ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 217

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 65
22. augusta 2022


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1412 z 19. augusta 2022 o povolení esenciálneho oleja ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat ( 1 )

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1413 z 19. augusta 2022, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných ( 1 )

6

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/1414 z 4. decembra 2020 o schéme pomoci SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN) uplatňovanej Portugalskom v prospech Zona Franca da Madeira (ZFM) – režim III [oznámené pod číslom C(2020) 8550]  ( 1 )

49

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/1415 z 18. augusta 2022 o čiastočnom schválení upravených pravidiel rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 [oznámené pod číslom C(2022) 5783]

88

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

22.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/1412

z 19. augusta 2022

o povolení esenciálneho oleja ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení. V článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia sa stanovuje prehodnotenie doplnkových látok povolených podľa smernice Rady 70/524/EHS (2).

(2)

Olej ylang-ylang bol v súlade so smernicou 70/524/EHS povolený bez časového obmedzenia ako kŕmna doplnková látka pre všetky druhy zvierat. Doplnková látka bola následne zapísaná do registra kŕmnych doplnkových látok ako existujúci výrobok, a to v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 v spojení s jeho článkom 7 bola predložená žiadosť o prehodnotenie esenciálneho oleja ylang-ylang z kvetov Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson pre všetky druhy zvierat.

(4)

Žiadateľ požiadal o zaradenie uvedenej doplnkovej látky do kategórie doplnkových látok „senzorické doplnkové látky“ a funkčnej skupiny „aromatické zlúčeniny“. K žiadosti boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(5)

Žiadateľ požiadal o povolenie doplnkovej látky aj na používanie vo vode na napájanie. Na základe nariadenia (ES) č. 1831/2003 však nemožno povoliť používanie aromatických zlúčenín vo vode na napájanie. Používanie esenciálneho oleja ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson vo vode na napájanie by preto nemalo byť povolené.

(6)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) v stanovisku z 27. januára 2022 (3) skonštatoval, že esenciálny olej ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson nemá za navrhovaných podmienok používania negatívne účinky na zdravie zvierat, zdravie ľudí ani životné prostredie. Úrad takisto dospel k záveru, že esenciálny olej ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson by sa mal považovať za dráždivý pre kožu a oči a za dermálny a respiračný senzibilizátor. Komisia sa preto domnieva, že by sa mali prijať primerané ochranné opatrenia s cieľom zabrániť nežiaducim účinkom na zdravie ľudí, najmä pokiaľ ide o používateľov danej doplnkovej látky.

(7)

Úrad ďalej skonštatoval, že esenciálny olej ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson sa uznáva ako aróma v potravinách a jeho funkcia v krmive by bola v zásade rovnaká ako v potravinách, preto ďalšie preukazovanie účinnosti nie je nutné. Zároveň overil správu o metódach analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(8)

Z posúdenia esenciálneho oleja ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedenej látky by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(9)

S cieľom umožniť lepšiu kontrolu by sa mali stanoviť určité podmienky. Na etikete doplnkových látok by sa mal uviesť najmä odporúčaný obsah. Pri prekročení uvedeného obsahu by sa na etikete premixov mali uvádzať určité informácie.

(10)

Skutočnosť, že esenciálny olej ylang-ylang z Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson nie je povolený na používanie ako aróma vo vode na napájanie, nevylučuje jej použitie v kŕmnych zmesiach, ktoré sa podávajú vo vode.

(11)

Keďže neexistujú bezpečnostné dôvody na okamžité uplatňovanie zmien podmienok povolenia príslušnej látky, je vhodné poskytnúť zainteresovaným stranám prechodné obdobie, aby sa pripravili na plnenie nových požiadaviek vyplývajúcich z povolenia.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Povolenie

Látka špecifikovaná v prílohe, ktorá patrí do kategórie doplnkových látok „senzorické doplnkové látky“ a do funkčnej skupiny „aromatické zlúčeniny“, sa za podmienok stanovených v uvedenej prílohe povoľuje ako kŕmna doplnková látka vo výžive zvierat.

Článok 2

Prechodné opatrenia

1.   Látku uvedenú v prílohe, ako aj premixy obsahujúce uvedenú látku, vyrobené a označené pred 11. marcom 2023 v súlade s pravidlami platnými pred 11. septembrom 2022, možno naďalej uvádzať na trh a používať až do vyčerpania existujúcich zásob.

2.   Kŕmne zmesi a kŕmne suroviny obsahujúce príslušnú látku uvedenú v prílohe, vyrobené a označené pred 11. septembrom 2023 v súlade s pravidlami platnými pred 11. septembrom 2022, možno naďalej uvádzať na trh a používať až do vyčerpania existujúcich zásob, ak sú pre zvieratá, ktoré sú určené na výrobu potravín.

3.   Kŕmne zmesi a kŕmne suroviny obsahujúce príslušnú látku uvedenú v prílohe, vyrobené a označené pred 11. septembrom 2023 v súlade s pravidlami platnými pred 11. septembrom 2022, možno naďalej uvádzať na trh a používať až do vyčerpania existujúcich zásob, ak sú pre zvieratá, ktoré nie sú určené na výrobu potravín.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. augusta 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(2)  Smernica Rady 70/524/EHS z 23. novembra 1970 o prídavných látkach do krmív (Ú. v. ES L 270, 14.12.1970, s. 1).

(3)  Vestník EFSA (EFSA Journal) (2022) 20(2):7159.


PRÍLOHA

Identifikačné číslo doplnkovej látky

Doplnková látka

Zloženie, chemický vzorec, opis, analytická metóda

Druh alebo kategória zvierat

Maximálny vek

Minimálny obsah

Maximálny obsah

Iné ustanovenia

Koniec platnosti povolenia

v mg doplnkovej látky/kg kompletného krmiva s obsahom vlhkosti 12 %

Kategória: senzorické doplnkové látky

Funkčná skupina: aromatické zlúčeniny

2b103-eo

esenciálny olej ylang-ylang

Zloženie doplnkovej látky

Esenciálny olej ylang-ylang získaný z kvetov Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson

Kvapalná forma

Estragol ≤ 0,008 %

Charakteristika účinnej látky

Esenciálny olej ylang-ylang z kvetov Cananga odorata (Lam) Hook f. & Thomson získaný destiláciou vodnou parou podľa vymedzenia Rady Európy (1)

Germakra-1(10),4(14),5-trién: 9,5 – 28 %

α-farnezén: 3 – 21 %

Linalol: 2 – 19 %

Benzyl-acetát 0,5 – 14 %

Benzyl-benzoát 4,2 – 10 %

β-karyofylén: 4 – 17 %

CAS číslo: 8006-81-3

Číslo Einecs: 281-092-1

Číslo FEMA: 3199

Číslo CoE: 103

Analytická metóda  (2)

Na stanovenie β-karyofylénu (fytochemického markéra) v kŕmnej doplnkovej látke (esenciálny olej ylang-ylang):

plynová chromatografia s plameňovo-ionizačnou detekciou (GC-FID) (založené na ISO 3063)

všetky druhy zvierat okrem mačiek

1.

Doplnková látka sa pridáva do krmiva vo forme premixu.

2.

V návode na použitie doplnkovej látky a premixov sa musia uvádzať podmienky skladovania a stabilita pri tepelnom ošetrení.

3.

Zmes s inými doplnkovými látkami obsahujúcimi estragol nie je povolená.

4.

Na etikete doplnkovej látky sa musí uvádzať:

„Odporúčaný maximálny obsah účinnej látky na kilogram kompletného krmiva s obsahom vlhkosti 12 %:

kurčatá vo výkrme a iné menej významné druhy hydiny vo výkrme: 1 mg,

nosnice a iné menej významné druhy hydiny na znášku a na reprodukciu, morky vo výkrme a králiky: 1,5 mg,

všetky prasiatka čeľade Suidae: 2 mg,

všetky zvieratá čeľade Suidae vo výkrme: 2,5 mg,

prasnice a dojné prežúvavce: 3 mg,

prežúvavce vo výkrme a kone: 4,5 mg,

teľatá (náhradka mlieka), psy, ryby a okrasné ryby: 5 mg,

ostatné druhy okrem mačiek: 1 mg.“

5.

Na etikete premixu sa musí uvádzať funkčná skupina, identifikačné číslo, názov a pridané množstvo účinnej látky, ak by použité množstvo uvedené na etikete premixu malo za následok prekročenie hodnoty uvedenej v bode 4.

6.

Pre používateľov doplnkovej látky a premixov stanovia prevádzkovatelia krmivárskych podnikov prevádzkové postupy a organizačné opatrenia s cieľom riešiť potenciálne riziká pri vdychovaní, kontakte s pokožkou alebo očami. Ak uvedené riziká nemožno takýmito postupmi a opatreniami odstrániť alebo znížiť na minimum, doplnková látka a premixy sa musia používať s osobnými ochrannými prostriedkami vrátane prostriedkov na ochranu kože, očí a dýchacích ciest.

11. september 2032

mačky

1


(1)  Prírodné zdroje aróm – správa č. 2 (2007).

(2)  Podrobné informácie o analytických metódach sú k dispozícii na tejto adrese referenčného laboratória: https://joint-research-centre.ec.europa.eu/eurl-fa-eurl-feed-additives/eurl-fa-authorisation/eurl-fa-evaluation-reports_en.


22.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/6


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/1413

z 19. augusta 2022,

ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (1), a najmä na jeho článok 71 ods. 3,

keďže:

(1)

Africký mor ošípaných je infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje držané a voľne žijúce ošípané a môže mať závažný vplyv na dotknutú populáciu zvierat a ziskovosť chovu, keďže môže narušiť premiestňovanie zásielok uvedených zvierat a produktov z nich v rámci Únie a vývoz do tretích krajín.

(2)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 (2) bolo prijaté v rámci nariadenia (EÚ) 2016/429 a stanovujú sa v ňom osobitné opatrenia na kontrolu chorôb v súvislosti s africkým morom ošípaných, ktoré majú členské štáty uvedené v prílohe I k danému nariadeniu (dotknuté členské štáty) uplatňovať počas obmedzeného obdobia v reštrikčných pásmach I, II a III uvedených v danej prílohe.

(3)

Oblasti uvedené ako reštrikčné pásma I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 vychádzajú z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v Únii. Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 bola naposledy zmenená vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/1366 (3) z dôvodu zmien epidemiologickej situácie v súvislosti s danou chorobou v Litve, Poľsku a na Slovensku.

(4)

Akékoľvek zmeny reštrikčných pásiem I, II a III v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 by mali vychádzať z epidemiologickej situácie v súvislosti s africkým morom ošípaných v oblastiach postihnutých touto chorobou a z celkovej epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v dotknutom členskom štáte, z úrovne rizika ďalšieho šírenia tejto choroby, ako aj z vedecky podložených zásad a kritérií geografického vymedzenia pásiem v dôsledku afrického moru ošípaných a usmernení Únie dohodnutých s členskými štátmi v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá, ktoré sú verejne dostupné na webovom sídle Komisie (4). V takýchto zmenách by sa mali zároveň zohľadňovať medzinárodné normy, medzi ktoré patrí Kódex zdravia suchozemských zvierat (5) Svetovej organizácie pre zdravie zvierat, ako aj odôvodnenia vymedzenia pásiem, ktoré poskytli príslušné orgány dotknutých členských štátov.

(5)

V Nemecku a Taliansku sa vyskytli nové ohniská afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných a v Lotyšsku sa vyskytli ohniská u držaných ošípaných.

(6)

V auguste 2022 bolo v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko zaznamenaných niekoľko ohnísk afrického moru ošípaných v prípade voľne žijúcich ošípaných v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v danej prílohe ako reštrikčné pásmo I. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala v uvedenej prílohe zohľadniť. Táto oblasť, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti uvedenej v reštrikčnom pásme II v Nemecku a postihnutej týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto teraz mala v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, a nie ako reštrikčné pásmo I, pričom je v záujme zohľadnenia týchto nedávnych výskytov ohnísk potrebné nanovo vymedziť aj súčasné hranice reštrikčného pásma I.

(7)

Takisto v auguste 2022 bolo v regióne Piemonte v Taliansku zaznamenané jedno ohnisko afrického moru ošípaných v prípade voľne žijúcich ošípaných v oblasti, ktorá je v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 v súčasnosti uvedená ako reštrikčné pásmo II a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti v súčasnosti uvedenej v danej prílohe ako reštrikčné pásmo I. Toto nové ohnisko afrického moru ošípaných u voľne žijúcej ošípanej predstavuje zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Táto oblasť, ktorá je v súčasnosti v danej prílohe uvedená ako reštrikčné pásmo I a ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti oblasti uvedenej v reštrikčnom pásme II v Taliansku a postihnutej týmito nedávnymi výskytmi ohnísk afrického moru ošípaných, by sa preto teraz mala v uvedenej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásmo II, a nie ako reštrikčné pásmo I, pričom je v záujme zohľadnenia týchto nedávnych výskytov ohnísk potrebné nanovo vymedziť aj súčasné hranice reštrikčného pásma I.

(8)

Napokon sa v auguste 2022 v okresoch Balvu a Rēzeknes v Lotyšsku zaznamenali dve ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 uvedené ako reštrikčné pásma II. Tieto nové ohniská afrického moru ošípaných u držaných ošípaných predstavujú zvýšenú mieru rizika, ktorá by sa mala zohľadniť v uvedenej prílohe. Tieto oblasti Lotyšska, ktoré sú v súčasnosti v danej prílohe uvedené ako reštrikčné pásma II, by sa preto teraz mali v danej prílohe uvádzať ako reštrikčné pásma III, a nie ako reštrikčné pásma II.

(9)

V nadväznosti na tieto nedávne výskyty ohnísk afrického moru ošípaných u voľne žijúcich ošípaných v Nemecku a Taliansku a ohnísk u držaných ošípaných v Lotyšsku a vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu, pokiaľ ide o africký mor ošípaných v Únii, sa vymedzenie pásiem v uvedených členských štátoch prehodnotilo a aktualizovalo. Okrem toho sa prehodnotili a aktualizovali aj zavedené opatrenia na riadenie rizík. Tieto zmeny by sa mali zohľadniť v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605.

(10)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj epidemiologickej situácie afrického moru ošípaných v Únii, ako aj s cieľom proaktívne bojovať proti rizikám spojeným so šírením tejto choroby by sa v prípade Nemecka, Talianska a Lotyšska mali vymedziť nové, dostatočne veľké reštrikčné pásma, ktoré by sa v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 mali náležite uviesť ako reštrikčné pásma I, II a III. Keďže situácia v súvislosti s africkým morom ošípaných je v Únii veľmi dynamická, pri vymedzovaní uvedených nových reštrikčných pásiem sa zohľadnila situácia v okolitých oblastiach.

(11)

Vzhľadom na naliehavosť epidemiologickej situácie v Únii v súvislosti so šírením afrického moru ošípaných je dôležité, aby zmeny, ktoré sa majú vykonať v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 prostredníctvom tohto vykonávacieho nariadenia, nadobudli účinnosť čo najskôr.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. augusta 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/605 zo 7. apríla 2021, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 129, 15.4.2021, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1366 zo 4. augusta 2022, ktorým sa mení príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných (Ú. v. EÚ L 205, 5.8.2022, s. 234).

(4)  Pracovný dokument SANTE/7112/2015/Rev. 3 pod názvom Principles and criteria for geographically defining ASF regionalisation (Zásady a kritériá geografického vymedzenia regionalizácie v súvislosti s africkým morom ošípaných), https://ec.europa.eu/food/animals/animal-diseases/control-measures/asf_en.

(5)  Kódex zdravia suchozemských zvierat OIE, 29. vydanie, 2021. Zväzky I a II ISBN 978-92-95115-40-8; https://www.woah.org/en/what-we-do/standards/codes-and-manuals/terrestrial-code-online-access/.


PRÍLOHA

Príloha I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2021/605 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA I

REŠTRIKČNÉ PÁSMA

ČASŤ I

1.   Nemecko

Tieto reštrikčné pásma I v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

Landkreis Dahme-Spreewald:

Gemeinde Alt Zauche-Wußwerk,

Gemeinde Byhleguhre-Byhlen,

Gemeinde Märkische Heide, mit den Gemarkungen Alt Schadow, Neu Schadow, Pretschen, Plattkow, Wittmannsdorf, Schuhlen-Wiese, Bückchen, Kuschkow, Gröditsch, Groß Leuthen, Leibchel, Glietz, Groß Leine, Dollgen, Krugau, Dürrenhofe, Biebersdorf und Klein Leine,

Gemeinde Neu Zauche,

Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Groß Liebitz, Guhlen, Mochow und Siegadel,

Gemeinde Spreewaldheide,

Gemeinde Straupitz,

Landkreis Märkisch-Oderland:

Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Müncheberg, Eggersdorf bei Müncheberg und Hoppegarten bei Müncheberg,

Gemeinde Bliesdorf mit den Gemarkungen Kunersdorf - westlich der B167 und Bliesdorf - westlich der B167

Gemeinde Märkische Höhe mit den Gemarkungen Reichenberg und Batzlow,

Gemeinde Wriezen mit den Gemarkungen Haselberg, Frankenfelde, Schulzendorf, Lüdersdorf Biesdorf, Rathsdorf - westlich der B 167 und Wriezen - westlich der B167

Gemeinde Buckow (Märkische Schweiz),

Gemeinde Strausberg mit den Gemarkungen Hohenstein und Ruhlsdorf,

Gemeine Garzau-Garzin,

Gemeinde Waldsieversdorf,

Gemeinde Rehfelde mit der Gemarkung Werder,

Gemeinde Reichenow-Mögelin,

Gemeinde Prötzel mit den Gemarkungen Harnekop, Sternebeck und Prötzel östlich der B 168 und der L35,

Gemeinde Oberbarnim,

Gemeinde Bad Freienwalde mit der Gemarkung Sonnenburg,

Gemeinde Falkenberg mit den Gemarkungen Dannenberg, Falkenberg westlich der L 35, Gersdorf und Kruge,

Gemeinde Höhenland mit den Gemarkungen Steinbeck, Wollenberg und Wölsickendorf,

Landkreis Barnim:

Gemeinde Joachimsthal östlich der L220 (Eberswalder Straße), östlich der L23 (Töpferstraße und Templiner Straße), östlich der L239 (Glambecker Straße) und Schorfheide (JO) östlich der L238,

Gemeinde Friedrichswalde mit der Gemarkung Glambeck östlich der L 239,

Gemeinde Althüttendorf,

Gemeinde Ziethen mit den Gemarkungen Groß Ziethen und Klein Ziethen westlich der B198,

Gemeinde Chorin mit den Gemarkungen Golzow, Senftenhütte, Buchholz, Schorfheide (Ch), Chorin westlich der L200 und Sandkrug nördlich der L200,

Gemeinde Britz,

Gemeinde Schorfheide mit den Gemarkungen Altenhof, Werbellin, Lichterfelde und Finowfurt,

Gemeinde (Stadt) Eberswalde mit der Gemarkungen Finow und Spechthausen und der Gemarkung Eberswalde südlich der B167 und westlich der L200,

Gemeinde Breydin,

Gemeinde Melchow,

Gemeinde Sydower Fließ mit der Gemarkung Grüntal nördlich der K6006 (Landstraße nach Tuchen), östlich der Schönholzer Straße und östlich Am Postweg,

Hohenfinow südlich der B167,

Landkreis Uckermark:

Gemeinde Passow mit den Gemarkungen Briest, Passow und Schönow,

Gemeinde Mark Landin mit den Gemarkungen Landin nördlich der B2, Grünow und Schönermark,

Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Frauenhagen, Mürow, Angermünde nördlich und nordwestlich der B2, Dobberzin nördlich der B2, Kerkow, Welsow, Bruchhagen, Greiffenberg, Günterberg, Biesenbrow, Görlsdorf, Wolletz und Altkünkendorf,

Gemeinde Zichow,

Gemeinde Casekow mit den Gemarkungen Blumberg, Wartin, Luckow-Petershagen und den Gemarkungen Biesendahlshof und Casekow westlich der L272 und nördlich der L27,

Gemeinde Hohenselchow-Groß Pinnow mit der Gemarkung Hohenselchow nördlich der L27,

Gemeinde Tantow,

Gemeinde Mescherin

Gemeinde Gartz (Oder) mit der Gemarkung Geesow sowie den Gemarkungen Gartz und Hohenreinkendorf nördlich der L27 und B2 bis Gartenstraße,

Gemeinde Pinnow nördlich und westlich der B2,

Gemeinde Nordwestuckermark mit den Gemarkungen Zernikow, Holzendorf, Rittgarten, Falkenhagen, Schapow, Schönermark (NWU), Wilhelmshof, Naugarten, Horst, Gollmitz, Klein-Sperrenwalde und Kröchlendorff,

Gemeinde Boitzenburger-Land mit den Gemarkungen Berkholz, Wichmannsdorf, Kuhz und Haßleben,

Gemeinde Mittenwalde,

Gemeinde Gerswalde mit den Gemarkungen Gerswalde, Buchholz, Pinnow (GE), Kaakstedt und Fergitz

Gemeinde Flieth-Steglitz,

Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Wilmersdorf und Schmiedeberg,

Gemeinde Oberuckersee mit der Gemarkung Grünheide,

Gemeinde Gramzow mit der Gemarkung Gramzow östlich der der K7315, Gemarkungen

Meichow, Neumeichow, Polßen

Gemeinde Randowtal mit den Gemarkungen Wollin, Schmölln, Schwaneberg, Grenz

Gemeinde Brüssow mit den Gemarkungen Battin, Grünberg und Trampe,

Gemeinde Carmzow-Wallmow.

Gemeinde Grünow mit der Gemarkung Grenz,

Gemeinde Schenkenberg mit der Gemarkung Kleptow,

Gemeinde Schönfeld,

Gemeinde Göritz,

Gemeinde Prenzlau mit den Gemarkungen Dedelow, Schönwerder und Dauer,

Gemeinde Uckerland mit der Gemarkung Bandelow südlich der Straße von Bandelow zum Bandlowsee und der Gemarkung Jagow südlich der Straße vom Bandlowsee zur K7341,

Landkreis Oder-Spree:

Gemeinde Storkow (Mark),

Gemeinde Spreenhagen mit den Gemarkungen Braunsdorf, Markgrafpieske, Lebbin und Spreenhagen,

Gemeinde Grünheide (Mark) mit den Gemarkungen Kagel, Kienbaum und Hangelsberg,

Gemeinde Fürstenwalde westlich der B 168 und nördlich der L 36,

Gemeinde Rauen,

Gemeinde Wendisch Rietz bis zur östlichen Uferzone des Scharmützelsees und von der südlichen Spitze des Scharmützelsees südlich der B246,

Gemeinde Reichenwalde,

Gemeinde Bad Saarow mit der Gemarkung Petersdorf und der Gemarkung Bad Saarow-Pieskow westlich der östlichen Uferzone des Scharmützelsees und ab nördlicher Spitze westlich der L35,

Gemeinde Tauche mit der Gemarkung Werder,

Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Jänickendorf, Schönfelde, Beerfelde, Gölsdorf, Buchholz, Tempelberg und den Gemarkungen Steinhöfel, Hasenfelde und Heinersdorf westlich der L36 und der Gemarkung Neuendorf im Sande nördlich der L36,

Landkreis Spree-Neiße:

Gemeinde Turnow-Preilack mit der Gemarkung Turnow,

Gemeinde Drachhausen,

Gemeinde Schmogrow-Fehrow,

Gemeinde Drehnow,

Gemeinde Teichland mit den Gemarkungen Maust und Neuendorf,

Gemeinde Dissen-Striesow,

Gemeinde Briesen,

Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen, Klein Buckow westlich der B79, Radeweise, Radewiese, Stradow, Straußdorf, Wolkenberg und der Gemarkung Spremberg westlich der Tagebaurandstraße,

Gemeinde Drebkau mit den Gemarkungen Jehserig und Kausche,

Gemeinde Neuhausen/Spree mit den Gemarkungen Groß Oßnig, Groß Döbbern und Klein Döbbern westlich der B 97,

Gemeinde Drebkau mit der Gemarkung Schorbus östlich der L521,

Gemeinde Kolkwitz mit den Gemarkungen Klein Gaglow und Hähnchen,

Gemeinde Welzow mit der Gemarkung Welzow,

Kreisfreie Stadt Cottbus außer der Gemarkung Kahren,

Landkreis Oberspreewald-Lausitz:

Gemeinde Neupetershain,

Gemeinde Lauchhammer,

Gemeinde Schwarzheide,

Gemeinde Schipkau,

Gemeinde Senftenberg mit den Gemarkungen Brieske, Niemtsch, Senftenberg, Reppist, Hosena, Großkoschen, Kleinkoschen und Sedlitz,

die Gemeinde Schwarzbach mit der Gemarkung Biehlen,

Gemeinde Neu-Seeland mit den Gemarkungen Lieske, Bahnsdorf und Lindchen,

Gemeinde Großräschen mit den Gemarkungen Dörrwalde und Allmosen,

Gemeinde Tettau,

Landkreis Elbe-Elster:

Gemeinde Großthiemig,

Gemeinde Hirschfeld,

Gemeinde Gröden,

Gemeinde Schraden,

Gemeinde Merzdorf,

Gemeinde Röderland mit der Gemarkung Wainsdorf, Prösen, Stolzenhain a.d. Röder,

Gemeinde Plessa mit der Gemarkung Plessa,

Landkreis Prignitz:

Gemeinde Groß Pankow mit den Gemarkungen Baek, Tangendorf, Tacken, Hohenvier, Strigleben, Steinberg und Gulow,

Gemeinde Perleberg mit der Gemarkung Schönfeld,

Gemeinde Karstädt mit den Gemarkungen Postlin, Strehlen, Blüthen, Klockow, Premslin, Glövzin, Waterloo, Karstädt, Dargardt, Garlin und die Gemarkungen Groß Warnow, Klein Warnow, Reckenzin, Streesow und Dallmin westlich der Bahnstrecke Berlin/Spandau-Hamburg/Altona,

Gemeinde Gülitz-Reetz,

Gemeinde Putlitz mit den Gemarkungen Lockstädt, Mansfeld und Laaske,

Gemeinde Triglitz,

Gemeinde Marienfließ mit der Gemarkung Frehne,

Gemeinde Kümmernitztal mit der Gemarkungen Buckow, Preddöhl und Grabow,

Gemeinde Gerdshagen mit der Gemarkung Gerdshagen,

Gemeinde Meyenburg,

Gemeinde Pritzwalk mit der Gemarkung Steffenshagen,

Bundesland Sachsen:

Landkreis Bautzen

Gemeinde Arnsdorf, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Cunewalde,

Gemeinde Demitz-Thumitz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Doberschau-Gaußig,

Gemeinde Göda, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Großharthau, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Großpostwitz/O.L.,

Gemeinde Hochkirch, sofern nicht bereits der Sperrzone II,

Gemeinde Kubschütz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Neukirch/Lausitz,

Gemeinde Obergurig,

Gemeinde Schmölln-Putzkau,

Gemeinde Sohland a. d. Spree,

Gemeinde Stadt Bautzen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Bischhofswerda, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Radeberg, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Schirgiswalde-Kirschau,

Gemeinde Stadt Wilthen,

Gemeinde Steinigtwolmsdorf,

Stadt Dresden:

Stadtgebiet, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Landkreis Meißen:

Gemeinde Diera-Zehren, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Glaubitz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Hirschstein,

Gemeinde Käbschütztal,

Gemeinde Klipphausen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Niederau, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Nünchritz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Röderaue, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Gröditz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Lommatzsch,

Gemeinde Stadt Meißen, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Stadt Nossen außer Ortsteil Nossen,

Gemeinde Stadt Riesa,

Gemeinde Stadt Strehla,

Gemeinde Stauchitz,

Gemeinde Wülknitz, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Gemeinde Zeithain,

Landkreis Mittelsachsen:

Gemeinde Reinsberg,

Landkreis Sächsische Schweiz-Osterzgebirge:

Gemeinde Bannewitz,

Gemeinde Dürrröhrsdorf-Dittersbach,

Gemeinde Kreischa,

Gemeinde Lohmen,

Gemeinde Müglitztal,

Gemeinde Stadt Dohna,

Gemeinde Stadt Freital,

Gemeinde Stadt Heidenau,

Gemeinde Stadt Hohnstein,

Gemeinde Stadt Neustadt i. Sa.,

Gemeinde Stadt Pirna,

Gemeinde Stadt Rabenau mit den Ortsteilen Lübau, Obernaundorf, Oelsa, Rabenau und Spechtritz,

Gemeinde Stadt Stolpen,

Gemeinde Stadt Tharandt mit den Ortsteilen Fördergersdorf, Großopitz, Kurort Hartha, Pohrsdorf und Spechtshausen,

Gemeinde Stadt Wilsdruff, sofern nicht bereits Teil der Sperrzone II,

Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:

Landkreis Vorpommern Greifswald

Gemeinde Penkun südlich der Autobahn A11,

Gemeinde Nadrense südlich der Autobahn A11,

Landkreis Ludwigslust-Parchim:

Gemeinde Barkhagen mit den Ortsteilen und Ortslagen: Altenlinden, Kolonie Lalchow, Plauerhagen, Zarchlin, Barkow-Ausbau, Barkow,

Gemeinde Blievenstorf mit dem Ortsteil: Blievenstorf,

Gemeinde Brenz mit den Ortsteilen und Ortslagen: Neu Brenz, Alt Brenz,

Gemeinde Domsühl mit den Ortsteilen und Ortslagen: Severin, Bergrade Hof, Bergrade Dorf, Zieslübbe, Alt Dammerow, Schlieven, Domsühl, Domsühl-Ausbau, Neu Schlieven,

Gemeinde Gallin-Kuppentin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Kuppentin, Kuppentin-Ausbau, Daschow, Zahren, Gallin, Penzlin,

Gemeinde Ganzlin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Dresenow, Dresenower Mühle, Twietfort, Ganzlin, Tönchow, Wendisch Priborn, Liebhof, Gnevsdorf,

Gemeinde Granzin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Lindenbeck, Greven, Beckendorf, Bahlenrade, Granzin,

Gemeinde Grabow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Fresenbrügge, Grabow, Griemoor, Heidehof, Kaltehof, Winkelmoor,

Gemeinde Groß Laasch mit den Ortsteilen und Ortslagen: Groß Laasch,

Gemeinde Kremmin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Beckentin, Kremmin,

Gemeinde Kritzow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Schlemmin, Kritzow,

Gemeinde Lewitzrand mit dem Ortsteil und Ortslage: Matzlow-Garwitz (teilweise),

Gemeinde Lübz mit den Ortsteilen und Ortslagen: Bobzin, Broock, Broock Ausbau, Hof Gischow, Lübz, Lutheran, Lutheran Ausbau, Riederfelde, Ruthen, Wessentin, Wessentin Ausbau,

Gemeinde Neustadt-Glewe mit den Ortsteilen und Ortslagen: Hohes Feld, Kiez, Klein Laasch, Liebs Siedlung, Neustadt-Glewe, Tuckhude, Wabel,

Gemeinde Obere Warnow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Grebbin und Wozinkel, Gemarkung Kossebade teilweise, Gemarkung Herzberg mit dem Waldgebiet Bahlenholz bis an die östliche Gemeindegrenze, Gemarkung Woeten unmittelbar östlich und westlich der L16,

Gemeinde Parchim mit den Ortsteilen und Ortslagen: Dargelütz, Neuhof, Kiekindemark, Neu Klockow, Möderitz, Malchow, Damm, Parchim, Voigtsdorf, Neu Matzlow,

Gemeinde Passow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Unterbrüz, Brüz, Welzin, Neu Brüz, Weisin, Charlottenhof, Passow,

Gemeinde Plau am See mit den Ortsteilen und Ortslagen: Reppentin, Gaarz, Silbermühle, Appelburg, Seelust, Plau-Am See, Plötzenhöhe, Klebe, Lalchow, Quetzin, Heidekrug,

Gemeinde Rom mit den Ortsteilen und Ortslagen: Lancken, Stralendorf, Rom, Darze, Paarsch,

Gemeinde Spornitz mit den Ortsteilen und Ortslagen: Dütschow, Primark, Steinbeck, Spornitz,

Gemeinde Werder mit den Ortsteilen und Ortslagen: Neu Benthen, Benthen, Tannenhof, Werder.

2.   Estónsko

Tieto reštrikčné pásma I v Estónsku:

Hiiu maakond.

3.   Grécko

Tieto reštrikčné pásma I v Grécku:

in the regional unit of Drama:

the community departments of Sidironero and Skaloti and the municipal departments of Livadero and Ksiropotamo (in Drama municipality),

the municipal department of Paranesti (in Paranesti municipality),

the municipal departments of Kokkinogeia, Mikropoli, Panorama, Pyrgoi (in Prosotsani municipality),

the municipal departments of Kato Nevrokopi, Chrysokefalo, Achladea, Vathytopos, Volakas, Granitis, Dasotos, Eksohi, Katafyto, Lefkogeia, Mikrokleisoura, Mikromilea, Ochyro, Pagoneri, Perithorio, Kato Vrontou and Potamoi (in Kato Nevrokopi municipality),

in the regional unit of Xanthi:

the municipal departments of Kimmerion, Stavroupoli, Gerakas, Dafnonas, Komnina, Kariofyto and Neochori (in Xanthi municipality),

the community departments of Satres, Thermes, Kotyli, and the municipal departments of Myki, Echinos and Oraio and (in Myki municipality),

the community department of Selero and the municipal department of Sounio (in Avdira municipality),

in the regional unit of Rodopi:

the municipal departments of Komotini, Anthochorio, Gratini, Thrylorio, Kalhas, Karydia, Kikidio, Kosmio, Pandrosos, Aigeiros, Kallisti, Meleti, Neo Sidirochori and Mega Doukato (in Komotini municipality),

the municipal departments of Ipio, Arriana, Darmeni, Archontika, Fillyra, Ano Drosini, Aratos and the Community Departments Kehros and Organi (in Arriana municipality),

the municipal departments of Iasmos, Sostis, Asomatoi, Polyanthos and Amvrosia and the community department of Amaxades (in Iasmos municipality),

the municipal department of Amaranta (in Maroneia Sapon municipality),

in the regional unit of Evros:

the municipal departments of Kyriaki, Mandra, Mavrokklisi, Mikro Dereio, Protokklisi, Roussa, Goniko, Geriko, Sidirochori, Megalo Derio, Sidiro, Giannouli, Agriani and Petrolofos (in Soufli municipality),

the municipal departments of Dikaia, Arzos, Elaia, Therapio, Komara, Marasia, Ormenio, Pentalofos, Petrota, Plati, Ptelea, Kyprinos, Zoni, Fulakio, Spilaio, Nea Vyssa, Kavili, Kastanies, Rizia, Sterna, Ampelakia, Valtos, Megali Doxipara, Neochori and Chandras (in Orestiada municipality),

the municipal departments of Asvestades, Ellinochori, Karoti, Koufovouno, Kiani, Mani, Sitochori, Alepochori, Asproneri, Metaxades, Vrysika, Doksa, Elafoxori, Ladi, Paliouri and Poimeniko (in Didymoteixo municipality),

in the regional unit of Serres:

the municipal departments of Kerkini, Livadia, Makrynitsa, Neochori, Platanakia, Petritsi, Akritochori, Vyroneia, Gonimo, Mandraki, Megalochori, Rodopoli, Ano Poroia, Katw Poroia, Sidirokastro, Vamvakophyto, Promahonas, Kamaroto, Strymonochori, Charopo, Kastanousi and Chortero and the community departments of Achladochori, Agkistro and Kapnophyto (in Sintiki municipality),

the municipal departments of Serres, Elaionas and Oinoussa and the community departments of Orini and Ano Vrontou (in Serres municipality),

the municipal departments of Dasochoriou, Irakleia, Valtero, Karperi, Koimisi, Lithotopos, Limnochori, Podismeno and Chrysochorafa (in Irakleia municipality).

4.   Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma I v Lotyšsku:

Dienvidkurzemes novada, Grobiņas pagasts, Nīcas pagasta daļa uz ziemeļiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Otaņķu pagasts, Grobiņas pilsēta,

Ropažu novada Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz rietumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes.

5.   Litva

Tieto reštrikčné pásma I v Litve:

Kalvarijos savivaldybė,

Klaipėdos rajono savivaldybė: Agluonėnų, Dovilų, Gargždų, Priekulės, Vėžaičių, Kretingalės ir Dauparų-Kvietinių seniūnijos,

Marijampolės savivaldybė,

Palangos miesto savivaldybė,

Vilkaviškio rajono savivaldybė: Bartninkų, Gižų, Gražiškių, Keturvalakių, Kybartų, Pajevonio, Šeimenos, Vilkaviškio miesto, Virbalio, Vištyčio seniūnijos.

6.   Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma I v Maďarsku:

Békés megye 950950, 950960, 950970, 951950, 952050, 952750, 952850, 952950, 953050, 953150, 953650, 953660, 953750, 953850, 953960, 954250, 954260, 954350, 954450, 954550, 954650, 954750, 954850, 954860, 954950, 955050, 955150, 955250, 955260, 955270, 955350, 955450, 955510, 955650, 955750, 955760, 955850, 955950, 956050, 956060, 956150 és 956160 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Bács-Kiskun megye 600150, 600850, 601550, 601650, 601660, 601750, 601850, 601950, 602050, 603250, 603750 és 603850 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Budapest 1 kódszámú, vadgazdálkodási tevékenységre nem alkalmas területe,

Csongrád-Csanád megye 800150, 800160, 800250, 802220, 802260, 802310 és 802450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Fejér megye 400150, 400250, 400351, 400352, 400450, 400550, 401150, 401250, 401350, 402050, 402350, 402360, 402850, 402950, 403050, 403450, 403550, 403650, 403750, 403950, 403960, 403970, 404650, 404750, 404850, 404950, 404960, 405050, 405750, 405850, 405950,

406050, 406150, 406550, 406650 és 406750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Győr-Moson-Sopron megye 100550, 100650, 100950, 101050, 101350, 101450, 101550, 101560 és 102150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750150, 750160, 750260, 750350, 750450, 750460, 754450, 754550, 754560, 754570, 754650, 754750, 754950, 755050, 755150, 755250, 755350 és 755450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Komárom-Esztergom megye 250150, 250250, 250450, 250460, 250550, 250650, 250750, 251050, 251150, 251250, 251350, 251360, 251650, 251750, 251850, 252250, kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Pest megye 571550, 572150, 572250, 572350, 572550, 572650, 572750, 572850, 572950, 573150, 573250, 573260, 573350, 573360, 573450, 573850, 573950, 573960, 574050, 574150, 574350, 574360, 574550, 574650, 574750, 574850, 574860, 574950, 575050, 575150, 575250, 575350, 575550, 575650, 575750, 575850, 575950, 576050, 576150, 576250, 576350, 576450, 576650, 576750, 576850, 576950, 577050, 577150, 577350, 577450, 577650, 577850, 577950, 578050, 578150, 578250, 578350, 578360, 578450, 578550, 578560, 578650, 578850, 578950, 579050, 579150, 579250, 579350, 579450, 579460, 579550, 579650, 579750, 580250 és 580450 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe.

