15.6.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 160/1

NARIADENIE RADY (EÚ) 2022/922

z 9. júna 2022

o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1053/2013

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 70,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Schengenský priestor bez kontroly vnútorných hraníc sa opiera o účinné a efektívne uplatňovanie schengenského acquis členskými štátmi. Uvedené acquis tvoria opatrenia v oblasti vonkajších hraníc, kompenzačné opatrenia z dôvodu absencie kontrol na vnútorných hraniciach a pevný monitorovací rámec – spoločne uľahčujú voľný pohyb a zaisťujú vysokú mieru bezpečnosti, spravodlivosti a ochrany základných práv vrátane ochrany osobných údajov.

(2)	Partnerské hodnotenie a monitorovanie uplatňovania schengenského acquis sú od roku 1998 centrálnymi prvkami schengenského priestoru a prispievajú k zachovaniu vysokej mieri zodpovednosti za výsledky a posilňujú vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

(3)	Nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 (2) bol vytvorený osobitný schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, a ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2015.

(4)

Schengenský hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by sa mal posilniť, aby sa zvýšila jeho účinnosť a efektívnosť. Cieľom revidovaného hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu by malo byť zachovať vysokú mieru dôvery medzi členskými štátmi tým, že sa ním zabezpečí, aby členské štáty uplatňovali schengenské acquis účinne a dodržiavali pritom dohodnuté spoločné štandardy, základné zásady a normy, čím prispievajú k dobrému fungovaniu schengenského priestoru.

(5)

Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by mal svoje ciele dosiahnuť prostredníctvom objektívnych a nestranných hodnotení, ktorými možno rýchlo zistiť nedostatky pri uplatňovaní schengenského acquis, ktoré by mohli narušiť správne fungovanie schengenského priestoru, zabezpečiť bezodkladné odstránenie týchto nedostatkov a vytvoriť základ pre dialóg o fungovaní schengenského priestoru ako celku. V súlade s článkom 70 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) majú členské štáty v spolupráci s Komisiou vykonať objektívne a nestranné hodnotenie vykonávania politík Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. To si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou, vyvážené rozdelenie spoločnej zodpovednosti a zachovanie podstaty systému, ktorá spočíva v partnerskom preskúmaní. Vyžaduje si to aj posilnenú úlohu Rady a úzke zapojenie Európskeho parlamentu. Vzhľadom na rozsah zmien v hodnotiacom a monitorovacom mechanizme vytvorenom nariadením (EÚ) č. 1053/2013 by sa malo uvedené nariadenie zrušiť a nahradiť novým nariadením.

(6)

Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by mal pokryť všetky oblasti schengenského acquis, a to súčasné aj budúce, najmä riadenie vonkajších hraníc, absenciu kontrol na vnútorných hraniciach, vízovú politiku, návrat, rozsiahle informačné systémy podporujúce uplatňovanie schengenského acquis, policajnú spoluprácu, justičnú spoluprácu v trestných veciach a ochranu údajov, s výnimkou oblastí, pre ktoré už existuje osobitný hodnotiaci mechanizmus podľa práva Únie. Do hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu by mali byť zahrnuté všetky príslušné právne predpisy a operatívne činnosti, ktoré sú súčasťou schengenského acquis a ktoré prispievajú k fungovaniu schengenského priestoru.

(7)

Pri každom hodnotení by sa malo v súlade so závermi Európskej rady z 1. a 2. marca 2012 prihliadať na správne fungovanie orgánov, ktoré schengenské acquis uplatňujú. Súčasťou hodnotenia by mali byť aj postupy súkromných subjektov, ako sú letecké spoločnosti alebo externí poskytovatelia služieb, pokiaľ sú v rámci spolupráce s členskými štátmi zapojení do vykonávania schengenského acquis alebo sú ním ovplyvnení.

(8)

Vzhľadom na to, že pri vykonávaní schengenského acquis zohrávajú čoraz väčšiu úlohu orgány, úrady a agentúry Únie, hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by mal podporovať overovanie činností týchto orgánov, úradov a agentúr Únie, pokiaľ vykonávajú svoje funkcie v mene členských štátov s cieľom pomáhať pri operatívnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis. V tejto súvislosti by malo byť overovanie týchto činností súčasťou hodnotenia členských štátov, malo by byť zahrnuté do správy a malo by sa vykonávať bez toho, aby ním boli dotknuté povinnosti Komisie a príslušných riadiacich orgánov dotknutých agentúr, úradov a orgánov na základe predpisov, ktorými sa zriaďujú, a ich vlastné hodnotiace a monitorovacie postupy, ktoré sú v nich stanovené, a spôsobom, ktorý plne rešpektuje uvedené povinnosti a postupy. Ak by sa pri hodnotení zistili nedostatky v súvislosti s funkciami, ktoré plnia alebo podporujú orgány, úrady a agentúry Únie, Komisia by mala o tom informovať ich príslušné riadiace orgány, ako aj Radu a Európsky parlament.

(9)

Hodnotiace a monitorovacie činnosti by mali byť cielené, pričom by sa mali zohľadniť výsledky predchádzajúcich hodnotení, analýz rizík, nové právne predpisy, informácie, ktoré Komisia získala v súlade s týmto nariadením, ako aj prípadné výsledky vnútroštátnych mechanizmov kontroly kvality. Mali by sa podporovať prostredníctvom posilnenej spolupráce s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ktoré sa zúčastňujú na vykonávaní schengenského acquis, s cieľom poskytovať relevantné informácie a odborné znalosti na plánovanie alebo vykonávanie hodnotiacich alebo monitorovacích činností, prostredníctvom systematickej účasti týchto orgánov, úradov a agentúr na schengenských hodnoteniach, a to aj nominovaním pozorovateľov pre účasť na hodnoteniach, a prostredníctvom zlepšenia analýz rizík a zdieľaním informácií vrátane informácií o korupcii a organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ môžu ohroziť uplatňovanie schengenského acquis členskými štátmi.

Táto spolupráca a účasť sa týkajú najmä Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“), riadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (3), Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „eu-LISA“), zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (4), Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (5), Agentúry Európskej únie pre základné práva, zriadenej nariadením Rady (ES) č. 168/2007 (6) a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (7).

Zároveň by sa mal posilniť recipročný charakter tejto spolupráce a agentúry by nemali k hodnotiacemu a monitorovaciemu mechanizmu len prispievať, ale mali by mať z účasti na ňom aj úžitok, čím by sa zaistila ich posilnená operačná reakcia. S cieľom predísť akémukoľvek konfliktu záujmov ak sa činnosti orgánu, úradu alebo agentúry Únie zapojených do vykonávania schengenského acquis, pokiaľ vykonávajú funkcie v mene členských štátov zamerané na pomoc pri operačnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis, overujú ako súčasť hodnotenia členského štátu, pozorovatelia z orgánu, úradu alebo agentúry Únie by sa nemali zúčastňovať na diskusiách o zisteniach súvisiacich s činnosťou daného orgánu, úradu alebo agentúry Únie.

(10)

Posúdenie zraniteľnosti vykonávané agentúrou Frontex je doplnkovým mechanizmom k hodnotiacemu a monitorovaciemu mechanizmu vytvorenému týmto nariadením, ktorého úlohou je zabezpečiť kontrolu kvality na úrovni Únie a zabezpečiť stálu pripravenosť reagovať na všetky výzvy na vonkajších hraniciach na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Pri príprave hodnotiacich a monitorovacích činností by sa malo zohľadniť posúdenie zraniteľnosti, čím by sa zabezpečila aktuálna situačná informovanosť. Oba mechanizmy tvoria zložky európskeho integrovaného riadenia hraníc. V snahe vytvoriť lepší situačný prehľad fungovania schengenského priestoru a v čo najväčšej miere zabrániť duplicite činnosti a protichodným odporúčaniam by sa mala zabezpečiť maximálna synergia medzi posúdením zraniteľnosti a hodnotiacim a monitorovacím mechanizmom. Na tento účel by malo medzi agentúrou Frontex a Komisiou dochádzať k pravidelnej výmene informácii o výsledkoch oboch mechanizmov. V záujme lepšieho strategického zamerania a dosiahnutia cielenejšej koncepcie hodnotenia je zároveň nevyhnutné ďalej posilniť synergiu s príslušnými mechanizmami a platformami, ktoré prevádzkujú agentúry Únie a orgány štátnej správy, ako je Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a s dohľadom, ktorý v súčinnosti s agentúrou eu-LISA vykonáva Komisia v súvislosti s prípravou členských štátov na zavedenie príslušných IT systémov, ako aj s prípadnými zisteniami vnútroštátnych mechanizmov kontroly kvality.

(11)

Popri správnom vykonávaní a uplatňovaní požiadaviek schengenského acquis v oblasti ochrany údajov, ktoré sa hodnotí samostatne, by sa počas hodnotenia mala osobitná pozornosť venovať overovaniu dodržiavania základných práv pri uplatňovaní schengenského acquis. V snahe posilniť kapacitu hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu s cieľom zisťovať prípady porušovania základných práv v príslušných oblastiach politiky by sa mali zaviesť ďalšie opatrenia. Schengenskí hodnotitelia by mali byť v tomto ohľade riadne vyškolení a lepšie by sa mali využívať príslušné informácie poskytované Agentúrou Európskej únie pre základné práva, pričom jej experti by mali byť viac zapojení do koncipovania a vykonávania hodnotení. Okrem toho by sa malo umožniť, aby sa pri programovaní a koncipovaní hodnotení prihliadalo na dôkazy, ktoré boli zverejnené alebo predložené v rámci nezávislých monitorovacích mechanizmov alebo z vlastnej iniciatívy príslušnými tretími stranami, ako sú ombudsmani, orgány na monitorovanie dodržiavanie základných práv či mimovládne a medzinárodné organizácie. Pri vykonávaní hodnotení, napríklad pri návštevách, by sa za subjekty a tretie strany, ktoré podporujú členské štáty, mali považovať tie subjekty a tretie strany, ktoré sú s členskými štátmi v právnom alebo zmluvnom vzťahu a môžu v ich mene vykonávať určité úlohy pri uplatňovaní schengenského acquis. Pri príprave hodnotiacich správ by sa mali zohľadniť len informácie overené počas hodnotiacej činnosti.

(12)

Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by mal stanoviť transparentné, účinné a jasné pravidlá týkajúce sa formy a metód, ktoré sa majú pri hodnotiacich a monitorovacích činnostiach uplatňovať, ďalej by mal stanoviť využívanie vysokokvalifikovaných expertov a opatrenia nadväzujúce na zistenia z hodnotení.

(13)

Formy hodnotení a ich metódy by mali byť flexibilnejšie s cieľom zvýšiť efektívnosť hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu, ako aj jeho kapacitu prispôsobovať sa novým okolnostiam a legislatívnemu vývoju a zefektívniť využívanie zdrojov členských štátov, Komisie a orgánov, úradov a agentúr Únie. Základným nástrojom hodnotenia by mali byť pravidelné hodnotenia na základe návštev. Neohlásené hodnotenia a tematické hodnotenia by sa mali využívať vyváženým spôsobom na základe analýz rizík po prijatí nových právnych predpisov alebo na základe informácií získaných Komisiou v súlade s týmto nariadením. Formy hodnotení by sa mali jasne vymedziť. V závislosti od oblasti politiky a povahy hodnotiacej a monitorovacej činnosti by mal hodnotiaci a monitorovací mechanizmus umožňovať súbežné hodnotenie viacerých členských štátov a vo výnimočných prípadoch by malo byť možné viesť úplné alebo čiastočné hodnotenia na diaľku a kombinovať hodnotenia jednotlivých oblastí politiky. Na základe hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu by malo byť možné vypracovať komplexné hodnotiace správy o členských štátoch, v ktorých sa posúdia celkové výsledky členského štátu pri uplatňovaní schengenského acquis.

