17.1.2022

Úradný vestník Európskej únie

L 10/17

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/58

zo 14. januára 2022,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti na základe článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Pôvodné prešetrovanie a platné opatrenia

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1953 (2) antidumpingové clá na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele (ďalej len „GOES“, z ang. grain-oriented electrical sheets) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“), Japonsku, Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“), Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) a Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“) (ďalej len „pôvodné opatrenia“). Prešetrovanie, ktoré viedlo k uloženiu pôvodných opatrení, sa ďalej uvádza ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Komisia sa na základe určitých skutočností zistených počas pôvodného prešetrovania rozhodla, že variabilné clá vo forme troch minimálnych dovozných cien pre tri rozličné kategórie GOES sú najvhodnejšou formou opatrení, a to z týchto dôvodov:

—

Po prvé by tieto tri minimálne dovozné ceny umožnili výrobcom z Únie zotaviť sa z účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu. Predstavovali by záchrannú sieť, ktorá by im umožnila návrat k udržateľnej ziskovosti a motivovala ich, aby vynaložili nevyhnutné investície na proporcionálne vyššiu výrobu druhov podobného výrobku s vysokou permeabilitou.

—	Po druhé, tri minimálne dovozné ceny by takisto mali zabrániť akýmkoľvek nepriaznivým účinkom neprimeraného zvýšenia cien po období prešetrovania, ktoré by mohlo mať výrazný nepriaznivý vplyv na podnikanie používateľov.

—

Po tretie by zároveň zohľadnili obavy používateľov, ktorí sa obávali nedostatku GOES, najmä typov s maximálnou stratou v jadre 0,90 W/kg a menej, ktoré boli v tom čase obzvlášť potrebné na splnenie cieľov efektívnosti podľa prvej etapy nariadenia o ekodizajne. Vo všeobecnosti by zabránili vážnemu narušeniu dodávok na trh Únie.

(3)

Tri aktuálne platné minimálne dovozné ceny sú v rozmedzí od 1 536 EUR/tona do 2 043 EUR/tona. Uplatňujú sa na jednotlivo vymenovaných vyvážajúcich výrobcov zo všetkých dotknutých krajín, t. j. ČĽR, Japonska, Kórejskej republiky, Ruskej federácie a Spojených štátov amerických, v prípade ktorých boli stanovené individuálne dumpingové rozpätia:

—	Ak je cena CIF (náklady, poistenie a prepravné) na hranici Únie rovnaká alebo vyššia ako minimálna dovozná cena, nie je splatné žiadne clo.

—

Ak je vývozná cena nižšia ako minimálna dovozná cena, uplatniteľná sadzba cla by bola nižšia hodnota z rozdielu medzi uplatniteľnou minimálnou dovoznou cenou a čistou frankocenou na hranici Únie pred preclením a sadzbami valorického antidumpingového cla. Preto sa na každého vyvážajúceho výrobcu uplatňuje individuálne clo. Výška antidumpingového cla by v žiadnom prípade nemala byť vyššia ako sadzby valorického antidumpingového cla, ktoré sú špecifické pre každého individuálneho vyvážajúceho výrobcu z každej dotknutej krajiny.

1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(4)	Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) dostala Komisia žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(5)

Žiadosť o revízne prešetrovanie predložilo 29. júla 2020 Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „EUROFER“ alebo „žiadateľ“) konajúce v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 50 % celkovej výroby výrobkov GOES v Únii. Žiadosť sa odôvodňuje tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3. Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(6)

Keďže Komisia po porade s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 30. októbra 2020 začala na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v súvislosti s dovozom výrobkov GOES s pôvodom v Číne, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátov amerických (ďalej len „dotknuté krajiny“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (4) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

1.4. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.5. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ

(8)

Konanie v tejto veci sa začalo 30. októbra 2020, čiže v prechodnom období dohodnutom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo naďalej vzťahovalo právo Únie. Uvedené obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Od 1. januára 2021 sa už teda spoločnosti a združenia zo Spojeného kráľovstva nepovažujú za zainteresované strany tohto konania.

(9)	Komisia záznamom do spisu (5) zo 14. januára 2021 vyzvala subjekty zo Spojeného kráľovstva, ktoré by sa aj napriek tomu naďalej považovali za zainteresované strany, aby ju kontaktovali. Od subjektov zo Spojeného kráľovstva neboli doručené žiadne pripomienky.

1.6. Zainteresované strany

(10)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania boli zainteresované strany vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, dovozcov, používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich revízne prešetrovanie dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(11)	Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(12)	Komisia v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti usporiadala vypočutia niekoľkých používateľov, niekoľkých združení používateľov a vyvážajúcich výrobcov.

1.7. Výber vzorky

(13)	Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.7.1. Výber vzorky výrobcov z Únie

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie, ktorých bude prešetrovať. V deň uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania, 30. októbra 2020, však Komisia vydala záznam do spisu, v ktorom uviedla, že vzhľadom na obmedzený počet známych výrobcov z Európskej únie nepovažuje výber vzorky výrobcov z EÚ za potrebný, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky. Všetci štyria známi výrobcovia z Únie boli preto požiadaní, aby podrobne vyplnili dotazník a aby poskytli súhlas s overením vyplnených dotazníkov.

1.7.2. Výber vzorky dovozcov

(15)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(16)	Len jeden neprepojený dovozca sa prihlásil a poskytol požadované informácie. Komisia v dôsledku toho rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

1.7.3. Výber vzorky výrobcov v dotknutých krajinách

(17)	Vzhľadom na zjavne vysoký počet výrobcov v krajinách dotknutých týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania počítalo s výberom vzorky.

(18)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých výrobcov v dotknutých krajinách, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenia dotknutých krajín, aby identifikovali a/alebo kontaktovali ďalších výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Štyria vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov (dve spoločnosti z Japonska, jedna spoločnosť z ČĽR a jedna z Ruska) poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Ani jeden z oslovených výrobcov z USA a Kórey sa neprihlásil a neposkytol požadované informácie. Komisia so zreteľom na nízky počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov rozhodla, že výber vzoriek nie je potrebný pre žiadnu z dotknutých krajín.

1.8. Vyplnené dotazníky

(20)	Po začatí konania v tejto veci boli dotazníky sprístupnené na webovom sídle GR pre obchod (6).

(21)

Komisia takisto zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Čínska vláda nedoručila vyplnený dotazník a bola preto informovaná, že Komisia použije dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(22)

Vyplnené dotazníky boli doručené od všetkých štyroch známych výrobcov z Únie a od spolupracujúceho neprepojeného dovozcu. Prihlásilo sa sedem používateľov, ktorí vyjadrili ochotu zúčastniť sa na prešetrovaní. Boli požiadaní, aby vyplnili dotazník určený pre používateľov. Len štyria z nich však plne spolupracovali na tomto prešetrovaní tým, že predložili úplne vyplnené dotazníky vo verejne prístupnej verzii aj vo verzii „sensitive“.

(23)

Vyplnený dotazník doručila jedna skupina vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, China Baowu Steel Group Co. Ltd. (ďalej len „skupina Baoshan“), ktorú tvoria dvaja vyvážajúci vývozcovia, Baoshan Iron & Steel Co., Ltd. (ďalej len „Baosteel“) a Wuhan Iron & Steel Co., Ltd. (ďalej len „WISCO“), a jedna skupina vyvážajúcich výrobcov z Japonska, Nippon Steel & Sumitomo Metal Corporation, Tokio, Japonsko (ďalej len „Nippon Steel“). Ruský výrobca, Novolipetsk Steel (ďalej len „NLMK“), ktorý pôvodne súhlasil so zaradením do vzorky, nedoručil úplne vyplnený dotazník, ale v podaní z 10. decembra 2020 poskytol informácie obmedzené na jeho špecifickú kapacitu a výrobu. Komisia na základe toho informovala spoločnosť a Rusko, že použije dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Spoločnosť NLMK odpovedala, ale jej odpoveď bola doručená až po určenom termíne. Hodnotenie Komisie by však v každom prípade ostalo nezmenené.

(24)

Spoločnosť NLMK po poskytnutí informácií vyhlásila, že Komisia neurčila žiadny termín na predloženie pripomienok k uplatneniu článku 18 základného nariadenia zo strany Komisie. Spoločnosť NLMK okrem toho namietala, že Komisia nemala uplatniť článok 18 v súvislosti s touto časťou vyplneného dotazníka.

(25)

Komisia naozaj neurčila termín na doručenie odpovede na jej list, v ktorom oznámila svoj zámer uplatniť článok 18 Spoločnosť NLMK však už vo svojom podaní z 10. decembra 2020 uviedla, že vzhľadom na osobitné okolnosti prestala pracovať na vypĺňaní dotazníka a nedoručí úplne vyplnený dotazník. Celkovo možno konštatovať, že spoločnosť NLMK poskytla len čiastočné informácie obmedzené na jej špecifickú výrobnú kapacitu a objem výroby.

(26)

Keďže spoločnosť NLMK neposkytla dostatočne spoľahlivé informácie, pokiaľ ide o výrobnú kapacitu a objemy výroby, ako je vysvetlené v odôvodneniach 241 až 245, Komisia použila informácie dostupné v spise. Ako sa uvádza v odôvodnení 242, Komisia v tejto súvislosti v každom prípade použila v čo najväčšom možnom rozsahu informácie poskytnuté spoločnosťou NLMK.

(27)

Ďalšia skupina vyvážajúcich výrobcov z Japonska, JFE Steel Corporation (ďalej len „JFE Steel“), ktorá pôvodne súhlasila so zaradením do vzorky, doručila neúplne vyplnený dotazník, pričom jej odpovede boli obmedzené na predaj na vývoz do EÚ a zvyšku sveta. Skupina JFE Steel bola na základe toho informovaná o tom, že Komisia v súvislosti s chýbajúcimi informáciami použije dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(28)	Výrobcovia z USA a Kórey nespolupracovali. Komisia na základe toho informovala USA a Kóreu, že použije dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

1.9. Overovanie

(29)	Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 18 základného nariadenia, Komisia vyhľadala a skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na určenie záujmu Únie.

(30)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (7) na diaľku krížovo skontrolovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje rozhodnutie. Komisia vykonala krížové kontroly na diaľku týchto zainteresovaných strán:

—

Výrobcovia z Únie (8):

—	ThyssenKrupp Electrical Steel UGO SAS, Isbergues, Francúzsko

—	ThyssenKrupp Electrical Steel GmbH, Gelsenkirchen, Nemecko

—	Stalprodukt s.a., Bochnia, Poľsko

—

Neprepojený dovozca v Únii:

—	Metal One Deutschland GmbH, Düsseldorf, Nemecko

—

Používatelia v Únii:

—	SGB-Smit Group, Regensburg, Nemecko

—	Končar – Distribution and Special Transformers, Inc., Záhreb, Chorvátsko

—

Vyvážajúci výrobcovia v dotknutých krajinách:

—	Baosteel, Šanghaj, ČĽR

—	WISCO, Wuhan, ČĽR

—	Nippon Steel, Tokio, Japonsko

—

Prepojení dovozcovia/obchodníci:

—	Wisco Europe, Nemecko

—	Baosteel Germany, Nemecko

—	Baosteel Italy, Taliansko

1.10. Poskytnutie informácií

(31)

Komisia 21. októbra 2021 poskytla základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zachovať platné antidumpingové clá. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli k poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Dňa 22. novembra 2021 Komisia poslala doplňujúce konečné poskytnutie informácií skupine Nippon Steel týkajúce sa korekcie dumpingových výpočtov. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(32)	Pripomienky zainteresovaných strán Komisia posúdila a v náležitých prípadoch zohľadnila. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté.

2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Prešetrovaný výrobok

(33)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. ploché valcované výrobky s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s hrúbkou väčšou ako 0,16 mm s pôvodom v ČĽR, Japonsku, Kórei, Rusku a USA, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7225 11 00 (kódy TARIC 7225110011, 7225110015 a 7225110019) a ex 7226 11 00 (kódy TARIC 7226110012, 7226110014, 7226110016, 7226110092, 7226110094 a 7226110096) (ďalej len „prešetrovaný výrobok“).

(34)

GOES sa vyrábajú zo zvitkov kremíkovej legovanej ocele rôznych hrúbok valcovaných za tepla, štruktúra jednotlivých zŕn je rovnomerne orientovaná s cieľom dosiahnuť magnetickú vodivosť s vysokým stupňom účinnosti. Neefektívnosť, pokiaľ ide o túto vodivosť, sa nazýva „strata v jadre“, je primárnym ukazovateľom kvality výrobku a vyjadruje sa vo W/kg. GOES možno vyrábať s vysokou permeabilitou alebo ako konvenčné GOES. Typy s vysokou permeabilitou umožňujú dosiahnuť nižšie straty v jadre pri každej danej hrúbke plechov. Typy s vysokou permeabilitou možno navyše vyrábať ako doménovo usporiadané s ešte nižšími stratami v jadre v dôsledku rytia tenkých čiar na povrch ocele.

(35)	Napriek rozdielom v permeabilite, hrúbke a šírke majú všetky druhy prešetrovaného výrobku v zásade rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a majú v podstate rovnaké základné použitie.

(36)

GOES sa používajú hlavne v elektrických zariadeniach, kde možno magnetický tok obmedziť a nasmerovať do „orientovaného“ smeru, napríklad keď je elektrická energia prenášaná na veľké vzdialenosti. Prešetrovaný výrobok sa teda používa ako základný materiál vo výkonových a v distribučných transformátoroch.

(37)

GOES sa používajú aj v paralelných reaktoroch, ktoré sa používajú v prenosových sústavách elektrickej siete vysokého napätia na stabilizovanie napätia pri zmenách zaťaženia. Prešetrovaný výrobok sa môže používať aj v zariadení s menšími transformátormi vrátane domácich spotrebičov a leteckého sektora, v leteckých a elektronických zariadeniach. GOES sa ďalej môžu používať vo veľkých, vysokovýkonných generátoroch, ktorých konštrukcia umožňuje efektívne využívanie smerových magnetických vlastností.

2.2. Podobný výrobok

(38)

Ako sa už zistilo v pôvodnom prešetrovaní, aj v tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

—	prešetrovaný výrobok,

—	výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu dotknutých krajín a

—	výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(39)	Tieto výrobky sa preto považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(40)

Spoločnosť NLMK a ruská vláda argumentovali, že nižšie priemerné ceny dovozu z Ruska možno vysvetliť významným podielom vyvážaných GOES „druhej a tretej voľby“ (s viacerými nedostatkami, viacerými zvarmi a málo ploché), ako aj tým, že takéto typy GOES nekonkurujú ostatným typom prešetrovaného výrobku. Vyvážané GOES „druhej a tretej voľby“ predstavujú odlišné výrobky a nie sú v súlade s európskymi technickými normami. Argumentovali, že ich materiál „druhej a tretej voľby“ by sa teda mal buď vylúčiť z vymedzenia výrobku, alebo by sa mu mala priradiť samostatná (štvrtá) úroveň minimálnej dovoznej ceny, ktorá by odrážala jeho výnimočne nízku trhovú cenu.

(41)	Komisia uvedené požiadavky zamietla, keďže v rámci revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je možné zmeniť vymedzenie výrobku ani minimálnu dovoznú cenu.

(42)	Po poskytnutí informácií spoločnosť NLMK uviedla, že nezávislý vyšetrovací orgán mal urýchlene začať čiastočné priebežné revízne prešetrovanie obmedzené na vymedzenie výrobku a/alebo formu opatrení. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže na začatie takéhoto prešetrovania nemala dostatočné dôkazy.

3. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

(43)	V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti platných opatrení viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z dotknutých krajín.

3.1. Predbežné poznámky

(44)	Žiadny z výrobcov v Rusku, USA a Kórei nespolupracoval pri prešetrovaní.

(45)

Komisia informovala orgány všetkých troch dotknutých krajín, že vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu by mohla uplatniť článok 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa Ruska, USA a Kórey. Komisia v tejto súvislosti od orgánov troch krajín nedostala žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(46)

V dôsledku toho, v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia, boli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu vo vzťahu k Rusku, USA a Kórei založené na dostupných skutočnostiach, najmä na verejne dostupných informáciách, ako sú oficiálne webové sídla spoločností, informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácie získané od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania. Komisia takisto použila rôzne štatistiky dovozu vrátane štatistík dovozu databázy Eurostatu Comext a databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“).

(47)

Pokiaľ ide o skupinu Baoshan, Komisia po krížovej kontrole na diaľku ďalej uplatnila článok 18 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s nákladmi práce. Ako je vysvetlené v odôvodnení 207 ďalej, spoločnosť neposkytla overené a dôveryhodné dôkazy, pokiaľ ide o výpočet osobohodín pridelených na výrobu GOES.

3.2. Japonsko

3.2.1. Predbežné poznámky

(48)

Pri súčasnom prešetrovaní plne spolupracoval len jeden z japonských vyvážajúcich výrobcov (Nippon Steel). Druhý známy japonský vyvážajúci výrobca (JFE Steel) sa prihlásil po začatí revízneho prešetrovania a doručil neúplne vyplnený dotazník, v ktorom uviedol len predaj na vývoz, výrobu a kapacitu. Komisia na základe toho informovala spoločnosť JFE Steel a japonskú vládu o svojom zámere použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(49)

Zistenia v tomto oddiele týkajúce sa predaja na domácom trhu boli preto čiastočne založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel sa použili informácie poskytnuté spoločnosťou Nippon Steel, informácie týkajúce sa predaja na vývoz poskytnuté spoločnosťou JFE, žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, štatistiky Eurostatu a verejne dostupné informácie.

(50)	Uvedení dvaja vyvážajúci výrobcovia z Japonska predstavovali 100 % vývozu z Japonska do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

3.2.2. Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.2.2.1. Normálna hodnota

(51)

Komisia v prípade spoločnosti Nippon Steel stanovila normálnu hodnotu na tomto základe. Komisia najprv preskúmala, či celkový objem predaja na domácom trhu v prípade plne spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu predaja na vývoz prešetrovaného výrobku do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(52)	Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúceho výrobcu s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(53)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade plne spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na jeho domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie. Komisia zistila, že tieto druhy výrobku sú reprezentatívne.

(54)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania, pre spoločnosť Nippon Steel ako celok, s cieľom rozhodnúť, či má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočné predajné ceny na domácom trhu.

(55)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

a)	objem predaja druhu výrobku na domácom trhu, ktorý sa realizoval za čistú predajnú cenu rovnakú alebo vyššiu ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto druhu výrobku a

b)	vážený priemer predajných cien tohto druhu výrobku je rovnaký alebo vyšší ako jednotkové výrobné náklady.

(56)	V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(57)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

a)	objem ziskového predaja druhu výrobku predstavuje najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu alebo

b)	vážený priemer cien tohto druhu výrobku je nižší ako jednotkové výrobné náklady.

(58)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že viac než 90 % všetkého predaja na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bola vyšší ako výrobné náklady. V závislosti od druhu výrobku sa teda normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania v situácii opísanej v odôvodnení 56 alebo ako vážený priemer len ziskového predaja v situácii opísanej v odôvodnení 57.

(59)	Ak neexistoval predaj niektorého druhu podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj nebol dostatočný, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(60)

V prípade takýchto druhov výrobku bola normálna hodnota vytvorená tak, že sa k priemerným výrobným nákladom na podobný výrobok jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania pripočítali:

a)	vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli jedinému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania, a

b)	vážený priemer zisku, ktorý jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal pri predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania.

(61)	V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(62)

Pokiaľ ide o spoločnosť JFE Steel, Komisia vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu použila v súvislosti s predajom na domácom trhu dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Keďže neboli dostupné spoľahlivé údaje týkajúce sa cien spoločnosti JFE Steel na domácom trhu, Komisia stanovila vytvorenú normálnu hodnotu pomocou metodiky a hodnôt uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

3.2.2.2. Vývozná cena

(63)

Spoločnosť Nippon Steel vyvážala svoje výrobky do Únie len prostredníctvom prepojených obchodníkov. Vývozná cena sa preto vytvorila na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, t. j. na základe ceny, za ktorú boli dovážané výrobky prvýkrát ďalej predané nezávislému kupujúcemu. Cena sa upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a dosiahnutý zisk.

(64)	Spoločnosť JFE Steel vyvážala do EÚ priamo a vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za prešetrovaný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.2.2.3. Porovnanie

(65)	Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu stanovenú, ako sa uvádza vyššie, na základe ceny zo závodu.

(66)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V oprávnených a odôvodnených prípadoch sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, náklady na balenie, úverové náklady a bankové poplatky, ktoré platí spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(67)

Spoločnosť Nippon Steel neuskutočňovala predaj na domácom trhu v prípade niektorých druhov výrobku, ktoré vyvážala do EÚ. Vzhľadom na vysoký objem predaja na vývoz, ktorý bolo možné porovnať, a pri zohľadnení skutočnosti, že v kontexte revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti nie je potrebné stanoviť presnú výšku dumpingu, ale len to, či je pravdepodobné, že dumping bude v budúcnosti pokračovať alebo sa opätovne vyskytne, Komisia usúdila, že stanovené porovnanie je presné.

(68)	Spoločnosť Nippon Steel po poskytnutí informácií vyhlásila, že Komisia mala vypočítať dumpingové rozpätie uplatniteľné na spoločnosť na základe celkového predaja na vývoz do EÚ, pričom sa odvolala na existujúcu judikatúru (9).

(69)

Komisia pripomenula, že dumpingové rozpätie sa nevzťahovalo na celkový predaj na vývoz do EÚ, keďže, ako je vysvetlené v odôvodnení 67, v prípade niektorých druhov výrobku vyvážaných spoločnosťou do EÚ sa neuskutočňoval zodpovedajúci predaj na domácom trhu. Tieto druhy výrobku (ktoré predstavovali 38 % celkového vyvážaného množstva) pôvodne neboli zahrnuté do výpočtov dumpingu, keďže spoločnosť v súvislosti s nimi neuviedla zodpovedajúce výrobné náklady. S cieľom vypočítať dumpingové rozpätie pre 100 % predaja na vývoz do EÚ a vzhľadom na chýbajúce presnejšie údaje od spoločnosti sa Komisia rozhodla zoskupiť druhy výrobku na základe ich šírky, čo je parameter, ktorý má menší vplyv na výrobné náklady a predajnú cenu v porovnaní so stratou v jadre a s hrúbkou. Na tomto základe vytvorila normálnu hodnotu pre všetky druhy výrobku. Opravené výpočty dumpingu boli poskytnuté spoločnosti, pričom neboli doručené žiadne pripomienky.

3.2.2.4. Dumpingové rozpätie

(70)

V prípade oboch spoločností, Nippon Steel aj JFE Steel, porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny ukázalo, že predaj ich výrobkov do EÚ sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny. Dumpingové rozpätie zistené v prípade spoločnosti Nippon Steel bolo na úrovni približne 31 %, zatiaľ čo v prípade spoločnosti JFE Steel to bolo približne 19 %.

(71)	Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.2.3. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

(72)

V nadväznosti na zistenie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení týkajúcich sa dovozu GOES z Japonska. Pri tom sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Japonsku a atraktívnosť trhu Únie.

a) Voľná kapacita

(73)	Na základe vyplnených dotazníkov od dvoch známych vyvážajúcich výrobcov z Japonska Komisia určila, že výrobná kapacita Japonska počas obdobia revízneho prešetrovania bola na úrovni [350 000 až 410 000] ton.

(74)	Komisia na základe rovnakého súboru údajov zároveň určila, že voľná kapacita Japonska v súvislosti s GOES bola približne [50 000 až 110 000] ton.

(75)	Spoločnosť Nippon Steel vyhlásila, že voľná kapacita Japonska bola nadhodnotená, keďže Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Japonsko sa zameriava na najtenšie druhy GOES, ktoré vedú k menším objemom ako druhy GOES vyrábané výrobným odvetvím Únie a v iných dotknutých krajinách.

(76)

Analýza modelov vyvážaných do Únie a ostatných hlavných krajín vývozu, ako sú India a Mexiko, ukázala, že prevažná väčšina modelov vyvážaných spoločnosťou Nippon Steel mala podobnú alebo väčšiu hrúbku ako výrobky vyrábané výrobným odvetvím Únie. Zároveň sa ukázalo, že podiel tenších druhov GOES vyvážaných do EÚ bol významný a že dopyt po tomto druhu výrobku na trhu Únie bol naozaj vysoký. Inak povedané, aj keby voľná kapacita zodpovedala výlučne, quod non, tenším výrobkom, na trhu Únie by existoval dopyt po takýchto výrobkoch.