7.   Poľsko

Tieto reštrikčné pásma I v Poľsku:

w województwie kujawsko - pomorskim:

powiat rypiński,

powiat brodnicki,

powiat grudziądzki,

powiat miejski Grudziądz,

powiat wąbrzeski,

w województwie warmińsko-mazurskim:

gminy Wielbark i Rozogi w powiecie szczycieńskim,

w województwie podlaskim:

gminy Wysokie Mazowieckie z miastem Wysokie Mazowieckie, Czyżew i część gminy Kulesze Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie wysokomazowieckim,

gminy Miastkowo, Nowogród, Śniadowo i Zbójna w powiecie łomżyńskim,

gminy Szumowo, Zambrów z miastem Zambrów i część gminy Kołaki Kościelne położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie zambrowskim,

gminy Grabowo, Kolno i miasto Kolno, Turośl w powiecie kolneńskim,

w województwie mazowieckim:

powiat ostrołęcki,

powiat miejski Ostrołęka,

gminy Bielsk, Brudzeń Duży, Bulkowo, Drobin, Gąbin, Łąck, Nowy Duninów, Radzanowo, Słupno, Staroźreby i Stara Biała w powiecie płockim,

powiat miejski Płock,

powiat ciechanowski,

gminy Baboszewo, Dzierzążnia, Joniec, Nowe Miasto, Płońsk i miasto Płońsk, Raciąż i miasto Raciąż, Sochocin w powiecie płońskim,

powiat sierpecki,

gmina Bieżuń, Lutocin, Siemiątkowo i Żuromin w powiecie żuromińskim,

część powiatu ostrowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Dzieżgowo, Lipowiec Kościelny, Mława, Radzanów, Strzegowo, Stupsk, Szreńsk, Szydłowo, Wiśniewo w powiecie mławskim,

powiat przasnyski,

powiat makowski,

powiat pułtuski,

część powiatu wyszkowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu węgrowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu wołomińskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Mokobody i Suchożebry w powiecie siedleckim,

gminy Dobre, Jakubów, Kałuszyn, Stanisławów w powiecie mińskim,

gminy Bielany i gmina wiejska Sokołów Podlaski w powiecie sokołowskim,

powiat gostyniński,

w województwie podkarpackim:

powiat jasielski,

powiat strzyżowski,

część powiatu ropczycko – sędziszowskiego niewymieniona w części II i II załącznika I,

gminy Pruchnik, Rokietnica, Roźwienica, w powiecie jarosławskim,

gminy Fredropol, Krasiczyn, Krzywcza, Przemyśl, część gminy Orły położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77, część gminy Żurawica na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77 w powiecie przemyskim,

powiat miejski Przemyśl,

gminy Gać, Jawornik Polski, Kańczuga, część gminy Zarzecze położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Mleczka w powiecie przeworskim,

powiat łańcucki,

gminy Trzebownisko, Głogów Małopolski, część gminy Świlcza położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 94 i część gminy Sokołów Małopolski położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 875 w powiecie rzeszowskim,

gmina Raniżów w powiecie kolbuszowskim,

gminy Brzostek, Jodłowa, Pilzno, miasto Dębica, część gminy Czarna położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy Żyraków położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy wiejskiej Dębica położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie dębickim,

w województwie świętokrzyskim:

gminy Nowy Korczyn, Solec–Zdrój, Wiślica, Stopnica, Tuczępy, Busko Zdrój w powiecie buskim,

powiat kazimierski,

powiat skarżyski,

część powiatu opatowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu sandomierskiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Bogoria, Osiek, Staszów i część gminy Rytwiany położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 764, część gminy Szydłów położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 756 w powiecie staszowskim,

gminy Pawłów, Wąchock, część gminy Brody położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 oraz na południowy - zachód od linii wyznaczonej przez drogi: nr 0618T biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania w miejscowości Lipie, drogę biegnącą od miejscowości Lipie do wschodniej granicy gminy i część gminy Mirzec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 744 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Tychów Stary a następnie przez drogę nr 0566T biegnącą od miejscowości Tychów Stary w kierunku północno - wschodnim do granicy gminy w powiecie starachowickim,

powiat ostrowiecki,

gminy Fałków, Ruda Maleniecka, Radoszyce, Smyków, Słupia Konecka, część gminy Końskie położona na zachód od linii kolejowej, część gminy Stąporków położona na południe od linii kolejowej w powiecie koneckim,

gminy Bodzentyn, Bieliny, Łagów, Morawica, Nowa Słupia, część gminy Raków położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 756 i 764, część gminy Chęciny położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 762, część gminy Górno położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy łączącą miejscowości Leszczyna – Cedzyna oraz na południe od linii wyznaczonej przez ul. Kielecką w miejscowości Cedzyna biegnącą do wschodniej granicy gminy, część gminy Daleszyce położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 764 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą łączącą miejscowości Daleszyce – Słopiec – Borków, dalej na północ od linii wyznaczonej przez tę drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 764 do przecięcia z linią rzeki Belnianka, następnie na północ od linii wyznaczonej przez rzeki Belnianka i Czarna Nida biegnącej do zachodniej granicy gminy w powiecie kieleckim,

gminy Działoszyce, Michałów, Pińczów, Złota w powiecie pińczowskim,

gminy Imielno, Jędrzejów, Nagłowice, Sędziszów, Słupia, Sobków, Wodzisław w powiecie jędrzejowskim,

gminy Moskorzew, Radków, Secemin, część gminy Włoszczowa położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 742 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Konieczno i dalej na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Konieczno – Rogienice – Dąbie – Podłazie, część gminy Kluczewsko położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy i łączącą miejscowości Krogulec – Nowiny - Komorniki do przecięcia z linią rzeki Czarna, następnie na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Czarna biegnącą do przecięcia z linią wyznaczoną przez drogę nr 742 i dalej na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 742 biegnącą od przecięcia z linią rzeki Czarna do południowej granicy gminy w powiecie włoszczowskim,

w województwie łódzkim:

gminy Łyszkowice, Kocierzew Południowy, Kiernozia, Chąśno, Nieborów, część gminy wiejskiej Łowicz położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 biegnącej od granicy miasta Łowicz do zachodniej granicy gminy oraz część gminy wiejskiej Łowicz położona na wschód od granicy miasta Łowicz i na północ od granicy gminy Nieborów w powiecie łowickim,

gminy Cielądz, Rawa Mazowiecka z miastem Rawa Mazowiecka w powiecie rawskim,

gminy Bolimów, Głuchów, Godzianów, Lipce Reymontowskie, Maków, Nowy Kawęczyn, Skierniewice, Słupia w powiecie skierniewickim,

powiat miejski Skierniewice,

gminy Mniszków, Paradyż, Sławno i Żarnów w powiecie opoczyńskim,

powiat tomaszowski,

powiat brzeziński,

powiat łaski,

powiat miejski Łódź,

powat łódzki wschodni,

powiat pabianicki,

powiat wieruszowski,

gminy Aleksandrów Łódzki, Stryków, miasto Zgierz w powiecie zgierskim,

gminy Bełchatów z miastem Bełchatów, Drużbice, Kluki, Rusiec, Szczerców, Zelów w powiecie bełchatowskim,

powiat wieluński,

powiat sieradzki,

powiat zduńskowolski,

gminy Aleksandrów, Czarnocin, Grabica, Moszczenica, Ręczno, Sulejów, Wola Krzysztoporska, Wolbórz w powiecie piotrkowskim,

powiat miejski Piotrków Trybunalski,

gminy Masłowice, Przedbórz, Wielgomłyny i Żytno w powiecie radomszczańskim,

w województwie śląskim:

gmina Koniecpol w powiecie częstochowskim,

w województwie pomorskim:

gminy Ostaszewo, miasto Krynica Morska oraz część gminy Nowy Dwór Gdański położona na południowy - zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

gminy Lichnowy, Miłoradz, Malbork z miastem Malbork, część gminy Nowy Staw położna na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 w powiecie malborskim,

gminy Mikołajki Pomorskie, Stary Targ i Sztum w powiecie sztumskim,

powiat gdański,

Miasto Gdańsk,

powiat tczewski,

powiat kwidzyński,

w województwie lubuskim:

gmina Lubiszyn w powiecie gorzowskim,

gmina Dobiegniew w powiecie strzelecko – drezdeneckim,

w województwie dolnośląskim:

gminy Dziadowa Kłoda, Międzybórz, Syców, Twardogóra, część gminy wiejskiej Oleśnica położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr S8, część gminy Dobroszyce położona na wschód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od północnej do południowej granicy gminy w powiecie oleśnickim,

gminy Jordanów Śląski, Kobierzyce, Mietków, Sobótka, część gminy Żórawina położona na zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4, część gminy Kąty Wrocławskie położona na południe od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie wrocławskim,

część gminy Domaniów położona na południowy zachód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie oławskim,

gmina Wiązów w powiecie strzelińskim,

część powiatu średzkiego niewymieniona w części II załącznika I,

miasto Świeradów - Zdrój w powiecie lubańskim,

gminy Pielgrzymka, miasto Złotoryja, część gminy wiejskiej Złotoryja położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy w miejscowości Nowa Wieś Złotoryjska do granicy miasta Złotoryja oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od granicy miasta Złotoryja do wschodniej granicy gminy w powiecie złotoryjskim,

gmina Mirsk w powiecie lwóweckim,

gminy Janowice Wielkie, Mysłakowice, Stara Kamienica w powiecie karkonoskim,

część powiatu miejskiego Jelenia Góra położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 366,

gminy Bolków, Męcinka, Mściwojów, Paszowice, miasto Jawor w powiecie jaworskim,

gminy Dobromierz, Jaworzyna Śląska, Marcinowice, Strzegom, Żarów w powiecie świdnickim,

gminy Dzierżoniów, Pieszyce, miasto Bielawa, miasto Dzierżoniów w powiecie dzierżoniowskim,

gminy Głuszyca, Mieroszów w powiecie wałbrzyskim,

gmina Nowa Ruda i miasto Nowa Ruda w powiecie kłodzkim,

gminy Kamienna Góra, Marciszów i miasto Kamienna Góra w powiecie kamiennogórskim,

w województwie wielkopolskim:

gminy Koźmin Wielkopolski, Rozdrażew, miasto Sulmierzyce, część gminy Krotoszyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi: nr 15 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 36, nr 36 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 15 do skrzyżowana z drogą nr 444, nr 444 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 36 do południowej granicy gminy w powiecie krotoszyńskim,

gminy Brodnica, część gminy Dolsk położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 434 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 437, a nastęnie na wschód od drogi nr 437 biegnącej od skrzyżowania z drogąnr 434 do południowej granicy gminy, część gminy Śrem położóna na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 310 biegnącą od zachodniej granicy gminy do miejscowości Śrem, następnie na wschód od drogi nr 432 w miejscowości Śrem oraz na wschód od drogi nr 434 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 432 do południowej granicy gminy w powiecie śremskim,

gminy Borek Wielkopolski, Piaski, Pogorzela, w powiecie gostyńskim,

gmina Grodzisk Wielkopolski i część gminy Kamieniec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 w powiecie grodziskim,

gmina Czempiń w powiecie kościańskim,

gminy Kleszczewo, Kostrzyn, Kórnik, Pobiedziska, Mosina, miasto Puszczykowo, część gminy wiejskiej Murowana Goślina położona na południe od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy miasta Murowana Goślina do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie poznańskim,

gmina Kiszkowo i część gminy Kłecko położona na zachód od rzeki Mała Wełna w powiecie gnieźnieńskim,

powiat czarnkowsko-trzcianecki,

część gminy Wronki położona na północ od linii wyznaczonej przez rzekę Wartę biegnącą od zachodniej granicy gminy do przecięcia z droga nr 182, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr 182 oraz 184 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 182 do południowej granicy gminy w powiecie szamotulskim,

gmina Budzyń w powiecie chodzieskim,

gminy Mieścisko, Skoki i Wągrowiec z miastem Wągrowiec w powiecie wągrowieckim,

powiat pleszewski,

gmina Zagórów w powiecie słupeckim,

gmina Pyzdry w powiecie wrzesińskim,

gminy Kotlin, Żerków i część gminy Jarocin położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogi nr S11 i 15 w powiecie jarocińskim,

powiat ostrowski,

powiat miejski Kalisz,

powiat kaliski,

powiat turecki,

gminy Rzgów, Grodziec, Krzymów, Stare Miasto, Rychwał w powiecie konińskim,

powiat kępiński,

powiat ostrzeszowski,

w województwie opolskim:

gminy Domaszowice, Pokój, część gminy Namysłów położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wschodniej do zachodniej granicy gminy w powiecie namysłowskim,

gminy Wołczyn, Kluczbork, Byczyna w powiecie kluczborskim,

gminy Praszka, Gorzów Śląski część gminy Rudniki położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 42 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 43 i na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 43 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 42 w powiecie oleskim,

gmina Grodkóww powiecie brzeskim,

gminy Komprachcice, Łubniany, Murów, Niemodlin, Tułowice w powiecie opolskim,

powiat miejski Opole,

w województwie zachodniopomorskim:

gminy Nowogródek Pomorski, Barlinek, Myślibórz, część gminy Dębno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na północ od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na północ od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

gmina Stare Czarnowo w powiecie gryfińskim,

gmina Bielice, Kozielice, Pyrzyce w powiecie pyrzyckim,

gminy Bierzwnik, Krzęcin, Pełczyce w powiecie choszczeńskim,

część powiatu miejskiego Szczecin położona na zachód od linii wyznaczonej przez rzekę Odra Zachodnia biegnącą od północnej granicy gminy do przecięcia z drogą nr 10, następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 10 biegnącą od przecięcia z linią wyznaczoną przez rzekę Odra Zachodnia do wschodniej granicy gminy,

gminy Dobra (Szczecińska), Kołbaskowo, Police w powiecie polickim,

w województwie małopolskim:

powiat brzeski,

powiat gorlicki,

powiat proszowicki,

część powiatu nowosądeckiego niewymieniona w części II załącznika I,

gminy Czorsztyn, Krościenko nad Dunajcem, Ochotnica Dolna w powiecie nowotarskim,

powiat miejski Nowy Sącz,

powiat tarnowski,

powiat miejski Tarnów,

część powiatu dąbrowskiego niewymieniona w części III załącznika I.

8.   Slovensko

Tieto reštrikčné pásma I na Slovensku:

v okrese Nové Zámky: Sikenička, Pavlová, Bíňa, Kamenín, Kamenný Most, Malá nad Hronom, Belá, Ľubá, Šarkan, Gbelce, Bruty, Mužla, Obid, Štúrovo, Nána, Kamenica nad Hronom, Chľaba, Leľa, Bajtava, Salka, Malé Kosihy,

v okrese Veľký Krtíš: obce Ipeľské Predmostie, Veľká nad Ipľom, Hrušov, Kleňany, Sečianky,

v okrese Levice: obce Keť, Čata, Pohronský Ruskov, Hronovce, Želiezovce, Zalaba, Malé Ludince, Šalov, Sikenica, Pastovce, Bielovce, Ipeľský Sokolec, Lontov, Kubáňovo, Sazdice, Demandice, Dolné Semerovce, Vyškovce nad Ipľom, Preseľany nad Ipľom, Hrkovce, Tupá, Horné Semerovce, Hokovce, Slatina, Horné Turovce, Veľké Turovce, Šahy, Tešmák, Plášťovce, Ipeľské Úľany, Bátovce, Pečenice, Jabloňovce, Bohunice, Pukanec, Uhliská,

v okrese Krupina: obce Dudince, Terany, Hontianske Moravce, Sudince, Súdovce, Lišov,

celý okres Ružomberok,

v okrese Turčianske Teplice: obce Turček, Horná Štubňa, Čremošné, Háj, Rakša, Mošovce,

v okrese Martin: obce Blatnica, Folkušová, Necpaly,

v okrese Dolný Kubín: obce Kraľovany, Žaškov, Jasenová, Vyšný Kubín, Oravská Poruba, Leštiny, Osádka, Malatiná, Chlebnice, Krivá,

v okrese Tvrdošín: obce Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec,

v okrese Žarnovica: obce Rudno nad Hronom, Voznica, Hodruša-Hámre,

celý okres Žiar nad Hronom, okrem obcí uvedených v pásme II.

9.   Taliansko

Tieto reštrikčné pásma I v Taliansku:

Piedmont Region:

in the province of Alessandria, the municipalities of Casalnoceto, Oviglio, Tortona, Viguzzolo, Ponti, Frugarolo, Bergamasco, Castellar Guidobono, Berzano Di Tortona, Castelletto D'erro, Cerreto Grue, Carbonara Scrivia, Casasco, Carentino, Frascaro, Paderna, Montegioco, Spineto Scrivia, Villaromagnano, Pozzolo Formigaro, Momperone, Merana, Monleale, Terzo, Borgoratto Alessandrino, Casal Cermelli, Montemarzino, Bistagno, Castellazzo Bormida, Bosco Marengo, Spigno Monferrato, Castelspina, Denice, Volpeglino, Alice Bel Colle, Gamalero, Volpedo, Pozzol Groppo, Montechiaro D'acqui, Sarezzano,

in the province of Asti, the municipalities of Olmo Gentile, Nizza Monferrato, Incisa Scapaccino, Roccaverano, Castel Boglione, Mombaruzzo, Maranzana, Castel Rocchero, Rocchetta Palafea, Castelletto Molina, Castelnuovo Belbo, Montabone, Quaranti, Mombaldone, Fontanile, Calamandrana, Bruno, Sessame, Monastero Bormida, Bubbio, Cassinasco, Serole, Loazzolo, Cessole, Lesine, San Giorgio Scarampi,

in the province of Cuneo, the municipalities of Bergolo, Pezzolo Valle Uzzone, Cortemilia, Levice, Castelletto Uzzone, Perletto,

Liguria Region:

in the province of Genova, the Municipalities of Rovegno, Rapallo, Portofino, Cicagna, Avegno, Montebruno, Santa Margherita Ligure, Favale Di Malvaro, Recco, Camogli, Moconesi, Tribogna, Fascia, Uscio, Gorreto, Fontanigorda, Neirone, Rondanina, Lorsica, Propata;

in the province of Savona, the municipalities of Cairo Montenotte, Quiliano, Dego, Altare, Piana Crixia, Mioglia, Giusvalla, Albissola Marina, Savona,

Emilia-Romagna Region:

in the province of Piacenza, the municipalities of Ottone, Zerba,

Lombardia Region:

in the province of Pavia, the municipalities of Rocca Susella, Montesegale, Menconico, Val Di Nizza, Bagnaria, Santa Margherita Di Staffora, Ponte Nizza, Brallo Di Pregola, Varzi, Godiasco, Cecima,

Lazio Region:

in the province of Rome,

North: the municipalities of Riano, Castelnuovo di Porto, Capena, Fiano Romano, Morlupo, Sacrofano, Magliano Romano, Formello, Campagnano di Roma, Anguillara;

West: the municipality of Fiumicino;

South: the municipality of Rome between the boundaries of the municipality of Fiumicino (West), the limits of Zone 3 (North), the Tiber river up to the intersection with the Grande Raccordo Anulare GRA Highway, the Grande Raccordo Anulare GRA Highway up to the intersection with A24 Highway, A24 Highway up to the intersection with Viale del Tecnopolo, viale del Tecnopolo up to the intersection with the boundaries of the municipality of Guidonia Montecelio;

East: the municipalities of Guidonia Montecelio, Montelibretti, Palombara Sabina, Monterotondo, Mentana, Sant’Angelo Romano, Fonte Nuova.

ČASŤ II

1.   Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma II v Bulharsku:

the whole region of Haskovo,

the whole region of Yambol,

the whole region of Stara Zagora,

the whole region of Pernik,

the whole region of Kyustendil,

the whole region of Plovdiv, excluding the areas in Part III,

the whole region of Pazardzhik, excluding the areas in Part III,

the whole region of Smolyan,

the whole region of Dobrich,

the whole region of Sofia city,

the whole region of Sofia Province,

the whole region of Blagoevgrad excluding the areas in Part III,

the whole region of Razgrad,

the whole region of Kardzhali,

the whole region of Burgas,

the whole region of Varna excluding the areas in Part III,

the whole region of Silistra,

the whole region of Ruse,

the whole region of Veliko Tarnovo,

the whole region of Pleven,

the whole region of Targovishte,

the whole region of Shumen,

the whole region of Sliven,

the whole region of Vidin,

the whole region of Gabrovo,

the whole region of Lovech,

the whole region of Montana,

the whole region of Vratza.

2.   Nemecko

Tieto reštrikčné pásma II v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

Landkreis Oder-Spree:

Gemeinde Grunow-Dammendorf,

Gemeinde Mixdorf

Gemeinde Schlaubetal,

Gemeinde Neuzelle,

Gemeinde Neißemünde,

Gemeinde Lawitz,

Gemeinde Eisenhüttenstadt,

Gemeinde Vogelsang,

Gemeinde Ziltendorf,

Gemeinde Wiesenau,

Gemeinde Friedland,

Gemeinde Siehdichum,

Gemeinde Müllrose,

Gemeinde Briesen,

Gemeinde Jacobsdorf

Gemeinde Groß Lindow,

Gemeinde Brieskow-Finkenheerd,

Gemeinde Ragow-Merz,

Gemeinde Beeskow,

Gemeinde Rietz-Neuendorf,

Gemeinde Tauche mit den Gemarkungen Stremmen, Ranzig, Trebatsch, Sabrodt, Sawall, Mitweide, Lindenberg, Falkenberg (T), Görsdorf (B), Wulfersdorf, Giesensdorf, Briescht, Kossenblatt und Tauche,

Gemeinde Langewahl,

Gemeinde Berkenbrück,

Gemeinde Steinhöfel mit den Gemarkungen Arensdorf und Demitz und den Gemarkungen Steinhöfel, Hasenfelde und Heinersdorf östlich der L 36 und der Gemarkung Neuendorf im Sande südlich der L36,

Gemeinde Fürstenwalde östlich der B 168 und südlich der L36,

Gemeinde Diensdorf-Radlow,

Gemeinde Wendisch Rietz östlich des Scharmützelsees und nördlich der B 246,

Gemeinde Bad Saarow mit der Gemarkung Neu Golm und der Gemarkung Bad Saarow-Pieskow östlich des Scharmützelsees und ab nördlicher Spitze östlich der L35,

Landkreis Dahme-Spreewald:

Gemeinde Jamlitz,

Gemeinde Lieberose,

Gemeinde Schwielochsee mit den Gemarkungen Goyatz, Jessern, Lamsfeld, Ressen, Speichrow und Zaue,

Landkreis Spree-Neiße:

Gemeinde Schenkendöbern,

Gemeinde Guben,

Gemeinde Jänschwalde,

Gemeinde Tauer,

Gemeinde Peitz,

Gemeinde Turnow-Preilack mit der Gemarkung Preilack,

Gemeinde Teichland mit der Gemarkung Bärenbrück,

Gemeinde Heinersbrück,

Gemeinde Forst,

Gemeinde Groß Schacksdorf-Simmersdorf,

Gemeinde Neiße-Malxetal,

Gemeinde Jämlitz-Klein Düben,

Gemeinde Tschernitz,

Gemeinde Döbern,

Gemeinde Felixsee,

Gemeinde Wiesengrund,

Gemeinde Spremberg mit den Gemarkungen Groß Luja, Sellessen, Türkendorf, Graustein, Waldesdorf, Hornow, Schönheide, Lieskau, Bühlow, Groß Buckow, Jessen, Pulsberg, Roitz, Terpe und der Gemarkung Spremberg östlich der Tagebaurandstraße und der Gemarkung Klein Buckow östlich der B 97,

Gemeinde Welzow mit den Gemarkungen Proschim und Haidemühl,

Gemeinde Neuhausen/Spree mit den Gemarkungen Kahsel, Bagenz, Drieschnitz, Gablenz, Laubsdorf, Komptendorf und Sergen und der Gemarkung Roggosen, Haasow, Kathlow, Koppatz, Frauendorf, Neuhausen und den Gemarkungen Groß Döbern, Klein Döbern und Groß Oßnig östlich der B 97,

Kreisfreie Stadt Cottbus mit der Gemarkung Kahren,

Landkreis Märkisch-Oderland:

Gemeinde Bleyen-Genschmar,

Gemeinde Neuhardenberg

Gemeinde Golzow,

Gemeinde Küstriner Vorland,

Gemeinde Alt Tucheband,

Gemeinde Reitwein,

Gemeinde Podelzig,

Gemeinde Gusow-Platkow,

Gemeinde Seelow,

Gemeinde Vierlinden,

Gemeinde Lindendorf,

Gemeinde Fichtenhöhe,

Gemeinde Lietzen,

Gemeinde Falkenhagen (Mark),

Gemeinde Zeschdorf,

Gemeinde Treplin,

Gemeinde Lebus,

Gemeinde Müncheberg mit den Gemarkungen Jahnsfelde, Trebnitz, Obersdorf, Münchehofe und Hermersdorf,

Gemeinde Märkische Höhe mit der Gemarkung Ringenwalde,

Gemeinde Bliesdorf mit der Gemarkung Metzdorf und Gemeinde Bliesdorf – östlich der B167 bis östlicher Teil, begrenzt aus Richtung Gemarkungsgrenze Neutrebbin südlich der Bahnlinie bis Straße „Sophienhof“ dieser westlich folgend bis „Ruesterchegraben“ weiter entlang Feldweg an den Windrädern Richtung „Herrnhof“, weiter entlang „Letschiner Hauptgraben“ nord-östlich bis Gemarkungsgrenze Alttrebbin und Kunersdorf – östlich der B167,

Gemeinde Bad Freienwalde mit den Gemarkungen Altglietzen, Altranft, Bad Freienwalde, Bralitz, Hohenwutzen, Schiffmühle, Hohensaaten und Neuenhagen,

Gemeinde Falkenberg mit der Gemarkung Falkenberg östlich der L35,

Gemeinde Oderaue,

Gemeinde Wriezen mit den Gemarkungen Altwriezen, Jäckelsbruch, Neugaul, Beauregard, Eichwerder, Rathsdorf – östlich der B167 und Wriezen – östlich der B167,

Gemeinde Neulewin,

Gemeinde Neutrebbin,

Gemeinde Letschin,

Gemeinde Zechin,

Landkreis Barnim:

Gemeinde Lunow-Stolzenhagen,

Gemeinde Parsteinsee,

Gemeinde Oderberg,

Gemeinde Liepe,

Gemeinde Hohenfinow (nördlich der B167),

Gemeinde Niederfinow,

Gemeinde (Stadt) Eberswalde mit den Gemarkungen Eberswalde nördlich der B167 und östlich der L200, Sommerfelde und Tornow nördlich der B167,

Gemeinde Chorin mit den Gemarkungen Brodowin, Chorin östlich der L200, Serwest, Neuehütte, Sandkrug östlich der L200,

Gemeinde Ziethen mit der Gemarkung Klein Ziethen östlich der Serwester Dorfstraße und östlich der B198,

Landkreis Uckermark:

Gemeinde Angermünde mit den Gemarkungen Crussow, Stolpe, Gellmersdorf, Neukünkendorf, Bölkendorf, Herzsprung, Schmargendorf und den Gemarkungen Angermünde südlich und südöstlich der B2 und Dobberzin südlich der B2,

Gemeinde Schwedt mit den Gemarkungen Criewen, Zützen, Schwedt, Stendell, Kummerow, Kunow, Vierraden, Blumenhagen, Oderbruchwiesen, Enkelsee, Gatow, Hohenfelde, Schöneberg, Flemsdorf und der Gemarkung Felchow östlich der B2,

Gemeinde Pinnow südlich und östlich der B2,

Gemeinde Berkholz-Meyenburg,

Gemeinde Mark Landin mit der Gemarkung Landin südlich der B2,

Gemeinde Casekow mit der Gemarkung Woltersdorf und den Gemarkungen Biesendahlshof und Casekow östlich der L272 und südlich der L27,

Gemeinde Hohenselchow-Groß Pinnow mit der Gemarkung Groß Pinnow und der Gemarkung Hohenselchow südlich der L27,

Gemeinde Gartz (Oder) mit der Gemarkung Friedrichsthal und den Gemarkungen Gartz und Hohenreinkendorf südlich der L27 und B2 bis Gartenstraße,

Gemeinde Passow mit der Gemarkung Jamikow,

Kreisfreie Stadt Frankfurt (Oder),

Landkreis Prignitz:

Gemeinde Karstädt mit den Gemarkungen Neuhof und Kribbe und den Gemarkungen Groß Warnow, Klein Warnow, Reckenzin, Streesow und Dallmin östlich der Bahnstrecke Berlin/Spandau-Hamburg/Altona,

Gemeinde Berge,

Gemeinde Pirow mit den Gemarkungen Hülsebeck, Pirow, Bresch und Burow,

Gemeinde Putlitz mit den Gemarkungen Sagast, Nettelbeck, Porep, Lütkendorf, Putlitz, Weitgendorf und Telschow,

Gemeinde Marienfließ mit den Gemarkungen Jännersdorf, Stepenitz und Krempendorf,

Landkreis Oberspreewald-Lausitz:

Gemeinde Senftenberg mit der Gemarkung Peickwitz,

Gemeinde Hohenbocka,

Gemeinde Grünewald,

Gemeinde Hermsdorf,

Gemeinde Kroppen,

Gemeinde Ortrand,

Gemeinde Großkmehlen,

Gemeinde Lindenau,

Gemeinde Frauendorf,

Gemeinde Ruhland,

Gemeinde Guteborn

Gemeinde Schwarzbach mit der Gemarkung Schwarzbach,

Bundesland Sachsen:

Landkreis Bautzen:

Gemeinde Arnsdorf nördlich der B6,

Gemeinde Burkau,

Gemeinde Crostwitz,

Gemeinde Demitz-Thumitz nördlich der S111,

Gemeinde Elsterheide,

Gemeinde Frankenthal,

Gemeinde Göda nördlich der S111,

Gemeinde Großdubrau,

Gemeinde Großharthau nördlich der B6,

Gemeinde Großnaundorf,

Gemeinde Haselbachtal,

Gemeinde Hochkirch nördlich der B6,

Gemeinde Königswartha,

Gemeinde Kubschütz nördlich der B6,

Gemeinde Laußnitz,

Gemeinde Lichtenberg,

Gemeinde Lohsa,

Gemeinde Malschwitz,

Gemeinde Nebelschütz,

Gemeinde Neukirch,

Gemeinde Neschwitz,

Gemeinde Ohorn,

Gemeinde Oßling,

Gemeinde Ottendorf-Okrilla,

Gemeinde Panschwitz-Kuckau,

Gemeinde Puschwitz,

Gemeinde Räckelwitz,

Gemeinde Radibor,

Gemeinde Ralbitz-Rosenthal,

Gemeinde Rammenau,

Gemeinde Schwepnitz,

Gemeinde Spreetal,

Gemeinde Stadt Bautzen nördlich der S111 bis Abzweig S 156 und nördlich des Verlaufs S 156 bis Abzweig B6 und nördlich des Verlaufs der B 6 bis zur östlichen Gemeindegrenze,

Gemeinde Stadt Bernsdorf,

Gemeinde Stadt Bischofswerda nördlich der B6 nördlich der S111,

Gemeinde Stadt Elstra,

Gemeinde Stadt Großröhrsdorf,

Gemeinde Stadt Hoyerswerda,

Gemeinde Stadt Kamenz,

Gemeinde Stadt Königsbrück,

Gemeinde Stadt Lauta,

Gemeinde Stadt Pulsnitz,

Gemeinde Stadt Radeberg nördlich der B6,

Gemeinde Stadt Weißenberg,

Gemeinde Stadt Wittichenau,

Gemeinde Steina,

Gemeinde Wachau,

Stadt Dresden:

Stadtgebiet nördlich der BAB4 bis zum Verlauf westlich der Elbe, dann nördlich der B6,

Landkreis Görlitz,

Landkreis Meißen:

Gemeinde Diera-Zehren östlich der Elbe,

Gemeinde Ebersbach,

Gemeinde Glaubitz östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Klipphausen östlich der S177,

Gemeinde Lampertswalde,

Gemeinde Moritzburg,

Gemeinde Niederau östlich der B101,

Gemeinde Nünchritz östlich der Elbe und südlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Priestewitz,

Gemeinde Röderaue östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Schönfeld,

Gemeinde Stadt Coswig,

Gemeinde Stadt Gröditz östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Gemeinde Stadt Großenhain,

Gemeinde Stadt Meißen östlich des Straßenverlaufs der S177 bis zur B6, dann B6 bis zur B101, ab der B101 Elbtalbrücke Richtung Norden östlich der Elbe,

Gemeinde Stadt Radebeul,

Gemeinde Stadt Radeburg,

Gemeinde Thiendorf,

Gemeinde Weinböhla,

Gemeinde Wülknitz östlich des Grödel-Elsterwerdaer-Floßkanals,

Landkreis Sächsische Schweiz-Osterzgebirge:

Gemeinde Stadt Wilsdruff nördlich der BAB4 zwischen den Abfahren Wilsdruff und Dreieck Dresden-West,

Bundesland Mecklenburg-Vorpommern:

Landkreis Ludwigslust-Parchim:

Gemeinde Balow mit dem Ortsteil: Balow,

Gemeinde Brunow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Bauerkuhl, Brunow (bei Ludwigslust), Klüß, Löcknitz (bei Parchim),

Gemeinde Dambeck mit dem Ortsteil und der Ortslage: Dambeck (bei Ludwigslust),

Gemeinde Ganzlin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Barackendorf, Hof Retzow, Klein Damerow, Retzow, Wangelin,

Gemeinde Gehlsbach mit den Ortsteilen und Ortslagen: Ausbau Darß, Darß, Hof Karbow, Karbow, Karbow-Ausbau, Quaßlin, Quaßlin Hof, Quaßliner Mühle, Vietlübbe, Wahlstorf

Gemeinde Groß Godems mit den Ortsteilen und Ortslagen: Groß Godems, Klein Godems,

Gemeinde Karrenzin mit den Ortsteilen und Ortslagen: Herzfeld, Karrenzin, Karrenzin-Ausbau, Neu Herzfeld, Repzin, Wulfsahl,

Gemeinde Kreien mit den Ortsteilen und Ortslagen: Ausbau Kreien, Hof Kreien, Kolonie Kreien, Kreien, Wilsen,

Gemeinde Kritzow mit dem Ortsteil und der Ortslage: Benzin,

Gemeinde Lübz mit den Ortsteilen und Ortslagen: Burow, Gischow, Meyerberg,

Gemeinde Möllenbeck mit den Ortsteilen und Ortslagen: Carlshof, Horst, Menzendorf, Möllenbeck,

Gemeinde Muchow mit dem Ortsteil und Ortslage: Muchow,

Gemeinde Parchim mit dem Ortsteil und Ortslage: Slate,

Gemeinde Prislich mit den Ortsteilen und Ortslagen: Marienhof, Neese, Prislich, Werle,

Gemeinde Rom mit dem Ortsteil und Ortslage: Klein Niendorf,

Gemeinde Ruhner Berge mit den Ortsteilen und Ortslagen: Dorf Poltnitz, Drenkow, Griebow, Jarchow, Leppin, Malow, Malower Mühle, Marnitz, Mentin, Mooster, Poitendorf, Poltnitz, Suckow, Tessenow, Zachow,

Gemeinde Siggelkow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Groß Pankow, Klein Pankow, Neuburg, Redlin, Siggelkow,

Gemeinde Stolpe mit den Ortsteilen und Ortslagen: Barkow, Granzin, Stolpe Ausbau, Stolpe,

Gemeinde Ziegendorf mit den Ortsteilen und Ortslagen: Drefahl, Meierstorf, Neu Drefahl, Pampin, Platschow, Stresendorf, Ziegendorf,

Gemeinde Zierzow mit den Ortsteilen und Ortslagen: Kolbow, Zierzow.

3.   Estónsko

Tieto reštrikčné pásma II v Estónsku:

Eesti Vabariik (välja arvatud Hiiu maakond).

4.   Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma II v Lotyšsku:

Aizkraukles novads,

Alūksnes, novada Alsviķu, Annas, Ilzenes, Jaunalūksnes, Jaunlaicenes, Kalncempju, Liepnas, Malienas, Mālupes, Mārkalnes, Pededzes, Veclaicenes, Zeltiņu, Ziemera pagasts, Jaunannas pagasta daļa uz ziemeļrietumiem no Pededzes upes, Alūksnes pilsēta,

Augšdaugavas novads,

Ādažu novads,

Balvu, novada Baltinavas, Bērzpils, Briežuciema, Krišjāņu, Kupravas, Lazdukalna, Lazdulejas, Medņevas, Rugāju, Susāju, Šķilbēnu, Tilžas, Vectilžas, Vecumu, Žīguru, Viļakas pilsēta,

Bauskas novads,

Cēsu novads,

Dienvidkurzemes novada Aizputes, Cīravas, Lažas, Durbes, Dunalkas, Tadaiķu, Vecpils, Bārtas, Sakas, Bunkas, Priekules, Gramzdas, Kalētu, Virgas, Dunikas, Vaiņodes, Gaviezes, Rucavas, Vērgales, Medzes pagasts, Nīcas pagasta daļa uz dienvidiem no apdzīvotas vietas Bernāti, autoceļa V1232, A11, V1222, Bārtas upes, Embūtes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz rietumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz dienvidiem no autoceļa A9, uz rietumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz rietumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296, Aizputes, Durbes, Pāvilostas, Priekules pilsēta,

Dobeles novads,

Gulbenes, novada Beļavas, Daukstu, Druvienas, Galgauskas, Jaungulbenes, Lejasciema, Lizuma, Līgo, Rankas, Stāmerienas, Stradu, Tirzas pagasts, Litenes pagasta daļa uz rietumiem no Pededzes upes, Gulbenes pilsēta,

Jelgavas novads,

Jēkabpils novads,

Krāslavas novads,

Kuldīgas novada Alsungas, Gudenieku, Kurmāles, Rendas, Kabiles, Vārmes, Pelču, Snēpeles, Turlavas pagasts, Laidu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1296, V1295, V1272, Raņķu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1272 līdz robežai ar Ventas upi, Skrundas pagasta daļa uz ziemeļaustrumiem no Skrundas, Cieceres upes un Ventas upes, Ēdoles pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa V1269, V1271, V1288, P119, Īvandes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P119, Rumbas pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa P120, Kuldīgas pilsēta,

Ķekavas novads,

Limbažu novads,

Līvānu novads,

Ludzas novads,

Madonas novads,

Mārupes novads,

Ogres novads,

Olaines novads,

Preiļu, novada Aglonas, Aizkalnes, Pelēču, Preiļu, Riebiņu, Rožkalnu, Saunas, Sīļukalna, Stabulnieku, Upmalas, Vārkavas pagasts, Galēnu pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa V740, V595, Rušonas pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V742, Preiļu pilsēta,

Rēzeknes, novada Audriņu, Bērzgales, Čornajas, Dekšāres, Dricānu, Gaigalavas, Griškānu, Ilzeskalna, Kantinieku, Kaunatas, Lendžu, Mākoņkalna, Nagļu, Nautrēnu, Ozolaines, Ozolmuižas, Pušas, Rikavas, Sakstagala, Sokolku, Stoļerovas, Stružānu, Vērēmu, Viļānu pagasts, Lūznavas pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa A13 līdz apdzīvotai vietai Vertukšne, uz austrumiem no Vertukšnes ezera, Maltas pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa Vertukšne – Rozentova un uz austrumiem no autoceļa P56, P57, V569, Feimaņu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V577, V742, Viļānu pilsēta,

Ropažu novada Garkalnes, Ropažu pagasts, Stopiņu pagasta daļa, kas atrodas uz austrumiem no autoceļa V36, P4 un P5, Acones ielas, Dauguļupes ielas un Dauguļupītes, Vangažu pilsēta,

Salaspils novads,

Saldus novads,

Saulkrastu novads,

Siguldas novads,

Smiltenes novads,

Talsu novads,

Tukuma novads,

Valkas novads,

Valmieras novads,

Varakļānu novads,

Ventspils novada Ances, Popes, Puzes, Tārgales, Vārves, Užavas, Usmas, Jūrkalnes pagasts, Ugāles pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1347, uz austrumiem no autoceļa P123, Ziru pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa V1269, P108, Piltenes pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V1310, V1309, autoceļa līdz Ventas upei, Piltenes pilsēta,

Daugavpils valstspilsētas pašvaldība,

Jelgavas valstspilsētas pašvaldība,

Jūrmalas valstspilsētas pašvaldība,

Rēzeknes valstspilsētas pašvaldība.

