravy na prechod k novým harmonizačným pravidlám členské štáty, ako aj zainteresované strany informovali Komisiu o nutnosti prispôsobiť niektoré technické ustanovenia v prílohách k nariadeniu (EÚ) 2019/1009. Tieto úpravy sú potrebné, aby sa uľahčil prístup na vnútorný trh pre produkty na hnojenie, ktoré sú agronomicky účinné, bezpečné a s ktorými sa už na trhu obchoduje vo veľkom. Niektoré z týchto zmien uľahčia voľný pohyb takýchto produktov, t. j. bezpečných a agronomicky účinných produktov na hnojenie, keďže sa zlepší súlad s inými právnymi aktmi a politickými cieľmi Únie. Ďalšie zmeny sú potrebné na to, aby sa zabránilo situáciám, že sa dôležité kategórie produktov na hnojenie neúmyselne vylúčia z harmonizačných pravidiel.

(3)

Nariadením (EÚ) 2019/1009 zmeneným delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/1768 (2) sa výrobcom umožňuje používať určité typy polymérov v EÚ produktoch na hnojenie, ak sú v súlade s podmienkami stanovenými pre CMC 1 a CMC 11 v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2019/1009. Jednou z týchto podmienok je, aby polyméry boli registrované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3). V oznámení s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti: Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok (4) Komisia avizovala revíziu nariadenia (ES) č. 1907/2006, ktorou sa rozširuje registračná povinnosť na určité polyméry. Z dôvodu koherentnosti a konzistentnosti by sa preto povinnosť registrácie polymérov mala v prvom rade upraviť v nariadení (ES) č. 1907/2006, keďže diskusie o jeho revízii ponúkajú širší kontext a možnosť zaujať holistický prístup, a až potom by sa mala začať uplatňovať podľa nariadenia (EÚ) 2019/1009.

(4)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovuje povinnosť registrácie oxidu horečnatého v súlade s nariadením (ES) č. 1907/2006. V nariadení (ES) č. 1907/2006 sa však udeľuje výnimka z registračnej povinnosti pre magnéziu, ktorá nie je chemicky upravená, keďže registrácia sa považuje za nevhodnú alebo zbytočnú pre túto látku a jej vyňatie z registračnej povinnosti neohrozuje ciele uvedeného nariadenia. Oxid horečnatý sa v hnojivách už dlho používa, ale nemá harmonizovanú klasifikáciu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (5). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s cieľom zabezpečiť, aby hnojivá obsahujúce oxid horečnatý mali ľahší prístup na vnútorný trh ako EÚ produkty na hnojenie, by sa registračná povinnosť stanovená v nariadení (EÚ) 2019/1009 už nemala vzťahovať na oxid horečnatý používaný v hnojivách.

(5)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú požiadavky na inhibítory ako EÚ produkty na hnojenie patriace do kategórie PFC 5 a na EÚ produkty na hnojenie obsahujúce inhibítory ako komponentný materiál patriace do kategórie CMC 1. S cieľom predísť prípadným nejasnostiam by sa terminológia použitá v uvedenom nariadení mala zmeniť tak, aby sa zohľadňoval rozdiel medzi týmito dvoma situáciami. Pojem „inhibujúca zložka“ by sa preto mal používať vždy, keď sa týka látky alebo zmesi, ktorá zlepšuje spôsob uvoľňovania živín oddialením alebo zastavením činnosti konkrétnych skupín mikroorganizmov alebo enzýmu. Pojem „inhibítor“ by sa mal používať len vtedy, ak sa vzťahuje na EÚ produkty na hnojenie patriace do PFC 5. Toto rozlíšenie je dôležité, keďže inhibítormi môžu byť nielen inhibujúce zložky, ale aj zmesi obsahujúce iné látky, napríklad stabilizátory. Správne používanie týchto pojmov je potrebné na uľahčenie voľného pohybu EÚ produktov na hnojenie tým, že sa jasne stanovia pravidlá uplatniteľné v každej situácii.

