(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 21. decembra 2020 antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 10 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (2).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podalo združenie Europacable (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie. Navrhovateľova výroba predstavovala viac ako 25 % celkovej výroby káblov z optických vlákien v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii subvencovania a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila čínskej vláde (3), že jej bol doručený riadne doložený podnet, a vyzvala čínsku vládu na konzultácie v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Konzultácie s čínskou vládou sa uskutočnili 16. decembra 2020. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Európska komisia 24. septembra 2020 začala samostatné antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa rovnakého výrobku s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (4) (ďalej len „samostatné antidumpingové prešetrovanie“). Analýzy ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie vykonané počas tohto antisubvenčného prešetrovania a samostatného antidumpingového prešetrovania sú mutatis mutandis zhodné, keďže definícia výrobného odvetvia Únie, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, posudzované obdobie a obdobie prešetrovania sú v obidvoch prešetrovaniach rovnaké.

(5)

Komisii boli doručené pripomienky k začatiu konania od čínskej vlády, Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), jedného dovozcu (spoločnosť Connect Com) a navrhovateľa.

(6)

Čínska vláda tvrdila, že prešetrovanie sa nemalo začať, lebo podnet nesplnil dôkazné požiadavky, ktoré vyplývajú z článku 11 ods. 2 a 3 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 10 ods. 2 základného nariadenia. Podľa čínskej vlády neboli dôkazy o napadnuteľných subvenciách, ujme a príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi a ujmou dostatočné. Navrhovateľ v reakcii na toto tvrdenie čínskej vlády tvrdil, že podnet obsahoval informácie, ktoré boli primerane dostupné, a že podnet poskytoval viac ako dostatok dôkazov svedčiacich o existencii subvencovania, ujmy a príčinnej súvislosti medzi nimi. Čínska vláda pripomenula, že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy na splnenie dôkaznej normy a bez ohľadu na to, aké informácie môže mať navrhovateľ primerane k dispozícii, vždy sú potrebné dostatočné dôkazy týkajúce sa existencie a povahy subvencie, značnej ujmy a príčinnej súvislosti.

(7)

Komisia zamietla toto tvrdenie čínskej vlády. Dôkazy predložené v podnete totiž predstavovali informácie, ktoré boli v danej fáze navrhovateľovi primerane dostupné. Ako sa uvádza v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá obsahuje posúdenie Komisie týkajúce sa všetkých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, pokiaľ ide o ČĽR, a na základe ktorých Komisia začala prešetrovanie, vo fáze začatia prešetrovania existovali dostatočné dôkazy, že údajné subvencie boli napadnuteľné, pokiaľ ide o ich existenciu, výšku a povahu. Podnet takisto obsahoval dostatočné dôkazy o existencii ujmy pre výrobné odvetvie Únie spôsobenej subvencovaným dovozom.

(8)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda argumentovala, že Komisia nemohla použiť dostupné skutočnosti na nápravu nedostatku dôkazov uvedených v podnete. Komisia poznamenala, že čínska vláda nepochopila, čo Komisia urobila vo fáze začatia konania. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, podnet obsahoval dostatočné dôkazy podľa článku 10 ods. 2 základného nariadenia na odôvodnenie začatia prešetrovania. Podnet logicky nemohol obsahovať všetky potrebné informácie požadované od čínskej vlády, keďže tieto informácie boli súčasťou podrobného posúdenia, ktoré Komisia vykonala počas prešetrovania. Komisia okrem toho preskúmala podnet vzhľadom na všetky informácie, ktoré mala k dispozícii, pokiaľ ide o údajné subvencovanie vrátane jeho praktizovania v minulosti. Neznamená to, že Komisia uplatňuje dostupné skutočnosti, ale skôr to, že Komisia využíva všetky dostupné informácie na potvrdenie tvrdení uvedených v podnete. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(9)

Čínska vláda počas konzultácií pred začatím konania a vo svojich podaniach po začatí konania konkrétnejšie tvrdila, že navrhovateľ využil čínske zákony selektívne a zle si vyložil ich prepojenie, pokiaľ ide o odvetvie káblov z optických vlákien, a uviedla, že politické dokumenty, ako je čínsky katalóg výrobkov s vyspelými technológiami, stratégia Broadband China (Širokopásmové pripojenie v Číne), 13. päťročný plán alebo iniciatíva Made in China 2025 sú len usmerňujúce dokumenty, ktoré nie sú záväzné. Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) zopakovala toto tvrdenie. Čínska vláda takisto uviedla, že dokument Made in China 2025 sa osobitne nevzťahuje na odvetvie káblov z optických vlákien. Navrhovateľ argumentoval, že Komisia už v predchádzajúcich prešetrovaniach zistila, že čínske päťročné plány sú záväzné.

(10)

Komisia poznamenala, že čínska vláda nespochybňuje existenciu takýchto plánov, programov alebo odporúčaní, ale len rozsah, v akom sú záväzné pre odvetvie káblov z optických vlákien. Komisia ďalej konštatovala, že navrhovateľ poskytol dôkazy svedčiace o tom, že „optické vlákno“ je uvedené vo viacerých vládnych dokumentoch, zatiaľ čo „sieť optických vlákien“ je uvedená v stratégii Made in China 2025. Čínska vláda nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by sa tieto vyhlásenia nevzťahovali na dotknutý výrobok.

(11)

Čínska vláda takisto uviedla, že štátom vlastnené podniky, štátom vlastnené banky alebo Chinese Export & Credit Insurance Corporation (ďalej len „Sinosure“) nemožno považovať za verejné orgány a že navrhovateľ sa neodôvodnene opieral o predchádzajúce zistenia Komisie pre absolútne neprepojené odvetvia. CCCME zopakovala tvrdenie, že štátom vlastnené banky nemožno kvalifikovať ako verejné orgány. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia v predchádzajúcich prešetrovaniach uznala štátom vlastnené banky a spoločnosť Sinosure za verejné orgány. Čínska vláda tvrdila, že minulé zistenia Komisie týkajúce sa neprepojených odvetví by v podnete nemohli predstavovať dostatočné dôkazy o tom, že štátom vlastnené banky a spoločnosť Sinosure v tomto prešetrovaní konali ako verejné orgány.

(12)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie čínskej vlády súvisí s už uvedeným tvrdením a že v podnete sa okrem iného uvádza zákon o bankách v Číne, o ktorom čínska vláda nepopiera, že patrí k čínskym právnym predpisom. Komisia takisto zdôraznila, že sa v nedávnych antisubvenčných prešetrovaniach EÚ v tejto veci dospelo k inému záveru (5). Skutočnosť, že sa tieto prešetrovania vzťahovali na odvetvia, ktoré neboli prepojené s odvetvím káblov z optických vlákien, nevylučuje skutočnosť, že sa uvedené inštitúcie považujú za verejné orgány. Dôkaz o štátnom vlastníctve možno okrem toho považovať za dôkaz, „ktorým sa má potvrdiť alebo z ktorého má vyplynúť“, že subjekt je verejným orgánom schopným poskytnúť finančný príspevok (6).

(13)

Čínska vláda po začatí konania ďalej tvrdila, že navrhovateľ nestanovil podmienky na uplatňovanie externej referenčnej hodnoty pre úvery a práva na užívanie pozemkov. Komisia však zistila, že tvrdenia obsiahnuté v podnete sú podporené nedávnymi antisubvenčnými prešetrovaniami EÚ, v ktorých sa v týchto veciach dospelo k záveru, že sú potrebné externé referenčné hodnoty prispôsobené prevládajúcim podmienkam v ČĽR (7).

(14)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že rôzne schémy subvencovania uvádzané navrhovateľom nemožno považovať za subvenciu, keďže sa v podnete neuvádzali podrobné dôkazy týkajúce sa existencie, výšky a povahy týchto subvencií, ani priameho vzťahu medzi subvenciou a dotknutým výrobkom.

(15)

Navrhovateľ argumentoval, že podnet obsahoval príklady osobitných priamych prevodov finančných prostriedkov, a konkrétne sa odvolával na výročné správy viacerých čínskych vyvážajúcich výrobcov káblov z optických vlákien, v ktorých sa jasne uvádzali priame prevody finančných prostriedkov prijatých vo forme grantov. Navrhovateľ okrem toho poskytol dokument, ktorý zverejnil jeden vyvážajúci výrobca, v ktorom sa uvádzala finančná podpora, ktorú dostal od čínskej vlády.

(16)

Čínska vláda ďalej v súvislosti s rôznymi subvenciami tvrdila, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o výhodách a špecifickosti. Komisia zastáva názor, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o výhodách a špecifickosti, ktoré mal primerane k dispozícii. V každom prípade Komisia preskúmala dôkazy uvedené v podnete a poskytla vlastné posúdenie všetkých relevantných prvkov v správe o dostatočnosti dôkazov, ktorá bola po začatí konania uložená do verejne prístupného spisu. Po začatí konania čínska vláda zopakovala svoje pripomienky, neposkytla však žiadne ďalšie dôkazy.

(17)

Komisia preto dospela k záveru, že podnet obsahoval dostatočné dôkazy svedčiace o existencii údajného subvencovania zo strany čínskej vlády.

(18)

Čínska vláda a CCCME po začatí konania tvrdili, že navrhovateľ nesprávne prehliadol skutočnosť, že odvetviu káblov z optických vlákien v Únii boli poskytnuté subvencie veľmi podobné subvenciám v ČĽR a že Komisia by nemala uplatňovať dvojitý meter. Navrhovateľ argumentoval, že tieto tvrdenia v predmetnom prešetrovaní nie sú relevantné. Čínska vláda nesúhlasila a tvrdila, že Komisia prešetrovaním údajných subvencií v Číne narúša trh na úkor konkurentov mimo Únie. Takýto prístup vraj vedie k protekcionistickým opatreniam, čo v konečnom dôsledku narúša medzinárodný obchod a rozvoj.

(19)

Toto tvrdenie týkajúce sa subvencií v EÚ nemalo žiadny vplyv na posúdenie Komisie, z ktorého vychádza začatie prešetrovania tohto prípadu, pretože nepatria medzi faktory, ktoré sa na tento účel brali do úvahy.

(20)

Čínska vláda napokon vo svojich pripomienkach po začatí konania tvrdila, že pri výpočte cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu neboli poskytnuté žiadne skutočné informácie o predaji a že vyplnené dotazníky výrobcov z Únie zaradených do vzorky neobsahovali zmysluplné zhrnutie citlivých informácií. Čínska vláda tvrdila, že jej to bránilo v náležitom vyvrátení tvrdení o ujme, ktoré predložil navrhovateľ, a že sa zdalo, že tieto dotazníky sú v rozpore s podnetom, pokiaľ ide o údajnú ujmu.

(21)

Komisia usúdila, že verzia podnetu otvorená na nahliadnutie zainteresovaným stranám a vyplnené dotazníky obsahovali všetky podstatné dôkazy a zhrnutia dôverných údajov, ktoré nemali dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje práva na obhajobu. Je potrebné pripomenúť, že článok 29 základného nariadenia umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, keď by zverejnenie znamenalo významnú konkurenčnú výhodu pre konkurenta alebo by malo významne nepriaznivý vplyv na osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej táto osoba získala informácie. Tvrdenia čínskej vlády v tejto súvislosti sa preto zamietli.

(22)

V súvislosti s hmotnoprávnymi požiadavkami na začatie prešetrovania čínska vláda a CCCME tvrdili, že navrhovateľ neposkytol žiadne porovnateľné údaje o predajných cenách a ziskovosti. Čínska vláda a CCCME takisto tvrdili, že cieľový zisk uvedený navrhovateľmi nebol odôvodnený a že ujma, ktorú navrhovatelia utrpeli, mohla byť spôsobená inými prvkami, a to aj nadmerným vytváraním zásob jedného výrobcu z Únie.

(23)

Spoločnosť Connect Com podporila tvrdenia čínskej vlády týkajúce sa začatia konania. Spoločnosť Connect Com konkrétne tvrdila, že výsledkom antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaní by mohlo byť dvojité nápravné opatrenie pre výrobné odvetvie EÚ a mohlo by to viesť k zneužitiu vyrovnávacích opatrení. Spoločnosť Connect Com uviedla, že tvrdenia v podnete o existencii subvencie, ujme a príčinnej súvislosti medzi subvenciou a ujmou neboli podporené dostatočnými dôkazmi. Pokiaľ ide o nedostatočné dôkazy o príčinnej súvislosti, spoločnosť Connect Com tvrdila, že existuje viacero alternatívnych dôvodov poklesu trhového podielu výrobného odvetvia EÚ, ako je nárast dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia, a že v EÚ bola nadmerná kapacita. Spoločnosť Connect Com okrem toho tvrdila, že podnet bol len kópiou podnetu antidumpingového prešetrovania a že navrhovateľ mal odlíšiť údajnú ujmu v dôsledku dumpingu od údajnej ujmy v dôsledku subvencie.

(24)

Čínska vláda a CCCME okrem toho tvrdili, že v podnete nebola preukázaná ujma, keďže výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobu a mierny pokles výrobnej kapacity vyplývajúci z neschopnosti výrobného odvetvia Únie zásobovať všetku novovytvorenú spotrebu v Európe nebol sám osebe ukazovateľom značnej ujmy. Zvýšil sa aj objem predaja, pričom výrobné odvetvie Únie si zachovalo podiel na trhu na úrovni takmer 80 % a trend ziskovosti nebol jasný a nevykazoval ujmu. V tejto súvislosti navrhovateľ tvrdil, že zvýšenie spotreby v Únii bolo prínosné pre čínsky dovoz, zostávajúci podiel na trhu nemá význam z hľadiska posúdenia ujmy a účinky postupov obstarávania, ktoré vyhrali čínski výrobcovia, sa prejavia s určitým časovým odstupom. CCCME odpovedala, že z údajov o spotrebe, výrobe a výrobnej kapacite vyplýva, že výrobné odvetvie Únie dokázalo zásobovať väčšinu zvýšenej spotreby v EÚ a zároveň rozšíriť svoje podnikanie.

(25)

Čínska vláda a CCCME okrem toho tvrdili, že podnete neobsahuje žiadne dôkazy o príčinnej súvislosti medzi subvencovaným dovozom a ujmou. Po prvé, čínska vláda a CCCME tvrdili, že neexistuje súvislosť medzi dovozom z Číny a vývojom výrobného odvetvia Únie. Ako príklad uviedli, že v rokoch 2017 až 2018, keď došlo k najväčšiemu zvýšeniu objemu dovozu z Číny, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie najvýraznejšie zvýšenie ziskovosti. Po druhé, od roku 2018 do roku 2019 sa na rozdiel od dovozu z Číny zvýšil objem dovozu z tretích krajín a jeho účinok preto nebolo možné pripísať Číne. Navyše ak došlo k ujme, išlo o ujmu spôsobenú vlastným zavinením z dôvodu pomalej reakcie výrobného odvetvia Únie na pohyb na trhu.

(26)

Navrhovateľ odpovedal na toto tvrdenie a uviedol, že príčinnú súvislosť možno stanoviť, keďže k ujme došlo v rovnakom čase ako k zvýšeniu dovozu z Číny, a že dovoz z tretích krajín nemožno považovať za príčinu ujmy, pretože predstavoval buď minimálny objem, alebo z neho nevyplýval žiadny dôkaz o stanovovaní cien spôsobujúcom ujmu.

(27)

CCCME vo svojej odpovedi pripomenula, že v rokoch 2017 – 2018, keď došlo k najväčšiemu zvýšeniu objemu dovozu z Číny, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie najvýraznejšie zvýšenie ziskovosti a že neexistovala súvislosť medzi zvýšením dovozu z Číny a poklesom objemu predaja výrobného odvetvia Únie. V súvislosti s dovozom z tretích krajín naopak CCCME uviedla, že od roku 2018 do roku 2019 sa celkovo dovoz z tretích krajín zvýšil, zatiaľ čo dovoz z Číny sa znížil. CCCME napokon konštatovala, že navrhovateľ nenamietal voči argumentom, podľa ktorých v podstate všetky ukazovatele ujmy v podnete vykazovali pozitívne trendy a údajná ujma bola aspoň do istej miery spôsobená vlastným zavinením. CCCME okrem toho tvrdila, že vplyv pandémie COVID-19 a tvrdenia o existencii kartelu v odvetví elektrických káblov by sa mali takisto zohľadniť pri hodnotení vplyvu subvencovaného dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. Čínska vláda a CCCME uviedli, že údaje o dovoze, ktoré predložil navrhovateľ, neboli spoľahlivé, pretože boli zastarané a vychádzali z predpokladov založených na hmotnosti dotknutého výrobku a jeho podielu v rámci číselného znaku KN 8544 70 00. Okrem toho boli podľa čínskej vlády a CCCME v podnete chybné výpočty podhodnotenia ceny, pretože sa týkali iba jedného vývozcu v rámci jedného konkrétneho obstarávania.

(28)

Navrhovateľ sa odvolal na svoj vyplnený dotazník v súbežnom antidumpingovom prešetrovaní, že na to, aby sa prejavil nárast objemu dovozu, ktorý CCCME nepoprela a ktorý bol potvrdený údajmi tretích strán v rámci získavania informácií o trhu (CRU), by sa malo vziať do úvahy dlhšie obdobie a že výpočty neboli chybné, pretože navrhovateľ bol povinný poskytnúť iba primerane dostupné informácie, ktoré zahŕňali informácie od viacerých výrobcov v Únii a v Číne.

(29)

CCCME odpovedala, že je povinnosťou navrhovateľa podložiť svoje tvrdenia a poskytnúť dôkaz v súvislosti s údajmi o dovoze a že údaje v rámci získavania informácií o trhu (CRU) sa týkali optických vlákien, nie káblov z optických vlákien. Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu, CCCME zopakovala, že nespĺňajú normu na to, aby predstavovali dostatočné dôkazy, a že pri významných výpočtoch navrhovateľ odkazoval iba na ceny jedného čínskeho výrobcu (napr. cena vývozu určeného na prepustenie do voľného obehu použitá na výpočet rozpätia ujmy v prvej polovici roka 2019 a vývozná cena použitá v prípade výrobných nákladov pri rozpätí predaja pod cieľovú cenu v druhej polovici roka 2019).

(30)

Komisia usúdila, že žiadne z tvrdení o začatí konania nevyvrátilo záver, že existujú dostatočné dôkazy na začatie antisubvenčného konania. Podnet v skutočnosti obsahoval dostatočné dôkazy o tom, že subvencovaný dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Zo špecifickej analýzy ujmy v podnete vyplynulo zvýšené prenikanie dovozu z Číny na trh EÚ (v absolútnom aj relatívnom vyjadrení) za ceny, ktorými sa významne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Z toho vyplýva, že údajný subvencovaný dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu, ktorá sa prejavila napríklad poklesom predaja a podielu na trhu alebo zhoršením finančných výsledkov.

(31)

Dôkazy poskytnuté v podnete obsahovali samostatné výpočty cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu za každý reprezentatívny druh výrobku. Komisia bola spokojná s úrovňou dôkazov o cenovom podhodnotení a predaji pod cieľovú cenu, ktoré predložil navrhovateľ, a domnievala sa, že podnet spĺňa štandard dostatočných dôkazov potrebný na začatie prešetrovania.

(32)

V reakcii na tvrdenie, že navrhovateľ neposkytol spoľahlivé/porovnateľné údaje o predajných cenách, Komisia usúdila, že verzia podnetu otvorená na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky základné dôkazy a súhrny údajov, poskytnutých ako dôverné, ktoré nemali dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje právo na obhajobu.

(33)

Podľa článku 29 základného nariadenia (ako aj článku 12 ods. 4 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach) je možné chrániť dôverné informácie za okolností, za ktorých by zverejnenie mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, alebo by malo veľmi nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie.