(14)

Tematické hodnotenia by sa mali používať na vypracovanie analýzy postupov členských štátov pri uplatňovaní schengenského acquis. Mali by slúžiť na posúdenie vykonávania hlavných legislatívnych zmien po tom, ako sa začnú uplatňovať, a nových iniciatív, či na posúdenie problémov v jednotlivých oblastiach politiky alebo postupov členských štátov, ktoré čelia podobným problémom.

(15)

Neohlásené návštevy by sa v závislosti od ich účelu mali uskutočňovať len s oznámením krátko vopred alebo bez oznámenia vopred dotknutému členskému štátu a mali by vychádzať z analýzy rizík alebo byť podložené iným relevantným dôvodom, podľa toho, čo je vhodné. Malo by byť možné organizovať neohlásené návštevy s cieľom vyhodnotiť uplatňovanie schengenského acquis na vnútorných hraniciach ako aj vznikajúce alebo systémové problémy, ktoré by mohli mať závažný vplyv na fungovanie schengenského priestoru, alebo ak existujú dôvody domnievať sa, že členský štát závažným spôsobom zanedbáva povinnosti vyplývajúce zo schengenského acquis. Neohlásené návštevy by sa za normálnych okolností mali uskutočňovať s oznámením aspoň 24 hodín vopred. Neohlásené návštevy bez oznámenia vopred by sa mali uskutočňovať s cieľom overiť súlad s povinnosťami vyplývajúcimi zo schengenského acquis, najmä na vnútorných hraniciach, a ako reakcia na odôvodnené podozrenia zo závažného porušovania základných práv pri uplatňovaní schengenského acquis. V takýchto prípadoch by predchádzajúce oznámenie tejto návštevy vopred zmarilo účel samotnej návštevy. Pre neohlásené návštevy na účely hodnotenia uplatňovania schengenského acquis vzťahujúceho sa na vnútorné hranice by malo byť možné overovať najmä absenciu kontroly vnútorných hraníc, čo zahŕňa aj overovanie toho, či výkon policajných právomocí alebo akýchkoľvek iných verejných právomocí vykonávaných v oblasti vnútorných hraníc nemá rovnaký účinok ako hraničné kontroly.

(16)

Programovanie činností vykonávaných podľa tohto nariadenia prostredníctvom viacročných a ročných programov hodnotenia už preukázalo svoju pridanú hodnotu pri zabezpečovaní predvídateľnosti a istoty. Komisia by preto mala v spolupráci s členskými štátmi prijímať viacročné a ročné programy hodnotenia. Uvedené programy by mali zabezpečiť aj potrebnú flexibilitu, aby bolo možné prispôsobiť sa dynamickej povahe schengenského acquis a jeho vývoju v čase. V prípade zásahu vyššej moci by sa po dohode s dotknutými členskými štátmi mali vykonať úpravy uvedených programov bez toho, aby bolo potrebné tieto programy formálne zmeniť. Vo viacročnom programe hodnotenia prijatom na obdobie siedmich rokov by malo byť možné určiť prípadné konkrétne prioritné oblasti v rámci oblastí politiky, ktoré by mali byť zahrnuté do pravidelných hodnotení. Takýto prístup by mal umožniť väčšiu flexibilitu, lepšie stanovovanie priorít a vyváženejšie a strategickejšie využívanie všetkých dostupných nástrojov. Predĺženie viacročného programu hodnotenia z piatich na sedem rokov by zároveň viedlo k intenzívnejšiemu, dôslednejšiemu a cielenejšiemu monitorovaniu členských štátov bez toho, aby došlo k zníženiu úrovne dohľadu.

(17)

Hodnotiace a monitorovacie činnosti by mali vykonávať tímy pozostávajúce zo zástupcov Komisie a expertov vymenovaných členskými štátmi. Títo zástupcovia a experti by mali mať primeranú kvalifikáciu vrátane dôkladných teoretických znalostí a skúseností a mali by absolvovať existujúcu príslušnú odbornú prípravu. Komisia by mala zabezpečiť kurzy odbornej prípravy pre schengenských hodnotiteľov vo všetkých príslušných oblastiach politiky vrátane zložiek základných práv a správneho fungovania orgánov. Malo by byť možné, aby sa v súvislosti s odbornou prípravou experta na schengenského hodnotiteľa uznávali na vnútroštátnej úrovni jeho zručnosti, znalosti a schopnosti nadobudnuté počas takejto odbornej prípravy. Ak kurzy odbornej prípravy pre určitú oblasť politiky nie sú k dispozícii, výsledkom čoho je nedostatok vyškolených expertov, malo byť možné, aby expert, ktorý sa chce stať schengenským hodnotiteľom, sprevádzal hodnotiacu misiu ako expert-stážista.

(18)

V snahe rýchlejšie a jednoduchšie zabezpečiť účasť dostatočného počtu skúsených expertov by mala Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vytvoriť a udržiavať rezervu expertov. Táto rezerva by mala byť hlavným zdrojom expertov pre potreby hodnotiacich a monitorovacích činností. Každý členský štát by mal vymenovať aspoň jedného experta pre každú oblasť politiky, v ktorej je hodnotený, pokiaľ vymenovanie závažne neovplyvní plnenie vnútroštátnych úloh.

(19)

Veľkosť hodnotiacich a monitorovacích tímov by mala byť flexibilnejšia s cieľom zvýšiť efektivitu a znížiť administratívne zaťaženie. Komisia by preto mala vymedziť a prispôsobovať veľkosť tímov v závislosti od potrieb a výziev súvisiacich s každou hodnotiacou a monitorovacou činnosťou a zároveň zachovať rovnováhu medzi počtom zástupcov Komisie a expertov z členských štátov s cieľom zohľadniť zásady partnerského hodnotenia a spoločnej zodpovednosti. Mala by sa dosiahnuť rovnováha medzi zásadami spoločnej zodpovednosti a predvídateľnosti a potrebou flexibility počas konania na výber expertov. Komisia by preto pri zriaďovaní tímov mala, pokiaľ je to možno, zabezpečiť geografickú rovnováhu, rozmanitosť profilov a rotáciu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať schopnosti orgánov štátnej správy s cieľom zabezpečiť, aby vymenovanie expertov na činnosti hodnotenia a monitorovania nepredstavovalo nadmerné zaťaženie pre členské štáty alebo osobnú situáciu expertov. Experti pozvaní na konkrétne hodnotenia a ich vnútroštátne orgány by mali reagovať na pozvánky kladne; odmietnutie pozvania by malo byť možné len v prípade riadne odôvodnených vážnych pracovných alebo osobných dôvodov.

(20)

Prevádzkové náklady súvisiace s hodnotiacimi a monitorovacími činnosťami (cestovanie, ubytovanie a strava) by mali byť hradené z rozpočtu Únie. Malo by byť možné, aby ďalšie denné príspevky pre národných expertov, ktorí sa zúčastňujú na hodnotiacich a monitorovacích misiách, ako aj náklady na personál, ktorý týchto expertov počas ich neprítomnosti nahrádza, boli hradené z národných programov členských štátov financovaných z príslušných fondov Únie v súlade s cieľmi a uplatniteľnými pravidlami uvedených fondov.

(21)

Hodnotiace správy by mali byť stručné a výstižné. Mali by sa zameriavať na nedostatky, ktoré majú významný vplyv, a klásť dôraz na oblasti, v ktorých by mohlo dôjsť k významnému zlepšeniu. Menej významné zistenia by sa v správach nemali uvádzať. Tieto zistenia by mal však tím na konci hodnotiacej činnosti oznámiť hodnotenému členskému štátu, ako aj orgánom zodpovedným za príslušný vnútroštátny mechanizmus kontroly kvality. Tím by mal aktívne vyhľadávať najlepšie postupy, ktoré by mali byť súčasťou správ. Na účely správ by sa mali ako najlepšie postupy zdôrazňovať najmä nové a inovatívne opatrenia, ktoré významne zlepšujú vykonávanie spoločných pravidiel a ktoré by mohli v praxi uplatňovať aj iné členské štáty.

(22)

Hodnotiace správy by mali spravidla obsahovať odporúčania, ako napraviť zistené nedostatky, vrátane porušovania základných práv, a Komisia by ich mala bezodkladne prijať v jednom akte prostredníctvom vykonávacieho aktu v rámci postupu preskúmania v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8). Zlúčenie správy a odporúčaní do jedného dokumentu a ich prijatie v rámci jedného postupu posilňuje vnútornú súvislosť medzi zisteniami z hodnotenia a odporúčaniami. Okrem toho by malo spoločné uverejnenie správy a odporúčaní členským štátom umožniť, aby riešili nedostatky rýchlejšie a efektívnejšie. Využitím postupu preskúmania by sa malo súčasne zabezpečiť zapojenie členských štátov do rozhodovacieho procesu vedúceho k prijatiu odporúčaní.

(23)

Napriek tomu by sa vykonávacia právomoc prijímať odporúčania na nápravné opatrenia v určitých prípadoch a uzatvárať akčné plány v určitých prípadoch mala na účely posilnenia vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, zabezpečenia ich lepšej koordinácie na úrovni Únie a posilnenia ich vzájomného partnerského tlaku preniesť na Radu vzhľadom na jej politickú rolu pri vyvíjaní takéhoto partnerského tlaku. Takáto vykonávacia právomoc je opodstatnená skutočnosťou, že na Radu sa podľa článku 70 ZFEÚ preniesli osobitné právomoci v oblasti vzájomného hodnotenia vykonávania politík Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Primerane odzrkadľuje účel hodnotiaceho mechanizmu založeného na tomto lex specialis, ktorým je v tejto konkrétnej oblasti zohrávať doplnkovú funkciu monitorovania účinnosti praktického vykonávania politík Únie prostredníctvom partnerského preskúmania. Rada by preto mala prijímať odporúčania v prípadoch politického významu a všeobecného záujmu z hľadiska fungovania schengenského priestoru. Za takéto prípady by sa malo považovať, keď má hodnotený členský štát závažné námietky voči obsahu návrhu hodnotiacej správy alebo povahe zistení, čím preukazuje, že počas hodnotenia mohlo dôjsť k problémom. To isté by malo platiť, ak sa pri hodnotení dospeje k záveru, že existujú závažné nedostatky v prípade tematických hodnotení alebo v prípadoch prvotných hodnotení. Rada by takisto v rámci svojej úlohy v monitorovacej fáze hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu mala prijímať vykonávacie rozhodnutia, ktorými sa schvaľuje uzavretie akčných plánov v prípadoch závažných nedostatkov a pri prvotných hodnoteniach.

(24)

Okrem toho, ak je pri hodnotení zistený závažný nedostatok, mali by sa uplatniť osobitné ustanovenia na zabezpečenie bezodkladného prijatia nápravných opatrení. Vzhľadom na riziko, ktoré takéto nedostatky predstavujú, by mal hodnotený členský štát okamžite po tom, ako bol o závažnom nedostatku informovaný, začať s okamžitým vykonávaním opatrení na nápravu uvedeného nedostatku vrátane prípadnej mobilizácie všetkých vhodných operatívnych a finančných prostriedkov. Na nápravné opatrenie by sa mali počas celého procesu vzťahovať prísnejšie lehoty a dôslednejší politický dohľad a monitorovanie. V tejto súvislosti by Komisia mala okamžite informovať Radu, keď sa pri hodnotení zistí závažný nedostatok vrátane prípadov, keď sa závažný nedostatok považuje za ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti v schengenskom priestore. Komisia by mala správu poslať Rade a Európskemu parlamentu a do jedného roka od dátumu hodnotenia zorganizovať opätovnú návštevu s cieľom overiť, či členský štát uvedené nedostatky napravil. V nadväznosti na opätovnú návštevu by mala Komisia predložiť Rade správu z opätovnej návštevy.