(77)

Komisia navyše založila svoje posúdenie voľnej kapacity na informáciách poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami z Japonska. Komisia teda nerozumie, ako mohla nadhodnotiť voľnú kapacitu, keď údaje pochádzajú od samotných vyvážajúcich výrobcov. Komisia sa v každom prípade domnieva, že tvrdenie týkajúce sa dosiahnutých objemov nebolo dostatočne podrobné ani podložené, keďže v ňom nebol uvedený zodpovedajúci rozdiel vo výrobnej kapacite alebo voľnej kapacite, ktorý by súvisel s údajným rozdielom v dosahovaných objemoch. Toto tvrdenie navyše pochádzalo len od spoločnosti Nippon Steel a neobsahovalo žiadne informácie týkajúce sa škály hrúbok, pokiaľ ide o druhého hlavného vyvážajúceho výrobcu z Japonska. Na základe uvedených skutočností Komisia toto tvrdenie zamietla.

(78)

Komisia sa okrem toho domnievala, že vyvážajúci výrobcovia z Japonska vyrábajú aj výrobky z elektroocele s neorientovanou štruktúrou (ďalej len „NOES“). Výrobky GOES aj NOES sa vyrábajú s použitím rovnakých zariadení, čo znamená, že je technicky možné uvoľniť kapacitu z NOES a presunúť ju na GOES. K takémuto presunu by mohlo dôjsť v budúcnosti, ak by vyvážajúci výrobcovia z Japonska k tomu mali hospodársky stimul. Zistená voľná kapacita by sa tak mohla ešte zvýšiť.

(79)

Po poskytnutí informácií japonská vláda a spoločnosť Nippon Steel vyhlásili, že výrobcovia z Japonska nemôžu uvoľniť kapacitu určenú na výrobu NOES v prospech výroby GOES na vývoz do EÚ, keďže spoločnosť Nippon Steel je viazaná na výrobu NOES zmluvami s výrobcami elektrických vozidiel. V tejto súvislosti argumentovali, že posúdenie voľnej kapacity by sa nemalo zakladať na uvedenom prvku.

(80)

Komisia vzala na vedomie záväzné zmluvy na výrobu NOES s výrobcami elektrických vozidiel, ktorých samotná existencia neumožňuje okamžité uvoľnenie kapacity na GOES. Komisia sa však zároveň domnievala, že v prípade negatívneho vývoja podmienok na trhu s elektrickými vozidlami by vyvážajúci výrobcovia z Japonska mohli vyhradiť väčšiu kapacitu na výrobu GOES, keďže výrobcovia používajú na výrobu GOES a NOES rovnaké zariadenia. V každom prípade, bez ohľadu na vývoj dopytu po NOES v nadchádzajúcich rokoch, Komisia usúdila, že jej závery v súvislosti s posúdením voľnej kapacity uvedené v odôvodnení 74 zostávajú v platnosti, keďže boli založené na existencii značnej voľnej kapacity len pre GOES, ku ktorej nebolo pripočítané žiadne dodatočné uvoľnenie kapacity spojenej s výrobou NOES.

b) Atraktívnosť trhu Únie

(81)	Z hľadiska veľkosti patrí trh Únie (so spotrebou viac ako 265 000 až 280 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania) medzi najväčšie na svete. Spomedzi dotknutých krajín má väčší domáci trh ako EÚ len ČĽR, zatiaľ čo domáca spotreba USA, Kórey, Ruska a Japonska je oveľa menšia.

(82)

Stanovená voľná kapacita zodpovedá [28 – 31 %] spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 259 ďalej. Zároveň je pravdepodobné, že voľná kapacita bude v prípade uplynutia platnosti opatrení vo veľkých množstvách smerovať na trh Únie. Japonský domáci trh v skutočnosti spotrebuje približne jednu štvrtinu výrobnej kapacity Japonska a domáca výroba tradične uspokojí takmer 100 % jeho potrieb.

(83)

Odvetvie GOES v Japonsku je navyše zamerané na vývoz, keďže viac ako [70 – 80 %] jeho celkovej výroby je určených na vývoz. Napokon, Čína a USA majú zavedené clá na ochranu obchodu, ktoré v praxi obmedzujú prístup japonských vyvážajúcich výrobcov na tieto dôležité trhy. Najmä vývoz z Japonska do ČĽR prudko poklesol okamžite po zavedení opatrení zo strany ČĽR.

(84)	Vyvážajúci výrobcovia z Japonska navyše majú v rámci Európskej únie zriadený distribučný systém, a preto môžu okamžite zvýšiť zásielky na trh Únie.

(85)	Vzhľadom na uvedené úvahy možno odôvodnene očakávať, že v prípade zrušenia opatrení by sa značná časť súčasného vývozu a voľnej kapacity z Japonska presmerovala do Únie.

(86)

Po poskytnutí informácií japonská vláda a spoločnosť Nippon Steel vyhlásili, že trh Únie už nie je taký atraktívny, ako bol počas pôvodného prešetrovania, a že výrobcovia z Japonska zamýšľajú aktívne podchytiť rastúce ázijské trhy, pričom vývoz z Japonska by tak nezaplavil trh Únie v prípade ukončenia opatrení.

(87)

Spoločnosť Nippon Steel sa zároveň domnievala, že záver Komisie týkajúci sa atraktívnosti trhu Únie bol nepodložený, keďže sa zakladal výlučne na jeho veľkosti. Spoločnosť v tejto súvislosti poukázala na ďalšie špecifické prvky týkajúce sa atraktívnosti trhu Únie, napr. úroveň cien, prítomnosť silného domáceho odvetvia, dopyt po špecifickom druhu výrobku, opatrenia na ochranu obchodu a/alebo odrádzajúce faktory súvisiace s dopravou.

(88)

Komisia usúdila, že vyhlásenie týkajúce sa ázijského trhu je bez podporných dôkazov nepodložené. Vyvážajúci výrobcovia z Japonska počas posudzovaného obdobia v každom prípade naďalej vyvážali značné množstvá a udržiavali si svoj podiel na trhu v Únii, a to aj napriek všetkým faktorom uvedeným spoločnosťou Nippon Steel, poklesu spotreby a platným opatreniam.

(89)

Trh EÚ bol okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania tretím najväčším vývozným trhom pre vyvážajúcich výrobcov z Japonska (10). Analýza vývoja predaja na vývoz oboch vyvážajúcich výrobcov z Japonska navyše ukázala, že ich vývoz do krajín mimo EÚ sa počas posudzovaného obdobia znížil v oveľa väčšej miere (-[25 – 35] %) ako ich vývoz do EÚ (-[5 – 15] %) počas toho istého obdobia.

(90)

Okrem veľkosti trhu EÚ a veľkých množstiev, ktoré vyvážajúci výrobcovia z Japonska môžu na ňom predávať, Komisia takisto poznamenala, že trh Únie sa vyznačuje vysokými úrovňami cien a významnou prítomnosťou dovozu, čo ukazuje jeho atraktívnosť pre výrobcov GOES z krajín mimo EÚ. Na tomto základe sa tieto tvrdenia zamietli.

c) Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(91)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, dumping by pravdepodobne v budúcnosti pokračoval. Berúc do úvahy dumpingové cenové úrovne GOES dovážaných do EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania, voľnú kapacitu v Japonsku a atraktívnosť trhu Únie, Komisia takisto dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, na trh Únie by pravdepodobne vstupovali významné množstvá GOES z Japonska pri dumpingových cenových úrovniach.

3.3. Kórejská republika

3.3.1. Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.3.1.1. Predbežné poznámky

(92)	Keďže žiadny kórejský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, ako sa uvádza v odôvodnení 28, Komisia založila svoju celkovú analýzu vrátane výpočtu dumpingu na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia.

(93)	Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu bola preto posúdená s použitím informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s údajmi Eurostatu a štatistikami o vývoze nachádzajúcimi sa v databáze GTA.

3.3.1.2. Dumping

a) Normálna hodnota

(94)

Komisia s cieľom stanoviť normálnu hodnotu použila rovnakú metodiku, ktorú vo svojej žiadosti použil žiadateľ. Keďže neboli dostupné spoľahlivé údaje týkajúce sa cien na kórejskom domácom trhu, Komisia stanovila vytvorenú normálnu hodnotu pomocou metodiky a hodnôt uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

b) Vývozné ceny

(95)	Vývozné ceny do Únie boli stanovené na základe údajov Eurostatu.

c) Porovnanie

(96)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na tento účel sa na základe informácií dostupných v žiadosti odpočítali dodacie náklady a náklady na poistenie (115,82 EUR/tona). Takto stanovená normálna hodnota na úrovni ceny zo závodu počas obdobia revízneho prešetrovania bola 1 893 EUR/tona, zatiaľ čo vývozná cena zo závodu bola 1 880 EUR/tona.

d) Dumping

(97)	Komisia na základe uvedeného stanovila, že dumpingové rozpätie vývozu z Kórey do Únie bolo na úrovni de minimis, t. j. menej ako 2 %, vyjadrené ako percento z vývoznej ceny.

3.3.2. Pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(98)	Komisia analyzovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení. Skúmala pritom správanie kórejských vývozcov na iných trhoch, výrobnú a voľnú kapacitu v Kórei a atraktívnosť trhu Únie.

a) Vývoz do tretích krajín

(99)

Komisia analyzovala vývozné ceny z Kórey na iné tretie trhy počas obdobia revízneho prešetrovania, ako boli vykázané v oficiálnych štatistikách o vývoze z Kórey v databáze GTA, a porovnala tieto cenové úrovne s dovoznými cenami. Táto analýza ukázala, že vývoz z Kórey na viacero z jej hlavných vývozných trhov sa uskutočňoval za ceny, ktoré boli nižšie ako vývozné ceny do EÚ. Priemerná vývozná cena na tretie trhy počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená na úrovni 1 442 EUR/tona, čo je pod úrovňou minimálnej dovoznej ceny platnej v EÚ a oveľa menej, ako je priemerná cena zo závodu do EÚ. Porovnanie uvedených cien na tretie trhy s vytvorenou normálnou hodnotou ukázalo cenový rozdiel na úrovni približne 30 %.

(100)

Preto sa považovalo za pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, kórejskí vyvážajúci výrobcovia by začali predávať do Únie za dumpingové ceny.

b) Voľná kapacita

(101)

Podľa dostupných skutočností uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie má Kórea počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovanú výrobnú kapacitu 280 000 ton a odhadovanú voľnú kapacitu 24 000 ton. Voľná kapacita Kórey počas obdobia revízneho prešetrovania teda zodpovedala približne [7 – 10] % spotreby GOES v Únii.

c) Atraktívnosť trhu Únie

(102)

Komisia určila, že trh Únie je atraktívny pre kórejských výrobcov z týchto dôvodov:

(103)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 81, trh Únie patrí medzi najväčšie trhy na svete. Po druhé, kórejská domáca spotreba je v prevažnej miere uspokojená domácou výrobou, keďže dovoz tu predstavuje len približne 19 %. Vyvážajúci výrobcovia sú teda prevažne orientovaní na vývoz.

(104)

Po tretie, po uložení antidumpingových opatrení v ČĽR, okrem iného proti Kórei, a zvýšení vlastnej domácej výrobnej kapacity Číny, bol v posledných rokoch zaznamenaný prudký pokles vývozu z Kórey do Číny. Vďaka tomu sa zase trh Únie stane atraktívnejším, čo prináša riziko, že môže dôjsť k určitému odkloneniu obchodu do Únie.

d) Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(105)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, pravdepodobne by došlo k opätovnému výskytu dumpingu v budúcnosti. Vzhľadom na voľnú kapacitu v Kórei, nízke cenové úrovne vývozu GOES do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorý sa uskutočňoval za dumpingové ceny v porovnaní s normálnou hodnotou, ako aj na atraktívnosť trhu Únie, Komisia takisto dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by na trh Únie pravdepodobne vstupovali značné množstvá GOES z Kórey pri dumpingových cenových úrovniach.

3.4. Spojené štáty americké

3.4.1. Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.4.1.1. Predbežné poznámky

(106)

Keďže žiadny vyvážajúci výrobca z USA nespolupracoval, ako sa uvádza v odôvodnení 28, Komisia založila svoju celkovú analýzu vrátane výpočtu dumpingu na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia.

(107)

Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu bola preto posúdená s použitím informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti v kombinácii s inými zdrojmi informácií, akými sú databázy Eurostat a GTA.

3.4.1.2. Dumping

a) Normálna hodnota

(108)

Komisia s cieľom stanoviť normálnu hodnotu použila rovnakú metodiku, akú vo svojej žiadosti použil žiadateľ. Keďže neboli dostupné spoľahlivé údaje týkajúce sa cien na domácom trhu USA, Komisia stanovila vytvorenú normálnu hodnotu pomocou metodiky a hodnôt uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

b) Vývozné ceny

(109)

Vývozné ceny do Únie boli stanovené na základe údajov Eurostatu.

c) Porovnanie

(110)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na tento účel sa odpočítali dodacie náklady a náklady na poistenie (166,66 EUR/tona) na základe informácií dostupných v žiadosti. Normálna hodnota na úrovni ceny zo závodu bola tak počas obdobia revízneho prešetrovania stanovená na 2 310 EUR/tona, zatiaľ čo vývozná cena bola 1 880 EUR/tona.

d) Dumping

(111)

Na základe uvedeného Komisia stanovila dumpingové rozpätie na úrovni približne 21 %. Komisia preto dospela k záveru, že počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval.

3.4.2. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(112)

Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení. Skúmala pritom výrobnú a voľnú kapacitu v USA a atraktívnosť trhu Únie.

a) Voľná kapacita

(113)

Podľa informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti mali USA počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovanú výrobnú kapacitu 265 000 ton a odhadovanú voľnú kapacitu 77 000 ton. Samotná voľná kapacita v USA môže preto uspokojiť [27 – 30] % celkovej spotreby GOES v Únii.

b) Atraktívnosť trhu Únie

(114)

Na základe prešetrovania sa potvrdilo, že trh Únie je atraktívny pre výrobcov z USA z týchto dôvodov:

(115)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 81, trh Únie patrí medzi najväčšie trhy na svete.

(116)

Po druhé, domáca spotreba USA je už v prevažnej miere uspokojená domácou výrobou, keďže dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania tu predstavoval len približne 15 %. Vyvážajúci výrobcovia sú teda prevažne orientovaní na vývoz.

c) Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(117)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, dumping by pravdepodobne v budúcnosti pokračoval. Berúc do úvahy dumpingové cenové úrovne GOES dovážaných do EÚ počas obdobia revízneho prešetrovania, veľkú voľnú kapacitu v USA a atraktívnosť trhu Únie, Komisia takisto dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, na trh Únie by pravdepodobne vstupovali významné množstvá GOES z USA pri dumpingových cenových úrovniach.

3.5. Čínska ľudová republika

3.5.1. Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.5.1.1. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(118)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(119)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(120)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o ČĽR, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie zamerané na vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(121)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí revízneho prešetrovania výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch použitých na výrobu prešetrovaného výrobku. Požadované informácie poskytol jeden vyvážajúci výrobca.

(122)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala dotazník aj čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(123)

Komisia 30. novembra 2020 vydala prvý záznam do spisu (ďalej len „prvý záznam“) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. Komisia v tomto zázname uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala dve možné reprezentatívne krajiny: Brazíliu a Rusko.

(124)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky boli doručené od združenia EUROFER a od skupiny Baoshan.

(125)

Komisia sa zaoberala pripomienkami k prvému záznamu v druhom zázname (ďalej len „druhý záznam“), ktorý vydala 20. júla 2021 a v ktorom informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom Brazília bola vybraná ako reprezentatívna krajina. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe spoločnosti Aperam Inox América so Sul S.A. (ďalej len „Aperam“), výrobcu v reprezentatívnej krajine. Pripomienky boli doručené od združenia EUROFER a od skupiny Baoshan.

3.5.1.2. Nespolupráca čínskej vlády

(126)

Pri začatí prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia zaslala čínskej vláde dotazník týkajúci sa existencie deformácií. Čínska vláda však vyplnený dotazník nepredložila. Komisia informovala čínsku vládu prostredníctvom verbálnej nóty z 24. septembra 2021 o svojom zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o možnú existenciu výrazných deformácií na čínskom domácom trhu v prípade GOES, v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

3.5.1.3. Existencia výrazných deformácií

(127)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR (11) zistila, že existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia v rámci tohto prešetrovania dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(128)

Komisia v rámci týchto prešetrovaní zistila, že v ČĽR dochádza k značnému zasahovaniu vlády, čo má za následok deformovanie efektívneho prideľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (12). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví ocele, do ktorého GOES patria, nielenže pretrváva značná miera vlastníctva čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (13), ale čínska vláda môže takisto zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (14). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR skutočne vedie k tomu, že zdroje sú sústreďované odvetviam, ktoré čínska vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (15). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú riadne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie najmä tým, že sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (16). V rovnakom duchu Komisia zistila deformácie mzdových nákladov v oceliarskom odvetví v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (17), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup ku kapitálu pre obchodné subjekty v ČĽR (18).

(129)

Komisia rovnako ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR aj v rámci tohto prešetrovania preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je alebo nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazné prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných pre potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa v tejto súvislosti zistili aj v rámci jej predchádzajúcich prešetrovaní.

(130)

Žiadosť obsahovala informácie o deformujúcich účinkoch 13. päťročného plánu pre oceliarsky priemysel. Žiadosť sa navyše odvolávala na zistenia vlády USA týkajúce sa relatívne silnej kontrolnej právomoci štátu nad oceliarskym odvetvím v Číne prostredníctvom Komisie pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi a absolútnej kontrolnej právomoci štátu nad elektrinou (19). V žiadosti sa ďalej uvádzalo, že GOES sa rovnako ako výrobky z ocele s organickým povlakom vyrábajú zo zvitkov valcovaných za tepla. Rovnaké deformácie, ktoré Komisia konštatovala v súvislosti s výrobkami z ocele s organickým povlakom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/687 (20), sa teda vzťahujú aj na GOES. V žiadosti sa takisto uvádza, že dvaja hlavní čínski vyvážajúci výrobcovia v rámci prešetrovania GOES, spoločnosti Baosteel a WISCO, sú zároveň vyvážajúcimi výrobcami výrobkov z ocele s organickým povlakom, na ktoré sa vzťahujú konečné opatrenia. Spoločnosti Baosteel a WISCO sa na konci roka 2016 spojili s cieľom stať sa najväčším čínskym výrobcom ocele. V žiadosti sa odkazovalo aj na antisubvenčné konanie týkajúce sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla (21), počas ktorého Komisia zistila viaceré subvencie, ktoré naznačujú existenciu deformácií v rámci odvetvia. Napokon sa v žiadosti uvádzala finančná podpora poskytnutá spoločnosti Baosteel a iným výrobcom, ktorá bola preukázaná v správe vypracovanej Združením oceliarskeho priemyslu (22) a na základe záverov niekoľkých antisubvenčných prešetrovaní zo strany USA (23).

(131)

Ako sa uvádza v odôvodnení 126, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v prešetrovacom spise vrátane správy a dodatočných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(132)

Konkrétne v odvetví ocele, do ktorého patria aj GOES, si čínska vláda stále zachováva značnú mieru vlastníctva. Štát vlastní mnoho najväčších výrobcov. Napríklad hlavný vývozca GOES, spoločnosť Baosteel, je významný podnik vlastnený čínskym štátom, ktorý sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baoshan Iron & Steel Co., Ltd. a Wuhan Iron & Steel) (24). Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí patria do prvej desiatky najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (25). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si v tom istom roku zároveň stanovila za cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 % až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (26). Čínska vláda zopakovala tento zámer v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (27). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré nie sú dostatočne výkonné (28). Dvaja výrobcovia GOES v Číne, spoločnosti Baosteel a WISCO (obe sú súčasťou skupiny Baoshan), sú vlastnené štátom.

(133)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda môže zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, prešetrovaním sa zistila existencia osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny, napríklad členovia Komunistickej strany sú členmi vrcholového manažmentu alebo predstavenstva v skupine Baoshan.

(134)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v sektore GOES podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania zo strany čínskej vlády v tomto sektore. Obaja výrobcovia GOES na svojich webových sídlach výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany, majú členov strany vo vedení spoločnosti a vyzdvihujú svoje spojenie s Komunistickou stranou Číny. Pri prešetrovaní sa ukázali činnosti budovania strany v spoločnostiach Baosteel aj WISCO. Spoločnosť Baosteel opisuje činnosti budovania strany takto: „Prevziať hlavnú zodpovednosť za prísne a komplexné riadenie strany; viesť ideologickú a politickú prácu spoločnosti, prácu jednotného frontu, budovanie duchovnej civilizácie, budovanie firemnej kultúry a práca s masami, ako sú odbory a Komunistický zväz mládeže, viesť budovanie úprimnej vlády straníckeho štýlu, podporovať disciplinárne výbory, aby účinne plnili svoje dozorné povinnosti (29)“. Spoločnosť WISCO na svojom webovom sídle uvádza, že na prvom zjazde členov Komunistickej strany Číny v spoločnosti WISCO Group Co., Ltd., ktorý sa uskutočnil 22. januára 2021, „bolo rozhodnuté plne rozvíjať vedúcu úlohu straníckeho výboru pri ‚vedení, riadení celkovej situácie a zabezpečovaní vykonávania‘, zlepšiť politické pozície, posilniť zodpovednosť a vyvinúť maximálne úsilie s cieľom podporiť vykonávanie stratégie rozvoja ‚1345‘ (30)“.

(135)

Ďalej sú v odvetví GOES zavedené politiky diskriminujúce v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(136)

Hoci je odvetvie GOES špecializovaným odvetvím a počas prešetrovania nebolo možné identifikovať žiadne osobitné politické dokumenty, ktoré by usmerňovali konkrétne rozvoj tohto odvetvia, odvetvie GOES profituje z vládnych usmernení a zasahovania týkajúceho sa ocele a hlavných surovín na výrobu GOES, ktorými sú oceľ a železná ruda.

(137)

Čínska vláda považuje oceliarsky priemysel za kľúčový (31). Potvrdzujú to mnohé plány, smernice a ďalšie dokumenty zamerané na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako je Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 platný počas obdobia prešetrovania. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, základným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom (32)“. Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne pokrývajú všetky aspekty rozvoja priemyslu (33). V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (34), platnom počas obdobia prešetrovania, sa predpokladala podpora pre podniky vyrábajúce špičkové druhy výrobkov z ocele. Tento plán sa zameriava aj na dosiahnutie kvality, trvanlivosti a spoľahlivosti výrobkov prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (35).

(138)

V Katalógu pre usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (36) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami. Dôležitou surovinou používanou na výrobu GOES je železo. Na železnú rudu sa počas obdobia prešetrovania vzťahoval celoštátny plán pre nerastné zdroje na roky 2016 – 2020. V pláne sa okrem iného predpokladalo „zabezpečovať koncentráciu podnikov a rozvíjať veľké a stredné bane konkurencieschopné na trhu“, „zabezpečovať usmerňovanie miestnych zdrojov tak, aby sa sústreďovali na veľké ťažobné skupiny“, „znižovať zaťaženie železorudných podnikov“, „zvyšovať konkurencieschopnosť domácich železorudných podnikov“, „vhodne kontrolovať rozvoj baní s hĺbkou 1 000 metrov a malých železorudných baní s nízkou kvalitou“.

(139)

Železná ruda sa uvádza aj v 13. päťročnom pláne pre oceľ na roky 2016 – 2020, ktorý platil počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade železnej rudy sa podľa plánu má: „pokračovať v podpore prieskumných prác v kľúčových domácich nerastných oblastiach […], podporovať viacero existujúcich a silne konkurencieschopných domácich železorudných podnikov, a to vďaka širšiemu a intenzívnejšiemu rozvoju […], a posilňovať úlohu domácich báz nerastných zdrojov, pokiaľ ide o bezpečnosť (dodávok)“.

(140)

Železná ruda sa klasifikuje ako strategické rozvíjajúce sa odvetvie, a preto sa na ňu vzťahuje 13. päťročný plán pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia. Železná ruda, surové železo a ferozliatiny sú uvedené aj v katalógu Národnej komisie pre rozvoj a reformy pre usmerňovanie prispôsobovania priemyslu z roku 2019. Ferozliatiny sú uvedené v katalógu ministerstva priemyslu a informačných technológií pre usmerňovanie rozvoja a prechodu priemyslu z roku 2018.

(141)

Ako vyplýva z uvedených príkladov týkajúcich sa ocele a železa, čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia GOES v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia. Odvetvie GOES tak profituje z vládnych usmernení a intervencií, pokiaľ ide o oceľ a hlavnú surovinu na výrobu GOES, ktorou je železná ruda.

(142)

Okrem uvedeného sú výrobcovia GOES aj prijímateľmi štátnych subvencií, čo jasne naznačuje záujem štátu o toto odvetvie. Komisia počas prešetrovania zistila, že obaja výrobcovia GOES, spoločnosti Baosteel (37) a WISCO, (38) mali prospech z priamych štátnych subvencií.

