(1)

Rada 7. mája 2015 prijala nariadenie (EÚ) 2015/735.

(2)

V súlade s článkom 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/735 preskúmala Rada zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedený v prílohe II k uvedenému nariadeniu.

(3)

Rada dospela k záveru, že reštriktívne opatrenia voči jednej osobe uvedenej v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2015/735 by sa mali zachovať a že záznam o tejto osobe by sa mal aktualizovať a prečíslovať.

(4)

Nariadenie (EÚ) 2015/735 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/2417 (2) sa okrem iného špecifikujú triedy mimoburzových (OTC) derivátov denominovaných v eurách (EUR), librách šterlingov (GBP) a amerických dolároch (USD) podliehajúce povinnosti obchodovania s derivátmi uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Triedy denominované v GBP a USD odkazujú na London Inter-Bank Offered Rate (sadzbu LIBOR).

(2)

Ice Benchmark Administration (IBA), správca sadzby LIBOR, oznámil, že nastavenia sadzby LIBOR v GBP a JPY sa prestanú uverejňovať na konci roka 2021, zatiaľ čo určité nastavenia sadzby LIBOR v USD sa prestanú uverejňovať v júni 2023. Úrad pre finančné správanie Spojeného kráľovstva 5. marca 2021 potvrdil, že všetky nastavenia sadzby LIBOR buď prestane poskytovať ktorýkoľvek správca, alebo už nebudú reprezentatívne. Komisia, Európska centrálna banka v jej funkcii bankového dohľadu (bankový dohľad ECB), Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) navyše vydali spoločné vyhlásenie s cieľom dôrazne upozorniť protistrany, aby čo najskôr a v každom prípade do 31. decembra 2021 prestali používať všetky nastavenia sadzby LIBOR vrátane sadzby LIBOR v USD ako referenčnú sadzbu v nových zmluvách.

(3)

Po 31. decembri 2021 už teda protistrany nebudú môcť uzatvárať zmluvy o úrokových OTC derivátoch odkazujúce na sadzbu LIBOR v GBP, keďže táto referenčná sadzba sa ukončí a očakáva sa, že protistrany už nebudú uzatvárať zmluvy o úrokových OTC derivátoch odkazujúce na sadzbu LIBOR v USD. V dôsledku toho sa očakáva, že zostávajúce obchodované objemy v týchto derivátoch budú nulové alebo prípadne veľmi nízke, rovnako ako ich likvidita. To isté platí pre objem obchodov v tých derivátoch, ktoré budú zúčtovávané centrálnymi protistranami alebo obchodované na obchodných miestach, pričom sa v prípade derivátov odkazujúcich na sadzbu LIBOR v USD očakáva klesajúci objem alebo likvidita. Uvedené udalosti si vyžadujú zmenu rozsahu zúčtovacej povinnosti a následnú zmenu v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2205 (3), na základe ktorých sa deriváty odkazujúce na sadzbu LIBOR v GBP a sadzbu LIBOR v USD majú vyňať z rozsahu pôsobnosti zúčtovacej povinnosti. V dôsledku toho triedy derivátov, ktoré v súčasnosti patria do rozsahu povinnosti obchodovať s derivátmi odkazujúcimi na sadzbu LIBOR v GBP alebo sadzbu LIBOR v USD, už nebudú spĺňať podmienku stanovenú v článku 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 na to, aby sa na deriváty od 3. januára 2022 vzťahovala povinnosť obchodovať s derivátmi. Tieto triedy derivátov je preto treba vyňať z rozsahu obchodovacej povinnosti.

(4)

Keďže plánované ukončenie sadzby LIBOR v GBP je naplánované na koniec roka 2021 a keďže existujú regulačné očakávania vyjadrené Komisiou, bankovým dohľadom ECB, ESMA a EBA, aby protistrany prestali používať ktorékoľvek z nastavení sadzby LIBOR ako referenčnú sadzbu v nových zmluvách čo najskôr a v každom prípade do 31. decembra 2021, očakáva sa, že prechod od úrokových derivátov založených na sadzbe LIBOR sa uskutoční rýchlo. Namiesto toho sa očakáva, že po 31. decembri 2021 budú protistrany obchodovať s inými úrokovými OTC derivátmi, najmä úrokovými OTC derivátmi, alebo ich zúčtovávať pomocou odkazovania na bezrizikové sadzby na GBP alebo USD. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť bezodkladne po jeho uverejnení.

(5)

Delegované nariadenie (EÚ) 2017/2417 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(7)

Orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval potenciálne súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú podľa článku 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (4),

(1)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2205 (2) sa okrem iného špecifikujú triedy mimoburzových (OTC) úrokových derivátov denominovaných v eurách (EUR), librách šterlingov (GBP), japonských jenoch (JPY) a amerických dolároch (USD), na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Tieto triedy zahŕňajú jednu triedu denominovanú v eurách, ktorá odkazuje na sadzbu EONIA (Euro Overnight Index Average), ako aj niekoľko tried denominovaných v GBP, JPY alebo USD, ktoré odkazujú na sadzbu na londýnskom medzibankovom trhu (LIBOR), pričom EONIA a LIBOR sú dve referenčné hodnoty, ktoré sa majú prestať používať.

(2)

Európsky inštitút pre peňažné trhy, ktorý je správcom sadzby EONIA, oznámil, že sadzba EONIA sa prestane používať koncom roka 2021. Podobne spoločnosť ICE Benchmark Administration, ktorá zodpovedá za správu sadzby LIBOR, oznámila, že sadzba LIBOR pre GBP, sadzba LIBOR pre JPY a určité stanovenia sadzby LIBOR pre USD sa takisto prestanú používať koncom roka 2021, zatiaľ čo všetky zostávajúce nastavenia sadzby LIBOR pre USD sa prestanú uverejňovať v júni 2023. Úrad pre finančné správanie zo Spojeného kráľovstva 5. marca 2021 potvrdil, že všetky nastavenia sadzby LIBOR skutočne buď prestanú poskytovať všetci správcovia, alebo už nebudú reprezentatívne. Okrem toho Komisia, Európska centrálna banka v rámci svojej funkcie v oblasti bankového dohľadu (ECB plniaca funkciu bankového dohľadu), Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) vydali spoločné vyhlásenie s cieľom dôrazne vyzvať protistrany, aby čo najskôr a v každom prípade do 31. decembra 2021 prestali používať akékoľvek nastavenia sadzby LIBOR vrátane sadzby LIBOR pre USD ako referenčnú sadzbu v nových zmluvách.

(3)

Po 31. decembri 2021 už preto protistrany nebudú môcť uzatvárať zmluvy o OTC úrokových derivátoch odkazujúce na sadzbu EONIA, sadzbu LIBOR v GBP alebo sadzbu LIBOR v JPY, keďže tieto referenčné hodnoty sa prestanú používať, alebo sa od nich očakáva, že už nebudú uzatvárať zmluvy o OTC úrokových derivátoch odkazujúce na sadzbu LIBOR v USD. K tomuto dátumu teda nebude k dispozícii žiadny objem ani likvidita v derivátoch odkazujúcich na sadzbu EONIA, sadzbu LIBOR v GBP alebo sadzbu LIBOR v JPY a tieto obchody nebudú zúčtovávať ani centrálne protistrany (CCP). V ten istý deň by nemala existovať žiadna významná likvidita v derivátoch odkazujúcich na sadzbu LIBOR v USD. Triedy derivátov, ktoré v súčasnosti patria do rozsahu zúčtovacej povinnosti a ktoré odkazujú na sadzbu EONIA, sadzbu LIBOR v GBP alebo sadzbu LIBOR v JPY, už preto nebudú spĺňať dve z podmienok na to, aby podliehali zúčtovacej povinnosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 648/2012, t. j. aby mali dostatočnú úroveň likvidity a aby ich zúčtovala oprávnená alebo uznaná centrálna protistrana, zatiaľ čo triedy derivátov, ktoré v súčasnosti patria do rozsahu zúčtovacej povinnosti a ktoré odkazujú na sadzbu LIBOR v USD, už nebudú spĺňať jednu z podmienok na to, aby podliehali zúčtovacej povinnosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 648/2012, t. j. aby mali dostatočnú úroveň likvidity. Z toho vyplýva, že uvedené triedy by sa mali vyňať z rozsahu zúčtovacej povinnosti.

(4)

Regulačné orgány a účastníci trhu pracujú na náhradných sadzbách pre tieto meny, a najmä na vývoji nových bezrizikových sadzieb, ktoré sa v súčasnosti používajú ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách. Konkrétne sa vytvárajú tieto bezrizikové sadzby: krátkodobá eurová sadzba (EURSTR) pre EUR, zabezpečená jednodňová sadzba (SOFR) pre USD, šterlingová priemerná jednodňová sadzba (SONIA) pre GBP a tokijská priemerná jednodňová sadzba (TONA) pre JPY. Konkrétnejšie to teraz znamená, že pokiaľ ide o trh s OTC derivátmi, protistrany obchodujú so zmluvami o OTC úrokových derivátoch odkazujúcimi na EURSTR, SOFR, SONIA a TONA, ktoré sa zúčtovávajú v určitých centrálnych protistranách.

(5)

Orgán ESMA bol informovaný o triedach OTC úrokových derivátov odkazujúcich na EURSTR, SOFR, SONIA alebo TONA, v prípade ktorých niektoré centrálne protistrany získali povolenie na zúčtovanie. V prípade každej z týchto tried orgán ESMA posúdil kritériá, ktoré sú nevyhnutné na to, aby tieto triedy podliehali zúčtovacej povinnosti, vrátane úrovne štandardizácie, objemu a likvidity, ako aj dostupnosti informácií o tvorbe cien. S celkovým cieľom znížiť systémové riziko orgán ESMA určil triedy OTC úrokových derivátov odkazujúce na niektoré z uvedených bezrizikových sadzieb, ktoré by mali podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s postupom stanoveným v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Tieto triedy by sa preto mali zahrnúť do rozsahu zúčtovacej povinnosti.