(25)

Zistenie závažného nedostatku si vyžaduje dôsledné individuálne posúdenie na základe jasných kritérií týkajúcich sa povahy, rozsahu a potenciálneho vplyvu problémov, ktoré môžu byť pre každú oblasť politiky rozdielne. Zistenie môže byť klasifikované ako závažný nedostatok na základe rozličných prvkov, ktoré sú z hľadiska účinného vykonávania schengenského acquis kľúčové, a rozličnej kombinácie faktorov. Ak sa však usúdi, že zistený nedostatok by mohol predstavovať porušenie základných práv alebo že by mohol mať významný negatívny vplyv na jeden alebo viacero členských štátov alebo na fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, alebo hrozí, že časom takýto vplyv bude mať, takýto nedostatok sa považuje za závažný nedostatok. Ak sa v hodnotiacej správe poukazuje na závažný nedostatok pri vykonávaní kontroly vonkajších hraníc, možno uplatniť články 21 a 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (9).

(26)

Súčasťou hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu by mala byť robustná zložka pozostávajúca z ďalšieho postupu a monitorovania. Túto zložku by mala zabezpečovať Komisia v úzkej spolupráci s Radou a Európskym parlamentom podľa relevantného prípadu a bez toho, aby dochádzalo k neprimeranému zaťaženiu zúčastnených aktérov. Na hodnotenia by mali nadväzovať akčné plány. Pri vypracúvaní akčných plánov by mali hodnotené členské štáty v plnej miere zohľadniť možnosti financovania poskytované Úniou a čo najlepšie uvedené zdroje využiť. V záujme urýchlenia tohto procesu by mala Komisia predložiť svoje preskúmanie primeranosti akčných plánov napríklad vo forme listu. Ak útvary Komisie nepovažujú akčný plán za primeraný, dotknutý členský štát by mal predložiť do jedného mesiaca od doručenia preskúmania revidovaný akčný plán, aby sa tak zabezpečili včasné nadväzujúce opatrenia. Členské štáty by mali Komisii a Rade predkladať správy o plnení úloh pri vykonávaní akčných plánov spravidla každých šesť mesiacov. Komisia by však mala byť schopná stanoviť iné intervaly podávania správ vrátane dlhších intervalov, napríklad v prípadoch keď sa v hodnotení uviedli len zistenia typu „potrebné zlepšenie“.

(27)

Komisia by v rámci svojich monitorovacích činností mala mať možnosť organizovať opätovné návštevy a overovacie návštevy. Opätovné návštevy by sa mali organizovať na účely monitorovania pokroku pri vykonávaní akčného plánu v nadväznosti na hodnotenie, pri ktorom bol zistený závažný nedostatok, alebo v nadväznosti na prvotné hodnotenie, pri ktorom sa dospelo k záveru, že hodnotený členský štát nesplnil podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis v príslušnej hodnotenej oblasti politiky. V správe o opätovnej návšteve by sa mal opísať pokrok dosiahnutý pri vykonávaní odporúčaní a uviesť záver, či sa závažný nedostatok vyriešil. Malo by byť možné, aby v sa prípade potreby k správe môžu pripojili odporúčania. Rada by ako prostriedok na vyvíjanie partnerského tlaku mala byť schopná zaujať k správe stanovisko a vyzvať Komisiu, aby navrhla odporúčania.

(28)

Malo by byť možné vykonávať overovacie návštevy s cieľom monitorovať pokrok pri vykonávaní akčného plánu v nadväznosti na hodnotenie, pri ktorom nebol zistený závažný nedostatok. Overovacie návštevy by sa mali organizovať vždy pred uzavretím akčného plánu v nadväznosti na hodnotenie, pri ktorom bol zistený závažný nedostatok, alebo v nadväznosti na prvotné hodnotenie. Z hľadiska požiadaviek na organizáciu a predkladanie správ by mali byť overovacie návštevy menej náročné ako hodnotiace návštevy. Predovšetkým by ich mali vykonávať menšie tímy a nemali by viesť k novým zisteniam alebo si vyžadovať prijatie správy. Rada by sa mala aktívnejšie zapájať do fázy monitorovania, Komisia by ju mala písomne informovať, napríklad vo forme listu, o výsledku overovacích návštev a na základe návrhu Komisie by mala schvaľovať uzavretie akčných plánov v prípade závažných nedostatkov a prvotných hodnotení.

(29)

Je zásadne dôležité, aby Európsky parlament a Rada podľa potreby pravidelne viedli diskusie s cieľom zvyšovať povedomie o dôležitosti účinného vykonávania schengenského acquis a aby nabádali členské štáty na odstraňovanie zistených nedostatkov. Rada by mala predovšetkým zohrávať svoju politickú úlohu vo vzťahu k správe schengenského priestoru tým, že bude rokovať o správach predložených Komisiou a uskutočňovať politické diskusie o účinnom vykonávaní schengenského acquis a riadnom fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. V záujme uľahčenia týchto diskusií by mala Komisia poskytovať primerané vstupy, a to aj prijímaním komplexnej výročnej správy o hodnoteniach vykonaných za predchádzajúci rok a o stave vykonávania odporúčaní. Na základe tejto správy a týchto výsledkov by Rada mala viesť horizontálne rokovania s cieľom prispieť k účinnejšiemu a rýchlejšiemu vykonávaniu odporúčaní a s nimi súvisiacich nápravných opatrení.

(30)

Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus vytvorený týmto nariadením by mal plniť doplnkovú funkciu monitorovania účinnosti praktického vykonávania politík Únie prostredníctvom partnerského preskúmania. Všeobecná právomoc Komisie dohliadať pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie na uplatňovanie práva Únie prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti by tým nemala byť dotknutá.

(31)

Stupeň utajenia hodnotiacich správ a správ z opätovnej návštevy by mal byť „citlivá neutajovaná skutočnosť“ podľa uplatniteľných bezpečnostných predpisov ustanovených v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (10). Mali by mať stupeň utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ v zmysle rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (11), ak je takýto stupeň potrebný podľa článku 5 ods. 3 uvedeného rozhodnutia alebo na základe odôvodnenej žiadosti hodnoteného členského štátu.

(32)

Vzhľadom na osobitnú úlohu, ktorá bola Európskemu parlamentu a národným parlamentom zverená podľa poslednej vety článku 70 ZFEÚ a ktorá sa, pokiaľ ide o národné parlamenty, zdôrazňuje v článku 12 bode c) Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), by Rada a Komisia mali Európsky parlament a národné parlamenty informovať o obsahu a výsledkoch hodnotení. Okrem toho ak Komisia predloží návrh na zmenu tohto nariadenia, Rada v súlade s článkom 19 ods. 7 písm. h) svojho rokovacieho poriadku (12) uskutoční konzultácie s Európskym parlamentom, aby v maximálnej možnej miere zohľadnila jeho stanovisko pred prijatím konečného znenia.

(33)	V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 27. júla 2021 (13).

(34)

Na spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri plnení ich povinností podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (14). Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie pri plnení ich povinností podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

(35)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci ustanoviť viacročné a ročné programy hodnotenia, ustanoviť a aktualizovať štandardný dotazník a prijímať hodnotiace správy a správy z opätovnej návštevy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(36)	Komisia by mala prijímať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje na základe vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa závažného nedostatku.

(37)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(38)	Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu (č. 19) o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (15).

(39)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (16), ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES (17).

(40)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (18), ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (19).

(41)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (20), ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (21).

(42)

Pokiaľ ide o Cyprus, Bulharsko a Rumunsko a Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011.

(43)

Vzhľadom na to, že overovanie týkajúce sa Bulharska, Rumunska a Chorvátska v súlade s platnými postupmi schengenského hodnotenia sa už ukončilo podľa ich príslušných aktov o pristúpení, overovanie podľa článku 1 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia by sa vo vzťahu k uvedeným členským štátom nemalo opäť začínať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Týmto nariadením sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus, ktorého účelom je zaistiť, aby členské štáty uplatňovali schengenské acquis účinne, efektívne a správne, čo prispieva k zachovaniu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a k dobrému fungovaniu priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

2. Vytvorený hodnotiaci a monitorovací mechanizmus zabezpečuje objektívne a nestranné hodnotiace a monitorovacie činnosti zamerané na:

a)	overovanie uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, na ktoré sa toto acquis uplatňuje v plnom rozsahu, ako aj v členských štátoch, na ktoré sa schengenské acquis v súlade s príslušnými protokolmi pripojenými k Zmluve o EÚ a ZFEÚ uplatňuje čiastočne;

overenie, či boli splnené podmienky potrebné na uplatňovanie všetkých príslušných častí schengenského acquis v tých členských štátoch, v súvislosti s ktorými nebolo prijaté rozhodnutie Rady stanovujúce, že ustanovenia schengenského acquis sa majú uplatňovať v plnom rozsahu alebo čiastočne, s výnimkou tých členských štátov, ktorých hodnotenie bude v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už ukončené.

3. Hodnotenia môžu pokrývať všetky aspekty schengenského acquis a zohľadňujú fungovanie orgánov, ktoré schengenské acquis uplatňujú. Hodnotenia sa môžu vzťahovať najmä na tieto oblasti politiky: riadenie vonkajších hraníc, absencia kontrol na vnútorných hraniciach, vízová politika, politika v oblasti návratu, rozsiahle informačné systémy podporujúce uplatňovanie schengenského acquis, policajná spolupráca, justičná spolupráca v trestných veciach a ochrana údajov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„schengenské acquis“ sú ustanovenia začlenené do rámca Únie v súlade s Protokolom (č. 19) o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európske únie pripojeným k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, spolu s aktmi, ktoré sú na nich založené alebo s nimi inak súvisia;

„prvotné hodnotenie“ je hodnotenie, ktorého cieľom je overiť, či členský štát, ktorý je viazaný schengenským acquis a v prípade ktorého neboli zrušené kontroly vnútorných hraníc, spĺňa podmienky na uplatňovanie schengenského acquis v plnom rozsahu alebo, v prípade členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na schengenskom acquis a ktorému Rada povolila uplatňovať časti schengenského acquis, overiť, či tento členský štát spĺňa podmienky na čiastočné uplatňovanie schengenského acquis;

3.	„pravidelné hodnotenie“ je hodnotenie zahrnuté do viacročného programu hodnotenia a ročných programov hodnotenia, ktoré je zamerané na overenie uplatňovania schengenského acquis členským štátom a ktorého cieľom je posúdiť celkové výsledky členského štátu pri uplatňovaní schengenského acquis;

4.	„neohlásené hodnotenie“ je hodnotenie, ktoré nie je zahrnuté do viacročného a ročného programu hodnotenia a ktoré je zamerané na overenie uplatňovania schengenského acquis jedným alebo viacerými členskými štátmi v jednej alebo viacerých oblastiach politiky;

5.	„tematické hodnotenie“ je hodnotenie, ktoré je zahrnuté do ročného programu hodnotenia a ktorého cieľom je analyzovať právne predpisy alebo postupy členských štátov v kontexte uplatňovania schengenského acquis alebo uplatňovania jeho určitých častí vo viacerých členských štátoch;

6.	„návšteva“ je návšteva členského štátu alebo jeho konzulárnych úradov na účely vykonania hodnotiacej alebo monitorovacej činnosti;

7.	„opätovná návšteva“ je dodatočná návšteva v nadväznosti na hodnotenie, pri ktorom bol zistený závažný nedostatok, alebo v nadväznosti na prvotné hodnotenie, pri ktorom sa dospelo k záveru, že hodnotený členský štát nesplnil podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis;

8.	„overovacia návšteva“ je dodatočná návšteva iná ako opätovná návšteva, ktorá sa vykonáva na účely monitorovania pokroku pri vykonávaní akčného plánu;

9.	„zistenie nesúladu“ je posúdenie zistenia, podľa ktorého vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia alebo ich vykonávanie nie sú v súlade s právne záväznými ustanoveniami schengenského acquis;

10.