(143)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby ocele a železa, medzi ktoré patrí aj výroba GOES. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(144)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví GOES uvedené v odôvodnení 128 neovplyvňovali výrobcov prešetrovaného výrobku.

(145)

Odvetvie GOES je ovplyvnené aj deformáciami mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 128. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie tak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v ČĽR) (39).

(146)

V rámci tohto prešetrovania sa okrem toho nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že odvetvie GOES nie je ovplyvňované zasahovaním vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako je uvedené aj v odôvodnení 128. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(147)

Komisia pripomína, že na výrobu GOES je potrebná široká škála vstupov. Keď výrobcovia GOES nakupujú tieto vstupy alebo uzatvárajú zmluvy o nich, ceny, ktoré zaplatili (a ktoré sa vykazujú ako ich náklady), sú vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá podlieha deformáciám, môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore/pri prideľovaní kapitálu, a podliehajú systému plánovania, ktorý platí na všetkých úrovniach verejnej správy a vo všetkých odvetviach.

(148)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja GOES na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(149)

Čínska vláda nepredložila žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak. Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov, konkrétne spoločnosti Baosteel a WISCO (ďalej len „skupina Baoshan“), predložila súbor pripomienok týkajúcich sa existencie výrazných deformácií.

(150)

Po prvé skupina Baoshan zdôraznila, že z tvrdenia o „výrazných deformáciách“ v Číne by sa nemal robiť vopred stanovený záver. Skupina Baoshan argumentovala, že Komisia by nemala zbierať informácie potrebné na výpočet normálnej hodnoty na základe metodiky reprezentatívnej krajiny na začiatku prešetrovania, t. j. pred stanovením a potvrdením výrazných deformácií v rámci daného prešetrovania. Podľa skupiny Baoshan by sa takéto informácie mali zbierať až potom, čo Komisia potvrdí skutočnosti potrebné na uplatnenie ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Skupina takisto poznamenala, že žiadosť sa vo veľkej miere zakladá na správe o Číne, ktorá podľa názoru skupiny Baoshan nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov, keďže bola vypracovaná s cieľom uľahčiť podávanie podnetov zo strany európskeho výrobného odvetvia. Skupina Baoshan navyše argumentovala, že presnosť informácií uvedených v správe Komisie a ich relevantnosť pre súčasné konanie sú veľmi sporné, keďže správa bola uverejnená v roku 2017 vrátane obsahu a odkazov z roku 2016 a predchádzajúcich rokov, a preto ju nie je možné uplatniť na obdobie prešetrovania v súčasnom prešetrovaní. Skupina Baoshan takisto poznamenala, že správa o Číne sa nevzťahuje na GOES, ale len na oceliarske odvetvie, a že zistenia týkajúce sa ocele nie sú nevyhnutne relevantné pre GOES.

(151)

Komisia dospela k názoru, že dôkazy uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Zatiaľ čo k určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) dochádza až v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií, v článku 2 ods. 6a písm. e) sa stanovuje povinnosť zbierať údaje potrebné na uplatňovanie tejto metodiky, keď sa prešetrovanie začalo na tomto základe. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy o výrazných deformáciách, ktoré predložil žiadateľ, za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe. Táto skutočnosť bola jasne uvedená v bode 3 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v súlade s povinnosťou uvedenou v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia. Preto Komisia podnikla kroky potrebné na to, aby v prípade, že sa v rámci prešetrovania potvrdí existencia výrazných deformácií, mohla uplatniť metodiku vyplývajúcu z článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(152)

V odpovedi na tvrdenie o faktických nedostatkoch správy o krajine Komisia poznamenala, že správa o krajine je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa je verejne prístupná od decembra 2017, aby všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa je zastaraná, Komisia pripomína, že doteraz neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že správa je zastaraná. Naopak, Komisia predovšetkým poznamenala, že hlavné politické dokumenty a dôkazy obsiahnuté v správe vrátane príslušných päťročných plánov a právnych predpisov uplatniteľných na prešetrovaný výrobok boli stále relevantné aj počas obdobia revízneho prešetrovania a že skupina Baoshan ani iné strany nepreukázali, že to tak nebolo.

(153)

Pokiaľ ide o argument, že správa Komisie neobsahuje osobitnú kapitolu o GOES, ale len o oceli všeobecne, Komisia konštatovala, že, po prvé, GOES je špecializovaný druh ocele, takže ustanovenia týkajúce sa ocele sú všeobecne uplatniteľné aj na GOES. Po druhé, existencia výrazných deformácií, ktoré sú dôvodom na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nezávisí od existencie osobitnej odvetvovej kapitoly zaoberajúcej sa prešetrovaným výrobkom. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu prešetrovaného výrobku. Tvrdenia skupiny Baoshan boli preto zamietnuté.

(154)

Celkovo možno zhrnúť, že z dostupných dôkazov vyplýva, že ceny alebo náklady prešetrovaného výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva zo skutočného alebo možného vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

3.5.1.4. Reprezentatívna krajina

a) Všeobecné poznámky

(155)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

—	úroveň hospodárskeho rozvoja podobná Číne. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (40) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako Čína,

—	výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine (41),

—	dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine,

—	ak je možných reprezentatívnych krajín viac, v relevantnom prípade by sa mala uprednostniť krajina s náležitou úrovňou sociálnej a environmentálnej ochrany.

(156)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 123 a 125, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 30. novembra 2020 (ďalej len „prvý záznam“) a druhý záznam o výrobných faktoroch z 20. júla 2021 (ďalej len „druhý záznam“). V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a rozoberajú pripomienky, ktoré predložili strany k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

b) Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(157)

V prvom zázname Komisia identifikovala Brazíliu a Rusko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, t. j. Svetová banka klasifikuje obe krajiny ako krajiny s „vyššími strednými príjmami“ na základe hrubého národného dôchodku, v ktorých sa podľa dostupných informácií vyrába prešetrovaný výrobok. Výrobné odvetvie Únie takisto navrhlo Južnú Kóreu ako údajne vhodnú reprezentatívnu krajinu. Vzhľadom na úroveň hospodárskeho rozvoja Južnej Kórey podľa klasifikácie Svetovej banky však takúto krajinu nebolo možné vziať do úvahy.

(158)

Výrobné odvetvie Únie v súvislosti s prvým záznamom ďalej vyhlásilo, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia poskytol Komisii širokú mieru voľnej úvahy pri určovaní toho, ktorá reprezentatívna krajina by bola vhodná, a neobmedzil koncept podobnej úrovne hospodárskeho rozvoja na krajiny zaradené Svetovou bankou do rovnakej skupiny podľa hrubého národného dôchodku. Výrobné odvetvie Únie predovšetkým vyhlásilo, že hoci zatriedenie do skupín Svetovou bankou podľa hrubého národného dôchodku v mnohých prípadoch dáva zmysel, v prípade odvetvia GOES, ktoré je predmetom tohto revízneho prešetrovania, zmysel nedáva. Dôvodom je skutočnosť, že GOES je jedinečný špičkový výrobok z ocele a vyvážajúci výrobca z Číny má oceliarne vybudované podľa najvyšších medzinárodných noriem a do Európskej únie vyváža najmä triedy GOES s vysokou permeabilitou (prémiové triedy). Výrobné odvetvie Únie zároveň argumentovalo, že výrobca z Brazílie nedokáže dosiahnuť podobnú úroveň kvality, zatiaľ čo vyvážajúci výrobca z Číny je na rovnakej úrovni hospodárskeho rozvoja a technologickej úrovni ako kórejská oceliareň POSCO, a že Kórea je preto podľa jeho názoru najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou.

(159)

Pokiaľ ide o použitie klasifikácie Svetovej banky, v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty v prípade krajín s výraznými deformáciami môže použiť reprezentatívnu krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúcu krajinu. V záujme stanovenia, ktoré krajiny sú v každom prípade na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina, Komisia používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. Komisia pritom využíva svoje voľné uváženie pri výklade a uplatňovaní základného nariadenia opakovane potvrdené Súdnym dvorom za okolností, keď to Komisia môže urobiť. Komisia usúdila, že táto databáza poskytuje dostatočný počet potenciálne vhodných krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja na to, aby bolo možné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(160)

V tomto prípade boli relevantnou kategóriou podľa Svetovej banky, do ktorej je zaradená ČĽR, krajiny s vyšším stredným príjmom. Kórea preto nemala podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako ČĽR a nepovažovala sa za krajinu spĺňajúcu kritérium stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(161)

V súvislosti s druhým záznamom vyhlásilo združenie EUROFER, že hodnotenie Komisie založené na úrovni hospodárskeho rozvoja pre celú krajinu a odvolanie sa na klasifikáciu Svetovej banky nedávajú zmysel a že by sa mal zohľadniť hospodársky rozvoj odvetvia GOES v Číne. Združenie EUROFER v tomto kontexte argumentovalo, že odvetvia GOES v Kórei a Japonsku majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako odvetvie GOES v Číne. Združenie EUROFER vyhlásilo, že pri chýbajúcej spolupráci zo strany vyvážajúcich výrobcov z Kórey by Komisia mohla použiť Japonsko ako reprezentatívnu krajinu pre Čínu a na určenie normálnej hodnoty by mohla použiť informácie poskytnuté spoločnosťou Nippon Steel.

(162)

Komisia usúdila, že znenie článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia neumožňuje takýto úzky výklad a neuvádza sa v ňom odvetvový prístup. Združenie EUROFER navyše neposkytlo žiadny nezávislý zdroj, z ktorého by Komisia mohla vychádzať pri stanovení toho, že odvetvia GOES z Kórey a Japonska majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

c) Dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(163)

V prvom zázname Komisia uviedla, že v prípade krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. Brazília a Rusko, bola dostupnosť verejných údajov obmedzená na jedného výrobcu prešetrovaného výrobku z Brazílie, t. j. spoločnosť Aperam Inox América do Sul S.A. (ďalej len „Aperam“) v kalendárnom roku 2019. Komisia v tejto súvislosti vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a, ak to považujú za vhodné, navrhli iných výrobcov prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine podľa ich výberu pri splnení kritérií stanovených v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, v prípade ktorých sú ihneď dostupné účtovné závierky obsahujúce relevantné údaje.

(164)

V súvislosti s prvým záznamom žiadne zainteresované strany nepredložili pripomienky týkajúce sa spoločnosti Aperam ani relevantné verejné finančné údaje týkajúce sa výrobcu GOES v možnej reprezentatívnej krajine.

(165)

V súvislosti s druhým záznamom združenie EUROFER súhlasilo, že Brazília je vhodnejšou reprezentatívnou krajinou ako Rusko. Vyhlásilo však, že spoločnosť Aperam nie je technicky schopná vyrábať výrobky triedy vysokej kvality, aké vyváža do EÚ skupina Baoshan, v dôsledku jej nedostatočných investícií do technológie, procesov a know-how potrebných pre tieto triedy. Združenie EUROFER predovšetkým odkázalo na úroveň odpisovania, ktorá bola údajne príliš nízka a mala by sa upraviť, aby bola v súlade s úrovňou výrobcov z Únie či Kórey.

(166)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 180, Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty nevyužila úroveň odpisovania spoločnosti Aperam. Údaje spoločnosti Aperam, ktoré boli v skutočnosti použité na vytvorenie normálnej hodnoty, sa týkali len predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a percentuálnych podielov zisku. Pokiaľ ide o odpisovanie a ostatné režijné náklady, Komisia vychádzala z režijných nákladov skupiny Baoshan vyjadrených ako percentuálny podiel ostatných priamych výrobných nákladov, pričom tento percentuálny podiel uplatnila na „prepočítané“ priame výrobné náklady. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(167)

V nadväznosti na druhý záznam združenie EUROFER takisto vyhlásilo, že Komisia by mala do svojho výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za obdobie revízneho prešetrovania zahrnúť aj finančné údaje spoločnosti Aperam za kalendárny rok 2020.

(168)

Komisia toto tvrdenie akceptovala, ale napokon vychádzala len z údajov za rok 2020, pretože, ako sa uvádza v odôvodnení 203, účtovné závierky za rok 2019 po vylúčení nákladov nesúvisiacich s prevádzkou nevykázali žiadny zisk.

(169)

Komisia v prvom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe GOES. V tom istom zázname Komisia usúdila, že existovali obchodné obmedzenia týkajúce sa určitých výrobných faktorov na základe Inventára OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny (42) a predovšetkým zoznamu obmedzení vývozu priemyselných surovín pre Brazíliu (HS 7225 11 a 7226 11) a Rusko (HS 7204 10 až 7204 50). Ďalej, pokiaľ de o Rusko, v Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Ruskej federácie na účely prešetrovaní na ochranu obchodu [SWD(2020) 242] boli uvedené aj výrazné deformácie v oblasti zemného plynu (43) a elektriny (44), vysoká úroveň zasahovania zo strany štátu a vysoké úrovne koncentrácie a vertikálnej integrácie v odvetviach kľúčových surovín, oceliarskom priemysle a doprave (45), ako aj existencia dovozných ciel na GOES (HS 7225 11 a 7226 11). Vzhľadom na tieto obchodné obmedzenia a výrazné deformácie Komisia v tomto štádiu usúdila, že Brazília bude vhodnou reprezentatívnou krajinou, a vyzvala strany, aby predložili pripomienky v súvislosti s vhodnosťou možných reprezentatívnych krajín.

(170)

V nadväznosti na prvý záznam výrobné odvetvie Únie predložilo ďalšie argumenty na doplnenie argumentov uvedených v prvom zázname týkajúce sa toho, prečo je Rusko menej vhodnou reprezentatívnou krajinou ako Brazília.

(171)

Komisia následne konštatovala, že žiadna zo strán nenapadla jej zistenia uvedené v oddiele 2 prvého záznamu týkajúce sa nedostatkov zistených v prípade Ruska ako reprezentatívnej krajiny. Komisia teda dospela k záveru, že Brazília je vhodnou krajinou, keďže spĺňa všetky kritériá, t. j. je na porovnateľnej úrovni rozvoja ako Čína, má výrobcu GOES a údaje tohto výrobcu za obdobie revízneho prešetrovania sú ľahko dostupné.

d) Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(172)

Po určení Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých týchto prvkov nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

e) Záver

(173)

Vzhľadom na uvedenú analýzu sa Komisia rozhodla na účely článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovať Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

3.5.1.5. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

a) Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(174)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú na výrobu prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách pre každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(175)

V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia identifikovala aj zdroje, ktoré sa majú použiť na stanovenie nedeformovaných cien a referenčných hodnôt. Hlavným zdrojom, ktorý Komisia navrhla použiť, je databáza Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“). Komisia napokon v rovnakom zázname identifikovala kódy harmonizovaného systému (HS), resp. kódy tovaru výrobných faktorov používané okrem iného aj v EÚ, Kanade či Brazílii, pri ktorých sa na základe informácií poskytnutých zainteresovanými stranami pôvodne uvažovalo, že sa použijú na analýzu databázy GTA.

(176)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách jednotlivých výrobných faktorov uvedených v zázname.

(177)

Komisia na základe návrhu použiť Brazíliu ako reprezentatívnu krajinu v druhom zázname zainteresované strany informovala, že použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny surovín.

b) Údaje použité na vytvorenie normálnej hodnoty

(178)

Komisia vytvorila zoznam všetkých výrobných faktorov a zdrojov, ktoré zamýšľala použiť v prípade všetkých výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov.

(179)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a získaných počas krížových kontrol na diaľku boli na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade GOES

Výrobný faktor	Kód tovaru	Nedeformovaná hodnota	Merná jednotka
Suroviny
Železná ruda	2601 11	729,85	tony
Sintrovaná	2601 12 10 , 2601 12 90	945,20	tony
železná ruda	2601 12 10 , 2601 12 90	945,20	tony
Železné trosky	2619	712,97	tony
Koksovateľné uhlie	2701 12	1 076,38	tony
Oceľový šrot	7204 10	865,57	tony
Ferosilícium	7202 21	12 766,44	tony
Feroniób	7202 93	155 625,46	tony
Hliník	7601 10	14 547,25	tony
Ferochróm	7202 41	9 107,45	tony
Meď	7402	42 514,89	tony
Vápenec	2521	98,65	tony
Nehasené vápno	2522 10	1 091,01	tony
Cín	8001 10	586 967,35	tony
Ferofosfor	7202 99 10	33 143,39	tony
Mangán	8111 00 10 , 8111 00 20 , 8111 00 90	16 138,58	tony
Oxid horečnatý (MgO)	2519 90 10 , 2519 90 90 (Francúzsko)	44 837,45	tony
Spotrebný materiál
Práca
Práca		84,59	za osobohodinu
Energia
Elektrina	2716	8 251,91	KWH
Zemný plyn	2711 11	3,42 – 3,72	m3
Olej	2710 19 11 , 2710 19 19 , 2710 19 21 , 2710 19 22 , 2710 19 29 , 2710 19 31 , 2710 19 32 , 2710 19 91 , 2710 19 92 , 2710 19 93 , 2710 19 94 , 2710 19 99	2,29	1 000 m3
Koks	2704 00 11 , 2704 00 12 ,	1 878,96	tony
Koks	2704 00 90	1 878,96	tony
Uhlie	2701 11	768,01	tony
Svietiplyn	2705	0,59	1 000 m3
Vodík	2804 10 (Kanada)	2,74	m3

(180)

Komisia okrem toho zahrnula aj hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa zohľadnili náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch, napr. odpisovanie a ďalšie fixné náklady, ktoré nemožno kvantifikovať. Keďže vzhľadom na chýbajúce relevantné údaje vo verejne dostupných finančných údajoch spoločnosti Aperam nebolo možné stanoviť sumu týkajúcu sa režijných nákladov, použili sa namiesto nich údaje týkajúce sa konkrétnej spoločnosti vyvážajúceho výrobcu, ktoré sa uplatnili na „prepočítané“ priame výrobné náklady. Metodika sa riadne vysvetľuje v oddiele 3.5.1.6.

(181)

V nadväznosti na druhý záznam do spisu požiadalo združenie EUROFER Komisiu, aby vypočítala normálnu hodnotu priamo v EUR, aby sa predišlo deformáciám spôsobeným výmennými kurzmi voči CNY. Pokiaľ ide o menu použitú vo výpočte dumpingu, združenie EUROFER nepredložilo žiadne dôkazy týkajúce sa deformácie. Komisia preto vykonala výpočet dumpingu v súlade so svojím bežným postupom, t. j. s použitím meny vyvážajúcej krajiny.

c) Suroviny

(182)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a krajín, ktoré nie sú členskými krajinami WTO, uvedených v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (46). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 154 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neboli k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemali rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvnili aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu z ČĽR do reprezentatívnej krajiny zostal dovoz z iných tretích krajín reprezentatívny (v priemere viac ako 90 %).

(183)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavujú skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v období revízneho prešetrovania, zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny. Keďže ich hodnota nemala žiaden citeľný vplyv na výpočty dumpingového rozpätia bez ohľadu na použitý zdroj, Komisia sa rozhodla zahrnúť uvedené náklady do nákladov na spotrebné materiály, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 209.

(184)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny, a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(185)

V nadväznosti na prvý záznam skupina Baoshan vyhlásila, že v prípade určitých surovín (vodík, dusík, kyslík a cín) sú ceny v Brazílii omnoho vyššie ako v Rusku, najmä v dôsledku veľmi nízkeho objemu dovozu do Brazílie. Skupina v tomto kontexte vyzvala Komisiu, aby použila alternatívne zdroje na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, napr. medzinárodné ceny alebo domáce náklady v Číne.

(186)

Komisia usúdila, že kyslík, dusík a cín sa do Brazílie dovážajú v reprezentatívnych množstvách. Tvrdenie týkajúce sa týchto surovín sa preto pôvodne zamietlo. V súvislosti s vodíkom si však Komisia všimla, že objem dovozu a rozdiely v cenách boli naozaj výrazné. Komisia preto usúdila, že najvhodnejšie bude použiť údaje najväčšieho vývozcu vodíka na svete, t. j. Kanady. Keďže neboli zaznamenané výrazné rozdiely v objeme dovozu a cenách cínu, Komisia vychádzala z celkového dovozu do Brazílie.

(187)

V nadväznosti na druhý záznam skupina Baoshan vyhlásila, že vypočítané ceny v prípade dovozu dusíka a kyslíka do Brazílie nie sú dostatočne vhodné, keďže existujú výrazné rozdiely v jednotkových cenách v závislosti od krajiny pôvodu. Skupina uviedla, že dovozná cena dusíka a kyslíka s pôvodom v Paraguaji je 11, resp. 8-krát nižšia ako priemerná dovozná cena, čo naznačuje výrazné rozdiely v dovozných cenách v závislosti od krajiny pôvodu. Skupina ďalej argumentovala, že dovoz z Paraguaja predstavoval vyše 98 % objemu dovozu dusíka a 70 % objemu dovozu kyslíka. Skupina Baoshan navyše argumentovala, že jednotkové náklady týchto surovín boli výrazne nižšie ako priemerná dovozná cena. Na tomto základe a s ohľadom na podiel týchto dvoch surovín skupina Baoshan navrhla, aby sa na dusík a kyslík nahliadalo ako na spotrebný materiál alebo aby sa vychádzalo len z dovoznej ceny dusíka a kyslíka s pôvodom v Paraguaji.

(188)

Vzhľadom na podiel nákladov na dusík a kyslík v priamych výrobných nákladoch a zaznamenané cenové rozdiely Komisia usúdila, že je vhodné na tieto suroviny nahliadať ako na spotrebný materiál.

(189)

V nadväznosti na prvý záznam výrobné odvetvie Únie vyhlásilo, že na výrobu GOES je potrebná železná ruda a oxid horečnatý mimoriadne vysokej kvality a že to nebolo zohľadnené v štatistikách o dovoze založených na kódoch HS, resp. kódoch reprezentatívnych krajín, ktoré zvyčajne zahŕňajú všetky triedy kvality.

(190)

Komisia usúdila, že toto tvrdenie je opodstatnené, keďže GOES je naozaj veľmi sofistikovaný výrobok, ktorý je oveľa drahší ako bežné druhy ocele a vyžaduje si špeciálne receptúry a suroviny veľmi vysokej kvality/triedy, a to už aj na predchádzajúcej úrovni výroby železa. Keďže Komisia na základe údajov poskytnutých vyvážajúcim výrobcom nemohla vyselektovať len triedy kvality železnej rudy používané konkrétne pri výrobe GOES, usúdila, že najvhodnejšou referenčnou hodnotou je cena železnej rudy 66 % koncentrátu železa, ako uviedla spoločnosť Fastmarkets (47).

(191)

Komisia usúdila, že oxid horečnatý (ďalej len „MgO“) používaný pri výrobe GOES je oveľa vyššej kvality ako MgO dovážaný do Brazílie. Colné kódy reprezentatívnej krajiny pre MgO zahŕňajú viac tried kvality MgO než jednu špecifickú, ktorá sa používa pri výrobe GOES. Takýto MgO okrem toho vyrába len veľmi málo výrobcov z veľmi malého množstva krajín, pričom jednou z nich je Francúzsko. Druh MgO používaného na výrobu GOES, ktorý vykázal čínsky vyvážajúci výrobca aj výrobné odvetvie Únie, je naozaj mnohonásobne drahší ako MgO dovážaný do Brazílie. MgO dovážaný do Brazílie preto nie je vhodnou referenčnou hodnotou pre MgO používaný na výrobu GOES. Komisia preto usúdila, že vývoz deklarovaný v databáze Comext z Francúzska, ako hlavného výrobcu MgO pre GOES, do krajín, kde sa GOES vyrábajú (48), s vylúčením MgO dovážaného do ČĽR a MgO, ktorý zostáva v Únii, je vhodnou referenčnou hodnotou zohľadňujúcou medzinárodné ceny mimo Únie a Číny.

(192)

Komisia usúdila, že ceny dovozu do Brazílie vykázané v databáze Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) nie sú reprezentatívne v prípade koksovateľného uhlia a stlačeného vzduchu. Pri takýchto cenách navyše existovali vážne problémy týkajúce sa konverzie.

(193)

Vzhľadom na chýbajúce špecifické informácie týkajúce sa tried kvality koksovateľného uhlia používaného čínskym vyvážajúcim výrobcom Komisia usúdila, že cena prémiového tvrdého koksovateľného uhlia, ktoré má podľa údajov spoločnosti Fastmarkets najvyššiu kvalitu, je vhodná. Prešetrovanie naozaj ukázalo, že referenčná cena koksovateľného uhlia najvyššej triedy kvality je stále nižšia než cena vykázaná vyvážajúcim výrobcom v súvislosti s nákupom koksovateľného uhlia. Aj táto skutočnosť naznačuje, že vyvážajúci výrobca použil v rámci výrobného procesu koksovateľné uhlie veľmi vysokej kvality.