(6)

Vo všeobecnosti potrebujú rôzne protistrany na zavedenie nevyhnutných mechanizmov na začatie zúčtovávania svojich OTC úrokových derivátov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť, rôzne lehoty. V tomto prípade však protistrany mali čas pripraviť sa na prechod na iné referenčné hodnoty a na plánované ukončenie používania sadzby EONIA, sadzby LIBOR pre EUR, sadzby LIBOR pre GBP alebo sadzby LIBOR pre JPY na konci roka 2021, a to aj pokiaľ ide o ich zúčtovacie mechanizmy. V prípade protistrán, ktoré už podliehajú zúčtovacej povinnosti a zúčtovávajú OTC úrokové deriváty denominované v EUR alebo GBP, si zúčtovávanie tried, ktoré odkazujú na nové bezrizikové sadzby v týchto menách, nevyžaduje významné zmeny ich zúčtovacích zmlúv alebo postupov, ak vôbec nejaké. Ak majú protistrany zavedené zúčtovacie mechanizmy na zúčtovávanie OTC úrokových derivátov denominovaných v EUR alebo GBP, zúčtovávanie OTC úrokových derivátov, ktoré odkazujú na bezrizikové sadzby v týchto menách, si nevyžaduje zavedenie a používanie úplne nových zúčtovacích mechanizmov, ako to bolo v čase, keď začínali zúčtovávať OTC úrokové deriváty denominované v týchto menách. Keďže zúčtovávanie derivátov odkazujúcich na nové bezrizikové sadzby je súčasťou väčšej prípravy na prechod od sadzieb EONIA a LIBOR na nové referenčné hodnoty, nie je potrebné ďalšie postupné zavádzanie s cieľom zabezpečiť riadne a včasné vykonávanie zúčtovacej povinnosti. Zmeny vykonané s cieľom zaviesť nové triedy OTC úrokových derivátov, ktoré odkazujú na bezrizikové sadzby a sú denominované v EUR a GBP, by sa mali začať uplatňovať v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(7)

V nadväznosti na spoločné vyhlásenie Komisie, orgánu ESMA, ECB plniacej funkciu bankového dohľadu a orgánu EBA, v ktorom sú protistrany dôrazne vyzvané, aby čo najskôr a v každom prípade do 31. decembra 2021 prestali používať akékoľvek nastavenia sadzby LIBOR ako referenčnú sadzbu v nových zmluvách, sa protistrany museli pripraviť na koniec obdobia, počas ktorého mohli odkazovať na sadzbu LIBOR v USD, a to aj pokiaľ ide o ich zúčtovacie mechanizmy. Rovnaké úvahy, pokiaľ ide o schopnosť protistrán, ktoré majú zavedené zúčtovacie mechanizmy na zúčtovávanie OTC úrokových derivátov denominovaných v určitej mene, prispôsobiť ich v pomerne krátkom čase na zúčtovávanie OTC úrokových derivátov, ktoré odkazujú na bezrizikové sadzby v tej istej mene, sa vzťahujú aj na USD, ale niektoré ďalšie prvky naznačujú, že ich prípravy sú v prípade USD menej pokročilé. Centrálne protistrany najmä ešte neoznámili, kedy prevedú v súčasnosti zúčtovávané OTC úrokové deriváty odkazujúce na sadzbu LIBOR v USD na OTC úrokové deriváty odkazujúce na SOFR, a zatiaľ nie je jasné, ako sa pre tieto deriváty upraví povinné zúčtovanie na domácom trhu. Táto ďalšia komplikácia znamená, že protistrany potrebujú viac času na prípravu na zúčtovaciu povinnosť v súvislosti s OTC úrokovými derivátmi odkazujúcimi na bezrizikovú sadzbu v USD, a preto je potrebné ďalšie postupné zavádzanie s cieľom zabezpečiť riadne a včasné vykonávanie tejto povinnosti. Zmeny vykonané s cieľom zaviesť novú triedu OTC úrokových derivátov, ktoré odkazujú na bezrizikovú sadzbu denominovanú v USD, by sa mali začať uplatňovať tri mesiace po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(8)

Ukončenie používania sadzby EONIA, sadzby LIBOR pre GBP a sadzby LIBOR pre JPY je naplánované na koniec roka 2021 tak, aby od 3. januára 2022 nebolo možné obchodovať s OTC úrokovými derivátmi odkazujúcimi na tieto referenčné hodnoty ani ich zúčtovávať. Podobne sa v nadväznosti na spoločné vyhlásenie Komisie, orgánu ESMA, ECB plniacej funkciu bankového dohľadu a orgánu EBA, v ktorom sú protistrany dôrazne vyzvané, aby čo najskôr a v každom prípade do 31. decembra 2021 prestali používať akékoľvek nastavenia sadzby LIBOR ako referenčnú sadzbu v nových zmluvách, od protistrán očakáva, že od 3. januára 2022 nebudú obchodovať s OTC úrokovými derivátmi odkazujúcimi na sadzbu LIBOR v USD ani ich zúčtovávať. Namiesto toho budú protistrany od 3. januára 2022 obchodovať s inými OTC úrokovými derivátmi, najmä s OTC úrokovými derivátmi odkazujúcimi na bezrizikové sadzby, alebo ich budú zúčtovávať. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť bezodkladne po uverejnení.

(9)

Delegované nariadenie (EÚ) 2015/2205 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil orgán ESMA.

(11)

Orgán ESMA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy, požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3) a konzultoval Európsky výbor pre systémové riziká,

(1)

Spoločnosť European Chloropicrin Group (ECG) predložila 21. decembra 2014 Spojenému kráľovstvu (ďalej len „spravodajský členský štát“) žiadosť o schválenie účinnej látky chlórpikrín v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(2)

Podľa článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 spravodajský členský štát 18. júna 2014 informoval žiadateľa, ostatné členské štáty, Komisiu a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o prijateľnosti uvedenej žiadosti.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie, pokiaľ ide o používanie navrhované žiadateľom, boli vyhodnotené podľa článku 11 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Spravodajský členský štát predložil 12. decembra 2017 Komisii a úradu návrh hodnotiacej správy.

(4)

Podľa článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia úrad rozoslal návrh hodnotiacej správy, ktorý dostal od spravodajského členského štátu, žiadateľovi a ostatným členským štátom a zorganizoval v tejto veci verejnú konzultáciu.

(5)

Podľa článku 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 úrad požiadal žiadateľa, aby členským štátom, Komisii a úradu poskytol dodatočné informácie.

(6)

Počas procesu partnerského preskúmania v nadväznosti na oznámenie Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Únie podľa článku 50 Zmluvy o Európskej únii prevzalo Taliansko ako spravodajský členský štát v júni 2019 zodpovednosť za túto účinnú látku.

(7)

Spravodajský členský štát predložil úradu hodnotenie dodatočných informácií vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(8)

Členské štáty a úrad preskúmali návrh hodnotiacej správy. Dňa 30. januára 2020 predložil úrad Komisii svoje závery (2) z posúdenia rizika účinnej látky chlórpikrín.

(9)

Úrad vo svojom závere uviedol, že na základe dostupných informácií nemohol dokončiť posúdenie rizika pre spotrebiteľov, operátorov, pracovníkov, okolostojacich a obyvateľov a identifikoval možné obavy týkajúce sa podzemnej vody, pôdnych makroorganizmov a mikroorganizmov a necieľových pôdnych článkonožcov.

(10)

Okrem toho nebolo možné dokončiť posúdenie rizík pre vodné organizmy, včely, necieľové článkonožce žijúce na listoch, dážďovky a necieľové suchozemské rastliny.

(11)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil pripomienky k záverom úradu a v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 k návrhu revíznej správy. Žiadateľ predložil pripomienky, ktoré sa dôkladne preskúmali.

(12)

Komisia predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá 22. októbra 2021 revíznu správu a návrh tohto nariadenia o neschválení účinnej látky chlórpikrín. Komisia uviedla, že obavy, ktoré úrad zistil, nebolo možné odstrániť, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že kritériá schválenia sú splnené.

(13)

Žiadateľ stiahol svoju žiadosť o schválenie chlórpikrínu listom z 18. januára 2022. Chlórpikrín by sa preto nemal schváliť.

(14)

Týmto nariadením sa nebráni predloženiu ďalšej žiadosti o schválenie chlórpikrínu v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, majú overiť nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou Európskej únie.

(2)

Mandát súčasného externého audítora Bank of Greece, spoločnosti Deloitte Certified Public Accountants S.A., sa skončí po vykonaní auditu za finančný rok 2021. Preto je potrebné vymenovať externých audítorov od finančného roku 2022.

(3)

Bank of Greece vybrala za svojho externého audítora na finančné roky 2022 až 2026 spoločnosť Ernst & Young (Hellas) Certified Auditors Accountants S.A. s možnosťou predĺženia mandátu na finančné roky 2027 a 2028.

(4)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby bola spoločnosť Ernst & Young (Hellas) Certified Auditors Accountants S.A. vymenovaná za externého audítora Bank of Greece na finančné roky 2022 až 2026 s možnosťou predĺženia mandátu na finančné roky 2027 a 2028.

(5)

Rozhodnutie Rady 1999/70/ES (2) by sa malo v nadväznosti na odporúčanie Rady guvernérov ECB zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 6. júna 2019 prijala rozhodnutie (SZBP) 2019/938 (1).

(2)

V rozhodnutí (SZBP) 2019/938 sa vykonávacie obdobie činností uvedených v jeho článku 1 stanovilo na 36 mesiacov od dátumu uzavretia dohody o financovaní uvedenej v jeho článku 3 ods. 3

(3)

Vykonávajúci partner, Inštitút Organizácie Spojených národov pre výskum v oblasti odzbrojenia, požiadal, aby sa uvedené vykonávacie obdobie predĺžilo o 12 mesiacov, teda do 10. júla 2023, a to vzhľadom na oneskorenie vo vykonávaní projektových činností podľa rozhodnutia (SZBP) 2019/938, ku ktorému došlo v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19.

(4)

Pokračovanie činností uvedených v článku 1 rozhodnutia (SZBP) 2019/938 do 10. júla 2023 nemá nijaký vplyv na finančné zdroje do 10. júla 2023.

(5)

Rozhodnutie (SZBP) 2019/938 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 17. mája 2019 prijala rozhodnutie (SZBP) 2019/797 (1).

(2)

Rozhodnutie (SZBP) 2019/797 sa uplatňuje do 18. mája 2022. Na základe preskúmania uvedeného rozhodnutia by sa jeho platnosť mala predĺžiť do 18. mája 2025 a platnosť reštriktívnych opatrení, ktoré sú v ňom stanovené, by sa mala predĺžiť do 18. mája 2023.

(3)

Rozhodnutie (SZBP) 2019/797 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Rada 7. mája 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/740.

(2)

V súlade s článkom 12 ods. 2 rozhodnutia (SZBP) 2015/740 preskúmala Rada zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedený v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu.

(3)

Rada dospela k záveru, že reštriktívne opatrenia voči jednej osobe uvedenej v prílohe II k rozhodnutiu (SZBP) 2015/740 by sa mali zachovať a že záznam o tejto osobe by sa mal aktualizovať a prečíslovať.

(4)

Rozhodnutie (SZBP) 2015/740 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Dňa 6. augusta 1999 sa Komisia rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s pomocou vyplatenou na základe pôvodných zmlúv o službách vo verejnom záujme (ďalej len „pôvodné dohovory“) šiestim spoločnostiam, ktoré vtedy tvorili skupinu Tirrenia (2).

(2)

Počas fázy vyšetrovania talianske orgány požiadali o rozdelenie veci týkajúcej sa skupiny Tirrenia, aby sa prioritne mohlo dosiahnuť konečné rozhodnutie, ktoré sa týka iba spoločnosti Tirrenia di Navigazione (ďalej len „spoločnosť Tirrenia“). Táto žiadosť bola motivovaná plánom talianskych orgánov na privatizáciu skupiny, ktorá sa mala začať spoločnosťou Tirrenia, a ich zámerom urýchliť proces v súvislosti s touto spoločnosťou.

(3)

Komisia pristúpila na žiadosť talianskych orgánov a rozhodnutím Komisie 2001/851/ES (3) uzavrela konanie začaté v súvislosti s pomocou poskytnutou spoločnosti Tirrenia. Pomoc bola vyhlásená za zlučiteľnú pod podmienkou určitých záväzkov talianskych orgánov.

(4)

Rozhodnutím Komisie 2005/163/ES (4) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2004“) Komisia vyhlásila náhradu, ktorá bola poskytnutá spoločnostiam skupiny Tirrenia okrem spoločnosti Tirrenia (5), za čiastočne zlučiteľnú s vnútorným trhom, čiastočne zlučiteľnú pod podmienkou rešpektovania určitých záväzkov talianskych orgánov a čiastočne nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Rozhodnutie z roku 2004 sa zakladalo na účtovných údajoch z rokov 1992 až 2001 a zahŕňalo podmienky, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zlučiteľnosť náhrady počas celého trvania pôvodných dohovorov (t. j. do roku 2008).