„závažný nedostatok“ je všeobecné posúdenie situácie založené na jednom alebo viacerých zisteniach nesúladu, ktoré sa týkajú účinného uplatňovania schengenského acquis a ktoré jednotlivo alebo spoločne predstavujú riziko porušenia základných práv alebo majú významný negatívny vplyv na jeden alebo viacero členských štátov alebo na fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc, alebo pri ktorých hrozí, že časom takýto vplyv budú mať;

11.	„tím“ je skupina pozostávajúca z expertov vymenovaných členskými štátmi a zo zástupcov Komisie, ktorí vykonávajú hodnotiace a monitorovacie činnosti;

12.	„pozorovateľ“ je expert vymenovaný orgánom, úradom alebo agentúrou Únie uvedenými v článku 7, ktorý sa zúčastňuje na hodnotiacej alebo monitorovacej činnosti;

13.	„expert stážista“ je expert vymenovaný členským štátom alebo zástupca Komisie, ktorý má byť vyškolený, aby sa stal schengenským hodnotiteľom.

Článok 3

Zodpovednosť a povinnosť spolupráce

1. Členské štáty a Komisia spoločne zodpovedajú za vykonávanie hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu v súčinnosti s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v článku 7 a v súlade so svojimi príslušnými mandátmi.

2. Komisia má celkovú koordinačnú úlohu vo vzťahu k stanovovaniu ročných a viacročných programov hodnotenia, vypracúvaniu dotazníkov, stanovovaniu harmonogramov návštev, vykonávaniu návštev a vypracúvaniu hodnotiacich správ a odporúčaní. Zároveň zabezpečuje, aby sa vykonali nadväzujúce opatrenia a monitorovacie činnosti.

3. Rada prijíma odporúčania v prípadoch závažných nedostatkov, prvotných hodnotení, tematických hodnotení a v prípadoch, keď má hodnotený členský štát závažné námietky voči návrhu hodnotiacej správy, ktorá obsahuje návrhy odporúčaní. Ako súčasť monitorovacej fázy hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu Rada prijíma vykonávacie rozhodnutia o uzavretí akčných plánov v prípade závažných nedostatkov a pri prvotných hodnoteniach.

Rada vykonáva svoju politickú úlohu vo vzťahu k správe schengenského priestoru tým, že rokuje o správach predložených Komisiou v súlade s článkom 25 vrátane rokovaní o stave vykonávania akčných plánov a uskutočňuje politické diskusie o účinnom vykonávaní schengenského acquis a riadnom fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Na tento účel Komisia a Rada v plnej miere spolupracujú vo všetkých fázach hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu vykonávaného podľa tohto nariadenia. Komisia predovšetkým poskytuje Rade relevantné a včasné informácie týkajúce sa programovania a vykonávania hodnotiacich a monitorovacích činností.

4. Členské štáty a Komisia plne spolupracujú vo všetkých fázach hodnotení s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tohto nariadenia.

5. Členské štáty prijmú všetky opatrenia, či už všeobecné alebo konkrétne, aby Komisiu a tímy pri vykonávaní hodnotiacich a monitorovacích činností podporovali a pomáhali im.

Členské štáty zabezpečia, aby Komisia a tímy vykonávajúce hodnotiace a monitorovacie činnosti mohli účinne vykonávať svoje úlohy, pričom zaručia najmä to, aby sa Komisia a tímy mohli obracať so žiadosťami priamo na príslušné osoby, a poskytnú úplný a neobmedzený prístup do všetkých oblastí, priestorov a ku všetkým dokumentom, ktoré sú potrebné na danú hodnotiacu alebo monitorovaciu činnosť, vrátane vnútroštátnych a interných usmernení a pokynov. Prístup k relevantnými utajovaným skutočnostiam sa udeľuje členom tímu a pozorovateľom s náležitou bezpečnostnou previerkou, ktorú vydal príslušný orgán.

6. Komisia je zodpovedná za prijatie opatrení potrebných na cestu zástupcov Komisie a expertov z členských štátov, ktorí sú súčasťou tímov, do navštevovaného členského štátu a z neho.

Komisia hradí náklady na cestu a ubytovanie expertov zúčastňujúcich sa na návšteve a experta stážistu uvedeného v článku 16 ods. 2.

Navštevovaný členský štát je zodpovedný za zabezpečenie potrebnej dopravy na mieste s výnimkou neohlásených návštev.

Článok 4

Formy hodnotenia

1. Hodnotenia môžu mať ktorúkoľvek z týchto foriem:

a)	prvotné hodnotenia;

b)	pravidelné hodnotenia;

c)	neohlásené hodnotenia;

d)	tematické hodnotenia.

2. Komisia organizuje prvotné hodnotenie po tom, čo členský štát vyhlási, že je pripravený na hodnotenie.

3. Neohlásené hodnotenia môže Komisia organizovať najmä:

a)	na účely hodnotenia uplatňovania schengenského acquis uplatniteľného na vnútorných hraniciach;

b)	keď nadobudne vedomosť o vznikajúcich alebo systémových problémoch, ktoré by potenciálne mohli mať významný negatívny vplyv na fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc vrátane okolností, ktoré by predstavovali ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v uvedenom priestore;

c)	ak má dôvody domnievať sa, že členský štát závažným spôsobom zanedbáva svoje povinnosti vyplývajúce zo schengenského acquis, vrátane toho, ak má dôvody domnievať sa, že dochádza k závažnému porušovaniu základných práv.

4. Tematické hodnotenia môže Komisia organizovať najmä na účely posúdenia vykonávania významných legislatívnych zmien po tom, ako sa začnú uplatňovať, vykonávania nových iniciatív, alebo na účely posúdenia problémov v jednotlivých oblastiach politiky alebo postupov členských štátov, ktoré čelia podobným problémom.

Článok 5

Formy monitorovacích činností

Monitorovacie činnosti môžu zahŕňať ktorúkoľvek z týchto činností:

a)	preskúmanie akčných plánov a správ o nadväzujúcich opatreniach predkladaných hodnotenými členskými štátmi;

b)	opätovné návštevy;

c)	overovacie návštevy.

Článok 6

Metódy hodnotenia a monitorovania

Hodnotiace a monitorovacie činnosti uvedené v článkoch 4 a 5 možno vykonávať prostredníctvom návštev, na základe dotazníkov alebo výnimočne prostredníctvom iných metód vykonávaných na diaľku.

Každú hodnotiacu a monitorovaciu metódu možno používať podľa potreby samostatne alebo v kombinácii s inou metódou.

Článok 7

Spolupráca s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie

1. Komisia spolupracuje s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ktoré sú zapojené do vykonávania schengenského acquis, ako aj s Agentúrou Európskej únie pre základné práva.

Na uľahčenie spolupráce pri vykonávaní tohto nariadenia môže Komisia s uvedenými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uzatvárať dojednania.

2. Komisia môže orgány, úrady a agentúry Únie uvedené v odseku 1 požiadať, aby v rámci svojich príslušných mandátov poskytli informácie, štatistické údaje alebo analýzy rizík, a to aj pokiaľ ide o korupciu a organizovanú trestnú činnosť, pokiaľ tieto môžu narušovať uplatňovanie schengenského acquis zo strany členských štátov, s cieľom zlepšiť situačnú informovanosť v zmysle nariadenia (EÚ) 2019/1896, pokiaľ ide o vykonávanie schengenského acquis členskými štátmi.

Hodnotený členský štát sa môže k informáciám poskytnutým podľa prvého pododseku vyjadriť.

Článok 8

Spolupráca s agentúrou Frontex

1. Agentúra Frontex každoročne do 31. augusta predloží Rade, Komisii a členským štátom analýzu rizík na účely stanovenia ročného programu hodnotenia uvedeného v článku 13.

Analýza rizík uvedená v prvom pododseku sa vzťahuje na všetky relevantné aspekty európskeho integrovaného riadenia hraníc a obsahuje odporúčania týkajúce sa konkrétnych úsekov vonkajších hraníc, konkrétnych hraničných priechodov a konkrétnych miest relevantných z hľadiska hodnotenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (22) v členských štátoch, ktoré sa majú hodnotiť v nasledujúcom roku v súlade s viacročným programom hodnotenia stanovenom na základe článku 12.

2. Agentúra Frontex predkladá do 31. augusta každého roka Komisii samostatnú analýzu rizík, ktorá obsahuje odporúčania týkajúce sa neohlásených hodnotení v nasledujúcom roku, a to bez ohľadu na poradie členských štátov, ktoré sa majú každý rok hodnotiť, ako sa stanovuje vo viacročnom programe hodnotenia v súlade s článkom 12.

Odporúčania uvedené v prvom pododseku sa môžu týkať akéhokoľvek regiónu alebo konkrétnej oblasti a obsahujú zoznam aspoň desiatich konkrétnych úsekov vonkajších hraníc, aspoň desiatich konkrétnych hraničných priechodov a aspoň desiatich konkrétnych miest relevantných z hľadiska hodnotenia súladu so smernicou 2008/115/ES, ako aj iné relevantné informácie.

Článok 9

Spolupráca s Europolom

Podľa článku 4 ods. 1 písm. u) nariadenia (EÚ) 2016/794 poskytuje Europol na podporu vykonávania tohto nariadenia odborné znalosti, analýzy, správy a ďalšie relevantné informácie.

Článok 10

Synergie s inými hodnotiacimi a monitorovacími činnosťami

1. Pri príprave hodnotiacich a monitorovacích činností využíva Komisia výsledky relevantných mechanizmov a nástrojov vrátane hodnotiacich a monitorovacích činností orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré sa zúčastňujú na vykonávaní schengenského acquis, najmä posúdenie zraniteľnosti, Agentúry Európskej únie pre základné práva, ako aj nezávislých vnútroštátnych monitorovacích mechanizmov a orgánov v záujme zlepšenia informovanosti o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc a predchádzania zdvojovaniu činností či protichodným odporúčaniam. Komisia môže po dohode s hodnoteným členským štátom použiť výsledky vnútroštátnych mechanizmov kontroly kvality, ak sú k dispozícii.

2. Odporúčania podľa tohto nariadenia sú doplnkom k odporúčaniam vydaným v rámci posudzovania zraniteľnosti podľa článku 32 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/1896.

3. Komisia môže s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami členských štátov a Únie uvedenými v odseku 1 bezpečným spôsobom a včas zdieľať podrobnosti z hodnotiacich správ, akčných plánov a aktualizované informácie o vykonávaní akčných plánov.

Zdieľanie informácií uvedené v prvom pododseku prebieha v súlade s mandátmi dotknutých orgánov, úradov a agentúr Únie.

Článok 11

Informácie od tretích strán

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 1, môže Komisia pri programovaní a vykonávaní hodnotiacich a monitorovacích činností zohľadniť informácie týkajúce sa vykonávania schengenského acquis poskytnuté tretími stranami vrátane nezávislých orgánov a mimovládnych a medzinárodných organizácií.

Komisia oznamuje členským štátom informácie poskytnuté tretími stranami, ktoré identifikuje ako relevantné pre programovanie hodnotiacich a monitorovacích činností. Členské štáty majú následne možnosť vyjadriť sa k vecnej podstate uvedených informácií.

KAPITOLA II

PROGRAMOVANIE

Článok 12

Viacročný program hodnotenia

1. Komisia, v náležitých prípadoch po konzultácii s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v článku 7, stanoví viacročný program hodnotenia na obdobie siedmich rokov, a to najneskôr osem mesiacov pred začiatkom nasledujúceho sedemročného obdobia.

V každom viacročnom cykle hodnotenia sa každý členský štát podrobí jednému pravidelnému hodnoteniu a v prípade potreby sa môže podrobiť jednému alebo viacerým tematickým alebo neohláseným hodnoteniam na základe analýz rizík, nových právnych predpisov alebo informácií, ktoré Komisia získala v súlade s článkami 7 až 11.

2. Komisia stanoví viacročný program hodnotenia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Komisia postúpi viacročný program hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade.

3. Vo viacročnom programe hodnotenia sa podľa potreby môžu stanoviť konkrétne prioritné oblasti v rámci oblastí politiky uvedených v článku 1 ods. 3, ktoré majú byť zahrnuté do pravidelných hodnotení, a uvedie sa v ňom predbežný harmonogram týchto hodnotení.