(194)

Pokiaľ ide o stlačený vzduch, vyvážajúci výrobca vykázal jeho spotrebu v metroch kubických, zatiaľ čo dovoz do Brazílie sa vykazuje len v kg, a Komisia preto nedokázala nájsť vhodný konverzný faktor. Stlačený vzduch však v každom prípade predstavoval len zanedbateľnú časť celkových priamych výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu. Komisia teda nahliadala na tento výrobný faktor ako na spotrebný materiál.

(195)

Počas obdobia prešetrovania nebol zaznamenaný žiadny dovoz feronióbu (ďalej len „Fe-Nb“) do Brazílie. Komisia preto v prípade Fe-Nb takisto použila údaje najväčšieho vývozcu na svete, t. j. Brazílie, pričom sa riadila rovnakým prístupom, ako sa uvádza v prípade vodíka v odôvodnení 186.

(196)

Pokiaľ ide o svietiplyn, vyvážajúci výrobca vykázal jeho spotrebu v metroch kubických, zatiaľ čo dovoz do Brazílie sa vykazuje len v kg, a Komisia preto nedokázala nájsť v prípade svietiplynu vhodný konverzný faktor. Objem svietiplynu dovezeného do Brazílie bol okrem toho len 58 kg. Komisia preto v prípade svietiplynu vypočítala referenčnú cenu na základe ceny zemného plynu v reprezentatívnej krajine, pričom zohľadnila tepelnú hodnotu oboch plynov.

(197)

V nadväznosti na druhý záznam združenie EUROFER predložilo pripomienky týkajúce sa určitých surovín a spotrebného materiálu používaných pri výrobe GOES. Združenie zároveň žiadalo Komisiu, aby zohľadnila vnútroštátnu dopravu k čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi.

(198)

Komisia v tejto súvislosti usúdila, že informácie poskytnuté skupinou Baoshan zohľadňovali všetky relevantné výrobné faktory, a to aj napriek odlišnému výrobnému procesu. Výpočet Komisie navyše zohľadňuje aj vnútroštátnu dopravu, ako je vysvetlené v odôvodnení 184.

d) Práca

(199)

Komisia v druhom zázname uviedla, že zamýšľa použiť náklady práce výrobcu GOES v reprezentatívnej krajine, spoločnosti Aperam, s cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu nákladov práce. Žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila pripomienky v tejto súvislosti. Keď boli finančné údaje za rok 2020 k dispozícii, Komisia prepočítala náklady práce ako priemer údajov za roky 2019 a 2020 s cieľom odzrkadliť obdobie revízneho prešetrovania.

e) Elektrina

(200)

Komisia v druhom zázname uviedla, že zamýšľa použiť tarifné ceny elektriny vykázané spoločnosťou CEMIG, dodávateľom elektriny v brazílskom štáte Minais Gerais, v ktorom sa nachádza jediný brazílsky výrobca GOES (49), s cieľom stanoviť nedeformovanú hodnotu nákladov na elektrinu. Žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila pripomienky v tejto súvislosti.

f) Zemný plyn

(201)

Komisia v druhom zázname uviedla, že zamýšľa použiť cenu zemného plynu pre priemyselných používateľov vykázanú spoločnosťou GASMIG, dodávateľom v brazílskom štáte Minais Gerais, v ktorom sa nachádza výrobca GOES (50). Komisia konkrétne použila údaje týkajúce sa priemyselných cien plynu v príslušných spotrebiteľských pásmach. Komisia vypočítala referenčnú cenu na základe taríf spoločnosti GASMIG platných v období prešetrovania. Referenčná cena zahŕňa dane (Tarifa com impostos). Žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila pripomienky v tejto súvislosti.

g) Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk a odpisovanie

(202)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v už uvedených výrobných faktoroch.

(203)

Komisia vo svojom prvom a druhom zázname uviedla, že použije finančné údaje spoločnosti Aperam, pričom v tejto súvislosti sprístupnila finančné údaje spoločnosti za rok 2019. Po ďalšej analýze a vylúčení neprevádzkových nákladov a výnosov sa ukázalo, že spoločnosť Aperam bola v roku 2019 v strate, v dôsledku čoho nebolo možné použiť jej údaje za rok 2019.

(204)

Komisia získala prístup k finančným údajom spoločnosti Aperam za kalendárny rok 2020 v priebehu konania. Po vylúčení neprevádzkových nákladov a výnosov spoločnosť vykázala zisk. Komisia vypočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a percentuálne podiely zisku na základe účtovných závierok spoločnosti Aperam za rok 2020 v súlade so žiadosťou združenia EUROFER, aby použila účtovné závierky za uvedený rok. Komisia navyše usúdila, že v predmetnom prípade je vhodnejšie použiť konsolidované údaje spoločnosti Aperam, než vychádzať z účtovných závierok týkajúcich sa prepojených subjektov kontrolovaných spoločnosťou. Konsolidovaný prístup naozaj poskytuje presnejší obraz o operáciách spoločnosti Aperam, pričom od finančných výsledkov spoločnosti sú odpočítané medzipodnikové zisky, ktoré nie je možné identifikovať v individuálnych účtovných závierkach. Konsolidované a individuálne účtovné závierky spoločnosti Aperam sa takisto netýkajú výlučne výroby GOES. Použitie konsolidovaných údajov preto nemá za následok, že údaje sú menej presné. Nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady tak boli založené na účtovných závierkach spoločnosti Aperam za rok 2020.

(205)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcemu výrobcovi. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

3.5.1.6. Výpočet

(206)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(207)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Tieto jednotkové spotreby poskytnuté skupinou Baoshan boli overené počas krížových kontrol na diaľku. Ako sa uvádza v odôvodnení 47, Komisia okrem krížových kontrol na diaľku poslala skupine Baoshan list (ďalej len „list týkajúci sa článku 18“), v ktorom oznámila svoj zámer použiť dostupné skutočnosti a uplatniť článok 18 ods. 1 základného nariadenia v súvislosti s výpočtom osobohodín pridelených k výrobe GOES. V podstate sa Komisia domnievala, že pridelené náklady na prácu skupiny Baoshan neboli podložené overenými a dôveryhodnými dôkazmi. Skupina Baoshan v pripomienkach k listu týkajúcemu sa článku 18 predložila rovnaké podporné dôkazy, ako poskytla aj počas krížových kontrol na diaľku. Keďže tieto dokumenty nepreukázali, koľko hodín odpracovali jednotliví pracovníci každý deň, Komisia potvrdila svoj zámer a v súvislosti s osobohodinami pridelenými k výrobe GOES použila dostupné skutočnosti. Komisia pritom prepočítala počet osobohodín pridelených k výrobe GOES tak, že vydelila celkové náklady práce spoločností Baosteel a WISCO príslušným vypočítaným hodinovým nákladom na pracovníka pre oddelenia kremíkovej ocele oboch spoločností. Vypočítané osobohodiny vykázané spoločnosťami Baosteel a WISCO tak boli nahradené príslušnými hodnotami prepočítanými Komisiou.

(208)

Komisia vynásobila jednotkové spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zaznamenanými v prípade reprezentatívnej krajiny, Brazílie, ako sa opisuje v oddiele 3.5.1.5).

(209)

Po druhé, s cieľom získať celkové nedeformované priame výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a spotrebné materiály uvedené v odôvodnení 187 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(210)

Komisia na výrobné náklady stanovené tak, ako je opísané v predchádzajúcom odôvodnení, uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Aperam. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 13,5 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 7,6 %.

(211)

Komisia na tomto základe vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia normálnu hodnotu na základe ceny zo závodu.

(212)

V nadväznosti na druhý záznam združenie EUROFER navrhlo, aby sa normálna hodnota vypočítala na základe vývozných cien z Číny do Spojených štátov podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia.

(213)

Ako sa uvádza v odôvodnení 154, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto musela vytvoriť normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, v ktorom sa nepredpokladá použitie vývozných cien do tretích krajín.

3.5.1.7. Vývozná cena

(214)

Keďže skupina Baoshan vyvážala prešetrovaný výrobok do Únie prostredníctvom niekoľkých prepojených spoločností pôsobiacich ako dovozca, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a o dosiahnuté zisky.

3.5.1.8. Porovnanie

(215)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu skupiny Baoshan na základe cien zo závodu.

(216)

3.5.1.9. Dumpingové rozpätia

(217)

V prípade skupiny Baoshan, jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty pre každý druh podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(218)

Na základe opísaného porovnania sa nepreukázal žiadny dumping.

3.5.2. Pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu

(219)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia prešetrovala pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: vývoz do tretích krajín, výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

a) Vývoz do tretích krajín

(220)

Komisia zistila, že skupina Baoshan počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážala významné množstvá svojho celkového predaja na vývoz na trhy tretích krajín mimo EÚ, kde sa neuplatňujú minimálne dovozné ceny.

(221)

Pri porovnaní vytvorenej normálnej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia s vývoznými cenami pre najväčšie vývozné trhy skupiny, Indiu a Mexiko, ktoré predstavujú približne [35 – 70 %] celkového predaja na vývoz, Komisia stanovila, že vývozné ceny boli o 20 % nižšie ako normálna hodnota stanovená pre skupinu Baoshan.

(222)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov musela Komisia vychádzať z dostupných skutočností. Komisia v tejto súvislosti na posúdenie vývozných cien do tretích krajín použila čínske štatistiky o vývoze vykázané v databáze GTA. Čínske štatistiky o vývoze na tomto základe vykázali počas obdobia revízneho prešetrovania priemernú vývoznú cenu z Číny, ktorá bola pod úrovňou najnižšej minimálnej dovoznej ceny uplatniteľnej v EÚ, a tým aj pod úrovňou vývoznej ceny skupiny Baoshan.

(223)

Preto sa považovalo za pravdepodobné, že ak by sa súčasné opatrenia zrušili, čínski vyvážajúci výrobcovia by začali predávať do Únie za dumpingové ceny.

b) Výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne

(224)

Okrem skupiny Baoshan, ktorá je jediným vývozcom do EÚ, je v Číne minimálne osem ďalších vyvážajúcich výrobcov GOES. Podľa čínskych štatistík o vývoze vykázaných v databáze GTA ostatní čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali aj do zvyšku sveta (51).

(225)

Odhady združenia EUROFER predložené v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa výrobnej kapacity skupiny Baoshan boli veľmi podobné skutočným údajom skupiny Baoshan. Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu zo strany ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne musela Komisia pri svojich záveroch vychádzať z dostupných skutočností, aby mohla posúdiť kapacitu ostatných vyvážajúcich výrobcov, pričom vychádzala z informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

(226)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa celková kapacita Číny odhadovala na úrovni 1 810 000 ton, kým výroba sa odhadovala na úrovni 1 220 000 ton. Spotreba Číny sa odhadovala na úrovni 1 020 000 ton. Na tomto základe sa voľná kapacita v Číne počas obdobia revízneho prešetrovania odhadovala na úrovni 600 000 ton, čo výrazne presahuje celkovú spotrebu EÚ (265 000 – 280 000). Niektoré hlavné trhy, napr. USA, sú okrem toho chránené vysokými clami na úrovni 25 %, čo obmedzuje prístup čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(227)

Na základe uvedeného je pravdepodobné, že čínski výrobcovia v prípade uplynutia platnosti opatrení budú smerovať svoje voľné kapacity vo veľkých množstvách na trh Únie a začnú predávať za dumpingové ceny.

c) Atraktívnosť trhu Únie

(228)

Ako sa uvádza už v odôvodnení 82, trh Únie patrí medzi najväčšie trhy GOES na celom svete.

(229)

Cenové úrovne v Únii sú vo všeobecnosti výrazne vyššie ako vývozné ceny čínskych výrobcov do tretích krajín.

(230)

Veľkosť trhu Únie a cenové rozdiely poukazujú na atraktívnosť trhu Únie.

d) Záver

(231)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade, že by uplynula platnosť opatrení.

3.6. Ruská federácia

3.6.1. Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.6.1.1. Predbežné poznámky

(232)

Keďže žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, ako sa uvádza v odôvodnení 23, Komisia založila svoju analýzu vrátane výpočtu dumpingu na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia.

(233)

3.6.1.2. Dumping

a) Normálna hodnota

(234)

Keďže neboli dostupné spoľahlivé údaje týkajúce sa cien na domácom trhu Ruska, Komisia stanovila vytvorenú normálnu hodnotu pomocou metodiky a hodnôt uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.

b) Vývozná cena

(235)

Vývozná cena do Únie bola stanovená na základe údajov Eurostatu počas obdobia revízneho prešetrovania.

c) Porovnanie

(236)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na tento účel sa na základe informácií dostupných v žiadosti odpočítali dodacie náklady a náklady na poistenie (202,67 EUR/tona). Takto stanovená normálna hodnota na úrovni ceny zo závodu bola počas obdobia revízneho prešetrovania 1 642 EUR/tona, zatiaľ čo vývozná cena zo závodu bola 797,5 EUR/tona.

d) Dumping

(237)

Komisia na základe uvedeného stanovila cenový rozdiel na úrovni približne 80 % a dospela k záveru, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania.

(238)

Po poskytnutí informácií ruská vláda vyhlásila, že zistená úroveň dumpingového rozpätia je sporná vzhľadom na jej vysokú úroveň a že Komisia mala venovať mimoriadnu pozornosť kontrole informácií týkajúcich sa normálnej hodnoty poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Ruská vláda zároveň doplnila, že pri používaní sekundárnych informácií mala Komisia takéto informácie porovnať s inými nezávislými zdrojmi v súlade s odsekom 7 prílohy II „Najdostupnejšie informácie podľa podmienok článku 6 ods. 8“ k Dohode o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda“).

(239)

Komisia usúdila, že informácie poskytnuté v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa normálnej hodnoty v prípade ruských vyvážajúcich výrobcov sú dostatočne presné a primerané. Žiadna zo zainteresovaných strán okrem toho nepredložila pripomienky v súvislosti s informáciami poskytnutými v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Napokon, žiadny ruský vyvážajúci výrobca neposkytol relevantné údaje súvisiace so stanovením normálnej hodnoty. Žiadna zo zainteresovaných strán ani ruská vláda zároveň neposkytli žiadne iné nezávislé zdroje. Za týchto okolností a vzhľadom na neexistenciu iného zdroja údajov Komisia usúdila, že vychádzala z najdostupnejších informácií, ktoré mala k dispozícii v súvislosti s normálnou hodnotou. Napokon, v odseku 7 prílohy II k antidumpingovej dohode sa takisto predpokladá, že ak zainteresovaná strana nespolupracuje a orgány tak nemajú prístup k relevantným informáciám, výsledok takejto situácie môže byť menej priaznivý, ako keby strana plne spolupracovala. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.6.2. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení

(240)

Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti súčasných antidumpingových opatrení. Komisia pri tejto príležitosti analyzovala výrobnú a voľnú kapacitu v Rusku, ako aj atraktívnosť trhu Únie. Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu ruských výrobcov Komisia musela vychádzať z dostupných skutočností.

a) Voľná kapacita

(241)

Podľa dostupných skutočností uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie má Rusko odhadovanú výrobnú kapacitu približne 332 000 ton. Komisia odhadla ruskú výrobu na 274 000 ton. Voľná výrobná kapacita sa preto stanovila na úrovni približne 58 000 ton, čo predstavuje viac ako [16 – 22] % spotreby GOES v Únii.

(242)

Hoci Komisia použila informácie predložené spoločnosťou NLMK v podaní z 11. decembra 2020, voľná výrobná kapacita by bola stále vo výške [20 000 – 50 000] ton a predstavovala približne [7 – 19] % spotreby v Únii. Spoločnosť NLMK v tejto súvislosti neposkytla podporné dôkazy o svojej výrobnej kapacite. Za niekoľko posledných rokov bola okrem toho výroba vyššia ako kapacita, čo vyvoláva pochybnosti o skutočnej výrobnej kapacite vykázanej spoločnosťou NLMK v jej podaní.

(243)

Po poskytnutí informácií spoločnosť NLMK uviedla, že Komisia mala overiť informácie o ruskej kapacite, výrobe a využití kapacity, ktoré predložila v čase na tom určenom, a vychádzať z týchto informácií a že takéto overenie by Komisii umožnilo objasniť pochybnosti uvedené v odôvodnení 242.

(244)

Ako sa uvádza v odôvodnení 23, spoločnosť NLMK sama vo svojom podaní z 10. decembra 2020 uviedla, že bola nútená prestať pracovať na vypĺňaní dotazníka a v rámci predĺženej lehoty neposkytla plne vyplnený dotazník, ale len čiastkové informácie obmedzené na jej špecifickú kapacitu a výrobu.

(245)

Komisia v predmetnom prípade usúdila, že informácie poskytnuté spoločnosťou NLMK boli príliš neúplné na to, aby z nich bolo možné vyvodiť zmysluplné závery. Ako sa uvádza v odôvodnení 242, Komisia v každom prípade zohľadnila informácie poskytnuté v tejto súvislosti spoločnosťou NLMK a dospela k podobnému záveru, pokiaľ ide o existenciu voľnej kapacity. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

b) Atraktívnosť trhu Únie

(246)

Na základe prešetrovania sa potvrdilo, že trh Únie je atraktívny pre ruských výrobcov z týchto dôvodov:

(247)

Po prvé, trh Únie patrí k najväčším na svete.

(248)

Po druhé, z hľadiska cien, ako sa uvádza v odôvodnení 271, je priemerná cenová úroveň ruského dovozu na trhu Únie pod úrovňou výrobcov z Únie, a preto je pravdepodobné, že nárast vývozu bude pokračovať aj v prípade zrušenia opatrení.

(249)

Po tretie, veľká časť výroby v Rusku je zameraná na vývoz (viac ako 86 % výroby je určenej na vývoz), zatiaľ čo domácu spotrebu takmer v plnej miere uspokojujú výrobcovia v Rusku.

(250)

Spoločnosť NLMK vo svojom podaní z 11. decembra 2020 tvrdila, že EÚ nie je prioritným trhom, keďže od pôvodného prešetrovania dovoz značne poklesol. Komisia poznamenala, že hoci vývoz spoločnosti NLMK do EÚ od pôvodného prešetrovania poklesol, stále predstavuje značný podiel spotreby EÚ a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil, ako vyplýva z tabuľky 3. Na rozdiel od tvrdenia predloženého spoločnosťou NLMK preto zostáva trh Únie dôležitým cieľovým trhom pre vývoz z Ruska.

(251)

Po poskytnutí informácií spoločnosť NLMK tvrdila, že predpoklad Komisie, že určitý trh je atraktívny len z hľadiska svojej veľkosti, je chybný a nie je na mieste. Spoločnosť NLMK sa v tejto súvislosti odvolávala aj na skutočnosť, že trh Únie neprilákal podstatný ďalší dovoz z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahovali opatrenia, aj keď tieto krajiny mali výhodný prístup na trh v porovnaní s vývozcami z dotknutých krajín. Takisto uviedla, že argument o nízkej cenovej úrovni ruského dovozu je chybný, keďže priemerné ceny ruských výrobcov a výrobcov z Únie nie je možné porovnávať vzhľadom na skutočnosť, že druhy výrobkov predávaných príslušnými stranami si navzájom priamo nekonkurujú. Ruská vláda okrem toho po poskytnutí informácií uviedla, že nesúhlasí s Komisiou, že trh Únie je atraktívnym trhom pre ruských vyvážajúcich výrobcov, a to z týchto dôvodov: ruskí vyvážajúci výrobcovia sa sústreďujú na svoj domáci trh a ich vývoz sa preorientoval najmä na ázijské krajiny. Okrem toho tvrdili, že existencia antidumpingových opatrení zdeformovala posúdenie dovozných cien do Únie.

(252)

Komisia s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Veľkosť trhu je hmatateľným aspektom pri posudzovaní jeho atraktívnosti, keďže je na ňom možné predávať veľké objemy a z hľadiska výrobných nákladov, nákladov na marketing a nákladov súvisiacich s predajom je možné dosahovať úspory z rozsahu. Dovoz výrobkov s pôvodom v Rusku okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania vzrástol z hľadiska objemu aj podielu na trhu, a to bez ohľadu na to, či sa zameranie ruských vyvážajúcich výrobcov preorientuje na ruské domáce a/alebo ázijské trhy. To svedčí o tom, že trh Únie je aj naďalej veľmi atraktívny pre ruských vyvážajúcich výrobcov. Ako sa uvádza v odôvodnení 277, pokles dovozu z iných tretích krajín bol spôsobený najmä tým, že jediný výrobca GOES v Spojenom kráľovstve natrvalo zavrel svoje prevádzky v novembri 2019.

(253)

Tvrdenie spoločnosti NLMK, že argument Komisie o nízkych cenových úrovniach je chybný, okrem toho nebolo prijaté z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 272, dovoz z Ruska bol okrem toho v priemere uskutočnený za ceny, ktoré boli približne o 30 % nižšie ako uplatniteľné minimálne dovozné ceny (1 536 EUR/tona) a približne o 23 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie za porovnateľné druhy výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania. Ruské dovozné ceny v tejto súvislosti, aj pri zohľadnení existencie antidumpingových opatrení, poskytujú dobrý prehľad o správaní ruských vyvážajúcich výrobcov do Únie v súvislosti s vývoznou cenou a ich pravdepodobnou cenovou úrovňou pri neexistencii opatrení.

c) Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(254)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, dumping by pravdepodobne v budúcnosti pokračoval. Komisia vzhľadom na veľkú voľnú kapacitu v Rusku, dumpingové cenové úrovne GOES do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania spolu s atraktívnosťou trhu Únie dospela k záveru, že je pravdepodobné, že podstatné množstvá GOES z Ruska by v prípade uplynutia platnosti opatrení aj naďalej vstupovali na trh Únie pri dumpingových cenových úrovniach.

4. UJMA

4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(255)

Prešetrovaný výrobok vyrábajú v rámci Únie štyri spoločnosti. Na základe informácií dostupných v žiadosti v Únii neexistujú žiadni iní výrobcovia prešetrovaného výrobku. Títo výrobcovia preto predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(256)

Celková výroba v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bola stanovená približne na 249 000 ton. Komisia stanovila tento údaj na základe informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie od všetkých známych výrobcov v Únii.

4.2. Štyria známi výrobcovia z Únie predstavujú 100 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Spotreba v Únii

(257)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe predaja všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie a dovozu zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat (databáza Comext).

(258)

Pokiaľ ide o Japonsko, podiel dovozu prešetrovaného výrobku do Holandska bol počas posudzovaného obdobia dôverný (52). Z tohto dôvodu sa rozpätia uvádzajú v nasledujúcej tabuľke týkajúcej sa spotreby v Únii a v iných príslušných tabuľkách, ktoré sa týkajú dovozných objemov a hodnôt.

(259)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Celková spotreba v Únii	300 000 – 315 000	277 000 –292 000	298 000 – 313 000	265 000 –280 000
Index	100	93	99	89
Zdroj: overené vyplnené dotazníky, informácie uvedené v žiadosti, informácie od Eurostatu a od združenia EUROFER.

(260)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia kolísala, pričom bola v rozpätí od 265 000 – 280 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania a 300 000 – 315 000 ton v roku 2017. Spotreba v Únii celkovo poklesla o 11 % medzi rokom 2017 a obdobím revízneho prešetrovania, hoci v roku 2019 bolo dosiahnuté dočasné maximum. K poklesu spotreby došlo v dôsledku kombinácie faktorov, ako je menší dovoz a menší predaj zo strany výrobcov z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania z dôvodu menšieho dopytu po GOES.

(261)

Po poskytnutí informácií žiadateľ poukázal na rozsiahle využívanie režimov aktívneho zušľachťovacieho styku dovozcami z Únie a na zvýšenie dovozu oceľových elektrotechnických plechov a jadier cez Turecko, pričom obe skutočnosti vedú k tomu, že sa vykazujú nižšie skutočné množstvá GOES vyrobených v zahraničí, ktoré sa spotrebúvajú v Únii. Komisia na jednej strane potvrdila, že všetky GOES, ktoré boli dovezené prostredníctvom režimov aktívneho zušľachťovacieho styku boli zohľadnené pri výpočte údajov o spotrebe. Komisia na druhej strane poznamenala, že oceľové elektrotechnické plechy a jadrá patria mimo rozsah antidumpingových opatrení, a preto nie sú predmetom prešetrovania.

4.3. Dovoz z dotknutých krajín

4.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu

(262)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu (databáza Comext). Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii uvedenej v odôvodnení 257.