(5)

Všeobecný súd rozsudkom zo 4. marca 2009 v spojených veciach T-265/04, T-292/04 a T-504/04 (6) zrušil rozhodnutie z roku 2004.

(6)

Komisia 5. októbra 2011 rozhodnutím Komisie C(2011) 6961 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2011“) (7) začala formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa rôznych opatrení prijatých Talianskom v prospech spoločností bývalej skupiny Tirrenia. Vyšetrovanie sa okrem iného týkalo náhrad poskytnutých spoločnosti Saremar – Sardegna Regionale Marittima (ďalej len „spoločnosť Saremar“) za prevádzkovanie niekoľkých námorných trás od 1. januára 2009 a niekoľkých ďalších opatrení poskytnutých tejto spoločnosti.

(7)

Rozhodnutie z roku 2011 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam, ktoré boli predmetom vyšetrovania.

(8)

Komisia 7. novembra 2012 rozšírila vyšetrovacie konanie okrem iného v súvislosti s určitými podpornými opatreniami, ktoré región Sardínia prijal v prospech spoločnosti Saremar. Dňa 19. decembra 2012 Komisia prijala zmenenú verziu (8) tohto rozhodnutia [rozhodnutie Komisie C(2012) 9452, (ďalej len „rozhodnutie z roku 2012“)].

(9)

Rozhodnutie z roku 2012 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (9). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam, ktoré boli predmetom vyšetrovania.

(10)

Listom zo 14. mája 2013 požiadal región Sardínia Komisiu, aby vyčlenila opatrenia týkajúce sa spoločnosti Saremar z formálneho vyšetrovacieho konania začatého rozhodnutiami z rokov 2011 a 2012 a aby tieto opatrenia uprednostnila, najmä vzhľadom na blížiacu sa privatizáciu spoločnosti.

(11)

Komisia vyhovela žiadosti sardínskych orgánov a rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/261 (10) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2014“) ukončila formálne vyšetrovacie konanie, ktoré sa týkalo určitých opatrení regiónu Sardínie v prospech spoločnosti Saremar. Z piatich opatrení, ktoré prijal región Sardínia v prospech spoločnosti Saremar, boli štyri posúdené v rozhodnutí z roku 2014 okrem projektu Bonus Sardo – Vacanza (pozri odôvodnenie 29 tohto rozhodnutia).

(12)

Spoločnosť Saremar a región Sardínia podali na Všeobecnom súde žaloby o neplatnosť rozhodnutia z roku 2014. Všeobecný súd tieto žaloby zamietol svojimi rozsudkami zo 6. apríla 2017 vo veciach T-219/14 (11) a T-220/14 (12). Ani spoločnosť Saremar, ani región Sardínia nepodali odvolanie proti týmto rozsudkom, ktoré sú teraz konečné.

(13)

Rozhodnutím Komisie (EÚ) 2020/1411 (13) Komisia uzavrela vyšetrovanie ostatných spoločností skupiny Tirrenia za obdobie 1992 – 2008 (s výnimkou spoločnosti Tirrenia). Komisia dospela k záveru, že pomoc poskytnutá na zaistenie dopravných služieb námornej kabotáže predstavuje existujúcu pomoc, zatiaľ čo pomoc poskytnutá na zaistenie služieb medzinárodnej námornej dopravy je zlučiteľná s rámcom služieb všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011 (14).

(14)

Rozhodnutím Komisie (EÚ) 2020/1412 (15) Komisia ukončila formálne vyšetrovacie konanie, ktoré sa týkalo opatrení v prospech spoločnosti Tirrenia a jej nadobúdateľa, a to spoločnosti Compagnia Italiana di Navigazione v období 2009 – 2020.

(15)

Rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/4268 (16) a rozhodnutím Komisie (EÚ) 2021/4271 (17) Komisia ukončila formálne vyšetrovacie konanie, ktoré sa týkalo opatrení v prospech spoločností Siremar a Toremar a ich nadobúdateľov v období od roku 2009.

(16)

Toto rozhodnutie sa týka iba opatrení v prospech spoločnosti Saremar identifikovaných v rozhodnutiach z rokov 2011 a 2012, na ktoré sa nevzťahovalo rozhodnutie z roku 2014, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 28 a 29. Komisia sa bude zaoberať všetkými zvyšnými opatreniami podľa rozhodnutí z rokov 2011 a 2012 vo veciach SA.32014, SA.32015 a SA.32016 v samostatných rozhodnutiach. Všetky uvedené zvyšné opatrenia sa týkajú najmä ostatných spoločností bývalej skupiny Tirrenia (t. j. spoločností Caremar a Laziomar).

(17)

Pôvodným vlastníkom skupiny Tirrenia bol taliansky štát prostredníctvom spoločnosti Finanziaria per i Settori Industriale e dei Servizi S.p.A (ďalej len „spoločnosť Fintecna“) (18), pričom skupina zahŕňala šesť spoločností, a to Tirrenia, Adriatica, Caremar, Saremar, Siremar a Toremar. Tieto spoločnosti poskytovali služby námornej dopravy na základe samostatných zmlúv o službách vo verejnom záujme uzavretých v roku 1991 s talianskym štátom, ktoré boli platné dvadsať rokov od januára 1989 do decembra 2008. Spoločnosť Fintecna bola držiteľom 100 % základného imania spoločnosti Tirrenia. Spoločnosť Tirrenia bola úplným vlastníkom spoločností Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (ďalej len „regionálne spoločnosti“). Spoločnosť Adriatica, ktorá pôvodne prevádzkovala viacero liniek medzi Talianskom a Albánskom, Chorvátskom, Gréckom a Čiernou Horou, sa v roku 2004 zlúčila so spoločnosťou Tirrenia.

(18)

Účelom pôvodných dohovorov bolo zaručiť pravidelnosť a spoľahlivosť veľkého počtu služieb námornej dopravy, ktoré prevažne umožňovali spojenie pevninského Talianska so Sicíliou, Sardíniou a s inými menšími talianskymi ostrovmi. Taliansky štát na tento účel poskytoval finančnú podporu vo forme dotácií, ktoré sa vyplácali priamo každej zo spoločností skupiny Tirrenia.

(19)

Spoločnosť Saremar prevádzkovala určité výlučne miestne kabotážne spojenia medzi Sardíniou a ostrovmi severovýchodne a juhozápadne od nej a medzinárodné spojenie s Korzikou v rámci pôvodného dohovoru so štátom.

(20)

Pôvodné dohovory vrátane dohovoru uplatniteľného na spoločnosť Saremar boli predĺžené trikrát.

(21)

Po prvé v článku 26 zákonného dekrétu č. 207 z 30. decembra 2008 zmeneného na zákon č. 14 z 27. februára 2009 sa stanovilo predĺženie pôvodných dohovorov, ktorých platnosť mala pôvodne uplynúť 31. decembra 2008, do 31. decembra 2009.

(22)

Po druhé v článku 19b zákonného dekrétu č. 135 z 25. septembra 2009 (ďalej len „zákonný dekrét č. 135/2009“) zmeneného na zákon č. 166 z 20. novembra 2009 (ďalej len „zákon z roku 2009“) sa stanovilo, že vzhľadom na privatizáciu spoločností skupiny Tirrenia sa akcionársky podiel regionálnych spoločností, s výnimkou spoločnosti Siremar, prevedie z materskej spoločnosti Tirrenia takto:

(23)

V zákone z roku 2009 sa zároveň špecifikovalo, že nové dohovory medzi talianskym štátom a spoločnosťami Tirrenia a Siremar sa majú uzavrieť do 31. decembra 2009. Regionálne služby by podobne boli zakotvené v nových zmluvách o službách vo verejnom záujme, ktoré mali spoločnosti Saremar, Toremar a Caremar uzavrieť s regionálnymi orgánmi do 31. decembra 2009 (Sardínia a Toskánsko) a do 28. februára 2010 (Kampánia a Lazio). Nové dohovory alebo zmluvy o službách vo verejnom záujme by boli predmetom verejnej súťaže spoločne so samotnými spoločnosťami. Noví vlastníci každej z týchto spoločností by potom podpísali príslušný dohovor alebo zmluvu o službách vo verejnom záujme. (20)

(24)

Na tento účel sa zákonom z roku 2009 ďalej predĺžili pôvodné dohovory vrátane dohovoru uplatniteľného na spoločnosť Saremar, a to z 1. januára 2010 do 30. septembra 2010.

(25)

Napokon sa zákonom č. 163 z 1. októbra 2010, ktorým sa mení zákon č. 125 z 5. augusta 2010 (ďalej len „zákon z roku 2010“), stanovilo ďalšie predĺženie pôvodných dohovorov vrátane dohovoru uplatniteľného na spoločnosť Saremar, a to z 1. októbra 2010 do dokončenia procesu privatizácie spoločností Tirrenia a Siremar.

(26)

Komisia rozhodnutím z roku 2014 vyhlásila dve opatrenia pomoci poskytnuté spoločnosti Saremar za nezlučiteľné s vnútorným trhom, zatiaľ čo pri dvoch ďalších opatreniach konštatovala, že nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti Komisia nariadila vymáhanie:

(27)

Taliansko vykonalo rozhodnutie z roku 2014, hoci určité postupy v čase prijatia tohto rozhodnutia zostávajú nevykonané. Konkrétne:

(28)

Predmetom posúdenia vo formálnom vyšetrovacom konaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutí z rokov 2011 a 2012, boli tieto opatrenia:

(29)

Komisia rozhodnutím z roku 2014 ukončila formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa štyroch z piatich opatrení prijatých regiónom Sardínia v prospech spoločnosti Saremar uvedené ako opatrenie 7. Nedospela však k záveru, pokiaľ ide o piate opatrenie, a to projekt Bonus Sardo – Vacanza (23). V súvislosti so spoločnosťou Saremar Komisia preto zatiaľ nezaujala stanovisko k zlučiteľnosti opatrení 1, 3, 4, 5, 6 a projektu Bonus Sardo – Vacanza s vnútorným trhom.

(30)

Komisia pripomína, že systém ex ante kontroly nových opatrení pomoci Komisiou stanovený v článku 108 ods. 3 ZFEÚ je určený na to, aby sa zabránilo poskytovaniu pomoci, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom (24). Pokiaľ ide o vymáhanie nezlučiteľnej pomoci, Súdny dvor opakovane rozhodol, že právomoc Komisie nariadiť členským štátom vymáhanie pomoci, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na odstránenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného konkurenčnou výhodou, ktorú získal príjemca pomoci, čím sa opätovne vytvorí situácia, ktorá existovala pred vyplatením pomoci (25). Ak spoločnosť nemôže pomoc vrátiť, potom si vykonanie vymáhania vyžaduje, aby dotknutý členský štát uskutočnil likvidáciu spoločnosti (26), t. j. ukončenie jej činností a predaj jej aktív za trhových podmienok.

(31)

Inými slovami, hlavným cieľom systému kontroly štátnej pomoci je zabrániť poskytovaniu nezlučiteľnej štátnej pomoci. V dôsledku toho, ak je hospodárska súťaž na vnútornom trhu narušená vyplatením neoprávnenej a nezlučiteľnej štátnej pomoci, je potrebné zabezpečiť obnovenie situácie, ktorá bola pred narušením hospodárskej súťaže, a to prípadne aj likvidáciou príjemcu.

