(1)

Rada 5. marca 2014 prijala nariadenie (EÚ) č. 208/2014.

(2)

Na základe preskúmania Radou by sa z prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 208/2014 mali vypustiť záznamy týkajúce sa štyroch osôb, voči ktorým sa reštriktívne opatrenia prestali uplatňovať 6. septembra 2022, ako aj informácie o ich práve na obhajobu a práve na účinnú súdnu ochranu.

(3)

Nariadenie (EÚ) č. 208/2014 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 18. januára 2016 prijala nariadenie (EÚ) 2016/44.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) zriadený podľa rezolúcie BR OSN č. 1970 (2011) aktualizoval 18. júla 2022 údaje týkajúce sa jednej osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Príloha II k nariadeniu (EÚ) 2016/44 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 30. augusta 2017 prijala nariadenie (EÚ) 2017/1509.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) zriadený na základe rezolúcie BR OSN č. 1718 (2006) aktualizoval 26. júla 2022 informácie týkajúce sa 20 osôb a 24 subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Príloha XIII k nariadeniu (EÚ) 2017/1509 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Smernicou Rady 2006/112/ES (2) zmenenou smernicou Rady (EÚ) 2020/284 (3) sa od 1. januára 2024 zavádzajú ohlasovacie povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú usadení alebo poskytujú platobné služby v Európskej únii, majú odvtedy viesť určité záznamy týkajúce sa cezhraničných platieb pochádzajúcich od platiteľov v členských štátoch a určitých informácií o príjemcoch týchto platieb a zasielať tieto záznamy členským štátom na účely boja proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH).

(2)

Podľa nariadenia (EÚ) č. 904/2010 zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2020/283 (4) majú členské štáty zasielať tieto záznamy do centrálneho elektronického systému informácií o platbách (ďalej len „CESOP“), ktorý má vyvinúť, udržiavať, hostiť a technicky spravovať Komisia.

(3)

Na zabezpečenie riadneho fungovania systému CESOP a podľa článku 24e písm. a) nariadenia (EÚ) č. 904/2010 treba prijať technické opatrenia na zriadenie systému CESOP. Týmito opatreniami by sa mali stanoviť funkcie systému CESOP potrebné na vývoj spôsobilostí systému CESOP opísaných v článku 24c nariadenia (EÚ) č. 904/2010. Opatreniami by sa mala zabezpečiť aj vysoká úroveň používateľskej ústretovosti, a to poskytnutím vyhľadávacích a vizualizačných nástrojov v systéme CESOP. Systém CESOP by mal okrem toho uľahčovať výmenu informácií medzi styčnými úradníkmi Eurofiscu tým, že im umožní rýchlu a bezpečnú výmenu informácií o podvodoch v oblasti DPH priamo v systéme CESOP. Treba stanoviť aj opatrenia, ktoré by Komisia mala prijať na udržiavanie systému CESOP po jeho uvedení do prevádzky, aby boli zabezpečené normy prevádzkovej kvality IT infraštruktúry systému CESOP a jeho funkcií a aby v prípade potreby boli vykonané požadované aktualizácie na riešenie incidentov systému medzi Komisiou a členskými štátmi.

(4)

Členské štáty ako prevádzkovatelia systému CESOP sú zodpovedné za jeho riadenie, pričom Komisia má podľa článku 24e písm. b) nariadenia (EÚ) č. 904/2010 rad povinností obmedzených na technickú správu systému CESOP ako jeho hostiteľ a sprostredkovateľ. Mali by zahŕňať technické úlohy potrebné na dennú správu systému CESOP, ako napríklad vedenie záznamov o prístupoch styčného úradníka Eurofiscu do systému CESOP, vedenie záznamov o poskytovateľoch platobných služieb, ktorí odoslali údaje členským štátom, zavedenie vhodných organizačných bezpečnostných opatrení pre systém CESOP, ako aj poskytovanie potrebnej odbornej prípravy a podpory styčným úradníkom Eurofiscu, aby mohli účinne využívať systém CESOP.

(5)

Podľa článku 24b ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 904/2010 majú členské štáty zasielať údaje do systému CESOP v spoločnom formáte. Mali by sa stanoviť údajové prvky, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb nahlasovať v dokumente formátu XML. S cieľom zabezpečiť celkovú operabilitu medzi vnútroštátnymi elektronickými systémami a systémom CESOP podľa článku 24b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 904/2010 by členské štáty mali kontrolovať, či údaje zasielané poskytovateľmi platobných služieb zahŕňajú povinné a syntakticky správne údajové prvky podľa článku 243d smernice 2006/112/ES, keďže systém CESOP môže fungovať len vtedy, ak sú v ňom povinné údaje zaznamenané správne.

(6)

Členské štáty by mali určiť styčných úradníkov Eurofiscu, ktorí budú mať prístup do systému CESOP, a informovať Komisiu o svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti by Komisia mala týmto úradníkom poskytnúť jedinečný identifikátor na prístup do systému CESOP a na základe informácií získaných od členských štátov viesť zoznam všetkých styčných úradníkov Eurofiscu, ktorí majú prístup do systému CESOP.