(34)

V súvislosti s dostatočnými dôkazmi o príčinnej súvislosti je potrebné poznamenať toto. Po prvé, v podnete sa poukázalo na to, že situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v rovnakom čase, ako došlo k zvýšeniu subvencovaného dovozu za ceny, ktorými sa značne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Už to svedčí o existencii príčinnej súvislosti. Po druhé, pokiaľ ide o iné faktory, napríklad dovoz z tretích krajín a iné prvky uvedené čínskou vládou a CCCME, nemali taký vplyv, ktorý by spôsobil zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie, pričom z analýzy nevyplynula ujma spôsobená vlastným zavinením. Pokiaľ ide o tvrdenie, že by antisubvenčné prešetrovanie malo za následok dvojité uloženie opatrení, Komisia zabezpečila, ako sa uvádza v odôvodnení 765, aby uloženie kumulovaného cla, ktoré odráža úroveň subvencovania a úplnú úroveň dumpingu, neviedlo k tomu, že sa účinky subvencovania vyrovnajú dvakrát. Napokon, pokiaľ ide o objem dovozu, navrhovateľ poskytol údaje na základe odôvodnených predpokladov, ako je hmotnosť dotknutého výrobku vyrobeného a predaného výrobným odvetvím Únie, a ak neboli dostupné verejné informácie, na doplnenie analýzy použil informácie o trhu. Pokiaľ ide o lehotu merania dovozu v podnete, údajnú ujmu spôsobili dumpingové aj subvenčné praktiky, a preto by odlišné obdobie prešetrovania spôsobilo výrobnému odvetviu, ktoré podáva podnet, neprimerané zaťaženie.

(35)

Komisia v súlade s článkom 29a ods. 2 základného nariadenia 24. augusta 2021 informovala zainteresované strany o svojom úmysle neuložiť predbežné vyrovnávacie opatrenia a pokračovať v prešetrovaní.

(36)

Keďže neboli uložené žiadne predbežné vyrovnávacie opatrenia, neuskutočnila sa žiadna registrácia dovozu.

(37)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(38)

Súčasné antisubvenčné prešetrovanie, ako aj samostatné antidumpingové prešetrovanie uvedené v odôvodnení 4 prebiehali v rovnakom období prešetrovania a v tom istom posudzovanom období.

(39)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, čínsku vládu, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(40)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Nikto nepožiadal o intervenciu.

(41)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výroba výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovala 52 % výroby v Únii počas obdobia prešetrovania a považovala sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

(42)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(43)

Piati neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia po analýze informácií na účel výberu vzorky, ktoré poskytli dovozcovia, rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný, a požiadala všetkých spolupracujúcich dovozcov, aby poskytli vyplnené dotazníky.

(44)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(45)

Dvadsaťpäť vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali viac ako 40 % vykázaného vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov káblov z optických vlákien z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania.

(46)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi dotknutej krajiny.

(47)

Pripomienky k výberu vzorky doručil jeden vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, Yangtze Optical Fibre and Cable Joint Stock Limited Company (ďalej len „YOFC“), ktorý chcel byť zaradený do vzorky.

(48)

Spoločnosť YOFC tvrdila, že vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavujú obidve spoločnosti zaradené do vzorky relatívne malý podiel objemu vývozu do Únie, ktorý nie je pre čínskych vývozcov reprezentatívny, a že praxou Komisie v predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaniach bolo vybrať do vzorky aspoň tri spoločnosti. Spoločnosť YOFC navyše tvrdila, že v prípade vzorky troch spoločností by sa dalo lepšie vyhnúť situácii, pri ktorej by sa z dôvodu zmien spoločností zaradených do vzorky mohla vzorka zmenšiť na jednu spoločnosť. Spoločnosť YOFC napokon tvrdila, že niektoré subvenčné programy sú regionálne, takže by sa pri výbere vzorky malo na získanie komplexného prehľadu schém subvencovania v Číne zohľadniť geografické rozloženie.

(49)

Podľa článku 27 ods. 1 základného nariadenia by sa výber vzorky mal uskutočňovať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Ako sa uvádza v odôvodnení 45, skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali viac než 40 % vykázaného vývozu z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje reprezentatívnu úroveň. Komisia usúdila, že vybraná vzorka obsahovala najväčšie množstvo vývozu, ktoré bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Obe skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky v tomto ohľade obsahujú veľký počet subjektov (štyria vyvážajúci výrobcovia, sedem predávajúcich subjektov a viac ako 20 prepojených podnikov poskytujúcich vstupné materiály alebo financovanie). To, či bude spoločnosť zaradená do vzorky po zaradení do vzorky skutočne spolupracovať, je navyše nevyhnutnou, no nie dostatočnou podmienkou na to, aby sa vzala do úvahy pri výbere vzorky podľa článku 27 ods. 1 základného nariadenia. Komisia takisto zohľadnila geografické rozloženie spoločností zaradených do vzorky, ktoré sa v prípade oboch skupín vyvážajúcich výrobcov vzťahuje na dve provincie v Číne a v prípade všetkých prepojených podnikov poskytujúcich vstupné materiály alebo financovanie na mnohé ďalšie provincie. Keďže teda všetky požiadavky v článku 27 ods. 1 základného nariadenia boli splnené, nebolo nutné zaradiť do vzorky tretiu spoločnosť.

(50)

Spoločnosť YOFC takisto tvrdila, že by mala byť zahrnutá do vzorky, pretože je skúseným výrobcom, ktorý do Únie vyváža vysokokvalitné káble z optických vlákien, a jej výrobný proces je iný ako v prípade iných čínskych výrobcov (spoločnosť je vertikálne integrovaná, pri výrobe káblov z optických vlákien využíva európsku technológiu, má pokročilé technológie, je jedinou národnou jednotkou v oblasti demonštrácie inteligentnej výroby v Číne a pri výrobe optických vlákien dosiahla vysokú mieru automatizácie). Ďalej tvrdila, že jej objem vývozu do Únie bol počas obdobia prešetrovania pomerne veľký. Spoločnosť YOFC navyše uviedla, že jednému z výrobcov z Únie zaradenému do vzorky nepriamo patria akcie spoločnosti YOFC a dvoch dotknutých prepojených podnikov spoločnosti YOFC, takže zahrnutie spoločnosti YOFC do vzorky by Komisii umožnilo získať komplexnejšie vedomosti o štruktúre odvetvia. Spoločnosť YOFC takisto tvrdila, že v skupine je päť vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa nachádzajú v provinciách Chu-pej, Kuang-tung, S'-čchuan, Ťiang-su a v meste Šanghaj, takže začlenením spoločnosti YOFC do vzorky by Komisia získala informácie o programoch subvencovania vo viacerých provinciách.

(51)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, vzorka vyvážajúcich výrobcov bola vybraná na základe najväčšieho percentuálneho podielu objemu vývozu z dotknutej krajiny, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť, pričom vykazuje dobré geografické rozloženie v rámci Číny. Spoločnosť YOFC nepatrila k najväčším vyvážajúcim výrobcom, a preto nebola zaradená do vzorky. Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky sú v každom prípade takisto veľké a skúsené skupiny spoločností, ktoré vyrábajú a predávajú do Únie vysokokvalitné káble z optických vlákien, pričom ich súčasťou sú aj vertikálne integrované subjekty. Žiadna informácia v spise navyše nenasvedčuje tomu, že by bola technológia používaná vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky menej vyspelá ako v prípade iných čínskych vyvážajúcich výrobcov. Spoločnosť YOFC nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by tejto skutočnosti odporovali. Navyše to, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky vlastní akcie vyvážajúceho výrobcu, nie je relevantné z hľadiska výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(52)

Šiesti čínski vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, ktorí zaslali formulár na výber vzorky, informovali Komisiu o svojom úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky okrem toho informovala, že pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní, požaduje sa od nich, aby predložili vyplnený dotazník. Vyplnený dotazník predložili dve spoločnosti.

(53)

Jedna zo spoločností, ktoré zaslali vyplnený dotazník, požiadala o individuálne preskúmanie z rovnakých dôvodov, ako uvádza vo svojej žiadosti o začlenenie do vzorky, ako sa uvádza v odôvodneniach 48 a 50.

(54)

Iná spoločnosť, ktorá zaslala vyplnený dotazník, požiadala o individuálne preskúmanie, pretože bola prepojená s dovozcom z Únie a tvrdila, že nedostala žiadnu z údajných subvencií.

(55)

Vzhľadom na zložitosť prešetrovania a zložitú štruktúru vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa Komisia rozhodla, že neudelí individuálne preskúmanie, pretože by to bolo neprimerane zaťažujúce a mohlo by jej to zabrániť v tom, aby prešetrovanie dokončila v predpísaných lehotách.

(56)

Komisia zaslala dotazník navrhovateľovi a dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v Číne boli sprístupnené online v deň začatia konania (8).

(57)

Komisia zaslala dotazník aj čínskej vláde, pričom ten obsahoval aj osobitné dotazníky pre spoločnosť Sinosure, banky a ostatné finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie alebo vývozné úvery vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj pre desiatich popredných výrobcov a distribútorov vstupných materiálov, ktoré používajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Čínska vláda bola takisto v záujme administratívneho zjednodušenia požiadaná, aby zozbierala vyplnené dotazníky poskytnuté týmito finančnými inštitúciami a zaslala ich priamo Komisii.

(58)

Komisia dostala vyplnený dotazník od čínskej vlády, v ktorom bol vyplnený dotazník od Export-Import Bank of China (ďalej len „banka EXIM“). Nebola však doručená žiadna odpoveď od spoločnosti Sinosure, žiadnej inej banky či finančnej inštitúcie, ani od hlavných výrobcov a distribútorov vstupných materiálov.

(59)

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 28 základného nariadenia, Komisia vyhľadala a porovnala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencie, z nej vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na ňu (ďalej len „oznámenie o COVID-19“) (9) Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch čínskej vlády, spoločností zaradených do vzorky a spolupracujúcich dovozcov a používateľov. Namiesto toho na diaľku krížovo overila informácie poskytnutej čínskou vládou, pričom na tejto kontrole sa zúčastnili aj úradníci z príslušných ministerstiev a iných orgánov verejnej správy. Komisia okrem toho prostredníctvom videokonferencie vykonala krížovú kontrolu na diaľku týchto spoločností:

(60)

Komisia 10. mája 2021 zaslala spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a výrobcom z Únie zaradeným do vzorky dodatočnú žiadosť o informácie zahŕňajúce okrem iného údaje o predaji na základe skupín kontrolných čísiel výrobkov (ďalej len „PCN“), o investíciách a postupoch obstarávania. Komisia tieto odpovede overila počas krížových kontrol na diaľku.

(61)

Komisia v súlade s článkom 29a ods. 2 základného nariadenia 24. augusta 2021 informovala zainteresované strany, že má v úmysle neuložiť predbežné opatrenia a pokračovať v prešetrovaní.

(62)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(63)

Komisia 14. septembra 2021 informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(64)

Všetkým stranám sa poskytla lehota 20 dní, v ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(65)

Pripomienky doručil navrhovateľ, čínska vláda, CCCME, dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a jeden neprepojený dovozca, konkrétne spoločnosť Connect Com GmbH. Dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky poskytli objasnenie k administratívnym chybám, ktoré Komisia urobila, pokiaľ ide o ich postavenie spolupracujúcich výrobcov a presný názov, ktoré sa náležite opravili.

(66)

Po konečnom poskytnutí informácií bola zainteresovaným stranám poskytnutá možnosť vypočutia podľa ustanovení uvedených v bode 5.7 oznámenia o začatí konania. Uskutočnilo sa vypočutie s čínskou obchodnou komorou CCCME.

(67)

Komisia sa v tomto nariadení zaoberala pripomienkami predloženými počas antisubvenčného konania. Toto nariadenie sa nezaoberalo pripomienkami predloženými v rámci samostatného antidumpingového prešetrovania, pokiaľ strany výslovne neuviedli, že predložené pripomienky sa vzťahujú na obidve konania.

(68)

Dotknutým výrobkom sú jednovidové káble z optických vlákien, vyrobené z jedného alebo viacerých jednotlivo oplášťovaných vlákien, s ochranným plášťom, tiež obsahujúce elektrické vodiče, s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 8544 70 00 (kód TARIC 8544700010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(69)

Tieto výrobky sú vylúčené:

(70)

Káble z optických vlákien sa používajú ako optické prenosové médium v telekomunikačných sieťach v diaľkových, metropolitných a prístupových sieťach.

(71)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(72)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(73)

Skupina ZTT žiadala, aby sa z prešetrovania vylúčilo kombinované zemné lano (optical ground wire, ďalej len „OPGW“) a optický fázový vodič (optical phase conductor, ďalej len „OPPC“). Tvrdila, že hoci tieto káble patria do definície výrobku, majú odlišné fyzické vlastnosti a použitie (t. j. prenos elektrickej energie), podliehajú rozdielnym technickým normám, vyrábajú sa pomocou rozdielnych surovín a v rámci rozdielnych výrobných procesov a predávajú sa na oddelených trhoch. Navyše tvrdili, že káble OPGW a OPPC predstavujú iba malú časť predaja do Únie. Skupina ZTT takisto požadovala, aby sa v prípade, že Komisia usúdi, že káble OPGW a OPPC patria do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, v prešetrovaní zohľadnili faktory osobitných vlastností, osobitného konečného použitia alebo trhového segmentu týchto výrobkov.

(74)

Káble OPGW a OPPC sa používajú na prenos údajov a majú rovnaké základné vlastnosti ako iné káble z optických vlákien vrátane toho, že: i) obsahujú optické vlákna; ii) priemer potiahnutých optických vlákien je v rovnakom rozpätí; iii) počet vlákien je takisto v rovnakom rozpätí; iv) počet vlákien na modul je takisto rovnaký a v) konštrukcia jadra kábla je rovnaká. Skutočnosť, že káble OPGW a OPPC majú aj ďalšie použitie (prenos energie) a určité vlastnosti (ako sú elektrické vlastnosti, neexistencia požiadavky na odolnosť voči horeniu, požiadavka na vysokú pevnosť v ťahu atď.), na tom nič nemení.

(75)

Okrem toho, rôznym technickým špecifikáciám a normám do istej miery podliehajú všetky druhy káblov. Pokiaľ ide o suroviny, skutočnosť, že jeden materiál používaný na výrobu jednej zložky káblov z optických vlákien sa môže pri jednotlivých druhoch káblov líšiť, nie je relevantná – na výrobu všetkých druhov káblov z optických vlákien sa používajú optické vlákna. Pokiaľ ide o výrobné procesy, prešetrovaním sa zistilo, že určité osobitne chránené dizajny štandardných optických káblov majú okolo plášťa vrstvu oceľového drôtu a že tieto káble sa vyrábajú na rovnakých strojoch ako OPGW. Výroba panciera káblov OPGW a OPPC sa navyše vzťahovala iba na jednu fázu výroby týchto káblov a neodôvodňovala ich vylúčenie z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Okrem toho skutočnosť, že predaj káblov OPGW a OPPC predstavoval počas obdobia prešetrovania menšiu časť predaja do Únie, nie je z hľadiska posúdenia tvrdenia relevantná. Napokon, výrobné odvetvie Únie vyrába aj káble OPGW a OPPC, a preto je v priamej konkurencii s čínskymi vývozcami, aj pokiaľ ide o tieto káble.

(76)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že káble OPGW a OPPC sú káblami z optických vlákien, ktoré majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako ostatné káble z optických vlákien, na ktoré sa vzťahuje definícia dotknutého výrobku, a preto v prípade týchto výrobkov nie je potrebná samostatná analýza. Kontrolné čísla výrobku, ktoré Komisia použila pri výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí ujmy, totiž riadne identifikujú káble OPGW a OPPC a primerane Komisii umožňujú vykonať spravodlivé porovnanie cien výrobcov z Únie a čínskych výrobcov. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(77)

Skupina ZTT takisto navrhla štyri metódy na riešenie možných problémov s obchádzaním a na predchádzanie týmto problémom v prípade, že by boli káble OPGW a OPPC vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, ako je i) vizuálna prehliadka a kontrola dokladov colnými úradníkmi; ii) systém certifikácie; iii) colný režim kontroly konečného použitia a iv) systém monitorovania. Keďže sa dospelo k záveru, že káble OPGW a OPPC sú predmetom prešetrovania, nebolo potrebné zaoberať sa navrhovanými metódami na predchádzanie obchádzaniu.

(78)

Pred vykonaním analýzy údajného subvencovania vo forme subvencií alebo programov subvencovania Komisia posúdila vládne plány, projekty a ďalšie dokumenty, ktoré boli relevantné pre odvetvie dotknutého výrobku a/alebo jeho vstupov, a teda predstavovali neoddeliteľný kontext pre vecné zistenia. Zistila, že všetky posudzované subvencie alebo programy subvencovania tvoria súčasť vykonávania centrálneho plánovania čínskej vlády na podporu odvetvia káblov z optických vlákien z týchto dôvodov.

(79)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (10).

(80)

Vybavenie v oblasti káblov z optických vlákien čínska vláda považuje za kľúčový výrobok, ako sa uvádza vo verejných politických dokumentoch a zoznamoch (11). Takáto kategorizácia je veľmi dôležitá, pretože vďaka nej sa na dané odvetvia vzťahujú rôzne osobitné politiky a podporné opatrenia určené na stimuláciu rozvoja v jednotlivých odvetviach (12). Keďže sú káble z optických vlákien kľúčovou zložkou infraštruktúry internetových sietí, zohrávajú zásadnú úlohu pri zavádzaní optických sietí a širokopásmového internetu. Rozvoj širokopásmového internetu v ČĽR usmerňujú a riadia početné plány, smernice a iné dokumenty, ktoré sa vydávajú na národnej, regionálnej a obecnej úrovni a sú vzájomne prepojené. Príklady takýchto kľúčových politických dokumentov zahŕňajú ďalej uvádzané plány, projekty a ďalšie dokumenty.

(81)

V 13. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR (ďalej len „13. päťročný plán“), ktorý sa týka obdobia 2016 – 2020, sa zdôrazňuje strategická vízia čínskej vlády na zlepšenie a podporu kľúčových výrobných odvetví. V 13. päťročnom pláne sa zdôraznil úmysel čínskej vlády posilniť rozvoj strategických vyspelých technológií, medzi ktorými sa v kapitole 6 uvádzajú informačné technológie. V kapitole 23 sa ďalej uviedlo, že informačné siete, medzi ktoré patria káble z optických vlákien, sa považujú za „strategické novovznikajúce odvetvie“ . V tejto súvislosti sa v 13. päťročnom pláne uvádza, že čínska vláda „pomôže zabezpečiť rýchly rozvoj výrobných a inovačných reťazcov novovznikajúcich odvetví s cieľom urýchliť zoskupovanie odvetví podľa ich špecifických charakteristík“ a  „povzbudí čínske podniky ku globálnemu prideľovaniu inovačných zdrojov“ .

(82)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že v 13. päťročnom pláne nie je žiadny odkaz na káble z optických vlákien a že Komisia jednoducho predpokladala, že káble z optických vlákien patria do kategorizácie „informačných sietí“ . Podľa čínskej vlády sa v šiestej kapitole 13. päťročného plánu jasne uvádza, že plán sa zameriava na technológie „na všeobecný účel“ , a v kapitole 23 nie je žiadna zmienka o odvetví káblov z optických vlákien a pojem „informačná sieť“ v kapitole 23 objasňuje, že sa nevzťahuje na odvetvie káblov z optických vlákien, ale skôr na všeobecnú infraštruktúru. Podobne sa v kapitole 25 hovorí o  „optických sieťach“ , a nie o špecifických výrobkoch, ako sú káble z optických vlákien.

(83)

V kapitole 4 o filozofii rozvoja v rámci 13. päťročného plánu sa „prijatie informačných technológií“ uvádza medzi rozvojovými prioritami. V tejto kapitole sa vymedzuje zameranie a priority na dosiahnutie cieľov 13. päťročného plánu a položky, ktoré sú v ňom uvedené, majú strategický význam. „Informačné technológie“ sa preto považujú za kľúčovú zložku rozvoja krajiny na obdobie, na ktoré sa vzťahuje 13. päťročný plán. V 13. päťročnom pláne sa okrem toho vo viacerých kapitolách týkajúcich sa rozmanitých odvetví hospodárstva a spoločnosti spomínajú „informačné technológie“ .

