(1)

Vzhľadom na cezhraničný rozmer spracúvania trhových údajov, kvalitu údajov a potrebu dosiahnuť úspory z rozsahu a zabrániť nepriaznivému vplyvu potenciálnych rozdielov na kvalitu údajov, ako aj na úlohu poskytovateľov služieb vykazovania údajov sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 (2) preniesli právomoci v oblasti udeľovania povolení a dohľadu, pokiaľ ide o činnosti poskytovateľov služieb vykazovania údajov v Únii, na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“).

(2)

Je vhodné stanoviť procesné pravidlá na vykonávanie právomoci orgánu ESMA ukladať pokuty a pravidelné platby penále, pokiaľ ide o poskytovateľov služieb vykazovania údajov v rozsahu pôsobnosti jeho dohľadu. V nariadení (EÚ) č. 600/2014 sa konkrétne stanovuje, že tieto procesné pravidlá by mali zahŕňať ustanovenia o práve na obhajobu, výbere pokút alebo pravidelných platieb penále a premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

(3)

Ak orgán ESMA zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení požiadaviek na poskytovateľov služieb vykazovania údajov, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu ESMA, aby záležitosť vyšetril. Vyšetrujúci úradník po dokončení svojho vyšetrovania poskytne osobe, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, možnosť vypočutia. Preto by daná osoba mala mať právo predložiť písomné pripomienky v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako štyri týždne, predtým, ako vyšetrujúci úradník predloží svoje zistenia orgánu ESMA. Osobe, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, by sa mala povoliť pomoc poradcu podľa vlastného výberu. Vyšetrujúci úradník by mal zvážiť, či treba v dôsledku podaní osoby, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, zmeniť vyhlásenie o zisteniach pred jeho predložením orgánu ESMA.

(4)

Orgán ESMA by mal posúdiť úplnosť spisu, ktorý predložil vyšetrujúci úradník, na základe zoznamu dokumentov. S cieľom zabezpečiť, aby osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, bola schopná primerane pripraviť svoju obhajobu pred prijatím konečného rozhodnutia v súvislosti s pokutami alebo opatreniami dohľadu, by jej mal orgán ESMA poskytnúť právo predložiť ďalšie písomné pripomienky.

(5)

Aby sa orgán ESMA uistil, že dané osoby budú spolupracovať pri vyšetrovaní, mal by mať možnosť prijať určité donucovacie opatrenia. Ak orgán ESMA prijal rozhodnutie, ktorým sa od osoby vyžaduje ukončenie porušovania, alebo požiadal o poskytnutie úplných informácií alebo predloženie úplných záznamov, údajov alebo akéhokoľvek iného materiálu, alebo prijal rozhodnutie vykonať kontrolu na mieste, môže uložiť pravidelné platby penále s cieľom prinútiť osobu, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, aby dodržala prijaté rozhodnutie. Pred uložením pravidelných platieb penále by mal orgán ESMA poskytnúť danej osobe možnosť predložiť písomné podania.

(6)

Právo na obhajobu by sa malo zvážiť s ohľadom na potrebu prijať za osobitných okolností naliehavé opatrenie orgánu ESMA. Ak je opodstatnené prijať naliehavé opatrenie podľa článku 38l nariadenia (EÚ) č. 600/2014, právo osoby, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, na obhajobu by nemalo byť prekážkou pre orgán ESMA pri prijímaní naliehavých opatrení. V takom prípade môže orgán ESMA s cieľom zabrániť závažnému a bezprostrednému poškodeniu finančného systému prijať dočasné rozhodnutie bez toho, aby poskytol osobe, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, možnosť predložiť podania. Orgán ESMA by mal danej osobe umožniť, aby bola vypočutá čo najskôr po prijatí dočasného rozhodnutia a pred prijatím potvrdzujúceho rozhodnutia. Postup by mal napriek tomu zaistiť osobe, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, právo byť vopred vypočutá vyšetrujúcim úradníkom.

(7)

Spisy vypracované orgánom ESMA a vyšetrujúcim úradníkom obsahujú informácie, ktoré sú nevyhnutné pre dotknutú osobu pri príprave na súdne alebo správne konanie. Po tom, ako osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, dostane oznámenie o zisteniach od vyšetrujúceho úradníka alebo orgánu ESMA, by preto táto osoba mala mať právo na prístup k spisu s výhradou oprávneného záujmu iných osôb týkajúceho sa ochrany ich obchodného tajomstva. Používanie dokumentov zo sprístupneného spisu by sa malo povoliť len v prípade súdnych alebo správnych konaní v súvislosti s porušeniami nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(8)

Na právomoc ukladať pokuty a pravidelné platby penále, ako aj na právomoc vymáhať pokuty a pravidelné platby penále by sa mala vzťahovať premlčacia lehota. Z dôvodu konzistentnosti by sa v rámci premlčacích lehôt na ukladanie a vymáhanie pokút alebo pravidelných platieb penále mali zohľadňovať existujúce právne predpisy Únie uplatniteľné na ukladanie sankcií dohliadaným subjektom a ich vymáhanie a skúsenosti orgánu ESMA s uplatňovaním takýchto právnych predpisov.

(9)

Aby orgán ESMA zabezpečil úschovu vybraných pokút a pravidelných sankcií, mal by ich uložiť na úročené účty, ktoré boli otvorené výlučne na účely jedinej pokuty alebo pravidelných platieb penále zameraných na ukončenie jediného porušenia. Pokiaľ ide o rozpočtovú obozretnosť, orgán ESMA by mal sumy previesť na Komisiu až vtedy, keď sú rozhodnutia konečné z dôvodu vyčerpania alebo zániku práv na odvolanie.