(7)

Podľa článku 24e písm. g) nariadenia (EÚ) č. 904/2010 má Komisia stanoviť postupy na zabezpečenie toho, že budú zavedené vhodné technické a organizačné bezpečnostné opatrenia na vývoj a prevádzku systému CESOP. Niekoľko bezpečnostných aspektov centrálnych komponentov systému CESOP závisí aj od vykonania vnútroštátnych bezpečnostných opatrení, napríklad opatrení na kontrolu bezpečnosti prenášaných údajov a opatrení na zabezpečenie toho, aby do systému CESOP mohol vstupovať len styčný úradník Eurofiscu s platným jedinečným identifikátorom. Členské štáty by preto mali informovať Komisiu o svojich vlastných bezpečnostných opatreniach. Členské štáty a Komisia by sa mali navzájom informovať o prijatých bezpečnostných opatreniach a o potrebe prípadnej inovácie týchto opatrení.

(8)

Spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia, ako aj povinnosti členských štátov a Komisie sa riadia pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (5) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (6). Podľa článku 24e písm. h) nariadenia (EÚ) č. 904/2010 by sa mali stanoviť úlohy a povinnosti členských štátov a Komisie, pokiaľ ide o prevádzkovanie údajov v rámci systému CESOP. Za prevádzkovateľov systému CESOP by sa mali spoločne považovať členské štáty, keďže rozhodujú o prostriedkoch spracúvania a používania údajov v systéme CESOP. Za sprostredkovateľa by sa mala považovať Komisia, keďže pri plnení všetkých svojich úloh koná v mene členských štátov.

(9)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať až od 1. januára 2024 s cieľom zosúladiť ho s uplatňovaním nariadenia (EÚ) 2020/283 a smernice (EÚ) 2020/284.

(10)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnila konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 2. februára 2022 vydal stanovisko.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre administratívnu spoluprácu,

(1)

Rada 16. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/392/SZBP (1) o zriadení misie Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri na podporu budovania kapacity nigerských bezpečnostných aktérov bojovať proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti (EUCAP Sahel Niger).

(2)

Rada 7. septembra 2020 prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/1254 (2) a misiu predĺžila do 30. septembra 2022.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) sa 15. júna 2022 zaoberal strategickým preskúmaním misie a súhlasil s predĺžením misie EUCAP Sahel Niger do 30. septembra 2024. PBV sa 28. júna 2022 pri ukončovaní strategického preskúmania misie okrem iného dohodol, že misia by mala mať v rámci svojho mandátu možnosť vymieňať si utajované skutočnosti EÚ s agentúrami Únie pôsobiacimi v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

(4)

Rozhodnutie 2012/392/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Misia EUCAP Sahel Niger sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť plneniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii,

(1)

Reštriktívne opatrenia, ktoré prijíma Rada na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únii ako aj článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sú kľúčovým nástrojom zahraničnej politiky na účely vonkajšej činnosti Únie.

(2)

Základným predpokladom ich účinnosti je rozsiahle šírenie informácií o platných reštriktívnych opatreniach v Únii a ľahký prístup k nim, ako aj výmena informácií medzi členskými štátmi, zainteresovanými stranami a Komisiou.

(3)

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine poukázala na naliehavú potrebu podniknúť kroky s cieľom uľahčiť členským štátom a hospodárskym subjektom vykonávanie reštriktívnych opatrení prijatých od 24. februára 2022. Zvýšené požiadavky na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení, nové požiadavky vyplývajúce z bezprecedentného rozsahu a povahy reštriktívnych opatrení a potreba bezpečnej komunikácie a úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, zainteresovanými stranami a Komisiou pri ich vykonávaní si vyžadujú nové alebo zlepšené a bezpečnejšie nástroje v oblasti informačných technológií.

(4)

Operačnou činnosťou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by sa mal naliehavo podporiť vývoj požadovaných aplikácií a databáz,

(1)

Rada prijala 5. marca 2014 rozhodnutie 2014/119/SZBP (1).

(2)

Na základe preskúmania Radou by sa z prílohy k rozhodnutiu 2014/119/SZBP mali vypustiť záznamy týkajúce sa štyroch osôb, voči ktorým sa reštriktívne opatrenia prestali uplatňovať 6. septembra 2022, ako aj informácie o ich práve na obhajobu a práve na účinnú súdnu ochranu.

(3)

Rozhodnutie 2014/119/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 4. mája 2020 prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/610 (1), ktorým sa na obdobie ďalších 24 mesiacov predlžuje platnosť vnútroštátnych povolení na vstup niektorých Palestínčanov na územie členských štátov a na pobyt na ňom, ako sa uvádza v spoločnej pozícii Rady 2002/400/SZBP (2).

(2)

Na základe vyhodnotenia uplatňovania spoločnej pozície 2002/400/SZBP Rada považuje za vhodné predĺžiť platnosť uvedených povolení na obdobie ďalších 24 mesiacov,

(1)

Rada 31. júla 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/1333.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) zriadený podľa rezolúcie BR OSN č. 1970 (2011) aktualizoval 18. júla 2022 údaje týkajúce sa jednej osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Prílohy I a III k rozhodnutiu (SZBP) 2015/1333 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 27. mája 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/849.

(2)

Výbor Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) zriadený na základe rezolúcie BR OSN č. 1718 (2006) aktualizoval 26. júla 2022 informácie týkajúce sa 20 osôb a 24 subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

(3)

Príloha I k rozhodnutiu (SZBP) 2016/849 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/2313 (3) sa od 1. januára 2022 do 30. júna 2022 určitým členským štátom povolilo oslobodenie od dovozných ciel a od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) pri dovoze tovaru potrebného na boj proti následkom šírenia ochorenia COVID-19.