(263)

Dovoz z dotknutých krajín a jeho podiel na trhu sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem dovozu z dotknutých krajín	86 000 – 101 000	64 000 – 79 000	76 000 – 91 000	70 000 – 85 000
Index	100	80	90	83
Podiel dovozu z dotknutých krajín na trhu (v %)	27,5 – 34,2	22,7 – 29,7	24,1 – 31,3	26,5 – 34,0
Index	100	87	93	97
Zdroj: Eurostat.

(264)

Opatrenia boli uložené v roku 2015. Dovoz prešetrovaného výrobku z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia poklesol o 17 %. Ich podiel na trhu však poklesol len mierne (z 27,5 % – 34,2 % v roku 2017 na 26,5 % – 34,0 % počas obdobia revízneho prešetrovania) vzhľadom na súbežný pokles spotreby na trhu Únie.

(265)

Z dotknutých krajín vzrástol v období od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania len dovoz z Kórejskej republiky a Ruskej federácie, pričom kórejský dovoz si zvýšil podiel na trhu o jeden percentuálny bod a ruský dovoz o dva percentuálne body.

4.3.2. Ceny dovozu z dotknutých krajín

4.3.2.1. Ceny

(266)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu.

(267)

Vážený priemer cien dovozu z dotknutých krajín sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/t)

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
ČĽR	2 081	1 994	2 036	1 985
Index	100	96	98	95
Japonsko	2 167	2 184	2 168	2 140
Index	100	100	100	99
Kórea	2 032	2 051	2 022	1 996
Index	100	101	100	98
Rusko	1 119	1 205	1 074	1 000
Index	100	108	96	89
USA	2 080	2 057	2 047	2 047
Index	100	99	98	98
Priemerná dovozná cena (za tonu)	1 865	1 871	1 742	1 718
Index	100	100	93	92
Zdroj: Eurostat a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(268)

Medzi rokom 2017 a obdobím revízneho prešetrovania bol zaznamenaný pokles priemernej ceny v prípade dovozu z dotknutých krajín pre všetky druhy GOES, či už konvenčné výrobky alebo výrobky s vysokou permeabilitou. Dovoz z Ruskej federácie sa týkal konvenčných druhov GOES, zatiaľ čo dovoz z ostatných štyroch krajín predstavuje dovoz výrobkov GOES s vysokou permeabilitou.

(269)

Priemerné ceny dovozu klesli zo 1 865 EUR/tona v roku 2017 na 1 718 EUR/tona počas obdobia revízneho prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej ceny dovozu približne 7,6 %.

4.3.2.2. Cenové podhodnotenie

(270)

V Kórejskej republike, Ruskej federácii a USA nespolupracoval žiadny výrobca, pričom spolupracoval jeden čínsky a jeden japonský vyvážajúci výrobca.

(271)

V prípade celkového dovozu z dotknutých krajín okrem Ruska malo na dovozné ceny z Únie značný vplyv zavedenie opatrení v podobe troch minimálnych dovozných cien z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 2. Ako sa uvádza v odôvodnení 3, ak je cena nákladov, poistenia a prepravného na hranici Únie rovnaká alebo vyššia ako minimálna dovozná cena, neuplatňuje sa žiadne clo. Dovozné ceny z dotknutých krajín okrem Ruska počas posudzovaného obdobia boli takmer vo všetkých prípadoch rovnaké alebo o trochu vyššie ako minimálna dovozná cena a oveľa vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade dotknutých krajín okrem Ruska sa nezistilo žiadne cenové podhodnotenie.

(272)

Komisia v prípade Ruska vzhľadom na nespoluprácu ruských vyvážajúcich výrobcov porovnala priemerné dovozné ceny CIF z Ruska na základe Eurostatu upravené o náklady po dovoze (65 EUR/tona) s priemernými predajnými cenami výrobného odvetvia Únie za porovnateľné druhy výrobku. Dovoz z Ruska sa priemerne uskutočňoval za ceny, ktoré boli približne o 30 % nižšie ako uplatniteľné minimálne dovozné ceny (1 536 EUR/tona) a približne o 23 % nižšie ako uplatniteľné ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(273)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Nippon Steel tvrdila, že Komisia by mala prepočítať rozpätie podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu z týchto dôvodov: Po prvé, tieto rozpätia, ktoré zahŕňali úpravu podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, boli uvedené v pôvodnom prešetrovaní v rozpore s článkom 3 ods. 1, 2, 3 a 6 základného nariadenia. Po druhé, tieto rozpätia neboli vypočítané v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

(274)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Komisia nezistila žiadne cenové podhodnotenie v súvislosti s Japonskom počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 271). Žiadosť spoločnosti Nippon Steel o prepočítanie rozpätia podhodnotenia ceny stanoveného v pôvodnom prešetrovaní bola teda bezpredmetná. Keďže revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti navyše nemení úroveň ciel, revízia pôvodne stanoveného rozpätia ujmy bola takisto bezpredmetná. Na analýzu cenových dôsledkov v prípade uplynutia platnosti opatrení, ako sa uvádza v odôvodnení 336, Komisia okrem toho určila pravdepodobné budúce cenové úrovne dovozu do Únie na základe japonských vývozných cien do tretích krajín, v prípade ktorých sa nevykonala alebo nemohla vykonať žiadna úprava podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

4.4. Dovoz z iných tretích krajín

(275)

Počas obdobia revízneho prešetrovania bol dovoz z iných tretích krajín vo výške [19 000 – 25 000] alebo [7 % – 10,5 %] spotreby v Únii. Hlavný dovoz GOES z iných než z dotknutých krajín pochádzal z Brazílie a zo Spojeného kráľovstva.

(276)

Objem dovozu, ako aj podiel na trhu a cenové trendy dovozu GOES z iných tretích krajín sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Dovoz z tretích krajín (v tonách)

Všetky tretie krajiny okrem dotknutých krajín spolu		2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
	Objem (v tonách)	30 000 – 36 000	30 000 – 36 000	34 000 – 40 000	19 000 – 25 000
	Index	100	101	117	62
	Podiel na trhu (v %)	10,2 – 13,5	10,5 – 13,8	12,7 – 16,0	7,0 – 10,5
	Priemerná cena (v EUR/t)	1 409	1 217	1 260	1 294
	Index	100	86	89	92
Zdroj: Eurostat.

(277)

Dovoz prešetrovaného výrobku zo Spojeného kráľovstva sa od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o polovicu, a to z približne 25 000 – 35 000 ton na 10 000 – 20 000 ton. Za týmto poklesom stojí skutočnosť, že jediný výrobca GOES v Spojenom kráľovstve natrvalo zavrel svoje prevádzky v novembri 2019.

(278)

Na druhej strane, dovoz prešetrovaného výrobku z Brazílie počas posudzovaného obdobia značne vzrástol. Brazílsky podiel na trhu bol však počas obdobia revízneho prešetrovania aj naďalej nízky, t. j. pod 2 %.

(279)

Celkový dovoz z tretích krajín s výnimkou dotknutých krajín od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania poklesol o 38 % a počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu na úrovni 7,0 % – 10,5 % v porovnaní s 10,2 % – 13,5 % v roku 2017.

(280)

Pokiaľ ide o cenové úrovne, situácia sa líši podľa jednotlivých krajín, a to v závislosti od toho, či na trhu Únie predávajú konvenčné výrobky alebo výrobky s vysokou permeabilitou.

(281)

Priemerné predajné ceny dovozu z tretích krajín počas posudzovaného obdobia aj napriek tomu poklesli. Tento trend je v súlade s trendom zisteným v prípade dovozu z dotknutých krajín v tabuľke 5 a s cenovým trendom zisteným v prípade predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie v tabuľke 9.

4.5. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1. Všeobecné poznámky

(282)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(283)

Komisia na účely určenia ujmy nerozlišovala medzi ukazovateľmi makroekonomickej a mikroekonomickej ujmy, keďže „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia predstavujú všetci štyria známi výrobcovia z Únie. Komisia vyhodnotila ukazovatele ujmy na základe údajov uvedených vo vyplnených dotazníkoch spolupracujúcich výrobcov z Únie.

(284)

Štyria spolupracujúci výrobcovia z Únie patria k dvom skupinám podnikov. Komisia preto zvažovala, či je potrebné poskytnúť predložené informácie v rozpätiach, aby sa neodhalili dôverné obchodné informácie, no dospela k záveru, že agregované údaje neboli takej povahy, ktorá by viedla k odhaleniu dôverných informácií. Preto sa neuvádzajú žiadne rozpätia, pokiaľ ide o ukazovatele ujmy.

4.5.2. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(285)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem výroby (v tonách)	294 301	280 685	279 625	248 865
Index	100	95	95	85
Výrobná kapacita (v tonách)	351 000	351 000	331 000	331 000
Index	100	100	94	94
Využitie kapacity (v %)	84	80	84	75
Index	100	95	101	90
Zdroj: overené vyplnené dotazníky.

(286)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby výrobného odvetvia Únie klesol o 15 %. Okrem nižšieho dopytu počas posudzovaného obdobia, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 260, bol značný pokles objemu výroby počas obdobia revízneho prešetrovania takisto dôsledkom:

—	zastavenia výroby vo výrobnej prevádzke výrobcu z Únie od decembra 2019 do februára 2020 a

—	vplyvu ochorenia COVID-19, výsledkom čoho bola menšia výroba, a to najmä počas druhého štvrťroka 2020.

(287)

Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli vykonané úpravy na zohľadnenie času na nastavenie, údržby, odstraňovania prekážok a iných bežných prestojov, ktoré sa v odvetví považujú za štandardné. Kapacita sa počas posudzovaného obdobia mierne znížila. Dvaja zo štyroch výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia investovali do modernizácie svojho existujúceho výrobného zariadenia s cieľom vyrábať pomerne viac typov s vysokou permeabilitou ako konvenčných typov. V dôsledku týchto investícií boli výrobcovia z Únie najmä od roku 2019 schopní vyrábať pomerne viac typov GOES s vysokou permeabilitou, ktoré sú charakterizované nižšou hrúbkou, výsledkom čoho bola počas posudzovaného obdobia nižšia výrobná kapacita vyjadrená v tonách.

(288)

Pokles miery využitia kapacity počas obdobia revízneho prešetrovania, a to aj napriek poklesu výrobnej kapacity, bol spôsobený výrazným poklesom objemu výroby počas obdobia prešetrovania, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 286. Počas posudzovaného obdobia došlo k zníženiu takmer o 10 percentuálnych bodov.

4.5.3. Objem predaja a podiel na trhu

(289)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Celkový objem predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie (v tonách)	175 000 – 190 000	174 000 – 191 000	176 000 – 191 000	170 000 – 185 000
Index	100	98	101	96
Podiel na trhu (v %)	55,9 – 62,6	60,0 – 66,5	56,9 – 63,5	61,0 – 66,8
Index	100	106	102	108
Zdroj: overené vyplnené dotazníky a Eurostat.

(290)

Objemy predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únie zostali počas obdobia 2017 – 2019 stabilné, no mierne poklesli počas obdobia revízneho prešetrovania. Pokles objemov predaja sledoval klesajúcu tendenciu objemu výroby počas obdobia revízneho prešetrovania z rovnakých dôvodov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 286. Objem výroby však klesol výraznejšie (o 15 percentuálnych bodov od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania) ako pokles objemov predaja výrobcov z Únie.

(291)

Počas posudzovaného obdobia sa však podiel výrobného odvetvia Únie na trhu mierne zvýšil, a to z 55,9 % – 62,6 % na 61,0 % – 66,8 %, v dôsledku skutočnosti, že pokles spotreby presiahol pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie.

(292)

Ďalším dôvodom tohto nárastu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sú zavedené opatrenia spolu s narušeným medzinárodným obchodom a dodávateľskými reťazcami v prvej polovici roka 2020 v dôsledku vplyvu pandémie COVID-19.

4.5.4. Rast

(293)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 11 %, zatiaľ čo objem predaja neprepojeným zákazníkom v Únii sa znížil o 4 %. Počas posudzovaného obdobia preto v prípade výrobného odvetvia Únie nedošlo k žiadnemu rastu, a to aj napriek nárastu podielu na trhu.

4.5.5. Zamestnanosť a produktivita

(294)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Počet zamestnancov	2 273	2 309	2 302	2 256
Index	100	102	101	99
Produktivita (v tonách na zamestnanca)	129,48	121,56	121,47	110,31
Index	100	94	94	85
Zdroj: overené vyplnené dotazníky.

(295)

Počet zamestnancov výrobného odvetvia Únie zapojených do výroby prešetrovaného výrobku zostal počas obdobia 2017 – 2019 stabilný, no mierne poklesol počas obdobia revízneho prešetrovania.

(296)

Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie meraná ako objem (v tonách) na zamestnanca počas obdobia revízneho prešetrovania značne poklesla. Je to možné vysvetliť ako kombinovaný účinok týchto faktorov:

—	zastavenie výroby vo výrobnej prevádzke jedného hlavného výrobcu z Únie, čo viedlo k nižšej výrobe od decembra 2019 do februára 2020 a

—	nižšia výroba štyroch výrobcov z Únie počas druhého štvrťroka 2020 v dôsledku pandémie COVID-19.

4.5.6. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(297)

Ako sa uvádza v odôvodnení 44, vyvážajúci výrobcovia z Ruska, Kórey a USA nespolupracovali. Počas tohto konania v plnej miere spolupracoval len jeden čínsky a jeden japonský vyvážajúci výrobca.

(298)

Napriek skutočnosti, že na dovozné ceny do Únie malo značný vplyv súčasné zavedenie opatrení v podobe troch minimálnych dovozných cien, sa však počas obdobia revízneho prešetrovania zistil dumping týkajúci sa dovozu z Japonska (pozri odôvodnenie 70), USA (pozri odôvodnenie 111) a Ruska (pozri odôvodnenie 237). V prípade dovozu z Číny a Kórey sa nezistil žiadny dumping.

(299)

Z ukazovateľov ujmy vyplýva, že bez ohľadu na antidumpingové opatrenia zavedené od roku 2015, ktorých výsledkom bola najskôr určitá úľava a zlepšená výkonnosť, zostala hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie neistá a spôsobujúca ujmu. Preto nebolo možné preukázať zotavenie z minulého dumpingu.

4.5.7. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(300)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerná jednotková predajná cena v Únii na celkovom trhu (EUR/tona)	1 452	1 492	1 501	1 427
Index	100	103	103	98
Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)	1 468	1 617	1 647	1 714
Index	100	110	112	117
Zdroj: overené vyplnené dotazníky.

(301)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že jednotkové predajné ceny v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania mierne poklesli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Bol to najmä v dôsledku kombinovaného účinku týchto faktorov:

—	tlak na ceny na trhu Únie, ako to preukázal aj pokles dovozných cien prešetrovaného výrobku, ktoré takisto poklesli počas obdobia revízneho prešetrovania, najmä s ohľadom na GOES dovezené z Ruska, ktoré sú charakterizované relatívne vysokými stratami v jadre,

—	značné množstvo výrobných skúšok jedného hlavného výrobcu z Únie počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom zlepšiť jeho výrobný proces, pri ktorom bol vyrobený veľký objem druhov GOES, ktoré sa museli predať za nižšie priemerné jednotkové ceny.

(302)

Uvedená tabuľka takisto zobrazuje vývoj výrobných nákladov. Zastavenie výroby jedného hlavného výrobcu z Únie a menšia výroba (pozri odôvodnenie 296) viedli k zvýšeným fixným nákladom na každú vyrobenú tonu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania. Kombinácia zvýšenia výrobných nákladov a mierneho poklesu predajných cien výrobného odvetvia Únie viedla k podstatným stratám výrobcov z Únie.

4.5.8. Náklady práce

(303)

Priemerné náklady práce jediného výrobcu z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)	42 375	43 384	47 219	46 362
Index	100	102	111	109
Zdroj: overené vyplnené dotazníky.

(304)

Od roku 2016 do obdobia revízneho prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 8,5 %. Vplyv tohto rozdielu je skôr menší vzhľadom na to, že náklady práce predstavujú len približne 15 % celkových výrobných nákladov počas obdobia revízneho prešetrovania.

4.5.9. Zásoby

(305)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Konečný stav zásob (v tonách)	21 803	19 308	24 768	16 370
Index	100	89	114	75
Konečné zásoby ako percentuálny podiel výroby	7,5	6,9	9	6,6
Index	100	88	125	88
Zdroj: overené vyplnené dotazníky.

(306)

Počas posudzovaného obdobia úroveň konečného stavu zásob kolísala, ale celkovo poklesla ako percentuálna hodnota výroby. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nemôžu považovať za dôležitý ukazovateľ ujmy pre výrobné odvetvie.

4.5.10. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(307)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2017	2018	2019	Obdobie revízneho prešetrovania
Ziskovosť predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)	–2,1	–8,4	–11,7	–18,6
Index	– 100	– 395	– 548	– 874
Peňažný tok (v EUR)	26 938 994	–9 640 666	22 630 604	27 476 286
Index	100	–36	84	102
Investície (v EUR)	21 144 151	24 000 854	38 265 803	27 991 903
Index	100	114	181	132
Návratnosť investícií (v %)	–1,7	–3,1	–10,2	–14,4
Index	– 100	– 183	– 607	– 860
Zdroj: overené vyplnené dotazníky.

(308)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(309)

Uloženie opatrení v roku 2015 malo pozitívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, najmä v roku 2017, keď sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať. Straty výrobcov z Únie, ku ktorým došlo v roku 2017, boli stále relatívne mierne, t. j. 2,1 %. Straty, ktoré vznikli v roku 2013 a počas obdobia pôvodného prešetrovania od 1. júla 2013 do 30. júna 2014, pričom obe obdobia boli tesne pred uložením pôvodných opatrení v roku 2015, boli vo výške –26,6 % v roku 2013 a –22,3 % počas obdobia prešetrovania. Tieto straty boli oveľa vyššie ako strata, ku ktorej došlo v roku 2017 (–2,1 %). Hospodárska situácia sa však následne začala ďalej zhoršovať (53), pričom straty dosiahli –18,6 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

(310)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku nemá podobný klesajúci trend ako ziskovosť, keďže bol pozitívny. Tento pozitívny peňažný tok sa dá vysvetliť najmä existenciou dvoch dôležitých zmlúv, ktoré boli uzavreté jedným výrobcom z Únie, ktorý zaznamenal stratu:

—	dohoda o prevode ziskov a strát uzavretá s materskou spoločnosťou, ktorá znamenala, že jej vzniknuté straty absorbovala materská spoločnosť a

—	faktoringová zmluva uzavretá s externým poskytovateľom služieb, ktorá viedla k rýchlejšiemu speňaženiu nesplatených pohľadávok za ročný splatný poplatok za faktoring.

(311)

Napriek stratám počas posudzovaného obdobia investície vo všetkých rokoch posudzovaného obdobia neklesli pod úroveň 21 miliónov EUR. Tieto investície sa väčšinou týkali modernizácie strojov s cieľom vyrábať typy prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou.

(312)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií bola počas posudzovaného obdobia pre vzniknuté straty záporná. V skutočnosti sledovala rovnaký klesajúci vývoj ako ziskovosť.

(313)

Schopnosť získavať kapitál je schopnosť získať peniaze na investovanie, rozširovanie alebo reformovanie. Pri zohľadnení strát vzniknutých počas obdobia revízneho prešetrovania sú dlh alebo kapitálové financovanie nevyhnutné na to, aby výrobcovia z Únie mohli pokračovať v investovaní. Ako sa napríklad uvádza v odôvodnení 310, výrobca z Únie uzavrel dohodu o prevode ziskov a strát s materskou spoločnosťou, čo znamená, že jeho vzniknuté straty absorbovala materská spoločnosť, vďaka čomu mohla spoločnosť urobiť ďalšie potrebné investície, najmä do strojov na výrobu druhov prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou.

4.6. Záver o ujme

(314)

Ako sa uvádza v odôvodnení 309, uloženie opatrení v roku 2015 malo pôvodne pozitívny vplyv na hospodársku situácia výrobného odvetvia Únie, najmä v roku 2017, keď sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať.

(315)

Hospodárska situácia sa však začala znovu nepretržite zhoršovať, pričom straty počas obdobia revízneho prešetrovania dosiahli –18,6 %.

(316)

Objem predaja na trhu Únie poklesol o 4 % v kombinácii s miernym poklesom jednotkových predajných cien o 2 %. Výroba poklesla o 15 % a využitie výrobnej kapacity sa znížilo o 10 %. Vzhľadom na rastúce výrobné náklady dosiahli straty úroveň, ktorá nie je udržateľná.

(317)

Z dôvodu strát, ktoré vznikli počas posudzovaného obdobia v dôsledku už opísaných faktorov, mali ostatné ukazovatele, ako je návratnosť investícií, rovnaký klesajúci trend ako ukazovateľ ziskovosti.

(318)

Po poskytnutí informácií spoločnosť NLMK tvrdila, že situácia spôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Únie vznikla v dôsledku štrukturálnych problémov a nemala nič spoločné s dovozom z dotknutých krajín. Spoločnosť NLMK sa odvolávala na koreláciu medzi úrovňou strát a zvýšenými výrobnými nákladmi a na zhoršujúcu sa výkonnosť výrobcov z Únie vrátane zastavenia výroby jedného hlavného výrobcu z Únie, čo viedlo k zvýšeným fixným nákladom na jednotku výrobku. Po poskytnutí informácií ruská vláda okrem toho tvrdila, že pokles spotreby bol hlavným problémom výrobného odvetvia Únie, ktoré sa podľa ruskej vlády nachádzalo v stabilnej situácii, ako naznačuje počet jeho zamestnancov a zvýšenie investícií.

(319)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Nippon Steel uviedla, že každý ukazovateľ ujmy sa môže zdôvodniť inak než dovozom GOES z dotknutých krajín. Spoločnosť napríklad tvrdila, že straty –18,6 % je možné vysvetliť zvýšením investičných výdavkov o 32 %, zatiaľ čo pokles objemu predaja o 4 % môže byť výsledkom zníženia spotreby v Únii o 11 % a takisto aj obmedzenia výroby v Únii.

(320)

Komisia zamietla tieto pripomienky spoločnosti NLMK a spoločnosti Nippon Steel z ďalej uvedených dôvodov. Po prvé, Komisia netvrdila, že príčinou, resp. jedinou príčinou situácie spôsobujúcej ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania bol dovoz z dotknutých krajín. Ako sa uvádza v odôvodneniach 330 a 331, Komisia takisto zvážila ďalšie faktory, ktoré mohli potenciálne spôsobovať ujmu, ako uviedli zainteresované strany, no dospela k záveru, že tieto ostatné faktory boli len dočasné. Po druhé, ako sa uvádza v oddiele 5, najmä v odôvodnení 361, vzhľadom na minulú aj súčasnú situáciu spôsobujúcu výrobnému odvetviu Únie ujmu by neexistencia opatrení mala s najväčšou pravdepodobnosťou za následok podstatný nárast dumpingového dovozu z dotknutých krajín za ceny spôsobujúce ujmu, čo by viedlo k ešte vyšším stratám pre výrobcov z Únie. Po tretie, v analýze situácie výrobného odvetvia Únie sa zvážili všetky ukazovatele ujmy, na základe ktorých Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ako sa uvádza v odôvodnení 321. Po štvrté, tieto pripomienky neboli dostatočne podložené. Komisia napokon nevykonala len komplexnú analýzu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie (oddiel 4), ale aj komplexnú analýzu ostatných príčin ujmy a toho, čo by sa stalo v prípade neexistencie akýchkoľvek opatrení (oddiel 5). Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 361, Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na minulú aj súčasnú situáciu spôsobujúcu výrobnému odvetviu Únie ujmu by neexistencia opatrení mala s najväčšou pravdepodobnosťou za následok podstatný nárast dumpingového dovozu z dotknutých krajín za ceny spôsobujúce ujmu, čo by viedlo k ešte vyšším stratám pre výrobcov z Únie.

(321)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA A/ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY V PRÍPADE ZRUŠENIA OPATRENÍ

(322)

Ako sa uvádza v odôvodní 271, dovozné ceny do Únie boli značne ovplyvnené zavedením opatrení v podobe troch minimálnych dovozných cien. GOES z Číny, Japonska, Kórey a USA sa celkovo dovážali za ceny, ktoré boli rovnaké alebo vyššie ako minimálne dovozné ceny a výrazne vyššie ako predajné ceny a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie, a teda za ceny nespôsobujúce ujmu. Na druhej strane, dovoz z Ruska sa v priemere uskutočňoval za ceny, ktoré boli výrazne nižšie ako predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie, a teda na úrovni cien spôsobujúcich ujmu. Skutočne sa zistilo, že priemerná ruská dovozná cena je o viac ako 20 % nižšia ako priemerné ceny výrobného odvetvia Únie za porovnateľné výrobky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(323)

Po poskytnutí informácií spoločnosť NLMK tvrdila, že druhy GOES s pôvodom v Rusku si priamo nekonkurovali s druhmi výrobku vyrobenými najmä v EÚ a že nízke ceny ruského dovozu odrážali ich nižšiu kvalitu a ich obmedzené využitie. Spoločnosť tvrdila, že zachované objemy dovozu druhov GOES s pôvodom v Rusku iba reagujú na stále existujúci, no upadajúci dopyt po druhoch GOES nižšej kvality.