(84)

V oddiele 2 s názvom Strategické odvetvia kapitoly 23 s názvom Rozvíjať strategické novovznikajúce odvetvia sa v 13. päťročnom pláne uvádza, že „budeme podporovať strategické odvetvia v oblasti letectva, oceánografie, informačných sietí, biologických vied a jadrovej technológie“ . Okrem toho sa v kapitole 25 s názvom Vybudovať všadeprítomnú a efektívnu informačnú sieť uvádza, že „urýchlime výstavbu vysokorýchlostnej, mobilnej, bezpečnej a všadeprítomnej informačnej infraštruktúry novej generácie a rozšírime používanie technológií informačných sietí“ , čo zahŕňa „vysokorýchlostné siete z optických vlákien novej generácie“ , „pokročilú a všadeprítomnú bezdrôtovú širokopásmovú sieť“ a  „novú technológiu informačnej siete“ . V rámčeku 9 sa okrem toho uvádza zoznam projektov informačných technológií, medzi ktorými je aj Národný program širokopásmového pripojenia zameraný na „vytvorenie vysokorýchlostného optického telekomunikačného systému s vysokou kapacitou“ .

(85)

13. päťročný plán je kľúčový politický dokument, v ktorom sa stanovujú priority pre národný hospodársky a sociálny rozvoj ČĽR a ktorý ako taký zdôrazňuje oblasti zamerania bez toho, aby nevyhnutne obsahoval všetky podrobnosti konkrétneho dosahovania priorít. Skutočnosť, že sa káble z optických vlákien ako také neuvádzajú v 13. päťročnom pláne, preto neznamená, že sa nepovažujú za kľúčovú a nenahraditeľnú zložku dosiahnutia všeobecnejšieho strategického cieľa rozvoja informačných technológií a infraštruktúry informačných sietí.

(86)

„Nová generácia odvetvia informačných technológií“, ktorá zahŕňa káble z optických vlákien ako informačné a komunikačné zariadenie, je takisto podporovaným odvetví v rámci iniciatívy Made in China 2025 (13). V tejto iniciatíve sa podporované „informačno-komunikačné zariadenie“ vymedzuje aj ako „super vysokorýchlostná a veľkokapacitná inteligentná technológia optického prenosu” a ďalej sa v rámci Strategických úloh a priorít udeľuje priorita urýchleniu zavádzania a výstavby „optickej siete“ .

(87)

Odvetvie káblov z optických vlákien má vďaka tomu, že je podporovaným odvetvím v stratégii Made in China 2025, nárok na čerpanie značných štátnych finančných prostriedkov. Vytvorilo sa niekoľko fondov na podporu iniciatívy Made in China 2025 (14), a teda nepriamo aj na podporu odvetvia káblov z optických vlákien, ako je napríklad národný fond pre integrované obvody (15), fond pokročilej výroby (16) a investičný fond pre novovznikajúce odvetvia (17).

(88)

Tým, že sa výstavba optickej siete začlení ako jeden cieľ do stratégie Made in China 2025 alebo do niektorého iného strategického plánovacieho dokumentu, sa výrobky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie intenzívnejšej a lepšej expanzie výstavby týchto sietí, ako sú káble z optických vlákien používané na prenos, zaraďujú do rozsahu týchto strategických plánov, a teda sú predmetom zodpovedajúcich preferenčných opatrení.

(89)

Okrem toho sa káble z optických vlákien často začleňujú pod označenie „novej generácie odvetvia informačných technológií“, najmä ako „informačné a komunikačné zariadenia“. Plán Made in China 2025 (18) uvádza zoznam desiatich strategických sektorov, ktoré pre čínsku vládu predstavujú kľúčové odvetvia priemyslu. V odvetví 1 „Nová generácia odvetvia informačných technológií“/1.2 „Informačné a komunikačné zariadenia“ sa kategórie výrobkov „vysokorýchlostné a veľkokapacitné zariadenie na optický prenos (400 G/1 Tbps)“ a  „vysokorýchlostné zariadenie na optický prístup (10 G/100 Gbps)“ opisujú ako výrobky, ktoré patria medzi priority rozvoja tohto odvetvia. Nová generácia informačných technológií teda využíva výhody vyplývajúce z mechanizmov podpory uvedených v tomto dokumente, medzi ktoré patria okrem iného politiky finančnej podpory, fiškálna a daňová politika, dohľad a podpora Štátnej rady (19).

(90)

Odvetvie káblov z optických vlákien je okrem toho prepojené s kategóriou „nové materiály“. Vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály sa uvádzajú v pláne Made in China 2025 v oddiele 9 „nové materiály“ a v jeho podkategóriách vrátane kľúčových strategických materiálov (bod 9.2) sa uvádzajú. Ako vidno v katalógu výrobkov s vyspelými a novými technológiami (2006) v č. 6020004 a 6020005, výrobky z optických vlákien, najmä tie, ktoré sú prepojené s preformou optických vlákien, čo je hlavný vstupný materiál na výrobu káblov z optických vlákien, sa považujú za „nové materiály“.

(91)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nevysvetlila, na základe čoho považovala káble z optických vlákien za „nové materiály“. Zdôraznila, že oddiel 9.2.3 plánu odkazuje len na „vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály“ a že len hlavný vstupný materiál na výrobu káblov z optických vlákien sa považuje za „nové materiály“, a nie káble z optických vlákien ako také.

(92)

Komisia v tejto súvislosti zopakovala, že v katalógu výrobkov s vyspelými a novými technológiami (2006) sa výrobky z optických vlákien, najmä preforma optických vlákien, považujú za „nové materiály“. Preforma optických vlákien je hlavným vstupným materiálom s vysokou pridanou hodnotou pre výrobu káblov z optických vlákien, ktorý predstavuje značnú časť výrobných nákladov. Komisia preto dospela k záveru, že keďže sa preforma optických vlákien, ktorá je polotovarom káblov z optických vlákien, uvádza ako „nový materiál“, existuje priame prepojenie medzi káblami z optických vlákien a kategóriou „nové materiály“.

(93)

Navyše popri pláne Made in China 2025 v novembri 2016 bol zoznam desiatich strategických sektorov prepracovaný na katalóg štyroch základných prvkov (20), ktorý zverejnil Poradný výbor pre národnú stratégiu výroby (NMSAC), poradná skupina Celoštátneho vedúceho výboru pre vybudovanie národnej výrobnej veľmoci. Túto skupinu zriadila čínska vláda na rozvoj plánov, politík, projektov a organizácie práce na podporu rozvoja výrobného odvetvia a na koordináciu záležitostí v rámci regiónov a oddelení (21). V tomto katalógu sa každý z desiatich strategických sektorov člení na štyri kapitoly: i) hlavné základné náhradné diely; ii) kľúčové základné materiály; iii) moderné základné procesy/technológie a iv) platformy priemyselných technológií. Káble z optických vlákien patria do sektora 1: informačné technológie novej generácie, bodu i) hlavné základné náhradné diely, podbodu 38 optické vlákno s ultra nízkou stratou pre šírku pásma 400G (hlavná sieť) a do bodu ii) kľúčové základné materiály, podbodu 22 materiály optických vlákien novej generácie.

(94)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda pripomenula svoje stanovisko, že 13. päťročný plán a iniciatíva Made in China 2025 nie sú povinné, ani právne záväzné dokumenty.

(95)

Komisia v tejto súvislosti zdôraznila, že namiesto toho, aby sa v 13. päťročnom pláne uvádzali len všeobecné vyjadrenia podpory, používa sa v ňom jazyk, ktorý poukazuje na jeho záväznú povahu. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 85, 13. päťročný plán je kľúčový politický dokument, v ktorom sa stanovujú priority národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a predstavuje základ pre rôzne záväzné právne akty, ktoré musia orgány zohľadňovať a vykonávať pri prijímaní nových pravidiel alebo pri distribúcii verejných zdrojov.

(96)

Pokiaľ ide o iniciatívu Made in China 2025, treba ju chápať v spojení s plánom Made in China 2025 a s ohľadom na fondy, ktoré boli vytvorené na podporu iniciatívy Made in China 2025. Hoci sa v iniciatíve Made in China 2025 stanovujú najmä všeobecné zásady, ktoré treba dodržiavať, jej vykonávanie prostredníctvom vyplácania štátnych finančných prostriedkov určitým podporovaným odvetviam je záväzné, v dôsledku čoho sa osobitne zameriava na takéto podporované odvetvia, a nie je všeobecne uplatniteľná. Okrem toho sa v stratégii Made in China 2025 používa znenie, ktoré predpokladá celkové a čiastkové ciele, ktoré treba splniť, ako napríklad „urýchlime zavádzanie a výstavbu optických sietí“ a  „budeme dôrazne podporovať prelomový vývoj v kľúčových oblastiach“ , keď sa odvoláva na „novú generáciu odvetvia informačných technológií“ vrátane „ informačných a komunikačných zariadení“ .

(97)

Komisia preto tvrdenia čínskej vlády zamietla.

(98)

Na odvetvie káblov z optických vlákien sa ďalej vzťahuje rozvojový plán inteligentnej výroby (2016 – 2020), ktorý uverejnilo čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológií (22), ktorého cieľom je vykonávanie 13. päťročného plánu a v ktorom sa stanovuje desať kľúčových úloh zameraných na skrátenie cyklu vývoja výrobkov, zlepšenie efektívnosti výroby, kvalitu výrobkov, zníženie prevádzkových nákladov, spotrebu zdrojov a energie a urýchlenie rozvoja inteligentnej výroby. Štátna rada v roku 2018 oznámila plány Číny na rozšírenie programu inteligentnej výroby, a to pridaním približne 100 pilotných projektov v ten istý rok, pričom podľa verejne dostupných informácií ministerstvo priemyslu a informačných technológií zaradil do zoznamu projektov pilotnej demonštrácie inteligentnej výroby dve spoločnosti prepojené s vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, a to v roku 2017 (23) spoločnosť Zhongtian technology precision materials Ltd. a v roku 2018 (24) spoločnosť Fiberhome Communication Technology. Okrem toho bol jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť Yangtze Optical Fibre and Cable, uvedený v zozname ako „národný pilotný podnik inteligentnej výroby prvej skupiny“ (25).

(99)

Existujú jasné náznaky, že uvedenie na niektorom z týchto zoznamov, ktoré sa týkajú stratégie Made in China 2025, nie je len pochvalnou poznámkou, ale že sú s tým spojené aj finančné výhody. V dokumente s názvom „Oznámenie ministerstva financií týkajúce sa prevedených súm na programy transformácie a modernizácie miestneho priemyslu v roku 2017“ je zodpovedajúci záznam v riadku 151, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť Fiberhome Communication Technology v rámci programu „Nový režim výroby základného zariadenia komunikačnej siete 5G“ získala subvenciu vo výške 12 miliónov jüanov.

(100)

Viaceré dodatočné dokumenty podporujú zistenia, že čínska vláda vytvorila široký rámec podpory internetovej technologickej infraštruktúry a širokopásmových sietí, ktoré sa okrem iného vzťahujú aj na odvetvie káblov z optických vlákien. Už v pláne na úpravu a revitalizáciu odvetvia elektronických informácií (26) v roku 2009 čínska vláda výslovne uviedla svoj cieľ „usmerňovať a podporovať výstavbu […] širokopásmovej optickej prístupovej siete“ .

(101)

Čínska vláda v stratégii Broadband China z roku 2013 (27) sformulovala cieľ na podporu „prístupových sietí […] v súlade s plánmi vysokorýchlostného prístupu“ a že „v mestských oblastiach sa výstavba a renovácia prístupovej siete bude vykonávať pomocou technických metód, ako sú optická prístupová sieť do domácnosti a optické vlákno do budovy“ . Podľa tejto stratégie sa takisto podporuje „rozšírenie optického vlákna na strane používateľa“ a postupne sa vybuduje „fixná sieť so širokopásmovým prístupom s optickým vláknom ako hlavným zdrojom“ .

(102)

V kapitole stratégie Broadband China, ktorá sa zaoberá politickými nástrojmi, čínska vláda opisuje nástroje, ktoré sa používajú na dosiahnutie cieľov tejto stratégie, t. j. „plné využitie rôznych osobitných fondov od ústrednej vlády na usmernenie príslušných miestnych fondov na investovanie do výskumu, vývoja a industrializácie širokopásmových sietí“ a poskytovanie „podpory subvencovaných úrokových sadzieb na úvery oprávneným projektom v oblasti výstavby širokopásmového pripojenia v národných zónach rozvoja v západnom regióne“ a napokon posilnenie „podpory daňových úľav“ a  „podpory výstavby širokopásmových sietí“ . Ako sa uvádza v odôvodnení 80, Komisia považovala káble z optických vlákien za kľúčovú zložku infraštruktúry internetových sietí nevyhnutnú na zavádzanie širokopásmových systémov.

(103)

V stratégii Broadband China sa neuvádzajú len nezáväzné ciele týkajúce sa rozvoja internetovej infraštruktúry. Pri porovnaní s inými dokumentmi je zrejmé, že finančné príspevky od čínskej vlády sú základným prvkom používaným na dosiahnutie cieľov tejto stratégie. V stanoviskách k podpore výstavby širokopásmových optických sietí (28) sa uvádza, že „miestne samosprávy na všetkých úrovniach sa povzbudzujú k tomu, aby poskytovali finančné subvencie na využívanie širokopásmového optického pripojenia v inštitúciách verejných služieb“ a že sa zvýši „investičná a politická podpora výskumu a vývoja základných čipov, zariadení, systémového vybavenia a aplikácií pre širokopásmové optické komunikácie“ a podporia sa „technologické inovácie v optických komunikáciách“ .

(104)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že stratégia Broadband China je len usmerňujúcim dokumentom týkajúcim sa širokopásmovej infraštruktúry. Čínska vláda v tejto súvislosti poznamenala, že porota vo veci „Čína – GOES“ zistila, že „všeobecné informácie o vládnej politike bez priameho prepojenia s predmetným programom nie sú dostatočným dôkazom o špecifickosti“ .

(105)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, ako sa uvádza v odôvodnení 102, že v kapitole stratégie Broadband China, ktorá sa zaoberá politickými nástrojmi, čínska vláda opisuje nástroje, ktoré sa používajú na dosiahnutie cieľov tejto stratégie, ako je využitie rôznych špeciálnych fondov, podpora subvencovaných úrokových sadzieb, podpora daňových úľav a pod. Komisia preto v odôvodnení 103 usúdila, že pri porovnaní s inými dokumentmi je zrejmé, že finančné príspevky od čínskej vlády sú základným prvkom používaným na dosiahnutie cieľov tejto stratégie. Napriek tvrdeniu, že stratégia Broadband China má usmerňujúcu povahu, jej vykonávanie prostredníctvom vyplácania štátnych finančných prostriedkov určitým podporovaným odvetviam ju teda robí záväznou pre takéto podporované odvetvia, na ktoré sa osobitne zameriava, a teda nie je všeobecne uplatniteľná. V každom prípade odkaz na správu poroty vo veci „Čína – GOES“ nie je rozhodujúci, pokiaľ ide o špecifickosť, pretože v tejto veci mnohé plány a politické dokumenty vydané čínskou vládou, na ktoré sa vzťahuje tento oddiel, poskytujú špecifické usmernenia a podporu pre dotknutý výrobok. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(106)

V usmerneniach Štátnej rady o aktívnej podpore „Internet Plus“ (29) z roku 2015 sa jasný cieľ formuluje vyhlásením, že tento dokument pomôže „urýchliť vykonávanie stratégie ‚Broadband China‘, organizovať a vykonávať národný projekt výstavby informačnej infraštruktúry novej generácie [a] podporovať transformáciu širokopásmovej optickej siete“ . Spôsob dosiahnutia tohto cieľa je opísaný v bode „6. Posilniť usmernenie a podporu“, v ktorom sa uvádza, že sa zvýši fiškálna a daňová podpora a špecifikujú sa úlohy ako „aktívne investovať do výskumu a vývoja a demonštrácie uplatnenia kvalifikovaných kľúčových technológií integrovanej inovácie ‚Internet+‘. Koordinovať využívanie existujúcich finančných osobitných fondov na podporu budovania platforiem súvisiacich s ‚Internet+‘ a demonštrácie uplatnenia.“

(107)

V roku 2015 čínska vláda okrem toho načrtla plán finančných investícií plánovaných na „urýchlenie výstavby infraštruktúry“ v „Usmerneniach generálneho sekretariátu Štátnej rady k urýchleniu budovania vysokorýchlostných širokopásmových sietí a podpore znižovania poplatkov za zrýchľovanie siete“ (30). V tomto dokumente sa uvádza, že čínska vláda na dosiahnutie tohto cieľa „urýchli budovanie miest so všetkými typmi vlákien a sietí mobilných komunikácií štvrtej generácie (4G), pričom do budovania siete sa v roku 2015 investuje viac ako 430 miliárd jüanov a v rokoch 2016 – 2017 najmenej 700 miliárd jüanov“ , a  „podporí proces optickej prístupovej siete do domácností, v roku 2015 dokončí optickú transformáciu 45 000 prístupových zón pomocou medeného kábla a vybuduje viac ako 80 miliónov nových domácností s optickou prístupovou sieťou“ .

(108)

Prístup čínskej vlády k vymedzeniu podporovaných priemyselných odvetví a výrobkov v katalógoch s cieľom náležite vyčleniť zdroje na základe ich strategického alebo politického významu, ktorý im pripisuje čínska vláda, a vykonávať plány a dohliadať nad nimi na každej administratívnej úrovni je možné ďalej pozorovať preskúmaním katalógu strategických a nových výrobkov a služieb Národnej komisie pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) z roku 2016 (31). Opäť sa predpokladá zriadenie novej generácie odvetvia IT vrátane novej generácie odvetvia informačných sietí. Na dosiahnutie tohto cieľa sú do katalógu strategických a nových výrobkov začlenené niektoré výrobky. K týmto výrobkom patria jednoznačne aj káble z optických vlákien, keďže odkaz na „zariadenia na optickú komunikáciu vrátane vlákien“ je nesporný. Vymenovanie technologických špecifickostí dotknutého zariadenia, napríklad „vlákno G.657 pre FTTx, vlákno G.655 s veľkou efektívnou plochou, vlákno G.656, ľahké s nízkou stratou a ultranízkou stratou, ktoré spĺňa štandardy vlákna G.652, […] Zariadenie na optický prenos, prenosová rýchlosť jedného kanálu 10 Gbit/s, 40 Gbit/s, 100 Gbit/s, 200 Gbit/s, 400 Gbit/s” poukazuje nielen na to, že čínska vláda považuje káble z optických vlákien za strategický a nový výrobok, ale aj na úroveň podrobného plánovania čínskou vládou, ktoré sa rozširuje na úroveň niektorých technologických výrobkov.

(109)

Rovnaký prístup – vymedziť ciele v plánoch a ďalej ich realizovať vymedzením technických podrobností v katalógoch – sa používa v katalógu výrobkov s vyspelými a novými technológiami (32), v ktorom sú káble z optických vlákien zahrnuté ako komunikačný výrobok pod č. 1020011, ktorý zahŕňa „prenosový systém optických vlákien SDH s prenosovým médiom jednovidového vlákna, vysokorýchlostným kanálom prenosu dát, prenosovou rýchlosťou 10 Gbit/s a 40Gbit/s pre komunikačné linky a jadrovú sieť metra“ . Káble z optických vlákien boli už v roku 2003 zaradené do katalógu podporovaných výrobkov s vyspelou technológiou na zahraničné investície (33) v kategórii komunikačné zariadenia a výrobky pod číslom 42 ako „komunikačné zariadenie s vláknom SDH 10 Gb/s a viac“ .

(110)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda a spoločnosť Connect Com tvrdili, že Komisia nepreukázala, že rozličné dokumenty uvedené v oddiele 3.1 „špecificky“ podporujú alebo povzbudzujú odvetvie káblov z optických vlákien, hoci v článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa od Komisie vyžaduje, aby preukázala, že dokument čínskej vlády „výslovne obmedzuje prístup“ určitých podnikov a že takáto požiadavka podľa článku 2 ods. 1 písm. a) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach znamená preukázanie obmedzenia, ktoré je „priame… jednoznačné a zrejmé“  (34). Spoločnosť Connect Com ďalej odkázala na článok 4 ods. 5 základného nariadenia, v ktorom sa vyžaduje, že špecifickosť musí byť jasne odôvodnená na základe nesporných dôkazov, a tvrdila, že Komisia túto požiadavku nesplnila. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia vychádza z nesprávneho predpokladu, že ak sa sieťová infraštruktúra hypoteticky podporuje, je podporované aj všetko, čo túto sieť tvorí. Čínska vláda uviedla, že viaceré dokumenty, ktoré Komisia uvádza, napríklad 13. päťročný plán, iniciatíva Made in China 2025, rozvojový plán inteligentnej výroby (2016 – 2020), plán na úpravu a revitalizáciu odvetvia elektronických informácií z roku 2009 a stratégia Broadband China z roku 2013, sa netýkajú káblov z optických vlákien, ani odvetvia káblov z optických vlákien, ale skôr nadväzujúcich sietí či zavádzania širokopásmového pripojenia, t. j. všeobecnej infraštruktúry. Vzhľadom na to, že si budovanie sietí vyžaduje množstvo vstupných materiálov a výrobkov, by Komisia podľa čínskej vlády mala jasne a presne vysvetliť, ktoré výrobky a služby tvoria infraštruktúru, ktorú považuje za podporovanú. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že zavádzanie siete alebo širokopásmového pripojenia sa netýka tovaru, ale skôr rozvoja infraštruktúry a služieb, keďže takéto zavádzanie sa vzťahuje na zlepšovanie všeobecných telekomunikačných služieb.