(10)

S cieľom zabezpečiť bezproblémové fungovanie nového rámca dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/2175, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

V súlade s článkami 48f a 48g nariadenia (EÚ) 2016/1011 je Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) splnomocnený ukladať správcom referenčných hodnôt pod jeho dohľadom za určitých podmienok pokuty a pravidelné platby penále. V článku 48i ods. 10 nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa od Komisie vyžaduje, aby stanovila procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať tieto pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane práva na obhajobu, výberu pokút alebo pravidelných platieb penále a premlčacích lehôt na ukladanie a vymáhanie sankcií.

(2)

Ak orgán ESMA zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení požiadaviek na správcov referenčných hodnôt pod jeho dohľadom stanovených v článku 42 nariadenia (EÚ) 2016/1011, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu ESMA, aby záležitosť vyšetril. Vyšetrujúci úradník by mal po ukončení svojej práce postúpiť orgánu ESMA úplný spis. Informovanosť o týchto zisteniach a možnosť reagovať na ne sú neoddeliteľnou súčasťou práva na obhajobu. Vyšetrovaná osoba by preto mala byť informovaná o zisteniach vyšetrujúceho úradníka a mala by mať možnosť reagovať na tieto zistenia v primeranej lehote. Osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, by sa mala povoliť pomoc poradcu podľa vlastného výberu. Vyšetrujúci úradník by mal zvážiť, či treba v dôsledku podaní osoby, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, zmeniť vyhlásenie o zisteniach pred jeho predložením orgánu ESMA.

(3)

Orgán ESMA by mal posúdiť úplnosť spisu, ktorý predložil vyšetrujúci úradník, na základe zoznamu dokumentov. S cieľom zabezpečiť, aby osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, bola schopná primerane pripraviť svoju obhajobu pred prijatím konečného rozhodnutia v súvislosti s pokutami alebo opatreniami dohľadu, by sa mal orgán ESMA uistiť, že táto osoba dostala možnosť predložiť ďalšie písomné pripomienky.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, spolupracovala pri vyšetrovaní, by mal mať orgán ESMA možnosť prijať určité donucovacie opatrenia. Ak orgán ESMA prijal rozhodnutie, ktorým sa od osoby vyžaduje ukončenie porušovania, alebo požiadal o poskytnutie úplných informácií alebo predloženie úplných záznamov, údajov alebo akéhokoľvek iného materiálu, alebo prijal rozhodnutie vykonať kontrolu na mieste, môže uložiť pravidelné platby penále s cieľom prinútiť osobu, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, aby dodržala prijaté rozhodnutie. Pred uložením pravidelných platieb penále by mal orgán ESMA poskytnúť danej osobe možnosť predložiť písomné podania.

(5)

Keďže vyšetrujúci úradník vykonáva svoju prácu nezávisle, orgán ESMA by nemal byť viazaný spisom, ktorý vypracoval. S cieľom zabezpečiť, aby osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, bola schopná primerane pripraviť svoju obhajobu, ak orgán ESMA nesúhlasí so zisteniami, by však mala byť táto osoba informovaná a mala by dostať možnosť reagovať.

(6)

S cieľom zabezpečiť, aby osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, bola schopná primerane pripraviť svoju obhajobu, ak orgán ESMA súhlasí so všetkými zisteniami vyšetrujúceho úradníka alebo s ich časťou, by mala byť táto osoba informovaná a mala by mať možnosť reagovať.

(7)

Právo na vypočutie by sa malo zvážiť s ohľadom na potrebu prijať za osobitných okolností naliehavé opatrenie orgánu ESMA. Ak je opodstatnené prijať naliehavé opatrenie podľa článku 48e nariadenia (EÚ) 2016/1011, právo osoby, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, na vypočutie by nemalo byť prekážkou pre orgán ESMA pri prijímaní naliehavých opatrení. V takýchto prípadoch by sa malo zabezpečiť právo osoby, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, na vypočutie čo najskôr po prijatí rozhodnutia. Postup by však mal zaistiť osobe, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, právo na vypočutie vyšetrujúcim úradníkom.

(8)

Právomoc orgánu ESMA ukladať pravidelné platby penále by sa mala vykonávať s náležitým zreteľom na právo na obhajobu a nemala by sa zachovávať po uplynutí potrebného obdobia. Ak orgán ESMA prijme rozhodnutie o uložení pravidelnej platby penále, dotknutá osoba by následne mala mať možnosť byť vypočutá a žiadna platba penále by už nemala byť splatná od okamihu, keď dotknutá osoba splní príkaz orgánu ESMA, ktorý sa na ňu vzťahuje.

(9)

Spisy vypracované orgánom ESMA a vyšetrujúcim úradníkom obsahujú informácie, ktoré sú nevyhnutné pre dotknutú osobu pri príprave na súdne alebo správne konanie. Po tom, ako osoba, voči ktorej sa vedie vyšetrovanie, dostane oznámenie o zisteniach od vyšetrujúceho úradníka alebo orgánu ESMA, by preto táto osoba mala mať právo na prístup k spisu s výhradou oprávneného záujmu iných osôb týkajúceho sa ochrany ich obchodného tajomstva. Používanie dokumentov zo sprístupneného spisu by sa malo povoliť len v prípade súdnych alebo správnych konaní v súvislosti s porušeniami uvedenými v článku 42 nariadenia (EÚ) 2016/1011.