Vo viacročnom programe hodnotenia sa stanoví predbežný zoznam členských štátov, ktoré sa podrobia pravidelným hodnoteniam, bez toho, by bola dotknutá možnosť vykonať v danom roku úpravy podľa odseku 4 tohto článku. Pri určovaní predbežného poradia, v ktorom sa členské štáty podrobia pravidelnému hodnoteniu, sa prihliada na čas, ktorý uplynul od predchádzajúceho pravidelného hodnotenia. Zároveň sa prihliada na výsledok predchádzajúcich hodnotení, tempo vykonávania akčných plánov a na iné relevantné informácie, ktorá má Komisia k dispozícii v súvislosti s postupmi členských štátov, ktoré uplatňujú schengenské acquis, a ktoré sa zozbierali v súlade s článkami 7 až 11.

4. V prípade zásahu vyššej moci, ktorá bráni v tom, aby boli hodnotenia vykonané podľa predbežného harmonogramu stanoveného podľa odseku 3, môže Komisia po dohode s dotknutými členskými štátmi vykonať v harmonograme príslušných hodnotení úpravy.

Komisia o udalostiach uvedených v prvom pododseku a ich predpokladanom vplyve na plánovanie hodnotení v rámci viacročného programu hodnotenia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 13

Ročný program hodnotenia

1. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu ustanoví ročný program hodnotenia do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, na ktorý sa program vzťahuje. Tento ročný program hodnotenia je založený najmä na analýzach rizík a iných informáciách, ktoré Komisia získala podľa článkov 7 až 11. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

2. Ročný program hodnotenia obsahuje predbežný harmonogram nasledujúcich hodnotení:

a)	pravidelné hodnotenia členských štátov, ako sú určené vo viacročnom programe hodnotenia;

b)	prvotné hodnotenia členských štátov;

c)	podľa potreby, tematické hodnotenia vrátane ich tém, členských štátov, ktoré sa majú hodnotiť, a zamýšľaných metód.

3. Komisia tento ročný program hodnotenia bezodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

V prípade zásahu vyššej moci, ktorá bráni v tom, aby boli hodnotenia vykonané podľa predbežného harmonogramu stanoveného podľa odseku 2, môže Komisia po dohode s dotknutými členskými štátmi vykonať v harmonograme príslušných hodnotení úpravy.

Komisia o udalostiach uvedených v druhom pododseku a ich predpokladanom vplyve na plánovanie hodnotení v rámci ročného programu hodnotenia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 14

Štandardný dotazník

1. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu ustanoví a aktualizuje štandardný dotazník. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Komisia môže pri vypracúvaní dotazníka konzultovať s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v článku 7.

2. Štandardný dotazník sa týka vykonávania príslušných právnych predpisov a organizačných a technických prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na vykonávanie schengenského acquis, vrátane tých, ktoré sú uvedené v príručkách a schengenských katalógoch, a príslušných štatistických údajov.

3. Komisia každý rok do 1. júla zašle štandardný dotazník tým členským štátom, v ktorých sa podľa ročného programu hodnotenia v nasledujúcom roku uskutočnia pravidelné hodnotenia.

Členské štáty uvedené v prvom pododseku poskytnú Komisii svoje odpovede do 31. októbra toho istého roku.

Komisia sprístupní odpovede uvedené v druhom pododseku ostatným členským štátom.

4. Hodnotené členské štáty pred vykonaním konkrétnych hodnotení aktualizujú na žiadosť Komisie svoje odpovede v štandardnom dotazníku a na požiadanie zodpovedajú doplňujúce otázky. Členské štáty tiež môžu v relevantných prípadoch predložiť zistenia z vnútroštátnych mechanizmov kontroly kvality a vnútorných auditov.

KAPITOLA III

SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE HODNOTIACE A MONITOROVACIE ČINNOSTI

Článok 15

Členovia tímu a pozorovatelia

1. Členovia tímu a pozorovatelia, ktorí sa zúčastňujú na hodnotiacich a monitorovacích činnostiach, musia mať primeranú kvalifikáciu vrátane dôkladných teoretických znalostí a skúseností v oblastiach zahrnutých do hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu, ako aj dôkladné znalosti zásad, postupov a techník hodnotenia a musia byť schopní efektívne komunikovať v spoločnom jazyku.

2. Experti z členských štátov, ktoré sú v súlade s príslušným aktom o pristúpení viazané schengenským acquis, ale zatiaľ ho v plnom rozsahu neuplatňujú, sa zúčastňujú na hodnotiacich a monitorovacích činnostiach týkajúcich sa všetkých častí schengenského acquis.

Článok 16

Odborná príprava expertov, pozorovateľov a expertov stážistov

1. Členské štáty a Komisia v spolupráci s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v článku 7 zabezpečia, aby experti z členských štátov a zástupcovia Komisie absolvovali náležitú odbornú prípravu potrebnú na to, aby sa stali schengenskými hodnotiteľmi.

Komisia zabezpečí, aby sa kurzy odbornej prípravy pre schengenských hodnotiteľov organizovali pre všetky relevantné oblasti politiky a aby ich súčasťou bolo správne fungovanie orgánov, ako aj zložka základných práv vypracovaná v súčinnosti s Agentúrou Európskej únie pre základné práva.

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v článku 7 aktualizuje učebné osnovy počiatočnej odbornej prípravy a v prípade potreby poskytuje nadväzujúcu a aktualizačnú odbornú prípravu.

2. V náležite odôvodnených prípadoch môže byť súčasťou každého tímu, ktorý vykonáva pravidelné hodnotenia, jeden expert-stážista z členského štátu alebo Komisie.

3. Pozorovatelia musia mať primeranú odbornú prípravu.

Článok 17

Rezerva expertov z členských štátov

1. Komisia každoročne v spolupráci s členskými štátmi vytvorí rezervu expertov, ktorých odborný profil pokrýva oblasti politiky alebo prípadné konkrétne prioritné oblasti stanovené vo viacročnom programe hodnotenia.

2. Súbežne s ustanovením ročného programu hodnotenia v súlade s článkom 13 ods. 1 členské štáty na výzvu Komisie vymenujú pre každú oblasť politiky jedného alebo viacerých kvalifikovaných expertov, ktorí budú súčasťou rezervy expertov na nasledujúci rok. Každý členský štát zabezpečí, aby bol pre každú oblasť politiky počas kalendárneho roka k dispozícii aspoň jeden vymenovaný expert. Členský štát môže uviesť šesťmesačné obdobie, počas ktorého je vymenovaný expert k dispozícii, a preferencie z hľadiska konkrétneho hodnotenia. Komisia zohľadní tieto preferencie v čo najväčšej miere.

Členské štáty nie sú povinné vymenovať expertov v oblastiach, v ktorých nie sú z objektívnych dôvodov hodnotené, alebo, vo výnimočných situáciách, ak by to malo významný vplyv na plnenie vnútroštátnych úloh. Ak sa členský štát odvoláva na takýto významný vplyv, písomne poskytne Komisii dôvody a informácie o tejto výnimočnej situácii.

Členské štáty informujú Komisiu o národnom kontaktnom mieste určenom na komunikáciu o nasadzovaní expertov.

3. V závislosti od hodnotení zahrnutých do ročného programu hodnotenia Komisia vo výzve podrobnejšie vymedzí odborné požiadavky na expertov, ktorí majú byť vymenovaní.

4. Členské štáty vymenujú expertov do šiestich týždňov od doručenia výzvy uvedenej v odseku 2.

5. Členské štáty zabezpečia, aby vymenovaní experti spĺňali podmienky uvedené v článku 15 a špecifické požiadavky stanovené vo výzve na vytvorenie rezervy expertov.

6. Vždy, keď je to možné, sa experti, ktorí absolvovali náležitú odbornú prípravu uvedenú v článku 16, vymenujú do rezervy expertov vytvorenej na rok, ktorý nasleduje po roku, v ktorom absolvovali príslušný kurz odbornej prípravy.

7. Komisia môže vyzvať príslušné orgány, úrady a agentúry Únie uvedené v článku 7 na vymenovanie pozorovateľov do rezervy expertov.

8. Komisia posúdi vymenovaných expertov a do jedného týždňa od ich vymenovania potvrdí výber expertov do rezervy. Komisia do jedného mesiaca od vytvorenia rezervy expertov informuje členské štáty o výbere expertov na hodnotenia plánované v nadchádzajúcom roku, pričom zohľadní dostupnosť a vyjadrené preferencie pre konkrétne hodnotenie.

9. Ak žiaden z expertov na oblasti politiky nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 3, Komisia vyzve dotknutý členský štát, aby pre príslušnú konkrétnu prioritnú oblasť vymenoval nového experta.

10. Členské štáty zabezpečia, aby boli vymenovaní experti k dispozícii na hodnotenia, pokiaľ títo nečelia výnimočnej situácii, ako napríklad situácia, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh alebo osobná situácia. Ak sa členský štát odvoláva na takúto výnimočnú situáciu, písomne poskytne Komisii dôvody a informácie o situácii.

Ak expert prestane byť k dispozícii pre potreby rezervy, dotknutý členský štát v primeranej lehote vymenuje jeho náhradu.

11. Komisia aktualizuje zoznam expertov v rezerve a informuje členské štáty o počte expertov vymenovaných za jednotlivé členské štáty a ich profiloch.

Článok 18

Zostavovanie tímov

1. Komisia stanoví počet expertov z členských štátov a zástupcov Komisie, ktorí budú súčasťou tímu, na základe špecifík a potrieb hodnotiacej a monitorovacej činnosti. Maximálny počet zástupcov Komisie v tíme sú dve osoby. Minimálny počet expertov z členských štátov v tíme, ktorý sa zúčastňuje na ohlásenej alebo neohlásenej návšteve, sú tri osoby. Komisia vyberie expertov z rezervy expertov, aby sa stali členmi tímu.

Pri zriaďovaní tímov pre opätovné návštevy a overovacie návštevy v určitom členskom štáte sa Komisia a členské štáty usilujú zabezpečiť, aby aspoň pri polovici expertov z členských štátov v tíme išlo o rovnaké osoby ako tie, ktorí sa zúčastnili na hodnotení.

2. Pri výbere expertov zohľadňuje Komisia profily, ktoré sú potrebné pre konkrétnu hodnotiacu a monitorovaciu činnosť, pričom prihliada na potrebu zabezpečiť geografickú vyváženosť a vyváženosť odborných skúseností, ako aj na kapacitu orgánov štátnej správy.

Experti z členských štátov nesmú byť súčasťou tímu, ktorý vykonáva hodnotiacu a monitorovaciu činnosť v členskom štáte, v ktorom sú zamestnaní.

3. Komisia pozve vybraných expertov okamžite po stanovení dátumu hodnotiacej a monitorovacej činnosti, najneskôr však desať týždňov pred plánovaným začiatkom hodnotiacej a monitorovacej činnosti. Pozvaní experti po dohode so svojím menovacím orgánom odpovedia na toto pozvanie do jedného týždňa od jeho doručenia.

Pozvánky uvedené v prvom pododseku sa zasielajú prostredníctvom určených národných kontaktných miest.

4. V prípade neohlásených návštev zašle Komisia pozvanie prostredníctvom určených národných kontaktných miest najneskôr dva týždne pred plánovaným začiatkom návštevy. Pozvaní experti po dohode so svojím menovacím orgánom odpovedia na toto pozvanie do 72 hodín od jeho doručenia.

5. Komisia môže vyzvať príslušné orgány, úrady a agentúry Únie uvedené v článku 7, aby vymenovali zástupcu s príslušnými odbornými a praktickými skúsenosťami, ktorý sa na hodnotiacej a monitorovacej činnosti zúčastní ako pozorovateľ, a to v oblasti, na ktorú sa vzťahuje ich mandát. Na pozvanie a odpoveď sa uplatňujú lehoty stanovené v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

6. Ak má členský štát v úmysle vymenovať experta stážistu podľa článku 16 ods. 2, oznámi to Komisii aspoň šesť týždňov pred plánovaným začiatkom hodnotenia.