(2)

Komisia 15. júna 2022 konzultovala s danými členskými štátmi, či je potrebné predĺžiť platnosť opatrení stanovených v uvedenom rozhodnutí. Belgicko, Lotyšsko, Rakúsko, Portugalsko a Slovinsko (ďalej len „žiadajúce členské štáty“) predložili na tento účel žiadosti 21. júna 2022.

(3)

Dovoz, ktorý žiadajúce členské štáty uskutočňujú podľa rozhodnutia (EÚ) 2021/2313, pomáha štátnym organizáciám alebo iným organizáciám, ktoré schválili vnútroštátne príslušné orgány, získavať prístup k potrebným liekom, zdravotníckemu vybaveniu a osobným ochranným prostriedkom, ktoré boli nedostatkové. Obchodné štatistiky týkajúce sa takéhoto tovaru naznačujú, že súvisiaci dovoz má klesajúci trend, ale môže kolísať v závislosti od nového dopytu po tovare potrebnom na boj proti pandémii COVID-19. Napriek tomu, že v Únii prebieha očkovanie a boli prijaté viaceré opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu, počet infekcií COVID-19 v žiadajúcich členských štátoch je stále rizikový z hľadiska verejného zdravia. Keďže uvedené členské štáty stále vykazujú nedostatok tovaru potrebného na boj proti pandémii COVID-19, je vhodné povoliť oslobodenie od splatných dovozných ciel pri tovare dovážanom na účely špecifikované v článku 74 nariadenia (ES) č. 1186/2009 a oslobodenie od splatnej DPH pri tovare dovážanom na účely špecifikované v článku 51 smernice 2009/132/ES.

(4)

Žiadajúce členské štáty by mali Komisiu informovať o povahe a množstve rôzneho tovaru, ktorý oslobodili od dovozných ciel a od DPH s cieľom bojovať proti následkom šírenia ochorenia COVID-19, o organizáciách, ktoré schválili na účely distribúcie alebo sprístupnenia tohto tovaru, ako aj o opatreniach, ktoré prijali s cieľom zabrániť použitiu tohto tovaru na iné účely, ako je boj proti následkom šírenia uvedeného ochorenia.

(5)

Vzhľadom na výzvy, ktorým žiadajúce členské štáty plánujú čeliť, by sa oslobodenie od dovozných ciel a oslobodenie od DPH malo povoliť v prípade dovozu, ktorý sa uskutočňuje od 1. júla 2022. Oslobodenie by malo zostať v platnosti do 31. decembra 2022.

(6)

Dňa 22. júla 2022 sa uskutočnili konzultácie s členskými štátmi v súlade s článkom 76 prvým odsekom nariadenia (ES) č. 1186/2009 a článkom 53 prvým odsekom smernice 2009/132/ES,

(1)

Komisii bola 11. júla 2022 predložená žiadosť o registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom „Každý európsky dom vybavený fotovoltickými panelmi s výkonom 1 kW a veternými turbínami s výkonom 0,6 kW s využitím financovania z prostriedkov Únie len prostredníctvom obcí“.

(2)

Ciele iniciatívy vyjadrujú organizátori takto: „1. zmenšenie uhlíkovej stopy každej domácnosti; 2. zodpovednosť obcí, distribútorov a dodávateľov energie, obmedzenie prechádzania od dodávateľa k dodávateľovi v zelenej zóne, s odbornou prípravou aspoň jedného zamestnanca obce v problematike životného prostredia, s využitím výlučne zariadení EÚ; 3. rozvoj ekologických zdrojov energie v najodľahlejších dedinách a na okraji sietí, ktoré by si inak vyžadovali konsolidačné investície financované distribútormi, dodávateľmi energie alebo územnými správnymi jednotkami; 4. zmena názoru verejnosti, že zelená energia je drahá, a osveta verejnosti k tomu, aby sa v snahe o nižšie náklady na energiu počas dňa spotrebúval najmenej 1 kW slnečnej energie. Mienime zastaviť energetickú vojnu, pripravujeme miestne systémy turbínových čerpadiel s výkonom do 400 kW, kvapkové zavlažovacie systémy a vodíkové generátory pre kompaktné energetické zóny. Ide o významný krok pre konkurencieschopnosť v EÚ.“

(3)

V prílohe k iniciatíve sa uvádzajú ďalšie podrobnosti o predmete, cieľoch a súvislostiach iniciatívy, pričom sa uvádzajú a podrobne opisujú dôvody na jej podporu. Organizátori tvrdia, že finančné prostriedky, ktoré sa nepoužili na odolnosť, súdržnosť a regionálny rozvoj, by mohli prostredníctvom územných správnych jednotiek slúžiť na financovanie 600 miliónov fotovoltických panelov a 197 000 megawattov zelenej energie približne v 197 miliónoch domácností v celej Únii s odhadovanými nákladmi 750 miliárd EUR, čím by sa položili základy „zelenej európskej energetickej únie“.

(4)

Pokiaľ ide o výzvu na prijatie opatrení na inštaláciu fotovoltických panelov a veterných turbín na zásobovanie domácností zelenou energiou s cieľom znížiť ich uhlíkovú stopu, Komisia má právomoc predkladať návrhy právnych aktov, ktorými by sa stanovili povinnosti vybaviť nové alebo existujúce budovy zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ktoré by sa snažili urýchliť postupy povoľovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to na základe článku 194 ods. 2 zmluvy.