(32)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia poznamenáva, že nesplnené opatrenia uvedené v odôvodneniach 28 a 29 sa týkajú buď spoločnosti Saremar, ktorá je teraz v likvidácii (opatrenie 1 a projekt Bonus Sardo – Vacanza), alebo nástupcov spoločnosti Saremar po jej privatizácii (opatrenia 3 a 4), prípadne oboch (opatrenia 5 a 6). Privatizácia spoločnosti Saremar sa však neuskutočnila, ako sa opisovalo a predbežne posudzovalo v odôvodneniach 149 a 150, 238 až 246 a 305 a 306 rozhodnutia z roku 2012. Namiesto toho bola spoločnosť Saremar zlikvidovaná a jej aktíva a zmluva o službách vo verejnom záujme boli predmetom verejnej súťaže v rámci samostatných verejných súťaží.

(33)

Podľa talianskeho práva (27) sa po vstupe spoločnosti do likvidácie predajú jej aktíva a výnosy z predaja sa prevedú na jej veriteľov, a to podľa poradia ich pohľadávok v zozname záväzkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti musí Komisia najprv zistiť, či pokračovanie vo vyšetrovaní týkajúcom sa spoločnosti Saremar ešte slúži nejakému účelu. Ak neslúži, potom musí určiť, či môže existovať hospodárska kontinuita medzi spoločnosťou Saremar a akýmikoľvek inými spoločnosťami na základe judikatúry Súdneho dvora.

(34)

Pokiaľ ide o spoločnosť Saremar, Komisia v prvom rade poznamenáva, že 15. januára 2015 sa v nadväznosti na rozhodnutie z roku 2014 začal postup concordato preventivo a vymenovaný bol likvidátor. Concordato preventivo je podľa talianskeho práva postup, ktorého cieľom je obvykle zabezpečiť pokračovanie v podnikateľskej činnosti. Komisia však poznamenáva, že v tomto prípade bola spoločnosť pripustená k postupu concordato preventivo con cessione dei beni, t. j. k likvidačnému konaniu dohodnutému s veriteľmi na predaj aktív spoločnosti a na ukončenie jej činnosti, pričom činnosti majú pokračovať len dočasne. Na tento postup dohliada sudca, ktorý musí potvrdiť dohodu medzi veriteľmi. Komisia poznamenáva, že v tomto prípade 22. júla 2015 súd Tribunale di Cagliari potvrdil dohodu medzi veriteľmi spoločnosti Saremar vrátane pokračovania činností do 31. decembra 2015 (pozri odôvodnenie 27). Komisia sa preto domnieva, že zo zvoleného postupu už vyplývalo, že na jeho konci by spoločnosť Saremar opustila trh.

(35)

Komisia poznamenáva, že spoločnosť Saremar skutočne ukončila všetky svoje hospodárske činnosti k 31. marcu 2016 (pozri odôvodnenie 27) vrátane trajektových služieb na trasách prevádzkovaných na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme. Zmluva o službách vo verejnom záujme je odvtedy uzavretá so spoločnosťou Delcomar. Zároveň boli jej plavidlá predané spoločnosti Delcoservizi. Po predaji aktív spoločnosti Saremar 22. apríla 2016 Regionálna rada Sardínie nariadila svojím rozhodnutím č. 24/23 likvidáciu spoločnosti Saremar.

(36)

Taliansko navyše vykonalo rozhodnutie z roku 2014 správne, aj keď oneskorene. Pohľadávka týkajúca sa štátnej pomoci vo výške 10 824 309,69 EUR plus úrok z vymáhania bola náležite zapísaná do zoznamu záväzkov spoločnosti. Z tejto sumy sa mohlo splatiť Taliansku len približne 4,4 milióna EUR po predaji aktív spoločnosti Saremar. Keďže však insolvenčné konanie spoločnosti Saremar viedlo k jej likvidácii a spoločnosť už nevykonáva žiadne činnosti (28), Komisia predbežne ukončila postup vymáhania listom z 13. septembra 2017 zaslaným Taliansku.

(37)

Na základe uvedeného Komisia poznamenáva, že spoločnosť Saremar už viac ako päť rokov nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť, jej aktíva boli predané, jej zamestnanci prepustení a po ukončení likvidačného konania bude spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Akékoľvek možné narušenie hospodárskej súťaže alebo vplyv opatrení uvedených v odôvodneniach 28 a 29 na obchod sa skončili, keď spoločnosť Saremar ukončila svoje činnosti. Navyše vymáhanie pohľadávky podľa rozhodnutia z roku 2014 bolo uspokojené iba čiastočne (približne vo výške 40 % dlžnej sumy, pozri odôvodnenia 27 a 36).

(38)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia poznamenáva, že uvedené ciele v oblasti kontroly štátnej pomoci a vymáhania, t. j. zabrániť poskytovaniu nezlučiteľnej štátnej pomoci a zabezpečiť, aby sa obnovila situácia, ktorá bola pred narušením hospodárskej súťaže spôsobeným štátnou pomocou nezlučiteľnou s vnútorným trhom, sa už dosiahli. Spoločnosť Saremar už skutočne nie je hospodárskym subjektom pôsobiacim na trhu a je už v likvidácii, pričom pohľadávky týkajúce sa štátnej pomoci sa podarilo uspokojiť iba čiastočne po predaji aktív spoločnosti Saremar z dôvodu nepostačujúcich finančných prostriedkov. Pokračovanie vo vyšetrovaní, pokiaľ ide o spoločnosť Saremar, preto neslúži žiadnemu účelu.

(39)

Pokiaľ ide o otázku možnej hospodárskej kontinuity medzi spoločnosťou Saremar a jej nástupcami, podľa judikatúry možno zohľadniť tieto faktory: rozsah prevodu (aktíva a pasíva, kontinuita pracovnej sily, balíky aktív), cena prevodu, identita vlastníkov nadobúdajúceho podniku a pôvodného podniku, okamih uskutočnenia prevodu (po začiatku vyšetrovania, začatí konania alebo konečnom rozhodnutí) a hospodárska logika transakcie (29).

(40)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia poznamenáva, že ako súčasť postupu vymáhania pri vykonávaní rozhodnutia z roku 2014 už posúdila, či by sa povinnosť vrátiť pomoc poskytnutú spoločnosti Saremar mala rozšíriť na iné podniky, na ktoré mohli byť prevedené aktíva alebo podnikateľské činnosti príjemcu. Komisia pri uvedenom postupe vymáhania skutočne prijala záver, že povinnosť vymáhania sa bude vzťahovať len na spoločnosť Saremar, pričom vylúčila existenciu hospodárskej kontinuity so spoločnosťami Delcomar alebo Delcoservizi (ďalej spoločne len „nástupcovia“) z týchto dôvodov:

(41)

Od predbežného ukončenia konania vo veci vymáhania Komisia nedostala žiadnu informáciu, na základe ktorej by mohla zmeniť svoj názor v tejto veci. Na základe dostupných informácií preto možno vylúčiť hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťou Saremar a buď spoločnosťou Delcomar, alebo spoločnosťou Delcoservizi, prípadne oboma spoločnosťami. Komisia bude ešte ďalej sledovať likvidáciu spoločnosti Saremar do jej vymazania z obchodného registra. Iba toto jej umožní definitívne uzavrieť postup vymáhania v súvislosti s rozhodnutím z roku 2014 (31).

(42)

V tejto súvislosti vzhľadom na likvidáciu spoločnosti Saremar a neexistenciu hospodárskej kontinuity s jej nástupcami už formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa opatrení, ktoré ešte neboli prijaté v prospech spoločnosti Saremar alebo jej nástupcov, začaté podľa článku 108 ods. 2 prvého pododseku ZFEÚ, neslúži žiadnemu účelu.

(43)

Toto rozhodnutie sa netýka nijakých iných otázok ani sa ním neprejudikujú nijaké iné otázky, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia z rokov 2011 a 2012 (32) alebo na ktoré Komisiu upozornili zainteresované strany počas vyšetrovania, ktoré sa začalo na základe uvedených rozhodnutí,

(1)

V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 (2) sa majú pomôcky, ktoré sú v zhode s príslušnými harmonizovanými normami alebo príslušnými časťami týchto noriem, na ktoré boli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, pokladať za pomôcky v zhode s požiadavkami uvedeného nariadenia, ktorých sa uvedené normy alebo ich časti týkajú.

(2)

Nariadením (EÚ) 2017/745 sa od 26. mája 2021 nahrádzajú smernice Rady 90/385/EHS (3) a 93/42/EHS (4).

(3)

Vykonávacím rozhodnutím C(2021) 2406 (5) Komisia požiadala Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec) o revíziu existujúcich harmonizovaných noriem pre zdravotnícke pomôcky vypracovaných na podporu smerníc 90/385/EHS a 93/42/EHS a o vypracovanie nových harmonizovaných noriem na podporu nariadenia (EÚ) 2017/745.

(4)

Na základe žiadosti uvedenej vo vykonávacom rozhodnutí C(2021) 2406 výbory CEN a Cenelec zrevidovali harmonizované normy EN 285:2015 a EN ISO 14971:2019, na ktoré neboli uverejnené odkazy v Úradnom vestníku Európskej únie, s cieľom zohľadniť najnovší technický a vedecký pokrok a prispôsobiť ich požiadavkám nariadenia (EÚ) 2017/745. Výsledkom bolo prijatie revidovanej harmonizovanej normy EN 285:2015+A1:2021 o sterilizácii a zmeny EN ISO 14971:2019/A11:2021 harmonizovanej normy EN ISO 14971:2019 o aplikácii manažérstva rizika pri zdravotníckych pomôckach.

(5)

Komisia spoločne s výbormi CEN a Cenelec posúdila, či sú harmonizované normy EN 285:2015+A1:2021 a EN ISO 14971:2019 zmenené normou EN ISO 14971:2019/A11:2021 v súlade so žiadosťou stanovenou vo vykonávacom rozhodnutí C(2021) 2406.

(6)

Harmonizované normy EN 285:2015+A1:2021 a EN ISO 14971:2019 zmenené normou EN ISO 14971:2019/A11:2021 spĺňajú požiadavky, na ktoré sa majú vzťahovať a ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2017/745. Preto je vhodné uverejniť odkazy na harmonizované normy EN 285:2015+A1:2021 a EN ISO 14971:2019 a na jej zmenu v Úradnom vestníku Európskej únie.

(7)

V prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2021/1182 (6) sa uvádzajú odkazy na harmonizované normy vypracované na podporu nariadenia (EÚ) 2017/745.

(8)

S cieľom zabezpečiť, aby sa odkazy na harmonizované normy vypracované na podporu nariadenia (EÚ) 2017/745 uvádzali v jednom akte, odkazy na harmonizované normy EN 285:2015+A1:2021 a EN ISO 14971:2019 a na jej zmenu by sa mali zahrnúť do vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2021/1182.

(9)

Odkazy na harmonizovanú normu EN ISO 13485:2016 o systémoch manažérstva kvality a jej zmenu EN ISO 13485:2016/A11:2021 sú uverejnené vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2021/1182. Toto uverejnenie však neobsahuje odkaz na korigendum k uvedenej norme – EN ISO 13485:2016/AC:2018. Korigendom sa opravujú len formálne aspekty európskeho predslovu a informatívnych príloh, čo nemá vplyv na podstatu harmonizovanej normy. Harmonizovaná norma EN 13485:2016 zmenená normou EN ISO 13485:2016/A11:2021 a v znení korigenda EN ISO 13485:2016/AC:2018 spĺňa požiadavky, na ktoré sa má vzťahovať a ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2017/745. S cieľom zabezpečiť, aby sa opravy vykonané korigendom EN ISO 13485:2016/AC:2018 uplatňovali na účely predpokladu zhody s príslušnými požiadavkami nariadenia (EÚ) 2017/745, je potrebné zahrnúť odkaz na uvedené korigendum do vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2021/1182. Z dôvodu právnej istoty by sa odkaz na korigendum EN ISO 13485:2016/AC:2018 mal uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie so spätnou účinnosťou.