(10)

Právomoc ukladať pokuty a pravidelné platby penále, ako aj právomoc vymáhať pokuty a pravidelné sankcie by sa mali vykonávať v primeranej lehote, a preto by sa na ne mala vzťahovať premlčacia lehota. Z dôvodu konzistentnosti by sa v rámci premlčacích lehôt na ukladanie a vymáhanie pokút alebo pravidelných platieb penále mali zohľadňovať existujúce právne predpisy Únie uplatniteľné na ukladanie sankcií dohliadaným subjektom a ich vymáhanie a skúsenosti orgánu ESMA s uplatňovaním takýchto právnych predpisov. Aby orgán ESMA zabezpečil úschovu vybraných pokút a pravidelných sankcií, mal by ich uložiť na úročené účty, ktoré boli otvorené výlučne na účely jedinej pokuty alebo pravidelných platieb penále zameraných na ukončenie jediného porušenia. Pokiaľ ide o rozpočtovú obozretnosť, orgán ESMA by mal sumy previesť na Komisiu až vtedy, keď sú rozhodnutia konečné z dôvodu vyčerpania alebo zániku práv na odvolanie.

(11)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/168 (2) sa referenčné hodnoty tretích krajín môžu používať v Únii bez toho, aby sa príslušní správcovia museli usilovať o rovnocennosť, uznanie alebo schválenie v prechodnom období predĺženom do roku 2023. Počas tohto prechodného obdobia je uznávanie v Únii pre správcov referenčných hodnôt so sídlom v tretích krajinách voliteľným režimom, z čoho vyplýva, že ich referenčné hodnoty zostanú po skončení prechodného obdobia k dispozícii na používanie v Únii. V dôsledku toho by sa počas tohto obdobia mali ustanovenia o pokutách uplatňovať len na správcov so sídlom v tretích krajinách, ktorí dobrovoľne požiadali o uznanie pred uplynutím prechodného obdobia zavedeného nariadením (EÚ) 2021/168, a ak dotknutý príslušný vnútroštátny orgán alebo orgán ESMA schválil uznanie.

(12)

S cieľom zaistiť bezproblémové uplatňovanie nových právomocí v oblasti dohľadu pridelených orgánu ESMA by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

V článku 48l nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa vyžaduje, aby orgán ESMA účtoval správcom kritických referenčných hodnôt a správcom referenčných hodnôt z tretích krajín poplatky spojené so žiadosťami o povolenie podľa článku 34 a so žiadosťami o uznanie podľa článku 32 uvedeného nariadenia a ročné poplatky spojené s plnením jeho úloh v súlade s uvedeným nariadením v súvislosti s kritickými referenčnými hodnotami a uznanými správcami referenčných hodnôt z tretích krajín. V článku 48l ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1011 sa vyžaduje, aby takéto poplatky boli primerané obratu dotknutého správcu referenčných hodnôt a pokrývali všetky náklady, ktoré vznikli orgánu ESMA v súvislosti s udeľovaním povolení alebo uznávaním a plnením jeho úloh v súvislosti so správcami kritických referenčných hodnôt a správcami referenčných hodnôt z tretích krajín v súlade s uvedeným nariadením.

(2)

Poplatky účtované za činnosti orgánu ESMA súvisiace so správcami kritických referenčných hodnôt a referenčných hodnôt tretích krajín by sa mali stanoviť na takej úrovni, aby sa zabránilo výraznému hromadeniu deficitu alebo prebytku. Ak dochádza k opakovanému výskytu značného prebytku alebo deficitu, výška poplatkov by sa mala zrevidovať.

(3)

Poplatky spojené so žiadosťami o povolenie („poplatky za povolenie“) a so žiadosťami o uznanie („poplatky za uznanie“) by sa mali účtovať správcom kritických referenčných hodnôt a správcom referenčných hodnôt tretích krajín na účely pokrytia nákladov orgánu ESMA na spracúvanie žiadostí o povolenie a uznanie vrátane nákladov na overenie úplnosti žiadostí, vyžiadanie dodatočných informácií a prípravu rozhodnutí a nákladov súvisiacich s posudzovaním systémovej dôležitosti kritických referenčných hodnôt, ako aj s dodržiavaním predpisov správcami referenčných hodnôt z tretích krajín.

(4)

Keďže posudzovanie žiadostí je rovnako náročné na zdroje, či už ide o žiadosti predložené veľkými správcami alebo žiadosti predložené malými správcami, poplatok za uznanie by mal byť paušálny poplatok za uznanie rovnaký pre všetkých správcov z tretích krajín.

(5)

Na základe očakávaného pracovného zaťaženia a nákladov, ktoré toto zaťaženie predstavuje pre orgán ESMA a ktoré majú byť v plnej miere pokryté jednorazovým poplatkom za uznanie, by sa náklady na posúdenie žiadosti o uznanie mali stanoviť na 40 000 EUR.

(6)

Kritické referenčné hodnoty podliehajú intenzívnejšiemu preskúmavaniu podľa nariadenia (EÚ) 2016/1011 a ich správcovia musia dodržiavať prísnejšie organizačné požiadavky. V dôsledku toho predstavuje postup udeľovania povolení vyššie pracovné zaťaženie pre orgán ESMA. Poplatok za povolenie pre správcu kritickej referenčnej hodnoty by preto mal byť výrazne vyšší ako poplatok za posúdenie žiadosti o uznanie.

(7)

S cieľom podporiť kvalitu a úplnosť prijatých žiadostí a v súlade s prístupom orgánu ESMA k registrácii subjektov, nad ktorými vykonáva dohľad, by mal byť poplatok za uznanie splatný v čase predloženia žiadosti.