5.   Litva

Tieto reštrikčné pásma II v Litve:

Alytaus miesto savivaldybė,

Alytaus rajono savivaldybė,

Anykščių rajono savivaldybė,

Akmenės rajono savivaldybė,

Birštono savivaldybė,

Biržų miesto savivaldybė,

Biržų rajono savivaldybė,

Druskininkų savivaldybė,

Elektrėnų savivaldybė,

Ignalinos rajono savivaldybė,

Jonavos rajono savivaldybė,

Joniškio rajono savivaldybė,

Jurbarko rajono savivaldybė: Eržvilko, Juodaičių, Seredžiaus, Smalininkų, Veliuonos ir Viešvilės seniūnijos,

Kaišiadorių rajono savivaldybė,

Kauno miesto savivaldybė,

Kauno rajono savivaldybė,

Kazlų rūdos savivaldybė: Kazlų Rūdos seniūnija, išskyrus Audiejiškės k., Aukštosios Išdagos k., Bagotosios k., Bartininkų k., Berštupio k., Beržnavienės k., Būdviečio II k., Geruliškės k., Girnupių k., Karklinių k., Kriauniškės k., Kučiškės k., Skindeliškės k., Stainiškės k., Stepkiškės k., Šakmušio k., Šiaudadūšės k., Šliurpkiškės k., Plutiškių seniūnija.

Kelmės rajono savivaldybė,

Kėdainių rajono savivaldybė,

Klaipėdos rajono savivaldybė: Judrėnų, Endriejavo ir Veiviržėnų seniūnijos,

Kupiškio rajono savivaldybė,

Kretingos rajono savivaldybė,

Lazdijų rajono savivaldybė,

Mažeikių rajono savivaldybė,

Molėtų rajono savivaldybė: Alantos, Balninkų, Čiulėnų, Inturkės, Joniškio, Luokesos, Mindūnų, Suginčių ir Videniškių seniūnijos,

Pagėgių savivaldybė,

Pakruojo rajono savivaldybė,

Panevėžio rajono savivaldybė,

Panevėžio miesto savivaldybė,

Pasvalio rajono savivaldybė,

Radviliškio rajono savivaldybė,

Rietavo savivaldybė,

Prienų rajono savivaldybė,

Plungės rajono savivaldybė,

Raseinių rajono savivaldybė,

Rokiškio rajono savivaldybė,

Skuodo rajono savivaldybė,

Šakių rajono savivaldybė:, Kriūkų, Kudirkos Naumiesčio, Lekėčių, Lukšių, Plokščių, Slavikų seniūnijos; Sudargo seniūnijos dalis, išskyrus Pervazninkų kaimą; Šakių seniūnijos dalis, išskyrus Juniškių, Bedalių, Zajošių, Kriaučėnų, Liukų, Gotlybiškių, Ritinių kaimus; seniūnija,

Šalčininkų rajono savivaldybė,

Šiaulių miesto savivaldybė,

Šiaulių rajono savivaldybė,

Šilutės rajono savivaldybė,

Širvintų rajono savivaldybė: Čiobiškio, Gelvonų, Jauniūnų, Kernavės, Musninkų ir Širvintų seniūnijos,

Šilalės rajono savivaldybė,

Švenčionių rajono savivaldybė,

Tauragės rajono savivaldybė,

Telšių rajono savivaldybė,

Trakų rajono savivaldybė,

Ukmergės rajono savivaldybė: Deltuvos, Lyduokių, Pabaisko, Pivonijos, Siesikų, Šešuolių, Taujėnų, Ukmergės miesto, Veprių, Vidiškių ir Žemaitkiemo seniūnijos,

Utenos rajono savivaldybė,

Varėnos rajono savivaldybė,

Vilniaus miesto savivaldybė,

Vilniaus rajono savivaldybė: Avižienių, Bezdonių, Buivydžių, Dūkštų, Juodšilių, Kalvelių, Lavoriškių, Maišiagalos, Marijampolio, Medininkų, Mickūnų, Nemenčinės, Nemenčinės miesto, Nemėžio, Pagirių, Riešės, Rudaminos, Rukainių, Sudervės, Sužionių, Šatrininkų ir Zujūnų seniūnijos,

Visagino savivaldybė,

Zarasų rajono savivaldybė.

6.   Maďarsko

Tieto reštrikčné pásma II v Maďarsku:

Békés megye 950150, 950250, 950350, 950450, 950550, 950650, 950660, 950750, 950850, 950860, 951050, 951150, 951250, 951260, 951350, 951450, 951460, 951550, 951650, 951750, 952150, 952250, 952350, 952450, 952550, 952650, 953250, 953260, 953270, 953350, 953450, 953550, 953560, 953950, 954050, 954060, 954150, 956250, 956350, 956450, 956550, 956650 és 956750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Borsod-Abaúj-Zemplén megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

Fejér megye 403150, 403160, 403250, 403260, 403350, 404250, 404550, 404560, 404570, 405450, 405550, 405650, 406450 és 407050 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Hajdú-Bihar megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

Heves megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe,

Jász-Nagykun-Szolnok megye 750250, 750550, 750650, 750750, 750850, 750970, 750980, 751050, 751150, 751160, 751250, 751260, 751350, 751360, 751450, 751460, 751470, 751550, 751650, 751750, 751850, 751950, 752150, 752250, 752350, 752450, 752460, 752550, 752560, 752650, 752750, 752850, 752950, 753060, 753070, 753150, 753250, 753310, 753450, 753550, 753650, 753660, 753750, 753850, 753950, 753960, 754050, 754150, 754250, 754360, 754370, 754850, 755550, 755650 és 755750 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Komárom-Esztergom megye: 250350, 250850, 250950, 251450, 251550, 251950, 252050, 252150, 252350, 252450, 252460, 252550, 252650, 252750, 252850, 252860, 252950, 252960, 253050, 253150, 253250, 253350, 253450 és 253550 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Nógrád megye valamennyi vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Pest megye 570150, 570250, 570350, 570450, 570550, 570650, 570750, 570850, 570950, 571050, 571150, 571250, 571350, 571650, 571750, 571760, 571850, 571950, 572050, 573550, 573650, 574250, 577250, 580050 és 580150 kódszámú vadgazdálkodási egységeinek teljes területe,

Szabolcs-Szatmár-Bereg megye valamennyi vadgazdálkodási egységének teljes területe.

7.   Poľsko

Tieto reštrikčné pásma II v Poľsku:

w województwie warmińsko-mazurskim:

gminy Kalinowo, Stare Juchy, Prostki oraz gmina wiejska Ełk w powiecie ełckim,

powiat elbląski,

powiat miejski Elbląg,

powiat gołdapski,

powiat piski,

powiat bartoszycki,

powiat olecki,

powiat giżycki,

powiat braniewski,

powiat kętrzyński,

powiat lidzbarski,

gminy Dźwierzuty Jedwabno, Pasym, Świętajno, Szczytno i miasto Szczytno w powiecie szczycieńskim,

powiat mrągowski,

powiat węgorzewski,

powiat olsztyński,

powiat miejski Olsztyn,

powiat nidzicki,

gminy Kisielice, Susz, Zalewo w powiecie iławskim,

część powiatu ostródzkiego niewymieniona w części III załącznika I,

gmina Iłowo – Osada, część gminy wiejskiej Działdowo położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wchodniej do zachodniej granicy gminy, część gminy Płośnica położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wchodniej do zachodniej granicy gminy, część gminy Lidzbark położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 544 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 541 oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 541 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 544 w powiecie działdowskim,

w województwie podlaskim:

powiat bielski,

powiat grajewski,

powiat moniecki,

powiat sejneński,

gminy Łomża, Piątnica, Jedwabne, Przytuły i Wizna w powiecie łomżyńskim,

powiat miejski Łomża,

powiat siemiatycki,

powiat hajnowski,

gminy Ciechanowiec, Klukowo, Szepietowo, Kobylin-Borzymy, Nowe Piekuty, Sokoły i część gminy Kulesze Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie wysokomazowieckim,

gmina Rutki i część gminy Kołaki Kościelne położona na północ od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie zambrowskim,

gminy Mały Płock i Stawiski w powiecie kolneńskim,

powiat białostocki,

powiat suwalski,

powiat miejski Suwałki,

powiat augustowski,

powiat sokólski,

powiat miejski Białystok,

w województwie mazowieckim:

gminy Domanice, Korczew, Kotuń, Mordy, Paprotnia, Przesmyki, Siedlce, Skórzec, Wiśniew, Wodynie, Zbuczyn w powiecie siedleckim,

powiat miejski Siedlce,

gminy Ceranów, Jabłonna Lacka, Kosów Lacki, Repki, Sabnie, Sterdyń w powiecie sokołowskim,

powiat łosicki,

powiat sochaczewski,

powiat zwoleński,

powiat kozienicki,

powiat lipski,

powiat radomski

powiat miejski Radom,

powiat szydłowiecki,

gminy Lubowidz i Kuczbork Osada w powiecie żuromińskim,

gmina Wieczfnia Kościelna w powicie mławskim,

gminy Bodzanów, Słubice, Wyszogród i Mała Wieś w powiecie płockim,

powiat nowodworski,

gminy Czerwińsk nad Wisłą, Naruszewo, Załuski w powiecie płońskim,

gminy: miasto Kobyłka, miasto Marki, miasto Ząbki, miasto Zielonka, część gminy Tłuszcz ograniczona liniami kolejowymi: na północ od linii kolejowej biegnącej od wschodniej granicy gminy do miasta Tłuszcz oraz na wschód od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy gminy do miasta Tłuszcz, część gminy Jadów położona na północ od linii kolejowej biegnącej od wschodniej do zachodniej granicy gminy w powiecie wołomińskim,

powiat garwoliński,

gminy Boguty – Pianki, Brok, Zaręby Kościelne, Nur, Małkinia Górna, część gminy Wąsewo położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 60, część gminy wiejskiej Ostrów Mazowiecka położona na południe od miasta Ostrów Mazowiecka i na południe od linii wyznaczonej przez drogę 60 biegnącą od zachodniej granicy miasta Ostrów Mazowiecka do zachodniej granicy gminy w powiecie ostrowskim,

część gminy Sadowne położona na północny- zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową, część gminy Łochów położona na północny – zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową w powiecie węgrowskim,

gminy Brańszczyk, Długosiodło, Rząśnik, Wyszków, część gminy Zabrodzie położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr S8 w powiecie wyszkowskim,

gminy Cegłów, Dębe Wielkie, Halinów, Latowicz, Mińsk Mazowiecki i miasto Mińsk Mazowiecki, Mrozy, Siennica, miasto Sulejówek w powiecie mińskim,

powiat otwocki,

powiat warszawski zachodni,

powiat legionowski,

powiat piaseczyński,

powiat pruszkowski,

powiat grójecki,

powiat grodziski,

powiat żyrardowski,

powiat białobrzeski,

powiat przysuski,

powiat miejski Warszawa,

w województwie lubelskim:

powiat bialski,

powiat miejski Biała Podlaska,

gminy Batorz, Godziszów, Janów Lubelski, Modliborzyce w powiecie janowskim,

powiat puławski,

powiat rycki,

powiat łukowski,

powiat lubelski,

powiat miejski Lublin,

powiat lubartowski,

powiat łęczyński,

powiat świdnicki,

gminy Aleksandrów, Biszcza, Józefów, Księżpol, Łukowa, Obsza, Potok Górny, Tarnogród w powiecie biłgorajskim,

gminy Dołhobyczów, Mircze, Trzeszczany, Uchanie i Werbkowice w powiecie hrubieszowskim,

powiat krasnostawski,

powiat chełmski,

powiat miejski Chełm,

powiat tomaszowski,

część powiatu kraśnickiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat opolski,

powiat parczewski,

powiat włodawski,

powiat radzyński,

powiat miejski Zamość,

gminy Adamów, Grabowiec, Komarów – Osada, Krasnobród, Łabunie, Miączyn, Nielisz, Sitno, Skierbieszów, Stary Zamość, Zamość w powiecie zamojskim,

w województwie podkarpackim:

część powiatu stalowowolskiego niewymieniona w części III załącznika I,

gminy Cieszanów, Horyniec - Zdrój, Narol, Stary Dzików, Oleszyce, Lubaczów z miastem Lubaczów w powiecie lubaczowskim,

gminy Medyka, Stubno, część gminy Orły położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77, część gminy Żurawica na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 77 w powiecie przemyskim,

gminy Chłopice, Jarosław z miastem Jarosław, Pawłosiów i Wiązownice w powiecie jarosławskim,

gmina Kamień w powiecie rzeszowskim,

gminy Cmolas, Dzikowiec, Kolbuszowa, Majdan Królewski i Niwiska powiecie kolbuszowskim,

powiat leżajski,

powiat niżański,

powiat tarnobrzeski,

gminy Adamówka, Sieniawa, Tryńcza, Przeworsk z miastem Przeworsk, Zarzecze w powiecie przeworskim,

część gminy Sędziszów Małopolski położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy Ostrów nie wymieniona w części III załącznika I w powiecie ropczycko – sędziszowskim,

w województwie małopolskim:

gminy Nawojowa, Piwniczna Zdrój, Rytro, Stary Sącz, część gminy Łącko położona na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Dunajec w powiecie nowosądeckim,

gmina Szczawnica w powiecie nowotarskim,

w województwie pomorskim:

gminy Dzierzgoń i Stary Dzierzgoń w powiecie sztumskim,

gmina Stare Pole, część gminy Nowy Staw położna na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 w powiecie malborskim,

gminy Stegny, Sztutowo i część gminy Nowy Dwór Gdański położona na północny - wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 55 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 7, następnie przez drogę nr 7 i S7 biegnącą do zachodniej granicy gminy w powiecie nowodworskim,

w województwie świętokrzyskim:

gmina Tarłów i część gminy Ożarów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 74 biegnącą od miejscowości Honorów do zachodniej granicy gminy w powiecie opatowskim,

część gminy Brody położona wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 9 i na północny - wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 0618T biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania w miejscowości Lipie oraz przez drogę biegnącą od miejscowości Lipie do wschodniej granicy gminy i część gminy Mirzec położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 744 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Tychów Stary a następnie przez drogę nr 0566T biegnącą od miejscowości Tychów Stary w kierunku północno – wschodnim do granicy gminy w powiecie starachowickim,

gmina Gowarczów, część gminy Końskie położona na wschód od linii kolejowej, część gminy Stąporków położona na północ od linii kolejowej w powiecie koneckim,

gminy Dwikozy i Zawichost w powiecie sandomierskim,

w województwie lubuskim:

gminy Bogdaniec, Deszczno, Kłodawa, Kostrzyn nad Odrą, Santok, Witnica w powiecie gorzowskim,

powiat miejski Gorzów Wielkopolski,

gminy Drezdenko, Strzelce Krajeńskie, Stare Kurowo, Zwierzyn w powiecie strzelecko – drezdeneckim,

powiat żarski,

powiat słubicki,

gminy Brzeźnica, Iłowa, Gozdnica, Wymiarki i miasto Żagań w powiecie żagańskim,

powiat krośnieński,

powiat zielonogórski

powiat miejski Zielona Góra,

powiat nowosolski,

część powiatu sulęcińskiego niewymieniona w części III załącznika I,

część powiatu międzyrzeckiego niewymieniona w części III załącznika I,

część powiatu świebodzińskiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat wschowski,

w województwie dolnośląskim:

powiat zgorzelecki,

gminy Gaworzyce, Grębocice, Polkowice i Radwanice w powiecie polkowickim,

część powiatu wołowskiego niewymieniona w części III załącznika I,

gmina Jeżów Sudecki w powiecie karkonoskim,

gminy Rudna, Ścinawa, miasto Lubin i część gminy Lubin niewymieniona w części III załącznika I w powiecie lubińskim,

gmina Malczyce, Miękinia, Środa Śląska, część gminy Kostomłoty położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy Udanin położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie średzkim,

gmina Wądroże Wielkie w powiecie jaworskim,

gminy Kunice, Legnickie Pole, Prochowice, Ruja w powiecie legnickim,

gminy Wisznia Mała, Trzebnica, Zawonia, część gminy Oborniki Śląskie położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 340 w powiecie trzebnickim,

gminy Leśna, Lubań i miasto Lubań, Olszyna, Platerówka, Siekierczyn w powiecie lubańskim,

powiat miejski Wrocław,

gminy Czernica, Długołęka, Siechnice, część gminy Żórawina położona na wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4, część gminy Kąty Wrocławskie położona na północ od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie wrocławskim,

gminy Jelcz - Laskowice, Oława z miastem Oława i część gminy Domaniów położona na północny wschód od linii wyznaczonej przez autostradę A4 w powiecie oławskim,

gmina Bierutów, miasto Oleśnica, część gminy wiejskiej Oleśnica położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr S8, część gminy Dobroszyce położona na zachód od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od północnej do południowej granicy gminy w powiecie oleśnickim,

gmina Cieszków, Krośnice, część gminy Milicz położona na wschód od linii łączącej miejscowości Poradów – Piotrkosice – Sulimierz – Sułów - Gruszeczka w powiecie milickim,

część powiatu bolesławieckiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat głogowski,

gmina Niechlów w powiecie górowskim,

gmina Świerzawa, Wojcieszów, część gminy Zagrodno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Jadwisin – Modlikowice Zagrodno oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od miejscowości Zagrodno do południowej granicy gminy w powiecie złotoryjskim,

gmina Gryfów Śląski, Lubomierz, Lwówek Śląski, Wleń w powiecie lwóweckim,

gminy Czarny Bór, Stare Bogaczowice, Walim, miasto Boguszów - Gorce, miasto Jedlina – Zdrój, miasto Szczawno – Zdrój w powiecie wałbrzyskim,

powiat miejski Wałbrzych,

gmina Świdnica, miasto Świdnica, miasto Świebodzice w powiecie świdnickim,

w województwie wielkopolskim:

gminy Siedlec, Wolsztyn, część gminy Przemęt położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Borek – Kluczewo – Sączkowo – Przemęt – Błotnica – Starkowo – Boszkowo – Letnisko w powiecie wolsztyńskim,

gmina Wielichowo, Rakoniewice, Granowo, część gminy Kamieniec położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 308 w powiecie grodziskim,

część powiatu międzychodzkiego niewymieniona w części III załącznika I,

część powiatu nowotomyskiego niewymieniona w części III załącznika I,

powiat obornicki,

część gminy Połajewo na położona na południe od drogi łączącej miejscowości Chraplewo, Tarnówko-Boruszyn, Krosin, Jakubowo, Połajewo - ul. Ryczywolska do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie czarnkowsko-trzcianeckim,

powiat miejski Poznań,

gminy Buk, Czerwonak, Dopiewo, Komorniki, Rokietnica, Stęszew, Swarzędz, Suchy Las, Tarnowo Podgórne, część gminy wiejskiej Murowana Goślina położona na północ od linii kolejowej biegnącej od północnej granicy miasta Murowana Goślina do północno-wschodniej granicy gminy w powiecie poznańskim,

gminy

część powiatu szamotulskiego niewymieniona w części I i III załącznika I,

gmina Pępowo w powiecie gostyńskim,

gminy Kobylin, Zduny, część gminy Krotoszyn położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogi: nr 15 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 36, nr 36 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 15 do skrzyżowana z drogą nr 444, nr 444 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 36 do południowej granicy gminy w powiecie krotoszyńskim,

gmina Wijewo w powiecie leszczyńskim,

w województwie łódzkim:

gminy Białaczów, Drzewica, Opoczno i Poświętne w powiecie opoczyńskim,

gminy Biała Rawska, Regnów i Sadkowice w powiecie rawskim,

gmina Kowiesy w powiecie skierniewickim,

w województwie zachodniopomorskim:

gmina Boleszkowice i część gminy Dębno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. Jana Pawła II w miejscowości Cychry, następnie na południe od ul. Jana Pawła II do skrzyżowania z ul. Ogrodową i dalej na południe od linii wyznaczonej przez ul. Ogrodową, której przedłużenie biegnie do wschodniej granicy gminy w powiecie myśliborskim,

gminy Cedynia, Gryfino, Mieszkowice, Moryń, część gminy Chojna położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 31 biegnącą od północnej granicy gminy i 124 biegnącą od południowej granicy gminy w powiecie gryfińskim,

w województwie opolskim:

gminy Brzeg, Lubsza, Lewin Brzeski, Olszanka, Skarbimierz w powiecie brzeskim,

gminy Dąbrowa, Dobrzeń Wielki, Popielów w powiecie opolskim,

gminy Świerczów, Wilków, część gminy Namysłów położona na południe od linii wyznaczonej przez linię kolejową biegnącą od wschodniej do zachodniej granicy gminy w powiecie namysłowskim.

8.   Slovensko

Tieto reštrikčné pásma II na Slovensku:

celý okres Gelnica okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Poprad,

celý okres Spišská Nová Ves,

celý okres Levoča,

celý okres Kežmarok,

celý okres Michalovce okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Košice-okolie,

celý okres Rožňava,

celé mesto Košice,

v okrese Sobrance: Remetské Hámre, Vyšná Rybnica, Hlivištia, Ruská Bystrá, Podhoroď, Choňkovce, Ruský Hrabovec, Inovce, Beňatina, Koňuš,

celý okres Vranov nad Topľou,

celý okres Humenné okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Snina,

celý okres Prešov okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Sabinov okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Svidník okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Stropkov okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Bardejov,

celý okres Stará Ľubovňa,

celý okres Revúca,

celý okres Rimavská Sobota okrem obcí zahrnutých do pásma III,

v okrese Veľký Krtíš: celé územie obcí nezahrnutých do časti I,

celý okres Lučenec,

celý okres Poltár,

celý okres Zvolen okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Detva,

celý okres Krupina okrem obcí uvedených v pásme I,

celý okres Banská Štiavnica,

v okrese Žiar nad Hronom: obce Hronská Dúbrava, Trnavá Hora,

celý okres Banská Bystrica okrem obcí zahrnutých do pásma III,

celý okres Brezno,

celý okres Liptovský Mikuláš.

9.   Taliansko

Tieto reštrikčné pásma II v Taliansku:

Piedmont Region:

in the Province of Alessandria, the municipalities of Cavatore, Castelnuovo Bormida, Cabella Ligure, Carrega Ligure, Francavilla Bisio, Carpeneto, Costa Vescovato, Grognardo, Orsara Bormida, Pasturana, Melazzo, Mornese, Ovada, Predosa, Lerma, Fraconalto, Rivalta Bormida, Fresonara, Malvicino, Ponzone, San Cristoforo, Sezzadio, Rocca Grimalda, Garbagna, Tassarolo, Mongiardino Ligure, Morsasco, Montaldo Bormida, Prasco, Montaldeo, Belforte Monferrato, Albera Ligure, Bosio, Cantalupo Ligure, Castelletto D'orba, Cartosio, Acqui Terme, Arquata Scrivia, Parodi Ligure, Ricaldone, Gavi, Cremolino, Brignano-Frascata, Novi Ligure, Molare, Cassinelle, Morbello, Avolasca, Carezzano, Basaluzzo, Dernice, Trisobbio, Strevi, Sant'Agata Fossili, Pareto, Visone, Voltaggio, Tagliolo Monferrato, Casaleggio Boiro, Capriata D'orba, Castellania, Carrosio, Cassine, Vignole Borbera, Serravalle Scrivia, Silvano D'orba, Villalvernia, Roccaforte Ligure, Rocchetta Ligure, Sardigliano, Stazzano, Borghetto Di Borbera, Grondona, Cassano Spinola, Montacuto, Gremiasco, San Sebastiano Curone, Fabbrica Curone, Spigno Monferrato, Montechiaro d'Acqui, Castelletto d'Erro, Ponti, Denice,

in the province of Asti, the municipality of Mombaldone,

Liguria Region:

in the province of Genova, the municipalities of Bogliasco, Arenzano, Ceranesi, Ronco Scrivia, Mele, Isola Del Cantone, Lumarzo, Genova, Masone, Serra Riccò, Campo Ligure, Mignanego, Busalla, Bargagli, Savignone, Torriglia, Rossiglione, Sant'Olcese, Valbrevenna, Sori, Tiglieto, Campomorone, Cogoleto, Pieve Ligure, Davagna, Casella, Montoggio, Crocefieschi, Vobbia;

in the province of Savona, the municipalities of Albisola Superiore, Celle Ligure, Stella, Pontinvrea, Varazze, Urbe, Sassello.

ČASŤ III

1.   Bulharsko

Tieto reštrikčné pásma III v Bulharsku:

in Blagoevgrad region:

the whole municipality of Sandanski

the whole municipality of Strumyani

the whole municipality of Petrich,

the Pazardzhik region:

the whole municipality of Pazardzhik,

the whole municipality of Panagyurishte,

the whole municipality of Lesichevo,

the whole municipality of Septemvri,

the whole municipality of Strelcha,

in Plovdiv region

the whole municipality of Hisar,

the whole municipality of Suedinenie,

the whole municipality of Maritsa

the whole municipality of Rodopi,

the whole municipality of Plovdiv,

in Varna region:

the whole municipality of Byala,

the whole municipality of Dolni Chiflik.

2.   Nemecko

Tieto reštrikčné pásma III v Nemecku:

Bundesland Brandenburg:

Landkreis Uckermark:

Gemeinde Schenkenberg mit den Gemarkungen Wittenhof, Schenkenberg, Baumgarten und Ludwigsburg,

Gemeinde Randowtal mit den Gemarkungen Eickstedt und Ziemkendorf,

Gemeinde Grünow,

Gemeinde Uckerfelde,

Gemeinde Gramzow westlich der K7315,

Gemeinde Oberuckersee mit den Gemarkungen Melzow, Warnitz, Blankenburg, Seehausen, Potzlow

Gemeinde Nordwestuckermark mit den Gemarkungen Zollchow, Röpersdorf, Louisenthal, Sternhagen, Schmachtenhagen, Lindenhagen, Beenz (NWU), Groß-Sperrenwalde und Thiesort-Mühle,

Gemeinde Prenzlau mit den Gemarkungen Blindow, Ellingen, Klinkow, Basedow, Güstow, Seelübbe und die Gemarkung Prenzlau.

3.   Taliansko

Tieto reštrikčné pásma III v Taliansku:

Sardinia Region: the whole territory

Lazio Region: the Area of the Municipality of Rome within the administrative boundaries of the Local Heatlh Unit “ASL RM1”.

4.   Lotyšsko

Tieto reštrikčné pásma III v Lotyšsku:

Dienvidkurzemes novada Embūtes pagasta daļa uz ziemeļiem autoceļa P116, P106, autoceļa no apdzīvotas vietas Dinsdurbe, Kalvenes pagasta daļa uz austrumiem no ceļa pie Vārtājas upes līdz autoceļam A9, uz ziemeļiem no autoceļa A9, uz austrumiem no autoceļa V1200, Kazdangas pagasta daļa uz austrumiem no ceļa V1200, P115, P117, V1296,

Kuldīgas novada Rudbāržu, Nīkrāces, Padures pagasts, Laidu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1296, V1295, V1272, Raņķu pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1272 līdz robežai ar Ventas upi, Skrundas pagasts (izņemot pagasta daļu uz ziemeļaustrumiem no Skrundas, Cieceres upes un Ventas upes), Skrundas pilsēta, Ēdoles pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa V1269, V1271, V1288, P119, Īvandes pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa P119, Rumbas pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa P120,

Ventspils novada Zlēku pagasts, Ugāles pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1347, uz rietumiem no autoceļa P123, Ziru pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa V1269, P108, Piltenes pagasta daļa uz dienvidiem no autoceļa V1310, V1309, autoceļa līdz Ventas upei,

Alūksnes novada Jaunannas pagasta daļa uz dienvidaustrumiem no Pededzes upes,

Balvu novada Kubulu, Vīksnas, Bērzkalnes, Balvu pagasts, Balvu pilsēta,

Gulbenes novada Litenes pagasta daļa uz austrumiem no Pededzes upes,

Preiļu novada Silajāņu pagasts, Galēnu pagasta daļa uz austrumiem no autoceļa V740, V595, Rušonas pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V742,

Rēzeknes novada Silmalas pagasts, Lūznavas pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa A13 līdz apdzīvotai vietai Vertukšne, uz rietumiem no Vertukšnes ezera, Maltas pagasta daļa uz rietumiem no autoceļa Vertukšne – Rozentova un uz rietumiem no autoceļa P56, P57, V569, Feimaņu pagasta daļa uz ziemeļiem no autoceļa V577, V742.

5.   Litva

Tieto reštrikčné pásma III v Litve:

Jurbarko rajono savivaldybė: Jurbarko miesto seniūnija, Girdžių, Jurbarkų Raudonės, Skirsnemunės ir Šimkaičių seniūnijos,

Molėtų rajono savivaldybė: Dubingių ir Giedraičių seniūnijos,

Šakių rajono savivaldybė: Kidulių ir Gelgaudiškio seniūnijos; Šakių seniūnija: Juniškių, Bedalių, Zajošių, Kriaučėnų, Liukų, Gotlybiškių, Ritinių kaimai; Sudargo seniūnija: Pervazninkų kaimas, Barzdų, Griškabūdžio, Žvirgždaičių, Sintautų seniūnijos.

Kazlų rūdos savivaldybė: Antanavos, Jankų seniūnijos ir Kazlų Rūdos seniūnija: Audiejiškės k., Aukštosios Išdagos k., Bagotosios k., Bartininkų k., Berštupio k., Beržnavienės k., Būdviečio II k., Geruliškės k., Girnupių k., Karklinių k., Kriauniškės k., Kučiškės k., Skindeliškės k., Stainiškės k., Stepkiškės k., Šakmušio k., Šiaudadūšės k., Šliurpkiškės k.,

Vilkaviškio rajono savivaldybė: Pilviškių, Klausučių seniūnijos.

Širvintų rajono savivaldybė: Alionių ir Zibalų seniūnijos,

Ukmergės rajono savivaldybė: Želvos seniūnija,

Vilniaus rajono savivaldybė: Paberžės seniūnija.

6.   Poľsko

Tieto reštrikčné pásma III v Poľsku:

w województwie zachodniopomorskim:

gminy Banie, Trzcińsko – Zdrój, Widuchowa, część gminy Chojna położona na wschód linii wyznaczonej przez drogi nr 31 biegnącą od północnej granicy gminy i 124 biegnącą od południowej granicy gminy w powiecie gryfińskim,

w województwie warmińsko-mazurskim:

część powiatu działdowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część powiatu iławskiego niewymieniona w części II załącznika I,

powiat nowomiejski,

gminy Dąbrówno, Grunwald i Ostróda z miastem Ostróda w powiecie ostródzkim,

w województwie lubelskim:

gminy Radecznica, Sułów, Szczebrzeszyn, Zwierzyniec w powiecie zamojskim,

gminy Biłgoraj z miastem Biłgoraj, Goraj, Frampol, Tereszpol i Turobin w powiecie biłgorajskim,

gminy Horodło, Hrubieszów z miastem Hrubieszów w powiecie hrubieszowskim,

gminy Dzwola, Chrzanów i Potok Wielki w powiecie janowskim,

gminy Gościeradów i Trzydnik Duży w powiecie kraśnickim,

w województwie podkarpackim:

powiat mielecki,

gminy Radomyśl nad Sanem i Zaklików w powiecie stalowowolskim,

część gminy Ostrów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 986, a następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 986 biegnącą od tego skrzyżowania do miejscowości Osieka i dalej na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Osieka- Blizna w powiecie ropczycko – sędziszowskim,

część gminy Czarna położona na północ wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy Żyraków położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4, część gminy wiejskiej Dębica położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr A4 w powiecie dębickim

gmina Wielkie Oczy w powiecie lubaczowskim,

gminy Laszki, Radymno z miastem Radymno, w powiecie jarosławskim,

w województwie lubuskim:

gminy Małomice, Niegosławice, Szprotawa, Żagań w powiecie żagańskim,

gmina Sulęcin w powiecie sulęcińskim,

gminy Bledzew, Międzyrzecz, Pszczew, Trzciel w powiecie międzyrzeckim,

część gminy Lubrza położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92, część gminy Łagów położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92, część gminy Świebodzin położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 92 w powiecie świebodzińskim,

w województwie wielkopolskim:

gminy Krzemieniewo, Lipno, Osieczna, Rydzyna, Święciechowa, Włoszakowice w powiecie leszczyńskim,

powiat miejski Leszno,

gminy Kościan i miasto Kościan, Krzywiń, Śmigiel w powiecie kościańskim,

część gminy Dolsk położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 434 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 437, a następnie na zachód od drogi nr 437 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 434 do południowej granicy gminy, część gminy Śrem położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 310 biegnącą od zachodniej granicy gminy do miejscowości Śrem, następnie na zachód od drogi nr 432 w miejscowości Śrem oraz na zachód od drogi nr 434 biegnącej od skrzyżowania z drogą nr 432 do południowej granicy gminy w powiecie śremskim,

gminy Gostyń, Krobia i Poniec w powiecie gostyńskim,

część gminy Przemęt położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Borek – Kluczewo – Sączkowo – Przemęt – Błotnica – Starkowo – Boszkowo – Letnisko w powiecie wolsztyńskim,

powiat rawicki,

gminy Kuślin, Lwówek, Miedzichowo, Nowy Tomyśl w powiecie nowotomyskim,

gminy Chrzypsko Wielkie, Kwilcz w powiecie międzychodzkim,

,

gmina Pniewy, część gminy Duszniki położona na północ od linii wyznaczonej przez autostradę A2 oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy, łączącą miejscowości Ceradz Kościelny – Grzebienisko – Wierzeja – Wilkowo, biegnącą do skrzyżowania z autostradą A2, część gminy Kaźmierz położona zachód od linii wyznaczonej przez rzekę Sarna, część gminy Ostroróg położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 184 biegnącą od południowej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 116 oraz na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 116 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 184 do zachodniej granicy gminy, część gminy Szamotuły położona na zachód od linii wyznaczonej przez rzekę Sarna biegnącą od południowej granicy gminy do przecięcia z drogą nr 184 oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogęn r 184 biegnącą od przecięcia z rzeką Sarna do północnej granicy gminy w powiecie szamotulskim,

w województwie dolnośląskim:

część powiatu górowskiego niewymieniona w części II załącznika I,

część gminy Lubin położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 335 biegnącą od zachodniej granicy gminy do granicy miasta Lubin oraz na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 333 biegnącą od granicy miasta Lubin do południowej granicy gminy w powiecie lubińskim

gminy Prusice, Żmigród, część gminy Oborniki Śląskie położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 340 w powiecie trzebnickim,

część gminy Zagrodno położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Jadwisin – Modlikowice - Zagrodno oraz na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od miejscowości Zagrodno do południowej granicy gminy, część gminy wiejskiej Złotoryja położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od północnej granicy gminy w miejscowości Nowa Wieś Złotoryjska do granicy miasta Złotoryja oraz na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 382 biegnącą od granicy miasta Złotoryja do wschodniej granicy gminy w powiecie złotoryjskim

gminy Gromadka i Osiecznica w powiecie bolesławieckim,

gminy Chocianów i Przemków w powiecie polkowickim,

gminy Chojnów i miasto Chojnów, Krotoszyce, Miłkowice w powiecie legnickim,

powiat miejski Legnica,

część gminy Wołów położona na wschód od linii wyznaczonej przez lnię kolejową biegnącą od północnej do południowej granicy gminy, część gminy Wińsko położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 36 biegnącą od północnej do zachodniej granicy gminy, część gminy Brzeg Dolny położona na wschód od linii wyznaczonej przez linię kolejową od północnej do południowej granicy gminy w powiecie wołowskim,

część gminy Milicz położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Poradów – Piotrkosice - Sulimierz-Sułów - Gruszeczka w powiecie milickim,

w województwie świętokrzyskim:

gminy Gnojno, Pacanów w powiecie buskim,

gminy Łubnice, Oleśnica, Połaniec, część gminy Rytwiany położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 764, część gminy Szydłów położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 756 w powiecie staszowskim,

gminy Chmielnik, Masłów, Miedziana Góra, Mniów, Łopuszno, Piekoszów, Pierzchnica, Sitkówka-Nowiny, Strawczyn, Zagnańsk, część gminy Raków położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogi nr 756 i 764, część gminy Chęciny położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę nr 762, część gminy Górno położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy łączącą miejscowości Leszczyna – Cedzyna oraz na północ od linii wyznczonej przez ul. Kielecką w miejscowości Cedzyna biegnącą do wschodniej granicy gminy, część gminy Daleszyce położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 764 biegnącą od wschodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą łączącą miejscowości Daleszyce – Słopiec – Borków, dalej na południe od linii wyznaczonej przez tę drogę biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 764 do przecięcia z linią rzeki Belnianka, następnie na południe od linii wyznaczonej przez rzeki Belnianka i Czarna Nida biegnącej do zachodniej granicy gminy w powiecie kieleckim,

powiat miejski Kielce,

gminy Krasocin, część gminy Włoszczowa położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 742 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Konieczno i dalej na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Konieczno – Rogienice – Dąbie – Podłazie, część gminy Kluczewsko położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę biegnącą od wschodniej granicy gminy i łączącą miejscowości Krogulec – Nowiny - Komorniki do przecięcia z linią rzeki Czarna, następnie na południe od linii wyznaczonej przez rzekę Czarna biegnącą do przecięcia z linią wyznaczoną przez drogę nr 742 i dalej na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 742 biegnącą od przecięcia z linią rzeki Czarna do południowej granicy gminyw powiecie włoszczowskim,

gmina Kije w powiecie pińczowskim,

gminy Małogoszcz, Oksa w powiecie jędrzejowskim,

w województwie małopolskim:

gminy Dąbrowa Tarnowska, Radgoszcz, Szczucin w powiecie dąbrowskim.