(111)

Komisia s tým nesúhlasila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 80, káble z optických vlákien sú kľúčovou zložkou infraštruktúry internetových sietí a zohrávajú zásadnú úlohu pri zavádzaní optických sietí a širokopásmového internetu. Širokopásmová infraštruktúra sa týka sietí zavádzaných telekomunikačných zariadení a technológií potrebných na poskytovanie vysokorýchlostného prístupu na internet a iných pokročilých telekomunikačných služieb (35) a káble z optických vlákien sú hlavnou časťou prenosového zariadenia. Vybudovanie širokopásmovej infraštruktúry a sietí si preto vyžaduje použitie výrobkov nevyhnutných na prenos údajov a nepredstavuje hlavne poskytovanie služieb, ako sa to snaží naznačiť čínska vláda. V skutočnosti by poskytovanie služieb bolo výsledkom existencie takejto už vybudovanej infraštruktúry. Ak teda čínska vláda podporuje budovanie širokopásmovej infraštruktúry, podporuje aj kľúčové výrobky, ktoré sú nevyhnutné na budovanie takejto infraštruktúry a ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Komisia sa domnieva, že normatívny rámec vyplývajúci z vykonávania rôznych dokumentov uvedených v oddiele 3.1 „výslovne obmedzuje prístup“ niektorých podnikov v podporovaných odvetviach, ako je odvetvie káblov z optických vlákien, ktoré tvorí súčasť informačných technológií a širokopásmových sietí k preferenčnému zaobchádzaniu. Rôzne dokumenty, ktoré boli uvedené v oddiele 3.1, predstavovali dostatočný nesporný dôkaz na to, aby bolo možné vyvodiť záver o špecifickosti podpory a povzbudzovania odvetvia káblov z optických vlákien čínskou vládou. Tvrdenia čínskej vlády a spoločnosti Connect Com sa preto zamietli.

(112)

Navyše podľa čínskej vlády prístupové siete do internetu a širokopásmová infraštruktúra predstavujú všeobecnú infraštruktúru. Čínska vláda sa odvolala na výklad „všeobecnej infraštruktúry“ , ktorú použila porota vo veci „ES a niektoré členské štáty – Veľké civilné lietadlá“, a to „infraštruktúra, ktorá nie je poskytovaná len jednému subjektu alebo obmedzenej skupine subjektov alebo v ich prospech, ale je dostupná všetkým alebo takmer všetkým subjektom“ . Čínska vláda ďalej tvrdila, že odvolací orgán vo veci „USA – Softwood Lumber IV“ potvrdil, že „jedinou výslovnou výnimkou zo všeobecnej zásady, že poskytnutie ‚tovaru‘ vládou povedie k finančnému príspevku, je prípad, keď sa tento tovar poskytuje v podobe tzv. všeobecnej infraštruktúry“ .

(113)

Komisia v tejto súvislosti poukázala na to, že výklad „všeobecnej infraštruktúry“ , na ktorý sa čínska vláda odvolávala, sa týka vymedzenia poskytovania tovaru vládou v podobe všeobecnej infraštruktúry. Tento výklad sa nevzťahuje na analýzu špecifickosti programu subvencovania. Cieľom tohto prešetrovanie okrem toho nie je poskytovanie káblov z optických vlákien vládou, o ktorých čínska vláda tvrdí, že ide o  „všeobecnú infraštruktúru“ , ale skôr všetky napadnuteľné subvencie poskytnuté vyvážajúcim výrobcom káblov z optických vlákien, ktoré naopak vyvážajú tieto káble z optických vlákien telekomunikačným operátorom v Únii. Komisia preto tvrdenie považovala za nepodložené a irelevantné na účely posúdenia podpory odvetvia káblov z optických vlákien čínskou vládou, a preto ho zamietla.

(114)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Connect Com tvrdila, že všeobecné financovanie rozšírenia siete z optických vlákien nepredstavuje špecifickú subvenciu pre káble z optických vlákien, a odvolala sa na odôvodnenie 749 uvedené ďalej, podľa ktorého káble z optických vlákien netvoria viac ako 5 % celkového objemu siete z optických vlákien.

(115)

V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že odôvodnenie 749 znie takto: „pri prešetrovaní sa ukázalo, že káble z optických vlákien predstavujú len malý podiel celkových nákladov na zavádzanie projektov týkajúcich sa digitálnych sietí – v prípade technológie 5G je to podstatne menej než 5 %.“ Po prvé, toto tvrdenie sa vzťahuje na výrobné náklady, a nie na objem. Po druhé, skutočnosť, že káble z optických vlákien môžu predstavovať menší podiel na celkovom zavádzaní siete, nič nemení na tom, že káble z optických vlákien sú kľúčovým a nevyhnutným výrobkom zavádzania takejto siete. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 80 a 111, káble z optických vlákien sú nevyhnutnou zložkou vysokorýchlostných širokopásmových sietí najnovšej generácie založených na tejto technológii, ktoré by preto neboli bez týchto káblov schopné fungovať. Subvencie na túto kľúčovú zložku sú teda už podľa definície špecifické a nevyhnutné na úspešné fungovanie celej optickej siete. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(116)

V dočasných ustanoveniach o podpore úpravy priemyselnej štruktúry (rozhodnutie Štátnej rady č. 40 z roku 2005) (ďalej len „rozhodnutie č. 40“), v kapitole III, sa okrem toho odkazuje na katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, ktorý pozostáva z troch druhov obsahu, a to z obsahu podporovaných projektov, obsahu obmedzovaných projektov a obsahu vylúčených projektov. Podľa článku XVII rozhodnutia, ak „investičný projekt patrí k podporovanému obsahu, musí sa preskúmať, schváliť a zaznamenať podľa príslušných vnútroštátnych predpisov o investíciách; všetky finančné inštitúcie poskytujú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami; dovezené vybavenie na vlastné používanie v celkovej výške investície, s výnimkou komodít v Obsahu dovážaných komodít domácich investičných projektov neoslobodených od daní (v znení zmien z roku 2000) vydanom ministerstvom financií, môže byť oslobodené od dovozného cla a dane z pridanej hodnoty prepojenej s dovozom, pokiaľ neexistujú nové právne predpisy o obsahu od daní neoslobodených investičných projektov. Ostatné obľúbené politiky podporovaných priemyselných projektov sa vykonávajú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi“.

(117)

V dôsledku toho sa v rozhodnutí č. 40 spolu s katalógom na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu stanovuje osobitné zaobchádzanie s určitými projektmi v rámci určitých podporovaných odvetví.

(118)

V katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (36) a katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019) (37) schválených vyhláškou Národnej komisie Čínskej ľudovej republiky pre rozvoj a reformu č. 29 z 27. augusta 2019, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020, sa uvádza v rámci „Kategórie I Podpora“:

„XXVIII.   Informačné odvetvie

[…]

[…]

(119)

Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu teda do „informačného odvetvia“ zahŕňa špecifické projekty súvisiace s odvetvím káblov z optických vlákien medzi podporované projekty.

(120)

Čínska vláda tvrdila, že rozhodnutie č. 40 nie je povinné ani právne záväzné a že ide len o usmerňujúci dokument. Okrem toho sa podľa čínskej vlády článok V rozhodnutia č. 40, ktorý odkazuje na „posilnenie budovania informačnej infraštruktúry vrátane širokopásmovej komunikácie“ , jasne týka iba zlepšenia infraštruktúry a káble z optických vlákien sa v ňom nespomínajú. Čínska vláda teda tvrdila, že tento dokument nemohol poskytnúť podporu ani povzbudenie pre odvetvie káblov z optických vlákien.

(121)

Po prvé, Komisia nesúhlasila s tým, že rozhodnutie č. 40 nemá záväzný charakter. V rozhodnutí č. 40 sa totiž stanovujú dočasné nariadenia na podporu reštrukturalizácie priemyslu a odkazuje sa v ňom na katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, kde sa definujú tri druhy obsahu: obsah podporovaných projektov, obsah obmedzených projektov a obsah vylúčených projektov. V článku XVII rozhodnutia č. 40 sa stanovuje povinné zaobchádzanie s investičnými projektmi, ktoré patria do povzbudzovaného obsahu, napr. „všetky finančné inštitúcie poskytnú úverovú podporu v súlade s úverovými zásadami“ a  „ostatné zvýhodňované politiky týkajúce sa podporovaných priemyselných projektov sa implementujú v súlade s príslušnými vnútroštátnymi predpismi“ . V článku XXI sa okrem toho uvádza, že „príslušné preferenčné politiky implementované podľa obsahu priemyselných odvetví, výrobkov a technológií, ktoré v súčasnosti štát osobitne podporuje (v znení zmien z roku 2000), sa upravia tak, aby sa implementovali na základe podporného obsahu katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“ . Rozhodnutie č. 40 má preto v tomto ohľade záväzný charakter.

(122)

Po druhé, v článku V rozhodnutia č. 40, ktorý patrí do kapitoly II „Orientácia a priority reštrukturalizácie priemyslu“, sa za prioritu stanovuje „budovanie informačnej infraštruktúry vrátane širokopásmovej komunikácie“ a ako sa uvádza v odôvodnení 80 a ďalej vysvetľuje v odôvodnení 111, káble z optických vlákien sú kľúčovou a nevyhnutnou zložkou takejto infraštruktúry. Ako Komisia dospela k záveru v odôvodnení 111, ak čínska vláda podporuje budovanie širokopásmovej infraštruktúry, považujú sa za podporované aj kľúčové výrobky, ktoré sú nevyhnutné na budovanie takejto infraštruktúry a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Okrem toho sa v článku XIV rozhodnutia č. 40, ktorý patrí do kapitoly III „Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu“ uvádza, že: „povzbudzovaný obsah zahŕňa najmä kľúčové technológie, zariadenia a výrobky, ktoré môžu podporiť sociálny a hospodársky rozvoj, ktoré sú prospešné pre šetrenie zdrojov, ochranu životného prostredia a optimalizáciu a modernizáciu priemyselnej štruktúry a ktoré je potrebné povzbudzovať a podporovať príslušnými politikami a opatreniami“ . Ako sa uvádza už v odôvodnení 118, informačné odvetvie, najmä kľúčové vstupné materiály na výrobu káblov z optických vlákien, ako sú jednovidové vlákna a preformy optických vlákien, ako aj výrobky v predchádzajúcom článku výrobného reťazca, ako sú prenosové systémy s optickými vláknami a komunikačné systémy s optickými vláknami, sa uvádzajú ako povzbudzovaný obsah. Káble z optických vlákien sú okrem toho kľúčovým vybavením na zavádzanie „informačnej infraštruktúry vrátane širokopásmovej komunikácie“ , ktorú čínska vláda povzbudzuje. Z kombinovaného výkladu uvedených ustanovení preto vyplýva, že káble z optických vlákien sú povzbudzovaným výrobkom, keďže sú na jednej strane nevyhnutnou zložkou povzbudzovanej infraštruktúry a na druhej strane sú ich základné vstupné materiály, ktoré určujú pridanú hodnotu káblov z optických vlákien, povzbudzované aj čínskou vládou. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(123)

Na podporu odvetvia káblov z optických vlákien sa nezameriavajú len plány a stratégie na vnútroštátnej úrovni. Na provinčnej úrovni sa zriadili tzv. národné zóny priemyselného rozvoja v oblasti vyspelých technológií. Jednou z nich je zóna rozvoja East Lake New Technology Industry Development Zone. Tieto zóny, ako sa uvádza v oddiele I.2 13. päťročného plánu o národných zónach priemyselného rozvoja vyspelých technológií, sú určené na to, aby poskytli regionálnu platformu na vykonávanie hĺbkových národných stratégií, ako sú „Internet +“ a „Made in China 2025“ (38). Spoločnosti a podniky, ktoré sa nachádzajú v jednej z týchto zón a kvalifikujú sa ako subjekty vykonávajúce obchodnú činnosť, na ktoré sa vzťahujú príslušné stratégie, využívajú zvýhodnené zaobchádzanie. Ako sa uvádza v dokumente týkajúcom sa preferenčných politík národných zón priemyselného rozvoja vyspelých technológií (39), všeobecné oslobodenie od dane z príjmu sa udeľuje do dvoch rokov odo dňa založenia a preferenčné zaobchádzanie pokračuje aj potom prostredníctvom poskytovania zníženej sadzby dane z príjmu právnických osôb, oslobodenia od vývozných ciel a iných daňových výhod.

(124)

Výhody poskytované spoločnostiam pôsobiacim v priemysle vyspelých technológií a nachádzajúcim sa v národných zónach priemyselného rozvoja vyspelých technológií sa neobmedzujú na daňové výhody, ale zahŕňajú aj priamu finančnú podporu. Ako sa uvádza v citovanom dokumente, v ktorom sa stanovujú preferenčné politiky národných zón priemyselného rozvoja vyspelých technológií, úlohou štátu je „každý rok zabezpečiť[…] určitú sumu úverov na budovanie kapitálu a investičný rozsah, pričom môže vydať určité množstvo dlhodobých dlhopisov na získanie finančných prostriedkov od spoločnosti“  (40). V dokumente sa uvádza presnejší opis, keďže sa v ňom uvádza, že „[f]inančná podpora čínskej vlády pre zónu priemyselného rozvoja vyspelých technológií spočíva najmä v poskytnutí určitých počiatočných finančných prostriedkov zónam rozvoja na národnej úrovni a na vykonávanie niektorých projektov plánovaných na národnej úrovni pre podniky v zónach rozvoja. Miestna vláda vo väčšine zón rozvoja v Číne podporuje zónu rozvoja najmä prenájmom pozemkov za nízke ceny“.

(125)

„Preferenčné politiky národných zón rozvoja“ sa okrem toho vzťahujú na katalóg kľúčových oblastí vyspelých technológií podporovaných štátom z roku 2016, v ktorom sa uvádzajú podporované kľúčové oblasti vyspelých technológií. V tomto katalógu sa v časti I. Elektronické informácie bode 4 „Komunikačná technológia“ jasne spomínajú oblasti „optických prenosových sietí“ a  „technológie optických prenosových sústav“ , ktoré sa týkajú káblov z optických vlákien, ako oblasti s vyspelou technológiou podporované štátom. Jeden z vyvážajúcich výrobcov káblov z optických vlákien zaradených do vzorky sa nachádza v provincii Wu-chan a väčšina spoločností v skupine sa nachádza v zóne rozvoja East Lake New Technology Industry Development Zone. Tieto spoločnosti majú preto nárok na zvýhodnené zaobchádzanie, ktoré sa udeľuje v rámci systému národných zón priemyselného rozvoja vyspelých technológií.

(126)

Táto špeciálna zóna priemyselného rozvoja podporovaná čínskou vládou, East Lake New Technology Industry Development Zone vo Wu-chane, slúžila ako významná výrobná základňa káblov z optických vlákien. Ako jedna z „národných zón priemyselného rozvoja vyspelých technológií“ a „národných zón na demonštráciu domácej inovácie“ schválených Štátnou radou sa stala jednou z prvých základní optoelektronického odvetvia v ČĽR (nazývanou aj „China Optics Valley“). Výrobcovia káblov z optických vlákien, ktorí pôsobia v tejto oblasti, majú k dispozícii rôzne formy stimulov a štátnej podpory.

(127)

V súvislosti so vstupmi používanými pri výrobe káblov z optických vlákien Komisia zistila, že aramid, chemicky získavané syntetické vlákno používané ako vstup pri výrobe káblov z optických vlákien, je čínskou vládou kategorizovaný ako kľúčový výrobok v dokumente s názvom katalóg na usmernenie v oblasti kľúčových výrobkov a služieb v strategických rozvíjajúcich sa odvetviach (41). Vďaka tejto kvalifikácii sa uvedená surovina stala predmetom mnohých politík čínskej vlády.

(128)

Vo všeobecnosti sa na chemické vlákna vzťahuje štátna regulácia a politiky riadenia trhu nielen na ústrednej úrovni, ale aj v rámci plánovacích dokumentov na nižšej úrovni, ako napríklad Akčného plánu provincie Če-ťiang na účely komplexnej transformácie a modernizácie tradičných výrobných odvetví, v ktorom sú chemické vlákna uvedené ako jedno z desiatich kľúčových odvetví, na ktoré sa vzťahuje osobitné riadenie politiky (42), alebo 13. päťročného plánu na rozvoj chemického priemyslu v provincii Ťiang-su (2016 – 2020). V ustanoveniach 13. päťročného plánu týkajúcich sa nových chemických materiálov sa kladie dôraz najmä na podporu rozvoja a industrializácie nadväzujúcich aplikácií s vysokou pridanou hodnotou, ako sú „vysokovýkonné vlákna“, čo zahŕňa vlákna používané pri výrobe káblov z optických vlákien.

(129)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že v rozličných dokumentoch citovaných Komisiou, ako je katalóg štyroch základných prvkov, katalóg strategických a nových výrobkov a služieb Národnej komisie pre rozvoj a reformu z roku 2016 a katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu sa neuvádzajú káble z optických vlákien ako také, ale odkazuje sa v nich skôr na vstupné materiály. Čínska vláda ďalej uviedla, že Komisia nevykonala analýzu prenesenia ani analýzu vrátenia na preukázanie skutočnosti, že údajné subvencie prijaté dodávateľskými a odberateľskými odvetviami prešli na odvetvie káblov z optických vlákien.

(130)

Pokiaľ ide o dodávateľské odvetvia, Komisia poznamenala, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky boli vertikálne integrovaní, a preto sa subvencie, ktoré získali ich prepojení dodávatelia, považovali za prenesené na vyvážajúcich výrobcov káblov z optických vlákien. Dokumenty uvedené čínskou vládou, ktoré sa vzťahujú na vstupné materiály káblov z optických vlákien, a to aj za predpokladu, že sa prinajmenšom nepriamo alebo implicitne nevzťahujú aj na káble z optických vlákien, sú quod non v každom prípade relevantné spolu so všetkými ostatnými preferenčnými politikami a dokumentmi čínskej vlády, na ktoré sa vzťahuje tento oddiel. Všetky dokumenty v tomto oddiele sa týkajú buď optických sietí, v ktorých sú káble z optických vlákien kľúčovou zložkou, alebo ich hlavných vstupných materiálov, čo ukazuje, ako je odvetvie káblov z optických vlákien ako celok podporované, a to počnúc výrobou v predchádzajúcom článku výrobného reťazca až po nadväzujúcu výrobu dotknutého výrobku. Tieto dokumenty sú takisto relevantné na preukázanie špecifickosti rôznych programov subvencovania. Analýza prenesenia je potrebná len pre skutočne udelené subvencie na suroviny dodávané za nižšiu než primeranú odplatu a používané vyvážajúcimi výrobcami na výrobu dotknutého výrobku a len vtedy, ak sú predávajúci a kupujúci týchto vstupných materiálov neprepojení. Ako sa vysvetľuje v oddiele 3.8.2, suroviny nakupované neprepojenými dodávateľmi za nižšiu než primeranú odplatu neboli v tomto prešetrovaní napadnuté. Okrem toho, ako sa uvádza v tomto odôvodnení, spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia sú prevažne integrovaní.