(8)

Ročné poplatky sa majú účtovať aj správcom kritických referenčných hodnôt a uznaných referenčných hodnôt tretích krajín na účely pokrytia nákladov orgánu ESMA na plnenie jeho úloh podľa nariadenia (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o priebežný dohľad nad takýmito správcami. V prípade referenčných hodnôt tretích krajín by takéto poplatky mali zahŕňať vykonávanie a udržiavanie dohôd o spolupráci s orgánmi tretích krajín a monitorovanie vývoja v oblasti regulácie a dohľadu v tretích krajinách. Pokiaľ ide o kritické referenčné hodnoty, poplatky by mali zahŕňať aj výdavky, ktoré orgán ESMA znáša v súvislosti s priebežným dohľadom nad dodržiavaním požiadaviek stanovených v článku 48l a hlave VI nariadenia (EÚ) 2016/1011 týmito správcami, a to aj prostredníctvom dohľadu nad porovnateľným dodržiavaním, ak bolo priznané.

(9)

Náklady na priebežný dohľad nad kritickou referenčnou hodnotou závisia od toho, či sa od orgánu ESMA vyžaduje, aby pre túto referenčnú hodnotu vytvoril kolégium orgánov dohľadu a predsedal mu, čo predstavuje značnú dodatočnú pracovnú záťaž. V dôsledku toho je vhodné rozlišovať medzi oboma prípadmi pri stanovovaní poplatkov za dohľad. Naopak, v rámci kategórie kritických referenčných hodnôt by nemalo byť potrebné rozlišovať poplatky za dohľad na základe ročného obratu správcu, keďže kritické referenčné hodnoty majú na základe svojej definície systémový vplyv v Únii.

(10)

Žiadosť o uznanie v Únii je rozhodnutie, ktoré prijali správcovia referenčných hodnôt z tretích krajín z komerčných dôvodov, keďže sa očakáva, že ponúknutie ich referenčných hodnôt v Únii vytvorí príjmy. V prípade uznaných správcov referenčných hodnôt z tretích krajín by sa preto poplatky za dohľad mali upravovať v závislosti od príjmov, ktoré získavajú z používania týchto referenčných hodnôt v Únii. V prípadoch, keď sa nevytvárajú žiadne príjmy, by sa mal stanoviť minimálny poplatok za dohľad vo výške 20 000 EUR.

(11)

V snahe odradiť od podávania opakovaných alebo neopodstatnených žiadostí by sa poplatky za uznanie a povolenie – ak žiadateľ svoju žiadosť stiahne – nemali vracať. Keďže administratívna práca požadovaná v prípade žiadosti o uznanie alebo o povolenie, ktorá bola zamietnutá, je rovnaká ako tá, ktorá sa vyžaduje v prípade akceptovanej žiadosti, poplatky za uznanie a poplatky za povolenie by sa nemali vracať, ak sa povolenie alebo uznanie zamietne.

(12)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/168 (2) sa referenčné hodnoty tretích krajín môžu používať v Únii bez toho, aby sa príslušní správcovia museli usilovať o rovnocennosť, uznanie alebo schválenie v prechodnom období predĺženom do roku 2023. Počas tohto prechodného obdobia je uznávanie v Únii pre správcov referenčných hodnôt so sídlom v tretích krajinách voliteľným režimom, z čoho vyplýva, že ich referenčné hodnoty zostanú po skončení prechodného obdobia k dispozícii na používanie v Únii. V dôsledku toho by sa počas tohto obdobia mali ustanovenia o poplatkoch za uznanie a dohľad uplatňovať len na správcov so sídlom v tretích krajinách, ktorí dobrovoľne požiadali o uznanie pred uplynutím prechodného obdobia zavedeného nariadením (EÚ) 2021/168, a ak dotknutý príslušný vnútroštátny orgán alebo orgán ESMA schválil takéto uznanie.

(13)

S cieľom zaistiť bezproblémové uplatňovanie nových právomocí v oblasti dohľadu pridelených orgánu ESMA by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr,

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 16. júna 2020 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/492 (3) (ďalej len „antidumpingové nariadenie o textíliách zo sklenených vlákien“) konečné antidumpingové clá a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/776 (4) (ďalej len „antisubvenčné nariadenie o textíliách zo sklenených vlákien“) konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Egypte (ďalej len „existujúce opatrenia“).

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/825 (5), ktoré nadobudlo účinnosť 8. júna 2018 („balík opatrení na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu“), sa do základného antidumpingového nariadenia vložil nový článok 14a a do základného antisubvenčného nariadenia sa vložil nový článok 24a.

(3)

Podľa týchto článkov možno antidumpingové alebo vyrovnávacie clo uložiť aj na akýkoľvek dumpingový alebo subvencovaný výrobok, ktorý bol vo výrazných množstvách prinesený na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa dohovoru UNCLOS (6), ak by to spôsobilo ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(4)

Tými istými článkami sa stanovilo, že Komisia by mala prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví podmienky vzniku takýchto ciel, ako aj postupy týkajúce sa oznamovania a deklarovania takýchto výrobkov a platby takýchto ciel vrátane vymáhania, vrátenia a odpustenia cla („colný nástroj“), a že Komisia by mala takéto clá ukladať len odo dňa, keď colný nástroj začne fungovať. Colný nástroj (7) sa stal uplatniteľným 2. novembra 2019.

(5)

Komisia 27. mája 2021 uverejnila oznámenie (8), ktorým sa opätovne otvorili prešetrovania, ktoré viedli k antidumpingovým a vyrovnávacím opatreniam na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte.

(6)

Opätovné otvorenie prešetrovaní bolo rozsahom obmedzené na preskúmanie toho, či by sa dané opatrenia mali uplatňovať na určité tkané a/alebo stehované textílie zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte (ďalej len „dotknuté krajiny“) prinesené vo výrazných množstvách na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny, keďže colný nástroj nebol uplatniteľný v čase, keď sa začali prešetrovania, ktoré viedli k existujúcim opatreniam, a Komisia z toho dôvodu nemohla usúdiť, či je rozšírenie ciel na kontinentálny šelf/výhradnú hospodársku zónu vhodné.