7. Pozorovatelia uvedení v odseku 5 poskytujú tímu podporu podľa požiadaviek vedúcich expertov, nezúčastňujú sa však na internom rozhodovacom procese tímu.

Experti stážisti uvedení v odseku 6 sa na hodnotiacej činnosti aktívne nezúčastňujú.

8. Ak Komisii nie je doručené potvrdenie o účasti od požadovaného počtu expertov z rezervy aspoň šesť týždňov pred plánovaným začiatkom hodnotiacej alebo monitorovacej činnosti alebo aspoň jeden týždeň vopred v prípade neohlásenej návštevy, Komisia bezodkladne vyzve všetky členské štáty k tomu, aby na neobsadené miesta vymenovali kvalifikovaných expertov mimo rezervy. Členské štáty odpovedia na túto výzvu do 72 hodín od jej doručenia.

9. Komisia vymenuje vedúceho experta z Komisie a navrhne vedúceho experta z členských štátov. Vedúceho experta z členských štátov vymenujú členovia tímu čo najskôr po zostavení tímu.

Vedúci experti zodpovedajú podľa potreby predovšetkým za celkové plánovanie, prípravné činnosti, organizáciu tímu, vykonávanie hodnotení, koordináciu pri vypracúvaní hodnotiacich správ, predkladanie hodnotiacich správ a odporúčaní, kontrolu kvality, ako aj za nadväzujúce opatrenia a prípadné relevantné monitorovacie činnosti.

Článok 19

Vykonávanie návštev

1. Tímy vykonajú všetky prípravné činnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie toho, aby návštevy boli efektívne, presné a konzistentné.

2. Podrobný program návštev v členskom štáte alebo na jeho konzulárnych úradoch vypracuje Komisia v úzkej spolupráci s vedúcimi expertmi a dotknutým členským štátom.

Podrobný program uvedený v prvom pododseku môže zahŕňať návštevy vnútroštátnych orgánov a subjektov, ako aj mimovládnych a medzinárodných organizácií, iných subjektov, agentúr a orgánov, ktoré podporujú členské štáty pri vykonávaní schengenského acquis, a stretnutia s nimi.

3. V prípade ohlásených návštev oznámi Komisia dotknutému členskému štátu harmonogram a podrobný program a prekonzultuje ich s ním aspoň šesť týždňov predtým, ako sa má návšteva vykonať. Vopred poskytne mená členov tímu a pozorovateľov. Dotknutý členský štát stanoví kontaktný bod na účely praktickej prípravy návštevy.

4. Členský štát, v ktorom sa uskutoční neohlásená návšteva, je o tom informovaný aspoň 24 hodín vopred. Neohlásené návštevy na vnútorných hraniciach sa uskutočňujú bez oznámenia vopred dotknutému členskému štátu. Neohlásené návštevy sa môžu uskutočniť bez toho, aby boli dotknutému členskému štátu oznámené vopred v prípadoch, že má Komisia opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza k závažnému porušeniu základných práv pri uplatňovaní schengenského acquis. Overovacie návštevy sa tiež môžu vykonávať bez toho, aby boli dotknutému členskému štátu oznámené vopred.

Komisia vypracuje podrobný program neohlásených návštev. V prípade, že bola neohlásená návšteva členskému štátu oznámená, môže Komisia s dotknutým členským štátom prekonzultovať harmonogram a podrobný program.

Článok 20

Hodnotiace správy a odporúčania

1. V nadväznosti na každé hodnotenie vypracuje tím návrh hodnotiacej správy.

Tímy pri príprave hodnotiacej správy prihliadajú na odpovede v štandardnom dotazníku, akékoľvek ďalšie informácie získané v súlade s článkami 7 až 11 a overené počas hodnotiacej činnosti, a na zistenia z hodnotiacej činnosti. Súčasťou hodnotiacich správ môžu byť dokumentačné a digitálne materiály na podporu zistení. Ak sa hodnotenie vykonáva formou návštevy, tím vypracuje návrh hodnotiacej správy počas návštevy.

Tím nesie celkovú zodpovednosť za vypracovanie hodnotiacej správy a za zabezpečenie jej integrity a kvality. V prípade sporu sa tím usiluje o dosiahnutie kompromisu.

Návrh hodnotiacej správy, ktorý obsahuje návrh odporúčaní, postúpi Komisia hodnotenému členskému štátu do štyroch týždňov od ukončenia hodnotiacej činnosti. Hodnotený členský štát predloží svoje pripomienky k návrhu hodnotiacej správy do dvoch týždňov od jej doručenia. Na žiadosť hodnoteného členského štátu sa k návrhu správy uskutoční konzultačné stretnutie, a to najneskôr do piatich pracovných dní od doručenia pripomienok hodnoteného členského štátu. Pripomienky hodnoteného členského štátu sa v relevantných prípadoch zohľadnia v návrhu hodnotiacej správy.

2. V hodnotiacej správe sa analyzujú kvalitatívne, kvantitatívne, operatívne, administratívne a organizačné aspekty a uvádzajú sa v nej nedostatky, oblasti vyžadujúce si zlepšenie a najlepšie postupy zistené počas hodnotenia.

3. Zisteniam možno priradiť jedno z týchto hodnotení:

a)	najlepší postup;

b)	vyžaduje si zlepšenie;

c)	nie je v súlade.

4. Komisia prijme hodnotiacu správu prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2. Hodnotiaca správa sa prijme do štyroch mesiacov od ukončenia hodnotiacej činnosti.

Hodnotiaca správa obsahuje odporúčania na nápravné opatrenie zamerané na riešenie nedostatkov a oblastí vyžadujúcich si zlepšenie, ktoré boli zistené počas hodnotenia, a uvádza priority ich vykonania. V hodnotiacej správe sa môžu uviesť primerané lehoty na vykonanie odporúčaní, ktoré sa stanovia v spolupráci s dotknutým členským štátom. Ak bol pri hodnotení zistený závažný nedostatok, uplatňujú sa osobitné ustanovenia uvedené v článku 22.

Komisia zašle hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 14 dní po prijatí správy.

5. Ak hodnotený členský štát do desiatich pracovných dní od konzultačného stretnutia vyjadrí závažné námietky voči obsahu návrhu hodnotiacej správy alebo povahe zistenia, správa, ktorú má Komisia prijať, sa obmedzí na zistenia a neobsahuje odporúčania. V takýchto prípadoch a bez toho, aby tým bol dotknutý článok 22, Komisia najneskôr štyri mesiace po skončení hodnotiacej činnosti predloží Rade samostatný návrh na prijatie odporúčaní prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia. V návrhu sa môžu uviesť primerané lehoty na vykonanie odporúčaní stanovené v spolupráci s členským štátom a uvádzajú sa v ňom priority ich vykonania.

Rada prijme odporúčania a zašle ich Európskemu parlamentu a národným parlamentom.

Článok 21

Nadväzujúce opatrenia a monitorovanie

1. Do dvoch mesiacov od prijatia hodnotiacej správy vrátanie odporúčaní Komisiou podľa článku 20 ods. 4 alebo prijatia odporúčaní Rady podľa článku 20 ods. 5, hodnotený členský štát predloží Komisii a Rade akčný plán na vykonanie všetkých odporúčaní. Ostatné členské štáty sa vyzvú, aby sa k akčnému plánu vyjadrili.

2. Komisia po konzultácii s tímom, ktorý vykonal hodnotiacu činnosť, poskytne hodnotenému členskému štátu svoje preskúmanie primeranosti akčného plánu do jedného mesiaca od predloženia akčného plánu.

Ak sa Komisia domnieva, že akčný plán nie je primeraný, hodnotený členský štát predloží do jedného mesiaca od doručenia preskúmania revidovaný akčný plán. Komisia predloží Rade aj preskúmanie akčného plánu.

3. Hodnotený členský štát predkladá Komisii a Rade správu o vykonávaní svojho akčného plánu každých šesť mesiacov od dátumu oznámenia o doručení preskúmania akčného plánu dovtedy, kým nie je akčný plán podľa názoru Komisie úplne vykonaný. V závislosti od povahy nedostatkov a stavu vykonávania odporúčaní môže Komisia od hodnoteného členského štátu po konzultácii s ním vyžadovať, aby správy predkladal v iných intervaloch.

Ak hodnotený členský štát nepodáva pravidelné správy o vykonávaní akčného plánu, Komisia informuje Radu a Európsky parlament, že hodnotený členský štát si neplní svoje povinnosti.

Komisia môže vykonávať overovacie návštevy s cieľom monitorovať pokrok pri vykonávaní akčného plánu.

Ak Komisia dospeje k záveru, že akčný plán bol úplne vykonaný, informuje členské štáty o jeho uzavretí.

KAPITOLA IV

ZÁVAŽNÝ NEDOSTATOK A OSOBITNÉ FORMY HODNOTENÍ

Článok 22

Osobitné ustanovenia pre prípad, že sa v hodnotiacej správe poukazuje na závažný nedostatok

1. Na konci hodnotiacej činnosti vedúci experti z Komisie a členských štátov písomne informujú v mene tímu hodnotený členský štát o tom, že bol zistený závažný nedostatok. Bezodkladne sa o tom informuje aj Rada.

Hodnotený členský štát prijme okamžité nápravné opatrenia, pričom v prípade potreby mobilizuje všetky vhodné operatívne a finančné prostriedky. O prijatých alebo plánovaných okamžitých nápravných opatreniach hodnotený členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Súbežne s tým informuje Komisia o závažnom nedostatku príslušné orgány, úrady a agentúry Únie uvedené v článku 7, aby hodnotenému členskému štátu mohli poskytnúť prípadnú podporu.

2. Hodnotiaca správa vypracovaná v súlade s článkom 20 ods. 1, 2 a 3 prioritne obsahuje zistenia, ktoré viedli k určeniu závažného nedostatku. Názov a záver hodnotiacej správy obsahuje jasne určí, že existuje závažný nedostatok alebo závažné nedostatky. K správe sa priložia návrhy odporúčaní vrátane odporúčaní týkajúcich sa okamžitých nápravných opatrení. Komisia postúpi návrh hodnotiacej správy hodnotenému členskému štátu do dvoch týždňov od ukončenia hodnotiacej činnosti.

Hodnotený členský štát sa k návrhu hodnotiacej správy vyjadrí do desiatich pracovných dní od jej doručenia. Na žiadosť hodnoteného členského štátu sa k návrhu správy uskutoční konzultačné stretnutie, a to najneskôr do piatich pracovných dní od doručenia pripomienok hodnoteného členského štátu.

3. Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa závažného nedostatku prijme Komisia hodnotiacu správu do šiestich týždňov od ukončenia hodnotiacej činnosti prostredníctvom okamžite uplatniteľného vykonávacieho aktu v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 3. Komisia hodnotiacu správu zašle Európskemu parlamentu.

4. Na základe zistení vypracuje tím odporúčania na nápravné opatrenie zamerané na riešenie závažného nedostatku, na ktorý sa poukazuje v hodnotiacej správe.

Komisia do šiestich týždňov od prijatia hodnotiacej správy predloží Rade hodnotiacu správu spolu s návrhom odporúčaní na nápravné opatrenia zamerané na riešenie závažného nedostatku zisteného počas hodnotenia a uvedie prioritu ich vykonania.

Rada prijme odporúčania v lehote jedného mesiaca od doručenia návrhu.

Rada postúpi odporúčania Európskemu parlamentu a národným parlamentom.

Rada stanoví primerané lehoty na vykonanie odporúčaní týkajúcich sa závažného nedostatku a určí intervaly, v akých má hodnotený členský štát predkladať Komisii a Rade správy o vykonávaní svojho akčného plánu.