(6)

Nariadenie (EÚ) 2019/1009 obsahuje požiadavky na zabezpečenie účinnosti inhibujúcich zložiek, ale nestanovuje požiadavky na účinnosť hnojiva alebo zmesi obsahujúcej takúto inhibujúcu zložku. Používanie účinných produktov obsahujúcich takéto látky pomáha predchádzať znečisťovaniu životného prostredia spôsobenému vylúhovaním dusíka. V oznámeniach Komisie pod názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy (6) a Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (7) sú vyjadrené environmentálne obavy a ambiciózne ciele znížiť straty živín o 50 % do roku 2030. Je teda dôležité zabezpečiť, aby EÚ produkty na hnojenie, ktoré obsahujú inhibujúce zložky, boli účinné. Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by sa preto malo zmeniť tak, aby zahŕňalo požiadavku, že v hnojivách (PFC 1) alebo v zmesi produktov na hnojenie (PFC 7) sú inhibujúce zložky prítomné v koncentrácii nachádzajúcej sa v rámci rozsahu koncentrácií, ktorý zabezpečuje účinnosť inhibujúcej zložky. Dodatočné požiadavky na označovanie by okrem toho mali zabezpečiť, aby výrobcovia inhibítorov uvedených v PFC 5 poskytovali jasné pokyny, ako miešať takéto produkty s hnojivom, aby sa zabezpečila ich účinnosť.

(7)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú pravidlá používania digestátu z čerstvých plodín a iného digestátu ako digestátu z čerstvých plodín (ďalej spoločne uvádzané ako „digestát“) ako komponentných materiálov v EÚ produktoch na hnojenie. V uvedenom nariadení sa stanovujú pravidlá procesov digescie. Nestanovujú sa však žiadne ďalšie pravidlá pre následné spracovanie digestátu.

(8)

V správe Spoločného výskumného centra (JRC) s názvom Kritériá určujúce, kedy odpad prestáva byť odpadom, pre biologicky rozložiteľný odpad, ktorý prechádza biologickým čistením (kompost a digestát): technické návrhy (8) sa uvádza, že digestát sa v poľnohospodárstve často používa buď ako celok, alebo po separácii v tuhej a kvapalnej frakcii. Táto separácia uľahčuje skladovanie materiálov a ich diaľkovú prepravu, čo je obzvlášť dôležité pre produkt s označením CE. Mechanická separácia digestátu do tuhej a kvapalnej frakcie je v niektorých členských štátoch bežne používanou metódou a podľa nedávnej štúdie s názvom Digestát a kompost ako hnojivá: posúdenie rizika a možnosti riadenia rizika (9) ide o etablovanú metódu. Separácia digestátu do tuhej a tekutej frakcie by mohla predstavovať len obmedzené riziká, ak sa stanovia podmienky týkajúce sa postupu po digescii a prídavných látok, ktoré sa majú použiť. Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by sa preto malo zmeniť tak, aby zahŕňalo tento postup po digescii za podmienok, že použité prídavné látky nepresiahnu určitú koncentráciu a sú registrované v súlade s nariadením (ES) č. 1907/2006. Povolenie týchto postupov v nariadení (EÚ) 2019/1009 je potrebné na to, aby sa uľahčil prístup na vnútorný trh pre EÚ produkty na hnojenie obsahujúce digestát a aby sa požiadavky stanovené pre tieto kategórie komponentných materiálov prispôsobili technickému pokroku. Vytvoria sa tým aj nové príležitosti na zhodnocovanie biologického odpadu, čo je v súlade s celkovými ambicióznymi plánmi obehového hospodárstva.