(7)

Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy o tom, že textílie zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte sa vo výrazných množstvách prinášali v colnom režime aktívny zušľachťovací styk na účely spracovania na listy rotora turbíny, ktoré sa následne vyvážali do veterných parkov na mori na kontinentálnom šelfe/vo výhradnej hospodárskej zóne, a že to spôsobovalo ujmu výrobnému odvetviu Únie. Časť týchto dôkazov poskytlo výrobné odvetvie Únie. Záznam do spisu obsahujúci dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, bol sprístupnený zainteresovaným stranám.

(8)

Komisia o opätovnom otvorení prešetrovaní informovala zainteresované strany, ktoré spolupracovali v prešetrovaniach, ktoré viedli k existujúcim opatreniam, konkrétne zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, zastúpenie Egypta, vyvážajúcich výrobcov a ich prepojené spoločnosti v ČĽR a Egypte, výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov v Únii a používateľov v Únii.

(9)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach v lehote stanovenej v uvedenom oznámení. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie pred Komisiou ani úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(10)

Komisia zaslala dotazník zainteresovaným stranám, ktoré spolupracovali pri prešetrovaniach, ktoré viedli k existujúcim opatreniam.

(11)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od štyroch výrobcov z Únie, od združenia výrobného odvetvia Únie a od jedného používateľa.

(12)

Vyvážajúci výrobcovia nedoručili žiadny vyplnený dotazník. Komisia oznámila zastúpeniam ČĽR a Egypta, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Egypte zamýšľa uplatniť článok 18 základného antidumpingového nariadenia a článok 28 základného antisubvenčného nariadenia, a teda založí svoje zistenia na dostupných skutočnostiach. V reakcii na toto oznámenie neboli doručené žiadne pripomienky.

(13)

Obdobie prešetrovania bolo rovnaké ako počas pôvodných prešetrovaní, t. j. od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 (ďalej len „pôvodné obdobie prešetrovania“).

(14)

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, je rovnaký ako v prešetrovaniach, ktoré viedli k uloženiu existujúcich opatrení, t. j. textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7019 61 00, ex 7019 62 00, ex 7019 63 00, ex 7019 64 00, ex 7019 65 00, ex 7019 66 00, ex 7019 69 10, ex 7019 69 90 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019610081, 7019610083, 7019610084, 7019620081, 7019620083, 7019620084, 7019630081, 7019630083, 7019630084,7019640081, 7019640083, 7019640084, 7019650081, 7019650083, 7019650084, 7019660081, 7019660083, 7019660084, 7019691081, 7019691083, 7019691084, 7019699081, 7019699083, 7019699084, 7019900081, 7019900083 a 7019900084), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(15)

Zastúpenie Egypta spochybnilo zákonnosť nových ustanovení základného antidumpingového nariadenia (článok 14a) a základného antisubvenčného nariadenia (článok 24a) podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve („UNCLOS“) a colných predpisov Únie.

(16)

Komisia toto tvrdenie zamietla. V článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (9) sa výslovne uvádza, že určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať mimo colného územia Únie v rámci právnych predpisov upravujúcich konkrétne oblasti alebo v rámci medzinárodných dohovorov. Dohovor UNCLOS je súčasťou práva Únie. Výhradnú hospodársku zónu upravuje časť V dohovoru UNCLOS, zatiaľ čo kontinentálny šelf je obsiahnutý v časti VI tohto dohovoru. Článok 56 UNCLOS definuje „práva, jurisdikciu a povinnosti pobrežného štátu vo výlučnej hospodárskej zóne“, medzi ktoré patrí „zriaďovanie a využívanie umelých ostrovov, zariadení a stavieb“. V článku 60 ods. 2 dohovoru UNCLOS sa stanovuje, že „pobrežný štát bude mať výlučnú jurisdikciu nad takýmito umelými ostrovmi, zariadeniami a stavbami vrátane jurisdikcie, s prihliadnutím na colné, fiškálne, zdravotnícke, bezpečnostné a prisťahovalecké predpisy“. Zoznam záležitostí vymenovaných v tomto ustanovení nie je vyčerpávajúci. Podľa článku 80 dohovoru UNCLOS sa článok 60 uplatňuje aj na kontinentálny šelf. Medzinárodný tribunál pre morské právo poskytol k uvedenému ustanoveniu dohovoru UNCLOS ďalšie usmernenia. V rozsudku vo veci M/V „Saiga“ rozhodol, že vo výhradnej hospodárskej zóne má pobrežný štát právomoc uplatňovať colné zákony a právne predpisy vo vzťahu k umelým ostrovom, zariadeniam a štruktúram (článok 60 ods. 2). Podľa názoru tribunálu dohovor pobrežný štát neoprávňuje, aby uplatňoval svoje colné zákony na akékoľvek iné časti výhradnej hospodárskej zóny, ktoré nie sú uvedené vyššie (10). Na základe toho má Únia podľa dohovoru UNCLOS právomoc vyberať antidumpingové a vyrovnávacie clá, ktoré sú súčasťou „colných, fiškálnych“ zákonov a predpisov. Normotvorná právomoc Únie sa skutočne vzťahuje aj na oblasti, v ktorých majú členské štáty zvrchované práva podľa medzinárodného práva verejného (11). Stručne, Komisia dospela k záveru, že nie je dôvod vyhovieť žiadosti zastúpenia Egypta, aby sa neuplatňovali články 14a a 24a príslušných základných nariadení.

(17)

Komisia prešetrila okrem iného tieto operácie počas pôvodného obdobia prešetrovania:

(18)

Pri prešetrovaní pôvodne spolupracovali dvaja používatelia: spoločnosti Siemens Gamesa Renewable Energy, S.A (ďalej len „SGRE“) a Vestas Wind Systems A/S (ďalej len „Vestas“). Po opätovnom otvorení prešetrovaní však vyplnený dotazník predložila iba spoločnosť SGRE.