(10)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/1182 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Dodržiavanie harmonizovanej normy zakladá predpoklad zhody s príslušnými základnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie odo dňa uverejnenia odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto rozhodnutie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

(2)

V článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že každý občan Únie má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. V Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa okrem iného stanovujú práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7), ochranu osobných údajov (článok 8), slobodu prejavu a na informácie, ktoré zahŕňajú aj rešpektovanie slobody a plurality médií (článok 11) a na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47).

(3)

Právo na slobodu prejavu a na informácie, ako je stanovené v článku 11 charty, zahŕňa právo zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice. Aj keď toto právo nie je absolútne, akékoľvek jeho obmedzenia musia byť ustanovené zákonom, rešpektovať jeho podstatu a možno ich uskutočniť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných (článok 52 ods. 1 charty).

(4)

V súlade s článkom 52 ods. 3 charty a s vysvetlivkami k charte by sa článku 11 charty mal prisúdiť zmysel a rozsah článku 10 o slobode prejavu a práve na informácie Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach sa chráni sloboda prejavu a právo na informácie. V rámci rozsahu uplatňovania Európskeho dohovoru o ľudských právach musí byť každé obmedzenie ustanovené zákonom, musí byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a musí sa vykonať pri sledovaní legitímnych cieľov stanovených v článku 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

(5)

Európsky dohovor o ľudských právach zároveň ukladá zmluvným štátom povinnosť chrániť slobodu a pluralitu médií a vytvárať priaznivé prostredie pre účasť na verejnej diskusii (1). V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sa ďalej upresňuje, že sloboda prejavu je jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti a nevzťahuje sa len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sa považujú za neškodné alebo bezvýznamné, ale aj na všetky informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva (2). V judikatúre sa ďalej objasňuje, že „v demokratickej spoločnosti aj malé a neformálne skupiny vedúce kampane […] musia byť schopné účinne vykonávať svoje činnosti“ a že „existuje silný verejný záujem v súvislosti s umožnením takýmto skupinám a jednotlivcom mimo hlavného prúdu, aby mohli prispievať do verejnej diskusie šírením informácií a myšlienok týkajúcich sa záležitostí všeobecného verejného záujmu“ (3).

(6)

Novinári zohrávajú významnú úlohu pri sprostredkovaní verejnej diskusie a pri rozširovaní a prijímaní informácií, názorov a nápadov (4). Je nevyhnutné, aby im bol poskytnutý priestor potrebný na prispievanie k otvorenej, slobodnej a spravodlivej diskusii a na boj proti dezinformáciám a inému manipulatívnemu zasahovaniu do diskusie, a to aj aktérmi z tretích krajín. Novinári by mali mať možnosť účinne vykonávať svoje činnosti, aby mali občania v európskych demokraciách prístup k pluralite názorov.

(7)

V európskych demokraciách zohrávajú významnú úlohu aj obhajcovia ľudských práv, najmä v súvislosti s dodržiavaním základných práv, demokratických hodnôt, sociálnej inklúzie, ochrany životného prostredia a právneho štátu. Mali by mať možnosť aktívne sa zúčastňovať na verejnom živote a byť vypočutí v súvislosti s politickými záležitosťami a v rámci rozhodovacieho procesu bez obáv zo zastrašovania. Pojmom „obhajcovia ľudských práv“ sa označujú osoby alebo organizácie, ktoré sa zúčastňujú na obhajovaní základných práv a širokej škále ďalších práv vrátane environmentálnych práv a práv súvisiacich s klímou, práv žien, práv LGBTIQ osôb, práv osôb s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom, pracovných práv či náboženských slobôd.

(8)

Pre zdravú a prosperujúcu demokraciu je potrebné, aby sa ľudia mohli aktívne zúčastňovať na verejnej diskusii. Aby bolo možné zaistiť zmysluplnú účasť, ľudia by mali mať možnosť prístupu k spoľahlivým informáciám, ktoré im umožnia vytvárať si svoje vlastné názory a konať na základe vlastného úsudku vo verejnom priestore, kde možno slobodne vyjadrovať rôzne názory.

(9)

Na podporu tohto prostredia je dôležité chrániť novinárov a obhajcov ľudských práv pred zjavne neopodstatnenými a zneužívajúcimi súdnymi konaniami proti verejnej účasti (všeobecne známymi ako „strategické žaloby proti verejnej účasti – SLAPP“). Tieto súdne konania sú buď zjavne neopodstatnené alebo úplne či čiastočne neopodstatnené konania, ktoré obsahujú prvky zneužívania, čo potvrdzuje predpoklad, že hlavným účelom súdneho konania je zabrániť verejnej účasti alebo ju obmedziť či potrestať. Náznakom takéhoto zneužitia je neprimeranosť, prehnanosť alebo neodôvodnenosť nároku alebo jeho časti, existencia viacerých nárokov, ktorých sa dovoláva žalobca vo vzťahu k podobným veciam, alebo zastrašovanie, obťažovanie či hrozby zo strany žalobcu alebo jeho zástupcov pred začatím zjavne neopodstatneného alebo zneužívajúceho súdneho konania. Tieto konania predstavujú zneužitie súdneho konania a zbytočne zaťažujú súdy, keďže ich cieľom nie je dosiahnuť spravodlivosť, ale obťažovať a umlčať žalovaných. Dlhé konania zaťažujú vnútroštátne súdne systémy.

(10)

Zjavne neopodstatnené a zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti môžu mať podobu širokej škály zneužití práva, najmä v občianskoprávnych alebo trestnoprávnych veciach, ale aj vo veciach správneho práva, a môžu mať viaceré dôvody.

(11)

Návrhy na začatie takýchto súdnych konaní často podávajú mocní jednotlivci alebo mocné subjekty (napr. lobistické skupiny, spoločnosti a štátne orgány) v snahe umlčať verejnú diskusiu. Sú často späté s nerovnováhou moci medzi stranami, pričom žalobca má vplyvnejšie postavenie ako žalovaný, napr. z hľadiska financií či politicky. Hoci nerovnováha moci nie je neoddeliteľnou zložkou zjavne neopodstatneného alebo zneužívajúceho súdneho konania, ak existuje, významne zvyšuje škodlivé účinky, ako aj odstrašujúce účinky súdnych konaní proti verejnej účasti.

(12)

Zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti môžu mať nepriaznivý vplyv najmä na vierohodnosť a dobré meno novinárov a obhajcov ľudských práv a môžu vyčerpať ich finančné a iné zdroje. Môžu mať nepriaznivé psychologické dôsledky pre osoby, na ktoré sú zacielené, a ich rodinných príslušníkov. Zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti ohrozujú schopnosť novinárov a obhajcov ľudských práv vykonávať svoje činnosti. V dôsledku takýchto konaní sa môže oneskoriť zverejnenie informácií o záležitosti verejného záujmu alebo sa mu môže úplne zabrániť. Zo širšieho hľadiska môže existencia takýchto konaní odstrašovať najmä od práce novinárov a obhajcov ľudských práv, keďže u nich v očakávaní možného súdneho konania v budúcnosti prispieva k autocenzúre. To vedie k ochudobneniu verejnej diskusie na úkor spoločnosti ako celku. Dĺžka konania, finančný tlak a hrozba trestných sankcií predstavujú mocné nástroje na zastrašenie a umlčanie kritických hlasov.

(13)

Proti osobám, na ktoré sú zamerané zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, sa často vedie súčasne viacero súdnych konaní v niekoľkých jurisdikciách. Súdne konania začaté v jurisdikcii jedného členského štátu proti osobe s bydliskom na území iného členského štátu sú pre žalovaného zvyčajne zložitejšie a nákladnejšie. Žalobcovia v zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti môžu procesné nástroje využiť aj s cieľom predĺžiť súdne konanie a zvýšiť náklady naň a predkladať veci v jurisdikciách, ktoré sa v súvislosti so svojou vecou vnímajú ako priaznivo naklonené, než na súd, ktorý je v najvhodnejšej situácii na prerokovanie nároku.

(14)

Miera využívania zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti v Európskej únii narastá. Podľa nedávnych štúdií (5) sa takéto konania čoraz viac využívajú vo všetkých členských štátoch.

(15)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 25. novembra 2020 (6) odsúdil využívanie SLAPP na umlčanie alebo zastrašenie investigatívnych novinárov a médií a vytvorenie atmosféry strachu v súvislosti s ich informovaním o určitých témach, pričom vyzval Komisiu, aby predložila návrh na zabránenie týmto žalobám. Európsky parlament vo svojom uznesení (7) z 11. novembra 2021 s názvom Posilňovanie demokracie a slobody a plurality médií v EÚ: nenáležité využívanie žalôb v rámci občianskeho a trestného práva na umlčanie novinárov, MVO a občianskej spoločnosti opäť zdôraznil častý výskyt tohto javu a potrebu účinných opatrení na ochranu jeho obetí v celej Únii.

(16)

Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov (8) takisto uvádza rastúci počet upozornení týkajúcich sa závažných ohrození bezpečnosti novinárov a slobody médií v Európe vrátane viacerých prípadov súdneho zastrašovania. Partnerské združenia Platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov vo výročnej správe za rok 2021 poukazujú na značný nárast upozornení týkajúcich sa SLAPP za rok 2020 oproti predchádzajúcemu roku, pokiaľ ide o počet upozornení aj počet jurisdikcií v dotknutých členských štátoch Rady Európy (9). Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov (10) z 13. apríla 2016 odporučila svojim členským štátom, aby prijali potrebné legislatívne a/alebo iné opatrenia s cieľom zabrániť neopodstatnenému, šikanóznemu alebo zlomyseľnému používaniu práva a právneho procesu na zastrašovanie a umlčanie novinárov a iných mediálnych aktérov.

(17)

V správach Komisie o právnom štáte za roky 2020 (11) a 2021 (12) sa zdôrazňuje, že novinári a iní aktéri aktívni pri ochrane verejného záujmu vo viacerých členských štátoch v čoraz väčšej miere čelia hrozbám a útokom v súvislosti so svojimi publikáciami a svojou prácou, a to vo viacerých formách vrátane využívania SLAPP.

(18)

Jasným príkladom použitia súdneho konania proti verejnej účasti v Únii je prípad novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá v čase jej zavraždenia čelila v súvislosti so svojou investigatívnou prácou viac ako 40 občianskoprávnym a trestnoprávnym súdnym konaniam týkajúcim sa urážky na cti a ohovárania.