7.   Rumunsko

Tieto reštrikčné pásma III v Rumunsku:

Zona orașului București,

Județul Constanța,

Județul Satu Mare,

Județul Tulcea,

Județul Bacău,

Județul Bihor,

Județul Bistrița Năsăud,

Județul Brăila,

Județul Buzău,

Județul Călărași,

Județul Dâmbovița,

Județul Galați,

Județul Giurgiu,

Județul Ialomița,

Județul Ilfov,

Județul Prahova,

Județul Sălaj,

Județul Suceava

Județul Vaslui,

Județul Vrancea,

Județul Teleorman,

Judeţul Mehedinţi,

Județul Gorj,

Județul Argeș,

Judeţul Olt,

Judeţul Dolj,

Județul Arad,

Județul Timiș,

Județul Covasna,

Județul Brașov,

Județul Botoșani,

Județul Vâlcea,

Județul Iași,

Județul Hunedoara,

Județul Alba,

Județul Sibiu,

Județul Caraș-Severin,

Județul Neamț,

Județul Harghita,

Județul Mureș,

Județul Cluj,

Județul Maramureş.

8.   Slovensko

Tieto reštrikčné pásma III na Slovensku:

celý okres Trebišov,

celý okres Vranov nad Topľou,

v okrese Humenné: Lieskovec, Myslina, Humenné, Jasenov, Brekov, Závadka, Topoľovka, Hudcovce, Ptičie, Chlmec, Porúbka, Brestov, Gruzovce, Ohradzany, Slovenská Volová, Karná, Lackovce, Kochanovce, Hažín nad Cirochou, Závada, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica, Rohožník, Prituľany, Ruská Poruba, Ruská Kajňa,

v okrese Michalovce: Strážske, Staré, Oreské, Zbudza, Voľa, Nacina Ves, Pusté Čemerné, Lesné, Rakovec nad Ondavou, Petríkovce, Oborín, Veľké Raškovce, Beša, Petrovce nad Laborcom, Trnava pri Laborci, Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Hojné, Lúčky,Závadka, Hažín, Zalužice, Michalovce, Krásnovce, Šamudovce, Vŕbnica, Žbince, Lastomír, Zemplínska Široká, Čečehov, Jastrabie pri Michalovciach, Iňačovce, Senné, Palín, Sliepkovce, Hatalov, Budkovce, Stretava, Stretávka, Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom, Bajany,

v okrese Rimavská Sobota: Jesenské, Gortva, Hodejov, Hodejovec, Širkovce, Šimonovce, Drňa, Hostice, Gemerské Dechtáre, Jestice, Dubovec, Rimavské Janovce, Rimavská Sobota, Belín, Pavlovce, Sútor, Bottovo, Dúžava, Mojín, Konrádovce, Čierny Potok, Blhovce, Gemerček, Hajnáčka,

v okrese Gelnica: Hrišovce, Jaklovce, Kluknava, Margecany, Richnava,

v okrese Sabinov: Daletice,

v okrese Prešov: Hrabkov, Krížovany, Žipov, Kvačany, Ondrašovce, Chminianske Jakubovany, Klenov, Bajerov, Bertotovce, Brežany, Bzenov, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Chmiňany, Chminianska Nová Ves, Janov, Jarovnice, Kojatice, Lažany, Mikušovce, Ovčie, Rokycany, Sedlice, Suchá Dolina, Svinia, Šindliar, Široké, Štefanovce, Víťaz, Župčany,

celý okres Medzilaborce,

v okrese Stropkov: Havaj, Malá Poľana, Bystrá, Miková, Varechovce, Vladiča, Staškovce, Makovce, Veľkrop, Soľník, Korunková, Bukovce, Krišľovce, Jakušovce, Kolbovce,

v okrese Svidník: Pstruša,

v okrese Zvolen: Očová, Zvolen, Sliač, Veľká Lúka, Lukavica, Sielnica, Železná Breznica, Tŕnie, Turová, Kováčová, Budča, Hronská Breznica, Ostrá Lúka, Bacúrov, Breziny, Podzámčok, Michalková, Zvolenská Slatina, Lieskovec,

v okrese Banská Bystrica: Sebedín-Bečov, Čerín, Dúbravica, Oravce, Môlča, Horná Mičiná, Dolná Mičiná, Vlkanová, Hronsek, Badín, Horné Pršany, Malachov, Banská Bystrica,

celý okres Sobrance okrem obcí uvedených v pásme II.


ROZHODNUTIA

22.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/49


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/1414

z 4. decembra 2020

o schéme pomoci SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN) uplatňovanej Portugalskom v prospech Zona Franca da Madeira (ZFM) – režim III

[oznámené pod číslom C(2020) 8550]

(Iba portugalské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Komisia listom z 12. marca 2015 v rámci následného monitorovania v roku 2015 (ďalej len „monitorovanie v roku 2015“) (2) požiadala Portugalsko o informácie s cieľom preskúmať, či sa pri schéme pomoci Zona Franca da Madeira (ďalej len „schéma ZFM“ alebo „režim III“), ktorú schválila Komisia ako zlučiteľnú regionálnu pomoc, dodržali uplatniteľné pravidlá, a to predovšetkým rozhodnutie Komisie z 27. júna 2007 (3) (ďalej len „rozhodnutie Komisie z roku 2007“), uplatniteľné od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013, a rozhodnutie Komisie z 2. júla 2013 (4) (ďalej len „rozhodnutie Komisie z roku 2013“), uplatniteľné od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013. V prvom kroku Komisia požiadala o informácie o právnom rámci schémy (5) a v druhom kroku preskúmala jeho vykonávanie výberom vzorky 26 príjemcov schémy ZFM v rokoch 2012 a 2013.

(2)

Portugalsko predložilo informácie 4. mája 2015. Útvary Komisie požiadali o doplňujúce informácie 5. júna a na túto žiadosť Portugalsko odpovedalo 6. júla. Komisia 1. októbra 2015 poslala ďalšiu žiadosť o informácie, na ktorú Portugalsko odpovedalo 29. októbra. Útvary Komisie požiadali o doplňujúce informácie 29. februára 2016 a na túto žiadosť Portugalsko odpovedalo 1., 8. a 12. apríla 2016. V nadväznosti na žiadosti útvarov Komisie o doplňujúce informácie z 29. marca a 11. augusta 2017 Portugalsko predložilo informácie 2. mája a 11. septembra 2017. Komisia po konferenčnom hovore s portugalskými orgánmi 26. októbra 2017 poslala Portugalsku ďalšiu žiadosť o informácie 27. októbra, na ktorú Portugalsko odpovedalo 21. a 22. novembra 2017. Po stretnutí Komisie s portugalskými orgánmi 4. decembra 2017 Portugalsko požiadalo o predĺženie lehoty na predloženie chýbajúcich informácií do konca decembra 2017. Útvary Komisie 7. decembra 2017 poslali Portugalsku otázky, ktoré boli v danom čase Portugalskom stále nezodpovedané. Portugalsko predložilo informácie 2. februára 2018. Po žiadosti Portugalska sa 27. marca 2018 uskutočnilo ďalšie stretnutie medzi Komisiou a portugalskými orgánmi.

(3)

Komisia listom zo 6. júla 2018 informovala Portugalsko, že v súvislosti so schémou ZFM rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (6).

(4)

V liste z 30. júla 2018 portugalské orgány konštatovali, že úplné znenie rozhodnutia o začatí konania podľa nich predstavuje dôverné informácie, a požiadali Komisiu, aby neuverejnila toto rozhodnutie Komisie a zverejnila len jeho stručné zhrnutie, ktorého znenie navrhli.

(5)

V liste z 11. septembra 2018 Portugalsko poskytlo zoznam všetkých spoločností registrovaných v ZFM v rokoch 2007 až 2014 a zoznam 25 najväčších príjemcov pomoci v rokoch 2007 až 2011 a v roku 2014, ako sa požaduje v bode 64 odsekoch 1 a 2 rozhodnutia o začatí konania. Portugalsko ďalej požiadalo o predĺženie lehoty na predloženie chýbajúcich informácií do konca septembra 2018. Pripomienky Portugalska k začatiu konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a k informáciám požadovaným v bode 64 odsekoch 3 až 7 rozhodnutia o začatí konania boli predložené 26. septembra 2018.

(6)

Komisia listom z 11. februára 2019 (7) na základe rozsiahlych diskusií s Portugalskom o otázkach týkajúcich sa dôvernosti v súvislosti s rozhodnutím o začatí konania a na základe toho, že medzi nimi nedošlo v týchto otázkach k zhode, informovala Portugalsko, že sa rozhodla zamietnuť žiadosť portugalských orgánov o zachovanie dôvernosti a uverejniť rozhodnutie v znení prijatom 6. júla 2018. Portugalsko upustilo od podania žaloby proti rozhodnutiu na súdoch Únie a listom z 5. marca 2019 súhlasilo s jeho uverejnením.

(7)

Rozhodnutie o začatí konania bolo 15. marca 2019 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (8). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k schéme pomoci.

(8)

Po žiadosti Portugalska sa 10. apríla 2019 uskutočnilo ďalšie stretnutie medzi Komisiou a portugalskými orgánmi. Komisia v priebehu stretnutia pripomenula Portugalsku, aby poskytlo chýbajúce informácie požadované v bode 64 rozhodnutia o začatí konania. V nadväznosti na toto stretnutie Portugalsko 24. apríla 2019 poskytlo údaje týkajúce sa daňových kontrol, ktoré u príjemcov ZFM vykonali vnútroštátne daňové orgány. Okrem toho Portugalsko poskytlo za rovnaké obdobie údaje o rozdieloch zistených v daňových priznaniach spoločností ZFM a dodatočné prvky týkajúce sa daňových opráv v súvislosti s daňami splatnými daňovníkmi ZFM.

(9)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných strán. V listoch z 23. mája a 12. júna 2019 Komisia postúpila tieto pripomienky Portugalsku, ktoré dostalo možnosť sa k nim vyjadriť. Pripomienky Portugalska boli doručené listom z 26. júna 2019.

2.   PODROBNÝ OPIS SCHÉMY ŠTÁTNEJ POMOCI

2.1.   Schéma pomoci ZFM na základe rozhodnutia Komisie z roku 2007

(10)

Po notifikácii, ktorú predložilo Portugalsko, Komisia schválila v roku 2007 schému ZFM (9) na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013, a to na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci na roky 2007 – 2013 (10) (usmernenia o regionálnej pomoci, ďalej len „RAG 2007“). Spoločnosti registrované a povolené v rámci danej schémy pred 31. decembrom 2013 (11) mohli až do 31. decembra 2020 využiť zníženie dane z príjmov právnických osôb alebo iné oslobodenia od dane, ako sa uvádza v odôvodnení 12 tohto rozhodnutia.

(11)

Komisia schválila schému ZFM ako zlučiteľnú prevádzkovú pomoc, ktorej cieľom je podpora regionálneho rozvoja a diverzifikácia hospodárskej štruktúry ostrova Madeira. Keďže autonómny región Madeira je najvzdialenejší región vymedzený v článku 299 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“) (teraz článok 349 ZFEÚ), je oprávnený na získanie regionálnej prevádzkovej pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ]. Regionálna prevádzková pomoc je určená na kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku štrukturálnych znevýhodnení najvzdialenejších regiónov podnikom vykonávajúcim hospodársku činnosť v danom regióne (12).

(12)

Schémou ZFM, ktorú Komisia schválila v roku 2007, sa schválila pomoc vo forme zníženia dane z príjmu právnických osôb (13), pokiaľ ide o zisky vyplývajúce z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávajú na Madeire (14), oslobodenia od obecných a miestnych daní, ako aj oslobodenia od dane z prevodu nehnuteľností na založenie podniku v ZFM (15) až do maximálnej výšky pomoci založenej na maximálnych stropoch základu dane pre ročný základ dane príjemcov. Tieto stropy boli stanovené na základe počtu pracovných miest, ktoré príjemca udržiaval každý finančný rok, takto:

Počet vytvorených alebo zachovaných pracovných miest za rok

Maximálne stropy pre základ dane v EUR

Maximálna výška pomoci v EUR

1 – 2

2 000 000

420 000

3 – 5

2 600 000

546 000

6 – 30

16 000 000

3 360 000

31 – 50

26 000 000

5 460 000

51 – 100

40 000 000

8 400 000

> 100

150 000 000

31 500 000

(13)

Za určitých podmienok (16) by spoločnosti registrované v priemyselnej zóne voľného obchodu v rámci schémy ZFM mohli využívať ďalšie 50 % zníženie dane z príjmov právnických osôb.

(14)

Prístup k schéme ZFM bol obmedzený na činnosti zo zoznamu uvedeného v rozhodnutí Komisie z roku 2007 na základe štatistickej nomenklatúry hospodárskych činností v Európskom spoločenstve, NACE Rev. 1.1 (17): poľnohospodárstvo a chov zvierat (sekcia A, kódy 01.4 a 02.02), rybolov, akvakultúra a súvisiace služby (sekcia B, kód 05), priemyselná výroba (sekcia D), výroba a rozvod elektriny, plynu a vody (sekcia E, kód 40), veľkoobchod (sekcia G, kódy 50 a 51), doprava a telekomunikácie (sekcia I, kódy 60 až 64), činnosti súvisiace s nehnuteľnosťami, prenájmom a službami pre spoločnosti (sekcia K, kódy 70 až 74), vysokoškolské vzdelávanie a/alebo vzdelávanie dospelých (sekcia M, kódy 80.3 a 80.4), ostatné kolektívne služby (sekcia O, kódy 90, 92 a 93.01) (18). Vzhľadom na to, že systémy klasifikácie tohto typu sa môžu ďalej rozvíjať, portugalské orgány súhlasili, že akékoľvek zmeny zoznamu riadne oznámia Komisii (19).

(15)

Všetky činnosti zahŕňajúce finančné sprostredkovanie, poistenie a pomocné finančné činnosti a činnosti súvisiace s poistením (sekcia J, kódy NACE 65 až 67), ako aj všetky činnosti súvisiace s vnútroskupinovými službami (koordinácia, pokladne a distribučné strediská), ktoré by sa mohli vykonávať v rámci sekcie K, kódu 74 (služby poskytované najmä spoločnostiam), boli z uplatňovania schémy vylúčené (20). Rozhodnutie Komisie z roku 2007 okrem toho obsahovalo záväzok portugalských orgánov, že Komisii poskytnú názvy spoločností, ktorých registrácia v schéme ZFM bola zamietnutá, a dôvody týchto zamietnutí (21).

2.2.   Schéma pomoci ZFM na základe rozhodnutia Komisie z roku 2013

(16)

V nadväznosti na notifikáciu Portugalska Komisia v roku 2013 schválila 36,7 % zvýšenie maximálnych stropov pre základ dane, na ktoré by sa uplatňovalo zníženie dane z príjmov právnických osôb. Preto sú od roku 2013 maximálne stropy pre základ dane a maximálna výška pomoci takéto:

Počet vytvorených alebo zachovaných pracovných miest za rok

Maximálne stropy pre základ dane v EUR (2013 – 2014)

Maximálna výška pomoci v EUR (2013 – 2014)

1 – 2

2 730 000

546 000

3 – 5

3 550 000

710 000

6 – 30

21 870 000

4 374 000

31 – 50

35 540 000

7 108 000

51 – 100

54 680 000

10 936 000

> 100

205 500 500

41 100 000

(17)

V rámci notifikácie, ktorá viedla k rozhodnutiu Komisie z roku 2013, portugalské orgány uviedli, že všetky ostatné podmienky schémy schválenej v roku 2007 zostali rovnaké (22).

2.3.   Schéma ZFM zavedená Portugalskom a názory Portugalska v rámci monitorovania v roku 2015

(18)

Režim III bol monitorovaný za roky 2012 a 2013 v rámci monitorovania v roku 2015 (23). Informácie poskytnuté Portugalskom v priebehu monitorovania a následného vyšetrovania z úradnej moci (ďalej len „vyšetrovanie v roku 2016“) malo tieto výsledky:

2.3.1.   Pôvod ziskov, na ktoré sa vzťahuje zníženie dane z príjmov

(19)

Ako sa uvádza v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a 2013, zníženie dane povolené v rámci schémy ZFM sa uplatňuje iba na „zisky vyplývajúce z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávajú na Madeire“ (24). V priebehu monitorovania v roku 2015 Komisia požiadala o objasnenie k vykonávaniu tejto podmienky. V priebehu monitorovania v roku 2015 a vyšetrovania v roku 2016 vyplynulo, že niektoré spoločnosti zaregistrované v schéme ZFM a zahrnuté do vzorky využívali výhody zníženia dane z príjmov právnických osôb zo ziskov vyplývajúcich z činností, ktoré sa „fakticky a fyzicky nevykonali na Madeire“.

(20)

Portugalsko túto situáciu potvrdilo, pričom v tejto súvislosti uviedlo, že čo sa týka dane z príjmov právnických osôb, zdaniteľné osoby s ústredím alebo miestom skutočného vedenia na Madeire tam zdanili všetky svoje príjmy bez ohľadu na to, či pri ich činnosti vznikli príjmy, použili sa vstupy a/alebo vynaložili náklady na inom mieste ako v ich ústredí alebo v mieste skutočného vedenia, pokiaľ uvedené príjmy dosiahol, vstupy pridelil a náklady znášal daný podnik a pokiaľ súviseli s jeho činnosťou. Uvedené príjmy boli všetky dosiahnuté na území Portugalska alebo mimo neho a pod podmienkou, že vznikli v dôsledku činností, ktoré boli povolené v rámci schémy ZFM a ktoré vykonávali subjekty s ústredím alebo s miestom skutočného vedenia na Madeire, sa tieto príjmy priznali a zohľadnili na účely výpočtu základu dane a sumy, na ktorú sa uplatňuje príslušná sadzba dane (25).

(21)

Portugalsko vysvetlilo, že v záujme zabezpečenia správneho priznania príjmov na daňové účely bolo v rámci schémy ZFM potrebné viesť samostatné účtovníctvo pre príjmy považované za príjmy dosiahnuté na území Portugalska, ktoré podliehajú bežnej dani z príjmov, a pre príjmy považované za príjmy dosiahnuté mimo územia Portugalska, na ktoré sa vzťahovala znížená sadzba dane z príjmov právnických osôb podľa schémy ZFM. Do prvej skupiny patria príjmy, ktoré príjemcovia ZFM získavajú z transakcií s rezidentmi na portugalskom území alebo v zemepisnej oblasti Portugalska, ktorá zahŕňa autonómny región Madeira, v výnimkou samotnej zóny voľného obchodu na Madeire. Druhú skupinu tvoria príjmy, ktoré príjemcovia ZFM získavajú z transakcií so subjektmi, ktoré nie sú rezidentmi na území štátu, ako aj príjmy, ktoré boli dosiahnuté v samotnej ZFM (26).

(22)

Portugalsko uviedlo, že vzhľadom na kódy NACE povolené v rámci rozsahu schémy ZFM a vzhľadom na prevažne medzinárodný charakter a rozsah činností vykonávaných v ZFM podmienka, aby sa činnosti fakticky a fyzicky vykonávali na Madeire, neznamenala a ani nemohla znamenať, že činnosti musia byť z geografického hľadiska obmedzené len na územie Madeiry a že príjmy sa musia dosiahnuť výlučne v uvedenej zemepisnej oblasti (27). Podľa Portugalska preto „obmedzujúci výklad“ Komisie nezohľadňoval aktuálnu situáciu, nebol v súlade s účelom schém pre najvzdialenejšie regióny, ktorým je prilákanie investícií z jednotného trhu a z krajín mimo neho, a navyše nebol v súlade so základnou slobodou Únie usadiť sa a s voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Nedostatočná konkurencieschopnosť režimu III v porovnaní s ostatnými jurisdikciami súťažiacimi s Madeirou bola jedným z dôvodov, prečo Komisia v roku 2013 schválila zvýšenie stropov schémy: tým sa preukázalo, že na rozvoj najvzdialenejších regiónov bolo a je veľmi dôležité prilákať aj medzinárodné podniky, a nielen regionálne podniky.

(23)

Portugalsko navyše uviedlo, že činnosť bolo možné považovať za fakticky a fyzicky vykonanú v autonómnom regióne Madeira, ak sa tam skutočne vykonala a ak tam spoločnosť mala riadne sídlo, primeraný personál a zdroje a skutočné, faktické rozhodovacie centrum. Portugalsko uviedlo, že toto neznamená, že tam všetky ľudské zdroje spoločnosti musia nevyhnutne vykonávať všetky svoje úlohy, ani to, že jej činnosť musí byť obmedzená len na zemepisnú oblasť Madeiry. Nakoniec Portugalsko uviedlo, že činnosti „fakticky a fyzicky vykonávané na Madeire“, vymedzené v bode 14 rozhodnutia Komisie z roku 2007, nemožno chápať tak, že sa týkajú iba činností realizovaných na území autonómneho regiónu Madeira (28).

(24)

Portugalsko navyše uviedlo, že ročné daňové priznania, na základe ktorých sa určila splatná daň a daňová úľava, boli podané na základe vlastného vyhlásenia príjemcov. O týchto priznaniach daňové orgány predpokladajú, že sú pravdivé a presné, a následne ich na ústrednej úrovni potvrdzuje daňový a colný orgán. V prípade pochybností sa tento predpoklad neuplatní, čo daňovým orgánom umožňuje vyžiadať si doplňujúce informácie na posúdenie toho, či sa príjmy, ktoré môžu podliehať zníženej sadzbe, skutočne týkajú transakcií s nerezidentmi (29).

(25)

Portugalsko napokon uviedlo, že v prípade pochybností o tom, či išlo o skutočnú činnosť, ktorá sa naozaj uskutočnila, sa vykonali kontroly prostredníctvom daňových kontrol, a že prebiehala medzinárodná spolupráca s inými daňovými orgánmi a že v tejto súvislosti dochádzalo k výmene informácií (30).

2.3.2.   Vytváranie/zachovanie pracovných miest v regióne

(26)

V schéme ZFM v podobe povolenej Komisiou sa stanovuje počet pracovných miest v regióne, ktoré majú príjemcovia vytvoriť a zachovať, ako jedno zo základných kritérií zlučiteľnosti, čím sa vytvára súvislosť medzi maximálnou prípustnou výškou pomoci a počtom pracovných miest ako príspevku k regionálnemu rozvoju.

(27)

Z monitorovania v roku 2015 a následného vyšetrovania v roku 2016 vyplynulo, že niektoré spoločnosti zaregistrované v schéme ZFM, ktoré využili zníženie dane z príjmov právnických osôb, nedokázali preukázať skutočné vytvorenie alebo zachovanie pracovných miest v danom regióne, objektívny výpočet počtu pracovných miest alebo skutočnosť, že vykázaní zamestnanci vykonávali svoje činnosti na Madeire.

(28)

Portugalsko informovalo, že v rámci svojho vykonávania schémy ZFM za právoplatne vytvorené pracovné miesta považovalo akýkoľvek pracovnoprávny vzťah stanovený vo vnútroštátnom Zákonníku práce (31), podľa ktorého môže pracovnoprávny vzťah vzniknúť akoukoľvek formou stanovenou zákonom (32). Na tomto základe sa ako právoplatné pracovné miesta na účely uplatňovania schémy ZFM uznáva akékoľvek zamestnanie ľubovoľnej právnej povahy bez ohľadu na počet hodín, dní, mesiacov aktívnej práce za rok. Keďže sa vo vnútroštátnom práve povoľujú pozície členov správnej rady a práca na kratší pracovný čas, pozície zamestnancov na kratší pracovný čas (akéhokoľvek druhu) a členov správnej rady, ktoré boli vykázané ako obsadené vo viacerých spoločnostiach prijímajúcich pomoc, sa zohľadnili ako právoplatné pracovné miesta na účely výpočtu maximálneho daňového zvýhodnenia pre každú spoločnosť prijímajúcu pomoc, ktorá ich vykázala.

(29)

Na účely výpočtu daňovej výhody príjemcov ZFM preto Portugalsko nezohľadňovalo, ani nekontrolovalo ekvivalenty plného pracovného času (33), ale len počet pracovných miest vykázaných príjemcami v ich ročných daňových priznaniach (formulár 22, ďalej len „Modelo 22“ (34)) a v určitých prípadoch v priznaniach predložených spoločnosťami prijímajúcimi pomoc týkajúcich sa zrážkovej dane z príjmu ich zamestnancov (formulár 10, ďalej len „Modelo 10“, formulár 30, ďalej len „Modelo 30“ alebo mesačná výplatná listina, declaração mensal de remunerações, (35)). V prípade posledných uvedených priznaní je možná krížová kontrola porovnaním s informáciami o vykázaných pracovných miestach vo formulári „Modelo 22“ (36). Všetky uvedené priznania sa považujú za pravdivé v zmysle článku 75 všeobecného daňového zákona (Lei Geral Tributária). V prípade, ak subjekty nedodržia svoje povinnosti týkajúce sa daňových priznaní, a to buď tým, že ich nepodajú, alebo tým, že predložia nepresné informácie, sa uplatňujú pokuty stanovené vo všeobecnom zákone o daňových trestných činoch (Regime Geral das Infrações Tributárias(37).

(30)

Od roku 2013 mesačná výplatná listina obsahovala mesačné výkazy (38) a Portugalsko uviedlo, že zohľadnilo iba počet pracovných miest vykázaných v decembri každého roka bez ohľadu na to, či príslušní zamestnanci pracovali v danej spoločnosti celý rok alebo len jeho časť. Portugalsko v rámci odpovede na žiadosť o poskytnutie výpočtov počtu pracovných miest ako ekvivalentov plného pracovného času podľa vymedzenia v usmerneniach RAG 2007 uviedlo, že toto vymedzenie zamestnania sa nevzťahuje na regionálnu prevádzkovú pomoc, ale len na schémy investičnej pomoci schválené podľa uvedených usmernení, keďže nebolo osobitne uvedené v časti týchto usmernení venovaných prevádzkovej pomoci, ale v časti zaoberajúcej sa investičnou pomocou. Portugalsko takisto uviedlo, že vymedzenie počtu pracovníkov uvedené v článku 5 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 800/2008 (39) (ďalej len „všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2008“) sa týka len vymedzenia malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) v rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008 a nevzťahuje sa na režim III, keďže ten vznikol na základe ad hoc rozhodnutia. Portugalsko takisto uviedlo, že hlavným účelom schválenej schémy ZFM nie je vytvorenie pracovných miest ani kompenzácia mzdových nákladov, ale podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v najvzdialenejšom regióne prostredníctvom modernizácie a diverzifikácie jeho hospodárstva (40).

(31)

V súvislosti s vyšetrovaním v roku 2016 útvary Komisie požiadali Portugalsko o poskytnutie čísel sociálneho zabezpečenia všetkých zamestnancov, ktorých v rokoch 2012 a 2013 zamestnávali príjemcovia ZFM, s cieľom overiť možné dvojité započítanie pracovného miesta. Hoci Portugalsko poskytlo predmetné údaje, uviedlo, že tieto údaje nie sú na účely uplatňovania schémy ZFM relevantné, pretože ide o daňovú schému a kontroly sa vykonávali prostredníctvom daňových priznaní (41).

(32)

Portugalsko okrem toho uviedlo, že spoločnosti prijímajúce pomoc nemuseli daňovej správe poskytnúť žiadne dôkazy o pracovnoprávnom vzťahu medzi nimi a vykázanými zamestnancami, keďže daňový výmer vychádzal z daňových priznaní (formuláre Modelo) uvedených v odôvodnení 29 tohto rozhodnutia (42). Daňová správa môže požiadať o poskytnutie týchto informácií iba v prípade, ak má informácie, ktoré vedú k podozreniu na chyby, vynechané informácie, nepresnosti atď. (43) V článku 16 portugalského Zákonníka práce sa stanovuje ochrana súkromia osobného života, v dôsledku čoho nie je možný automatický prístup k osobným údajom v rámci pracovnoprávneho vzťahu bez súhlasu dotknutej osoby (44). Navyše podľa článku 59 ods. 2 a článku 75 ods. 1 zákona Lei Geral Tributária sa predpokladá, že daňovníci konajú dobromyseľne. Vyhlásenia, ktoré predkladajú, ako aj údaje a posúdenia ich účtov alebo účtovníctva sa tak považujú za pravdivé a vykonávané dobromyseľne (45).

(33)

Portugalsko navyše predložilo informácie preukazujúce, že v prípade niektorých príjemcov pomoci ZFM zahrnutých do vzorky v rámci monitorovania v roku 2015 a následného vyšetrovania v roku 2016 sa časť pracovných miest, na ktoré boli poskytnuté daňové výhody, nachádzala mimo Madeiry (niektoré dokonca mimo Únie). Portugalsko uviedlo, že obvyklou metódou na účely uplatňovania schémy ZFM bolo zohľadňovať pracovné miesta vytvorené v regióne Madeiry alebo mimo neho, pokiaľ ich vytvorila spoločnosť zaregistrovaná v ZFM, a nebolo nevyhnutné, aby sa tieto pracovné miesta nachádzali v danom regióne. Keďže v súlade s portugalským pracovným právom spoločnosti a zamestnanci môžu v zmluvách slobodne vymedziť miesto, kde bude zamestnanec poskytovať svoje služby, pracovisko sa na účely uplatňovania schémy ZFM môže nachádzať kdekoľvek, a to aj mimo Madeiry či Portugalska. Portugalsko sa ďalej domnievalo, že údaje o „zamestnancoch“ uvedené v dotknutých daňových priznaniach nesúviseli s ich štátnou príslušnosťou (t. j. štátna príslušnosť sa na daňové účely nepovažuje za relevantnú) (46). Navyše podľa Portugalska sú zamestnanci spoločností prijímajúcich pomoc v rámci ZFM trvalo pracujúci mimo Portugalska objektívne platenými zamestnancami spoločnosti prijímajúcej pomoc, ktorí svojou prácou prispievajú k tvorbe príjmov danej spoločnosti, a tak sa ich pracovné miesta musia na účely uplatňovania schémy ZFM chápať ako „vytvorené a zachované pracovné miesta“ (47).

(34)

Pokiaľ ide o kontroly vykonané portugalskými orgánmi súvisiace s počtom pracovných miest vytvorených a zachovaných príjemcami ZFM, Portugalsko uviedlo, že v prípade rozporov medzi informáciami v jednotlivých priznaniach, formuláre Modelo 10 a Modelo 30, ako aj mesačná výplatná listina (od 1. januára 2013) majú prednosť pred formulárom Modelo 22 (48). V odpovedi na žiadosť útvarov Komisie o informácie o viacerých nezrovnalostiach, ktoré sa zistili v rámci monitorovania v roku 2015, Portugalsko uviedlo, že formulár Modelo 22 umožňuje vyčísliť len pozície vytvárajúce zrážkovú daň, ktoré boli vytvorené a zachované v príslušnom období. To by mohlo viesť k nezrovnalostiam s ostatnými formulármi Modelo, a to najmä v prípade príjmu zamestnancov, ktorý by bol nižší ako určitá prahová hodnota, ktorá nevytvára zrážkovú daň. Portugalsko navyše informovalo, že daňové orgány požiadali príslušné spoločnosti o opravu počtu pracovných miest vykázaných v ich ročných daňových priznaniach bez skutočného dôkazu o existencii spochybňovaných pracovných miest.

(35)

Portugalsko takisto uviedlo, že počas uplatňovania režimu III, a to aj v prípade, ak príjemcovia vo vyhlásení neuviedli počet pracovných miest vytvorených v regióne, sa predloženie ročných daňových priznaní považovalo za platné, a preto to neovplyvnilo výmer splatnej dane a výšku daňovej úľavy.

(36)

A napokon Portugalsko uviedlo, že v prípade konkrétneho typu holdingových spoločností – „Sociedades Gestoras de Participações Sociais“ (ďalej len „SGPS“) – nebolo v rámci schémy ZFM potrebné vytvoriť pracovné miesta na to, aby tieto spoločnosti mohli využiť zníženie dane z príjmov právnických osôb. Podľa Portugalska bola výnimka z povinnosti spoločností SGPS na vytváranie pracovných miest uvedená v návrhu zákonnej vyhlášky (49) pripojenej k notifikácii. Podľa Portugalska schválením schémy rozhodnutím Komisie z roku 2007 preto zároveň s ňou nepriamo došlo aj k schváleniu ostatných ustanovení toho istého právneho predpisu.

3.   DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(37)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia prijala predbežné stanovisko, že schéma ZFM predstavuje štátnu pomoc na účely článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a vyjadrila vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto schémy vykonávanej Portugalskom s vnútorným trhom.

(38)

Čo sa týka existencie pomoci, Komisia dospela k predbežnému záveru, že schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko v prospech spoločností ZFM, predstavuje štátnu pomoc (50), o ktorej rozhoduje štát a ktorá je pripísateľná štátu (51). Pomoc je selektívna, pretože poskytuje výhodu spoločnostiam usadeným v ZFM tým, že im umožňuje získať úľavu na dani z príjmov právnických osôb, ktorú by mali za normálnych okolností odviesť, čo nemožno odôvodniť logikou daňového systému (52). V rozsahu v akom spoločnosti zaregistrované v ZFM vykonávali činnosti, ktoré boli otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži, Komisia dospela k predbežnému záveru, že schéma ZFM narúšala hospodársku súťaž alebo hrozila narušením hospodárskej súťaže, keďže sa ňou mohlo zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcov schémy ZFM v porovnaní s inými spoločnosťami, ktorým konkurujú (53).

(39)

V súvislosti so zákonnosťou schémy ZFM Komisia rozhodla o začatí formálneho vyšetrovacieho konania v dvoch otázkach (54):

i)

geografický pôvod ziskov a

ii)

neoverené vytváranie/zachovanie pracovných miest v regióne.

(40)

V súlade s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013 bola schéma ZFM schválená pod podmienkou, že povolené zníženie dane z príjmov sa uplatní na zisky vyplývajúce z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonali v danom regióne. Táto základná podmienka úzko súvisí s cieľom regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny (t. j. s kompenzáciou dodatočných nákladov, ktoré vznikajú spoločnostiam v týchto regiónoch v dôsledku štrukturálneho znevýhodnenia týchto regiónov) a takisto predstavuje vysvetlenie, prečo bolo schválenie v rozhodnutí Komisie z roku 2007 založené na štúdii o dodatočných nákladoch, ktoré vznikajú spoločnostiam v najvzdialenejšom regióne Madeira (55).

(41)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že spoločnostiam nevznikli žiadne dodatočné náklady v dôsledku ich činnosti v najvzdialenejšom regióne, ak svoje činnosti nevykonávali na Madeire. Nebolo ich preto možné považovať za právoplatných príjemcov schválenej schémy ZFM a neboli oprávnené na poskytnutie regionálnej prevádzkovej pomoci.

(42)

Komisia takisto konštatovala, že Portugalsko nepredložilo žiadne dôkazy o možných kontrolách, ktoré vykonali príslušné daňové orgány v súvislosti s pôvodom priznaných príjmov, na ktoré sa vzťahovalo zníženie dane z príjmov. Okrem toho ako vyplýva z jednotlivých prípadov všetkých príjemcov schémy zaradených do vzorky, Portugalsko nepredložilo informácie o skutočnom mieste výkonu činnosti, ale len obmedzené informácie o adrese ústredia príjemcov na Madeire. Keďže Portugalsko uznalo, že predmetom daňových úľav bol prevažne príjem vyplývajúci z činností mimo Portugalska, už to jasne svedčilo o tom, že nebola dodržaná príslušná podmienka zlučiteľnosti týkajúca sa pôvodu ziskov, na ktoré sa vzťahuje zníženie dane z príjmov. Navyše z vykázanej práce zamestnancov mimo Madeiry či dokonca mimo Únie alebo z neexistencie zamestnancov v dôsledku vyššieho počtu prípadov duplicity, ako sa ukázalo v rámci monitorovania v roku 2015, takisto jasne vyplýva, že daňové výhody poskytnuté príjemcom ZFM nemuseli súvisieť so ziskami vytvorenými v danom regióne.

(43)

Pokiaľ ide o kritérium zlučiteľnosti v súvislosti s vytváraním/zachovaním pracovných miest v regióne Madeira, Komisia dospela k predbežnému záveru, že Portugalsko uplatňovalo schému ZFM počas celého jej trvania spôsobom, ktorý bol v rozpore s cieľom schválenej schémy a s kritériami zlučiteľnosti stanovenými v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013. Príklady neovereného vytvárania/zachovania pracovných miest možno nájsť vo výsledkoch monitorovania v roku 2015, z ktorých vyplýva, že: i) zamestnanci, ktorí pracovali len počas časti finančného roka, boli evidovaní ako zamestnanci pracujúci počas celého obdobia; ii) zamestnanci a členovia správnej rady boli započítaní súčasne ako platní zamestnanci vo viac ako jednej spoločnosti ZFM a iii) zamestnanci pracujúci mimo ostrova Madeira a dokonca aj mimo Únie boli zohľadňovaní pri výpočte tvorby pracovných miest, čo umožnilo využiť odpočet dane z príjmov podľa danej schémy. Pri vyšetrovaní v roku 2016 Portugalsko potvrdilo, že všetky tieto prvky predstavovali bežnú prax.

(44)

Komisia navyše konštatovala, že pojem „pracovné miesto“ a metóda výpočtu pracovných miest vytvorených a zachovaných v danom regióne neboli v súlade s vymedzením pojmov, podmienkami a zásadami stanovenými v usmerneniach RAG 2007.

(45)

Komisia takisto dospela k predbežnému záveru, že činnosti vykonávané zamestnancami mimo regiónu nebolo možné považovať za fyzicky a fakticky vykonávané na Madeire, hoci dosiahnuté príjmy by sa mohli priradiť k spoločnostiam nachádzajúcim sa v ZFM.

(46)

Komisia takisto prijala predbežné stanovisko, že daňové kontroly vykonané portugalskými daňovými orgánmi poskytli jasné náznaky toho, že Portugalsko v praxi nezabezpečilo náležitú kontrolu súladu so základnými kritériami zlučiteľnosti stanovenými v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013. Portugalsko skutočne neposkytlo žiaden dôkaz o tom, že vykonalo kontroly mimo rámca monitorovania útvarmi Komisie; povaha týchto kontrol v každom prípade úplne súvisela s daňami a nesúvisela s uvedenými kritériami a [30 % – 40 %] (*1) všetkých zamestnancov vykázaných ako zamestnanci príjemcov ZFM za roky 2012 a 2013 bolo na účely stanovenia daňovej úľavy pre príjemcov započítaných ako zamestnanci pracujúci vo viac ako jednej spoločnosti, ktorá je príjemcom pomoci v rámci ZFM.

(47)

A napokon, Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o nedostatočné zachovanie vytvorených pracovných miest, založené na výsledkoch monitorovania v roku 2015, z ktorých vyplýva veľmi veľká fluktuácia zamestnancov, ktorí boli každý mesiac zamestnávaní príjemcami schémy ZFM.

(48)

Komisia okrem toho preskúmala, či prípady individuálnych udelení pomoci v rámci schémy ZFM možno považovať za zlučiteľné, ak sa na ne vzťahuje skupinová výnimka podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (ďalej len „všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2014“) (56), ktorá by sa mohla uplatňovať so spätnou účinnosťou na individuálnu pomoc poskytnutú pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014, za predpokladu, že boli dodržané príslušné podmienky (57).

(49)

Autonómny región Madeira je najvzdialenejší región určený článkom 349 ZFEÚ. V súlade s článkom 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 je tento región oprávnený na regionálnu prevádzkovú pomoc podľa výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pod podmienkou, že: i) príjemcovia vykonávajú svoju faktickú činnosť v najvzdialenejšom regióne a ii) ročná výška pomoci nepresahuje maximálny percentuálny podiel ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v danom regióne, alebo maximálny percentuálny podiel ročných nákladov práce, ktoré vznikli takémuto príjemcovi, alebo maximálny percentuálny podiel ročného obratu, ktorý tento príjemca dosiahol.