5. Ak návšteva odhalí závažný nedostatok, ktorý považuje za závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, alebo ho konštatuje na základe rizika systematického porušovania základných práv, Komisia o tom bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

Rada záležitosť urýchlene prerokuje a na základe návrhu Komisie sa prostredníctvom vykonávacieho aktu usiluje prijať do dvoch týždňov od doručenia návrhu odporúčania, v ktorých stanoví vhodné opatrenia na nápravu závažného nedostatku alebo obmedzenie jeho vplyvu na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v priestore bez kontroly vnútorných hraníc alebo systematického porušovania základných práv. Rozhodnutím Rady, ktorým sa stanovujú odporúčania, nie je dotknutý článok 29 nariadenia (EÚ) 2016/399 ani článok 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1896.

Rada odporúčania zašle Európskemu parlamentu.

6. Hodnotený členský štát predloží svoj akčný plán Komisii a Rade do jedného mesiaca od prijatia odporúčaní. Ostatné členské štáty sa vyzvú, aby sa k akčnému plánu vyjadrili. Komisia tento akčný plán zašle Európskemu parlamentu.

Komisia po konzultácii s tímom, ktorý vykonal hodnotiacu činnosť, poskytne hodnotenému členskému štátu preskúmanie primeranosti akčného plánu do dvoch týždňov od jeho predloženia. Ak sa Komisia domnieva, že akčný plán nie je primeraný, hodnotený členský štát predloží do dvoch týždňov od doručenia preskúmania revidovaný akčný plán.

Komisia predloží preskúmanie akčného plánu Rade a zašle ho Európskemu parlamentu.

Hodnotený členský štát predkladá Komisii a Rade správy o vykonávaní svojho akčného plánu dovtedy, kým nie je akčný plán podľa názoru Komisie úplne vykonaný.

7. Na overenie pokroku pri vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa závažného nedostatku zorganizuje Komisia opätovnú návštevu, ktorá sa vykoná do jedného roka od dátumu hodnotiacej činnosti.

Tím vypracuje v súlade s článkom 20 ods. 1 správu o opätovnej návšteve, v ktorej posúdi pokrok vo vykonávaní odporúčaní Rady a určí, či sa závažný nedostatok odstránil.

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu správu o opätovnej návšteve. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2. Komisia správu o opätovnej návšteve predloží Rade.

8. Rada môže vyjadriť svoje stanovisko k správe o opätovnej návšteve a v náležitých prípadoch vyzvať Komisiu, aby predložila návrh odporúčaní na nápravné opatrenia zamerané na riešenie pretrvávajúceho závažného nedostatku, na ktorý sa poukázalo v správe o opätovnej návšteve. V takých prípadoch sa uplatňujú odseky 6 a 7.

9. Ak sa Komisia domnieva, že akčný plán možno uzavrieť, zorganizuje overovaciu návštevu a informuje Radu o jej výsledku. Komisia tiež informuje Európsky parlament o tom, že akčný plán možno uzavrieť.

Rada na základe návrhu Komisie a s prihliadnutím na výsledok overovacej návštevy prijme vykonávacie rozhodnutie, ktorým schváli uzavretie akčného plánu.

Článok 23

Osobitné ustanovenia pre prvotné hodnotenia

1. K hodnotiacej správe po prvotnom hodnotení vypracovanej v súlade s článkom 20 ods. 1 až 4 sa na základe výsledkov prikladá návrh odporúčaní na nápravné opatrenia.

Komisia predloží Rade návrh na prijatie dotknutých odporúčaní do štyroch mesiacov po skončení hodnotiacej činnosti.

2. Rada prijme odporúčania. Môže stanoviť lehoty na vykonanie konkrétnych odporúčaní.

Rada postúpi odporúčania Európskemu parlamentu a národným parlamentom.

3. Hodnotený členský štát predloží Komisii a Rade akčný plán na vykonanie všetkých odporúčaní.

Komisia po konzultácii s tímom, ktorý vykonal hodnotiacu činnosť, poskytne hodnotenému členskému štátu svoje preskúmanie primeranosti akčného plánu do jedného mesiaca od predloženia akčného plánu.

Ak sa Komisia domnieva, že akčný plán nie je primeraný, hodnotený členský štát predloží revidovaný akčný plán.

Hodnotený členský štát predkladá Komisii a Rade správu o vykonávaní akčného plánu každých šesť mesiacov od dátumu oznámenia o doručení preskúmania.

4. Ak sa v hodnotiacej správe dospeje k záveru, že hodnotený členský štát neplní podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis, Komisia zorganizuje jednu alebo viaceré opätovné návštevy.

Tím v súlade s článkom 20 ods. 1 až 4 vypracuje správu o opätovnej návšteve, v ktorej posúdi pokrok vo vykonávaní odporúčaní Rady.

5. Ak sa Komisia domnieva, že akčný plán možno uzavrieť, pred jeho uzavretím zorganizuje overovaciu návštevu.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o výsledku overovacej návštevy. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o tom, že akčný plán možno uzavrieť.

Rada na základe návrhu Komisie a s prihliadnutím na výsledok overovacej návštevy prijme vykonávacie rozhodnutie, ktorým schváli uzavretie akčného plánu.

6. U členských štátov, v prípade ktorých sa prijalo rozhodnutie Rady, v ktorom sa uvádza, že ustanovenia schengenského acquis sa majú uplatňovať v plnom rozsahu, sa v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) pristúpi k hodnoteniu najneskôr jeden rok od dátumu začiatku úplného uplatňovania schengenského acquis v týchto členských štátoch. Ročný program hodnotenia sa na tento účel aktualizuje.

Článok 24

Osobitné ustanovenia pre tematické hodnotenia

Na tematické hodnotenia sa uplatňuje článok 23 ods. 1, 2 a 3.

Ak bol pri tematickom hodnotení zistený závažný nedostatok, uplatňuje sa článok 22.

KAPITOLA V

SPRÁVA SCHENGENSKÉHO PRIESTORU A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade

Komisia každoročne predloží Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o hodnoteniach vykonaných podľa tohto nariadenia počas predchádzajúceho roka. Uvedená správa sa zverejní.

Správa uvedená v prvom odseku obsahuje informácie o hodnoteniach vykonaných počas predchádzajúceho roka, o fungovaní rezervy expertov, vrátane dostupnosti expertov členských štátov, o záveroch, ktoré z týchto hodnotení vyplývajú, a o aktuálnom stave nápravných opatrení, ktoré prijali členské štáty. V tejto správe sa, na základe výsledkov hodnotiacich a monitorovacích činností vykonaných podľa tohto nariadenia, identifikujú spoločné problémy, najlepšie postupy a inovatívne riešenia s cieľom zlepšiť vykonávanie schengenského acquis. V správe sa zohľadnia synergie s inými monitorovacími nástrojmi a mechanizmami s cieľom zvýšiť informovanosť o fungovaní priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

Komisia správu uvedenú v prvom odseku postúpi bezodkladne národným parlamentom. Rada prerokuje správu, pričom zváži prínos hodnotení k fungovaniu priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu aspoň dvakrát ročne o stave vykonávania akčných plánov, ktoré vypracovali členské štáty. Komisia informuje najmä o svojich preskúmaniach primeranosti akčných plánov a o výsledku opätovných návštev a overovacích návštev, ako aj o svojich pripomienkach, keď sa domnieva, že pri vykonávaní akčného plánu pozoruje výrazne nedostatočný pokrok.

Článok 26

Príručka schengenského hodnotenia

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje a v prípade potreby aktualizuje usmernenia, najmä pokiaľ ide o:

a)	povinnosti expertov, zástupcov Komisie a pozorovateľov v oblasti odbornej prípravy;

b)	prípravu na hodnotenia;

c)	vykonávanie návštev vrátane neohlásených návštev;

d)	vykonávanie hodnotiacich a monitorovacích činností vrátane dotazníka alebo, vo výnimočných prípadoch, iných metód vykonávaných na diaľku;

e)	vypracúvanie hodnotiacich správ a zapracúvanie dokumentačných a digitálnych materiálov do nich;

f)	nadväzujúce kroky; najmä pokiaľ ide o opätovné návštevy a overovacie návštevy;

g)	synergie s inými hodnotiacimi a monitorovacími činnosťami;

h)	logistiku a finančné otázky súvisiace s organizáciou hodnotiacich a monitorovacích činností;

i)	overovanie činností orgánov, úradov a agentúr Únie, pokiaľ vykonávajú funkcie v mene členských štátov s cieľom pomáhať pri operačnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis.

Článok 27

Preskúmanie

Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a predloží Rade správu do šiestich mesiacov od prijatia všetkých hodnotiacich správ týkajúcich sa hodnotení, ktoré sú zahrnuté do prvého viacročného programu hodnotenia prijatého v súlade s týmto nariadením. Uvedené preskúmanie sa vzťahuje na všetky prvky tohto nariadenia vrátane fungovania postupov na prijímanie aktov v rámci hodnotiaceho mechanizmu. Komisia predloží bezodkladne túto správu Európskemu parlamentu.

Článok 28

Citlivé informácie

1. Členovia tímu, pozorovatelia a experti stážisti považujú všetky informácie, ktoré získajú pri vykonávaní svojich povinností, za dôverné.

2. Stupeň utajenia správ je „citlivá neutajovaná skutočnosť“ v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2015/443. Majú stupeň utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ v zmysle rozhodnutia (EÚ, Euratom) 2015/444, ak je takýto stupeň potrebný podľa článku 5 ods. 3 uvedeného rozhodnutia alebo na základe odôvodnenej žiadosti hodnoteného členského štátu.

Komisia po konzultácii s dotknutým členským štátom rozhodne, ktorá časť hodnotiacej správy sa môže uverejniť.

3. Utajované skutočnosti a dokumenty sa prenášajú a manipuluje sa s nimi na účely tohto nariadenia v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými predpismi. Takéto predpisy nebránia tomu, aby boli informácie sprístupňované Európskemu parlamentu a príslušným orgánom, úradom a agentúram Únie uvedeným v článku 7.

Článok 29

Podmienky účasti Írska

1. Experti z Írska sa zúčastňujú len na hodnotení tej časti schengenského acquis, na ktorej je Írsko oprávnené zúčastňovať sa.

2. Hodnotenia Írska sa týkajú len jeho účinného a efektívneho uplatňovania tej časti schengenského acquis, na ktorej je oprávnené zúčastňovať sa.

3. Írsko sa zúčastňuje na prijímaní odporúčaní Radou len v súvislosti s tou časťou schengenského acquis, na ktorej je oprávnené zúčastňovať sa.

Článok 30

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 31

Prechodné ustanovenia

1. Prvý viacročný program hodnotenia a prvý ročný program hodnotenia podľa tohto nariadenia sa vypracuje do 1. decembra 2022 a začne sa 1. februára 2023.

V prvom viacročnom programe hodnotenia podľa tohto nariadenia sa zohľadnia hodnotenia, ktoré sa už vykonali v rámci druhého viacročného programu hodnotenia prijatého podľa nariadenia (EÚ) č. 1053/2013, a vypracuje sa ako pokračovanie uvedeného programu.

2. Štandardný dotazník prijatý podľa nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 sa používa dovtedy, kým sa neustanoví štandardný dotazník podľa článku 14 tohto nariadenia.

3. V prípade hodnotení vykonaných pred 1. februárom 2023 sa prijímanie hodnotiacich správ a odporúčaní vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. 1053/2013. Nadväzujúce opatrenia a monitorovacie činnosti v rámci takýchto hodnotení, začínajúce predložením akčných plánov, sa vykonávajú v súlade s týmto nariadením.

Článok 32

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1053/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. októbra 2022 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa prijímania hodnotiacich správ a odporúčaní, ktoré sa uplatňujú do prijatia hodnotiacich správ a odporúčaní uvedených v článku 31 ods. 3 tohto nariadenia.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. októbra 2022.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Luxemburgu 9. júna 2022

Za Radu

predseda

É. DUPOND-MORETTI

(1) Stanovisko zo 7. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a o zmene nariadenia (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(10) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).