(19)

Ako sa uvádza v odôvodnení 469 antidumpingového nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien a v odôvodnení 1079 antisubvenčného nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien, títo dvaja používatelia patria medzi najväčších výrobcov veterných turbín v Únii, pričom ich spoločná spotreba textílií zo sklenených vlákien predstavuje vyše 20 % celkového dopytu v Únii. Dovedna dovážajú vyše 30 % všetkého dovozu z dotknutých krajín.

(20)

Ako sa uvádza v odôvodnení 464 antidumpingového nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien a v odôvodnení 1075 antisubvenčného nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien, výrobcovia veterných turbín sú najväčšími používateľmi textílií zo sklenených vlákien a tvoria približne 60 – 70 % dopytu po textíliách zo sklenených vlákien v Únii. Medzi ostatných používateľov patria výrobcovia člnov (asi 11 %), nákladných vozidiel (asi 8 %) a športového vybavenia (asi 2 %), ako aj poskytovatelia systémov na renováciu potrubí (asi 8 %).

(21)

Výrobcovia veterných turbín používajú textílie zo sklenených vlákien na výrobu listov rotora pre veže veterných turbín na kontinente, ktoré sa potom prepravujú a inštalujú na pevnine alebo na mori na kontinentálnom šelfe/vo výhradnej hospodárskej zóne.

(22)

Podľa tabuľky 2 antidumpingového nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien a antisubvenčného nariadenia o textíliách zo sklenených vlákien predstavovala celková spotreba textílií zo sklenených vlákien v období prešetrovania 168 270 ton.

(23)

Počas obdobia prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní pribudli v EÚ nové kapacity veternej energie na mori v objeme približne 2 600 MW. Na jednu veternú turbínu na mori s výkonom 8 MW sa použije 60 ton textílií zo sklenených vlákien – na všetky tri listy rotora turbíny. To znamená, že zariadenia na mori v EÚ28 si v roku 2018 vyžadovali približne 19 958 ton textílií zo sklenených vlákien a zariadenia na mori v EÚ27 približne 10 118 ton.

(24)

V roku 2018 nedošlo k žiadnemu dovozu v režime aktívny zušľachťovací styk z Egypta. Egypt ako zmluvná strana paneuro-stredomorského dohovoru má výhody z preferenčného sadzobného zaobchádzania. Dovoz textílií zo sklenených vlákien z Egypta preto podlieha preferenčných colným sadzbám vo výške 0 % v porovnaní so sadzbami 5 – 7 % podľa doložky najvyšších výhod. Z toho vyplýva, že v roku 2018 nemalo pre strany žiadne ekonomické opodstatnenie, aby dovážali textílie zo sklenených vlákien v režime aktívny zušľachťovací styk z Egypta.

(25)

Vo vyplnenom dotazníku spoločnosť SGRE uviedla, že počas obdobia prešetrovania nedovážala žiadne textílie zo sklenených vlákien z Egypta určené na použitie na kontinentálnom šelfe/vo výhradnej hospodárskej zóne. Spoločnosť Vestas neposkytla vyplnený dotazník, v ktorom by túto záležitosť objasnila. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že spoločnosť Vestas už počas pôvodného prešetrovania neidentifikovala osobitne dovoz s pôvodom v Egypte. Z informácií predložených v pôvodnom prešetrovaní, a najmä z údajov, ktoré poskytli priamo egyptskí vývozcovia, však vyplýva, že spoločnosť Vestas z Egypta dovážala v bežnom režime značné množstvá textílií zo sklenených vlákien, ktoré predstavovali 5 % až 8 % dovozu EÚ28 a 2 % až 5 % spotreby EÚ28 (13). Tieto podiely by boli výrazne vyššie, ak by sa vyjadrili ako podiel na dovozoch EÚ27.

(26)

Spoločnosť Vestas mala zároveň v roku 2018 v EÚ významné nové zariadenia na mori, ktoré predstavovali 30 – 50 % všetkých takýchto nových zariadení v EÚ28 a EÚ27. To naznačuje, že počas obdobia prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní sa na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny priviezli značné množstvá egyptských textílií zo sklenených vlákien. Spis neobsahuje žiadne informácie, ktoré by boli v rozpore s týmto záverom.

(27)

Tento záver podporuje aj skutočnosť, že dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Egypte sa uskutočnil bezprostredne po uložení opatrení v režime aktívny zušľachťovací styk (viac ako 230 ton v druhom polroku 2020).

(28)

Komisia preto na základe dostupných dôkazov dospela k záveru, že z Egypta boli na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny privezené značné množstvá, čo prispelo k ujme, ktorá bola zistená už v pôvodnom prešetrovaní.

(29)

V roku 2018 predstavoval objem dovozu textílií zo sklenených vlákien z Číny v colnom režime aktívny zušľachťovací styk 5 343 ton. Dovoz členských štátov so zariadeniami na mori z toho tvoril 4 835 ton – 15 % z tohto objemu pripadalo na Spojené kráľovstvo.