(50)

Schému ZFM tvoria daňové výhody opísané v odôvodnení 12 tohto rozhodnutia, ktoré sa prejavujú znížením výdavkov, ktoré by tieto spoločnosti museli znášať v rámci svojich podnikateľských činností. Schéma teda predstavuje prevádzkovú pomoc v prospech spoločností, ktoré ju môžu v ZFM využívať. Na základe informácií poskytnutých Portugalskom v priebehu monitorovania však Komisia prijala predbežné stanovisko, že príjemcovia schémy vykonávanej Portugalskom nie vždy vykonávali svoju činnosť na Madeire. Komisia okrem toho dospela k predbežnému záveru, že výšky pomoci neboli nevyhnutne spojené s hrubou pridanou hodnotou, nákladmi práce alebo obratom dosiahnutým na Madeire (58).

(51)

Na záver Komisia vyjadrila predbežné stanovisko, že schéma ZFM, ako ju vykonalo Portugalsko, nie je v súlade s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013 a v žiadnom prípade nie je v súlade s usmerneniami RAG 2007, keďže dve otázky uvedené v odôvodnení 39 tohto rozhodnutia zohľadňovali základné podmienky na schválenie regionálnej prevádzkovej pomoci podľa usmernení RAG 2007. Komisia takisto vyjadrila pochybnosti o tom, či by sa individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy mohla považovať za zlučiteľnú na základe všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014, čo sa týka prevádzkovej pomoci v najvzdialenejších regiónoch (59). Komisia napokon vyjadrila pochybnosti aj o tom, či by sa schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, mohla považovať za zlučiteľnú priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, keďže sa zdá, že portugalské orgány uplatnili schému spôsobom, ktorým sa nekompenzovali štrukturálne znevýhodnenia, ktorým by spoločnosti mohli fakticky čeliť pri svojej činnosti na Madeire (60).

4.   INFORMÁCIE PREDLOŽENÉ PO ROZHODNUTÍ O ZAČATÍ KONANIA A PRIPOMIENKY PORTUGALSKA

4.1.   Doplňujúce informácie predložené Portugalskom v priebehu podrobného vyšetrovania

(52)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia požiadal Portugalsko, aby predložilo podrobné informácie o vykonávaní schémy ZFM počas jej trvania (2007 až 2014) (61). Portugalsko malo konkrétne poskytnúť:

zoznam všetkých spoločností zaregistrovaných v ZFM v rokoch 2007 až 2014 s uvedením výšky pomoci prijatej každý rok,

zoznam všetkých zamestnancov zamestnávaných spoločnosťami zaregistrovanými v ZFM (2007 až 2014),

zoznam 25 najväčších príjemcov pomoci zo ZFM v rámci režimu III v rokoch 2007 až 2011 a v roku 2014 (s uvedením výšky pomoci prijatej každý rok a počtu zamestnancov zohľadňovaných na účely poskytnutia daňovej úľavy a s poskytnutím príslušných listinných dôkazov),

dôkaz o pôvode príjmov za všetkých príjemcov ZFM zaradených do vzorky vybratých v priebehu monitorovania v rokoch 2012 a 2013, ako aj za 25 najväčších príjemcov pomoci ZFM za roky 2007 až 2011 a za rok 2014 (vrátane príslušných listinných dôkazov),

dôkaz o faktickom mieste činnosti za všetkých príjemcov ZFM zaradených do vzorky za roky 2007 až 2014 (vrátane príslušných listinných dôkazov),

výpočet počtu zamestnancov všetkých príjemcov ZFM zaradených do vzorky (za roky 2007 až 2014) vyjadreného v ekvivalentoch plného pracovného času na základe vymedzenia uvedeného v bode 58 a v poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 (vrátane príslušných listinných dôkazov),

argumentáciu neuvedenú v minulosti, pokiaľ ide o podmienky zlučiteľnosti schémy ZFM vykonanej Portugalskom na základe všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 alebo článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(53)

Komisia ďalej informovala Portugalsko, že bez týchto informácií bude musieť prijať rozhodnutie vychádzajúce z informácií, ktoré má k dispozícii (62).

(54)

Portugalsko v listoch z 11. a 26. septembra 2018 (63) a z 24. apríla 2019 poskytlo doplňujúce informácie o vykonávaní schémy ZFM a predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(55)

Portugalsko 11. septembra 2018 predložilo údaje o všetkých spoločnostiach zaregistrovaných v ZFM počas celého trvania schémy (od roku 2007 do roku 2014). Poskytlo aj informácie o výške pomoci na jedného príjemcu prijatej každý rok do roku 2014. Portugalsko ďalej poskytlo zoznam 25 najväčších príjemcov pomoci ZFM v rokoch 2007 až 2011 a v roku 2014 (64) a zároveň uviedlo výšku prijatej pomoci. Okrem toho v liste z 26. septembra 2018 za roky 2007 až 2014 Portugalsko poskytlo zoznam zamestnancov zamestnaných všetkými spoločnosťami zaregistrovanými v ZFM (65). Na základe týchto informácií však nie je možné úplne overiť problematické otázky zistené pri monitorovaní: i) skutočnosť, že členovia správnej rady a pracovníci zastávali tieto funkcie zároveň vo viacerých spoločnostiach ZFM; ii) prípady dvojitého započítania pracovných miest a iii) zohľadňovanie pracovných miest na kratší pracovný čas na účely vytvárania/zachovania pracovných miest a úplných daňových výhod poskytnutých spoločnostiam ZFM.

(56)

Portugalsko nepredložilo informácie o počte zamestnancov zohľadňovanom na účely poskytnutia daňovej úľavy za roky 2008, 2009 a 2010 (66) a podalo neúplné informácie za roky 2011 a 2014 (67). Okrem toho informácie o počte zamestnancov predložené za každý rok sú neurčité: i) vychádzajú z odlišných zdrojov a ii) predkladajú sa za odlišné obdobia bez priamej súvislosti medzi počtom vytvorených/zachovaných pracovných miest a výškou pomoci prijatou v každom období.

(57)

Portugalsko okrem toho neposkytlo tieto informácie, údaje a podporné listinné dôkazy (68) potrebné na posúdenie zlučiteľnosti pomoci:

dôkaz dokumentácie použitej na overenie počtu zamestnancov; Portugalsko uviedlo, že v rokoch do roku 2010 spoločnosti nemali žiadnu povinnosť vykazovať vo svojich daňových priznaniach počet zamestnancov,

dôkaz o pôvode príjmov príjemcov zaradených do vzorky vybratých v priebehu predbežného vyšetrovania (69) a príjmov 25 najväčších príjemcov pomoci v rámci schémy ZFM za roky 2007 až 2009 (70),

dôkaz o faktickom mieste činnosti zamestnancov príjemcov schémy ZFM,

výpočet počtu zamestnancov všetkých príjemcov schémy ZFM zaradených do vzorky vybratých v priebehu monitorovania v rokoch 2012 a 2013, ako aj zamestnancov 25 najväčších príjemcov pomoci v rámci ZFM v rokoch 2007 až 2011 a v roku 2014, vyjadreného v ekvivalentoch plného pracovného času na základe vymedzenia uvedeného v bode 58 a v poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007.

(58)

Útvary Komisie na stretnutí 10. apríla 2019 uvedenom v odôvodnení 8 tohto rozhodnutia Portugalsku pripomenuli procedurálny postup prebiehajúceho formálneho vyšetrovacieho konania a upozornili ho na záväzok vzájomnej spolupráce zo septembra 2017, ktorá zatiaľ nepriniesla plodné výsledky. Okrem toho vyzvali Portugalsko, aby poskytlo chýbajúce informácie v súlade s bodom 64 rozhodnutia o začatí konania, vďaka čomu by útvary Komisie získali úplný súbor faktov/informácií o schéme ZFM.

(59)

Portugalsko listom z 24. apríla 2019 (71), v ktorom sa zaoberalo predbežným stanoviskom Komisie o neprimeranosti daňových kontrol (72), predložilo údaje týkajúce sa daňových kontrol príjemcov ZFM vykonaných v rokoch 2015 až 2018 (73) prostredníctvom daňových kontrol. V dotknutom období sa začalo [300 – 600] daňových kontrol a [300 – 600] daňových kontrol bolo dokončených. Vykázané daňové opravy predstavujú približne [100 – 250] miliónov EUR. Portugalsko ďalej nahlásilo rozdiely týkajúce sa [100 – 300] daňových priznaní príjemcov ZFM. Pokiaľ však ide o uzatvorené daňové kontroly v rámci schémy ZFM (režim III), poskytnuté informácie neumožnili určiť súvislosť medzi vykázanými daňovými kontrolami a opravami a dvomi problémami, v prípade ktorých sa začalo formálne vyšetrovacie konanie.

(60)

Navyše Portugalsko uznalo, že treba ďalej objasniť kritériá pre vytváranie/zachovanie pracovných miest s cieľom odstrániť všetky pochybnosti týkajúce sa ich výkladu, a to tak, že sa zabráni zneužívaniu predmetnej pomoci a že sa zavedú ďalšie záruky, aby zohľadňovanie pracovných miest prispievalo k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Madeiry (74). V tejto súvislosti Portugalsko predložilo návrh nariadenia (projeto de despacho da Vice-Presidência do Governo Regional da Madeira), v ktorom sa objasňuje pojem „vytváranie pracovných miest“ v súlade s vymedzením pojmov v usmerneniach RAG 2007 (75).

(61)

V tejto súvislosti Portugalsko uznalo, že na to, aby sa zabránilo možnému zneužitiu, je nevyhnutné zaviesť legislatívne zmeny schémy ZFM. Portugalsko okrem toho navrhlo súbor legislatívnych a regulačných opatrení a opatrení týkajúcich sa skúmania pre schému ZFM, v prípade ktorého požiadalo o súhlas Komisie prostredníctvom odporúčania, ktorým sa dotknutému členskému štátu navrhujú primerané opatrenia podľa článku 22 písm. a) a b) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (76). Prípadne Portugalsko navrhlo, aby sa tieto právne zmeny schválili prostredníctvom rozhodnutia Komisie (ďalej len „podmienečné rozhodnutie“) v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (77).

(62)

Portugalsko v tejto súvislosti popri objasnení pojmu „vytváranie pracovných miest“ uvedeného v odôvodnení 60 tohto rozhodnutia navrhlo zmeny právneho základu schémy ZFM (78): i) vylúčenie spoločnosti SGPS (79); ii) poukázanie výnosu z dane z príjmov právnických osôb zo ZFM na ciele v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania; iii) vytvorenie osobitného ustanovenia proti zneužívaniu pre schému ZFM v súlade so smernicou Rady (EÚ) 2016/1164 (80) o praktikách vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o hybridný nesúlad s tretími krajinami, a iv) vymedzenie kritérií na identifikáciu významných daňovníkov v ZFM, ktorých daňová situácia si vyžaduje nepretržité monitorovanie zo strany úradu v slobodnom pásme (ďalej len „Gabinete da Zona Franca“) (81), ako doplnok k činnostiam daňových kontrol, ktoré sa majú vykonávať každý rok.

4.2.   Pripomienky Portugalska

(63)

Pripomienky predložené Portugalskom v liste z 26. septembra 2018 sú zhrnuté v týchto odôvodneniach.

(64)

Portugalsko tvrdí, že zamietavé rozhodnutie týkajúce sa schémy ZFM bude mať závažné a nenapraviteľné následky na hospodársku udržateľnosť Madeiry (82). Komisia by preto mala zohľadniť štatút Madeiry ako najvzdialenejšieho regiónu, ktorý sa uznáva v článku 349 ZFEÚ.

(65)

Portugalsko ďalej tvrdí, že Komisia by vo svojom posúdení mala zohľadniť hospodársky vplyv schémy ZFM pri rozvoji regiónu (83), a to najmä tak, že zohľadní jej hospodársky vplyv na vnútroštátny, európsky a medzinárodný obchod (84).

(66)

A napokon Portugalsko sa domnieva, že prebiehajúce podrobné vyšetrovanie by diskriminovalo Madeiru vzhľadom na ostatné jurisdikcie, ktoré uplatňujú preferenčné sadzby dane z príjmov a vyhýbajú sa pravidlám štátnej pomoci (85).

Existencia pomoci

(67)

Portugalsko sa domnieva, že schéma ZFM nesúvisí so štátnymi prostriedkami (t. j. nepredstavuje zvýšenie výdavkov ani zníženie príjmov verejného rozpočtu). Schéma nezodpovedá „skutočným daňovým výdavkom“, ale len virtuálnym daňovým výdavkom či dokonca účtovníckej fikcii („teoretické straty daňových príjmov“) (86). Portugalsko ďalej vysvetlilo, že spoločnosti sa v ZFM usadzujú a investujú tam len na základe existencie daňovej úľavy. Bez daňovej výhody by sa inak v ZFM neusadili ani by neplatili bežné dane uplatniteľné v kontinentálnom Portugalsku alebo na Madeire (87).

(68)

Portugalsko tvrdí, že schéma ZFM tvorí súčasť celkového hospodárstva portugalskej daňovej schémy (88). Portugalsko sa navyše domnieva, že podľa praxe Komisie (89) by sa nízka sadzba dane uplatňovaná na celý členský štát alebo autonómny región mala chápať ako všeobecné opatrenie, a preto nezvýhodňuje spoločnosti usadené v ZFM (90).

(69)

Portugalsko sa takisto domnieva, že schéma ZFM nepredstavuje selektívne opatrenie, pretože „nezvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Portugalsko tvrdí, že podľa článku 36 ods. 6 zákona o daňových stimuloch (Estatuto dos Benefícios Fiscais) je pravdepodobné, že v ZFM sú usadené všetky spoločnosti vykonávajúce obchodné, priemyselné či námorné činnosti alebo poskytujúce iné služby (pokiaľ nie sú výslovne vylúčené zo schémy, ako v prípade poisťovacích a finančných činností). Daňové výhody, ktoré využívajú príjemcovia ZFM, preto nie sú v súlade s podmienkou selektívnosti, ktorá je zásadná pre existenciu štátnej pomoci. A napokon nemožno ani dospieť k záveru, že selektívnosť existuje de facto, keďže príslušné daňové výhody sa nevzťahujú iba na určité kategórie alebo odvetvia so spoločnými vlastnosťami.

(70)

Portugalsko dospelo k záveru, že schému ZFM treba považovať skôr za všeobecné opatrenie než opatrenie štátnej pomoci (91). Prešetrované opatrenie neprináša spoločnostiam zaregistrovaným v ZFM selektívnu výhodu a môže sa odôvodniť logikou daňového systému. A napokon sa Portugalsko domnieva, že dôkazné bremeno s cieľom určiť, či schéma ZFM zahŕňa pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, spočíva na Komisii.

(71)

Portugalsko okrem toho tvrdí, že ak by schéma ZFM mala predstavovať „pomoc“, mala by sa považovať za „existujúcu pomoc“. Schéma ZFM pochádza ešte z čias pred vstupom Portugalska do EHS (92) a neprešla žiadnou podstatnou zmenou mimo rámca rokovaní o existujúcej pomoci. Schéma ZFM by teda nemala podliehať predchádzajúcemu schváleniu Komisiou podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia by naopak namiesto toho mala začať konanie o vhodných opatreniach (93), ktoré by mohli zahŕňať zmenu obsahu schémy pomoci, zavedenie požiadaviek alebo jej objasnenie. Portugalsko prípadne navrhuje, aby Komisia prijala kladné podmienečné rozhodnutie (ďalej len „podmienečné rozhodnutie“) (94).

Pôvod ziskov, na ktoré sa vzťahuje zníženie dane z príjmov

(72)

Portugalsko uznáva, že v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013 sa stanovuje, že pomoc formou zníženej dane z príjmov právnických osôb sa vzťahuje na „zisky vyplývajúce z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávajú na Madeire“ (95). Portugalsko však odmieta záver Komisie, že spoločnostiam nevznikajú žiadne dodatočné náklady v dôsledku ich činnosti v najvzdialenejšom regióne, ak svoje činnosti nevykonávajú na Madeire, a že preto nie sú oprávnené na poskytnutie regionálnej prevádzkovej pomoci (96).

(73)

Portugalsko pripomína, že vyčíslené dodatočné náklady, ktoré vznikli spoločnostiam v najvzdialenejšom regióne Madeira (97), boli upravené pre hospodársky rozmer ZFM, čo Komisia uznala vo svojom rozhodnutí z roku 2007 (98). Aktuálne vykonávanie schémy ZFM je okrem toho úplne v súlade s vykonávaním vyplývajúcim z rozhodnutí Komisie z roku 2007 a z roku 2013, v ktorých sa dospelo k záveru, že „vďaka opatreniu je možné kompenzovať dodatočné náklady spoločností nachádzajúcich sa v uvedenom najvzdialenejšom regióne“ (99). Portugalsko ďalej tvrdí, že daňové výhody v ZFM sú podstatne nižšie než „dodatočné náklady“ a že podmienka, aby sa činnosti „fakticky a fyzicky vykonávali na Madeire“, sa odráža v povinnosti týkajúcej sa licencií vyplývajúcej zo schémy ZFM a v súlade s ďalšími právnymi požiadavkami, čím sa zo spoločností zaregistrovaných v schéme ZFM (režim III) stávajú oprávnení príjemcovia schémy pomoci a získavajú nárok na poskytnutie regionálnej prevádzkovej pomoci (100).

(74)

Portugalsko pripomína, že „vykonávanie činností na Madeire“ by malo znamenať len toľko, že činnosť sa vykonáva na Madeire, ak sa tam uskutočňuje v registrovanom sídle, s vedením a rozhodovacím centrom bez požiadavky, aby sa na Madeire nachádzal aj celý stály ľudský kapitál. Portugalsko sa domnieva, že požiadavkou, aby sa na Madeire fakticky vykonávali činnosti, ktoré majú zo svojej podstaty medzinárodný charakter, Komisia popiera spojenie týchto medzinárodných činností s regiónom uznaným v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013 (101).

(75)

Portugalsko okrem toho pripomína svoje stanovisko, že požiadavka, aby sa činnosti fakticky a fyzicky vykonávali na Madeire, neznamená a ani nemohla znamenať, že činnosti musia byť z geografického hľadiska obmedzené len na územie Madeiry a že príjmy sa musia dosiahnuť výlučne v uvedenej zemepisnej oblasti. „Obmedzujúci výklad“ Komisie teda nie je v súlade s ustálenou judikatúrou Únie týkajúcou sa „hlavného centra záujmov“ (102), s praxou rozhodovania Komisie a judikatúrou Únie v oblasti „účinku presahovania“ (103) ani so základnou slobodou Únie usadiť sa a s voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu.

(76)

Portugalsko okrem toho dospelo k záveru, že pripísateľnosť sa stanovuje s odkazom na miesto sídla ústredia spoločnosti alebo miesto skutočného vedenia. To je plne v súlade s rozhodnutím Komisie z roku 2007, v ktorom sa stanovuje, že „schéma sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sú spoločnosti rezidentmi Portugalska“ (104). Aj v rozhodnutí Komisie z roku 2013 sa uznáva, že činnosti spoločností s povolením na pôsobenie v ZFM majú zo svojej podstaty medzinárodný charakter, keďže „činnosti vykonávané týmito spoločnosťami sú otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži“ (105). Nový výklad bodu 14 rozhodnutia Komisie z roku 2007, že príslušné činnosti sa môžu v plnej miere vykonávať výlučne v zemepisných hraniciach Madeiry, je preto v rozpore so samotnou schémou ZFM a s usmerneniami RAG 2007 ako kľúčovým nástrojom na prilákanie investícií s pôvodom na vnútornom trhu a mimo neho. Je v rozpore aj s cieľom článku 349 ZFEÚ, podľa ktorého je možné prijať osobitné (daňové) opatrenia na prilákanie investícií, a tak stimulovať modernizáciu a diverzifikáciu hospodárstva.

(77)

Portugalsko navyše dodržiava svoje záväzky podľa Akčného plánu OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (106) (ďalej len „akčný plán BEPS“), ktorý Portugalsko podpísalo v roku 2016. Akčný plán BEPS obsahuje pojem „podstatná činnosť“, ktorý obmedzuje používanie preferenčných schém na zisky, ktoré majú príčinnú súvislosť s nákladmi, ktoré znáša spoločnosť v záujme rozvoja podkladového aktíva.

(78)

Portugalsko sa domnieva, že Komisia by pri svojom preskúmaní zákonnosti schémy ZFM mala zohľadniť kritérium „podstatnej činnosti“, ako sa vymedzuje v pravidlách OECD, a najmä v dokumente General guiding principles concerning evaluation of measures under BEPS Action Plan (Všeobecné hlavné zásady týkajúce sa hodnotenia opatrení v rámci akčného plánu BEPS) (107). Portugalsko sa domnieva, že Komisia by do svojho posúdenia mala zahrnúť existujúce právne nástroje Únie na boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom, a to najmä pravidlá týkajúce sa zneužívania skutočných mechanizmov stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164. Okrem toho smernicou Rady 2011/16/EÚ (108) sa zavádzajú pravidlá týkajúce sa povinnej automatickej výmeny informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu.

(79)

Portugalsko poskytlo vysvetlenie, že cieľom pravidiel proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam zavedených smernicou (EÚ) 2016/1164 je uplatnenie mechanizmov, ktoré nie sú skutočné (t. j. situácií, keď sa spoločnosti usadené v oblastiach s nízkou sadzbou dane, ktoré v týchto oblastiach nevykonávajú žiaden typ hospodárskej činnosti, zdaňujú s nižšou či dokonca nulovou sadzbou dane). V súlade s touto smernicou treba poukázať na skutočnosť, že na účely posúdenia zákonnosti spoločností usadených v ZFM by Komisia vo fáze posudzovania poskytnutia štátnej pomoci mala využívať všeobecné ustanovenia proti zneužívaniu. Portugalsko považuje za neprijateľný záver, že daňové zvýhodnenie poskytnuté spoločnostiam s povolením na pôsobenie v ZFM, ktoré predstavuje „daňovú úľavu“, nevyhnutne znamená, že takéto spoločnosti využívajú mechanizmus, ktorý nie je skutočný (109).

(80)

A napokon Portugalsko opisuje existujúci systém daňových kontrol spoločností zaregistrovaných v ZFM (110). Portugalsko okrem toho opisuje overovanie jednotlivých účtovných požiadaviek týkajúcich sa ziskov ZFM (111) a na základe tohto opisu namieta proti stanovisku Komisie v rozhodnutí o začatí konania, že možno vyjadriť pochybnosti o účinnosti kontrol vykonávaných daňovými orgánmi (112).

Vytváranie/zachovanie pracovných miest v regióne

(81)

Portugalsko vysvetľuje, že zavedenie obmedzení týkajúcich sa minimálneho počtu pracovných miest je prirodzené pre podobnú logiku opatrenia proti zneužívaniu: cieľom bolo zabrániť spoločnostiam, ktoré nevykonávajú podstatnú hospodársku činnosť, aby na Madeire získali neoprávnenú výhodu. Tým sa však nestanovuje ani nelegitimizuje výklad požiadavky na pracovné miesta mimo kontextu platného práva Únie a vnútroštátneho práva.

(82)

Čo sa týka právnych predpisov Únie o harmonizácii (113), Portugalsko tvrdí, že v práve Únie sa nepoužíva jednotný pojem „pracovnej zmluvy“ alebo „pracovnoprávneho vzťahu“, „pracovníka“ (114), a teda ani „pracovného miesta“. Príslušný pojem „pracovné miesto“ je stanovený v portugalskom pracovnom práve (115), ktoré nie je v rozpore s platným právom Únie.

(83)

Portugalsko sa vždy domnievalo, že požiadavka na subjekty s povolením na pôsobenie v ZFM týkajúca sa vytvárania alebo zachovania pracovných miest je splnená, len pokiaľ je so spoločnosťou usadenou v ZFM uzatvorená pracovná zmluva (116). Formy zmluvnej práce, ktoré sú súčasťou pravidiel Únie a jednotlivých štátov, nemožno prehliadať, a to najmä dočasné zamestnanie, ako aj (základnú) slobodu pohybu pracovníkov.

(84)

Portugalsko ďalej tvrdí, že podstatou právnych predpisov Únie (117) a judikatúry Únie (118) je uznanie a ochrana rôznych druhov pracovnoprávnych vzťahov (či už sú dočasné alebo trvalé) a mobility pracovníkov v členských štátoch tým, že sa v nich zohľadní daný jav (mobilita), a to aj ako pozitívny prvok rozvoja hospodárstva členských štátov. Podobne Únia všeobecne uznáva slobodu spoločností poskytovať služby z iných členských štátov, dočasne vysielať svojich zamestnancov do uvedených členských štátov, čo opäť odzrkadľuje mobilnú povahu súčasných pracovnoprávnych vzťahov bez toho, aby z toho vyplýval nedostatok overovania podstatnej hospodárskej činnosti spoločností. Portugalsko preto nesúhlasí s tým, že zákonnosť schémy ZFM priamo závisí od vytvorenia určitého počtu pracovných miest alebo od základu zastaraného pojmu „pracovné miesto“, ktorý vychádza výlučne z predstavy priestoru (fyzického miesta), kde zamestnanci plnia svoje úlohy, a z predstavy stálosti (119).

(85)

Portugalsko poukazuje na rokovania s Komisiou v súvislosti s rozhodnutiami Komisie o schválení režimu II z roku 2002 (120), na základe ktorých Portugalsko súhlasilo, že prijme maximálne stropy základu dane súvisiace s počtom pracovných miest, čo však neznamenalo, že išlo o podmienku sine qua non, a Portugalsko nikdy nevykonalo schému domnievajúc sa, že by išlo o takúto podmienku (121).

(86)

A napokon sa Portugalsko domnieva, že ZFM nie je schéma pomoci na podporu zamestnanosti, alebo schéma pomoci na podporu diverzifikácie a modernizácie Madeiry. Cieľom schémy ZFM je v prvom rade prispieť k regionálnemu hrubému domácemu produktu (HDP). Príspevok schémy k HDP Madeiry svedčí o silnej súvislosti medzi hospodárskymi činnosťami vykonávanými spoločnosťami ZFM a regiónom.

Vymedzenie počtu vytvorených pracovných miest

(87)

Portugalsko pripomína, že pojmy „vytváranie pracovných miest“ a „ročné pracovné jednotky“ uvedené v bode 58 a poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 sa nevzťahujú na schému ZFM. Vymedzenie pojmov sa týka len regionálnej investičnej pomoci (časť štyri usmernení RAG 2007), a nie prevádzkovej pomoci (časť päť usmernení RAG 2007). Portugalsko navyše zdôrazňuje, že neexistuje precedens pri uplatňovaní pojmu ročné pracovné jednotky na regionálnu pomoc v najvzdialenejšom regióne, na rozdiel od toho, čo Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania (122). Podľa portugalských orgánov by sa vzhľadom na výnimočný charakter najvzdialenejších regiónov malo prijať iné vymedzenie vytvárania pracovných miest. Portugalsko vo všeobecnejšom duchu pripomína, že ani usmernenia RAG 2007, ani podmienky rozhodnutí Komisie z roku 2007 a z roku 2013 nie sú záväzné. V každom prípade, pokiaľ ide o pojem vytvárania pracovných miest v usmerneniach RAG 2007, Portugalsko sa nikdy nezaviazalo uplatňovať tento pojem. Výpočet vytvorených a zachovaných pracovných miest v danom regióne by preto nemal podliehať podmienkam stanoveným v usmerneniach RAG 2007 ani počtu pracovníkov určenému podľa článku 5 odporúčania Komisie o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (123).

Pracovné miesta nachádzajúce sa mimo regiónu Madeira

(88)

Portugalsko ďalej pripomína, že činnosť príjemcov ZFM by sa nemala nevyhnutne uskutočňovať v danom regióne, keďže cieľom schémy je prilákanie zahraničných investícií a rozvoj medzinárodných služieb. Obmedzujúci výklad, ktorým sa zužuje činnosť len na územie Madeiry, odstraňuje stimul pre internacionalizáciu podnikov a mení logiku regionálneho rozvoja, ktorá sa musí podporovať. Portugalsko dospelo k záveru, že pracovné miesta, ktoré sú obmedzené len na Madeiru alebo príjem z výberu daní, nie sú hlavným cieľom schémy ZFM.

Kontroly vytvárania/zachovania pracovných miest

(89)

Portugalsko pripomína, že kontrola vytvárania/zachovania pracovných miest v ZFM prebieha v dostatočnej miere prostredníctvom ročných daňových priznaní Modelo 10, Modelo 30 a mesačnej výplatnej listiny, ako aj vyhlásenia týkajúceho sa vytvorených/zachovaných pracovných miest, ako sa uvádza vo formulári Modelo 22, príloha D, pole 6 (povinné iba pre príjemcov schémy ZFM) (124). Tieto priznania v súlade s portugalským pracovným právom umožnia kontrolu existujúcich pracovných miest na začiatku a na konci finančného roka.

(90)

Portugalsko sa domnieva, že portugalský daňový systém zahŕňa viaceré nástroje umožňujúce účinnú kontrolu schémy ZFM. Spoločnosti usedené v ZFM podliehajú kontrole daňového a colného orgánu, regionálnej štátnej správy, generálneho inšpektorátu financií a všetkým ďalším daňovým oddeleniam vrátane riaditeľstva pre vyšetrovanie podvodov a špeciálne vyšetrovanie, riaditeľstva pre daňové kontroly a útvaru pre veľkých daňovníkov. Pri každom zistení nezákonnej činnosti sa začínajú konania o správnych priestupkoch či dokonca trestné konania. Dohľad, inšpekcia a kontrola zákonnosti činností vykonávaných v ZFM je prioritou národných plánov daňových kontrol.

(91)

A napokon sa Portugalsko domnieva, že predbežné stanovisko Komisie, že jednotlivé daňové priznania sa nemôžu použiť ako základ pre presný výpočet počtu pracovných miest zabezpečovaných každým príjemcom ZFM a nemôžu sa použiť ani ako platná alternatíva k vymedzeniu pojmu pracovných miest v zmysle usmernení RAG 2007 (125), predstavuje porušenie rešpektu voči štátnym funkciám, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

Prínos pre regionálny rozvoj

(92)

Portugalsko zdôrazňuje prínos schémy ZFM pre regionálny rozvoj najvzdialenejšieho regiónu Madeira a na tento účel poskytlo štúdiu (126), z ktorej vyplýva vplyv ZFM pri internacionalizácii a diverzifikácii hospodárstva Madeiry. Portugalsko ďalej uvádza, že uplatňované opatrenie je v súlade s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013 a s platnými pravidlami štátnej pomoci. Portugalsko ďalej dospelo k záveru, že Komisia by mala dôsledne posúdiť schému ZFM z hľadiska politík Únie pre najvzdialenejšie regióny s ohľadom na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

Retroaktívne uplatňovanie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014

(93)

Portugalsko pripomína, že všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2014 sa nesmie uplatňovať so spätnou účinnosťou na individuálne udelenia pomoci v rámci schémy ZFM na účely vyhlásenia ich zlučiteľnosti, ak boli vyňaté na základe všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Portugalsko sa ďalej domnieva, že podľa pružného výkladu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 nie je potrebné, aby príjemcovia ZFM vykonávali svoje hospodárske činnosti výlučne v najvzdialenejšom regióne Madeira. Portugalsko dospelo k záveru, že vykonávanie schémy ZFM musí vychádzať z usmernení RAG 2007, ktoré boli v danom čase účinné.

Vymáhanie a porušenie oprávnených očakávaní a právnej istoty

(94)

Portugalsko uvádza, že Komisia schému ZFM v minulosti niekoľkokrát schválila. Vnútroštátne daňové orgány sa preto teraz nemôžu vyzvať na vymáhanie pomoci.

(95)

Portugalsko sa ďalej domnieva, že všetky daňové výhody boli poskytnuté s úplným dodržaním schémy ZFM. Iný výklad by preto nebol v súlade s požiadavkou jasnosti, presnosti alebo predvídateľnosti účinkov v ustálenej judikatúre Únie (127). Portugalsko a príjemcovia pomoci predpokladali, že môžu veriť tomu, že na vykonávanú schému ZFM sa legitímne vzťahovali rozhodnutia Komisie z roku 2007 a z roku 2013. Portugalsko dospelo k záveru, že spoločnosti, ktoré prijali pomoc v rámci režimu III, získali právo na právnu istotu a na oprávnené očakávania, že sa nestanú predmetom rozhodnutia o vymáhaní.

5.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH TRETÍCH STRÁN A PRIPOMIENKY PORTUGALSKA

5.1.   Pripomienky zainteresovaných tretích strán

(96)

Komisii boli doručené pripomienky od 102 zainteresovaných strán (občanov, spoločností alebo združení spoločností). Väčšinu týchto pripomienok (94 zo 102) predložili spoločnosti ZFM a ich zamestnanci. Tieto zainteresované strany zdôraznili svoje obavy týkajúce sa ukončenia alebo zmenšenia prevádzky ZFM, čo by viedlo k obrovským stratám pracovných miest a negatívnemu vplyvu na regionálne hospodárstvo. Okrem toho uviedli, že povaha činností vyvíjaných spoločnosťami ZFM by sa nemala obmedzovať len na územie Madeiry, a to nie len z toho dôvodu, že veľkosť jej trhu je pomerne malá, ale predovšetkým preto, lebo internacionalizácia hospodárstva najvzdialenejšieho regiónu predstavovala jeden z cieľov ZFM od jej vzniku. Okrem toho dospeli k záveru, že stanovisko Komisie týkajúce sa „miesta, kde sa vykonávali hospodárske činnosti“, predstavuje v kontexte otvoreného a globálneho hospodárstva obmedzujúci výklad prevádzkových podmienok ZFM.

(97)

Komisii boli doručené aj pripomienky od siedmich odvetvových združení spoločností (128) a od spoločnosti, ktorá spravuje samotnú ZFM (129). Jednomyseľne kritizovali, čo považujú za obmedzujúci výklad Komisie týkajúci sa súvislosti medzi výškou pomoci na vytváranie a zachovanie pracovných miest na Madeire a uplatňovaním oslobodenia od dane z príjmov vyplývajúcich z „činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávali na Madeire“.

(98)

Tvrdenia predložené zainteresovanými stranami na podporu ich stanovísk k existencii pomoci, pôvodu ziskov a vytváraniu pracovných miest sú zhrnuté v týchto odôvodneniach.

(99)

Iba jedna zainteresovaná strana, Združenie obchodu a priemyslu mesta Funchal (Associação Comercial e Industrial do Funchal, ACIF) (130), uvádza, že zníženie dane z príjmov právnických osôb nepredstavuje pomoc. Domnieva sa, že daňová úľava predstavuje len rozdiel nevybratých daní z príjmov, ktorý by bez uvedenej daňovej úľavy vôbec neexistoval. Schéma ZFM sa týka len teoretických a umelých daňových výdavkov, ktoré sa každý rok zahŕňajú do rozpočtu a vypočítavajú len na účtovné účely, keďže nezodpovedajú skutočným daňovým výdavkom alebo poklesu vyzbieraných príjmov. Zrušenie daňových výhod ZFM by neviedlo k výberu spomenutého rozdielu v zdanení. Združenie ACIF sa ďalej domnieva, že ak by sa Madeira mala porovnať s inými európskymi krajinami, ktoré majú konkurenčné daňové systémy, ktoré nečelia rovnakým trvalým obmedzeniam a v ktorých sa daňové výhody neobmedzujú len na vytvorené pracovné miesta, malo by sa dospieť k záveru, že so schémou ZFM nesúvisí žiadna hospodárska výhoda. V tejto súvislosti je veľmi nepravdepodobné, že schéma ZFM spôsobí narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi.

(100)

Zainteresované strany tvrdia, že umiestnenie činností a pracovných miest, ktoré majú medzinárodnú povahu, v regióne Madeira chybne zužuje podporu v prospech najvzdialenejšieho regiónu Madeira na obyčajnú kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikli spoločnostiam na Madeire v dôsledku jej prirodzeného znevýhodnenia, ako sa stanovuje v článku 349 ZFEÚ.

(101)

Zainteresované strany sa domnievajú, že Komisia vo svojom výklade prehliada skutočnosť, že všetky spoločnosti usadené v ZFM môžu schému využívať iba v prípade, ak majú stálu prevádzkareň na Madeire, čím sa zohľadňuje vzor zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia (131), a ak ich spoločný domicil a miesto skutočného vedenia sú v danom regióne.

(102)

Zainteresované strany okrem toho tvrdia, že veľké množstvo činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú spoločnosti ZFM popri nepodstatných činnostiach, sa musí vykonávať na inom mieste ako v ich ústredí. Obmedzenie tejto možnosti by predstavovalo svojvoľné a negatívne zaobchádzanie s Madeirou, čo je nepochopiteľné a neprimerané, najmä v prípade stimulov, ktoré nie sú ani faktickými daňovými výdavkami (ale skôr virtuálnymi či zdanlivými výdavkami), ba ani stratou daňových príjmov pre región Madeira.

(103)

Len málo zainteresovaných strán tvrdí, že Komisia zakazuje internacionalizáciu hospodárstva Madeiry tým, že namiesto nej podporuje hospodársky izolacionizmus tohto regiónu, čo bude predstavovať porušenie zásad trhového hospodárstva a integrácie znevýhodnených regiónov do trhového hospodárstva.

(104)

Zainteresované strany to navyše považujú za zneužitie, že schéma ZFM má byť podriadená vymedzeniu pojmov, podmienkam a zásadám stanoveným v usmerneniach RAG 2007 z hľadiska vymedzenia a výpočtu pracovných miest, keďže schéma pomoci bola schválená ako regionálna prevádzková pomoc a nie ako investičná pomoc. V dôsledku toho nie je vhodné uplatňovať, a to ani analogicky, kritériá a pojmy vymedzené v bode 58 a poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 na posúdenie regionálnej prevádzkovej štátnej pomoci vrátane pomoci povolenej pre schému ZFM. A napokon zainteresované strany tvrdia, že pojem „pracovné miesto“ sa musí posudzovať v rámci vymedzenia pojmov a podmienok stanovených v portugalskom Zákonníku práce.

(105)

Zainteresované strany navyše konštatujú, že podľa ustanovení všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa pojem „vytváranie pracovných miest“ stanovuje výlučne v článku 14, ktorým sa riadi regionálna investičná pomoc, a v článku 17, ktorým sa riadi investičná pomoc pre MSP. V obidvoch prípadoch sa na účely vymedzenia ich oprávnených nákladov „odhadované mzdové náklady na pracovné miesta, ktoré boli vytvorené v dôsledku počiatočnej investície, vypočítajú za obdobie dvoch rokov“. Zainteresované strany dospeli k záveru, že „pomoc poskytnutá spoločnostiam ZFM nesúvisí so mzdovými nákladmi, nie je súčasťou žiadnych počiatočných investícií a nie je obmedzená na obdobie dvoch rokov“.