(5)

Keďže iniciatíva si na dosiahnutie svojich cieľov vyžaduje príspevok z finančných prostriedkov Únie, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ako aj Fond na spravodlivú transformáciu, program InvestEU na základe článku 173 a/alebo článku 175 zmluvy a rovnako aj navrhovaný nový Sociálno-klimatický fond na základe článku 91 ods. 1 písm. d), článku 192 ods. 1 a článku 194 ods. 1 písm. c) stanovuje významné investície do zelenej transformácie.

(6)

Z týchto dôvodov nie je žiadna z častí iniciatívy zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv.

(7)

Týmto záverom nie je dotknuté posúdenie toho, či by v tomto prípade boli splnené konkrétne hmotnoprávne podmienky požadované na to, aby Komisia konala, vrátane dodržiavania zásad proporcionality a subsidiarity a zlučiteľnosti so základnými právami.

(8)

Skupina organizátorov poskytla primerané dôkazy o tom, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2019/788, a určila kontaktné osoby v súlade s článkom 5 ods. 3 prvým pododsekom uvedeného nariadenia.

(9)

Iniciatíva nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, ani nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

(10)

Iniciatíva s názvom „Každý európsky dom vybavený fotovoltickými panelmi s výkonom 1 kW a veternými turbínami s výkonom 0,6 kW s využitím financovania z prostriedkov Únie len prostredníctvom obcí“ by sa preto mala zaregistrovať.

(11)

Záver, že podmienky registrácie podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/788 sú splnené, neznamená, že Komisia nejakým spôsobom potvrdzuje vecnú správnosť obsahu iniciatívy, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť skupina organizátorov iniciatívy. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie,

(1)

Žiadosť o registráciu európskej iniciatívy občanov s názvom „Chráňte dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v EÚ“ bola Komisii predložená 13. júla 2022.

(2)

Organizátori sformulovali ciele iniciatívy takto: „Vidiecke regióny Európy strácajú svoje dedičstvo, priemyselné odvetvia, obyvateľstvo a hodnoty, čo ohrozuje potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v celej EÚ. Aby sme zachovali jedinečnosť týchto regiónov pre budúce generácie a zabezpečili pretrvanie komunít vyrábajúcich potraviny v EÚ, potrebujeme obnovený záväzok EÚ podporovať regionálne dedičstvo, udržateľný rast vidieka a zvyšovanie životnej úrovne. Táto európska iniciatíva občanov vyzýva EÚ k tomu, aby prispôsobila svoje záväzky týkajúce sa vidieka požiadavkám dnešnej doby s cieľom zohľadniť potrebu väčšej potravinovej bezpečnosti, dodávok poľnohospodárskych materiálov a ochrany vidieckeho spôsobu života – jeho obyvateľov, ich hodnôt a živobytí.“

(3)

Ďalšie podrobnosti o predmete, cieľoch a súvislostiach iniciatívy sa nachádzajú v prílohe k iniciatíve, v ktorej sa uvádzajú a podrobne opisujú dôvody na jej podporu. Organizátori tvrdia, že „vidiecke odvetvia a tí, ktorí v nich pracujú, čelia rastúcemu tlaku a majú stále menej motivácie pokračovať v tejto činnosti, pričom ak sa táto situácia nebude riešiť, povedie to k zániku tých najzákladnejších európskych komunít a hodnôt“. Žiadajú Komisiu, aby v rámci právomocí prenesených na Úniu zmluvami predložila návrh na posilnenie a zachovanie regionálneho dedičstva a priemyselných odvetví v celej Únii s cieľom podporiť rast vidieka a vidiecke pracovné postupy a činnosti. Ďalej požadujú uznanie významu potravinovej bezpečnosti a dodávok, ako sú hnojivá a materiály na výrobu bioplynu, s cieľom zachovať silné regionálne dodávky potravín v Únii. Vyzývajú Komisiu, aby do Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnula podporu dedičstva vidieka a uznanie významu potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín, a uvádzajú, že je potrebné rozšíriť rozsah dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti Únie do roku 2040, vidieckeho paktu, ako aj akčného plánu EÚ pre vidiek (2).

(4)

V súlade s cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanovenými v článku 39 zmluvy sa v nariadení o strategických plánoch SPP (3) sledujú všeobecné ciele podpory inteligentného, konkurencieschopného, odolného a diverzifikovaného poľnohospodárskeho sektora, ktorý zaručuje dlhodobú potravinovú bezpečnosť, podpory a posilnenia ochrany životného prostredia a posilnenia sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. (4) Keďže sa na cieľ iniciatívy, ktorým je ochrana dedičstva vidieka, potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín v Únii, nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2021/2115, Komisia má právomoc predložiť návrh právneho aktu na základe článku 42 a článku 43 ods. 2 zmluvy.

(5)

Z týchto dôvodov nie je žiadna časť iniciatívy zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv.

(6)

Týmto záverom nie je dotknuté posúdenie toho, či by v tomto prípade boli splnené konkrétne hmotnoprávne podmienky požadované na to, aby Komisia konala, vrátane dodržania zásad proporcionality a subsidiarity a dodržania základných práv.

(7)

Skupina organizátorov poskytla primerané dôkazy o tom, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2019/788, a určila kontaktné osoby v súlade s článkom 5 ods. 3 prvým pododsekom uvedeného nariadenia.

(8)

Iniciatíva nepredstavuje zjavné zneužitie práva, nie je zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, ani nie je zjavne v rozpore s hodnotami Únie uvedenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a s právami zakotvenými v Charte základných práv Európskej únie.