(30)

Vo vyplnenom dotazníku spoločnosť SGRE uviedla dovoz textílií zo sklenených vlákien z ČĽR na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny v Únii – v režime aktívny zušľachťovací styk aj v bežnom režime. Objemy dovezené v aktívnom zušľachťovacom styku (údaje len za EÚ27) predstavovali v období prešetrovania 1 % až 3 % celkovej spotreby textílií zo sklenených vlákien v EÚ28 a 4 % až 7 % celkového dovozu textílií zo sklenených vlákien do EÚ28 (14). To znamená, že podiel na dovoze do EÚ27 a spotrebe v EÚ27 by bol ešte väčší. Keďže tieto množstvá sú vyššie ako úrovne de minimis, sú samy osebe dostatočne výrazné na to, aby spôsobili ujmu, a teda prispeli k ujme, ktorá už bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní. Komisia okrem toho pripomenula, že analýza ujmy v pôvodnom prešetrovaní sa vykonala na základe kumulovaného dovozu z Egypta a ČĽR. Akékoľvek zvýšenie dovozu smerujúceho na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny môže preto iba ešte viac prehĺbiť ujmu, ktorá sa zistila v pôvodnom prešetrovaní.

(31)

Strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo rozšíriť opatrenia uložené na určité tkané a/alebo stehované textílie zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte aj na kontinentálny šelf/výhradnú hospodársku zónu. Po poskytnutí informácií im takisto bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli predložiť stanoviská.

(32)

Spoločnosť SGRE vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia bola podľa základných nariadení povinná vykonať úplnú analýzu ujmy pred tým, ako mohla dospieť k záveru, že rozšíri opatrenia na nové územie, konkrétne na kontinentálny šelf/výhradnú hospodársku zónu. Spoločnosť ďalej tvrdila, že Komisia obmedzila svoju analýzu ujmy na objem dovozu textílií zo sklenených vlákien z Číny na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny v roku 2018 a nepreskúmala trend dovozov na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny počas dotknutého obdobia, t. j. od roku 2015 do roku 2018.

(33)

Spoločnosť SGRE navyše tvrdila, že Komisia mala posúdiť, či je v záujme Únie uložiť opatrenia v súvislosti s týmto dovozom. Skutočnosť, že záujem Únie nebránil uloženiu pôvodných opatrení, podľa nej ešte nutne neznamená, že záujem Únie by nebránil rozšíreniu opatrení na kontinentálny šelf/výhradnú hospodársku zónu. Spoločnosť tvrdila, že rozšírenie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta aj na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny nie je v záujme Únie, pretože je údajne v rozpore s politikou EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov spočívajúcou v podpore atraktívnosti a konkurencieschopnosti veternej energie v EÚ, ktorá pre súčasné trhové podmienky čelila cenovému tlaku a celkovo problémom so ziskovosťou. Ďalej tvrdila, že výrobcovia z Únie nemajú dostatočnú výrobnú kapacitu na uspokojenie rastúceho dopytu. Uviedla, že odvetvie textílií zo sklenených vlákien v EÚ od uloženia antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v roku 2020 nezvýšilo svoju výrobu a výrobnú kapacitu textílií zo sklenených vlákien tak, aby postačovala na pokrytie rastúceho dopytu v EÚ. Komisia konštatovala, že v tejto súvislosti neboli predložené žiadne dôkazy okrem grafu, ktorý znázorňuje prognózu veterných zariadení na mori v Európe od roku 2020 do roku 2030.

(34)

Spoločnosť SGRE takisto tvrdila, že rozšírenie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta aj na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny by prinútilo používateľov, akým je aj SGRE, aby rozšírili alebo presunuli svoju výrobu listov rotora pre veterné turbíny na mori z krajín EÚ do krajín mimo EÚ, čo by zasiahlo zamestnanosť a dodávateľov v Únii.

(35)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že rozšírenie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta aj na dovoz textílií zo sklenených vlákien z Číny a Egypta na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny by viedlo k zvýšeniu nákladov pre používateľov dotknutého výrobku.

(36)

Komisia poznamenala, že v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovaní sa jasne uvádza, že opätovné otvorenie pôvodných prešetrovaní bolo rozsahom obmedzené len na preskúmanie toho, či by sa opatrenia mali uplatňovať na textílie zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte prinesené vo výrazných množstvách na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny. Informácie uvedené v zázname do spisu, ktoré viedli k opätovnému otvoreniu prešetrovaní, tento obmedzený rozsah potvrdili. Rozsah tohto prešetrovania vyplýva priamo zo znenia článku 14a základného antidumpingového nariadenia a článku 24a základného antisubvenčného nariadenia a je zároveň plne v súlade s odôvodnením 24 balíka opatrení na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu (15). Právnou normou požadovanou v týchto ustanoveniach je, že prinesenie dumpingového a/alebo subvencovaného výrobku vo výrazných množstvách na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny „by [..] spôsobilo ujmu výrobnému odvetviu Únie“.

(37)

Ako sa jasne uvádza v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovaní, špecifickosťou situácie vedúcou k tomuto prešetrovaniu bola skutočnosť, že colný nástroj uvedený v článku 14a a článku 24a nebol v čase, keď sa začalo pôvodné prešetrovanie, uplatniteľný. Colný nástroj bol následne k dispozícii a viedol k opätovnému otvoreniu prešetrovania v súlade s článkom 14a ods. 2 a článkom 24a ods. 2 Ako sa však uvádza aj v oznámení o opätovnom otvorení prešetrovaní, Komisia už v pôvodných prešetrovaniach vedúcich k uloženiu antidumpingových a vyrovnávacích ciel zahrnula do svojho preskúmania aj dovoz dotknutého výrobku v režime aktívny zušľachťovací styk a dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas dotknutého obdobia značnú ujmu. Analýza ujmy v pôvodných prešetrovaniach sa týkala nielen roku 2018, ale celého dotknutého obdobia, t. j. rokov 2015 až 2018. Súčasné prešetrovanie vychádzalo z týchto zistení a jeho cieľom bolo overiť, či je rozšírenie ciel na kontinentálny šelf/výhradnú hospodársku zónu vhodné. Čiže to, či by dumpingový/subvencovaný výrobok prinesený vo výrazných množstvách na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny spôsobil ujmu Únii, bolo potvrdené už v nariadení, ktorým sa ukladajú clá. Opätovným otvorením prešetrovania sa potvrdila existencia týchto množstiev a vhodnosť rozšírenia súčasných opatrení s cieľom chrániť výrobné odvetvie Únie.