(9)

Okrem mechanickej separácie digestátu do tuhej a tekutej frakcie sa na odstránenie vody z digestátu alebo jeho frakcií bežne používajú aj iné postupy. Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by malo výrobcom umožniť ďalšie spracúvanie digestátu alebo jeho frakcií s cieľom extrahovať vodu, a to bez zámeru inak chemicky upravovať dané komponentné materiály. Z digestátu sa navyše môže získavať dusík alebo fosfor stripovaním alebo vyzrážaním. Na uzavretie cyklu je dôležité vytvoriť nielen možnosť získavania týchto živín z digestátu, ale umožniť tiež využívanie zvyšného digestátu v EÚ produktoch na hnojenie, keďže obsahuje rôzne iné živiny a organickú hmotu. Okrem toho by sa mali stanoviť požiadavky na používanie prídavných látok potrebných na takéto postupy.

(10)

Nariadenie (EÚ) 2019/1009 sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 (10), ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá uplatniteľné na perzistentné organické látky. V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovuje limitná hodnota 0,8 mg ndl-PCB na kg sušiny pre materiály pyrolýzy a splyňovania patriace do CMC 14. V súlade s nariadením (EÚ) 2019/2021 však PCB nesmú byť prítomné v látkach alebo zmesiach uvádzaných na trh EÚ. S cieľom zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) 2019/1021 a jednoznačnosť, pokiaľ ide o skutočnosť, že ndl-PCB sa nesmie nachádzať v EÚ produktoch na hnojenie s materiálmi pyrolýzy alebo splyňovania, by sa z nariadenia (EÚ) 2019/1009 mala vypustiť uvedená limitná hodnota.

(11)

Nariadenie (EÚ) 2019/1009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V súlade s článkom 67 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (2) príjem Európskej agentúry pre lieky zahŕňa poplatky, ktoré platia podniky za získanie a zachovanie povolení na uvedenie na trh v Únii a za iné služby poskytované agentúrou, ako aj za služby poskytované koordinačnou skupinou pri plnení jej úloh v súlade s článkami 107c, 107e, 107g, 107k a 107q smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES (3).

(2)

Naposledy sa sumy poplatkov a odmien stanovené v nariadení (EÚ) č. 658/2014 upravili v roku 2020 na základe kumulatívnej miery inflácie v rokoch 2018 a 2019. Podľa údajov, ktoré uverejnil Štatistický úrad Európskej únie, dosahovala miera inflácie za rok 2020 v Európskej únii úroveň 0,3 % a za rok 2021 dosahovala 5,3 % (4). Vzhľadom na mieru inflácie za dané roky sa považuje za opodstatnené upraviť v súlade s článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 658/2014 sumy poplatkov a sumy odmien pre spravodajcov a spoluspravodajcov uvedené v častiach I až IV prílohy k uvedenému nariadeniu. Preto by sa mala uplatniť kumulatívna úprava pri zohľadnení mier inflácie za roky 2020 aj 2021.

(3)

V záujme zjednodušenia by sa upravená výška poplatkov mala zaokrúhliť na najbližších 10 eur, s výnimkou ročného poplatku za systémy informačných technológií a monitorovanie literatúry, kde by sa upravená úroveň mala zaokrúhliť na najbližšie 1 euro.

(4)

Poplatky stanovené v nariadení (EÚ) č. 658/2014 sú splatné buď k dátumu začatia príslušného postupu, alebo v prípade ročného poplatku za systémy informačných technológií a monitorovanie literatúry k 1. júlu každého roka. Z toho vyplýva, že uplatniteľná suma sa stanoví ku dňu splatnosti poplatku a nie je potrebné stanoviť osobitné prechodné ustanovenia pre prebiehajúce postupy.

(5)

V súlade s článkom 15 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 658/2014 v prípade, že akt upravujúci sumy poplatkov stanovené v častiach I až IV prílohy k uvedenému nariadeniu nadobudne účinnosť pred 1. júlom, tieto úpravy majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla, kým v prípade, že nadobudne účinnosť po 30. júni, dané úpravy majú nadobudnúť účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti aktu. Dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa mal stanoviť v súlade s uvedeným ustanovením.

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 658/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,