(106)

Len málo zainteresovaných strán uvádza, že pojem „počet ročných pracovných jednotiek“ sa stanovuje len v článku 5 prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách z roku 2014 (ako to bolo v prípade podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2008). Okrem toho uvádzajú, že pojem je určený na „ochranu“ MSP tým, že bráni tomu, aby sa všetci ich zamestnanci považovali za „faktických“ a počítali sa ako „plný zamestnanec“, a to najmä s cieľom zabrániť prekročeniu maximálneho počtu pracovníkov prijateľného na účely zachovania štatútu MSP (132).

(107)

Zainteresované strany navyše uvádzajú, že „požiadavke na ročné pracovné jednotky“ v rámci vedúcich pozícií spoločností využívajúcich schému chýba akýkoľvek logický a právny zmysel. V súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa riadia členovia riadiacich orgánov právnických osôb (133), je vykonávanie týchto úloh/povinností vo viac ako v jednej spoločnosti legálne. Výklad Komisie „zakazujúci“ vykonávanie týchto úloh/povinností vo viac ako v jednej spoločnosti preto nielen podkopáva vnútroštátny právny rámec, ale prehliada funkčný obsah predmetných povinností/pozícií a vlastnosti osôb, ktoré tieto pozície zastávajú.

(108)

Zainteresované strany tvrdia, že príslušné vedúce pozície a úlohy si nevyžadujú úplný a výlučný pretrvávajúci charakter pozície a jej dostupnosť, keďže tieto úradné povinnosti obvykle zastávajú vysokokvalifikované a skúsené osoby, ktoré často vykonávajú ďalšie profesionálne a podnikateľské činnosti. Existuje nekonečné množstvo prípadov správcov/riaditeľov a/alebo manažérov-podnikateľov spojených s viacerými spoločnosťami, ktorí prispievajú svojimi skúsenosťami a odbornými zručnosťami k rozvoju týchto spoločností. Zainteresované strany ďalej dospeli k záveru, že na rozdiel od stanoviska Komisie neexistuje žiadne pravidlo ani obmedzenie týkajúce sa možnej kumulácie pozícií/povinností vo viac ako v jednej spoločnosti usadenej v ZFM. Držitelia pozícií v správnych radách spoločností sa preto považujú za „faktických zamestnancov“ za predpokladu, že sú dodržané pravidlá vo vnútroštátnych právnych predpisoch s týmto účelom.

(109)

Iba málo zainteresovaných strán tvrdí, že existuje pozitívna diskriminácia v prospech Madeiry založená na jej štatúte najvzdialenejšieho regiónu uznanom v článku 349 ZFEÚ, a zdôrazňujú význam ZFM pre hospodárstvo Madeiry (134) (vrátane vyčíslenia vplyvu na región, ak by väčšina podnikov alebo všetky podniky, ktoré tu v súčasnosti pôsobia, prestali obchodovať (135)).

(110)

A napokon niekoľko zainteresovaných strán tvrdí, že akékoľvek vymáhanie by bolo v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie. Na tento účel uvádzajú, že Komisia by tým, že by dospela k záveru, že schéma vykonávaná Portugalskom predstavuje neoprávnenú pomoc, porušila zásadu právnej istoty (136) a oprávnené očakávania stanovené v judikatúre Únie (137).

5.2.   Pripomienky Portugalska

(111)

Komisia 23. mája a 12. júna 2018 Portugalsku postúpila pripomienky, ktoré dostala od zainteresovaných strán. Odpoveď Portugalska na tieto pripomienky možno zhrnúť takto (138).

(112)

Portugalsko zdôrazňuje, že vo všetkých pripomienkach od zainteresovaných strán sa jednoznačne uvádza, že schéma ZFM vykonávaná Portugalskom je zlučiteľná s vnútorným trhom. Tieto pripomienky takisto zdôrazňujú význam ZFM pre regionálny rozvoj, územnú súdržnosť, zamestnanosť regiónu Madeira, ako aj jeho príspevok k zníženiu dôsledkov postavenia Madeiry ako najvzdialenejšieho regiónu. Za nepreukázané teda považujú riziká a situácie, ktoré viedli k predbežným záverom Komisie.

(113)

Portugalsko ďalej konštatuje, že z množstva a zmyslu doručených pripomienok vyplýva, že neexistuje zjavný vplyv schémy na obchod medzi členskými štátmi alebo na hospodársku súťaž.

(114)

Portugalsko navyše považuje celkovo pozitívne pripomienky, ktoré boli doručené, neexistenciu pripomienok z jurisdikcií, ktoré konkurujú schéme ZFM, a neexistenciu pripomienok od spoločností, ktoré nevyužívajú schému, ako jasné ukazovatele, že schéma sa vykonáva náležitým spôsobom.

(115)

Portugalsko naliehavo žiada Komisiu, aby zohľadnila právny charakter autonómneho regiónu Madeira ako najvzdialenejšieho regiónu z hľadiska a na účely článku 349 ZFEÚ a aktu o pristúpení Portugalska do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), pričom sa pozitívna diskriminácia vyplývajúca zo schválenej schémy považuje za odôvodnenú.

(116)

Portugalsko sa ďalej domnieva, že ZFM má mimoriadny význam pre štát aj pre modernizáciu, diverzifikáciu a rozvoj regiónu Madeira, keďže predstavuje rozhodujúci prínos pre hospodárske a finančné systémy a má relevantný vplyv na vnútroštátne hospodárstvo a financie. Táto modernizácia a rozvoj by neboli možné bez existencie pracovných miest vytvorených a účinne rozvíjaných v danom regióne spoločne s podstatnými investíciami.

(117)

Portugalsko zdôrazňuje, že rozmanité činnosti vykonávané v ZFM, počet priamych a nepriamych vytvorených pracovných miest, realizované investície (domáce a zahraničné), vytvorená spotreba, veľký príspevok vybratých daní pre regionálny rozpočet, ako aj internacionalizácia regionálneho hospodárstva sú zásadné pre hospodársku a sociálnu udržateľnosť Madeiry. To takisto vyplýva z hospodárskych štúdií priložených k pripomienkach predložených združením ACIF.

(118)

Portugalsko okrem toho vyjadrilo názor, že pripomienky zainteresovaných strán potvrdzujú, že portugalské orgány vykonávajú svoje právomoci v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti podľa schémy. Z predložených pripomienok do určitej miery vyplýva, že kontrola príjemcov schémy ZFM vykonávaná portugalskými orgánmi je prísnejšia než požiadavky rozhodnutí Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

(119)

A napokon Portugalsko uvádza, že podľa článku 36 zákona o daňových stimuloch sa vyžaduje vytváranie pracovných miest, pričom sa výslovne neuvádza, že takéto pracovné miesta musia byť vytvorené v uvedenom regióne. Portugalsko ďalej uvádza, že vytváranie pracovných miest nebolo myslené ako spôsob overenia, ako každá spoločnosť osobitne prispela k rozvoju regiónu. Vytváranie pracovných miest sa skôr považovalo iba za kritérium podstatnej hospodárskej činnosti so zreteľom na odporúčania OECD a skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) (139) na účely vylúčenia tzv. schránkových firiem (140).

6.   POSÚDENIE POMOCI

6.1.   Existencia pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

(120)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa štátna pomoc vymedzuje ako „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(121)

Podporné opatrenie preto musí súhrnne spĺňať tieto podmienky, aby ho bolo možné považovať za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ: i) musí byť financované štátom alebo zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu; ii) musí prinášať selektívnu výhodu svojim príjemcom tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru; iii) musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a iv) musí mať potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(122)

V ďalších odôvodneniach Komisia posúdi, či schéma ZFM vykonávaná Portugalskom v prospech príjemcov ZFM spĺňa kritériá uvedené v odôvodnení 121, a teda predstavuje štátnu pomoc.

6.1.1.   Štátne zdroje a pripísateľnosť štátu

(123)

Portugalsko sa domnieva, že schéma ZFM nesúvisí so štátnymi prostriedkami, pretože nezodpovedá „skutočným daňovým výdavkom“, ale len virtuálnym daňovým výdavkom („teoretické straty daňových príjmov“), a preto nejde o opatrenie štátnej pomoci (141).

(124)

Jedna zainteresovaná strana (združenie ACIF) predložila podobné argumenty a domnieva sa, že schéma nepredstavuje pomoc (142).

(125)

Komisia konštatuje, že v portugalskej ústave sa Madeira uznáva ako „autonómny región“ s vlastným politickým a administratívnym štatútom (Estatuto Político-Administrativo da Região Autónoma da Madeira (143), ďalej len „Estatuto“) a samosprávnymi inštitúciami. Komisia ďalej poznamenáva, že podľa článku 5 ods. 1 štatútu Estatuto má autonómny región Madeira okrem iného finančnú, hospodársku a fiškálnu autonómiu. Komisia takisto poznamenáva, že v štatúte Estatuto sa zabezpečuje existencia osobitného „regionálneho daňového systému“, ktorý navyše výslovne zahŕňa ZFM (144). Dane a odvody vybraté regionálnymi orgánmi predstavujú príjmy autonómneho regiónu Madeira (145) a daňové príjmy vyplývajú okrem iného z príjmov a ziskov právnických osôb a kolkových poplatkov (146) Autonómny región Madeira má vlastnú právomoc ukladať dane a právomoc prispôsobiť vnútroštátne daňové predpisy konkrétnym regionálnym osobitostiam (147). Regionálny parlament má navyše právomoc znižovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb určovanú každoročne národným parlamentom pre územie Portugalska (148). A napokon Komisia konštatuje, že právny rámec ZFM sa upravuje článkom 36 zákona o daňových stimuloch (149).

(126)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 12 a 13 tohto rozhodnutia, schéma ZFM sa týka zníženia dane z príjmov právnických osôb a iných oslobodení od daní, ktoré sa zvyčajne odvádzajú portugalskému štátu (150). Konkrétne je na základe schémy možná znížená daň z príjmov právnických osôb v porovnaní s daňou zvyčajne odvádzanou z príjmov právnických osôb podľa zákona o dani z príjmov právnických osôb – príjem a zisky spoločností (Código do Imposto sobre o Rendimento das Pessoas Coletivas(151), pričom za určitých podmienok možno daň z príjmov právnických osôb znížiť o ďalších 50 %.

(127)

Strata daňových príjmov štátu sa rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme daňových výdavkov. Umožnením zníženia dane podľa zákona o dani z príjmov právnických osôb v súlade so schémou ZFM schválenou článkom 36 zákona o daňových stimuloch Portugalsko prišlo o príjmy, ktoré by získalo, keby neuplatnilo toto fiškálne ustanovenie. Zníženie dane z príjmov právnických osôb sa poskytuje zo štátnych prostriedkov. Toto opatrenie nadobudlo účinnosť v podobe vnútroštátnej právnej úpravy (zákon o daňových stimuloch, Estatuto dos Benefícios Fiscais, ktorý je parlamentným aktom), čo je právny akt pripísateľný portugalskému štátu. Keďže túto daňovú výhodu poskytujú portugalské orgány, je pripísateľná štátu.

(128)

Pojem „pomoc“ nezahŕňa len pozitívne plnenia, ale aj opatrenia, ktoré v rôznych formách zmierňujú výdavky, ktoré obvykle zaťažujú rozpočet podniku a ktoré bez toho, aby boli subvenciami v prísnom slova zmysle, sú rovnakej povahy a majú rovnaký účinok (152).

(129)

Komisia preto dospela k záveru, že zníženie dane z príjmov právnických osôb (vrátane dodatočného 50 % zníženia dane z príjmov právnických osôb v prípade spoločností vykonávajúcich priemyselné činnosti v priemyselnej zóne ZFM) sa poskytuje zo štátnych prostriedkov a je pripísateľné štátu (153).

6.1.2.   Selektívna výhoda

(130)

Portugalsko sa domnieva, že schéma ZFM nepredstavuje selektívne opatrenie, pretože „nezvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Portugalsko považuje za pravdepodobné, že všetky spoločnosti vykonávajúce obchodné, priemyselné či námorné činnosti alebo poskytujúce iné služby sú usadené v ZFM. Tvrdí, že schéma ZFM tvorí súčasť celkového hospodárstva portugalskej daňovej schémy a že opatrenie neprináša selektívnu výhodu spoločnostiam registrovaným v ZFM. Z toho vyplýva, že nepredstavuje štátnu pomoc. Schéma ZFM by sa mala skôr považovať za všeobecné opatrenie (154).

(131)

Podľa ustálenej judikatúry Únie je na účely stanovenia, či určité štátne opatrenie predstavuje štátnu pomoc, potrebné určiť, či podniky prijímajúce pomoc získali hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok, t. j. bez zásahu štátu, nezískali. Opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré stavia jeho príjemcov do finančnej situácie, ktorá je výhodnejšia ako situácia iných daňovníkov, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (155). Rovnako môže štátnu pomoc predstavovať opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná zníženie riadne splatnej dane.

(132)

Schéma ZFM je schéma regionálnej pomoci schválená rozhodnutím Komisie z roku 2007, ktorou sa povoľuje pomoc formou zníženej dane z príjmov právnických osôb zo ziskov vyplývajúcich z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávajú na Madeire, a iné oslobodenia od dane opísané v odôvodnení 12 tohto rozhodnutia.

(133)

V súlade s odôvodnením 127 tohto rozhodnutia schému ZFM upravuje článok 36 zákona o daňových stimuloch (156).

(134)

Na podniky v regióne Madeira sa v rokoch 2007 až 2014 uplatňovalo niekoľko (bežných) sadzieb dane z príjmov právnických osôb podľa série regionálnych rozpočtových zákonov (157). Spoločnosti zaregistrované v ZFM využívajú zníženie dane z príjmov právnických osôb (158) alebo iné oslobodenia od dane do 31. decembra 2020. Schéma pomoci ZFM umožňuje príjemcom ušetriť náklady. Táto výnimka bola zavedená so špecifickým cieľom priniesť prospech spoločnostiam zaregistrovaným v ZFM a podporiť činnosti, ktoré tieto spoločnosti vykonávajú, čím sa tieto spoločnosti dostávajú do priaznivejšieho postavenia než iné spoločnosti nachádzajúce sa kdekoľvek inde v krajine alebo v autonómnom regióne Madeira.

(135)

Prešetrované opatrenie teda poskytuje výhodu len spoločnostiam usadeným v ZFM. Vzhľadom na geografický rozsah uplatňovania je prešetrované opatrenie selektívne, keďže je k dispozícii len pre spoločnosti zaregistrované v obmedzenej ZFM.

(136)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že tým, že schéma ZFM znižuje fiškálny poplatok, ktorý by platili za normálnych okolností, poskytuje spoločnostiam zaregistrovaným v ZFM selektívnu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

6.1.3.   Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(137)

Portugalsko priamo neuviedlo, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž alebo nehrozí narušením hospodárskej súťaže a neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (159). Naopak združenie ACIF, jedna zo zainteresovaných strán, uviedlo, že je veľmi nepravdepodobné, že schéma ZFM spôsobí narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi (160).

(138)

Opatrenie poskytnuté štátom sa považuje za opatrenie, ktoré narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, ak sa ním môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s inými podnikmi, ktorým konkuruje (161). Narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa teda predpokladá ihneď, ako štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom odvetví, v ktorom prebieha alebo by mohla prebiehať hospodárska súťaž (162). Keď finančná pomoc poskytnutá štátom posilňuje postavenie jedného podniku oproti ostatným konkurenčným podnikom pri obchodovaní v rámci Spoločenstva, musí sa toto obchodovanie považovať za ovplyvnené takou pomocou (163).

(139)

V rozsahu, v akom spoločnosti zaregistrované v ZFM vykonávajú činnosti, ktoré sú otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži, dotknutým opatrením sa zlepšuje ich konkurenčné postavenie a hrozí, že sa ním naruší hospodárska súťaž, a tieto činnosti môžu teda ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

6.1.4.   Klasifikácia existujúcej pomoci a vhodné opatrenia

(140)

Portugalsko uvádza, že so schémou ZFM by sa malo zaobchádzať ako s existujúcou pomocou, ak bude zahŕňať „pomoc“. Portugalsko ďalej uvádza, že ZFM bola zriadená v roku 1980 (164), čiže pochádza ešte z čias pred vstupom Portugalska do EHS v roku 1986, a neprešla žiadnou podstatnou zmenou mimo rámca rokovaní o existujúcej pomoci. Mala by sa teda klasifikovať ako schéma „existujúcej pomoci“ v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia (EÚ) 2015/1589 (165).

(141)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Portugalsko domnieva, že Komisia by mala navrhnúť vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť nepretržitú zlučiteľnosť schémy ZFM s vnútorným trhom, ktoré by mohli zahŕňať zmenu obsahu schémy pomoci, zavedenie požiadaviek alebo objasnenie existujúcich požiadaviek (166).

(142)

Existujúca pomoc je podľa článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 vymedzená ako „každá pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti ZFEÚ v príslušných členských štátoch, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatniteľné aj po nadobudnutí platnosti ZFEÚ v príslušných členských štátoch“.

(143)

Článok 26 a oddiel 10 prílohy I k aktu o pristúpení Portugalska (167) obsahujú úpravy aktov prijatých inštitúciami, ktoré v časti venovanej colným predpisom obsahujú časť týkajúcu sa „Zona Franca da Madeira“. V akte o pristúpení Portugalska sa nestanovuje, že ZFM by sa mala považovať za existujúcu pomoc v zmysle článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 108 ods. 1 ZFEÚ).

(144)

Navyše prvá notifikácia schémy ZFM (režim I) podľa pravidiel štátnej pomoci sa uskutočnila v roku 1986 a Komisia ju schválila rozhodnutím z 25. mája 1987. Od roku 1987 bola táto schéma niekoľkokrát predĺžená a mala viacero následníckych schém na základe rozhodnutí Komisie z roku 2002 a z roku 2007 (168). Schéma ZFM navyše prešla podstatnými zmenami medzi jednotlivými následníckymi režimami I, II a III. V režime I sa nevyžadovalo vytváranie/zachovanie pracovných miest. Táto požiadavka bola zavedená v rámci režimu II (v súvislosti s maximálnymi stropmi základu dane pre ročný základ dane príjemcov) a bola zachovaná v režime III. V rámci režimu II boli vylúčené všetky činnosti zahŕňajúce finančné sprostredkovanie, poistenie a pomocné finančné činnosti a činnosti súvisiace s poistením, ako aj všetky činnosti súvisiace s vnútroskupinovými službami (koordinácia, pokladne a distribučné strediská) (169). Zaviedlo sa aj postupné znižovanie pomoci v systéme zvýšením platných sadzieb dane (1 % v rokoch 2003 a 2004, 2 % v rokoch 2005 a 2006 a 3 % po roku 2007). A napokon sa v ňom zaviedla dodatočná výhoda vo výške 50 % zníženia dane z príjmov právnických osôb pre všetky spoločnosti nachádzajúce sa v priemyselnej zóne voľného obchodu ZFM. V rámci režimu III, predovšetkým v nadväznosti na rozhodnutie Komisie z roku 2013, bolo schválené 36,7 % zvýšenie maximálnych stropov pre základ dane, na ktoré sa mohlo uplatňovať zníženie dane z príjmov právnických osôb.

(145)

Z uvedených skutočností vyplýva, že opatrenie v tomto prípade nepredstavuje existujúcu pomoc v zmysle článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia (EÚ) 2015/1589. Článok 22 uvedeného nariadenia, na základe ktorého Portugalsko požaduje, aby sa Komisia zamerala len na prijatie „vhodných opatrení“, sa teda neuplatňuje.

6.1.5.   Pomoc de minimis

(146)

V prípadoch, keď jednotliví príjemcovia schémy ZFM získali výhodu, ktorá neprekročila prahovú hodnotu stanovenú v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 (170), sa toto zvýhodnenie nepovažuje za štátnu pomoc, a preto sa naň nevzťahuje zákaz podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (teraz článok 107 ods. 1 ZFEÚ) za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky stanovené v danom nariadení. V rovnakom zmysle príjemcovia schémy ZFM, ktorí získali výhodu, ktorá neprekročila prahové hodnoty stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (171) (ktoré sa uplatňuje so spätnou účinnosťou na súčasný prípad na základe jeho článku 7 ods. 1), nedostali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ za predpokladu, že sú splnené všetky ostatné podmienky stanovené v danom nariadení.

(147)

Za základe kvantitatívnych údajov poskytnutých Portugalskom sa zdá, že v mnohých prípadoch je výška pomoci, ktorú prijali príjemcovia ZFM, nižšia ako prahová hodnota de minimis200 000 EUR.

Záver o existencii pomoci

(148)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že opatrenie zavedené Portugalskom v prospech spoločností ZFM predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(149)

Mimochodom treba doplniť, že Portugalsko nespochybnilo zistenie týkajúce sa existencie pomoci, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí z roku 2007 (172).

6.2.   Zlučiteľnosť pomoci

6.2.1.   Súlad schémy ZFM s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013

(150)

Portugalsko sa domnieva, že schéma ZFM vykonávaná portugalskými orgánmi, je v súlade so záväzkami, ktoré Portugalsko prijalo v čase notifikácie, a v súlade s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

Pôvod ziskov, na ktoré sa vzťahuje zníženie dane z príjmov

(151)

Schéma ZFM sa posudzovala na základe usmernení RAG 2007 ako regionálna prevádzková pomoc a schválená bola prostredníctvom rozhodnutí Komisie z roku 2007 a 2013. Schémou ZFM sa povolila pomoc vo forme zníženia dane z príjmu právnických osôb, pokiaľ ide o zisky vyplývajúce z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávajú na Madeire, a oslobodenia od iných daní až do maximálnej výšky pomoci vypočítanej na základe maximálnych stropov základu dane na základe počtu pracovných miest, ktoré príjemcovia udržiavali každý finančný rok.

(152)

Počas procesu notifikácie, ktorý viedol k rozhodnutiu Komisie z roku 2007, Portugalsko nespochybnilo skutočnosť, že zníženia daní stanovené schémou by sa mali obmedziť na činnosti vykonávané na Madeire, ako sa pripomína v bode 32 rozhodnutia o začatí konania (173).

(153)

Podľa usmernení RAG 2007 sa regionálna prevádzková pomoc povoľuje len vo výnimočných prípadoch (174): „takáto pomoc môže byť poskytnutá v regiónoch oprávnených podľa odchýlky v článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ] za predpokladu, že: i) je odôvodnená z hľadiska prínosu pre regionálny rozvoj a charakter regiónu a ii) jej úroveň je úmerná znevýhodneniam, ktoré sa usiluje zmierniť“ (175).

(154)

Niet pochybností, že Madeira je najvzdialenejší región na účely článku 349 ZFEÚ, a preto je oprávnená podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(155)

Prínos schémy prevádzkovej pomoci pre regionálny rozvoj sa však musí posudzovať v súvislosti so znevýhodneniami tohto regiónu a úmerne k týmto znevýhodneniam, ktoré sú v prípade najvzdialenejších regiónov štrukturálnymi a trvalými znevýhodneniami uznanými v ZFEÚ, ako je odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, nepriaznivé topografické a klimatické podmienky a hospodárska závislosť od niekoľkých produktov, ako sa stanovuje v článku 349 ZFEÚ.

(156)

Ako sa pripomína v bode 30 rozhodnutia o začatí konania, dôvodom regionálnej prevádzkovej pomoci pre najvzdialenejšie regióny je kompenzácia dodatočných nákladov, ktoré vznikajú spoločnostiam v týchto regiónoch v dôsledku týchto znevýhodnení.

(157)

Pri posudzovaní schémy ZFM sa dodatočné náklady identifikovali a vyčíslili sa na základe štúdie, ktorú predložili portugalské orgány. V rozhodnutí Komisie z roku 2007 vychádzalo posúdenie proporcionality opatrenia z tohto vyčíslenia dodatočných nákladov na súhrnnej úrovni ZFM a na úrovni každého príjemcu zaregistrovaného v ZFM (176).

(158)

Pokiaľ ide o pôvod ziskov, na ktoré sa uplatnilo zníženie dane z príjmov, Portugalsko uvádza, že sa musí posúdiť s ohľadom na prínos schémy pre regionálny rozvoj autonómneho regiónu Madeira a nemal by byť geograficky obmedzený len na daný región, keďže by sa tým schéma podpory obmedzila na obyčajnú kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikli spoločnostiam usadeným v ZFM (177). Portugalsko ďalej uvádza, že vykonávaná schéma je v súlade s medzinárodnými daňovými normami a že spoločnosti v ZFM tam vykonávajú podstatnú činnosť v zmysle akčného plánu BEPS, ktorý vytvorila organizácia OECD, vzťahujú sa na ne právne požiadavky v oblasti daní a podliehajú množstvu kontrol (178). Túto pozíciu vo všeobecnosti podporili zainteresované strany (179).

(159)

V rozpore s tvrdením Portugalska (180) spoločnostiam zaregistrovaným v ZFM vznikajú tieto dodatočné náklady, iba keď fakticky a fyzicky vykonávajú činnosti na Madeire, čo znamená, že ich zisky sú výsledkom operácií, ktoré sú priamo zaťažené týmito dodatočnými nákladmi. Iné druhy ziskov, na ktoré sa tieto náklady nevzťahujú, pretože vznikajú v dôsledku činností vykonávaných mimo regiónu, nemožno zohľadniť v základe dane, na ktorý možno uplatniť toto daňové opatrenie.

(160)

Komisia konštatuje, že Portugalsko počas celého monitorovania v roku 2015 jasne uvádzalo a potvrdilo to aj v priebehu formálneho vyšetrovania, že príjemcovia nemuseli nevyhnutne vykonávať svoju činnosť v danom regióne a že aj činnosti vykonávané mimo regiónu využívali pomoc poskytovanú v rámci schémy (pozri odôvodnenia 20 a 21 tohto rozhodnutia).

(161)

Komisia sa domnieva, že takzvané „geografické obmedzenie“ pôvodu ziskov kritizované Portugalskom je len preklad základných zásad uvedených v usmerneniach RAG 2007 nachádzajúci sa v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013 a že vykonávanie schémy ZFM, pokiaľ ide o pôvod ziskov, nie je v súlade s ustanoveniami o prevádzkovej pomoci stanovenými v týchto usmerneniach.

(162)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania nijako nespochybnila súlad schémy s medzinárodnými daňovými normami a právnymi požiadavkami v oblasti daní. Na účely kontroly štátnej pomoci sa faktické a fyzické vykonávanie činnosti príjemcami musí posudzovať so zreteľom na zásady týkajúce sa prevádzkovej pomoci podľa usmernení RAG 2007 uvedené v odôvodneniach 156 a 157 tohto rozhodnutia, a nie s ohľadom na daňové zmluvy OECD, ktoré majú svoje vlastné ciele týkajúce sa daní.

(163)

Podobne Komisia poukazuje na skutočnosť, že právna požiadavka na vedenie samostatného účtovníctva pre príjmy dosiahnuté v ZFM na daňové účely, opísaná v odôvodnení 21 tohto rozhodnutia, nie je ako taká dostatočná na zmiernenie pochybností Komisie, pokiaľ ide o vhodný základ dane pre schému ZFM, keďže tvorba príjmov v ZFM podľa tejto požiadavky nie je vymedzená vo vzťahu k zásadám usmernení RAG 2007 týkajúcim sa prevádzkovej pomoci.

(164)

Práve naopak, z takéhoto rozdelenia účtov vyplýva len to, že sa na príjmy vyplývajúce z transakcií medzi príjemcami pomoci na jednej strane a subjektmi, ktoré sú rezidentmi v ZFM, ako aj subjektmi, ktoré sú rezidentmi mimo národného územia Portugalska, na druhej strane uplatnila nižšia sadzba dane. Takéto rozdelenie účtov však neumožňuje dospieť k záveru, či tieto transakcie vyplývali z činností fakticky a fyzicky vykonávaných príjemcami pomoci na území Madeiry alebo mimo tohto územia.

(165)

A napokon Komisia konštatuje, že podrobné daňové kontroly, ktoré sa vykonali v súvislosti so základom dane a pôvodom zisku, sa uskutočnili so zreteľom na prístup portugalských orgánov uvedený v odôvodnení 158 tohto rozhodnutia a nezohľadnili sa v nich súvislosti medzi oprávnenými ziskami a dodatočnými nákladmi, ktoré vznikli v ZFM, ako vyplýva z usmernení RAG 2007 a nadväzujúcich rozhodnutí Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

(166)

Komisia sa preto domnieva, že tvrdenia predložené Portugalskom, pokiaľ ide o súlad s daňovými pravidlami, právnymi požiadavkami a daňovými kontrolami, nie sú relevantné na posúdenie vykonávania schémy ZFM s ohľadom na usmernenia RAG 2007 a rozhodnutia Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

(167)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že jej pochybnosti týkajúce sa pôvodu ziskov, na ktoré sa vzťahuje daňová úľava v ZFM, neboli vyvrátené, a dospela k záveru, že vykonávanie schémy ZFM s ohľadom na toto kritérium je v rozpore s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

Vytváranie/zachovanie pracovných miest v regióne

(168)

Ako sa pripomína v odôvodnení 151 tohto rozhodnutia, maximálna výšky pomoci, ktorú môžu príjemcovia zaregistrovaní v ZFM využiť v rámci schválenej schémy regionálnej prevádzkovej pomoci, sa vypočíta na základe maximálnych stropov základu dane podľa počtu pracovných miest, ktoré príjemcovia udržiavali každý finančný rok.

(169)

Komisia poukazuje na to, že požiadavka na vytváranie/zachovanie pracovných miest bola podmienkou na prístup k schéme a bola zakotvená do spôsobu výpočtu výšky pomoci v schéme ZFM notifikovanej Portugalskom (181) a schválenej prostredníctvom rozhodnutí Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

(170)

Okrem toho sa v rozhodnutí Komisie z roku 2007 vytváranie pracovných miest v schéme ZFM vyhodnotilo ako prínosné pre regionálny rozvoj (182).

(171)

Komisia ďalej konštatuje, že vytváranie/zachovanie pracovných miest tvorilo neoddeliteľnú súčasť schválenej regionálnej schémy ZFM. Preto sa počet pracovných miest stal parametrom výšky pomoci a mierou prínosu schémy pre regionálny rozvoj, pričom na obidva tieto účely by mal počítať objektívne preukázanou metódou používanou v praxi pri rozhodovaní o štátnej pomoci.

(172)

Portugalsko odmieta obmedzujúce vymedzenie pracovných miest vyjadrených v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v ročných pracovných jednotkách používaných Komisiou na účely výpočtu výšky pomoci. Naopak Portugalsko tvrdí, že jeho „vymedzenie pracovného miesta“ je v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými pracovnoprávnymi predpismi, že príjemcovia podstúpili množstvo kontrol, ktorých výsledky Portugalsko poskytlo Komisii, a že vykonávanie schémy je preto v súlade s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

(173)

Na rozdiel od tvrdení Portugalska (183) sa Komisia domnieva, že uplatňovanie metódy uvedenej v bode 58 usmernení RAG 2007, a najmä v súvisiacej poznámke pod čiarou č. 52, na výpočet počtu vytvorených/zachovaných pracovných miest, t. j. „počet zamestnancov znamená počet ročných pracovných jednotiek, a to počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok počas jedného roka, pričom práca na čiastočný úväzok a sezónne práce tvoria podiely ročných pracovných jednotiek“, je vhodné, aj keď je toto vymedzenie uvedené len v časti usmernení RAG 2007 týkajúcej sa regionálnej investičnej pomoci. Táto metóda sa uvádza aj v článku 5 odporúčania Komisie týkajúceho sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (184), ktoré sa všeobecne uplatňuje v právnych predpisoch Únie, a najmä pravidlách Únie v oblasti štátnej pomoci, keďže tieto odporúčania boli dôsledne zahrnuté do prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách z roku 2008, ako aj k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách z roku 2014.

(174)

Na rozdiel od tvrdenia Portugalska predstavuje takéto vymedzenie pracovných miest vyjadrených v ekvivalentoch plného pracovného času a ročných pracovných jednotkách najlepší spôsob, ako bez diskriminácie zahrnúť všetky druhy pracovnoprávnych vzťahov a pracovných zmlúv, trvalé alebo dočasné zamestnanie, zamestnancov a členov správnej rady s viacerými pracovnými zmluvami s rôznymi spoločnosťami, telepracovníkov, čas zamestnanca fakticky strávený prácou pre spoločnosť v ZFM vypočítaný objektívnym a overiteľným spôsobom. Komisia zachováva neutralitu v súvislosti s povahou pracovnoprávneho vzťahu v rámci vnútroštátneho práva, pokiaľ výpočet počtu pracovných miest na účely štátnej pomoci prebieha objektívne.

(175)

V každom prípade Komisia ďalej konštatuje, že bez ohľadu na vymedzenie v poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007, Portugalsko nepoužilo žiadne vymedzenie pracovných miest, na základe ktorého by sa účinne vypočítal počet pracovných miest vytvorených a zachovaných na Madeire. Ako sa uvádza v odôvodnení 28 tohto rozhodnutia, Portugalsko ako platné pracovné miesta v rámci schémy ZFM uznáva akékoľvek zamestnanie ľubovoľnej právnej povahy bez ohľadu na počet hodín, dní a mesiacov aktívnej práce za rok, ktoré vykázali príjemcovia vo svojich ročných daňových priznaniach. Spravilo tak bez toho, aby pri každom príjemcovi overilo, ako skutočne strávil zamestnanec tento čas, a aby ho previedlo na ekvivalenty plného pracovného času.

(176)

So zreteľom na výsledky monitorovania v roku 2015 a informácie poskytnuté Portugalskom v priebehu formálneho vyšetrovania sa Komisia domnieva, že portugalské orgány na základe priznaní príjemcov nemohli overiť skutočnosť ani pretrvávajúci charakter vykázaných pracovných miest, ako sa vyžaduje v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013, práve z toho dôvodu, že chýba spoločná objektívna metodika výpočtu uplatniteľná na všetky prípady pracovnoprávnych vzťahov.

(177)

A napokon Komisia poukazuje na skutočnosť, že Portugalsko nepotvrdilo, že všetky pracovné miesta zaznamenané účely uplatnenia schémy ZFM zastávali zamestnanci prispievajúci k činnostiam, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávajú na Madeire. Portugalské orgány uviedli, že v niektorých prípadoch nevykázanie počtu zamestnancov v ročných daňových priznaniach nemalo vplyv na výmer splatnej dane a daňovej výhody; v niektorých ďalších prípadoch sa počas monitorovania v roku 2015 objavili dôkazy o pracovných miestach mimo ZFM, Madeiry a dokonca mimo Únie. Komisia okrem toho konštatuje, že Portugalsko napriek viacerým žiadostiam Komisie neposkytlo informácie o mieste faktickej činnosti zamestnancov všetkých príjemcov ZFM (185).

(178)

Komisia uznáva, že Portugalsko poskytlo dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že sa u príjemcov schémy ZFM vykonalo množstvo kontrol. Na rozdiel od tvrdenia Portugalska Komisia nikdy nespochybňovala účinnosť daňových kontrol vykonávaných portugalskými orgánmi ako takú, ale len ich účinnosť, pokiaľ ide o presný výpočet počtu pracovných miest udržiavaných každým príjemcom ZFM a posúdenie súvislosti medzi vytvorenými pracovnými miestami a činnosťami, ktoré sa fakticky a fyzicky vykonávali na Madeire. V dokumentácii poskytnutej Komisii sa potvrdzuje skutočnosť týkajúca sa kontrol na daňové účely. Zhromaždené údaje však nie sú z hľadiska štátnej pomoci relevantné, keďže pri kontrolách sa neoverovali dva problémy, ktorých sa súčasný prípad týka: presný výpočet počtu pracovných miest udržiavaných každým príjemcom ZFM a súvislosť medzi vytvorenými pracovnými miestami a činnosťami, ktoré tento príjemca fakticky a fyzicky vykonával na Madeire.

(179)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že jej pochybnosti týkajúce sa kritéria vytvárania/zachovania pracovných miest v ZFM neboli vyvrátené, a dospela k záveru, že vykonávanie schémy ZFM, pokiaľ ide o toto kritérium, je v rozpore s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

Záver

(180)

Komisia preto dospela k záveru, že schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, je v rozpore s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013, ktorými sa povolil režim III, a je preto neoprávnená.

6.2.2.   Zlučiteľnosť schémy ZFM s usmerneniami RAG 2007

(181)

Portugalsko tvrdí, že nikdy neprijalo výklad Komisie týkajúci sa podmienok jej rozhodnutí z roku 2007 a z roku 2013, pokiaľ ide o pôvod ziskov a vytváranie pracovných miest. Portugalsko sa ďalej domnieva, že tieto požiadavky nie sú záväzné, keďže uvedené rozhodnutia boli prijaté na základe usmernení RAG 2007, ktoré Portugalsko takisto považuje za nezáväzné (186).

(182)

Portugalsko ďalej tvrdí, že v časti usmernení RAG 2007 o prevádzkovej pomoci chýba odkaz na vymedzenie vytvárania pracovných miest uvedené v rozhodnutí Komisie z roku 2007, pokiaľ ide o ekvivalenty plného pracovného času a ročné pracovné jednotky, čo Komisia nepopiera (187). Podľa Portugalských orgánov by sa schéma ZFM mala preto posudzovať výlučne na základe bodov 76 až 83 usmernení RAG 2007.

(183)

Komisia poukazuje na to, že Portugalsko prijalo usmernenia RAG 2007 a následné vhodné opatrenia (188) listom z 10. mája 2006, z čoho vyplýva, že akákoľvek schéma regionálnej pomoci musí byť v súlade s pravidlami stanovenými v usmerneniach RAG 2007 (189).

(184)

V bodoch 76 a 80 usmernení RAG 2007 sa povoľuje prevádzková pomoc v najvzdialenejších regiónoch pod podmienkou, že: i) bola zameraná na vyrovnanie dodatočných nákladov spoločností vyplývajúcich pri vykonávaní hospodárskej činnosti z činiteľov uvedených v článku 299 ods. 2 [v súčasnosti v článku 349] ZFEÚ; ii) je opodstatnená z hľadiska jej podielu na regionálnom rozvoji a iii) je primeraná znevýhodneniam, ktoré sa snaží odstrániť.

(185)

Preto v miere, v akej schému ZFM využívali spoločnosti, ktoré svoje činnosti fakticky a fyzicky nevykonávali v danom regióne a ktoré teda neznášali dodatočné náklady uvedené v usmerneniach RAG 2007, vykonávanie schémy nebolo v súlade s požiadavkami uvedenými v odôvodnení 184 tohto rozhodnutia.

(186)

Navyše bez posúdenia podmienky vytvárania/zachovania pracovných miest, pokiaľ ide o pojem vytvárania pracovných miest, ako sa uvádza v časti usmernení RAG 2007 zaoberajúcej sa investičnou pomocou alebo v rámci rozhodovacej praxe Komisie v oblasti štátnej pomoci, by schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, v žiadnom prípade nebola v súlade s podmienkami uvedenými v usmerneniach RAG 2007 pre prevádzkovú pomoc z dôvodu odlúčenia pôvodu ziskov od faktických dodatočných nákladov.

Záver

(187)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, je v rozpore s ustanoveniami usmernení RAG 2007, a preto predstavuje neoprávnenú pomoc, ktorú nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

6.2.3.   Zlučiteľnosť schémy pomoci priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ

(188)

Portugalsko uvádza, že Komisia by mala posúdiť vplyv schémy ZFM „spôsobom, ktorý bude v súlade s politikami EÚ pre najvzdialenejšie regióny s ohľadom na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť,“ a zohľadniť, že ide o „najúčinnejší nástroj hospodárskej politiky na stimuláciu súdržnosti, hospodárskeho rastu a hospodárskej udržateľnosti Madeiry“ (190).