(9)

Iniciatíva s názvom „Chráňte dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v EÚ“ by sa preto mala zaregistrovať.

(10)

Záver, že podmienky registrácie podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/788 sú splnené, neznamená, že Komisia nejakým spôsobom potvrdzuje vecnú správnosť obsahu iniciatívy, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť skupina organizátorov iniciatívy. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie,

(1)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 obsahuje účinné látky, ktoré majú priaznivejší profil z hľadiska životného prostredia alebo zdravia ľudí či zvierat. Výrobky obsahujúce tieto účinné látky sa preto môžu autorizovať zjednodušeným postupom. Dusík je zaradený do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012, smie sa však používať len v obmedzenom množstve v nádobách pripravených na priame použitie.

(2)

Podľa článku 86 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je dusík schválený ako účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typu 18 (insekticídy) (2). Biocídne výrobky pozostávajúce z takto schváleného dusíka sú autorizované vo viacerých členských štátoch a dodávané v tlakových nádobách (3).

(3)

Dusík sa môže získavať aj in situ z okolitého ovzdušia. Dusík získaný in situ nie je v súčasnosti schválený na použitie v Únii, neuvádza sa v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012, ani nie je zaradený do zoznamu účinných látok zahrnutých v programe na kontrolu existujúcich účinných látok v biocídnych výrobkoch v prílohe II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (4).

(4)

Podľa článku 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 predložilo Fínsko 5. apríla 2022 Komisii žiadosť o výnimku z článku 19 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, v ktorej žiadalo o povolenie autorizovať na ochranu kultúrneho dedičstva biocídne výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ z okolitého ovzdušia (ďalej len „žiadosť“).

(5)

Kultúrne dedičstvo môže poškodzovať široká škála škodlivých organizmov od hmyzu po mikroorganizmy. Výskyt týchto organizmov môže nielen viesť k strate samotného predmetu kultúrnej hodnoty, ale predstavuje aj riziko, že uvedené škodlivé organizmy sa budú šíriť aj na iné predmety v blízkosti. Bez vhodného ošetrenia by sa predmety mohli definitívne poškodiť, čo by vážne ohrozilo kultúrne dedičstvo.

(6)

Dusík získaný in situ sa používa na vytvorenie kontrolovanej atmosféry s veľmi nízkou koncentráciou kyslíka (anoxia) v stálych alebo dočasne uzavretých ošetrovacích stanoch alebo komorách na kontrolu škodlivých organizmov na predmetoch kultúrneho dedičstva. Dusík sa oddelí od okolitého ovzdušia a načerpá do ošetrovacieho stanu alebo komory, kde sa jeho obsah v atmosfére zvýši približne na 99 %, čím sa atmosféra takmer úplne zbaví kyslíka. Vlhkosť dusíka čerpaného do ošetrovacieho priestoru sa stanovuje podľa nárokov predmetu, ktorý sa má ošetriť. Škodlivé organizmy v podmienkach vytvorených v ošetrovacom stane alebo komore nemôžu prežiť.

(7)

Podľa informácií, ktoré predložilo Fínsko, sa zdá, že používanie dusíka získaného in situ je jedinou účinnou technikou na kontrolu škodlivých organizmov, ktorú možno použiť pre všetky druhy materiálov a kombinácie materiálov nachádzajúce sa v kultúrnych inštitúciách bez ich poškodenia a je účinné proti všetkým vývinovým štádiám škodcov vyskytujúcich sa v kultúrnom dedičstve.

(8)

Metóda anoxie alebo modifikovanej či kontrolovanej atmosféry je uvedená v norme EN 16790:2016 Starostlivosť o zachovanie kultúrneho dedičstva – Integrované manažérstvo hubenia škodcov pri ochrane kultúrneho dedičstva a dusík je v tejto norme opísaný ako látka, ktorá sa na vytváranie anoxie „používa najviac“.

(9)

K dispozícii sú aj iné techniky na kontrolu škodlivých organizmov, ako napríklad techniky tepelného šoku (pri vysokých alebo nízkych teplotách). Na tento účel sa okrem toho môžu použiť aj biocídne výrobky obsahujúce iné účinné látky. Podľa Fínska má však každá z týchto techník svoje obmedzenia, pokiaľ ide o škody, ktoré by mohli vzniknúť pri ošetrení určitých materiálov.

(10)

Ako sa uvádza v žiadosti, iné účinné látky sa v kultúrnych inštitúciách vzhľadom na svoj profil nebezpečnosti používajú len zriedka. Po ošetrení takýmito látkami sa môžu ich rezíduá z ošetrených predmetov postupne uvoľňovať do životného prostredia, čo predstavuje riziko pre ľudské zdravie. Okrem toho môžu tieto látky reagovať s materiálmi predmetov kultúrneho dedičstva a spôsobiť nezvratné zmeny, predovšetkým na ich povrchu.

(11)

Podľa informácií uvedených v žiadosti použitie dusíka v tlakových nádobách nie je pre kultúrne inštitúcie vhodnou alternatívou, pretože so sebou nesie praktické nevýhody. Obmedzené množstvá v tlakových nádobách si vyžadujú častú prepravu a samostatné skladovacie priestory. Ošetrenie dusíkom v tlakových nádobách by kultúrnym inštitúciám spôsobovalo aj vysoké náklady.