(131)

Vzhľadom na uvedené plány a programy sa teda odvetvie káblov z optických vlákien považuje za kľúčové/strategické odvetvie, ktorého rozvoj čínska vláda aktívne sleduje ako politický cieľ. Káble z optických vlákien vynikajú ako výrobok, ktorý má pre čínsku vládu veľký význam pri budovaní sietí a infraštruktúry, ktoré slúžia celej skupine kľúčových politických oblastí týkajúcich sa pripojenia a digitálnych oblastí, ktoré štát rozvíja a na ktoré dohliada. Komisia na základe politických dokumentov uvedených v tomto oddiele dospela k záveru, že čínska vláda zasahuje do odvetvia káblov z optických vlákien s cieľom vykonávať súvisiace politiky, pričom narúša voľné pôsobenie trhových síl v odvetví káblov z optických vlákien, a to najmä presadzovaním a podporou tohto odvetvia rôznymi prostriedkami.

(132)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda vzniesla všeobecné poznámky týkajúce sa rozhodnutia Komisie uplatniť ustanovenia článku 28 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o preferenčné úvery, poistenie vývozných úverov a vstupné materiály.

(133)

Čínska vláda tvrdila, že všetky žiadosti Komisie o poskytnutie informácií, na ktoré čínska vláda nemohla reagovať, boli neprimerané, keďže tieto žiadosti predpokladali existenciu právomocí, ktorými čínska vláda nedisponuje.

(134)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia náležite nevyhodnotila predložené skutočnosti a neposkytla riadne vysvetlenie, prečo dostupné skutočnosti primerane nahradili všetky potrebné chýbajúce informácie.

(135)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 146, 160 a 168, Komisia zastávala názor, že čínska vláda mala skutočne zákonnú právomoc získať požadované informácie ako akcionár alebo orgán zodpovedný za subjekty, v prípade ktorých Komisia tieto informácie požadovala. Komisia vo svojej komunikácii čínskej vláde uviedla, ako sa opakovane uvádza ďalej v oddieloch 3.2.1 až 3.2.3, prečo sa musela opierať o dostupné skutočnosti. Komisia považovala verejne dostupné informácie za primeranú náhradu za informácie, ktoré neposkytla čínska vláda. Komisia preto tvrdenia čínskej vlády zamietla.

(136)

Komisia v záujme administratívneho zjednodušenia požiadala čínsku vládu, aby každej finančnej inštitúcii, ktorá poskytla úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predložila osobitné dotazníky.

(137)

Najskôr bola doručená len odpoveď banky EXIM. Čínska vláda neodpovedala na žiadosť Komisie o poskytnutie vyplnených dotazníkov od všetkých finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. V písomnom upozornení na nedostatky Komisia preto zopakovala svoju žiadosť týkajúcu sa finančných inštitúcií s úmyslom maximalizovať možnosti ich zapojenia do prešetrovania tak, že Komisii poskytnú potrebné informácie, aby mohla dospieť k zisteniam týkajúcim sa existencie a rozsahu údajného subvencovania.

(138)

Po písomnom upozornení na nedostatky čínska vláda uviedla, že vyplnené dotazníky od finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery, nie sú pre prešetrovanie relevantné, keďže žiadny z úverov alebo vývozných úverov nebol poskytnutý v súlade s vládnymi plánmi a projektmi, ako sa tvrdí v podnete a uvádza v dotazníku.

(139)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Po prvé, Komisia sa domnieva, že informácie vyžiadané od subjektov vo vlastníctve štátu sú k dispozícii čínskej vláde v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Čínska vláda okrem toho má potrebné právomoci, pokiaľ ide o spoluprácu finančných inštitúcií, a to aj v prípade, ak nie sú vo vlastníctve štátu, keďže všetky patria do právomoci čínskeho bankového regulačného orgánu.

(140)

Komisia napokon získala požadované informácie o štruktúre, správe a vlastníctve spoločností len od jednej štátom vlastnenej banky, ale nezískala ich od žiadnej z inej finančnej inštitúcie spomedzi tých, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Komisia navyše okrem banky EXIM nedostala od žiadnych iných bánk žiadne overiteľné informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností.

(141)

Okrem toho, hoci banka EXIM poskytla niekoľko všeobecných vysvetlení o fungovaní svojich systémov schvaľovania úverov a riadenia rizika, neposkytla konkrétne informácie týkajúce sa posudzovania úverov poskytnutých spoločnostiam zaradeným do vzorky. Tvrdila, že nebola v pozícii tieto dokumenty zverejňovať, keďže sa považovali za interné a obchodné dôverné informácie.

(142)

Komisia preto požiadala skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, aby poskytli prístup k informáciám týkajúcim sa jednotlivých spoločností, ktoré majú k dispozícii všetky banky, štátom vlastnené aj súkromné, od ktorých dostali úvery. Hoci spoločnosti zaradené do vzorky súhlasili s poskytnutím prístupu k bankovým údajom, ktoré sa ich týkali, čiastočne spolupracujúce banky odmietli požadované podrobné informácie poskytnúť.

(143)

Keďže Komisia nedostala žiadne informácie týkajúce sa väčšiny bánk, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, usúdila, že jej neboli doručené zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(144)

Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom preferenčných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(145)

V odpovedi na list Komisie čínska vláda namietala proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného nariadenia. Tvrdila, že čínska vláda nie je povinná poskytnúť požadované informácie a že požadované informácie nepredstavujú potrebné informácie.

(146)

Komisia trvala na svojom stanovisku, že čínska vláda ako regulačný orgán má poskytovať odpovede na špecifické otázky položené finančným inštitúciám, ktoré poskytli financovanie vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Ako sa uvádza v liste Komisie, informácie vyžiadané od štátom vlastnených subjektov sú čínskej vláde k dispozícii v prípade všetkých subjektov, v ktorých je čínska vláda hlavným alebo väčšinovým akcionárom, a čínska vláda má potrebné právomoci, pokiaľ ide o spoluprácu finančných inštitúcií, a to aj v prípade, ak tieto finančné inštitúcie nie sú vo vlastníctve štátu, keďže patria do právomoci čínskeho bankového regulačného orgánu.

(147)

Komisia okrem toho usúdila, že požadované informácie sú zásadné na posúdenie kontroly čínskej vlády nad konaním finančných inštitúcií, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika v prípadoch, keď poskytovali úvery odvetviu káblov z optických vlákien.

(148)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že informácie, o ktoré Komisia požiadala, pokiaľ ide o informácie od finančných inštitúcií poskytujúcich úvery alebo vývozné úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky neboli potrebné, či dokonca relevantné na to, aby Komisia dokončila svoju analýzu, keďže žiadny z predmetných úverov nebol udelený podľa vládnych plánov alebo iných dokumentov čínskej vlády.

(149)

Chýbajúce informácie sa týkali dvoch aspektov. Po prvé, informácie o vlastníctve a štruktúre správy a riadenia nespolupracujúcich bánk boli potrebné na to, aby Komisia mohla určiť, či sú tieto banky verejnými orgánmi, alebo nie. Po druhé, informácie o jednotlivých spoločnostiach od čiastočne spolupracujúcej banky, a to banky EXIM, ako sú informácie o schvaľovacom postupe banky a o posudzovaní úverovej bonity bankou v prípade úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, boli potrebné na stanovenie toho, či sa úvery poskytovali týmto výrobcom za preferenčné sadzby. Takéto interné dokumenty mohli poskytnúť iba banky a čínska vláda, keďže vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky k nim nemali prístup.

(150)

Čínska vláda takisto tvrdila, že požadované informácie nemala k dispozícii. Čínska vláda tvrdila, že nebolo zákonne možné získať požadované informácie, pretože v čínskom zákone nie je žiadny právny základ na to, aby čínska vláda prinútila finančné inštitúcie, aby prezradili takéto dôverné informácie. Požadovaním týchto informácií Komisia uvalila na čínsku vládu neprimerané bremeno.

(151)

Komisia poznamenala, že súhlas sa požadoval osobitne od každej spoločnosti pre úverové transakcie každej konkrétnej banky. Komisia sa domnievala, že takýto osobitný súhlas by ako taký mal byť dostatočný na to, aby umožnil prístup k záznamom o spoločnostiach zaradených do vzorky. Čiastočne spolupracujúca banka navyše poskytla prehľad o svojich nesplatených úveroch poskytnutých spoločnostiam, čo preukazuje, že sa neobmedzovali len na poskytovanie informácií o konkrétnych transakciách. Žiadna z bánk však neposkytla žiadne informácie týkajúce sa ich vlastného interného posúdenia transakcií, ktoré boli zverejnené.

(152)

A napokon, Komisia sa nedomnieva, že na čínsku vládu uvalila neprimerané bremeno tým, že od nej žiadala informácie o preferenčných úveroch. Od začiatku Komisia obmedzila svoje prešetrovanie iba na tie finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky. Komisia identifikovala tieto finančné inštitúcie a žiadosť o postúpenie dotazníkov doručila čínskej vláde spolu s dotazníkom, ktorý mala čínska vláda vyplniť v počiatočnej fáze prešetrovania. Čínska vláda tak mala dostatok času na vyhovenie žiadosti Komisie. Komisia preto usúdila, že urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby túto žiadosť čínskej vláde čo najviac uľahčila.

(153)

Komisia preto trvala na tom, že pri preskúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytovaného prostredníctvom preferenčných úverov musela čiastočne vychádzať z dostupných skutočností.

(154)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že čínska vláda nedoručila Komisii zásadné informácie v súvislosti s preferenčnými úvermi, čo viedlo k subvenčným rozpätiam, ktoré pravdepodobne podhodnocujú skutočnú výhodu preferenčných úverov poskytnutých vyvážajúcim výrobcom.

(155)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky spolupracovali na prešetrovaní a poskytli podrobné informácie o úveroch, ktoré dostali od bánk. Keďže táto výhoda sa vypočítala na základe rozdielu medzi týmito informáciami a referenčnou úrokovou sadzbou, subvenčné rozpätie sa považovalo za skutočnú výhodu poskytnutú vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Toto tvrdenie preto bolo treba zamietnuť.

(156)

Komisia v záujme administratívneho zjednodušenia požiadala čínsku vládu, aby zaslala osobitný dotazník spoločnosti Sinosure.

(157)

Čínska vláda vo svojom pôvodne vyplnenom dotazníku tvrdila, že spoločnosť Sinosure neposkytla subvencie odvetviu káblov z optických vlákien, a usúdila, že špecifický dotazník určený pre spoločnosť Sinosure nie je relevantný. Čínska vláda poskytla len výročnú správu spoločnosti Sinosure.

(158)

Po písomnom upozornení na nedostatky čínska vláda zopakovala svoje stanovisko, že spoločnosť Sinosure neposkytla subvencie špecifické pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky alebo odvetviu káblov z optických vlákien, hoci poskytla čiastočne vyplnený špecifický dotazník. Čínska vláda ani spoločnosť Sinosure však neposkytli žiadnu požadovanú doplňujúcu dokumentáciu týkajúcu sa riadenia spoločnosti Sinosure, ako sú napríklad jej stanovy, ani úplný a presný zoznam vývozných úverov poskytnutých vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Čínska vláda ani spoločnosť Sinosure okrem toho neposkytli žiadne konkrétne informácie o poistení vývozných úverov, ktoré poskytovala odvetviu káblov z optických vlákien, o úrovni poistného, ako ani podrobné číselné údaje týkajúce sa ziskovosti podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia vývozných úverov.

(159)

Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(160)

Komisia sa domnieva, že čínska vláda má k dispozícii informácie požadované od štátom vlastnených podnikov (či už od spoločností, alebo verejných/finančných inštitúcií) v prípade všetkých subjektov, v ktorých je hlavným alebo väčšinovým akcionárom. Uvedené platí aj v prípade spoločnosti Sinosure, ktorá je subjektom v úplnom vlastníctve štátu. Komisia preto informovala čínsku vládu, že pri skúmaní existencie a rozsahu údajného subvencovania poskytnutého prostredníctvom poistenia vývozných úverov možno bude musieť pristúpiť k využitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(161)

Čínska vláda vo svojej odpovedi na list Komisie trvala na svojom stanovisku, že spoločnosť Sinosure neposkytla subvencie špecifické pre odvetvie káblov z optických vlákien a že v rámci príslušnej podnikateľskej činnosti poskytovania poistenia dodržiava trhovo orientovanú zásadu a neuplatňuje špecifické preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ ide o odvetvie káblov z optických vlákien, ako sa požaduje v ktoromkoľvek politickom dokumente.

(162)

Informácie, ktoré poskytla čínska vláda v súvislosti so spoločnosťou Sinosure, neboli úplné a neumožnili Komisii vyvodiť závery o zásadných častiach prešetrovania týkajúcich sa poistenia vývozných úverov, konkrétne to, či je spoločnosť Sinosure verejný orgán a či bolo poistné účtované spoločnostiam zaradeným do vzorky zlučiteľné so situáciou na trhu.

(163)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že všetky potrebné informácie boli predložené Komisii a keďže spoločnosť Sinosure neposkytla subvencie, ktoré sú špecifické pre odvetvie káblov z optických vlákien, požadované informácie neboli v tomto prešetrovaní relevantné.

(164)

Ako sa uvádza v odôvodnení 162, Komisia nedostala informácie od spoločnosti Sinosure na posúdenie správnosti tvrdenia čínskej vlády, že spoločnosť Sinosure nie je verejným orgánom, a na posúdenie toho, či bolo poistné účtované spoločnostiam zaradeným do vzorky zlučiteľné so situáciou na trhu. Tieto informácie sa považovali za nevyhnutné na to, aby Komisia mohla vyvodiť záver o tom, či poistenie vývozných úverov poskytované spoločnosťou Sinosure predstavuje napadnuteľnú subvenciu, ktorou sa poskytla výhoda vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(165)

Komisia teda dospela k záveru, že v prípade zistení týkajúcich sa poistenia vývozných úverov sa musí čiastočne opierať o dostupné skutočnosti.

(166)

Po konečnom poskytnutí informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisii boli doručené neúplné informácie od čínskej vlády v súvislosti so spoločnosťou Sinosure, ktoré neumožnili vyvodiť závery týkajúce sa najdôležitejších častí prešetrovania v súvislosti s poistením vývozných úverov. V dôsledku toho je veľmi pravdepodobné, že miera subvencie vypočítaná pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky mohla podhodnocovať skutočnú výhodu vyplývajúcu z poistenia vývozných úverov poskytovaného vyvážajúcim výrobcom. Navrhovateľ sa domnieval, že Komisia by mala automaticky uplatniť najvyššiu mieru zistenú pre jedného vyvážajúceho výrobcu aj na druhého vyvážajúceho výrobcu.

(167)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky spolupracovali na prešetrovaní a poskytli podrobné informácie o poistení vývozných úverov, ktoré dostali od spoločnosti Sinosure. Keďže táto výhoda sa vypočítala na základe rozdielu medzi týmito informáciami a príslušnou externou referenčnou hodnotou, výška subvencie sa považovala za skutočnú výhodu poskytnutú vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Toto tvrdenie preto bolo treba zamietnuť.

(168)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby zaslala osobitný dotazník desiatim popredným výrobcom a distribútorom vstupných materiálov používaných pri výrobe káblov z optických vlákien, ako aj všetkým ďalším dodávateľom dotknutých materiálov, ktorí poskytujú vstupy spoločnostiam zaradeným do vzorky. Čínska vláda vo vyplnenom dotazníku tvrdila, že nemá kontrolu nad dodávateľmi vstupných materiálov na to, aby ich požiadala o poskytnutie dôverných informácií požadovaných v dotazníku, a že by to pre čínsku vládu predstavovalo neprimerané zaťaženie, ak by mala koordinovať taký vysoký počet dodávateľov vstupných materiálov spoločností zaradených do vzorky. Komisia však na základe verejne dostupných údajov zistila, že hlavní výrobcovia germánia sú v (čiastočnom) vlastníctve štátu, ako sa uvádza v oddiele 3.8.2. Čínska vláda teda mohla požadované informácie poskytnúť.

(169)

Čínska vláda na žiadosť Komisie poskytla vládne plány a oznámenia vydané vládou provincie Jün-nan, ktoré majú vplyv na odvetvie germánia. Čínska vláda však odmietla vyhovieť žiadosti Komisie o postúpenie dotazníka dodávateľom vstupných materiálov s cieľom získať podrobnejšie informácie o vlastníckej štruktúre podnikov vyrábajúcich a dodávajúcich predmetné vstupné materiály. Komisia tak z dôvodu len čiastočnej spolupráce čínskej vlády v súvislosti so vstupnými materiálmi použitými pri výrobe káblov z optických vlákien nezískala potrebné informácie o dodávateľoch vstupov.

(170)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nezákonne využila dostupné skutočnosti s ohľadom na informácie od výrobcov vstupných materiálov a distribútorov, pričom tvrdila, že je neprimerané očakávať, že čínska vláda skoordinuje nespočetné množstvo výrobcov vstupných materiálov.

(171)

Komisia vo svojom písomnom upozornení na nedostatky výnimočne položila čínskej vláde ďalšie otázky o jednom z hlavných vstupných materiálov, germániu, a to z dôvodov vysvetlených v oddiele 3.8.2. Čínska vláda však neposkytla potrebné informácie týkajúce sa tohto vstupného materiálu v plnej miere.

(172)

Tieto chýbajúce informácie sa týkali najmä dvoch aspektov: po prvé, išlo o informácie o vlastníckej štruktúre a štruktúre riadenia nespolupracujúcich výrobcov vstupných materiálov. Bez týchto informácií Komisia nemôže stanoviť, či sú títo výrobcovia verejnými orgánmi. Po druhé, išlo o informácie o jednotlivých spoločnostiach od nespolupracujúcich výrobcov vstupných materiálov, ako sú napríklad informácie o stanovovaní cien vstupov poskytovaných spoločnostiam zaradeným do vzorky. Tieto informácie sú potrebné v zmysle článku 28 základného nariadenia na stanovenie toho, či boli vstupy poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky za nižšiu ako primeranú odplatu. Okrem toho takéto informácie môžu poskytnúť iba výrobcovia, nemôžu ich teda poskytnúť prostredníctvom vyplnených dotazníkov spoločnosti zaradené do vzorky.

(173)

Komisia preto dospela k záveru, že sa pri svojich zisteniach musí čiastočne opierať o dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o poskytovanie vstupných materiálov za nižšiu než primeranú odplatu, a to v súlade s článkom 28 ods. 1 základného nariadenia.

(174)

Na základe informácií uvedených v podnete sa v oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrilo údajné subvencovanie prostredníctvom týchto subvencií od čínskej vlády:

(175)

Komisia zistila, že skupiny spoločností zaradené do vzorky využívali rôzne grantové programy, ako sú granty týkajúce sa technológií, inovácií a vývoja, granty týkajúce sa aktív, zvýhodnené úroky z úverov, granty podporujúce vývoz, granty týkajúce sa rozvoja inteligentných a stredných podnikov a osobitné granty týkajúce sa hospodárskeho vplyvu pandémie COVID-19. Granty týkajúce sa technológií, inovácií a vývoja tvorili značnú časť grantov vykázaných skupinami spoločností zaradenými do vzorky. Komisia preto zoskupila granty do dvoch kategórií: i) granty týkajúce sa technológií, inovácií a vývoja a ii) ostatné granty.

(176)

Obe skupiny zaradené do vzorky získali počas obdobia prešetrovania granty týkajúce sa výskumu a vývoja, industrializácie, technologickej modernizácie a inovácie.

—

13. päťročný plán technologickej inovácie,

—

oznámenie o zriadení ročných projektov osobitných kľúčových projektov za rok 2018 v oblasti optoelektronických a mikroelektronických zariadení a integrácie, ministerstvo vedy a techniky, Guo Ke Gao Fa Ji Zi (2019) č. 49,

—

oznámenie o vydaní osobitných kľúčových projektov zriadenia širokopásmových komunikácií a osobitných kľúčových nových projektov sietí v rámci národného kľúčového programu v oblasti výskumu a vývoja v roku 2019, ministerstvo vedy a techniky, Guo Ke Gao Fa Ji Zi (2020) č. 6,

—

fondy na podporu priemyslu a osobitné fondy na výskum, vývoj a industrializáciu, Dong Ban Fa (2018) č. 62,

—

riadiace opatrenia Národného programu výskumu a vývoja v oblasti vyspelých technológií (863),

—

Vývoj a industrializácia konvergentných optických prenosových zariadení-13 Chu-pej, Veda a technologický rozvoj (2014) č. 10, oznámenie provinčného ministerstva vedy a techniky o vydaní projektov plánu vedy a techniky provincie Chu-pej na rok 2014 (prvá séria),

—

projektové fondy pre platformu služieb dvojitej inovácie,

—

oznámenie o vydaní prvej série provinčných priemyselných a informačných ukazovateľov osobitného fondu pre transformáciu a modernizáciu priemyslu v roku 2019,

—

rozpočtové prostriedky na priame financovanie tretieho výskumného projektu výskumného ústavu ministerstva verejnej bezpečnosti,

—

oznámenia o pridelení osobitných prostriedkov na technickú obnovu, osobitných prostriedkov na revitalizáciu priemyslu, osobitných prostriedkov na technickú transformáciu a osobitných prostriedkov na rozvoj priemyslu.