(189)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ možno pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia, považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(190)

Komisia v usmerneniach RAG 2007 stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. Podľa judikatúry (191) sa Komisia prijatím pravidiel postupu a oznámením prostredníctvom ich zverejnenia, že tieto pravidlá v budúcnosti uplatní na prípady, na ktoré sa budú vzťahovať, sama obmedzuje v uplatňovaní svojej voľnej úvahy a od týchto pravidiel sa v zásade nemôže odchýliť, pretože inak by porušila všeobecné právne zásady, ako je rovnosť zaobchádzania alebo ochrana oprávnených očakávaní. Komisia preto musí posúdiť aktuálny prípad podľa platných usmernení, t. j. usmernení RAG 2007, až na situácie, keby portugalské orgány preukázali, že výnimočné okolnosti, ktoré sú odlišné od okolností upravených v uvedených usmerneniach, si vyžadujú, aby Komisia posudzovala schému ZFM priamo podľa zmluvy. V aktuálnom prípade sa však portugalské orgány ani len neodvolali na takéto výnimočné okolnosti a už vôbec ich nepreukázali. Hoci by sa zlučiteľnosť schémy ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, mala preto posudzovať podľa usmernení RAG 2007, Komisia však jednako v záujme úplnosti v ďalších odôvodneniach posúdi, či schému ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, možno považovať za zlučiteľnú priamo na základe ZFEÚ.

Príspevok k cieľu spoločného záujmu

(191)

Portugalsko tvrdí, že schéma ZFM prispieva k hospodárskemu rozvoju autonómneho regiónu Madeira uznaného v ZFEÚ ako najvzdialenejší región. Portugalské orgány poskytli prvky týkajúce sa vplyvu schémy na makroekonomickej úrovni.

(192)

Portugalské orgány konkrétne trvajú na tom, že schéma ZFM má významný prínos pre rozpočtovú konsolidáciu autonómneho regiónu Madeira. Podľa regionálneho daňového orgánu Madeiry bol príspevok spoločností ZFM do regionálneho rozpočtu Madeiry v rokoch 2012 – 2018 v priemere približne [10 – 20] % (192).

(193)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že na rozdiel od jej predbežného stanoviska v bode 33 rozhodnutia o začatí konania by schéma ZFM mohla prispievať k regionálnemu rozvoju Madeiry, najvzdialenejšieho regiónu, a tým aj k cieľu spoločného záujmu.

Vhodnosť a proporcionalita

(194)

Cieľom prevádzkovej pomoci je oslobodiť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať pri svojej bežnej prevádzke alebo bežných činnostiach (193).

(195)

Tento typ pomoci sa preto môže výnimočne poskytovať v najvzdialenejších regiónoch oprávnených podľa odchýlky v článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ], pokiaľ je zameraná na vyrovnanie dodatočných nákladov vyplývajúcich pri vykonávaní hospodárskej činnosti z činiteľov uvedených v článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES [teraz článok 349 ZFEÚ] (194).

(196)

Komisia konštatuje, že spoločnosti, ktoré využili schému, ktorá bola vykonaná, boli oslobodené od bežných daňových poplatkov, hoci podľa posúdenia v oddieloch 6.2.1 a 6.2.2 tohto rozhodnutia určité spoločnosti vykonávali činnosti, pri ktorých im nevznikli dodatočné náklady z dôvodu štrukturálnych znevýhodnení regiónu.

(197)

Keďže schéma ZFM nebola vykonaná tak, aby sa ňou riešili štrukturálne ťažkosti, ktoré môžu fakticky vzniknúť spoločnostiam v rámci ich činnosti na Madeire, nemožno ju v tejto súvislosti považovať za vhodnú ani proporcionálnu, pokiaľ ide o zásady/podmienky regionálnej prevádzkovej pomoci zameranej na podporu hospodárskeho rozvoja najvzdialenejších regiónov (článok 349 ZFEÚ) so zreteľom na ich štrukturálnu, hospodársku a sociálnu situáciu.

Záver

(198)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, je v rozpore s článkom 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, a preto predstavuje neoprávnenú pomoc, ktorú nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

6.2.4.   Zlučiteľnosť pomoci so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách z roku 2014

(199)

Portugalsko sa domnieva, že všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2014 sa neuplatňuje so spätnou účinnosťou na individuálne udelenia pomoci v rámci schémy ZFM na účely vyhlásenia ich zlučiteľnosti (195). Portugalsko sa ďalej domnieva, že podľa pružného výkladu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 nie je potrebné, aby príjemcovia ZFM vykonávali svoje hospodárske činnosti na Madeire. Individuálne udelenia pomoci sa musia preskúmať na základe podmienok regionálnej prevádzkovej pomoci stanovenými v usmerneniach RAG 2007 a vzťahujú sa na ne aj rozhodnutia Komisie z roku 2007 a z roku 2013.

(200)

Keďže Portugalsko schému vykonalo v rozpore s rozhodnutiami Komisie z roku 2007 a z roku 2013 a nemožno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa usmernení RAG 2007, Komisia musí preskúmať, či by individuálne udelenia pomoci v rámci schémy bolo jednako možné považovať za zlučiteľné (196) podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014, ktoré sa na individuálnu pomoc môžu uplatňovať so spätnou účinnosťou, za predpokladu, že sú splnené príslušné podmienky (197).

(201)

V súlade s článkom 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 „[v] najvzdialenejších regiónoch kompenzujú schémy prevádzkovej pomoci dodatočné prevádzkové náklady, ktoré vznikli v týchto regiónoch v priamom dôsledku jedného alebo viacerých trvalých znevýhodnení uvedených v článku 349 zmluvy, ak príjemcovia vykonávajú svoju hospodársku činnosť v najvzdialenejšom regióne za predpokladu, že ročná výška pomoci na jedného príjemcu v rámci všetkých schém prevádzkovej pomoci vykonávaných na základe tohto nariadenia nepresahuje jeden z týchto percentuálnych podielov: a) 35 % ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v dotknutom najvzdialenejšom regióne; b) 40 % ročných nákladov práce, ktoré vznikli príjemcovi v dotknutom najvzdialenejšom regióne; c) 30 % ročného obratu príjemcu, ktorý dosiahol v dotknutom najvzdialenejšom regióne“. Ako sa uvádza v tomto článku, odôvodnením tohto mimoriadneho povolenia poskytnutia prevádzkovej pomoci spoločnosti je kompenzovanie dodatočných nákladov, ktoré vyplývajú z vykonávania jej činností v najvzdialenejšom regióne.

(202)

Autonómny región Madeira je najvzdialenejší región určený článkom 349 ZFEÚ. Na základe článku 15 ods. 4 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014 je preto región oprávnený na regionálnu pomoc podľa výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ, pod podmienkou, že: i) príjemcovia vykonávajú svoju faktickú činnosť v najvzdialenejšom regióne a ii) ročná výška pomoci nepresahuje maximálny percentuálny podiel ročnej hrubej pridanej hodnoty vytvorenej príjemcom v danom regióne, alebo maximálny percentuálny podiel ročných nákladov práce, ktoré vznikli takémuto príjemcovi, alebo maximálny percentuálny podiel ročného obratu, ktorý takýto príjemca dosiahol.

(203)

Komisia poukazuje na skutočnosť, že vykonávané opatrenie tvoria daňové výhody, ktoré sa prejavujú znížením výdavkov, ktoré by tieto spoločnosti museli znášať v rámci svojich podnikateľských činností. Opatrenie teda predstavuje prevádzkovú pomoc v prospech spoločností, ktoré ju môžu v ZFM využívať.

(204)

Na základe informácií poskytnutých Portugalskom v priebehu monitorovania v roku 2015 príjemcovia schémy ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, nevykonávajú svoju faktickú činnosť nevyhnutne na Madeire. Navyše výšky pomoci nie sú nevyhnutne spojené s hrubou pridanou hodnotou, nákladmi práce alebo obratom dosiahnutým na Madeire.

Záver

(205)

So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že individuálne udelenia pomoci v rámci schémy ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, sú v rozpore s ustanoveniami všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

Záver

(206)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, predstavuje neoprávnenú pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

(207)

Prijatie podmienečného rozhodnutia v zmysle článku 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/1589, ako to navrhovalo Portugalsko (198), preto nepredstavuje vhodný prostriedok na riešenie problémov uvedených v oddiele 6.2 tohto rozhodnutia.

7.   VYMÁHANIE, PRÁVNA ISTOTA A OPRÁVNENÉ OČAKÁVANIA

7.1.   Vymáhanie pomoci

(208)

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ustálenej judikatúry súdov Únie má Komisia právomoc rozhodnúť o tom, či by príslušný členský štát mal upraviť alebo zrušiť pomoc, ak zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (199). Súdy Únie takisto dôsledne trvajú na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie pôvodnej situácie (200).

(209)

Súdy Únie v tejto súvislosti stanovili, že tento cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy poskytnuté formou neoprávnenej pomoci, čím príde o výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na vnútornom trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (201).

(210)

V súlade s judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 stanovuje, že „[a]k sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(211)

Preto vzhľadom na skutočnosť, že dané opatrenie sa vykonávalo v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a musí sa teda považovať za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, by sa táto pomoc mala vrátiť s cieľom obnoviť stav, ktorý na vnútornom trhu existoval pred poskytnutím pomoci. Vymáhanie by sa malo vzťahovať na obdobie odo dňa, ku ktorému bola pomoc poskytnutá príjemcovi, až do jej skutočného vrátenia. Suma, ktorá sa má vymáhať, by mala byť úročená až do skutočného vrátenia.

Určenie príjemcov, od ktorých sa pomoc má vymôcť

(212)

Neoprávnená a nezlučiteľná pomoc sa musí vymáhať od podnikov, ktoré z nej mali skutočne prospech. Komisia nedokáže v samotnom rozhodnutí určiť všetky podniky, ktoré prijali neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, čo bude musieť urobiť na začiatku vykonávania procesu vymáhania príslušný členský štát, ktorý bude musieť skúmať individuálnu situáciu každého príslušného podniku.

(213)

V tomto konkrétnom prípade sú potenciálnymi príjemcami neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci fyzické a právnické osoby, ktoré boli zaregistrované v ZFM v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2014. Z tejto počiatočnej skupiny príjemcov by portugalské orgány mali na účely vymáhania vylúčiť tie fyzické a právnické osoby, u ktorých možno preukázať, že: i) dodržiavali podmienky nevyhnutné na využívanie schémy ZFM schválenej v rámci rozhodnutí Komisie z roku 2007 a z roku 2013, čo znamená že ich príjmy súviseli s činnosťou, ktorá sa fakticky a fyzicky vykonávala na Madeire, a že pracovné miesta, ktoré vytvorila/zachovala, boli fakticky vytvorené/zachované v danom regióne; alebo ii) celková prijatá výhoda na príjemcu v rámci schémy nepresahuje prahové hodnoty stanovené v nariadení (EÚ) č. 1998/2006 (202) alebo v nariadení (EÚ) č. 1407/2013 (203), pokiaľ sú tieto výhody takisto v súlade s ostatnými podmienkami stanovenými v uvedených nariadeniach; alebo iii) individuálna pomoc, ktorú prijal daný príjemca, spĺňa podmienky stanovené v nariadení prijatom podľa článku 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1588 (204), ako je všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách z roku 2014.

(214)

Ostatné fyzické alebo právnické osoby, ktoré využívali schému ZFM, sú príjemcami neoprávnene vykonávanej štátnej pomoci, od ktorých musia portugalské orgány vymôcť prijatú výhodu v podobe pomoci.

Výpočet pomoci

(215)

Komisia nemá právnu povinnosť určiť presnú sumu pomoci, ktorá sa má vymáhať, najmä ak jej chýbajú na to potrebné údaje. Namiesto toho stačí, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo informácie, ktoré umožnia členskému štátu určiť vymáhateľnú sumu bez neprimeraných ťažkostí.

(216)

Komisia sa domnieva, že Portugalsko by na určenie sumy nezlučiteľnej pomoci, ktorá sa má vymôcť od každého príjemcu, malo použiť túto metodiku:

a)

určiť počet pracovných miest za rok, v ročných pracovných jednotkách, ktoré v regióne príjemca vytvoril a udržiaval;

b)

určiť základ dane za rok v súvislosti s príjmami spojenými s činnosťou, ktorá bola fakticky a fyzicky vykonávaná na Madeire;

c)

použiť sadzbu dane ZFM na tento základ dane, pričom sa zohľadní počet vytvorených pracovných miest určených v písmene a), na základe tabuliek na výpočet uvedených v odôvodneniach 12 a 16 tohto rozhodnutia;

d)

výška pomoci sa bude rovnať skutočnej sume prijatej na príjemcu za rok po odpočítaní sumy, ktorá fakticky súvisí s činnosťou na Madeire, vypočítanej v písmene c).

(217)

Vo všetkých prípadoch, keď sa má vymáhať pomoc, sa vymáhanie začína od chvíle, keď príjemcom vzniklo zvýhodnenie, čiže od dátumu právneho aktu, ktorým sa príjemcom udelilo právo na využívanie tejto schémy bez ohľadu na premlčaciu lehotu na vymáhanie pomoci stanovenú na základe článku 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(218)

Vymáhané sumy by sa mali úročiť od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až kým sa skutočne nevymôžu. Úrok by sa mal vypočítať ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (205).

(219)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania malo Portugalsko ťažkosti s poskytovaním spoľahlivých informácií na určenie príjemcov a na posúdenie, či prijali pomoc v rámci schémy a v akej výške. Nemožno vylúčiť, že po vytvorení konečného zoznamu príjemcov a súvisiacich súm pomoci, ktoré sa majú vymáhať, ako sa stanovuje v metodike uvedenej v odôvodnení 216 tohto rozhodnutia, môže Portugalsko potrebovať viac času. V súlade s oznámením Komisie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (206), pokiaľ ide o lehoty vymáhania od jednotlivých príjemcov neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, by portugalské orgány mali mať štyri mesiace na predloženie konečného zoznamu príjemcov spoločne s plánom vykonávania procesu vymáhania a osem mesiacov na samotnú realizáciu vymáhania.

7.2.   Právna istota a oprávnené očakávania

(220)

Portugalsko sa domnieva, že spoločnosti, ktoré prijali pomoc v rámci schémy ZFM, získali právo na právnu istotu a na oprávnené očakávania, že sa nestanú predmetom rozhodnutia o vymáhaní (207).

(221)

Niekoľko zainteresovaných tretích strán prednieslo podobnú argumentáciu (208).

(222)

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada ochrany oprávnených očakávaní predstavuje všeobecnú zásadu práva EÚ. Táto zásada bola postupne uznaná v právom poriadku Únie prostredníctvom judikatúry, ktorá ju opísala ako „nadradené právne pravidlo“, ktoré chráni jednotlivcov (209), ako „jednu zo základných zásad Spoločenstva“ (210) a ako „všeobecnú zásadu“ (211). Považuje sa za dôsledok zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby boli právne predpisy Únie určité a ich uplatňovanie pre subjekty, ktoré im podliehajú, predvídateľné v tom zmysle, že sa snaží v prípade zmeny pravidla zabezpečiť ochranu postavenia, ktoré bolo legitímne nadobudnuté jednou alebo viacerými fyzickými alebo právnickými osobami (212). Ako sa opisuje v odôvodneniach 12 až 17 tohto rozhodnutia, požiadavky stanovené v rozhodnutiach Komisie z roku 2007 a z roku 2013 na to, aby sa schéma ZFM mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, boli jasné a vykonávanie týchto požiadaviek bolo možné jasne predvídať. V dôsledku toho sa v rozhodnutí o vymáhaní v súčasnom prípade plne dodržiava zásada právnej istoty.

(223)

Podľa ustálenej judikatúry Únie sa v prípade práva dovolávať sa zásady oprávnených očakávaní predpokladá, že dotknutej osobe inštitúcia EÚ poskytla presné, nepodmienečné a jednotné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov (213). Nikto však nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ mu verejná správa neposkytla konkrétne záruky (214).

(224)

Preto nemôže existovať oprávnené očakávanie, že pomoc je oprávnená, pokiaľ sa neposkytla v súlade s postupom stanoveným v článku 108 ZFEÚ, keďže starostlivý hospodársky subjekt by za normálnych okolností mal byť schopný určiť, či bol dodržaný uvedený postup (215).

(225)

Ako vyplýva z tohto rozhodnutia, Komisia nespochybňuje existenciu a zlučiteľnosť schémy pomoci, ktorú schválila svojimi rozhodnutiami z roku 2007 a z roku 2013. Toto rozhodnutie súvisí s vykonávaním schémy ZFM, pokiaľ nebolo v súlade s podmienkami uvedených rozhodnutí (t. j. pokiaľ schéma umožňovala v určitých prípadoch spoločnostiam zaregistrovaným v ZFM využívať pomoc vo forme zníženej sadzby dane na zisky vyplývajúce z činností, ktoré sa fakticky a fyzicky nevykonali na Madeire, a ktorá sa vypočítala na základe neoveriteľného počtu pracovných miest, ktoré boli v ZFM vytvorené alebo zachované). Skutočnosť, že Komisia v rozhodnutiach z roku 2007 a z roku 2013 schválila schému ZFM nevedie k záveru, že Komisia poskytla presné, nepodmienečné a jednotné záruky, že s režimom III sa bude zaobchádzať ako so zlučiteľnou pomocou vrátane situácií, keď neboli dodržané podmienky schválenia.

(226)

Komisia ďalej pripomína, že požiadala, aby sa v návrhu zákona, ktorý Portugalsko notifikovalo 28. júna 2006, zaviedlo výslovné ustanovenie, ktorým by sa stanovilo, že daňové úľavy sa obmedzia len na zisky vyplývajúce z činností vykonávaných na Madeire (216). Portugalsko túto žiadosť odmietlo, pretože sa domnievalo, že takéto ustanovenie nie je potrebné, keďže táto skutočnosť vyplývala z právneho základu ZFM (217).

(227)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Portugalsko a príjemcovia schémy ZFM nemôžu oprávnene tvrdiť, že zistenie, že schéma ZFM, ktorú vykonalo Portugalsko, predstavuje pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, by bolo v rozpore so zásadou oprávnených očakávaní alebo zásadou právnej istoty, čím by sa zabránilo vymáhaniu nezlučiteľnej pomoci.

8.   ZÁVER

(228)

Komisia dospela k záveru, že Portugalsko neoprávnene vykonalo schému ZFM v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ a že pomoc poskytnutá jednotlivým príjemcom v rámci tejto schémy je nezlučiteľná s vnútorným trhom,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Schému pomoci „Zona Franca da Madeira (ZFM) – režim III“ v miere, v akej ju vykonalo Portugalsko v rozpore s rozhodnutím Komisie C(2007) 3037 v konečnom znení a s rozhodnutím Komisie C(2013) 4043 final, vykonalo Portugalsko protizákonne v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schémy uvedenej v článku 1 nepredstavuje pomoc, ak v čase poskytnutia spĺňala podmienky stanovené v nariadení prijatom na základe článku 2 nariadenia (EÚ) 2015/1588 a toto nariadenie bolo v čase poskytnutia pomoci účinné.

Článok 3

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schémy uvedenej v článku 1, ktorá v čase poskytnutia spĺňala podmienky stanovené v rozhodnutiach uvedených v článku 1 alebo stanovené v nariadení prijatom na základe článku 1 nariadenia (EÚ) 2015/1588, je zlučiteľná s vnútorným trhom až do maximálnej intenzity pomoci uplatniteľnej na tento druh pomoci.

Článok 4

1.   Portugalsko musí vymáhať od príjemcov nezlučiteľnú pomoc poskytnutú podľa schémy uvedenej v článku 1.

2.   Vymáhané sumy sa úročia od dátumu, keď ich príjemca dostal k dispozícii, až do ich skutočného vymoženia.

3.   Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004.

4.   S účinnosťou od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia Portugalsko zruší nezlučiteľnú schému pomoci v rozsahu uvedenom v článku 1 a zruší všetky nevyplatené platby pomoci.

Článok 5

1.   Vymáhanie pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v článku 1 sa uskutoční bezodkladne a účinne.

2.   Portugalsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do ôsmich mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 6

1.   Portugalsko do štyroch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia predloží tieto informácie:

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc podľa schémy pomoci uvedenej v článku 1, a celkovú výšku pomoci, ktorú dostal každý z nich na základe uvedenej schémy;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov požaduje;

c)

podrobný opis plánovaných opatrení s cieľom splniť toto rozhodnutie.

2.   Portugalsko bude informovať Komisiu o pokroku v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami prijatými na vykonanie tohto rozhodnutia až do vymoženia pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v článku 1. Na žiadosť Komisie Portugalsko bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na splnenie tohto rozhodnutia.

Portugalsko takisto poskytne podrobné informácie o výške pomoci a úrokoch z vymáhanej sumy, ktoré už od príjemcov vymohlo.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené Portugalskej republike.

Komisia môže uverejniť totožnosť príjemcov nezlučiteľnej pomoci a sumy pomoci a úroky z vymáhaných súm vymožené pri uplatňovaní tohto rozhodnutia bez toho, aby bol dotknutý článok 30 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

V Bruseli 4. decembra 2020

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 101, 15.3.2019, s. 7.

(2)  Podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ „Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch“. Pozri aj článok 21 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9). Na tento účel Komisia na základe vzorky schém pravidelne skúma, či členské štáty správne uplatňujú pravidlá štátnej pomoci z hľadiska súladu vnútroštátnych právnych predpisov aj z hľadiska individuálnych udelení pomoci, pričom skúmanie z hľadiska individuálnych udelení pomoci vychádza zo vzorky príjemcov. Monitorovanie v roku 2015 sa týkalo rokov 2012 a 2013.

(3)  Povolenie na štátnu pomoc podľa článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, prípady kde Komisia nemá námietky (Ú. v. EÚ C 240, 12.10.2007, s. 1).

(4)  Povolenie na štátnu pomoc podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o ES, prípady kde Komisia nemá námietky (Ú. v. EÚ C 220, 1.8.2013, s. 1).

(5)  Článok 36 zákona o daňových stimuloch (Estatuto dos Benefícios Fiscais) schváleného zákonnou vyhláškou č. 215/89 z 1. júla 1989, nanovo uverejnenej v znení zákonnej vyhlášky č. 108/2008 z 26. júna a zmenenej zákonom č. 83/2013 z 9. decembra. Pozri aj zákonnú vyhlášku č. 165/86 z 26. júna zmenenú článkom 2 zákona č. 55/2013 z 8. augusta a nariadenie č. 46/2010 Regionálneho sekretariátu pre financie (Secretaria Regional do Plano e das Finanças) z 18. augusta.

(6)  Štátna pomoc – Portugalsko Štátna pomoc SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN) – Zona Franca da Madeira (ZFM) – režim III Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 101, 15.3.2019, s. 7)

(7)  C(2019) 1066 final (nepodlieha uverejneniu v Úradnom vestníku Európskej únie).

(8)  Štátna pomoc – Portugalsko, štátna pomoc SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN) – Zona Franca da Madeira (ZFM) – režim III Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 101, 15.3.2019, s. 7).

(9)  Schému ZFM tvorí Medzinárodné obchodné stredisko na Madeire (IBCM), Medzinárodný lodný register (MAR) a priemyselná zóna voľného obchodu (IFTZ). Schéma bola prvýkrát schválená v roku 1987 (režim I) rozhodnutím Komisie z 27. mája 1987 vo veci N 204/86 [SG(87) D/6736]; neskôr v roku 1992 bola predĺžená rozhodnutím Komisie z 27. januára 1992 vo veci E 13/91 [SG(92) D/1118] a v roku 1995 rozhodnutím Komisie z 3. februára 1995 vo veci E 19/94 [SG(95) D/1287]. Jej následnícka schéma (režim II) bola schválená rozhodnutím Komisie z 11. decembra 2002 vo veci N222/A/2002 (Ú. v. EÚ C 65, 19.3.2003, s. 23). Tretia následnícka schéma (režim III) bola v roku 2007 schválená rozhodnutím Komisie z 27. júna 2007 vo veci N 421/2006 (Ú. v. EÚ C 240, 12.10.2007, s. 1), ktoré bolo zmenené v roku 2013 (zmena režimu III) rozhodnutím Komisie z 2. júla 2013 vo veci SA.34160 (2011/N) (Ú. v. EÚ C 220, 1.8.2013, s. 1). V roku 2013 bola schéma predĺžená do 30. júna 2014 rozhodnutím Komisie z 26. novembra 2013 vo veci SA. 37668 (2013/N) (Ú. v. EÚ C 37, 7.2.2014, s. 10) a v roku 2014 (predĺženie režimu III do konca roka 2014) rozhodnutím Komisie z 8. mája 2014 vo veci SA. 38586 (2014/N) (Ú. v. EÚ C 210, 4.7.2014, s. 27).

(10)  Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(11)  Po daných dvoch predĺženiach schválených na základe rozhodnutí Komisie uvedených v poznámke pod čiarou č. 9 bol dátum platnosti predĺžený do 31. decembra 2014.

(12)  Odľahlosť, ostrovná poloha, malá rozloha, nepriaznivé topografické a klimatické podmienky, hospodárska závislosť od niekoľkých produktov.

(13)  3 % od roku 2007 do roku 2009, 4 % od roku 2010 do roku 2012 a 5 % od roku 2013 do roku 2020.

(14)  Bod 14 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(15)  Bod 17 rozhodnutia Komisie z roku 2007. Pozri aj článok 36 ods. 1 a 10 a článok 33 ods. 4 až 8 a článok 33 ods. 11 zákona o daňových stimuloch.

(16)  Aspoň dve z týchto podmienok: a) modernizácia regionálnej hospodárskej štruktúry prostredníctvom technologických inovácií týkajúcich sa výrobkov, výrobných alebo podnikateľských metód; b) diverzifikácia regionálneho hospodárstva, najmä prostredníctvom zavedenia nových činností s vysokou pridanou hodnotou; c) zamestnávanie vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov; d) zlepšenie environmentálnych podmienok a e) vytvorenie aspoň 15 nových pracovných miest, ktoré sa majú zachovať minimálne päť rokov (odsek 16 rozhodnutia Komisie z roku 2007 a článku 36 ods. 5 zákona o daňových stimuloch).

(17)  Nariadenie Komisie (ES) č. 29/2002 z 19. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickom zatriedení hospodárskych činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 6, 10.1.2002, s. 3).

(18)  Bod 25 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(19)  Bod 29 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(20)  Bod 26 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(21)  Bod 32 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(22)  Bod 12 rozhodnutia Komisie z roku 2013.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(24)  Pozri poznámku pod čiarou č. 14.

(25)  List Portugalska z 11. septembra 2017 (2017/085166), s. 20 – 23.

(26)  List Portugalska z 11. septembra 2017, s. 22.

(27)  Listy Portugalska z 31. marca 2016 (2016/031779), s. 6, a z 11. septembra 2017, s. 18.

(28)  Listy Portugalska z 31. marca 2016, s. 6, a z 11. septembra 2017, s. 23.

(29)  List Portugalska z 21. novembra 2017 (2017/110431), s. 7.

(30)  Listy Portugalska z 2. mája 2017 (2017/042449), s. 11, z 11. septembra 2017, s. 25, a z 21. novembra 2017, s. 28 – 29.

(31)  Zákon č. 7/2009 z 12. februára 2009.

(32)  Vrátane nasadenia/vyslania (články 7 a 8), zmluvy s viacerými zamestnávateľmi (článok 101), dočasnej pracovnej zmluvy a telepráce (článok 139), zmluvy na dobu neurčitú (článok 147), práce na kratší pracovný čas (článok 150), práce vykonávanej mimo pracovného pomeru (článok 157), dočasného vyslania (článok 161), dočasného zamestnávania (článok 172), požičiavania zamestnancov (článok 288), dočasných pridelení (článok 289) atď. Pozri list Portugalska z 2. mája 2017, s. 7.

(33)  Na základe vymedzenia pojmu uvedeného v bode 58 a v poznámke pod čiarou č. 52 usmernení RAG 2007 (t. j. „počet zamestnancov znamená počet ročných pracovných jednotiek, a to počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok počas jedného roka, pričom práca na čiastočný úväzok a sezónne práce tvoria podiely ročných pracovných jednotiek“). Pojem ročné pracovné jednotky sa spomína aj v článku 5 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 800/2008 [a v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014] ako „ročné pracovné jednotky“. Pozri ďalej poznámky pod čiarou č. 39 a 56.

(34)  Podľa článkov 117 a 127 zákona o dani z príjmov právnických osôb formulár Modelo 22 (príloha D, pole 6 – „Subjekty s povolením na pôsobenie v ZFM“) raz za rok predkladajú spoločnosti, aby uviedli počet vytvorených alebo zachovaných pracovných miest s cieľom určiť súlad s požiadavkami oprávnenosti stanovenými v článku 36 zákona o daňových stimuloch. Podľa portugalských orgánov je v tomto formulári možné vyčísliť len pracovné miesta vytvárajúce zrážkovú daň, ktoré boli vytvorené a zachované v danom období (rozhodnutie kabinetu ministra financií č. 16566-A/2012). Pozri list Portugalska z 21. novembra 2017, s. 3 – 4.

(35)  Formulár Modelo 10 predkladajú spoločnosti s cieľom priznať ročný zdaniteľný a nezdaniteľný príjem a príjem oslobodený od dane, ktorý dosiahli zdaniteľné osoby (zamestnanci spoločnosti) podliehajúce dani z príjmov pri zdroji, ktoré sú na daňové účely rezidentmi Portugalska. Formulár Modelo 30 je rovnaký typ daňového priznania, týka sa však príjmov zdaniteľných osôb (zamestnancov spoločnosti), ktoré nie sú rezidentmi Portugalska. Podľa portugalských orgánov toto daňové priznanie obsahuje iba informácie o krajine pobytu daňovníka, ktorá sa nemusí zhodovať s krajinou, v ktorej daňovník vykonáva činnosti ako zamestnanec pod vedením spoločnosti, pre ktorú pracuje. Mesačná výplatná listina, ktorá sa začala uplatňovať od finančného roka 2013 (ministerská vykonávacia vyhláška č. 6/2013 z 10. januára 2013), plní rovnakú funkciu, týka sa však len príjmov vyplývajúcich zo závislej práce a vyhotovuje sa každý mesiac. Okrem toho obsahuje informácie o zrážkovej dani, povinných príspevkoch do systému sociálneho zabezpečenia a právnych subsystémov pre zdravie a odbory (pozri list Portugalska z 21. novembra 2017, s. 2 – 3). Všetky uvedené priznania portugalské daňové orgány považujú za „doplnkové povinnosti“, keďže nevedú k výmeru dane.

(36)  Listy Portugalska z 29. októbra 2015 (2015/107167), z 2. mája 2017, s. 8 – 9, a z 11. septembra 2017, s. 25.

(37)  List Portugalska z 21. novembra 2017, s. 2.

(38)  Pozri poznámku pod čiarou č. 35.

(39)  Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3).

(40)  Listy Portugalska z 11. septembra 2017, s. 15 – 16, a z 21. novembra 2017, s. 5 – 6.

(41)  Listy Portugalska z 2. mája 2017, s. 7, z 11. septembra 2017, s. 14 a 17, a z 21. novembra 2017, s. 1.

(42)  Listy Portugalska zo 6. júla 2015 (2015/065783), s. 8, z 31. marca 2016, s. 19, a z 11. septembra 2017, s. 17.

(43)  Listy Portugalska z 29. októbra 2015, s. 11, z 11. septembra 2017, s. 25, a z 21. novembra 2017, s. 7. Ak to vnútroštátny daňový orgán považuje za nevyhnutné, požiada spoločnosti o predloženie pracovných zmlúv ich zamestnancov. V prípade, ak pracovná zmluva neexistuje [v mnohých prípadoch pracovný pomer vzniká bez toho, aby bol formalizovaný písomne – zmluvy na neurčitý čas a zmluvy na plný pracovný čas, na ktoré sa v portugalskom práve vzťahuje zásada slobody zvoliť si právnu formu (článok 219 Občianskeho zákonníka)], zdaniteľná osoba môže byť požiadaná, aby preukázala existenciu pracovnoprávneho vzťahu inými prostriedkami. Pozri najmä listy Portugalska z 31. marca 2017, s. 5, a z 2. mája 2017, s. 9.

(44)  List Portugalska z 11. septembra 2017, s. 16 – 17.

(45)  List Portugalska z 21. novembra 2017, s. 7 – 8.

(46)  List Portugalska z 21. novembra 2017, s. 4.

(47)  List Portugalska z 31. marca 2016, s. 5 – 6.

(48)  Listy Portugalska z 2. mája 2017, s. 9, a z 21. novembra 2017, s. 2.

(49)  Článok 36 ods. 8 návrhu zákonnej vyhlášky, ktorou sa mení zákonná vyhláška č. 163/2003 z 24. júla 2003, zákonná vyhláška č. 215/1989 z 1. júla 1989 a zákonná vyhláška č. 500/80 z 20. októbra 1980. Pozri list Portugalska z 28. júna 2006 (1900/80392).

(50)  Bod 54 rozhodnutia o začatí konania.

(51)  Bod 51 rozhodnutia o začatí konania.

(52)  Bod 52 rozhodnutia o začatí konania.

(53)  Bod 53 rozhodnutia o začatí konania.

(54)  Bod 63 rozhodnutia o začatí konania.

(55)  Towards a Diversification Strategy for Madeira Autonomous Region – Recommendations to overcome the problem of ultra-peripherality, final report (Príprava stratégie diverzifikácie pre autonómny región Madeira – odporúčania na prekonanie problému mimoriadnej odľahlosti, záverečná správa), ECORYS-NEI (Netherlands Economic Institute), Rotterdam, 2004.

(*1)  Dôverné informácie

(56)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(57)  Článok 58 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

(58)  Bod 60 rozhodnutia o začatí konania.

(59)  Bod 61 rozhodnutia o začatí konania.

(60)  Bod 62 rozhodnutia o začatí konania.

(61)  Bod 64 odseky 1 až 7 rozhodnutia o začatí konania. Teda popri informáciách za dva roky, ktoré boli predmetom monitorovania v roku 2015 (t. j. roky 2012 a 2013). Okrem toho treba pripomenúť, že väčšina informácií vyžiadaných na základe bodu 64 rozhodnutia o začatí konania už bola uvedená v opakujúcich sa a neúspešných žiadostiach o informácie adresovaných Portugalsku počas vyšetrovania v roku 2016. Konkrétne išlo o informácie týkajúce sa i) dôkazu o pôvode príjmov zohľadňovaných pri výpočte základu dane za všetkých príjemcov ZFM zaradených do vzorky; ii) dôkazu o mieste faktickej činnosti za všetkých príjemcov ZFM zaradených do vzorky; iii) výpočtu počtu zamestnancov (vrátane zamestnancov na riadiacich pozíciách) za všetkých príjemcov ZFM zaradených do vzorky vyjadreného v ekvivalentoch plného pracovného času a iv) dôkazu o kontrole činností vzorky príjemcov ZFM za roky 2012 a 2013. Pozri listy Komisie z 29. februára 2016 (D/020793), z 29. marca 2017 (D/030362), z 11. augusta 2017 (D/069475) a z 2. októbra 2017 (D/099275).

(62)  Bod 64 druhý odsek rozhodnutia o začatí konania.

(63)  Listy z 11. septembra 2018 (2018/144207) a z 26. septembra 2018 (2018/153989).

(64)  Informácie za roky 2012 a 2013 boli poskytnuté v rámci monitorovania v roku 2015.

(65)  Informácie založené na údajoch poskytnutých orgánom sociálneho zabezpečenia a daňovým orgánom 6. augusta 2018.

(66)  Vo formulári Modelo 22 z rokov 2007 až 2010 sa tieto informácie od daňovníkov nevyžadovali.

(67)  Za rok 2011 existujú informácie o 25 zo 62 príjemcov pomoci. Za rok 2014 existujú informácie o 25 z 526 príjemcov pomoci.

(68)  Informácie požadované podľa bodu 64 odsekov 3 až 6 rozhodnutia o začatí konania.

(69)  Pokiaľ ide o bod 64 ods. 3 rozhodnutia o začatí konania, Portugalsko vysvetlilo, že vnútroštátne daňové orgány požiadali príjemcov ZFM o takéto informácie. Tieto informácie však „ešte nie sú k dispozícii“. Pozri list Portugalska z 26. septembra 2018, bod 127, s. 30.

(70)  Portugalsko neposkytlo zoznam 25 najväčších príjemcov pomoci ZFM za roky 2007 až 2009, pretože príjemcov pomoci bolo v každom roku menej ako 25: 0 v roku 2007; 9 v roku 2008 a 20 v roku 2009.

(71)  List Portugalska z 24. apríla 2019 (2019/055874).

(72)  Body 36, 44 a 45 rozhodnutia o začatí konania.

(73)  Vykazovanie sa týkalo aj režimu IV, následníckej schémy ZFM (2015 – 2020), ktorú Portugalsko vykonáva od 1. januára 2015 podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

(74)  List Portugalska z 24. apríla 2019, s. 4.

(75)  Cieľom návrhu nariadenia je zabezpečiť, aby sa: i) práca na kratší pracovný čas zohľadňovala iba úmerne k počtu odpracovaných hodín (ekvivalent plného pracovného času); ii) zabezpečilo spojenie medzi pracovníkom a regiónom Madeira a iii) z vymedzenia pojmu vylúčilo vytváranie a zachovanie pracovných miest prostredníctvom dočasného zamestnania. Na rozdiel od prvého znenia návrhu nariadenia predloženého 6. apríla 2018 sa aktuálne znenie vzťahuje aj na režim III („návrh nariadenia z roku 2018“ sa týkal len režimu IV).

(76)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(77)  List Portugalska z 24. apríla 2019, s. 3.

(78)  Článok 36 zákona o daňových stimuloch sa týka otázok, ktoré patria do oblasti výhradnej legislatívnej právomoci národného parlamentu (t. j. oblasť daní a daňových zvýhodnení). Pozri článok 165 ods. 1 písm. i) ústavy Portugalska. Portugalsko uznalo, že navrhované zmeny, ktorých cieľom je zavedenie „novej schémy“ pre ZFM, si vyžadujú ďalšie právne akty schválené národným parlamentom a nemôžu sa vykonávať iba prostredníctvom administratívnych opatrení. Pozri list Portugalska z 24. apríla 2019, s. 4.

(79)  Odôvodnenie 36 tohto rozhodnutia.

(80)  Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

(81)  Vykonávacia vyhláška č. 14/2015/M z 19. augusta 2015. Poslaním úradu je podľa článku 8 ods. 1 monitorovať a koordinovať činnosti vykonávané v ZFM.

(82)  V roku 2016 ZFM umožnila výber dane z príjmov právnických osôb vo výške takmer [100 – 200] miliónov EUR (čo predstavuje takmer [15 – 25] % celkového objemu daní vybraných v danom roku v uvedenom regióne). Znamenalo by to premiestnenie vyše [1 000 – 2 000] spoločností zaregistrovaných v ZFM do iných regiónov alebo krajín a výrazný nárast nezamestnanosti v tomto regióne (v roku 2014 bolo v ZFM [4 000 – 6 000] priamych, nepriamych a odvodených pracovných miest, čo predstavovalo [1 – 10] % celkovej zamestnanosti na Madeire). Pozri listy Portugalska z 2. mája 2017, s. 6, a z 26. septembra 2018 (príloha I), s. 62.