(11) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(12) Rozhodnutie Rady 2009/937/EÚ z 1. decembra 2009, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Rady (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 35).

(13) Ú. v. EÚ C 337, 23.8.2021, s. 2.

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(15) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(16) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(17) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(18) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(19) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(20) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(21) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Nariadenia (EÚ) č. 1053/2013	Toto nariadenie
článok 1 ods. 1 a 2	článok 1 ods. 1 a 2
článok 1 ods. 3	článok 15 ods. 2
Článok 2	Článok 2
Článok 3	Článok 3
–	Článok 4
–	Článok 5
článok 4 ods. 1	článok 1 ods. 3
článok 4 ods. 2 a 3	Článok 6
Článok 8	Článok 7
Článok 7	Článok 8
–	Článok 9
–	Článok 10
–	Článok 11
Článok 5	Článok 12
Článok 6	Článok 13
Článok 9	Článok 14
Článok 12	článok 15 ods. 1
Článok 12	Článok 16
–	Článok 17
články10 a 11	Článok 18
Článok 13	Článok 19
články14 a 15	Článok 20
Článok 16	Článok 21
–	Článok 22
–	Článok 23
–	Článok 24
Článok 20	Článok 25
–	Článok 26
Článok 22	Článok 27
Článok 19	–
Článok 17	Článok 28
Článok 18	Článok 29
Článok 21	Článok 30
Článok 23	Článok 31
Článok 23	Článok 32
Článok 24	Článok 33

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 160

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 65 15. júna 2022

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (EÚ) 2022/922 z 9. júna 2022 o vytvorení a prevádzke hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overovanie uplatňovania schengenského acquis a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1053/2013	1
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/923 z 11. marca 2022, ktorým sa opravuje švédske znenie delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/1189, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848, pokiaľ ide o výrobu rastlinného množiteľského materiálu z ekologického heterogénneho materiálu určitých rodov alebo druhov a obchodovanie s ním ( 1 )	28
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/924 z 8. júna 2022, ktorým sa do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Spreewälder Gurkensülze (CHZO)]	29
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/925 zo 14. júna 2022, ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/1882, pokiaľ ide o choroby vodných živočíchov uvedené v zozname chorôb a o zoznam druhov a skupín druhov predstavujúcich značné riziko šírenia uvedených chorôb zo zoznamu ( 1 )	30

Názov choroby zo zoznamu	Kategória choroby zo zoznamu	Druhy zo zoznamu
Názov choroby zo zoznamu	Kategória choroby zo zoznamu	Druhy a skupina druhov	Druhy vektorov
„Epizootická hematopoetická nekróza	A+D+E	Ameiurus melas, Bidyanus bidyanus, Esox lucius, Galaxias olidus, Gambusia affinis, Gambusia holbrooki, Macquaria australasica, Melanotaenia fluviatilis, Oncorhynchus mykiss, Perca fluviatilis, Sander lucioperca	Aristichthys nobilis, Carassius auratus, Carassius carassius, Cyprinus carpio, Hypophthalmichthys molitrix, Leuciscus spp., Rutilus rutilus, Scardinius erythrophthalmus, Tinca tinca
Vírusová hemoragická septikémia	C+D+E	Alosa immaculata, Ameiurus nebulosus, Ambloplites rupestris, Ammodytes hexapterus, Aplodinotus grunniens, Centrolabrus exoletus, Clupea harengus, Clupea pallasii pallasii, Coregonus artedii, Coregonus clupeaformis, Coregonus lavaretus, Ctenolabrus rupestris, Cyclopterus lumpus, Cymatogaster aggregata, Dorosoma cepedianum, Danio rerio, Engraulis encrasicolus, Esox lucius, Esox masquinongy, Fundulus heteroclitus, Gadus macrocephalus, Gadus morhua, Gaidropsarus vulgaris,Gasterosteus aculeatus, Labrus bergylta, Labrus mixtus, Lampetra fluviatilis, Lepomis gibbosus, Lepomis macrochirus, Limanda limanda, Merlangius merlangus, Micropterus dolomieu, Micropterus salmoides, Micromesistius poutassou, Morone americana, Morone chrysops, Morone saxatilis, Mullus barbatus, Neogobius melanostomus, Notropis atherinoides, Notropis hudsonius, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus mykiss X Oncorhynchus kisutch hybrids, Oncorhynchus tshawytscha, Paralichthys olivaceus, Perca flavescens, Pimephales notatus, Pimephales promelas, Platichthys flesus, Pleuronectes platessa, Pomatoschistus minutus, Pomoxis nigromaculatus, Raja clavata, Salmo marmoratus, Salmo salar, Salmo trutta, Salvelinus namaycush, Sander vitreus, Sardina pilchardus, Sardinops sagax, Scomber japonicus, Scophthalmus maximus, Solea senegalensis, Sprattus sprattus, Symphodus melops, Thaleichthys pacificus, Trachurus mediterraneus, Trisopterus esmarkii, Thymallus thymallus, Uranoscopus scaber	Acipenser baerii, Acipenser gueldenstaedtii, Acipenser ruthenus, Acipenser stellatus, Acipenser sturio, Ameiurus melas, Argyrosomus regius, Aristichthys nobilis, Carassius auratus, Carassius carassius, Clarias gariepinus, Cyprinus carpio, Dentex dentex, Dicentrarchus labrax, Diplodus puntazzo, Diplodus sargus, Diplodus vulgaris, Epinephelus aeneus, Epinephelus marginatus, Huso huso, Hypophthalmichthys molitrix, Ictalurus punctatus, Ictalurus spp., Leuciscus spp., Morone chrysops x, Morone saxatilis, Mugil cephalus, Oreochromis, Pagellus bogaraveo, Pagellus erythrinus, Pagrus major, Pagrus pagrus, Pangasius pangasius, Rutilus rutilus, Salvelinus alpinus, Salvelinus fontinalis, Sander lucioperca, Scardinius erythrophthalmus, Sciaenops ocellatus, Silurus glanis, Soleasenegalensis, Solea solea, Sparus aurata, Thunnus spp., Thunnus thynnus, Tinca tinca, Umbrina cirrosa
Infekčná hematopoetická nekróza	C+D+E	Esox lucius, Onchorynchus clarkii, Oncorhynchus keta, Oncorhynchus kisutch, Oncorhynchus masou, Oncorhynchus mykiss, Oncorhynchus nerka, Oncorhynchus tshawytscha, Salmo marmoratus, Salvelinus namaycush, Salmo salar, Salmo trutta, Salvelinus alpinus, Salvelinus fontinalis	Acipenser Baerii, Acipenser gueldenstaedtii, Acipenser ruthenus, Acipenser stellatus, Acipenser sturio, Ameiurus melas, Aristichthys nobilis, Astacus astacus, Carassius auratus, Carassius carassius, Clarias gariepinus, Cyprinus carpio, Gadus morhua, Hippoglossus hippoglossus, Hypophthalmichthys molitrix, Huso huso, Ictalurus punctatus, Ictalurus spp., Leuciscus spp., Melanogrammus aeglefinus, Platichthys flesus, Pacifastacus leniusculus, Procambarus clarkii, Pangasius pangasius, Rutilus rutilus, Sander lucioperca, Scardinius erythrophthalmus, Silurus glanis, Tinca tinca
Infekcia vírusom infekčnej anémie lososov s deléciou vo vysoko polymorfnej oblasti	C+D+E	Oncorynchus mykiss, Salmo salar, Salmo trutta
Herpesviróza kaprov koi	E	všetky druhy a poddruhy Cyprinus carpio a hybridy Cyprinus carpio, napr. Cyprinus carpio × Carassius auratus, Cyprinus carpio × Carassius carassius	Carassius auratus, Ctenopharyngodon idella
Infekcia spôsobená Mikrocytos mackini	A+D+E	Crassostrea gigas, Crassostrea sikamea, Ostrea edulis
Infekcia spôsobená Perkinsus marinus	A+D+E	Crassostrea gigas, Crassostrea virginica	Brachyura spp., Cherax destructor, Homarus gammarus, Macrobrachium rosenbergii, Palinurus spp., Penaeus indicus, Penaeus japonicus, Penaeus kerathurus, Penaeus stylirostris, Penaeus vannamei, Portunus puber, Scylla serrata
Infekcia spôsobená Bonamia exitiosa	C+D+E	Crassostrea ariakensis, Crassostrea virginica, Ostrea puelchana, Ostrea angasi, Ostrea chilensis, Ostrea equestris, Ostrea edulis, Ostrea lurida	Crassostrea angulata, Crassostrea gigas, Crassostrea virginica
Infekcia spôsobená Bonamia ostreae	C+D+E	Crassostrea ariakensis, Ostrea chilensis, Ostrea edulis	Cerastoderma edule, Donax trunculus, Mya arenaria, Mercenaria mercenaria, Meretrix lusoria, Pecten maximus, Ruditapes decussatus, Ruditapes philippinarum, Venerupis aurea, Venerupis pullastra, Venus verrucosa
Infekcia spôsobená Marteilia refringens	C+D+E	Ostrea angasi, Ostrea chilensis, Ostrea edulis, Ostrea puelchana	Cerastoderma edule, Donax trunculus, Mya arenaria, Mercenaria mercenaria, Meretrix lusoria, Ruditapes decussatus, Ruditapes philippinarum, Venerupis aurea, Venerupis pullastra, Venus verrucosa
Infekcia vírusom syndrómu Taura	A+D+E	Metapenaeus ensis, Penaeus aztecus, Penaeus monodon, Penaeus setiferus, Penaeus stylirostris, Penaeus vannamei	Atrina spp., Buccinum undatum, Brachyura spp., Cherax destructor, Crassostrea angulata, Cerastoderma edule, Crassostrea gigas, Crassostrea virginica, Donax trunculus, Haliotis discus hannai, Haliotis tuberculata, Homarus gammarus, Littorina littorea, Macrobrachium rosenbergii, Mercenaria mercenaria, Meretrix lusoria, Mya arenaria, Mytilus edulis, Mytilus galloprovincialis, Octopus vulgaris, Ostrea edulis, Palinurus spp., Portunus puber, Pecten maximus, Penaeus indicus, Penaeus japonicus, Penaeus kerathurus Ruditapes decussatus, Ruditapes philippinarum, Scylla serrata, Sepia officinalis, Strombus spp., Venerupis aurea, Venerupis pullastra, Venus verrucosa
Infekcia vírusom choroby žltých hláv	A+D+E	Metapenaeus affinis, Penaeus monodon, Palaemonetes pugio, Penaeus stylirostris, Penaeus vannamei	Atrina spp., Buccinum undatum, Crassostrea angulata, Cerastoderma edule, Crassostrea gigas, Crassostrea virginica, Donax trunculus, Haliotis discus hannai, Haliotis tuberculata, Littorina littorea, Mercenaria mercenaria, Meretrix lusoria, Mya arenaria, Mytilus edulis, Mytilus galloprovincialis, Octopus vulgaris, Ostrea edulis, Pecten maximus, Ruditapes decussatus, Ruditapes philippinarum, Sepia officinalis, Strombus spp., Venerupis aurea, Venerupis pullastra, Venus verrucosa
Infekcia vírusom ichtyoftiriózy (choroby bielych škvŕn)	C+D+E	všetky desaťnožce (rad Decapoda)	Atrina spp., Buccinum undatum, Crassostrea angulata, Cerastoderma edule, Crassostrea gigas, Crassostrea virginica, Donax trunculus, Haliotis discus hannai, Haliotis tuberculata, Littorina littorea, Mercenaria mercenaria, Meretrix lusoria, Mya arenaria, Mytilus edulis, Mytilus galloprovincialis, Octopus vulgaris, Ostrea edulis, Pecten maximus, Ruditapes decussatus, Ruditapes philippinarum, Sepia officinalis, Strombus spp., Venerupis aurea, Venerupis pullastra, Venus verrucosa“


	(1) Text s významom pre EHP