—

projekty zdokonaľovania s vysokou hodnotou pridelené v rámci miestnych programov mestskej samosprávy v oblasti dohľadu nad trhom vo Wu-chane a

—

dokument riadiaceho výboru zóny hospodárskeho a technologického rozvoja v Nankingu, 2018 č. 149.

(177)

Komisia zistila, že väčšina grantov súvisiacich s technologickou modernizáciou, obnovou alebo transformáciou, ktoré získali spoločnosti zaradené do vzorky, výslovne súvisela s výskumom a vývojom. Málo grantov sa týkalo transformácie a inovácie spoločností alebo ich výrobného procesu, a teda sa nepriamo týkali výskumu a vývoja.

(178)

Jeden vyvážajúci výrobca v jednej zo skupín zaradených do vzorky vykázal za obdobie prešetrovania 113 grantov, z ktorých sa viac ako 80 % hodnoty týkalo projektov v oblasti výskumu a vývoja. Hodnota grantov v oblasti výskumu a vývoja druhého vyvážajúceho výrobcu v tej istej skupine predstavovala viac ako 70 % celkových grantov, ktoré vykázal za obdobie prešetrovania.

(179)

Pokiaľ ide o túto skupinu spoločností, Komisia ďalej zistila, že čínska vláda poskytla granty na industrializáciu v oblasti výskumu a vývoja na rôznych úrovniach tejto skupiny. Čínska vláda najmä udelila finančné prostriedky na osobitné účely materským spoločnostiam, z ktorých jednu priamo riadi Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“), ktoré boli ďalej pridelené na projekty výskumu a vývoja dcérskym spoločnostiam vrátane jedného z vyvážajúcich výrobcov.

(180)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov v skupine získal určitú sumu finančných prostriedkov od svojich materských spoločností v rámci zmlúv za poverené služby v oblasti výskumu a vývoja poskytované materským spoločnostiam. Čínska vláda tieto granty udelila materským spoločnostiam. Komisia však počas krížovej kontroly na diaľku zistila, že granty udelené čínskou vládou boli v konečnom dôsledku vyplatené vyvážajúcemu výrobcovi v podobe poplatkov za služby v oblasti výskumu a vývoja. V ustanoveniach zmlúv bolo okrem iného uvedené, že výsledky v oblasti výskumu a vývoja vrátane všetkých práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z týchto služieb, patria obom stranám a že právo na uplatnenie zostalo spoločnosti vykonávajúcej projekt výskumu a vývoja, t. j. vyvážajúcemu výrobcovi. Komisia zistila, že dotknuté služby v oblasti výskumu a vývoja sa vzťahovali aj na dotknutý výrobok. Komisia na základe toho považovala finančné prostriedky poskytnuté vo forme poplatkov za výskum a vývoj za grant, ktorý čínska vláda v plnej miere udelila vyvážajúcemu výrobcovi. Prepojení dodávatelia v skupine takisto získali významné granty na projekty v oblasti výskumu a vývoja.

(181)

Veľká časť spoločností v tejto skupine zaradenej do vzorky sa nachádza v zóne rozvoja Wuhan East Lake New Technology Development Zone a získala finančné prostriedky v oblasti výskumu a vývoja, pretože sa nachádza v tejto zóne. Táto zóna vyspelých technológií sa často nazýva „Optics Valley“ (43), keďže sa zameriava na výrobu optoelektroniky vrátane káblov z optických vlákien. Ako sa uvádza v odôvodneniach 123 až 125 zóna rozvoja Wuhan East Lake High-Tech Development Zone slúžila ako hlavná výrobná základňa pre káble z optických vlákien a výrobcovia káblov z optických vlákien, ktorí pôsobia v tejto oblasti, majú k dispozícii rôzne formy stimulov a štátnej podpory vrátane grantov (44).

(182)

Pokiaľ ide o druhú skupinu zaradenú do vzorky, Komisia uviedla, že hodnota grantov, ktoré podporujú výskum a vývoj alebo slúžia na účely transformácie alebo inovácie, predstavovala približne 90 % grantov prijatých počas obdobia prešetrovania pre jednu z vyvážajúcich spoločností a viac ako 40 % pre druhú vyvážajúcu spoločnosť.

(183)

Vykonávanie plánov a programov opísaných v odôvodneniach 81 až 126 sa premietlo do konkrétnych peňažných platieb. Medzi nástroje, prostredníctvom ktorých čínska vláda riadi rozvoj odvetvia káblov z optických vlákien, totiž patria aj priame štátne subvencie. Vo verejne dostupnej výročnej správe vyvážajúceho výrobcu FTT za rok 2019 sa potvrdzuje, že tejto spoločnosti boli ku koncu roka 2019 vyplatené štátne subvencie v hodnote 393,8 milióna jüanov ako výnosy budúcich období a ďalšie štátne subvencie v hodnote 45,8 milióna jüanov ako „iné príjmy“ (45). Verejne dostupná výročná správa vyvážajúceho výrobcu ZTT za rok 2019 potvrdzuje, že tejto spoločnosti boli ku koncu roka 2019 vyplatené štátne subvencie v hodnote 150,3 milióna jüanov ako výnosy budúcich období a že ďalšie štátne subvencie v hodnote 361,1 milióna jüanov spoločnosť dostala v súvislosti so svojou každodennou činnosťou (46).

(184)

Grantové programy, ktoré využili skupiny spoločností zaradené do vzorky, si sú z hľadiska koncepcie do veľkej miery podobné. V závislosti od účelu sa stanovia kritériá, na základe ktorých môžu podniky podať žiadosť, a ak sú kritériá splnené, poskytne sa finančná podpora.

(185)

Niektoré granty, ktoré sú poskytované spoločnostiam zaradeným do vzorky, majú právny základ v Národnom programe výskumu a vývoja v oblasti vyspelých technológií, v tzv. riadiacich opatreniach 863. Riadiace opatrenia opäť raz ilustrujú fungovanie štátneho plánovania v ČĽR, ako sa uvádza v odôvodnení 79. V článku 2 sa uvádza, že „Národný program výskumu a vývoja v oblasti vyspelých technológií (863) je vedecko-technologický program s jasnými národnými cieľmi, ktorý je podporený centrálnym prideľovaním finančných prostriedkov.“ V článku 29 toho istého dokumentu sa zavádza postup na schvaľovanie projektov, ktoré sú oprávnené. Odráža sa v ňom opísaný mechanizmus: po podaní žiadosti, jej prijatí a vyhodnotení predloží skupina odborníkov návrhy projektu a odhady jeho financovania a spoločný úrad grant napokon schváli a podpíše.

(186)

Existujú ďalšie právne ustanovenia, ktoré tvoria základ programov subvencovania, na ktorých sa zúčastňujú výrobcovia káblov z optických vlákien.

(187)

Jedným z týchto právnych dokumentov je oznámenie o zriadení ročných projektov osobitných kľúčových projektov v oblasti optoelektronických a mikroelektronických zariadení a integrácie z roku 2018. V tomto oznámení sa uvádza, že zodpovednosť za koordináciu a monitorovanie vykonávania projektov nesú tzv. vedúce jednotky projektov, ktorými sú vybrané spoločnosti, ktoré príslušný program využívajú a dohliadajú na ostatných príjemcov.

(188)

Osobitný obsah grantov, ktoré sa udeľujú na základe tohto programu, sa uvádza v jeho prílohách. Napríklad jeden z programov uplatniteľných počas obdobia prešetrovania sa opisuje ako „25G/100G hybridný fotonický integrovaný čip a modul v pasívnej optickej sieti (PON)“ a dosahuje 50,54 milióna jüanov. V rámci tohto programu bol udelený grant jednému vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky. Cieľ čínskej vlády podporiť pomocou tohto grantu výskum a vývoj je zrejmý z jeho projektových cieľov, ktoré sú okrem iného opísané aj ako „výskum technológie vysokovýkonného 25G laserového čipu pre pasívnu optickú sieť (PON)“ . Pasívna optická sieť je optická telekomunikačná technológia na poskytovanie prístupu koncovým zákazníkom k širokopásmovej sieti.

(189)

Na základe tohto právneho dokumentu sa schvaľuje projekt s názvom Projekt optoelektronického kremíkového čipu a subsystému pre optický prístup PON 25G/50G/100G s celkovým financovaním projektu vo výške 64,17 milióna jüanov. Cieľ grantu nenecháva žiaden priestor pre pochybnosti, že sa tieto granty majú využívať na výskum optických modulátorov, optických detektorov, fotodetektorov a na technológiu PON na báze kremíka s viacerými kanálmi 100 Gb/s, pričom sa všetky používajú pre optické siete.

(190)

Ďalší projekt stanovený v tomto oznámení sa nazýva Technologický projekt integrovaného čipu optickej emisie a kontroly v koherentnom optickom komunikačnom systéme s financovaním 41,77 milióna jüanov, ktorý sa má vykonávať v období od augusta 2019 do júla 2022. Týmto grantom sa vymedzením výskumných cieľov týkajúcich sa laserov, laserových čipov a modulátorov podporujú výrobcovia v odvetví optických sietí vo všeobecnosti a konkrétnejšie výrobcovia káblov z optických vlákien. Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky patrí medzi príjemcov tohto programu.

(191)

Dodatočná schéma na podporu internetového priemyslu, najmä výrobcov káblov z optických vlákien vychádza z oznámenia o vydaní osobitných kľúčových projektov zriadenia širokopásmových komunikácií a osobitných kľúčových nových projektov sietí v rámci národného kľúčového programu v oblasti výskumu a vývoja v roku 2019. Na základe tohto oznámenia bol schválený projekt s názvom Výskum a demonštrácia uplatnenia optických prenosových systémov s nízkou spotrebou energie, vysokou integráciou a vysokou výkonnosťou 100G a poskytli sa finančné prostriedky vo výške 95,47 milióna jüanov. V opise cieľov projektu je vyjadrené, že tento grant má napomôcť získať nezávislosť od dodávok zahraničných zariadení potrebných pre technológiu vysokorýchlostného optického prenosu 100G a na tento účel sa požaduje výskum a realizácia vysokorýchlostných optoelektronických zariadení a modulov a zariadenia platformy optického prenosu 100G na základe nezávislých čipových zariadení. Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky prijal grant v oblasti výskumu a vývoja na základe tohto programu v hodnote 8 360 000 jüanov.

(192)

Prostredníctvom grantov týkajúcich sa technológií, inovácií a vývoja vrátane grantov na projekty v oblasti výskumu a vývoja opísané v odôvodneniach 184 až 191 sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. prevod finančných prostriedkov od čínskej vlády na výrobcov dotknutého výrobku vo forme grantov. Ako sa uvádza v odôvodnení 183, väčšina týchto finančných prostriedkov je zaúčtovaná ako vládne subvencie na účtoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(193)

Tieto subvencie sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže len spoločnosti pôsobiace v kľúčových oblastiach alebo technológiách uvedených v pravidelne uverejňovaných usmerneniach, správnych opatreniach a katalógoch, sú oprávnené na prijatie takýchto subvencií, pričom odvetvie káblov z optických vlákien sa za oprávnené odvetvie považuje.

(194)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda a spoločnosť Connect Com tvrdili, že žiadne granty na výskum a vývoj nie sú zamerané na odvetvie káblov z optických vlákien a že zóna rozvoja Wuhan East Lake New Technology Development Zone neposkytuje podporu spoločnostiam vyrábajúcim káble z optických vlákien, keďže každá údajná podpora pochádzajúca z tejto zóny sa vzťahuje na dodávateľské alebo odberateľské odvetvia káblov z optických vlákien. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia nepreukázala, že predmetné granty sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia a nesplnila požiadavku stanovenú porotou vo veci „ES – Lietadlá“, podľa ktorej si zistenie špecifickosti vyžaduje stanovenie výslovného obmedzenia údajnej subvencie a že obmedzenie musí „zreteľne vyjadrovať všetko, čo sa pod ním rozumie, a nič nenaznačovať ani nenavrhovať“ . Čínska vláda ďalej tvrdila, že záver Komisie, že tieto granty sú výslovne obmedzené na odvetvie káblov z optických vlákien, bol zjavne nesprávny, pričom sa odvolávala na správu Odvolacieho orgánu WTO vo veci „USA – veľké civilné lietadlá“, podľa ktorej sa prešetrovanie toho, či je subvencia výslovne obmedzená, zameriava „nielen na to, či sa subvencia poskytla konkrétnym príjemcom identifikovaným v podnete, ale zameriava sa aj na všetky podniky či priemyselné odvetvia oprávnené na získanie tej istej subvencie“ .

(195)

Komisia už preukázala špecifickosť grantov v odôvodnení 193. V skutočnosti majú na granty nárok iba spoločnosti pôsobiace v kľúčových oblastiach alebo technológiách uvedených v usmerneniach, správnych opatreniach a katalógoch. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia okrem toho poskytli dokumenty týkajúce sa grantov, ako sú právne dokumenty a oznámenia o udelení grantu, ktorými preukázali, že granty boli poskytnuté spoločnostiam patriacim k určitým špecifickým odvetviam alebo sektorom a/alebo zapojeným do konkrétnych priemyselných projektov podporovaných štátom. Komisia preto zopakovala svoj záver, že tieto granty sú dostupné len jasne špecifikovanej podskupine určitých podnikov a/alebo odvetví hospodárstva, ktoré sú určite oveľa užšie a špecificky vymedzené ako tie, ktorých sa týka spor vo veci „ES – Lietadlá“. Komisia navyše zistila, že podmienky oprávnenosti týchto grantov neboli jasné a objektívne a neuplatňovali sa automaticky; nespĺňali preto požiadavky na nešpecifickosť podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(196)

Komisia nesúhlasila s tvrdením čínskej vlády, že zóna rozvoja Wuhan East Lake New Technology Development Zone neposkytovala podporu spoločnostiam vyrábajúcim káble z optických vlákien, keďže každá údajná podpora vyplývajúca z tejto zóny sa vzťahuje na dodávateľské alebo odberateľské odvetvia káblov z optických vlákien. Po prvé, Komisia zistila, že jeden z vyvážajúcich výrobcov využíval finančné prostriedky v oblasti výskumu a vývoja, ktoré orgány zóny rozvoja Wuhan East Lake New Technology Development Zone poskytli jeho materskej spoločnosti. Po druhé, hoci bolo tvrdenie čínskej vlády, že ktorákoľvek údajná podpora pochádzajúca z tejto zóny sa týka len dodávateľských alebo odberateľských odvetví káblov z optických vlákien, pravdivé, nedokazuje to, že prepojení výrobcovia káblov z optických vlákien tieto granty nevyužili. Komisia totiž prešetrila všetky prepojené spoločnosti, ktoré dodávali vstupné materiály vyvážajúcim výrobcom a vyčlenili časť svojich subvencií vrátane grantov na dotknutý výrobok. Toto tvrdenie sa preto považovalo za nepodložené.

(197)

S cieľom určiť výhodu počas obdobia prešetrovania Komisia zohľadnila granty prijaté počas tohto obdobia, ako aj granty prijaté pred ním, ale v prípade ktorých počas obdobia prešetrovania naďalej trval čas odpisovania. Pokiaľ ide o granty, ktoré nie sú odpísané, za výhodu sa považovala suma prijatá počas obdobia prešetrovania. Pokiaľ ide o granty týkajúce sa projektov a granty týkajúce sa aktív, za výhodu sa považoval podiel celkovej výšky grantu, ktorý sa odpísal počas obdobia prešetrovania.

(198)

Pokiaľ ide o granty prijaté ako odmena za služby v oblasti výskumu a vývoja opísané v odôvodnení 180, Komisia považovala prijaté sumy za poplatky za výskum a vývoj počas obdobia prešetrovania a pridelila ich dotknutému výrobku na základe podielu, ktorý má obrat dotknutého výrobku na celkovom obrate vyvážajúceho výrobcu.

(199)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Connect Com požiadala Komisiu, aby zverejnila výšku podielu grantov osobitne poskytnutých na výrobu káblov z optických vlákien a pridelených na výrobu dotknutého výrobku spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, pričom tvrdila, že nemohla účinne uplatniť svoje právo na obhajobu.

(200)

Komisia sa o tieto informácie nemohla podeliť, keďže sú považované za citlivé obchodné informácie. Spoločnosť takisto nevysvetlila, ako by skutočnosť, že túto sumu pozná, bola dôležitá na obhajobu jej práv. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(201)

Komisia zvažovala, či má uplatniť dodatočnú ročnú komerčnú úrokovú sadzbu v súlade s oddielom F písm. a) usmernení Komisie na výpočet výšky subvencie (47). Takýto prístup by však zahŕňal rôzne zložité hypotetické faktory, pre ktoré neboli dostupné žiadne presné informácie. Komisia preto považovala za vhodnejšie pripísať sumy obdobiu prešetrovania podľa sadzieb odpisovania projektov a majetku v oblasti výskumu a vývoja v súlade s metodikou výpočtu, ktorá sa použila v predchádzajúcich prípadoch (48).

(202)

Ako sa uvádza v odôvodnení 175, Komisia zistila, že dve skupiny spoločností zaradených do vzorky získali aj iné granty, ako sú granty týkajúce sa aktív, zvýhodnené úroky z úverov, granty podporujúce vývoz, granty týkajúce sa rozvoja malých a stredných podnikov.

(203)

Tieto granty udelili spoločnostiam orgány verejnej správy na vnútroštátnej, provinčnej, mestskej, krajskej alebo okresnej úrovni a všetky sa javili ako špecifické pre spoločnosti zaradené do vzorky alebo špecifické z hľadiska geografickej polohy alebo druhu priemyslu. Nie všetky spoločnosti zaradené do vzorky zverejnili informácie o právnom základe, podľa ktorého boli tieto granty udelené. Komisia však od niektorých spoločností dostala kópiu dokumentov vydaných vládnym orgánom, ktorý finančné prostriedky udelil, na ktorý sa odkazovalo ako na „oznámenie“.

(204)

Príkladmi takýchto iných grantov sú granty súvisiace s aktívami, patentové finančné prostriedky, finančné prostriedky a ocenenia v oblasti vedy a techniky, finančné prostriedky na rozvoj podnikania, finančné prostriedky na podporu exportu, granty na zvýšenie kvality priemyslu a posilnenie jeho efektívnosti, finančné prostriedky na podporu miestneho obchodu, finančné prostriedky na zahraničný hospodársky a obchodný rozvoj a ocenenia za bezpečnosť výroby.

(205)

Vzhľadom na veľké množstvo grantov, ktoré Komisia našla v účtovníctve skupín spoločností zaradených do vzorky, sa v tomto nariadení predkladá len zhrnutie hlavných zistení. Dôkazy o existencii viacerých grantov a skutočnosť, že sa prideľovali na rôznych úrovniach čínskej vlády, pôvodne poskytli dve skupiny zaradené do vzorky. Podrobné zistenia týkajúce sa týchto grantov boli poskytnuté jednotlivým spoločnostiam v ich osobitných informačných dokumentoch.

(206)

Tieto ostatné granty predstavujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže sa uskutočnil prevod finančných prostriedkov od čínskej vlády skupinám spoločností zaradeným do vzorky v podobe grantov, čím bola poskytnutá výhoda.

(207)

Skupiny spoločností zaradené do vzorky poskytli informácie o výške grantov a orgáne, ktorý každý grant udelil a vyplatil. Dotknuté spoločnosti takisto väčšinou viedli tieto príjmy vo svojom účtovníctve v okruhu „príjmy zo subvencií“ a dali vykonať nezávislý audit tohto účtovníctva. Komisia vnímala informácie o týchto grantoch ako nesporný dôkaz o subvencii, ktorou bola poskytnutá výhoda.