(324)

Tvrdenie, že ruské dovážané druhy GOES si priamo nekonkurujú s druhmi výrobku vyrobenými najmä v EÚ, však nebolo podporené skutočnosťami vyplývajúcimi z prešetrovania. Po prvé, počas obdobia prešetrovania stále prebiehala hospodárska súťaž medzi výrobkami dovážanými z Ruska a druhmi vyrobenými výrobcami z Únie, najmä dvomi zo štyroch výrobcov z Únie, ktorí takisto vyrábali druhy GOES nižšej kvality. Po druhé, Komisia pripomína, že stanovila tri minimálne dovozné ceny pre tri rôzne kategórie výrobku na základe maximálnej straty v jadre, čo je objektívnym nediskriminačným kritériom, ktoré sa vzťahuje sa na všetky rôzne druhy výrobku GOES vrátane GOES dovezených z Ruska. Po tretie, druhy GOES dovezené z Ruska patria do vymedzenia výrobku, predávali sa na trhu Únie a stále ich je možné na trhu Únie využívať, hoci je pravdepodobné, že nadobudnutie účinnosti druhej etapy povedie k zvýšeniu dopytu po druhoch prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou (pozri odôvodnenie 401) a k zníženiu dopytu po druhoch vyrobených ruskými vyvážajúcimi výrobcami.

(325)

Pokiaľ ide o tieto ostatné faktory, pandémia COVID-19 viedla k oneskoreniu objednávok a počas posudzovaného obdobia spôsobila zníženie dopytu v Únii, za ktorým nasledoval pokles predajných cien. Pandémia COVID-19 mala takisto negatívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(326)

Globálny pokles v oceliarskom priemysle okrem toho počas posudzovaného obdobia spôsobil zníženie dopytu po oceli a spotreby ocele v Únii, za ktorými nasledoval pokles predajných cien.

(327)

Predaj na vývoz (z hľadiska objemu) výrobcov z Únie neprepojeným zákazníkom počas posudzovaného obdobia takisto poklesol o 35 % – 38 % zo 100 000 – 115 000 ton v roku 2017 na 60 000 – 75 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. Výrobcovia z Únie sa stali selektívnejšími, no počas posudzovaného obdobia mohli mierne zvýšiť svoju vývoznú cenu.

(328)

Zainteresované strany tvrdili, že výrobcovia z Únie neboli v dôsledku zvýšených nákladov a investícií dostatočne efektívni. Jedna zainteresovaná strana takisto tvrdila, že výrobcovia z Únie nemohli splniť určité reštrukturalizačné plány, a to najmä v dôsledku toho, že Komisia zakázala zlúčenie spoločností Tata Steel a ThyssenKrupp. Tieto tvrdenia však neboli podložené. Ak by výrobné odvetvie Únie navyše nebolo schopné uskutočniť tieto investície, výrobné odvetvie Únie by nemohlo naďalej konkurovať vyvážajúcim výrobcom z dotknutých krajín, ktorí do Únie vyvážajú najmä druhy GOES s vysokou permeabilitou. To by bolo viedlo k neudržateľnej situácii, čo by ohrozilo prežitie štyroch výrobcov z Únie. Zvýšené investičné náklady boli teda potrebné na to, aby výrobné odvetvie Únie zostalo konkurencieschopné a udržateľné.

(329)

Zainteresované strany takisto tvrdili, že aj objem dovozu z iných tretích krajín prispieval k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia sa v tejto súvislosti odvolala na odôvodnenia 275 až 281 nariadenia a pripomenula, že celkový dovoz z iných ako dotknutých tretích krajín od roku 2017 do obdobia revízneho prešetrovania poklesol o 38 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol podiel na trhu na úrovni 7 % – 10,5 % v porovnaní s 10,2 % – 13,5 % v roku 2017. Nič preto nenaznačuje, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil iný dovoz.

(330)

Iné faktory, ako sa uvádza vyššie, sa považujú za dočasné a situácia vo výrobnom odvetví Únie na konci obdobia revízneho prešetrovania už vyzerala znovu sľubnejšie, a to vzhľadom na očakávaný vyšší dopyt po GOES v blízkej budúcnosti, ako aj na schopnosť výrobného odvetvia Únie vyrábať čoraz viac druhov prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou.

(331)

Komisia vzhľadom na to v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia posúdila pravdepodobnosť pokračovania ujmy v dôsledku pokračujúceho dumpingového dovozu z Ruska a pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy v dôsledku dovozu z iných dotknutých krajín v prípade uplynutia platnosti opatrení bez uvedených dočasných a mimoriadnych okolností. Komisia zvážila tieto prvky: 1. voľnú kapacitu v dotknutých krajinách a atraktívnosť trhu Únie a 2. vplyv potenciálneho dovozu a cenových úrovní takéhoto dovozu z týchto krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

5.1. Voľná kapacita v dotknutých krajinách a atraktívnosť trhu Únie

(332)

Ako sa uvádza už v odôvodneniach 82, 101, 113, 226 a 241, množstvá, ktoré by mohli vyvážať vyvážajúci výrobcovia z dotknutých krajín, sú v porovnaní s veľkosťou trhu Únie významné. Voľná kapacita skutočne predstavuje viac ako trojnásobok celkovej spotreby v Únii (54) počas obdobia revízneho prešetrovania. Vyvážajúci výrobcovia v Číne, Rusku a Japonsku majú okrem toho podiel na domácom trhu na úrovni 97 % až 100 %, zatiaľ čo vyvážajúci výrobcovia z USA a Kórey majú podiel na domácom trhu na úrovni 83 až 86 %. V dôsledku toho nie je možné ďalej absorbovať žiadnu dostupnú voľnú kapacitu vyvážajúcich výrobcov na ich príslušnom domácom trhu, keďže tieto trhy sú už do veľkej miere uspokojené domácou výrobou vyvážajúcich výrobcov. Čínsky trh a trh USA sú okrem toho chránené obchodnými opatreniami.

(333)

Vzhľadom na uvedené je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia zo všetkých dotknutých krajín v prípade uplynutia platnosti opatrení opäť začnú predávať vysoké objemy na trhu Únie.

5.2. Cenové úrovne dovozu z dotknutých krajín v prípade uplynutia platnosti opatrení

(334)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 271 a 322, dovoz z Číny, Japonska, Kórey a USA sa uskutočňoval na cenovej úrovni rovnej alebo vyššej ako príslušné minimálne dovozné ceny a vyššej ako predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Dovoz z Ruska sa uskutočňoval za ceny podstatne nižšie ako príslušné minimálne dovozné ceny (1 536 EUR/tona), a teda sa nimi zdal zjavne nedotknutý, a aj za ceny nižšie ako predajná cena a výrobné náklady výrobného odvetvia Únie. Komisia sa preto domnievala, že minimálne dovozné ceny mali významný vplyv na cenové správanie vyvážajúcich výrobcov z predchádzajúcich štyroch krajín a že ich skutočné dovozné ceny by sa nemali použiť ako spoľahlivý ukazovateľ pravdepodobných budúcich cien v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(335)

Komisia za týchto okolností v prípade GOES z týchto štyroch krajín (Čína, Japonsko, Kórea a USA) (55) preskúmala aj súčasné cenové správanie vyvážajúcich výrobcov z týchto krajín na ich vývozných trhoch tretích krajín s cieľom posúdiť pravdepodobné cenové úrovne dovozu do Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(336)

Komisia na tento účel v prípade spolupracujúcich výrobcov v Číne a Japonsku určila pravdepodobné cenové úrovne dovozu do Únie pre druhy výrobku s maximálnou stratou v jadre nie viac ako 0,9 W/kg tak, že porovnala:

—	minimálnu dovoznú cenu (2 043 EUR/tona) a

—

zodpovedajúci vážený priemer predajných cien za tú istú kategóriu výrobku vyrobeného týmito spolupracujúcimi výrobcami v Číne a Japonsku a predávaného do zvyšku sveta, a to na základe ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) s príslušnými úpravami na zohľadnenie rozdielu v dopravných nákladoch na predaj na vývoz z Japonska do Únie na jednej strane a z Japonska do tretích krajín na druhej strane. Komisia použila tabuľky týkajúce sa predaja na vývoz neprepojeným zákazníkom v tretích krajinách, ktoré predložili dvaja japonskí vyvážajúci výrobcovia a ich dvaja prepojení obchodníci a jediný spolupracujúci čínsky výrobca na výpočet váženého priemeru predajných cien svojim neprepojeným zákazníkom pri predaji vo zvyšku sveta. Komisia s cieľom zohľadniť akýkoľvek možný rozdiel v dopravných nákladoch pri vývoze do tretích krajín v porovnaní s vývozom do Únie pripočítala sumu 65 EUR/tona k zodpovedajúcemu váženému priemeru predajných cien za rovnakú kategóriu výrobku vyrábaného týmito spolupracujúcimi výrobcami v Číne a Japonsku. Pripočítaná suma 65 EUR/tona sa považuje za konzervatívnu, keďže hlavné tretie trhy japonských a čínskych vyvážajúcich výrobcov (ako India, Thajsko a Taiwan) sa vo všeobecnosti nachádzajú bližšie k Japonsku ako k Únii.

(337)

Na základe toho sa stanovilo, že japonskí a čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné vývozné trhy v tretích krajinách za ceny, ktoré boli približne o 10 % nižšie v porovnaní s príslušnými minimálnymi dovoznými cenami.

(338)

Komisia okrem toho porovnala vážený priemer predajných cien v Únii za druhy GOES s najvyššou kvalitou (typy GOES s maximálnou stratou v jadre nie viac ako 0,9 W/kg, ktoré predstavujú väčšinu dovozu – v porovnaní s ostatnými dvoma odlišnými kategóriami GOES, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 2, – od spolupracujúcich čínskych a japonských vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie) so zodpovedajúcim váženým priemerom predajných cien za rovnakú kategóriu výrobku vyrobeného týmito spolupracujúcimi výrobcami v Číne a Japonsku a predávaného vo zvyšku sveta, a to na základe ceny CIF (náklady, poistenie a prepravné) s príslušnými úpravami na zohľadnenie ciel a nákladov po dovoze.

(339)

Zistilo sa, že čínski a japonskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné vývozné trhy v tretích krajinách za ceny, ktoré boli približne o 3 % vyššie v porovnaní s príslušnými predajnými cenami výrobcov z Únie.

(340)

V tejto súvislosti by sa však malo pripomenúť, že výrobcovia z Únie už počas celého posudzovaného obdobia (pozri tabuľku 9, odôvodnenie 300) predávali pod svojimi výrobnými nákladmi, čo viedlo k významným stratám a k situácii, ktorá už beztak spôsobovala ujmu počas obdobia revízneho prešetrovania. Podobné ceny japonských a čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie, ktoré za ich druhy GOES najvyššej kvality uplatňujú na tretích trhoch, by v prípade uplynutia platnosti opatrení ďalej zhoršili situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(341)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Nippon Steel tvrdila, že analýza pravdepodobných cenových úrovní dovozu GOES z Japonska vykonaná Komisiou pri neexistencii opatrení bola nepodložená. Po prvé, dovozná cena z Japonska bola sústavne a výrazne vyššia ako najvyššia minimálna dovozná cena, a Komisia mala preto zdôvodniť, prečo skutočné dovozné ceny Japonska nie je možné využiť na stanovenie pravdepodobných cien, ktoré by Japonsko účtovalo v prípade uplynutia platnosti opatrení. Spoločnosť takisto požiadala Komisiu, aby zdôvodnila svoje porovnanie vývozných cien Japonska na trhy tretích krajín s ich príslušnými minimálnymi dovoznými cenami a vývoznými cenami Únie. Spoločnosť Nippon Steel napokon tvrdila, že jej predajné ceny do Indie boli vyššie ako v Únii, keď porovnala svoj predaj zodpovedajúcich druhov výrobku do Indie a Únie.

(342)

Komisia uznala, že dovozné ceny z Japonska do Únie boli počas obdobia revízneho prešetrovania sústavne vyššie ako najvyššia minimálna dovozná cena, ako sa uvádza v tabuľke 4 v odôvodnení 267.

(343)

Komisia však zamietla tvrdenie spoločnosti Nippon Steel, že mala využiť skutočné dovozné ceny Japonska do Únie na určenie pravdepodobných cien, ktoré by Japonsko účtovalo v prípade uplynutia platnosti opatrení. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 334, minimálna dovozná cena mala významný vplyv na cenové správanie vyvážajúcich výrobcov zo štyroch dotknutých krajín vrátane Japonska, ktoré vyvážali najmä druhy GOES vysokej kvality, a preto sa ich vývozné ceny do Únie nemohli použiť ako spoľahlivý ukazovateľ pravdepodobných budúcich cien v prípade uplynutia platnosti opatrení. V prípade Japonska na to poukazuje skutočnosť, že jeho vývozné ceny do tretích krajín boli priemerne podstatne nižšie ako vývozné ceny do Únie.

(344)

Pokiaľ ide o podloženie porovnania vývozných cien Japonska na trhy tretích krajín so zodpovedajúcimi minimálnymi dovoznými cenami a s jeho vývoznými cenami do Únie, Komisia vysvetlila svoj prístup a objasnila svoje dôvody v odôvodnení 336. Tvrdenie, že predajné ceny spoločnosti Nippon Steel boli vyššie v Indii ako v Únii, bolo navyše chybné, keďže údaje o predaji vychádzali z transakcií medzi spoločnosťou Nippon Steel a jej prepojenými indickými a európskymi obchodníkmi, čo sa nepovažovalo za spoľahlivý základ akéhokoľvek porovnania s cieľom vyvodiť závery o konečných cenových úrovniach pre prvých nezávislých zákazníkov. V prípade dvoch japonských vyvážajúcich výrobcov by sa navyše malo poznamenať, že porovnanie minimálnych dovozných cien a japonských priemerných predajných cien do tretích krajín, ako sa opisuje v odôvodnení 336, vychádzalo z informácií poskytnutých japonskými vyvážajúcimi výrobcami a vzťahovalo sa na všetok ich neprepojený predaj na vývoz do všetkých ich tretích krajín.

(345)

Keďže výrobcovia z Kórey a USA nespolupracovali, pravdepodobná cenová úroveň vývozu do Únie sa odhadla porovnaním súčasných vývozných cien Kórey a USA do tretích krajín na základe príslušných štatistík o dovoze z databázy GTA pre jednotlivé krajiny a priemerných minimálnych dovozných cien.

(346)

Zistilo sa, že v prípade nespolupracujúcich výrobcov z Kórey a USA sú ich vývozné ceny do tretích krajín v porovnaní s priemernými minimálnymi dovoznými cenami nižšie o 20 % v prípade Kórey a o 15 % v prípade USA. V prípade, že by sa tieto vývozné ceny USA a Kórey porovnali s najvyššou úrovňou minimálnej dovoznej ceny, čo by bolo možno presnejšie, keďže väčšina vývozu týchto krajín pozostáva z výrobkov GOES s vysokou permeabilitou, tieto percentuálne hodnoty by boli dokonca ešte podstatne vyššie.

(347)

Komisia okrem toho porovnala vážený priemer predajných cien v Únii za druhy GOES s maximálnou stratou v jadre nie viac ako 0,9 W/kg so zodpovedajúcimi vývoznými cenami Kórey a USA do tretích krajín, na základe príslušných štatistík o dovoze z databázy GTA pre jednotlivé krajiny a na základe predpokladu, že väčšina dovozu z Kórey a USA pozostáva z výrobkov GOES s vysokou permeabilitou.

(348)

Zistilo sa, že vývozné ceny Kórey a USA do tretích krajín boli v porovnaní s predajnými cenami výrobcov z Únie nižšie o 22 % v prípade Kórey a 14 % v prípade USA. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 340, keďže výrobcovia z Únie už beztak predávali pod svojimi výrobnými nákladmi, podobné ceny vyvážajúcich výrobcov z Kórey a USA by v prípade uplynutia platnosti opatrení ešte zhoršili situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(349)

Pri zohľadnení týchto cenových úrovní dovozu zo štyroch dotknutých krajín do tretích krajín a súčasnej situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie preto Komisia usúdila, že je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia zo štyroch dotknutých krajín by v prípade neexistencie antidumpingových opatrení začali vyvážať do Únie pri podobných cenových úrovniach, ktoré uplatňujú na svojich tretích trhoch, a prinajmenšom za ceny pod úrovňami uplatniteľných minimálnych dovozných cien, t. j. pri cenových úrovniach spôsobujúcich ujmu.

(350)

Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že dovoz do Únie zo všetkých dotknutých krajín by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení uskutočňoval na úrovniach cien spôsobujúcich ujmu. Tento dovoz by v prípade Ruska naďalej spôsoboval ujmu a vyústil by do opätovného výskytu ujmy v prípade ostatných dotknutých krajín.

5.3. Vplyv možného dovozu z dotknutých krajín na situáciu výrobného odvetvia Únie, ak by uplynula platnosť opatrení

(351)

Komisia posúdila možný vplyv dovozu z dotknutých krajín na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie modelovaním týchto dvoch možných scenárov v prípade uplynutia platnosti opatrení:

—

dotknuté krajiny by vyvážali do Únie rovnaké množstvá ako pred uložením opatrení (t. j. vývoz v rozpätí 139 000 ton – 154 000 ton (56) počas obdobia pôvodného prešetrovania od 1. júla 2013 do 30. júna 2014), pričom spotreba v Únii by zostala rovnaká ako počas obdobia revízneho prešetrovania (t. j. 265 000 – 280 000 ton) (prvý scenár),

—	pokles cien na trhu Únie v dôsledku zvýšenej hospodárskej súťaže, pričom ostatné podmienky zostávajú rovnaké, a to o 5 %, prípadne o 10 % (druhý scenár).

(352)

Komisia v prvom scenári zároveň predpokladala, že 100 % celkového dovozu z dotknutých krajín by ovplyvnilo výrobné odvetvie Únie a neovplyvnilo by dovoz z iných tretích krajín, keďže trhový podiel týchto iných krajín je zanedbateľný. Komisia okrem toho predpokladala, že výrobné odvetvie Únie by si zachovalo rovnaké predajné ceny ako počas obdobia revízneho prešetrovania, keďže je už aj tak stratové.

(353)

Výsledok tejto simulácie podľa prvého scenára ukazuje, že zvýšenie dovozu z dotknutých krajín by bolo na úkor výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie by prišlo o objem predaja a podiel na trhu Únie, čo by viedlo k ďalšiemu poklesu jeho výroby a k vyšším fixným nákladom za každú vyrobenú tonu prešetrovaného výrobku. To by malo vplyv na celkovú ziskovosť výrobného odvetvia. V dôsledku toho by straty vzniknuté výrobnému odvetviu Únie ďalej vzrástli z –18,6 % na ešte neudržateľnejšiu úroveň –22,6 %.

(354)

Z druhého scenára vyplýva, že vplyv poklesu cien o 5 % by mohol byť potenciálne ešte nepriaznivejší. V prípade poklesu cien Únie o 5 % (1 356 EUR/tona) by v dôsledku zvýšeného tlaku na ceny dovozu z dotknutých krajín straty ešte viac poklesli na –29 %. V prípade poklesu cien Únie o 10 %, a to z 1 427 EUR/tona na 1 285 EUR/tona, by straty dosiahli –37 %.

(355)

V skutočnosti je veľmi pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by na trhu došlo ku kombinácii prvého a druhého scenára. To by malo za následok ešte vyššie neudržateľné straty pre výrobné odvetvie Únie.

(356)

Po poskytnutí informácií japonská vláda takisto tvrdila, že Japonsko by sa malo vylúčiť z rozsahu antidumpingových opatrení, keďže japonské výrobky nespôsobujú žiadnu ujmu ani nepredstavujú hrozbu pre výrobné odvetvie Únie z ďalej uvedených dôvodov. Po prvé, vyrábajú osobitné druhy výrobku mimoriadnej kvality, ktorý využívajú osobitní používatelia v Únii, pre ktorých je tento výrobok čoraz dôležitejší. Po druhé, skutočnosť, že japonské vývozné ceny do Únie sú podstatne vyššie ako minimálne dovozné ceny, poukazuje na to, že umožnenie uplynutia platnosti existujúcich antidumpingových opatrení s ohľadom na Japonsko by neviedlo k zníženiu dovozných cien.

(357)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Nippon Steel podobne ako japonská vláda znovu argumentovala, že antidumpingové opatrenia by sa vo vzťahu k Japonsku nemali zachovať, keďže práve Čína predstavuje značnú hrozbu pre výrobné odvetvie Únie, nie Japonsko, vzhľadom na jeho relatívne nízku voľnú kapacitu v porovnaní s Čínou. Ceny, ktoré si japonskí vyvážajúci výrobcovia účtujú na trhu Únie, sú najvyššie na svete a sú vyššie než najvyššie minimálne dovozné ceny. Po tretie, japonské vývozné ceny konkurujú ostatným výrobcom vrátane výrobného odvetvia Únie pri spravodlivých cenách.

(358)

Komisia uznala, že japonskí vyvážajúci výrobcovia vyrábajú druhy výrobku vysokej kvality, ako sa uvádza v odôvodnení 381. Na druhej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 337, zistilo sa, že japonskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali na svoje hlavné vývozné trhy v tretích krajinách za ceny, ktoré boli približne o 10 % nižšie v porovnaní s príslušnými minimálnymi dovoznými cenami za tieto osobitné druhy výrobku s vysokou kvalitou. Komisia na základe toho uviedla, že je pravdepodobné, že v prípade neexistencie opatrení by došlo k výraznému nárastu dumpingového dovozu zo všetkých dotknutých krajín vrátane Japonska, a to za nižšie ceny spôsobujúce ujmu. Komisia preto usúdila, že neexistuje žiadny dôvod na vylúčenie Japonska z rozsahu prešetrovania.

(359)

Ako sa vysvetľuje v príslušných predchádzajúcich oddieloch, Komisia navyše uviedla, a to bez ohľadu na voľnú kapacitu zistenú v prípade Číny, že:

—	japonskí vyvážajúci výrobcovia vyvážali GOES do EÚ za dumpingové ceny (odôvodnenie 71),

—	v Japonsku existuje značná voľná kapacita pre GOES (odôvodnenie 74) a

—	trh EÚ je pre japonských vyvážajúcich výrobcov atraktívny (odôvodnenia 81 až 90).

(360)

Komisia vzhľadom na uvedené úvahy aj toto tvrdenie spoločnosti Nippon Steel zamietla.

5.4. Záver o pravdepodobnosti pokračovania a/alebo opätovného výskytu ujmy

(361)

Na tomto základe a vzhľadom na minulú aj súčasnú situáciu spôsobujúcu výrobnému odvetviu Únie ujmu by neexistencia opatrení mala s najväčšou pravdepodobnosťou za následok podstatný nárast dumpingového dovozu z dotknutých krajín za ceny spôsobujúce ujmu, čo by viedlo k ešte vyšším stratám pre výrobcov z Únie. Komisia preto dospela k záveru, že bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje dostatočná príčinná súvislosť vo vzťahu k ruskému dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania, by došlo k opätovnému výskytu pôvodne stanovenej ujmy vo vzťahu k dotknutým krajinám.

6. ZÁUJEM ÚNIE

(362)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na posúdení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a verejnej politiky v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, ako je to stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (57) (ďalej len „smernica o ekodizajne“) a v jej nariadeniach špecifických pre jednotlivé výrobky. V súlade s článkom 21 ods. 1 treťou vetou základného nariadenia sa osobitná pozornosť venovala potrebe chrániť výrobné odvetvie pred negatívnymi vplyvmi dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(363)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

6.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(364)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v štyroch členských štátoch (Francúzsko, Nemecko, Česká republika a Poľsko) a v súvislosti s prešetrovaným výrobkom zamestnáva priamo viac ako 2 200 zamestnancov.

(365)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že platnosť opatrení by mala uplynúť, keďže výrobcovia z Únie už nie sú v situácii spôsobujúcej ujmu. Tvrdili napríklad, že výrobcovia z Únie zvýšili svoj predaj prešetrovaného výrobku na trhu Únie a od roku 2017 boli schopní rozšíriť svoj podiel na trhu Únie o 3 %. Takisto tvrdili, že výrobné odvetvie Únie si od roku 2017 udržalo stabilnú výrobu, výrobnú kapacitu, využitie kapacity a úrovne zamestnanosti. Výrobné odvetvie Únie bolo takisto schopné investovať značné sumy, čo vraj skôr svedčí o tom, že toto odvetvie verí v budúcnosť svojho trhu.