(12)

Žiadať kultúrne inštitúcie, aby namiesto používania jednej techniky, ktorá sa už používa a je vhodná pre všetky materiály, používali na kontrolu škodlivých organizmov viaceré techniky, z ktorých každá je vhodná na určité materiály a predmety, by pre kultúrne inštitúcie znamenalo dodatočné náklady a sťažovalo by im to dosiahnutie cieľa, ktorým je upustiť v integrovanej ochrane proti škodcom od používania nebezpečnejších účinných látok. Odstavenie zariadení a vybavenia nadobudnutých na účely anoxie vytvorenej dusíkom získaným in situ by okrem toho predstavovalo stratu predchádzajúcich investícií.

(13)

Rokovania týkajúce sa možnej výnimky podľa článku 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 pre dusík získaný in situ sa uskutočnili na viacerých zasadnutiach (5) expertnej skupiny Komisie združujúcej zástupcov orgánov príslušných pre biocídne výrobky v roku 2019.

(14)

Na žiadosť Komisie okrem toho Európska chemická agentúra v nadväznosti na prvú, podobnú žiadosť o výnimku pre výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ, ktorú predložilo Rakúsko, uskutočnila o tejto žiadosti verejné konzultácie, v ktorých mohli všetky zainteresované strany vyjadriť svoje názory. Prevažná väčšina z 1487 doručených pripomienok sa vyslovila za výnimku. Mnohí respondenti poukázali na nevýhody dostupných alternatívnych techník: tepelné ošetrenie môže poškodzovať určité materiály; používanie iných účinných látok zanecháva na artefaktoch toxické rezíduá, ktoré sa postupne uvoľňujú do životného prostredia; použitie dusíka v tlakových nádobách neumožňuje v ošetrovacom priestore kontrolovať relatívnu vlhkosť, ktorá je potrebná na ošetrenie niektorých materiálov.

(15)

Zaradenie dusíka získaného in situ do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 by členským štátom umožnilo autorizovať výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ bez toho, aby sa musela udeliť výnimka v súlade s článkom 55 ods. 3 uvedeného nariadenia. Takáto žiadosť bola predložená v marci 2022. Vyhodnotenie tejto žiadosti, zaradenie látky do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a získanie autorizácií pre výrobky si však vyžaduje čas.

(16)

Zo žiadosti je zrejmé, že vo Fínsku nie sú dostupné žiadne vhodné alternatívy, pretože všetky alternatívne techniky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, majú nevýhody, buď preto, že sa nehodia na ošetrovanie všetkých materiálov, alebo z praktického hľadiska.

(17)

Na základe všetkých uvedených argumentov je náležité konštatovať, že dusík získaný in situ je nevyhnutný na ochranu kultúrneho dedičstva vo Fínsku a že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy. Fínsku by sa preto mala povoliť autorizácia sprístupnenia na trhu a používania biocídnych výrobkov pozostávajúcich z dusíka získaného in situ na ochranu kultúrneho dedičstva.

(18)

Možné zaradenie dusíka získaného in situ do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a následná autorizácia výrobkov pozostávajúcich z dusíka získaného in situ zo strany členských štátov si vyžaduje čas. Je preto vhodné povoliť výnimku na obdobie, ktoré by umožnilo ukončenie príslušných postupov,

(1)

Spoločnosť Laboratoria Qualiphar N.V./S.A. (ďalej len „žiadateľ“) predložila 19. októbra 2015 príslušným orgánom viacerých členských štátov, vrátane Francúzska, v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 žiadosť o paralelné vzájomné uznanie biocídneho výrobku Mouskito Junior Lotion (ďalej len „biocídny výrobok“). Ide o biocídny výrobok pripravený na priame použitie a určený na ochranu ľudskej pokožky pred uštipnutím hmyzom s obsahom účinnej látky etyl-N-acetyl-N-butyl-3-aminopropanoát (IR 3535). Referenčným členským štátom zodpovedným za hodnotenie žiadosti v zmysle článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je Belgicko.

(2)

Žiadateľ v súvislosti s týmto výrobkom tvrdil, že: v oblastiach tropického pásma chráni pred komármi (Aedes aegypti, Culex quinquefasciatus, Anopheles gambiae) a v oblastiach mierneho pásma pred komármi (Aedes aegypti, Culex quinquefasciatus), muchami (Stomoxys calcitrans), včelami (Apis mellifera), osami (Vespula vulgaris) a kliešťami (Ixodes ricinus).

(3)

Podľa článku 35 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 Francúzsko 19. júna 2019 postúpilo koordinačnej skupine námietky, podľa ktorých daný biocídny výrobok nespĺňa podmienky stanovené v článku 19 ods. 1 písm. b) bode i) uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o jeho použitie proti včelám a osám. Koordinačná skupina postúpenie prerokovala na zasadnutí 16. septembra 2019.

(4)

Keďže v koordinačnej skupine sa nedospelo k dohode, podľa článku 36 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 postúpilo Belgicko 7. novembra 2019 nevyriešenú námietku Komisii. Belgicko poskytlo Komisii podrobné stanovisko k predmetnej veci, v ktorej členské štáty nedokázali dosiahnuť dohodu, ako aj odôvodnenie ich nezhody. Dané stanovisko bolo zaslané dotknutým členským štátom a žiadateľovi.

(5)

Francúzsko nesúhlasí s odporúčaním referenčného členského štátu povoliť používanie proti osám a včelám. Presnejšie sa Francúzsko domnieva, že účinnosť pri špecifickom použití nebola preukázaná testom použitia v simulovaných podmienkach poskytnutým žiadateľom, keďže koncepcia testu neumožnila určiť celkový čas ochrany (2) a výrobok nebol použitý na povrchu podobnom ľudskej pokožke.