(208)

Tieto granty sú špecifické aj v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže sa podľa dokumentov poskytnutých spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zdajú obmedzené na určité spoločnosti, určité odvetvia, ako je napríklad odvetvie káblov z optických vlákien, alebo špecifické projekty v špecifických regiónoch. Okrem toho sú niektoré granty podmienené vývoznou výkonnosťou v zmysle článku 4 ods. 4 písm. a).

(209)

Tieto granty okrem toho nespĺňajú požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické, keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov nie sú transparentné, objektívne a neuplatňujú sa automaticky.

(210)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že pokiaľ ktorékoľvek z údajných subvencií poskytuje miestna a/alebo regionálna samospráva, nemôžu sa považovať za regionálne špecifické subvencie. Čínska vláda poukázala na to, že regionálna subvencia podľa článku 2 ods. 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa nemôže považovať za špecifickú, ak ju poskytuje samotný región (t. j. regionálna alebo miestna samospráva) (49), a že Komisia musí preukázať, že existuje obmedzenie prístupu ku subvenciám len na základe geografickej polohy (50).

(211)

Komisia v tejto súvislosti poukázala na to, že v odôvodnení 208 dospela k záveru, že iné granty ako granty týkajúce sa technológií, inovácií a rozvoja sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a), článku 4 ods. 3 a článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Zdalo sa, že sa väčšina týchto grantov obmedzuje na určité spoločnosti pôsobiace v určitých odvetviach, ako napríklad odvetvie káblov z optických vlákien. Špecifických projektov v špecifických regiónoch sa podľa všetkého týkali len niektoré granty. Skutočnosť, že tieto granty spoločnostiam udelili národné, provinčné, mestské, krajské alebo okresné orgány, neznamená, že tieto granty nemajú právny základ na národnej úrovni a že sa netýkali špecifických projektov v špecifických regiónoch. Čínska vláda neposkytla žiadne konkrétne dôkazy o tom, že tieto granty nie sú špecifické (napríklad, že sa tieto granty poskytli všetkým spoločnostiam v rámci súdnej právomoci miestneho subjektu konajúceho ako orgán poskytujúci subvenciu). Komisia v dôsledku toho zopakovala, že na základe dôkazov, ktoré mala k dispozícii, dospela k záveru, že tieto granty nespĺňajú požiadavky na nešpecifickosť podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia a že sú špecifické podľa článku 4 ods. 2 písm. a), článku 4 ods. 3 a článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, a preto zamietla tvrdenie čínskej vlády.

(212)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Connect Com tvrdila, že subvencia je špecifická len vtedy, ak sa vzťahuje priamo na odvetvie káblov z optických vlákien, a nie ak sa vzťahuje na viacero odvetví „ako napríklad“ výroba káblov z optických vlákien, ako uvádza Komisia v odôvodnení 208.

(213)

Komisia v tejto súvislosti objasnila, že v článku 4 ods. 2 základného nariadenia sa uvádza, že „s cieľom určiť, či je určitá subvencia špecifická pre určitý podnik, odvetvie alebo skupinu podnikov či výrobných odvetví (ďalej len „určité podniky“) v rámci súdnej právomoci orgánu, ktorý ju poskytuje, platia tieto zásady (…)“. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že špecifickosť sa môže vzťahovať aj na „skupinu podnikov či výrobných odvetví“ . Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(214)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia ignorovala článok 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, podľa ktorého špecifickosť neexistuje, ak orgán poskytujúci subvenciu určuje objektívne kritériá, za ktorých vzniká nárok na subvenciu, ako aj výšku subvencie.

(215)

Komisia v tejto súvislosti vysvetlila, ako sa uvádza v odôvodneniach 195 a 209, že tieto granty nespĺňajú požiadavky článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, na základe ktorých by sa nepovažovali za špecifické, keďže podmienky oprávnenosti a skutočné kritériá výberu oprávnených podnikov nie sú transparentné, objektívne a neuplatňujú sa automaticky. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(216)

Komisia vypočítala výhodu v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 197.

(217)

Miery subvencie stanovené v súvislosti so všetkými grantmi počas obdobia prešetrovania pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú stanovené takto:

Granty

(218)

Podľa informácií, ktoré poskytli dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky, im finančné prostriedky poskytlo 32 finančných inštitúcií so sídlom v ČĽR. Z týchto 32 finančných inštitúcií bolo 25 vo vlastníctve štátu. Ostatné finančné inštitúcie boli buď v súkromnom vlastníctve, alebo Komisia nebola schopná určiť, či boli vo vlastníctve štátu alebo v súkromnom vlastníctve. Osobitný dotazník však vyplnila iba jedna štátom vlastnená banka, a to aj napriek žiadosti podanej čínskej vláde, ktorá sa vzťahovala na všetky finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky.

(219)

Komisia zisťovala, či štátom vlastnené banky pôsobili ako verejné orgány v zmysle článku 3 a článku 2 písm. b) základného nariadenia. Pri výklade základného nariadenia v súlade s povinnosťami EÚ v rámci WTO sa na stanovenie toho, že štátom vlastnený podnik je verejným orgánom, uplatňuje táto skúška (51): „Záleží na tom, či subjektu bola zverená právomoc na vykonávanie vládnych funkcií, a nie na tom, ako sa to dosiahlo. Existuje množstvo rôznych spôsobov, ako by mohla vláda v úzkom zmysle poskytnúť subjektu právomoc. Na preukázanie skutočnosti, že takáto právomoc bola udelená konkrétnemu subjektu, teda môžu byť relevantné rôzne druhy dôkazov. Dôkazy, že subjekt v skutočnosti vykonáva vládne funkcie, môžu slúžiť ako dôkaz, že má vládnu právomoc alebo mu vládna právomoc bola zverená, najmä ak takéto dôkazy poukazujú na sústavnú a systematickú prax. Podľa nášho názoru z toho vyplýva, že dôkaz, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad subjektom a jeho konaním, môže za určitých okolností slúžiť ako dôkaz, že príslušný subjekt má vládnu právomoc a vykonáva ju pri plnení vládnych funkcií. Zdôrazňujeme však, že s výnimkou výslovného delegovania právomoci v právnom nástroji samotná existencia formálnych väzieb medzi subjektom a vládou v úzkom zmysle pravdepodobne nestačí na stanovenie toho, že nevyhnutne má vládnu právomoc. Preto napríklad samotná skutočnosť, že vláda je väčšinovým akcionárom subjektu, nepreukazuje, že vláda vykonáva významnú kontrolu nad konaním tohto subjektu, a už vôbec nie, že vláda mu zverila vládnu právomoc. V niektorých prípadoch, keď z dôkazov vyplýva, že formálne indície vládnej kontroly sú mnohoraké, a existuje aj dôkaz, že takáto kontrola sa vykonáva významným spôsobom, však potom možno na základe takýchto dôkazov vyvodiť, že príslušný subjekt vykonáva vládnu právomoc.“

(220)

Komisia sa usilovala získať informácie o štátnom vlastníctve, ako aj formálne znaky vládnej kontroly v štátom vlastnených bankách. Analyzovala aj to, či sa kontrola vykonávala účinným spôsobom. Na tento účel Komisia musela čiastočne vychádzať z dostupných skutočností z toho dôvodu, že čínska vláda a štátom vlastnené banky odmietli poskytnúť dôkazy o rozhodovacom procese, ktorý viedol k poskytovaniu preferenčných úverov, ako sa uvádza v odôvodneniach 136 až 153.

(221)

Komisia s cieľom vykonať túto analýzu najskôr preskúmala informácie od štátom vlastnenej banky, ktorá vyplnila osobitný dotazník.

(222)

Iba jedna štátom vlastnená banka, konkrétne banka EXIM, poskytla vyplnený dotazník.

(223)

Na základe informácií získaných z vyplneného dotazníka Komisia zistila, že čínska vláda priamo či nepriamo vlastní viac ako 50 % akcií tejto finančnej inštitúcie.

(224)

Pokiaľ ide o formálne indície vládnej kontroly v spolupracujúcej štátom vlastnenej banke, Komisia ju označila za „kľúčovú štátom vlastnenú finančnú inštitúciu“. V oznámení o dočasných predpisoch o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách (52) sa uvádza, že: „kľúčovými štátom vlastnenými finančnými inštitúciami uvedenými v týchto predpisoch sa označujú štátom vlastnené politické banky, obchodné banky, spoločnosti na správu finančných aktív, spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi, štátom vlastnené poisťovacie spoločnosti a podobne (ďalej uvádzané ako štátom vlastnené finančné inštitúcie), do ktorých Štátna rada vysiela dozornú radu“ .

(225)

Dozorná rada kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúcií sa vymenúva v zmysle dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách. Na základe článkov 3 a 5 uvedených dočasných predpisov Komisia zistila, že členov dozornej rady vysiela Štátna rada, ktorej sa zodpovedajú, čo poukazuje na inštitucionálnu kontrolu štátu nad ekonomickou činnosťou spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(226)

Komisia okrem týchto všeobecne platných indícií zistila v súvislosti s bankou EXIM toto: banka EXIM bola založená a vykonáva činnosť v súlade s Oznámením o založení banky Export-Import Bank of China, ktoré vydala Štátna rada, ako aj v súlade so stanovami banky EXIM. Podľa stanov banky štát priamo vymenúva manažment banky EXIM. Dozornú radu vymenúva Štátna rada v zmysle dočasných predpisov o dozorných radách v kľúčových štátom vlastnených finančných inštitúciách a ďalších zákonov a predpisov a zodpovedá sa Štátnej rade.

(227)

V stanovách banky je ďalej uvedené, že Výbor strany banky EXIM zohráva vedúcu a politicky ústrednú úlohu v zabezpečovaní toho, že banka EXIM vykonáva politiky a významné zapojenie strany a štátu. Vedenie strany je zapojené do všetkých aspektov správy a riadenia spoločnosti.

(228)

V stanovách sa takisto uvádza, že banka EXIM sa venuje podpore rozvoja zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce, cezhraničných investícií, iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, spolupráce v rámci medzinárodnej kapacity a výroby zariadení. Jej rozsah podnikateľskej činnosti zahŕňa krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery v schválenej podobe a v súlade so štátnou politikou zahraničného obchodu a s politikou otvárania sa navonok (politika „going out“), napríklad vývozné úvery, dovozné úvery, úvery na inžinierske zákazky zadané v zahraničí, zahraničné investičné úvery, úvery čínskej vlády na zahraničnú pomoc a úvery pre vývozných nákupcov.

(229)

Banka EXIM okrem toho vo svojej výročnej správe za rok 2019 uviedla, že počas tohto obdobia plne vykonávala všetky hlavné politiky a rozhodnutia, ktoré prijal Ústredný výbor Komunistickej strany Číny a Štátna rada.

(230)

Komisia takisto zistila, že štátom vlastnené finančné inštitúcie v roku 2017 zmenili svoje stanovy s cieľom posilniť úlohu Komunistickej strany Číny (ďalej len „KSČ“) na najvyššej rozhodovacej úrovni bánk (53).

(231)

V novom znení stanov je uvedené, že:

(232)

Komisia ďalej zisťovala, či čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním banky EXIM, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a posúdenie rizika v prípadoch, keď poskytovala úvery odvetviu káblov z optických vlákien. V tejto súvislosti boli zohľadnené tieto regulačné dokumenty:

(233)

Po preskúmaní týchto regulačných dokumentov Komisia zistila, že finančné inštitúcie v ČĽR pôsobia vo všeobecnom právnom prostredí, v ktorom majú nariadené zosúladiť pri prijímaní finančných rozhodnutí svoje činnosti s cieľmi priemyselnej politiky čínskej vlády, a to z dôvodov uvedených ďalej.

(234)

Pokiaľ ide o banku EXIM, jej verejný politický mandát sa stanovuje v oznámení o založení banky EXIM, ako aj v jej stanovách.

(235)

Vo všeobecnosti sa v článku 34 zákona o bankách, ktorý sa uplatňuje na všetky finančné inštitúcie pôsobiace v Číne, stanovuje, že „komerčné banky vykonávajú svoju činnosť v oblasti poskytovania úverov v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a podľa usmernení priemyselných politík štátu“ . Hoci sa v článku 4 zákona o bankách stanovuje, že „komerčné banky podľa zákona vykonávajú obchodné operácie bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca. Komerčné banky preberajú samostatne občianskoprávnu zodpovednosť a ručia celým svojím majetkom právnickej osoby“ , z prešetrovania vyplynulo, že článok 4 zákona o bankách sa uplatňuje s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu.

(236)

Okrem toho sa v článku 15 Všeobecných pravidiel pre úvery stanovuje, že „v súlade so štátnou politikou môžu príslušné úrady subvencovať úroky na úvery s cieľom presadzovať rast určitých priemyselných odvetví a hospodársky rozvoj v niektorých oblastiach“ .

(237)

Podobne sa v rozhodnutí č. 40 uvádza pokyn, aby všetky finančné inštitúcie poskytovali úverovú podporu konkrétne „podporovaným“ projektom. Ako už bolo vysvetlené v oddiele 3.1 a konkrétnejšie v odôvodneniach 81 a 86, projekty odvetvia káblov z optických vlákien patria do „podporovanej“ kategórie. Rozhodnutím č. 40 sa teda potvrdzuje predchádzajúce zistenie, pokiaľ ide o zákon o bankách, že banky vykonávajú vládnu právomoc vo forme preferenčných úverových operácií. Komisia takisto zistila, že CBIRC má ďalekosiahlu schvaľovaciu právomoc nad všetkými aspektmi riadenia všetkých finančných inštitúcií usadených v ČĽR (vrátane finančných inštitúcií v súkromnom a zahraničnom vlastníctve), ako napríklad (54):

(238)

Zákon o bankách je právne záväzný. Záväzný charakter päťročných plánov a rozhodnutia č. 40 bol konštatovaný v oddiele 3.1. Záväzný charakter regulačných dokumentov CBIRC vychádza z jej právomocí bankového regulačného orgánu. Záväzný charakter ďalších dokumentov je zrejmý z doložiek o dohľade a hodnotení, ktoré uvedené dokumenty obsahujú.

(239)

Rozhodnutie Štátnej rady č. 40 dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“ . Na základe toho sú banky povinné poskytovať úverovú podporu odvetviu káblov z optických vlákien ako podporovanému odvetviu.

(240)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vytvorila normatívny rámec, ktorý musia riadiaci pracovníci a dozorné orgány spolupracujúcej štátom vlastnenej banky vymenované čínskou vládou a zodpovedajúce sa čínskej vláde dodržiavať. Čínska vláda sa teda opierala o tento normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu káblov z optických vlákien.

(241)

Komisia sa ďalej usilovala získať konkrétne dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov poskytovaných vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Čiastočne spolupracujúca štátom vlastnená banka vo vyplnenom dotazníku vysvetlila, že pri udeľovaní predmetných úverov využíva podrobne vypracované politiky a modely posudzovania úverového rizika. Banka EXIM ďalej vysvetlila, že neexistuje žiadny rozdiel v politike, pokiaľ ide o odvetvie, v ktorom dlžník pôsobí, o úverovú situáciu, či postavenie kapitálu atď.; takéto faktory však majú vplyv na posúdenie úverového ratingu a na náklady dlžníka z hľadiska rizika. Pri poskytovaní úverov sa môže odvolávať na príslušné plány a politiky, no pri určovaní individuálnych úverových projektov uplatňuje posúdenie vychádzajúce zo situácie na trhu.

(242)

Ako sa už uvádza v odôvodnení 141, čiastočne spolupracujúca štátom vlastnená banka odmietla poskytnúť konkrétne príklady svojho posúdenia úverového rizika týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky, keďže požadované informácie sú internými informáciami banky a obsahujú dôverné obchodné informácie, ktoré sa nesmú zverejňovať, hoci Komisia mala písomný súhlas spoločností zaradených do vzorky, v ktorom sa vzdali svojich práv na zachovanie dôvernosti.

(243)

Keďže Komisia nemala konkrétne dôkazy o posúdení úverovej bonity, preskúmala celkové právne prostredie, ako sa uvádza v odôvodneniach 232 až 239, v spojení so správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto konanie bolo v rozpore s jej oficiálnym vyjadrením, keďže v praxi nekonala na základe dôkladného posúdenia rizika vychádzajúceho zo situácie na trhu.

(244)

Komisia počas prešetrovania zistila, že úvery sa poskytli dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky pri úrokových sadzbách blížiacich sa referenčnej úverovej sadzbe Čínskej ľudovej banky (ďalej len „PBOC“) alebo pod jej úrovňou a pod úrovňou základnej úverovej sadzby oznámenej Národným medzibankovým finančným centrom (ďalej len „NIFC“), ktorá bola zavedená 20. augusta 2019 (55), a to bez ohľadu na finančnú situáciu daných spoločností a ich situáciu z hľadiska úverového rizika. Úvery boli teda poskytnuté pod úrovňou trhovej sadzby, ak ich porovnáme so sadzbou zodpovedajúcou rizikovému profilu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(245)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala, že spolupracujúca štátom vlastnená banka, konkrétne banka EXIM, je verejným orgánom a že čínska vláda mala nad bankou EXIM významnú kontrolu. Čínska vláda zdôraznila, že „vlastníctvo a formálne indície kontroly“ nie sú dostatočné na to, aby sa tým dokázala existencia verejného orgánu, a že Komisia nepreukázala nedostatočnú nezávislosť riadiacich pracovníkov banky EXIM tým, že tvrdila, že čínska vláda vykonáva kontrolu nad bankou EXIM len pri vykonávaní dohľadu nad vymenúvaním riadiacich pracovníkov banky a jej predstavenstva.

(246)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že dotknuté finančné inštitúcie nevykonávajú žiadnu funkciu, o ktorej by sa mohlo povedať, že má vládny charakter, a že čínska vláda nevykonávala významnú kontrolu nad bankou EXIM. Hoci sa v článku 34 čínskeho zákona o bankách vyžaduje, aby komerčné banky konali „podľa usmernení priemyselných politík“ čínskej vlády, nikde v ustanovení sa neuvádza, aby banky konali určitým spôsobom, a podľa čínskej vlády by sa toto ustanovenie malo považovať za hlavnú zásadu pre čínske banky. Čínska vláda takisto uviedla, že v zákone o čínskych bankách sa čínskej vláde výslovne zakazuje vykonávať akúkoľvek formu kontroly nad rozhodnutiami komerčných bánk. Čínska vláda sa v tejto súvislosti odvolala na článok 4 čínskeho zákona o bankách, v ktorom sa uvádza, že komerčné banky musia „prijímať vlastné rozhodnutia“ , a na článok 5, v ktorom sa uvádza, že musia fungovať „bez zasahovania akéhokoľvek útvaru či jednotlivca“ . Čínska vláda ďalej zdôraznila, že v článku 41 čínskeho zákona o bankách sa uvádza, že „žiadny subjekt ani jednotlivec nesmie nútiť komerčnú banku, aby poskytla úver alebo záruku“ . Čínska vláda okrem toho tvrdila, že článok 15 všeobecných pravidiel o úveroch, ako ani rozhodnutie č. 40 nie sú záväzné a majú len usmerňujúcu povahu. A napokon, čínska vláda nesúhlasila s tvrdením, že banka EXIM poskytovala úvery pod úrovňou trhovej sadzby, keďže dodržiavala medzinárodne akceptované normy pre posudzovanie rizika a poskytovanie úverov a funguje nezávisle od čínskej vlády.

(247)

Komisia nesúhlasila s tvrdeniami čínskej vlády. Komisia neposkytla odpoveď len o  „vlastníctve a formálnych indíciách kontroly“ na kvalifikovanie spolupracujúcej štátom vlastnenej banky EXIM ako verejného orgánu, ale preukázala aj to, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad bankou z ďalej uvedených dôvodov.