(366)

Ako sa uvádza v odôvodnení 315 a ďalej, výrobcom z Únie vznikali počas obdobia revízneho prešetrovania straty vo výške –18,6 %. Objem predaja na trhu Únie okrem toho počas posudzovaného obdobia poklesol o 4 % v kombinácii s miernym poklesom jednotkových predajných cien o 2 %. Výroba navyše poklesla o 15 % a využitie výrobnej kapacity sa znížilo o 10 %. V odôvodnení 321 preto Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(367)

Komisia okrem toho dospela k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení existuje veľká pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ktorú pôvodne zapríčinil dovoz z týchto krajín. Prílev značného objemu dumpingového dovozu z dotknutých krajín by viedol k zvýšenej nekalej súťaži voči výrobnému odvetviu Únie a spôsobil by ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Tým by sa zhoršila už aj tak neistá hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie a došlo by k ohrozeniu jeho životaschopnosti.

(368)

Komisia teda dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.2. Záujem neprepojených dovozcov

(369)

Komisia kontaktovala všetkých známych neprepojených dovozcov. Prihlásil sa len jeden neprepojený dovozca, ktorý na tomto prešetrovaní spolupracoval tým, že predložil vyplnený dotazník.

(370)

Komisia preto nemá k dispozícii dostatok informácií na to, aby dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by poškodilo záujem dovozcov. Skôr naopak, keďže k ukončeniu dovozu z dotknutých krajín nikdy v dôsledku opatrení nedošlo a dovoz pokračoval v značných objemoch.

6.3. Záujem používateľov

6.3.1. Úvod

(371)

Prihlásilo sa sedem používateľov, ktorí vyjadrili ochotu zúčastniť sa na prešetrovaní. Len štyria z nich však plne spolupracovali na tomto prešetrovaní tým, že predložili úplne vyplnené dotazníky vo verejne prístupnej verzii aj vo verzii sensitive.

(372)

Štyria používatelia, ktorí v plnej miere spolupracovali, zahŕňali jedného z najväčších používateľov na trhu Únie, pričom traja ostatní používatelia boli z hľadiska zamestnanosti a obratu relatívne malí.

(373)

Prihlásili sa aj tieto tri združenia používateľov, ktoré Komisii poskytli informácie o záujme Únie:

—	Európske združenie odvetvia prenosových a distribučných zariadení a služieb v oblasti elektrickej energie (ďalej len „T&D Europe“). Združenie zastupuje záujmy európskych výrobcov prenosových a distribučných zariadení a služieb v oblasti elektrickej energie,

—	Zvei, nemecké združenie elektrických a elektronických výrobcov, takisto člen T&D Europe, zastupujúci záujmy svojich nemeckých členov, najmä výrobcov transformátorov,

—

WindEurope, odvetvové združenie pre veternú energiu v Európe, ktoré zastupuje viac ako 400 členských organizácií. Okrem výrobcov veterných turbín patria k členom tohto združenia aj dodávatelia komponentov, výskumné inštitúty, vnútroštátne združenia veternej energie a obnoviteľných zdrojov, developeri, dodávatelia, poskytovatelia elektrickej energie, finančné a poisťovacie spoločnosti a konzultanti.

(374)

Komisia uznala, že odvetvie výroby transformátorov je dôležitým odvetvím na trhu Únie. Združenie T&D Europe uviedlo, že obrat na trhu transformátorov Únie je približne 3,7 miliardy EUR, z čoho približne 10 % tvorí dovoz. Výroba transformátorov v EÚ má hodnotu približne 4,7 miliardy EUR, čo z EÚ robí čistého vývozcu transformátorov. Združenie T&D Europe takisto uviedlo, že odvetvie výroby transformátorov EÚ tvoria stovky podnikov, pričom odvetvie zamestnáva viac ako 30 000 ľudí v rámci EÚ, nezahŕňajúc subdodávateľov a iné odvetvia profitujúce z odvetvia výroby transformátorov v EÚ. Pokiaľ ide o odberateľské odvetvie, združenie WindEurope uviedlo, že európske odvetvie veternej energie poskytovalo v roku 2019 viac ako 160 000 priamych pracovných miest a podporilo ďalších 140 000 nepriamych pracovných miest. Ruský výrobca (spoločnosť NLMK) vo svojom podaní z 11. decembra 2020 uviedol podobné pripomienky, pričom tvrdil, že vzhľadom na zásadný význam odvetvia transformátorov by mal prevládnuť záujem používateľov.

(375)

Prešetrovaný výrobok sa používa najmä ako základný materiál vo výrobe výkonových a distribučných transformátorov. Výrobcovia transformátorov v Európe predstavujú dlhodobo etablované výrobné odvetvie, ktoré tradične zásobuje veľkých dodávateľov energie. Odvetvie výroby transformátorov patrí všeobecne k veľkým priemyselným skupinám, ktoré pôsobia na celom svete. Na trhu však pôsobia aj menšie nezávislé spoločnosti a niektoré z nich pôsobia na niektorých špecifických menšinových trhoch, ako je napríklad rezanie jadra.

(376)

Prešetrovaný výrobok sa považuje za významnú nákladovú položku používateľov. Združenie Zvei tvrdilo, že náklady na jadro transformátorov (GOES) tvoria 20 % – 40 % celkových výrobných nákladov na transformátor. Na základe údajov zhromaždených z dotazníkov používateľov však prešetrovaný výrobok ako vstupný materiál predstavuje v priemere približne 7 % – 17 % celkových výrobných nákladov na transformátory. V niektorých výnimočných prípadoch to môže byť viac, najmä v prípade obmedzeného počtu sprostredkovateľských spoločností, ktoré sú medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a výrobcami transformátorov. Činnosti týchto sprostredkovateľských spoločností sú obmedzené na pozdĺžne rezanie zvitkov na šírku a rezanie výsekov na základe špecifikácií výrobcov transformátorov a/alebo skladanie jadier pre transformátory.

(377)

Používatelia tvrdili, že výrobky od vyvážajúcich výrobcov sú kvalitatívne lepšie z hľadiska straty v jadre. Takisto tvrdili, že po uložení opatrení počas piatich po sebe nasledujúcich rokov výrobné odvetvie Únie stále nemá dostatočnú kapacitu na zásobovanie odvetvia používateľov, a to najmä druhmi výrobku s vysokou permeabilitou. Združenie T&D Europe tvrdilo, že odvetvie transformátorov je mimoriadne závislé od dovozu doménovo usporiadaných druhov GOES s vysokou permeabilitou a že výrobcovia z EÚ nie sú schopní vyrábať doménovo usporiadané druhy GOES s vysokou permeabilitou v takých množstvách a v takej kvalite, ktoré sú na trhu Únie potrebné. Združenie takisto tvrdilo, že výrobcovia z Únie sú v blízkej budúcnosti schopní dodávkami pokryť len menší podiel dopytu EÚ. Tvrdilo, že na trhu Únie teda stále prevláda nedostatok, najmä pokiaľ ide o druhy s vysokou permeabilitou, pričom tento nedostatok bude aj naďalej pretrvávať.

(378)

Združenia používateľov tvrdili, že zachovanie existujúcich opatrení by znížilo konkurencieschopnosť európskych výrobcov transformátorov voči výrobcom transformátorov nachádzajúcim sa mimo Únie. Pokračovanie opatrení v podobe troch minimálnych dovozných cien by malo za následok narušenú, príliš vysokú trhovú cenu a malo by významný vplyv na náklady na transformátory a elektrickú energiu v celej Európe. Združenia T&D Europe a Zvei takisto tvrdili, že na trhoch GOES bez umelých dovozných opatrení (ako je India) poklesla cena GOES v prvom štvrťroku 2020 na historicky najnižšie cenové úrovne. Napokon tvrdili, že minimálne dovozné ceny zvyšujú náklady výrobcov transformátorov z EÚ, pričom z toho najviac profitujú oceliarne mimo EÚ, ktoré predávajú GOES do EÚ za vyššie ceny. Združenie Zvei dodalo, že by to mohlo viesť k premiestneniu európskych výrobcov transformátorov mimo trhu Únie.

(379)

Dve hlavné tvrdenia proti pokračovaniu existujúcich opatrení možno zhrnúť takto:

—	ak by opatrenia pokračovali, viedlo by to k nedostatočným dodávkam (58) a rozdielom v kvalite,

—	konkurencieschopnosť používateľov prešetrovaného výrobku v Únii by bola narušená v porovnaní s používateľmi nachádzajúcimi sa mimo Únie, a to v dôsledku vyššej ceny, ktorú musia zaplatiť na trhu Únie.

Komisia na posúdenie týchto dvoch argumentov zohľadnila túto štruktúru trhu. Počet výrobcov prešetrovaného výrobku na celom svete je obmedzený na menej ako 20 významných výrobcov. Únia je po čínskom trhu trhom s najvyšším počtom výrobcov. Zdalo sa, že nie všetci výrobcovia sú schopní dodávať určité druhy prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou. Výrobcovia typov prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou sa nachádzajú v Únii, USA, Japonsku, Kórei a Číne.

6.3.2. Nedostatočné dodávky a rozdiely v kvalite

(380)

Komisia na začiatok konštatovala, že cieľom antidumpingových ciel nie je zablokovať dovoz na trh Únie. Dovoz z dotknutých krajín skutočne poklesol, no od roku 2015 do obdobia revízneho prešetrovania sa neskončil, ale pokračoval v značných objemoch. Preto sa neočakáva ukončenie dovozu ani v prípade zachovania opatrení, ale skôr jeho pokračovanie.

(381)

Pokiaľ ide o kvalitu prešetrovaného výrobku, na trhu sa uznáva, že dovoz najmä z ČĽR, Kórey, USA a Japonska sa vo všeobecnosti týka druhov prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou. Dvaja výrobcovia z Únie sú však schopní vyrábať aj určité kvalitné druhy prešetrovaného výrobku s nízkymi stratami v jadre. Najväčší spolupracujúci používateľ uviedol, že dvaja zo štyroch výrobcov GOES v EÚ značne zintenzívnili svoje úsilie vyrábať kvalitné druhy GOES s vysokou permeabilitou v období od 2015 do 2020 a počas tohto obdobia podstatne zlepšili svoje portfólio výrobkov z hľadiska straty v jadre.

(382)

Na základe výrobných údajov, ktoré boli zozbierané od výrobného odvetvia Únie, rozdelených podľa kategórie minimálnej dovoznej ceny pre jednotlivé druhy výrobku, sa skutočne potvrdilo, že výrobcovia GOES z Únie značne zintenzívnili svoje snahy vyrábať výrobky s maximálnou stratou v jadre najviac 0,9 W/kg. Zatiaľ čo celková výroba v posudzovanom období výrazne poklesla, výrobcovia z Únie boli schopní vyrábať za to isté obdobie pomerne viac výrobkov s maximálnou stratou v jadre najviac 0,9 W/kg, čoho výsledkom je nárast o 36 %, t. j. o viac ako 20 000 ton.

(383)

V prípade neexistencie opatrení by nebolo isté, či by bolo výrobné odvetvie Únie schopné ďalej vyvíjať druhy GOES s vysokou permeabilitou, a to vzhľadom na jeho zložitú hospodársku situáciu.

(384)

Vzhľadom na dostupnú výrobnú kapacitu výrobcov z Únie a ich prebiehajúcu stratégiu vyrábať v blízkej budúcnosti pomerne viac druhov s vysokou permeabilitou môže výrobné odvetvie Únie zásobovať odvetvie používateľov čoraz viac, a to aj druhmi s vysokou permeabilitou. Výrobcovia z Únie odhadli, že budú schopní ešte zvýšiť úroveň výroby druhov s vysokou permeabilitou, a to od roku 2021.

(385)

Aj pri ďalšom zvýšení úrovne výroby druhov s vysokou permeabilitou najväčší spolupracujúci používateľ odhadol, že výroba GOES v Únii nebude stále dostatočná na to, aby pokryla dopyt na trhu Únie, pokiaľ ide o druhy prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou.

(386)

Test záujmu Únie si však nevyžaduje, aby výroba v Únii plne pokrývala dopyt Únie. Očakáva sa, že dovoz z dotknutých krajín bude aj naďalej zásobovať trh Únie. Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že je nepravdepodobné, aby pokračovanie existujúcich opatrení viedlo k nedostatku dodávok druhov GOES s vysokou permeabilitou na trh Únie.

6.3.3. Konkurencieschopnosť používateľov prešetrovaného výrobku v Únii

(387)

Na základe zozbieraných údajov Komisia usúdila, že pokračovanie opatrení bude mať len obmedzený vplyv na ceny transformátorov a zamestnanosť v odvetví používateľov. Pravdepodobný vplyv by bol taký, že náklady na vstupný materiál, ktoré predstavujú približne 7 % – 17 %, by zostali nezmenené na rovnakých úrovniach od uloženia opatrení v podobe troch minimálnych dovozných cien v roku 2015.

(388)

Komisia takisto usúdila, že vplyv na odvetvie používateľov by bol aj pri predpokladanom cenovom rozdiele medzi vyššími cenami Únie a nižšími medzinárodnými cenami na úrovni približne 20 % zanedbateľný, a síce takýto: ak by uplynula platnosť opatrení na trhu Únie a ak by ceny v Únii poklesli o 20 %, náklady na GOES pre používateľov by sa v priemere znížili o menej než 2,5 % (59).

(389)

Okrem toho, pokiaľ ide o hospodársku situáciu spolupracujúcich používateľov, dvaja boli ziskoví a dvaja stratoví. Jeden zo stratových používateľov bol medzitým zoštátnený. Druhý používateľ, t. j. najväčší používateľ z hľadiska obratu a počtu zamestnancov, uviedol, že jeho straty vzniknuté počas roku 2019 a obdobia revízneho prešetrovania nebolo možné pripísať jeho prevádzkovým činnostiam, ale skôr dvom mimoriadnym udalostiam. Ak by nedošlo k týmto mimoriadnym udalostiam, aj táto spoločnosť by bola zisková. Komisia celkovo podľa toho dospela k záveru, že spolupracujúci používatelia boli z ekonomického hľadiska v lepšej pozícii ako výrobcovia GOES.

(390)

A napokon sa konštatuje, že používatelia si zabezpečili značné množstvo GOES vrátane druhov s vysokou permeabilitou od výrobného odvetvia Únie. V prípade uplynutia platnosti existujúcich opatrení nie je možné vylúčiť, že sa používatelia stanú výlučne závislými od dovozu, najmä druhov s vysokou permeabilitou, čo by bolo určite nepriaznivé aj v tom zmysle, že by to ovplyvnilo rozmanitosť ich dodávok. Komisia vzhľadom na uvedené dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by nemalo žiadne neprimerané nepriaznivé účinky na konkurencieschopnosť odvetvia používateľov.

(391)

Po poskytnutí informácií žiadateľ tvrdil, že Komisia dospela k správnemu záveru, že ak by uplynula platnosť existujúcich opatrení, nie je možné vylúčiť, že by sa používatelia stali výlučne závislými od dovozu, čo by pre nich bolo určite nepriaznivé aj v tom zmysle, že by to ovplyvnilo rozmanitosť ich dodávok. Žiadateľ doplnil, že nejde len o otázku rozmanitosti dodávok, ale aj o otázku zaistenia bezpečnosti dodávok. Tvrdil, že GOES je ako nevyhnutný komponent výroby jadier transformátorov napríklad nevyhnutný pre údržbu a rozširovanie elektrickej siete Únie, čo nemôže byť podmienené dodávkami od zahraničných spoločností v Ázii, Rusku alebo USA.

(392)

Komisia pripomenula, že cieľom antidumpingových ciel nie je zablokovať všetok dovoz na trh Únie (pozri odôvodnenie 380). Predĺžením opatrení v podobe minimálnych dovozných cien, pričom nedôjde k uzavretiu trhu Únie, je možné dosiahnuť bezpečné a rozmanité dodávky od rozličných zdrojov vrátane vyvážajúcich výrobcov a výrobcov z Únie.

(393)

Po poskytnutí informácii spoločnosť NLMK tvrdila, že pokračovanie opatrení, pokiaľ ide o Rusko, nie je v záujme Únie, a že takéto pokračovanie nerieši štrukturálne problémy výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo ubližuje používateľom.

(394)

Pokiaľ ide o tieto tvrdenia spoločnosti NLMK, Komisia sa odvolávala na odôvodnenie 388, v ktorom vysvetlila, že pokračovanie opatrení by malo len malý vplyv na náklady používateľov. Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie má štrukturálne problémy, Komisia sa odvoláva na svoje úvahy uvedené v odôvodnení 320.

6.3.4. Záver o záujme používateľov

(395)

So zreteľom na uvedené sa dospelo k záveru, že pokračovanie opatrení bude vo všeobecnosti proti záujmu používateľov. Komisia však nemohla akceptovať tvrdenie, že pokračovanie opatrení spôsobí nedostatok dodávok GOES s vysokou permeabilitou. Takisto dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by mohlo negatívne zasiahnuť konkurencieschopnosť odvetvia používateľov, hoci s menším vplyvom na náklady, ako sa tvrdilo.

6.4. Iné faktory

(396)

V smernici o ekodizajne sa stanovuje rámec požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, a to stanovením minimálnych záväzných požiadaviek na energetickú účinnosť týchto výrobkov. Jej cieľom je znížiť spotrebu energie v Únii zvýšením účinnosti elektrických spotrebičov.

(397)

Smernica o ekodizajne sa vykonáva prostredníctvom nariadení špecifických pre jednotlivé výrobky, ktoré sú priamo uplatniteľné vo všetkých krajinách EÚ. Nariadenie o ekodizajne (60) zahŕňa nové požiadavky na ekodizajn s ohľadom na transformátory malého, stredného a veľkého výkonu. V článku 1 nariadenia o ekodizajne je vymedzený jeho rozsah pôsobnosti (uplatniteľné na uvedenie na trh alebo uvedenie do prevádzky výkonových transformátorov s minimálnym výkonom 1 kVA, používaných v sieťach na prenos a distribúciu elektrickej energie s frekvenciou 50 Hz alebo na priemyselné aplikácie). Nariadenie o ekodizajne je uplatniteľné len na transformátory zakúpené po nadobudnutí jeho účinnosti.

(398)

Prvá etapa nariadenia o ekodizajne nadobudla účinnosť 1. júla 2015 a druhá etapa (61) ju nadobudla 1. júla 2021. Požiadavky druhej etapy sú prísnejšie ako požiadavky prvej etapy.

(399)

Viacero zainteresovaných strán poukázalo na nadobudnutie účinnosti druhej etapy nariadenia o ekodizajne. Združenie T&D Europe tvrdilo, že druhy GOES najvyššej kvality, ktoré výrobné odvetvie Únie vyrába v obmedzených množstvách, sú potrebné, aby sa v druhej fáze transformátory navrhovali a vyrábali nákladovo účinným spôsobom a v rámci požadovaných priestorových obmedzení. Združenie Zvei tvrdilo, že v dôsledku Zelenej dohody Európskej komisie povedie zvyšujúca sa elektrifikácia všetkých častí hospodárstva a digitálna transformácia celého výrobného odvetvia EÚ k zvýšenému dopytu po transformátoroch (s vysokou účinnosťou). Združenie WindEurope uviedlo, že dopyt po transformátoroch obsahujúcich druhy GOES s vysokou permeabilitou ešte vzrastie, a to v dôsledku rastúceho povedomia o energetických stratách počas životného cyklu transformátorov, ako aj v dôsledku opatrení EÚ na zníženie nákladov na energiu a zlepšenie environmentálnych vlastností transformátorov, najmä vzhľadom na vykonávanie druhej etapy smernice o ekodizajne v prípade transformátorov.

(400)

Najväčší spolupracujúci používateľ uviedol, že prísnejšie požiadavky druhej etapy je možné splniť dvoma spôsobmi:

—	buď použitím rovnakých druhov GOES ako predtým, čo by však viedlo k zvýšeniu rozmerov a hmotnosti a k vyšším nákladom z hľadiska vstupného materiálu, alebo

—	použitím druhov GOES s nižšími stratami v jadre, čo by viedlo k relatívne menšiemu transformátoru z hľadiska rozmerov a hmotnosti. Toto riešenie budú vo väčšine prípadov koncoví používatelia uprednostňovať, aby sa neprekročili existujúce priestorové požiadavky.

V dôsledku toho sa tento používateľ takisto domnieval, že k ďalšiemu presunu k druhom GOES najvyššej kvality dôjde v dôsledku nadobudnutia účinnosti druhej etapy nariadenia o ekodizajne.

(401)

Komisia sa domnievala, že na základe uvedených tvrdení je skutočne veľmi pravdepodobné, že nadobudnutie účinnosti druhej etapy povedie k zvýšeniu dopytu po druhoch prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou. Dopyt po transformátoroch a ich výroba pomocou konvenčných druhov prešetrovaného výrobku však bude existovať aj naďalej.

(402)

Komisia má okrem toho za cieľ podporiť kapacitu veternej energie na mori prostredníctvom stratégie EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori (62), aby sa splnil cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 (63). V rámci stratégie EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori sa plánovalo zvýšenie kapacity Európy v súvislosti s veternou energiou na mori zo súčasnej úrovne 12 GW na prinajmenšom 60 GW do roku 2030 a 300 GW do roku 2050. Táto stratégia takisto prispeje k zvýšeniu dopytu po druhoch prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou. Združenie WindEurope uviedlo, že v rámci európskeho odvetvia veternej energie majú transformátory viaceré použitia: v rámci gondoly, v rozvodniach na mori a v bodoch prepojenia s prenosovou sústavou na pevnine. Združenie WindEurope uviedlo najmä to, že druhy prešetrovaného výrobku s vysokou permeabilitou sú obzvlášť nevyhnutné pre transformátory v rámci gondoly, keďže priestor je za poplatok a hmotnosť je nevyhnutné minimalizovať.

(403)

Preto sa v rôznych právne záväzných normách výrobkov stanovuje cieľ zabezpečiť dostatočné dodávky vysokokvalitných GOES na výrobu a marketing transformátorov v Európe, a to bez ohľadu na ich pôvod. Hoci je isté, že dopyt po druhoch s vysokou permeabilitou sa zvýši, budúca veľkosť tohto dopytu je v súčasnosti neistá, keďže zainteresované strany k tejto otázke nepredložili relevantné projekcie podporené dôkazmi. Ako je však uvedené skôr v texte, Komisia dospela k záveru, že v spise nie je žiadny dôkaz o tom, že by pokračovanie opatrení spôsobilo nedostatok dodávok typov GOES s vysokou permeabilitou tak, aby bolo narušené plnenie cieľov stanovených v druhej etape nariadenia EÚ o ekodizajne. Vzhľadom na obmedzený počet výrobcov GOES na svete by pokračovanie opatrení skôr prispelo k rozmanitosti dodávok aj druhov GOES s vysokou permeabilitou, čo sa z hľadiska týchto cieľov stáva čoraz dôležitejším.

6.5. Záver o záujme Únie

(404)

Komisia sa vzhľadom na uvedené domnievala, že pokračovanie existujúcich opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo postupne sa vrátiť k ziskovosti a uskutočniť ďalšie investície potrebné na výrobu a rozvoj tried kvality, ktoré sa vyžadujú s cieľom splniť zvýšený dopyt po výrobkoch GOES s vysokou permeabilitou.

(405)

V prípade uplynutia platnosti opatrení je nepravdepodobné, že by bolo výrobné odvetvie Únie schopné ďalej rozvíjať druhy GOES s vysokou permeabilitou a že by bolo schopné prežiť, a to vzhľadom na jeho zložitú hospodársku situáciu. Pokračovanie opatrení je teda jasne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(406)

Pokiaľ ide o záujem používateľov, zachovanie existujúcich opatrení má len obmedzený vplyv na ceny transformátorov a zamestnanosť v odvetví používateľov.

(407)

Pokiaľ ide o cieľ stanovený v nariadení o ekodizajne, ktorým je zabezpečiť dostatočnú ponuku druhov GOES s vysokou permeabilitou na trhu Únie z dôvodov energetickej účinnosti, nezistilo sa, že by pokračovanie opatrení tento cieľ narušilo.