(38)

Vzhľadom na túto situáciu a na príslušnú právnu normu Komisia využila údaje, dôkazy a zistenia týkajúce sa ujmy z pôvodných prešetrovaní. V súčasnom prešetrovaní sa zistilo, že na kontinentálny šelf/do výhradnej hospodárskej zóny vstupoval dumpingový a subvencovaný dovoz vo výrazných množstvách a že tento dovoz by výrobnému odvetviu Únie spôsobil ďalšiu ujmu, keďže by mohol jeho situáciu ujmy iba zhoršiť. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(39)

V súvislosti s tvrdením, že záujem Únie nebol zahrnutý do rozsahu opätovne otvorených prešetrovaní, sa konštatuje, že v článkoch 14a a 24a príslušných základných nariadení sa neuvádza nič o tom, že by bolo potrebné posúdiť záujem Únie. V každom prípade spoločnosť SGRE nepredložila pripomienky k tomuto bodu po začatí tohto prešetrovania. Komisia poznamenala, že pripomienky spoločnosti SGRE o záujme Únie sú buď podobné pripomienkam, ktoré už boli rozobrané a vyvrátené v nariadeniach, ktorými sa ukladajú pôvodné opatrenia, alebo nie sú podložené. Posúdenie Komisie, či je vhodné rozšíriť súčasné opatrenia na kontinentálny šelf/výhradnú hospodársku zónu, sa preto potvrdzuje a tieto tvrdenia boli zamietnuté.

(40)

Na základe uvedených skutočností by sa existujúce antidumpingové a vyrovnávacie clá na dovoz textílií z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte, mali uložiť aj na textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte prinesené na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa dohovoru UNCLOS.

(41)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/191 (2) Komisia uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(2)

Odôvodnenie 347 a príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/191 obsahovali chybu, pokiaľ ide o názov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky Liaocheng BSC Metal Products Co., Ltd. Konkrétne išlo o to, že názov uvedenej spoločnosti v odôvodnení 347 a v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/191 bol neúplný, t. j. posledné tri slová názvu spoločnosti („Products Co., Ltd“) boli vynechané.

(3)

V dôsledku toho odôvodnenie 347 a príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/191 neodkazujú na správny úplný názov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky Liaocheng BSC Metal Products Co., Ltd. Komisia sa preto rozhodla zodpovedajúcim spôsobom opraviť odôvodnenie 347 a prílohu k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2022/191. Táto oprava by mala platiť od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2022/191, čiže od 18. februára 2022.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

V časti B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (2) sa uvádzajú účinné látky schválené v zmysle nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(2)

Žiadosť o obnovenie platnosti schválenia účinnej látky bispyribac bola predložená 30. júla 2018 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (3).

(3)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1916 (4) bolo predĺžené obdobie platnosti schválenia účinnej látky bispyribac z 31. júla 2021 do 31. júla 2023.

(4)

Žiadateľ však 22. októbra 2020 potvrdil, že už nepodporuje žiadosť o obnovenie schválenia.

(5)

Keďže žiadosť o obnovenie schválenia bola stiahnutá, predĺženie obdobia platnosti schválenia tejto účinnej látky stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/1916 už nie je odôvodnené. Preto by sa mal stanoviť nový dátum uplynutia platnosti schválenia na čo najskorší možný dátum, pričom by sa členským štátom mal poskytnúť dostatočný čas na zrušenie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom uvedenej látky.

(6)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Rada 28. februára 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/338 (1), ktorým sa zriadilo opatrenie pomoci s referenčnou sumou 450 000 000 EUR, ktorá je určená na pokrytie dodávky vojenského vybavenia a platforiem určených na použitie smrtiacej sily ukrajinským ozbrojeným silám.

(2)

Rada 23. marca 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/471 (2), ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2022/338, ktorým sa zvýšila referenčná suma na 900 000 000 EUR.

(3)

Rada 13. apríla 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/636 (3), ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2022/338, ktorým sa ďalej zvýšila referenčná suma na 1 350 000 000 EUR.

(4)

Vzhľadom na prebiehajúcu ozbrojenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine by sa referenčná suma mala zvýšiť o ďalších 490 000 000 EUR.

(5)

Rozhodnutie (SZBP) 2022/338 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 28. februára 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/339 (1), ktorým sa zriadilo opatrenie pomoci s referenčnou sumou 50 000 000 EUR, ktorá je určená na pokrytie financovania poskytovania vybavenia a materiálu, ktoré nie sú určené na použitie smrtiacej sily, ako sú osobné ochranné prostriedky, lekárničky a palivo, ukrajinským ozbrojeným silám.

(2)

Rada 23. marca 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/472 (2), ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2022/339, ktorým sa ďalej zvýšila referenčná suma na 100 000 000 EUR.

(3)

Rada 13. apríla 2022 prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/637 (3), ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2022/339, ktorým sa zvýšila referenčná suma na 150 000 000 EUR.

(4)

Vzhľadom na prebiehajúcu ozbrojenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine by sa referenčná suma mala zvýšiť o ďalších 10 000 000 EUR určených na pokrytie financovania poskytovania vybavenia a materiálu, ktoré nie sú určené na použitie smrtiacej sily, ako sú osobné ochranné prostriedky, lekárničky a palivo, ukrajinským ozbrojeným silám.

(5)

Rozhodnutie (SZBP) 2022/339 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,