(19)

V akčnom pláne pre európsku demokraciu (13), ktorý Komisia predložila 3. decembra 2020, sa zdôrazňuje základná úloha slobodných a pluralitných médií v európskych demokraciách, ako aj význam občianskej spoločnosti. Okrem iného sa v ňom zdôrazňuje aj dôležitá úloha, ktorú nezávislé a pluralitné médiá zohrávajú pri umožňovaní toho, aby občania mohli prijímať informované rozhodnutia, ako aj v boji proti manipulácii s informáciami a zasahovaniu do informačného priestoru vrátane dezinformácií. Komisia v tejto súvislosti už prijala odporúčanie (EÚ) 2021/1534 k zaručeniu ochrany, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii (14). Cieľom uvedeného odporúčania je zaručiť všetkým pracovníkom médií bezpečnejšie pracovné podmienky, kde nebude mať miesto strach a zastrašovanie, či už online alebo offline. Vzhľadom na rastúcu hrozbu, ktorú pre slobodu médií a verejnú účasť predstavujú zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, by Únia mala vypracovať súdržný a účinný prístup k boju proti takýmto konaniam. Toto odporúčanie dopĺňa odporúčanie (EÚ) 2021/1534 tým, že poskytuje konkrétne odporúčania v súvislosti so zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami proti verejnej účasti. Presahuje rámec ochrany novinárov a iných pracovníkov médií, pričom do rozsahu jeho pôsobnosti patria aj obhajcovia ľudských práv. Týmto odporúčaním by sa mali riešiť špecifické hrozby, ktoré predstavujú zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, čím by sa malo podporiť správne fungovanie systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii. Členským štátom by malo poskytnúť usmernenie v súvislosti s prijímaním účinných, vhodných a primeraných opatrení s cieľom riešiť takéto konania a v tejto súvislosti zabezpečiť najmä ochranu novinárov a obhajcov ľudských práv. Odporúčané opatrenia by mali zahŕňať zvyšovanie informovanosti a rozvíjanie odborných znalostí, najmä medzi odborníkmi pracujúcimi v oblasti práva, a osobami, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, aby sa zaistila dostupnosť podpory pre tieto osoby a aby sa podporilo zlepšené monitorovanie.

(20)

S cieľom poskytnúť účinnú ochranu proti zjavne neopodstatneným alebo účelovým súdnym konaniam proti verejnej účasti a zabrániť tomu, aby sa tento jav v Únii zakorenil, by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich príslušné právne rámce, ktoré upravujú občianskoprávne, trestnoprávne, obchodné a správne konania, poskytovali potrebné ochranné opatrenia na riešenie takýchto súdnych konaní pri plnom rešpektovaní demokratických hodnôt a základných práv vrátane práva na spravodlivý proces a práva na slobodu prejavu. Aby členské štáty poskytli konzistentnú a účinnú ochranu proti zjavne neopodstatneným súdnym konaniam proti verejnej účasti, mali by sa zamerať na zabezpečenie dostupnosti skorého zamietnutia. Ich cieľom by takisto malo byť zabezpečenie ďalších nápravných opatrení zameraných proti zneužívajúcim súdnym konaniam, konkrétne náhradu trov konania, takže žalobcovi, ktorý začal zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti, možno nariadiť znášanie všetkých trov konania, náhradu škody akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá utrpela ujmu v dôsledku zneužívajúceho súdneho konania proti verejnej účasti, a možnosť uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie strane, ktorá iniciovala zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti. Hlavným cieľom umožnenia súdom ukladať sankcie je odradiť potenciálnych žalobcov od iniciovania zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti. Takéto sankcie by mali byť primerané vzhľadom na zistené prvky zneužívania. Súdy by pri stanovovaní výšky sankcií mohli zohľadňovať potenciál škodlivého alebo odstrašujúceho účinku konania na verejnú účasť, pričom vo vzťahu k povahe nároku by mohli zohľadňovať aj to, či žalobca inicioval viaceré alebo spoločné konania v podobných veciach, ako aj existenciu pokusov o zastrašenie, obťažovanie alebo vyhrážanie sa žalovanému.

(21)

Členské štáty by sa v súvislosti s vnútroštátnymi prípadmi mali zamerať na to, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zahrnuli ochranné opatrenia podobné tým, ktoré sú súčasťou nástrojov Únie určený na riešenie zjavne neopodstatnených a zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti v prípade občianskoprávnych vecí s cezhraničnými dôsledkami. Poskytlo by to konzistentnú a účinnú ochranu proti takýmto súdnym konaniam a prispelo by to k zabráneniu zakorenenia tohto javu v Únii.

(22)

Členské štáty by mali osobitne preskúmať svoje právne rámce uplatniteľné na ohováranie s cieľom zabezpečiť, aby žalobcovia nemohli zneužiť existujúce pojmy a definície proti novinárom alebo obhajcom ľudských práv v súvislosti so zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami proti verejnej účasti.

(23)

Aby sa predišlo odstrašujúcemu účinku na verejnú diskusiu, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sankcie za ohováranie neboli prehnané ani neprimerané. Osobitnú pozornosť by pritom mali venovať usmerneniam a odporúčaniam Rady Európy (15), ktoré sa týkajú právneho rámca pre ohováranie, najmä trestného práva. Členské štáty sa v tejto súvislosti vyzývajú, aby zo svojich právnych rámcov odstránili tresty odňatia slobody za ohováranie. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom uznesení č. 1577 (2007) (16) vyzvalo svoje členské štáty, v ktorých stále existujú tresty odňatia slobody za ohováranie, aj keď sa v skutočnosti neukladajú, aby ich bezodkladne zrušili. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby pri riešení prípadov ohovárania uprednostňovali správne alebo občianske právo, ak je sankčný účinok takýchto ustanovení miernejší než v prípade trestného práva (17).

(24)

Riešenie prípadov ohovárania na základe trestného práva by sa malo využívať len v krajnom prípade. Namiesto toho by sa v súlade s usmerneniami medzinárodných organizácií mali hľadať riešenia podľa správneho alebo občianskeho práva. Výbor Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (18) a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (19) odporučili, aby sa ohováranie odstránilo z kódexov trestného práva. Výhrady v tejto súvislosti podobne vyjadrila aj Rada Európy (20).

(25)

Právo na ochranu osobných údajov sa ďalej upresňuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (21). Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútnym právom. V článku 85 všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa stanovuje, že členské štáty právnymi predpismi zosúladia právo na ochranu osobných údajov s právom na slobodu prejavu a právom na informácie vrátane spracúvania na žurnalistické účely a na účely akademickej, umeleckej alebo literárnej tvorby.

(26)

Členské štáty by mali podnecovať samoregulačné orgány a združenia odborníkov pracujúcich v oblasti práva, aby tam, kde je to potrebné, zosúladili svoje deontologické normy vrátane kódexov správania s týmto odporúčaním. Členské štáty by podľa potreby mali takisto zabezpečiť, aby sa deontologické normy, ktoré majú za cieľ odradiť odborníkov pracujúcich v oblasti práva od účasti na činnosti, ktorá môže predstavovať zneužitie procesu alebo zneužitie ich ostatných profesijných zodpovedností voči integrite právneho procesu, alebo im takúto účasť zakázať, ako aj ich zodpovedajúce disciplinárne sankcie, vzťahovali na zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti. Súčasne s tým by mali prebiehať vhodné činnosti na zvyšovanie informovanosti a činnosti odbornej prípravy zamerané na zvýšenie vedomostí a účinnosti existujúcich deontologických noriem, ktoré sú relevantné pre zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti.

(27)

Odborníci pracujúci v oblasti práva sú kľúčovými aktérmi v zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti, pričom zastupujú buď strany sporu, stíhajú jednotlivcov alebo rozhodujú o sporoch. Preto je dôležité, aby na toto mali potrebné vedomosti a zručnosti. Členské štáty by týchto odborníkov pracujúcich v oblasti práva mali podporovať a mali by im ponúkať príležitosti na odbornú prípravu. Odborná príprava by mohla významne prispieť k budovaniu ich vedomostí a schopností, pokiaľ ide o zisťovanie zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti vrátane konaní spojených s tretími krajinami a vhodnú reakciu na ne. Takéto odborné prípravy by sa mali zameriavať aj na súdne orgány a justičných pracovníkov na všetkých úrovniach súdov vrátane sudcov, prokurátorov, zamestnancov súdov a prokuratúr, ako aj všetkých ostatných odborníkov pracujúcich v oblasti súdnictva, ktorí sú prepojení so súdnymi orgánmi alebo sa inak zúčastňujú na výkone spravodlivosti, bez ohľadu na vymedzenie vo vnútroštátnom práve, právne postavenie alebo vnútornú organizáciu, na regionálnej a miestnej úrovni, kde sa zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti môžu objaviť v prvom rade. Takéto odborné prípravy by sa mali zameriavať aj na iných odborníkov pracujúcich v oblasti práva, ako sú kvalifikovaní právnici. Vytvorenie miestnej kapacity pre odbornú prípravu môže prispieť k dlhodobej udržateľnosti odbornej prípravy.

(28)

Rozšírenie takejto odbornej prípravy na novinárov, členov tlačovej rady, pracovníkov médií a obhajcov ľudských práv by im pomohlo rozpoznávať to, že čelia takýmto súdnym konaniam, a poskytlo im dôležité právne zručnosti, vďaka ktorým môžu znížiť riziko, že budú vystavení zjavne neopodstatneným alebo zneužívajúcim súdnym konaniam proti verejnej účasti, alebo im poskytnúť lepšie vedomosti, aby im mohli lepšie čeliť. Takisto by im to umožnilo účasť na spoľahlivom nahlasovaní prípadov SLAPP. Odborná príprava novinárov by sa mala vzťahovať aj na etické normy a usmernenia stanovené vnútroštátnymi tlačovými radami alebo radami pre médiá. Aby takáto odborná príprava mohla prispievať k celkovému budovaniu kapacít a posilňovať reakcie inštitúcií na zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, jej súčasťou by mohli byť aj orgány pre ochranu osobných údajov, národné inštitúcie pre ľudské práva, inštitúcie ombudsmana a štátne regulačné orgány pre médiá.

(29)

Poskytovatelia právnej odbornej prípravy a združenia odborníkov pracujúcich v oblasti práva môžu veľmi dobre ponúkať odbornú prípravu týkajúcu sa zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti, ako aj určovať ciele takejto odbornej prípravy a posudzovať najvhodnejšiu metodiku odbornej prípravy. Odborná príprava poskytovaná odborníkom pracujúcim v oblasti práva inými takýmito odborníkmi umožňuje všetkým vzdelávať sa ako skupina, lepšie si vymieňať skúsenosti a posilňovať vzájomnú dôveru. Mali by sa podporovať výmeny relevantných postupov na európskej úrovni, a to aj s podporou Komisie, za účasti Európskej siete odbornej justičnej prípravy (EJTN). Účasť príslušníkov právnického povolania a ich profesijných združení, od vypracovania analýz potrieb až po vyhodnocovanie výsledkov, je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie účinnosti a udržateľnosti činností odbornej prípravy.

(30)

V rámci odbornej prípravy by sa mala venovať pozornosť slobode prejavu a právu na informácie a iným základným právam podľa Charty základných práv Európskej únie, Európskeho dohovoru o ľudských právach a vnútroštátneho práva a jej súčasťou by mali byť praktické usmernenia týkajúce sa uplatňovania príslušnej judikatúry, obmedzení základných práv a prepojení medzi nimi vrátane slobody prejavu, procesných záruk, ako aj ďalších relevantných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov. Náležitá pozornosť by sa mala venovať Príručke Rady Európy pre príslušníkov právnického povolania o ochrane práva na slobodu prejavu na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach (22).

(31)

Odborná príprava by sa okrem iného mala zamerať aj na ochranu osobných údajov, ktoré môžu byť použité na iniciovanie zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti. Pozornosť by sa mala venovať aj manipulácii s informáciami a zasahovaniu do nich vrátane dezinformácií.