(6)

Belgicko tvrdí, že žiadateľ vykonal testy požadované v usmerneniach aktuálnych v čase podania žiadosti, a poznamenalo, že v prípade ôs a včiel neexistuje žiadny dohodnutý testovací protokol. Belgicko sa domnieva, že osobitné tvrdenie nemožno zamietnuť iba preto, že dohodnutý testovací protokol neexistuje, a preto treba vychádzať z odborného posudku. Belgicko uznalo, že v teste, ktorý poskytol žiadateľ, nebol určený celkový čas ochrany, no na základe odborného posudku dospelo k záveru, že tvrdenie o odpudzovaní včiel a ôs bolo dostatočne podložené.

(7)

Komisia 17. decembra 2021 v súlade s článkom 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 požiadala Európsku chemickú agentúru (ďalej len „agentúra“) o stanovisko k uvedenej veci. Agentúra bola požiadaná, aby zistila, i) či na posúdenie účinnosti výrobku proti včelám a osám treba stanoviť celkový čas ochrany a či test použitia v simulovaných podmienkach vykonaný žiadateľom umožňuje takýto čas určiť, ii) či treba vykonať testy použitia v simulovaných podmienkach na povrchu podobnom ľudskej pokožke a iii) či vykonaný test v simulovaných podmienkach poskytol údaje preukazujúce, že odporúčaná dávka biocídneho výrobku chráni pred osami a včelami ich odpudzovaním, a tým potvrdzuje tvrdenie, že „odpudzuje osy a včely“.

(8)

Výbor pre biocídne výrobky agentúry prijal svoje stanovisko 2. marca 2022 (3).

(9)

Podľa agentúry sú na odôvodnenie tvrdení o výrobku potrebné údaje o jeho účinnosti v reálnych podmienkach používania. Čas ochrany je veľmi dôležitým parametrom, najmä ak ide o výrobky určené na použitie proti nebezpečnému hmyzu, ale aj preto, že včely a osy sú reálnou hrozbou pre zraniteľných jedincov v dôsledku alergických reakcií na jed.

(10)

Agentúra uznáva, že v prípade testov účinnosti neexistujú dohodnuté protokoly, ani kritériá pre lokálne repelenty proti osám a včelám, a domnieva sa, že je povinnosťou žiadateľa poskytnúť na podloženie svojho tvrdenia údaje o účinnosti zo štúdií, ktorých cieľom je napodobniť spôsob jeho použitia v praxi.

(11)

Testy, ktoré žiadateľ vykonal, boli terénnymi skúškami v sadoch. Účinnosť repelentu sa skúmala použitím pascí vo forme plastových fliaš naplnených roztokom s cukrom a detergentom na zachytenie cieľových organizmov. Povrch pascí bol ošetrený testovaným výrobkom dvakrát denne alebo zostal neošetrený. Podľa agentúry by v prípade repelentov proti včelám a osám bolo možné akceptovať test s použitím pascí s atraktantom ako testovaným subjektom namiesto ľudí, a to najmä pre etické aspekty súvisiace s bolestivým uštipnutím včelou a osou, ktorému by ľudia museli byť vystavení. Údaje zhromaždené počas skúšok v teréne vykonaných žiadateľom však neumožňujú stanoviť celkový čas ochrany.

(12)

Agentúra tiež upozorňuje na to, že povrch fliaš používaných ako pasce, ktorý je z neporézneho materiálu, sa výrazne líši od akéhokoľvek materiálu simulujúceho vlastnosti ľudskej pokožky, najmä pokiaľ ide o absorbanciu a zápach, čo môže mať vplyv na účinnosť repelentu. Koncepcia testu by mala čo najviac napodobňovať spôsob použitia výrobku v praxi, napríklad by bolo vhodnejšie použiť absorpčný povrch podobný ľudskej pokožke alebo textúru podobnú koži zvieraťa či akýkoľvek umelý porézny materiál upravený tak, aby pripomínal ľudskú pokožku.

(13)

Podľa agentúry sú údaje zo skúšok v teréne predložené žiadateľom vo svojej podstate validné a mohli by slúžiť na preukázanie účinnosti výrobkov, ktoré sa majú používať ako priestorové alebo povrchové repelenty, a na podloženie tvrdenia, že „odpudzujú osy a včely“. Poskytnutý test však nie je relevantný pre plánované použitie, t. j. ako lokálny repelent proti osám a včelám, ktorý sa má aplikovať na ľudskú pokožku a používať na ochranu ľudí proti uštipnutiu/žihadlám. Získané údaje by mali byť relevantné pre toto plánované použitie. Ošetrený povrch pascí použitých pri testoch dostatočne neodráža reálnu situáciu, a preto koncepciu testu nemožno považovať za vhodnú na preukázanie účinnosti výrobku pri použití podľa tvrdenia výrobcu.

(14)

Vzhľadom na stanovisko agentúry sa Komisia domnieva, že biocídny výrobok nespĺňa podmienku stanovenú v článku 19 ods. 1 písm. b) bode i) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, pokiaľ ide o používanie výrobku ako repelentu proti osám a včelám.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

V nariadení (EÚ) 2021/953 sa stanovuje digitálny COVID preukaz EÚ, ktorý má slúžiť ako dôkaz, že bola osoba zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu alebo prekonala infekciu, aby si držitelia takéhoto preukazu mohli počas pandémie COVID-19 ľahšie uplatňovať svoje právo na voľný pohyb.