(83)  Podľa informácií poskytnutých madeirským riaditeľstvom pre regionálne štatistiky (Direção Regional de Estatística da Madeira) činnosť ZFM v rokoch 2012 až 2015 predstavovala v priemere približne [1 – 10] % hrubej pridanej hodnoty a [0,5 – 10] % zamestnanosti v autonómnom regióne Madeira. Činnosti spojené s obchodom, dopravou a skladovaním a ubytovaním a stravovaním najviac prispievajú k celkovej hrubej pridanej hodnote spoločností usadených v ZFM (približne [70 – 80] %). Výrobné činnosti spojené s priemyslom najviac prispievali k celkovej zamestnanosti dosiahnutej v regióne ([30 – 40] %). V roku 2014 ZFM dosiahla [1 – 10] % pridanej hodnoty vytvorenej v regióne, t. j. približne [200 – 400] miliónov EUR. Tax and economic analysis report – Madeira Free Trade Zone (Analytická správa v oblasti daní a hospodárstva – zóna voľného obchodu na Madeire), Ernest & Young, september 2018, s. 60 – 62 (príloha I k listu Portugalska z 26. septembra 2018).

(84)  V roku 2014 zabezpečovali spoločnosti ZFM 79 % vývozu ([50 – 200] miliónov EUR). Vývoz do Európskeho spoločenstva sa v roku 2016 v porovnaní s rokom 2014 zvýšil z [20 000 – 30 000] na [30 000 – 40 000] tisícov EUR. Odvetvia potravinárstva a poľnohospodárstva predstavovali hlavný objem vývozu a za nimi nasledovali odvetvia výroby strojových zariadení a textilné odvetvie, čo má nespochybniteľný pozitívny účinok na rozvoj európskeho hospodárstva. Pozri analytickú správu Tax and economic analysis report, Ernest & Young, 24. septembra 2018, s. 68.

(85)  Malta, Luxembursko, Holandsko a Cyprus. Pozri list Portugalska z 26. septembra 2018, s. 14 – 16.

(86)  Vo všeobecných štátnych rozpočtoch z rokov 1999 až 2004 sa uvádza: „Táto výnimka… predstavuje nevybratú daň z príjmu, ktorý by bez tejto výhody nevznikol,“ (všeobecný štátny rozpočet z roku 2002) alebo: „odstránenie súčasnej schémy… by určite neviedlo k získaniu tohto daňového príjmu“ (všeobecný štátny rozpočet z roku 2004).

(87)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 50, s. 18.

(88)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 29, s. 13, a list Portugalska z 11. septembra 2017, s. 30.

(89)  Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1252 z 19. septembra 2018 týkajúce sa záväzných daňových stanovísk SA. 38945 (2015/C) (ex 2015/NN), ktoré Luxembursko poskytlo spoločnosti McDonald’s Europe (Ú. v. EÚ L 195, 23.7.2019, s. 20).

(90)  Tax and economic analysis report, Ernest & Young, 24. septembra 2018, s. 67.

(91)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 28, s. 13, a Tax and economic analysis report, Ernest & Young, september 2018, s. 66 – 68.

(92)  Bod 10 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(93)  Článok 22 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2015/1589. Pozri odôvodnenie 61 tohto rozhodnutia.

(94)  Článok 9 ods. 4 a článok 20 nariadenia (EÚ) 2015/1589. Pozri list Portugalska z 24. apríla 2019, s. 3. Pozri aj odôvodnenie 61 tohto rozhodnutia.

(95)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 88, s. 20.

(96)  Bod 30 rozhodnutia o začatí konania.

(97)  Pozri poznámku pod čiarou č. 55. Minimálne dodatočné náklady vyplývajúce z odľahlosti Madeiry dosahujú 26 % hrubej pridanej hodnoty súkromného sektora alebo 16,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) Madeiry, čo v roku 1998 predstavovalo spolu približne 400 miliónov EUR. Pozri body 46 a 48 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(98)  Bod 51 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(99)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 124.

(100)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 125.

(101)  Body 11, 25, 72 a 73 rozhodnutia Komisie z roku 2007 a body 24, 26 a 28 rozhodnutia Komisie z roku 2013.

(102)  Rozsudok Súdneho dvora z 2. mája 2006, Eurofood IFSC, C-341/04, ECLI:EU:C:2006:281, body 34 – 36, a rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, Weald Leasing, C-103/09, ECLI:EU:C:2010:804, bod 44.

(103)  Činnosti mimo daného regiónu môžu dotknutému regiónu prinášať významný prínos. Komisia túto zásadu podľa Portugalska uznala v rozhodnutí z roku 2007 týkajúcom sa francúzskych zámorských departementov, rozhodnutie Komisie K(2007) 5115 v konečnom znení z 27. októbra 2007 vo veci týkajúcej sa štátnej pomoci N522/2006, Francúzsko – Loi de programme pour l’outre-mer – Aide fiscale, oddiely 2.8.3 a 2.8.8, s. 24 a 25. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2012, GAMP, C-579/11, ECLI:EU:C:2012:833, body 30 až 39.

(104)  Bod 22, poznámka pod čiarou č. 9 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(105)  Bod 22 rozhodnutia Komisie z roku 2013.

(106)  Opatrenie 5 „Účinnejšie bojovať proti škodlivým daňovým praktikám so zreteľom na transparentnosť a podstatu“ a opatrenie 6 „Predchádzať zneužívaniu zmlúv“ (http://www.oecd.org/tax/beps/action-plan-on-base-erosion-and-profit-shifting-9789264202719-en.htm).

(107)  Action 5 of BEPS Report (Správa o opatrení 5 akčného plánu BEPS) a Guidelines from the Forum on Harmful Tax Competition of the OECD (Usmernenia fóra OECD pre škodlivú daňovú súťaž), pokiaľ ide o požiadavku na podstatnú činnosť v kontexte režimov nesúvisiacich s duševným vlastníctvom (https://www.oecd.org/tax/beps/beps-actions/action5/).

(108)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(109)  Tax and economic analysis report, Ernest & Young, 24. septembra 2018, s. 66.

(110)  List Portugalska z 26. septembra 2018, body 282 až 318.

(111)  List Portugalska z 26. septembra 2018, body 296 až 298.

(112)  Bod 34 rozhodnutia o začatí konania.

(113)  Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16), smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16) alebo smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).

(114)  Návrhy generálneho advokáta Poiares Maduro prednesené 27. januára 2005, Celtec, C-478/03, ECLI:EU:C:2005:66.

(115)  Zákon č. 7/2009 z 12. februára 2009 zmenený zákonom č. 14/2018 z 19. marca 2018.

(116)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 222.

(117)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8).

(118)  Návrhy generálneho advokáta Ruiz-Jarabo Colomer prednesené 10. júla 2003, Collins, C-138/02, ECLI:EU:C:2003:409.

(119)  Tax and economic analysis report, Ernest & Young, september 2018, s. 54.

(120)  Rozhodnutie Komisie K(2002) 4811 z 11. decembra 2002, štátna pomoc N 222/A/02 – Portugalsko – Schéma pomoci týkajúca sa zóny Zona Franca da Madeira za roky 2003 až 2006 (Ú. v. EÚ C 65, 19.3.2003, s. 23) a rozhodnutie Komisie K(2003) 92 zo 4. apríla 2003 (štátna pomoc N222/B/2002 – Portugalsko – Regime de auxílios da Zona Franca da Madeira para o período 2003 – 2006). Pozri aj list Komisie D/52122 z 25. februára 2002 a list z odpoveďou Portugalska z 3. júna 2002 (1580).

(121)  Záväzok sa musí vykladať na základe pozície, ktorú Portugalsko uviedlo pri „rokovaní“ o schéme pomoci. Portugalsko uviedlo, že schéma ZFM by sa mala posudzovať z hľadiska proporcionality vzhľadom na dodatočné náklady, ktoré spoločnostiam vznikajú v najvzdialenejšom regióne Madeira [„zúženie myšlienky proporcionality na jednoduché vyčísliteľné dodatočné náklady znamená znehodnotenie významu článku 349 ZFEÚ (pôvodný článok 299 ods. 2 ZES)“]. Pozri list Portugalska z 26. septembra 2018, s. 22 – 24.

(122)  Bod 41 rozhodnutia o začatí konania.

(123)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov [K(2003) 1422] (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(124)  Odôvodnenie 29 tohto rozhodnutia.

(125)  Bod 42 rozhodnutia o začatí konania.

(126)  Pozri poznámku pod čiarou č. 55.

(127)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a iní, C-63/93, ECLI:EU:C:1996:51, bod 20, a návrhy generálneho advokáta Cosmas z 8. júna 1995, ECLI:EU:C:1995:170; rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, ECLI:EU:C:2007:326, bod 79; a rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2008, Förster, C-158/07, ECLI:EU:C:2008:630, bod 67.

(128)  Associação Comercial e Industrial do Funchal (ďalej len „združenie ACIF“), Câmara do Comércio e Indústria dos Açores (ďalej len „komora CCIA“), Confederação de Comércio e Serviços de Portugal (ďalej len „konfederácia CCP“), Confederação da Indústria Portuguesa (ďalej len „konfederácia CIP“), Confederação de Turismos de Portugal (ďalej len „konfederácia CTP“), European International Ship Owners Association of Portugal (Portugalské združenie európskych medzinárodných vlastníkov lodí, ďalej len „združenie EISAP“) a združenie EURODOM (zastupujúce združenie francúzskych najvzdialenejších regiónov).

(129)  Sociedade de Desenvolvimento da Madeira S.A. (ďalej len „spoločnosť SDM“). Spoločnosť SDM je od roku 1984 spoločnosťou, ktorá v mene regionálnej vlády Madeiry (koncesná zmluva) zodpovedá za riadenie, správu a podporu ZFM (nazývanej aj „Medzinárodné obchodné stredisko na Madeire“).

(130)  Združenie ACIF je záujmové združenie, ktoré zastupuje 800 pridružených podnikov zo všetkých oblastí činnosti (63 % v oblasti obchodu a služieb, 23 % v oblasti priemyslu a 14 % v oblasti cestovného ruchu).

(131)  OECD Model Tax Convention on Income and Capital: condensed version 2017 (Modelová zmluva o zdaňovaní príjmov a majetku: zostručnené znenie z roku 2017) (https://www.oecd-ilibrary.org/taxation/model-tax-convention-on-income-and-on-capital-condensed-version_20745419.

(132)  Pozri list združenia ACIF z 12. apríla 2019, príloha I o obrane ZFM a jej spoločností, s. 26.

(133)  Vykonávanie týchto povinností sa nesmie odmeňovať. Odmeny slobodne stanovuje spoločnosť a nemusia nevyhnutne súvisieť s počtom skutočne odpracovaných hodín alebo s odmenou, ktorú dostávajú ostatní zamestnanci. Neexistuje výlučné vykonávanie, pokiaľ nebolo uložené spoločnosťou a prijaté daným držiteľom pozície v správnej rade. Tieto povinnosti sa spravidla vykonávajú na základe výnimky z pracovného času a nepodliehajú žiadnym minimálnym alebo maximálnym obmedzeniam pracovného času.

(134)  Pokiaľ ide o zamestnanosť, k 31. decembru 2017 v ZFM pracovalo [5 000 – 10 000] zamestnancov ([1 000 – 3 000] v medzinárodných službách; [100 – 1 000] v priemyselnej zóne a [4 000 – 6 000] v Medzinárodnom lodnom registri). V roku 2018 pracovalo v časti medzinárodných služieb ZFM podľa údajov priamo získaných v rámci zisťovania, ktoré uskutočnilo združenie ACIF, [1 000 – 3 000] zamestnancov. K 31. decembru 2018 bolo v ZFM usadených [1 000 – 3 000] spoločností. Podľa údajov zhromaždených daňovým orgánom Madeiry sa v ZFM v roku 2018 dosiahol výnos z priamych daní v prospech autonómneho regiónu Madeira vo výške [50 000 – 200 000] tisíc EUR, čo zodpovedá [10 – 20] % celkových výnosov z daní vybratých v tomto regióne. Podľa údajov Portugalskej národnej banky z roku 2013 ZFM zodpovedala za [10 – 20] % priamych investícií v Portugalsku. Pozri obranu združenia ACIF týkajúcu sa ZFM a spoločností usadených v tejto zóne, s. 29 – 35 (príloha I k listu združenia ACIF z 12. apríla 2019).

(135)  Za predpokladu, že by všetky spoločnosti v súčasnosti usadené v ZFM ukončili svoju činnosť v regióne (scenár 1), sa odhaduje, že dôjde k poklesu hrubej pridanej hodnoty v rozpätí [1 – 10] % až [10 – 20] %, vyjadrenému ako percentuálny podiel hrubej pridanej hodnoty v roku 2015, a k zníženiu zamestnanosti v rozpätí od [1 000 – 4 000] do [5 000 – 7 000] pracovných miest. V prípade zachovania časti súčasných činností, pričom však svoju činnosť ukončia spoločnosti zodpovedné za [80 – 90] % hrubej pridanej hodnoty v súčasnosti vytváranej v ZFM (scenár 2), predpokladané účinky takisto zodpovedajú kríze s poklesom hrubej pridanej hodnoty v rozpätí od [1 – 10] % do [1 – 10] % a stratou [1 000 – 3 000] až [4 000 – 6 000] pracovných miest. Pozri list združenia ACIF z 12. apríla 2018, s. 36 – 37, a priloženú štúdiu, ktorej vypracovanie zadalo združenie ACIF Centru pre aplikované štúdie Portugalskej katolíckej univerzity v Lisabone: CONFRARIA, João, Impacto do Centro Internacional de Negócios da Madeira na economia da Região, Universidade Católica de Lisboa – Centro de Estudos Aplicados, 4. apríla 2019, s. 1 – 25.

(136)  Rozsudok Súdneho dvora z 5. júla 2012, SIAT, C-318/10, ECLI:EU:C:2012:415; rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2013, Itelcar, C-282/12, ECLI:EU:C:2013:629; a rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 2015, Berlington Hungary a i., C-98/14, ECLI:EU:C:2015:386.

(137)  Rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, C-506/03, ECLI:EU:C:2005:715, bod 58; a rozsudok Všeobecného súdu z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia, T-57/11, ECLI:EU:T:2014:1021, bod 189.

(138)  List Portugalska z 26. júna 2019 (2019/082914).

(139)  Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 1. decembra 1997 prijali uznesenie o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov s cieľom obmedziť škodlivú daňovú súťaž. Skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) bola v rámci Rady zriadená Radou ECOFIN 9. marca 1998 na posudzovanie daňových opatrení, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti kódexu správania (Ú. v. ES C 99, 1.4.1998, s. 1). Pozri https://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/preparatory-bodies/code-conduct-group/.

(140)  List Portugalska z 26. júna 2019, s. 3.

(141)  Odôvodnenie 67 tohto rozhodnutia.

(142)  Odôvodnenie 99 tohto rozhodnutia.

(143)  Zákon č. 13/91 z 5. júna 1991 zmenený zákonom č. 130/99 z 21. augusta 1999 a zákonom č. 12/2000 z 21. júna 2000.

(144)  Článok 107 ods. 4 a článok 146 štatútu Estatuto.

(145)  Článok 108 písm. b) štatútu Estatuto.

(146)  Článok 112 ods. 1 písm. b) a e) štatútu Estatuto. Pozri aj článok 26 zákona č. 2/2013 z 2. septembra 2013 (zákon o financiách autonómnych regiónov, Lei das Finanças das Regiões Autónomas, ďalej len „zákon o FAR“).

(147)  Články 55 a 56 zákona o FAR.

(148)  Článok 59 ods. 2 zákona o FAR.

(149)  Článok 146 ods. 4 štatútu Estatuto a článok 59 ods. 6 zákona o FAR.

(150)  Články 5 a 26 a článok 59 ods. 2, 3, 4 a 6 zákona o FAR. Pokiaľ ide o roky 2007 až 2013, pozri zákon č. 1/2007 z 19. februára zmenený zákonom č. 1/2010 z 29. marca 2010, zákonom č. 2/2010 zo 16. júna a zákonom č. 64/2012 z 20. decembra 2012.

(151)  3 % od roku 2007 do roku 2009, 4 % od roku 2010 do roku 2012 a 5 % od roku 2013 do roku 2020, namiesto 29 % v roku 2007, 20 % od roku 2008 do roku 2011, 25 % od roku 2012 do roku 2013, 23 % v roku 2014 a 21 % od roku 2015 do roku 2020.

(152)  Rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, ECLI:EU:C:2001:598, bod 38; rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, ECLI:EU:C:1994:100, bod 13; a rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, ECLI:EU:C:1998:579, bod 34.

(153)  Rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, ECLI:EU:C:2002:294, bod 24; rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, T-351/02, ECLI:EU:T:2006:104, bod 103.

(154)  Pozri odôvodnenia 68 a 69 tohto rozhodnutia.

(155)  Rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a iní, C-222/04, ECLI:EU:C:2006:8, bod 132.

(156)  Pozri poznámku pod čiarou č. 5.

(157)  29 % v roku 2007 (článok 12 Decreto Legislativo Regional No 3/2007/M z 9. januára 2007); 20 % od roku 2008 do roku 2011 (článok 15 Decreto Legislativo Regional No 2/2008/M zo 16. januára 2008, článok 14 Decreto Legislativo Regional No 45/2008/M z 31. decembra 2008, článok 13 Decreto Legislativo Regional No 34/2009/M z 31. decembra 2009 a článok 14 Decreto Legislativo Regional No 2/2011/M z 10. januára 2008); 25 % od roku 2012 do roku 2013 (článok 2 Decreto Legislativo Regional No 20/2011/M z 26. decembra 2011 a článok 16 Decreto Legislativo Regional No 42/2012/M z 31. decembra 2012); 23 % v roku 2014 (článok 18 Decreto Legislativo Regional No 31-A/2013/M z 31. decembra 2013).

(158)  Pozri poznámku pod čiarou č. 15.

(159)  Odôvodnenie 113 tohto rozhodnutia.

(160)  Záver odôvodnenia 99 tohto rozhodnutia.

(161)  Rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris, C-730/79, ECLI:EU:C:1980:209, bod 11; a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2000, Alzetta Mauro a iní/Komisia, spojené veci T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 až 607/97, T-1/98, T-3/98 až T-6/98 a T-23/98, ECLI:EU:T:2000:151, bod 80.

(162)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2000, Alzetta Mauro a iní/Komisia, spojené veci T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 až 607/97, T-1/98, T-3/98 až T-6/98 a T-23/98, ECLI:EU:T:2000:151, body 141 až 147.

(163)  Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. apríla 2001, Regione autónoma Friuli Venezia Giulia/Komisia, T-288/97, ECLI:EU:T:2001:115, bod 41.

(164)  Zákonná vyhláška č. 500/80 z 20 októbra 1980 a regionálna vykonávacia vyhláška č. 53/82 z 23. augusta 1982. Pozri aj zákonnú vyhlášku č. 502/85 z 30. decembra 1985 a zákonnú vyhlášku č. 165/86 z 26. júna 1986.

(165)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 67.

(166)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 85.

(167)  Akt o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv (Ú. v. ES L 302, 15.11.1985, s. 23).

(168)  Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(169)  Pozri preambulu zákonnej vyhlášky 163/2003 z 24. júla 2003.

(170)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5). Toto nariadenie sa uplatňovalo od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013 (pozri článok 6).

(171)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1).

(172)  V súvislosti s notifikáciou schémy ZFM predloženou Komisii v roku 2006 Portugalsko schému ZFM označuje ako „schéma regionálnej prevádzkovej pomoci“. Pozri list Portugalska z 28. júna 2006 (1900/80932); najmä pododdiely 2.1 a 10 všeobecného formulára notifikácie, pododdiel 1.2 formulára doplňujúcich informácií, preambulu notifikovaného návrhu zákona, dôvodovú správu a preambulu zákonnej vyhlášky č. 163/2003 z 24. júla 2003. Pozri aj listy Portugalska z 29. októbra 2015, s. 22, z 31. marca 2016, s. 4, a z 21. novembra 2017, s. 5 – 6.

(173)  List Portugalska z 19. decembra 2006.

(174)  RAG 2007, bod 6.

(175)  RAG 2007, bod 76.

(176)  Body 53 a 59 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(177)  Odôvodnenie 74 tohto rozhodnutia.

(178)  Odôvodnenie 77 tohto rozhodnutia.

(179)  Odôvodnenia 100 a 101 tohto rozhodnutia.

(180)  Odôvodnenia 73 a 74 tohto rozhodnutia.

(181)  List Portugalska z 28. júna 2006 (notifikácia režimu III).

(182)  Bod 64 rozhodnutia Komisie z roku 2007.

(183)  Odôvodnenie 87 tohto rozhodnutia.

(184)  Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov [K(2003) 1422] (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(185)  Odôvodnenia 52 a 57 tohto rozhodnutia.

(186)  List Portugalska z 26. septembra 2019, body 106, 107 a 272.

(187)  Bod 41 rozhodnutia o začatí konania.

(188)  Vhodné opatrenia navrhla Komisia s cieľom zmeniť alebo zrušiť predchádzajúce existujúce schémy regionálnej pomoci s ohľadom na nové prijaté pravidlá, čo sa deje vždy po prijatí nových usmernení.

(189)  Štátna pomoc: Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013: Prijatie návrhu Komisie o primeraných opatreniach podľa článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES 24 členskými štátmi (2006/C 153/04) (Ú. v. EÚ C 153, 1.7.2006, s. 1).

(190)  List Portugalska z 26. septembra 2018, bod 209.

(191)  Rozsudok Súdneho dvora z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, C-431/14 P, ECLI:EU:T:2016:145, body 69 a 70.

(192)  „Centro Internacional de Negócios da Madeira“, Sociedade de Desenvolvimento da Madeira, štatistika, december 2018.

(193)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a iní/Komisia, T-30/01 až T-32/01, T-86/02 až T-88/02, ECLI:EU:T:2009:314, bod 226.

(194)  RAG 2007, bod 80.

(195)  Článok 58 ods. 1 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

(196)  Komisia nepovažuje za nevyhnutné vykonávať analýzu charakteru pomoci schémy vzhľadom na to, že Portugalsko nikdy netvrdilo, že schéma ZFM nepredstavuje schému pomoci v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1, už nie je účinné).

(197)  Článok 58 ods. 1 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z roku 2014.

(198)  Odôvodnenie 71 tohto rozhodnutia.

(199)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70-72, ECLI:EU:C:1973:87, bod 13.

(200)  Rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, ECLI:EU:C:1990:125, bod 66.

(201)  Rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, ECLI:EU:C:1999:311, body 64 a 65.

(202)  Pozri poznámku pod čiarou č. 170.

(203)  Pozri poznámku pod čiarou č. 171.

(204)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1).

(205)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1). Pozri najmä článok 9 a článok 11 ods. 3 zmenené nariadením Komisie (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1).

(206)  Oznámenie Komisie o vymáhaní neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci (2019/C 247/01) (Ú. v. EÚ C 247, 23.7.2019, s. 1), body 68 a 72.

(207)  Odôvodnenia 94 a 95 tohto rozhodnutia.

(208)  Odôvodnenie 110 tohto rozhodnutia.

(209)  Rozsudok Súdneho dvora zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74-74, ECLI:EU:C:1975:59, bod 44.

(210)  Rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2005, VEMW a iní, C-17/03, ECLI:EU:C:2005:362, bod 73.

(211)  Rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-403/99, ECLI:EU:C:2001:507, bod 35.

(212)  V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2000, Rombi a Arkopharma, C-107/97, ECLI:EU:C:2000:253, bod 66 a citovaná judikatúra, a návrhy generálneho advokáta Léger prednesené 9. februára 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, spojené veci C-182/03 a C-217/03, ECLI:EU:C:2006:89, bod 367.

(213)  Rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, C-194/09 P, ECLI:EU:C:2011:497, bod 71 a citovaná judikatúra; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2005, Branco/Komisia, T-347/03, ECLI:EU:T:2005:265, bod 102 a citovaná judikatúra; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T-282/02, ECLI:EU:T:2006:64, bod 77; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, T-444/07, ECLI:EU:T:2009:227, bod 126.

(214)  Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2006, TEA-CEGOS a iní/Komisia, spojené veci T-376/05 a T-383/05, ECLI:EU:T:2006:47, bod 88 a citovaná judikatúra. Pozri aj analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia, spojené veci T-427/04 a T-17/05, ECLI:EU:T:2009:474, bod 261.

(215)  Rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1997, Land Rheinland-Pfalz/Alcan Deutschland, C-24/95, ECLI:EU:C:1997:163, bod 25 a citovaná judikatúra.

(216)  List z 9. novembra 2006 (D/54422).

(217)  List s odpoveďou Portugalska z 19. decembra 2006.


22.8.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 217/88


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/1415

z 18. augusta 2022

o čiastočnom schválení upravených pravidiel rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008

[oznámené pod číslom C(2022) 5783]

(Iba talianske znenie je autentické)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (1), a najmä na jeho článok 19 ods. 3,

po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 25 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1008/2008,

keďže:

1.   Postup

(1)

Talianske orgány 22. februára 2022 v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1008/2008 informovali Komisiu o novom návrhu vyhlášky o upravených pravidlách rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) (ďalej len „návrh Giovanniniho vyhlášky“).

2.   Súvislosti a opis opatrenia

2.1.   Návrh Giovanniniho vyhlášky

(2)

Článkom 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky sa článok 4 vyhlášky z 3. marca 2000 o pravidlách rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) v znení zmien upravuje takto:

„Odsek 1:

Leteckí dopravcovia môžu prevádzkovať pravidelné priame lety lietadlami s úzkym trupom, a to medzi letiskom Miláno Linate a inými letiskami v Európskej únii alebo letiskami v inom štáte, ktorý s Európskou úniou uzavrel vertikálnu dohodu upravujúcu letecké dopravné služby, ktoré sa zároveň nachádzajú v okruhu 1 500 km – meranom metódou ortodromickej dráhy – od letiska Miláno Linate, ak to umožňuje vymedzená prevádzková kapacita letiska Miláno Linate. Tieto linky smú prevádzkovať iba títo leteckí dopravcovia:

a)

dopravcovia vymedzení ako leteckí dopravcovia Spoločenstva v zmysle článku 2 bodov 10 a 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené príslušnými leteckými úradmi v súlade s uvedeným nariadením;

b)

dopravcovia určení krajinou na prevádzkovanie leteckých dopravných služieb na základe vertikálnej dohody, ktorú táto krajina uzavrela s Európskou úniou, za predpokladu, že ide o linku z letiska ležiaceho v okruhu 1 500 km – meranom metódou ortodromickej dráhy – od letiska Miláno Linate alebo na takéto letisko.“

(3)

Článkom 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky sa článok 4 vyhlášky z 3. marca 2000 o pravidlách rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) v znení zmien ďalej upravuje takto:

„Odsek 2:

Aby sa zaručilo dodržiavanie ustanovení odseku 1, distribúcia a predaj leteniek, ako aj preprava cestujúcich na priamych linkách z letiska alebo na letisko Miláno Linate sa povoľujú len na letiskách, ktoré sa nachádzajú na geografickom území vymedzenom v odseku 1.“

(4)

V odôvodneniach návrhu Giovanniniho vyhlášky sa uvádza, že zmena existujúcich pravidiel rozloženia prevádzky medzi milánskymi letiskami je potrebná na zabezpečenie toho, aby letisko Miláno Linate naďalej pôsobilo ako „mestské letisko“ obsluhujúce destinácie v krátkych vzdialenostiach a aby sa v plnej miere využil rozvoj letiska Miláno Malpensa ako uzlového letiska. Letisko Miláno Linate by okrem toho malo byť prepojené aj s letiskami mimo Únie za predpokladu, že sa nachádzajú v okruhu 1 500 km a že Únia s treťou krajinou, v ktorej sa letisko nachádza, uzavrela horizontálnu alebo komplexnú dohodu o leteckej doprave.

(5)

Talianske orgány vo vysvetleniach pripojených k oznámeniu uviedli, že uplatňovanie článku 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, by umožnilo pokračovanie prevádzky na trasách medzi letiskom Miláno Linate a krajinami, ako sú Spojené kráľovstvo, členské štáty Spoločného európskeho leteckého priestoru alebo Maroko, v rámci stanovených kapacitných limitov letiska, konkrétne 18 pohybov za hodinu.

(6)

Podľa článku 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, sa okruh 1 500 km okolo letiska Miláno Linate meria podľa metódy ortodromickej dráhy. Talianske orgány vo svojom oznámení vysvetlili, že táto vzdialenosť sa v právnych predpisoch Únie používa ako prahová hodnota na kategorizáciu letov na rôzne vzdialenosti [napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (2)].

(7)

Pokiaľ ide o článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, talianske orgány vysvetlili, že cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť presadzovanie dodržiavania navrhovaného článku 4 ods. 1 a že odráža prístup použitý v platných pravidlách rozloženia prevádzky. V platných pravidlách sa monitorovaním letovej prevádzky na letiskách Miláno Linate a Miláno Malpensa a podávaním správ ministerstvu infraštruktúry a dopravy poveruje národný úrad civilného letectva, ktorý posudzuje, či sa tieto pravidlá dodržiavajú a či sú potrebné ďalšie opatrenia.

2.2.   Konzultácie uskutočnené talianskymi orgánmi

(8)

Taliansky úrad civilného letectva (ENAC) vyzval 6. septembra 2021 v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1008/2008 zainteresované strany na konzultácie, ktoré sa mali uskutočniť 8. septembra 2021 na letisku Miláno Linate.

(9)

Podľa informácií, ktoré predložili talianske orgány, sa na konzultáciách zúčastnili výbory používateľov letísk Linate a Malpensa zložené z leteckých dopravcov, spoločností poskytujúcich služby pozemnej obsluhy, prevádzkovateľa letiska a koordinátora letiskových prevádzkových intervalov.

(10)

Podľa správy z konzultácií bola väčšina strán za navrhovanú zmenu.

3.   Konzultácie uskutočnené Komisiou

(11)

Komisia uverejnila 25. marca 2022 v Úradnom vestníku Európskej únie (3) zhrnutie navrhovaných zmien pravidiel rozloženia prevádzky, ktoré oznámili talianske orgány, a poskytla zainteresovaným stranám 20 dní na predloženie pripomienok.

(12)

Komisii boli doručené pripomienky od piatich zainteresovaných strán, z ktorých väčšina si želala zostať v anonymite.

(13)

Všetky zainteresované strany síce podporili článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, no jedna strana požiadala o to, aby sa okruh rozšíril za hranicu 1 500 km tak, aby zahŕňal viac destinácií.

(14)

Tri zainteresované strany výslovne podporili článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, pričom tvrdili, že sa ním zlepší dodržiavanie navrhovaného článku 4 ods. 1 a letisko Linate sa zachová ako skutočné letisko s priamymi letmi. Jedna zo zainteresovaných strán vyjadrila v súvislosti s článkom 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, obavy, pričom ako ich dôvod uviedla, že zákaz predaja leteniek do destinácií mimo rozsahu pôsobnosti navrhovaného článku 4 ods. 1 je neprimeraný. Táto strana mala tiež vážne obavy, pokiaľ ide o spôsob vykonávania ustanovenia, a vyjadrila pochybnosti o tom, či je ustanovenie vhodné na riešenie kapacitných problémov.

4.   Posúdenie

(15)

Na úvod Komisia poznamenáva, že tri letiská, na ktoré sa oznámené pravidlo rozloženia prevádzky vzťahuje, teda Miláno Linate, Miláno Malpensa a Orio al Serio (Bergamo), spĺňajú štyri podmienky stanovené v článku 19 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1008/2008. Letiská obsluhujú milánsku mestskú aglomeráciu, čím je splnená prvá podmienka. Infraštruktúra a spojenia verejnou dopravou medzi týmito tromi letiskami a medzi nimi a mestom Miláno spĺňajú druhú a tretiu podmienku. Letiská okrem toho poskytujú leteckým dopravcom potrebné služby, a tak spĺňajú štvrtú podmienku.

(16)

Komisia ďalej poznamenáva, že svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami schválila prijatie pravidiel rozloženia prevádzky, ktorých cieľom bolo etablovať letisko Miláno Malpensa ako medzinárodný uzol a letisko Miláno Linate ako letisko s priamymi leteckými spojeniami, čím sa mal obmedziť tok letovej prevádzky na tomto letisku.

(17)

Konkrétnejšie sa Bersaniho vyhláškou a 2. Bersaniho vyhláškou z 5. januára 2001, ktoré boli schválené rozhodnutím Komisie 2001/163/ES (4), uložili letisku Miláno Linate obmedzenia počtu denných spiatočných letov na letiská Únie, ktoré boli určené na základe objemu toku cestujúcich. Zároveň sa Bersaniho vyhláškou a 2. Bersaniho vyhláškou využívanie letiska Miláno Linate obmedzilo len na pravidelné priame letecké spojenia v rámci Únie zabezpečované lietadlami s jednou uličkou. To spôsobilo vytlačenie ostatnej dopravy na letisko Malpensa.

(18)

Cieľom Del Riovej vyhlášky z 18. novembra 2016, ktorá bola schválená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/2019 (5), bolo optimalizovať využívanie letiska Miláno Linate a zlepšiť jeho prepojenie so všetkými ostatnými európskymi mestami a zároveň plne využiť rozvojový potenciál uzla Malpensa v jeho osobitnej úlohe medzikontinentálneho letiska. Del Riovou vyhláškou sa preto odstránili obmedzenia určené na základe objemu toku cestujúcich týkajúce sa frekvencií letov, ktoré sa mohli prevádzkovať do Linate a z neho, aj keď sa zachovalo obmedzenie, že možno obsluhovať len destinácie v rámci Únie lietadlami s úzkym trupom.

(19)

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti Komisia nespochybňuje politiku Talianska týkajúcu sa letísk Miláno Malpensa a Linate.

(20)

Pokiaľ ide o článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, Komisia poznamenáva, že odstraňuje niektoré obmedzenia uložené v súvislosti s leteckými dopravnými službami na letisku Linate. Na letisko Linate a z neho možno prevádzkovať lety obsluhujúce nové destinácie v tretích krajinách, ktoré sa nachádzajú v okruhu 1 500 km od letiska a sú v krajine, s ktorou Únia uzavrela horizontálnu alebo komplexnú dohodu o leteckej doprave.

(21)

Keďže sa článkom 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, s cieľom umožniť leteckým dopravcom väčšiu efektívnosť a výber pri stanovovaní letových poriadkov podľa dopytu cestujúcich odstraňujú obmedzenia leteckej prevádzky na letisko Linate a z neho, otázka proporcionality na základe prístupu prijatého vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2016/2019 nevzniká.

(22)

V každom prípade by uplatňovanie článku 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, viedlo k tomu, že by letisku Linate transparentným spôsobom a na základe objektívnych kritérií, ktoré nevedú k diskriminácii medzi leteckými dopravcami Únie alebo destináciami Únie, pribudli nové destinácie.

(23)

Pokiaľ ide o článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia konštatuje, že v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1008/2008 vznikajú problémy, pokiaľ ide o proporcionalitu a transparentnosť.

(24)

Ustanovením sa zakazuje distribúcia a predaj leteniek medzi letiskom Miláno Linate a destináciami mimo rozsahu pôsobnosti návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 2, ako aj na prestupné trasy (na rozdiel od priamej trasy z bodu do bodu). Ako talianske orgány objasnili na stretnutiach s útvarmi Komisie 4. apríla 2022 a 30. júna 2022 v nadväznosti na písomné otázky, ktoré útvary Komisie zaslali 1. apríla 2022, leteckým dopravcom to nebráni len v tom, aby ponúkali cestovné trasy s letiskom Miláno Linate ako miestom prestupu, ale aj v tom, aby ponúkali cestovné trasy na letisko Linate alebo z neho, ktoré majú následne prípoje na iných letiskách mimo Milána. V konečnom dôsledku sa týmto ustanovením reguluje tok transferu cestujúcich na letiskách mimo Milána.

(25)

Komisia sa domnieva, že obmedzenie prípojných letov a transferu cestujúcich na letisku Linate je na dosiahnutie cieľa, ktorým je jeho zachovanie ako letiska s priamymi leteckými spojeniami a podpora rozvoja letiska Malpensa ako medzinárodného uzla, primerané. Regulácia toku transferových cestujúcich na letiskách mimo Milána však prekračuje legitímny rozsah pôsobnosti pravidiel rozloženia prevádzky medzi letiskami obsluhujúcimi dané mesto alebo mestskú aglomeráciu, v tomto prípade Miláno.

(26)

Navrhovaná zmena navyše presahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov talianskej letiskovej politiky, a neprimerane zasahuje do slobody podnikania leteckých dopravcov a slobody poskytovať služby na letiskách mimo Milána.

(27)

Článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, okrem toho vyvoláva otázky týkajúce sa transparentnosti, keďže nie je jasné, ako budú talianske orgány presadzovať dodržiavanie týchto pravidiel. V predmetnom ustanovení sa neobjasňuje, či sa budú monitorovať len letové poriadky leteckých dopravcov, alebo či budú za zobrazovanie určitých trás s prípojmi mimo letiska Linate brané na zodpovednosť aj cestovné agentúry a distribútori leteniek. Nie je jasné ani to, či toto ustanovenie má za cieľ zachytiť cestujúcich s vlastným pripojením, nad ktorých cestovnými trasami leteckí dopravcovia ani cestovné kancelárie či iní distribútori leteniek nemajú kontrolu.

5.   Záver

(28)

Komisia dospela k záveru, že článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ktorou sa menia existujúce pravidlá rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo), ako sa uvádza v odôvodnení 2, je zlučiteľný s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1008/2008.

(29)

Pokiaľ ide o článok 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia sa domnieva, že nie je zlučiteľný s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1008/2008,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Opatrenia stanovené v článku 1 návrhu Giovanniniho vyhlášky o úprave pravidiel rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) predloženého Komisii 22. februára 2022, ako sa uvádza v odôvodnení 2, sa schvaľujú.

Schválenie opatrení stanovených v článku 1 uvedeného návrhu vyhlášky, ako sa uvádza v odôvodnení 3, sa zamieta.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 18. augusta 2022

Za Komisiu

Adina VĂLEAN

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

(3)  Oznámenie Talianska o uplatnení článku 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1008/2008, pokiaľ ide o pravidlá rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa a Miláno Linate (Ú. v. EÚ C 134, 25.3.2022, s. 28).

(4)  Rozhodnutie Komisie 2001/163/ES z 21. decembra 2000 o postupe týkajúcom sa uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 (vec TREN/AMA/12/00 – talianske pravidlá rozloženia prevádzky pre letiskový systém Milána) (Ú. v. ES L 58, 28.2.2001, s. 29).

(5)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2019 zo 16. novembra 2016 o schválení upravených pravidiel rozloženia prevádzky medzi letiskami Miláno Malpensa, Miláno Linate a Orio al Serio (Bergamo) podľa článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (Ú. v. EÚ L 312, 18.11.2016, s. 73).