(32)

V rámci odbornej prípravy by sa mal zohľadniť vnútroštátny právny rámec a kontext. Ich štruktúrovaná a ucelená kombinácia s usmerneniami vypracovanými Radou Európy, výpoveďami osôb, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti a najlepšími postupmi z iných členských štátov by mohla prispieť k úspešnému dosahovaniu vzdelávacích cieľov spojených s odbornou prípravou týkajúcou sa zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní. Odborná príprava sa môže použiť aj na podporu výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi.

(33)

Aby odborná príprava týkajúca sa zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti oslovila širšie publikum a posilnila podporu, mali by sa čo najlepšie využívať nové technológie vrátane odbornej prípravy online. Prínosy takýchto činností odbornej prípravy by doplnil aj prístup k elektronickým zdrojom, aktuálnemu materiálu a samostatným vzdelávacím nástrojom týkajúcim sa príslušných právnych predpisov a usmernení.

(34)

Do odbornej prípravy týkajúcej sa súvisiacich tém, ako sú sloboda prejavu a právna etika, by sa mohli zahrnúť aj moduly odbornej prípravy týkajúce sa zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti s cieľom posilniť synergie s podobnými iniciatívami v oblasti odbornej prípravy odborníkov pracujúcich v oblasti práva. Malo by sa podporovať používanie existujúcich materiálov a postupov odbornej prípravy, ako sú online kurzy Globálny súbor nástrojov Unesco pre justičných aktérov (23) a HELP (vzdelávanie v oblasti ľudských práv pre odborníkov pracujúcich v oblasti práva) (24), ktoré sa propagujú na Európskom portáli elektronickej justície.

(35)

Zahrnutie zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti do učebných plánov v oblasti práva a žurnalistiky by poskytlo odborníkom pracujúcim v oblasti práva a novinárom lepšie vedomosti na to, aby vedeli rozpoznať takéto konania, a poskytlo by im to konkrétne vedomosti na to, aby vedeli náležite reagovať, pričom by to zároveň podporilo rozvoj odborných znalostí a odbornej spôsobilosti medzi prednášajúcimi. Takéto vedomosti by mohli poskytovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v rámci doplňujúcich kurzov alebo seminárov v posledných ročníkoch diplomových programov, napr. študentom práva a žurnalistiky.

(36)

Členské štáty by mali podporovať kampane na zvyšovanie informovanosti v súvislosti so zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami proti verejnej účasti, ktoré okrem iných organizujú aj vnútroštátne subjekty vrátane národných inštitúcií pre ľudské práva a organizácií občianskej spoločnosti.

(37)

Komunikačné činnosti týkajúce sa zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti by mohli mať podobu publikácií, správ, verejných stretnutí, konferencií, seminárov a webinárov.

(38)

Osoby, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, majú často problém nájsť informácie o dostupných zdrojoch podpory. Na uľahčenie identifikácie subjektov alebo orgánov schopných poskytnúť pomoc v oblasti zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní a na zabezpečenie účinnej podpory proti takýmto konaniam by sa informácie mali zbierať a sprístupňovať na jednom mieste, mali by byť bezplatné a ľahko prístupné. Na tento účel by mal každý členský zriadiť jedno národné kontaktné miesto, ktoré bude zhromažďovať a sprístupňovať informácie o dostupných zdrojoch.

(39)

Základným cieľom činností na zvyšovanie informovanosti o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti by mala byť podpora informovanosti o dôležitosti verejného priestoru, ktorý umožňuje demokratickú účasť a občanom umožňuje prístup k pluralite názorov a spoľahlivým nezaujatým informáciám.

(40)

Kampane na zvyšovanie informovanosti by sa mali koordinovať s národnými kontaktnými miestami a inými príslušnými úradmi, aby sa zabezpečila ich účinnosť. Zároveň by sa mali snažiť o synergie s inými kampaňami na zvyšovanie informovanosti o kompatibilných témach, napr. kampaniach zameraných na podporu toho, aby sa otvorená, voľná a spravodlivá diskusia a ochrana práva na slobodu prejavu začlenili do činností na zvyšovanie informovanosti, ktoré podporujú aktívnu účasť občanov, pluralitu názorov a prístup k spoľahlivým informáciám. Mali by sa snažiť vytvárať prípadné synergie aj so zvyšovaním odolnosti médií, informačnou gramotnosťou, novinárskymi normami a overovaním faktov v kontexte opatrení, ktorými sa riešia dezinformácie, manipulácia s informáciami a zasahovanie, a to aj zo zahraničia. Do cieľovej skupiny by okrem iného mohli patriť osobitné skupiny, akými sú pracovníci médií, odborníci pracujúci v oblasti práva a členovia organizácií občianskej spoločnosti, odborníci na komunikáciu, akademickí pracovníci, think-tanky, politici, štátni zamestnanci, subjekty verejného sektora a súkromné spoločnosti.

(41)

Členské štáty by sa mali zamerať na všetky vhodné možnosti poskytovania informácií o procesných a iných zárukách na základe ich vnútroštátnych právnych rámcov vrátane informácií o subjektoch alebo orgánoch, ktoré možno kontaktovať so žiadosťou o poskytnutie pomoci proti zjavne neopodstatneným alebo zneužívajúcim konaniam proti verejnej účasti.

(42)

Takéto zdroje podpory môžu zahŕňať advokátske kancelárie, ktoré obhajujú osoby, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, pro bono, právne kliniky univerzít, ktoré poskytujú takúto podporu, organizácie, ktoré registrujú a nahlasujú SLAPP, a organizácie, ktoré poskytujú finančnú a inú pomoc osobám, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania.

(43)

Osoby, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, musia byť náležite vybavené na to, aby mohli takýmto konaniam čeliť. Preto je nevyhnutné vybudovať v členských štátoch kapacity na poskytovanie podpory osobám, na ktoré sú takéto konania zacielené. Členské štáty by mali ponúknuť organizáciám, ktoré poskytujú usmernenia a podporu osobám, na ktoré sú zacielené zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce súdne konania, financovanie a podporovať ich financovanie dostupné na úrovni Únie.

(44)

Na to, aby bolo s týmto javom možné lepšie bojovať, je potrebné systematickejšie monitorovanie zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti. Zozbierané údaje by mali zahŕňať dostatočné informácie na to, aby ich mohli orgány a iné príslušné zainteresované strany kvantifikovať a lepšie chápať, a to aj z hľadiska poskytovania podpory osobám, na ktoré sú tieto konania zacielené. Členské štáty by pri zohľadnení svojich inštitucionálnych opatrení v oblasti súdnych štatistík (25) mali poveriť jeden alebo viac orgánov zberom a zhromažďovaním údajov o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti začatých na vnútroštátnych súdoch. Tieto orgány môžu zbierať údaje od viacerých zainteresovaných strán. Orgány poverené zberom údajov môžu s cieľom zjednodušiť zber údajov zriadiť kontaktné miesta, aby súdne orgány, profesijné organizácie, mimovládne organizácie, obhajcovia ľudských práv, novinári a iné zainteresované strany mohli spoločne využívať údaje o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach. Členské štáty by mali poveriť jeden z týchto orgánov, aby koordinoval informácie a od konca roka 2023 každoročne vykazoval Komisii agregované údaje zozbierané na úrovni štátov. Členské štáty by mali zabezpečiť zodpovednosť za zozbierané údaje. Na tento účel by sa mali postarať o to, aby sa proces zberu údajov riadil odbornými štandardmi a aby orgány poverené zberom údajov a vytváraním štatistík boli dostatočne autonómne. Mali by sa dodržiavať požiadavky na ochranu údajov.

(45)

Pri poverovaní orgánov zberom a vykazovaním údajov by členské štáty mohli zvážiť vytvorenie synergií s príslušnými nástrojmi v oblasti právneho štátu a ochrany základných práv. Ak sú zriadené národné inštitúcie pre ľudské práva, môžu zohrávať významnú úlohu, pričom relevantné môžu byť aj iné subjekty, ako sú úrady ombudsmana, subjekty pre rovnaké zaobchádzanie či príslušné orgány, napr. orgány určené na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (26). Národné kontaktné miesta poskytujúce prehľad zdrojov podpory a subjekty alebo orgány poverené zberom a vykazovaním údajov by mohli byť umiestnené v rovnakej organizácii pri zohľadnení požiadaviek a kritérií opísaných v tomto odporúčaní.

(46)

Orgány poverené zberom údajov by mali zverejňovať informácie o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti v dostupných formátoch na svojich webových sídlach a podľa potreby prostredníctvom iných vhodných nástrojov. Mali by pritom zabezpečiť, aby sa plne rešpektovali základné práva vrátane práva na súkromie a ochranu osobných údajov jednotlivcov, ktorí sú účastníkmi zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti.

(47)

Na vytýčenie dĺžky konaní týkajúcich sa zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaní by sa mali vždy, keď je to možné, zbierať presné informácie o udalostiach, skutkoch alebo opatreniach, ktorými sa začali a ukončili takéto konania, a dátumy, keď sa uskutočnili. Zozbierané údaje by takisto mali zahŕňať prípadné základné informácie o veci, napríklad, ak v minulosti existovali opakované súdne konania proti rovnakému žalovanému alebo zo strany rovnakého žalobcu.

(48)

Expertná skupina EÚ proti SLAPP zriadená Komisiou (27) by podľa potreby mohla podporovať vypracovanie porovnateľných kritérií vo všetkých členských štátoch, ktoré môžu orgány poverené zberom a vykazovaním údajov o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti jednoducho uplatňovať.

(49)

Expertná skupina EÚ proti SLAPP podporuje výmenu a šírenie postupov a vedomostí medzi odborníkmi v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa SLAPP. Okrem iného by mohla poskytnúť orgánom technickú pomoc pri zriaďovaní kontaktných miest, vypracúvaní materiálov na odbornú prípravu a organizovaní právnej pomoci.

(50)

Cieľom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/692 (28) je chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách a charte. Aby bolo možné udržať a ďalej rozvíjať demokratické spoločnosti založené na právnom štáte, v programe Občania, rovnosť, práva a hodnoty sa okrem iného stanovuje možnosť financovať činnosti spojené s budovaním kapacít a informovanosti o charte vrátane slobody prejavu. V programe Spravodlivosť zriadenom nariadením (EÚ) 2021/692 (29) sa okrem iného stanovuje možnosť financovať činnosti spojené s odbornou justičnou prípravou s cieľom posilniť spoločnú právnu a justičnú kultúru založenú na právnom štáte a podporovať a presadzovať dôsledné a účinné vykonávanie právnych nástrojov Únie, ktoré sú relevantné v súvislosti s programom.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

(1)

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) je splnomocnená vykonávať administratívne vyšetrovania, úkony pred začatím disciplinárneho konania, disciplinárne konania a konania o pozastavení výkonu funkcie v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanovenými v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (3) (ďalej len „služobný poriadok“), ako aj rozhodnutím riadiacej rady č. 26/2018 z 25. októbra 2018, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia týkajúce sa vedenia administratívnych vyšetrovaní a disciplinárnych konaní. Ak je to potrebné, informuje o prípadoch aj OLAF.

(2)

Zamestnanci agentúry sú povinní nahlasovať možné nelegálne činnosti vrátane podvodov a korupcie, ktoré poškodzujú záujmy Únie. Zamestnanci sú povinní oznamovať aj konanie týkajúce sa výkonu služobných povinností, ktoré môže predstavovať vážne porušenie povinností úradníkov Únie. Upravuje sa to v rozhodnutí riadiacej rady č. 17/2019 z 18. júla 2019, ktorým sa prijímajú usmernenia agentúry Frontex k oznamovaniu protispoločenskej činnosti.