(2)

Aby bolo možné používať digitálny COVID preukaz EÚ v celej Únii, Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/1073 (2), ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a pravidlá upravujúce vypĺňanie, bezpečné vystavovanie a overovanie digitálnych COVID preukazov EÚ, zabezpečenie ochrany osobných údajov, stanovenie spoločnej štruktúry jedinečného identifikátora potvrdenia a vystavovanie platného, zabezpečeného a interoperabilného čiarového kódu.

(3)

Európsky parlament a Rada prijali 29. júna 2022 nariadenie (EÚ) 2022/1034 (3), ktorým sa predlžuje obdobie uplatňovania nariadenia (EÚ) 2021/953 o digitálnom COVID preukaze EÚ do 30. júna 2023. Týmto predĺžením sa zabezpečuje, že digitálny COVID preukaz EÚ môže naďalej uľahčovať voľný pohyb počas pandémie COVID-19 a zároveň zabezpečovať vysokú úroveň ochrany verejného zdravia. Je to obzvlášť dôležité v prípade, že sa zachovajú alebo (opätovne) zavedú určité obmedzenia voľného pohybu z dôvodu verejného zdravia, napríklad v reakcii na vznik a šírenie nových znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2.

(4)

S cieľom rozšíriť rozsah diagnostických testov na COVID-19, ktoré sa môžu použiť na vydanie digitálneho COVID preukazu EÚ, bolo vymedzenie rýchlych antigénových testov stanovené v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2021/953 zmenené nariadením (EÚ) 2022/1034 tak, aby zahŕňalo laboratórne antigénové analýzy. Členské štáty majú teraz možnosť vydávať potvrdenia o vykonaní testu a po prijatí delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/256 (4)potvrdenia o prekonaní ochorenia na základe antigénových testov, ktoré sú do spoločného zoznamu EÚ antigénových testov na ochorenie COVID-19, ktorý schválil a pravidelne aktualizuje Výbor pre zdravotnú bezpečnosť, zahrnuté ako testy, ktoré spĺňajú stanovené kritériá.

(5)

Nariadením (EÚ) 2022/1034 bol zmenený aj článok 5 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/953, aby sa členským štátom umožnilo vydávať potvrdenia o očkovaní účastníkom klinického skúšania, ktoré bolo schválené etickými výbormi a príslušnými orgánmi členských štátov, a to bez ohľadu na to, či bola účastníkovi podaná potenciálna vakcína proti ochoreniu COVID-19 alebo, v snahe vyhnúť sa narušeniu štúdií, dávka podaná kontrolnej skupine. Podľa článku 3 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2021/953 má Komisia v prípade potreby požiadať Výbor pre zdravotnú bezpečnosť, ECDC alebo EMA o vydanie usmernenia k uznávaniu vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré sú predmetom klinického skúšania v členských štátoch.

(6)

Vzhľadom na tieto zmeny nariadenia (EÚ) 2021/953 by sa s cieľom zabezpečiť interoperabilitu digitálneho COVID preukazu EÚ mali aktualizovať pravidlá vypĺňania digitálneho COVID preukazu EÚ tak, aby odrážali možnosť používať laboratórne antigénové analýzy pre potreby potvrdení o vykonaní testu a prekonaní ochorenia a vydávať potvrdenia o očkovaní pre účastníkov klinického skúšania.

(7)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/1073 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Vzhľadom na potrebu rýchleho vykonania zmenených technických špecifikácií pre digitálny COVID preukaz EÚ by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 14 nariadenia (EÚ) 2021/953,

(1)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 305/2011 majú orgány technického posudzovania používať metódy a kritériá uvedené v európskych hodnotiacich dokumentoch, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, na posudzovanie parametrov stavebných výrobkov, na ktoré sa tieto dokumenty vzťahujú, pokiaľ ide o ich podstatné vlastnosti.

(2)

Organizácia orgánov technického posudzovania po niekoľkých žiadostiach výrobcov o európske technické posúdenia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 vypracovala a prijala 10 európskych hodnotiacich dokumentov a jednu opravu.

(3)

Európske hodnotiace dokumenty vypracované a prijaté orgánmi technického posudzovania sa týkajú týchto stavebných výrobkov:

(4)

Európsky hodnotiaci dokument s referenčným číslom 360001-01-0803 týkajúci sa vetracieho systému z minerálnej vlny s vonkajším a vnútorným obkladom, na ktorý bol uverejnený odkaz vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/450 (2), obsahuje chybu. Preto je potrebné doplniť objasnenie, že európsky hodnotiaci dokument s referenčným číslom 360001-01-0803 nahrádza predchádzajúcu verziu európskeho hodnotiaceho dokumentu referenčným číslom 360001-00-0803.

(5)

Európske hodnotiace dokumenty vypracované a prijaté organizáciou orgánov technického posudzovania spĺňajú nároky, ktoré treba splniť v súvislosti so základnými požiadavkami na stavby stanovenými v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011. Odkazy na uvedené európske hodnotiace dokumenty je preto vhodné uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(6)

Zoznam odkazov na európske hodnotiace dokumenty bol uverejnený vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/450. Z dôvodu jednoznačnosti by sa odkazy na nové európske hodnotiace dokumenty mali doplniť do uvedeného zoznamu.

(7)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/450 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

S cieľom umožniť čo najskoršie používanie európskych hodnotiacich dokumentov by toto rozhodnutie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,