(248)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 238, Komisia sa domnievala, že čínsky zákon o bankách a rozhodnutie č. 40 majú záväzný charakter. Okrem toho zistenia z tohto prešetrovania, ako aj zistenia Komisie z predchádzajúcich prešetrovaní týkajúce sa rovnakého programu subvencií (56), nepodporili tvrdenie, že banky nezohľadňujú pri prijímaní úverových rozhodnutí vládnu politiku a plány. Komisia napríklad zistila, že vyvážajúci výrobcovia ťažili z preferenčných úverov pri úrokovej sadzbe pod úrovňou trhovej sadzby. Jeden z vyvážajúcich výrobcov využil preferenčné úvery z Fondu Čínskej rozvojovej banky, čo je, ako sa opisuje v odôvodnení 285, politicky orientovaná investičná organizácia, ktorá podporuje hlavne „projekty v kľúčových štátom uznaných odvetviach“ .

(249)

Z prešetrovania vyplynulo, že článok 15 všeobecných pravidiel pre úvery sa skutočne uplatňoval v praxi a že články 4, 5 a 41 zákona o bankách sa uplatňovali s výhradou článku 34 zákona o bankách, t. j. v prípade, ak štát vypracuje verejnú politiku, banky ju vykonávajú a riadia sa pokynmi štátu. Zatiaľ čo články 4 a 5 zákona o bankách sú súčasťou kapitoly I, v ktorej sa stanovujú všeobecné ustanovenia, článok 34 je súčasťou kapitoly IV, v ktorej sa stanovujú základné pravidlá, ktoré upravujú poskytovanie úverov. Znenie článku 34: „komerčné banky vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť poskytovania úverov podľa potrieb národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu,“ svedčí o tom, že toto ustanovenie nemá usmerňujúcu povahu, ale skôr záväzný charakter, pričom sa ním poskytuje jasný pokyn bankám, aby pri výkone svojej podnikateľskej činnosti poskytovania úverov zohľadnili štátne priemyselné politiky. Komisia takisto poznamenala, že v rozhodnutí Štátnej rady č. 40 sa dáva všetkým finančným inštitúciám pokyn, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, a sľubuje sa vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“ . Hoci sa v článku 17 toho istého rozhodnutia od bánk požaduje, aby dodržiavali úverové zásady, Komisia nedokázala počas prešetrovania dokázať, či sa tak deje v praxi. Úvery sa naopak poskytli vyvážajúcim výrobcom, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu a úverovú bonitu.

(250)

Pokiaľ ide konkrétne o banku EXIM, je okrem toho nesporné, že ide o politickú banku, ktorá podľa vlastného priznania priamo dodržiava vládne politiky. Ako sa vysvetľuje na jej webovom sídle (57), banka EXIM je štátom financovanou a štátom vlastnenou politickou bankou, ktorá je priamo pod vedením Štátnej rady a ktorá sa okrem iného venuje podpore zahraničného obchodu Číny a vykonávaniu stratégie „globálna orientácia“.

(251)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že čínska vláda v súvislosti s poskytovaním úverov podporovaným odvetviam vytvorila normatívny rámec, ktorý musia dodržiavať riadiaci pracovníci a dozorné orgány banky, ktoré sú vymenované čínskou vládou a ktoré sa zodpovedajú čínskej vláde. Tento normatívny rámec neponechával riadiacim pracovníkom a dozorným orgánom banky žiadny manévrovací priestor, pokiaľ ide o to, či sa majú riadiť týmto rámcom alebo nie, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, čím sa riadiaci pracovníci tejto banky dostali do závislého postavenia. Čínska vláda sa teda opierala o normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky v prípadoch, keď táto banka poskytovala úvery odvetviu káblov z optických vlákien.

(252)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 241, Komisia sa usilovala získať dôkazy o existencii významnej kontroly na základe konkrétnych úverov. Spolupracujúca štátom vlastnená banka však neposkytla niektoré nevyhnutné informácie vrátane osobitného posúdenia úverového rizika týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky. Keďže Komisia nemala k dispozícii konkrétne dôkazy o takýchto posúdeniach úverového rizika, preskúmala celkové právne prostredie vzťahujúce sa na poskytovanie úverov podporovaným odvetviam, ako je odvetvie káblov z optických vlákien, v kombinácii so správaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, a zistila, že banka nekonala na základe dôkladných posúdení úverového rizika vzhľadom na trh. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 244, úvery sa poskytli dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky za úrokové sadzby blížiace sa k referenčným úrokovým sadzbám PBOC a k základnej úverovej sadzbe alebo pod ich úrovňou, a to bez ohľadu na ich finančnú situáciu a ich situáciu v oblasti úverového rizika. Vzhľadom na rizikový profil vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ako sa opisuje v oddiele 3.5.3.3, a vzhľadom na to, že podľa analýzy rizík vykonaných Komisiou by mali vyvážajúci výrobcovia získať úverový rating BB, a teda by mali platiť úrokové sadzby výrazne nad bezrizikovou sadzbou, Komisia dospela k záveru, že predmetné úvery boli poskytnuté pod úrovňou trhových sadzieb.

(253)

Komisia preto dospela k záveru, že čínska vláda vykonávala významnú kontrolu nad konaním spolupracujúcej štátom vlastnenej banky, pokiaľ ide o jej postupy poskytovania úverov a hodnotenie rizika týkajúce sa odvetvia káblov z optických vlákien.

(254)

Komisia zistila, že spolupracujúca štátom vlastnená banka vykonávala uvedený právny rámec pri výkone vládnych funkcií vo vzťahu k odvetviu káblov z optických vlákien. Konala preto ako verejný orgán v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia a v súlade s príslušnou judikatúrou WTO.

(255)

Ako je uvedené v odôvodnení 218, ani jedna z ostatných štátom vlastnených finančných inštitúcií, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, nevyplnila osobitný dotazník. Čínska vláda poskytla len nejaké informácie o vlastníctve viacerých bánk, no nie o ich riadiacej štruktúre, posudzovaní rizika ani o príkladoch týkajúcich sa osobitných úverov pre odvetvie káblov z optických vlákien.

(256)

Z tohto dôvodu a v súlade so závermi uvedenými v oddiele 3.2.1 sa Komisia rozhodla využiť dostupné skutočnosti na určenie toho, či je možné uvedené štátom vlastnené finančné inštitúcie považovať za verejné orgány.

(257)

Čínska vláda uviedla, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto banky, ktoré poskytli úvery skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky v danom prešetrovaní: Agricultural Bank of China, Bank of China, Bank of Communications, Bank of Jiangsu, Bank of Kunlun, Bank of Nanjing, Bank of Ningbo, China CITIC Bank China Development Bank, China Construction Bank, China Everbright Bank, China Guangfa Bank, China Merchants Bank, China Minsheng Bank, Hankou Bank, Industrial Bank, Industrial and Commercial Bank of China (ICBC), Ping An Bank, Postal Savings Bank, Shanghai Pudong Development Bank a Zheshang Bank.

(258)

Na základe verejne dostupných informácií, ako sú webové sídla, výročné správy, informácie dostupné v registroch bánk alebo na internete, Komisia zistila, že samotný štát alebo štátom vlastnené právnické osoby čiastočne alebo úplne vlastnili tieto finančné inštitúcie, ktoré poskytli úvery dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky:

(259)

Komisia z dôvodu chýbajúcich konkrétnych informácií od predmetných finančných inštitúcií, ktoré by svedčili o opaku, ďalej konštatovala vlastníctvo a kontrolu zo strany čínskej vlády na základe formálnych znakov z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v bode 1. Najmä pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a dozorné orgány v nespolupracujúcich štátom vlastnených finančných inštitúciách – na základe dostupných skutočností – podľa všetkého ich vymenúva čínska vláda, ktorej sa títo riadiaci pracovníci a dozorné orgány aj zodpovedajú, a to rovnakým spôsobom ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(260)

Pokiaľ ide o vykonávanie významnej kontroly, Komisia usúdila, že zistenia týkajúce sa spolupracujúcej štátom vlastnenej finančnej inštitúcie sa môžu považovať za reprezentatívne aj v prípade nespolupracujúcich štátom vlastnených finančných inštitúcií. Normatívny rámec analyzovaný v bode 1 sa na ne vzťahuje rovnako. Keďže nie sú dostupné žiadne náznaky svedčiace o opaku (58), na základe dostupných skutočností platí, že konkrétne dôkazy o posúdeniach úverovej bonity chýbajú rovnako v prípade týchto inštitúcií ako v prípade spolupracujúcej štátom vlastnenej banky.

(261)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda potvrdila nedostatočnosť argumentov Komisie, v ktorých sa dospelo k záveru, že všetky štátom vlastnené inštitúcie iné ako banka EXIM takisto predstavujú verejné orgány. Čínska vláda tvrdila, že Komisia sa spoliehala na predchádzajúce antisubvenčné konania a na svoje vlastné závery, pokiaľ ide o spolupracujúce štátom vlastnené finančné inštitúcie, a nepodarilo sa jej vykonať analýzu jednotlivých prípadov s osobitným významom pre špecifické okolnosti každého prípadu a s ohľadom na každú z nespolupracujúcich finančných inštitúcií. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy na určenie existencie významnej kontroly nad štátom vlastnenými finančnými inštitúciami, keďže sa zdá, že riadiacich pracovníkov a dozornú radu vymenúva čínska vláda.

(262)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula, že pri neexistencii spolupráce zo strany iných štátom vlastnených bánk sa Komisia musela opierať o dostupné skutočnosti. Komisia dospela k záveru, že informácie z predchádzajúcich prešetrovaní v kombinácii s formálnymi náznakmi kontroly a zisteniami samotného prešetrovania týkajúceho sa banky EXIM a skutočného správania sa bánk k vyvážajúcim výrobcom v tomto prípade predstavujú najlepšie dostupné skutočnosti. Čínska vláda v každom prípade nepredložila nijaký dôkaz ani argument, ktorý by vyvrátil zistenia Komisie týkajúce sa skutočnosti, že ostatné štátom vlastnené banky, ktoré poskytli úvery spoločnostiam zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia. Komisia preto trvala na svojom stanovisku.

(263)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, že všetky čínske štátom vlastnené finančné inštitúcie, ktoré poskytli financovanie dvom skupinám spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, predstavujú verejné orgány v zmysle článku 2 písm. b) v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) základného nariadenia.

(264)

Navyše, aj keby sa štátom vlastnené finančné inštitúcie nepovažovali za verejné orgány, Komisia na základe tých istých informácií určila, že by sa považovali za orgány poverené alebo riadené čínskou vládou na vykonávanie úloh, ktorými je bežne poverená vláda, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v oddiele 3.5.1.2. Ich konanie by teda bolo v každom prípade pripísané čínskej vláde.

(265)

Tieto finančné inštitúcie sa na základe zistení, ku ktorým sa dospelo v predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach (59), a po doplnení verejne dostupných informácií, považovali za súkromné: HSBC, CITI Bank China, Zijin Rural Commercial Bank, Mizuho Bank, Sumitomo Mitsui Banking (China), MUFG Bank, Bohai international Trust Co., Ltd., a Hubei Rural Credit Cooperative. Komisia analyzovala, či čínska vláda poverila tieto finančné inštitúcie alebo či im nariadila, aby udeľovali subvencie odvetviu káblov z optických vlákien v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(266)

Podľa Odvolacieho orgánu WTO k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a výrazom „riadenie“ sa odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc nad súkromným subjektom (60). V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako splnomocnenca pri poskytovaní finančnej pomoci a  „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie alebo riadenie súkromného subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia“  (61). Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“  (62) alebo keď zámer vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“  (63). Naopak, poverenie alebo nariadenie znamená skôr „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“  (64).

(267)

Komisia poznamenala, že normatívny rámec týkajúci sa odvetvia uvedeného v odôvodneniach 232 až 238 sa vzťahuje na všetky finančné inštitúcie v ČĽR vrátane súkromných finančných inštitúcií. Ako príklad možno uviesť, že zákon o bankách a rozličné nariadenia CBIRC sa týkajú všetkých bánk financovaných z čínskych prostriedkov a bánk financovaných zo zahraničných investícií pod správou CBIRC.

(268)

Okrem toho mala väčšina úverových zmlúv so súkromnými finančnými inštitúciami podobné podmienky ako zmluvy so štátom vlastnenými bankami a úverové sadzby poskytované súkromnými finančnými inštitúciami boli podobné sadzbám poskytovaným štátom vlastnenými finančnými inštitúciami.

(269)

Keďže Komisia nedostala od súkromných finančných inštitúcií žiadne odlišné informácie, dospela k záveru, že pokiaľ ide o odvetvie káblov z optických vlákien, všetky finančné inštitúcie (vrátane súkromných finančných inštitúcií) pôsobiace v Číne pod dohľadom CBIRC boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu káblov z optických vlákien poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami. (65)

(270)

Po konečnom poskytnutí informácií čínska vláda tvrdila, že Komisia nepreukázala poverenie ani riadenie čínskou vládou, najmä väzbu medzi vládou a konkrétnym správaním všetkých finančných inštitúcií. Čínska vláda tvrdí, že skutočnosť, že vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci tým, že len usmerňuje alebo pobáda, nie je dostatočná na preukázanie poverenia a riadenia; musí zahŕňať určitú formu hrozby alebo donútenia. Podľa čínskej vlády sa v zákone o bankách výslovne zakazuje zasahovanie čínskou vládou, pričom všeobecné pravidlá o úveroch a rozhodnutie č. 40 poskytujú len usmernenie a nie sú povinné ani právne záväzné. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať túto analýzu v prípade každého subjektu.

(271)

Komisia s týmto názorom nesúhlasila. Keďže normatívny rámec vysvetlený v odôvodneniach 232 až 239, ktorý sa vzťahuje na všetky banky v Číne, je právne záväzný, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach 248 a 249, nejde len o pobádanie alebo usmernenie vlády. Komisia už v odôvodnení 239 stanovila, že v rozhodnutí č. 40 sa nariaďuje všetkým finančným inštitúciám, aby poskytovali úverovú podporu iba podporovaným projektom, hoci v článku 17 toho istého rozhodnutia sa takisto vyžaduje, aby banka dodržiavala úverové zásady. Komisia ďalej v odôvodnení 251 stanovila, že čínska vláda sa opierala o tento normatívny rámec s cieľom vykonávať významnú kontrolu nad finančnými inštitúciami tým, že im neponechávala žiadny priestor, pokiaľ ide o jeho vykonávanie alebo nevykonávanie. Preto existuje jasná väzba medzi čínskou vládou a konkrétnym správaním súkromných bánk, ktorá preukazuje poverenie a riadenie čínskou vládou.

(272)

Komisia ďalej pripomenula, že pri neexistencii spolupráce zo strany súkromných bánk sa musela opierať o dostupné skutočnosti. Keďže čiastočne spolupracovala iba jedna štátom vlastnená banka, Komisia použila dostupné informácie o tejto banke, ktorá bola preukázateľne verejným orgánom, a porovnala ich s úverovými podmienkami ponúkanými nespolupracujúcimi súkromnými bankami. Pri krížovej kontrole na diaľku v spoločnostiach zaradených do vzorky sa okrem toho nezistili žiadne zásadné rozdiely medzi úverovými podmienkami alebo sadzbami poskytovanými súkromnými finančnými inštitúciami a podmienkami alebo sadzbami poskytovanými štátom vlastnenými finančnými inštitúciami. Skutočnosť, že došlo k prekrývaniu sadzieb, ukazuje, že aj súkromné banky poskytovali úvery za priaznivejších než trhových podmienok v súlade s uvedeným normatívnym rámcom. Tvrdenie čínskej vlády, že Komisia nesplnila svoju povinnosť vykonať túto analýzu v prípade každého subjektu, je preto nepodložené.

(273)

Komisia následne potvrdila svoj záver, že pokiaľ ide o odvetvie káblov z optických vlákien, všetky finančné inštitúcie vrátane súkromných finančných inštitúcií pôsobiace v Číne boli štátom poverené alebo mali štátom nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) prvej zarážky základného nariadenia, aby dodržiavali vládne politiky a aby odvetviu káblov z optických vlákien poskytovali úvery s preferenčnými sadzbami.

(274)

V predchádzajúcich antisubvenčných prešetrovaniach už Komisia zistila, že domáce úverové ratingy udelené čínskym spoločnostiam nie sú spoľahlivé, a to na základe štúdie uverejnenej Medzinárodným menovým fondom (66), v ktorej sa preukázali nezrovnalosti medzi medzinárodnými a čínskymi úverovými ratingmi, a rovnako na základe zistení v rámci prešetrovania týkajúceho sa spoločností zaradených do vzorky. Podľa MMF má totiž viac ako 90 % čínskych dlhopisov rating udelený miestnymi ratingovými agentúrami AA až AAA. Táto situácia je neporovnateľná s inými trhmi, ako je trh Únie alebo Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“). Napríklad na trhu USA majú takéto vysoké ratingy len necelé 2 % spoločností. Čínske ratingové agentúry sú preto výrazne vychýlené k najvyššej hranici ratingovej stupnice. Majú veľmi rozsiahle ratingové stupnice a zvyčajne zaraďujú dlhopisy s výrazne odlišnými kreditnými rizikami do jednej širokej kategórie ratingu (67). Podľa prehľadu čínskeho trhu s dlhopismi z roku 2021 od spoločnosti Bloomberg (68) dominovalo na trhu s dlhopismi päť miestnych čínskych ratingových agentúr: China Chengxin, Dagong, Lianhe, Shanghai Brilliance a Golden credit rating, pričom približne 90 % dlhopisov má rating AAA udelený miestnymi ratingovými agentúrami. Mnohí emitenti však získali od agentúry S&P nižší globálny rating emitenta A a BBB (69).

(275)

Okrem toho zahraničné ratingové agentúry ako Standard & Poor’s a Moody’s pri udeľovaní ratingu čínskym dlhopisom vydaným v zahraničí zvyčajne uplatňujú zvýšenie základného úverového ratingu emitenta na základe odhadu strategického významu firmy pre čínsku vládu a sily prípadnej implicitnej záruky (70).

(276)

Komisia takisto zistila ďalšie informácie na doplnenie tejto analýzy. Po prvé, Komisia skonštatovala, že štát môže vykonávať určitý vplyv nad trhom s úverovými ratingmi.

(277)

Podľa informácií poskytnutých čínskou vládou počas obdobia prešetrovania pôsobilo na čínskom trhu s dlhopismi 14 ratingových agentúr vrátane 12 domácich ratingových agentúr.

(278)

Po druhé, na čínsky trh s úverovými ratingmi nemožno voľne vstúpiť. Ide v zásade o zatvorený trh, keďže ratingové agentúry potrebujú pred začatím vykonávania činnosti schválenie od Čínskej regulačnej komisie pre cenné papiere (ďalej len „CSRC“) alebo od PBOC (71). PBOC v polovici roka 2017 oznámila, že zahraničné ratingové agentúry budú mať povolené vykonávať úverové ratingy na časti domáceho trhu s dlhopismi za určitých podmienok. Počas obdobia prešetrovania na čínskom trhu pôsobili dve ratingové agentúry, ktoré patria zahraničným vlastníkom, a dve ratingové agentúry vo forme čínsko-zahraničného spoločného podniku. Tieto ratingové agentúry sa však riadia čínskymi ratingovými stupnicami, a preto nie sú úplne porovnateľné s medzinárodnými ratingami, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 275.

(279)

V štúdii z roku 2017, ktorú uskutočnila samotná PBOC, sa potvrdzujú zistenia Komisie a v jej záveroch sa uvádza, že „ak je úroveň investícií zahraničných dlhopisov nastavená na medzinárodný rating BBB- a vyšší, potom môže byť investičný stupeň domácich dlhopisov ohodnotený na úroveň AA- a viac, pri zohľadnení rozdielu medzi priemerným domácim ratingom a medzinárodným ratingom o 6 alebo viac stupňov“  (72).

(280)

Vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 274 až 279 Komisia dospela k záveru, že čínske úverové ratingy neposkytujú spoľahlivý odhad úverového rizika podkladového aktíva. Tieto ratingy boli takisto skreslené politickými cieľmi spočívajúcimi v podpore kľúčových strategických odvetví, ako je odvetvie káblov z optických vlákien.

(281)

Komisia zistila, že spoločnosti v oboch skupinách zaradených do vzorky využívali na financovanie svojich činností krátkodobé a dlhodobé úvery. Tieto úvery slúžili najmä na každodennú prevádzku, potreby prevádzkového kapitálu, na osobitné projekty, investície alebo na nahradenie iných úverov. Obe skupiny takisto využili krátkodobé a dlhodobé vývozné úvery.