(3)

Agentúra zaviedla politiku na predchádzanie skutočným alebo potenciálnym prípadom psychického alebo sexuálneho obťažovania na pracovisku a ich účinné riešenie, ako je stanovené v rozhodnutí riadiacej rady č. 16/2019 z 18. júla 2019, ktorým sa prijímajú vykonávacie opatrenia v súlade so služobným poriadkom. V uvedenom rozhodnutí sa stanovuje neformálny postup, v rámci ktorého sa údajná obeť obťažovania môže obrátiť na „dôverných“ poradcov agentúry.

(4)

Agentúra môže na základe svojich bezpečnostných predpisov na ochranu utajovaných skutočností EÚ vykonávať aj vyšetrovania možných porušení bezpečnostných predpisov na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

(5)

Činnosť agentúry podlieha vnútorným aj vonkajším auditom vrátane auditov vykonávaných Európskym dvorom audítorov. Vnútorné audity vykonáva oddelenie vnútorného auditu agentúry zriadené rozhodnutím riadiacej rady č. 43/2020 z 9. decembra 2020, ktorým sa prijíma zmenená organizačná štruktúra agentúry, a príslušným rozhodnutím výkonného riaditeľa v súlade s článkom 80 rozhodnutia riadiacej rady č. 19/2019 z 23. júla 2019, ktorým sa prijíma nariadenie o rozpočtových pravidlách agentúry Frontex.

(6)

Agentúra vybavuje externé sťažnosti, najmä sťažnosti prijaté v rámci mechanizmu na podávanie sťažností zriadeného v súlade s článkom 111 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži s cieľom monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

(7)

Účastníci činností agentúry Frontex majú povinnosť hlásiť závažné mimoriadne udalosti v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. h) nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a s rozhodnutím výkonného riaditeľa z 19. apríla 2021 o stálom operačnom postupe (SOP) – hlásenie závažných mimoriadnych udalostí (4). Agentúra takisto zriadila mechanizmus dohľadu na monitorovanie uplatňovania ustanovení nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži o používaní sily stálymi zamestnancami vrátane pravidiel o podávaní správ a osobitných opatrení, ako sú opatrenia disciplinárneho charakteru, pokiaľ ide o používanie sily počas nasadenia. Upravuje sa to v rozhodnutí riadiacej rady č. 7/2021 z 20. januára 2021, ktorým sa stanovuje mechanizmus dohľadu na monitorovanie uplatňovania ustanovení o používaní sily stálymi zamestnancami ako členmi stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Agentúra takisto monitoruje používanie sily pracovníkmi dlhodobo vyslanými do agentúry z členských štátov, pracovníkmi, ktorých členské štáty poskytli na krátkodobé nasadenie, a pracovníkmi, ktorí sú súčasťou rezervy rýchleho zásahu na rýchle pohraničné zásahy, pri používaní sily v operačných činnostiach agentúry Frontex v súlade s príslušným rozhodnutím výkonného riaditeľa.

(8)

V kontexte takýchto administratívnych vyšetrovaní, auditov, skúmania sťažností a vyšetrovaní, hlásenia závažných mimoriadnych udalostí a činností monitorovania agentúra spolupracuje s príslušnými orgánmi členských štátov (5), inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie.

(9)

Agentúra môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami.

(10)

Agentúra sa zúčastňuje na konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a vnútroštátnymi súdmi v prípade, že buď predloží vec Súdnemu dvoru, obhajuje rozhodnutie, ktoré prijala a ktoré bolo pred Súdnym dvorom napadnuté, alebo vystupuje ako vedľajší účastník konania vo veciach, ktoré sa týkajú jej úloh. V tejto súvislosti môže byť pre agentúru potrebné zachovať dôvernosť osobných údajov obsiahnutých v dokumentoch, ktoré získali účastníci konania alebo vedľajší účastníci konania.

(11)

Na plnenie svojich úloh agentúra zhromažďuje a spracúva informácie a niekoľko kategórií osobných údajov vrátane identifikačných údajov fyzických osôb, kontaktných informácií, údajov o pracovnom postavení a úlohách, informácií o správaní v súkromí, v zamestnaní, ako aj o výkone povolania a finančných údajov. Agentúra teda vykonáva úlohu prevádzkovateľa údajov.

(12)

Podľa nariadenia je preto agentúra povinná poskytnúť dotknutým osobám informácie o takýchto spracovateľských činnostiach a rešpektovať ich práva ako dotknutých osôb.

(13)

Od agentúry sa môže vyžadovať, aby zosúladila tieto práva s cieľmi administratívnych vyšetrovaní, hlásenia závažných mimoriadnych udalostí a monitorovania uplatňovania ustanovení nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži o použití sily, ako aj súdnych konaní. Okrem toho môže byť potrebné vyvážiť práva dotknutej osoby so základnými právami a slobodami iných dotknutých osôb. Na tento účel sa v článku 25 nariadenia a článku 86 ods. 2 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži poskytuje agentúre možnosť obmedziť za prísnych podmienok uplatňovanie článkov 14 až 22, článkov 35 a 36, ako aj článku 4 nariadenia v rozsahu, v akom jeho ustanovenia zodpovedajú právam a povinnostiam stanoveným v článkoch 14 až 20. Pokiaľ nie sú obmedzenia stanovené v právnom akte prijatom na základe zmlúv, je potrebné prijať interné predpisy, na základe ktorých je agentúra oprávnená obmedziť tieto práva.

(14)

Agentúra by mohla napríklad potrebovať obmedziť informácie, ktoré poskytuje dotknutej osobe o spracúvaní jej osobných údajov vo fáze predbežného posúdenia administratívneho vyšetrovania alebo počas samotného vyšetrovania, pred možným zamietnutím prípadu alebo vo fáze pred začatím disciplinárneho konania, alebo ak dotknutá osoba môže potenciálne podliehať osobitným opatreniam, ako sú opatrenia disciplinárneho charakteru, pokiaľ ide o používanie sily počas nasadenia. Za určitých okolností môže poskytnutie takýchto informácií vážne ovplyvniť schopnosť agentúry účinne viesť vyšetrovanie alebo monitorovať používanie sily vždy, keď napr. existuje riziko, že dotknutá osoba by mohla zničiť dôkazy alebo ovplyvniť možných svedkov pred ich vypočutím.

(15)

Agentúra by mohla takisto potrebovať chrániť práva a slobody svedkov, ako aj práva a slobody iných zúčastnených osôb. Podobne môže byť potrebné, aby agentúra obmedzila informácie, ktoré poskytuje dotknutej osobe o spracúvaní jej osobných údajov, ak by poskytnutie týchto informácií mohlo vážne ovplyvniť kroky v rámci posúdenia a overenia postupu hlásenia závažných mimoriadnych udalostí v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. h) nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

(16)

Môže byť potrebné chrániť anonymitu svedka alebo oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ktorý požiadal, aby jeho identita bola utajená. V takomto prípade sa agentúra môže rozhodnúť obmedziť prístup k identifikačným údajom, vyhláseniam alebo iným osobným údajom takýchto osôb s cieľom chrániť ich práva a slobody. Agentúra môže potrebovať chrániť najmä anonymitu svedkov alebo iných osôb oznamujúcich mimoriadne udalosti, pri ktorých došlo k použitiu sily, v súlade s mechanizmom dohľadu na monitorovanie uplatňovania ustanovení nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži o používaní sily. Podobne v súvislosti s hlásením závažných mimoriadnych udalostí v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. h) nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži môže byť potrebné, aby agentúra chránila anonymitu účastníkov činnosti agentúry Frontex, ktorí takúto mimoriadnu udalosť nahlásili.

(17)

Môže byť potrebné chrániť dôverné informácie týkajúce sa zamestnanca, ktorý kontaktoval dôverných poradcov agentúry. V takýchto prípadoch agentúra môže potrebovať obmedziť prístup k identifikačným údajom, vyhláseniam alebo iným osobným údajom údajnej obete, údajného páchateľa a iných dotknutých osôb s cieľom chrániť práva a slobody všetkých dotknutých osôb.

(18)

Agentúra spracúva osobné údaje svojich stálych zamestnancov o ich zdravotnej a psychickej spôsobilosti, a to aj ak sa to vyžaduje na účely oprávnenia na nosenie a používanie zbraní v súlade s článkom 82 ods. 7 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a rozhodnutia riadiacej rady č. 3/2021 z 15. januára 2021 (6). Vzhľadom na citlivú povahu lekárskych údajov a s cieľom chrániť dotknutú osobu pred priamym prístupom k súborom, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na zdravie a duševný stav dotknutej osoby, agentúra poskytne nepriamy prístup k príslušným lekárskym informáciám prostredníctvom lekárskeho poradcu agentúry alebo externého poskytovateľa lekárskej starostlivosti na účely príslušných lekárskych informácií a poradenstva.

(19)

Agentúra by mala uplatniť obmedzenia len vtedy, ak rešpektujú podstatu základných práv a slobôd, sú nevyhnutne potrebné a sú primeraným opatrením v demokratickej spoločnosti. Agentúra by mala poskytovať dôvody vysvetľujúce odôvodnenie uloženia takýchto obmedzení.

(20)

V rámci uplatňovania zásady zodpovednosti by agentúra mala uchovávať záznamy o uplatňovaní obmedzení.

(21)

Pri spracúvaní osobných údajov vymieňaných s inými organizáciami v kontexte svojich úloh by agentúra a tieto organizácie navzájom mali konzultovať možné dôvody na uloženie obmedzení a nevyhnutnosť a primeranosť týchto obmedzení, pokiaľ sa tým neohrozia činnosti vykonávané agentúrou.

(22)

V článku 25 ods. 6 nariadenia sa ukladá prevádzkovateľovi povinnosť informovať dotknuté osoby o hlavných dôvodoch, na základe ktorých sa obmedzenie uplatňuje, a o ich práve podať sťažnosť EDPS.

(23)

V súlade s článkom 25 ods. 8 nariadenia je agentúra oprávnená odložiť poskytnutie informácií o dôvodoch uplatnenia obmedzenia dotknutej osobe, môže od neho upustiť alebo ho môže zamietnuť, ak by sa poskytnutím informácií zrušil účinok tohto obmedzenia. Agentúra by v jednotlivých prípadoch mala posudzovať, či by sa oznámením o uplatňovaní obmedzenia zrušil jeho účinok.

(24)

Agentúra by mala obmedzenie zrušiť, hneď ako podmienky odôvodňujúce jeho uplatňovanie prestanú platiť, a tieto podmienky pravidelne posudzuje.

(25)

Na účely zabezpečenia maximálnej ochrany práv a slobôd dotknutých osôb a v súlade s článkom 44 ods. 1 nariadenia by sa so zodpovednou osobou mali včas konzultovať všetky obmedzenia, ktoré sa môžu uplatňovať, a mal by sa overiť ich súlad s týmto rozhodnutím.

(26)

Agentúra stanovila osobitné pravidlá týkajúce sa spracovania operačných osobných údajov v súlade s článkom 90 nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, vrátane osobitných interných predpisov týkajúcich sa uchovávania operačných osobných údajov a pravidiel týkajúcich sa obmedzení uplatňovaných na príslušné práva dotknutých osôb (7),