(408)

Komisia vzhľadom na uvedené, po zvážení a pri zohľadnení skutočnosti, že opatrenia v podobe minimálnych dovozných cien boli navrhnuté tak, aby vyhoveli obavám odvetvia používateľov, pokiaľ ide o pokračujúcu potrebu dovozu výrobkov GOES s vysokou permeabilitou, dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody záujmu Únie proti pokračovaniu existujúcich opatrení na dovoz GOES s pôvodom v dotknutých krajinách. Ak by uplynula platnosť existujúcich opatrení, mohlo by to viesť k zníženiu ceny všetkých druhov GOES, pričom výrobné odvetvie Únie by muselo ešte viac znížiť svoje predajné ceny, aby aj naďalej zostalo atraktívne. Za takýchto okolností by sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie ešte viac zhoršila a ohrozila by jeho životaschopnosť a prežitie.

(409)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Nippon Steel tvrdila, že zachovanie opatrení by nebolo v záujme Únie, keďže boli neúčinné a zároveň aj mali zbytočne negatívny vplyv na používateľov. Spoločnosť Nippon Steel okrem toho tvrdila, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že niektorí používatelia v odvetví veternej energie už znášajú negatívne dôsledky nedávnych opatrení na ochranu obchodu v prípade výrobných nákladov, ako sú clá na textílie zo sklenených vláken a pramene zo sklenených vlákien.

(410)

Komisia tieto tvrdenia zamietla z ďalej uvedených dôvodov. Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 309, uloženie opatrení v roku 2015 malo pozitívny vplyv na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, najmä v roku 2017, keď sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať. Po druhé, Komisia sa odvolávala na odôvodnenie 388, v ktorom vysvetľovala, že pokračovanie opatrení by malo len zanedbateľný vplyv na náklady používateľov. Po tretie, hlavným cieľom uloženia opatrení na ochranu obchodu je obnoviť rovnaké podmienky pre rôznych výrobcov. Komisia napokon poznamenala, že združenie WindEurope, odvetvové združenie pre veternú energiu v Európe, ktoré zastupuje viac ako 400 členských organizácií, netvrdilo, že jeho členovia už znášajú negatívne dôsledky nedávnych opatrení na ochranu obchodu v prípade výrobných nákladov. Tvrdenie spoločnosti Nippon Steel je preto neopodstatnené.

7. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(411)

Na základe dosiahnutých záverov, pokiaľ ide o pravdepodobnosť pokračovania dumpingu a ujmy a ich opätovného výskytu v dôsledku dovozu z dotknutých krajín, a so zreteľom na záujem Únie Komisia dospela k záveru, že antidumpingové opatrenia na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Číne, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických by sa mali zachovať.

(412)

Jedna zainteresovaná strana žiadala, aby sa v prípade, že by sa Komisia rozhodla, že je nevyhnutné zachovať určitú ochranu výrobného odvetvia Únie, a to aj napriek zrejmému zlyhaniu antidumpingového opatrenia, pokiaľ ide o riešenie štrukturálnych problémov výrobcov z Únie, opatrenia zachovali počas obmedzeného obdobia jedného alebo dvoch rokov.

(413)

Komisia túto žiadosť zamietla na základe ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čo neoprávňuje uložiť opatrenia na obdobie kratšie ako päť rokov.

(414)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sú uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú vymenované právnické osoby. Na dovoz prešetrovaného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti. Nemala by sa na ne uplatňovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(415)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania sa v tomto prípade považuje za potrebné prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových opatrení. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí: predloženie platnej obchodnej faktúry a platného dokumentu kontroly, ktoré vyhovujú požiadavkám stanoveným v článkoch tohto nariadenia, colným orgánom členských štátov. Dovoz, ku ktorému nie je pripojená takáto faktúra a dokument kontroly, musí podliehať uplatniteľnej sadzbe valorického cla pre všetky ostatné spoločnosti bez odkazu na minimálne dovozné ceny.

(416)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (64). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou názvu nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(417)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (65), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorá sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(418)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nevydal stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s hrúbkou väčšou ako 0,16 mm, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 7225 11 00 (kódy TARIC 7225110011, 7225110015 a 7225110019) a ex 7226 11 00 (kódy TARIC 7226110012, 7226110014, 7226110016, 7226110092, 7226110094 a 7226110096) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických.

2. Výška konečného antidumpingového cla uplatniteľného na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný jednotlivo uvedenými spoločnosťami, ako sa uvádza v odseku 4, je rozdiel medzi minimálnymi dovoznými cenami stanovenými v odseku 3 a čistou frankocenou na hranici Únie pred preclením, ak je táto nižšia ako minimálna dovozná cena. Ak sa čistá frankocena na hranici Únie rovná zodpovedajúcej minimálnej dovoznej cene stanovenej v odseku 3 alebo je vyššia, nevyberá sa žiadne clo. Výška cla v žiadnom prípade nesmie byť vyššia ako sadzby valorického cla stanovené v odseku 4.

3. Na účely odseku 2 sa uplatňuje minimálna dovozná cena stanovená v ďalej uvedenej tabuľke. Ak sa na základe overenia po dovoze zistí, že čistá frankocena na hranici Únie skutočne zaplatená prvým nezávislým zákazníkom v Únii (cena po dovoze) je podľa colného vyhlásenia nižšia ako čistá frankocena na hranici Únie pred preclením a cena po dovoze je nižšia ako minimálna dovozná cena, uplatňuje sa výška cla rovnajúca sa rozdielu medzi minimálnou dovoznou cenou stanovenou v ďalej uvedenej tabuľke a cenou po dovoze, pokiaľ výsledkom uplatnenia valorického cla uvedeného v odseku 4 a pripočítania ceny po dovoze nie je suma (cena skutočne zaplatená plus valorické clo), ktorá je nižšia ako minimálna dovozná cena uvedená v ďalej uvedenej tabuľke.

Dotknuté krajiny	Kategória výrobku	Minimálna dovozná cena (v EUR/tona čistej hmotnosti výrobku)
Čínska ľudová republika, Japonsko, Spojené štáty americké, Ruská federácia, Kórejská republika	výrobky s maximálnou stratou v jadre nie viac ako 0,9 W/kg	2 043
	výrobky s maximálnou stratou v jadre viac ako 0,9 W/kg, ale nie viac ako 1,05 W/kg	1 873
	výrobky s maximálnou stratou v jadre viac ako 1,05 W/kg	1 536

4. Na účely odseku 2 sa uplatňujú sadzby valorického cla uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Spoločnosť	Valorické clo	Doplnkový kód TARIC
Baoshan Iron & Steel Co., Ltd, Šanghaj, ČĽR	21,5 %	C039
Wuhan Iron & Steel Co., Ltd., Wuhan, ČĽR	36,6 %	C056
JFE Steel Corporation, Tokio, Japonsko	39,0 %	C040
Nippon Steel & Sumitomo Metal Corporation, Tokio, Japonsko	35,9 %	C041
POSCO, Soul, Kórejská republika	22,5 %	C042
OJSC Novolipeck Steel, Lipeck; VIZ Steel, Jekaterinburg, Ruská federácia	21,6 %	C043
AK Steel Corporation, Ohio, Spojené štáty americké	22,0 %	C044

5. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na výrobok opísaný v odseku 1 a vyrobený akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená v odseku 4, je sadzba valorického cla, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.

Spoločnosť	Valorické clo	Doplnkový kód TARIC
Všetky ostatné čínske spoločnosti	36,6 %	C999
Všetky ostatné japonské spoločnosti	39,0 %	C999
Všetky ostatné kórejské spoločnosti	22,5 %	C999
Všetky ostatné ruské spoločnosti	21,6 %	C999
Všetky ostatné americké spoločnosti	22,0 %	C999

6. Uplatňovanie opatrení na spoločnosti uvedené v odseku 4 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry a dokumentu kontroly, ktoré musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I (obchodná faktúra) a prílohe II (dokument kontroly), colným orgánom členských štátov. Ak sa obchodná faktúra ani dokument kontroly nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti. V dokumente kontroly je uvedená skutočná maximálna strata v jadre pre každý zvitok vo wattoch na kilogram pri frekvencii 50 Hz a magnetickej indukcii 1,7 Tesla.

7. Pre jednotlivo uvedených výrobcov a v prípadoch, keď došlo k poškodeniu tovaru pred prepustením do voľného obehu, a preto je cena, či už skutočne zaplatená alebo splatná, na účely stanovenia colnej hodnoty pomerne rozdelená v súlade s článkom 131 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 (66), sa vyššie stanovená minimálna dovozná cena zníži o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá pomernému rozdeleniu skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny. Splatné clo sa potom bude rovnať rozdielu medzi zníženou minimálnou dovoznou cenou a zníženou čistou frankocenou na hranici Únie pred colným vybavením.

8. Pre všetky ostatné spoločnosti a v prípadoch, keď došlo k poškodeniu tovaru pred prepustením do voľného obehu, a preto je cena, či už skutočne zaplatená alebo splatná, na účely stanovenia colnej hodnoty pomerne rozdelená v súlade s článkom 131 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447, sa výška antidumpingového cla vypočítaná na základe odseku 2 zníži o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá pomernému rozdeleniu skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny.

9. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. januára 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1953 z 29. októbra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2015, s. 109).

(3) Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 40, 6.2.2020, s. 34).

(4) Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ C 366, 30.10.2020, s. 25).

(5) Záznam do spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, zo 14. januára 2021, ref. č. t21.000455.

(6) Dostupné na adrese: http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?ref=ong&id=2492&sta=1&en=20&page=1&c_order=date&c_order_dir=Down

(7) Oznámenie o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania (Ú. v. EÚ C 86, 16.3.2020, s. 6).

(8) V prípade štvrtého výrobcu z Únie sa na základe vyplneného dotazníka a jeho odpovede na písomné upozornenie na nedostatky vykonala administratívna analýza.

(9) Vec C-376/15 P, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, ECLI:EU:C:2017:269, bod 65.

(10) Zdroj: vyplnené dotazníky vyvážajúcich výrobcov z Japonska.

(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/635 zo 16. apríla 2021, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúrok a rúr zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku (Ú. v. EÚ L 132, 19.4.2021, s. 145), a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/508 zo 7. apríla 2020, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých plechov a zvitkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Indonézii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane (Ú. v. EÚ L 110, 8.4.2020, s. 3).

(12) Pozri odôvodnenia 149 – 150 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 158 – 159 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(13) Pozri odôvodnenia 115 – 118 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 122 – 127 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(14) Pozri odôvodnenia 119 – 122 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 128 – 132 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508: Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv, bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách strany), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu. Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo. Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov GOES a dodávateľov ich vstupov.

(15) Pozri odôvodnenia 123 – 129 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 133 – 138 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(16) Pozri odôvodnenia 130 – 133 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 139 – 142 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(17) Pozri odôvodnenia 134 – 135 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 143 – 144 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(18) Pozri odôvodnenia 136 – 145 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 145 – 154 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(19) Ministerstvo obchodu USA, „China’s Status as a non-market economy“, A-570053, 26.10.2017, s. 57.

(20) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/687 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 5).

(21) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(22) Združenie ocieliarskeho priemyslu, „Report on Market Research into the Peoples Republic of China Steel Industry“ (30.6.2016).

(23) Non-Oriented Electrical Steel from the People’s Republic of China: Final Results of the Expedited First Sunset Review of the Countervailing Duty Order, 85 Fed. Reg. 11339 (27.2.2020); Countervailing Duty Investigation of Certain Corrosion-Resistant Steel Products from the People’s Republic of China: Final Affirmative Determination, 81 Fed. Reg. 35308 (2.6.2016).

(24) Spoločnosť Baowu, „Profil spoločnosti“, http://www.baowugroup.com/en/contents/5273/102759.html (online stav k 6. máju 2021).

(25) Správa – kapitola 14, s. 358. Z hľadiska výroby 51 % zodpovedá súkromným spoločnostiam a 49 % štátom vlastneným podnikom a z hľadiska kapacity 44 % zodpovedá štátom vlastneným podnikom a 56 % súkromným spoločnostiam.

(26) Dostupné na:

www.gov.cn/zhengce/2016-02/04/content_5039353.htm (online stav k 6. máju 2021); https://policycn.com/policy_ticker/higher-expectations-for-large-scale-steel-enterprise/?iframe=1&secret=c8uthafuthefra4e (online stav k 6. máju 2021) a

www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (online stav k 6. máju 2021).

(27) Dostupné na: http://www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (online stav k 6. máju 2021) a http://www.jjckb.cn/2019-04/23/c_137999653.htm (online stav k 6. máju 2021).

(28) Tak to bolo aj v prípade fúzie súkromnej spoločnosti Rizhao a štátom vlastneného podniku Shandong Iron and Steel v roku 2009, pozri Beijing steel report (správu o oceliarskom odvetví), s. 58, a v prípade získania väčšinového podielu spoločnosťou China Baowu Steel Group v spoločnosti Magang Steel v júni 2019, pozri https://www.ft.com/content/a7c93fae-85bc-11e9-a028-86cea8523dc2 (online stav k 6. máju 2021).

(29) Pozri stanovy spoločnosti Baoshan, článok 133.4: http://static.sse.com.cn//disclosure/listedinfo/announcement/c/2021-01-08/600019_20210108_8.pdf (online stav k 6. máju 2021).

(30) Http://www.wuganggroup.cn/zzjs/index.jhtml, naposledy zobrazené 9. septembra 2021.

(31) Správa – kapitola 14.

(32) Úvod k Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(33) Správa – kapitola 14, s. 347.

(34) 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky (na roky 2016 – 2020), dostupný na

https://en.ndrc.gov.cn/newsrelease_8232/201612/P020191101481868235378.pdf (online stav k 6. máju 2021).

(35) Správa – kapitola 14, s. 352.

(36) Katalóg pre usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) vydaný nariadením č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformy z 27. marca 2011, zmenený v súlade s rozhodnutím Národnej komisie pre rozvoj a reformy o zmene príslušných ustanovení Katalógu pre usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) vydaného nariadením č. 21 Národnej komisie pre rozvoj a reformy zo 16. februára 2013.

(37) Pozri výročnú správu za rok 2019, s. 181 a 187: http://static.cninfo.com.cn/finalpage/2020-04-29/1207654234.PDF.

(38) Pozri výročnú správu spoločnosti Baowu Steel za rok 2019: https://www.shclearing.com/xxpl/cwbg/nb/202005/t20200529_691577.html, strana 210.

(39) Pozri odôvodnenia 134 – 135 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2021/635 a odôvodnenia 143 – 144 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/508.

(40) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyšší stredný príjem, https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income.

(41) Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie a/alebo z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.

(42) http://qdd.oecd.org/subject.aspx?Subject=ExportRestrictions_IndustrialRawMaterials.

(43) Pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Ruskej federácie na účely prešetrovaní na ochranu obchodu, SWD(2020) 242 final, kapitola 10, najmä strany 267, 269 a 293.

(44) Tamže, s. 225, 291 – 293.

(45) Tamže, najmä kapitoly 11, 12 a 14.

(46) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 z 29. apríla 2015 o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 33). Podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa ceny na domácom trhu v uvedených krajinách nemôžu použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty, no údaje o takomto dovoze boli v každom prípade zanedbateľné.

(47) www.fastmarkets.com.

(48) Ruská federácia, USA, Kórea, Japonsko a India, s vylúčením Číny a členských štátov EÚ.

(49) https://novoportal.cemig.com.br/atendimento/valores-de-tarifas-e-servicos/ naposledy zobrazené 21. septembra 2021.

(50) http://www.gasmig.com.br/Institucional/Paginas/Hist%C3 %B3rico%20de%20tarifas.aspx naposledy zobrazené 21. septembra 2021.

(51) Čínske štatistiky o vývoze vykázali počas obdobia prešetrovania predaj na vývoz v objeme 244 097 ton, zatiaľ čo skupina Baoshan vykázala predaj na vývoz v objeme 203 450 ton.

(52) Bolo to v dôsledku osobitnej žiadosti holandskej spoločnosti, aby sa zachovala dôvernosť jej údajov.

(53) Straty, ku ktorým došlo v roku 2018 (–8,4 %) a v roku 2019 (–11,7 %), boli znovu približne štyrikrát a päťkrát vyššie ako strata v roku 2017 (–2,1 %).

(54) Voľná kapacita (kapacita – skutočná výroba) v ČĽR viac než dvakrát presahuje celkovú spotrebu v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania, zatiaľ čo jediný spolupracujúci ruský vyvážajúci výrobca má menovitú výrobnú kapacitu na úrovni, ktorá je podobná celkovej spotrebe v Únii.

(55) Ako sa opisuje v odôvodneniach 99 a 222, Komisia pripomenula, že preskúmala súčasné cenové správanie vyvážajúcich výrobcov z Kórey a Číny, a to porovnaním ich cien na domácom trhu s ich predajnými cenami do tretích krajín. Komisia napríklad počas obdobia revízneho prešetrovania poznamenala, že ich priemerné vývozné ceny zo závodu do tretích krajín boli nižšie ako najnižšie minimálne dovozné ceny uplatniteľné v EÚ v rovnakom období (Kórea a Čína).

(56) Počas posudzovaného obdobia v pôvodnom prešetrovaní bol veľký podiel dovozu japonského dotknutého výrobku do Holandska vykazovaný pod dôverným číselným znakom KN. Z tohto dôvodu sa v pôvodnom nariadení poskytli rozpätia týkajúce sa dovozu z dotknutých krajín.

(57) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10). Smernica o ekodizajne sa vykonáva prostredníctvom nariadení špecifických pre jednotlivé výrobky, ktoré sú priamo uplatniteľné vo všetkých krajinách EÚ. Nariadenie o ekodizajne zahŕňa nové požiadavky na ekodizajn s ohľadom na transformátory malého, stredného a veľkého výkonu. Prvá etapa nariadenia o ekodizajne nadobudla účinnosť 1. júla 2015 a druhá etapa ju nadobudla 1. júla 2021. Požiadavky druhej etapy sú prísnejšie ako požiadavky prvej etapy. Hoci ešte nie je možné za takéto krátke časové obdobie od nadobudnutia účinnosti druhej etapy posúdiť jej celkový vplyv, vo všeobecnosti prevláda presvedčenie, že požiadavky druhej etapy si budú vyžadovať využívanie druhov GOES najvyššej kvality s cieľom navrhovať a vyrábať transformátory nákladovo účinným spôsobom v rámci požadovaných priestorových obmedzení.

(58) Japonský vyvážajúci výrobca, spoločnosť JFE, takisto tvrdil, že pokračovanie opatrení by neprimerane poškodilo používateľov, keďže by tak obmedzilo ich dovozné kanály, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie nie je schopné uspokojiť dopyt používateľov (pozri počiatočné pripomienky v podaní spoločnosti JFE Steel z 10. decembra 2020).

(59) Vypočítané ako o 20 % nižšie náklady na vstupný materiál GOES pre používateľov vynásobené hodnotou 12 %, čo je priemer hodnôt 7 % a 17 %.

(60) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 548/2014 z 21. mája 2014, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES s ohľadom na transformátory malého, stredného a veľkého výkonu (Ú. v. EÚ L 152, 22.5.2014, s. 1 ).

(61) V októbri 2019 sa nariadením Komisie (EÚ) 2019/1783 z 1. októbra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 548/2014, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES s ohľadom na transformátory malého, stredného a veľkého výkonu (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019, s. 107), upravil predmet a rozsah pôsobnosti nariadenia o ekodizajne vzhľadom na nadchádzajúce vykonávanie požiadaviek druhej etapy vo vzťahu k výkonovým transformátorom od 1. júla 2021.

(62) https://ec.europa.eu/energy/topics/renewable-energy/eu-strategy-offshore-renewable-energy_en.

(63) https://ec.europa.eu/clima/eu-action/climate-strategies-targets/2050-long-term-strategy_en

(64) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate G, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(65) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(66) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).

PRÍLOHA I

V platnej obchodnej faktúre uvedenej v článku 1 ods. 6 sa musí uviesť vyhlásenie podpísané pracovníkom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tomto formáte:

—	Meno a funkcia pracovníka subjektu, ktorý vystavuje obchodnú faktúru.

—

Toto vyhlásenie:

„Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) elektroocele s orientovanou štruktúrou so stratou v jadre (hodnota straty v jadre) predaných na vývoz do Európskej únie, na ktorú sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

Dátum a podpis

PRÍLOHA II

V platnom dokumente kontroly uvedenom v článku 1 ods. 6 sa musí uviesť vyhlásenie podpísané pracovníkom subjektu, ktorý dokument kontroly vydáva, v tomto formáte:

—	Meno a funkcia pracovníka subjektu, ktorý vydáva dokument kontroly.

—

Toto vyhlásenie:

„Ja podpísaný(-á) potvrdzujem, že elektrooceľ s orientovanou štruktúrou predávanú na vývoz do Európskej únie, na ktorú sa vzťahuje tento dokument kontroly, v ktorom sa uvádza meraná maximálna strata v jadre vo wattoch na kilogram pri frekvencii 50 Hz a magnetickej indukcii 1,7 Tesla, ako aj veľkosť v mm, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (dotknutej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tomto dokumente kontroly sú úplné a správne.“

Dátum a podpis

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 10

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 65 17. januára 2022

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/54 z 21. októbra 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2020/692, pokiaľ ide o dodatočné požiadavky na vstup do Únie v prípade určitých kopytníkov, ktoré pochádzajú z Únie, premiestňujú sa do tretej krajiny alebo na územie na účely účasti na podujatiach, výstavách, prehliadkach a potom sa premiestňujú späť do Únie ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/55 z 9. novembra 2021, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/403, pokiaľ ide o pridanie nového vzoru certifikátu na vstup určitých kopytníkov, ktoré pochádzajú z Únie, premiestňujú sa do tretej krajiny alebo na územie na účely ich účasti na podujatiach, výstavách, prehliadkach a prezentáciách a potom sa premiestňujú späť do Únie, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/404, pokiaľ ide o zoznam tretích krajín, z ktorých sa povoľuje vstup kopytníkov do Únie ( 1 )	4
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/56 zo 14. januára 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/921, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036	13
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/57 zo 14. januára 2022, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/1379, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po jeho rozšírení na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky, z Tuniska, Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách, po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036	15
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/58 zo 14. januára 2022, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti na základe článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických	17
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Politického a bezpečnostného výboru (SZBP) 2022/59 z 10. januára 2022 o vymenovaní veliteľa ozbrojených síl EÚ pre vojenskú operáciu Európskej únie v Bosne a Hercegovine a zrušení rozhodnutia (SZBP) 2021/5 (BiH/32/2022)	77
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/60 z 12. januára 2022 o operačnom koordinačnom mechanizme pre vonkajší rozmer migrácie	79
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/61 zo 14. januára 2022 o vymenovaní členov Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce na nové funkčné obdobie	82
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/62 zo 14. januára 2022 o určitých núdzových opatreniach v súvislosti s africkým morom ošípaných v Taliansku [oznámené pod číslom C(2022) 320] ( 1 )	84

Členský štát	Riadny člen	Náhradník
Belgicko	Paul TOUSSEYN	Maria-Cristina RIBAS Y RIBAS
Bulharsko	Tsvetomila FILIPOVA	Irena DIMITROVA
Česká republika	Rudolf HAHN	Pavel HEISIG
Dánsko	Sine FREDERIKSEN	Annemarie KNUDSEN
Nemecko	Kai-Michael SCHÄFER	Helmut GOTTWALD
Estónsko	Maret MARIPUU	Silja SOON
Írsko	Mark CULLEN	Dermot O’BRIEN
Grécko	Chrysoula TOUFEKOULA	Panagiota KATSAKIORI
Španielsko	Héctor ILLUECA BALLESTER	Gonzalo GIMÉNEZ COLOMA
Francúzsko	Annaick LAURENT	Imed BENTALEB
Chorvátsko	Miroslav BABIĆ	Božica BREŠKI DŽODAN
Taliansko	Orazio PARISI	Roberta FABRIZI
Cyprus	Anastassios YIANNAKI	Aristodemos ECONOMIDES
Lotyšsko	Renārs LŪSIS	Linda MATISĀNE
Litva	Jonas GRICIUS	Dalia LEGIENE
Luxembursko	Marco BOLY	Patrice FURLANI
Maďarsko	Péter NESZTINGER	Nóra KISSNÉ PÁLMAI
Malta	Mark GAUCI	Vincent ATTARD
Holandsko	Rits DE BOER	Frances DIEPSTRATEN
Rakúsko	Gertrud BREINDL	Alexandra MARX
Poľsko	Katarzyna ŁAŻEWSKA-HRYCKO	Michal WYSZKOWSKI
Portugalsko	Maria Fernanda FERREIRA CAMPOS	Nelson FERREIRA
Rumunsko	Dantes Nicolae BRATU	Cristian Bogdan CĂLINA
Slovinsko	Jadranko GRLIC	Slavko KRIŠTOFELC
Slovensko	Hedviga MACHAYOVÁ	Stanislav KRAJŇÁK
Fínsko	Raimo ANTILA	Arto TERONEN
Švédsko	Håkan OLSSON	Pia ZÄTTERSTRÖM


	(1) Text s významom pre EHP